XVII. ročník, 23. máj 2007, č. 11 www.litcentrum.sk „To, čo živí a kriesi poéziu všedného dňa, je sám všedný deň so svojimi situáciami, momentmi, detailmi, atmosférou. A byť básnikom znamená všetko toto vidieť. Teda vidieť to, čo možno väčšina ľudí nezachytí.“ Rozhovor s básnikom Martinom Vladom čítajte na strane 12.
cena 10 Sk Strana 1
Dvojtýždenník o nových knihách Zahraničná literatúra
KNIŽNÁ REVUE
Z OBSAHU 03 Stanislava REPAR: Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu 04 Finalisti Anasoft litera 2007 05 Barbara PRIBYLINCOVÁ: Románik Alfonz LUKAČIN: Staviteľ chrámu Poletíme za dúhou 2 Zuzka ZEMANÍKOVÁ: Zuzka a robot Kazisvet Etela FARKAŠOVÁ: Na rube času 08 Bernhard SCHLINK: Návrat 09 Svet knihy Praha 2007 10 Vydavateľstvo panoráma.sk 11 S Kornelom FÖLDVÁRIM na Šumave
www.litcentrum.sk
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY
KNÍHKUPECTVO MALÝ PRINC ZOC MAX DLHÉ HONY 1, 058 01 POPRAD TEL. 052/ 466 4237 Slovenské: 1. M. Rúfus: Vernosť – Slovenský spisovateľ 2. K. Gillerová: Ráno neplačem – Slovenský spisovateľ 3. T. Keleová-Vasilková: Manželky – Ikar Zahraničné: 1. J. R. R. Tolkien: Húrinove deti – Vydavateľstvo Slovart 2. T. Malarkeyová: Vzkriesenie – Ikar 3. B. Hrobat – M. Poljanšek: 90-dňová rozlišovacia diéta – Trysk MAREK UHRÍN, KNÍHKUPECTVO ALTER EGO HLAVNÉ NÁMESTIE 3, 060 01 KEŽMAROK TEL./FAX: 052/452 4021 Slovenské: 1. M. Jaslovský: Collegium musicum – Vydavateľstvo Slovart 2. D. Fulmeková: Dve čiarky nádeje – Ikar 3. V. Klimáček: Námestie kozmonautov – L.C.A. Zahraničné: 1. J. R. R. Tolkien: Húrinove deti – Vydavateľstvo Slovart 2. C. Hofmannová: Biela Masajka – Ikar 3. J. a S. Eldredge: Očarujúca – Redemptoristi MARTA ŠÁTEKOVÁ KNÍHKUPECTVO EXLIBRIS PREPOŠTSKÁ 4, 811 01 BRATISLAVA Slovenské: 1. J. Štrasser – T. Janovic: Humor ho! – Albert Marenčin PT 2. M. Kompaníková: Biele miesta – L.C.A. 3. J. Juráňová: Orodovnice – Aspekt Zahraničné: 1. P. Roth: Everymann/Ktokoľvek – Vydavateľstvo Slovart 2. Ľ. Ulická: Veselý pohreb – Vydavateľstvo Slovart 3. J. Poľakov: Kozľa v mlieku – Vydavateľstvo Slovart
JEDINÁ A JEDINEČNÁ Tohtoročné nedožité 85. narodeniny najprekladanejšej slovenskej spisovateľky Kláry Jarunkovej si pripomenulo aj ŠVK – Literárne a hudobné múzeum. Využilo svoj bohatý zbierkový fond na spomienkovom stretnutí čitateľov Jarunkovej kníh – žiakov ZŠ v Radvani – so spisovateľkinou dcérou Danou Zacharovou. A veru mali čo prezerať! Múzeum vlastní 90 slovenských a cudzojazyčných kníh. Zoradené do jedného radu merajú úctyhodných 118 cm! Žiaci sa na stretnutí dozvedeli, že na svete vyšlo dovedna 278 vydaní Jarunkovej kníh v 36 jazykoch, teda trojnásobok toho, čo vlastní múzeum. Vyjadrené v dĺžke, veru by to bolo aj do 4 metrov! Ktorý slovenský autor by sa mohol pochváliť takouto kvantitou? A pritom, samozrejme, nejde o kvantitu, ale aj o kvalitu. Uvedené číslo znamená, že dielo slovenskej spisovateľky Kláry Jarunkovej čítajú čitatelia po celom svete. Údaj o vydaní jej knihy prišiel napríklad aj z Faerských ostrovov, a to vo faerčine! Pre deti v Taliansku a Austrálii sú jej knihy povinným čítaním... Život tejto jedinečnej autorky sa uzavrel 11. júla 2005, život jej literárneho diela pokračuje prostredníctvom mladých čitateľov nielen na Slovensku, ale i v mnohých krajinách sveta. Jana Borguľová
ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X
VEĎ SÚ TO LEN FOTKY! Po skúsenostiach s najrozmanitejšími publikáciami venovanými našej histórie dokumentovanej fotografiami sa ťažko ubrániť dojmu, že fatálnou vlastnosťou nás, Slovákov, je nedostatok zmyslu pre prácu s obrazovou dokumentáciou vlastnej histórie. Mohli by sme si to doložiť príkladmi mnohých slovenských knižiek – starších aj súčasných (ale takisto časopisov). Dokumentárne fotografie konkrétnej udalosti na konkrétnom mieste a s konkrétnymi osobami sa v nich často uverejňovali a uverejňujú len ako akási všeobecná ilustrácia, priam trestuhodne sa nevyužíva to, že historická fotografia môže byť bohatým zdrojom informácií o ľuďoch a čase, o reáliách istého prostredia a istej epochy. Teda o svete, ktorý je síce nenávratne stratený, ale pritom v tej či onej podobe dodnes žije v našich predstavách, reakciách, v našom prostredí, takpovediac v našom predmetnom svete, hoci si to nie vždy uvedomujeme. Sú to neraz informácie, ktoré sa nedajú ináč sprostredkovať ako obrazom. Prečo sa potom vzdávame možnosti vyťažiť z dokumentu v záujme dnešného čitateľa všetko, čo sa len dá? Vrátane tzv. banálnych poznatkov o každodennosti (roku 2007 vari už nijaká informácia o svete napríklad roku 1918 nemôže byť naozaj banálna). Prax je však taká, že čitateľa zväčša nik neučí „čítať“ obrazový dokument. Pod obrázok sa napíše čosi všeobecné, často bohapusté klišé. Alebo nepresná informácia, o čom sa môžeme presvedčiť pri už troška podrobnejšom pohľade na snímku. Keď tvrdím, že sa tým sami pripravujeme o možnosť kultivovať povedomie kontinuity, potrebné na utváranie identity jednotlivca aj spoločenstva, nemyslím, že by som význam obrazových historických dokumentov preceňoval. Už aj preto nie, že v súčasnom systéme multimediálneho informovania hrá obrazová informácia mimoriadnu úlohu a naše vnímanie sveta ovplyvňuje v miere predtým nepredstaviteľnej. Ján Roháč
Anton Hykisch
Spomeň si na cára Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007 Anton Hykisch niekoľkokrát dokázal (najmä románmi Čas majstrov a Milujte kráľovnú), že historický román je nielen jeho kratochvíľnou aktivitou či východiskom z núdze, ale aj jeho serióznou tvorivou doménou, v ktorej momentálne na Slovensku nemá konkurenciu. Vie bezpečne vyhmatať tému, vie ju poctivo naštudovať, vydokumentovať historickými faktami a nájsť pre toto všetko príťažlivý príbeh, ktorý unesie jej posolstvo stelesnené nezjednodušenými postavami. Vďaka tomu sa historizujúci Hykisch číta i prekladá, vďaka tomu starne menej ako mnohé aktuálne sa tváriace prozaické veľdiela. Najnovší Hykischov román Spomeň si na cára má síce historický základ, ale sotva by sme ho mohli pokladať za historický, hoci jeho námet je takpovediac dejinný: rekonštrukcia životného príbehu autorovho strýka, ktorý bol pobočníkom bulharského cára Ferdinanda Coburského (18581945), „najčudáckejšieho panovníka Európy“ aktívneho najmä v rokoch prvej svetovej vojny a pred ňou, a po celý ten čas milujúceho rudohorné Slovensko. Do historickej, monografiami a historickými dokumentmi zmapovanej témy teda rovnocenne vstupuje iba náhodnými rodinnými relikviami a spomienkami zdokumentovaný život slovenského mládenca s diplomatickými ambíciami, a navyše – i autorské úsilie sceliť útržkovité vedomosti o predkovi do ucelenej, podľa možností príbehovej predstavy, ktorá má svoje posolstvo. Autorovi sa tak ponúkol takmer postmodernistický mnohovrstevný námet, v ktorom budú rovnako dôležité všetky tieto roviny a výsledný tvar bude nielen objavovať a pripomínať európskosť slovenských kontextov, ale bude hľadať aj ich všeobecnejšiu filozofiu, zmysel či význam. Napokon už aj sám názov svojím imperatívnym prízvukom nabáda čitateľa na iné než jednosmerné čítanie. Hykisch je k svojim postavám veľkorysý a láskavý. Ferdinanda Coburského vykresľuje ako prejemneného muža milujúceho svoju mŕtvu matku, prírodu, motýle, modernú techniku, vyžívajúceho sa v rozkošiach secesie a prežívajúceho jej nostalgiu, ale pritom nesmierne ctižiadostivého
a priam posadnutého politickým maklérstvom v Európe plnej malých vojen a dozrievajúcej na veľkú vojnu. Jeho pobočník Anton H. pochádzajúci z malých pomerov stredného Slovenska, vychovaný v klasickej slovenskej úcte k autoritám je priam predurčený byť verným služobníkom a pri službe do roztrhania tela zabúdať na seba i na svoj rodný kraj. Autor čitateľa so svojimi hrdinami prevedie po európskych dvoroch i miestach najrušnejších udalostí v kvasiacej sa Európe, mapuje panovníkove historické činy i jeho prečiny, dá nahliadnuť do jeho ľudských slabostí a nie vždy čistej intimity, ale vždy cítiť jeho ironický odstup, ktorý napokon vyústi do tvrdej kritiky európskej aristokratickej bezradnosti zastaviť ľudské jatky. Autor však nešetrí iróniou ani voči slovenskému služobníkovi, ktorého slepá poslušnosť je priamo úmerná nedostatku noblesy a neohrabanosť, najmä vo veciach lásky a erotiky, brnká priam na struny absurdity. Keď napokon slovenský mládenec stráca v službe podivínskemu vladárovi svoj peľ, dostáva sa na vedľajšiu koľaj a svoje vykoľajenie rieši defraudáciou, za ktorú sa dostane do najhroznejších pekiel prvej svetovej vojny, kde aj zahynie. A jeho frajerka, učiteľka Anna, mu aj po smrti pripomenie: „videla som tých tvojich monarchov, aristokratov a im podobných, ako kládli na zem jarabice a prepelice, vtáky stvorené na lietanie, zrazu skamenené, hlboko ponížené, so znehybnenými svalmi v blate, rozšlialapanom ich vyglančenými čižmiskami a bagančami... Ochrana pred premnožením... O chvíľu začnú vojnu proti premnoženým Slovanom, proti žltému nebezpečenstvu, proti Číňanom, Japončíkom či Malajcom.. Ty, hrdina, vzdelanec z konzulárnej akadémie, mág diplomacie, majster úskokov bez zbraní, prečo sa jasne nepostavíš proti týmto kriminálnikom?“ Teda to noblesné či nanajvýš vecné rekonštruovanie príbehu pána a sluhu, hoci aj so spoločnou láskou k Slovensku, dávkované triezvymi kapitolami a merané pravidelným rozprávačským rytmom, a doložené dobovými fotografiami zďaleka nie je len sprítomňovaním dejín či dejín človeka. Je rovnako reflexiou doby i horúco aktuálnou výzvou. Alexander Halvoník
Strana 2
Aktuálne Parcon 2007 v Nitre
ZRKADLÍME „Vyrastala som na rozprávkach Dobšinského. Ale medzi jeho príbehmi a príbehmi bratov Grimmovcov nie je veľký rozdiel. Pokiaľ viem, je tridsať motívov klasických rozprávok. Len ich hrdinovia majú v rôznych krajinách rôzne mená. Keď som robila ilustrácie k anglickým rozprávkam Čarovný pištec ... nakreslila som anglické mesto a iné anglické reálie. Keď som ilustrovala Grimmovu rozprávku, vychádzala som z nemeckej architektúry pri tvorbe veže alebo domu. Človek sa vlastne len presunie do prostredia, odkiaľ je spisovateľ a jeho príbeh...“ výtvarníčka Mária Dusíková, Pravda 15. mája
KDE BOLO • Goetheho inštitút v Bratislave – prezentácia prekladu knihy Hansa- iesa LEHMANNA Postdramatické divadlo – 11. mája • Verejná knižnica J. Bocatia v Košiciach – večer poézie Paľa Urbana a prezentácia jeho novej zbierky Ab imo pectore. Z hĺbky srdca – 11. mája • Seniorské centrum Knižnice Ružinov v Bratislave – výrazné osobnosti súčasného umeleckého prekladu – 14. mája • Hotel Bôrik v Bratislave – prezentácia knihy Dagmar PODMAKOVEJ Divadlo v Trnave. Ako sa hľadalo (1974 – 2006) – 14. mája • Štúdio L+S v Bratislave – prezentácia knihy Jána ČARNOGURSKÉHO Cestami KDH – 15. mája • Čitáreň U červeného raka v Bratislave – slávnostné otvorenie čitárne U červeného raka spojené s prezentáciou literárneho časopisu Rak – 16. mája • Kníhkupectvo Panta rhei v bratislavskom Auparku – prezentácia cestopisov cestovateľa Ivana BULÍKA 4 svety, 4 Afriky, 4 návraty – 16. mája • Kníhkupectvo Panta rhei v bratislavskom Auparku – prezentácia knihy Tomáša BARÁNKA Ako zbaliť ženu – 17. mája • Univerzitná knižnica v Bratislave – prezentácia knihy Ľubomíra KRIŽANA Krok za krokom po Turecku – 21. mája • Knižnica J. Fándlyho v Trnave – stretnutie so spisovateľkou Alexandrou PAVELKOVOU – 18. mája
KDE BUDE • Mestská knižnica v Piešťanoch – tvorivá dielňa s výtvarníkom Marekom ORMANDÍKOM spojená s predstavením knižky veršov Lastovička vo fraku 28. mája o 10.00 • Čitáreň U červeného raka v Bratislave – stretnutie s Antonom HYKISCHOM a jeho tvorbou pri príležitosti jeho 75. narodenín (v prípade zlého počasia sa podujatie uskutoční v galérii Artotéka) – 29. mája • Knižnica J. Fándlyho v Trnave – Videl som tancovať Jitterboogie – poetické pásmo z tvorby Miroslava Válka – 30. mája o 10.00 • Bibiana, Panská 19 v Bratislave – výstava Najkrajšie knihy Slovenska 2006 – do 3. júna • Pezinok – literárne soirée s Lacom KERATOM na festivale Cibulák – 22. júna
KNIŽNÁ REVUE číslo 11
Preteky v stručnosti si dali na prezentácii knihy rozhovorov Jána Štrassera s Tomášom Janovicom Humor ho! Milan Lasica, Tomáš Janovic a Ján Štrasser. Množstvo hostí v kníhkupectve Exlibris na Prepoštskej ulici v Bratislave sa ani nenazdalo a knižka bola uvedená medzi čitateľov. Krátkosť aktu však nie je priamo úmerná kvalite knihy. Foto Peter Procházka
Slovníky v múzeu V knižnici Slovenského národného múzea v Bratislave sa konala 17. apríla prezentácia lingvistickej – lexikografickej – produkcie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave a Inštitútu slovakistiky, všeobecnej jazykovedy a masmediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Moderátorom príjemného popoludňajšieho stretnutia bol riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV doc. PhDr. Slavomír Ondrejovič, DrSc., ktorý prítomných priaznivcov jazyka, nielen tých jazykovedných, privítal zaujímavým (ale či aj pravdivým?) citátom Jamesa Hulberta o práci lexikografa: „Každý deň rieši lexikograf nové problémy, väčšinou malé, ale nesmierne zaujímavé; na sklonku dňa sa cíti zdravo unavený, ale spokojný...“ Program podujatia vyplnili slová redaktorov, autorov či spoluautorov rôznych špecifických lexikografických diel: Historického slovníka slovenského jazyka, Slovníka slovenských nárečí, Slovníka súčasného slovenského jazyka (a – g), Slovníka koreňových morfém slovenčiny, Slovníka anglických vlastných mien v slovenčine. Najhorúcejšou novinkou popoludnia v knižnici SNM bol priamo z tlačiarne privezený druhý zväzok Valenčného slovníka slovenských slovies, ktorý bol spracovaný prof. PhDr. Jolanou Nižníkovou, CSc. na báze Slovenského národného korpusu. Špecifickosť a odbornosť slovesnej valencie zachytená v tejto publikácii bude istotne docenená viac jazykovedcami ako bežnými používateľmi jazyka. Na záver však nielen časť prítomných jazykovedcov ocenila túto predstavovanú publikáciu dlhým potleskom tak ako všetky predchádzajúce lexikografické diela. Katarína Gajdošová
Pamäti a cesty Mórica Beňovského V bratislavskom Klube spisovateľov bola 3. mája prezentácia dvojzväzkového diela Mórica Beňovského Pamäti a cesty, ktoré má v slovenskej literatúre významné miesto. Hoci jeho autor nemal ambície stať sa spisovateľom, patrí do slovenskej literatúry, aj keď nepísal v slovenčine. Móric Beňovský si totiž počas svojho dobrodružného života písal denník vo francúzštine, ktorý po jeho smrti vyšiel prvýkrát v angličtine roku 1790 v Londýne a v priebehu niekoľkých rokov vyšiel aj v ďalších svetových jazykoch. Až po 216 rokoch od jeho prvého vydania sa vďaka iniciatíve vydavateľstva LÚČ dostal kompletný preklad knihy Pamäti a cesty do rúk slovenského čitateľa. Život Mórica Beňovského i miesto jeho Pamätí v slovenskej literatúre na prezentácii priblížili publicista Ján Bábik, historici a editori knihy Ľubomír Bosák a Patrik Kýška. Súčasťou vydarenej prezentácie bolo i sugestívne rozprávanie Stanislava Machovčáka, ktorý len nedávno navštívil na Madagaskare hrob Mórica Beňovského. –bk– V priestoroch Veľvyslanectva Chorvátskej republiky v Bratislave sa 11. mája konala prezentácia prekladu knihy Paja Kanižaja Vegetarián mäsojed za osobnej účasti chorvátskeho autora literatúry pre deti a mládež, klasika humoru a satiry (za ktorú sedel v base). Pajo je však predovšetkým priateľ Slovenska, o čom svedčí aj básnička, ktorú na prezentácii predniesol: Veľkosť nás malých // Mnohé kraje / to škrie, jatrí, / Slovensko však vlastní Tatry! // Raj halušiek, / saní, lyží, / borovičky / k nám sa blíži! // Máme bratov v Bratislave, / naše reči / sestry pravé! Okrem autora Paja Kanižaja a prekladateľa a vydavateľa v jednej osobe Jána Jankoviča (na fotografii vľavo) sa na milom podujatí zúčastnili aj zástupkyňa veľvyslanca Chorvátskej republiky v SR Jadranka Bošnjak, predseda Chorvátskeho klubu Slovensko- chorvátskeho priateľstva v Bratislave Mladen Heruc a predseda Spoločnosti chorvátsko-slovenského priateľstva v Záhrebe Zlatko Heršak.
Parcon je najvýznamnejším festivalom fantastiky na Slovensku a v Česku, je „výkladnou skriňou“ hnutia fanúšikov (Fandomu) a je navštevovaný najvýznamnejšími osobnosťami domácej fantastiky. Známy český spisovateľ Ondřej NEFF patrí k tzv. „Parconárom”, teda osobám, ktoré sa zatiaľ zúčastnili na všetkých doterajších 24 Parconoch... Vyvrcholením festivalu je udeľovanie najvýznamnejšej literárnej ceny vo fantastike u nás – Ceny Karla Čapka a tiež ceny Ludvík pomenovanej podľa spisovateľa Ludvíka SOUČKA. Parcon je pravidelným miestom prezentácií vydavateľstiev zameraných na fantastiku – na dátum konania festivalu sú plánované vydania kníh, krsty a autogramiády. Na Parcon 2007 ohlásilo novinky vydavateľstvo Wales (román slovenského autora Juraja ČERVENÁKA a antológiu poviedok 10 rokov Fantázie). Jedným z najväčších vydavateľských prekvapení je chystaná reedícia kul-
tových románov slovenského spisovateľa Jozefa ŽARNAYA, ktorý už tiež prisľúbil účasť na tomto sviatku fantastiky. Ďalšou domácou hviezdou, ktorá chystá v čase Parconu svoj nový román, je aj Michal HVORECKÝ. Rámcový program: piatok 22. júna – registrácia účastníkov, otvorenie festivalu, tematické prednášky, premietanie filmov, sobota 23. júna – tematické prednášky, slávnostný večer spojený z odovzdávaním cien (Cena Karla Čapka, Ludvík…) , fantasy show (historický sprievod, ohňová šou, dobová hostina, súboje a scénky…), nedeľa 24. júna – zakončenie festivalu. Viac na www.parcon.sk. Všetky podujatia sa budú konať v Agroinštitúte Nitra v jedinej budove, pričom účastníci majú možnosť priamo na mieste sa aj ubytovať a stravovať.
