G GYYM MN NÁ ÁZ ZIIU UM M A AN NT TO ON NA AB BEERRN NO OLLÁ ÁK KA AN NÁ ÁM MEESST TO OV VO O
ŠKOLSKÝ
VZDELÁVACÍ PROGRAM
PRE ŠKOLSKÝ ROK 2013/2014
( ISCED 2A - gymnázium ) Príloha – tretí ročník osemročnej formy štúdia
Schválila pedagogická rada dňa 28.8.2013
Vzdelávacia oblasť
Predmet
Strana
Slovenský jazyk a literatúra Anglický jazyk prvý cudzí jazyk Francúzsky jazyk druhý cudzí jazyk Nemecký jazyk druhý cudzí jazyk Matematika
3 18 26 35 41
Informatika
50
Fyzika Chémia Biológia Dejepis Geografia Občianska náuka Náboženská výchva
53 62 68 76 79 85 91
Etická výchova
98
Človek a svet techniky
Technika
Umenie a kultúra Zdravie a pohyb
Výchova umením Telesná a športová výchova
104 109 117
Jazyk a komunikácia
Matematika a práca s informáciami Človek a príroda
Človek a spoločnosť Človek a hodnoty
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
Slovenský jazyk a literatúra Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné ovládanie slovenského jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote. Predmet poskytuje formálne vzdelanie v jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie žiakov k základnej gramotnosti (pisateľskej a čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských návykov a k schopnosti orientovať sa v známom texte. Poskytuje im tiež vedomosti a zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i fyzického stupňa vývinu a vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov, podporuje u žiakov osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne vzdelávanie obsahuje vedomosti a zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať, vysvetľovať, zhodnotiť a aplikovať svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v etickom, sociálnom a kultúrnom kontexte, s čím súvisí spoločenské správanie, kontakt s prostredím, asertivita, prosociálnosť a kultivovaná komunikácia. Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí slovenského jazyka na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K tomuto cieľu prispievajú všetky tri zložky slovenského jazyka. Jazyková zložka poznávaním gramatických javov a ich vzájomných súvislostí, slohová zložka poznávaním tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov, slohových útvarov a literárna zložka spolu s čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach. Literárna výchova pomáha formovať kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a duchovnú kultúru národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre, vzbudzovať etické a estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka nielen intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova pozitívne formuje sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy. Prostredníctvom umeleckej literatúry sa odkrýva reálny svet v jeho jedinečnosti i protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno pestovať u žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre zaznamenané životné situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov. Estetická funkcia literatúry má za úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich výskyt v konkrétnom texte skúma aj teória literatúry. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Regionálna výchova - Môj rodný kraj – literatúra - Tradičná ľudová kultúra – gramatika Dopravná výchova - Som členom veľkého dopravného mraveniska – sloh Osobnostný a sociálna rozvoj - Komunikácia – sloh Multikultúrna výchova - (Medzi)ľudské vzťahy – literatúra.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Všeobecné ciele: Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako i ústnom Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na rozvoji demokratickej spoločnosti, kultúrnej otvorenosti Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok komunikácie Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúceho z umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie 3
Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s porozumením
Špecifické ciele: v komunikač nej oblasti položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si osvojovať materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne odovzdávajú informácie, vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje, účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách, riešiť bežné komunikačné situácie. v spoloč enskej oblasti učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti rovesníkov, správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa spolupracovať. v kognitívnej oblasti získať lásku a úctu k materinskému jazyku, naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si techniku písania a precvičovať sa v nej, osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu, naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov, osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary slov, naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne zaraďovať do systému, naučiť sa orientovať v jazykových príručkách, naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri tvorbe vlastných textov v ústnej a písomnej podobe, cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov, rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky, vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text, poznávať a rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a vypísať základné údaje z textu, prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti; zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu, rozvíjajúcu osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané a precítené a estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života.
III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa/maturanta: Verejný prejav: Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť Uplatňovať paralingválne javy Reprodukovať umelecký a vecný text Pamäť ové zruč nosti: Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi 4
Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov Usporiadať známe javy do systému Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty Vedieť aplikovať pravopisnú normu Analytické a syntetické zruč nosti: Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu Odlíšiť umelecký a vecný text Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov Tvorivé zruč nosti: Vytvoriť vlastný text Prezentovať vlastný text – ústne i písomne Samostatne napísať krátky príbeh Porozprávať príbeh na danú tému Dokončiť rozprávanie Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text Informač né zruč nosti: Používať jazykovedné príručky a slovníky Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov Komunikač né zruč nosti: Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor
IV. Obsah vzdelávania Ročník: TERCIA Hodinová dotácia: jazyk – 2 hodiny týždenne literatúra – 2 hodiny týždenne sloh – 1 hodina týždenne školský rok: 2014/2015
Obsahový štandard: 1. časť – jazyk A) ZVUKOVÁ ROVINA JAZYKA A PRAVOPIS: a) hláskoslovie (delenie hlások , výslovnosť/splývavá výslovnosť, výslovnosť de-di,te-ti,ne-ni,le-li v cudzích slovách/, spodobovanie), b) prozodický systém reči (melódia, prestávka, sila hlasu, hlavný slovný prízvuk, dôraz), c) pravopis (interpunkcia/ úvodzovky, bodkočiarka/, priama reč, uvádzacia veta, vsuvka, prístavok, oslovenie, vybrané slová, príbuzné slová, rytmické krátenie, rozdelenie slov na slabiky/rozdeľovanie predponových slov/) 5
B) VÝZNAMOVÁ / LEXIKÁLNA ROVINA: a) slovná zásoba (rozdelenie, spisovné/nespisovné slová, spisovný jazyk/ nárečia, slangové slová, domáce a cudzie slová, zastarané a nové slová, slovníky /pravopisný, synonymický, výkladový, slovník cudzích slov, frazeologický/), b) tvorenie slov (odvodzovanie/odvodené slová, predpona, prípona, slovotvorný základ, základové a odvodené slovo/, skladanie /zložené slovo/, skracovanie slov, spôsoby obohacovania slovnej zásoby – tvorenie slov, preberanie slov), c) významová rovina (jedno a viacvýznamové slová, homonymá, synonymá, antonymá, frazeologizmy/ustálené slovné spojenia, združené pomenovania, nepriame pomenovania – metafora, metonymia, personifikácia/). C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA: a) podstatné mená (charakteristika, skloňovanie, pádové otázky, rozdelenie podstatných mien /konkrétne - abstraktné, všeobecné - vlastné, životné – neživotné/, gramatické kategórie/rod, číslo, pád – N,G,D,A,L,I + vokatív-5.pád/, vzor / m.r. - chlap, hrdina, dub, stroj; ž.r. – žena, ulica, dlaň, kosť; s.r. – mesto, srdce, vysvedčenie, dievča/, pomnožné podstatné mená/ich identifikácia v texte/, rod pomnožných podstatných mien, podstatné mená mužského rodu –neživotné zakončené na –r,-l), zvieracie podstatné mená mužského rodu, cudzie nesklonné podstatné mená, skloňovanie slova pani. b) zámená (charakteristika, skloňovanie (pravopis zámen môj, tvoj...), základný tvar, gramatické kat. (rod, číslo, pád), delenie zámen /osobné zámená – základné, privlastňovacie, zvratné, opytovacie, ukazovacie/), c) číslovky (charakteristika, skloňovanie čísloviek, gramatické kategórie /rod, číslo, pád/, základné vzory čísloviek, delenie/určité - neurčité, základné – radové, násobné/), d) slovesá (charakteristika, časovanie, gramatické kategórie/osoba, číslo, čas – prítomný, minulý, budúci, spôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, vid – dokonavý - nedokonavý/, plnovýznamové – neplnovýznamové slovesá/ich identifikácia v texte/), e) príslovky (charakteristika, druhy prísloviek /miesta, času, spôsobu, príčiny/, stupňovanie prísloviek), f) predložky (charakteristika, informatívne, identifikácia v texte), g) spojky (charakteristika, ich identifikácia v texte), h) častice (identifikácia v texte, charakteristika) i) citoslovcia (identifikácia v texte, charakteristika) D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA: a) veta ( jednoduchá veta rozvitá s viacnásobným vetným členom, jednočlenná a dvojčlenná veta /rozpoznať v texte/, rozdelenie viet podľa obsahu, slovosled, jednoduché súvetie, zápor v slovenčine, písanie čiarky v jednoduchej vete), b) základné vetné členy (podmet/vyjadrený, nevyjadrený/, prísudok/slovesný, neslovesný/, vetný základ), c) vedľajšie vetné členy (predmet, príslovkové určenie /miesta, času, spôsobu, príčiny/, prívlastok /zhodný, nezhodný/), d) vetné sklady (prisudzovací vetný sklad, zhoda, podraďovací a priraďovací vetný sklad). 6
KONTROLNÉ DIKTÁTY: 1. – opakovanie a pravopis, 2. – podstatné mená mužského rodu – zvieracie 3. – slovné druhy skloňovanie zámen, 4. – opakovanie učiva
2. časť – sloh A) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU (kľúčové slová, osnova, výťah, poznámky, konspekt, umelecký / vecný text). B) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP (rozprávanie/ústne, písomne, s využitím priamej reči, v 1. a 3. osobe sg) C) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP (opis/ústne, písomne/, druhy opisu/statický - dynamický opis, umelecký opis, charakteristika, odborný opis). D) VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP (výklad, dôkaz, argument, protiargument) E) RÉTORIKA (artikulácia, sila hlasu, gestikulácia, mimika a postoj, hlavná myšlienka, téma, pointa, názor, dialóg, diskusia, argument, protiargument, prejav, komunikačná situácia, efektívna komunikácia, asertívna komunikácia), F) PROJEKT (téma, správa o riešení – výsledku projektu/ústne, písomne/).
3. časť – literatúra A) PRÓZA: a) epika literárna forma /poézia, próza, divadelná hra/, literatúra pre deti, dobrodružná literatúra, literatúra faktu, hlavná myšlienka, kompozícia literárneho diela/vnútorná kompozícia - úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie; vonkajšia kompozícia - nadpis, odsek, kapitola, diel; dialóg, monológ), epické žánre, kľúčové slová, dejová osnova, pásmo postáv, pásmo rozprávača. b)vecná a umelecká literatúra - umelecká literatúra, vecná literatúra, porovnávanie kompozície a štylistických prostriedkov, lyrika, epika, dráma. c) krátka epika – krátke formy ľudovej slovesnosti, bájka, báj, rozprávka, anekdota, aforizmus. d) stredná epika- poviedka, novela. e) veľká epika - román –dobrodružný, dievčenský, literatúra pre deti a mládež veršovaná a neveršovaná epika. f) literatúra faktu – literatúra faktu, fakt, fikcia, umelecké prostriedky, populárno – vedecká literatúra. g) vedecko – fantastická literatúra – vedecko – fantastická lit., sci – fi, kompozičné postupy. B) POÉZIA: a) lyrika - básnické umelecké prostriedky /prirovnanie, zdrobnenina, personifikácia, metafora, metonymia, epiteton, básnická otázka/, metrika/rým , rytmus; verš, strofa, refrén/, viazaná umelecká reč, vonkajšia kompozícia básne, lyrická poézia, druhy lyriky (spoločenská, prírodná, reflexívna, ľúbostná), hlavná myšlienka, téma, motívy b)žánre lyrickej poézie - sonet, príležitostná báseň, modlitba Výkonový štandard: 1. časť - jazyk A) ZVUKOVÁ ROVINA A PRAVOPIS : žiak vie vysvetliť pojmy hlavný slovný prízvuk, artikulácia, sila hlasu, dôraz, vie správne intonovať všetky druhy viet a uplatňovať správny slovný i vetný prízvuk, 7
- správne vyslovuje slabiky de, te, ne, le / di, ti, ni, li, (aj v cudzích slovách) ä, plynule číta slová so spoluhláskovou skupinou – splývavá výslovnosť, vie správne zapísať takéto slová, vie plynulo čítať text so správnou artikuláciou, intonáciou, tempom, pozná a vo výslovnosti používa pravidlo spodobovania spoluhlások, na základe rozdelenia hlások vie logicky prísť na princípy pravopisu, - ovláda základné pravidlá slovenského pravopisu, využíva základné interpunkčné a diakritické znamienka, pozná rozdiel medzi pomlčkou a spojovníkom a ich praktické využitie, v súvislom texte používa priamu reč a vie princípy jej zápisu na základe polohy uvádzacej vety, vie opraviť chyby v texte, rozdeľuje slová na slabiky, pri písaní slov berie do úvahy rytmický zákon a spodobovanie. B) VÝZNAMOVÁ ROVINA: žiak vie analyzovať lexikálnu stránku textu, dokáže v texte vyhľadať rôzne údaje a fakty, tieto dokáže následne spojiť do komplexnej informácie, vie porovnať dve a viac informácií, vyvodiť záver, vie vyhľadať kľúčové slová v texte, vie vyjadriť hlavnú myšlienku a pointu textu, - vie si overiť význam slov v jazykových príručkách, má prehľad o druhoch slovníkov, pozná spôsoby ich využitia pri zostavovaní textov, pravopisnej a významovej stránke, - rozlišuje rozdelenie slov v slovnej zásobe, vie vysvetliť ich význam a pozná ich štylistickú funkciu v texte, vie použiť a rozoznáva význam frazeologizmov, rozlišuje útvary krátkej ľudovej slovesnosti, - odlišuje slovotvorný základ, predponu, príponu, základové a odvodené slovo, vie identifikovať slová, ktoré vznikli odvodzovaním a skladaním, - vie vyhľadať, rozlíšiť a určiť význam v texte: viacslovné pomenovania (združ. Pom.), frazeologizmy , - vie vysvetliť v umeleckom texte funkciu lexikálnych jednotiek: viacslovných pomenovaní, frazeologizmu , - vie správne vybrať jazykovednú príručku a overiť v nej význam lexikálnych jednotiek, - vie charakterizovať spôsoby obohacovania slovnej zásoby (tvorenie slov, preberanie slov) a vie tieto postupy identifikovať v texte. C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA: žiak pozná ohybné slovné druhy a ich gramatické kategórie, vie určovať gramatické kategórie slovesné i menné (viď obsahový štandard), vie určovať slovesné kategórie slovies (okrem kategórie rodu), chápe dôležitosť gramatickej zhody, informatívne pozná neohybné slovné druhy – príslovky, a predložky, spojky, častice, citoslovcia, - vie rozlíšiť jednotlivé slovné druhy a pozná ich základnú funkciu, orientuje sa v rozdelení slovných druhov (všeobecne), ale aj v delení jednotlivých slovných druhov, - vie vysvetliť a identifikovať slovné druhy v texte, pozná a vie prakticky využiť stupňovanie, tykanie a vykanie, - rozoznáva rozdiely medzi vzormi podstatných i prídavných mien, pozná základné vzory čísloviek (základné, radové), pravopisné zákonitosti písania podľa týchto vzorov, - ovláda pravopis všeobecných a vlastných podstatných mien, prídavných mien (vzor pekný, páví, matkin), zámen (privlastňovacie zámená môj, svoj; osobné zámená mi/my), čísloviek (základné, radové, násobné), slovies, prísloviek, predložiek, spojok, častíc, citosloviec), - v texte rozoznáva pomnožné podstatné mená a vie určiť ich rod a vzor, - vie identifikovať v texte zvieracie podstatné mená mužského rodu, použiť ich v správnom tvare a vysvetliť ich pravopis, - vie identifikovať v texte neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na -r, -l, použiť ich v správnom tvare a vysvetliť ich pravopis, - vie identifikovať v texte nesklonné cudzie podstatné mená, vysvetliť ich význam a overiť si ho v jazykovedných príručkách, - vie vysvetliť princípy skloňovania podstatného mena pani a následne ho vie v správnom tvare použiť v texte, - vie identifikovať v texte zámená v rôznych tvaroch, určiť ich základný tvar a gramatické kategórie a vysvetliť ich funkciu v texte, - vie identifikovať v texte opytovacie a ukazovacie zámená, určiť ich gramatické kategórie a vysvetliť ich funkciu v texte, - vie vysvetliť a identifikovať dokonavý a nedokonavý vid slovies a vie vysvetliť jeho funkciu v texte. 8
D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA: žiak vie identifikovať slová, ktoré zabezpečujú nadväznosť, vie tvoriť vety, pričom dodržiava slovosled a správne používa interpunkčné znamienka, vie pohotovo rozviť alebo preformulovať vety, - pozná a používa jednoduchú vetu, jednočlennú a dvojčlennú vetu, rozlišuje holú vetu od rozvitej, po zvukovej, pravopisnej a syntaktickej stránke pozná rozdelenie viet podľa obsahu, - v jednoduchých vetách vyhľadá a určí základné vetné členy, sklady/prisudzovací/, - vie odlíšiť holú vetu od rozvitej a chápe ich využitie v umeleckom i vecnom texte, - dokáže určiť vo vete hlavné/základné a vedľajšie vetné členy a chápe využitie jednočlennej a dvojčlennej vety v umeleckom i vecnom texte, - dokáže v texte identifikovať jednoduché súvetia a chápe ich využitie v umeleckom i vecnom texte, -vie v jednoduchých holých a rozvitých vetách správne používať základné/hlavné a vedľajšie vetné členy, určiť ich a zdôvodniť ich významovú a gramatickú funkciu, - vie správne tvoriť záporné jednoduché vety, - vie správne tvoriť záporné jednočlenné a dvojčlenné vety, - vie tvoriť jednoduché súvetia s rôznou modalitou, pričom dodržiava správny slovosled a správne používa interpunkčné znamienka.
2. časť – sloh A) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU : žiak dokáže dokončiť alebo upraviť text(úvod, záver – tvorivá práca s textom), - vie usporiadanie informácií podľa chronológie, - chápe súvislosť nadpisu a obsahu, - vie identifikovať odlišné alebo spoločné znaky textu. - vie vysvetliť základné pojmy (koncept, konspekt, úvod, jadro, záver,...), - vie tvoriť prácu na danú tému, - vie sám navrhnúť tému, - ovláda členenie textu na odseky, - vie prijať hodnotenie druhých a vie hodnotiť prácu ostatných, - ovláda postup pri písaní slohovej práce.
B) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie identifikovať časti vnútornej kompozície rozprávania, vie identifikovať spoločné a odlišné znaky rozprávania s ostatnými preberanými útvarmi, - vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému rozprávanie s využitím priamej reči a všetkých častí vnútornej kompozície, - dokáže vybrať a posúdiť texty z formálneho i obsahového hľadiska, vie vyhľadať informácie, fakty a rôzne údaje v texte, vie ich spojiť do komplexnej informácie, - vie prerozprávať text, rozlišuje časti vonkajšej i vnútornej kompozície textu. C) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie pripraviť na danú tému statický, dynamický opis, - vie odlíšiť statický a dynamický opis, - vie odlíšiť opis od rozprávania, - pozná vonkajšiu i vnútornú kompozíciu opisu - pozná základné znaky opisu. D) VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP – žiak vie vyjadrovať svoj názor na problematiku, - pozná základné znaky výkladu, - vie si vybrať tému a zameranie výkladu, - vie pracovať s informáciami a využiť ich v texte - vie odprezentovať svoj výklad pred triedou - pracuje s faktami, tvorí argumenty, protiargumenty E) RÉTORIKA: žiak vie na ľubovoľnú alebo zadanú tému zostaviť prívet, - vie sformulovať a vysloviť svoj názor, rešpektuje spoločenské a komunikačné pravidlá, - pozná základné prvky rečníckeho prejavu (artikulácia, mimika, gestikulácia, haptika, postoj, sila hlasu), - vie hodnotiť texty iných žiakov a svoje hodnotenie vie zdôvodniť, 9
- vie správne sformulovať otázky, - vie prijať vyslovené názory ostatných žiakov, - vie samostatne vhodne využiť informácie a jazykové prostriedky v príhovore, v príhovore vie vhodne využiť prvky z literárnych textov, médií, internetu..., - vie po krátkej príprave samostatne vytvoriť príhovor. F) PROJEKT – žiak pozná základnú schému projektu - dokáže pracovať v tíme, - vie viesť správny dialóg k téme projektu, - dokáže si vybrať podstatné informácie – podklady pre projekt, - vie si stanoviť zameranie projektu a projektovú úlohu, - vie zostaviť správu o projekte. VŠEOBECNE: žiak dokáže vybrať a posúdiť texty z obsahového i formálneho hľadiska, vie odôvodniť správnosť vybraného textu v konkrétnej situácii, dokáže identifikovať, systematizovať a zovšeobecniť poznatky o slohových útvaroch a žánroch (opis, rozprávanie, príhovor), vie správne čítať texty a pochopiť informácie, vyjadriť názor na text, čitateľský dojem z prečítaného textu, vie navrhnúť tému písania v súlade s cieľom písania, vie porovnať, rozlíšiť a vysvetliť preberané pojmy (statický, dynamický, rozprávanie, príhovor), vie charakterizovať rozdiely vo formálnej úprave preberaných žánrov a aplikovať znalosti o forme pri realizácii slohových prác, vie na základe analýzy stanovenej komunikačnej situácie vybrať vhodný slohový útvar, vie vytvoriť slohový žáner a zosúladiť ho s témou písania, vie si pripraviť osnovu a koncept pre pripravovaný text, vie prispôsobiť lexiku textu komunikačnej situácii, využíva všetky oblasti slovnej zásoby a všetky vetné štruktúry, dokáže transformovať jednotlivé žánre, vie prijať hodnotenie druhých a ich postrehy využiť na zlepšenie slohovej práce, vie napísať čistopis s opravenými chybami. 3. časť - literatúra A) PRÓZA: a) epika - žiak vie:
hlavné a vedľajšie postavy v literárnej ukážke. komunikácie. rozlišovať a identifikovať jednotlivé segmenty vonkajšej a vnútornej kompozície textu. porovnať koncepciu postáv, dej a prostredie, v ktorom sa dej odohráva s iným jemu známym prozaickým žánrom. vysvetliť pojem rozprávač a identifikovať formy rozprávača. transformovať formy rozprávača. vysvetliť pojem dialóg a monológ. transformovať prozaický text na dramatický. vyhľadať a zdôvodniť súvislosti medzi textom a ilustráciou. vytvoriť hypotézu o závere epického textu a hypotézu overiť v texte. obhajovať svoju hypotézu a vecne argumentovať. usporiadať informácie podľa časovej postupnosti v umeleckom texte. b) Vecná a umelecká literatúra - žiak vie : vecnej literatúry. umeleckej literatúry. ty vecnej a umeleckej literatúry porovnávaním kompozičných postupov a štylistických jazykových prostriedkov. lyrika, epika, dráma. c) Krátka epika - žiak vie: ový rozdiel medzi príslovím, porekadlom a pranostikou. funkčne využiť príslovie, porekadlo, pranostiku, anekdotu vo svojom texte. 10
vytvoriť krátky vtipný príbeh. Pri jeho tvorbe aplikuje svoje znalosti o anekdote. porovnať anekdotu a aforizmus. vysvetliť význam aforizmu d) Stredná epika - žiak vie: vysvetliť pojem poviedka, novela identifikovať základné znaky poviedky, novely. napísať kratší prozaický útvar, ktorý má znaky poviedky. identifikovať základné rozdiely medzi poviedkou, novelou a románom. e) Veľká epika - román – žiak vie: ať jednotlivé jazykové prostriedky a dokáže vysvetliť ich funkciu v rámci estetickej pôsobnosti diela. primerané jeho jazykovej úrovni a skúsenostiam a dokáže prispôsobiť rýchlosť čítania tomu, aby mohol, čo najefektívnejšie pochopiť význam prozaického textu. obhajobe názoru dodržiava pravidlá spoločenskej komunikácie. o pohľadu, podložiť svoje stanovisko argumentmi.
nájsť jazykové prostriedky, ktorými autor dosahuje dramatické napätie v texte. funkčne využiť znaky literatúry vo vlastnej tvorbe. porovnať a odlíšiť poviedku a román. f) Literatúra faktu - žiak vie: charakteristické znaky literatúry faktu. textu. ívať literárno-teoretické pojmy. kultúrnej komunikačnej úrovni. -vedecká literatúra. v texte charakteristické znaky populárno-vedeckej literatúry. textu. -teoretické pojmy. vyhľadať príslušné informácie v encyklopédii a na internete. g) Vedecko – fantastická literatúra: žiak vie: -fantastická literatúra. o vedecko-fantastickej literatúry a odôvodniť svoje rozhodnutie. t vedecko-fantastického diela zo štylistického a lexikálneho hľadiska a vie určiť funkciu jednotlivých jazykových prostriedkov v texte. -fi príbeh s využitím ja-rozprávania a uplatniť zásady vnútornej kompozície pri výstavbe deja. spôsobmi. 11
B) POÉZIA: - a) Lyrika - žiak vie: finíciu pojmu lyrika. vonkajšej kompozície lyrickej básne. literárnoteoretickým pojmom a určiť ich funkciu. literárny text, samostatne argumentovať a uviesť príklady z textu. Lyrická poézia - žiak vie : oriť a vysvetliť definíciu jednotlivých druhov lyriky. enku lyrickej básne.
b) žánre lyrickej poézie - žiak vie: sonet, príležitostná báseň. álne vyjadriť vlastný zážitok a podporiť ho príkladmi z textu.
vetliť pôvod modlitby.
