CESTOVNÉHO RUCHU ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

STRATÉGIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA PRE ROKY 2007 - 2013

Tento projekt je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra, opatrenie 3.3 Budovanie a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky názov projektu: Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre roky 2007-2013 a Urbanistická štúdia Liveplan kód projektu: 11430300136

OBSAH OBSAH.................................................................................................................................................... 2 ZOZNAM TABULIEK .............................................................................................................................. 4 1

PRIESKUM A ANALÝZA CR V ŽSK ............................................................................................. 7

1.1

Metodika spracovania koncepcie ........................................................................................................... 7 1.1.1 Regionálny prístup.......................................................................................................................................................8 1.1.2 Personálne obsadenie..................................................................................................................................................8

1.2

Prieskum a analýza súčasného stavu CR ............................................................................................... 9 1.2.1 Základné vymedzenie regiónov ..............................................................................................................................10 1.2.2 Analýza prírodných daností podľa regiónov ........................................................................................................13 1.2.3 Analýza kultúrno-historických pamiatok podľa regiónov..................................................................................40 1.2.4 Analýza kultúrno-historických podujatí podľa regiónov....................................................................................54 1.2.5 Analýza ubytovacích služieb v ŽSK podľa regiónov ..........................................................................................62 1.2.6 Analýza inštitucionálneho rámca služieb v oblasti CR........................................................................................65 1.2.7 Analýza dopytu po produktoch a službách vo vzťahu k súčasnej ponuke ŽSK ...........................................78 1.2.8 Analýza existujúcich produktov CR ŽSK .............................................................................................................83 1.2.9 Zhrnutie regiónov....................................................................................................................................................106

1.3 Prieskum a analýza z existujúcich štúdií k rozvoju CR, rozvojových a územných plánov so zameraním na CR............................................................................................................................................................ 114 1.3.1 Programové vyhlásenie Vlády SR (2006).............................................................................................................114 1.3.2 Štátna politika cestovného ruchu v Slovenskej Republike ...............................................................................114 1.3.3 Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013............................................115 1.3.4 Regionalizácia CR v Slovenskej republike...........................................................................................................117 1.3.5 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK na roky 2004 – 2006 ...................................................119 1.3.6 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK na roky 2007 - 2013....................................................120 1.3.7 Analýza a koncepcia rozvoja CR v ŽSK .............................................................................................................122 1.3.8 Územný Plán Veľkého Územného Celku Žilinského Kraja v znení platných Zmien a Doplnkov č. 1 a č. 2 122 1.3.9 Územný generel CR ................................................................................................................................................126 1.3.10 Urbanistická štúdia slovensko-českého prihraničného územia .......................................................................128 1.3.11 Stratégia rozvoja kultúry v ŽSK „Od kultúrnych hodnôt k hodnote kultúry“.............................................128 1.3.12 Akčný plán rozvoja vidieka na roky 2007 – 2009 ..............................................................................................130 1.3.13 Žilinská inovačná politika.......................................................................................................................................131 1.4

2

Prieskum realizovaných projektov financovaných z eurofondov v období rokov 2004-2006 ............... 132 1.4.1 Sektorový operačný program Priemysel a služby...............................................................................................132 1.4.2 Program cezhraničnej spolupráce INTERREG IIIA .......................................................................................134 SITUAČNÁ ANALÝZA – SWOT ANALÝZA.............................................................................. 138

2

2.1

Strom cieľov a definovanie problémov................................................................................................ 138

2.2

SWOT analýza ŽSK............................................................................................................................. 140

2.3

SWOT analýza regiónov...................................................................................................................... 142

3

NÁVRHOVÁ ČASŤ STRATÉGIE CR PRE ROKY 2007 – 2013 V ŽSK.................................... 162

3.1

Vymedzenie regiónov, ocenenie potenciálu územia pre CR............................................................... 162

3.2

Spracovanie podkladov prognózy vývoja, návrhy riešenia, odporúčania ............................................ 163

3.3

Spracovanie podkladov pre strategickú časť....................................................................................... 167 3.3.1 Zhodnotenie vonkajšieho a vnútorného prostredia so zapracovaním existujúcich, zozbieraných podkladov, odkonzultovaných zámerov regiónov na základe piatich regionálnych stretnutí do výstupov pre strategickú časť.........................................................................................................................................................................167

3.4

Strategická vízia rozvoja CR ŽSK........................................................................................................ 168 3.4.1 Strategické zámery rozvoja CR podľa regiónov.................................................................................................168

3.5

Spracovanie priorít rozvoja CR v ŽSK ................................................................................................. 169 3.5.1 Spracovanie cieľov a priorít v CR podľa regiónov ŽSK.................................................................................170 3.5.2 Spracovanie priorít podľa foriem CR v ŽSK .....................................................................................................178 3.5.3 Nadväznosť cieľov a priorít ŽSK v oblasti CR na strategické dokumenty EU a SR ................................178

3.6

Predpokladaný finančný plán pre čerpanie finančných prostriedkov z fondov EU ........................... 182

3.7

Ostatné, prílohy................................................................................................................................... 183

4

AKČNÉ PLÁNY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU ............................................................... 184

4.1

Spracovanie akčných plánov CR ......................................................................................................... 184

4.2

Výber 11 najvýznamnejších projektov v oblasti CR ............................................................................. 184

5

ZHODNOTENIE INVESTIČNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ .................................................................... 185

5.1

Výber investičných príležitostí v oblasti CR podľa regiónov .............................................................. 185

5.2

11 projektových zámerov .....................................................................................................................203

6

PREDBEŽNÁ ŠTÚDIA USKUTOČNITEĽNOSTI A ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV ... 204

7

ZOZNAM SKRATIEK ................................................................................................................. 225

3

ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č. 1 - Základné územné členenie ŽSK ...........................................................................................................................9 Tabuľka č. 2 - Vymedzenie územia regiónu Horné Považie....................................................................................................10 Tabuľka č. 3 - Vymedzenie územia regiónu Kysuce .................................................................................................................10 Tabuľka č. 4 - Vymedzenie územia regiónu Liptov...................................................................................................................11 Tabuľka č. 5 - Vymedzenie územia regiónu Orava ...................................................................................................................11 Tabuľka č. 6 - Vymedzenie územia regiónu Turiec...................................................................................................................12 Tabuľka č. 7 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Horné Považie .....................................................14 Tabuľka č. 8 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Horné Považie................................................................................16 Tabuľka č. 9 - Maloplošné chránené územia v regióne Kysuce ..............................................................................................18 Tabuľka č. 10 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Kysuce ...........................................................................................20 Tabuľka č. 11 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Liptov ..................................................................23 Tabuľka č. 12 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Liptov.............................................................................................28 Tabuľka č. 13 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Orava ...................................................................31 Tabuľka č. 14 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Orava .............................................................................................34 Tabuľka č. 15 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Turiec ..................................................................35 Tabuľka č. 16 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Turiec.............................................................................................38 Tabuľka č. 17 - Prehľad rozloženia jednotlivých pamiatok podľa regiónov a okresov ŽSK ............................................40 Tabuľka č. 18 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Horné Považie................41 Tabuľka č. 19 - Prehľad kultúrno - historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Kysuce ..............................43 Tabuľka č. 20 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Liptov ..............................45 Tabuľka č. 21 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Orava ...............................48 Tabuľka č. 22 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Turca................................50 Tabuľka č. 23 - Návštevnosť podujatí jednotlivých regiónov ŽSK v roku 2006 ................................................................54 Tabuľka č. 24 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Horné Považie....................................................................54 Tabuľka č. 25 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Kysuce .................................................................................55 Tabuľka č. 26 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Liptov ..................................................................................56 Tabuľka č. 27 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Orava ...................................................................................58 Tabuľka č. 28 - Prehľad významných podujatí organizovaných v regióne Turiec...............................................................60 Tabuľka č. 29 - Počet ubytovacích zariadení v období rokov 2002 – 2006..........................................................................62 Tabuľka č. 30 - Lôžková kapacita zariadení v období rokov 2002 – 2006............................................................................63 Tabuľka č. 31 - Priemerná ubytovacia kapacita v období rokov 2002 – 2006 .....................................................................63 Tabuľka č. 32 - Štruktúra ubytovacích zariadení podľa typu a podľa regiónov v roku 2006 ............................................64 Tabuľka č. 33 - Subjekty CR v regióne Horné Považie ............................................................................................................66 Tabuľka č. 34 - Subjekty CR v regióne Kysuce..........................................................................................................................68 Tabuľka č. 35 - Subjekty CR v regióne Orava............................................................................................................................70 Tabuľka č. 36 - Subjekty CR v regióne Liptov ...........................................................................................................................71 Tabuľka č. 37 - Subjekty CR v regióne Turiec ...........................................................................................................................75 Tabuľka č. 38 - Prehľad návštevnosti v porovnaní jednotlivých samosprávnych krajov ...................................................78 Tabuľka č. 39 - Štruktúra počtu návštevníkov v roku 2006 na celoslovenskej úrovni .......................................................78 Tabuľka č. 40 - Prehľad vývoja návštevnosti ŽSK 2002 - 2006 .............................................................................................79 Tabuľka č. 41 - Vývoj návštevnosti ŽSK v období rokov 2002 – 2006 z pohľadu domáceho a zahraničného CR .....80 Tabuľka č. 42 - Vývoj tržieb v ŽSK 2002 – 2006......................................................................................................................81 Tabuľka č. 43 - Priemerné využitie kapacity ubytovacích zariadení ŽSK v rokoch 2002 – 2006 (porovnanie so SR) .81 Tabuľka č. 44 - Predmet záujmu príchodu návštevníkov do ŽSK.........................................................................................82

4

Tabuľka č. 45 - Potenciál regiónov CR ŽSK podľa jednotlivých aktivít...............................................................................83 Tabuľka č. 46 - Najnavštevovanejšie turistické atrakcie v jednotlivých regiónoch ŽSK (rok 2006) ................................84 Tabuľka č. 47 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Horného Považia...........................................................................................85 Tabuľka č. 48 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Kysuce .............................................................................................................88 Tabuľka č. 49 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Liptov ..............................................................................................................92 Tabuľka č. 50 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Orava .............................................................................................................100 Tabuľka č. 51 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Turiec.............................................................................................................103 Tabuľka č. 52 - Sumárne informácie o SOP PS.......................................................................................................................133 Tabuľka č. 53 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci SOP PS...............133 Tabuľka č. 54 - Napĺňanie schválených indikátorov projektov SOP PS (opatrenia 2.1 a 2.2) ........................................134 Tabuľka č. 55 - Sumárne informácie o INTERREG IIIA.....................................................................................................135 Tabuľka č. 56 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-PL .........135 Tabuľka č. 57 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-ČR ........136

5

6

1 PRIESKUM A ANALÝZA CR V ŽSK Stratégia rozvoja CR ŽSK (ďalej len „ŽSK“) pre roky 2007 – 2013 (ďalej len „Stratégia“) predstavuje základný rozvojový dokument pre oblasť CR na úrovni ŽSK. Spolu s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK analyzuje oblasť CR ako i jeho rozvojový potenciál a vytvára tak východiská pre jeho ďalší rozvoj v kontexte regiónu ako i prirodzených regiónov v rámci ŽSK. Ide o strategický dokument, ktorého tvorba bola finančne podporená v rámci štrukturálnych fondov EÚ, Operačný program Základná Infraštruktúra, Priorita 3 Budovania a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky. Základným cieľom Stratégie je zavedenie procesu strategického plánovania rozvoja CR v rámci ŽSK a jasné vymedzenie vízie, strategických cieľov, čiastkových cieľov a akčných plánov na ich dosiahnutie. Dokument má zároveň pomôcť pri zvýšení konkurencieschopnosti regiónu ako i pri uchádzaní sa o podporu zo štrukturálnych fondov EÚ. Predkladaná štúdia analyzuje vývoj CR v rámci ŽSK za posledných 5 rokov, poukazuje na najzávažnejšie problémy a poskytuje návrhy a riešenia základných – nosných otázok ďalšieho rozvoja CR v Žilinskom kraji ako celku a tiež i na nižšej hierarchickej úrovni v súvislosti s členením riešeného územia na jednotlivé turistické regióny. Súčasťou Stratégie je i vytipovanie 11 pilotných a pre rozvoj CR významných projektov v rámci ŽSK, ich ekonomické zhodnotenie a definovanie ďalších potenciálnych rozvojových projektov v rámci ŽSK ako investičných príležitosti. Stratégia vychádza a je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, nadväzuje na Národný program rozvoja CR v SR, Stratégiu rozvoja CR Slovenskej republiky do roku 2013, Územné členenie SR, Národný strategický referenčný rámec SR 2007 – 2013 ako i ostatné dokumenty týkajúceho sa čerpania štrukturálnych fondov (napr. Regionálny operačný program, Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast), Diverzifikovanú regionálnu politiku ŽSK, Územný plán veľkého územného celku Žilinský kraj, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK, Územný generel CR a ďalšie regionálne a lokálne koncepcie ako i strategické plány jednotlivých investorov. Koncepcia je určená všetkým subjektom (samosprávam, združeniam, podnikateľským subjektom, neziskovým organizáciám ap.) pôsobiacim na území Žilinského kraja, priamo alebo nepriamo zainteresovaných na rozvoji CR. Pre účely tejto Stratégie rozumieme pod cestovným ruchom súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t.j. získanie komplexného zážitku (M. Gučík, 2004).

1.1

METODIKA SPRACOVANIA KONCEPCIE

Vychádzajúc z doterajšej praxe, ako najvýhodnejšou formou spracovania rozvojového dokumentu predmetného zamerania a rozsahu, sa osvedčila kooperácia zástupcov ŽSK, regionálnych aktérov CR, odborníkov z praxe ako i akademickej sféry a konzultačnej spoločnosti. Proces tvorby Stratégie môžeme charakterizovať ako procesom tvorby zdola nahor, pri ktorom sme vychádzali z : - dotazníkového prieskumu a názorov jednotlivých návštevníkov ŽSK v období október až november 2007 v 5 regiónoch pri vzorke 250 respondentov a následné porovnanie so štatistickými údajmi získavanými Ministerstvom hospodárstva SR, - dotazníkového prieskumu a telefonických rozhovorov so zamestnancami TIK-ov v rámci ŽSK,

7

-

-

názorov, zámerov, problémov a pripravovaných investičných zámerov definovaných najvýznamnejšími aktérmi CR v rámci ŽSK, ktoré sme získali formou regionálnych workshopov, rozhovorov ako i osobným dopytovaním, nezávislého pohľadu expertov a konzultantov spoločnosti Euro Dotácie, a.s. s dlhoročnými skúsenosťami a praxou v oblasti poradenstva a konzultácií v problematike CR, názorov, poznatkov a odborných vedomostí zamestnancov ŽSK, ktorí sa aktívne podieľajú na rozvoji CR, štatisticky dostupných a relevantných údajov, koncepcií a iných strategických dokumentov ovplyvňujúcich CR v rámci ŽSK.

1.1.1 REGIONÁLNY PRÍSTUP Pre tvorbu dokumentu Stratégia rozvoja cestovného ruchu ŽSK pre roky 2007- 2013 sme použili metodiku rozdelenia riešeného územia (ŽSK) na menšie územné celky – turistické regióny v členení na päť prirodzených historických regiónov v rámci ŽSK - Horné Považie, - Kysuce, - Liptov, - Orava a - Turiec.

1.1.2 PERSONÁLNE OBSADENIE prof. Ing. Peter Patúš, PhD. - senior konzultant Doc. Ing. Jana Kučerová, PhD. - senior konzultant (gestor) Ing. Iveta Niňajová - senior konzultant Ing. Peter Sládek Ing. Martin Chachula Ing. Michaela Šimková Ing. Martina Maženská zamestnanci Úradu ŽSK

8

1.2 PRIESKUM A ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU CR ŽSK sa nachádza na severe stredného Slovenska. Rozlohou je tretím najväčším krajom na Slovensku (6 791 km2, 13,8 % územia SR). Hraničí s Českou republikou na severozápade, na severe s Poľskou republikou, na východe s Prešovským samosprávnym krajom, na juhu s Banskobystrickým samosprávnym krajom a na juhozápade s Trenčianskym samosprávnym krajom. Celé hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Rieka Váh ho nápadne rozdeľuje na severozápadné Slovensko-moravské Karpaty (Javorníky, Biele Karpaty) a juhovýchodnú Fatranskotatranskú oblasť (Malá Fatra, Strážovské vrchy). Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Tabuľka č. 1 - Základné územné členenie ŽSK

región

Horné Považie Kysuce Liptov

Orava

Turiec

okresy

rozloha km2

Bytča Žilina Čadca Kysucké Nové Mesto Ružomberok Liptovský Mikuláš Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín Martin Turčianske Teplice

ŽSK SPOLU

počet obcí

z toho: počet miest

počet obyvateľov (stav k 31.12.2005)

1 097

65

4

188 332

935

37

4

126 741

1 970

81

3

132 485

1 660

63

4

132 877

1 129

69

3

114 328

6 791

315

18

694 763

Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)

9

1.2.1 ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE REGIÓNOV ŽSK sa člení na päť prirodzených historických regiónov (regiónov): Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava a Turiec.

Horné Považie Tabuľka č. 2 - Vymedzenie územia regiónu Horné Považie

Rozloha: Počet obyvateľov: Počet obcí:

Okresy Bytča Žilina

1 097 km2 188 332 (stav k 31.12.2005) 65 (4 so štatútom mesta – Žilina, Rajec, Rajecké Teplice a Bytča)

Obce/mestá Bytča, Hlboké nad Váhom, Hvozdnica, Jablonové, Kolárovice, Kotešová, MaršováRašov, Petrovice, Predmier, Súľov-Hradná, Štiavnik, Veľké Rovné Belá, Bitarová, Brezany, Čičmany, Divina, Divinka, Dlhé Pole, Dolná Tižina, Dolný Hričov, Ďurčiná, Fačkov, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, Hričovské Podhradie, Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kotrčiná Lúčka, Krasňany, Kunerad, Lietava, Lietavská Lúčka, Lietavská Svinná-Babkov, Lutiše, Lysica, Malá Čierna, Mojš, Nededza, Nezbudská Lúčka, Ovčiarsko, Paština Závada, Podhorie, Porúbka, Rajec, Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, Rosina, Stráňavy, Stránske, Stráža, Strečno, Svederník, Šuja, Teplička nad Váhom, Terchová, Turie, Varín, Veľká Čierna, Višňové, Zbyňov, Žilina Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)

Kysuce Tabuľka č. 3 - Vymedzenie územia regiónu Kysuce

Čadca

Kysucké Nové Mesto

Okresy Čadca

Kysucké Nové Mesto


935 km2 126 741 (stav k 31.12.2005) 37 (4 so štatútom mesta – Čadca, Kysucké Nové Mesto, Krásno nad Kysucou, Turzovka)

Obce/mestá Čadca, Krásno nad Kysucou, Turzovka, Čierne, Dlhá nad Kysucou, Dunajov, Klokočov, Klubina, Korňa, Makov, Nová Bystrica, Olešná, Oščadnica, Podvysoká, Radôstka, Raková, Skalité, Stará Bystrica, Staškov, Svrčinovec, Vysoká nad Kysucou, Zákopčie, Zborov nad Bystricou Kysucké Nové Mesto, Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Kysucký Lieskovec, Lodno, Lopušné Pažitie, Nesluša, Ochodnica, Povina, Radoľa, Rudina, Rudinka, Rudinská, Snežnica Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)

10

Liptov Tabuľka č. 4 - Vymedzenie územia regiónu Liptov

Ružomberok

Okresy Ružomberok

Liptovský Mikuláš



1 970 km2 132 485 (stav k 31.12.2005) 81 (3 so štatútom mesta – Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Liptovský Hrádok)

Obce/mestá Bešeňová, Hubová, Ivachnová, Kalameny, Komjatná, Likavka, Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Liptovské Revúce, Liptovské Sliače, Liptovský Michal, Lisková, Lúčky, Ludrová, Ľubochňa, Martinček, Potok, Ružomberok, Stankovany, Štiavnička, Švošov, Turík, Valaská Dubová Beňadiková, Bobrovček, Bobrovec, Bobrovník, Bukovina, Demänovská Dolina, Dúbrava, Galovany, Gôtovany, Huty, Hybe, Ižipovce, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, Kráľova Lehota, Kvačany, Lazisko, Liptovská Anna, Liptovská Kokava, Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Beharovce, Liptovské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš, Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Ľubela, Malatíny, Malé Borové, Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Pavlova Ves, Podtureň, Pribylina, Prosiek, Smrečany, Svätý Kríž, Trstené, Uhorská Ves, Vavrišovo, Važec, Veľké Borové, Veterná Poruba, Vlachy, Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, Žiar Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)

Orava Tabuľka č. 5 - Vymedzenie územia regiónu Orava


Okresy Dolný Kubín

Námestovo

Tvrdošín

1 660 km2 132 877 (stav k 31.12.2005) 63 (4 so štatútom mesta – Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstená)

Obce/mestá Bziny, Dlhá nad Oravou, Dolný Kubín, Horná Lehota, Chlebnice, Istebné, Jasenová, Kraľovany, Krivá, Leštiny, Malatiná, Medzibrodie nad Oravou, Oravská Poruba, Oravský Podzámok, Osádka, Párnica, Pokryváč, Pribiš, Pucov, Sedliacka Dubová, Veličná, Vyšný Kubín, Zázrivá, Žaškov Babín, Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Mútne, Námestovo, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vasiľov, Vavrečka, Zákamenné, Zubrohlava Brezovica, Čimhová, Habovka, Hladovka, Liesek, Nižná, Oravský Biely Potok, Podbiel, Suchá Hora, Štefanov nad Oravou, Trstená, Tvrdošín, Vitanová, Zábiedovo, Zuberec Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)

11

Turiec Tabuľka č. 6 - Vymedzenie územia regiónu Turiec

Martin


Turčianske Teplice

Okresy Martin

Turčianske Teplice

1 129 km2 114 328 (stav k 31.12.2005) 69 (3 so štatútom mesta – Martin, Turčianske Teplice a Vrútky)

Obce/mestá Belá-Dulice, Benice, Blatnica, Bystrička, Ďanová, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Folkušová, Horný Kalník, Karlová, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Krpeľany, Laskár, Ležiachov, Lipovec, Martin, Necpaly, Nolčovo, Podhradie, Príbovce, Rakovo, Ratkovo, Sklabinský Podzámok, Sklabiňa, Slovany, Socovce, Sučany, Šútovo, Trebostovo, Trnovo, Turany, Turčianska Štiavnička, Turčianske Jaseno, Turčianske Kľačany, Turčiansky Ďur, Turčiansky Peter, Valča, Vrícko, Vrútky, Záborie, Žabokreky Abramová, Blažovce, Bodorová, Borcová, Brieštie, Budiš, Čremošné, Dubové, Háj, Horná Štubňa, Ivančiná, Jasenovo, Jazernica, Kaľamenová, Liešno, Malý Čepčín, Moškovec, Mošovce, Ondrašová, Rakša, Rudno, Sklené, Slovenské Pravno, Turček, Turčianske Teplice, Veľký Čepčín Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ)

12

1.2.2 ANALÝZA PRÍRODNÝCH DANOSTÍ PODĽA REGIÓNOV Horné Považie Reliéf Sídelné a hospodárske jadro regiónu Horné Považie leží v Žilinskej kotline a Bytčianskej kotline, ktorá je severným výbežkom Považského podolia. Kotliny sú obkolesené horskými celkami, ktoré okrajmi zasahujú územia regiónu. Na západe sú to Súľovské vrchy, na juhu Strážovské vrchy, na východe a severovýchode Malá Fatra (Lúčanská a Krivánska časť Malej Fatry), na severe Kysucká vrchovina a severozápade Javorníky. Najvyšší bod územia je Veľký Fatranský Kriváň (1 709 m n. m.) v Malej Fatre a najnižší bod (298 m n. m. ) pri výtoku Váhu v katastri obce Maršová.

Hydrologické pomery (vodstvo) Najvýznamnejším vodným tokom regiónu Horné Považie je rieka Váh. Váh je najdlhšou slovenskou riekou. Jej prietok v Žiline je 97 m³s.-1. Do Váhu sa vlieva sprava rieka Kysuca, Varínka a Štiavnik, zľava Rajčianka. Z hľadiska využitia v CR je Váh obľúbeným vodným tokom pre splavovanie na člnoch a v posledných rokoch aj na pltiach (oblasť Strečnianskej úžiny). Váh tiež patrí medzi významné rybárske revíry. Na Váhu sa nachádzajú viaceré vodné nádrže - vodné dielo Žilina, vodné dielo Hričov a vodná nádrž Mikšová. Vodné dielo Žilina je vodná elektráreň s celkovým výkonom 2 x 36 MW. Dĺžka nádrže je 7,5 km, šírka 250 – 600 m a jej celkový objem je 18,15 mil. m³ vody. Vodná nádrž Hričov je priehradová, akumulačná vodná elektráreň s príkonom 31,5 MW. Je prvým, riadiacim stupňom druhej (geograficky) vážskej kaskády. Problémom nádrže je zanášanie nečistotom z prítokov riek Kysuca a Rajčianka. Odhaduje sa, že z pôvodného objemu nádrže 8,5 mil. m³ sú zanesené až dve tretiny. Vodná nádrž Mikšová je vybudovaná na derivačnom Hričovskom kanáli. Slúži ako kanálová elektráreň s výkonom 3 x 31,2 MW. Oblasť regiónu je známa aj mnohými termálnymi prameňmi v oblasti Rajeckých Teplíc.

Klimatické pomery Nižšie polohy regiónu patria do mierne teplej klimatickej oblasti, vyššie polohy do chladnej. Vysoké horské polohy Malej Fatry umožňujú rozvoj zimných športov, podobne vhodné klimatické podmienky pre lyžovanie sú v Strážovských vrchoch – Čičmany a Fačkovské sedlo. Mimoriadne vhodné klimatické podmienky pre klimatickú liečbu má aj oblasť Kunerádu.

Flóra a fauna Región Horného Považia je zväčša odlesnený. V pohoriach rastú najmä smreky, v nižších polohách buky, duby a na skalách aj borovice. Nad hornou hranicou lesa je pásmo kosodreviny a alpínskych lúk. Najviac vzácnych rastlín sa vyskytuje v Národnom parku Malá Fatra (očianka stopkatá, jastrabík Morisov, klinček lesklý, lomikameň trváci, ostrevka tatranská, turica uhorská, večernica snežná). Ďalej sú to Súľovské skaly s výskytom chránených rastlín ako sú dryádka osemlístková, klinček včasný, soldanelka karpatská, prvosienka holá, tučnica alpínska, kortúza Mathiolova. Zo živočíšnych druhov prevažujú zástupcovia spoločenstiev listnatých a ihličnatých lesov (srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný, mačka divá, kuna skalná a tetrov hlucháň; v kotlinách zajac poľný a bažant poľovný). Zo vzácnych živočíchov sa vyskytujú najmä medveď hnedý, jazvec lesný, tetrov hôľniak, rys ostrovid, výr skalný, sokol myšiar, orol skalný, orol kráľovský, sokol sťahovaný, užovka stromová, vydra riečna, rosnička zelená. Bohatá fauna regiónu vytvára vhodné podmienky aj pre lesoturistiku a poľovníctvo

Chránené územia a náučné chodníky Región Horné Považie je mimoriadne významné územie aj v hľadiska výskytu chránených území. Zároveň je bohatý aj na výskyt náučných chodníkov. Mapa prehľadu chránených území a náučných chodníkov je súčasťou prílohovej časti tejto kapitoly.

13

Tabuľka č. 7 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Horné Považie Veľkoplošné chránené územia územie Charakteristika Národný park (1) Vyhlásený v roku 1988, nachádza sa východne od Žiliny (rozloha 22 630 ha). V parku sa vyskytuje 900 druhov rastlín, bohatý je aj na živočíšstvo. Žije tu 3 000 druhov bezstavovcov a 210 druhov stavovcov (o. i. medveď hnedý, rys ostrovid, dravé vtáky – orol skalný či sokol). Pohorie Malá Fatra je strečnianskou tiesňavou Malá Fatra rozdelená na dve časti. Severná časť je Krivánska Fatra, jej najvyšším vrchom je Veľký Kriváň (1 709 m n. m.). Južná časť pohoria Malá Fatra, ktorá nepatrí do národného parku, je Lúčanská Fatra. Lúčanská Malá Fatra sa rozprestiera od prielomu Váhu na juh po Fačkovské sedlo v dĺžke 35 km a šírke 12 km. Chránené krajinné oblasti (2) Do územia regiónu Horné Považie zasahujú 2 chránené krajinné oblasti a to na severe CHKO Kysuce a z juhu CHKO Strážovské vrchy. CHKO Kysuce je bližšie charakterizovaná v časti Kysuce. Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy sa viaže na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Pestrú a zložitú geologickú stavbu predstavuje zastúpenie viacerých subtatranských príkrovov (manínsky, krížňanský, chočský, strážovský), v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity. Typickými horninami Súľovských skál sú bazálne zlepence. Prevládajúcimi, prirodzene rozšírenými lesnými spoločenstvami sú bučiny. Vo vyšších polohách prevládajú jedžovobukové spoločenstvá s vyšším zastúpením ihličnatých drevín. Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením náročných teplomilných i horských a vysokohorských druhov. Sú tu prítomné viaceré západokarpatské a karpatské endemity a subendemity ako poniklec slovenský, klinček včasný, klinček lesklý, soldanelka karpatská, kostrava tatranská, večernica snežná, kurička vápencová, chrastavec Kitaibelov a panónsky, či endemit bodliak kopcový. Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Zo vzácnych druhov živočíchov sú to napríklad jasone - červenooký a chochlačkový, vidlochvosty - feniklový a ovocný. Vyskytuje sa tu mlok vrchovský, užovka stromová i hladká, sokol myšiar, sokol lastovičiar, myšiak hôrny, jastrab vežký, včelár obyčajný. V území ďalej ž;ije hlucháň, krkavec čierny, skaliar pestrý. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medveď a rys. žije tu aj poľovná zver - jelenia, srnčia, diviačia a muflónia. Do rámca chránenej krajinnej oblasti harmonicky zapadá aj obec Čičmany so svojráznymi drevenými stavbami s bohatou ornamentálnou výzdobou, ale i miestne výšivky a krajky Maloplošné chránené územia územie Charakteristika Chránené areály Chránený areál Hate je chránené územie, ktoré sa nachádza priamo v obci Terchová. Ako chránený areál bol vyhlásený v roku 2000 všeobecne záväznou Hate vyhláškou Krajského úradu v Žiline č.3/2000 z 24. októbra 2000. Rozloha územia je 5 793 m2 so 4. stupňom ochrany. Predmetom ochrany sú najzachovalejšie prirodzené močiarne spoločenstvá na severnom úpätí Malej Fatry. Národné prírodné rezervácie (12) Vyhlásená v roku 1976. Ide o zachovaný komplex prirodzených rastlinných Chleb spoločenstiev veľmi pestrého zloženia podľa vegetačných stupňov a ekologických radov vo veľkom výškovom rozpätí a na rozličnom geologickom podloží. Bola vyhlásená v roku 1976 na ochranu výraznej dominanty Krivánskej Malej Fatry Rozsutec so zachovalými biocenózami. Výskyt endemitických, reliktných, vzácnych a zriedkavých druhov fauny a flóry. Žije tu asi 2 000 druhov živočíchov, takmer všetky druhy chránených rastlín SR. Súľovské skaly V oblasti Súľovských skál sa vyskytuje pozoruhodný súbor druhov rastlín (horec

14

Starý hrad

Kľak

Kozol

Krivé

Prípor

Strážov

Suchý

Clusiov, soldanelka karpatská). Rastie tu aj vzácny tis obyčajný (niekedy sa dožíva aj viac ako 1 000 rokov). Vtákov sa tu vyskytuje vyše 90 druhov a z toho takmer 80 druhov tu aj hniezdi. Bola vyhlásená v roku 1967. Ochrana lesných porastov s dubom zimným a jeho mnohými krížencami, ktoré majú reliktný pôvod ako pozostatok dubín zo začiatku holocénu a na strmých skalnatých svahoch. Vyhlásená v roku 1996. Je to vlastne krajinná dominanta (nádherná ukážka vápencovo-chočského príkrovu) s lesnými a skalnými spoločenstvami a s výskytom subalpínskych prvkov (vzácnej vápnomilnej vegetácie) na okrajovej lokalite západnej časti Karpát. Ochrana zachovalého územia s významnými prírodnými hodnotami -výraznými bralnatými zoskupeniami, prir. les. fytocenózami na dvoch úplne odlišných typoch podložia, výskytom chránených, ohroz. a vzácnych druhov flóry, mäkkýšov a entomofauny. Súbor spoločenstiev skalných sutín a rôznorodých lesných porastov s prirodzeným drevinovým zložením na kryštaliniku Malej Fatry pre vedecko-výskumné a študijné ciele. Ochrana prirodzených spoločenstiev jedľovo-bukového lesa a pásma kosodreviny s výskytom zriedkavých druhov rastlín a živočíchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana zachovalých lesných spoločenstiev, ojedinelých druhov rastlín a živočíchov, geomorfologických foriem a celkového krajinného rázu najvyšších polôh Strážovských vrchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana vzácneho súboru lesných a kosodrevinových spoločenstiev na rozmanitom horninovom podklade, miestami s porastmi pralesovitého rázu, väčšinou so zachovalou hornou hranicou lesa s výraznými geomorfologickými formami.

Veľká Bránica

Zachovalý komplex bučín na vápnitých horninách v Malej Fatre, ktorý je ukážkou pôvodných lesov, ktoré siahali až na hornú hranicu lesa. Aj keď pôvodné spoločenstvá kosodreviny a smreka v supramontánnom a subalpínskom stupni boli umelo odstránené, sú lesy rezervácie cennou ukážkou zachovalej štruktúry lesov.

Tiesňavy

NPR Tiesňavy je vyhlásená na ochranu zachovalých biocenóz s bohatým výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, ako aj výrazných tvarov reliéfu Krivánskej Malej Fatry, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska.Tiesňavy tvoria impozantný vstup do Vrátnej doliny. Vedie úzkym kaňonom riečky Varínka s viacerými vodopádmi. Nachádza sa tu niekoľko zaujímavých skalných útvarov, z ktorých najznámejší je kamenný Mních. krem neho tu môžeme vidieť Ťavu, Päť furmanov, Jánošíkovu kolkáreň. Dolina Obšívanka, ktorá tvorí časť Tiesňav a vedie ňou v súčasnosti neprístupný „Zbojnícky chodník“, je hniezdiskom orla skalného.

Prírodné rezervácie (5) Slnečné skaly

Brodnianka

Bola vyhlásená v roku 1965. Geologicky tvoria územie prevažne dolomity stredného triasu. Tektonicky predstavuje časť trosky Chočského príkrovu. Územie tvoria svetlé a tmavé vápence, miestami vápnité bridlice. Z porastov prevládajú bučiny, na severných svahoch s výskytom smreka a jedle, na sutinách s javormi, brestom horským a jaseňom. Na južnej expoz. sa vyskytuje hrab s ojedinelým dubom zimným.

15

Územie je významným ojedinelým zvyškom zachovalých, pôvodných klimaxových Čierna Lutiša spoločenstiev vo flyšovej oblasti Kysuckej vrchoviny, kde vegetačný pokryv bol silne pozmenený. Zachovalé zriedkavé slatinné a rašelinné druhy rastlín a ich spoločenstiev na Šujské rašelinisko vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana teplomilných spoločenstiev jednej z najsevernejších lokalít na Slovensku a Rochovica významných vývojových štádií na vápencových skalách Kysuckej vrchoviny. Národné prírodné pamiatky (0) Prírodné pamiatky (9) Vyhlásená bola v roku 1965. Predmetom ochrany je dolomitový skalný objekt Poluvsianska skalná ihla ihlovitého tvaru so základňou približne 11 x 5 m dosahujúci výšku asi 15 m (0,2 ha). Bola vyhlásená v roku 1978. Územie priamo nadväzuje na národnú prírodnú Domašínsky meander rezerváciu Starý hrad a poskytuje ochranu jednému z najvýznamnejších príkladov zaklesnutých meandrov v Karpatoch. Nachádza sa v Súľovských skalách. Hlbocký potok vytvára malú tiesňavu Hlbocký vodopád s kaskádami a malými krútňavovými hrncami. Výška vodopádu je 14 m. Skalná ihla je denudačným zvyškom pôvodne väčšieho brala, ktoré sa vplyvom Hričovská skalná ihla mechanického pleistocénneho zvetrávania i chemického zvetrávania rozpadlo. Je morfologickou zaujímavosťou. Lokalita predstavuje krajinársky významný geologický povrchový útvar s Hričovské rífy hodnotnými paleontologickými nálezmi - litothamnií, dierkavcov, koralov a pod. Zachovalé brehové porasty toku Varínky v ochrannom pásme NP Malá Fatra, Krasniansky luh ktoré sú dôležité z vedecko-výskumného, krajinotvorného, vodoochranného, brehoochranného, ekologického a náučného hľadiska. Zriedkavý a typicky vyvinutý geomorfologický útvar - obtočník s výraznou Turská skala estetickou a krajinotvornou funkciou. Zabezpečenie ochrany skalných útvarov paleogénnych súľovských zlepencov s Súľovský hrádok hojným výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Významný geologický profil, ktorý vznikol zarezávaním rieky Kysuce do súvrstiev Kysucká brána bradlového pásma. Dôvodom ochrany je vedecký význam profilu ako typického územia pre poznanie bradlového pásma Západných Karpát. Prírodné výtvory (1) Eróziou vypreparovaná skala do tvaru päste nad obcou Zbyňov, kam vedie Skalný budzogáň i náučný chodník z Rajeckých Teplíc. Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/zilina/ochrana_dedicstvo.html

Tabuľka č. 8 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Horné Považie náučný chodník Súľovské skaly Rajecké Teplice – Žibrid

Rajecké Teplice – Porúbka

Popis Samoobslužný náučný chodník so 17 zástavkami. Predstavuje geológiu, faunu, flóru a históriu kraja. Súčasťou chodníka je aj zrúcanina Súľovského hradu. Je samoobslužný, zameraný na poznávanie a ochranu prírody. Trasa je dlhá 7 km a má 6 zastávok. Trasa vedie okolo prírodného výtvoru – Skalného budzogáňa. Je samoobslužný, obojsmerný, zameraný na poznávanie a ochranu prírody a históriu územia. Dlhý je 6 km a vedie popri prírodnej pamiatke Poluvsianska skalná ihla a prírodnej rezervácii Slnečné skaly.

16

Diery

Chleb

Varín a okolie

Jánošíkovým chotárom

Stratený budzogáň

Lietava

Chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním sa nachádza v národnom parku Malá Fatra. Dĺžka obojsmerného samoobslužného líniovo-okružného chodníka je 6 km a má 10 zastávok. Hlavné zaujímavosti sú tiesňavy Dolné a Nové diery s kaňonmi, vodopádmi, kaskádami a obrími hrncami na dne koryta. Ide o okružný, obojsmerný, samoobslužný chodník s dĺžkou 4,5 km a 15 zástavkami. Zameraný je na poznávanie prírody a jej ochranu. Hlavnými zaujímavosťami sú ľadovcový kotol a kamenné moria na Severnom svahu Chleba, thufury, girlandové pôdy a vysokohorská kvetena. Je samoobslužný, okružný chodník 15 km dlhý s 15 zástavkami. Zaujímavosťami na trase sú hrad Strečno, prírodná pamiatka Domašínsky meander a zrúcanina hradu Starý hrad, vrátane rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Je samoobslužný značený turistický chodník dlhý 13,5 km s 10 informačnými panelmi. Zameraný je hlavne prírodovedne a na históriu osídlenia. Náučný chodník vedie k skalnému útvaru zvanému Budzogáň. Je to skalný útvar s úzkou základňnou a širšou vrchnou časťou. Tvoria ho druhohorné komplexy hornín. V spodnej časti je materiál menej súdržný a rozdrobený. Vedie na Lietavský hrad nachádzajúci sa na strmom kopci zvanom Cibulník vo výške 635 m n. m. medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná. Od severu a východu je chránený neprístupnými zrázmi skalných brál. Zdroj: vlastné spracovanie

Kysuce Reliéf Na území Kysúc sa vytvorili zaujímavé lesné, rastlinné a živočíšne spoločenstvá s vysokou druhovou a ekosystémovou diverzitou i výtvory neživej prírody. Z tohto hľadiska je územie Kysúc bohaté na chránené územia. Chránená krajinná oblasť Kysuce - Vďaka neobyčajne zachovalej flóre a faune bola v roku 1984 vytvorená na rozlohe 65 462 ha chránená krajinná oblasť Kysuce. Nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska a pozostáva z dvoch od seba navzájom oddelených častí: západnej javorníckej a východnej beskydskej. Západnú časť tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy. Východnú časť tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Javornícka časť je charakteristická striedaním dolín a horských chrbtov s prechodom do rozsiahlejších lesných komplexov, cez mozaikovité striedanie lesnej a poľnohospodárskej krajiny s rozptýleným osídlením. Územie sa vyznačuje pestrejším zastúpením lesných spoločenstiev (bučiny, jedľové bučiny, bukové javoriny). Nachádzajú sa tu ešte prirodzené, floristicky pestré a zaujímavé trávnaté porasty, najmä horské lúky na hlavnom hrebeni Javorníkov, ale i hodnotné lokality pramenísk, slatinísk a prechodných rašelinísk. Beskydská časť, podobne ako javornícka, je charakteristická striedaním dolín a horských chrbtov. Doliny sú však užšie, svahy strmšie a horské chrbty širšie a masívnejšie. Typická je mozaiková štruktúra krajiny s rozptýleným osídlením striedajúca sa s lesmi, pasienkami a lúkami. Značná časť poľnohospodárskej pôdy sa nachádza na terasách, ktoré sa v posledných desaťročiach zmenou hospodárskej činnosti premenili na lúky s rozptýlenou krovinnou vegetáciou. Iba malá časť týchto terás sa zachovala, je obhospodarovaná a naďalej plní svoju protieróznu funkciu.

Hydrologické pomery (vodstvo) Územie Kysúc sa z väčšej časti rozprestiera v povodí rieky Kysuce. Je to 66,3 km dlhý pravostranný prítok Váhu bystrinného charakteru. Kysuca je splavná len pri krátkodobo zvýšených stavoch hladiny po dažďoch a na jar od Vysokej nad Kysucou. Vodácky sa takmer nevyužíva. Najvýznamnejšie prítoky Kysuce - Korňanka, Čierňanka, Bystrica a Vadičovský potok. Na rieke Bystrici pri obci Nová Bystrica je vybudovaná vodná nádrž na pitnú vodu. Vodná nádrž Nová Bystrica - Vychylovka vznikla v 80-tych rokoch minulého storočia. Pri jej výstavbe zanikla aj

17

jediná cesta, ktorá spájala Kysuce s Oravou. Celková plocha nádrže, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody, je 180,6 ha. Pri výstavbe nádrže zanikli obce Riečnica a Harvelka. Rybník v Nesluši sa nachádza na okraji obce Nesluša, je sídlom a hniezdišťom vodného vtáctva.

Klimatické pomery Klimaticky patria Kysuce do mierne teplej klimatickej oblasti (územia do 600 m n. m.) a mierne chladnej (od 600 m n. m. vyššie). Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 16 – 17 °C. Najchladnejší mesiac je január s priemernou teplotou – 7 °C. Dĺžka obdobia so snehovou prikrývkou je rozdielna a to v závislosti na nadmorskej výške - od 90 do 120 dní v roku. Z hľadiska klimatických podmienok majú Kysuce výborné podmienky predovšetkým pre zimný CR. Vďaka výborným klimatickým podmienkam v zimnom období (dostatočná výška snehovej pokrývky dopĺňaná technickým zasnežovaním a dostatočná dĺžka trvania snehovej pokrývky) vzniklo na Veľkej Rači jedno z najlepšie vybudovaných zimných stredísk CR na Slovensku.

Flóra a fauna Viac ako polovicu územia zaberajú lesy, prevažne ihličnaté. Rastlinstvo je zastúpené podhorským a horským vegetačným stupňom, dôležitou zložkou sú lúčne a pasienkové spoločenstvá. Medzi vzácnejšie rastliny patria plavúne, rebrovka rôznolistá, horec luskáčovitý, prilbica tuhá, papraď perovník pštrosí, mečík, šafrán ale i iné rastlinné spoločenstvá, ktoré na kysuckých lúkach dokážu poskytnúť nebývalý estetický zážitok každému milovníkovi prírody. Fauna je zastúpená typickými predstaviteľmi horského a podhorského pásma Karpát, bežne sa vyskytuje jeleň, srnec, sviňa divá, jazvec, občas medveď a rys, prechodne vlk. Bohatá je skupina vtáctva s niektorými vzácnymi druhmi ako napríklad dravce a sovy. O čistote horských močiarov, potokov a riek svedčí výskyt vzácnych živočíchov ako sú mlok, rak či salamandra.

Chránené územia a náučné chodníky Tabuľka č. 9 - Maloplošné chránené územia v regióne Kysuce Veľkoplošné chránené územia územie Charakteristika Národný park (0) Chránené krajinné oblasti (1) Bola vyhlásená MK SSR č. 68/1984 Zb. zo dňa 23. mája 1984 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Celková výmera CHKO je 65 462 ha. Chránená krajinná oblasť Kysuce je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti. Západná javornícka a východná beskydská. Viac ako polovicu územia pokrývajú lesy. Napriek geologickej monotónnosti flyšového pásma (málo odolné flyšové usadeniny - rytmicky sa striedajúce polohy pieskovcov, ílovcov a ílových bridlíc) má krajina vplyvom CHKO Kysuce valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý, parkový ráz so striedaním lesov, lúk, polí a osád so zachovalou ľudovou architektúrou. Zvláštnosťou oblasti je výskyt povrchového výronu ropy v Korni a pieskovcových gúľ, známych najmä z územia Prírodnej rezervácie Klokočovské skálie. Pôvodné zmiešané lesy sú zachované vo vrcholových polohách. Územie má bohatú sieť tokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín - rosičkou okrúhlolistou, perovníkom pštrosím, ľaliou zlatohlavou, orlíčkom obyčajným a viacerými druhmi vstavačovitých. Maloplošné chránené územia územie charakteristika Chránené areály (1) Chmúra

Slatinné lúky s hojným výskytom viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín.

18

Národné prírodné rezervácie (3) Zaberá najvyššie polohy územia chránenej krajinnej oblasti. Celému priestoru dominuje najvyšší vrch Kysúc Veľká Rača (1 236 m n. m.). Ide o ukážku zachovalého prirodzeného spoločenstva buka, smreka, s roztrúsenými drevinami Veľká Rača jedle bielej, jarabiny vtáčej a javora horského vo vrcholových partiách Veľkej Rače, vplyvom extrémnych klimatických podmienok, sú jedince zakrpatené, s vyvinutou zástavovitou formou koruny. Ukážka prirodzených lesných spoločenstiev jedľových bučín s prímesou smreka. Malý Polom Zachované vodné biotopy, čo dokumentuje existencia niektorých vzácnych a ohrozených živočíchov (vydra riečna). Ukážka jedľobučinových porastov so značnou prímesou smreka. Pralesovitý Veľký Javorník porast. Veľký Polom Vrcholové lesné spoločenstvá so zvýšeným podielom smreka. Hričovec Prirodzené zachovalé lesné spoločenstvá nad prameňmi rieky Kysuca. Prírodné rezervácie (7) Prírodná rezervácia. Nezvyčajný prírodný úkaz – skalné gule, náučný chodník Klokočovské skálie, Klokočovské skálie. Národná prírodná rezervácia Brodnianka, má vápencové zloženie bradlového pásma. Na južnej strane sú charakteristické typy bučín a dubových porastov s drieňom. Chránené územie sa rozprestiera na ploche 25,94 ha a ochranné pásmo Brodnianka na 33,30 ha. Brodnianka spolu s Rochovicou dotvárajúcu morfologicky komplex Kysuckej brány. Cez Kysuckú bránu preteká rieka Kysuca, prechádza cesta I/11 z Žiliny do Česka a Poľska a Košicko-bohumínska železnica. Nachádza sa v katastri obce Makov. Zabezpečuje ochranu prirodzených lesných spoločenstiev v pramennej oblasti rieky Kysuca. Do prírodnej rezerváce sa vstup Hričovec nedoporučuje, aby sa chránila pred poškodzovaním prírodných spoločenstiev. Do jej blízkosti dovedie návštevníkov náučný chodník Družba Je pozoruhodná najmä z botanického hľadiska, sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, v katastrálnom území obce Klubinský potok Klubina. Podľa fytogeografického členenia patrí do oblasti západokarpatskej flóry, obvodu západobeskydskej flóry, do celku Západné Beskydy. Nachádza sa v katastrálnom území Klokočov. Jej predmetom ochrany je zriedkavý biotop oligotrofných rašelinných lúk, ktorých vznik podmienil geolog. podklad, Polková klimatické pomery a iné biotické a abiotické faktory. Výskyt chránených a ohrozených druhov rastlín. Význam vedecko-výskumný, náučný a kultúrnovýchovný. Zaberá vrcholovú časť Veľkého Polomu (1067 m) a nachádza sa v katastri obce Veľký Polom Raková. Predmetom ochrany sú prirodzené spoločenstvá jedľo-bukových smrečín s výskytom skalných útvarov rôznych zlepencov. Nachádza sa v katastrálnom území Riečnica. Predmetom ochrany je trávnatých Zajačkova lúka biocenóz s bohatým výskytom chránenej rastliny - šafranu karpatského na Kysuckej vrchovine na študijné a vedeckovýskumné ciele. Prírodné pamiatky (7) Prírodná pamiatka, ochrana slabo mineralizovaného síričitého prameňa menšej Bukovský prameň výdatnosti, vytekajúceho z flyšových vrstiev, rozloha 0,01 ha. Korniansky ropný prameň povrchový ropný prameň vo flyšovom pásme naSlovensku Milošovské kamenné gule ojedinelé prejavy guľovitej odlučnosti flyšových sedimentov Veľké Ostré objekt je príkladom vzniku geologickej stavby Kysúc Vojtovský prameň Prameň je málo výdatný, nemá výraznejšiu mineralizáciu. dochádza k intenzívnym

19

Vychylovské prahy

Vychylovské skálie

výronom Výrazne vyvinutý charakteristický jav flyšového pásma -prahovitý prietok horských potokov. Charakteristický jav flyšového pásma, ktorý vznikol mohutnými zosuvmi. Tie spôsobili rozpad pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh mohutných blokov v prostredí so zachovalými lesnými spoločenstvami. Zdroj: www.enviroportal.sk, Javorníky – Čadca, Turistická mapa, Harmanec: VKÚ, 2006

Chránené prírodné pamiatky a rezervácie sú návštevníkom prístupné sieťou náučných chodníkov. Tie najvýznamnejšie uvádza nasledujúca tabuľka. Tabuľka č. 10 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Kysuce náučný chodník

Radoľa

Veľká Rača

Javorníky

Radoľa

popis Letný aj zimný náučný chodník, vhodný pre cyklistov, nenáročný chodník má dĺžku 3,2 km, 6 zastávok – odkryté múry stredovekého kostola, kosceliskoarcheologické nálezy z doby bronzovej, hradisko na vrchu Malé Ostré, prírodná pamiatka Veľké Ostré, meandre Vadičovského potoka, Hučidlo – vodopády, Vadičovská dolina s typickou ľudovou architektúrou. Stredne náročný chodník v dĺžke 7,2 km, peší, 7 informačných panelov – Dedovka, Príslop, vrchol Veľkej Rače, pseudojaskyne pod vrcholom Veľkej Rače, vzácne druhy živočíchov a rastlín. Na trase po hrebeni Javorníkov z Makova do Žiliny bude 20 informačných objektov, ktoré upozornia návštevníkov na prírodné a historicko-spoločenské pamiatky. Ich súčasťou budú aj umelecké diela zakomponované v prírode, ktoré väčšinou vytvoria renomovaní umelci z Kysúc a Považia. Realizátorom projektu je Regionálne environmentálne centrum Slovenska. Letný aj zimný náučný chodník, vhodný pre cyklistov, nenáročný chodník má dĺžku 3,2 km, 6 zastávok – odkryté múry stredovekého kostola, koscelisko – archeologické nálezy z doby bronzovej, hradisko na vrchu Malé Ostré, prírodná pamiatka Veľké Ostré, meandre Vadičovského potoka, Hučidlo – vodopády, Vadičovská dolina s typickou ľudovou architektúrou. Zdroj: vlastné spracovanie

Liptov Reliéf Liptov má jednu z najmalebnejších prírodných scenérii v rámci Slovenska, patrí k najnavštevovanejším regiónom Slovenska zásluhou polohy Tatranského národnému parku (TANAP) a Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), ktoré sú turistickými oblasťami prvej kategórie s medzinárodným významom. TANAP je najstarším národným parkom na Slovensku (vyhlásený už v roku 1949 na severe Slovenska). Zahŕňa vysokohorskú oblasť Tatier a je v európskom meradle jedinečný ochranou flóry a fauny v najvyšších európskych veľhorách ležiacich severne od Álp. Spolu s poľským národným parkom sú Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou UNESCO. Na vlastnom území TANAPu sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny (napr. porasty kosodreviny a borovíc alebo nádherná kvetinka plesnivec alpínsky, ktorý nájdeme na mnohých pohľadniciach z Tatier). Zo vzácnych živočíchov tu žijú orol skalný, medveď hnedý, kamzík tatranský alebo svišť

20

tatranský. Najvzácnejší z nich je kamzík - symbol Tatier. Patrí medzi unikátne druhy kamzíka, pretože sa po skončení ľadových dôb vyvíjal tisíce rokov úplne izolovane. Tento druh nemožno nájsť nikde inde na zemi. Keďže v súčasnosti je ich len čosi viac ako 300 kusov, chránia sa veľmi prísne. Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Slovenska, Gerlachovský štít (2 655 m n. m.) a symbol Slovenska Kriváň (2 494 m n. m.), nachádzajúci sa v regióne Liptov. Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 plies a niekoľkých vodopádov. V regióne Liptov ležia Západné Tatry, z oravskej strany nazývané Roháče. Sú najlepšie dostupné z oravskej obce Zuberec. Roháče sa právom považujú za najkrajšiu časť Západných Tatier. Rozložitú Roháčsku dolinu lemuje veniec krásnych končiarov, ktorým „kraľuje“ majestátny Baníkov. Ostrý Roháč a Volovec sú zasa roháčskymi „princami“. Vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalných vrchov na hlavnom hrebeni. Jednou z najobľúbenejších dolín Západných Tatier je Žiarska dolina. Dôvodov je hneď niekoľko - východiskový bod túr, množstvo značených chodníkov, bohatá fauna a flóra, dobrá prístupnosť. Po obnovenej starej lesnej ceste sa za hodinku a pol dostane turista k Žiarskej chate a navštíviť symbolický cintorín. NAPANT je najrozľahlejší slovenský národný park, rozprestierajúci sa na strednom Slovensku, ktorý vyhlásili v roku 1978. Dnes má vlastné územie NAPANTu výmeru 728 km2 a ochranné pásmo 1 102 km2, čím je rozlohou najväčším národným parkom na Slovensku. Národný park charakterizujú dlhé doliny, hlboké kaňony a strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Nízke Tatry sú po Tatrách druhým najvyšším pohorím Slovenska a v každom ročnom období vyhľadávanou rekreačnou oblasťou. Fyzicky zdatnejší turisti môžu vystúpiť na najvyššie nízkotatranské končiare Chopok a Ďumbier, ktoré ponúkajú atraktívne výhľady takmer na polovicu Slovenska a sú súčasťou najkrajšej slovenskej hrebeňovky. Najväčším bohatstvom parku sú viaceré jaskyne, z ktorých najznámejší najrozsiahlejší a zároveň najznámejší jaskynný systém na Slovensku - systém Demänovských jaskýň s dĺžkou 30 km. Tvorí ich deväť prepojených jaskýň, z nich sú prístupné Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa. Východiskom pre návštevu Nízkych Tatier je zo severnej strany Demänovská dolina, z južnej strany Mýto pod Ďumbierom a Tále, ako aj horské sedlá Donovaly a Čertovica. Medzi najvyhľadávanejšie doliny patrí Jánska dolina a Demänovská dolina, kde jaskyniari objavili viac ako 170 jaskýň a priepastí. Najznámejším zimným ako aj letným turistickým strediskom je Jasná na severnej strane Nízkych Tatier. Chočské vrchy - Veľký Choč, týčiaci sa na hranici Liptova a Oravy patrí k najkrajším vrchom Slovenska. Jeho masív je zalesnený prevažne smrekovými lesmi a v najvyšších častiach sa nachádzajú aj jediné súvislejšie porasty kosodreviny v celom pohorí. Pre zachované biocenózy lesných porastov často až pralesovitého charakteru a skalný masív so zriedkavými druhmi flóry bolo toto územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Na Slovensku je len málo vrchov, z ktorých turisti uvidia taký veľký kus krajiny ako z Veľkého Choča. Za dobrej viditeľnosti sa do kruhového rozhľadu z Veľkého Choča vmestia všetky okolité vyššie pohoria Západných Karpát. Na severe vidieť Babiu horu a Pilsko, na východe Tatry s Roháčmi, na juhovýchode Nízke Tatry, na juhozápade Veľkú Fatru a na západe Malú Fatru. Estetiku lúčnych komplexov zvýrazňujú bralné steny. Z vrcholu možno zostúpiť na liptovskú alebo oravskú stranu viacerými turistickými trasami. Liptovské obce Prosiek a Kvačany sú známe predovšetkým ako východisko do najkrajších a najnavštevovanejších slovenských dolín ležiacich v Chočských vrchoch - Prosieckej doliny a Kvačianskej doliny. Národný park Veľká Fatra - ležiaci na rozhraní stredného a severozápadného Slovenska je typický súvislými lesmi, dlhými kaňonovitými dolinami (Belianska, Jasenská, Gaderská, Blatnická či Žarnovická) a najväčším náleziskom pôvodného výskytu ihličnatého stromu tisu obyčajného v Európe. Územie Veľkej Fatry so značnou koncentráciou prírodných hodnôt vyhlásili v roku 1973 za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 za Národný park Veľká Fatra. Základné prírodné hodnoty Veľkej Fatry spočívajú v skutočnosti, že ide o rozsiahle horské územie s členitým povrchom, bohatým výskytom krasových javov, so súvislými lesmi predovšetkým so smrekom, jedľou a bukom, s rozsiahlym a typickým hôľnym pásmom, dlhými dolinami, pestrým rastlinstvom a živočíšstvom. Najväčším bohatstvom pohoria Veľká Fatra sú zachované prírodné lesy a pralesy karpatského typu. Výnimkou nie sú ani 500 až 600-ročné stromy. Národný park má rozlohu 404 km2, jeho ochranné pásmo 261 km2. Značná časť územia má vyšší stupeň ochrany v rámci maloplošných chránených území. Východiskami pre turistiku sú mestá Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice a rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, ktorá je súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO.

21

Východiskami pre pešiu turistiku sú viaceré mestá v podhorí a turistické chaty stojace na hrebeni. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Hydrologické pomery (vodstvo) Rieka Váh, centrálny tok celej oblasti, preteká Liptovom v dĺžke asi 80 km. Po niekoľkokilometrovej ceste vteká do vodnej nádrže Liptovská Mara, ktorej plocha hladiny dosahuje 21,6 km2. Liptov je bohatý na minerálne a termálne vody. Minerálne pramene sa koncentrujú pozdĺž tektonických zlomov na okraji Liptovskej kotliny. Pri niektorých z nich vyrástli kúpeľné strediská (Lúčky, Liptovský Ján). K najznámejším teplým prameňom patria pramene v kúpeľoch Lúčky (sádrovo-zemitá a uhličitá voda s teplotou 32 °C), Liptovský Ján (najväčší zdroj minerálnej vody s výdatnosťou 35 l/s) a Bešeňová, kde na báze horúcich prameňov liečivých vôd s teplotou 62 °C vznikol areál termálneho kúpaliska. Pri studených prameňoch vznikli napríklad už v 19. storočí kúpele Ľubochňa a Korytnica (najvyššie položené minerálne kúpele na Slovensku vo výške 825 m).

Klimatické pomery Územie Liptova je členité, s väčšími teplotnými rozdielmi. Nižšie položená časť regiónu v doline Váhu patrí do mierne teplej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou okolo 16 °C a januárovou okolo -3 °C. Okrajové a vyššie položené časti patria do chladnej klimatickej oblasti, kde sa priemerná júlová teplota pohybuje od 10 °C do 16 °C, v najvyšších polohách Západných a Nízkych Tatier neprevyšuje 10 °C. Priemerná januárová teplota vo vyšších polohách dosahuje hodnotu v intervale od -4 °C do -7 °C a vo vrcholových častiach pohorí až okolo -10 °C. Klimatické pomery v Liptove vhodne charakterizuje i počet letných dní do roka (počet dní s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a viac je v kotline len niečo vyše 30) a počet dní so snehovou prikrývkou (v Liptovskom Mikuláši 135, v pohoriach 160 - 180). Množstvo zrážok sa mení z miesta na miesto v závislosti od nadmorskej výšky a expozície svahu. Vo všeobecnosti platí, že so stúpajúcou nadmorskou výškou sa zvyšuje aj hodnota ročného zrážkového úhrnu. Výnimku tvorí centrálna časť Liptovskej kotliny. Keďže leží v tieni vysokých pohorí, ako sú Veľká Fatra a Chočské vrchy, priemerný ročný úhrn zrážok tu dosahuje na niektorých miestach len asi 700 mm. Najvyššie časti pohorí majú ročný zrážkový úhrn 1 500 mm. Najviac zrážok spadne v mesiacoch júl a august, čo v letných mesiacoch sťažuje pobyt pri vode.

Flóra a fauna Charakteristickým znakom územia Liptova je pestrosť flóry a usporiadanie rastlinstva do niekoľkých výškových vegetačných stupňov. Oblasť polí a lúk, tzv. podhorský vegetačný stupeň sa nachádza v nadmorskej výške 400 až 800 m n. m. Vo vyšších polohách podhorský stupeň strieda bukový a najmä smrekový stupeň. Kosodrevinový vegetačný stupeň siaha do nadmorskej výšky 1 800 až 1 850 m n. m. Nad ním sa nachádza subalpínsky a alpínsky vegetačný stupeň. V extrémnych podmienkach alpínskych lúk rastie asi 300 druhov drobných odolných rastlín. Floristicky najbohatšie sú alpínske lúky na vápencoch Západných Tatier. Na začiatku jari kvitne napríklad poniklec slovenský, neskôr prvosienka holá a horec Clusiov. Z letných druhov sa za najkrajšie považuje ľalia zlatohlavá, astra alpínska a plesnivec alpínsky. Na jeseň rozkvitá cyklámen európsky a najcharakteristickejší jesenný kvet – jesienka obyčajná. Prírodné podmienky a činnosť človeka ovplyvnili aj v Liptove druhovú skladbu živočíšstva. Pre podhorský stupeň sú charakteristické druhy, ktoré tu hniezdia (napr. jarabica poľná, škovránok poľný), a dravce (napr. jastrab obyčajný, myšiak hôrny). V hustých lesoch žije veľa srnčej a jelenej zveri, diviakov, líšok, jazvecov, divých mačiek a drobných hlodavcov. Z väčších šeliem možno v Nízkych Tatrách stretnúť medveďa hnedého. Vodná nádrž Liptovská Mara vytvorila nové podmienky pre život niektorých druhov rýb a vodného vtáctva. Liptov je regiónom s najväčším počtom chránených prírodných oblastí na Slovensku. Na jeho území ležia 3 národné parky (NP Veľká Fatra, NAPANT, TANAP); 9 chránených areálov, 20 národných prírodných rezervácií, 12 prírodných rezervácií a 14 národných prírodných pamiatok, ktorých prehľad poskytuje nasledujúca tabuľka.

22

Chránené územia a náučné chodníky Tabuľka č. 11 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Liptov Veľkoplošné chránené územia územie charakteristika Národný park (3) Tatranský národný park Je najstarším národným parkom na Slovensku, bol vyhlásený zákonom SNR č. 11/1948 Zb. o Tatranskom národnom parku. Tvorí ho najvyššia horská skupina v karpatskom oblúku s najvyšším vrcholom - Gerlachovským štítom (2655 m.n.m.). Člení sa na 2 základné podcelky - Východné Tatry (Vysoké a Belianske) a Západné Tatry. Územie národného parku má rozlohu 73 800 ha, jeho ochranné pásmo - 30 703 ha. Rozprestiera sa na území Žilinského a Prešovského kraja v okresoch Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a Poprad. Národný park Nízkych Bol vyhlásený Nariadením vlády SSR č.119/1978 Zb. Rozprestiera sa na ploche Tatier 81 095 ha a ochranné pásmo na ploche 123 990 ha. Nízke Tatry, ktoré sa tiahnu stredom Slovenska predstavujú jedno z najmohutnejších pohorí našej republiky a patria bezpochyby medzi najkrajšie a z prírodovedeckého hľadiska aj medzi najcennejšie územia. V súčasnosti je na území NAPANT a jeho ochranného pásma vyhlásených 10 národných prírodných rezervácií (NPP), 10 prírodných rezervácií (PR), 1 chránený areál (CHA), 5 národných prírodných pamiatok (NPP) a 6 prírodných pamiatok (PP) s celkovou výmerou 9 889 ha, čo je takmer 6 % z výmery NAPANT. NP Veľká Fatra Bol vyhlásený zákonom č. 140/2002 Z.z. V národnom parku je vyhlásených 13 národných prírodných rezervácií, 1 prírodná rezervácia, 3 prírodné pamiatky a 1 chránený areál. Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie pohorie Slovenska. Zo severu a východu ju ohraničuje Liptovská kotlina, zo západu Turčianska kotlina a z južnej strany sú to výbežky Kremnických vrchov. Hlavnou charakteristickou črtou tohto parku sú rozsiahle hole. Celé pohorie má vysoký hlavný hrebeň, ktorý sa člení na dva rázsochy- Liptovskú a Turčiansku. Územie nového národného parku sa rozprestiera v okresoch Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Banská Bystrica a juhozápadnej časti Starohorských vrchov. Chránené krajinné oblasti (0) Maloplošné chránené územia územie charakteristika Chránené areály (9) Predstavuje zachovalú časť typickej liptovskej podhorskej krajiny s lúčnymi Bodický rybník spoločenstvami v blízkosti intravilánu za účelom sledovania ich zmien a vývoja. Borovicový háj Pamiatka na udalosti spojené s históriou nášho národa a samotnej obce Liptovská v Liptovskej Sielnici Sielnica. Háj v Liptovskej Osade Bol vysadený na počesť 10. výr. vyhlásenia I. ČSR. Háj v Smrečanoch Bol vysadený pri príležitosti 10.výročia vyhlásenia I. ČSR. Háj bol vysadený 28.10.1928 pri 10.výročí vyhlásenia Československej republiky do tvaru štvorca. Počas SNP tu bolo umiestnené posledné palebné postavenie Háj pred Teplou dolinou delostreleckej batérie kpt. Mičušíka. Ostreľovali ju nemeckí letci v posledný deň odporu (27.10.1944). Arborétum je pre výuku dendrológie, ale aj iných disciplín na Lesníckej škole Hrádocké arborétum ideálnym živým kabinetom. Umožňuje štúdium ekologických podmienok a aklimatizácie cudzokrajných drevín v daných podmienkach. Dôležitá časť mestskej

23

Mierový háj Revúca

zelene Liptovského Hrádku. Predstavuje zachovalú podhorskú riečku s aluviálnymi močiarmi, slatinnými lúkami a brehovými porastmi, na ktorej sa vďaka čistej vode a prirodzenému korytu udržal kriticky ohrozený druh našej fauny .

Ratkovie Národné prírodné rezervácie (20) Pásmo lesa vytvárajú pralesovité porasty Picea excelsa s vtrúseným Acer pseudoplatanus a Sorbus aria, v najnižších polohách s Fagus silvatica. Lesný Čierny Kameň podrast charakterizuje bohatú účasť vysokých papradín a rastlín smrekového a kosodrevinového vegetačného stupňa. Rastlinné spoločenstvá lesných porastov reprezentujú fytocenózy trávnatých bučinových smrečín a smrekových kosodrevín. V drevinovom zložení prevláda Demänovská dolina Pinus silvestris, menej sú zastúpené Picea excelsa a Larix decidua. Pozoruhodný výskyt Globularia cordif. Hlavný hrebeň a severné svahy nad závermi dolín Ludárová, Bystrá, Štiavnica s typ. glaciálnym reliéfom (kary, ľad. kotly) na prevažne žulovom podklade. Ďumbier Stanovištia horského, alpínskeho a subalpínskeho stupňa. Prevaha smreka nad bukom. Ochrana významnej vrcholovej skupiny Chočských vrchov s osobitnými Choč geologickými, geomorfologickými, botanickými, zoologickými a krajinárskymi hodnotami na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Komplex zachovalých pôvodných fytocenóz najvyšších polôh Veľkej Fatry. Javorové a jarabinové smrečiny pralesovitého charakteru s Picea excelsa, v Jánošíkova kolkáreň najvyšších polohách prirodzené riedke porasty s nízko zavetvenými kmeňmi. Výskumný objekt pre lesné hospodárstvo. Ochrana zachovalých lesných spoločenstiev s bohatstvom chránených druhov rastlín a živočíchov, krasových foriem vrátane najhlbších jaskýň SR a typickej Jánska dolina horskej krajiny NP Nízke Tatry na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana prirodzených lesných porastov pralesovitého charakteru na vápencovom Kornietová a žulovom podklade pre potreby lesníckeho výskumu. Ochrana prirodzených lesných spoločenstiev na vápencoch a dolomitoch Kundračka Ľubochnianskej doliny pre potreby lesníckeho výskumu. Ochrana kaňonovitej antecedentnej doliny v mezozoiku Choč. vrchov. Zachovalé lesné a skalnaté biocenózy s chránenými a ohrozenými taxónmi flóry a fauny. Kvačianska dolina Vedecký význam pre štúdium vzniku a vývoja Centr. Z.Karpát a ich mladých horotvorných fáz, kultúrny a edukačný význam. CHÚ je zriadené na ochranu komplexu prírodných hodnôt s množstvom ojedinelých a chránených rastlín a živočíchov v esteticky pôsobivom členitom Mních prostredí Západných Tatier na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. CHÚ je zriadené na ochranu zaujímavých geomorfologických výtvorov, krasového systému, prirodzených lesných porastov pralesovitého charakteru, vedecky Ohnište významných rastlinných a živočíšnych druhov a ich spoločenstiev na dolomitoch a dolomitických vápencoch. CHÚ je zriadené na ochranu jednej z najkrajších tiesňavových dolín Chočských Prosiecka dolina vrchov s bohatým zastúpením krasových foriem georeliéfu. V bočnej tiesňave je 15 m vysoký vodopád. Pestrá biota inverzných biotopov na mezozoickom

24

Rumbáre

Salatín

Skalná Alpa

Suchá dolina

Suchý vrch

Šíp

Tichá dolina

Turková

podklade s chránenými druhmi. NPR je vyhlásená na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev na vápenci a žule vyšších polôh Veľkej Fatry pre potreby lesníckeho výskumu. Ochrana komplexu zach. prírodných hodnôt v západnej časti Nízkych Tatier. Vyznačuje sa pestrou geologickou stavbou, zaujímavým georeliéfom, prítomnosťou mnohých krasových foriem, floristickou pestrosťou s množstvom prealpínskych a dealpínskych druhov, endemitov i reliktov. Predstavuje komplex zachovalých spoločenstiev lesov montánneho stupňa i kosodreviny subalpínskeho stupňa. CHÚ je využité ako vedecko-výskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva. Je ukážkou všetkých základných geol. a tekton. typov stavebných jednotiek Tatier. Je to z veľkej časti nenarušené územie s bohatou diverzitou rastlinných druhov typických pre karpatskú flóru. Súčasťou NPR sú krasové javy (napr. Medvedia jaskyňa, Dúpnica a i.). Je vyhlásená na ochranu tvarov reliéfu a mimoriadne bohatej vápnomilnej flóry Veľkej Fatry. Je vyhlásená na ochranu výraznej krajinnej dominanty so zriedkavou vápnomilnou flórou, významnou vegetačnou stupňovitosťou a živočíšnymi spoločenstvami na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochranársky jedna z najvýznamnejších oblastí Tatier. Ukážka príkrov. stavby Tatier, prvé paleontologické nálezy suchozemskej mezozoickej fauny a flóry v SR, vysokohorský kras, pramen. oblasť Belej, reprezentatívne povodie UNESCO. Mimoriadne vzácna flóra - mnoho endemitov a reliktov. Predstavuje zachovalé lesné spoločenstvá reliktného charakteru na vápenci (Pinetum dealpinum a Fagetum dealpinum). Územie bude využité ako vedecký objekt s možnosťou štúdia dlhodobej sukcesie rôznych biocenóz.

Prírodné rezervácie (12)

Ivachnovský luh

Jelšie Korbeľka

Kozí chrbát

Kunovo

Machy

Močiar

Ochrana potencionálne ohrozeného reliktného luhu, ktorý je najsevernejším luhom na Slovensku a súčasne posledným fragmentom nivného lesa vo vysoko položených kotlinách západných Karpát. Pod vplyvom okolitých biocenóz mimoriadna druhová diverzita vtákov a cicavcov. Ochrana ojedinelého, uceleného a najzachovalejšieho komplexu spoločenstiev jaseňovej jelšiny v Liptovskej kotline, ktorý je vedecko-výskumným objektom. Ochrana prirodzených lesných porastov pohoria Veľkej Fatry s ukážkami striedania lesných spoločenstiev podmienených rozdielnosťou reliéfu. Ochrana stabilného spoločenstva pôvodných porastov vysokohorského sutinového javorového lesa na sevorozápadných a severných svahoch Kozieho chrbátu so špecifickým druhovým zložením, ktoré tvoria prirodzenú hranicu lesa. Výskyt veľmi starých jedincov klenu a niektorých vzácnych taxónov flóry. Ochrana územia, genézou súvisiaceho s územím NPR Choč, ktorá je geolicky a esteticky výraznou krajinnou dominantou na okraji trosky Chočského príkrovu. Objekt vykazuje aj biologické hodnoty lesnej, trávnatej a krovinnej vegetácie a je prirodzeným biotopom chránenej flóry a fauny. Územie rezervácie predstavuje ukážku rašelinných spoločenstiev podtatranských fluvioglaciálnych plošín (Abieto-Piceetum, Pinetum ledosum), ktorých obdobu nachádzame na Slovensku len na hornej Orave. Územie je využívané ako vedeckovýskumný objekt. Ochrana ojedinelého geologického javu - plochých štítových travertínových útvarov s pestrými slatinnými fytocenózami na odumretých útvaroch. Výskyt

25

značného počtu veľmi až kriticky ohrozených druhov rastlín. Územie je zriadené na ochranu hromadného nálezu paleontolgických skamenelých zvyškov živočíchov obdobia eocénu (numulitov). 4. stupeň ochrany - vyhláška Mohylky KÚŽP v Žiline č. 7/2004 z 3.5.2004 - ú. od 1.7.2004, Vestník vlády SR, čiastka 8/2004, vydaná 28.6.2004 Zriedkavý prípad prelínania slatin., rašelin. a vrchovisk. biocenóz na malej rozlohe. Rojkovské rašelinisko Pestrá mozaika spoločenstiev, možno tu sledovať aj ich sukcesiu. Rôzne vzácne druhy fauny. Výskumné a kultúrno-náučné využitie. Predstavuje jedinečný príklad javu, ktorý v odbornej literatúre je známy ako "mofeta", t.j. prameň s výrazným výronom plynov. Slatina na vlhkých sintrových Sliačske travertíny lúkach má veľký vedecký význam, pretože podobné biocenózy na travertínoch v Bešeňovej boli zničené. Je vyhlásená na ochranu rašelinných fytocenóz s výskytom chránených druhov rastlín v Liptovskej kotline, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného Švihrová a kultúrno-výchovného hľadiska. Výskyt kosatca sibírskeho (Iris sibirica) tu bol zistený po prvýkrát. Je vyhlásená na ochranu posledného väčšieho výskytu pôvodných dubvých lesov v Liptovskej kotline, ich prostredia a živočíšstva. Najsevernejšia hranica výskytu Turícke dubiny duba letného na Slovensku. Vyvracia to dlhoročný názor o výrazne nížinnom charaktere duba letného. Národné prírodné pamiatky (14) Hlavnou hodnotou územia je ustredný objekt - mohutná, skalná, vápencová hrana, Brankovský vodopád cez ktorú prepadáva vo forme vodopádu málovodný horský potôčik. Svojou výškou patrí medzi najvyššie vodopády u nás. Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa Mieru, Demňnovská jaskyňa Slobody spolu s Pustou jaskyňou tvoria jeden jaskynných systém dlhý vyše 20 km, Demänovské jaskyne vyerodovaný ponorenou riekou Demänovkou vo vápencoch stredného triasu, ktorá i dnes preteká cez mohutné priestory týchto jaskýň. Jaskyňa - najbohatšie nálezisko plastického sintra v rôznom vývoji s najtypickejším Jaskyňa zlomísk príkladom vzniku podzemných priestorov zrútením po vrstevných plochách. Predmet ochrany - citlivé jaskynné geosystémy vo vápencovej kryhe vrchu Mních v Liptovskej kotline. Jaskyňa je dlhá 4 024 m (r. 2003), má značne poškodenú Liskovská jaskyňa sintrovú výplň. Významné archeologické nálezy z doby neolitu. Zimovisko netopierov. Na juhu od Chočských vrchov sa nachádza prirodzene odkrytý profil pomerne hrubej vrstvy travertínov, ktorý poskytol vzácne paleontologické a archeologické Lúčanský vodopád nálezy a tamojší potok vytvára na ňom vodopád. Objekt veľkej krajinárskej, prírodnej a estetickej hodnoty. Je zriadená na ochranu rovnomennej jaskyne, ktorá predstavuje hodnoty Okno celoslovenského charakteru. Ochrana 1 680 m dlhých jaskynných priestorov a chodieb, ktoré vyerodovala pozemná riečka Štiavnica vo vápenci str. triasu v 2 úrovňach. Vchod je vo výške Stanišovská jaskyňa 761 m n. m. Jaskyňa bola osídlená v stredoveku. Horné časti majú bohatú výzdobu. K jaskyni patrí i Malá Stanišovská jaskyna. Jeden z najvýznamnejších krasových fenoménov Slovenska - v súčasnosti neporušená a najhlbšia (432 m) známa jaskyňa SR (r. 2003). Nachádza sa vo Starý hrad vysokohorskom krase Krakovej hole. Má bohatú sintrovú výzdobu. Význam pre speleologického výskum - otázka prepojenia s ďalšími jaskyňami. Štefanová Ochrana jaskyne v krasovom území Demänovskej doliny.

