AFRIKA čierny kontinent
kolíska ľudstva
svetadiel (bez)nádeje
Názov od starých Rimanov, ktorí pre severnú časť kontinentu (Tunisko/Kartágo) používali meno Africa terra - Zem Afrov (pôvod názvu kmeňa Afrov je sporný)
Základné fakty • rozloha – 30 mil. km2 – 6 % Zeme – 20 % zem. súše
• počet obyvateľov – 1,1 mld. – 15 % populácie sveta
• hustota zaľudnenia – 36 obyv./km2 –
SVET 52 obyv./km2
– 54 štátov – 7 závislých území
poloha – základné črty v čom spočíva jej výnimočnosť?
porovnanie veľkosti
základné črty • Centrálna poloha – v histórii ľudstva kľúčová
• Poloha z oboch strán rovníka, na Z aj V pologuli • Stará pevnina • Vysoké nadmorské výšky • Nemá vyvrásnené pohorie typu Álp, Himaláji, Kordiler... • Výnimočný charakter riečnej siete
platňová tektonika Základom je stabilná Africká platňa (Africká litosférická doska) Po rozpade Pangey (220 mil rokov) sa Afrika stáva súčasťou Gondwany Ostatné dosky sa od Afriky vzďaľujú V rámci nej sa vyčleňuje Somálska doska, ktorá má tendenciu posúvať sa ako Indická a Arabská
Pozdĺž zlomov sa vyskytuje sopečná činnosť (menej intenzívna ako pri subdukcii)
Veľký kontinentálny rift (zlom)
Vplyv na horizontálnu i vertikálnu členitosť
Horizontálna členitosť (členitosť pobrežia) • veľmi málo členité pobrežie – neprebieha tu silná subdukcia, ktorá by pobrežie výrazne modelovala – dĺžka pobrežia je len 26 000 km • Európa 32 000
Zdroj mapy: http://photojournal.jpl.nasa.gov/catalog/PIA04965
Horizontálna členitosť • Sever: Zálivy: – Stredozemné more – Gibraltársky prieliv (14 km)
Malá Syrta
Najsevernejší bod: Ras Ben Sekka (37°21´ s. z. š.)
Ostrov Džerba
Veľká Syrta
Horizontálna členitosť Východ Prieliv Báb el-Mandeb
Suezská šija (120 km široká), hranicu tvorí Suezský záliv a jedinu pevninskú Suezský prieplav
Somálsky polostrov
Zanzibar
Mozambický prieliv Madagaskar - 600-tisíc km2 Maurícius
- 4. najväčší ostrov sveta
Reunion Najvýchodnejší bod pevniny: Mys Hafun (51°23´ v. z. d.)
Horizontálna členitosť • Juh: hladko modelované pobrežie Indický oceán Tichý oceán
Južný (Antarktický) oceán
Mys dobrej nádeje
Strelkový mys
najjužnejší bod Afriky Kapský polostrov
(34°52´ j. z. š.)
Kapský záliv Záliv sv. Heleny
Kapské Mesto a Tabuľová hora
Horizontálna členitosť
• Západ:
Ostrovy: Madeira Kanárske o. Kapverdy Súost. Biagos Bioko O. Sv. Tomáša Guinejský záliv
Mysy: Biely Zelený (najzápadnejší bod – 17°38´z. g. d.) Palmový Lopez
Beninský záliv
Vertikálna členitosť Africký štít: - kryštalické horniny - na juhu a východe vystupujú na povrch
3 hlavné oblasti:
Darfúr
- Atlasu (treťohorné alpínske pohorie)
- tabuľových plošín, vrchovín, rovín a paniev (najrozsiahlejšia Saharsko – sudánska tabuľa) - východoafrických vysočín - geologicky najpestrejšia - náhorná plošina budovaná kryštalickými horninami, najmä žulami, je hlboko tektonicky rozrušená zložitou sústavou priekopových prepadlín - sopečné masívy s malými vrcholovými ľadovcami na rovníku - na SV dominuje Etiópska vysočina
Plošina Lunga - Katanga
Zhrnutie: - Pôvodne veľká plošina - Vysoko vyzdvihnutá - Rozčlenená tektonickými zlomami - Viaceré oblasti poklesli (zníženiny – zelené) - Iné boli vyzdvihnuté (plošiny – hnedé) - malá horizontálna členitosť Najnižší bod: Asalská preliačina -155 m n. m. Navyšší bod: Kilimandžáro (Uhuru) 5895 m n. m. priemerná n. m. – 800 m - Rozsiahle územie s vnútrozemím ďaleko vzdialeným od mora
VODSTVO
Riečna sieť a jazerá • rieky často netečú priamo k moru • nepravidelné odtokové pomery a tvary riečnej siete
• vodný režim ovplyvňujú hlavne rozdiely medzi zrážkovými úhrnmi ekvatoriálnych oblastí a suchými trópmi • 1/3 územia je bezodtoková • Efemérne toky – vádí
Úmorie Atlantického oceánu bez Stredozemného mora*
•
viac ako tretina Afriky odovzdáva svoje vody Atlantickému oceánu*
•
Kongo je druhá najvodnatejšia rieka sveta so 41 400 m3/sek.
•
Niger na svojom rozsiahlom povodí a 4 160 km dlhom toku zbiera vody omnoho menej, lebo jeho stredný tok zasahuje hlboko do suchej saharskej oblasti.
