ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

ŠKOLSKÝ

VZDELÁVACÍ PROGRAM ŠKOLSKÝ ROK

2014/2015 ( ISCED 3A - gymnázium ) Príloha 1. ročník - štvorročné štúdium kvinta - osemročné štúdium

Schválila pedagogická rada dňa 28.8.2014

1

Vzdelávacia oblasť

Predmet/ročník -1.ročník

Jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk a literatúra Cvičenia zo slovenského jazyka Anglický jazyk – prvý cudzí jazyk Francúzsky jazyk– druhý cudzí jazyk Nemecký jazyk– druhý cudzí jazyk Ruský jazyk– druhý cudzí jazyk Matematika Informatika Fyzika Chémia Biológia Dejepis Geografia Občianska náuka Etická výchova Náboženská výchova Umenie a kultúra Telesná a športová výchova

Matematika a práca s informáciami Človek a príroda

Človek a spoločnosť

Človek a hodnoty Umenie a kultúra Zdravie a pohyb

2

Strana 3 17 22 35 42 48 55 62 68 82 95 103 109 120 130 134 142 151

Názov predmetu Vzdelávacia oblasť

Slovenský jazyk a literatúra Jazyk a komunikácia – 1.ročník (4R)

I. Charakteristika predmetu Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné ovládanie slovenského jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote. Predmet poskytuje formálne vzdelanie v jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie žiakov k základnej gramotnosti (pisateľskej a čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských návykov a k schopnosti orientovať sa v známom texte. Poskytuje im tiež vedomosti a zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i fyzického stupňa vývinu a vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov, podporuje u žiakov osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne vzdelávanie obsahuje vedomosti a zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať, vysvetľovať, zhodnotiť a aplikovať svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v etickom, sociálnom a kultúrnom kontexte, s čím súvisí spoločenské správanie, kontakt s prostredím, asertivita, prosociálnosť a kultivovaná komunikácia. Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí slovenského jazyka na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K tomuto cieľu prispievajú všetky tri zložky slovenského jazyka. Jazyková zložka poznávaním gramatických javov a ich vzájomných súvislostí, slohová zložka poznávaním tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov, slohových útvarov a literárna zložka spolu s čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach. Literárna výchova pomáha formovať kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a duchovnú kultúru národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre, vzbudzovať etické a estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka nielen intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova pozitívne formuje sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy. Prostredníctvom umeleckej literatúry sa odkrýva reálny svet v jeho jedinečnosti i protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno pestovať u žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre zaznamenané životné situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov. Estetická funkcia literatúry má za úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich výskyt v konkrétnom texte skúma aj teória literatúry. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Osobnostný a sociálny rozvoj /Komunikácia/ - Komunikácia.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Všeobecné ciele:  Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako i ústnom  Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život  Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote  Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na rozvoji demokratickej spoločnosti, kultúrnej otvorenosti 3

 Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok komunikácie  Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia  Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah  Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúceho z umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie  Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka  Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy  Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s porozumením Špecifické ciele: v komunikačnej oblasti  položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si osvojovať materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne odovzdávajú informácie, vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje,  účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách, riešiť bežné komunikačné situácie. v spoločenskej oblasti  učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti rovesníkov, správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa spolupracovať. v kognitívnej oblasti  získať lásku a úctu k materinskému jazyku,  naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si techniku písania a precvičovať sa v nej,  osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu,  naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov,  osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary slov,  naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne zaraďovať do systému,  naučiť sa orientovať v jazykových príručkách,  naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri tvorbe vlastných textov v ústnej a písomnej podobe,  cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov,  rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky,  vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text, poznávať a rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a vypísať základné údaje z textu,  prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti;  zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu, rozvíjajúcu osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané a precítené a estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života. 4

III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa/maturanta: Verejný prejav:  Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť  Uplatňovať paralingválne javy  Reprodukovať umelecký a vecný text Pamäťové zručnosti:  Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť  Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi  Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov  Usporiadať známe javy do systému  Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty  Vedieť aplikovať pravopisnú normu Analytické a syntetické zručnosti:  Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu  Odlíšiť umelecký a vecný text  Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov Tvorivé zručnosti:  Vytvoriť vlastný text  Prezentovať vlastný text – ústne i písomne  Samostatne napísať krátky príbeh  Porozprávať príbeh na danú tému  Dokončiť rozprávanie  Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text Informačné zručnosti:  Používať jazykovedné príručky a slovníky  Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov Komunikačné zručnosti:  Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu  Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu  Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor

5

IV. Obsah vzdelávania

Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina Časť: Literárna výchova

Epická poézia – veršový systém

TC

Obsahový štandard 1.Rytmus, sylabický veršový systém /nadpis, strofa, verš, spev/ 2.Anafora, básnické prirovnanie 3.Metafora, vonkajšia kompozícia diela (Gavlovič-Valašská škola mravúv stodola, S.Chalupka-Mor ho!, J.Botto-Smrť Jánošíkova)

Výkonový štandard Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Rytmus, sylabický veršový systém: Žiak vie definovať termín rytmus a sylabický veršový systém. Vie určiť dĺžku slabičného verša a prečítať známe verše so správnou rytmickou intonáciou. 2. Anafora, básnické prirovnanie: Žiak dokáže vyhľadať v texte známej básne anaforu a prirovnanie a reprodukovať poučku o ich podstate. Chápe a vie vysvetliť ich význam v texte básne. 3. Metafora: Žiak rozumie podstate metafory a vie reprodukovať jej definíciu. Dokáže metaforu určiť v texte známej básne a dokáže vysvetliť jej význam pre estetické vyznenie umeleckého textu. Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Rytmus, sylabický veršový systém: Žiak vie definovať termín rytmus a sylabický veršový systém, určiť dĺžku slabičného verša a miesto vnútroveršových prestávok. Dokáže identifikovať sylabickú organizáciu verša v akejkoľvek neznámej básni. Vie prečítať akýkoľvek sylabický verš so správnou rytmickou intonáciou. Dokáže vytvoriť na sylabickom princípe jednotlivé verše. 2. Anafora, básnické prirovnanie: Žiak dokáže reprodukovať definíciu a vysvetliť štylistickú podstatu anafory a prirovnania a ich význam pre významovú a estetickú stránku diela. Vie vyhľadať tieto štylistické prostriedky v akejkoľvek básni a vysvetliť ich rytmotvornú a významovú funkciu v konkrétnom texte. Vie vytvoriť sylabický verš obsahujúci prirovnanie. 3. Metafora Žiak rozumie podstate metafory, vie zopakovať jej poučku a vysvetliť vo všeobecnosti genézu metafory. Vie identifikovať metaforu v akomkoľvek umeleckom (i neumeleckom) texte, vysvetliť jej genézu a verejne prezentovať svoju interpretáciu významovej a estetickej funkcie tejto metafory v konkrétnom texte. Vie vytvoriť sylabický verš obsahujúci metaforu.

6

Krátka epická próza - poviedka

1.Rytmicky neviazaná reč 2.Rozprávač /vševediaci/, literárna postava, kompozícia /expozícia, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie/ 3.Verbálna zručnosť (M.Kukučín-Keď báčik z Chochoľova umrie, J.G.TajovskýMaco Mlieč)

Lyrická poézia - metrika

1.Sylabicko-tonický veršový systém /stopa, trochej, daktyk/ 2.Metonymia 3.Čítanie a analýza 4.Verbálna produkcia (Vajanský, Hviezdoslav)

Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Neviazaná reč Žiak dokáže odlíšiť princíp viazanej reči od neviazanej. 2. Rozprávač, literárna postava, kompozícia Vie reprodukovať poučky o vševediacom rozprávačovi a literárnej postave a vymenovať kompozičné fázy v dejovej osnove literárnych diel. V známom diele dokáže identifikovať jednotlivé fázy. Vie v ňom určiť niektoré príznakové lexikálne a štylistické prvky. 3. Verbálna zručnosť Aspoň veľmi stručne vie sformulovať svoj čitateľský zážitok. Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Neviazaná reč Žiak vie odlíšiť viazanú reč od neviazanej a vysvetliť rozdiely medzi nimi aj pri aplikácii na konkrétne dielo. 2. Rozprávač, literárna postava, kompozícia Žiak chápe funkciu rozprávača, dokáže určiť vševediaceho rozprávača v akomkoľvek, teda aj v neznámom diele a bez ohľadu na formu rozprávania. Vie vymedziť pojem literárna postava a dokáže charakterizovať jednotlivé postavy z čitateľského hľadiska (prípadne aj z hľadiska autorovej koncepcie diela). Vie vysvetliť podstatu jednotlivých kompozičných fáz epického (a dramatického) diela a určiť tieto fázy v akomkoľvek diele s klasickou chronologickou kompozíciou. Pri štylistickej a lexikálnej analýze známeho diela dokáže zhodnotiť príspevok jednotlivých jazykových prvkov k významu a estetickej pôsobnosti diela. 3. Verbálna zručnosť Svoj názor na prečítané dielo dokáže zreteľne vyjadriť a doložiť niekoľkými analytickými poznatkami. Pri obhajobe svojho stanoviska sa dokáže citovo a spoločensky ovládať.

Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Sylabicko-tonický veršový systém Žiak vie vysvetliť rytmické vlastnosti slovenčiny, odlíšiť prízvučné a neprízvučné slabiky, dokáže definovať sylabicko-tonický veršový systém a chápe význam prízvuku v básňach. Na základe intuície prečíta pravidelnú sylabicko-tonickú báseň so správne rozloženými prízvukmi. 2. Metonymia Žiak rozumie princípu obraznosti v jazyku a vie určiť podstatu metonymie. Dokáže reprodukovať vysvetlenie funkcie, ktorú metonymia v poézii (umení) zastáva. Na úrovni reprodukcie vie vysvetliť rozdiel medzi metaforou a metonymiou. V známej básni dokáže metonymiu identifikovať. 3. Čítanie a analýza Žiak vie výrazne prečítať sylabicko-tonické verše, vysvetliť obsahové posolstvo známej básne a poukázať na niektoré jazykové prostriedky, ktorými básnik vyjadril svoj umelecký odkaz. 4. Verbálna produkcia Žiak vie v jednoduchej podobe prezentovať svoj čitateľský zážitok. Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Sylabicko-tonický veršový systém Žiak pozná rytmické vlastnosti slovenčiny, dokáže definovať sylabotonický veršový systém a chápe význam prízvuku v básňach. Rozumie pojmom stopa, daktyl a trochej a dokáže ich identifikovať v akomkoľvek (pravidelnom) daktylskom/trochejskom verši. Intuitívne, alebo aj na základe analýzy rytmu, dokáže rytmicky správne prečítať pravidelnú sylabicko-tonickú báseň a teoreticky vysvetliť svoj spôsob čítania. Žiak dokáže vytvoriť jednotlivé daktylské/trochejské verše.

7

Krátka epická próza - novela

2. Metonymia Žiak rozumie princípu obraznosti v jazyku, vie určiť podstatu metonymie a dokáže vysvetliť jej genézu. Vie vysvetliť rozdiel medzi metaforou a metonymiou. Dokáže vyhľadať metonymiu v akejkoľvek básni (texte) a uplatniť poznanie jej sémantiky pri vysvetlení obsahovej a estetickej stránky básne. Dokáže vytvoriť metonymiu a uplatniť ju v modelovom verši (napr. sylabicko-tonickom). 3. Čítanie a analýza Žiak vie výrazne prečítať sylabicko-tonické verše. Dokáže v texte identifikovať známe jazykové prostriedky. Dokáže (aspoň čiastočne) vystihnúť vzťah medzi týmito umeleckými prostriedkami a celkovým vyznením básne. 4. Verbálna produkcia Žiak vie jasne sformulovať svoj čitateľský dojem, na obhajobu svojho stanoviska dokáže použiť ako argumenty niektoré poznatky získané analýzou básne. Psychicky a aj eticky zvládne túto situáciu. 1.Vertikálne členenie Minimálna úroveň výkonu žiaka diela /hĺbkové členenie 1. Vertikálne členenie diela diela, dejový plán, Žiak chápe hĺbkové členenie umeleckého diela, vie charakterizovať jej významový plán/ podstatu a pomenovať obe roviny. Pri známom literárnom diele vie 2.Novela veľmi stručne zopakovať základnú významovú orientáciu diela a uviesť 3.Čítanie, analýza vzťah tejto „skrytej“ roviny k deju. 2. Novela a interpretácia Žiak vie vysvetliť znaky novely, pri známych novelách určiť ich žáner a (B.S.Timravaniekoľko jeho znakov. Chápe a vie vysvetliť rozdiel medzi poviedkou a Ťapákovci, Kukučín novelou (príp. aj rozprávkou). Neprebudený) 3. Čítanie, analýza a interpretácia Žiak dokáže plynulo prečítať text prozaického diela. Vie aplikovať na známy text vedomosti o vonkajšej kompozícii a teoreticky reprodukovať poznatky o vnútornej kompozícii diela. Dokáže v známom texte určiť niektoré príznakové štylistické a lexikálne prvky. Dokáže charakterizovať postavy iba z hľadiska ich pozície v dejovom pláne diela. Svoje intuitívne stanovisko dokáže prezentovať stručne a bez vecnej argumentácie. Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Vertikálne členenie diela Žiak chápe hĺbkové členenie umeleckého diela a v akomkoľvek prečítanom diele s jednoznačným autorským posolstvom dokáže sám identifikovať významovú rovinu, vysvetliť jej prepojenie s dejovou rovinou a autorskou koncepciou postáv. 2. Novela Žiak vie vysvetliť znaky novely, určiť žáner neznámeho diela (novely) a uviesť charakteristické žánrové znaky tohto diela. Dokáže vytvoriť klasifikáciu krátkych epických prozaických útvarov, vrátane tých, ktoré sa preberali na základnej škole, a určiť ich rozhodujúce diskriminačné znaky. Svoj produkt dokáže vysvetliť a obhájiť. 3. Čítanie, analýza a interpretácia Žiak dokáže plynulo, výrazne a so správnou výslovnosťou prečítať text prozaického diela. Vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej kompozícii na akékoľvek prečítané dielo (novelu), aspoň v náznaku zachytiť prítomnosť významového plánu. Výsledky analýzy autorskej koncepcie postáv, štylistických a lexikálnych prostriedkov dokáže aspoň čiastočne zapojiť do vysvetľovania vzťahov oboch vertikálnych rovín diela. Tieto poznatky vie prezentovať v triede, podložiť svoj názor argumentmi a obhájiť ho v diskusii. Pri kritike protinázoru nenapáda osobu oponenta a emocionálne zvláda situáciu.

8

Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Epika, jamb, rým Žiak vie reprodukovať definíciu epiky a určiť literárno-druhovú príslušnosť známych epických literárnych diel. Intuitívne dokáže rytmicky správne nahlas prečítať jambický verš. Rozumie zvukovej (Hviezdoslav – podstate rýmu a dokáže ju vysvetliť. Hájnikova žena a Ežo 2. Anakrúza/predrážka - 0 – Vlkolinský, Kráľ – 3. Čítanie, analýza, interpretácia Zakliata Panna vo Váhu Žiak dokáže jazykovo správne a rytmicky výrazne prečítať akúkoľvek a Divný Janko, sylabickú alebo sylabicko-tonickú báseň. V známej básni vie uplatniť Sládkovič - Detvan) vedomosti o vonkajšej kompozícii a určiť aspoň niektoré fázy vo vnútornej kompozícii diela. V známom texte vie identifikovať aspoň niektoré príznakové štylistické a lexikálne prvky. Postavy charakterizuje iba z hľadiska ich pozície v dejovom pláne diela. Svoje intuitívne pociťované stanovisko dokáže prezentovať stručne a bez vecnej argumentácie. Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Epika, jamb, rým Žiak rozumie podstate epiky a vie určiť literárno-druhovú príslušnosť akéhokoľvek epického básnického diela, ktoré prečítal. Vie, čo je jamb, dokáže ho identifikovať vo verši, napísať jeho metrickú schému a výrazne rytmicky prečítať tento verš. Vie vytvoriť modelový jambický verš. Rozumie podstate rýmu, pozná väzbu rýmu na metrum básne a dokáže vytvoriť združene rýmované dvojveršia (s akoukoľvek z preberaných stôp). 2. Anakrúza/predrážka Žiak rozumie podstate predrážky a vie určiť rytmický základ „nepravého“ jambického verša. Dokáže vytvoriť modelový verš s takýmto metrom. 3. Čítanie, analýza a interpretácia Žiak dokáže jazykovo správne a rytmicky výrazne prečítať akúkoľvek sylabickú a sylabicko-tonickú báseň. Vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej kompozícii na akúkoľvek prečítanú epickú báseň, aspoň v náznaku zachytiť prítomnosť významového plánu. Výsledky analýzy autorskej koncepcie postáv, štylistických a lexikálnych prostriedkov dokáže aspoň čiastočne zapojiť do vysvetľovania vzťahov oboch vertikálnych rovín diela. Na základe vlastnej čitateľskej skúsenosti chápe a vie vysvetliť spoločenský a umelecký prínos konkrétneho (slovenského) epického básnického diela pre národnú kultúru. Svoje názory a stanoviská vie prezentovať v triede, podoprieť svoj názor argumentmi a obhájiť ho v korektnej diskusii.

Epická poézia - jamb

1.Epika, jamb, rým 2.Anakrúza/predrážka 3.Čítanie, analýza, interpretácia

9

1.Román, priamy rozprávač 2.Autorská reč, reč Postáv (pásmo rozprávača, pásmo postáv, monológ, dialóg) 3.Čítanie, analýza, Interpretácia 4.Kooperácia pri učení

VEP - román

(Puškin-Kapitánova dcéra, Kukučín – Dom v stráni, H.deBalzac – Otec Goriot, Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži)

Minimálna úroveň výkonu žiaka 1. Román, priamy rozprávač Žiak vie definovať román a vysvetliť odlišnosti medzi poviedkou, novelou a románom. Tieto vedomosti dokáže aplikovať na známe literárne dielo. Pozná pojem priamy rozprávač a dokáže ho identifikovať v známom literárnom diele, resp. uviesť niektoré základné jazykové prvky v diele, ktoré tento typ rozprávača charakterizujú. 2. Autorská reč, reč postáv Žiak dokáže odlíšiť obe pásma textu i obe formy priamej reči v akomkoľvek diele a vie ich obsahovo, formálne a pravopisne vymedziť. Dokáže transformovať reč postáv do autorskej reči. 3. Čítanie, analýza a interpretácia Žiak vie plynulo a jazykovo správne prečítať prozaický text. Vie určiť vonkajšiu kompozíciu akéhokoľvek prozaického diela, resp. uviesť a vysvetliť aspoň niektoré fázy zo známeho diela. Dokáže reprodukovať informáciu o autorskom zámere v známom diele a uviesť niektoré štylistické a lexikálne prvky, ktoré dokázal v diele určiť a ktoré chápe ako spojené s autorským zámerom. Svoje stanovisko k významovej a estetickej stránke diela vie formulovať len stručne a na základe subjektívneho pocitu. 4. Kooperácia pri učení Žiak spolupracuje s ostatnými a snaží sa využiť pomoc úspešnejších spolužiakov. Zaujíma sa o poznatky, ku ktorým skupina dospela. Optimálna úroveň výkonu žiaka 1. Román, priamy rozprávač Žiak vie definovať román a vysvetliť odlišnosti medzi románom, novelou a poviedkou a tieto vedomosti aplikovať na akékoľvek prozaické dielo. Analýzou dokáže extrahovať prvky príznačné pre jednotlivé žánre a použiť ich v rámci argumentácie. Pri dielach, ktoré nie sú žánrovo jednoznačne zaraditeľné, dokáže pripustiť viacznačnosť, ale zároveň vie argumentovať v prospech svojho stanoviska. Pozná pojem priamy rozprávač a dokáže ho identifikovať v akomkoľvek prozaickom diele tohto typu. 2. Autorská reč, reč postáv Žiak dokáže odlíšiť obe pásma textu i obe formy priamej reči v akomkoľvek diele, a to aj vtedy, keď rozprávacom je zúčastnená postava, a obsahovo, formálne a pravopisne ich vymedziť. Dokáže transformovať reč postáv do autorskej reči, ako aj autorskú reč do reči postáv. Zmeny v stvárnení textu vie dať do súladu s požiadavkami slovenského pravopisu. 3. Čítanie, analýza a interpretácia Žiak dokáže plynulo, výrazne a so správnou výslovnosťou prečítať text prozaického diela. Vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej kompozícii na akékoľvek dielo, určiť v príslušnom diele subjektívneho rozprávača a svoj výrok odôvodniť. Výsledky analýzy autorskej koncepcie postáv, funkcie subjektívneho rozprávača a štylistických i lexikálnych prostriedkov dokáže aspoň čiastočne zapojiť do vysvetľovania vzťahov oboch vertikálnych rovín diela. Na základe vlastnej čitateľskej skúsenosti chápe a vie vysvetliť spoločenský a umelecký prínos konkrétneho (slovenského) prozaického diela pre národnú kultúru. Svoje poznatky vie prezentovať v triede, pričom dodržiava etiku a etiketu diskusie. 4. Kooperácia pri učení Žiak spolupracuje s ostatnými, organizuje prácu skupiny, prináša podnety a pomáha ostatným pri riešení problémov radou. Vie zhrnúť výsledky spoločného bádania a prezentovať výsledky pred triedou. V prípade protinázoru dokáže sformulovať argument v prospech vlastnej skupiny alebo priznať správnosť protinázoru. Získané poznatky vie vhodne a prehľadne zaznamenať.

10

Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 2 hodiny Časť: Slovenský jazyk

Jazykoveda, Lexikálna rovina jazyka

Jazykoveda, Komunikácia, Zvuková rovina jazyka

TC

Obsahový štandard

Výkonový štandard

systém slovenských hlások, fonetika, fonológia, samohlásková skupina fonéma, graféma, hláska, znelostná asimilácia, diakritické znamienka – dve bodky, interpunkčné znamienka – dvojbodka, apostrof, lomka, tri bodky

Optimálna úroveň výkonu žiaka Dokáže sa pohotovo zorientovať v danej komunikačnej situácii a presne reagovať na počutý text jasnou, zrozumiteľnou a správne intonovanou odpoveďou alebo otázkou. Vo vlastných jazykových prejavoch dodržiava pravidlá a požiadavky slovenskej výslovnosti, správne artikuluje. Dokáže vhodne začať, viesť a ukončiť komunikáciu. Pozná jazykovedné disciplíny, ktoré skúmajú zvukovú rovinu jazyka, a ich základné jednotky. Dokáže aplikovať pravidlá znelostnej asimilácie vo vlastnom jazykovom prejave. Minimálna úroveň výkonu žiaka Dokáže sa zorientovať v danej komunikačnej situácii a reagovať na počutý text tak, že poslucháč pochopí obsah jeho výpovede. Uvedomuje si spisovnosť a nespisovnosť vo svojom prejave a vo verejných prejavoch sa snaží používať spisovnú výslovnosť. Dokáže začať, viest a ukončiť komunikáciu.Odlišuje zvukovú a písomnú podobu reči a vie pomenovať jej základné jednotky. Vie zreprodukovať vlastnými slovami pravidlá znelostnej asimilácie v slovenčine a s chybami, napr. pri asimilácii hlások pred osobnými tvarmi zámen, asimilácii vokalizovanej preložky so ap., ich dokáže aplikovať vo vlastnom ústnom jazykovom prejave.

Lexikológia, sémantický trojuholník, lexikálny význam slova, gramatický význam slova, opozitá, homonymá, slovníky – prekladový, terminologický, slovná zásoba národného jazyka – individuálna slovná zásoba, aktívna slovná zásoba, pasívna slovná zásoba, jadro slovnej zásoby, expresívne slová – pejoratíva, vulgarizmy, neologizmy, internacionalizácia, spôsoby obohacovania slovnej zásoby – prenášaním významu, tvorenie slov skracovaním, značky, skratkové slová

Optimálna úroveň výkonu žiaka Pozná význam slov, ktoré využíva vo svojom jazykovom prejave v súlade s rôznymi kontextmi a komunikačnými situáciami, prípadne si vie overiť význam neznámych slov v dostupných informačných zdrojoch. Vo vlastných jazykových prejavoch využíva široký repertoár slovnej zásoby, napr. využíva synonymá, vyhýba sa tým stereotypnému vyjadrovaniu. Pozná rozdiel vo veľkosti vlastnej slovnej zásoby a slovnej zásoby národného jazyka, cielene si rozširuje vlastnú aktívnu slovnú zásobu z dostupných zdrojov – slovníky, beletria, odborná literatúra, internet ap. Pozná všetky slovotvorné postupy a využíva ich pri tvorbe vlastných jazykových prejavov. Vie vysvetliť spôsob obohacovania slovnej zásoby prenášaním významu na príklade frazeologizmov a vo vlastných jazykových prejavoch využíva všetky ich druhy. Minimálna úroveň výkonu žiaka Vie vyhľadať význam neznámych slov v slovníkoch. Používa obmedzený repertoár slovnej zásoby s častým opakovaním slov. Pozná rozdiel vo veľkosti vlastnej slovnej zásoby a slovnej zásoby národného jazyka. Rozširuje si vlastnú aktívnu slovnú zásobu čítaním beletrie a štúdiom slovníkovej a encyklopedickej literatúry. Používa vo svojich jazykových prejavoch skratky, značky, odvodené a zložené slová. Vo vlastných jazykových prejavoch vhodne využíva ľudové frazeologizmy.

11

Jazykoveda, Sloh, Komunikácia Sloh, práca s informáciami

Štylistika, beletrizovaný životopis, priama a nepriama charakteristika – charakteristika Osoby, úvahový slohový postup – úvaha, štýlotvorné činitele – téma, autor, situácia, funkcia, adresát. Slohotvorný proces, slohové útvary – žiadosť, dotazník, objednávka, potvrdenie, informačný leták, predtlače – zápisnica, splnomocnenie. Analýza textu – obsah textu, forma textu, autorský zámer. Kľúčové slová, súvislé texty – nesúvislé texty. Efektívna komunikácia, umelecký opis

Optimálna úroveň výkonu žiaka Vie vysvetliť pôsobenie jednotlivých štýlotvorných činiteľov pri tvorbe jazykových prejavov a správne ich aplikuje vo vlastných jazykových prejavoch. Vie si na základe komunikačnej situácie správne stanoviť vhodný slohový útvar a zodpovedajúci jazykový štýl a na ich základe samostatne vytvorí požadovaný text. Vie prispôsobiť svoj prejav komunikačnej situácii – stratégiu a tón komunikácie. Dokáže upraviť poradie viet v texte podľa ich vecného významu a kontextu celého textu. Minimálna úroveň výkonu žiaka Vie vymenovať základné štýlotvorné činitele. Pri tvorbe vlastných jazykových prejavov dodržiava predovšetkým tému, pričom zohľadňuje funkciu prejavov. Na základe posúdenia komunikačnej situácie vie stanoviť vhodný slohový útvar administratívneho štýlu a s malými formálnymi chybami, napr. chybné grafické rozmiestnenie textu, prehodenie záväzných informácií v texte ap., dokáže podľa vzoru vytvoriť – žiadosť, zápisnicu, splnomocnenie a informačný leták. Dokáže vyplniť dotazník, objednávku a potvrdenie. Dokáže odlíšiť administratívny životopis od beletrizovaného a s pomocou učiteľa dokáže oba typy vytvoriť. Vie odlíšiť (vlastný) výkladový slohový postup od úvahového slohového postupu. Dokáže odlíšiť priamu a nepriamu charakteristiku. Na základe komunikačnej situácie vie použiť vhodnú slovnú zásobu. S pomocou učiteľa dokáže pochopiť chyby v poradí viet vo vlastnom texte a následne ich dokáže opraviť.

Jazyk, jazykový znak, jazykový systém, reč, dorozumievacia/komu nikatívna funkcia jazyka, estetická funkcia jazyka, poznávacia/kognitívna funkcia jazyka. Text, obsah textu, forma textu, autorský zámer, súvislé texty, nesúvislé texty, kontext, argumentácia, Informácia, vedľajšia informácia v texte, spôsoby spracovania informácií – presná citácia, voľná, citácia, parafráza, osnova z prečítaného textu,

Optimálna úroveň výkonu žiaka Vie výrazne čítať umelecký text. Vie čítať umelecký a vecný text s porozumením. Vie rozlíšiť a charakterizovať umelecký a vecný text po obsahovej i formálnej stránke. Vie v texte analyzovať využité výrazové prostriedky, napr. terminológiu, synonymá, kompozíciu ap., z hľadiska autorovho zámeru a funkcie textu. Dokáže identifikovať kľúčové slová textu. Vie rozlíšiť v texte hlavné myšlienky od vedľajších, podstatné informácie od nepodstatných. Dokáže sformulovať hlavnú myšlienku textu. Dokáže spracovať text – vytvoriť z neho konspekt, osnovu z prečítaného textu, tézy. Vo vlastných jazykových prejavoch funkčne používa presnú citáciu, voľnú citáciu a parafrázu, pričom dodržiava pravidlá ich formálneho stvárnenia. Dokáže posúdiť informačné zdroje, na základe ktorých bol text vytvorený. Dokáže zhodnotiť text z hľadiska jazykovej kultúry. Dokáže posúdiť subjektívnu využiteľnosť vecného textu. Na základe analýzy vie vyjadriť svoj estetický a emocionálny zážitok z prečítaného umeleckého textu a dokáže ho obhájiť. Dokáže efektívne využiť zdroje informácií pri práci s vlastným i cudzím textom. Ovláda základy kritického čítania, t. j. vie vnímať problémy nastolené textom a identifikuje chyby a protirečenia, ktoré sa v texte nachádzajú. Dokáže vyjadriť svoj názor na riešenie reálnych problémov s využitím podnetov z prečítaného textu.

12

Učenie sa

tézy, hlavná myšlienka, kľúčové slová, funkcia prejavu, zdroje informácií – titulok, marginálie, resumé, anotácia, abstrakt, bibliografia, bibliografický záznam, menný a vecný register, masmediálne komunikačné prostriedky, poznámky pod čiarou, vysvetlivky

Minimálna úroveň výkonu žiaka Po príprave dokáže plynulo prečítať umelecký a vecný text. Vie čítať s porozumením veku primerané umelecké a jednoduché vecné texty, ktoré podávajú jemu blízku problematiku. Vie na základe funkcie rozlíšiť umelecký a vecný text. Vie v texte identifikovať výrazové prostriedky, ktoré určujú text buď ako umelecký alebo ako vecný, napr. termíny, resp. obrazné pomenovania. S pomocou učiteľa dokáže vybrať kľúčové slová textu. Vie rozlíšiť v texte kľúčové myšlienky od vedľajších. Na základe vlastného spracovania informácií v texte dokáže sformulovať jeho hlavnú myšlienku. Dokáže spracovať text – vytvoriť z neho konspekt. Odlišuje citované myšlienky od vlastných. Vie určiť informačné zdroje, na základe ktorých bol text vytvorený. Dokáže posúdiť spisovnosť použitých jazykových prostriedkov v texte. Dokáže posúdiť subjektívnu využiteľnosť vecného textu. Vie vyjadriť svoj estetický a emocionálny zážitok z prečítaného umeleckého textu. Dokáže využiť dostupné zdroje informácií (najmä slovníky a internet) pri práci s vlastným i cudzím textom. Vie identifikovať problémy nastolené textom. Dokáže vyjadriť svoj názor na využitie prečítaného textu na riešenie reálnych problémov.

Učebný štýl, faktory ovplyvňujúce učenie sa, efektívne zapamätávanie, kontrola plnenia plánu, projektovanie vlastnej budúcnosti

Optimálna úroveň výkonu žiaka Samostatne sa učí a zaujíma sa o podnety na učenie z rôznych zdrojov, pozná svoj učebný štýl. Vie vytvoriť plán svojej činnosti, postupovať podľa neho a kontrolovať ho. Je schopný klásť sebe, učiteľom i spolužiakom podnetné otázky pri plánovaní svojej činnosti. Minimálna úroveň výkonu žiaka Učí sa s pomocou učiteľa alebo spolužiakov. Intuitívne využíva rôzne spôsoby učenia sa. Dokáže s pomocou učiteľa vytvoriť jednoduchý plán vlastnej činnosti a snaží sa podľa neho postupovať. Je schopný požiadať o pomoc pri plánovaní svojej činnosti.

Diktát: 1x za polrok Kontrolná slohová práca: 1xza polrok /bel.životopis, charakteristika osoby-literárnej postavy/ V. Metódy a formy práce Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým textom, práca s literárnymi ukážkami, skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových „projektov“, interpretácia diel, analýzy, komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint, dramatizácia, tvorba vlastných prejavov, kooperatívne gramatické cvičenia referátová a argumentačná metóda. Metódy a formy všeobecne: - Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela alebo inej pomôcky). - Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka), pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov). 13

- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky). - Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác). - Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a pod.). Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách SJL a to v obidvoch zložkách SJL – literárnej výchovy ako aj jazyka. Vyučujúci zaraďujú uvedené metódy do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia samotnej vyučovacej hodiny. VI. Učebné zdroje Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 1.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994 Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 2.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994 Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 3.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995 Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 4.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995 Obert, V. a kol.: Literatúra 1. Bratislava : LITERA, 1994 Obert, V. a kol.: Literatúra 2. Bratislava : LITERA, 1994 Obert, V. a kol.: Literatúra 3. Bratislava : LITERA, 1994 Obert, V. a kol.: Literatúra 4. Bratislava : LITERA, 1994 Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006 Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006 Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník - cvičebnica. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007 Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007 Hincová, K. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.-4.ročník. Bratislava : SPN, 2007 Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007 Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007 Varsányiová, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno : VARIA, 2003 Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 1.časť. Komárno : VARIA, 2004 Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 2.časť. Komárno : VARIA, 2004 Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 3.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA, 2005 Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 4.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA, 2005 Žilka, T. a Kol.: Teória literatúry. Bratislava : LITERA, 1997 Slovníky Filmy Umelecká literatúra – Beletria

14

VII.

