ĽUBOVNIANSKA KNIŽNICA STARÁ ĽUBOVŇA
KRÁSNA LITERATÚRA, V KTOREJ SA SPOMÍNA STARÁ ĽUBOVŇA, PODOLÍNEC, ČERVENÝ KLÁŠTOR A OKOLIE (materiál ku výstave Sedem storočí hradu Ľubovňa)
JÚN 2011
Čengel Solčanská, Mariana, 1978Legenda o lietajúcom Cypriánovi : prešiel svetlom i tmou, aby našiel stratený sen. – 1. vyd. – Bratislava : Ikar, 2010. – 264 s. ISBN 978-80-551-2146-8 Jedna stará legenda vraví, ţe kedysi dávno ţil v kláštore, stratenom v horách, znalec tisícich vied a majster tisícich remesiel, lekár a bylinkár, tajomný mních Cyprián. Ľudia vravia, ţe si zostrojil lietajúci stroj a jedného dňa na ňom odletel k Bohu. Tá legenda je moţno pravdivá. Červený Kláštor je magické miesto. Uţ dávno tam prestal plynúť čas a uţ dávno tam nikto nezablúdil. Začiatkom osemnásteho storočia v ňom ţijú pustovníci kamaldulského rádu svoj tichý, stereotypný ţivot a vôbec si neuvedomujú, ţe sa okolitý svet mení. Jedného dňa nájdu pred bránou kláštora polomŕtveho muţa, vyliečia ho a on sa rozhodne zostať s nimi. Dajú mu meno Cyprián. Kto je mladý muţ s rukami od krvi, ktorý stále mlčí, a ktorého tajomná minulosť, plná lásky a smrti priviedla na miesto, kde sa zločiny vykupujú skrze zázraky?
Hroncová-Faklová, Daniela Mamele. – 1. vyd. – Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2010. – 135 s. ISBN 978-80-7140-334-0 „Johan a jeho matka Eva skutočne vo vtedajšom Hobgarde (dnešnej Chmelnici, okres Stará Ľubovňa) ţili. Po viacerých konfliktoch a následnom incidente v miestnom kostole Johan musel dedinu opustiť (pribliţne v roku 1923). Potom sa o ňom i jeho „mamele“ informácia stráca. Pribliţne do čias Slovenského štátu a s ním spojených deportácií ţidovského obyvateľstva do koncentračných táborov. Matku údajne zobralo gestapo medzi prvými. V transportoch na východ, nevedno kam. V jednom z mnohých listov po dlhej, dlhej dobe Johan (figuroval pod menom Ján Kohol) píše: Moja drahá mama Eva Vogelfang..., ani sa nestačila obuť, nedovolili jej to, ... iba takú bosú, bez všetkého ju vzali. Často som myslieval na ňu, ako so svojimi, uţ v mladosti boľavými kĺbmi musela trpieť, neobutá, neoblečená...! Johana (Jána Kohola) – v časoch holokaustu uţ zrelého muţa – ukrývala rodina Ondreja Maradíka v Prešove. Schovávali ho spolu s iným ţidovským mládencom – omnoho mladším zlatníckym učňom Martinom Weilom. Preţili. Okrem záchrancu...“ Autorka
Krúdy, Gyula, 1878-1933 Podolínske strašidlo. – 1. vyd. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1977. – 193 s. Maďarský prozaik a ţurnalista pochádzal zo šľachtickej rodiny. Základnú školu navštevoval v jeho rodnom meste Nyíregyháze, gymnázium Szatmári (1887-1888) a Podolínci (1888-1891), nakoniec v Nyíregyháze (1891-1895). Po ukončení štúdia sa začal venovať ţurnalistike. Patrí k najobľúbenejším spisovateľom maďarskej literatúry 20. storočia. Utvoril osobitný umelecký štýl, v ktorom sa prelína skutočnosť so snom. Krúdy bol nesmierne plodným autorom. Napísal viac neţ šesťdesiat románov a viac neţ tritisíc noviel a poviedok. Pre nás je zaujímavý fakt, ţe viacero jeho diel sa odohráva na Slovensku, konkrétne v Podolínci i jeho okolí (Podolínske strašidlo, poviedky v zbierke Rytier zo snov...), kde autor strávil svoje študentské roky. Podolínske strašidlo je povesťou aţ legendou, v ktorej sa rozprávkové a tajomné prvky striedajú s realistickými opismi prostredia hradu a ţivota obyčajného ľudu. Dej sa odohráva v v 19. storočí v meste Podolínec a na tajomnom niţderskom hrade. Hrdinami sú obyvatelia Spiša troch národností – nemeckej, maďarskej a slovenskej.
