Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
Kalendárium výročí regionálnych osobností a významných udalostí Kysúc na rok
2013
ÚVOD Kalendárium zostavené a vydané Kysuckou knižnicou v Čadci podáva prehľadný a ucelený obraz výročí regionálnych osobností v roku 2013. Popri menách osobností celoslovenského významu sme sa snažili, aby do povedomia širokej verejnosti vstúpili aj osobnosti, ktorých diela a osudy sú nerozlučne spojené s regiónom Kysúc. Predložená paleta osobností zachytáva všetky sféry spoločenského, umeleckého, hospodárskeho a politického života. Zvolili sme formu stručného životopisného hesla s prehľadnou štruktúrou:
záhlavie: priezvisko, meno, pseudonymy; charakteristika osobnosti; dátum a miesto narodenia a úmrtia osobnosti; výročie narodenia, prípadne úmrtia osobnosti
životopis osobnosti
súpis diela osobnosti
záznamy výberu literatúry o osobnosti vo fonde Kysuckej knižnice. Sprievodcom pre používateľov kalendária je menný register. Kalendárium
ponúkame širokej verejnosti, osobitne však školám - žiakom i pedagógom, kultúrno-osvetovým pracovníkom ako informačnú pomôcku pri príprave literárnodramatických podujatí a pri tvorbe výstav okrúhlych životných jubileí významných rodákov. Pri selektovaní informácií sme vychádzali z dostupných prameňov vo fonde Kysuckej knižnice. Zostavovateľka nie je zodpovedná za prevzaté informácie zo sekundárnych
prameňov.
Zároveň
chceme
upozorniť
čitateľov
i všetkých
používateľov nášho materiálu, že Kysucká knižnica sa snaží sledovať regionálne dianie v čo najširšom zábere. Disponujeme teda rozsiahlym materiálovým fondom, na základe ktorého poskytujeme v rámci knižničných služieb podrobnejšie informácie všetkým záujemcom. Celá databáza regionálneho fondu je vystavená na webovej stránke Kysuckej knižnice www.kniznica-cadca.sk. Zostavovateľka
2
Výročia prvej písomnej zmienky a významných udalostí v roku 2013 165. výročie Rok 1848 Povstanie slovenských dobrovoľníkov a udalosti v revolučných rokoch 1848 - 1849.
575. výročie DUBIE Ako obec sa písomne spomína v roku 1438, trvale patrila k budatínskemu panstvu.
570. výročie KYSUCKÝ LIESKOVEC Najstaršia zachovaná písomná správa spolu s ohraničením chotára je z roku 1438. Patrila k budatínskemu panstvu.
375. výročie OŠČADNICA Obec vznikla z rozptýlených valašských osídlení ako samostatná dedina v prvej polovici 17. storočia (1638).
355. výročie PODVYSOKÁ Prvá písomná správa o obci je z roku 1658 (Podvisoka). Sčasti patrila k budatínskemu ale aj k strečnianskemu panstvu.
575. výročie POVINA Prvá písomná zmienka je z roku 1438, trvale patrila k budatínskemu panstvu.
415. výročie TURZOVKA Lokačná listina bola udelená 21.2.1602. Vydal ju palatín Juraj Turzo, čím vystavil mestu rodný list.
3
Január 2013 BELÁNSKY Jozef kňaz, biskup * 20. 6. 1796 Kysucké Nové Mesto † 3. 1. 1843 Žiar nad Hronom 170. výročie úmrtia
Gymnázium navštevoval v Budíne a v Pešti, filozofiu a teológiu študoval v katolíckom seminári v Péči a vo Vacove. Po vysvätení za kňaza (1792) pôsobil ako kaplán, profesor biblického štúdia, či profesor cirkevného práva. V roku 1823 bol vymenovaný za v poradí štvrtého banskobystrického biskupa, bol prvým Slovákom, ktorý vykonával túto funkciu. Do dejín diecézy sa zapísal ako biskup „zlatého srdca a veľký dobrodinec chudobných“. Podporoval literárne snahy slovenských katolíckych kňazov, bol horlivým mecénom cirkevných, školských a iných podujatí. Jozef Belánsky platil chudobným slovenským študentom štúdia vo Viedni a v Pešti. Finančne podporil Ústav na opateru a výchovu detí predškolského veku v Banskej Bystrici. V banskobystrickej diecéze zriadil prvú materskú školu na území horného Uhorska.
Literatúra o Jozefovi Belánskom vo fonde KK (výber) Dvestoročné jubileum narodenia J. Belánskeho In: Kysucké Nové Mesto kedysi a dnes - II. / Zost. Viliam Galvánek. - Kysucké Nové Mesto : Miestny odbor Matice slovenskej, 1969, s. 7-8. Belánsky Jozef In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 16. Belánsky Jozef In: Slovenský biografický slovník. A-D. - Martin : Matica slovenská, 1986, s. 187. Jozef Belánsky / Helena Harceková. In: Zvesti Kysuckého Nového Mesta. - Roč. 5, č. 1 (1998), s. 9.
4
Január 2013 ŽILINČÍK Tomáš herec * 3.1.1943 Čadca † 9.1.1993 Martin 70. výročie narodenia 20. výročie úmrtia
V roku 1966 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1960–62 a 1966–79 bol členom činohry divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. V rokoch 1979–89 a od roku 1991 pôsobil na divadelných doskách v Martine. V rokoch 1990 a 1991 pôsobil v divadle Andreja Bagara v Nitre. Vynikajúco stvárnil dramatické i komediálne role v dielach Višňový sad, Kubo, Revízor, Sen noci svätojánskej, Nevesta hôľ, Smrť obchodného cestujúceho a i. Jeho herecký talent mu otvoril cestu do rozhlasových a televíznych inscenácií, menšie i väčšie úlohy si zahral aj vo filme.
Literatúra o Tomášovi Žilinčíkovi vo fonde KK (výber) Ďurná, Scarlett: Významné osobnosti v histórii mesta / Scarlett Ďurná. In: Čadca : / Rudolf Gerát, Jaroslav Velička, Mária Ščuryová ; Fotogr. Jaroslav Velička, Miroslav Golis. - Čadca : Magma, 2005, s. 313-328. - ISBN 80-89172-03-2 Žilinčík Tomáš In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. – Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 94. ISBN 80-7165-441-8 Žilinčík Tomáš In: Encyklopédia dramatických umení Slovenska M-Ž. - Bratislava : SAV, 1990, s. 591. Tomáš Žilinčík / (R) . In: Slovenské národné noviny. - Roč. 4, č. 2 (19.01.1993), s. 2. Rodáci o divadle / (pa) . In: Práca. - (22.02.1986) III. časť: Významné osobnosti / Rudolf Gerát. In: Kysuce. - Roč. 13, č. 11 (19.03.2003), s. 2.
5
Január 2013 MRAVEC Milan výtvarník * 6.1.1938 Raková † 6.1.2000 Bratislava 75. výročie narodenia
Absolvoval Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave, v rokoch 1958– 1964 vyštudoval odbor monumentálnej maľby na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1964– 68 pôsobil ako učiteľ na Ľudovej škole umenia v Malackách, po roku 1968 žil a tvoril v Bratislave. Venoval sa voľnej maľbe, kresbe, ilustrácií, grafike, drevenej plastike a vytváraniu kolorovaných kamenných objektov. Vo svojich prvých maľbách zachytil kysucké motívy v klasickom maliarskom prejave, neskôr si všímal dynamiku rytmu kontrastných plôch chrámových interiérov, biblických a sociálnych kompozícií. Vystavoval na mnohých miestach doma aj v zahraničí (Česká republika, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Arménsko a i.), jeho výstavy neobišli ani rodné Kysuce. V roku 1977 sa podieľal na vzniku Kysuckej galérie v Čadci - Oščadnici.
Literatúra o Milanovi Mravcovi vo fonde KK (výber) MACHALA, Drahoslav: Kysuce / Drahoslav Machala. In: Slovenská vlastiveda III.: Žilinská župa. - Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2010, s. 90-129. ISBN 978-80-8115-021-0 Milan Mravec In: Trvalý prechodný pobyt. - Čadca : Kysucká galéria, 2001, s. 22. ISBN 80-85138-11-5 PODUŠEL, Ľubomír: Milan Mravec [kniha] / Ľubomír Podušel. - Bratislava : Slovenský Tatran, 1998. – 199 s. - ISBN 80-222-0474-9 Predstavujeme zakladateľov Kysuckej galérie v Čadci In: Kultúrno-spoločenský spravodaj. - Roč. 3, č. 12 (1982), s. 7-8. KAMENISTÝ, Ján: Maliar Milan Mravec: Všetko je namaľované / Ján Kamenistý. In: Kysucký kalendár 1993 / Zost. Ladislav Paštrnák. - Čadca : P.L.P.-T.K.K., 1992, s. 78-84.