26

Važecká jaskyňa

Veľká ľadová priepasť

Vrbické pleso

Zápoľná

Záskočská jaskyňa

Národná prírodná pamiatka je vyhlásená na ochranu jaskyne, ktorej vchod sa nachádza vo výške 784 m n. m. Vytvorená je činnosťou jedného z bočných ramien Bieleho Váhu. V riečnych nánosoch v chodbách sa uchovalo mimoriadne veľa kostí jaskynného medveďa. Jaskyňa vyniká bohatstvo čistého bieleho sintra vyzrážaného uhličitanu vápenatého (CaCO3). Objavená bola v roku 1922 Františkom Havránkom a sprístupnená v dnešnaj podobe v roku 1954. Má asi 400 m chodieb - sprístupnených je 230 m. Ochrana koróznej inaktívnej vertikálnej jaskyne, ktorá je hlboká 125 m a má stálu ľadovú výplň. Nachádza sa v Demänovských vrchoch v Nízkych - Ďumbierskych Tatrách. Najvýznamnejší a najznámejší jav ľadovcového plesa v Nízkych Tatrách. Leží vo výške 1 113 m n. m. Vzniklo zahradením údolia morénou. Najväčšia hĺbka plesa je 8 m, časť plesa je zarastená vegetáciou. Vo veľmi estetickom prostredí sú stopy po zaľadnení. Ochrana fluviokrasovej vertikálno-horizontálnej jaskyne dlhej 1 438 m s prevýšením 59 m. Vytvorená je v gutenstein. trias. vápenci so sporadickou sintr. výplňou a jazierkami. Nachádza sa vo Važeckom chrbáte v Kozích chrbtoch. Ochrana fluviokrasovo-koróznej inaktívnej jaskyne so sintr. výplňou. Vytvorená je trias. gutenstein. vápencoch. Jej dĺžka je 5 034 m, prevýšenie 284 m. Reprezentatívny typ vyššie položených jaskýň rozčleneného krasu monoklinálnych chrbtov.

Prírodné pamiatky (19) Bešeňovské travertíny

Bukovinka

Dogerské skaly

Háje

Hradené jazero Blatné

Hybická tiesňava

Jazierske travertíny

Krkavá skala Lúčanské travertíny

Ochrana travertínových kôp a terás s vývermi minerálnych vôd na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Je vyhlásená na ochranu geologického a geomorfologického výtvoru neustálej tvorbe recentných travertínov s výskytom botanicky významných druhov rastlín. Cieľom ochrany je zachovať pôvodný ráz a štruktúru lokality pre vedecké, študijné a kultúrno-výchovné účely. Územie má veľký prírodovedecký význam so značnou prírodovedeckou hodnotou, je vzácnou štúdijnou ukážkou odkryvu jurského súvrstvia rádiolaritového vývoja. Umožňuje štúdium profilu, zloženia a zafarbenia dogerských vrstiev na prístupnom mieste. Územie tvorí podmorský zosuv vrezaný do stredno až vrchnopriabónského flyšu centrálnokarpatského paleogénu. Mohutné pelokarbonátové gule. Jedinečnosť objektu spočíva v unikátnosti príkladu i vo svetovom merítku. Výnimočný typ jazera. Príčinou jeho vzniku bol mechamický pohyb svahu - skalné rútenie, v dôsledku čoho bolo prehradené údolie a vzniklo jazero. Vo svete je tento jav bežný, u nás je známy len z doliny Blatnej. Územie reprezentuje osobitný vývoj povrchových tvarov, hlavne hlboké tiesňavovité úseky potoka Hybica, ostro zarezané do treťohorných vápencov vystupujúcich medzi mechanicky menej odolnými horninami, na ktorých sa vytvorili len mierne modelované tvary. Ochrana zriedkavej geomorfologickej formy travertínovej terasy o hrúbke asi 30 m s menšími teráskami dnes už zaniknutých jazierok na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana významného geomorfologického výtvoru ne vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana objektu veľkých prírodných, krajinárskych, archeolických a estetických hodnôt. Je to vrstva travertínov vytvorených silne mineralizovanými teplými

27

Mašiansky balvan

Matejkovský kamenný prúd

Meandre Lúžňanky PP+Mošnická jaskyňa Prielom Teplého potoka Rojkovská travertínová kopa

Skalná päsť

Strž

Vlčia skala

Žiar

vodami vyvierajúcimi na tektonických zlomoch na južnom úpätí Chočských vrchov. CHÚ je výnimočným prípadom zachovania riečnej terasy v podobe riečneho ostrova. Vznikla pravdepodobne ako riečny ostrov Váhu v pleistocéne. CHÚ má aj významnú estetickú a krajinotvornú hodnotu. Je zriadený na ochranu prirodzeného vývoja a príkladu pôvodnosti kvádrovitej odlučnosti granitov s ukážkami recentného mrazového zvetrávania pre vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Účelom je ochrana geomorfologicky a krajinársky významnej lokality so zachovalými prirodzenými meandrami potoka Lúžňanka v Nízkych Tatrách dôležitého z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Ochrana vzácneho geomorfologického útvaru, ktorý bol vytvorený eróznou činnosťou Teplého potoka v mohutných vápencových vrstvách mezozoika. Dĺžka prielomu je cca 180 m, šírka 20 - 40 m, hĺbka 10 - 20 m. Je vyhlásená na ochranu travertínovej kopy - zriedkavej geomorfologickej formy s jazierkom na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Je vyhlásená na ochranu zvláštneho skalného útvaru spojeného s ľudovými povesťami. Vznikol vplyvom erózie na styku mezozoika Chočských vrchov s Liptovskou kotlinou. Rozmery: 6 m výška, 4 m šírka pri vrchu, 2,5 m pri spodnej časti. Je vyhlásená na ochranu travertínového súvrstvia v podobe morfologickej výraznej terasy strmo spadajúcej do doliny Trlenského potoka, ktorá poskytuje možnosť štúdia vzniku travertínov a stratigrafie kvartéru na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/zilina/ochrana_dedicstvo.html

Tabuľka č. 12 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Liptov náučný chodník

Náučným chodníkom Demänovská dolina

Náučným chodníkom k Demänovskej ľadovej jaskyni

popis Stredne náročná poldenná túra s pomerne veľkým prevýšením, ktorá na krátkom úseku okolo Lukovej vystupuje nad hornú hranicu lesa. Za zhoršených poveternostných podmienok možno zísť po modrej značke do Jasnej. Túra v celej dĺžke sleduje náučný chodník Demänovská dolina s 12 informačnými panelmi Trasa: Jasná - Vrbické pleso - Tri vody - Brhliská - Pod Orlou skalou - Luková Pekná vyhliadka - Široká dolina-rázcestie - Pod Krčahovom - Lúčky (4 1/4 hod) Nenáročná pohodlná prechádzka po dobre upravenom chodníku. K jaskyni sa návštevník vydá po trase náučného chodníka, ktorý prostredníctvom informačných panelov oboznámi s prírodnými zaujímavosťami Demänovskej doliny s osobitným dôrazom na mimoriadne bohatý a cenný podzemný kras. Otvorený 21.5.1998. Dĺžka 450 m, prevýšenie 90 m, 6 náučných panelov: 1. základné informácie, situačný nákres, 2. NPR Demänovská dolina, lesné spoločenstvá, 3. živočíšstvo, 4. rastlinstvo, 5. Demänovský jaskynný systém, 6. Demänovská ľadová jaskyňa.

28

Náučným chodníkom okolo Váhu

NPP Važecká jaskyňa

Náučný chodník Zlatnica

Náučný chodník Bacúch Boca

NPR Prosiecka dolina, NPR Kvačianska dolina

Trasa: Kamenná chata - Demänovská ľadová jaskyňa - Kamenná chata (1 hod) Nenáročná prechádzková túra s minimálnym prevýšením vedúca po trase náučného chodníka. Má šesť zastávok, ktoré vysvetľujú rôzne témy z oblasti krasu, jaskýň a pltníctva na Váhu. Na neudržiavanom chodníku oproti ústiu Belej do Váhu treba dať pozor na padajúce skaly a zeminu zo svahu. Trasa: Liptovský Ján - Kaštieľske lazy - Váh - Hrádocký most - Liptovská Porúbka (2 1/2 hod) NPP, tvorí súčasť Važeckého krasu, dlhá 530 m, s výzdobou stalaktitov, stalagmitov a sintrových jazierok, významné paleontologické nálezisko (kosti jaskynného medveďa), výskyt niektorých druhov netopierov (netopier obyčajný, uchaňa čierna, netopier fúzatý). Východisko: Nižná Boca – centrum obce alebo Vyšná Boca – centrum obce Dĺžka: 12 km Čas prechodu: individuálny Náročnosť terénu: nenáročný až stredne náročný Počet zastávok: 11 (Náučný chodník Zlatnica, Pod Oleškovou, v Kiari – v Kúte, Evanjelický kostol a. v. v Nižnej Boci, Geplovô, Ochimstál, Pri mlyne, Náučný chodník Zlatnica – po stopách predkov, Minerálny prameń Kyselka, Evanjelický a. v. kostol vo Vyšnej Boci, Salaš) Zameranie a typ chodníka: kultúrno-historické, banícke, samoobslužný, čiastočne okružný, peší, letný, zimný, aj cyklochodník Východisko: Bacúch – križovatka št. cesty č. 66 Brezno – Červená skala na odbočke do obce Bacúch Trasa: Bacúch – Vyšná Boca (pri kostole) Dĺžka: 14 km, prevýšenie 690 m Čas prechodu: 5 hod. a 30 min. Počet zastávok: 5 (Bacúch, Prameň Boženy Nemcovej, Podvrch, Bacúšske sedlo, Vyšná Boca) Náročnosť terénu: stredne náročná Zameranie chodníka: prírodovedný, ochranársky, historický (baníctvo) Typ chodníka: samoobslužný, na požiadanie aj sprievodcovský, líniový, obojsmerný, peší, letný NPR Prosiecka dolina - bralnatá kaňonovitá dolina vo vápencovo-dolomitových komplexoch s rozličnými krasovými formami a skalnými útvarmi (Ťava, Sova, Medveď), vyvieračka potoka Prosiečanka, Kvačianska dolina - hlboká roklina s vápnomilnou vegetáciou, lokalita Oblazy s drevenými vodnými mlynmi, výskyt vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov Trasa: obce Prosiek, Veľké Borové, Huty alebo Kvačany, NCH je súčasť značeného turistického chodníka Zdroj: vlastné spracovanie

Orava Reliéf Región Oravy má relatívne bohatý prírodný a kultúno-historický potenciál. V regióne Oravskej priehrady, ktorý je zo severu ohraničený pohorím Oravské Beskydy, ktoré sú súčasťou Karpatského oblúka s vrcholmi Piľsko a Babia Hora sa reliéf otvára do Oravskej kotliny, v ktorej sa nachádza Oravská priehrada. Endemitom Babej Hory je rožec alpínsky babohorský. Zo vzácnych druhov treba spomenúť vŕbu bylinnú, horec bodkovaný, rožec trojcnelkový, kostravu pestrú a i. Hranica regiónu prechádza cez katastre miest Tvrdošín a Trstená cez Skorušinské vrchy (s najvyšším vrcholom Skorušina 1 314 m n.m.) a v katastri mesta Námestovo cez Oravskú Maguru. Celý región patrí do chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Územie regiónu Oravskej priehrady je hornatý kraj, s veľkými výškovými rozdielmi. Najnižším bodom je dno Oravskej kotliny a najvyšším vrchol Babia Hora 1 725 m n.m. v pohorí Oravských Beskýd. Územie Babej Hory je jedno z najstarších chránených území na Orave, predmetom

29

ochrany sú najmä horské subalpínske spoločenstvá rastlinstva a živočíšstva. Piľsko, druhý najvyšší vrchol Oravských Beskýd je tiež chráneným územím, najmä pre bohaté zdroje pitnej vody, ktoré vyvierajú priamo na vrchole a 150ročné smrekové porasty. Pod vrcholom Piľska sa nachádza vrchol Magurka 1 142 m n. m., kde sa stretávajú poľské a slovenské turistické chodníky. Vrchol je zároveň oddychovým miestom pred výstupom na hlavný vrchol Piľska. Medzi známejšie vrcholy Oravských Beskýd patrí aj vrchol Beskyd 924 m n. m. Je odtiaľ krásny výhľad do Poľska. Cez zimu vedie vrcholom Beskydu trasa vhodná na lyžiarsku turistiku. Lúky, ktoré majú charakter alpských lúk, sa dodnes využívajú na pasenie oviec. Pohorie Oravská Magura oddeľuje Hornú Oravu, inak nazývanú aj Bielu Oravu, od Dolnej Oravy. Najvyšším vrcholom je Paráč 1 325 m n. m. K významný patrí aj Javorový vrch 1 076 m n. m., cez jeho vrchol vedie medzinárodná horská cesta priateľstva Eisenach – Budapešť, ktorá bola otvorená v roku 1983. K lyžiarskym trasám patria trasy cez vrchy Priehyba a Hrubá bučina. Najväčšou prírodnou atraktivitou regiónu sú Roháče. Rozprestierajú na rozlohe 400 km2 asi 260 km2 je súčasťou TANAPu. Sú súčasťou Západných Tatier, ktoré sa skladajú zo šiestich podcelkov a to Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy. Priemerná celoročná teplota v Roháčoch dosahuje 2 °C, v najvyšších polohách sa dokonca pohybuje okolo nuly. Hlavný hrebeň Roháčov je dlhý asi 40 km a jeho dve tretiny tvoria hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. Z Českej Republiky sú vzdialené len 150 km. Väčšina vrcholov dosahuje výšku nad 2 000 m n. m. Medzi najznámejšie vrcholy patrí Ostrý Roháč s výškou 2 088 m n. m., Baníkov 2 178 m n. m. a najvyšším vrcholom je Bystrá 2 248 m n. m. Z flóry a fauny tu môžeme nájsť medveďa hnedého, kamzíka horského, svišťa horského a orla skalného. Z rastlín plesnivec alpínsky, horec ľadovcový. Na území Oravy sa využíva hlavný hrebeň Roháčov na letnú a zimnú turistiku, Roháčske Plesá a svahy Spálenej, Milotína a Janoviek na zjazdové lyžovanie. Nástupným mestom na Roháče je na území Oravy Tvrdošín a predovšetkým rázovitá obec Zuberec. Roháčske Pleso má rozlohu 2,22 ha a hĺbku asi 6,5 m. Najhlbším plesom je Horné Bystré pleso s hĺbkou asi 12,5 m, ktoré je zároveň najvyššie položeným plesom Západných Tatier (1 875 m n. m.). Alpínsky ráz majú len vrcholy okolo Ostrého Roháča, ostatné časti majú skôr charakter alpských lúk.

Hydrologické pomery (vodstvo) Na hrebeni Oravských Beskýd, súhlasne so slovensko-poľskou hranicou, prechádza hlavné európske rozvodie medzi baltským a čiernomorským pomorím. Riečna sieť sa vyznačuje značnou hustotou, predstavuje ju rieka Orava, ako hlavný tok, a jej prítoky. Orava má dve zdrojnice a to Bielu a Čiernu Oravu, ktorých sútok bol pri obci Ústie, dnes je zaliaty vodnou nádržou. Oravica sa do rieky Orava vlieva pri Tvrdošíne. Na báze geotermálneho vrtu vznikol v Oraviciach geotermálny park celoročne využívaný na kúpanie. Charakteristickou hydrologickou črtou Oravskej kotliny je existencia močaristých miest, v ktorých sú vhodné podmienky pre vznik rašelinísk. Do zoznamu medzinárodne významných mokradí boli zapísané hornooravské rašeliniská ako Mokrade Oravskej kotliny a rieka Orava s jej prítokmi. V zákutiach rieky Oravy sa vyskytuje najväčšia lososovitá ryba na našom území – hlavátka podunajská. Žije tu aj lipeň obyčajný. Oravská priehrada, ako najvýznamnejšia vodná nádrž regiónu je súčasne najväčšou vodnou nádržou na Slovensku s rozlohou 35 km2 a s najväčšou hĺbkou pri priehradnom múre 38 m a priemernou hĺbkou 15 m. Dôvodom jej výstavby v roku 1953 boli často sa opakujúce veľké povodne. Z pôvodne zatopených obcí sa dodnes zachoval vrch z obce Slanica, ktorý dnes tvorí ostrovček zvaný Slanický ostrov umenia. Ďalším je Vtáči ostrov, ktorý je chránenou prírodnou pamiatkou a slúži ako prirodzené útočisko vodného vtáctva. V obci Oravská Polhora sa nachádzajú jódo-brómové minerálne pramene s vysokým obsahom soli v časti Slaná Voda. Pramene sa nachádzajú v nadmorskej výške 753 m, boli známe už v roku 1564 a obyvateľstvo vodu používalo namiesto soli. V roku 1860 sa tu vybudovali kúpele, ktoré boli počas 1. svetovej vojny zničené a odvtedy sa neobnovili. Od roku 1986 sa tu uskutočnilo niekoľko hydrogeologických prieskumov za účelom obnovy tradície. Je to veľmi mineralizovaná voda s teplotou 47 °C a s výdatnosťou zdroja 6 l/s.

30

Klimatické pomery Zemepisná poloha Oravy na severozápade Slovenska a nadmorská výška spôsobujú, že tento región leží z väčšej časti v chladnej oblasti. Najchladnejším mesiacom v roku je dlhodobo január, celé územie sa vyznačuje nielen celkovo studeným, ale aj značne vlhkým podnebím, najsuchšia je Oravská Kotlina. Podnebie určuje aj priebeh sezóny, zimná sezóna trvá od začiatku novembra do začiatku apríla v nižších polohách (kde dosahuje snehová pokrývka hrúbku okolo 60 cm) a od začiatku októbra do druhej polovice mája v najvyšších polohách (kde dosahuje hrúbku až 180 cm).

Flóra a fauna Všetky chránené a nechránené prírodné územia regiónu Orava sú neobyčajne bohaté na lesné plody ako čučoriedky, lesné maliny, jahody, brusnice, černice, huby, liečivé rastliny. V lesnom spoločenstve má prevahu smrek, zastúpený zväčša ako monokultúra, jedľa biela, ktorá vytvára zväčša porasty s bukom a smrekom a je o niečo hojnejšie zastúpená len v oblasti Oravskej Magury, resp. v bradlách Oravskej vrchoviny. V nižších polohách na teplejších vápencových pôdach majú prevahu listnaté lesy. Prevláda tu buk, jelša lepkavá, breza bradavičnatá a lieska obyčajná. Z krovín v pásme lesa prevláda jarabina vtáčia, ostružina a malina. Rôzne tvary reliéfu a značné rozpätie nadmorskej výšky spôsobili, že na území Oravy sa vyskytujú rôzne druhy živočíchov. V podhorskom pásme je to napríklad škovránok poľný, zriedkavejšie jarabica poľná, jastrab obyčajný, myšiak hôrny, sokol – myšiar pustovka. Pásmo lesa je pomerne bohaté na poľovnú zver, ale žijú tu aj sýkorky, ďatle, drozdy, pinka obyčajná severská, hýľ obyčajný, stehlík čížavý, králik zlatohlavý, tetrov obyčajný a jariabok hôrny, bocian čierny. Hlucháň obyčajný sa zdržuje aj na okraji lesa. Stupeň kosodreviny nepredstavuje z hľadiska živočíšstva svojrázny komplex. V pásme kosodreviny sa vyskytuje fabtuška vrchovská a vrchárka červenková, v kosodrevinovom pásme sa rád zdržiava aj tetrov obyčajný a sluka hôrna, za potravou sem prichádza aj medveď hnedý, líška obyčajná, hranostaj obyčajný, lasica obyčajná, rys a vlk. Najvyššie končiare Roháčov obýva kamzík vrchovský taranský.

Chránené územia a náučné chodníky Tabuľka č. 13 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Orava Veľkoplošné chránené územia chránené územie charakteristika Národný park (2) Tatranský národný park bol zriadený v r. 1948, zasahuje západnú časť Oravy – Roháče. Tatranský národný park bol vyhlásený zákonom SNR č. 11/1948 Zb. o Tatranskom národnom parku zo dňa 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. januára 1949. Je najstarším národným parkom Slovenska. Tatry sa delia na tieto časti: Západné Tatry: - Červené vrchy - Liptovské Tatry - Liptovské Kopy - Osobitá Tatranský národný park - Roháče - Sivý vrch Východné Tatry: - Vysoké Tatry - Belianske Tatry Východné Tatry ležia prevažne v regióne Spiš, Západné Tatry na Liptove a Orave. Hranicou medzi Západnými a Východnými Tatrami je dolina Suchej vody v Poľsku a Tichá dolina na Slovensku. Nariadením vlády SSR č. 12/1987 Zb. zo dňa 6. februára 1987 boli za súčasť TANAP-u vyhlásené i Západné Tatry, teda tiež Zuberec

31

obklopujúce Roháče, Osobitá a Sivý vrch. Tatranský národný park v dnešnej podobe má výmeru 1 045 km2, z toho vlastné územie 738 km2, ochranné pásmo - 307 km2. Tatrzański Park Narodowy (TPN) v Poľsku má výmeru 212 km2. Krása tatranskej prírody a jej neoceniteľná hodnota bola dôvodom pre zaradenie územia národného parku v roku 1993 rozhodnutím UNESCO do siete biosférických rezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra). Územie národného parku slúži okrem svojho hlavného poslania, ktorým je ochrana mimoriadnych prírodných hodnôt, aj pre potreby rekreácie, športu, poznávania prírody, liečby a turistiky. Ročne navštívi národný park takmer 5 mil. návštevníkov, sieť turistických chodníkov má dĺžku cca 600 km. Rôznorodosť záujmov návštevníkov, možnosti využitia Tatranského národného parku upravuje Návštevný poriadok. Národný park Malá Fatra zasahuje juhozápadnú časť Oravy. Národný park Malá Fatra se nachádza na severozápade Slovenska, na území okresov Žilina, Martin Dolný Kubín a Prievidza. Vyznačuje sa pestrými geologickými, klimatickými a povrchovými pomermi /kaňony, tiesňavy, priepasti, bralné hrebene/, jedinečnými krasovými jaskynnými útvarmi, zriedkavými druhmi flóry a fauny, hoľami a súvislými lesnými porastami s čistými potokmi. Národný park Malá Fatra Malá Fatra sa delí na Kriváňsku Malú Fatru (je na severovýchod od rieky Váh Suchý, Malý a Veľký Fatranský Kriváň, Rozsutce, Chleb) a na Lúčanskú Malú Fatru (na juhozápad od rieky Váh - Minčol, Kľak). Jej najvyšším vrcholom je Veľký Fatranský Kriváň /1.709m/. V oblasti Malej Fatry je mnoho vodných prameňov a vodopádov - z nich najväčší je Šútovský vodopád s výškou 38m. Žije tu vyše 30 druhov cicavcov, 118 druhov vtákov a vyše 1 000 druhov hmyzu. Chránené krajinné oblasti (2) Pokrýva celú severnú časť Oravy s Oravskou priehradou a tvorí so Zywieckym parkom krajobrazowym a Babiogorskym parkom narodowym v Poľsku bilatelárne chránené územie. Chránené územie je veľmi bohaté na pobrchovú vodu, v geologickej skladbe sú horniny paleogénneho magurského flyšu. V Oravskej kotline CHKO Horná Orava sú neogénne sedimenty a holocénne rašeliny. Značnú časť územia CHKO zaberajú lesy. Sú to najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej Hory, Pilska a Paráča s pralesovitými porastami smreka s prímesou jarabiny. Zasahuje na západe len malú časť Oravy. V CHKO Kysuce sú zaujímavé lesné, rastlinné a živočíšne spoločenstvá s vysokou druhovou a ekosytémovou diverzitou i výtvory neživej prírody. Sú tu na Slovensku ojedinelé kamenné gule, o ktorých dodnes nevieme ako vznikli. Atraktivitou je voľne vytekajúca ropa na zemský povrch CHKO Kysuce a na horských potokoch sú takmer súvislé kaskády a malé vodopády v úsekoch aj niekoľko stoviek metrov dlhých. Je to územie bohaté na lesy, vodu, plné lesných plodov, vtáctva, drobných i veľkých živočíchov. Toto je územie, ktorého veľká časť zaberá Chránená krajinná oblasť Kysuce, vyhlásená 23. mája 1984. Svojou rozlohou 654,62 km2 patrí medzi najväčšie veľkoplošné chránené územia na Slovensku. Maloplošné chránené územia chránené územie charakteristika Chránené areály (7) CHA Ostrá a Tupá skala

Nad Vyšným Kubínom.

CHA Gäceľovský park

Pri Dolnom Kubíne.

Bratkovčík

32

Oravská priehrada Rieka Orava Národné prírodné rezervácie (16) NPR Roháčske plesá Je jednou z najkrajších častí Západných Tatier na území TANAPu. NPR Juráňova dolina Úzky kaňon s vodopádmi na území TANAPu so zaujímavou morfológiou. NPR Kotlov žľab Zahŕňa pralesy na území TANAPu. NPR Minčol Leží na území NP Malá Fatra. NPR Sokolec Leží na území NP Malá Fatra i v CHKO Horná Orava. NPR Šíp Na území NP Malá Fatra zasahuje časť juhu Oravy. Predstavuje najvyšší bod územia CHKO Horná Orava. Nájdeme tu prales, NPR Babia hora kosodreviny, vysokohorské lúky s pestrou faunou a flórou. NPR Piľsko Na území CHKO Horná Orava s pralesovými smrekovými lesmi. NPR Sosnina Na území CHKO Horná Orava. Na území CHKO Horná Orava, v údolí potoka Zlatná, predmetom ochrany sú NPR Spálený grúnik zachovalé rašelinné rastlinné spoločenstvá podmáčaných smrečín s výskytom vzácnych druhov flóry. Na území CHKO Horná Orava, v katastri obce Klin. ŠPR, rašelinisko NPR Klinské rašelinisko vrchoviskového typu s výskytom špecifických spoločenstiev rašelinnej flóry a fauny. NPR Choč Tvorí predel medzi Oravou a Liptovom, nájdeme tam mnoho vápencových brál. NPR Biela skala NPR Jelešná NPR Osobitá NPR Sivý vrch Prírodné rezervácie (12) a prírodné náleziská ŠPR, v Oravských Beskydách, rašelinisko so smrekmi, borovicami, kosodrevinou, PR Tisovnica čučoriedkami a inými rastlinnými druhmi. Chránené nálezisko, prirodzené slatinno-rašelinové spoločenstvá s výskytom CHN Mutňanské rašelinisko chránených vzácnych druhov rastlín. PR Beňadovské rašelinisko Na území CHKO Horná Orava. Na území CHKO Horná Orava. prírodná rezervácia, lokalita so zachovalými PR Mútnianska píla močiarnymi a slatinnorašelinovými fytocenózami a druhmi flóry. PR Rudné Na území CHKO Horná Orava. PR Tisovnica Na území CHKO Horná Orava. PR Ťaskovka Na území CHKO Horná Orava. PR Kunovo PR Javorinka PR Kozinská PR Mačie diery PR Paráč PR Úplazíky Národné prírodné pamiatky (2) NPP Brestovianska jaskyňa Na území TANAP-u NPP Hradné bralo S postaveným Oravským hradom. Prírodné pamiatky (3) PP Kraľoviansky meander Na území NP Malá Fatra. PP Bôrikova mláka Na území NP Malá Fatra. PP Slanický ostrov umenia Na území CHKO Horná Orava.

33

PP Vtáči ostrov PP Hviezdoslavova aleja PP Pucovské zlepence Prírodné výtvory (0)

Na území CHKO Horná Orava. Na území CHKO Horná Orava. Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/zilina/ochrana_dedicstvo.html

V regióne Orava sa nachádzajú aj viaceré náučné chodníky. Tabuľka č. 14 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Orava náučný chodník NCH Roháčske plesá NCH Juráňova dolina

NCH Slaná voda -Babia hora

NCH Oravská priehrada

NCH Zverovka NCH Roháčske plesá NCH v Oravskej Lesnej NCH na Bielu Skalu (Oravská vrchovina)

popis Na území TANAP-u Na území TANAP-u Na území CHKO Horná Orava. – slovensko-poľský líniový, samoobslužný chodník, letný, pesí, vychádza z chaty Slaná voda a prechádza trasou žlto značeného turistického chodníka na vrchol Babej hory, do sedla Brána, odtiaľ po červenej značke končí pri turistickej chate PTTK Markowe Szcawiny, dĺžka chodníka je 8,4 km. Na území CHKO Horná Orava. Líniový, samoobslužný chodník vybudovaný na západnom okraji vodnej nádrže Orava, začína neďaleko hotela Studnička, prechádza brehovými porastami nádrže, premosťuje zátoku Michalovka a pokračuje na tzv. vysoké brehy, má dĺžku 2,5 km so 6 panelmi. Na území TANAP-u Na území TANAP-u Na území TANAP-u Na území CHKO Horná Orava Zdroj: vlastné spracovanie

Turiec Reliéf Región Turiec leží v strednej až severozápadnej časti Slovenska. Územie regiónu leží v Turčianskej kotline uzavretej hrebeňom Malej a Veľkej Fatry, Kremnickými vrchmi a pohorím Žiar. Hranica oddeľujúca Turiec od okolitých regiónov vedie po hrebeňoch uvedených horstiev. 25 % územia z Národného parku Malá Fatra a 45% územia (celé ochranné pásmo) z CHKO Veľká Fatra leží v regióne Turiec. Na spoznávanie charakteru pohoria je najvhodnejšou formou pešia turistika. Aj keď do viacerých dolín vedú pre autá zjazdné vozovky a po okrajoch pohorí vychádzajú na hrebene lanovky, všetky hlavné turistické ciele, najkrajšie výhľadové body, hrebene, závery sú dosiahnuteľné výlučne pešo. V pohorí Malej a Veľkej Fatry je vyznačených 50 turistických chodníkov v celkovej dĺžke 460 km. Niektoré z nich zachádzajú aj za územie regiónu. Pohoria v regióne Turiec predstavujú vynikajúce predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu aj v oblastiach športu a to najmä v oblasti zimných športov.

Hydrologické pomery (vodstvo) Okrem Váhu, ktorý preteká severnou časťou kotliny, Turcom preteká rieka Turiec s dĺžkou toku 66,3 km, do ktorej sa vlieva väčšina turčianskych potokov. Pozoruhodné sú riečne terasy, meandre Turca i Váhu a vodopády, najmä Šútovský. Hlavný priestor na rybolov poskytuje 18 stojatých vodných plôch a rieky Turiec a Váh. Svedkom geologických zmien v minulosti je bohatstvo minerálnych vôd. V Turci sa nachádza 33 kyseliek, minerálne vody Fatra a Budiš sú známe na celom Slovensku, rovnako ako liečivé termálne pramene v Turčianskych Tepliciach.

34

Klimatické pomery Turčiansku kotlinu možno zaradiť do klimaticky mierne teplej oblasti. Priemerný úhrn zrážok je 700800 mm. Najviac zrážok spadne v letnom období (250-300 mm). Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou je 60 až 80. Klimaticky možno zaradiť najnižšie položené údolné časti Malej a Veľkej Fatry do klimatickej oblasti s mierne teplou, vlhkou údolnou klímou, s chladnou až studenou zimou. Vyšším polohám nad 800 m n. m. prislúcha typ mierne chladnej až horskej vrcholovej klímy. Prevažná časť územia Malej a Veľkej Fatry patrí do mierne chladnej oblasti s priemernými januárovými teplotami od -4 °C do -7 °C, s teplotami v júli od 16 °C do 12 °C a s priemernou ročnou teplotou od 6 °C do 3 °C. Najviac dní so zrážkami je v decembri, prípadne v januári, minimá sú v septembri, októbri alebo marci. Prevládajú severozápadné vetry (30,8 %), menej severovýchodné, západné a juhozápadné. Priemerné trvanie slnečného svitu predstavuje 2 000 hodín ročne, vo vegetačnom období 1 400 hodín.

Flóra a fauna Najväčšiu časť Turca zaberajú lesné spoločenstvá zastúpené skoro všetkými výškovými vegetačnými stupňami od teplomilných dubín po alpínsky stupeň v najvyšších polohách Malej Fatry. K najbohatším lokalitám z botanického hľadiska patrí Ostrá a Tlstá, kde rastie viac ako 30 chránených druhov a zvyšky pôvodných slatinnorašelinných lúk na Kláštorných lúkach pri Kláštore pod Znievom, kde sa zachovali pôvodné porasty aluviálnej flóry. V Rakši na rašelinisku je posledná slovenská lokalita výskytu rosičky anglickej. Turiec svojou pestrosťou biotopových formácií umožňuje tiež bohaté zastúpenie živočíšnych druhov od bezstavovcov až po cicavce. V Gaderskej a Blatnickej doline bol zistený výskyt nášho najväčšieho motýľa – pávieho oka hruškového. Bohatstvo vodných tokov v regióne poskytuje biotop pre rozličné druhy vodných živočíchov. Z najzaujímavejších a najvzácnejších treba spomenúť hlavátku podunajskú, ktorej je rieka Turiec posledným slovenským prirodzeným náleziskom. V úseku rieky nad Martinom žije aj jediný druh vodného cicavca – vydra riečna. V lesných spoločenstvách žijú vzácne druhy – hlucháň obyčajný, tetrov obyčajný, jariabok hôrny a sokol myšiar. Z cicavcom v turčianskych lesoch žije najmä poľovná zver – jeleň obyčajný, srnec hôrny, diviak obyčajný, introdukovaný kamzík vrchovský, zo šeliem mačka divá, rys ostrovid, kuna lesná i skalná, líška obyčajná a medveď hôrny.

Chránené územia a náučné chodníky Na území regiónu Turiec ležia dva národné parky a 34 ďalších chránených území a prírodných pamiatok, z toho 10 v okrese Turčianske Teplice. Tabuľka č. 15 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Turiec Veľkoplošné chránené územia chránené územie charakteristika Národný park (2) NP sa nachádza v najzápadnejšom slovenskom vysokom pohorí. Patrí ku krajinársky najcennejším pohoriam Slovenska. Rozprestiera sa na severozápade Slovenska a v každom ročnom období je plná turistov. Medzi jeho najväčšie pozoruhodnosti patria tiesňavy, rokliny, skalné štíty, ako aj turisticky atraktívna hrebeňovka. V lete ju navštevujú predovšetkým peší turisti, ktorí smerujú najmä na Veľký Fatranský Kriváň (1 709 m n. m.) alebo Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.). Najvyšším vrcholom južnej Malá Fatra časti Malej Fatry je Kľak (1 352 m n. m.), ktorý má povesť jedného z najkrajších vyhliadkových miest na Slovensku. Malou Fatrou vedie viac ako 400 km značkovaných turistických ciest. V oblasti Malej Fatry je mnoho vodných prameňov a vodopádov, z nich najväčší je 38 m vysoký Šútovský vodopád. V Turci leží južná časť pohoria Malá Fatra - Lúčanská Malá Fatra, ktorá je od severnej - Krivánskej Malej Fatry oddelená riekou Váh.

Veľká Fatra

NP sa nachádza na rozhraní stredného a severozápadného Slovenska je typický súvislými lesmi, dlhými kaňonovitými dolinami (Belianska, Jasenská, Gaderská,

35

Blatnická či Žarnovická) a najväčším náleziskom pôvodného výskytu ihličnatého stromu tisu obyčajného v Európe. Územie Veľkej Fatry so značnou koncentráciou prírodných hodnôt vyhlásili v roku 1973 za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 za Národný park Veľká Fatra. Základné prírodné hodnoty Veľkej Fatry spočívajú v skutočnosti, že ide o rozsiahle horské územie s členitým povrchom, bohatým výskytom krasových javov, so súvislými lesmi predovšetkým so smrekom, jedľou a bukom, s rozsiahlym a typickým hôľnym pásmom, dlhými dolinami, pestrým rastlinstvom a živočíšstvom. Najväčším bohatstvom pohoria Veľká Fatra sú zachované prírodné lesy a pralesy karpatského typu,. Výnimkou nie sú ani 500 až 600-ročné stromy. Národný park má rozlohu 404 km2, jeho ochranné pásmo 261 km2. Značná časť územia má vyšší stupeň ochrany v rámci maloplošných chránených území. Chránené krajinné oblasti (0) Maloplošné chránené územia chránené územie Chránené areály (8) Diviacke kruhy

charakteristika

Ochrana genofondovej lokality močiarnych fytocenóz a zoocenóz, predovšetkým vodných vtákov, obojživelníkov, ale aj močiarnych druhov rastlín.

Hrádky Ivančinské močiare

Jazierko pri jazernici

Mošovské aleje

Je predmetom ochrany územie s významnou funkciou refúgia močiarnych druhov rastlín, vodných vtákov, obojživelníkov, vodných a močiarnych bezstavovcov a ich spoločenstiev. Veľké prirodzené pramenište poriečnej vody s pomerne veľkým pramenným jazierkom na plochom alúviu potoka Teplica. Jedno z najväčších a najvýznamnejších zachovalých prameníšť poriečnych vôd Turčianskej kotliny so zachovalou char. vegetáciou a faunou. Ochrana systému stromových alejí popri hlavných a poľných cestách v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine. Vhodný študijný objekt pre modelovanie veľkých komplexov poľnohospodárskej krajiny zameraných na intenzívne poľné hospodárstvo.

Rybníky Ochrana územia s mimoriadnym bohatstvom pôvodných a úspešných introdukovaných cudzokrajných drevín - cca 150 druhov, ktoré vytvára predpoklady pre dentrologický výskum. Tvorí meandrujúci vodný tok Žarnovica, ktorý v danom prostredí predstavuje hodnotný krajinný, biologický a ekostabilizačný prvok s výskytom vzácnej, ohrozenej Žarnovica a chránenej fauny, viazanej na vodné prostredie a s prirodzeným charakterom vegetácie. Národné prírodné rezervácie (16) Územie predstavuje ojedinele zachovalý, urbanizačne podstatne nezasiahnutý záver Borišov jednej z najtypickejších dolín turčianskej časti Veľkej Fatry. V NPR sa nachádza Suchá jaskyňa. Zachovaný komplex prirodzených rastlinných spoločenstiev veľmi pestrého zloženia podľa vegetačných stupňov a ekologických radov vo veľkom výškovom rozpätí a na Chleb rozličnom geologickom podloží. Vedecký význam - štúdium hornej hranice lesa, kultúrno-osvetové účely. Ochrana vrcholovej časti najjužnejšieho výbežku Malej Fatry s cennými skalnými a Kľak lesnými rastlinnými spoločenstvami. Výskyt subalpínskych elementov na jednej z Ratkovo

36

okrajových lokalít západnej časti Karpát umožňuje vedecké, náučné a kultúrnoosvetové využitie Ochrana komplexu prírodných lesov hrebeňových polôh Krivánskej Malej Fatry s Kľačianska Magura porastmi smrečín pralesovitého charakteru. Vedeckovýskumné a kultúrno-náučné ciele. Ochrana komplexu močarísk, mokrých, vlhkých až mezofil. lúk so zriedkavými pôvodnými rastl. spoločenstvami a viacerými zriedkavými a chránenými druhmi Kláštorské lúky rastlín a živočíchov na alúviu rieky Turiec v Turčianskej kotline. Vedecky a kultúrne významné biocenózy. Ochrana zachovalých biocenóz jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľového a Lysec smrekového vegetačného stupňa v NP Veľká Fatra na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana zachovalých biocenóz jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľového a Madačov smrekového vegetačného stupňa s výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata) na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Vyhlásená za účelom ochrany zachovaných spoločenstiev zmiešaných pralesných porastov so skupinami vápencových brál, s krasovými javmi, pozoruhodným Padva výskytom tisu, kosodreviny a význačných živočíšnych druhov s využitím na vedeckovýskumné, vlastivedné a turistické ciele. NPR je vyhlásená na ochranu tvarov reliéfu a mimoriadne bohatej vápnomilnej flóry Suchý vrch Veľkej Fatry. Vyhlásená na ochranu biologicky a krajinársky významného priestoru Malej Fatry so Šútovská dolina zachovalými komplexmi lesov typického karpatského horského a vysokohorského charakteru na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana zachovalého komplexu klimax. lesných spoločenstiev Kremnických vrchov vo 4. - 7. vegetačnom stupni s prirodzeným drevným zložením a typickou Svrčník prirodzenou štruktúrou, miestami až pralesného charakteru, na ktorú sú viazané mnohé chránené a ohrozené druhy fauny mont. stupňa západných Karpát. NPR je vyhlásená na ochranu vápencového masívu v pohorí Žiar s lesostepnou Vyšehrad vegetáciou a zriedkavými druhmi hmyzu na vedeckovýskumné, náučné a kultúrnovýchovné ciele. NPR je vyhlásená na ochranu vedecky mimoriadne hodnotného územia dolomit.vápencovej časti Veľkej Fatry s výraznými krasovými formami, so zachovalými Tlstá spoločenstvami dubovo-bukového až smrekového vegetačného stupňa, pestrou vysokohorskou i teplomilnou skal. vegetáciou, so slatinnými lúkami a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Účelom vyhlásenia CHÚ a jeho OP je zachovať prirodzený charakter vodného toku Turiec a zabezpečiť ochranu jestvujúcej sprievodnej vegetácie a viacerých chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Zachovalé lesné spoločenstvá montánneho až subalpínskeho vegetačného stupňa s bohatstvom rastlinných druhov, fragmentálnym výskytom suchomilných Veká Skalná a teplomilných rastlinných druhov a ukážkami typických krasových foriem s výskytom prirodzených biotopov vzácnych živočíchov. CHÚ je vyhlásené na ochranu vlhkomilných a slatinných spoločenstiev Turčianskej Rakšianske rašelinisko kotliny s výskytom ojedinelých a chránených druhov rastlín. Prírodné rezervácie a prírodné náleziská (7) Ukážka zachovalého komplexu lesných spoločenstiev 5. - 7. les. vegetačného stupňa i Biela skala neles. spoločenstiev Veľkej Fatry. Vysokú hodnotu majú povrchové i podzemné krasové javy.

37

CHÚ je zriadené na ochranu rašeliniska prechodného typu s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín v Malej Fatre. Ochrana lesných spoločenstiev nižších polôh povodia Hoskory ako zachovalej Hajasová ukážky reprezentujúcej veľkú rozlohu lesov ležiacich na kryštaliniku v západnej časti pohoria Malá Fatra na vedecko-výskumné ciele. Typické slatinné rašelinisko, kde sa na pomerne malej ploche vyskytuje niekoľko spoločenstiev, ktoré vytvárajú pestrú mozaiku prechodných fytocenóz. Vyskytujú sa Hrabínka tu 2 kriticky ohrozené druhy - rosička anglická a páperec nízky i ojedinelá ostrica oblastná. Ochrana typickej rozmanitosti lesných spoločenstiev podmienených výškovou a Hrádok terénnou rozdielnosťou, so zachovalým drevinovým zložením lesných porastov pre potreby lesníckeho výskumu. Ochrana geomorfologicky výrazného skalného komplexu s krasovými javmi a so Katova skala zachovalými pôvodnými spoločenstvami rastlín a živočíchov na vedeckovýskumné a študijné ciele. CHÚ je vyhlásené na ochranu mravca lesného a ojedinelého zoskupenia jeho hniezd Pod rígľom v porastoch človekom vysadených smrečín na vedeckovýskumné, náučné a kultúrnovýchovné ciele. Národné prírodné pamiatky (2) Ochrana vodopádu dotvoreného perejavmi a obrími hrncami, ktorý je dokladom Kľacký vodopád vývoja reliéfu Lúčanskej Malej Fatry a fluviálnej erózie. Floristické hodnoty, výskyt ohrozených druhov malakofauny a druhov indikujúcich zachovalé pralesové porasty. Perlová jaskyňa Ochrana prírodných hodnôt jaskyne celoslovenského významu. Prírodné pamiatky (2) Jaskyňa Mažarná Predmetom ochrany je ojedinelá forma reliéfu, dvojnásobný epigenetický zárez rieky Šútovská epigenéza Váh a Šútovského potoka pri ich zahlbovaní koncom terciéru. Hodnotu územia zvyšuje aj archeologický nález na výšinnom sídlisku "Boroviny". Prírodné výtvory (0) Goľové mláky

Zdroj: www.enviroportal.sk

Tabuľka č. 16 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Turiec náučný chodník

Náučný chodník Bôr (okres Turčianske Teplice)

Náučný chodník Zniev

Popis Východisko: Turčianske Teplice – Mestský úrad (hlavný informačný panel) alebo začiatok lesoparku pri hlavnej ceste smerom na Hornú Štubňu (hlavný informačný panel). Nenáročná trasa je vedená Lesoparkom Bôr s dĺžkou 6,5 km a prevýšením 50 m. Prechod trvá 3 hodiny. Na trase sú viaceré odpočívadla, miesta na relaxáciu, posedenie a kladenie ohňa. Zameranie chodníka: prírodovedný, samoobslužný Počet zastávok: 11 panelov (kúpeľný park, panoráma Turca, jazierko, pedológia, funkcia lesa, klimatické podmienky, zber lesných semien, flóra, poľovná zver, fauna, potok Žarnovica) a 1 hlavný panel (Lesopark Bôr) Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, cyklistický, letný, zimný. Pohorie Žiar, v ktorom je náučný chodník Zniev situovaný, je trochu v ústraní Veľkej a Malej Fatry v oblasti Turca. Začína sa v obci Polerieka. Táto malá dedinka sa nachádza na trase medzi Martinom a Prievidzou. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1122 a patrí medzi najstaršie obce v Turci. Medzi zaujímavosti tejto obce patrí výdatný vodný prameň so stálou ročnou teplotou. Z Polerieky pokračuje

38

Náučný chodník Šútovská dolina

Náučný chodník k mokradiam Turca

Náučný chodník v okolí Turian

NPR Vyšehrad

po bielo-zelenej značke severným smerom. Prvá zastávka je pri zdroji minerálnej vody. Chodník potom pokračuje lesnými porastami, kde je možnosť z posedov pozorovať lesnú zver a kochať sa krásnou prírodnou scenériou. Ďalšou zastávkou sú Ondrašovské skaly, odkiaľ je prekrásny výhľad na celý horný Turiec. Chodník ďalej pokračuje peknými porastami a zákutiami až pod hrad Zniev zo severozápadnej strany. S použitím rebríkov sa dostaneme až na hrad Zniev. Z hradu je možné prejsť po turistickej značke do obce Kláštor pod Znievom. Náučný chodník Zniev je dlhý cca 8 km. Východisko: Šútovo, odbočka vľavo zo štátnej cesty Žilina – Kraľovany Trasa: Šútovo - Šútovská dolina - Šútovský vodopád. Nenáročný chodník v dĺžke 6 km, s prevýšením 293 m a prechodom v trvaní 3 hod. má 5 zastávok. Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske Typ chodníka: samoobslužný, lineárny, peší, letný, zimný Východisko: niekoľko východísk podľa zvolenej trasy Trasa a dĺžky: Turčianske Teplice – Martin (44,5 km), Košťany nad Turcom – Socovce (10,5 km), Blatnica – Mošovce (13,5 km). Označené sú písmenom C (modrá, zelená a žltá farba) a nápis Cyklotrasy k mokradiam Turca Počet zastávok: 4 na nenáročnej trase (zastavenie obec Ivančiná, zastavenie Ivančinské močiare, zastavenie Kláštorné lúky (už neexistuje), zastavenie obec Valentová (už neexistuje) Zameranie a typ chodníka: prírodovedné, samoobslužný, cyklochodník, letný, zimný Východisko: Turany - jeden úvodný panel je pri železničnej stanici, druhý neďaleko autobusovej zastávky v centre obce Trasa: Turany - Černík - Kánovo - Tibín (od nivy Váhu až do pahorkatinnej časti južne od Krivánskej Malej Fatry v dĺžke 6 km, s prevýšením 200 m a časom prechodu 3 hod. Počet zastávok: 6 (Vítame vás na trase Turany - Černík - Kánovo - Tibín (SOUd Turany - základné údaje a história školy); Vítame vás na trase Turany - Černík Kánovo - Tibín (Obecný úrad Turany - základné údaje a história obce); Reliéf a voda; Lesné spoločenstvo ; Fauna - živočíšstvo ; Flóra - rastlinstvo Zameranie chodníka: prírodovedné, historické Typ chodníka: samoobslužný, okružný, peší, letný, zimný Najvyšší vrchol strednej časti pohoria Žiar s výskytom skalnej vápnom ilnej vegetácie, významné archeologické nálezisko na vápencovej plošine, najstaršie osídlenie z mladšej doby kamennej, stopy po slovanskom osídlení. Východisko - prístup: obec Jasenovo - autobusová zastávka Zdroj: vlastné spracovanie

39

1.2.3 ANALÝZA KULTÚRNO-HISTORICKÝCH PAMIATOK PODĽA REGIÓNOV ŽSK v rámci jednotlivých regiónov je bohatý na výskyt kultúrno-historických pamiatok. Celkový počet pamiatok na základe evidencie Pamiatkového ústavu Slovenskej republiky v Bratislave je 1 385. Medzi regióny s najvyšším počtom kultúrno-historických pamiatok patrí región Liptova a Turca. Naopak región s najmenším počtom pamiatok sú Kysuce. Z celkového počtu pamiatok je takmer 74 % buď v dobrom alebo vyhovujúcom stave. Na druhej strane je potrebné konštatovať, že u 236 pamiatok je stav narušený alebo dezolátny a 20 kultúrnych pamiatok už zaniklo. Podrobný prehľad stavu kultúrno-historických pamiatok je prílohou tejto kapitoly. Tabuľka č. 17 - Prehľad rozloženia jednotlivých pamiatok podľa regiónov a okresov ŽSK

HORNÉ POVAŽIE Bytča Žilina KYSUCE Čadca Kysucké Nové Mesto LIPTOV Lipt. Mikuláš Ružomberok ORAVA Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín TURIEC Martin Turčianske Teplice ŽSK spolu ŽSK podiel

253

125

66

39

3

40 213 123

22 103 61

7 59 12

5 34 19

2 1 2

106 17 376

53 8 107

6 6 156

17 2 63

2

188 188 310

54 53 124

77 79 125

137 75 98 323

45 38 41 113

274 49 1 385

AG nereprezentovaná

fyzický zánik

dezolátny

obnovou strata pamiatkových hodnôt

pozastavená obnova

v obnove v reštaurovaní

narušený

dobrý

vyhovujúci

región okres

počet pamiatok

stav pamiatok

2

5

4

0

9

2 0

1 4 7

2 2 8

0 0 13

1 8 1

28

1

7 0 2

8 0 6

13 0 2

0 1 11

34 29 42

14 14 6

1 0

1 1 2

3 3 8

1 1 1

3 8 2

58 30 37 133

23 4 15 32

3 1 2 6

3

1 1 0 3

5 1 2 15

0 0 1 4

2 0 0 14

108 5

100 33

28 4

4 2

3

2 1

12 3

4 0

13 1

530

492

195

45

6

19

41

20

37

38,3%

35,5%

14,1%

3,2%

0,4%

1,4%

3,0%

1,4%

2,7%

Zdroj: Evidencia Pamiatkového ústavu SR

Horné Považie Región Horné Považie, vzhľadom na svoj význam v minulosti ako križovatky obchodných ciest, disponuje širokou paletou kultúrno-historických pamiatok zahŕňajúcich hrady, zámky, kaštiele, sakrálne stavby, archeologické lokality, ľudovú architektúru a ďalšie. V okrese Žilina sa nachádza 213 pamiatkových objektov a 161 národných kultúrnych pamiatok. V okrese Bytča je to 40 pamiatkových objektov a 31 národných kultúrnych pamiatok. Stav kultúrnych pamiatok v regióne Horné Považie je značne rozdielny. V súčasnosti si vyžaduje urýchlene rekonštrukciu Sobášny palác v Bytči a hrad Budatín – expozície Považského múzea. Zrúcaniny hradov (Lietava, Hričov, Starý hrad) sa nekonzervujú a naďalej podliehajú skaze. O čiastočnú záchranu zrúcanín hradu Lietava sa snaží občianske združenie Na záchranu Lietavského hradu. V pomerne dobrom stave je v súčasnosti hrad Strečno,

40

kde v 90. rokoch 20. stor. prebiehali rekonštrukčné práce. Finančná poddimenzovanosť oblasti kultúry sa prejavuje aj v nedostatkoch pri starostlivosti o nehnuteľné a hnuteľné kultúrne pamiatky, nezaručuje potrebnú starostlivosť o zbierky v depozitároch múzeá a na nákup nových muzeálnych zbierok. Dediny na Považí sa nachádzajú väčšinou v údoliach, niektoré na nivách v blízkosti Váhu. Lokality s kopanicovými a lazovým osídlením sa v regióne nachádzajú v Javorníkoch. Stavebný materiál v rámci ľudovej architektúry je drevo, kameň a hlina. V okolí Žiliny je ľudová architektúra najmä v Belej, Lysici, Svederníku, vo Fačkove, Rajeckej Lesnej a Trnovom, kde je i katolícky kostol zo 16. stor. Kopaničiarske osady sú napríklad v Hornej Tižine a Lutišiach. Rezerváciou ľudovej architektúry sú Čičmany. Ide o komplex ľudovej architektúry, pozoruhodný svojou zachovalosťou a štýlovou jednotnosťou. Tvorí ju 136 tradičných drevených zrubových domov s maľovanými ornamentmi. Vyhlásená bola v roku 1971. Pre región Horné Považie je typické, že väčšina organizovaných podujatí nadregionálneho a celoslovenského významu sa usporadúva v obci Terchová. Ani väčšie mestá regiónu ako sú Žilina, Rajec alebo Bytča neusporadúvajú pravidelné podujatia, ktoré by mohli prilákať väčšie množstvo návštevníkov z domova i zahraničia. Sú to prevažne podujatia miestneho významu (výstavy, koncerty ap.). Tabuľka č. 18 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Horné Považie Kategória

Pamiatka Expozícia judaík v Malej synagóge v Žiline

Mestské múzeum Rajec

Významné múzeá Považské múzeum Žilina

Obecné múzeum Veľké Rovné Významné hrady, zámky a kaštiele

Hričov

Lietava

Starý hrad

Strečno

Charakteristika Je umiestnená v budove ortodoxnej synagógy. Exponáty tvoria prevažne sakrálne predmety, ktoré sú majetkom Žilinskej náboženskej obce. Múzeum je súčasťou Múzea židovskej kultúry Slovenského národného múzea. Má regionálny charakter. Zbierky sa zameriavajú na región Rajeckej doliny z prírodovedného, historického a etnografického hľadiska. Sídli v hrade Budatín. V súčasnosti sa pripravuje rekonštrukcia a preto je pre verejnosť dočasne uzavretý (len pre ohlásené návštevy). Zamerané je na dejiny slovenského drotárstva. Vysunuté expozície sú na hrade Strečno (Dejiny hradu Strečno), expozícia Čičmany - Radenov dom (objekty ľudovej architektúry, bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie), expozícia Jánošík a Terchová v Terchovej zamerané na dejiny Terchovej a ľudové zvyky a Sobášny palác v Bytči (pripravovaná rekonštrukcia). Zameriava sa na históriu obce, najmä na drotárske tradície. Kamenný hrad pochádza z 13. st. Zachovali sa len časti značne deštruovaných obvodových múrov s kamennými krakorcami a časťami kamenných okenných šambrán Patri medzi najväčšie a najvýznamnejšie hrady na Slovensku. Pochádza z prvej tretiny 14. st. Na začiatku 18. st. bol už hrad opustený a dnes sú z neho len ruiny. Pôvodne sa nazýval hrad Varín, postavený na pravom brehu Váhu. V 13. storočí sa stal strediskom starohradského panstva, ktorému patrila aj Žilina. Dnes sa zachovali len jeho ruiny. Národná kultúrna pamiatka. Založený bol v polovici 14. storočia. V roku 1698 bolo vtedajšie opevnenie zbúrané a poškodené budovy zostali bez striech. V posledných desaťročiach na ňom prebiehali rekonštrukčné práce.

41

Súľov

Hrad Budatín

Kaštieľ a sobášny palác v Bytči

Kaštieľ Gbeľany

Kaštieľ v Krasňanoch

Kaštieľ v Kuneráde Považská galéria umenia Žilina Významné galérie

Stanica – otvorený kultúrny priestor Žilina

Slovenský Betlehem Rajecká Lesná Významné archeologické lokality Významné sakrálne pamiatky

Súľovský hrad leží v Súľovských skalách v nadmorskej výške 567 m n. m. Bol to pozorovací hrad z 15. st. Zemetrasenie v roku 1763 ho značne poškodilo. Dodnes sa z neho zachovali len ruiny. Pôvodne vodný hrad, dnes múzeum. Z pôvodného hradného interiéru sa zachovala zámocká jedáleň, napodobenina renesančnej halovej siene a drevené obklady stien a stropov. Národná kultúrna pamiatka. Vybudovaný na základoch vodného hradu. Patrí k najkrajším renesančným stavbám na Slovensku. V Sobášnom paláci sú dnes výstavné priestory Považského múzea. Baroková dvojpodlažná budova so širokými arkádami na prízemí a s priľahlým parkom. Dnes je v súkromných rukách a pre verejnosť je neprístupný. Tvoria ho dva samostatné neskororenesančné dvojpodlažné kaštiele postavené vedľa seba. Pri kaštieli je park. Dnes je kaštieľ v súkromnom vlastníctve. V kaštieli bola prírodovedná expozícia Považského múzea Žilina (zal. 1936), dokumentujúca vývin živej i neživej prirody okresu a čiast. severozápadného Slovenska. Momentálne po reštitúcii je uzatvorený. Postavený v roku 1916 v modernej secesnej inšpirácii blokovej stavby s nárožnými vežami, terasami a arkádami. Zbierkový fond je zameraný na umenie 20. storočia na Slovensku. Iniciatíva Stanica je originálnym využitím priestorov železničnej stanice Žilina – Záriečie na kultúrne účely (galéria, tvorivé dielne, infocentrum a kaviareň, divadlo a pod.). Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Súčasťou je aj Galéria drevorezieb významných rajeckých rezbárov.

V regióne je registrovaných 28 archeologických lokalít. Ide o lokality lužickej kultúry (popolnicové pohrebiská), púchovskej kultúry (sídliská a mohyly), hallstattskej kultúry (sídlisko), slovanské sídliská a hradiská a iné. kostol Najsvätejšej Trojice kostol sv. Pavla kostol Sv. Barbory kostol Sv. Štefana kostol Sv. Martina kostol Sv. Juraja kostol Nájdenia Sv. Kríža kostol Sv. Michala

Žilina, pôvodne gotický z rok 1400, renesančná zvonica z r. 1530 (Burianova veža). Žilina, bývalý barokový kostol a kláštor jezuitov, pred kostolom barokové súsošie Immaculaty z roku 1738. Žilina, bývalý barokový kostol a kláštor františkánov z r. 1704. Žilina - Závodie, neskororománsky z r. okolo 1250, najstaršia zachovalá stavba na území Žiliny. Žilina - Teplička nad Váhom, pôvodne renesančný z r. 1589, v kaplnke je mumifikovaná mŕtvola Žofie Bošňákovej. Žilina - Trnové, drevený, zrubový kostol z r. 1582, neskôr prestavaný. Barokový oltár z 1. tretiny 18. st. Čičmany, barokový z r. 1669, na oltári ľudové plastiky a kazateľnica Dolný Hričov, pôvodne gotický, postavený v polovici 14. stor., nástenné maľby a oltárny obraz od J. Hanulu.

42

kostol Povýšenia Sv. Kríža kostol Sv. Ladislava Ranogotická kaplnka kostol Najsvätejšej Trojice

Významné pamiatky historických udalostí

Mestské pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny

Pamiatkovo chránené parky

Pomník padlým v SNP Spoločný hrob s pamätníkom SNP Pamätník I. čsl. armádneho zboru Pamätník francúzskych partizánov

MPR Žilina (1987)

Lietava, pôvodne gotický, postavený začiatkom 15. stor. Rajec, pôvodne gotický z 1. polovice 14. stor., v 18. stor. kostol zbarokizovali. Rajecká Lesná, pôvodne časť svätyne kostola zo 14. stor. zbúraného r. 1863. Varín, pôvodne gotický z 2. polovice 13. stor., na námestí je baroková kaplnka Sv. Floriána. Bytča Fačkov Stráňavy Strečno Tvorí ju štvorcové námestie, nachádzajúce sa v strede historického jadra Žiliny. Je jediné námestie svojho druhu na Slovensku, kde sa zachovali arkády meštianskych domov po celom obvode. Vyhlásená bola v roku 1987 a obsahuje 58 kultúrnych pamiatok.

MPZ Rajec (1991) MPZ Bytča (1991) 2 Žilina 2 Gbeľany Krasňany Kunerád Bytča

Na území regiónu sa nachádza 8 pamiatkovo chránených parkov, dva sú v okrese Bytča a šesť v okrese Žilina

Maršová-Rašov Zdroj: Krajský pamiatkový ústav v Žiline

Kysuce Z hľadiska kultúrno-historického potenciálu je región atraktívny kopaničiarskym osídlením, sakrálnymi pamiatkami v obciach regiónu a najväčšou atraktivitou je historická úvraťová lesná železnica. Tabuľka č. 19 - Prehľad kultúrno - historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Kysuce Kategória

Významné múzeá a expozície

Pamiatka Kysucké múzeum

Múzeum Kysuckej dediny

Renesančný kaštieľ expozícia Kaštieľ Oščadnica

Charakteristika Čadca, secesná budova, putovné a tematické výstavy. Bystrianska dolina - Vychylovka - skanzen, ukážky ľudovej architektúry na Kysuciach, v letnej sezóne nedeľné bohoslužby, predstavenia folklórnych skupín, remesiel, známe sú ovčiarske nedele, Deň sv. Huberta, Dožinky, otvorené od mája do októbra. Radoľa, 16. st., v lokalite Koscelisko archeologické nálezisko, Exponáty najstaršieho osídlenia územia Kysúc. Oščadnica, výstavné priestory Kysuckej galérie.

43

Významné hrady, zámky a kaštiele Významné archeologické lokality

Renesančný kaštieľ

Radoľa, 16. st., v lokalite Koscelisko

Kaštieľ Oščadnica

Oščadnica

Horný Vadičov

Horný Vadičov, archeologická lokalita

Kalvária Sedembolestnej Panny Márie Farský kostol Kostol sv. Ondreja

Čadca, barokový kostol z 1735, oltárny obraz J.B.Klemensa, v areáli lipový háj s 19 pamiatkovo chránenými lipami. Skalité, Farský kostol sv. Jána Krstiteľa, Sedem zastavení kalvárie. Zborov nad Bystricou, Vitráže V.Hložníka. Krásno nad Kysucou, Najstarší a najväčší kostol na Kysuciach.

Technické pamiatky

Historická lesná úvraťová železnica

Nová Bystrica – Vychylovka, Jediná pôvodná úvraťová železnica v Európe, premáva od mája do konca októbra


-

-

Živčákova – pútnické miesto

Turzovka, Korňa a Vysoké nad Kysucou, Kaplnka Panny Márie, pútnické miesto, Drevená krížová cesta od majstra Pavla Kaduru, vyvieranie pramenitej vody

Osada Greguše

Makov, objekty ľudovej architektúry – drevenica, hospodárska budova a zvonica, Kopaničiarska usadlosť

Významné sakrálne pamiatky

Kostol sv. Bartolomeja

Iné Radôstka Slovenský orloj

Radôstka, zachovalý vidiecky charakter obce, Kostol sv. Andreja-Svorada a Beňadika Stará Bystrica, priečelie budovy kultúrneho domu, zbojnícka bašta, zbojnícky kameň na námestí Zdroj: Krajský pamiatkový ústav v Žiline

Liptov V Liptove je najväčší počet kultúrno-historických pamiatok v Žilinskom kraji. Nachádza sa tu početná sieť archeologických nálezísk, vzácnych sakrálnych pamiatok s nástennými maľbami a expozícií ľudovej kultúry (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci zaradená do siete UNESCO pamiatok, múzeum liptovskej dediny v Pribyline). Z Liptova pochádzajú významné osobnosti a udiali sa tu významné spoločenské udalosti. Medzi významné tradície pochádzajúce z Liptova radíme liptovských murárov, pribylinských pltníkov, malužinských mediarov, hybského Pacha a liptovské strigy, skon Juraja Jánošíka, mikulášske garbiarstvo, ľupčianske gelety a liptovská bryndza, liskovských ľudožrútov a švihrovskú bitku. V regióne Liptov je bohatá aj banská tradícia súvisiaca s budovaním banských osád v Bocianskej doline, na Podbanskom atď. V rámci Liptova sa v jednotlivých obciach nachádza veľa jedinečných ľudových zrubových domov, ktoré sú zaradené medzi pamiatkové objekty. Majú charakter drevených aj murovaných domov. Stavebný materiál v rámci ľudovej architektúry je drevo, kameň a hlina. V okolí Ružomberka je ľudová architektúra najmä v .mestskej časti Černová, vo Vlkolínci, v Liptovskej Lúžnej a v Liptovskej Osade. V okolí Liptovského Mikuláša zasa v obciach Partizánska Ľupča, Bukovina, Liptovská Anna, Liptovský Ján, a v obciach Horného Liptova - Važec, Východná a Hybe. Výnimočné osídlenie rozptýleného typu je v obciach Huty, Veľké a Malé Borové. Pomerne zachovaná

44

tradičná architektúra je v obciach Bockej doliny - Malužiná, Nižná a Vyšná Boca. Rezerváciou ľudovej architektúry je Vlkolínec. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi zo 16. až 19. storočia. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou. Tabuľka č. 20 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Liptov Kategória

Pamiatka Múzeum Janka Kráľa Liptovský Mikuláš Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš

Liptovské múzeum v Ružomberku vrátane Významné múzeá

Významné hrady a kaštiele

Charakteristika Budova múzea patrí k najvýraznejším a najvýznamnejším domom mikulášskeho námestia. Má viaceré názvy - Stoličný dom, Seligovský dom. Celoslovenské špecializované múzeum je zamerané na ochranu prírody a jaskyniarstva na Slovensku. Jeho súčasťou sú stále expozície Chránená príroda, Minerály - výskyt, využitie, ochrana, Kras a jaskyne Slovenska. Stále expozície: geológia, paleontológia, botanika, zoológia, archeológia, feudalizmus a cechy, národopis, sakrálne umenie, dejiny Liptova 1948 - 1945, život a dielo A. Hlinku, história výroby papiera, dejiny, ovčiarstvo. Je múzeom roka 2005. Spravuje 15 objektov a 11 národných kultúrnych pamiatok. Má 8 expozícií – Vlkolínec, Maša pri Liptovskom Hrádku, Vyšná Boca, Ludrová, Likava, Havránok, veža kostola Liptovská Mara, MLD Pribylina. Návštevnosť Múzea: 150 000 ročne

Múzea liptovskej dediny v Pribyline

V areáli sa nachádza premiestnený kaštieľ z Parížoviec a kostol Panny Márie z Liptovskej Mary, ako aj ukážky liptovskej ľudovej architektúry.

Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Vlkolínec

Obec Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Osada sa približne v strede rozdeľuje na dve ulice. Jedna z nich vedie k barokovo-klasicistickému rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875, druhá smeruje strmším terénom pod úpätie vrchu Sidorovo (1 099 m n. m.). V strede osady stojí zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 a zrubová studňa z roku 1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi zo 16. až 19. st. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou. Typickým príkladom vlkolínskeho domu je roľnícky dom z roku 1886. Žije tu 35 obyvateľov.

10 renesančných, barokových a klasicistických kaštieľov v Liptovskom Jáne

Tomášovský kaštieľ (barok), Kazimírovský kaštieľ (klasicizmus), Nyáryovský kaštieľ (renesancia), Paľovský kaštieľ (renesancia), Hilbertovský kaštieľ (renesancia), Ľubovský kaštieľ (renesancia), Nemešovsko-Barnovský kaštieľ (renesancia), Gáborovský kaštieľ (neskorý barok), Szentiványiovský kaštieľ (renesancia),

klasicistický kaštieľ Kraľova Lehota renesančný kaštieľ zo 16 st. renesančný kaštieľ zo 17. st.

Kraľova Lehota Vlachy Partizánska Ľupča

45

renesančný kaštieľ Vranovo klasicistický kaštieľ Bocian renesančný kaštieľ v Okoličnom gotický kaštieľ sv. Žofie kaštieľ Mitošiny

Liptovský hrad

Hrad Likava

Významné galérie

Významné sakrálne pamiatky

Liptovský Mikuláš (MČ Okoličné) Ružomberok Bešeňová Najvyššie položený hrad na Slovensku leží vo výške 993 m n. m. v Chočských vrchoch na severe Slovenska. V minulosti patril Liptovský hrad viacerým majiteľom, ktorí ho najprv získali od kráľa a ďalší zase zdedili. Likavský hrad stojaci v severozápadnom cípe Liptova sa po prvý raz spomína v roku 1315. Jeho výstavba sa začala kvôli stráženiu priechodu cez Váh a významnej obchodnej cesty, ktorá viedla z Považia na Oravu a ďalej do Poľska.

Hrad a kaštieľ Liptovský Hrádok

Zrekonštruovaný a prebudovaný na hotelové zariadenie

Galéria Ľudovíta Fullu SNG

Ružomberok

Galéria P.M. Bohúňa

Liptovský Mikuláš, galéria roka 2006 jedna z najnavštevovanejších galérií na Slovensku. Projekt budovania Priateľskej galérie.

archeoskanzen Havránok

Významné archeologické lokality

Liptovský Mikuláš (MČ Palúdzka)

Komjatná Hradisko hradisko Konislav hrádok Pancová Zámoček lehotský Veľký hrad liptovský Hrádok - Prosiek Ploštín Rohačka (halštat) Hrádok Hrádok / Hradisko gotický kostol Všech svätých rímsko-katolícky kostol Sv. Ondreja gotický rímsko-katolícky kostol sv.Šimona a Júdu veža kostola – zvyšky gotického kostola Liptovská Mara ranogotický rímskokatolícky kostol sv. Martina

Liptovská Mara - múzeum v prírode, súčasťou sú rekonštrukcie keltských stavieb a stredovekého hrádku stredoveké základy románskeho kostola Liptovská Štiavnica Lúčky Ludrová Pavčina Lehota Liptovská Sielnica Prosiek Liptovský Mikuláš Liptovský Ján Smrečany Ludrová Ružomberok Liptovské Sliače, zo 14. storočia

Liptovská Mara

Martinček, z 13. storočia

46

rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých a drevená zvonica gotický rímsko-katolícky kostol sv. Alžbety renesančný rímskokatolícky kostol sv. Ladislava s opevnením rímsko-katolícky kostol sv. Juraja a súsošia sv. Jozef s dieťaťom a Kristus a anjeli gotický rímsko-katolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie gotický rímsko-katolícky kostol sv. Matúša Drevený artikulárny evanjelický kostol Gotický rímsko-katolícky kostol sv. Ladislava v Bodiciach Gotický rímsko-katolícky kláštor Františkánov sv. Petra so záhradou Gotický rímsko-katolícky sv. Mikuláša gotický rímsko-katolícky kostol sv. J.Krstiteľa gotický rímsko-katolícky kostol očisťovania Panny Márie so stredovekými nástennými maľbami gotický rímsko-katolícky kostol sv. Ondreja so stredovekými nástennými maľbami rímsko-katolícky kostol sv. Martina židovská synagóga Významné pamiatky historických udalostí Mestské pamiatkové rezervácie

Trstené, zo 17. storočia

Prosiek

Liptovské Matiašovce, z 1. pol. 16.stor.

Bobrovec

Partizánska Ľupča

Partizánska Ľupča, z 13. storočia Sv. Kríž

Liptovský Mikuláš (Bodice)

Liptovský Mikuláš (Okoličné), z 15. storočia

Liptovský Mikuláš , z r. 1280 Liptovský Ján

Smrečany, z 90.tych rokov 13. storočia

Liptovský Ondrej, z 2. pol. 13. storočia

Dovalovo, z 2. pol. 13. stor. Liptovský Mikuláš

Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku Pamiatky černovskej masakry Pamätný dom Čierny Orol

národná kultúrna pamiatka v Liptovskom Mikuláši

MPZ Liptovský Mikuláš MPZ Ružomberok (1991) 2 MPZ Liptovský Hrádok

(1991) (1991) (1991)

Ružomberok

Ružomberok

47

a pamiatkové zóny

PZ Nižná Boca PZ Partizánska Ľupča PC Stankovany-Podšíp PZ Východná PZ Hybe

(1991) (1991) (1991) (1991) (1991) Zdroj: Krajský pamiatkový ústav v Žiline

Orava Osobitnú pozornosť v rámci regiónu Oravy si zaslúžia obce Hladovka a Suchá Hora s charakteristickými znakmi goralského nárečia, odevu, hudobnej tvorivosti a architektúry. V regióne Orava sa pravidelne organizujú viaceré podujatia, medzi nimi prevažujú folklórne festivaly, organizované najmä v mesiaci júli. K tradičným podujatiam patrí aj Hviezdoslavov Kubín. Za organizáciu podujatí zodpovedajú vo väčšina prípadov kultúrne domy v obciach a mestách a významnú úlohu zohráva Oravské osvetové stredisko v Dolnom Kubíne. Tabuľka č. 21 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Orava Kategória

Pamiatka Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava na Oravskom hrade Múzeum oravskej dediny v Zuberci - Brestová

Plátennícky dom Významné múzeá a expozície

Čaplovičova knižnica Dom mladosti M. Figuli Florinov dom Hájovňa na Rovniach Múzeum oravskej dediny v Zuberci - Brestová Františkova Huta

Charakteristika Oravský Podzámok, 1868, zameriava sa na vlastivedný výskum a dokumentáciu prírody Oravy, expozícia Oravskej ľudovej kultúry Zuberec, skanzen ľudovej architektúry Štefanov nad Oravou, klasicistická stavba s mierne vystupujúcim stredným rizalitom z roku 1789. Miestnosti majú štukovanú ornamentiku na klenbách prístupných z dvorany, kde je aj otvorený kozub. Fasáda je členená ornamentálnymi lizénami. V štítovom výklenku rizalitu je socha Piety - ľudová drevorezba. Model domu (zmenšený o 7 až 10 %) je umiestnený v Múzeu oravskej dediny v Zubreci - Brestovej. Dolný Kubín Vyšný Kubín, expozícia Dolný Kubín, prírodná lekáreň expozícia, pekne zrekonštruovaný Pod Babou Horou, stála expozícia diela P.O.Hviezdoslava – Hájnikova žena Zuberec Podbieľ, Zoskupenie tradičnej oravskej ľudovej architektúry bývalá železiareň (1838) ľudová architektúra - Bobrova roľa zoskupenie dreveníc

48

Oravský hrad

Významné hrady, kúrie a kaštiele

Významné galérie

Kaštieľ Pivkovská kúria Zmeškalov kaštieľ Empírový kaštieľ Zemanská kúria Barokový kaštieľ Kubíniovský kaštieľ – dolný Arpádovský kaštieľ – horný Galéria Márie Medveckej Rodný dom M. Kukučína Oravská galéria

Významné archeologické lokality Významné sakrálne pamiatky

Na Hradnom brale nad obcou Oravský Podzámok, po. 13. stor. Murovaná stavba najvyššej hradnej časti je prvý krát doložená listinou z r. 1267. V strednej časti r. 1483 postavil obytný palác. R. 1535 Ján z Dubovca postavil dnešnú druhú bránu s padacím mostom. František Thurzo r. 1556 - 1561 zrekonštruoval v tom čase už spustnutý horný hrad. Rozšíril obytné horné priestory o Thurzov palác. Zásluhou Juraja Thurzu dostal Oravský hrad r. 1611 svoju podobu Horná Lehota, renesančný kaštieľ pôv. zo 16. stor, pekne zrekonštruovaný, v súčasnosti motel Jasenová, kúria v centre obce Leštiny (1870) Malý Bysterec, z 19. stor., umelecká škola Trstená (18 st.) Veličná (18 st.) Vyšný Kubín, 17.storočie, barokové zastrešenie a vežičky – neprípustný, v zlom technickom stave, nevyužívaný Vyšný Kubín, 18.storočie, budova obecného úradu po rekonštrukcii - expozícia P. O. Hviezdoslava Medvedzie, trvalá expozícia Oravskej galérie Jasenová (1970) Dolný Kubín, budova župného domu zo 17. stor., maľby najznámejších slovenských maliarov – pekne upravený, na nádvorí sa konajú podujatia

-

Kostol sv. Šimona a Júdu

Kostolík Všetkých svätých Kostol sv. Trojice Trojloďový kostol sv. Martina Kostol sv. Antona Kostol, rodný dom Martina Hamuljaka Kostol panny Márie Kostol sv. Anny Trojloďový kostol sv. Márie Magdalény Kostol p. Márie Kostol Sedembolestnej Panny Márie Kaplnka Sv. Márie Magdalény

Námestovo, baroková krstiteľnica, plastika piety, socha biskupa Jána Vojtašáka Tvrdošín, drevený kostolík z 15. stor., drevená zrubová stavba s vysokou šindľovou strechou, navrhnutá na zápis do zoznamu UNESCO Tvrdošín, Trojloďový kostol zo 17. stor., barokový Trstená, 17. stor., so vstavanými spovednicami a kaplnkou sv. Kríža, kláštor františkánov z 1706 Klin, kostol a plátennícke murované domy z pol. 18. stor. Oravská Jasenica Bobrov – Zakamenné, baroko, kalvária Oravská Lesná, drevený kostol s výzdobou z roku 1793 Mutné, z 19. stor., modernizovaný, jaskynka lurdskej Panny Márie s fontánkou, kaplnka Piety Bziny, katolícky klasicistický kostol, hlavný oltár s obrazom Immaculaty J. B. Klemensa Habovka Habovka (1856)

49

Kostol sv. Michala Artikulárny drevený kostol

Iné


Socha Pavla Orságha Hviezdoslava, pamätná stena Hrobka Jána Vojtašáka Drevené usadlosti goralskej architektúry Zrubové domy obité šindľom a s krytým vstupom do pitvora Budova tzv. starej prefektúry č. d. 13 (1797 – 1798) Dom v miestnej časti Dolná Lehota

-

Krušetnica, postavený v 1811 – 1826, zvon z 1740, jeden z najkrajšie renovovaných kostolov na Orave, chránený strom brest – 200 ročný Leštiny, (1688 ) Námestovo, Pamätná tabuľa významných osobností Hornej Oravy Zakamenné, Rodná obec Jána Vojtašáka Novoť Oravská Polhora Východisko na Babiu Horu, Hviezdoslavova horáreň, stála expozícia Hájnikovej ženy Oravský Podzámok, neskorobaroková stavba, v priečelí má budova stredoveký rizalit v hornej časti s pieskovcovou sochou jurisdikcie s postrannými kamennými čašami Oravský Podzámok, Dom v miestnej časti Dolná Lehota zrubový dom s hospodárskymi za sebou radenými budovami

-

Zdroj: Krajský pamiatkový ústav v Žiline

Turiec Osobitné významné postavenie v kultúre Turca má mesto Martin, ktoré je zákonom NR SR vyhlásené za Centrum národnej kultúry Slovákov. Martin je národným centrom kultúry Slovenska a sídlom Matice Slovenskej, Živeny. V Martine bolo podpísané aj Memorandum slovenského národa. Počet národných kultúrnych pamiatok je v regióne polovičný oproti Liptovu: nehnuteľné NKP (181), nehnuteľné NKP – pamiatkové objekty (244), hnuteľné NKP (230), hnuteľné NKP – predmety (543)1. Región je známy zemianskym a literárnym dedičstvom, salašníctvom a olejkárstvom a množstvom kultúrno-historických pamiatok, zachovalými folklórnymi tradíciami (vianočné, veľkonočné zvyky, fašiangy, stavanie májov, dožinkové slávnosti). Salašníctvo predstavuje karpatský systém chovu oviec, ktorý sa líši od nížinného typu nazývaného ovčiarstvo. Pri salašníctve sa ovce pásli najmä na vyššie položených nevyužitých horských pasienkoch. Olejkárstvo predstavuje domácu výrobu prírodných liečiv a má svoj pôvod v Turci. Tabuľka č. 22 - Prehľad kultúrno – historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Turca Kategória Významné múzeá

Pamiatka Múzeum mošovských cechov a remesiel Múzeum slovenskej dediny

1

Charakteristika Mošovce Nachádza sa v Jahodníkoch južne od Martina. Ide o najväčšiu expozíciu objektov ľudovej architektúry na Slovensku a tradičného staviteľstvo Turca, Liptova, Kysúc a Oravy.

