Jubilanti z radov družstevníkov

Pracovná cesta do Petrohradu Medzinárodná konferencia o družstevníctve

Jubilanti z radov družstevníkov

zo života družstiev Obsah Príhovor _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 3

SLOVO MAJÚ MLADÍ Erik Vívodík, NOVOPLAST, Sereď _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 19

ZO ŽIVOTA DRUŽSTIEV Pracovná cesta do Petrohradu _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 4 – 7

RADA VSOČaZ Príhovor predsedníčky _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 20

JUBILANTI Jubilanti z radov vrcholových manažérov výrobných družstiev 8 – 9

LEGISLATÍVA Minimálna mzda _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 20

ZAUJALO NÁS Medzinárodná konferencia o družstevníctve _ _ Človek s veľkým srdcom – Ing. František Čekel_ Súťaž o najlepšiu seminárnu prácu v rámci predmetu Družstevné podnikanie _ _ _ _ _ _ Tam, kde sú Vianoce celý rok _ _ _ _ _ _ _

NO CPS DOKORÁN

_ _ _ _ 10 – 11 _ _ _ _ 12 – 13

Zo života _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 21

_ _ _ _ _ _ 14 _ _ _ _ _ _ 15

Najkrajšie vianočné mestá _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 22 – 23

RELAX

ZO ŽIVOTA SSOŠ Tradične netradičná stužková slávnosť Študentská kvapka krvi _ _ _ _ _ _ Burza stredných škôl v Poprade _ _ _ Literárna hodina na Orave on-line _ Radi žijeme športom _ _ _ _ _ _

_ _ _ _ _

_ _ _ _ _

_ _ _ _ _

_ _ _ _ _

_ _ _ _ _

_ _ _ _ _

_ _ _ _ _

_ _ _ _ _

_ _ _ _ _

_ _ _ _ _

16 16 17 18 18

Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti chopnosti

Vychádza 4-krát do roka pre členov a zamestnancov výrobných družstiev. Vydáva a distribúciu zabezpečuje COOP PRODUKT SLOVENSKO, Mliekárenská 10, 824 92 Bratislava, pre vnútornú potrebu členov, funkcionárov a zamestnancov VD a CPS. Redakcia: Mliekárenská ul. č. 10, 824 92 Bratislava, tel.: 02/5824 1201, 0903 266 126 e-mail: [email protected] Redaktorka: Bc. Zuzana Cáková Grafická úprava: DEVELSKI, s. r. o. Tlač: Alfa print, s. r. o. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.

2

výrobné družstevníctvo

Slovenská republika sa v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra umiestnila na 67. mieste. Oproti minulému roku sa posunula o osem priečok vyššie. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2015-2016 svetového ekonomického fóra (WEF). K malému zlepšeniu hodnotenia došlo už v minulom roku, kedy sa SR posunula zo 78. miesta na 75. miesto. Aktuálne výsledky potvrdili pozitívny trend a SR sa po dvoch rokoch opäť dostáva do prvej polovice rebríčka konkurencieschopnosti. Napriek tejto pozitívnej zmene je SR naďalej treťou najhoršie hodnotenou krajinou v skupine krajín Európskej únie. Nižšie sa umiestnili napríklad Chorvátsko (77. miesto) a Grécko (81. miesto). Tesne nad Slovenskom sa nachádzajú Cyprus (65. miesto) a Maďarsko (63. miesto).

Malé a stredné podniky očakávajú od zákona o podpore malého a stredného podnikania zlepšenie podmienok Ministerstvo hospodárstva pripravilo návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania, ktorý má v značnej miere uľahčiť život a pomôcť malým a stredným podnikateľom. Nadväzuje na európsky Small Business Act a prináša zmeny ako testovanie dopadov legislatívnych zmien či nové schémy priamej a nepriamej podpory. Schválenie nového zákona v prospech podnikateľov je krok vpred. Dôležitá však bude najmä implementácia do praxe. Návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania v pôsobnosti MH SR by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2016. Zákon úplne nanovo definuje druhy a formy pomoci malým a stredným podnikateľom. Úlohou zákona je aj uplatňovanie európskych zásad rozvoja malých a stredných podnikov zakotvených v agende Európskej únie, konkrétne v tzv. Small Business Act a v Akčnom pláne pre podnikanie 2020. Medzi priame druhy podpory zákon radí napríklad nenávratný finančný príspevok, granty, pôžičky, úvery, kapitálové nástroje, dotácie či podporný voucher. K nepriamym formám podpory v nepeňažnej forme zasa patria napríklad informácie a poradenstvo v oblasti podnikania, vzdelávanie v oblasti podnikania, organizovanie a podpora účasti na stážach, súťažiach, výstavách alebo iných podujatiach zameraných na podporu podnikania a kaučing alebo mentoring. Najvýraznejšou zmenou v oblasti samotnej legislatívy v oblasti malých a stredných podnikov je testovanie vplyvov právnych predpisov a materiálov nelegislatívnej povahy na malé a stredné podniky (tzv. SME Test).

editoriál Milí čitatelia, členovia a zamestnanci družstiev, rok 2015 sa pomaly končí. Možno sa nám zdá, že bol krátky, kratší ako tie predchádzajúce. Asi to bude tým, že doba, ktorú práve žijeme, pripomína skôr pohľad z rýchlika, keď jedna udalosť strieda druhú, keď sa zdá, že po jari hneď prichádza zimné obdobie. Podľa čínskeho horoskopu je však súčasné obdobie až do 7. februára definované rokom Drevenej Kozy, ktorá je symbolom mieru, harmonického spolužitia a pokoja. Po veľmi rýchlom predchádzajúcom roku Dreveného Koňa plnom zmien, by sme mali prežívať pokojné obdobie šťastia, prosperity a harmónie.

Aké však budú výsledky aplikačnej praxe tohto zákona, či nás nechajú spokojnými, uvidíme. O pár dní dofinišujeme súčasný rok, významný pre nás všetkých. Jeho význam je jednak v tom, že je Rokom Ľudovíta Štúra, ktorý bol celoživotne ponorený do práce za pozdvihnutie a lepší život nášho národa. V duchu jeho hesla „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!“ myslím, že slovenský národ hrdinsky kráča už desaťročia. Ďalší významný aspekt je iba náš, družstevný. Je 170. rokom družstevného hnutia na Slovensku. Samuel Jurkovič pri zakladaní úverového družstva – Spolku gazdovského v Sobotišti len dúfal, že družstevná myšlienka prežije.

Aká je však skutočnosť. Naozaj prežívame pokojné harmonické dni? Ak nikto z nás nečakal, že dni či mesiace pomaly odchádzajúcej 365-ky budú pohodlne vydláždenou cestou bez prekážok a problémov a bol pripravený na nerovnosti, kopce i údolia, vzostupy aj pády, určite ho nič neprekvapilo a snáď môže hovoriť o harmónii. Myslím, že malé a stredné podnikateľské subjekty, medzi ktoré patria aj naše výrobné družstvá, sa so skutkovým stavom, v ktorom súčasťou každodenného života je neustála zmena legislatívnych noriem s následným zvýšením finančného zaťaženia podnikateľov, platobná nedisciplína, zlá vymožiteľnosť práva a chronicky deformovaný trh práce, kde sa dlhodobo ponuka míňa s dopytom, zžili. A potom už prežívajú hádam aj s pokojom. Alebo že by to bola bezmocnosť? Musím však pripustiť, že svetielko v tomto tuneli určite svieti. Sú ním pozitívne zmeny v raste ekonomiky, exportu i domáceho dopytu po našich tovaroch a službách. Akurát vzhľadom na už spomínanú deformáciu trhu práce, na ktorom je akútny nedostatok kvalitných robotníkov, pomocného obslužného personálu, administratívnych kádrov, je veľmi ťažké nájsť kvalifikovaných záujemcov o prácu, skutočne ochotných pracovať a pokryť tak zvýšený dopyt po výrobkoch a službách, vyjadrený konkrétnymi objednávkami. Vo veľkej väčšine podnikateľských subjektov sa krok po kroku dláždi cesta ekonomického rozvoja a stability. Avšak táto cesta je úmorná, chce oveľa vyššie pracovné nasadenie celých pracovných kolektívov, viac opatrnosti, odvahy i podnikateľských skúseností.

Dnes možno skonštatovať, že slovenský národ sa pridržiava posolstva Ľudovíta Štúra a ani myšlienky Samuela Jurkoviča nezahynuli. Výrobné družstevníctvo potvrdilo svoje miesto, prežilo rôzne doby, v nich niekoľko hospodárskych kríz, prírodných katastrof. Dokázalo jasne zadefinovať príležitosti a aj ich správne využiť. Kráča za svojimi cieľmi a prosperitou.

Milí výrobní družstevníci, ďakujem za každodenné úsilie, ktoré venujete rozvoju svojho výrobného družstva, za odvahu bojovať a nevystúpiť z nášho družstevného vlaku. Prajem Vám pokojné a požehnané vianočné čn né sviatky, aktívny a ničím nerušený oddych. A v novom roku nech je každý Váš deň naplnený zdravím, šťastím, láskou, rodinnou pohodou, optimizmom a splnenými osobnými i pracovnými želaniami. Ing. Iveta Chmelová predsedníčka COOP PRODUKT SLOVENSKO

Snáď riešením nočnej mory manažérov, teda aj štatutárov našich družstiev, bude Zákon o podpore malého a stredného podnikania, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od januára nasledujúceho roku. Mal by implementovať do praxi európske zásady rozvoja malého a stredného podnikania s rôznymi formami priamej či nepriamej pomoci. Možno si poviete, konečne. Dobrá vec sa podarila. Nebolo márne aj naše neustávajúce volanie o pomoc. Tiež mám takýto názor a úprimne sa z uvedeného teším. V rámci združenia COOP PRODUKT SLOVENSKO sme húževnato prezentovali výrobné družstevníctvo, tradičnú družstevnú výrobu, ponuku výrobkov či služieb. Na rôznych stretnutiach k formujúcim sa legislatívnym procesom sme svetu kričali, že tu stále sme a sme pripravení bojovať o každú šancu. Chceme len jediné, rovnaké podmienky, aké v investičných stimuloch dostanú práve začínajúci, najmä zahraniční investori. výrobné v vý ýrro obn bné družstevníctvo drru d užžst steev vn nííccttvo tv vo o

3

zo života družstiev

Pri Veľkej kaskáde

Pracovná cesta družstevníkov do Petrohradu V prvých októbrových dňoch sa zástupcovia členských výrobných družstiev, škôl i zamestnanci CPS vydali na 5-dňovú pracovnú cestu do Petrohradu. Okrem spoznania družstevného podnikania v Ruskej federácii bola cieľom aj obhliadka histórie, kultúry a súčasného života tohto nádherného mesta.