6
Január 2013 KLEMENS Jozef Božetech výtvarník, vedec * 8. 3. 1817 Liptovský sv. Mikuláš † 17. 1. 1883 Viedeň 130. výročie úmrtia
Študoval na Akadémii výtvarných umení Vlasteneckej spoločnosti priateľov umenia v Prahe (1838–43). V rokoch 1839–43 pôsobil popri svojom štúdiu aj ako profesor v dievčenskej škole Budeč, ktorú založil český filozof a pedagóg Dr. Amerling. Po roku 1943 sa usadil na Slovensku, kde sa venoval maľovaniu portrétov, geologickým výskumom a svojim podnikateľským zámerom. V rokoch 1847–49 opäť navštevoval na pražských univerzitách prednášky zo všeobecnej chémie, anatómie, sklárstva, mineralógie, geografie a i. Po štúdiách pôsobil Klemens ako profesor na belehradskom lýceu, na žilinskej reálke a na gymnáziu v Banskej Bystrici, v roku 1878 ho predčasne penzionovali pre nedostatočnú znalosť maďarského jazyka. Patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej. Vytvoril viacero portrétov národnooslobodzovacieho zápasu Slovákov v 19. storočí. Známe sú jeho romantické obrazy zobrazujúce Štefana Moyzesa, Ľudovíta Štúra, Karola Kuzmányho a ďalších. V dobe svojho pobytu na Kysuciach sa zdržiaval u známeho národovca Fraňa Pagányho, ktorý ho i hmotne podporoval. Najväčší počet jeho diel sa nachádza vo farnosti Turzovka: tri oltárne obrazy, 14 zastavení krížovej cesty.... Ďalšie jeho obrazy sú v kostoloch v Rakovej, Hornom Vadičove, Staškove a v Korni. Jeho diela sa nachádzajú aj v Starej a Novej Bystrici. V kostole v Čadci je jeho dielom hlavný oltárny obraz sv. Bartolomeja a obraz Nanebovzatie Panny Márie. Literatúra o Jozefovi Božetechovi Klemensovi vo fonde KK (výber) VÁROŠ, Milan: Socha M. Štefánika, obrazy B. Klemensa. In: Stratené slovenské poklady, s. 450 – 490. ISBN 978-80-7090-845-7 DLHOPOLČEKOVÁ, Emília: Významné osobnosti. In: Turzovka 1598-1998 / Ivan Gajdičiar, Milan Gacík, Ladislav Paštrnák ; Fotogr. Jaroslav Velička. - Turzovka : Nadácia 400 rokov Turzovky, 1998, s. 439-460. Jozef Božetech Klemens. In: Slávni Slováci : / Michal Eliáš. - Martin : Matica slovenská, 2010, s. 46. ISBN 978-80-7090-983-6 ELIÁŠ, Michal: Jozef Božetech Klemens: muži memoranda. - Fotogr. 1. In: Národný kalendár 2011. - Martin : Matica slovenská, 2010, s. 31. ISBN 978-80-7090-986-7
7
Január 2013 TOČÍK Anton archeológ * 28.1.1918 Krásno nad Kysucou † 15.6. 1994 Makov 95. výročie narodenia
Po štúdiu na Filozofickej fakulte pôsobil v rokoch 1944–1945 ako stredoškolský profesor v Trenčíne, v rokoch 1945–47 bol pracovníkom Povereníctva školstva v Bratislave, od roku 1948 pracoval v Štátnom archeologickom ústave v Martine a v rokoch 1953–1970 bol riaditeľom Archeologického ústavu SAV v Nitre. V roku 1966 bol Točík viceprezidentom 7. svetového kongresu vied prehistorických a protohistorických. Bol taktiež členom zahraničných spoločností (Nemeckého a Belgického archeologického ústavu). Jeho najvýznamnejším archeologickým počinom bol výskum opevnenej osady zo staršej doby bronzovej v Nitrianskom Hrádku pri Šuranoch, ktorá je prezývaná aj Slovenská Trója. Bol publikačne činný doma aj v zahraničí.
Literatúra o Antonovi Točíkovi vo fonde KK Točík Anton. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 133. ISBN 80-7165-441-8 MAJERČÍKOVÁ, Danka.: Anton Točík - archeológ z Krásna nad Kysucou / Danka Majerčíková. In: Kysucký kalendár 2012 : / Zost. Ladislav Paštrnák. - Čadca : P.L.P.T.K.K., 2011, s. 104-105. - ISBN 978-80-88875-17-8 (brož.) PODOLÁKOVÁ, Ľubica.: Známi Krásňania / Ľubica Podoláková. In: Krásno nad Kysucou : / Zost. Ľubica Podoláková ; Fotogr. Jaroslav Velička. - Čadca : Magma, 2006, s. 175-194. - ISBN 80-89172-06-7 VELIČKA, Drahomír.: Prvý historik Kysúc Karol Točík (120. výročie narodenia a 50. výročie úmrtia) / Drahomír Velička. - Fotogr. 1. In: TERRA KISUCENSIS III. : / Zost. Drahomír Velička. - Turzovka : TERRA KISUCENSIS, 2010, s. 160-161. ISBN 978-80-970450-4-3
8
Február 2013 HNITKA Jozef knihovník, prozaik, učiteľ, verejný činiteľ * 15. 2. 1913 Turzovka † 23. 4. 1992 Čadca 100. výročie narodenia
Študoval na meštianskej škole v Leviciach (1926–1929), na kňazskom seminári v Nitre (1930–1931) a na Učiteľskom ústave v Leviciach (1931–1935), v roku 1942 získal učiteľskú spôsobilosť na Fakulte filozofie UK v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Sklených Tepliciach (1935), v rokoch 1936–37 v Mlynskom Seku, Trávnici a v Maríkovej, v Turzovke (1938), Zbudskom Hrabovci (1939) a v Čadci (1940–44). Bol organizátorom SNP na Kysuciach a partizánskeho hnutia v Čadci, bojoval v Strečne a v Starhrade, za čo bol v roku 1944 väznený. Po druhej svetovej vojne načas pôsobil ako predseda Okresného národného výboru v Čadci (1945), v rokoch 1945–51 bol riaditeľom Strednej dievčenskej školy a predsedom Okresného výboru Zväzu slovenských partizánov v Trenčíne, kultúrnym referentom v závode Omnia-Kubra, šéfredaktorom Omnia-Kubra a časopisu Náš kraj v Trenčíne. V roku 1951 bol zbavený zamestnania a vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov, s rodinou sa vrátil do Čadce, kde bol prvým riaditeľom Okresnej knižnice (1952–55), redaktorom okresných novín a nakoniec pôsobil ako učiteľ v Zákopčí a Čadci. V roku 1990 bol Spolkom slovenských spisovateľov a Školskou správou v Bratislave rehabilitovaný. Hnitka sa zaslúžil o rozvoj kultúrneho diania na Kysuciach. Vo svojich literárnych dielach sa zameral na obraz kysuckej dediny s jej sociálnou štruktúrou a zaostalosťou.
Dielo Krížové štacie (1949) Útek z rakvy (1991) Transfúzia (2003) Literatúra o Jozefovi Hnitkovi vo fonde KK Hnitka Jozef. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 68. BALÁK, Štefan: Krížové štácie jedného života / Štefan Balák. - Literárny týždenník . Roč. 16, č. 36 (2003), s. 9
9
Február 2013 HOHOŠ Ladislav Pseud.: Ľado Hohoš Slávnický, Slávnický, Slávický, Slávik, Ľado, Slávik Čuhár, L. H. spisovateľ, novinár, učiteľ * 16. 7. 1907 Kysucké Nové Mesto † 19. 2. 1983 Bratislava 30. výročie úmrtia
V rokoch 1923–1927 študoval v učiteľskom ústave v Košiciach, súčasne pracoval ako spravodajca Slovenského východu v Košiciach. Po získaní pedagogickej aprobácie pôsobil ako učiteľ v Zázrivej (1927–28), Sáse (1928–30), Prešove (1931–34), Giraltovciach (1934–35), Trnave (1935–38) a v Bošanoch (1938). Hohoš bol v rokoch 1930–33 aj spravodajcom žilinského Slovenského hlasu a počas učiteľského pôsobenia v Trnave redigoval časopisy Kultúra a Plameň. V roku 1938 bol redaktorom Slovenského hlasu v Prahe, neskôr bol redaktorom Mladého Slováka v Bratislave (1938–39), vydavateľstva Spolku sv. Vojtecha v Trnave (1940), Slovenského hospodárskeho kuriéra a športu (1940–45) a Slovenskej tlačovej kancelárie, neskôr Čs. tlačovej kancelárie (1945–51). Od roku 1952 bol šéfredaktorom časopisu Krásy Slovenska v Bratislave. Do literatúry Hohoš vstúpil v polovici 20. rokov, keď vydal svoje prvé zbierky básní. Svoje básne, epigramy a fejtóny uverejňoval hlavne v časopisoch Rozvoj a Svojeť. Hlásil sa ku katolícky orientovanej literárnej skupine Postup. Zameral sa najmä na nábožensky podfarbenú a prírodnú lyriku, pričom čerpal motívy z Kysúc a Oravy. Po roku 1948 ho režim ako národne a kresťansky orientovaného spisovateľa vyradil z účasti na literárnom živote.
