Ke boli Sebechleby na chví u Sebev elami

í ÓßÎÛÝ îððê

Ke boli Sebechleby na chví u Sebev elami… Pod starostlivým patrónskym doh adom sv. Ambróza sa v prvú februárovú sobotu uskuto nilo celodenné v elárske podujatie k 80. výro iu organizovaného v elárenia v Sebechleboch, ktoré usporiadal výbor ZO SZV Hontianske Tesáre v úzkej spolupráci so sebechlebskými v elármi. Aby sa u inilo zados osvedenému „najskôr práca, potom zábava“, podujatie otvárala vedecká konferencia, súbežne s ou prebehla praktická škola zdobenia medovní kov a programom nabitý de uzatvoril v elársky ples, ktorý sa veru kon il až nadránom.

pravu som podrobne opísala. Ženy sa dali vlastnoru ne do va kania, vykrajovania, pe enia. Podarili sa krásne tvary, ktoré si priam žiadali ozdobenie. Nau ila som záujemkyne vymieša hmotu na zdobenie a zhotovi kornútky. Tie pokladám za ve mi dôležité, aby bola kresba taká, ako má by . Spo iatku sa ženám ešte trocha triasli ruky, no postupne sa zdobilo oraz istejšie. Dôkazom boli misky s vycifrovanými medovníkmi na výstavke v kultúrnom dome.“ Záujem množstva žien i detí dokazuje, že oraz krajšie zdobené pe ivo nebude chýba na sviato ných sebechlebských stoloch.

Každý ú astník konferencie dostal od usporiadate ov zlatožltú pali kovanú v elu, už tradi nú sú as sebechlebských slávnostných podujatí. Konferenciu otvorila báse o rodnej obci Petra Demiana, tajomníka usporiadate skej ZO, za folklórny program o fašiangoch sme tlieskali najmenším a kultúrny úvod zav šila v elárska hymna v podaní predsedu ZO Milana Skokana. V elárom zo Sebechlieb sa podarilo pozva na konferenciu viacerých význa ných odborníkov. O ope ovacej innosti podal výklad RNDr. Ivan Popovi z Ústavu v elárstva Liptovský Hrádok, ktorého prednáška bola cenná najmä množstvom praktických údajov. Vystriedal ho riadite tohto ústavu Ing. Ján Kopernický, CSc., ktorý sa v prvej asti príspevku zameral na význam v elích produktov pre naše zdravie a v druhej asti na prevenciu a lie enie v elích chorôb. S najnovšími vedeckými bádaniami oboznámil prítomných prof. Ing. Jozef Šimúth, DrSc., ktorý odovzdal aj osobný pozdrav predsedu SAV Štefana Lubyho a s uznaním sa vyjadril o renomé tunajších v elárov. O hlavných problémoch a plánoch ústredia zväzu referoval Ing. Tibor Jókay, len VV SZV za Nitriansky kraj. Prednášku o minulosti v elárenia v Sebechleboch a najmä perspektívach tohto odvetvia si pripravil Peter Demian. Odbornú as zav šila milá slávnos – odmenenie viacerých zaslúžilých v elárov tejto oblasti.

O aktuálnej situácii vo v elárstve hovoril len VV SZV Ing. Tibor Jókay.

Asi viacerí prítomní plesajúci v elári si želali získa jednu z najhodnotnejších cien v tombole – ú (v avo) od Jána Furáka.

Ve ký potlesk odmenil fašiangové vystúpenie najmenších detí. o si napiekli, to si ozdobili Súbežne s konferenciou viedla priestoroch základnej školy kurz zdobenia a pe enia medovníkov už na celom Slovensku známa Eva Piovar iová z Hýb, ktorá o príprave povedala: „Priniesla som cesto z dvoch dávok, teda asi 6 kg, jeho prí-

Sú as ou prezenta ného d a v elárov bola aj sú až o najlepší med, medovník a medovinu z Hontu s takýmito výsledkami: Najlepší med: Jozef GEMBICKÝ Najlepší medovník: SOU potravinárske z KRUPINY Najlepšia medovina: Milan SKOKAN Pokra ovanie na 3. s. obálky

íñîððê

Po nohospodárstvo patrí k najcitlivejším odvetviam hospodárstva nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. Je to dané jednak tým, že výroba potravín je ve mi citlivou oblasou, a jednak tým, že systémy riadenia (legislatíva, inštitucionálne, organiza né a administratívne zabezpe enie) po nohospodárskeho trhu v samotnej EÚ sú ve mi zložité. Vzh adom na dôležitos po nohospodárstva vytvorila EÚ koncepciu Spolo nej po nohospodárskej politiky (SPP) už v roku 962, ktorá sa tak stala najstar šou politikou Európskeho spolo enstva. Bola budovaná nieko ko desa ro í a dnes je jednou z najintegrovanejších politík EÚ s ve kými finan nými transfermi medzi jednotlivými krajinami. Na za iatku sa zdalo logické poskytova po nohospodárom podporu prostredníctvom cien, ktoré platili spotrebitelia, a úplným uzatvorením európskeho trhu systémom poplatkov, rôznych prémií, dávok a náhrad. Kým v osemdesiatych a devä desiatych rokoch minulého storo ia dosahovali výdavky na SPP 85,5 percent celkového európskeho rozpo tu, v roku 997 to bolo asi 75 percent, v sú asnosti tvoria výdavky na SPP len vyše 40 percent rozpo tu EÚ. V dôsledku vedenia SPP boli a dodnes asto sú ceny za po nohospodárske produkty EÚ ešte vyššie ako ceny na svetovom trhu. Zárove však produkty EÚ museli by lacnejšie ako dovážané po nohospodárske produkty. Preto sa na dovozy stále uva ovali dovozné clá, o spôsobilo, že dovážané produkty boli drahšie ako domáce výrobky. Okrem toho boli výrobky EÚ subvencované, aby mohli pri vývoze konkurova produktom iných výrobcov na svetových trhoch. V decembri 2005 sa v Hongkongu na VI. ministerskom summite Svetovej obchodnej organizácie (WTO) odsúhlasila liberalizácia obchodu a zrušenie vývozných náhrad od roku 20 3 na agrárne produkty. V roku 2003 bola SPP reformovaná. Dnes sa už farmárom nevyplácajú celkové dotácie závislé v prvom rade od ve kosti ich produkcie. Vytvoril sa systém dávok, pod a ktorého farmári po splnení ur itých kritérií dostávajú kategorizované platby, nie je taký tlak na nadprodukciu a zbyto né plytvanie pe azí. Po reforme je vä šina subvencií farmárom platená bez oh adu na množstvo produkcie, o má prinúti európskych farmárov viac sa orientova na trh a urobi ich konkurencieschopnejšími. Platby by mali by podmienené rešpektovaním štandardov ochrany životného prostredia, bezpe nosti potravín a práv zvierat.

íí Slovenská republika sa d a . 5. 2004 stala lenom EÚ a pristúpila na pravidlá SPP. Všetci s o akávaním sledovali, o nám vstup prinesie. S odstupom asu môžeme konštatova , že sú komodity, ktoré si polepšili, ale aj také, pri ktorých nastali ažšie asy. V elárstvo patrí do druhej kategórie. Slovenské hranice v rámci vo ného obchodu v EÚ prestali existova . Hlavnú komoditu – med – je možné doviez z iných lenských štátov. To by nebol pre našich v elárov až taký ve ký problém, pretože sebesta nos EÚ v mede je necelých 50 %. Vä šie starosti im spôsobuje import medov z tretích krajín za svetové ceny. Tie sa pohybujú mierne nad úrov ou eura. Trh s medom v EÚ okrem dovozného cla, ktoré je pre vä šinu štátov len 7,3 %, nemá nástroje na jeho ochranu. Nie sú stanovené obchodné mechanizmy a trhové opatrenia (napr. licencie na dovoz medu, dovozné kvóty, intervencia). V prípade krajín, kde je sebesta nos 0 – 20 %, iste na to nie je dôvod. Slovensko však dve tretiny vlastnej produkcie vyváža. Podobne sú na tom aj alšie tri novo pristúpené lenské štáty V 4. SR ako lenský štát EÚ si už nemôže uplat ova takú dota nú politiku, akú by chcelo (resp. potrebovalo), všetky formy štátnej pomoci musia by v súlade s nariadeniami schválené v Bruseli. Je trochu na škodu veci, že v elárska verejnos iba v malej miere využila štrukturálne fondy ako sú Sektorový opera ný program – Po nohospodárstvo a rozvoj vidieka a najmä Plán rozvoja vidieka, špeciálne opatrenie . , ktoré môžu využi aj nepodnikatelia v po nohospodárstve a je ve mi vhodné aj pre hobby v elárov. alšia podpora v elárstva, ktorú Európska komisia vy lenila, je 23 miliónov eur ro ne na v elárske programy pre 25 lenských štátov. Pozitívum, ktoré SPP v elárom prinesie, je reforma spolo nej organizácie trhu s cukrom. Garantovaná cena za biely cukor sa v priebehu štyroch rokov zníži o 36 percent. V sú asnosti je cena cukru v EÚ takmer trikrát vyššia ako na svetových trhoch. Na základe uvedeného je zrejmé, že liberalizácia v obchode s produktmi v elárstva sa v EÚ prejavila naplno. Na rozdiel od ostatných komodít, kde je niekedy cena na domácom trhu dva- až trikrát vyššia oproti svetovej cene, už by v súvislosti s tlakmi z WTO na otváranie trhov, zvä šujúcu sa liberalizáciu a snahou o znižovanie výdavkov z rozpo tu EÚ do po nohospodárstva nemali nasta pre v elárov horšie asy. V elári, ktorí dokážu obstá v sú asných podmienkach, môžu v budúcnosti o akáva zlepšenie v súvislosti so spomínaným poklesom ceny cukru. Je len na v elároch, ako rýchlo sa prispôsobia novým podmienkam.

Ing. Rastislav Pavla hlavný štátny radca MP SR

Z OBSAHU

Ing. Tibor JÓKAY: Kalendárium – Marec . . . . . . . . . . . . 34 JUDr. udovít VOLNÍK: Právnik radí: Zákon o konkurze a vyrovnaní . . . . . . 36 ŠVPS SR: Metodický pokyn /2006 . . . . . . . . . . 37 Mgr. Ján P͊: Sú až ŠVK – Test . 6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38 JUDr. udovít VOLNÍK: Právnik radí: Med ako biopotravina (3. as ) . . . . . . 38 MVDr. Viera BELADI OVÁ: Diagnostika parazitárnych a mykotických ochorení v iel . . . . . . 39 PhDr. Beata VRZGULOVÁ: Príbehy o mede . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 Ing. Old ich HARAGSIM, CSc.: Nový producent medovice v Evrop . . . . . . 42 RNDr. Ivan POPOVI : Úloha v iel v agrotechnike ekologicky pestovaných plodín . . . . . 43 V apríli: Smer Brno . . . . . . . . . . . . . . 44 Pozvánka do Prahy . . . . . . . . . . . . . . 44 Ing. Michal MA I KA, CSc.: Ak chceš by zdravý, za ni v elári ! . . 46 SPOLO ENSKÁ KRONIKA . . . . . . 47 KR͎OVKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 Prvá strana obálky: V marci sa najmä na juhu Slovenska zvyšujú denné teploty, rozširuje rozloha plodu a zintenzív uje letová aktivita v iel. Jedným z prvých zdrojov potravy je jelša. Foto: Ing. Tibor JÓKAY

www.vcelari.sk

V elári, navštívte výstavu v Tren íne! Z AVNENÝ KUPÓN NA VSTUPNÉ uverej ujeme na s. 45. Pozvánku do BRNA aj so z avneným kupónom nájdete na s. 44.

íì

íñîððê

Poslednými marcovými d ami ožívajú v elnice. Najprv na juhu Slovenska, o nie o neskôr i v severnejších oblastiach sa za ínajú prvé jarné prelety v elstiev. V elársky život sa od diskusií a polemík výro ných lenských schôdzí postupne presúva do praxe – k ú om s hmýriacimi sa v elami. Nezávisle od toho, aké sú vyhliadky na realizáciu produkcie, za íname pripravova svoje v elstvá na dosiahnutie o najvyšších výnosov, diverzifikujeme našu innos . Vsádzame na pe , propolis a možno okrajovo i na ostatné v elie produkty. Vyriešili naše zimné polemiky a diskusie osi okolo nášho v elárenia, zmúdreli sme a povyrástli po odbornej stránke? Verím, že áno, lebo jalové politikár enie nepomôže nikomu z nás. Prebiehajú školenia nových inšpektorov zdravia v iel, dejú sa prípravy na zakladanie regionálnych organizácií SZV. Zostáva len veri , že za novým pomenovaním bývalých spolupracovníkov s veterinárnou službou sa bude skrýva i nová kvalita. A založenie regionálnych – krajských – združení SZV nezruinuje (finan ne) centrum na Svr ej, ktoré i popri „osekanom“ rozpo te na rok 2006 to bude ma mimoriadne ažké… Na v elnici S roztápajúcim sa snehom a predlžujúcimi sa d ami v elár oraz astejšie navštevuje svoju v elnicu. Sledovaním predpovede po asia vie odhadnú , kedy sa pravdepodobne uskuto ní prvý jarný prelet. V ase toho úplného, pre isovacieho, sa snaží by pri svojich v elstvách.

Autor lánku pri zimných prácach v dielni, nevyhnutnej príprave na blížiacu sa produk nú sezónu. V elár ešte prv, než sa uskuto nia vä šie prelety (aj ke nie úplné, pre is ovacie) odhádže zvyšky snehu spred letá ov, pozostatky zimných závejov. Ak je to potrebné, rozprestrie pred letá e ú ov staršiu lepenku, aby o najmenej v iel krehlo pádom na sneh. Podmetové podložky s m tvolkami a melivom odstránil z ú ov už skôr a tým ušetril v elstvám prácu s istením ú ového dna. Letá e ú ov otvoril naplno, aby zabezpe il v elstvám dostato ný prístup vzduchu a obmedzil zrážanie vodných pár vo vnútri ú a. Pozorným sledovaním letá ov sa oskoro ukáže, ktoré v elstvá sú bez matky – prezradí to jednak správanie vlastných v iel na letá i, ale

i napádanie bezmatkového v elstva sliedivkami s náznakmi rabovky. Najmä ak máme vonku umiestnené podnecovacie napájadlo. S osirelými v elstvami ne akajme dlho. Bu sa stanú obe ou rabovky, alebo za ne svoju innos trúdokladná matka a budeme ma prácu navyše. Vo v elstvách, ktoré sú na konci so zásobami, o dávajú najavo svojským bzu aním (trochu miernejším a hlbším ako pri bezmatkovosti), tiež nesmieme dlho aka . Sta í de – dva a môžu padnú . Ve mi opatrne zasiahneme do plodiska (bez dymenia, v rukaviciach) v prípade, ak ešte nie sú úplne pre istené, aby sme nevyvolali vnútroú ové kalenie. Najlepšiu pomoc pre ne znamenajú dva až tri zavie kované medové plásty, nahriate a mierne poškrabané. Ak ich nemáme, potom aspo dva kilogramy cukrovo-medového cesta. Vonkajšie podnecovacie k midlo už máme v innosti. Ak máme extrémne silné v elstvá, potom posta í len s istou vodou, lebo zakrátko môžeme ma problémy s rojením. Ve mi ú inné je vyhrievané – 60 W žiarovkou vyhrejeme na + 8 – 20 °C i 25 litrov vody, a stojí nás to denne do pä korún slovenských. Je dobré pre v elára i pre v elstvá, ak jar nenastúpi skôr ako 20. marca (juh Slovenska). Nie sú ohrozené mrazmi budúce možné znášky – agát, repka, v elstvá dozrievajú na as – nevzniká zvýšené nebezpe enstvo rojenia.

