Číslo 1
NERUČÍME ZA NIČ
Cena 0,40 € 1
Ročník X Číslo 1
Školský rok začína vždy rovnako. Druhým septembrom. S rozochvenými žalúdkami sa po dvoch mesiacoch nechávame unášať starými, zarastenými chodníčkami smerujúcimi naše kroky k budove zvanej škola, k budove, v ktorej sme strávili alebo strávime ešte more času, v ktorej prídeme o množstvo nervov a sekúnd života, a ktorú niektorí tento rok navštívia naposledy. Patrím medzi nich. Tento rok sa lúčim s obrovskou časťou mojej minulosti, môjho života a beriem si so sebou v prvom rade zážitky a ľudí, ktorých mi táto škola priniesla, a až po nich vedomosti a to, čo by som si možno so sebou mal brať v prvom rade. Možno si hovoríte, že nenávidíte školu, že do nej neradi chodíte a najradšej by ste celé dni trávili vonku či za počítačom. Skúste sa na ňu pozrieť z inej stránky. Skúste prebúrať pochmúrnu bariéru, čiernobielu ako titulka tohto čísla, a skúste roztvoriť oči dokorán a uvedomiť si, že táto škola vám len neberie, ale aj dáva. Dáva vám obrovské množstvo skúseností, spomienok a pár priateľstiev, takých, ktoré vám zostanú do konca života. Ja som si to uvedomil až svoj posledný rok tu, vy sa predsudkov a klapiek na očiach môžete zbaviť skôr a užiť si v rámci možností zvyšok štúdia najlepšie, ako viete.
OBSAH: 3-4
INTERVIEW
5
NUDA A TAK ĎALEJ ...
6-7
DRUHÁ ŠANCA
8
STYLE
9-10
KAM ZA ZÁBAVOU
10-11 SCOTT PILGRIM VS. THE WORLD 12
MS V HOKEJI SA BLÍŽIA
13-15 EXKLUZÍVNA PRÍLOHA HORTENZIA
Okej, stačilo dohovárania a poučovania, veď nie som vaša mama (nie, vážne nie som). Prvé číslo časopisu S.R.O. v tomto školskom roku má bohužiaľ čiernobielu titulku, aj to aj napriek obrovskej podpore, ktorej sa nám dostáva od vedenia školy a sponzorov. Jednoducho, ak chceme udržať prijateľnú cenu, nemôžeme si dovoliť farebnú titulku. Je nám to fakt ľúto, možno ďalšie číslo to vyjde, ale zatiaľ sa budete musieť uspokojiť s čiernou a bielou. Veď, koniec koncov, záleží na obsahu, nie?
16
FOTOGRAFICKÁ SÚŤAŽ
17
PRÁZDNINY - BÁSNIČKA
18-21 JEDEN ZA DVOCH PRE TROCH 22
NÁKUPY CEZ INTERNET
23
UEFA TROFEJ LIGY MAJSTROV
Šéfredaktor: Michal Múcska
Keď sme už pri obsahu, téma tohto čísla je nuda a všetko s ňou spoločné. Zdá sa vám to zvláštne? A čo vo vás evokuje jeseň? Padajúce farebné lístie, slnko zapadajúce ponad nádherné, zlatisté polia či stavanie zvieratiek z gaštanov? Nech už je to čokoľvek, nám pri slove „jeseň“ ako prvá napadne nuda. Tak tu ju máte.
Korekcia: p. p. Chovanová, p. p. Pravdová Grafik: Jozef Vozár Redaktori: Erik Michalík, Kristína Pisoňová, Michaela Tlapová, Tweety, Daniela, Oggy, Švábi a iní
šéfredaktor
2
Grafika: Malvína Prílohu Hortenzia pre Vás vytvorili:
Redaktorky: Božena, Dr. Prumflová
Šéfka: Anna Mária
INTERVIEW Náš časopis vám prináša novú rubriku Interview, v ktorej sa môžete dozvedieť, čo sa odohráva v hlavách tých divných ľudí, čo na nás tak nechápavo pozerajú, keď vojdú do triedy. Táto rubrika ich bude pravidelne vystavovať otázkam, ktoré preveria ich oddanosť svojej práci, pomôže priblížiť, čo vlastne títo smrteľníci páchajú vo voľnom čase a prečo podnikajú pravidelné výpravy do nehostinného prostredia ovládaného mladými. Otázky: 1. Učíte prvý rok, vlastne len zopár mesiacov. Aké sú vaše prvé dojmy? 2. Bolo toto povolanie Vaším dlhodobým snom alebo sa Vám len náhodne naskytla možnosť robiť tuto pracú s deťmi? 3. Toto povolanie má ako každé iné svoje pre a proti. Čo Vás najviac zaujalo na tejto profesii? 4. Po skončení vysokej školy ste hneď vhupli do praxe, ako sa Vám páči vaše vysnené povolanie učiteľa? 5. Čo Vás priviedlo na našu školu? Bol to len osud, alebo ste ju mali presne vytipovanú? 6. Aké predmety učíte? Ktorý učíte najradšej a prečo? 7. Určite tu máme aj, povedzme, nie veľmi spolupracujúcich študentov. Ako zvládate žiakov a čo na nich hovoríte? 8. Venujete sa aj mimoškolským aktivitám a krúžkovej činnosti? 9. Keď práve nepracujete, akou obľúbenou činnosťou si vypĺňate čas? 10. Čítate knihy? Aké sú vaše obľúbené? 11. Vaše obľúbené jedlo, kuchyňa? 12. Premýšľali ste niekedy nad tým, čo by ste chceli robiť, keby ste sa nestali učiteľkou? Erika Bulganová: 1. Školské prostredie je mi veľmi blízke, takže moje dojmy sú zatiaľ pozitívne a som relatívne spokojná. 2. Povolanie učiteľa sa mi vždy páčilo, číže išlo o cielený výber práce. 3. Prepojenie príjemného s užitočným, pr. príjemný kolektív, práca s mladými ľuďmi, prázdniny, školské výlety, pracovná doba... a nevýhody... psychologicky náročná práca, platové ohodnotenie v SR. 4. Napriek niektorým spomínaným nevýhodám ho vnímam ako príjemné. 5. Iniciatíva vychádzala z mojej strany a škola my vyšla v ústrety. 6. Nemecký a španielsky jazyk, pričom oba učím rada, pretože každý je niečím výnimočný a zaujímavý, aj keď sympatickejšia je mi asi španielčina. 7. Do určitej miery sa to zvládať dá, keď ju však prekročia, riešim to následné rôznymi spôsobmi, mám na to svoje metódy... 8. Krúžkovej činnosti sa tento rok nevenujem, možno budúci školský rok, pretože som v súčasnosti zaneprázdnená inými aktivitami. 9. Cez voľný čas rada čítam, počúvam hudbu, kreslím alebo cvičím.
10. Čítam rada a často. Moji obľúbení autori sú napr. F. Nietzsche, E.Fromm, H. Hesse, P. Neruda, I. Allende, C. Costaneda, J. L Saramago a iní. 11. Obľubujem najmä mexickú (mole, nachos, guacamole) a ázijskú kuchyňu (tofu s kurkumou). 12. Samozrejme, že som o tom premýšľala. Lákala ma napr. oblasť médií (redaktor/publicista) alebo podnikanie v oblasti cestovného ruchu.
