Kapitola 1
Poklad v poli Prvou takouto pasážou je Ježišovo podobenstvo zaznamenané v Evanjeliu podľa Matúša 13:44. Je to podobenstvo o poklade ukrytom v poli. Podobenstvo je jednoduchým príbehom o známych materiálnych pozemských veciach. Veci z Ježišových podobenstiev boli známe všetkým Jeho poslucháčom. Avšak zámerom podobenstva je odhaliť neviditeľné, večné a duchovné veci. Takže známe prostredie a známy príbeh sa potom stávajú zrkadlom, ktoré odráža neviditeľné, neznáme, duchovné veci. Ježiš postupuje metódou dobrého učiteľa, prechádzajúc od známeho k neznámemu. Začína s vecami, ktoré Jeho poslucháči dobre poznajú a vedie ich k tým, ktoré sú im neznáme. Ak čítame podobenstvo, musíme si položiť otázku: Ktoré duchovné veci zodpovedajú materiálnym veciam v podobenstve? Pozri sa teraz na toto podobenstvo a potom sa s tebou podelím o môj výklad. „Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole.“ To je veľmi jednoduché. Aké sú skutočnosti, ktoré nám tento jednoduchý príbeh odkrýva? Toto je môj osobný výklad, ktorý je, ako verím, v súlade s biblickými princípmi. Netvrdím, že by neexistoval žiaden iný výklad, ale tento je môj vlastný. Muž, ktorý našiel poklad, je Ježiš. Pole je tento svet. Tak to hovorí iné podobenstvo v Evanjeliu podľa Matúša 13:38. Je to princíp, ktorý predchádza všetkými siedmimi podobenstvami, ktoré sa nachádzajú v Evanjeliu podľa Matúša v 13. kapitole. A čo poklad? Pokladom je Boží ľud v tomto svete. Zhrniem to: týmto mužom je Ježiš, pole je svet a poklad je Boží ľud v tomto svete. Keď tento muž objavil, že v poli sa nachádza poklad, urobil niečo veľmi rozumné. Nepovedal hneď každému o poklade. Naopak, schoval ho. Vedel, že keby sa ľudia dozvedeli o poklade v poli, mnohí by oň mali záujem a konkurencia by bola by príliš veľká. Skryl ho a rozhodol sa kúpiť celé pole. Pamätaj, že ho v skutočnosti pole nezaujímalo. Všetko, čo chcel, bol v ňom ukrytý poklad. Bol však natoľko realistický, aby vedel, že keď chce dostať poklad, musí zaplatiť cenu za celé pole. Cena poľa bola pre toho muža veľmi vysoká. Stálo ho všetko, čo mal. Urobil to však s radosťou, pretože poznal hodnotu toho, čo dostal v poklade. Dokážeš si predstaviť prekvapenie miestnych obyvateľov? „Na čo vlastne chce tento muž to pole? V skutočnosti sa na nič nehodí. Nemá žiadnu reálnu trhovú hodnotu. Nehodí sa na pestovanie žiadnej plodiny. Všetko, čo sa na nej urodí, je tŕnie a bodľačie. Prečo zaplatil za to pole takú veľkú sumu peňazí?“ Nediv sa, nevedeli nič o poklade. Jediný človek, ktorý o ňom vedel, bol Ježiš. A tak Ježiš zaplatil cenu za celý svet, aby získal pre seba poklad, ktorý sa nachádza v poli. Tým pokladom je Boží ľud. Pozrieme sa na iný veľmi známy verš Novej zmluvy nachádzajúci sa v Evanjeliu podľa Jána 3:16: „Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna (Ježiša) dal, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život.“
Takže, Boh miloval svet až tak veľmi, že dal život svojho Syna, aby ho vykúpil. Avšak to. Čo Boh získava zo sveta, je „každý“. „Každý, kto verí v Neho, nezomrie.“ Celá táto spoločnosť „všetkých, ktorí veria“, je pokladom v poli, za ktorých Ježiš zomrel kvôli tomu, aby ho mohol kúpiť. Vykúpil svet kvôli „každému, kto veri“. V Liste Títovi 2:14 nachádzame znovu tú istú pravdu. Hovorí sa tu o Ježišovi Kristovi: „Ktorý dal sám seba za nás, aby si nás vykúpil (kúpil späť) od každej neprávosti a očistil seba ľud zvláštny, horlivý dobrých skutkov.“ To je ten poklad, ľud, ktorý je Jeho vlastný. Ľud, ktorý bol vykúpený zo sveta, vykúpený z hriechu, očistený, a zapálený pre robenie dobrých skutkov. Cenou bol On sám – všetko, čo mal, všetko, čím bol. Ježiš položil svoj život. Vydal sám seba, aby kúpil kvôli pokladu – kvôli svojmu vykúpenému ľudu – toto pole. Je tu ešte jedna myšlienka týkajúca sa pokladu v poli. Ježiš odkupuje toto pole, ale prenecháva ho svojim sluhom, služobníkom evanjelia, aby vykopali poklad. Vyžaduje si to veľké množstvo práce. Poklad musíš nájsť, potom ho musíš vykopať a vybrať zo zeme. Ležal tam tak dlho a je hrdzavý, špinavý, plesnivý a potrebuje dôkladne vyčistiť. Čistenie pokladu nerobí sám Ježiš. V tomto svete má svojich služobníkov, ktorí hľadajú Jeho poklad a namáhavo ho dobývajú. Ver mi, že privádzať ľudí k Pánovi a kázať im evanjelium, je ťažká práca. Je taká ťažká, ako vykopávať z poľa poklad. To je však úlohou služobníkov