Rentabilita v elárenia Je v sú asnosti celkom iná ako pred piatimi rokmi. A hoci 90 % slovenských v elárov si hovorí, že sú záujmovými, tzv. hobby v elármi, pre ktorých finan ný výnos zo v elárenia nie je to podstatné, o im tento koní ek dáva, pri koncoro nom delení dotácií sa ich postoj náhle mení. Želajú si viac korún za ope ovaciu innos svojich v elstiev. Zvyšných 0 % stredných a vä ších v elárov si náklady svojej innosti sleduje prísnejšie, a ak po as produk nej sezóny „tvrdšie zapriahnu“, vedia si vykompenzova i prípadný výpadok dotácií. Teda o ekonomiku v elárenia nám ide všetkým, len nie každý ju h adá na správnom mieste. Mnohí z nás si nevieme spo íta , o nás stojí produkcia jedného

kilogramu medu, aké sú nákladové polo žky jeho výpo tu, akú hodnotu môžeme prisúdi hodinovej práci v elára? A pritom popri kvalite je cena (alebo opa ne) ur ujúcim kritériom presadenia nášho hlavného produktu – medu – na obchodnom trhu. Výrobné náklady produkcie Investi nými nákladmi na objekty a ich technické vybavenie, ako i ostatné vybavenie hnute ným majetkom investi ného charakteru, som sa v kocke zaoberal v lánku nášho asopisu . 2/2005. Tie sa týkali budúcich vlastníkov v elích fariem. Výrobné náklady produkcie sa však týkajú nás všetkých. Až po v elára, ktorý vlastní pä v elstiev. Každý z nás by chcel realizova svoju produkciu za o najlepšiu cenu. Akú kilogramovú cenu medu by sme však mali teraz považova za primeranú v danostiach prírodných podmienok Slovenska? V asoch krízy svetového trhu s medom, pred nieko kými rokmi, to boli ceny za kilogram: 80,– Sk za kvetový, 20,– za agátový a 20,– až 2 0,– za medovicový. Dnes, ke sa kvalitné argentínske a brazílske medy vyskladujú v Hamburgu za , eura a sú skuto ne kvalitné a isté a na Slovensku môžu by za ,3 – ,4 eura (kvetové), je to, o môžeme nazva primeraným – 52,– korún za kilogram. Všetko nad je už ideálne. S takouto cenovou hladinou môžeme po íta v produk nej sezóne r. 2006. O ínske medy v sú asnosti u západoeurópskych obchodníkov ve ký záujem nie je. Z akých položiek by mal pozostáva kalkula ný vzorec výrobných nákladov? Udržiavacie náklady Náklady na ko ovanie Mzdové náklady v elára Náklady na zachovanie zdravotného stavu v elstiev Prepravné náklady a náklady za používanie vlastného motorového vozidla Odpisy (amortizácia základných prostriedkov) Ušlý zisk Iné náklady Vychádzajme z modelovej situácie, kde koujúci v elár so 50 v elstvami dosahuje v strednodobom horizonte ( 0 rokov) výnosy minimálne 60 kg/v elstvo za rok. V elár s tým istým po tom v elstiev z trvalého stanoviš a 40 kg/v elstvo/rok. To sú objemy, ktoré by i pri kolísajúcej cene medu mali by schopné v elárovi zabezpe i nielen jednoduchú, ale i rozšírenú reprodukciu základných prostriedkov, aby bol v sú asnosti kompatibilný na všetkých úsekoch s normami EÚ z vlastných zdrojov. U menších v elárov zabezpe i reprodukciu základného vybavenia (úle, medomet, drobné pomôcky) bez investícií do stavieb. UDRŽIAVACIE NÁKLADY Patria sem náklady na údržbu ú ov a základného vybavenia (dymák, kukla, v elárske oble enie), náklady na cukor využitý na jarné a koncoletné podnecovanie, zimné zak menie, nákup medzistienok altern. náklady na ich výrobu, náklady na nákup alebo vlastnú výrobu nových rámikov. Z vlastných prepo tov predstavujú sumu 600 Sk na v elstvo

íñîððê s tým, že sa spotrebovalo 7 kg cukru v priemernej cene 28,– Sk/kg. Náklady na výrobu medzistienok z vlastného vosku som nepo ítal – tie sa dajú vykry usilovnou prácou na iných úsekoch údržby. NÁKLADY NA KO OVANIE U v elárov na trvalom stanovišti tieto odpadávajú. Ko ovaním sa však dá absolvova minimálne o jednu znášku viac a dosiahnu skrátenie doletových vzdialeností, o zvyšuje výnosy. Nájs ideálne miesto na trvalé stanovište, kde sú optimálne tri hlavné znášky v efektívnej doletovej vzdialenosti v strednodobom horizonte ( 0 rokov), je takmer nemožné. Pri klasickom spôsobe ko ovania – nakladaním v elstiev na dopravný prostriedok –, ktoré je už zvä ša minulos ou, to boli náklady na pracovnú silu, náklady na prepravu (Sk/km) a náklady na stravu nakladajúcich robotníkov. Pre problémy s organiza ným zabezpe ením týchto inností sa v sú asnosti prepravujú v elstvá ko ovnými vozmi a v nadstavbách nákladných vozidiel. Pri sú asných cenách nafty však ko ovanie ustupuje do úzadia. Medzi nákladmi jednotlivých ko ovníkov sú ve ké rozdiely. Nákladné auto LIAZ od oficiálneho prepravcu sa prenajíma za 40 – 45,– Sk/km. S vle kou to môže by i 80,– Sk/km. Pred žený valník pritom môže prepravi i sto v elstiev, s vle kou aj 50. Efektívne na prepravu sú ko ovné vozy s viacradovým umiestnením v elstiev nad sebou. Ich pohyb v teréne je však nebezpe ný pre vysoké umiestnenie ažiska, nehovoriac už o práci pri ich obsluhe. Je to skôr pre bývalých akrobatov a razi ov tunelov. Od po tu koovných stanovíš , preko ovaní a od ich vzdialeností závisí celkový náklad tejto položky. Na vä šie vzdialenosti sa oplatí ko ova iba s vä ším po tom v elstiev, i ke aj náklady takejto ko ovky sú vyššie. Záleží na skúsenosti a zdravom úsudku v elára, i sa ešte oplatí zmeni stanovište a v ktorom asovom okamihu. Inak stratí viac ako získa. Traktorom ako ažným prostriedkom je efektívne ko ova do vzdialenosti 50 km. Pri funk ných brzdových sústavách je možné prepravova i dve vle ky. Ich hmotnos však nesmie presahova 2,5-násobok aha a a celková d žka súpravy nesmie presahova 25 m. Priemerné náklady na prepravu inia 600 – 750,– Sk/Mth (motohodinu) jazdy traktora. Pri preprave tridsiatich v elstiev traktorom ZETOR 7745 na vzdialenos 50 km inia náklady prepravy (tam i spä ) do 230,– Sk/v elstvo. To znamená, že pri dosiahnutí ideálneho výnosu zo znášky (20 – 25 kg), v elstvo štyrmi kilami výnosu medu „zaplatí“ len za svoju prepravu. MZDOVÉ NÁKLADY V ELÁRA Mnohí v elári cenu svojej práce nepokladajú za nákladovú položku, o je chyba. Do akej kategórie pod a katalógu prác zatriedi prácu v elára, alebo akú profesiu bra ako porovnate nú? Práca v elára je rovnocenná najmenej s prácou automechanika v špeciálnej autoopravárenskej dielni. Mzdové náklady jeho práce by sme mali bra do úvahy hlavne pri nízkej úrovni strojného vybavenia (ru né zmetanie plástov,

íë ru ný pohon medometu, at .), pretože v tomto prípade prevažuje ru ná práca – zvy ajne ide o v elnicu s nízkym po tom v elstiev. Na v elnici s po tom v elstiev 60 až 00 môžeme po íta s ro nou asovou náro nos ou na ošetrovanie jedného v elstva od 0 do 5 hodín pracovného asu, v závislosti od po tu ko ovaní. asová hodnota prácnosti na v elstvo/rok pri po te v elstiev od 200 do 300 už musí klesnú na 8 až hodín. Za nižšiu spotrebu udskej práce v tomto prípade môžeme v a i ú innejšej mechanizácii a kvalitnejšej organizácii práce. istú hodinovú mzdu v elára je nutné ohodnoti sumou 00,– Sk/hod. (ošetruje viac ako 00 v elstiev a jeho priemerné medné výnosy na v elstvo sú nad hranicou 50 kg/rok/v elstvo).

vlastníctva osobného auta a, samozrejme, vodi ského oprávnenia je nemyslite né. Preto adekvátnu as prevádzkových nákladov a opotrebovania vozidla musí znáša ú tovná položka nákladovej asti v elárenia. I vo výške tejto položky sú ve ké rozdiely v závislosti od toho, i v elár navštevuje iba trvalé stanovište svojich v elstiev, alebo i ko uje a to na vä šie vzdialenosti. Závisí od typu a veku vozidla. Pri trvalom stanovišti ne aleko bydliska v elár najazdí hoci len 2 500 km ro ne. Pri štyroch koovkách do vzdialenosti max. 50 km však treba po íta s ôsmimi tisíckami kilometrov ciest za v elami. Náklady na odjazdený kilometer sa môžu pohybova od 6,– Sk pri staršej škodovke až po 20,– Sk/km pri dvojmiliónovom off roade.

NÁKLADY NA ZACHOVANIE ZDRAVOTNÉHO STAVU V ELSTIEV Pozostávajú z nákladov na lie ivá na udržanie varroózy v optimálnych medziach, potlá anie nozematózy a vápenatenia v elieho plodu (bez antibiotík), náklady na dezinfek né prostriedky ú ov ako prevenciu proti chorobám mikotického pôvodu. alej sú to náklady na zdravotné prehliadky v elstiev, ktoré v budúcnosti budú spoplatnené vo vyššej miere ako v sú asnosti. Tieto náklady závisia od druhu použitých lie iv. I táto nákladová položka rastie s po tom obhospodarovaných v elstiev. Pri použití najlacnejších, no sú asne plne ú inných lie iv, môžeme po íta so sumou 60,– Sk/v elstvo.

ODPISY (AMORTIZÁCIA ZÁKLADNÝCH PROSTRIEDKOV) Odpisy alebo amortizácia majetku je taký náklad, ktorý vä šina v elárov opä nezahr uje medzi nákladové položky (hlavne vtedy, ke v elársky inventár zdedili po predkoch), hoci v elársky inventár tak isto podlieha opotrebeniu ako hociktorý iný stroj alebo zariadenie. Ak je v elár podnikate om, túto položku si môže zahrnú medzi nákladové položky ú tovníctva. Mieru amortizácie možno výrazne ovplyvni pravidelnou údržbou a starostlivým zaobchádzaním, dobrým hospodárením. Životnos ú ov môžeme odhadnú na 5 rokov. Pri strojoch je to 8 rokov, pri objektoch 30 až 40 rokov. Ich zostatková hodnota po tomto asovom období je zanedbate ná.

PREPRAVNÉ NÁKLADY A NÁKLADY ZA POUŽÍVANIE VLASTNÉHO MOTOROVÉHO VOZIDLA Okrem nákladov na prepravu v elstiev pri ko ovaní je potrebné po íta i s prepravou materiálov a hmôt súvisiacich s obslužnou innos ou v elstiev nachádzajúcich sa na koovnom stanovišti (obaly na med, nadstavky s medom, rojnice, roje, at .) Preprava sa uskuto uje vlastným vozidlom v elára, bežným cestným alebo terénnym. Prevádzkovanie v elnice, najmä však ko ovné v elárenie bez

V elári vítajú každú príležitos na nákup v elárskych potrieb. Foto: Autor

UŠLÝ ZISK Pre laika je táto položka neznámou, ažko predstavite nou kategóriou, pre finan níka relevantnou. Hovorí o tom, ko ko sme stratili (alebo získali), že sme ur itú sumu (kapitál) investovali do svojej v elnice v porovnaní s tým, keby sme tento kapitál investovali do inej výroby i finan ného produktu (napr. do dlhopisov, ktorých priemerné úro enie je v sú asnosti okolo 4 %). INÉ NÁKLADY Sem patria náklady na chov matiek, prípadne na ich nákup, náklady na lenský príspevok, telefón, poštovné, cestovné náklady, návštevy odborných v elárskych podujatí a alšie náklady, ktoré nemôžeme zahrnú do predchádzajúcich položiek. Týmto je základný kalkula ný vzorec vlastných nákladov na svete. Pri „priznaní“ si všetkých svojich nákladov a pravdivého ísla na strane výnosov sa ukáže rentabilita nášho hospodárenia. Už pohyb na nulovom bode za rok 2005 je dobrým výsledkom. Horšie je, ak roky plávame v ervených íslach. Isteže – s piatimi, desiatimi rodinami si to môžeme dovoli , no pri stovke by nám do smiechu nebolo. Modelové výpo ty pre prípad vä ších v elárstiev (60 a viac v elstiev), vychádzajúc zo sú asných priemerných výkupných cien medov (55,– Sk/kg), však napovedajú o nevyhnutnosti dosahova ro né výnosy na v elstvo 45 kg pri stálom stanovišti a 65 kg na v elstvo pri ko ovnom v elárení. Dosiahnu tieto výnosy aspo v strednodobom horizonte však nemá ve a spolo ného so zábavou.

