Metodicko – pedagogické centrum Národný projekt INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI ŠKOLSKEJ SÚSTAVY
Jana Hudáková Od rozprávky k rozprávaniu – program na rozvoj reči
2015
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor UZ: Kontakt na autora UZ:
Jana Hudáková Materská škola Hlinné
[email protected]
Názov: Rok vytvorenia:
Od rozprávky k rozprávaniu – program na rozvoj reči 2015
Oponentský posudok vypracoval:
PaedDr. Milena Lipnická, PhD.
ISBN 978-80-565-1190-9 Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.
OBSAH ÚVOD......................................................................................................................................... 4 1 STIMULAČNÝ PROGRAM ROZVOJA REČI DETÍ ........................................................... 5 2 ROZPRÁVKA AKO PROSTRIEDOK ROZVOJA REČI .................................................... 6 3 OD ROZPRÁVKY K ROZPRÁVANIU – PROGRAM NA ROZVOJ REČI ...................... 7 3.1 Jeseň – rozprávka O repe .................................................................................................... 9 3.2 Zima – rozprávka Rukavička............................................................................................ 16 3. 3 Jar – rozprávka Sedem kozliatok ..................................................................................... 23 3. 4 Leto – rozprávka Červená čiapočka ................................................................................ 32 ZÁVER ..................................................................................................................................... 39 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV .................................................................... 40
ÚVOD
Rozprávka a rozprávanie, dve slová, ktoré odjakživa patria k sebe. Pre dieťa je rozprávka zdrojom, predstáv, fantázie, nových slov, spoznaním dvoch svetov dobra a zla. Rozprávka je aj symbolom domova, pokoja, bezpečného rodinného prostredia, z ktorého dieťa prichádza do materskej školy. Prostredie, v ktorom dieťa doteraz žilo formovalo jeho osobnosť. Rozvíjalo citovú, emocionálnu stránku, kognitívnu úroveň dieťaťa a hlavne dieťa v tomto prostredí dostalo základy reči, jazyka a komunikácie v materinskom jazyku. Je prirodzené, že dieťa materinskému jazyku alebo jazyku, ktorý sa v jeho rodine najviac používa najlepšie rozumie a vie v ňom komunikovať. Problém s komunikáciu nastáva až vtedy keď dieťa pochádza z rodiny etnickej či národnostnej menšiny a neovláda alebo len čiastočné ovláda štátny jazyk. Tu sa často stáva, že štátny jazyk, v ktorom dieťa doma nekomunikovalo je pre neho cudzím jazykom. U týchto detí pri nástupe do materskej školy je uplatňovaná metóda dvojjazyčnej výchovy Jedno prostredie – jeden jazyk: Dieťa hovorí so svojimi rodičmi jedným jazykom, druhý si osvojuje v inom ako domácom prostredí, napr. v materskej škole, väčšinový jazyk si dieťa osvojuje mimo domova. K týmto deťom patria aj deti z marginalizovaných rómskych komunít (ďalej len MRK). Materská škola je inštitúcia, ktorá sa stretne s problémom jazykovej a rečovej bariéry pri komunikácií s dieťaťom z MRK ako prvá. Preto aj ako prvá hľadá riešenia ako vzniknutý problém s rečou, porozumením a vyjadrovaním sa detí z MRK odstrániť. Rozprávkový žáner je blízky všetkým deťom. Preto sme použili rozprávku ako vhodný prostriedok pre rozvoj komunikatívnych kompetencií detí, jazykovej úrovne detí aj celkový rozvoj osobnosti dieťaťa. Vytvorili sme stimulačný program na rozvoj reči. Základom sú texty rozprávok, na ktoré nadväzujú herné aktivity v podobe úloh, doplňovačiek, didaktických hier. Realizácia programu je formou sedení, ktoré rozvíjajú rovinu slovnej zásoby, rovinu slovných druhov a tvarov, syntaktickú rovinu aj komunikačnú - štylistickú rovinu jazykových prejavov detí. Výsledkom je reprodukovaný a dramatizovaný text rozprávky prostredníctvom detí.
4
1 STIMULAČNÝ PROGRAM ROZVOJA REČI DETÍ Stimulačný program zameraný na jazykovú výchovu slúži pre rozvíjanie komunikačných schopností detí v jednotlivých okruhoch jazykovej výchovy. Reč dieťaťa sa intenzívnejšie rozvíja ak ju stimulujeme: - najprv pomocou hračiek, - neskôr pomocou obrázkov, - nakoniec pomocou slovných inštrukcií. Tento princíp postupnosti je potrebné dodržať pri všetkých úlohách, ktoré stimulujú reč dieťaťa predškolského veku. Tak isto je potrebné zdôrazniť, že aktivita každého dieťaťa je nevyhnutnou podmienkou rozvíjania, zdokonaľovania detskej reči. Dieťa v triede musí aktívne odpovedať, hovoriť, verbálne sa prejaviť v každej činnosti v rámci
jazykových
aktivít. (Kopasová, 1990, s. 3) V práci so stimulačným programom je dôležité uplatňovať zásady: - primeranosti, zohľadňujúce vekové osobitosti dieťaťa v predškolskom veku, - názornosti, využívať názorné ukážky, - postupnosti a nadväznosti, od jednoduchšieho k zložitejšiemu, - individuálneho prístupu, rešpektovať osobitosti dieťaťa eliminovať jeho nedostatky. Pomocou cvičení stimulačného programu sa môžeme rozvíjať: - zrakové a sluchové vnímanie - optickú a sluchovú pamäť - intermodálne spojenie zmyslových vnemov – prepájanie obsahov zmyslových oblasti - serialitu – vnímanie postupnosti (Brťková, Bahurinská, 2012, s. 11 - 14). Ako vieme najtypickejším prejavom aktivity dieťaťa je hra. Preto pokiaľ je to možné aj jazykovú výchovu by sme mali koncipovať vo forme hry.
5
2 ROZPRÁVKA AKO PROSTRIEDOK ROZVOJA REČI Pomocou rozprávok možno formovať mnohé stránky rozvíjajúcej sa osobnosti dieťaťa. Jednou z nich je stránka používania jazyka ako prostriedku dorozumievania a vyjadrovania sa. Pri výbere rozprávky je potrebné rešpektovať vek dieťaťa a to v záujme súladu s jeho úrovňou kognitívneho a psycho – emocionálneho vývinu. Rozprávka ako literárny text môže byť využitá k plneniu nasledujúcich cieľov: - precvičovať porozumenie, - umožniť deťom viesť rozhovor po vypočutí rozprávky, - dať deťom priestor na vyjadrenie názoru a pochopenie odlišnosti v názoroch jednotlivcov, - formulovať vlastnými slovami hlavné myšlienky k jednotlivým častiam rozprávky, - reprodukovať rozprávku podľa osnovy, - rozprávať text v dejovej postupnosti, - dramatizovať rozprávku (Šikulová, Rytířová, 2006, s. 12) Rozprávka môže slúžiť aj ako východiskový bod pre jazykovú výchovu. Prostredníctvom rozprávky môže rozvíjať: * zvukovú rovinu jazyka, ktorá rozvíja počúvanie, výslovnosť, používanie a rozlišovanie melódie výpovede, intenzity a dĺžky tónov, rozlišovanie slabiky a hlásky, vnímanie rytmu a rýmu, * rovinu slovnej zásoby, ktorá rozvíja jej rozvoj a rozširovanie, rozlišovanie čo je spisovné a nespisovné, kategorizovanie a zovšeobecňovanie, uvedomovanie si vzťahov medzi slovami ich formou a významom – antonymá, synonymá, homonymá, * rovinu slovných druhov, ktorá rozvíja používanie všetkých slovných druhov, používanie a rozlišovanie gramaticky správnych tvarov, * rovinu tvorenia viet a súvetí * rovinu komunikačnú, ktorá rozvíja reakcie na otázky a formulovanie odpovedí, vyjadrovanie prosby, žiadosti, oslovenia, vedenie dialógu podľa pravidiel.
6
3
OD ROZPRÁVKY K ROZPRÁVANIU – PROGRAM NA ROZVOJ
REČI Vypracovaniu programu na rozvoj reči pre interné účely materskej školy predchádzalo diagnostikovanie úrovne deti v jazykovej oblasti. Pri deťoch z MRK zväčša nejde o typickú narušenú komunikačnú schopnosť. Komunikačná schopnosť týchto detí je narušená v dôsledku neovládania alebo čiastočného ovládania slovenského jazyka. V programe sme uplatnili niektoré prvky stimulačného programu na rozvoj reči. Cieľom
programu na rozvoj reči je naučiť deti z MRK prostredníctvom rozvíjania
sluchového a optického vnímania a pamäte získať také jazykové a rečové schopnosti, ktoré pomôžu deťom samostatne reprodukovať rozprávku v spisovnom jazyku a zároveň budú viesť deti k správnemu logickému vyjadrovaniu. Obsah programu tvoria štyri rozprávky spracované formou aktivít, do štyroch celkov podľa ročných období. V programe je zohľadnená nadväznosť na jednotlivé
témy školského
vzdelávacieho programu. Postupnosť aktivít smeruje od počúvania rozprávky po jej samostatné prerozprávanie v spisovnom jazyku. Školský program na rozvoj reči pracuje s výkonovými štandardmi tematických okruhov Ja som a Kultúra zo sociálno-emocionálnej vzdelávacej oblasti. Pri výbere rozprávok sme zohľadnili ich obsah, rozsah, náročnosť textu, možnosť využitia pre bežnú komunikáciu ale aj dostupnosť učebných zdrojov a pomôcok materskej školy. Vyberali sme rozprávky, ktoré by mali byť pre deti známe, nie veľmi textovo náročné, aby im deti porozumeli, osvojili si ich a neskôr aj samé používali. Súvislosť s témou školského vzdelávacieho programu je tiež potrebná pretože umožňuje deťom aj učiteľke pracovať s výrazmi, a vetnými vzorcami, ktoré ovplyvňujú kognitívnu aj psychomotorickú oblasť dieťaťa. To znamená, že každú rozprávku môžeme upraviť do takej podoby akú potrebujeme. Vybrali sme tieto rozprávky: O repe Rukavička Sedem kozliatok Červená čiapočka
7
Tak ako sme na začiatku povedali program na rozvoj reči je rozpracovaný do štyroch celkov, ktorých usporiadanie kopíruje školský rok a témy školského vzdelávacieho programu. Sú to celky:
Jeseň
Zima
Jar
Leto
Doba trvania jednotlivých celkov je zhruba dva až tri mesiace. Prvý celok Jeseň s rozprávkou O repe trvá dva mesiace od októbra do konca novembra. Druhý celok Zima s rozprávkou Rukavička realizujeme z dôvodu sviatkov tri mesiace od decembra do konca februára. Tretí celok Jar s rozprávkou Sedem kozliatok trvá dva mesiace od marca do konca apríla a posledný štvrtý celok Leto s rozprávkou Červená čiapočka má trvanie tiež dva mesiace od mája do konca júna. Jednotlivé celky sa robia formou sedení. Za celý školský rok je ich spolu 24.
