starring (IN ALPHABETICAL ORDER) Miška Burclová Zuzka Hergottová Andrea Cigáňová Noro Hladík Miška Ederová Mišo Jančovič Lenka Fašungová Karin Kepazová Dominika Filová Linda Kratochvílová Maťo Františák Barbora Križanová Peťa Gavalcová Mariana Lančaričová Filip Harton Denisa Mackovýchová Soňa Haulišová Maťo Maťašovič
Majka Mižigarová Juro Molnár Lukáš Ochaba Andrea Poláková Saša Poláková Miriam Pospechová Mišo Převrátil Marko Rádsetoulal Jana Ročkárová
Andy Rybárová Silvia Szedlárová Alica Ščuková Lenka Štvrtecká Simona Švandová Lucia Tomanovičová Marek Uličný Bea Zemanová Eva Žiaková
also starring Saša Brychtová Blažena Fülöpová Daniela Kozmová
Jana Magdalíková Jana Múčková Soňa Múčková
Roman Sofka Jozef Šimek Maťo Tisovský
Ester Francistyová
Ľuba Husárová
assistant directors Oľga Bulachová
directed by Peter Guldan
(Piatok) Po približne štvormesačnej príprave konečne nadišiel piatok trinásteho (13. jún 2008) a my sme sa začali schádzať pred budovou školy, kde bol dohodnutý odchod na 9 dňový výlet do Londýna. Tak ako bolo naplánované, od školy sme odišli o 14:00 a vybrali sme sa na hrozne dlhú, približne 20 hodinovú, cestu do hlavného mesta Veľkej Británie.
Ešte v prvé popoludnie sme prechádzali Rakúskom a neskôr Nemeckom, v noci sme sa dostali do Belgicka a napokon do Francúzska, kde bolo naším cieľom mestečko Calais, ktoré je vstupom do Eurotunnelu spájajúceho pevninskú Európu podzemnou dráhou s Britskými ostrovmi.
(Sobota) Tak sme sa skoro ráno autobusom nalodili do vlaku a ten nás previezol popod Lamanšský prieliv až do Folkstone, odkiaľ nás čakala ešte asi dvojhodinová cesta do Londýna. Zrazu sme sa ocitli na ľavej strane MAN R07. Tak v tomto autobuse sme si teda cesty a pozorovali sme novú pocestovali krajinu so zelenými pasienkami A takto vyzerala naša cesta: pre ovce a po vstupe do Londýna jedinečnú architektúru, záplavu ľudí všetkých národností a množstvo zelených parkov. Zabudnúť nesmieme ani na veľké množstvo double-deckrov (poschodových červených autobusov), ktoré brázdili po uliciach veľkomesta. Nakoniec sme sa dostali do centra Londýna a hľadali náš hostel, ktorý sa nachádzal v blízkosti najväčšieho londýnskeho parku (Hyde Park).
Ç Každé 3-4 hodinky sme si dali malú pauzu... Trochu sa natiahli a Silvia a Karin mohli ísť konečne na wecko ☺
Niektorí si aj pospali. Iní pozerali IT ☺
Ç Do takéhoto vlaku naložili náš autobus pri prechode Eurotunnelom Ç Pohľad od hostela na našu ulicu Simona a Alica ï Tento vchod je nám dôverne známy: HYDE PARK INN na Inverness Terrace ð A tieto schody tiež, len sa na nich nesmelo sedávať, že?
Ç Veverica z Hyde Parku É Slováci prvýkrát vidia veveričku
Zložili sme si veci a predtým, než sme sa ubytovali, sme sa vybrali na prechádzku do Hyde Parku, v ktorom ako prvé najviac všetkých zaujali odvážne a všadeprítomné veveričky. Po relatívne dlhej prechádzke sme prišli k Albert’s Memorial, Albert’s Hall a Kensington Gardens. Následne sme sa vrátili do hostela, rozdelili si pomerne veľké izby a potom sme sa vybrali na večeru do „Pizza Factory“ asi 5 minút od hostela, kde sme sa mohli do sýtosti napchať pizzami, cestovinami a hranolkami.