Bratislavská burza kníh Burza kníh na nádvorí Mestskej knižnice na Klariskej 16 sa konala od 21. apríla do 27. apríla. Pokusný nultý ročník, do ktorého vložilo knihy vyradené z fondov päť verejných knižníc (Staromestská knižnica, Knižnica Ružinov, Knižnica Bratislava Nové Mesto, Miestna knižnica Petržalka a Mestská knižnica v Bratislave) sa stretol s nečakaným záujmom verejnosti, čomu iste napomáhala priazeň počasia. Zámerom knižníc bolo toho roku predovšetkým stabilizovať celé podujatie, v budúcnosti však očakávame, že sa pomer individuálnych predajcov a knižníc obráti. Burzu navštívilo 10 000 návštevníkov, z toho polovica v rámci magistrátom iniciovaného víkendu Bratislava pre všetkých. V ponuke bolo okolo 8000 kníh – individuálni darcovia prichádzali nie na začiatku, ale priebežne počas podujatia. Predalo sa 7230 kníh, z toho 5 500 knižničných a 1 730 kníh darovaných Mestskej knižnici. Individuálni predajcovia predali približne 2000 kníh, presné údaje nemáme. Charitatívnu akciu podporili knižným darom vydavateľstvo Rak, prestížna Revue svetovej literatúry, Divadelný ústav, Hudobné centrum
a Knižná revue. Z individuálnych darcov by sme radi spomenuli pani Máriu Žitnú a pána Dada Nagya. Medzi stolmi individuálnych predajcov bol po celý týždeň denne inovovaný stôl s peknými knihami z knižnice básnika Štefana Žáryho, ako i stôl lacných anglických kníh, svedčiaci o tom, že podobné iniciatívy sú vo svete rozšírené. Výťažok z predaja kníh vyradených z knižníc, symbolického nájmu stolov a dobrovoľných príspevkov návštevníkov podujatia predstavuje 36 150 Sk. Táto suma sa – ako bolo avizované pred začatím podujatia – použije sa na vytvorenie a nákup zvukových kníh pre nevidiacich a slabozrakých. Z kníh, ktoré nám zostali po skončení burzy, 232 titulov odovzdáme knižnici Základnej školy v Plaveckom Štvrtku, kde je integrovaná aj početná rómska komunita. Keďže o zvyšné knihy sa hlásili len školy, knihy z obsahového hľadiska nezodpovedajúce zmysluplnému daru odkladáme do budúcoročnej burzy. Na tú už teraz pozývame a dúfame, že sa jej aktívne a vo väčšej miere zúčastnia iniciatívni občania so svojimi knihami. -ah-
Pyžamová revolúcia Publikácia o študentskom proteste, ktorý sa začal v januári 1956 v bratislavskom internáte „Suvoráku“ a podnetom preň bolo rušenie vojenskej prípravy na vysokých školách. Prečo sa kniha volá Pyžamová revolúcia? Študenti totiž večer prišli do internátnej jedálne v pyžamách. Protestovali tiež proti nedostatku akademických slobôd a povinným prednáškam. Hlavným zostavovateľom knižky je Anton BLA-
HA a vyšla vo vydavateľstve Nebojsa. Čitateľ v nej nájde osobné výpovede účastníkov, medzi ktorými boli aj spisovatelia Milan FERKO, Igor GALLO, Anton HYKISCH, Ján BEŇO, Slavo KALNÝ, Ladislav ŠVIHRAN a Ján ČOMAJ, právnici Drahuša KMOTRÍKOVÁ a Anton BLAHA, ale aj niekdajší predseda vlády Peter COLOTKA. Slávnostná prezentácia sa konala 10. mája v Bratislave.
Medzinárodné fórum rusistov v Bratislave V dňoch 15. a 16. mája sa v bratislavskom hoteli Kyjev konalo III. Medzinárodne regionálne fórum vedcov a lektorov rusistov o otázkach výučby ruského jazyka v krajinách strednej a východnej Európy Bratislavské stretnutia – 2007. Na fóre na zasadnutiach tematic-
kých sekcií, diskusiách a iných podujatiach sa zúčastnilo vyše 60 rusistov z Ruska, Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, USA, Švajčiarska, Fínska, Bulharska, Estónska, Bieloruska, Ukrajiny, Grécka a iných krajín.
Nevyužité myšlienky Minulosť si nevyberieš a budúcnosť nevymyslíš. Juraj Vereš: Čo bolo bolo..., SON MEDIA 2007
www.litcentrum.sk
Strana 3
Recenzia
Stanislava Repar Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu
BIBLIOGLOSÁR
Bratislava, Kalligram 2007 Názov knihy na prvé prečítanie znie priam tajomne a lákavo. Až keď našinec zistí, že ona feministicky bezrodá Stanislava Repar je bývalá S. Chrobáková, a teda nejde len o prípadný preklad zo slovinčiny, ale o výber z jej „zamyslenín“, vie, na čom môže byť. Stanislavu Repar, ktorá od roku 2001 žije v Slovinsku, postretlo pre človeka píšuceho o literatúre dnes zriedkavé šťastie: v exkluzívnej edícii jej vydali takpovediac súborné dielo. Kniha je možno až trochu obscénne samoobslužne ladená aj vybavená, takže čitateľ sa toho nečakane veľa dozvie nielen o súkromí poetky, prozaičky, esejistky, literárnej kritičky a vedkyne a prekladateľky a redaktorky a editorky atď., ale aj o jej bádateľských zámeroch i o tom, ako je s dosiahnutými výsledkami spokojná (dokonca aj s takto „prirodzenou“ fotografiou). Vstupovanie do takéhoto samoreklamného ovzdušia je pre recenzenta ošemetná „výhoda“, pretože ak nechce byť trápnym autorkiným echom, odpadá mu aj funkcia sprostredkovateľa základných informácií. Ale predsa len aspoň pár slov o tom, čo prípadného záujemcu o poéziu a jej vnímanie čaká a – možno aj – minie... Táto objemná kniha je fakticky dvojknihou. Jej východiskom boli doktorandská dizertácia Situácia básne (1994) o niektorých básnikoch debutujúcich v 80. rokoch uplynulého storočia a výstupy z grantového projektu Semiotika mlčania (2000 – 2002), ktorého stržňom bolo rozkrývanie dôvodov a svojbytnosti feministického diskurzu, obzvlášť vo veršovanej podobe. Pôvodne časopisecky publikované časti oboch východiskových prác ďalej dopracúvala (pozri obsiahlu Autorskú a edičnú poznámku). A tak pred tri zreparované kapitoly z doktorandskej dizertácie (Videnie vedenia a megarozbory básní E. Grocha a K. Chmela) predsunula glosy k niektorým aspektom jazyka, literatúry a jej vnímania v postmodernizujúcej sa situácii a zároveň ich poprekladala neskoršími „esejogami“ nad tvorbou I. Krasku, J. Mihalkoviča, J. Ondruša, Š. Strážaya a I. Štrpku. Teoretickú Semiotiku mlčania zas doplnila analyticko-pragmatickými aplikáciami na poéziu S. Markovič, M. Haugovej, E. Vouk, M. Kušar a M. Vidmar. Napospol ide o teoreticky a interpretačne fundované doslovy k vydaniam, iba „zamyslenina“ nad
chiazmom tela a jazyka v poézii M. Haugovej je kapitolou z autorkinej monografie Mila Haugová (Alfa) (2002). Do oboch častí zaradila navyše aj po jednej štúdii o próze (do prvej o Náprstku D. Dušeka, do druhej o fenoméne nehotovosti v próze Ballu). Tento časopis nie je vhodným fórom na analytické zhodnotenie teoretických ašpirácií a prínosov autorky. Obe teoretické kapitoly prezrádzajú, že slovenská literárna veda má znova bádateľku, ktorá si trúfa pokračovať na teoretickej úrovni N. Krausovej. Ak doktorandská kapitola Videnie vedenia je pri glosovaní teoretických ponúk najmä J. Lotmana, F. Mika, U. Eca a I. Nebeskej (korigovaných aj názormi M. Bachtina, Z. Mathausera, M. Hamadu, O. Čepana a i.) ešte – najmä vzhľadom na úzku znalosť ich diela – dosť konfrontačne predvádzavá a zameraná na svoj pragmatický záujem (interpretácia poézie), kapitola Semiotika mlčania je dostatočne komplexnou aj problémovo hlbokou expozíciou fenoménu, akú v mne dostupných feministických (skôr „teroretických“ ako teoretických) výtržkoch nepoznám. Niet pochýb o tom, že amatérski či profesionálne neinformovaní čitatelia si v jej glosovaní cudzích teoretických objavov môžu nájsť hodne neznámych a podnetných informácií. Profesionál však radšej siahne po pôvodných prameňoch, iste kompletnejších aj iných... Problematickejšie sa ukazuje byť uplatňovanie teoretických poznatkov v interpretačnej praxi. Už pri obhajobe dizertácie V. Mikula s jemu vlastnou priamočiarosťou upozornil na istú teoretickú apriórnosť či limitnosť kandidátkiných interpretácií formuláciou, že ak by použila inú východiskovú literatúru, interpretácie by boli iné. Mne sa v nich skôr nevidí očividný nadbytok teoretizovania, ktorý vyúsťuje do efektu nadinterpretácie a chybného čítania. (Čosi prezrádza už aj kvantitatívny nepomer, napríklad, medzi 9 veršami a 38 stranami výkladu v „zamyslenine“ o básničke E. Grocha...) Ako čitateľovi Grochovej minimalisticky priehľadnej ekologickej básničky mi nie je jasné, prečo ma po (márnom) učenecky „nadumnom“ rozkrytí jej hĺbkovej semiózy (ktorej súčasťou je údajne aj zamlčaný Boh?) vykladačka ešte núti čítať aj o tom, čo v tom čase u nás vyšlo o mýte a čo si usilovne naštudovala (s. 74 až 100), ak sa už k roz-
KNIHA ROKA 2007 Stav k 18. máju
Počet hlasov
KNIŽNÁ REVUE
1. Na knihu roka navrhujem: (autor, názov, vydavateľstvo)
9 8 7 6 4
2. Za debut roka navrhujem: (autor, názov, vydavateľstvo) 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem:
DEBUT ROKA 1. R. Sidor: Prvá kniha – OZ Slniečkovo
livé vnímanie textového gesta autora zastavuje na jeho samonosnosti a nedovidí na jeho motiváciu existenciálnou úzkosťou z nástojčivosti doby (Š. Strážay) či z polemického zápalu, ktorý získava až falzet nadmernosti takpovediac „preventívnej sebaobrany“ (Balla). Napriek naznačeným nezrovnalostiam (jednou z najvážnejších je rozpor medzi horlením za mýticky hlbokú a nadracionálne komplexnú básnickú reflexiu ľudskej skutočnosti a úsilím o nadmernú sofistikovanosť vlastnej výpovede) sa knihu vyplatí čítať. Nachádza sa v nej dostatok bystrých poetologických a teoretických postrehov a kritických postojov (obhajoba ontologickej platnosti básnického jazyka, polemika s postmodernou povrchovosťou a eklekticizmom atď.), ktoré majú aj svoju kultúrotvornú váhu. Pravdaže, pre kritika historika nášho literárnovedného samorastníčenia má aj cenu dokumentu o autorkinom (aj generačnom) posune v hľadaní archimedovských bodov potrebných na obsiahnutie súčasných nebývalo rozrôznených svetov teórie a poézie, ba aj na pohnutie ním. A to nie je málo! P.S. Tak sa mi vidí, že metafora „ohniska“ už nezodpovedá postmodernej situácii reči. Vyvoláva totiž predstavu „o/vyhradeného“ ohňa (či skôr len jeho miesta) udržiavaného v podstate stále rovnakými metafyzicko-ontologickými (aj tvarovo) „polenami“. Ale postmoderná literatúra je, ako som to už pred desaťročím analyticky zdemonštroval, pokusom písať „na rube jazyka ako systému“ či „nevhodnou rečou v akcii“. Preto sa mi vidí byť výstižnejšou metafora „požiaru“, ktorý opustil svoje pôvodné miesto vzniku – ba priam zničil už aj svoje metafyzické „ohnisko“ – a akoby trval len vo vášnivých diskurzoch – v množiacich sa a len sčasti známych rečiach – práve na svojom horizonte rozširovanom a trhanom neustálym vynáraním sa faktov a súvislostí nového a neznámeho... Napokon to potvrdzuje aj diskurz feminizmu: jeho centrom je likvidácia „ohniska“ (ontologického jadra) mužského diskurzu, ale jeho „plamene“ fakticky vidíme len na roztrúsenom fronte ich stretov. No ani tam nespaľujú všetko na popol, pretože zatiaľ najčastejšie vyhasínajú už pri mechanickom (ironickom) vyvrátení jednotlivých mužských rečových gest naruby... Viliam Marčok
ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2007
KNIHA ROKA 1. M. Rúfus: Vernosť – Slovenský spisovateľ 2. D. Poláčková: Aleš Votava – Vyd. Slovart + SNG 3. K. Peteraj: Čo sa šeptá dievčatám – Ikar 4. P. Nagyová-Džerengová: Pozri sa na seba – Ikar 5. A. Hykisch: Spomeň si na cára – Vyd. Matice slovenskej
krývaniu zmyslu básne nevracia? Práve takéto preddavky a prídavky samoreklamne exhibičného teoretizovania v týchto textoch mi vnucujú predstavy – s prepáčením – strnulých „zamyslenín“ (príbuzných vyvrelinám a zrazeninám) a na seba pútavých póz „esejogy“ na koberčekoch básnických textov. Zo seminárnej praxe viem, že pri čítaní takýchto textov robí najväčší problém práve rozpoznanie a dohodnotenie onoho opačného – ekologického – výpovedného garde básnika (vzhľadom k vnucujúcej sa punkovej priamočiarosti „protestsongov“), jemná hra metonymických indexov a najmä adresovanie (prenesenie!) apelu na ničiteľa okľukou cez obeť (čo pravdaže ovládali už napr. speváci balád...). Práve vďaka tejto „tichej“ – ale an/esteticky inštalovanej! – reči vnímame Grochovu Prosbu cestou po zelenom znamení aj ako úpenlivo vzlykavú výzvu zanechať drancovanie prírody a vydať sa – možno už v poslednej možnej chvíli – ekologickou cestou po zelenom znamení nádeje. Podobne sa pýtam, prečo autorka pasuje K. Chmela za predchodcu postmoderny v našej poézii (s. 142), keď potom postmodernu znehodnocuje (aj falzifikuje) z pozície novomodernistického konceptu O. Paza? Sujetom Chmelovej básne Ovocnejší strom predsa nie je nijaké vytyčovanie „cesty do postmodernej kozmogónie“, ale, naopak, zobrazenie postkatastroficky performačného zmŕtvychvstania po vypadnutí z „neba ideológií“, ktoré stojí na palimpsestovom prepisovaní motívu rajského stromu poznania a Válkových básní o nedeli (o čom sa mlčí, ako aj o básnikovej ešte nezvlečenej koži postsymbolistického hermetizmu...). Obávam sa, že naznačená ohurujúca te(o)ror(et)izujúca mimopráca skôr odradí posledných čitateľov, ktorých poézia ešte má, ako jej získa nových... Sympatickejšie mi vyznievajú neskoršie kratšie interpretačné eseje, v ktorých očividne smeruje od skrývania sa za autority až k otvorenému priznaniu sa k „môjmu čítaniu“ v prípisoch k výkladom poézie J. Ondruša – so všetkými z toho vyplývajúcimi prednosťami aj rizikami. Priblíženia poézie J. Mihalkoviča, I. Štrpku, M. Haugovej aj slovinských feministických poetiek sú nielen informačne objavné, ale aj primerane podané. No aj medzi nimi sa nájdu také, v ktorých sa cit-
3 Meno a adresa odosielateľa:
VYDAVATEĽSTVO ROKA 1. Ikar 2. Vydavateľstvo Slovart 2. Slovenský spisovateľ 3. Vyd. Matice slovenskej 4. OZ Slniečkovo 4. Aspekt
(podpis) 7 5 5 4 3 3
Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2007 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2007. Uzávierka ankety je 15. marca 2008.
Sherry Argová: Prečo si muži berú potvory. Ako si získať srdce muža Bratislava, Slovenský spisovateľ 2007 Preklad Martina Zrubáková Netradičná „príručka“ ponúka moderný pohľad na to, ako si muž vyberá partnerku. S nemalou dávkou humoru predstavuje autorka silnú ženu (práve tá stelesňuje „potvoru“ v názve knihy), ktorá vie, čo chce a čo rozhodne netoleruje. Knižka vtipne vysvetľuje, ako funguje mužova myseľ a zároveň radí tzv. dobrým dievčatám, ako zaujať mužovo srdce, chytiť ho do osídiel a dosiahnuť svoj cieľ, či omotať si muža okolo prsta. Námety na oživenie vzťahu nájdu v knihe aj vydaté ženy. A na záver čaká čitateľky prekvapenie: Sherrine zákony príťažlivosti. Na ukážku jeden z nich: „muž vás rešpektuje do tej miery, do akej rešpektuje váš názor. Ak si vás neváži, nie je preň dôležitý ani váš názor.“
Leonard S. Godberg: Vírus Bratislava, Ikar 2007 Preklad Katarína Bukovenová Dvaja teroristi postupne umiestňujú ampulky so smrtiacim vírusom na odstavené prúdové lietadlá v Mohavskej púšti, sú to však stroje, ktoré ešte budú lietať... Keď sa na letisku v Los Angeles nájde mŕtvola neznámeho cestujúceho, vzbudí táto pozornosť FBI. Prípad sa zauzlí, keď do nemocnice privezú muža infikovaného vírusom pravých kiahní. Počet obetí v nemocnici stúpa a kiahne sa objavujú aj na iných miestach. FBI a tím špecialistov zúfalo hľadájú zdroj nákazy, aby zastavili útočníkov skôr, než bude neskoro. Zároveň sa ukáže súvislosť s mŕtvolou na letisku. Téma bioterorizmu sa týmto príbehom stáva aktuálnou.
Luc Besson: Artur a Maltazardova pomsta Bratislava, SPN – Mladé letá 2007 Preklad Zuzana Szabóová Tretia časť série o chlapcovi Arturovi a miniatúrnych Minimojoch nás opäť zavedie do krajiny ležiacej priamo v záhrade Arturovho starého otca Archibalda. Arturovi sa končia prázdniny a odchod od starých rodičov sa blíži. Vtom dostane odkaz od Minimojov vyrytý na zrnku ryže: len päť písmen – pomoc! Začne konať, myslí najmä na svoju najdrahšiu princeznú Seléniu a predstava, že by sa jej niečo mohlo stať, je strašná. Rozmýšľa, akoby sa čo najrýchlejšie dostal za svojimi priateľmi a chystá sa na polnočný „prechod“ do ich kráľovstva. Jeho podráždený otec však zavelí na odchod a hoci sa Artur urputne bráni, nemá na výber. Zo zadného sedadla auta smutne hľadí za vzďaľujúcou sa záhradou. Kto by mu v bezvýchodiskovej situácii pomohol? Starý otec Archibald, štvornohý kamarát Alfréd, či hrdí príslušníci kmeňa BogoMatassalajov? A nie je to všetko náhodou len pasca? Pretože Minimojovia píšu výhradne na listy, a nie na zrnká ryže! -lč- -mgb-
Strana 4
Fotoreportáž
KNIŽNÁ REVUE číslo 11 Eva Kollárová – Anatolij Berdičevskij
Finalisti 2007 Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Organizátorom literárnej ceny Anasoft litera je občianske združenie ars_litera, exkluzívnym partnerom a sponzorom Anasoft APR, s.r.o. Tento rok sa udeľuje druhý raz a jej víťaza sa dozvieme 3. októbra. Vlaňajším a zároveň prvým nositeľom tejto ceny sa stal Pavel Vilikovský so svojou knižkou Čarovný papagáj a iné gýče, ktorú vydalo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. Porota zo 76 prozaických kníh vydaných roku 2006 vybrala 10 finalistov. Jednej z týchto desiatich kníh pripadne cena Anasoft litera a jej autor si spolu s ňou prevezme 200 tisíc korún. Viac na www. anasoftlitera.sk.