Krajský pamiatkový ústav v Žiline (stav k 1.1.2003)

50

Etnografické múzeum SNP Martin Múzeum Andreja Kmeťa Múzeum Martina Benku SNM-EM Martin Múzeum slovenského červeného kríža Martin Múzeum Karola Plicku SNM-EM Blatnica Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM-EM Martin Múzeum Mikuláša Galandu

Slovenské národné literárne múzeum Martin

Významné hrady a kaštiele

Sklabinský hrad

Blatnický hrad

Znievsky hrad

kaštieľ Blatnica rokokovo-klasicistický kaštieľ renesančný kaštieľ pôvodne renesančný kaštieľ kaštieľ v romantizujúc. slohu 2 renesančné kaštiele zo 2 kaštiele barokovoklasicistické barokovo - klasicistický kaštieľ neskorobarokový kaštieľ rano - renesančný kaštieľ

Je zamerané na stálu expozíciu „Príroda Turca“ a s výstavami zameranými na regionálnu a prírodovednú tématiku. Stála expozícia (sprístupnená v r. 1972) predstavuje autentické prostredie a časť výtvarného diela Martina Benku. Stála expozícia: Červený kríž v dobe mieru a vojen

Turčianske Teplice Slovenské národné literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice plní múzejno-dokumentačné a prezentačné úlohy ústredného literárneho múzea na Slovensku. Jeho náplňou je zhromažďovať, odborne spracovávať, uchovávať a sprístupňovať múzejné predmety so vzťahom k dejinám slovenskej literatúry. Na okraji Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry sa vypína Sklabinský hrad, ktorý sa v historických prameňoch prvý raz spomína v roku 1242. Po roku 1320 stal sa Sklabinský hrad sídlom Turčianskej župy. Neďaleko turčianskej obce Blatnica na nízkom, ale ostrom vápencovom hrebeni oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny sa nachádzajú zrúcaniny Blatnického hradu, ktorého vznik siaha do 13. storočia, približne k roku 1252. Vysoko nad obcou Kláštor pod Znievom v Malej Fatre sa vypínajú zrúcaniny hradu Zniev, druhého najvyššie položeného hradu na Slovensku. Uprostred turčianskej obce Blatnica pod svahmi Veľkej Fatry je možné navštíviť neskorobarokový prónayovský kaštieľ s kruhovým portikom z polovice 18. storočia. Košťany nad Turcom, z 2. pol. 18. storočia Turčianska Štiavnička, zo 16.storočia Turčiansky Peter, zo 17. st. Turčiansky Peter, z 2.pol. 19. st. Necpaly, 17. stor. Necpaly, 17. - 18. st. Blatnica Blatnica, 18. st. Príbovce, 1. pol. 16. stor.

51

klasicistický kaštieľ pôv. neskoro-renesančný kaštieľ renesančný kaštieľ rokokovo-klasicist. kaštieľ rokokovo-klasicist. kaštieľ rokokový kaštieľ renesančný kaštieľ 8 kúrií

Významné kúrie

Technické pamiatky

3 kúrie pôvodne renesančná kúria 2 klasicistické kúrie rokoková kúria 2 klasicistické kúrie pôvod. renesančná kúria vzácna technická pamiatka – vodovod

Valča, z 1. pol. 19. stor. Záturčie, z 17. stor. Diviaky, z pol. 17. stor. Diviaky, z pol. 18. st. Mošovce, z 2.pol. 18. st. Slovenské Pravno, z r. 1754 Treboštovo, z 2. pol. 17. stor. Abramova, dve kúrie (baroková 1.pol.18. stor. a klasicistická zo zač. 19. stor.), v časti Laclava 6 kúrii (jedna renesančná z pol. 16. stor., 3 barokové, dve klasicistické) Blazovce, 2 kúrie - baroková z 1. pol. 18. stor. (v 19. stor. prebudovaná), klasická z 1. pol. 19. stor. Folkusova, zo zač. 17. stor. Kláštor pod Znievom Bela Dulice, z 18. stor. Príbovce Záturčie, z 1. pol. 17. stor. Horný Turček

Slovenská národná knižnica Významné galérie a divadlá

Turčianska galéria

Prezentuje stálu expozíciu Výtvarné umenie Turca od gotiky po 20. storočie, najmä slovenské moderné umenie predstavované dielami J. Alexyho, M.A. Bazovského, M. Benku, M. Galandu a Ľ. Fullu.

Slovenské komorné divadlo Významné sakrálne pamiatky

ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Martina ranogoticky kostol ranogotický kostol ranogotický kostol ranogotický kostol ranogotický kostol renesančný kostol gotický kostol ranogotický kostol gotický kostol ranogotický kostol sv. Petra ranogotický kostol kláštor premonštrátov

Martin Horné Jaseno, (z 13. stor.) Turčiansky Michal, (z pol. 13. stor.) Abramová , (z 2. pol. 13. stor.) Turany – jedna z najstarších pamiatok Turca z 13. storočia s krásnym neskorogotickým krídlovým oltárom z konca 15. storočia Bela Dulice, (z konca 13. stor.) Horná Štubňa, (z roku 1650) Jazernica, s archaizujúcim románskym pôdorysom (zo zač. 15. stor.) Ivančina, (zo zač. 14. stor.) Turčiansky Ďur, (zo zač. 14. stor.) Turčiansky Peter, (1360) Necpaly, (z 13. storočia) Kláštor pod Znievom, z 13. st. s kláštorným kostolom s renesančnými úpravami a barok. interiérom

52

ranogotický farský Kostol sv. Mikuláša gotický kostol renesančný kostol renesančný kostol ranorenesančný kostol ranogotický kostol rímskokatolícky kostol gotický kostol Katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom Evanjelické gymnázium v Martine

Významné pamiatky historických udalostí

Národný cintorín v Martine

Prvá budova Matice slovenskej v Martine

Prvá budova Slovenského národného múzea

Mestské pamiatkové rezervácie

MPZ Kláštor pod Znievom MPZ Martin

Príbovce Sklené, z r. 1626 Vrícko, zo 17. stor. Valča, zo 16. stor. Sučany, z konca 13. stor. Mošovce Slovenské Pravno, z 13. stor. jedno z prvých troch gymnázií na Slovensku druhé z troch prvých gymnázií na Slovensku V Martine sa narodili viacerí slovenskí kultúrni dejatelia a pôsobili tu mnohí poprední spisovatelia, básnici, dramatici a osvetoví pracovníci. Z nich mnohí sú pochovaní na martinskom Národnom cintoríne. Symbolom alebo aj synonymom Martina je Matica slovenská. Táto celonárodná kultúrna ustanovizeň Slovákov vznikla v roku 1863 ako výsledok slovenského národného úsilia a položila základy slovenskej vedy, knižníc a múzejníctva. Muzeálna slovenská spoločnosť v Martine zohrala priekopnícku a kľúčovú úlohu pri organizovaní slovenskej vedy pred rokom 1918. Jej cieľom bolo zbieranie všetkého, čo sa vzťahovalo k slovenskému ľudu. Získané doklady sa ukladali v múzeu a potom sa vedecky spracovávali a publikovali. vyhlásená v roku 1996 vyhlásená v roku 1994 Zdroj: Krajský pamiatkový ústav v Žiline

Na území regiónu Turiec sa nachádza jedna významná atrakcia CR celoslovenského významu, ktorá sa nachádza medzi 60 atrakciami na 33. mieste, a to Slovenské národné múzeum v Martine s počtom 54 tisíc návštevníkov ročne. Toto múzeum je veľmi aktívne v organizovaní podujatí nadregionálneho významu, ktoré približujú návštevníkom tradície a zvyky piatich regiónov Žilinského kraja. Rovnako aktívnym sú kultúrne inštitúcie v Martine, ktoré organizujú podujatia lokálneho a regionálneho charakteru. Mesto Turčianske Teplice a jednotlivé obce regiónu, okrem Blatnice neorganizujú podujatia, ktoré by zvýšili návštevnosť regiónu.

53

1.2.4 ANALÝZA KULTÚRNO-HISTORICKÝCH PODUJATÍ PODĽA REGIÓNOV Folklórne tradície regiónu v súčasnosti udržiavajú mnohé folklórne súbory a skupiny, ľudové hudby, remeselníci zameraní na ľudovo-umelecké výroby a usporadúvajú sa mnohé folklórne podujatia. Prehľad najvýznamnejších podujatí na celoslovenskej úrovni uvádzame v nasledujúcej tabuľke. Ako z prehľadu vyplýva, najvýznamnejším kultúrnym podujatím v ŽSK s celoslovenským významom mal na základe dosiahnutej návštevnosti Folklórny festival Jánošíkove dni. Prvenstvo festivalu v ŽSK v roku 2006 bolo spôsobené aj prerušením Folklórneho festivalu vo Východnej, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatia SR. Región, ktorý v rámci ŽSK je najaktívnejší v organizovaní kultúrnych podujatí je Orava. V hodnotení návštevnosti za rok 2006 mal práve tento región ŽSK zastúpenie prostredníctvom 8, ktoré sa umiestnili do 40 miesta. Ostatné regióny sa do hodnotenia návštevnosti ani nedostali. Tabuľka č. 23 - Návštevnosť podujatí jednotlivých regiónov ŽSK v roku 2006 poradie v rebríčku Top Trend 2.

12.

podujatie Folklórny festival Jánošikové dni 44. roč. (2.8. - 6.8) Medzinárodný folklórny festival Podroháčske folklórne slávnosti 31.roč. (4.8. - 6.8)

počet návštevníkov (rok 2006 )

región

miesto konania

Horné Považie

Terchová

45 000

Orava

Zuberec

15 000

13.

Rozprávkový svet (29.5. - 3.6.)

Orava

Oravský hrad

6 914

25.

Thurzovské slávnosti (29.4. - 30.4.)

Orava

Oravský hrad

3 031

29.

V kráľovstve prírody (19.6. - 21.6.)

Orava

Oravský hrad

2 229

Orava

Oravský hrad

1 901

Orava

Oravský hrad

1 564

Orava

Oravský hrad

1 027

Orava

Oravský hrad

1 017

31. 34. 37. 38.

Vianoce na Oravskom hrade (27.12. - 30.12.) Rozprávkovo - strašidelný hrad (28.5.) Mikuláš na Oravskom hrade (3.12. – 6.12.) Nočná prehliadka Drakula - 3. roč. (25.8.)

Zdroj: TREND Top v cestovaní, č. 18, 2007

Tabuľka č. 24 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Horné Považie Názov podujatia Preteky gazdovských koní Staré nôty mladých strún Európy Beh do hradných schodov Medzinárodné sochárske sympózium Festival drotárstva a stretnutie drotárskych majstrov

Miesto Terchová Terchová Strečno

Termín február máj máj

Charakteristika Celoslovenská súťaž Hudobné podujatie Športová súťaž

Terchová

jún

Sympózium

Žilina

jún

Ľudové remeslá

54

Majstrovstvá v kosení kosou Beh na Poludňový Grúň Hody Rajecké Teplice Cyrilometodské dni Hody Poluvsie Záhadná noc na hrade Folklórny festival Jánošíkove dni Country fest Rozmarýn Terchovský budzogáň Hradné hry Žofie Bosniakovej Záhadná noc na hrade Poľovnícky deň Sv. Huberta Dni Európskeho kultúrneho dedičstva Medzinárodný deň CR Jasličková pobožnosť Vianoce v Terchovej

Terchová Vrátna Rajecké Teplice Terchová Poluvsie Žilina - Budatín Terchová Terchová Terchová Strečno Strečno Terchová

jún jún jún júl júl júl august

september

Žilina

Celoslovenská súťaž Športové podujatie Gastronomické podujatie Cirkevné slávnosti Gastronomické podujatie Zábavné podujatie Folklórne podujatie Festival mladých Hudobné podujatie Zábavné podujatie Zábavné podujatie Poľovnícke podujatie Kultúrne podujatie

Žilina Terchová Terchová

december

Osvetové podujatie Cirkevné slávnosti Folklórne podujatie

Zdroj: www.sacr.sk, www.terchova.sk, www.rajecketeplice.sk

Tabuľka č. 25 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Kysuce Názov podujatia

Miesto

Termín

Palárikova Raková

Čadca, Raková

apríl

Čadca

máj

Oščadnica Skalité Ochodnica Čadca Oščadnica Lodno, Kysucké Nové Mesto

máj jún júl august máj

Skalité

jún

Láska na dlani

Trhy remesiel

Oščadnická heligónka a majáles Rozprávačské Lodno Goralské slávnosti

jún

Kujem, kujem podkovičku...

Ochodnica

jún

Celoslovenský zraz turistov

Makov

júl

Folklórny festival Ochodnica

Ochodnica

júl

Beskydské slávnosti a Turzovské leto

Turzovka

august

Magnifikat 2007

Čadca

december

Charakteristika národná prehliadka ochotníckych divadiel tradičný slávnostný koncert detí zo Stružielky prezentácia, ukážky a predaj remeselných výrobkov

národná súťaž národná prehliadka, rozprávačské umenie regiónov, koncerty výstavy medzinárodný folklórny festival (SR,ČR, Poľsko), regionálny festival folklórnych skupín medzinárodný folklórny festival, výstavy, jarmok, zápis do Guinessovej knihy rekordov regionálny festival duchovnej piesne stredoškolskej mládeže tradičné stretnutie obyvateľov slovenskej a moravskej obce

Zdroj: www.sacr.sk, www.terchova.sk, www.rjecketeplice.sk

55

Tabuľka č. 26 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Liptov Názov podujatia

Miesto

Termín

A slovo bolo u Boha

Ružomberok

február

Sviatky jari

MLD Pribylina

apríl

Neprofesionálny film v Liptove


apríl

Skialpfest

Žiarska dolina

apríl

Vynášanie Murieny

Liptovské Sliače

apríl

Liptovský Hrádok

máj


máj

Liptovské Sliače

máj

Liptovské Sliače

máj

Festival syrov a bryndze


máj

Ovčiarska nedeľa – Ovenálie

Múzeum liptovskej dediny Pribylina

máj

Belopotockého Mikuláš


jún

Výtvarný Ružomberok

Ružomberok

jún

Pod likavským hradom

Likavka

jún

Školský juniáles

Liptovské Sliače

jún

Majstrovská Slovenska detí, juniorov a dospelých v tanečných disciplínach Tatranský slalom Máje

Liptovské dni matky

56

Charakteristika celoslovenská ekumenická recitačná súťaž jarné zvyky, spevy a tance v podaní folklórnej skupiny krajská súťažná prehliadka neprofesionálneho filmu podujatie určené pre profesionálov a amatérov v skialpinizme jarný chorovod po dedine, rozlúčka so zimou

Memoriál Andreja Cibáka obnovenie mnohoročnej tradície. Vyberanie po obci, tanečná zábava. Tancovanie po obci, tanečná zábava. Medzinárodný festival venovaný matke, výstavy, scénické programy, sprievodné podujatia. prehliadka typických liptovských mliečnych výrobkov, ktorý postupne získava charakter medzinárodného festivalu. Liptovský Mikuláš je jediným mestom strednej a východnej Európy, ktoré je popri francúzskych, talianskych či nemeckých mestách súčasťou združenia. Podujatie má charakter syrárskeho trhu so sprievodným zábavným programom, ľudovou hudbou, slávnostným sprievodom a rôznymi ďalšími atrakciami. festival syrov a bryndze je prepojený s Ovčiarskou nedeľou, ktorá sa stala zaujímavým neformálnym celoštátnym stretnutím salašníkov, ovčiarov a chovateľov oviec. celoslovenská súťažná prehliadka amatérskeho činoherného a hudobného divadla nadregionálna prehliadka výtvarnej amatérskej tvorby celoštátna prehliadka detských folklórnych súborov slávnostné ukončenie školského roka,

Stoličné dni


jún

Hurá na prázdniny

MLD Pribylina

jún

Festival kosenia a súťaž vo varení halušiek

MLD Pribylina

jún

Krídla Ivana Laučíka


júl

Medzinárodný folklórny festival Východná

Východná

júl

Letná fotoškola


júl

Folkovanie s Čiernou Horou

Liptovský Hrádok

júl

Človek a jeho tvorivé záujmy

Ružomberok

august

Trienále textilu


august december

Národný výstup na Kriváň

august

„Nedeľa vo Vlkolínci“

Vlkolínec

august

Hostia z Valašska – remeselnícky deň

MLD Pribylina

august

Včelárska nedeľa

MLD Pribylina

august

Mosty Gesharim


september

Nedeľa sv. Huberta

MLD Pribylina

september

Fotofórum

Ružomberok

október

Slané mosty


október

Tatranský kamzík


október

Fotofórum

Ružomberok

október

57

rozlúčka deviatakov, krojovaný sprievod po obci, program žiakov, tanečná zábava tradičné kultúrno-spoločenské podujatie vystúpenie detských folklórnych súborov. Strašidlá a strašidielka – vyhodnotenie súťaže, zábavné hry pre deti a ich rodičov. zachovávanie ľudových tradícií celoslovenská literárna súťaž začínajúcich autorov najväčším folklórnym festivalom na Slovensku a vrcholná prehliadka najlepších domácich i zahraničných ľudových súborov a tradičnej ľudovej kultúry, festival sa organizuje od roku 1954 vo veľkom prírodnom amfiteátri, každý rok tu priemerne vystúpi okolo 1 500 účinkujúcich, pričom návštevnosť dosahuje až 70 000 osôb medzinárodný workshop a festival fotografie coutry folk festival národná súťaž a výstava ľudového umenia medzinárodná prehliadka textilnej tvorby organizuje Klub slovenských turistov Liptova ukážky tradičných dedinských remesiel, účinkovanie folklórneho súboru tradičné podujatie venované včelárstvu kultúrne podujatie vedúce k vzájomnej tolerancii ľudí rôzneho vierovyznania a pôvodu tradičné podujatie venované poľovníctvu a lesníctvu medzinárodný salón umeleckej fotografie, výstava umeleckých fotografií autorov z celého sveta benefičný koncert na podporu detí s ochorením na cystickú fibrózu. medzinárodná tematická súťažná prehliadka neprofesionálnych filmov medzinárodný salón umeleckej

fotografie Krajské prehliadky: choreografií folklórnych súborov, blokov folklórnych súborov, hudobného folklóru


október november

Odevné variácie


november

Zlatý štít Liptova


november

PAN


november

Ondrejský jarmok

Ružomberok

november

Mikulášsky jarmok


december

Liptovské Sliače

december

MLD Pribylina

december

Vianočný program

Vianoce v Liptove

krajská súťažná prehliadka

pravidelná každoročná prezentácia odevného dizajnu prehliadka slovenských hudobných skupín a sólistov. Je každoročná celoštátna súťažná prehliadka pantomímy a pohybových divadiel s medzinárodnou účasťou spojená s tvorivými dielňami. jedni z mála jarmokov na Slovensku, konaných na sklonku jesene, už takmer v predvianočnom čase. Dvojdňové podujatie sa koná na námestiach miest. V ponuke trhovníkov nechýbajú tradičné perníkové srdcia a najmä stánky remeselníkov s výrobkami z kože, dreva, drôtu. Tovar v niekoľkých stánkoch s ozdobami a hudobná produkcia už pripomína blížiace sa Vianoce. program zostavený z piesní, vinšov, obradov s ľudovou i duchovnou tematikou predvianočné a vianočné zvyky v dedinskom prostredí v podaní folklórnej skupiny Zdroj: www.sacr.sk, www.folklor.sk

Tabuľka č. 27 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Orava Názov podujatia

Termín

Charakteristika

marec

Tradičné športové podujatie

Námestovské divadelné hry

Miesto Oravské BeskydyNovoť- PiľskoOravské Veselé Námestovo

apríl

Talenty pre Európu

Dolný Kubín

apríl - máj

Námestovské divadelné dni

Námestovo Slanický ostrov umenia Rabča

máj

24. ročník Medzinárodná súťaž Bohdana Warchala v hre na sláčikových nástrojoch, 8 krajín Európy Slovenské a zahraničné súbory

Lyžiarsky prechod

Oravské hudobné leto Deň tanca

jún/ júl jún

58

festival nefolklórneho detského tanca

Dilongova Trstená

Trstená

jún

Folklórne slávnosti

Veličná

júl

Podbielské folklórne slávnosti Folklórne slávnosti pod Pilskom a Babou horou Folklórne Oravice

Podbiel

júl

celoštátna súťaž v recitácii duchovnej poézie a prózy folklórne slávnosti , dolnej Oravy a XVI. tradičný veličiansky jarmok folklórny festival

Sihelné

júl

folklórny festival

Oravice

júl

Škapuliarsky jarmok

Trstená

júl

Bačovské dni

Malatín

júl

Gospelový festival

Oravská priehrada

júl

Drôtovanie

Dolný Kubín

august

festival festival valašskej kultúr, medzinárodný festival, Slovenské a zahraničné súbory Workshop spojený s výučbou drôtovania vrhačský päťboj o pohár primátora mesta Dolný Kubín

Medzinárodný atletický meeting veteránov

Dolný Kubín

august

medzinárodný folklórny festival

Podroháčske folklórne slávnosti

Zuberec, Habovka, Biely Potok

august

folklórne a športové podujatie

Folklórne slávnosti pod Ostrým vrchom

Dlhá nad Oravou

august

festival folku a country hudby

Stará cesta

Habovka

august

Návraty k Siváňovcom

Babín

august

Poľovnícky festival

Amfiteáter

september

Hviezdoslavov Kubín

Dolný Kubín

september

medzinárodný rezbársky plenér, galéria ľudového rezbárstva vábenie jeleňov celoštátne súťažné prehliadky v umeleckom prednese a v tvorbe divadiel poézie

Kubínsky jarmok

Dolný Kubín

september

festival valašskej kultúry , medzinárodný festival, VII. Roč. v 2007

Gajdovačka

Dolný Kubín, Wadowice, Oravská Polhora

september

medzinárodný gajdošský festival

Prvô Párnickô Švábkobraňa

Párnica

september

výstava, jarmok, folklór, súťaž Kvetinová obec

Kubínska hudobná jeseň

Dolný Kubín

Tí naši muzikanti oravskí

Krivá

október december október

Súťaž pilčíkov Kubínske trhy Martinský jarmok Lokčianska podkova Psie záprahy Majstrovstvá Európy v pretekoch psích záprahov

október Dolný Kubín Trstená Lokca Oravská Lesná

november november

Zuberec

december

cyklus hudobných podujatí prehliadka heligonkárov súťažné disciplíny medzi drevorubačmi, pilčíkmi v opracovaní dreva

súťaž gazdov s koňmi december

59

Majstrovstvá Európy a MS v rýchlych motorových člnoch Trstenská krídlovka Spievame Márii

Oravská priehrada Trstená

festival dychových hudieb Oravy festival mládežníckych a chorálových zborov

Trstená

Zdroj: www.zuberec.sk, www.dolnykubin.sk, www.namestovo.sk, www.oravatik.sk, www.osvetadk.sk

Tabuľka č. 28 - Prehľad významných podujatí organizovaných v regióne Turiec Názov podujatia

Miesto

Termín

Veľká Noc na dedine

MSD Martin

zač. apríla

Bienále knižného umenia

Martin

kon. apríla

Martinská literárna jar

Martin

kon. apríla

Stavanie májov

MSD Martin

koniec apríla

Terchová, Terchová

MSD Martin

zač. mája

Bienále fantázie

Martin

pol. mája

Slovesná jar

Martin

pol. mája

Detská nedeľa

MSD Martin

koniec mája

Martinský bicyklový deň

Valča

jún

Dnes tovariš, zajtra majster

MSD Martin

zač. júna

Turčianske slávnosti folklóru

Blatnica

kon. júna

Dotyky a spojenia

Martin

kon. júna

Na svätého Jána

MSD Martin

koniec júna

Turčianske halali

MSD Martin

koniec júna

Strunobranie

Martin

pol. júla

Turčianska harmonika

MSD Martin

pol. júla

60

Charakteristika vítanie jari a veľkonočné zvyky v podaní folklórnych skupín,ukážky zdobenia kraslíc medzinárodná súťaž knižného umenia festival literatúry, slovenskej knižnej kultúry a pôvodnej tvorby slávnostné otvorenie letnej sezóny spojené so stavaním májov v podaní turčianskych folklórnych skupín a hudieb predstavenie folklórnych tradícií rázovitej obce s výraznou hudobnou tradíciou medzinárodná súťaž detskej výtvarnej tvorby cyklus stretnutí s literatúrou vystúpenie detských folklórnych súborov, putovanie rozprávkovým lesom organizuje JUS – Turčianska bicyklová skupina tradičná výroba ako inšpirácia študentov stredných umeleckých škôl regionálny folklórny festival festival profesionálnych slovenských divadiel prezentácia obyčají spojená s oslavou letného slnovratu, ľúbostná poradňa, svätojánska zábava s tanečným dvorom výučby nedeľa venovaná zvykom a zábave turčianskych poľovníkov krajská súťažná prehliadka folku, world music, etno music, keltskej hudby, country, bluegrassu, trampskej piesne, rockovej hudby, bluessu, jazzu…. každoročné podujatie venované

Anna bál

kon. júla

Vitajte susedia

MSD Martin

zač. augusta

Včelárska nedeľa

MSD Martin

pol. augusta

Dožinky

MSD Martin

koniec augusta

Te prindžarel pes – Spoznajme sa

MSD Martin

koniec augusta

Augustové slávnosti

Martin

august

Scénická žatva

Martin

Martinská poetická jeseň

Martin

Človek a príroda

Na slávu zemiakom

kon. augusta pol. septembra

MSD Martin

zač. septembra

MSD Martin

zač. októbra

Michalský jarmok

MSD Martin

Keď sa zima opýta

MSD Martin

Vianoce na dedine

MSD Martin

zač. októbra pol. októbra pol. decembra

turčianskym interpretom hry na harmoniku Zábava pod hviezdami s tancom na tráve a muzikou z traktorovej vlečky spojená s ukážkami tradičnej a modernej hasičskej techniky folklórne a remeselné tradície susedných regiónov Ukážky prác so včelami, výstava figurálnych a slamených úľov, tradičného včelárskeho náradia. Rozprávanie o histórii včelárstva v Turci, zdobenie medovníkov, ochutnávka a predaj medu a medoviny. oslava zberu úrody v podaní folklórnych skupín Folklór, zvyky a tradičná i súčasná remeselná výroba Rómov. slávnosti a s nimi spojené aktivity národno-kultúrneho významu celoslovenská súťažná prehliadka amatérskych a ochotníckych divadiel medzinárodné stretnutie literárnych klubov "Človek pre prírodu, nielen príroda pre človeka". Poznávanie živej a neživej prírody, hubárska poradňa, poradňa pre boj so škodcami v domácnosti. Zemiak v tradičnej a súčasnej kultúre, ochutnávky zemiakových jedál i bylinkových čajov. Súťaž v pečení zemiakovej baby. Ukážky tradičného spracovania a využitia poľnohospodárskych plodín. tradičné každoročné stretnutie s výrobcami ukážky tradičného spracovania konzervovania a využitia plodín predvianočné a vianočné zvyky koledníkov, výroba vianočných ozdôb a pečenie oblátok Zdroj: www.sacr.sk, Koncepcia kultúry ŽSK (2007)

61

1.2.5 ANALÝZA UBYTOVACÍCH SLUŽIEB V ŽSK PODĽA REGIÓNOV Analýzu ubytovacích služieb v ŽSK sme realizovali na základe dostupných štatistických údajov Štatistického úradu SR za obdobie rokov 2002 – 2006 (päťročné obdobie). Na základe štatistických zistení môžeme konštatovať, že v ŽSK sa v roku 2006 nachádzalo celkom 650 ubytovacích zariadení, čo predstavovalo podiel 26,1 % celoslovenského počtu ubytovacích zariadení (2 490 zariadení). Samotný vývoj ubytovacích zariadení v ŽSK od roku 2002 osciloval, pričom najvyšší počet ubytovacích zariadení bol v roku 2004 (celkom 688). Môžeme však konštatovať, že vývoj počtu zariadení v ŽSK kopíruje celoslovenský vývoj. Samotný vývoj v rámci jednotlivých regiónov ŽSK zohľadňuje najmä atraktivitu územia jednotlivých regiónov. Najvýznamnejším regiónom v rámci ŽSK z hľadiska počtu ubytovacích zariadení v región Liptova s celkovým počtom 229 zariadení (v roku 2006). Najmenším regiónom sú Kysuce s počtom 55 ubytovacích zariadení. Prehľad vývoja počtu ubytovacích zariadení zachytáva nasledujúci graf.

300

3 000

250

2 500

200

2 000

150

1 500

100

1 000

50

počet zariadení SR a ŽSK

počet zariadení v subregiónoch

Tabuľka č. 29 - Počet ubytovacích zariadení v období rokov 2002 – 2006

500

0

0 2006

2005

Slovenská republika

ŽSK spolu

2004 Horné Považie

2003 Kysuce

2002 Liptov

Orava

Turiec

Zdroj: Štatistický úrad SR

Počet zariadení nepredstavuje ukazovateľ vyjadrujúci kapacitu ubytovania v rámci CR. Pre tento účel v zmysle štatistického zisťovania ŠÚ SR sme využili ukazovateľ počtu lôžok v ubytovacích zariadeniach. V ŽSK sa v zariadeniach nachádza celkom 25 167 lôžok (stálych a príležitostných), čo predstavuje 20,2 % podielu celoslovenského počtu lôžkovej kapacity (124 323 lôžok). Vývoj počtu lôžok kopíruje vývoj počtu ubytovacích zariadení. Z pomedzi sledovaných regiónov ŽSK je najvýznamnejším regiónom opätovne Liptov s celkovým počtom 11 369 lôžok (v roku 2006), čo predstavuje 45,2 % podiel lôžok celého ŽSK. Najmenším regiónom sú Kysuce s podielom 7,3 % (1 844 lôžok). Vývoj v predchádzajúcom období kulminoval v roku 2004, kedy väčšina regiónov zaznamenala maximálne kapacity svojich zariadení.

62

14 000

140 000

12 000

120 000

10 000

100 000

8 000

80 000

6 000

60 000

4 000

40 000

2 000

20 000

0

počet lôžok SR a ŽSK

počet lôžok v subregiónoch

Tabuľka č. 30 - Lôžková kapacita zariadení v období rokov 2002 – 2006

0 2006 Slovenská republika

2005 ŽSK spolu


2003 Kysuce

2002 Liptov

Orava

Turiec


Z hľadiska analýzy je potrebné definovať priemernú veľkosť zariadenia CR. Z analýzy vyplýva, že priemerný počet lôžok v ŽSK na jedno zariadenie je 39 lôžok, čo oproti celoslovenskému priemeru je menej o 11 lôžok (SR – 50 lôžok/zariadenie). Vývoj priemerného počtu lôžok v ŽSK je kontinuálne rastový, čo sa o vývoji v jednotlivých regiónoch nedá konštatovať. V roku 2002 bol najväčší priemerný počet lôžok v regióne Turca (44 lôžok), od roku 2004 v regióne Liptova (44 lôžok v roku 2004, 50 lôžok v roku 2006). Región Liptova sa tak v roku 2006 dostal ako jediný región na priemer Slovenskej republiky. Najmenšia priemerná kapacita ubytovacích zariadení je v regióne Oravy, kde sa pohybuje na úrovni 25 lôžok. Vývoj v tomto regióne je degresívny or roku 2002. Tabuľka č. 31 - Priemerná ubytovacia kapacita v období rokov 2002 – 2006

60

50

40

30

20

10

0 2006 Slovenská republika

2005 ŽSK spolu


2003 Kysuce

2002 Liptov

Orava

Turiec


63

Štruktúru ubytovacích zariadení v rámci jednotlivých regiónov ŽSK sme rozdelili do dvoch základných skupín: a) hromadné ubytovacie zariadenia - hotely (motely, botely) - penzióny - turistické ubytovne - chatové osady - ostatné b) ubytovacie v súkromí Z hľadiska vývoja počtu ubytovacích zariadení môžeme konštatovať, že počet ubytovacích zariadení v sledovanom období rokov 2002 – 2006 je približne vyrovnaný (rozdiel 92 zariadení oproti roku 2002). Najväčší podiel na štruktúre ubytovacích zariadení majú ostatné hromadné ubytovacie zariadenia (28,3 % v roku 2006), potom nasleduje ubytovanie v súkromí (24,5 % v roku 2006). Najmenšie zastúpenie majú chatové osady, ktorých v roku 2006 bolo v rámci ŽSK len 16. V7voj počtu jednotlivých druhov zariadení v rokoch 2002 – 2006 je najmarkantnejší v rámci kategórie penziónov, kedy v päťročnom období došlo k zvýšeniu počtu penziónov o 24,7 %. Negatívny vývoj naopak zaznamenali hlavne turistické ubytovne a chatové oblasti (pokles o viac ako 15 %). Vývoj počtu jednotlivých zariadení odzrkadľuje hlavne očakávania návštevníkov od ubytovania, hlavne z pohľadu kvality. Čo sa týka počtu hotelov, v sledovanom období vrástol počet hotelov v ŽSK o 3 hotely. Na druhej strane treba konštatovať, že sa zmenila štruktúra hotelov. Došlo k rastu najmä *** hotelov (o 5 hotelov). Štruktúra ubytovacích zariadení v jednotlivých regiónov kopíruje očakávania návštevníkov. Najvyšší podiel hotelov je v regióne Liptova, najmenší v Turci. Počet penziónov je vyrovnanejší, dominujú hlavne regióny Liptova , Horného Považia a Oravy. Pri ubytovaní v súkromí má najväčší podiel región Oravy, najmenší Horného Považia. Tabuľka č. 32 - Štruktúra ubytovacích zariadení podľa typu a podľa regiónov v roku 2006 250

200 180 200

160 140 150

120 100 100

80 60 50

40 20 0 Horné Považie hotely

penzióny

Kysuce turistické ubytovne

Liptov chatové osady

Orava ostatné hromadné ubyt. zariadenia

0

Turiec

hotely

ubytovanie v súkromí

Horné Považie

penzióny

tur. ubytovne Kysuce

chatové osady Liptov

ostatné hromad. ubyt. zariadenia Orava

ubyt. v súkromí Turiec


Podrobné údaje za jednotlivé okresy a regióny je súčasťou prílohy tejto kapitoly.

64

1.2.6 ANALÝZA INŠTITUCIONÁLNEHO RÁMCA SLUŽIEB V OBLASTI CR Organizačnú štruktúru CR ŽSK treba vnímať v celkovom kontexte organizačno-inštitucionálneho usporiadania CR Slovenskej republiky. CR má prierezový (mnohoodborový) charakter a na jeho zabezpečovaní sa podieľa verejný i súkromný sektor. V Slovenskej republike sa sformovala organizačná štruktúra vo verejnom sektore v v podnikateľskej sfére na jednotlivých stupňoch hierarchie. Cieľ

Národná rada SR

Zväzy/asociácie CR

(výbor NRSR pre hospodársku politiku)

(odvetvové a profesijné združenia)

Vláda SR Ministerstvo hospodárstva Sekcia CR odbor politiky CR odbor zahr. vzťahov v CR odbor reg. rozvoja CR

Ostatné ministerstvá

republika

Slovenská agentúra pre CR Úrady samosprávnych krajov Odbory regionálneho rozvoja CR, ŽP a ÚP

Regionálne združenia CR

región

Miestne združenia CR Podniky CR

Obecné (mestské) úrady CR Verejný sektor (orgány štátnej správy a samosprávy)

obec/mesto – stredisko

Súkromný sektor (podnikateľská sféra)

Zdroj: Upravené podľa Gúčik, M. 200. Základy CR. Banská Bystrica: EF UMB, 2000. s. 67.

Verejný sektor Na národnej úrovni je starostlivosť o rozvoj CR zverená Národnej rade Slovenskej republiky ako zákonodárnemu zboru a Vláde Slovenskej republiky ako jeho výkonnému orgánu. Tieto orgány utvárajú rámec pre podnikanie, použitie verejných financií, rozvoj infraštruktúry, ochranu prírodných a kultúrnych zdrojov, racionálne využívanie pôdy, trvalo udržateľný rozvoj a pod. Vláda zverila starostlivosť o CR Ministerstvu hospodárstva SR, ktoré má vytvorený odbor CR. Odbor CR zodpovedá za vypracovanie rozvojovej stratégie cestovného ruchu, určenie zásad štátnej politiky CR, koordináciu rozvoja regionálnu spoluprácu v CR, vytváranie podmienok pre medzinárodnú

65

spoluprácu v CR. Pri plnení týchto úloh spolupracuje s inými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy, s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR, s odvetvovými a profesijnými zväzmi, regionálnymi a miestnymi združeniami CR. Na riešení otázok rozvoja CR sa priamo alebo sprostredkovane podieľajú aj ďalšie ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy (Ministerstvo financií SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí, Štatistický úrad SR, Slovenská obchodná inšpekcia a pod.). Samosprávne kraje koordinujú plnenie koncepcií a úloh súvisiacich s rozvojom CR a poskytujú podklady, informácie a vyhodnotenia orgánom štátnej správy a samosprávy. Na úrovni obcí, miest (stredísk CR) sú otázky rozvoja CR v kompetencií orgánom miestnej samosprávy, ktoré vypracúvajú programy CR a koordinujú spoluprácu právnických osôb vo veciach CR. Tam, kde sú podmienky pre intenzívny a efektívny rozvoj CR, na obecnom / mestskom úrade existujú referáty pre CR, resp. komisia pre CR:

Súkromný sektor V podnikateľskej sfére CR existujú rôzne dobrovoľné odvetvové zväzy a profesijné združenia. Odvetvové zväzy (asociácie) vznikajú podľa odborov činnosti producentov a sprostredkovateľov služieb, ktorí majú rovnaké záujmy. Ich hlavným poslaním je starať sa o rozvoj odboru, v ktorom podnikajú ich členovia, zastupovať a presadzovať ich záujmy vo vzťahu k orgánom štátnej správy a samosprávy, spolupracovať s orgánmi CR a ďalšími odvetvovými zväzmi pri rozvíjaní CR. Miestne a regionálne združenia predstavujú právnické osoby, ktorých úlohou je vytvárať predpoklady na uspokojovanie potrieb návštevníkov CR a tak rozvíjať podnikateľské aktivity. Tiež koordinovať záujmy subjektov zainteresovaných na rozvoji CR v cieľových miestach. Podniky CR sú podniky služieb, ktoré produkujú statky CR (materiálnej a nemateriálnej povahy) určené na uspokojovanie potrieb návštevníkov CR. Subjekty, ktoré vstupujú do procesu realizácie marketingu CR a osobitne jeho časti, ktorou je propagácia ponuky CR v ŽSK, možno rozdeliť z viacerých hľadísk vychádzajúcich z organizačno-inštitucionálneho usporiadania CR. Tabuľka č. 33 - Subjekty CR v regióne Horné Považie subjekt

sídlo

kontakty

Turistické informačné

TIK

Web:

www.rajeckapohoda.sk

centrum - Rajecká

Osloboditeľov 90

Tel:

+421 41 5494 368

Pohoda

013 13 Rajecké Teplice

Fax:

+421 41 5494 366

E-mail:

[email protected]

(člen AICES)

Web:

www.selinan.sk

CK SELINAN s.r.o

Burianova medzierka 4

Tel:

+421 41 5620 789, 5621 478

(člen AICES)

010 01 Žilina

Fax:

+421 41 5623 171

E-mail:

[email protected]

Web:

www.zilina.sk/tik, www.tikzilina.sk

kancelária mesta

Republiky 1

Tel:

+ 421 41 7233 186

Žilina, p.o.

010 01 Žilina

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Turistická informačná

(člen AICES)

66

Web:

ul. SNP (pri kostole) TIK Strečno

013 24 Strečnoˇ (len cez letnú sezónu – máj až september)

Združenie turizmu Terchová (člen AICES)

Združenia miest a obcí

ekoturizmus

Tel:

+421 41 5697 070

Fax:

-

E-mail:

-

Web:

www.ztt.sk

Sv. Cyrila a Metoda 96

Tel:

+421 41 5993 100

013 06 Terchová

Fax:

+421 41 5695 307

E-mail:

[email protected]

pozri mikororegióny Web:

www.kst.sk

Klub slovenských

Záborského 33

Tel:

+421 2 4445 1121

turistov

831 03 Bratislava 3

Fax:

+421 2 4445 1141

E-mail:

[email protected]

Web:

www.ekoskanzen.sk

Ekoskanzen Lietavská

Lietavská Svinná 260

Tel.:

041/5688629

Svinná

013 11 Lietavská Lúčka

Fax.:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.sopsr.sk

Správa NP Malá Fatra NP Malá Fatra

Hrnčiarska 197 013 03 Varín

Správa CHKO Kysuce CHKO Kysuce

U Tomali 1511 022 01 Čadca

CHKO Strážovské vrchy

mikroregióny

www.strecno.sk

Mikroregión Bytčianska kotlina

Správa CHKO Strážovské vrchy Orlové 189 017 01 Považská Bystrica

Tel.:

+421 41 5071 417

Fax.:

+421 41 5692 101

E-mail:

-

Web:

www.sopsr.sk

Tel.:

+421 41 4335 606

Fax.:

+421 41 4335 608

E-mail:

-

Web:

www.sopsr.sk

Tel.:

+421 42 4322 802

Fax.:

+421 42 4322 802

E-mail: Web:

MsÚ Bytča Námestie SR1/1 014 01 Bytča

-

Tel:

+421 41 5532 412

Fax:

+421 41 5574 016

E-mail:

[email protected]

Web:

-

Mikroregión Javorníky

č.d. 142

Tel:

+421 41 5621 486

– východ

013 31 Divinka

Fax:

+421 41 5621 486

E-mail:

-

Web:

-

Združenie Lietavského

Lietavská Svinná 260

Tel:

+421 905 132 812

panstva – mikroregión

013 11 Lietavská Lúčka

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.terchovskadolina.sk

Tel:

+421 41 5693 331

Fax:

-

E-mail:

-

Združenie obcí

Obecný úrad Belá

Terchovská dolina -

Oslobodenia 183

mikroregión

013 05 Belá

67

Web:

-

Združenie Rajecká

Nám. SNP 1/29

Tel:

+421 41 5099 060

dolina – mikroregión

013 13 Rajecké Teplice

Fax:

+421 41 5099 061

Mestský úrad v Žiline Euroregión Beskydy

Námestie obetí komunizmu 1 010 01 Žilina

E-mail:

[email protected]

Web:

www.beskydy.sk

Tel:

+421 41 7235 564

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

občianske združenia CR

regionálne rozvojové agentúry

Združenie na záchranu

Lietava 222

Lietavského hradu

013 18 Lietava

Tel:

+421 905 515 330, +421 905 930 741

Fax:

-

E-mail:

-

Web:

za.sopk.sk

Žilinská regionálna

Hálkova 31

Tel:

+421 41 7235 655

komora SOPK

010 01 Žilina

Fax:

+421 41 7235 653

E-mail:

[email protected]

Web:

www.razsk.sk

Rozvojová agentúra

Komenského 48

Tel:

+421 41 5032 400

ŽSK, n. o., Žilina

010 01 Žilina

Fax:

+421 41 5032 336

Agentúra pre regionálny rozvoj Žilina

regionálne a lokálne združenia CR

www.hradlietava.sk/zaujimavosti/majitelia.html

E-mail:

[email protected]

Web:

www.arrza.sk

Republiky 1

Tel.:

+421 41 7002 325, +421 915 816 276

010 01 Žilina

Fax:

-

Email:

[email protected]

Web:

www.ztt.sk

Združenie turizmu

sv. Cyrila a Metoda 96

Tel:

+421 41 5695 307

Terchová

013 06 Terchová

Fax:

-

Email:

[email protected]

Web:

www.zdruzenie-rajeckadolina.sk

Regionálne združenie

SNP 2/2

Tel:

0903 504 129

CR Rajecká dolina

015 01 Rajec

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Tabuľka č. 34 - Subjekty CR v regióne Kysuce subjekt

sídlo

kontakty Web:

TIK

TIK Rača

Informačné centrum mesta Čadca (člen AICES)

www.raca-tik.sk

Turisticko-informačná kancelária

Tel:

+421 41 4382 101, 4382 350

023 01 Oščadnica

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.mestocadca.sk

Námestie slobody 30

Tel:

+421 41 4332 611

022 01 Čadca

Fax:

+421 41 4332 612

E-mail:

[email protected]

68

Medzinárodné informačné centrum Turzovka

Združenia miest a obcí vidiecke združenia

Web: Jašíkova 178

Tel:

+421 41 4353 806

023 54 Turzovka

Fax:

+421 41 4353 808

E-mail:

[email protected]

-

-

-

-

-

-

Správa CHKO Kysuce

ekoturizmus

CHKO Kysuce

U Tomali 1511 022 01 Čadca

kultúra

Web:

www.sopsr.sk

Tel.:

+421 41 4335 606

Fax.:

+421 41 4335 608

E-mail:

-

Web:

www.kkn.sk

Kysucká kultúrna

Nad Lomom 5

Tel:

+421 2 5292 2788

nadácia

811 02 Bratislava

Fax:

-

E-mail:

-

Web:

www.kultura.e-kysuce.sk

Kysucké osvetové

Moyzesova 1770

Tel:

+421 41 4331 250, 1, 3

stredisko Čadca

022 01 Čadca

Fax:

+421 41 4331 250

Email:

[email protected]

Web:

www.e-kysuce.sk

Matičné námestie

Tel:

+421 41 4322 121

022 01 Čadca

Fax:

-

E-mail:

-

Klub drotárov

-

-

-

-

Dom kultúry Čadca

mikroregióny

Web:



www.kulturnekysuce.kompasonline.sk

Občianske združenie

Stred 405

Tel:

+421 41 4352 466

Kysuce

023 54 Turzovka

Fax:

-

E-mail:

[email protected]


17. novembra 1258

CUSUS

022 01 ČADCA

Web:

www.shr.sk/php/organizacia.php

Neinvestičný fond

Podzávoz 1147

Tel:

+421 41 4321 253, 4334 898

Ženy Kysúc

022 01 Čadca

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.rrakysuce.sk

Tel:

+421 41 4335 603

Regionálna rozvojová


agentúra Kysuce

01 Čadca

Podnikateľské a informačné centrum BIC Čadca


www.mestoturzovka.sk

Miestne združenie CR Oščadnica

-

022

Matičné námestie 2847/3A, 022 01Čadca

Oščadnica nám. M. Bernáta

Fax::

-

E-mail:

[email protected]

-

Web:

www.zdruzenieoscadnica.sk

Tel:

-

Fax:

-

E-mail: [email protected]

69

Tabuľka č. 35 - Subjekty CR v regióne Orava subjekt

sídlo Milena Dutková free way-sk (člen AICES)

kontakt Web:

Radlinského 27

Tel:

+421 43 5863 384

026 01 Dolný Kubín

Fax:

+421 43 5863 384

Turistické informačné Železničiarov 253/1

Tel.:

+421 43 5324 510

028 01 Trstená

Fax:

-

kancelária Zuberec (člen AICES)

CS Tours s.r.o. Tvrdošín (fungujúca aj ako IC)

Tel:

+421 43 5320 777

Fax:

+421 43 5395 197

E-mail:

[email protected]

Web:

www.cstours.sk

Vojtaššákova 496

Tel:

+421 43 5323 111

027 44 Tvrdošín

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

-

Vojtaššákova 496 027 44 Tvrdošín,

Obecný úrad v Zázrivej TIK Zázrivá

Stred 409 027 05 Zázrivá

Združenie miest a obcí Bielej Oravy

-

+421 43 532 31 11

E-mail:

[email protected]

Web:

-

Tel:

+421 43 5896 133, 5896 231

Fax:

+421 43 5896 130

E-mail:

[email protected]

-

Web:

www.sopsr.sk

Tel:

+421 43 5522 466

Fax:

+421 43 5522 466

E-mail:

-

Správa TANAP, pracovisko Lipt.

Web:

www.tanap.org

Mikuláš

Tel:

+421 44 551 41 25

Hodžova 11

Fax:

+421 44 551 41 25

031 01 Liptovský Mikuláš

E-mail:

[email protected]

Bernolákova 408

Správa NP Malá Fatra NP Malá Fatra

+421 43 532 38 88

Fax:

-

029 01 Námestovo

Správa TANAP

Tel.:

-

Správa CHKO Horná Orava CHKO Horná Orava

[email protected] www.zuberec.sk

027 32 Zuberec

TIK CS-TOURs TIK Tvrdošín

E-mail: Web: Hlavná 289

TIK

ekoturizmus

[email protected] www.oravatic.sk

agentúra

Turistická informačná

vidiecke združenia

E-mail: Web:

centrum/cestovná

(člen AICES)


ww.kubin.sk


70

Web:

www.sopsr.sk

Tel.:

+421 41 5071 417

Fax.:

+421 41 5692 101

E-mail:

-

kultúra

mikroregióny občianske združenia CR regionálne rozvojové agentúry

Oravské Kultúrne Stredisko

stredisko Dolný

Bysterecká 1263/55

Kubín

026 01 Dolný Kubín

-

-

-

-

-

-

-

-

-

Združenie CR Orava


Web:

Oravské osvetové

www.osvetadk.sk

Tel:

+421 43 5864 928, 5864 928

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.cstours.sk

Vojtaššáková 496

Tel:

+421 43 5323 111; +421 903 506 841

027 44 Tvrdošín

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.orava.sk

WWW. Orava –

Nábrežie 1038,

Tel:

-

združenie

029 01 Námestovo

Fax:

-

E-mail:

-

Tabuľka č. 36 - Subjekty CR v regióne Liptov subjekt

sídlo

kontakt Web:

www.liptovskyhradok.travel

Mesta Liptovský

SNP 172

Tel.:

+421 44 5225 572

Hrádok

033 01 Liptovský Hrádok

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Informačné centrum

TIK

(člen AICES) Informačné centrum

Web:

www.mikulas.sk

Mesta Liptovský

Námestie mieru 1

Tel.:

+421 44 5522 418

Mikuláš


Fax:

+421 44 5514 448

E-mail:

[email protected]

(člen AICES) Kultúrne

Web:

www.ruzomberok.eu

a informačné

A. Bernoláka 1

Tel:

+421 44 4321 096

centrum

034 01 Ružomberok

Fax:

+421 44 4313 611

E-mail:

[email protected]

(člen AICES)

TIK Liptovský Ján

TIK Bešeňová

IC Jasná

Web:

www.liptovskyjan.sk

Jána Kalinčiaka 39

Tel:

+421 44 5280 470

032 03 Liptovský Ján

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.besenovainfo.sk

TIA - Monika

Tel:

+421 905 462 028

Vyšná Bešeňová

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.liptov.sk/demanovska

č.d. 72

Tel:

+421 44 5591 681, 5591 682

032 51 Demänovská Dolina

Fax:

+421 44 5591 682

E-mail:

[email protected]

71

Web: IC Vlkolínec

IC Skipark Ružomberok

ZMOL – Združenie miest a obcí Liptova


www.vlkolinec.sk

Vlkolínec č. 9061

Tel:

++421 44 4321023

034 03 Ružomberok

Fax:

-

SKI PARK Ružomberok Hrabovská cesta 1679/31 034 01 Ružomberok

Združenie miest a obcí Liptova Štúrova 1989/41 031 01 Liptovský Mikuláš

E-mail:

[email protected]

Web:

www.skipark.sk

Tel:

+421 44 4322 606

Fax:

+421 44 4303 982

E-mail:

[email protected]

Web:

www.zmol.sk

Tel.:

+421 44 5514 122, 5620 378

Fax:

+421 44 5621 396

E-mail:

[email protected]

ZMORk – Združenie miest a

-

-

Web:

www.aprojekt.sk

„A-Projekt“ – rozvoj

Moyzesova 196

Tel:

+421 44 5221 214, 5225 396

vidieka


Fax:

-

E-mail:

[email protected]

obcí okresu Ružomberok

vidiecke združenia

Regionálny vidiecky parlament Vidiecky parlament

M.R.Štefánika 10 911 01 Trenčín

Web:

www.vipa.sk

Tel:

+421 44 3274 454

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

cyklistická skupina

ekoturizmus

(Liptovská

-

-

cyklomagistrála) HippoClub Jazdectvo

č.d. 176 032 23 Liptovská Sielnica

Web:

www.hippoclub.sk

Tel:

-

Fax:

-

E-mail:

-

Web:

www.srzrada.sk

Slovenský rybársky

Andreja Kmeťa 20

Tel:

+421 41 5073 611

zväz

010 55 Žilina

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.kst.sk

Klub slovenských

Záborského 33

Tel:

+421 2 4445 1121

turistov

831 03 Bratislava 3

Fax:

-

Email:

[email protected]

Web:

climber.skialpfest.sk/z_ziarska.php

Skialpinistický klub TJ Družba Smrečany - Žiar

Správa TANAP

Žiar 110

Tel:

-

032 05 Smrečany

Fax:

-

E-mail:

-

Správa TANAP, pracovisko Lipt.

Web:

www.tanap.org

Mikuláš

Tel:

+421 44 551 41 25

Hodžova 11

Fax:

+421 44 551 41 25


E-mail:

[email protected]

72

Správa NAPANT

Správa NAPANT, pracovisko Lipt.

Web:

Hrádok

Tel:

+ 421 44 522 28 75

ul. SNP č. 311

Fax:

+ 421 044 522 10 82


[email protected] www.ssj.sk

Hodžova 11

Tel:

+421 44 5536 411

jaskýň


Fax:

+421 44 5536 311

E-mail:

[email protected]

Web:

www.liptov.neziskovka.sk

iniciatíva k podpore

Liptovský Peter 205,

Tel:

-

ekoturizmu na


Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.liptov.sk/oztatry

Tel:

+421 44 5531 027; +421 904 962 227

Slovensku Občianske združenie TATRY KEMI OZ Tatry

č.d. 627/5 031 04 Liptovský Mikuláš

únia múzeí v prírode

032 42 Pribylina

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.skanzeny.sk

Tel:

+421 44 5222 485; +421 903 537 289

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.vlkolinec.sk

občianske združenie

Vlkolínec č. 9061

Tel:

+421 915 755 711, +421 903 470 051

Vlkolínec

034 03 Ružomberok

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

folklórny súbor Váh

Web:

www.fsvah.sk

Palúčanská 629/87

Tel:

-


Fax:

-

E-mail:

-

Web:

www.liptovskemuzeum.sk

Národopisné

Partizánska 153

Tel:

+421 44 5222 485

múzeum L. Hrádok

Liptovský Hrádok

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

-

Liptovská galéria

Tranovského 3

Tel:

+421 44 5522 758


Fax:

+421 44 5514 002

OcÚ Prosiek

mikroregióny

E-mail: Web:

Správa slovenských

OZ LIPTOVIUM –

Kultúra

www.napant.sk

Liptovská Mara

č.d. 57 032 23 Prosiek

Baranec

Lipt. Ján a okolie

E-mail:

[email protected]

Web:

-

Tel:

+421 48 4145 516; +421 905 399 332

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.mikroregionbaranec.sk

č.d. 84

Tel:

+421 44 5595 251

032 04 Liptovský Ondrej

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.portal.liptovskyjan.sk

Jána Kalinčiaka 39

Tel:

+421 44 5280 470

032 03 Liptovský Ján

Fax:

-

E-mail:

[email protected], [email protected]

73

Web:

www.partizanskalupca.sk

Partizánska Ľupča –

OcU Partizánska Ľupča

Tel:

+421 44 5570 754

Bešeňová

032 15 Partizánska Ľupča

Fax:

+421 44 5570 755

E-mail:

[email protected]

Web:

www.liptov-online.com/vseobecne-

info/bocianska-dolina/doc10281.sk.html Bocianska dolina

Žiarska dolina

OZ „Vitajte v Bešeňovej“

-

-

OcÚ Bešeňová Jánska 25 034 83 Liptovská Teplá

Tel:

-

Fax:

-

E-mail:

-

Web:

www.liptov.sk/horec

Tel:

-

Fax:

-

E-mail:

-

Web:

www.besenova.com

Tel:

+421 910 99 77 12

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

OZ Belá – zameranie na trvaloudržateľný

-

-

rozvoj rieky Belá


Integra Venture / Nadácia Integra Nadácia Integra

Dobšinského 14 811 05 Bratislava

Združenie žien ubytovávateliek Liptova „Vitajte na Liptove“

Božena Vlčková Kukučínová 6 031 01 Liptovský Mikuláš

Web:

www.integra.sk

Tel:

+421 2 5720 3510

Fax:

+421 2 5720 3516

E-mail:

[email protected]

Web:

www.liptovholiday.com/sk_home.html

Tel.:

+421 44 5514 792; +421 905 314 713

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Združenie ubytovávateľov

-

-

Web:

www.rral.sk


Tel:

+421 44 4326 786; +421 908 723 204

034 01 Ružomberok

Fax:

-

E-mail:

-

Tatier Regionálna rozvojová agentúra


Liptov

Web:

www.lrra.sk

Liptovská regionálna

Štúrova 1989/41

Tel:

+421 44 5565 400

rozvojová agentúra


Fax: E-mail:

V regióne Liptov toho času nepôsobí žiadne aktívne združenie CR, ktoré by svojou činnosťou pokrývalo celý


región Liptov. Úlohu združení plnia čiastočne TIK

-

registrované v AIECES. V Pavčinej Lehote, Demänovej a Bodiciach vznikli Združenia CR, ktoré združujú ubytovávateľov na súkromí.

74

-

[email protected], [email protected]

Tabuľka č. 37 - Subjekty CR v regióne Turiec subjekt Turisticko-informačná kancleária Martin (člen AICES)

Informačné centrum JASED (člen AICES)

sídlo

kontakty Web:

www.tikmartin.sk

M.R.Štefánika 9A

Tel:

+421 43 4238 776, 16 186

036 01 Martin

Fax:

+421 43 4238 776

E-mail:

[email protected]

Web:

www.jasenskadolina.sk

Jasenská dolina, Kašová

Tel:

+421 43 4297 717

034 11 Belá - Dulice

Fax:

+421 43 4297 717

E-mail:

[email protected]

Web:

www.turciansketeplice.sk

TIK Turisticko informačné centrum (člen AICES)

Združenia mies a obcí

Partizánska 1

Tel:

+421 43 4901 1278

039 01 Turčianske Teplice

Fax:

+421 43 4922 667 [email protected] www.snowland.sk

TIK Snowland

Valčianska dolina 1055

Tel:

+421 43 4304 370

(člen AICES)

038 35 Valča

Fax:

+421 43 4304 371

E-mail:

[email protected]

Web:

www.turiec.sk

ZMOT – Združenie

Nám. S.H. Vajanského 1

Tel.:

+421 43 4132 958, 4303 610

miest a obcí Turca

03601 Martin

Fax:

+421 43 4303 614

GADER s.r.o. osada Gader – Blatnica

č.d. 377 038 15 Blatnica

Dolný Kalník

Vidiecke združenia

[email protected] www.gaderskadolina.sk

Tel.:

+421 43 4948 194

Fax:

+421 43 4297 179

E-mail:

[email protected]

Web:

www.obce.info.sk

Tel:

+421 43 4262 407

038 02 Dražkovce pri Martine

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

039 01 Turčiansky Michal

Ranch AMADEUS Ranč Amadeus

E-mail: Web:

Obecný úrad Dolný Kalník

Ranč Dahoman Ranč Dahoman

Valentova 74 038 43 Kláštor pod Znievom

ekoturizmus

E-mail: Web:

Web:

www.turciansketeplice.sk

Tel:

+421 43 4924 249; 251

Fax:

+421 43 4922 667

E-mail:

[email protected]

Web:

www.ranchamadeus.sk

Tel:

-

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.tbsjus.sk

Turčianska bicyklová

Hviezdoslavova 5

Tel:

+421 43 4303 524

skupina JUS

036 01 Martin

Fax:

-

Jazdecké centrum HAGA centrum

HAGA CENTRUM Sebeslavce

75

E-mail:

[email protected]

Web:

www.tikmartin.sk

Tel:

+421 43 4296 347

Fax:

-

E-mail:

-

Web: Klub slovenských

Záborského 33

Tel:

+421 2 4445 1141, 4445 4088

turistov

831 03 Bratislava 3

Fax:

+421 2 4445 1141

E-mail:

[email protected]

Web:

www.sopsr.sk

Správa NP Veľká Fatra Správa NP Veľká Fatra

Čachovský rad č. 7 038 61 Vrútky

Správa NP Malá Fatra Správa NP Malá Fatra


Tel:

+421 43 4284 503

Fax:

+421 43 4284 589

E-mail:

[email protected]

Web:

www.sopsr.sk

Tel:

+421 41 5692 334, 5071 412

Fax:

+421 41 5692 101, 5071 415

E-mail:

[email protected]

Web:

www.srzrada.sk

Slovenský rybársky

Andreja Kmeťa 20

Tel:

+421 41 5073 611

zväz

010 55 Žilina

Fax:

+421 41 5626 906

E-mail:

[email protected]


Web:

www.donjon.sk, www.zachranmehrady.sk

DONJON zamerané

Tel:

-

Fax:

-

E-mail:

-

Web:

www.divadlomartin.sk

Tel:

+421 43 4224 098

Fax:

+421 43 4222 234

E-mail:

[email protected]

Web:

www.turiecgallery.sk

Tel:

+421 43 4224 448

Fax:

+421 43 4224 448

E-mail:

[email protected]

za záchranu hradov

-

Sklabiňa a Lednica

kultúra

www.kst.sk

Slovenské komorné divadlo v Martine

Slovenské komorné divadlo Divadelná 1 036 80 Martin

Turčianska galéria Turčianska galéria

Daxnerova 2 036 01 Martin

Mikroregión Turčiansko-

-

-

-

-

Čremošniansky Lúčanská Malá Fatra (združuje 8 obcí)

Web:

mikroregióny

Turčiansko-VážskoFatranská (združuje 11 obcí)


Matušovičovský rad 4 038 61 Vrútky

mikroregión Veľká

Jased, s.r.o.

Fatra

Jasenská dolina

(združuje 11 obcí)

038 11 Belá-Dulice

Združenie CR Turčiansko - Vážsko Fatranská cesta (rozvoj

-

vidieka)

76

www.touristchannel.sk/zdruzenia/turcianska.html

Tel:

-

Fax:

-

E-mail:

-

Web:

www.velkafatra.sk

Tel:

+421 43 4297 717

Fax:

+421 43 4297 717

E-mail:

[email protected]

Web:

-

Tel:

-

Fax:

-

E-mail:

-

Web:


Regionálna rozvojová

Hviezdoslavova 5

Tel:

+421 43 4303 525

agentúra Turiec

036 01 Martin

Fax:

+421 43 4303 524

Regionálne poradenské a informačné centrum Martin

regionálne združenia CR

www.rraturiec.sk

Združenie CR Veľká Fatra - rozvoj vidieka

Združenie CR Malá Fatra

E-mail:

[email protected]

Web:

www.rpicmt.sk

Francisciho 6

Tel:

+421 43 4224 880

03601 Martin

Fax:

+421 43 4239 088

Informačné centrum JASED č.d. 385 038 11 Belá-Dulice

-

E-mail:

[email protected]

Web:

www.tourist-channel.sk

Tel.:

+421 43 4297 717

Fax:

-

E-mail:

[email protected]

-

77

1.2.7 ANALÝZA DOPYTU PO PRODUKTOCH A SLUŽBÁCH VO VZŤAHU K SÚČASNEJ PONUKE ŽSK Celková návštevnosť ŽSK Pri analýze návštevnosti ŽSK vychádzame z dostupných údajov Štatistického úradu SR o počte ubytovaných návštevníkov v rámci samosprávneho kraja. Uvedené údaje predstavujú len návštevníkov skutočne ubytovaných v zariadeniach cestovného ruchu, nezahrňujú jednodňových návštevníkov návštevníkov ubytovaných v rodinách alebo neregistrovaných ubytovacích zariadeniach (najmä na súkromí) a tiež vplyv šedej ekonomiky. Okrem aktuálnej situácia analyzujeme trendy vývoja návštevnosti v období rokov 2002 – 2006 a porovnanie s celoslovenskou návštevnosťou. Tabuľka č. 38 - Prehľad návštevnosti v porovnaní jednotlivých samosprávnych krajov

územie

2002

2003

počet návštevníkov 2004 2005

2006

3 446 442

3 373 540

3 244 485

3 428 083

3 583 879

Bratislavský kraj

655 558

656 730

721 379

7 876 266

840 804

Trnavský kraj

258 649

246 211

236 403

241 497

237 046

Trenčiansky kraj

253 046

264 439

251 179

253 937

260 827

Nitriansky kraj

190 447

197 829

177 846

203 463

215 712

Žilinský kraj

596 971

609 858

577 808

625 790

652 770

Banskobystrický kraj

425 737

416 586

385 842

400 346

423 682

Prešovský kraj

745 178

687 420

608 514

621 032

647 068

Košický kraj

320 856

294 467

285 514

295 752

305 970

Slovenská republika v tom


Tabuľka č. 39 - Štruktúra počtu návštevníkov v roku 2006 na celoslovenskej úrovni

Košický kraj 8,5% Bratislavský kraj 23,5% Prešovský kraj 18,1%

Trnavský kraj 6,6% Banskobystrický kraj 11,8%

Trenčiansky kraj 7,3% Nitriansky kraj 6,0% Žilinský kraj 18,2%


78

Tabuľka č. 40 - Prehľad vývoja návštevnosti ŽSK 2002 - 2006 ukazovateľ počet návštevníkov z toho: domáci zahraniční prenocovania návštevníkov z toho: domáci zahraniční priemerná cena z toho: domáci zahraniční priemerný počet prenocovaní z toho: domáci zahraniční

2006

2005

2004

2003

2002

652 770 330 432 322 338 2 255 610 1 049 036 1 206 574 474 404 535 3,5 3,2 3,7

625 790 321 193 304 597 2 095 016 1 038 726 1 056 290 416 342 489 3,4 3,2 3,5

577 808 309 790 268 018 1 987 306 1 032 522 954 784 398 340 460 3,4 3,3 3,6

609 858 331 725 278 133 2 175 857 1 187 400 988 457 354 299 421 3,6 3,6 3,6

596 971 327 805 269 166 2 159 791 1 200 976 958 815 324 286 372 3,6 3,7 3,6

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

Vývoj návštevnosti ŽSK preukazuje v sledovanom období rastúcu tendenciu. Oproti roku 2002 došlo k 9,3 % rastu počtu návštevníkov (na úroveň 652 tis. osôb). Z hľadiska cieľovej destinácia návštevníkov musíme konštatovať, že návštevníci ŽSK majú najväčší záujem o región Liptova s celkovým podielom 51,5 % (domáci – 42,7 %, zahraniční – 60,5 %). Druhým nanavštevovanejším regiónom je Horné Považie s celkovým podielom 22,7 %. Najmenej návštevníkov v roku 2006 bolo v regióne Kysúc – 4,1 %. Z hľadiska atraktivity jednotlivých regiónov môžeme konštatovať, že najnavštevovanejší región Liptov je atraktívnym hlavne pre zahraničných návštevníkov, naopak regióny Turca a Horného Považia sú atraktívne pre domácich návštevníkov. Z hľadiska vývoja podielu domácich a zahraničných návštevníkov môžeme konštatovať, že v sledovanom období rokov 2002 – 2006 dochádza k zvyšovaniu atraktivity regiónu ŽSK pre zahraničných návštevníkov. Ich podiel vzrástol z 45,1 % v roku 2002 na úroveň 49,4 % v roku 2006.

79

Tabuľka č. 41 - Vývoj návštevnosti ŽSK v období rokov 2002 – 2006 z pohľadu domáceho a zahraničného CR 350 000

330 432

322 338

331 725

321 193 304 597

327 805

309 790

300 000 268 018

278 133

269 166

250 000

200 000

150 000

100 000

50 000

0 2006

2005 domáci návštevníci

2004

2003

2002

zahraniční návštevníci


Zároveň treba poukázať na rast počtu prenocovaní zahraničnými návštevníkmi. ŽSK bol z hľadiska počtu prenocovaní atraktívny hlavne pre domácich návštevníkov (obdobia rokov 2002 – 2004). Od roku 2005 dosahuje počet prenocovaní nadpolovičnú hodnotu, pričom v roku 2006 je podiel prenocovaní zahraničnými návštevníkmi už 53,5 %-ný. Celkový počet prenocovaní ovplyvnil aj priemernú dĺžku pobytu, ktorá u zahraničných návštevníkov dosahuje až 3,7 dňa (v roku 2006). Vývoj priemernej doby prenocovaní sa v roku 2006 v ŽSK pohybuje na úrovni 3,5 dňa (z toho domáci 3,2 a zahraniční 3,7 dňa). Oproti celoslovenskému priemeru je dĺžka prenocovania vyššia o + 0,4 dňa. Dĺžka prenocovania za ŽSK osciluje okolo hodnoty 3,5 dňa, avšak jej vývoj je od roku 2003 degresívny. Najväčší podiel negatívneho vývoja dĺžky prenocovania majú domáci návštevníci (dĺžka pobytu klesla z 3,7 na 3,2 dňa). Naopak vývoj prenocovaní zahraničných návštevníkov je pozitívny (rast z 3,6 na 3,7 dňa). Z pohľadu domáceho návštevníka je dĺžka prenocovania najdlhšia v regióne Turca (až 3,3 dňa) a najkratšia v regióne Horného Považia (len 2,4 dňa). U zahraničných návštevníkov je atraktívny najmä región Kysúc (4,28 dňa) a najmenej atraktívny región Oravy (3,3 dňa). Z pohľadu ekonomických ukazovateľov – tržieb za ubytovanie je obdobie rokov 2002 – 2006 charakterizované ako vysoko pozitívne. Celkové tržby zariadení CR vzrástli zo viac ako 700 mil. Sk (vrátane DPH) na úroveň 1,1 mld. Sk (vrátane DPH). Najviac návštevníci utrácali za ubytovanie v regióne Liptova (53,3 % podiel na tržbách v rámci celého ŽSK), najmenej v regióne Kysúc (3,9 % podielu tržieb ŽSK). Pozitívny vývoj tržieb má za následok 80,7 %-ný rast tržieb z ubytovania zahraničných návštevníkov (rast 357 mil. SKK roku 2002 na 645 mil. SKK roku 2006). Z hľadiska regiónov je v roku 2006 región Liptova s najväčším podielom tržieb za ubytovanie (367 mil. SKK), čo predstavuje 34,4 % podiel na celkových tržbách ŽSK.

80

Tabuľka č. 42 - Vývoj tržieb v ŽSK 2002 – 2006 1 200 000

1 000 000

800 000

600 000

400 000

200 000

0 2006

2005

2004

domáci návštevníci

2003

2002

zahraniční návštevníci


Priemerné využitie kapacít ubytovacích zariadení sa v ŽSK vracia na úroveň roku 2002 (dosahuje podiel 29,8 %-né využitia). Oproti Slovenskej republike je využitie kapacity o 1,0 % vyššie. Z pomedzi okresov je v roku 2006 najvyššie využitie kapacity v okrese Turčianskych Teplíc (45,5 %) najnižšie v okrese Kysuckého Nové Mesta (17,3 %). Tabuľka č. 43 - Priemerné využitie kapacity ubytovacích zariadení ŽSK v rokoch 2002 – 2006 (porovnanie so SR) 35,00 31,90 30,00

28,80

30,10

29,80 27,30

27,60

29,90 28,40

27,60 26,20

25,00

20,00

15,00

10,00

5,00

0,00 2006

2005

2004 Slovenská republika

2003

2002

ŽSK


81

Tabuľka č. 44 - Predmet záujmu príchodu návštevníkov do ŽSK

Zimné športy Rekreačný pobyt na horách Rekreačný pobyt pri vode (termálne kúpaliská a vodné plochy) Návšteva rodiny/ známych Mestské kultúrno - historické pobyty Iba tranzit Nákupná turistika Pobyt v kúpeľoch Okružné cesty (poznávanie kultúry, histórie a prírody) Vidiecka turistika Neuvažuje o ďalšej návšteve Slovenska

2005

2006

2007

(%)

(%)

(%)

22,9 18,7

. .

27,7 18,1

10,3 8,6 7,7 7,2 6,5 6,2

. . . . . .

8,5 7,4 7,9 4,9 9,0 6,2

4,8 2,6 4,5

. . .

4,6 2,3 3,6 Zdroj: Štatistický úrad SR

Podrobné údaje o vývoji jednotlivých výkonnostných a podielových ukazovateľov ubytovacích zariadení CR podľa regiónov a okresov ŽSK uvádzame v prílohe tejto kapitoly.

Dotazníkový prieskum dopytu CR v jednotlivých regiónoch ŽSK Za účelom porovnanie štatistického zisťovania Štatistického úradu SR sme realizovali prieskum respondentov pred začiatkom zimnej turistickej sezóny na výberovej vzorke 200 respondentov. Upozorňujeme, že bude potrebné realizovať dotazníkový prieskum vo viacerých fázach počas zimného a letného obdobia a v medzi období. Z dotazníkového prieskumu vyberáme kľúčové ukazovatele. Podrobné vyhodnotenie dotazníkového prieskumu je súčasťou prílohy tejto kapitoly.

82

1.2.8 ANALÝZA EXISTUJÚCICH PRODUKTOV CR ŽSK Systémový rámec pre analýzu primárneho potenciálu cestovného ruchu v ŽSK obsahujú hlavne tieto dokumenty: - Nová stratégia cestovného ruchu SR do roku 2013 (2006) - Regionalizácia CR v SR (2003) Tabuľka č. 45 - Potenciál regiónov CR ŽSK podľa jednotlivých aktivít Horné Považie pobyt a rekreácia pri vode pobyt a rekreácia pri termálnej

Kysuce

Orava

Liptov

Turiec

stredno

dlho

stredno

dlho

stredno

dlho

stredno

dlho

stredno

dlho

základný

dobrý

-

-

dobrý

dobrý

dobrý

priemerný

základný

základný

dobrý

dobrý

-

-

priemerný

priemerný

vysoký

vysoký

dobrý

dobrý

dobrý

dobrý

základný

základný

dobrý

vysoký

dobrý

vysoký

-

-

a minerálnej vode vodné športy vodná turistika (vodáctvo)

zvýšený

základný

základný

zvýšený

základný

pobyt a rekreácia v kúpeľoch

dobrý

-

-

dobrý

dobrý

pobyt v horskom a lesnom prostredí

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

pobyt na vidieku a vidiecky turizmus

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

dobrý

pešia turistika

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

vysoký

Cykloturistika

priemerný

dobrý

priemerný

dobrý

priemerný

dobrý

vysoký

vysoký

priemerný

dobrý

Horolezectvo

základný

základný

Paragliding

priemerný

-

zvýšený

lyžiarska turistika (výlety na lyžiach,

vysoký

vysoký

vysoký

zvýšený

výskyt

návšteva jaskýň (speleológia) zjazdové lyžovania a snowboarding

zvýšený

vysoký

dobrý

vysoký

dobrý

dobrý

dobrý

bežecké lyžovanie

dobrý

dobrý

poznávanie kultúrno-historických

dobrý

dobrý

dobrý

poznávanie miestnych tradícií iné športové aktivity

dobrý

priemerný

zvýšený

zvýšený

základný

základný

vysoký

vysoký

dobrý

vysoký

vysoký

dobrý

priemerný

dobrý

dobrý

dobrý

vysoký

dobrý

priemerný

priemerný

dobrý

dobrý

základný

základný

zvýšený

priemerný

základný

skialpinizmus)

pamiatok

návšteva múzeí a galérií

návšteva podujatí (športové, kultúrne,

zvýšený základný

základné

priemerný

priemerný

základný

základný

základný

základný

dobrý

spoločenské, náboženské, folklórne) účasť na veľtrhoch a výstavách

základný

účasť na kongresoch, konferenciách

priemerný

a seminároch obchodný CR

dobrý

základný

priemerný

Zdroj: Regionalizácia CR v SR

83

Tabuľka č. 46 - Najnavštevovanejšie turistické atrakcie v jednotlivých regiónoch ŽSK (rok 2006) poradie v rebríčku Top Trend

podujatie

región

počet návštevníkov (rok 2006 )

2.

