ZIMA
Posledné vtáčie pierka odfúkne studený vietor- začne sa dlhá vláda ľadovej kráľovnej. Prvý zimný vánok priveje malé snehové víly, ktoré celý rok čakali na chvíľu, kedy budú môcť očiam detí ukázať svoj precízny tanec povetrím. ZIMA. Čas, kedy sa všetko zmení. Biele zasnežené vrcholky vežičiek a striech budov, páperovo biele stromy a kríky, čisté ponatriasané vankúše kopcov a polí, či dlhé ľadové oceľovosivé zrkadlá riek a potokov, ktoré zima uväznila na dlhé obdobie odpočinku. Domčeky a obchody pokrýva vrstva čerstvo napadaného snehu, odkvapy zdobia ľadové lízanky a na dverách visia cezmínové vence. Vo výkladoch žiarivo svetielkujú stromčeky a na dvoroch robia spoločnosť záhradným trpaslíkom studení páni v klobúkoch. Okolo nahých stromov poletujú otužilé svätojánske mušky, všade fúka vietor a zo stromov sfukuje striebristý prach. V tichu počuť ako šumí sneh, keď pláva povetrím páperovej ulice a s tichým dotknutím so zemou ukončí svoj tanec. To všetko sa nám zjaví pred očami, keď sa povie ZIMA- obrázok ako z vianočného pozdravu. Sue
KTO CHODÍ PRED VIANOCAMI V ČERVENOM KABÁTE ??? PREDSA MIKULÁŠ !!! - Tak odpovedajú deti. Tie malé si už ani nepamätajú, že nedávno k nám namiesto neho prichádzal zo Sibíri Dedo Mráz v sprievode Snehulienky a zvieracej družiny. Dnes sa to všetko premiešalo: Mikuláš s biskupskou čiapkou a palicou chodí na besiedky obklopený zvieratkami, iný má len dedomrázovský červený kabát, chýba mu čiapka s krížom, zato ho sprevádza anjel s čertom. Výklady sú plné mužíkov v červených kabátikoch s bielo lemovanými kapucňami. Nebude to však ruský Ded Moroz, veď takého istého vídať aj v amerických filmoch. Kto to teda je? NO PREDSA MIKULÁŠ! Postava Santa Klausa, ktorého poznajú v mnohých krajinách sa vyvinula z mikulášskej tradície. SVÄTÝ MIKULÁŠ bol biskup, ktorý žil v 4. storočí v Myrte v Malej Ázii. Existuje mnoho legiend o jeho dobrých skutkoch, považovali ho za patróna detí, študentov, dospelých, dievčat, ale i rybárov, pastierov a zlatníkov. U NÁS sa na dedinách mikulášska tradícia rozšírila až koncom 19.storočia a najmä po l.svetovej vojne. Mikuláša sprevádzali samopasní čerti, ktorí mali všetko dovolené a deti sa ich báli... Mikulášska tradícia sa do mnohých krajín rozšírila z juhu a ešte i dnes podľa legiend Mikuláš prichádza odtiaľ. Vo viacerých krajinách sa traduje, že Mikuláš, či Santa Klaus lieta na bielom koni povetrím, spúšťa sa na zlatej niti cez komín a tam porozdeľuje darčeky do pripravených papučiek.
KEDY VLASTNE DARČEKY NOSÍ?
TIE
Pôvodne nosil len ovocie a sladkosti. Niekedy v 19.storočí sa pôsobenie Mikuláša predĺžilo až do 25.decembra. U nás však Mikuláš nosí v predvečer 6. decembra sladkosti do topánok, ale na Vianoce chodí do väčšiny rodín Ježiško. Korene zvyku obdarúvavať sa na Vianoce možno hľadať vo vianočnej legende, kde traja králi priniesli dary malému Ježiškovi. Darčeky pod vianočným stromčekom, aké si dávame dnes, boli v tradičnej kultúre neznáme. Aj to je vplyv nemeckej kultúry. K nám sa rozšíril v spojitosti s vianočným stromčekom. Tradičný dar mal podobu vinša, piesne a ako odplatu dostával koledník len ovocie, koláče, pastier strukoviny, ale i peniaze. V mnohých krajinách sa ŠTEDRÝ VEČER neuctieva tak ako u nás. Až na Božie narodenie-25.december si deti nachádzajú pod stromčekom darčeky, ktoré tam cez noc priniesol Santa Klaus či Weinachtsman. V Belgicku spúšťa dary do komína Čierny Peter, ktorého sprevádza Santa Klaus , v severnom Nemecku zasa Ruprecht. No a ruský Ded Moroz s darčekmi chodí až na Nový rok. Snehulienka však nemá pôvod v tradícii, tá bola vecou dramaturgie besiedok a sprievodov
Deda Mráza
KÚSOK POÉZIE OD NAS PRE VÁS... ZABABUŠENÁ BÁSNIČKA Keď ma mama zababuší, nemám oči, nemám uši, len čarovný zvonček v duši. Príde zima, počkám, Potom poviem očkám, Nech sa tešia vločkám, Tým knísavým bočkám piva... Bežím k snežienočkám! Či sa mi to sníva? RADOSTNÁ UDALOSŤ VIANOČNÁ Zvonia všetky zvony sveta, Cingilingi — bom! Na svet prišlo drahé Dieťa Biednym rodičom. Maštaľka je skromná, tichá, Králi náhlia sa. Na Dieťatko somár dýcha, Svieti stokrása. A pastieri radujú sa, Juchú hopsasa! NA VIANOCE To je nával! To je nápor! Skaderuka - skadenoha, Z kadeKAPOR! Aj tuláci, vagabundi Predajú dnes čierne bundy A kúpia si kapra, Aby si ho doma pra-pra Pražiť mohli veselo, Aby sa im pod jedličkou Na Štedrý deň necnelo.