Robert Bielik: Sansilia, Petrus 2006
Dušan Dušek: Zima na ruky, Vydavateľstvo Slovart 2006
Jana Juráňová: Orodovnice, Aspekt 2006
Monika Kompaníková: Biele miesta, Koloman Kertész Bagala – L.C.A. 2006
Ruština pre samoukov Bratislava, Belimex 2006 Po dlhom období sa aj na knižnom trhu na Slovensku začínajú objavovať čoraz častejšie učebnice ruského jazyka. Je potešujúce, že vydavateľstvo BELIMEX sa popri moderných svetových jazykoch, ako nemčina a angličtina, sústredilo aj na svetový jazyk východnej Európy. Autori pripomínajú, že Ruština pre samoukov je určená pre každého, kto sa chce učiť hovoriť po rusky. Práve nadobudnutie a prehlbovanie zručnosti rozprávania je hlavným zámerom tvorcov učebnice. Začiatočník by prostredníctvom desiatich tematicky zameraných lekcií mal zvládnuť základy ruskej výslovnosti, písania a čítania. Z metodologického hľadiska učebnica nepodáva výklad tradičným spôsobom, t. j. tematické okruhy sa neprelínajú s gramatickou časťou, ale pri získavaní a upevňovaní nových poznatkov autori ponúkajú metódu pre samoukov od Very F. Birkenbihlovej. Táto metóda je založená na dvoch vzájomne podmienených vnemoch, a to na zrakovom a sluchom. Vychádza z toho, že text v cudzom jazyku sa má počúvať dovtedy, kým mu nebudete rozumieť bez sledovania prekladu. Súčasťou učebnice je teda aj zvukový nosič (CD) s hovorenými textami a ruskými piesňami. Zadania v učebnici v ruskom jazyku sú zároveň preložené aj do slovenčiny, a tým máte možnosť porovnania slovenského a ruského textu. Jadrom lekcií sú najpoužívanejšie frázy a dialógy v ruštine, pričom základné gramatické princípy sú zhrnuté až v závere učebnice na šiestich stranách. Po formálnej stránke kniha zaujme svojou farebnosťou, najmä farebným členením textu, ktoré slúži na rýchlejšiu orientáciu a rozlíšenie stupňa dôležitosti jednotlivých častí výkladu. Ako sme už uviedli, Ruština pre samoukov je zameraná predovšetkým na zručnosť komunikácie. Sú v nej zakomponované základné komunikačné situácie: rozhovory na letisku, v hoteli, v meste, v divadle, na železničnej stanici a pod. Za desiatimi základnými kapitolami sa nachádza krátky situačný slovník ako doplnok k jednotlivým témam. Súčasťou učebnice sú napokon dve osobitné témy, zamerané na sféru obchodovania a podnikania. Treba zdôrazniť, že pre hlbšie poznanie jazyka, najmä jeho gramatických pravidiel, daná učebnica nestačí. V každom prípade môže poslúžiť ako odrazový mostík k ďalšej fáze výučby ruského jazyka. Jana Patinková
Veľký vreckový nemecko-slovenský slovensko-nemecký slovník
Márius Kopcsay: Zbytočný život, Koloman Kertész Bagala – L.C.A. 2006
Silvester Lavrík: Perokresba, Koloman Kertész Bagala – L.C.A. 2006
Rút Lichnerová: Anna Regina, Vydavateľstvo Q 111 2006
Marek Vadas: Liečiteľ, Koloman Kertész Bagala – L.C.A. 2006
Pavel Vilikovský: Silberputzen, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2006
Svetlana Žuchová: Yesim, Koloman Kertész Bagala – L.C.A. 2006
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2006 (v spolupráci s vydavateľstvom KPS) Preklad Ivan Smolík, Roman Trošok, Ľudmila Trošoková, Martina Vankúšová Tento slovník v pôvodnom českom vydaní (české nakladateľstvo KPS sa už od roku 1991 špecializuje na vytváranie a vydávanie kvalitných cudzojazyčných slovníkov) vyšiel prvýkrát už v roku 1992. Odvtedy nasledovali ďalšie štyri vydania, pretože spolu s obdobným anglicko-českým česko-anglickým slovníkom patrí k najpredávanejším titulom na českom knižnom trhu. Veľkosťou praktický, naozaj vreckový, rozsahom skutočne veľký; lákavý názov naozaj nezavádza, nie je to reklamný ťah. Slovník obsahuje všetko, čo potrebujete na bežné používanie: vyše 15 tisíc hesiel a fráz v každej časti, tisíce slovných spojení, predložiek, príkladov. Ustálené zvraty, príklady a väzby ukazujú, ako dané slovo alebo spojenie najlepšie použiť vo vete. Ak si chcete rýchlo overiť niečo z nemeckej gramatiky, spoľahlivo vám poslúži časť Gramatika. Ak sa potrebujete uistiť, či sa nemýlite v nemeckom označení niektorého štátu alebo jeho príslušníka alebo hľadáte názov mora, prípadne oceánu, vyhľadáte si tieto informácie v časti Geografické názvy. Nájdete tu aj hlavné mesto príslušnej krajiny a príslušnú menu. Doplnky vám ponúkajú v koncentrovanej podobe nemecké výrazy pre interpunkčné znamienka a ďalšie značky (napr. zavináč @, paragraf § a iné), či matematické výrazy. Základné konverzačné frázy pomôžu začiatočníkom úspešne zvládať prvé pokusy dohovoriť sa v každodenných situáciách spojených so zoznamovaním sa, cestovaním, ubytovaním, nakupovaním či návštevou lekára. Výstavba hesiel kopíruje bežný lexikografický štandard dvojjazyčných slovníkov. Prekladatelia upozorňujú v predhovore na to, že popri pôvodnej pravopisnej norme zohľadňujú v slovníku aj nový nemecký pravopis schválený na jar 2006. Je to naozaj výborný praktický spoločník v styku s nemčinou/na komunikáciu v nemčine. Slovenským prekladateľom treba poďakovať, že slovenskému záujemcovi o nemecký jazyk sprístupnili v jeho materinskom jazyku výborný slovník českých autorov. Michaela Geisbacherová
www.litcentrum.sk
Strana 5
Recenzie
Hrádze citlivých myšlienok
Príbeh o prekonávaní času
Etela Farkašová: Na rube času, Bratislava, IRIS 2006
Alfonz Lukačin: Staviteľ chrámu, Bratislava, Ikar 2006
Prozaička, prekladateľka, esejistka, výrazná predstaviteľka feminizmu a nositeľka viacerých literárnych ocenení so širokým umeleckým, filozofickým a zaiste i ľudským horizontom debutuje poéziou. Napohľad to možno prekvapí, ale zbierka básnických sebareflexií svojím vnútorným charakterom prekonáva druhovú rozdielnosť a pevne sleduje osobitú tvorivú líniu autorky. Tá spočíva v transformácii vonkajšieho sveta a pocitov z nich v hĺbavej filozofujúcej freske. Pre Farkašovú je to stále ten istý proces, či v próze, eseji a či v básni: akoby ešte na čerstvú, mokrú omietku prežívaného času nanášala vrstvu po vrstve ťahy slov hľadajúc vysvetlenie, vieru, pravdu i samu seba, postaviac tak proti nevyhnutnosti plynutia a odplynutia hrádzu citlivej myšlienky. Teda krehký nástroj, ktorý umožní človeka aspoň v texte odbremeniť od pevných časových, priestorových, a predovšetkým osudových taxácií a priznať mu v úvahovom doznievaní právo na zastavenie, mnohorozmernosť až neobsiahnuteľnosť, návrat k duši, a snáď a najmä, k jeho hodnote: „zvnútornieva sa“ (s. 25). Z tohto aspektu voči súčasnej spoločnosti s tvárami úspechu a sofistikovanej prefíkanosti vyznievajú verše debutantky priam hrdinsky
Dóm svätej Alžbety z 15. storočia je nielen dominantou Košíc, ale aj najväčším kostolom na Slovensku. Postavil ho majster Stephanus Lapicidus, inak aj Stephan Steynmentz či kamenár Štefan – werkmeister zu Khashaw. Majster Štefan pôsobil v Košiciach od roku 1464 do roku 1490 a dal chrámu takú podobu, akú môžeme obdivovať dnes. Kniha Alfonza Lukačina Staviteľ chrámu nám beletristickou formou približuje osobnosť majstra Štefana. Autor tak robí prostredníctvom dvoch jeho životných období. Prvé začína v novembri 1470; príbeh je sústredený do troch rovín. V popredí je konflikt majstra Štefana, nadšeného umelca, s radnými pánmi, ktorí odmietajú jeho inovačný postoj a problém vnímajú výlučne z finančného hľadiska. V druhej rovine dominujú mocenské záujmy a sprisahanie proti kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorého oddaným stúpencom bol aj kamenár Štefan. V tretej rovine príbehu zažíva staviteľ ťažký vnútorný zápas: byť najlepším staviteľom alebo účelne zmýšľajúcim veriacim občanom? Výstavba chrámu pre neho znamenala všetko, obetoval mu väčšinu svojho života, dával mu celú svoju lásku a energiu, čím trpela najmä jeho rodina. Chcel postaviť originálne dielo, ktoré by nemalo páru ani v Benátkach či Florencii. Chcel, aby chrám ešte viac vyzdvihol postavenie Košíc, ktoré v tom čase patrili k najvýznamnejším mestám v Európe, chcel, aby zodpovedal nárokom svätej cirkvi a veriaci v ňom cítili bázeň a úctu k Bohu. Druhé životné obdobie majstra Štefana završuje tak jeho osud, ako aj osud Dómu svätej Alžbety. Dej druhej časti má rovnakú štruktúru ako v prvej, odohráva sa opäť
zraniteľne. So sústredenou tvrdošijnosťou preberá ako lyrická protagonistka udalosti z líca času, aby mu na rub vypísala všetky nežné riadky svojej verzie sveta. Neujde sa mu však ani jedno spontánne zaucho; bolesti i radosti priznáva na vrub iba sebe, aj preto je táto poézia na hrane vypätej pochybnosti zmierlivá a dojemná, je to poézia jemnej rekapitulácie a osobného vyrovnávania sa. Subtílnejšia, do dôsledkov nedefinovateľná a večne otvorená, závislá len na netušených a často nepostrehnuteľných pohyboch duše rozpráva biografiu odhodlania a strachu, nádeje a beznádeje, okamihu a nenávratna, rozpráva príbehy vedomej prítomnosti, skúsenosti a spomienok, vyjadruje čaro i pochybnosť z útočiska slov/jazyka pred realitou, ktorú jednostaj prekrýva tkanivom vlastných snov. Etela Farkašová môže svojou debutovou zbierkou osloviť, zvlášť ma napríklad zaujal malý cyklus básní z Brém, lebo v nich dokázala skĺbiť výpoveď s básnickým tvarom, čo sa jej inde podarilo len veľmi zriedka. Jej básne o zmysle života sú vo svojom intelektuálnom jadre obnažené, ale nešpekulujú, skôr im ide o vernú referenciu: sú záchytným bodom aj nášho času. Radoslav Matejov
Hebká, farebná a ľahká Barbara Pribylincová: Románik, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006 Po zbierke krátkych próz Na brehu oceána a novele Pri vode je Románik v poradí treťou knižkou autorky (nar. 1972). Slovo knižka v tomto prípade sedí úplne presne – je hebká, farebná a ľahká, presne taká, ako jej text. Románik nie je malý román, ako by sa mohlo zdať, ale súbor dvoch kratších noviel plných náhľadov do ženského mikrosveta. Prvá z nich, Žaneta, rozpráva o mladom dievčati stojacom pred zásadnými životnými rozhodnutiami. Stáva sa členkou mormónskej cirkvi a hľadajúc životného partnera i seba odchádza za oceán. Onedlho však zo sna o blaženom živote v Amerike precitá. Žanetino hľadanie je mozaikovito prerozprávané cez príbehy viacerých postáv, ktorým viac či menej ovplyvnila život. Druhá z noviel, ktorá dala meno celej knižke, a s úryvkom ktorej sa už mal čitateľ možnosť zoznámiť v zborníku víťazných prác literárnej súťaže Poviedka 2004, je postavená na osudoch Alenky a Ivana, nachádzajúcich sa v diametrálne odlišných životných situáciách. Obaja žijú v dome oproti kostolíku – ona na dedine a on v Bratislave. Ona je vydatá žena, pokorná srdcom, on lekár – gynekológ s rebelskými sklonmi. Alenkina choroba a liečba spojila oboch protagonistov a spolu prežili jeden malý – románik.
Hrdinky týchto príbehov majú napriek povahovým odlišnostiam jednu spoločnú črtu – túžbu po spočinutí v stave pokoja a normálnosti, vôľu zakotviť v miernych vodách života, a tú sa každá z nich snaží napĺňať spôsobom sebe vlastným. Pre jednu je to hľadanie dokonalého partnerského súžitia, pre inú zas hlboký a úprimný vzťah k bohu. Úspornosť slova umožnila autorke obsiahnuť v krátkych textoch kus života svojich postáv. Dej, vyrozprávaný v mikrokapitolách, plynie rýchlo a hladko. Postavy sa schádzajú, rozchádzajú, umierajú, rodia – akoby nič. Práve z kombinácie jazyka, oslobodeného od všetkých vplyvov, ktoré by narušovali jeho jednoduchosť a plynulosť, a závažných životných výpovedí, sa rodí zvláštna atmosféra knihy. Autorka akoby svoje postavy najskôr uhnietla vo svojej fantázii a potom ich, zhmotnené, vypustila do reálneho sveta, aby mohla pozorovať a zapisovať ich slová a činy. Úzka spätosť s každodennou životnou realitou, v ktorej sú témy šťastia, lásky a odcudzenia vždy aktuálne, spôsobí, že čitateľ po prečítaní príbehov nerušene pokračuje v prežívaní tých svojich. Akoby nič. Peter Michalík
Poletíme za dúhou 2. Poviedky pre deti, Bratislava, Perfekt 2006 nosti. Ľahkosť, ktorou sú písané tieto poviedky, sa drsne dostáva pod kožu. Konfliktný vzťah otca a mamy a z toho vyplývajúcu disharmóniu si dieťa kompenzuje vo vlastnom imaginárnom svete. Domov sa už nejaví ako bezpečný priestor. Vo vzťahu detí a rodičov, detí a starých rodičov sú citeľné posuny. Reakciou sú bolestné sociálne vzťahy a z toho vyplývajúca skepsa. Konfrontácia sveta starých rodičov a mladej generácie, konfrontácia sveta snobizmu, ľudskej obmedzenosti a zmýšľania triezvo uvažujúcich balansuje na hrane didaktickosti a moralizátorstva. Dobrá zážitková autenticita je zmesou vnímavého detského pozorovania, premiešaná dobrým rozprávačským umením. Šťava, vtip, dynamika, aktuálne problémy sú načrtnuté v miernych nuansách a sú riešené konvenčným spôsobom. Často sa príbehy podobajú na niečo, čo mohlo byť dokonalým dielom... Vyberali ich odborní porotcovia, ale aj deti, a treba to rešpektovať! Uzávierka tretieho ročníka tejto úspešnej súťaže bola 10. mája, uvidíme, čo nám prinesie tretia dúha. Mary Wecheche
Rozprávka sa začína rýmovačkou o tom, ako sa stal z jedného robota XYZ nepodarok. V továrni na výrobu robotov totiž došlo k omylu, a ajhľa, XYZ, pod novým menom Kazisvet mal o koliesko viac. No to mu bolo skôr na škodu: všetky jeho kolieska sa začali točiť naopak. Nedokázal byť dobrým. Vstupoval do rozprávok, aby ich mohol pretvoriť na vlastný, nie celkom pekný, obraz. Až ho raz uprostred rozprávky, ktorá bežala v televízii, okríkla malá Zuzka. Už aj sa z obrazovky nakláňa, aby ju chytil. A bol by ju aj dolapil, nebyť lietajúcej misy so zlatým okrajom, a k tomu všetkému so žufaňou. Z nej vykĺzli malí, hráškovozelení ľudkovia. Pomohli jej zmenšiť sa,
stali sa kamarátmi, ufujazdili Kazisvetovi a zažili všelijaké dobrodružstvá, napríklad Zuzka spoznala tajomstvá Štvorlístkovej hviezdy, Čiernej planéty i našej Zeme. Ale Kazisvet ich jednostaj ohrozuje! Čo sa však stane, keď chce zničiť našu Zem? Ak budeme čakať na Kazisveta, aby nám zasa vliezol do rozprávky, prehráme. No Zuzka s malými kamarátmi nám ukážu, ako sa takémuto naničhodníkovi postaviť na odpor. Ak rozlúštime rozprávkové metafory, zistíme, že kniha rieši závažnejšie veci, ako sa môže zdať. Sú to až pod kožu siahajúce fragmenty. Veď každá rozprávka nosí v sebe štipku ľudskej pravdy. Dominika Pagáčová
NA NOŽI Ad: Na noži. Boris Brendza: Poď ďalej a povedz!