Ç V popredí Albert’s Memorial a okrúhla budova vzadu je Albert’s Hall É Dozorná rada pri jazere v Hyde Park É Denisa s Miškou oblápajú strom
Ç Pri prechádzke Hyde Parkom nám trošku spŕchlo (asi jediný raz za celý čas), ale dobrých ľudí sa pod jeden dáždnik zmestí veľa ï 2.B (so zmrzlinou) pri fontáne v Hyde Parku ð Oddychová pauza v Hyde Parku
Ç Lasica na izbe 92 ó Vybaľovanie na izbách. Bývali sme v izbách po 14 na poschodových posteliach, ale nejako sme to prežili ☺
Po večeri sme si chvíľu oddýchli, a kto chcel, a nebol príliš unavený, vybrali sme sa metrom na Piccadilly Circus. Užili sme si večernú atmosféru Londýna. Vrátili sme sa poschodovým double-deckrom, odkiaľ sme sledovali nočný Londýn. Ç Zuzka a Maťo pri známych svetelných reklamách na Piccadilly Circus
Ç Stojíme na zastávke Central Line a chystáme sa do mesta
É Regent Street, ktorá vedie z Piccadilly Circus na najznámejšiu obchodnú ulicu „Oxford Street“
É V metre
ô Na ceste medzi Soho a Piccadilly Circus
É Na poschodí double-deckra na ceste späť do hostela
É Opúšťame chodby metra a vychádzame na Tottenham Court Road
(Nedeľa) S budíčkom sme to nepreháňali a vstávali sme tak, aby sme sa stihli naraňajkovať a 9:30 odísť do mesta. Každé ráno nás čakali typické moderné anglické raňajky v podobe cereálií, mlieka, toastov, džemu, syru, masla a nápojov. Po raňajkách sme sa opäť odviezli na Tottenham Court Road a peši prešli na veľkolepé námestie Trafalgar Square.
ñ Akože, kto si na Trafalgar Square nevylezie na leva, je trápny. Alebo ten, kto ï vylezie?
Ç Pohľad od sochy admirála Nelsona na Trafalgar Square a budovu Národnej galérie É Prváčky Jana, Aďa, Denisa a Miška pred fontánou na Trafalgare Square
Majka a Dominika pred sochou admirála Nelsona; v diaľke Big Ben ð
ï Simona sa driape na podstavec leva
Po množstve fotiek (najmä na levoch) sme pokračovali k parlamentu a slávnemu Big Benu, prešli sme sa po Westminsterskom moste pozreli sme si Westminsterské opátstvo a neskôr i Westminsterskú katedrálu, kde sme mali prvýkrát možnosť vidieť Londýn z vtáčej perspektívy. Tam sme si dali rozchod na obed. (Nebolo prekvapením, že mnohí zabočili do najbližšieho McDonaldu ☺). ï Cestou k parlamentu vznikla naša kolektívna fotka (fotia Danka, Maťo, Jana a Soňa) É A toto je výsledok
Parlament s Big Benom v celej svoje kráse. Vpravo v pozadí vidno biele veže Westminsterského opátstva Ê
ñ Big Ben ñ Westminsterské opátstvo
ï Pohľad na námestie pred Westminsterskou katedrálou z jej veže.
ð Westminsterská katedrála. Zopár z nás sa výťahom vyviezlo aj na vežu, odkiaľ sme mali pekný výhľad na Londýn
ô Touto loďou sme sa viezli
Popoludní nás čakala príjemná (hoci veterná) cesta loďou po Temži. Nastúpili sme hneď pod London Eye a zviezli sa až po Tower Bridge a späť. Celá cesta trvala skoro hodinu a narobili sme kopu fotiek. Po návrate sme sa rozdelili na dve skupiny. Kto mal vlastné zásoby, vrátil sa s pani profesorkou Ester do hostela, a kto chcel, išiel sa najesť do štýlovej africkej reštaurácie (ktorú sme objavili cez obed).