Je tu čas Vianoc , tak sme poprosili p.učiteľku Annu Veverkovú, aby sa v spomienkach vrátila do detských čias, ako prežívali oni tento najzaujímavejší sviatok v roku. Vraví sa , že Vianoce sú čas zázrakov. V našej tradícii nechýba celý rad zvykov, ktoré im dávajú ten magický charakter. Slovania vždy uctievali vodu. Pri napájaní dobytka sa pridávalo do vody jablko, aby bol dobytok okrúhly ako ono. Súčasťou povier a zvykov bol aj oheň, ktorý predstavoval vracajúce sa slnko. Obrady s ním spojené mali zabezpečiť úrodnosť a plodnosť. Na Štedrý večer sa preto zapaľujú sviečky na stole a v minulosti sa zapaľovali aj na vianočnom stromčeku. Pred Štedrým večerom sa celý deň postilo- vraj;aby si mladí ľudia zabezpečili dobrého partnera. Rodina išla na cintorín, kde si spomínala na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi živými. Zaujímavé sú niektoré ďalšie zvyky: Biele imelo na vianočnom stole malo chrániť pred zlými silami. Niekde hospodári zakopávali f>oci prah maštale haluz obrastenú s imelom. Aby chránila dobytok pred strigami. Keď vyšla prvá hviezda, rodina si sadla k štedrovečernému stolu, ktorý zdobila rozkvitnutá vetvička čerešne, odrezaná už na Barboru 4. decembra. Hlava rodiny rozkrojila jablko na toľko kusov, koľko členov rodiny bolo pri stole. Jadierka mali ukázať, či bude človek zdravý a šťastný. Na stole nechýbala sviečka, med, orechy, oblátky, ovocie a cesnak, ktorý sa tiež dával do každého rohu izby, aby bolo v dome zdravie.Aby bola dobrá úroda, bolo na stole umiestnené zelené žito. Pod obrus dávala gazdiná aj peniaze, aby ich bolo vždy dosť. Na SÍole nesmeli byť na Vianoce jedlá z hydiny, pretože by sa vraj šťastie a majetok rozleteli <*9 ^scilafúcma by nezostalo nič. Podobne aj na Nový rok. Nesmela tiež chýbať ryba, nielen pre mäso, ale aj pre šupiny, ktoré symbolizovali želanie mať dostatok peňazí. Oblátky sa jedli s medom, aby sme boli dobrí ako med. Nasledovala kapustnica, opekance či pupáky s makom . Mak symbolizoval veľa chleba , ako zrniek maku. A napokon sa išlo na polnočnú omšu. Na Štedrý večer sa dievčatá dozvedeli aj výsledky čarovania z magického dňa- Lucie 13. decembra. Vtedy si napísali na 13. lístočkov mená chlapcov. Každý deň jeden spálili. Ten, čo zostal, mal byť ženích! Na Božie narodenie- 1. sviatok vianočný, sa nechodilo po návštevách. Niekto sa umýval v potoku, aby bol zdravý! Na 2.sviatok vianočný, - Štefansa chodilo vinšovať, hralo sa divadlo a povestné boli štefanské zábavy. Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc sú koledníci, / niekde betlehemci/, s anjelom nesúcim betlehem a čertom, ktorý „ vypláca" zlých ľudí. Na Nový rok sa vinšuje. Prvý vinšovník však musí byť chlap. Ak vstúpi tento deň prvá do domu žena, prináša to vraj nešťastie... Jeden zo zvykov tvrdí, že ako na Nový rok, tak po celý rok. A preto si treba dávať pozor, čo prvé začnete robiť v tento deň.... Nuž čo poviete ? Krásne spomienky však??? ĎAKUJEME p. učiteľke ,že si v tomto predvianočnom zhone našla čas a prajeme príjemné prežitie sviatkov.