CITUJEME ... „...príchod do ministerského paláca je znovu veľkolepý: na fasáde protiľahlého Palais Royal „beží“ všetkých 20 jazykov Európskej únie, symbolicky zastúpených nejakou vetou, citátom alebo príslovím, ktoré sa striedajú ako v laterne magike, urobiac si z protiľahlého kráľovského paláca plachtu na premietanie. Slovenský citát je – mám aspoň taký dojem – najdlhší. Ak napr. češtinu reprezentuje veta „Raději komunikovat, než
Úsmevne vážna metafora Zuzka Zemaníková: Zuzka a robot Kazisvet. Ilustrácie Daniela Moravčíková, Bratislava, Regent 2006
Kam letíme? V knihe poviedok finalistov 2. ročníka Literárnej súťaže o pôvodnú poviedku pre deti a mládež Poletíme za dúhou 2 sa znovu stretli generačne rozmanití autori. Žiaľ, prózy, ktoré sa zaoberajú dominantnými a pretrvávajúcimi problémami detí, nie sú vo svojich témach invenčné a výrazné. To, čo väčšinu poviedok spája, je ľahké čítanie s jednoduchou fabulou. Stabilnejšie sa javia poviedky založené na fantazijnom a tvorivom princípe, také, ktoré pripomínajú rozprávkový žáner. Problémy detí sa variujú v rozmanitej podobe, cez imaginatívne spracovanie, remeselnú zručnosť až po amatérstvo. Niektorí autori sú už dávno etablovanými prozaikmi. Ich nažitej presvedčivej skúsenosti však chýba pocitovosť. Ponúkajú príbeh, no v ošúchaných a osvedčených linkách. Poviedky, v ktorých autori jemne pracujú s fantazijnosťou rozprávkových znakov, vytvárajú atmosféru ľahkosti. Hrdinami sú často nevýbojné, zakríknuté deti s bohatou fantáziou, nepochopené dospelými. Každé dieťa je však obdarené vnútornou silou a snami. Zoči-voči malému človiečikovi stojí v podtexte melanchólia – tá sa javí ako psychosociálny fenomén súčas-
v troch rovinách. Píše sa rok 1490 a pre Košice nastali ťažké časy. Kráľ Matej Korvín zomrel a rozpútal sa mocenský boj o uhorský trón. Košice sa stali stretom záujmu dvoch protivníkov, bratov Vladislava a Alberta Jagelovských, ktorí chceli získať kráľovský trón. Mladší brat Albert obkľúči Košice a vyhráža sa zničením mesta. Jeho hlavným cieľom sa má stať Dóm svätej Alžbety – pýcha a „srdce“ Košíc. Týmto premysleným psychologickým ťahom chce pokoriť obyvateľov mesta. Majster Štefan sa púšťa do boja. Snaží sa apelovať na mestskú radu, iniciuje vyslanie delegácie za spupným a zákerným Albertom, ktorá končí fiaskom. Diabolský hlas v hlave ho privádza na pokraj šialenstva a Štefan v zúfalstve a zároveň v nádeji vyslobodenia skočí z chrámovej veže. Hoci chcel zomrieť, zázračne prežil. Mladá žena, ktorá ho opatruje a ktorej tvár mu pripomína svätú Alžbetu, mu pomáha začať nový život. Zrazu pochopil, že hoci vytvoril dielo, ktoré sa podarí máloktorému smrteľníkovi, v duši cítil prázdno: „Chrám je tu v prvom rade pre tých, čo márne hľadajú Boha, čo na Neho volajú, ale On im neodpovedá. ...A stále dúfajú, že ho stretnú práve v jeho svätostánku. Že niekde tu sú schované kľúče od kráľovstva nebeského. Ako ich však môžu nájsť, keď on sám ich nenašiel. Oklamal veriacich a mal by sa im ospravedlniť: ,Prepáčte, ale postavil som chrám z nenaplnenej túžby.´“ Staviteľ chrámu je príbeh o rôznych podobách lásky, o boji medzi dobrom a zlom, pravdou a klamstvom, dočasnosťou a večnosťou. Umenie je možnosťou, ako prekonať pominuteľné a premenlivé a dotknúť sa večného. Michaela Geisbacherová
exkomunikovat“, slovenský jazyk dokumentujú tieto rúfusovské veršíky: „Domov to je pásť si na povrázku vánky, ktoré bralom hýbajú. Nehanbíš sa za hnev, ani lásku. Veď si nechcel iné – iba ju“. Pokúšam sa naučiť sa ich naspamäť. Akosi mi to nejde, z čoho však neobviňujem nášho barda.“ Slavomír Ondrejovič: Sedem a pol, Bratislava, Veda 2006
Miroslav Brück, Knižná revue č. 10/2007 Úprimne ďakujem pánovi kritikovi za postrehy, som veľmi rád, že sa poézia na Slovensku naozaj zodpovedne číta, svet a fascinácia rastlinstvom majú nevykoreniteľné miesto v mojom srdci a naďalej verím v ich pulzujúce posolstvo univerza. Boris Brendza
Strana 6
Anotácie
Knihy v predaji 0 VŠEOBECNOSTI 02 Adresáre Adresár Slovenského skautingu na rok 2006. Zost. M. Milla Bratislava, Slovenský skauting 2006. 1. vyd. 19 s. Brož. Prehľad adries a kontaktov. ISBN 80-89136-46-X Office – všetko pre firmu a podnikanie Žilina, Kontakt / Juven 2006. 1. vyd. Preruš. čísl. Brož. Profesný adresár. ISBN 80-969460-2-1 Záhradnícky katalóg 2006 Banská Bystrica, Hortiservis 2007. 1. vyd. 194 s. Brož. Katalóg firiem s adresami a kontaktmi. ISBN 978-80-969638-2-9 04 Kalendáre Gréckokatolícky kalendár 2007. Zost. M. Hospodár, V. Boháč, A. Mojžiš Košice, BYZANT 2006. 1. vyd. 109 s. Brož. Kalendárium. ISBN 80-85581-35-3 08 Normy Zoznam slovenských technických noriem 2007. 1. diel Bratislava, Slovenský ústav technickej normalizácie 2007. 1. vyd. 335 s. Brož. Trieda 01 – 32. ISBN 978-80-88971-32-0 Zoznam slovenských technických noriem 2007. 2. diel Bratislava, Slovenský ústav technickej normalizácie 2007. 1. vyd. 311 s. Brož. Trieda 33 – 38. ISBN 978-80-88971-33-7 Zoznam slovenských technických noriem 2007. 3. diel Bratislava, Slovenský ústav technickej normalizácie 2007. 1. vyd. 128 s. Brož. Trieda 39 – 50. ISBN 978-80-88971-34-4 Zoznam slovenských technických noriem 2007. 4. diel Bratislava, Slovenský ústav technickej normalizácie 2007. 1. vyd. 381 s. Brož. Trieda 51 – 86. ISBN 978-80-88971-35-1 Zoznam slovenských technických noriem 2007. 5. diel Bratislava, Slovenský ústav technickej normalizácie 2007. 1. vyd. 201 s. Brož. Trieda 87. ISBN 978-80-88971-36-8 Zoznam slovenských technických noriem 2007. 6. diel Bratislava, Slovenský ústav technickej normalizácie 2007. 1. vyd. 61 s. Brož. Trieda 88 – 99. ISBN 978-80-88971-37-5 Register k Zoznamu slovenských technických noriem 2007. 7 diel Bacúrov, Slovenský ústav technickej normalizácie 2007. 1. vyd. 512 s. Brož. Register k súpisu noriem. ISBN 978-80-88971-44-3
ŠIMURDIAK, Jozef Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, ... Košice, Teologická fakulta Katolíckej univerzity 2006. 1. vyd. 195 s. Brož. Kandidátska dizertačná práca. ISBN 80-88903-91-2 Verný pravde. Zost. D. R. Letz Bratislava, Rehoľa Dominikánov 2006. 1. vyd. 212 s. Brož. Život a dielo slovenského dominikána Pia Krivého. ISBN 80-969536-1-3 WHITEOVÁ, Ellen Gould Poslovia nádeje. Z angl. orig. prel. A. Štefanec Vrútky, Advent Orion 2006. 2. uprav. vyd. 367 s. Viaz. Skutky apoštolov. ISBN 80-8071-080-5 WHITEOVÁ, Ellen Gould Z tieňa slávy. Víťazstvo lásky. Z angl. orig. prel. A. Štefanec Vrútky, Advent Orion 2006. 2. uprav. vyd. 495 s. Viaz. Dobro a zlo v živote počas dvoch tisícročí svetových dejín. ISBN 80-8071-061-9 WILLIAMS, Garrie F. Vitaj, Duch Svätý! Z angl. orig. prel. L. Danihelová a M. Bieliková Vrútky, Advent Orion 2006. 1. vyd. Nestr. Brož. Božie slovo na každý deň r. 2007. ISBN 80-8071-086-4
Postupy účtovania pre podnikateľov. ISBN 80-89265-01-4 SEDLÁK, Mikuláš Manažment Bratislava, IURA EDITION 2007. 3. preprac. a dopl. vyd. 360 s. Viaz. Monografia. ISBN 978-80-8078-133-0 34 Právo. Legislatíva Malý Obchodný zákonník Bratislava, Epos 2007. Bez vyd. 272 s. Brož. Súpis platných predpisov. ISBN 80-8057-699-8 Nová príručka lesníka a poľovníka Bratislava, Epos 2006. 1. vyd. 768 s. Brož. Prehľad ustanovení k zákonu o poľovníctve. ISBN 80-8057-690-4 Nová úprava Trestného práva Bratislava, Epos 2006. Bez vyd. 382 s. Brož. Prehľad ustanovení Trestného zákona, vykonávacie predpisy a súvisiace zákony. ISBN 80-8057-663-7
29 Učebnice
Potravinový kódex – ovocie, zelenina, jedlé huby, olejniny, suché škrupinové ovocie a výrobky z nich Bratislava, Ministerstvo pôdohospodárstva SR 2007. 1. vyd. 21 s. Brož. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR. ISBN 978-80-8057-701-8
NEMEC, Matúš Základy kánonického práva Bratislava, IURA EDITION 2006. 2. dopl. a preprac. vyd. 249 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-8078-130-3
VLČEK, Robert – HRUBEŠOVÁ, Zdenka Zdravotnícke právo Bratislava, Epos 2007. 1. vyd. 319 s. Viaz. Monografia. ISBN 978-80-8057-705-6
40 dní s jasným cieľom. Z angl. orig. prel. S. Lacko Bratislava, EQUILIBRIA 2007. 1. vyd. 56 s. Brož. Študijná pomôcka pre skupiny. ISBN 978-80-89284-04-7
372 Rodinný život
3 SPOLOČENSKÉ VEDY 30 Sociológia. Súčasná spoločnosť. Demografia Slovenské voľby ’06. Zost. G. Mesežnikov, O. Gyárfášová, M. Kollár Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2006. 1. vyd. 254 s. Brož. Analýza parlamentných volieb z roku 2006. ISBN 80-88935-90-3 31 Životné prostredie. Ekológia Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike 2005 Bratislava, Ministerstvo životného prostredia SR 2006. 1. vyd. Preruš. čísl. Brož. Imisná a emisná časť súbornej správy. ISBN 80-88907-57-8
2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ
Xerotermné biotopy Slovenska Bratislava, Združenie Biosféra pre rozvoj krajinnej ekológie 2007. 1. vyd. 74 s. Brož. Publikácia upozorňuje na ubúdanie vzácnych častí a lokalít našej prírody. ISBN 978-80-968030-8-8
20 Kresťanské náboženstvá
33 Ekonomika
LENČIŠ, Štefan Rímskokatolíci v Medzilaborciach Prešov, Vydavateľstvo Rokus 2006. 1. vyd. 103 s. Viaz. Dejiny farnosti. ISBN 80-89055-61-3
BALÁŽ, Vladimír Rozum a cit na finančných trhoch Bratislava, Veda 2006. 1. vyd. 172 s. Viaz. Monografia. ISBN 978-80-224-0923-0
Sväté písmo Starého i Nového zákona Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2006. 8. vyd. 2331 s. Viaz. Texty Svätého písma. ISBN 80-7162-588-4
JARINKOVIČOVÁ, Valéria Zdanenie príjmov fyzickej osoby v roku 2007 Bratislava, Epos 2007. 1. vyd. 256 s. Brož. Praktická príručka. ISBN 978-80-8057-707-0
REPKOVÁ, Kvetoslava Rodinná starostlivosť na Slovensku ako verejný záujem Bratislava, Inštitút pre výskum práce a rodiny 2007. 1. vyd. 98 s. Brož. Náčrt starostlivosti, najmä rodinnej, v podmienkach SR. ISBN 978-80-7138-123-5 39 Etnológia. Mravy a zvyky. Folklór URBANCOVÁ, Hana Mariánske legendy v ľudovom speve. Príspevok k typológii variačného procesu Bratislava, AEPress 2007. 1. vyd. 219 s. Brož. Mariánske piesňové legendy. ISBN 978-80-88880-75-2 391 Učebnice VÁLKOVÁ, Katarína – KAVESCHANOVÁ, Silvia Vybrané kapitoly obchodného práva so zameraním na obchodné záväzkové vzťahy Bratislava, Merkury 2007. 1. vyd. 200 s. Brož. Učebný text. ISBN 978-80-89143-42-9 4 JAZYK. JAZYKOVEDA 42 Slovníky
ŠABO, Martin Štát a cirkvi na Slovensku Bratislava, Redemptoristi – Slovo medzi nami 2006. 1. vyd. 132 s. Brož. Vývoj financovania cirkví. ISBN 80-969600-2-4
KNIŽNÁ REVUE číslo 11
Podvojné účtovníctvo pre podnikateľov 2007. Úplné znenie Bratislava, Súvaha 2007. 1. vyd. 182 s. Brož.
VODIČKA, Lukáš Anglicko-slovenský slovník frázových slovies. Z čes. orig. prel. Tatiana Laliková, Tatiana Langová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 302 s. Viaz. Slovník frázových slovies v 12 000 heslách. ISBN 978-80-8089-029-2
KUCHARIKOVÁ, Monika – HÚSKOVÁ, Alexandra – HINCOVÁ, Katarína Slovenský jazyk pre 1. ročník SŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 127 s. Brož. Cvičebnica. ISBN 978-80-10-00689-2 ŠKULTÉTYOVÁ, Silvia – ROHOVSKÁ, Jana Moje čítanie. 3. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 6. vyd. 56 s. Brož. Šlabikár pre 2. ročník špeciálnych ZŠ (variant A) a pre 4. – 6. ročník špeciálnych ZŠ (variant B). ISBN 978-80-10-01157-5 6 APLIKOVANÉ VEDY 612 Veterinárna medicína ERHARDT, Wolf – HENKE, Julia – LENDL, Christine v spolupráci s Rüdigerom Korbelom Urgentné prípady v anestézii. Z nem. orig. prel. do slovenčiny Anna Hanzlová, do češtiny Petr Raušer Bratislava, Hajko & Hajková 2007. 1. vyd. 176 s. Edícia Malá knižnica praktického veterinára. Viaz. Praktická príručka o urgentných situáciách pri anestézii, ktorá je koncipovaná tak, že ju možno použiť bezprostredne v naliehavých prípadoch. Venuje sa predovšetkým práci so psami, mačkami a malými domácimi zvieratami. ISBN 80-88700-67-1 62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita BARÁNEK, Tomáš Ako zbaliť ženu. Z čes. orig. prel. Zora Sadloňová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 207 s. Brož. Ďalšia zo série praktických a vtipných príručiek obsahuje množstvo situácií a postupov pre mužov, aby získali ženu svojich snov. ISBN 978-80-8089-070-4 OSGOOD, Nancy Alkoholizmus u starších ľudí: Prejavy záujmu. Z angl. orig. prel. J. Jurčová Poprad, Život bez závislostí 2007. 1. vyd. Nestr. Brož. Štúdia o chronickom alkoholizme. ISBN 978-80-969637-4-4 631 Lesníctvo. Poľnohospodárstvo. Poľovníctvo. Rybárstvo. Domáce zvieratá BATESOVÁ, Emily Cane corso. Z angl. orig. prel. do češtiny Eva Horová Praha, Fortuna print 2007. 1. vyd. 155 s. Viaz. Odborná a praktická príručka o plemene psa Cane corso. ISBN 978-80-7321-292-6 HARCOURT-BROWNOVÁ, Bryony Afgánský chrt. Z angl. orig. prel. do češtiny Eva Horová Praha, Fortuna print 2006. 1. vyd. 157 s. Viaz. Odborná a praktická príručka o plemene psa Afgánsky chrt. ISBN 80-7321-227-7 67 Marketing. Manažment Meranie spokojnosti zákazníka z pohľadu manažérstva kvality a marketingu Trnava, Tripsoft 2006. 1. vyd. 214 s. Brož. Príručka. ISBN 80-969390-6-8 68 Štatistika. Informatika. Elektronika Pohľady na ekonomiku Slovenska 2007. Zost. J. Chajdiak a J. Luha Bratislava, Slovenská štatistická a demografická spoločnosť 2007. 1. vyd. 70 s. Brož. Materiály z konferencie. ISBN 978-80-88946-46-5
49 Učebnice 691 Učebnice HINCOVÁ, Katarína – HÚSKOVÁ, Alexandra Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník SŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 365 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-00690-8
MERAVÝ, Ján – KOCMAN, Karel Elektrotechnická spôsobilosť pre elektrikárov Trenčín, LIGHTNING 2007. 2. aktual. vyd. 317 s. Brož. Príručka pre elektrotechnikov. ISBN 978-80-968509-3-8
7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 70 Teória a dejiny umenia. Všeobecnosti BAUER, Hermann – PRATER, Andreas Baroko. Z nem. orig. prel. do češtiny Michaela Váňová Bratislava-Praha, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 96 s. Edícia Svetové umenie. Brož. Monografia o barokovom maliarstve s reprodukciami významných výtvarných diel. ISBN 978-80-7209-907-8 MARTINOVÁ, Sylvia Futurismus. Z nem. orig. prel. do češtiny Jitka Kňourková Bratislava-Praha, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 95 s. Edícia Svetové umenie. Brož. Monografia o jednom zo smerov avantgardy, ktorý aj v maliarstve vyznával ideály pohybu, rýchlosti a krásy veľkomesta. Kniha obsahuje reprodukcie významných výtvarných diel daného obdobia. ISBN 978-80-7209-874-3 SUCKALE, Robert – WENIGER, Matthias – WUNDRAM, Manfred Gotika. Z nem. orig. prel. do češtiny Jindřich Schwippel Bratislava-Praha, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 95 s. Edícia Svetové umenie. Brož. Monografia o stredovekom maliarstve s reprodukciami významných výtvarných diel. ISBN 978-80-7209-908-5 73 Maliarstvo. Grafika HOCKNEY, David Slová & obrazy. Štyri grafické cykly 1961 – 1977 Bratislava, Slovenská národná galéria 2007. 1. vyd. 107 s. Brož. Katalóg k výstave grafickej tvorby anglického autora. ISBN 978-80-8059-121-2 77 Fotografia. Kinematografia. Audiovízia NIŽŇANSKÁ, Andrea – CHOVANOVÁ, Iveta Tajomstvá štiavnických domov / Mysteries of Houses in Štiavnica. Texty do angličtiny preložila Martina Kurtyová Banská Štiavnica, Občianske združenie Kruh 2007. 1. vyd. 69 s. Viaz. Súbor umeleckých fotografií I. Chovanovej so sprievodnými textami A. Nižňanskej o tajomstvách starých štiavnických domov. ISBN nemá 78 Hudba. Tanec. Scénické umenie. Iné múzické formy Biblická konkordancia hudobných zmienok Bratislava, Ústav hudobnej vedy SAV 2006. 1. vyd. 58 s. Brož. Súpis biblických výrazov v pôvodných jazykoch vzťahujúcich sa na spev, hru na hudobných nástrojoch a tanec. Ich výskyt v slovenskom preklade Biblie. ISBN 80-89135-16-1 79 Šport. Voľný čas Vysokohorská turistika. O bezpečnom pohybe vo vysokých horách Žilina, Slovenský Vysokohorský Turistický Spolok 2007. 2. dopl. vyd. 168 s. Brož. Praktická príručka. ISBN 80-969597-2-7 8 LITERATÚRA. BELETRIA 80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch GOLEMA, Martin Stredoveká literatúra a indoeurópske mytologické dedičstvo Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela 2006. 1. vyd. 250 s. Brož. Vedecká monografia z oblasti staršej slovanskej literatúry a jej ovplyvnení indoeurópskou mytológiou. ISBN 80-8083-311-7 PODMAKOVÁ, Dagmar Divadlo v Trnave. Úvod Ladislav Čavojský Bratislava, Veda 2006. 1. vyd. 269 s. Viaz.
www.litcentrum.sk Monografia venovaná činnosti Divadla pre deti a mládež v Trnave v rokoch 1974-2006 s rozborom divadelných predstavení a s množstvom fotografií. ISBN 80-224-0944-8 81 Poézia LENČOVÁ, Lucia Myšlienky, ktoré ležia prihlboko na plač Žilina, Knižné centrum 2007. 1. vyd. 63 s. Viaz. Básnický debut o osobných pocitoch zo života mladej poetky (nar. 1983). ISBN 978-80-8064-280-8 83 Román. Novely. Poviedky AUSTEN, Jane Rozum a cit. Z angl. orig. prel. Beáta Mihalkovičová Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 386 s. Edícia EVG. Viaz. Slávny román spisovateľky z prelomu 18. a 19. storočia z prostredia vyššej anglickej spoločnosti. ISBN 978-80-8085-256-6 CALMANOVÁ, Stephanie Spoveď nemožnej matky. Z angl. orig. prel. Nataša Holinová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 300 s. Viaz. Pokračovanie rozprávania z knihy Spoveď zlej matky o matke v štyridsiatke, ktorá zistí, že emocionálne ešte nedospela, a tak sa na život pozerá sviežo, otvorene a humorne. ISBN 978-80-8089-075-9 EVERSZ, Robert Upáliť Gretu Garbo. Z angl. orig. prel. Anna Pokorná Bratislava, Slovenský spisovateľ 2007. 1. vyd. 264 s. Edícia Zelená knižnica. Viaz. Tretia detektívka svetoznámeho amerického spisovateľka o fotograe Nine – tentoraz ju prenasleduje polícia aj podsvetie. ISBN 978-80-220-1402-1 FEATHEROVÁ, Jane Osídla lásky. Z angl. orig. prel. Marína Gálisová Bratislava, Slovenský spisovateľ 2007. 1. vyd. 312 s. Viaz. Ďalší z ľúbostných románov obľúbenej spisovateľky, v ktorom nekonvenčná Meg stretne muža svojich snov na pirátskej lodi uvidiac ho v driečnom korzárovi. ISBN 978-80-220-1408-3 MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Leonardo da Vinci. Z rus. orig. prel. Ružena Dvořáková-Žiaranová. Verše prebásnil Viliam Turčány Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 679 s. Viaz. Monumentálny životopisný román mysliteľa a literáta (1866-1941) o velikánovi talianskej renesancie. ISBN 978-80-8085-276-4 PAVIĆ, Milorad Posledná láska v Carihrade. Zo srb. orig. prel. Karol Chmel Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 166 s. Viaz. Svetoznámy srbský autor bestselleru Chazarský slovník v tomto románe zobrazuje osudy otca a syna Opujićovcov prepletené s motívmi tarotových kariet. Prílohu knihy tvoria tarotové karty v byzantskej podobe. ISBN 978-80-8085-259-7 ROTH, Philip Everyman. Z angl. orig. prel. Otakar Kořínek Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 151 s. Edícia EVG. Viaz. Román uznávaného amerického spisovateľa o úspešnom komerčnom umelcovi, ktorý prežije tri stroskotané manželstvá a na dôchodku hľadá uspokojenie v maliarstve, no ochorie a odcudzuje sa sám sebe. ISBN 978-80-8085-260-3 SCHLINK, Bernhard Návrat. Z nem. orig. prel. Ladislav Šimon Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 302 s. Edícia MM. Viaz. Román autora svetového bestselleru Predčítač, ktorý cez postavu právnika Petra Debauera vypovedá o charaktere našej doby. ISBN 978-80-8085-280-1 TCHUNG, Su Slzy nefritovej ženy. Z angl. orig. prel. Henrieta Hatalová
Strana 7