Dielo Vlniace sa klasy (1932) Bavíme sa veselo (1932) Cestou baladickou (1936) Verte (1939) Literatúra o Ladislavovi Hohošovi vo fonde KK Hohoš Ladislav. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 69.
10
Február 2013 JARIABEK Ondrej Pseud.: Ondriš J-bek, J-bek, (J-bek.), O. J-bek, Jednateľ herec, spisovateľ, učiteľ * 20. 2. 1908 Kráľova Lehota † 3. 2. 1987 Bratislava 105. výročie narodenia
Po maturite v učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi (1927) pôsobil ako učiteľ v ľudovej škole v Čadci (1927–39) a v Prešove (1939–41). V rokoch 1941–46 a 1951–80 bol členom činohry Slovenského národného divadla, medzitým bol režisérom Čs. filmu (1947–48) a členom Novej scény národného divadla (1949–51). Jariabek pôsobil aj ako externý pedagóg v Odbornom divadelnom kurze pri Štátnom konzervatóriu (1950–53) a na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave (1953–56). Po odchode do dôchodku v 1980 žil v Bratislave. Ondrej Jariabek sa o divadlo začal zaujímať už počas štúdia v učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, kde vystupoval ako herec a bábkoherec v Sládkovičovom samovzdelávacom krúžku, jeho herecký talent sa však rozvinul až počas pôsobenia v Čadci, kde účinkoval v ochotníckom Divadelnom krúžku J. Palárika ako herec a režisér, pričom sa zaslúžil o rozvoj ochotníckeho divadelníctva na Kysuciach. Bol dlhoročným priateľom spisovateľa Petra Jilemnického, ktorého spoznal po príchode do Čadce, spolu si dopisovali niekoľko rokov. V Prešove bol spoluzakladateľom a aktívnym členom Divadelného krúžku Záborský. Počas mnohoročného pôsobenia v činohre SND vytvoril Jariabek množstvo prevažne komediálnych postáv, jeho herecké majstrovstvo využívali i rozhlasoví, filmoví a televízni tvorcovia. Jariabkovi bola v roku 1950 udelená Národná cena.
Dielo Milanovo víťazstvo a smrť (1933) Nebom, peklom za mamičkou (1933) Ukradnutý slovenský sever a juh (1939) Z pastierčaťa herec 1 – 2 (1988) Literatúra o Ondrejovi Jariabkovi vo fonde KK (výber) Jariabek Ondrej. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 55. ISBN 80-7165-441-8
11
Marec 2013 KUBICA Anton spisovateľ, vedec, bernolákovec, kňaz * 6. 7. 1762 Rajec † 2. 3. 1803 Žabokreky nad Nitrou 210. výročie úmrtia
Študoval teológiu v biskupskom kňazskom seminári v Nitre (1780–84) a v Generálnom seminári v Bratislave (1784–87), v roku 1787 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. V rokoch 1787–91 bol kaplánom a administrátorom vo farnostiach Rajec, Varín, Trenčín a Nitra; potom pôsobil ako farár v Oponiciach (1791–96), Zákopčí (1797–99), Nitre (1799–1802) a v Žabokrekoch nad Nitrou (1802–1803). V roku 1787 bol spoluzostavovateľom diela Dissertatio-critica de literis Slavorum (Kritická filozofická rozprava o slovenských písmenách), ktoré vzniklo pod vedením A. Bernoláka. Sám na to upozornil pri príležitosti 10. výročia vydania diela v roku 1797 kázňou O Důvernosti v Pánu... Kubica mal vlastnú bibliotéku so vzácnymi knihami najmä zo spoločenskovednej oblasti, osobitne jazykovedy. Bol členom bernolákovského Slov. učeného tovarišstva.
Literatúra o Antonovi Kubicovi vo fonde KK (výber) Kubica, Anton. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 366. ISBN 80-7165-441-8 Bernolákovci v Zákopčí / Ladislav Belás. In: Duchovný pastier. - Roč. 37, č. 2 (1962), s. 35-37. Zákopčianska farnosť. In: ZATLUKALOVÁ, Andrea - ĎURNÝ, Juraj Zabudnutý klenot Kysúc - Zákopčie [kniha] / Fotogr. Juraj Ďurný ; Zost. Andrea Zatlukalová, Juraj Ďurný ; Fotogr. Jaroslav Hulka. - Čadca : Štúdio D, 2003. – 127 s. ISBN 80-967685-1-4
12
Marec 2013 TATARKA Dominik Pseud.: Vasil spisovateľ * 14. 3. 1913 Plevník-Drienové † 10. 5. 1989 Bratislava 100. výročie narodenia
Dominik Tatarka sa narodil do kysuckej rodiny pochádzajúcej zo Skalitého. Študoval na gymnáziách v Nitre a v Trenčíne, kde v roku 1934 zmaturoval, následne absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe (1934–1938), v rokoch 1938–39 študoval na parížskej Sorbonne. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Žiline (1939–40), Martine (1941–44), ako úradník a redaktor Národnej obrody a Pravdy (1945–49), od roku 1949 ako tajomník a ústredný tajomník slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov. V roku 1963 bol filmovým dramaturgom v Bratislave, od roku 1964 spisovateľom v slobodnom povolaní, v roku 1969 šéfredaktorom časopisu Literárny život. Za odmietavý postoj k okupácií krajiny vojskami Varšavskej zmluvy bol vylúčený zo všetkých organizácií a bol pod dozorom Štátnej bezpečnosti, V rokoch 1970–71 bol pomocným robotníkom v Lesnom závode v Bratislave, od roku 1971 žil na invalidnom dôchodku. Často sa zdržiaval v Prahe, kde nadviazal úzky kontakt s disidentským hnutím. Ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77. Dielo (výber) V úzkosti hľadania (1942) Panna zázračnica (1944) Prvý a druhý úder (1950) Radostník a Družné letá (obe 1954) Démon súhlasu (1963) Literatúra o Dominikovi Tatarkovi vo fonde KK (výber) ŠTOLBOVÁ, Eva.: Lamento : [kniha] / Eva Štolbová. - Praha : Thalia, 1994. - 137 s. ISBN 80-900684-3-X (brož.) CHOLUJ, Dominik.: Dominik Tatarka a Skalité / Michal Choluj. In: Skalité : / Fotogr. Jaroslav Velička ; Zost. Rudolf Gerát, Jozef Potočár, Mária Ščuryová, Jaroslav Velička. - Čadca : Magma, 2005, s. 202-204. - ISBN 80-89172-04-0 Tatarka Dominik. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 261. ISBN 80-7165-441-8
13
Marec 2013 DUNAJOVEC Jozef publicista, novinár * 23. 3. 1933 Nesluša † 22. 2. 2007 Bratislava 80. výročie narodenia
Jozef Dunajovec absolvoval Vyššiu roľnícku školu v Rakoniciach a popri zamestnaní študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pracoval ako redaktor v redakcii popredných slovenských denníkoch (Smena, Roľnícke noviny, Nové slovo). Popri množstve publicistických príspevkov v periodikách napísal diela z oblasti literatúry faktu. Vo svojich príspevkoch sa dotýkal citlivých problémov spoločnosti, najmä vzťahov človeka a prírody. Okrem zborníkových a kolektívnych prác samostatne vydával knihy.