Ivana Kobularčíková. 1. Príjemné. 2. Áno, toto povolanie bolo mojím dlhodobým snom. 3. Najviac ma zaujalo to, že môžem odovzdať svoje skúsenosti a vedomosti iným. 4. Zatiaľ sa mi veľmi páči. Verím tomu, že to bude tak aj naďalej. 5. Gymnázium F. G. Lorcu patrilo medzi prioritné školy, na ktorých som chcela pracovať. A tak trochu mi k tomu dopomohlo aj šťastie. 6. Zatiaľ vyučujem len geografiu. 7. Je samozrejmé, že sa v každej triede nejaký ten nezbedník nájde. Zatiaľ sa však všetko dalo konkrétne prostredníctvom dohovoru vyriešiť k spokojnosti obidvoch strán. Žiaci sú šikovní a usilovní. 8. Momentálne nie. Pretože ako nová profesorka som si chcela najprv vytvoriť prehľad o tom, aké krúžky sa realizujú na tejto škole, a hlavne to, o čo sa žiaci najviac zaujímajú v rámci geografie. 9. Ak je vhodné počasie na turistiku, tak si rada vyjdem s priateľmi do hôr. V prípade daždivého počasia sa venujem čítaniu kníh, lúšteniu maľovaných krížoviek a pozeraniu rôznych dokumentárnych a prírodopisných filmov. 10. Jaskyne Svetového dedičstva na Slovensku. 11. Bryndzové halušky. 12. Áno, premýšľala som nad tým, že by som rada pracovala ako pracovníčka v cestovnej agentúre alebo turistická sprievodkyňa. Ďakujem pani profesorkám za rozhovor a za ich otvorenosť pri odpovedaní na otázky. Dúfame, že sme profesorky otázkami príliš nezaskočili. Vlastne je to dôkaz o ich smrteľnosti. Lúčime sa s vami a vidíme sa opäť pri spovedaní ďalšieho z učiteľov. Ďakujem pani profesorkám za rozhovor a za ich otvorenosť pri odpovedaní na otázky. Dúfame, že sme profesorky otázkami príliš nezaskočili. Vlastne je to dôkaz o ich smrteľnosti. Lúčime sa s vami a vidíme sa opäť pri spovedaní ďalšieho z učiteľov. Erik Michalík 2.A
Školské rádio : Pondelok hrá Beran, Valúch – filmová hudba + výber 60-80 roky
Utorok hrá Kordiak – metal
Streda hrá Šido – blues, rock´n roll
Štvrtok hrá oktáva B – alternatíva
Piatok hrá Čevela – metal, rock
Nuda a tak ďalej... Sedím vo svojej veľkej izbe a premýšľam. Celé dni premýšľam, čo mi vlastne ostalo, či mám ešte niečo, čo by ma tu držalo. Snažím sa nájsť aspoň niečo, čo naozaj mám. Ale pochopila som, že nič som v živote naozaj nemala, nie tak, aby mi to ostalo navždy. Ostala mi už len jediná malá nádej, nádej, že to bude raz aspoň trocha lepšie. Nie tak, ako to bolo vtedy, tak mi už nikdy nebude, ale tak, aby som mala aspoň nejaký dôvod každý deň vstať z postele. Teraz z nej vstávam len kvôli tej nádeji, že raz z nej možno znova budem vstávať s radosťou. Ale nebaví ma to. Nechcem len zo dňa na deň prežívať, chcem žiť svoj život. Žiť ho s radosťou a s chuťou. Ale ako, keď to, či ešte niekedy znova vstanem z postele s radosťou, nezáleží na mne ? Jednoducho, nedokážem si povedať, „a teraz budem šťastná“, a som šťastná.
To, čo teraz môžem urobiť, aby som udusila svoj smútok, je možno užívať si veci, ktoré sú tu navždy. Západ Slnka, ktorý je tu každý deň, žiarivý Mesiac, ktorý sa spolu s hviezdami ligoce na oblohe, pocit, keď na mňa padajú kvapky dažďa, ktoré budem vždy cítiť rovnako, a vždy viem, že sa znova vrátia. Ale tie ma nikdy nepotešia tak, ako ma tešili veci kedysi. Teraz to obdobie môžem už len volať ,,staré dobré časy“. Bolo to tak extrémne dobré, a skončilo to tak extrémne zle.
Rada by som si povedala, že to zvládnem a znova sa začnem pokúšať žiť normálne, ale nejde to, ja nie som tá, ktorá sa snaží celému svetu ukázať, aká je silná. Mnohí sa snažia pôsobiť
silno, alebo tak, že ich nič nezlomí, a keď aj, tak sa z toho čoskoro spamätajú a postavia sa opäť na nohy. Som asi až príliš úprimná, a práve preto nedokážem hrať túto rolu. Rolu akejsi osobnosti, ktorou ja nikdy nebudem. Dôvod, prečo sa občas usmejem, nie je, že by som už bola „v pohode“, ale už nechcem ničiť tých, ktorí, ako teraz už dobre viem, ma majú radi. Tí, ktorí mi nikdy nerozumejú, tí, ktorých som toľkokrát hnevala a oni zase mňa – moji rodičia. Len kvôli nim sa snažím prežívať tie ťažké dni a potláčať v sebe ten smútok, o ktorom ale viem, že tam navždy ostane. Možno neskôr hlboko, ale navždy tam ostane.
Daniela
Druhá šanca Započúvala som sa do zvukov. Dýchala som čerstvý zimný vzduch. Vžila som sa do každého zvuku, obrazu a dotyku okolitej prírody. Vtom som začula tiché zamňaučanie. Rýchlo som sa obzrela. Spoza malého kríka ku mne, krívajúc, prišiel čiernobiely kocúrik. Rýchlo som ho pritisla na svoju hruď a so slzami v očiach som mu pošepla do ucha: „Márli! Môj milovaný Márli! Kde si bol celé tie mesiace? Tak veľmi som sa o teba bála.“ Na tvári som zacítila jeho drsný jazyk. Olízal ma na líce, ruku a krk. Pozeral sa na mňa svojimi zelenými očami, akoby hovoril „Neboj sa! Už som späť! Nikdy sa už nestratím. Budeme navždy spolu.“ V diaľke sa ozvali hlasy a jemná čiernobiela srsť bola zrazu akási iná. Najskôr som tomu nevenovala pozornosť, ale potom som jemne pootvorila oči. V ruke som objímala svojho „plyšového medvedíka“ a pred tvárou mi Regina, moja mladšia sestra, mávala dlaňou. „Dobré ráno, spachtoš! Dnes ideme ozdobovať stromček, pomáhať mame s perníkmi, a ty budeš ešte driemať?“ Zakryla som si tvár paplónom, ale ona mi ho rýchlo stiahla na zem. „Prečo ma ani na Vianoce nemôžeš nechať na pokoji? Nemám teraz náladu na tvoje veselé reči a nechaj ma spať!“ skríkla som. „Tak si tu ďalej spi! V poslednej dobe si s tebou človek neužije ani trochu zábavy,“ odpovedala otrávene a odišla. Postavila som sa z postele a odhrnula som závesy z okien. Cez hustú hmlu som ledva dovidela na našu garáž a kovový plot. Bol to len sen, ale taký krásny. Po viac ako dvoch mesiacoch som konečne našla svojho kocúra Márliho. Nikdy nezabudnem na to smutné jesenné popoludnie. V pondelok som išla ako každý deň domov po starej poľnej ceste. Prekvapilo ma, že som nikde nestretla Márliho, ktorý ma každé ráno odprevádzal k starej lipe do školy a potom ma pri nej čakal, kým som sa nevrátila. Ani doma som ho nikde nenašla. Mama ma upokojovala slovami: „Neboj sa, Klára! On si spravil asi menší výlet. Do dvoch týždňoch sa určite vráti.“ Ubehli dva týždne, mesiac, dva mesiace a Márli sa stále nevrátil. Stále som sa nedokázala zmieriť so skutočnosťou, že by bol teraz niekde zrazený na ceste alebo vyhladovaný niekde v poli. Otvorila som veľkú drevenú skriňu a zvedavým pohľadom som sa snažila nájsť niečo na seba. Zelené tričko a tmavomodré rifle mi v očiach zaiskrili ako najvhodnejšia kombinácia a pomalými krokmi som v nich odkráčala do kuchyne. Ani som sa nestihla posadiť na stoličku, a už mi mama začala dávať prednášky o tom, že nemám kričať po svojej mladšej sestre, a to aspoň na Vianoce. Ja som jej slová vnímala jedným uchom dnu a druhým von a pila som pri tom svoju rannú šálku čaju. „Počúvaš ma vôbec?“ spýtala sa nakoniec. „Asi nie. Pokiaľ chceš, aby som sa k nej na Vianoce správala slušne, tak jej odkáž, aby ma neotravovala s hlúposťami o siedmej ráno!“ „Viem, že si smutná z Márliho zmiznutia, ale nemusíš si to vybíjať na Regine.“ Ja som len pokrútila hlavou a odhryzla som si z koláča. „Mamíííííí!“ „Čo je, Regina?“ „Tatino potrebuje pomoc s vianočným stromčekom. Nedokáže ho udržať, keď ide dole z povaly.“ Jediná vec, za ktorú som dnes bola svojej malej sestre vďačná. Mama ma konečne prestala otravovať so svojimi prednáškami o dobrom správaní a odišla do vedľajšej miestnosti. Ja som zatiaľ zo starej skrine v spálni vybrala škatuľu s vianočnými ozdobami. Otec postavil veľký umelý stromček do stojanu v rohu obývačky, hneď vedľa okna. Regina okolo neho s radosťou povešala farebné svetielka a potom ozdoby zlatej farby. Ja som sa jej pri tom