evanjelia. Ja som jeden z mnohých, ktorých má Boh v tomto svete. Cieľom mojej služby je vykopať tento poklad z poľa, vyčistiť ho a pripraviť pre Pána. To je to, čo hovorí Pavol o svojej vlastnej službe v Liste Kološanom 1:28-29: „ Ktorého my zvestujeme, upravujúc každého človeka k rozumnosti a učiac každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme predstavili každého človeka dokonalého v Kristu Ježišovi, a tým cieľom aj úsilne pracujem zápasiac podľa Jeho pôsobenia, ktoré pôsobí vo mne v moci“. Osobu, ktorú kážeme, je Ježiš. Celý zmysel mojej služby je zvestovať osobu Ježiša Krista. Pavol sa tiež neuspokojil s tým, že nechal niekoho z Božieho ľudu pod úrovňou jeho schopností. Pracoval tvrdo. Pozri sa na všetky slová, ktoré poukazujú na aktivitu v týchto veršoch.“ A tým cieľom aj úsilne pracujem zápasiac podľa Jeho pôsobenia, ktoré pôsobí vo mne v moci“. Aký je celý zmysel a cieľ všetkej tejto činnosti? Získať z poľa poklad. Očistiť ho, pripraviť ho na predstavenie Pánovi, ktorý zomrel a svojím vlastným životom toto pole kúpil. Ako to urobíme? Pavol hovori: Pavol hovorí: „Napomíname, učíme, naším cieľom je, aby sme predstavili každého takého dokonalého, ako len môže byť v Kristu Ježišovi.“ Chcem ti však pripomenúť cenu, ktorá bola zaplatená za pole a za poklad, ktorý je v ňom. Cenou bolo všetko, čo mal. Nič si neponechal. Jeho láska bola výnimočná. Urobil to s radosťou, lebo taká bola láska, ktorú mal k pokladu.
Kapitola 2
Drahocena perla Všetko, čo sa týká Boha, je väčšie a úžasnejšie, než dokážeme pochopiť, ale zvlášť to platí o Jeho láske. Pravá prirodzenosť Boha je láska. Slovo, ktoré som vybral, aby som opísal túto lásku je slovo „výnimočná“. Zámerne som sa rozhodol pre trochu neobvyklé a nie náboženské slovo, aby som sa vyhol stereotypom. Božia láska je skutočne výnimočná. Naša ľudská láska je často úzkoprsá, lakomá a egocentrická. Avšak Božia láska vôbec nie je taká. Je nekonečná, bezhraničná a výnimočná. Spomeň si na modlitbu, ktorú sa Pavol modlil za nás všetkých v Liste Efežanom 3:14-19: „Pre tú príčinu skláňam svoje kolená pred Otcom nášho Pána Ježiša Krista, z ktorého má každý rod na nebesiach i na Zemi svoje meno, žeby vám ráčil dať podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človeku, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach.“ Aby sme mohli pochopiť, čo pre nás Boh má, musíme byť najskôr stvorené niečo ako nádoba na to, čo On chce do nás vložiť: Pavol pokračuje v objasňovaní toho, čo to je: „Aby ste zakorenený v láske, a pevne založení, dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými, aká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška, a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu“. Boh chce vložiť plnosť svojej lásky do nádob, ktoré v nás vytvára svojim Svätým Duchom. Chce, aby sme poznali všetky dimenzie Jeho lásky- aká je široká, dlhá, vysoká a hlboká. Chce, aby sme poznali lásku, ktorá presahuje poznanie. Božiu lásku nie je možné poznať intelektom, je možné ju však pochopiť prostredníctvom zjavenia Písma a zjavenia Svätého Ducha. „Podobenstvo o poklade v poli“ je normou, podľa ktorej môžeme merať Božiu lásku. V celej tejto knihe sa kladie dôraz na to, že Ho to stálo všetko, čo mal. Teraz sa zameriame na podobenstvo, ktoré bezprostredne nasleduje – Podobenstvo o drahocennej perle“. Prvé podobenstvo („ O poklade v poli“) zjavuje mieru Kristovej lásky k Jeho ľudu ako k celku. „Podobenstvo o vzácnej perle“ však zjavuje mieru Kristovej lásky ku každej ľudskej duši jednotlivo. Je veľmi dôležité, aby si každý z nás uvedomil, že nás Boh miluje aj ako jednotlivcov, nie len ako súčasť celku. „Zase je nebeské kráľovstvo podobné človekovi kupcovi, ktorý hľadal krásne perly a ktorý nájduc drahocennú perlu odišiel a predal všetko, čo mal, a kúpil ju.“ Matúš 13:45-46 V súlade s predchádzajúcim podobenstvom verím, že obchodníkom je Ježiš. Nebol len obyčajným turistom ani kupcom pozerajúcim sa do výkladných vitrín obchodov, ale bol niekto, kto skutočne poznal hodnotu toho, čo hľadal. Potom, keď našiel perlu, uvedomil si, že to bude výhodný obchod predať všetko, čo má, len preto, aby kúpil túto jednu perlu. Koľkí z nás by to urobili? Koľkí z nás by videli kameň taký vzácny, že by sa vzdali všetkého , čo vlastnia len preto, aby mohli mať ten jeden vzácny drahokam? Takáto je Ježišova láska. Je výnimočná.
