PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava
ODBOR NÁRODNÝCH KULTÚRNYCH PAMIATOK A PAMIATKOVÝCH ÚZEMÍ
Hrad v Liptovskom Hrádku
NÁVRH NA VYHLÁSENIE OCHRANNÉHO PÁSMA NÁRODNEJ KULTÚRNEJ PAMIATKY
Spracovateľ:
Ing. arch. Ondrejkovičová Silvia / PÚSR Ing. Marcinková Dana - zeleň / PÚSR
Dátum / č. spisu:
marec 2016 / PUSR-2016/7030-1/15953
OBSAH 1. 2. 3. 4. 4.1 4.2 4.3 4.4 5. 5.1 5.2 5.3 5.4 6. 6.1 6.2 6.3 6.4 7. 8. 9.
Podnet na základe ktorého bol návrh spracovaný Údaje o národnej kultúrnej pamiatke Odôvodnenie účelu a cieľa vyhlásenia ochranného pásma kultúrnej pamiatky Vymedzenie územia navrhovaného ochranného pásma Mapový podklad Opis priebehu hranice Súpis parciel Súpis parciel NKP Charakteristika územia navrhovaného ochranného pásma Charakteristika a urbanisticko-historický vývoj územia Národná kultúrna pamiatka Súčasný stav územia navrhovaného ochranného pásma Definované chránené pohľady Určenie podmienok činnosti na území navrhovaného ochranného pásma Všeobecné podmienky ochrany Spoločné podmienky ochrany pre sektory A1, A2, B, C - PZ Špecifické podmienky ochrany pre jednotlivé sektory A1, A2, B, C- PZ Archeológia a nálezy Úprava vzťahov k iným chráneným územiam a ochranným pásmam podľa osobitných predpisov Použitá dokumentácia Prílohy
2
1. PODNET NA ZÁKLADE KTORÉHO BOL NÁVRH SPRACOVANÝ
Predkladaný návrh na vyhlásenie ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky Hrad v meste Liptovský Hrádok, č. ÚZPF 318/1-15, vypracoval Pamiatkový úrad SR Bratislava (ďalej iba „PÚ SR“) na základe podnetu zaslaného dňa 15. 2. 2016 spoločnosťou AVANS s.r.o., ktorá je vlastníkom predmetnej NKP Hrad v Liptovskom Hrádku. Zároveň bol úrad oboznámený aj s postojmi občanov, ktorý prejavili nesúhlas s úmyslom Mesta Liptovský Hrádok dlhodobo prenajať časť parcely 915/5 v tesnej blízkosti Hradu za účelom výstavby objektu "Kováčskej dielne" čo následne predpokladá zmenu územného plánu Mesta zameranú najmä na územie okolia Hradu. Doposiaľ , postoj Mesta deklarovaný v platnom UP - (Zmeny a doplnky územného plánu mesta č.1 z roku 2005 ), lokalitu vyhodnocuje primerane postaveniu pamiatky v území : „ pri akomkoľvek stavebnom zásahu vnímať hradný areál s jazierkom a priľahlou zeleňou a územie športovorekreačnej plochy pod Skalkou ako jeden priestor. Voľné územie južne od cesty III/5371 a od hradného areálu ponechať ako nezastavanú plochu pre šport, rekreáciu, turizmus a aktivity súvisiace s využitím hradného areálu.“ Podľa § 14 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov ( ďalej len "pamiatkový zákon" ) Obec utvára všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na území obce. PÚSR na základe odborného posúdenia vyhodnotil z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom vypracovanie návrhu a vyhlásenie ochranného pásma NKP ako opodstatnené. Rovnako tak učinil aj miestne príslušný orgán pamiatkovej ochrany Krajský pamiatkový úrad Žilina, čo potvrdil súhlasným stanoviskom zo dňa 22. 2. 2016. Vyššie uvedené skutočnosti viedli PÚSR k rozhodnutiu, vypracovať návrh na vyhlásenie ochranného pásma NKP Hrad v Liptovskom Hrádku ( ďalej iba OP NKP ) z dôvodu aktuálnej potreby zabezpečenia bezprostredného okolia významnej kultúrnej pamiatky. Z dôvodu zachovania, ochrany a prezentácie hodnôt uvedenej NKP a najmä z dôvodu potreby vytvorenia nástroja na zabezpečenie jej základnej ochrany, ako aj ochrany jej prostredia je potrebné v zmysle § 18 pamiatkového zákona vymedziť plochu ochranného pásma a stanoviť podmienky, aby bol vytvorený priestor pre usmernený rozvoj a tiež sa zamedzilo činnostiam ohrozujúcim kvalitu okolia pamiatky v rámci územia OP NKP.