Majerik, Viktor, 1930-2004 – Glocko, Peter, 1946Vodníkove zlaté kačky : rozprávky zo Zamaguria. - 1. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1975. – 249 s. Majerik, Viktor, 1930-2004 – Glocko, Peter, 1946Šťastenko : rozprávky zo Zamaguria – 2. vyd. – Bratislava : Mladé letá, 1983. – 174 s. Viktor Majerik, učiteľ, osvetár, kronikár, múzejník (aj v Ľubovnianskom múzeu), etnograf, zberateľ ľudovej slovesnosti zozbieral mnoţstvo zamagurských rozprávok, ktoré zostavil a podal známy slovenský spisovateľ Peter Glocko. V rozprávkach oţívajú bytosti skutočne rozprávkové: topielci (vodníci), boginky, planétnici, chmurnici, mamuny i Trupiglovky.
Mikszáth, Kálman, 1847-1910 Mátoha v Ľubovni. In: Dáţdnik svätého Petra. Posledný hradný pán a iné. – 1 vyd. – Bratislava : Tatran, 1979. – s. 53-104. Maďarský spisovateľ, novinár a poslanec Uhorského snemu sa narodil v obci Sklabiná v zemianskej rodine. Študoval v Rimavskej Sobote, Banskej Štiavnici, kde v roku 1966 maturoval. V roku 1968 začal študovať právo v Budapešti, ale štúdium nedokončil a pracoval ako miestoprísaţný sudca i notár. Písaniu sa venoval uţ počas štúdií. Od roku 1881 sa venoval iba písaniu a spolupráci s viacerými periodikami. Medzi najvýznamnejšie diela patria Slovenskí rodáci, Čierne mesto, Dáţdnik svätého Petra, Posledný hradný pán, Gavalieri, Dvoje volieb v Uhorsku a mnoho iných. Ľubovniansky mešťan, obchodník Michal Kasperek, nečakane umiera po krivej prísahe a po smrti začne splácať svoje dlhy a vymáhať dlţoby. Ibaţe peniaze, ktorými dlhy vypláca sú falošné a tak proti „strašidlu“ musí zasiahnuť aj svetská moc... Mátoha v Ľubovni sa dočkala v roku 1976 filmového spracovania a v kinách v Československu sa film uvádzal pod názvom Fantómove dukáty.
Niţnánsky, Joţo, 1903-1976 Spišské tajomstvo. - 3. vyd. – Bratislava : Media klub, 2000. – 335 s. ISBN 80-88772-31-1 Autor populárnych historických románov a povestí (Čachtická pani, Dobrodruţstvá Mórica Beňovského, Cholera, Krásna Hedviga, Studňa lásky, Ţena dvoch muţov, Právo prvej noci, Lásky Ţofie Bosniakovej), inšpirovaný záznamami Mateja Bela, spracoval v románe Spišské tajomstvo (1934) nezvyčajné udalosti, ktoré v roku 1718 vzrušili celý Spiš. Ľubovniansky kupec so zlou povesťou Michal Gašparek, nečakane zomrel. Aj po smrti sa zjavoval v meste, napádal pocestných, vyhráţal sa svojej ţene a podpaľoval domy. Spolu s kumpánmi sa objavoval v maske vlkolaka a poţičiaval si od mešťanov veľké sumy peňazí. Veriteľom však ľubovnianski vlkolaci vracali namiesto pravých falošné mince. Udalosti v Starej Ľubovni zašli aţ tak ďaleko, ţe Gašparekovu mŕtvolu vyňali z hrobu a spálili na hranici...