Obsah celku Celok je jedna spracovaná rozprávka formou šiestich sedení, ktoré majú svoje zameranie a cieľ. 1. sedenie - na prvom sedení deti oboznámime s rozprávkou a zameriame sa na pochopenie významu kľúčových slov rozprávky, na ktorých budeme stavať ďalšiu prácu s rozprávkou. Ide o rozvoj slovnej zásoby definovaním pojmov pomocou predmetov, obrázkov a slovne na základe závislosti myslenia a reči. V treťom a štvrtom celku definovaním pojmov pomocou obrázkov a slovne. Vychádzali sme z poznatku, že ak dieťa pozná slová ich význam potom ich logicky zaradí ich do svojej slovnej zásoby a začne používať vo svojom rečovom prejave. Potom so slovom môže pracovať, tvarovať ho. 2. sedenie - pomáha a učí dieťa osvojiť si a používať správny tvar slova. Ide o gramatickú správnosť rečového prejavu, správne skloňovanie či časovanie slov. Zároveň deti počujú krátku verziu prerozprávanej rozprávky, ku ktorej smerujú jednotlivé sedenia. Použili sme metódu dopĺňania chýbajúcich slov a metódu kontrastného porovnávania. Začínali sme dopĺňaním viet pomocou obrázkov až potom sme prešli na slovné dopĺňanie. 3. sedenie - toto sedenie pripravuje deti na samostatné prerozprávanie rozprávky. Deti tvoria vety s pomocou otázok učiteľky. 4. sedenie - sedenie pripravuje deti na monologický výstup pri reprodukcií rozprávky a neskôr ku komunikácií v dramatizácií rozprávky. Zameriavame sa na to, aby deti správne pracovali 8
s hlasom, používali správnu artikuláciu, intonáciu a vedeli použiť pohyb v sprievode s komunikáciou. Ide o dopĺňanie činnosti slovom a opačne dopĺňanie slova činnosťou. 5. sedenie - na tomto sedení prvýkrát deti samostatne porozprávajú rozprávku. 6. sedenie - posledné sedenie sa venuje vzájomnej komunikácií, vedeniu dialógu a hraniu rolí pri dramatizácií rozprávky. Každé sedenie stimuluje sluchové a zrakové vnímanie a sluchovú a zrakovú pamäť pomocou predmetov, hračiek, obrázkov aj slovne. Všetky aktivity sedení sú realizované pomocou hier. Fixačná aktivita, upevňuje ciele sedení v rámci hier a hrových činnosti v predpoludňajších aj popoludňajších hodinách pobytu v materskej škole, počas celého týždňa. Je vhodná pre individuálnu prácu s dieťaťom. Obsah týchto sedení a aktivít podrobnejšie opíšeme v jednotlivých podkapitolách.
3. 1 Jeseň – rozprávka O repe Rozprávka je upravená o slová, ktoré chceme deti naučiť, pretože majú súvis s témami školského vzdelávacieho programom v mesiacoch október a november. Bol raz jeden domček za domčekom záhrada a v tej záhrade dedko pestoval zeleninu a ovocie. V jari zasial semienka papriky, sladkej mrkvičky, voňavého petržlenu, zelenej kapustičky aj štipľavej cibule a ešte aj jedno semienko niečoho čo našiel vo vrecku. Celý rok sa dedko o záhradku staral. Zeleninu polieval, okopával aj plel od buriny a tešil sa na úrodu. V záhradke všetko utešene rástlo aj neznáme semienko. Jedného dňa dedko do záhradky zavolal babku a povedal: ,,Babka, ja už viem čo nám to rastie v záhrade.“ ,,Čo dedko ?“ „No predsa repa! Tak sa o ňu pekne staraj dedko! – povedala babka, aby narástla veľkápreveľká.“ Dedko babku počúvol. Do jesene repku polieval a tešil sa ako utešene rastie. Z repky sa stala repa, z repy repisko, veľká ako hrom. Chcel dedko repu zo zeme vytiahnuť: ťahá-poťahuje, vytiahnuť repu nemôže! Zavolal dedko na pomoc babku: ,, Babka, babka poď mi pomôcť repu ťahať! “ ,,Už idem!“ Babka za dedka, dedko za repu – ťahajú-poťahujú, vytiahnuť nemôžu! Zavolala babka vnučku. ,,Vnučka, vnučka poď nám pomôcť repu ťahať!“ 9
– už idem! Vnučka za babku, babka za dedka, dedko za repu – ťahajú-poťahujú vytiahnuť nemôžu! Zavolala vnučka psíka. ,,Psíček, psíček poď nám pomôcť repu ťahať!“ – už idem! Psíček za vnučku, vnučka za babku, babka za dedka, dedko za repu – ťahajú-poťahujú vytiahnuť nemôžu! Zavolal psíček mačku. ,,Mačička, mačička poď nám pomôcť repu ťahať!“ – už idem! Mačka za psíčka, psíček za vnučku, vnučka za babku, babka za dedka, dedko za repu – ťahajú-poťahujú vytiahnuť nemôžu! Zavolala mačka myšku. ,,Myš, myška poď nám pomôcť repu ťahať!“ – už idem! Myška za mačku, mačka za psíka, psík za vnučku, vnučka za babku, babka za dedka, dedko za repu – ťahajú-poťahujú – repu vytiahli (Rusnáčková, 1981, s. 31) Sedenie č.1 Zameranie: Rozvoj slovnej zásoby Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Čo je to? Metóda: definovanie pojmov pomocou predmetov a hračiek, obrázkov aj slovne Cieľ: Pomenovať správne pomocou predmetov, hračiek, obrázkov a slovne predmety, javy a osoby z rozprávky O repe Slová na osvojenie: domček, záhrada, ovocie, zelenina, semienko, paprika, mrkva, petržlen, kapusta cibuľa, repa, úroda, dedko, babka, vnučka, pes, mačka, myš Pomôcky: domček z kociek, záhradka z lega, košík s ovocím, košík so zeleninou, košík s úrodou kde je ovocie a zelenina spolu, semienka zeleniny, paprika, mrkva, petržlen, kapusta, cibuľa, repa, maňuška dedka, babky, vnučky, psa, mačky a myšky, rovnomenné obrázky, Realizácia: V úvode porozprávame deťom rozprávku O repe. Hovoríme zrozumiteľne a primerane rýchlo. Aktivitu realizujeme v troch častiach. Na zemi sú poukladané hračky: domček z kociek, záhradka z lega, košík s ovocím, košík so zeleninou, košík s úrodou kde je ovocie a zelenina spolu, semienka zeleniny, paprika, mrkva, petržlen, kapusta, cibuľa, repa, maňuška dedka, babky, vnučky, psa, mačky a myšky. V prvej časti si deti spoločne pomenujú s učiteľkou všetky predmety. Potom si vyberú jeden predmet alebo hračku sadnú si do kruhu a odpovedajú na učiteľkinu otázku ,, Povedz mi, čo je to? “ Ak odpovie nesprávne alebo vôbec pomôže mu učiteľka alebo niektoré dieťa. Učiteľka vyzve deti, aby nechali predmety a hračky na mieste a premiestnili sa k obrázkom uloženým na zemi. Obrázky zobrazujú tie isté predmety a hračky. Vysvetli úlohu, ktorá znie - vyhľadaj podľa krátkej inštrukcie správny obrázok, pomenuj ho a polož k hračke alebo predmetu v kruhu (napr. má strechu a komín, je 10
chrumkavá a jednotlivé oranžová a pod.). Deti po jednom hľadajú obrázok pomenujú čo je na ňom a priradia ho k skutočnému predmetu alebo hračke. V tretej časti si sadneme s deťmi na stoličky a hráme hru. Učiteľka opisuje tie isté hračky alebo predmety a vyzvané deti bez pomôcky definujú pojem. Je to akási
obmena klasickej hádanky. Na základe príkladu
učiteľky deti v závere aktivity samé skúšajú slovne opísať a určiť pojem. Hodnotenie prebieha na základe úspešnosti záverečného pomenovania jednotlivých obrázkov. Fixačná aktivita: Pexeso – obrázky pexesa tvoria všetky pojmy z aktivity ,,Čo je to?“ Aktivita je vhodná pre individuálnu aj skupinovú prácu s deťmi na upevňovanie potrebných slov. Sedenie č. 2 Zameranie: Slovné druhy a tvary Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Doplňovačka slov O repe Metóda: doplňovanie chýbajúcich slov, kontrastné porovnávanie Cieľ: Doplniť slovo v správnom tvare do viet z rozprávky O repe, aby veta bola gramaticky správna. Pomôcky: magnetická tabuľa, obrázky Realizácia: Na magnetickej tabuli visia obrázky súvisiace s rozprávkou, ktoré deti poznajú z predchádzajúceho sedenia. Na úvod si ich deti pomenujú, zopakujú. Učiteľka povie deťom, že sa stratili z rozprávky a teraz ich musia pohľadať a vrátiť späť, aby sa rozprávka dala porozprávať celá. Na veľkom papieri sú napísané nedokončené vety. Učiteľka číta vetu a deti ju dokončia vložením správneho obrázka. Bol raz jeden ... .