3
2. ÚDAJE O NÁRODNEJ KULTÚRNEJ PAMIATKE 2. 1. Unifikovaný názov NhNKP:
Hrad
2. 2. Zaužívaný názov:
Hrad Liptovský hrádok
2. 3. Číslo ÚZPF:
318/1-15
2. 4. Vyhlásenie za NKP:
SKK ONV Liptovský Mikuláš
2. 5. Číslo a dátum rozhodnutia :
16/63, dňa 23.3.1963
2. 6. Kraj, okres:
Žilinský kraj, Okres Liptovský Mikuláš
2. 7. Obec:
Liptovský Hrádok
2. 8. Katastrálne územie:
Liptovský Hrádok
2. 9. Súpisné číslo:
28
2. 10. Parcelné číslo:
784/1,3 786 785/1,2 787/1,2,4,5 792
2. 11. Vlastník:
Spoločnosť AVANS s.r.o.
4
3. ODÔVODNENIE ÚČELU A CIEĽA OCHRANNÉHO PÁSMA Vyhlásenie ochranného pásma nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Hradu v Liptovskom Hrádku, nadväzuje na zákonom stanovenú požiadavku na zabezpečenie účinnej ochrany prostredia kultúrnych pamiatok. Podľa § 18 ods. 1 pamiatkového zákona ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia - okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky. Účelom vyhlásenia OP je vytvorenie vhodného nástroja pre zabezpečenie ochrany prostredia NKP, pretože okolie pamiatky sa významnou mierou podieľa na vnímaní hodnôt pamiatky v kontexte urbanistického celku. Územie začlenené do navrhovaného ochranného pásma má územno-priestorový súvis s kultúrnou pamiatkou v ktorom sa pamiatka vníma vo vizuálnych celkoch aj lokálnych priehľadoch - v pohľadových kužeľoch z bezprostredného, ako aj širšieho okolia . Cieľom vyhlásenia OP je stanovenie podmienok ochrany v rozsahu vymedzeného územia, dôležitých pre zachovanie kvality prostredia pamiatky. Potrebné je usmerniť ďalší stavebný a urbanistický vývoj dotknutého územia tak, aby hodnoty pamiatky a jej okolia neboli v budúcnosti ohrozené a boli chránené v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Do vymedzeného OP NKP sa navrhuje začleniť časť intravilánu - najmä nezastavané územie, ktoré má doposiaľ prírodný charakter a tvorí krajinné zázemie NKP a výrazne sa uplatňuje v chránených pohľadoch. Navrhované OP NKP je ohraničené zo severu vodným tokom ( rieka Belá ) a z juhu terénnym útvarom ( masív Skalka). Do OP NKP je začlenená aj časť zástavby rodinných domov na parcelách priľahlých alebo vizuálne zviazaných s areálom hradu. NKP Hrad v Liptovskom Hrádku je solitérnym objektom - situovaným na pomyselnej osi pôvodnej historickej zástavby. Časť mesta s hodnotným historickým urbanizmom je pamiatkovou zónou (PZ). Areál hradu je jej súčasťou - nachádza sa na jej severnom okraji, kde pôsobí ako dominantný urbanisticko-historický a architektonický akcent. Ten pre svoju prezentáciu vyžaduje voľné priestranstvo. Hrad v Liptovskom Hrádku mal v minulosti vyhlásené svoje ochranné pásmo zo dňa 17.8.1964 ( 2396/64-Inž.Hy ) vydané Krajským strediskom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici. Materiál odborne preukazoval opodstatnenosť ochranného pásma pamiatky a situoval ochranné pásmo najmä smerom na východ, do vtedy nezastavenej časti intravilánu ( dnes ulica rodinných domov ). Ochranné pásmo nebolo však vydané správnym aktom a z tohto dôvodu je neplatné. Aktuálne spracovanie návrhu na vyhlásenie OP NKP , má zabezpečiť náležitú ochranu pamiatky v širšom územnom rozsahu a odstrániť tak nedostatok v ochrane okolia významného objektu reprezentujúceho kultúrne dedičstvo. Ochranné pásmo vytvára predpoklad na lepšie zabezpečenie základnej ochrany NKP podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona, ktorou sa rozumie súhrn činností a opatrení na trvalé udržiavanie dobrého stavu kultúrnej pamiatky vrátane jej prostredia a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. Návrh na vyhlásenie je v súlade s čl. 44 Ústavy SR s Dohovorom o ochrane achitektonického dedičstva Európy č. 369/2001 Z. z. a s Deklaráciou NRSR o ochrarane kultúrneho dedičstva (Uznesenie č. 91/2001) Z. z.