Viete že? Vianoce boli kedysi spojené s vítaním rodiaceho sa slnka?Bolo to hlboko zakorenené v tradícii európskych národov. V 4.storočí nášho letopočtu presunula cirkev deň narodenia Ježiša Krista na 25.12.,ktorý bol dovtedy oslavovaný ako deň renesancie. Skoro každé Vianoce sa stávalo, že sa ľudia hádali na Štedrý deň kvôli počasiu, lebo to bolo rozhodujúce pre hospodárstvo na nasledujúci rok.(Aspoň také boli povery). -TMAVÉ NEBO - predpovedalo plné stodoly a veľa ovocia. -VEĽKÝ SVETLÝ MESIAC - neúroda. -VEĽA HVIEZD - mnoho kureniec a hrozna. -ZATIAHNUTÁ OBLOHA - dobrá dojivosť kráv. Vtedy vládli aj povery, ktoré hovorili o zlej predzvesti: -AK BOLA HMLA NA HORÁCH - malo zomrieť veľa ľudí a ak bola V DOLINÁCH - hovorilo sa, že zomrú mladí ľudia. AK ZHASLA SVIEČKA POČAS VEČERE hovorilo sa o úmrtí v rodine. No my žijeme v 21.storočí a na niektoré povery už neveríme. Zato sa aj v dnešnej dobe zachovali krásne zvyky a na dedinách sa dodržiavajú staré tradície. Iný kraj, iný mrav. Toto platí aj o štedrovečernom stole. No najčastejšia je kapustnica s hríbami, opekance, ryba. Na žiadnom stole nesmie chýbať ovocie, vianočné koláče a neodmysliteľnou súčasťou sú vianočné oblátky s medom a cesnakom. Niektorí si na stôl kladú chlieb, pod obrus peniaze. Viete čo symbolizuje napríklad rozrezané jablko? Zdravie od hviezdy. Alebo: ŠUPINY Z RYBY - bohatstvo CHREN - ľudskú odvahu CESNAK - zdravie REŤAZ - súdržnosť v rodine CHLIEB - symbolizuje fyzickú a duchovnú potravu SLADKOSTI - lásku - lebo je sladká. O zvykoch a tradíciách by sa toho dalo popísať veľmi veľa. Ale to by sme sa len opakovali, pretože teraz sú toho plné časopisy. Preto sme sa vám snažili priblížiť len niektoré zaujímavosti, ktoré nás zaujali a s ktorými sa možno ani vy bežne nestretávate. Lenka
Symboly Vianoc Vianoce majú viacero symbolov. Jedno z nich je aj IMELO BIELE. Áno, sú to tie čudne rozvetvené konáriky s bielymi bobuľkami, ktoré nám babky ponúkajú pred Vianocami na trhoch a uliciach mesta. Imelo poznali ľudia už oddávna a pripisovali mu zázračnú moc. Využívalo sa v ľudovom liečiteľstve na zníženie krvného tlaku, pri srdcových chorobách, dokonca v boji proti
rakovine a ako dôležitý liek pri otravách. Imelo rastie v korunách stromov a keď lístie opadá, iba ono ostane sviežozelené počas celej zimy. Ale pozor! Vo väčšom množstve je PRUDKO JEDOVATÉ! Málokto vie, že imelo je vlastne parazit. Lepkavá bobuľa sa zachytí na konári či kmeni stromu a korienky novej rastlinky sa dostanú cez kôru do dreva, odkiaľ čerpajú živiny. Dožíva sa pomerne vysokého veku, až vyše sto rokov! Samozrejme závisí to od toho, na akom strome parazituje. Jeho plody sú pre niektorých vtákov dôležitou potravou, bez ktorej by sa v zime nezaobišli. O zvykoch a tradíciách by sa toho dalo popísať veľmi veľa. Ale to by sme sa len opakovali, pretože teraz sú toho plné časopisy. Preto sme sa vám snažili priblížiť len niektoré zaujímavosti, ktoré nás zaujali a s ktorými sa možno ani vy bežne nestretávate. Lenka
Iterwiew Na škole máme mnoho športových talentov. Jednými z nich sú aj Klára Ábelova a Maroš Póč. Sú výbornými športovcami a úspešne reprezentujú našu školu. Svedčia o tom aj nedávne umiestnenia na majstrovstvách Slovenska v Nových Zámkoch. Prinášame krátke rozhovory, ich pocity a pohľady do svojej budúcnosti. Maroš Póč Majstrovstvá Slovenska - žiaci, Nové Zámky, 1 miesto v skoku do diaľky (623cm) Prvé dojmy? -Myslel som, že nevyhrám, bol som pesimista. Mal som zranenú nohu. Ako si si zranil nohu? Natiahnutý sval z tréningu. Takže sa tvrdo pripravuješ na preteky? -Áno. Akú si mal inšpiráciu? -Chcel som byt' iný ako ostatný. Túžil som vyhrať aj napriek zranenej nohe. Aké to bolo keď si vyhral? Bol to hrejivý pocit na duši, bol som rád. Ako si to oslávil? -Vypil som si malinovej „malinovky". Ako Ťa za to pochválil tréner? -Bol v šoku. Potriasol mi rukou a povedal mi že som šarkan a že som blázon. A čo na tvoj úspech vravia rodičia? -Boli radi, že som vyhral a v vystavili moju medailu do vytrínky. Máš za sebou aj iné úspechy. Koľko máš doma ocenení? Ktoré si najviac vážiš? -Vážim si túto zo Slovenska. Najviac mám diplomov, asi 20. a medailí 10 až 15. Idem na športové gymnázium do Lopeja, ale nevim či budem pokračovať. Ešte uvidím. Klára Ábelova Majstrovstvá Slovenska v Nových Zámkoch, preteky v Maďarsku. 2 miesto v skoku do diaľky na MS v Nových Zámkoch. Prvé dojmy z majstrovstiev. Na čo si myslela? -Myslela som na to, koľko skočí súperka. Či viac alebo menej. Dlho si trénovala, aby si podala čo najlepší výkon? -No, dosť dlho. Akú si mala inšpiráciu? -Osobák a dobrý pocit z víťazstva. Si úspešná reprezentantka školy. Koľko máš doma ocenení? Ktoré si najviac vážiš? najviac si cením medailu z Česka, kde som skončila ako prvá medzi žiačkami. Bola som tam v septembri. A presný počet ocenení si nepamätám. Sú na teba hrdí aj tvoji rodičia? Podporujú ťa v športe? -Áno podporujú ma. Plánuješ v športovej kariére aj ďalej pokračovať? -No, ak neutrpím žiadne vážne zranenie, tak určite áno.
Fedor Lenďák Našu školu navštevoval 9 rokov. V tretej triede prestúpil do výberovej triedy. Úspešne prešiel každý školský rok, na všetkých prijímačkách na strednú školu bol úspešný . No on si vybral podľa neho tú najlepšiu. A tu je pár odpovedí na otázky, s ktorými som ho trápila.