Aquapark Tatralandia

Liptov

650 000

3.

Thermal park Bešeňová

Liptov

400 000

12.

Oravské múzeum P.O.Hviezdoslava

Orava

200 306

17.

Demänovská jaskyňa slobody

Liptov

162 913

22.

Demänovská ľadová jaskyňa

Liptov

106 075

32.

Oravská galéria Dolný Kubín

Orava

53 831

33.

SNM – Múzeá v Martine

Turiec

53 395

44.

Važecká jaskyňa

Liptov

24 407 Zdroj: TREND Top v cestovaní, č. 18, 2007

Horné Považie Pešia turistika V regióne sa nachádza 75 turistických chodníkov rôznej náročnosti, dlhých cca 390 km. Z nich je 46 červeno značených, 68 modro značených, 108 km zeleno značených a 148 km žlto značených. K tomu treba pripočítať 24 km kúpeľných turistických chodníkov v kúpeľoch Rajecké Teplice. Prevažná časť z nich je v pohorí Malá Fatra, ďalej Strážovské vrchy, Súľovské skaly a Javorníky.

Horolezectvo a skalolezectvo Región Horné Považie síce nepatrí medzi vyhľadávané horolezecké oblasti, napriek tomu disponuje ľahšími horolezeckými terénmi a to v Krivánskej Malej Fatre a Rajeckej doline. Vhodné horolezecké terény v Malej Fatre sú: Dolné diery, Tiesňavy, dolina Obšívanka a Belská dolina. V Rajeckej doline sú to: Višňové, dolina Bystrička, Porúbka – Lietačky, Porúbka – Slnečné skaly, Turská skala a Turská skalka.

Paragliding V regióne sú podmienky pre lietanie na závesných padákoch alebo deltaplánoch na týchto vrchoch: Straník pri Žiline, Veľký Kriváň, Stoh a Kykula v pohorí Malá Fatra.

Cykloturistika Región sa vyznačuje pomerne hustou sieťou cyklotrás. Časť cyklotrás vedie viacerými regiónmi, niektoré sú celé na území regiónu Horné Považie.

84

Tabuľka č. 47 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Horného Považia názov

trasa

Vážska cyklomagistrála Kysucká cyklomagistrála Hornonitrianska cyklomagistrála Rajecká cyklomagistrála Terchovsko-Oravská cyklomagistrála Dolnokysucká

Terchovsko-kysucká z Mikšovej do Prečína Súľovské cyklotrasy zo Žiliny do Rajca Okolo Lietavského hradu zo Žiliny do Lietavy z Rajca do Kamennej Poruby ku Kunerádskemu zámku okolo vodného diela Žilina Terchovsko - vrchárska cyklotrasa Terchovsko – Zázrivský okruh

Piešťany – Trenčín – Žilina Kotešová – Turzovka – Čadca – Oščadnica – Demänovská Čičmany – Bojnice – Žabokreky Považská Bystrica – Rajec – Žilina Strečno – Terchová – Zázrivá – Novoť Krásno nad Kysucou – Ochodnica – Kysucké Nové Mesto – Žilina Stará Bystrica – Terchová – Kysucké Nové Mesto Prečín – Mikšová Mikšová – Súľov – Hradná – Zbyňov Žilina – Zbyňov – Rajec Obce okolo Lietavského hradu Žilina – Lietava Rajec – Kamenná Poruba Rajecké Teplice - Kunerád Obce okolo vodného diela Terchová – Horná Tižina – Terchová Terchová – Oravská Lesná – Zázrivá - Stará Bystrica Terchová

popis (kategória) rekreácia

dĺžka (km) 146,5

prevýšenie (m) 301/126

šport

131

1 830/1210

šport

65

540/990

40 + 13

282/1 700 + 63/87

šport

68

1 048/581

rekreácia

26

20/80

šport

45

400/505

Šport

18

263/200

Šport

17

320/450

Šport

28

415/300

Rekreácia

16

110/110

rekreácia rekreácia rekreácia rekreácia

11 9 11 21

110/110 120/95 170/0 20/20

šport

24

386/386

expert

76

1 125/ 1125

rekreácia

Zdroj: Cykloturistický atlas Slovenska. VKÚ Harmanec 2006

Termálne kúpaliská a kúpele Základom kúpeľného CR v regióne je existencia liečivej termálnej vody v Rajeckých Tepliciach. Región je bohatý na termálne pramene, čo umožnilo vznik aj viacerých areálov termálnych kúpalísk. názov Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice

charakteristika Základom kúpeľného CR v regióne je existencia liečivej termálnej vody v Rajeckých Tepliciach. Ide o 38 °C teplú hydrouhličitanovo-

liečba Liečia sa tu zápalové aj degeneratívne choroby pohybovej sústavy.

85

vybavenie Kúpele majú v súčasnosti kapacitu 500 lôžok. Ku kúpeľom patrí aj kúpeľná liečebňa Kunerád, kde sú vhodné podmienky aj pre klimatickú liečbu v teréne. V kúpeľnom dome sa nachádza

balneologické centrum kúpeľov Aphrodite s dvomi bazénmi: relaxačným (38°C) a plaveckým (29°C). Teplota vody v kúpeľoch sa pohybuje v rozmedzí 34 38°C.

vápenato-horečnú liečivú vodu. V posledných rokoch sa kúpele modernizovali a patria medzi najkrajšie kúpele na Slovensku. Kúpele Rajecké Teplice. Termálne kúpalisko Laura Rajecké Teplice

K dispozícií je 1 plavecký bazén a jeden detský bazén

Termálne kúpalisko Veronika Rajec

Areál tvorí 7 bazénov pre všetky kategórie návštevníkov o rozlohe 55 000 m², z čoho je 2 200 m² vodnej plochy. Kapacita parkoviska je cca 1000 osobných automobilov.

Termálne kúpalisko Stráňavy

Rozloha kúpaliska je 1,88 ha. Teplota vody je 24 – 26 °C.

K dispozícii sú 2 bazény: plavecký bazén 50 x 23,5 m a detský bazén 12 x 8 m. Zdroj: vlastné spracovanie

Vodná turistika aktivita

lokalita

pltníctvo

Strečnianska úžina/ Strečno

rafting splav

Váh Rajčianka Varínka

rybolov

charakteristika Realizuje sa na Váhu v priestore Strečnianskej úžiny. Splavuje sa úsek dlhý 7 km a plavba trvá cca 1 hod. Kapacita plte je 12 osôb. Počas plavby pltníci podávajú aj výklad o atraktivitách v okolí. Pre organizované skupiny je možné zabezpečiť piknik v prírode alebo ľudovú hudbu. Požičiavajú sa tiež raftové člny. Sezóna trvá od 15. apríla do 31. októbra denne. V regióne je možnosť splavovať viaceré rieky: Váh, Rajčianku a Varínku. Splavná dĺžka Váhu je v regióne od Vrútok (prítok rieky Turiec) po Žilinu v dĺžke 27 km. Ide o stredne ťažkú obtiažnosť. Od Hričovskej vodnej nádrže pod Žilinou po Piešťany je rieka nesplavná. Rieka Varínka je splavná od obce Terchová po ústie v dĺžke 15 km. Obtiažnosť: ťažká a splavná len za zvýšeného stavu vody. Rieku Rajčianku je možné splavovať v neskorú jar a spravidla od stredného toku v Rajci. Rajčianka je splavná v dĺžke 32 km. V úseku Fačkov – Rajec je obtiažnosť stredne ťažká a z Rajca po ústie ľahká Región Horné Považie poskytuje bohaté možnosti pre športový rybolov vo viacerých revíroch v Bytči a Žiline.

Zimné športy Región disponuje kvalitnými podmienkami pre rozvoj zimných športov. Najkvalitnejšie sú v vo Vrátnej doline na svahoch Malej Fatry a potom v oblasti Rajeckej doliny. V regióne je spolu 28 osobných horských dopravných zariadení (OHDZ), z ktorých je len jedna kabínková lanovka, jedna sedačková lanovka a ostatné sú lyžiarske vleky. Z nich však mnohé sú buď zastaralé alebo málo výkonné ( typy VL – 1000, EPV, F, P a S). Ich prepravná kapacita je spolu 17 664 os./hod., z čoho ale takmer 64 % tvoria OHDZ vo Vrátnej doline. Zvyšných 36

86

% patrí 3 strediskám v Rajeckej doline. Celková dĺžka OHDZ je 13 874 m. V zimných strediskách je tiež k dispozícii 20 820 m lyžiarskych zjazdových tratí s celkovým prevýšením 5 060 m. Značná časť z nich je zasnežovaná. V regióne Horné Považie sa nachádzajú 4 významnejšie lyžiarske strediská: Vrátna dolina, Čičmany, Fačkovské sedlo a Rajecká Lesná

stredisko

Vrátna

Zimné stredisko Čičmany Zimné stredisko Fačkovské sedlo Stredisko Rajecká Lesná

charakteristika Najvýznamnejším zimným strediskom regiónu a popredným slovenským strediskom je Vrátna dolina. V súčasnosti je v ňom návštevníkom k dispozícii 16 osobných horských dopravných zariadení, z čoho sú dve osobné lanovky. Celková prepravná kapacita je 11 264 osôb/hod. Lyžiarom je k dispozícii 15 lyžiarskych zjazdových tratí s celkovou dĺžkou viac ako 10 km. Z toho je 3,2 km zjazdoviek zasnežovaných. Stredisko je zaradené do najvyššej kategórie 5*. Zimné stredisko Čičmany disponuje 5 lyžiarskymi vlekmi s celkovou prepravnou kapacitou 2 800 osôb/hod. Celková dĺžka zjazdoviek je 4 455 m, z čoho je 3 000 m zasnežovaných. Zimné stredisko Fačkovské sedlo disponuje 4 lyžiarskymi vlekmi s celkovou prepravnou kapacitou 2 200osôb/hod. a dĺžkou zjazdových tratí 4 350 m. Lyžiarske trate nie sú zasnežované. V stredisku Rajecká Lesná sú návštevníkom k dispozícii 3 lyžiarske vleky s prepravnou kapacitou 1 400 osôb/hod., dĺžka zjazdoviek je 2 000 m, z toho 1 300 m zasnežovaných

Vidiecka turistika V regióne sa nachádza viacero oblastí s priaznivými podmienkami pre rozvoj vidieckeho CR. Je to predovšetkým oblasť lazníckeho osídlenia v Terchovskej doline, Javorníkoch a tiež oblasť Rajeckej doliny. Najrozvinutejší vidiecky CR je v súčasnosti v Terchovskej doline a koncentruje sa najmä na obec Terchovú. Postupne zaznamenávame rast ponuky špecifickej formy vidieckeho CR – ekoturistiky, najmä v oblasti Rajeckej doliny, základom ktorej sa stávajú ekofarmy a jazdecké areály (ranče).

Mestský CR Región Horné Považie má vhodné podmienky aj pre rozvoj mestského cestovného ruchu a to predovšetkým v meste Žilina. V rámci mestského cestovného ruchu návštevníci sa zameriavajú predovšetkým na nákupný CR vďaka bohatej obchodnej vybavenosti, kultúrno-poznávací CR (spoznávanie pamiatok, návšteva múzeí, galérií ap., účasť na kultúrnych, športových a iných podujatiach) a tiež mesto Žilina má vhodné podmienky aj pre rozvoj kongresového CR.

Nákupný CR V posledných rokoch aj na Slovensku zaznamenávame rast dopytu po nákupnom CR. V súčasnosti je zameraný v regióne Horné Považie prevažne na mesto Žilinu, ktorá disponuje širokou sieťou hypermarketov, supermarketov a špecializovaných predajní. Nákupný CR realizujú okrem domáceho obyvateľstva z okolitých regiónov hlavne zahraniční návštevníci z Čiech a Poľska. Problémom však je lokalizácia týchto obchodných priestorov do centra mesta, čo sťažuje prístup motorovými vozidlami a spôsobuje ďalšie dopravné problémy v meste.

Kongresový CR Vyžaduje si zodpovedajúcu infraštruktúru, ktorú predstavujú hlavne hotely vyšších tried vybavené dostatočnými kongresovými priestormi. Pre usporadúvanie kongresových podujatí majú najlepšie podmienky hotely

87

v Žiline a jej blízkom okolí, kde sa v poslednom období vybudovali špičkové hotely. Časť menších kongresových podujatí sa uskutočňuje v jarnom a jesennom období v hoteloch v horských oblastiach, najmä vo Vrátnej doline.

Kultúrno-poznávací CR Tento sa zameriava na spoznávanie bohatej histórie regiónu, ktorú reprezentujú mnohé kultúrno-historické pamiatky, múzeá a galérie, ale aj mnohé kultúrne a športové podujatia, medzi ktorými dominujú najmä podujatia nadväzujúce na folklórne tradície regiónu. Z organizovaných podujatí prevládajú podujatia, ktoré organizuje obec Terchová, v menšej miere podujatia organizované Považským múzeom v Žiline. Z hľadiska návštevnosti kultúrno – historických pamiatok na prvom mieste sú hrady Strečno a Budatín (aj vďaka múzeu), ďalej pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Čičmanoch a Sobášny palác v Bytči. Z hnuteľných pamiatok priťahuje záujem návštevníkov hlavne Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, resp. betlehem v Terchovej. Drotárska cesta v Javorníkoch – obce, kde sa v minulosti narodili známi drotári - drotárstvo (obce Kolárovice, Veľké Rovné, Dlhé Pole, Turzovka, Makov, Vysoká nad Kysucou), majú založené združenie Drotária ako produkt CR.

Poľovníctvo V regióne je záujemcom o lesoturistiku a poľovníctvo k dispozícii niekoľko ubytovacích zariadení Lesov š.p. Banská Bystrica, ktoré spravuje odštepný závod Žilina.

Kysuce Cykloturistika Tabuľka č. 48 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Kysuce názov

Kysucké Nové Mesto Nesluša

Kysucké Nové Mesto Povina

Kysucké Nové Mesto -Dolný Vadičov

Kysucké Nové Mesto Snežnica

Kysucké Nové Mesto Horný Vadičov

trasa Majtánky - Mičekovci – Vrchrieka - Jakubovský vrch - Mračkov - Čambalovci Rudinská - Rudina – Kysucké Nové Mesto Pod Poľanou - Pod Holým vrchom - sedlo nad Horným Vadičovom - Kubaščíci Dolný Vadičov - KNM Prostredný Vadičov (u Bizíka) - Kotrčiná Lúčka Zástranie - Výjazd na Straník(769m) - Za dielcom Ostré – Radoľa - KNM KNM - Snežnica - Zástranie - Teplička - VD Žilina Strečno - Varín - Gbeľany sedlo Žiarce - kaplnka u Bizíka - Prostredný Vadičov KNM Horný Vadičov - Kubaščíci Samčíkovci - Melišovci -

88

popis (kategória) trasa pre horské bickle/ stredne náročná trasa pre horské bicykle/ nenáročná

dĺžka (km)

prevýšenie (m)

24

-

25

-

trasa pre horské bicykle/ náročná

18

-

trasa pre horské bicykle/ stredne náročná

-

-

trasa pre horské

30

-

Lutiše - Radôstka - Labanti Sobolčinovci - sedlo Meriadov - chata Jedľovina Povina - KNM

okruh Kysucké Nové Mesto cez Novú Bystricu

KNM - Žilina - Teplička n. Váhom - Belá - Lutiše Radôstka - Nová Bystrica Krásno nad Kysucou - KNM

okruh Kysucké Nové Mesto cez Makov

KNM - Žilina - Bytča Makov - Čadca - KNM

okruh Kysucké Nové Mesto cez Turzovku

KNM - Žilina – Veľké Rovné - Turzovka (Semeteš) - Čadca - KNM

okruh Kysucké Nové Mesto cez Oravskú Lesnú

KNM - Krásno n. Kysucou Nová Bystrica - Vychylovka Demänová - Oravská Lesná Paráč - Zázrivá - Terchová Žilina - KNM

bicykle/ náročná

trasa pre cestné bicykle/ stredne náročná trasa pre cestné bicykle/ stredne náročná trasa pre cestné bicykle/ stredne náročná trasa pre cestné bicykle/ stredne náročná

69

-

95

-

81

-

115

-

Zdroj: www.tikcadca.sk

Zimné športy stredisko

Snowparadise a Sunparadise Veľká Rača

Športcentrum – Oščadnica

Skalité – Serafínov

charakteristika Stredisko CR lokalizované v obci Oščadnica, sedačkové lanovky – prepravná kapacita 9 700 os/hod , umelé zasnežovanie, večerné lyžovanie, široký rozsah služieb, v zimnej sezóne v prevádzke od novembra do apríla. V letnej sezóne sa stredisko mení na Sunparadise, ponúka lanovú dráhu, snowbordovú letnú dráhu, trampolíny a množstvo iných atraktivít, v letnej sezóne je v prevádzke od júna do októbra. Vďaka systému ski busov sa stalo v posledných rokoch jedným z najnavštevovanejších lyžiarskych stredísk na Slovensku. V stredisko sú v súčasnosti na predaj apartmánové domy. Nachádza sa priamo v strede obce Oščadnica. K dispozícii sú tu zatiaľ dva lyžiarske vleky. Prvý je detský s nízkym vedením dopravného lana s dĺžkou cca 120 m. Vhodný je hlavne pre deti ale aj dospelých, ktorí sú úplnými začiatočníkmi. Druhý vlek ,,Tatrapoma PFP" má dĺžku 350 m a prevýšenie 75 m. Je vhodný pre začiatočníkov a stredne dobrých lyžiarov. Zjazdové trate sú s trávnatým povrchom a sú pravidelne zasnežované dvomi snežnými delami SUFAG. Úprava tratí sa vykonáva denne snežným pásovým vozidlom "KASSBOHRER PB 200". Vítanou atrakciou je SNOWTUBING - jazda na snežnom kolese vo vyhradenom snežnom tobogáne. Možnosť sánkovania - bobovania, dostupný bežecký okruh. Požičiavanie štvorkoliek. Možnosť večerného lyžovania. Lyžiarske stredisko sa nachádza v obci Skalité v miestnej časti Serafínov priamo na hraniciach s Poľskom. Stredisko je dostupné priamo osobným autom, železničná zastávka je vzdialená cca 250 m, autobusová zastávka cca 1 km. V stredisku sa nachádzajú štyri lyžiarske vleky TATRAPOMA - F12 s dĺžkou 595 m, F 10 s dĺžkou 345 m, H 130 s dĺžkou 825 m a S s dĺžkou 140 m. Stredisko navštevujú najmä návštevníci z

89

SKI Makov

Husárik

Lyžiarske stredisko Radoľa – Veľké Ostré

Lyžiarske stredisko Makov - Kasárne

Lyžiarske stredisko Vysoká nad Kysucou

Lyžiarske stredisko Klokočov - Hlavice

Lyžiarske stredisko Turzovka Bukovina Kysucká lyžiarska magistrála Stredisko v Hornom Vadičove

Poľska, ale aj vyznávači dobrého lyžovania na menej náročných svahoch. Nachádza sa v obci Makov v miestnej časti Čierne. Od centra obce je stredisko vzdialené cca 4 km, autobusová zastávka je priamo pri vlekoch. Pre lyžiarov sú k dispozícií 4 lyžiarske vleky. Dva vleky sú typu TATRAPOMA H 210 v dĺžke 1200 a 1450 m, jeden je detský lanový s dĺžkou 150 m a pre začínajúcich lyžiarov TATRAPOMA P. Pre lyžiarov je k dispozícií veľké parkovisko pre osobné autá aj autobusy, bufet s možnosťou stravovania, požičovňa lyží a skiservis, ako aj lyžiarska škola a škôlka. Prímestské rekreačné lyžiarske stredisko Čadce, 2 km južne od mesta. V stredisku sú 3 lyžiarske vleky s celkovou prepravnou kapacitou 1010 os/hod., z toho 2 krátke 310 a 300 m a 1 dlhý 850 m. Svah je vhodný pre rekreačných lyžiarov. Lyžiarska bežecká trať Husárek - Vojty - Kýčera - Žarec je neudržiavaná. Lyžiarske stredisko sa nachádza v obci Radoľa, 5 km od mesta Kysucké Nové Mesto V stredisku sa nachádzajú dva lyžiarske vleky TATRAPOMA F12 s dĺžkou 440 a 220 m, počas prevádzky je k dispozícií pre návštevníkov lyžiarska škola - od roku 2006 aj snowboardová škola, skiservis, požičovňa lyžiarskeho výstroja, pohostinstvo/bufet a parkovisko. Stredisko Kasárne sa nachádza v obci Makov, v časti Kopanice - pod vrcholom Veľkého Javorníka, vzdialené od centra obce 10 km, dostupné osobným autom - so snehovými reťazami (vzdialenosť od autobusovej zastávky je 7 km). V stredisku sú štyri lyžiarske vleky, dva typu TATRAPOMA H 130 s dĺžkou 600 m (s vrcholovou stanicou v nadmorskej výške 1030 m) a dve detské pomy s dĺžkou 100. V blízkosti sú vhodné trasy hrebeňom Javorníkov pre bežkárov, bežkári majú v stredisku 1 jazdu na hrebeň zdarma. Zjazdovky sú strojovo upravované Muldou 120 a Kässbohrerom, sú vhodné pre náročnejších zjazdárov. Stredisko sa nachádza blízko centra obce, vzdialenosť od autobusovej zastávky, resp. žel. stanice je 300 m. V stredisku sa nachádzajú dva lyžiarske vleky EPV 300 s dĺžkou 460 a 300 m, parkovisko pre osobné autá, bufet a šatňa na prezutie. Stredisko sa nachádza v časti Hlavice obce Klokočov. V stredisku je jeden vlek EPV 300 s dĺžkou 350 m s osvetlením, požičovňa lyžiarskej výstroje, bufet. Parkovisko pre osobné autá vzdialené cca 250m, pri autobusovej zastávke. Svah nie je strojovo upravovaný, zjazdovka je vhodná pre nenáročných lyžiarov a rodiny s deťmi. K dispozícii sú dva lyžiarske vleky o dĺžke 500 m a 600 m. Svahy sú vhodné pre začiatočníkov, ale aj pokročilých lyžiarov. Sú denne upravované snežnými pásovými vozidlami. Je tu aj možnosť večerného lyžovania nakoľko je svah osvetlený umelým osvetlením Ide o asi 50 km občas upravovaných lyžiarskych trás, prevažne v priestore Čierne-SkalitéOščadnica-Čadečka. Údržbu zabezpečuje TJ Lokomotíva Čadca a každoročne organizuje podujatie Strieborná stopa. Lyžovanie vrátane celoročného využitia

Kultúrno-poznávací CR Drotárska cesta v Javorníkoch – obce, kde sa v minulosti narodili známi drotári - drotárstvo (obce Kolárovice, Veľké Rovné, Dlhé Pole, Turzovka, Makov, Vysoká nad Kysucou), majú založené združenie Drotária ako produkt CR.

90

Vidiecky CR Múzeum Kysuckej dediny a historická úvraťová železnica vo Vychylovke, charakteristické rozptýlené osídlenie.

Vodná turistika Sezónne splavovanie rieky Kysuca.

Liptov Pešia turistika Liptov je príťažlivá krajina, ktorá uspokojí každého vyznávača pešej turistiky. V regióne Liptov sa nachádza 50 turistických chodníkov a značených trás v celkovej dĺžke 460 km. Nachádzajú sa v Národnom parku Vysoké Tatry (TANAP), Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT), Národnom parku Veľkej Fatre, Chočských vrchoch. pohorie

cieľ trasy Baranec (2184 m.n.m.)

Západné Tatry

Na Bystrú (2248 m.n.m.) Na Jakubinu (2194 m.n.m.)

Nízke Tatry

Na Chopok (2024 m.n.m.)

Na Salatín (1630 m.n.m.) Chočské vrchy

Na Veľký Choč (1611 m.n.m.)

trasa Ústie Žiarskej doliny - Stará stávka - Baranec - Smrek - Žiarske sedlo - rázcestie v Malých Závratoch - Žiarska chata - ústie Žiarskej doliny Hrdovo - križovatka s Tatranskou magistrálou - prístrešok v Bystrej doline - pod Bystrými plesami - Bystrá - Bystré sedlo Blyšť - Pyšné sedlo - Podbanské Jasná - Otupné - Tri vody - Sedlo Poľany - Dereše - Chopok Demänovské sedlo - Krúpove sedlo - Široká dolina-rázcestie Pod Krčahovom - Lúčky Ústie Račkovej doliny - rozvetvenie Račkovej a Jamnickej doliny - koliba na Prostrednej poľane - rázcestie do Gáborovej doliny Račkove plesá - Račkovo sedlo - Končistá - Hrubý vrch Jakubiná - Hrubý vrch - rázcestie v Jamníckej doline rozvetvenie Račkovej a Jamníckej doliny - ústie Račkovej doliny Ludrová - Hučiaky - sedlo pod Magurou - Salatín - Sedlo pod Malým Salatínom - Bohúňovo - Sedlo pod Kohútom - Ludrová Likavka - Likavský hrad - Predný Choč - sedlo Spuštiak Stredná poľana - Veľký Choč - sedlo Vráca - Žimerová - ústie doliny Jastrabá - Lúčky

trvanie 7 1/4 hod

7 ¾ hod

8 ¼ hod

9 ¼ hod

6 ¼ hod

6 hod

Zdroj: www.slovakia.travel

Horolezectvo a skalolezectvo Horolezecká činnosť sa vykonáva v horolezeckých zväzoch. K prevádzke tohto športu je potrebný platný preukaz horolezeckej organizácie. Na Slovensku sú vynikajúce podmienky najmä vo Vysokých Tatrách, ktoré horolezci vyhľadávajú v lete aj v zime. V slovenských horách je množstvo skalných útvarov, ktoré sú vhodné ako cvičné skaly. V Chočských vrchoch sú známe skaly v Jalovskej doline, na Šípe a Veľkom Choči. Západné Tatry majú vhodné skaly na častiach Ostrého Roháča a Plačlivého. V Nízkych Tatrách sú to hlavne severné svahy Ďumbiera, Machnaté (Demänovská dolina), Siná (Demänovská dolina) a Bašta. Vo Veľkej Fatre sú známe Haliny pri Ružomberku.

Cykloturistika V regióne Liptova je 300 km značených cyklotrás.

91

Tabuľka č. 49 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Liptov názov

Cyklotúra cestou slobody (Vysoké Tatry)

Cyklotúra okolo Liptovskej Mary (Liptovská kotlina) Demänovská cyklotúra (Nízke Tatry)

Dolnoliptovská cyklotúra (Liptovská kotlina)

Hornoliptovská cyklotúra (Liptovská kotlina)

Kvačianska cyklotúra (Chočské vrchy)

popis (kategória)

trasa Liptovský Hrádok Podbanské – križovatka pri Štrbskom Plese - Starý Smokovec - Kežmarské Žľaby - Kežmarok Liptovský Mikuláš Liptovská Sielnica - Bešeňová - Partizánska Lupča Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš - Jasná Ružomberok - Liptovská Osada - Liptovská Lúžna Železné - Partizánska Ľupča Bešeňová - Ružomberok Liptovský Hrádok - Kráľova Lehota - Čierny Váh - Štrba Važec - Kráľova Lehota Liptovský Hrádok Liptovský Mikuláš Liptovská Sielnica - Kvačany - Huty - Podmeštrová Liptovská Sielnica Liptovský Mikuláš

dĺžka (km)

prevýšenie (m)

-

68

700

-

39

300

-

16

543

-

58

606

-

59500

280

-

47,5

523

Zdroj: www.slovakia.travel

Termálne kúpaliská a kúpele názov

Aquapark Tatralandia

charakteristika

liečba

vybavenie - 8 celoročných bazénov s liečivou minerálnou vodou (3 kryté), s teplotou vody od 24 do 39 °C, s množstvom vodných atrakcií. - 3 sezónne bazény s čírou ohrievanou vodou s teplotou od 24 do 26 °C (detský bazén s interaktívnym hradom, bazén s 21 atrakciami a 25 m plavecký bazén) - 23 tobogánových dráh a vodných šmýkačiek

Najväčší celoročný vodný areál zábavy a relaxu na Slovensku, v Čechách a Poľsku. Leží v scenérii hôr, pri severnom brehu priehrady Liptovská Mara s výhľadom na Západné a Nízke Tatry.

92

Thermal park Bešeňová

Termálne kúpalisko SOREA Liptovský Ján

Kúpele Lúčky

Kúpele Korytnica

Klimatické kúpele Železnô

- 4 kryté bazény - 8 vonkajších bazénov - 9 toboganov, detských šmýkačiek a whirlpoolov pod holým nebom a kamienková pláž - 5 bazénov z antikoru s čírou ohriavanou vodou (olympijský plavecký bezén, detský bazén, oddychový bazén, „divoká rieka“, dopadový bazén pre 2 tobogany a 3-dráhovú šmýkačku)

Vodný areál v prekrásnom prostredí Chočských vrchov s výhľadom na Nízke a Západné Tatry.

Pramene termálneho kúpaliska sú plnené vodou z prameňa Rudolf.

Patria medzi najstaršie kúpele na Slovensku (1761). Ležia na rozhraní Liptova a Oravy pod úbočím Veľkého Choča.

Kúpele Korytnica sú známe už od II. pol. 19. storočia. Prvé liečebné domy tu boli postavené v roku 1824. Po dvoch veľkých požiaroch v roku 1911 a 1921 bola väčšia časť kúpeľov úplne zničená. Neskôr bol kúpeľný komplex znovu zrekonštruovaný. Kúpele Korytnica sa nachádzajú v NAPANT-e pod vrchom Prašivá, 850 m nad morom a 30 km od mesta Banská Bystrica. Patria medzi menej známe kúpele, ľudovo prezývané Železnô. Nachádzajú sa v závere Ľupčianskej doliny v

reumatické choroby, ochorenia V areáli termálneho kúpaliska sa ženských nachádza plavecký, relaxačno-kľudový, detský bazén a bazén s fontánkou. orgánov, kožné ochorenia Vstup do krytého bazéna s termálnou vodou je možný z Hotela Sorea Máj. a choroby pohybového ústrojenstva Kúpele majú dlhoročnú tradíciu v komplexnej liečbe gynekologických ochorení. Sú jediné kúpele na Slovensku zamerané na liečenie ženských chorôb. Pri liečbe hrá rozhodujúcu úlohu sadrovo-zemitá uhličitá minerálna voda liečivého prameňa s teplotou 32 °C, obsahujúca prírodný kysličník uhličitý. Pre účely liečebného procesu sa využívajú vaňové kúpele, rašelinové zábaly, parné kúpele a iné vodoliečebné procedúry spojené s masážou, ktoré sa dopĺňajú rehabilitačným telocvikom a fyzikálnou liečbou. Vďaka naturálne a stredne mineralizovanej hypotonickej vode, ktorá má zloženie síranovo-uhličitánové, vápenatohorečnaté, uhličité a železité sa v kúpeľoch Korytnica liečili choroby žalúdka, dvanástnika, pečene, žlčníka a žlčovodov, choroby látkovej výmeny ako napr. cukrovka, anémia z nedostatku železa a toxické poškodenie pečene. Doliečovali sa tu pacienti po operáciach tenkého a hrubého čreva ako aj po operáciach žalúdočných vredov. Liečebné procedúry: pitie vody, uhličité kúpele, rimediálna gymnastika, elektroterapia, masáže, vodná terapia. V súčasnosti kúpele 5 rokov nefungujú a kúpeľné vily chátrajú. Chýba investor. Sú tu možnosti lyžovania a v lete je východiskom do západnej časti Nízkych Tatier. Značkované trasy cez osadu Magurka na hlavný hrebeň Nízkych Tatier do sedla Ďurkovej (1700 m) a na vyhliadkový vrch Salatín (1630 m).

93

Nízkych Tatrách 33 km od Liptovského Mikuláša, ležia v nadmorskej výške 970 metrov. V súčasnosti slúžia ako detská ozdravovňa, predtým klimatické kúpele. Vyviera tu minerálny prameň so sírnatou železitou kyselkou. Klimatické kúpele Ľubochňa ležia vo Veľkej Fatre v dlhej doline Ľubochnianky západne od Ružomberka. Kúpele sa na tomto mieste využívali už v 19. storočí. V tom čase tu postavili niekoľko drevených štýlových víl, v ktorých sa liečili a zabávali bohatí hostia. Viaceré z týchto secesných kúpeľných budov sa zachovali dodnes.

Kúpele Ľubochňa

V jednej zo secesných kúpeľných víl má od roku 1948 sídlo Endokrinologický ústav, ktorý výraznou mierou prispieva k liečbe chorôb štítnej žľazy a obezity. Kúpele sú špecializovaným miestom liečby endokrinologických a metabolických chorôb.

Zdroj: vlastné spracovania


lokalita

člnkovanie yachting windsurfing plavba loďou

priehrada Liptovská Mara

Kajak a kanoe

Areál vodných športov v Liptovskom Mikuláši

Charakteristika Rieky a vodné plochy ponúkajú množstvo zaujímavých pohľadov, ktoré nie je možné vidieť ináč ako z člna. Je obľúbeným miestom na člnkovanie počas letnej sezóny. Liptovská Mara ponúka zaujímavé možnosti aj pre windsurfing. Windsurfing je najmladším v rodine vodných športov. Oficiálne vznikol až v roku 1965 v Kalifornii z myšlienky skombinovať surfovanie s jachtingom. Dnes je najrýchlejším jachtárskym športom s rýchlostným rekordom 84 km/h. Pri prechádzaní Liptovom po ceste vedúcej z Liptovského Mikuláša do Ružomberka nemožno prehliadnuť obrovskú vodnú plochu - Liptovskú Maru, tzv. Liptovské more. Podľa objemu zadržanej vody ide o najväčšiu vodnú nádrž na Slovensku. Vodné dielo, ktoré dostalo názov podľa jednej zo zatopených obcí, vybudovali v rokoch 1970 až 1975. Vodná nádrž bola postavená predovšetkým na zmiernenie nebezpečenstva povodní na Váhu a na výrobu elektrickej energie. Na brehu Liptovskej Mary je najvýznamnejším rekreačným strediskom autokemping Liptovský Trnovec. Letná turistická sezóna sa tu začína v polovici júna a trvá do septembra. V blízkosti sa nachádza Aquapark Tatralandia s celoročnou prevádzkou a možnosťami ubytovania a tiež termálne kúpalisko Thermal park Bešeňová. Areál vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši so štyrmi slalomovými traťami sa nachádza na južnom okraji mesta pri rieke Váh. Býva dejiskom viacerých významných medzinárodných a svetových podujatí vo vodnom slalome. Jeho začiatok tvorí privádzací kanál zakončený štartovacím bazénom v dĺžke 680

94

Rafting

Areál vodných športov v Liptovskom Mikuláši Rieka Belá

Vodáctvo

Rieka Belá

Potápanie

Liptovská Mara

Rybolov

Liptovská Mara Váh Belá

metrov. Z toho sú vedené dve samostatné trate ,ktoré sa približne v strede spájajú a ďalej pokračujú spolu späť do rieky Váh. Ľavá trať s ľahšou obtiažnosťou má názov ”Váh” a pravá kratšia, avšak náročnejšia sa volá ”Orava”. Hoci kanál bol umelo vyhĺbený, brehy vyložené oblými kameňmi pozvoľna klesajú do koryta a spoluvytvárajú prírodný charakter kanálu. Oddychový charakter mu dodáva aj zatrávnené okolie, zatrávnené stupňovité tribúny a množstvo mostíkov, cestičiek a lavičiek. Areál ponúka možnosť prenájmu vodnej plochy. Rafting je splavovanie dravých a perejovitých riek na veľkom nafukovacom gumenom člne s inštruktorom. Najideálnejším miestom na raftovanie je Areál vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši a rieka Belá. Belá je typická horská riečka na severe Slovenska, ktorá má na hornom toku úzke balvanisté koryto s veľkým spádom. Od ústia Račkovského potoka má plytké brehy so širokým štrkovým riečiskom, ktoré sa za veľkej vody veľmi často mení. Splavovanie Belej sa odporúča iba zdatnejším a skúsenejším vodákom. Raftovanie na tejto rieke je možné iba pri dobrých splavových podmienkach. Splavovanie jednej z najkrajších slovenských riek je povolené od 15. apríla do 30. septembra. Splavuje sa úsek od Podbanského po ústie do Váhu pod Liptovským Hrádkom. Horná časť koryta je úzka a veľmi silný prúd tu skrýva množstvo nástrah, ktoré zvládnu len pokročilejší vodáci. Vzhľadom na kolísanie vodného stavu počas roka možno niektoré menšie rieky splavovať len počas určitého ročného obdobia. Do tejto skupiny patrí napríklad Belá a Biely Váh, ktorý je splavný od Važca v čase topenia tatranských snehov. Čierny Váh je splavný od sútoku so Ždiarskym potokom nad Liptovskou Tepličkou. Potápačské centrá, ktoré sa zaoberajú výcvikom potápačov, sídlia v Bratislave, Komárne, vo Zvolene, v Trenčíne, Žiline, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Poprade, Spišskej Novej Vsi a v Košiciach. Aj keď potápanie je známe predovšetkým ako športová disciplína, nie je dobré zdôrazňovať pri ňom len športovo-súťažné hľadiská. Tento koníček ukrýva aj riziká a vyžaduje si kvalitnú prípravu. V Liptove sú na rybolov vyhľadávené rybárske revíry: Vodná nádrž Liptovská Mara (kaprové vody), rieka Váh (lososové vody pstruhové) a horská rieka Belá (muškárčenie, lososové vody pstruhové). Výhodou rybárstva je, že ho možno spojiť s pobytom pri vode.

Zimné športy V Liptove sú lokalizované dve lyžiarske strediská najvyššej kategorizácie 5* (Jasná Nízke Tatry a Skipark Ružomberok). Celkom je tu lokalizovaných 10 významných lyžiarskych stredísk Slovenska, z toho väčšina kategorizácie 3* (Skipark Ružomberok, Jasná , Čertovica, Čertovica STIV, Chopok Juh, Opalisko Závažná Poruba, Vyšná Boca Bačova Roveň, Žiarce Pavčina Lehota, Park Snow Liptovské Revúce, Žiar – Dolinky). Rovnako sa na Liptove začína uplatňovať aj skialpinizmus a freestyle a snowboarding. Skialpinizmus – klasická (rekreačná) forma skialpinizmu je vysokohorskou túrou na lyžiach a horské sedlové prechody. Pri ski-extrémnej forme skialpinizmu zjazdy dosahujú viac ako 5 km, pričom zdolané svahy majú sklon vyše 45 stupňov. V horských regiónoch možno nájsť veľmi dobré podmienky na pestovanie tohto náročného druhu zimného športu. Priaznivci a vyznávači skialpinizmu hľadajú nové možnosti na preverenie vlastných schopností v

95

náročných zimných lyžiarskych terénoch. Vhodné podmienky poskytujú v Liptove Západné Tatry (Žiarska dolina, Roháče) a Nízke Tatry (oblasť Chopku a Ďumbiera). Freestyle a freeride snowboarding - Freestyle a freeride snowboarding spolu z freeskiingom (freestyle & freeride lyžovanie) zažíva v týchto časoch na Slovensku obrovský boom. V posledných rokoch sa začali budovať fun parky s rôznymi prekážkami v každom väčšom lyžiarskom resorte. V Liptove je takýto fun park v Jasnej. Fun park znamená v našich končinách aj určitú prestíž lyžiarskeho strediska a značne vplýva na mienku širokej verejnosti i samotných freestyle jazdcov. Freestylové akcie sa naplno rozbehli a v každom snowparku sa uskutočňujú čoraz väčšie podujatia, ktoré lákajú ľudí i média pozrieť sa na mladých pretekárov, ktorí predvádzajú svoje umenie na obrovských skokoch či zábradliach. stredisko

Skipark Ružomberok

Lyžiarske stredisko Jasná

Lyžiarske stredisko Čertovica

Lyžiarske stredisko Čertovica STIV

Lyžiarske stredisko Chopok Juh

Lyžiarske stredisko Opalisko - Závažná Poruba

Lyžiarske stredisko Vyšná Boca - Bačova roveň

charakteristika sezónne športy: sánkovanie (6km), snowtubing, snowboarding, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie počet vlekov / počet lanoviek: 6/2 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 7/12/ 3,9 prepravná kapacita osôb/hod: 8 130 prevýšenie: 664 sezónne športy: snowrafting, snowboarding, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie, skialpinizmus, korčuľovanie, freeskiing počet vlekov / počet lanoviek: 12/6 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 12/22/ prepravná kapacita osôb/hod: 20 985 prevýšenie: 1 104 sezónne športy: snowboarding, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie počet vlekov / počet lanoviek: 4/0 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 6/5,5/1,5 prepravná kapacita osôb/hod: 2 450 prevýšenie: 340 sezónne športy: snowboarding, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie počet vlekov / počet lanoviek: 0/0 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 3/1,1/0,6 prepravná kapacita osôb/hod: 1 050 prevýšenie: 142 sezónne športy: bežecké lyžovanie, freeskiing, skialpinizmus, snowboarding, korčuľovaie, snowrafting, zjazdové lyžovanie počet vlekov / počet lanoviek: 6/1 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 6/9,4/prepravná kapacita osôb/hod: 5 295 prevýšenie: 784 sezónne športy: bežecké lyžovanie, zjazdové lyžovanie počet vlekov / počet lanoviek: 4/0 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 5/3,2/prepravná kapacita osôb/hod: 2 200 prevýšenie: 450 sezónne športy: zjazdové lyžovanie počet vlekov / počet lanoviek: 3/0 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 3/1,6/prepravná kapacita osôb/hod: 1 780

96

Lyžiarsky areál Žiarce - Pavčina Lehota

Park Snow Liptovské Revúce

Lyžiarske stredisko Žiar - Dolinky

prevýšenie: 200 sezónne športy: zjazdové lyžovanie počet vlekov / počet lanoviek: 3/0 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 2/0,9/prepravná kapacita osôb/hod: 2 195 prevýšenie: 157 sezónne športy: zjazdové lyžovanie, snowboarding počet vlekov / počet lanoviek: 5/0 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 7/6,2/2,0 prepravná kapacita osôb/hod: 3 900 prevýšenie: 430 sezónne športy: zjazdové lyžovanie počet vlekov / počet lanoviek: 2/0 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 2/0,9/prepravná kapacita osôb/hod: 1 250 prevýšenie: 92 Zdroj: vlastné spracovanie

Vidiecka turistika Lokalita

Vlkolínec

Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline

Drevený artikulárny evanjelický kostol pri Svätom Kríži

Archeologický park Havránok Vodné mlyny v Kvačianskej doline

Charakteristika Najnavštevovanejšia osada ľudovej architektúry na Slovensku zapísaná do Zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Osada, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1376, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou a predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov. Vlkolínec je súčasťou Národného parku Veľká Fatra. Prechádza ním cyklistická trasa a majitelia viacerých dreveníc poskytujú možnosť ubytovania. Ponúka bohatý program a vlastnú zooexpozíciu s pôvodnými karpatskými plemenami zvierat. Dokumentuje ľudovú architektúru Liptova. Začalo sa stavať v súvislosti so zaplavením rozsiahleho územia na západ od Liptovského Mikuláša pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Je jednou z najväčších drevených stavieb v strednej Európe, ktorá sem bola prenesená v rokoch 1974 až 1982 z Paludze. Dnes stojí na rozhraní katastrov obcí Svätý Kríž a Lazisko. Pôdorys kostola s dĺžkou 43 m má podobu kríža. Dovnútra vojde takmer 6000 návštevníkov, ktorých zaujme najmä drevené barokové zariadenie. V interiéri sa nachádza pozoruhodný drevený barokový oltár z roku 1693 s obrazom Premenenie Krista. Unikátna je aj kazateľnica stojaca na zrubovom základe, akoby spredu podoprená barokovým anjelom. Dvojposchodové chórové empory zdobia biblické maľby, ktoré spolu s veľkým lustrom z benátskeho skla dotvárajú čarovné vnútro kostola. S kostolom tvorí harmonický celok samostatne stojaca drevená veža slúžiaca ako zvonica, ktorá bola pristavená neskôr. Jedinečný archeologický park Havránok nachádzajúci sa nad hladinou Liptovskej Mary je magickým miestom, ktoré učarovalo mnohým dávnym obyvateľom Liptova (keltské osídlenie) ležiaceho na severe Slovenska a jeho návšteva je veľkolepým zážitkom. Patria medzi horské typy mlynov a sú umiestnené v jednej z najkrajších slovenských dolín v malebných Chočských vrchoch. Ide o jednu z posledných zachovaných pamiatok svojho druhu, navyše začlenenú do pôvodného prírodného prostredia.

97

Ukážka varenia piva – penzión Brontvai Kvačany

Vidiecka usadlosť sa nachádza v hornej časti obce Kvačany, po ľavej strane smerom hore kopcom. Ponúka vlastné nefiltrované kvasinkové Brontvaiove pivo varené v mikro-pivovare priamo na mieste.

Banská tradícia

Baníctvo a hutníctvo si väčšina ľudí spája s fyzicky namáhavou prácou a s malými baníkmi tzv. „permoníkmi“, ktorí sú súčasťou každej legendy z baníckeho prostredia a keď sa z bane vytratia i oni, zmizne z bane aj jej bohatstvo. Banská tradícia je v Liptove prezentovaná k expozícii Maša pri Liptovskom Hrádku, náučným chodníkom Zlatnica vo Vyšnej Boci, Nižnej Boci (v minulosti ťažba železa, zlata, antimónu) Viaže sa j k osade Magurka (ťažba zlata) a Partizánskej Ľupči.

Ekoturistika Jaskyne Sú jedným z najpozoruhodnejších úkazov. Na rozdiel od iných prírodných javov majú svoje osobité črty. Nezabudnuteľný a nevšedný je podhľad do mohutných podzemných siení, vodou preparované skalné tvary, na priezračné jazierka, kvapľové výzdoby. V mnohých jaskyniach sa dokonca našli kosti vyhynutých zvierat a niektoré svojim zaľadnením pripomínajú palác ľadovej kráľovnej. Región Liptov sa môžeme pochváliť najdlhším jaskynným systémom na Slovensku. Celková dĺžka podzemných priestorov predstavuje obdivuhodných 24 km a v nich sa nachádza 9 jaskýň, z ktorých len dve sú sprístupnené verejnosti a to Demänovská ľadová jaskyňa a Jaskyňa Slobody. Tento obsiahly jaskynný systém leží v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Demänovská jaskyňa slobody má jedinečnú kvapľovú výzdobu, ktorá ju radí medzi najkrajšie jaskyne v Európe. Demänovská ľadová jaskyňa je atraktívna a turistami vyhľadávaná ľadová jaskyňa, jedna z prvých známych jaskýň na svete. V susednej Jánskej doline speleologický výskum preskúmal 21 jaskýň a eviduje 142 jaskýň a priepastí spĺňajúcich kritériá pre podzemné priestory. Všetky významnejšie jaskyne Jánskej doliny sú uzavreté a ich návšteva je možná len v sprievode členov Slovenskej speleologickej spoločnosti. Važeckej jaskyňa je najnavštevovanejšou prírodnou zaujímavosťou horného Liptova ležiaca na južnom okraji obce Važec. Važecká jaskyňa patrí medzi najznámejšie európske paleontologické lokality s nálezmi kostí medveďa jaskynného. Jazdectvo Možnosti vyskúšať si jazdu na koni po krajine sú v jazdeckom areáli Mútnik – Liptovský Mikuláš, Liptovskej Sielnici a Liptovskom Jáne. Arborétum v Liptovskom Hrádku História a súčasnosť mesta Liptovský Hrádok je úzko spätá s drevom, lesníctvom, včelárstvom, železnou rudou a prírodou. Možnosti na prechádzku sa vyskytnú v lipovej aleji a Hrádockom arboréte. Hrádocké arborétum sa začalo budovať v roku 1796 v okolí sídla prvej lesníckej školy ako dekoratívneho anglického parku o výmere približne 20 ha. Jeho základ tvorilo 200 líp vysadených v roku 1777 pri príležitosti 1. výročia založenia USA.

Paragliding Paragliding je jeden z najmladších leteckých športov, ktorý je schopný umožniť človeku to, čo mu príroda odoprela - lietanie. Slovensko vďaka svojmu hornatému povrchu ponúka veľmi dobré podmienky na tento šport. Ideálne sú stredné horské polohy v oblasti Liptova, Kysúc a Oravy, pohoria Západných (Bobrovec, Baranec...) a Nízkych Tatier (Chopok, Kráľova hoľa...), Veľkej Fatry (Malino Brdo...) a Malej Fatry (Martinské Hole, Stoh, Veľký Kriváň..). Výborné sú tiež terény vo vyšších polohách kvôli možnosti doletieť až do vzdialenosti niekoľko kilometrov.

98

Mestský CR Za kultúrou v Liptovskom Mikuláši - prvý písomný doklad o meste pochádza z roku 1286. Rozsiahle dejiny mesta dokumentuje Múzeum Janka Kráľa, ktoré prevádzkuje aj stálu Expozíciu Tatrín a Rodný dom Rázusovcov. S históriou Liptova je spätá postava ľudového hrdinu Juraja Jánošíka. Predpokladá sa, že práve v budove múzea bol v roku 1713 odsúdený na trest smrti. O ťažkých chvíľach vypočúvania pred odsúdením vypovedá expozícia Mikulášska mučiareň v priestoroch múzea Janka Kráľa. Liptovský Mikuláš sa hrdí aj množstvom osobností, ktoré tu pôsobili. Podľa biografického súpisu ich počet presahuje štyri stovky. Jedným z nich je aj Koloman Sokol, výnimočný grafik, ktorý sa narodil v Mikuláši. Časť jeho diela je vystavená v galérii – Centrum Kolomana Sokola. Pôsobil tu aj ďalší významný umelec – maliar a učiteľ Peter Michal Bohúň. Dnes jeho meno nesie galéria, ktorá je druhou najväčšou galériou na Slovenku - je to Galéria P.M.Bohúňa, ktorá zastrešuje aj Dom fotografie. Ten je organizátorom Letnej fotoškoly, ktorá robí dobré meno Slovensku v zahraničí. V druhej najväčšej galérii na Slovensku sú umiestnené stále expozície diela P.M. Bohúňa, starého umenia – gotika, baroko a umenia 19. a 20. stor. V historickom centre mesta pútajú pozornosť stavebné pamiatky – Kostol sv. Mikuláša, majestátna synagóga, Župný dom, či bývalý jezuitský kláštor. Teraz v jeho priestoroch sídli Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, ktoré mapuje rozmanitosť slovenskej prírody. V jeho tesnej blízkosti sa nachádza ďalšie múzeumNárodná kultúrna pamiatka Čierny orol (súčasť Liptovského múzea). Toto múzeum približuje históriu poľovníctva a rybárstva v Liptove už od stredoveku.

Poľovníctvo Slovensko napriek svojej malej rozlohe oplýva krásnou rozmanitou a pestrou prírodou s hustým lesným porastom. Celá krajina tvorí poľovnícky revír, ktorý ponúka veľa možností. Revír s dlhou históriou a tradíciou. Poľovačka na jeleňov, diviakov, srncov, ale takisto stretnutia s veľkými dravcami ako sú medveď a vlk, nie sú zvláštnosťou v oblasti Veľkej Fatry alebo Nízkych Tatier. Organizovaným poľovačkám sa venujú aj niektoré slovenské cestovné kancelárie a Slovenský poľovnícky zväz (SPZ).

Orava Pešia turistika cieľ trasy Výstup na Babiu Horu

Výstup na Pilsko

Pilsko – Babia Hora

Ťatliakovo jazierko

Trasa Chata Slaná voda – Vonžonec-Pod Borkom – Borsučie-Malá Babia Hora – Babia Hora – Šťaviny – Hájovňa na Rovniach – Paseky- chata Slaná voda, 6,5 hod, jedinečná, ale namáhavá túra Oravské Veselé - Chata Pilsko-Pod Dudovou-Skalisko-Pilsko-Skalisko-IngerySihelné, mierne náročná túra Pilsko-štátna hranica-sedlo Hliny-Veska-sedlo Martoša-Horné GluchačkyModrálová-Jalovecké sedlo-Malá Babia Hora-Babia Hora, náročná, vhodná pre zdatných turistov Ťatliakovo jazierko – sedlo Zábrat – Rákoň – Volovec – Ostrý Roháč – Plačlivô – Smutné sedlo – Ťatliakovo jazierko. Výstup je náročný , na Ostrý Roháč exponovaný. Jeden z najkrajších hrebeňových prechodov v Roháčoch. V jasných jesenných dňoch sú z Volovca možné ďaleké výhľady na Vysoké Tatry a Poľské Tatry. Prechod doporučujeme absolvovať za dobrého počasia . Zdroj: Orava, edícia Turistických máp, VKÚ, Harmanec2005

99

Cykloturistika Tabuľka č. 50 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Orava názov

popis (kategória) rekreačná

trasa

Oravská Lesná-Tanečník Trstená- Jurčová-hraničný prechod Trstená Sihelné - Oravská Polhora Beskydská cyklomagistrála

dĺžka (km) 9

prevýšenie (m) 85

rekreačná

13

25

športová športová

20 90

110 330

Zdroj: Cykloturistický atlas Slovenska. VKÚ Harmanec 2006

Termálne kúpaliská a kúpele Základom kúpeľného CR v regióne je existencia liečivej termálnej vody v Oraviciach. Región je bohatý na termálne pramene, čo umožnilo vznik aj viacerých areálov termálnych kúpalísk. názov

charakteristika

MEANDER PARK Thermal

Jediná lokalita na Orave s prírodnou geotermálnou vodou s vysokým obsahom železa. Meander Park Thermal leží na hranici s Poľskou republikou , len niekoľko km od Zakopaného., ktorá sa vlieva do všetkých bazénov v areáli Meander Park Thermal o ploche 1 545 m2 (v prevádzke 12 mesiacov). Z hĺbky 1 611 m vyviera prírodná termálna voda s blahodárnym účinkom s teplotou 58 °C.

liečba

vybavenie

choroby pohybového ústrojenstva, močových ciest a obličiek

V areáli sa nachádzajú šatne, reštaurácie, bistro, kaviareň, záhradná kaviareň, veľký športovo – relaxačný bazén, veľký a malý relaxačný bazén, ochladzovací bazén, masážna miestnosť. Bazény sú vybavené vodnými atrakciami ako sú umelé vlny, plavecká časť, perličkové sedadlá, perličkové lavice, gejzír, vodný hríb, chŕliče, masážne trysky Súčasťou vybavenia aquaparku sú lehátka. V tesnej blízkosti vodného parku je Ski Park

Zdroj: vlastné spracovanie


lokalita

splav vyhliadkové plavby

Oravská priehrada rieka Orava

rybolov splav

rieka Orava rieka Orava

charakteristika Vyhliadkové plavby po Oravskej priehrade – prenájom plavidla spolu s posádkou, od mája do polovice októbra, premáva denne, kapacita plavidla je 162 osôb, plavba je spojená s návštevou Slanického ostrova, okružná plavba trvá 1,5 hodiny plavba na lodi, vodných bicykloch, malých motorových člnoch, športový rybolov. Vyhliadková plavba starootcovskou drevenou plťou po rieke Orava popod skalné bralo Oravského hradu – v mesiacoch apríl až október, v júli a auguste pravidelne, dĺžka plavby je cca 60 minút, plavba začína na parkovisku pri hlavnej ceste E-77 na brehu rieky Orava a končí pri parkovisku pod hradom v Oravskom Podzámku. sezónne splavovanie rieky Orava, plavba na plti od Oravského hradu

100

Zimné športy stredisko

Ski Kubínska hoľa

MEANDER PARK Skipark

Roháče – Spálená

Oravská Polhora

Lyžiarske stredisko Zuberec – Janovky Lyžiarske stredisko Zuberec – Milotín Kuzmínovo

charakteristika Lyžiarske stredisko v prírode Oravskej Magury, štvormiestna sedačková lanovka, 7 lyžiarskych vlekov (720 – 1396 m n.m., dĺžka zjazdoviek 8470 m, prepravná kapacita 6980 lyžiarov za hodinu, technické zasnežovanie, osobitný areál pre snowboarding, reštaurácia a rýchle občerstvenie, skiservis, video kamery v stredisku (6 km od Dolného Kubína) Ski Park - nová 4-sedačková lanovka s vyhrievanými lavicami, kapacita 2400 osôb / hod., dĺžka tratí 1100 - 1300 m, prevýšenie 240 m, vyhrievané lavice, zasnežovanie na celej trati lyžiarske stredisko s 1 sedačkovou lanovkou a 3 vlekmi značky Tatrapoma, celková prepravná kapacita je 2 500 osôb/hod., vhodné pre menej náročných aj náročnejších lyžiarov, modré, červené a čierne lyžiarske trasy, bezplatné parkovisko, bufet, zmenáreň, ski servis, problematický prístup do strediska lokalita Polhorský Hrádek – lyžiarske stredisko pre stredne náročných lyžiarov, 3 lyžiarske vleky s prepravnou kapacitou 1 450 osôb/hod. Svahy sú technicky zasnežované a mechanicky upravované. Večerné lyžovanie, ski servis, požičovňa lyžiarskej výstroje, bufet, bezplatné parkovisko Stredisko sa nachádza priamo v obci Zuberec (1 km od Habovky) v lokalite Janovky. Je určené pre všetky kategórie lyžiarov a poskytuje ideálne podmienky pre rodinnú lyžovačku. Plochy zjazdoviek sú bez porastov a sú mechanicky zasnežované, umožňuje lyžovanie aj v období, keď nie je dostatok snehových zrážok Je vhodné pre všetky kategórie lyžiarov. Na svoje si prídu najmä deti, začiatočníci a strední lyžiari. Dolný Kubín. Zjazdovka dlhá 900 m, prevýšenie 200 m, mechanické zasnežovanie, umelé osvetlenie, večerné lyžovanie, požičovňa a úschovňa lyží, lyžiarska škôlka, bufet, lyžiarske bežecké trate v dĺžke 3 km

Vidiecka turistika Lokalita Dlhá nad Oravou pri Oravskej priehrade Vasiľov Trstená Zuberec Zakamenné Vitanová Vyšný Kubín Zázrivá

Charakteristika Agroturistický areál HÚŠŤ - priamo v objekte agro-družstva, agro-ubytovňa s kapacitou 70 lôžok, spoločenská miestnosť s kapacitou 100 miest, jedáleň s kapacitou 40 osôb, gazdovská krčma s kapacitou 30 miest, nie sú známe aktivity ponúkané turistom, je to veľké zariadenie, ktoré má skôr charakter turistickej ubytovne než zariadenia vhodného pre agroturistiku. Ranč u Edyho - ubytovanie, stravovanie, konferenčná miestnosť, jazdecká škola pre začiatočníkov, tenisové kurty, vlastný prístav, kotvenie jácht, rybolov, detské ihrisko Agroturistický gazdovský dvor JURKY Peter - jeden z prvých otvorených na Orave, ubytovanie, sauna, domáca príprava a ponuka jedál, koliba, opekanie, grilovanie, ochutnávka ovčieho syra a žinčice, jazda na koni, koči, voze, saniach

Tradičná trstenská keramika, koberce - výroba

oravské syrové korbáčiky a výrobky zo syra - výroba

101

Paragliding Paragliding Orava – tandemové lety na padákovom klzáku, škola paraglidingu, doprovodné a zoznamovacie lety v oblasti Orava a Žilina

Kultúrno-poznávací CR Podľa Trendu z 03.05.2007 patrí z uvedených pamiatok, galérií a múzeí k najnavštevovanejším v roku 2006 Oravské múzeum P.O Hviezdoslava (návštevnosť 200 306), Oravská galéria v Dolnom Kubíne (53 831). Oravský hrad – otvorený celoročne, ponúka prehliadku hradu, expozícií a účasť na mnohých podujatiach. Podľa Trendu z 03.05.2007 k najnavštevovanejším podujatiam patrili Rozprávkový svet (29.05.-03.6.), Thurzovské slávnosti (29.04.30.04), V kráľovstve prírody (19.06.-21.06), Vianoce na Oravskom hrade (27.12.-30.12), Mikuláš na Oravskom hrade (3.12. – 6.12) a Nočná prehliadka Drakula (25.8.). Skanzen Zuberec - Brestová - Múzeum oravskej dediny, kde sa nachádzajú juho-oravské drevenice, roľnícko-remeselnícke obydlia s hospodárskymi budovami a dvormi, stredo-oravské a zamagurské objekty s hymnami a stajňami, historický drevený mlyn, píla. Je tu drevený kostolík zo Zábreže zo 16. stor. Múzeum ponúka návštevníkom celoročne množstvo programov. Zvlášť obľúbené sú večerné vstupy do expozície s netradičným odborným výkladom a posedením pri pravej ľudovej hudbe. Nedeľa je zvyčajne venovaná prezentáciám oravského folklóru a remesiel. Spestrením skanzenu v Brestovej je zoo expozícia a ukážky tradičnej remeselnej výroby

Iné Adrenalínová jazda tankom – Podbieľ, pre 10 – 22 osôb, na objednávku Kolkáreň Trstená - najvybavenejšia kolkáreň svojho druhu v strednej Európe, 4 dráhy

Turiec Pešia turistika V regióne Turca sa nachádza 50 turistických chodníkov v celkovej dĺžke 460 km Národný park Veľká Fatra je vyhľadávanou rekreačnou oblasťou v zime (vďaka lyžiarskym strediskám) ako aj v lete (vďaka turistike v dolinách a na hrebeni a kultúrno-historickým pamiatkam v podhorí). Východiskami pre pešiu turistiku v regióne Turiec sú mestá v podhorí - Martin a Turčianske Teplice a turistické chaty stojace na hrebeni. Malou Fatrou vedie viac ako 400 km značkovaných turistických ciest. V oblasti Malej Fatry je mnoho vodných prameňov a vodopádov, z nich najväčší je 38 m vysoký Šútovský vodopád. Južná časť Malej Fatry je nazvaná Lúčanská Malá Fatra. Letné turistické cesty vedú dlhými dolinami, ktoré spočiatku mierne a na záver strmo stúpajú na hlavný hrebeň. Oblasť Lúčanskej Malej Fatry je podstatne menej navštevovaná, ako severná Krivánska Malá Fatra, čo ponúka ideálne možnosti „trampskej“ turistiky. Tento fakt je podporený aj tým, že Lúčanská Malá Fatra nie je zaradená medzi Národné parky či Chránené krajinné oblasti. Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m). Prvým vrcholom je charakteristický skalnatý Kľak (1351,6 m), ktorý je výborným vyhliadkovým bodom. Pod ním sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrú skalu (1220 m), Vrícke sedlo (950 m) na skalnatý vrchol Skalky (1190,7 m). Odtiaľ popod kótu Janková (1163 m) mierne do Sedla pod Úplazom (988 m), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplazu (1085 m) a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1028 m) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás. Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1217,6 m), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Maríková (990 m), Kopu (1232 m), Hornú lúku (1299 m) na Veterné (1442 m). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi

102

výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno - Veľká lúka (1475,5 m). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na Krížavu (1456,7 m), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1394 m) hrebeň pokračuje na Minčol (1363,9 m), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas vojny. Od kóty Úplaz (1301 m) sa chodník vracia do lesa a klesá cez sedlo Javorina (967 m) do obce Strečno.

Cykloturistika V regióne Turca sa nachádza 24 cyklotrás v celkovej dĺžke 300 km Tabuľka č. 51 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Turiec názov Cyklotúra na Martinské Hole (Malá Fatra) Turčianska cyklomagistrála (Turčianska kotlina)

Na chatu pod Borišovom

Krížavská výprava

Valčianska

Kláštorná galéria

popis (kategória)

trasa Vrútky - Sučany - hrad Sklabiňa - Blatnica - Mošovce - Turčianske Teplice Vrútky - Chata na Martinských holiach Podstráne - Martin Blatnica – Folkušová Necpaly - Necpalská dolina - Dolný Borišov - Balcierovo - chata pod Borišovom Kýšky - sedlo pod Suchým vrchom – Ostredok Drobkovo - Vlkanová dolina - Blatnica - Do Hoskory Turčianske Kľačany Hoskora Vrútky – ATC Turiec – Chata Martinské hole – Dlhá Lúka – Minčol – Šaračníky Javorná dolina - rázcestie pri ATC - Vrútky -cintorín Valča - hlavný hrebeň Horná lúka - Trebostovská dolina - Valča Kláštor pod Znievom Lazany - Predvrícko - Vrícke sedlo – Skalky - Janková rázcestie v Slovianskej doline - rázcestie pri Brčnej Kláštor pod Znievom

103

dĺžka (km)

prevýšenie (m)

stredná náročnosť

55

245

náročná horská

22

855

45,4

1 092

31,7

1 053

39,4

844

33,2

691

Termálne kúpaliská a kúpele názov

Kúpele Turčianske Teplice

charakteristika Už z roku 1402 pochádza zmienka o Thermae Thurociensis (Turčian. Tepliciach). Základy kúpeľov položil v 16. storočí palatín Štefan Zápoľský. V roku 1535 sa na základe darovacej listiny Ferdinanda I. Habsburského stali termálne kúpele vlastníctvom mesta Kremnice. Prvým teplickým hostinským pracujúcim pre Kremnicu bol Lukáš Remeň, za ktorého pôsobenia bol postavený nový kúpeľ. O rozvoj sa zapríčinili Illésházyovci, barón Juraj Sina a jeho nasledovníci.

liečba

vybavenie

Za sekundu vyvrie na povrch siedmimi prameňmi 30 l síranovo-hydrouhličitanovej vápenato-horečnatej hypotonickej vody s obsahom vyše 1 500 mg rozpustených minerálnych látok v 1 litri. Bohato mineralizovaná termálna voda turčianskych kúpeľov má dokázateľne liečivé účinky na ochorenia pohybového aparátu, urologické, nervové a gynekologické ochorenia. Vysoký obsah vápnika, horčíka a fluóru sa využíva na pitné kúry ako prevencia proti osteoporóze a viacerým typom obličkových kameňov, proti žlčníkovým a črevným ťažkostiam. Teplota termálnej vody turčianskych prameňov sa pohybuje od 38 °C do 47 °C. Hlavným liečebným prostriedkom je liečivá termálna voda, uplatňujú sa moderné liečebné metódy a fyzioterapeutické postupy a v neposlednom rade dôležitú úlohu zohráva vynikajúca klíma a čisté ovzdušie.

Vodná turistika Na pobyt pri vode sú vhodné prírodné vodné plochy, Štrkopiesky Vrútky – Lipovec, Šútovo – rieka, na vodnej nádrži Turček, rybníku v Ďanovej a na vodných plochách v Turčianskych Kľačanoch, Turanoch. Dnes sú využívané skôr miestnym obyvateľstvom ako v podobe regionálneho produktu CR. Na splavy je vhodná rieka Váh.

Rybolov Vo Veľkej Fatre sú významné pstruhové revíry Ľubochnianka, Gaderský potok, Žarnovica, ktoré patria Lesom SR. Ostatné revíry obhospodarujú miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu a nachádzajú sa najmä v ochrannom pásme NP. Najvýznamnejší rybársky revír je rieka Turiec, ktorý má najbohatšie druhové zloženie rýb v tejto oblasti. Úsek rieky dlhý 21 km je vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu z dôvodu ochrany napr. aj hlavátky podunajskej (Hucho hucho). Výhodou rybárstva je, že ho možno spojiť s pobytom pri vode.

Zimné športy V Turci sú lokalizované tri lyžiarske strediská označené v kategorizácii LAVEX kategóriou 4* (Snowland Valčianska dolina) a jedno lyžiarske stredisko Martinské hole v kategórii 3*. stredisko

Jasenská dolina

charakteristika sezónne športy: zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie, sánkovanie, snowboarding, korčuľovanie, snowtubing počet vlekov / počet lanoviek: 7/1 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 8/4,5/3,7

104

Snowland Valčianska dolina

Martinské hole

prepravná kapacita osôb/hod: 6 100 prevýšenie: 190 sezónne športy: zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie počet vlekov / počet lanoviek: 5/1 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 6/4,6/prepravná kapacita osôb/hod: 5 400 prevýšenie: 120 sezónne športy: bežecké lyžovanie, zjazdové lyžovanie, skialpinizmus, snowboarding počet vlekov / počet lanoviek: 6/0 počet / dĺžka tratí v km / umelo zasnežované: 11/12,1/prepravná kapacita osôb/hod: prevýšenie: 306

Vidiecka turistika Najväčšou prírodnou expozíciou na Slovensku je Múzeum Slovenskej dediny v Martine. Sústreďuje všetky typy ľudových sedliackych obydlí s ich tradičným zariadením, s drevenými posteľami a nadýchanými perinami, ľudovými krojmi a výšivkami na stoloch. Ide o najväčšiu expozíciu objektov ľudovej architektúry na Slovensku. Početné kúrie a kaštiele v jednotlivých obciach Turca sú ideálne na poznávacie túry. Mnohé z nich sú však v zlom technickom stave.

Ekoturistika Pozorovanie vtákov (bird-watching) - na Slovensku je oficiálne evidovaných asi 348 druhov vtáctva, z toho 20% z nich je ohrozených a dnes už sú všetky zákonom chránené /vrátane sťahovavých a migrujúcich druhov. Za účelom pozorovania viacerých zaujímavých druhov vtáctva prichádzajú do Malej Fatry mnohí zahraniční turisti.

Jazdectvo V regióne Turiec sú pomerne silne etablované viaceré ranče fungujúce ako agroturistické zariadenia zamerané na jazdectvo a hipoterapiu. Najznámejším z nich je Ranč Amadeus v dedine Valentová.

105

1.2.9 ZHRNUTIE REGIÓNOV Horné Považie Región Horné Považie ako cieľové miesto CR sa rozprestiera na rozlohe 1 097 km2 a na území 2 okresov (Bytča a Žilina) žije 187 000 obyvateľov. Región disponuje veľmi dobrými prírodnými podmienkami a kultúrnohistorickými pamiatkami, ako hlavnými podmienkami rozvoja CR. K najvýznamnejším prírodným podmienkam patria pohoria Malá Fatra, Javorníky, a Súľovské vrchy a minerálne a termálne pramene (Rajecké Teplice, Stráňavy, Rajec). Charakteristickou črtou kultúrno-historického potenciálu je predovšetkým bohatstvo a zachovanie ľudovej kultúry. Región Horné Považie patrí k z hľadiska návštevnosti medzi vyhľadávané regióny CR, i keď návštevnosť je rozložená nerovnomerne. Najviac navštevovanou časťou regiónu je mesto Žilina a Vrátna dolina (Malá Fatra), na ďalšom mieste je Rajecká dolina a najmenej navštevovaná oblasť je územie okresu Bytča. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité, aby rozvoj CR v regióne bol rovnomernejšie rozložený. Preto je potrebné vytvárať podmienky pre zvýšenie návštevnosti aj v tých častiach regiónu, kde prichádza v súčasnosti menej návštevníkov. Z hľadiska CR v regióne Horného Považia patria medzi významné strediská CR mestá Žilina, Rajec, čiastočne Bytča, k miestam sústredeného CR patria Rajecké Teplice, Terchová – Vrátna, Kunerad, Stráňavy, Čičmany, Rajecká Lesná, Fačkovské sedlo, Strečno. V budúcnosti bude potrebné zapojiť do rozvoja CR ďalšie obce a oblasti regiónu, ktoré majú vhodné a dosiaľ nevyužité podmienky pre jeho rozvoj,. Produkt CR je rôznorodý, umožňuje uspokojovať potreby viacerých segmentov trhu. V regióne je dostatočne rôznorodá ponuka produktov aj z hľadiska cenovej úrovne, najmä pokiaľ ide o ubytovacie služby, ale aj ponuku zimných stredísk. Región ponúka produkty vidieckeho CR (Terchová, Čičmany, Rajecká Lesná) s relatívne veľkou ponukou ubytovania v súkromí a zachovanou tradičnou remeselnou výrobou. Tento produkt, najmä tradičná výroba a remeslá ako tkáčstvo, drotárstvo a iné, nie je dostatočne prezentovaný pre turistov. V regióne chýbajú expozície a tvorivé dielne, kde by remeselníci priamo pred očami návštevníkov videli ukážky remesiel a poprípade sa ich mohli aj učiť. Región disponuje relatívne hustou sieťou turistických chodníkov a cyklotrás. V prípade cyklotrás absentujú kratšie okruhy, s nástupným a cieľovým miestom v jednom bode. Cyklotrasy vo väčšine prípadov vedú aj po turistických trasách (kolízie s turistami), cestách druhej a tretej triedy (kolízie s motorovými vozidlami), tieto trasy sú len vyznačené smerovkami, popísané v sprievodcoch, ale absentuje ich vyznačenie (zelené pásy, resp. osobitný pruh pri cestných komunikáciách) a bezpečná povrchová úprava V regióne chýbajú požičovne bicyklov a služby pre cyklistov. V regióne Horné Považie sa nachádza 251 pamiatkových objektov a 192 národných kultúrnych pamiatok a prednosťou regiónu je zachovalá typická ľudová architektúra (najmä Čičmany, Terchová). Osobitné čaro regiónu dodávajú hrady, kaštiele a kúrie. K prioritám záchrany pamiatok patrí rekonštrukcia Sobášneho paláca v Bytči, Budatínsky zámok v Žiline a zrúcanina hradu Lietava. Zachovanie tradičnej ľudovej architektúry je v súčasnosti ohrozené, v regióne sa používajú rôznorodé stavebné materiály, nové stavby v mnohých prípadoch nerešpektujú svojim dizajnom tradície regiónu. Preto je nevyhnutné v územno – plánovacích dokumentoch vypracovať záväzné štandardy dizajnu stavieb. Zlepšiť je potrebné informovanosť o kultúrno –historických pamiatok. Bolo by vhodné vytvoriť kultúrno - poznávaciu trasu po regióne so systémom priestorového značenia a vhodnými mapami, ako navštíviť tieto pamiatky na bicykli, autom, zapojiť sa do medzinárodného projektu digitalizácie pamiatok ap. Región Horné Považie a najmä obec Terchová usporadúva relatívne veľký počet podujatí zameraných najmä na prezentáciu folklóru a podujatí zameraných na tradície slovenskej kultúry. Väčšina podujatí sa organizuje

106

v mesiacoch júl a august. Bolo by vhodné uvedené podujatia koordinovať a zvážiť rozšírenie podujatí aj do iných oblastí regiónu (najmä Žiliny a Rajeckej doliny). Región Horné Považie má veľmi dobré podmienky pre zimné športy, najmä vďaka vhodným klimatických podmienkam. Sú tu 4 lyžiarske strediská. V strediskách je treba zlepšovať najmä služby verejných hygienických zariadení, stravovacích zariadení, požičovní športových potrieb, úschovne batožín, škôl lyžovania a snowboardingu, bezpečnosti na zjazdovkách a vzhľadom na to, že väčšina návštevníkov prichádza autom, dostatočne veľkým priestorom na parkovanie. Vo viacerých strediskách je problematický prístup do strediska, tento problém sa dá riešiť systémom ski busov, ktoré by mali premávať v zimnej sezóne a spájať Žilinu a zimné strediská Čičmany, Fačkovské sedlo a Rajecká Lesná V regióne sú veľmi dobre podmienky pre bežecké lyžovanie, žiaľ väčšina tratí nie je pravidelne udržiavaná a upravované pre turistov. Bude preto potrebné väčšiu pozornosť venovať rozširovaniu lyžiarskych turistických trás, ich značeniu a pravidelnej údržbe. V regióne je štatisticky evidovaných cca 4 200 lôžok v ubytovacích zariadeniach, z čoho je cca 2 700 v hoteloch a penziónoch. Skutočná kapacita lôžok je oveľa väčšia vzhľadom na relatívne veľký počet zariadení ubytovania v súkromí, ktoré sú nie štatisticky podchytené. Kvalita služieb je však rôznorodá. Vďaka budovaniu nových ubytovacích zariadení v posledných rokoch najmä v Terchovej – Vrátnej a Žiline sa štruktúra ubytovacích zariadení značne vylepšila. V budúcnosti je potrebné zabezpečovať pravidelné školenia pre prevádzkovateľov ubytovacích zariadení a ubytovateľov v súkromí s cieľom zvyšovania kvality, legislatívou v oblasti podnikania a pripraviť ich v roku 2008 na vstup do eurozóny. Problémom tohto regiónu, podobne ako ostatných regiónov na Slovensku, je inštitucionálne usporiadanie CR. V regióne absentuje jedna organizácia, ktorá by bola zodpovedná za rozvoj CR, najmä za implementáciu stratégie, zabezpečovala by jednotný marketing regiónu – jeden web, prezentácia, propagácia, logo a slogan regiónu a dizajn manuál pre propagačné prostriedky, školenia pre podnikateľov v CR, zabezpečovanie priestorového informačného systému, tvorby propagačných prostriedkov a pod. S vyššie uvedeným problémom súvisí aj súčasná úroveň marketingu regiónu. Relatívne veľa webových stránok s nekomplexnými informáciami, neprofesionálne preklady do cudzích jazykov, zložité vyhľadávanie informácií, žiadna značka a slogan regiónu na trhu CR, snaha oddeliť v propagácii jednotlivé oblasti regiónu, čo je v súčasnej dobe informačných technológií a zlepšujúcej sa dopravnej dostupnosti kontraproduktívne. Je nutné, aby návštevník vnímal región ako celok. Základom pre tvorbu regionálnej webovej stránky môže byť webová stránka obce Terchová, ktorá je zo všetkých spracovaná najprofesionálnejšie. Uvedená stránka by mala byť napojená aj na centrálny web SR – www.slovakiatravel.com. V regióne Horné Považie sa nachádza 6 funkčných TIKov (Žilina (2) Rajecké Teplice, Rajec-, Terchová (1) a Strečno). Tento počet vzhľadom na očakávaný rozvoj CR v regióne nebude postačovať a bude potrebné ich sieť rozšíriť. S tým súvisí aj potreba zvyšovania kvality poskytovaných služieb návštevníkom.