Kazanská katedrála

Chrám Sv. Izáka

4


zo života družstiev Petropavlovská pevnosť – katedrála

Katedrála preliatej krvi Petrohrad, jedno z najsevernejších miest sveta, vznikol 16. mája 1703 jeho budovateľom Petrom I.. Je druhým najväčším mestom Ruskej federácie, má 16 obvodov, kde žije približne 5 miliónov ľudí. Scenériu mesta dotvára rieka Neva. Toto mesto je jedným z najkrajších miest sveta, je označované aj ako „Benátky Severu“. Pri príležitosti 300. výročia založenia bolo v roku 2003 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO a pomenované ako „múzeum pod šírim nebom“. Po prílete do Petrohradu nás mesto privítalo daždivým počasím. Avšak ani toto nám neprekazilo zrealizovať plánovaný program dňa. Navštívili sme Chrám svätého Izáka, jednu z najväčších pravoslávnych katedrál v Petrohrade a druhú na svete. Chrám je pomenovaný podľa pravoslávneho svätca svätého Izáka z Dalmácie, ktorý bol patrónom imperátora Petra I.. Tiež sme si prešli Kazaňskú katedrálu, pomenovanú podľa zázračnej ikony Panny Márie Kazaňskej. Zaujímavosťou je, že katedrálu tvorí 96 korintských stĺpov s dĺžkou 111 metrov. Druhý deň sme sa po pracovných aktivitách vybrali na ďalšiu prehliadku histórie mesta. Prešli sme Vasilievský ostrov s miestnym kostolíkom a Petropavlovskú pevnosť s katedrálou a väznicou. Pevnosť dal vybudovať Peter I. Veľký, ktorý chcel na brehu rieky Nevy pri Fínskom zálive vybudovať vojenskú základňu s prístavom. Súčasne dal vybudovať aj katedrálu, zasvätenú svätému Petrovi a Pavlovi. Táto slúžila ako poh-

Chrám preliatej krvi

Zdvíhanie mostov

Ermitáž


5

zo života družstiev rebné miesto Romanovcov. Kostol má bohato zdobený interiér s viac než 120 metrov vysokou zvonicou. V zadnej časti pevnosti sme videli interiér väznice. Dnes je pevnosť kultúrnou historickou pamiatkou. Nasledovala Ermitáž a Zimný palác. Ermitáž, jedno z najväčších múzeí na svete. Skladá sa z piatich budov. V nich možno vidieť tri milióny exponátov, kde si určite prídu na svoje všetci milovníci umenia. Hovorí sa, že ak by návštevník chcel prejsť všetky vystavené exponáty, zastaviť sa pri každom aspoň jednu minútu, trvalo by to celých šesť rokov. Toľko času sme my samozrejme nemali a tak sme po obhliadke pokračovali do Katedrály preliatej krvi, Chrámu vzkriesenia Krista. Pestrofarebný chrám s cibuľkovými vežičkami a malebnou siluetou z 18. storočia. Je vyzdobený mozaikami a žiarivo farebnými ozdobami. Je postavený na mieste, kde bol spáchaný atentát na cára Alexandra II.. V rámci vyhliadkovej plavby po rieke Neve a jej kanáloch sme pozreli mesto aj z druhej strany, nadýchali sa atmosféry, ktorou pulzuje v bežný pracovný deň. Vo večerných hodinách sme pešo prešli uličkami mesta do miestnej reštaurácie „Gastronom restaurant“ a ochutnali tradičnú ruskú kuchyňu. Zemiaky s kuracou pečienkou a orechmi a hlavným jedlom bol pravý ruský „stroganov“ s pohánkou. Výbornou bodkou za celým dňom bol neodolateľný medový zákusok. Tento dlhý deň sme ukončili nočnou autobusovou obhliadkou, ktorá vyvrcholila známym „zdvíhaním mostov“. Zdvihnuté mosty vytvárajú

Petropavlovská pevnosť

6


priestor pre nadrozmerné lode, aby mohli v určených časoch vplávať z Fínskeho zálivu do vnútrozemia. Ďalší deň sme sa vybrali spoznávať „Cárske sídlo“, bývalú letnú rezidenciu ruských imperátov. Nachádza sa asi 25 km od Petrohradu. Je to architektonicko-parkový komplex palácov, parkovej architektúry, jazier, sôch. Komplex od roku 1937 nesie názov „Puškin“ na pamiatku slávneho ruského spisovateľa, ktorý tu študoval. Medzi najkrajšie

Jantárová komnata

zo života družstiev

Chrám Sv. Mikuláša

Veľká kaskáda

pamiatky komplexu patrí Katarínsky palác s troma poschodiami, dlhý 300 metrov. Nachádza sa tu aj slávna jantárová komnata, veľká tanečná sála, obrazáreň, zelená jedáleň alebo slávnostné mramorové schodisko. Celé sídlo zdobia parky s jazierkami. Potom sme sa presunuli do Pavlovho paláca, postaveného v 18. storočí. Okolie paláca dotvárajú veľké nádherne upravené anglické záhrady.

V pondelok bol posledný deň našej pracovnej cesty v Petrohrade. Po pracovnom programe sme navštívili Ruské múzeum, ktoré je špecializované na ruské a sovietske výtvarné umenie. Hlavnú časť zbierok múzeum sústreďuje v klasicistickej budove Michajlovského paláca. Má takmer 400 000 exponátov z oblasti sochárstva, maliarstva, grafiky a úžitkového umenia.

Štvrtý deň sme sa vybrali na návštevu Petrodvorca, kde sme videli majestátny Veľký palác s obrovským parkom fontán. Petrodvorec, označovaný tiež ako ruský Versailles, slúžil ako letné sídlo, postavené Petrom Veľkým na južnom pobreží Fínskeho zálivu. Obdivovali sme tu dômyselný systém fontán a vodotryskov, ako aj Veľkú kaskádu, prepojenú s morom dlhým kanálom. Počas príjemnej prechádzky parkom sme vyskúšali funkčnosť fontán, vodotryskov a obdivovali pestrú ponuku sôch.

Cesta domov prebehla hladko. Na pracovnú cestu sme sa vybrali zo sídla nášho združenia a tak bolo logické, že naša cesta z letiska bude smerovať priamo do Bratislavy, kde nás na CPS už čakala večera, tentoraz v duchu tradičnej slovenskej kuchyne. Pri hodnotení zážitkov, usporiadaní všetkého nového sme sa zhodli, že Petrohrad ako sme ho spoznali, predstavuje skutočné architektonické skvosty. Zo starých budov, ulíc, námestí, majestátnych chrámov a sôch sála dávna história, komunistická minulosť, ale i kapitalistická prítomnosť Ruska.

Zastavili sme sa aj v prístavnom mestečku Kronštadt v Chráme svätého Mikuláša, ktorý je nazývaný tiež Morský chrám. Zaslúžene je dominantou tohto mestečka. Večer sme strávili v miestnej reštaurácii „Russian Vodkaroom restaurant“, ochutnali ako predjedlo pravý ruský šalát s cviklou, polievku soľjanku a zemiakovú kašu s kuracím mäsom. Nechýbal ani dezert. Nakukli sme aj do „múzea ruskej vody“. Tu nás zaujala história nápoja, aj aktuálny rebríček vyrábaných druhov vodky.

Predsedníčka CPS Ing. Chmelová na záver cesty poďakovala všetkým, ktorí prispeli k zdaru tohto nezabudnuteľného pracovného podujatia, či sú zástupcami členských družstiev, škôl, či zamestnancami nášho záujmového združenia a všetkým popriala šťastnú cestu domov. Ing. Alena Gírethová

Park fontán

Návšteva Ruského múzea


7

jubilanti Jubilanti z radov vrcholových manažérov výrobných družstiev

Ing. Ján Lajda

predseda družstva LUMEN Nitra Po promóciách jeho prvé kontakty s praxou začali na Okresnej poľnohospodárskej správe v Trnave. Odtiaľto odišiel na základnú vojenskú službu a jeho návrat po skončení smeroval späť do poľnohospodárskej prvovýroby, do spoločného poľnohospodárskeho podniku Zeloprodukt v Ivanke pri Nitre.

Janko Lajda je rodený Piešťanec. Ako dieťa, často býval u starých rodičov na Kopaniciach. Toto prostredie a životný štýl starých rodičov, ktorí pracovali na miestom roľníckom družstve, vyformovalo aj jeho vzťah k prírode a poľnohospodárstvu. Ten ho neskôr ovplyvnil na jeho ceste za vedomosťami a poznaním. Po skončení základnej školy v Piešťanoch odišiel na Strednú poľnohospodársku školu do Bernolákova, kde sa venoval štúdiu v odbore poľnohospodárska mechanizácia. Po úspešnom absolvovaní strednej školy sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Mechanizačnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Tu, v meste pod Zoborom, si našiel aj svoju manželku Oľgu a založil rodinu.

Nová etapa v jeho profesijnom živote sa začala v roku 1992, kedy odišiel zo Zeloproduktu a rozbehol vlastný „biznis“ v oblasti nákladnej dopravy. Tu získal „stavebné kamene“ pre rozbeh podnikania na vyššej úrovni a v roku 1998 spolu s ďalšími kolegami, založili stavebné družstvo LUMEN Nitra, ktoré úspešne riadi dodnes. LUMEN družstvo patrí k menším stavebným spoločnostiam, napriek tomu sa môže pýšiť množstvom postavených rodinných domov, realizáciami chodníkov a ciest, dokonca je realizátorom stavby priemyselného charakteru, spoločnosti Ematech-technológie s.r.o. so sídlom v Lužiankach pri Nitre, ktorá v roku 2008 získala ocenenie „Stavba roku 2008“ za celkové realizačné riešenie. Druhý pohľad na Janka Lajdu je pohľad na jeho život v súkromí

Vzťah k farmárčeniu ho neopustil ani po rokoch. V záhradke, ktorá je súčasťou jeho domova, nachádza uplatnenie a relax. Jeho veľkou pýchou je aj sad s viac ako 80 ovocnými stromami. Ďalšou vášňou je samozrejme šport. Za mladých čias, ako zvykne hovoriť, hrával futbal v piešťanskej lige a každú zimu, pokiaľ to podmienky dovoľovali, zjazdil na lyžiach čo sa dalo. Túto vášeň preniesol aj na svoju rodinu. Taktiež plávanie, futbal a tenis, to sú športy, v ktorých našla záľubu celá rodina. Úžasný zmysel pre rodinu a obetavosť sa „pretavila“ do toho najvzácnejšieho, čo si rodič môže želať, do jeho dvoch detí, dnes dospelých mladých ľudí, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium. V neposlednom rade Janko nezabúda ani na svojich priateľov a známych. A tých má okolo seba naozaj veľa. Možno aj pre jeho šarm či charizmu, a možno len jednoducho vďaka povahe, sa v jeho blízkosti ľudia cítia príjemne a s pocitom, že nielen dávajú, ale hlavne dostávajú tú nekonečnú energiu v podobe úsmevu, ktorý na Jankovej tvári takmer nemizne. Janko je mužom činu, o čom svedčí jeho doterajší život. Pri príležitosti jeho významného životného jubilea mu želáme, aby tých činov v jeho ďalšom živote bolo čo najviac. Nech sú uskutočnené pri plnom zdraví, šťastí, láske, úcte a uznaní od jeho najbližších ale aj nás ostatných. Július Minar LUMEN, družstvo Nitra

František Pásztor

predseda výrobného družstva PODJAVORINSKÉ Stará Turá Predseda výrobného družstva PODJAVORINSKÉ Stará Turá v tomto roku oslávil svoje 55. narodeniny. V družstve pracuje od roku 1990. Prešiel rôznymi pracovnými pozíciami, od vedúceho prevádzky, technológa, vedúceho obchodného úseku na post predsedu družstva.

8


nosť mu zaberá veľa času, menej ostáva na koníčky, rodinu a hlavne na vnukov. Ako sám priznáva, pokiaľ má trocha času, rád chodí na záhradu. Tam naberá silu na ďalšiu prácu, zregeneruje myseľ. Do budúcna má plány viac cestovať po Slovensku ako i po svete, poznávať nových ľudí a miesta, ktoré za to určite stoja.