Hodnotenie predmetu Predmet môže byť hodnotený dvojakým spôsobom – systém hodnotenia si vyberá vyučujúci.

A) Hodnotenie váhovým systémom 4 – ročné gymnázium (1.-4.ročník) Počet známok za polrok: 5 (1x diktát, 1x známka z jazykového učiva, 3x známka z odpovede – priebežne /test, skúšanie.../) Váhy známok: Váha 1 - „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na hodinu /čítanka, krátka esej-úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca a pod./ - ústna odpoveď Váha 2 - diktát /1x za polrok/ - kontrolná slohová práca - maturitné opakovanie v 4.ročníku - testy Váha 3 - len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu prípadne predsedu PK/ V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej), určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo subj.dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo hodnotiť známkou nedostatočný. Hodnotenie kontrolnej slohovej práce: Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií maturitných písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce, najmä rozsah práce. Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma spoločne s celkovým dojmom práce/ - 28 bodov. B) Hodnotenie bodovým systémom Test – má byť tematicky zameraný – buď po tematickom celku, alebo zhrňujúci s otvorenými i zatvorenými otázkami (používame i monitorovacie úlohy a testy zamerané na čítanie s porozumením) – vždy dopredu určený/ohlásený. Môže byť 20, 25 a 30 bodový. Podľa nižšie uvedenej štandardnej stupnice sú žiakovi pridelené body. Počet testov: 2 až 4 testy – rovnomerne rozložené na obe zložky predmetu. Odpoveď – za odpoveď prideľujeme body za známku. Pri každej známke sa zapíše určitý vopred určený počet bodov. /známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = 1bod, známka 5 = -5bodov/ Počet odpovedí: 1 Diktát – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi. /počet chýb = známka = body/ /0-1 chyba = známka „1“= 5bodov, 2-3 chyby = známka „2“ = 4body, 4-6 chýb = známka „3“ = 3body, 7-9 chýb = známka „4“ = 1bod, 10 a viac chýb = známka „5“ =-5bodov/ Počet diktátov: 1 Päťminútovka – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi. /známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = -3 body, známka 5 = -5bodov/ 15

Počet 5min.: 2 (alebo ak je inak vopred dohodnuté!) Seminárna práca / iná projektová práca– rozbor literárneho diela (záleží od ročníka) – žiak môže získať 10 bodov. Počet: 1 (Žiak vypravuje samostatnú prezentáciu, manuál pre ostatných žiakov. Reprodukuje dielo, uvádza ukážky, hodnotí literárnu postavu/postavy, vie určiť tému a ideu diela...) Kontrolná slohová práca – vopred určený žáner – záleží od ročníka. Žiak môže získať 15 bodov. Počet: 1 (Hodnotenie: Vonkajšia forma – 2 body, Vnútorná forma – 10 bodov – obsah, kompozícia, štýl a jazyk – každá položka po 2 body, Pravopis 3body, Celkový dojem 2 body. Počas celej klasifikácii sa prihliada i na aktivitu – teda žiakovi môžu byť počas roka pridelené mimoriadne body – tzv. aktivizačné – za výbornú prácu na hodinách, za seminárnu prácu navyše, atď. (Obal študenta – kde si zakladá referované diela, literárne listy apod.) Žiak má prehľad – koľko bodov získal, koľko mal získať. Vie koľko potrebuje získať, aby dosiahol lepší stupeň záverečného hodnotenia. Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL: 100% - 90% = 1 89% - 75% = 2 74% - 50% = 3 49% - 30% = 4 29% - 0% = 5

16


Cvičenia zo slovenského jazyka – 1.roč Jazyk a komunikácia

I. Charakteristika predmetu Cvičenia zo slovenského jazyka nadväzujú na povinný predmet v obsahu, ale predovšetkým v metódach a formách práce, t.j. v jeho činnostnej zložke. Cieľom cvičení je upevňovať, prehlbovať a systematizovať vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov tak, aby sa dosiahol čo najvyšší stupeň aplikačnej pohotovosti a jazykovej kultúry ich písomného a ústneho vyjadrovania a to hlavne v transformácii pochopenia akéhokoľvek textu /tak vecného ako umeleckého, grafy, tabuľky, obrazy.../. Cvičenia zo slovenského jazyka slúžia na dosiahnutie vyššej úrovne automatizácie jazykových zručností (riešením väčšieho množstva úloh a cvičení, než ako je to možné na vyučovacích hodinách povinného predmetu a to hlavne úlohy zamerané na čítanie s porozumením). II. Rozvíjajúce ciele predmetu Všeobecné ciele: - posilňovať schopnosť tvorivo premýšľať o texte a jeho funkciách, jazykovo správne a kultivovane vyjadrovať svoje názory, - rozvíjať tvorivé zručnosti čitateľské, interpretačné, vyjadrovacie, - viesť žiakov k schopnosti samostatne sa orientovať v literárnom procese, vo forme a obsahu literárneho /vecného/ textu, samostatne si vyberať študijnú literatúru a vedieť s ňou pracovať, - pracovať s literárnym /vecným/ textom, - doplniť a prehĺbiť vedomosti a zručnosti získané na hodinách slovenského jazyka, - vzbudzovať si záujem o hlbšie poznanie a ovládanie slovenského jazyka, - aplikovať získané teoretické poznatky na jazykovú prax účastníkov seminára, - využívať nové poznatky o jazyku vo vlastných ústnych a písomných prejavoch. Špecifické ciele: - riešiť rozmanité komunikačné, spoločenské a pracovné situácie, - vyjadrovať vhodným spôsobom svoj úmysel, - prezentovať sám seba, podávať a získavať ústne alebo písomne požadovanú alebo potrebnú informáciu všeobecného alebo odborného charakteru, - zapájať sa do diskusie, obhajovať svoj názor, pohotovo reagovať na nepredvídané situácie (otázka, rozhovor, anketa), - uplatňovať verbálne a neverbálne prostriedky, spoločenskú a rečovú etiku a zdôvodňovať zvolené riešenie komunikačnej situácie, - získať informácie z prečítaného a vypočutého textu (určiť hlavnú tému alebo myšlienku textu, rozlíšiť základné a vedľajšie informácie), - dokázať text zaradiť do niektorých z funkčných štýlov, orientovať sa v jeho stavbe, - vedieť spracovať výpisky z textu a dokázať ho primerane reprodukovať a interpretovať, - vyjadrovať sa k odbornej problematike, s využitím popisných výkladových a úvahových postupov, - vyhľadávať informácie všeobecného a odborného charakteru, pracovať s príručkami, - uvádzať správne bibliografické údaje a citáty, spracovať písomné informácie najmä odborného charakteru, - chápať význam jazykovej kultúry a funkcií spisovného jazyka, - snažiť sa spisovne vyjadrovať v situáciách, ktoré si to vyžadujú, byť si vedomý toho, 17

že jazyk sa dynamicky rozvíja. III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa/maturanta: Verejný prejav:  Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť  Uplatňovať paralingválne javy  Reprodukovať umelecký a vecný text Pamäťové zručnosti:  Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť  Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi  Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov  Usporiadať známe javy do systému  Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty  Vedieť aplikovať pravopisnú normu Analytické a syntetické zručnosti:  Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu  Odlíšiť umelecký a vecný text  Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov Tvorivé zručnosti:  Vytvoriť vlastný text  Prezentovať vlastný text – ústne i písomne  Samostatne napísať krátky príbeh  Porozprávať príbeh na danú tému  Dokončiť rozprávanie  Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text Informačné zručnosti:  Používať jazykovedné príručky a slovníky  Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov Komunikačné zručnosti:  Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu  Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu  Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor

18

IV. Obsah vzdelávania

veta

Slovo / vzťahy medzi slovami

TC

Obsahový štandard


Slovo, lexéma, slovotvorba, lexikológia – slovná zásoba, koreň slova, ako vznikajú slová (Skladanie, odvodzovanie, spájanie, skratky, uni a multiverbizácia), alternácia, rytmické krátenie, význam slov

    

Veta, súvetie, nadvetná syntax

     

Poznať jazykovedné disciplíny Identifikovať zdroje informácie Vedieť pomenovať pramene informácie Vedieť pracovať so slovom aplikovať a poznať význam slov, ktoré využívame vo svojom jazykovom prejave v súlade s rôznymi kontextmi a komunikačnými situáciami, prípadne si vie overiť význam neznámych slov v dostupných informačných zdrojoch,  poznať rozdiel vo veľkosti vlastnej slovnej zásoby a slovnej zásoby národného jazyka, cielene si rozširuje vlastnú aktívnu slovnú zásobu z dostupných zdrojov – slovníky, beletria, odborná literatúra, internet ap,  v rámci textov rôznych jazykových štýlov identifikovať význam a použitie slov. vyjadrovať sa adekvátne komunikačnej situácii analyzovať počutý text pracovať so slovníkmi pracovať s významom vety poznať členenie viet podľa obsahu, zloženia ap. Identifikovať východisko a výpoveď vety

19

Text / kontext

Texty – rôzne druhy textov, Súvislý text, nesúvislý text, štýl textu, postup komponovania textu, konektory, nadväznosť, štylistika

 aplikovať písomné prejavy za pomoci jazykových príručiek,  uplatňovať vo vlastných jazykových prejavoch široký repertoár slovnej zásoby, napr. využívať synonymá, vyhýba sa tým stereotypnému vyjadrovaniu,  Poznať význam vety  Analyzovať rôzne druhy textov  Identifikovať motív textu

 vedieť výrazne čítať umelecký text,  vedieť čítať umelecký a vecný text s porozumením,  vedieť rozlíšiť a charakterizovať umelecký a vecný text z obsahovej i formálnej stránky,  vedieť v texte analyzovať využité výrazové prostriedky, napr. terminológiu, synonymá, kompozíciu ap.,  z hľadiska autorovho zámeru a funkcie textu,  dokázať identifikovať kľúčové slová textu,  vedieť rozlíšiť v texte hlavné myšlienky od vedľajších, podstatné informácie od nepodstatných,  dokázať sformulovať hlavnú myšlienku textu,  dokázať spracovať text – vytvoriť z neho konspekt, osnovu z prečítaného textu, tézy,  dokázať posúdiť informačné zdroje, na základe ktorých bol text vytvorený,  dokázať zhodnotiť text z hľadiska jazykovej kultúry,  dokázať posúdiť subjektívnu využiteľnosť vecného textu,  na základe svojich poznámok vedieť vyjadriť svoj estetický a emocionálny zážitok z prečítaného umeleckého textu,  dokázať efektívne využiť zdroje informácií pri práci s vlastným i cudzím textom,  ovládať základy kritického čítania, t. j. vedieť vnímať problémy nastolené textom a identifikovať chyby a protirečenia, ktoré sa v texte nachádzajú,  dokázať vyjadriť svoj názor na riešenie reálnych problémov s využitím podnetov z prečítaného textu

 Obsah cvičení je v učebných osnovách formulovaný všeobecne, rámcovo, preto nie je rozčlenený ani podľa ročníkov, ani podľa hodín. Heslá treba chápať len ako súbor námetov, ktoré učiteľ môže realizovať v rozličnej šírke a hĺbke, niektoré môže vypustiť, iné zaradiť a pod. Konkrétnu náplň cvičení teda aktualizuje sám učiteľ podľa vlastného uváženia a na základe podmienok, potrieb a najmä podľa záujmu žiakov. Námety na úlohy a cvičenia možno čerpať z učebníc a metodických príručiek pre povinný predmet (N. Ihnátková a kol.), z magnetofónovej nahrávky ozvučených textov a úloh k týmto učebniciam a z odporúčanej literatúry. Pritom treba dbať o to, aby sa dosiahol cieľ predmetu. Ťažiskom nepovinného predmetu je samostatná práca žiakov, riešenie úloh a cvičení, a to individuálne, v dvojiciach alebo v skupinách. Teoretické poznatky sú len nevyhnutným sprievodným javom, žiaci si ich zväčša dopĺňajú samostatnou prácou s príručkami. Široký rozsah nepovinného predmetu od aplikatívnych jazykových (rečových) činností k tvorivým činnostiam si vyžaduje čo najvyššiu mieru individuálneho prístupu učiteľa k žiakom. 20

V. Metódy a formy práce Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým textom, práca s literárnymi ukážkami, skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových „projektov“, interpretácia textu, analýzy, komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint, dramatizácia, tvorba vlastných prejavov, kooperatívne gramatické cvičenia a argumentačná metóda. Metódy a formy všeobecne: - Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela alebo inej pomôcky). - Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka), pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov). - Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky). - Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác). - Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a pod.). Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách SJL a to v obidvoch zložkách SJL – literárnej výchovy ako aj jazyka. Vyučujúci zaraďujú uvedené metódy do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia samotnej vyučovacej hodiny. VI. Učebné zdroje Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006 Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006 Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník - cvičebnica. Bratislava : OP Istropolitana, 2007 Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007

Hincová, K. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.-4.ročník. Bratislava : SPN, 2007 Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007 Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007 VII. Hodnotenie predmetu Rozbor jazykových prostriedkov v súvislých textoch podľa charakteru prejavu a podľa príslušnosti k funkčným jazykovým štýlom. Analýza cvičení zameraných podľa tematických okruhov: slovo, veta, text. Samostatné riešenie úloh na čítanie s porozumením. Práca s akýmkoľvek súvislým i nesúvislým textom. Obhajoba svojich riešení v skupine. Hľadať súvislosti v texte, vetách, slovách. Analyzovať kľúčové momenty textu. Konkrétne požiadavky na výstup: - aktivita - 2 testy – 30 % úspešnosť 21


I.

Anglický – prvý cudzí jazyk 1. ročník – úroveň B 1.1

Charakteristika predmetu

Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1. cudzieho jazyka. Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku (1. cudzí jazyk) vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Finančná gramotnosť /Výhodnosť a nevýhodnosť kúpy/ - Obchod a služby. Rozvíjajúce ciele predmetu

II.

Cieľom vzdelávania v anglickom jazyku v 1.ročníku je dosiahnuť úroveň B1.1 podľa SERR pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností v anglickom jazyku. 1. Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností. Učiaci sa na úrovni B1. 1 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal:        

vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, rozoznávať, pochopiť a efektívne používať jednotlivé stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka, aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život, kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi a podobnými reáliami vlastnej krajiny, 22

   2.

rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa hovorí cudzím jazykom, pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály, byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky: A/ Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal používať:    

slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov (lexikálna kompetencia), morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia), slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia), zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a ortografická).

B/ Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal:     

správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách, dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a informácií, vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky; vyhýbanie sa priamym príkazom), používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá, uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho). učiaci sa dokáže uplatňovať širokú škálu jazykových funkcií, používajúc bežné prostriedky neutrálneho štýlu. Uvedomuje si konvencie slušnosti a podľa nich aj koná..

Učiaci sa dokáže komunikovať zrozumiteľne, vie sa vyjadriť slušne vo formálnom a neformálnom štýle, vzhľadom na situáciu a partnera komunikácie. Vie sa aktívne zapojiť do diskusie, ktorá prebieha v prirodzenom tempe a v štandardnom jazyku. Dokáže nadviazať kontakt s každým, koho materinským jazykom je osvojovaný si cudzí jazyk. C/ Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni B1.1 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja tak, aby sa dokázal vyjadriť: 23

 



v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia, koherencia, štýl, register, rétorika), funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov (súhlas, nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť, uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť, poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie), pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií).

3. Komunikačné zručnosti Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (ide o integrované zručnosti). Počúvanie s porozumením Učiaci sa porozumie dlhším, náročnejším monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárnonáučným textom, ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku. Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal porozumieť :         

prejav ako celku, tému a hlavnú myšlienku špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť podstatné informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich, ich názory a stanoviská rečové prejavy informatívneho charakteru s konkrétnou i abstraktnou tematikou v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku, prejavy informatívneho charakteru s tematikou každodenného života: oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady v primeranom tempe reči na príslušnej úrovni a v štandardnom jazyku, autentické dialógy, napr.: telefonický rozhovor, interview, prejavy naratívneho charakteru, napr.: zážitok, príbeh, podstatné informácie v obsahovo a jazykovo náročnejších prednáškach, referátoch a diskusiách, prednesených v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku, podstatné informácie z rozhlasových a televíznych správ, dokumentárnych filmov s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči, rečové prejavy umeleckého charakteru, napr.: ukážky z filmu, rozhlasovej hry, a vedel odhadnúť postoje, názory a náladu hovoriacich.

Čítanie s porozumením Učiaci sa porozumie náročnejším textom informatívneho, faktografického, populárnonáučného charakteru, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami a dokáže dedukovať, analyzovať, zovšeobecňovať stanoviská a názory autorov. Číta prózu podľa vlastného výberu.. 24

Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:         

získať informácie zo stredne náročných textov, vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a rozširujúce informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou, chápať logickú štruktúru náročnejšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a gramatických prostriedkov, rozlišovať v texte zámer, postoj a pocity autora a ostatných zúčastnených, odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte, pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania, rozumieť korešpondenčné texty formálneho a neformálneho charakteru, čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru a primerane náročné populárno-náučné texty: pracovné návody a prospekty, rozumieť texty v masovokomunikačných prostriedkoch a články z tlače, porozumieť ukážky z literárnych textov, napr. z krátkej prózy, z románov a divadelných hier.

Písomný prejav Učiaci sa na úrovni B1 dokáže napísať rozsiahlejší súvislý prejav na rôzne témy s využitím osobnej skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije zložitejšie lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave. Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:           

napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu, zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu, napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie, opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, situáciu, udalosť, napísať obsahovo a jazykovo náročnejší súkromný list, napísať obsahovo a jazykovo náročnejší úradný list: žiadosť, sťažnosť, správu, inzerát a odpoveď naň, napísať niektoré útvary administratívneho štýlu: objednávku, reklamáciu, program rokovania, napísať vlastný životopis, napísať obsahovo, jazykovo i štylisticky náročnejší slohový útvar (príbeh, rozprávanie), napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov, napísať rozsiahlejší, obsahovo a jazykovo náročnejší slohový útvar s využitím argumentácie a porovnávania.

Ústny prejav – dialóg

25

Učiaci sa dokáže jazykovo správne a primerane reagovať v rôznych situáciách. Spontánne sa zapojí do rozhovoru na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Vie udržiavať plynulosť komunikácie. Dokáže sa aktívne zapojiť do diskusie na rôzne témy. Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:    

spontánne reagovať v rôznych komunikatívnych situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii, viesť, prerušiť a nadviazať rozhovor a preformulovať svoju výpoveď, správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v situačných dialógoch, prebrať iniciatívu počas rozhovoru (napr. zmeniť tému), interpretovať a odovzdávať informácie.

Ústny prejav – monológ Učiaci sa dokáže predniesť rozsiahlejší súvislý ústny prejav na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych možnostiach riešenia problému, uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív. Učiaci sa na úrovni B1.1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal:      

III.

vyjadrovať sa plynulo a správne k rôznym všeobecným témam s ohľadom na stupeň formálnosti prejavu, pripraviť a predniesť dlhší prejav na určitú tému aj s odborným zameraním, ak sa téma týka oblasti jeho osobného záujmu, opísať osoby, predmety, situácie, činnosti a udalosti, tvoriť príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy), interpretovať a stručne zhrnúť, napr. obsah filmu, knihy a vyjadriť svoj postoj k nim, opísať obrázky, mapy, grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor a postoj k nim. Predmetové kompetencie

sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť. Výkonový štandard: Učiaci sa na úrovni B1.1 vie: Spôsobilosti: 1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou

Vie: Funkcie: Upútať pozornosť Pozdraviť Odpovedať na pozdrav Rozlúčiť sa 26

Poďakovať 2. Vypočuť si a podať informácie

Informovať sa Začleniť informáciu Odpovedať na žiadosť

3. Vybrať si z ponúkaných možností

Identifikovať Opísať Potvrdiť/odmietnuť /vyjadriť nesúhlas/ Opraviť /korigovať/

4. Vyjadriť svoj názor

Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj súhlas Vyjadriť svoj nesúhlas Vyjadriť presvedčenie Vyjadriť vzdor Protestovať Vyjadriť stupeň istoty

5. Vyjadriť svoju vôľu

Vyjadriť svoje želania/túžby Vyjadriť svoje plány /blízke a budúce/

7. Vnímať a prejavovať svoje city

Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie Vyjadriť smútok, skľúčenosť Vyjadriť sympatie Vyjadriť fyzickú bolesť Utešiť, podporiť, dodať odvahu

8. Vyjadriť očakávania a reagovať

Vyjadriť nádej Vyjadriť sklamanie Vyjadriť strach, znepokojenie, obavu Ubezpečiť Vyjadriť úľavu Vyjadriť spokojnosť Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať si Zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho s niekým, niečím

9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus

Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo uznávam Vyjadriť, že niekoho / niečo nemám rád Vybrať si z ponúkaných možností najobľúbenejšiu

11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti

Vyjadriť príkaz / zákaz Získať povolenie, súhlas Dať súhlas, povoliť niečo Odmietnuť Zakázať Sľúbiť 27

12. Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností

Priznať sa Ospravedlniť sa Vyčítať

13. Reagovať na príbeh alebo udalosť

Vyjadriť záujem o niečo Vyjadriť nezáujem

14. Ponúknuť a reagovať na ponuku

Žiadať od niekoho niečo Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal Navrhnúť niekom, aby sme spoločne niečo vykonali Ponúknuť pomoc

15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať Varovať pred niekým, niečím Poradiť v budúcnosti 16. Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti

Spomenúť si na niečo, niekoho Vyjadriť, že som na niečo, niekoho zabudol Gratulovať

17. Reagovať pri prvom stretnutí

Predstaviť niekoho Predstaviť sa Reagovať na predstavenie niekoho Privítať

19. Telefonovať

Začať, udržiavať a ukončiť telef. rozhovor

20. Vymieňať si názory, komunikovať Začať rozhovor Vypýtať si slovo s niekým Zabrániť niekomu v rozhovore 21.Vypracovať prezentáciu, prednášku

Uviesť tému Oboznámiť s obsahom, osnovou Rozviesť tému a osnovu Ukončiť svoj výklad

22.Obohatiť štruktúrovanú prezentáciu

Uviesť príklad Citovať Parafrázovať

23. Zúčastniť sa na diskusii / Argumentovať 24. Uistiť sa v rozhovore, že moje slová boli pochopené

Navrhnúť nové body diskusie

25. Porozprávať niečo

Rozprávať príbeh

Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje vyjadrenia Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo povedané Nahradiť zabudnuté / nepoznané slovo

28

Začať príbeh, historku, anekdotu Zhrnúť príbeh, historku

IV. Obsah vzdelávania Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 4 hodiny

Rodina a spoločnosť

TC

Obsahový štandard Osobné údaje Rodina – vzťahy v rodine Národnosť /štátna príslušnosť/ Tlačivá /dokumenty Vzťahy medzi ľuďmi Náboženstvo

Doprava a cestovanie

Ľudské telo

Ľudské telo Fyzické charakteristiky Charakterové vlastnosti človeka

Dopravné prostriedky Osobná doprava Príprava na cestu a cestovanie Turistika a cestovný ruch Problémy cestných, železničných a leteckých sietí

Voľný čas a záľuby

Záľuby

29

Výkonový štandard Spôsobilosť č. 1 Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať informácie Spôsobilosť č. 3 Vybrať si z ponúkaných možností Spôsobilosť č. 4 Vyjadriť svoj názor Spôsobilosť č. 5 Vyjadriť svoju vôľu Spôsobilosť č. 7 Vnímať a prejavovať svoje city Spôsobilosť č. 8 Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Spôsobilosť č. 9 Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Spôsobilosť č.11 Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti Spôsobilosť č.12 Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností Spôsobilosť č.13 Reagovať na príbeh alebo udalosť Spôsobilosť č.14 Ponúknuť a reagovať na ponuku

Stravovanie Multikultúrna spoločnosť Šport

Stravovacie návyky Mäso a mäsové výrobky Zelenina a ovocie Nápoje Cestoviny a múčne výrobky Mliečne výrobky Stravovacie zariadenia Príprava jedál Kultúra stolovania Zdravá výživa

Cudzie jazyky Rodinné sviatky Cudzojazyčná komunikácia Štátne a cirkevné sviatky

Druhy športu – zimné a letné, individ. a kolektívne Športové disciplíny Význam športu pre rozvoj osobnosti Nové trendy v športe Fair play športového zápolenia

Obchod a služby

Druhy a spôsoby nákupu platenia

Človek a spoločnosť komunikácia

Krajiny, mestá a miesta

Krajiny a svetadiely Moja krajina a moje mesto

Formy komunikácie

30

Spôsobilosť č.15 Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti, Spôsobilosť č.16 Reagovať na niečo čo sa udialo v minulosti Spôsobilosť č.17 Reagovať pri prvom stretnutí Spôsobilosť č.19 Telefonovať Spôsobilosť č.20 Vymieňať si názory, komunikovať s niekým Spôsobilosť č.21 Vypracovať prezentáciu/ prednášku Spôsobilosť č.22 Obohatiť /Doplniť štruktúrovanú prezentáciu/ prednášku Spôsobilosť č.23 Zúčastniť sa na diskusii/Argumentovať Spôsobilosť č.24 Uistiť sa v rozhovore, že moje slová/môj výklad, môj argument boli pochopené Spôsobilosť č.25 Porozprávať niečo

Jazykové prostriedky s Jaz ykové

Morfológia Podstatné mená:  Vlastné  Všeobecné  V úlohe prídavného mena  Počítateľné, nepočítateľné  Životné a neživotné  Mužský a ženský rod  Prechyľovanie  Číslo: jednotné, množné  Pravidelné vrátane pravopisných zmien  Používané iba v množ. čísle  Privlastňovací pád  Členy: určitý, neurčitý Prídavné mená:  Stupňovanie: pravidelné Nepravidelné Porovnávanie  Príčastie trpné a činné vo funkcii prídav. mena Zámená:  Osobné  Privlastňovacie  Opytovacie  Ukazovacie  Neurčité Číslovky:  Základné  Radové  Násobné  Desatinné  Zlomky  Počtové výrazy  Udávanie času Slovesá:  Určité slovesné tvary /plný, stiahnutý/  Plnovýznamové slovesá – be, have, do  Pomocné slovesá – be, have do  Modálne slovesá s prítom. Neurčitkom  Opisné tvary modálnych slovies  Pravidelné a nepravidelné slovesá  Slovesá, ktoré sa nepoužív. v prieb. čase Statické a dynamické slovesá Slovesá s predlož. väzbami  Slovesné časy Prítom. čas jednoduchý, priebehový Minulý čas jednoduchý, priebehový Predprít. čas jednoduchý, priebehový Predminulý čas jednoduchý 31

Jazykové prostriedky

  

Budúci čas jednoduchý, priebehový Blízka budúcnosť Spôsob Oznamovací Rozkazovací

Príslovky:  Miesta, času, spôsob, miery, frekvencie  Tvorenie prísloviek  Zmena významu  Stupňovanie pravidelné, nepravidelné  Postavenie vo vete Predložky:  Jednoduché Citoslovcia:

Syntax Slovosled:  Oznamovacie vety  Opytovacie vety  Zisťovacie  Doplňovacie  Vylučovacie  Zápor v podmet. a prísud. časti  Zvolacie  Rozkazovacie Príslovkové určenie:  Veta jednoduchá  Súvetie priraďovacie

V. Metódy a formy práce A/ Motivačné:. Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia, problém ako motivácia, brainstorming Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie B/ Expozičné: Metódy priameho prenosu poznatkov: Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia 32

filmov,nahrávky Metódy problémové: problémové vyučovanie Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie, vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky C/ Fixačné metódy: Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva, metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry D/ Klasické didakticko-diagnostické: ústne skúšanie, písomné skúšanie Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovnovzdelávacích plánoch. VI. Učebné zdroje New English File Intermediate Prekladové slovníky Výkladové slovníky Časopisy Gramatické príručky Internet VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok: 2 známky zo slovnej zásoby 1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie) 1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce 1 známka z gramatického testu Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň  obsahové zvládnutie témy  samostatnosť a plynulosť prejavu,  gramatická správnosť  použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:  členenie a stavba textu  zodpovedajúci obsah a rozsah textu 33

 gramatická správnosť, pravopis  slovná zásoba Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný 89 - 75% = chválitebný 74 - 50% = dobrý 49 - 30% = dostatočný 29 - 0% = nedostatočný V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný. Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.

34


I.

Francúzsky jazyk – druhý cudzí jazyk (1.roč) Jazyk a komunikácia – úroveň A1.1


a Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka. Na vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu je v prvom ročníku štvorročného gymnázia určená štvorhodinová dotácia. Požiadavky pre vzdelávanie vo francúzskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo francúzskom jazyku ako druhom cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B1 - B2. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :  Multikultúrna výchova/ Etnicita/ - U 1 - Predstavujeme sa (štáty a národy).

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vzdelávanie vo francúzskom jazyku v prvom ročníku štvorročného gymnázia je dosiahnuť úroveň A1 podľa SERR pre jazyky. Vyučovací proces sa preto bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.j. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností vo francúzskom jazyku. 1. Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností. Učiaci sa na úrovni A1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:  vedome získavať vedomosti a zručnosti,  uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,  pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku  udržať pozornosť pri prijímaní informácií,  pochopiť zámer zadanej úlohy,  účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,  využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,  byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. 2. Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. 35

A/ Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.1:  používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,  má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,  prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,  ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,  dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia,  dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje. B/ Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.1:  dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa atď. C/ Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.1:  dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov (a, potom),  dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede 3. Komunikačné zručnosti Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.1:  dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne. Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.1:  rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch, pohľadniciach,  rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života. Ústny prejav – dialóg Učiaci sa na úrovni A1.1:  dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď,  dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy,  používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má),  vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú. Ústny prejav – monológ Učiaci sa na úrovni A1.1: 36

  

dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí, ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod. dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek, rodina), vie poskytnúť jednoduché informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch (meno, vek, bydlisko)

Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A1.1:  dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,  dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú

III. Predmetové kompetencie Sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť. Výkonový štandard: Spôsobilosti:

Funkcie:

Učiaci sa na úrovni A1.1 vie:

Vie:

1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou

Upútať pozornosť Pozdraviť Odpovedať na pozdrav Rozlúčiť sa Poďakovať

2. Vypočuť si a podať informácie

Informovať sa Odpovedať


Identifikovať Opísať (veľkosť...) Potvrdiť, odmietnuť,

4. Vyjadriť svoj názor

Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas

6. Vyjadriť svoju schopnosť

Vyjadriť neznalosť Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť (je sais/je ne sais pas)

7. Vnímať a prejavovať svoje city

Vyjadriť radosť, smútok (je suis content, je suis triste)

9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus

Vyjadriť čo mám rád 37

Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád 12. Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností

Ospravedlniť sa

14. Ponúknuť a reagovať na ponuku

Žiadať od niekoho niečo Navrhnúť niekomu aby sme spoločne niečo vykonali

17. Reagovať pri prvom stretnutí

Predstaviť sa Predstaviť niekoho Reagovať na predstavenie niekoho

19. Telefonovať

Začať, udržiavať, ukončiť tel. rozhovor Odpovedať

24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli pochopené

Hláskovať

38

IV. Obsah vzdelávania Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne Časť: Jazyková zložka

Oblečenie a móda

Voľný čas a záľuby

Multikultúrna spoločnosť

Krajiny, mestá a miesta

Rodina a spoločnosť

Krajina, ktorej jazyk sa učím

Tematický celok

Obsahový štandard    


geografické údaje história turistické miesta, kultúra a tradície jazyk

 osobné údaje, národnosť/ štátna príslušnosť  predstavovanie sa, hláskovanie mena, zápis podľa hláskovania  pozdravy – pri stretnutí, lúčení, nadväzovaní rozhovoru  porozumenie a používanie čísloviek ( telefónne čísla, adresa, rodné číslo)  predstavenie sa a požiadanie niekoho, aby sa predstavil  telefonovanie  rodina- vzťahy v rodine  krajiny, ich hlavné a známe miesta  frankofónne krajiny a regióny  vyjadriť, kde je, kde ide, kde býva osoba- mesto a miesto  cudzie jazyky a cudzojazyčná komunikácia

 Spôsobilosť č. 1 - Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou  Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť si a podať informácie  Spôsobilosť č. 3 - Vybrať si z ponúknutých možností  Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor  Spôsobilosť č. 6 – Vyjadriť svoju schopnosť  Spôsobilosť č. 7 a vyjadrovať svoje city

Vnímať

 Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus  Spôsobilosť č. 12 - Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností

 záľuby, aktivity, činnosti

 Spôsobilosť č. 14- Ponúknuť a reagovať na ponuku

 základné druhy oblečenia

 Spôsobilosť č. 17 - Reagovať pri

39

Jazykové nástroje

 nepravidelné slovesá avoir, être, faire, aller, partir,  pravidelné slovesá zakončené na -er  zápor ne....pas  určité a neurčité členy  samostatné a nesamostatné osobné zámená  privlastňovacie zámená  privlastňovanie pomocou predložiek de a à  lokalizácia- il y a..., il n’y a pas...  mužský a ženský rod prídavných mien  de + určitý člen  tvorenie otázky (est-ce que, inverzia, intonácia)  príslovky intenzity un peu, assez, très, trop

prvom stretnutí  Spôsobilosť č. 19 Telefonovať  Spôsobilosť č. 24 Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli pochopené

V. Metódy a formy práce       

VI.

jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné súvislé prejavy posluchové cvičenia – nácvik posluchu s porozumením, jednoduchý telefonický rozhovor čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice- komentovanie jednoduchý písomný prejav – opis, predstavenie sa samoštúdium a samohodnotenie skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach, hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby

Učebné zdroje

Učebnice: Forum 1 Doplnkové materiály prekladové slovníky, pracovný zošit, CD, IKT, doplnkové materiály Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.