V. Metódy a formy práce Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. Metódy a formy všeobecne: - Motivač né metódy ako je motivač né rozprávanie (približovanie obsahu), motivač ný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela alebo inej pomôcky). - Expozič né metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľ ovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštrač ná metóda (názorná ukážka), pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov). - Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky). - Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situač ná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyuč ovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia 12
(vypracovanie slohových prác). - Fixač né metódy - metódy opakovania a precvič ovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a pod.). Metódy a formy v jednotlivých častiach predmetu: 1. časť - jazyk rgumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí) skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých gramatických vedomostí a tém) spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku zvuková stránka jazyka, významová rovina – bežná komunikácia) hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov) čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľky, zadania jednotlivých gramatických úloh...) písomný prejav – (precvičovanie pravopisu) porovnávanie a hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých gramatických odchýlok najmä v tvarosloví) Kooperatívne gramatické cvičenia 2. časť – sloh Tvorba vlastných prejavov ( vybrané vyučovacie jednotky tematického celku rétorika) argumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí) skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých slohových postupov) spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku rozprávací slohový postup – bežná komunikácia) hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov) čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľkami...) jednoduchý písomný prejav – (rozprávanie, opis) porovnávanie textov a ich hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých slohových postupov a útvarov) 3. časť - literatúra Práca s umeleckým textom (vybrané ukážky textov na hodinách literatúry, pokiaľ nie je text k danej téme v učebnici literatúry) Práca s literárnymi ukážkami (výber vhodných ukážok z učebnice literatúry – ak spĺňajú požiadavky témy vyučovacieho procesu) Skupinová práca (pri tvorbe vlastných textov) Tvorba skupinových „projektov“ Interpretácia diel, analýzy (pri práci s ukážkami na vybraných hodinách literatúry) Komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint (využitie dostupných materiálov na vybraných hodinách) Dramatizácia Prezentácia projektov (výber vyučovacích hodín so zameraním na skupinovú prácu) Filmová produkcia
VI. Učebné zdroje a pomôcky 1. časť – jazyk KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre 5.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003. 13
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 6. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre 6.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 7. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre 7.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 8. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre 8.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 9. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2007. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; KESSELOVÁ, Jana: Slovenský jazyk pre 6. Ročník základných škôl. Prvé vydanie. Bratislava: SPN, 2009. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; BALÁŽIKOVÁ, Katarína: Slovenský jazyk I pre gymnáziá s osemročným štúdiom. Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2001. OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008. SVOBODOVÁ, Margita: Diktáty zo slovenčiny pre 5. a 6. Ročník ZŠ. 6. upravené vydanie. Bratislava: Mgr. Margita Svobodová, 2000. LUKAČKOVÁ, Renáta; SOLČANSKÁ, Beata: Budem vedieť pravopis. Didaktis, 1998. HEVIER, Daniel: Heviho diktátor HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008. BENKOVÁ, Jozefína; RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 1. Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002. PATÁKOVÁ, Marta: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 2 - skladba. Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002. RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 3 - tvaroslovie. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003. RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 4 – náuka o slove. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004. Krátky slovník SJ Synonymický slovník Pravidlá slovenského pravopisu Frazeologický slovník Školský slovník spisovnej slovenčiny Homonymický slovník Paronymický slovník Morfematický slovník Okazionalizmy v hovorovej slovenčine 14
Teória motivácie v lexikálnej zásobe, Náuka Prešov Lexikálna sémantika a derivatológia, Náuka Prešov Život so slovotvorbou a lexikológiou, náuka Prešov Slovné druhy – Stiefel – Eurocard Závesná mapa – Slovné druhy I., II. Slovenský jazyk – sada máp Závesná mapa – Skladba jednoduchej vety Závesná mapa – Hlásky a rozličné znamienka Slovenský jazyk – Skladba jednoduchej vety DVD – Význam slovenčiny, Jazyk a folklór DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu, Učitelia o slovenčine DVD – Nárečia, Každý sme učiteľom slovenčiny Výukový program – Animovaný SJ Výukový program – Zvukové diktáty 2. časť – sloh IHNÁTKOVÁ, Natália: Komunikácia a sloh pre 1. Až 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2002. CESNAKOVÁ, Eva; HÚSKOVÁ, Alexandra: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 5 – komunikácia a sloh. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004. HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 6. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre 6.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 7. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre 7.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 8. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre 8.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006. KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 9. ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2007. OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008. FINDRA: Štylistika slovenčiny v cvičeniach. Osveta HOLIČ: Rétorika. Enigma 15
Základy praktickej rétoriky, Náuka Prešov Závesná mapa – Funkčné jazykové štýly Závesná mapa – Slohové postupy DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu DVD – Komunikácia DVD – Myšlienky sú riekami slov, Vieme rozprávať?
3. časť – literatúra PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 5. ročník základných škôl. Prvé vydanie. Bratislava: LITERA, 1997. PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 6. ročník základných škôl. Druhé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2000. PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 7. ročník základných škôl. Druhé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2000. OBERT, Viliam: Literárna výchova pre 1. a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom – zbierka cvičení. Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2005. HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008. ZÁTURECKÝ: Slovenské príslovia, porekadlá, pranostiky a hádanky ŠTRAUS: Princíp hry v slovenskej poézii ŠTRAUS: Základy slovenskej verzológie ŠTRAUS: Slovník poetiky PAVLOVIČ: Lov slov Kol. autorov: Hviezdoslav v interpretáciách VALČEK: Slovník literárnej teórie Kontúry slovenskej lit. pre deti a mládež, Náuka Prešov CD nosiče s nahrávkami detských populárnych piesní Filmy DVD – Rozprávky, P.O.Hviezdoslav DVD – Krása recitácie DVD – Hory a krásy Slovenska v slovenčine, Tvorivé písanie EZOP: Bájky Staré grécke báje a povesti HEVIER: Odlet papierových lastovičiek DUŠEK, D.: Pištáčik JOBUS, B.: Láskavé rozprávky HEVIER: Futbal s papučou
16
VII. Hodnotenie predmetu Predmet je hodnotený váhovým systémom. Počet známok za polrok: 6 (2x diktát, 2x známka z jazykového učiva – skúšanie formou testov, 1x známka z literárneho učiva, 1x kontrolná slohová práca + priebežne /test, skúšanie, aktivity, problémové úlohy.../) Váhy známok: Váha 1 - „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na hodine /čítanka, krátka esej - úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca, práca s problémovou úlohou, päťminútovka apod./ - ústna odpoveď Váha 2 - diktát /2x za polrok/ - kontrolná slohová práca (1x za polrok) - testy (opakovanie tematických celkov) Váha 3 - len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu prípadne predsedu PK/ V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej), určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo subj.dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo hodnotiť známkou nedostatočný. Hodnotenie kontrolných diktátov: 0 – 1 chyba = 1 2 – 3 chyby = 2 4 – 6 chýb = 3 7 – 9 chýb = 4 10 – viac chýb = 5 Hodnotenie kontrolnej slohovej práce: Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií maturitných písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce, najmä rozsah práce. Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma spoločne s celkovým dojmom práce/ - 24 bodov. Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL: 100% - 90% = 1 89% - 75% = 2 74% - 50% = 3 49% - 30% = 4 29% - 0% = 5
17
Názov predmetu
Anglický – prvý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť
Tercia – úroveň A2.1
I.
Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1. cudzieho jazyka. Na vyučovanie anglického jazyka ako 1. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu je určená 4 hodinová dotácia. Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne B1.1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Dopravná výchova /Som členom veľkého dopravného mraveniska/ - Doprava a cestovanie .
II.
Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania v anglickom jazyku v tercii je dosiahnuť úroveň A2.1 podľa SERR pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t. z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností v anglickom jazyku. 1. Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností. Učiaci sa na úrovni A2.1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal: vedome získavať vedomosti a zručnosti, opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku udržať pozornosť pri prijímaní informácií, pochopiť zámer zadanej úlohy, účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách, využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu, byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. 2. Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. A/ Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A2.1: používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov, má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie, 18
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru, ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení, dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia, dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje. B/ Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A2.1: dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa atď. C/ Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A2.1 : dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov (a, potom), dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede 3. Komunikačné zručnosti Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A2.1: dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne. Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A2.1: rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch, pohľadniciach, rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života. Ústny prejav – dialóg Učiaci sa na úrovni A2.1: dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď, dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy, používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má), vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú. Ústny prejav – monológ Učiaci sa na úrovni A2.1: dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí, ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod. dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek, rodina, záujmy), vie opísať miesto, kde býva, vie porozprávať o svojich záľubách, vie poskytnúť informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch vie porozprávať jednoduchý príbeh. Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A2.1: dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi, 19
dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú a čo robia, vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím
III.
Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť. Učiaci sa na úrovni A2.1 vie: Spôsobilosti: 1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou
2. Vypočuť si a podať informácie
Funkcie:________________________ Upútať pozornosť Pozdraviť Odpovedať na pozdrav Rozlúčiť sa Poďakovať Informovať sa Začleniť informáciu Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Identifikovať Opísať Potvrdiť, odmietnuť
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj názor, súhlas, nesúhlas, presvedčenie
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoje želania, túžby, plány
6. Vyjadriť svoju schopnosť
Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia Vyjadriť neznalosť a neschopnosť Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city
Vyjadriť radosť, smútok, šťastie
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Zistiť spokojnosť/ nespokojnosť niekoho s niečim 9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus 11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti 12. Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností 13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád Vyjadriť príkaz/zákaz Získať súhlas, povoliť niečo Zakázať Ospravedlniť sa Vyjadriť záujem/nezáujem o niečo Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva Vyjadriť prekvapenie 20
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Žiadať od niekoho niečo Ponúknuť pomoc Odpovedať na návrh niekoho
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti
Varovať pred niekým/niečím Poradiť Podporiť Vyjadriť niekomu svoje želanie
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti
Spomenúť si na niečo/ niekoho Vyjadriť, že som na niekoho/ niečo zabudol
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť sa Predstaviť niekoho Reagovať na predstavenie niekoho Privítať
20. Vymieňať si názory, komunikovať s niekým
Začať rozhovor Ujať sa slova v rozhovore
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli pochopené
Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje vyjadrenia
25. Porozprávať niečo
Rozprávať príbeh Začať príbeh Zhrnúť príbeh
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne TC Obsahový štandard Osobné údaje Národnosť/štátna príslušnosť Rodina – vzťahy v rodine Predstavenie rodinného príslušníka Vzťahy v rodine Rodina a spoločnosť
Výkonový štandard Spôsobilosť č. 1 Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať informácie Spôsobilosť č. 3 Vybrať si z ponúkaných možností Spôsobilosť č. 4 Vyjadriť svoj názor Spôsobilosť č. 5 Vyjadriť svoju vôľu Spôsobilosť č. 6 Vyjadriť svoju schopnosť Spôsobilosť č. 7 Vnímať a prejavovať svoje city Spôsobilosť č. 8 Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Spôsobilosť č. 9 Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Spôsobilosť č.11
Vzdeláva nie a práca
Šport
Druhy športu Charakteristika obľúbeného športu
Škola a jej zariadenie Učebné predmety a školské pravidlá Pracovné činnosti
21
Voľný čas a záľuby Domov a bývanie Mládež a jej svet Veda a technika v službách ľudstva Doprava a cestovanie Krajiny, mestá, miesta
Záľuby Formy trávenia voľné času Knihy, televízia, internet
Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti Spôsobilosť č.12 Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností Spôsobilosť č.13 Reagovať na príbeh alebo udalosť Spôsobilosť č.14 Ponúknuť a reagovať na ponuku Spôsobilosť č.15 Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti Spôsobilosť č.16 Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti Spôsobilosť č.17 Reagovať pri prvom stretnutí Spôsobilosť č.20 Vymieňať si názory, komunikovať s niekým Spôsobilosť č.24 Uistiť sa v rozhovore, že moje slová/môj výklad, môj argument boli pochopené Spôsobilosť č.25 Porozprávať niečo
Domov a jeho okolie Zariadenie bytu
Predstavy o svete
Technické vynálezy
Dopravné prostriedky
Krajiny a svetadiely Moja krajina a moje mesto Kultúrne a historické pamiatky krajín a miest
22
Morfológia Prídavné mená -stupňovanie prídavných mien pravidelné/nepravidelné Podstatné mená - počítateľné a nepočítateľné podstatné mená - určenosť- členy: určitý a neurčitý Zámená - osobné - privlastňovacie - ukazovacie - neurčité some/any/every/no
JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY
Číslovky -základné, radové
Slovesá - modálne slovesá – must, mustn´t, have to, don´t have to, can, can´t, should, shouldn´t, might - pravidelné a nepravidelné slovesá - statické a dynamické slovesá - slovesné časy. prítomný čas jednoduchý a priebehový, minulý čas jednoduchý a priebehový, predprítomný čas, budúci čas s will a going to - gerundium Predložky - jednoduché Syntax Slovosled -oznamovacie vety -opytovacie vety: zisťovacie, doplňovacie - rozkazovacie vety Vety -jednoduché -spájacie výrazy: but, because, that, and Podmet - zhoda podmetu a prísudku
23
V. Metódy a formy práce A/ Motivačné: Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia, problém ako motivácia, brainstorming Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie B/ Expozičné: Metódy priameho prenosu poznatkov: Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia filmov,nahrávky Metódy problémové: problémové vyučovanie Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie, vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky C/ Fixačné metódy: Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva, metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry D/ Klasické didakticko-diagnostické: ústne skúšanie, písomné skúšanie Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-vzdelávacích plánoch.
VI. Učebné zdroje Project 3 Prekladové slovníky Výkladové slovníky Časopisy Gramatické príručky Internet
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok: 2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou 1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie 1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce 1 známka z gramatického testu Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2 obsahové zvládnutie témy samostatnosť a plynulosť prejavu, gramatická správnosť použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií: 24
členenie a stavba textu zodpovedajúci obsah a rozsah textu gramatická správnosť, pravopis slovná zásoba Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný 89 - 75% = chválitebný 74 - 50% = dobrý 49 - 30% = dostatočný 29 - 0% = nedostatočný V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný. Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.
25
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
Francúzsky jazyk – druhý cudzí jazyk Jazyk a komunikácia – úroveň A1.2.(1)
I. Charakteristika predmetu Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka. Na vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu je v treťom ročníku osemročného gymnázia určená dvojhodinová dotácia. Požiadavky pre vzdelávanie vo francúzskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo francúzskom jazyku ako druhom cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Osobnostný a sociálny rozvoj/ Komunikácia/ – Súkromná korešpondencia - Knihy a čítanie Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra / Môj rodný kraj/ - Moja rodina, - Naša trieda.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vzdelávania vo francúzskom jazyku v treťom ročníku osemročného gymnázia je dosiahnuť úroveň A1.2.(1) podľa SERR pre jazyky. Vyučovací proces sa preto bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.j. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností vo francúzskom jazyku. 1. Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností. Učiaci sa na úrovni A1.2.(1) si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal: vedome získavať vedomosti a zručnosti, uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka, pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich, hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, udržať pozornosť pri prijímaní informácií, pochopiť zámer zadanej úlohy, účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách, využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu, 26
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. A/ Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.2.(1): používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov, má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie, prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru, ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení, zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje. B/ Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.2.(1): dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa atď. C/ Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.2.(1): dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov (a, potom), dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov. 3. Komunikačné zručnosti Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.2.(1): dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne, rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu, rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty. Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.2.(1): rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch, pohľadniciach, 27
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života, dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc, rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.
Ústny prejav – dialóg Učiaci sa na úrovni A1.2.(1): dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať, dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy, používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má), vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú, rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť - vie určiť čas, dátum (ročné obdobie), počasie, vie navrhnúť program, prijať (odmietnuť) návrh, vie si dohodnúť schôdzku, stretnutie, vie vyjadriť cit, radosť, chuť (nechuť) niečo robiť. Ústny prejav – monológ Učiaci sa na úrovni A1.2.(1): dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí, ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod. dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek, rodina), vie opísať mesto, v ktorom býva, vie porozprávať o svojich záľubách, o tom, čo kto rád (nerád) robí, vie poskytnúť jednoduché informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch (meno, vek, bydlisko), vie porozprávať jednoduchý príbeh v prítomnom čase Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A1.2.(1): dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi, dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú, čo robia, vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím, dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky, vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“ alebo „pretože
III. Predmetové kompetencie Sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo 28
funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť. Výkonový štandard: Spôsobilosti: Učiaci sa na úrovni A1.2.(1) vie:
Funkcie: Vie:
1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť Pozdraviť Odpovedať na pozdrav Rozlúčiť sa Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa Potvrdiť, trvať na niečom Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Identifikovať Opísať Potvrdiť/odmietnuť Opraviť, korigovať
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj presvedčenie
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoje plány (aller + inf.) Vyjadriť svoje želania (je voudrais, j'ai envie)
6. Vyjadriť svoju schopnosť
Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia Vyjadriť svoju znalosť/neznalosť Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť (je sais/je ne sais pas, je connais/je ne connais pas)
7. Vnímať a prejavovať svoje city
Vyjadriť radosť, smútok (je suis content, je suis triste)
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
Vyjadriť spokojnosť (nespokojnosť) Zistiť spokojnosť (nespokojnosť) niekoho s niekým (niečím
súhlas,
nesúhlas,
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči Vyjadriť, že niekoho/niečo mám/nemám rád Vybrať z ponúkaných možností najobľúbenejšiu (je préfère) 11. Stanoviť, oznámiť Vyjadriť príkaz/zákaz, získať povolenie, súhlas Odmietnuť 29
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností
Ospravedlniť sa
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Žiadať niečo od niekoho Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal, aby sme spolu niečo vykonali Ponúknuť pomoc Odpovedať na návrh niekoho
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti
Adresovať niekomu svoje želanie Poradiť
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť sa Predstaviť niekoho Reagovať na predstavenie niekoho Privítať
18. Korešpondovať
Začať a ukončiť list, pohľadnicu
19. Telefonovať
Začať, udržiavať, ukončiť tel. rozhovor
20. Vymieňať si názory, komunikovať
Začať rozhovor Ujať sa slova, ukončiť ho
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli pochopené
Hláskovať, opýtať sa, či dobre pochopil povedané
30
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Tretí v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne Časť: Jazyková zložka
TC Rodina a spoločnosť
Obsahový štandard predstavovanie seba, jednotlivých členov rodiny, priateľov (meno, vek, zamestnanie, záľuby) hláskovanie mena, zápis podľa hláskovania osobné údaje, národnosť, štátna príslušnosť, tlačivá, dokumenty, vzťahy medzi ľuďmi
Domov a bývanie
Výkonový štandard Spôsobilosť č. 1 Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať informácie Spôsobilosť č. 3 Vybrať si z ponúkaných možností Spôsobilosť č. 4 Vyjadriť svoj názor Spôsobilosť č. 5 Vyjadriť svoju vôľu Spôsobilosť č. 6 Vyjadriť svoju schopnosť Spôsobilosť č. 7 Vnímať a prejavovať svoje city
pozdravy pri stretnutí, Spôsobilosť č. 8 Vyjadriť očakávania lúčení, nadväzovaní a reagovať na ne rozhovoru Spôsobilosť č. 9 Predstaviť svoje záľuby porozumenie a svoj vkus a používanie Spôsobilosť č. 11 Stanoviť, oznámiť čísloviek ( telefónne čísla, adresa, rodné Spôsobilosť č. 12 Reagovať na nesplnenie číslo, určovanie pravidiel alebo povinností hodín...) Spôsobilosť č. 14 Ponúknuť a reagovať na ponuku môj dom/byt, zariadenie, domov a jeho okolie
Ľudské telo
moja izba, zariadenie, priestorové usporiadanie, farby čo vidím z okna nášho domu, bytu
Doprava a cestovanie
Spôsobilosť č. 15 Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti Spôsobilosť č. 17. Reagovať pri prvom stretnutí Spôsobilosť č. 18 Korešpondovať Spôsobilosť č. 19 Telefonovať Spôsobilosť č. 20 Vymieňať si názory, komunikovať 31
Vzdelávanie a práca
Človek a príroda Voľný čas a záľuby Šport
Multikultúrna spoločnosť
jednoduchá fyzická charakteristika, jednoduché charakterové vlastnosti človeka
Spôsobilosť č. 24 Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli pochopené
opis osôb
dopravné prostriedky, osobná doprava škola a jej zariadenie, učebné predmety, pracovné činnosti, profesie
počasie Krajiny, mestá, miesta
Krajina, ktorej jazyk sa učím Jazyková zložka
záľuby, aktivity, knihy a čítanie
druhy športu – zimné, letné, individuálne a kolektívne
rodinné sviatky
niektoré krajiny a ich mestá, moja krajina, moje mesto
geografické údaje turistické miesta
32
základné číslovky dokončenie sloveso prendre y = tam blízka budúcnosť aller+inf. nesamostatné ukazovacie zámená minulý čas zložený
V. Metódy a formy práce
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné súvislé prejavy posluchové cvičenia – nácvik posluchu s porozumením, jednoduchý telefonický rozhovor čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice- komentovanie jednoduchý písomný prejav – opis, predstavenie sa samoštúdium a samohodnotenie skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach, hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
VI. Učebné zdroje Učebnice: En français Doplnkové materiály Prekladové slovníky CD, DVD , video a audio nahrávky IKT Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.