Kysuce Región Kysuce tvoria dva okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto, rozloha regiónu je 935 km2 a na území je 126 tis. obyvateľov, t.j. ide o región s relatívne nízkou hustotou osídlenia (7,4 tis./1 km2), 70 % rozlohy regiónu tvoria chránené územia, z čoho vyplýva, že región disponuje množstvom prírodným zdrojov rozvoja CR, tieto však musia byť využívané na základe rešpektovania požiadaviek ochrany prírody a je nevyhnutné na týchto územiach prijať zónovanie rozvoja CR, V regióne sú viaceré zdroje minerálnych vôd, siričité pramene v Ochodnici a Bukove a preto je potrebné vypracovať komplexnú štúdiu využitia týchto zdrojov aj pre rozvoj CR,

107

Z hľadiska klimatických podmienok má región podmienky najmä pre zimný CR, celoročné využívanie si vyžaduje investície do indoorových ale aj outdoorových aktivít CR. V regióne sa nachádza 10 zimných stredísk, pričom najväčšiu úroveň dosahuje stredisko Oščadnica – Veľká Rača, vďaka ktorému sa Kysuce stali známymi na trhu CR. Úroveň vybavenosti ostatných stredísk je rozdielna, v budúcnosti je potrebné venovať pozornosť skvalitneniu ich vybavenosti, najmä pokiaľ ide o služby – úprava zjazdových tratí, parkovanie, prístup do strediska, úschovne batožín, verejné WC, školy lyžovania a snowboardingu, stravovacie služby, požičiavanie športových potrieb, bezpečnosť pre návštevníkov stredísk. Región má veľmi dobre podmienky aj pre bežecké lyžovanie, väčšina tratí však nie je udržiavaná. Hydrologické podmienky nie sú vhodné pre výraznejší rozvoj vodných športov, výnimkou je rieka Kysuca, Región disponuje bohatstvom flóry a fauny, je zalesnený a preto má podmienky pre aktivity CR ako napríklad pozorovanie vtáctva, lesnej zvery, regulované poľovníctvo, prechádzky a turistika, poznávanie prírody. Tento potenciál nie je dostatočne informačne prístupný pre turistov, na území regiónu sa nachádzajú len 3 náučné chodníky Región Kysuce je atraktívny vďaka kopaničiarskemu osídleniu, významnou atraktivitou je Múzeum Kysuckej dediny vo Vychylovke a historická lesná úvraťová železnica Nová Bystrica – Vychylovka. Tieto atraktivity sú otvorené v letnej turistickej sezóne, v regióne je relatívne obmedzený počet kultúrno-historických pamätihodností v porovnaní s inými regiónmi Slovenska Väčšinu kultúrnych podujatí organizuje Kysucké osvetové stredisko, ide predovšetkým o folklórne podujatia a prezentáciu remesiel od mája do augusta. Väčšina podujatí sa organizuje v Čadci, Ochodnici a Oščadnici. Región má veľmi dobre podmienky pre cykloturistiku, trasy však nie sú vyznačené v priestore, ich povrch nie je vždy upravený, často sa križujú s turistickými chodníkmi, vedú po dopravných komunikáciách s nevyznačeným zeleným pásom pre cyklistov. Trasy sú viackilometrové a chýbajú kratšie trasy s možnosťou štartu a cieľa v jednom mieste. V regióne nie sú požičovne bicyklov a absentujú aj ďalšie služby pre cykloturistov (odpočívadlá, pitné fontánky a iné.) V regióne bol vytvorený nový produkt CR „Drotárska cesta v Javorníkoch, ktorá vedie cez 6 obcí regiónu. Tento produkt však nie je komercionalizovaný, chýbajú remeselné dielne s prezentáciou výroby drotárskych výrobkov, výučba drotárstva pre návštevníkov, možnosť zakúpiť si remeselné výrobky v uvedených dielňach, Región má relatívne hustú sieť turistických chodníkov pre náročných aj menej náročných turistov, viaceré turistické chodníky sa v zime využívajú pre bežecké lyžovanie, ale problematická je ich pravidelná údržba a priestorový systém značenia V regióne Kysuce sa v roku 2006 nachádzalo len 55 ubytovacích zariadení, z nich 87,3 % v okrese Čadca. V tomto okrese vzrástla kapacita ubytovacích zariadení v porovnaní s rokom 2001 o 50 %, pričom na území okresu Kysucké Nové Mesto sa stav v sledovanom období nezmenil. Priemerné ročné využitie ubytovacích kapacít v celom regióne je však veľmi nízke, pohybuje sa len okolo 13 %, čo je hlboko pod celoslovenský priemer Rast kapacít možno v blízkej budúcnosti očakávať v stredisku Oščadnica – Veľká Rača vzhľadom na plánovanú výstavbu apartmánových bytov. V budúcnosti na základe oficiálnych štatistických ukazovateľov možno konštatovať, že nie je v regióne nevyhnutné zvyšovať ubytovaciu kapacitu, ale je potrebné zvyšovať kvalitu a štandard poskytovaných služieb a rozširovať ponuku atraktivít tak, aby sa zvýšilo využívanie už existujúcich ubytovacích zariadení v regióne. V regióne Kysúc sa nachádza relatívne veľký počet organizácií a združení (12), ktorých činnosť buď priamo alebo nepriamo súvisí s rozvojom CR. Ich činnosť je potrebné v záujme dosiahnutia synergických efektov koordinovať. Na území regiónu sa nachádzajú len 3 TIK-y – Čadca, Veľká Rača, Tuzovka. Tak ako v iných regiónoch Slovenska, aj na Kysuciach chýba organizácia CR, ktorá by koordinovala rozvoj CR v regióne a zabezpečovala marketingové aktivity, školenia pre podnikateľov a implementáciu regionálnych stratégií a plánov rozvoja CR.

108

Región Kysuce ako cieľové miesto CR nemá jednotný marketing, značku a logo, ktorými by sa prezentoval na trhu CR, región sa v posledných rokoch dostal do povedomia vďaka stredisku Veľká Rača – Oščadnica a jeho marketingovým aktivitám. Veľkou príležitosťou pre rozvoj regiónu aj v CR je vstup Slovenska do Schengen – u, existencia budov na hraničných priestoroch, ktoré by sa potenciálne dali využiť po rekonštrukcii na účely CR (regionálne informačné strediská, strediská prezentujúce tradičné remeslá ap.). Región Kysuce z hľadiska súčasného rozvoja CR patrí medzi menej rozvinuté regióny, avšak s vysokou kvalitou prírodných zdrojov, relatívne zachovalým dedinským spôsobom života a doposiaľ výrazne nenarušeným masovou účasťou na CR. Vzhľadom na kvalitu zdrojov a vysoký podiel rozlohy chránených území je potrebné CR rozvíjať plánovite, postupne a na princípoch trvalo udržateľného rozvoja. Aj v budúcnosti možno očakávať, že najvýznamnejším segmentom trhu v regióne budú obyvatelia Bratislavy, návštevníci z Moravy a Poľska vzhľadom na lokalizáciu regiónu. Príležitosťou pre región je dobudovanie cestnej siete smerujúcej do Poľska a výstavba diaľnic.

Liptov V rozlohe a počte obyvateľov tvorí Liptov približne jednu tretinu rozlohy a počtu obyvateľov Žilinského kraja. Má výhodnú polohu z hľadiska dostupnosti z najpočetnejších príjazdových trhov – Čiech a Poľska. Je vzdialený 40 minút od medzinárodného letiska Poprad a výborne vnútro-regionálne dostupný vďaka dialnici D1, ktorá región križuje. Z hľadiska počtu návštevníkov je najnavštevovanejším regiónom Žilinského kraja, pričom jeho návštevnosť zaberá takmer polovicu návštevnosti kraja (48%). Návštevnosť medzi rokmi 2001-2006 vzrástla o 38% (o 336 tis. návštevníkov, z toho 195 tis. pochádzalo zo zahraničia), Je označovaný za región s najmalebnejšími scenériami vďaka pohoriam Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Chočské vrchy a Veľká Fatra. Podobne ako Tatry, Bratislava, Kysuce a Horehronie má pre SR medzinárodný význam. Na svojom území má najväčší počet chránených prírodných oblastí na Slovensku a 50% rozlohy územia zaberajú lesy, ale chýbajú trvalo udržateľné prístupy riadenia regionálneho CR. Disponuje geotermálnym bohatstvom využiteľným v kúpeľníctve a trávení voľného času (aquaparky). Na jeho území sa nachádza najnavštevovanejší, verejnosti prístupný jaskynný systém na Slovensku. Vyznačuje sa dostatkom slnečných dní a dní so snehovou pokrývkou, no najviac zrážok spadne v mesiacoch júl a august, počas letnej sezóny a počet dní s maximálnou teplotou vzduchu nad 25 °C je len 30-35 dní ročne. V regióne je nevybudovaná integrujúca nekomerčná infraštruktúra CR. Disponuje najväčším počtom národných kultúrnych pamiatok v kraji a vzácnymi sakrálnymi pamiatkami so stredovekými nástennými maľbami. Je historicky bohatým územím, o čom svedčí početná sieť archeologických nálezísk. Na území regiónu sa nachádza jediná UNESCO pamiatka v kraji – osada ľudovej architektúry Vlkolínec. Liptovské múzeum v Ružomberku s Múzeom liptovskej dediny v Pribyline je múzeum roka 2005 a Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši galériou roka 2006. V regióne je organizovaný najväčší slovenský medzinárodný folklórny festival Východná. Regionálne tradície (liptovskí murári, pribylinskí pltníci, hybský Pacho, skon Jánošíka, mikulášske garbiarstvo, malužinskí mediari, ľubčianske gelety, liptovská bryndza, Bitka pri Švihrove, ovčiarstvo, banská tradícia) sú málo využité v produktoch CR.

109

Produkt návštevy hradov a kaštieľov v Liptove nie je vybudovaný - Liptovský hrad (najvyššie položený hrad na Slovensku), hrad Likavka, hrad a kaštieľ Liptovský Hrádok (dnes hotelové zariadenie), Liptovský Ján s 10 renesančnými, barokovými a klasicistickými kaštieľmi. Región má najväčší 45% - ný podiel na počte lôžok Žilinského kraja (bez zmeny od roku 2001). Priemerná cena na deň a lôžko predstavuje 487 Sk, pričom na súkromí to je 250 Sk, v hoteloch a kempingoch 541 Sk a v penziónoch 515 Sk. Priemerne turisti strávia v regióne 3,8 dňa. 58% návštevníkov regiónu preferuje hotelové ubytovanie a 11 % ubytovanie v penziónoch. Ubytovacie kapacity sú priemerne využité na 36% (hotely na úrovni 54%, penzióny 32%, ubytovávatelia na súkromí 15%). Počet ubytovacích zariadení rastie najmä na súkromí (Bešeňová, Liptovský Trnovec, Liptovská Ondrašová, Pavčina Lehota, Demänová), Inštitucionálne zázemie cestového ruchu regiónu tvorí 8 TIK-ov (Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Bešeňová, Demänovská dolina, Malino Brdo, Vlkolínec), 4 miestne združenia CR (Demänová – Bodice, Pavčina Lehota, Vitajte na Liptove, Jánska dolina), 2 regionálne rozvojové agentúry (LRRA, RRAL) a 7 mikroregionálnych združení (L.Mara, Baranec, Belá, L. Ján a okolie, Partizánska Ľupča – Bešenová, Bocianska dolina, Žiarska dolina), Od apríla 2008 existuje v regióne záujmové regionálne združenie CR Liptova – Klaster Liptov, ktoré bude plniť úlohu regionálneho koordinátora CR v súlade so strategickým dokumentom na riadenie CR v regióne Liptova. Produkt CR Liptova je známy vďaka Jasnej, aquaparku Tatralandia (2. najnavštevovanejšia atrakcia na Slovensku – 650 000 návštevníkov), Liptovskému Jánu, Thermal Parku Bešeňová (5. najnavštevovanejšia atrakcia na Slovensku – 400 000 návštevníkov), múzeu Liptovskej dediny v Pribyline, folklórnemu festivalu Východná. Marketing CR regiónu suplujú podnikateľské subjekty v regióne a je v ňom málo inovácií. Meno regiónu Liptov je na trhu CR známe, ale chýba jednotná značka regiónu v CR a jednotný imidž regiónu. Región je málo prezentovaný na medzinárodných veľtrhoch a výstavách CR,

Orava Región Orava ako cieľové miesto CR sa rozprestiera na rozloha 1 661 km2 a na území 3 okresov je evidovaných 125 000 obyvateľov. Región disponuje relatívne veľkým počtom prírodných zdrojov a kultúrno – historidkých zdrojov rozvoja CR. K najvýznamnejším prírodným zdrojom patria Roháče a Oravská priehrada a minerálne a termálne podzemné pramene (Oravice, Slaná Voda). Charakteristickou črtou kultúrno – historického potenciálu je predovšetkým bohatstvo a zachovanie ľudovej kultúry a pamiatky vzťahujúce sa k významným osobnostiam slovenskej literatúry. Región Orava patrí k relatívne menej navštevovaným regiónom Slovenska, čo na jednej strane prispieva k rozvoju doposiaľ nemasových foriem CR a k obmedzenému negatívnemu vplyvu CR na kvalitu zdrojov. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité rozvoj CR v regióne dôsledne plánovať a koncepčne riadiť s cieľom zachovania existujúcich zdrojov. K regionálnym mestám Oravy patria Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín, k miestam sústredeného CR patria Oravský Podzámok, Zázrivá, Oravská Lesná, Zuberec, Podbiel, Habovka, Vitanová, Oravice s geotermálnym vrtom, Oravská priehrada, Kubínska hoľa. Produkt CR je rôznorodý, umožňuje uspokojovať potreby mnohých segmentov trhu, v súčasnosti najmä menej solventných návštevníkov, čomu región prispôsobuje aj cenovú hladinu služieb (ubytovanie). Región ponúka produkty vidieckeho CR (Dlhá nad Oravou, Oravská priehrada, Vasiľov, Zuberec, Zakamenné, Vitanová, Oravská Lesná, Zakamenné) s relatívne veľkou ponukou ubytovania v súkromí a zachovanou tradičnou výrobou. Tento produkt, najmä tradičná výroba a remeslá ako tkáčstvo, výroba tradičných oravských

110

syrov a korbáčikov ai., nie je dostatočne prezentovaný pre turistov. Výnimku tvorí len skanzen v Zuberci, kde sa uvedené remeslá prezentujú. V regióne chýbajú expozície a tvorivé dielne, kde by remeselníci priamo pred očami návštevníkov videli ukážky remesiel a poprípade sa ich mohli aj učiť. Vzhľadom na významný regionálny produkt, vďaka ktorému sa Orava stala známa na Slovensku – Oravské korbáčiky . Treba uvažovať nad zriadením celoročnej expozície – múzeum, prezentácia výroby a predaj výrobkov v tomto regióne. Región disponuje relatívne hustou sieťou turistických chodníkov a cyklotrás. V prípade cyklotrás absentujú kratšie okruhy, s nástupným a cieľovým miestom v jednom bode. Cyklotrasy vo väčšine prípadov vedú aj po turistických trasách (kolízie s turistami), cestách druhej a tretej triedy (kolízie s motorovými vozidlami), tieto trasy sú len vyznačené smerovkami, popísané v sprievodcoch, ale absentuje ich vyznačenie (zelené pásy, resp. osobitný pruh pri cestných komunikáciách) a bezpečná povrchová úprava V regióne chýbajú požičovne bicyklov a služby pre cyklistov. V regióne Orava sa nachádza 46 kultúrno – historických pamätihodností a prednosťou regiónu je typická ľudová architektúra (Podbieľ, Zuberec). Osobitné čaro regiónu dodávajú kaštiele a kúrie. K prioritám záchrany pamiatok by mala patriť rekonštrukcia Kubíniovského kaštieľa zo 17. stor. vo Vyšnom Kubíne a v súčasnosti nedostatočne zachovaná historická časť – objekt pri hoteli Orava v Oravskom Podzámku, ktorý patrí Oravskému hradu. Zachovanie tradičnej ľudovej architektúry je v súčasnosti ohrozené, v regióne sa používajú rôznorodé stavebné materiály, nové stavby v mnohých prípadoch nerešpektujú svojim dizajnom tradície regiónu. Preto je nevyhnutné v územno – plánovacích dokumentoch vypracovať záväzné štandardy dizajnu stavieb – výška budov, maximálne 4 poschodia, čím sa zachová charakter otvorených priestorov, tradičný tvar striech a farba použitej strešnej krytiny ako minimálne štandardy, používanie dreva ako stavebného materiálu apod. Kultúrno – historické pamiatky nie sú informačne dostupné, bolo by vhodné vytvoriť poznávaciu trasu po regióne so systémom priestorového značenia a vhodnými mapami, ako navštíviť tieto pamiatky na bicykli, autom ap. Región Orava a najmä jeho kultúrno-osvetové stredisko usporadúva relatívne veľký počet podujatí zameraných najmä na prezentáciu folklóru a podujatí zameraných na tradície slovenskej kultúry. Väčšina podujatí sa organizuje v mesiacoch júl a august, pričom ide o spolu až o 10 podujatí. Bolo by vhodné uvedené podujatia koordinovať a zvážiť ich počet, skôr uprednostniť menej podujatí s vyššou úrovňou kvality poskytovaných služieb pre návštevníkov a rozsahom sprievodných podujatí. Región Orava má veľmi dobré podmienky pre zimné športy, najmä vďaka vhodným klimatických podmienkam. Je tu 7 lyžiarskych stredísk a lyžiarske vleky v obciach. K perspektívne sa rozvíjajúcim patria najmä Oravice a Kubínska hoľa. V strediskách je treba zlepšovať najmä služby verejných hygienických zariadení, stravovacích zariadení, požičovní športových potrieb, úschovne batožín, škôl lyžovania a snowboardingu, bezpečnosti na zjazdovkách a vzhľadom na to, že väčšina návštevníkov prichádza autom, dostatočne veľkým priestorom na parkovanie. Vo viacerých strediskách je problematický prístup do strediska, tento problém sa dá riešiť systémom ski busov, ktoré by mali premávať po regióne v zimnej sezóne a spájať strediská Oravice, Kubínska hoľa, Kuzmínovo, Roháče – Spálená, Zuberec – Janovky a ďalšie. Tento systém by mal byť sprevádzaný aj regionálnymi lyžiarskymi lístkami. V strediskách je potrebné zabezpečiť aj webové kamery a cez TV zabezpečovať živé vysielanie zo stredísk. V regióne sú veľmi dobre podmienky pre bežecké lyžovanie, žiaľ väčšina tratí nie je pravidelne udržiavaná a upravované pre turistov. V regióne je 4 737 lôžok v ubytovacích zariadeniach nižšieho štandardu, čo je 16 % kapacity ŽSK Žilina. Skutočná kapacita lôžok je oveľa väčšia vzhľadom na relatívne veľký počet zariadení ubytovania v súkromí. Prevažujú malokapacitné zariadenia a kvalitné penzíóny, čo je v súlade s európskym trendom rastúceho záujmu návštevníkov o malokapacitné tradičné a autentické ubytovacie služby. Kvalita služieb je však rôznorodá, čo sa prejavuje aj v relatívne nízkej cenovej hladine služieb. Kapacita sa v priebehu posledných 5 rokov výrazne nezmenila, pričom mierny rast kapacít sledujeme v okrese Tvrdošín. V budúcnosti je potrebné zabezpečovať pravidelné školenia pre prevádzkovateľov ubytovacích zariadení a ubytovateľov v súkromí s cieľom

111

oboznamovať ich s možnosťami zvyšovania kvality, legislatívou v oblasti podnikania a pripraviť ich v roku 2008 na vstup do Eurozóny. Najväčším problémom regiónu je inštitucionálne usporiadanie CR. Je tu relatívne veľký počet združení CR, ktoré však nevykonávajú v plnej miere svoju činnosť, v regióne absentuje jedna organizácia, ktorá by bola zodpovedná za rozvoj CR, najmä za implementáciu stratégie, zabezpečovala by jednotný marketing regiónu – jeden web, prezentácia, propagácia, logo a slogan regiónu a dizajn manuál pre propagačné prostriedky, školenia pre podnikateľov v CR, zabezpečovanie priestorového informačného systému, tvorby propagačných prostriedkov ap. S vyššie uvedeným problémom súvisí aj súčasná úroveň marketingu regiónu. Relatívne veľa webových stránok s nekomplexnými informáciami, neprofesionálne preklady do cudzích jazykov, zložité vyhľadávanie informácií, žiadna značka a slogan regiónu na trhu CR, snaha oddeliť v propagácii Hornú a Dolnú Oravu, čo je v súčasnej dobe informačných technológií a zlepšujúcej sa dopravnej dostupnosti kontraproduktívne, je nutné, aby návštevník vnímal región ako celok. Základom pre tvorbu regionálnej webovej stránky môže byť webová stránka Zubereckej informačnej kancelárie, ktorá je zo všetkých spracovaná najprofesionálnejšie. Uvedená stránka by mala byť napojená aj na centrálny web SR – www.slovakiatravel.com Strediská Oravice a Kubínska hoľa majú rovnako dobrú úroveň spracovania webu. V regióne Orava sa nachádzajú 6 funkčných TIK-ov (Dolný Kubín, Trstená, Zuberec, Tvrdošín, Zázrivá a CS TOURS s.r.o. Tvrdošín), TIK v Námestove bol zatvorený, hoci mal v minulosti veľmi dobrú úroveň. Vzhľadom na skutočnosť, že SR sa stala súčasťou Shenghenu a na dobudovanie rýchlostnej komunikácie smerujúcej do PĽR, treba bývalé budovy na hraničných priechodoch využiť na budovanie regionálnych informačných centier, kde by návštevník hneď po príchode na územie SR dostal komplexné informácie nielen o regióne, ale aj o SR ako mieste CR. Vzhľadom na dopravné zaťaženie obce Podbieľ kamiónovou dopravou a na hodnotu existujúceho tradičného osídlenia v obci, je potrebné opäť prehodnotiť projekt dopravného obchvatu tejto obce, z ktorej by sa potenciálne mohlo stať pokojné a útulné stredisko s tradičnými hodnotami oravského regiónu.

Turiec Z hľadiska počtu návštevníkov je Turiec tretím najnavštevovanejším regiónom Žilinského kraja, pričom jeho návštevnosť zaberá 11% návštevnosti kraja, s medziročným poklesom návštevnosti v období 2001-2006 o 7 %. Z dlhodobého výhľadu je regiónom s medzinárodným, zo strednodobého s národným významom. Je najbližšie dostupným regiónom na letisko Sliač a dostupné je aj letisko Žilina-Hričov. Prístup do regiónu komplikuje úsek Strečno na trase Žilina – Martin a tri horské prechody (Šturec, Kremnické bane, Vyšehradné) najmä v zimných mesiacoch. Vnútro-regionálne je región nedostatočne dostupný, Turčianska kotlina uzavretá hrebeňom Malej a Veľkej Fatry, Kremnickými vrchmi a pohorím Žiar je označovaná za turčiansku záhradku s 30 dolinami s flórou a faunou jedinečného výskytu. Región disponuje výbornými podmienkami pre rybolov a bohatstvom minerálnych vôd (33 kyseliek), z toho tri sú plnené (Fatra, Budiš, Kláštorná). Národný park Veľká Fatra na území regiónu sa vyznačuje výskytom 500-600 ročných stromov a najväčším náleziskom tisa obyčajného v Európe. Región je obľúbeným miestom pešej turistiky (50 turistických chodníkov v dĺžke 460 km) a cykloturistiky (32 značených cyklotrás v dĺžke 400 km). Mesto Martin je vyhlásené za Centrum národnej kultúry Slovákov.

112

Slovenské národne múzeum v Martine zastrešuje 7 múzeí, vrátane Múzea slovenskej dediny, ktoré sa vyznačuje najväčšou expozíciou objektov ľudovej architektúry na Slovensku a ročne ho navštívi 54 000 návštevníkov (Top Trend 33. miesto), V produkte CR sú nedostatočne využité jedinečné prvky regiónu (zemianske a literárne dedičstvo, salašníctvo, olejkárstvo), jedinečné kultúrne pamiatky - hrady (Sklabinský hrad, Blatnický hrad, Znievsky hrad), kaštiele rozmanitých architektonických slohov, honosné vidiecke kúrie zemianskeho pôvodu, sakrálne pamiatky, ako aj obce s bohatou tradíciou - Kláštor pod Znievom a Necpaly. Priemerná cena na deň a lôžko v regióne predstavuje 362 Sk; pričom cena ubytovania v súkromí 342 Sk, v hoteli 656 Sk a v penzióne 790 Sk. Priemerná dĺžka pobytu v regióne predstavuje 4,6 dňa, pričom v okrese Turč. Teplice až 6,4 dňa. Priemerné využitie ubytovacích kapacít v regióne predstavuje 32,6%. V regióne existuje málo ubytovacích zariadení zaraditeľných do ponuky cestovných kancelárií, Región navštívi trojnásobný počet domácich návštevníkov oproti návštevníkom zo zahraničia, V regióne je aktívny nadpriemerný počet organizácií usmerňujúcich regionálny rozvoj a jeho inštitucionálny rámec tvoria 4 TIK-y (Martin, Turčianske Teplice, Jasenská dolina, Valčianska dolina), 4 združenia CR, 2 regionálne rozvojové agentúry (Region. rozvoj. agentúra Turiec, Region. poradenské a informačné centrum Martin), 4 mikroregionálne združenia (Turčiansko-Čremošniansky, Lúčanská Malá Fatra, Turčiansko-VážskoFatranský, Veľká Fatra) Chýba regionálny koordinátor CR a marketingu CR. Zo spoločnej iniciatívy regionálnych lyžiarskych stredísk sú prevádzkované regionálne ski busy a zavedený je aj jednotný regionálny ski pas. V CR existuje málo nosných produktov (Snowland Valčianska dolina, Jasenská dolina, Martinské hole, kúpele Turčianske Teplice, mesto Martin), pričom nosné produkty nie sú prepojené so službami v okolí a nekomerčnou infraštruktúrou CR. Mesto Martin podalo kandidatúru na Európske hlavné mesto kultúry. Informačné portály o Turci sú málo známe u turistov a vyznačujú sa nesúrodosťou publikovaných informácií. Meno regiónu nie je známe na trhu CR, chýba značka regiónu a jeho jednotný imidž. Chýba jednotný systém značenia a doplnkovej infraštruktúry CR

113

1.3 PRIESKUM

A ANALÝZA Z EXISTUJÚCICH ŠTÚDIÍ K ROZVOJU ROZVOJOVÝCH A ÚZEMNÝCH PLÁNOV SO ZAMERANÍM NA CR

CR,

1.3.1 PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SR (2006) Typ dokumentu vládny dokument

Charakteristika dokumentu Programové vyhlásenie Vlády SR, ktorá nastúpila v roku 2006 sľubuje, že Vláda prehodnotí „Stratégiu rozvoja CR Slovenskej republiky do roku 2013“ a pripraví komplexnú legislatívu pre zabezpečenie realizácie štátnej politiky rozvoja CR s prihliadnutím na inštitucionalizáciu tohto odvetvia. V úvode dokumentu sa konštatuje, že stratégia do roku 2013 z roku 2004 nebrala do úvahy nový sociálny rozmer európskych dokumentov o CR (sociálny turizmus), ani politiku trvalo udržateľného rozvoja ako ani fakt, že cestovný ruch je u nás stále významnejšou súčasťou spotreby obyvateľstva.

Východiská dokumentu Vláda SR plánuje využiť motivačné ekonomické a finančné nástroje a podporiť investície do CR, hotelierstva, ako aj podnikateľské subjekty zamerané na aktívny CR. Osobitnú pozornosť bude venovať chráneným územiam a národným parkom, s cieľom podporiť zodpovedný CR v týchto oblastiach. Prioritnou oblasťou bude rozvoj vidieckych oblastí prostredníctvom pôdohospodárstva, čo by v kombinácii s podporou vidieckeho turizmu malo viesť k trvalo udržateľnosti a vyváženosti rozvoja regiónov.

1.3.2 ŠTÁTNA POLITIKA CESTOVNÉHO RUCHU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Typ dokumentu národný dokument schválený

Charakteristika dokumentu Štátnou politikou cestovného ruchu v Slovenskej republike je potrebné chápať cieľavedomé (programové) ovplyvňovanie vývoja CR prostredníctvom zainteresovaných subjektov (nositeľov politiky) a pomocou špecifických nástrojov. Štátna politika cestovného ruchu má prierezový charakter, nakoľko jeho realizáciu ovplyvňujú politiky vo viacerých oblastiach (hospodárska politika, sociálna politika, zahraničná politika, vnútorná politika, kultúrna politika, politika životného prostredia, školská a vedecko-technická politika, politika štátu v oblasti propagácie krajiny atď.) Štátna politika cestovného ruchu v Slovenskej republike zabezpečí, aby v súlade s Programovým vyhlásením Vlády SR sa CR stal odvetvím verejného záujmu.

Východiská dokumentu Základným cieľom Štátnej politiky cestovného ruchu Slovenskej republiky je získavanie nových trhov a optimálne uspokojovanie potrieb domácich a zahraničných návštevníkov v CR v trvalo udržateľnom prostredí tak, aby sa zabezpečila a zlepšila kvalita života domáceho obyvateľstva a aby z neho malo národné hospodárstvo čo najväčší úžitok. Pri napĺňaní tohto cieľa treba podporovať účasť domáceho obyvateľstva na CR a zároveň rešpektovať únosnosť krajiny a sídiel v nej. Zámerom Štátnej politiky cestovného ruchu v Slovenskej republike je: - zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska a jeho trvalo udržateľný rozvoj - podpora domáceho CR (zavedenie rekreačných šekov) - investičná politika (zákon o investičnej pomoci (investičné stimuly)

114

-

-

-

- zavedenie eura (eliminácia zvyšovania cien) - daňová politika (tvorba zdrojov pre obce a mestá z dane za ubytovanie a z dane z nehnuteľností) - trvalo udržateľný rozvoj CR (podpora foriem CR šetrných k životnému prostrediu) - satelitný účet CR rozvoj zamestnanosti a flexibilita pracovných trhov - reforma stredného odborného školstva - modulový systém ďalšieho vzdelávania obyvateľstva - systém podporných programov (veľkých a malých projektov) z verejných zdrojov a inovatívnych nástrojov pomoci - príspevok CR k sociálnemu rozvoju regionálny rozvoj a rozvoj podnikania - medzirezortný koordinačný orgán - útvary samosprávnych krajov – koordinácia vzniku destinačného manažmentu, koordinácia tt tvorby produktu CR - zákon o združeniach CR, - zonácia územia národných parkov - certifikácia služieb (produktov) a zavádzanie systémov kvality - koncepčné a strategické dokumenty CR prezentácia a propagácia Slovenska - marketingová stratégia SACR - novelizácia zákonov č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní a zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr

1.3.3 NOVÁ

STRATÉGIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU

SLOVENSKEJ

REPUBLIKY DO

ROKU 2013

Typ dokumentu národný dokument schválený

Charakteristika dokumentu V analytickej časti strategického dokumentu rozvoja cestovného ruchu v SR sa pozornosť venuje medzinárodným súvislostiam a trendom vývoja odvetvia, popisu východiskovej situácie stavu hospodárstva a CR na Slovensku, prepojenosti tohto strategického dokumentu s dokumentom „Regionalizácie CR v SR“ (2003), prehľadu podporných nástrojov rozvoja CR a popisu prírodného a kultúrneho potenciálu ako hlavných atraktivít CR, kde sa konštatuje, že „z hľadiska kontinentálnej polohy a rozmanitosti turistických atraktivít je Slovensko podobné vnútroeurópskym krajinám, ako je Rakúsko a Švajčiarsko“.

Východiská dokumentu pre CR Rozmanité turistické atraktivity sa podľa tohto dokumentu prepájajú s nosnými formami CR, ktorými sú: letný CR - pobyty pri vode a v prírode, zimný CR spojený s lyžovaním, kultúrno-poznávací CR, kúpeľný a zdravotný CR. V rámci pobytu pri vode sa kladie dôraz na budovanie aquaparkov a financovanie prieskumných vrtov zo štátnych zdrojov. Zimný CR si kladie za cieľ dobudovať existujúce strediská CR z dôrazom na zasnežovanie. Orientovať sa treba hlavne na hostí z tých krajín, kde nie sú veľké možnosti na lyžiarske vyžitie a ich obyvatelia až na výnimky väčšinou nepatria do kategórie náročných lyžiarov, t.j. krajiny V4 + Rusko a Ukrajina a Pobaltské krajiny. Dobudovanie infraštruktúry kúpeľných miest a wellness hotelov vyššieho štandardu si žiada produkt kúpeľného a zdravotného CR. Mestský a kultúrny CR riešia ako prioritu rekonštrukcie kultúrnych pamiatok, kandidatúru na

115

Európske hlavné mesto kultúry a aktívnu úlohu miest pri budovaní mestského CR. Vidiecky CR rieši hospodársky rozvoj horských a podhorských oblastí. Novinkami v Novej stratégii cestovného ruchu SR do roku 2013 (2006) sú dva nové prístupy k CR: - sociálny CR spojený s vyžitím sociálnych preukazov ako podporného nástroja domáceho CR, - CR využívajúci technické pamiatky - banský CR, ktorý vychádza z bohatej banskej tradície viacerých regiónov a využíva zrekonštruované banské stavby a zariadenia ako turistické atrakcie (skanzeny, múzeá, technické pamiatky, geoparky). SWOT analýza v tomto dokumente uvádza ako slabé stránky: - absentujúci turistický imidž a neznalosť krajiny, - nedobudovanú dopravnú infraštruktúru, - vysoký podiel jednodňových a tranzitných návštevníkov, - nedostatok cestovných kancelárií v oblasti DCR a ACR, - nedostatočnú starostlivosť o kultúrne pamiatky, - nevyhovujúca kvalita horských dopravných zariadení, - nedobudovanú sieť miestnych a regionálnych združení a informačných kancelárií, - živelnosť v rozvoji CR na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, - nedostatok komplexných turistických produktov, - neexistenciu satelitného účtu CR, - nedokonalú a nejednotnú štatistickú evidenciu. Ako príležitosti uvádza SWOT analýza: - objavovanie destinácie Strednej a východnej Európy, - stimulácia stredných vrstiev obyvateľstva k účasti na DCR, - rastúci počet víkendových ciest v EÚ, - príspevok CR k stabilizácii ekonomiky. Naopak hrozby, ktoré analýza popisuje sa týkajú: - nepripravenosti a neexistencie plánov rozvoja CR v regiónoch a cieľových miestach, - poklesu dopytu v DCR, - zaostávajúceho vedomia zachovania prírodných hodnôt a ochrany životného prostredia, - podceňovania ľudského faktora a profesionálnej prípravy zamestnancov.

Ciele dokumentu v oblasti CR Za dôležitý moment označený v Novej stratégii cestovného ruchu SR do roku 2013 sa považuje: - prijatie zásad štátnej politiky CR, - systematická príprava koncepčných a rozvojových dokumentov zameraných na stratégiu rozvoja CR v obciach a regiónoch, - spracovanie novej koncepcie propagácie Slovenska s dôrazom na spolupodieľanie sa na tvorbe novej koncepcie značky „country brand“ Slovensko, - zlaďovanie študijných plánov odborných škôl s potrebami praxe a rekvalifikácia na práce v službách. - od roku 2001 neriešená úprava legislatívneho rámca pre vznik a financovanie Združení CR - zriadenie satelitného účtu CR (6-ročné oneskorenie v plnení úloh zadaných strategickým dokumentom v roku 2001). Dokument ďalej rieši zastavenie odchodu mladých ľudí z vidieka využívaním vidieckych usadlostí ne rekreáciu, prispôsobenie metodiky štatistických výskumov v zmysle skúseností krajín EÚ, OECD a UNWTO s rozvinutým CR, aby sa získali podklady na kvalifikované rozhodovanie. Upravuje smerovanie štátnej podpory do regiónov a cieľových miest prioritného záujmu, zapájanie miestnych a regionálnych orgánov štátnej správy a

116

samosprávy do riadenia CR. V stratégii sa objavuje často diskutovaná téma v najväčšej a najznámejšej destinácii Slovenska, vo Vysokých Tatrách a to téma ukončenia prác na zonácii územia aj pre potreby rozvoja CR. Strategický cieľ je definovaný nasledovne: „Zvyšovať konkurencieschopnosť CR pri lepšom využívaní potenciálu, so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí“. Vychádzajúc zo strategického cieľa boli zadefinovaných 5 špecifických cieľov: - posilnenie postavenia odvetvia v národnom hospodárstve, - zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa, - zvýšenie objemu pobytového CR, - zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov, - podpora tvorby nových pracovných príležitostí v odvetví. Celkovo bolo v strategickom dokumente definovaných a pridelených 34 úloh, pričom zodpovednosť za plnenie bola priradená 6 ministerstvám a v 11 prípadoch VÚC. Zodpovednosti v 12 prípadoch (34%) sú stanovené viac ako jednému subjektu. Z tejto analýzy vyplýva, že plnenie tohto strategického zámeru bude náročné na koordináciu. Stratégia definovaná na obdobie 7 rokov nevenuje pozornosť monitorovaniu a hodnoteniu realizácie stratégie, prípadne prispôsobovaniu zmeneným podmienkam v dlhodobom horizonte.

1.3.4 REGIONALIZÁCIA CR V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Typ dokumentu národný dokument schválený

Charakteristika dokumentu V roku 2003 bol pre potreby tvorby strategických dokumentov CR spracovaný dokument „Regionalizácia CR v Slovenskej republike“ označovaný za podporný a indikatívny dokument pre potreby tvorby koncepcií a strategických dokumentov rozvoja CR na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Jeho praktické využitie sa predpokladá pri spracovávaní územnoplánovacej dokumentácie, ako podklad pri čerpaní a smerovaní štrukturálnych fondov, v príprave marketingových stratégií a podnikateľských a investičných zámerov v CR. Na tento dokument sa odvoláva aj nová Národná stratégia CR na roky 2007 – 2013 schválená v máji 2007. Regionalizácia CR v SR definuje potenciál CR v jednotlivých regiónoch CR na Slovensku a následne navrhuje nosné aktivity a formy CR.

Východiská dokumentu pre cestovný ruch Dokument slúži na zhodnotenie potenciálu CR pri zohľadnení dispozícií rozvoja daných lokalizačnými a realizačnými faktormi. Pričom za lokalizačné faktory sa považuje prírodný a historicko-kultúrny potenciál. Realizačnými predpokladmi sú vybavenosť územia infraštruktúrou CR (ubytovacie a reštauračné zariadenia, informačné centrá) a komunikačná dostupnosť obce (cestná sieť, dĺžka cyklochodníkov a turistických chodníkov). Pri uvedenom hodnotení sa využíva valorizačná metóda. Hlavnou zásadou je, že v regiónoch nemožno potenciál rozvíjať naraz a ani všetky regióny nemožno rozvíjať rovnakým tempom, ale na základe priorít. Porovnáva rozvojové možnosti CR v jednotlivých regiónoch Slovenska a na ich základe ich zaraďuje do kategórií zohľadňujúcich rozvojové priority – najvyššia (A), vysoká (B), stredná (C) a nižšia (D). Pri hodnotení potenciálu regiónu bol využitý základný metodický prístup prevzatý z Ústavu územného rozvoja Brno v prácach „Hodnotenie potenciálu CR ČR“ a „Potenciál CR - územne obmedzujúce a podporujúce faktory“. Potenciál bol rozčlenený na jeho prirodzené časti, homogénne aktivity CR v území. Aktivity boli rozčlenené na tri hlavné oblasti: 1. aktivity viazané na prírodné prostredie (pobyt a rekreácia pri vode, pri termálnej vode, vodné športy, vodáctvo, pešia turistika, pobyt v lesnom prostredí, pobyt na vidieku, cykloturistika, zjazdové lyžovanie, bežecké lyžovanie, turistika na lyžiach, návšteva jaskýň, horolezectvo, paragliding, rybolov, poľovníctvo),

117

2. 3.

aktivity viazané na človekom vytvorené prostredie s dlhodobou fixáciou – objekty stavebnej činnosti (kultúrne a historické pamiatky, pobyt v kúpeľoch, zariadenia CR, informačné kancelárie), aktivity viazané na organizačné predpoklady a permanentnú aktivitu (účasť na konferenciách, výstavy a veľtrhy, návšteva kultúrnych podujatí, návšteva múzeí a galérií, poznávanie miestnych tradícií, športové aktivity).

Potenciál regiónu bol hodnotený z dvoch časových hľadísk – strednodobého (do 5 rokov) a dlhodobého (nad 5 rokov), ktorý predpokladá prekonanie deficitov vo vybavenosti infraštruktúrou CR, nakoľko v tomto časovom horizonte je tento deficit prekonateľný, infraštruktúru CR je možné dobudovať. Pre každú aktivitu boli stanovené štyri stupne vhodnosti – základný, priemerný, dobrý a vysoký. Tieto stupne boli určené na základe kritérií zatriedenia do jednotlivých stupňov. Znaky ako autentickosť miesta, mentalita ľudí, atmosféra miesta neboli pri hodnotení zachytené. Hodnota potenciálu bola vyjadrená bodovou hodnotou. Pričom bodové hodnoty sa ešte prenásobovali váhami od 1-10 odlišne pre všetky tri vyššie uvedené oblasti, ktoré zohľadňovali význam jednotlivých aktivít pre región. Význam sa definoval ako podiel aktivity na výkonoch CR ako celku, alebo jeho podiel ako motivujúceho prvku pri rozhodovaní sa o účasti na CR. Údaje boli získané z výberových štatistických zisťovaní a rozhovormi s odborníkmi v danej oblasti. Výsledky boli ešte korigované posúdením intenzity vplyvu faktorov na kvalitu CR, ktoré súvisia najmä s environmentálnymi otázkami: napríklad intenzívne poľnohospodárstvo, ochrana vodných zdrojov, znečistenie ovzdušia, celková kvalita životného prostredia, stupeň ochrany prírody a krajiny, vyšší stupeň pamiatkovej ochrany, dopravná dostupnosť. Potenciál regiónu definuje tento dokument ako súhrn podmienok a predpokladov pre CR v danom území – prirodzenom regióne. Je potrebné si uvedomiť, že potenciál rozvoja ešte nezaručuje rozvoj samotný. Mimoriadne dôležitým faktorom je úloha ľudského faktora – schopnosti, podnikavosť, kreativita, motivácia, efektívna organizácia a celkový prístup miestnych ľudí k rozvoju, čo tento dokument nesleduje. Pri vymedzení regiónov pre potreby tohto dokumentu sa brali do úvahy nasledovné kritériá:2 - podobnosť podmienok o prírodné podmienky – morfológia terénu (horstvá, údolia, doliny, nížiny, vodstvo, flóra, fauna, lesy, prírodné atraktivity ako chránené krajinné útvary) o civilizačné podmienky – druh osídlenia, vzťah sídla k jeho záujmovému územiu, členenia územia (historické celky, administratívno-správne celky, etnické celky), urbanistické a architektonické súbory, tradičná ťažba a výroba, civilizačné atraktivity - geograficko-prírodné hranice - existencia prirodzeného centra ako „jadra“ rozvoja - spoločný historický vývoj v území - dosiahnutý stav CR – výkonnosť odvetvia – podiel na výkonoch CR v SR, dostatočná veľkosť trhu vyjadrená počtom lôžok, význam územia pre CR - analogické funkcie územia pre CR - určitá minimálna veľkosť územia - vnútorné väzby v rámci regiónu, silnejšie ako väzby smerom mimo územia regiónu - predpoklad stotožnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzeným regiónom - predpoklad akceptácie regiónu ako partnera pre štátnu správu a regionálnu samosprávu - spoločný prístup do územia a infraštruktúra - spoločná ponuka CR – jednotnosť a rovnorodosť ponuky, jej spoločné znaky a zameranie, komplexnosť a rozsiahlosť, nezameniteľnosť vo vzťahu k iným regiónom, vzájomné dopĺňanie sa častí ponuky - spoločný dopyt – rovnaké trhy a segmenty pre celý región, resp. jeho časti - schopnosť regiónu samostatne oslovovať trhy a konkurovať iným regiónom - vzťah na zahraničie – predovšetkým spolupráca cezhraničných regiónov 2

Regionalizácia CR v Slovenskej republike, Ministerstvo hospodárstva SR, Odbor CR, 2005, strana 5 - 6

118

-

nedeliteľnosť katastrov obcí rešpektovanie hraníc vyšších územných celkov.

Ciele dokumentu v oblasti CR Na základe vyššie uvedených kritérií vzniklo 21 prirodzených regiónov CR (Bratislavský, Podunajský, Záhorský, Dolnopovažský, Strednopovažský, Nitriansky, Hornonitriansky, Severopovažský, Turčiansky, Oravský, Liptovský, Ípeľský, Gemerský, Horehronský, Pohronský, Tatranský, Spišský, Košický, Šarišský, Hornozemplínsky, Dolnozemplínsky), ktoré sú územne vymedzené katastrálnymi územiami jednotlivých obcí. Identifikované regióny predstavujú prirodzené územné členenie Slovenska. Ako ucelené rozvojové jednotky s vlastnou vnútornou štruktúrou a organizáciou, sú základom pre regionálne zamerané záujmové združenia CR, ktoré prepájajú aktérov verejného a súkromného sektora v záujme podpory rozvoja CR prostredníctvom destinačného marketingu a realizácie neziskových aktivít (TIK, turistických chodníkov, cyklotrás, tematických ciest, podujatí, prieskumov, atď.) Bližší popis 4 regiónov nachádzajúcich sa v ŽSK (Severopovažský, Turčiansky, Oravský, Liptovský) je uvedený v analytickej časti tohto dokumentu, pri analýze jednotlivých regiónov.

1.3.5 PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA ŽSK NA ROKY 2004 – 2006 Typ dokumentu regionálny dokument schválený

Charakteristika dokumentu Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK 2004-2006 (ďalej len PHSR ŽSK) bol základným koncepčným dokumentom regionálneho rozvoja v Žilinskom kraji, ktorý definoval prioritné rozvojové oblasti kraja v daných rokoch.

Východiská dokumentu pre CR PHSR ŽSK v rámci SWOT analýzy špecifikuje vysoký potenciál rozvoja CR v kraji z pohľadu atraktívnosti prírodného prostredia, ako aj geo-morfologickými a klimatickými predpokladmi pre zimné športy, zimnú a letnú turistiku a kúpeľníctvo. Hodnotí, že vzhľadom na prírodné a kultúrne danosti a vytvorené podmienky pre rozvoj CR je ŽSK jeden z najkrajších a najperspektívnejších oblastí Slovenska.

Ciele v oblasti CR Strategickými cieľmi rozvoja kraja definovanými PHSR do roku 2006 bola: 1. koordináciou aktivít a úsilia subjektov regionálneho rozvoja zabezpečiť vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj ŽSK a 2. mobilizácia všetkých dostupných zdrojov (národné, súkromné, regionálne, štrukturálne fondy EÚ) pri realizácii plánu. Pre CR bol v rámci časti “priemysel a služby” stanovený špecifický cieľ: „Využitie prírodného a kultúrno-historického potenciálu krajiny na rozvoj CR a kúpeľníctva“. Tri opatrenia v rámci priority “Rozvoj CR” doslovne kopírovali opatrenia operačného programu Priemysel a služby pre štrukturálne fondy 2004-2006 a. podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry CR vo vlastníctve samosprávy, b. podpora podnikateľských aktivít CR a c. podpora propagácie CR, tvorby informačného systému, databáz CR s využitím nových technológií a internetu).

119

1.3.6 PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA ŽSK NA ROKY 2007 - 2013 Typ dokumentu regionálny dokument schválený

Charakteristika dokumentu Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK“ pre obdobie 2007 - 2013 (ďalej PHSR ŽSK 20072013) je spoločný strednodobý plán samosprávneho kraja a jeho sociálno ekonomických partnerov. Dokument nadväzuje na Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK spracovaný a odsúhlasený v zastupiteľstve v roku 2003. Program je v súlade s Územno plánovacou dokumentáciou vyššieho územného celku Žilinského kraja, plne rešpektuje Rámcovú stratégiu Žilinského regiónu pre8 oblasť inovačného rozvoja a je kompatibilný s ostatnými čiastkovými koncepciami kraja akou je „Analýza a koncepcia CR“ a spracovanými rozvojovými dokumentmi obcí, miest a mikroregiónov. Dokument je členený podľa jednotlivých strategických oblastí na časti: 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť, 2. Poznatková ekonomika, 3. Ľudské zdroje, 4. Konkurencieschopnosť regiónov.

Východiská pre CR V SWOT analýze, ktorá je súčasťou analytickej časti PHSR ŽSK 2007-2013, sa v oblasti „Infraštruktúra a regionálna dostupnosť“ v silných stránkach spomína CR v súvislosti so „zlepšovaním kvality technickej infraštruktúry v kľúčových oblastiach CR“, množstvom kultúrnych a historických pamiatok až po úroveň svetového kultúrneho dedičstva, silným potenciálom kultúrneho a historického dedičstva, danosťami regiónu pre rozvoj zariadení CR, danosťami regiónu pre rozvoj zariadení CR, vysokým potenciálom pre rozvoj CR a kúpeľníctva, stúpajúcim počtom ubytovacích zariadení, predpokladmi na rekreačné využitie riečnej lodnej dopravy, potenciálom na vybudovanie turistických trás. Naopak v slabých stránkach je CR spomínaný v súvislosti s nedostatočne riešenou environmentálnou infraštruktúrou v centrách CR (odkanalizovanie, skládky, cesty...) a neexistujúcimi lokálnymi a sektorovými koncepciami rozvoja CR v mikroregiónoch, a z toho vyplývajúcej absencie kompaktnosti plánovania technickej infraštruktúry. Ako príležitosť je identifikovaný dynamický rozvoj CR, zvyšujúca sa atraktívnosť Slovenska a regiónov. Za kľúčovú disparitu v tejto oblasti dokument uvádza nekomplexnú infraštruktúru stredísk CR. V rámci strategickej oblasti „Poznatková ekonomika“ pri identifikovaní hlavných faktorov rozvoja a kľúčových disparít je CR uvedený ako faktor rozvoja a to konkrétne „podnikateľské aktivity v CR v regióne“ pri podpore konkurencieschopnosti podnikov a služieb prostredníctvom inovácií. V SWOT analýze k strategickej časti „Ľudské zdroje“ - zamestnanosť je ako príležitosť uvedený rozvoj CR, kúpeľníctva a vidieckeho turizmu, čo prináša nové pracovné príležitosti v službách a rozvoj v oblasti malého a stredného podnikania. V SWOT analýze k strategickej časti „Konkurencieschopnosť regiónov“ sú ako silné stránky spomenuté nasledovné fakty: existujúce dobré príklady využitia kultúrnych pamiatok na CR súkromnými firmami (hrad a kaštieľ v Liptovskom Hrádku, kúria v Beniciach, kaštieľ v Záturčí), národný až medzinárodný význam regiónu v CR, vybudované strediská CR, rozvinuté kúpeľníctvo, Liptov dosahuje najvyššiu výkonnosť v oblasti CR, Liptov a Severné Považie umožňuje realizáciu 11 z celkovo 13 skupín aktivít CR (ostatné regióny 8), rozpracovaný Generel CR v Žilinskom kraji, sieť informačných centier a ich asociácia (AICES) a niektoré dobre fungujúce združenia CR. Na druhej strane boli identifikované aj slabé stránky v tejto oblasti v súvislosti s aktivitami CR: nízka kvalita služieb ako aj prevažne nízky štandard ostatných služieb a zariadení v CR, nedostatok doplnkových aktivít pre voľný čas

120

v strediskách CR, absencia napojenia hotelov na rezervačný systém, nedostatočné riadenie marketingu regiónov, chýbajúce združenia CR v regiónoch a slabá spolupráca podnikateľov so samosprávou, nedostatok kapitálu a zručností na rozvoj agroturistiky a vidieckej turistiky a neexistujúca koncepcia podpory podnikateľských subjektov pri rozvoji CR vrátane úverových zdrojov, slabá regionálna identita aktérov CR, neodbornosť pracovníkov v zariadeniach CR a ich slabá znalosť cudzích jazykov, nedostatočne alebo nevhodne využité prírodné, kultúrne a ľudské zdroje pre CR, nedostatočné využitie letiska pre účely CR, sezónnosť využívania kapacít cestovného ruchu a nedostatok doplnkových aktivít pre voľný čas v strediskách CR. V tejto oblasti sú ako kľúčové disparity uvedené: 1. pretrvávajúci rozdielny pohľad na rozvoj regiónu z hľadiska sektorov či záujmových skupín (poľnohospodárstvo - priemysel, pôdohospodárstvo - ochrana prírody, CR - ochrana prírody a pod.), 2. slabá konkurencieschopnosť služieb CR v kontexte Európy a sveta a 3. slabá spolupráca pri tvorbe a využívaní imidžu územia, nevýrazná propagácia a slabnúci vzťah ľudí v krajine.

Ciele v oblasti CR PHSR ŽSK 2007 - 2013 si v oblasti „Infraštruktúry a regionálnej dostupnosti“ v strategickom cieli „dosiahnutie vysokej úrovne dopravnej infraštruktúry, občianskej vybavenosti a kvalitného životného prostredia“ zadefinoval špecifický cieľ „Zvyšovanie úrovne občianskej vybavenosti vrátane infraštruktúry CR“ na čo sa vzťahuje opatrenie „Podporovať komplexné dobudovanie infraštruktúry v kľúčových oblastiach CR“. V oblasti „Konkurencieschopnosť regiónov“ si zadefinoval opatrenie „Využitie vysokého potenciálu, súčasnej výkonnosti a dynamiky CR v tomto regióne pri rešpektovaní únosnosti a cieľovej kvality krajiny“ v rámci špecifického cieľa „Podpora ekonomickej výkonnosti odvetví závislých na využívaní prírodných zdrojov a kultúrno-historických daností regiónov, tvorba a skvalitnenie miestnych produktov a služieb“ Medzi aktivity v oblasti CR, ktoré sú zaradené do PHSR 2007-2013 patria: - podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu v podnikateľských, manažérskych zručnostiach v perspektívnych odvetviach (služby, CR, kúpeľníctvo) - na základe zhodnotenia lokalít s potenciálom rozvoja CR podporiť dobudovanie občianskej vybavenosti, dopravnej a technickej infraštruktúry stredísk CR a mikroinfraštruktúry k strediskám CR; - v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou regiónu a obcí podporovať modernizáciu existujúcich a výstavbu nových zariadení CR v územiach s potenciálom rozvoja CR, - podporovať obnovu pamiatkových území, tematických kultúrnych trás a rekonštrukcia kultúr. a historických objektov a zariadení so zámerom ich využitia na účely CR, zahrňujúcich aj lokality zapísané v UNESCO, ale aj navrhované na zápis do zoznamu UNESCO - podporovať intenzívnejšie a efektívnejšie využívanie existujúcich kúpeľno-rekreačných lokalít, minerálnych a termálnych vôd za účelom rozvoja CR; - podporovať budovanie a údržbu cyklotrás so zapojením do systému medzinárodnej siete cyklotrás; - podporovať budovanie a údržbu turistických a náučných chodníkov za účelom podpory rozvoja CR, prioritne vidieckeho turizmu a agroturizmu; - na základe zhodnotenia lokalít s potenciálom rozvoja CR podporiť dobudovanie občianskej vybavenosti, dopravnej a technickej infraštruktúry stredísk CR a mikroinfraštruktúry k strediskám CR; - podporovať inštitút zmluvnej ochrany ako dohody medzi vlastníkmi pôdy v chránených územiach, záujmami ochrany prírody a záujmami v oblasti CR a spracovania miestnych produktov - podporovať rozvoj kvality produktov CR udeľovaním regionálnej značky kvality - podporovať diverzifikáciu poľovného a rybného hospodár. s úzkym previazaním na CR - flexibilne preniesť výsledky Generelu CR Žilinského kraja do miestnych rozvojových dokumentov a začať s ich implementáciou - z lepšiť kooperáciu subjektov CR ako aj spoluprácu subjektov CR s ostatnými aktérmi regionálneho rozvoja

121

-

podporovať lepšie využitie prírodných a kultúrno-historických daností regiónu pre CR s dôrazom na ich zachovanie pre ďalšie generácie

1.3.7 ANALÝZA A KONCEPCIA ROZVOJA CR V ŽSK Typ dokumentu regionálny dokument (február 2004) schválený

Charakteristika dokumentu Koncepcia cestovného ruchu v ŽSK podrobne analyticky popisuje 5 historických regiónov, ktoré tvoria ŽSK: Horné Považie, Stredné Považie (Kysuce), Liptov, Orava a Turiec. Zároveň stanovuje 5 nosných foriem CR v kraji, ktoré sú v súlade s produktmi CR stanovenými národnou Stratégiou rozvoja CR: kúpeľný a zdravotný CR (wellness), vidiecky CR a agroturistika, športovo-turistický CR (pešia a vysokohorská turistika) , kultúrno-poznávací CR a kongresový CR.

Východiská dokumentu pre CR Dokument špecifikuje záujem rozvíjať trvalo udržateľný CR. „Ochrana a trvalé zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt je jedným zo základných predpokladov existencie CR. Všetky najvýznamnejšie strediská CR sa nachádzajú v chránených prírodných oblastiach (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Roháče). Možnosti rozvoja CR sú rôznorodé. Ponúkané príležitosti CR v kombinácii s trvalo udržateľným rozvojom môžu v kraji viesť k vytvoreniu marketingovej koncepcie vhodne kombinujúcej prírodné danosti, kultúru, šport a zdravie s cieľom vytvoriť bohatý turistický produkt pre domáci, ale aj zahraničný trh.“

Ciele dokumentu v oblasti cestovného ruchu Koncepcia CR v kraji si stanovila víziu zabezpečiť „CR v Žilinskom kraji ako fungujúci systém“ s podporou strategického cieľa „vytvorenia podmienok pre rozvoj CR v regiónoch kraja ako jedného z faktorov ekonomického rozvoja a rastu životnej úrovne obyvateľstva, za predpokladu efektívneho využitia všetkých zdrojov rešpektujúc požiadavku trvalo udržateľného CR“. Za účelom naplnenia tohto cieľa, koncepcia predpokladá pravidelné stretnutia so subjektmi CR a spoluprácu s nimi na báze partnerstiev, založenie Regionálneho združenia CR ŽSK, podporu a iniciovanie zakladania regionálnych združení CR, pasportizáciu CR v regiónoch kraja, profiláciu regiónov kraja z hľadiska foriem CR (komparatívna výhoda), monitoring zdrojov financovania aktivít v CR, získanie rozširujúcich údajov o dopyte, identifikáciu a ocenenie pozitívnych príkladov (znak kvality), koordinovaný postup pri prezentácií regiónov kraja na výstavách, workshopoch v tuzemsku i v zahraničí, identifikácia „jednotného informačného systému“ na národnej úrovni a jeho následná implementácia na úroveň kraja, systematická výchova a formovanie turistického povedomia obyvateľstva (organizovanie seminárov a školení), výrobu propagačných a prezentačných materiálov predstavujúcich kraj, monitoring environmentálnej záťaže územia a únosnosti komunít z pohľadu rozvoja CR.

1.3.8 ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÉHO KRAJA PLATNÝCH ZMIEN A DOPLNKOV Č. 1 A Č. 2 Typ dokumentu regionálny dokument (so zmenami a doplnkami z roku 2005) schválený

122

V ZNENÍ

Charakteristika dokumentu Riešenie návrhu územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja (ÚPN VÚC ŽK) vychádza zo základného cieľa územného plánovania v zmysle §1 Stavebného zákona vytvoriť predpoklady na zabezpečenie trvalého súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt území, najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a ochranu jeho hlavných zložiek – pôdy, vody a ovzdušia. ÚPN VÚC ŽK koordinuje záujmy štátu (vyjadrené v KÚRS) so záujmami obcí, podnikateľských a iných subjektov a vytvára nadmiestnu súhrnnú koncepciu pre usporiadanie, využívanie a rozvoj územia. Po schválení sa ÚPN VÚC ŽK stáva záväznou dohodou medzi užívateľmi územia. ÚPN VÚC ŽK sleduje najmä tieto ciele: vyvážený socio-ekonomický rozvoj regiónu, vytvorenie podmienok pre zlepšenie kvality života obyvateľov, optimálne využitie demografického, prírodného a kultúrneho potenciálu, zodpovedné a riadené využívanie prírodných zdrojov, krajinno-ekologickú stabilitu územia, ochranu životného prostredia, optimalizáciu nadregionálnych a regionálnych dopravných sietí a optimalizáciu technickej infraštruktúry. Z uvedených cieľov vyplývajú pre riešenie ÚPN VÚC ŽK tieto hlavné úlohy: vymedziť priestory pre rozvoj sídiel a priestory pre zachovanie a doplnenie súčasnej prírodnej štruktúry, určiť princípy rozvoja priestorovej štruktúry osídlenia a stanoviť hierarchický systém centier a rozvojových priestorov, určiť koncepčné zásady pre rozvoj jednotlivých funkčných zložiek: bývanie, rekreácia, výroba (priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo), vymedziť priestory so zvýšenou ochranou prírodných zdrojov a hodnôt, premietnuť územné systémy ekologickej stability do riešenia a posúdiť ekologickú zaťaženosť územia rozvojovými zámermi, navrhnúť regionálny dopravný systém a jeho zložky pri rešpektovaní nadregionálnych trás (trasa diaľnice, vysokorýchlostnej železnice), navrhnúť regionálne systémy technickej infraštruktúry, navrhnúť systém odstraňovania komunálnych a priemyselných odpadov, definovať regulatívy rozvoja územia a limity využitia a určiť verejnoprospešné stavby. Cestovným ruchom v rámci dokumentu ÚPN VÚC ŽK sa zaoberajú dve kapitoly, z toho kapitola nazvaná „Rekreácia, CR a kúpeľníctvo“ priamo a kapitola „Ochrana kultúrneho dedičstva“ nepriamo.

Východiská pre CR Kapitola Rekreácia, CR a kúpeľníctvo rozoberá širšie územné vzťahy a ich koordináciu. V tomto smere konštatuje, že Žilinský kraj je pohraničný a prechádza ním významný turistický tranzit. Zároveň vytvára cieľovú ponuku, aj ako priame rekreačné zázemie veľkých sídelných aglomerácií Ostravsko-Karvinskej a KatovickoGlivickej, ktoré sú mimo územia Slovenska. Okrem popisu širších vzťahov charakterizuje danosti územia. Konkrétne definuje, že v Žilinskom kraji sa nachádzajú najvýznamnejšie rekreačné a turistické oblasti SR. Danosti a aktivity tohto kraja predstavujú veľmi rôznorodý rekreačný potenciál a majú prevažne celoštátny a vyšší význam. Popisuje aj možnosti a predpoklady využitia potenciálu pre CR nasledovne: Spoločenská naliehavosť rozvoja rekreácie a CR v kraji je nesporná. Prevládajú dôvody hospodárske, zdravotné a kultúrne. Podpora hospodárskej základne prostredníctvom turizmu bude prioritná na Kysuciach, na celej Orave, v okrese Turčianske Teplice, vo východnej a v južnej časti okresu Žilina a v horských obciach okresov Bytča, Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva bude vyžadovať aktiváciu poznávacieho, kultúrneho a vidieckeho turizmu v celom kraji, osobitne v Turci, na Orave a v Liptove. Využiteľnosť potenciálu kraja bude miestne veľmi rozdielna. Ochrana prírody, vôd a iných prírodných zdrojov, lesov a poľnohospodárskej pôdy, si vynucuje diferencovanú reguláciu ďalšieho rastu a smerovanie návštevnosti. Okrem možností k využitiu potenciálu rozvoja pre CR ÚPN VÚC ŽK popisuje súčasný stav využitia potenciálu. Súčasné využitie rekreačného a turistického potenciálu Žilinského kraja je pomerne dobré, ale územne je nerovnomerne rozložené a nevyčerpáva všetky ponúkané možnosti. Domáci a zahraniční návštevníci sa sústreďujú v najatraktívnejších strediskách Západných a Nízkych Tatier, vo Vrátnej doline, v Roháčoch, na Martinských holiach, v okolí Makova a Osčadnice, pri vodných nádržiach na Orave a v Liptove a tiež v prírodných liečebných kúpeľoch, najmä v Rajeckých Tepliciach a v Turčianskych Tepliciach. Pomerne najviac a najlepšie je využitý potenciál okolia Žiliny, pohraničného pásma Kysúc, severovýchodnej časti Oravy, okolia Martina a Ružomberka a horného Liptova. Úplne vyčerpaný je potenciál Vrátnej a Demänovskej doliny. Značné rozvojové rezervy sú ešte v okrese Bytča, v okolí Rajca, v okrese Dolný Kubín a Námestovo, v okolí Turčianskych Teplíc a v okrese Ružomberok. Vážnym

123

problémom využitia rekreačného a turistického potenciálu je vysoká sezónnosť, obmedzená ponuka rekreačných aktivít a ich nedostatočná vzájomná previazanosť. Veľkým negatívom pre rozvoj turizmu v kraji je prerušenie cestného dopravného spojenia Kysúc so severnou Oravou a z toho vyplývajúce zhoršenie prístupu na hornú Oravu z tradičných zdrojov návštevnosti v Čechách a v južnom Poľsku. ÚPN VÚC ŽK sa v samostatnej časti kapitoly Rekreácia, CR a kúpeľníctvo venuje koncepcii rozvoja kúpeľných miest, ktorá popisuje, že vo vnútorných kúpeľných územiach kúpeľných miest bude aj naďalej prioritou liečba. Jej rozvoj bude závisieť na programoch a možnostiach správy kúpeľov a bude prebiehať v gescii Ministerstva zdravotníctva SR. Na ostatnom území kúpeľných miest a v ich zázemí bude participovať aj rekreácia a turizmus, hlavne relaxačný, poznávací, kultúrny a nákupný. V záujme zvýšenia podielu pobytových foriem kúpeľného turizmu a eliminácie jeho dopadu na liečebný režim kúpeľov bude účelné vhodné okolité sídla a rekreačné lokality postupne transformovať na satelitné kúpeľno - relaxačné strediská. Ďalšia samostatná kapitola Ochrana kultúrneho dedičstva na úvod konštatuje, že v časovo priestorových dimenziách bol Žilinský kraj dlhé obdobie súčasťou bývalých žúp –Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej, ktorých špecifická regionálna charakteristika v oblasti architektúry a etnografie výrazne ovplyvnila jeho kultúrnohistorický potenciál, zachovaný až do dnešných dní. V centre kraja, Žiline a jej najbližšom okolí sa v minulosti križovali významné diaľkové cesty. V nadväznosti na tieto prastaré komunikačné trasy dnešné archeologické výskumy dokazujú kontinuitu osídlenia tohto územia už od praveku. Na území Žilinského kraja je nielen rozsiahly počet, ale aj slohovo a výtvarne veľmi rozmanité množstvo kultúrnych pamiatok, čo súvisí s možnosťami prenosu a rozširovania kultúrnych vplyvov a informácií prostredníctvom obchodných ciest. V ÚPN VÚC ŽK je záchrana a obnova kultúrneho dedičstva zahrnutá systémom analýzy riešeného územia, v ktorom je obsiahnutá štruktúra jeho kultúrno-historického potenciálu s cieľom jej transformácie do územnoplánovacieho procesu a stavebného poriadku. V cieľoch štátnej environmentálnej politiky je ochrana kultúrneho dedičstva v autentickej podobe ako i jeho revitalizácia zakotvená ako záležitosť verejného záujmu.

Ciele v oblasti CR Rekreácia, CR a kúpeľníctvo Krajská koncepcia a zásady rozvoja prijali nasledovný funkčno-priestorový systém uplatňovaný pri zabezpečovaní rozvoja odvetvia CR v kraji: 1) Priestorové jednotky rekreácie a CR: - oblasti CR s ich ťažiskovými turistickými centrami /nadregionálne záujmové územia RCR/ - rekreačné krajinné celky s ich východiskovými a nástupnými turistickými centrami /regionálne záujmové územia RCR/, - rekreačné priestory s ich rekreačnými útvarmi /miestne záujmové územie RCR/. 2) Funkčné jednotky rekreácie a CR : - cieľové mestá CR, - prírodné liečebné kúpele, - rekreačné kúpele, - sídla významné pre turizmus, - strediská a základne rekreácie a turizmu. Rovnako prijala zásady a regulatívy rozvoja v kraji: - krátkodobú rekreáciu obyvateľov miest a väčších obcí je treba zabezpečovať budovaním ich vnútromestských a prímestských rekreačných zón, areálov a útvarov. V nich je treba preferovať aj

124

-

-

-

-

-

-

-

-

-

vybavenosť pre oddychové, pohybové a športové aktivity, dobudovať lesoparky, skvalitňovať obslužnú vybavenosť; domáci a zahraničný CR je treba zamerať na predĺženie pobytu návštevníkov a na zníženie sezónnosti. Je dôležité využiť rastúci záujem o kúpeľný, poznávací a kultúrny mestský turizmus a tiež vidiecky turizmus a rozširovať ponuku na uspokojovanie špecifických záľub návštevníkov; v horských strediskách rekreácie a turizmu je treba popri ich čiastočnej reprofilácii na poskytovanie liečebno - relaxačných a rekondičných pobytov, zlepšovať aj kvalitu a štruktúru športovej a obslužnej vybavenosti, ale kapacitne ich už nerozširovať. Záväzne to platí pre rekreačné útvary v národných parkoch a vo Veľkej Fatre, s výnimkou zázemia Ružomberka a olympijskej vybavenosti v Demänovskej Doline. Ekologicky zabezpečený kvantitatívny rast je treba umožniť pre dobudovanie aglomerácie stredísk Oščadnica – Veľká Rača, Makov – Veľký Javorník, Martinské Hole, Kubínska Hoľa, Svarín a stredísk v Bockej doline. Pre zakladanie nových stredísk, umožňujúcich kombinovaný horský a vidiecky turizmus, je treba využiť vhodné horské a podhorské sídla v okrese; čistý vidiecky turizmus spojený s agro- a ekorekreáciou, vhodný hlavne pre rodinné prázdninové pobyty, je treba aktivizovať predovšetkým v obciach s rázovitým rozptýleným osídlením, v Javorníkoch, v Kysuckej vrchovine, v Kysuckých a Oravských Beskydoch a v roľníckych obciach v Skorušinskych vrchoch, na Hornej Orave, v Turci a v celom Liptove; pobytový, ale aj pasantný turizmus pri vode je treba ďalej preferovať v miestach s termálnymi kúpaliskami; všetky mestá a mnohé väčšie vidiecke sídla v kraji majú možnosť výrazne zaktivizovať poznávací, kultúrny, športový, nákupný, obchodný a kongresový turizmus. Špecifickú vybavenosť pre kultúrny turizmus je treba umiestňovať hlavne v Martine, pre športový turizmus v Liptovskom Mikuláši, pre obchodný a nákupný turizmus v Žiline; pasantný poznávací turizmus je treba popri návšteve jaskýň a prírodných výtvorov viac zamerať na poznanie historických a kultúrnych pamiatok, múzeí, galérií, výstav, folklórnych festivalov, hudobných slávností i novodobých stavebných diel. Vybudovaním kvalitnej vybavenosti je treba zvýšiť návštevnosť takých atraktivít, ako sú rezervácie ľudovej architektúry; je potrebné ďalej zintenzívňovať migračný turizmus a spájať ho s poznávacími aktivitami; pešiu, lyžiarsku a cykloturistickú v národných parkoch a v CHKO je treba dôsledne regulovať. Ponuku je treba presúvať do menej exponovaných terénov. je potrebné podporiť vybudovanie kompletného servisu pre túto formu turizmu, doplniť o zokruhované trasy v kotlinách, hlavne Turčianskej a Liptovskej a napojiť na cyklomagistrály v susedných krajoch a tiež v Česku a v Poľsku; je potrebné využívať dobré podmienky pre vodácku turistiku športového charakteru; pre rozvoj turizmu v kraji bude dôležité podporovať hipoturistiku a to jazdeckú aj kočovnú. Je treba pre to využiť veľmi dobré podmienky vo všetkých okresoch, hlavne na Kysuciach, severnej Orave, v Liptove a v Turci; v Žilinskom kraji je množstvo daností, ktoré je možné ponúknuť turistom pre uspokojenie ich špecifických záľub. Veľmi populárne bude aj naďalej poľovníctvo a rybolov; je potrebné zlepšovať vybavenosť pre letecké športy, hlavne pri Žiline; organizované skalolezenie a jaskyniarstvo je možné ponúknuť v okrese Bytča, Žilina, Ružomberok a Liptovský Mikuláš; pre rozvoj turizmu, predovšetkým celoštátneho a zahraničného, je treba cieľavedome využívať množstvo športových, kultúrnych, spoločenských a iných podujatí, regionálneho a celonárodného charakteru; ďalšie zvyšovanie intenzity medzinárodného turizmu si vyžaduje zlepšenie dopravnej prístupnosti a vybavenosti hraničných priechodov, prípadne budovanie nových, hlavne na Orave; zlepšenie rekreačných daností a turistickej atraktivity kraja je možné využitím jestvujúcich a budovaním nových hydrotermálnych vrtov;

125

-

-

-

-

-

prírodné danosti územia kraja poskytujú vynikajúce podmienky hlavne pre horský turizmus. Rekreáciu a pobyt pri vode umožňujú vodné nádrže Oravská priehrada a Liptovská Mara, tiež Hričovská vodná nádrž a budované vodné dielo Žilina; veľmi dobré podmienky sú pre kúpeľný turizmus v prírodných liečebných kúpeľoch Rajecké Teplice s Kunerádom, Turčianske Teplice, Korytnica, Lúčky a pre turizmus pri termálnych vodách v Rajci, na Oraviciach, v Bešeňovej a v Liptovskom Jáne. Nové prírodné liečebné kúpele je možné vybudovať v Oravskej Polhore – Slanej vode a v Liptovskom Jáne; špičkovou atraktivitou kraja sú horské lyžiarske strediská, hlavne vo Vrátnej doline, na Martinských holiach, na Kubínskej holi, v Roháčskej doline a pri Liptovskom Mikuláši, osobitne v Demänovskej doline a výhľadovo aj v Bockej doline; pre turistické aktivity od pešej vysokohorskej až po vodnú turistiku sú veľmi dobré podmienky v celom kraji. Cestná sieť umožňuje rozvoj mototuristiky a cykloturistiky, výhľadovo aj hipoturistiky. Rastúci význam bude mať zachytenie turistického tranzitu na Považí, na Orave a na Kysuciach; civilizačné danosti kraja sú pre turizmus rovnako atraktívne, ale zatiaľ sú málo využité. Cieľom poznávacieho a kultúrneho turizmu bude hlavne Žilina, s mestskou pamiatkovou rezerváciou, Martin ako vyhlásené kultúrne centrum Slovákov, pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry Čičmany, Podbiel a osobitne Vlkolínec, ktorý je v zozname svetového kultúrneho dedičstva a tiež rázovité vidiecke osídlenie v celom kraji. Veľkú návštevnosť budú aj naďalej mať sprístupnené jaskyne v Demänovskej doline a Važecká jaskyňa a tiež krasové prírodné výtvory vo Veľkej a Malej Fatre. Po znížení dopravného zaťaženia budú turisticky zaujímavé aj Strečnianska a Kraľovianska úžina s tokom Váhu;

Ochrana kultúrneho dedičstva V rámci optimálneho územného rozvoja je cieľom presadzovania nadväznosti na kontinuitu civilizačného a kultúrneho vývoja kraja nielen prezentácia úrovne obyvateľov vo vzťahu ku kultúrnym hodnotám a duchovnému odkazu minulosti. Je zároveň aj možnosťou zhodnotenia územia podnikateľskými aktivitami najmä vo sfére CR a turistiky na základe propagácie a regenerácie lokalít a objektov so špecifickou historickou atmosférou a oživením tradícií. Vo funkčnej štruktúre osídlenia ÚPN VÚC ŽK navrhuje rozvoj CR, turizmu a agroturistiky systémovo orientovať do historických sídelných a krajinných štruktúr identifikovaných v analýzach územia jednotlivých okresov Žilinského kraja. Snahou o prenesenie rekreačných aktivít i do menších obcí sa sleduje posilnenie ich ekonomického postavenia a celková revitalizácia vidieckeho osídlenia pri zachovaní originálnych špecifík daného prostredia. Kultúrne dedičstvo ŽSK je vsadené do rámca prírodnej scenérie, akou sú najatraktívnejšie priestory Vysokých a Západných Tatier, Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry, Slovenských Beskýd, Javorníkov, Oravskej Magury, Strážovských, Kysuckých a Chočských vrchov. Preto ciele poznávacieho turizmu, definované kultúrnymi pamiatkami v historických sídelných a krajinných štruktúrach, je možné na území tohto kraja spojiť i s horským turizmom ako i pobytom pri vode pri najvýznamnejších vodných plochách tohto regiónu - Oravskej priehrady a Liptovskej Mary. Územie kraja je zároveň obohatené o kúpeľné miesta: Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky, Korytnica a Kunerad. Podmienky pre agroturistiku sú v oblastiach rozptýleného osídlenia hlavne na Kysuciach a Hornej Orave.

1.3.9 ÚZEMNÝ GENEREL CR Typ dokumentu regionálny dokument schválený

126

Charakteristika dokumentu Územný generel CR komplexnejšie a podrobnejšie aktualizuje Kapitolu 2.9 Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo ako je spracovaná v pôvodnom Územnom pláne Veľkého územného celku Žilinského kraja. Zároveň jeho výstupy boli využité ako podklad pre spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN ŽSK Žilinského kraja s osobitným zameraním na využitie geotermálnej energie. Hlavný cieľ spracovania územného generelu CR taktiež vychádza z PHSR na roky 2004-2006: „Vytvárať podmienky pre ekonomický rozvoj regiónu, ktorý bude schopný efektívne využívať všetky dostupné zdroje, pri zachovaní zdravého životného prostredia“.