VII. Hodnotenie predmetu Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011 z 1. mája 2011, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických skúseností vyučujúcich. V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 6 známok: 2 známky zo slovnej zásoby 1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie) 1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce 2 známka z gramatického testu

40

V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa obsahového a výkonového štandardu. Pri ústnom a písomnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1 Pri ústnom (monologickom a dialogickom) prejave sa hodnotí  obsahové zvládnutie témy  samostatnosť a plynulosť prejavu,  schopnosť udržať alebo zmeniť tému dialógu  gramatická správnosť  použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia Pri písomnom prejave sa hodnotí  zodpovedajúci obsah a rozsah textu, obsahové zvládnutie témy  členenie a stavba textu, plynulosť prejavu  gramatická správnosť, pravopis  použitá slovná zásoba Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice: 100 – 89 74 49 29 -

90 % 75% 50% 30% 0%

= = = = =

výborný chválitebný dobrý dostatočný nedostatočný

V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 6 známok, učiteľ určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný. Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách (v zmysle Metodických pokynov).

41


I.

Nemecký jazyk-druhý cudzí jazyk Jazyk a komunikácia 1. ročník- úroveň A 1.1

Charakteristika predmetu.

Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka. Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu je určená dvojhodinová dotácia. Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne A 2 .

Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : 

Osobnostný a sociálny rozvoj – hodnoty : tematický celok : p r i a t e l i a psychohygiena : tematický celok : p r i e b e h d n í

Rozvíjajúce ciele predmetu.              

Učiaci sa na úrovni A1.1. rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal: získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti, opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka, opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať, pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií, pochopiť zámer zadanej úlohy, účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách, aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu, byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

2. Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. konkrétnych jazykových prostriedkov. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1.1



rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať, 42

 

dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní, dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.

1 Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.1  používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu,  má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,  prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,  ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,  dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,  dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje. 2 Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.1  dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď. 3 Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.1  dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,  dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu. 3. Komunikačné zručnosti

Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (integrované zručnosti). Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.1  dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,  rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu,  rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty. 43

2 Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.1  rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,  rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,  dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,  rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty. 3 Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A1.1  dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón a podobne,  dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia,  vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,  vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“ alebo „pretože“. 4 Ústny prejav Ústny prejav – dialóg Učiaci sa na úrovni A1.1  dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,  dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy,  používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má,  vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,  rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,  rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť. Ústny prejav – monológ Učiaci sa na úrovni A1.1  dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná.

II.

Predmetové kompetencie 44

sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť. Učiaci sa na úrovni A 1.1vie:

Výkonový štandard: Spôsobilosti Učiaci sa na úrovni A 1.1vie: Vyjadriť svoju vôľu Vypočuť si a podať informáciu Vybrať si z ponúkaných možností

Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Ponúknuť a reagovať na ponuku Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti

III.

Funkcie Vie: Vyjadriť svoje želania, túžby, vyjadriť svoje plány, blízke a budúce Informovať sa, Potvrdiť Začleniť informáciu Odpovedať na žiadosť Opísať Potvrdiť-vyjadriť nesúhlas Opraviť Vyjadriť, že niekoho a niečo mám, nemám rád Vybrať si z ponúkaných možností najobľúbenejšiu Odpovedať na žiadosť Odpovedať na návrh niekoho iného Odmietnuť Získať povolenie, súhlas Zakázať

Obsah vzdelávania. Ročník: 1. ročník Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne

Tématický celok Domov a bývanie

Doprava a cestovanie

Obsahový štandard Môj dom, byt Zariadenie bytu Domov a jeho okolie Bývanie v meste a na dedine Dopravné prostriedky Osobná doprava Príprava na cestu a cestovanie Turistika a cestovný ruch

45

Výkonový štandard Vyjadriť svoju vôľu Vypočuť si a podať informáciu Vybrať si z ponúkaných možností Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus

Človek a príroda

Zvieratá, fauna Počasie Rastliny Klíma Človek a jeho životné prostredie Príroda okolo nás- ochrana životného prostredia Stravovacie návyky Mäso a mäsové výrobky Zelenina a ovocie Nápoje Cestoviny a múčne výrobky Mliečne výrobky Stravovacie zariadenia Príprava jedál Kultúra stolovania Zdravá výživa Základné druhy oblečenia Odevné doplnky Výber oblečenia na rôzne príležitosti Druhy a vzory odevných materiálov Móda a jej trendy

Stravovanie

Obliekanie a móda

Jazykové prostriedky

      

Ponúknuť a reagovať na ponuku Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti

Skloňovanie podstatných mien v datíve Predložkové väzby Privlastňovacie zámená“ jej , jeho, náš, váš, Váš“ Modálne slovesá Väzba“ ich möchte“ Osobné zámená v akuzatíve a datíve Stupňovanie prídavných mien a prísloviek

V. Metódy a formy práce       

skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach, jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis samoštúdium a samohodnotenie

VI. Učebné zdroje Učebnica : Direkt 1 ( 1.- 6. lekcia) Doplnkové materiály Prekladové slovníky 46

CD, DVD , video a audio nahrávky IKT

VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických skúseností vyučujúcich. Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok: 2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2) 1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2) 1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3) 1 známka z gramatického testu (váha 2) Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1  obsahové zvládnutie témy  samostatnosť a plynulosť prejavu,  gramatická správnosť  použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný 89 - 75% = chválitebný 74 - 50% = dobrý 49 - 30% = dostatočný 29 - 0% = nedostatočný V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný. Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia Čl. 4)

47

Názov predmetu

Ruský jazyk A1


Jazyk a komunikácia

I.

- 1.ročník


Ruský jazyk ako súčasť cudzích jazykov prispieva k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňuje poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytuje aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvára podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie ruského jazyka ako 2. cudzieho jazyka. Na vyučovanie ruského jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu je určená dvojhodinová dotácia. Požiadavky pre vzdelávanie vo ruskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v ruskom jazyku ako druhom cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne A2 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.

II.

Rozvíjajúce ciele predmetu

Cieľom vzdelávanie v ruskom jazyku v 1.ročníku je dosiahnuť úroveň A1.1 podľa SERR pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností v ruskom jazyku. 1.

Všeobecné kompetencie

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností. Učiaci sa na úrovni A1.1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:         2.

vedome získavať vedomosti a zručnosti, uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka, pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku udržať pozornosť pri prijímaní informácií, pochopiť zámer zadanej úlohy, účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách, využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu, byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. Komunikačné jazykové kompetencie

48

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. A/ Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.1:      

používa základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov, má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie, prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru, ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení, dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia, dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

B/ Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.1 : 

dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa atď.

C/ Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.1 :  

dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov (a, potom), dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede

3. Komunikačné zručnosti Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.1: 

dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne.

Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.1:  

rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch, pohľadniciach, rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.

Ústny prejav – dialóg 49

Učiaci sa na úrovni A1.1:    

dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď, dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy, používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má), vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.

Ústny prejav – monológ Učiaci sa na úrovni A1.1:      

dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí, ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod. dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek, rodina, záujmy), vie opísať miesto, kde býva, vie porozprávať o svojich záľubách, vie poskytnúť informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch vie porozprávať jednoduchý príbeh.

Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A1.1:   

dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi, dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú a čo robia, vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím

III.

Predmetové kompetencie

sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunkácia uskutočniť. Učiaci sa na úrovni A1.1 vie: Spôsobilosť č. 1 - Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou           

Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť si a podať informácie Spôsobilosť č. 3 - Vybrať si z ponúknutých možností Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor Spôsobilosť č. 5 - Vyjadriť svoju vôľu Spôsobilosť č. 6 - Vyjadriť svoju schopnosť Spôsobilosť č. 7 - Vnímať a prejavovať svoje city Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Spôsobilosť č.12 - Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinnosti Spôsobilosť č.14 - Ponúknuť a reagovať na ponuku Spôsobilosť č.15 - Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti Spôsobilosť č.17 - Reagovať pri prvom stretnutí 50

  

Spôsobilosť č.19 - Telefonovať Spôsobilosť č.20 – Vymieňať si názory, komunikovať s niekým Spôsobilosť č.24 – Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli pochopené

IV. Obsah vzdelávania Ročník: prvý Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne Obsahový štandard: Rodina a spoločnosť

- Osobné údaje - Rodina - vzťahy v rodine - Národnosť/štátna príslušnosť - Vzťahy medzi ľuďmi - Narodeniny Vzdelávanie a práca - Škola a jej zariadenie - Učebné predmety - Pracovné činnosti a profesie Voľný čas a záľuby - Záľuby - Knihy a čítanie Multikultúrna spoločnosť - Cudzie jazyky , ich názvy Obliekanie a móda - Základné druhy oblečenia - Odevné doplnky Šport - Druhy športu: zimné a letné, individuálne a kolektívne Krajiny, mestá a miesta - Krajiny a svetadiely Kultúra a umenie - Druhy umenia, divadlo, hudobné nástroje Výkonový štandard Učiaci sa na úrovni A1 vie: 1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou

Upútať pozornosť Pozdraviť Odpovedať na pozdrav Rozlúčiť sa Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie 51

2. Vypočuť si a podať informácie

Informovať sa Odpovedať na žiadosť


Identifikovať Opísať Potvrdiť, odmietnuť, Opraviť ( korigovať)

4. Vyjadriť svoj názor 5. Vyjadriť svoju vôľu

Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas presvedčenie Vyjadriť svoje želania, túžby Vyjadriť svoje plány

6. Vyjadriť svoju schopnosť

Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia Vyjadriť neznalosť Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť

7. Vnímať a prejavovať svoje city 9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus

Vyjadriť radosť, smútok Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád Vybrať z ponúkaných možností najobľúbenejšiu

12. Reagovať na nesplnenie pravidiel

Ospravedlniť sa

alebo povinností 14. Ponúknuť a reagovať na ponuku

Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal, aby sme spolu niečo vykonali Ponúknuť pomoc Odpovedať na návrh niekoho

15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v

Adresovať niekomu svoje želanie

budúcnosti 17. Reagovať pri prvom stretnutí

Predstaviť sa Predstaviť niekoho Reagovať na predstavenie niekoho 52

Privítať 19. Telefonovať 20. Vymieňať si názory, komunikovať

Začať, udržiavať, ukončiť tel.rozhovor Začať rozhovor, ujať sa slova, ukončiť ho

24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli správne pochopené

Hláskovať, opýtať sa,

V. Metódy a formy práce -skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach, -jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy -hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby -posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor -čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice -jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis -samoštúdium a samohodnotenie -práca s Európskym jazykovým portfóliom

VI. Učebné zdroje Klass1 – ruština pre stredné a jazykové školy, kniha Klass1 – pracovný zošit Doplnkové materiály Prekladové slovníky Aktivity podľa SERR pre A1 CD, DVD , video a audio nahrávky IKT Európske jazykové portfólio

VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických skúseností vyučujúcich.

53

Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok: 2 známky zo slovnej zásoby 1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie) 1 známka z koncoročnej kontrolnej práce 1 známka z gramatického testu Každá známka má svoju váhu Slovná zásoba Slovná zásoba v preklade Diktát Gramat. cvičenia Veľký test /po lekcii/ Školská práca Ústna odpoveď Projekt Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1

váha 1 váha 2 váha 2 váha 1 váha 3 váha 3 váha 1 /samostatná/, 2/dialóg/ váha 1-2 podľa zadania

 obsahové zvládnutie témy  samostatnosť a plynulosť prejavu,  gramatická správnosť  použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:  členenie a stavba textu  zodpovedajúci obsah a rozsah textu  gramatická správnosť, pravopis  slovná zásoba Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný 89 - 75% = chválitebný 74 - 50% = dobrý 49 - 30% = dostatočný 29 - 0% = nedostatočný Pri záverečnej klasifikácii sa na základe známok a ich váh vypočíta vážený priemer / 1,51 = 1, 1,52= 2/

54


I.

Matematika Matematika a práca s informáciami


Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 3 odbor 790205 00.Učebný predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament. Tento predmet zahŕňa  matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať vo svojom ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach  rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia  súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka  informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť  prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek  využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi matematikou a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie spracovanie a prezentáciu informácií. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :  Finančná gramotnosť /Elementárna matematika v domácnosti / Čísla a operácie s nimi  Mediálna výchova /Internet ako efektívna pomôcka/ Planimetria  Ochrana života a zdravia / Pohyb a pobyt v prírode / Čísla a operácie s nimi  Enviromentálna výchova/Problémy životného prostredia a vzťah človeka k prostrediu/Rovnice a sústavy  Multikultúrna výchova/Planimetria-Euklides, Pytagoras, Táles/.

II.

Rozvíjajúce ciele predmetu

Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť. Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci:  získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote  rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou voľbou organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote  rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému  získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa  nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom riešenia úloh s rôznym kontextom  správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy  čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy  tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť  vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy)  rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť 55

 boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich  naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a zdôvodňovať výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia  používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií, čo by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému

III.

Predmetové kompetencie

Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií: Žiak  používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách  používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky)  používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov, kompetencia riešiť problémy  uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom myslení  je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov,  dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu zvažovať úrovne ich rizika  má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov, kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií  má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja  používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou  dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí o hľadať chyby v argumentácii a usudzovaní o v jednoduchých prípadoch vysloviť kontra príklad všeobecných tvrdení o rozlíšiť nepodložené tvrdenie v prípade, že má dostatok informácií  dokáže využívať IKT pri vzdelávaní, kompetencia k celoživotnému učeniu sa – učiť sa učiť  uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja  dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa  dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať  kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti, sociálne komunikačné kompetencie  dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia  efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie  vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk  chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti, kompetencie sociálne a personálne  dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť/nezávislosť ako člen celku 56

 vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami  osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov  dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch, kompetencie pracovné  dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov  je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti  dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote. kompetencie občianske  uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie  vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti  uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,  prispieva k naplneniu práv  je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti

IV.

Obsah vzdelávania

Ročník: Prvý Hodinová dotácia: 4 /132/ Obsahový štandard - obsah predmetu je rozdelený na päť tematických okruhov:

1. 2. 3. 4. 5.

Logika, dôvodenie, dôkazy Čísla, premenná a počtové výkony s číslami Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy Geometria a meranie Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika

57

TC 1.

2.

Obsahový štandard


Logika, dôvodenie, dôkazy Výrok, zložený výrok, definícia, hypotéza, tvrdenie, úsudok, pravdivostná hodnota. Logické spojky (negácia, a súčasne, alebo, buď–alebo, implikácia, vyplýva, ekvivalencia), ich používanie v bežnom živote, v matematike, v právnych formuláciách – odlišnosti a spoločné znaky. Kvantifikátory (existenčný, všeobecný, aspoň, najviac, najmenej, práve, minimálne, maximálne) a vzťahy medzi nimi

Žiak vie:  určiť, či daná vetná konštrukcia je výrokom  tvoriť zložené výroky a zistiť štruktúru výrokov zložených z malého počtu jednoduchých výrokov pomocou logických spojok  vysvetliť rozdiel medzi implikáciou a ekvivalenciou  utvoriť negáciu výroku pomocou pravidiel pre negáciu základných zložených výrokov a negáciu jednoduchých kvantifikátorov  správne vnímať logické spojky v rôznych prostrediach  pracovať s jednoduchými návodmi, odbornými textami a ukážkami nariadení vrátane posúdenia správnosti z nich odvodených tvrdení  zovšeobecniť jednoduché tvrdenia,  svoje riešenie, resp. tvrdenie odôvodniť  rozoznať priamy dôkaz a dôkaz sporom  rozumie podstate uvedených dôkazov a vie ju aplikovať v jednoduchých prípadoch aj v bežnom živote  rozumie podstate uvedených dôkazov a vie ju aplikovať v jednoduchých prípadoch aj v bežnom živote Žiak vie:

Čísla a operácie, vzťahy, závislosti a zmena Výraz- celistvý a lomený. Sčítanie, odčítanie výrazov. Násobenie a delenie výrazov. Úprava výrazov vynímaním pred zátvorku, pomocou vzorcov, zložený zlomok. Vyjadrenie neznámej zo vzorca, riešenie lineárnej rovnice a nerovnice. Desiatková číselná sústava. Vedecký zápis čísel. Odhad a rádový odhad výsledku. Iné číselné sústavy (rímska, dvojková, hexadecimálna), zápis prirodzených čísel v týchto sústavách. Sčítanie a násobenie v dvojkovej sústave. Vypĺňanie formulárov s číselnými údajmi a práca s údajmi vyjadrenými v percentách (napr. úroky, miera nezamestnanosti, promile alkoholu v krvi). Práca s jednotkami. Mierky máp a plánov. Kurzy a meny peňazí. Elementárna finančná matematika v domácnosti (rozhodovanie o výhodnosti nákupu alebo zľavy, poistenie, rôzne typy

 sčitovať, odčitovať, násobiť deliť výrazy

 upraviť výraz vynímaním  upraviť výraz pomocou vzorcov  narábať s celistvými a lomenými výrazmi

 vyjadriť neznámu zo vzorca  riešiť lineárne rovnice a nerovnice s 1     

58

neznámou urobiť skúšku správnosti zistiť, či dané číslo je riešením nerovnice riešiť lineárnu nerovnicu v rôznych číselných oboroch graficky vyznačiť riešenie nerovnice vyplniť číselné údaje vo formulári vyžadujúcom použitie nie veľkého počtu základných počtových operácií

daní a ich výpočet, výpisy z účtov a faktúry).Práca s kalkulačkou (bežné výpočty – súčet, rozdiel, podiel, súčin, percentá, druhá mocnina a odmocnina; poradie operácií, zátvorky, použitie pamäti; na základe návodu zložitejšie výpočty); problémy, ktoré môžu nastať pri výpočtoch na kalkulačke. Rôzne (negrafické) metódy reprezentácie vzťahov (slovné, algebrické, tabuľkové). Algebralizácia a modelovanie jednoduchých kvantitatívnych vzťahov (výrazy, vzorce, nerovnosti). Riešenie rovníc a sústav.

a výpočet percent

 použiť trojčlenku, priamu a nepriamu

     

 

 

3.

Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy Súradnicová sústava v rovine, graf funkcie (jednej premennej). Opis základných vlastností funkcií na základe ich grafu (rast, klesanie, lokálne a globálne extrémy, ohraničenosť, periodičnosť, rýchlosť zmeny). Lineárna funkcia. Modely lineárnych závislostí (rast populácie).

úmernosť na riešenie jednoduchých praktických úloh, posúdiť správnosť tvrdení vychádzajúcich z percentuálnych údajov flexibilne používať a navzájom premieňať jednotky používať vhodné jednotky pri jednotlivých úlohách používať a čítať čísla zapísané vedeckým spôsobom že racionálne čísla majú periodický desatinný rozvoj zvoliť spôsob výpočtu, ktorý v danej situácii vedie k čo najpresnejšiemu výsledku zaokrúhľovať a počítať so zaokrúhlenými hodnotami vrátane odhadu absolútnej chyby súčtu viacerých sčítancov, resp. súčinu presného a približného čísla prečítať číslo zapísané rímskymi číslicami vysvetliť princíp zápisu v pozičnej sústave a na základe toho prepísať číslo z inej ako desiatkovej sústavy do desiatkovej sústavy vysvetliť princíp sčítania a násobenia v pozičnej sústave (napr. dvojkovej) oboznámiť, ako súvisia iné číselné sústavy s výpočtovou technikou

Žiak vie:  počítať úlohy na jednoduché a zložené úrokovanie  v jednoduchých prípadoch zvoliť vhodnú reprezentáciu daného vzťahu medzi veličinami, porozumieť tabuľkám a grafickým reprezentáciám,  vzťah opísaný slovne (špeciálne lineárnu závislosť) zapísať pomocou konštánt a premenných,  modelovať reálne problémy a úlohy matematickým jazykom a interpretovať výsledky riešenia matematického problému do reálnej situácie  dosadiť do vzorca  zapísať dané jednoduché vzťahy pomocou premenných, konštánt, 59

rovností a nerovností

 riešiť slovné úlohy vyžadujúce riešenie jednoduchých rovníc s jedným výskytom neznámej alebo sústav rovníc s dvoma neznámymi, ktoré možno previesť na jednu rovnicu  zostaviť lineárnu rovnicu, sústavu lineárnych rovníc alebo nerovnicu predstavujúcu matematický model slovnej úlohy, vyriešiť ju, overiť a interpretovať výsledky s ohľadom na pôvodnú slovnú úlohu  na základe grafického znázornenia určiť približné riešenie – odhadnúť riešenie

4.

Geometria a meranie Planimetria. Základné rovinné útvary, obvod a obsah rovinných útvarov. Meranie. Stereometria. Znázorňovanie do roviny, rovnobežné premietanie. Rozvíjanie priestorovej predstavivosti. Hranaté telesá, povrch a objem.

5.

Kombinatorika a pravdepodobnosť Spôsoby vyhľadávania, systematické vypisovanie možností, objavovanie a opis systému, algebralizácia systému alebo počtu možností. Kombinatorické pravidlo súčtu a súčinu, kombinačné číslo. Šanca a porovnávanie šancí. Pojem pravdepodobnosti a niektoré vlastnosti pravdepodobnosti.

Žiak vie:  pozná základné vlastnosti základných rovinných útvarov  používať vzorce na výpočet obsahu základných rovinných útvarov  vypočítať obsah rovinných útvarov rozložiteľných na základné rovinné útvary  použiť vhodnú metódu, nástroje a vzorce pri určovaní dĺžok, obsahov a objemov  v rovnobežnom premietaní načrtnúť kváder alebo jednoduché teleso  riešiť jednoduché úlohy vyžadujúce priestorovú predstavivosť

Žiak vie:  používať rôzne stratégie zisťovania počtu možností založené na vypisovaní alebo systematickom vypisovaní možností alebo na kombinatorickom pravidle súčtu a súčinu.

60

V. Metódy a formy práce        

problémové vyučovanie pri TC :1,2,3,4 projektové vyučovanie TC: 4 samostatnú prácu TC: 1,2,3,4,5 práca v skupinách TC : 1,2,3,4,5 klasické formy vyučovania TC :1,2,3,4,5 pamäťové počítanie TC : 1,2,3,4,5 rozhovor TC: 1,2,3,4,5 prácu s internetom práca na PC s výukovými programami TC:4,5

VI. Učebné zdroje Učebnica pre 1.ročník gymnáziá Odvárko, Hecht Zbierka úloh z matematiky pre 1.ročník Odvárko, Hecht Učebnica pre 8.9-ročník základnej školy Šedivý Pracovný zošit Kompanová Viera Odborná literatúra Didaktické pomôcky Internet a výukové programy

VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie. Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané nasledovne :  priebežné individuálne skúšanie  slovné hodnotenie  hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu  aktivita žiakov  samostatná práca  písomné skúšanie Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :  každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom  opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravenú písomku musí vidieť  o každej známke musí byť žiak informovaný  každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť  ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži  žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň jednu z ústnej odpovede. Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :  štvrťročná práca váha 4  kontrolná práca váha 2  iné hodnotenie váha 1 Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok : výborný od 90% - 100% chválitebný od 75% - 89% dobrý od 50% - 74% dostatočný od 30% - 49% nedostatočný menej ako 29% 61

Názov predmetu

Informatika


matematika a práca s informáciami

I. Charakteristika predmetu Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov, celoškolských programov . Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto sa tento predmet bude dôkladnejšie zameriavať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických okruhov:  Informácie okolo nás  Komunikácia prostredníctvom IKT  Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie  Princípy fungovania IKT  Informačná spoločnosť Predmet informatika v prvom ročníku pozostáva z nasledovných tematických okruhov: 1) 2) 3) 4)

Informácie okolo nás Princípy fungovania IKT Komunikácia prostredníctvom IKT Informačná spoločnosť

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie by sa malo dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a riadení školy. Výchovno-vzdelávací proces v prvom a druhom ročníku má:  naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky  budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov  aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a riadení školy  súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware i software sú v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ samotný 62

III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:  vedeli vysvetliť pojmy údaj, informácia, jednotky informácií, digitalizácia, kódovanie;  poznali princíp digitalizácie v závislosti od typu informácie;  ovládali prevody medzi dvojkovou a desiatkovou číselnou sústavou;  poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na spracovanie textovej informácie;  poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na spracovanie grafickej informácie;  vymenovali jednotlivé časti počítača von Neumannovského typu, poznali ich využitie, princíp fungovania a význam;  poznali približné kapacity jednotlivých druhov pamäti;  charakterizovali operačný systém a efektívne ho používali;  dokázali pracovať v počítačovej sieti;  poznali princípy fungovania internetu a niektoré jeho služby;  dokázali používať rôzne spôsoby vyhľadávania informácie;  poznali a dodržiavali pravidlá netikety a bezpečnosti na internete;  poznali princípy použitia e-pošty  poznali a efektívne využívali nástroje pri práci s tabuľkovým kalkulátorom  poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na spracovanie prezentácie  dokázali nahrať prehrať, spracovať a previesť konverziu zvukovej informácie  poznali a vedeli uplatniť vlastnosti bežných formátov v závislosti od typu informácie  spracovali informácie tak, aby sa neznížila ich informačná hodnota a informácie boli prístupné a použiteľné  poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na tvorbu a úpravu webovej stránky  poznali základné princípy a demonštrovali použitie interaktívnej komunikácie  dokázali používať rôzne spôsoby získavania informácie  poznali, správne používali a chránili pred vírusmi počítač zapojený na internet  poznali výhody a možnosti e-vzdelávania, možnosti využitia IKT v iných predmetoch  charakterizovali typy softvéru z hľadiska právnej ochrany  vymenovali typy softvérového pirátstva  poznali kultúrne, sociálne a zdravotné aspekty používania počítačov a služieb internetu

IV. Obsah vzdelávania Ročník - 1. ročník Hodinová dotácia - 2 /66/ Časť: Informatika TC

Obsahový štandard

1.

Informácie okolo nás


Žiak:  informatika,  vie vysvetliť význam pojmov údaj, informácia,  údaj, informácia, jednotky digitalizácia, kódovanie, šifrovanie, informácie, digitalizácia, kódovanie, komprimácia  písmo – forma kódovania,  pozná princípy kódovania rôznych typov  číselné sústavy, prevody, informácie  komprimácia, šifry,  reprezentácia údajov v počítači, čísla,  vie vysvetliť princíp digitalizácie v závislosti od typu informácie znaky,  pozná princíp komprimácie dát, používať  zber, spracovanie, prezentovanie 63

informácie,  textová informácia – kódovanie, jednoduchý, formátovaný dokument, štýl,  textový editor - spracovanie textov, pokročilé formátovanie – hlavička, päta, štýly, automatický obsah,  grafická informácia – rastrová, vektorová grafika, animovaná grafika, video, kódovanie farieb, grafické formáty, aplikácie na spracovanie grafickej informácie.  tabuľkový kalkulátor - spracovanie a vyhodnocovanie, bunka, hárok, vzorec, funkcia, formátovanie bunky, odkazy, grafy, triedenie, vyhľadávanie, filtrovanie, podmienené formátovanie, zabezpečenie hárku, overenie, medzisúčty, ukotvenie priečok.  zvuková informácia - formáty, aplikácie na nahrávanie, spracovanie, konverzie, prehrávanie,  prezentácia informácií - aplikácie na tvorbu prezentácií - snímka, stránka, spôsoby tvorby prezentácií, prechody medzi snímkami, vlastné animácie, zvuk a video, vlastné tlačidlá,  prezentácia informácií na webovej stránke - Aplikácie na tvorbu webových stránok - hypertext, odkazy. Pravidlá prezentovania, zásady tvorby webovej stránky, HTML kód, štýly, rámce, tabuľky, hypertextové odkazy, obrázky, vzhľad stránky, freehosting,  vstup a výstup informácie v závislosti od jej typu, uchovávanie informácie - typy a limity zariadení,  prenos informácií medzi aplikáciami.

2.

komprimačný program  ovláda prevody medzi dvojkovou a desiatkovou číselnou sústavou.  pozná druhy aplikácií na spracovanie informácií (podľa typu informácie) a charakterizovať ich typických predstaviteľov  dokáže vybrať vhodnú aplikáciu v závislosti od typu informácie, vedieť zdôvodniť výber  vie efektívne používať základné nástroje aplikácií na spracovanie textovej informácie (Textový editor I – jednoduchý, formátovaný dokument, štýl, prenos, kopírovanie časti dokumentu, , hlavička , päta, práca s objektom, tabuľka, tlač dokumentu)  efektívne používa základné nástroje aplikácií na spracovanie grafickej informácie, rastrová grafika, grafické formáty  vie spracovať informácie tak, aby sa neznížila ich informačná hodnota a informácie boli prístupné, použiteľné a jasné  pozná vlastnosti (výhody, nevýhody) bežných formátov dokumentov v závislosti od typu informácie  používa jednoduché šifry  vie efektívne používať nástroje aplikácií na spracovanie údajov (Tabuľkový kalkulátor I spracovanie a vyhodnocovanie, bunka, hárok, vzorec, funkcia, formátovanie bunky, odkazy, grafy, triedenie, vyhľadávanie, filtrovanie, podmienené formátovanie, zabezpečenie hárku, overenie, medzisúčty, ukotvenie priečok)  vie efektívne používať nástroje na prezentovanie informácií (snímka, stránka, spôsoby tvorby prezentácií, prechody medzi snímkami, vlastné animácie, zvuk a video, vlastné tlačidlá)  efektívne používa nástroje na tvorby webovej stránky (zásady tvorby webovej stránky, HTML kód, štýly, rámce, tabuľky, hypertextové odkazy, obrázky, vzhľad stránky, freehosting)  pozná a dodržiava základné pravidlá (formálne, estetické) a odporúčania spracovania rôznych typov informácií  spracováva informácie tak, aby sa neznížila ich informačná hodnota a informácie boli prístupné, použiteľné a jasné  pozná vlastnosti (výhody, nevýhody) bežných formátov dokumentov v závislosti od typu informácie  demonštruje možnosti prenosu častí rôznych typov dokumentov medzi rôznymi aplikáciami

Princípy fungovania IKT

64

Žiak:  základné pojmy – hardvér, softvér,  počítač – princíp práce počítača, časti  vie vymenovať jednotlivé časti počítača von Neumannovského typu, pozná ich využitie, počítača von Neumannovského typu, princíp fungovania a význam, ich klasifikácia,  pozná približné kapacity jednotlivých druhov  vstupné, výstupné zariadenia, typy pamätí a obmedzenia ich použitia. vstupných a výstupných zariadení, parametre zariadení,  vie vymenovať a charakterizovať základné prídavné zariadenia.  softvér – rozdelenie podľa oblastí použitia,  vie charakterizovať operačný systém a efektívne ho používať.  operačný systém – základné  dokáže demonštrovať získavanie informácií o vlastnosti a funkcie (spravovanie zariadení, priečinkov a súborov), systéme, zariadeniach, priečinkoch a súboroch.  počítačová sieť– výhody,  vie vysvetliť činnosti operačného systému pri architektúra, rozdelenie sietí podľa práci so súbormi a priečinkami. rozľahlosti (spôsoby pripojenia). 3.

Komunikácia prostredníctvom IKT Žiak:  internet – história, základné pojmy (adresa, URL, poskytovateľ služieb,  pozná princípy fungovania internetu (klient služby, server - klient, protokol, server) a niektoré jeho služby, štandard), počítačová sieť, sieťové  vie využívať služby webu na získavanie prvky, informácií.  služby internetu,  vie použiť e - poštu na konkrétnom klientovi,  neinteraktívna komunikácia – e  pozná spôsoby ochrany počítača zapojeného v pošta, diskusné fórum, blog, sieti a osoby na ňom pracujúcej  interaktívna kounikácia,  pozná základné princípy a demonštrovať použitie  web – prehliadače, webová stránka, interaktívnej komunikácie vyhľadávanie informácií,  využíva služby webu na získavanie informácií  bezpečnosť na internete  pozná rôzne spôsoby vyhľadávania informácie  netiketa, (index, katalóg)  tvorba webovej prezentácie pomocou  vie vytvoriť webovú prezentáciu využitím Internetu, služieb internetu  vírusy, antivírusy, e-spoločnosť  pozná a dodržiava pravidlá netikety  pozná spôsoby ochrany počítača zapojeného v sieti a osoby na ňom pracujúcej  pozná internetové nástroje/služby e - spoločnosti

4.

Informačná spoločnosť  informatika (použitie, dôsledky a súvislosti) v rôznych oblastiach administratíva, elektronická kancelária, vzdelávanie, šport, umenie, zábava, virtuálna realita, e - spoločnosť,  softvérová firma - pojmy upgrade, registrácia softvéru, elektronická dokumentácia,  riziká informačných technológií malvér (pojmy, detekovanie, prevencia), kriminalita,  etika a právo - autorské práva na softvér, licencia (freeware,

Žiak:  pozná súčasné trendy IKT, ich limity a riziká  pozná výhody a možnosti e - vzdelávania a dištančného vzdelávania  pozná možnosti využitia IKT v iných predmetoch  dokáže špecifikovať základné znaky informačnej spoločnosti, vymedziť kladné a záporné stránky informačnej spoločnosti  vie charakterizovať jednotlivé typy softvéru z hľadiska právnej ochrany (freeware, shareware, ...) a rozumieť, ako sa dajú používať  chápe potrebu právnej ochrany programov  vie vysvetliť pojmy „licencia na používanie 65

shareware, demoverzia, multilicencia, Open source...),  e - learning, dištančné vzdelávanie, vzdelávania využitím IKT.