VII. Hodnotenie predmetu Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011z 1. mája 2011, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických skúseností vyučujúcich. V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok: 2 známky zo slovnej zásoby 1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie) 1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce 1 známka z gramatického testu V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa obsahového a výkonového štandardu. Pri ústnom a písomnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2.(1) 33
Pri ústnom (monologickom a dialogickom) prejave sa hodnotí obsahové zvládnutie témy samostatnosť a plynulosť prejavu, schopnosť udržať alebo zmeniť tému dialógu gramatická správnosť použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia Pri písomnom prejave sa hodnotí zodpovedajúci obsah a rozsah textu, obsahové zvládnutie témy členenie a stavba textu, plynulosť prejavu gramatická správnosť, pravopis použitá slovná zásoba Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice: 100 – 89 74 49 29 -
90 % 75% 50% 30% 0%
= = = = =
výborný chválitebný dobrý dostatočný nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný. Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodických pokynov) .
34
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť I.
Nemecký jazyk- druhý cudzí jazyk Jazyk a komunikácia , Tercia – úroveň A 1.2.1
Charakteristika predmetu.
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka. Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu je určená jednohodinová dotácia, doplnená predmetom konverzácia v nemeckom jazyku s 1-hodinovou dotáciou v rámci školského vzdelávacieho programu. Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B1. II.
Rozvíjajúce ciele predmetu.
Učiaci sa na úrovni A1.2.1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal: získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti, opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka, opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať, pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií, pochopiť zámer zadanej úlohy, účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách, aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu, byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. 2. Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. konkrétnych jazykových prostriedkov. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1.2.1: 35
rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať, dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní, dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.
1 Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.2.1 používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu, má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie, prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru, ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami, dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia, dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje. 2 Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.2.1 dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď. 3 Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.2.1 dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“, dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu. 3. Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (integrované zručnosti). Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.2.1 dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne, rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu, rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty.
36
2 Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.2.1 rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach, rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života, dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc, rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty. 3 Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.2.1 dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón a podobne, dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia, vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej, vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“ alebo „pretože“.
4 Ústny prejav Ústny prejav – dialóg Učiaci sa na úrovni A1.2.1 dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať, dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy, používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má, vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú, rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie, rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť. Ústny prejav – monológ Učiaci sa na úrovni A1.2.1 dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná. Predmetové kompetencie sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť. Učiaci sa na úrovni A 1.2.1 vie: 37
Výkonový štandard: Spôsobilosti Učiaci sa na úrovni A 1.2.1 vie: Vyjadriť svoju schopnosť
Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností
Stanoviť, oznámiť, prijať pravidlá alebo povinnosti Reagovať na príbeh alebo udalosť
Ponúknuť a reagovať na ponuku
Funkcie Vie: Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia Vyjadriť neznalosť Vyjadriť svoju schopnosť Vykonať nejakú činnosť Vzoprieť sa proti zákazu Vyhrážať sa Sľúbiť Obviniť Ospravedlniť sa Odmietnuť obvinenie Vyčítať Vyjadriť príkaz zákaz Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu Dať súhlas Vyjadriť záujem o niečo Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva Vyjadriť prekvapenie Vyjadriť, že ma niekto niečo neprekvapilo Vyjadriť nezáujem Žiadať od niekoho niečo Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne niečo vykonali Ponúknuť pomoc Navrhnúť, že niečo požičam, darujem
IV. Obsah vzdalávania. Ročník: Tercia v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne Tematický celok Obsahový štandard Ľudské telo Ľudské telo, starostlivosť Fyzické charakteristiky o zdravie Charakterové vlastnosti človeka Choroby a nehody Hygiena a starostlivosť o telo Zdravý spôsob života Nemocnica a klinika, lekáreň a lieky, poistenie Krajiny, mestá a miesta Krajiny a svetadiely 38
Výkonový štandard Vyjadriť svoju schopnosť
Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností
Stanoviť, oznámiť, prijať
Moja krajina a moje mesto Geografický opis krajiny Kultúrne a historické pamiatky krajín a miest
pravidlá alebo povinnosti Reagovať na príbeh alebo udalosť
Mládež a jej svet Aktivity mládeže Vzťahy medzi rovesníkmi, generačné vzťahy Predstavy mládeže o svete Vzory a ideály
Ponúknuť a reagovať na ponuku
Človek, jeho vzory a ideály Pozitívne a negatívne vzory Slovensko Geografické údaje História Turistické miesta, kultúrne zvyky a tradície Krajina, ktorej jazyk sa učím Geografické údaje História V. Jazykové prostriedky
VI.
Množné číslo podstatných mien Jednoduchý minulý čas pravidelných slovies Zložený minulý čas pravidelných slovies Predložky s 3. a 4. pádom Predložky s datívom Predložky s akuzatívom Budúci čas Zvratné slovesá
Metódy a formy práce skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach, jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis samoštúdium a samohodnotenie
VII. Učebné zdroje Učebnice: Projekt Deutsch Neu 3 Doplnkové materiály Prekladové slovníky CD, DVD , video a audio nahrávky IKT
39
VIII. Hodnotenie predmetu. Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických skúseností vyučujúcich. Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok: 2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2) 1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2) 1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3) 1 známka z gramatického testu (váha 2) Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2.1 obsahové zvládnutie témy samostatnosť a plynulosť prejavu, gramatická správnosť použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný 89 - 75% = chválitebný 74 - 50% = dobrý 49 - 30% = dostatočný 29 - 0% = nedostatočný V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný. Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia Čl. 4)
40
Názov predmetu
Matematika
Vzdelávacia oblasť
matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 2 . Učebný predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament. Tento predmet zahŕňa matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi matematikou a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie spracovanie a prezentáciu informácií. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Enviromentálna výchova / Vzťah človeka k prostrediu/ Riešenie rovníc Dopravná výchova / Výchova k bezpečnosti v cestnej premávke/ Konštrukcia trojuholníka.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť. Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci: získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou voľbou organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa 41
nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom riešenia úloh s rôznym kontextom správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy) rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a zdôvodňovať výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií, čo by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému
III. Predmetové kompetencie Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií: kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky. Žiak používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy) používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov, kompetencia riešiť problémy uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom myslení je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov
42
dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu zvažovať úrovne ich rizika má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov, kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí o
hľadať chyby v argumentácii a usudzovaní
o
v jednoduchých prípadoch vysloviť kontra príklad všeobecných tvrdení
o
rozlíšiť nepodložené tvrdenie v prípade, že má dostatok informácií
má predpoklady k celoživotnému učeniu sa – učiť sa učiť uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií uplatňuje rôzne stratégie učenia sa dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť nezávislosť ako člen celku vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov 43
dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch, kompetencie pracovné dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti
IV. Obsah vzdelávania Ročník - tercia Hodinová dotácia - 4 /132/ Obsahový štandard - prehľad tematických celkov a ich obsahu 1. Mocniny a odmocniny 2. Pytagorova veta 3. Výrazy 4. Kružnica, kruh 5. Lineárne rovnice a nerovnice 6. Konštrukčné úlohy 7. Funkcie 8. Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika TC 1.
Obsahový štandard Mocniny a odmocniny. Druhá mocnina a odmocnina. Tretia mocnina a odmocnina. Mocnina s prirodzeným exponentom. Operácie s mocninami s prirodzeným
Výkonový štandard Žiak vie:
zapísať súčin rovnakých činiteľov do tvaru mocnín
44
exponentom.
vypočítať druhú a tretiu mocninu a odmocninu
sčitovať a odčitovať mocniny , násobiť a deliť mocniny, umocniť súčin, podiel a mocninu
2.
Pytagorova veta. Použitie Pytagorovej vety pri riešení pravouhlého trojuholníka. Riešenie úloh z reálneho života.
používať kalkulačku pri riešení úloh
Žiak vie:
zapísať PV pri rôznom označení pravouhlého trojuholníka
použiť PV vo výpočtových úlohách i v úlohách z praxe
3.
Výrazy. Výraz. Sčítanie, odčítanie výrazov. Násobenie výrazov. Úprava výrazov vynímaním pred zátvorku, pomocou vzorcov.
4.
Kružnica, kruh. Kružnica, kruh. Vzájomná poloha kružnice a priamky, dvoch kružníc. Kružnica trojuholníku opísaná, vpísaná. Dĺžka kružnice, obsah kruhu. Kružnicový oblúk, stredový uhol, kruhový výsek. Tálesova kružnica. Slovné úlohy a úlohy z reálneho života.
Žiak vie:
sčitovať, odčitovať, násobiť celistvý výraz
upraviť výraz vynímaním
upraviť výraz pomocou vzorcov
narábať s celistvými výrazmi
Žiak vie:
pomenovať základné prvky kružnice a kruhu
vysvetliť vzájomnú polohu dvoch kružníc a kružnice a priamky
45
skonštruovať kružnicu trojuholníku
opísanú a vpísanú
vypočítať obvod kružnice a obsah kruhu
vysvetliť Tálesovu vetu
používať Tálesovu vetu pri riešení úloh
poznať vlastnosti striedavých a súhlasných uhlov a využiť ich pri riešení úloh
5.
riešiť úlohy z reálneho života
Riešenie lineárnych rovníc a nerovníc. Žiak vie: Riešenie lineárnych rovníc pomocou ekvivalentných úprav. Riešenie jednoduchých lineárnych nerovníc dosadzovaním a pomocou ekvivalentných úprav. Vyjadrenie neznámej zo vzorca. Riešenie slovných úloh.
riešiť lineárne rovnice s 1 neznámou
urobiť skúšku správnosti
zistiť, či dané číslo je riešením nerovnice
riešiť lineárnu nerovnicu v rôznych číselných oboroch
graficky vyznačiť riešenie nerovnice
aplikovať poznatky pri riešení slovných úloh a úloh z reálneho života
6.
Konštrukčné úlohy. Konštrukcia trojuholníka pomocou výšky, ťažnice, Tálesovej kružnice, vpísanej a opísanej kružnice. Konštrukcia rovnobežníka. Konštrukcia lichobežníka.
Žiak vie:
skonštruovať trojuholník ak je daná príslušná strana, uhol výška /ťažnica, resp. polomer vpísanej alebo opísanej kružnice/
zapísať konštrukciu danej úlohy
skonštruovať rovnobežník ak je daná strana, jeden uhol výška /druhá strana,
46
resp. uhlopriečka/
skonštruovať lichobežník ak je dané -
4 strany
-
2 strany a uhol nimi zovretý, výška, resp. tretia strana
7.
Funkcie. Pravouhlá súradnicová sústava.Pojem funkcie. Graf, predpis, tabuľka. Funkčná závislosť.
Žiak vie :
znázorniť bod v pravouhlej súradnicovej sústave
z grafu určiť súradnice bodu
zostrojiť graf funkcie danej ako množina usporiadaných bodov/tabuľkou,predpisom/
znázorniť graficky a predpisom priamu a nepriamu úmernosť
vypozorovať funkčnú závislosť v úlohách z reálneho života
8.
Kombinatorika. Žiak vie : Udalosť, možné usporiadanie množiny. rozpoznať možnú a nemožnú udalosť Pravdepodobnosť náhodnej udalosti. Náhodný pokus a sledovaný jav. vie vysvetliť pojem pravdepodobnosti Početnosť, relatívna početnosť
vypočítať pri jednoduchých úlohách pravdepodobnosť nastatia udalosti
vie vysvetliť pojem početnosť a relatívna početnost
47
V. Metódy a formy práce K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať: problémové vyučovanie TC 1,4,5 projektové vyučovanie TC 2 samostatnú prácu TC 1,2,3,4,5,6,7,8 práca v skupinách TC 1,2,3,4,5,6,7,8 klasické formy vyučovania TC 1,2,3,4,5,6,7,8 brainstorming 4,6,8 pamäťové počítanie TC 1,2,3,5 rozhovor TC 1,2,3,4,5,6,7,8 prácu s internetom práca na PC s výukovými programami
VI. Učebné zdroje Učebnica pre 8. a 9..ročník Šedivý, Repáš Zbierka úloh z matematiky pre 8. a 9. ročník Odborná literatúra Didaktické pomôcky Internet a výukové programy
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie. Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané nasledovne : priebežné individuálne skúšanie slovné hodnotenie hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu aktivita žiakov samostatná práca písomné skúšanie
48
Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady : každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravenú písomku musí vidieť o každej známke musí byť žiak informovaný každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň jednu z ústnej odpovede. Hodnotenie sa prevádza z zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne : štvrťročná práca
váha 4
kontrolná práca
váha 2
iné hodnotenie váha 1 Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok: výborný
od 90% - 100%
chválitebný
od 75% - 89%
dobrý
od 50% - 74%
dostatočný
od 30% - 49%
nedostatočný menej ako 29%
49
Názov predmetu
Informatika
Vzdelávacia oblasť
matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Informatika je predmet zaradený do okruhu Matematika a práca s informáciami. Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy. Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto sa tento predmet bude dôkladnejšie zameriavať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických okruhov: Informácie okolo nás Komunikácia prostredníctvom IKT Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie Princípy fungovania IKT Informačná spoločnosť Predmet informatika v tercii postupne dopĺňa vedomosti z primy a sekundy ako aj prináša nové: 1) Informácie okolo nás 2) Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie 3) Komunikácia prostredníctvom IKT Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Dopravná výchova / Som členom veľkého dopravného mraveniska/ Jednoduchá animácia
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vyučovania informatiky je sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. Výchovno-vzdelávací proces v prime až kvarte má: naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a riadení školy
50
súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware i software sú v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ samotný
III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci: získali ďalšie zručnosti v práci s tabuľkovým kalkulátorom vedeli používať výučbové programy na CD/DVD získali základné zručnosti v práci s prezentáciou nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (sformulovať problém, získať informácie z primeraných zdrojov, hľadať riešenie, sformulovať ústne názor, robiť závery) mali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti dokázali pracovať - spolupracovať v skupine pri riešení problému dokázali rozvíjať svoju tvorivosť, logické myslenie vedeli používať nástroje na interaktívnu komunikáciu
IV. Obsah vzdelávania Ročník - tercia Hodinová dotácia - 1 /33/ Časť: Informatika TC
Obsahový štandard
1.
Informácie okolo nás tabuľkový kalkulátor – tvorba jednoduchých tabuliek a grafov využitie IKT v iných predmetoch – didaktické hry tvorba jednoduchých prezentácií záverečný projekt
Žiak: vie pracovať s jednoduchými tabuľkami a grafmi ovláda výukové CD, DVD na iné predmety pozná základné zásady tvorby prezentácie vie navrhnúť a vytvoriť jednoduchú prezentáciu
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
2.
3.
Výkonový štandard
postup riešenia, formálny zápis riešenia, etapy riešenia problémov, programovací jazyk, elementárny príkaz, postupnosť, premenná, hodnota, cyklus, priradenie.
Žiak: dokáže zapisovať a interpretovať postupy do formálneho zápisu (napr. zápis matematických algoritmov) získa základné zručnosti práce v programovacom prostredí demonštruje v detskom programovacom prostredí riešenie úloh s opakovaním nejakých činností
Komunikácia prostredníctvom IKT rozhovor (chat), okamžitá správa (ICQ)
Žiak: vie používať niektorý z nástrojov na interaktívnu komunikáciu
V. Metódy a formy práce a) klasické výučbové metódy slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor 51
názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností b) aktivizujúce metódy diskusné heuristické, riešenie problémov c) komplexné výučbové metódy frontálne vyučovanie skupinové a kooperatívne vyučovanie samostatná práca žiakov projektové vyučovanie vyučovanie podporované počítačom
VI. Učebné zdroje
Práca s tabuľkami – Stanislav Lukáč a kolektív, SPN 2001 Tvorivá informatika – 1. zošit z programovania – Andrej Blaho a kolektív, SPN 2005 Programovanie 1 – Daniela Bezáková a kolektív, ŠPÚ 2009 Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom. Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané: obhajobou záverečných prác prezentáciou práce v skupinách praktickou prácou pri PC písomnou formou /testy/ Zásady klasifikácie každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test musí vidieť o každej známke musí byť žiak informovaný každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne : test váha 2 záverečná práca váha 4 iné hodnotenie váha 1
52
Názov predmetu
Fyzika
Vzdelávacia oblasť
Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT. Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami. Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti. Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Dopravná výchova / „TRIEZVO A BEZPEČNE“ / Pohyb a sila. II. Rozvíjajúce ciele predmetu Všeobecné ciele Intelektuálna oblasť vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení, rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky, vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí, 53
vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých a technologických informačných zdrojov, využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach, vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii, vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch, vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.
Schopnosti a zručnosti porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín, nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi, využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia, vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment, dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania, trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku, vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech, zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách, vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu riešiť problémové situácie, vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti. Postojová oblasť naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov, byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám, vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky, snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony, osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti, vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností. Sociálna oblasť uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho okolia uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti, vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a techniky pre rozvoj spoločnosti, vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch, vedieť sa rozhodovať, byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom samovzdelávaní, mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti. III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky Poznávacia (kognitívna) Používať kognitívne operácie.
Komunikačná Tvoriť, prijať a spracovať informácie.
Interpersonálna Akceptovať skupinové rozhodnutia. 54
Intrapersonálna Regulovať svoje správanie.
Formulovať a riešiť problémy, používať stratégie riešenia. Uplatňovať kritické myslenie.
Vyhľadávať informácie.
Kooperovať v skupine.
Formulovať svoj názor a argumentovať.
Tolerovať odlišnosti jednotlivcov a iných.
Nájsť si vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť v skupine. Myslieť tvorivo a uplatniť jeho výsledky.
Vytvárať si vlastný hodnotový systém.