(domček)
Za domčekom ... . (záhrada) V záhrade dedko pestoval ... . (ovocie a zeleninu) Dedko v záhrade celý rok ... . (pracoval) Tešil sa na ... . (úrodu) Sladkú ... . (mrkvičku) Voňavý .... . (petržlen) Zelenú .... . (kapustičku) V záhrade rástla aj veľká ... . (repa) 11
Dedko chcel repu ... . (vytiahnuť) Zavolal si na pomoc ... . (babku) Babka zavolala ... . (vnučku) Vnučka zavolala ... .(psíka) Pes zavolal ... . (mačku) Mačka zavolala ... . (myšku) Spolu vytiahli repu .... . (von) Po umiestnení obrázka do poslednej vety spolu ,,prečítajú“ celú rozprávku, pričom deti počujú správny tvar slova. Potom obrázky otočí z druhej strany a nechá deti dopĺňať slová samé. Pri nesprávnom tvare deti opraví a spolu zopakujú správny tvar slova. V poslednej fáze deti sedia v kruhu učiteľka im hovorí rozprávku po vetách pričom posledné slovo doplní dieťa. Postupuje pravidlom nasledujúca veta, nasledujúce dieťa. Fixačná aktivita: Maľované čítanie O repe. Sedenie č. 3 Zameranie: Uplatniť aktívne slovnú zásobu pri tvorení krátkych súvislých viet. Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Rozprávka O repe v obrázkoch Metóda: rozprávanie podľa obrázkov Cieľ: Tvoriť krátke vety k rozprávke O repe. Pomôcky: maľované čítanie, obrázky Realizácia: Na úvod sedenia deti prečítajú maľované čítanie, aby si pripomenuli dej rozprávky. Potom učiteľka deťom ukáže obrázky k rozprávke na interaktívnej tabuli: obrázok č. 1
domček
obrázok č. 2
domček so záhradkou
obrázok č. 3
dedko pracujúci v záhradke
obrázok č. 4
hriadky so zeleninou
obrázok č. 5
veľká repa v záhrade
obrázok č. 6
dedko ťahá repu
obrázok č. 7
dedko s babkou ťahajú repu
obrázok č. 8
dedko s babkou a vnučkou ťahajú repu 12
obrázok č. 9
dedko, babka, vnučka a pes ťahajú repu
obrázok č. 10 dedko, babka, vnučka, pes a mačka ťahajú repu obrázok č. 11. dedko, babka, vnučka, pes, mačka a myš vytiahli repu Obrázky nie sú usporiadané podľa deja rozprávky. Úlohou detí je usporiadať obrázky podľa deja na ku každému obrázku utvoriť krátku vetu (deťom ukáže príklad). Učiteľka motivuje deti, aby si spomenuli čím začínala rozprávka v maľovanom čítaní. Detí postupne hovoria vety a ukladajú obrázky do správneho poradia. Keď je rozprávka vyskladaná sadnú si deti pred tabuľu a ešte raz tvoria vety k obrázkom tak, aby jedna na druhú nadväzovali a deti porozprávali celú rozprávku. Dbáme na to, aby hovorilo každé dieťa. V závere necháme priestor aktívnejším deťom, aby sa pokúsili rozprávku prerozprávať samé a tým poslúžili ostatným deťom ako príklad. Počas celej aktivity deti chválime aj za celkom malé pokroky. Fixačná aktivita: Rozprávka v obrázkoch Obrázky z tabule vytlačíme a urobíme s deťmi malé knižky, ktorú si deti čítajú v škole aj doma. Sedenie č. 4 Zameranie: Verbálna a neverbálna komunikácia. Zreteľná a správna výslovnosť a intonácia a mimické vyjadrenie činnosti Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Hráme sa s rozprávkou O repe Metóda: napodobňovanie, demonštrovanie, experimentovanie, Cieľ: Správne vyslovovať a intonovať slová a vety z rozprávky O repe, použiť mimické vyjadrenie slov rastie, ťahá, zavolá, zakričí, pracuje v záhrade – kope, polieva. Pomôcky: zvieracie čiapky, Realizácia: Deti sedia v kútiku knižnica a rozprávajú sa s učiteľkou o tom ako pracovali s knihou, ktorú si samé vyrobili, či si rodičia s nimi čítali a pod. Učiteľka kladie deťom otázku, či sa niekedy hrali s rozprávkou. Vysvetlí deťom, že dnešná úloha je zahrať sa na zvieratká z rozprávky, presne a správne napodobňovať počuté slová a vety a povedať niečo bez slov. V prvej časti deti sa deti hrajú na zvieratká. Napodobňujú psa, mačku, myšku menia intenzitu hlasu a farbu hlasu. V druhej časti si sadnú s učiteľkou do kruhu na stoličky a opakujú slová po učiteľke: ,,domček, záhrada, ovocie, zelenina, semienko, paprika, mrkva, 13
petržlen, kapusta cibuľa, repa, úroda, dedko, babka, vnučka, pes, mačka, myš“, správne vyslovujú dlhé samohlásky a hlásky v slovách. Od slov prechádzame k vetám, kde dávame pozor na slovosled a intonáciu: ,,bol raz jeden domček – za domčekom záhradka - v záhradke dedko pestoval zeleninu – čo to rastie zo semienka? – jaj, veď je to repa! – babka, poď mi pomôcť repu ťahať! – už idem! – hej, rup, hej, rup, poď ty repa von! – formulácia viet a nácvik správnej intonácie pomôže deťom pri reprodukcií a dramatizácií rozprávky. V poslednej časti deti pohybom vyjadrujú slovo: rastie - napodobňujú ako rastie repa, prechádzajú z drepu do stoja vzpažujú ruky hore, ťahá – napodobňujú ťahanie repy, v predklone s natiahnutými rukami sa pohojdávajú, zavolá – predvádzajú pohyb rukou a dlaňou k sebe, zakričí – priložia si vystreté dlane vedľa úst, pracuje v záhrade, kope – naraz obidvoma rukami rytmicky pohybujú hore a dole v miernom predklone, polieva – v miernom predklone pohybujú jednou rukou dopredu a dozadu. V závere deti na pokyn učiteľky striedavo napodobňujú jednotlivé činnosti. Fixačná aktivita: Hra Kubo velí Sedenie č. 5 Zameranie: Reprodukcia textu Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Poviem ti rozprávku O repe Metóda: reprodukcia Cieľ: Reprodukovať samostatne rozprávku O repe Pomôcky: podušky Realizácia: Deti si sadnú na podušky a vypočujú si krátku hovorenú rozprávku O repe, ktorú im porozpráva učiteľka. Potom s deťmi vytvoríme osnovu, podľa ktorej rozprávku prerozprávajú. Osnovu tvoria otázky: Kde rástla repa? Kto nemohol repu vytiahnuť a prečo? Kto pomáhal repu ťahať? Deti necháme rozprávať rozprávku podľa osnovy samé. Deti, ktoré nerozprávajú sledujú správnosť textu. Potom deti dostanú úlohu porozprávať rozprávku svojmu kamarátovi. Sledujeme ako deti formulujú vety a dodržujú dejovú postupnosť
14
rozprávky. V závere učiteľka nechá priestor, aby sa deti zhodnotili a tiež sama zhodnotí ich výkon. Fixačná aktivita: Rozprávka pred spaním Sedenie č. 6 Zameranie: Rozvíjať dialogický prejav a komunikačné schopnosti Veková kategória: 5-6 ročné detí Aktivita: Predstavenie O repe Metóda: dramatizácia Cieľ: Viesť dialóg pri dramatizácii rozprávky O repe Pomôcky: kostýmy, maňušky Realizácia: Učiteľka vzbudí záujem detí pripravenými kostýmami a maňuškami. Celú dramatizáciu zahrá deťom prostredníctvom maňušiek, aby im predviedla čo sa od nich očakáva. Potom deti rozdelíme na obecenstvo a hercov. Detí si oblečú kostýmy a jedno dieťa sa oblečie za repu. Učiteľka hrá úlohu rozprávača. Rozprávač: Bol raz jeden domček za domčekom záhrada a v tej záhrade dedko pracoval každý deň . V záhrade vyrástla veľká repa. Jedného dňa chcel dedko repu vytiahnuť. Ťahá repu, ťahá, no vytiahnuť ju nemôže. Zavolal si na pomoc babku. Dedko: Babka, babka poď mi pomôcť repu ťahať! Babka: Už idem! Spolu: Hej rup, hej rup poď ty repa von! Nejde to! Zavoláme na pomoc vnučku. Vnučka poď nám pomôcť repu ťahať! Vnučka: Už idem! Spolu: Hej rup, hej rup poď ty repa von! Nejde to! Zavoláme na pomoc psíka. Psík poď nám pomôcť repu ťahať! Psík: Už idem! Spolu: Hej rup, hej rup poď ty repa von! Nejde to! Zavoláme na pomoc mačičku. Mačička poď nám pomôcť repu ťahať! Mačička: Už idem! Spolu: Hej rup, hej rup poď ty repa von! Nejde to! Zavoláme na pomoc myšku. Myška poď nám pomôcť repu ťahať! 15
Myška: Už idem! Spolu: Hej rup, hej rup poď ty repa von! Rozprávač: Repa je von a to je koniec našej krátkej rozprávky. Po ukončení rozprávky sa herci vymenia a zahrajú si rozprávku ešte raz. Na záver celej aktivity deti zhodnotia či sa im predstavenie páčilo a ako sa im hralo. Deti za snahu pochválime.