 

  

softvéru“, „autorské práva tvorcov softvéru“, multilicencia vie vymenovať jednotlivé typy softvérového pirátstva vie charakterizovať činnosť počítačových vírusov, vysvetliť škody, ktoré môže spôsobiť a princíp práce antivírusových programov, demonštrovať ich použitie pozná kultúrne, sociálne a zdravotné aspekty používania počítačov a služieb internetu pozná druhy aplikácií na spracovanie informácií (podľa typu informácie) a charakterizovať ich typických predstaviteľov dokáže vybrať vhodnú aplikáciu v závislosti od typu informácie, vedieť zdôvodniť výber

V. Metódy a formy práce a) klasické výučbové metódy  slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor  názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom  zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností b) aktivizujúce metódy  diskusné  heuristické, riešenie problémov c) komplexné výučbové metódy  frontálne vyučovanie  skupinové a kooperatívne vyučovanie  samostatná práca žiakov  projektové vyučovanie  vyučovanie podporované počítačom

VI. Učebné zdroje     

Informatika pre stredné školy – Ivan Kalaš a kolektív, SPN 2001 Práca s textom – Jana Machová, SPN 2002 Práca s grafikou – Ľubomír Salanci, SPN 2000 Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000 Práca s tabuľkami – Stanislav Lukáč a kolektív, SPN 2001

VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom. Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané:  obhajobou záverečných prác  prezentáciou práce v skupinách  praktickou prácou pri PC  písomnou formou /testy/ Zásady klasifikácie  každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu 66

 opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test musí vidieť  o každej známke musí byť žiak informovaný  každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť  žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :  test váha 2  záverečná práca váha 4  iné hodnotenie váha 1

67

Názov predmetu

Fyzika


Človek a príroda

I. Charakteristika predmetu Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT. Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia a práca s informáciami. Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti. Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. II. Rozvíjajúce ciele predmetu A. SVET Na konci kurzu by študent mal byť schopný:  opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú  vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy  diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy  chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými predmetmi  považovať vedu ako aktivitu spolupráce 68

B. KOMUNIKÁCIA Na konci kurzu by študent mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty, praktické skúsenosti:  použitím vhodného slovníka a jazyka  použitím grafov a tabuliek  použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu  použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY Na konci kurzu by študent mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:  povahy a metodológie prírodných vied  vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,  vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov  ako sa zákony, modely a názory menili v čase  systém jednotiek SI D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE Na konci kurzu by študent mal byť schopný:  vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom  formulovaním hypotézy  testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín  plánovať vhodný experiment  naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania  naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní  vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov E. SPRACOVANIE DÁT Na konci kurzu by študent mal byť schopný:  organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi  transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických výpočtov, grafov, tabuliek  identifikovať trendy v dátach  vytvárať predpovede založené na dátach  naznačovať závery založené na dátach  použiť poznatky na vysvetlenie záverov F. VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV Na konci kurzu by študent mal byť schopný: nasledovať inštrukcie písané i slovne podané  vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na meranie  vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania  používať vhodné nástroje a techniku na zber dát  spolupracovať v skupine III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky 69

Poznávacia (kognitívna) Používať kognitívne operácie. Formulovať a riešiť problémy, používať stratégie riešenia. Uplatňovať kritické myslenie.

Komunikačná

Interpersonálna

Tvoriť, prijať a spracovať informácie. Vyhľadávať informácie.

Akceptovať skupinové rozhodnutia. Kooperovať v skupine.

Formulovať svoj názor a argumentovať.

Tolerovať odlišnosti jednotlivcov a iných.

Nájsť si vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť v skupine. Myslieť tvorivo a uplatniť jeho výsledky.

Intrapersonálna Regulovať svoje správanie. Vytvárať si vlastný hodnotový systém.

Diskutovať a viesť diskusiu o odbornom probléme.

IV. Obsah vzdelávania Ročník: prvý v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Ročník prvý

Obsahový štandard 1.Fyzikálne veličiny

Prehľad tematických celkov 1. Fyzikálne veličiny 2. Pohyb a sila 3. Energia okolo nás 4. Vlastností kvapalín a plynov

Orientačná hodinová dotácia 5 28 5 28

Konkretizácia obsahu

Výkonový štandard/cieľ Fyzikálne veličiny Fyzikálna veličina a jej jednotka  používa vzťahy a ich jednotky medzi základnými a odvodenými fyzikálnymi veličinami Premieňanie Mili,  používa zápis jednotiek mikro,nano,piko,kilo,mege,giga,tera jednotiek v tvare napr. 1 nm, aj v tvare 1 x 10-9 m.

70

 pozná rozdiel medzi vektorovými a skalárnymi fyzikálnymi veličinami  pozná 7 základných fyzikálnych jednotiek, dve doplnkové, odvodené jednotky a násobky a diely jednotiek Zaznamenávať merané údaje  používa meracie primerane (všetky relevantné údaje, prístroje poskytnuté jednotky, chyby jednotlivých učiteľom obvyklým meraní, zápis v primeranej spôsobom a štruktúre, zvyčajne v tabuľke). bezpečne Používanie meracích prístrojov  vypočíta z poskytnutých učiteľom. nameraných hodnôt odchýlky merania -vysvetlí , prečo sa pri viacnásobnom meraní presnosť merania zvyšuje

Skalárne Vektor , skalár a vektorové fyzikálne veličiny Medzinárodná sústava SI

Meranie dĺžky telesa

2.Pohyb a sila Kinematika hmotného bodu

Mechanický pohyb, druhy pohybov, trajektória Meranie hustoty látok

Dráha, trajektória, rovnomerný a nerovnomerný pohyb, priamočiary a krivočiary pohyb

 vie rozhodnúť o aký druh pohybu sa jedná

Zaznamenávať merané údaje primerane (všetky relevantné údaje, jednotky, chyby jednotlivých meraní, zápis v primeranej štruktúre, zvyčajne v tabuľke). Používanie meracích prístrojov poskytnutých učiteľom.

Rovnomerný priamočiary pohyb

Dráha, rýchlosť rovnomerného priamočiareho pohybu Hmotný bod..

 používa meracie prístroje poskytnuté učiteľom obvyklým spôsobom a bezpečne  vypočíta z nameraných hodnôt odchýlky merania  vysvetlí , prečo sa pri viacnásobnom meraní presnosť merania zvyšuje  vie zostrojiť grafy závislosti dráhy, rýchlosti od času a využiť ich pri riešení úloh

71

Dynamika priamočiarych a krivočiarych pohybov

 používa základné kinematické vzťahy pre rovnomerne zrýchlený pohyb  vie zostrojiť grafy závislosti dráhy, rýchlosti a zrýchlenia od času  rieši problémové úlohy  charakterizuje voľný pád ako rovnomerne zrýchlený pohyb  vie riešiť úlohy na úrovni špecifického aj nešpecifického transféru  analyzuje nameranú závislosť

Rovnomerne zrýchlený pohyb

Dráha, rýchlosť rovnomerne zrýchleného pohybu. Zrýchlenie rovnomerne zrýchleného pohybu Graf

Voľný pád

Voľný pád. Dráha, rýchlosť a zrýchlenie voľného pádu

Pokusné pozorovanie kinematiky pohybu guľôčky na naklonenej a vodorovnej rovine.

Zkinematického hľadiska popísať pohyb guľôčky po vodorovnej rovine a po naklonenej rovine

Rovnomerný pohyb hmotného bodu po kružnici

Okamžitá rýchlosť, uhlová rýchlosť. Dostredivé zrýchlenie.

 vie rozhodnúť o aký druh pohybu sa jedná  pozná spôsoby ako možno zmeniť moment zotrvačnosti

Znázornenie sily vektorovou úsečkou. Skladanie síl

Skladanie síl, výslednica

 vie znázorniť schému javu v ktorom pôsobia rôzne sily  vie pomenovať sily pôsobiace na teleso  vie vektorovo zložiť sily rôznych smerov

72

Rozklad sily na zložky

Rozklad sily

Trenie a trecia sila -meranie trecej sily silomerom a porovnanie odmeranej hodnoty s vypočítanou -experimentálne odlíšenie sily statického trenia od dynamického

Hybnosť telesa a zákon zachovania hybnosti

Hybnosť

Newtonove Inerciálna sústava, zotrvačnosť pohybové zákony

Newtonove Zmena hybnosti pohybové zákony

73

 vie vysvetliť ako pomáha naklonená rovina ľudskej práci  vie vektorovo rozložiť sily do rôznych smerov  vysvetlí rozdiel medzi statickým a dynamickým trením  odmeria koeficient trenia  diskutuje o užitočnom a škodlivom trení  využíva zákon zachovania hybnosti na riešenie úloh a problémov vrátane úloh z praxe  využíva zákon zachovania hybnosti na riešenie úloh a problémov vrátane úloh z praxe  vysvetlí súvislosť medzi pohybmi telies a silami pôsobiacimi na telesá  používa Newtonove pohybové zákony pri riešení úloh kvantitatívnych aj kvalitatívnych

Tuhé teleso. Moment sily, momentová veta.

Tuhé teleso, moment sily, otáčavý účinok

 rieši praktické úlohy na moment sily a momentovú vetu  experimentálne overí momentovu vetu -rieši úlohy na úrovni špecifického a nešpecifického transféru

Skladanie dvoch rovnobežných síl Rozkladanie sily na dve rovnobežné zložky

Rovnobežné sily

 graficky nájde výslednicu dvoch rovnobežných síl pôsobiacich v rôznych bodoch telesa

Ťažisko telesa. Rovnovážna poloha tuhého telesa

Ťažisko telesa. Rovnovážna poloha  prakticky nájde tuhého telesa voľná, vratká a stála ťažisko rôznych telies . rieši úlohy na stabilitu telesa Moment zotrvačnosti - rieši kvalitatívne úlohy na moment zotrvačnosti a energiu rotačného pohybu Práca, výkon účinnosť  určí prácu telesa výpočtom aj graficky  pozná fyzikálny význam práce  vysvetlí, ako súvisí práca v tiažovom poli Zeme s potenciálnou energiou  vypočíta výkon aj účinnosť, kinetickú aj potenciálnu energiu

Mechanika tuhého telesa

Rovnomerný otáčavý pohyb telesa okolo nehybnej osi Mechanická práca, výkon

3.Energia hmotných bodov

74

Formy energie

Pokusné pozorovanie vzájomných premien mechanických foriem energie

 využíva zákon zachovania mechanickej energie pri riešení úloh vrátane úloh z praxe Poznávanie jednotlivých foriem  vykoná a energie interpretuje Diskusie o ich vzájomných modelový premenách na kvalitatívnej úrovni experiment na Skúmanie premien energie pri premenu športových výkonoch napr. analýza mechanickej „skok o žrdi“ (videozáznam). energie  opíše reálne deje pomocou fyzikálnej terminológie Kinetická a potenciálna energia, zákon zachovania energie

4.Vlastností kvapalín a plynov Tekutiny

Tekutiny, hydrostatický a atmosferický tlak

Mechanika kvapalín a plynov

75

 vysvetlí základný rozdiel medzi reálnou a ideálnou kvapalinou  používa vzťahy pre výpočet tlaku a tlakovej sily  vie vysvetliť funkciu hydraulického lisu a bŕzd  vie vysvetliť funkciu barometra  vie odhadnúť hodnotu tlaku pod hladinou vody  kvalitatívne pozná závislosť tlaku vzduchu od nadmorskej výšky

Archimedov zákon. Plávanie telies

Vztlaková sila Pomocou jednoduchých experimentov overiť platnosť Archimedovho zákona v kvapalinách a plynoch

Ustálené prúdenie Ideálna kvapalina, prúdenie, ideálnej rovnica spojitosti kvapaliny. Rovnica spojitosti Bernoulliho rovnica

Bernoulliho rovnica

Určenie výtokovej Zistiť veľkosť výtokovej rýchlosti rýchlosti kvapaliny využitím Bernoulliho kvapaliny rovnice, rovnice spojitosti a vodorovného vrhu

Štruktúra a vlastnosti látok

Kinetická teória stavby látok

Difúzia, Brownov pohyb

Vzájomné silové pôsobenie častíc

Vzájomné silové pôsobenie častíc

Skupenstvá látok. Pevné, kvapalné a plynné Rovnovážny stav skupenstvo TDS

Termodynamická teplota

Termodynamická teplota, kelvin

76

 určí hustotu telesa pomocou Archimedovho zákona  rieši úlohy s využitím Archimedovho zákona  vie vysvetliť rovnicu kontinuity ako príklad zachovania hmotnosti  odvodí Bernoulliho rovnicu ako príklad zachovania energie  rieši úlohy z praxe použitím Bernoulliho rovnice  nameria potrebné veličiny k zisteniu výtokovej rýchlosti  namerané hodnoty efektívne spracuje a vyhodnotí  nájde argumenty na podporu Kinetickej teórie stavby látok  popíše graf závislosti vzájomného silového pôsobenia častíc od vzdialenosti  vie charakterizovať jednotlivé skupenstvá látok na základe ich vnútornej štruktúry  premení teplotu v Kelvinoch na stupeň Celzia

 vie aplikovať získané poznatky na riešenie úloh z bežného života Vnútorná energia Vnútorná energia telesa a jej zmeny  pozná spôsoby telesa a jej zmeny zmeny vnútornej energie Teplo, merná Teplo, merná tepelná kapacita  uvedomí si tepelná kapacita rozdiel medzi teplom a teplotou Kalorimetrická Kalorimeter, kalorimetrická  rieši úlohy rovnica, rovnica, s využitím kalorimetrickej rovnice Prvý Zmena vnútornej energie, teplo  rieši jednoduché termodynamický úlohy s využitím 1. zákon TZ Určenie tepelnej Z nameraných príslušných  navrhne cieľ, kapacity hmotností a teplôt vypočítať tepelnú metódu a pomôcky kalorimetra a kapacitu kalorimetra a mernú pre experiment mernej tepelnej tepelnú kapacitu telesa  nameria potrebné kapacity veličiny k zisteniu kalorimetra. kapacity  namerané hodnoty efektívne spracuje a vyhodnotí Ideálny plyn. Ideálny plyn. Stavová rovnica  pozná vzájomnú Stavová rovnica ideálneho plynu závislosť objemu, ideálneho plynu tlaku, teploty a množstva plynu v uzavretej nádobe. Izotermický, Izotermický, izochorický dej,  pozná vzájomnú izochorický dej Izobarický, adiabatický dej závislosť objemu, Izobarický, tlaku, teploty adiabatický dej a množstva plynu v uzavretej nádobe.  rieši úlohy na úrovni špecifického a nešpecifického transféru Práca plynu pri Práca plynu pri stálom  vie zostrojiť graf stálom a premennom tlaku pre prácu plynu pri a premennom stálom tlaku a premennom tlaku Termodynamika v Riešiť úlohy z bežného života bežnom živote.

Vnútorná energia, práca, teplo

Štruktúra a vlastnosti plynov

77

Topenie a tuhnutie, sublimácia

Topenie a tuhnutie, sublimácia

Vyparovanie a var, skvapalnenie

Vyparovanie a var, skvapalnenie

Fázový diagram

Fázový diagram

Vlhkosť vzduchu

Vlhkosť vzduchu

Zmeny skupenstva látok

 pozná experiment s topením a tuhnutím  vysvetlí rozdiely medzi správaním amorfných a kryštalických látok pri zmenách skupenstva.  vysvetlí ako sa pohybujú molekuly v kvapaline a pare a čo je príčinou pôsobenia tlaku v plyne.  popíše fázový diagram a jeho význam pre prax  vysvetlí stav nasýtených vodných pár a relatívnu vlhkosť.  pozná využitie informácie o relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti a vonku

V. Metódy a formy práce Názov tematického celku

Fyzikálne veličiny

Pohyb a sila

Vlastností kvapalín a plynov

   

Stratégia vyučovania Metódy Formy práce informačno-receptívna,  frontálna výučba, reproduktívna,  individuálna práca žiakov, problémový výklad,  skupinová práca žiakov, heuristická metóda,  experiment

   

informačno-receptívna, reproduktívna, problémový výklad, heuristická metóda,

 frontálna výučba,  individuálna práca žiakov,  skupinová práca žiakov,  experiment

   


 frontálna výučba,  individuálna práca žiakov,  skupinová práca žiakov,

78

 experiment

Energia okolo nás

   


VI. Učebné zdroje Názov Odborná tematického literatúra celku Fyzikálne Fyzika pre 1. veličiny ročník gymnázia, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava Pohyb a sila  Fyzika pre 1. ročník gymnázia, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava  Zbierka úloh z fyziky 1. diel Slovenské pedagogické nakladateľstvo  Scholtz- Kireš: Kinematika SPN 2001  Scholtz- Kireš: Dynamika SPN 2007  Bartuška: Sbírka řešených úloh z fyziky 1 Prometheus 1997 Vlastností kvapalín a plynov

 Fyzika pre 2. ročník gymnázia, Slovenské pedagogické nakladateľstvo

Didaktická technika

 frontálna výučba,  individuálna práca žiakov,  skupinová práca žiakov,  experiment

Materiálne výučbové prostriedky  pracovné listy,

Ďalšie zdroje

 tabuľa,  notebook,  dataprojektor,  videotechnika,

 pracovné listy,  fyzikálne pomôcky

 internet,  knižnica,





79


Energia okolo nás

Bratislava  Zbierka úloh z fyziky 2. diel Slovenské pedagogické nakladateľstvo  BlaškoGajdušek: Molekulová fyzika a termodynamik a SPN 2004  Bartuška: Sbírka ťešených úloh z fyziky 11  Fyzika pre 1. ročník gymnázia, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava  Zbierka úloh z fyziky 1. diel Slovenské pedagogické nakladateľstvo Scholtz- Kireš: Kinematika SPN 2001  Bartuška: Sbírka ťešených úloh z fyziky 1 Prometheus 1997 




VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája 2009 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-R z 15.júla 2009 a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009 Klasifikácia K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 4 známky (z ústnych alebo písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať študentov so stupnicou bodovania a poskytnúť študentovi ohodnotenú 80

písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú študenti informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky. Stupnica hodnotenia písomných odpovedí:

počet bodov 1) 100% - 90% 2) 89% - 75% 3) 74% - 50% 4) 49% - 25% 5) 24% - 0%

známka - výborný - chválitebný - dobrý - dostatočný - nedostatočný

Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru známok: váha

známka z odpovede

ústna odpoveď

2

x

päťminútovka

1

y

vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického celku)

2

z

test na konci tematického celku

2

t

referát, projekt, prezentácia

1

r, p

druh odpovede

Vzorec na výpočet váhového priemeru: VP 

x.2  y.1  z.2  t.2  r.1  p.1 súčúč hodnôt váh

V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol

81


CHÉMIA Človek a príroda

I. Charakteristika predmetu    



      

Učebný predmet chémia na gymnáziách, ako súčasť vzdelávacej oblasti Človek a príroda, poskytuje žiakom vhodne vybranými poznatkami zo všeobecnej, anorganickej a organickej chémie didaktický systém poznatkov o chemických látkach a ich premenách. Obsah učiva tvoria predovšetkým poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v bežnom živote. Sú to najmä oblasti ako: chémia potravín a nápojov, kozmetika, liečivá, čistiace prostriedky a podobne. V obsahu učiva sú v dostatočnej miere zastúpené aj poznatky, ktoré umožňujú žiakom chápať význam chemickej vedy a chemického priemyslu pre spoločnosť a prírodu. Východisko pre poznatky o vlastnostiach anorganických a organických látok a ich premenách tvoria všeobecne platné, teoretické poznatky a vzťahoch medzi štruktúrou a vlastnosťami látok a poznatky o zákonitostiach chemických reakcií. Tieto poznatky umožňujú v učebnom predmete chémia aplikovať v dostatočnej miere jednotlivé myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania. Realizovaním moderných foriem, prostriedkov a vyučovacích metód vyučovania sa vytvárajú podmienky pre formovanie a rozvíjanie logického a tvorivého myslenia a konania žiakov. Tvorivé myslenie umožňuje žiakom správne aplikovať poznatky pri riešení problémových úloh teoretického aj praktického charakteru. Chémia, ako predmet, ktorý rozširuje všeobecné vzdelanie žiakov, súčasne poskytuje základy nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie (chemické odbory, medicína, environmentálne vedy a pod.). Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém praktických cvičení (laboratórnych cvičení - LC), ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných laboratórnych zručností a návykov presnej a bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Spracovanie informácií a ich využitie pri plánovaní, realizovaní praktických postupov zameraných na spoznanie a kvantitatívne meranie prírodných javov, s ktorými sa stretávame v praktickom živote. Interpretácia získaných poznatkov a informácií so schopnosťou prezentovať, kriticky prehodnocovať a obhajovať svoje názory. Rozvíjanie schopnosti logického a kritického myslenia žiakov, schopnosti tímovej práce. Získavanie návykov spojených so správnym zaobchádzaním s chemickými látkami, na dodržiavaní zásad bezpečnej práce pri činnostiach z bežného života ako aj pri práci v laboratóriu. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : o Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Halogénderiváty o Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Halogénderiváty o Ochrana života a zdravia /Riešenie mimoriadnych situácií/ - 1. laboratórne cvičenie.

Prierezové témy v predmete: Ochrana života a zdravia - tematický okruh: Riešenie mimoriadnych udalostí - tematický celok: Laboratórne cvičenia Finančná gramotnosť - tematický okruh: Výhodnosť a nevýhodnosť kúpy / Elementárna matematika v domácnosti - tematický celok: Sústavy látok

II. Rozvíjajúce ciele predmetu: 

Vo vyučovaní chémie majú žiaci získať predstavu o stavbe látok a základných chemických, fyzikálno-chemických a biochemických dejoch. 82

 

Dôraz sa kladie najmä na súvislosti s ostatnými prírodovednými predmetmi a na základný vplyv chemických dejov na životné prostredie. Každý žiak je vedený k tomu, aby : - chápal vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok, - rozumel základným typom chemických reakcií a poznal ich úlohu v prírode a v každodennom živote, - správne využíval matematické zručnosti pri základných chemických výpočtoch, - aplikoval teoretické vedomosti pri realizácii LC, - pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru spolupracoval v skupine.

III. Predmetové kompetencie: V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie k učeniu  plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,  kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri svojom štúdiu. komunikačné schopnosti  vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,  vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,  zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,  urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,  spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie. riešenie problémov  analyzovať vybrané problémy,  aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,  používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení problémových úloh,  využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,  posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,  zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy  logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov a využiť ich pri riešení problémových úloh. manuálne  používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,  dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. sociálne  vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,  pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,  vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,  prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,  hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,  prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.

IV. Obsah vzdelávania Ročník: Hodinová dotácia:

1. ročník 3 hodiny týždenne / 99 hodín ročne / 2 hodiny celá trieda / 1x za dva týždne dvojhodinovka praktických cvičení 83

OBSAHOVÁ ČASŤ

TC

VÝKONOVÁ ČASŤ VŠEOBECNÁ CHÉMIA SÚSTAVY LÁTOK

1           

   

Chémia Látka Chemicky čistá látka, prvok, zlúčenina Zmes (homogénna, heterogénna) Sústava (otvorená, uzavretá) Skupenstvo látky (tuhé, kvapalné, plynné) Spôsoby oddeľovania zložiek zmesí (destilácia, filtrácia, usadzovanie, kryštalizácia) Relatívna atómová hmotnosť Ar(X) Relatívna molekulová hmotnosť Mr(Y) Látkové množstvo n Avogadrova konštanta NA Molárna hmotnosť Mm Stechiometrický vzorec Roztok, rozpúšťadlo, rozpustená látka, nasýtený roztok, rozpustnosť látky Vyjadrovanie zloženia roztokov hmotnostný zlomok, koncentrácia látkového množstva (ďalej iba koncentrácia)

                       

Definovať chémiu ako vedu Uviesť niektoré vlastnosti látok Vymenovať po tri príklady chemicky čistej látky a zmesi Rozlíšiť rovnorodé a rôznorodé zmesi pomocou ich charakteristických znakov Vyčleniť zo skupiny látok chemicky čisté látky a zmesi Navrhnúť vhodný spôsob oddelenia zložiek zmesi (destilácia, filtrácia, usadzovanie, kryštalizácia) Rozlíšiť relatívnu atómovú hmotnosť Ar(X), relatívnu molekulovú hmotnosť Mr(Y) a molárnu hmotnosť Mm Poznať význam Avogadrovej konštanty Určiť molárnu hmotnosť zlúčeniny zo známych hodnôt molárnych hmotností prvkov Napísať vzťah pre výpočet látkového množstva n = m/M a vysvetliť symboly v zápise Vypočítať látkové množstvo látky, ak je zadaná hmotnosť a molárna hmotnosť látky Vypočítať hmotnosť látky, ak je zadané látkové množstvo a molárna hmotnosť látky Vypočítať hmotnosť reaktantu alebo produktu na základe zápisu chemickej rovnice reakcie, ak je daná hmotnosť produktu alebo reaktantu Rozlíšiť rozpustenú látku a rozpúšťadlo Klasifikovať roztoky podľa skupenstva Vymenovať po dva príklady roztokov rôznych skupenstiev Pripraviť nasýtený roztok Napísať vzťah pre výpočet hmotnostného zlomku a vysvetliť symboly v zápise Vypočítať hmotnostný zlomok zložky v roztoku Vypočítať hmotnosť rozpustenej látky a hmotnosť rozpúšťadla, ak je daný hmotnostný zlomok roztoku a hmotnosť roztoku Vysvetliť význam údajov o zložení roztoku z hľadiska praktického použitia Vypočítať koncentráciu roztoku, ak je dané látkové množstvo a objem roztoku Poznať značku a jednotku koncentrácie roztoku Využiť poznatky o príprave roztokov pri ich príprave v domácnostiach (napr.: pri zaváraní, pri príprave hnojív, zisťovaní zloženia čistiacich prostriedkov...) 84

ŠTRUKTÚRA ATÓMOV A IÓNOV

2    

 

Atóm História Atómové jadro, protón, neutrón, nukleóny Elektrónový obal atómu, elektrón, orbitál, elektrónová vrstva, valenčná vrstva, valenčné elektróny, Elektrónová konfigurácia atómu Protónové číslo, neutrónové číslo, nukleónové číslo, izotopy Ión, anión, katión

           

Poznať stručnú históriu atómu Opísať zloženie atómového jadra a atómového obalu Poznať znamienko náboja elektrónu a protónu Nakresliť schému atómu s vyznačením elementárnych častíc, ktoré sa v ňom nachádzajú Určiť počet elementárnych častíc (protónov, elektrónov, neutrónov) v atóme prvku na základe známej hodnoty A, N, Z Uviesť príklad izotopov (vodíka, uhlíka, uránu) Chápať pojem orbitál (ako priestor s najväčšou pravdepodobnosťou výskytu elektrónu) Vymenovať typy orbitálov (s, p, d, f) Poznať maximálny počet elektrónov v orbitáloch s, p, Chápať pojem elektrónová konfigurácia a demonštrovať ho na konkrétnych príkladoch Napísať schému vzniku katiónu alebo aniónu z atómu Vybrať zo skupiny iónov katióny alebo anióny

PERIODICKÁ SÚSTAVA PRVKOV

3        

Periodický zákon Periodický systém prvkov (PSP) Periodická tabuľka prvkov (PTP) Perióda, skupina Alkalické kovy, halogény, vzácne plyny Elektronegativita s-, p-, d-, f- prvky Kovy, nekovy, polokovy

      

Poznať autora a znenie periodického zákona V periodickej tabuľke prvkov určiť polohu daného prvku použitím PTP Používať triviálne názvy skupín (alkalické kovy, halogény, vzácne plyny) Zaradiť prvok podľa polohy v PTP do skupiny s-, p-, d-, f-prvok, kov, nekov Vysvetliť vzťah medzi počtom valenčných elektrónov a polohou s a p prvkov v PTP Poznať príklady prvkov s nízkou a vysokou hodnotou elektronegativity Zistiť základné charakteristiky atómu z údajov v PTP (protónové číslo, elektronegativita, relatívna atómová hmotnosť)

ZÁKLADY NÁZVOSLOVIA ANORGANICKÝCH LÁTOK

4    

Oxidačné číslo Chemický prvok Chemická zlúčenina Chemický vzorec

    

Poznať a používať značky a slovenské názvy sa p-prvkov a vybraných d-prvkov (Fe, Cu, Zn, Ag, Au, Mn, Cr, Co, Ni, Hg, Pt) Pomenovať a napísať vzorce látok: voda, peroxid vodíka, amoniak, sulfán Určiť oxidačné číslo atómov prvkov v chemických zlúčeninách (napr.: H2O, NaCl, SO3, NaOH, HNO3, H2SO4, CaCO3, KMnO4) Poznať vzorec a názov amónneho katiónu Používať pravidlá tvorenia vzorcov a názvov zlúčenín: oxidy, hydroxidy, halogenidy, 85

 

bezkyslíkaté kyseliny (halogenovodíkové kyseliny, H2S), kyslíkaté kyseliny (predovšetkým dusíka, síry, uhlíka, chlóru, fosforu), soli kyselín uvedených prvkov Poznať hydrogensoli a hydráty Vysvetliť kvalitatívny a kvantitatívny význam chemických vzorcov

CHEMICKÁ VÄZBA A ŠTRUKTÚRA LÁTOK

5         

Chemická väzba Molekula Väzbový elektrónový pár, voľný elektrónový pár Kovalentná väzba Nepolárna väzba, polárna väzba, iónová väzba Vodíková väzba Jednoduchá väzba, násobná väzba (dvojitá, trojitá) Kovová väzba Kryštál, kryštalická látka

          

Uviesť príklady molekúl, v ktorých sa nachádzajú jednoduché, dvojité alebo trojité väzby (H2, O2, N2) Určiť typ chemickej väzby na základe rozdielu hodnôt elektronegativít atómov viažucich sa atómov prvkov Vysvetliť vznik kovalentnej väzby v molekule vodíka Určiť počet a druh atómov v jednoduchých molekulách Vysvetliť vznik iónovej väzby v zlúčenine NaCl Vymenovať tri typické vlastnosti zlúčenín s iónovou väzbou Zdôvodniť vodivosť kovov ako dôsledok kovovej väzby (stačí na úrovni existencie voľne pohyblivých elektrónov) Načrtnúť štruktúru diamantu a grafitu Poznať príčinu rozdielnych vlastností diamantu a grafitu Vymenovať tri príklady kryštalických látok (NaCl, K2SO4, CaCO3 a podobne) Predpokladať vlastnosti látok na základe ich zloženia látok a štruktúry

CHEMICKÉ REAKCIE A CHEMICKÉ ROVNICE

6      

Chemická reakcia Reaktanty, produkty Schéma chemickej reakcie, chemická rovnica Zákon zachovania hmotnosti v chemických reakciách Stechiometrický koeficient Syntéza, analýza

       

Poznať príklady chemických a fyzikálnych zmien Rozlíšiť schému a rovnicu chemickej reakcie Zapísať rovnicu reakcie na základe slovného popisu chemickej reakcie Poznať zákon zachovania hmotnosti pri chemických reakciách Poznať kvalitatívno-kvantitatívny význam chemickej rovnice Vysvetliť význam stechiometrických koeficientov v chemickej rovnici Napísať jednoduché chemické schémy typu A + B → AB; AB → A + B Doplniť stechiometrické koeficienty v chemických schémach typu A + B → AB; AB →A+B 86

ENERGETICKÉ ZMENY PRI CHEMICKÝCH REAKCIÁCH

7    

Exotermická reakcia, endotermická reakcia Entalpia, reakčné teplo Termochemická rovnica Prvý termochemický zákon

 

   

Vysvetliť rozdiely v zápise chemickej rovnice a termochemickej rovnice Zapísať termochemickou rovnicou priebeh chemickej reakcie, ak sú zadané reaktanty, produkty, stechiometrické koeficienty, skupenské stavy reagujúcich látok a hodnota reakčného tepla Klasifikovať chemické reakcie na základe rôznych zápisov termochemickej rovnice na exotermické a endotermické Určiť hodnotu reakčného tepla spätnej reakcie na základe hodnoty reakčného tepla priamej reakcie na základe 1. termochemického zákona Vymenovať po dva príklady exotermickej a endotermickej reakcie z každodenného života Bezpečne pracovať s horľavými látkami

CHEMICKÁ KINETIKA

8  

Rýchlosť chemickej reakcie Faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemických reakcií (koncentrácia reaktantov, teplota, katalyzátor, veľkosť povrchu tuhých látok)

        

Definovať rýchlosť chemickej reakcie ako zmenu koncentrácie reaktantov alebo produktov za časový interval Vymenovať faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemických reakcií (koncentrácia, teplota, katalyzátor, veľkosť povrchu tuhých látok) Poznať ako ovplyvní zvýšenie/zníženie teploty rýchlosť chemickej reakcie Poznať ako ovplyvní zvýšenie/zníženie koncentrácie reaktantov rýchlosť chemickej reakcie Poznať ako ovplyvní rýchlosť chemickej reakcie pridanie katalyzátora Vymenovať príklad katalyzátora z každodenného života (napr. enzýmy) Uviesť príklad chemickej reakcie z každodenného života, ktorá prebieha pomaly a ktorá rýchlo Vysvetliť, prečo je dôležité poznať rýchlosť priebehu chemických reakcií a možnosti ich ovplyvňovania Povedať príklad z každodenného života, kde sa používa ovplyvňovanie rýchlosti chemickej reakcie niektorým z uvedených faktorov