Dielo Mŕtve ramená volajú (1966) Po ľuďoch stopy, Poľnými cestami (obe 1974) Riečni ľudia (1978) Chlieb (1980) Dráma v kilometri 1801 (1995) Projektantova odysea (1996) Literatúra o Jozefovi Dunajcovi vo fonde KK (výber) MUDRÍKOVÁ, Janka: Z Kysuckého Nového Mesta do Nesluše : Nesluša. In: Literárny sprievodca Kysucami. - Čadca : Kysucká knižnica v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, 2010, s. 136-137. ISBN 978-80-88708-29-2 MACHALA, Drahoslav: Kysuce. In: Slovenská vlastiveda III.: Žilinská župa. – Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2010, s. 90-129. PRIEČKO, Martin.: Významní neslušskí rodáci. In: Nesluša 1367 - 2007: vlastivedná monografia obce : / Martin Priečko. - Nesluša : Obec Nesluša, 2007, s. 105-107. Dunajovec Jozef. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 195. ISBN 80-7165-44-8
14
Marec 2013 HARANTA Ján Pseud.: Ivo Mlad, Ján Bodor, Janko Bodrý, Milan Hôrkin, Trenčan spisovateľ, prekladateľ, kňaz * 3. 12. 1909 Turzovka † 27. 3. 1983 Svinná 30. výročie úmrtia
Po vychodení ľudovej školy v Turzovke navštevoval Reálne gymnázia v Žiline (1921–22), Nitre (1922–28) a v Levoči (1928–29), následne študoval na filozofickej a teologickej fakulte univerzity v Štrasburgu (1929–35) a profesorské skúšky zložil v Nitre (1940) a v Bratislave (1944). Pôsobil ako kaplán v Krásne nad Kysucou (1935–36), ako správca fary v Kotešovej (1936) a ako farár v Trenčianskej Teplej (1937–40), Trenčíne (1940–42), Strečne (1950–53), Zákopčí (1953–63) a vo Svinnej pri Trenčíne (1963–83). V rokoch 1942–50 bol profesorom náboženstva na dievčenskom gymnáziu v Žiline. Haranta patril medzi popredných predstaviteľov katolíckej moderny, nadviazal úzke kontakty s katolíckymi básnikmi najmä z Čiech a Francúzska. Bol vynikajúcim znalcom a prekladateľom francúzskej poézie (P. Claudel, Ch. Péguy), prekladal aj zo slovinčiny a iných jazykov.
Dielo (výber) Mystérium baladické (1933) Zem požehnaná (1940) V najkrajšej domovine (1947) Zastretý život (1971) Literatúra o Jánovi Harantovi vo fonde KK (výber) Haranta Ján. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 317. ISBN 80-7165-44-8 Haranta Ján. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 59.
15
Apríl 2013 LETKO Ján Pseud.: Dušin, J. Letko Dušin spisovateľ * 7. 4. 1908 Mc Kees Rocks, Pennsylvánia, USA † 3. 2. 1958 Žilina 105. výročie narodenia
Pochádzal zo slovenskej vysťahovaleckej rodiny, ktorá sa z USA vrátila na Kysuce. Po vychodení ľudovej a meštianskej školy v Kysuckom Novom Meste (1914–25) študoval na Štátnej priemyselnej škole chemickej v Banskej Štiavnici (1925–29). Pracoval ako pomocný učiteľ na ľudovej škole v Dunajove (1929 – 31), ako aktuár verejnej správy vnútornej v Bratislave (1931–32) a ako úradník (1932– 58), naposledy v podniku Kovoslužba v Žiline. Literárne začal pracovať už počas stredoškolských štúdií, v rokoch 1927–29 sa prezentoval krátkymi prozaickými útvarmi v časopisoch Rozvoj a Svojeť, v roku 1930 prispel do Almanachu 3. literárnej generácie, neskôr bol spolupracovníkom časopisov Postup a Nový svet, v roku 1936 publikoval v Robotníckych novinách cyklus článkov o Kysuciach.
Dielo Človek za mrežami (1934) Domáce rady (1935) Literatúra o Jánovi Letkovi vo fonde KK (výber) Letko Ján. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. - Martin : Osveta, 1971, s. 131. Letko Ján. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 159. ISBN 80-7165-44-8
16
Apríl 2013 LACKO Ján ml. ochotník, spisovateľ * 13. 4. 1903 Česky Tešín, Česko † 11. 4. 1930 Čadca 110. výročie narodenia
Pochádzal zo železničiarskej rodiny, ktorá sa prisťahovala do Čadce. Po štúdiu na Žilinskej reálke, ktoré ukončil maturitou (1920), absolvoval notársky kurz v Bratislave (1920 - 21). V rokoch 1921 – 28 pôsobil ako notár v Zliechove, Rakovej, Oravskom Podzámku a Nesluši. Od roku 1928 až do svojej predčasnej smrti bol tajomníkom Ústredia slovenských ochotníckych divadiel pri Matici slovenskej v Martine, kde zároveň redigoval časopisy Naše divadlo a Slovenský ochotník. Bol známym organizátorom divadelníctva, autorom pôvodných dramatických pokusov a prekladateľom inonárodných hier. V Slovenských pohľadoch mu vyšli poviedky Matejova smrť, Katrušina láska a Zmierenie.
Literatúra o Jánovi Lackovi ml. vo fonde KK (výber)
Lacko Ján ml. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 72. ISBN 80-7165-44-8 Ján Lacko ml. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 123. Ján Letko / Helena Harceková. In: Zvesti Kysuckého Nového Mesta. - Roč. 2, č. 2 (1995), s. 9. Výročia významných osobností a udalostí za obdobie apríl-jún 2008 / Scarlett Ďurná. - Fotogr. 11. In: Kysucký knihovník : - Roč. 3, č. 1 (2008). - Čadca : Okresná knižnica, 2008, s. 23-28. - (viaz.)
17
Máj 2013 HLBINA Pavol, vl. menom GAŠPAROVIČ Pseud.: Aurel, Hlbina, P. G. Hlbina spisovateľ, literárny kritik, prekladateľ, kňaz * 13. 5. 1908 Veľké Kršteňany † 21. 10. 1977 Bobot 105. výročie narodenia
Pochádzal z roľníckej rodiny. Po skončení gymnaziálnych štúdií v Trnave a v Nitre absolvoval Teologickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe (1929–34), za kňaza bol vysvätený v Nitre (1934). Pôsobil ako kaplán v Rosine (1934), Bošáci (1935), Konskej (1936), Rakovej (1937) a Divine (1938), ako kaplán a správca farnosti vo Veľkých Chlievanoch (1939), v Považskej Bystrici (1940–42) a v Kysuckom Novom Meste (1942 - 45), od roku 1945 až do svojej smrti bol správcom farnosti v Bobote. V roku 1950 bol vymenovaný za nitrianskeho sídelného kanonika. Hlbina patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej katolíckej moderny. Vo svojich básňach sa zaoberá najmä náboženskými a mystickými motívmi, nevynecháva ale ani motívy prírody a lásky. Po roku 1948 sa pokúsil o začlenenie do schematickej literatúry socialistického realizmu, ale jeho náboženské myslenie nevyhovovalo vtedajšiemu režimu, preto sa na dlhé roky literárne odmlčal. Hlbina sa venoval aj prekladateľskej činnosti, sústredil sa najmä na moderných francúzskych básnikov, ktorí ho umelecky a myšlienkovo formovali (Ch. Baudelaire, P. Claudel, J. A. Rimbaud, P. Valéry, P. Verlaine, ale najmä H. Bremond).
Dielo (výber) Začarovaný kruh (1932) Harmonika (1935) Belasé výšky (1939) Mŕtve more (1946) Ozveny srdca (1950) Víno svetla (1968) Literatúra o Pavlovi G. Hlbinovi vo fonde KK (výber) Hlbina Pavol. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. – Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 149. - ISBN 80-7165-44-8
18
Máj 2013 BIELEK Jozef publicista, osvetový pracovník, kňaz * 27. 7. 1830 Turzovka-Predmier † 28. 5. 1898 Dohňany 115. výročie úmrtia
Navštevoval gymnázium v Žiline, Szolnoku a v Komárne, teológiu študoval v Nitre a Budapešti. Od roku 1853 pôsobil ako kaplán v Lednici, Košeci a v Púchove, od roku 1866 až do svojej smrti bol farárom v Dohňanoch. Bielek začal byť literárne činný počas štúdia v Budapešti, neskôr sa venoval osvetovej práci, prekladateľskej činnosti a publicistike. V časopise Obzor uverejňoval odborné články, v ktorých propagoval moderné poznatky v rastlinnej a živočíšnej výrobe a ovocinárstve. Je autorom biografie o Štefanovi Závodníkovi (1881).