Cena perly je rovnaká ako cena poľa:...všetko, čo mal. V ďalšej časti budeme analyzovať, čo znamenalo pre Ježiša dať všetko, čo mal. Čo sa nám vynára v mysli pri slove perla? Jednou vecou, s ktorou sa v Písme toto slovo spája, je utrpenie. Je zaujímavé, že všetky brány do Nového Jeruzalema sú urobené z perál. To nám prezrádza, že nie je iná cesta do Nového Jeruzalema než cesta utrpenia. Nie je iná brána. Perla vzniká istým druhom dráždenia vo vnútri perlorodky. V skutočnosti ja produktom niečoho cudzieho a zlého, čo sa odohráva vo vnútri perlorodky. Proces prípravy tejto perly na predaj vyžaduje mnoho krokov. Musí byť vylovená z morských hlbín, vybratá z perlorodky a je potrebné podrobiť ju rozličným procesom spracovania. Je to podobné ako s pokladom v poli. Vyžaduje to veľa práce, kým poklad vyzerá tak, ako by mal. Ježiš kúpil pole, prenecháva ho však svojim služobníkom, aby pre Neho poklad pripravili, Podobne to robí aj s perlou. A tak nakoniec je z nej hladká, krásna, lesknúca sa perla. Predstav si Ježiša, ako drží vo svojej ruke len jednu perlu a pozerá sa na ňu s nevysloviteľnou láskou. Je to niečo veľmi osobné a veľmi individuálne. To nie je niečo kolektívne alebo niečo určené pre skupinu. Je to Ježiš, kto drží vo svojej dlani práve tu jednu perlu, rozpráva sa s ňou a hovorí jej: „Za teba som zaplatil tú cenu. Dal som všetko, čo som mal.“ Sprav ešte ďalší krok, ktorý ťa povedie k niečomu veľmi dôležitému. Povedz sám sebe: Ja som bol tou perlou. Ja som tá perla. Aj keby neexistoval nikto iný, kto by potreboval vykúpenie, Ježiš by aj tak za mňa zomrel. Je potrebné, aby si si to uvedomil, Preto mnohí z nás zápasia s pocitom nehodnosti, nedostatočnosti a odmietnutia. Pochybujeme o tom, či sme naozaj chcení. Je dôležité vedieť, že každý z nás je perla, za ktorú Ježiš dal všetko, čo mal. Chcem ti predložiť štyri jednoduché, ale veľmi dôležité skutočnosti o Božej láske.
Božia láska je osobná. Božia láska je večná. Božia láska predchádza veky. Božia láska je nepremožiteľná. Pozrieme sa na niektoré pasáže Písma, ktoré ilustrujú tieto štyri body.
Božia láska je osobná a večná „Zďaleka sa mi ukázal Hospodin. A milujem ťa večnou láskou ( jednotlivo a osobne), preto ti ustavične činím milosť.“ Jeremiáš 31:3 Božia láska je od vekov. Je osobná a je večná. Práve vďaka Jeho láske nás Boh priťahuje k sebe samému.
Božia láska predchádza veky ….tak, ako si (Boh) nás v Ňom ( v Kristu) vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista cieľom Neho podľa ľúbosti svojej vôle.“ Efežanom 1: 4-5 V tomto verši sú dve miesta, kde je možné vložiť deliace znamienko:...aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním v láske... alebo...aby sme boli svätí a bezvadní pred Ním. V láske , predurčiac nás, k synovstvu skrze Ježiša Krista:“ Nech si zvolíš ktorúkoľvek z nich, skutočnosťou zostáva, že Božia láska predchádza veky. Boh nás pred stvorením sveta miloval, vyvolil si nás a predurčil nás. Stanovil smer svojho života tak, aby sme sa s Ním stretli a aby sme sa stretli s Jeho láskou.