5
Návrh na vyhlásenie je odborným podkladom, na základe ktorého sa začína správne konanie vo veci vyhlásenia ochranného pásma v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V zmysle § 18 ods. 2 a § 44 ods. 4 pamiatkového zákona . OP vyhlasuje PUSR rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení OP sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie rozhodnutia o vyhlásení OP sa vykoná verejnou vyhláškou.
1.
Ortofotomapa / zdroj Google Earth, dátum snímky 7. 3. 2016 - urbanisticka štruktúra obce
2. Rozsah pamiatkovej zóny (PZ) v Liptovskom Hrádku / areál hradu v S časti PZ
6
4. VYMEDZENIE ÚZEMIA OCHRANNÉHO PÁSMA 4. 1. Mapový podklad Kópia z vektorovej katastrálnej mapy mesta Liptovský Hrádok, katastrálne územie Liptovský Hrádok / Katastrálny portál 8.4.2016. 4. 2. Opis priebehu hranice ochranného pásma OP NKP Hradu predstavuje územie obklopujúce areál Hradu za hranicou PZ a zároveň v časti PZ , ktorá prislúcha areálu hradu . V území navrhovaného OP NKP Hrad v Liptovskom Hrádku, sa nachádza predovšetkým nezastavané územie nachádzajúce sa medzi hradným areálom a brehom rieky Belej ( severne od areálu hradu ), nezastavané parcely za miestnou komunikáciou - pod úpätím Skalky, ( južne od areálu hradu ) a tiež časť zástavby RD - a to Z a V od areálu hradu - objekty, ktoré svojim situovaním priamo zasahujú do pohľadových kužeľov pamiatky. Opis hranice začína v južnej časti na styku parciel 1231/20 a 1231/17 . Pokračuje v smere hodinových ručičiek J smerom po hraniciach parciel 1238/1,757/1,3 a ďalej SZ smerom po J hranici parciel 757/1, 756, 754. Tu sa stáča na sever a lemuje parcelu 754 a pokračuje po JZ hraniciach 759/4,6 a 759/1. Cez JZ cíp parcely 760/1 prichádza do styčného bodu parciel 760/1, 761 a komunikácie 1238/1. Po S hranici parcely 761 prichádza do spoločného bodu parciel 761, 763/1 - stáča sa na S a pretína komunikáciu 1238/1 do spoločného bodu parciel 1238/1, 779/1 a 780. Po Z a S hranici parcely 780 pretne časť parcely 499/2 a S hranici 1231/21 prichádza k mostu ( parcela komunikácie 1231/9 ). Po Z strane mosta prejde na S hranicu parcely 1525/2 ( breh Belej ) a pokračuje po nej smerom na východ. V jej lomovom bode sa otočí na J a v priamej línii prejde do styčného bodu parciel 805, 806/3 a 1525/2, pričom pretne parcelu 499/3. Po východnej hranici parcely 805 a 804 prejde k styčnému bodu parciel 804 a chodníka 1234/4, prejde cez cestu 1234/10 do styku SV rohu 919/6 a1234/10 a smerom V pokračuje po S hranici parcely 914. Tu sa otočí na J a pokračuje po V hraniciach parciel 914, 919/6 a ďalej po obvode 919/6 príde na J hranicu OP. Ďalej pokračuje J hranicou intravilánu - 919/6, 920, 919/9, 1224/30, 919/5, 919/8, 1224/26, 919/7 , 1234/11 a pokračuje po cípoch hraníc parciel 1234/12,13 a 1231/17 až do počiatočného bodu hranice - na styku parciel 1231/20 a 1231/17 . 4. 3. Súpis parciel územia ochranného pásma Do OP NKP budú zahrnuté všetky parcely nachádzajúce sa vo vnútri územia vymedzeného hranicou OP NKP ( viď. mapa v prílohe ). Konečný súpis parciel bude spracovaný pred vydaním rozhodnutia na základe vtom čase aktuálnej mapy - ( V priebehu prípravy Návrhu na vyhlásenie OP NKP a následne počas Správneho konania vo veci vyhlásenia OP NKP môže dôjsť k zmenám v parcelnej situácii ). 4.4. Súpis parciel kultúrnej pamiatky : 784/1,3
786
785/1,2
787/1,2,4,5
792
7
5. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA A ODÔVODNENIE ROZSAHU OCHRANNÉHO PÁSMA
3.