Je dlhoročným členom predstavenstva družstva. Od roku 1997 zastával funkciu podpredsedu. V minulosti tiež aktívne pracoval v Správnej rade spoločných fondov CPS. V roku 2006 bol zvolený za predsedu družstva a túto funkciu vykonáva dodnes.

Touto cestou prajeme nášmu predsedovi – jubilantovi nielen k životnému jubileu, ale aj k 25 rokov práce v družstve pevné zdravie, pohodu, veľa dobrých nápadov a šťastia v kruhu svojich spolupracovníkov a rodiny.

Jeho životná energia, optimizmus, zmysel pre povinnosť môže byť vzorom pre mnohých. Nakoľko pracovná čin-

Kolektív spolupracovníkov výrobného družstva PODJAVORINSKÉ Stará Turá

jubilanti

Ing. Ľuboš Sládek

predseda výrobného družstva NITRATEX Svinná problémov, aby pri nedostatku financií bola výroba plynule zabezpečená, aby sa udržala zamestnanosť. Hľadal nových odberateľov, nový výrobný program, čím sa získali prostriedky na splácanie úverov a záväzkov voči dodávateľom, aby sa nezvyšovali pohľadávky od odberateľov, dohodol s nimi splátkový kalendár. Týmito opatreniami sa mu podarilo zastabilizovať družstvo, aby aj s problémami, aké mala každá textilná firma, mohlo pokračovať vo svojom výrobnom programe ďalej. Ing. Ľuboš Sládek nastúpil pracovať do výrobného družstva tkáčske Svinná 1. júna 1998 na obchodné oddelenie so zodpovednosťou za technicko-organizačný rozvoj obchodných a výrobných činností. Svoje vedomosti nadobudnuté štúdiom na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave začal uplatňovať v praxi najskôr v podniku Slovenský hodváb Senica, neskôr v Ľanárskych a konopárskych závodoch v Holíči, kde pôsobil ako majster, neskôr ako vedúci výroby netkaných textílií. Svojimi bohatými skúsenosťami a odbornými znalosťami sa vypracoval cez výrobného námestníka, obchodného riaditeľa Ľanárskych a konopárskych závodov až k výkonnému riaditeľovi novovytvorenej akciovej spoločnosti Landut Holíč. V druhej polovici 90. rokov vo výrobnom družstve tkáčskom Nitratex Svinná nastali zmeny vo vedení družstva, uvoľnili sa niektoré pracovné pozície skončením pracovného pomeru doterajších zamestnancov. Na uvoľnené miesto na obchodnom oddelení družstva prišiel v roku 1998 Ing. Ľuboš Sládek, aby mohol naďalej rozvíjať svoje poznatky z výroby netkaných textílií a uplatňovať organizačné schopnosti z predchádzajúcich zamestnaní. Už v nasledujúcom roku 30. apríla 1999 bol výročnou členskou schôdzou zvolený za predsedu družstva a zároveň aj predsedu predstavenstva. V tomto období bolo družstvo v neľahkej finančnej situácii podobne ako mnoho iných firiem. Malo veľa nesplatených úverov, čelilo takým podnikateľom, ktorí nakúpili tovar, ale zaplatiť zabudli, čím sa hromadili pohľadávky po lehote splatnosti a z toho vyplývajúci nedostatok financií. Ing. Sládek aj za podpory predstavenstva a ďalších členov vedenia družstva postupne riešil, ako sa vymaniť z týchto

Ďalšia vážna situácia nastala v rokoch 2008 – 2010, kedy v dôsledku finančnej krízy veľa firiem a aj výrobné družstvo Nitratex Svinná čelilo veľkým problémom s výrobou a odbytom svojej produkcie. Nastalo obdobie, keď ponuka prevyšovala dopyt na trhu s textilnou výrobou, znižovali sa objednávky z tuzemska aj zo zahraničia, veľa firiem zaniklo. Tak isto aj výrobné družstvo tkáčske Nitratex Svinná prišlo o podstatnú časť výroby hlavne netkaných textílií, keď po niektorých výrobkoch nebol vôbec dopyt alebo len za nízke, ba až likvidačné ceny. Predstavenstvo družstva na čele s Ing. Ľubošom Sládkom bolo znova postavené pred problém, akú stratégiu zvoliť do budúcnosti. Padali rôzne návrhy od rozdelenia družstva na menšie fungujúce časti, vytvorenie novej spoločnosti až po úplnú likvidáciu družstva. Ing. Ľuboš Sládek pri mnohých pracovných stretnutiach so zamestnancami neúnavne vysvetľoval klady aj zápory jednotlivých návrhov a on sám preferoval jednotu a zachovanie družstva s doterajším výrobným programom z toho dôvodu, že po niektorých výrobkoch je dopyt stále rovnaký, po iných v obmedzenom množstve, alebo žiadny. V dôsledku toho zrušil výrobu výrobkov, po ktorých nebol dopyt, utlmil výrobu nízkopredajných výrobkov a snažil sa udržať výrobu toho, čo sa na trhu ako-tak žiadalo. Tieto opatrenia však mali za následok veľmi nepríjemnú situáciu, keď bol zrazu prebytok zamestnancov, ktorým nebolo možné zabezpečiť prácu. Za takéhoto stavu navrhol predstavenstvu a výročnej schôdzi svoj strategický plán zachovania družstva aj s využitím štátneho príspevku na udržanie pracovných miest a neskôr s nie veľmi populárnym postupným znižovaním počtu zamestnancov. Po búrlivých diskusiách na pracovných poradách najmä koncom roku 2009 a začiatkom

roku 2010 o ďalšej existencii družstva a osobnom pohovore s každým zamestnancom, s ktorým sa mal skončiť pracovný pomer Ing. Ľuboš Sládek na výročnej členskej schôdzi v roku 2010 opäť získal dôveru väčšiny členov a bol znovu zvolený za predsedu družstva a zároveň aj predsedu predstavenstva tkáčskeho výrobného družstva Nitratex Svinná. Družstvo sa po roku 2010 postupne pod jeho vedením dostávalo z ťažkej finančnej situácie. Vždy našiel spôsob, ako v zmysle Zákonníka práce aj keď po častiach vyplatiť odchádzajúcim zamestnancom odstupné, ako postupne vyplatiť majetkové podiely bývalým členom družstva, na základe splátkového kalendára vyplatiť záväzky dodávateľom a popri tom zabezpečiť plynulý chod výroby v družstve. Pre svoj priamy a otvorený prístup k zamestnancom, empatiu, schopnosť riešiť aktuálne problémy si získaval dôveru väčšiny členov družstva, ktorí mu nepretržite od r. 1999 odovzdali vo voľbách do funkcie predsedu družstva a predsedu predstavenstva družstva svoj hlas. Na 25. Valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 10. júna 2011 v Poprade bol Ing. Ľuboš Sládek zvolený do funkcie člena Predstavenstva COOP PRODUKT SLOVENSKO, v ktorom svedomito pracuje do dnes. Ing. Ľuboš Sládek sa okrem pracovných povinností rád stretne so zamestnancami pri rôznych životných jubileách, pri skončení zamestnania, pri ukončení roka a pod.. Má rád šport, turistiku, zvieratká, hlavne svojho psíka, s ktorým rád chodí na vychádzky do prírody. Do ďalších rokov mu prajeme všetko len a len to najlepšie, zdravie, šťastie, radosť a úspechy v rodinnom a pracovnom živote. Oľga Šebánová, NITRATEX Svinná

Dovoľte mi v mojom mene a tiež v mene všetkých družstevníkov, popriať našim jubilantom všetko najlepšie, pevné zdravie, šťastie, radosť a veľa úspecho v osobnom a pracovnom živote. Ing. Iveta Chmelová, predsedníčka CPS


9

zaujalo nás

DRUŽSTEVNÍCTVO NA PÔDE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Medzinárodná konferencia o družstevníctve „170 rokov družstevného hnutia na Slovensku“. Konala sa dňa 25. novembra 2015 pod záštitou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho a predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti Ľuboša Blahu. Konferencia bola určená pre poslancov a zamestnancov kancelárií Národnej rady SR, akademickú obec, družstevníkov a laickú verejnosť. Spoluorganizátorom popri Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied a Klube Nového slova bolo aj naše združenie COOP PRODUKT SLOVENSKO. Konferenciu otvoril JUDr. Miroslav Číž, podpredseda Národnej rady SR. Po ňom sa úvodného slova zhostil PhDr. Miroslav Pekník, CSc, riaditeľ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Sociálnej ekonomike Európskej únie a družstvám ako spravodlivejšej a demokratickejšej alternatíve sa venoval vo svojom príhovore PhDr. Ľuboš Blaha, PhD, predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti. Mgr. Branislav Ondruš, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prezentoval názor vlády Slovenskej republiky na družstevnú ekonomiku a vo svojom príhovore vyjadril zámer vlády v najbližšom období podporovať sociálnu ekonomiku vrátane družstiev ako jednej z foriem sociálneho podnikania. Z historického ústavu Slovenskej akadémie vied prítomným porozprával o družstevníctve vo víre politických a ekonomických zápasov Ing. Miroslav Fabricius, CSc.. Uviedol historický prehľad vývoja družstevníctva od jeho začiatkov až do súčasnosti. O histórii a súčasnom mieste výrobného družstevníctva v podnikateľskom prostredí hovorila vo svojej prezentácií Ing. Iveta Chmelová,

10


predsedníčka COOP PRODUKT SLOVENSKO. Uviedla historické medzníky výrobného družstevníctva, ako aj základné myšlienky a princípy družstevníctva. Predstavila záujmové združenie COOP PRODUKT SLOVENSKO aj jednotlivé členské družstvá. Osobitnú pozornosť venovala družstvám, ktoré sú na trhu už viac ako 60 rokov. Účastníkom predstavila služby, ktoré COOP PRODUKT SLOVENSKO poskytuje svojim členom a ich zamestnancom. Následne prešla do aplikačnej praxe. Zadefinovala aktuálne problémy a vyjadrila presvedčenie, že výrobné družstevníctvo má svoje nezastupiteľné miesto v našej ekonomike, ale potrebuje podporu a vhodné podmienky podnikateľského prostredia, aj zo strany štátu. Mgr. Monika Zatkalíková, riaditeľka Neziskovej organizácie CPS DOKORÁN sa venovala družstevnej legislatíve a následne problémom výrobných družstiev v oblasti legislatívy. Družstevníkov vo výrobnom družstevníctve najviac trápi situácia v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, čo priamo súvisí s novelou zákona č. 5/2004 Z.z. o službách

zaujalo nás VENSKO. Vo svojej prezentácii sa venoval družstevným zväzom, ktoré sú členmi záujmového združenia Družstevnej únie Slovenskej republiky (COOP PRODUKT SLOVENSKO, COOP JEDNOTA SLOVENSKO, Slovenský zväz bytových družstiev, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.). Následne sa v ďalšej časti prezentácii zameral na spotrebné družstevníctvo a jeho úspešné miesto v slovenskej ekonomike. zamestnanosti, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2013. Taktiež zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde spôsobuje družstevníkom veľké problémy, nakoľko navyšovanie minimálnej mzdy neustále zvyšuje prevádzkové náklady. Záverom uviedla konkrétne návrhy na zmenu legislatívy v uvedených oblastiach, s poukázaním na sociálnu spravodlivosť. O tom ako vyzerá družstevné podnikanie v praxi so zameraním na sociálnu funkciu družstiev, prišli porozprávať Ing. František Čekel, predseda výrobného družstva ZDRUŽENA Spišská Nová Ves a Mgr. Anna Ostružiarová, predsedníčka výrobného družstva OKRASA Čadca. Uviedli konkrétne podmienky, za ktorých zamestnávajú ľudí so zdravotným postihnutím. Poukázali na benefity zamestnávania handicapovaných ľudí. Uviedli, že práca im dáva pocit začlenenia sa do spoločnosti a že v konečnom dôsledku získava aj zamestnávateľ a štát. Poukázali aj na viaceré problémy, ktoré im prácu sťažujú a súvisia so súčasnou legislatívou. Záverom uviedli aj návrhy na zlepšenie situácie v oblasti zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím.