Božia láska je nepremožiteľná V knihe Šalamúnova pieseń 8:6 sa nachádza jedno veľmi jednoduché prehlásenie: „Láska je silna ako smrť:“ Smrť je neodvolateľná. Nikto nemôže povedať: „ Nie som pripravený. Neprijímam ťa.“ Nikto nemá moc vzoprieť sa smrti: Šalamún hovorí: „Láska je silná ako smrť “.Nová zmluva nás vedie o krok ďalej. Keď Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, dokázal, že láska je silnejšia ako smrť. Najnepremožiteľnejšiu negatívnu silu na svete premohla najneporaziteľnejšia sila na svete – Božia láska. Existuje stará anglická pieseň, ktorá sa spievala pred mnohými rokmi a ktorá sa vola „Láska cestu nájde“. Spieva sa v nej: Cez hory... Cez doly... Láska cestu nájde... Láska sa vždy dostane k svojmu cieľu – je neporaziteľná. Nezastavia ju žiadne prekážky. Prejde čímkoľvek – cez, pod, nad, ale vždy sa dostane, kam chce. Takáto je Božia láska. Premýšľaj o tom. Božia láska je osobná, večná, predchádza veky a je neporaziteľná. Potom si predstav seba ako perlu v Ježišovej ruke. Povedz sám sebe: „Jeho láska ku mne je osobná a večná. Predchádza veky. Je nepremožiteľná“ Potom si spomeň, čo Ho stála – všetko, čo mal. Zastav sa a povedz: „Ďakujem.“
Kapitola 3
Ježiš zaplatil plnú cenu Pozreli sme sa na dve podobenstvá, ktoré stanovujú normu, podľa ktorej môžeme zmerať to, koľko stálo Ježiša naše vykúpenie: „Podobenstvo o poklade v poli“ a „Podobenstvo o vzácnej perle“. V obidvoch prípadoch musel kupujúci predať všetko čo mal, aby mohol uskutočniť kúpu. Stálo ho to všetko. Rovnako to bolo aj s Ježišom. Stálo ho to všetko, aby nás vykúpil. Čo presne pre Ježiša znamenalo, dať svoj život za nás? Najprv si musíme uvedomiť, že cenou za vykúpenie bola Ježišova krv. „ Vediac, že nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ste vykúpení z márneho svojho obcovania, podaného otcami, ale drahocennou krvou ako bezvadného a nepoškvrneného Baránka, Krista...“ 1.Petra 1:18-19 Len Ježišovou krvou sme mohli byť vykúpení z našich hriechov, nášho bláznovstva a našej temnoty. Prečo to musela byť krv? Stará zmluva dáva jasnú odpoveď. Život alebo duša každého tela je v krvi. Pokiaľ má živé stvorenie dušu a krv, potom život alebo duša tohto stvorenia je v jeho krvi. Je to vyjadrené v Tretej knihe Mojžišovej 17:11, kde Mojžiš dostal zákony, ako žiť podľa Božích princípov. Boh to povedal a je to veľmi prorocké: „Lebo duša (život) tela je v krvi,a ja som vám ju dal na oltár pokryť ňou hriech na vašich dušiach, lebo práve krv pokrýva hriech na duši (živote).“ Zástupné preliatie krvi obeti bolo v Starej zmluve realitou a predobrazom no zároveň aj skutočným proroctvom o Ježišovej krvi vyliatej na oltári kríža pre plné a konečné zadosťučinenie za naše duše. Maj na pamäti, že hebrejské slovo, ktoré je preložené ako „život“, používa hebrejčina aj pre „ dušu“. Duša každého tela je v krvi daného tvora. Prorok Izaiáš predpovedal, že Ježiš vydá krv svojho života,a tak položí svoju dušu ako obeť na oltári kríža. V tomto úžasnom predobraze obeti zmierenia, Izaiáš prorokuje o Ježišovi nasledovne: „....pretože vylial svoju dušu na smrť a počítaný bol s priestupníkmi, kým On niesol hriech mnohých a primlúval sa za priestupníkov.“ Izaiáš 53:12 Všimni si štyri výroky o tom, čo Ježiš urobil: vylial svoju dušu na smrť, počítaný bol s priestupníkmi ( bol ukrižovaný medzi zlodejmi), niesol hriech mnohých ( v skutočnosti hriech celého sveta), prihováral sa za priestupníkov. Pred tým, než zomrel na kríži, sa modlil: „ Otče odpusť im, lebo nevedia čo robia.“ Každý z týchto výrokov Ježiš presne naplnil. My však chceme zamerať na prvý výrok v 12. verši:...vylial na smrť svoju dušu....“ Vylial svoj život. Keď chceme zistiť, čo presne sa malo stať, musíme sa pozrieť do Tretej knihy Mojžišovej, v ktorej sa nachádza detailnejšie proroctvo. Najdôležitejším dňom v náboženskom roku židovského ľudu bol „Deň zmierenia“, dnes známy ako „Yom Kippur“. Len v tento deň veľkňaz vstúpil do Svätyne svätých s krvou obeti, ktorá prikrývala hriechy Izraela na ďalší jeden rok. Mojžiš to popisuje v Tretej knihe Mojžišovej v 16. kapitole, 14. verši takto: „A vezme ( veľkňaz) z krvi junca a poprská svojím prstom na pokrývku na východ a pred pokrývkou bude prskať sedemkrát z krvi svojím prstom.“