Dielo Krátky životopisný nástin (1881) Literatúra o Jozefovi Bielkovi vo fonde KK (výber) Bielek Jozef. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 149. - ISBN 80-7165-44-8 Jozef Bielek. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 21. Ján Letko / Helena Harceková. In: Zvesti Kysuckého Nového Mesta. - Roč. 2, č. 2 (1995), s. 9. Výročia významných osobností a udalostí za obdobie apríl-jún 2008 / Scarlett Ďurná. Fotogr. 11. In: Kysucký knihovník : - Roč. 3, č. 1 (2008). - Čadca : Okresná knižnica, 2008, s. 23-28. - (viaz.) Bielekovci: kysucká literárna abeceda (3) / Peter Kubica. - Fotogr. 1. In: Kysuce. Roč. 21, č. 3 (19.01.2011), s. 10. Jozef Bielek - publicista, kňaz. In: Kysuce. - Roč. 18, č. 20 (14.05.2008), s. 9. Jozef Bielek. In: Beletria pre ľud / Ján Hudák. - Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1996, s. 101-102. - ISBN 80-7162-129-3
19
Jún 2013 GOTČÁR Ján Pseud.: Kysučan, J. G. z Kysúc národnokultúrny pracovník, kňaz, pedagóg * 1. 6. 1823 Makov † 19. 8. 1883 Bratislava-Rača 190. výročie narodenia
Po absolvovaní gymnázia v Žiline pokračoval v rokoch 1842 - 46 v štúdiu filozofie v Trnave a teológie v Banskej Bystrici, v roku 1846 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Pôsobil ako profesor na gymnáziu v Banskej Bystrici, kde bol po roku 1849 stoličným tajomníkom komisára Michaela Rázusa. Od roku 1857 bol riaditeľom gymnázia v Užhorode, od roku 1958 vykonával funkciu školského radcu a hlavného dozorcu škôl v Oradei v Rumunsku a od roku 1867 ako predčasne penzionovaný žil v Žiline, Pešti, Bratislave a Rači. Gotčár bol významným národným a kultúrnym dejateľom v memorandovom a matičnom období, účastníkom memorandového zhromaždenia v Martine v roku 1861, zakladajúcim členom Matice slovenskej v roku 1863, podporovateľom gymnázia v Kláštore pod Znievom a autorom pedagogických, historických a národnokultúrnych úvah a príspevkov, v ktorých presadzoval rovnoprávnosť národov v mnohonárodnom Rakúsko-Uhorsku.
Literatúra o Jánovi Gotčárovi vo fonde KK (výber) Gotčár Ján. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 190. - ISBN 80-7165-44-8 Ján Gotčár. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 53. Prvé shromaždenie národné v Turčianskom Sv. Martine : [kniha] / Jozef Škultéty. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1924. - 73 s. Gotčár Ján / Ľubomír Viliam Prikryl. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska : - Bratislava : Lúč, 2000, s. 410. - ISBN 80-7114-300-6
20
Jún 2013 CHOLUJ Dominik regionalista, publicista, pedagóg * 22. 6. 1923 Skalité † 7. 2. 1999 Čadca 90. výročie narodenia
Po absolvovaní učiteľskej akadémie v Bánovciach nad Bebravou (1942–46) študoval na Pedagogickej fakulte slovenskej univerzity (1949–1952) a na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1954–56). Pôsobil ako riaditeľ ľudovej školy v Turzovke (1946–47), ako učiteľ vo Svrčinovci (1947–50), ako zástupca riaditeľa na gymnáziu (1953–57), ako riaditeľ strednej ekonomickej školy v Čadci (1957–70), ako profesor na gymnáziu a na priemyselnej škole v Kysuckom Novom Meste (1970–73), ako referent Kysuckého múzea (1973–78) a ako učiteľ na Strednom odbornom učilišti v Čadci (1978–82). Choluj publikoval v slovenských, českých a poľských časopisoch odborné články z oblasti pedagogiky. Od mlada sa angažoval v matičnom hnutí, od roku 1943 bol členom Matice slovenskej, od roku 1990 predsedom jej miestneho odboru v Čadci a v roku 1993 bol zvolený za člena výboru Matice slovenskej. Ako školský a kultúrny pracovník a organizátor sa zaslúžil o zriadenie Strednej ekonomickej školy v Čadci (1957), Múzea ľudovej architektúry vo Vychylovke (1973) a Kysuckej galérie v Čadci (1973).
Dielo Čadca a okolie (1977) Technológia pre 1. (aj 2.) ročník SOU (1985 – 91) Onomastika Kysúc (1992) Skalité (1993) Kysuce a Kysučania – Dejiny (1. zv., 1994) Literatúra o Dominikovi Cholujovi vo fonde KK (výber) Choluj Dominik. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 256. - ISBN 80-7165-44-8
21
Júl 2013 ČUTEK Anton výtvarník * 6. 7. 1928 Klubina † 16. 12. 2002 Bratislava 85. výročie narodenia
Po absolvovaní stredoškolských štúdií v Banskej Bystrici študoval u profesora Fraňa Štefunku sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení (1949 54), po štúdiách sa venoval sochárskej tvorbe v Bratislave, kde bol činný v Skupine Mikuláša Galandu. Čutek vystavoval svoje práce spolu s ďalšími umelcami zo Skupiny M. Galandu na mnohých domácich aj svetových výstavách: výstava mladých výtvarníkov v Bratislave (1957, 1960), IV. prehliadka česko-slovenského výtvarného umenia v Prahe (1960), výstava výtvarníkov Bratislavy v Krakove (1964, 1965) a Česko-slovenská plastika od r. 1900 po dnešok v Essene (1966). Samostatne vystavoval v Budapešti, Bratislave, Trenčíne, Piešťanoch a v Banskej Bystrici. Za sochárske diela získal 2. cenu v súťaži Hrozby a nádeje ľudstva (1959). Jeho diela sa dnes nachádzajú v Slovenskej národnej galérii, Galérii mesta Bratislavy, Kysuckej galérii, v Bojniciach a inde.
Literatúra o Antonovi Čutekovi vo fonde KK (výber) Čutek Anton. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 118. - ISBN 80-7165-44-8 Anton Čutek. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 35. Anton a Juraj Čutek - Dva portréty . [Špec. tlač.] / Zuzana Sýkorová. - Čadca : Kysucká galéria, 2008. - Skladačka 75. výročie nedožitých narodenín akad. sochára Antona Čuteka / Scarlett Ďurná. Fotogr. 1. In: Kysucké noviny (MY). - Roč. 4, č. 27 (08.07.2003), s. 7.
22
Júl 2013 MALOVCOVÁ Helena spisovateľka, prekladateľka * 16. 7. 1933 Kysucké Nové Mesto † 23. 7. 1992 Bratislava 80. výročie narodenia
Absolvovala štúdium polonistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, po štúdiu žila a tvorila v Bratislave. Od roku 1977 vydala Helena Malovcová deväť svojich básnických zbierok v podobe bibliofilskej tlače s malým nákladom. Vydané básne zhudobnil v troch svojich dielach jej manžel, popredný hudobný skladateľ Jozef Malovec. Helena Malovcová sa presadila až po roku 1989, kedy svoje básne publikovala vo viacerých časopisoch: Literárny týždenník, Slovenské pohľady, Kultúra, Katolícke noviny a i. Popri poézii sa venovala prekladom filozofických a teologických textov z poľštiny.
Dielo (výber) Oči (1977) Na cestách (1979) Láska k zemi (1981) V blízkosti teba (1983) Tvoje husle (1986) Z hora sa dívam (191986) Na bielej ceste (1987) Ďalej od slov (1988) Krajina nepokosená (1998), súborné dielo Literatúra o Helene Malovcovej vo fonde KK (výber) Malovcová Helena. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 162. - ISBN 80-7165-44-8
23
August 2013 KRASNEC Ľudovít vedec, pedagóg * 20. 8. 1913 Dunajov † 24. 9. 1990 Bratislava 100. výročie narodenia
Po absolvovaní reálnej školy v Žiline študoval na Prírodovedeckej fakulte univerzity Karlovej v Prahe, bol žiakom prof. Jaroslava Heyrovského, nositeľa Nobelovej ceny. V roku 1950 sa stal docentom a v roku 1956 univerzitným profesorom. Pôsobil ako asistent v ústave pre anorganickú a súdnu chémiu v Prahe (1938–39), v roku 1939–41 v Štátnom zdravotno-sociálnom ústave, v 1941–52 vo farmaceutickom ústave Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity, v rokoch 1952–86 ako pracovník, od roku 1960 ako vedúci Katedry anorganickej a organickej chémie, súčasne od roku 1970 aj ako riaditeľ Vedeckovýskumného ústavu Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského, v roku 1957–58 bol prorektorom UK, zároveň prednášal organickú chémiu na Prírodovedeckej fakulte UK a elektrochémiu na Slov. vysokej škole technickej. Zameriaval sa predovšetkým na oblasť organickej chémie, neskôr sa zaujímal o hraničné odbory, najmä biochémiu, biofyziku a chemickú fyziku. Svoje vedecké články uverejňoval v mnohých slovenských (Chemické zvesti, Farmácia, Farmaceutický obzor) i zahraničných odborných časopisoch.