snažila pomáhať, ale duchom som bola niekde inde. Nemohla som prestať myslieť na ten svoj dnešný sen. Márli mi možno chcel niečo v tom sne povedať. „Ja už mám všetky svoje ozdoby povešané po stromčeku a ty len dve! Takýmto tempom to nestihneme urobiť ani do večera. Radšej mi daj svoju polovicu ozdôb, aby sme tu nestrácali čas!“ prerušila naštvane moje myšlienky Regina. Znechutene som sa rozvalila na sedačke a zapla televízor. Prepínala som jeden program za druhým. Nakoniec som sa rozhodla pre hudobný kanál, kde spievali vianočné pesničky. „Idú sa ozdobovať perníky!“ zvolala mama po troch hodinách. Regina nadšene zvýskla a skákavým krokom išla do kuchyne. Ja som ju so sklopenou hlavou nasledovala a pod nosom som znechutene zafrflala: „Jupí!“ Mama a Regina s nadšením ozdobovali každý perník rôznymi ornamentmi farebnými polevami, zatiaľ čo ja som na každý dávala ten istý obrázok vločky bielou farbou. Potom ich mama dala do veľkej misy a položila ju do stredu stola. Sama seba som nedokázala spoznať. Každé Vianoce som tieto veci robila s radosťou, ale teraz mi to pripadalo také smiešne a trápne. Po Márliho zmiznutí som už svet nevidela tak ružovo ako predtým. S Reginou som sa vždy hádala, ale nie tak ako za posledné dva mesiace. Každá radosť, ktorú som z niečoho mala, sa stratila spolu s mojím kocúrom. Vtom sa chodbou rozoznel piskľavý zvuk zvončeka. „Babička už prišla!“ zvýskla radostne Regina a rozbehla sa k vchodovým dverám. Tak to mi ešte chýbalo. Človek, ktorý mi dal Márliho, keď bol ešte veľmi malý. Babka mi ho zverila s nádejou, že sa o neho dobre postarám, a ja som ju sklamala. Každého vrúcne objala a zaželala mu šťastné Vianoce. „Viem, čo sa stalo, Klára,“ povedala mi súcitne, keď ma objala. „Nebola to tvoja chyba. Aj mne sa už veľakrát stalo, že ku mne bola nejedna mačka veľmi prítulná a potom sa náhle vyparila a už som ju nikdy nevidela.“ Otočila sa ku skrinke na topánky, kde si položila tašky, vytiahla spomedzi nich malý košík a podala mi ho. Z malej modrej dečky sa na mňa pozrelo chlpaté biele stvorenie. „Moja sučka Besi vrhla pred dvoma týždňami tri šteniatka. Toto jediné z nich prežilo. Besi ho hneď prvý deň odvrhla a odmietla sa o neho starať. Ja mám už svoje roky, tak to už zostáva len na tebe. Márliho si už raz takto dokázala zachrániť a tu máš ďalší prípad.“ S prosebným pohľadom som sa pozrela na mamu, ktorá po chvíli prikývla. Opatrne som dala košík na zem a silno som objala babičku. „Ďakujem,“ povedala som so slzami v očiach. „Nemusíš mi ďakovať. Jedného dňa sa ti určite tento malý chlpáč nejakým spôsobom odvďačí.“ A mala pravdu. Z Maxa vyrástol krásny westík s veselou povahou. Vždy, keď sa na neho pozriem, vybaví sa mi spomienka na ten deň, keď mi ho babka dala. Boli to tie najkrajšie Vianoce, aké som kedy mala. Dostala som druhú šancu zachrániť zvierací život a Max je toho výsledkom. Mám ho už viac ako desať rokov a stále je so mnou. Nikdy som však neprestala myslieť na svojho predošlého priateľa, ktorý ma z neznámych príčin opustil a už sa nevrátil. Tweety
Style Čaute, ľudia, všetci určite viete, že žijeme vo svete mnohých štýlov, crazy účesov a funny módnych doplnkov. Jednoducho povedané, normálny človek nemá šancu si všímať všetky módne výstrelky. Každý si ale všimnúť mohol, že čoraz populárnejším sa stáva tetovanie. Trvalú ozdobu tela nájdeme dnes takmer na každom rohu. Určite aj mnohí z vás poznajú aspoň jedného človeka s tetovaním. Kto z vás už rozmýšľal o tom, že si jednu takúto kresbičku zaobstará? Ja osobne patrím medzi tých, čo o tejto ozdobe celkom často uvažujú. Popri tom sa mi v hlave zrodila otázka: „Čo viem vlastne o „tatéroch“ ?“ Začal som hľadať na internete a našiel som kopu článkov o všemožných ľuďoch, ktorí robia znamenité tetovania. Vo väčšine článkov však bolo spomenuté meno Sailor Jerry. Opäť som sa pýtal samého seba, ktože to je? Prečo je taký slávny? Moje hľadanie začalo nanovo.
problém vykopnúť vás zo svojho štúdia, ak ste mu jednoducho nesedeli (šlo hlavne o hippies a novinárov =D ). Po celý svoj život ostával ortodoxným ultrakonzervatívcom, ktorý dokonca niekoľko rokov mal vlastnú šou na istom havajskom rádiu. Tam s veľkým potešením „nakladal“ na amerických liberálov (čiže hippiesákov a ľavičiarov). Vinil ich z rozkladu pravej Ameriky. Jedna z mála vecí, na ktorej sa zhodnú historici tetovania a módy, je rok narodenia tohto tatéra – 1911 (k takýmto ľuďom zopár tajomstiev patrí, no nie?). Zaujímavé na jeho detstve je, že ako pätnásťročný trávil všetok svoj čas polihovaním na streche či korbe nákladného vagónu. „Tak to je kráľ!“ hovorím si. Pätnásťročný chalan precestoval krížom krážom celú Ameriku a oboznámil sa s vecami, ktoré ľudia nielen v jeho veku nikdy v živote nezažijú.
Sailor Jerry, vlastným menom Norman Collins, najslávnejší tatér všetkých čias, neohrozený námorný kapitán, úspešný saxofonista a amatérsky spisovateľ. Hovorím si: „ Teda, ten chlap je skvelý!“
V devätnástich vstúpil do amerického námorníctva. Cesty osudu ho zaviedli až k pobrežiu Japonska. Japoncov nemal v láske. Rasizmus akoby patril k ich generácii. Avšak, zaujala ho miesta tatérska škola. Tetovať sa naučil už v pätnástich, no toto bolo niečo nové.
Sailor Jerry bol vraj dosť svojský. Človek s čiernym a obscénnym humorom, podľa niektorých neotesaný a zákerný šovinista a chlap, čo nemal
Podarilo sa mu vytvoriť vlastný štýl založený na silných obrysoch, jednoduchých motívoch a oslave patriotizmu, slobody a nezávislosti. Pre nás
je tento štýl známy ako zakladateľom bol Sailor Jerry.
old
schol
a
jeho
V tridsiatich rokoch si založil v Honolulu tetovací salón. Tento malý podnik sa v krátkom čase tešil priazni presahujúcej Tichomorie. Honolulu bolo v tých časoch mestom hriechu. Všade boli dlhé zástupy ľudí čakajúcich pred nočnými barmi, krčmami, nevestincami a pred tetovacím štúdiom Sailora Jerryho... Zvesti o chlapíkovi, ktorý povýšil tetovanie na umelecké dielo, sa šírili nadzvukovou rýchlosťou. Meno Sailor Jerry získalo vo svete tattoo svoj lesk.
Norman Collins, alias Sailor Jarry nás opustil v roku 1973 v nevadskom Rene. Jeho odkaz však žije ďalej vďaka jeho žiakom. Mike Malone nazývaný Rollo Banks a jeho spolužiak Don Ed Hardy sa postarali, aby svet nikdy nezabudol na tohto zvláštneho, avšak výnimočného človeka... Tak čo na neho poviete? Podľa mňa ten človek toho spravil veľa pre dnešný svet módy, a ešte viac pre dnešné pojatie tetovania ako takého. Za to som ja osobne veľmi vďačný a možno aj preto mám veľmi rád tričko s menom výrobcu Ed Hardy. Vždy, keď si ho oblečiem, tak mi napadne meno ...Sailor Jerry...
Naďalej sa koncentroval na svoj prosperujúci salón, no chcel ostať aj naďalej námorníkom. Podarilo sa mu získať hodnosť kapitána. Dostal na starosť pravidelnú trasu okolo havajských ostrovov a prevážal turistov po Tichomorí. Počas plavieb sa zdokonalil v hre na saxofón. Istý čas dokonca pôsobil v tradičnej jazzovej kapele.
Michal Múcska
Kam za zábavou Leto prešlo ako nič a je tu už jeseň, obdobie, keď zaspíte v škole na lavici aj bez toho, aby vás niekto na hodine uspával „zaujímavými“ vetami a číslami, ktoré snáď nedávajú zmysel ani samotnému učiteľovi. Ale ako povedal náš starý dobrý kamarát, súdruh Lenin : Učiť sa, učiť sa, učiť sa (asi vtedy nemali internet). No a čo s časom, keď skončí monológ učiteľov...? Kam za zábavou? Čo si rozhodne nemôžete nechať ujsť ? Ako zabiť čas, ktorý, povedzme si rovno, na učenie isto nevyužijete? Táto rubrika je venovaná presne tomu. Si plný elánu, alebo dokonca adrenalínu a túžiš vidieť hviezdy v akcii ? Čo tak si zájsť do starého dobrého kina? Nič nie je lepšie na odreagovanie ako jemný chrupot pukancov pod zubami a od reality odpútavajúci film na megaplátne. Áno, naša rubrika vám dokonca prináša aj novinky z filmového priemyslu. Berieme ohľad na názor, a preto tu máme rôzne filmy s dejovým rozborom.