Koľko rokov si chodil na ZŠ Pionierska 2? Celých 9 rokov.... od prvej až do deviatky. Kam chodíš do školy? Gymnázium Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici - odbor informatika. Čo sa ti páči na tej škole? Prístup profesorov k žiakom, časté akcie v rámci školy, príprava na bežný život. V čom je podľa teba iná stredná škola od základnej? Prístup učiteľov k žiakom ako k dospelým osobám. Čo ti najviac chýba zo základnej školy? „Tá bezstarostnosť..." Čím by si chcel byť ? Programátor. Čím ťa zaujalo toto povolanie? Je nevyhnutné v modernom svete, uplatniteľné vo všetkých sférach bežného života, veľmi ma baví a je aj dobre platené a po mladých programátoroch je neustále dopyt Čo rád robíš vo voľnom čase ? Mojou vášňou je snowboard, pocit prameniaci zo slobody a kontroly pohybu, ktorý sa nedá kúpiť. Milujem aj motorky, neexistuje lepší pocit, ako keď ste na motorke a pridáte plyn . Tvoj obľúbený predmet ? Etika a telesná výchova. Ale keď už sa musím učiť tak najlepšie mi ide slovenský jazyk a matematika, no asi preto, lebo mám dobré základy. Aké jazyky sa učíš ? Anglický a nemecký. Máš nejaký konkrétny zaujímavý príbeh teba a tvojej triedy, prípadne učiteľov zo základnej školy ? Na základnej škole bolo toho veľmi veľa, neviem vybrať ten najzaujímavejší, lebo každý bol dobrý. Hlavne na varení. Akú hudbu počúvaš vo voľnom čase najradšej ? Slovenský rap, punk rock - americký a slovenský. Akým športom sa aktívne venuješ ? Snowboard v zime a v lete kolieskové korčule a bodybuilding Aké športy pozerávaš v TV ? Skoro žiadne, pretože viac času trávim pri PC alebo s kamošmi vonku. Čo by si si želal do budúcnosti ? Aby bol namiesto Skalky ľadovec.
Sasha
Chehctáčik
Prečo sa blondínka nehrá na PC? Lebo sa bojí myši. Príde dedko do drogérie a predavačka sa ho pýta: - Čo si prosíte dedko? Dedko na to : - No, papier. - A aký papier? - No, veď viete, taký, no na zadok! - Ahaaa, myslíte toaletný. - Áno, presne. - A čo ešte dedko? - No, ešte by som potreboval mydlo. - Toaletné? - Nie, na ruky. - James, prší vonku na ceste? - Neviem pane, išiel som po chodníku. Turisti stoja pod Michalskou bránou v Bratislave, keď zrazu priletí rogalo a celou silou narazí do veže. Rogalista sa mŕtvy zosype na zem. O chvíľu sa opakuje presne to isté s druhým rogalistom. Ďalší mŕtvy. Turistom to už nedá, tak sa opýtajú žobráka pod bránou, čo to má preboha znamenať. Žobrák len pokrčí plecami: - Chudobná krajina, chudobní teroristi. Ako sa po bratislavsky povie žaba na šesť? "Žaba, ne?" Na osem? "No žaba, ne?" Na dvanásť? "Tak asi žaba, ne?"
Janko sa vychvaľuje pred kamarátmi: "Môj brat pracuje na takom pracovisku, že má pod sebou stovky ľudí." Kamarát: "Pracuje v továrni?" Janko: "Nie. Je strážcom na cintoríne." Ako najľahšie chytíme motýľa? Zaženieme ho do záhradky a zatvoríme bráničku! Mladý dôstojník na ministerstve obrany pracoval dlho do večera. Keď konečne odchádza z kancelárie, vidí na chodbe generála, ako stojí pri skartovači s papiermi v ruke. - Viete ako táto vec funguje? - pýta sa generál. Môj pobočník už išiel domov a ja neviem ani kde sa to zapína. - Áno, pane. Nato dôstojník pristúpi k prístroju, zapne ho, vezme generálovi z ruky papiere a vloží ich dovnútra. (Chvíľa ticha) - A teraz - hovorí generál by som z toho potreboval po jednej kópii. Telefonuje jeden muž do cestovnej kancelárie a pýta sa: - Prosím vás pekne, môžete mi povedať, ako dlho trvá let do New Yorku? Telefonistka odpovedá: - Okamžik, prosím. Muž: - Ďakujem vám pekne. Chlapík je prvý deň v novej práci. Zdvihne telefón, vytočí číslo a zreve: - Dones mi jednu kávu, ale rýchlo! Z telefónu sa ozve: - Čo si to dovoľujete? Viete vôbec, s kým sa rozprávate? - Nie. Neviem. - Ja som riaditeľ tejto spoločnosti, vy idiot! - A viete, s kým sa rozprávate, vy idiot? - Nie. - odpovedá riaditeľ. - To je dobre,- povie chlapík a zloží slúchadlo.