CHEMICKÁ ROVNOVÁHA

9    

Chemická rovnováha Rovnovážna koncentrácia látok Rovnovážna konštanta Faktory ovplyvňujúce chemickú rovnováhu (koncentrácia, teplota, tlak)

   

Vysvetliť, čo je chemická rovnováha a rovnovážna koncentrácia Vysvetliť význam hodnoty rovnovážnej konštanty Vymenovať faktory ovplyvňujúce chemickú rovnováhu (koncentrácia látok, teplota, tlak) Poznať ako ovplyvní rovnovážny stav sústavy pridanie reaktantu 87

  10

Poznať ako ovplyvní rovnovážny stav sústavy odobratie produktu Poznať vplyv katalyzátora na chemickú rovnováhu

TYPY CHEMICKÝCH REAKCIÍ 10.1 Redoxné reakcie  Oxidačné číslo  Redukcia, oxidácia  Redoxné reakcie, čiastková reakcia  Redukovadlo, oxidovadlo  Elektrochemický rad napätia kovov  Galvanický článok  Elektrolýza

 

 

     10.2 Protolytické reakcie  Brönstedova kyselina, Brönstedova zásada  Protolytická reakcia  Konjugovaný pár  Amfotérne látky  Silná a slabá kyselina, silná a slabá zásada  Autoprotolýza vody, pH, stupnica pH, kyslý, neutrálny a zásaditý roztok  Neutralizácia, soľ  Indikátor  Hydrolýza

             88

Vymenovať po dva príklady látok, ktoré pôsobia ako oxidovadlá alebo redukovadlá Na základe usporiadania prvkov v rade napätia kovov Na, Mg, Al, Zn, Fe, Pb, H, Cu, Ag, Au rozdeliť kovy na ušľachtilé a neušľachtilé Zaradiť kovy medzi ušľachtilé a neušľachtilé Poznať princíp priebehu elektrolýzy roztokov a tavenín (nie však chemické rovnice dejov prebiehajúcich na elektródach) Poznať priemyselné využitie elektrolýzy Poznať podstatu korózie kovov a spôsob ochrany kovov proti nej Poznať použitie galvanických článkov a akumulátorov v každodennom živote Vedieť akú úlohu má oxidácia v ľudskom organizme Poznať príklady redoxných reakcií prebiehajúcich v prírode Poznať príklady silných kyselín (napr. HCl, HNO3, H2SO4) a slabých kyselín (napr. H2CO3) Poznať príklady silných zásad (napr. NaOH, KOH, Ca(OH)2) a slabých zásad (napr. amoniak) Napísať chemickú rovnicu autoprotolýzy vody a vyznačiť oxóniový katión a hydroxidový anión Poznať stupnicu pH, jej význam a použitie Vymedziť hodnoty pH, pre ktoré je vodný roztok kyslý, neutrálny a zásaditý Rozdeliť roztoky na kyslé, neutrálne a zásadité podľa danej hodnoty pH Určiť pomocou indikátora pH roztoku Aplikovať význam indikátorov v bežnom živote Poznať vplyv silných kyselín a zásad na ľudský organizmus Napísať chemickú rovnicu neutralizácie Poznať príklad praktického využitia neutralizácie (napr. pri poskytnutí prvej pomoci) Poznať aspoň tri rôzne spôsoby prípravy solí Poznať príklady konkrétnych solí, ktoré



10.3 Zrážacie reakcie  Zrážacia reakcia  Zrazenina  Iónový zápis chemickej reakcie  Určovať oxidačné čísla atómov prvkov v daných redoxných reakciách  Vyznačiť v chemickej rovnici atómy prvkov, ktorých oxidačné čísla sa v priebehu chemickej reakcie zmenili  Vysvetliť na príklade oxidáciu a redukciu látky  Zapísať čiastkové reakcie oxidácie a redukcie Chápať význam pojmov redukovadlo a oxidovadlo 11

hydrolyzujú za vzniku kyslého, neutrálneho a zásaditého roztoku Dodržiavať zásady bezpečnosti práce s kyselinami a zásadami

 Vysvetliť pojem zrazenina  Poznať iónový zápis zrážacej reakcie  Vymenovať príklady zrážacích reakcií Poznať príklady využitia zrážacích reakcií v praxi

ANORGANICKÁ CHÉMIA 11.1 s-prvky   Vodík  Alkalické kovy   Kovy alkalických zemín  Biogénny prvok, malta, vodný kameň, tvrdosť vody 



   

89

Poznať slovenské názvy a značky prvkov 1. a 2. skupiny periodickej sústavy prvkov (orientácia v periodickej tabuľke) Uviesť výskyt prvkov 1. a 2. skupiny v prírode vo forme nerastov (NaCl – kamenná soľ, MgCO3 – magnezit, CaCO3 – vápenec, CaSO4 2H2O -sádrovec) Poznať základné vlastnosti vodíka (skupenstvo, výbušnosť v zmesi s kyslíkom) a z nich vyplývajúce využitie vodíka Poznať aspoň dva spôsoby prípravy vodíka (napr. reakciou kovu s kyselinou, alkalického kovu s vodou) – zápis chemickou rovnicou, popis priebehu chemickej reakcie Poznať základné vlastnosti sodíka (redukčné vlastnosti, reakcia sodíka s vodou, tvorba katiónu) Poznať vzorce látok s názvom: sóda, sóda bikarbóna, pálené vápno, hasené vápno, vápenec Poznať význam a použitie zlúčenín alkalických kovov: NaOH, KOH, NaCl, NaHCO3, Na2CO3 Vysvetliť význam vápenca a sádrovca v stavebnom priemysle (chemická rovnica prípravy páleného vápna CaO a haseného

 

  11.2 p-prvky  Sklo  Inertná atmosféra  Ozón  Anomália vody  Spaľovanie (dokonalé, nedokonalé)  Halogény  Vzácny plyn



    

      

90

vápna Ca(OH)2) Porovnať rozpustnosť CaCO3 a Ca(HCO3)2 vo vode (v spojitosti s krasovými javmi) Vysvetliť rozdiel medzi prechodnou a trvalou tvrdosťou vody, odstraňovanie tvrdosti vody (reakcia so sódou, var), odstraňovanie vodného kameňa Poznať význam a vplyv iónov Na+, K+, Ca2+, Mg2+ na ľudský organizmus, minerálne vody Vysvetliť použitie NaCl ako konzervačnej látky Poznať výskyt C, Si, Al, N, P, O, S, halogény a ich zlúčenín v prírode (bauxit, diamant, grafit - tuha, uhličitany, organické látky, kremeň, kremičitany, hlinitokremičitany, íly, kaolín, vzduch, liadky, fosforečnany, ozón, oxidy, elementárna síra, sulfidy a sírany: FeS2, PbS, ZnS, H2S, morská voda, NaCl) Vedieť, že Si a Al majú po O najväčšie zastúpenie v zemskej kôre Zaradiť C, N, P, O, S, F, I medzi biogénne prvky Poznať pôsobenie oxidov uhlíka CO a CO2 na živé organizmy Vedieť, že CO2 je tzv. „skleníkovým plynom“, a že v hlavnej miere prispieva ku globálnemu otepľovaniu Zeme Porovnať a vysvetliť základné vlastnosti diamantu a tuhy na základe pochopenia ich kryštálovej štruktúry a typov väzieb (tvrdosť, resp. štiepateľnosť) Uviesť a chápať pozitíva a negatíva použitia NaHCO3 na zníženie kyslosti v žalúdku Uviesť hlavný dôvod pre použitie (NH4)2CO3 a NaHCO3 pri pečení cesta (vznik CO2 – kyprenie cesta) Poznať základné vlastnosti Al a z toho vyplývajúce jeho využitie (odolnosť voči korózii, nízka hustota, kujnosť - fólie) Poznať skupenský stav dusíka, fosforu, kyslíka, síry, chlóru a jódu za štandardných podmienok Uviesť vlastnosti NH3 (skupenstvo, zápach, jedovatosť) Chápať a uviesť dôvod rozpustnosti NH3, HCl vo vode (vodíkové väzby) Vedieť o znečistení životného prostredia oxidmi N (výfukové plyny automobilov a nadzvukových lietadiel, priemyselné emisie) a ich príspevok pri vzniku kyslých

          

          91

dažďov Poznať využitie N2O (hnací plyn v šľahačkových sprejoch, anestetikum) Poznať využitie N2 (inertná atmosféra, výroba NH3, ) Poznať využitie zlúčenín dusíka a fosforu (hnojivá) Poznať využitie fosforu (zápalky, zneužitie – napalm) Vedieť, že zlúčeniny uhlíka s dusíkom kyanidy sú jedovaté Poznať význam kyslíka a vody pre ľudský organizmus Vysvetliť kyslé vlastnosti H2SO4 a napísať chemickú rovnicu jej reakcie s vodou Vysvetliť ekologické problémy súvisiace s ozónovou vrstvou Zeme (ozón verzus freóny), kyslými dažďami (oxidy síry) Poznať negatívny vplyv sulfánu na ľudský organizmus a jeho charakteristický zápach Porovnať rozpustnosť O2 a CO2 vo vode a jej význam v prírode Vysvetliť prítomnosť kyslíka ako nevyhnutnú podmienku horenia a vznik rôznych produktov (CO, CO2) v závislosti od množstva reagujúceho kyslíka a negatívny vplyv vznikajúcich produktov na ľudské zdravie Poznať najbežnejšie spôsoby využitia peroxidu vodíka, ozónu, síry, kyslíka Poznať selén ako biogénny prvok a základné informácie o jeho vplyve na ľudský organizmus Zapísať chemickú rovnicu reakcie H2 a Cl2 (výroba HCl) Vysvetliť kyslé vlastnosti kyseliny HCl a zapísať chemickú rovnicu jej reakcie s H2O, OH- a NaOH Opísať základný princíp priemyselnej výroby chlóru Poznať využitie chlóru a jeho zlúčenín a jódu ako dezinfekčných prostriedkov a chlorečnanov ako výbušnín Vedieť, že kyselina HCl je zložkou žalúdočných štiav a kyselina HF leptá sklo Odôvodniť malú reaktivitu vzácnych plynov na základe ich elektrónovej konfigurácie Poznať využitie argónu (inertná atmosféra, žiarovky, výplň okien) a vzácnych plynov vo výbojových trubiciach Poznať rádioaktivitu radónu ako rizikový faktor pre prostredie



11.3 d-prvky  Korózia, hrdza  Oceľ, liatina, zliatina, amalgám  Pasivácia kovov



   

Vysvetliť základný princíp výroby železa a ocele a ich využitie (redukcia FeO uhlíkom) Poznať základné vlastnosti Cu, Zn, Cr, Mn, Fe, Ag, Au, Pt, Hg (kujnosť, ťažnosť, elektrická vodivosť, nízka teplota topenia Hg, pasivácia Cr a Zn) a z toho vyplývajúce využitie jednotlivých kovov Poznať zloženie zliatin bronz, mosadz, spájka a ich využitie Poznať triviálny názov a využitie CuSO4.5H2O Vysvetliť základnú funkciu hemoglobínu v ľudskom organizme a vedieť, že obsahuje katióny železa Vedieť, že Fe a Ni tvoria základ zemského jadra

LABORATÓRNE PRÁCE

12   

Bezpečnosť práce v chemickom  laboratóriu Základné laboratórne pomôcky  Základné laboratórne operácie     

    

 

Dodržiavať zásady bezpečnej práce v chemickom laboratóriu Dodržiavať zásady bezpečnej práce s chemickými látkami v praxi Poznať základné zásady poskytovania prvej pomoci Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich Schopnosť naplánovať si pracovnú činnosť pri realizácii experimentov Vedieť zaznamenať výsledok pokusu Poznať laboratórne pomôcky: skúmavka, kadička, destilačná banka, odmerná banka, miska, filtračný lievik, hodinové sklíčko, prachovnica, striekačka, oddeľovací lievik, odmerný valec, pipeta, chladič, stojan, držiak, svorka, filtračný kruh, chemické kliešte, chemická lyžička, teplomer, filtračný papier, trojnožka, sieťka s keramickou vložkou, kahan Vedieť pracovať s kahanom, so sklom Zistiť hmotnosť tuhej látky vážením Použiť kadičku, odmerný valec a pipetu pri meraní objemu roztoku Použiť hustomer a piknometer na meranie hustoty látok Vykonať podľa návodu oddeľovanie zložiek zmesí: filtrácia, kryštalizácia, adsorpcia, destilácia, extrakcia, chromatografia, sublimácia Podľa postupu stanoviť mólovú hmotnosť CO2 Porovnať vlastnosti kovov a nekovov na potvrdenie periodického zákona 92

            

Pripraviť roztok s daným hmotnostným zlomkom Pripraviť roztoky zmiešaním kvapalných látok Na základe experimentu zostaviť krivky rozpustnosti látok Overiť zmeny teploty pri rozpúšťaní látok vo vode Overiť zmeny teploty reakčnej zmesi vplyvom zmeny koncentrácie látok Určiť hodnoty tepla uvoľneného pri reakcii Overiť vplyv faktorov na rýchlosť chemickej reakcie (teplota, koncentrácia, veľkosť povrchu, katalyzátor) Overiť vplyv faktorov na posun chemickej rovnováhy (koncentrácia reaktantov, teplota) Experimentálne overiť priebeh niektorých redoxných reakcií Experimentálne overiť využitie redoxných reakcií pri premene chemickej energie na elektrickú Experimentálne overiť vzájomné redoxné pôsobenie kovov a iónov Experimentálne určiť pH roztokov a overiť sfarbenie acidobázických indikátorov v závislosti od pH roztoku Experimentálne overiť priebeh niektorých zrážacích a komplexotvorných reakcií

V. Formy a metódy práce METÓDY  výkladovo-ilustratívna metóda  reproduktívna metóda  výkladovo-problémová metóda  heuristická metóda  výskumná metóda FORMY  metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)  sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)  organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)

VI. Učebné zdroje:    

Chémia pre 1. ročník gymnázií Názvoslovie anorganických zlúčenín Internet Pracovné listy

93

VII. Hodnotenie predmetu           

Predmet sa klasifikuje Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009 Žiak musí mať minimálne 3 známky 2x test - váha 4 Odpoveď - váha 2 Laboratórne práce - váha 2 Projekty, účasť na súťaži - váha 2 (prípadne individuálne posúdenie) Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) - váha 2 Seminárne práce, referáty - váha 1 Aktivita študenta - váha 2 Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90%  výborný 89% - 75%  chválitebný 74% - 50%  dobrý 49% - 30%  dostatočný 29% - 0%  nedostatočný VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ... súčet hodnôt váh  počítame na 2 desatinné miesta:

- 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)

94


BIOLÓGIA Človek a príroda

I. Charakteristika predmetu    



     

Učebný predmet biológia poskytne v rámci štátneho programu stredoškolského vzdelávania (ISCED 3) základný systém poznatkov o živej prírode, ako predpokladu formovania prírodovednej gramotnosti. Poznanie zákonov, ktorými sa riadi živá príroda, je základom pre pochopenie jej fungovania ako celku a je dôležité pre formovanie citlivého vzťahu k nej. Toto poznanie je zároveň nevyhnutným predpokladom zodpovedného prístupu k celému okolitému svetu ako aj sebe samému. Program je koncipovaný tak, aby bolo možné čo najviac využívať moderné didaktické formy, metódy a prostriedky, ktoré okrem maximálnej názornosti, podporujú samostatnosť a kreativitu žiakov pri práci s informáciami, umožňujú pracovať s prírodninami, realizovať experimenty a rozvíjajú schopnosť žiakov poznatky aplikovať. Obsah predmetu (198 hodín) sa odvíja od jeho cieľov a je členený v rámci štátneho programu do troch základných tematických okruhov: Svet živých organizmov v prvom ročníku (66 hodín) nadväzuje na poznatky základnej školy. Prostredníctvom vybraných informácií o základných skupinách rastlín, živočíchov a mikroorganizmov v ich prirodzenom prostredí a vo vzťahu k človeku, má žiakov motivovať a podnietiť ich záujem o ďalšie štúdium živej prírody. Východiskom je tematický celok „Život a voda“, kde vodný ekosystém slúži ako prostriedok pochopenia vzťahov medzi organizmami a prostredím ako aj organizmami navzájom. Tematický celok „Špecializácia rastlín a živočíchov“ vysvetľuje možnosti a formy adaptácií organizmov na rôzne životné podmienky a poskytuje priestor pre projektové vyučovanie. Poznávanie rozmanitosti sveta živých organizmov dopĺňa tematický celok „Mikrosvet“. Praktický význam poznatkov o živých organizmoch približuje tematický celok „Život s človekom“. Záver celej časti patrí systematickému prehľadu prebraných rastlín, húb a živočíchov. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém: o Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Životné prostredie biotické zložky o Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Životné prostredie biotické zložky

II. Rozvíjajúce ciele predmetu:    

Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch, ktoré v nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy. Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka. Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti ochrany živej prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách).

95

III. Predmetové kompetencie: Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch, ktoré v nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy. Kompetencie:  schopnosť vnímať živú prírodu ako hierarchicky usporiadaný, neustále sa meniaci, dynamický systém;  schopnosť chápať vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím;  vedieť odlišovať zákonité príčiny biologických procesov od ich vonkajších prejavov;  schopnosť hľadať v prírodných javoch a procesoch príčinné súvislosti a tým podporovať logické myslenie;  posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;  samostatne a slobodne (na základe poznania predmetu), voliť výberové a maturitné predmety, zodpovedne rozhodovať o svojom ďalšom štúdiu na VŠ a budúcej profesii. Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka. Kompetencie:  poznať najbežnejšie úžitkové a hospodársky významné druhy rastlín, húb a živočíchov;  poznať možnosti využitia vlastností a životných prejavov organizmov v biotechnológiách;  poznať nebezpečné a patogénne organizmy, ich účinok na ľudský organizmus, možnosti liečby, prevencie a poskytnutia prvej pomoci. Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu. Kompetencie:  schopnosť pozorovať biologické objekty vo voľnej prírode;  bezpečne manipulovať s bežným biologickým materiálom pri jeho zbere a spracovaní v laboratóriu;  schopnosť pracovať s bežnými laboratórnymi pomôckami a prístrojmi pri poznávaní biologického materiálu. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti ochrany živej prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách). Kompetencie:  schopnosť vyhľadávať informácie o živej prírode v literatúre a informačných médiách, pracovať s informáciami;  rozvíjať čitateľskú gramotnosť v oblasti odborného biologického textu;  schopnosť tvorivo riešiť úlohy, poukazovať na príčiny problémov, navrhovať ich riešenia;  schopnosť prakticky riešiť úlohy, interpretovať fakty a vyvodzovať závery;  schopnosť pripraviť vlastné prezentácie a vystúpenia;  schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce;  schopnosť prezentovať vlastnú prácu, diskutovať, argumentovať, obhájiť vlastné stanovisko;  schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.

96


Prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme štúdia 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne / 1 hodina celá trieda + 1 hodina delená SVET ŽIVÝCH ORGANIZMOV

TC Obsahová časť 1

2

ÚVOD DO BIOLÓGIE (3 hodiny)  biológia ako veda  Poznať základné biologické vedy a ich predmet skúmania  metódy vedeckej práce v biológii  Vedieť vyhľadať, spracovať  dejiny biológie a prezentovať informácie o významných  všeobecná charakteristika živých sústav objavoch v oblasti biológie  organizačné stupne živých sústav  Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať informácie o vedcoch ktorí Pojmy: prispeli k rozvoju biológie  biologické disciplíny  Vedieť vzájomne porovnať experiment  experiment, pozorovanie, teória, hypotéza s pozorovaním  vlastnosti živých sústav  Vedieť charakterizovať jednotlivé metódy  hierarchia  Vedieť charakterizovať jednotlivé stupne  vírusy živých sústav  jednobunkovce  Poznať základné rozdiely medzi nimi  bunkové kolónie  Vedieť uviesť organizačný stupeň  mnohobunkovce k danému organizmu  indivíduá vyššieho rádu ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ORGANIZMY (5 hodín)  životné prostredie a jeho zložky  Poznať význam abiotických a biotických zložiek prostredia pre existenciu  ekosystém organizmov.  vzťah organizmu a prostredia  Charakterizovať pojem ekosystém.  spoločenstvo a populácia  Vysvetliť rozdiel medzi druhom, populáciou a spoločenstvom. Pojmy:  Na príklade vybraného ekosystému  abiotické a biotické faktory vysvetliť potravové reťazce a siete.  jedinec  Vedieť vyhľadať, spracovať  druh a prezentovať informácie o vybranom  populácia prírodnom ekosystéme.  spoločenstvo  

3

Výkonová časť

ekosystém potravové reťazce a siete

ŽIVOT A VODA (24 hodín) 2.1 Život v sladkých vodách (7)  Poznať základné zložky zooplanktónu a  planktón – zložky, význam fytoplanktónu.  bezstavovce sladkých vôd – základné  Vysvetliť význam planktónu pre vodný morfologické znaky kmeňov/tried, ekosystém. spôsob života, zástupcovia, význam  Na príklade vybraného zástupcu popísať  stavovce - základné morfologické znaky vonkajšiu stavbu tela mnohobunkových tried (ryby, obojživelníky), spôsob života, rias. zástupcovia, význam  Poznať najznámejšie druhy vodných a pobrežných rastlín – byliny a dreviny. Pojmy:  Vedieť zatriediť a porovnať výtrusné a  fytoplanktón (sinice, riasy), semenné rastliny.  zooplanktón (prvoky, drobné  Poznať základné znaky nahosemenných a bezstavovce), 97

 pŕhlivce (polypovce),  ploskavce,  mäkkýše (ulitníky, lastúrniky),  obrúčkavce (pijavice),  článkonožce (kôrovce, hmyz),  ryby tečúcich a stojatých vôd,  obojživelníky (žaby, mloky). 2.2 Život pri vode (9)

  

2.2.1 Rastliny  vodné rastliny - významní zástupcovia  rastliny lužných lesov, mokradí a močiarov – významní zástupcovia  výtrusné rastliny – charakteristika, zástupcovia  semenné rastliny – charakteristika  nahosemenné a krytosemenné rastliny – porovnanie  dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové rastliny – porovnanie, zástupcovia Pojmy:  výtrus,  stielka,  cievnaté rastliny,  kvet, piestik, tyčinka, vajíčko, peľ, semeno, plod,  fotosyntéza 2.2.2 Živočíchy  bezstavovce žijúce pri vode – významní zástupcovia (prehľad)  stavovce žijúce pri vode – významní zástupcovia (prehľad)  plazy, vtáky, cicavce – základné morfologické znaky tried, spôsob života, zástupcovia, význam  význam živočíchov žijúcich pri vode pre vodný ekosystém Pojmy:  plazy (hady, jašterice, korytnačky),  vtáky - (plávajúce, potápavé, brodivé), cicavce, plávacie blany, mastné perie, tukové žľazy, srsť,  etológia (dvorenie, starostlivosť mláďatá, hniezdenie, ochrana, komunikácia živočíchov, migrácia a pod.) 2.3 Život v mori (8)  morské riasy - stavba tela, zástupcovia, význam  morské bezstavovce – základné morfologické znaky kmeňov/tried, 98



      



   

 

krytosemenných rastlín Vedieť porovnať základné znaky dvojklíčnolistových a jednoklíčnolistových rastlín. Vedieť vysvetliť adaptácie rastlín na život vo vode a v jej okolí. Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať zaujímavosti zo života vodných rastlín. Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať informácie o drevinách lužných lesov, porastoch mokradí, močiarov a pod. Poznať najznámejšie vodné druhy z kmeňov bezstavovcov a tried stavovcov. Vedieť popísať základné morfologické znaky jednotlivých kmeňov bezstavovcov a tried stavovcov. Vedieť porovnať spoločné a rozdielne morfologické znaky vodných bezstavovcov. Vedieť porovnať spoločné a rozdielne morfologické znaky vodných stavovcov. Vysvetliť prispôsobenie organizmov životu vo vodnom prostredí. Na príklade vybraných zástupcov demonštrovať postavenie bezstavovcov v potravovom reťazci vodných ekosystémov. Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať informácie o ekologickom a hospodárskom význame vybraných zástupcov zooplanktónu, fytoplanktónu, vodných bezstavovcov a stavovcov. Poznať významné druhy plazov, vtákov a cicavcov žijúcich pri vode. Vedieť popísať základnú morfologickú stavbu tela, spoločné a rozdielne znaky plazov, vtákov a cicavcov. Poznať formy prispôsobenia sa plazov, vtákov a cicavcov životu pri vode . Na príklade vybraných zástupcov demonštrovať postavenie vybraných druhov plazov, vtákov a cicavcov v potravovom reťazci. Vedieť vysvetliť rozdiel medzi vtákmi plávajúcimi, brodivými a potápavými. Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať formy správania sa vtákov a cicavcov.

 

4

spôsob života, zástupcovia, význam morské stavovce – základné morfologické znaky tried (drsnokožce, ryby, plazy, cicavce) spôsob života, zástupcovia, význam

Pojmy:  stielka,  hubky,  pŕhlivce (medúzy, sasanky, koraly),  mäkkýše (lastúrniky, hlavonožce),  článkonožce (morské kôrovce),  ostnatokožce (hviezdovky, ježovky, holotúrie),  drsnokožce (žraloky, raje),  morské ryby,  cicavce. ŠPECIALIZÁCIA RASTLÍN A ŽIVOČÍCHOV (8 hodín) 3.1 Vysokohorské spoločenstvá (2)  Poznať významné druhy vysokohorských  vysokohorské prostredie – charakteristika rastlín a živočíchov .  rastliny – významní zástupcovia  Vysvetliť adaptáciu organizmov na špecifické podmienky života.  živočíchy - významní zástupcovia  Vedieť vysvetliť pojmy relikt a endemit. Pojmy:  biotop,  adaptácia na faktory prostredia,  ekologická valencia,  tolerancia,  minimum, optimum, maximum,  bioindikátor,  kozmopolitný organizmus,  endemit,  relikt. 3.2 Život na úkor iných – parazity (3)  Vysvetliť podstatu parazitizmu.  parazitizmus a jeho formy  Porovnať rôzne typy parazitizmu.  parazitické rastliny  Charakterizovať vybrané druhy  huby - spôsoby parazitizmu, vybraní parazitických organizmov. zástupcovia  Poznať význam parazitov pre zdravie  prvoky - spôsoby parazitizmu, vybraní človeka. zástupcovia  Vysvetliť úlohu hostiteľa  živočíchy - spôsoby parazitizmu, vybraní a medzihostiteľa v životnom cykle zástupcovia parazita.  cesty nákazy, liečba a prevencia  Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať informácie o možnostiach nákazy, liečenia a prevencie Pojmy: parazitárnych ochorení.  heterotrofia,  saprofyt,  parazit, poloparazit, úplný parazit, endoparazit, ektoparazit,  hostiteľ, medzihostiteľ,  životný cyklus, 99

 prevencia,  parazitárne ochorenie. 3.3 Život v extrémnych podmienkach (3) Námety na samostatné práce žiakov:

 

 Za polárnym kruhom.  V púšti.  Hlboko v mori.  V sladkej aj slanej vode.  Jaskyne.  V pôde. a pod. 5

6

 

Vedieť opísať špecifické životné podmienky v rôznych biotopoch. Vedieť vyhľadať a spracovať informácie živote v rôznych typoch prostredia. Pripraviť a prezentovať žiacke samostatné práce a projekty. Spolupracovať v skupinách pri práci na projektoch.

MIKROSVET (6 hodín)  vírusy – charakteristika, rozdelenie,  Charakterizovať vírusy z hľadiska stavby význam a spôsobu života.  baktérie – charakteristika, rozdelenie,  Charakterizovať baktérie z hľadiska význam spôsobu života a významu v prírode.  riasy – charakteristika, zástupcovia,  Uviesť najbežnejšie vírusové význam a bakteriálne ochorenia, prevencia a možnosti liečby.  huby – charakteristika, zástupcovia význam  Charakterizovať jednobunkové riasy z hľadiska stavby a spôsobu života.  prvoky – charakteristika, zástupcovia  Charakterizovať mikroskopické huby z význam hľadiska výživy.  mikroorganizmy a človek  Vymenovať vybrané druhy mikroskopických húb, základné Pojmy: ochorenia ktoré spôsobujú, ich význam v  virológia, prírode a pre človeka.  bakteriológia,  Charakterizovať prvoky z hľadiska  vírus, stavby a spôsobu života.  bakteriofág,  Vymenovať najrozšírenejšie druhy  vírusy človeka (onkovírusy, retrovírusy, prvokov, poznať ich význam v prírode a HIV, AIDS), pre človeka.  profylaxia,  rezistencia,  antibiotiká. ŽIVOT S ČLOVEKOM (14 hodín) 5.1 Adaptácia na život v ľudských sídlach (4)  Vysvetliť spôsoby adaptácie živočíchov  neželaní spoločníci v domácnosti (plesne, na život v ľudských sídlach a článkonožce, hlodavce) domácnostiach.  živočíchy záhrad a polí (bezstavovce,  Poznať najbežnejšie druhy organizmov, stavovce) ktoré sa druhotne adaptovali na život s človekom.  živočíchy v ľudských sídlach  Poukázať na rôzne spôsoby boja človeka (bezstavovce, stavovce) proti neželaným organizmom v  živočíchy a urbanizácia domácnosti.  Poznať regionálne významné druhy Pojmy: vtákov a cicavcov ktoré žijú v blízkosti  deratizácia, človeka.  dezinfekcia,  Poukázať na význam vtákov a cicavcov  premnoženie, pre udržanie biologickej rovnováhy  monokultúra, v záhradách a ovocných sadoch.  škodcovia,  Poznať príčiny premnoženia škodcov .  biologická rovnováha, 100

 



prenos ochorení, spevavce,

 

7

5.2 Živočíchy v službách človeka (2)



Námety na samostatné práce žiakov:  Podmienky chovu hospodársky významných druhov živočíchov.  Význam hospodársky významných druhov živočíchov pre človeka (hmyz, dobytok, hydina a pod.)  Pomocníci - v poľnohospodárstve, športe, zdravotníctve a pod.  Spoločníci v domácnosti (akvaristika, teraristika, chov exotických vtákov, hlodavcov, mačiek, psov a pod.)



5.3 Rastliny a huby v službách človeka (8)  rastliny ako potrava – hospodársky významné čeľade, základná charakteristika, zástupcovia, význam  koreniny a pochutiny – základná charakteristika, zástupcovia, význam  liečivá a drogy - základná charakteristika, zástupcovia, význam  krmoviny - hospodársky významné čeľade, základná charakteristika, zástupcovia, význam  okrasné rastliny parkov a záhrad (stromy, kry a byliny – vybrané druhy)  izbové rastliny – vybrané druhy  priemyselné využitie rastlín a húb



   



    

Na konkrétnych príkladoch demonštrovať negatívny dopad činnosti niektorých živočíchov žijúcich v ľudských obydliach a ich blízkosti na zdravie človeka. Poznať nebezpečenstvo voľnej migrácie vtákov z hľadiska prenosu infekčných ochorení. Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať informácie o konkrétnych príkladoch negatívneho vplyvu urbanizácie, ľudských zásahov do prírody a zmenách správania sa zvierat. Poznať hospodársky významné druhy živočíchov, ich spôsob života a využitie. Poznať zástupcov živočíchov, ktorí uľahčujú človeku jeho činnosti v rôznych oblastiach. Poznať zástupcov živočíchov, ktorí slúžia človeku ako spoločníci. Vysvetliť rozdiely v spôsobe života voľne žijúcich a domestikovaných živočíchov. Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať informácie o spôsobe života a podmienkach chovu hospodársky významných druhov, spoločníkov a pomocníkov. Poznať hospodársky významné druhy rastlín a húb, ktoré slúžia ako potrava, koreniny a pochutiny. Poukázať prostredníctvom vybraných zástupcov na význam rastlín pre ich nutričné hodnoty, racionálnu výživu, vplyv na imunitu a pod. Poznať hospodársky významné a voľne rastúce druhy rastlín, ktoré slúžia ako liečivá – drogy. Vysvetliť negatívny dopad jedov na ľudský organizmus. Poukázať na význam fytoterapie. Poznať hospodársky významné druhy rastlín, ktoré slúžia ako krmoviny. Poznať vybrané druhy okrasných rastlín záhrad a parkov. Poznať základné podmienky pestovania izbových rastlín. Poznať príklady priemyselného využitia rastlín a húb. Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať informácie o využití rastlín a húb človekom.

Pojmy:  dvojklíčnolistové ružovité,  bôbovité, kapustovité, ľuľkovité, mrkvovité, makovité, lipovité,  čajovníkovité a pod.,  jednoklíčnolistové - lipnicovité, ľaliovité,   kvasinky, plesne, vyššie huby,  bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny,  vláknina, liečivo, jed,  droga, fytoterapia. PREHĽAD SYSTÉMU ŽIVEJ PRÍRODY (6 hodín) 101

 jednobunkovce  Poznať význam triedenia organizmov.  rastliny  Vedieť zatriediť vybrané organizmy podľa charakteristických znakov do  huby najvyšších taxonomických kategórií.  živočíchy Poznámka: Jednotlivé témy 6. tematického celku je možné pri tvorbe školských vzdelávacích programov zaradiť: 1. po odučení všetkých tematických celkov na záver - formou opakovania (tak ako je uvedené v ŠVP), 2. v priebehu roka formou postupného dopĺňania preberaných organizmov do systému živej prírody.