íê

íñîððê

OTÁZKA: Chceli by sme sa dozvedie , aký je rozdiel medzi zákonom o konkurze a vyrovnaní a zákonom o konkurze a reštrukturalizácii s bližším objasnením pojmu vyrovnanie. V elári z Ve kého Krtíša Odpovedá JUDr. udovít Volník, znalec z odboru po nohospodárstvo, odvetvie v elárstvo: Zákon o konkurze a vyrovnaní bol prijatý ešte Federálnym zhromaždením eskej a Slovenskej Federatívnej Republiky d a . 7. 99 pod . 328/9 Zb. Podpísali ho prezident V. Havel, predseda FZ A. Dub ek a predseda vlády M. alfa. Tento zákon bol 22-krát novelizovaný a Ústavný súd SR prijal k nemu dva nálezy, zákon platil až do 3 . 2. 2005 a od . . 2006 bol nahradený zákonom . 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. V tomto lánku v stru nosti rozoberiem iba zákon . 328/9 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pod a ktorého sa ú astníci konania riadia vo všetkých konaniach, ktoré boli za até do 3 . 2. 2005, ale prebiehajú aj v sú asnej dobe. O zákone . 7/2005 Zb. si povieme v budúcom lánku a itatelia si môžu urobi porovnanie. Ú elom zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. V úpadku je dlžník vtedy, ak má viac verite ov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plni svoje záväzky, alebo vtedy, ak je pred žený. Ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde za a konkurzné konanie alebo vyrovnacie konanie, pri om návrh na takéto konanie môže poda ako dlžník, tak aj verite . Tento zákon upravuje aj konanie pred súdom, ktoré je iné, ako to, o sa vz ahuje na ob ianskoprávne vz ahy a je zakotvené v Ob ianskom súdnom poriadku. Nedodržanie niektorých ustanovení môže ma napr. za následok, že verite sa nestane ú ast-

níkom konania a jeho návrh vo i dlžníkovi zanikne. U nás máme tri konkurzné súdy: v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, pri om na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode je všeobecný súd dlžníka. O vyrovnaní pojednávajú ustanovenia § 46 až 66 zákona, kde sú zakotvené tieto práva a povinnosti ú astníkov konania: Dlžník, u ktorého sú dané podmienky na vyhlásenie konkurzu, môže poda na súde návrh na vyrovnanie, v ktorom uvedie, aké vyrovnanie ponúka. Ak je navrhovate podnikate om, v návrhu uvedie po et jeho zamestnancov a opatrenia, ktoré vykoná na reorganizáciu a alšie financovanie podniku. K tomuto návrhu dlžník o. i. musí pripoji zoznam svojho majetku, ako aj výšku poh adávok, dôvod ich vzniku a možnos ich uspokojenia. K zoznamu sa pripája aj zoznam verite ov s ich adresami a výškou záväzku. Ú astníkmi konania nie sú iba veritelia uvedení v tomto zozname, ale aj každý, kto v as prihlási svoju poh adávku na súde, ktorý vo veci koná. V as je prihlásená tá poh adávka, ktorá bude doru ená súdu do 0 týžd ov od vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Akonáhle súd povolí vyrovnanie, má to ve a ú inkov. Predovšetkým dlžník nesmie samostatne vykonáva právne úkony, ktorými by sa ukracovali záujmy verite ov, a ani po dobu vyrovnania nemôže navrhnú vyhlásenie konkurzu. Veritelia nemôžu navrhnú na dlžníkov majetok konkurz alebo exekúciu, iba ak by išlo o poh adávky, ktoré vznikli po právoplatnosti uznesenia o vyrovnaní. V šetky predtým navrhnuté exekúcie sa prerušujú a pri poh adávkach do vyrovnania nastávajú ú inky uznania záväzku dlžníkom, a dlžník nemôže vzia svoj návrh spä ani ho zmeni v neprospech dlžníkov. Vo vyrovnaní je za verite a pokladaný každý, kto na súde prihlási svoj nárok v spomínanej 0-týžd ovej lehote. V prihláške adresovanej konkurznému súdu treba uvies výšku poh adávky, právny dôvod jej vzniku a presnú adresu verite a. Z vyrovnania sú vylú ené úroky vrátane úrokov z omeškania odo d a povolenia vyrovnania a právo na ne zaniká d om, ke uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnos .

…sme si v . 2/2006 Slovenského v elára pre ítali návrh Ústredia Spolku v elárov Slovenska adresovaný lenom Výkonného výboru SZV na vysporiadanie spolo ného v elárskeho majetku a vytvorenie jednotnej v elárskej organizácie na Slovensku. Uvedený lánok neprináša ani prvky snahy na zjednotenie v elárov dvoch v elárskych organizácií Slovenska, ani analytické možnosti riadenia – spravovania majetku, o ktorý spolok usiluje, ale návrh opakovane charakterizujú myšlienky rozdrobovania – kvôli rozdelenému majetku. lenovia VV SZV po 8. valnom zhromaždení SZV v apríli roku 2005 nadobudli presvedenie, že sa vytvorili podmienky na nevyhnutnú spoluprácu, po ktorej sa medzi v elármi volá najmenej desa rokov. Žia , uvedený návrh nie je zameraný na zjednotenie. Prekvapuje, že vedenie Spolku v elárov Slovenska odpovedá na zaslanú výzvu vedenia SZV rokova o vytvorení jednotnej stavovskej v elárskej organizácie na Slovensku prostredníctvom médií – publikovaním spomínaného návrhu Ústredia SVS v spolkovom asopise. Takýto postup je neštandardný, nevzbudzuje dôveru u partnera, s ktorým je potrebné dospie ku konsenzu korektným rokovaním. Medializovanie návrhu pripomína diktát, na ktorý – pri najlepšej vôli – nemusí už nikto pristúpi . MVDr. Pavel HOVORKA, podpredseda SZV

Správca ur ený súdom zapíše prihlášky do zoznamu v takom poradí, v akom došli súdu. Prihlásené poh adávky preskúma pod a obchodných kníh a iných písomností a súd vyzve dlžníka, aby sa k prihláseným poh adávkam vyjadril a i niektoré z nich nepopiera. Veritelia majú právo nahliadnu do zoznamu prihlášok, oboznámi sa s vyjadrením dlžníka a vyjadri sa k nim písomne. Tieto ich vyjadrenia sa pripoja k zoznamu. Ve mi dôležitým je vyrovnávacie pojednávanie, ktoré zvoláva súd. Veritelia, ktorí prihlásili svoje poh adávky v as, sú oprávnení aj pred vyrovnávacím pojednávaním podáva návrhy a vyhlásenia, ako aj hlasova o vyrovnaní. Hlasova o vyrovnaní pred vyrovnávacím pojednávaním možno iba písomne. Hlasovanie je platné iba vtedy, ak je doru ené súdu najneskôr de pred vyrovnávacím pojednávaním a pravos podpisu musí by overená notárom alebo matrikou. Na vyrovnávacom pojednávaní súd hlasovaním verite ov zistí, ktorí veritelia sú ochotní súhlasi s návrhom na vyrovnanie. Na tomto konaní sa DLŽNÍK musí zú astni OSOBNE, v opa nom prípade súd konanie zastaví. O povinnej ú asti verite ov na tomto konaní zákon výslovne nehovorí, ale z textu zákona možno odvodi , že ak verite poslal svoj hlas písomne pred pojednávaním ( i už kladný alebo záporný), pojednávania sa nemieni zú astni a jeho poh adávka bude uznaná. Hlasova o návrhu na vyrovnanie na vyrovnávacom pojednávaní môžu iba veritelia osobne prítomní alebo zastúpení. K výsledku hlasovania sa pripo ítajú hlasy neprítomných verite ov, ktorí hlasovali písomne. Predpokladom potvrdenia vyrovnania súdom je súhlas vä šiny hlasujúcich verite ov, ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny nimi prihlásených poh adávok. To však neplatí pre oddelených verite ov. Ak návrh na vyrovnanie obsahuje alternatívne ponuky, hlasuje sa najskôr o tej, ktorá je v návrhu uvedená ako prvá. Tu sa potom o návrhu na vyrovnanie hlasuje v dvoch skupinách. V prvej skupine sa hlasuje o návrhu na vyrovnanie, ktorý obsahuje ponuku na krátenie uspokojenia oddelených verite ov (t. j. verite ov, ktorých poh adávky boli zabezpe ené záložným alebo iným právom), a v druhej skupine sa hlasuje o návrhu na vyrovnanie, ktorý obsahuje ponuku na pred ženie splatnosti poh adávok oddelených verite ov. Po tomto súd uznesením vyrovnanie potvrdí, ak veritelia s vyrovnaním vyslovili súhlas a boli splnené aj alšie podmienky uvedené v ustanovení § 60 ods. zák., v opa nom prípade súd zamietne potvrdi vyrovnanie a to za podmienok uvedených v § 6 zákona. Proti uzneseniu potvrdzujúcemu veriteovi vyrovnanie môžu poda odvolanie len tí z verite ov, ktorí nedali výslovne súhlas na vyrovnanie, ako aj ru itelia a spoludlžníci dlžníka. Proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté potvrdenie vyrovnania, sa môže odvola dlžník a veritelia, ktorí prejavili súhlas s prijatím vyrovnania. Nabudúce: Zákon . 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

íñîððê

íé

xŠtátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky v zmysle zákona . 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov pre riešenie zdravotnej situácie v chovoch v iel na území Slovenskej republiky v roku 2006 vydáva nasledujúci m e t o d i c k ý p o k y n . /2006. I. KLIEŠTIKOVITOS V IEL Prevencia Základné úlohy prevencie sú: – chov v elstiev len v dobrej kondícii – chov v elstiev so silným istiacim pudom – dodržiavanie zásad premiest ovania v elstiev – pravidelné sledovanie odpadu klieštika poas celého roka na vložených chránených podložkách – v elárenie len v ú och s odnímate ným dnom – pravidelné dodržiavanie hygienických zásad v elárenia – odstra ovanie trúdieho plodu, vkladanie stavebných rámikov – jarné vyšetrenie meliva – tvorba odložencov a zmetencov – ošetrenie každého roja, zmetenca, odloženca – ošetrenie v elstiev v bezplodovom stave aerosólovou metódou v zimnom období – ošetrenie v elstiev v neznáškovom období – nákup matiek z plemenných chovov, kde sa robí výber na varroatoleranciu

Lie ba Vykonáva sa len registrovanými liekmi a schválenými prípravkami prísne pod a návodu výrobcu. V sú asnom období sú to nasledujúce: GABON PF 90 pásiky a.u.v., TAKTIC a.u.v., BAYVAROL a.u.v., AVARTIN 0 B 90 a.u.v., VARIDOL FUM sol. a.u.v, a prípravky na báze kyseliny mravej – APIFORM s odparným knôtom a FORMIDOL odparné došti ky a.u.v, resp. kyselina mrav ia… GABON PA 92 pásiky a.u.v. je možné použi iba na základe nepriaznivej nákazovej situácie a so súhlasom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Bratislava. V prípade schválenia budú alšie prípravky v priebehu roka 2006 operatívne zaradené do praktického používania. Jarné ošetrenie je potrebné vykona vhodnými liekmi o najskôr po jarnom prelete v iel, kým je vo v elstvách o najmenej plodu. Musí by skon ené do 3 . marca, aby sa zabránilo prípadným rezíduám. V tomto období je možné použi krátkodobé prípravky na báze fumiga nej aplikácie, alebo kyselinu mrav iu. V priebehu produk ného obdobia musia v elári pravidelne sledova po etnos parazita vyšetrovaním zavie kovaného trúdieho plodu, alebo vkladaním podložiek. V elstvá, pri ktorých je priemerný prirodzený odpad klieštika za 24 hodín vyšší ako 0 ks, považova za silne napadnuté. V tomto prípade je možné v elstvá ošetri prípravkami na báze kyseliny mrav ej. Odporú a sa použi známe a ú inné

chovate ské a zootechnické postupy, prípadne fytoterapiu, aby sa zabránilo alšiemu nežiaducemu nárastu po etnosti klieštika ešte pred vykonaním letnej lie by po ukon ení znášky. alšie ošetrenie, ktoré je spolu s jesenným ošetrením najdôležitejšie, treba vykona po skon ení znáškového obdobia a vyto ení medu. V tomto období je povolené použi dlhodobo pôsobiace lieky na báze pyretroidov, prípadne organické kyseliny – kyselinu mrav iu aplikovanú do v elstiev špeciálnymi odparova mi pod a písomného návodu uvedeného v príbalových letákoch. Jesenné ošetrenie sa odporú a vykona v mesiacoch september, október, november najviac dvojnásobným zadymením (fumigáciou). Prvú fumigáciu je potrebné uskuto ni hne po ukon ení dlhodobého lie enia (tým sa uskuto ní kontrola jej efektívnosti). Ak aj po opakovaných ošetreniach je po et klieštika pomerne vysoký, možno na ú inné zníženie poetnosti klieštika, do teploty okolitého prostredia 0° C, použi postrek prípravkom na báze amitrazu a to v 0,0 %-nej koncentrácii ( ml prípravku na 0 litrov vlažnej vody). Na jedno v elstvo možno použi 300 ml emulzie. V zimnom období pri teplote 0° C až – 5 ° C odporú a sa vykona ošetrenie v elstiev v bezplodovom stave aerosólovou metódou prístrojom VAT- a s prípravkami VARIDOL aer. alebo TAKTIC na báze amitrazu s použitím vodného alebo acetónového roztoku (300 ml acetónu alebo demineralizovanej vody + 5 ml prípravku Varidol aer. alebo Taktic). Pri aerosólovom ošetrení alebo postreku je bezpodmiene ne nutné použi ochrannú masku! Všetky terapeutické zásahy musia by vykonané presne pod a návodu výrobcu a na o najvä šom území naraz, ím sa dosiahne požadovaný lie ebný efekt a zabráni sa prípadnej reinvázii.

Objednávanie liekov Všetky lieky a prípravky používané vo v elárstve, registrované a schválené v Slovenskej republike, si môže v elárska organizácia alebo v elár objedna len u registrovaného distribútora na predpis veterinárneho lekára, Apiform a kyselinu mrav iu bez predpisu. Objednávky v elárskych organizácií musia by potvrdené regionálnym veterinárnym lekárom. Distribúcia liekov a prípravkov pre v elárske organizácie sa musí realizova na základe dohody v elárskej organizácie s distribútorom. Odborný farmaceutický dozor budú vykonáva regionálne veterinárne a potravinové správy prostredníctvom povereného úradného veterinárneho lekára. O použití liekov sú v elári povinní vies predpísanú evidenciu v zmysle zákona o liekoch. Vedenie tohto záznamu je podmienkou

na vydanie povolenia na predaj medu a ostatných v elích produktov. Kontrolu ošetrenia vykonajú inšpektori zdravia v iel v spolupráci s veterinárnou správou pod dozorom príslušného úradného veterinárneho lekára.

II. CHOROBY V ELIEHO PLODU Regionálni veterinárni lekári stanovia po dohode so v elárskymi organizáciami termíny a spôsoby vykonania klinických prehliadok všetkých v elstiev, organizovaných i neorganizovaných v elárov, v ohniskách a ochranných pásmach moru a hniloby v elieho plodu. Klinické prehliadky vykonajú inšpektori zdravia v iel a za úplatu v elára – úradný veterinárny lekár alebo súkromný veterinárny lekár vykonáva klinickú prehliadku v elstiev pre vydanie sprievodného dokladu o zdravotnom stave v elstiev na predaj medu na udskú spotrebu.

Pri more v elieho plodu je nevyhnutné úplne zlikvidova zdroj nebezpe nej nákazy. Foto: Tibor Jókay Klinické prehliadky v plemenných chovoch vykonáva úradný veterinárny lekár do 30. apríla. Úradný veterinárny lekár sa aktívne zúast uje pri likvidácii v elstiev z titulu nákazy. V ochranných pásmach je možné klinické prehliadky nahradi laboratórnym vyšetrením priemernej vzorky medu na prítomnos spór Paenibacillus larvae larvae a do 30. apríla vyšetrením vzorky medu odobratej z vencových zásob medu v plodových plástoch (metodický pokyn . 4/2005), alebo vyšetrením meliva odobratého zo zimujúcich v elstiev. O každej prehliadke musí by vyhotovený predpísaný záznam. Finan ná náhrada za klinické prehliadky pre inšpektorov zdravia v iel bude realizovaná na základe zmluvy v zmysle metodiky veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia na rok 2006. Pri podozrení na nebezpe né choroby v elieho plodu (okrem moru v elieho plodu) je nevyhnutné postupova pod a Smernice veterinárnej starostlivosti . 500/ 990-sekr. z 9. 6. 990. Pri more v elieho plodu pod a Smernice mor v elieho plodu . j. 8475/2002 z . 9. 2002. Metodický pokyn . /2006 odsúhlasil a podpísal ústredný riadite ŠVPS SR prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc.