3. 2 Zima – rozprávka Rukavička Rozprávka je naplánovaná k témam školského vzdelávacieho programu v mesiacoch december až február. Bola zima. Vonku sypal sneh. Blížili sa Vianoce. V malom dome pri lese žil dedko a jeho verný kamarát pes . Každé ráno sa dedko psíkovi pekne prihovoril a pozdravil. Pes zakaždým zavrtel chvostom a dedkovi odpovedal veselým štekaním. Jedného dňa si dedko zobral šál, čiapku, teplé rukavice, na nohy si obul huňaté čižmy a vybral sa do lesa na drevo. Pes okolo neho veselo pobehoval a strážil ho.. Keď mali drevo nachystane vybrali sa domov. Cestou späť dedkovi vypadla z kožucha na zem rukavica. Dedko si to nevšimol a tak rukavica zostala na zemi v lese. Ako si tam rukavička leží pribehla k nej malá myška. ,,Aká pekná, teplučká rukavica, bol by z nej na zimu dobrý domček“ povie si a vojde dnu. Okolo skáče žabka zbadá rukavičku a chce do nej vojsť. Z rukavičky sa ozve: ,,To je môj dom, tu bývam ja myškahryzka a ty si kto? Ja som žabka-skákajlabka pusť ma k sebe budeme bývať spolu! Tak poď!“ A tak už sú dve. Hopká okolo zajac. Postaví sa k rukavičke a pýta sa. ,,Ktože, kto v tej rukavičke býva? Myška-hryzka a žabka skákajlabka a ty si kto? Ja som zajko-pobehajko. Pustite ma dnu! Poď!“ A tak sú už traja. Pribehne líška: ,,Ktože, kto v tej rukavičke býva? Myška-hryzka, žabka-skákajlabka, zajko-pobehajko. A ty si kto? Ja som líštička-kmotrička. Pustite aj mňa!“ To sú už v rukavičke štyria. A hľa, beží vĺčik a tiež k rukavičke a spytuje sa. ,,Ktože býva v tejto rukavičke? Ja myška-hryzka, ja žabka-skákajlabka, ja zajko-pobehajko, ja líštička-kmotrička. A ty si kto? Ja som vĺčko-tĺčko. Pustite ma dnu, zima mi je! Tak poď!“ Už sú spolu piati. Zrazu k rukavičke dobehne diviak. ,, Kroch, kroch, kto v rukavičke býva? Ja myška-hryzka, ja žabka-skákajlabka, ja zajko-pobehajko, ja líštička-kmotrička, ja vĺčkotĺčko. A ty si kto? Ja som diviak-dlhý rypák. Pustite ma dnu lebo ak nie, všetkých z rukavičky vyženiem! Čo máme s tebou robiť? Poď dnu.“ Už boli šiesti. Z lesa počuť veľký hluk. To k rukavičke prišiel starý medveď a silným hlasom reve: ,,Ktože býva v rukavičke? Ja myška16
hryzka, ja žabka-skákajlabka, ja zajko-pobehajko, ja líštička-kmotrička, ja vĺčik-tĺčik, ja diviak- dlhý rypák. A ty si kto? Ja som medveď-ťarbalaba. Pustite ma dnu! Akože ťa pustíme? Už teraz je nám tesno. Dajako len skúste! No dobre.“ Zvieratka sa potlačili, no rukavička len, lenže nepraskla. Doma dedko zbadal, že nemá rukavicu. Vrátil sa ju hľadať. Psík bežal dopredu. V tom zazrel na snehu leží rukavica a hýbe sa. Zabreše a zvieratká sa z nej rozutekajú. Dedko prišiel a zobral si stratenú rukavicu ( Rázusová-Martáková, 1989). Sedenie č. 1 Zameranie: Rozvoj slovnej zásoby Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Poznávame slová Metóda: definovanie pojmov pomocou predmetov a hračiek, obrázkov aj slovne Cieľ: Pomenovať správne predmety, javy a osoby z rozprávky Rukavička Slová na osvojenie: sneh, šál, čiapka, rukavice, čižmy, drevo, kožuch, myška-hryzka, žabkaskákajlabka, zajko-pobehajko, líštička-kmotrička, vĺčik-tĺčik, diviak-dlhý rypák, medveďťarbalaba Pomôcky: sneh v tanieri, plyšové hračky, šnúra, štipce, obrázky Realizácia: Na úvod deťom porozprávame rozprávku, túto formu sprostredkovania textu sme využili preto, aby sme s deťmi nadviazali a udržali očný kontakt a tým si zabezpečili sústredenie a pozornosť. Po
skončení rozprávky sa spýtame či sa im rozprávka páčila
a položíme niekoľko orientačných otázok, aby sme zistili nakoľko deti rozumejú textu a významu slov. Pokračujeme aktivitou na hmatovú stimuláciu. Hráme hru na slepú babu. Pred zaviazaním očí pomenujeme všetky predmety, sneh v tanieri aj plyšové hračky. Potom deti hrajú hru. Pýtajú sa otázkou: ,, Slepá baba, čo držíš v ruke?“. Ďalšou hrou stimulujeme zrakové vnímanie. Deti majú pripravenú natiahnutú šnúru, štipce a obrázky súvisiace s rozprávkou. Učiteľka vyzve dieťa, to si vyberie obrázok pomenuje čo je na ňom a pripne obrázok na šnúru. Ak dieťa odpovedá nesprávne pomôžu mu deti alebo učiteľka. Správnu odpoveď zopakuje a až potom obrázok pripne na šnúru. Sluchové vnímanie rozvíjame správnym pomenovaním slov. V závere aktivity sa sústredíme na optickú a sluchovú pamäť. Optickú pamäť rozvíjame následnou aktivitou. Obrázky zo šnúry odoberáme a deti určujú, ktorý obrázok chýba. Začíname s troma obrázkami postupe počet obrázkov zvyšujeme. Na rozvoj sluchovej pamäte hráme hru zapamätaj si dve – tri slová označujúce konkrétne predmety na obrázkoch a odopni ich zo šnúry. 17
V závere sedenia zhodnotíme ako deti pracovali, necháme deti, aby sa samé zhodnotili a ukončíme sedenie. Fixačná aktivita: Pexeso Rukavička Aktivita je vhodná pre individuálnu aj skupinovú prácu s deťmi na upevňovanie prebratých slov. Sedenie č. 2 Zameranie: Slovné druhy a tvary Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Dokonč vetu Metóda: doplňovanie chýbajúcich slov, kontrastné porovnávanie Cieľ: Použiť správny tvar slova, aby veta bola gramatický správna Pomôcky: obrázky, košík, lístočky v tvare rukavičky Realizácia: Na zemi v triede sú porozhadzované obrázky. Sú to tie isté obrázky, z ktorými pracovali na predchádzajúcom sedení. Pred samotnou aktivitou deti motivujeme rozhovorom o vianočnom upratovaní. Pretože len v čistom dome je pekne, útulne a príjemne sa v ňom cítime. Aj my by sme mali poupratovať tieto obrázky do rozprávky. Každý si zoberie jeden obrázok a sadne si do kruhu na zem. Činnosťou rozvíjame zrakové vnímanie. Učiteľka vysvetlí deťom nasledujúcu úlohu, ktorá znie: Správne poupratovať obrázky do viet, vetu dokončiť. Učiteľka povie nedokončenú vetu dieťa ju dokončí obrázkom aj slovne - rozvíjame sluchové aj zrakové vnímanie a zrakovú pamäť. Vonku padal.......(sneh) Jedného dňa si dedko zobral......( šál, čiapku, rukavice) Na nohy si obul ........(huňaté čižmy) A vybral sa do lesa na .......(drevo) Cestou späť vypadla dedkovi z kožucha ........(rukavica) Ako si tam rukavička leží pribehla k nej malá ........(myška) Myška začala bývať v ...........(rukavici) K myške-hryzke prišla bývať.............(žabka-skákajlabka). Za žabkou-skákajlabkou prišiel bývať do rukavičky...........( zajko-pobehajko) Za zajkom-pobehajkom prišla bývať do rukavičky...........(líštička-kmotrička) 18
Za líštičkou-kmotričkou prišiel bývať do rukavičky..........(vĺčik-tĺčik) Za vĺčkom-tĺčkom prišiel bývať do rukavičky...........(diviak- dlhý rypák) Za diviakom prišiel bývať do rukavičky..............(medveď-ťarbalaba) Zvieratkám bolo tesno v ...............(rukavici) Dedko doma zbadal, že nemá .......(rukavicu) Vrátil sa so psíkom do lesa a........(rukavicu) našiel. Keď deti doplnia posledný obrázok celú rozprávku si ešte raz z učiteľkou ,,prečítajú“. Tým si upevnia správny tvar slov a taktiež si zopakujú následnosť deja v rozprávke. Pre rozvoj sluchovej pamäti si deti zahrajú hru Dokonč vetu. Učiteľka má pripravený košík s lístočkami v tvare rukavičky s nedokončenými vetami. Používame stále tie isté vety. Deti ťahajú rukavičky, učiteľka číta vety a deti ich dopĺňajú správnym slovom v správnom tvare. Učiteľka priebežne hodnotí výkon detí a celkom na záver nechá priestor deťom zhodnotiť sa. Fixačná aktivita: Maľované čítanie Rukavička Sedenie č. 3 Zameranie: Uplatniť aktívne slovnú zásobu pri tvorení krátkych súvislých viet. Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Čo ukrýva rukavica Metóda: rozprávanie podľa obrázkov, tvorenie viet Cieľ: Tvoriť krátke vety k obrázkom z rozprávky Rukavička Pomôcky: obrázky, rukavica z papiera Realizácia: Deti zmotivujeme hádankou: Pestrý domček z vlny stavaný, bývajú v ňom piati chalani.
(Nagaj, 2009, s. 13)
Aby sme deťom trochu pomohli ponúkneme im možnosť výberu správnej odpovede z troch obrázkov – čiapka , rukavica a sane. Učiteľka pokračuje rozhovorom s deťmi kde im oznámi, že jednu takú rukavicu našla vonku stratenú na snehu. Aj v jednej rozprávke niekto stratil rukavicu. Viete, kto? Deti odpovedajú. A ten dedko bol z rozprávky ..... - deti doplnia názov rozprávky. Učiteľka má pripravenú veľkú rukavicu z papiera, v ktorej sú obrázky 19
k rozprávke. Sú to obrázky: kráčajúci dedko, dedko so psom, šál s čiapkou, rukavicami a čižmami, les, stratená rukavica, zvieratká z rozprávky a pes s rukavicou. Úlohou detí bude vybrať si jeden obrázok a vytvoriť k obrázku niekoľko viet. Detí na začiatku usmerňujeme vlastným príkladom a ozrejmením, že majú povedať kto alebo čo je na obrázku, čo robí a prečo? Sledujeme jazykový a rečový prejav detí, ak je na slabšej úrovni uplatníme u dieťaťa individuálny prístup.
Fixačná aktivita: Počúvaj ako rozprávaš – deti nahrávajú na kazetu ako hovoria, vymýšľajú vety k obrázkom z rozprávky. Sedenie č. 4 Zameranie: Zreteľná a správna výslovnosť a intonácia, mimické vyjadrenie činnosti Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Hráme sa s rozprávkou Rukavička Metóda: napodobňovanie, demonštrovanie Cieľ: Správne vyslovovať a intonovať slová a vety z rozprávky Rukavička, použiť mimické vyjadrenie slov: sypať, blížiť sa, zobrať, obuť, pribehnúť, hopkať, nevšímať si, potlačiť sa, vrátiť sa Realizácia: Každé dieťa si vyberie papierovú alebo látkovú zvieraciu čiapku dá si ju na hlavu a zmení sa na zvieratko. Učiteľka usmerňuje čo majú zvieratká robiť. Ich prvou úlohou je postaviť spoločne domček z veľkých molitanových kociek. Nasleduje rozdelenie detí do skupín po sedem. Vyjadrujú slová pohybom. Deti sa majú potlačiť v domčeku. Sypať papierový sneh na dom. Priblížiť sa k domu potichu, zobrať kamaráta za ruku, vysypať sneh z papučiek a obuť si ich, pribehnúť k oknu, nevšímať si čo je za ním, vrátiť sa k domčeku a nechať zajkov hopkať okolo domu. Po ukončení aktivity si sadnú do kruhu a napodobňujú intonáciu viet a výslovnosť slov z rozprávky podľa vzoru učiteľky. Sú to slová: sneh, šál, čiapka, rukavice, čižmy, drevo, kožuch, myška-hryzka, žabka-skákajlabka, zajko-pobehajko, líštička-kmotrička, vĺčik-tĺčik, diviak-dlhý rypák, medveď-ťarbalaba. Vety, ktoré deti opakovali boli vety zvolacie a opytovacie ako: Ktože, kto v tej rukavičke býva? A ty si kto? Ja som medveď-ťarbalaba. Pustite ma dnu! Po ukončení aktivity sa deti zhodnotia a po zhodnotení učiteľkou sa sedenie ukončí.