Dielo (výber) Organická chémia pre farmaceutov (1959) Základy preparatívnej organickej chémie (1962) Laboratórne cvičenia z organickej chémie pre biológov (1980) Návody na cvičenia z analýzy organických zlúčenín (1985) Literatúra o Ľudovítovi Krasnecovi vo fonde KK (výber) Krasnec Ľudovít. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 106. - ISBN 80-7165-44-8 Dunajov: kultúrny život Kysučanov v skratke / Silvia Petreková. In: Kysuce. - Roč. 19, č. 41 (14.10.2009), s. 6.
24
August 2013 POCHYBA Dominík osvetový pracovník, publicista * 28. 8. 1908 Nová Bystrica † 24. 4. 1987 Bernolákovo 105. výročie narodenia
V r. 1927 študoval na záhradníckej škole v Malinove, v r. 1931–32 na záhradníckej škole v Modre, v r. 1950 diaľkovo na Štátnej vyššej vinohradníckoovocinárskej a záhradníckej škole v Modre, v r. 1955–57 absolvoval agronomický kurz na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Pracoval na mnohých miestach, od r. 1942 bol zamestnancom referátu pre ovocinárstvo a vinohradníctvo v Roľníckej komore, resp. v Jednotnom zväze slovenských roľníkov v Bratislave, v r. 1948–57 vedúcim oddelenia špeciálnych plodín na Povereníctve SNR pre pôdohospodárstvo, v r. 1957–64 pracovníkom Združenia šľachtiteľských a semenárskych podnikov, v r. 1964–70 vedúcim odborným referentom pre vinohradníctvo a ovocinárstvo na ministerstve poľnohospodárstva a výživy v Bratislave. Vyše 20 rokov usmerňoval slovenskú záhradnícku výrobu a participoval na riešení všetkých úloh a problémov, ktoré sa dotýkali slov. ovocinárstva a vinohradníctva. Popritom sa zaoberal aj zeleninárstvom a škôlkarstvom. Vydal niekoľko odborných príručiek, pravidelne publikoval v špecializovaných časopisoch, zostavil niekoľko zborníkov, spolupracoval s rozhlasom a televíziou. Za svoju prácu dostal vysoké štátne vyznamenania.
Dielo Starostlivosť o ovocie (1951) Stručná agrotechnika pestovania poľnej zeleniny (1957) Malá pomológia (1963) Literatúra o Dominikovi Pochybovi vo fonde KK (výber) Pochyba Dominik. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 204. - ISBN 80-7165-44-8 Pochyba Dominik. In: Reprezentačný biografický lexikón Slovenska / Zost. Augustín Maťovčík. - Martin : Matica slovenská, 1999, s. 266. ISBN 80-7090-537-9
25
September 2013 BAGIN Anton publicista, pedagóg, kňaz * 10. 9. 1923 Ilava † 21. 12. 1992 Bratislava 90. výročie narodenia
Po štúdiu na gymnáziách v Trenčíne, Trnave a v Nitre absolvoval Katolícku bohosloveckú fakultu v Bratislave (1942–47), za kňaza bol vysvätený 22. 6. 1947. Pôsobil v Močenku, Čadci, Rosine, Štiavniku a v Turzovke, v rokoch 1958–67 v Dubnici nad Váhom, od roku 1967 bol odborným asistentom na Cyrilo-metodskej Bohosloveckej fakulte v Bratislave, v roku 1972 sa stal profesorom cirkevných dejín. Od roku 1977 bol čestným kanonikom sídelnej kapituly v Nitre, v rokoch 1983–90 bol šéfredaktorom časopisu Duchovný pastier. Ako historik sa venoval cirkevným, kultúrnym a regionálnym dejinám, zostavil početné príspevky z dejín stredného Považia, ktoré uverejnil v odborných periodikách a zborníkoch.
Dielo (výber) Dubnica nad Váhom (1967) Cirkevné dejiny I–II (1969) Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín (1973, 1984) Devín (1984) Ilava (1991) Literatúra o Antonovi Baginovi vo fonde KK (výber) Bagin Anton. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 16. ISBN 80-7165-44-8 Bagin Anton / Róbert Letz. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000, s. 38. - ISBN 80-7114-300-6
26
September 2013 BIROŠ Stanislav výtvarník, pedagóg * 12. 11. 1901 Bytča † 16. 9. 1983 Bytča 30. výročie úmrtia
Po absolvovaní pedagogického ústavu v Leviciach študoval sochárstvo na Vysokej umeleckopriemyselnej škole v Prahe (1921–27). Pôsobil ako pracovník reklamného oddelenia Baťových obuvníckych závodov v Zlíne (1927–29), učiteľ kreslenia na meštianskej škole v Bytči(1929–38), profesor kreslenia na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach (1938–41), ďalej pôsobil ako učiteľ na gymnáziu v Kláštore pod Znievom (1941–42), na gymnáziu a na pedagogickej škole v Žiline (1942–54), od roku 1954 bol slobodným umelcom. Biroš patril medzi najvýznamnejších stredoslovenských výtvarných umelcov 20. stor. Spočiatku tvoril malé komorné práce, ako kresby, grafické návrhy a drobné plastiky, neskôr svoj talent využil pri realizácii monumentálnych pomníkov a pamätníkov, ako aj portrétnych plastík figurálneho, reliéfneho a medailérskeho žánru, venoval sa tiež úžitkovej a knižnej grafike. Okrem iného je autorom pamätnej medaily k 150. výročiu narodenia J. Palárika a sochy P. Jilemnického, ktorá je dnes umiestnená pred Domom kultúry v Čadci. Ako profesor kreslenia objavil a podchytil počas pôsobenia na žilinskom gymnáziu talent viacerých významných umelcov z Kysúc napr. M. Cipára a F. Hübela, ktorí uňho získali základy umenia. V roku 1975 patril medzi hlavných iniciátorov založenia Kysuckej galérie v Čadci. Bol ocenený Cenou M. Benku (1977, 1979) a titulom zaslúžilý umelec (1981).
Literatúra o Stanislavovi Birošovi vo fonde KK (výber) Biroš Stanislav. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 22. ISBN 80-7165-44-8 Biroš Stanislav. In: Encyklopédia Slovenska A-D. - Bratislava : Veda, 1977, s. 201. Stanislav Biroš .[Špec. tlač.] / Magdaléna Gorušová. - Žilina : Považská galéria, 1981. nestr.