Kino: Máte už dosť napätia a trápneho humoru? Pravé pre vás je určite ako stvorená komédia Fízli zo zálohy. Táto komédia, ako už názov napovedá, je z policajného prostredia. Ukazuje príbeh dvoch detektívov Gambla a Hoitza, ktorí kvôli nešťastným náhodám dostanú za partnera jeden druhého. Obaja sú stelesnením toho najneschopnejšieho, čo polícia v New Yorku vo svojom kalibri má. Záchrana ich reputácie nie je vôbec jednoduchá, konkurujú im totiž super policajti Manzzeti
a Danson, ktorí všetko riešia hrubou silou a hrdinským nasadením. Keď sa však detektívom smoliarom, Gamblovi a Hoitzovi naskytne príležitosť tromfnúť týchto super hrdinov, predsa sa niečo v ich plané pokazí. Chcete vedieť čo? Nasadnite na prvý autobus a bežte to zistiť do najbližšieho kina. Inak sa môžete tešiť aj na herecké výkony Samuela L. Jacksona a Dwaina Johnsona (The Rock) v úlohe super policajtov a Willa Ferrella a Marka Wahlberga ako ich neschopných kolegov. Máš radšej chuť na niečo ostrejšie, ako je humor či vtipné „hlášky“? Doslova túžiš pozrieť si klasický americký „akčák“? Plno zbraní, veľa výstrelov bez nabitia, muži, ktorí nekrvácajú ani po dávke zo samopalu, a nekonečne množstvo neexistujúcich kaskadérskych prvkov? Potom je film The Expendables pre tvoje potreby priam stvorený. K deju tohto filmu netreba hádam nič dodávať. Hlavná dejová línia sa točí okolo nabúchaných chlapov, ktorých úlohou je zneškodniť nebezpečného diktátora. Lenže ich plány sa začnú mariť a pomaly zisťujú, že misia nie je až taká ľahká, ako si zo začiatku mysleli. Dokáže niečo ohroziť týchto nepremožiteľných megahrdinov? Film je doslova nabitý akciou a hviezdne obsadenie naozaj nie je jeho slabou stránkou. V hlavných úlohách „makačov“ záchrancov sú: Silvester Stallone, Jason Statham, Jet Li, Dolph Lundgren, Randy Couture, Steve Austin, Terry Crews, Mickey Rourke, Bruce Willis. Proste obsadenie akčných hrdinov, aké Hollywood ešte nevidel. A teraz niečo pre dámy a citlivejších romantikov. Film Sexi 40, ktorý to tento týždeň odpálil v našich kinách. Klasický romantický príbeh sklamanej ženy, ktorá navyše odhalila neveru svojho muža, a akoby toho nebolo dosť, má na krku malé deti. Rozhodne sa, že láska pre ňu už nemá zmysel a skúša začať nový život v New Yorku, kde si nachádza novu prácu, skvelých priateľov, ale predsa len jej dačo chýba. A tu sa do príbehu zamotáva mladý švárny muž Adam, ktorý sa do Sandy zaľúbi, pomáha jej strážiť deti a ona postupne prichádza láske opäť na chuť, keď začína podliehať jeho šarmu. Prestane Sandy zavrhovať najkrajší ľudský cit a konečne nájde svoje vytúžené šťastie? To všetko a omnoho viac uvidíte v tomto „netradičnom“ americkom „romanťáku“. Hlavné úlohy prischli Catherine Zeta-Jonesovej a Justinovi Barthovi. Takže, dámy, ak je vám tento známy mladík srdcu blízky, môžete sa naňho vynadívať v tomto ľúbostnom príbehu. A milí páni, Catherine ma síce svoje roky, ale povedzme si úprimne, nestála by za hriech? Nezabúdame na nezaplatenie.
ani
na
deti,
či
deti
už
dávno
vyrastené.
„Animáky“
sú
proste
V kinách sa objavil nový „animák“, dlho propagovaný Ga Hoole, legenda o strážcoch. Dokonca v 3D. Tento perfektne graficky vymakaný film, vyšperkovaný zaujímavým príbehom, je z dielne tvorcov legendárneho Happy Feat. Ga Hoole je filmovým pôžitkom skôr pre menších divákov, no určite ním nepohrdnú ani tí dospelejší. Dej filmu je zasadený do sovieho sveta. Mladý soviak Soren je ohromený rozprávkami o silných sovích ochrancoch, ktorí bránia svet pred nebezpečenstvom. Sorenovým opakom je Kludsa, jeho brat, ktorý je naopak plne oddaný lovu a sovím povinnostiam a smeje sa zo Sorena. Raz však z rodného stromu Soren a Kludsa vypadnú a nanešťastie sa dostavajú do spárov zlých sov. Soren a jeho myšlienka o nebojácnych sovích bojovníkoch, ktorí žijú ďaleko za morom, privedú ostatné mladé sovy, aby leteli so Sorenom vyhľadať pravé týchto bojovníkov a ochrancov. Doletí Soren na koniec svojej cesty...? Ak vás príbeh zaujal, určite si zájdite pozrieť, ako to nakoniec celé dopadlo... Erik Michalík 2.A
Scott Pilgrim vs. The World Komixy boli vždy obľúbeným námetom pre filmárov, dobrých aj tých menej skúsených a talentovaných v oblasti tvorby filmu. Medzi tie najlepšie patrí napríklad Temný Rytier od geniálneho Christophera Nolana, Sin City od nenapodobiteľného Quentina Tarantina a Roberta Rodrigueza či nedávno uvedený Kick-Ass, ktorý mal pod palcom Matthew Vaughn, manžel Claudie Schiffer. No nie vždy to režisérom vyjde tak, ako by si to predstavovali. Medzi prepadáky v oblasti komixových adaptácií patrí napríklad Superman returns z roku 2006, Ghost Rider či Hulk. Aby sme si to zhrnuli, komixy dokážu byť určite skvelým námetom, a pokiaľ ich dostane do rúk dobrý tvorca, môže vzniknúť doslova majstrovské dielo. Ak je však jedným a jediným účelom filmu zarábať, radšej si zaviažte oči páskou a pustite si MP3. V ktorej z týchto dvoch kategórií je Scott Pilgrim? Jednoznačne v prvej. Režisér Edgar Wright vie, čo robí, a aj keď má za sebou predovšetkým seriály, nezľakol sa úlohy sfilmovať šesťdielny komix o dvadsaťtriročnom lúzerovi hrajúcom v mizernej kapele, bývajúcom v mizernom, jednoizbovom byte, o ktorý sa musí deliť s gayom, a chodiacom so stredoškoláčkou, a povedzme si na rovinu – podarilo sa mu to. Život Scotta Pilgrima nie je najideálnejší. Rok po rozchode so svojou ex, diabolskou Envy, sa mu nedarí nájsť si trvalejší vzťah, so svojou kapelou Sex Bob-Omb sa stále pokúša preraziť (neúspešne) a jeho nová priateľka, Knives Chau, má sedemnásť a berie ich vzťah možno až príliš vážne. Všetko sa však zmení, keď jedného krásneho dňa uvidí ženu svojich snov, ružovovlasú Ramonu Flowers v knižnici. Po pár neúspešných pokusoch dobyť jej srdce sa mu konečne podarí pozvať ju na rande, na ktorom zisťuje, že ak chce s Ramonou chodiť, musí poraziť jej „seven evil exes“, teda sedem diabolských ex. Zaslepený láskou sa Scott rozhodne bojovať na život a na smrť o Ramoninu lásku, a keď chcete vedieť, či sa mu to podarí, budete musieť zájsť do kina alebo si prečítať obsah na nete.