Anotácie Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 373 s. Edícia Mýty. Viaz. Mýtus spracovaný románom súčasného čínskeho spisovateľa o žene, ktorá putovala za svojím mužom odvlečeným na stavbu Dlhého múru. ISBN 978-80-8085-175-0 TOLKIEN, J. R. R. Húrinove deti. Z angl. orig. prel. Otakar Kořínek. Zost. Christopher Tolkien. Ilust. Alan Lee Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 206 s. Viaz. Fantasy román rozpráva o legende z dávnoveku, ktorá sa odohrala pred udalosťami z Pána Prsteňov. Je o boji zlého Morgotha a dobrého Húrina. Pôvodný nedokončený príbeh svetoznámeho autora zrekonštruoval do súvislého rozprávania jeho syn Christopher. ISBN 978-80-8085-285-6 84 Eseje. Prednášky. Iné písomné formy JANOVIC, Tomáš – ŠTRASSER, Ján Humor ho! Doslov Milan Lasica Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2007. 1. vyd. 135 s. Viaz. Rozhovor J. Štrassera s T. Janovicom zameraný na osobné spomienky, históriu, politiku a umenie doplnený ukážkami Janovicovej humoristickej tvorby. ISBN 978-80-89218-48-6 Keď si vymýšľam... Zost. F. Glos Vrbové, Mestský úrad (Vrbové) 2007. 1. vyd. 72 s. Brož. Zborník prác z 8. ročníka literárnej súťaže sci-fi. ISBN 80-969660-7-3 LASICOVÁ, Hana Sedím si v Manchestri na kameni a je mi...? Bratislava, Vydavateľstvo Q 111 2007. 2. vyd. 88 s. Brož. Kniha úvah, humorných spomienok a cestopisných čŕt zo študijného pobytu v Manchestri. ISBN 978-80-89092-35-2 VUJITY, Tvrtko (Ne)obmedzený diktátor. Ďalšie príbehy z pekla. Z maď. orig. prel. M. Fazekašová Veľký Meder, Talentum 2006. 1. vyd. 300 s. Viaz. Reportáže a príbehy z Turkménska, Austrálie, Albánska, Sarajeva, Sahary i Budapešti. ISBN 80-88979-18-8 86 Literatúra pre deti a mládež JANCO, Andrej Na zemeguli je to tak Košice, Produkčná dielňa AVE 2006. 1. vyd. 264 s. Brož. Príbehy detí Veľkého Joofa a mimozemšťanov. ISBN 80-969026-2-8 KABÁTOVÁ, Veronika Keď príde láska. Z čes. orig. prel. Zora Sadloňová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 122 s. Edícia Srdcu nerozkážeš. Brož. Kniha z edície príbehov o prvých láskach pre dievčatá od 13 rokov o láske Katky a Juraja na zájazde v Írsku. ISBN 978-80-8089-068-1 KANIŽAJ, Pajo Vegetarián mäsojed. Z chorv. orig. prel. Ján Jankovič Bratislava, Vydavateľstvo Jána Jankoviča 2006. 1. vyd. 115 s. Viaz. Zbierka stručných a vtipných rozprávok a príbehov chorvátskeho spisovateľa (nar. 1939). ISBN 80-89030-24-6 MONTGOMERYOVÁ, Lucy Maud Anna v Avonlea. Z angl. orig. prel. Jozef Šimo Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. Bez vyd. 260 s. Edícia Klasické príbehy. Viaz. Druhá časť osemdielneho románového seriálu o Anne, ktorá pôsobí ako učiteľka. ISBN 978-80-10-01160-5 MONTGOMERYOVÁ, Lucy Maud Anna v Redmonde. Z angl. orig. prel. Jozef Šimo Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. Bez vyd. 243 s. Edícia Klasické príbehy. Viaz. Tretia časť osemdielneho románového seriálu o Anne, ktorej sa v tomto románe plnia sny o vzdelaní a láske. ISBN 978-80-10-01161-2
RODDOVÁ, Emily Deltora. Údolie stratených. Z angl. orig. prel. Irena Repášová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 124 s. Brož. Ďalší z obľúbenej série fantasy príbehov austrálskej autorky o troch hrdinoch, ktorí chcú poraziť Pána tieňov – tentoraz hľadajú posledný drahokam do Čarovného pásu, ktorý môže zachrániť Deltoru. ISBN 978-80-8089-055-1 RODDOVÁ, Emily Deltora. Návrat do Del. Z angl. orig. prel. Irena Repášová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. 131 s. Brož. Ďalší z obľúbenej série fantasy príbehov austrálskej autorky o troch hrdinoch, ktorí chcú poraziť Pána tieňov – tentoraz hľadajú následníka trónu, ktorý použitím Čarovného pásu so siedmimi drahokamami môže zachrániť Deltoru. ISBN 978-80-8089-056-8 SIMON, Francesca Grázlik Gabo a všivavá invázia. Z angl. orig. prel. Darina Zaicová. Ilust. Tony Ross Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. 96 s. Brož. Tretia kniha vtipne ilustrovaných príbehov o neposlušnom školákovi Gabovi, ktorého má každý rád: v tomto rozprávaní dostal Gabo vši a rozhodol sa, že začne všivavý útok na všetky deti v triede. ISBN 978-80-8085-270-2 Vrtuľník záchranár. Z angl. orig. prel. Gabriela Dittelová. Ilust. Paul Dronsfield Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007. 1. vyd. Nestr. Viaz. Farebná kniha s tvrdým obalom o záchranárskom vrtuľníku. Kniha obsahuje magnetický vrtuľník, ktorý sa listovaním posúva. ISBN 978-80-8089-067-4 87 Humor. Satira. Kreslený humor A tento poznáte? Z angl. orig. prel. Gabriela Patkolová Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. Nestr. Edícia Darčekové knihy. Viaz. Miniknižka (rozmery 3,6 x 5 cm) s puzdrom obsahuje vtipy a vtipné ilustrácie. ISBN 978-80-8085-195-8 BAJO, Ivan Smiech na lane Bratislava, Vydavateľstvo panoráma.sk 2007. 3. vyd. 130 s. Brož. Zbierka humorne ladených príbehov o horolezcoch, turistoch a hubároch. ISBN 978-80-967997-1-8 Katastrofy stredného veku. Z angl. orig. prel. Gabriela Patkolová Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007. 1. vyd. Nestr. Viaz. Miniknižka (rozmery 3,6 x 5 cm) s puzdrom obsahuje vtipné výroky a vtipné ilustrácie o problémoch stredného veku. ISBN 978-80-8085-197-2 89 Učebnice MAŇKOVÁ, Veronika – DEMIANIČOVÁ, Anna Čítanka pre 3. ročník špeciálnych ZŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2006. 4. vyd. 54 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00931-8 9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie BLAHA, Anton a kol. Pyžamová revolúcia. Úvod Ján Čomaj Bratislava, Nebojsa 2006. 1. vyd. 185 s. Viaz. Súbor spomienok a svedectiev o tzv. Pyžamovej revolúcii z januára 1956, ktorá bola študentským odporom voči komunizmu. Ďalší autori publikácie sú: J. Marušiak, M. Ferko, A. Hykisch, J. Beňo, L. Švihran, I. Gallo, D. Kmotríková, R. Volek, S. Kalný, J. Čomaj, P. Colotka. ISBN 978-80-969108-7-8 94 Dejiny sveta. Dejiny Európy SORBY, Karol ml. Arabi, islám a výzvy modernej doby Bratislava, SAP Slovensko 2007. 1. vyd. 234 s. Brož. Plastický obraz arabského sveta dnes. ISBN 978-80-8095-009-5
96 Dejiny Slovenska a Česka KAMENEC, Ivan On the Trail of Tragedy. e Holocaust in Slovakia. Zo slov. orig. prel. do angličtiny Martin Styan Bratislava, Hajko & Hajková 2007. 2. vyd. 347 s. Brož. Monografia o utláčaní židov v Slovenskom štáte. ISBN 978-80-88700-68-5 PEŠEK, Jan Centrum moci Bratislava, AEPress 2006. 1. vyd. 268 s. Brož. Aparát ÚV KSS v rokoch 1948 – 1989. ISBN 80-88880-71-8 97 Dejiny slovenských regiónov a miest REŠKO, Alexander Chrabrany Topoľčany, Tristanpress 2006. 1. vyd. 64 s. Brož. Dejiny a súčasnosť obce. ISBN 80-89173-14-4 IGNÁC, Peter Vyšný Komárnik Košice, Produkčná dielňa AVE 2006. 1. vyd. 81 s. Brož. História a súčasnosť obce. ISBN 80-969026-3-6 K dejinám Podolínca a novovekého Spiša. Zost. M. Števík Stará Ľubovňa, Ľubovnianske múzeum 2006. 1. vyd. 309 s. Brož. Zborník z medzinárodnej konferencie o meste a Spiši. ISBN 80-969234-3-9 PRESINSZKY, Ľudovít – SZALAY, Jozef Čo nám zanechali stáročia? Šamorín, WANTED design 2006. 1. vyd. 156 s. Brož. Kapitoly z dejín obce Tomášov. ISBN 80-969351-8-6 992 Historické dokumenty. Archívy. Múzeá SKLENKA, Vladimír Chladné zbrane a zbroj zo zbierok Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica 2006. 1. vyd. 135 s. Brož. Katalóg. ISBN 978-80-89151-14-1
Adresár vydavateľstiev z Kníh v predaji Advent Orion, Štefánikova 9, 036 01 Martin AEPress, Bajzova 7, 821 08 Bratislava, e-mail:
[email protected] Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Jelenia 6, 811 05 Bratislava 1, tel./fax 02/5262 3751, e-mail:
[email protected] BYZANT, s. r. o., Moyzesova 40, 040 01 Košice Epos, Pečnianska 6, 851 03 Bratislava, tel./fax 02/6241 2357, e-mail:
[email protected] EQUILIBRIA, Poštová 13, 040 01 Košice, tel. 055/6233 755, fax
[email protected] Fortuna print, Trnavská cesta 112, 821 01 Bratislava, tel. 02/4341 3140, fax 02/4341 3146 Hajko & Hajková, Edisonova 7, 821 04 Bratislava, tel./fax 02/4341 2761, e-mail:
[email protected] Hortiservis, Trieda SNP 75, 974 01 Banská Bystrica, tel. 048/4148670, 0903/506421, 0907/833359, fax 048/ 4148670, e-mail:
[email protected] Inštitút pre verejné otázky, Baštová 5, 811 03 Bratislava, tel. 02/54434030, fax 02/5443 4041, e-mail:
[email protected] Inštitút pre výskum práce a rodiny, Župné nám. č. 5-6, 812 41 Bratislava, tel. 02/5933 0201, e-mail: sspr@sspr. gov.sk IURA EDITION, Oravská 17, 821 09 Bratislava, tel. 02/5341 8789, fax 02/ 53 41 77 83, e-mail: offi
[email protected] Knižné centrum, Predmestská 51, 010 01 Žilina, tel. 041/7232 610, fax 041/7234 106 LIGHTNING, Dolný Šianec 18A, 911 01 Trenčín, tel. 032/6529 954, e-mail:
[email protected] Ľubovnianske múzeum, Zámocká 20, 064 01 Stará Ľubovňa, tel. 052/4322 302 , e-mail:
[email protected]
Merkury, Martinčekova 2, 821 09 Bratislava, tel. 02/5341 7297, fax 02/ 5341 5922 Mestský úrad (Vrbové), M.R.Štefánika 15, 922 03 Vrbové, tel. 033/7792 464, fax 033/7792 211, e-mail:
[email protected] Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, 811 09 Bratislava, tel. 02/5926 6111 Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 1, 811 02 Bratislava, tel. 02/5956 1111, e-mail: info@enviro. gov.sk Občianske združenie Kruh, Dolná ružová 22, 969 01 Banská Štiavnica Produkčná dielňa AVE, Aténska 15, 040 03 Košice, tel. 055/6365 581 Redemptoristi – Slovo medzi nami, Puškinova 1, 811 04 Bratislava, tel. 02/ 5249 7628, fax 02/5244 9497, e-mail:
[email protected] Rehoľa Dominikánov, Na Kalvárii 10, 811 04 Bratislava 1, tel. 02/5479 2165, fax 02/5479 2166, e-mail:
[email protected] SAP Slovensko, Bratislava Business Center V, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava 5, tel. 02/5825 6111, fax 02/ 5825 6333, e-mail: info.slovak@sap. com Slovenská národná galéria, Riečna 1, 815 13 Bratislava, tel. 02/5443 1793, e-mail:
[email protected] Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, Miletičova 3, 824 67 Bratislava, tel./fax 02/6381 2565 SPN – Mladé letá, Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/ 5542 5714, e-mail: market@mlade-leta. sk Slovenský skauting, Pražská 11, 816 36 Bratislava, tel. 02/5729 7305, fax 02/5729 7298 Slovenský spisovateľ, Vajnorská 128, 832 92 Bratislava 12, tel. 02/4445 3041, e-mail:
[email protected] Slovenský ústav technickej normalizácie, Karloveská 63, 840 00 Bratislava, tel. 02/5477 8300 Slovenský Vysokohorský Turistický Spolok, Čajakova 11, 010 01 Žilina, tel. 041/5640 653, e-mail: prezident@svts. sk Spolok sv. Vojtecha , Radlinského 5, 917 01 Trnava, tel./fax 033/ 5907711, 033/5907760, e-mail:
[email protected] Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica, urzov dom, Námestie SNP č. 4, 974 00 Banská Bystrica, tel. 048/ 4125 897, fax 048/4155 077, e-mail:
[email protected] Súvaha, Prievozská 14 A, 821 08 Bratislava, tel. 02/5341 4778, fax 02/ 5341 4135, e-mail:
[email protected] Talentum, Kúpeľná 2, 932 01 Veľký Meder, tel. 031/5552 332, fax 031/5552 332 Teologická fakulta Katolíckej univerzity, Hlavná 89, 041 21 Košice, tel. 055/6836 111, fax 055/6227 134, e-mail: kte@kte.sk Tripsoft, Paulínska 20, 917 01 Trnava, tel./fax 033/5514 562, e-mail:
[email protected] Tristanpress, Stummerova 29, 955 01 Topoľčany, tel./fax 038/5327 124 Univerzita Mateja Bela, Národná 12, 974 00 Banská Bystrica, tel. 048/4123 295, fax 048/4153 180 Ústav hudobnej vedy SAV, Dúbravská cesta 9, 841 05 Bratislava, tel./fax 02/ 5477 3589 Veda, vydavateľstvo SAV, Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, tel. 02/5477 4253, fax 02/5477 2682, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Fragment, Kominárska 2, 831 04 Bratislava 3, tel. 02/5023 4583, fax 02/5557 3151, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo J. Jankoviča, Púpavova 21, 841 04 Bratislava, tel./fax 02/6542 8976, e-mail: jankovic.publisher@ba. telecom.sk Vydavateľstvo panoráma.sk, Valachovej 6, 841 01 Bratislava, tel./fax 02/6542 9420, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava, tel. 02/5292 7057, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Rokus, Sabinovská 55, 080 01 Prešov, tel./fax 051/ 7710 411, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, 830 00 Bratislava 3, tel. 02/4920 1800, fax 02/ 4920 1899, e-mail:
[email protected] Združenie Biosféra pre rozvoj krajinnej ekológie, Štefánikova 3, Bratislava 814 99, tel. 02/5249 3882
Strana 8
Zahraničná literatúra
KNIŽNÁ REVUE číslo 11
Bernhard Schlink: Návrat Nemecký profesor práva a spisovateľ Bernhard Schlink (1944) je autor svetového bestselleru Predčítač, ktorý vo Vydavateľstve Slovart vyšiel vlani. Ide o príbeh mileneckého vzťahu pätnásťročného gymnazistu a vyše tridsaťročnej ženy, neskôr obžalovanej z najťažších zločinov, ktoré mala spáchať ako dozorkyňa v koncentračnom tábore. Aj vo svojom novom románe Návrat, z ktorého úryvky uverejňujeme, sa zameriava na napínavú konfrontáciu minulosti a prítomnosti. Vychádza z Homérovej Odysey, kde nachádza modely správania dnešných ľudí. Rozprávač Návratu, právnik Peter Debauer, zažíva odyseovské blúdenie a zároveň hľadá svoju identitu. Román je plný dramatických zauzlení i rozuzlení a zároveň ponúka akúsi „románovú“ encyklopédiu o charaktere našej doby a ľudí v nej. Návrat vychádza v preklade Ladislava Šimona vo Vydavateľstve Slovart.
Stará mama prišla do styku s vojnami, bitkami, hrdinskými skutkami, súdnymi procesmi a rozsudkami, ktoré zamestnávali starého otca, iba príležitostne a výlučne prostredníctvom poézie. Vojny pokladala za veľmi hlúpu hru, ktorej sa muži ešte neboli schopní vzdať, pretože k tomu nedospeli a možno ani nikdy nedospejú. Starému otcovi odpúšťala posadnutosť vojenskými záležitosťami, pretože bol jej spojencom v zápase proti alkoholu, ktorý pokladala za skoro takú istú neplechu ako vojnu, a v zápase za hlasovacie právo žien. Navyše vždy rešpektoval jej odlišný, ženský spôsob vnímania a myslenia. Možno práve z rešpektu toto manželstvo vzniklo a držalo sa pokope. Raz v lete, keď starý otec pracoval v Taliansku, navštívila ho jeho matka. Prišla, aby mu pripomenula, že je načase založiť si rodinu, a porozprávala mu o nevestách, ktoré by ho asi neboli odmietli, keby sa o ne bol uchádzal. Spomenula mu aj sesternicu, ktorú nedávno stretla na pohrebe a veľmi sa jej zapáčila. V nasledujúce leto navštívil starý otec rodičov, pomohol im pri senách a sám ako prst putoval po hradoch svojej domoviny, ku ktorým ho lákal záujem o históriu. Matka ho však vyzvala, aby už konečne navštívil tetu. Tam sa stretol so sesternicou, ktorú od detstva nevidel. Na fotografii z týchto rokov je mladá žena s bujnými tmavými vlasmi, má ostražitý a hrdý pohľad a očividne zmyselné pery, ktorými jej už-už mykalo – akoby sa v okamihu chcela radostne rozosmiať. Môžeme sa spýtať, kde mladí muži v jej domovine podeli oči a prečo sesternica musela čakať na bratranca, ktorému už vtedy redli vlasy. Bratranec podáva v spomienkach správu o krátkom rozhovore pri okne. Počas rozhovoru „ho prekvapili jej múdre myšlienky, ktorými pokojným, ale sebaistým spôsobom a zároveň skromne a pokorne oslovovala bratranca majúceho sklony k nafúkanosti.“ Potom si vymenili zopár listov – „na to, čo sme si písali, sa už nepamätám“, písomná žiadosť o ruku bola takisto písomne prijatá, po roku sa konali zásnuby a o ďalší rok svadba. Neviem, či ich manželstvo bolo šťastné. Neviem však ani to, či pýtať sa na šťastie má pri tomto manželstve zmysel a či si túto otázku niekedy položili sami. Žili svoj život spolu, v dobrých a zlých časoch, navzájom sa rešpektovali a spoliehali jeden na druhého. Nikdy som nezažil, že by sa vážne boli pohádali, ale často sa podpichovali, žartovali a smiali. Mali jeden z druhého potešenie a aj neskôr sa radi spolu ukazovali, ona s driečnym mužom, ktorým sa môj otec stal v starobe, on s krásnou ženou, ktorou zostala až do vysokého veku. No vždy sa nad oboma vznášal tieň. Všetko bolo akési utlmené – ich vzájomné potešenie, ich žartovanie a smiechoty, ich rozhovory o veciach tohto sveta. Tieň na ich život vrhala priskorá smrť môjho otca a ten tieň bol ustavične prítomný. Aj to som pochopil až potom, keď som čítal starého otcove spomienky. Kedy-tedy starí rodičia otca spomenuli, veľmi logicky a veľmi prirodzene, a tak som nemal pocit, že chcú o ňom niečo zatajovať. Dozvedel som sa, ktoré historky mal starý otec o otcovi najradšej – že zbieral známky, spieval v zbore, hral hádzanú, kreslil, maľoval a veľa čítal, že bol krátkozraký, že bol dobrým žiakom a úspešným študentom práva,
že nebol na vojenčine. V obývačke visel jeho obraz, na ktorom stojí ako mladý muž pri múre v obleku s rybokosťovým vzorom, jednou rukou sa opiera o rímsu a lýtka má skrížené. Je uvoľnený, ale pohľad má za okuliarmi netrpezlivý, akoby čakal, čo sa stane v najbližšom okamihu, aby o chvíľu, ak ho to nezaujme, rýchlo venoval pozornosť čomusi ďalšiemu. V tvári som mu videl inteligenciu, rozhodnosť a aj trochu drzosti, ale bolo to možno iba preto, lebo by som tieto vlastnosti mal rád sám. Pozícia našich očí bola podobná, trochu našikmo, jedno oko väčšmi ako druhé. Inak som si nevšimol nijakú podobnosť. To mi stačilo. Mama o otcovi vôbec nehovorila a nemali sme vyloženú ani jednu jeho fotografiu. Od starých rodičov som počul, že sa zúčastnil na vojne ako príslušník švajčiarskeho Červeného kríža a zahynul. Zostal vo vojne, padol, je nezvestný – všetky tie formulky konečnosti som ako dieťa počúval tak často, že mi dlho pripadali ako náhrobné kamene, ktorými netreba hýbať. Fotografie mužov v uniformách, niekedy s čiernym flórom v striebornom ráme, obrázky, ktoré som videl u spolužiakov, sa ma dotýkali takisto nepríjemne ako malé obrázky mŕtvych, čo sa v niektorých krajinách nachádzajú na pomníkoch. Akoby sa mŕtvym nedožičil pokoj, ako by ich nútili ukázať sa, akoby sa ešte aj v smrti od nich vyžadovalo, aby sa držali. Možno to bol spôsob, ako si vdovy viditeľne spomínali na svojich mužov, ale mne bolo milšie, že sa moja mama zriekla viditeľného pripomínania. No čo ako bol môj otec mŕtvy a vzdialený – niečo nás spájalo. Stará mama mi raz rozprávala, že môj otec mal rád verše a že John Maynard od eodora Fontaneho bol jednou z jeho obľúbených básní. Ešte v ten večer som sa ju naučil naspamäť. To sa jej páčilo a roky ma upozorňovala aj na iné básničky, ktoré mal otec rád a do ktorých som sa ihneď pustil. Sama vedela naspamäť veľa básní a možno mi to vravela iba preto, lebo pokladala za správne, aby som sa ich po večeroch učil. Keď sa upratalo po večeri, keď sa poumýval riad a poliali sa kvety v záhrade, dali sa starí rodičia do práce a redigovali Romány pre potešenie a dobrú zábavu. Sadli si k jedálenskému stolu, stiahli si stropnú lampu a čítali a korigovali rukopisy, dlhé špalty i zalomené stránky, ktoré boli pripravené do tlače. Niekedy aj písali; trvali na tom, aby sa na konci každého zošita nachádzal krátky poučný a vzdelávací článok, a keď ten nebol naporúdzi, napísali ho sami – o význame čistenia zubov, o boji proti chrápaniu, o včelárení, o vývine pôšt, o rieke Linth, ako ju reguloval Konrad Escher, o posledných dňoch Ulricha von Huttena. Navyše prepisovali romány, keď sa im nejaká pasáž videla bezradná, nepravdepodobná či neslušná. Alebo keď im prišla na um lepšia pointa. Vydavateľ im ponechal voľnú ruku. Keď som už nemusel chodiť spávať po zmĺknutí drozdieho spevu, dovolili mi zostať sedieť pri stole. Vo svetle nízkej lampy jasný stôl, všade naokolo tmavá izba – mal som tú atmosféru rád a cítil som sa tam dobre. Niekedy som opatrne, aby to nezbadali, zdvihol hlavu a pozeral som na nich – na starého otca, ktorého tmavé oči pozorne hľadeli na prácu, čo mal pred sebou, ale niekedy sa zahľadeli aj do diaľky, na starú mamu, ktorá to všetko robila s ľahkosťou, čítala s úsmevom a písala a korigovala ľahkou a rýchlou rukou. Pritom mala náročnejšiu prácu ako starý otec; kým ten mal rád iba dejepisné knihy a k románom, ktoré redigovali, mal iba vecný a triezvy vzťah, ona milovala literatúru, romány i básne, presne vycítila literárne kvality a pri zaobchádzaní s banálnymi textami isto veľmi trpela.