Severná časť PZ ( ružová hranica ) - bezprostredné okolie hradu vymedzené komunikáciami - Hrad je súčasťou PZ. Navrhované OP NKP ( zelená hranica ) zachytáva širší územný rámec - urbanistický celok, historicky zviazaný s pamiatkou. Územie OP má vplyv na prezentovanie - vnímanie pamiatky v chránených pohľadoch.
5. 1. Charakteristika a urbanisticko-historický vývoj územia Obec Liptovský Hrádok leží vo východnej časti okresu Liptovský Mikuláš asi 10 km smerom na juhovýchod od okresného sídla. Podľa geografického členenia obec Liptovský Hrádok sa nachádza v Podtatranskej kotline pod severnými výbežkami Nízkych Tatier v Liptovskej kotline na oddiely: Liptovské nivy. Obec leží vo východnej časti Liptovskej kotliny nad sútokom Váhu a Belej v nadmorskej výške 640 m. Z hľadiska fytogeografického členenia je dané územie – územie podtatranských kotlín – súčasťou obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín, podľa vegetačného členenia je súčasťou bukovej zóny. Podľa prevládajúcej dreviny sa okolité lesy zaraďujú k smrekobukovému a bukosmrekovému typu. V lesnom spoločenstve je prevaha ihličnanov (Picea abies – smrek obyčajný, Pinus silvestris- borovica lesná - Skalka), popri potoku Belá sa nachádza pobrežná vegetácia. Významným krajinným prvkom je sprievodná zeleň komunikácie – štátna cesta III./5371 tvorená viacerými druhmi listnatých drevín (Tilia sp. – lipa, Fraxinus sp. – jaseň, ovocné dreviny), v bezprostrednom okolí NKP prevažujú listnaté dreviny (Tilia sp. lipa, Betula - breza sp., Populus - topoľ sp., Malus sp.- jabloň, nová výsadba Acer sp javor) Hrad s kaštieľom a stredovekou zrúcaninou sa nachádza na severovýchodnom okraji obce, na ľavom brehu rieky Belá. Gotická zrúcanina stojí na sedem metrov vysokej malej dolomitovej 8
vyvýšenine uprostred roviny. Vlastné skalné bralo hradu predstavuje odseparovanú kryhu od celku Kozie chrbty, oddielu Važecký chrbát. Tesne pod gotickým hradom, na rovine je postavený dvojkrídlový renesančný kaštieľ. Hrad s kaštieľom bol od okolitého terénu pôvodne oddelený vodnou priekopou. Smerom na juhovýchod od hradu sa nachádza vrch vysoký 796 m - Skalka. Stredoveký rovinný hrad vznikol pri dôležitej považskej ceste, ktorá išla zo Spiša smerom na západ cez Važec, Východnú a Hybe smerom na Uhorskú ves (Uhorská Ves v 13. storočí bolo obrovské územie, ktoré zaberalo časť stredného a celý horný Liptov). V týchto miestach, kde Váh z pravej strany prijíma rieku Belú, sa vytvorilo pomerne úzke údolie, ktoré je zo severu lemované predhoriami Liptovských Holí a na juhu Nízkymi Tatrami. Tu vznikla dôležitá cestná križovatka, ktorá spájala sever s juhom (Brezno-Podbanské, Tatry) a západ s východom (Liptov-Spiš). V týchto miestach, na území dnešného mesta Liptovský Hrádok dal comes Donč začiatkom 14. storočia postaviť nový Liptovský hrad: Ujwar. Mesto Liptovský Hrádok, napriek existencii stredovekého hradu na jeho území, je pomerne mladým sídlom. O najstaršej podobe podhradského sídla a jeho situovaní niet konkrétnych údajov.
4. Historická mapa z 2.pol.18.stor. / Hrad na voľnom priestranstve aj s okolitou zástavbou dnes už nezachované staršie správne a hospodárske budovy pri hradnom areáli, situované pozdĺž potokov - pravdepodobne účelové objekty využívajúce energiu vodných tokov /mlyn, kováčska dielňa, píla.