Len krv mohla uzmieriť hriechy Božieho ľudu. Krv sa musela vniesť priamo do prítomnosti Všemohúceho Boha vo Svätyni svätých. Obzvlášť si všimni, že bola pokropená sedemkrát. To nebola náhoda. Sedem je číslo, ktoré označuje prácu Svätého Ducha. Je to číslo úplnosti alebo dokonalosti. Sedem označuje, že bolo vykonané dokonalé dielo. Naplnilo sa to presne v spôsobe akým Ježiš prelial svoju krv. Ježišova krv bola pokropená presne sedemkrát, skôr než bola dokonaná obeť. Presné naplnenie týchto proroctiev a predobrazov Starej zmluvy nájdeme, keď sa pozeráme na historické záznamy evanjelií. Ježišova krv bola preliata sedemkrát, siedmimi rôznymi spôsobmi. K prvému pokropeniu ( alebo preliatiu) Jeho krvi došlo v Getsemanskej záhrade, keď zápasil v agónii, aby sa vydal Bohu k tejto poslednej veľkej obeti. „ A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A Jeho znoj bol ako čo by kvapky krvi, stekajúcej na zem.“ Lukáš 22:44 Jeho krv začala vychádzať z tela spolu s potom. Bol to prejav Jeho agónie a Jeho zápasu. To bolo prvé preliatie. K druhému preliatiu Jeho krvi došlo, keď bol v dome veľkňaza vypočúvaný a týraný. „V tedy Mu pľuli do tvári a pohlavkovali Ho, a iní Ho zase bili palicami.“ Matúš 26:67 Spojenie preložené „ bili Ho po hlave“ môže tak isto znamenať „ byť palicami“. To je pravdepodobne presnejšie, lebo v Starej zmluve v knihe Micheáša bolo prorokované 5:1...palicou bijú Sudcu Izraelovho na líce.“ Nech Ho už bili päsťou alebo palicou, krv začala tiecť z Jeho tváre / okrem iného pravdepodobne z nosa). Tretie preliatie krvi je zaznamenané v Evanjeliu podľa Matúša 27.26: „Vtedy im prepustil Barabáša a Ježiša zbičovali a vydal, aby bol ukrižovaný.“ Toto je tiež proroctvo zo Starej zmluvy z knihy Izaiáša 50:6, kde Pán v prvej osobe hovorí: „Nadstavujem svoj chrbát tým, ktorí ma bijú, a svoje líca tým, ktorí ma rujú, neskrývam svoje tvári pred všelijakou potupou a pred opľuvaním.“ Je dôležité všimnúť si, že Pán nastavil svoj chrbát. Nebol donútený, vydal sám seba ako obeť. Bol bičovaný rímskymi bičmi, ktoré boli vyrobené z mnohých remienkov, na ktoré boli upevnené kúsky kostičiek alebo kovu. Keď sa nimi švihlo cez chrbát človeka, doslova mu ho rozryli a vytrhávali mäso, čím odkrývali šľachy a dokonca aj kosti. Toto bolo tretie preliatie krvi. Štvrté preliatie nezaznamenáva Nová zmluva detailne, avšak ak sa vrátime do knihy Izaiáša 50:6, čítame: „ Nadstavujem svoj chrbát tým, ktorí ma bijú, a svoje líca tým, ktorí mi rujú bradu, ….“ Vzali Ježišovu bradu v chumáčoch a hrstiach ju vytrhávali a týmto spôsobom tiež došlo k
preliatiu Jeho krvi. Piatym preliatím bola tŕňová koruna. „ A ( rímsky vojaci) vyzlečúc Ho, odiali Ho šarlátovým plášťom a upletúc korunu z tŕnia položili Mu ju na hlavu...“ Matúš 27:28-29 Nepoložili Mu ju na hlavu ten tak. Tí suroví vojaci splietli ostré tŕnie ( ktoré môžeš dnes ešte stále vidieť všade v Izraeli), narazili Mu ju na hlavu a bili Ho po Jeho hlave. To zarývalo ostré tŕnie do jeho kože na hlave: piate preliatie krvi. Šieste preliatie krvi bolo samotné ukrižovanie zaznamenané v Evanjeliu podľa Matúša 27:35: „...A keď Ho ukrižovali, rozdelili si Jeho rúcho a o môj odev hodili los.“ Jeho ruky a nohy boli prebodnuté klincami. To tiež predpovedala Stará zmluva. Žalm 22:17 hovorí: „..prebodli moje ruky i moje nohy.“ A vo verši 18: „Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los.“ Zostáva nám siedme a posledné preliatie krvi, ku ktorému došlo po tom, čo Ježiš zomrel. Rímskeho vojaka poslali, aby skontroloval, či traja ukrižovaní na krížoch boli mŕtvi. Najskôr zabil prvých dvoch, keď však prišiel k Ježišovi, videl, že už je mŕtvy. V Evanjeliu podľa Jána 19:34 je zaznamenané: „...ale jeden z vojakov kopijou prebodol Jeho bok, a hneď vyšla krv a voda.“ Po tomto sedemnásobnom preliatí, nebola v Jeho tele už žiadna krv. Ježiš doslova vylial svoju dušu na smrť. Sedemkrát prelial svoju krv. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.
Potil krv. Bili Ho do tváre päsťami a palicami. Zbičovali Ho rímskymi bičmi. Trhali mu bradu. Tŕnie Mu vrážali do kože na hlave. Jeho ruky a Jeho nohy boli prebodnuté klincami. Jeho bol bol prebodnutý kopijou.
Pri prečítaní tohto zoznamu pamätaj, že to je miera Jeho lásky. Toto je cena, ktorú zaplatil. Doslovne Ho to stálo všetko, čo mal. Nevzdal sa jednoducho len svojej slávy, svojho trónu a svojho majestátu ako Boh. Nevzdal sa jednoducho len trochu pozemského majetku, ktorý mal ako človek na Zemi. Vydal sám seba. Vydal svoj vlastný život. Vylial ho vo svojej krvi ako výkupnú cenu. Uvažuj o tom a uvedom si, že toto je miera Božej lásky. Mierne povedané, je to výnimočné.