V. Formy a metódy práce METÓDY

    

výkladovo-ilustratívna metóda reproduktívna metóda výkladovo-problémová metóda heuristická metóda výskumná metóda

FORMY

  

metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov) sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca) organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)

VI. Učebné zdroje:   

Biológia pre 1. ročník gymnázia, 2008 Internet Pracovné listy

VII. Hodnotenie predmetu          

Predmet sa klasifikuje Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009 Žiak musí mať minimálne 3 známky = 3x test Test – váha 4 Odpoveď – odporúča sa - váha 2 Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie) Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) – váha 2 Seminárne práce, referáty, laboratórne práce – váha 1 Aktivita študenta – váha 2 Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90%  výborný 89% - 75%  chválitebný 74% - 50%  dobrý 49% - 30%  dostatočný 29% - 0%  nedostatočný VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ... súčet hodnôt váh  počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor) 102


Dejepis Človek a spoločnosť

I. Charakteristika predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Tí si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným zo základných predpokladov komplexného poznávania sveta a ľudskej spoločnosti. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo celosvetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí , dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Mediálna výchova/ Internet ako efektívna pomôcka/ - Kultúra staroveku a stredoveku.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Za základovú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu štúdijných predmetových kompetencií – spôsobilosti, schopnosti využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom: ● poznávať históriu, ktorá nepredstavuje uzavretú minulosť ( sumu faktov a letopočtov) so vždy konečnými a jednostrannými interpretáciami ● poznávať históriu, ktorá je výsledkom mnohostranného a protirečivého procesu ● poznávať históriu na základe kritickej analýzy primeraných multiperspektívnych (mnohostranných)školských historických prameňov, ktoré považujeme za základný prostriedok nadobúdania spôsobilosti rozumieť dejinám, preto aj za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i učebníc dejepisu

III. Predmetové kompetencie Žiaci si kladú otázky: - použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií ● s historickým časom ● s historickým priestorom ● s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi ● aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri analýze školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňov – stopách po minulosti ● pri vyhľadávaní relevantných informácií a verifikovaní ich hodnoty ● pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu

103

IV. Obsah vzdelávania Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne Tematický celok

Obsahový štandard


Z regiónu do minulosti

Čas a priestor

Historikova dielňa

Osobitosti historikovho poznávania

Žiaci :  Identifikujú stopy minulosti vo svojom okolí.  Rozpoznajú kultúrnu a národnostnú rôznorodosť regiónu.  Používajú periodické termíny – medzníky.  Pracujú s časovým diagramom ( časovou priamkou).  Zostavia chronologickú tabuľku.  Rozpoznávajú rôzne druhy historických prameňov.  Zostavia chronologickú a synchrónnu tabuľku v kontexte svojho regiónu .  Špecifikujú postupne súbor adekvátnych analytických otázok k školským historickým písomným prameňom.  Rozpoznávajú postupne, že história sa interpretuje rôznym spôsobom.  Vystihnú znaky priamej demokracie, analyzujú oslavnú reč Perikla nad hrobmi padlých.  Analyzujú Tukydidovu a Plutarchovu charakteristiku Perikla ako politika.  Porovnajú antickú demokraciu s modernou demokraciou.  Zhodnotia význam kalokagatie pre súčasnosť.  Špecifikujú podmienky vzniku kresťanstva v období rímskeho cisárstva.  Porovnajú politický systém aténskej demokracie a rímskej republiky.  Zovšeobecnia civilizačný odkaz antiky pre súčasnosť.

Historické pramene

Fenomény antického sveta

Odkaz antiky

Antický človek

Kresťanstvo

Fenomény stredovekého sveta

Feudalizmus

 Identifikujú sociálnu štruktúru spoločnosti v období raného a vrcholného stredoveku. 104

 Charakterizujú premeny stredovekého štátu.  Nakreslia graf lénnych vzťahov.  Rozlíšia pojmy vazal a poddaný. stredoveký človek

kultúra stredoveku

Predkovia Slovákov v Karpatskej Veľká Morava kotline

Život našich predkov

Uhorské kráľovstvo Formovanie uhorského kráľovstva 105

 Uvedú príčinu napätia medzi svetskou a cirkevnou mocou.  Odhalia vzťahy medzi mestom a dedinou. Vymenujú špecifické znaky kráľovského mesta. Vysvetlia pojem privilégium. Uvedú dôsledky Veľkej schizmy. Vystihnú spoločné a rozdielne znaky kresťanstva a islamu.  Vysvetlia pojem reconquista.  Porovnajú postavenie panovníka západnej Európy a Byzantskej ríše.  Vymedzia pravlasť Slovanov.  Rozpoznajú migračné prúdy Slovanov.  Charakterizujú slovansko avarské spolužitie.  Vyberú z Fredegarovej kroniky informácie o Samovi a jeho ríši  Rekonštruujú život na základe hmotných prameňov na slovanskom hradisku.  Vysvetlia okolnosti vzniku Veľkej Moravy, odhalia príčiny a dôsledky napätia medzi Mojmírom a Pribinom, Rastislavom a Svätoplukom.  Identifikujú vzťahy medzi Veľkou Moravou a Franskou ríšou.  Špecifikujú pôsobenie Konštantína, Metóda a Gorazda na Veľkej Morave.  Analyzujú list Rastislava Michalovi III., vyberú dôvody, ktoré Rastislav uvádza vo svojom liste Michalovi III..  Odhalia príčiny sporov o slovanskú liturgiu na základe analýzy historických

Slováci v Uhorsku

Spôsob fungovania a organizácia štátu Uhorsko vo vzťahu k českému a poľskému kráľovstvu Vzdelanosť a kultúra uhorského stredoveku Fenomény novovekého sveta

Novoveké myslenie a kultúra

Novoveký človek

Premeny novovekého štátu

Vláda z vôle občana 106

prameňov.  Zaujmú postoj k formovaniu slovenskej etnickej identity na základe analýzy historických prameňov.  Zdôvodnia postupný proces začleňovania územia Slovenska do Uhorského kráľovstva.  Analyzujú ponaučenia kráľa Štefan svojmu synovi Imrichovi.  Vymedzia špecifické znaky mnohonárodnostného uhorského štátu.  Zhodnotia význam Zlatej buly na základe analýzy.  Identifikujú dôsledky tatarského vpádu do Uhorska.  Analyzujú privilégium Slavis ako dôkaz formovania slovenskej etnickej identity.  Analyzujú mestské privilégia na príkladoch stredovekých miest. Zostavia obrazový materiál architektonických pamiatok zo slovenskej gotickej cesty.  Uvedú dôsledky husitských vpádov do Uhorska.  Identifikujú sociálnu štruktúru uhorského kráľovstva.  Opíšu kultúrny rozvoj Uhorska za vlády Mateja Korvína.  Identifikujú základné znaky kníhtlače ako média.  Zaujmú postoj v problémovej diskusii: tlačená kniha verzus elektronická kniha.  Porovnajú možnosti slobody prejavu v stredoveku a novoveku.  Analyzujú pojmy humanizmus a renesancia.  Vytvoria mentálnu mapu pojmov, ktoré súvisia s novovekým a stredovekým myslením.  Na základe analýzy prameňov vysvetlia príčiny reformácie.  Vymedzia hlavné dôsledky reformačného procesu.  Vysvetlia rozhodnutia

Habsburská monarchia v novoveku

Revolúcia bez mantinelov

Koniec stredovekého Uhorska Turci v Uhorsku

Habsburgovci v európskej politike

V. Metódy a formy práce ● aktívne učenie

● metóda rozhovoru ● súčinnosť učiteľa a žiaka ● kooperatívne učenie ● tvorba projektov 107

Tridentského koncilu v kontexte reakcie katolíckej cirkvi na reformáciu.  Analyzujú na základe prameňov činnosť jezuitov.  Posúdia význam meštianskej vrstvy ako nového prvku v stredovekej a ranonovovekej spoločnosti.  Zostavia porovnávaciu tabuľku základných znakov parlamentarizmu a absolutizmu.  Analyzujú Habeas corpus act a Bill of rights.  Aplikujú svoje poznatky o ľudských právach analýzou Deklaráciou nezávislosti USA.  Vymedzia základné medzníky vývoja francúzskej revolúcie.  Analyzujú Deklaráciu práv človeka a občana.  Zhodnotia pozitíva a negatíva revolúcie.  Zostavia mentálnu mapu jednotlivých etáp revolúcie.  Identifikujú príčiny a dôsledky nástupu Habsburgovcov na uhorský trón.  Zovšeobecnia dôsledky tureckej prítomnosti v Uhorsku.  Vymedzia príčiny a dôsledky protihabsburských povstaní  Porovnajú proces reformácie a protireformácie v Uhorsku s kontextom Európy.  Hodnotia význam Satumarského mieru, zhodnotia jeho význam pre uhorskú šľachtu a Habsburgovcov na základe analýzy prameňov.

VI. Učebné zdroje ● učebnica dejepisu pre 1. ročník ● atlasy ● noviny ● časopisy ● odborná literatúra ● populárno -vedecká literatúra, ● historická beletria, ● informačné technológie

VII. Hodnotenie predmetu Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia , ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických skúsenosti vyučujúcich. Za jedno klasifikačné obdobie Počet známok : minimálne 3 Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2 Ústna odpoveď: 1 známka s váhou 1 Seminárne práce, projekty: podľa aktuálnosti a obtiažnosti tematického celku Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej stupnice: 100% - 90% = výborný 89% - 75% = chválitebný 74% - 50% = dobrý 49% - 30% = dostatočný 29% - 0% = nedostatočný V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 3 známky, učiteľ určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.

108


GEOGRAFIA Človek a spoločnosť

I. Charakteristika predmetu Geografia v gymnaziálnom štúdiu rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitosti Zeme, uvedomia si že pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, im umožňujú spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. V obsahu vzdelávania je potrebné dokázať spájať a využívať poznatky aj z iných oblastí vzdelávania (napr. z histórie, biológie, matematiky, umenia). Učebný predmet geografia vytvára priestor na zdokonalenie sa v práci s rôznymi mapami, štatistickými materiálmi a inými zdrojmi informácií. Geografia sa zameriava tiež na zdokonaľovanie sa v zručnostiach pri narábaní s databázami, diagramami, grafmi, fotodokumentáciou i v podobe výstupov tematických máp. Predmet integruje aj témy osobného a sociálneho rozvoja, environmentálnej výchovy, multikultúrnej výchovy, témy s mediálnej výchovy. Význam geografie spočíva aj v tom, že žiaci získavajú schopnosť aplikovať poznatky po skončení školy pri rozvoji regiónov, v ktorých žijú a použitím analýzy a syntézy dokážu porovnávať vybraté regióny medzi sebou. V súčasnosti sa kladie dôraz na schopnosť prezentovať región. V rámci napĺňania geografických cieľov, obsahu a štandardu sa nekladie dôraz na osvojovanie encyklopedických poznatkov, ťažiskom je zamerať sa na identifikáciu základných zákonitostí, väzieb, aktuálnych problémov na Zemi a v spoločnosti, ich riešenie a iné. Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj k svojmu okoliu a k sebe samému. Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú analýzy premien krajiny v čase. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom využívaní, ochrane a zveľaďovaní.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele predmetu sa odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť a správne využívať nadobudnuté geografické poznatky v praxi. Žiakovi pomáhajú:  rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať  všímať si priestor v ktorom žijeme a jeho zmeny  riešiť modelové situácie, prípadové štúdie  prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta  vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi (plány miest, autoatlas)  vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí, rozumieť grafom, diagramom  hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať (riešiť projekt, prezentovať ho).  diskutovať o návrhoch  oceniť krásu kultúrnych pamiatok.

III. Predmetové kompetencie 109

Názov tematického celku Geografia v praxi

Predmetové kompetencie  Aplikovať poznatky o zákonitostiach premien geografickej krajiny pri posudzovaní perspektív vybratých regiónov. Navrhovať a hodnotiť alternatívne postupy pri scenároch ich rozvoja. Praktický význam geografie spočíva v tom, že pomáha modelovať aj pracovné možnosti – modelová cestovná kancelária, rozvoj regiónu, prezentácia vlastného regiónu  Pochopiť globálne trendy vývoja spoločnosti na Zemi a uplatniť zručnosti na využitie týchto poznatkov pri profesných aktivitách (ďalšie štúdium, podnikanie a iné). Planéta Zem  Dokážu čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať, prezentovať.  Sú schopní vypočítať rozdiel časov miest v ľubovoľných časových pásmach. Príroda Zeme  Vedieť analyzovať rôzne tematické mapy, odbornú literatúru, informácie z médií a na ich základe skombinovať poznatky o charakteristike prírodných regiónov sveta.  Vedieť vysvetliť vznik procesov a dejov v jednotlivých oblastiach sveta. Obyvateľstvo a sídla  Žiaci vnímajú odlišností medzi jednotlivými, národmi, kultúrami a náboženstvami, čo v konečnom dôsledku vedie k odmietavému postoju k intolerancii, xenofóbii a násiliu.  Vedia prezentovať informácie o obyvateľstve a hospodárstve jednotlivých častí sveta z rôznych zdrojov, zatriediť ich, vyhodnotiť a objektívne spracovať.  Dokážu samostatne vyjadrovať vlastné myšlienky , názory a postoje, a zároveň dokážu používať adekvátne argumenty na ich obhajobu. Hospodárstvo a cestovný  Vedia vymodelovať priestor s infraštruktúrou, v ktorom ruch sa môže prevádzať priemyselná výroba ľubovoľného odvetvia..  Sú schopní diskutovať o význame jednotlivých odvetví hospodárstva a ich vplyve na život ľudí v danej lokalite.  Dokážu navrhnúť plán zvolenej cesty na výlet alebo exkurziu.  Vytvoriť komplexnú prezentáciu vybraného štátu pre modelovú cestovnú kanceláriu. Kultúra  Dokážu racionálne zhodnotiť dosahy ľudskej činnosti na životné prostredie a budovať postoje, ktoré sú v súlade s optimalizáciou využitia krajiny pri minimálnych zásahoch do prírody (trvale udržateľný rozvoj).  Vedia získavať aktuálne údaje z rôznych zdrojov, hodnotiť stav prírodných a kultúrnych pamiatok, chápať ich význam a podporovať ich ochranu.  Vytvoriť prezentáciu kultúrnych zvyklostí a tradícii vo vybraných štátoch sveta.

110


prvý 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne

Prehľad tematických celkov Geografia v praxi Planéta Zem Príroda Zeme Obyvateľstvo a sídla Hospodárstvo a cestovný ruch Kultúra

Orientačná hodinová dotácia 7 hodín 9 hodín 17 hodín 15 hodín 11 hodín 7 hodín

GEOGRAFIA V PRAXI Téma Čo je geografia?

Obsahový štandard mapa, súradnice na mapách, tematická mapa a jej obsah, diagram, schéma, tabuľka, kartogram a kartodiagram, GPS

Výkonový štandard  Vysvetliť určovanie polohy bodu na Zemi.  Získať údaje z rôznych tematických máp a použiť údaje pri riešenie úloh.  Orientovať sa na mape. Určovať polohu ľubovoľného sídla na mape pomocou geografických súradníc.  Porovnať využitie GPS s mapou v každodennom živote.  Orientovať sa s mapou v krajine alebo plánom mesta v meste.

Téma Zem ako planéta slnečnej sústavy.

Obsahový štandard Veľkosť Zeme (polomer Zeme -guľa, elipsoid)

Výkonový štandard  Porovnať veľkosť Zeme, jej tvaru ako gule a elipsoidu.  Uviesť príklady dôsledkov tvaru Zeme na usporiadanie typov krajín na Zemi.

Pohyby Zeme

Rotácia Zeme ( hviezdny deň, slnečný deň), dátumová hranica, časové pásma Obeh Zeme okolo Slnka (tropický rok) a dôsledky obehu



Demonštrovať pohyby Zeme na modeloch, nákresoch a uviesť dôsledky jej pohybov.



Opísať obeh Zeme okolo Slnka, vysvetliť dôsledky obehu na ľubovoľné miesto na Zemi

Mesiac, slapové javy, odliv, príliv



Vysvetliť vznik slapových javov.

Mapovanie Zeme.

PLANÉTA ZEM

111

PRÍRODA ZEME Téma Zákonitosti atmosféry.

Obsahový štandard Zloženie atmosféry, počasie, klíma, rozloženie zrážok a teploty na Zemi. Prúdenie vzduchu v atmosfére. Klimatické pásma a oblasti. Zmeny klímy.

Výkonový štandard  Charakterizovať zloženie atmosféry a význam jej jednotlivých vrstiev.  Charakterizovať zmeny klímy na Zemi a jej príčiny.  Zdôvodniť rozdiely v počasí a klíme.  Na základe tabuliek a mapy vedieť ich charakterizovať.  Opísať všeobecnú cirkuláciu atmosféry a jej príčiny.  Na tematických mapách odlíšiť klimatické pásma a oblasti.  Uviesť znaky globálneho otepľovania a aktualizovať poznatky o nich.

Zákonitosti hydrosféry

Obeh vody na Zemi a jeho bilancia. Svetový oceán – oceány a moria. Vlastnosti vody oceánov a morí. Pohyby vôd morí a oceánov, morské prúdy, slapové javy. Význam oceánu pre človeka. Vodstvo na súši, jazerá, rieky, podpovrchová voda. Vodou podmienene procesy a formy reliéfu. Pitná voda, jej zdroje, ich dostupnosť a ochrana.



Vrstvy Zeme, litosferické dosky, pohyb litosferických dosiek. Príčiny a dôsledky pohybu litosferických dosiek.



Pohoria, kotliny, rift, priekopová prepadlina, sopka.



Zemetrasné pásma, okraje litosferických dosiek.



Zákonitosti litosféry

Biosféra, pedosféra a Bioklimatické pásma, typy poľnohospodárskej krajiny. poľnohospodárstvo Lesy – odlesňovanie. Vertikálne členenie biosféry. Dôsledky ľudskej aktivity na pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo.

 



  

112

Opísať dynamiku pohybov oceánskej a morskej vody a príčiny vzniku slapových javov. Opísať vodou podmienené procesy a formy reliéfu a význam pre formovanie tvárnosti krajiny. Zhodnotiť zdroje pitnej vody na Slovensku, zhodnotiť ich dostupnosť a navrhnúť význam jej ochrany.

Poznať stavbu zemského telesa, základných jednotiek pevnín ich mobilitu, Poznať príčiny mobility a dopady na horotvornú činnosť, sopečnú činnosť a zemetrasenia. Porovnať mechanizmy pôsobenia endogénnych procesov a ich vplyv na tvorbu zemského povrchu. Zdôvodniť miesta výskytu zemetrasení, tsunami a sopečných erupcií a možnosti ochrany človeka pred nimi. Opísať dôsledky ľudských aktivít na pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo. Na základe činnosti človeka v krajine opísať typy poľnohospodárskej krajiny. Analyzovať proces odlesňovania a jeho riziká, uviesť príklady.

OBYVATEĽSTVO A SÍDLA Téma Politická mapa sveta, aktuálny stav, organizácie

Obsahový štandard štáty, svetadiely hlavné mestá vybraných štátov, organizácie, OSN, NATO, EÚ

Obyvateľstvo sveta

rozmiestnenie obyvateľstva v jednotlivých regiónoch sveta, najväčšie populácie sveta pohyb obyvateľstva – prirodzený a mechanický migrácia obyvateľstva, druhy migrácie a jej prejavy

Dynamika obyvateľstva

obyvateľstvo a prírodné pomery

Výkonový štandard  Vedieť sa orientovať na politickej mape sveta.  Poznať zameranie jednotlivých organizácií.  Na základe údajov vytvoriť informácie o oblastiach s vysokou koncentráciou obyvateľstva.  Vysvetliť dôvody migrácie, problémy migrantov.  Zhodnotiť ako prírodné pomery môžu ovplyvniť rozmiestnenie osídlenia.

Sídla a osídlenie

osídlenie, sídlo, obec mesto, mestská aglomerácia, urbanizácia konurbácia, megalopolis,



Uviesť na konkrétnych príkladoch.

Mesto a jeho fenomén, mestá a život v nich, rast miest, kultúrna rôznorodosť, multikultúra

štruktúra mesta, pôdorys, rast miest, multikultúra, rast miest a problémy spojené s rastom mesta mesto a prírodné pomery

 

Diskutovať na témy: Ako sme pripravení na kultúrnu rôznorodosť? Ako sa mení mesto? Vysvetliť ako vplývajú prírodné pomery na vznik sídla. Porovnať mesto a príroda na vybraných sídlach. Vysvetliť pojem urbanizácia, dôvody urbanizácie, porovnať svetadiely v urbanizácii. Uviesť problémy spojené s urbanizáciou.

  

Urbanizácia,

urbanizácia sveta, urbanizácia jednotlivých svetadielov



 Mesto a jeho fenomén

Život mimo miest

štruktúra mesta, vývoj miest počas histórie nadnárodnosť mesta vidiecke sídla

113

 

Opísať vybrané mestá a ich atmosféru. Opísať multikultúrnosť sídiel.

HOSPODÁRSTVO A CESTOVNÝ RUCH Téma Hospodárstvo, výrobné odvetvia, Postavenie štátov v svetovom hospodárstve, finančníctvo.

Obsahový štandard priemyselná výroba, poľnohospodárstvo, služby, veda, finančníctvo

Dopravné systémy

základné členenie dopravy, dopravné systémy v regiónoch sveta, prístavy, letiská

hospodárstvo a prírodné pomery

prírodné pomery a dopravné systémy

Výkonový štandard  Podľa štatistických údajov a informácií z rôznych zdrojov  Porovnať postavenie vybraných štátov v hospodárstve sveta,  Aktualizovať podľa najnovších údajov.  Ktoré druhy hospodárstva stagnujú a ktoré majú rastový trend.  Ako sa na hospodárskom raste prejaví aj v budúcnosti globálna kríza.  Vysvetliť vplyv prírodných pomerov na rozvoj hospodárstva.  Na základe získaných údajov zo zdrojov porovnať objem a nákladovosť jednotlivých druhov dopravy a taktiež aj z hľadiska ekologického.

Problémy, rozširovanie poľnohospodárskej výroby, zastavanie poľnohospodárskej pôdy, dopravné cesty a ich vplyv na prírodu

poľnohospodárska pôda sveta, úbytok poľnohospodárskej pôdy a rast obyvateľstva, staré poľnohospodárske oblasti sveta, plantážne hospodárstvo rozširovanie dopravných sietí



Cestovný ruch

druhy cestovného ruchu, výber miest cestovného ruchu, destinácie, kultúrno-historické oblasti Benátky, Paríž, Rím, Florencia, Rio de Janeiro, horské : Alpy, Kordillery, Nový Zéland, prímorské oblasti pobrežie Stredozemného mora, Kanárske ostrovy, Florida, Havajské ostrovy exkurzia, itinerár cesty



114



   

Vyhodnotiť súčasný stav. Údaje preniesť do mapy.

Vytvoriť vlastný zoznam oblastí cestovného ruchu, Zhodnotiť ich potenciál na základe vytvorených vlastných kritérií, Tvoriť portfólia, Kriticky hodnotiť klady a nedostatky vybraných destinácií. Vytvoriť návrh trasy exkurzie v ľubovoľnej lokalite.

KULTÚRA Téma Ochrana prírody a krajiny

Obsahový štandard medzinárodné organizácie na ochranu prírody zdroje znečisťovania vody, pôdy, vzduchu, ozónová diera, kyslé dažde znižovanie biodiverzity, rozširovanie púští, znehodnocovanie pôdy a vody

Oblasti ohrozené

tropické dažďové lesy

Kultúra, veda, šport, olympijské hry, princípy fair - play

náboženstvá, kultúrne tradície, čínska kultúra, japonská, grécka, polynézska, olympijské hry, olympizmus, fair-play

Kultúrne a prírodné dedičstvo, národné parky

UNESCO, zoznam pamätihodností a miest, ktoré majú označenie svetové kultúrne dedičstvo

Príroda a kultúra

Spoločenské zvyky v rôznych oblastiach sveta

115

Výkonový štandard  Získavať aktuálne údaje zo zdrojov, hodnotiť stav prírodných a kultúrnych pamiatok.  Vytvoriť návrhy na zlepšenie stavu.  Diskutovať na tému významu prírodných kultúrnych, technických a umeleckých pamiatok a podporovať ich ochranu.  Na základe aktuálnych údajov získaných zo zdrojov uviesť oblasti ohrozenia a príčiny problémov.  Diskutovať na tému: sú informácie o ohrození planéty pravdivé alebo nie?  Uviesť argumenty.  Porovnať základné črty svetových náboženstiev.  Diskutovať na tému: má náboženstvo miesto v našom živote?  Vytvoriť si zaujímavé portfólio svetových kultúrach na základe vybraného znaku.  Rozlišovať rôzne súčasti kultúr.  Získavať informácie o miestnom, národnom, európskom a svetovom kultúrnom dedičstve, zasadiť ich do komplexu krajiny.  Vážiť so kultúrne a umelecké hodnoty svetových kultúr.  Uviesť príklady vzťahov prírody a kultúry v rôznych častiach sveta a vyhodnotiť ich.  Poznať základné charakteristiky spoločenského správania.  Vyjadriť sa k tradíciám, poznať ich a  Diskutovať na tému majú tradície význam v našom súčasnom živote ?  Máme si ich vážiť? .

V. Metódy a formy práce V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce: Prehľad tematických celkov Geografia v praxi

Planéta Zem

Príroda Zeme

Obyvateľstvo a sídla

Hospodárstvo a cestovný ruch

Kultúra

Metódy práce

Formy práce

                   

informačno – receptívna reproduktívna problémový výklad heuristická metóda informačno – receptívna reproduktívna problémový výklad heuristická metóda informačno – receptívna reproduktívna problémový výklad heuristická metóda informačno – receptívna reproduktívna problémový výklad heuristická metóda informačno – receptívna reproduktívna problémový výklad heuristická metóda

              

frontálna výučba individuálna práca žiakov skupinová práca práca vo dvojiciach frontálna výučba individuálna práca žiakov skupinová práca práca vo dvojiciach frontálna výučba individuálna práca žiakov skupinová práca práca vo dvojiciach frontálna výučba individuálna práca žiakov skupinová práca žiakov

  

frontálna výučba individuálna práca žiakov skupinová práca žiakov

   

informačno – receptívna reproduktívna problémový výklad heuristická metóda

  

frontálna výučba individuálna práca žiakov skupinová práca žiakov

116

VI. Učebné zdroje Názov tematického celku Geografia v praxi

Odborná literatúra




   

Notebook Dataprojektor Videotechnika Interaktívna tabuľa

   


 

Planéta Zem



 

Príroda Zeme



 

Obyvateľstvo a sídla



 

Geografia pre 1. ročník gymnázií Bizubová a kol.SPN-Mladé letá2008 Encyklopédia ZEM (James F. Luhr, IKAR) Geografia (SŠ) v otázkach a úlohách (Likavský) Geografia pre 1. ročník gymnázií Bizubová a kol.SPN-Mladé letá2008 Encyklopédia ZEM (James F. Luhr, IKAR) Geografia (SŠ) v otázkach a úlohách (Likavský) Geografia pre 1. ročník gymnázií Bizubová a kol.SPN-Mladé letá2008 Encyklopédia ZEM (James F. Luhr, IKAR) Geografia (SŠ) v otázkach a úlohách (Likavský) Geografia pre 2. ročník gymnázií Tolmači a kol. VKÚ Harmanec 2012 Encyklopédia ZEM (James F. Luhr, IKAR) Geografia (SŠ) v otázkach a úlohách (Likavský)

Materiálne vyučovacie prostriedky  Školský atlas sveta Kolektív autorov · VKÚ Harmanec, 2005 Školský atlas sveta je ucelený atlas pre potreby školy.  Nástenné mapy

Ďalšie zdroje   

Internet Časopisy Populárnonáučná literatúra



Školský atlas sveta Kolektív autorov · VKÚ Harmanec, 2005 Školský atlas sveta je ucelený atlas pre potreby školy. Nástenné mapy

  



  

    




    






117





Školský atlas  sveta  Kolektív  autorov · VKÚ Harmanec, 2005 Školský atlas sveta je ucelený atlas pre potreby školy. Nástenné mapy



Hospodárstvo  a cestovný ruch  

Kultúra



 

Geografia pre 2. ročník gymnázií Tolmači a kol. VKÚ Harmanec 2012 Encyklopédia ZEM (James F. Luhr, IKAR) Geografia (SŠ) v otázkach a úlohách (Likavský) Geografia pre 2. ročník gymnázií Tolmači a kol. VKÚ Harmanec 2012 Encyklopédia ZEM (James F. Luhr, IKAR) Geografia (SŠ) v otázkach a úlohách (Likavský)

   




    







  


  







VII. Hodnotenie predmetu Zásady hodnotenia v predmete geografia sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky – z testov, ústnych, písomných odpovedí alebo z orientácie na mape. Ústnu odpoveď učiteľ hodnotí bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí študentov informovať o stupnici hodnotenia a poskytnúť študentovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov ohodnotí učiteľ písomnú odpoveď známkou 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky musí učiteľ študentov informovať týždeň vopred, o termíne krátkej písomnej skúšky (5 minútovka) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky. Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka 100%-90% výborný 89%-75% chválitebný 74%-50% dobrý 49%-30% dostatočný 29%-0% nedostatočný Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa určuje na základe známok získaných v danom klasifikačnom období. Stupeň prospechu sa určuje na základe známok, zároveň sa prihliada na systematickosť v práci žiaka , na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať , a to počas celého klasifikačného obdobia. Predmet môže byť hodnotený dvojakým spôsobom – systém hodnotenia si vyberá vyučujúci. A) Hodnotenie váhovým systémom 4 – ročné gymnázium (1.-4.ročník) a 8 – ročné gymnázium (príma – sexta) 118

Počet známok za polrok: minimálne 3 (3x test), odpoveď sa odporúča Váhy známok: Váha 1 prezentácia referát aktivita súťaže/olympiády Váha 2 ústna odpoveď kontrolné testy súťaže/olympiády Váha 3 tematické testy súťaže/olympiády V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej), určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo subjektívnych dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo hodnotiť známkou nedostatočný. B) Hodnotenie bodovým systémom Test – má byť tematicky zameraný – buď po tematickom celku, alebo zhrňujúci s otvorenými i zatvorenými otázkami (používame i monitorovacie úlohy a testy zamerané na čítanie s porozumením) – vždy dopredu určený/ohlásený. Môže byť 20, 25 a 30 bodový. Podľa nižšie uvedenej štandardnej stupnice sú žiakovi pridelené body. Počet testov: min. 3 Odpoveď – za odpoveď prideľujeme body za známku. Pri každej známke sa zapíše určitý vopred určený počet bodov. /známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = 1bod, známka 5 = -5bodov/ Počet odpovedí: nie je povinná, odporúča sa Päťminútovka/kontrolný test – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi. /známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = -3 body, známka 5 = -5bodov/ Počet 5min.: nie je povinný, odporúča sa Prezentácia/referát – prideľujeme body podľa náročnosti a prezentovania /0 až 3 body/ Počas celej klasifikácii sa prihliada i na aktivitu – teda žiakovi môžu byť počas roka pridelené mimoriadne body – tzv. aktivizačné – za výbornú prácu na hodinách, za seminárnu prácu navyše, atď. Žiak má prehľad – koľko bodov získal, koľko mal získať. Vie koľko potrebuje získať, aby dosiahol lepší stupeň záverečného hodnotenia.

119


Občianska náuka Človek a spoločnosť

I. Charakteristika predmetu Predmet občianska náuka je koncipovaný tak, aby svojim obsahom pomáhal žiakom orientovať sa v sociálnej realite a ich začleňovaniu do rôznych spoločenských vzťahov a väzieb. Otvára cestu k realistickému sebapoznávaniu a poznávaniu osobnosti druhých ľudí a k pochopeniu vlastného konania i konania druhých ľudí v kontexte rôznych životných situácií. Oboznamuje žiakov so vzťahmi v rodine a v škole, činnosťou dôležitých politických inštitúcií a orgánov a s možnými spôsobmi zapojenia sa jednotlivcov do občianskeho života. Rozvíja občianske a právne vedomie žiakov, posilňuje zmysel jednotlivcov pre osobnú i občiansku zodpovednosť a motivuje žiakov k aktívnej účasti na živote demokratickej spoločnosti. Poskytuje základy ekonomickej gramotnosti, učí žiakov základnej orientácii a uplatneniu sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle, oboznamuje so základným kategoriálno-pojmovým aparátom filozofie, prezentuje filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského myslenia. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:  Mediálna výchova/ Komunikácia v médiách a cez médiá/ Sociológia  Multikultúrna výchova/ Dominantná kultúra a subkultúry/ Sociológia  Osobnostný a sociálny rozvoj/ Psychohygiena/ Psychológia

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií:  sociálnych a personálnych,  spoločenských a občianskych,  iniciatívnosť a podnikavosť,  schopnosť naučiť sa učiť. Vedie žiaka k:  podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,  utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,  realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,  akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,  orientácii v ekonomických faktoch tvoriacich rámec každodenného života,  aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,  vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,  rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,  osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých podmienkach modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sa v rôznych situáciách na trhu,  získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhu práce, ktorému umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle,  uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov,  k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,  vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru,  rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.