íè

íñîððê

Med ako biopotravina (3. as )

V I. TEST – MAREC . Med má okrem antibiotických aj antioxida né vlastnosti. Najvyššiu antioxida nú aktivitu má pod a výskumu med: a) pohánkový, b) agátový, c) repkový. 2. Na ur enie veku matiek ich v elári zna ia farbami. Matky vyliahnuté v roku 2006 budú zna i : a) bielou, b) žltou, c) ervenou. 3. Odpo úvacia hadica je gumová, asi 0,5 až meter dlhá rúrka s priemerom do 0 mm. Používa sa na: a) kontrolovanie rojovej nálady vo v elstve odpo úvaním, b) zimné, nepriame kontrolovanie života v úli odpo úvaním, c) jesenné, nepriame kontrolovanie neprítomnosti matky v úli. 4. Pe ové zrná ateliny lú nej majú tvar: a) kruhový, b) obd žnikový, c) trojuholníkový. 5. Matky pod a pôvodu poznáme rojové, náhradné a chovné. Chovné matky sú také, ktoré si: a) v elár vychová sám z oplodnených vají ok, b) v elstvo v prípade straty matky vychová z oplodnených vají ok, c) v prípade straty matky vychová trúdicové v elstvo z robotníc. 6. Za slabé v elstvo považujeme už to, ktoré obsadí len: a) 3 a menej plástov, b) 5 a menej plástov, c) 6 a menej plástov. 7. K mnu kaši ku, ktorou mladé v ely k mia staršie larvy, „vyrábajú“ z medu, pe u a výlu kov hltanových žliaz: a) ústach, b) v hltane, c) v mednom va ku. 8. Zápcha v iel patrí medzi nenákazlivé choroby v iel a vyskytuje sa od marca do septembra. Trpia ou: a) staré, opotrebované v ely, b) mladé matky, c) mladé v ely. 9. Krv v ely – hemolymfa je tekutina: a) ervenej farby, b) bielej farby, c) bezfarebná. 0. V ely naj ahšie zberajú nektár z kvetov, ktorý má koncentráciu cukru v priemere 45 – 55 %. V ely prestávajú zbera nektár, ak jeho cukornatos klesne na: a) 5,5 – 6 %, b) 7,5 – 8 %, c) 9,5 – 0 %. Pripravil Mgr. Ján P͊

Odpovede posielajte elektronicky na [email protected], poštou: Mgr. Ján Píš, Dodekova 6, 98 0 Nová Ba a.

OTÁZKA: Aké podmienky musí sp a v elárenie, aby mohlo by ozna ené ako ekologické? Odpovedá JUDr. udovít VOLNÍK, znalec z odboru po nohospodárstvo, odvetvie v elárstvo:

Uvediem nieko ko poznámok k tomu, o nás aká v nasledujúcom období, aby sme aj na Slovensku mali vlastnú právnu úpravu, ktorá bude zakotvova pravidlá pre bioprodukciu aj v oblasti v elárenia. Popri príprave právnej úpravy bude potrebné pracova aj na tom, aby sa slová nášho predsedu Ing. udovíta Gála z novoro ného príhovoru (V elár . /06, s. ) o ochrannej známke SLOVENSKÝ MED, stali aj skuto nos ou. Pre naplnenie uvedených cie ov bude potrebné, aby NR SR prijala novelu k zákonu . 224/98 Z. z., v ktorej bude rozpracovaný program ekologického v elárenia pod a oddielu 5. 9 IFOAM STANDARDS, ktorý je v Európskej únii už bežne zaužívaný a prevzali ho do svojho zákonodarstva už mnohé európske krajiny. Na Slovensku sú pre takéto v elárenie ideálne podmienky najmä v horských oblastiach a v chránených územných oblastiach. Na ilustráciu uvediem tie najzákladnejšie podmienky, ktoré je potrebné dodržiava pri takomto spôsobe v elárenia: K menie v elstiev musí by vykonávané certifikovanými ekologickými krmivami, prípadne znáškou z vo nej panenskej prírody alebo plodinami ekologického po nohospodárstva; Úle musia by umiestnené na plochách, ktoré sú ekologicky obhospodarované, alebo v divokej prírode. Nikdy nesmú by umiestnené na stanovištiach v blízkosti polí, ktoré sú chemicky ošetrované pesticídmi a herbicídmi; V elí vosk, ktorý bude používaný na výrobu medzistienok, musí pochádza z produkcie ekologického v elárenia; Výroba ú ov musí by zabezpe ená z prírodných materiálov, až na malé do-

plnky, akými sú materské mriežky, spojovací materiál a pod., ktoré sa doteraz vyrábajú iba z iných materiálov. Na tento ú el nesmú by nikdy použité materiály s potenciálnymi toxickými vplyvmi; alej nie je dovolené lie enie v elstiev veterinárnymi alopatickými prostriedkami, a tiež nie je dovolené použitie repelentných látok; Na lie enie v elstiev a dezinfekciu ú ov a v elárskych pomôcok je dovolené používa iba menovite uvedené látky. Každý záujemca o ekologický spôsob v elárenia musí poda žiados o registráciu ekologického chovu v iel. V žiadosti okrem údajov o sebe uvedie presné údaje o mieste v elárenia, o v elách a ich zdravotnom stave, zdrojoch prirodzenej výživy v iel, údaje o prevádzkových prostriedkoch, k mení, stave ú ov a pomocného v elárskeho inventáru, o voskovom hospodárení ako aj o výnosoch, skladovaní a predaji medu a vosku. Po skontrolovaní uvedených údajov môže dosta v elár certifikát, ktorý ho na jednej strane opráv uje používa na zna enie jeho produkcie zna ku BIO, ale na druhej strane ho i zaväzuje k dôslednému dodržiavaniu všetkých základných pravidiel. Dodržiavanie podmienok ekologického v elárenia je sústavne sledované. Prípadné výnimky z uvedených zásad môže povoli iba orgán, ktorý takýto certifikát vydal. Vrátim sa ešte k ochrannej známke Slovenský med. V prípade vyhlásenia vlastnej normy na takúto ochrannú známku, je plne v rukách našich vrcholových orgánov, aby sa tejto úlohy zhostili. Uvedené ozna enie môže by však použité iba na med najvyššej kvality, ktorý bude pochádza výhradne z územia Slovenska a bude v celom rozsahu vyhovova danej norme.

V horských a chránených územiach sú ideálne podmienky na ekologický spôsob v elárenia. Foto: Kvetoslav ermák

íñîððê

íç

Na ŠVPÚ Bratislava diagnostikujeme všetky parazitárne a mykotické ochorenia v iel. Pracujeme pod a oficiálnych O.I.E. metodík (Office International des Epizooties). Všetky metodiky sú akreditované. ŠVPÚ Bratislava prebral diagnostiku chorôb v iel od Výskumného v elárskeho ústavu v Liptovskom Hrádku v roku 955. Diagnostika chorôb v iel sa na našom ústave robí doteraz na oddeleniach bakteriológie, parazitológie a mykológie a na oddelení biochémie. Na ústave pracovala od roku 953 jedna z najvä ších postáv diagnostiky chorôb v iel na Slovensku MVDr. Milo š Halaša, CSc. Rozhodujúcou mierou sa spolu s MVDr. Ladislavom Roškom zaslúžil o rozvoj veterinárnej laboratórnej diagnostiky. Pracovní ka nášho ústavu RNDr. Klára Ladzianska v roku 98 ako prvá vo vtedajšej SSR opísala pôvodcu zvápenatenia v elieho plodu Ascosphaera apis Maassen a vypracovala metódu izolácie a identifikácie tohto pôvodcu. Metódu bolo možné použi aj na overovanie ú innosti nových lie ebných prostriedkov in vitro na pôvodcu askosferózy. Slovenská veterinárna diagnostika vytvorila vhodné podmienky na ú inné spôsoby diagnostikovania, ako i prevencie chorôb v iel a v elieho plodu.

Amébová nákaza v iel

Pôvodca: Malpighamoeba mellificae (meavka v elia) Vyskytuje sa len u dospelých v iel (najmä starých), naj astejšie spolu s nosemovou nákazou. Typické pre ochorenie sú ve mi riedke sírovožlté výkaly a zápach. Zado ek v iel je vidite ne nafúknutý. Pod letá om nachádzame tras avo sa pohybujúce v ely, ktoré sa pokúšajú vzlietnu . V ely sa nakazia infikovanou potravou alebo vodou. Cysty vo vonkajšom prostredí vydržia až 6 mesiacov. Diagnostika je založená na mikroskopickom dôkaze cýst. Je potrebné zasla živé alebo erstvo uhynuté v ely, minimálne 20 ks. Výsledok do 24 hod. od doru enia vzorky.

Nosemová nákaza v iel

Pôvodca: Nosema apis (mikrosporídium) Postihuje len dospelé v ely, napáda ich epitelové bunky stredného reva. Zado ek v iel je nafúknutý a mäkký, infikované v ely sú neschopné lieta , letá e bývajú zne istené riedkymi hnedými výkalmi. V ely sa nakazia infikovanou potravou, vodou alebo kontaktom. Spóry sú infek né viac ako 2 roky vo výkaloch, rok v mede a vo v elích m tvolkách. Diagnostika spo íva v mikroskopickom dôkaze nosemových spór typicky oválneho tvaru. Nosemové spóry sa však môžu zameni s kvasinkovými bunkami, spórami húb, tukovými a vápenitými telieskami alebo cystami Malpighamoeba mellificae, preto je nutné vyšetrenie v laboratóriu. Cysty Nosema apis sú menšie (5 – 7 3 – 4 µm). Je potrebné zasla živé alebo erstvo uhynuté v ely (najmä jedince s vä šími mäkkými bruškami) a to minimálne 30 ks. Výsledok do 2 hod. od doru enia vzorky.

Rozto íková nákaza (akarapidóza) v iel

Pôvodca: Acarapis woodii (rozto ík v elí) Rozto ík v elí napáda vzdušnice dospelých jedincov (najmä mladých v iel a trúdov). Vnikajú . dýchacím otvorom na hrudi, nachádzame ich v trachei. Živia sa hemolymfou hostite a, oslabujú steny tracheí. Spôsobujú úbytok hemolymfy a majú toxický vplyv na postihnutú v elu. Pre diagnózu akarapidózy neexistujú spo ahlivé klinické príznaky, pri silnej nákaze v ely nelietajú, krídla majú v neprirodzenej polohe. Invázia sa šíri priamym kontaktom. Životný interval rozto ov v uhynutých v elách je asi týžde , mimo v ely prežijú len de . Diagnostika len v laboratóriu – pozorovaním parazitov vo vzdušniciach v iel: Je potrebné zasla živé alebo erstvo uhynuté v ely (minimálne 30 ks z ú a). Výsledok do 24 hod. od doru enia vzorky (v závislosti od stavu vzorky).

Klieštikovitos (varroóza) v iel

Pôvodca: Varroa destructor (klieštik v elí) Klieštiky sa rozmnožujú na v elom plode, kde parazitujú ich larvy. Na dospelých v elách parazitujú len dospelé klieštiky. Spôsobujú degeneráciu plodu, stratu hmotnosti dospelých jedincov, znetvorenie, skrátenie d žky života a neplodnos trúdov. D žka života Varroa destructor je závislá od ro ného obdobia, v zime 6 – 8 mesiacov, v lete 2 – 3 mesiace. Bez v iel a bez plodu prežívajú len de . Diagnostika: Parazity sú vidite né aj vo ným okom, je však možné ich zameni za Tropilaelaps clareae alebo Braula coeca. Na diagnostiku sta í zasla v ely alebo melivo (lepšie je melivo – aspo 20 dkg). Výsledok do 2 hod. od doru enia vzorky.

Iné druhy parazitov

Tropilaelaps clareae je podobný Varroa destructor. V sú asnosti sa vyskytuje len v Ázii. Oplodnená sami ka prežíva na dospelej v ele len asi dva dni. Dospelá sami ka nemá totiž chelicery, teda akýsi ústny bodec, dostato ne silný na to, aby mohla prepichnú chitín dospelej v ely. Tropilaelaps sa teda môže priživova len na mäkkých tkanivách, aké má napr. v elí plod. Diagnostika rovnaká ako pri klieštikovitosti. Aethina tumida – malý ú ový chrobák. U nás sa zatia nevyskytuje. Larvy parazita požierajú v bunkách larvy v iel a pe a znehodnocujú zásoby medu. Larvy v ú och bývajú vo ve kých množstvách. Nenapádajú dospelé v ely. Na diagnostiku je potrebné zasla podozrivé dospelé chrobáky.

Zvápenatenie v elieho plodu

Pôvodca: mikroskopická huba Ascosphaera apis Po období dlhšie trvajúcich daž ov sprevádzanom ochladením pravidelne nastáva vzplanutie zvápenatenia v elieho plodu. Pozorujeme nárast bieleho vatovitého mycélia, oby ajne na okraji plodového telesa a na trú om plode, kto-

ré neskôr jemne žltne až ernie. Prenos je možný infikovanou potravou alebo kontaktom. Spóry sú ve mi odolné a schopné spôsobi ochorenie aj po 5 rokoch! Diagnostika: Je potrebné zasla vzorku plástu s postihnutým plodom. Vzorka sa kultivuje 5 dní na špeciálnych živných pôdach a mikroskopicky typizuje. Výsledok za 5 – 6 dní od doru enia vzorky.

Skamenenie v elieho plodu

Pôvodca: mikroskopické huby druhov Aspergillus flavus, A. niger, A. ochraceus, A. fumigatus Spóry húb sa dostanú do žalúdka larvy s pe om, tu vyklí ia, prerastajú chitínový pancier, na povrchu vytvoria mycélium a vyplnia už m tvu larvu, neskôr vzniká tvrdá múmia. Prí inou úhynu lariev sú produkty metabolizmu týchto mikroskopických húb – aflatoxíny. Je to jediná nákaza v iel, ktorá je prenosná na loveka a spôsobuje mykotické zápaly nosových dutín a p úc, najmä u udí s oslabenou imunitou. Diagnostika: Je potrebné zasla vzorku plástu s postihnutým plodom. Vzorka sa kultivuje 5 dní na špeciálnych živných pôdach a mikroskopicky typizuje. Výsledok o 5 – 6 dní od doru enia vzorky.

Melanóza v iel

Pôvodca: mikroskopická huba Melanosella mors apis Postihuje najmä matky. Prená ša sa výtrusmi huby nachádzajúcimi sa v potrave, resp. prestupom cez pošvu a vajcovody matky. Naj astejšie bývajú postihnuté vaje níky. Postihnuté matky prestávajú klás vají ka, vaje níky strácajú funk nos a dochádza k ich atrofii (zmenšeniu). Spôsobuje neplodnos matiek. Diagnostika: Je potrebné zasla vzorku plástu s postihnutým plodom. Vzorka sa kultivuje 5 dní na špeciálnych živných pôdach a mikroskopicky typizuje. Výsledok o 5 – 6 dní od doru enia vzorky.