Kapitola 4
Úplné dedičstvo Teraz sa zamyslíme nad tým, čo prijímame v Kristovi skrze vykúpenie: je to naše nekonečné dedičstvo. Boh nebol výnimočný len čo sa týka ceny, ktorú zaplatil, aby nás vykúpil, ale rovnako je výnimočný vo všetkom, čo nám dáva v Kristovi. V Liste Rimanom 8:15-17 píše Pavol kresťanom o tom, čo je nám dané k dispozícii skrze našu vieru v Krista. „Lebo ste nevzali ducha služby, aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva, v ktorom ( t.j. Svätom Duchu) voláme: Abba, Otče! Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími. A ak deťmi, teda aj dedičmi, dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými, akže spolu trpíme, aby sme aj spolu boli oslávení.“ „Abba“ je aramejské alebo hebrejské slovo a zodpovedá slovenskému slovu „ otecko“. Takže tu vidíme dôverný vzťah s Bohom Otcom, ktorého oslovujeme ako „Abba“ , - „Otecko“. Sám Boží Duch nám dáva túto istotu a dôveru. Biblia nám hovorí, že sme Božími deťmi, ale v každom srdci osobitne upevňujeme túto pravdu Boží Duch. My sme Božie deti. Tak ako je to bežné u ľudí, keď sa staneme deťmi, staneme sa zároveň dedičmi. Boh nás učinil svojimi dedičmi a spoludedičmi. Boh nás učinil svojimi dedičmi a spoludedičmi Kristovým. Samozrejme, že je tu stanovená jedna podmienka: ak sme ochotní mať podiel na Jeho utrpení. To je jedna z podmienok toho, aby sme boli Jeho spoludedičmi. Pokiaľ máme podiel na dedičstve, máme podiel tiež na utrpení. Spomeň si, že perla je produktom utrpenia. Je dôležité pochopiť, čo znamená byť spoludedičom. To neznamená, že každý dostane malý zlomok celkového dedičstva. To znamená, že Ježiš ako prvý Syn, má celé dedičstvo a my máme podiel na tomto celom dedičstve spolu s Ním. Každý jeden z nás má právo na celé dedičstvo – na dedičstvo Kristovo. Zákonom Božieho kráľovstva je zdieľanie. Neuchmatneme si každý svoj podiel, ale my všetci spoločne zdieľame všetko, čo nám Otec a všetko, čo má Kristus – Syn. V tejto pasáži Písma Ježiš hovorí o tomto dedičstve a o tom, ako mu máme rozumieť. V Evanjeliu podľa Jána 16:13-15 Ježiš hovorí o príchode Svätého Ducha následovné: „Ale keď príde On, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy ( Nemôžeme je pochopiť bez Svätého Ducha)..Ten ma oslávi (Ježiša), pretože z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje, preto som povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.“ Všetko, čo patrí Otcovi, patrí aj Synovi a Svätý Duch nám ukáže, čo všetko to je. Pamätaj, že Svätý Duch je Správcom tohto dedičstva. Ak nie sme v dobrom vzťahu so Svätým Duchom, ak nechodíme v spoločenstve s Ním, potom teoreticky môžeme žiť ako chudáci a žobráci, pretože nevstupujeme do nášho dedičstva. Dedičstvo je všetko, čo má Boh Otec a všetko, čo má Boh Syn. Oni sa zdieľajú navzájom a my sa zdieľame s Nimi. Toho je plnosť toho, čím nás Boh v Kristu zahrnul. On nie je lakomý. Nie je úzkoprsý. Nie je zákonnícky. Je výnimočný. Pozri sa na inú pasáž Písma, ktorá hovorí o rozsahu nášho dedičstva. „Ktorý to neušetril vlastného Syna, ale Ho ta dal ( to je cena, ktorú Boh zaplatil) až nás za všetkých, ako by nám s Ním potom i všetkého nedaroval!?“ Rimanom 8:32 Zvážme dôsledok týchto slov. Keď prijmeme Krista, Boh nám v Ňom zadarmo dáva všetky veci.
Bez Krista nedostaneme nič. Aký obrovský dôraz sa kladie na rozsah dedičstva a na jeho absolútnu slobodu! Nemôžeme si ho zaslúžiť. Prijímame ho zadarmo ako dar a zahŕňa všetko. Keď prijmeme Ježiša Krista, budeme dedičmi úplného dedičstva, všetkého, čo má Boh Otec a všetkého, čo má Boh Syn. V prvom liste Korinťanom sa Pavol snaží veriacim ukázať, akí sú bohatí. Tiež ich karhá, pretože jednali tak, ako keby boli chudobní. Boli lakomí a úzkoprsí a žiarlili jeden na druhého. Pavol im v skutočnosti hovori: „Vy si neuvedomujete, čo máte:“ „A tak nech sa nikto nechváli ľuďmi. Lebo všetko je vaše, buď Pavol buď Apollo buď Kéfaš buď svet buď život buď smrť buď prítomné veci buď budúce, všetko je vaše, a vy ste Kristovi, Kristus Boží.“ 1.Korinťanom 3:21-23 To je úžasná, dych vyrážajúca myšlienka, však áno? Pavol v skutočnosti hovorí: „Všetky veci patria vám. Prestaňte sa chovať tak úzkoprso. Neviažte sa ani na kazatelov. Prestaňte byť takí obmedzení. Všetko je vaše.“ Nezabudni, že sme to dostali zadarmo, nemôžeme si to zaslúžiť. Je však dôležité poprosiť Svätého Ducha je Správcom a pokiaľ k nám nehovorí a neuvedie nás do pravdy, budú to pre nás len obyčajné slová a nie skutočnosti. Je to Duch Svätý, ktorý činí zasľúbenie skutočnosťou. Nakoniec sa pozrieme na dva rozdielne preklady verša z Prvého listu Jána 4:16: „Dospeli sme k poznaniu lásky, ktorú Boh k nám má, a uverili sme v ňu. Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v Ňom“. Druhá verzia: „A tak poznáme lásku, ktorú má Boh k nám, a spoliehame sa na ňu. Boh je láska. Ktokoľvek žije v láske, žije v Boju a Boh v ňom.“ Všimni si úvodnú frázu: „Dospeli sme k poznaniu lásky, ktorú Boh k nám má, a uverili sme vňu.. .“Alternatívny preklad znie: „A tak poznáme lásku, ktorú má Boh k nám..“ Sú dva aspekty. Jeden je poznanie lásky, ktorú má Boh pre teba. Druhý je viera v lásku, ktorú má pre teba Boh. Alebo v alternatívnom preklade spoliehanie sa na lásku, ktorú má k tebe Boh. Mnoho kresťanov počúva v cirkvi verše Písma a Božej láske. Možno ich počúvajú radi, dokonca im aj veria, ale nestanú sa pre nich skutočnosťou, kým sa na ne nespoľahnú. Musíme brať vážne, že nás Boh miluje a že dal najvyššiu cenu, ktorú môže svet ponúknuť, aby nás vykúpil. Tým, že nás vykúpil, učinil aj celé dedičstvo našim. Musíme začať jednať podľa tejto pravdy a musíme sa na ňu spoliehať. Musíme prestať byť podlí, úzkoprsí lakomí voči ostatným ľuďom ( i voči sebe) a musíme sa naučiť byť takí, aký je Boh – výnimoční.