Po krátkej prestávke na občerstvenie pokračovala konferencia príspevkom PhDr. Mariána Sekeráka z fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe, ktorý hovoril o idei družstevníctva v sociálno – teoretickej perspektíve. Úspešný príbeh španielskej družstevnej korporácie Mondragon predstavil pán Joxeba Agirre z Fagor Ederlan Slovensko, a.s.. Úspech družstevníctva v podmienkach Slovenskej republiky prezentoval Ing. Marián Javorka vo svojej prezentácii o histórii a súčasnosti výrobného družstva TATRACHEMA Trnava, ktorého je predsedom. Toto dnes už 70 ročné družstvo pracuje v duchu základných družstevných princípov, teší sa z priazne zákazníkov a spokojnosti zamestnancov. Dlhodobo dosahuje mimoriadne dobré hospodárske výsledky a svoje výrobky predáva nielen v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí. O význame družstevného podnikania v Trenčianskom regióne na záver hovoril Ing. Ľuboš Sládek, predseda výrobného družstva NITRATEX Svinná. Od histórie družstva prešiel k súčasným problémom, ktoré súvisia najmä s globálnou nepriaznivou situáciou v oblasti textilného priemyslu. Poukázal na zánik mnohých družstiev, ktoré pôsobili v textilnom priemysle. Len zmena výrobných programov zachránila ich družstvo pred krachom. Záverom poukázal na ďalšie problémy, ktoré súvisia najmä s nedostatočnou podporou malých a stredných podnikateľov, ako aj s častou zmenou legislatívy a narastajúcimi povinnosťami, ktorými sú zaťažované podnikateľské subjekty. Konferenciu hodnotíme ako prínosnú. Teória bola prepojená s praxou a história so súčasným stavom. Veríme, že sa družstevníkom v blízkej budúcnosti vytvoria k ich práci lepšie legislatívne podmienky a že sa im bude pracovať jednoduchšie. Mgr. Monika Zatkalíková

Družstevným podnikom ako súčasťou sociálnej ekonomiky sa venoval Michal Polák, BSc, MSc, PhD. z Ministerstva ﬁnancií Slovenskej republiky. Potvrdil, že družstvá majú svoje nezastupiteľné miesto v sociálnej ekonomike a vo svete sú zastúpené v oveľa väčšom rozsahu ako na Slovensku. Slovensko by sa malo vydať na cestu podpory tejto formy podnikania, nakoľko má veľký potenciál najmä v riešení sociálnych problémov spoločnosti. Doc. Ing. Elena Šúbertová, PhD. z Ekonomickej univerzity Slovenskej republiky oboznámila prítomných s prípravou študentov na družstevné podnikanie. Uviedla, ako sa mladí ľudia zoznamujú s témou družstevníctva, aké sú výhody tejto formy podnikania, aké úskalia ich naopak čakajú. Záver semestra vždy ukončia konkrétnymi projektmi, ktorými študenti riešia návrhy vzniku nových družstiev. Na záver prvého bloku vystúpil Ing. Gabriel Csollár, predseda predstavenstva Družstevnej únie a predseda COOP JEDNOTY SLOvýrobné družstevníctvo

11

zaujalo nás

Človek s veľkým srdcom Príbeh Ing. Františka Čekela, predsedu výrobného družstva ZDRUŽENA Spišská Nová Ves a výrobného družstva invalidov UNIVERZÁL Levoča Mali ste informácie o zamestnávaní zdravotne postihnutých občanov pred Vašim nástupom do výrobného družstva ZDRUŽENA? Dovtedy som o výrobných družstvách a zamestnávaní zdravotne postihnutých ľudí v nejakých chránených dielňach alebo chránených pracoviskách nevedel. Postupne som sa v tejto oblasti zorientoval. Zistil som, že výrobní družstevníci nie sú osamotení, ale sú po akousi záštitou COOP PRODUKT SLOVENSKO, predtým Slovenský zväz výrobných družstiev, kde okrem iných sekcií bola a je sekcia čisto zameraná na družstvá, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnutých ľudí. Sme veľmi vďační za finančnú, poradenskú pomoc a podporu.

Ako ste sa dostal k práci so zdravotne postihnutými ľuďmi? K práci so zdravotne postihnutými ľuďmi som sa dostal v roku 1998, teda približne pred 17 rokmi. Dá sa povedať, že to mala na svedomí ťažká autohavária, pri ktorej som utrpel viaceré devastačné poranenia a musela mi byť amputovaná pravá dolná končatina v oblasti stehna. Ako ste sa Vám podarilo so zdravotným postihnutím začleniť sa do pracovného procesu? Po niekoľkých operáciách a následnej rehabilitácii, po ktorej som sa postupne zotavil som si položil otázku, čo ďalej? Treba sa začleniť do spoločnosti a v prvom rade uplatniť sa pracovne, nájsť si vhodnú prácu. Zhodou okolností v tomto období sa konalo výberové konanie do výrobného družstva invalidov ZDRUŽENA Spišská Nová Ves, kde hľadali človeka na pozíciu vedúci odbytu. Keďže pred automobilovou nehodou som zastával funkciu predajcu vo firme s celoslovenským pôsobením, mal som slušné skúsenosti v oblasti cenotvorby a predaja, bol som na túto pozíciu vybratý.

12


Koľko zamestnancov a s akým zdravotným postihnutím pracovalo v tom čase v družstve? V družstve v tom čase pracovalo 130 zamestnancov, z toho takmer 70 zamestnancov so zdravotným postihnutím v 10-tich chránených dielňach, z ktorých najväčšou bola chemická výroba s činnosťou výroba olejov na šijacie stroje a bicykle a balenie sadry a cementu. V tejto chránenej dielni pracovali ľudia s najťažším zdravotným postihnutím telesným a zrakovým. Dokonca v prevádzke pracoval zamestnanec s jednou rukou. Bol to róm a patril medzi najzodpovednejších pracovníkov. Darilo sa Vám udržať zamestnávanie zdravotne postihnutých ľudí? Zamestnávanie zdravotne postihnutých ľudí v chránených dielňach tak povediac pod jednou strechou sa nám darilo udržať vo väčšom rozsahu, avšak už s postupným obmedzovaním niektorých služieb a výroby približne do roku 2007. Postupným obmedzením výšky dotácií, súvisiacimi s udržaním týchto nízko kvalifikovaných pracovných miest, na ktorých pracovali zdravotne postihnutí občania, sme boli nútení niektoré služby, ale aj jednoduché výrobné činnosti v družstvách nielen obmedziť, ale aj zrušiť, keďže sme nenašli náhradné riešenie. Dnes vo výrobnom družstve pracuje 30 zamestnancov, z toho 15 zamest-

nancov so zníženou pracovnou schopnosťou. Ich pracovnou náplňou je výroba kartónových obalov a preložiek. Na koho ste sa mohli obrátiť v prípade problémov? Keďže my, výrobní družstevníci máme k sebe blízko, vieme sa rozprávať o svojich starostiach aj radostiach, v prípade potreby komunikovať a riešiť problém spoločne. Preto niektoré problémy, týkajúce sa zamestnávania zdravotne postihnutých osôb, operatívne riešime spoločnými stretnutiami v družstvách, ktoré majú zriadené chránené dielne. Najčastejšie pre mňa boli takéto operatívne porady v družstvách v blízkom okolí, hlavne v družstvách invalidov a nevidiacich v Levoči. A keď pred dvomi rokmi v roku 2013 vtedajší predseda družstva oznámil, že zo zdravotných dôvodov musí svoj pracovný pomer ukončiť, požiadal vedenie CPS o bezprostrednú pomoc pri obsadení miesta predsedu. A to bol priestor pre Vás? V podstate áno, bol som požiadaný vedením CPS, aby som sa ako manažér znalý problematiky zamestnávania zdravotne postihnutých osôb zapojil do činnosti a riadenia týchto družstiev. Situácia v týchto družstvách nebola jednoduchá. Takže teraz sa zároveň spolupodieľam na riadení alebo zabezpečovaní chodu aj v týchto družstvách. Tu sa jedná o 30 zamestnancov, z ktorých 27 pracuje v dvoch chránených dielňach. Sú to osoby so zdravotným postihnutím, prevažne so zrakovým postihnutím s mierou postihnutia nad 50 %, nad 70 % až úplne nevidiaci. Aká je ich náplň práce? Zamestnanci so zdravotným postihnutím v týchto chránených dielňach robia dve činnosti. Tou prvou sú jednoduché montážne práce a to spájanie hadičiek, ktoré sú určené do pračiek a tou druhou je výroba obálok z papiera. Ako sa Vám darí po dvoch rokoch práce v týchto chránených dielňach? Po dvoch rokoch tvrdej práce môžem zhodnotiť, že aj v týchto chránených dielňach sme

zaujalo nás prežili krušné chvíle, nakoľko takmer jeden celý rok boli tieto chránené dielne bez dotácií, bez čerpania ktorých dokážu len ťažko prežiť. Na šťastie tieto chránené dielne to dokázali ustáť a musím povedať, že aj s obrovskou pomocou združenia COOP PRODUKT SLOVENSKO a Neziskovej organizácie CPS Dokorán. Ako dokážu robiť takúto prácu ľudia so zrakovým postihnutím a nevidiaci? Na rozdiel od mnohých zdravých ľudí chcú pracovať aj za nie príliš lákavých finančných podmienok. Potrebujú sa stretávať v kolektíve, pretože nechcú ostať na periférii spoločnosti. Títo ľudia si našli a vycibrili spôsob ako vykonávať tieto pracovné činnosti. Dá sa povedať, že je to pre nich už rutina. Samozrejme produktivita práce u týchto ľudí je podstatne nižšia ako u osôb zdravých, a preto opakujem, že bez finančnej podpory vo forme dotácie sa chráneným dielňam existovať a prežiť dá len veľmi ťažko. Myslím, že nielen z môjho pohľadu podnikanie alebo práca so zdravotne postihnutými osobami nie je o veľkých sumách a ziskoch. Je to o tom, že aj títo ľudia chcú pracovať, aby mohli aspoň o čosi lepšie žiť, potrebujú sa stretávať v kolektíve, rozprávať sa o svojich radostiach aj starostiach a tak žiť dôstojnejší život.

Musia mať občania so zdravotným postihnutím kvaliﬁkáciu, aby sa uplatnili na trhu práce? Presne toto dnes počúvam z každej strany, že ľudia, aby sa uplatnili na trhu práce musia byť kvalifikovaní a musia ovládať viaceré zručnosti. Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že u nás sa o prácu do chránených dielní zaujímajú takmer výlučne ľudia nekvalifikovaní, ktorí majú záujem o jednoduché pracovné činnosti. Mnohé chránené dielne zvlášť vo výrobných družstvách boli založené a následne tradične smerované k zamestnávaniu zdravotne postihnutých ľudí s nízkou kvalifikáciou pre nenáročnú výrobu resp. služby, bez kvalitnejšieho technologického vybavenia, aby aj takéto osoby prinášali osoh pre spoločnosť aj pre seba, aby neboli odkázaní len na finančnú podporu zo strany štátu.

takýchto osôb majú udiať z pohľadu zamestnávateľa, je potrebný dostatočný priestor na uvedenie nového zákona resp. nariadenia do života týchto chránených dielní. Je nemysliteľné prijímať nariadenia retrospektívne, čoho sme v minulosti boli účastníkmi. A čo dodať na záver? Na záver mi dovoľte zaželať nielen chráneným dielňam a pracoviskám, ale všetkým, ktorí majú čo dočinenia s problematikou zamestnávania zdravotne postihnutých osôb, veľa síl, ešte viac trpezlivosti a porozumenia. Z.C.