Ja som ich nesmel čítať. Kedy-tedy som, keď hovorili o nejakom románe, pocítil zvedavosť. Počúval som o nich, nemusel som ich čítať; o tejto téme sú aj lepšie romány a novely od Conrada Ferdinanda Meyera, Gottfrieda Kellera alebo niektorého iného klasika. Stará mama vstala a lepšiu knihu mi ihneď priniesla. Nesčíselné exempláre zopätých stránkových korektúr som si odnášal domov do Nemecka a písal som na opačné čisté strany všelijaké čmáraniny, zároveň mi však starí rodičia veľmi naliehavo nakazovali, aby som texty korektúr nečítal. Radšej by mi ich neboli dali. Lenže papier bol drahý a mama zarábala málo. A tak som po celé školské roky písal na čisté opačné strany korektúr všetko, čo som učiteľom nemusel prezentovať v školských zošitoch – latinské, anglické a grécke slovíčka, aritmetické a geometrické úlohy, koncepty slohov, prerozprávania a opisy obrázkov, hlavné mestá, rieky a pohoria, roky a správy pre spolužiakov a spolužiačky, čo sedeli o pár lavíc ďalej. Prvý román, ktorý som čítal, bol o nemeckom vojakovi, čo ušiel z ruského zajatia a na ceste domov prekonal mnohé nebezpečenstvá. Na jeho nebezpečenstvá a dobrodružstvá som čoskoro zabudol. No nezabudol som na jeho návrat. Dostal sa až do Nemecka, našiel mesto, kde žila jeho žena, našiel dom i byt. Zazvonil a dvere sa otvorili. Stála v nich jeho žena, taká krásna a mladá, na akú si spomínal po celé roky vojny a zajatia. Ba bola ešte krajšia a hoci trochu zostarla, bola rozkvitnutejšia a ženskejšia. No ona sa naňho nepozerala s radosťou, ale zdesene, akoby to bol duch – a na rukách držala dievčatko, čo nemalo ešte ani dva roky, a druhé staršie, sa k nej tislo a zahanbené pozeralo spoza zástery. Vedľa nej stál muž a držal ju okolo pliec. Zabojujú tí muži o ženu? Poznajú sa? Stretávajú sa prvý raz? Oklamal ju muž, čo má ruky na jej pleciach, keď povedal, že prvý muž jej padol? Alebo sa dokonca zaňho vydával, keď sa už vrátil z vojny alebo zo zajatia? Zaľúbila sa žena doňho s ľahkým srdcom a nechala sa nalákať na nové šťastie? Alebo si ho vzala k sebe bez lásky a v núdzi, pretože by bez neho neprežila útek a nemohla by začať znova? Pretože potrebovala muža, ktorý by sa postaral o jej prvú dcéru? O prvú dcéru, ktorú nesplodil druhý muž, ale ten prvý, čo stál pred ňou otrhaný, neveriaci a zúfalý? To som sa nedozvedel. Blok, v ktorom bol tento text, som už použil, prvé strany som vytrhol a zahodil. Boli to posledné strany románu. Koniec románu som si chcel prečítať počas nasledujúceho leta. Posledné strany som zahodil, ale prvá strana s názvom a autorom sa zachovala. Vedel som, že starí rodičia si v spálni opatrovali kompletnú edíciu; vypĺňala najvyššiu úzku policu. Myslel som si, že hľadanie nebude ťažké. Korektúry síce nemali čísla, pod ktorými vychádzali zošity a podľa ktorých boli v polici zoradené, no keďže som ich dostal počas predchádzajúceho leta a mesačne vychádzali dva zošity, predpokladal som, že román nájdem medzi poslednými dvadsiatimi štyrmi zošitmi. Nenašiel som ho. Počas ďalšieho leta som na román zabudol. V zime pred skúškou som sa bál, že všetko nestihnem, a vianočnú návštevu som chcel vynechať. Lenže starí rodičia mi napísali, že musím prísť. Nemusím dlho zostať, ale musím prísť. Je to naliehavé. V byte mali vždy poriadok. Pri poslednej návšteve ma však ten poriadok skľučoval. Starí rodičia sa rozlúčili so všetkým, čo naliehavo nepotrebovali a o čo by som podľa ich mienky
nemal záujem ani ja, ich jediný vnuk. Nechceli ísť do starobinca. Chceli si byt udržať. Ale zároveň sa pripravovali na smrť a nechceli mať okolo seba nič prebytočné, nič nepodstatné. Viedli ma z izby do izby a pýtali sa ma, čo mi majú nechať. Niektoré dôverne známe predmety už chýbali a v skriniach, ktoré otvárali, boli police už napoly prázdne. Chcel som mať všetko, so všetkým ma spájali spomienky a všetko, čo si starí rodičia nechajú kvôli mne, bude ich udržiavať pri živote. Ale s triezvosťou, s akou sa pripravovali na smrť, mi dali najavo, že si môžem vziať iba málo. Roky nebudem mať ako študent a referendár väčší byt a nebudem si môcť dovoliť financovať uskladnenie nábytku. Mám si zobrať len to, čo sa mi zmestí do izby. Starého otcov písací stôl a kreslo? Jeho historické knihy? Starej maminho Gotthelfa, Kellera a Meyera? Obraz pradiarne, ktorú viedol starý otec? Zovrelo mi hrdlo, nevedel som nič povedať a na všetko som prikývol. Romány pre potešenie a dobrú zábavu boli ešte tam. Ale starí rodičia mi ich neponúkli a ja som o ne nežiadal. Určite by mi ich boli dali. Mohol som sa im priznať, že som vtedy nedbal na ich varovanie a najprv som si prečítal román o vracajúcom sa vojakovi a potom aj ďalšie. Keď som odchádzal, odprevadil ma starý otec ako vždy na stanicu vo veľkom meste. O niekoľko týždňov narazilo do starých rodičov auto. Nakupovali v dedine a vracali sa domov. Vodič bol opitý a dostal sa na chodník. Stará mama zomrela ešte skôr, ako prišla záchranka, starý otec zomrel v nemocnici. Zomrel krátko po polnoci, ale ja som sa rozhodol, že na ich spoločný náhrobok patrí aj ten istý dátum smrti. O tom, čo som si prečítal v románe o navrátenom vojakovi, sa mi muselo najprv snívať, len potom som si bol schopný uvedomiť, čo sa tam písalo. Vo sne som prichádzal zďaleka – tak ako Karl, chodil som začudovaný po uliciach mesta – takisto podobný Karlovi – šiel som ako on po trhu a takisto ako on som postával pred masívnym, temným a neprívetivým domom z červenej tehly. Potom som sa zobudil s vedomím, že som dom poznal. Že som sedel na námestí a videl som ho, ale som si ho nevšimol. Cestoval som tadiaľ do práce. Ulica pozdĺž Friedrichovho námestia sa nevolá Mlynárska, ale Mayerova – a dom nemá číslo 18, ale 38. Červená tehla, väzenská brána, balkón na kanóny a strieľne – všetko súhlasilo. Dom je pochmúrny a nepadne do oka, čelnú stranu má obrátenú na východ a vtedy bol v tieni, ale vedel som si predstaviť, že v rannom slnku vyzerá prívetivejšie. Vypátram to. Všetko vypátram. Otvoril som záhradnú bránu, vyšiel som po schodoch k dverám a čítal mená pri zvončekových gombíkoch. Karl vystúpil po schodoch, to som sa ešte dozvedel, takže jeho žena musela bývať na prvom, druhom alebo treťom poschodí. Mená mi vôbec nič nehovorili. Najprv som chcel zazvoniť, ale potom som si to rozmyslel. Zaznamenal som si mená, aby som mohol napísať ľuďom, čo sa za nimi skrývali. Alebo sa s nimi spojím telefonicky. Karl nastúpil na diaľnici do trojkolesového nákladného vozidla a viezol sa dvadsať minút. Musel bývať a obchodovať v meste, kde vyrástol, žena sa mu presťahovala do susedného mesta, v ktorom som teraz býval a pracoval ja. V románe sa nespomínalo, kde sa nachádzal jeho sklad. Blízko nášho starého bytu? Už som bol na svete, keď sa vrátil. Možno som sa práve hral na ulici, keď prechádzal okolo. Zasmial som sa nad predstavou, že som sa už-už stretol s románovou postavou. Ale nebolo úžasné, že starí rodičia dostali práve tento rukopis?
www.litcentrum.sk
Zahraničná literatúra
Svět knihy Praha 2007 Na 13. ročníku pražského medzinárodného knižného veľtrhu Svět knihy (3. – 6. mája 2007), ktorého hlavnou témou bola Literatúra a multimédiá, vystavovalo na ploche 3 438 m˛ v 231 stánkoch 526 vystavovateľov z 36 krajín. Čestnými hosťami boli nemecky hovoriace krajiny, ktoré v centrálnej expozícii pod spoločným mottom Čítaním objavovať budúcnosť prezentovali knižnú produkciu svojich vydavateľov – Nemecko (182), Rakúsko (10) a Švajčiarsko (20). V slovenskej národnej expozícii si mohli návštevníci prelistovať asi 500 nových knižných titulov od vyše 40 vydavateľov. Národnú expozíciu, ako aj štyri sprievodné programy pripravilo Literárne informačné centrum.
Čo nové v Bratislave V priestoroch Literárnej kaviarne vo Veľtrhovom paláci čítali vo štvrtok (3. mája) slovenskí autori Dušan MITANA a Peter KRIŠTÚFEK. Autorov predstavili prozaik Anton BALÁŽ a literárny kritik Alexander HALVONÍK. Svojím interpretačným prejavom Mitana zaujal čítaním zo svojho románu Zjavenie (L.C.A. 2006), Peter Krištúfek oslovil publikum úryvkom zo svojho najnovšieho románu Šepkár, ktorý vyjde na jeseň vo vydavateľstve L.C.A.
Labyrint osudov V slovensko-českom programe Labyrint osudov sa publikum zoznámilo s prekladmi troch slovenských kníh do češtiny. S novelou Václava Pankovčína Tri ženy pod orechom, s výberom z poviedok Uršuly Kovalyk Obyčajný mŕtvy otec a detektívnou novelou Daniely Kapitáňovej Nech to zostane v rodine. Pozvanie na prezentáciu prekladov prijal prekladateľ Pankovčína a Kovalyk Tomáš WEISS, vydavateľ Michal PLZÁK z vydavateľstva Kalich a Tomáš REICHEL z brnianskeho vydavateľstva Host. Prekladateľ Tomáš Weiss hovoril o svojom objavovaní Pankovčína a Kovalyk a ich prekladaní do češtiny. Vydavateľ M. Plzák sa zmienil o dobrom čitateľskom ohlase na obidve diela. Obaja sa zhodli na tom, že slovenčinu český čitateľ naozaj vníma ako jazyk, z ktorého treba napriek jazykovej blízkosti prekladať. Preklad je podmienkou, aby sa slovenské diela uplatnili na českom knižnom trhu. Súčasťou programu bola aj prezentácia česko-slovenskej knižnej novinky Egona T. LÁNSKEHO Incident s politikou. Autor si na jej krst pozval okrem veľvyslanca SR v Českej republike Ladislava BALLEKA aj Jeho Eminenciu, svätiaceho pražského biskupa Václava MALÉHO, legendárnu postavu z novembra 1989 v Prahe. Kniha E. Lánskeho, jednej z postáv Pražskej jari a po emigrácii v auguste 1968 známeho komentárora BBC v Londýne a Rádia Slobodná Európa, prináša niektoré jeho známe rozhlasové texty z tohto obdobia. Ťažisko knihy je v jeho ponímaní „incidentu“ v období rozdelenia spoločného štátu.
Strana 9
Videl som tancovať Jitterboogie Pod týmto zvláštnym názvom uviedli slovenskí herci žijúci v Prahe, Viera KUČEROVÁ a Martin MATEJKA, pásmo z tvorby Miroslava Válka. Autorkou scenára tohto hudobno-poetického pásma je spisovateľka a publicistka Dana PODRACKÁ a pred jeho uvedením objasnila, že názov si požičala od samého Válka. Ako gymnazista sa s rovnomenným príspevkom zúčastnil na literárnej súťaži. Text sa síce nezachoval, preto ho chcela ho pripomenúť aspoň prevzatím názvu do pásma venovanému jeho nedožitým 80. narodeninám. Na úvod vyjadril svoj vzťah k slovenskej poézii druhej polovice 20. storočia aj Válkovi generačne blízky český básnik Petr SKARLANT. O tom, že poézia Miroslava Válka vie hlboko zasiahnuť poslucháča, presvedčil aj mladý technik, ktorý vo zvukovej kabínke obsluhoval aparatúru. Po skončení predstavenia si prišiel vypýtať od hercov scenár, aby sa k Válkovým veršom mohol vrátiť.
Slovník roka 2007 Do 14. ročníka medzinárodnej súťaže organizovanej Jednotou tlmočníkov a prekladateľov bolo prihlásených 90 slovníkov (107 zväzkov). Kým vlani boli medzi ocenenými aj slovenské slovníkové diela: Eva Ondrčková -- Danuša Lišková -- Jana Pospíšilová: Slovensko-nemecký ekonomický slovník (SPN 2005), Encyclopaedia Beliana 4. (Encyklopedický ústav SAV 2005) a Ondrej Sliacky: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (Literárne informačné centrum 2005), v tomto ročníku sa slovenské slovníky ocenenia nedočkali. Uzávierka 15. ročníka je 31. decembra 2007. Prihlášku a viac informácií nájdu vydavatelia na www.JTPunionon.org. Hlavná cena Slovník roka 2007: Petr Voit: Encyklopedie knihy. Praha LIBRI 2006. Cena poroty za prekladový slovník: Sandra Nikulceva: Česko-lotyšský slovník. Voznice LEDA 2006. Cena poroty za výkladový slovník či encyklopedické dílo: Jan Hugo a kol.: Slovník nespisovné češtiny. Praha, Maxdorf 2006. Cena poroty za bio-
grafický slovník: Milan Mysliveček: Velký erbovník. Encyklopedie rodů a erbů v zemích koruny české. Plzeň, FRAUS. Zv. 1 (2005), Zv. 2 (2006). Cena poroty za elektronický slovník: Dušan Karpatský: Labyrint literatury. Encyklopedie české a světové literatury – na CD. Praha, Albatros 2006.
Skřipec a Skřipeček za rok 2006 Nesmierny záujem odbornej aj laickej verejnosti už tradične vyvoláva udeľovanie anticeny Obce prekladateľov za najhorší preklad. Tohtoročná porota v zložení Robert Novotný, Vladimír Piskoř a Blanka Stárková priznali Anticenu Skřipeček (za nebeletristický preklad) knihe Bojové techniky starověkého světa (kolektiv autorov, z angličtiny preložil Ing. Josef Bartoň, zodpovedný redaktor Richard Zatloukal, vydavateľ D-Consult v nakladatelství DEUS, Praha 2006). Anticenu Skřipec (za umelecký preklad) si vyslúžili preklad knihy Davida Baldacciho Hrátky o hodinu (z angličtiny preložil Ivan Brož, zodpovedný redaktor Miroslav Žák, vydala Mladá fronta, Praha, 2006) a preklad knihy Augusta Strindberga Romantický sakristián na Ranö (zo švédčiny preložil Otakar Franczyk, zodpovedná redaktorka Eva Strnadová, vydal Host, Brno 2006). Dobre pripravené odborné posudky s čítaním ukážok chybných pasáží textov vyvolávali smiech cez slzy a údiv nad tým, ako vo vychýrených vydavateľstvách mohli vyjsť takéto nepodarky. Treba pochváliť českých prekladateľov, že touto cenou si chránia svoju prekladateľskú česť a že sú ochotní pustiť sa do náročnej prekladovej kritiky. My, na Slovensku, udeľujeme len ceny za vynikajúce preklady, ale prekladových nepodarkov by sa aj u nás našlo nemálo. Poriadok by si s fušermi mali urobiť sami prekladatelia. Ak vás prekladateľská problematika zaujíma a chcete vidieť, ako sa dá doslova dokaličiť text, kliknite si na www.obecprekladatelu.cz, kde nájdete ukážky z „ocenených kníh“. -bi, bal-
Naozaj „nový Solženicyn“? Viktor Pelevin. Relics. Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006. Preklad Miloš Ferko Druhá próza Viktora Pelevina u nás vychádza v krátkom časovom rozpätí dvoch rokov. Tá prvá: Helma hrôzy vyšla vo Vydavateľstve Slovart roku 2005. O čo ide, že je tu taký veľký záujem a možno povedať aj hlad po ruskom autorovi, po ruskej próze? Viktor Pelevin (nar. 1962) je nadaný mladý autor, ktorý vo svojej tvorbe mapuje postsovietske Rusko. Ako napísal jeden recenzent, je to „nový Solženicyn“, pravda s tým rozdielom, že ten zachytil a kritizoval pomery v Sovietskom zväze, za čo ho vtedajšia verchuška prenasledovala. Aj Viktor Pelevin kritizuje, pranieruje pomery vo vnútri terajšej ruskej spoločnosti, jeho práce sú čítané v časopisoch a knižné vydania majú vysoké náklady, zaujíma sa o ne i ostatný svet, najmä Európa, a sú náležite oceňované. Románová novela Omon Ra z roku 1991 dostala napr. v rámci komunity priaznivcov sci-fi literatúry viacero ocenení (Interpresscon a Bronzový slimáčik za rok 1993). Je držiteľom nemeckej Literárnej ceny Richarda Shönfelda za rok 2000 (za román Generácia P). Niektoré jeho príbehy zdramatizovali a v tejto verzii žnú úspechy na javiskách Moskvy, Paríža a Londýna.
Len tak na okraj, zbierka poviedok Relics vychádza v slovenskom preklade vo Vydavateľstve SSS ako šiesty zväzok edície Knižnica svetových autorov. Úvodnú poviedku zbierky možno smelo zaradiť do žánra sci-fi, aj keď jej dej sa odohráva dnes – v súčasnom Rusku. Moskovské vydajachtivé devuchy majú najradšej ženíchov z cudziny. Autor nehovorí, prečo, ale ako sa k týmto idolom dostávajú. Za aký peniaz im to šamanka Tyjma sprostredkuje a ani to nie je vždy isté. Nepredvídavé zvraty sú aj bez fantastiky možné. A Pelevin experimentuje aj inak. Poviedka Vodárenská veža je napísaná bez jediného odseku ako jediná 301-riadková veta. To už vo svetovej literatúre bolo (Joyce), ale tu to má iný význam. Autor chcel ukázať, aký nudný bol život prostého radového človeka v sovietskom Rusku. Každé jeho dielo provokuje diskusie za i proti. Ten, kto chce tohto autora spoznať bližšie, má po ruke aj české preklady románov Čapajev a prázdnota a Generácia P. –sv–
ZO SVETA KNÍH Detektívny príbeh Franka Schätzinga V Kolíne sa roku 1999 stane obeťou brutálneho zločinu na pohľad nenápadný obchodník. Ide o čin nejakého blázna? Do zločinu chce ktosi zatiahnuť aj kolínsku detektívku Veru Gemini, ktorá čoskoro príde na logiku konania zdanlivého blázna. Stopa vedie do roku 1991, k posledným dňom vojny v Zálive a k tajomstvu pochovanému v kuvajtskej púšti. Napínavé, majstrovsky podané dielo Franka Schätzinga Die Dunkle Seite (Temná strana) bude raz patriť k nemeckej klasike. Autor je vynikajúci rozprávač, situácie opisuje
až do detailov. Úspech diela potvrdzujú aj popredné miesta v rebríčkoch predajnosti. Frank Schätzing, narodený v roku 1957, žije hneď viacero životov: ako kreatívny šéf jednej marketingovej agentúry, hudobník a hudobný producent, nadšený kuchár a už od polovice 90. rokov aj ako spisovateľ. Patrí k jedným z najnadanejších úspešných autorov Nemecka. V roku 2002 dostal Literárnu cenu mesta Kolín. Naši čitatelia sa mohli zoznámiť s jeho bestsellerom Pomsta oceána, ktorý vydalo vlani vydavateľstvo Ikar. –lk–
Ocenený Grisham Hoci bývalý americký advokát John Grisham predal 250 miliónov výtlačkov svojich kníh takmer na celom svete, stále mu chýbala sláva. Keď autor Prípadu pelikán, Poroty, Klienta, Firmy, Takých nezvyčajných Vianoc, Ako zabiť a mnohých ďalších trilerov zná-
mych aj slovenským čitateľom preberal v Londýne 28. marca ocenenie Galaxy British Book Awards, s uspokojením povedal: „Čo najskôr sa vrátim do USA pochváliť sa touto cenou, aby som ľuďom ukázal, že aj vďaka knihám sa človek môže stať slávny.“
Konkurencia Oprah Winfrey? Reťazec kaviarní Starbucks Coffee Company by chcel uvádzať podobný knižný klub, aký poznajú televízni diváci v USA z pravidelných programov populárnej moderátorky Oprah Winfrey. Starbucks už navrhol prezentáciu diela Ishmaela Beaha, autora zo Sierra Leone, ktorý musel ako dieťa
bojovať so zbraňou v ruke. Tieto traumatizujúce zážitky opísal v knihe A Long Way Gone: Memoirs of a Boy Soldier (Prešiel som dlhú cestu. Pamäti bojujúceho chlapca), ktorá sa dostala na popredné priečky najpredávanejších kníh v USA, doteraz sa jej predalo 100 tisíc výtlačkov.
Knihy o Litvinenkovi Smrť ruského špióna Alexandra Litvinenka sa stala zdrojom pre viacerých autorov detektívnych žánrov. Už podľa titulu Raňajky s polóniom sa detektívka Alexandra a Natálie Pankovovcov, ktorá práve vychádza v Moskve, odvíja od osudného stretnutia Litvinenka so svojím vrahom na raňajkách v londýnskom hoteli
pred plánovaným odchodom do Ruska. Bývalý korešpondent BBC v Moskve pripravuje knihu o vyšetrovaní Litvinenkovho zavraždenia e Litvinenko file (L. spis). Očakávajú sa ďalšie tituly, najmä od manželky Mariny Litvinenkovej a korešpondenta New York Times Alana Cowella.