•
Volta vzniká sútokom Bielej, Čiernej a Červenej Volty – Jazero Volta je plochou najväčšou vodnou nádržou na svete, objemom vody štvrtou najväčšou
•
Senegal, Orange, Cuanza
Úmorie Stredozemného mora • •
•
•
jediný africký veľtok, ktorý odovzdáva svoje vody Stredozemnému moru je Níl s Kagerou je to druhý najdlhší tok sveta (6 671 km) na stredom toku sa nachádza 6 kataraktov
viacero menších tokov v oblasti Atlasu
Úmorie Indického oceánu • • • •
najväčší veľtok Zambezi Viktóriine vodopády (130 m) mohutné vodné diela v niektorých rokoch sa povodie Zambezi spája s inak bezodtokovou oblasťou Okavango
•
Limpopo, Džuba (s prítokom Šebeli)
Rieka Okavango vytvára v Botswane najväčšiu vnútrozemskú deltu na svete
Bezodtokové oblasti • • •
tvoria rozsiahle územia (v púštnych oblastiach) Okawango Čadské jazero so svojimi prítokmi tvorí najväčšiu bezodtokovú oblasť Afriky – Šarí – 90 % vodných zdrojov jazera; prítok Logone – Yobe 1993
Veľké africké jazerá Biely Níl
Albertovo j. Edwardovo j.
Kongo
Viktoriino j.
Kivu
Tanganika
Malawi
Okrem jazera Viktória sa všetky nachdzajú vo Východoafrickej priekopovej prepadline
PODNEBIE • najteplejší svetadiel
• výmena a zmeny tlaku vzduchu nad pevninou a oceánom • reliéf • morské prúdy
1a. Tropická klíma (púštna, tropická suchá, arídna) 1b. Tropická klíma (polopúštna, semiarídna) 2. Subekvatoriálna klíma (tropická prechodná, monzúnová) 3. Ekvatoriálna klíma (rovníková, tropická vlhká, dažďová)
4. Subtropická a mierna klíma
aktuálna veternosť
Podnebné pásma •
Ekvatoriálne (tropické vlhké, rovníkové) – vysoké teploty, vysoký úhrn zrážok, bujná vegetácia v dažďových pralesoch /množstvo druhov rastlín a živočíchov, nachádzajú sa tu vzácne dreviny sú bez letokruhov, zo živočíchov prevládajú plazy, hmyz opice vtáctvo/, pôdy – červenozeme /obsah Fe/
•
Subekvatoriálne (tropické prechodné) – oblasť saván striedanie obdobia dažďov a sucha, vegetácia je prevažne krovinatá, trávnaté porasty a stromy s dáždnikovou korunou /udržujú vlahu v koreňovom systéme/, pôdy červenozeme a žltozeme, najväčšia pestrosť živočíchov – šelmy, antilopy, zebry, pštrosy, a pod.
•
Tropické (tropické suché, púštne a polopúštne) – suché podnebie a minimum zrážok, vysoké teploty a teplotné výkyvy, povrch tvoria púšte a polopúšte – piesčité, štrkovité a kamenisté /v závislosti od typu púšte aj typ pôdy/ život sústredený do okrajových častí alebo do oáz, zo živočíchov - ťavy, škorpióny, chrobáky, plazy, hyeny a pod.
•
Subtropické – pobrežie Stredomoria, letá sú suché a horúce a zimy sú mierne teplé a vlhké, z rastlín dominuje korkový dub /Atlas/, figovníky, vinná réva, olivy, citrusy, zo živočíchov ťavy, somáre, kozy a pod., pôdy sú hnedé lesné prípadne piesočnaté
•
Mierne – vyskytuje sa len na malom území v hornatej časti južnej Afriky, ročný a denný chod klímy podobný našej
Azízia (Líbya) – 58 °C absolútne najvyššia teplota nameraná na povrchu zeme
Dallol (Etiópia) – 35 °C najvyššia priemerná ročná teplota v ľuďmi obývanej oblasti
PÔDY • málo úrodné
• pri úrodných je vysoká hustota zaľudnenia • od rovníka k pólom
– ČERVENOZEME – ŽLTOZEME
– HNEDOZEME • dezertifikácia
– zhoršenie kvality vyprahnutej, polosuchej a polovlhkej pôdy
BIOGEOGRAFIA • Hlavné biogeografické oblasti Afriky
• 1. subtropické pásmo – na severnom a južnom okraji Afriky • viac zrážok na J – pestrejšie zloženie
– rastlinstvo: citrusy, olivy, vinič – živočíšstvo: nosorožce, slony
• 2a. tropické pásmo – oblasť púští a polopúští – v okolí obratníkov • raka: Sahara • kozorožca: Namib, Kalahari
– rastlinstvo: kaktusy – živočíšstvo: hmyz, hady, hlodavce, púštna líška
• 2b. Tropické pásmo – oblasť saván – niekoľko stupňov južne a severne od rovníka – smerom k rovníku vzrastá množstvo zrážok • stále je však malé
– rastlinstvo: tisícky druhov tráv, baobaby, akácie – živočíšstvo: • bylinožravé: zebry, byvoly, antilopy, žirafy, pakone, slony, nosorožce • mäsožravé: levy, leopardy, hyeny
• 3. Subekvatoriálne pásmo - Oblasť tropických lesov s obdobiami sucha – zrážky v období monzúnov (keď je u nás leto) – biosféra sa prispôsobuje suchu • rastliny zhadzujú listy • živočíchy dokážu za vodou ďaleko putovať
• 4. Ekvatoriálne pásmo – oblasť tropických dažďových lesov – úzky pás okolo rovníka – vlhko a teplo – stromy bojujú o svetlo • sú veľmi vysoké
– veľmi pestré rastlinstvo i živočíšstvo – rastlinstvo: o. i. mahagógn – dravé vtáky, tukany, papagáje, leopardy, opice, hady, žaby, termity
• KONIEC