Snáď najväčším plus tohto filmu je obrovské množstvo nápadov, originalita a skvelé efekty. Každá minúta má potenciál niečím vás prekvapiť, efekty mu dodávajú krásny komixový kabát a bojové scény sú prehľadnejšie ako v hociktorom akčnom bijáku. Herci robia, čo môžu, a aj keď to nie je tak dokonalé ako v Kick-Ass, rozhodne sa nemajú za čo hanbiť. Hudba by mala byť jedným zo základov, keďže veľká časť príbehu sa odohráva v skúšobni kapely, ale mne neprišla ničím zaujímavá, inovatívna ani originálna. Jediné, čo tomuto filmu dáva nádych masterpiece, je ten obrovský tok nápadov, neprestajne sa na vás valiaci a nedovoliaci vám si vydýchnuť, ktorý vás vtiahne do deja. Odkazy na rôzne komixy, počítačové hry či známe postavy z virtuálneho sveta príjemne oživujú dej, a ak sa aspoň trošku vyznáte v tejto popkultúre, máte pre film ďalšie plus. Ak ste videli Kick-Ass a podobne ako ja ste si ho zamilovali, je pre vás tento film jasnou voľbou. Ak z princípu odmietate všetko spojené s komixami a počítačovými hrami, pretože vy ste už príliš dospelí na takéto detské záležitosti, ďalej sa zaoberajte tým, čo vás baví, a tento film odložte na nekonečný rad zavrhnutých klenotov. Ak jednoducho máte radi filmy, pozrite si ho. Je to originálne, pekné a zábavné. Len mi je trocha ľúto, že väčšina súčasných teenagerov bude stále ulietavať na Twilighte, aj keď má pred sebou oveľa lepšie kúsky. Michal Múcska, Oktáva A
MS v hokeji sa blížia Písal sa rok 2006, práve prebiehali hokejové majstrovstvá v lotyšskej Rige, keď kongres Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) svojím hlasovaním rozhodol o mieste konania hokejových majstrovstiev sveta roku 2011. Slovensko uspelo v konkurencii Švédska a Maďarska a slovenskí fanúšikovia prekypovali radosťou. Dovtedy sme boli jedinou krajinou, ktorá vyhrala majstrovstvá sveta, ale nedostala možnosť šampionát organizovať. Lenže chcieť organizovať a organizovať sú dve rozdielne veci. Zatiaľ, čo Košice hrávajú od februára roku 2006 v modernej Steel Aréne, v Bratislave sa štadión zodpovedajúci kritériám IIHF nenachádzal. Do úvahy pripadali dve alternatívy: postaviť nový štadión alebo zrekonštruovať domáci stánok bratislavského Slovana. Odporcovia druhej alternatívy argumentovali zbytočným predražením, ku ktorému by pri novostavbe nedošlo. Ďalšou neznámou bolo, kto novú halu zaplatí. Tento horúci zemiak putoval najprv od štátu k mestu, neskôr to dokonca vyzeralo, že stavba prejde do rúk súkromnej firmy. Tieto ťahanice trvali dva roky a fanúšikovia sa už začali obávať, či Slovensko nedopadne podobne ako Česká republika. Naši severozápadní susedia takisto robili všetko na poslednú chvíľu, až napokon museli posunúť šampionát na neskôr. Definitíva v prípade Slovenska prišla na jeseň roku 2008, keď sa rozhodlo o rekonštrukcii štadióna Ondreja Nepelu. Pôvodné odhady hovorili o cene približne 40,5 milióna eur. Samotné práce sa začali v apríli 2009 a napredovali pomerne rýchlo vďaka maximálnemu nasadeniu robotníkov, ktorí pracovali až do neskorých večerných hodín. Dnes už môžeme takmer s istotou konštatovať, že všetko potrebné pre šampionát bude dostupné včas. Samotný štadión by mal byť skolaudovaný už v novembri, tréningové haly a parkovisko budú hotové na konci februára. Menej radostnou správou je, že cenové odhady z roku 2008 boli nepresné. Nová hala doteraz „zhltla” vyše 51 miliónov eur, pričom asi 30 miliónov uhradilo mesto a zvyšok zaplatil štát. Stále tak vo vzduchu visí otázka, či bola rekonštrukcia ekonomickejšou voľbou ako stavba novej haly. S dobrým pocitom, že Slovensko dodrží dané termíny, začal organizačný výbor majstrovstiev sveta 27. septembra s predpredajom prvých balíčkov lístkov, ktorý sa ale tiež nezaobišiel bez menších problémov. Organizátori majstrovstiev vo svojich prospektoch uvádzali 222 eur ako cenu jedného balíčka, ktorý zahŕňal všetky zápasy jednej základnej skupiny. Ibaže zabudli informovať o poplatku siete Ticketportal, ktorá si ku každej predanej vstupenke účtuje poplatok vo výške 3% z danej ceny lístku. Niektorí fanúšikovia boli preto rozhorčení, ale napriek tomu sa lístky predali v priebehu pár hodín. Postupne budú do predaja uvoľňované aj ďalšie vstupenky, takže ak ste si nestihli kúpiť lístok teraz, budete mať ešte príležitosť aj neskôr. Ja osobne si lístok aspoň na jeden zápas určite kúpim, hoci sa majstrovstvá budú konať v čase, keď bude pre mňa (aj pre všetkých ostatných maturantov) hokej druhoradý. Niečo podobné sa u nás asi tak skoro opakovať nebude, takže sa musíme postarať o to, aby minimálne zápasy našich chlapcov boli vypredané a aby ich naše povzbudzovanie posunulo čo najďalej, možno až na samý vrchol.
Oggy
HORTENZIA ...rozumieme dievčatám
PRINÁŠAME VÁM JEDINEČNÚ UKÁŽKU ČASOPISU HORTENZIA
EXKLUZÍVNE PRE S.R.O.!!!
PRVÝ SLOVENSKÝ STREDOŠKOLSKÝ DIEVČENSKÝ ČASOPIS!!
Ako ten svet funguje (román pre ženy) Hedwiga prichádza na vidiek. Svojich starých rodičov už nevidela tri týždne, a tak celá naradostená nasadla v Berlíne na vlak a cestovala 300 kilometrov, aby sa so svojou drahou starou mamou podelila o najnovšie poznatky o štrikovaní a porozprávala o dojmoch z ich obľúbenej telenovely menom „Cigánske srdce postihnuté arytmiou“. Nevie sa dočkať svojho ochrnutého starého otca. Už mu chce vykladať o svojich najčerstvejších problémoch v láske, práci či rodine, ktoré ho nesmierne zaujímajú, niekedy až tak, že nedýcha. Vlastne vždy tak, že až nedýcha. Hedwiga uvažuje, či ho v poslednej dobe niekedy videla dýchať. „No čo“, pomyslí si, „veď nepotrebuje kyslík, keď sa vôbec nehýbe, však?“ S dobrým pocitom sa pohodlne usadí do kresla. Za oknom sa mihajú polia posiate kravičkami, koníkmi a ovečkami. Pastieri, pohodlne usadení v tieni mohutných stromov, „cucajú“ trávu a rozprávajú sa so svojimi stádami. Gepard, zakrádajúci sa za stádom gaziel, privretými očami sleduje svoj cieľ, pripravený v najvhodnejšom okamihu zasadiť smrteľný úder a ukončiť púť životom jedného z mláďat gazely. Ideál vidieku z tejto krajiny sála a Hedwiga sa teší ako malé dieťa. Tu vyrástla, tu behala, lozila po stromoch, učila sa zápasiť s krokodílmi, vreckovým nožíkom pitvala veľryby. Tu sa odohralo jej detstvo, v Bohom zabudnutej krajine, kde čas plynie pomalšie ako tok rieky Tichý oceán a priestor je len otázkou Darwinovej teórie o betónových oblakoch a magnetoch. Tu je doma.
Vlak pomaly vchádza do stanice. Hedwiga nadšene otvára okno a obzerá sa, hľadajúc svoju starkú. Nikoho nevidí, a tak sa vykláňa stále viac a viac z okna, aby mala lepší rozhľad. Nikde nikto, iba v diaľke sa blíži akési svetielko. Stále sa zväčšuje, zväčšuje, až prekvapená Hedwiga zisťuje, že má hlavu rovno oproti obrovskému rušňu rútiacemu sa priamo na ňu. „Aha, aký je pekný, červený“, pomyslí si Hedwiga a vtom BUM!, rušeň jej odtrhne hlavu z krku, a tá sa kotúľa pomedzi koľajnice až k nástupišťu. No nič, povie si Hedwiga, zloží kufor a vystúpi z vagóna. „Aha, veď ja som mala okno obrátené na druhú stranu, a nie na nástupište, takže som nemohla starkú nájsť!“, zisťuje a keby mala hlavu a na nej ústa, smiala by sa ako kobyla nadýchaná rajského plynu. „Hm, bez očí to bude dosť problematické, nájsť starú mamu a nechať sa odviezť na farmu.“ Vtom nám Hedwiga zisťuje, že vidí, aj keď dolu hlavou, a hľadí priamo do úst monštru s čiernymi zubami, chlpatým jazykom, pokladajúcemu jej hlavu na krk a, nespokojne si ju obzerajúc, si škriabe hlavu. „Ahoj, starká!“, nadšene zvolá Hedwiga, ale zvuk jej hlasu prichádza z nejakého neprirodzeného miesta, ako keby mala ústa položené o čosi vyššie ako obvykle. Monštrum sa stále zamyslene pozerá na Hedwigu, ako keby mu na nej niečo nesedelo, potom sa zachechce, div mu oheň z hrdla nevychrlí, a obráti jej hlavu o stoosemdesiat stupňov. Zrazu je všetko správne, Hedwiga vidí všetko tak, ako má, a cíti, že ako aj ústa, tak aj nos a uši sú na správnom mieste. „He he he, veď ja som ti tú hlavu položila naopak, cha cha cho cho kcho kchhh kchhhh erghhhhh“ začne sa dusiť monštrum Starká a Hedwiga ju s kobylím rehotom búcha po chrbte. „Starká, zase si začala fajčiť to seno?“ pýta sa monštra s úsmevom. To prikývne a pokračuje v dusení sa. Vtom ako z jasného neba padne na stanicu vedľa zbierky drevákov sirup proti kašľu a monštrum si ho hneď celý vleje do hrdla. „Ech, to je lepšie“ povie a konečne je jasné, že nejde o žiadne monštrum, ale o Hedwiginu starkú, Filoménu. Zvíta sa so svojou vnučkou, ako sa patrí, vystíska ju,
pobozká na obe líca a odhryzne prst na nohe. Hedwiga sa celá naradostená zaženie stolnou lampou a z celej sily ako baseballový pálkar tresne starkú po hlave. „Tak, privítacie ceremónie máme za sebou, poď, ideme za starým otcom“, zvolá starká a obe sa ruka v ruke poberú na parkovisko, kde sa začne jedna z najbláznivejších jázd ich života.