Prvý arabský erotický román Sýrska spisovateľka Salwa al-Neimi sa stala najobľúbenejšou autorkou medzi čitateľmi Blízkeho východu. Jej román Skúška medom, ktorý vyšiel v arabčine, vzbudil nečakaný záujem. V bejrútskom vydavateľstve Riad el-Rayyes vydali v januári prvých 5 tisíc výtlačkov tohto románu
a doteraz drží prvenstvo medzi najpredávanejšími knihami v Libanone a v celom arabskom svete. Libanonský denník Al-Achbar, blízky strane Hizballáh, ocenil autorkinu odvahu, že sa odhodlala vydať prvý erotický román. –báb–
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY V Rusku Beletria Paulo COELHO: Čarodejnica z Portobella 2. Alexandra MARININA: Vsio ne tak (Všetko je ináč) 3. Sergej MINAJEV: Media Sapiens. Povesť o treťjem sroke (Media Sapiens. Príbeh o treťom období) 4. Oxana ROBSKI: Ustricy pod dožďom (Ustrice za dažďa) 5. Sergej MINAJEV: Media Sapiens 2. Dnevnik informacionnogo terrorista (Media Sapiens 2. Denník počítačového atentátnika) 6. Boris AKUNIN: Nefritovye čotki (Nefritový ruženec) 7. Pavel ASTACHOV: Raider (Bojovník) 8. Polina DAŠKOVÁ: Istočnik sčasťia (Prameň šťastia) 9. Bernard WERBER: Dychanie bogov (Dych bohov) 10. Orhan PAMUK: Novaja žizň (Nový život) 1.
Literatúra faktu 1.
2. 3.
Alexandr NIKONOV: Istoria otmorožennych v kontexte globaľnogo poteplenia (Dejiny rozmrazených v kontexte globálneho oteplenia) Julia VYSOCKAJA: Jedím dóma (Jeme doma) Stephen R. COVEY: Vosmoj navyk. Ot effektivnosti k veličiju
4.
5.
(8. návyk. Od efektívnosti k výnimočnosti) Lena LENINA: Sexual, ili Kak soblazníť ľubogo mužčinu (Sex alebo Ako zviesť hociktorého muža) Jevgenij PRIMAKOV: Minnoe pole politiki (Mínové pole politiky)
Literatúra pre deti Joanne K. ROWLING: Garri Potter i Filosofskij kameň (Harry Potter a Kameň mudrcov) 2. Ivan JEFREMOV: Lezvie britvy (Čepeľ britvy) 3. Rafael SABATINI: Odissea kapitana Blada. Chronika kapitana Blada (Odysea kapitána Blooda, Kronika kapitána Blooda) 4. Vladimír BRAGIN: V Strane dremučich trav (Vo svete obrovských tráv) 5. Hans Christian ANDERSEN: Skazki (Rozprávky) 6. Joanne K. ROWLING: Garri Potter i uznik Azkabana (Harry Potter a Väzeň z Azkabánu) 7. Vladislav KRAPIVIN: Deti sinego flamingo (Deti modrého flaminga) 8. Brian JACQUES: Žemčug Lutry (Perly Lutry) 9. Eoin COLFER: Supernaturalist (Supernaturalista) 10. Zdenka JEŽIKOVÁ: Krot i jego druzja (Krtko a jeho priatelia) 1.
Strana 10
Téma
Fantázia v realite Katarína Čierna
Július Považan Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Monografia venovaná nestorovi slovenského insitného umenia Júliusovi Považanovi je súborom viacerých pohľadov ľudí, ktorí mali k jeho tvorbe blízky vzťah. Katarína Čierna, Peter Markovič, Ľuboš Jurík, Zuzana Kristová-Jarošová tak bezprostredne odhaľujú nielen jeho umelecké názory a postoje, ale aj jeho ľudskú stránku. Čitateľovi ho predstavujú ako svojho známeho. Július Považan sa za maliara nikdy nevyškolil, bez akademického titulu, bez akéhokoľvek odborného vedenia sa plne oddal svojmu koníčku, maľovaniu. A táto oddanosť spolu s nesmiernou vytrvalosťou predznamenali jeho úspech. Ten musel prísť, a to aj napriek detinskému pohľadu na svet, ktorý ponúka svojimi obrázkami. Uznanie dosiahol najmä v krajine, kde si detskú dušu nadovšetko vážia, vo Francúzsku. Nielen francúzski výtvarníci, z nich najmä „otec naivných maliarov“ Henri Rousseau, mu mohli poslúžiť ako osobitý zdroj neustálej inšpirácie. Týmto ikonám „maliarskeho neba“ vzdáva hold, najzjavnejšie práve v portrétoch spomínaného Colníka Rousseau. Jeho diela predstavujú akýsi prierez naivistu modernou z prelomu 19. a 20. storočia. Jeho tvorba však vrcholí osobitým charakterom a vlastným priestorom sna. Jej základné črty možno zhrnúť do charakteristiky: obrovský cit pre farebnosť, ktorá vychádza z elementárnych farieb; harmónia, vytvorená pomocou nenásilného rozloženia objektov v plánoch obrazu; a jednoduchá kresba a hravosť, ktoré dodávajú obrazom vlastný život. Jeho hlavné témy tvoria motívy z detstva, zo života na dedine, slovenský folklór a nový zákon v podobe ukrižovania. Vedľa lietajúceho dobytka (ktorý je však zelený), tak môžeme stretnúť nadrozmernú (žltú) postavu, či miniatúrny kostol (môže byť aj modrý), plávajúce rastliny a hrajúce sa objekty. Tento „harmonický sen“ nenápadne pohlcuje pozorovateľa. Tak ako Henri Rousseau, Paul Gauguin, Marc Chagall, Jean Dubuffet, či nemeckí expresionisti, i Július Považan si žije svoj sen. Maľovanie je pre neho prostriedkom k získaniu slobody. A kde inde nájsť voľnosť, neobmedzenosť a slobodu, ak nie práve u detí? Tie môžu byť pravým príkladom bezprostrednej hravosti fantázie. Július Považan vygumuje hranice dospelosti a sám sa stane aspoň na chvíľu dieťaťom. Ako pediater, keďže vyštudoval medicínu, bol s deťmi v neustálom kontakte, čo mohlo byť tiež veľmi pozitívnym zdrojom inšpirácie. Výkres, čo počmáralo dieťa, sa teda stáva počiatkom všetkého, čo nás v snovej krajine Júliusa Považana postretne. Monografia Július Považan nás upozorní na značný prínos do dejín slovenského výtvarného umenia.
KNIŽNÁ REVUE číslo 11
Vydavateľstvo panoráma.sk
Ilustruje rôznorodosť jeho myslenia, poukazuje na široké spektrum hravého snenia. Kniha vznikala pri príležitosti osláv jeho životného jubilea (80. narodeniny), a je teda akýmsi poďakovaním. V jednotlivých príspevkoch cítiť možno až jednotvárny chválospev, ale to už je riziko obdarovávania. Monografiu dopĺňajú resumé v angličtine, nemčine a francúzštine. Dominika Pagáčová
stavebné prvky. Sprievodcovia nás zasvätenými komentármi a presvedčivými obrázkami privedú až po tie najodvážnejšie sny architektov realizované koncom 90. rokov minulého storočia. Pri pohľade na ne máme pocit, že architektúra vstúpila do tohto storočia najmenej o desaťročie skôr, aspoň fantastickými tvarmi zakrývajúcimi konštrukčné riešenia a zdanlivo odporujúcimi fyzikálnym zákonom.
Peter Gössel – Gabriele Leuthäuserová
Francesca Prianová – Elena Demartiniová
Architektura 20. století
1000 let architektury
Vydavateľstvo Slovart v spolupráci s vyd. Taschen 2006 Preklad Blanka Pscheidtová, Petr Turecký
Vydavateľstvo Slovart 2006 Preklad Jana Bílková V porovnaní s predchádzajúcou publikáciou nám autori tentoraz ponúkajú oveľa rýchlejšiu exkurziu po architektonických monumentoch vytvorených za predchádzajúce tisícročie. Poskytujú čitateľovi základnú obrazovo-slovnú orientáciu a aj preto hlavnú časť knihy označili ako Atlas architektúry. Jednotlivé obdobia, slohy a štýly v nej rozlišujú farebným margom, takže v knihe sa dá ľahko orientovať. Sprievodné komentáre objasňujú historicko-spoločenský kontext, v ktorom sa daný umeleckoarchitektonický štýl formoval, a fotografie stavieb s podrobnými textami dokomentujú, ako sa architektonické názory a jednotlivé prvky uplatňovali a menili. Začiatok tisícročia novodobej architektúry autori vymedzili rozpadom Rímskej
Druhé, rozšírené vydanie tejto publikácie prináša okrem výkladu základných vývinových smerov architektúry predchádzajúceho storočia, doloženého množstvom kvalitných obrazových ukážok, aj krátke portréty stovky jej tvorcov. Zaujímavé je, že autori do tejto galérie svetových architektov nezaradili ani jednu ženu. Nechtiac tak určili jednu charakteristickú črtu architektúry 20. storočia, že ide o čisto mužskú záležitosť? V úvode si však dali iný cieľ: v piatich chronologicky na seba nadväzujúcich kapitolách a jednotlivých podkapitolách sledujú, ako rozvoj industrializácie už v 19. storočí odsúva tradičný akademický prístup architektov a núti ich uvažovať nielen ako umelcov, ale aj ako konštruktérov. To sa prejavilo aj v školstve. Architektúra sa začína vyučovať okrem výtvarných akadémií aj na polytechnických školách. Devätnáste storočie tak opúšťajú konštrukčne zdatní architekti Chicagskej školy, využívajúci technické vedomosti pri stavbe výškových budov. Eiffelova veža z roku 1889 dodnes vzbudzuje rešpekt svojou konštrukčnou dokonalosťou. Európa symbolicky vstupuje do 20. storočia svetovou výstavou v Paríži roku 1900. Pri tejto príležitosti otvárajú parížske metro s vchodmi zdobenými secesne tvarovanými liatinovými konštrukciami z Guimardovej dielne. Súperenie medzi technickou a umeleckou stránkou architektúry sprevádza celé storočie. Tvorba architektonických skvostov sa rozširuje z miest na vidiek, z reprezentatívnych sídiel na fabriky, železničné stanice, letiskové hangáry. Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami znova charakterizuje príklon k umeniu (Bauhaus, De Stijl), ale aj výstavba sídlisk v súlade s celkovým plánovaním miest. Dynamický rozvoj miest najmä po 2. svetovej vojne až po 70. roky kladie pred architektov ďalšiu úlohu – využívať čo najefektívnejšie materiálové
ríše (r. 476), s antickým svetom sa symbolicky lúčia fotografiami aténskeho Parthenónu a viaduktu v Nîmes. Tisícročie uzatvára najväčší skleník sveta, osem zasklených kupolovitých biosfér N. Grimshawa v St. Austelli vo Veľkej Británii, ktoré akoby predznačovali, že mnohé rastlinné druhy či prírodné prostredia sa zachovajú do ďalšieho tisícročia len v takýchto umelo vytvorených podmienkach. Autori zameriavajú svoj výklad nielen na technickú dokonalosť, remeselnú zručnosť a priestorovú nápaditosť tvorcov týchto architektonických skvostov, ale usilujú sa upriamiť pozornosť čitateľov aj na životné pocity doby, ktoré tieto stavby takisto odrážajú a uchovávajú vo svojich klenbách, štítoch či presvetlených nepravidelných priestoroch. Takýto expresný pohľad na tisícročie architektúry však vyvolá ďalšie otázky. Aké zdanlivo neuskutočniteľné sny, ktoré nosia dnešní architekti zatiaľ len v hlavách, vyplnia pokračovanie tejto knihy? Záver knihy naznačuje odpoveď na ne. Keď roku 1965 Frank Lloyd Wright vymyslel 528-poschodový mrakodrap pre 130 tisíc ľudí, mnohí to pokladali za utópiu. V roku 2009 by mali v Londýne reálne dokončiť 306-metrovú Bridge Tower so 66-poschodovým interiérom. –báb–
Adresa: Valachovej 6 841 01 Bratislava tel./fax: 02 / 654 29 420 e-mail:
[email protected] www.panorama.sk Riaditeľ / majiteľ: Vladimír Bibel Vznik: Už od svojho vzniku sa profilujeme ako netradičné vydavateľstvo, pretože ťažisko našich aktivít je na internete. V roku 1994 sme začali vydávať InfoDigest – elektronický „magazín o kybersvete“ zameraný na vtedy sa vynárajúci fenomén internetu. Zameranie, profilové edície: Dodnes pôsobíme najmä v priestore online vydávania, hlavnou náplňou našich vydavateľských aktivít sú internetové stránky www.panorama.sk – slovensko-anglický magazín pre cestovateľov a záujemcov o tradičnú slovenskú kultúru. Súčasťou týchto stránok je aj online kníhkupectvo. • Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? – Pokiaľ ide o tlačené tituly, v deväťdesiatych rokoch sme opakovane vydali brožúru Internet pre novinárov. V tomto roku sme opäť odbočili ku klasickej tlači a vydali sme pre horolezocov i nehorolezcov Smiech na lane od Ivana Baja. • Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva? – Pri distribúcii Smiechu na lane sa zatiaľ usilujeme vystačiť s vlastnou internetovou kníhkupeckou distribúciou. Je to samozrejme prácnejšie ako spolupráca s distribútormi, o to viac, že táto, ako sa dnes vraví „kultová knižka“, oslovuje aj českých čitateľov. • S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2007? – Láka nás kombinácia tlačeného i online publishingu. Láskavý a zároveň šibeničný humor Ivana Baja budeme sprístupňovať aj online. • Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? – Viac sme mali len online projektov. V 90. rokoch sme pred behli dobu, a tak sme predbehli aj vývoj „olympijského copyrightu“. V spolupráci s STV sme pripravili na internete prúd videa a textových informácií k olympijským hrám a futbalovým majstrovstvám sveta. • A naopak, ktorý zo svojich titu-
lov pokladáte za vydavateľský omyl? – Asi ten, keď sme sa usilovali redaktorskými znalosťami konkurovať počítačovému softvéru. Ľudským intelektom zostavené zbierky liniek nemajú šancu proti globálne vandrujúcemu a archivujúcemu softvéru, ktorý dnes využívajú popredné internetové vyhľadávače. • Čo vás najviac trápi na knižnom trhu? – Už dlho nás ako kníhkupcov trápi, ako vytvorením hraničnej čiary medzi Českom a Slovenskom nehorázne stúpli ceny poštovného. • Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu? – Nižšia DPH. • Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen? – Vydať knihu domáceho pôvodu, ktorá si nájde cestu do ďalšieho zahraničia – nielen do Česka. • Aký máte názor na rebríčky bestsellerov? – Je to do určitej miery zrkadlo kultúrnej úrovne národa, ale aj marketingových možností a šikovnosti vydavateľov. • Akú knižku práve čítate? – Prekvapilo ma, že v starých povestiach o slovenských hradoch od Jána Domastu nachádzam aj zaujímavé spoločensko-kultúrne reálie – akurát, že s istotou neviem povedať, do akej miery sú naozaj svedectvom doby, v ktorej sa mali odohrávať, a do akej svedectvom autorovej – rozprávačskej interpretácie.
Horolezenie je obrazom života
Zbierka humorne ladených príbehov o horolezcoch a turistoch Smiech na lane Ivana Baja doplnená jeho kresbami prvýkrát vyšla roku 1977 a stále si získava nových čitateľov. V čom spočíva tajomstvo jej úspechu, spýtali sme sa jej autora. • Horolezecký humor je špecifický, aké sú jeho osobitosti a čím môže zaujať aj nehorolezcov? – Horolezecký humor je naozaj humor špecifický, stavovský. Je skôr drsný než nežný, skôr čierny než ružový. V tom sa podobá humoru frontovému, humoru pyrotechnikov, kaskadérov, toreadorov – humoru ľudí príbuznej „krvnej“ skupiny, čo občas balansujú na veľmi úzkej hrane medzi žitím a nežitím. • Vo vašich príbehoch vystupujú svojrázne postavičky, jednou z nich je napríklad „otrasník Tony“. Človek si nevdojak položí otázku, či je táto postava, ale aj niektoré iné, skutočné... – Hrdinovia mojich príbehov nie sú
vymyslení, sú odpozeraní v nástupoch, stenách, na vrcholoch hôr, v horolezeckých táboriskách, na vysokohorských chatách. Neviem si vymýšľať. Dokonca aj „otrasník Tony“ je reálna bytosť. Prepáč, Tony. Viacerí čitatelia-horolezci sa spoznali alebo spoznali iných. Vymyslení sú v kresbách len „jetiovia“, „psy“ či „kamzíky“, preto ich dávam do úvodzoviek. Urazili by sa. • Od prvého vydania Smiechu na lane po súčasné tretie prešlo štyridsať rokov. Napriek tomu po vašej knižke dnes nesiahajú len pamätníci, ale aj najmladšia generácia obdivovateľov horolezectva. Ako si to vysvetľujete? – Sám som prekvapený. Asi je to tým, že horolezenie je v podstate obrazom života. Všetci niekde vystupujeme alebo zostupujeme, každý z nás má nejaký svoj vrchol, svoj Everest, ten je dôležitý, ale dôležitá je i tá cesta k nemu, pretože si vyžaduje odhodlanie, odvahu, prekonávanie prekážok, tých, čo sú na ceste, i tých, čo sú v nás, je to aj o strachu, o pravdivosti, charaktere, o zodpovednosti a priateľstve. Cesta nahor je spätá s úspechmi ale i s porážkami, prehrami a pádmi. Takže snáď niektoré z napísaných či nakreslených minipríbehov majú tak trochu všeľudský a nadčasový rozmer. –ib–
www.litcentrum.sk
Na hojdačke života
Ľudia a knihy S Kornelom Földvárim na Šumave
Jarmila Košťová a Ladislav Košťa Život s ľudskou tvárou Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2007 Zostavil Ján Füle
© Christoph Härringer
Dezercia do sna
Šesťdesiate roky predchádzajúceho storočia dostali množstvo prívlastkov, poväčšine superlatívov, neraz zafarbených subjektívnymi pocitmi, podľa toho ako sa komu zachovali v spomienkach, kto ich ako prežíval. Možno nedostatočné historické zhodnotenie tohto obdobia alebo obrovská dezilúzia nasledujúcich desaťročí a objektívna spoločenská stagnácia prispievajú často k zidealizovanému pohľadu na toto obdobie u väčšiny pamätníkov a ten potom preberajú aj mladšie generácie spolu s mýtmi a legendami viažucimi sa k roku 1968. Jednou z proklamovaných myšlienok politikov tých čias, ktorej ľudia verili, bola: socializmus s ľudskou tvárou. Z nej si zvolili aj titul pre knihu spomienok manželia Košťovci, čím jasne naznačili jej obsah. Ťažiskom ich spomienok sú práve 60. roky, ktoré v ich osobnom i profesionálnom živote znamenali hviezdne obdobie. V stručnom predslove František Mikloško vymenúva zlomové obdobia v živote Ladislava Košťu a upozorňuje, že nielen vonkajšie okolnosti určovali jeho životnú dráhu, ale predovšetkým jeho rozhodnutia vychádzajúce z vnútorného presvedčenia. Tak sa vo februári 1969 rozhodol, že po návrate z Moskvy nevystúpi v Československej televízii s probrežnevovským prejavom, za čo ho na dvadsať rokov odstavili z politického a spoločenského života. Rovnako na základe vnútorného presvedčenia sa do politiky vrátil v novembri 1989 a takisto z nej o dva roky odišiel. K týmto osudovým rozhodnutiam sa vracia aj Ladislav Košťa v stručných, veľmi zhutnených spomienkach. Hneď v úvode dokazuje čitateľovi, že aj na vážne situácie sa vždy vedel pozerať s úsmevom. Tento optimizmus „na rozdávanie“ mu otváral dvere do spoločnosti a pomohol mu otvoriť aj srdce tej, s ktorou spojil svoj život. Všetky úspechy i prehry tak manželia prežívajú spoločne takmer celé polstoročie až dodnes. Okrem spoločného pôsobenia v Lúčnici spájala Košťovcov odvaha púšťať sa do nových, nevyskúšaných vecí. Ladislav Košťa zakladá Ústav štátu a práva SAV krátko po skončení štúdií, jeho manželka Jarmila sa stáva priekopníčkou televízneho moderovania. Obaja prejavili odvahu v ilegálnom vysielaní rozhlasu a televízie počas okupácie v augustových dňoch roku 1968. Spočiatku akoby boli ich kariéry vystlaté ružami, po predchádzajúcich náznakoch sa profesionálny rast a spoločenské účinkovanie oboch manželov skončili po ich návrate z Expo v Jokohame roku 1970. Sila osobnosti sa však neprejavuje, keď je človek na vrchole, ale až keď sa od neho šťastena odvracia. Ako sa vedeli vyrovnať s neúspechom, vyznávajú sa Košťovci v rozhovore s Kvetou Škvarkovou priliehavo nazvaným Hviezdy na hojdačke. Jarmile Košťovej život v ústraní umožnil venovať sa maľovaniu. Spomienky Ladislava Košťu dopĺňajú rozhovor s Jánom Fülem, prejavy, napríklad zo Svetovej konferencie OSN v Teheráne, záznamy z vystúpení a niektoré dokumenty, ako aj fotografie zo súkromného archívu. Napriek osobne ladeným spomienkam predstavuje táto kniha ďalší kamienok do mozaiky objektívneho pohľadu na „slávne“ šesťdesiate roky. –báb–
Vždy, keď nejaký apoštol modernej techniky suverénne vyhlási, že to knihy ako prežitok majú zrátané, pred očami sa mi vynorí kruh po vojensky vystrihaných hláv, sklonených nad čítaním. Bolo to roku 1955 na šumavských polomoch, osem kilometrov chôdze od najbližšej „civilizácie“ – mestečka Horní Planá („prdel zakopaná“). Okolo zrubu široko-ďaleko len pováľané stromiská, trojmetrový sneh a bdelí pohraničiari s nervóznym ukazováčikom na spúšti samopalu. Už názov Jelení vrchy vylučoval nejakú útulnú krčmičku v okolí, tancovačky, dievčatá. Pravda, ak ste poprosili o službičku niektorého z civilných drevorubačov (aj s koňmi zväčša z Oravy), depresiu i strach z neznámej ťažkej práce, pri ktorej denne dochádzalo k škaredým úrazom, ste mohli potajomky utopiť vo fľaške pálenky. Zopár z nás vtedy pred zúfalstvom zachránil zázrak. Ktorýsi z chlapcov si v plnej poľnej priniesol lákavý dvojzväzkový román
JUBILANTI
Kennetha Robertsa Oliver Wiswell. Neviem, kto to vymyslel, ale odrazu sme sedeli na drevených vojenských kufroch, čítali a dokola si podávali vzrušujúci príbeh z amerických dejín doslova po jednotlivých stranách (presnejšie dvojstranách) – kniha bola našťastie brožovaná. Kruh sa občas zadrhával: netvorili ho len nie vlastnou vinou skrachovaní študenti, ale aj jednoduchí dedinskí chlapci či remeselníci, ktorí s čítaním až také veľké skúsenosti nemali. V tom okamihu sme zabúdali na všetko, v čom sme až po krk trčali. Niektorí z nás dokonca na obviazanú nohu, do ktorej si namiesto do zvaleného kmeňa zaťali škrabák na kôru. Neviem, možno sa čosi podobné dá prežiť aj pri počítači alebo inom elektronickom čude. No sotva by boli schopné navodiť ten obyčajný, a predsa zadúšajúco krásny pocit ľudského tepla a spolupatričnosti. Najmä vo chvíľach, keď sa tí slabší usilovali držať krok a zároveň s nami objavovať spisovateľovu rajskú záhradu. V tých zriedkavých minútach „osobného voľna“ sme cítili, že tam za nami nemôže nielen náš nemilovaný veliteľ, ale vôbec nikto nepovolaný. Dokonale slobodní sme plachtili na krídlach spoločného zážitku. Už pre túto jedinečnú schopnosť literatúry verím, že knihy nás nikdy neopustia – vždy ticho a v ústraní ako sitnianski rytieri pripravené zasiahnuť, keď bude najhoršie.