Zasielanie vzoriek

Mikroskopicky a kultiva ne sa nákazy spo ahlivo ur ia. Pre úspešnú diagnostiku zohráva dôležitú úlohu správny odber vzoriek, ich vhodné zabalenie a v asné zaslanie do laboratória. Pri ka ždej nákaze uvádzame minimálne množstvo v iel alebo meliva, ktoré sú potrebné na diagnostiku. Na balenie použite priedušný materiál, aby sa zabránilo zbyto nému stuchutiu a preplesneniu vzorky saprofytickou mikroflórou (nežiaducimi kvasinkami a ples ami). K zásielke je potrebné prilo ži meno a adresu majite a (prípadne telefónne íslo), opis problémov vo v elstve a zada smer vyšetrenia (na aké ochorenie treba vzorku vyšetri ). Veterinári aj v elári môžu vzorky zasiela zvoznou linkou zo všetkých regionálnych veterinárnych a potravinových správ, poštou alebo osobne na adresu: Oddelenie parazitológie a mykológie MVDr. Beladi ová, Mgr. Valentová Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava Botanická 5 842 52 Bratislava

Cenník vyšetrení je k dispozícii na internetovej stránke www.svuba.sk.

ìð

íñîððê

To ko spomínaná nevyhnutnos pozitívnej prezentácie v elárstva sa iasto ne stáva realitou. Potvrdzuje to aj seriál v rámci pravidelného ob úbeného cyklu Príbehy na týžde na vlnách Slovenského rozhlasu, konkrétne stanice Slovensko. V predviano nom týždni od pondelka do piatka ( 9. až 23. 2. 2005) bol okolo poludnia a opakovane vo vychytenom po úvanom ase pred 7. hodinou odvysielaný 5-dielny príbeh o mede, sústredený na v elárstvo, v elie produkty, najmä na med a medovinu, pe enie medovní kov a nezabudlo sa ani na návštevu viano ných trhov. Redaktorka Tatiana Šušková zo SRo oslovila jedného z najpovolanejších, skúseného v elára Rudolfa Morav íka z Trebatíc, ktorý ve mi názorne, zasvätene a najmä prí ažlivo rozprával o v elárstve. Kto po úval reláciu, mi iste dá za pravdu, že takýto spôsob prezentácie „dorábania“ medu vyvolá záujem aj u laikov. Som presved ená, že mnohí, ktorí nemali na viano ný stôl pripravený med, iste si ho po vypo utí relácie zadovážili. Oslovili sme Rudolfa Morav íka, aby sme sa o nahrávaní dozvedeli osi viac. Ako si spomínate na priebeh nahrávania relácie? Mohli ste odborne zasahova pri tvorbe scenára? V prvom informatívnom rozhovore s redaktorkou išlo predovšetkým o stanovenie rámcového obsahu relácie, dohovoru o termíne, mieste a ase stretnutia a podobných náležitostí. Predovšetkým ju zaujímalo priblíži posluchá om v rámci predviano nej atmosféry neoddelite nú sú as viano ných trhov – medovinu, no prejavila záujem aj o v elársky skanzen v Krá ovej a zárove ponúkla priestor na celkovú prezentáciu v elárskej problematiky. To ko stru ný vstupný dohovor. Zámer mi bol teda jasný: rozhovor bez konkrétnej prípravy, snaha o vyvolanie bezprostrednej reakcie. Ve mi si takéto kontaktné relácie vážim, no zárove som si bol vedomý, že široká rodina posluchá ov SRo pozná v elársku problematiku len ve mi okrajovo. V de nahrávania hne zrána som mal dôležité rokovania v Pieš anoch, cestou do Krá ovej som sa zamýš al nad spôsobmi, ako zavies rozhovor aj do iných oblastí, ktoré ja a v elárska pospolitos pokladáme za dôležité a trápia nás. Ve išlo o jedine nú príležitos prezentova slovenské v elárstvo na najpo úvanejších vlnách vo ve mi lukratívnom termíne a rozsahu. Po kratu kom zvítaní o ami ma Tatiana Šušková ubezpe ila, že má dostato ný a-

O om asi rozmýš a Rudolf Morav ík pri roji, ktorý sa usadil na závlahovom zariadení? Foto: Rudolf Morav ík ml.

sový priestor na túto besedu. Za al sa rozhovor, ktorý vrátane vstupu syna Rudolfa trval plné dve hodiny. Hoci mala predstavu, o om má by re , moje rozprávanie o problematike v elárenia, výkupu medu, spracovania a uvádzaní v elích produktov na trh ju plne zaujala. Zodpovedne som vysvetlil problematiku z poh adu v elára na Slovensku i z postu lena VV SZV. Aký ste mali pocit po odvysielaní? Môžete zhodnoti prípadné odozvy z okolia? V oblasti propagácie v elárstva a v elích produktov som otvorený všetkým možnostiam a formám. V tomto smere som na seba ve mi náro ný a prísny. Ne utujem as, ktorý trávim medzi v elármi alebo verejnos ou zaujímajúcou sa o v ely a ich produkty. Po besede sa mi zakrátko vybavili myšlienky, ktoré som mal azda ešte viac zdôrazni , prípadne sa mi ukryli v prúde alších dôležitých myšlienok. akujem pani redaktorke za trpezlivos , s akou na relatívne malom priestore dokázala ve mi pútavo a živo zachyti širokú oblas a problematiku v elárstva. Budem ve mi rád, ak alšie pasáže z besedy, alej využije v svojej rozhlasovej práci, prípadne tému s odstupom asu obnoví – i už v mojom podaní alebo prerozprávanú iným skúseným v elárom. Pokia mám spätnú väzbu, odvysielanú reláciu po ula široká skupina verejnosti, sprostredkovane sa jej obsah dostal aj k stále zaneprázdneným v elárom. Napríklad po as viano ného predaja v Trnave ma pod a spôsobu uvádzania v elích produktov a medoviny spotrebitelia spoznali, ve a z nich ma priamo oslovilo, podporilo a zahrnulo otázkami k preberaným témam. o zo v elárenia ste sa usilovali v relácii najvä šmi vyzdvihnú ? Aj ke bola relácia zameraná skôr na v elie produkty, zoznámenie s nimi a ich využitie najmä v ase viano nom, usiloval som sa vyzdvihnú a zdôrazni aj nenahradite nú úlohu v iel v prírode, ktorú si mnohí nev elári prakticky ani neuvedomujú. Som rád, že aj tieto údaje zaujali pani redaktorku a našli si miesto v relácii. Popri tom som sa usilova vysvetli pôvod medovicových medov, pretože si myslím, že naši konzumenti práve o týchto medoch nemajú dostatok informácií, pohovorili sme o medovine, medovní koch a alších zaujímavostiach.

V svojich vstupoch ste nezabudli pripomenú , že každá rodina by mala ma svojho v elára, podobne ako rodinného lekára. Akými spôsobmi sa dá v praxi takémuto želanému stavu aspo priblíži ? Posluchá om a teda aj širokej verejnosti som jednozna ne odporu il priamy odber rozmanitých v elích produktov od v elára. Pre ekonomiku, tvorbu ekosystému a podporu v elárenia v jednotlivých regiónoch na Slovensku má práve tento spôsob podstatný význam. Mali by kupova od v elára kvalitného, ktorý ru í za svoju produkciu, vie o zložení a pôvode svojho medu a prípadne iných produktoch klientom poda informáciu, pou í ich o správnej konzumácii, vyzdvihne nenahradite nos v elích produktov vo výžive a podobne. Každý v elár by mal by na seba náro ný, musí dodržiava hygienu, predáva produkty v kvalitných obaloch a tiež si ceni svoju prácu a neís pod cenu. Musíme akceptova náro ného zákazníka, ktorý sa k dobrému v elárovi vráti a po dobrých skúsenostiach odovzdá odporú anie aj alším. Ponuka medov od v elára by mala by o najrozmanitejšia. V sortimente vä ších a skúsenejších v elárov by mala by po celý rok ponuka krémového medu, sušeného pe u, propolisovej tinktúry na vnútorné a vonkajšie použitie. Nemôžem zabudnú materskú kaši ku v ponuke najvyspelejších, po ktorej dopyt opätovne narastá, a v elí vosk na praktické využitie v kuchyni a domácimi majstrami. o by mal a mohol každý v elár urobi vo svojom blízkom okolí na pozitívnu prezentáciu a pozdvihnutie v elárstva a v elích produktov na Slovensku? as vedomostí o spracovaní a využití v elích produktov je nutné dop a si z odbornej literatúry alebo z tohto odborného asopisu, ktorý by mal by v každej v elárskej rodine. Med a alšie v elie produkty sú potraviny a látky jedine né, so širokým obsahom výživných, podporných a lie ivých vlastností a tie by mali by každému, o ich uvádza spotrebite ovi, dostato ne známe. Najdôležitejšie je pri predaji alebo inej príležitosti ich prezentova , odporu i najvhodnejší výber a použitie. Ak má zákazník záujem o dialóg, priblíži mu aj život v iel, spôsoby získavania medu a pri každej príležitosti vyzdvihova nenahradite ný význam ope ovania… Jednoducho je to o dôvere v slovenskú kvalitu. Dovezeného, upravovaného tovaru povahy medu a napodobenín je v obchodoch ve a. Ja mám pre výraz „studený“ – kupujú ho tí, ktorým kvalita, pravidelná spotreba, slovenský pôvod a podpora chovu v iel ni nehovorí. Práve tu vidím možnos zvýšenia predaja kvalitného slovenského medu, ak si u takýchto zákazníkov vybudujeme dôveru. Sezónny alebo ro níkový nedostatok produktov by mal každý v elár vhodne zdôvodni , tu si môžeme ako v elári navzájom vypomôc . Je neprijate né h ada akéko vek formy náhrady! Negatívnu prácu niektorých jedincov v okolí iste registruje každý dobrý v elár. Mojou povinnos ou je upozorni na

íñîððê vyskytujúce sa prípady takejto odsúdenia hodnej praxe. Je v možnostiach výboru každej ZO zisti takéto prípady a dôrazným napomenutím zamedzi úsiliu, ktoré kazí dobré meno všetkým v elárom. Darí sa vám vo výchove pokra ovate ov? V rodine sa o v elách ve a rozprávame, asto spolo ne pracujeme, za alo sa to drobnými povinnos ami pre deti, v sú asnosti už všestrannými prácami s cie om osvoji si správne postupy. Je ažké iba pozitívne hovori o v elárstve. Chov v elstiev je po nohospodárska innos zaradená do chovu hospodárskych zvierat a tá dnes prináša množstvo ažkostí. Rozhodujúci objem finan ných prostriedkov z tržieb je vynakladaný na prevádzku, opravy, modernizáciu chovu v iel, spracovania produktov a potom ich zostáva menej pre rodinu. Ako moje deti, tak aj iní v elári reálne porovnávajú možnosti uplatnenia sa v iných odvetviach, ktoré sú finan ne, asovo a podmienkami pre prácu neporovnate ne výhodnejšie. Verím však, že situácia sa za ína zlepšova .

Na neskorej slne nici v Košariskách – kontajnerový systém ko ovania. Foto: Rudolf Morav ík ml. Rudolf Morav ík v elári v Trebaticiach (okres Pieš any) od roku 966. Obhospodaruje 300 v elstiev na piatich trvalých stanovištiach, ko uje so šiestimi pojazdnými vozmi a kontajnerovým systémom pre cca 250 v elstiev. V elári za al s pomocou iných skúsených v elárov. Je predsedom ZO SZV Pieš any a na 8. VZ SZV v apríli 2005 bol zvolený do Výkonného výboru SZV za Trnavský kraj. V elia farma AaR Morav ík realizovala rozhodujúce množstvo objemu predaja medu v elích produktov a medoviny formou priameho predaja po as jarmo ných a viano ných trhových dní. Motto Rudolfa Morav íka: V ela je neopakovate ný tvor, ktorý ma 40 rokov fascinuje a stojí mi za to, aby som mu slúžil.

ìï

Na dokreslenie tohto seriálu som oslovila redaktorku Slovenského rozhlasu Tatianu Šuškovú (na obr.) najskôr otázkou, ako vznikla idea pripravi reláciu o mede? Každý týžde na Rádiu Slovensko pripravujeme posluchá sky pútavý a ob úbený Príbeh na tento týžde . Ke som pred Vianocami prechádzala po chodbách nášho domu alebo okolo viano ných trhov, všade som cítila vô u medu. Možno to bola len vô a z môjho podvedomia, možno to bola zabudnutá vô a detstva, ale môj pocit ma presved il, že Vianoce by mali ma prívlastok medové… A nielen sýtou vô ou, ale aj teplou farbou a bohatos ou tohto produktu. Na Vianoce jednoducho na med myslíme viac ako po as celého roka. Je to, žia , škoda, pretože produkty v iel a v elárov si zaslúžia estné miesto v našich kuchyniach a jedálni ku po as celého roka… Takto vznikla myšlienka spravi v Príbehu na týžde Vianoce medové. Kam ste sa vybrali za vô ou medu? Okolo V elárskej paseky som prešla nieko ko ráz, ale nikdy som sa tam nezastavila. Až teraz… Prekvapila ma rozsiahlos a množstvo informácií, ktoré mi expozícia a sú asne aj môj odborný sprievodca – zanietený v elár Rudolf Morav ík – ponúkli pri krátkej návšteve tohto výnimo ného miesta. Mala som pocit, že sa vraciam so starým Pichandom do atmosféry filmu Tisícro ná v ela – prekrásne staré úle, starodávne nástroje na spracovanie v elích produktov a dômyslenos našich predkov vy aži z práce „kravi iek chudobných“ o najviac užito ného pre loveka. V rozprávaní pána Morav íka však bolo jasne cíti lásku k tomuto drobnému pracovitému spolo níkovi loveka – v elári so v eli kami žijú nielen preto, aby od nich získavali, ale dokážu ich usilovnos odmeni aj starostlivos ou a láskou… Pochopila som, že táto zá uba vedená najmä láskou k prírode stáva sa rodinným pokladom a v elárstvo sa dedí z generácie na generáciu, ako v prípade rodiny Morav íkovcov, kde v tradícii otca pokra uje jeho syn, tiež Rudolf… Vo sviato ných chví ach sa na stoloch objavuje aj medový mok. Chutila vám medovina? Na V elárskej paseke som po prvý raz v živote ochutnala aj medovinu, ktorá lahodila na jazyku a v mrazivom po así nahrávania relácie, ke prsty prim zali na mikrofóne, príjemne zahriala…

Preto ma už neprekvapilo, že na viano ných trhoch bola vyh adávaným nápojom. Mozaiku o v elách, mede a medovine som v Príbehu na tento týžde doplnila výpove ami náhodne oslovených udí o mede, pe ení medovníkov, dojmami z návštevy viano ných trhov, kde už tradi ne tento rok med rozhodne nechýbal. Oživením príbehov boli úprimné detské výpovede o mede. Pod a odozvy na reláciu a rastúcom záujme o v elie produkty a medové výrobky si myslím, že udia si oraz vä šmi uvedomujú, že zdravie z prírody je vzácnejšie a ú innejšie ako chemicky pripravované vitamíny z lekární… Aký je vᚠosobný vz ah k medu? Med má v mojej kuchyni klasické miesto. astejšie po om siahneme najmä v zimných mesiacoch ako sladidle do aju. Pri príprave relácie som však ochutnala aj med s orechmi, rôzne druhy medových kolá ov a už spomínanú medovinu. Priznám sa, že od Vianoc mám poruke na kuchynskej linke postavený malý pohár medu a ak mám niekedy chu na sladké, cukrík alebo bonbón radšej nahradím lyži kou tejto potraviny zlatistej farby… Spotreba medu je však na Slovensku stále nízka, jej zvyšovaniu by ur ite prospela vä šia propagácia výrobcov medu a v elích produktov, výraznejšie presadzovanie domácich výrobkov a najmä informovanos zákazníkov – pretože mnohí, ke siahajú po pohári medu v polici hypermarketu, si ani neuvedomujú, že kupujú med pochybnej kvality z alekého zahrani ia, pri om ten domáci im ponúka ove a viac zdravia… Aj preto ani vo svojich alších reláciách nezabudnem na trpezlivú a obetavú prácu slovenských v elárov – najmä ak loveka prekvapí fakt o národohospodárskom význame v iel, ktorý som sa dozvedela od Rudolfa Morav íka – bez v elieho ope ovania by na zemeguli za pár rokov zanikol život… Dôkazom týchto slov sú alšie odvysielané relácie Tatiany Šuškovej – seriál Lie ivé ú inky v elích produktov od 23. do 26. . 2006 a v rodinnom magazíne Pozvete nás alej? portrét v elárskej rodiny Morav íkovcov (február 2006).