Ako vnímate zmeny v oblasti legislatívy, týkajúce sa zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím? V nie tak dávnej minulosti prišli veľké a vážne zmeny v oblasti zákonov, týkajúcich sa zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, keď sa rázom z nás veľkých zamestnávateľov zdravotne postihnutých osôb stali malí zamestnávatelia a mnohí aj zanikli. Preto, ak sa nejaké zmeny týkajúce sa zamestnávania


13

zaujalo nás DRUŽSTEVNÉ PODNIKANIE NA EKONOMICKEJ UNIVERZITE Súťaž o najlepšiu seminárnu prácu Študenti v rámci súťaže prezentovali obsah prác s dôrazom na konkrétne návrhy pre rozvoj vybraného regiónu a odvetvia družstevnou formou podnikania. Sústredili svoju pozornosť na prezentovanie odporúčaní, ktoré vyplynuli z ich vlastného štúdia, prípadne prieskumu. V ďalšej časti svojho vystúpenia reagovali na pripomienky a otázky členov komisie, ako aj prítomných študentov. Súťažná komisia hodnotila práce v súlade so súťažným poriadkom podľa kritérií: aktuálnosť výberu témy, splnenie cieľa, spôsob plnenia cieľa, adekvátnosť a náročnosť použitých metód riešenia, výsledky, návrhy a odporúčania a forma prezentácie súťažiacich. Členovia komisie konštatovali, že oproti minulému roku stúpla úroveň poznatkov a kvalita prezentácie týchto poznatkov i odporúčaní pre prax. Prezentované námety zodpovedali náročným požiadavkám súčasných aj potencionálnych slovenských i zahraničných spotrebiteľov. Práce študentov boli ocenené cenou Družstevnej únie Slovenskej republiky a cenou COOP PRODUKT SLOVENSKO.

Výsledky súťaže: Ceny Družstevnej únie SR 1. miesto: Tomáš Čagánek, Družstvo C&T 2. miesto: Zuzana Toporcerová, Družstvo Pastelka 3. miesto: Michal Ferenc, Družstvo Timber. Ceny COOP PRODUKT SLOVENSKO 1. miesto: Roman Kubovics, Družstvo Nezábudka – Prvosienka 2. miesto: Ronald Hojda, Družstvo PRO BB 3. miesto: Pavla Zajíčková, Družstvo Vinohrad.

Družstevná únia SR a Ekonomická univerzita spolupracujú už dlhé roky. Nezanedbateľná je však aj spolupráca medzi Fakultou podnikového hospodárstva a COOP PRODUKT SLOVENSKO. V rámci spolupráce sa každý rok vyhodnocujú najlepšie seminárne práce z predmetu Družstevné podnikanie. Tento rok sa súťaž konala 18. novembra 2015 a zúčastnilo sa jej 12 študentov na 2. stupni štúdia s 12 individuálnymi prácami. Súťažné práce boli zamerané na prezentáciu v programe Power Point na základe spracovaných projektov a vybraných podľa hodnotiacich kritérií počas semestra z oblasti „Zvýšenie zamestnanosti v regiónoch prostredníctvom družstiev“. Hodnotiaca komisia pracovala v zložení: Predsedníčka komisie Ing. Iveta Chmelová, predsedníčka COOP PRODUKT SLOVENSKO a členovia: doc. Ing. Elena Šúbertová, PhD. – gestroka predmetu Družstevné podnikanie, Ing. Andrej Kovalev, PhD. – odborný asistent a Ing. Adam Bartoš – denný doktorand.

14


Súťažná komisia pozitívne hodnotila, že navrhované riešenia sú aplikovateľné v praxi. Viaceré súťažné práce navrhovali aj nové formy družstiev, najmä vo vzdelávacej a v sociálnej oblasti, napr. Družstvo Nezábudka – Prvosienka /sociálna oblasť/, Družstvo Pastelka /vzdelávacie družstvo kombinované s výchovou v cudzom – anglickom jazyku/, Družstvo PRO BB /vzdelávacie družstvo kombinované so športovou výchovou/. Sme radi, že naša spolupráca sa stále rozširuje a družstevníctvo má na akademickej pôde našej univerzity svoje pevné miesto. Na záver by som chcela poďakovať Ing. Ivete Chmelovej, predsedníčke COOP PRODUKT SLOVENSKO, Družstevnej únii SR, zástupcom školy i študentom a pevne dúfam, že nadšenie našich študentov pre formy družstiev a ich uplatnenie v praxi bude naďalej pokračovať. doc. Ing. Elena Šúbertová, PhD. Ekonomická univerzita, FPM Bratislava

zaujalo nás

TAM, KDE SÚ CELÝ ROK VIANOCE Výrobné družstvo OKRASA Čadca bolo založené v roku 1954 a špecializuje sa výhradne na tradičnú výrobu sklenených vianočných ozdôb. Výroba je zameraná na ručnú prácu bez využitia strojov, čo zaručuje originalitu každého kusa výrobku. Dizajnérky každoročne vytvárajú módne kolekcie vianočných ozdôb pre nasledujúcu sezónu. V ponuke má družstvo široký sortiment sklenených ozdôb, ktorý po dobu existencie výrobného družstva prekročil viac ako 12 000 rôznych vzorov. Vianoce si bez vianočných ozdôb z výrobného družstva OKRASA Čadca, hádam už nevieme ani predstaviť. Keďže teraz je ten správny čas a na nás už z každej strany dýcha duch Vianoc, rozhodli sme sa vyspovedať predsedníčku výrobného družstva OKRASA Čadca Mgr. Annu Ostružiarovú.

Rok 2015 sa končí, aký pre Vás tento rok bol? Bilancovať je pre nás veľmi skoro, máme pred sebou ešte posledné veľmi dôležité obdobie.

Akú najväčšiu a najmenšiu vianočnú guľu ste vyrobili vo Vašom družstve? Najmenšia vianočná gulička mala priemer 1,5 cm a najväčšia 15 cm.

Aké farebné kombinácie ponúkate na tohtoročnom predvianočnom trhu? Trend tohtoročnej sezóny je v jemných pastelových farbách najmä ružovej, bledučko fialovej, jemne zelenej, bledo modrej a klasickej bielej, červenej, zlatej a bielo – zlatej.

Stretli ste sa počas svojho pôsobenia v družstve s nejakou originálnou požiadavkou na vianočné ozdoby zo strany zákazníkov? Niekedy dávnejšie to boli uhorky. Samozrejme sú zákazníci, ktorí majú originálne požiadavky stále. V súčasnosti máme zákazníka, ktorý nám dal zákazku na špice trojguľové a na nich chce mať ešte zavesené malé zvončeky.

Aké sú momentálne najmodernejšie trendy v ponuke vianočných ozdôb? Vianočné motívy sa nezmenili, sú to klasické vianočné, zvieracie, kvetinové, bodkované – rôznorodé, každému podľa vkusu. Čo iné okrem vianočných ozdôb ponúkate? Okrem vianočných ozdôb ponúkame sklenené kvety, stojany na vianočné ozdoby a kartonážnu výrobu. S akými technikami pracujete pri zdobení vianočných ozdôb? Najviac používame štetce, vrecúška, hubky a písatka.

Vaše výrobky nájdeme na nejednom vianočnom stromčeku po celom svete. Do akých krajín ich vyvážate najviac? Do Rakúska, Talianska, Nemecka, Holandska, Švajčiarska, Škandinávskych krajín a Ameriky. Okrem týchto krajín viete o nejakom exotickom mieste, kde putovali Vaše vianočné ozdoby? Mali sme objednávku napríklad z Austrálie. Šikovných zamestnancov v dnešnej dobe nie je vôbec ľahké zohnať, čo u Vás musí platiť stonásobne. Je vôbec možné nájsť v dnešnej dobe zamestnancov, ktorí vedia vyčarovať radosť priamo na vianočných ozdobách? Zatiaľ máme stálu základňu pracovníkov, ale toho času odchádzajú do dôchodku, takže musíme prijímať nových. Zatiaľ sa nám darí prijať šikovných, ktorí majú i záujem o prácu. Máte podnikovú predajňu? Áno výrobky ponúkame aj v našej podnikovej predajni v Čadci.

Kde si môžu zákazníci kúpiť Vaše výrobky? Naše výrobky sú v obchodnom reťazci Kaufland a taktiež na e-shope (www.okrasa.sk). Čo by ste ako predsedníčka priala svojmu družstvu a zamestnancom v roku 2016? Priala by som družstvu, aby malo veľa dobrých zákazníkov, šikovných talentovaných pracovníkov, pohodu, príjemnú pracovnú atmosféru a dobré ekonomické výsledky. Na záver mi dovoľte poďakovať Vám za rozhovor a popriať Vám v Novom roku veľa úspechov v pracovnom a súkromnom živote. Z.C.


15

zo života SSOŠ

Tradično-netradičná stužková slávnosť v SSOŠ Bardejov Naša stužková slávnosť. Tradičná v odovzdávaní zelených stužiek. Netradičná v mieste konania, keďže sme sa rozhodli, že akt odovzdávania zelených stužiek nádeje a spomienok na stredoškolské štúdium sa uskutoční ďaleko od nášho domova. 16. septembra 2015 sa študenti IV.A triedy študijných odborov umelecko-remeselné spracúvanie dreva a propagačná grafika spolu s triednou učiteľkou Mgr. Máriou Pinzíkovou, vydali na dlhú cestu do ďalekého Francúzska. Našou prvou zastávkou bolo malebné Monacké kniežatstvo, ktoré nám v nádhernom slnečnom počasí odkrylo všetky svoje krásy a my sme mohli navštíviť Oceánografické múzeum, kniežací palác, futbalový štadión AS Monako, Ružovú záhradu, Anglickú záhradu či hroby hádam najznámejších monackých monarchov – kniežaťa Rainiera III. a kňažnej Grace. Keďže Francúzsko je kráľovstvom parfumérie, naša cesta v závere dňa viedla do parfumérie Fragonnaud v krásnom mestečku Ezze. Druhý deň sme sa po raňajkách vybrali po stopách žandára zo St.Tropez. Okrem legendárnej Gerdarmerie nationale nás ale zaujali aj nád-

herné luxusné jachty a vojenská pevnosť Citadella, poskytujúca krásny výhľad na otvorené more i na celé mestečko. Krátka zastávka v Port Grimaud, francúzskych Benátkach a cieľ nášho druhého dňa – mesto Cannes, známe predovšetkým udeľovaním filmových cien Zlatá palma. Určite nezabudnuteľným zážitkom pre mnohých z nás ale bolo aj kúpanie v priezračnom mori. 19. september 2015 bol vytúžený deň našej stužkovej slávnosti v slnkom zaliatom Nice. Nice síce patrí k veľkým mestám, nám sa však podarilo nájsť si tichúčke miesto len pre seba a slávnostné odovzdávanie zelených stužiek – Pamätník padlým vo vojne. Po slávnostných príhovoroch a odovzdaní stužiek sme pre šťastie rozbili džbán a každý z nás si kúsok „šťastia“ priniesol so sebou domov. Po prehliadke Nice nasledovala už len cesta domov. Každý z nás si odniesol plno zážitkov, spomienok a krásnych fotografií. Za túto možnosť ďakujeme firme Zampra s.r.o., vedeniu SSOŠ v Bardejove a našej triednej pani učiteľke. Študenti IV. A SSOŠ v Bardejove

Študentská kvapka krvi Blíži sa Deň študentstva a žiaci Súkromnej strednej odbornej školy v Poprade – Veľkej sa rozhodli osláviť ho zapojením sa do celoslovenskej akcie – Študentská kvapka krvi. Táto humánna akcia sa konala 10. novembra 2015 v priestoroch našej školy. Z celkovo prihlásených 43 študentov a učiteľov (väčšinou prvodarcov) bolo vybraných 29 vhodných darcov krvi. Pomoc druhým ľuďom, aj takouto formou, má v našej škole dlhoročnú tradíciu.