POKRAČOVANIE!
BOŽENA Poradňa (pomáhame dievčatám) Zlatíčka moje, v mojej novej rubrike budem odpovedať na Vaše problémy, ktoré sa Vám aj napriek obrovskej snahe nedarí vyriešiť. Nech sa páči, tu máte prvé dva problémy, s ktorými som sa stretla cez prázdniny.
Volám sa Simona, mám dvanásť rokov a práve som sa rozišla s mojím chlapcom. Boli sme si veľmi blízki. Už od prvého dňa, keď sme sa pred mesiacom spoznali, som vedela, že to bude ten pravý. Plánovali sme spoločnú budúcnosť a vyberali mená pre naše deti. Dokonca ma už raz aj chytil za ruku. Odvtedy mi býva ráno zle. Som tehotná?
Milá Simonka, ako vyplýva z Tvojho listu, si veľmi rozrušená. V Tvojom veku by si sa mala venovať radšej písomke z matematiky alebo hraniu sa so psíkom. Mám zlé tušenie, že si sa so spomínaným chlapcom rozišla kvôli kamarátke. Iste sa riadila v súčasnej dobe dosť používaným príslovím „Použite použité.“ Avšak nie vždy to pomáha. Tebe by som odporúčala zamerať sa viac na teenagerské filmy, medzi ktoré patrí napríklad obľúbená rodinná komédia Beethoven, Beethoven 2 či dokonca Beethoven 3. Prajem Ti veľa šťastia do budúcna. Tvoja kamarátka, Dr. Prumflová
Ahoj, Hortenzia. Predvčerom mi moja najlepšia kamarátka zobrala lesk na pery a ja teraz neviem, čo ďalej. Vieš, boli sme tie najlepšie „kamky“ v celej obci, ale teraz sa už na seba ani nepozrieme. Ako mám pokračovať ďalej? Som zúfalá! Prosím, pomôž! Takéto problémy riešim v mojej poradni, ktorú nájdeš na Patričkovej ulici, prísť a navštíviť ma môžeš kedykoľvek v utorok, štvrtok a nedeľu medzi 9:36 a 14:01. Rada Ťa tu uvidím. Bohužiaľ, tento konkrétny problém je príliš intímny na to, aby mohol byť riešený touto cestou.
Avšak všetky rady, ktoré Ti pomôžu dospieť a prežiť toto obdobie puberty, nájdeš v mojej knihe „Drzá Lolita“. Táto kniha je predávaná v novinových stánkoch po celom Slovensku.
Teším sa na Vaše ďalšie listy. Vaša
DR. PRUMFLOVÁ
V prípade Vášho záujmu hľadajte prílohu Hortenzia vo Vašom obľúbenom časopise S.R.O. aj nabudúce!
Predmetová komisia Matematika a práca s informáciami vyhlasuje
Fotografickú súťaž na témy
1. Súmernosť v prírode 2. Človek Súmernosť alebo symetria je rozložiteľnosť na dve súmerné časti, pre matematikov – geometrické zobrazenie, pri ktorom sa určitému bodu priraďuje iný bod súmerne združený podľa stredu, osi alebo roviny. Príroda dokáže vyčariť nádherné farby a ich kombinácie. Obloha, lúka, les hýria tisíckami farebných odtieňov. Príroda vytvára neopakovateľné tvary s neopakovateľnou fantáziou, divadlo farieb, svetla, pohybu. Vieš toto predstavenie prírody zachytiť? Človek je súčasťou prírody (najdokonalejšou?)
Pravidlá súťaže Vyhlasujeme dve súťažné kategórie: Súmernosť v prírode a Človek. Súťaž je určená pre všetkých žiakov našej školy.
Fotografia musí byť autorským dielom súťažiaceho. Každý žiak môže do súťaže prihlásiť maximálne 2 fotografie v každej kategórii. Fotografie odovzdávajte
Tereza Pakši: Prípad nepárnych čísel stratených v knihe
vytlačené na papieri
formátu
A4 a súčasne v elektronickej podobe vo formáte .jpg p. profesorke Sýkorovej (učebňa informatiky – tu si pýtajte rady). K fotografii pripojte aj krátky komentár, ktorý bude súčasťou hodnotenia. Termín odovzdávania: do 31.1.2011
Na víťazov čakajú hodnotné ceny.
Prázdniny Slnko, piesok, more, každý sa na pláži hreje. Ibaže v mori žraloci plávajú a na potravu čakajú.
Schmatne záchranné koleso, skáče do vody, skôr než sa to dieťa utopí. Samý krik a rev, nepomôže mu ani anjelský spev.
Splavovanie na lodi, to sa dá, romantika, relax a zábava. Párty je super, môžeš ísť, no nechoď tam, ak nechceš o nohu prísť. O zábavu môžeš prísť, ak na morského ježka stúpiš. Kričať a plakať budeš od bolesti, nepomôžu ti žiadne masti. Náladu ti môže skaziť, dieťa, čo začne sa topiť. Kričí, kope, topí sa, plavčík za hlavu chytá sa.
Nálada sa ti pokazí, až tvojho dedka z toho infarkt dorazí. Nevadí, nezaťažuj sa tým. Vystri si slnečník, nasaď si plavky, obdivuj vlnky,
oddychuj so zmrzlinou a uvedom si, že si prišla pred pol hodinou
všetci ti mávajú. S vodou sa osviež a potom za nimi pobež!
Príď na tunajšie jazero, je tam veľmi teplo. Pekní chalani, húpacia sieť, čo viac môžeš chcieť?
Nabudúce choď do Španielska, Chorvátska alebo Talianska, čaká ťa tam veľká láska. Takúto dovolenku zažiješ, ak našetríš a neminieš.
Kúpalisko je blízko. Bazény a nafukovačky tam sú, všetci ľudia tam plávajú. Kamaráti tam sú,
Kristína, Tercia A
Jeden za dvoch pre troch Vliekol som sa hore pomalými a ťažkými krokmi. Po tvári mi neustále tiekol pot. Prešiel som síce len päť schodov, ale mal som pocit, že ich bolo prinajmenšom sto. Vytiahol som z vrecka zväzok kľúčov, v snahe nájsť ten správny od dverí. Keď som ho strčil do dierky a chystal sa ním otočiť, dvere sa otvorili. „Konečne si doma! Zase si mal veľa roboty?“ povedala milým hlasom a pohladila ma po tvári. Srdečne som sa usmial. Cítil som čerstvo upečený malinový koláč a počul ich veselý smiech, ktorý vystriedalo akési pípanie. Otočil som sa na druhý bok a spadol tvrdo na zem. Stiahol som zo seba perinu. Ruku som vymrštil hore a pritlačil na malý gombík. Utrel som si pot z čela a pozrel na monitor budíku. Nazeleno svietilo 5:30. Zodvihol som sa z podlahy a zamieril do vedľajšej izby. S prosbou, aby to nebol sen, som sa pozrel dnu. Posteľ však bola prázdna. Zatvoril som dvere a prikrčil sa k stene. „Haf.“ Mykol som sa. „Toto mi už viac nerob, Max!“ Malý Jack Russell teriér si z toho však nič nerobil. Ako vždy, veselo zavrtel chvostom a vyskočil na mňa. Oblizol mi bradu a ľútostivo zakňučal. „Aj tebe očividne veľmi chýba.“ Predné laby si oprel o moju hruď a znova zakňučal. Poškrabkal som ho za uchom a položil na zem. Ako poslušný psík išiel za mnou dole po schodoch. V kuchyni som zo skrinky nad drezom vybral vrecko psieho žrádla a nasypal som mu ho do misky. Vrhol sa na to ako veľký nenásytník. Spravil som si zatiaľ jednu kávu a, čakajúc, kým bude miska prázdna, som ju pomaly pil. Obliekol som si rifle a čierne tričko. Umyl som si zuby a rýchlo si rozčesal krátke husté tmavohnedé