Diskutovať a viesť diskusiu o odbornom probléme.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Prehľad tematických celkov 1. Svetlo 2. Sila a pohyb 3. Práca, výkon, energia 4. Energia okolo nás
Obsahový štandard Svetlo
Orientačná hodinová dotácia 18 23 12 8
Konkretizácia obsahu
Výkonový štandard/cieľ
Čo sa budeme učiť
-opísať priebeh experimentu -aplikovať vzťah: tvrdenie-dôkaz
Svetlo, zdroje svetla
-vymenovať zložky slnečného žiarenia -rozlíšiť svetelné zdroje- osvetlené telesá
Šírenie svetla
-zdôvodniť zatmenie mesiaca, striedanie dní a nocí
Rozklad svetla
-identifikovať farby prirodzeného svetla, ich poradie
Absorpcia svetla
-opísať absorbovanie farieb spektra pri dopade na farebné predmety
55
Skladanie farieb
-opísať a experimentálne overiť skladanie farieb
Čo sme sa naučili
- vytvoriť štruktúry poznatkov
Odraz a lom svetla Odraz svetla
-znázorniť graficky zobrazenie predmetu rovinným zrkadlom
Duté zrkadlo
-popísať obraz predmetu zobrazeného dutým zrkadlom
Vypuklé zrkadlo
-popísať obraz predmetu zobrazeného výpuklým zrkadlom
Lom svetla
-navrhnúť experiment na overenie platnosti zákona lomu
Šošovky-spojka
-znázorniť graficky zobrazenie predmetu spojkou, rozptylkou -popísať vlastnosti vzniknutého obrazu
Šošovky-rozptylka
Optické vlastnosti oka
Chyby oka, okuliare
-vysvetliť princíp použitia okuliarov pri odstraňovaní chýb oka
Praktické využitie šošoviek
-opísať a skonštruovať jednoduchý model ďalekohľadu
Projekt
-získavať informácie pre tvorbu projektu -tvorivo využívať poznatky -prezentovať a obhájiť projekt
56
Skúmanie sily
Opakovanie
-významovo spája pojmy
Sila, účinky sily
-vysvetliť silu ako prejav vzájemného pôsobenia telies
Sila ako fyzikálna veličina Gravitačná sila, hmotnosť telesa
-vysvetliť spôsob merania sily silomerom -stanoviť rozsah merania -určiť chybu merania -zostrojiť graf závislosti gravitačnej sily a hmotnosti telesa -rozlíšiť gravitačnú silu a tiaž
Skladanie síl
-znázorniť výslednú silu, - odmerať veľkosť, určiť smer
Rozklad sily na zložky
-rozložiť silu na zložky do rôznych smerov
Otáčavý účinok sily
-objasniť význam predlženia ramena sily -overiť prakticky i výpočtom rovnováhu síl
Jednoduché stroje
-vie vysvetliť ako pomáhajú jednoduché stroje ľudskej práci
Ťažisko telesa
-určiť ťažisko vybraných telies -riešiť úlohy na stabilitu telesa
Tlaková sila, tlak
-aplikovať získané poznatky do praxe
Sily pôsobiace v kvapalinách
-určiť hustotu neznámej kvapaliny pomocou spojených nádob
Vztlaková sila
-určiť hustotu telesa pomocou Archimedovho zákona -objasniť let balónom, ponorku, vzdúvadla
Atmosférický tlak
-vie odmerať atmosférický tlak pomocou vodného stĺpca - atmosférický tlak - človek
Trenie, trecia sila
-experimentálne odlíšiť sily statického od dynamického trenia -aplikovať poznatky do praxe
57
Sila a pohyb
Práca, výkon, energia
Užitočné a škodlivé trenie
- diskutovať o užitočnom a škodlivom trení -navrhnúť možnosti zníženia trenia
Opakovanie
-rieši úlohy na úrovni špecifického a nešpecifického transferu
Pohyb telesa, druhy pohybov
-zadefinovať pohyb telesa -rozlíšiť druh pohybu z hľadiska rýchlosti, dráhy
Rovnomerný pohyb
-zostrojiť graf závislosti rýchlosti od času, dráhy od času
Nerovnomerný pohyb, priemerná rýchlosť
-zostrojiť graf závislosti rýchlosti od času -interpretovať údaje z grafu
Grafické znázornenie pohybu
-vie čítať údaje z grafu ,získané poznatky vie interpretovať do reálnej situácie a opačne
Skladanie rýchlosti
-získané poznatky vie aplikovať v reálnej situácií
Riešenie úloh
-riešiť výpočtové úlohy s využitím vzťahov pre rovnomerný a nerovnomerný pohyb
Opakovanie
-rieši úlohy na úrovni špecifického a nešpecifického transferu
Mechanická práca Práca na naklonenej rovine
-pozná fyzikálny význam práce - aplikovať vzťah na výpočet mech. práce v jednoduchých úlohach - získané poznatky vie aplikovať pri práci na jednoduchých strojoch
-vie vypočítať prácu na jednoduchých strojoch
Kladka, kladkostroj
58
Výkon a účinnosť
-chápe rozdiel medzi výkonom a príkonom -vypočíta účinnosť jednoduchého stroja
Meranie vlastného výkonu
-prakticky urči svoj vlastný výkon -zdôvodní postup merania
Riešenie úloh
-vie riešiť kvalitatívne aj kvantitatívne úlohy na výpočet práce, výkonu, účinnosti
Pohybová energia
-pozná súvis medzi pohybovou energiou a vykonanou prácou -pozná súvis medzi Ek telesa a jeho hmotnosťou m, rýchlosťou v
Polohová energia
-vie odvodiť vzťah pre veľkosť polohovej energie tiažovej
Premeny energie
-vie vykonať a interpretovať experiment na premenu mech. energie -opíše reálne deje pomocou fyzikálnej terminológie
Zákon zachovania mechanickej -historické aspekty zákona zachovania energie energie
Opakovanie
-vie riešiť pojmovú mapu
Zdroje energie
-klasifikácia zdrojov energie s dôrazom na zdroje využívané na Slovensku
Výhrevnosť palív
-zaujať kladný postoj k opatreniam vedúcim k úsporám energie -zvyšovaním spotreby energie vie poukázať na z toho vyplývajúce nepriaznivé dôsledky
Energia v prírode, technike
Elektrárne
59
Netradičné zdroje energie
Odkiaľ berie človek energiu
Opakovanie
Projekthračka
Vedecká
- získavať informácie z rôznych zdrojov -prezentovať a obhájiť projekt
Záverečné opakovanie a klasifikácia
V. Metódy
-vie riešiť reálne situácie
a formy práce Stratégia vyučovania Metódy
problémový výklad, heuristická metóda, project
Formy práce frontálna výučba, individuálna práca žiakov, skupinová práca žiakov, hľadanie a spracovanie informáciíprezentácia
VI. Učebné zdroje Odborná literatúra Fyzika pre 8.ročník ZŠ a 3.roč. OG V. Lapitková, V.Koubek ISBN Neografia,a.s. Martin 2012
Didaktická technika
tabuľa, notebook, dataprojektor, videotechnika,
Materiálne výučbové prostriedky pracovné listy, fyzikálne pomôcky
60
Ďalšie zdroje internet, knižnica,
VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája 2009 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-R z 15.júla 2009 a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009 . Klasifikácia K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 4 známky (z ústnych alebo písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať študentov so stupnicou bodovania a poskytnúť študentovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú študenti informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky. Stupnica hodnotenia písomných odpovedí:
počet bodov 1) 100% - 90% 2) 89% - 75% 3) 74% - 50% 4) 49% - 25% 5) 24% - 0%
známka - výborný - chválitebný - dobrý - dostatočný - nedostatočný
Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru známok: váha
známka z odpovede
ústna odpoveď
2
x
päťminútovka
1
y
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického celku)
2
z
test na konci tematického celku
2
t
referát, projekt, prezentácia
1
r, p
druh odpovede
Vzorec na výpočet váhového priemeru: VP
x.2 y.1 z.2 t.2 r.1 p.1 súčúč hodnôt váh
V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol
61
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
CHÉMIA Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Predmet chémia umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atď. Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti. Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Enviromentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Halogény; - Halogenidy a oxidy Enviromentálna výchova / Vzťah človeka k prostrediu/ - Kyslík; - Soli.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia. Prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie. Podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh. V rámci samostatnej práce majú byť žiaci schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné materiály. Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností. Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus). V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote. Spracovanie informácií a ich využitie pri plánovaní, realizovaní praktických postupov zameraných na spoznanie a kvantitatívne meranie prírodných javov, s ktorými sa stretávame v praktickom živote. Interpretácia získaných poznatkov a informácií so schopnosťou prezentovať, kriticky prehodnocovať a obhajovať svoje názory. Rozvíjanie schopnosti logického a kritického myslenia žiakov, schopnosti tímovej práce. Získavanie návykov spojených so správnym zaobchádzaním s chemickými látkami, na dodržiavaní zásad bezpečnej práce pri činnostiach z bežného života ako aj pri práci v laboratóriu.
62
III. Predmetové kompetencie:
Identifikácia a správne používanie pojmov. Žiak vie správne používať základné pojmy a identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie definícií. Vedomosť týchto pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a že ich aktívne používa v správnom kontexte. Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia – žiak vie popísať a poprípade načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov (napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi). Vysvetlenie javov – žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou jednoduchších javov. Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí – žiak vie v jednoduchých prípadoch predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav možný alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie). Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady – žiak vie zrealizovať jednoduchý experiment podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady veľkosti niektorých veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je kyslý, zásaditý alebo neutrálny). Kvantitatívny popis – žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak. Aplikácia vedomostí – žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov, rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť škodlivé účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest).
V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie k učeniu plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť, kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri svojom štúdiu. komunikačné schopnosti vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti, urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek, spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie. riešenie problémov analyzovať vybrané problémy, aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh, používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení problémových úloh, využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh, posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy, zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov a využiť ich pri riešení problémových úloh. manuálne 63
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. sociálne vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení, prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Hodinová dotácia:
OBSAHOVÁ ČASŤ
TC 1
tretí v osemročnej forme štúdia 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne VÝKONOVÁ ČASŤ
ZLOŽENIE LÁTOK
Prvok Značka prvku Zlúčenina Chemický vzorec Častice látok Atóm Elektrónový obal atómu Jadro atómu Protón, neutrón, elektrón Protónové číslo Chemická väzba Elektrónový pár Molekula Ión, katión, anión Oxidácia Redukcia Oxidačno-redukčné reakcie Periodická sústava prvkov Skupiny, periódy
vysvetliť zloženie látok rozlíšiť prvky a zlúčeniny poznať význam chemických značiek prvkov a chemického vzorca poznať slovenské názvy a značky chemických prvkov: Ag, Al, Au, C, Ca, Cl, Cu, F, Fe, H, He, Hg, I, K, Mg, Mn, N, Na, O, P, Pb, S, Se, Si, Zn opísať stavbu atómu poznať označenie elektrického náboja protónov, elektrónov, neutrónov zapísať a vysvetliť vznik iónov z atómov vysvetliť vznik chemickej väzby v látkach H2, NaCl poznať rozdelenie väzieb na kovalentné a iónové vysvetliť ich vznik na konkrétnom príklade rozlíšiť kovalentné väzby na nepolárne a polárne vedieť použiť elektronegativitu na určenie typu väzby zapísať a prečítať vzorce dvojatómových a viacatómových molekúl (napr. H2, O2, Cl2, CO2, H2O) určiť druh a počet atómov v konkrétnom príklade molekuly pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo atómu zvyšuje, pri ktorom sa oxidačné číslo atómu znižuje uviesť príklady priebehu oxidačno-
64
redukčných reakcií v bežnom živote poznať význam objavu periodickej sústavy prvkov a meno autora (D. I. Mendelejev), určiť počet radov a stĺpcov v periodickej tabuľke prvkov (1. – 18.) vedieť určiť umiestnenie (perióda a skupina) konkrétneho prvku na základe hodnoty protónového čísla zapísať protónové číslo atómov určiť počet elektrónov v atóme z hodnoty protónového čísla.
2
VÝZNAMNÉ CHEMICKÉ PRVKY A ZLÚČENINY
Kyslík a jeho zlúčeniny (oxidy) Vodík a jeho zlúčeniny (kyseliny, kyslíkaté a bezkyslíkaté, kyslé roztoky) Alkalické kovy a ich zlúčeniny (hydroxidy, zásadité roztoky) Soli (neutralizácia, pH, stupnica pH, indikátor) Kovy a ich zlúčeniny (v ľudskom organizme a bežnom živote)
vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo, farba, reaktivita, atď.) a použitie vodíka, kyslíka, alkalických kovov, halogénov, významných kovov a nekovov určiť oxidačné čísla atómov prvkov v oxidoch, vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a názvov oxidov, kyselín a hydroxidov vedieť názvy a vzorce CO, CO2, N2O5, SO2, SO3, CaO, HCl, HNO3, H2SO4, H2CO3, NaOH, KOH, Ca(OH)2, NaCl, NaNO3, CuSO4, CaCO3, pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou HCl, NaOH s vodou poznať oxidy, ktoré reakciou s vodou spôsobujú kyslé dažde, a príčiny vzniku uvedených oxidov (oxidy síry a dusíka) poznať vplyv kyslých dažďov na životné prostredie, možnosti obmedzenia ich vzniku, určiť pomocou univerzálneho indikátorového papierika pH rôznych roztokov (kyslý, neutrálny, zásaditý) opísať neutralizáciu ako chemickú reakciu kyseliny chlorovodíkovej s hydroxidom sodným a zapísať chemickou rovnicou poznať výskyt a funkciu kyseliny chlorovodíkovej v ľudskom organizme uviesť význam katiónov sodíka, draslíka, horčíka, vápnika a železa pre ľudský organizmus a ich potravinové zdroje zdôvodniť negatívny vplyv nadbytku NaCl v potrave pre ľudský organizmus vedieť prakticky určiť, či je roztok kyslý, neutrálny alebo zásaditý
65
vedieť pracovať s roztokmi indikátorov a indikátorovými papierikmi vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich zaznamenať výsledok pokusu vyhľadať, spracovať a prezentovať požadované údaje a informácie
LABORATÓRNE PRÁCE
3.
Laboratórny poriadok Určenie pH pripraveného roztoku Neutralizácia Príprava solí
Dodržiavať zásady bezpečnej práce v chemickom laboratóriu Dodržiavať zásady bezpečnej práce s chemickými látkami v praxi Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich Vedieť zaznamenať výsledok pokusu Vedieť používať ochranné pomôcky: okuliare, rukavice, ochranný štít Pripraviť oxid uhličitý a dokázať jeho vlastnosti Určiť podľa návodu pH pripravených vodných roztokov Sledovať priebeh neutralizácie roztoku hydroxidu sodného roztokom kyseliny chlorovodíkovej a dokázať prítomnosť chloridu sodného v neutrálnom roztoku Pripraviť podľa návodu rozličné soli kyseliny chlorovodíkovej a reakcie zapísať chemickými rovnicami
V. Formy a metódy práce METÓDY výkladovo-ilustratívna metóda reproduktívna metóda výkladovo-problémová metóda heuristická metóda výskumná metóda FORMY metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov) sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca) organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Chémia pre 8. ročník základných škôl a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu 66
Predmet sa klasifikuje Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009 Žiak musí mať minimálne 3 známky 3x test Test – váha 4 Odpoveď – odporúča sa váha 2 Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie) Malé písomky – váha 2 Seminárne práce, referáty- váha 1 Laboratórne práce – váha 1 Aktivita študenta – váha 2 Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný 89% - 75% chválitebný 74% - 50% dobrý 49% - 30% dostatočný 29% - 0% nedostatočný VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ... súčet hodnôt váh počítame na 2 desatinné miesta:
- 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
67
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
BIOLÓGIA Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Usporiadanie učiva nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra obsahu sa orientuje na dynamické hľadisko zloženia Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so živými zložkami prírody. Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v nižších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj. Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Faktory ovplyvňujúce životné prostredie organizmov a človeka Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Faktory ovplyvňujúce životné prostredie organizmov a človeka.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu: Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje: Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote.
III. Predmetové kompetencie: Kompetencie v oblasti prírodných vied: Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. 68
Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov, poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi. Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek, jednobunkových a mnohobunkových organizmov. Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania. Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia. Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb a živočíchov, podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka. Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob života človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.
Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov: v oblasti komunikačných schopností: identifikovať a správne používať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry, vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie. v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť: riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. v oblasti sociálnych kompetencií: vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení, v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.
IV. Obsah vzdelávania Ročník:
tretí v osemročnej forme štúdia 69
Hodinová dotácia:
2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne
OBSAHOVÁ ČASŤ
TC
VÝKONOVÁ ČASŤ
NEŽIVÁ PRÍRODA A JEJ POZNÁVANIE
1
Neživá a živá príroda. Závislosť organizmov, človeka od neživej prírody. Význam vied o Zemi a poznávania neživej prírody
2
Preukázať na príklade závislosť organizmov od neživej prírody. Opísať príklad vplyvu organizmov na neživú prírodu. Dokumentovať význam vied o Zemi na príklade. Uviesť význam nerastných surovín pre život človeka.
ZEM A JEJ STAVBA
Stavba Zeme. Sféry zemského telesa. Základná stavba zemskej pevnín a dna oceánov. Pohyby zemskej kôry.
kôry
Určiť a pomenovať podľa ukážky stavbu zemského telesa. Rozlíšiť na ukážke typy zemskej kôry. Uviesť hlavnú príčinu pohybu litosférických platní. Uviesť dôsledky vzďaľovania litosférických platní. Uviesť dôsledky približovania podsúvania litosférických platní.
a
STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY
3
Minerály a horniny. Charakteristika a vznik.
Minerály. Vnútorná stavba, tvar, vlastnosti, význam a ochrana
Charakterizovať minerál a uviesť konkrétny príklad. Charakterizovať horninu a uviesť konkrétny príklad. Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu. Uviesť aspoň jeden spôsob vzniku hornín. Pomenovať priestorový útvar, od ktorého závisí tvar a vlastnosti kryštálov. Vymenovať tri mechanické vlastnosti minerálov s významom pre človeka. Vymenovať tri optické vlastnosti minerálov s významom pre človeka. Uviesť príklad využitia mechanickej a optickej vlastnosti minerálu.
GEOLOGICKÉ PROCESY A DEJINY ZEME
4
Geologické procesy a ich zdroje. Katastrofické geologické procesy a dôsledky pre človeka.
70
Uviesť príklad zdroja a energie geologického procesu. Rozlíšiť na príklade vonkajší a vnútorný geologický proces. Dokumentovať na príklade katastrofický geologický proces a jeho následky.
Magmatická a sopečná činnosť. Sopky a prejavy ich činnosti.
Vyvreté horniny. Vlastnosti, význam a výskyt na Slovensku.
Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry. Vrásy a vrásnenie, zlomy, príkrovy.
Zemetrasenie. Výskyt, príčiny, sprievodné javy, dôsledky pre človeka. Zemetrasenie na Slovensku.
Premena hornín a horniny. Vlastnosti a význam.
premenené
Vonkajšie geologické procesy. Činitele vonkajších procesov. Zvetrávanie, príčiny a dôsledky.
71
Charakterizovať magmatickú činnosť. Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta vzniku. Opísať podľa ukážky (schémy) časti sopky. Uviesť príklad prejavov sopečnej činnosti. Uviesť príklad prospešnosti sopečnej činnosti pre človeka. Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín. Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú vyvretú horninu. Zdôvodniť štruktúru žuly a čadiča. Uviesť príklad využitia hlbinnej a výlevnej vyvretej horniny. Zistiť na geologickej mape Slovenska výskyt vyvretých hornín. Charakterizovať horotvornú činnosť. Rozlíšiť na ukážke (alebo načrtnúť) príklad poruchy zemskej kôry. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa charakteristických znakov a ich vzniku. Vysvetliť príčiny zemetrasenia. Uviesť príklad druhu zemetrasenia a jeho dôsledkov. Opísať rozdiel medzi ohniskom a epicentrom zemetrasenia. Poznať možnosti ochrany ľudí a budov pred dôsledkami zemetrasenia. Uviesť hlavné činitele premeny hornín. Opísať na ukážke typickú vlastnosť premenených hornín. Uviesť príklad premenenej horniny, typickú vlastnosť a praktické využitie. Uviesť príklad vonkajšieho geologického činiteľa. Opísať podstatu mechanického zvetrávania a jeho dôsledok. Opísať podstatu chemického procesu zvetrávania a jeho dôsledok. Opísať dôsledky zemskej príťažlivosti na svahu. Uviesť dôsledok činnosti toku rieky a morskej vody. Zdôvodniť ochranu podzemných vôd. Opísať dôsledok činnosti horského ľadovca. Porovnať tvar doliny vytvorenej povrchovou vodou a ľadovcom. Opísať dôsledky vetra na príklade geologického útvaru.
5
Usadené horniny. Úlomkovité, organické a chemické usadené horniny – vznik, vlastnosti, význam pre človeka.
Látkové zloženie organizmov. Vzťah organizmov k prostrediu. Prispôsobivosť a znášanlivosť organizmov.
Pomenovať útvary, do ktorých sa usporadúvajú usadené horniny. Uviesť príklad využitia nespevnenej a spevnenej usadenej horniny. Opísať podstatu vzniku organických usadených hornín. Uviesť príklad využitia organickej usadenej horniny. Opísať podstatu vzniku chemických usadených hornín. Uviesť príklad využitia chemickej usadenej horniny. Krasové procesy. Opísať podstatu krasového procesu. Krasové útvary. Uviesť príklad povrchového a podzemného krasového útvaru. Jaskyne ako životný priestor Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu organizmov. podľa výzdoby. Význam pre človeka. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej jaskyne na Slovensku. Skameneliny a vek Zeme. Charakterizovať skamenelinu, uviesť príklad skameneliny. Opísať proces vzniku skameneliny. Uviesť príklad určovania veku hornín. Dejiny Zeme. Uviesť významné geologické procesy v jednotlivých érach vývoja Zeme. Prahory, starohory, prvohory, Poznať na ukážke príklad vedúcej druhohory, treťohory a štvrtohory. skameneliny prvohôr, druhohôr, treťohôr a štvrtohôr. Uviesť význam prvohorných papradí a prasličiek v súčasnosti pre človeka. Geologické jednotky Západných Vymenovať podľa ukážky geologické Karpát. jednotky Západných Karpát. Uviesť príklad typickej horniny geologických jednotiek Západných Karpát. PODMIENKY ŽIVOTA A VZŤAHY ORGANIZMOV
72
Uviesť štyri chemické látky, ktoré sú súčasťou živých organizmov aj neživej prírody. Vymenovať organické látky, ktoré tvoria telá živých organizmov. Uviesť príklad závislosti organizmu od prostredia a vzájomného vzťahu medzi organizmami. Demonštrovať na príklade prispôsobenie organizmov životu vo vode, na zemi, v pôde, vo vzduchu. Charakterizovať znášanlivosť organizmov voči podmienkam prostredia.
Neživé zložky prostredia. Svetlo, teplo, vzduch, voda, pôda a ich vplyv na životné podmienky a procesy organizmov.
Negatívne vplyvy znečisťovania neživých faktorov prostredia.
Populácia. Vlastnosti, vnútorné a vonkajšie vzťahy, ohrozenie populácie.
Spoločenstvo organizmov. Druhová rozmanitosť, priestorové členenie a zloženie spoločenstva. Prírodné a umelé spoločenstvá.
Ekosystém. Zložky, typy ekosystémov. Obeh látok a tok energie v ekosystéme. Vplyv činností človeka na život v ekosystémoch.