20
Fixačná aktivita: Hra Zopakuj po mne Sedenie č. 5 Zameranie: Viesť dieťa k tomu, aby čo najvýstižnejšie reprodukovalo počutý alebo videný text v dejovej postupnosti. Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita : Počúvaj svoju rozprávku Metóda: reprodukcia Cieľ: Reprodukovať samostatne rozprávku Rukavička Realizácia: Sedenie začíname hrou Zima, teplo, horúco. Deti hľadajú pomocou usmernenia učiteľky ukryté maňušky. Pokyn chladno, mráz znamená že sa maňuška v priestore nenachádza alebo sa od nej vzdiaľujú. Pokyn teplo vyjadruje, že sa k blížia k cieľu a pokyn horúco, že maňušku našli. Keď nájdu všetky maňušky , učiteľka sa opýta aká rozprávka by sa dala s nimi zahrať. Keď deti určia názov rozprávky, pomenujú zvieratká z rozprávky celým menom napr. zajko-pobehajko. Učiteľka namiesto rozprávania rozprávky, rozprávku zahrá, aby si deti pripomenuli dej rozprávky. Nasleduje úloha pre deti – porozprávať samostatne rozprávku. Pri rozprávaní pomáhame deťom osnovou z otázok: Kto išiel do lesa a čo tam stratil? Kto našiel rukavičku a čo urobil? Ako prichádzali zvieratka k rukavičke? Ako sa rukavička našla? Aby sme deti lepšie motivovali k rozprávaniu celé rozprávanie nahrávame, deti si tak vytvárajú svoje vlastné rozprávky. V závere deti nahrávky hodnotia. Fixačná aktivita: Divadielko Rukavička – vystúpenie s maňuškami Sedenie č. 6 Zameranie: Rozvíjať dialogický prejav a komunikačné schopnosti detí. Veková kategória: 5-6 ročné detí Aktivita: Predstavenie Rukavička 21
Metóda: dramatizácia Cieľ: Viesť dialóg pri dramatizácii rozprávky Rukavička Realizácia: Deti si pred samotnou dramatizáciou vyberú, ktorú postavu v rozprávke budú hrať. Oblečú si kostým a dramatizujú rozprávku. Snažia sa o plynulý dialóg. A dodržujú dejovú postupnosť. Deti sa striedajú v úlohách hercov a divákov. V závere sa vzájomne zhodnotia. Rozprávač: Jedného dňa si dedko zobral šál, čiapku, teplé rukavice, na nohy si obul huňaté čižmy a išiel pohľadať psíka na dvor. Dedko: Psíček, kde si? Poď, pôjdeme do lesa na drevo Rozprávač: Psík bol rád, že sa cestou do lesa prebehne a dedko bol rád, že ho psík bude v lese strážiť. Cestou domou stratil dedko rukavicu. Myška-hryzka: Aká pekná rukvica . Tu budem bývať ja. Rozprávač: K rukavičke priskáče žabka. Žabka-skákajlabka: Dobrý deň, ktože býva v rukavičke? Myška-hryzka: Ja myška-hryzka a ty si kto? Žabka-skákajlabka: Ja som žabka- skákajlabka. Prosím, pusť ma dnu. Môžem s tebou bývať? Myška-hryzka: Tak, poď! Rozprávač: K rukavičke prihopká zajko. Zajko-pobehajko: : Dobrý deň, ktože býva v rukavičke? Zvieratká: Ja myška-hryzka a ja žabka-skákajlabka. A ty si kto? Zajko-pobehajko: Ja som zajko-pobehajko. Prosím, pustite ma dnu. Môžem s vami bývať? Zvieratká: Tak, poď! Rozprávač: K rukavičke pribehne líška. Líštička-kmotrička: Dobrý deň, ktože býva v rukavičke? Zvieratká: Ja myška-hryzka a ja žabka-skákajlabka a ja zajko-pobehajko. A ty si kto? Líštička-kmotrička: Ja som líštička-kmotrička. Prosím, pustite ma dnu. Môžem s vami bývať? Zvieratká: Tak, poď! Rozprávač: K rukavičke beží vlk. Vlčko-tlčko: Dobrý deň, ktože býva v rukavičke? Zvieratká: Ja myška-hryzka a ja žabka-skákajlabka a ja zajko-pobehajko a ja líštičkakmotrička. A ty si kto? Vlčko-tlčko: Ja som vlčko-tlčko. Prosím, pustite ma dnu. Môžem s vami bývať? Zvieratká: Tak, poď! 22
Rozprávač: K rukavičke dobehne udychčaný diviak. Diviak-dlhý rypák: Dobrý deň, ktože býva v rukavičke? Zvieratká: Ja myška-hryzka a ja žabka-skákajlabka a ja zajko-pobehajko a ja líštičkakmotrička a ja vlčik-tlčik. A ty si kto? Diviak-dlhý rypák: Ja som diviak-dlhý rypák. Prosím, pustite ma dnu lebo ak nie, všetkých vás z rukavičky vyženiem. Zvieratká: Už je nás tu dosť, ale nejako sa pomestíme. Poď dnu. Rozprávač: K rukavičke sa blíži medveď. Medveď-ťarbalaba: Dobrý deň, ktože býva v rukavičke? Zvieratká: Ja myška-hryzka a ja žabka-skákajlabka a ja zajko-pobehajko, ja líštičkakmotrička, ja vlčik-tlčik a ja som diviak-dlhý rypák. A ty si kto? Medveď-ťarbalaba: Ja som medveď-ťarbalaba. Prosím, pustite ma dnu Zvieratká: Už je nás tu dosť, nezmestíš sa dnu. Medveď-ťarbalaba: Tak sa trocha potlačte! Zvieratká: No skúsime to. Poď dnu! Rozprávač: Rukavička praskala vo švíkoch. A vtedy dedko zistil, že nemá druhú rukavicu. Vrátil sa so psíkom do lesa. Ten zbadal, že dedova rukavica leží na zemi a hýbe sa. Zabrechal a zvieratká sa rozutekali po lese. A dedko si zobral svoju rukavicu. Fixačná aktivita: Hra Hráme sa na rozprávku
3. 3 Jar – rozprávka Sedem kozliatok Rozprávka je naplánovaná k témam školského vzdelávacieho programu v mesiacoch marec, apríl. Bola jedna mama koza a mala sedem utešených kozliatok. Odchodí koza na pašu a prikazuje kozliatkam: ,,Deti moje, dnu nikoho nepúšťajte; prišiel by vlk a zjedol by vás. Otvorte len mne keď vám zaspievam pesničku: Kozliatka maličké, otvorte mamičke, nesiem vám, nesiem vo vemene mliečko, nakŕmim vás sienkom, napojím vodičkou. Kozliatka mamičke všetko prisľúbili. Vlk tajne chodieval k domčeku a všetko počul. Povedal si: ,,Pesničku už viem, počkám kým mama koza zájde do hory a potom pôjdem zaspievať kozliatkam. Kozliatka sú maličké, ľahko ich oklamem“. Potom prišiel k dverám a hrozným hlasom zareval: Kozliatka, 23
otvorte! Nesiem vám na rožkoch mliečka, vo vemene vodičky! Kozliatka počúvajú spev a smejú sa. ,, Ty nie si naša mamička, naša mamička spieva inú pesničku a má tenší hlások. Ty si vlk.“ Vlk znova uteká za kováčom. ,,Kováč ukuj mi ešte tenšie hrdlo. Kováč poslúchol. A vlk už znova beží k domčeku a spieva pozornejšie. Kozliatka maličké, otvorte mamičke, nesiem vám, nesiem vo vemene mliečko, nakŕmim vás sienkom, napojím vodičkou. Kozliatka odpovedajú: „ To si zase ty vlk, my ťa nepustíme! Pesnička je mamičkina, ale hlas je veru tvoj. Naša mamička má ešte tenšie hrdielko.“ A neotvorili. Vlk znova beží ku kováčovi. „Kováč, kováč, aké hrdlo si mi to ukoval? Potrebujem ešte tenšie hrdlo!“ Už po tretí raz zastane vlk pri dverách a spustí tenulinkým hláskom: Kozliatka maličké, otvorte mamičke, nesiem vám, nesiem vo vemene mliečko, nakŕmim vás sienkom, napojím vodičkou. Ale najstaršie kozliatko bolo veľmi múdre poznalo vlka, podoprelo chrbátikom dvere a povedalo: „Veru si ty nie naša mamička, a my ťa nepustíme.“ „Ba veru je to mamička!“ škriepili sa mladšie kozliatka. Kozliatka sa hádali až najmladšie kozliatko otvorilo dvere. Do izby vbehol vlk. Kozliatka sa skrývali pred vlkom, ale ten všade za nimi. Jedno sa skrylo pod lavičku – našiel ho. Druhé na poličku – aj to našiel. Tretie, štvrté – všetky našiel, pochytal a pohltal. Len jedno jediné skrylo sa do piecky a vlk ho nezbadal. Po takejto hostine sa vlk pooblizoval a spokojne vyšiel z domčeka. Dvere nechal otvorené. „Ej, či by som teraz pil!“ pomyslel si. A tak šiel z nohy na nohu k studničke. Príde mama koza domov, dvere nájde otvorené, hneď ju chytí strach: „Jaj, preboha, čo sa tu porobilo!“ Hľadá, bľačí, vyvoláva deti ale tých niet. Až naveľa vystrčí najstaršie kozliatko hlavu z piecky: ,, Tu som mamka. A kdeže sú ostatné? Prišiel zlý vlk a všetky kozliatka zožral. Iba ja som sa zachránilo. Keď to koza počula nahnevala sa a išla vlka hľadať. Našla ho keď sa skláňal nad studničkou. Zadupkala nohami a poklala rohom, že sa hneď vystrel. Koza vlkovi chytro brucho rohom rozpárala, kozliatka povyberala, v studničke poumývala a ponapájala. Kozliatka hneď prišli k sebe a začali veselo poskakovať. Šťastná mať si odviedla detičky domov. Od toho dňa kozliatka mamičku vždy poslúchali a vlkovi nikdy viac neotvorili (Rusnáčková, 1981, s. 146). Sedenie č. 1 Zameranie: Rozvoj slovnej zásoby Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Čo sa skrýva pod poduškou Metóda: definovanie pomocou obrázkov a slovne Cieľ: Pomenovať správne predmety, javy a osoby z rozprávky Sedem kozliatok 24