Rozhovory pripravila Beata VRZGULOVÁ

ìî

íñîððê

Mnoho initel zp sobuje, že se živým automobilovým ruchem na dálnicích a silnicích, p esunem lidí z místa na místo, dálkovou p epravou zboží z kontinentu na kontinent, svezou i mnozí erní pasaže i. V tšinou jsou to drobní živo ichové, nenápadná semena rostlin nebo mikroskopické organismy. V novém životním prost edí se mohou stát indiferentními druhy naší fauny, nevítanými vet elci nebo dokonce organismy velmi škodlivými. Jen ojedin lé druhy rozmnoží v nové oblasti kam proniknou biosféru tak, že se stanou vítanými hosty a plyne z nich n jaký užitek. V sedmdesátých letech minulého století se objevila v Itálii cizokrajná mera (voška) Metcalfa pruinosa (Say), která jak se pozd ji zjistilo byla do Italie zavle ena z teplejších oblastí Ameriky. V údolí Pádu se rychle aklimatizovala a protože je to druh polyfágní, nevybíravý v hostitelských d evinách, za ala se paprs it ší it na všechny strany. P isp lo k tomu i to, že v novém prost edí nem la žádné specialisované nep átele a našla mnoho hostitelských d evin, které ji poskytovaly výživu postupn po celé dlouhé vegeta ní období. Jak p íznivé podmínky našla v novém prost edí sv d í i to, že zatímco v Americe má do roka jednu a výjime n dv generace, v Itálii má do roka až 5 generací. Mera Metcalfa se však nejen rychle p emnožila, ale velmi dob e se ší í do dalších vhodných oblastí. V roce 99 byla zjišt na ve Slovinsku, v roce 993 ve Francii a v roce 995 ve Švýcarsku. Není mi známo, zda se mera v posledním desetiletí rozší ila do dalších krajin. Její velká reproduk ní schopnost, polyfágní výživa a velká schopnost aklimatizace nepochybn její ší ení podporují. Krom toho, její ší ení je závislé na ilé automobilové doprav z jihu do st ední Evropy. Je dob e známo, jak se rychle rozší ila pomocí dopravy klín nka, která dnes velmi škodí jírovc m (Aesculus sp.) a nejen kolem

dopravních tepen, ale i v nejzapadlejších lokalitách, kde není skoro žádná automobilová doprava. Mera Metcalfa pruinosa se svou biologii nijak neliší od druh mer, které u nás žijí. P ezimuje ve stadiu vají ka, které je ukryto ve škvírách a trhlinách k ry hostitelské d eviny. Na ja e v druhé polovin dubna se z vají ka líhne první generace drobných plochých nymf, ty se st hují z k ry hostitelské d eviny na její listy a nezd evnat lé výhony. Rychle dospívají p es 5 instar , až se nakonec vylíhnou 6 – 8 mm velcí dosp lci, nápadn bílí, s ervenými o ima. B hem dne sedí tém bez pohybu na v tévkách v dlouhých adách. B hem 2 – 3 týdn jsou pohlavn dosp lí, pá í se a sami ka klade po n kolika dnech až 60 vají ek, která jsou základem nové letní generace. Celý vývoj trvá n co p es m síc. Medovici tvo í pouze vývojová stadia nymfy mer. Medovice je sladká, vodnatá, asto smíchaná s drobnými áste kami voskového poprašku nebo vlákenek, které tvo í mery ze svých voskotvorných žláz, uložených v ncovit kolem itního otvoru. Je zajímavé, že v elám p i sb ru medovice tento vosk nevadí, zatímco u n kterých jiných druh producent medovice opomíjejí medovici smíšenou s voskem.

Vývojová stadia mer – nymfy. Fotoreprodukcie z autorovej publikácie Medovice a v ely. Foto: TomᚠZábojník

Nový zdroj v elí sn šky – medovice mery Mecalfa – se stal pro v ela e n kterých jižních oblastí požehnáním, ale zárove i jakousi no ní murou. Tak nap . v ela i z údolí Pádu uvád jí, že v srpnu dosahují díky me e metcalf až 50 kilogramové výnosy tmavého medovicového medu, velmi dob e prodejného do zahrani í. V oblasti Benátek, naopak, v ela i si st žují, že medovicová sn ška jim kazí produkci dob e prodejných sv tlých kaštanových med , které byly jejich tradi ními produkty. Druhové medy z medovice mery Metcalfa pruinosa jsou spíše tmav zbarvené, nemají výraznou v ni, n kdy dlouho nekrystalizují, jindy naopak krystalizují v jemných krystalech velmi brzy. Z ejm souvisí tato vlastnost na hostitelských d evinách, na kterých mery hostují. Je t eba zd raznit, že mera Metcalfa pruinosa nep sobí velké škody na hostitelských d evinách, není považována lesníky ani ovocná i za škodlivý druh, proti n muž by se m la použít chemická ochrana. Na území Slovenské republiky – pokud je mi známo – nebyla mera Metcalfa pruinosa entomology dosud objevena. Má však všechny dobré podmínky k životu, zvlášt v jižn jších teplých oblastech. Jsem zv dav, kdy a který pozorný v ela ji objeví. Prostredníctvom VڎV Ústavu v elárstva v Liptovskom Hrádku sme požiadali Katedru zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave o informáciu, i sa nový producent medovice spomínaný v lánku nachádza v dátach Databanky fauny Slovenska, uceleného informa ného systému rozšírenia živi íchov na Slovensku, ktorú zabezpe uje oslovená katedra.

Ok ídlené sami ky mer.

Vají ko mer.

íñîððê

ìí Stanovenie výsledkov Výsledky vo forme priemerných hodnôt boli zostavené do tabu ky pre obe plodiny za roky 2003 a 2004.

Ekologické alebo biologické po nohospodárstvo je novodobou alternatívou konven ného pestovania plodín. Vzniklo v posledných desa ro iach ako kritická reakcia na nadmerné za aženie prostredia prírode cudzorodými látkami so základným cie om ozdravi prostredie v rámci trvalo udržate ného rozvoja. Z v elárskeho h adiska je tento smer nanajvýš vítaný, pretože v ely medonosné sú na rôzne cudzorodé látky, vnášané do prostredia, citlivé a neadaptabite né. Je ve mi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti dôjde aj na Slovensku k nárastu plôch ekologicky pestovaných plodín, medzi nimi aj v elársky významných, tak ako je tomu v „starých“ štátoch EÚ, kde je ekologické po nohospodárstvo zrete ne rozvinutejšie. Dnes je na Slovensku približne 5 % plôch obhospodarovaných ekologicky, v budúcnosti sa toto percento má zdvojnásobi . Hlavnými parametrami riešenia bolo overovanie ope ovacích schopností v iel medonosných v úrodotvornom procese vybraných druhov plodín pestovaných ekologickým spôsobom ( iže zistenie efektu v elieho opelenia na úrody semien a plodov) a výskum ich základných v elárskych vlastností (nektárodajnos , atraktivita plodín pre v ely medonosné). Základným cie om bolo zistenie diferencií, teda porovnanie ope ovacieho efektu v iel medonosných a základných v elárskych vlastností plodín pestovaných ekologickým spôsobom (E) s tými istými plodinami, pestovanými konven ne (K) v tej istej lokalite a v tom istom ase. Závere ným cie om po viacro ných experimentoch by malo by racionálnym využitím v elstiev prispie k zvýšeniu a stabilizácii úrod a tým aj ku ekonomickej efektívnosti ekologického pestovania. Do predmetného výskumu boli pojaté 2 plodiny: ierna ríbez a (Ribes nigrum), ako máloatraktívna plodina pre v ely; pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) ako pre ne podstatne atraktívnejšia plodina. Pokusy s ríbez ou (odroda Fert(dy) boli za-

ložené ako maloparcelové na plantáži drobného ovocia vo Vyšnom Kubíne ešte v roku 2000, podobne ako pokusy s pohánkou jedlou (odroda Špa inská) na súkromnej parcele v Liptovskom Hrádku. Pokra ovali v rokoch 200 až 2004. Charakteristika parciel Obe plodiny v chladnej klimatickej oblasti rástli na pôdach prevažne stredných vlastností. Experimentálne porasty boli približne mesiac pred za iatkom kvitnutia prihnojené ekologickými hnojivami typu Biohumus pod a návodu na etikete výrobku. Agrochemické zásahy boli vylú ené. Vzh adom na pokusy na malých parcelách bol nadmerný nárast burín likvidovaný mechanicky v oboch skupinách. Konven né porasty boli v tom istom ase prihnojené granulovanými hnojivami typu NPK. Poveternostné podmienky po as kvitnutia boli prevažne v normále, z v elárskeho h adiska v prípade iernej ríbezle lepšie v roku 2003, v prípade pohánky jedlej v roku 2004. V ase kvitnutia, v jeho prvej tretine až polovici, boli zis ované na E i K porastoch rovnako: – množstvo vytvoreného nektáru, jeho cukornatos – úrove momentálneho náletu ope ova ov s dôrazom na v elu medonosnú – nasadenie kvetov a plodov – efekt v elieho opelenia na výšku úrod plodov a semien z rastlín z vo ného opelenia E i K a z rastlín izolovaných organtínovým plátnom pred opelením.

Ríbez a ierna Pod a o akávania v ely medonosné predstavovali napriek neprisunutým v elstvám na opelenie rozhodujúcu masu ope ova ov, v oboch rokoch vyrovnanú, v celkovom priemere okolo 78 % spomedzi ope ujúceho hmyzu. Ve mi vysoko prevažovali zberate ky nektáru, okolo 95 %. mele (okolo 6 % z ope ujúceho hmyzu) nalietavali predovšetkým v skorých dopolud ajších hodinách. Z tabu ky vysvitá, že nálet v iel medonosných na E a K kríky nebol vysoký, ke v celkovom priemere na 00 E a K kríkoch bolo od 90 do 32 v iel, výraznejšie viac v priaznivejšom roku 2003 než v roku 2004 a na hranici štatistickej významnosti viac na K kríkoch v oboch rokoch. Maximum náletu v iel bol v dopolud ajších hodinách d a, medzi 9 až hod. V ely od kvetov iernej ríbezle výrazne odlákavala púpava lekárska, ako významná konkuren ná flóra. Aj secernácia nektáru bola výrazne vyššia v roku 2003, ale štatistické rozdiely medzi E a K porastmi v tomto smere v oboch rokoch neboli významné. V oboch rokoch sa dosiahol vysoký pozitívny ope ovací efekt na úrodách plodov na E i K kríkoch zásluhou mednonosných v iel, ke úroda bobú po opelení v porovnaní s neopelenou kontrolou sa zvýšila v priemere od 30 do 73 %. Tým odroda Fert(dy) výrazne prejavila svoj sklon k cudzoopelivosti. Rozdiely v úrodách bobú po opelení medzi E a K kríkmi boli dos nízke, v oboch rokoch v prospech K kríkov – v roku 2003 o 2,2 % a v roku 2004 o 6, % vyššie. Pohánka jedlá Aj pri pohánke jedlej hlavnou masou opeova ov boli v oboch sledovaných rokoch na E i K porastoch v ely medonosné, ktoré v celkovom priemere predstavovali temer 90 % ope ova ov. Vysoko prevažovali zberate ky nektáru, asi 76 %. Oproti ríbezli iernej boli zaznamenané vyššie po ty zberateliek pe u, pretože pohánka je ove a pe odajnejšia. Nálet v iel sa sústre oval do skorých dopolud ajších hodín d a, v popolud ajších výrazne ustával. V 2-ro nom priemere diferencie v nálete v iel zberateliek nektáru medzi E a K porastmi boli štatisticky nevýznamne vyššie v prospech E porastov. V roku 2004 bol nálet v iel oproti roku 2003 výrazne vyšší, pretože v roku 2004 boli lepšie poveternostné podmienky na tvorbu nektáru, ale najmä pre samotný nálet v iel. Secernácia nektáru i jeho cukornatos boli v obidvoch rokoch na dobrej úrovni, štatisticky nevýznamne vyššie na K porastoch. Aj pri pohánke jedlej bol dosiahnutý vysoký pozitívny ope ovací efekt v iel vo forme zvýšených úrod nažiek na porastoch ponechaných vo nému opeleniu oproti neopeleným porastom, ktorých asti boli izolované organtínovým plátnom pred opelením, ktorý sa pohyboval od 54 do 00 %, o nie o viac na E porastoch. o sa týka rozdielov v úrodách nažiek medzi E a K porastmi, tak tieto neboli vysoké, v roku 2003 vyššie o ,5 % pri E porastoch, ale v roku 2004 vyššie pri K porastoch pohánky jedlej.

ìì

íñîððê

Nevšedný záujem a ohlas na výstavu k 50. výro iu organizovaného v elárstva na Morave a v Sliezsku v decembri roku 2004 nás presved il o tom, že úspešné výstavy sú tou najú innejšou formou propagácie v elárstva a jeho produktov. Základnou podmienkou úspešnosti je, samozrejme, vysoká návštevnos . Ve mi známou výstavnou akciou s vysokou návštevnos ou je každé dva roky usporadúvaný komplex medzinárodných ve trhov na brnianskom výstavisku, ktorého sú as ou sa od tohto roku stane aj v elárska predajná výstava. Do juhomoravskej metropoly sa 2. – 6. apríla 2006 zídu odborníci z po nohospodárskeho, veterinárneho a lesníckeho sektora, vrátane zástupcov vládnych aj nevládnych organizácií. aká na nich viac ako 0 pavilónov prezentujúcich najnovšie technológie a strojné zariadenia, bohatý sprievodný program. V roku 2004 vystavovalo na ve trhoch Techagro – Animal Vetex – Silva Regina viac než 530 firiem z 5 štátov sveta. Ich expozície na vonkajšej ploche a v pavilónoch pokryli viac ako 4 000 m2 plochy. Poet návštevníkov, ktorí prišli zo 44 krajín sveta, prevýšil 60-tisíc osôb. Ú as ou v e-

lárov na tejto mimoriadne významnej výstave bude nielen naše v elárstvo, ale aj jeho produkty predstavené naozaj širokému spektru potenciálnych odberate ov. Naša v elárska expozícia je situovaná v po ovnícko-lesníckom, dominantnom pavilóne „Z“. Návštevníci sa tu oboznámia s rozli nými produktmi v elárstva, v informa nom centre dostanú informácie o sú asnosti aj minulosti v elárenia, odborníci sa pokúsia odpoveda na všetky otázky o v elích produktoch a výrobkoch z nich. Pripravujeme aj prednáškový cyklus, ktorý sa uskuto ní v nede u, 2. apríla v administratívnej budove BVV. Predstavia sa popredné v elárske kapacity z praxe aj výskumu z eskej aj Slovenskej republiky. Pozývame všetkých v elárov na panelovú diskusiu o v elách, v elích produktoch, ekonomike v elárstva ako aj o zmenách podmienok v elárenia po vstupe do EÚ. Nad usporiadaním našej v elárskej predajnej výstavy prevzal záštitu Ústredný výbor SV. Ing. Aleš P ÍLESKÝ, predseda OV SV Brno-mesto Ing. Antonín PAVLÍ EK, vedúci organiza ného výboru výstavy

Podrobnosti o výstave sa môžete dozvede na internetových stránkach www.techagro.cz, www.vcelarstvi.cz a www.vcelar.ais.cz, prípadne na e-mailovej adrese [email protected] alebo [email protected].