73
Zdôvodniť význam slnečného žiarenia pre fotosyntézu. Uviesť význam tepla pre život rastlín. Uviesť príklad vplyvu telesnej teploty na život živočíchov. Uviesť význam zložiek vzduchu pre život rastlín a živočíchov. Uviesť význam vody pre život organizmov. Demonštrovať na príklade prispôsobenie organizmov množstvu vody v prostredí. Uviesť význam minerálnych látok, biogénnych a stopových prvkov, humusu v pôde pre život rastlín. Uviesť príklad znečistenia prostredia a dôsledkov pre život rastlín. Uviesť príklad znečistenia prostredia a dôsledkov pre život živočíchov. Rozlíšiť na ukážke jedinca, populáciu rastlín a populáciu živočíchov. Vysvetliť podmienky rastu populácie. Uviesť príklad početne malej a veľkej populácie. Rozlíšiť na príklade konkurenciu, predáciu, parazitizmus, symbiózu. Uviesť príklad spoločenstva organizmov. Porovnať druhovú rozmanitosť v lese a na poli. Opísať na ukážke priestorové rozmiestnenie organizmov vo vrstvách lesa. Rozlíšiť prírodné a umelé spoločenstvo podľa vplyvu človeka na ich zloženie. Uviesť príklady organizmov prírodného a umelého spoločenstva Rozlíšiť na ukážke živé a neživé zložky ekosystému. Uviesť príklady ekosystémov. Uviesť príklad producenta, konzumenta, rozkladača. Uviesť príklad hmyzu, ktorý po premnožení škodí v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a zdraviu človeka. Zostaviť potravný reťazec organizmov. Opísať proces obnovy ekosystému. Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa môže rozšíriť po postihnutí ekosystému povodňou, veternou smršťou. Uviesť príklad vplyvu činnosti človeka na zmeny v ekosystéme.
Biosféra. Zložky a časti biosféry, obeh látok a tok energie, obnova a vývoj ekosystémov v biosfére.
Biologická a ekologická rovnováha. Podmienky zachovania biologickej diverzity.
Globálne ekologické problémy. Hromadenie odpadov, ničenie dažďových pralesov, výroba a spotreba energie. Príčiny a dopady na ekosystémy, možnosti riešenia.
Uviesť príklad neživých a živých zložiek biosféry. Rozlíšiť na ukážke tri ekosystémy v biosfére. Vysvetliť na príklade obeh látok v biosfére. Vysvetliť význam toku energie v biosfére. Charakterizovať stav biologickej rovnováhy. Uviesť príklad narušenia biologickej rovnováhy. Porovnať podmienky stabilného a nestabilného ekosystému. Uviesť tri príklady ekologického prístupu v krajine. Uviesť tri príklady narušenia ekologickej rovnováhy. Uviesť príčiny a dopady stenčovania ozónovej vrstvy, vzniku smogu, skleníkového efektu, vzniku kyslých dažďov. Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu, skleníkového efektu, kyslých dažďov alebo ničenia dažďových pralesov. Uviesť príklad príčiny hromadenia odpadov. Uviesť význam recyklácie druhotných surovín. Demonštrovať na príklade alternatívny zdroj energie a jeho prínos.
Námety praktických aktivít
Poznávanie a rozlišovanie minerálov a hornín. Zisťovanie vlastností minerálov a hornín. Rozlišovanie vyvretých hornín a rudných minerálov. Poznávanie a rozlišovanie premenených hornín. Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín. Zisťovanie obsahu vápnika v horninách.
Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé)
Spoločenstvá v okolí našej školy (bydliska). Aký ekosystém je v našom okolí? Prírodné a ekologické podmienky najbližšieho alebo širšieho okolia školy.
Námety na tvorbu projektov
Horniny v našej obci a jej okolí. Skameneliny v našom okolí.
74
V. Formy a metódy práce METÓDY výkladovo-ilustratívna metóda reproduktívna metóda výkladovo-problémová metóda heuristická metóda výskumná metóda FORMY metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov) sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca) organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Biológia 4 pre 4. ročník osemročných gymnázií Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa klasifikuje Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009 Žiak musí mať minimálne 3 známky = 3x test Test – váha 4 Odpoveď – odporúča sa - váha 2 Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie) Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) – váha 2 Seminárne práce, referáty, laboratórne práce – váha 1 Aktivita študenta – váha 2 Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný 89% - 75% chválitebný 74% - 50% dobrý 49% - 30% dostatočný 29% - 0% nedostatočný VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ... súčet hodnôt váh počítame na 2 desatinné miesta:
- 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
75
Názov predmetu
Dejepis
Vzdelávacia oblasť
Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Tí si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným zo základných predpokladov komplexného poznávania sveta a ľudskej spoločnosti. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo celosvetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí , dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.
III. Predmetové kompetencie Žiaci si kladú otázky: - použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií s historickým časom s historickým priestorom s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch – stopách po minulosti pri vyhľadávaní relevantných informácií pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu
76
IV. Obsah vzdelávania Ročník: TERCIA Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne Tematický celok Európa na k moderným národom
Obsahový štandard
Výkonový štandard
Vek rozumu
Žiaci vedia vysvetliť, prečo dochádzalo k revolúciám - zhodnotia význam vzniku občianskej spoločnosti
ceste
Zrod modernej doby Modernizácia Nacionalizmus Moderný národ
slovenský Slovenské hnutie
národné Žiaci vedia uviesť znaky národného obrodenia Žiaci vedia prezentovať významné osobnosti v power pointe
Rakúsko - Uhorsko
Slováci v Uhorsku
Žiaci analyzujú príčiny vysťahovalectva Žiaci vedia opísať ich dôsledky
Prvá svetová vojna
Rozdelená Európa
Žiaci vedia identifikovať príčiny vypuknutia vojny Žiaci vedia popísať dôsledky vojny Žiaci vedia objasniť vznik ČSR
Zákopová vojna Odboj a Čechov
Slovákov
Zmeny na mape Európy
V. Metódy a formy práce
aktívne učenie metóda rozhovoru skupinová práca kooperatívne učenie tvorba projektov, simulačné hry
VI. Učebné zdroje
učebnica dejepisu – Na prahu moderného sveta učebnica dejepisu – Slovensko na prahu moderného sveta atlasy noviny časopisy 77
odborná literatúra populárno -vedecká literatúra, historická beletria, informačné technológie
VII. Hodnotenie predmetu Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15 / 2006 – R zo 7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických skúsenosti vyučujúcich. Za jedno klasifikačné obdobie Počet známok : minimálne 3 Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2 Ústna odpoveď: 1 známka s váhou 1 Seminárne práce, projekty: podľa aktuálnosti a obtiažnosti tematického celku Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice: 100% - 90% = výborný 89% - 75% = chválitebný 74% - 50% = dobrý 49% - 30% = dostatočný 29% - 0% = nedostatočný V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 3 známky, učiteľ určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
78
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
GEOGRAFIA Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Regionálna geografia Európy tvorí základ vyučovania geografie v tercii. Pre žiakov je prijateľným spôsobom ako získať veľa zaujímavých informácií o štátoch EÚ i ostatných štátoch Európy. Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale prostredníctvom konkrétnych príkladov žiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich. Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty k národom žijúcim na Európskom kontinente, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj k svojmu okoliu a k sebe samému. Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú analýzy premien krajiny v čase a priestore. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom využívaní, ochrane a zveľaďovaní.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele predmetu sa odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť a správne využívať nadobudnuté geografické poznatky v praxi. Žiakovi pomáhajú: získať základné geografické charakteristiky Európy, rozvíjať si chuť učiť sa, rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, hľadať vzájomné vzťahy a vysvetľovať ich, prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta, vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest, autoatlas, mapy na internete, riešiť modelové situácie, vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí, rozumieť grafom, diagramom, hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, diskutovať o návrhoch, oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť, orientovať sa na mape podľa súradníc, pripraviť prezentáciu, získavať informácie, diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych, získavať údaje zo zdrojov, využiť internet, odbornú literatúru, rozvíjať jednotlivé druhy funkčnej gramotnosti.
III. Predmetové kompetencie Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako tam žijú ľudia? Názov tematického celku Európa – náš svetadiel
Predmetové kompetencie žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať, prezentovať. 79
Oblasti a štáty Európy
sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov – grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov a tiež získavať informácie o rôznych kultúrach Európy, o vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi sebou, a hodnotiť ich. dokážu informácie objektívne spracovať žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať, prezentovať. sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov – grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov a tiež získavať informácie o rôznych kultúrach Európy, o vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi sebou, a hodnotiť ich. dokážu informácie objektívne spracovať
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Hodinová dotácia:
tercia 1. hodina týždenne, 33.hodín ročne
Prehľad tematických celkov Európa – náš svetadiel Oblasti a štáty Európy
Orientačná hodinová dotácia 10 hodín 23 hodín
EURÓPA – NÁŠ SVETADIEL Téma Rozloha, ohraničenie.
Prírodné podmienky.
Obsahový štandard Poloha Európy, zobrazenie Európy na mapách.
Povrch.
80
Výkonový štandard Vie určiť polohu Európy na Zemi vo vzťahu k ostatným svetadielom a oceánom. Určiť polohu Európy v geografickej sieti. Prezentovať získané poznatky. Vie určiť na mape vybraté povrchové celky. Vymenovať a ukázať polostrovy, ostrovy, zálivy na mape. Poznať najvyššie pohorie, oblasti zemetrasení. Prezentovať získané poznatky.
Podnebie.
Vodstvo.
Pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo.
Prírodné prírody.
zmeny.
Ochrana
Socio-ekonomické podmienky.
Obyvateľstvo a sídla.
81
Podľa mapy vie určiť oblasti jednotlivých podnebných pásiem a ich charakteristické znaky. Vysvetliť podnebné pásma. Opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú podnebie Európy (vplyv Golfského prúdu, geografická šírka, prúdenie vetrov, ...). Porovnať pôsobenie geografickej šírky, vzdialenosti od oceánu, nadmorskej výšky a morských prúdov na podnebie. Porovnať vplyv Labradorského, Golfského a Peruánskeho prúdu. Pracovať s mapou. Podľa mapy vie vymenovať najväčšie rieky, jazerá, zálivy, prielivy, prieplavy – Rýn – Mohan – Dunaj.
Vysvetliť činnosť riek na príkladoch (doliny riek, jaskyne, meandre, mŕtve ramená, delta). Porovnať činnosť riek a činnosť ľadovca (tvar dolín). Vznik ľadovcových jazier. Charakterizovať a na príkladoch uviesť rôzne typy jazier (sopečné, ľadovcové, tektonické, hradené). Určiť podľa mapy rozloženie typov krajín (rastlinných a živočíšnych pásiem) Vysvetliť ako súvisí rozloženie rastlinných a živočíšnych pásiem s podnebnými pásmami. Vymenovať prírodné krajiny Európy, ktoré sa najviac zmenili hospodárskou činnosťou ľudí. Ukázať na mapách chránené územia Európy. Popísať obyvateľov Európy, ich život na vidieku a vo veľkomestách. Na obrysovej mape pomenovať všetky štáty Európy a ich hlavné mestá a vybraté štáty Zeme a ich hlavné mestá. Určiť oblasti husto osídlené a riedko osídlené a uviesť dôvody ich osídlenia (napr. vysoké pohoria, podnebie). Určiť polohu vybraných miest podľa mapy - geografickými súradnicami. Získavať údaje z grafov, diagramov,.... pre súčasné zloženie obyvateľstva. Prezentovať získané poznatky.
Životné prostredie.
Životné prostredie v mestských a vidieckych krajinách.
Vymenovať a určiť na mape oblasti vhodné pre cestovný ruch.
Vysvetli problémy života v Európe (odstraňovanie odpadov, znečisťovanie ovzdušia, chorobnosť obyvateľstva, kriminalita).
OBLASTI A ŠTÁTY EURÓPY Téma Európska únia.
Obsahový štandard Európska únia – jej vznik a členské štáty.
Stredná Európa. Západná Európa. Severná Európa. Južná Európa. Juhovýchodná Európa. Východná Európa.
Členenie Európy na časti – stredná, západná, severná, južná, juhovýchodná a východná Európa.
Životné prostredie Európy.
Environmentálne súvislosti a zaujímavosti o Európe.
Výkonový štandard Vymenovať členské štáty EÚ. Ukázať na mape miništáty. Vie charakterizovať prírodné prodmienky jednotlivých častí Európy. Charakterizovať obyvateľstvo. Vytvárať zoznam zaujímavých miest a najväčších miest Európy. Ukázať na mape hospodársky najvyspelejšie regióny. Charakterizovať dopravu v jednotlivých regiónoch. Dokáže vysvetliť druhy kultúry a ich význam pre život človeka. Popísať priemyselné odvetvia, poľnohospodárske plodiny. Vymenovať problémy, ktoré môžu byť v jednotlivých oblastiach. Opísať problémy životného prostredia (exhaláty, smog, ekologizácia priemyselnej výroby) Opísať vplyv dopravy na životné prostredie. Vymenovať známe lokality cestovného ruchu (prímorské oblasti Stredozemného mora, horské oblasti Álp, kultúrnohistorické strediská). Uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby alebo kultúrne pamiatky. Vedieť prírodné a kultúrne zaujímavosti regiónov. Poznať tradície demokracie.
V. Metódy a formy práce rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce: Prehľad tematických celkov Metódy práce Formy práce Európa – náš svetadiel informačno-receptívna sociálne formy metóda, - individuálna, 82
Oblasti a štáty Európy
problémový výklad, metóda výkladu, metóda rozhovoru, práca s mapami informačno-receptívna metóda, problémový výklad, metóda výkladu, metóda rozhovoru, práca s mapami diskusia
- skupinová, - frontálna,
sociálne formy - individuálna, - skupinová, - frontálna,
VI. Učebné zdroje Názov tematického celku Európa – náš svetadiel
Odborná literatúra
Oblasti a štáty Európy
Didaktická technika
Zaťková, M.: Geografia tercia. 1.vyd. Bratislava: Poľana, 2001. 120 s. ISBN 8089002307 Kol. 2005. Školský atlas svet. 1.vyd. Harmanec : VKÚ, 2005. 150 s. ISBN 6003321385 Kol. 2001. Zemepisný atlas sveta. 1.vyd. Harmanec : VKÚ, 2001. 190 s. ISBN 8080422389 nástenné mapy jednotlivých kontinentov
tabuľa notebook dataprojektor videotechnika
Zaťková, M.: Geografia tercia. 1.vyd. Bratislava: Poľana, 2001. 120 s. ISBN 8089002307 Kol. 2005. Školský atlas svet. 1.vyd. Harmanec : VKÚ, 2005. 150 s. ISBN 6003321385 Kol. 2001. Zemepisný atlas sveta. 1.vyd. Harmanec : VKÚ, 2001. 190 s. ISBN 8080422389
tabuľa notebook dataprojektor videotechnika
83
Materiálne vyučovacie prostriedky pracovné listy,
pracovné listy,
Ďalšie zdroje internet, časopisy – Geographic, Geografia, Geo... populárnonáučná literatúra
internet, časopisy – Geographic, Geografia, Geo... populárnonáučná literatúra
nástenné mapy jednotlivých kontinentov
VII. Hodnotenie predmetu Zásady hodnotenia v predmete Geografia sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky (z ústnych, písomných odpovedí alebo orientácie na mape). Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaný s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky. Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka 1 100% - 90% výborný 2 89% - 75% chválitebný 3 74% - 50% dobrý 4 49% - 30% dostatočný 5 29% - 0% nedostatočný Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa určuje na základe známok získaných v danom klasifikačnom období, zároveň sa prihliada na systematickosť v práci študenta, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať a to počas celého klasifikačného obdobia.