120

III. Predmetové kompetencie Názov tematického celku Človek ako jedinec

Človek a spoločnosť Základné ekonomické problémy a ich riešenie Trhový mechanizmus Trh práce Nezamestnanosť a jej sociálno-ekonomický dopad Svet práce

Úloha peňazí a finančných inštitúcií Aktualizácia učiva

Predmetové kompetencie                 

Utvárať vedomie vlastnej identity a identity druhých ľudí Realisticky sebapoznávať a sebahodnotiť Akceptovať vlastnú osobnosť a osobnosti druhých ľudí. Utvárať vedomie jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti. Kriticky hodnotiť informácie Vedieť zhodnotiť fungovanie trhu Vedieť zhodnotiť fungovanie trhu Dokázať si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy. Vedieť získať a využiť informácie o vzdelávacích a pracovných príležitostiach. Ovládať informačné technológie. Byť flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny. Vedieť prezentovať sám seba a výsledky svojej práce. Dokázať kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj. Osvojiť si základy finančnej gramotnosti. Porozumieť základným pojmom v oblasti finančníctva a sveta peňazí. Vedieť aktívne komunikovať a pracovať s údajmi. Práca s IKT

IV. Obsah vzdelávania Ročník: prvý vo štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: jedna hodina TC Človek ako jedinec

Obsahový štandard Podstata ľudskej psychiky, psychológia, psychika, prežívanie, správanie psychologické disciplíny

Osobnosť človeka, Psychické javy

Výkonový štandard Žiak vie:  vysvetliť, čím sa psychológia zaoberá,  rozlíšiť medzi pojmami psychický a psychologický  vysvetliť pojmy psychika, prežívanie, vnímanie a správanie,  opísať, ako človek vníma, prežíva a poznáva skutočnosť, seba a druhých,  opísať, čo vplýva na vnímanie a poznávanie človeka,  na príkladoch rozlíšiť základné psychologické disciplíny,  uviesť príklady životných situácii, v ktorých možno využiť psychologické poznatky,  kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre jedinca. Žiak vie: 121

osobnosti, psychické procesy, stavy a vlastnosti, motívy a postoje, vnímanie, pozorovanie, pamäť, myslenie, emócie vedomie, charakter

Človek a spoločnosť

 vlastnými slovami definovať pojem osobnosť,  rozlíšiť 3 skupiny psychických javov (procesy, stavy, vlastnosti),  na príkladoch rozlíšiť psychické procesy,  porovnať vnem a predstavu,  uvedomiť si a na príkladoch popísať, ako sa psychické procesy prejavujú v správaní, komunikácii medzi ľuďmi,  na konkrétnych prípadoch ilustrovať, čo je afekt, nálada, strach, tréma a zlosť,  kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre jedinca. Žiak vie:

Vývin psychiky a učenie, dedičnosť, prostredie  porovnať rôzne metódy učenia, schopnosti, inteligencia,  na príkladoch rozlíšiť druhy učenia, nadanie  rozlišovať medzi pojmami schopnosti, inteligencia, nadanie,  diskutovať o miere vplyvu dedičnosti a prostredia na vývin jedinca,  kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre jedinca Žiak vie: temperament, typológia osobnosti,  vlastnými slovami definovať pojem temperament, sangvinik, melancholik,  vysvetliť príčiny odlišnosti ľudí a rôznorodosť prejavov ich správania, cholerik, flegmatik,  vysvetliť príčiny individuálnych rozdielov medzi ľuďmi, introvert, extrovert  na príkladoch rozpoznať prejavy ľudí rôzneho temperamentu,  rozlišovať typológiu osobnosti Hyppokrata a Junga,  rozlíšiť seba i iných na základe rôznych typov temperamentu,  aplikovať získané poznatky pri sebapoznávaní, poznávaní druhých ľudí, voľbe profesijnej orientácie.  kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre jedinca,  vytvoriť psychologické profily vybratých profesií podľa rôznych druhov temperamentu. Žiak vie: Psychológia v každodennom živote,  vysvetliť zásady duševnej hygieny, duševná hygiena,  definovať pojmy stres, stresor, zdravie a stres,  identifikovať príčiny stresu,  rozpoznať stresory, ktoré determinujú jeho správanie, poradenstvo  uviesť dôsledky stresu,  uviesť príklady životných situácii, v ktorých možno využiť psychologické poznatky,  navrhnúť možné vhodné spôsoby vyrovnávania sa s náročnými životnými skúsenosťami,  kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre jedinca. Žiak vie: Proces socializácie, sociológia, spoločnosť,  vysvetliť úlohu a predmet sociológie v živote človeka,  vysvetliť proces socializácie jednotlivca jednotlivec, sociálne 122

správanie, socializácia,  charakterizovať spoločnosť ako zložitý systém vzťahov jednotlivca a sociálnych skupín, sociálne vzťahy,  porovnať sociálny status (pozíciu), sociálnu rolu, sociálne skupiny, deviáciu, sociálny status, sociálne  na vlastnej osobe demonštrovať demonštrovať rôzne roly, sociálne pozície, sociálne statusy, sociálny konflikt,  na vlastnej osobe demonštrovať demonštrovať rôzne sociálne roly,  na príkladoch objasniť rôzne typy sociálnych konfliktoch. Žiak vie: Sociálne skupiny, spoločenské  uviesť znaky sociálnej skupiny, organizácie a inštitúcie  vysvetliť, čo je sociálna interakcia v skupinách, rola učiteľa, práva a  na príkladoch demonštrovať rozlíšenie druhov sociálnych povinnosti v škole, skupín, školská samospráva,  vysvetliť svoje práva a povinnosti v škole, voľný čas, záujmy,  uviesť rozdiel medzi sociálnou skupinou a sociálnou škola, rola žiaka, organizáciou,  na príkladoch ilustrovať možnosti angažovania sa v školskom prostredí,  obhájiť racionálne využívanie voľného času,  popísať aspoň jednu spoločenskú organizáciu /inštitúciu/ vo svojom okolí, pracujúcu s mládežou. Žiak vie: Kultúra, prvky kultúry,  vymedziť pojem kultúra, dominantná kultúra,  uviesť základné prvky kultúry, alternatívne kultúry,  definovať pojmy dominantná kultúra a alternatívne kultúry,  na príkladoch porovnať dominantnú kultúru a alternatívne kultúry v našej spoločnosti,  na príkladoch uviesť, k akým dôsledkom môžu viesť predsudky a nerešpektovanie kultúrnych odlišností príslušníkov rôznych sociálnych skupín. Žiak vie: Sociálne procesy, sociológia rodiny,  vysvetliť rozdiely v jednotlivých typoch rodín, rodina, funkcie rodiny,  posúdiť funkcie rodiny a jej primárne postavenie v procese socializácie jednotlivca, typy rodín,  zostaviť niekoľko typových modelov rodinnej výchovy,  s využitím faktografických údajov analyzovať súčasné problémy rodiny a určiť príčiny krízy v rodine. Žiak vie: Medziľudská komunikácia,  na konkrétnych príkladoch vymedziť rôzne formy verbálna a neverbálna komunikácie, komunikácia,  popísať problémy komunikácie ako možné zdroje konfliktov,  prakticky uplatniť spoločensky vhodné spôsoby komunikácie vo formálnych a neformálnych vzťahoch.

123

Sociálne fenomény, Sociálna deviácia, sociálna kontrola normy správania, deviácie, sociálne problémy (kriminalita, extrémizmus)

Žiak vie:  definovať pojmy sociálna deviácia a sociálna kontrola,  načrtnúť možné dopady sociálno-patologického správania na jedinca a spoločnosť,  vysvetliť relativitu sociálnej deviácie,  vysvetliť, v čom spočíva pozitívum a nebezpečenstvo sociálnych deviácií pre spoločnosť,  kriticky posúdiť pochopiť význam sociálnej kontroly a sebakontroly.

Problémy slovenskej spoločnosti I, etnocentrizmus, tolerancia, intolerancia, diskriminácia, xenofóbia, šovinizmus, rasizmus, nacionalizmus, nacizmus, fašizmus

Žiak vie:  objasniť podstatu niektorých sociálnych problémov súčasnosti,  vymenovať problémy slovenskej spoločnosti z hľadiska prejavov intolerancie,  vlastnými slovami definovať pojmy: etnocentrizmus, tolerancia, intolerancia, diskriminácia, xenofóbia, šovinizmus, rasizmus, nacionalizmus, nacizmus, fašizmus,  rozpoznať prejavy extrémistického správania sa skupín,  posúdiť, ktoré spoločenské problémy v súčasnosti pramenia z odlišnosti kultúr,  diskutovať o problémoch slovenskej spoločnosti,  navrhnúť konkrétne riešenia ako sa vyrovnať s najvýraznejšími problémami slovenskej spoločnosti ako sú prejavy intolerancie,  vytvoriť esej na tému intolerancia. Žiak vie:  opísať demografické problémy slovenskej spoločnosti,  vlastnými slovami definovať pojmy: záchovná hodnota národa, natalita, starnutie spoločnosti, mortalita,  diskutovať o problémoch slovenskej spoločnosti,  navrhnúť konkrétne riešenia ako sa vyrovnať s najvýraznejšími problémami slovenskej spoločnosti ako je starnutie spoločnosti. Žiak vie:

Problémy slovenskej spoločnosti II, záchovná hodnota národa, natalita, starnutie spoločnosti, mortalita,

Základné Základy ekonómie ekonomické a ekonomiky, problémy a ich riešenie problém vzácnosti, potreby, statky, ekonómia, ekonomika, Maslowova pyramída potrieb, makroekonómia, mikroekonómia, pozitívna a normatívna ekonómia

          

vysvetliť pojem vzácnosť, porovnať potreby a statky, uviesť príklady na potreby a statky, vysvetliť vzťah medzi potrebami a statkami, vysvetliť Maslowovu pyramídu potrieb, aplikovať Maslowovu pyramídu potrieb na pracovnú oblasť, porovnať pojmy ekonómia a ekonomika, na príkladoch vysvetliť, ktoré problémy rieši mikroekonómia a ktoré makroekonómia, určiť rozdiel medzi pozitívnou a normatívnou ekonómiou a uviesť príklady, na základe analýzy textov určiť, či ide o makroekonomickú, alebo mikroekonomickú problematiku, na základe analýzy textov určiť, či ide o výroky 124

základné ekonomické otázky a typy ekonomík,

pozitívnej, či normatívnej ekonómie,  vysvetliť, ako môže využiť poznatky z ekonómie vo svojom súkromnom život. Žiak vie:

 porovnať rôzne typy ekonomík z hľadiska ich prístupu k riešeniu základných ekonomických otázok, príkazová ekonomika,  porovnať výhody a nevýhody trhovej a príkazovej ekonomiky, trhová ekonomika,  uviesť príklady štátov s trhovou a príkazovou zmiešaná ekonomika, ekonomikou,  charakterizovať ekonomiku SR, národná ekonomika  na príklade SR charakterizovať prechod z centrálne riadenej ekonomiky na zmiešanú (sociálno-trhovú), vysvetliť úlohu konkurencie v trhovej ekonomike, Trhový Ekonomický kolobeh, Žiak vie: mechanizmus  definovať pojem trh trh, základné funkcie a  analyzovať príčiny zlyhávania trhového mechanizmu a úlohy trhu, typy trhov zdôvodniť potrebu zásahov štátu do ekonomiky, správanie spotrebiteľov  na príkladoch rozlíšiť jednotlivé typy trhov a stručne ich charakterizovať a výrobcov,  opísať správanie sa subjektov trhu a rozhodovanie v rôznych situáciách na trhu,  charakterizovať domácnosť ako subjekt trhu a na základe štatistických údajov posúdiť jej životnú úroveň, Žiak vie: Trhová rovnováha,  objasniť princípy fungovania trhu na príkladoch vzťahu proces tvorby cien, medzi dopytom, ponukou a cenou trhová konkurencia  preukázať praktickú orientáciu v problematike fungovania trhového mechanizmu, dopyt, ponuka  analyzovať príčiny zlyhávania trhového mechanizmu a zdôvodniť potrebu zásahov štátu do ekonomiky, Žiak vie: Trh práce Trh práce,  vysvetliť špecifiká trhu práce, dopyt po práci, ponuka  definovať pojem mzda, práce, cena práce  vymenovať formy mzdy, mzda a jej formy,  porovnať jednotlivé formy mzdy,  porovnať záujmy subjektov na trhu práce, mobilita práce,  preukázať praktickú orientáciu v profesijnom dopyte na pracovný trh v EÚ, slovenskom a európskom trhu práce, globalizácia pracovného trhu Nezamestnanosť a jej sociálnoekonomický dopad

Nezamestnanosť,

Žiak vie:

formy nezamestnanosti,    

identifikovať príčiny vzniku nezamestnanosti, navrhnúť spôsoby riešenia problému nezamestnanosti, vysvetliť formy nezamestnanosti, analyzovať štatistické údaje a charakterizovať vývoj nezamestnanosti v SR. Žiak vie:

Úrad práce, ďalšie inštitúcie riešiace problém  na príkladoch uviesť, ako pomáhajú úrady práce a nezamestnanosti, personálne agentúry, 125

hmotné zabezpečenie v  zaujať stanovisko k funkcii podpory v nezamestnanosti, nezamestnanosti Svet práce

Práca,

Žiak vie:

povolanie, zamestnanie, vzdelávanie, príprava na výber povolania, kariérne poradenstvo, práca s profesijnými informáciami,

 kriticky posúdiť svoje zdravotné, osobnostné a kvalifikačné predpoklady k voľbe ďalšieho štúdia a profesijnej orientácie,  vysvetliť súvislosť medzi dosiahnutým vzdelaním a možnosťami svojho osobného profesijného uplatnenia,  vyhľadať informácie o zamestnaní v rôznych typoch médií.

Písomné materiály uchádzača o zamestnanie,

Žiak vie:  vypracovať potrebné dokumenty k uchádzaniu sa o prácu (štúdium).

žiadosť o prijatie do zamestnania, motivačný list, prihláška na štúdium, profesijný životopis (europas) Vstup na trh práce, pracovný pomer, vznik, zmena a zánik, pracovná zmluva, náležitosti pracovnej zmluvy, skúšobná doba

Žiak vie:

Samostatná zárobková činnosť,

Žiak vie:

poradenské služby pre začínajúcich podnikateľov, živnostenské podnikanie, zakladanie živnosti Úloha peňazí Peniaze, a finančných vznik, funkcie a formy inštitúcií peňazí, euro v SR

   

definovať pojem pracovného pomeru, vymenovať druhy pracovného pomeru, rozlíšiť podstatné a ďalšie náležitosti pracovnej zmluvy, na základe analýzy zmluvy určiť jednotlivé spôsoby rozviazania pracovného pomeru.

 uviesť, ako postupovať pri založení živnosti,  posúdiť výhody a riziká podnikania v porovnaní so zamestnaním,  porovnať výhody a nevýhody živností a spoločností s ručením obmedzeným, ako najčastejších foriem podnikania.

Žiak vie:  vysvetliť vznik peňazí,  vysvetliť formy a funkcie peňazí v modernej zmiešanej ekonomike,  rozlíšiť hodnoty eurových bankoviek a eurových mincí,  určiť ochranné znaky eurobankoviek,  rozlíšiť výtvarnú podobu slovenskej strany eurových mincí,  na konkrétnych príkladoch určiť rôzne možnosti použitia 126

peňazí,  posúdiť výhody a nevýhody rôznych možností použitia peňazí. Žiak vie:

Finančné inštitúcie, banky, bankový účet,  uviesť úlohu bánk a iných finančných inštitúcií ako poisťovne, produkty finančných sprostredkovateľov, poisťovní, veriteľ,  opísať základné bankové produkty – bežný účet, dlžník, úver, úrok, úver internetové bankovníctvo,  charakterizovať vzťah subjektov dlžník – veriteľ  vysvetliť pojmy úver, úrok,  určiť pozíciu centrálnej banky v bankovej sústave a jej hlavné úlohy,  vysvetliť, aké bankové operácie vykonávajú obchodné banky a poisťovne. Žiak vie: Daňová sústava, hospodárska politika štátu, fiškálna politika, štátny rozpočet, bilancia

 vysvetliť základné typy daní,  opísať spôsob podávania daňového priznania z príjmov,  zostaviť základnú tabuľku príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

dane, daňové úrady, daňové a odvodové povinnosti, priame dane, nepriame dane,

 používať IKT

Aktualizácia učiva

V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Človek a spoločnosť

Občan a štát

Metódy a formy práce               

výklad problémové vyučovanie riadený rozhovor diskusia výklad práca s textami žiacke referáty frontálne vyučovanie žiacke referáty problémové vyučovanie skupinová práca samostatná práca diskusia výklad práca s dokumentami 127

      

Občan a právo

Aktualizácia učiva

výklad žiacke referáty projektové vyučovanie riadený rozhovor štúdium odborných časopisov práca s dokumentami odborná exkurzia

VI. Učebné zdroje Názov

Odborná literatúra, ďalšie zdroje

tematického


celku Človek a spoločnosť

Občan a štát

SOPÓCI, J. – BÚZIK,B.: Základy sociológie, 1. vydanie. Tabuľa, Bratislava: SPN, 1995. učebnica, KEENE, M.: Svetové náboženstvá. Bratislava: Ikar, 2003. dataprojektor, JANDOUREK, J.: Úvod do sociológie.Praha: Portál, 2009. notebook Internet, knižnica TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN, 1994.

Tabuľa,

učebnica, KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie. dataprojektor, Bratislava: SPN, 2001. BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého notebook III. Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999. Internet, knižnica

Občan a právo

TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN, 1994.

Tabuľa, učebnica,

KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie. dataprojektor, Bratislava: SPN, 2001. BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého notebook III. Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999. HRUBALA, J.- ŽILINĆÍK, P.: Právo pre každého II. Trestné právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1998. BRIESTENSKÝ, L.: Pracovné právo. Právo pre každého V. Pracovné právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 2001. 128

HRUBALA, J.- ROHÁRIK, J.: Právo pre každého IV. Rodinné právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 2000. HORVÁTH, E.:Právna rukoväť pre každého. Žilina: Poradca, 2005. ZÁKONY II/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o. ZÁKONY III/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o. Internet, knižnica Aktualizácia učiva .

VII. Hodnotenie predmetu K polročnej a koncoročnej klasifikácií sú potrebné minimálne dve známky (z ústnych alebo písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po každom tematickom celku. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodni. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí oboznámiť žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky ( päťminútovky ) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom sú jej témou dve posledné vyučovacie látky. Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti oboznámení. Zároveň sa však prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavovaná osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva a to počas celého klasifikačného obdobia.

Druh odpovede

Orientačná váha

Ústna odpoveď

2

Päťminútovka

1

Vopred oznámená písomka – V polovici alebo na konci tematického celku

2

Test na konci tematického celku

3

Referát, projekt, prezentácia

2

129


Etická výchova Človek a hodnoty

I. Charakteristika predmetu Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Osobnostný a sociálny rozvoj /Komunikácia/ Komunikácia.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom etickej výchovy ako povinne voliteľného predmetu na stredných školách je  umožniť žiakom na primeranej úrovni pomenovať a vysvetliť základné etické postoje a spôsobilosti,  ďalej rozvíjať a zdokonaľovať u žiakov základné etické postoje a spôsobilosti, osvojené na základnej škole, ako sú sebaovládanie, pozitívne hodnotenie seba a druhých, komunikačné zručnosti, tvorivé riešenie medziľudských vzťahov atď.,  umožniť žiakom na primeranej úrovni vysvetliť základné etické pojmy, súvislosť medzi hodnotami a normami,  vysvetliť žiakom princípy náboženskej i nenáboženskej etiky, ukázať im cestu k pochopeniu a tolerovaniu správania a názorov spoluobčanov a spolužiakov,  vysvetliť žiakom dôležité hodnoty a etické normy, súvisiace so životom a zdravím, rodinným životom, rodičovstvom a sexualitou, ekonomickým životom a prácou v povolaní, posilniť u žiakov rozvíjanie morálneho úsudku a zmyslu pre zodpovednosť,  pomocou zážitkových metód, nácviku a prepojením osvojeného správania s každodenným životom umožniť žiakom osvojiť si základné postoje a spôsobilosti, súvisiace s uvedenými hodnotami a normami.

III. Predmetové kompetencie Názov tematického celku Komunikácia Dôstojnosť ľudskej osoby

Predmetové kompetencie  Umožniť žiakom na primeranej úrovni pomenovať a vysvetliť základné etické postoje a spôsobilosti.  Rozvíjať a zdokonaľovať u žiakov základné etické postoje a spôsobilosti, ako sú sebaovládanie, pozitívne hodnotenie seba a 130

Etika sexuálneho života

druhých, komunikačné zručnosti, tvorivé riešenie medziľudských vzťahov.  Vysvetliť žiakom dôležité hodnoty a etické normy, súvisiace so životom a zdravím, rodinným životom, rodičovstvom a sexualitou, posilniť u žiakov rozvíjanie morálneho úsudku a zmyslu pre zodpovednosť.

IV. Obsah vzdelávania Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina

TC Obsahový štandard Komunikácia Nadviazanie, udržovanie a ukončenie rozhovoru. Vyjadrenie pozitívnych a negatívnych citov. Empatia a asertivita v komunikácii. Zdravá a nezdravá kritickosť. Tvorivé riešenie medziľudských vzťahov prostredníctvom úcty k iným a otvorenej komunikácie. Komunikácia ako prostriedok prosociálneho správania. Poznanie svojich silných a Dôstojnosť slabých stránok. ľudskej Sebaovládanie a osoby sebavýchova. Pozitívne hodnotenie druhých, umenie hľadať prijateľný kompromis. Pochopenie a akceptovanie ľudí, ktorí majú iný svetonázor. Ľudská dôstojnosť a náboženská etika. Rešpekt a úcta k iným rasám, etnikám, handicapovaným ľuďom Etika sexuálneho života

Výkonový štandard Žiak:  vie vysvetliť pravidlá začatia, udržania a ukončenia rozhovoru,  pozná pravidlá kultivovaného vyjadrovania citov,  chápe dôležitosť empatie v komunikácii  chápe a akceptuje zásady kultivovaného vyjadrovania citov,  je schopný začať, udržať i ukončiť rozhovor,  je schopný kultivovane vyjadrovať svoje city,

Žiak:  vie vysvetliť pôvod dôstojnosti ľudskej osoby,  vie zdôvodniť akceptáciu omylu, iného názoru, iného životného štýlu v rámci úcty k osobe,  chápe svoje silné a slabé stránky a má povedomie vlastnej hodnoty a hodnoty iných,  sebaovládanie hodnotí ako jeden z prvkov sebaúcty,  v správaní prejavuje rešpekt a úctu voči osobám iného svetonázoru, inej sexuálnej orientácie, voči iným rasám a etnikám – voči každej ľudskej osobe, Počatie a prenatálny život. Žiak: Zdržanlivosť a vernosť ako  pozná a vie prezentovať zásady etiky optimálna prevencia sexuálneho života, pohlavne prenosných  pozná metódy regulácie počatia a vie ich chorôb a AIDS, odporúčaná vysvetliť, WHO. Dôsledky  vie vysvetliť príčiny a dôsledky pohlavných predčasného sexuálneho chorôb a AIDS, života, prirodzené a umelé  chápe, že aj sexuálny život musí byť metódy regulácie počatia, integrovaný do zdravého životného štýlu, 131

hodnota ľudského života, mravný dopad promiskuitného života, pornografie na človeka

preto je v ňom k potrebné akceptovať etické prvky ako zodpovednosť, sebaovládanie, sebaúctu - úctu k iným,  v oblasti sexuality sa prejavuje zodpovedne,  vo vzťahoch s osobami opačného pohlavia je rozvážny

V. Metódy a formy práce Názov tematického celku

Stratégia vyučovania Metódy

Formy práce

Komunikácia

   

informačno-receptívna, reproduktívna metóda, problémový výklad, heuristická metóda,


Dôstojnosť ľudskej osoby

   




   



VI. Učebné zdroje Názov tematického celku Komunikácia

Dôstojnosť ľudskej osoby


literatúra


 Páleník, Ľ.: Prosociálne správanie. In: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1995.  Olivar, R.R: Etická výchova, 1. vyd. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana. 1992.  Heidbrink, H.: Psychologie morálního vývoje. Praha : Portál, 1997.

 tabuľa,  flipchart,  videotechnika,

Materiálne výučbové prostriedky  pracovné listy,

Ďalšie zdroje  internet,  knižnica,

 tabuľa,  pracovné listy,  flipchart,  videotechnika,


 tabuľa,  pracovné listy,  flipchart,  videotechnika,


132

VIII.

Hodnotenie predmetu

Povinne voliteľný predmet etická výchova sa neklasifikuje. Hodnotí sa na konci každého klasifikačného obdobia slovným vyjadrením absolvoval(a) respektíve neabsolvoval(a). Zásady hodnotenia v predmete etická výchova sú v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl.. Pri hodnotení sa prihliada najmä na:  aktívny vzťah k predmetu,  využívanie osobných predpokladov,  autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,  nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,  schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor. Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie a pod, na vopred zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.

133


Náboženská výchova Človek a hodnoty

I. Charakteristika predmetu Vyučovací predmet rímskokatolícke náboženstvo na základných a stredných školách je povinne voliteľný výchovno-formačný učebný predmet s hodinovou týždennou dotáciou. Predmetom vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva sú vybrané poznatky z jednotlivých teoretických a praktických teologických disciplín v spojitosti s vedami, ktoré vstupujú do vzťahu s učivom, hlavne so psychológiou, filozofiou, etikou, estetikou, sociológiou, biológiou. Vyučovanie predmetu na stredných školách nadväzuje na vyučovanie náboženskej výchovy na základných školách. Na strednej škole sa dáva dôraz na hlbšie a komplexnejšie porozumenie, kritické reflektovanie, aplikáciu poznatkov a vedomie vlastnej identity. Celé vyučovanie prispieva k zrelosti žiakov a dovoľuje im celistvejšie pochopiť realitu. So vstupom Slovenska do Európskej únie je nutné viesť k zachovaniu vlastnej kresťansko-katolíckej a kultúrnej identity a zároveň sa vo výchove zamerať aj na hodnoty iných kultúr a vzájomné chápanie. „Totiž každá kultúra je prejavom reflexie nad tajomstvom sveta a človeka; je spôsobom, ktorý možno vyjadriť transcendentný rozmer ľudského života.“ Iným rozmerom výchovy v období globalizácie sa javí výchova k aktívnemu a zodpovednému spolužitiu, kde sú vzťahy násilia nahradené vzťahmi spolupráce vo vízii spoločného dobra. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : - Osobnostný a sociálny rozvoj / Komunikácia/ - Hľadanie cesty - Mediálna výchova / Spravodajské hodnoty/ - Byť človekom.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele učebného predmetu rímskokatolícke náboženstvo (ďalej len náboženstvo) vychádzajú: a. z cieľa katechézy: „...cieľom nie je len jednoduché stotožnenie s náboženskými pravdami, ale odovzdanie sa celého človeka Kristovi.“ b. z cieľa školy: predmet spĺňa výchovno-vzdelávaciu úlohu pri formovaní osobnosti v oblasti viery a jej syntézy s kultúrou a so životom. Cieľom procesu výchovy a vzdelávania v danom predmete je otvárať sa Bohu, prehlbovať s ním svoj vzťah a mať plnú, uvedomelú, aktívnu účasť na živote Cirkvi a spoločnosti pre službu Božieho kráľovstva. Predpokladom pre plnú účasť je oslovenie celého človeka v jeho rozumovej, emocionálnej a duchovnej oblasti a ponuka uceleného poznania kresťanského posolstva. Formácia žiaka k uvedomelej účasti vyžaduje:  uznať potrebu hľadania zmyslu vlastnej existencie,  pochopiť a stotožniť sa s kresťanskou identitou a vedieť ju odlíšiť od pseudokresťanských a nekresťanských identít,  nadobudnúť súlad medzi vierou a vedou, vierou a kultúrou, vierou a životom,  osvojiť si schopnosť mravného úsudku a rozlišovania,  nechať sa formovať Duchom Svätým a uznať jeho pôsobenie vo vlastnom živote, v Cirkvi a v spoločnosti,  uznať hodnoty rodiny ako domácej Cirkvi a základnej bunky spoločnosti,  v súlade s tradíciou Slovenska si osvojiť mariánsku úctu a národné povedomie,  vedieť vyjadriť cez liturgické postoje svoj vzťah k Bohu. Pod vyjadrením aktívna účasť rozumieme schopnosť: 134

       

aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote, vlastným postojom svedčiť o prijatej viere, vedieť poznanú vieru sláviť a žiť v každodennom živote, sláviť liturgický rok v spoločenstve Cirkvi, čerpať silu z modlitby, aktívne sa zapojiť do života svojej farnosti, osvojiť si pravdivé chápanie slobody a jej zodpovedné prežívanie, prevziať zodpovednosť za seba ako jednotlivca i člena určitého spoločenstva a ochotne sa podieľať a spolupracovať na verejnom živote svojej obce, regiónu, štátu. Spoznávať Božiu pravdu. Oceniť hodnotu pravdy. Orientovať svoj život podľa pravdy. Praktizovať život v pravde podľa hlasu svedomia.

III. Predmetové kompetencie komunikačné kompetencie: Žiak • prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede • kladie otázky a zisťuje odpovede • učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti • osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho • formuluje otázky, porovnáva, oponuje • formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory • rozširuje svoje kultúrne horizonty diskusiou • učí sa reagovať primerane situácii • je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte • vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“ a vyjadriť svoje pocity • učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly • rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života kompetencie k učeniu sa: • učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o nich • podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty) • učí sa učiť spoluprácou kompetencie k riešeniu problémov: Žiak • zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci • dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi • plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými • vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na modelovej situácii primerane svojej detskej skúsenosti • obhajuje svoj názor existenciálne kompetencie: Žiak • objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva • oceňuje skúsenosti druhých ľudí – vzorov z dejín Cirkvi • vysvetlí kresťanský pohľad na hodnotu individuálneho ľudského života • je pripravený niesť zodpovednosť • učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka • oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre 135

• • • •

na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch objavuje existenciu nemennej pravdy vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si životný štýl na základe etických princípov, • hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi • oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt vzťahu a chápe zmysel vernosti • objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie • preberá zodpovednosť za sebaurčenie a sebarealizáciu, objavuje prvky zodpovedného konania v konkrétnych životných situáciách • objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka • aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality občianske kompetencie: Žiak • adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a možností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní • chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich spoločnosť • aktívne participuje na triednych a školských aktivitách • zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí • háji svoje práva aj práva iných • vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti kultúrne: Žiak • osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú • angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky • všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník • iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce • učí sa tolerancii a empatickosti • má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody • objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody • má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje • správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia • vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty) • rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia • osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi • uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry • vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba, móda) • osvojuje si kritický prístup k médiám • má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov • pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre • pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne udalosti • objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových foriem • ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti • rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj vzájomnej tolerancie 136

•

osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich techniky manipulácie sociálne a interpersonálne: Žiak • učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a postoje • objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon • objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie • osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba • uvedomuje si svoje silné a slabé stránky • vníma sa ako časť celku • chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých ľudí • podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému pohlaviu prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne pomoc alebo o ňu požiada • dokáže si uvedomiť svoje potreby • identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov • dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti • vníma životnú situáciu starého a chorého človeka • učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu • uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie pre rozvoj sociálneho cítenia • je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch • buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu • vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu • posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému správaniu v rodine aj spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov (priateľstva, manželstva, rodiny). Objavuje princípy tvorivého budovania osobných vzťahov.

137

IV. Obsah vzdelávania Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina

2. BOH V ĽUDSKOM SVETE

1. HĽADANIE CESTY

TC

Obsahový štandard


Človek tvor komunikatívny. Komunikácia a jej formy, modlitba – komunikácia s Bohom. Trojrozmernosť človeka. Celistvosť človeka – harmónia tela, duše a ducha. Zmysel života. Človek - jeho otázky a hľadanie odpovedí. Odkrývanie zmyslu života. Náboženstvo rozdelenie, prvky a prejavy náboženstva.

Žiak vie • definovať komunikáciu a vymenovať druhy komunikácie • vnímať neverbálne prejavy komunikácie druhých • uplatniť spoločensky vhodné spôsoby komunikácie vo formálnych a neformálnych vzťahoch • zdôvodniť dôležitosť správnej komunikácie pre medziľudské vzťahy • nájsť analógiu medzi komunikáciou a modlitbou • zdôvodniť potrebu modlitby • pomenovať a vysvetliť trojrozmernosť človeka • rozvíjať svoj telesný, duševný a duchovný rozmer • položiť si otázky o zmysle svojho života • vysvetliť zmysel života človeka v kontexte kresťanského učenia • dávať svojmu správaniu a životu zmysel • zdôvodniť vznik a potrebu náboženstva (KKC 27- 28) • vysvetliť pojmy religionistika, monoteizmus, polyteizmus • vysvetliť rozdiel medzi prirodzeným a zjaveným náboženstvom • uviesť príklady prirodzených náboženstiev a zjavených náboženstiev • charakterizovať jednotlivé prvky náboženstva Metafora. Žiak vie Metaforická biblická • použiť metafory na vyjadrenie ťažko vyjadriteľných skutočností reč - obrazná reč • rozlíšiť aktívne a pasívne počúvanie viery. • ohodnotiť význam počúvania v komunikácii Metafora - Boh • aktívne a so záujmom počúvať povedal. Abrahám. • interpretovať príbeh Božieho oslovenia Abraháma, Samuela a Mária. Samuel. Márie ako príklady skúsenosti zdieľania Boha s človekom Morálne svedomie. • uviesť iné príklady ľudskej skúsenosti zdieľania Boha s Formovanie človekom svedomia, Tomáš • definovať svedomie (KKC 1796) Morus. • zdôvodniť potrebu formovania svedomia (KKC 1783-1785) Dekalóg ako pomoc • vysvetliť všeobecne platné pravidlá pri neistom rozhodovaní sa na ceste pri podľa svedomia (KKC 1789) uskutočňovaní svojho • rozlíšiť prirodzený a ľudský zákon ľudstva. • určiť prvky spravodlivých zákonov na podklade Dekalógu (KKC 1959) • vnímať životné situácie, ktoré si vyžadujú zodpovedné rozhodnutie vzhľadom k sebe, k druhým ľuďom a k svetu • pozitívne oceniť rozhodnutie pre mravne dobrý skutok

138

3. BYŤ ČLOVEKOM 4. NA CESTE K OSOBNOSTI – ŠANCE A RIZIKÁ 5. BOH A ČLOVEK

Ohraničenosť človeka. Ľudská osoba. Pôvod dôstojnosti človeka. Rešpektovanie ľudskej osoby a médiá. Stereotypy, predsudok. Ježišovo ľudstvo, historické pramene dokumentujúce historickosť Ježiša z Nazareta. Ježišovo božstvo, ponímanie Ježiša Krista v evanjeliách.