Východiská a ciele dokumentu pre CR Územný generel cestovného ruchu definuje strednodobú stratégiu rozvoja CR v regióne a zabezpečuje priemet rozvojových aktivít do aktualizovaného územného plánu ŽSK. Tento územnoplánovací podklad si kladie za cieľ navrhnúť riešenie nosných, základných otázok postavenia a rozvoja cestovného ruchu na celom území ŽSK v časovom horizonte do roku 2013. Hlavnou požiadavkou z hľadiska CR je vytvoriť základnú koncepciu (kostru) vnútorného usporiadania a vzťahov medzi strediskami CR navzájom a atraktívnych častí. Územný genrel CG definuje priestory a ich gradovanie, pripravuje vhodné plochy pre rozvoj CR aj mimo jestvujúcej štruktúry. Zároveň vytvára podmienky pre realizáciu konkrétnych rozvojových aktivít na úrovni regiónu, čím sa zvýši konkurencieschopnosť regiónu. V oblasti rekreácie a CR stanovuje podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu (kúpeľný, poznávací kultúrny, horský letný a zimný, tranzitný turizmus a poľovníctvo), venovať pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému turizmu, previazať dôslednejšie ciele rekreačného a poznávacieho turizmu, dotvoriť siete rekreačných územných celkov, siete rekreačných záujmových území väčších miest a siete ucelených území vidieckeho osídlenia, lokalizáciu služieb CR prednostne usmerňovať do sídiel a zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, podporovať podmienky pre prímestskú rekreáciu, zabezpečovať v liečebných kúpeľoch únosný pomer funkcie liečebnej, turisticko – rekreačnej, kultúrno – spoločenskej a ich funkčných plôch, podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov, na podporu rozvoja CR využívať najmä rozvoj cestnej siete a budovanie príslušnej technickej infraštruktúry, na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný pomer funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií spojených s rekreáciou a turizmom. Územný generel CR bude slúžiť všetkým riadiacim orgánom na najrôznejších úrovniach na území ŽSK pri uplatňovaní ich rozhodovacej a koordinačnej právomoci vo vzťahu ku štruktúram cestovného ruchu v procese presadzovania ich zámerov v tejto oblasti ľudskej činnosti. Po ukončení legislatívneho procesu pripomienkovania, poslúžil Územný generel cestovného ruchu ako podklad pre Zmeny a doplnky č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja a stal sa podkladom pre územné rozhodovanie a zapracovanie do ÚPD obcí v regióne.

1.3.10 ZMENY A DOPLNYK ŽILINSKÉHO KRAJA

Č.3

ÚZEMNÉHO

PLÁNU

VEĽKÉHO

ÚZEMNÉHO

CELKU

Typ dokumentu regionálny dokument neschválený, v procese posudzovania vplyvov strategického dokumentu na ŽP v zmysle Zákona NR SR č.24/2006 Z.z. Územný generel cestovného ruchu s osobitným zameraním na využitie geotermálnej energie poslúžil ako podklad pre spracovanie Zmien a doplnkov č.3 Územného plánu Veľkého územného celku Žilinského kraja. Zmeny a doplnky č.3 ÚPN VÚC ŽK komplexne aktualizujú Kapitolu 2.9 Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo Územného plánu Veľkého územného celku Žilinského kraja z r. 1998. To znamená, že spodrobňujú smerne a záväzne stanovené podmienky funkčného a priestorového usporiadania rozvojových plôch V OBLASTI

127

ROZVOJA REKREÁCIE, TURISTIKY, CESTOVNÉHO RUCHU A KÚPEĽNÍCTVA na území regiónu tam, kde je to vzhľadom na preukázané smerovanie rozvoja potrebné. V Zmenách a doplnkoch č.3 ÚPN VÚC ŽK sú po dosiahnutí dohody s dotknutými orgánmi, hlavne orgánmi ochrany prírody, podstatne rozšírené disponibilné rozvojové plochy hlavne v komplexných strediskách CR ale aj vo vidieckych sídlach.

1.3.11 URBANISTICKÁ ŠTÚDIA SLOVENSKO-ČESKÉHO PRIHRANIČNÉHO ÚZEMIA Typ dokumentu regionálny dokument schválený

Charakteristika dokumentu Dňa 23. apríla 2002 bola podpísaná spolupráca medzi Ministerstvom životného prostredia SR a Ministerstvom pre místní rozvoj ČR v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku. Predmetom spolupráce je územnoplánovacia činnosť v rámci cezhraničnej spolupráce, mnohostrannej medzinárodnej spolupráce a koordinácia koncepcií riešení územno-plánovacích materiálov v prihraničných oblastiach. Dokument sa územnoplánovacím riešením aktivít CR v prihraničnej oblasti na slovenskej strane vymedzenej okresmi Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina a Bytča zaoberá v rámci kapitoly „Rekreácia, CR a kúpeľníctvo“, kde definuje potenciál pre rekreáciu a CR, prírodný potenciál pre CR a popisuje hlavné formy rekreačného využitia – ubytovacie zariadenia a ubytovacie kapacity.

Východiská a ciele dokumentu pre CR Cieľom urbanistickej štúdie prihraničného územia je v spolupráci s českou stranou vypracovanie územnoplánovacieho podkladu pre účely koordinácie rozvojových zámerov a vytvorenie podmienok pre kooperáciu v riešenom území na princípe vzájomnej výhodnosti v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Dokument si v oblasti CR postavil cieľ navrhnúť podmienky a požiadavky pre rozvoj CR a to v súlade s trvalo udržateľným rozvojom, rozumným riadením a ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva. Samostatná kapitola „Rekreácia, CR a kúpeľníctvo“ definuje potenciál pre rekreáciu a CR v území, ktorý spočíva v atraktívnych prírodných a kultúrno-historických podmienkach, intenzívne využívaných v rôznych formách a aktivitách CR, rekreácie a kúpeľníctvo. Funkčno-priestorový systém CR je v prevažnej miere lokalizovaný na území CHKO a národného parku, a preto aktivity CR musia byť v súlade so záujmami ochrany prírody. Taktiež definuje prírodný potenciál pre CR, ktorý spočíva vo vhodnosti členitosti terénu, miernych klimatických podmienkach, zachovalosti a rozmanitosti prírodného potenciálu s možnosťou celoročného využitia. Ťažiskovými územiami sú pohoria s CHKO a národnými parkmi. Po zadefinovaní potenciálu dokument špecifikuje hlavné formy rekreačného využitia, ktorými sú horský turizmus, pobyt pri vode (vodná turistika, golf), kúpeľníctvo a kúpeľný turizmus, vidiecky turizmus a agroturizmus, kultúrno-poznávací turizmus a cykloturizmus.

1.3.12 STRATÉGIA KULTÚRY“

ROZVOJA KULTÚRY V

ŽSK „OD KULTÚRNYCH

Typ dokumentu regionálny dokument schválený

128

HODNÔT K HODNOTE

Charakteristika dokumentu Dokument „Od kultúrnych hodnôt k hodnote kultúry“ je výsledkom trojročného programu „Kultúrna politika od Amsterdamu po Žilinu“ realizovaného Nadáciou – Centrum súčasného umenia v spolupráci s Odborom kultúry ŽSK; European Cultural Foudation (ECF), NL; Ministerstvom kultúry SR. Projekt bol financovaný programom MATRA Holandského kráľovstva a ECF. Do projektu boli zapojené regionálne a lokálne organizácie Žilinského kraja, ktoré spoločne v partnerstve s kultúrnymi inštitúciami, slovenskými i zahraničnými expertmi a profesionálmi z regiónu analyzovali, podstupovali a iniciovali procesy zahŕňajúce rozvinutie regionálnej kultúrnej politiky. Cieľom dokumentu je aj kvalifikovane odpovedať na tieto základné otázky súvisiace s ďalšou existenciou a rozvojom kultúry a kultúrnych hodnôt: Ako poskytnúť kvalitnejšie a dostupnejšie služby v oblasti kultúry v Žilinskom kraji?, Ako podporiť čo najširší okruh kvalitných kultúrnych aktivít v Žilinskom kraji?, Ako najefektívnejšie použiť finančné prostriedky ŽSK v oblasti kultúry? Ako zefektívniť prácu kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK? Čiastkovým cieľom stratégie kraja v oblasti kultúry je nájsť platformy ako kultúra podporí CR a opačne a tým zabezpečí sprostredkovanie kultúrnych hodnôt a aktivít kraja jeho domácim aj zahraničným návštevníkom.

Východiská dokumentu pre CR V rámci SWOT analýzy sa za silnú stránku identifikovalo, že kultúrne dedičstvo a jeho jedinečnosť dáva priestor pre spájanie kultúry a CR. V tejto súvislosti vystupuje do popredia potreba zvýšiť informovanosť verejnosti (publika) o kultúrnych aktivitách a hodnotách, prijať programy zvyšovania dostupnosti kultúry (spolupráca so školstvom, cestovným ruchom, médiami a pod.). Dokument poukazuje na to, že schválený koncepčný materiál rozvoja CR „Analýza a koncepcia rozvoja cestového ruchu v ŽSK“ priamo rozoberá možnosti prepojenia a využitia kultúry v oblasti CR – najmä v kapitolách Kultúrno – poznávací CR, Kultúrny CR, Kultúrny turizmus. Prílohou dokumentu je prehľad kultúrnych ahistorických pamiatok kraja. Významnou je i príloha: Strategické zámery rozvoja CR v regiónoch ŽSK. V tejto prílohe sú zakomponované zámery obcí a miest vrátane zámerov rozvoja v oblasti kultúry (vybudovanie zámockého parku Budatín, Obnova a dostavba muzeálneho centra Budatín, poriadanie výstav a pod.). Dokument poukazuje na pozitívne príklady prepojenia CR a kultúry v praxi z miest Žilinského kraja. Napríklad v meste Liptovský Hrádok vybudovaním stálej Expozície ovčiarstva sa posilnila úloha kultúry i CR v meste. Mesto Námestovo, ktorého prioritnou oblasťou rozvoja je CR v súvislosti s veľmi početnou poľskou klientelou zo susedného štátu, momentálne realizujú len dlhoročné a jednorazové sezónne kultúrne podujatia, ale po dobudovaní služieb sa bude vo väčšom rozsahu venovať realizácii postupných krokov chápania kultúry ako jednej zo spoločenských priorít úzko súvisiacej s kvalitou CR. V rámci Regionálneho operačného programu (ROP), ktorý v súlade s NSRR SR na roky 2007-2013 umožní čerpať zdroje verejnému sektoru na dobudovanie infraštruktúry došlo v jednej z priorít k prepojenie CR a kultúry, konkrétne do prioritnej osi 3 „Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoja CR“.

Ciele dokumentu v oblasti CR V koncepcii kultúry je v rámci rozvojových cieľov v oblasti “Kultúrne dedičstvo – kultúrna pamäť“ uvedený cieľ úzko súvisiaci s cestovným ruchom, a to „záchrana a rekonštrukcia nehnuteľného kultúrneho dedičstva – nehnuteľné pamiatky a pamätihodnosti na území ŽSK (legislatívna ochrana, reštaurovanie, rekonštrukcia, obnova, nové spôsoby využitia pamiatok, prepojenie s oblasťou CR). V rámci odporúčaní boli Odbor kultúry ŽSK a inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK ŽSK usmernení zvýšiť informovanosť verejnosti (publika) o kultúrnych aktivitách a hodnotách, prijať programy zvyšovania dostupnosti kultúry (spolupráca so školstvom, cestovným ruchom, médiami a pod.). Odbor kultúry ŽSK by mal rozvíjať spoluprácu pri tvorbe a realizácii spoločných projektov a podujatí s jednotlivými odbormi Úradu ŽSK, najmä odborom regionálneho rozvoja, informácií a zahra-

129

ničných vzťahov, školstva, sociálnych vecí (napr. výstavy CR, putovné výstavy, kultúrno-vzdelávacie podujatia, infocesty a pod.). Zvýšenie kvality kultúrnej ponuky i počtu návštevníkov významných objektov plánuje Odbor kultúry Úradu ŽSK uskutočniť prostredníctvom projektu „Komplexné služby pre návštevníkov“, v ktorom stanoví kritéria kvality doplnkových služieb pre návštevníkov kultúrnych objektov a podujatí. Kultúrne objekty, ktoré budú spĺňať kritéria najvyššej kvality, sa zaradia do najvýznamnejších ponúk CR a plánuje sa aj ich zvýhodnenie v rámci neskorších grantových programov.

1.3.13 AKČNÝ PLÁN ROZVOJA VIDIEKA NA ROKY 2007 – 2009 Typ dokumentu regionálny dokument schválený

Charakteristika a východiská dokumentu Za vidiecke sídla sa všeobecne považujú sídla, ktoré nemajú štatút mesta a majú určitý charakter a typ osídlenia, ekonomickú štruktúru založenú na poľnohospodárstve a lesníctve, menej rozvinutú technickú infraštruktúru a nízku hustotu obyvateľstva. Štatisticky sú to sídla do 5000 obyvateľov. V ŽSK je 315 obcí z toho 18 so štatútom mesta so stupňom urbanizácie 51,2%. Vývoj osídlenia v posledných rokoch bol poznamenaný poklesom prirodzeného prírastku, reštrukturalizáciou národného hospodárstva a tým aj zamestnanosti a nedostatočnou schopnosťou miest a obcí riešiť problémy. Perspektívnym oživením vidieka a poľnohospodárstva je agroturistika a vidiecka turistika.

Ciele dokumentu v oblasti CR Rozvoj vidieka patrí k prioritám politiky EÚ a prostredníctvom podporných programov je možné zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj vidieka a poľnohospodárstva ako aj vidieckeho CR. Podpora rozvoja vidieka a poľnohospodárstva v ŽSK sa dotýka: - vytvárania sietí v prirodzených regiónoch a mikroregiónoch, - udržateľného rozvoja lesníctva, - diverzifikácie aktivít zameraných na doplnkové alebo alternatívne aktivity, - udržania a tvorby pracovných miest, - ochrany a podpora vysokej hodnoty prírody a udržateľného poľnohospodárstva, - odstránenia nerovnoprávnosti a podpora rovnakých príležitostí pre mužov aj ženy. Ako globálny cieľ rozvoja vidieka ŽSK stratégia zadefinovala „zvýšiť kvalitu života obyvateľov vidieka so zachovaním hodnôt krajiny, kultúrnych, prírodných a historických špecifík regiónov (Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava a Turiec)“ a to prostredníctvom podpory malého a stredného podnikania, rozvojom CR, rozvoj CR, ochranou vidieckej krajiny a krajinného rázu, prístupom k zdravotnej a sociálnej starostlivosti a dopravou a komunikáciou. Strategickým cieľom plánu je aj vytvorenie lokálnych akčných skupín LEADER v minimálne 5 územiach ŽSK na implementáciu prístupu LEADER v roku 2008 a minimálne 5 území na implementáciu v roku 2010, a to vypracovaním jednotnej metodiky k procesu prípravy vybratých území na implementáciu prístupu LEADER a vytvorením partnerstiev. Druhým strategickým cieľom je vypracovanie Stratégie rozvoja vidieka ŽSK na princípe zdola nahor a to vytvorením regionálnych rozvojových stratégií (Liptov, Orava, Kysuce, Turiec, Horné Považie) a zriadením Fondu rozvoja vidieka Žilinského kraja.

130

1.3.14 ŽILINSKÁ INOVAČNÁ POLITIKA Typ dokumentu regionálny dokument schválený

Charakteristika dokumentu V roku 2006 bola publikovaná „Rámcová stratégia žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja“ vo forme regionálnej inovačnej stratégie (RIS), ktorá konštatuje, že „inovačná kapacita žilinského regiónu dosahuje v rámci Slovenska nadpriemernú úroveň, napriek tomu, sú tu pomerne veľké disparity medzi okresmi.3 Od roku 2005 je v spracovaní projekt Žilinská inovačná politika (ďalej len ZIP) pod vedením Univerzitného technologického centra (UTC) pri Žilinskej univerzite v spolupráci s Úradom ŽSK, partnerskými regiónmi z Rakúska (Niederöstrreich) a Švédska (Södermanland) a BIC Bratislava - Centrom na prenos inovácií. Hlavným dôvodom RIS je zlepšiť konkurencieschopnosť regiónu s novou pridanou hodnotou, zabezpečiť jeho medzinárodné postavenie, vytvoriť prostredie podporujúce inovačný potenciál a inovačné myslenie a zlepšiť klímu vzájomnej spolupráce.

Východiská dokumentu pre CR Pred vytvorením samotného návrhu stratégie sa v rokoch 2005-2006 uskutočnili východiskové analýzy a prieskumy, ktoré identifikovali, že medzi odvetvia s najväčším inovačným potenciálom v kraji patrí: strojársky priemysel, elektrotechnický priemysel (vrátane informačných a komunikačných technológií), drevospracujúci priemysel a CR. Analýzy taktiež ukázali, že podniky majú proinovačné myslenie a chápu pozitívny vplyv inovácií na ich podnik. Podniky však nemajú spracovanú inovačnú stratégiu a nedostatočne využívajú informácie ako podnety inovačných aktivít. Ak aj podniky vyvíjajú v oblasti inovácií nejakú činnosť, sú v tomto snažení osamotené a nevidia dôvod na spoluprácu s vedecko-výskumnými inštitúciami.

Ciele v oblasti CR Z analýzy boli zadefinované odporúčania, ktoré sa týkajú najmä podpory malých a stredných podnikov, podpory vzdelávania, transferu znalostí, motivačných programov pre absolventov univerzít, poskytovania podnikateľských grantov a mikropôžičiek, patentovej podpory, inštitútu „inovačných asistentov“, budovania databáz ponuky a dopytu výskumno-vývojových služieb, výmeny informácií na seminároch. ŽSK plánuje v rámci ZIP podporovať v regióne klastrové iniciatívy v CR a založenie klastra CR.

3

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja (2005-2006)

131

1.4 PRIESKUM

REALIZOVANÝCH PROJEKTOV Z EUROFONDOV V OBDOBÍ ROKOV 2004-2006

FINANCOVANÝCH

Oblasť CR bola v skrátenom programovacom období rokov 2004 – 2006 podporovaná v rámci finančných zdrojov Sektorového operačného programu Priemysel a služby (samostatne pre verejný a súkromný sektor) a programu cezhraničnej spolupráce INTERREG IIIA (v rámci cezhraničnej spolupráce SR-ČR a SR-PL)

1.4.1 SEKTOROVÝ OPERAČNÝ PROGRAM PRIEMYSEL A SLUŽBY Opatrenie 2.1 SOP PS Cieľ opatrenia: - podpora verejného sektora so zámerom vytvoriť podmienky pre rozvoj podnikania v CR - zvýšenie zamestnanosti a kvality života v regiónoch - zlepšenie kvalitatívnej úrovne tam, kde existuje potenciál pre CR

Opatrenie 2.2 SOP PS Cieľ opatrenia: - rast konkurencieschopnosti CR vďaka zvýšeniu kvality ponuky - ochrana a rozvoj kultúrneho, historického a prírodného dedičstva - podpora vytvárania nových atraktivít v regiónoch - skvalitnenie prezentácie Slovenska ako krajiny CR

Opatrenie 2.3 SOP PS Cieľ opatrenia: - podpora propagácie slovenského CR doma i v zahraničí (oprávnený žiadateľ len Slovenská agentúra pre CR)

Celkovo SOP PS Skrátené programovacie obdobie bolo charakterizované jedným kolom výziev na predkladanie žiadostí na získanie nenávratného finančného príspevku pre verejných a súkromný sektor. Z celkového počtu predložených projektov bolo schválených 63 projektov na podporu CR na Slovensku (23 pre verejný sektor a 40 pre súkromný sektor). V rámci ŽSK bolo podporených 6 projektov verejného sektora a 9 projektov súkromného sektora. Zároveň do zásobníka projektov boli zaradené 2 projekty súkromného sektora. Najväčší podiel podporených projektov je v regióne Liptov (celkovo 7 projektov) s celkovou výškou nenávratného finančného príspevku 425,5 mil. SKK. Nenávratné finančné príspevky predstavujú 53,6 % celkových príspevok v rámci ŽSK (celkovo 793,5 mil. SKK). Opatrenie 2.3 bolo venované na podporu propagácie CR zo strany Slovenskej agentúry pre CR (ďalej SACR). SACR v skrátenom programovom období realizovala, resp. ešte realizuje 8 projektov v celkovej hodnote 745,7 mil. SKK. Projekty sú zamerané na realizáciu prieskumov trhu, tvorbu propagačných materiálov CR (tlačená, audiovizuálna podoba), účasť SR na medzinárodných veľtrhoch a výstavách a na medzinárodnú propagáciu.

132

Tabuľka č. 52 - Sumárne informácie o SOP PS

názov opatrenia

počet realizovaných výziev

celkový počet z toho schválené v zásobníku (ŽSK) (ŽSK)

prijaté (ŽSK)

2.1

2.2

2.3

Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry CR

1 (05/2004 - 09/2004)

Podpora podnikateľských aktivít CR

1 (06/2004 - 08/2004)

Podpora propagácie CR a tvorby informačného systému

x

132

23

0

(31)

(6)

(0)

336

40

19

(71)

(9)

(2)

x

8

x Zdroj: www.sacr.sk

Tabuľka č. 53 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci SOP PS región Orava Horné Považie Liptov Liptov Kysuce Horné Považie Liptov Orava Liptov Kysuce Liptov Liptov Horné Považie Liptov Turiec

názov projektu Využitie potenciálu h. Oravy v oblasti CR revitalizáciou Lesnej úzkorozchodnej železnice Výstavba oddychovo-informačného centra Terchová Infraštruktúra strediska CR medzinárodného významu Liptovský Mikuláš – Liptovská Mara – Ráztoky Obnova a modernizácia areálu folklórneho festivalu Východná Dobudovanie infraštruktúry na podporu CR v stredisku Veľká Rača – Oščadnica / Zelený park Rekonštrukcia autocampingu Belá – Nižné Kamence Penzión Lodenica Rekreačný a rehabilitačný objekt s bazénom a doplnkovými službami Tyrapol Rekonštrukcia kultúrnej a historickej pamiatky s cieľom rozvoja CR Penzión Marlene Rozšírenie termálneho kúpaliska v Bešeňovej Hotel Poľovník – „Wildlife Information Center“ Rekonštrukcia hotela Dubná Skala **** Rekonštrukcia hotela Jánošík, Liptovský Mikuláš Výstavba liečebno-rehabilitačného centra

lokalita

opatrenie

Oravská Lesná

2.1

Terchová

2.1


2.1

Východná

2.1

Oščadnica

2.1

Belá Liptovský Hrádok

2.1 2.2

Oravská Lesná

2.2

Liptovský Hrádok

2.2

Oščadnica Bešeňová Demänovská dolina Žilina Liptovský Mikuláš Turčianske Teplice

2.2 2.2 2.2 2.2 2.2 2.2

Zdroj: www.sacr.sk

Prostredníctvom realizácie celkovo 15 projektov dôjde do roku 2011 k vytvoreniu 144 nových pracovných miest. Rozvoj CR v regióne ŽSK prinesie zvýšenie počtu návštevníkov na 3,6 mil. osôb a kapacita zariadení CR sa zvýši o 338 nových lôžok. Presný prehľad plánovaných indikátorov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

133

Tabuľka č. 54 - Napĺňanie schválených indikátorov projektov SOP PS (opatrenia 2.1 a 2.2) sledovaný ukazovateľ Počet novovytvorených pracovných miest z toho pre znevýhodnené skupiny Nárast počtu návštevníkov Nárast počtu ubytovaných hostí z tohto zahraničných Počet vytvorených a vylepšených lôžok z toho lôžok s ubytovacími kójami Počet vytvorených parkovacích miest Kapacita zrekonštruovaných hygienických zariadení Rozsah zrekonštruovaných miestnych komunikácií v m2 Dĺžka vybudovanej turistickej trasy v bežných metroch Rozsah upravenej plochy slúžiacej pre turistov v m2 Rozsah vybudovanej plochy pre športovo-rekreačné účely Dĺžka vybudovanej vodovodnej siete v bežných metroch Dĺžka zrekonštruovanej železničnej trate v km Nárast počtu organizovaných kultúrno-spoločenských a športových podujatí Nárast počtu podnikateľov v CR v regióne Počet vytvorených miest pri stole Vybudovaná kapacita multifunkčnej arény (počet miest na sedenie) Počet nových a doplnkových produktov CR

skutočnosť 30.06.2007 77,00 0,00 332,00 18 771,00 4 650,00 243,00 0,00 30,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00

plán 2011 144,00 2,00 3 606 950,00 320 374,00 79 397,00 338,00 24,00 649,00 98,00 55 292,00 10 493,00 12 000,00 1 672,32 4 949,00 3,80

6,00 0,00 366,00

111,00 20,00 523,00

0,00 7,00

400,00 23,00

Zdroj: Indikátory schválených projektov zo zmlúv o NFP

Vývoj napĺňania plánovaných indikátorov (sledujeme skutočnosť k 30.06.2007) pokrýva len projekty súkromného sektora, ktoré sa dostali do prevádzkovej fáze. Celkovo sa jedná o 6 projektov, ktorých výstupom je vytvorenie 77 nových pracovných miest, nárast počtu ubytovaných návštevníkov o 18 771 osôb a 243 vytvorených lôžok. Väčšina indikátorov je z hľadiska naplnenia len na začiatku, nakoľko z 15 projektov bolo realizované len 6.

1.4.2 PROGRAM CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE INTERREG IIIA V rámci programu INTERREG bol CR podporovaný vo viacerých opatreniach so širokospektrálnym zameraním. Z tohto dôvodu je výber projektov zameraných výlučne na CR pomerne problematický. Všetky schválené projekty so zameraním na CR s lokalizáciou v Žilinskom kraji v skrátenom programovom období rokov 2004 –2006, pre verejný aj súkromný sektor, kofinancované zo štrukturálnych fondov je možné posúdiť podľa ich zamerania. Vychádzajúc z tematického zamerania jednotlivých projektov sme pre posúdenie zvolili nasledovné kategórie: - infraštruktúra ku skvalitňovaniu služieb CR - obnova kultúrno-historického dedičstva - revitalizácia prírodných atraktivít a pamiatok (v nadväznosti na CR) - ubytovacie zariadenia - objekty kúpeľníctva a s tým súvisiace doplnkové služby - bazény a kúpaliská

134

-

informačný systém propagácia/ marketing podujatia štúdie vzdelávanie

Tabuľka č. 55 - Sumárne informácie o INTERREG IIIA

názov opatrenia

PL

počet realizovaný ch výziev

prijaté projekty (ŽSK) 51

1.1 – Technická a komunikačná infraštruktúra

PL

ČR

ČR

74

2.2 – ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva 2.3 – podpora miestnych aktivít (fond mikroprojektov)

x

37

x

(10) 2

240

84

x

(39)

1.2 – Udržanie a zlepšenie prírodných zdrojov a životných podmienok zameraných na rozvoj turizmu 1.3 - Fond mikroprojektov

24 (6)

2 PL

celkový počet schválené projekty projekty v zásobníku (ŽSK) (ŽSK)

21

15

x

(5) 2

99

66

x

(26) ČR

29

2.1 – budovanie a rozvoj infraštruktúry turizmu

23

x

(6) Zdroj: vlastné spracovanie

Slovenská republika – Poľská republika Tabuľka č. 56 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-PL názov projektu Modernizácia a rozšírenie cestného spojenia Oščadnica – Vreščovka (SR) / Bór (PL) – slovenská časť prepojenia

žiadateľ Obec Oščadnica

Združenie miest a obcí Dolnej Oravy Cyklochodník na trase Žiar – Smrečany – Liptovský Mikuláš – Liptovský Trnovec Mesto Liptovský /program/ Mikuláš Zabezpečenie celoročného pohybu návštevníkov prihraničnej rekreačnej oblasti Obec Skalité „Skalité (SR) – Zwardoň (PL) Budúcnosť trojmedzia – Rozvoja trojmedzia na slovensko-poľskom území, Obec Čierne Čierne Podpora cezhraničnej spolupráce obce Liptovské Sliače a obce Lopušná súčasť Obec Liptovské Gminy Nowy Targ prostredníctvom rekonštrukcie polyfunkčného domu Sliače v katastri obce Liptovské Sliače

Aktivizácia turistického CR – rozvojový plán Dolnej Oravy

135

opatrenie 1.1 1.1 1.1 1.1 1.1

1.1

Liptovské múzeum Ružomberok a Múzeum Okręgowe w Nowym Sączu partnerstvo, spolupráca a vzájomná propagácia Rozvoj kúpeľného regiónu Hranica – iba čiara Stratený Budzogáň – využitie a propagácia prírodného, kultúrneho a historického dedičstva Európa očami mladých výtvarníkov Zjednotená Európa zbližuje obyvateľov v pohraničných regiónoch Slovenska a Poľska Nástroje podpory rozvoja CR regiónu Hornej Oravy a Gminy Czarny Dunajec s využitím jeho potenicálu kultúrneho a prírodného dedičstva Podpora cezhraničnej spolupráce obce Liptovské Sliače a obce Lopušná súčasť Gminy Nowy Targ prostredníctvom rekonštrukcie polyfunkčného domu v katastri obce Liptovské Sliače Zvyšovanie atraktivity Žilinského kraja v záujme jeho hospodárskeho rozvoja a rozvoja turizmu Mototuristický sprievodca: Po stopách zbojníkov Juraja Jánošíka a Klimczoka Cestami, necestami a chodníčkami Oravy. Vydanie publikácie propagujúcej kultúrne a prírodné hodnoty slovensko-poľského pohraničia Country – folkové potulky v eurobeskydoch Spoločnými kultúrnymi a športovými aktivitami podporíme rozvoj vzájomnej spolupráce a prispejeme k propagácii a rastu životnej úrovne v obciach Belá (SK) a Jaworze (PL) Zachovajme kultúrne dedičstvo našich predkov pre spoločný európsky dom Beskydský kultúrny kruh – Centrum slovensko-poľskej kultúrnej spolupráce

Podpora tradícií a cezhraničnej spolupráce propagáciou remesiel, folklóru a kultúrnych podujatí v hraničnom regióne

Liptovské múzeum

2.2

Mesto Turčianske Teplice Mestské kultúrne stredisko Občianske združenie KULTÚRA Občianske združenie priateľov hudby

2.2 2.2 2.2 2.2

Obec Blatnica

2.2

Obec Habovka

2.2

Obec Liptovské Sliače

2.2

Rozvojová agentúra Žilinského samosprávneho kraja, n.o. Región Beskydy Združenie Babie Hora Mesto Turzovka

2.3

Obec Belá

2.3

Obec Zuberec Oravské osvetové stredisko Rozvojová agentúra Žilinského samosprávneho kraja, n.o.

2.3

2.2

2.2 2.2

2.3

2.3

* výber len projektov so zameraním na oblasť CR

Slovenská republika – Česká republika Tabuľka č. 57 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-ČR názov projektu

žiadateľ Kultúrne centrum Rok tradičnej kultúry – obnova kultúrnych tradícií mesta Martin Európske kultúrno-športové leto v Turzovke a vo Frýdlantě nad Ostravicí Mesto Turzovka Projekt kultúrno-vzdelávacej spolurpáce stredných škôl SOUs Čadca a ISŠ Frýdek SOU strojárske Místek Čadca Vízia – projekt podpory stratégie rozvoja CR v mikroregióne Kysucký triangel obec Čierne

136

opatrenie 1.1 1.1 1.1 1.1

Štúdie a propagácia prihraničného regiónu ako predpoklad rastu životnej úrovne obyvateľov obcí Štiavnik (SK) a Velké Karlovice (CZ)

Obec Štiavnik

1.2

Putovanie Rajeckou dolinou

Mesto Rajecké Teplice

2.1

Obec Makov

2.1

RRA Turiec

2.1

ZŠ Klokočov

2.1

Žilinská univerzita Mesto Dolný Kubín

2.1 2.1

Obec Oščadnica

2.1

Zvýšenie kvality poskytovaných služieb a obslužnosti územia mikroregiónu Horné Kysuce formou skvalitnenia starostlivosti o zimnú údržbu cestnej siete so zameraním na rekreačné oblasti obce Makov Outdoorové lanové centrum Projekt rozvoja „detského CR“ a spoznávania komunít žiakov základných škôl prostredníctvom spolupráce ZŠ Klokočov a ZŠ Vřesina Cykloturistický Informačný Systém Euroregiónu Beskydy (CISE) Rekonštrukcia ľadovej plochy v areáli turisticko-rekreačného centra Dolný Kubín Zvýšenie kvality životných podmienok v prihraničnom regióne Veľká Rača prostredníctvom investície do informačného systému ako nástroja podpory CR * výber len projektov so zameraním na oblasť CR

137

2 SITUAČNÁ ANALÝZA – SWOT ANALÝZA 2.1 STROM CIEĽOV A DEFINOVANIE PROBLÉMOV hlavný problém:

Nedostatočná konkurencieschopnosť regiónu na trhu CR a chýbajúci jednotný imidž na európskom trhu cestovného ruchu MARKETING

región nemá označenie, slogan ani značku, pod ktorým by vystupoval na trhu CR (názov ŽSK nie je vhodné pre potreby marketingu v CR)

ŽSK ako celok je vnímaný viac ako región s rozvojom automobilového priemyslu (najmä Horné Považie), než región CR

na trhu CR sú známe regióny Liptov, Orava, Kysuce a Turiec

chýba komplexná propagácia regiónu ako cieľového miesta CR, existujúce propagačné prostriedky a materiály vrátane webových stránok nemajú jednotný dizajn manuál, logo a pod.

v regióne absentuje jednotný priestorový informačný systém CR

vzhľadom na vzrastajúci význam internetu v propagácii CR, chýba komplexný internetový portál za ŽSK, ako aj za jednotlivé jeho regióny. V existujúcich webových stránkach najmä regiónov chýba ich napojenie na relevantné stránky. ŽSK má regionálny portál napojený na VIATOR a Slovakiatravel.

chýba koordinácia propagácie CR na území Žilinského kraja a spolupráca v tejto oblasti so SACR nie je dostatočná.

na výstavách CR

chýba propagácia regionálnych produktov CR a koordinácia účasti regiónov

a podnikateľov v CR.

nedostatočná je kvalita vydávaných propagačných materiálov ( neprofesionálne preklady propagačných materiálov do cudzích jazykov, grafická úprava, rozsah a pravdivosť informácií)

INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC

na území ŽSK sa nachádza veľký počet združení a inštitúcií, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s rozvojom CR, ale väčšina z nich nemá dostatok zdrojov (finančných a ľudských) na svoju činnosť

činnosť združení a inštitúcií v CR nie je koordinovaná, chýba vzájomná informovanosť o činnosti, zámeroch a aktivitách združení

vznik a fungovanie združení CR nepodporuje ani súčasná legislatíva v CR

na území ŽSK chýba regionálna organizácia CR, ktorá by profesionálne zabezpečovala najmä marketing regiónu a implementáciu stratégie rozvoja CR

na území ŽSK je vzhľadom na počet stredísk CR nedostatočný počet TIK-ov, ich územné rozmiestnenie je nerovnomerné, rôznorodá je aj ich kvalita.

nie je doriešený systém financovania TIK-ov,

väčšina zamestnancov štátnej správy a samosprávy nemá dostatok vedomostí a znalostí z problematiky rozvoja CR, ktoré sú nevyhnutné pre prijímanie kvalifikovaných rozhodnutí v oblasti CR,

nedostatočne sa využíva potenciálna spolupráca s odbornými a vzdelávacími inštitúciami v CR na území ŽSK, resp. mimo neho,

neexistuje informačný a vzdelávací systém pre malých podnikateľov v CR na území ŽSK, pričom väčšina podnikov CR patrí do kategórie malých a stredných podnikov.

138

INFRAŠTRUKTÚRA

nedobudovaná sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií brzdí rozvoj CR na území ŽSK

parametre železničnej dopravy nezodpovedajú európskym štandardom, železničné stanice sú v nevyhovujúcom stave

letisko Žilina - Hričov nezodpovedá svojou vybavenosťou očakávanému nárastu návštevníkov v blízkej budúcnosti

v mestách a strediskách CR je nedostatok parkovacích miest, chýbajú záchytné parkoviská, v čase zvýšenej návštevnosti počas turistickej sezóny to spôsobuje problémy nielen miestnym obyvateľom, ale aj návštevníkom

zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie obcí najmä vo vidieckych častiach regiónu nezodpovedá európskym štandardom

systém zberu a spracovania komunálneho odpadu nie je komplexne doriešený, na území regiónu sa objavuje relatívne veľký počet „divokých“ skládok komunálneho odpadu (napr. Orava)

značný počet ubytovacích kapacít v súkromí sa oficiálne neeviduje, čo spôsobuje problémy pri skutočnom hodnotení ubytovacej kapacity na území ŽSK, dochádza k daňovým únikom a k znižovaniu príjmov obcí a miest ako aj združení CR

priemerné využitie ubytovacích kapacít je nízke, čo sa prejavuje v nedostatku tvorby zdrojov na modernizáciu a rozvoj zariadení

v regióne je mnoho ubytovacích zariadení s nízkym štandardom poskytovaných služieb, ktorý už nezodpovedá požiadavkám návštevníkov (turistické ubytovne, chatové osady ap.)

kapacita stravovacích zariadení je sústredená najmä v mestách, v mnohých strediskách CR je ich štruktúra a kapacita najmä v období sezóny nedostatočná

v strediskách CR absentuje ponuka spoločensko-zábavných služieb vo večerných hodinách, resp. chýba ponuka služieb pre návštevníkov v prípade nepriaznivého počasia

v miestach sústredeného CR je nedostatok verejných hygienických zariadení

vo viacerých lyžiarskych strediskách v regióne chýba komplexná vybavenosť, je potrebné modernizovať existujúce OHDZ, chýbajú stravovacie služby na požadovanej úrovni, chýbajú požičovne športových potrieb, úschovne batožiny, upravené bežecké trate a pod.

v regióne chýba ucelený systém cyklotrás, ktoré by poskytovali bezpečnú jazdu pre všetky skupiny návštevníkov, je nedostatočné značenie a propagácia existujúcich cyklotrás, chýbajú požičovne bicyklov ap.

v regióne je nedostatočná starostlivosť o turistické a náučné chodníky, problémom je aj vandalizmus a ničenie turistického značenia,

v regióne chýbajú cestovné kancelárie zamerané na príchodový CR do regiónu

PRODUKTY CR

nedostatočná ponuka regionálnych produktov CR, chýba prezentácia tradičných remeselných činností a ekonomických aktivít (výroba syra, drotárstvo, tkáčstvo, keramika a pod.)

existujúce produkty sú nekomplexné, chýba ich efektívny marketing a manažment,

chýbajú tematicky zamerané trasy s ponukou produktov miestnych umelcov a remeselníkov

nie je dostatočne využitý vidiecky potenciál v regióne, obce nie sú upravené a pripravené na rozvoj CR

v regióne sa organizuje relatívne veľký počet podujatí, chýba ich koordinácia a snaha o rovnomerné organizovanie počas celého roka, ich propagácia je nedostatočná

chýba prepojenosť produktov regiónov do spoločnej ponuky

139

2.2 SWOT ANALÝZA ŽSK SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY

Poloha a dopravná dostupnosť

Produkt CR

-

-

-

výhodná geografická poloha kraja (významné príjazdové trhy CR – Poľsko a Česká republika) cez kraj prechádzajú hlavné dopravné koridory

-

nedostatočná kvalita poskytovaných služieb v zariadeniach CR málo organizovaných podujatí zameraných na segment mladých ľudí

Prírodné predpoklady -

-

-

Marketing CR

vysoký podiel chránených území na rozlohe kraja – veľkoplošné a maloplošné chránené územia vytvárajú základ pre poznávanie prírody a šetrné formy CR vysoká lesnatosť územia vytvára podmienky pre pešiu turistiku, poľovníctvo bohatý výskyt termálnych a minerálnych prameňov ako základ rozvoja kúpeľníctva a aquparkov (Bešeňová, aquapark Tatralandia, Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Liptovský Ján, Oravice, Lúčky, pripravované aquaparky Terchová a Stráňavy) dostatok vodných tokov a vodných plôch pre rozvoj rybolovu a vodných športov vhodné klimatické a geomorfologické podmienky pre rozvoj zimných športov

-

nedostatočný marketing CR na úrovni kraja, regiónov a stredísk CR chýbajúci jednotný informačný a rezervačný systém na úrovni regiónov

Infraštruktúra CR -

nedostatočná infraštruktúra regiónov pre rozvoj CR (najmä dopravná sieť) nedostatok zariadení poskytujúcich doplnkové služby v existujúcich strediskách CR

Inštitucionálne zázemie -

chýbajúce komplexné produkty CR

Financovanie CR Kultúrno-historické predpoklady -

-

bohatý kultúrno-historický potenciál kraja vytvára podmienky pre rozvoj kultúrno-poznávacieho CR organizovanie viacerých podujatí zameraných predovšetkým na folklórne tradície nadregionálneho charakteru

Infraštruktúra CR -

vysoká koncentrácia špičkových zimných stredísk CR nadregionálneho významu v kraji (Jasná, Malino Brdo, Vrátna, Oščadnica)

Inštitucionálne zázemie -

-

aktívna participácia ŽSK na riešení systémových opatrení zaoberajúcich sa stretom záujmov ochrany prírody a rozvoja cestovnéhor uchu v územiach NATURA 2000 aktívna participácia ŽSK pri riešení modelu zákona o podpore rozvoja cestovného ruchu, spolupráca s ostatnými samospráv. krajmi, MH SR a ZMOS

Marketing CR -

blízkosť hlavných zahraničných príjazdových trhov

140

nedostatok prostriedkov na ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva

PRÍLEŽITOSTI -

-

-

-

OHROZENIA

vstup Slovenska do Shengenského priestoru v rámci EÚ umožní bezproblémový vstup na územie Slovenska zjednodušenie vízovej povinnosti voči príjazdovým trhom CR - Ukrajine a Rusku prijatie EUR uľahčí a zjednoduší administratívne úkony s pobytom dobudovanie diaľnice Bratislava – Žilina – Košice a Žilina – Zwardoň s prepojením na poľský región Silesia v Poľsku a rozvoj nízkonákladových leteckých spoločností vstup silných domácich a zahraničných investorov do CR v kraji aj vďaka schváleným investičným stimulom pre investície v CR schválenie zonácie v chránených územiach na Slovensku rast kúpnej sily obyvateľstva v regióne ako aj na Slovensku podpora rozvoja CR zo štrukturálnych fondov v rokoch 2007-2013 širšie využívanie moderných informačných a komunikačných technológií v CR zmena životné štýlu obyvateľstva a väčšia orientácia sa na starostlivosť o zdravie a pestovanie tela, udržiavanie zdravého životného štýlu a vykonávanie aktivít s tým spojených

-

-

-

-

-

141

chýbajúca legislatíva a definované zdroje financovania a určené kompetencie z národnej úrovne riadenia cestovného ruchu nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v dôsledku odchodu najmä mladým ľuďom z regiónu posilňovanie SKK voči EUR, CZK a PLN opatrenie susedných štátov na podporu domáceho CR zdĺhavý proces riešenia problémov CR (najmä v oblasti jeho organizácie a financovania) zo strany štátnych a samosprávnych orgánov zaostávanie infraštruktúry CR za potrebami rozvoja CR v súlade s trendmi CR neschopnosť regiónov a stredísk CR presadiť sa na domácom a zahraničných trhoch ako aj konkurenčný tlak ostatných regiónov doma a v zahraničí vplyv klimatických zmien najmä na zimné strediská CR presadzovanie individuálnych záujmov podnikateľských skupín v CR na úkor záujmu turistického regiónu a celospoločenských záujmov neschopnosť vzájomnej spolupráce na úkor rozvoja CR v regiónoch

2.3 SWOT ANALÝZA REGIÓNOV Horné Považie SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY

Poloha a dopravná dostupnosť -


letecké spojenie (letisko Žilina – Hričov) hlavné cestné a železničné koridory v smere sever – juh a východ – západ -

úzke miesta – úsek Strečno na hlavnom dopravnom ťahu Žilina – Martin a horský priechod Fačkovské sedlo (problematický najmä v zimných mesiacoch) nedobudovaný diaľničný obchvat Žiliny nedobudovaná diaľnica v regióne

Prírodné danosti

Prírodné danosti

-

-

-

-

rieka Váh v dĺžke 50 km vodné nádrže (Žilina, Hričov, Mikšová) bohatstvo minerálny vôd liečivé termálne pramene v Rajeckých Tepliciach vysoký počet chránených území – 1 národný park, 1 chránená krajinná oblasť, 12 národných prírodných rezervácií, 9 prírodných pamiatok vhodné klimatické a geomorfologické podmienky pre zimné športy (priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v Malej Fatre – 130) fauna regiónu umožňuje rozvoj poľovníctva, rybárstva a pozorovanie zveri 2 CHKO

-

nedostatočný počet vybudovaných náučných chodníkov a tematických trás vo vzťahu k bohatému prírodnému potenciálu nedostatok informácií o prírodných atraktivitách a ich využitie v CR chýbajúce sprievodcovské služby v teréne chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá na cestách II. triedy nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť na vidieku neudržiavané značenie turistických trás a cyklotrás nedodržiavanie zákonov na ochranu prírody nedostatok finančných prostriedkov na jej ochranu množstvo „divokých“ skládok

Kultúrno-historické danosti


-

-

-

hrady – Hričov, Lietava, Starý hrad, Strečno, Súľov, Budatín 4 kaštiele – Bytča, Kunerád, Gbeľany, Krasňany významné sakrálne pamiatky 2 mestské pamiatkové zóny – Bytča a Rajec mestská pamiatková rezervácia Žilina archeologické lokality pamiatkovo chránené parky rezervácia ľudovej architektúry – Čičmany tradícia zachovávania regionálneho folklóru – najmä v oblasti Terchovej tradície ľudových remesiel Múzeum drotárstva na Budatínskom zámku (Považské múzeum) Považská galéria Žilina Slovenský betlehem Rajecká Lesná a betlehem v Terchovej

-

142

nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok a ich dostupnosť nevyhovujúci technický stav viacerých kultúrnych pamiatok absencia tematických trás s využitím kultúrneho potenciálu absencia medzinárodného hnedého značenia nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel neuplatňovanie architektonických štandardov u nových stavieb a pri rekonštrukciách absencia výučby remeselnej tvorby pre turistov

Organizované podujatia


-

-

-

19 významných organizovaných podujatí nadregionálneho významu prevaha folklórnych podujatí najvýznamnejšie podujatie – Jánošíkove dni

-

nedostatočný počet podujatí na prilákanie turistov, najmä v meste Žilina a v Rajeckej doline absencia regionálneho kalendára podujatí chýbajúca koordinácia organizovaných podujatí na regionálnej úrovni

Inštitucionálny rámec


-

-

relatívne vysoký počet inštitúcií na podporu rozvoja CR

-

-

dlhodobá absencia regionálnej spolupráce subjektov CR absencia regionálneho koordinátora CR absencia strategického rozvojového dokumentu a koncepčného dokumentu CR pre región Horné Považie nízke čerpanie ŠF EÚ v rokoch 2004 – 2006 ubytovávanie „na čierno“ absencia regionálneho rezervačného systému

Produkty CR v regióne


-

-

-

pešia turistika (75 turistických chodníkov – cca 390 km) pltníctvo na Váhu cykloturistika (17 trás rôznej dĺžky) termálne kúpaliská (4 lokality) vodná turistika (Váh, Varínka, Rajčianka) lesoturistika (9 objektov so 115 lôžkami) športový rybolov (18 rybárskych revírov) horolezectvo paragliding zimné športy (4 zimné strediská CR, z toho jedno 5*, 28 OHDZ a viac ako 20 km zjazdoviek) kúpeľníctvo (kúpele Rajecké Teplice) nákupný CR (najmä mesto Žilina) mestský CR vidiecky CR (najmä v Terchovskej doline) kultúrno-poznávací CR

-

-

absencia celoročných produktov (dôraz na letnú a zimnú sezónu) nedostatok nosných produktov CR (okrem zimných športov a kúpeľníctva) neprepojenosť nosných produktov so službami v okolí nedostatočne využitý potenciál mesta Žilina absencia budovania produktov kultúrneho turizmu a ekoturizmu rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredísk v regióne a vybavenosti doplnkovými službami (úschova batožín, stravovanie, aprés ski bary, parkovanie, verejné WC) nedostatočná jazyková vybavenosť personálu v CR nedostatok akčných a zážitkových ponúk v regióne na aktívne trávenie voľného času a dovoleniek chýba prepojenie tematických produktov Horného Považia s inými tematickými produktmi ostatných regiónov kraja

Marketing CR -

143

absencia jednotného značenia atraktivít a praktických informačných materiálov absencia tzv. „imidžových“ materiálov (často zamieňané s materiálmi informačného typu) absencia priestorového informačného systému chýbajúci portál s online rezerváciami regionálnych produktov a služieb, nielen ubytovania ale aj tematických pobytov

-

-

144

slabá znalosť informačných portálov o Hornom Považí u turistov – nesúrodosť informácií na portáloch chýbajúca značka regiónu v CR chýbajúci imidž regiónu neexistuje marketingový plán CR regiónu

PRÍLEŽITOSTI -

-

-

schválenie zonácie v chránených územiach zavedenie investičných stimulov aj na investičné projekty CR vládou SR rozšírenie služieb letiska Žilina – Hričov zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR (rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma na Slovensku“ zmena spotrebiteľského správania – dovolenka zážitku, viac kratších dovoleniek počas roka, stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cez internet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívne trávený čas rast významu regiónov na trhu CR rast významu autentického prostredia, neurbanizovaného prostredia na trhu CR využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013 podporujúce „komplexné projekty CR“ podpora ubytovateľov v súkromí do 10 lôžok z Programu rozvoja vidieka zmena vyhlášky o kategorizácii ubytovacích zariadení zavedie EUR, zlacnenie pobytov pre zahraničných návštevníkov dobudovanie technickej infraštruktúry v obciach dobudovanie diaľnice Žilina – Košice podpora inovácií v CR širšie využívanie moderných informačných a komunikačných technológií v CR

OHROZENIA -

145

nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CR v regióne naďalej pretrvávajúca neochota k spolupráci neriešenie problémov regionálneho marketingu konkurencia iných turistických regiónov odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnej pracovnej sily pre odvetvie CR) neschválenie zákona o združeniach CR nedobudovanie diaľničného úseku Žilina – Ružomberok zavedenie poplatkov za víza po vstupe do Schengenskej zóny posilňovanie meny SKK voči EUR a menám susedných štátov neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalita nerastie priamo úmerne posilňovaniu SKK) nepripravenosť subjektov CR na prijatie EUR

Kysuce SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY



-

-

vzdialenosť od Žiliny (letisko Žilina – Hričov) hranica s významnými zdrojovými zahraničnými trhmi CR – Českou a Poľskou republikou

nedobudovaná diaľnica Žilina – Zwardoň (PL) nedostatočné cestné spojenie s Oravou

Prírodné danosti

Prírodné danosti

-

-

-

70 % rozlohy regiónu tvoria chránené územia viac ako polovicu územia zaberajú lesy rieka Kysuca CHKO Kysuce, 9 národných prírodných rezervácií a ďalšie kategórie chránených území ojedinelý ropný prameň v Korni Kysucké gule v Klokočove a Megoňky pri Čadci

-

nedostatočný počet vybudovaných náučných chodníkov a tematických trás vo vzťahu k bohatému prírodného potenciálu nedostatok informácií o prírodných atraktivitách a ich využitie v CR chýbajúce sprievodcovské služby v teréne chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá na cestách II. triedy nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť na vidieku neudržiavané značenie turistických trás a cyklotrás nedodržiavanie zákonov na ochranu prírody



-

-

-

tradícia zachovávania regionálneho folklóru – živé remeslo viaceré sakrálne pamiatky Kysucká galéria Skanzen vo Vychylovke (Múzeum kysuckej dediny) Kysucké múzeum historická lesná úvraťová železnica tradičná kopaničiarska architektúra viaceré kaštiele a zemianske kúrie (Oščadnica, Radoľa)

-

nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok a ich dostupnosť nevyhovujúci technický stav mnohých kultúrnych pamiatok absencia náučných chodníkov a tematických trás s využitím kultúrneho potenciálu absencia medzinárodného hnedého značenia nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel neuplatňovanie architektonických štandardov u nových stavieb a pri rekonštrukciách absencia výučby remeselnej tvorby pre turistov



-

-

-

12 organizovaných podujatí regionálneho a nadregionálneho charakteru prevažné zameranie na folklórne a iné tradície regiónu

nedostatočný počet podujatí na prilákanie turistov absencia regionálneho kalendára podujatí

Inštitucionálny rámec -

146

dlhodobá absencia regionálnej spolupráce subjektov CR absencia regionálneho koordinátora CR absencia strategického rozvojového dokumentu a koncepčného dokumentu CR pre región Kysúc

-

nízke čerpanie ŠF EÚ v rokoch 2004 – 2006 ubytovávanie „na čierno“ absencia regionálneho rezervačného systému



-

-

-

pešia turistika (Kysucké Beskydy, Javorníky) agroturistika vidiecky CR zimné športy (10 lyžiarskych stredísk z toho jedno 5* SCR – Veľká Rača) poľovníctvo a lesoturistika rybolov (rieka Kysuca) cykloturistika kultúrno-poznávací CR (múzeá a galérie)

-

-

absencia celoročných produktov (dôraz na letnú a zimnú sezónu) nedostatok nosných produktov CR (okrem zimných športov a vidieckeho CR) neprepojenosť nosných produktov so službami v okolí absencia budovania produktov kultúrneho turizmu a ekoturizmu rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredísk v regióne a vybavenosti doplnkovými službami (úschovňa batožín, stravovanie, aprés ski bary, parkovanie, verejné WC) nedostatočná jazyková vybavenosť personálu v CR nedostatok akčných a zážitkových ponúk v regióne sna aktívne trávenie voľného času a dovoleniek chýba prepojenie tematických produktov Kysúc s inými tematickými produktmi ostatných regiónov kraja

Marketing CR

Marketing CR

-

-

aktívny marketing strediska Veľká Rača

-

-

-

147

absencia jednotného značenia atraktivít a praktických informačných materiálov absencia tzv. „imidžových“ materiálov (často zamieňané s materiálmi informačného typu) absencia priestorového informačného systému chýbajúci portál s online rezerváciami regionálnych produktov a služieb, nielen ubytovania ale aj tematických pobytov slabá znalosť informačných portálov o Kysuciach u turistov – nesúrodosť informácií na portáloch chýbajúca značka regiónu v CR chýbajúci imidž regiónu neexistuje marketingový plán CR regiónu

PRÍLEŽITOSTI -

-

-

schválenie zonácie v chránených územiach zavedenie investičných stimulov aj na investičné projekty CR vládou SR zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR (rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma na Slovensku“ zmena spotrebiteľského správania – dovolenka zážitku, viac kratších dovoleniek počas roka, stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cez internet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívne trávený čas rast významu regiónov na trhu CR rast významu autentického prostredia, neurbanizovaného prostredia na trhu CR využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013 podporujúce „komplexné projekty CR“ podpora ubytovateľov v súkromí do 10 lôžok z Programu rozvoja vidieka zmena vyhlášky o kategorizácii ubytovacích zariadení zavedenie EUR, zlacnenie pobytov pre zahraničných návštevníkov dobudovanie technickej infraštruktúry v obciach dobudovanie diaľnice Žilina – Košice podpora inovácií v CR širšie využívanie moderných informačných a komunikačných technológií v CR

OHROZENIA -

148

nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CR v regióne naďalej pretrvávajúca neochota k spolupráci neriešenie problémov regionálneho marketingu konkurencia iných turistických regiónov odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnej pracovnej sily pre odvetvie CR) neschválenie zákona o združeniach CR zavedenie poplatkov za víza po vstupe do Schengenskej zóny posilňovanie meny SKK voči EUR a menám susedných štátov neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalita nerastie priamo úmerne posilňovaniu SKK) nepripravenosť subjektov CR na prijatie EUR

Liptov SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY



-

-

-

atraktívna poloha Liptovskej kotliny blízkosť medzinárodných a regionálnych letísk (Poprad, Krakow, Košice, Žilina – Hričov, Sliač železničná trasa BA – ŽA - KE diaľničný úsek D1 Ivachnová – Važec

chýbajúci obchvat Matiašovce – Zuberec (dopravná dostupnosť z Poľska)

Prírodné danosti

Prírodné danosti

-

-

-

-

Liptovská kotlina obklopená pohoriami (Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry, Chočské vrchy, Veľká Fatra) 50% plochy regiónu tvoria lesy najväčší počet chránených prírodných oblastí na Slovensku (3 NP, 9 chránených areálov, 20 NPR, 12 PR, 14 NPP) neurbanizované prostredie Kokavských a Važeckých lúk kyselky a minerálne pramene (Korytnica) geotermálne pramene a kúpeľná liečba (Lipt. Ján, Lúčky) jaskynný systém (L. Ján, Dem. dolina, Važec) vysoká ročná návštevnosť Demänovskej jaskyne Slobody (163 tis. Návštevníkov/ rok 2006) sieť značených turistických chodníkov rieka Váh v dĺžke 80 km (prečerpávacia stanica Čierny Váh, vodná nádrž Liptovská Mara) rieka Belá – muškárenie, rafting poľovníctvo a rybárstvo dostatok slnečných dní počet dní so snehovou pokrývkou 160 -180 dní Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Žiarska dolina a podmienky na skialpinizmus podmienky na paragliding

-

-

veterná kalamita (Boce) nízky počet náučných chodníkov a tematických trás nedostatočná informačná dostupnosť prírodných atraktivít chýbajúce sprievodcovské služby (ekoturizmus) nedostatočné udržiavanie značenia turistických trás a cyklotrás chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá nekoncepčne využívaný potenciál Liptovskej Mary, rozvoj je prehustený a pretrvávajú problémy s napojením na technickú a dopravnú infraštruktúru nízky počet teplých dní – počet dní s maximálnou teplotou vzduchu nad 25C - 30-35 dní nevyužité existujúce vrty – Kalameny, Pavčina Lehota, Liptovská Kokava najväčší spád zrážok v mesiacoch júl - august – sťažuje pobyt pri vode SCP Ružomberok na hlavnej dopravnej trase regiónom znečistenie Liptovskej Mary import emisií z Čiech a Poľska necitlivé urbanistické zásahy do krajiny nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť (len hlavná kostra)



-

-

-

-

najväčší počet národných kultúrnych pamiatok v kraji (nehnuteľných 218, pamiatkových objektov 337) početná sieť archeologických nálezísk (11) vzácne sakrálne pamiatky so stredovekými nástennými maľbami (Partizánska Lupča, Okoličné, Sv.Kríž, Smrečany, L. Ondrej....) 9 mestských pamiatkových rezervácií (LM, LH, N. Boca, Partizánska Ľupča, Východná, Hybe,

149

nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok nevyhovujúci stav kultúrnych pamiatok absencia náučných chodníkov a tematických trás absencia medzinárodného hnedého značenia absencia sprievodcovských služieb nedostatok podujatí nadregionálneho významu nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel vytrácanie tradície ovčiarstva neuplatňovanie architektonických štandardov u

-

-

-

Ružomberok, Stankovany) expozície ľudovej architektúry (UNESCO Vlkolínec, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline) mestské Múzeum J. Kráľa v L.Mikuláši Liptovské múzeum v Ružomberku - múzeum roka 2005 (8 expozícií, 150 000 návštevníkov ročne) keltské osídlenie na Havránku významné osobnosti Liptova - Štúrovci, A. Hlinka medzinárodný folklórny festival Východná tradície - liptovskí murári, pribylinskí pltníci, hybský Pacho, skon Jánošíka, mikulášske garbiarstvo, malužinskí mediari, ľubčianske gelety, liptovská bryndza, ružomberská papiereň, černovská tragédia, Bitka pri Švihrove, ovčiarstvo (ovčiarska cesta) banská tradícia (Maša pri Liptovskom Hrádku) Galéria P.M.Bohúňa = galéria roka 2006, Galéria Ľ.Fullu, Centrum Kolomana Sokola 10 renesančných, barokových a klasicistických kaštieľov v Liptovskom Jáne hrady – Liptovský hrad (najvyššie položený hrad na Slovensku), hrad Likavka, hrad a kaštieľ Liptovský Hrádok (dnes hotelové zariadenie) folklórne tradície (Liptovské osvetové stredisko, Východná, Hybe, Važec, Lipt. Sliače, Lipt. Lužná) typická ľudová architektúra – Huty, Borové, Boce, Vlkolínec územím prechádza pôvodná obchodná cesta - Via Magna a Jantárová cesta

nových stavieb a pri rekonštrukciách slabá ponuka výučby remeselnej tvorby pre turistov málo prezentované významné osobnosti Liptova nedostatočné využitie baníckej tradície v časti Magurka, Bocká dolina



-

-

-

medzinárodný folklórny festival Východná medzinárodné preteky vo vodnom slalome „Memoriál Ondreja Cibáka“ národný výstup na Kriváň Múzeum liptovskej dediny – množstvo podujatí počas roka, prezentácia remesiel Western City a aquapark Tatralandia – podujatia na zvýšenie návštevnosti obec Liptovské Sliače – živé folklórne tradície v obci počas roka existencia Liptovského osvetového regionálneho strediska (LOS) a práca v oblasti folklóru

-

jediné kultúrne a jediné športové podujatie a nadregionálneho významu v regióne (Východná, Memoriál Ondreja Cibáka) absencia regionálneho kalendára podujatí slabá koordinácia kultúrnych podujatí v regióne absencia podujatí na hradoch a kaštieľoch nedostatok podujatí na prilákanie mládeže (len fun park v Jasnej)

Ubytovacie zariadenia

Ubytovacie zariadenia

-

-

-

najväčší 45%-ný podiel na počte lôžok Žilinského kraja (bez zmeny od roku 2001) najväčší 48% - ný podiel na návštevnosti kraja nárast návštevnosti medzi rokmi 2001-2006 o 38%

-

150

chýbajúca ponuka agroturistických zariadení malých rodinných fariem absencia regionálneho rezervačného systému nejednotný štandard ubytovávania na súkromí

-

(336 tisíc návštevníkov – z toho 195 tis. zo zahraničia) vznik nových penziónov s dôrazom na interiér, služby, imidž snaha ubytovávateľov na súkromí združovať sa rastúci počet ubytovania na súkromí – Bešeňová, L.Trnovec, Ondrašová, Pavčina Lehota, Demänová

vysoký podiel ubytovávania na čierno



-

-

-

-

-

8 TIK-ov (TIK LM, TIK RbK, TIK LH, TIK L.Ján, TIK Bešeňová, IC Jasná, IC Skipark Ružomberok, IC Vlkolínec), 3 sú členmi AICES (LM, RbK, LH) 4 Združenia ubytovávateľov v súkromí (Demänová – Bodice, Pavčina Lehota, Vitajte na Liptove, L.Ján) 2 regionálne rozvojové agentúry (LRRA, RRAL) 7 mikroregiónov (L.Mara, Baranec, Belá, L. Ján a okolie, Partizánska Ľupča – Bešenová, Bocianska dolina, Žiarska dolina) Od apríla 2008 – regionálne združenie cestovného ruchu Klaster Liptov

-

dlhodobá regionálna nespolupráca aktérov CR individualizmus prameniaci zo strachu o vlastné know-how absencia regionálneho koordinátora CR absencia strategického rozvojového dokumentu a koncepčného dokumentu CR pre región Liptov absencia záujmového Združenia CR Liptova



-

-

-

-

-

-

produkt Liptova známy vďaka Jasnej, Tatralandii, Liptovskému Jánu, Bešeňovej, múzeu Liptovskej, dediny v Pribyline, folklórnemu festivalu Východná 10 lyžiarskych stredísk v regióne, z toho dve v kategórii 5* (5* Jasná a Malino Brdo, LS Jasná Nízke Tatry (Sever a Juh) – prepojenie s Chopok Juh, LS Žiarce, LS Malino Brdo – Skipark Ružomberok, LS Liptovské Revúce, LS Čertovica, LS Vyšná Boca, LS Opalisko, LS Žiar - Dolinky regionálne ski busy (D. Dolina – Tatralandia a Malino Brdo – Bešeňová) 2 aquaparky a 2 kúpeľné obce (L.Ján, Lúčky) Aquapark Tatralandia - 2.najnavštevova-nejšia atrakcia na Slovensku (hodnotenie TOP Trend/ 2006 - 650 000 návštevníkov) Thermal park Bešeňová – 5. najnavštevovanejšia atrakcia na Slovensku (hodnotenie TOP Trend/ 2006 - 400 000 návštevníkov) vyhliadkové plavby po L. Mare, vyhliadkové lety nad Tatrami rafting Belá, areál vodného slalomu v L.Mikuláši vodná turistika a pobyty pri vode športové agentúry a outdoorové produkty (rafting, lezenie, paragliding)

-

-

151

nedostatok celoročných produktov (dôraz na letnú a zimnú sezónu) chýbajúci jednotný regionálny skipas chýbajúce prepojenie termálnej krytej plavárne L. Ján s lyžovaním v L. Jáne – produktový balík rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredísk v regióne a vybavenosti doplnkovými službami (úschovňa batožín, stravovanie, aprés ski bary, parkovanie, verejné WC) dostupnosť LS Jasná - problematická cestná premávka v zimných mesiacoch chýbajúce kongresové priestory v regióne chýbajúce dopravné prepojenie Demänovská dolina – Liptovský Ján masový produkt CR málo prepojený s mäkkým cestovným ruchom nedostatočne dobudovaný produkt wellness absencia jednotného značenia atraktivít a praktických informačných materiálov chýbajúce imidžové materiály – zamieňané s materiálmi informačného typu chýbajúci priestorový informačný systém absencia dobre značených cyklotrás s odpočinkovými miestami nedostatočná jazyková vybavenosť personálu v CR

-

budovanie mestského CR v meste LM

Marketing CR -

-

absencia tematických produktov a animačných aktivít

Marketing CR

marketing regiónu suplujú podnikateľské subjekty CR v regióne blízkosť hlavných zahraničných zdrojových trhov – ČR a Poľska tváre olympionikov -

152

regionálna doména www.liptov.sk v súkromných rukách príliš veľa informačných portálov o regióne absencia portálu s online rezerváciami regionálnych produktov a služieb, nielen ubytovania ale aj tematických pobytov nedostatočná znalosť informačných portálov u turistov nedostatok inovácií v marketingu regiónu absencia značky regiónu v CR chýbajúci imidž regiónu mäkký CR – nekoordionavané aktivity nedostatočná účasť na medzinárodných veľtrhoch a výstavách CR závislosť na troch zdrojových trhoch – českom, poľskom a ruskom (predovšetkým v zime) chýbajúci jednotný systém značenia a doplnkovej infraštruktúry CR

PRÍLEŽITOSTI -

-

-

OHROZENIA

úprava zonácie chránených území zavedenie investičných stimulov aj na investičné projekty CR vládou SR rozšírenie služieb letiska Žilina – Hričov zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR (rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma na Slovensku“) zmena spotrebiteľského správania – dovolenka zážitku, viac kratších dovoleniek počas roka, stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cez internet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívne trávený čas rast významu regiónov na trhu CR rast významu autentického prostredia, neurbanizovaného prostredia na trhu CR využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013 podporujúce “komplexné projekty CR” podpora ubytovávateľov v súkromí do 10 lôžok zo “Programu rozvoja vidieka” zmena Vyhlášky o klasifikácii ubytovacích zariadení zavedenie EÚ meny – nové príjazdové trhy pre región dobudovanie priemyselného parku Liptov dobudovanie technickej infraštruktúry v obciach dobudovanie diaľnice ŽA – KE podpora inovácií v CR strategický investor pre kúpele Korytnica – najvyššie položené minerálne kúpele na Slovensku, momentálne mimo prevádzky

-

-

153

nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CR v regióne naďalej pretrvávajúca kultúra nespolupráce neriešenie problémov regionálneho marketingu rýchlejšie reakcie iných turistických regiónov na na potreby trhu nízky objem investícií do CR v regióne odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnej pracovnej sily pre odvetvie CR) neschválenie zákona o združeniach CR vládou SR zavedenie poplatkov za víza po vstupe do Shengenskej zóny posilňovanie meny SKK neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalita nerastie priamo úmerne posilňovaniu meny SKK nepripravenosť subjektov CR na prijatie EURnekoordinovaná investičná výstavba nových ubytovacích kapacít – zníženie autentickosti produktu CR nedobudovanie diaľničného úseku Žilina Ružomberok

Orava SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY



-

-

vzdialenosť od Žiliny hranica s významným zdrojovým zahraničným trhom CR - Poľskou republikou

-

nedostatočne dimenzovaná hlavná cestná sieť cez región nedostatočné cestné spojenie s Kysucami

Prírodné danosti

Prírodné danosti

-

-

-

rieka Orava 2 národné parky, 2 CHKO, 12 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií a ďalšie kategórie chránených území bohatstvo minerálnych vôd termálne pramene v Oraviciach a na Slanej Vode vodná nádrž Oravská priehrada

-

nedostatočný počet vybudovaných náučných chodníkov a tematických trás vo vzťahu k bohatému prírodnému potenciálu nedostatok informácií o prírodných atraktivitách a ich využitie v CR chýbajúce sprievodcovské služby v teréne chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá na cestách II. triedy nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť na vidieku neudržiavané značenie turistických trás a cyklotrás množstvo „divokých“ skládok nedodržiavanie zákonov na ochranu prírody nedostatok finančných prostriedkov na jej ochranu nevyužitie potenciálu Slanej vody (k.ú. Oravská Polhora) pre liečebné účely, kúpeľníctvo



-

-

-

tradícia zachovávania regionálneho folklóru – živé remeslo viaceré sakrálne pamiatky Oravská galéria Oravský zámok Oravské múzeum Čaplovičova knižnica rezervácia ľudovej architektúry Podbieľ viaceré kaštiele a zemianske kúrie (Mokrad, Horná Lehota, Jasenová? Vyšný Kubín, Veličná, …) územím prechádzala pôvodná obchodná cesta – Jantárová cesta

-

nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok a ich dostupnosť nevyhovujúci technický stav mnohých kultúrnych pamiatok absencia náučných chodníkov a tematických trás s využitím kultúrneho potenciálu absencia medzinárodného hnedého značenia nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel uplatňovanie architektonických štandardov u nových stavieb a pri rekonštrukciách absencia výučby remeselnej tvorby pre turistov



-

-

-

37 organizovaných podujatí regionálneho a nadregionálneho charakteru prevažné zameranie na folklórne a iné tradície regiónu




154

-

väčší počet inštitúcií zameraných na rozvoj CR

-

dlhodobá absencia regionálnej spolupráce individualizmus prameniaci zo strachu o vlastné know-how absencia regionálneho koordinátora CR absencia strategického rozvojového dokumentu a koncepčného dokumentu CR pre región Oravy ubytovávanie „na čierno” absencia regionálneho rezervačného systému



-

-

-

pobyt pri vode a vodné športy (rieka Orava a Oravská priehrada) pešia turistika (Roháče, Oravské Beskydy, Malá Fatra) termálne kúpalisko (Oravice) pltníctvo (Orava) agroturistika vidiecky CR zimné športy (Malá Lučivná, Roháče, Kubínska hoľa, Kuzmínovo, Oravice) cykloturistika rybolov (oravská priehrada, rieka Orava – hlavátka)

-

-

absencia celoročných produktov (dôraz na letnú a zimnú sezónu) nedostatok nosných produktov CR (okrem zimných športov a vidieckeho CR) neprepojenosť nosných produktov so službami v okolí absencia budovania produktov kultúrneho turizmu a ekoturizmu rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredísk v regióne a vybavenosti doplnkovými službami (úschova batožín, stravovanie, aprés ski bary, parkovanie, verejné WC) nedostatočná jazyková vybavenosť personálu CR nedostatok akčných a zážitkových ponúk v regióne na aktívne trávenie voľného času a dovolenie chýba prepojenie tematických produktov Oravy s inými tematickými produktmi ostatných regiónov kraja

Marketing CR

Marketing CR

-

-

kandidatúra mesta Dolný Kubín a regiónu Orava na Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013

-

-

155

absencia jednotného značenia atraktivít a praktických informačných materiálov absencia tzv. „imidžových“ materiálov (často zamieňané s materiálmi informačného typu) absencia priestorového informačného systému chýbajúci portál s online rezerváciami regionálnych produktov a služieb, nielen ubytovania ale aj tematických pobytov slabá znalosť informačných portálov o Orave u turistov – nesúrodosť informácií na portáloch chýbajúca značka regiónu CR chýbajúci imidž regiónu neexistuje marketingový plán CR regiónu

PRÍLEŽITOSTI -

-

-

schválenie zonácie v chránených územiach zavedenie investičných stimulov aj na investičné projekty CR vládou SR rozšírenie služieb letiska Žilina – Hričov zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR (rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma na Slovensku“ zmena spotrebiteľského správania – dovolenka zážitku, viac kratších dovoleniek počas roka, stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cez internet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívne trávený čas rast významu regiónov na trhu CR rast významu autentického prostredia, neurbanizovaného prostredia na trhu CR využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013 podporujúce „komplexné projekty CR“ podpora ubytovateľov v súkromí do 10 lôžok z Programu rozvoja vidieka zmena vyhlášky o kategorizácii ubytovacích zariadení zavedenie EUR, zlacnenie pobytov pre zahraničných návštevníkov dobudovanie technickej infraštruktúry v obciach dobudovanie diaľnice Žilina – Košice podpora inovácií v CR širšie využívanie moderných informačných a komunikačných technológií v CR

OHROZENIA -

156

nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CR v regióne naďalej pretrvávajúca neochota k spolupráci neriešenie problémov regionálneho marketingu konkurencia iných turistických regiónov odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnej pracovnej sily pre odvetvie CR) neschválenie zákona o združeniach CR nedobudovanie diaľničného úseku Žilina – Ružomberok zavedenie poplatkov za víza po vstupe do Schengenskej zóny posilňovanie meny SKK voči EUR a menám susedných štátov neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalita nerastie priamo úmerne posilňovaniu SKK) nepripravenosť subjektov CR na prijatie EUR

Turiec SILNÉ STRÁNKY

SLABÉ STRÁNKY



-

-

atraktívna poloha Turčianskej kotliny vzdialenosť od Žiliny (letisko Žilina Hričov) vzdialenosť od letiska Sliač lokálne letiská Tomčany a Turčianske Teplice

-

-

úzke miesto - úsek Strečno na hlavnom dopravnom ťahu Žilina – Martin úzke miesto – 3 horské prechody (Šturec, Kremnicke bane, Vyšehradné - najmä v zimných mesiacoch) transport zo železničnej stanice Vrútky do Martina a Turčianskych Teplíc technický stav vnútro-regionálnej komunikácie Martin – Turčianske Teplice

Prírodné danosti

Prírodné danosti

-

-

-

-

-

-

turčianska záhradka s 30 dolinami rieka Turiec v dĺžke 66,3 km - biokoridor nadregionálneho významu rybolov - 18 stojatých vodných plôch a rieky –Váh, Turiec bohatstvo minerálnych vôd – 33 kyseliek (plnená Fatra, Budiš, Kláštorná) liečivé minerálne pramene v Turčianskych Tepliciach najbohatšie lokality z botanického hľadiska – Ostrá a Tlstá (kde rastie viac ako 30 chránených druhov) zvyšky pôvodných slatino-rašelinných lúk na Kláštorných lúkach pri Kláštore pod Znievom v Rakši – posledná lokalita výskytu rosničky anglickej Gaderská a Blatnická dolina (Veľká Fatra) – výskyt najväčšieho slovenského motýľa pávieho oka hruškového rieka Turiec – posledné prirodzené nálezisko hlavátky podunajskej a životný priestorov jediného druhu vodného cicavca – vydry riečnej vysoký počet chránených prírodných oblastí = 2 národné parky, 7 chránených areálov (Mošovské aleje, Jazierko pri Jazernici), 16 národných prírodných rezervácií (Kľak, Šútovská dolina, Vyšehrad, Rakšianske rašelinisko), 7 prírodných rezervácií, 2 prírodné pamiatky (jaskyňa Mažarná), 2 národné prírodné pamiatky (Perlova jaskyňa) = Liptov má 55 a Turiec 34 NP Veľká Fatra = bežným úkazom sú 500 - 600 ročné stromy a najväčšie nálezisko tisa obyčajného v Európe

-

157

najviac zrážok so spádom v letnom období nedostatočný počet vybudovaných náučných chodníkov a tematických trás vo vzťahu k bohatému prírodnému potenciálu informačná dostupnosť prírodných atraktivít chýbajúce sprievodcovské služby chýbajúce vyhliadky a odpočívadlá na cestách II. triedy nedostatočne využitý potenciál rieky Váh (napríklad produkt pltníctvo) nedobudovaná kanalizačná a vodovodná sieť na vidieku neudržiavanie značenie turistických trás a cyklotrás

-

-

NP Malá Fatra = hrebeňovka Malej Fatry, Šútovský vodopád, pozorovanie vtákov (bird watching) 50 turistických chodníkov v celkovej dĺžke 460 km botanická záhrada v Turčianskej Štiavničke priemerný počet dní so snehovou pokrývkou na Martinských Holiach = 175 dní

Kultúrno-historické danosti -

-

-

-

-

mesto Martin - zákonom NR SR vyhlásené za Centrum národnej kultúry Slovákov Slovenské národne múzeum v Martine zastrešuje 7 múzeí (Múzeum slovenskej dediny, Slovenské národné múzeum, Múzeum A.Kmeťa, Múzeum M.Benku, Múzeum K. Plicku v Blatnici, Múzeum kultúry Čechov a Slovákov, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku) a Múzeum mošovských cechov a remesiel prvé slovenské gymnáziá známe zemianske a literárne dedičstvo, chov koní, salašníctvo, olejkárstvo (povôd v Turci) hrady - Sklabinský hrad, Blatnický hrad, Znievsky hrad 12 kaštieľov rozmanitých architektonických slohov - Blatnica, Turčianska Štiavnička, Mošovce... 17 honosných vidieckych kúrií zemianskeho pôvodu – Abramova (8), Blazovce, Folkusova, Kláštor pod Znievom, Príbovce, Záturčie vzácna technická pamiatka – vodovod Horný Turček Slovenská národná knižnica, Turčianska galéria, Slovenské komorné divadlo – festival „Dotyky a spojenia“, Matica slovenská, Národný cintorín 20 významných sakrálnych pamiatok (ranogotické kostoly z 13. stor.– Martin, Horné Jaseno, Turčiansky Michal, Abramová, Turany, Bela Dulice, Ivančiná, Turčiansky Peter, Necpaly, Sučany) 2 mestské pamiatkové zóny – Kláštor pod Znievom a Martin obce s bohatou tradíciou - Kláštor pod Znievom a Necpaly tradícia zachovávania regionálneho folklóru – živé remeslo ochotnícke divadlá a Mošovský jamork Slovenské národné múzeum – najväčšia expozícia objektov ľudovej architektúry na Slovensku územím prechádza pôvodná obchodná cesta - Via Magna

Kultúrno-historické danosti -

158

nedostatočné značenie kultúrnych pamiatok a ich dostupnosť nevyhovujúci technický stav početných kultúrnych pamiatok absencia náučných chodníkov a tematických trás s využitím kultúrneho potenciálu absencia organizovaných aktivít na hradoch absencia medzinárodného hnedého značenia absencia sprievodcovských služieb nedostatočná prezentácia remesiel, úbytok remesiel neuplatňovanie architektonických štandardov u nových stavieb a pri rekonštrukciách absencia výučby remeselnej tvorby pre turistov

Organizované podujatia -

-


Slovenské národné múzeum – 54 000 návštevníkov ročne (v hodnotení Top Trend 2006 - 33. miesto) – organizuje početné podujatia nadregionálneho významu Turčianske slávnosti folklóru v Blatnici kultúrne inštitúcie v Martine – početné podujatia Slovenské komorné divadlo – základ pre mestský CR Etnografické múzeum organizuje medzinárodné výstavy zjazd slovenských matíc v Európe




-

-

-

nadpriemerný počet organizácií so snahou usmerňovať regionálny rozvoj (4 TIK-y, 4 Združenia CR, 2 regionálne rozvojové agentúry, 4 mikroregióny, OZ DONJON) 4 ranče (Dolný Kalník, Ranč Amadeus, ranč Dahoman, Sebeslavce) Turčianska bicyklová skupina JUS

-

dlhodobá regionálna nespolupráca aktérov CR absencia regionálneho koordinátora CR absencia strategického rozvojového dokumentu a koncepčného dokumentu CR pre región Turca nepriaznivé interpersonálne väzby a vzťahy v regióne nízke čerpanie ŠF EÚ v rokoch 2004-2006 ubytovávanie na čierno absencia regionálneho rezervačného systému



-

-

-

-

produkt Turca známy vďaka lokálnym lyžiarskym strediskám (Snowland Valčianska dolina, LS Jasenská dolina, LS Martinské hole), kúpeľom Turčianske Teplice a činnosti Múzea slovenskej dediny v Martine produkt cykloturistika - 32 značených cyklotrás v dĺžke 400 km produkt jazdectvo (Ranč Amadeus) produkt lyžovanie - 3 lyžiarske strediská, z toho dve v kategórii 4* (Snowland Valčianska dolina a Jasenská dolina) a jedno v kategórii 3* (Martinské hole) skialpinizmus freestyle a freeride snowboarding (Martinské hole) regionálne ski busy (v prevádzke prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk) jednotný regionálny ski pas 1 kúpeľné mesto – Turčianske Teplice športové agentúry a zážitkové produkty využívajúce prírodný potenciál regiónu Múzeum slovenskej dediny v Martine Mošovský jarmok

-

-

-

159

absencia celoročných produktov (dôraz na letnú a zimnú sezónu) nedostatok nosných produktov CR (už existujúce a známe prevažne len LS Snowland Valčianska dolina, Jasenská dolina, Martinské hole, kúpele Trenčianske Teplice, mesto Martin) neprepojenosť nosných produktov so službami v okolí absencia budovania mestského CR absencia budovania produktov kultúrneho turizmu a ekoturizmu rôzna úroveň vybavenosti lyžiarskych stredísk v regióne a vybavenosti doplnkovými službami (úschovňa batožín, stravovanie, aprés ski bary, parkovanie, verejné WC) chýbajúci produkt golfu – už existujú iniciatívy nedobudovaný produkt wellness absencia jednotného značenia atraktivít a praktických informačných materiálov absencia tzv. “imidžových” materiálov (často zamieňané s materiálmi informačného typu) absencia priestorového informačného systému nedostatočná jazyková vybavenosť personálu v CR

-

Marketing CR -

absencia tematických produktov a animačných aktivít (lanové a outdoorové centrum) nedostatok akčných a zážitkových ponúk v regióne na aktívne trávenie voľného času a dovoleniek chýba prepojenie tematických produktov Turca s inými tematickými produktmi ostatných regiónov kraja

Marketing CR

absencia regionálneho marketing blízkosť hlavných zahraničných zdrojových trhov – ČR a Poľsko kandidatúra Mesta Martin na Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013 -

160

chýbajúci portál s online rezerváciami regionálnych produktov a služieb, nie len ubytovania ale aj tematických pobytov slabá znalosť informačných portálov o Turci u turistov – nesúrodosť informácií na portáloch chýbajúca značka regiónu v CR chýbajúci imidž regiónu mäkký CR – nekoordionavané aktivity takmer žiadna účasť na medzinárodných veľtrhoch a výstavách CR chýbajúci jednotný systém značenia a doplnkovej infraštruktúry CR marketingový plán regionálneho CR neexistuje

PRÍLEŽITOSTI -

-

-

OHROZENIA

úprava zonácie chránených území zavedenie investičných stimulov aj na investičné projekty CR vládou SR rozšírenie služieb letiska Žilina – Hričov zvýšenie povedomia o možnostiach domáceho CR (rekreačné šeky, kampane „dovolenka doma na Slovensku“) zmena spotrebiteľského správania – dovolenka zážitku, viac kratších dovoleniek počas roka, stieranie segmentácie podľa veku, rezervácie cez internet, dôraz na pohodlie, komfort a kvalitu rastúci záujem o pobyty v horách a na vidieku rastúci záujem o zdravý životný štýl a aktívne trávený čas rast významu regiónov na trhu CR rast významu autentického prostredia, neurbanizovaného prostredia na trhu CR využitie štrukturálnych fondov EÚ 2007-2013 podporujúce “komplexné projekty CR” podpora ubytovávateľov v súkromí do 10 lôžok zo “Programu rozvoja vidieka” zmena Vyhlášky o klasifikácii ubytovacích zariadení zavedenie EÚ meny – nové príjazdové trhy pre región dobudovanie priemyselného parku Martin - Sučany dobudovanie technickej infraštruktúry v obciach dobudovanie diaľnice ŽA – KE podpora inovácií v CR pripravované lyžiarske stredisko Medvedia dolina v k.ú. Čremošné, Rakša

-

161

nekoordinovaný a nekoncepčný rozvoj CR v regióne naďalej pretrvávajúca kultúra nespolupráce neriešenie problémov regionálneho marketingu rýchlejšie reakcie iných turistických regiónov na na potreby trhu nízky objem investícií do CR v regióne odliv mladých ľudí z regiónu (potenciálnej pracovnej sily pre odvetvie CR) neschválenie zákona o združeniach CR vládou CR nedobudovanie diaľničného úseku Žilina Ružomberok zavedenie poplatkov za víza po vstupe do Shengenskej zóny posilňovanie meny SKK neadekvátny pomer ceny a kvality služieb (kvalita nerastie priamo úmerne posilňovaniu meny SKK nepripravenosť subjektov CR na prijatie EUR-a

3 NÁVRHOVÁ ČASŤ STRATÉGIE CR PRE ROKY 2007 – 2013 V ŽSK 3.1 VYMEDZENIE REGIÓNOV, OCENENIE POTENCIÁLU ÚZEMIA PRE CR Vymedzenie regiónov pre účely tvorby Stratégie CR ŽSK na roky 2007-2013 vychádza z prirodzeného členenia Slovenska na regióny CR, ktoré popisuje strategický dokument územného plánovania CR s názvom „Regionalizácia CR v Slovenskej republike“ z roku 2003. Tento dokument je podporným odborným materiálom pre koncepčné usmerňovanie CR Slovenska, jednotlivých samosprávnych krajov, ich regiónov CR. Zároveň je východiskom posudzovania relevantnosti investičných a neinvestičných projektov pre čerpanie štrukturálnych fondov EÚ v programovacom období 2007-2013 v rámci Regionálneho operačného programu pre obce a mestá a Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast pre podnikateľské subjekty. Dokument „Regionalizácie CR v SR“ vymedzil na území Slovenskej republiky 21 prirodzených regiónov CR, v ktorých špecifikoval rozvojový potenciál pre jednotlivé formy a aktivity CR zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Pričom pod rozvojovým potenciálom pre CR bola definovaná spôsobilosť územia poskytnúť podmienky na tento rozvoj previazané na prírodné prostredie, človekom vytvorené prostredie vo forme infraštruktúry CR a inštitucionálne zázemie regionálneho CR. Pri vymedzení regiónov CR sa valorizačnou metódou posudzovali kritériá ako prírodné predpoklady rozvoja CR, výkonnosť CR v danom území, spoločné znaky ponuky CR, dostupnosť cieľových miest pre návštevníka, pôsobenie samospráv a tvorba spontánnych regiónov, existencia prirodzeného centra, a iné. ŽSK je v tomto dokumente členený na štyri regióny: Turčiansky, Oravský, Liptovský, Severopovažský, ktorý zahŕňa región Kysúc a Horného Považia. Zo strednodobého hľadiska majú dva regióny potenciál stať sa regiónmi CR medzinárodného významu (Liptovský a Severopovažský) a dva regióny (Oravský a Turčiansky) regiónmi národného významu. Z dlhodobého hľadiska je potenciál všetkých štyroch regiónov stať sa regiónmi medzinárodného významu v CR. Pre účely tvorby Stratégie CR ŽSK na roky 2007-2013 sa s členením v rámci „Regionalizácie CR v SR“ sa plne nestotožňujeme a vymedzujeme päť, na slovenskom trhu CR vyprofilovaných regiónov CR: Liptov, Orava, Kysuce, Turiec a Horné Považie. Samostatné expertné posúdenie rozvojového potenciálu týchto regiónov sme pre potreby spracovania Stratégie CR ŽSK na roky 2007-2013 nerealizovali. Potenciál vymedzených regiónov je čiastočne analyzovaný v podkapitole 1.2 Prieskum a analýza súčasného stavu CR. Stotožňujeme sa so strategickým smerovaním všetkých piatich regiónov stať sa v dlhodobom strategickom horizonte regiónmi CR medzinárodného významu. Tento cieľ je podporovaný aj v rámci Regionálnej inovačnej stratégie ŽSK „Žilinskej inovačnej politiky (ZIP)“, ktorá vyhodnotila odvetvie CR z pohľadu jeho súčasnej výkonnosti a rastového potenciálu za jedno z nosných hospodárskych odvetví v kraji, ktorému je zo strany subjektov regionálnej politiky potrebné venovať zvýšenú pozornosť v záujme zvyšovania celkovej konkurencieschopnosti kraja meranej podielom HDP na obyvateľa. Uznanie významu odvetvia CR v regionálnej ekonomike zo strany regionálnej vlády považujeme za kľúčové pre naštartovanie koordinovaných rozvojových programov podpory tohto odvetvia vo vymedzených regiónoch kraja. V spojitosti s bohatým kultúrnym a prírodným potenciálom na území všetkých regiónov kraja, existenciou nosných regiónov CR ako komplexných stredísk CR v každom z regiónov, dostupnosťou týchto stredísk a ich znalosťou u návštevníkov na cieľových trhoch (Poľská republika, Česká republika, Ruská federácia, pobaltské krajiny) po dobudovaní nevyhnutného inštitucionálneho zázemia v každom z piatich regiónov, považujeme medzinárodných charakter regiónov CR za dosiahnuteľný.