Slová na osvojenie: paša, koza, vlk, vemeno, seno, rožky, nakŕmiť, napojiť, kováč, kovať, piecka, polička Realizácia: Deti sedia v na podložkách v kruhu na zemi. Na pokyn učiteľky počítajú do sedem. Potom ešte menujú čoho môže byť iba sedem – týždeň má sedem dní. Postavia sa a zaspievajú si pesničku: Celý týždeň sedem dni má, celý týždeň sedem dni má. Pondelok a utorok, streda, štvrtok a piatok a víkend sa začína. V sobotu upracem izbičku. V nedeľu oddýchnem trošičku, A tak je to do kola, pondelok nás zas volá začína sa nám škola. (vlastný zdroj) Aj v rozprávke sa spomína číslo sedem. Učiteľka ponúkne dve rozprávky Červernú čiapočku a Sedem kozliatok. Deti vyberú správnu rozprávku. Potom deťom rozprávku porozpráva. Pod vankúšikmi sú pripravene obrázky: paša, koza, vlk, vemeno, seno, rožky, nakŕmiť, napojiť, kováč, kovať, piecka, polička. Každé dieťa má jeden obrázok. Deti pomenujú čo je na obrázku. Slová, ktoré sú deťom najmenej známe, učiteľka vysvetlí. Deti
ich upevňujú
pomocou hry 1,2,3 - povedz čo je na obrázku. Za správne slovo získajú farebný bod. Získane body slúžia pre dieťa aj učiteľa ako pomôcka pri hodnotení. Táto hra rozvíja zároveň zrakovú aj sluchovú pamäť detí. Fixačná aktivita: Pexeso Sedem kozliatok Aktivita je vhodná pre individuálnu aj skupinovú prácu s deťmi na upevňovanie prebratých slov. Sedenie č. 2 Zameranie: Slovné druhy a tvary. Gramatická správnosť rečového prejavu Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Jarná, farebná doplňovačka Metóda: doplňovanie chýbajúcich slov, kontrastné porovnávanie Cieľ: Doplniť správny tvar podstatného mena a slovesa do viet k rozprávke Sedem kozliatok 25
Realizácia: V úvodnom rozhovore deti s učiteľkou rozprávajú o jari a farbách, ktoré prináša jar. Deti prirovnávajú farby: zelená ako tráva, žltá ako podbeľ, biela ako snežienka, modrá ako obláčiky, červená ako lienka, čierna ako kabátik lastovičky. Všetky tieto farby sme použili na vyrobenie kartičiek, ktoré polepíme obrázkami s významom: paša, koza, vlk, vemeno, seno, rožky, nakŕmiť, napojiť, kováč, kovať, piecka, polička. Učiteľka číta z tabule neúplné vety, deti doplnia prázdne miesto vo vete obrázkom a slovom v správnom tvare. Mama koza išla na.......( pašu). Kozliatkam ......(koza) prikázala neotvárať dvere. Mohli by sa stretnúť s........(vlkom). Mama má vo ......(vemene) mliečko. Kozliatkam nosí na (rožkoch).......(seno) . Aby neboli hladné musí ich ......(nakŕmiť). Aby neboli smädné musí ich .....(napojiť). Vlk bol za ......(kováčom), aby mu ......(ukul) tenšie hrdlo. Mladšie kozliatko sa ukrylo pred vlkom na ....(poličke), najstaršie v ....(piecke). Všetky vety zopakujú. Potom deti rozlišujú správny a nesprávny tvar slova, ktorý im ponúkne učiteľka vo vete, len na základe počutia napr. išla na paša alebo na pašu... . V závere na rozvoj sluchovej pamäte, učiteľka číta vetu a deti dopĺňajú slová bez obrázkov. Za správnu odpoveď dostanú farebný bod vo farbe kartičky s obrázkom. Deti sa ohodnotia podľa bodov a na koniec ich prácu ohodnotí aj učiteľka. Fixačná aktivita: Maľované čítanie Sedem kozliatok Sedenie č. 3 Zameranie: Tvoriť krátke súvislé vety. Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Prečo? Metóda: odôvodňovanie pomocou obrázkov a slovne, tvorenie viet Cieľ: Tvoriť krátke zmysluplné vety pri odpovedi na otázku. Realizácia: Deti sedia v kruhu. Učiteľka položí do kruhu na zem veľké tlačené písmená. Deti určujú počet písmen, potom ich opakujú po jednom za učiteľkou. Písmenka tvoria slovo PREČO? Učiteľka vysvetlí, že slovo prečo znamená otázku. A na otázku sa odpovedá a to bude aj úloha detí – odpovedať krátkou vetou na otázku, ktorú položí učiteľka k rozprávke o kozliatkach. Na začiatok pracujú deti s obrázkami, ktoré si ťahajú z košíka . Sú to obrázky: koza, vlk, dom, hrdlo, kozliatka, kováč, paša, piecka, studňa, kladivo. Otázky ku obrázkom: 1. Prečo išla koza na pašu? 2. Prečo nemali kozliatka otvoriť dvere? 26
3. Prečo nemohol vlk vojsť do domčeka? 4. Prečo mama koza spievala pesničku? 5. Prečo nepustili kozliatka vlka dnu? 6. Prečo kul kováč vlkovi tenké hrdlo? 7. Prečo sa bál kováč vlka? 8. Prečo držal kováč kladivo v ruke? 9. Prečo sa schovalo kozliatko v piecke? 10. Prečo bol vlk pri studni? Potom hru zahráme ešte raz ale bez obrázkov. Učiteľka položí otázku dieťa povie odpoveď a vyberie ďalšie dieťa v poradí. Na záver deti zhodnotia ako sa im darilo. Učiteľka pochváli všetky deti. Fixačná aktivita: Hra Prečo? Sedenie č. 4 Zameranie: Verbálny a neverbálny prejav. Správna výslovnosť a intonácia. Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Opakujem Metóda: napodobňovanie, demonštrovanie Cieľ: Správne vyslovovať a intonovať slová a vety z rozprávky, použiť mimické vyjadrenie slov Realizácia: Deti stoja pri učiteľke a opakujú po nej básničku Dupe koza. Zreteľne vyslovujú a intonujú text. Dupe koza rohatá,
Zo stromu jej vrabec,
a s ňou dupú kozľatá.
čviriká, že zlá vec.
Za domčekom vlk,
Aha, koza rohatá,
naťahuje krk.
vlk ti berie kozľatá (vlastný zdroj).
Text básničky zároveň predvádzajú pohybom. Predvádzajú dupanie nohami, naťahujú krk vpravo, vľavo, striedavým priťahovaním a odťahovaním prstov a palca predvádzajú čvirikanie vrabca a pohybom ruky plynulým pohybom do upaženia a krčením pritiahnuť 27
predvádzajú, že vlk berie kozliatka. Potom učiteľka vysvetlí, že niektoré slová nahradia obrázkom. Sú to slová: koza, vlk, vrabec, kozľatá. Rozvíjame intermodálne
spojenie
zmyslových vnemov. Pokračujeme hrou Opakujem. Vytvoríme dvojice, deti si sadnú jeden za druhého. Učiteľka vysvetlí na dvojici ako hrať hru. Deti musia správne a intonačne zopakovať to čo povie učiteľka. Najprv prvé dieťa a potom opakuje druhé dieťa z dvojice. Začíname slovami, pokračujeme vetami. Každá dvojica opakuje iné slovo alebo vetu. V závere sa dvojice hodnotia navzájom ako sa im podarilo splniť úlohu. Fixačná aktivita: Dupe koza – hra s básničkou Sedenie č. 5 Zameranie: Viesť dieťa k tomu, aby čo najvýstižnejšie reprodukovalo počutý alebo videný text v dejovej postupnosti. Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita : Kino Metóda: reprodukcia Cieľ: Reprodukovať samostatne videnú rozprávku Sedem kozliatok Realizácia: Učiteľka v úvode sedenia motivuje deti hrou na návštevu kina. Spolu s deťmi poukladajú stoličky pred interaktívnu tabuľu a sledujú rozprávku o kozliatkach. Učiteľka náročky neoznámi názov rozprávky. Ten určia deti po jej ukončení. Deti sa hrajú, že z kina odchádzajú do materskej školy a ich úlohou je povedať rozprávku pani učiteľke. Predtým si spolu pripravia krátku osnovu k textu rozprávky: Koľko kozliatok bývalo v domčeku? Rozhovor mamy kozy s kozliatkami Čo robil vlk, aby sa dostal ku kozliatkam?ˇ Čo robili kozliatka keď sa vlk dostal dnu? Čo sa stalo keď sa mama koza vrátila domov? Za pekné porozprávanie rozprávky deti dostanú usmievavého smajlíka. Fixačná aktivita: ,,Čítanie“ obrázkovej knihy Sedem kozliatok
29
Sedenie č. 6 Zameranie: Rozvíjať dialogický prejav a komunikačné schopnosti detí. Veková kategória: 5-6 ročné detí Aktivita: Herci Metóda: dramatizácia Cieľ: Viesť dialóg pri dramatizácii rozprávky Sedem kozliatok Realizácia: Deti motivujeme pripravením vystúpenia k blížiacemu sa sviatku všetkých mamiek v mesiaci máji. Deti mamám
pripravia darček v podobe vystúpenia. Deti sa
dohodnú, ktorú postavu z rozprávky budú hrať oblečú si pripravené kostýmy. Deti, ktoré nehrajú sú v obecenstve a pozorujú výkon hercov, aby ich po ukončení hry mohli zhodnotiť. V druhom kole si obecenstvo a herci vymenia úlohy. V závere sa obidve skupiny navzájom zhodnotia. Rozprávač: Bola jedna mama koza a mala sedem utešených kozliatok. Odchodí koza na pašu a prikazuje kozliatkam Mama koza: ,, Kozliatka moje, neotvárajte dvierka nikomu. Mohol by vás zjesť zlý vlk. Otvoríte iba mne keď vám zaspievam túto pesničku: Kozliatka maličké, otvorte mamičke, nesiem vám, nesiem vo vemene mliečko, nakŕmim vás sienkom, napojím vodičkou. Kozliatka: Dobre mamka, my ťa budeme počúvať a nikomu neotvoríme. Rozprávač: Za oknom stál vlka a vypočul si rozhovor mamy kozy s kozliatkami. A veľmi sa potešil tomu čo počul. Vlk: Ako dobre, že som chodieval k domčeku každý deň, aspoň som sa naučil pesničku mamy kozy. Cha, cha a teraz mi kozliatka otvoria dvere a ja ich zjem. Rozprávač: Len čo koza odišla na jarnú pašu, vlk prišiel k domčeku a spieval. Vlk: (hrubým hlasom, smiešne) Kozliatka, otvorte! Nesiem vám na rožkoch mliečka, vo vemene vodičky! Kozliatka: (smejú sa) Ty nie si naša mamička. Tvoj hlas je hrubý a pesnička popletená. Choď, preč my ti neotvoríme! Rozprávač: Spomenul si vlk, že v dedine býva jeden kováč. I bežal za ním, aby mu tenšie hrdlo ukul. Vlk: Kováč, ukuj mi tenšie hrdlo a rýchlo lebo ťa zjem! Kováč: Dobre, dobre, daj hlavu na klát!