Historicky podložený urbanistický vývoj sídla je možné rozčleniť do niekoľkých hlavných etáp : -
13. – 14. storočie - výstavba stredovekého nížinného hradu a osady Belsko, 16. storočie – zárodky podhradskej osady (vodná píla), koniec 18. až polovica 19. storočia. – založenie klasicistickej uličnej zástavby na dnešnej ulici Pod lipami a na ňu napojené uličky, začiatky výstavby priemyselných zariadení východne od mestečka, 2.polovica 19. až začiatok 20.storočia – výstavba na ulici prepájajúcej klasicistický súbor s hradom, výstavba západne od klasicistického súboru a ďalšie výrobné zariadenia východne od mesta a zriadenie lesnej železnice, 9
-
1.polovica 20.storočia – výstavba novej centrálnej časti mesta južne od železničnej stanice, 2.polovica 20. storočia – výstavba väčších obytných sídliskových súborov severne od železničnej trate a v najzápadnejšej časti mesta, nadväzne nových školských zariadení a veľkých priemyselných areálov prevažne východne od mesta
V súčasnosti mesto pozostáva z dvoch častí, výrazne oddelených železničnou traťou a telesom štátnej cesty Liptovský Mikuláš – Poprad s odbočkou na Podbanské. Časti mesta, oddelené od 70-tych rokov 19. storočia železničnou traťou a neskôr i rušnou cestnou komunikáciou, mali odlišný urbanistický vývoj : Severná časť, s dominujúcou ruinou stredovekého hradu s pristavanými renesančnými krídlami sa urbanisticky rozvinula až v druhej polovici 19.storočia a napojila sa na dnes už nezachované staršie správne a hospodárske budovy pri hradnom areáli. Zástavba prevažne z konca 19. a začiatku 20.storočia sa tiahla severojužným smerom po východnej strane komunikácie, dnešnej Hradskej ulice, na parcelách nazývaných Starý trh a vedúcej od hradu k druhej mestskej časti - klasicistickému urbanistickému súboru v lipovej aleji. Zástavba tu pozostávala z neoklasicistických a eklektických víl v záhradách, z ktorých najväčšou bola tzv. Vitálišova vila, neogoticko-romantický zámoček na severnom konci zástavby, neďaleko hradného areálu. Na západnej strane komunikácie sa rozprestierali polia a rozsiahle arborétum, založené na mieste staršieho parku pre potreby Horárskej školy v roku 1896, ktoré je napriek značnej devastácií aj v súčasnosti významným prvkom zelene Liptovského Hrádku a zaslúžilo by si revitalizáciu. Budova tejto školy s areálom hospodárskych budov stála osamotene na západnej strane komunikácie, tesne vedľa koľají košicko-bohumínskej železnice, ktorá definitívne oddelila dve časti mestečka roku 1871. Prvá polovica 20.storočia sa na tomto území prejavila jednou výraznejšou stavbou, ktorá sa vklinila do radu eklektických víl a tou bola budova telocvične . orlovne, pri ktorej vznikli aj exteriérové ihriská. Neďaleko bol postavený polyfunkčný objekt s obytnými priestormi a hostincom. Rozhodujúcou fázou premeny tejto časti mesta bolo obdobie druhej polovice 20.storočia. Prvé stavby boli realizované v 50-tych rokoch, kedy sa severne a východne od arboréta postavili menšie obytné bloky v duchu socialistického realizmu. Výstavba tohto sídliska si vyžiadala zmenšenie plochy arboréta z východnej strany. Do domoradia na východnej strane Hradskej ulice bola postavená poschodová budova so sgrafitovou výzdobou fasád, ktorá dodnes slúži ako materská škola. Západná strana Hradskej ulice sa začala zastavovať výstavbou moderného gymnaziálneho areálu, po ktorom nasledoval celý rad stredoškolských budov po oboch stranách starej Poľnohospodárskej a neskôr Horárskej školy, pričom novostavby nahradili jej pôvodné hospodárske objekty. V 60-tych až 70-tych rokoch sa v súvislosti s rozvojom priemyslu v meste buduje panelákové sídlisko s vybavením južne od arboréta, ktoré je napojené na južnú časť mesta za železničnou traťou podchodom pre peších. Sídlisko je po západnej a sčasti aj severnej strane arboréta doplnené štvrťou rodinných domov, ktoré postupne vyplnili pôvodné plochy polí a lúk individuálnou bytovou výstavbou až po areál hradu. Za novým sídliskom sa pri rieke Belá postavil športový areál. Na lúke pod Hradskou skalou pri hrade vybudovali tanečné pódium na majálesy. Do zástavby na východnej strane Hradskej ulice sa medzi vily postupne vkladali budovy areálu základnej školy, neďaleko nej malú bytovku v bočnej uličke, obchodnú vybavenosť nízkej architektonickej úrovne a výrobné zariadenia za polyfunkčným objektom z 1.polovice 20.storočia. Po obvode zástavby tejto časti mesta sa pod svahom pod Hradskou horou, ktorým vedie štátna cesta na Podbanské, vybudoval dlhý rad garáží. Koniec 20. a začiatok 21.storočia sa výraznejšie neprejavil v urbanizme tejto časti mesta. Došlo k funkčným zmenám niektorých objektov a zhoršovaniu stavebno-technického stavu niektorých víl, na druhej strane sa však viaceré stavby obnovili, vrátane časti renesančných priestorov hradu.