Slovák, Rus a Čech sa stavia, ktorý z nich vydrží dlhšie v mravenisku. Ide Rus a vydrží hodinu, ide Cech vydrží deň, ide Slovák a vydrží týždeň. Ostatným to nejde do hlavy a pýtajú sa ako to vydržal. Zabil som jedného mravca a ostatný mu išli na pohreb. Vieš, ako volá manželka vegetariána k obedu? Drahý, poď obedovať, lebo ti to zvädne! -„ Ako sa darí vášmu miláčikovi?" -„ Ďakujem za opýtanie. Čoraz väčšmi sa na mňa podobá." -„ A nedá sa s tím niečo robiť?" O čom sa hádajú štyri blondýnky v aute? Ktorá bude sedieť pri okne. Prečo blondínka polieva počítač horúcou vodou? Aby jej nezamrzol. Prečo stojí blondínka pred zrkadlom so zavretými očami? Chce vidieť, ako vyzerá keď spí. V škole: „ Mirko vytvor množné číslo od slova nedeľa." - „ Prázdniny!" -„ Peter?" -„ Áno, pane?" -„ Čo robia deti?" -„ Skáču do bazéna, pane." -„ A netopia sa, Peter?" -„ Nie, pane. Vodu som predtým vypustil. -„ Čítal si moju poslednú knihu?" -„ Áno." -„ A čo ťa na nej najviac potešilo?" -„ To, že je posledná." Príde Cigán do kostola a kradne farárovi zemiaky. Farár ho prichití a povie: „ Prečo mi kradneš zemiaky?" Cigán: „ Lebo sa mi chce." Farár mu na to odpovie: „Keď prídeš zajtra, tak ti ich dám." Cigán príde na druhý deň a farár mu vraví: „Teraz sa prežehnaj." „V mene Otca i ducha svätého amen." A farár na to sa pýta: „ A syna si kde vynechal?" Cigán odpovie: „ Vonku čaká s fúrikom na zemiaky:"
Sasha l.kolo Chechtákovskej súťaže .; vyhráva Jakub Jamrich zo 4.C triedy. BLAHOŽELÁME!
OKO VTÁKA POZNÁŠ PO PERÍ, ČLOVEKA PO REČI.... Reč prezrádza o človeku všetko. Jeho charakter, duchovnú vyspelosť, myslenie, a tým aj jeho hodnotu ako človeka. Prečo sa v súčasnej dobe tak veľmi rozmohlo používanie vulgárnych slov a stalo sasúčasťou bežného slovníka? S vulgarizmami sa stretávame čoraz častejšie, skoro nakaždom kroku. Čo nás k tomu vedie? Veď mnoho krát, / hlavne deti / ani nepoznajú ich pravý význam. Ak niektoré vôbec nejaký majú. Vulgarizmami si ľudia ventilujú vnútorné napätie, zlosť, bezradnosť, neúspech, či sklamanie. Najhoršie je, že dospelý človek sa nehanbí nadávať už ani pred deťmi, ktoré si potom myslia, že sú hrdinovia, keď dospelákov napodobňujú. Je smutné vypočuť si rozhovor mladých ľudí a dokonca aj dievčat. Skúste sa chvíľu počúvať v triede, pri hrách, alebo len pri bežných situáciách. Mnohí sa pristihnete pri tom, že si ani neuvedomíte, že ste niečo neslušné - vulgárne vyslovili. Asi sa to stalo súčasťou vášho bežného slovníka. Ako by asi zareagovali vaši rodičia keby vás počuli ako sa vyjadrujete? Alebo sú aj oni na to zvyknutí??? No myslíme, že viacerí by boli určite v „šoku". Raz budete aj vy na ich mieste, aj vy budete mať vlastné deti. Budete ich učiť robiť prvé kroky, tešiť sa z prvého vysloveného slova. Len dúfajme, že to bude mama a oco. Možno máte pravdu, že uvažovať o takýchto veciach je pre vás priskoro, ale kedy sa to chceme naučiť? Veď väčšina z nás sa nevie slušne správať a oslovuje sa menami podobnými Skôr zvieratám a nie ľuďom. A to sme že vraj najinteligentnejšie tvory na zemi. Skúsme sa voči sebe aj tak správať - ĽUDSKY!!! Neurážajme sa navzájom nevyberanými spôsobmi. Tým upútame na seba pozornosť, ale aj to sa stane pre naše okolie časom nezaujímavé a možno prídeme o skutočných priateľov. Zaujímal nás váš pohľad na túto tému a tu sú niektoré postrehy tých, ktorí sa neboja povedať svoj názor!!! VYBRATÉ Z JEDNEJ ŠIESTEJ TRIEDY : -Nadávky sú v triede na každodennom poriadku, no sú aj takí ktorých sme ešte nepočuli povedať vulgárne slovo. -S vulgarizmom sa stretávame často a všade: na ulici, v škole, v triede. -No comment. -Nemám rád , keď nadávajú malé deti. Nehodí sa to. Nevedia čo rozprávajú. -Mňa už nikto neprezýva, ale keď vyrýva, tak mu to vrátim. Za to sa hnevám sama na seba. -Nemám rada keď mi niekto nadáva. Nič mu na to nepoviem - nevšímam si ho. Najviac asi nadávajú ľudia , ktorí nie sú riadne vychovaní. Rodičia ich nenaučili, ako sa majú správať a teraz sú takí, ako sú. Keď ma niekto nazve......, niečo si o ňom pomyslím a poviem mu, že má slabú slovnú zásobu. -Ak niekto vulgárne nadáva je to preto, že chce byť zaujímavý.