84
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
Občianska náuka Človeka a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Predmet prispieva k orientácii žiakov v spoločnosti. Vedie ich k poznávaniu odlišných foriem štátnych zriadení. Učí ich demokraticky myslieť a konať. Učí ich identifikovať prvky nedemokratických ideológii v spoločnosti, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej angažovanosti ochrany ľudských práv. Oboznamuje žiaka s právnymi dokumentmi záväznými pre Slovenskú republiku. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém: Mediálna výchova/Hodnoty a mediálna stratégia/ Sociálne vzťahy v spoločnosti Multikultúrna výchova/ Etnicita/Základné ľudské práva a slobody
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Názov tematického celku Občan a štát
Občan a právo
Základné ľudské práva a slobody
Všeobecné ciele
Špecifické ciele
Žiak vie popísať príčiny vzniku štátu v dejinách Vie vysvetliť nevyhnutnosť deľby štátnej moci Chápe podstatu demokraticky usporiadanej spoločnosti
Žiak vie poukázať na funkcie, ktoré zabezpečuje štát v spoločnosti Vie uviesť dôsledky, ktoré by vyplývali z kumulácie moci v jednom orgáne Vie vysvetliť nevyhnutnosť činnosti mimovládnych organizácii Chápe význam zapájania sa jednotlivca do verejného života spoločnosti Pozná obsah Ústavy SR žiak vie vysvetliť rozdiel medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom žiak vie uviesť pramene pre jednotlivé právne odvetvia žiak vie popísať vývin právneho štátu
žiak vie vymenovať základné znaky právneho štátu vie charakterizovať slovenský právny priadok ako ucelený systém vie zaradiť rozmanité životné situácie do kontextu riešenia právneho odvetvia vie analyzovať dokumenty slúžiace na ochranu ľudských práv vie vysvetliť nevyhnutnosť spojenia práv a povinnosti popíše činnosť organizácii, ktoré slúžia na ochranu ľudských práv
vie argumentačne podložiť nevyhnutnosť ochrany ľudských práv vie vysvetliť dôležitosť ochrany ľudských práv u detí ako bezbrannej zložky spoločenskej štruktúry pozná obsah II. hlavy Ústavy SR vie porovnať ochranu ľudských práv u nás a vo svete
III. Predmetové kompetencie Názov tematického celku Občan a štát
Občan a právo
Predmetové kompetencie žiaci sú si vedomí vlastnej identity a identity druhých ľudí v štáte žiaci si vytvárajú pozitívne vzťahy k jednotlivcom inej národnosti, ktoré stretávajú v škole, ale i mimo nej žiaci sú si vedomí jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti žiaci sú si vedomí aktívneho občianstva a osobnej angažovanosti 85
Základné ľudské práva a slobody
žiaci vedia uplatňovať vhodné komunikačné prostriedky na vyjadrovanie vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov žiaci vedia rešpektovať a uplatňovať mravné princípy a pravidlá žiaci získajú schopnosť využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru žiaci dokážu k obhajovať vlastné postoje a obhajovať svoje práva žiaci si uvedomujú práva a povinnosti žiaci rešpektujú základné princípy demokracie a tolerancie žiaci sa učia preberať zodpovednosť za svoje názory
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina
Tematický celok Občan a štát
Obsahový štandard Ako vznikol štát Rody, kmene, riadenie spoločnosti, štátna moc, štátne orgány, štát, štátne územie, občianstvo Štát, národ a funkcie štátu Vonkajšia, vnútorná funkcia štátu, národ, národný štát Deľba štátnej moci Deľba moci, zákonodarná moc, výkonná moc, súdna moc
Ústava Slovenskej republiky základný zákon štátu ústava, preambula, hlava Zákonodarná moc Parlament, legislatívny proces, zákonodarná iniciatíva, platnosť zákona, Zbierka zákonov SR Výkonná moc Výkonná moc, vláda, premiér,
Výkonová štandard Žiak vie popísať priebeh procesu vzniku štátu v dejinách Vie uviesť príčiny, ktoré viedli k vzniku štátu Vie vymenovať základné znaky štátu Vie popísať základné znaky štátu Vie určiť, v ktorých častiach sveta vznikli prvé štáty za použitia vedomosti z dejepisu Žiak vie vymenovať funkcie štátu Vie vysvetliť pojem národný štát, národ Vie vysvetliť rozdiel medzi národnou príslušnosťou a štátnym občianstvom Vie zhodnotiť nevyhnutnosť fungovania štátu Žiak vie vysvetliť ako a prečo je potrebné deliť štátnu moc Vie vymenovať jednotlivé zložky deľby štátnej moci Vie poukázať v histórii na príklady, keď došlo k splynutiu jednotlivých zložiek moci v rukách jednotlivca Žiak vie vysvetliť dôvod vytvorenia Ústavy SR Vie popísať jednotlivé časti, ktoré tvoria Ústavu SR Vie rozanalyzovať obsah jednotlivých hláv Vie určiť, z akého historického odkazu vychádza preambula Žiak vie vymenovať podmienky, ktoré musia byť splnené pre možnosť byť poslancom v parlamente Vie vysvetliť hlavnú funkciu parlamentu v štáte Vie definovať jednotlivé etapy legislatívneho procesu Vie vymenovať orgány, ktoré majú právo zákonodarne iniciatívy Žiak vie vysvetliť hlavnú funkciu výkonnej moci Vie vymenovať subjekty, ktoré tvoria vládu 86
ministri, nariadenia vlády, prezident , právomoci Súdna moc Ústavný súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky, nezávislé súdnictvo Demokracia Princípy demokracie, priama a nepriama demokracia
Štátne zriadenie Monarchia, republika
Občan a právo
Demokratické a nedemokratické formy vlád Parlamentná, kabinetná, prezidentská forma vlády Aristokracia, plutokracia, oligarchia, monokracia Občianska spoločnosť a demokratický štát Mimovládne organizácie, ekonomické a neekonomické nátlakové skupiny, lobbizmus Štát a právo Právny štát, právna istota, prezumpcia neviny, spravodlivý súdny proces, policajný štát Pre koho a ako vzniká právo Pravidlá, právne normy, morálne a náboženské
Vie vymenovať aké právomoci má prezident voči vláde Na základe analýzy Ústavy SR, vie určiť, kto sa môže stať prezidentom SR Žiak vie vysvetliť hlavnú funkciu súdov SR Vie popísať sústavu súdov SR Vie zdôvodniť potrebu nezávislosti súdnictva Pozná náležitosti, ktoré musia spĺňať sudcovia na základe analýzy Ústavy SR Žiak vie vymenovať princípy demokracie Vie podľa konkrétnej situácie popísať stav demokracie v spoločnosti Vie vysvetliť rozdiel medzi priamou a nepriamou demokraciou Vie definovať pojmy politická a ekonomická pluralita Žiak vie porovnať monarchiu a republiku v otázke získania legitimity moci Vie podľa mapy Európy vypísať, ktoré štáty sú republiky a ktoré monarchie Žiak vie vymenovať jednotlivé formy vlád Žiak vie porovnať jednotlivé formy vlád Vie uviesť príklad krajín k jednotlivým formám vlád Vie s využitím vedomostí z dejepisu nájsť v dejinách jednotlivé formy vlád
Žiak vie vysvetliť aký je rozdiel medzi politickými stranami a mimovládnymi organizáciami Vie popísať funkciu mimovládnych organizácií Vie vymenovať jednotlivé druhy mimovládnych organizácií Vie zaujať postoj k lobbizmu na Slovensku Žiak vie vysvetliť pojem právny štát Vie popísať vývin právneho štátu v dejinách Vie vymenovať základné charakteristiky právneho štátu Vie zhodnotiť nevyhnutnosť ochrany právneho štátu Žiak vysvetliť rozdiel medzi tradíciou, náboženskou a právnou normou Vie zdôvodniť potrebu týchto odlišností
87
Základné ľudské práva a slobody
normy, záväznosť a vynútiteľnosť právnych noriem, Zbierka zákonov SR Právny poriadok Právny predpis, odvetvia práva, verejné právo, súkromné právo, právny systém Trestné právo. Neznalosť zákona neospravedlňuje Trestný zákon, trestný čin, mladistvý, priestupok, páchateľ, spolupáchateľ, zadržanie, väzba, obvinený, obžalovaný, odsúdený, deliktuálna zodpovednosť Občiansky zákonník Občianske právo, občiansky zákonník, fyzická osoba, spôsobilosť na práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony Rodinné právo Zákon o rodine, manželstvo, náhradná rodinná výchova, práva a povinnosti rodičov a detí Aplikácia práva Súdne konanie, prokurátor, advokát, senát, rozsudok odvolanie, polícia, advokát, notár, komerční právnik Ľudské práva a slobody Hranice slobody, rovnosť práv, osobné a politické
Žiak vie vysvetliť pojem právna sila Vie popísať hierarchické usporiadanie právnych predpisov Vie uviesť časti slovenského právneho systému a uviesť ich do systému vnútroštátneho a verejného práva Žiak vie uviesť prameň trestného práva Chápe rozdiel medzi priestupkom a trestným činom ako protiprávnym konaním Vie vymenovať druhy trestov Vie popísať postup orgánov činných v trestnom konaní pri trestnom čine Vie vysvetliť rozdiel medzi väzbou a zadržaním
Žiak vie uviesť prameň občianskeho práva Vie vysvetliť formy právnej spôsobilosti fyzickej osoby Vie poukázať na jednotlivé prípady rozmanitých vzťahov, kde je možná aplikácia občianskeho práva Žiak vie uviesť prameň rodinného práva Vie uviesť podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo uzavreté platné manželstvo Vie vysvetliť aké povinnosti majú voči sebe rodičia a deti Vie zaujať postoj k problematike adopcie Žiak vie vymenovať orgány, ktorým je zverená aplikácia práva Žiak vysvetlí pojem aplikácia práva Vie zdôvodniť nevyhnutnosť opravných prostriedkov Žiak vie vysvetliť prečo je dôležité a užitočné poznať svoje práva Žiak vie určiť hranice svojej slobody Žiak vie vysvetliť pojem ľudské práva Žiak vie rozdeliť ľudské práva na jednotlivé 88
práva, ekonomické, sociálne a kultúrne práva Neodňateľnosť, nepremlčateľnosť, nezrušiteľnosť, zodpovednosť, povinnosť Základné dokumenty ľudských práv Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európsky dohovor ľudských práv, Rada Európy, občianske práva, Listina základných práv a slobôd Základné práva detí podľa Dohovoru o právach dieťaťa Deklarácia práv dieťaťa, Dohovor o právach dieťaťa Všetci sme si rovní, ale nie rovnakí Rovnosť, rovnakosť, predsudok, nerovnosť
Ochrana spotrebiteľa Spotrebiteľ, spotrebiteľské práva, cena tovaru, kvalita tovaru, doklad o kúpe
generácie Vie vymenovať niektoré dokumenty v dejinách, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv Žiak vie vymenovať základné vlastnosti ľudských práv
Žiak vie vymenovať základné dokumenty ochrany ľudských práv Na základe analýzy vie popísať obsah listín Vie zdôvodniť prečo II. hlava Ústavy SR je pre občanov najdôležitejšia Pozná organizácia zaoberajúce sa ochranou ľudských práv
Žiak vie uviesť, ktoré dokumenty obsahujú základné práva detí Vie s pomocou mapy sveta uviesť krajiny, ktoré nedodržiavajú práva dieťaťa Pozná organizácie ochraňujúce práva detí Na základe analýzy dokumentov vie vymenovať základné práva detí Žiak vie vymenovať rôzne druhy predsudkov Vie vysvetliť pojem diskriminácia, či už zjavnú alebo skrytú Vie zdôvodniť nevyhnutnosť základných práv a slobôd pre všetkých ľudí Vie vysvetliť rozdiel medzi rovnosťou a rovnakosťou Vie ilustrovať na príkladoch predsudok, nepochopenie odlišnosti, nerešpektovanie odlišnosti, diskrimináciu Žiak vie uviesť, čo všetko ovplyvňuje spotrebiteľa pri kúpe Žiak vie popísať postup pri reklamácií Žiak pozná inštitúcie zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa Vie zdôvodniť nevyhnutnosť záručnej lehoty
V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Občan a štát
Metódy Výkladovo – ilustratívna Dialogická
Občan a právo
Výkladovo – ilustratívna Dialogická Heuristická 89
Formy práce Frontálna výučba Individuálna práca žiakov Diskusia Frontálna výučba Individuálna práca žiakov Skupinová práca žiakov
Základné ľudské práva a slobody
Výkladovo – ilustratívna Dialogická Heuristická
Diskusia Písomné a grafické práce Frontálna výučba Individuálna práca žiakov Skupinová práca žiakov Diskusia Písomné a grafické práce
VI. Učebné zdroje Názov tematického celku Občan a štát
Občan a právo
Základné ľudské práva a slobody
Odborná literatúra a ďalšie zdroje
Didaktická technika
DROZDÍKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. – KRSKOVÁ, A.: Občianska náuka pre 8. ročník. SPN - Mladé letá, 2006. TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN, 1994. Internet, knižnica DROZDÍKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. – KRSKOVÁ, A.: Občianska náuka pre 8. ročník. SPN - Mladé letá, 2006. REPÍK, B.: Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava: Manz, 1999. KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie. Bratislava: SPN, 2001. DROZDÍKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. – KRSKOVÁ, A.: Občianska náuka pre 8. ročník. SPN - Mladé letá, 2006. REPÍK, B.: Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava: Manz, 1999.
Tabuľa, notebook, dataprojektor
Materiálové výučbové prostriedky Pracovné listy
Tabuľa, notebook, dataprojektor
Pracovné listy
Tabuľa, notebook, dataprojektor
Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu K polročnej a koncoročnej klasifikácií sú potrebné minimálne dve známky ( z ústnych alebo písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po každom tematickom celku. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodni. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí oboznámiť žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky ( päťminútovky ) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom sú jej témou dve posledné vyučovacie látky. Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti oboznámení. Zároveň sa však prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavovaná osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva a to počas celého klasifikačného obdobia. Druh odpovede Ústna odpoveď Päťminútovka Vopred oznámená písomka – V polovici alebo na konci tematického celku Test na konci tematického celku Referát, projekt, prezentácia
90
Orientačná váha 2 1 2 3 2
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
Náboženská výchova Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Vyučovací predmet rímskokatolícke náboženstvo na základných a stredných školách je povinne voliteľný výchovno-formačný učebný predmet s hodinovou týždennou dotáciou. Predmetom vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva sú vybrané poznatky z jednotlivých teoretických a praktických teologických disciplín v spojitosti s vedami, ktoré vstupujú do vzťahu s učivom, hlavne so psychológiou, filozofiou, etikou, estetikou, sociológiou, biológiou. Vyučovanie predmetu na stredných školách nadväzuje na vyučovanie náboženskej výchovy na základných školách. Na strednej škole sa dáva dôraz na hlbšie a komplexnejšie porozumenie, kritické reflektovanie, aplikáciu poznatkov a vedomie vlastnej identity. Celé vyučovanie prispieva k zrelosti žiakov a dovoľuje im celistvejšie pochopiť realitu. So vstupom Slovenska do Európskej únie je nutné viesť k zachovaniu vlastnej kresťansko-katolíckej a kultúrnej identity a zároveň sa vo výchove zamerať aj na hodnoty iných kultúr a vzájomné chápanie. „Totiž každá kultúra je prejavom reflexie nad tajomstvom sveta a človeka; je spôsobom, ktorý možno vyjadriť transcendentný rozmer ľudského života.“ Iným rozmerom výchovy v období globalizácie sa javí výchova k aktívnemu a zodpovednému spolužitiu, kde sú vzťahy násilia nahradené vzťahmi spolupráce vo vízii spoločného dobra. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Osobnostný a sociálna rozvoj / Hodnoty/ - Dôstojnosť a výkon Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra / Objavujme Slovensko / Kultúra života.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele učebného predmetu rímskokatolícke náboženstvo (ďalej len náboženstvo) vychádzajú: a. z cieľ a katechézy: „...cieľom nie je len jednoduché stotožnenie s náboženskými pravdami, ale odovzdanie sa celého človeka Kristovi.“ b. z cieľ a školy: predmet spĺňa výchovno-vzdelávaciu úlohu pri formovaní osobnosti v oblasti viery a jej syntézy s kultúrou a so životom. Cieľom procesu výchovy a vzdelávania v danom predmete je otvárať sa Bohu, prehlbovať s ním svoj vzťah a mať plnú, uvedomelú, aktívnu účasť na živote Cirkvi a spoločnosti pre službu Božieho kráľovstva. Predpokladom pre plnú účasť je oslovenie celého č loveka v jeho rozumovej, emocionálnej a duchovnej oblasti a ponuka uceleného poznania kresťanského posolstva. Formácia žiaka k uvedomelej účasti vyžaduje: uznať potrebu hľadania zmyslu vlastnej existencie, pochopiť a stotožniť sa s kresťanskou identitou a vedieť ju odlíšiť od pseudokresťanských a nekresťanských identít, nadobudnúť súlad medzi vierou a vedou, vierou a kultúrou, vierou a životom, osvojiť si schopnosť mravného úsudku a rozlišovania, nechať sa formovať Duchom Svätým a uznať jeho pôsobenie vo vlastnom živote, v Cirkvi a v spoločnosti, uznať hodnoty rodiny ako domácej Cirkvi a základnej bunky spoločnosti, v súlade s tradíciou Slovenska si osvojiť mariánsku úctu a národné povedomie, 91
vedieť vyjadriť cez liturgické postoje svoj vzťah k Bohu. Pod vyjadrením aktívna účasť rozumieme schopnosť: aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote, vlastným postojom svedčiť o prijatej viere, vedieť poznanú vieru sláviť a žiť v každodennom živote, sláviť liturgický rok v spoločenstve Cirkvi, čerpať silu z modlitby, aktívne sa zapojiť do života svojej farnosti, osvojiť si pravdivé chápanie slobody a jej zodpovedné prežívanie, prevziať zodpovednosť za seba ako jednotlivca i člena určitého spoločenstva a ochotne sa podieľať a spolupracovať na verejnom živote svojej obce, regiónu, štátu. Spoznávať Božiu pravdu. Oceniť hodnotu pravdy. Orientovať svoj život podľa pravdy. Praktizovať život v pravde podľa hlasu svedomia.
III. Predmetové kompetencie komunikačné kompetencie: Žiak • prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede • kladie otázky a zisťuje odpovede • učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti • osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho • formuluje otázky, porovnáva, oponuje • formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory • rozširuje svoje kultúrne horizonty diskusiou • učí sa reagovať primerane situácii • je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte • vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“ a vyjadriť svoje pocity • učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly • rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života kompetencie k učeniu sa: • učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o nich • podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty) • učí sa učiť spoluprácou kompetencie k riešeniu problémov: Žiak • zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci • dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi • plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými • vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na modelovej situácii primerane svojej detskej skúsenosti • obhajuje svoj názor existenciálne kompetencie: Žiak • dokáže si uvedomiť svoju jedinečnosť a objavuje svoju veľkosť • osvojí si kresťanský pohľad na hodnotu človeka • je pripravený niesť zodpovednosť • učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka 92
• oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre • na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty • rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch • objavuje existenciu nemennej pravdy • je otvorený pre kresťanské chápanie rovnakej dôstojnosti muža a ženy pred Bohom • vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si životný štýl na základe etických princípov, • hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi • oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt vzťahu a chápe zmysel vernosti • objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie • preberá zodpovednosť za sebaurčenie a sebarealizáciu, objavuje prvky zodpovedného konania v konkrétnych životných situáciách • objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka • aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality občianske kompetencie: Žiak • adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a možností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní • chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich spoločnosť • aktívne participuje na triednych a školských aktivitách • zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí • háji svoje práva aj práva iných • vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti kultúrne: Žiak • osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú • angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky • všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník • iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce • učí sa tolerancii a empatickosti • má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody • objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody • má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje • správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia • vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty) • rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia • osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi • uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry • vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba, móda) • osvojuje si kritický prístup k médiám • má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov • pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre • pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne udalosti • objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových foriem • ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti • rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj vzájomnej 93
tolerancie • osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich techniky manipulácie sociálne a interpersonálne: Žiak • učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a postoje • objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon • objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie • osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba • uvedomuje si svoje silné a slabé stránky • vníma sa ako časť celku • chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých ľudí • podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému pohlaviu prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne pomoc alebo o ňu požiada • dokáže si uvedomiť svoje potreby • identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov • dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti • vníma životnú situáciu starého a chorého človeka • učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu • uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie pre rozvoj sociálneho cítenia • je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch • buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu • vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu • posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému správaniu v rodine aj spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov (priateľstva, manželstva, rodiny). Objavuje princípy tvorivého budovania osobných vzťahov.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina
1. KTO SOM
TC
Obsahový štandard
Sebapoznanie (jedinečnosť, objavenie svojej veľkosti) Zodpovednosť za prijaté dary Sebaprijatie, komplexy Sebaúcta
Výkonový štandard
Žiak vie • vysvetliť pojmy sebaúcta, sebaprijatie a komplexy • uvedomiť si zodpovednosť za rozvíjanie svojich talentov • vyjadriť vlastný názor. • rozvíjať návyk vonkajších prejavov sebaúcty • eliminovať svoje komplexy • trénovať v pozitívnom sebahodnotení.
94
2. KTO JE ČLOVEK 3. ĽUDSKOSŤ
Ľudská dôstojnosť (Gn) Kresťanský pohľad na zdroj dôstojnosti človeka (človek stvorený na Boží obraz) Človek ako muž a žena (úcta k človeku, dôstojnosť muža a ženy, matriarchát, patriarchát, sexizmus) Kresťanské chápanie rovnakej dôstojnosti muža a ženy pred Bohom
Žiak vie • vysvetliť pôvod ľudských práv v židovsko-kresťanskej viere v jedného Boha • sformulovať pojem dôstojnosť človeka vo svetle viery a Svätého písma • oceniť kresťanský pohľad pri hľadaní a akceptovaní dôstojnosti človeka • prispieť k budovaniu dobrých vzťahov prejavením úcty každému človeku • opísať vnímanie muža a ženy v rôznych kultúrach a rôznych historických kontextoch a porovnať ho s kresťanským pohľadom • oceniť uskutočňovanie sociálnych rolí muža a ženy z pohľadu kresťanského ideálu • rozvíjať návyk vonkajších prejavov ohľaduplnosti a zdvorilosti voči opačnému pohlaviu
Odvrátená tvár ľudskosti (zneužívanie, manipulácia, vojna – v minulosti a dnes, problém „spravodlivých“ vojen) Otázky o zmysle utrpenia, pochybnosť ako miesto komunikácie, Boh ukrytý v biede sveta (bol som hladný ....) Božie kráľovstvo ako kráľovstvo pokoja Ľudskosť (búranie predsudkov, tolerancia, Ježišov postoj k ľuďom na okraji) Objavenie ľudskosti (vykúpenie – pozdvihnutie človeka)
Žiak vie • položiť si otázky o príčinách a zmysle ľudského utrpenia a hľadať na ne odpoveď • na základe poznania dejinných súvislostí hľadať príčiny odvrátenej tváre ľudskosti • vnímať nebezpečenstvo náboženského fundamentalizmu, intolerancie a odsudzovania • prejaviť vonkajší skutok empatie voči iným • spoznať a odmietnuť manipuláciu
95
4. DÔSTOJNOSŤ A VÝKON KULTÚRA ŽIVOTA
Žiak vie • vymenovať dôsledky posudzovania hodnoty človeka na základe iba jeho výkonu • porovnať Ježišov zákon lásky so sociálnymi zákonmi modernej spoločnosti • integrovať hodnoty milosrdenstva do sústavy hodnôt sociálneho cítenia spoločnosti i jednotlivca • nadchnúť sa pozitívnymi vzormi z dejín Cirkvi • vytvoriť zákony „svedectva lásky“ obohacujúce spoločnosť (štát, mesto, školu, triedu).
Kultúra – rozvoj človeka, rozvoj ľudskej spoločnosti Hodnoty kultúry života a kultúry smrti (liberalizmus – relativizmus hodnôt, konzervativizmus – ochrana hodnôt) Ľudskosť – kresťanský ideál (kresťanské vzory)
Žiak vie • zdôvodniť prínos kresťanských hodnôt pre súčasnú kultúru • na podklade Svätého písma posúdiť hodnotu človeka od počatia po prirodzenú smrť • uvedomiť si kresťanské hodnoty integrované v spoločnosti • akceptovať a preferovať život ako hodnotu • zostaviť škálu osobných hodnôt (môj rebríček hodnôt) • porovnať spoločenský prínos kresťanských hodnôt pre spoločnosť v porovnaní s prioritami liberalizmu • podľa zostaveného rebríčka hodnôt v modelových situáciách demonštrovať ich vonkajšie prejavy
5.
„Mať“ alebo „byť“ Hodnota práce a dôstojnosť človeka Cirkev slabých (etika chudoby a milosrdenstva v Cirkvi, sociálne učenie Cirkvi) Utrpenie – sviatosť pomazania chorých
V. Metódy a formy práce Motivač né metódy, ako motivač né rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivač ný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela). Demonštrač ná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra). heuristická metóda, projektová metóda , diskusia, filozofická diskusia ,situač ná metóda inscenač ná metóda, didaktické hry, kooperatívne vyuč ovanie, dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných 96
situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.)
VI.
Učebné zdroje
Poznávanie cez dialóg - Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre siedmy ročník základných škôl
VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova
Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických a praktických úloh. Pri súhrnnej klasifikácii hodnotí: učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, stupeň tvorivosti a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich kompetencií Známkou hodnotíme: l. prácu s pracovným zošitom – priebežne 2. vytvorenie projektu – raz za polrok 3. krátke overenie vedomostí formou testu – raz za štvrťrok 4. aktivitu na hodine, ústna odpoveď, iná práca žiaka aj praktická Kritéria hodnotenia projektu: 1. obsah –2 body 2. forma – 2 body 3. prezentácia – 4 body 4. obhajoba – 2 body 10 – 9 bodov ....výborný 8 – 7 bodov ......chválitebný 6 – 5 bodov.......dobrý 4 – 3 bodov.......dostatočný 2 – 0 bodov.......nedostatočný Stupnica pri testoch: 100% - 90% výborný 89,9% - 75% chválitebný 74,9% - 50% dobrý 49,9% - 35% dostatočný 34,9% a menej nedostatočný Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu. GEMBALOVÁ, A.: Kritéria klasifikácie (a základné kritéria slovného hodnotenia) výchovno – vzdelávacích výsledkov žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova. In: Katolícky učiteľ, č. 1 2009/2010.
97
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
Etická výchova tercia Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Osobnostný a sociálny rozvoj/ Zdroje etického poznania.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá: má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,
má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,
jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami, vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti,
má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,
charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,
koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,
prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,
je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.
Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK: K kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy E emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie, rozvíjať jeho city M motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity S socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť progresívne medziľudské vzťahy A axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť K kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života. 98
III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa Názov tematického celku
Predmetové kompetencie
Byť sám sebou, vedieť obhájiť svoje práva a názory
Učenie sa obhájiť svoje práva a názory
Prosociálnosť ako zložka vlastnej identity
Osvojenie si pojmov asertivita, spolupráca a prosociálne (sociálne pozitívne) správanie.
Etické aspekty vzťahu k vlastnej rodine
Poznávanie svojich práv a povinností v rodine, učenie sa kultivovane prejaviť svoj názor, postupne preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, zároveň však rešpektovať rodičov a viesť s nimi konštruktívny dialóg
Objavenie vlastnej jedinečnosti
Osvojovanie si základných postojov, ktoré podmieňujú kultivované dospievanie. Učenie sa poznávať sám seba, objavovať svoju identitu, rozvíjať sebaoceňovanie
Etické aspekty integrovania sexuálnej zrelosti do kontextu osobnosti
Spoznávanie svojej sexuálnej identity, chápanie pozitívnych hodnôt priateľstva, lásky, manželstva a rodiny, uvedomovanie si rizík, spojených s predčasným sexuálnym životom.
Vzťah k chorým, starým, postihnutým, mentálne alebo morálne narušeným ľuďom.