10
Južná časť mesta vznikla okolo klasicistického urbanistického súboru, založeného koncom 18.storočia v súvislosti s preložením komorského likavsko-liptovského panstva do Liptovského Hrádku a so zriadením Lesného úradu. Nové centrum vzniklo po stranách v roku 1777 vysadenej dvojradovej lipovej aleje a dominovala mu budova katolíckeho kostola a školy so špecializovanou výučbou lesníctva. Skoro severojužne vedená ulicovka sa v polovici dĺžky mierne stáčala na juhozápad a končila na brehu Váhu, pod prístaviskom pltí. Na severe komunikácia, ktorá dnes nesie meno Pod lipami, sa napájala na cestu smerujúcu k hradu popod Hradskú skalu, pri ktorej neskôr postupne vyrástol rad eklektických víl v záhradách. Východne od južnej časti mesta sa vybudovala priemyselná oblasť s areálom vysokej pece na „Maši“, zbrojovkou prebudovanou na železiareň, pílami, továrňou na tanín. V druhej polovici 19.storočia sa obytná zástavba rozširuje smerom na západ, popri brehu Váhu, kde vyrastá poschodová budova soľného úradu na konci ulice, ktorá smeruje k výpravnej budove pri železničnej trati košicko-bohumínskej trate. Tá síce rozčleňuje existujúcu i budúcu zástavbu mestečka na dve časti, no zároveň vytvára dobré podmienky na ďalšie budovane prevažne drevárskeho priemyslu v lokalite i celom regióne. Nová obytná zástavba vyrastá na mieste starých rybníkov pri sútoku Váhu a Belej, uličná sieť je tvorená paralelnými komunikáciami severojužného smeru, kolmými na železničnú trať a popri nej vedúcu cestu z Liptova na Spiš. Tu je vybudovaná aj židovská synagóga. Prístavisko pltí bolo v prvých desaťročiach 20.storočia nahradené terminálom lesnej úzkorozchodnej železnice, obhospodarujúcej doliny Čierneho Váhu až po Liptovskú Tepličku. Vzniklo tu veľké zoskupenie budov, slúžiacich pre potreby železnice s malou výpravnou budovou na južnom konci ulice Pod lipami, v tesnom susedstve budovy tzv. kasína s areálom. Obdobie prvej ČSR je charakterizované vznikom urbanisticky nevýrazného centra pred železničnou stanicou, na ktorú nadväzovala obytná zástavba popri už skôr vytvorenej uličnej sieti a zástavbou vybavenosti a menších výrobní popri hlavnej ceste smerom na Liptovský Mikuláš. V tomto centre je v štyridsiatych rokoch postavená evanjelická modlitebňa. Najväčší stavebný ruch sa rozvinul v druhej polovici 20. storočia, kedy sa budovali menšie i väčšie obytné súbory aj v južnej časti mesta. Na klasicistický objekty nadväzujú v severnej časti lipovej aleje zo severu menšie obytné bloky. Na západný koniec zástavby rodinných domov nadväzuje sídlisko panelových blokov s dominantnými vežovými domami. Za obytnou zástavbou oboma smermi sa na východ i západ rozširujú priemyselné areály. Uvedený urbanisticko-historický vývoj mesta Liptovský Hrádok dokumentuje špecifiká vývoja plošne pomerne rozsiahleho sídla, ktoré však po dlhú dobu svojej existencie vytváralo rozvoľnenú rôznorodú zástavbu objektov a areálov veľmi rozmanitého funkčného zamerania. Časť tohto územia je zahrnutá do pamiatkovej zóny ( PZ ). Táto predstavuje v línii usporiadanú zástavbu rozkladajúcu sa najmä pozdĺž zachovalej historickej lipovej aleje v južnej časti mesta a tiež zástavbu okolo Hradnej ulice. Pôvodné objekty boli v minulosti od seba pomerne vzdialené a v priestoroch medzi nimi bola prevažne prírodná alebo sadovo upravená zeleň záhrad, prípadne prevádzkové plochy.
11
5. Historická fotografia znázorňuje historický urbanizmus Liptovského Hrádku - dokumentuje rozvoľnenú zástavbu územne pomerne veľkého sídla. Pri pohľade z juhu je hrad vyvrcholením osi zástavby - nachádza sa na severnom konci dnešnej Hradnej ulice. V pozadí vpravo impozantný Kriváň.
Hrad je situovaný na pomyselnej osi historickej zástavby - na jej severnom okraji dominuje ako solitér. Jeho samostatné postavenie podčiarkuje rovina v okolí hradného brala, ktorá hrad obklopuje zo všetkých svetových strán. Od severu limituje okolie hradu rieka Belá a z juhu vrch Skalka.