30
Rozprávač: Kováč urobil čo vlk chcel a vlk hybáj ku domčeku a už klope na dvere a spieva, ale teraz si dáva veľký pozor, aby slová pesničky nepoplietol Vlk: Kozliatka maličké, otvorte mamičke, nesiem vám, nesiem vo vemene mliečko, nakŕmim vás sienkom, napojím vodičkou. Kozliatka: My ti neotvoríme. Pesnička je správna ale hlas je tvoj, ty jeden vlk. Rozprávač: Vlk ešte raz beží za kováčom. Vlk: Kováč, potrebujem ešte tenšie hrdlo. Ukuj mi ho, ale teraz to urob dobre! Kováč: Dobre, dobre, daj hlavu na klát! Rozprávač: Už má vlk hrdlo ukuté, už beží k domčeku a tenkým hlasom spieva: Vlk: Kozliatka maličké, otvorte mamičke, nesiem vám, nesiem vo vemene mliečko, nakŕmim vás sienkom, napojím vodičkou. Rozprávač: Kozliatka boli zmätené keď počuli pesničku za dverami. Začali sa hádať. Kozliatka: Otvorme dvere, to ja naša mamička! Neotvárajme! Čo keď je to vlk? Ale nie je! Ja som najstaršie kozliatko, ja mám pravdu! Je to vlk! Rozprávač: Ako sa tak hádali, najmladšie kozliatko otvorilo dvere. A pustilo vlka dnu. Vlk: A teraz vás všetky zjem! Rozprávač: Kozliatka sa ukrývali pred vlkom, no ten ich aj tak pochytal. Iba najstaršie kozliatko sa schovalo do pece a tam ho vlk nenašiel. Keď sa vlk nažral odišiel ku studni, vody sa napiť. Prišla koza domov, kričí na kozliatka. Mama koza: Kozliatka moje, kde ste? To som ja vaša mamička! Ukážte sa! Kozliatko: Mamka, tu som v peci. Bol tu zlý vlk a všetky kozliatka pojedol, iba mňa nenašiel. Veľmi som sa bálo. Koza: No počkaj, ty vlk ja ti ukážem! Rozprávač: Mama koza bežala pohľadať vlka. Našla ho pri studničke ako pije vodu. Zadupala nohami, pichla ho rohami až sa vlk tak zľakol, že spadol na zem. Vtedy mu koza rožkom rozpárala brucho a všetky kozliatka z neho povyskakovali a mamke sľubovali Kozliatka: My, ťa už stále budeme počúvať a nikdy vlkovi neotvoríme! Rozprávač: A to je už koniec našej rozprávky. V závere sa obidve skupiny navzájom zhodnotia Fixačná aktivita: Nácvik divadielka ku sviatku Dňa matiek.
31
3. 4 Leto – rozprávka Červená čiapočka Rozprávka je naplánovaná k témam školského vzdelávacieho programu v mesiacoch máj – jún. Bolo raz malé dievčatko. Ako každé dievčatko malo starú mamu. Dievčatko bývalo v dedine, stará mama v neďalekej hore. Stará mama uplietla raz svojej vnučke červenú čiapočku. čiapočka dievčatku tak pristala, že každý kto ho uvidel inakšie ho nevolal, len Červenou čiapočkou. Raz mamička povedala dcérke: ,,Červená čiapočka! Ochorela nám stará mama, zanesieš jej obed." Červená čiapočka poznala dobre cestu k starej mame. Mamička doniesla košík, pokládla doň kastróliky, hrnček, chlieb a ovocie. To všetko zakryla obrúskom a podala dievčatku: ,,Cestou sa mi nikde nepristavuj!" napomenula dievčatko. ,,Nie, nie! Pôjdem rovno k starej mame." sľubovalo ono. Ide Červená čiapočka chodníkom v hore. Ide, ide a tu ju stretne ju vlk.
,,Dobrý deň, vĺčik!" ,,Dobrý deň, Červená čiapočka! Kdeže ideš, kde?"
,,Ochorela nám stará mama, nuž nesiem jej obed." ,,A kdeže býva?" spýta sa vlk. ,,Tu v hore, v malej dreveničke." odpovie Červená čiapočka. Vlk sa na všetko o starej mame povypytoval a myslel si pritom: ,, Hehe! Najprv zjem starú mamu, potom i túto čiapočku!“ Od spokojnosti sa oblízal a nahlas povedal:
,,Pozri, koľko je tu kvetov! Natrhaj z nich starej mame!"
Dievčatko si pomyslelo, babka sa kvietkom poteší. Položí košík na trávu a trhá kvietky do kytičky. Vlk sa ticho vytratil a ponáhľal sa k domu starej mamy. Zabúchal na dvere. ,,Kto je?" ozve sa stará mama . ,,To som ja, Červená čiapočka! Nesiem vám obed!" hlási sa vlk tenkým hlasom. ,, Poď dnu! Dvere nie sú zamknuté." Vlk stisol kľučku, vošiel do izby. Stará mama leží v posteli pri obloku. Vlk za ňou skočil a - ham! už starej mamy nebolo. Potom sa sám obliekol za babku , ľahol si do postele a čakal. Vnučka natrhala kvety, prišla k domčeku a zaklopala na dvere a volala: ,,Stará mama, ! Otvorte, nesiem vám obed!" ,, Dvere nie sú zamknuté. Poď dnu!“ povie vlk. Červená čiapočka vojde dnu, a v izbe polotma. Ide s košíkom k posteli. Vidí slabo, ale i tak sa jej zdá dnes stará mama čudná. I pýta sa: ,,Joj, stará mama, aké vy máte veľké uši!" ,,To preto, aby som ťa lepšie počula!" ,,Joj, stará mama, aké vy máte veľké oči!" ,,To preto, aby som ťa lepšie videla!“ ,,A prečo máte také veľké ústa?" ,,Aby som teba ľahšie zjedla!" povie vlk a - ham! - už je i Čiapočka tam! Pohladkal si vlk plné brucho a rozvalil sa navrch na perinu. Šiel okolo horár. Vidí dvere dokorán a na posteli chrápe vlk. Hneď ten vedel čo sa tu stalo. Vzal zo stola nožnice a nastrihol vlkovi brucho. Vyskočila z neho Červená čiapočka a za ňou i stará mama. Od radosti, že je vonku, vybozkávala milého uja horára na pichľavé fúzy. Potom všetci traja nanosili skál a zašili ich vlkovi do brucha 32
a pozorovali čo sa bude diať. Onedlho sa vlk zobudí a zívne. ,,Uf, ale som sa dnes objedol! A smädný som! Musím k studničke na vodu!" Nachýli sa, smädno začne piť, a naraz - čľup! Padol do studničky a utopil sa. Horár, stará mama a Červená čiapočka sa veselo vrátili domov ( Rázusová-Martáková, 1975). Sedenie č. 1 Zameranie: Rozvoj slovnej zásoby Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Slová ukryté v košíku Metóda: definovanie pojmov pomocou obrázkov aj slovne Cieľ: Pomenovať správne predmety, javy a osoby z rozprávky Červená čiapočka Slová na osvojenie: kastrólik, hrnček, obrúsok, chlieb, chodník, hora, drevenička, kytička skala Realizácia: Deti sú na vychádzke v lese, prechádzajú sa po triede pomedzi papierové stromy. Spoza stromu sa ukáže vlk-maňuška a pýta sa deti či nevideli v lese Červenú čiapočku. Potom sa ukáže Červená čiapočka a pýta sa či tu deti nevideli bežať vlka. Potom poprosí deti, aby si sadli a oddýchli a porozpráva im ako to bolo v rozprávke o nej a vlkovi. Potom sa s deťmi rozlúči a na zemi nechá košík s obrázkami. Učiteľka obrázky poukladá na magnetickú tabuľu a spolu s deťmi ich pomenujú a každé slovo vytlieskajú po slabikách.
Deti si obrázky
rozoberú a na vyzvanie učiteľky pomenujú samé čo je na obrázku. Ak dieťa nevie slovo pomenovať po slovenský povie ho rómsky a následne zopakuje slovo spisovne. Učiteľka tak zistí či ide o rečovú bariéru alebo dieťa nepozná čo znázorňuje obrázok. Keď deti ukončili prácu s obrázkami prechádzame na slovné vyjadrenie významu pomocou hry, ktorý obrázok vlk ukryl v košíku. Učiteľka pracuje s obrázkami otočenými naopak, aby nebolo vidno čo zobrazujú. S maňuškou vlka vyberie obrázok a ukryje ho do košíka. Potom deťom obrázok opisuje, deti pomenujú čo to je. V závere sa Červena čiapočka vráti po košík a pýta sa deti čo robili, ako sa usilovali, čo vedeli. Deti sa hodnotia a hodnotí ich aj pani učiteľka. Fixačná aktivita: Pexeso Červená čiapočka Obrázkové koleso – (na spôsob kolesa šťastia) Aktivita je vhodná pre individuálnu aj skupinovú prácu s deťmi na upevňovanie prebratých slov. 33
Sedenie č. 2 Zameranie: Slovné druhy a tvary. Gramatická správnosť rečového prejavu Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Maľované čítanie Metóda: doplňovanie chýbajúcich slov, kontrastné porovnávanie Cieľ: Použiť správny tvar slova, aby veta bola gramaticky správna. Realizácia: Deti sedia pri stoloch a vyfarbujú obrázky, ktoré im pripravila učiteľka. Deti upozorňuje, aby sa snažili pretože každý si svoj obrázok vloží ho do rozprávky, ktorú budú spolu čítať. Sú to obrázky: babka, dievčatko, košík, koláče, Červená čiapočka, kytica kvetov, vlk, domček, dvere, oči, uši, vlkove zuby, horár. Učiteľka číta vetu na veľkom formáte papiera a deti vkladajú obrázky na prázdne miesto vo vete a povedia ho v správnom tvare. Deti s učiteľkou vytvárajú maľované čítanie. Bolo raz malé ....(dievčatko). ....(Babka) mu uplietla červenú čiapočku. .......(Dievčatko) ju rado nosilo a preto ho každý volal Červená čiapočka. Jedného dňa........(babka) ochorela. Mamička jej do.......... (košíka) zabalila .....(koláče) a všelijaké dobroty. .....(Červená čiapočka) sa zastavila na lúke, aby natrhala ....(kvety) pre ......(babku). Zrazu pred ňou zastal.....(vlk). Vypytoval sa jej kam ide a čo nesie v ....(košíku). .......(Červena čiapočka) sa vydala k .......(domčeku). Ale ......(vlk) ju predbehol a ........(babku) zhltol. Ľahol si do postele a čakal......(Červenú
čiapočku).
.....(Červena
čiapočka
zaklopala
na
.......(dvere).