Rozvíjanie pozitívneho postoja k postihnutým, chorým a iným skupinám obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc a porozumenie.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina
TC
Obsahový štandard
Výkonový štandard
99
Byť sám sebou, vedieť obhájiť svoje práva a názory Prosociálnosť ako zložka vlastnej identity
Vedieť sa presadiť a obhájiť v rôznych situáciách: opýtať sa prečo, vedieť odmietnuť, vysloviť sťažnosť, vysvetliť svoje názory, požiadať o láskavosť, vysloviť návrh, čeliť manipulácii a tlaku skupiny, alternatívne spôsoby riešenia konfliktov, asertivita a asertívne práva.
Nový vzťah k druhým: nezávislosť a rešpektovanie. Rozvíjanie vlastnej identity v interakcii s druhými. Slobodné prijatie záväzkov a vernosť k nim ako predpoklad zrelosti (napr. prijímanie úloh v rodine, v žiackom kolektíve, v záujmových skupinách...).
vie vysvetliť uplatnenie pojmu asertivita v každodennosti vie vysvetliť pojem manipulácia chápe proces sebaakceptácie rozumie manipulatívnym spôsobom v správaní svojom i v správaní iných pozná svoje právo na odmietnutie nevhodnej ponuky a pozná zásady jej uplatnenia
obhajuje svoje legitímne práva svoje názory doloží argumentáciou rozlišuje manipulatívne správanie iných i seba a odmieta ho v komunikácii uplatňuje prvky asertívnych techník (vedieť povedať nie vie vysvetliť slová: nezávislosť a rešpektovanie, ponúkanie a prijímanie slobody, zodpovednosť pozná zásady prosociálneho správania vie pomenovať možnosti prosociálneho správania vo vlastnej rodine
chápe, že zodpovedná sloboda ho vedie k dobru pre iných i pre seba
- chápe pojmy zodpovednosť a vernosť
v správaní badať posun k prosociálnosti
je verný zásadám prosociálnosti
postupne preberá zodpovednosť za svoje rozhodnutia
100
Etické aspekty vzťahu k vlastnej rodine Objavenie vlastnej jedinečnosti
Vzťah k chorým, starým, postihnutým, mentálne alebo morálne narušeným ľuďom.
Hlbšie poznanie vlastnej rodiny (ako poznám svoju matku, svojho otca, súrodencov...). Uplatňovanie sociálnych zručností v rámci rodiny (byť empatickým, otvorene a citlivo komunikovať, byť asertívnym...). Zdravá a nezdravá kritickosť. Reflexia nad vlastnou kritickosťou v rodine. Pochopenie rodičov a súrodencov, dobré vzťahy v rodine, tolerancia a rešpektovanie autority, vzťahy medzi súrodencami. Rešpektovanie pravidiel hry (práva a povinnosti) v rodine.
Veľkosť a dôstojnosť ľudskej osoby, úcta k človeku. Poznávanie svojich silných a slabých stránok, pozitívne a negatívne vlastnosti. Zdravé sebavedomie. Prijatie samého seba aj so svojimi nedostatkami.
v rodinnom prostredí vie použiť pozitívne hodnotenie, empatiu a tvorivosť v prosociálnom správaní
prejavuje spoluúčasť na rodinnom živote
je schopný reflektovať vlastné pôsobenie v rodine
vie vysvetliť význam poznania silných a slabých stránok osobnosti poznaním svojich silných a slabých stránok svojej osobnosti vytvára priestor pre sebaprijatie a rozvoj intrapersonálnej komunikácie v komunikácii i vo vzťahoch prejavuje sebaúctu vie vyjadriť svoje myšlienky, formuluje ich ako svoj názor
Rozvoj empatie, komunikácie s vyššie spomínanými ľuďmi. Ochota chápať ich potreby, ale aj vidieť ich možnosti a bohatstvo, ktoré môžu odovzdať ostatným. Tolerancia, rešpektovanie odlišností, generačné rozdiely
vie pomenovať možnosti prosociálneho správania vo vlastnej rodine uvedomuje si svoje práva a povinnosti v rodine a snaží sa chápať ich význam túži prispieť svojím dielom do dobrého fungovania vlastnej rodiny prejavuje snahu vychádzať dobre s členmi vlastnej rodiny v rodine uplatňuje základné komunikačné zručnosti, požiadať o láskavosť, o odpustenie, vedieť vysloviť návrh
101
vie vymenovať obmedzenia a prednosti chorých a osôb so špecifickými potrebami vie zdôvodniť potrebu i špecifiká komunikácie s osobami so špecifickými potrebami uvedomuje si ťažkosti, ktoré prežívajú starí a chorí ľudia a túži im pomôcť v kontakte so starými, chorými a s osobami so špecifickými potrebami prejavuje prvky tvorivej prosociálnosti
Etické aspekty integrovania sexuálnej zrelosti do kontextu osobnosti
Rozvíjanie sexuálnej identity. Vzťahy medzi chlapcami a dievčatami. Priateľstvo a láska. Utváranie predstáv o budúcom partnerovi. "Zázrak života" - počatie a prenatálny život ľudského plodu. Rozpor medzi pohlavnou a psychosociálnou zrelosťou. Predčasný sexuálny styk, jeho príčiny a dôsledky. Pohlavné choroby a AIDS. Následky odtrhnutia sexu od osobného vzťahu a zodpovednosti.
vie čo je to počatie a prenatálny život človeka vie vysvetliť dôvody pre odloženie prvého sexuálneho styku do psychosociálnej zrelosti vie vysvetliť príčiny a dôsledky predčasného sexu vie čo sú to pohlavné choroby a AIDS sexualitu vníma ako veľkú hodnotu vníma a stotožňuje sa so svoju sexuálnou identitou chápe pozitívne hodnoty, ako priateľstvo, láska, manželstvo a rodina uvedomuje si riziká spojené s predčasným sexuálnym životom túži po hlbokom vzťahu založenom na úcte a vzájomnej láske otázkach sexuality hovorí úctivo neznáme oblasti si ujasňuje dialógom s rodičmi, lebo učiteľom, vo vzťahu k inému pohlaviu je pozorný a vnímavý
V. Metódy a formy práce Dosahovanie cieľov sa realizuje najmä prostredníctvom zážitkových metód, ktoré vytvárajú optimálne podmienky pre budovanie mravného úsudku a zvnútorňovanie ponúkaných hodnôt. Postup prijatia hodnôt ETV do života žiakov je daný skutočnosťou, že každému rozhodnutiu človeka predchádza poznanie (reflexia) a každé poznanie sa začína zmyslovým vnímaním. V ETV je odporúčaná schéma vyjadrená v pojmoch: 1. senzibilizácia – scitlivenie (emocionálne i kognitívne) na problém, na tému, na hodnotu 2. nácvik v podmienkach triedy, 3. reálna skúsenosť - transfer (v rodine, na ulici, medzi kamarátmi…). Učiteľ pritom používa rôzne metódy a techniky (hru, hranie rolí, hranie scénok, anketové metódy, metódu posilňovania, problémové vyučovanie, dramatizácia …) V etickej výchove im hovoríme zjednodušene – cvičenia, aktivity. Je dôležité si uvedomiť, že aktivity sú len prostriedkom, ktorý umožní hodnotovú reflexiu, tá je súčasťou každého kroku. (Hodnotenie prežitého rozumom napr. – Čo som prežil? Čo som si uvedomil? Ako to súvisí so životom vo mne, okolo mňa? Čo z toho vyplýva pre môj život?) Bez reflexie by ostal žiakovi iba pekný zážitok, ktorý sotva ovplyvní jeho postoje a správanie. Preto je v metodických príručkách osobitná časť venovaná otázkam vhodným na reflexiu. Ak nacvičíme so žiakmi určité správanie (napr. pozdrav, ospravedlnenie, odmietnutie…) v triede, ešte to neznamená, že to budú robiť aj doma a na ulici. Máme však k dispozícii viacero techník, ktoré napomáhajú tomu, aby žiaci osvojené zručnosti a skúsenosti prenášali do každodenného života (napr. záznamy pozorovaní, vedenie denníka, zbieranie článkov, interview s rodičmi alebo inými osobami…). Tejto časti hovoríme v etickej výchove transfer – prenos z hodiny ETV do bežného života rodiny, triedy a iných vzťahov, do ktorých žiak vstupuje. Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie, ktoré učiteľ v jeho technikách, cvičeniach a aktivitách prispôsobuje veku žiakov a situácii v žiackom kolektíve. Aktivity pomáhajú precítiť etické hodnoty, uľahčujú porozumieť normám, ktoré súvisia s očakávaným správaním, umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania a prenos získaných skúseností do správania sa v reálnom svete. Žiaci počas hodín ETV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné usporiadanie priestoru 102
VI. Učebné zdroje Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny a cieľov. Lencz, L.: Pedagogika etickej výchovy. Výchova k prosociálnosti. Bratislava : Metodické centrum v Bratislave, 1998. Lencz, L.: Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993. Lencz, L. – Križová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova, Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1997. Páleník, Ľ.: Prosociálne správanie. In: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1995.
.
VII. Hodnotenie predmetu Povinne voliteľný predmet etická výchova sa neklasifikuje. Hodnotí sa na konci každého klasifikačného obdobia slovným vyjadrením absolvoval(a) respektíve neabsolvoval(a). Zásady hodnotenia v predmete etická výchova sú v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl.. Pri hodnotení sa prihliada najmä na: aktívny vzťah k predmetu, využívanie osobných predpokladov, autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh, nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí, schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor. Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie a pod, na vopred zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.
103
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť I. Charakteristika
TECHNIKA Človek a svet práce predmetu
Oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií, vedie žiakov k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispieva k vytváraniu životnej a profesijnej orientácie žiakov. Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v ktorých žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých podobách a širších súvislostiach. Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé základné vzdelávanie o dôležitou zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na tvorivej spolupráci žiakov. II. Rozvíjajúce ciele
predmetu
Ciele predmetu smerujú k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov tým, že vedú žiakov k:
pozitívnemu vzťahu k práci a k zodpovednosti za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce osvojení základných pracovných zručností a návykov z rôznych pracovných oblastiach, k organizácii a plánovaniu práce a k používaniu vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri práci i v bežnom živote vytrvalosti a sústavnosti pri plnení zadaných úloh, k uplatňovaniu tvorivosti a vlastných nápadov pri pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku autentickému a objektívnemu poznávaniu okolitého sveta, k potrebnej sebadôvere, k novému postoju a hodnotám vo vzťahu k práci človeka, technike a životnému prostrediu chápaniu práce a pracovnej činnosti ako príležitosti k sebarealizácii, sebavzdelávania a k rozvíjaniu podnikateľského myslenia. orientácii v rôznych oboroch ľudskej činnosti, formách fyzickej a duševnej práce a osvojeniu potrebných poznatkov a zručností významných pre možnosť uplatnenie, pre voľbu vlastného profesijného zamerania a pre ďalšiu životnú a profesijnú orientáciu k schopnosti bezpečne sa správať v doprave a na komunikáciách
III. Predmetové kompetencie Všeobecné (univerzálne) kompetencie: 1. schopnosť riešiť problém, schopnosť uplatňovať tvorivé nápady vo svojej práci,
2. schopnosť preberať zodpovednosť, schopnosť byt samostatným, schopnosť hodnotiť a vyjadrovať vlastný názor, 3. schopnosť sebapoznania a seba hodnotenia v smere vlastnej profesijnej orientácie, 4. schopnosť flexibilne reagovať na zmeny na trhu práce v snahe čo najlepšie sa uplatniť, Pracovné kompetencie žiaka
1. používa bezpečné a účinné materiály, nástroje a vybavenie, dodržuje stanovené pravidlá, plní povinnosti a záväzky, adaptuje sa na zmenené nebo nové pracovné 104
podmienky, 2. pristupuje k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti, hospodárnosti a spoločenského významu, ale i z hľadiska ochrany svojho zdravia i zdravia druhých, ochrany životného prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských hodnôt, 3. využíva znalosti a skúsenosti získané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme vlastného rozvoja i svojej prípravy na budúcnosť, robí podložené rozhodnutia o ďalšom svojom vzdelávaní a profesionálnom raste, 4. orientuje sa v základných aktivitách ktoré bude potrebovať k uskutočneniu podnikateľského zámeru a k jeho realizácii, chápe podstatu, cieľ a riziko podnikania, rozvíja svoje podnikateľské myslenie
IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí osemročného štúdia Hodinová dotácia: 1. hodina týždenne, 33.hodín ročne Vzdelávací obsah je rozdelený do 2 tematických okruhov: 1. Elektrická energia 2. Technika – domácnosť. – bezpečnosť Prehľad tematických celkov Elektrická energia Technika – domácnosť – bezpečnosť
Orientačná hodinová dotácia 17 hodín 16 hodín
ELEKTRICKÁ ENERGIA Tematický celok Prostriedky malej ručnej mechanizácie, ich funkcia
Obsahový štandard Tematický celok je svojim obsahom zameraný na oblasť elektrickej energie tak, aby žiaci v primeranej forme získali dostatočné množstvo poznatkov o zdrojoch elektrickej energie, o ich využití poznajúc pritom zásady bezpečnosti práce na elektrických zariadeniach a účinky elektrického prúdu na ľudský organizmus.
Výkonový štandard Poznať základné batériové zdroje elektrickej energie a akumulátory (primárne a sekundárne, elektromechanické suché a mokré, elektrické - kyslé a alkalické).
Technická elektronika
Obsahom tohto celku sú: Schémy elektrických zapojení a jednoduché elektrotechnické práce.
Vedieť čítať jednoduché elektrické značky schémy a zapojenia) a vedieť na elektrotechnickej stavebnici pre ZŠ zapájať jednoduché elektrické obvody.
Práca s elektrotechnickou stavebnicou pre základné školy a práce súvisiace s technológiou 105
Poznať základný elektroinštalačný materiál, jeho funkciu a použitie (spínače, vidlice, zásuvky, žiarovkové objímky, poistky a ističe).
montáže v elektrotechnike, pričom spoznajú a pracujú s elektromontážnym materiálom. Pravidlá bezpečnej práce s elektrickým prúdom a poskytovanie prvej pomoci. Výroba, rozvod a zdroje elektrickej energie. Základný elektroinštalačný materiál. Jednoduché elektrické obvody. Práca s elektromontážnym materiálom a stavebnicou. Základné elektrické spotrebiče. Domová inštalácia elektrického prúdu. Výpočet spotreby elektrickej energie. Moderné elektrické spotrebiče.
Oboznámiť sa s používaním žiarovkovej skúšačky. Poznať funkciu a oboznámiť sa s hlavnými parametrami a so správnym používaním základných elektrických spotrebičov pre domácnosť. Vedieť opísať výrobu a rozvod elektrickej energie a poznať ekologické aspekty výroby elektrickej energie. Poznať význam elektromeru a oboznámiť sa s príkladmi výpočtu spotreby elektrickej energie. Oboznámiť sa s modernými elektrickými spotrebičmi v domácnosti. Poznať pravidlá bezpečnej práce s elektrickým prúdom a vedieť poskytnúť prvú pomoc pri úraze elektrickým prúdom.
TECHNIKA – DOMÁCNOSŤ. - BEZPEČNOSŤ Tematický celok Technické, ekonomické, ekologické zhodnotenie investícií do domácnosti
Obsahový štandard V tomto novozavedenom tematickom celku je obsah učiva zameraný na základné informácie v oblasti bytovej inštalácie - kúrenie, rozvod studenej a teplej vody, celkove na domácnosť a úsporu energie, ekologické aspekty a malú údržbu v domácnosti.
Výkonový štandard Oboznámiť sa so systémom ústredného kúrenia v bytoch a jeho funkciou.
Žiaci sa oboznámia so systémom, základmi konštrukcie a údržby jednotlivých prvkov bytovej inštalácie.
Poznať zloženie a funkciu vodovodného kohútika a jednoduchej vodovodnej batérie.
Naučia sa ekonomicky a ekologicky hodnotiť jednotlivé systémy. Kúrenie v domácnosti, centrálne, ústredné, lokálne.
106
Vedieť popísať systém rozvodu studenej a teplej vody v byte.
Oboznámiť sa s opravou splachovača WC. Poznať možnosti šetrenia teplom a teplou vodou a zároveň spôsoby. zamedzenia úniku tepla - spôsoby zateplenia okien
Rozvod studenej a teplej vody. Šetrenie vodou a teplom v domácnosti.
a dverí.
Konštrukcia kotla a princíp spaľovania vo vykurovacích zariadeniach. Jednoduché hospodárske výpočty
Výpočet spotreby energie na kúrenie. Konštrukcia vodovodného kohútika alebo batérie demontáž, oprava, montáž.
Vedieť popísať princíp spaľovania vo vykurovacích zariadeniach – ústredného kúrenia. Poznať výpočet spotreby energie na kúrenie. Ovládať opravu netesnosti vodovodného kohútika (batérie) výmenou tesnenia, frézovaním sediel alebo výmenou vložiek ventilov.
V. Metódy a formy práce V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:
Názov tematického celku Elektrická energia
Technika – domácnosť. – bezpečnosť
Stratégia vyučovania Metódy Formy práce informačno frontálna výučba, receptívna, individuálna práca reproduktívna metóda, žiakov, problémový výklad, skupinová práca žiakov, heuristická metóda, výskumná metóda, informačno frontálna výučba, receptívna, individuálna práca reproduktívna metóda, žiakov, problémový výklad, skupinová práca žiakov, heuristická metóda,
VI. Učebné zdroje
školský pozemok, biologický materiál , technické výkresy, IKT učebňa vzorkovnice
107
VII. Hodnotenie predmetu Zásady hodnotenia v predmete technika sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 2 známky (z ústnych alebo písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky. Stupnica hodnotenia písomných odpovedí:
počet bodov 1) 100% - 90% 2) 89% - 75% 3) 74% - 50% 4) 49% - 30% 5) 29% - 0%
známka - výborný - chválitebný - dobrý - dostatočný - nedostatočný
klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru známok získaných v danom klasifikačnom období, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti vopred oboznámení. Zároveň sa však prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia. orientačná váha
druh odpovede ústna odpoveď
2
päťminútovka
1
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického celku)
2
test na konci tematického celku
3
referát, projekt, prezentácia
1
108
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
Výchova umením Umenie a kultúra
I. Charakteristika predmetu Predmet výchova umením, ktorý patrí do vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, nadväzuje na predmety hudobná výchova a výtvarná výchova v predchádzajúcich ročníkoch základnej školy. Má žiakom sprostredkovať živú skúsenosť umenia a svetové a národné kultúrne dedičstvo. Ťažiskovo vychádza z hudobného umenia a z vizuálnych umení – výtvarného, architektúry, dizajnu a filmu. Prierezovo obsahuje prvky literárneho a dramatického umenia. Zámerom tohto predmetu je optimálne formovať osobnosť – emocionalitu a intelekt žiakov tak, aby si prostredníctvom tvorivých činností a komunikácie s umením vytvárali svoj autentický spôsob bytia. Prostredníctvom činnostného vyučovania, vzájomným prepojením tvorivého a objaviteľského princípu vytvárať predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov a znalostí tak, aby sa umenie stalo imanentnou súčasťou života žiakov. Predpokladaný prínos predmetu výchova umením: vyvážene rozvíjať intuitívnu, citovú aj racionálnu stránku osobnosti žiakov; zdokonaľovať gramotnosť (zručnosti, vedomosti a postoje) získanú v rámci výtvarnej a hudobnej výchovy v predchádzajúcich ročníkoch; rozvíjať tvorivosť žiakov; rozvíjať komplexný pohľad na umenie, chápať rôznosť poslania (spoločenskú funkciu) jednotlivých druhov umenia, rozumieť ich vyjadrovacím prostriedkom, médiám, žánrom a komunikačným stratégiám; rozumieť súčasným tendenciám umenia a poznať vlastnú kultúrnu tradíciu; vnímať hudbu a výtvarné umenie z hľadiska ich obrazného, metaforického vyjadrovania sveta, a to nie cez encyklopedické vedomosti, ale hlavne prostredníctvom zážitkov a tvorivých činností; naučiť sa orientovať v komunikačnom prostredí kultúry, získavať a vyhodnocovať informácie z rôznych zdrojov kultúrnej prevádzky (koncerty, festivaly, výstavy, prehliadky, internet, literatúra, reklama, masmédiá ...); experimentovať pri spájaní médií, žánrov a druhov umenia; vytvárať možnosť projektov prepájajúcich výtvarné a hudobné umenie so slovesným umením, divadlom, filmom, pohybovou výchovou; formovať a usmerňovať hodnotovú a vkusovú orientáciu žiakov, umožňovať alternatívne metódy práce (skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie, brainstorming, tvorivé dielne, ateliéry a pod.). Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Regionálna výchova / Objavujeme Slovensko / - Tradícia a identita / Tradičná ľudová kultúra / - Zvuk a obraz – jazyk umenia Mediálna výchova / Tvorba a význam mediálnych produktov / - Multimédiá – pohyb a dej. II. Rozvíjajúce ciele predmetu Kognitívne ciele: Schopnosť uplatňovať vedomosti o rôznych druhoch umenia pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel,
109
spoznávanie najvýznamnejších slovenských a svetových tvorcov diel rôznych umeleckých druhov a ich interpretov, diela typické pre kľúčové tendencie súčasného umenia, ako aj diela charakterizujúce štýlové znaky historických epoch; spoznávanie najdôležitejších vlastností vyjadrovacích prostriedkov rôznych umení, technických postupov, nástrojov a médií; na základe spoznávania a osvojovania si umeleckej výpovede domácich diel (výtvarných, hudobných, literárno-dramatických) v kontexte s európskou kultúrou získavajú úctu ku tvorcom a dielam svojej krajiny; na základe svojich činností v tomto predmete získavajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, vzťahy a postoje, teda komunikovať umeleckými prostriedkami, nadobudnú schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a oceňovať umelecké diela a umelecké prejavy vlastného národa, ale i iných národov a etník; dokážu analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z prírodných vied, geografie, histórie, etiky, literatúry, cudzích jazykov a vyhodnocovať ich vplyv na umenie, dokážu vytvárať projekty, v ktorých využijú všetky poznatky z jednotlivých umeleckých oblastí.