Kapitola 5
Opätovanie výnimočnej lásky Videli sme, že Božia láska k ľuďom sa dá merať rôznymi objektívnymi merítkami. Po prvé, môže byť meraná cenou, ktorú Boh a Ježíš zaplatili. Táto cena je vyjadrená v týchto dvoch podobenstvách: bolo to všetko, čo mal. Dal krv svojho života. Vylial svoju dušu alebo svoj život na smrť v sedem lásky násobnom preliatí krvi. Po druhé, Božiu lásku môžeme zmerať dedičstvom, ktoré nám Boh dáva v Kristovi. Sme spoludedičmi Kristovými a dedičmi Božími. Úplné dedičstvo Boha Otca a Boha Syna sa stáva naším dedičstvom spolu s Ježišom Kristom. Obrovský rozmer Božej lásky sa dá zmerať cenou, ktorú zaplatil, a dedičstvom, ktoré ponúka. Teraz sa chceme zaoberať druhou stránkou mince: Ako máme odpovedať na Božiu výnimočnú lásku? Celkom jednoducho: Mali by sme byť rovnako výnimoční. Na upresnenie sa pozrieme do záznamu toho, čo jedna žena urobila pre Ježiša Krista týždeň pred Jeho smrťou. „A keď bol (Ježíš) v Betádonii, v Šimona Malomocného, a sedel tam za stolom, prišla žena, ktorá mala alabastrovú nádobu nardovej masti, pravej veľmi drahej a rozbijúc alabastrovú nádobu vyliala masť na Jeho hlavu a hovorili: Načo bola tá strata masti? Lebo toto sa mohlo predať za viac ako za tristo denárov, a mohlo sa dať chudobným. A hnevom sa obrátili na ňu. Ale Ježíš povedal: Nechajte ju! Načo ju trápite? Dobrých skutok vykonala na mne. Lebo veď chudobných máte vždycky so sebou a keď chcete, môžete im dobre činiť, ale mňa nemáte vždycky. Ona, čo mohla, vykonala: predišla pomazať moje telo k pohrebu. No amen, vám hovorím, že kdekoľvek po celom svete bude zvestované toto evanjelium, i to, čo táto učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku. Marek 14: 3-9 Ježíš končí úžasným výrokom:....,“čo táto učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku.“ Pozrieme sa do časti paralelného popisu v Evanjeliu podľa Jána 12: 3-6. Ten identifikuje ženu a odhaľuje niektoré ďalšie aspekty toho, čo sa odohralo. „A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti. A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, povedal: Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným? Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo so neho, nosil.“ Zamysli sa nad tromi dôležitými prvkami v tomto príbehu: po prvé, čo urobila Mária, po druhé, čo urobil Ježiš, po tretie, ako reagovali kritici.
Čo urobila Mária.
Najskôr sa pozrieme na to, čo urobila Mária. Bola výnimočná. Vyliala olej, ktorý mal väčšiu hodnotu ako výška ročného príjmu. Podľa súčasných merítok na Slovensku by to bolo minimálne 4.500 Euro. Vyliala pol litra oleja v hodnote 4.500 Euro, ktorý bol v alabastrovej nádobe, ktorú potom rozbila. Nádoba sa už nemohla nikdy viac použiť. V jednom okamihu bola úplne rozbitá. To bolo výnimočné! Po druhé, Mária bola úplne oddaná. Nielenže vyliala olej na Jeho hlavu, ako čítame v Evanjeliu podľa Marka, ale v Evanjeliu podľa Jána čítame, že ho vyliala na Jeho nohy, a potom Mu ich utierala svojimi vlasmi. Predstav si Máriu, ako kľačí pri Ježišových nohách, ako si rozpúšťa vlasy, utiera a hladí nimi Jeho nohy.