vlasy. Pripol som Maxovi vôdzku a vyrazili sme von. Prešiel som s ním jeden okruh okolo našej ulice a vrátil sa späť. Začal som chystať raňajky a desiaty. Nakoniec som prechádzal po chodbe a zaklopal na všetky troje dvere. Posadil som sa na stoličku a čakal, kedy začujem ich kroky. Ako prvá sa po schodoch ku mne dotackala Barbora. „Dobré ráno,“ zazívala a posadila sa oproti mne. Položil som pred ňu misku s mliekom a cereáliami. Do pohára si naliala pomarančový džús a s úsmevom sa pustila do jedenia. Po chvíli sa dovalil aj Matej a za ním Kaja. Vždy mi prišlo smiešne, že chodili vždy v tom istom poradí. „Bežte si umyť zuby a potom sa oblečte,“ povedal som, keď dojedli. Ešte šťastie, že máme dve kúpeľne, pomyslel som si. Barbora ako vždy obsadila jednu celú len pre seba. Kaja a Matej sa v pohode podelili o tú na prízemí. Zatiaľ som dvom najmladším prichystal veci na oblečenie na ich postele. Kaji som musel pomáhať pri obliekaní, ale už som si za tých pár mesiacov na to zvykol. Ani zapletanie jej dlhých hnedých vlasov mi už nerobilo problém. Barbore a Maťovi som dal do batohov desiaty. Obliekol som si čiernu koženú bundu. Zobral som tašku so svojím obedom a pustil Maxa na dvor. „Ideme!“ zvolal som. Volám sa Andrej Lako. Mám už skoro dvadsať rokov. Určite sa teraz pýtate: Devätnásťročný chalan, a toto je jeho každodenný rytmus? Lenže ja nie som obyčajný chalan. Bohužiaľ, už nemám ani jedného zo svojich rodičov. Otec mi umrel, keď som mal pätnásť, na rakovinu pľúc a mama asi pred rokom a pol zahynula pri autonehode. Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa mi podarilo dostať mojich súrodencov do opatery. Prvé dni boli najhoršie. Nebol som na to zvyknutý. Mame som pomáhal len s domácimi prácami. So súrodencami som nikdy nemal perfektný vzťah. Mali sme sa veľmi radi, ale nevenoval som sa im. Vždy som sa sústredil hlavne na školu a neskôr na svoju prácu. Ani v oblasti dievčat som nebol expert. Mal som jednu a chodil som s ňou dva roky a podľa mňa to aj stačilo. Myslím, že je načase, aby som vás zoznámil s mojimi súrodencami. Trinásťročná Barbora je zábavná, má pozoruhodne logické myslenie. Nanešťastie pre mňa je veľmi všímavá. Niekedy mám pocit, že vie čítať myšlienky, a to hlavne tie moje. Deväťročný Matej si veľakrát myslí, že si ho nevšímame, kvôli čomu neustále robí blbosti, aby na seba upútal pozornosť, a je neuveriteľne talentovaný v hre na gitaru. Nakoniec sa dostávam k päťročnej Karolíne. Neustále jej musím s niečím pomáhať, ale nevyčítam jej to. Občas mám pocit, že tajne pije kávu, vďaka ktorej je tak plná energie. Je to naše slniečko. V poslednej dobe do mňa neustále rýpe, aby som jej kúpil škrečka, čo však neprichádza do úvahy, keďže máme Maxa. Nastúpili do auta, keď sa ku mne donieslo: „Ahoj, Andrej.“ Zvrtol som sa. „Ahoj, Saša“, odvetil som.
„Ideš rozvážať?“ povedala a priateľsky sa usmiala. „Ako každý deň. Ďakujem za to, že si ich včera doviezla domov a zostala s nimi dovtedy, kým som sa nevrátil.“ „To je v pohode, ani sa nedivím, že si musel ešte zostať v práci.“ „Dúfam, že už tá tigrica konečne porodí.“ „Daj mi vedieť, keď to bude. Pôjdem sa na ňu pozrieť.“ „Vybavím to.“ „Ďakujem.“ „Ty budeš o chvíľu maturovať, však?“ „Bohužiaľ áno, ale určite sa k tomu vrátim aj v septembri.“ „Nepodceňuj sa. Keď som to spravil ja, tak ty to spravíš ľavou zadnou.“ „Pokúsim sa.“ „Držím palce. Čau.“ „Čau.“ Nastúpil som do auta a naštartoval motor. „Vrkú. Vrkú,“ Barbora napodobnila hrdličky z parku. Pozrel som sa na ňu. „Si tak priehľadný, až je to trápne,“ povedala. „Zase s tým začínaš? Koľkokrát ti mám hovoriť, že na to nemám čas?“ „Ja môžem v pohode raz za čas dať na tých dvoch pozor.“ Usmial som sa a nečakane vyhŕkol: „Nie!“ Šliapol som na plyn a vyrazili sme prudko vpred. Najprv som odviezol Kaju do škôlky, potom Mateja do školy a nakoniec Barboru na druhý koniec mesta do gymnázia. Zaparkoval som na parkovisku pred zoologickou záhradou. Otvoril som zadný vchod a zamieril do klubovne. Jedlo som vložil do chladničky a prezliekol sa do zamestnaneckej uniformy. „Ahoj, Ramon. Ako sa dnes máš?“ prihovoril som sa mladému bielemu levovi. Oblizol si obrovskú labu a utrel si ňou tvár. „Predpokladám, že zle, ale stavím sa, že vypasené jahňa to napraví.“ Pozrel sa na mňa a oblizol si ňufák. „Predpokladám, že to znamená áno.“ Zobral som obrovské vrecko a vošiel do vonkajšieho výbehu. Mäso som položil na spadnutý peň veľkého dubu. Vrátil som sa späť k vnútornej klietke a pustil ho von. Rozbehol sa priamo k žrádlu. Som niečo ako ošetrovateľ mačkovitých šeliem. Dávam im každý štvrtý deň mäso. Boli to jahňatá, králiky, dokonca aj časti koní. „Už Kleopatra porodila?“ spýtal som sa nedočkavo.
„Ešte nie. Celý večer bol pri nej veterinár, dokonca aj teraz tam sedí,“ odvetil Robo, ošetrovateľ opíc, ktoré boli hneď oproti. Polovica mojej pracovnej doby ubehla veľmi rýchlo. Mávam dve hodiny voľno, aby som svojich súrodencov odviezol domov a uvaril im obed. Potom sa musím vrátiť späť. Práve som sa chystal nastúpiť do auta, keď sa ozval jeden z ošetrovateľov. „Veterinár išiel aspoň na chvíľu spať do klubovne. Musíš byť pri Kleopatre. Keď na ňu prídu kontrakcie, tak ho máš zavolať cez vysielačku.“ No zbohom. Vytiahol som mobil z vrecka a vytočil Sašino číslo. „Čau, Saša, bohužiaľ tu musím zase ostať. Zoberieš ich, prosím ťa, opäť domov? Díki, máš to u mňa.“ Zobral som pár vankúšov z klubovne a poukladal som ich vedľa Kleopatrinej klietky. Podráždene zavrčala, keď ma uvidela. „Neboj, moja. To som ja. Všetko bude v poriadku,“ prihováral som sa jej. Nervózne chodila sem a tam. Sedel som tam približne štyri hodiny, keď začala robiť malé kruhy a potom sa zvalila na zem. Zrýchlil sa jej dych. Nečakane sa objavila zelenkastá tekutina. Zobral som vysielačku a zavolal veterinárovi. Hodnú chvíľu trvalo, než sa ozval rozospatým hlasom. Hneď, ako som povedal, čo sa deje, ožil. S napätím som sledoval, ako na svet privádzala nádherné tigríčatá. Kleopatra ich neustále oblizovala. Stále som sa jej prihováral. „Dobrá práca, Andrej,“ povedal veterinár, keď prišiel. Všetky štyri mláďatá boli už vtedy na svete. „Ale ja som nič neurobil.“ „Ani nebolo treba. Ona by to aj tak zvládla sama. Dobre, že si ju neustále utešoval. Už môžeš ísť domov. Ja to tu už zvládnem.“ „Ďakujem.“ Prekvapilo ma, že už bola tma. Pozrel som sa na hodinky. „Osem hodín?!“ povedal som šokovane a vyrazil domov. Ešte šťastie, že je piatok. Pomaly som sa vliekol po schodoch k dverám. Vošiel som dnu. Všade bola tma. „Som doma,“ povedal som akoby do prázdna. Barbora už predsa nemohla ísť spať. Vošiel som do kuchyne, keď sa nečakane zasvietili svetlá a ozvalo sa zborové: „Všetko najlepšie.“ Šokovane som na tých štyroch pozrel. Po chvíli mi to docvaklo a plesol som sa po čele. „Ja som vážne asi prípad, keď zabudnem na svoju dvadsiatku.“ Hlasno sa na tom zasmiali. Darčeky ma veľmi potešili. Nezáležalo mi, čo mi kto dal. Bol som rád, že to mali na pamäti aj namiesto mňa. Po pár hodinách som postupne musel dávať svojich súrodencov do postele. Začal som ukladať príbory a taniere do umývačky. Saša mi pri tom pomáhala. „Koho toto vlastne napadlo?“ spýtal som sa jej.