VEĽMI zaujímavé sú postrehy z I. stupňa: -Starší žiaci tiež nadávajú, lebo pozerajú všelijaké seriály a tam sa hreší. -Videl som aj starších žiakov, ktorí sa frajerovali, nadávali a bili sa. -V škole som si všimla vulgarizmy na II. stupni. Lebo si myslia, že sú najväčší frajeri. -Najviac vulgarizmu je medzi deviatakmi. Tentoraz to bolo pre nás skutočne ťažké vybrať tie najzaujímavejšie postrehy a názory. Určite je to skreslený pohľad, sú medzi vami aj takí, ktorých slovník je OK. Ak máte na danú problematiku odlišný názor, kľudne sa k nemu ešte môžete vyjadriť. Sme radi, že ste sa zapojili do našej ankety a nebojíte sa vyjadriť svoj názor. Budeme radi ak sa aj ďalej budete zapájať do tém, ktoré vymyslíme. Ak máte nejaký nápad, vhoďte ho do schránky DVOJKY. Našou nasledujúcou témou do budúceho vydania bude: NAOZAJSTNÝ ALEBO OBYČAJNÝ PRIATEĽ... . . Do ankety sa môžete zapojiť aj jednotlivo, keďže anketové otázky budú zadávané vždy len v jednej triede v ročníku. OČAMI REDAKTORKY DVOJKY : Už v minulom čísle sme upozornili na vulgarizmy , ktoré často počuť na WC. Hrnú sa na nás zo všetkých strán, či už je to televízia , alebo časopisy. Všetky sa stretávajú samozrejme kde inde, ak nie v škole. Tu si aj veľká väčšina žiakov „ vymieňa svoje skúsenosti. Aby na seba upozornili, alebo upútali pozornosť? Tak isto si môžete všimnúť, že nadávky používajú už aj malé deti, ktoré by sme si skôr vedeli predstaviť s hrkálkou v ruke a cumlíkom v puse. Akoby aj nie, keď im málokto ide príkladom /česť výnimkám/, a nikto im nevysvetlí, že takéto slová nepatria do úst v podstate nikomu. Preto sa nad sebou zamyslime a namiesto neprimeraného slovného spojenia si radšej zahryznime do jazyka. KAJKA
Život je hra... my sme len herci v nej... Život, slovko pre záchranárov bežné, pre umelcov zachytené nespočítateľne veľa krát, pre väčšinu z nás len slovo. A pritom my ĽUDIA sme ctenými hercami života. Improvizujeme pred tabuľou, keď nič nevieme (nech je aspoň za 3). Keď sme ticho, vraví za nás reč tela. Vieme uraziť tvárou (väčšina sa ňou zhadzuj e) V staršom veku sa naše oči menia na indikátory triezvosti... Ani nevieme, že hráme túto hru od narodenia a sme čím ďalej, tým lepší... Raz sme hore, druhý raz dole. Któ napísal náš scenár? Kde sú kameramani? Kto sa na nás pozerá? Predstavte si to! Šesť miliárd rôznych, a predsa niečím podobných tipov ľudí, zatvorených vo vile zvanej Zem. Kam sa hrabe „Big Brother" a „Vyvolení"?! Hrajme vlastnú hru a nestrácajme slovnú zásobu, no predovšetkým vlastný čas pozeraním „vysoko kultúrneho" programu (spomínaných relácií). Že za to nezískate milióny? Potom ste materialisticky zaslepení... Lepší je rozum v hlave, ako peniaze v kufri. Ak by som sa náhodou ocitol v telke, hanbil by som sa. Prečo? Pretože dnes je tam len neinteligencia, sex, výbuchy a mnoho v živote ne vi daného...Máme tendenciu pozerať sa na to, čo bežne ne vidíme... Máme chuť to skúsiť...Podľahneme tomu...A často sa to nekončí happyendom! Hanbíme sa hrať? Nie, kdeže! Nám sa len nechce vstať z kresla a „prepnúť". Nás hercov je veľa. Len poniektorí sa nevieme vžiť do vlastných rolí... Tak nám neostáva nič iné, len si prepísať scenár... Dúfam, že nie som blázon a nevidím to iba ja, že slovenská kultúra je silne vytláčaná amerikanizmom. Koľko čisto slovenských filmov sme mohli vidieť na obrazovkách našich televízorov? Koľko tradícii dodržiavame?!?!! Namiesto Dušičiek Halloween. Miesto Ježiška Santa Claus. Ak mám byť úprimný, čakám už len na arzenál jadrových hlavíc, zakopaných pod Tatrami.... PS: Možno môj príspevok neobsahoval veľmi vianočné prvky, no všetko, čo som napísal, som myslel vážne. Aj tak je to len osobný názor či pocit, ktorý prežívam už dlhšiu dobu, musel som ho vykecať, bohužiaľ vo vianočnom čísle, vianočné naladeným ľuďom. Odpusťte mi to, prosím... Želám Vám príjemné prežívanie sviatkov, v blízkosti obľúbených ľudí, v teple vášho domova. Len tie prázdniny by mohli byť dlhšie... Čápo