16


Darovanie krvi so spolužiakmi pomáha prvodarcom prekonať prirodzený strach a stať sa tak pravidelným darcom. Mnohí, z našich bývalých študentov, sú evidovaní ako pravidelní darcovia v Národnej transfúznej stanici v Poprade a sú pripravení kedykoľvek pomôcť. Na takýchto študentov môže byť škola právom hrdá. Mgr. Eva Husárová

zo života SSOŠ

Burza stredných škôl v Poprade S menšími prestávkami ju od roku 2007 organizuje Centrum pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie v spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny a so Školským úradom v Poprade. Cieľom akcie je poskytnúť informácie deviatakom, ktorí sú v súčasnom termíne na prahu správnej voľby pri výbere svojho budúceho povolania. V tomto roku sa konala Burza stredných škôl 1. októbra v rozsiahlych priestoroch popradskej Arény. Plejáda stredných škôl z Podtatranského regiónu ponúkala relevantný servis informácií o študijných možnostiach. Príťažlivou prezentáciou tiež „lákala“ žiakov deviateho ročníka základnej školy na svoju pôdu pre najbližšie roky. Naša Súkromná stredná odborná škola v Poprade si nenechala ujsť príležitosť prezentovať sa v tom najlepšom svetle. Od organizátorov,

poznajúc nás, sme dostali k dispozícii najväčší a najlukratívnejší priestor. Po dôkladnej príprave doma sme v daný deň otvorili svoju expozíciu. Bolo čo ponúknuť. Predstavili sme všetky študijné a učebné odbory, ktoré plánujeme otvoriť v budúcom školskom roku 2016 – 2017. Propagačné materiály a ústne informácie poskytovali návštevníkom naši sprievodcovia – pedagogickí pracovníci. Názorné statické ukážky vkusne a účelne vytvárali predstavu o programe každého odboru. Najpríťažlivejšou zložkou prezentácie však určite bolo predvádzanie zručností žiakov vo svojom remesle, ktorý je predmetom ich štúdia. Najviac „bodovali“ profesie gastro, pretože ich predvádzané produkty boli aj na ochutnanie. Voňali a oku farebne lahodili miešané nápoje, gastronomické miniatúrne chuťovky, flambované ovocie a cukrárenské výrobky. Nuž aj preto bolo hostí neúrekom.

Vypočuli sme si veľa komplimentov na náš spôsob prezentácie školy. Bol dynamický, príťažlivý a všetci aktéri odviedli znamenitú prácu. Veríme, že z množstva návštevníkov širšieho okolia sa viacerí rozhodnú prijať ponuku na štúdium v našej škole a pripraviť sa tak na svoje budúce povolanie. Ing. Gabriela Takáčová

SSOŠ Poprad - Veľká

– jeden z najpríťažlívejších účastníkov Burzy práce

Dňa 1. októbra 2015 sa v meste Poprad v priestoroch športovo – kultúrneho strediska Aréna Poprad konala Burza práce a informácií. Cieľovými skupinami burzy boli uchádzači o zamestnanie, zamestnaní, ktorí hľadajú nové pracovné miesto a v neposlednom rade žiaci základných škôl a ich rodičia, aby mali širší rozhľad pri rozhodovaní sa o voľbe povolania. Podujatie tohto druhu v tomto regióne doteraz nebolo organizované, ale prepojenie školy a praxe je chápané ako výzva, ktorá by mala do budúcnosti zjednotiť školy a zamestnávateľov pri hľadaní správnych riešení v oblasti trhu práce.

Neoddeliteľnou súčasťou podujatia boli aj prezentácie stredných škôl a pracovné stretnutie „Raňajky pre zamestnávateľov“. Tohto podujatia sa zúčastnili taktiež primátori miest Poprad a Levoča, ktorí prezentovali situáciu a možnosti práce v regiónoch Poprad a Levoča. Burzy práce sa zúčastnila SSOŠ Poprad - Veľká, ktorá sa odprezentovala vo veľkom štýle. Najlepšie situovaný a najkrajší stánok spomedzi škôl, ktoré sa tu prezentovali, bol umiestnený hneď vo vstupnej priestrannej hale, kde boli ako obrazovými materiálmi, prospektami tak zároveň fyzicky, prostredníctvom žiakov pod vedením ich učiteľov odprezentované jednotlivé študijné odbory. Niet preto divu, že tu bola najväčšia skupina záujemcov. Prezentácia zaujala nielen možno budúcich žiakov a ich rodičov, ale aj veľkých regionálnych zamestnávateľov ako napr. zástupcov spoločnosti Chemosvit Svit. Stánok školy navštívil taktiež riaditeľ ÚPSVaR Poprad spolu s ďalšími zástupcami úradu. Návštevníci mali možnosť ochutnať aj niečo z kulinárskeho umenia školy.

Záverom mi dovoľte poďakovať sa v mene združenia COOP PRODUKT SLOVENSKO Súkromnej strednej odbornej škole v Poprade - Veľkej, jej vedeniu, zamestnancom ako aj žiakom za vysoko profesionálnu, perfektne zorganizovanú, pripravenú a odprezentovanú ponuku odborov a vôbec celej školy. Klobúk dole Popradčania. Ing. František Čekel člen Predstavenstva CPS


17

zo života SSOŠ

LITERÁRNA HODINA NA ORAVE ON-LINE Tradične v mesiaci október sa študenti prvého ročníka nadstavbového štúdia Súkromnej strednej odbornej školy v Poprade zúčastňujú literárnej exkurzie v Jasenovej a v Dolnom Kubíne. Ani tento rok sme užitočnú literárnu akciu nemohli vynechať. Pod pedagogickým vedením Mgr. Mašanovej, Mgr. Kapralovej a PaedDr. Stopkovej sme 22. októbra zamierili do Pamätného domu Martina Kukučína v Jasenovej. Od pani sprievodkyne sme sa dozvedeli rôzne zaujímavosti ohľadom života, štúdií a pôsobenia velikána slovenskej realistickej literatúry, ktoré by sme márne hľadali v knižných fondoch. Osud si ho vybral, aby ho dobre popreháňal po rôznych kútoch sveta – žil a pôsobil v Jasenovej, študoval v Prahe, ako lekár pôsobil v Selciach na ostrove Brač v Chorvátsku, v Južnej Amerike, v rôznych francúzskych či chorvátskych mestách. Literárny historik Štefan Krčméry tri roky po jeho smrti napísal: „Trom vlastiam rozdával svoje srdce Martin Kukučín, kde ho osud viedol, ale napokon plod života, dielo svoje literárne, dal celé najvlastnejšej vlasti, v ktorej bolo žriedlo jeho života, korene jeho duchovnej bytosti, kolíska i hrob...“ Na konci zaujímavej prednášky nesmela chýbať spoločná fotografia v neďalekom parku pri soche Martina Kukučína v nadživotnej veľkosti od nebohého sochára Jána Kulicha. Druhou našou zastávkou bolo Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava a Bibliotéka Čaplovičiana v Dolnom Kubíne. Stála expozícia nám priblížila Hviezdoslavove životné osudy, dielo a jeho duchovný odkaz. Mali sme možnosť vidieť maketu jeho rodného domu vo Vyšnom Kubíne, rodokmeň rodiny Országhovcov, jeho osobné veci – napríklad

typické rôznofarebné bodkované šatky, avšak najkrajším zážitkom bolo pre nás vidieť jeho maturitné vysvedčenie. Ako sme sa dozvedeli, maturoval z deviatich predmetov a ako jediný maturant dosiahol vo všetkých predmetoch jednotku. Všetci študenti našej školy sa zhodli na tom, že je načase systematicky sa pripravovať na maturitnú skúšku, ktorá je za dverami. Pani sprievodkyňa im poradila, že môžu začať štúdiom kníh z Čaplovičianovej knižnice, ktorá v súčasnosti disponuje skoro stotisícami knižničných diel. Nakoniec sme nazreli aj do Oravskej galérie, kde sme s úžasom sledovali výstavu Jána a Borisa Kudličkovcov – Priestor – Krajina otca – Javisko syna. Keďže zbierkový fond Oravskej galérie tvorí takmer 8500 výtvarných diel, každý si mohol prísť na svoje. Niektorí naši študenti sa priznali, že takúto významnú galériu navštívili po prvýkrát v živote a jednoznačne za zhodli, že najviac ich nadchlo umenie 19. a 20. storočia. Po načerpaní nových informácií a perličiek z „literárnej hodiny on-line“ sme si veru zaslúžili dúšok kávy či čaju v rodnom dome spisovateľa Ladislava Nádaši – Jégeho. Na konci našej literárnej exkurzie sme dospeli k záveru, že aj keď je prednáška opakovaná, vždy je o niečom inom. Tentokrát sme sa dozvedeli, že aj napriek tomu, že Martin Kukučín a P. O. Hviezdoslav bývali pri sebe blízko v susedných dedinách, nikdy v živote sa osobne nestretli. Podobné informácie môžeme získať len prostredníctvom „hodiny on-line“. Tak dovidenia o rok!. Mgr. Jana Kapralová

Radi žijeme športom Chlapci našej SSOŠ Poprad - Veľká si 18. októbra 2015 v Aréne Poprad zmerali sily v obvodnom kole vo futsale chlapcov stredných škôl. Hralo sa v štvorčlenných základných skupinách, z ktorých len prvý postupoval do finále obvodného kola. Naši chlapci si viedli v dvoch zápasoch vynikajúco, o čom svedčia výsledky (4:1, 8:1). Chlapci hrali miestami až profesorský futsal. Žiaľ v rozhodujúcom zápase o postup do finále sme urobili dve veľmi hrubé chyby v našej obrane a tak po výsledku 2:3 sme nepostúpili zo základnej skupiny. Je to veľká škoda, lebo tohtoročné zloženie družstva bolo veľmi dobré a tak sme sa pohrávali s myšlienkou postupu do finále. Mgr. Milan Sova

18


slovo majú mladí Keby ste vyhrali v súťaži možnosť vybrať si večeru so známou osobnosťou, kto by to bol? Chcel by som sa stretnúť s Brucom Springsteenom. Je to môj obľúbený spevák, skladateľ a jeho názory sa mi páčia. Je na svete nejaké to Vaše vysnívané miesto a prečo? Je to Aljaška kvôli jej krásnej, čistej a panenskej prírode. Čo považujete v živote za svoju najväčšiu výhru? Celý môj život považujem za výhru. Raz je dobre, raz je zle, ale treba si zo všetkého zobrať to najlepšie.