Ahoj.....(babka)! Prečo máš také veľké....(oči)? Aby som ťa lepšie videla. Prečo máš také veľké.....(uši)? Aby som ťa lepšie počula. A prečo máš také veľké......(zuby)? Aby som ťa mohla zjesť. .....(Vlk) vyskočil z postele a ....(Červenú čiapočku) zjedol. Bol taký nažratý, že si ľahol a hneď zaspal. Okolo....(domu) išiel ....(horár). Počul strašné chrápanie a vošiel dnu. Uvidel....(vlka) s prázdnym bruchom. Rozpáral ho a vyslobodil...(Červenú čiapočku) a......(babku). .......(Červena čiapočka) a .....(babka) sa tešili, že ich ....(horár) vyslobodil. Keď je rozprávka hotová učiteľka ešte raz číta vety ale deti ich dopĺňajú už len slovne. V závere ešte porovnávajú správny a nesprávny tvar slova a vyberú ten správny. Hodnotíme aktivitu detí a správne odpovede. Fixačná aktivita: Maľovane čítanie Červená čiapočka Sedenie č. 3 Zameranie: Uplatniť aktívne slovnú zásobu pri tvorení krátkych súvislých viet. 34
Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Brúsime si jazýček Metóda: rozprávanie podľa obrázkov, tvorenie viet Cieľ: Tvoriť krátke vety k obrázkom z rozprávky Červená čiapočka Realizácia: Deti sedia za stolom pred sebou majú pracovný list, ktorý znázorňuje tieto obrázky: kastrólik, hrnček, obrúsok, chlieb, chodník, hora, drevenička, kytička skala. Učiteľka menuje, ktorý obrázok majú zakrúžkovať deti si rozvíjajú sluchové a zrakové vnímanie. Nechajú pracovný list na stole zoberú si pripravené papierové košíčky a ďalšiu činnosť vykonávajú pri obrázkovom kolese, ktoré obsahuje hore uvedené obrázky. Deti si určia obrázok točením kolesa. Učiteľka kladie otázky k obrázku. Deti odpovedajú zmysluplnou vetou, za ktorú dostanú do košíka papierovú jahôdku. Hodnotia sa podľa toho koľko jahôd majú v košíku. V závere si vymaľujú pracovný list. Vety k obrázkom: K čomu potrebujeme kastrólik? Prečo má hrnček uško? Prečo sa obrúsok perie? Kedy je chlebík chutný? Kam viedol chodník v rozprávke? Prečo je v hore nebezpečne? Prečo má drevenička dvere a okná? Kedy dávame kytičku? Komu dal horár skaly do brucha, a prečo? Fixačná aktivita: Čítanie obrázkovej knihy o Červenej čiapočke Sedenie č. 4 Zameranie: Zreteľná a správna výslovnosť a intonácia, mimické vyjadrenie činnosti Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita: Zrkadielka Metóda: napodobňovanie, demonštrovanie, experimentovanie, Cieľ: Správne vyslovovať a intonovať slová a vety z rozprávky Červená čiapočka, použiť mimické vyjadrenie slov: uplietla, nepristavuj, leží, zamknúť, pozorovať, zívať 35
Realizácia: Aktivita sa začína tým, že sa deti pozerajú na seba do zrkadla, ktoré im učiteľka vopred prichystala. Zrkadlo koluje medzi deťmi a tie do zrkadla vyrábajú rôzne grimasy, usmievajú sa, mračia, pohybujú hlavou, telom. Učiteľka dá pokyn, aby sa deti otočili k nej čelom a vysvetlí im, že budú zrkadlo a musia presne napodobniť pohybom slovo, ktoré ona povie a predvedie - uplietla, nepristavuj, leží, zamknúť, pozorovať, zívať. Potom deti vytvoria dvojice – zrkadlá a celú hru zopakujú ešte raz. Hra pokračuje časťou kde deti napodobňujú rečový vzor učiteľky. Hovoria vety z rozprávky napodobňujú intonáciu viet a slov: Babka, a prečo ty máš také veľké oči?
domček - stromček
Aby som ťa lepšie videla.
babička - mamička
Babka, a prečo máš také veľké uši?
pichľavé fúzy
Aby som ťa lepšie počula.
kľučka
Babka, a prečo máš také veľké zuby?
chlieb
Aby som ťa mohol zjesť!
kastrólik
Na záver sa deti zhodnotia do nastaveného zrkadielka. Fixačná aktivita: Hra na ozvenu Sedenie č. 5 Zameranie: Viesť dieťa k tomu, aby čo najvýstižnejšie reprodukovalo počutý alebo videný text v dejovej postupnosti. Veková kategória: 5-6 ročné deti Aktivita : Rozprávka ako darček Metóda: reprodukcia Cieľ: Porozprávať čo najsamostatnejšie podľa osnovy rozprávku Červená čiapočka Realizácia: Učiteľka s deťmi vedie rozhovor na tému obdarovanie a darčeky keďže bol sviatok detí. Pýta sa deti aké darčeky majú radi, či už dali niekomu darček a prečo? Opýta sa odkiaľ mali peniaze na darček. Potom im vysvetlí, že darček je niečo čo dávame z lásky a nemusí byť kupovaný v obchode stačí, že je to od človeka, ktorého máme radi a to nie len na sviatky ale hociktorý deň, iba tak pre potešenie. Deti často dávajú ako dar kreslený obrázok ale darom môže byť aj pekne porozprávaná rozprávka. Učiteľka v krátkosti pripomenie obsah a dej rozprávky a spolu s deťmi vypracujú osnovu, ktorú učiteľka zapisuje 36
na papiere. Tie rozloží v triede na zemi do radu ako vláčik a deti s jej pomocou podľa nich prerozprávajú rozprávku. Osnova: 1. Kto poslal Červenú čiapočku odniesť jedlo a prečo? 2. Kde bývala babka? 3. Koho stretla Červená čiapočka v lese, o čom sním rozprávala? 4. Kam utekal vlk, čo urobil? 5. Ako volal vlk Červenú čiapočku dnu? 6. Čo sa pýtala Červená čiapočka vlka? 7. Kto išiel okolo domu a počul chrápať vlka, čo urobil? 8. Čo urobila babka s vnučkou? Deti zhodnotia komu sa podarilo rozprávku najlepšie porozprávať. V závere každé dieťa povie komu rozprávku daruje. Fixačná aktivita: Rozprávka pred bábiku Sedenie č. 6 Zameranie: Rozvíjať dialogický prejav a komunikačné schopnosti detí. Veková kategória: 5-6 ročné detí Aktivita: Zahráme vám divadlo o Červenej čiapočke Metóda: dramatizácia Cieľ: Viesť dialóg pri dramatizácii rozprávky Červená čiapočka Realizácia: Učiteľka vysvetlí deťom, že dnes si zahrajú divadlo o Červenej čiapočke. Aby si deti zopakovali obsah a text rozprávky vytvorí dve skupiny dievčat a chlapcov . Dievčatá opakujú po učiteľke text Červenej čiapočky a chlapci, text, ktorý hovorí vlk. Potom sa oblečú do kostýmov. Učiteľka hrá úlohu rozprávača a šepkára. Vystriedať sa majú všetky detí. Obecenstvo hodnotí výkon potleskom. Rozprávač: Hustým lesom kráča malé dievčatko. Nesie svojej starej mame košík s jedlom. Cestu si kráti pesničkou. Červená čiapočka: Pôjdeme my do lesíka, uchytíme zajačika, heš, heš, heš, heš, a ty za ním bež. Vlk: Čo tu robíš, dievčatko? 37
Červená čiapočka: Nesiem babke košík s jedlom. Moja babka je chorá. Vlk: A kde býva tvoja babka? Červená čiapočka: Tamto neďaleko v lese má malý dom. O chvíľu som tam. Vlk: A kvety pre ňu máš? Pozri koľko ich tu je! Natrhaj jej kytičku! Rozprávač: Červená čiapočka trhá kvetinky a ani nezbadá, že je vlk preč. A ten už klope babke na dvere. Babka: To si ty Červená čiapočka? Poď dnu, dvere sú otvorené! Rozprávač: Vlk prišiel k posteli a babku prehltol. Potom si obliekol jej šaty a ľahol si namiesto nej. Medzitým Červená čiapočka nazbierala babke krásnu kyticu, prišla k domčeku a zaklopala na dvere. Vlk: Poď dnu dievčatko! Červená čiapočka: Dobrý deň stará mama. Priniesla som vám košík s jedlom. Vlk: Polož ho na stôl a poď ku mne! Červená čiapočka: Babka, a prečo ty máš také veľké oči? Vlk: Aby som ťa lepšie videla. Červená čiapočka: Babka, a prečo máš také veľké uši? Vlk: Aby som ťa lepšie počula. Červená čiapočka: Babka, a prečo máš také veľké zuby? Vlk: Aby som ťa mohol zjesť! Rozprávač: A vlk prehltol aj Červenú čiapočku. Potom sa otočil v posteli a zaspal. Celý dom sa triasol jeho chrapotom. Okolo domu prechádzal ujo horár a počul to chrápanie. Vošiel dnu a hneď vedel, čo sa stalo. Vlkovi rozpáral brucho a vyslobodil babku aj vnučku. Babka s vnučkou: Ďakujeme ti pekne ujo horár, že si nás zachránil. Fixačná aktivita: Nácvik divadielka na koncoročné vystúpenie
38
ZÁVER
Práca s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít je náročná. Môže učiteľa odradiť alebo motivovať. Záleží len na pedagógovi, ktorou cestou sa vyberie. Či prácu s rómskym dieťaťom berie ako príťaž alebo ako výzvu. Našim programom rozvoja reči chceme pomôcť deťom aj pedagógom, ktorý chcú riešiť problémom s komunikáciou deti z MRK . Program rozvoja reči sme overili v praxi a boli sme s dosiahnutými výsledkami milo prekvapení. Preto by sme ho chceli ponúknuť ostatným kolegom ako príklad alebo jednu z možnosti riešenia problému.
39
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
BRŤKOVÁ, R. – BAHURINSKÁ, D. 2012. Stimulačný program prevencie porúch učenia detí predškolského veku. Bratislava: Pro Solution, 2012, s. 11 – 14. ISBN 978-80-8139-018-0. KOPASOVÁ, D. 1990. Stimulačný program vývinu reči pre deti predškolského veku – sprievodný text k učebnej pomôcke. Banská Bystrica: VOTES, spol. s.r.o., 1990. NAGAJ, O. 2009. Hádanky. Žilina: Knižné centrum. 2009. ISBN 978-80-8064-352-2. RÁZUSOVÁ-MARTÁKOVÁ, M. 1975. Červená Čiapočka. Bratislava: Mladé letá, 1975. RÁZUSOVÁ-MARTÁKOVÁ, M. 1989. Rukavička. Bratislava: Mladé letá, 1989. ISBN 8006-00042-5. RUSNÁČKOVÁ, M. 1981. Našim deťom. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1981, s. 31, s. 146. ŠIKULOVÁ, R. – RYTÍŘOVÁ, V. 2006. Pohádkové příběhy k zábavě i k učení. Praha: GRADA. 2006, s. 12. ISBN 80-247-1361-6.
40