Socioafektívne ciele: prostredníctvom precítenia a pochopenia umeleckých diel žiaci dokážu prekonať svoj egocentrizmus a stotožniť sa do istej miery s autormi týchto diel (empatia) pri zachovaní svojich vlastných názorov a postojov (asertivita); uprednostňovať autentické tvorivé riešenia vo vlastnom vyjadrovaní prostriedkami umenia a pri vnímaní umeleckých diel; dokážu bez predsudkov vnímať a rozširovať poznanie o umeleckých hodnotách iných kultúr; získavajú schopnosti spolupracovať v tíme, prevziať zodpovednosť za plánovanie, propagáciu, realizáciu i prezentáciu vlastnej práce i skupinových projektov; chápu umenie v jeho mnohých podobách a súvislostiach ako dobrý spôsob trávenia voľného času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života. Psychomotorické ciele: na základe získaných zručností žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné, výtvarné, pohybové a literárne predstavy a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových projektoch; dokážu zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky do celkov tak, aby prostredníctvom nich vedeli vyjadriť svoje myšlienky, predstavy, postoje, a tak komunikovať s okolitým svetom; osvojujú si technické postupy potrebné na spracovanie materiálu (nahrávanie, montáž, strih, úprava akustického signálu, komunikácia a elaborácia prostredníctvom softvérov, vyhľadávanie umeleckých podnetov na internete a pod.). III. Predmetové kompetencie Žiak by mal po absolvovaní vyššieho primárneho vzdelania mať vedomosti, ovládať zručnosti a byť schopný zaujímať postoje v oblasti: Vedomostí: poznať charakteristické diela a štýl kľúčových epoch európskeho umenia, poznať znaky ťažiskových tendencií moderného a súčasného výtvarného a hudobného umenia, orientovať sa v systémoch dizajnu a architektúry, 110
poznať žánre filmu a základné tendencie v jeho vývoji, poznať najdôležitejšie médiá, nástroje a technické (realizačné) postupy v rôznych druhoch umenia poznať základné vyjadrovacie prostriedky a kompozičné princípy v hudbe a vo výtvarnom umení, orientačne poznať najdôležitejších autorov svetového a slovenského umenia, diskutovať o umeleckých dielach, identifikovať a správne používať pojmy z rôznych smerov hudobného a výtvarného umenia.
Zručností a spôsobilostí: žiak dokáže zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka, pomer hlavných častí), vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks), rám, pohľad (obraz), charakteristický tvar (plastika), hrať sa s jednoduchými animačnými trikmi, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik, kulisa, maskovanie, mimikry), vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu, vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, jednoduchých grafických techník, fotografovania, priestorového vytvárania objektu, plastiky a skulptúry, spevu, inštrumentácie, vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu, tvorivo používať vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponovať a štylizovať - prostredníctvom toho vedieť vyjadriť vlastné nápady a koncepty, vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia, spracovať podnety umenia 20. st. až po súčasnosť,tvorivo spracovať ponety z iných predmetov. Technických zručností: Žiak dokáže: zvládnuť základy narábania s rôznymi výtvarnými a hudobnými nástrojmi, narábať s farbou, hmotou, tónom, gestom, zvládnuť konštrukčno - technické úkony s materiálmi, zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov do asambláží, zvládnuť základné grafické operácie na počítači. Mentálnych spôsobilostí: Žiak dokáže: odôvodniť výber časti alebo prvkov zobrazovanej skutočnosti (čo zobraziť), alebo hľadiska (dôležité – nepodstatné, zaujímavé – nezaujímavé), alebo hudobného motívu, chápať niektoré spôsoby notácie (mapa, partitúra, plán) ako rôzne spôsoby vyjadrovania skutočnosti, vnímať a analyticky porovnávať charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska, hudobných tradícií s inými typmi kultúr, vnímať a reflektovať špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia (charakteristické prvky obce, mesta; pamiatky; hudba, folklór...), 111
uvedomuje si možnosti výtvarného a hudobného vyjadrenia, pokúšať sa o sebacharakterizáciu, o vyjadrenie svojich typických znakov, o vlastnú ikonografiu, erb, značku, logo, zvučku. Postoje Hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je a priori tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu, aby pri každej edukačnej téme volil svoje vlastné, teda autentické riešenie a postupne formuloval svoj estetický (vkusový) i hodnotiaci názor. U žiaka sa sformovali tieto postoje: otvorenosť voči experimentovaniu s vyjadrovacími prostriedkami, technikou, postupom, motívom a témou, otvorenosť voči hľadaniu analógií, náklonnosť k uvedomenému hľadaniu vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém, inovovanie stereotypov na základe podnetov fantázie a vlastného názoru (myslenia), tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí, aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt, vyjadriť a vyhodnotiť štýl ľudí, ktorých obdivuje (považuje za svoj vzor) a porovnať ho so svojím štýlom, hľadať vlastné cesty sebavyjadrenia, budovania vlastného vkusu a tváre (imidžu), spolupracovať pri realizácii vlastných konceptov a zosúlaďovať ich s ponímaním iných žiakov. IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina Obsahový štandard
Obraz v hudbe, hudba v obraze (hľadanie vzťahov medzi hudobným a výtvarným vyjadrovaním, synergia vizuálneho a auditívneho)
ZVUK A OBRAZ - JAZYK UMENIA
Epická poézia – veršový systém
TC
Vyjadrovacie prostriedky a ich štylizácia v hudbe a výtvarnom umení / citové pôsobenie výrazu - správne vidíme len srdcom Multimédiá – pohyb a dej prostredníctvom obrazu a zvuku; technika – tretia ruka človeka
Výkonový Žiak vie vyhľadať hudobnéštandard ekvivalenty k výtvarným dielam. Dokáže tvorivo pracovať s obrazom a hudbou (hľadanie príbehu a obrazu v hudbe, dotváranie obrazu...). Vie vyjadrovať rôzne hudobné formy výtvarnými formami a naopak. Tvorí hudobno-vizuálne projekty, kompozície, objekty, inštalácie... Dokáže transformovať tvar, tvoriť zmeny výrazu štylizovaním a využitím rôznych techník. Vytvára variácie na obľúbené melódie a motívy. Ovláda hru na ľahkoovládateľné nástroje. Vytvára rytmický a melodický sprievod k znejúcej hudbe. Vyhľadá ľudové i umelé piesne s určitou tematikou. Zostavuje scénky s emočným zameraním. Vie porovnať rôzne typy výrazu výtvarného a hudobného stvárnenia. Diskusia o vplyve umenia na osobnosť človeka. Dokáže vytvoriť zvukovo obrazovú koláž. Pozná základy spracovania filmových záberov, ozvučovania záberov zvukmi, využíva počítačové programy súvisiace s hudobnou a výtvarnou výchovou.
112
TRADÍCIA A IDENTITA
Umenie a náboženstvo/ umenie baroka. Človek a viera/ Prostredie a situácia / väzby hudby a výtvarného umenia na konkrétne prostredie /
Žiak vie porovnať vyjadrenie transcendentna v hudbe a výtvarnom umení. Pozná barokovú architektúru, sochárstvo, maliarstvo. Tvorí projekt na tému baroko. Pozná etno, world music. Vie porovnať kultúry a subkultúry mesta s vidiekom. Aktívne sa podieľa na dotvorení priestoru inštalovaním rôznych predmetov. Vytvára hudobno-scénické modely typické pre život v meste a na dedine (diskotéka, zvyky, oslavy...). Otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou, otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových). Spontánne vytváranie riešenia. Tvorenie rytmických a hudobných sprievodov k iným formám umenia. Vyjadrenie svojho pocitu pohybom, spojenie pohybového a hudobného prevedenia. Náklonnosť k uvedomelému hľadaniu vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém. Inovovanie grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia). Tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí. Reprodukovať krátke rytmické motívy, melodické motívy a jednoduchšie piesne i skladby. Vytvárať inštrumentálny sprievod k piesňam, pričom sa rešpektuje ich charakter. Jednoducho improvizovať, vyjadrovať pocity a nálady.
113
PRIENIKY UMENÍ
Divadlo a tanec /spojenie s hudbou a dizajnom. Človek medzi ľuďmi Portrét spolužiaka
Žiak dokáže vytvoriť návrhy kostýmov, premeniť prozaický text na dramatický, pohybovo stvárniť postavy. Pozná monológ, dialóg v hudbe, uplatňuje otázku a odpoveď ako formu hudobnej myšlienky. Pracuje s hudobnými charaktermi a portrétmi, ktoré prezentuje pohybom na improvizovanú hudbu. Výtvarne stvárňuje charaktery podľa hudby. Vie literárne, výtvarne i fotograficky opísať človeka(spolužiaka), tvorba karikatúry
Zvýrazniť dôležité hudobné myšlienky reprodukovanej hudby. Orientovať v znejúcej hudbe na základe výrazových prostriedkov hudby. Zaradiť, charakterizovať počúvanú skladbu z hľadiska obdobia a žánru, postrehnúť výrazné hudobné myšlienky, ich variácie a celkovú náladu skladby. Verbálne vyjadriť svoj názor, zážitok, predstavy pri počúvaní skladby. Vedie dialóg, dokáže hodnotiť a porovnávať znejúce skladby. Integrovať a komplexne využiť vokálne, hudobno-pohybové, inštrumentálne a percepčné činnosti v hudobno-dramatickom príbehu. Aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie. Hľadanie vlastnej cesty sebavyjadrenie, budovanie vlastného vkusu a tváre (imidžu). Žiak dokáže spolupracovať pri realizácii vlastných konceptov a zosúladiť ich s ponímaním iných žiakov.
V. Metódy a formy práce Vyučovanie predmetu výchova umením je programovaný a riadený proces, v ktorom učiteľ iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka. Metódy a formy tohto procesu sú: Priame tvorivé činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a technických procesov výtvarných a hudobných umení, sú založene na súčasnom stave poznania vizuálnej a hudobnej kultúry. Témy /námety /obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a kultúrny charakter. Predmet predstavuje v rámci metód edukačného procesu vyučovania jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické koncepty: koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …), kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodne polarity...), kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...), kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ ...), kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, nálada ...). Výber hudobných skladieb k výtvarným dielam, hudobno – vizuálne projekty, kompozície, inštalácie, objekty..., vyjadrenie rôznych hudobných foriem výtvarnými formami, 114
variácie podoby tvaru – transformácia smerom k inému motívu, porovnávanie rôznych typov hudobného a výtvarného stvárnenia, strihanie zvukov a filmových záberov, vytváranie obrazovo-zvukovej koláže, počúvanie skladieb, pozorovanie výtvarných diel a následná diskusia, dotvorenie priestoru rôznymi inštaláciami, vytváranie hudobno-scénických modelov typických pre život v meste, na dedine, pohybová prezentácia rôznych charakterov, výtvarné stvárnenie charakteru.
VI. Učebné zdroje ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry. Pokusný učebný text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD na adrese: ftp:// ypsarion.afad.sk) PIJOAN, J.: Dejiny alebo zdôvodniť umenia I-XII. Ikar, 1999 GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice 20. storočia. Bratislava, Profil, 1988 KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000 CD a DVD nahrávky VII. Hodnotenie predmetu Ťažiskovou formou hodnotenia predmetu výchova umením je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky, svoj prístup. Pri hodnotení uplatňuje učiteľ tieto kritériá: a) priebeh vytvárania postojov: prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, otvorenosť voči experimentovaniu, cieľavedomosť riešení, záujem o činnosti a príprava pomôcok, schopnosť spolupracovať, schopnosť zaujať stanovisko k vlastnej práci a práci spolužiakov. b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí: technické zručnosti (ovládanie nástrojov, materiálov a operácií s nimi), formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarných a hudobných činností), mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania, mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie, mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastné témy, koncepcie, návrhy, schopnosť analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy, vyjadriť zážitky). c) priebeh získavania vedomostí: znalosti oblasti výtvarného a hudobného umenia súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami, pochopenie diela a schopnosť interpretovať ho, znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania. d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu: Podmienené vekom žiaka a rozsahom realizácie. 115
Podľa metodického pokynu č. 21/2011 je nevyhnutnou formou hodnotenia aj škálovanie formou známok: výborný žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom a hudobnom umení vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu, žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spoluprácu, individualitu) v oblasti vizuálnej a hudobnej kultúry, žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencii na vynikajúcej úrovni, žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcii, žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky, žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej a hudobnej kultúry primerane edukačným úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, základných technikách a druhoch vizuálnych/hudobných umení, žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných, žiak zrealizoval hudobný, výtvarný artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam, chválitebný žiak v podstate spĺňa kritéria 1. stupňa hodnotenia ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý, dobrý žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom, dostatočný žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach, nedostatočný žiak nespĺňa kritéria, nemá záujem o výtvarne/hudobné aktivity, neguje vyučovací proces. Pozn.: Po odporučení metodických pokynov Štátneho vzdelávacieho programu/ Bratislava 2009/ bol tento predmet posilnený časovou dotáciou 0,5 hodiny zo ŠKVP. Predmet Výchova umením sa bude na odporúčanie ŠVP/Bratislava 2009/ realizovať formou striedania výtvarných a hudobných blokov.
116
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť
Telesná a športová výchova Zdravie a pohyb
I. Charakteristika predmetu Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Osobnostný a sociálny rozvoj /Psychohygiena/ 5 Tibeťanov Ochrana života a zdravia /Pobyt a pohyb v prírode/ VVLK.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie. III. Predmetové kompetencie Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií: Pohybové kompetencie Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb. Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie a zlepšenie zdravia. Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase. Kognitívne kompetencie Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti. Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného charakteru. Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote. Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti. Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. 117
Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.
Komunikačné kompetencie Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno časových aktivít. Učebné kompetencie Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu. Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon i ako prevenciu pred zranením. Interpersonálne kompetencie Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. Žiak efektívne pracuje v kolektíve. Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových činností, ale i v živote. Postojové kompetencie Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality súpera. Žiak dodržiava princípy fair-play. Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity. Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody. IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne POZNATKY Z TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU V telovýchovnom procese sú poznatky základným predpokladom uvedomelého osvojovania si pohybových činností, rozvíjania pohybových schopností a výchovy charakterových a iných vlastností osobnosti. Majú dôležitý význam pri vytváraní postojov k zdravému životnému štýlu i k celoživotnej pohybovej aktivite. Sú podmienkou úspešného vykonávania praktických činností. Delia sa na všeobecné a špecifické. Špecifické poznatky sa dotýkajú každého tematického celku. OBSAHOVÝ ŠTANDARD Všeobecné poznatky: význam správnej životosprávy pre pohybový výkon a negatívne vplyvy fajčenia, alkoholu a nedovolených látok na zdravie a pohybový výkon,
telesné zaťaženie, meranie a vyhodnocovanie údajov o pulzovej frekvencii základné poznatky z biológie človeka súvisiace a účinok pohybovej aktivity na vlastný organizmus
118
Špecifické poznatky: odborná terminológia vo všetkých TC technika, taktika a metodika osvojovaných pohybových činností pravidlá súťaženia v osvojených pohybových činnostiach a základné činnosti rozhodcu. VÝKONOVÝ ŠTANDARD poznať drobné organizačné formy telesnej a športovej výchovy, vedieť vysvetliť potrebu rozcvičenia pred vykonávaním pohybovej činnosti, dodržiavať pravidlá správnej životosprávy vedieť posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného rozvoja podľa daných noriem, poznať základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote, vedieť poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí, dodržiavať bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti VŠEOBECNÁGYMNASTIKA Žiak v tematickom celku všeobecnej gymnastiky dosahuje takú úroveň osvojenia gymnastických činností – polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, ţe je schopný predviesť pohybový celok, pohybovú skladbu individuálne a skupinovo, podľa stanovených poţiadaviek (pravidiel). Dosahuje tak zvýšenie úrovne pohybových schopností, osvojenie gymnastických zručností, ktoré pomáhajú zlepšiť zdravotne orientovanú zdatnosť beţnej školskej populácie. OBSAHOVÝ ŠTANDARD Vedomosti: prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb organizačná činnosť na vyučovacej jednotke (hodine) zdravotne orientovaná zdatnosť, pohybový režim, redukcia hmotnosti, obezity Zručnosti a schopnosti: cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti, technicky správne polohy a pohyby hlavy, trupu, nôh, paţí, lokomócie, cvičenie na- a s náradím, s náčiním, tyče, aeróbne činky, expandre, netradičné), výrazová estetika rytmických a aerobikových pohybov vykonávania všeobecných gymnastických činností cvičebný program na zlepšovanie stavu pohybového a oporného aparátu tela s cieleným rozvojom pohybových schopností a zručností VÝKONOVÝ ŠTANDARD vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie
vedieť prakticky ukázať gymnastické cvičenia, zvládnuť cvičebné väzby a pohybové kombinácie s ich vykonaním v zostave jednotlivca alebo skupiny vedieť preukázať poznatky z organizácie, bezpečnosti, dopomoci, záchrany, uplatňovať optimálnu techniku pri vykonávaní základných gymnastických polôh, lokomočných pohyboch, cvičebných tvaroch
ATLETIKA 119
Žiak vie využívať základné atletické lokomócie pri udržiavaní a zvyšovaní svojej telesnej zdatnosti a uplatňuje získané vedomosti, zručnosti a návyky v každodennom živote OBSAHOVÝ ŠTANDARD Vedomosti: technika atletických disciplín, základné pravidlá súťaženia a rozhodovania atletických súťaží bezpečnosť a úrazová zábrana organizácia súťaţí (časomerač, rozhodca, zapisovateľ) Zručnosti a schopnosti: základy racionálnej techniky pohybových činností (atletická abeceda, nízky a polovysoký štart,vytrvalostný beh,skok do diaľky skrčmo,hod loptičkou a granátom) VÝKONOVÝ ŠTANDARD vedieť sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich a prakticky demonštrovať poznať význam a vplyv základných prostriedkov kondičnej prípravy na zdravý rozvoj organizmu a využíva ich vo svojej spontánnej pohybovej aktivite poznať význam rozcvičenia a vie sa aktívne zapojiť do jeho vedenia využitie základných atletických lokomócií pri rozvoji telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti Z Á K L A D Y G Y M N A S T I C K Ý CH Š P O R T O V Žiak v tematickom celku základy gymnastických športov dosahuje takú úroveň osvojenia činností gymnastického športu, ţe je schopný predviesť individuálne alebo v skupine zostavu podľa daných pravidiel. OBSAHOVÝ ŠTANDARD Vedomosti: disciplíny a cvičebný obsah športovej gymnastiky žien, mužov; športového aerobiku, modernej gymnastiky, gymteamu, prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, zostavy, spoločnej pohybovej skladby, zásady motorického učenia v gymnastických športoch, organizácia pretekov, zásady bezpečného správania, dopomoc, záchrana pri cvičení Zručnosti a schopnosti: cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti, prípravné a imitačné cvičenia, polohy a pohyby častí tela, lokomočné pohyby kondičná zložka, technická zložka gymnastických športov VÝKONOVÝ ŠTANDARD uplatňovať optimálnu techniku pri vykonávaní gymnastických polôh, lokomočných pohyboch, cvičebných tvaroch, vedieť ohodnotiť techniku, estetiku a skladbu gymnastického cvičenia v disciplínach vybraného gymnastického športu vedieť prakticky ukázať imitačné, prípravné cvičenia, základné cvičebné tvary 120
ŠPORTOVÉ HRY Žiak vo vybraných športových hrách dosahuje takú úroveň osvojenia herných činností jednotlivca, herných kombinácií a systémov, že je schopný hrať stretnutie podľa pravidiel. OBSAHOVÝ ŠTANDARD Vedomosti: funkcie hráčov na jednotlivých postoch, základné pravidlá vybraných športových hier, organizácia jednoduchej súťaţe v športových hrách (rozhodcovia, časomerači, zapisovatelia, pozorovatelia a pod.) zásady fair-play Zručnosti a schopnosti: kondičná príprava, základné kondičné a koordinačné schopnosti, popísať a prakticky ukázať správnu techniku herných činností jednotlivca: basketbal – prihrávka jednou rukou od pleca, dribling, streľba zhora z miesta, z krátkej a strednej vzdialenosti, bránenie hráča bez lopty a s loptou futbal – prihrávka, tlmenie lopty, streľba, dribling, obsadzovanie hráča s loptou bez lopty softbal – hra na jednotlivých postoch, hokejbal – prihrávka, streľba príklepom, zápästím, uvoľňovanie sa hráča s loptou, bez lopty florbal – prihrávka, streľba, uvoľňovanie sa hráča s loptou, bez lopty volejbal - odbitie horné na mieste, po pohybe, nad seba, pred seba VÝKONOVÝ ŠTANDARD vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť techniku základných herných činností jednotlivca vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných športových hier vedieť pomenovať a popísať funkcie hráčov v obrane i v útoku, vedieť zostaviť a prakticky viesť rozcvičenie (vlastné, aj skupinu spoluţiakov) pred hrou, resp. stretnutím vykonávať funkciu rozhodcu (pomocného rozhodcu), zapisovateľa, časomerača na hodinách určených na hru (stretnutie) a v záujmovej forme športových hier a viesť jednoduchý pozorovací hárok o hráčskom výkone družstva V. Metódy a formy práce Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy: slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie) - dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg) demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém -projekcia statická a dynamická praktické metódy – nácvik pohybových zručností - didaktické hry - simulačné metódy Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy
121
Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina telesnej a športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej skupiny. Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy, žiakov ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi a realizujeme integrované vyučovanie. Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na návrh lekára. Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia nezodpovedajúceho technickým normám. Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie, oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze. Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti. Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu, majú samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými smernicami. V sekunde absolvujú žiaci plavecký kurz. VI. Učebné zdroje Jursík : Didaktika telesnej výchovy A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej výchovy žiakov strdných škôl Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I. Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu Učebné osnovy pre gymnáziá VII.Hodnotenie žiakov Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje: posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie; rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka; proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a teoretických vedomostí.
122
Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu, snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné testy. Na hodnotenie telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa používajú batérie somatometrických a motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov. Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším motivačným činiteľom
123