27
Október 2013 JANOTA Ľudovít Cyril Pseud.: Žiarcov publicista * 12. 10. 1888 Skalité † 15. 10. 1968 Bratislava 125. výročie narodenia 45. výročie úmrtia
Po štúdiu na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne navštevoval do roku 1910 Vysokú školu technickú v Budapešti, odkiaľ ho vylúčili za panslavizmus. Od roku 1910 pracoval v projekčnej kancelárii J. Buriana v Ružomberku, pôsobil ako notár v Turzovke (1919 - 24) a v Bernolákove (1924 - 28). V rokoch 1928 – 54 bol hlavným matrikárom mesta Bratislava, od roku 1954 tu žil na dôchodku. Od roku 1912 prispieval do časopisu Prúdy a aj do inej periodickej tlače. V rokoch 1918 – 19 pôsobil ako tajomník Slovenskej národnej rady pre Horné Kysuce. Zasadil sa o vznik prvej infekčnej nemocnice pre deti a o postavenie Palárikovho domu v Čadci v roku 1926. Za pôsobenie v protifašistickom odboji bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom. Ľ. Janota sa zaoberal sociológiou a osvetou, ťažiskom jeho aktivít bolo zhromažďovanie rukopisov, starých tlačí, rytín, ľudových umeleckých výrobkov, venoval sa aj štúdiu stavebných pamiatok, osobite hradov. Angažoval sa v Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Matici slovenskej, Slovenskej lige a v Spoločnosti Vlastivedného múzea v Bratislave. Koncom 20. rokov vypracoval ideový návrh na založenie Kysuckého múzea v Čadci. Jeho literárna pozostalosť sa nachádza v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Dielo (výber) Sociológia slovenskej dediny – metodický výskum (1919) Kultúrne potreby obce (1928) Kulturní povinnosti obce (1935) Hrad Pajštún (1934) Slovenské hrady 1 – 3 (1935 – 38) Literatúra o Ľudovítovi Cyrilovi Janotovi vo fonde KK (výber) Janota Ľudovít Cyril. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 52. ISBN 80-7165-44-8
28
Október 2013 HRANEC Jozef Pseud.: J. Kysučan Podvysocký, Jožo Kapusťák, Pozorovateľ, Čadčan spisovateľ, právnik * 1. 3. 1877 Podvysoká † 19. 10. 1943 Topoľčany 70. výročie úmrtia
Študoval na právnickej fakulte v Pešti, štúdium pre zlý zdravotný stav prerušil a dokončil ho v roku 1907 v Kluži v dnešnom Rumunsku. Pracoval ako advokát v Bytči a v Čadci, kde v rokoch 1911 – 1914 prevádzkoval vlastnú advokátsku kanceláriu. Počas prvej svetovej vojny narukoval na východný front, dostal sa do ruského zajatia. V roku 1919 sa vrátil do Čadce, kde pokračoval v advokátskej praxi. V roku 1932 bol vymenovaný za verejného notára do Topoľčian. J. Hranec sa pričinil o založenie miestneho odboru Matice slovenskej a o výstavbu Palárikovho domu v Čadci, po vzore svojho priateľa I. Hálka bojoval proti alkoholizmu zakladaním protialkoholických liečební. V roku 1927 založil nestranný dvojtýždenník Kysucké hlasy, do ktorých písali o. i. aj I. Hálek, M. Janota, O. Jariabek, J. Rudinský a J. Lendvai.
Literatúra o Jozefovi Hranecovi vo fonde KK (výber) Hranec Jozef. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 227. - ISBN 80-7165-44-8 Hranec Jozef. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 73. Z Čadce cez Rakovu, Staškov, Podvysokú, Turzovku a Vysokú nad Kysucou až do Makova: Podvysoká. In: Literárny sprievodca Kysucami. - Čadca : Kysucká knižnica, 2010, s. 60-61. - ISBN 978-80-88708-29-2 (brož.) Hranec Jozef. In: Kysuce a Kysučania. (Kysucká encyklopédia). 1 časť. - Čadca : Kysucké múzeum, 1994, s. 25.
29
November 2013 MOJÍK Ivan spisovateľ, prekladateľ, redaktor, výtvarník * 2. 11. 1928 Turzovka † 18. 4. 2007 Bratislava 85. výročie narodenia
V rokoch 1939 – 1948 študoval na gymnáziu v Skalici. Po maturite pracoval ako redaktor Čs. rozhlasu, Mladej tvorby, bol redaktorom a vedúcim kultúrnej rubriky a zástupcom šéfredaktora denníka Pravda v Bratislave a tajomníkom Zväzu čs. spisovateľov v Prahe. Za postoje k okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy prišiel o pôvodné zamestnanie, istý čas bol bez práce. Potom bol pracovníkom Slovenského knižného veľkoobchodu, propagačným referentom vydavateľstva Tatran, korektorom Západoslovenských tlačiarní a od roku 1989 redaktorom časopisu Romboid v Bratislave. Mojík svojou tvorbou inklinoval k surealizmu. V 70. rokoch patril medzi zakazovaných spisovateľov. Preložil diela Lopého de Vegu, Wiliama Shakespeara, Sándora Petőfiho, Françoisa Villona a i. Po roku 1989 sa začal venovať výtvarným kolážam.
Dielo (výber) Pieseň o Mirkovi Nešporovi (1952) Dnešný vzduch (1958) Blahoželanie ohňu (1968) Zrozumiteľný človek (1980) Sklené deti (1988) Popoludnie vo štvrtom rozmere (1991) Tekuté oči (1999) Slepec a labuť (2003) Zatváram oči preto, aby som lepšie videl (2003) Literatúra o Ivanovi Mojíkovi vo fonde KK (výber) Mojík Ivan. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 333. - ISBN 80-7165-44-8 MUDRÍKOVÁ, Janka.: Z Čadce cez Rakovu, Staškov, Podvysokú, Turzovku a Vysokú nad Kysucou až do Makova: Turzovka / Janka Mudríková. In: Literárny sprievodca Kysucami. - Čadca : Kysucká knižnica v zriaď. pôsob. Žilinského samosprávneho kraja, 2010, s. 62-78. - ISBN 978-80-88708-29-2 (brož.)
30
November 2013 PAŽICKÝ Lukáš národnokultúrny pracovník, bernolákovec, kňaz * 16. 11. 1728 Prievidza † 18. 4. 1800 Čadca 250. výročie narodenia
Ľudovú školu absolvoval v rodisku, filozofiu a teológiu študoval v seminári v Trnave, v roku 1753 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Najprv pôsobil ako kaplán v Malej Hradnej (1753–54), neskôr bol farárom v Skalitom (1754–60), po spojení farností Skalité a Čadca do jedného pastoračného celku spravoval obe farnosti, pričom sídlil v Čadci. Tento stav trval do roku 1772. Pažický sa zaslúžil o vybudovanie hlavného oltára Kostola sv. Bartolomeja (1762), murovanej fary v Čadci (1778), veže kostola sv. Bartolomeja (1778), strešnej konštrukcie na veži kostola (1794) a vedľa veže nechal vystavať kaplnku, ktorej stavbu aj sám financoval (1783). Pre kostol zabezpečil farár Pažický aj dva zvony, z ktorých jeden sám zaplatil a daroval kostolu. Tento zvon bol pomenovaný po ňom a nesie meno Lukáš. V roku 1793 sa stal členom Slovenského učeného tovarišstva a šíriteľom jeho myšlienok na Kysuciach.
Literatúra o Lukášovi Pažickom vo fonde KK (výber) MUDRÍKOVÁ, Janka.: Z Čadce cez Svrčinovec do Skalitého: Skalité / Janka Mudríková. In: Literárny sprievodca Kysucami. - Čadca : Kysucká knižnica v zriaď. pôsob. Žilinského samosprávneho kraja, 2010, s. 43-47. - ISBN 978-80-88708-29-2 Dejiny cirkevnej obce. In: Skalité / Fotogr. Jaroslav Velička ; Zost. Rudolf Gerát, Jozef Potočár, Mária Ščuryová, Jaroslav Velička. - Čadca : Magma, 2005, s. 103116. - ISBN 80-89172-04-0 Pažický Lukáš. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 81-82. - ISBN 80-7165-441-8 BELÁS, Ladislav.: Bernolákovci v Čadci a v Rakovej / Ladislav Belás. In: Duchovný pastier. - Roč. 37, č. 8 (1962), s.161-162.
31
November 2013 JURGA František vedec, pedagóg * 12. 4. 1909 Čadca † 18. 11. 1963 Košice 50. výročie úmrtia
Po maturite na reálnom gymnáziu v Žiline študoval matematiku a deskriptívnu geometriu na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, v roku 1943 dosiahol hodnosť doktora prírodných vied (RNDr.) na Komenského univerzite v Bratislave. V rokoch 1933 – 38 pôsobil ako stredoškolský profesor na dievčenskom gymnáziu a na reálke v Košiciach. Po okupácii Košíc Horthyho Maďarskom odišiel do Bratislavy, kde pracoval ako gymnaziálny profesor (1938 43), v rokoch 1943 – 47 pôsobil ako docent a správca Ústavu aplikovanej matematiky Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 1947 sa vrátil do oslobodených Košíc, kde sa stal profesorom, členom (1947–52) a vedúcim Katedry matematiky a deskriptívnej geometrie Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva (1948–49). V rokoch 1952–63 bol profesorom Fakulty ťažkého strojárstva Vysokej školy technickej, zároveň od roku 1956 bol vedúcim jej Katedry matematiky a deskriptívnej geometrie. V rokoch 1955–57 bol riaditeľom konzultačného strediska pre diaľkovo študujúcich a v rokoch 1957–58 riaditeľom pre mimoriadne formy štúdia. Jurga je autorom mnohých štúdií a článkov, ktoré uverejňoval v domácich a zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch. V matematickom výskume sa venoval predovšetkým numerickým a grafickým metódam, nomogramami s priesvitkami a s kruhovým indexom, ako aj nomogramami na riešenie algebraických a diferenciálnych rovníc a pod.