6. Historická fotografia znázorňuje Hradnú ruinu v pohľade od SZ. V pozadí významne dominuje prírodná kulisa hory na Skalke a v pozadí Nízke Tatry. Charakteristická je zástavba mesta osadená v pôvodnej lesnej zeleni - ( mestečko na podhorí ).
12
Urbanistický vzťah areálu hradu a priľahlých parciel, na juhu až po úpätie Skalky je pôvodnou historickou situáciou pamiatky. Z grafiky historickej mapy možno priľahlé územne považovať za priame príslušenstvo hradného areálu. Popod bralo Skalka tiekli v minulosti dva potoky, zlievajúce sa v mieste mlyna alebo kováčskej dielne. Keďže išlo o záplavové územie, plochy tejto roviny neboli inak využívané a predstavovali skôr voľné, prirodzenou vegetáciou pokryté priestranstvo. Z hľadiska vizuálneho vnímania hradu v pohľadových kužeľoch bol hrad vždy solitérnym areálom s dominantne pôsobiacim stredovekým hradom, neskôr ruinou na skalnej vyvýšenine, obkolesenou opevnením a renesančným kaštieľom. Zo všetkých svetových strán ho obklopovala rovina - s výnimkou južnej pozície, kde do obrazu hradného areálu vstupuje prírodná dominanta masívu Skalky. Tento obraz pamiatky je historicky daný a dodnes silno s pamiatkou zviazaný. Niveleta okolia hradu bola vzhľadom na existenciu hradnej priekopy ako aj potokov pravdepodobne o niekoľko metrov nižšie, ako je dnešná úroveň komunikácie a priľahlých parciel.
7. 8. Zaniknuté objekty za hradnou priekopou - viažuce sa k potokom napájaným z rieky Belej. Podla historickej mapy, mohlo isť o kováčsku dielnu , mlyn alebo pílu. Objekty boli situovane pod bralom Skalka, dnes zrejme v polohe jazierka.
13
Pôvodné vodné priekopy hradu zanikli - v línii z juhu hradného areálu časť priekopy nahradila miestna komunikácia, ktorá de fakto pretína kedysi súvislé priestranstvo prislúchajúce k panstvu hradu. Priestranstvo pod vrchom Skalka dnes predstavuje voľnú nezastavanú plochu, čo je z hľadiska prezentácie pôvodného prostredia pamiatky optimálna situácia. JZ od hradu sa nachádza jazierko, ktoré spolu s peším chodníkom predstavuje súčasť rekreačného areálu hotela, prevádzkovaného v priestoroch pamiatky. Navrhovaný rozsah OP NKP zahŕňa predovšetkým tú časť územia, ktorá má dodnes charakter voľných nezastavaných plôch s prevládajúcim lúčnym porastom. Územie je vymedzené tak, aby pamiatková ochrana pokrývala aspoň časť pôvodnej plochy panstva hradu, aby hranicu OP NKP limitovali tak ako v minulosti prírodné terénne danosti ako tok rieky Belej zo severu s prirodzeným pobrežným porastom a úpätie masívu Skalky z juhu s lesným porastom s prevládajúcim zastúpením borovice (Pinus sp.). Zároveň aby do OP boli zahrnuté zastavané plochy - urbanistické štruktúry existujúcej zástavby RD len minimálne, a to v miere potrebnej pre dosiahnutie ochrany chránených pohľadových kužeľov. Takéto vymedzenie územia OP NKP má zabezpečiť zachovanie primeraného charakteru prostredia pamiatky a prispieť k záchrane aspoň istej časti pôvodného - prírodného zázemia hradu, čo je podmienkou pre jeho plnohodnotnú prezentáciu a vnímanie jeho zažitého obrazu.
9.
Aktuálna situácia Hradu - pohľad na prírodné, z časti upravené okolie pamiatky v pohľade od západu ( križovatka pri pamätníku) - V pozadí vrch Skalka.