Erik VÍVODIK

Ako by ste predstavili Vaše družstvo v skratke čo najpútavejšie? Naše družstvo by som predstavil ako medzinárodne pôsobiaci slovenský podnik, ktorého výrobky sú známe po celom svete a týmto reprezentuje našu malú krajinu a družstevnú výrobu na Slovensku.

zástupca vedúceho obchodného oddelenia vo výrobnom družstve NOVOPLAST Sereď Ako ste sa dostali k práci vo výrobnom družstve a odkedy v družstve pracujete? V družstve som začal brigádovať ako informátor počas štúdia na vysokej škole. Po ukončení štúdia som naďalej pracoval ako informátor, ale s tým rozdielom, že som si hľadal zamestnanie. Potom mi prišla ponuka, či by som nechcel pracovať v NOVOPLASTE, ale nie už ako informátor, ale na obchodnom oddelení. Ponuku som samozrejme prijal.

Poznal som družstvo aj predtým a tiež jeho výrobky v podobe bazénov.

Aké boli Vaše prvé dojmy, keď ste začali pracovať v družstve? Veľmi zmiešané, nikoho som nepoznal, nové prostredie. Ale postupom času sa to zlepšilo.

Aké boli vaše „profesionálne sny“, kým ste boli dieťaťom? Keď som bol dieťaťom, stále som sa motal v kuchyni. Sníval som o práci šéfkuchára.

Čo ste vyštudovali? Strednú školu som vyštudoval Hotelovú akadémiu Ľ. Wintera v Piešťanoch. Po maturite som išiel ďalej študovať na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre.

Pár slov o rodine... Bývam v malej obci v okrese Galanta a pochádzam z veľkej rodiny. Mám dvoch mladších bratov a skvelých rodičov.

Poznali ste výrobné družstvo alebo jeho výrobky aj predtým, ako ste v ňom začali pracovať?

Tento rok ste sa prvýkrát zúčastnili výstavy COOPEXPO ako vystavovateľ a svojej úlohy ste sa zhostili veľmi dobre. Aké sú Vaše dojmy z tohto družstevného podujatia? V prvom rade ďakujem za pochvalu. Moje dojmy z výstavy boli veľmi pozitívne. Spoznal som veľa príjemných ľudí.

Aké sú vaše záľuby a ako najradšej trávite chvíle voľna? Som aktívny človek, ktorý rád vo svojom voľnom čase cvičí, chodí na turistiku do hôr. Rád si zahrám futbal a hokej. výrobné družstevníctvo

19

rada VSOCaZ Cˇ legislatíva Milí čitatelia, členovia a zamestnanci výrobných družstiev, ve, bolo to dosť nedostupné pre vzdialenejšie výrobné družstvá. Rozhodli sme sa vyjsť v ústrety týmto družstvám a zorganizovať turnaj niekde na polovici cesty a aby sme ho trošku zmodernizovali a zatraktívnili, zmenili sme ho na turnaj v bowlingu. Boli sme milo prekvapení, keď sa nám na turnaj prihlásilo 61 súťažiacich (medzi nimi aj 3 predsedovia družstiev) z 9 výrobných družstiev. Celé podujatie prebehlo vo výbornej športovej atmosfére a v duchu fairplay.

ani sme sa nenazdali a je tu opäť čas sviatočný, čas vianočných príprav, kupovania darčekov, obdobie, kedy ešte viac myslíme na tých druhých a možno aj prehodnocujeme čas, ktorý je už za nami. Aj Rada VSOČaZ pri COOP PRODUKT SLOVENSKO má za sebou prvý rok pôsobenia v novom zložení a ja by som veľmi rada zhrnula prácu nášho kolektívu počas uplynulého obdobia. Už na svojich prvých zasadnutiach sa rada rozhodla pokračovať v tradícii organizovania osvedčených a u družstevníkoch obľúbených podujatí a akcií. Možno ich trošku obnoviť, pozmeniť a hlavne priblížiť sa k čo najväčšiemu počtu členských družstiev. V takomto duchu sme sa snažili zorganizovať aj tradičný kolkársky turnaj. Je už dlhoročnou tradíciou v máji sa stretnúť, zahrať si kolky a prežiť príjemne stretnutie s družstevníkmi. Keďže sa táto akcia doteraz konala v Bratisla-

My, členovia rady sme však už v tomto čase intenzívne pracovali aj na prípravách každoročného turistického zrazu. Toto podujatie je pre družstevníkov už tradičným miestom stretnutia, zrelaxovania a aj keď počet členských družstiev COOP PRODUKT SLOVENSKO klesá, na počte účastníkov to nie je vidieť, skôr naopak. Je preto dosť náročné nájsť lokalitu, ktorá by bola zaujímavá, cenovo výhodná a aby postačovala aj kapacitou. Rada sa rozhodla staviť preto na overenú a myslím aj vyhovujúcu Tatranskú Štrbu a penzión Medvedicu. A tak sa v dňoch 18. až 20. septembra uskutočnil už 21. ročník turistického zrazu COOP PRODUKT SLOVENSKA. Aj keď nám počasie nevyšlo tak, ako by sme si priali, 83 účastníkov turistického zrazu z 15 výrobných družstiev a 2 škôl si z neho odnieslo veľa pekných zážitkov. Z troch naplánovaných trás sme sa nakoniec rozhodli po dohode s horským vodcom vzhľadom na počasie pre dve. Sobotný večer sa už tradične niesol v duchu zábavy a dobrej nálady až do skorých ranných hodín. V nedeľu sme pre účastníkov zrazu pripravili športovo-zá-

bavné súťaže. Disciplíny boli zahalené rúškom tajomstva a tak do poslednej chvíle súťažiaci nevedeli, v akých disciplínach si idú merať sily. Nakoľko v súťažiach išlo hlavne o zábavu, verím, že sa nám to aj podarilo a súťažiaci si odniesli za svoje výkony okrem dobrej nálady aj pekné ceny z dielní našich výrobných družstiev a škôl. Opäť sa raz potvrdilo, že družstevníci majú radi prírodu, turistiku a dobrú zábavu. Dovoľte mi aj touto cestou poďakovať sa členom rady, hlavne mojej pravej ruke podpredsedníčke rady Mgr. Eve Medveďovej, za prípravu a skvelé zvládnutie organizácie týchto podujatí. Ďakujem aj predsedníčke COOP PRODUKT SLOVENSKO a zamestnancom aparátu COOP PRODUKT SLOVENSKO za pomoc, podporu a trpezlivosť. Rada VSOČaZ si aj pre nasledujúci rok dala plán opäť umožniť zamestnancom členských družstiev stretávať sa, spoznávať nových ľudí, nové miesta, no aj pomáhať komisiám VSOČaZ a dôverníkom v družstvách pri ich činnosti. Na záver mi dovoľte v mene celej Rady VSOČaZ, ale aj osobne za seba popriať Vám do nasledujúcich krásnych Vianočných dní, nech sú naplnené spolupatričnosťou človeka k človeku. Prajem Vám vnútornú silu, stály zmysel pre radosť z malých i veľkých vecí života. Veľa zdravia, životnej iskry, lásky a potešenia z najbližších a ľudí blízkych Vášmu srdcu. A do nového roka hlavne pokoj v duši a veľa správnych rozhodnutí v osobnom aj pracovnom živote. Martina Marhevská predsedníčka Rady VSOČaZ

Zvýšenie minimálnej mzdy Poskytovanie minimálnej mzdy na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. V zmysle tohto zákona sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky, a to svojím nariadením. Dňa 7. októbra 2015 bolo schválené Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016. V zmysle

20


§ 1 tohto nariadenia sa suma minimálnej mzdy na rok 2016 ustanovuje na 405,00 EUR za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a na 2,328 EUR za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Predmetná úprava minimálnej mzdy nadobúda účinnosť 1. januára 2016. Takéto zvýšenie minimálnej mzdy predstavuje nárast o 25,00 EUR, nakoľko v roku 2015 je výška minimálnej mzdy ustanovená na sumu 380,00 EUR. Mgr. Juraj Gazda

NO CPS Dokorán Zo života neziskovej organizácie CPS DOKORÁN V Bratislave sa dňa 24. septembra konala Medzinárodná konferencia o uplatnení občanov so zdravotným znevýhodnením na trhu práce s názvom: „Skúsenosti a vízie alebo 15 rokov Radničkiných trhov“. Organizátormi konferencie boli občianske združenie Inklúzia, Agentúra podporovaného zamestnávania a Nezisková organizácia EPIC. Začiatok konferencie bol venovaný 15 ročným skúsenostiam v oblasti zamestnávaním ľudí so zdravotným znevýhodnením. Radničkine trhy vznikli s cieľom prezentovať chránené dielne, skúsenosti zamestnávateľov so zamestnávaním ľudí so zdravotným znevýhodnením a prezentovania dobrej praxe a prostredníctvom kultúrno-spoločenského podujatia meniť postoje spoločnosti voči ľuďom so zdravotným postihnutím. V následnej diskusii sa hovorilo o ceste od chránenej dielne k otvorenému trhu práce a o rozvoji chránených dielní. Zástupcovia zamestnávateľov prezentovali, prečo zamestnávajú ľudí so zdravotným postihnutím. Ďalšia medzinárodná odborná a vedecká konferencia, ktorá sa uskutočnila v dňoch 23. – 24. novembra v Bratislave sa opäť venovala téme zdravotne postihnutých osôb, avšak tentoraz so zameraním na pracovnú a sociálnu integráciu mladých ľudí so zdravotným postihnutím. Na Slovensku je len 30 % zo všetkých 240 tisíc zdravotne postihnutých občanov SR zamestnaných na trhu práce a teda 7 z 10 ľudí so zdravotným postihnutím je nezamestnaných. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ďalšie medzinárodné zmluvy o ľudských právach vyžadujú, aby štát prijal opatrenia rešpektovať, chrániť, podporovať a plniť práva osôb so zdravotným postihnutím. Európska stratégia pre zdravotne postihnutých vyžaduje, aby Európska únia a jej členské štáty zlepšili sociálnu a ekonomickú situáciu ľudí so zdravotným postihnutím. Úvod do problematiky situácii mladých ľudí so zdravotným postihnutím na trhu práce odprezentovali viacerí odborníci zo Slovenska i zahraničia, ako napr. pán Franz Wolfmayr, prezident Európskej asociácie poskytovateľov

služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím z Belgicka, pán Yannis Vardakastanis, člen oddelenia Zamestnávania, sociálnych vecí a občianstva z Belgicka, pán Branislav Ondruš, štátny tajomník MPSVR SR, pán Michal Krivošík, riaditeľ Odboru integrácie osôb so zdravotným postihnutím MPSVR SR. Nasledovali tri panely, v ktorých vystúpili odborníci zo Slovenska, Slovinska, Maďarska, Nórska, Belgicka, Holandska, Rumunska i Bulharska. Prvý panel sa venoval scitlivovaniu verejnosti, médiám, sociálnemu výskumu zameranému na ľudí so zdravotným znevýhodnením v Nórsku, na Slovensku a v Európskej únii. V ďalšom panely sa odborníci venovali pracovnej a sociálnej integrácii ľudí so zdravotným znevýhodnením v Nórsku, na Slovensku a v legislatíve Európskej únie a nakoniec v poslednom panely sa pozornosť sústredila na Nórsku, Slovenskú a európsku realitu a financovanie. Po ukončení panelov sa vytvorili štyri pracovné skupiny zamerané na oblasť legislatívy, financovania, komunikačnej stratégie a výskumu. Nezisková organizácia CPS sa prezentovala v pracovnej skupine legislatíva a predložila návrhy vo vzťahu k zmene legislatívy v oblasti zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, najmä: • na zvýšenie náhradného plnenia a odvodov za nezamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím • aby sa odvod stal odpočítateľnou položkou zamestnávateľa a bol tak postavený na úroveň ostatných pokút • aby úrady vydávali rozhodnutia o priznaní alebo nepriznaní príspevku v zmysle Zákona o službách zamestnanosti, ktoré by obsahovalo všetky potrebné náležitosti v zmysle správneho poriadku • aby sa príspevok na pracovného asistenta nekrátil v prípade choroby alebo dovolenky zdravotne postihnutého zamestnanca • aby sa chránená dielňa dala zriadiť aj na práce vykonávané v exteriéroch. Ako každý rok, aj tento, sa koncom novembra uskutočnili tradičné vianočné trhy chránených dielní na Ministerstve práce, so-

ciálnych vecí a rodiny a členovia Neziskovej organizácie CPS DOKORÁN prezentovali opäť svoje krásne výrobky. Po prvýkrát sa v decembri zúčastníme aj vianočných trhov, ktoré sa uskutočnia v Slovenskej sporiteľni a vo VÚB. Tešíme sa, že budeme mať ďalšiu možnosť prezentovať verejnosti našu neziskovú organizáciu a chránené dielne našich členov. Mgr. Monika Zatkalíková riaditeľka NO CPS DOKORÁN výrobné družstevníctvo