LITERÁRNE HÁDANKY Táto rubrika má svojich skalných čitateľov, ktorí prejavujú literárne vedomosti už pravidelne v neomylných odpovediach. Aj tentoraz na hádanky Igora Hochela z Knižnej revue č. 9 odpovedali všetci súťažiaci správne: Erich Maria Remarque Traja kamaráti a Ladislav NádašiJégé Adam Šangala. Do romantického príbehu Meg Cabotovej Princezná oslavuje sa môže ponoriť Zita BARÁNEKOVÁ z Hnúšte, ktorej túto knihu venuje vydavateľstvo Ikar, a Tajomstvo Atlantídy od Herbie Brennana z vydavateľstva Remedium dostane za svoje vedomosti Daniel CÍCH z Bratislavy. V prvej dnešnej literárnej hádanke po prvý raz upriamujeme vašu pozornosť na dielo, ktoré patrí do detektívneho žánru. Je také preslávené (aj vďaka niekoľkým filmovým verziám) a notoricky známe, že uhádnuť ho môžu aj tí, ktorí ho nečítali, hoci hádanka odkazuje na jeden z jeho dôležitých motívov.
od 23. mája do 6. júna 6. 6. 1936 sa narodil v Čiernom Balogu prozaik, spisovateľ pre deti a mládež, rozhlasový a divadelný dramatik, scenárista Peter KOVÁČIK. Popularitu si získal humoristicko-satirickým románom Nevera po slovensky z prostredia lesných
robotníkov, podľa ktorého napísal aj scenár pre 3-dielny televízny film režiséra Juraja Jakubiska. Priekopníkovi lesníctva európskeho významu Jozefovi Dekretovi Matejovie venoval životopisný román Svätý z Handľov. Životné jubileum Petra Kováčika si môžete pripomenúť spolu s Jozefom Dekretom. Knihu Svätý z Handľov venujeme čitateľovi, ktorý ku kupónu vydavateľstva Slovenský spisovateľ pripíše, aké dielo Petra Kováčika ho najviac zaujalo. Narodili sa: • 27. 5. 1939 – Alta VÁŠOVÁ, prozaička, spisovateľka pre deti a mládež, scenáristka • 28. 5. 1922 – Nora GRAJCIAROVÁ, poetka, autorka kníh pre deti • 28. 5. 1935 – Viliam MARČOK, literárny vedec a kritik, básnik • 2. 6. 1922 – Božena MAČINGOVÁ, autorka kníh pre deti a mládež, dramatička • 2. 6. 1946 – Peter GLOCKO, prozaik, autor literatúry pre deti a mládež, scenárista • 2. 6. 1947 – František MIKLOŠKO, autor literatúry faktu • 2. 6. 1977 – Andrej HABLÁK, básnik Jubilantom blahoželáme.
V druhej hádanke je zašifrovaná jedna z najznámejších próz slovenskej medzivojnovej literatúry, ktorá na stredných školách patrila (alebo azda ešte aj patrí) do kategórie povinného čítania.
Väčšina našich čitateľov, ktorí blahoželali Petrovi PIŠŤANKOVI, za čo im v jeho mene ďakujeme, si s ním symbolicky pripili Červeným vínom Františka Hečka.
I. Do prípadu patrí zviera, ktoré rado vyje v močiari. Od strachu nám srdce zviera, detektív však opäť zažiari.
Pán Ľudovít DULAI nám napísal: „Mám rád víno, hlavne červené. Považujem ho za zázrak prírody a vinohradníka. Preto mám rád román Františka Hečka Červené víno, za ním by mohla nasledovať kniha Zs. Móricza Forr a borr, ktorá nebola preložená do slovenčiny, a najmä báseň Jána Smreka Písané na sude.“ Veríme, že si do tohto zoznamu kníh pripíše Živý oheň z vína od Petra Pišťanka, ktorý mu s autorovým podpisom venuje Vydavateľstvo Slovart.
II. Meno má podľa malého zrnka. Život ho skúša naozaj kruto, osud mu stále na nervy brnká. Trápi sa veľmi, až nám je ľúto.
Hádanky sú podľa nás veľavravné, pre každý prípad však ku každej dodávame po jednej pomocnej indícii. Autor prvého diela patril k zakladajúcim tvorcom príslušného žánru a svojrázny detektív, ktorého stvoril, je jednou z najznámejších literárnych postáv vôbec. O prozaikovi, ktorý napísal knihu zašifrovanú v druhej hádanke, prezradíme, že po druhej svetovej vojne odišiel do exilu, osud ho zavial až do ďalekej Argentíny, kde aj zomrel. Na riešenia oboch hádaniek, čiže mená autorov (krstné mená a priezviská) a názvy diel s kupónmi SPN – Mladé letá a Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov čakáme do 6. júna. Vymýšľa Igor Hochel
KUPÓN SPN Mladé letá
(Literárna hádanka 1) Strana 11
Strana 11
Kto dostane knižku? Prostredníctvom reprezentatívneho výberu diela Daň srdca domovine sa môže zoznámiť s tvorbou jedného z autorov katolíckej moderny Jána Šveca, známeho pod pseudonymom Slavkovian (podľa Nižného Slavkova, odkiaľ pochádzal), naša čitateľka Oľga MIČKOVÁ z Hlohovca. Knihu jej venuje Vydavateľstvo Michala Vaška. OBJEDNÁVKA Dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2007 si môžete objednať telefonicky: 02/52920272, e-mailom:
[email protected] alebo písomne či osobne: Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava
KUPÓN Vydavateľstvo SSS
(Literárna hádanka 2) Strana 11
KUPÓN SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ Strana 11
Strana 12
Rozhovor
KNIŽNÁ REVUE číslo 11
Chodievam sa občas stíšiť na cintorín Rozhovor s básnikom Martinom VLADOM Martin Vlado sa narodil 7. februára 1959 v Košiciach. Je absolventom Hutníckej fakulty Vysokej školy technickej. Pracoval ako sanitár v nemocnici na pražských Vinohradoch, po návrate do Košíc sa venoval vede, najprv na Vysokej škole technickej, neskôr v Ústave experimentálnej metalurgie SAV. V súčasnosti prednáša na Hutníckej fakulte Technickej univerzity technológie tvárnenia kovov (aplikácie pre technickú prax aj výtvarnú tvorbu). Knižne publikoval básnické zbierky Prskavky / Malé básne do tmy (1997), Kafedrála / Sen ortodoxného kávičkára (2000), Park Angelinum (2001), Muž oblačného dňa (2003), Insomnia (2003, s Petrom Bilým) a Obnovovanie kvetu (2006). Poviedky publikoval v SME, Pravde, Slovenských pohľadoch (Cena Slovenských pohľadov za prózu, 2005), v RAK-u, internetovom magazíne amnezia.sk a Slovenskom rozhlase. Má rozpracovaný rukopis poviedok a krátkych próz s pracovným názvom Žart smrti. • Umenie je istým druhom hľadania, keď smrteľník má pocit, že ho etika, veda alebo náboženstvo neuspokojuje. Azda ide o hľadanie božského mimo božského, keď jestvujú otázky a nie sú odpovede. Aj literárna tvorba dáva záplaty na prázdne diery, ktoré spôsobujú, že vo vedomí nie je čosi zavŕšené. Viem, že si veriaci. Čo ti neponúka napríklad kresťanstvo? Koho alebo čo hľadáš vo svojej poézii? – Kresťanstvo chápem ako ponuku. Pokiaľ ide o moju poéziu, nenájdem v nej, akokoľvek by som sa snažil, nič iné iba seba. A cez seba to, čo ma inšpirovalo k tomu, aby som vzal pero, papier a pokúsil sa o báseň. Alebo o afobáseň, ako niekto výstižne nazval moje lavírovanie medzi aforizmom a básňou. Poézia môže byť rozhovorom s Bohom. A nemusí to byť vždy len smrteľne vážny rozhovor, veď zmysel pre humor je istý druh inteligencie. Boží dar, ktorý sa hádam veľmi nebije s poéziou. Tomáš Janovic sa mi svojho času „podpísal“ pod niekoľko afobásničiek z mojej knižky Kafedrála / Sen ortodoxného kávičkára, kde je tých – hádam aj trochu vtipných – „flirtov“ s Bohom niekoľko. Dovolím si uviesť: „Boh je len jeden / keby ich bolo viac / pravdepodobne by sa nikdy / nedohodli / na stvorení sveta.“ Inšpirácia nielen božským. Odobrenie takýchto textíkov pánom Janovicom hádam len dokazuje, že meno Božie som nebral nadarmo. • Akýkoľvek zázrak musí byť v právomoci viery, principiálne len vtedy nemá zmysel podrobovať ho analytickému skúmaniu, ktoré by mohlo rozhodnúť o jeho pravdivosti alebo nepravdivosti. Samozrejme, hovorím doslova o zázraku v rozpore s moderným skeptickým rozumom. Zázračno však môže mať prízemnejší význam, ktorý živí a kriesi poéziu všedného života. Ktoré záležitosti ešte považuješ za zázračné? – To, čo živí a kriesi poéziu všedného dňa, je sám všedný deň so svojimi situáciami, momentmi, detailmi, atmosférou. A byť básnikom znamená všetko toto vidieť. Teda vidieť to, čo možno väčšina ľudí nezachytí. Osobne nemám rád termín „poézia všedného dňa“. Keď tieto slovné spojenia počujem, vybaví sa mi niečo druhoradé, podradné. A mám pocit, že mnohí skvostní literáti to tak aj cítia. Ja však ten život v literatúre potrebujem mať. Nedávno som mal chrípku, mohol som si dovoliť čítať knižku. Prečítal som si Stanislava Štepku, Desatoro (a zopár navyše). Radošinské naivné divadlo alebo Semafor (pre Štepku bol Semafor vzorom) z čias jeho zlatej éry (Suchý, Šlitr) považujem za tie zázračné záležitosti, na ktoré sa pýtaš a ktoré pretrvali. Humor, v ktorého pätách kráča smútok, mi bol a stále je veľkou inšpiráciou. Dodnes mám všetky tie poklady na starých vinylových platniach... Chodievam sa občas stíšiť na cintorín. Raz som si pri jednom z hrobov všimol mamu a syna. Sotva prváčika. Mama podala synovi zápalky a dva kahančeky. Chlapec kahančeky zapálil. Vietor plamienky sfúkol. Chlapec kahančeky znovu zapálil. Vietor plamienky znovu sfúkol. Chlapec si striedavo pospevoval a mrmlal popod nos. Mama po chvíli začala
syna ťahať od hrobu, bol čas ísť domov. Chlapec sa na matku nechápavo pozrel. Rozplakal sa. To je možno tiež taký zázračný okamih všedného dňa, ktorého som mohol byť svedkom. • Chápem prirodzenú obľúbenosť tvojej poézie u mnohých čitateľov – jednoducho a zrozumiteľne vyjadruje paradoxné pravdy o živote. Zrejme i preto má poézia ozvláštňovania detailov bližšie k čitateľom než k odbornej kritike. Hoci sa tento druh básnenia šíri davom vo väčšej miere ako iný, predsa len poézia ako celok zostáva na periférii umeleckých a kultúrnych záujmov. V čom spočívajú príčiny a čo by ju mohlo dostať z tohto smutného postavenia? – Umelecké a kultúrne záujmy boli pred rokom 1989 štedro podporované, ale zároveň podrobované krutej ideologickej kontrole podporovateľa. Možno aj poézia bola vtedy viac „čelom k masám“. Je všeobecne známe, že diktatúra praje slovu. Slovo má váhu, neslobodná spoločnosť sa dá slovom udržiavať aj rozkladať. V normalizačnom období deklarovaného socializmu v Československu bolo slovo, ktoré diktovalo, už vyprázdnené, ale slovo, ktoré zaznievalo v divadlách, filmoch, humore, alebo bolo napísané, prinášalo úľavu, preto sa možno viac čítalo a väčšmi sa žilo kultúrou. Riešenia pre dnešok spočívajú v dobrých nápadoch jednotlivcov a skupín. Sú známe prípady „ultrajemného“ vnucovania poézie obyvateľstvu, napríklad na zastávkach a v prostriedkoch MHD. Neviem, či niekto niekedy efektívnosť takéhoto „útoku“ plachých básnikov na masy aj vyhodnocoval. Či si nejaký cestujúci, ktorý veľmi neholduje poézii a celkovo knižkám, cez tento spôsob šírenia poézie potom našiel cestu do knižnice. Jedno je isté. Poézii sa vždy dobre darilo na periférii; kto po nej veľmi túži, tam si ju nájde. • Okrem poézie príležitostne píšeš prózu. Vraj kvalitná autorská dvojstrannosť je neobvyklá: pochopiteľne, ak je niekto výborný v poézii, nemusí byť excelentný v próze a naopak. Prečo si sa začal venovať aj próze? – Niektorí bardi tvrdili či tvrdia (napríklad Štefan Moravčík), že dobrý spisovateľ musí vedieť napísať všetko. Napríklad Vojtech Mihálik nepustil kedysi do Nového slova nádejného adepta poézie, pokiaľ mu, chudák, nedokázal, že ovláda aj viazaný verš, prípadne, že vie napísať aj tzv. „angažovaný“ text poplatný dobe. Možno polemizovať o tom, nakoľko je remeslo dôležité pre celkový výsledok. Túto otázku napokon otvoril aj Jožo Urban vo svojej „učebnici“ Utrpenie mladého poeta. Je však v ľudskej povahe všeličo si vyskúšať. Kedysi som sa pokúšal aj o recenzie. Našťastie som si uvedomil, že sú to len moje laické pohľady na knihu, pričom recenzia si žiada viac. Netrúfam si ani na rozsiahlejšiu prózu. Aj na poviedku som si pekne dlho počkal. Hovorí sa, že na prózu si treba nažiť. Mám asi dve desiatky poviedok, z ktorých väčšina bola uverejnená v novinách, časopisoch a v rozhlase. Takto ich testujem. Neponáhľam sa. Radosť z písania ma neopúšťa, ale píšem menej.
Už vyše roka som nenapísal báseň. Štvorstranovú poviedku píšem pol roka. Ďalší polrok ju „cizelujem“. Ďalších zopár týždňov pochybujem o tom, čo som napísal. Texty často končia v koši. Knižku týchto ťažko vypiplaných poviedok by som si chcel venovať k päťdesiatke. • Akosi sme uzavretí pred svetom. Príliš veľa na pleciach nosia samotní spisovatelia, niekedy chodia s batohom a predávajú si vlastné knihy. Som rád, že sa vydávajú preklady, no bolo by fajn, keby sa začali objavovať nové mená. Ešteže autor v zahraničí zostáva v anonymite: pokiaľ jeho text ozaj stojí za to, môže sa presadiť skôr ako na domácej pôde, kde oficiálne kruhy si určujú svojich kandidátov. Naopak, známejší autor sa tam nemusí dočkať odozvy. Vydavatelia akoby zabúdali, že môžu profitovať z licenčných zmlúv. Veď slovenský knižný trh vzhľadom na zahraničný je zrnkom piesku v púšti. Potešila ma však nedávna svetlá výnimka – vydanie Balcovho Vrabčieho kráľa v poľštine. Čo nám podľa teba bráni publikovať v časopisoch a vydávať kvalitné knihy v zahraničí? Aké by mohlo byť riešenie? – Jedinou bariérou brániacou presadiť sa v oblasti akejkoľvek činnosti by mala byť iba nekvalita „produktu“. To je však značne zjednodušený pohľad zodpovedajúci ideálnemu stavu. Do hry vstupuje veľa faktorov, ktoré ideálny stav menia na reálny. Ucelenejší prehľad o prekladoch súčasných slovenských autorov mladších ročníkov nemám. Cesta k prekladom vedie určite aj mimo oficiálnych štruktúr, ale prečo sa nepokúsiť najprv o inštitucionálny postup? Druhou cestou sú osobné kontakty v zahraničí a štedrý mecén. Najlepším riešením je realizovať obidve cesty paralelne. Ale to všetko sú len moje teoretické úvahy. Tak vysoko „nerúbem“, aby som sa v tom vyznal. No viem o tebe, že vyšliapavaš akýsi chodníček a niečo sa už aj podarilo. Mimochodom, aj takto – takpovediac verejne – ti ďakujem za to, že moje básne mohli vyjsť v poľštine. Apropo, pán Balco, jeho Strigôň je nezabudnuteľne pôvabný. A s chuťou som si prečítal Diablovu trofej. • Čítanie svetovej literatúry povznáša ducha, dáva rozhľad i autorovi, čo si môže dovoliť
a čo nie. Môže tak naviazať na určité trendy, prísť s niečím novým, no zároveň ho čítanie stavia pred veľký problém: akou osobitou fikciou prekonať diela, ktorých sila núti k nefalšovanému obdivu? Nielen preto pri písaní diel vznikajú obrovské autorské pochybnosti, čo múdrych vedú k pokore. Ako vidíš budúcnosť slovenskej literatúry v kontexte svetovej? – O slovenskej literatúre sa debatuje a pochybuje v rôznych kontextoch asi odjakživa – teda odkedy je slovenská literatúra živá. Napríklad otázka Štefana Krčméryho (spisovateľa, literárneho historika a kritika), na základe ktorej pred časom začali jednu z ankiet v RAK-u: „Čo myslíte, poskytuje nám naša poprevratová literatúra niečo potešujúce?“ Odpovedal som vtedy v tom zmysle, že niet u nás inej literatúry, len poprevratovej. Pretože u nás taká obyčaj – predprevratová literatúra bola tiež niekedy poprevratová. Veď za necelé polstoročie som už žil kdekoľvek, a pritom som takmer nevytiahol päty z rodného mesta (ČSR – samozrejme, nemám na mysli 1. ČSR, ale už ľudovodemokratickú, ktorá trvala do roku 1960; ČSSR, SSR, ČSFR, SR). Ale vážne. Slovensko má svoje veľké mená a šťastné obdobia, ktoré žičili literatúre. Budúcnosť slovenskej literatúry v kontexte svetovej bude najskôr budúcnosťou literatúry malého národa. Zároveň sa mi však zdá, že literatúra národov – bývalých sovietskych satelitov, by mohla byť pre západný svet zaujímavá. Máme skúsenosť, ktorú tento svet nepozná, hádam len s výnimkou Španielska a Portugalska, pokiaľ ostaneme v Európe a budeme ignorovať farby. Generácia, ktorú tak šarmantne jedným písmenom azbuky pomenoval Viliam Klimáček, by mohla byť výzvou. Ale je aj celkom možné, že už nie. Časový faktor je neúprosný, a viac či menej sa týka aj literárnych tém bez ohľadu na nadčasovosť, ktorá by mala byť v dobrej literatúre samozrejmosťou. Od skončenia studenej vojny v Európe uplynulo už takmer toľko času ako od vzniku 1. ČSR po jej prvý zánik. Ale na druhej strane sú tu mladí literárni dravci, nezaťažení normalizačnou minulosťou, no poznačení dneškom. Radovan Brenkus
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka Margita Bíziková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/529 20 272, e-mail:
[email protected], www.litcentrum.sk. Sadzba: SAPAC, spol. s r.o., Bratislava. Tlač: DOLIS, s.r.o., Bratislava. Vizuál: 3H creative studio, s.r.o., Bratislava, www.3hcreative.sk. Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Reg.č.: 243/90, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.