Žiak vie • definovať učenie cirkvi o ľudskej osobe (KKC 357) • definovať učenie cirkvi o osobe Ježiša Krista (KKC 471, 480) • obhájiť dôstojnosť ľudského života od počatia • vážiť si hodnotu ľudského života • uvedomiť si dar vlastnej existencie • vysvetliť pojmy stereotyp, predsudok • uviesť príklady stereotypného správania • uviesť príklady pre možnosti, ako sa brániť stereotypnému videniu sveta • kriticky posúdiť informácie v médiách • obhájiť historickosť Ježiša Krista

Osobnosť - vývoj osobnosti; deformácia osobnosti – závislosti. Legenda a symbolický význam legendy (sv. Krištof – pútnik hľadajúci zmysel života).

Žiak vie • porovnať a rozlíšiť pojmy osoba a osobnosť • vymenovať znaky zrelej osobnosti • vie zaradiť obdobie, v ktorom sa nachádza, do vývinového obdobia osobnosti • vymenovať a zdôvodniť negatívne vplyvy na dozrievanie osobnosti (drogy, gemblérstvo...) • ohraničiť pravdivosť legendy voči historickým faktom • vysvetliť zmysel vzniku kresťanských stredovekých legiend • interpretovať zmysel symbolickej reči legendy o sv. Krištofovi • vysvetliť znaky a pravdivosť kresťanských stredovekých legiend • objaviť v legende o sv. Krištofovi výzvu pre hľadanie a naplnenie zmyslu svojho života

Sviatosti – aktuálne pôsobenie Boha v živote človeka od narodenia až po smrť. Človek žijúci vo vzťahoch ako obraz Trojice.

Žiak vie • opísať schopnosť človeka vytvárať vzťahy na základe spätného pohľadu na svoj počiatok • vytvárať plnohodnotné vzťahy • nájsť analógiu medzi vzťahmi Najsvätejšej Trojice a schopnosťou človeka vytvárať vzťahy • definovať učenie o vzťahoch Najsvätejšej Trojice na podklade KKC. • definovať sviatosti • disponovať sa pre prítomnosť Božej blízkosti vo sviatostiach spôsobom, ktorý oslovuje zmysly človeka

139

6.ČLOVEK V SPOLOČENSTVE

Boží obraz človeka ako muža a ženy, sexualita ako dar a úloha, sociálne role muža a ženy, rizikové sexuálne správanie. Povolanie ako služba ľuďom (manželstvo, kňazstvo, zasvätený život). Podstata slávenia v spoločenstve (vzťah k času, k ľudskému spoločenstvu, k transcendentnu). Zmysel slávenia kresťanskej nedele – deň Pána a deň pre človeka, sviatky, farské spoločenstvo.

Žiak vie • vysvetliť úlohu, význam a črty sexuality človeka v manželstve a rodine • zdôvodniť dôležitosť kultivovanej sexuality • na základe Božieho obrazu človeka ako muža a ženy oceniť vzťah medzi mužom a ženou a zdôvodniť rovnoprávnosť ich životných rolí – otcovstva a materstva • oceniť hodnotu otcovstva a materstva • upevniť vedomie zodpovednosti za vlastné správanie, za svoju budúcnosť • vymenovať škálu povolaní v cirkvi • vysvetliť povolanie z pohľadu služby človeku • vysvetliť poslanie jednotlivých povolaní a ich prínos pre cirkev a spoločnosť • demonštrovať ľudský, náboženský a kresťanský dôvod potreby slávenia v živote človeka aj ľudského spoločenstva • vnímať slávnosť ako hodnotu, ktorá dáva životu hlbší rozmer • zdôvodniť kresťanské slávenie nedele a sviatkov • aktívne sa podieľať na slávení liturgie vo farskom spoločenstve

V. Metódy a formy práce Motivačné metódy, ako motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela). Demonštračná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra). heuristická metóda, projektová metóda , diskusia, filozofická diskusia ,situačná metóda inscenačná metóda, didaktické hry, kooperatívne vyučovanie, dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.)

VI. Učebné zdroje Vzťahy a zodpovednosť – metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 1. ročník stredných škôl

VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických a praktických úloh. Pri súhrnnej klasifikácii hodnotí: učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách , osvojené kľúčové kompetencie, stupeň tvorivosti 140

a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich kompetencií Známkou hodnotíme: l. prácu s pracovným zošitom – priebežne 2. vytvorenie projektu – raz za polrok 3. krátke overenie vedomostí formou testu – raz za štvrťrok 4. aktivitu na hodine, ústna odpoveď, iná práca žiaka aj praktická Kritéria hodnotenia projektu: 1. obsah –2 body 2. forma – 2 body 3. prezentácia – 4 body 4. obhajoba – 2 body 10 – 9 bodov ....výborný 8 – 7 bodov ......chválitebný 6 – 5 bodov.......dobrý 4 – 3 bodov.......dostatočný 2 – 0 bodov.......nedostatočný Stupnica pri testoch: 100% - 90% výborný 89,9% - 75% chválitebný 74,9% - 50% dobrý 49,9% - 35% dostatočný 34,9% a menej nedostatočný Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu. GEMBALOVÁ, A.: Kritéria klasifikácie (a základné kritéria slovného hodnotenia) výchovno – vzdelávacích výsledkov žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova. In: Katolícky učiteľ, č. 1 2009/2010.

141


Umenie a kultúra Umenie a kultúra – 1.ročník (4R)

I. Charakteristika predmetu Predmet Umenie a kultúra patrí do rovnomennej oblasti Umenie a kultúra. Nadväzuje na predmety Výtvarná výchova, Hudobná výchova a Výchova umením, ktoré sa vyučujú v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Predmet Umenie a kultúra integrálne spája vnímanie globálnych javov s hlavnými umeleckými druhmi, so svetom kultúry a so životným štýlom. Rozvíja tvorivé myslenie, zručnosti a návyky žiakov, formuje ich vlastné názory a hodnotové postoje. Koncepcia predmetu v sebe zahŕňa zážitkové metódy edukácie, kreatívne chápanie umenia a mimo umeleckého estetična a taktiež širšej kultúrnej aktivity človeka. Prostredníctvom zážitkových a skúsenostných metód vyučovania (projekčné metódy, dramatická výchova, priama skúsenosť atď.) sa snaží motivovať žiakov, rozvíjať a kultivovať ich osobnosť. Zámerom predmetu Umenie a kultúra je, aby aktívna forma vnímania umeleckého diela smerovala k praktickej činnosti spojenej s poznávaním vyjadrovacích prostriedkov, reči umenia, čím bude možné realizovať aktívnu estetickú výchovu. S ú č a s ť o u p r e d m e t u U m e n i e a k u l t ú r a j e a j pohľad do chronológie dejín umenia a to prierezovo prostredníctvom vyučovania vyjadrovacích prostriedkov a postupov. S n a h o u t o h t o p r e d m e t u j e t a k t i e ž p r i b l í ž i ť ž i a k o m aktuálne formy umenia v súčasnom svete. Súčasťou predmetu je taktiež poznávanie estetických a kulturologických pojmov, názorov v paralele dejín umenia a kultúry. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :  Mediálna výchova Tvorba a význam mediálnych produktov/ – princípy populárnej kultúry, masová kultúra, elektronické médiá. Kultúrna komunikácia Hodnoty a mediálna stratégia/ - Svet kultúry, vizuálne, zvukové, pohybové, priestorové znaky a činnosti človeka  Multikultúrna výchova Dominantná kultúra a subkultúry/ Časové a priestorové súvislosti kultúry  Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Tvorba projektu, prezentačné zručnosti/ - Svet kultúry, vizuálne, zvukové, pohybové, priestorové znaky a činnosti človeka /- Základné vyjadrovacie prostriedky hlavných umeleckých druhov  Regionálna výchova a tredičná ľudová kultúra Môj rodný kraj, Tradičná ľudová kultúra/ - Svet kultúry, vizuálne, zvukové, pohybové, priestorové znaky a činnosti človeka II. Rozvíjajúce ciele predmetu Hlavným cieľom predmetu Umenie a kultúra je rozvoj socio-afektívnych schopností žiaka, jeho postojov, hodnotových orientácií a kritického vnímania kultúry. Predmet sa orientuje aj na rozvoj psycho-motorických schopností žiaka, na jeho samostatné a tvorivé vyjadrovanie obsahov psychiky, ako aj na rozvoj kognitívnych schopností žiaka v poznávaní kultúry súčasnosti a minulosti. Čiastkovými cieľmi učebného predmetu sú: 

rozvoj žiakovej kultúrnej identity 142

      

rozvoj kultúrno-historického povedomia rozvoj schopnosti porozumieť iným kultúram rozvoj schopnosti rešpektovať a tolerovať hodnoty iných ľudí a kultúr rozvoj schopnosti vnímať rôzne vyjadrovacie prostriedky, médiá a tendencie, ktoré v kultúre a v umeniach existujú rozvoj schopnosti vyjadrovať sa na úrovni doby a na úrovni svojich optimálnych schopností s pomocou nástrojov, ktoré žiakovi kultúra ponúka rozvoj kultivovanej vizuálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti rozvoj schopnosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií, vrátane hudobných umení, scénických umení, písaného a hovoreného slova, architektúry, výtvarných prostriedkov a elektronických médií

III. Predmetové kompetencie Súhrn kompetencií, ktoré rozvíja predmet Umenie a kultúra, pomáha formovať občiansku zodpovednosť žiaka. Predmet rozvíja nasledovné kompetencie:    

Osobnostné kompetencie Kognitívne kompetencie Komunikačné kompetencie Občianske kompetencie

IV. Obsah vzdelávania Ročník: Prvý v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 2 hodiny

Svet kultúry, vizuálne, zvukové, pohybové, priestorové znaky a činnosti človeka

TC

Obsahový štandard   Kultúrna tradícia: kultúrne povedomie  a identita, tvorba kultúrnej tradície.     Vnímanie  a experimenty s každodennou  kultúrou,  s každodennými predmetmi okolo nás.

Výkonový štandard Žiak dokáže identifikovať prejavy kultúry Žiak vie vymedziť hlavné pojmy potrebné pre analýzu kultúry Žiak vie vysvetliť základné funkcie kultúry/subkultúry Žiak vie zaradiť určitý predmet do určitej súčasti kultúry Žiak je schopný samostatne vnímať a chápať prejavy kultúry Žiak vie vytvárať vzťahy medzi jednotlivými zložkami kultúry Žiak vie ohodnotiť svoju kultúrnu identitu vlastného regiónu Žiak pozná prostredie internetu a dokáže vyhodnotiť jeho podiel na formovaní kultúrnej tradície v súčasnosti.

143

Základné vyjadrovacie prostriedky hlavných umeleckých druhov – výtvarných umení, hudobných umení, slovesných umení, dramatických umení, filmových a elektronických





Vyjadrovacie prostriedky každodennej činnosti žiaka.



Vyjadrovacie prostriedky kultúry okolo nás.

 



  

Odlišnosť každodenných a umeleckých vyjadrovacích prostriedkov.



Žiak sa orientuje v základných oblastiach umenia: Výtvarné umenie, hudobné umenie, dramatické umenie, literárne umenie, filmové umenie, mediálne umenie... Na základe týchto vedomostí dokáže priradiť jednotlivé vyjadrovacie prostriedky k príslušnej oblasti umenia Žiak pozná základné vyjadrovacie prostriedky umení Žiak vie tieto vedomosti aplikovať v praxi – vo svojom kultúrnom komunikačnom procese Žiak získané vedomosti o vyjadrovacích prostriedkov vie aplikovať prierezovo Žiak vie jednotlivé vyjadrovacie prostriedky aplikovať v bežnej životnej situácií

144



Časové a priestorové súvislosti kultúry



  

Kultúra ako ľudská aktivita, ako estetická hodnota, estetično.

  

 Funkcie umenia, estetické vnímanie



Kultúra okolo nás.

 

Kultúrny šum, informácie vizuálne, akustické, pohybové, textové. Špecifický vklad umeleckých druhov. Rozdiely v estetických zážitkoch.

   

Žiak pozná a využíva pojmy: úžitková funkcia, znaková funkcia, umelecká funkcia, ....... Žiak dokáže klasifikovať ľudskú činnosť ako pojem Žiak dokáže nájsť a opísať kultúrne predmety Žiak dokáže samostatne rozlišovať úžitkovú a estetickú funkciu v rôznych oblastiach kultúry Žiak dokáže zdôvodniť svoj postoj, názor a hodnoty vo svojom živote vzhľadom ku kultúre, súčasnej spoločnosti... Žiak dokáže komparovať vzťahy rôznych kultúr – svoj názor vie logicky argumentovať Žiak dokáže zdôvodniť pozitívnu alebo negatívnu hodnotu, vplyv kultúr podľa jeho vlastného výberu

Žiak pozná základné pojmy ako kultúrny šum, zvuková, vizuálna kulisa, vizuálny smog,... Žiak vie logicky argumentovať svoj estetický zážitok Žiak viem zostaviť hlavné charakteristiky vlastného estetického vkusu Žiak dokáže na náhodnom výbere umeleckého diela sformulovať obsah svojho estetického zážitku/ vie argumentovať svoj estetický súd

145

Životný štýl. Móda. Kultúra tela, zmysel športu



Komunikácia gestom, mimikou, oblečením. Funkcie oblečenia.



Kultúra životného štýlu



Kultúra tela, zmysel športu.

           

Žiak vie modelovať rôzne spôsoby komunikácie vo vybranej situácií Žiak dokáže vyhodnotiť pôsobenie rôzneho oblečenia vo vybranej situácií Žiak vie navrhnúť oblečenia k adekvátnej situácií, taktiež vie svoj návrh logicky argumentovať Žiak dokáže posúdiť vhodné a nevhodné jazykové prostriedky pre vybranú situáciu Žiak vie analyzovať komunikáciu postáv v náhodnom výbere literárneho diela Žiak vie analyzovať oblečenie postáv v náhodnom výbere výtvarnej ukážke Žiak rozumie, pozná a v praxi aplikuje pojmy: komunikácia, informácia, mimika, gesto, móda, hodnota, norma.... Žiak vie klasifikovať hlavné druhy športu Žiak pozná pojmy súvisiace s témou športu vzhľadom k jeho prezentácií v médiám Žiak dokáže zaujať postoj k hodnoteniu telesnej krásy Žiak dokáže argumentovať zmysel športu vo svojom živote Získané vedomosti a zručnosti dokáže aplikovať do praxe a to spôsobom konfrontácie šport vs. médiá, spoločenské postavenie, celebrita, ekonomická hodnota, kultúrny prínos

146

Populárna a masová kultúra. Elektronické médiá

Populárna a masová kultúra. Elektronické médiá Populárna a masová kultúra. Elektronické médiá Populárna a masová kultúra. Elektronické médiá



Populárna kultúra



Masová kultúra



Elektronické médiá.

 Žiak pozná, definuje, rozlišuje a aplikuje pojmy: populárna kultúra, masová kultúra, vysoká kultúra, nízka kultúra, štandardizácia, hodnota, symbol, význam, kultúrna tradícia  Žiak dokáže zaradiť určitý produkt, predmet do príslušnej vrstvy kultúry  Žiak dokáže vysvetliť základné rozdiely medzi jednotlivými vrstvami kultúry  Definuje princípy fungovania vrstiev kultúry  Žiak vie určiť a vymedziť vrstvy kultúr v elektronickýcj médiách  Žiak dokáže porovnať fungovanie, princípy, cieľovú skupinu a ciele masovej a populárnej kultúry  Žiak dokáže porovnať fungovanie, princípy, cieľovú skupinu a ciele nízkej a vysokej kultúry  Žiak vie určiť štýl vzhľadom k príslušnej kultúrnej vrstve  Vie odôvodniť vznik a prirodzený vývin rôznych štýlov

147

Poznanie, analýza a interpretácia vybraných umeleckých diel a tendencií z histórie kultúry a z kultúry vlastného regiónu a národa



Úžitkové predmety a umelecké diela



Estetické vnímanie Analýza umeleckého diela







Interpretácia umeleckého diela.





Hlavné umelecké druhy

     

Princípy populárnej kultúry, masová kultúra, elektronické médiá. Kultúrna komunikácia. Kultúra a technika



Populárna kultúra



Masová kultúra

 

Tzv. vysoká kultúra Analýza a interpretácia produktov populárnej kultúry





Analýza a interpretácia produktov masovej kultúry. Analýza a interpretácia produktov tzv. vysokej kultúry.

 

          

Žiak pozná pojmy: umenie, umelecké dielo, norma, vkus, artefakt, umelecká hodnota, otvorené dielo, situačné dielo, ready made, happening, konceptuálne umenie, antiumenie, úžitkové dielo, úžitkový predmet, vrstvy umeleckého diela – materiálna, tematická, významová, analýza, interpretácia, znak, kompozícia, štruktúra, konvenčnosť, morálnosť, signál, znak, symbol, alegória, originalita, majster, majstrovské dielo, kópia, falzifikát, sponzor, zberateľ .... Žiak vie na vybranom umeleckom diele demonštrovať jeho zmysel v danej dobe Žiak vie nájsť znaky vybraného diela a použiť ich na charakterizovanie súčasnej spoločenskej situácie Žiak vie zostaviť kritéria pre odlíšenie umeleckého diela od iných kultúrnych predmetov Žiak dokáže podľa vlastného uváženia pripísať hodnotu vybraným umeleckým diela Žiak dokáže vytvoriť vlastnú analýzu umeleckého diela Žiak dokáže na základe analýzy vypracovať systematickú interpretáciu umeleckého diela Žiak dokáže definovať a rozlišovať vzťahy medzi jednotlivými umeleckými druhmi Žiak pozná jednotlivé umelecké druhy a ich produkty Žiak pozná, definuje, rozlišuje a aplikuje pojmy: populárna kultúra, masová kultúra, vysoká kultúra, nízka kultúra, štandardizácia, hodnota, symbol, význam, kultúrna tradícia Žiak dokáže zaradiť určitý produkt, predmet do príslušnej vrstvy kultúry Žiak dokáže vysvetliť základné rozdiely medzi jednotlivými vrstvami kultúry Definuje princípy fungovania vrstiev kultúry Žiak vie určiť a vymedziť vrstvy kultúr v elektronických médiách Žiak dokáže porovnať fungovanie, princípy, cieľovú skupinu a ciele masovej a populárnej kultúry Žiak dokáže porovnať fungovanie, princípy, cieľovú skupinu a ciele nízkej a vysokej kultúry Žiak vie určiť štýl vzhľadom k príslušnej kultúrnej vrstve Vie odôvodniť vznik a prirodzený vývin rôznych štýlov Žiak dokáže vytvoriť systematickú interpretáciu ľubovoľného produktu populárnej kultúry Žiak dokáže vytvoriť systematickú interpretáciu ľubovoľného produktu masovej kultúry Žiak dokáže vytvoriť systematickú interpretáciu ľubovoľného produktu vysokej kultúry

148

V. Metódy a formy práce Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým dielom – výtvarným, hudobným, elektronickým..., práca s literárnymi ukážkami, skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových „projektov“, interpretácia diel, analýzy, komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint, dramatizácia, tvorba vlastných prejavov, kooperatívne cvičenia, tvorivé hry a úlohy, referátová a argumentačná metóda. Metódy a formy všeobecne: - Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela alebo inej pomôcky). - Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka), pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov). - Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky). - Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác). - Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a pod.). Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách UK. Vyučujúci zaraďujú uvedené metódy do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia samotnej vyučovacej hodiny.

VI. Učebné zdroje   

ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry. Pokusný učebný text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD na adrese: ftp:// ypsarion.afad.sk) PIJOAN, J.: Dejiny umenia I-XII. Ikar, 1999 GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice 20. storočia. Bratislava, Profil, 1988 149



KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000

VII. Hodnotenie predmetu V rámci predmetu umenie a kultúra sa hodnotia tieto oblasti žiakovho správania: a) obsah 

Vnímanie: jazykové (alebo literárne), vizuálne, pohybové (alebo dramatické), zvukové (alebo hudobné) vyjadrenie spôsobu, akým žiak vníma kultúrne artefakty.  Tvorba: tvorbu jazykových, vizuálnych, pohybových a zvukových artefaktov.  Reflexia: reflexia kultúrnych artefaktov; žiacku reflexia ich vlastných postojov.  Postoje: rôznorodé prejavy názorov a postojov.  Poznanie: prejavy zložitejších poznávacích procesov.  Informácie: práca s informáciami.  Médiá: práca s médiami. b) proces     

Komunikácia: spôsoby komunikácie pri riešení úloh. Spolupráca: prejavy spolupráce pri riešení úloh. Motivácia: prejavy motivácie k činnosti. Myslenie: prejavy rôznych kognitívnych procesov. Emocionalita: prejavy emocionálnych procesov. Vyjadrenie plnenia kritérií hodnotenia v známkach

   



Výborný: Žiak je tvorivý, flexibilný, otvorený zmenám, využíva pestré vyjadrovacie prostriedky a neustále ich obnovuje, reflektuje kultúrne procesy i svoje premeny. Chválitebný: Žiak spĺňa kritériá, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý. Dobrý: Žiak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatíva, je slabo motivovaný k tvorbe, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, komunikuje nekultivovane, ťažšie identifikuje predsudky a stereotypy. Dostatočný: Žiak realizuje úlohy s pomocou imitácie, prejavuje len základné zručnosti v manipulácii s vyjadrovacími prostriedkami kultúry. Minimálne identifikuje prebiehajúce procesy, len s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti, schopnosti a poznanie v nových oblastiach. Nedostatočný: V predmete umenie a kultúra sa neodporúča používať (pretože každý žiak má z rodiny a prostredia isté kultúrne návyky a schopnosť vnímania kultúrnych artefaktov).

150


Telesná a športová výchova Zdravie a pohyb

I. Charakteristika predmetu Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor na realizáciu a uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti žiakov o svoje zdravie, osvojenie si teoretických vedomostí a praktických skúseností vo výchove k zdraviu prostredníctvom pohybových aktivít, telesnej výchovy, športovej činnosti a pohybových aktivít v prírodnom prostredí. Poskytuje základné informácie o biologických, fyzických, pohybových, psychologických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak získa kompetencie, ktoré súvisia s poznaním a starostlivosťou o vlastné telo, pohybový rozvoj, zdatnosť a zdravie, ktoré určujú kvalitu budúceho života v dospelosti. Osvojí si postupy ochrany a upevnenia zdravia, princípy prevencie proti civilizačným ochoreniam, metódy rozvoja pohybových schopností a pohybovej výkonnosti, v prípade žiakov so zdravotným oslabením alebo zdravotným postihnutím princípy úpravy zdravotných porúch. Získa vedomosti a zručnosti o zdravotne a výkonnostne orientovanej zdatnosti a telovýchovných činnostiach z viacerých druhov športových disciplín. Je vedený k pochopeniu kvality pohybu ako dôležitej súčasti svojho komplexného rozvoja, k zorientovaniu sa vo výbere pohybu pri vyskytujúcich sa zdravotných poruchách a ich prevencii, k poznaniu kompenzačných a regeneračných aktivít a ich uplatneniu v režime dňa. Na jednotlivých stupňoch vzdelávania postupne získaný komplex predmetových a kľúčových kompetencií spolu s osvojenými telovýchovnými a športovými zručnosťami by sa mal takto stať v konečnom dôsledku súčasťou jeho životného štýlu a výrazom jeho životnej filozofie. Vzdelávacia oblasť spája vedomosti, návyky, postoje, schopnosti a zručnosti o pohybe, športe, zdraví a zdravom životnom štýle, ktoré sú utvárané prostredníctvom realizovaných foriem vyučovania telesnej a športovej výchovy, zdravotnej telesnej výchovy alebo formou integrovanej telesnej a športovej výchovy. (Učebné osnovy pre zdravotnú telesnú výchovu sú spracované samostatne). Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :  Ochrana života a zdravia /Pobyt a pohyb v prírode/ Atletika, VVLK  Ochrana života a zdravia /Zdravotná príprava/ VVLK

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti, podporovať rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti, zvyšovať aktivitu v starostlivosti o zdravie, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela, z telesnej výchovy a zo športu (šport v chápaní akejkoľvek pohybovej aktivity v zmysle Európskej charty o športe z roku 1992), utvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu v nadväznosti na ich záujmy a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpoklad schopnosti k celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie. Špecifickým cieľom predmetu je, aby žiaci :  porozumeli zdraviu ako subjektívnej a objektívnej hodnotovej kategórii, prebrali zodpovednosť za svoje zdravie;  vedeli hodnotovo rozlišovať základné determinanty zdravia, pohybovej gramotnosti jednotlivca; 151

 osvojili si vedomosti a zručnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o svoje telo, s aktívnym pohybovým režimom, s osobným športovým výkonom, zdravým životným štýlom a zdravím;  vedeli aplikovať a naplánovať si spôsoby rozvoja pohybových schopností pri zlepšovaní svojej pohybovej výkonnosti a telesnej zdatnosti;  porozumeli pozitívnemu pôsobeniu špecifických pohybových činností pri zdravotných poruchách a zdravotných oslabeniach, pri prevencii proti rozvoju civilizačných ochorení;  boli schopní zhodnotiť svoje pohybové možnosti, zorganizovať si svoj pohybový režim a zapojiť sa do spoluorganizovania športovej činnosti pre iných;  rozumeli vybraným športovým disciplínam, vzdelávacej, výchovnej, socializačnej a regeneračnej funkcii športových činností;  osvojili si poznanie, že prevencia je hlavný nástroj ochrany zdravia a získali zručnosti poskytnutia prvej pomoci;  racionálne jednali pri prekonávaní prekážok v situáciách osobného a verejného ohrozenia; III. Predmetové kompetencie Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií: Pohybové kompetencie – žiak si vytvára vlastnú pohybovú identitu, pohybovú gramotnosť a zdravotný status; žiak pozná základné prostriedky rozvíjania pohybových schopností a osvojovania pohybových zručností; žiak pozná a má osvojené pohybové zručnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb, prostriedok úpravy zdravotných porúch a ktoré môže využívať v dennom pohybovom režime; Kognitívne kompetencie – žiak rozvíja kritické myslenie, ktoré predpokladá syntézu a komparáciu poznatkov; žiak je flexibilný, dokáže hľadať optimálne riešenia vzhľadom k situácii, v ktorej sa nachádza; žiak pozitívne a konštruktívne pristupuje k riešeniu problémov; žiak má mať zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti, tvorí si pohybový imidž v zmysle aktívneho zdravého životného štýlu; Komunikačné kompetencie – žiak sa dokáže jasne a zrozumitelne vyjadrovať verbálne a neverbálne počas telovýchovnej a športovej činnosti a zároveň rozumie odbornej terminológii; žiak vie písomne, ústne i pohybom vyjadriť získané poznatky a zručnosti, dokáže argumentovať, prezentovať svoje postoje a stanoviská; žiak má schopnosť využívať informačné technológie a vedieť vyhľadávať informácie o pohybe, zdraví, zdravotných poruchách, športových výsledkoch a sprostredkovať informácie iným; žiak má schopnosť byť objektívnym divákom, optimálnym partnerom pri športovej činnosti; Učebné kompetencie – žiak sa vie motivovať pre dosiahnutie cieľa (športový výkon, dosiahnutie zručnosti, prvá pomoc a i.), vie si odôvodniť svoje hodnotové postoje a buduje si celoživotné návyky (pravidelné športovanie, zdravé stravovanie a i.); žiak má schopnosti získavať, triediť a systematicky využívať získané poznatky a športové zručnosti; žiak si vie organizovať čas, pozná životné priority a priority v starostlivosti o zdravie, vie sa podľa nich aj riadiť a dodržiavať základné pravidlá zdravého životného štýlu; žiak vie pozitívne prijímať podnety z iného kultúrneho a športového prostredia a zaujímať k nim hodnotové stanovisko; 152

Interpersonálne kompetencie – žiak má pozitívny vzťah k sebe a iným; vie objektívne zhodnotiť svoje prednosti a nedostatky a v každej situácii vie predvídať následky svojho konania; žiak rozvíja kompetenciu sebaovládania, motivácie konať s určitým zámerom byť asertívny, využívať empatiu ako prostriedok interpersonálnej komunikácie; žiak vie efektívne pracovať v kolektíve; žiak sa zaujíma o športovú aktivitu iných, sleduje športovcov a ich výkony, nevytvára bariéry medzi vekom, sociálnou skupinou, zdravotným stavom a úrovňou výkonnosti žiakov; Postojové kompetencie – žiak sa zapája do školskej záujmovej a mimoškolskej telovýchovnej, športovej a turistickej činnosti; žiak vie využiť poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody; žiak vie zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality súpera; žiak vie dodržiavať princípy fair-play; žiak vie spoluorganizovať pohybovú aktivitu svojich priateľov, blízkych a rodinných príslušníkov. IV. Obsah vzdelávania Ročník: prvý v štvorročnej forme štúdia, kvinta v osemročnej forme Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne Modul Obsahový štandard Výkonový štandard zdravie, hygiena, správne - definovať zdravie, 1. Zdravie a jeho poruchy držanie tela, prvá pomoc zdravotný stav; - vysvetliť pojem hygiena a definovať jej význam pre zdravie - praktické poskytnutie prvej pomoci 2. Zdravý životný štýl 3. Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť

4.Športové činnosti pohybového režimu - Športové činnosti, pri ktorých podľa pravidiel dochádza k stretu medzi jednotlivcami

zdravý životný štýl, pohybový režim, kalokagatia, olympizmus sila, vytrvalosť, rýchlosť ako kondičné pohybové schopnosti, koordinačné schopnosti,

- poznať základné atribúty zdravého životného štýlu

Súper, protivník, športové súťaže, protihráč, individuálne športy

- chápať postoj voči súperovi, protivníkovi a prezentuje schopnosť predvídať priamym alebo sprostredkovaným spôsobom - ovládať základné pravidlá

153

- diferencovane uplatniť pôsobenie veľkosti sily vzhľadom na svoju kondíciu a potrebu zdravia, poznať metódy a zásady rozvoja sily rôznych svalových skupín s využitím viacerých pohybových prostriedkov - poznať princípy rozvoja a hodnotenia koordinačných schopností

stolného tenisu - Športové činnosti uskutočňované v kolektíve

- Športové činnosti kreatívne a estetické

- Športové činnosti v prírodnom prostredí

herná činnosť jednotlivca, hra, pohybová hra, športová hra, raketa, pálka, bránka, kôš, individuálny výkon, kolektívny výkon, súťaž, zápas

- vykonať ukážku herných činností jednotlivca aspoň z 1 hry (basketbal, volejbal, futbal, hokejbal, softbal) - chápať podstatu herného športového výkonu a preukázať záujem aspoň o jednu športovú hru - poznať pravidlá aspoň 1 hry a vie ich uplatniť v hre

hudba, rytmus, takt, melódia, hudobno - pohybová výchova

- chápať význam taktu, rytmu, melódie a vedieť ich využiť v spojitosti s pohybovou kultúrou tela

prírodné prostredie, pohybová činnosť v teréne, druhy terénov, premiestňovanie a pobyt v prírode, prvá pomoc

- demonštrovať osvojenie si základných pohybových zručností v zimnej a letnej prírode - si osvojiť základy vybraného zimného športu

V. Metódy a formy práce Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy:  slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie) - dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg)  demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém - projekcia statická a dynamická  praktické metódy – nácvik pohybových zručností - didaktické hry - simulačné metódy Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina telesnej a športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej skupiny. Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy, žiakov ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi a realizujeme integrované vyučovanie. Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na návrh lekára. Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným 154

uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia nezodpovedajúceho technickým normám. Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie, oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze. Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti. Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu, majú samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými smernicami. V 1. ročníku absolvujú žiaci kurz pohybových aktivít v prírode so zameraním na zimné športy (lyžiarsky kurz, snowbordový kurz). V 3. ročníku je kurz ochrany života a zdravia. VI. Učebné zdroje Jursík : Didaktika telesnej výchovy A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej výchovy žiakov strdných škôl Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I. Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu Učebné osnovy pre gymnáziá VII.Hodnotenie žiakov Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje:  posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;  rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka;  proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a teoretických vedomostí. Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu, snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné testy. Na hodnotenie telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa používajú batérie somatometrických a motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov. 155

Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším motivačným činiteľom.

156

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

Recommend Documents