162

3.2 SPRACOVANIE

PODKLADOV

PROGNÓZY

VÝVOJA,

NÁVRHY

RIEŠENIA,

ODPORÚČANIA Pri formulácií odporúčaní pre ďalší rozvoj CR na území ŽSK vychádzame z tendencií vývoja CR v Európe a na Slovensku, z odporúčaní formulovaných v regiónoch CR na území ŽSK. CR patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete a aj na Slovensku zaznamenáva stabilné tempá rastu (počet zahraničných návštevníkov, devízové príjmy z CR), pomalé tempá rastu kapacít ubytovacích zariadení, rast kapacít v malokapacitných ubytovacích zariadeniach a parahotelových zariadeniach. V nasledujúcom období sa vo vývoji CR na európskom trhu očakávajú nasledovné tendencie: Rozširovanie EÚ:12 nových krajín znamená rast počtu obyvateľov EÚ o 22 % na cca 500 mil. obyvateľov, čím sa zvýši objem trhu CR v EÚ Čína: Najväčší zdroj cestovania pre Áziu; 12.1 mil. účastníkov PZCR z Číny v roku 2001 (najväčšie letecké spoločnosti v Európe otvárajú nové linky do Číny (napr. Finnair, Lufthansa) RUSKO: PZCR sa ročne zvýšil o 10 % v rokoch 1992-2001 Rast prosperity v „západných“ a „nových“ ekonomikách vyvolá rast počtu účasti na CR v Európe, ale aj pokračujúci trend poklesu podielu Európskeho kontinentu na celosvetovom CR „Lacné lety“ & „nízko nákladové letecké spoločnosti“ zamerané na menšie regionálne letiská v Európe zlepšia dopravnú dostupnosť menej navštevovaných regiónov, z tohto hľadiska je na Slovensku atraktívna Bratislava, príležitosťou je letisko Hričov Rast počtu dovoleniek do vzdialených miest (Ázia, Južná Amerika, Afrika môže spôsobiť pokles počtu dlhodobých dovoleniek v Európe) „Nové“ krajiny vrátane krajín strednej a východnej Európy a mestské cieľové miesta dostupné letecky zaznamenajú rast návštevnosti Internet a médiá zohrajú najvýznamnejšiu úlohu v marketingu cieľových miest, čo sa prejaví v raste počtu dovoleniek, ktoré si návštevníci zostavia sami a v rastúcom význame rezervačných systémov pri predaji služieb CR (on-line rezervačné systémy, profesionalita komunikácie, kvalita a aktuálnosť informácií na webových stránkach, vzrastie význam priameho marketingu) Google dáva nespočetné množstvo možností, čím rastie konkurencia na trhu CR, rezervácie a ponuky služieb „na poslednú chvíľu“ sú jednoduché, účastníci CR najmä v Európe sa rozhodujú spontánne Pomalá transformácia krajín strednej a východnej Európy po roku 1990 spôsobila problémy v kvalite služieb CR, ktoré nespĺňajú očakávania návštevníkov V dôsledku rastu počtu nízko nákladových leteckých spoločností a rozširujúcej sa ponuky služieb a organizácii podujatí v mestách, rastie záujem o krátkodobé pobyty v mestách Najdynamickejšími vysielajúcimi krajinami v Európe v roku 2005 boli: - Španielsko 15% rast PZCR - Rusko 14% - Poľsko 14% - Írsko, Nórsko a Dánsko 8% - Francúzsko 7% Na európskom trhu CR bol v roku 2005 zaznamenaný rast záujmu o nasledovné formy: - výlety do miest +20% - zimné športy +12% - dovolenka na horách+8% - dovolenka pri mori, pláže +3% Z uvedených rastúcich foriem majú regióny CR na území ŽSK najlepšie predpoklady pre zimné športy a dovolenku na horách.

163

Perspektívy svetového CR 2006-2015

Neistota ako súčasť „normálnosti“ Očakávaný ekonomický rast/rast HDP Stále lepšia perspektíva pre vnútro regionálny a domáci CR než pre medzi regionálne cestovanie Pretrváva citlivosť na náklady – „hodnota za peniaze“ Dopyt: pokračujúca expanzia nízko nákladových letov, dovoleniek typu „urob si sám“ a rezervácií na poslednú chvíľu, pokles záujmu o služby cestovných kancelárií najmä v prípade už známych a relatívne jednoducho dostupných destinácií Ponuka: rastúca potreba prispôsobiť sa požiadavkám zákazníka, ponuka musí byť flexibilná a inovatívna

Vývoj CR ovplyvní budúci európsky spotrebiteľ, ktorého možno charakterizovať nasledovne: Demografické vplyvy (starnutie západnej populácie) čo sa prejaví v raste nárokov na bezpečnosť a pohodlie cestovania a v raste záujmu o fyzicky nenáročné a zdraviu prospešné aktivity – nordic walking, golf, pešia turistika, kultúrno-poznávací CR ap. Zdravie, blahobyt a rovnováha medzi prácou a zábavou v prípade populácie v produktívnom veku Zachovanie ekonomického postavenia – viac bohatstva a možností Prioritou je seba zdokonaľovanie Rast počtu turistov, ktorí navštívia viaceré cieľové miesta s veľmi nízkym objemom výdavkov (mladí ľudia, aktívni seniori)

2006-2015: Súčasné európske trendy v CR a cestovaní budú pokračovať

Posun od „producentov“ k „zákazníkom“, cieľové miesta, ktoré zavedú politiku orientácie na zákazníka a jeho želania budú mať prioritu Viac konkurencie pre Európu, z toho vyplýva aj pre strednú a východnú Európu a z tohto dôvodu nemožno v budúcnosti očakávať výrazný nárast návštevnosti zo zahraničia ani v prípade regiónov CR na území ŽSK Väčší dopyt po „užívateľských“ dovolenkách - dovolenka ako „zážitok a skúsenosť“ – spoluúčasť s cieľovým miestom, t.j. orientácia cieľových miest na produkty, ktoré umožnia návštevníkom zapojiť sa do autentických aktivít regiónu Letecká doprava – pokračujúca liberalizácia (skutočný pokles nákladov – nízko nákladové letecké spoločnosti a rast počtu letov) Mestá & krátke návštevy – silný trh, v prípade Slovenska možno očakávať rast tohto segmentu najmä v Bratislave a v historicky bohatých miestach Slovenska Väčší výber možností pre zahraničnú dovolenku (krátko dobú i dlhodobú) Poklesne význam autokarových zájazdov Vzrastie potreba neustáleho plánovania v cieľových miestach a význam regiónov Regióny s prehustenou výstavbou nebudú viac atraktívne Kvalita vody (jazerá, rieky, pitná voda) bude mať väčší význam pri výbere dovolenky Turisti sa budú častejšie sťažovať v prípade, ak služby nedosiahnu sľubovaný štandard Výrazne vzrastú náklady na garanciu bezpečnosti a istoty Rast dopytu po kvalite, pohodlí a bezpečnosti v dôsledku demografického vývoja (seniori, golf) Rast dopytu po produktoch pre jednu osobu Marketing by mal klásť väčší dôraz na pohodlie, než na vek Klesne dopyt po dovolenkách „za slnkom“ Vzrastie dopyt po „wellness“ a kúpeľoch U častých cestovateľov sa prejaví kritickejší postoj k „umelým“ atraktivitám, budú vyhľadávať skutočnú autenticitu Túžba po mobilite vyvolá rast záujmu o prenájom áut Výrazne vzrastie úloha manažmentu CR na regionálnej úrovni

164

Vzrastie záujem o „osobné“ ubytovacie zariadenia, malokapacitné, rodinné, autentické, ale nie typu lacných ubytovacích zariadení ako napríklad turistické ubytovane a lacné ubytovanie v súkromí Vzrastie záujem o vlastníctvo „druhých“ domov najmä v blízkosti regionálnych letísk Trend „späť k pôvodu“ môže viesť k uprednostňovaniu jednoduchších foriem ubytovania (hotel – chata, karavan – stan) Možnosť nákupu cez internet podporí rezervácie na poslednú chvíľu Nebývalý rast cien ropy (automobilová a letecká doprava) môže vplývať na rast cien dopravných služieb, čo môže mať negatívny vplyv na účasť na CR Environmentálne vplyvy rastúcej leteckej dopravy vzbudzujú obavy Klimatické zmeny, otepľovanie planéty má negatívny vplyv na efektívnosť podnikania osobných horských dopravných zariadení a prevádzku lyžiarskych stredísk Prioritou je trvalo udržateľný rozvoj CR – pravdepodobne začne výraznejšie vplývať na spotrebiteľské správanie a výber miesta dovolenky (cieľové miesta, letecká preprava a miestne investície) Potreba riadiť dopravné „zápchy“ Globálny CR a hospodárstvo veľmi citlivé na ohniská problémov

Vývoj CR v SR v 2001 – 2006 Vývoj CR v sledovanom období v SR má mierne rastúcu tendenciu z hľadiska nižšie uvedených ukazovateľov. Skutočnosť, že Slovensko nie je dostatočne známe ako cieľové miesto CR v Európe sa prejavuje aj v štruktúre návštevnosti, kde prevláda návštevnosť z okolitých krajín. Závislosť na niekoľkých trhoch (český, poľský, maďarský) je typická aj pre regióny CR na území ŽSK Žilina. Príjmy z AZCR rastú rýchlejšie ako počet návštevníkov Výdavky na PZCR rastú rýchlejšie ako príjmy z AZCR, napriek tomu od roku 1989 neustále aktívne saldo bilancie CR Rast priemerných výdavkov na 1 návštevníka SR (23 USD v roku 2001 na 49,5 USD v roku 2006, cieľ v SR do roku 2013 je 72,5 USD/návštevníka) Rast výdavkov na 1 zahraničného návštevníka je ovplyvnený predovšetkým rozsahom a kvalitou služieb, štruktúrou návštevníkov SR (menej solventní), ale aj vývojom menového kurzu. Vzhľadom na vstup SR do eurozóny a pokles kurzu USD možno očakávať splnenie tohto cieľa v blízkej budúcnosti. Vzhľadom na formulované trendy vo vývoji CR v Európe a na Slovensku možno formulovať odporúčania na rozvoj CR na území ŽSK v 3 nosných oblastiach: 1. Vytvorenie efektívneho inštitucionálneho zázemia pre koordináciu a podporu rozvoja CR. - koordinovať zriaďovanie a vytváranie organizácií destinačného manažmentu (RODM) v piatich regiónoch Žilinského kraja. Táto organizácia bude zodpovedná za koordináciu marketingu CR na území ŽSK, koordináciu tvorby produktov v regiónoch, implementáciu stratégie rozvoja CR, tvorbu a implementáciu regionálnej politiky CR, za vytvorenie systému zberu a vyhodnocovania údajov o rozvoji CR na území regiónu ako aj za zabezpečenie a analýzu výskumu trhu. V jej záujme by malo byť vytvorenie systému vzdelávania v regióne CR s prioritnou orientáciou na manažment kvality, manažment vzťahov so zákazníkmi, ekonomicko – právne otázky spojené s podnikaním v CR. - iniciovať vznik regionálnych organizácií v regiónoch CR (vytvorením novej organizácie alebo zlúčením existujúcich združení CR do jedného silného profesionálneho združenia, resp. rozšírením kompetencií existujúcich regionálnych organizácií o oblasť CR (Kysucké osvetové stredisko, Oravské osvetové stredisko, regionálne rozvojové agentúry ap.) - vytvoriť regionálny fond CR fungujúci na princípe poskytovania grantov „de minimis“ na aktivity, ktoré sú v súlade so stratégiou. Zdrojmi fondu by mohli byť rozpočet ŽSK a príspevky obcí odvodené

165

-

% z príjmov z daní z ubytovania, zdrojom fondu by mohlo byť % z príjmov zo vstupného do atraktivít CR ap. zabezpečiť vypracovanie kvalitnej územno-plánovacej dokumentácie, ktorej súčasťou musia byť architektonické štandardy dizajnu budov s cieľom zachovať tradičný architektonický štýl najmä vo vidieckych častiach ŽSK – Orava, Turiec, Liptov, Kysuce

2. Zvýšenie profesionality a skvalitnenie marketingu - v každom regióne CR vytvoriť značku, logo a dizajn manuál loga a značky, ktorý budú používať všetky podnikateľské subjekty v danom regióne, bude používaný na všetkých druhoch propagačných a komunikačných nástrojov, - v každom regióne vytvoriť regionálnu webovú stránku s on-line rezervačným systémom umožňujúcim rezerváciu a nákup služieb CR cez internet, - zabezpečiť prepojenie regionálnych webových stránok na www.slovakiatravel.com - vytvoriť regionálnu sieť cyklotrás, turistických chodníkov, náučných chodníkov a tematických trás a zabezpečiť prepojenie týchto trás v rámci 5 regiónov - vytvoriť systém medzinárodného priestorového informačného značenia (hnedé značky) na celom území ŽSK - koordinovať marketing CR so susednými krajmi (Banskobystrický, Trenčiansky, Prešovský a s pohraničnými regiónmi v ČR a Poľsku) a so SACR - koordinovať vznik a vytváranie regionálnych návštevníckych centier, stredísk cestovného ruchu v 5 regiónoch a koordinovať rozširovanie siete TIK-ov - v regiónoch podporovať tradičné ekonomické výroby a prezentovať ich turistom (výroba syrov, korbáčikov, tkáčstvo, drotárstvo, výroba keramiky ap. – muzeálne expozície spojené s prezentáciou výroby a možnosťou zakúpenia regionálnych produktov, vytvorenie značky „hand made“ v regiónoch, predaj darčekových košov s regionálnymi produktmi) - zintenzívniť marketingové aktivity v Bratislave (koncentrácia zahraničných návštevníkov), na poľskom, ruskom, maďarskom trhu a tradične českom trhu, ale aj v Írsku, Fínsku, Holandsku, Nórsku a vo Veľkej Británii, - podporovať produkty CR zamerané na zimné športy, pobyt na horách, poznávací turizmus, wellness a kúpele - podporovať dobudovanie produktov golfu na území ŽSK - podporovať zvyšovanie kvality existujúcich ubytovacích zariadení na základe ich rekonštrukcie a rozširovať sieť stravovacích zariadení s ponukou regionálnej gastronómie v strediskách CR a v miestach sústredeného CR - koordinovať organizovanie folklórnych podujatí a festivalov na území ŽSK, zvážiť ich počet, orientovať sa skôr na zvyšovanie ich kvality a zvyšovanie kvality služieb poskytovaných návštevníkom počas podujatí - iniciovať vznik nových kultúrnych a športových podujatí masového charakteru na prilákanie návštevnosti do regiónov - podporovať podnikateľov, ktorí poskytujú doplnkové služby – požičovne športových potrieb, športové školy, služby regionálnych sprievodcov, horských vodcov, animačné služby ap. - nerozširovať, ale skvalitňovať existujúce strediská zimných športov, prednostne riešiť bežecké lyžovanie 3. Dobudovanie technickej infraštruktúry - dobudovať cestnú sieť a napojenie dialničnej siete na miesta sústredeného CR, - riešiť problém divokých skládok a znečisteného životného prostredia v obciach a mestách (úprava verejných priestranstiev, vzhľad a čistota v obciach, v záhradách rodinných domov ap.) - riešiť problémy kvality železničných autobusových staníc a nástupíšť, - riešiť problémy nedostatočnej kvality verejných hygienických zariadení v strediskách CR

166

-

riešiť problémy vykurovania tuhým palivom vo vidieckych častiach ŽSK, napojenia obcí na verejnú kanalizačnú sieť eliminovať systém „malých roztrúsených objektov“ na poskytovanie služieb v strediskách CR

3.3 SPRACOVANIE PODKLADOV PRE STRATEGICKÚ ČASŤ 3.3.1 ZHODNOTENIE EXISTUJÚCICH,

VONKAJŠIEHO A VNÚTORNÉHO PROSTREDIA SO ZAPRACOVANÍM ZOZBIERANÝCH PODKLADOV, ODKONZULTOVANÝCH ZÁMEROV

REGIÓNOV NA ZÁKLADE PIATICH REGIONÁLNYCH STRETNUTÍ DO VÝSTUPOV PRE STRATEGICKÚ ČASŤ

región forma CR zimný CR zdravotný CR (kúpeľníctvo) wellness pobyt pri vode vodná turistika návšteva aquaparkov pešia turistika cykloturistika kongresový CR nákupný CR vidiecky CR agroturistika kultúrno-poznávací CR návšteva podujatí ekoturizmus outdoorový CR poľovníctvo rybárstvo lesoturistika

Horné Považie

Orava

Kysuce

Turiec

Liptov

3

4

5

5

5

4

1

0

4

4

3 2 2

4 4 5

1 0 0

3 1 0

5 4 5

3

3

0

3

5

5 5 4 5 4 3

4 3 1 0 5 3

5 4 1 0 4 3

5 5 1 3 5 3

5 4 4 3 4 3

4

4

2

5

4

3 3 3 2 3 3

3 5 5 3 4 5

2 5 5 3 1 5

3 5 5 2 4 5

4 5 5 3 3 5

Bodové hodnotenie od 1-5, pričom 5 je najvýznamnejšie

167

STRATEGICKÁ VÍZIA ROZVOJA CR ŽSK 3.3.2 STRATEGICKÉ ZÁMERY ROZVOJA CR PODĽA REGIÓNOV

Horné Považie Vízia: Región s dostatočne variabilnou a diferencovanou ponukou pre mestský a vidiecky CR, ponúkajúci pobyty v horách aj pri vode, tradície i súčasnosť, drevenice aj špičkové hotely.

Strategický cieľ regiónu: Využiť široké a variabilné spektrum podmienok na tvorbu kvalitných produktov, ktoré umožnia zvýšiť návštevnosť regiónu min. o štvrtinu do roku 2013.

Kysuce Vízia: Región Kysuce je regiónom pre milovníkov zimných športov a turistiky, ktorí preferujú pobyt na vidieku a zaujíma ich najmä história a tradície pri dodržaní požiadaviek kvality moderného zákazníka.

Strategický cieľ regiónu: Do roku 2013 zvýšiť využiteľnosť súčasných kapacít regiónu prostredníctvom rozšírenia produktu CR a zabezpečenia profesionálneho marketingu regiónu.

Liptov Vízia: Región Liptov - destinácia CR medzinárodného významu s komplexnou ponukou služieb s celoročným využitím.

Strategický cieľ regiónu: Do roku 2013 prilákať dvakrát viac návštevníkov ročne do regiónu Liptova a zvýšiť vyťaženosť ubytovacích kapacít budovaním a podporou marketingovej značky Liptov a koordináciou rozvojových zámerov.

Orava Vízia: Región Orava je určený pre milovníkov prírody a tradičnej ľudovej kultúry, ktorí uprednostňujú nepreľudnené miesta dovolenky, individuálny prístup a aktivity vo voľnej prírode, ktorú súčasne chránia.

Strategický cieľ regiónu: Do roku 2013 skvalitniť existujúci produkt CR a zabezpečiť profesionálny marketing regiónu v súlade s produktom regiónu postavenom na tradícii „Na Orave dobre, na Orave zdravo“.

168

Turiec Vízia: Rregión Turiec stane rozpoznateľným regiónom medzinárodného významu v CR a svojou ponukou kvalitných služieb v oblastiach vidieckeho, kultúrneho a wellness turizmu uspokojí aj najnáročnejšieho návštevníka.

Strategický cieľ regiónu: Do roku 2013 skoordinovať existujúcu ponuku aktivít a služieb CR v regióne, dobudovať chýbajúce ubytovacie kapacity a vybavenosť stredísk CR a podporiť programy zvýšenia návštevnosti regiónu Turiec.

3.4 SPRACOVANIE PRIORÍT ROZVOJA CR V ŽSK

169

3.4.1 SPRACOVANIE CIEĽOV A PRIORÍT V CR

PODĽA REGIÓNOV ŽSK

Horné Považie priorita názov priority

1

2

3

4

aktivity - zriadiť profesionálnu organizáciu zaoberajúcu sa destinačným manažmentom CR regiónu Horné Považie Vytvorenie efektívneho - podporiť vznik združení CR v okrese Bytča a v meste Žilina (a okolie) inštitucionálneho zázemia - za podpory organizácie zaoberajúcej sa destinačným manažmentom koordinujúceho CR realizovať systém ďalšieho vzdelávania v CR pre subjekty pôsobiace v CR, ako miestne obyvateľstvo a podporujúceho rozvoj - zabezpečiť zber vybraných údajov o rozvoji CR v regióne a realizovať CR výskum trhu - vytvoriť logo a slogan regiónu Horné Považie ako destinácie CR a spracovať dizajn manuál - rozšíriť sieť turistických informačných kancelárií o kancelárie v Čičmanoch a Bytči - vybudovať regionálny portál CR ako súčasť krajského portálu CR Skvalitnenie marketingu - spracovať marketingovú koncepciu regiónu Horné Považie - prostredníctvom organizácie zaoberajúcej sa destinačným CR manažmentom CR regiónu Horné Považie, zabezpečiť odborné poradenstvo pri realizácii marketingu pre podnikateľské subjekty, obce a združenia CR - budovať a udržiavať jednotný systém priestorovej propagácie v súlade s európskymi zvyklosťami - dobudovať a prepojiť sieť tzv. greenways (cyklotrasy, turistické chodníky, náučné chodníky, tematické trasy) v regióne v súlade so samostatným projektom budovania greenways - dokompletovať vybavenosť zimných stredísk zameranú na modernizáciu OHDZ, technické zasnežovanie, doplnkové služby ap. Dobudovanie - dokompletovať vybavenosť areálov termálnych kúpalísk a prebudovať a skvalitnenie ich na akvaparky s nadregionálnym významom (napr. v Rajci) infraštruktúry - rozšíriť doplnkové služby a zvýšiť kvalitu služieb v kúpeľoch Rajecké podporujúcej rozvoj CR Teplice - vytvárať materiálne podmienky v strediskách CR na podporu tzv. adrenalínových športov, ktoré vyhľadávajú najmä mladí ľudia - dokončiť výstavbu golfového ihriska v oblasti Rajeckej doliny, príp. vytipovať ďalšiu vhodnú lokalitu - za prioritné treba považovať produkty spojené s: o s folklórnymi tradíciami regiónu (najmä oblasť Terchovej a Čičmian) o históriou hradov a zámkov v regióne o miestami narodenia a pôsobenia slávnych rodákov (napr. po stopách slávnych rodákov) o náboženským (pútnickým) CR (Rajecká Lesná) o remeselnými tradíciami regiónu (drotárstvo, rezbárstvo) Tvorba atraktívnych o vidieckym CR, lesoturistikou a agroturistikou, najmä produktov CR pre ekologicky zameranou (ekofarmy) návštevníkov o nákupným, kultúrnym a kongresovým CR, t.j. mestským CR v meste Žilina o športovo-rekreačným CR (cykloturistika, pešia turistika, vodná turistika, zimné športy, kúpanie a vodné športy, adrenalínové športy, poľovníctvo, rybárstvo ap.) o zdravotným CR (najmä kúpeľníctvom) - definovať spoločné produkty CR v spolupráci s Trenčianskym krajom a regiónmi – Turiec, Kysuce, Orava

170

Kysuce priorita názov priority

1

2

3

4

aktivity - iniciovať stretnutie existujúcich združení CR, zástupcov podnikov Vytvorenie efektívneho a organizácií štátnej správy a samosprávy s cieľom vytvoriť spoločnú inštitucionálneho zázemia regionálnu organizáciu, zodpovednú za implementáciu stratégie, marketing regiónu a vzdelávanie podnikateľov a pracovníkov miestnej koordinujúceho štátnej správy a samosprávy v CR a podporujúceho rozvoj - vytvoriť návrh systému financovania činnosti novozaloženej CR organizácie - vytvoriť komplexnú webovú stránku regiónu pod jednotným názvom, základom jej tvorby by mali byť existujúce webové stránky TIK Oščadnica – Veľká Rača, Kysucké osvetové stredisko - vypracovať jednotné logo, dizajn manuál a slogan regiónu v podobe, aby sa tieto dali využívať na všetkých propagačných materiáloch produkovaných v regióne - na jednotnej webovej stránke zabezpečiť on-line rezervačný systém pre ubytovacie služby, balíky služieb Skvalitnenie marketingu - zabezpečiť prepojenie jednotnej webovej stránky na web www.slovakiatravel.com CR - zabezpečiť profesionálny preklad informácií na webe a propagačných materiáloch do poľského, anglického, nemeckého a ruského jazyka - zabezpečiť systematický výskum trhu - zabezpečiť prezentáciu regiónu na výstavách CR – Bratislava, Brno, Praha, Varšava, Krakov, Moskva, účasť na výstavách koordinovať so ŽSK a so SACR - vytvoriť a realizovať projekt jednotného priestorového informačného systému v regióne - organizovať aktivity zamerané na motiváciu obyvateľov k skrášľovaniu okolia vlastných domov – súťaže, jarné upratovanie, príprava na zimnú a letnú turistickú sezónu ap. - zabezpečiť likvidáciu divokých skládok odpadu - zabezpečiť bankomaty v miestach sústredeného CR v územných plánoch miest a obcí zakomponovať architektonické štandardy dizajnu budov, ktoré vychádzajú z tradícií kysuckej ľudovej architektúry a rešpektujú prioritu prírodného prostredia – zachovanie otvorených priestorov, výhľadov na okolité pohoria - v rámci existujúcej siete cyklotrás vytvoriť kratšie okruhy, zabezpečiť Dobudovanie požičovne bicyklov a športových potrieb. - zabezpečiť úpravu bežeckých lyžiarskych tratí v existujúcich a skvalitnenie strediskách infraštruktúry vytvoriť celoročne otvorenú expozíciu drotárstva s možnosťou výučby podporujúcej rozvoj CR pre návštevníkov a zakúpenia suvenírov z drôtu - podporovať rozvoj bio fariem a malých rodinných fariem a nabádať ich k ponuke služieb návštevníkom - podporovať rozvoj kvalitných stravovacích zariadení, regionálnych reštaurácií - rozširovať kapacitu kvalitných ubytovacích zariadení, zabezpečiť rekonštrukciu a modernizáciu existujúcich ubytovacích zariadení - vytvoriť systém spojenia zimných stredísk v regióne prostredníctvom ski busov a regionálnych ski pasov - rozšíriť sieť TIK-ov a zvýšiť ich kvalitu - zvyšovať kvalitu ubytovacích služieb organizáciou pravidelných školení Tvorba atraktívnych ubytovateľov, pripravovať ich na vstup do Eurozóny - poskytovať odbornú pomoc miestnym malým poskytovateľom služieb produktov CR pre – vedenie účtovníctva, hygienické normy, právne a daňové návštevníkov poradenstvo v oblasti podnikania, kvality služieb

171

-

-

-

dokompletizovať vybavenosť existujúcich zimných stredísk CR – parkoviská, hygienické zariadenia, športové školy, požičovne športových potrieb, aktivity „apre ski“, stravovacie služby, bezpečnosť a údržba lyžiarskych svahov rozšíriť sieť náučných chodníkov – Javorníky vytvoriť trasy po regióne pre nordic walking. zabezpečiť služby regionálnych turistických sprievodcov – turistika, cykloturistika rozšíriť ponuku služieb na voľný čas – kyslíkové dráhy v prírode, školy ľudového tanca, výučba tradičných remesiel – drotárstvo, ponuka služieb pre nordic walking, školy lyžovania, snowboardingu ai. podporovať doteraz sa rozvíjajúce aktivity a projekty (Veľká Rača – Oščadnica, skanzen vo Vychylovke, organizácia kultúrnych festivalov). motivovať súkromných ubytovateľov k poskytovaniu služieb a legalizovať ich činnosť napojením na on-line rezervačný systém

Liptov priorita názov priority

1

2

aktivity - vytvorenie profesionálne riadenej organizácie destinačného manažmentu s adekvátnym modelom financovania a odborným zázemím na princípe partnerstva za región Liptov - podpora vzniku profesných združení a neformálnych profesných skupín (cestovných kancelárií, outdoorových agentúr, hoteliérov, organizácií využívajúcich kultúrny a prírodný potenciál, prepravcov) v regióne Liptov - podpora vzniku a činnosti miestnych združení CR na úrovni mikroregiónov v Liptove - vytvorenie a pravidelná aktualizácia databázy subjektov CR Liptova - vytvorenie a pravidelná aktualizácia ubytovaných v zariadeniach v Liptove - vydávanie„newslettrov“ pre subjekty CR Liptova a pre návštevníkov Liptova - využitie pozície zástupcov samospráv na presadzovanie legislatívnych zmien v legislatíve CR Vytvorenie efektívneho prepojenie informačných centier v rámci stredísk CR regiónu Liptova inštitucionálneho zázemia jednou centrálou a vybudovanie call centra v tejto centrále s podporou koordinujúceho CRM informačného systému (systém riadenia vzťahov so zákazníkmi) a podporujúceho rozvoj - zavádzanie inovácií do organizácie a riadenia regionálneho CR CR - zvyšovanie úrovne a kvality spolupráce v regióne aj za účelom zvýšenia absorbčnej schopnosti pre štrukturálne fondy v programovacom období 2007-2013 - pravidelné zabezpečovanie odborných analýz, štúdií a regionálnych štatistík v CR a sledovanie trendov s podporou moderných informačných a komunikačných technológií - legalizovanie podnikania v oblasti ubytovacích služieb na súkromí, a tým oživenie podnikateľského prostredia - zavedenie metodiky jednotnej klasifikácie kvality ubytovacích zariadení v súlade s platnou legislatívou a štandardizácie vybavenia a služieb pre jednotlivé kategórie ubytovacích zariadení v regióne - vybudovanie odborného zázemia pre samosprávy v regióne - zvyšovanie kvality ľudských zdrojov v CR prostredníctvom realizácie vzdelávacích programov v rámci uceleného a komplexného vzdelávacieho systému ŽSK - budovanie osvety významu CR pre rozvoj regiónu Liptov - profesionálne spracovanie brandingu – tvorby značky Liptov v CR, Skvalitnenie marketingu s výstižným sloganom a jednotným dizajn manuálom CR - vytvorenie a sfunkčnenie jednotného portálu CR liptov.travel

172

-

-

-

-

3

Dobudovanie a skvalitnenie infraštruktúry podporujúcej rozvoj CR

-

návrh, spracovanie a distribúcia imidžových a informačných materiálov určených na propagáciu regiónu Liptova: 1. materiálov na úrovni regiónu, 2. materiálov na úrovni destinácií CR v regióne (Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Malino Brdo, Vlkolínec, Liptovské Sliače, Bešeňová, Liptovská Mara, aquapark Tatralandia, Kvačianska a Prosiecka dolina, doliny Nízkych Tatier - Demänovská, Jánska a Bocká dolina, doliny Západných Tatier - Bobrovecká, Žiarska dolina, Račkova dolina, rieka Belá), 3. materiálov o produktových radoch (kultúra a história Liptova, príroda Liptova, zima v Liptove, leto v Liptove, šport a príroda), 4. materiálov o konkrétnych produktoch (kúrie, kaštiele a hrady Liptova, sakrálne pamiatky Liptova, živý folklór, pešia turistika v Liptove, lyžovanie v Liptove, Liptov na bicykli, jaskyne Liptova, pobyt pri vode) vytvorenie jedného imidžového stánku na veľtrhy a výstavy prezentujúceho región Liptov začlenenie značky Liptov do nadregionálnych značiek CR (napr. značka Tatry) koordinovaná účasť na veľtrhoch a výstavách CR za región Liptov jednotné označenie atraktivít CR v regióne Liptov podľa európskych štandardov dobudovanie technickej vybavenosti predovšetkým existujúcich stredísk CR (vodovody, kanalizácie, ČOV, miestne komunikácie, chodníky, parkoviská, verejné osvetlenie, verejná zeleň, verejné WC, zastávky, drobná architektúra – lavičky, informačné tabule, altánky, koše) dobudovanie vybavenosti doplnkovými službami CR predovšetkým existujúcich stredísk CR (aquaparkov, kúpeľov, lyžiarskych stredísk, múzeí, sprístupnených jaskýň, vodnej nádrže Liptovská Mara, vodných tokov Belá a Váh, pamiatky UNESCO Vlkolínec) vyriešenie dopravnej dostupnosti lyžiarskych stredísk –Jasná Nízke Tatry a Skipark Malino Brdo, najmä v zimných mesiacoch vyriešenie dopravného spojenia (kyvadlovej prepravy) medzi strediskami CR a na letisko v Poprade dopravné vyriešenie hlavného ťahu na Poľsko cez obec Matiašovce využitie geotermálnej energie aj na vykurovanie objektov CR v rámci stredísk CR riešenie separovania odpadov v strediskách a zariadeniach CR podpora zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v zariadeniach CR zabezpečenie označenia hraníc regiónu Liptov informačnými tabuľami jednotné označenie atraktivít CR v regióne Liptov podľa európskych štandardov dobudovanie cyklotrás a ich jednotného značenia v regióne úprava značenia turistických chodníkov, ich dovybavenie mapovými podkladmi a výhliadkovými miestami dobudovanie atraktívnych náučných chodníkov v regióne Liptov koordinované plánovanie umiestnenia atrakcií a doplnkových služieb CR v regióne Liptova podpora budovania infraštruktúry mestského CR v troch mestách regiónu podpora vybudovania nosného strediska CR v Hornom Liptove podpora rekonštrukcie kultúrnych pamiatok a ich sprístupnenia verejnosti (kaštiele, kúrie, banské a vidiecke domy, sakrálne pamiatky) zabezpečenie celoročného využitia zrekonštruovaného amfiteátra vo Východnej podpora budovania zázemia pre chýbajúci produkt golfu v Liptove podpora zvyšovania kvality ubytovacích služieb, potreba budovania 4 – 5* hotelov pre rozvoj kongresového CR a získanie náročnej klientely

173

-

-

4

Tvorba atraktívnych produktov CR pre návštevníkov

-

-

-

vyškolenie turistických sprievodcov pre región Liptov zmapovanie kultúrneho, historického a prírodného potenciálu, návrh a realizácia tematických trás s náučnými chodníkmi po Liptove (garbiari v Liptove, liptovskí murári, Jantárová cesta, hrady Liptova, Kelti v Liptove, Po stopách Jánošíka atď.) využitie početných stredovekých kostolov a artikulárneho kostola v Sv. Kríži v produkte CR Liptova permanentné zavádzanie inovácií do produktu CR a realizácia regionálnych projektov skvalitňovania ponúkaných služieb CR koordinácia výrobcov regionálnych produktov a suvenírov a ich začlenenie pod značku „hand made in Liptov“ iniciovanie začlenenia produktov pltníctvo, jazdectvo, psie záprahy do ponuky CR regiónu Liptov podpora budovania produktu golfového turizmu v regióne podpora skvalitnenia produktu wellness Liptova podpora dobudovania kongresového zázemia v regióne Liptov podpora budovanie produktov mestského CR a v troch mestách regiónu a nákupného CR v okresných mestách (Liptovský Mikuláš a Ružomberok) vytvorenie a zavedenie regionálnej karty zliav a vernostného zákazníckeho systému v zariadeniach a strediskách CR Liptova s podporou využitia moderných informačných a komunikačných technológií podpora produktu CR Liptova prostredníctvom produktu liptovskej bryndze

Orava priorita názov priority

1

2

3

aktivity - zriadiť profesionálnu organizáciu zaoberajúcu sa destinačným manažmentom CR regiónu Orava Vytvorenie efektívneho - zabezpečiť zber vybraných údajov o rozvoji CR v regióne a realizovať inštitucionálneho zázemia výskum trhu - zvyšovať kvalitu ubytovacích služieb organizáciou pravidelných školení koordinujúceho ubytovateľov, pripravovať ich na vstup do Eurozóny a podporujúceho rozvoj - poskytovať odbornú pomoc miestnym malým poskytovateľom služieb CR – vedenie účtovníctva, hygienické normy, právne a daňové poradenstvo v oblasti podnikania, kvality služieb - vytvoriť komplexnú webovú stránku regiónu pod jednotným názvom, základom jej tvorby by mali byť existujúce webové stránky TIK Zuberec, Oravice, Oravské osvetové stredisko, Kubínska Hoľa - vypracovať jednotné logo, dizajn manuál a slogan regiónu v podobe, aby sa tieto dali využívať na všetkých propagačných materiáloch produkovaných v regióne ako aj na obaloch tradičných produktov Oravy (syrové korbáčiky, parenice, suveníry ai.) - na jednotnej webovej stránke zabezpečiť on-line rezervačný systém pre ubytovacie služby, balíky služieb Skvalitnenie marketingu zabezpečiť prepojenie jednotnej webovej stránky na web CR www.slovakiatravel.com - zabezpečiť profesionálny preklad informácií na webe a propagačných materiáloch do poľského, anglického, nemeckého a ruského jazyka - zabezpečiť systematický výskum trhu v spolupráci s odbornými školami na území regiónu - zabezpečiť prezentáciu regiónu na výstavách CR – Bratislava, Brno, Praha, Varšava, Krakov, Moskva, účasť na výstavách koordinovať so SACR - dobudovať kanalizáciu a plynofikáciu obcí Dobudovanie - organizovať aktivity zamerané na motiváciu obyvateľov k skrášľovaniu

174

a skvalitnenie infraštruktúry podporujúcej rozvoj CR

-

-

-

-

4


-

-

okolia vlastných domov – súťaže, jarné upratovanie, príprava na zimnú a letnú turistickú sezónu ap. prehodnotiť projekt vykurovania častí obcí regiónu z geotermálnych prameňov zabezpečiť likvidáciu divokých skládok odpadu zabezpečiť pravidelnú údržbu cestných komunikácií prehodnotiť možnosť realizácie projektu cestného obchvatu obce Podbieľ zabezpečiť bankomaty v miestach sústredeného CR vytvoriť územné plány miest a obcí a zakomponovať do nich architektonické štandardy dizajnu budov, ktoré vychádzajú z tradícií oravskej ľudovej architektúry vytvoriť projekt obnovy a využitia Kubíniovského kaštieľa vo Vyšnom Kubíne vytvoriť a realizovať projekt jednotného priestorového informačného systému v regióne v rámci existujúcej siete cyklotrás vytvoriť kratšie okruhy, zabezpečiť požičovne bicyklov, korčulí a športových potrieb. zabezpečiť úpravu bežeckých lyžiarskych tratí v existujúcich strediskách vytvoriť celoročne otvorenú expozíciu tradičnej výroby mliečnych výrobkov, prezentáciu tradičných remesiel a ekonomických aktivít v regióne podporovať rozvoj bio fariem a malých rodinných fariem a nabádať ich k ponuke služieb návštevníkom motivovať súkromných ubytovateľov k legalizácii poskytovania služieb napojením na on-line rezervačný systém podporovať rozvoj kvalitných stravovacích zariadení, regionálnych reštaurácií vytvoriť systém spojenia zimných stredísk v regióne prostredníctvom ski busov a regionálnych ski pasov vytvoriť projekt využitia Oravskej priehrady na realizáciu vodných športov vrátane adrenalínových druhov športov (potápanie, vodné lyžovanie, wind surfing ai.) Zabezpečiť pre tento segment trhu komplexné služby v stredisku rozšíriť sieť TIK-ov a zvýšiť ich kvalitu podporovať rozvoj malokapacitných ubytovacích zariadení s vysokým štandardom služieb a individuálnym prístupom k hosťom vytvoriť zonáciu rozvoja CR na území Roháčov dokompletizovať vybavenosť existujúcich zimných stredísk CR – parkoviská, hygienické zariadenia, športové školy, požičovne športových potrieb, aktivity „apre ski“, stravovacie služby, bezpečnosť a údržba lyžiarskych svahov rozšíriť sieť náučných chodníkov – Oravská Magura a Roháče vytvoriť tematické trasy po regióne – slovenskí národovci, kaštiele a kúrie Oravy, po stopách výroby Oravských korbáčikov ap. Vytvoriť projekt využitia podzemných prameňov Slaná Voda Zabezpečiť služby regionálnych turistických sprievodcov – turistika, cykloturistika, vodáctvo ai. Rozšíriť ponuku služieb na voľný čas – kyslíkové dráhy v prírode, školy ľudového tanca, výučba tradičných remesiel – hrnčiarstvo, tkanie, ponuka služieb pre nordic walking, školy lyžovania, snowboardingu ai. Podporovať doteraz sa rozvíjajúce aktivity a projekty (skanzen v Zuberci, folklórne slávnosti, MEANDER PARK Thermal a MEANDER PARK Skipark, Ski park Kubínska hoľa, aktivity Oravského hradu).

175

Turiec priorita názov priority

1

2

aktivity - vytvorenie profesionálne riadenej regionálnej organizácie destinačného manažmentu s adekvátnym modelom financovania a odborným zázemím na princípe partnerstva za región Turiec - vytvorenie a pravidelná aktualizácia databázy subjektov CR v regióne Turiec - vytvorenie a pravidelná aktualizácia databázy ubytovaných v ubytovacích zariadeniach regiónu Turiec - vydávanie„newslettrov“ pre subjekty CR Turca a pre návštevníkov Turca - zvyšovanie úrovne a kvality spolupráce medzi existujúcimi strediskami CR v regióne Turiec aj za účelom zvýšenia absorbčnej schopnosti pre štrukturálne fondy 2007-2013 Vytvorenie efektívneho podpora zriaďovania informačných centier v každom stredisku CR inštitucionálneho zázemia regiónu Turiec a zabezpečenie ich centralizovaného riadenia koordinujúceho - pravidelné zabezpečovanie odborných analýz, štúdií a regionálnych a podporujúceho rozvoj štatistík v CR a sledovanie trendov s podporou moderných informačných a komunikačných technológií CR - podpora budovania legálneho ubytovávania na súkromí, a tým oživenia vidieckeho prostredia regiónu Turiec a zvýšenia počtu lôžok v regióne - vybudovanie odborného zázemia pre samosprávy v regióne Turiec a zapojenie samosprávy do podpory rozvoja predovšetkým vidieckeho CR - zvyšovanie kvality ľudských zdrojov v CR prostredníctvom realizácie vzdelávacích programov v rámci uceleného a komplexného vzdelávacieho systému ŽSK - budovanie osvety významu CR pre rozvoj regiónu Turiec - štandardizácia kvality, vybavenia a služieb pre jednotlivé kategórie ubytovacích zariadeniach v regióne cez značky kvality - profesionálne spracovanie brandingu – tvorby značky Turiec v CR, s výstižným sloganom a jednotným dizajn manuálom - vytvorenie a sfunkčnenie jednotného portálu CR turiec.travel - návrh, spracovanie a distribúcia imidžových a informačných materiálov určených na propagáciu regiónu Turiec: 1. materiálov na úrovni regiónu, 2. materiálov na úrovni destinácií CR v regióne (Turčianske Teplice, Martin, Martinské hole, Jasenská a Valčianska dolina, Gaderská a Blatnická dolina, Kláštor pod Znievom), 3. materiálov o jednotlivých produktových radoch (kultúrne dedičstvo Turca, príroda Turca, zima v Turci, leto v Turci), 4. materiálov o konkrétnych produktoch (zemianske kúrie Turca, salašníctvo, hrady Turca, pešia turistika v Turci, lyžovanie v Turci, Skvalitnenie marketingu Turiec na bicykli) CR - vytvorenie jedného imidžového stánku na veľtrhy a výstavy za región Turiec - koordinovaná účasť na veľtrhoch a výstavách CR za región Turiec - využitie úspešného projektu „Európske hlavné mesto kultúry“ na podporu rozvoja CR Turca - využitie medzinárodných podujatí regionálnych subjektov na zviditeľnenie regiónu doma aj v zahraničí (25. Konferenciu Asociácie európskych múzeí v prírode – AEOM - v roku 2011, Svetový kongres esperanta v roku 2013 , celosvetové stretnutie Turčanov v roku 2013, Zjazd slovenských matíc v Európe, lekárske kongresy, medzinárodné výstavy Etnografického múzea) - zvýšená marketingová podpora vybudovaným produktom: jazdectvo

176

-

-

-

3

Dobudovanie a skvalitnenie infraštruktúry podporujúcej rozvoj CR

-

4


-

-

a cykloturistika („Turiec na koni“ a „Turiec na bicykli“) jednotné označenie atraktivity CR v regióne Turiec podľa európskych štandardov dobudovanie technickej vybavenosti predovšetkým existujúcich stredísk CR (vodovody, kanalizácie, ČOV, miestne komunikácie, chodníky, parkoviská, verejné osvetlenie, verejná zeleň, verejné WC, zastávky, drobná architektúra – lavičky, informačné tabule, altánky, koše) dobudovanie vybavenosti doplnkovými službami CR predovšetkým existujúcich stredísk CR (mesta Martin a obce Kláštor pod Znievom, kúpeľov Turčianske Teplice, lyžiarskych stredísk – prioritne Martinské Hole, Jasenská a Valčianska dolina, múzeí, vodných tokov – rieky Váh, Turiec) prioritné vyriešenie interregionálnej dopravnej dostupnosti (Vrútky Martin – Turčianske Teplice) riešenie dopravného spojenia (kyvadlovej prepravy) medzi strediskami CR riešenie separovania odpadov v strediskách a zariadeniach CR podpora zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v zariadeniach CR zabezpečenie označenia hraníc regiónu Turiec informačnými tabuľami jednotné označenie atraktivít CR v regióne Turiec podľa európskych štandardov úprava značenia turistických chodníkov, ich dovybavenie mapovými podkladmi a výhliadkovými miestami (greenways) dobudovanie atraktívnych náučných chodníkov v regióne Turiec (greenways) začlenenie vybudovanej siete cyklotrás do novovybudovanej siete regionálnych „greenways“ podpora budovania infraštruktúry mestského CR v mestách Martin a Turčianske Teplice podpora rekonštrukcie kultúrnych pamiatok (najmä početných kúrií, kaštieľov a sakrálnych pamiatok) a ich sprístupnenia verejnosti podpora dobudovania zázemia pre produkt outdoorového turizmu v Turci (adrenalínové a outdoorové centrá) podpora budovania eko-fariem rodinného typu na vidieku podpora budovania zázemia pre produkt golfu v Turci vybudovanie lyžiarskeho strediska Medvedia dolina - Čremošné podpora dobudovania zázemia pre produkt rybolov a pozorovanie vtákov (bird watching) vyškolenie turistických sprievodcov pre región Turiec zmapovanie kultúrneho, historického a prírodného potenciálu, návrh a realizácia tematických trás s náučnými chodníkmi po Turci (hrady Turca, olejkárstvo, salašnícvo, zemianstvo v Turci, prvé slovenské gymnáziá, Via Magna, rašeliniská na Kláštorných lúkach) primárne využitie vybudovaných produktov domáceho CR využitie početných zemianskyck kúrií, kaštieľov a sakrálnych pamiatok v produkte CR Turca permanentné zavádzanie inovácií do produktu CR a realizácia regionálnych projektov skvalitňovania ponúkaných služieb CR budovanie chýbajúcej ponuky nadregionálnych a medzinárodných podujatí v Turci koordinácia výrobcov regionálnych produktov a suvenírov a ich začlenenie pod značku „hand made in Turiec“ podpora budovanie produktov mestského CR v okresných mestách Martin a Turčianske Teplice vytvorenie a zavedenie vernostného zákazníckeho systému v zariadeniach a strediskách CR Turca s podporou využitia moderných informačných a komunikačných technológií podpora produktu CR Turca prostredníctvom plnených minerálnych vôd – Kláštorná, Fatra, Budiš

177

3.4.2 SPRACOVANIE PRIORÍT PODĽA FORIEM CR V ŽSK priorita názov priority

1

2

3

4

aktivity - podporovať vznik profesionálnej organizácie CR v každom regióne CR na území kraja - koordinovať činnosť profesijných organizácií CR v každom z piatich regiónov - v spolupráci s regiónmi vytvoriť a rozvíjať systém ďalšieho vzdelávania v CR pre subjekty súkromného a verejného sektora , ako aj Vytvorenie efektívneho pre miestne obyvateľstvo inštitucionálneho zázemia - presadzovať záujmy rozvoja CR pri príprave legislatívnych a iných opatrení na národnej a regionálnej úrovni koordinujúceho koordinovať prípravu a spracovanie územno-plánovacích dokumentov a podporujúceho rozvoj týkajúcich sa rozvoja CR na území kraja CR - vytvoriť databázu rozvojových dokumentov týkajúcich sa CR, zabezpečiť koordináciu ich rozvojových zámerov a zabezpečiť ich pravidelnú aktualizáciu - vytvoriť regionálny fond CR - prostredníctvom regionálnych DMO zabezpečovať zber údajov z odvetvia CR,vrátane výskumu trhu CR v jednotlivých regiónoch - vyhlásiť súťaž na slogan CR pre ŽSK - podporovať rozšírenie informačných kancelárií v jednotlivých regiónoch kraja - zabezpečiť prepojenie portálov CR jednotlivých regiónov s celoslovenským portálom CR slovakia. travel - koordinovať marketingové aktivity CR regiónov kraja za účelom efektívneho využitia existujúcich finančných zdrojov a vo vzťahu Skvalitnenie marketingu k zahraničným trhom CR - vytvoriť jednotný systém priestorovej propagácie v súlade s európskymi zvyklosťami vo všetkých regiónoch kraja - organizovanie infociest pre zahraničných novinárov a touroperátorov v koordinácii s profesionálnymi regionálnymi organizáciami CR - koordinovať marketing CR ŽSK so susednými krajmi (Banskobystrický, Trenčiansky, Prešovský) a so Slovenskou agentúrou pre CR - podporovať dobudovanie vybavenosti zariadeniami CR najmä tzv. komplexných, už existujúcich stredísk CR Dobudovanie - zapracovať odporúčané územno-plánovacie a architektonické a skvalitnenie štandardy pre budovanie infraštruktúry CR v cieľových miestach do územných plánov miest a obcí na území kraja infraštruktúry koordinovať tvorbu trás ako sú cyklotrasy, náučné chodníky, turistické podporujúcej rozvoj CR chodníky, tematické trasy ap., ktoré prechádzajú viacerými regiónmi, resp. sú napojené na okolité krajiny (Poľsko, Česká republika) - koordinovať tvorbu produktov CR, podporovať vznik a aktivity euroregiónov v pohraničných regiónoch kraja Tvorba atraktívnych - pri tvorbe tematických trás využiť okrem nových trás aj existujúce produktov CR pre (napr. Matúšovo kráľovstvo, Jantárová cesta, Magna Via a iné) návštevníkov - pri tvorbe komplexných produktov CR vhodne zakomponovať do ich ponuky aj regionálnu gastronómiu

3.4.3 NADVÄZNOSŤ CIEĽOV DOKUMENTY EU A SR

A PRIORÍT

ŽSK

V OBLASTI

CR

NA

STRATEGICKÉ

Stratégia rozvoja CR ŽSK pre roky 2007 -2013 vychádza zo základných strategických dokumentov upravujúcich CR v rámci Európskej únie, ako aj strategických dokumentov rozvoja CR Slovenskej republiky.

178

Pri spracovaní cieľov stratégie boli hlavnými východiskovými materiálmi Európskej únie dotýkajúcimi sa rozvoja CR nasledovné: - uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o obnovenej politike EÚ v oblasti CR „Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho CR“; - Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky CR. Oznámenie komisie európskych spoločenstiev z októbra 2007.

-

Medzi hlavné strategické dokumenty Slovenskej republiky o ktoré sa opiera spracovaná stratégia sú: Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013, Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, Národný strategický plán rozvoja vidieka / Program rozvoja vidieka SR Nová stratégia rozvoja CR do roku 2013, Regionalizácia CR v SR.

Uznesenie EP– Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho CR Európsky parlament sa vo svojom uznesení o obnovenej politike EÚ v oblasti CR zameral okrem iného na viaceré oblasti pôsobenia, ktoré sú aktuálne aj pre budúci rozvoj CR v ŽSK. Na úseku štatistiky CR uznesenie pripomína jednoznačnú potrebu primeraných, hodnoverných, homogénnych a aktuálnych údajov o CR, aby sa vo verejnom a súkromnom sektore mohli prijať kľúčové strategické a riadiace rozhodnutia a tiež žiada preskúmať potrebu zberu štatistických informácií a kvalitatívnych údajov s cieľom vyhodnotiť vplyv CR na hospodárstvo, životné prostredie a kvalitu života obyvateľov turistických destinácií. V Stratégii rozvoja CR ŽSK sa tejto úlohe venuje priorita č. 1 Vytvorenie efektívneho inštitucionálneho zázemia koordinujúceho a podporujúceho rozvoj CR. Európsky parlament sa tiež zameral na systémy riadenia kvality, prostredníctvom ktorých chce zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb a preto vyzýva miestne, regionálne a národné orgány, aby vždy, keď sa zúčastňujú na systémoch riadenia kvality v rámci verejno-súkromných partnerstiev podporovali snahu podnikateľských subjektov CR v tejto oblasti. Zvyšovaniu kvality poskytovaných služieb návštevníkom ŽSK sa v stratégii venujú všetky štyri priority (inštitucionálne zázemie, marketing, infraštruktúra a produkty CR). Značnú pozornosť venuje Európsky parlament vo svojom uznesení zdravotnému CR. Zdôrazňuje význam využívania všetkých existujúcich programov Spoločenstva na jeho podporu a to aj dostatočných finančných zdrojov s cieľom umožniť, aby sa toto strategicky významné odvetvie hospodárstva členských krajín začalo primerane rozvíjať. Preto sa Stratégia rozvoja CR v ŽSK zameriava prioritne na rozvoj areálov termálnych kúpalísk (aquaparkov) a prírodných liečebných kúpeľov. Základom rozvoja má byť podľa Európskeho parlamentu sociálne, hospodársky a environmentálne trvalo udržateľný CR. Poukazuje pritom na skutočnosť, že trvalá udržateľnosť je základným predpokladom pre rozvoj a zachovanie akejkoľvek činnosti v CR. Trvalo udržateľným spôsobom rozvíjaný CR musí pre miestne ekonomiky, najmä v znevýhodnených regiónoch, predstavovať dlhodobý zdroj príjmov, napomáhať rozvoju stabilného zamestnania s príslušnými nárokmi a podporovať iné predchádzajúce a následné hospodárske činnosti, no zároveň musí ochraňovať a zachovávať krajinu a kultúrne, historické, krajinné a prírodné dedičstvo. Hlavným princípom pri spracovaní Stratégie rozvoja CR v ŽSK je trvalá udržateľnosť, pretože ide o región s množstvom chránených území, hodnotnými kultúrnymi pamiatkami. Pritom mnohé regióny v rámci kraja sú znevýhodnené a CR v nich môže zabezpečiť trvalý zdroj príjmov. Európsky parlament značnú pozornosť vo svojom uznesení venuje aj propagácii destinácií CR, pričom zdôrazňuje rastúcu úlohu internetu v priemysle CR, najmä pre prieskum trhu produktov CR, ako aj pre zlepšenie kultúrnej ponuky a podujatí. Podporuje iniciatívy, ktoré sa snažia pozdvihnúť európske kultúrne dedičstvo a zdôrazňuje naliehavú potrebu chrániť tradičnú ľudovú kultúru, najmä ohrozené ľudové umenie, výrobky, remeslá

179

a vedomosti, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie národnej identity a atraktivitu vidieckych turistických oblastí. Preto aj Stratégia rozvoja CR v ŽSK v priorite č. 4 Tvorba atraktívnych produktov pre návštevníkov kraja venuje pozornosť najmä tvorbe produktov založených na tradičnej ľudovej kultúre. Záverečná časť uznesenia Európskeho parlamentu sa venuje finančným otázkam rozvoja CR. Žiada všetkých aktérov v CR, aby koordinovali politiky, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na CR, aby užšie spolupracovali a lepšie využívali európske finančné nástroje dostupné v období rokov 2007 – 2013. Trvá však na potrebe spojiť financovanie EÚ v oblasti CR s podporou noriem vysokej kvality pri poskytovaní služieb CR. Financovanie sa má zamerať na konkurencie schopnosť CR a turistických destinácií, rozvoj podnikov, služieb a zariadení CR, vytváranie pracovných miest, mobilitu a odborné vzdelávanie v CR, hospodársku diverzifikáciu a rozvoj európskych, najmä menej rozvinutých regiónov. Tejto problematike sa venuje pozornosť v predloženej stratégii najmä v priorite č. 1 (spolupráca subjektov) a v priorite č. 3 (financovanie dobudovania a skvalitnenia infraštruktúry podporujúcej rozvoj CR).

Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky CR V Agende pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky CR sú konkretizované zásady dosiahnutia konkurencieschopného a trvalo udržateľného CR. Z týchto zásad vychádza aj Stratégia rozvoja CR v ŽSK. Ide hlavne o tieto princípy: - holistický a integrovaný prístup. Pri plánovaní CR v kraji sa berú do úvahy jeho rôzne dopady. Navrhované opatrenia sa snažia aby bol dobre vyvážený a integrovaný s celým radom činností, ktoré ovplyvňujú spoločnosť a životné prostredie; - dlhodobé plánovanie. Stratégia predstavuje dlhodobý plán, ktorý berie do úvahy aj potreby budúcich generácií; - stanovenie vhodného tempa a rytmu rozvoja. Túto požiadavku Agendy predložená stratégia spĺňa tým, že odráža a rešpektuje charakter, zdroje a potreby regiónov a stredísk CR v kraji; - zapojenie všetkých zainteresovaných strán. Stratégia ráta s participáciou všetkých subjektov, ktoré môžu ovplyvniť rozvoj CR v ŽSK – podnikateľské subjekty, štátne a samosprávne orgány, mimovládne organizácie a miestne obyvateľstvo; - použitie najlepších dostupných vedomostí. V stratégii rozvoja CR sa ráta aj so vzdelávaním a výchovou obyvateľstva k CR na zásadách trvalo udržateľného rozvoja. To isté platí aj pre vzdelávanie podnikateľských subjektov CR; - minimalizovanie a riadenie rizika. Táto požiadavka je v stratégii zakomponovaná v návrhu spolupráce príslušných odborníkov a orgánov zodpovedných za rozvoj CR, aby sa predišlo prípadným negatívnym dopadom na životné prostredie; - dopady na životné prostredie by sa mali odraziť v cenách. Marketing CR v jednotlivých regiónoch kraja zohľadňuje v cenách poskytovaných služieb najmä hodnotu prírodného a kultúrneho prostredia v ktorom sa zariadenia CR nachádzajú; - stanovenie a rešpektovanie hranice tam, kde je to vhodné. Táto požiadavka súvisí s previazanosťou stratégie rozvoja CR s územným plánovaním. Pri spracúvaní stratégie sa vychádzalo aj z požiadaviek a obmedzení stanovených územným plánovaním; - zabezpečenie neustáleho monitorovania. Stratégia predpokladá neustále monitorovanie prijatých opatrení, ich plnenia, ako aj dopadov na rozvoj CR, aby v prípade potreby bolo možné prijať adekvátne opatrenia.

Národný strategický referenčný rámec 2007-2013 Navrhované opatrenia v Stratégii rozvoja CR v ŽSK sú v súlade s víziou Národného strategického referenčného rámca 2007 – 2013, ktorá predpokladá že rozvoj vedomostnej ekonomiky a zvyšovanie jej významu v spoločnosti zabezpečí pre obyvateľov Slovenska vyššiu kvalitu života a životný štandard na porovnateľnej úrovni s najvyspelejšími krajinami Európy. Slovensko sa stane atraktívnou krajinou pre svojich obyvateľov i návštevníkov

180

a pre budúce generácie. Zároveň opatrenia v stratégii smerujú aj k napĺňaniu strategického cieľa, ktorý je definovaný ako: výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencie schopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Stratégia napĺňa vymedzené strategické priority NSRR a ich čiastkové ciele nasledovne: - Infraštruktúra a regionálna dostupnosť – stratégia navrhuje výstavbu a obnovu infraštruktúry CR, ktorá zvýši efektívnosť poskytovaných služieb CR a zároveň alokuje investície do obnovy a využitia pamiatkových objektov pre CR, čím sa podporí rozvoj kultúrno-poznávacieho CR. - Vedomostná ekonomika – stratégia navrhuje opatrenia na širšie využívanie moderných informačných a komunikačných technológií v CR, čo je úzko späté s potrebou informatizácie spoločnosti. Tiež predpokladá širšie zapojenie vysokých škôl do výskumu a zavádzanie systémov manažérstva kvality v oblasti CR, aby sa zvýšila konkurencie schopnosť podnikov CR. Navrhované opatrenia prispejú tiež k rastu zamestnanosti, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, vďaka podpore investícií do oblastí a projektov zameraných na zvyšovanie atraktívnosti poskytovaných služieb. - Ľudské zdroje – stratégia kladie dôraz na celoživotné vzdelávanie pracovníkov v CR, ako aj na výchovu a vzdelávanie obyvateľstva k CR. Rozvoj CR prinesie tiež rast počtu pracovných miest, predovšetkým pre kvalifikovaných pracovníkov, pričom uplatnenie nájdu všetky vekové skupiny, vrátane ohrozených skupín obyvateľstva.

Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 navrhuje také ciele, ktoré môžu z pohľadu územnoplánovacej politiky čo najlepšie prispieť k rozvoju hospodárskej a sociálnej oblasti spoločnosti v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja. Tieto ciele sú plne v súlade s jednotlivými rezortnými koncepciami, a to najmä s tými, ktoré majú relevantné priestorové dopady z celoštátneho dopadu. Jedným z koncepčných zameraní územného rozvoja je aj oblasť rekreácie a turizmu. Usmernenie procesu turizmu z celoslovenského pohľadu vyžaduje aj územné usporiadanie do regiónov turizmu. Navrhované členenie pre potreby Koncepcie územného rozvoja SR 2012 sleduje prírodné a civilzačné danosti a z praktických dôvodov aj zapojenie turizmu do celkového socio – ekonomického rozvoja príslušného územia a podľa administratívno – správneho členenia. Regióny boli na základe potenciálu podmienok pre turizmus a významu rozdelené do piatich skupín. Vo všetkých regiónoch sa môžu vyskytovať lokality často s medzinárodným významom prevyšujúcim celkovú turistickú úroveň regiónu. Žilinský samosprávny kraj je zaradený do skupiny I. stupňa – je to región s celoplošne rozvinutým medzinárodným turizmom.

Národný strategický plán rozvoja vidieka / Program rozvoja vidieka SR Národný strategický plán rozvoja vidieka / Program rozvoja vidieka SR sú ďalšími strategickými dokumentmi z ktorých vychádza navrhovaná stratégia. Opiera sa predovšetkým o prioritnú os 3 Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva a o prioritnú os 4 LEADER. V rámci prioritnej osi 3 sú návrhy opatrení v stratégii kompatibilné s cieľmi Národného strategického plánu rozvoja vidieka, a to vytváranie pracovných príležitostí na vidieku (ubytovanie v súkromí, malé penzióny, poskytovanie doplnkových služieb ap.), podpora vzdelávacích aktivít (vzdelávanie záujemcov o podnikanie v CR, ako aj existujúcich podnikateľov, výchova a vzdelávanie obyvateľstva k CR), obnova a rozvoj obcí aj vďaka budovaniu infraštruktúry CR a budovanie miestnych partnerstiev (združenia CR, organizácie destinačného manažmentu ap.). Prioritná os 4 LEADER bude zohrávať podľa zámerov stratégie CR významnú úlohu pri zlepšovaní správy (manažmentu) a mobilizácie rozvojového potenciálu vo vidieckych oblastiach, medzi ktorý patrí aj CR.

181

Nová stratégia rozvoja CR do roku 2013 Nová stratégia rozvoja CR do roku 2013 spracovaná Ministerstvom hospodárstva v roku 2007 patrí z hľadiska predloženej Stratégie rozvoja CR ŽSK ku kľúčovým strategickým dokumentom SR, ktorý sa priamo dotýka rozvoja CR. Podobne ako v Novej stratégii rozvoja CR do roku 2013, aj Stratégia rozvoja CR v ŽSK má za strategický cieľ zvýšiť konkurencie schopnosť CR pri lepšom využívaní potenciálu územia kraja so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí. Tak ako v rámci celého Slovenska, aj v ŽSK, sú navrhovanými ťažiskovými formami CR nasledovné: - letná turistika a pobyty pri vode, - kúpeľný a zdravotný CR, - zimný CR a zimné športy, - mestský a kultúrno-poznávací CR, - vidiecky CR a agroturistika. Do Stratégie rozvoja CR v ŽSK sa premietli aj špecifické ciele rozvoja CR v SR. Konkrétne ide o: - posilnenie postavenia odvetvia CR v hospodárstve kraja, - zvýšenie atraktívnosti kraja ako dovolenkového cieľa, - zvýšenie objemu pobytového CR, - zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov skvalitňovaním poskytovaných služieb, - podpora tvorby pracovných príležitostí v regiónoch s významným potenciálom pre CR.

Regionalizácia CR v SR Stratégia rozvoja CR v ŽSK vychádza tiež zo schválenej Regionalizácie CR v SR. Stratégia sa zameriava na rozvoj CR čiastočne v súlade s vymedzením regiónov podľa uvedenej regionalizácie, t.j. na Severopovažský, Oravský, Liptovský a Turčiansky región s určitými úpravami súvisiacimi s administratívnymi hranicami samosprávneho kraja v Severopovažskom regióne a s rozdelením Severopovažského regiónu na Kysuce a Horné Považie. Pri návrhu opatrení na podporu rozvoja CR v kraji sa zohľadnilo aj hodnotenie potenciálu územia pre CR a kategorizácia regiónov, ako aj rozvojové priority jednotlivých regiónov ŽSK.