Učivo a zároveň zábava Že sa povinné učivo môže stať zaujímavým a zábavným, svedčia aj práce z I. stupňa. Objavovanie vesmíru spojili pani učiteľky 4.ročníkov nielen s návštevou Planetária v Žiari nad Hronom. Pre IV.A a IV.C bol pondelok 14.11. neobyčajný deň. Vybrali sme sa na triedny výlet do hvezdárne a planetária v Žiari nad Hronom. Zišli sme sa pred školou a nedočkavo čakali na autobus. Keď konečne prišiel, nadšene sme sa do neho usadili. Boli sme nedočkaví, preto sa nám zdalo, že cesta trvá celú večnosť. Konečne sme dorazili. Vystúpili sme pred zvláštnou budovou. Najprv sme navštívili Ufo sálu, kde nám teta rozprávala o Slnečnej sústave a o našej Zemi. Neskôr sme sa dostali na druhé poschodie do Hviezdnej sály. Zhasli svetlá a na strope sa pomocou špeciálneho prístroja premietala hviezdna obloha. Mohli sme tam vidieť pohyby planét, Slnka, spoznávať súhvezdia a hviezdy. Nakoniec sme po točitých schodoch vyšli do kruhovej miestnosti s veľkým hvezdárskym ďalekohľadom. Mali sme smolu, lebo bolo zamračené a nemohli sme pozorovať škvrny na Slnku. Ujo nám však ukázal, ako sa s ďalekohľadom pozoruje a z čoho sa skladá Cesta naspäť prebehla rýchlo a príjemne, tešili sme sa na to, ako porozprávame doma o tomto neobyčajnom zážitku. IV.A a IV.C Deväť sestričiek Bolo raz deväť sestier. Jedna za druhou. Každá bola oblečená vo svojej oblečená vo svojej obľúbenej farbe. Boli to šaty zelenej, červenej, oranžovej, žltej, fialovej a rôznych iných farieb. Niektoré nosili aj prstene. Najhrdšia, ktorú sestry volali menom Zem, mala krásne modré oblečenie. Bola naozaj iná ako jej sestry. Vždy bola veselá, tancovali v nej vody plné rýb, lietali v nej vtáky a múdry ľudia ju skrášľovali prácou. Má byť prečo na seba pyšná. Je naozaj najkrajšou spomedzi sestier. Natálka Kobelová IV.C Planéta Moja planéta je - Zem. Je už skoro všetko o nej viem. Je to veľká guľa, volá sa aj zemeguľa. Otáča sa okolo svojej osi, či je deň, alebo je to v noci. Slnko, mesiac, hviezdičky sú od nás vždy maličký. Ráno vstávam slnko svieti, večer líham - mesiac kde si! Hviezdičky už vykúkali, akoby mesiačik hľadali. Obloha už svetielkuje, čože vari už nôcka je? Dobrú noc ľudkovia, my sme vaše hviezdičky, vyspíte sa do ružová a snívajte sladké sníčky. Esterka Racerová IV.C Planéty Kedysi dávno asi pred 5 miliardami rokov sa narodila planéta Zem. Odvtedy sa vznáša vo vesmíre. Má osem susedov, ktorý bývajú na rôznych miestach. Najväčší sused je Jupiter. Najmenší sused je Pluto, ktorý je od Zeme najďalej. Kráľ hviezd a oblohy je Slnko, lebo je obrovské a je to guľa žeravých plynov. Kráľ slnko je dostatočne blízko kráľovstvo je dostatočne blízko kráľovstvu na Zemi, kde môžu pocítiť jeho teplo. Mnohý rytieri na svojich raketových koňoch chcú dobiť vesmírny priestor. Prvý ruský rytier, ktorý bol vo vesmíre sa volal Jurij Gagarin. Prvý slovenský rytier, ktorý sa volal Ivan Bela. A rytier N.Armstrong bol ako prvý na mesiaci. Jakub Jamrich IV.C Ani žiaci II. stupňa nezaháľajú a vracajú sa do čias, kedy oni s rozžiarenými očkami počúvali rozprávky, ktoré im pred spaním rozprávali rodičia a starí rodičia. Že nekládli medze svojej fantázii svedčia aj ich práce.
Tešíme sa aj na ich knihu rozprávok, v ktorej nájdete napr. aj Zázračnú byľ alebo Rozhádané vitamíny. A mnoho ďalších spojených aj s ilustráciami.
MILÍ SPOLUŽIACI!!! Máme pre vás jednu , možno pre niekoho zaujímavú správu. Naša školská redakcia dostala ponuku spolupracovať s redakciou školského časopisu
„DRUHÉ PATRO." Už názov napovedá odkiaľ prišla. Je to ZŠ vo
Frenštáte nad Radhoštém, určite viete , kde to je. Ponuka nás milo prekvapila, a zároveň potešila. Určite si kladiete otázku, ako sa o nás dozvedeli. Týmto ďakujeme mamine niekoho z vás, ktorá našu adresu poskytla dotyčnej škole. Túto zaujímavú ponuku sme sa rozhodli prijať, pretože to obohatí náš časopis a myslíme, že aj vás zaujme ako to „chodí" na jednej zo ZŠ v susednej republike. V podstate ide o to ,že oni budú uverejňovať naše práce ,ktoré ich zaujmú, a my zase ich. Zaujímavé budú ankety na rôzne témy, ktoré budeme medzi sebou porovnávať. V niektorých triedach už prebehla prvá z nich o ktorej sa dočítate v nasledujúcich riadkoch. Samozrejme potrebujeme k tomu vašu spoluprácu. Ankety budeme striedať v rôznych triedach. MILÝ JEŽIŠKO, PRINES MI, PROSÍM ŤA , DARČEK... Do tejto aktuálnej témy sa zapojili žiaci l.aj 2.stupňa. Ak vás táto téma zaujala, začítajte sa do nasledujúcich riadkov. Ak nie, jednoducho otočte list... Určite máte predstavu, ako by ste chceli prežiť zimné prázdniny , ku ktorým patria neodmysliteľne VIANOCE a SILVESTER. Práve takéto otázky sme kládli v náhodne vybratých