ñ Hladina Temže je niekedy taká nízka, že sa dá zísť až k vode a prejsť sa po jej brehoch ï Ešte pred plavbou sme sa na nábreží Temže mohli zabaviť s kapitánom Jackom Sparowom, záhadnou striebornou dámou (ktorá bola mimochodom Češka a rozumela nám aj to, čo sme nechceli) a samozrejme na Marekovi (kto tam bol, pochopí ☺)
ô Plavba po Temži poskytuje skvelé možnosti na fotenie; hore Millennium Bridge a St. Paul’s Cathedral a dole Tower Bridge
ò Cestou na večeru sme videli protibushovskú demonštráciu, ktorá blokovala dopravu (a my sme museli ísť pešo)
Večer sme mali opäť na výber. Tí, čo boli z celého dňa uťahaní, uprednostnili „pohodlnú“ posteľ na izbe, prípadne sa prešli po Queensway a zopár z nás sa vybralo hľadať moderný štadión Arzenalu (Emirates). Vrátili sme sa okolo jedenástej a pekne všetkých ponaháňali do postele, no hlasy sa ozývali neraz aj do druhej rána. Ç Stanica metra bola úplne nenápadná, v obytnej zóne, kde by mohol byť štadión? ï Dvaja najväčší fanúšikovia, Marko a Denisa pred Emirates Stadium.
(Pondelok) Ráno sme sa ako obvykle naraňajkovali a 9:30 sme už smerovali k metru District/Circle Line, aby nás dopravilo na zastávku Westminster, odkiaľ je to už len cez most na London Eye. Dnes predpoludním nás teda čakala Ç „Prvácka kapsula“ s pani profesorkou vyhliadková jazda na Ester momentálne treťom najvyššom É Druháci a tretiaci na London Eye vyhliadkovom kolese na svete. Rozdelili sme sa do niekoľkých „kapsúl“, ako to volajú po anglicky a absolvovali sme „flight“ („let“: zrejme preto, že koleso vlastnia britské aerolínie) do výšky 135 metrov nad zemou a kochali sa pohľadom na všetky strany. ï London Eye má 32 kapsúl a jedna jazda trvá približne 30 minút
Aj takýto výhľad ponúka London Eye na parlament a Big Ben ò
Big Ben ò ï Jana, Soňa a Danka nám kývajú z kapsuly pod nami
Po návrate na zem sme sa peši vybrali po pravom brehu Temže smerom k múzeu moderného umenia, Tate Modern. Tam sme si dali rozchod. Tí, ktorí chceli, sa išli pozrieť do múzea, kde mohli zhliadnuť neuveriteľné kreácie na hranici medzi umením a absurditou, a tí ostatní si oddýchli na lavičkách vonku.
ï Kto sa najviac bojí výšok? É Tate Modern
É Simonu a Soňu múzeum veľmi nebavilo...dali sa na žobranie?
ï Buxo je king
É Umelecké diela z Tate Modern
Ç Roztrúsené skupinky cestou na Tower Bridge É Telesné tresty na Tower Bridge
ï Každý si chcel zaznamenať, ako sa otvára Tower Bridge ò Otvorený Tower Bridge
Ç Slávny londýnsky Tower Bridge Po obede sme pokračovali É Chytanie bronzu pred Tower v ceste ku Tower Bridge – najznámejšiemu otváraciemu mostu v Londýne. Hoci sme ho videli už včera z lode, dnes sme sa po ňom mohli prejsť, a mali sme dokonca to šťastie, že po Temži prechádzala loď, kvôli ktorej ho museli otvoriť. To sme už však stáli pod väznicou Tower a vypekali sa na lavičkách na slnku. Po toľkej chôdzi nám padol oddych vhod. Pozreli sme si Tower a vybrali sme sa na zastávku metra, ktoré nás zaviezlo Väznica Tower È priamo ï No a kto spozná spolužiaka na tejto k nám do fotke, nech si príde po odmenu! hostela. Večeru sme opäť absolvovali v Pizza Factory a po nej nasledovala dobrovoľná večerná vychádzka. Tento raz sme sa vybrali do China Town, kde sa to hmýrilo čínskymi reštauráciami, a Soho, plného mladých ľudí, pubov a príjemnej atmosféry. V jednom takom pube sme sa zastavili, aby sme ochutnali anglické pivo alebo si dali nejaký nealko nápoj. A potom už len cesta do hostela a hopsa do postele. É Zastávka v pube „The Spice of Life“ („Korenie života“) v Soho.
ô Pred večerou niektorí ešte stihli dôležité futbalové stretnutie v Hyde Parku. Hrali FC ŠKIŠ Bratislava a...???