3.5 PREDPOKLADANÝ

FINANČNÝ PLÁN PRE PROSTRIEDKOV Z FONDOV EU 2007-2013

operačný program

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

Regionálny operačný program

Program rozvoja vidieka

prioritná os

3. CR

Os 3: Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra CR Os 3: Kvalita života vo vidieckych oblastiach a

ČERPANIE

opatrenie

Opatrenie: 3.1 Podpora podnikateľských aktivít v CR Opatrenie: 3.2 Rozvoj informačných služieb CR, prezentácie regiónov a Slovenska Opatrenie: 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov Opatrenie: 3.2 Podpora a rozvoj infraštruktúry CR Opatrenie: 3.2 Podpora činností v oblasti vidieckeho CR

182

FINANČNÝCH

alokovaná suma 2007-2013 (EUR) SR ŽSK

172 564 706

24 446 666

224 000 000

27 798 400

35 734 000

4 280 000*

INTERREG

diverzifikácia vidieckeho hospodárstva SK – PL SK – CZ

Nie je definované Nie je definované

Spolu

Irelevantné Irelevantné 432 298 706

8 700 000** 5 125 000** 70 350 066

* odhad spracovateľa ** odhad 5% z celkovej alokácie programu

3.6 OSTATNÉ, PRÍLOHY

183

4 AKČNÉ PLÁNY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU 4.1 SPRACOVANIE AKČNÝCH PLÁNOV CR Akčné plány CR ŽSK sú spracované podľa jednotlivých regiónov. Sú spracované na časové obdobie rokov 2008 – 2011. Jednotlivé plány sú zachytené v tabuľkovej podobe. Spôsob určenia rozpočtových nákladov a zdrojov financovania jednotlivých aktivít: - rozpočet jednotlivých aktivít bol stanovený ako orientačný, na základe skúsenosti spracovateľa plánu - potenciálne zdroje financovania boli určené na základe súčasných možností financovania projektov primárne prostredníctvom grantových mechanizmov EÚ a iných zdrojov. Navrhované rozdelenie môže byť zo strany vykonávateľa akčného plánu zmenené vzhľadom na aktuálnosť financovania. - pri rozdelení zdrojov grantových mechanizmov spracovateľ vychádzal nasledovne: o pre verejný sektor: 5% technická príprava projektu, 5% kofinancovania projektu, 90 % grant o pre súkromný sektor: 50 % kofinancovanie projektu, 50 % grant

4.2 VÝBER 11 NAJVÝZNAMNEJŠÍCH PROJEKTOV V OBLASTI CR Výber 11 najvýznamnejších projektov v oblasti CR ŽSK vychádzal z potreby podpory rozvoja CR v rámci celého kraja. Vzhľadom na postavenie ÚŽSK nie je možné v rámci 11 projektov definovať investičné projekty CR. Preto sa zameranie výberu orientovalo predovšetkým na projekty neinvestičného podporujúce rozvoj CR a projekty so zameraním na neziskové aktivity v oblasti CR. Výsledný výber 11 projektov je nasledovný: 1. Regionálne organizácie destinačného manažmentu CR 2. Fond pre rozvoj CR v ŽSK 3. Spoločná prezentácia ŽSK na výstavách, veľtrhoch a organizovanie infociest 4. Budovanie značky kvality v CR 5. Jednotný systém ďalšieho vzdelávania a poradenstva v CR 6. Budovanie siete cyklotrás v ŽSK 7. Internetový portál ŽSK 8. Kultúrne a športové podujatia nadregionálneho a medzinárodného charakteru a ich vplyv na rozvoj CR 9. Zelené trasy 10. Jednotný systém priestorovej propagácie CR ŽSK 11. Budovanie spoločných tematických trás

184

5 ZHODNOTENIE INVESTIČNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ 5.1 VÝBER INVESTIČNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ V OBLASTI CR PODĽA REGIÓNOV Horné Považie Podľa regionalizácie CR má región ako časť regiónu Severopovažského z hľadiska strednodobého aj dlhodobého výhľadu medzinárodný význam. Prevládajúcim druhom turizmu je domáci s významným podielom príjazdového turizmu. Z druhov turizmu prevláda dlhodobý pobytový turizmus a krátkodobé pobyty. Hlavnými formami v regióne sú Horský zimný turizmus, Horský letný turizmus, Turizmus na báze termálnych vôd, Kúpeľný turizmus, Poznávací turizmus a vzhľadom na polohu administratívneho centra kraja aj Obchodný turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú pobyt v horskom prostredí, pešia turistika, zjazdové lyžovanie, pobyt na vidieku pobyt pri termálnej vode, vodné športy a poznávanie kultúrneho dedičstva. Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Malá Fatra, Súľovské vrchy, Javorníky, a Vodná nádrž Žilina. Zimným cieľovým územím je Vrátna Dolina. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 116 ubytovacích zariadení cestovného ruchu s kapacitou 4203 lôžok. Skladba ubytovacích zariadení hotely 18 (2****, 6***, 3**, 5*), penzióny 35, ostatné hromadné ubytovania 43. V priebehu roku 2006 nastal rast využitia ubytovacej kapacity na 30,1%, a priemerný počet prenocovaní je 3,0. Podiel zahraničných turistov je 41,4% s dobou pobytu 3,9. Zastúpenie krajín je nasledovné Česko 46,5%, Poľsko 16,0%, Nemecko 11,0%, Rakúsko 2,4%, Taliansko 2,1%, Maďarsko 2,0% a Holandsko 1,8%. Podstatná časť ubytovacích kapacít je umiestnená v lokalite mesto Žilina, obec Terchová a kúpeľné mesto Rajecké Teplice. Región administratívne tvoria dva okresy Bytča a Žilina s 65 obcami, z toho štyrmi mestami (Žilina, Rajec, Rajecké Teplice, Bytča). Urbanizačná os aglomerácii je tvorená riekami Váh, Rajčianka a Varínka. Rekreačné krajinné celky (mikroregióny) tvoria: - Žilina a okolie - Varínske Podolie - Vrátna - Rajecká kotlina - Bytča a okolie - Nízky Javorník

- východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum

Žilina Varín Rajec Bytča Bytča

- Žilina a okolie Žilina – administratívno správne centrum kraja, má z hľadiska CR celoštátny význam, s hlavnými formami CR: Poznávací, Nákupný, Obchodný, Letný pobytový pri vode a plní hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. Ako doplnková forma je Incentívny turizmus. Hlavný smer rozvoja je v dobudovaní prímestskej rekreačnej zóny v priestoroch VN Žilina, Zástranie, Hradisko a na báze termálnych vôd v lokalite Chrasť. Mojš – výstavba SRTS pri VN Žilina, regionálneho významu, hlavná forma CR - Letný pobytový pri vode. Hlavne využitie by malo slúžiť ako prímestskej rekreačná zóna pre mesto Žilina. Strečno – stredisko celoštátneho významu, skladá sa z AGL RÚ a SRTS, hlavnými formami CR sú Letný pobytový pri vode, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky a Poznávací turizmus – hrad Strečno a pltníctvo. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou a nová výstavba pri VN Žilina. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra.

185

Stráňavy – stredisko regionálneho významu na báze termálnych vôd. Plánovanou prestavbou termálneho kúpaliska na aquapark bude hlavnou formou CR okrem Letného pobytového pri termálnej vode aj Zimný pobytový pri termálnej vode, a ako doplnková forma je možnosť využitia potenciálu Vidieckeho turizmu. Z ostatných foriem CR je zastúpený Náboženský turizmus v obci Višňové regionálneho významu. Potenciál na využitie Vidieckeho a Poznávacieho turizmu majú obce Lietava a Lietavská Svinná. - Varínske Podolie - Vrátna Terchová – stredisko medzinárodného významu sa skladá z dvoch aglomerácií rekreačných útvarov Terchová a Vrátna. Aglomerácia rekreačných útvarov Terchová – SRTS Diery, SRTS Horná Tižina, ZR Osady. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Vidiecky turizmus a po zrealizovaní zámeru výstavby kúpaliska na báze minerálnych vôd ako doplnková forma Pobytový pri vode. Rozvoj plôch CR je v nadväznosti na intravilán obce a SRTS Horná Tižina. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra. Aglomerácia rekreačných útvarov Vrátna – SRT Pod Sokolím, - SRT Boboty, - RK Štefanová, - ZR Grúň, - ZR Chleb. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Rozvojové plochy sú v lokalite Starý dvor a Štefanová. Lyžiarske stredisko je hodnotené v najvyššej kategórii s 5*. V rámci zámerov rozvoja LS je uvažované so vzájomným prepojením jednotlivých častí a dostavbou OHDZ. Plochy CR sú umiestnené v NP Malá Fatra a CHVÚ Malá Fatra. Belá – stredisko celoštátneho významu, sa skladá z AGL RÚ Belá, - SRT Bránica, - ZR Belská Dolina, - SRTS Kubiková, - SRTS Nižné a Vyšné Kamence. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný dostavbou ZR, SRTS a využitím potenciálu územia pre golfový areál. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Varín – stredisko regionálneho významu SRT Jedľoviny. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Letný pobytový pri vode. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Prímestská rekreácia pri VN Žilina. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra. Nezbudská Lúčka – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. V rámci rozvoja je uvažované dobudovanie SRTS. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra. Potenciál využitia Vidieckeho turizmu majú obce Lutiše, Lysica a Horný Vadičov. - Rajecká kotlina Rajecké Teplice – stredisko medzinárodného významu je tvorené LKM a PRZ Rajecké Teplice. Hlavnými formami sú Kúpeľný turizmus a Pobytový pri termálnej vode s doplnkovými formami Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidieckym turizmom v satelitných častiach mesta. Rozvojový potenciál je v dostavbe špecifickej vybavenosti LKM a doplnení vybavenosti PRZ. Limitujúcimi faktormi sú kapacity termálnych vôd a štatút kúpeľného územia. Kunerad – stredisko CR tvoria LK a SRTS(RK). Liečebné kúpele celoštátneho významu s hlavnou funkciou Kúpeľného turizmu v súčasnosti uzatvorené. Potenciál rozvoja je v obnovení liečebných funkcii zariadenia. SRTS(RK) je regionálneho významu s hlavnými formami turizmu Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovo Vidieckym turizmom. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy CR zasahujú do CHVÚ Malá Fatra.

186

Stránske – SRTS(RK) regionálneho významu ako satelit LKM Rajecké Teplice. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách a doplnkovo Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov v nadväznosti na LKM. Plochy CR zasahujú do CHVÚ Malá Fatra. Kamenná Poruba - SRTS(RK) regionálneho významu ako satelit LKM Rajecké Teplice. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách a doplnkovo Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov v náväznosti na LKM a prípadné využitie geotermálnych zdrojov. Plochy CR zasahujú do CHVÚ Malá Fatra. Rajec – stredisko regionálneho významu PRZ Rajec a golfový areál. Hlavná forma turizmu je Letný pobytový pri termálnej vode a ako doplnková forma Poznávací turizmus. Potenciál rozvoja je vo využití geotermálnych zdrojov celoročne a dostavbe PRZ. Rajecká Lesná – STRS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Ako doplnkový Vidiecky a Náboženský turizmus. Rozvojový potenciál je v dostavbe vybavenosti STRS. Plochy CR zasahujú do CHVÚ Malá Fatra. Fačkov – stredisko regionálneho významu tvoria SRTS Fačkov a SRT Fačkovské Sedlo. Hlavnou formou CR je Letný a Zimný pobytový turizmus v horách. V SRTS Fačkov je doplnkovou formou Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v dostavbe vybavenosti SRT Fačkovské Sedlo. Plochy CR zasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Čičmany – SRTS celoštátneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Ako doplnkový Vidiecky a Poznávací turizmus. Rozvojový potenciál je v dostavbe vybavenosti STRS. Plochy CR zasahujú do CHKO Strážovské vrchy, CHVÚ Strážovské vrchy a PHO zdrojov pitných vôd. - Bytča a okolie Bytča – stredisko regionálneho významu PRZ. Hlavná forma turizmu je Poznávací a Prímestská rekreácia a ako doplnková forma Letný pobytový turizmus v horách. Rozvojový potenciál je v doplnení vybavenosti PRZ. Súľov-Hradná – stredisko celoštátneho významu tvorí AGL.RÚ Súľov-Hradná, SRTS Súľov a SRTS(RK) Hradná. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v prestavbe novej výstavbe v SRTS Súľov a výstavbe rekreačných (klimatických) kúpeľov. Plochy CR zasahujú do CHKO Strážovské vrchy, CHVÚ Strážovské vrchy.

- Nízky Javorník Kolárovice – stredisko CR regionálneho významu SRTS Čerenka. Hlavnou formou CR je Zimný pobytový turizmus v horách s doplnkovými formami Vidiecky turizmus a Letným pobytovým turizmom v horách. Rozvoj územia je potrebné zabezpečiť dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy CR zasahujú do CHKO Kysuce a OP vodných zdrojov. Veľké Rovné – stredisko s celoštátnym významom tvorí SRTS Vyšný Žarnov a SRT Dolinky. Hlavnými formami sú Letný a Zimný pobytový turizmus v horách a doplnkový Poznávací a Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba a nová výstavba SRT Dolinky na lyžiarske stredisko s celoročným využitím (agroturistika, golfový areál). Plochy CR ležia v dotyku s CHKO Kysuce. Potenciál na využitie Vidieckeho a Poznávacieho turizmu majú obce Štiavnik, Petrovice a Dlhé Pole.

187

Kysuce Podľa regionalizácie CR má región ako časť regiónu Severopovažského z hľadiska strednodobého aj dlhodobého výhľadu medzinárodný význam. Prevládajúcim druhom turizmu je príjazdový turizmus. Z druhov turizmu prevláda dlhodobý pobytový turizmus, krátkodobé pobyty. Vzhľadom na priamy kontakt s priemyselnými aglomeráciami v ČR a Poľsku je výrazná intenzívna jednodenná návštevnosť. Hlavnými formami v regióne sú Horský zimný turizmus a Horský letný turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú pobyt v horskom prostredí, zjazdové lyžovanie, pešia turistika, pobyt na vidieku a poznávanie kultúrneho dedičstva. Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Javorníky, Turzovská vrchovina a Kysucké Beskydy. Zimným cieľovým územím je Veľká Rača, oblasť obce Skalité a Makov. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 55 ubytovacích zariadení cestovného ruchu s kapacitou 1844 lôžok. V roku 2006 bolo využitie ubytovacej kapacity 13%, a priemerný počet prenocovaní je 3,5. Podiel zahraničných turistov je 54,3% s dobou pobytu 4,3. Až 81,8% ubytovacích kapacít je umiestnená v okrese Čadca. Región administratívne tvoria dva okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto s 37 obcami. Urbanizačná os aglomerácii je tvorená riekou Kysuca. Rekreačné krajinné celky (mikroregióny) tvoria: - Kysucké Nové Mesto a okolie - Čadca a okolie - Turzovská vrchovina - Kysucké Beskydy

- východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum

Kysucké Nové Mesto Čadca Turzovka Nová Bystrica

- Kysucké Nové Mesto a okolie Kysucké Nové Mesto – administratívno správne centrum okresu, má z hľadiska CR význam ako prímestská rekreačná zóna v lokalitách Stránie a Neslušský Rybník, s hlavnými formami CR: Letný pobytový pri vode a plní hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. Ako doplnková forma je Poznávací turizmus. Hlavný smer rozvoja je v dobudovaní prímestskej rekreačnej zóny. Plochy CR ležia v dotyku s PP Kysucké Nové Mesto. Radoľa – SRT Veľké Ostré, regionálneho významu, hlavná forma CR - Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP vodných zdrojov. Horný Vadičov – SRTS stredisko CR regionálneho významu. Hlavnou formou CR je Zimný pobytový turizmus v horách a Letný pobytový turizmus v horách s doplnkovou formou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je potrebné zabezpečiť dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy CR zasahujú do OP vodných zdrojov. Potenciál na využitie Vidieckeho turizmu majú obce Povina, Nesluša a Rudina. - Čadca a okolie Čadca – administratívno správne centrum okresu, má z hľadiska CR SRTS Husárik s regionálnym významom. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Prímestská rekreačná zóna je v lokalitách Drahošanka, Milošovský potok, Jurošov vrch a Rieka. Plní hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. Potenciál rozvoja je v dobudovaní prímestskej rekreačnej zóny Jurošov vrch, Rieka a novej výstavbe v PRZ Drahošanka. Plochy CR zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd.

188

Oščadnica - stredisko medzinárodného významu sa skladá z Aglomerácie rekreačných útvarov Veľká Rača – SRTS Oščadnica, SRT Laliky a SRT Dedovka. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou formou je Vidiecky turizmus. Rozvoj plôch CR je novou výstavbou v nadväznosti na intravilán obce a dostavbou vybavenosti v SRT. Lyžiarske stredisko je hodnotené v najvyššej kategórii s 5*. V rámci zámerov rozvoja je uvažované s prepojením jednotlivých častí LS s obcou dostavbou OHDZ. Plochy CR sú umiestnené v CHKO Kysuce a zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd.. Skalité - stredisko medzinárodného významu, sa skladá z AGL RÚ Skalité - SRTS Skalité, - SRT Serafínov. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový turizmus v horách. Rozvoj je uvažovaný dostavbou vybavenosti v SRT Serafínov a novou výstavbou v SRTS Skalité. Plochy CR sú v dotyku s CHKO Kysuce. Plochy SRTS Skalité zasahujú do OP vodných zdrojov. Čierne - SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, a Vidiecky turizmus. Ako doplnková Zimný pobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy SRTS zasahujú do OP vodných zdrojov. Raková - SRTS Korcháň regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy SRTS zasahujú do OP vodných zdrojov. - Turzovská vrchovina Turzovka – má z hľadiska CR význam ako prímestská rekreačná zóna. Plní hlavnú funkciu prímestskej rekreácie s doplnkovou formou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný dostavbou vybavenosti v PRZ. Plochy CR sú umiestnené v CHKO Kysuce a zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd. Korňa - SRTS Korňa ma regionálny význam. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS. Plochy CR sú umiestnené v CHKO Kysuce a zasahujú do OP vodných zdrojov. Makov - stredisko medzinárodného významu, sa skladá z AGL RÚ Makov - SRTS Centrum, - SRT(RK) Veľký Javorník, - SRT Bumbálka, - SRT Čierne. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnková Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS Centrum, SRT Bumbálka, a novou výstavbou v SRT(RK) Veľký Javorník, - SRT Čierne. Klokočov - AGL RÚ Klokočov, stredisko regionálneho významu, sa skladá - SRTS Klokočov, - SRT Biely Kríž. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový turizmus v horách a doplnkovo Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný dostavbou vybavenosti v SRT Biely Kríž a novou výstavbou v SRTS Klokočov. Plochy CR sú v dotyku s CHKO Kysuce. Plochy SRTS Skalité zasahujú do OP vodných zdrojov. - Kysucké Beskydy Nová Bystrica - AGL RÚ Nová Bystrica, stredisko celoštátneho významu, sa skladá z - SRTS Vychylovka, - SRTS Chmúra, - SRTS Podrycierová. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Poznávací a Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál územia je v dostavbe a novej výstavbe vo všetkých SRTS. Plochy CR sú umiestnené v CHKO Kysuce a zasahujú do OP vodných zdrojov. Zborov - SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. V rámci rozvoja je uvažované dobudovanie SRTS. Plochy CR sú umiestnené v CHKO Kysuce.

189

Turiec Podľa regionalizácie CR má Turčiansky región z hľadiska strednodobého horizontu národný význam a dlhodobého horizontu medzinárodný význam. Prevládajúcim druhom turizmu je domáci s významným podielom príjazdového turizmu. Z druhov turizmu prevláda dlhodobý pobytový turizmus a krátkodobý pobytový. Hlavnými formami v regióne sú Horský zimný turizmus, Horský letný turizmus, Turizmus na báze termálnych vôd, Kúpeľný turizmus a Poznávací turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú pobyt v horskom prostredí, pešia turistika, zjazdové lyžovanie, pobyt na vidieku, pobyt pri termálnej vode, lyžiarska turistika a poznávanie kultúrneho dedičstva. Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Malá Fatra a Veľká Fatra. Zimným cieľovým územím sú Martinské hole, Chleb-Juh, Jasenská dolina a Valča. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 82 ubytovacích zariadení cestovného ruchu s kapacitou 3475 lôžok. 67,3% ubytovacích kapacít sa nachádza v okrese Martin. 45% návštevníkov z celkového počtu navštívilo kempingy (ostatné hromadné ubytovania). Skladba ubytovacích zariadení v regióne: hotely 7, penzióny 10, turistické ubytovne 17. V priebehu roku 2006 bolo využitie ubytovacej kapacity na 32,6%, a priemerný počet prenocovaní je 3,9. Podiel zahraničných turistov je 28,5% s dobou pobytu 3,4. Región administratívne tvoria dva okresy Martin a Turčianske Teplice s 69 obcami, z toho tri s štatútom mesta (Martin, Turčianske Teplice a Vrútky). Urbanizačná os aglomerácii je tvorená riekami Váh a Turiec. Rekreačné krajinné celky (mikroregióny) tvoria: - Martin a Martinské hole - Lúčanská Malá Fatra - Veľká Fatra – Juh - Veľká Fatra – Sever - Kriváňska Malá Fatra - Turčianske Teplice a okolie - Pohorie Žiar

- východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum

Martin Príbovce Necpaly Turčianska Štiavnička Turany Turčianske Teplice Slovenské Pravno

- Martin a Martinské hole Martin – administratívno správne centrum okresu, s hlavnými formami CR: Poznávací, Nákupný, Obchodný. PRZ Martin – v lokalitách Záturčie, Jahodníky, Sklabinský Potok má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba a nová výstavba vo všetkých lokalitách. AGL.RÚ Martinské Hole – SRT(RK) Martinské Hole, - SRT Ostredok - SRT Stráne - SRT Jedľoviny - SRT Lázky má z hľadiska CR medzinárodný význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba a nová výstavba SRT Ostredok a dobudovanie vybavenosti SRT Martinské Hole. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Vrútky – PRZ Piatrová regionálneho významu, Hlavné formy CR Prímestská rekreácia, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúcej PRZ a výstavba novej lokality pri Váhu. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra. - Lúčanská Malá Fatra Valča – stredisko celoštátneho významu, SRT Valčianska Dolina, hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.

190

Kláštor pod Znievom – SRTS regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažované dobudovanie SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra. Vrícko - stredisko celoštátneho významu, AGL RÚ sa skladá z SRTS Vrícko a ZT Predvrícko. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbou SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Trebostovo – SRTS Trebostovo stredisko regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvojový zámer dobudovania SRTS s golfovým areálom. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. - Veľká Fatra – Juh Blatnica - stredisko celoštátneho významu, AGL RÚ sa skladá z SRTS Blatnica, ZT Pod Záhorím a ZT Gader. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Ako doplnková Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbou SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Necpaly - SRTS regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažované dobudovanie SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Socovce – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvojový zámer dobudovania SRTS s golfovým areálom. - Veľká Fatra – Sever Belá-Dulice – SRT Jasenská Dolina - stredisko medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Sklabinský Podzámok – AGL.RÚ regionálneho významu - SRTS Sklabinský Podzámok, - ZT Karibor. Hlavnými formami CR sú Vidiecky turizmus, Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba a nová výstavba SRTS. V rámci rozvoja je uvažované dobudovanie SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Turčianska Štiavnička - SRTS regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba a nová výstavba SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. - Kriváňska Malá Fatra Turčianske Kľačany - AGL.RÚ regionálneho významu – SRTS Turčianske Kľačany - SRT Biele Brehy - ZT Kľačianska Magura. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Letný pobytový pri vode. Ako doplnková Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba a nová výstavba SRTS. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.

191

Turany – SRT Trusalová - stredisko celoštátneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbou SRT s prepojením na ZT Pod Chlebom. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra. Šútovo - AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí - SRTS Šútovo - SRT Rieka - ZT Pod Chlebom. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Letný pobytový pri vode. Ako doplnková Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS a SRT. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Sučany – PRZ regionálneho významu. Hlavnou formou CR je Letný pobytový turizmus pri vode. Rozvojové plochy sú viazané na ukončenie ťažby štrkov a dobudovanie vybavenosti PRZ. Plochy CR zasahujú do OP vodných zdrojov. - Turčianske Teplice a okolie Turčianske Teplice - stredisko medzinárodného významu je tvorené LKM a PRZ Turčianske Teplice. Hlavnými formami sú Kúpeľný turizmus a Pobytový pri termálnej vode. Rozvojový potenciál je v dostavbe špecifickej vybavenosti LKM a doplnení vybavenosti a dostavbe PRZ. Limitujúcimi faktormi sú kapacity termálnych vôd a štatút kúpeľného územia. Rakša - SRTS(RK) regionálneho významu ako satelit LKM Turčianske Teplice. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov v nadväznosti na LKM. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Háj - SRTS(RK) regionálneho významu ako satelit LKM Turčianske Teplice. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov v nadväznosti na LKM. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Mošovce - AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí – SRTS Mošovce – SRT Drienok – ZR Pod Krieslom. Hlavná forma turizmu je Letný pobytový pri termálnej vode a ako doplnková forma Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažované dobudovanie SRTS a SRT. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Limitujúcimi faktormi sú kapacity termálnych vôd. Čremošné - AGL.RÚ regionálneho významu – SRTS Čremošné – ZT Žarnovica – ZT Bartoška. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Ako doplnková Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v novej výstavbe a dostavbe vybavenosti STRS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. - Pohorie Žiar Slovenské Pravno – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v novej výstavbe STRS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd. Jasenovo - SRTS regionálneho významu. Hlavnou formou CR je Vidiecky turizmus a doplnkovými Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Rozvojový potenciál je v novej výstavbe STRS. Turček - SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Ako doplnková Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v novej výstavbe a dostavbe vybavenosti STRS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd.

192

Orava Podľa regionalizácie CR má región ako časť regiónu Severopovažského z hľadiska strednodobého horizontu národný a dlhodobého horizontu medzinárodný význam. Vyrovnaný je podiel domáceho a príjazdového turizmu. Z druhov turizmu prevláda dlhodobý pobytový turizmus a krátkodobé pobyty. Vzhľadom na priamy kontakt s Poľskom je výrazná intenzívna jednodenná návštevnosť. Hlavnými formami v regióne sú Horský zimný turizmus, Horský letný turizmus, Letný pobytový pri vode a Poznávací turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú pobyt v lesnom a horskom prostredí, pobyt pri vode, vodné športy, pešia turistika, zjazdové lyžovanie, pobyt na vidieku, pobyt pri termálnej vode a poznávanie kultúrneho dedičstva. Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Oravská priehrada, Západné Tatry – Roháče, Kubínska hoľa a Zázrivá. Zimným cieľovým územím sú Roháče, Kubínska hoľa a Zázrivá. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 168 ubytovacích zariadení cestovného ruchu s kapacitou 4267 lôžok. V priebehu roku 2006 bolo využitie ubytovacej kapacity na 20%, a priemerný počet prenocovaní je 3,3. Podiel zahraničných turistov je 49,3% s dobou pobytu 3,4. Podstatná časť ubytovacích kapacít 65,5% je umiestnená v okrese Tvrdošín. Región administratívne tvoria tri okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín s 63 obcami, z toho štyrmi mestami (Dolný Kubín, Námestovo, Trstená a Tvrdošín). Urbanizačná os aglomerácii je tvorená riekou Orava. Rekreačné krajinné celky (mikroregióny) tvoria: - Dolný Kubín a okolie - Zázrivá - Oravská priehrada - Roháče - Námestovo a okolie - Oravské Beskydy - Biela Orava

- východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum

Dolný Kubín Zázrivá Tvrdošín Zuberec Námestovo Oravská Polhora Oravská Lesná

- Dolný Kubín a okolie Dolný Kubín – administratívno správne centrum okresu. PRZ Dolný Kubín – v lokalitách Kuzmínovo, Gaceľ, M. Bysterec, Brezovec, Hôľka, Jeľšava a Medzihradné má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba vybavenosti vo všetkých lokalitách a nová výstavba v ZT Gaceľ. AGL.RÚ Kubínska hoľa - SRTS Beň.Lehota, - SRTS Kopanice, - SRT Pikula, - ZT Kubín.hoľa má z hľadiska CR medzinárodný význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúcich SRTS a ZT vybavenosťou a nová výstavba v SRT Pikula a SRTS Kopanice. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra. SRTS Srňacie – regionálneho významu. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách a doplnkovo Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba vybavenosti. Oravský Podzámok – stredisko medzinárodného významu tvorí AGL.RÚ Oravský Podzámok – SRTS Oravský Podzámok, ZT Sihoť, ZT Racibor, ZT Račová, ZR Dolná Lehota. Hlavnými formami CR sú Poznávací turizmus, Letný pobytový pri vode, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky. Potenciálom rozvoja je dostavba a nová výstavba v SRTS Oravský Podzámok, ZT Racibor, ZR Dolná Lehota. Vyšný Kubín – AGL.RÚ regionálneho významu tvorí SRTS Vyšný Kubín a ZT Bralo. Hlavná forma turizmu je Letný pobytový v horách. Potenciál rozvoja je v dostavbe vybavenosti a novej výstavbe v SRTS.

193

Malatiná – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Ako doplnkový Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbou SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú PHO zdrojov pitných vôd. Párnica – SRT Lučivná stredisko celoštátneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a prepojením OHDZ s obcou – vytvorenie SRTS - doplnkový Vidiecky turizmus. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. SRT Dierová stredisko regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, a CHVÚ Malá Fatra. Zázrivá - AGL.RÚ medzinárodného významu tvorí - SRTS Stred – SRTS Biela – SRTS Havrania – ZR Kozinská – ZR Ráztoky. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS Biela, dostavba a nová výstavba v ostatných lokalitách. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. - Oravská priehrada Tvrdošín - administratívno správne centrum okresu. PRZ – v lokalitách – Medvedzie – VN Tvrdošín – Stráň má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba vybavenosti vo všetkých lokalitách. Trstená - PRZ – v lokalitách – Halečková – Kovalinec – Košariská. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti PRZ a prestavbou lokality Kovalinec na ZT. AGL.RÚ Oravská priehrada – SRT Ústie nad Priehradou – ZR Priehrada – SRT Stará Hora – ZT Prístav má z hľadiska CR celoštátny význam. Hlavná forma turizmu je Letný pobytový pri vode. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba a nová výstavba v SRT Ústie nad Priehradou. Nižná - AGL.RÚ Nižná – ZR Ráztoka – ZR Prasatín – ZT – Nižniansky Mlyn ma regionálny význam. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba a nová výstavba v ZR. Podbiel – AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí SRTS Podbiel a ZT Studená. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbou v SRTS a ZT. Brezovica – SRTS Brezovica regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. V rámci rozvoja je uvažovaná nová výstavba v SRTS. Plochy CR zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd. Zábiedovo – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Po zrealizovaní zámeru výstavby kúpaliska na báze termálnych vôd ako doplnková forma Pobytový pri termálnej vode. Rozvoj územia je navrhovaný novou výstavbou SRTS. - Roháče Oravský Biely Potok – SRTS celoštátneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v SRTS.

194

Habovka – SRTS medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v SRTS. Plochy CR a rekreácie sú v dotyku s OP TANAP. Zuberec – AGL.RÚ Roháče – SRTS Zuberec – SRT Prieves – ZT Brestová – SRT(RK) Zverovka medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Poznávací turizmus. Po zrealizovaní zámeru výstavby kúpaliska na báze termálnych vôd ako doplnková forma Pobytový pri termálnej vode. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti a nová výstavba v SRTS a SRT. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Tvrdošín – SRT(RK) Oravice stredisko medzinárodného významu. Hlavnou formou je Pobytový turizmus pri termálnej vode s doplnkovými formami Letný pobytový turizmus v horách, Zimný pobytový turizmus v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRT. Plochy CR zasahujú do TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Vitanová – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový turizmus v horách. Rozvoj územia je navrhovaný novou výstavbou v SRTS. - Námestovo a okolie Námestovo - PRZ – v lokalitách Slepčianka a Riečka má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti PRZ Riečka. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava a CHVÚ Horná Orava. AGL.RÚ Námestovo VN – SRTS Nábrežie – SRTS Vojenské má medzinárodný význam. Hlavná forma CR je Letný pobytový pri vode. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba vybavenosti a nová výstavba v SRTS Nábrežie. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava. AGL.RÚ Slanická Osada – SRT Slanická Osada a SRT Predmostie má medzinárodný význam. Hlavná forma CR je Letný pobytový pri vode. Ako doplnkový Poznávací turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba vybavenosti SRT. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava. Vavrečka – ZR celoštátneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Ako doplnková je Letný pobytový turizmus pri vode. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou a novou výstavbou na SRT. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava a sú v dotyku s OP vodných zdrojov. - Oravské Beskydy Námestovo – navrhované SRT Námestovské Pilsko regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Plochy CR sú v CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava a OP vodných zdrojov. Oravská Polhora – AGL.RÚ Oravská Polhora celoštátneho významu - SRTS Nižný Mlyn – SRT(LK) Slaná Voda. Hlavnými formami turizmu sú Vidiecky turizmus, Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Potenciál rozvoja je v dobudovaní liečebných kúpeľov. Plochy CR sú v CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava a OP vodných zdrojov. Rabča – SRTS Rabča je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou. Plochy CR sú v CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava.

195

Rabčice – SRTS Rabčice je celoštátneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou. Plochy CR sú v CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava. Sihelné - SRTS je regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v dostavbe vybavenosti STRS. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava a PHO zdrojov pitných vôd. Oravské Veselé – SRTS je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovými Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava. Novoť - SRTS je regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v dostavbe vybavenosti STRS. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava. Zákamenné - SRTS je regionálneho významu. ZT Oselné má celoštátny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou a novou výstavbou ZT. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava a PHO zdrojov pitných vôd. Bobrov – navrhované SRT. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus pri vode a doplnkovou Vidiecky turizmus. Plochy CR zasahujú do CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava. - Biela Orava Hruštín – SRT je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou a nová výstavba. Potenciál územia je v možnosti prepojenia strediska so SRT Kubínska hoľa a ZR Kozinská – Zázrivá. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra a CHVÚ Malá Fatra. Lokca – ZT Lokca je regionálneho významu. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v novej výstavbe v ZT. Oravská Lesná - AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí – SRTS Centrum – SRTS Tanečník – SRTS Flajšová. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Ako doplnkový Poznávací turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR sú v CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava.

Liptov Podľa regionalizácie CR má región z hľadiska strednodobého aj dlhodobého horizontu medzinárodný význam. Významný je podiel domáceho a príjazdového turizmu. Z druhov turizmu je zastúpený dlhodobý pobytový turizmus, krátkodobý pobytový turizmus a jednodenná návštevnosť. Hlavnými formami v regióne sú Horský zimný turizmus, Horský letný turizmus, Turizmus na báze termálnych vôd, Kúpeľný turizmus, Obchodný turizmus, Vidiecky turizmus a Poznávací turizmus. Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom sú zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika, letný pobyt v horskom prostredí, pešia turistika, pobyt na vidieku, pobyt pri termálnej vode, vodné športy a poznávanie kultúrneho dedičstva.

196

Hlavnými cieľovými plochami letného turizmu sú Západné Tatry, Nízke Tatry, Chočské vrchy a VD Liptovská Mara. Zimným cieľovým územím sú Dolina Žiarska, Bocká a Demänovská dolina. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 v regióne nachádzalo 229 ubytovacích zariadení cestovného ruchu s kapacitou 11369 lôžok. Skladba ubytovacích zariadení hotely 39, penzióny 34, turistické ubytovne 31, chatové osady 5 ostatné hromadné ubytovania 66. V roku 2006 bolo využitie ubytovacej kapacity 35,9%, a priemerný počet prenocovaní je 3,8. Podiel zahraničných turistov je 58,0% s dobou pobytu 3,7. V okrese Liptovský Mikuláš je 80,7% ubytovacích kapacít regiónu. Región administratívne tvoria dva okresy Liptovský Mikuláš a Ružomberok s 81 obcami, z toho tri majú štatút mesta (Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš a Ružomberok). Urbanizačná os aglomerácii je tvorená riekou Váh. Rekreačné krajinné celky (mikroregióny) tvoria: - Ružomberok a okolie - Kraľovnianska úžina - Dolina Revúcej - Liptovský Mikuláš a okolie - Liptovská Mara a Kvačany - Západné Tatry - Biely a Čierny Váh – Boce - Nízke Tatry - Západ

- východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum - východiskové centrum

Ružomberok Ľubochňa Liptovská Osada Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš Liptovský Hrádok Partizánska Ľupča

- Ružomberok a okolie Ružomberok – administratívno správne centrum okresu. PRZ Ružomberok – v lokalitách Hrabovo, Kalvária, Biely Potok, Ludrová, Hrboltová a Čebrať má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba vybavenosti vo všetkých lokalitách. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra. AGL.RÚ Ski-Park Ružomberok – SRT Hrabové, SRT Malinô Brdo, ZT Vlkolínec má z hľadiska CR medzinárodný význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Poznávací turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúcich SRTS a ZT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. SRT Trlenská dolina je regionálneho významu. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra a CHVÚ Veľká Fatra. SRT Podsuchá je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRT vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. SRT(RK) Smrekovica celoštátneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Potenciál rozvoja je v dobudovaní vybavenosti relaxačných kúpeľov. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Liptovské Sliače – SRTS Vyšný Sliač regionálneho významu. Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Rozvojový potenciál je v dostavbe vybavenosti STRS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry. Lúčky – LK Lúčky Kúpele majú celoštátny význam. Hlavnou formou je Kúpeľný turizmus. Rozvoj je navrhovaný ako dostavba kúpeľného areálu. Plochy CR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd. AGL.RÚ Lúčky – SRTS(LK) Lúčky – ZR Ostré ma regionálny význam. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách, Pobytový turizmus pri termálnej vode a Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd.

197

Kalameny – STRS(RK) Kalameny regionálneho významu. Hlavnými formami turizmu sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Ako doplnková je Letný pobytový turizmus pri termálnej vode. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd. Komjatná – STRS Studničná ma regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do PHO zdrojov pitných vôd. Bešeňová – AGL.RÚ Bešeňová medzinárodného významu tvorí – SRTS Bešeňová – SRTS Potok. Hlavnou formou je Pobytový turizmus pri termálnej vode s doplnkovou formou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS Bešeňová a nová výstavba v SRTS Potok. - Kraľovnianska úžina Ľubochňa – RK Ľubochňa celoštátneho významu. Hlavnou formou je Kúpeľný turizmus s doplnkovými formami Letný pobytový turizmus v horách, Zimný pobytový turizmus v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti RK. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Hubová – SRTS(RK) Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Ako doplnková je Kúpeľný turizmus. Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov v nadväznosti na RK Ľubochňa. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. Švošov - SRTS(RK) Hlavnou formou je Vidiecky turizmus. Ako doplnková je Kúpeľný turizmus. Potenciál rozvoja je v dobudovaní relaxačných kúpeľov v nadväznosti na RK Ľubochňa. Stankovany – AGL.RÚ Podšíp – ZR Pod Šípom – ZT Rojkov – SRTS Stankovany ma regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS Stankovany a ZT Rojkov. Plochy CR zasahujú do OP NP Malá Fatra, CHVÚ Malá Fatra a PHO zdrojov pitných vôd. - Dolina Revúcej Liptovská Osada – AGL.RÚ Liptovská Osada celoštátneho významu tvorí – SRTS Liptovská Osada a ZR Škutovka. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v ZR a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra, OP NAPANT, NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. LK Korytnica Kúpele sú celoštátneho významu. Hlavnou formou je Kúpeľný turizmus. Rozvoj je navrhovaný ako obnova a dostavba kúpeľného areálu. Plochy CR a rekreácie zasahujú do NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Liptovské Revúce – celoštátneho významu tvorí SRTS Nižné Revúce a RK Vyšná Revúca. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti SRTS a novou výstavbou v RK Vyšná Revúca. Plochy CR a rekreácie zasahujú do NP Veľká Fatra, CHVÚ Veľká Fatra, OP NAPANT a PHO zdrojov pitných vôd. Liptovská Lužná - AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí SRTS Ráztočná a SRTS Horná Lužná. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je

198

navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. - Liptovský Mikuláš a okolie Liptovský Mikuláš – administratívno správne centrum okresu. PRZ Liptovský Mikuláš – v lokalitách Palúdzka, Mútnik, Nicovo, Iľanovo a Ploštín má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba vybavenosti vo všetkých lokalitách. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry. SRT Liptovská Ondrašová je medzinárodného významu. Hlavnou formou je Pobytový turizmus pri termálnej vode. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRT. AGL.RÚ Demänová – lokalita Jamy je celoštátneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Pavčina Lehota - AGL.RÚ Demänová – SRTS Pavčina Lehota je celoštátneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Po zrealizovaní zámeru výstavby kúpaliska na báze termálnych vôd ako doplnková forma Pobytový pri termálnej vode. Rozvoj územia je navrhovaný novou výstavbou v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Demänovská dolina – AGL.RÚ Demänovská dolina – SRTS Tri Studničky – SRT Jaskyne – ZR Repiská – SRTS Lúčky – SRTS Záhradky – SRTS Jasná - je medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti a nová výstavba v SRTS, SRT a výstavbou OHDZ prepojenie so strediskom CR Chopok-Juh. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Závažná Poruba – SRT Opalisko je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba SRT a využitie ako PRZ pre Liptovský Mikuláš. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry. Liptovský Ján – AGL.RÚ celoštátneho významu tvorí SRTS(LK) Liptovský Ján – SRT(RK) Jánska dolina – LK Svätojánske kúpele. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Pobytový pri termálnej vode, Kúpeľný turizmus a doplnkovou Poznávací turizmus. Potenciál rozvoja je v dostavbe vybavenosti a novej výstavbe v SRTS, SRT a LK. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. - Liptovská Mara a Kvačany Liptovský Trnovec – AGL.RÚ – SRTS Liptovský Trnovec – SRTS Hájiky má medzinárodný význam. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus pri vode a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v SRTS Hájiky a novou výstavbou v SRTS Liptovský Trnovec. Liptovská Sielnica – AGL.RÚ – SRTS Liptovská Sielnica – SRT Hrachovišnie má celoštátny význam. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus pri vode a doplnkovou Vidiecky turizmus. Potenciál rozvoja je v novej výstavbe v SRTS, SRT. Bobrovník – AGL.RÚ – SRTS Bobrovník – ZR Tvarožná – ZR Hliník má celoštátny význam. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus pri vode. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou a novou výstavbou ZR.

199

Vlachy – AGL.RÚ – SRTS Vlašky – ZT Dechtáre má celoštátny význam. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus pri vode a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti ZT a novou výstavbou v SRTS. Dúbrava – SRT Krížska dolina má regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRT s prepojením na obec a využitím urbanizovaných plôch zariadenia baní. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry. Lazisko – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry. Kvačany – SRTS regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Liptovské Matiašovce – SRTS Vyšné Matiašovce je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba jestvujúceho SRTS vybavenosťou. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Huty-Borové – AGL.RÚ – SRTS Huty – SRTS Malé Borové – SRTS Veľké Borové – ZT Oblazy – ZT Biela Skala má regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti ZT a nová výstavba v SRTS. - Západné Tatry Bobrovec – Jalovec – AGL.RÚ Jalovecká dolina – SRTS Bobrovec – SRT Tokaniny – SRTS Jalovec má regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti a nová výstavba v STRS. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Žiar - AGL.RÚ Žiarská dolina – SRTS Žiar – SRT Žiarska dolina – SRT Úboč – ZT Žiarska chata má celoštátny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti a nová výstavba v STRS. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP a CHVÚ Tatry. Jakubovany – Konská – Jamník – AGL.RÚ Studená dolina – SRTS Jakubovany – SRT Studená dolina – SRTS Konská - ZR Pod Barancom – ZT Švihrová má regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS a nová výstavba v ZT. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Pribylina – AGL.RÚ Podbanské – SRT Podbanské – SRT Surový Hrádok – SRT Pri Bystrej – ZR Suchý Hrádok je medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v SRT. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. AGL.RÚ – Pribylina – SRTS Pribylina – SRT Kamenná – SRT Pred Račkovou dolinou – SRT Pred Lehotou má medzinárodný význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Poznávací turizmus a doplnkovou Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRT Pred Lehotou a nová

200

výstavba v SRTS Pribylina. Plochy CR zasahujú do OP TANAP, TANAP, CHVÚ Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Liptovská Kokava – SRT Pri Belej ma medzinárodný význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Poznávací turizmus a doplnkovou Vidiecky turizmus. Po zrealizovaní zámeru výstavby kúpaliska na báze termálnych vôd ako hlavná forma Pobytový pri termálnej vode. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRT. Plochy CR zasahujú do OP TANAP. - Biely a Čierny Váh – Boce Liptovský Hrádok - PRZ – v lokalitách – Borová Sihoť – Liptovská Porúbka – Podzámok – Dovalovo – Hlboké má hlavnú funkciu prímestskej rekreácie. V rámci rozvoja je uvažovaná dostavba vybavenosti vo všetkých lokalitách. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP TANAP, OP NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry. ZT Michalovo má regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách a Zimný pobytový v horách. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti v ZT. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Vavrišovo – Liptovský Peter – AGL.RÚ Vavrišovo – SRTS Vavrišovo – SRT Brezinka – SRT Kaleník má celoštátny význam. Hlavnou formou je Letný pobytový turizmus v horách a doplnkovou Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRT Kaleník a nová výstavba v SRT Brezinka. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP TANAP. Kráľova Lehota – AGL.RÚ Kráľova Lehota – SRTS Kráľova Lehota – ZT Belienec – SRTS(RK) Svarín má regionálny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS a ZT a nová výstavba RK Svarín. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT. Hybe – AGL.RÚ – SRTS Hybe – ZT Motel – ZR Červený Kút má celoštátny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP TANAP, OP NAPANT a CHVÚ Tatry. Východná – AGL.RÚ – SRTS Východná – SRT Zámčisko – ZT Čierna Dolina má celoštátny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Poznávací turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS, SRT a ZT. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP TANAP, OP NAPANT a CHVÚ Tatry. Važec – AGL.RÚ – SRTS Čierne – SRT Važecká jaskyňa – ZT Kriváň má celoštátny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Poznávací turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS, SRT a ZT. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP TANAP, OP NAPANT a CHVÚ Tatry. Malužiná – SRTS Malužiná je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus. Potenciálom rozvoja je dostavba vybavenosti v SRTS. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry a PHO zdrojov pitných vôd. Nižná Boca – AGL.RÚ Nižná Boca – SRTS Nižná Boca – SRTS Chopec je medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Poznávací turizmus. Potenciálom rozvoja je nová výstavba v SRTS Chopec. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry.

201

Vyšná Boca – AGL.RÚ Vyšná Boca – SRTS Vyšná Boca – SRT Čertovica je medzinárodného významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus a Poznávací turizmus. Potenciálom rozvoja je nová výstavba v SRTS Chopec. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry. - Nízke Tatry - Západ Partizánska Ľupča – AGL.RÚ Ľupčianska Magura – ZR Ľupčianska dolina – SRT Ľupčianska Magura je regionálneho významu. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Vidiecky turizmus. Rozvoj územia je navrhovaný dostavbou vybavenosti a novou výstavbou v SRT v nadväznosti na obec. Plochy CR a rekreácie zasahujú do OP NAPANT, NAPANT a CHVÚ Nízke Tatry. RK Železnô má celoštátny význam. Hlavnou formou je Kúpeľný turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako dostavba vybavenosti RK. Plochy CR a rekreácie sú v NAPANTe a CHVÚ Nízke Tatry. SRT(RK) Magurka má celoštátny význam. Hlavnými formami CR sú Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách. Ako doplnkové Kúpeľný turizmus. Rozvoj je uvažovaný ako prestavba na RK s vybavenosťou. Plochy CR a rekreácie sú v NAPANTe a CHVÚ Nízke Tatry. ZT Slatvinskô je regionálneho významu. Hlavnou formou CR je Letný pobytový turizmus v horách. Plochy CR a rekreácie sú v NAPANTe a CHVÚ Nízke Tatry. Pri popise charakteristiky strediska cestovného ruchu sme použili nasledovné členenie: LKM = miesto s prírod. liečebnými kúpeľmi – kúpele medzinárodného významu s štatútom liečebných zariadení, ponuka služieb je predovšetkým zameraná na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti LK = miesto s prírod. liečebnými kúpeľmi – kúpele regionálneho a vyššieho významu s štatútom liečebných zariadení, ponuka služieb je predovšetkým zameraná na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti RK = miesto s relaxačnými (komunálnymi) kúpeľmi – regionálneho a vyššieho významu bez štatútu liečebného zariadenia, prevažne využívajúce vhodné klimatické podmienky a služby zamerané na regeneráciu organizmu PRZ = prímestská rekreačná zóna (lesoparky, záhradkár. a chatárske osady, športové a relaxačné areály) – zariadenia CR slúžiace hlavne pre obyvateľov sídla, zabezpečujúce potreby rekreácie, bez požiadaviek na ubytovacie kapacity, priestorovo viazané na sídelné útvary a ich blízke okolie SRTS = sídelné stredisko rekreácie a turizmu (v zastavanom území a na okrajoch sídla) – stredisko poskytujúce služby CR v priamej nadväznosti na zastavané územie sídla, resp. v rámci sídla, funkčne a prevádzkovo previazané so sídelným útvarom SRTS(LK) = stredisko rekreácie a turizmu pri liečebných kúpeľoch (mimo kúpeľného územia), zabezpečujúce služby CR viazané na prírodné liečebné kúpele v nadväznosti na zastavané územie sídla SRTS(RK) = stredisko rekreácie a turizmu pri relaxačných kúpeľoch, zabezpečujúce služby CR v nadväznosti na zastavané územie sídla SRT = stredisko rekreácie a turizmu (mimo zastavaného územia sídla) – stredisko poskytujúce služby CR bez priamej nadväznosti na zastavané územie sídla, funkčne a prevádzkovo samostatná časť územia ZT = základňa turizmu – samostatné zariadenia poskytujúce ubytovacie kapacity bez ďalších služieb CR ZR = základňa rekreácie – samostatné zariadenia poskytujúce služby CR bez možnosti ubytovania AGL.RÚ = aglomerácia rekreačných útvarov – priestorové jednotky rekreácie a cestovného ruchu s prirodzenými vzájomnými väzbami prevažnena úrovni katastra sídla

202

5.2 11 PROJEKTOVÝCH ZÁMEROV 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.

Regionálne organizácie destinačného manažmentu CR Fond pre rozvoj CR v ŽSK Spoločná prezentácia ŽSK na výstavách, veľtrhoch a organizovanie infociest Budovanie značky kvality v CR Jednotný systém ďalšieho vzdelávania a poradenstva v CR Budovanie siete cyklotrás v ŽSK Internetový portál ŽSK Kultúrne a športové podujatia nadregionálneho a medzinárodného charakteru a ich vplyv na rozvoj CR 9. Zelené trasy 10. Jednotný systém priestorovej propagácie CR ŽSK 11. Budovanie spoločných tematických trás

203

6 PREDBEŽNÁ ŠTÚDIA USKUTOČNITEĽNOSTI A ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV Vzhľadom na charakter definovaných vybraných 11 projektových zámerov došlo k zlúčeniu kapitoly Predbežná štúdia uskutočniteľnosti a kapitoly Analýza nákladov a prínosov. Zhotoviteľ vzhľadom na charakter definovaných projektov – neinvestičný, sa pri spracovaní predbežnej štúdie uskutočniteľnosti a analýzy nákladov a prínosov zaoberal nasledovnými oblasťami: - územná lokalizácia projektu - hlavný cieľ projektu - krátky popis projektu - definovanie očakávaných výstupov - beneficienti projektu - benefity - potenciálne zdroje financovania zo štrukturálnych fondov EÚ a definícia oprávnených žiadateľov - definícia zodpovedného, realizátora a spolupracujúceho

204

205

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 01 názov projektu: Regionálne organizácie destinačného manažmentu CR územná lokalizácia projektu:

Horné Považie Orava Kysuce Liptov Jedna organizácia Destinačného manažmentu cestovného ruchu v každom regióne

Turiec

hlavný cieľ projektu:

Hlavným cieľom projektu je zdokonaliť koordináciu, riadenie a marketing cestovného ruchu v regiónoch, ako aj na úrovni samosprávneho kraja

zdroj financovania

krátky opis projektového zámeru:

oprávnený žiadateľ

Program cezhraničnej spolupráce SR-PL, prioritná os II

V každom regióne vznikne samostatná organizácia Destinačného manažmentu cestovného ruchu, ktorá bude zodpovedať za koordináciu subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu, zabezpečovať kooperatívny VÚC, príspevkové a rozpočtové organizácie VÚC, n.o., obce, mestá manažment a marketing cestovného ruchu regiónu na domácom aj zahraničných trhoch. Uvedené organizácie Destinačného manažmentu cestovného ruchu bude koordinovať Úrad žilinského zodpovedá samosprávneho kraja. - Úrad Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci so subjektami CR (miestne samosprávy, podnikatelia, združenia CR) očakávané výstupy projektu:

-

vytvorenie novej organizačnej štruktúry cestovného ruchu kraja

realizuje

-

subjekty CR ŽSK - koordinuje a iniciuje

benecificienti projektu:

-

subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu miestna a regionálna samospráva domáci a zahraniční návštevníci

spolupracuje

-

benefity:

-

zlepšenie plánovania a koordinácie cestovného ruchu v území, zefektívnenie marketingu cestovného ruchu v regiónoch i v rámci kraja skvalitnenie služieb cestovného ruchu

206

miestne samosprávy subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu Ministerstvo hospodárstva SR, Sekcia turizmu Slovenská agentúra pre cestovný ruch, vysoké školy so zameraním CR

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 02 názov projektu: Fond pre rozvoj cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja územná lokalizácia projektu:

Horné Považie Orava Kysuce Liptov Turiec Fond cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja je určený pre subjekty v rámci celého kraja


Hlavným cieľom projektu je podporiť rozvoj cestovného ruchu v kraji formou grantovej podpory na vybrané inovatívne projekty prinášajúce maximálny ekonomický alebo mimo ekonomický prínos.

zdroj financovania



vlastné zdroje Úradu Žilinského samosprávneho kraja

Na Úrade Žilinského samosprávneho kraja sa vytvorí osobitný fond určený na podporu rozvoja cestovného ruchu v kraji. Na jeho spravovanie sa vytvorí správna rada, ktorá na základe štatútu fondu a pravidiel pre poskytovanie finančnej podpory formou grantov, bude poskytovať finančné prostriedky na vybrané projekty cestovného ruchu. Oprávnenými žiadateľmi budú všetky subjekty, ktoré svojou činnosťou zodpovedá vytvárajú podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, resp. poskytujú priamo služby cestovného ruchu. - Úrad Žilinského samosprávneho kraja očakávané výstupy projektu:

Grantová schéma podpory cestovného ruchu v kraji s jasnými pravidlami a transparentným prideľovaním realizuje finančnej podpory oprávneným subjektom. - Úrad Žilinského samosprávneho kraja


-

miestne samosprávy ostatné subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu

spolupracuje

benefity:

-

zlepšenie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu zvýšenie kvality poskytovaných služieb zvýšenie návštevnosti kraja a tým aj príjmov z cestovného ruchu

207

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 03 názov projektu: Spoločná prezentácia ŽSK na výstavách, veľtrhoch a organizovanie infociest územná lokalizácia projektu:

Horné Považie Orava Kysuce Liptov Turiec Projekt bude čiastočne realizovaný na území kraja a čiastočne na miestach konania výstav a veľtrhov cestovného ruchu v zahraničí


Cieľom projektu je poskytnúť jednotlivým regiónom výstavný priestor, aby sa mohli prezentovať na významných veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu v jednom stánku Žilinského kraja a spracovali sa zdroj financovania propagačné materiály o jednotlivých regiónoch kraja, ktoré tematicky prepájajú produkty cestovného ruchu regiónov kraja. krátky opis projektového zámeru:


Projekt zahŕňa vytvorenie spoločnej expozície Žilinského samosprávneho kraja a jeho regiónov, ktorá bude použitá na veľtrhy CR. Projekt môže byť realizovaný po tom, čo jednotlivé regióny budú mať vytvorený vlastný imidž a identitu prezentovanú prostredníctvom loga a sloganu. Súčasťou projektu je spoločné plánovanie prezentácie kraja a jeho regiónov a to zadefinovaním ročného kalendára výstav a veľtrhov cestovného ruchu, na ktorých sa kraj a jeho regióny bude prezentovať spoločne, a na ktorých sa regióny budú prezentovať samostatne. Spoločná prezentácia bude prebiehať napríklad na ITF Slovakiatour v Bratislave. Projekt tiež zahŕňa samotnú účasť zástupcov kraja a združení cestovného ruchu zo regiónov na týchto veľtrhoch a výstavách. Projekt by mal podporiť aj zviditeľňovanie osobností cestovného ruchu z kraja a jeho regiónov na odborných častiach veľtrhov a výstav cestovného ruchu. Súčasťou projektu je aj príprava tematicky zameraných propagačných materiálov, ktoré prepájajú jednotlivé regióny, príprava imidžových propagačných materiálov regiónov a vybudovanie imidž banky za regióny kraja a témy, ktoré prepájajú regióny. Do projektu sú zahrnutá aj organizácia infociest pre zahraničných novinárov, touroperátorov, cestovné kancelárie, ktorí organizujú pobyty na Slovensku so zameraním na hlavné príjazdové trhy Slovenska.

1) 2)

ročný kalendár výstav a veľtrhov cestovného ruchu

Regionálny operačný program, opatrenie 3.2

zodpovedá

-

Úrad Žilinského samosprávneho kraja

realizuje

208

Program cezhraničnej spolupráce SR-ČR

Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtové organizácie VÚC, n.o., obce, mestá: Regionálny operačný program - VÚC

očakávané výstupy projektu:

–

Program cezhraničnej spolupráce SR-PL

– – – – – – –

aktívna účasť zástupcov kraja a jeho regiónov aj na odbornej časti veľtrhov a výstav vytvorenie jednotnej expozície kraja a samostatnej expozície každého regiónu sada tematicky zameraných propagačných materiálov prepájajúcich regióny kraja imidžové propagačné materiály regiónov kraja imidžbanka regiónov kraja a spoločných tém regiónov kraja účasť na minimálne 5 veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu ročne organizovanie minimálne 5 infociest pre zahraničných novinárov a touroperátorov ročne

-



– – –

združenia CR zo regiónov podnikatelia v cestovnom ruchu samosprávy

Spolupracuje

-

benefity:

– – – – – – – –

atraktívnejšia expozícia kraja a jeho regiónov spoločné plánovanie prezentácie regiónov a kraja vyššia znalosť regiónov kraja, ich identity a produktov účasť kraja na väčšom počte výstav a veľtrhov cestovného ruchu vytvorenie propagačných materiálov regiónov a spoločných tematických propagačných materiálov kraja budovanie imidžu kraja ako regiónu cestovného ruchu v odborných aj návštevníckych kruhoch oslovenie a získanie nových príjazdových trhov a nových cieľových skupín väčší počet publikovaných článkov a odvysielaných dokumentov o kraji a jeho regiónoch v zahraničí

209

Združenia cestovného ruchu regiónov regionálna organizácia destinačného manažmentu

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 04 názov projektu: Budovanie značky kvality v CR územná lokalizácia projektu:

Horné Považie

Orava

Kysuce

Liptov

Turiec


Vytvorenie značky kvality pre produkty cestovného ruchu a podpora zavádzania systémov kvality zdroj financovania v zariadeniach cestovného ruchu krátky opis projektového zámeru:


Cieľom projektu je vytvorenie značky kvality pre produkty cestovného ruchu ponúkané na území ŽSK. Splnenie tohto cieľa predpokladá formuláciu jasných kritérií kvality pre produkty cestovného ruchu, ktoré svojim charakterom spĺňajú kritéria trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu na území ŽSK. Súčasťou projektu je zverejnenie uvedených kritérií na novovytvorených webových stránkach, dizajn značky a každoročné udeľovanie osobitných cien a značky na základe hodnotenia nezávislou komisiou expertov. Udelenie značky by malo byť v prvých rokoch sprevádzané finančnou odmenou z grantového programu ŽSK až do obdobia, kedy sa značka etabluje na trhu cestovného ruchu a stane sa záležitosťou prestíže. Udelená značka bude súčasťou propagácie zariadenia (produktu) na webových stránkach.

1) 2)

Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, opatrenie 1.3. (iba schéma DM) Regionálny operačný program, opatrenie 3.2

OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast - FO a PO podľa OZ §2 odst. 2 (každé zariadenie samostatne) Regionálny operačný program - obce a mestá, VÚC, prípadne zmluvné partnerstvá obcí navzájom alebo s VÚC

zodpovedá

-



-

vytvorenie značky dizajn značky formulácia kritérií pravidelne raz ročne udeľovanie značky zvyšovanie záujmu o kvalitu produktov cestovného ruchu zo strany ich poskytovateľov

realizuje

-

Úrad Žilinského samosprávneho kraja regionálne organizácie destinačného manažmentu združenia TIK-y


-

návštevníci regiónov podnikatelia mestá a obce

spolupracuje

-

benefity:

210

mestá a obce podnikatelia v cestovnom ruchu

-

vytvorenie systému zameraného na zvyšovanie kvality produktov cestovného ruchu na území ŽSK rast povedomia o trvalo udržateľnom rozvoji cestovného ruchu podpora tvorby produktov vychádzajúcich z regionálnych tradícií orientácia podnikateľov na environmentálny manažment zariadení úsporu zdrojov.

211

-

vzdelávacie inštitúcie

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 05 názov projektu: Jednotný systém ďalšieho vzdelávania a poradenstva v CR územná lokalizácia projektu:

Horné Považie

Orava

Kysuce

Liptov

Turiec


zdroj financovania

Vytvorenie systému pravidelného vzdelávania a poradenstva v cestovnom ruchu pre podnikateľov a zástupcov miestnej samosprávy v cestovnom ruchu

Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia Operačný program Vzdelávanie Plán rozvoja vidieka SR Program cezhraničnej spolupráce SR-PL Program cezhraničnej spolupráce SR-CR



Zámerom je vytvorenie systému pravidelného vzdelávania a poradenstva v cestovnom ruchu v jednotlivých regiónoch cestovného ruchu na území ŽSK. Za organizáciu týchto aktivít by boli zodpovedné regionálne organizácie destinačného manažmentu v spolupráci s ŽSK. Vzdelávanie by malo vychádzať z potrieb podnikateľov a miestnej samosprávy. V začiatkoch vytvárania systému by malo byť zamerané na legislatívne podmienky podnikania, kvalitu služieb, marketing a manažment vzťahov so zákazníkom, budovanie vzťahov s miestnym obyvateľstvom, jazykové kurzy pre pracovníkov, ktorí prichádzajú do styku so zákazníkmi, environmentálny manažment zariadení a pod. Súčasťou vzdelávacích programov by malo byť zabezpečenie vzájomnej výmeny skúseností a zámerov rozvoja cestovného ruchu v regiónoch a na území celého ŽSK. Vzdelávanie by malo byť doplnené poradenskou činnosťou, najmä pre malých a stredných podnikateľov a poskytovanie ubytovania na súkromí s cieľom zabezpečovať pre týchto podnikateľov poradenské služby ako napríklad vedenie účtovníctva, daňové poradenstvo, poradenstvo v príprave projektov ap. Súčasťou systému vzdelávania by mala byť príprava a distribúcia aktualít, inovačných postupov a technologických noviniek prostredníctvom e-mailov.

1) OP Vzdelávanie – subjekty verejného, súkromného a tretieho sektora 2) OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia – obce, mestá, VÚC, organizácia v pôsobnosti VÚC, malé a stredné podniky, živnostníci + zamestnancov partnerskej organizácie4 3) Plán rozvoja vidieka SR - vzdelávanie vlastných zamestnancov NO, OZ a pod + zamestnancov z verejného sektora5. 4) Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtové organizácie VÚC, n.o., obce, mestá Zodpovedá

-

Úrad Žilinského samosprávneho kraja regionálne organizácie destinačného manažmentu


-

vytvorenie systému pravidelného vzdelávania a poradenstva v cestovnom ruchu

Realizuje

4 5


partnerstvo platí len pre verejný sektor Žiadatelia by boli združenia (je to otvorená výzva) potenciálny problém ak bude vzdelávanie prebiehať na území, kde bude LEADER a ten bude mať tiež v predmete aktivít vzdelávanie. 212


-

-

Spolupracuje

podnikatelia miestna správa a samospráva

-

benefity:

-

zvyšovanie kvality a profesionality lepšia komunikácia medzi aktérmi v rozvoji cestovného ruchu perspektívne skvalitnenie spolupráce v rozvoji cestovného ruchu

213

regionálne organizácie destinačného manažmentu vzdelávacie inštitúcie organizácie špecializovanej štátnej správy

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 06 názov projektu: územná lokalizácia projektu:

Dobudovanie siete cyklotrás v Žilinskom samosprávnom kraji Horné Považie

Orava

Kysuce

Liptov

Turiec


Hlavný cieľ projektu je dobudovanie existujúcej siete cyklotrás tak, aby spĺňala európske štandardy, umožnila využitie potenciálu cestovného ruchu kraja a umožnila športovo-rekreačné vyžitie pre domácich zdroj financovania a zahraničných návštevníkov, ako aj miestne obyvateľstvo.

Regionálny operačný program, opatrenie 3.2 Program cezhraničnej spolupráce SR-PL Porgram cezhraničnej spolupráce SR-CR



V rámci daného projektu sa uskutoční analýza súčasnej siete cyklotrás v kraji, navrhnú sa nové trasy, resp. prehodnotia sa existujúce trasy, vypracujú sa projekty pre územné a stavebné konanie v prípade výstavby nových trás, najmä v sídlach, zabezpečí sa obnova a vyznačenie nových trás, vybudujú sa požičovne bicyklov, vypracuje sa systém prepravy bicyklov ( napr. cyklobusy na vybraných trasách), ako aj komplexný marketing tohto produktu.

1)

Regionálny operačný program – obce, mestá

2)

Programy cezhraničnej spolupráce - neziskové organizácie, obce, mestá

zodpovedá

-

ŽSK v spolupráci s dotknutými subjektami v území


Sieť značených cyklotrás pre rôzne kategórie užívateľov, vzájomne prepojených, bezpečných pre cyklistov, realizuje umožňujúcich ekologickú prepravu a spoznávanie prírodných krás, kultúrno-historických pamiatok a iných - miestne a regionálne samosprávy atraktivít kraja. - združenia cestovného ruchu - cyklokluby a n.o. benecificienti projektu:

-

subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu miestna a regionálna samospráva domáci a zahraniční návštevníci miestne obyvateľstvo

spolupracuje

-

benefity:

-

možnosť spoznávať potenciál cestovného ruchu kraja ekologická preprava, zdravotný efekt pre cyklistov zvýšenie návštevnosti zariadení a atraktivít cestovného ruchu ( vyššie príjmy z CR) 214

Slovenský cykloklub Piešťany a regionálne cyklokluby v kraji podnikateľské subjekty v cestovnom ruchu mimovládne organizácie zamerané na cestovný ruch telovýchovné jednoty v kraji

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 07 názov projektu: Internetový portál cestovného ruchu ŽSK územná lokalizácia projektu:

Horné Považie

Orava

Kysuce

Liptov

Turiec


Vytvorenie internetového portálu ŽSK pre CR a samostatných portálov pre 5 regiónov CR na území ŽSK.

zdroj financovania

Program cezhraničnej spolupráce SR-PL Program cezhraničnej spolurpáce SR-ČR Regionálny operačný program, opatrenie 3.2



tvorba webových stránok, tvorba dizajn manuálu a loga pre jednotlivé regióny, informácie poskytovane v 6 1) jazykových mutáciách, súčasťou webových portálov regiónov on-line rezervačný systém pre ubytovacie služby, služby zimných stredísk, kúpeľov a iných zariadení, napojenie webových stránok na 2) www.slovakiatravel.com , prepojenie s národným informačným systémom

Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtové organizácie VÚC, n.o., obce, mestá Regionálny operačný program - obce, mestá, VÚC, prípadne zmluvné partnerstvá

Zodpovedá

-


Úrad Žilinského samosprávneho kraja regionálne organizácie destinačného manažmentu

Vytvorenie 5 webových stránok prepojených na centrálny web ŽSK, dizajn manuál pre všetky regióny, ktorý Realizuje sa bude používať aj na všetkých propagačných prostriedkoch a bude súčasťou tvorby značky pre 5 regiónov CR na území ŽSK, on-line rezervačný systém umožní rezerváciu služieb a prispeje k lepšiemu využívaniu - Úrad Žilinského samosprávneho kraja - organizácie destinačného manažmentu existujúcich kapacít a vytvorí podmienky pre riešenie problému poskytovania služieb „na čierno“. - mestá a obce benecificienti projektu: - združenia - mestá a obce TIK-y - podnikatelia - regionálne osvetové strediská - osvetové strediská - podnikatelia - miestne obyvateľstvo Spolupracuje - návštevníci regiónov - SACR - AICES benefity:

215

-

profesionálny marketing budovanie značky regiónov zvýšenie využiteľnosti zariadení cestovného ruchu priamy marketing výskum trhu v regiónoch obmedzovanie nelegálneho poskytovania služieb

216

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 08 názov projektu: Kultúrne a športové podujatia nadregionálneho a medzinárodného charakteru a ich vplyv na rozvoj CR územná lokalizácia projektu:

Horné Považie Orava Kysuce Liptov Turiec Projekt bude územne lokalizovaný na územie regiónu, ktorý o tento spôsob zvýšenia


Cieľom projektu je zabezpečiť atraktívnosť ponuky cestovného ruchu zaradením medzinárodných zdroj financovania športových a kultúrnych podujatí s prínosom k zvýšeniu návštevnosti regiónu. krátky opis projektového zámeru:

Program cezhraničnej spolupráce SR-PL Program cezhraničnej spolurpáce SR-ČR


Projekt zahŕňa organizovanie spoločných workshopov s pracovníkmi kultúry, mládeže a športu a 1) Programy cezhraničnej spolupráce - príspevkové definovanie nových námetov za jednotlivé regióny, ktoré by vygenerovali nové podujatia s medzinárodným organizácie VÚC, n.o., obce, mestá, združenia dosahom alebo definovali možnosti získania medzinárodných podujatí do regiónov kraja. Podujatia by mali tematicky doplniť ponuku cestovného ruchu daného regiónu prostredníctvom propagácie podujatia a svojim zodpovedá synergickým efektom zvýšiť návštevnosť daného regiónu a tým aj kraja. Projekt obsahuje prípravu, – Združenie CR regiónu organizáciu a propagáciu 5 medzinárodných podujatí so silným dopadom na zvýšenie návštevnosti regiónu. očakávané výstupy projektu:

– – –

5 workshopov zameraných na zadefinovanie nových námetov na podujatia alebo možností na získanie medzinárodných podujatí do kraja vytypovanie a príprava 5 medzinárodných podujatí a ich organizácia na území kraja propagácia a PR týchto podujatí doma aj v zahraničí

realizuje

–

Združenie CR regiónu


– – – –

obyvatelia regiónov podnikatelia združenia cestovného ruchu tretí sektor

spolupracuje

– –

benefity:

217

Úrad Žilinského samosprávneho kraja samospráva tretí sektor

a rozpočtové

– – – – –

zvýšená atraktívnosť ponuky produktov cestovného ruchu kraja zviditeľnenie produktov cestovného ruchu kraja na príjazdových zahraničných trhoch zvýšená návštevnosť regiónov kraja podnikateľské príležitosti pre podnikateľov v regióne inšpirácia pre obyvateľov kraja k podobne zameraným lokálnym podujatiam

218

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 09 názov projektu: Zelené trasy územná lokalizácia projektu:

Horné Považie

Orava

Kysuce

Liptov

Turiec


Cieľom projektu je vybudovanie zelených trás v jednotlivých regiónoch ako samostatného produktového radu cestovného ruchu kraja a jeho regiónov, ktoré nadväzujú na projekt dobudovania siete cyklotrás zdroj financovania v kraji a zahŕňajú trasy a chodníky umiestnené vo voľnej prírode, ako náučné chodníky, turistické chodníky, lesné chodníky, konské trasy a trasy pre psie záprahy, prípadne vodné trasy.



oprávnený žiadateľ Projekt využíva jednu z hlavných atraktivít kraja a jeho regiónov, atraktívne prírodné prostredie. Táto 1) Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtové

organizácie VÚC, n.o., obce, mestá atraktivita nie je dostatočne prezentovaná ako produkt regiónov a kraja. Tento projekt by mal byť 2) Regionálny operačný program - obce a mestá, VÚC a partnerstvá realizované v súlade s princípmi trvalo udržateľného prístupu k cestovnému ruchu. Projekt „zelené trasy“ má zmapovať existujúce zelené trasy (náučné chodníky, turistické chodníky, lesné chodníky, zodpovedá konské trasy a trasy pre psie záprahy, prípadne vodné trasy), zamerať ich prostredníctvom GPS súradníc, - Združenia cestovného ruchu regiónov zakresliť do mapových podkladov a najmä doplniť existujúcu sieť o návrh nových trás. Mnohé trasy je potrebné zatraktívniť dobudovaním vyhliadkových a oddychových miest a predovšetkým jednotne označiť. Zameranie trás a zakreslenie do mapových podkladov spoločne s fotodokumentáciou bude zdrojom informácií do propagačných materiálov produktového radu „zelené trasy“. Grafické spracovanie propagačných materiálov produktového radu by malo byť v súlade s celkovým imidžom produktových radov každého regiónu. očakávané výstupy projektu:

– – – – – – –

zmapovanie a GPS zameranie siete existujúcich zelených trás v jednotlivých regiónoch kraja návrh doplnenia siete existujúcich zelených trás v jednotlivých regiónoch kraja dobudovanie vyhliadkových a oddychových miest na týchto trasách označenie siete zelených trás v regiónoch spracovanie fotodokumentácie do „imidžbanky“ pre tento produkt spracovanie mapových podkladov zelených trás v jednotlivých regiónoch a v kraji podľa druhov zelených trás aj súhrnne spracovanie propagačných materiálov k jednotlivým trasám

realizuje

-

Združenia cestovného ruchu regiónov


–

návštevníci regiónov

Spolupracuje

219

– – –

podnikatelia združenia cestovného ruchu v regiónoch samosprávy

benefity:

– – – –

rozšírenie a zatraktívnenie ponuky produktov cestovného ruchu regiónov kraja prezentácia trvalo udržateľného prístupu k cestovnému ruchu kraja nadviazanie spolupráce medzi regiónmi v budovaní trás presahujúcich hranicu regiónu oslovenie a získanie nových príjazdových trhov a návštevníckych trhových segmentov

220

-

Tretí sektor Úrad Žilinského samosprávneho kraja samosprávy odborná verejnosť Lesy SR

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 10 názov projektu: Jednotný systém priestorovej propagácie CR kraja územná lokalizácia projektu:

Horné Považie

Orava

Kysuce

Liptov

Turiec


Cieľom projektu je zvýšiť informovanosť tranzitného aj pobytového návštevníka kraja o atraktivitách jeho regiónov, jednotnou formou, jednotným systémom a zodpovedajúcim európskym štandardom tzv. hnedé zdroj financovania značenie. Zároveň by mal projekt zviditeľniť kraj a jeho regióny na významných bodoch z hľadiska prepravy turistov – železničné stanice, autobusové stanice, letiská. krátky opis projektového zámeru:


Projekt bude realizovaný v dvoch etapách. Jedna etapa sa týka umiestnenia hnedých tabúľ. Táto bude vyžadovať dohodu s Národnou diaľničnou spoločnosťou o umiestnení hnedých tabúľ na diaľniciach v kraji. Umiestnenie hnedých tabúľ na cestách v správe ŽSK bude vyžadovať rokovanie zástupcov ŽSK so združeniami CR a samosprávami z jednotlivých regiónov o umiestnení tabúľ na konkrétnych miestach v blízkosti jedinečných atraktivít. Za údržbu hnedých tabúľ bude zodpovedné združenie CR po dohode so správcom cestnej komunikácie. Druhá etapa je prepojená s umiestnením informačných banerov na hlavných prepravných uzloch turistov. Ide o železničné stanice, letiská a autobusové stanice. Táto etapa môže byť zrealizovaná po tom, čo budú mať jednotlivé regióny kraja zadefinovanú jasnú identitu a vizuál komunikovaný prostredníctvom loga a sloganu. Na informačných baneroch bude umiestnený odkaz na informačný portál kraja alebo regiónov. Za údržbu informačných banerov bude zodpovedné ŽSK.

1) 2)

Program cezhraničnej spolupráce SR-PL Program cezhraničnej spolurpáce SR-ČR Regionálny oparačný program, opatrenie 3.2

Programy cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtové organizácie VÚC, n.o., obce, mestá Regionálny operačný program - VÚC

zodpovedá

-

Úrad Žilinského samosprávneho kraja (na cestách v jeho vlastníctve) miestna samospráva a ostatné subjekty CR (na ostatných cestách)


– – – –

návrh lokalizácie tabúľ a informačných banerov získanie potrebných povolení na umiestnenie tabúľ a informačných banerov výroba tabúľ a informačných banerov inštalácia tabúľ a informačných banerov

realizuje

-



– – –

návštevníci kraja združenia cestovného ruchu v regiónoch podnikatelia v cestovnom ruchu

spolupracuje

– – –

benefity:

221

Združenia CR Samospráva SACR

– – – –

zvýšenie návštevnosti kraja vyššia znalosť kraja a jeho regiónov u návštevníkov vyššia informovanosť návštevníkov zjednotenie poskytovania informácií o atraktivitách kraja

– – – – –

222

ZMOS Železničná spoločnosť Národná diaľničná spoločnosť Letisko Poprad, letisko Žilina, letisko Sliač, Bratislavské letisko Autobusová preprava

FS A CBA PROJEKTOVÉHO ZÁMERU 11 názov projektu: Budovanie spoločných tematických trás územná lokalizácia projektu:

Horné Považie

Orava

Kysuce

Liptov

Turiec


Hlavným cieľom projektu je vytvoriť nové produkty cestovného ruchu, ktoré využijú kultúrno-historický zdroj financovania a prírodný potenciál jednotlivých regiónov a budú vplývať na zvyšovanie návštevnosti kraja




Každá tematická trasa bude zameraná tematicky na určitú oblasť, ktorá je potenciálne zaujímavá pre domácich aj zahraničných návštevníkov. Každá takáto trasa bude samostatným projektom, v rámci ktorého bude riešené organizačné zabezpečenie tohto typu produktu, jeho financovanie, marketing ap. Ako príklad možno uviesť potenciálne tematické trasy: Po stopách významných osobností kraja, Drotárska cesta, Krajom olejkárov, Hradná cesta Žilinského kraja ap. Sem patria aj už existujúce trasy ako Jantárová cesta, Magna Via a iné.

1) 2)

Program cezhraničnej spolupráce - VÚC, príspevkové a rozpočtové organizácie VÚC, n.o., obce, mestá Regionálny operačný program - obce a mestá, VÚC a zmluvné partnerstvá

zodpovedá

-

regionálna organizácia destinačného manažmentu


Vyznačené trasy ako samostatný produkt cestovného ruchu, poskytujúce okrem možností spoznávania, realizuje histórie, kultúry a prírodných krás aj kvalitné služby cestovného ruchu. - združenia cestovného ruchu v regiónoch - vybrané mimovládne organizácie pôsobiace v CR benecificienti projektu:

-

subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu miestna a regionálna samospráva domáci a zahraniční návštevníci

spolupracuje

-

benefity:

-

využitie kultúrno – historického a prírodného bohatstva kraja zvýšená návštevnosť kraja zahraničnými i domácimi návštevníkmi rast príjmov z cestovného ruchu vytvorenie nových pracovných miest v cestovnom ruchu

223

podnikateľské subjekty cestovného ruchu, Úrad ŽSK miestna samospráva Slovenská agentúra pre cestovný ruch

224

7 ZOZNAM SKRATIEK AZCR CR DCR HDP CHKO MH SR MVO NPR PPP PZCR RODM SACR TIK ÚŽSK ZCR ZIP ŽSK ÚPN VÚC ŽK

aktívny zahraničný cestovný ruch cestovný ruch domáci cestovný ruch hrubý domáci produkt chránená krajinná oblasť Ministerstvo hospodárstva SR mimovládne organizácie národná pamiatková rezervácia public private partneship pasívny zahraničný cestovný ruch regionálne organizácie destinačného manažmentu Slovenská agentúra pre cestovný ruch turisticko-informačná kancelária Úrad Žilinského samosprávneho kraja zahraničný cestovný ruch Žilinská inovačná politika Žilinský samosprávny kraj Územný plán Veľkého územného celku Žilinského kraja

225

CESTOVNÉHO RUCHU ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

Recommend Documents