Čo povedal Ježíš Zamysli sa nad množstvom veľmi mocných vecí, ktoré Ježiš povedal a tejto žene. Rozhodne sa nepostavil na stranu kritikov. V Evanjeliu podľa Marka 14:6 o nej povedal:“ Urobila pre mňa peknú vec“. Môžeme byť vďační za tento konkrétny preklad: ...krásnu vec...“ Ježíš v tomto skutku videl niečo, čo Ho zaujalo svojou krásou. Výnimočná láska je krásna. V Evanjeliu podľa Marka 14:8 Ježíš o tejto žene povedal: „..ona, čo mohla, vykonala:“ Je to také jednoduché, ale veľmi dôležité. Boh od nás nikdy nežiada urobiť viac, ako čo môžeme. Často som počul ľudí hovoriť:“ Vo mne sa však vždy niečo pýta: „ Zaujímalo by ma, či skutočne robia to, čo môžu?“ Boh od teba nikdy nebude žiadať viac než to, čo môžeš urobiť. Pokiaľ robíš to, čo môžeš, Ježišov postoj bude úplne rovnaký ako bol Jeho postoj k tejto žene. Tak isto v Evanjeliu podľa Marka 14:8:...Ona, čo mohla, vykonala: predišla pomazať moje telo k pohrebu. To je udivujúci výrok. Žiaden z učeníkov v tom čase úplne neveril, že Ježíš zomrie a bude pochovaný. Avšak Mária, jediná z ľudí, mala zjavenie, že Ježiš zomrie a bude pochovaný. V skutočnosti keď zomrel na kríž, nemali čas, aby riadne pomazali Jeho telo. Museli Ho zabaliť do plátna a na Jeho telo položili nejaké vonné byliny a vonné masti, ale skutočné pomazanie nemohli vykonať. Zmeškali príležitosť. Ale Mária bola otvorená pre Svätého Ducha. Duch Svätý jej mohol niečo povedať, pretože mohol hovoriť k jej srdcu a nie nevyhnutne k jej hlave. Vo francúzštine je príslovie: Srdce má svoje dôvody, o ktorých rozum nič nevie.“ Mám za to, že srdce tejto ženy malo svoje dôvody, ktoré tí, ktorí tam sedeli a rozumovali, jednoducho nechápali. Obrovská Máriina odmena je zaznamenaná v Evanjeliu podľa Marka 14:9. No, amen vám hovorím (povedal Ježiš), že kdekoľvek po celom svete bude zvestované toto evanjelium, i to, čo učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku.“ Dokonca aj toto posolstvo je naplnením daného proroctva, lebo je vysielané rozhlasom a je ho na koniec počuť po celom svete. Je to len jedno naplnenie z mnohých.
Ako reagovali kritici Nakoniec sa pozrieme na reakciu kritikov: Po prvé, boli lakomí ako náboženskí ľudia často bývajú. Zamysli sa nad frázou. „ Chudobný ako kostolná myš“.Táto fráza obsahuje škaredý posmech, pretože svet sa pozerá na kostolnú myš ako na chudobnejšiu od nej. Svet považuje Cirkev za dosť chudobnú a lakomú skupinu ľudí. Mnoho kresťanov im dáva dobrý dôvod na to, aby takto uvažovali. Boli to však kritici, kto bol lakomí a nie Ježíš alebo Mária. Po druhé, títo kritici boli pokrytci. Až keď sa olej vylial, začali sa veľmi zaujímať o chudobných. Mohli by sme si klásť otázku, či do tohto momentu alebo po ňom urobili pre chudobných vôbec niečo.
Po tretie, a to je pre kritikov typické, boli chudáci. Dokonca sa netešili ani z tej vône. Celý dom bol naplnený krásnou vôňou tej vzácnej masti a oni boli natoľko nahnevaní a kritickí, že sa z nej ani nedokázali tešiť. Skôr ako ukončím toto posolstvo o tom, ako môžeme reagovať na výnimočnú Božiu lásku, chcem ti položiť veľmi osobnú otázku. Dotkol sa niekedy Svätý Duch tvojho srdca tak, aby tvoje odovzdanie sa Ježišovi bolo výnimočne? Priamo pre Ježiša nemôžeš urobiť nič, lebo je v nebi. Môžeš však, ako Mária, urobiť niečo pre Jeho Telo, ktorým je Jeho ľud na Zemi. Toto posolstvo je tiež vysielané do mnohých vzdialených kútov Zeme, do Činy, do Indie, do časti Afriky, do Strednej a Južnej Ameriky, do Tichomorských ostrovov, do časti Európy a Ázie. Mnohí z tých, možno väčšina, ktorí to budú počuť, sú podľa amerických pomerov nesmierne chudobní. Možno mnohí z nich nemajú ani posteľ. Pravdepodobne spia na rohožiach v chatrči. Mnohí z nich nemajú na nohách topánky. Väčšina z nich si pravdepodobne nemôže vybrať jedlo, ktoré by radi jedli. Sme tak zvyknutí rozmýšľať , či budeme obedovať to alebo, ono, ale neuvedomujeme si, že svet je plný ľudí, ktorí nikdy nemali možnosť tohto výberu. Niektorí z nich nemajú vôbec žiadne jedlo. Ak si pomôžeš zasiahnuť týchto ľudí, budeš robiť niečo pre Kristovo telo na Zemi. Ak sa Duch Svätý dotýka tvojho srdca, budeš ako Mária? Odvážiš sa byť výnimočným? Odvážiš sa urobiť niečo výnimočné? Náboženskí ľudia môžu kritizovať, ale pamätaj, Ježíš ťa pochváli.