POZVÁNKA

poukázka na s le vu neplatí jako vstupenka, platnou vstupenku obdržíte

u pokladny BVV za 30,– K (místo 60,– K ) na základ vypln né registrace

OTVÁRACIA DOBA: od nedele 2. apríla do stredy 6. apríla 2006 je pre návštevníkov od 9. do 8. hodiny, vo štvrtok do 7. hodiny. Za vstupné 60,– K si môžete obzrie všetky tri ve trhy, prebiehajúce v celom areáli brnianskeho výstaviska.

Na z avnený kupón uvedený v asopise V ELÁR je vstupné 30,– K . Vážení priatelia, tešíme sa na stretnutie s vami u nás v Brne, tešíme sa na vaše v elárske skúsenosti a pripomienky!

POZVÁNKA na XV. konferenci zlepšovatel a vynálezc Ve dnech 7. – 9. listopadu 2006 se koná již v po adí XV. konference zlepšovatel a vynálezc ve v ela ství spojená s velkou mezinárodní v ela skou výstavou. Po adatelem je eský svaz v ela ve spolupráci se Slovenským zväzom v elárov. Stejn tak jako v roce 2002 se konference koná v Pražském veletržním areálu (PVA) v Praze-Let anech, tentokrát spole n s Národní výstavou drobných zví at a Národní výstavou ps . Akce má dv ásti: konferenci zlepšovatel a vynálezc , vlastní v ela skou výstavu. KONFERENCE: Koná se v sobotu 8. listopadu. Jestliže bude bohatý program (bude p ihlášeno velké množství referát ) posune se za átek konference na pátek 7. listopadu odpoledne. REFERÁTY BUDOU ROZD LENY DO P TI TEMATICKÝCH OKRUH :

choroby a nemoci v el; chov matek a plemená ská práce; v elí produkty, jejich marketing, apiterapie; v ela ské pom cky a za ízení, ošet ování v elstev; profesionální v ela ské provozy. Pro každý tematický okruh bude vyžádán úvodní referát a po každém referátu bude ponechán as na diskusi. Zájemci své referáty mohou zpracovat také formou poster – osv tových plakát , pop ípad ob ma zp soby (t. j. pro p ednesení nebo prezentaci na plakátu). V Ý S T AVA : pro výzkumníky-zlepšovatele, kterým bude náklady hradit SV; pro výrobce a prodejce, kte í si budou náklady hradit sami (ve sporných p ípadech rozhodne racionaliza ní komise p i ÚV SV) na základ dohody s vedením PVA. TERMÍN ZASLÁNÍ P IHLÁŠEK: pro zlepšovatele (referáty, exponáty): nejpozd ji do 5. zá í 2006; pro výrobce a prodejce: bude stanoven v nejbližší dob . Po adatelé zvou všechny pokrokové v ela e k aktivní ú astí na akci, p i níž se mohou na jedné stran dozv d t n co nového a na stran druhé mohou prezentovat své zlepšováky a poznatky. Samoz ejm zveme i ostatní v ela e a zájemce o v ela ství k na erpání nových poznatk . Po adatelé cht jí p isp t touto akcí ke zlepšení úrovn našeho v ela ství. Sledujte další informace v asopise V ela ství a na webových stránkách eského svazu v ela (adresa: www.vcelarstvi.cz). Organizáto i poítají se sníženým vstupným pro leny SV. KONTAKTY PRO ZÍSKÁNÍ INFORMACÍ: eský svaz v ela , K emencova 8, 5 24 Praha kontaktní osoba: MVDr. Miloslav Peroutka, CSC., e-mail: [email protected] Výzkumný ústav v ela ský, s. r. o., Dol, 252 66 Lib ice nad Vltavou kontaktní osoba: Dr. Ing. František Kamler, e-mail: [email protected]

íñîððê

ìë

APIMED

9 9 65 DOLNÁ KRUPÁ Hlavná 7/578 Tel./Fax: 033/55 77 546 Mobil: 0905/38 0 65 E-mail: [email protected] http://www.apimed.sk Výkup v eleho medu celoro ne – informácie o výkupe na uvedených íslach Sezónne výkup sušeného pretriedeného pe u a propolisu – cena pod a dohody Ponúkame plastové obaly na 40 kg medu po 95,– Sk/kus – hygienické, ahko umývate né, šetria priestor. Pri paletovom odbere 50 ks a viac dovoz zdarma!

Predaj a APIMED

na Štefánikovej 44 v Trnave Tel.: 033/55 3 544 (pri jezuitskom kostole) Ponúka všetky druhy v elárskych potrieb a v elích produktov Otv. hodiny: Po – Pi: 9,00 – 8,00, So: 8,00 – 2,00

JÁN FERIAN ÍK – STOLÁRSTVO ul. SNP 406 038 2 MOŠOVCE

VYRÁB A

A P R E D Á VA :

ÚLE – nadstavkové, rôzne typy od 470,– Sk, aj OPTIMAL KVALITNÉ RÁMIKY – drôtikované, od 5,– Sk/kus – prírezy – smrek

MESTO NOVÉ MESTO NAD VÁHOM V SPOLUPRÁCI SO ZO SZV, CENTROM VO NÉHO ASU A SPOLO NÝM ÚRADOM SAMOSPRÁVY V NOVOM MESTE NAD VÁHOM

v y h l a s u j ú: výtvarnú, literárnu, a fotografickú sú až na tému

Ê Sú až je ur ená de om materských škôl a žiakom základných a stredných škôl okresu Nové Mesto nad Váhom.

Sú aží sa v kategóriách: a) deti materských škôl: výtvarné práce ubovo nou technikou b) žiaci . stup a ZŠ: literárne práce ( ubovo ný žáner), výtvarné práce ubovo nou technikou, fotografia c) žiaci 2. stup a ZŠ: literárne práce ( ubovo ný žáner), výtvarné práce ubovo nou technikou, fotografia d) žiaci stredných škôl: literárne práce ( ubovo ný žáner), výtvarné práce ubovo nou technikou, fotografia Miesto predkladania sú ažných prác: Centrum vo ného asu, Tematínska 28, 9 5 0 Nové Mesto nad Váhom, tel.: 77 2420, e-mail: [email protected] Sú ažné práce ozna te: meno a priezvisko, rok narodenia, názov školy alebo školského zariadenia.

Doplnky: ROJNICE, PE OCHYTY a iné. Tel.: 0908/264 056, 043/4944 2 9 (ve er)

Uzávierka: 28. 2. 2006 Vyhodnotenie: do 20. 3. 2006 Ocenenie: . miesto 3 kg medu 2. miesto 2 kg medu 3. miesto kg medu

MEDAR

Med dodajú: ZO Nové Mesto nad Váhom 30 kg ZO Stará Turá 20 kg ZO Bošáca 0 kg

V ELÁRSKA PREDAJ A Baštová 2, 085 0 Bardejov Ve ký výber v elárskych potrieb a pomôcok pod jednou strechou.

Ponúkame 200 l sudy na med

KONTAKT: Tel.: 0905/28 94 57, 0905/77 25 99 Ve er: 054/472 70 57 E-mail: [email protected]

Ví azné sú ažné práce budú vystavené v Tren íne po as výstavy ZÁHRADKÁR – V ELÁR – ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL v d och 5. – 9. 4. 2006 a budú prihlásené na 2. ro ník celoslovenskej sú aže na tému V ELÁRSTVO s uzávierkou 30. 4. 2006, ktorú vyhlásili SZV a asopis V elár.

ìê

íñîððê

Mgr. František NIŽNÍK – narodil sa 8. 3. 92 v Jakubovanoch, vyštudoval gymnázium v Nitre ( 933 – 94 ) a Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave ( 94 – 946). Celý život sa venoval pedagogickej práci. Pôsobil na gymnáziu ako stredoškolský profesor (Malacky, 946 – 948; Sabinov, 948 – 949) a riadite (Sobrance, 949 – 953) a ako riadite (Vranov, 954 – 957) a profesor (Nová Ba a, 958 – 984) na jedenás ro nej strednej škole. „Ako riadite školy zavalený administratívnou agendou som sa dozvedel, že práca so v elami, ako i používanie v elích produktov, pôsobí upokojujúco. Dovtedy som vedel len to ko, že v ely pichajú a nosia med. Preto som za al v elári vo Vranove v roku 954 hne s ôsmimi v elstvami. V za iatkoch ma usmer oval skúsený v elár Vojtech Fišman. Preštudoval som všetku dostupnú v elársku literatúru, ako aj asopisy V elár, V ela ství a Odborné v elárske preklady. V elárstvo ma zaujalo až tak, že som absolvoval kurz pre odborných u ite ov v elárstva a skúšky vykonal v r. 959.“ Najvyšší po et 35 v elstiev obhospodaroval v r. 990. Aj v sú asnosti v elári s po tom 25 v elstiev. Vychoval svojho pokra ovate a – syna lekára, ktorý je primárom v nemocnici v Novej Bani. V období rozvinutej výroby materskej kaši ky ( 979) mu ve mi intenzívne pomáhal pri jej produkcii. Za necelé 2 týždne sa im podarilo vyprodukova kg materskej kaši ky. Syn aj napriek terajšiemu zaneprázdneniu na pracovisku pomáha otcovi najmä pri ko ovaní, medobraní, k mení v elstiev a pri alších nárazových prácach. Syn mal dokonca uverejnených via-

O prípadných zmenách v programe budeme informova na webových stránkach www.vcelari.sk a www.tmm.sk.

Na zájazde v elárov v Gödölö v Ma arsku ( 97 ) s prof. Orosim (v avo).

Žiaci školského v elárskeho krúžku pri práci s mikroskopom ( 98 ). cero odborných príspevkov o v elích produktoch, a taktiež už prednášal túto problematiku. František Nižník sa pri obhospodarovaní v elstiev zameriaval najmä na produkciu medu, produkoval však aj materskú kaši ku, vosk a pe . Svoje v elstvá v ko ovnom voze aj teraz presúva ku zdrojom znášky. Využíva najmä kvitnúce porasty repky olejky, agátov a slne nice. Bol mnohoro ným aktívnym funkcionárom SZV. V ZO SZV Nová Ba a pracoval striedavo ako tajomník a predseda ( 958 – 2005). Okrem toho pracoval aj ako len Okresného výboru SZV v Žiari nad Hronom a v rokoch 969 – 974 v Ústrednom výbore SZV, kde pracoval v komisii pre prácu s mládežou. Doteraz vykonal asi 70 prednášok tematicky zameraných na všeobecné v elárenie, ko ovanie so v elstvami, choroby v iel, biológiu v iel a v nieko kých prednáškach sa venoval aj histórii v elárstva. Bol aj publika ne inný. Príspevky z oblasti v elárstva mal uverejnené v asopise V elár a regionálnej tla i (Novobanských novinách). Založil a viedol viacero školských v elárskych krúžkov. Takýto krúžok fungoval aj na gymnáziu v Novej Bani. Ako elný funkcionár ZO SZV v Novej Bani ve mi asto organizoval kurzy medového pe iva pre za iato ní ky, ako i kurzy zamerané na vyškolenie spolupracovníkov s veterinárnou službou. Neúnavnými aktivitami zvidite nil najmä svoj región. Za zásluhy o rozvoj slovenského v elárstva bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Je držite om medailí Štefana Závodníka – bronzovej, striebornej i zlatej. V roku 990 bol mu udelený odznak Zaslúžilý v elár. Pri životnom jubileu, krásnych 85. rokoch, prajeme Františkovi Nižníkovi dobré zdravie, rodinnú pohodu a rados z práce pri v elách v kruhu najbližších. Ing. Michal MA I KA, CSc., Liptovský Hrádok Foto: Archív F. N.

íñîððê

85 rokov Jozef KRÁL, Nová Ba a – Bukovina; František NIŽNÍK, Nová Ba a; Štefan SVOR ÍK, Lazy pod Makytou; Alžbeta KRIVU KOVÁ, Štítnik 80 rokov Marian HUBKA, Liptovský Hrádok; František ŠUŠEL, Malužiná; Jozef PAVLÍK, Slivník – Birc; Ing. Jozef FEDORIŠÍN, Michalovce; A. FEDORJAK, Prešov; Pavol KNIHÁR, Komárno 75 rokov Jozef KRŠJAK, Rudno nad Hronom; Štefan VAŽECKÝ, Nová Ba a; Juraj SUJA, Poltár; Gustáv GAVALEC, Poltár; Michal SABAKA, Važec; Bohumil HALÁMEK, Dvorany nad Nitrou; Jozef PRINC, Sulovce; Ing. Karol ROTH, Poprad; Štefan KLEMA, Svit; Mária BUBENOVÁ, Jedlinka; Ján ŠOLTÝS, Lukov; Andrej MAEJOVSKÝ, Bardejov; Gabriel JÁNY, Banská Belá; Matej JÁNOŠÍK, Bottovo; Ladislav KOVÁ , Roštár; Martin UHÁR, Revúca; Ladislav TUNGLI, Kamenín; Pavol TÓTH, Kamenín 70 rokov Michal VALENTÍNY, Poltár; Ing. Ján BOLVANSKÝ, Pribylina; Pavol KACVINSKÝ, Jánovce; Jozef SLAVKOVSKÝ, Gánovce; Emil MICHE , Hertnik; Cyril TÚR A, ierny Balog; Ján NOVOTNÝ, Micha any; Anna HVIŠ OVÁ, Giraltovce; Ján SOTÁK, Giraltovce; Karol DROBNÝ, Pieš any; Dušan BARTÁK, Košice; Juraj EK OVSKÝ, Trhovište; Jozef MANIAK, Konská; Mária KEMPOVÁ, Gelnica; Štefan ŠAHÍN, Stará Voda; Jozef MOLNÁR, Salka; Katarína TÓTHOVÁ, Kamenín; Ján BRNÁK, Horná Breznica 65 rokov Jozef ŠIMEK, Ve ké Leváre; Štefan POHOREK, Poltár; Ivan FURST, Poltár; Ján VOJTEK, Poltár; Branislav VRLÍK, Vavrišovo; Ján BRAV OK, Badín; Karol KOVÁ , Zborov; Jozef PILÁR, K ušov; Imrich PA A, Smilno; Andrej KAMIDRA, Giraltovce; Pavol PALAŠ ÁK, Smolík; Gustáv VALENT, Hrubo ovo 60 rokov Anton MORAV ÍK, Poltár; Pavol MICHÁLEK, Poltár; Július KRANKUS, Hybe; Otakar RYBÁNSKY, Topo any; Ján MURÍN, Víg aš; Ondrej PIECKA, Víg aš; Ing. Milan PAVAY, Kazimír; Jozef PASTUCHA, Pieš any; Andrej PALOTÁŠ, Košice; Zoltán DZURO, Švedlár; Ing. Jozef PALICA, Lefantovce

ìé 55 rokov Jozef IZÁK, Žarnovica; Jozef PILIAR, Polomka, Ing. Milan MELIŠÍK, Poltár; Ján ABAJ, Liptovský Ján; Ing. Andrej GA O, Važec; Jozef CANDRÁK, Topo any; Ján HANDRLICA, Lazy pod Makytou; František OLŠAVSKÝ, Svit; Milan PASTRNÁK, Batizovce; Štefan JÚNOŠ, Letni ie; Pavol KELEŠI, Chocholná – Vel ice; Pavel JARIABEK, Tren ín; Ján BE AK, Cerová; Stanislav FIGURA, Senica; Rudolf HENNEL, Švedlár; Ján KÖRNYI, Štúrovo; Marián DUBINA, Dolná Ždá a 50 rokov Jaroslav MATULA, Závadka nad Hronom; Ing. Imrich MLYNAR ÍK, Podture ; Milan MATOCHA, Lysá pod Makytou; Jozef DUNDEK, Vydrná; Jozef MATUS, Gánovce; Viktor RUDÍK, Kuzmice; Ing. Jozef ONTOFALSKÝ, Trebišov; Ing. Štefan FERÍK, Budkovce; Ján VADILA ml., Giraltovce; Ivan BEHMETA, Ratkovská Suchá; Milan GAŽA, Podbran ; Štefan VADOVI , Sere ; Michal KALABA, Mo enok; Ing. Pavol VAVRÍK, Po ný Kesov Jubilantom srde ne blahoželáme!