ñ V anglickom pube. Úžasné na ňom bolo, že sa v ňom (ako každom inom) nesmelo fajčiť ò Hej, treba sa prispôsobiť prostrediu, Mišo a Saša
ñ China Town je z viacerých strán obkolesená symbolickými čínskymi bránami ð Vo výkladoch čínskych reštaurácií v China Town viseli pečené kačky
(Utorok) Dnes sme sa po raňajkách vybrali peši po Bayswater Road a Baker Street k známemu múzeu voskových figurín „Madame Tussauds“. Mohli sme sa tam stretnúť so známymi spevákmi, hercami, športovcami, ale aj politickými vodcami a inými legendami. Hoci boli ñ Budova múzea Madame Tussauds z vosku, niektorí vyzerali ozaj ako ò Ružová zostava. Neviem, aký bol účel tejto ñ Andrea a Denisa s manželmi živí. To si viete predstaviť tých fotografie, ale všetci na nej sú v ružovom ☺ Beckhamovcami fotiek!
ï Charlieho anjeli (Cameron Diaz, Simona Švandová, Drew Barrymore)
ï Súčasťou prehliadky je aj tzv. Chamber Live, kde sme v tme prechádzali rôznymi chodbami, kde sa na nás vrhali rôzni herci preoblečení za známe postavy z hororových filmov
ò Miška, pozor na ruky!!! ☺ ï Madame Tussauds (1761-1850) sa naučila remeslu odlievania ľudí z vosku od svojho otca – doktora. Vytvorila mnoho postáv ako ò Pre Simonu platí to isté, čo hore a o Soni odliatok ani nehovorím! Voltaira, Benjamina Franklina alebo JeanaJacquesa Rousseaua
ï Jeden z týchto dvoch režíroval celú londýnsku výpravu. And he feels famous today
ð Mária!!! Golf sa hrá s loptičkami!
Na obed sme sa vybrali späť do hostela, pretože mnohí chceli ešte podojedať zásoby z domu a iní sa zasa vybrali na Queensway, kde bolo možností na jedenie veľa. Popoludňajší program sa začal cestou v double-deckri, ktorým sme smerovali do Camden Town – najpopulárnejšieho trhu pod holým nebom, miesta s množstvom malých obchodíkov, kde možno zohnať oblečenie všetkého druhu, od punkového cez gotické a rôzne iné alternatívne štýly.
Ç Hlavná ulica v Camden Town a po oboch stranách množstvo obchodíkov aj ï s takýmto tovarom. ï ñ Názory na módu sa rozchádzajú, však? Aj na modelky a modelov? ☺
Okolo šiestej sme sa zišli na zastávke metra v Camden Town, aby sme spoločne prešli na trh, kde dostať rôzne ázijské špeciality, takže kto má rád čínsku či thajskú kuchyňu, si naozaj prišiel na svoje. Utorkový večer sme si dali pauzu od výletov a kto chcel, išli sme si na chvíľu sadnúť do Hyde Parku. Keď sa zotmelo, koľkí sme sa zmestili, sme sa natlačili pred notebook a pozreli si pred spaním film (Creep). ï Večera na trhoch s jedlom v Camden Town
ñ Vstup do British Museum
Ç Oblečenie Indiánov v miestnosti artefaktov zo Severnej Ameriky ï Čo je toto neviem, ale vyzerá to celkom pekne ☺
(Streda) Po tradičných raňajkách sme sa opäť o 9:30 stretli pred hostelom a vybrali na double-decker, ktorý nás zaviezol k „Britskému múzeu“, kde sa nachádzajú rozsiahle zbierky artefaktov z celého sveta (je otázne, prečo ich nevlastnia krajiny, odkiaľ pochádzajú). Počas prehliadky sme mohli vidieť ñ Egyptská múmia pamiatky z Indie, Egypta, Ríma a mnohé ďalšie. Keďže sa však poznáme, vyhradili sme si na to len 2 hodinky, lebo bolo jasné, že niektorí budú mať „dosť“ oveľa skôr. ð V Egypte sa nemumifikovali len ľudia, ale aj zvieratá