triedach vo všetkých ročníkoch. Niektorí z vás odpovedali skutočne úprimne, no našli sa aj takí, ktorí to „zobrali s humorom". A čo by ste si vo všeobecnosti priali pod tým vaším vianočným stromčekom nájsť ??? Jednoznačne zvíťazila ŠPORTOVÁ VÝSTROJ / snowbord, lyže / -ELEKTRONIKA /MP3 prehrávač, discman, mobil, Playstation, Počítač, video/ -ZVIERATKO /pes, mačka, korytnačka, zajac, kôň, papagáj, činčila, krt/ -ZAUJÍMAVOSTI: kroska, motorka, kovbojský kabát, tričko s krvavou kostrou, výstroj na lezenie -POTEŠITEĽNÉ: encyklopédie a knižky /prevažne v 4. ročníku/ A takto vyzerá vaša predstava o zimných prázdninách: - ZIMNÉ ŠPORTY/ lyžovačka, sánkovačka, stavanie bunkrov zo snehu/ -DOMA S RODINOU alebo na chate -ODDYCH / televízia, leňošenie, prejedanie sa / Väčšina z vás kládla dôraz na rodinu, /čo je samozrejme prirodzené /. Z najzaujímavejších výpovedí vyberáme: - Nový mobil chcem preto, lebo môj starý sa mi už nepáči a psa preto, lebo sa doma sama Nudím. - Svoje Vianoce chcem prežiť s rodinou. Ale chcel by som ich stráviť aj u krstnej alebo Pri starkej, lebo všetko treba vyskúšať. - Prázdniny každý deň na svahu, prejedanie sa, ráno vyspávať, dlho do noci hore a vonku. - Silvester-s kamošmi na chate /ale to je len sen/. -UNIKÁTY Z JEDNEJ DEVIATEJ TRIEDY : - Chcela by som ich stráviť sama v posteli a spať a prejedať sa pri pozeraní veľa filmov.
- Ja by som si neprial nič, len aby sme boli zdraví. - Ja chcem bábiku Barbie a Keňa. - Ja zájazd na POBREŽIE SLONOVINY! Sami vidíte že niektorí našu anketu zobrali prirodzene a niektorí vtipálkovia s humorom Alebo čo to bolo???.. Naši českí kamaráti si pod stromček priali Prvý stupeň: playstation, baby mover, knihu mobil počítač, plyšovú hračku. Ale nechýbali ani bábiky, lyže, domáce zvieratko, a športové náradie. Na druhom stupni prevládali najmä: lyže, mobil, MP3 prehrávač, zdravie pre rodinu, Domáce zvieratá, počítač výbava do počítača, výbava k počítaču, motorka, snowboard, kamera. Ale nechýbali ani darčeky ako napríklad: 104miliónov, 10 miliárd, guľomet XT 23 K.
A POTOM PRÍDE SILVESTER Na prelome rokov nám okrem zábavy zablúdia myšlienky na to, čo nám ten končiaci rozdal, A čo vzal. No a samozrejme, aký bude ten nasledujúci Veríme, že väčšina z vás je s tým odchádzajúcim starčekom spokojná, a ak niekto nie, nech je pre vás inšpiráciou do ďalších dní. Veď od pradávna platí, že: „Všetko zlé, je na niečo dobré!" Keď si budete naprelome rokov pripíjať v spoločnosti najbližších/ najlepšie detským šanpanským, všetko najlepšie, nech sa vám splnia aj tie najtajnejšie priania a sny. Vaša redakcia Kamarátom, kamarátkam a rodine budete mať možnosť zaželať veľa šťastia osobne, tu sú priania a vinše tých, s ktorými sa stretnete až po zimných prázdninách: Vážené kolegyne, kolegovia, milí žiaci! Dnes dostávate do rúk posledné číslo nášho časopisu P2 v tomto roku. O niekoľko dní pri rozsvietenom stromčeku a slávnostne prestretom štedrovečernom stole oslávime príchod najkrajších sviatkov roka - Vianoc. Sviatkov pokoja a mieru. Čas ľudského dobra a lásky. Čas, kedy sa rodičia a každý člen rodiny na malú chvíľu zastaviac kolotoči života. V čase nádeje a lásky dovoľte mi v mene vedenia školy zaželať Vám pokojné prežitie Vianočných sviatkov a do Nového roka 2006 popriať Vám veľa zdravia, šťastia, osobných a pracovných úspechov. Riaditeľ školy
Milí žiaci! Rok 2005 sa chýli ku koncu. Prežili sme v ňom všelijaké zážitky, dobré no možno aj zlé. Ale taký je život! Dobré veci nás potešia a zo zlých sa máme poučiť a neopakovať chyby, ktorých sme sa z nerozumnosti dopustili. Do nového roku 2006 Vám, všetkým žiakom našej školy, želáme pevné zdravie, dobré pracovné výsledky v škole i úspechy mimo nej. Našim deviatakom prajeme, aby sa im splnili a oni sa dostali do škôl, po ktorých túžia. p. uč. a p. vychov. 1 stupňa. Vyučujúci 2. stupňa Keď plameň sviečky sa ligoce po špičkách blížia sa k nám Vianoce, čas veľkej lásky a pochopenia, keď pery blízkych nepovedia dovidenia. Už padá sneh na známych miestach v diali, tam kde sme sa na seba pousmiali, tam splnili sme tajný detský sen veď vianočný deň pozná lásku len. Tak preto šťastie, lásku, radosť a nehu nech nám prinesie Vianočný sen. Naše prianie nájdete na vianočných vločkách snehu, nech krásny a šťastný je náš „ Vianočný deň!" Vyučujúci 2. stupňa