D a 27. novembra 2005 opustil naše rady priate Michal LUCO z Košíc vo veku nedožitých 9 rokov. V elárstvu sa venoval od roku 962 a ako u ite propagoval najmä medzi stredoškolskou mládežou jeho význam, pou oval, radil. Bol remeselne zru ný, sám si vyrábal v elárske pomôcky a úle. Obhospodaroval 5 – 20 v elstiev. S nami v elármi si rád vymie al svoje skúsenosti. Boli mu udelené estné uznania a diplomy SZV. Jeho aktívna práca ostane v našich srdciach a chceme pokra ova v jeho snažení. Vo veku nedožitých osemdesiatin sme sa d a 25. novembra 2005 rozlú ili aj s priate om Jánom PAPCUNOM z Ve kého Folkmára, lenom ZO SZV Gelnica. Vo veku 85 zomrel priate CHOVANEC zo ZO SZV Poltár.

Emil

Vo veku 74 rokov zomrel priate Jozef PISO zo ZO SZV Kokava nad Rimavicou. Vo veku nedožitých 90. narodenín nás opustil dlhoro ný priate v elár a funkcionár Jozef ŠIMON ÍK zo ZO SZV Slia . es ich pamiatke!

Výrob a medzistienok udovít Klí – NAWAX oznamuje, že vyrába medzistienky zo v elieho vosku metódou kontinuálneho priameho liatia na plnoautomatických strojoch typu VAII (NSR – Rietsche). Medzistienky, ako aj celý závod, vykazujú vysoký stupe veterinárnej a hygienickej bezpe nosti. Vosk na výrobu medzistienok filtrujeme a potom sterilizujeme teplom. ڞitková, bezpe nostná a estetická hodnota medzistienok sp a kritériá noriem platných v EÚ, o oce ujú aj naši zahrani ní odberatelia. Výmenu surovín za medzistienky, predaj medzistienok a nákup vosku a voštín vykonávame osobne a poštou. Zna nú as uvedených služieb vykonávame prostredníctvom naších spolupracovníkov, kontakt uverej ujeme na našich webových stránkach, prípadne poskytneme telefonicky. Nᚠpracovný as: Pracovné dni od 7,00 do 5,30 hod. Sobota od 8,00 do 2,00 hod. V prípade nutnosti môžme vašu návštevu u nás individuálne dohodnú aj okrem uvedeného pracovného asu. Platba pri nákupe, predaji, alebo odplata za služby je v hotovosti. Vašu návštevu alebo poštovú zásielku s rados ou o akávame na adrese: udovít Klí – NAWAX, Pivni ná 35, 946 57 Svätý Peter, tel.: 035/7685 44, 7685 504, 7685 505, fax: 035/7685 226, E-mail: [email protected] alebo [email protected]; http:\\www.nawax.sk alebo www.nawax.com. V apríli predám 20 v elstiev, RM 40 25 – B. Tel.: 046/543 7 6 . Výrob a medzistienok MEDOVID – Miroslav ernek, 906 05 Sobotište 57 (Trnavský kraj) oznamuje, že: – vyrába medzistienky, vymie a za vosk a voštie – predáva v elárske potreby Pracovný as: Pon – Pia 9.00 – 6.00 hod. Sob. 9.00 – 2.00 hod. Návštevu odporú ame vopred ohlási . Tel.: 0902/ 3 94. Predám úle B 0, nadstavkové, odnímate né dno – 0 cm vysoké, uteplené, palúbkové, kvalitné, cena 390,– Sk, vyrobím aj úle na objednávku. Tel.: 0907/44 06 32, e-mail: vlado [email protected]. Predám rámikové prírezy B po 6,– Sk/kus. Tel.: 0905/890 540. Predám silno medonosnú v elársku rastlinu facéliu – istené osivo, 00,– Sk/kg. Info letá ik zašlem. Tel.: 045/559 53 50. Redakcia uverej uje mená jubilantov a oznamy o úmrtí lenov SZV pod a listov z jednotlivých základných organizácií. Žiadame diferencova mesiac narodenia, inak nevieme oslávenca zaradi do správneho ísla V elára. Uzávierka . 5/2006 bude 5. marca 2006.

ìè Predám 4 v elstvá v JU, okres Dunajská Streda. Tel.: 0907/59 59 7 . Predám ko ovný voz so všetkým vybavením pre 32 v elstiev, osadený 32 v elstvami, úle typu B. Tel.: 056/672 4 04. Predám ahkú el. centrálu KW 220 V (7 000,– Sk) + el. vytá anie medu na 220 V + 22 ks ú ov ( echoslováky, zadováky výsuvné – kus á 500,– Sk). Tel.: 048/4 24 85, 0907/3 35 89. Predám 20 kg medzistienok 20 40 cm, vyrobené výrob ou medzistienok Želovce (zrušený chov), 60,– Sk/kg. Tel.: 0907/24 33 77, 09 /24 04 80. Kúpim hliníkové kanvy na med. Prosím, ponúknite. Tel.: 0908/433 788.

íñîððê Predávam medonosné strom eky a kríky: EVÓDIA (v. 50 cm, 50,– Sk), LIESKA VE KOPLODÁ (v. 60 cm, 35,– Sk), JAVOR CUKROVÝ (v. 50 cm, 35,– Sk) a rôzne iné druhy. Tel.: 0903/47 03 96. Predaj a V ela-future, ul. Letná 49, Sp. Nová Ves, ponúka široký sortiment v elárskych výrobkov a potrieb: mriežky, kukly, rukavice, drôtiky, dymáky, medomety, nádoby na med, cedníky, rámiky, úle, at . (cena rámikov a ú ov je najnižšia z pomedzi všetkých v elárskych predajní na Slovensku). Bližšie informácie poskytneme na adrese: V ela-future, Vladimír Hanzely, ul. Letná 49, 052 0 Sp. Nová Ves, tel./fax: 053/44 67 774.

Oznamujeme v elárom, že od . . 2006 vykupujeme v elí vosk a všetky druhy v elích medov za najvýhodnejšie ceny. Výrob a medzistienok, s. r. o., 99 06 Želovce oznamuje, že – vyrába medzistienky, – vykupuje v elí vosk, súše, odpad po spracovaní súší, propolis, – platba v hotovosti, – predáva v elárske potreby. Otvorené Pon – Pia 7.00 – 5.00 hod. Tel./fax: 047/48 93 4, tel.: 047/48 93 04 . E-mail: [email protected]. Výmena vosku za MS, predaj rámikov. Tel.: 055/64 25 226, 0903/86 40 25.

Odborný asopis pre v elárov. Ro ník LXXX 3/2006. Vydáva Slovenský zväz v elárov. Objednávky na predplatné asopisu prijíma a reklamácie vybavuje Sekretariát Slovenského zväzu v elárov, Svr ia 4, 842 08 Bratislava. Telefón/fax: 02/654 2 4 60. E-mail: [email protected]. Adresa redakcie: Redakcia V elár, Svr ia 4, 842 08 Bratislava. Telefón: 02/43 4 2 55, fax: 02/654 2 4 60. E-mail: [email protected], [email protected]. Web: www.vcelari.sk. Šéfredaktorka: PhDr. Beata VRZGULOVÁ. estný predseda RR: Prof. RNDr. Jozef IŽMÁRIK, PhD. Redak ná rada: MVDr. Pavel HOVORKA (predseda), Anna ZÁBOJNÍKOVÁ, František BIZUB, Ing. Ján HAŠ ÍK, Ing. Róbert CHLEBO, PhD., Ing. Tibor JÓKAY, Ing. Ján KOPERNICKÝ, CSc., Ing. Ján MELEG, CSc., MVDr. Juraj TOPOR ÁK, PhD., JUDr. udovít VOLNÍK. V záujme obsiahnutia názorovej plurality uverej ujeme aj príspevky, ktoré nemusia by v súlade so stanoviskom redakcie. Vychádza mesa ne. Predplatné na rok 2006 je 336,– Sk. Registrácia: Ministerstvo kultúry SR / 3. ISSN 0 39–6064. Tla í OPTIMA, 9 7 0 Trnava. Predplatite om distribuuje BALDIS, s. r. o., Vajnorská ul., tel.: 02/44 63 24 39, Bratislava. asopis pre informa ný systém AGRIS/FAO excerptuje Ústav vedecko-technických informácií pre pôdohospodárstvo, Stredisko AGRIS/CARIS FAO, Samova 9, 950 0 Nitra. © Slovenský zväz v elárov, Bratislava 2006.

Plesalo sa veselo To sa však už schy ovalo k ve eru a vrcholili prípravy na ples. Mal všetko, o k vydarenému plesu patrí – dobrú hudbu, výbornú medovinu na prípitok, vínko na udržanie nálady, chutnú bohatú ve eru, štrúd u, polno nú kapustnicu (aby si aj žalúdky prišli na svoje), pestrý program, bohatú tombolu… V hudobnom programe vystúpila dychová hudba Sebechlebskí hudci, heligónkari z Krupiny, veselým programom plným prekára iek potešili starší i mladší lenovia folklórnej skupiny Ge ovianka a najmladšiu generáciu reprezentoval detský folklórny súbor Vienok. V uponáh anom a pretechnizovanom svete dobre padol pocit, že tradície otcov a dedov sa v aka záujmu mladých i najmenších a starostlivosti skôr narodených na alej rozvíjajú.

Priate Martin Piovar i venoval do tomboly poriadne vrece zemiakov z vlastnej úrody. Jeho výherca sa ve mi potešil, rovnako aj darca – neodchádzal totiž naprázdno, pretože kopu nakúpených lístkov do tomboly úspešne „premenil“ na tovar (napríklad na rovnako ve ké vrece k mnej zmesi pre hydinu)… Plesalo sa pri vynikajúcej cimbalovej hudbe Olšiakovcov z Banskej Bystrice, parket bol takmer stále plný. Najmä pri

Skupine starších i mladších lenov folklórneho súboru Ge ovianka patril doslova celý parket. metlovom a srdie kovom tanci dostali páry skuto ne zabra , hudobníci ich nešetrili. Vrcholom plesu bola jednozna ne tombola. Jej uvádzania sa chopil Peter Demian. Pravdepodobne už bez archy zodpovednosti za úspešný priebeh celého podujatia, ktorého organizácia sa naozaj vydarila, prejavil s mikrofónom v ruke jemný a ne akaný zmysel pre humor a vydarene konkuroval rozmanitým poznámkam z pléna. Ve ako inak než humorom možno okomentova napríklad „podozrivú“ skuto nos , že ve mi hodnotnú cenu – ú od jedného zo sponzorov tomboly Jána Furáka, f. Medzistienky, s. r. o., Želovce –, vyhral predseda tamojšej ZO Milan Skokan, a kolekciu v elích produktov od Petra Demiana zasa predsedova manželka (s poznámkou, že kone ne Skokanovci ochutnajú, o je to kvalitný med…)? V tombole bolo ve a štedrých cien (dohromady 37) od priate ov, podnikate ov, domácich v elárov (venovali svoje produkty, P. Demian venoval matku línie Hontianka zo Starej Hory – mimochodom, š astie na u mal manžel autorky tohto lánku, ešteže má svokra v elára…), Evka Piovar iová venovala obdivovaný medovníkový domek (skôr sa žiada napísa dom), prispeli aj Ústav v elárstva, SAV, redakcia V elára a mnohí alší. Nešlo vždy o honosné ceny, no o to srde nejšie boli venované a radostnejšie prijaté. Pri žrebovaní sme nabrali dych do druhej asti plesu, ktorý sa kon il až nadránom. Ako spomienku si každý okrem zdobených medovní kov odnášal aj svie ku z pravého v elieho vosku, ktorú venoval v elár s najlepším medom z Hontu – Jozef Gembický. o doda na záver? Azda len to ko, že po takýchto vydarených podujatiach, propagujúcich v elárstvo a zdravé v elie produkty, by sa Sebechleby pokojne mohli nazva Sebev ely… Beata VRZGULOVÁ Foto: Ing. Ivan Vrzgula Poznámka redakcie:

Nad ránom zasko ili na pódiu za profesionálnych Olšiakovcov rovnako profesionálni (z ava) Ján Kopernický, Peter Demian a s harmonikou Milan Skokan, a nemali sa veru za o hanbi .

Nedá mi však nepoloži mnohým v elárom zo ZO SZV Hontianske Tesáre i alším z okolia otázku, pre o sa k vzdelávaniu, ktoré dostali v rámci odbornej konferencie doslova „na tácke“ a bez vstupného, postavili bez záujmu? Ve sta ilo prejs pár krokov z vlastného príbytku a vypo u si mnoho užito ných a pou ných informácií. Organizátorom sa podarilo oslovi kapacity, ktoré nezaváhali a v ase vlastného vo na zavítali medzi v elárov. O vzdelávaní sa toho ve a hovorí, píše, výborníci pripravia podujatie – a my, radoví v elári, neprídeme… Ne udujme sa potom, že nenapredujeme. Zostáva len veri , že organizátorov podobný nezáujem neodradí a pripravia ešte ve a podujatí, k omu im aj redakcia drží palce.

îððê

îððé

îððè

îððç

îðïð

îðïï