Naobedovať sme sa boli opäť u nás v hosteli, pretože o 14:30 nás už čakal náš slovenský autobus, aby nás dopravil do Greenwichu, kde sa nachádza greenwichská hvezdáreň, ktorou prechádza nultý poludník. Mali sme tak možnosť stáť jednou nohou na západnej a druhou na východnej pologuli. Z Greenwichu sme sa ponáhľali (alebo skôr trčali v zápche) do Pizza Factory, kde nás do tretice čakalo neobmedzené množstvo pizze ñ Greenwichská hvezdáreň nie je známa ani a cestovín. vďaka prevratnému objavu, ktorý sa tu uskutočnil, ani tu nenájdete najmodernejší ďalekohľad na svete. Zaujímavá je vďaka tomu, že v roku 1884 sa reprezentanti mnohých krajín dohodli, že svetový čas, ktorý bol dovtedy nesúrodý, sa bude merať práve podľa nultého poludníka, ktorý prechádza greenwichskou hvezdárňou
ï Nultý poludník
ò Jednou nohou na východnej a druhou na západnej pologuli
ï Pohľad od Greenwichskej hvezdárne na modernú štvrť Canary Wharf, kam sme sa chystali ešte v ten večer Ê 1.B v Greenwichi
Ç Dvaja blázni utiekli z miestnej psychiatrickej liečebne. (Mišo a Simona napodobňujú odviazaný beh Phoebey z Priateľov) ð 2.B pred Greenwichskou hvezdárňou
ñ Dlhočizné schody nás vyviezli zo zastávky metra na linke Jubilee
Večer sme sa vybrali najmodernejšou linkou metra (Jubilee Line) do futuristickej štvrte plnej mrakodrapov – Canary Wharf, ktorú sme videli už z Greenwichu. Nie je to síce Manhattan, predsa len sme boli očarení. Na rozdiel od klasickej londýnskej architektúry sme teraz boli uprostred moderného sveta plného vysvietených výškových budov. Po návrate sme sa už všetci tešili do postele. ñ Výškové budovy v Canary Wharf
ò Stanica Canary Wharf zvonka
ò Na dolnom svetelnom páse bežia akcie svetových spoločností na burze
Ç Zostava skalných, ktorí ešte večer vládali a nenechali si ujsť Canary Wharf òMišo, Denisa, Aďa a Dominika pod ufom
ï Mrakodrapy po zotmení
Pohľad do neba. ð
ò Takto sme často blokovali úzke hostelové schody. Dedkovia a babky totižto potrebovali vymasírovať ubolený chrbát ☺
(Štvrtok) sme sa zobudili do slnečného rána a po raňajkách sme sa vybrali metrom na zastávku St. Paul’s, odkiaľ je to už len na skok k rovnomennej katedrále, ktorá sa môže pýšiť druhou najväčšou kupolou na svete. Výška katedrály je 108,4 m a kto mal záujem, mohol si vyšliapať dokopy 530 schodov, s prvou zastávkou v tzv. Whispering Gallery a potom do ešte vyššej Golden Gallery (približne 84m), odkiaľ sa nám naskytol úžasný výhľad na Londýn. Tí, ktorým sa šplhať nechcelo, si zatiaľ pozreli okolité námestie a obchody. Potom sme prešli na Millennium Bridge, ktorý sme mali možnosť vidieť už z lode, alebo od galérie moderného umenia a porobiť pár fotiek. Ç Pohľad na St. Paul’s Cathedral. ï Z Whispering Gallery vedú tieto hrôzostrašné schody až na samotný vrch. Niektorí sme to chceli otočiť, ale sú jednosmerné. Ale výhľad zhora stál za to
Ak vo Whispering È Gallery niečo zašepkáte na jednom konci, osoba čo stojí na protiľahlej strane všetko počuje. Skúšali sme. Funguje to. ó Výhľad zo St. Paul’s Cathedral
ñ Každý využil návštevu St. Paul’s po svojom
Ç Buckingamský palác ï Vyhrievame sa na slniečku pred Buckinghamským palácom
Zo St. Paul’s naše kroky smerovali k Buckingamskému palácu. Kráľovná Alžbeta II. bola prítomná, čo sa pozná podľa vztýčenej britskej vlajky, no z okna sa nám neukázala L. Nasledoval ďalší presun k Marble Arch (Mramorový oblúk), kde sa začína jedna z najznámejších obchodných ulíc sveta a kde sa väčšina dievčat najviac tešila: Oxford Street. Na nakupovanie sme si dopriali štyri hodiny a niektorí z nás ich plne využili. Kto mal opäť chuť na čínske špeciality, odskočil si s pánom profesorom do Camden Town a ostatní sa s pani profesorkami vybrali späť do hostela. Štvrtkový večerný program bol jednoduchý. Zbaliť sa tak, aby sme po raňajkách mohli nasadnúť do autobusu a odísť z Londýna.