Plávka, Andrej, 1907-1982 Stará Ľubovňa. In: Úroda. - 1. vyd. - Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1973, - s. 238-239. Slovenský básnik a prozaik Andrej Plávka (1907 Liptovská Sielnica – 1982 Bratislava), národný umelec, je pokrvne zviazaný so Starou Ľubovňou. Matka Viktória, rod. Dlugolinská, pochádzala zo Starej Ľubovne. Sám autor ako dieťa párkrát navštívil Ľubovňu a v autobiografii Smädný milenec (Slovenský spisovateľ, 1971) okrem iného píše: „Pre mňa teda bola Stará Ľubovňa hotovým rajom. Chodil som ta veľmi rád a vrátim sa ta ešte i vo svojich spomienkach.“
Pronská, Jana Zlatníkova chovanica. – 1. vyd. – Bratislava : Slovenský spisovateľ, 2008. – 200 s. ISBN 978-80-220-1430-4 V prvom historickom ľúbostnom románe Jany Pronskej oţíva územie stredovekého Slovenska a Poľska – Kremnica, Ľubovňa, Varínsky a Ľubovniansky hrad a Krakov. Na Ľubovnianskom hrade sú prípravy na svadbu v plnom prúde, no nik nepozná skutočnú totoţnosť zlatníckeho tovariša, ktorý vyrobil nezvyčajne krásne šperky pre syna krakovského knieţaťa a jeho nevestu z významného rodu. Keď mladý hradný pán odhalí jeho tajomstvo, je stratený a sobáš dohodnutý mocnými je zrazu ohrozený...
Sienkiewicz, Henryk, 1846-1916 Potopa II. - 1. vyd. - Bratislava : Tatran, 1986. - 510 s. Jeden z najznámejších poľských spisovateľov, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, Henryk Adam Alexander Pius Sienkiewicz (5. máj 1846, Wola Okrzejska, Poľsko – 15. november 1916, Vevey, Švajčiarsko), sa narodil v šľachtickej rodine. Študoval medicínu a filozofiu, spolupracoval s viacerými poľskými periodikami. Počas 1. svetovej vojny pracoval vo Švajčiarsku vo Výbore pre pomoc obetiam vojny v Poľsku a kde v roku 1916 aj zomrel. Najväčšiu slávu získal svojimi historickými románmi, týkajúcimi sa poľských a kresťanských dejín Quo vadis, Kriţiaci a tzv. Trilógia, ktorá sa skladá z troch samostatných diel, ktoré na seba voľne nadväzujú: Ohňom a mečom, Potopa a Pán Wołodyjowski.
Vokál, Ferdinand, 1921-1997 Stará Ľubovňa. In: Zvony srdca. – Prešov , 1991, - 71 s. Rodák zo Starej Ľubovne po maturite na Reálnom gymnáziu v Prešove v roku 1941 absolvoval štúdium slovenského a latinského jazyka na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobil ako stredoškolský profesor v Prešove, Sabinove, Humennom. V rokoch 1955 a 1956 zastával funkciu vedúceho kabinetu slovenského jazyka na Ukrajinskom pedagogickom ústave v Prešove. Básnickej a literárnej tvorbe sa venoval od študentských rokov. Bol členom mladej generácie katolíckej moderny, tieţ matičiarom, profesorom. Ako autor sa predstavil básnickými zbierkami: Ozveny, Biela Nemesis (1941), Zvony srdca (1991), Skúsenosť (1993), Kam kráčame? (1994), Na prelome tisícročí (1995), Rozhovory duše (1996), Dúha pokoja (1999), Blízko k hviezdam (1999), Piesne od Zamaguria (1999).
Povesti o Starej Ľubovni Domasta, Ján, 1909-1989 Tri kríţiky vlastnou krvou. In: Povesti o hradoch III. – 1. vyd. – Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1972. - s. 195-218. Janota, Ľudovít, 1888-1968 Hrad Ľubovňa. In: Slovenské hrady, diel druhý Bratislava : Columbus, 1995. - s. 140-149. ISBN80-7136-050-3 Marec, Anton, 1953Lubinova zmluva s diablom. In: Spišské povesti. – 1. vyd. – Martin : Matica slovenská, 2004, s. 110-113 ISBN 80-7090-755-X Moravčík, Štefan, 1943Stará Ľubovňa. In: Povesti o slovenských hradoch. – Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2004. – s. 153-155 ISBN 80-969221-6-5
Povesti o Podolínci Huska, Miroslav A., 1905Nový hrad v Podolínci. In: Skalný hrad na Kriváni. – 1. vyd. – Bratislava : Mladé letá, 1972. – s. 172-175 Marec, Anton, 1953Podolínsky farbiar. In: Spišské povesti. – 1. vyd. – Martin : Matica slovenská, 2004, s.52-54 ISBN 80-7090-755-X Marec, Anton, 1953Zaloţenie Podolínca. In: Spišské povesti. – 1. vyd. – Martin : Matica slovenská, 2004, s.50-52 ISBN 80-7090-755-X Marec, Anton, 1953Zbojníkovo pokánie. In: Hnali a veky nad hradbami. – 1. vyd. – Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2000. – s. 128-131 ISBN 80-7090-567-0