21

relax

Najkrajšie vianočné mestá Aj vy máte radi úžasnú atmosféru vianočných sviatkov a vôbec vám neprekáža, keď sa jednotlivé mestá predbiehajú a ukazujú svoje ulice odeté do vianočnej výzdoby? Tak potom sa nechajte zlákať na prechádzku tými najkrajšími z nich, ktoré nás na chvíľku vtiahnu do toho bezstarostného rozprávkového sveta, keď zabudneme na všetky starosti a necháme sa očariť desiatkami žiariacich svetielok a dekorácií, ktoré nám dovolia zaspomínať si na najkrajšie obdobie detstva.

New York: Úžasná výzdoba, obrovské klzisko, čulý ruch a k tomu nezabudnuteľný obrí ozdobený stromček v Rockefellerovom centre. Tu sa ocitnete uprostred vianočného sna a ktorý Vás podmaní svojou intenzitou. Ten, kto miluje tieto sviatky, by mal určite aspoň raz v živote zažiť túto nádheru naživo na vlastnej koži. Viedeň: Keď sa vám nechce cestovať za vianočnou atmosférou až do zámoria, do jedného z miest to máte skutočne na skok. I Viedeň dokáže ponúknuť milovníkom tohto sviatku niečo špecifické. Všetko začína trhmi, na ktorých si môžete vychutnať rôzne tradičné pochúťky, ale aj nakúpiť ozdoby a ručne vyrábané veci. Pri pohári lahodnej viedenskej kávy si potom môžete pochutnať na Sacherovej torte a vydať sa späť do ulíc, nasať kúsok predvianočnej dávky romantiky. Londýn: Aj Londýn ponúka pestrú škálu spríjemnenia predvianočného obdobia. Rozvoniavajúci punč a vianočné koledy sa nesú viacerými ulicami. Tradičný model trhov, aký je známy nám, nájdete medzi populárnym London Eye a Southbank Centre. Návštevníci sa môžu poprechádzať pomedzi tradičné drevené stánky, ktoré pohladia estetické cítenie

22


a uspokoja i brušká. V bohatom sortimente nechýbajú umelecké predmety, vianočné dekorácie a samozrejme nespočetné množstvo všelijakých dobrôt. Vašich najmenších určite dostane dedinka Santa Clausa, ktorá sa nachádza Viedeň

za zábavným parkom. V rozprávkovom svete Santu si však prídu na svoje i dospelý. Veď kto by sa nechcel aspoň na chvíľu vrátiť do sveta sladkých ilúzii? Paríž: Romantický Paríž je krásny celoročne, avšak v adventnom období naberá mesto lásky nový rozmer. Nachádza sa tu viacero vianočných trhovísk, avšak jeden z najkrajších a zároveň najväčších trhov sa rozprestiera v modernej štvri La Défense. Tá je v predvianočnom období potiahnutá červenými kobercami, rozpre-

stretými po celej ploche trhov. Návštevníci si tak môžu vychutnávať široký vianočný sortiment, remeselné výrobky a hlavne neobyčajné gastronomické špecialitky naozaj v kráľovskom štýle. Bez povšimnutia určite nezostane hlavný Napapiiri

Praha

Salzburg

relax Norimberg

bulvár Champs-Elysées zdobený okúzľujúcou svetelnou výzdobou alebo Ježiškova dedina pri katedrále Notre Dame. Napapiiri: Zo všetkých vianočných miest určite to najvianočnejšie. A nebude k tomu potrebovať ani bohatú výzdobu, ktorá by vás presvedčila o tom, že sa skutočne schyľuje k tomuto krásnemu sviatku. Napapiiri je totiž oficiálnym domovom Santa Clausa. A keď sa mesto ukryje pod bielu prikrývku, všetko tu začne dýchať týmto zázračným pánom v červenom kabáte. Praha: Mesto považované za jedno z najkrajších historických miest v Európe. A presne takéto sú aj pražské vianočné trhy, ktoré sa od začiatku decembra konajú na dvoch miestach. Drevené mestečko s horúcim vínkom a dobrôtkami všetkých chutí sa rozprestiera aj pod tieňom Orloja, na historickom Staromestskom námestí. Nájdete tu množstvo vianočného tovaru, dušičku vám pohladia vianočné koledy a deň spestrí rozmanitý zábavný program. A pre tých, ktorí sa len ťažko lúčia s Vianocami, máme skvelú správu. V Prahe sa vianočné trhy nekončia Štedrým večerom ako vo väčšine iných miest. Dojmy z týchto magických sviatkov tu popri vôni pečenej klobásky môžete nechať doznieť až do 1. januára. Berlín: Jedna z najkrajších výzdob v Európe. Berlín pôsobí počas týchto dní magicky. V jeho centre nájdete niekoľko rozžiarených vianočných stromčekov a k tomu nechýba ani séria rôznych podujatí, ktoré obyvateľov a návštevníkov pripravujú na krásne dni rodinnej pohody. Salzburg: Mozartovo mesto má tradične každý rok pripravených na advent niekoľko akcií. Najznámejší sú asi desiví čerti, ktorí prichádzajú s Mikulášom. Po ich odchode sa už môžete spokojne vybrať späť do zasnežených ulíc a prejsť sa i po trhu s tradičnými rakúskymi lahôdkami. Edinburgh: Party pod holým nebom, veľký vianočný trh a všade úžasná výzdoba, ktorá podčiarkne úžasnú atmosféru tohto mesta. I keď do Edinburghu sa hrnie menej turistov

ako do Londýna, tí, ktorí si nasmerujú svoje kroky práve do Škótska, sa do jeho úžasnej výzdoby istotne zamilujú. Bruggy: I keď sú Bruggy krásne počas celého roka, ten, kto ich navštívil počas vianočných sviatkov, vám odprisahá, že by bol hriech nevrátiť sa späť práve v tomto čase. Pod snehovou pokrývkou vyzerajú historické budovy ešte éterickejšie. K tomu si pridajte aj každoročný festival sôch z ľadu a určite budete vedieť, kde sa ocitnete budúce Vianoce. Norimberg: Vianočné trhy v Norimbergu sú označované ako najkrajšie i najväčšie trhy v Európe. Takéto prívlastky si Christinkindlesmarkt nezaslúžil len kvôli sladkým i slaným dobrôtkam či rozmanitým vianočným ozdôbkam, ktorými je Hlavné námestie – Hauptmark zaplavené. Preslávil ich najmä „Norimberský vianočný anjel“, ktorý sa každoročne za sprievodu orchestra, hrajúcim vianočné koledy, objaví na balkóne kostola Frauenkirche. Tzv. Kristovo dieťa aj tento rok prednieslo báseň tisíckam návštevníkom, a tak slávnostne otvorilo jedny z najpopulárnejších vianočných trhov. Táto tradícia je zaužívaná od roku 1933. Po netradičnom avšak krásnom otvorení sa už každý necháva len unášať vôňou norimberskej klobásky, chutným vareným vínkom a predovšetkým, vianočnou atmosférou. Budapešť: Vianoce v tomto meste patria nielen k najkrajším. Budapeštianske Vianoce, ktoré už osmy rok vítajú tieto sviatky bohatým kultúrnym programom, ale i k najkrajším vianočným trhom sveta vôbec. Okrem vianočného punču či vareného vínka, podávaného v atypických hrnčekoch, ktorý si môžete aj zakúpiť a vziať domov ako suvenír, tu určite potešíte aj svoje žalúdky. Tie rozdráždi vôňa pečených klobások, jaterníc, langošov, kapusta ale aj všelijaké sladké pochutiny ala medovníčky či trdelníky. K špecifikám týchto trhov však patrí pestrá ponuka náročného tovaru ľudovoumeleckých výrobkov z prírodných materiálov, ktoré každoročne hodnotí porota zložená z členov Združenia ľudovoumeleckých spolkov. Via-

nočné trhy by neboli vianočné bez obrovského zdobeného stromčeka a blikajúcich ozdôbok, ktoré nechýbajú ani tu. Očarí vás aj drevený Betlehem i adventný kalendár inštalovaný na Dome Gerbeaud, ktorý každý deň o 17. hodine otvára jedno okno. Krakow: Mesto sa v tomto období stáva perlou celej krajiny a priťahuje turistov z ďalekého okolia. Trhy na Hlavnom námestí, nazývanom tiež Rynek Główny, sa začínajú každoročne na prelome novembra a decembra a trvajú do Štedrého večera. Do svetiel zaodeté centrum, pestrý kultúrny program a rady stánkov s jedlom i vianočným tovarom umocňujú predvianočnú náladu. Široký sortiment sa nesie predovšetkým v starom poľskom štýle – nájdete tu ručne vyrábanú keramiku, maľované poháre, prútené košíky i štýlovú bižutériu. Z dobových drevených stánkov sa celým „vianočným mestečkom“ v srdci Krakowa nesie i vôňa domácich poľských špecialít vrátane syrov, knedlíkov i poľského národného jedla bigos.

Aj naše hlavné mesto sa snaží naladiť trend európskeho „vítania Vianoc“. V druhej polovici novembra sa už od roku 1993 zaplní drevenými stánkami Hlavné i Františkánske námestie. Pohostí vás viac než 100 stánkov s tradičným vianočným sortimentom, vrátane slovenských pagáčov, lokší, cigánskych špecialít, vareného vínka i pivka. V opojení chutného jedla a príjemnej hudby v podaní folkových alebo cimbalových kapiel, si nejeden z vás zamiluje aj to naše slovenské vianočné mestečko.


23

Výrobné družstvo bolo založené v roku 1954 v Žiline. Dnes tvorí nosný program družstva výroba špičkovej vykurovacej techniky na tuhé palivo (krbové vložky, krbové pece, keramické sporáky).

Výrobky výrobného družstva POKROK prinášajú do domácností jedinečný pocit tepla a pohody.

POKROK, výrobné družstvo, Žilina M. R. Štefánika 107, 010 01 Žilina, Tel.:+421/41/565 1924 e-mail: [email protected], web: www.pokrok.sk

Jubilanti z radov družstevníkov

Recommend Documents