ñ Moslimská rodinka pred bránou Buckingham Palace ò Oxford Street plná nakupovaniachtivých ľudí
ï Táto dlhá cesta vedie od Buckingham Palace až po Trafalgar Square ï Tak tento bordel bude treba upratať!!!
ð Balenie veľkých cestovných tašiek
ñ Marble Arch (začiatok Oxford Street)
(Piatok) Piatkové ráno bolo dosť rušné. Nielenže sme raňajkovali už o pol ôsmej, 8:15 sme sa už pohýnali autobusom a odchádzali z ulice Inverness Terrace, kde sídlil náš hostel. Naším cieľom bol Dover, kde sme mali stráviť posledný deň našej exkurzie. Šťastie nám však neprialo do karát. Akosi naschvál, vždy keď sme sadli do nášho autobusu, dostali sme sa do zápchy. A tentokrát riadnej! Vyše hodiny sme sa zdržali kvôli kamiónom, ktoré stáli pred Doverom a čakali na trajekt. Zaparkovali sme teda oveľa neskôr, ako sme mali a čakala nás „povinná“ 9-hodinová prestávka. Z parkoviska sme sa najprv vybrali na obed do typického starodávneho anglického mestečka. Potom naša cesta viedla na vysoké biele útesy, odkiaľ sa nám naskytol nádherný pohľad na Lamanšský prieliv, obrovský prístav a za nami ñ V autobuse cestou do Doveru zachovalú zrúcaninu doverského hradu, pričom nás všade ò Pohľad na biele útesy a prístav, odkiaľ odchádzajú trajekty do pevninskej Európy obletovali obrovské čajky. ñ Útesy ò Majáky na mólach v prístave
ñ Domy v Doveri ï Výstup na útesy ñ Bývanie pod útesmi
ñ Zo zeleného lesa sa na kopci pýši zrúcanina doverského hradu, ktorý obkolesujú strmé útesy
ï Maják v prístave, ku ktorému sme zašli
Dole pod nami sa nachádzalo niekoľko majákov. Na jeden z nich sme sa neskôr vybrali. Kúpanie veľmi neprichádzalo do úvahy, keďže bolo pomerne chladno a najmä veterno. Niektorým to však zjavne nevadilo a vliezli do vody aspoň po kolená. Po návrate od majáku si každý pozháňal, čo ò Na majáku potreboval na cestu, a okolo deviatej sme sa vybrali do dosť fúkalo, ñ Otužilci, čo si namočili nohy našli sme si susedného mesta Folkstone – úkryt ò Na pláži sme spravili aj skupinové foto k Eurotunnelu. v prístrešku
pri Lamanšskom prielive
ï Pani profesorky a mama pána profesora pod doverským hradom
(Sobota) Ďalšie zdržanie nastalo, keď náš autobus vošiel do tunela, ale vlak kvôli zlyhaniu signalizácie nemohol odísť, a tak sme v tuneli miesto 35 minút strávili takmer 2 hodiny a do Francúzska sme vyrazili až o druhej v noci. Po pokojnej ceste v noci nás ešte čakali kolóny na nemeckej diaľnici, a tak sme do Bratislavy ñ V miestnom McDonalde sme sa (ktorá sa nám po návrate z Londýna zdala dosť ñ Zásoby na cestu neposilnili len my ☺ nudná a ošúchaná) dorazili s niekoľkohodinovým ò Cestou späť sa nám ò Bratia Neumannovci cestou na meškaním, asi o 20:30. Hoci to je neobvyklé, podarilo aj pospať... turné...domov (Lukáš a Marko) parkovisko pred školou bolo sobotu večer plné ľudí, rodičia čakali svoje ratolesti, ktoré určite v dobrom spomínajú na úžasných 9 dní v Londýne!
Samozrejme tých zážitkov, momentov a postrehov bolo ešte viac a nezmestia sa sem ani na žiadny iný papier. To jednoducho treba zažiť! Napriek tomu ponúkame bonus:
ïñ Telefónne búdky a policajti zjavne patrili medzi časté ciele fotoobjektívov ð Myslíte, že sa Mišovi podarilo prejsť stenou na harrypotterovskom nástupišti 9 a ¾?
ó No comment. Veď asi netreba ☺
©
2008