Dielo Nomografia a iné grafické metódy (1944, 1958, 1963) Vyššia matematika (1950) Literatúra o Františkovi Jurgovi vo fonde KK (výber) Jurga František. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 58. ISBN 80-7165-44-8 František Jurga. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 103.
32
November 2013 GALVÁNEK Viliam publicista, učiteľ * 29. 11. 1913 Kysucké Nové Mesto † 24. 12. 1988 Kysucké Nové Mesto 100. výročie narodenia
Po maturite na reálnom gymnáziu v Žiline študoval v Učiteľskom ústave v Modre a na Pedagogickej fakulte v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Čadci a Kysuckom Novom Meste, v rokoch 1949 – 1955 bol pracovníkom Krajského národného výboru v Žiline. Popri pedagogickej činnosti sa zaujímal o publicistiku, písal články z oblasti športu, telesnej výchovy a turistiky, ktoré uverejňoval v novinách a časopisoch Cieľ, Smer, Česko-slovenský šport, Krásy Slovenska a i. Jeho meno nesie turistický chodník začínajúci sa pri Dome kultúry v Kysuckom Novom Meste.
Dielo Kysucké Nové Mesto kedysi a dnes 1- 2 (1965, 1970) Autom po ČSSR – Slovensko (1969) Bedeker Slovenska (1970) Javorníky – turistický sprievodca (1968) Slovenské Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravská Magura (1969) Literatúra o Viliamovi Galvánekovi vo fonde KK (výber) Galvánek Viliam. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 146. ISBN 80-7165-44-8 Viliam Galvánek 65-ročný / Peter Maráky. In: Správy a informácie 2/1978 / Peter Maráky. - Čadca : Kysucké múzeum, 1978, s. 145-146. Bibliografia regionálnych prác V. Galvánka. In: Správy a informácie 2/1978 / Peter Maráky. - Čadca : Kysucké múzeum, 1978, s. 145-146.
33
December 2013 VNUK Valér publicista, redaktor * 12. 8. 1894 Kysucké Nové Mesto † 17. 12. 1958 Trnava 55. výročie úmrtia
Študoval inžinierstvo na technike v Budapešti (1913–15), bojoval sa strane Rakúsko-Uhorska na talianskom fronte (1915–18), po roku 1918 pokračoval v štúdiu na Českom vysokom učení technickom v Prahe, štúdium však nedokončil. Pôsobil ako úradník v Kysuckom Novom Meste, pracovník a tajomník Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Vnuk je autorom niekoľkých učebníc pre ľudové školy a množstva článkov, ktoré publikoval v časopisoch a kalendároch. Venoval sa aj prekladom z nemčiny a maďarčiny: Tri prstene a iné novely od P. Kellera (1933), S úsmevom do života (1945), Srdcom k srdcu (1948) od L. Perlakyho a ďalších.
Dielo Rozhovory s prírodou pre 6. - 8. ročník Prírodospyt 1 – 4. (1941 - 44) Literatúra o Valérovi Vnukovi vo fonde KK (výber) Vnuk Valér. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 172. - ISBN 80-7165-441-8 Valér Vnuk. In: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede / Štefan Atila Brezány. Martin : Osveta, 1971, s. 184. Podoláková Ľubica.... In: Kysucká literatúra I. : / Peter Kubica. - Čadca : Magma, 2010, s. 137-147. - ISBN 978-80-89172-13-9 Vnuk Valér. In: Slovenský biografický slovník. T-Ž. - Martin : Matica 1994, s. 300.
slovenská,
34
December 2013 ONDRISÍK Ján (ONDRIŠÍK) Pseud.: Ivan Rimanov, Ivan Rovín kňaz národovec * 5. 7. 1820 Veľké Rovné † 26. 12. 1883 Nová Ves nad Váhom 130. výročie úmrtia
Študoval na bohosloveckom seminári v Nitre a na teologickej fakulte v Pešti, pôsobil ako kaplán v Turzovke a v Kysuckom Novom Meste. Po vypuknutí revolúcie bol jedným z hlavných predstaviteľov slovenského národného hnutia na Kysuciach. V máji 1848 bol na želanie ľudu vyhlásený za zástupcu veliteľa národnej gardy v Kysuckom Novom Meste. V decembri 1848 sa po príchode slovenských dobrovoľníkov do Kysuckého Nového Mesta stal členom dočasnej správnej rady pre dolné Kysuce. V septembri 1949 stál v Kysuciach na čele celonárodného petičného hnutia za odtrhnutie Slovenska od Uhorska a vytvorenie slovenskej korunnej krajiny. Po revolúcii musel za svoje názory opustiť Kysuce. Ondrisík sa popri pastorácii venoval ľudovýchovnej a národnokultúrnej práci, zakladal a propagoval spolky miernosti a podporil založenie gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Literatúra o Jánovi Ondrisíkovi vo fonde KK (výber) Ondrisík Ján. In: Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, s. 166. - ISBN 80-7165-441-8 Ondrisík (Ondriszik, Ondrišík) Ján / Ľuboš Kačírek. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. - Bratislava : Lúč, 2000, s. 1014-1015. ISBN 80-7114-300-6 Ján Ondrisík. In: Beletria pre ľud / Ján Hudák. - Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1996, s. 214. - ISBN 80-7162-129-3 Ondrisík Ján. In: Kysuce a Kysučania. (Kysucká encyklopédia). 1 časť. - Čadca : Kysucké múzeum, 1994, s. 40-41.
35
Menný register osobností Bagin Anton Belanský Jozef Bielek Jozef Biroš Stanislav Čutek Anton Dunajovec Jozef Galvánek Viliam Gotčár Ján Haranta Ján Hlbina Pavol Gašparovič Hnitka Jozef Hohoš Ladislav Hranec Jozef Choluj Dominik Janota Ľudovít Cyril Jariabek Ondrej Jurga František Klemens Jozef Božetech Krasnec Ľudovít Kubica Anton Lacko Ján ml. Letko Ján Malovcová Helena Mojík Ivan Mravec Milan Ondrisík (Ondrišík) Ján Pažický Lukáš Pochyba Dominik Tatarka Dominik Točík Anton Vnuk Valér Žilinčík Tomáš
s. 26 s. 4 s. 19 s. 27 s. 22 s. 14 s. 33 s. 20 s. 15 s. 18 s. 9 s. 10 s. 29 s. 21 s. 28 s. 11 s. 32 s. 7 s. 24 s. 12 s. 17 s. 16 s. 23 s. 30 s. 6 s. 35 s. 31 s. 25 s. 13 s. 8 s. 34 s. 5
36
Zoznam použitej literatúry Osobnosti Kysúc / Zost. Anton Blaha, Scarlett Ďurná, Mária Bátorová, Milan Gacík, Ivan Hudec, Dušan Mikolaj, Rudolf Moravec, Ján Podmanický, Katarína Šulganová. - Bratislava : Kysucká kultúrna nadácia, 2004, - 390 s. ISBN 80-7165-441-8 KUBICA, Peter: Kysucká literatúra I. - Čadca : Magma, 2010, - 182 s. ISBN 978-80-89172-13-9 BREZÁNY, Štefan Atila: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede. Martin: Osveta, 1971, 193 s. VÁLEK, Igor: Literárny lexikón Žilinského samosprávneho kraja: [zborník] Žilina : Knižné centrum, 2009. - 301 s. ISBN 978-80-8064-358-4 MUDRÍKOVÁ, Janka: Literárny sprievodca Kysucami = Przewodnik literacki po Kysucach. - Čadca : Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, 2010, - 151 s. ISBN 978-80-88708-29-2 KAČÍREK, Ľuboš: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska.Bratislava : Lúč, 2000. - 1550 s. ISBN 80-7114-300-6 ŠVIRAN, Ladislav – PÖSS, Ondrej: Majstri ducha : - Bratislava : Perfekt, 2002. 81 s. ISBN 80-8046-216-X Články, výstrižky z novín a časopisov - archív Kysuckej Knižnice, databáza regionálnej bibliografie BIBLIS, databáza regionálnych osobností OSUD.
37
__________________________________________________________________ Názov: Zostavila: Zodp. red.: Vydala: Počet strán: Počet výtlačkov: Rok: ISBN:
Kalendárium výročí regionálnych osobností a významných udalostí Kysúc na rok 2013 Viera Višňáková PhDr. Blanka Králiková, riaditeľka Kysuckej knižnice v Čadci Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 37 40 2013 978-80-88708-33-9