„Asi všetkých troch. Darček som sa ti chystala dať zajtra ráno, ale im napadlo toto, tak som sa k nim pridala. Veľmi ťa chceli prekvapiť.“ „To sa im teda podarilo. Bol som pri pôrode tigrice, tak som na to úplne zabudol.“ „Ani sa ti nedivím. Je obdivuhodné, že sa staráš o tri deti a ešte máš takúto prácu.“ „Ja mám však stále pocit, že im nemôžem dať to, čo mama a otec.“ „To máš pravdu, ale snažíš sa. Vždy, keď som bola s nimi, tak ťa ospevovali. Sú ti vďační hlavne za to, že si sa ich ujal. Mohol si ich nechať v detskom domove, ale neurobil si to.“ Usmial som sa nad tým. Nikdy by mi nenapadlo, že ma tak vnímajú. Podišla bližšie ku mne. Ruku mi položila na rameno a pobozkala ma. Usmial som sa na ňu. Prehrabol som sa jej v dlhých čiernych vlasoch a opätoval som jej bozk. Barbora mala pravdu. Len som si to všetko komplikoval. Len dúfam, že prestane s tými zvukmi hrdličiek. Saša mala v jednej veci tiež pravdu. Som jediný, kto sa môže aspoň pokúsiť nahradiť dvoch ľudí pre tri deti. Tweety
Nákupy cez internet Aj vo vašom šatníku chýba niečo, čo na Slovensku neviete zohnať? Už nemusí! Je síce pravda, že slovenský trh má obrovské nevýhody – a to hlavne menší výber a vyššie ceny ako v iných krajinách, ale to neznamená, že hneď treba utekať na nákupy do zahraničia. Žijeme predsa v 21. storočí a naše životy nepochybne ovplyvňuje internet. A už nejaký ten čas môže internet ovplyvňovať aj váš šatník. Áno, presne tak, nasledujúce vety sú venované online nakupovaniu. Na začiatok by som vám rada predstavila americkú stránku www.ebay.com. Na to, aby som ju spomenula ako prvú, poznám hneď niekoľko dôvodov. Prvým je jednoznačne to, že ponúkajú nespočetné množstvo všetkých možných druhov tovaru. A to od krému na topánky, cez oblečenie asi každej značky, až po drahocenné starožitnosti. Druhým dôvodom by mohol byť samotný systém, ako stránka funguje. A síce, funguje v podobe aukcií, teda ak ste šikovní, dajú sa tam zohnať úžasné kúsky za priam smiešne ceny. Čo sa týka poštovného, nemôžem vám uviesť presnú sumu, pretože tá závisí od samotného predajcu, som si však istá, že aj s poštovným vás mnoho vecí vyjde stále lacnejšie, ako pri nakupovaní v klasických kamenných obchodoch. Druhou stránkou, ktorú vám chcem predstaviť, je www.dress-for-less.com, ktorá je jednou z mojich najobľúbenejších. Na rozdiel od tej prvej tu zoženiete len oblečenie, topánky a doplnky a nákup neprebieha v podobe aukcií, ale nakupujete za pevné ceny. Dá sa tu však zohnať množstvo kvalitného oblečenia rôznych svetových značiek za podstatne výhodnejšie ceny ako u konkurencie. Jediným negatívom tejto stránky je poštovné – 9. 90 €. Ďalej vám poviem o britských stránkach www.topshop.com a www.asos.com. Obe ponúkajú široký sortiment kvalitného oblečenia, topánok i doplnkov. Ak nakupujete cez Asos, poštovné vás vyjde na 7 €, a ak ste fanúšikmi Topshopu, tak isto viete, že už viac ako pol roka ponúka zasielanie aj na Slovensko, a to za takmer rovnakú cenu ako Asos - £6.00, teda asi 6,90 €. Ďalšou stránkou je www.aukro.sk alebo verzia našich západných susedov – www.aukro.cz. Tieto stránky môžeme nazvať tzv. domácim prevedením ebay-u. Taktiež sa nakupuje v podobe aukcií a poštovné opäť závisí od jednotlivých predajcov. K slovenským a českým obchodom vám ešte pridám nákupné kluby – www.bigbrands.cz a www.fashiondays.sk. Na stránkach sú niekoľkokrát do týždňa uverejnené zvýhodnené ponuky širokého sortimentu, hlavne oblečenia svetových značiek. Poštovné z českej stránky je 120 Kč (asi 5€) a zo slovenskej je to 4,60€ (pri nákupe nad 75€ zdarma). K dobrým správam ešte patrí bonus, ktorý získate, ak pozvete priateľa (bonus dostanete až po zaplatení tovaru vaším priateľom). Tento bonus je momentálne 150 Kč (asi 6€) v českom klube a 4 € v tom slovenskom. Nevýhodou týchto klubov je snáď len fakt, že na prijatie potrebuje pozvánku od niekoho, kto už je členom. A na záver vám ešte predstavím stránku www.strawberrynet.com, kde nájdete snáď čokoľvek z kozmetických výrobkov, a poštovné je zdarma. Čo sa týka platenia, odporúčam platiť vopred použitím kreditnej karty, ale takmer na každej stránke nájdete aj iné spôsoby. Šťastné a veselé nakupovanie!
Michaela Tlapová, Oktáva A
UEFA trofej Ligy majstrov Nedávno sa na Slovensku uskutočnila udalosť, ktorá splnila sen mnohým slovenským futbalistom, futbalistkám, fanúšikom či fanúšičkám. V rámci UEFA Champions League Trophy Tour na Slovensko po prvýkrát v histórii zavítala najprestížnejšia futbalová pohárová trofej na svete, trofej pre víťaza Ligy majstrov UEFA. Liga majstrov je výročná futbalová súťaž usporadúvaná Európskou futbalovou asociáciou (UEFA) pre najlepšie kluby európskych líg. Liga mastrov existuje už od sezóny 1955/56, pričom jej terajší názov sa eviduje od sezóny 1992/93. Dovtedy bola známa ako Pohár majstrov európskych krajín. Jej najúspešnejším účastníkom je španielsky klub Real Madrid, ktorý dokázal túto súťaž ovládnuť celkom 9krát, pričom naposledy uspel v ročníku 2001/2002. Terajším držiteľom trofeje je taliansky Inter Miláno, ktorý v máji tohto roku pokoril na Štadióne Santiaga Bernabéu bavorský Bayern Mníchov v pomere 2:0. Legendárna trofej bola na Slovensku celý týždeň. Ako prví ju mali možnosť vidieť Žilinčania v pondelok 4.10., keďže tamojší tím o ňu stále môže zabojovať, aj keď po úvodných dvoch prehrách s Chelsea a Spartakom Moskva šance výrazne klesli. Avšak nikto neočakával, že by Žilina mohla pri svojej prvej účasti v tejto súťaži zvíťaziť. Trofej v utorok zavítala do Banskej Bystrice a do Popradu, v stredu do Košíc a Prešova, vo štvrtok do Trnavy a od piatku ju mali možnosť vidieť aj Bratislavčania. V piatok tesne po desiatej hodine ráno trofej konečne dorazila do Bratislavy, na námestie v Eurovei, kde ju všetkým prítomným odhalila jedna z legiend Ligy majstrov, Luis Figo, spolu s Karlom-Heinzom Riedlem. Obaja futbalisti sa vyjadrili, že predstavovať túto trofej je nesmierna česť, pretože na svete je iba málo futbalistov, ktorí ju mohli zdvihnúť nad hlavu. A oni patria medzi tých vyvolených. Spolu s trofejou pre víťaza Ligy majstrov putovala aj výstava pamätných predmetov podpísaných slávnymi mužmi futbalu a najmä tejto súťaže. Fanúšikovia mali možnosť naživo vidieť historické dresy slávneho Nottinghamu Forest, či Eúsébiov dres z Benfiky Lisabon, ale aj dres Lionela Messiho a Cristiana Ronalda. Lopty a kopačky podpísané víťazmi, ale aj také predmety ako karty rozhodcov, ktorí pískali tie najväčšie stretnutia. A samozrejme ľudia mali možnosť odfotiť sa s impozantnou trofejou. Pre mňa osobne, ako futbalového nadšenca, to bol skvelý zážitok. Avšak by bol som rád,
keby sme mali častejšie podobné akcie, či už s trofejami, alebo futbalistami, pretože aj to prispieva k rozvoju futbalu, a hlavne k záujmu o futbal mladých. Švábi
Ruky
Neexistujú na svete dvaja ľudia, ktorí by mali totožné ruky. Je to ako s povahou človeka, každý človek je iný, a to sa týka aj ich rúk. Každá ruka má inú stavbu kostí, iné prsty, nechty. Každá vyjadruje pocity človeka.
Tlieskame nimi, keď sa nám páči divadelné predstavenie, film či koncert, alebo tlieskame niekomu inému, keď dosiahne úspech. Zatíname päste, keď sme nahnevaní. Trasú sa nám, keď cítime nervozitu či strach. Ruky môžu zachrániť život, namaľovať obraz, postaviť mesto, rozozvučať hudobný nástroj a mnoho iných vecí. Ruky utešujú, pomáhajú, ukazujú smer cesty. Natália, III. A