_______________________________________________________________________________ 5. 2. Národná kultúrna pamiatka - HRAD Hrad Liptovský Hrádok sa nachádza v katastrálnom území rovnomennej obce. Stredoveký rovinný hrad vznikol pri dôležitej považskej ceste, ktorá išla zo Spiša smerom na západ cez Važec, Východnú a Hybe smerom na Uhorskú ves. Liptovský Nový hrad dal postaviť magister Donč, zvolenský veľžupan na území zvanom Belsko („Belezk“), ktorý zabral štyrom liptovským zemanom ešte v roku 1316. Hrad potom ako vojenský objekt strážil spomínanú významnú obchodnú cestu. Magister Donč po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho (1321) sa stal pánom celého Liptova. Liptovský Hrádok vlastnil do roku 1332, kedy ho vymenil za iné majetky. Popri vežových hradoch s ústredným palácom sa v 14. storočí objavuje aj nový typ hradu u ktorého sa obrana paláca posilňuje dvojicou priľahlých veží. V prípade novostavby hradu 14
Liptovský Hrádok tieto veže s palácom tvoria kompaktný celok t. j. kratšie strany pozdĺžneho paláca kompaktne sú scelené s obrannými vežami. Podobná dispozícia dvojvežového jadra s ústredným palácom sa nachádza ešte v lokalitách Holíč, Levice, Dobrá Voda a Blatnica. Liptovský Hrádok však predstavuje najlepšie zachovaný príklad. V roku 1359 vlastnili Liptovský Hrádok – „Hraduk“ Pongrácovci (z Liptovského Mikuláša), ktorým ich majetok bol potvrdený aj v roku 1368. Okolo roku 1372 alebo 1374 Liptovský Hrádok sa stáva zase kráľovským majetkom. V roku 1388 kastelán Michal Orosz pôvodný hrad zväčšil – dal postaviť vonkajšie obvodové hradbové múry. Vtedy sa píše, že hrad „arx“ treba vybaviť potravinovými zásobami. V roku 1397 Liptov obsadili cudzie vojská na čele s moravským markgrófom Prokopom a opolským (hornosliezskym) kniežaťom Ladislavom, ktorí sa zároveň zmocnili všetkých troch liptovských hradov (Likava, Liptovský hrad, Liptovský hrádok). Kráľ Žigmund Luxemburský oslobodil Liptovské hrady medzi nimi aj hrad Liptovský Hrádok v roku 1399. V roku 1433 počas husitských výprav na Liptov pod vedením Prokopa Holého sa hradu zmocnili husiti, pričom bol hrad poškodený. V roku 1434 však po prehratej bitke pri Lipanoch boli nútení husiti opustiť svoje pozície na Slovensku. Ladislav Rikolfi zo Šarišskej Kamenice sa stáva v roku 1435 kastelánom hradu. Za zásluhy v boji proti Alžbete, vdove po Albertovi Habsburskom dostal v roku 1440 od kráľa Vladislava I. hrad do vlastníctva pod podmienkou, že hrad dá obnoviť. Jeho potomkovia sa správali ako lúpežní rytieri a boli aj obvinení z nevernosti voči kráľovskej moci. V roku 1447 dostali milosť len pod podmienkou, že svoj hrad dajú zbúrať – toto však neurobili. V roku 1450 hrad násilím obsadil Jiskrov prívrženec, Poliak Peter Komorovský. Komorovský hrad opevnil, upravil vodnú priekopu, ktoré naplnil vodou z Belej, zdvihol šiance (hradby s priekopou, násyp) a zmnožil strieľne. Počas bojov v polovici 15. storočia zrejme hrad vyhorel, lebo v roku 1453 hrad získal „na papieri“ Pongrác zo sv. Mikuláša od kráľa Ladislava V. Pohrobka pod podmienkou, že si ho dá opraviť. Faktickým pánom hradu však naďalej ostal Komorovský. Ten v roku 1470 umiestnil v hrade stálu vojenskú posádku. V roku 1471 sa pripojil k sprisahaniu, ktoré zosnovali uhorskí magnáti proti kráľovi Matejovi Korvínovi a tak v roku 1474 bol definitívne vypudení z hradu kráľom.
10.
Historická fotografia - Hrad a Kaštieľ ešte pred rekonštrukciou (pohľadnica z roku 1948 )
15
Ešte niekedy v 15. storočí vznikli okolo hradného jadra ďalšie stavby. Zo severnej strany pričlenili k hradu neveľké predhradie. Na jeho západnej strane postavili palác napojený na západnú vežu. Predhradie obkolesili múrom, čím vzniklo malé nádvorie, na ktorom vybudovali studňu. Reštaurátorský výskum V. Úradníčka uvádza, že súčasne s týmito stavbami prebehla výstavba opevňovacieho systému hradu, ako to dokladá zhodná technológia pri murovaní a tvorení vonkajšej omietky. V ďalšej stavebnej etape potom postavili lichobežníkové bastióny (SZ a JZ súčasť kaštieľa, SV zistený AG výskumom). Tie vznikli vplyvom talianskeho fortifikačného staviteľstva okolo roku 1530. Dokazujú to aj omietky na fasádach, ktoré sú v zmysle neskorogotickom hrubé, striekané, slabo okrového povrchového tónu. V roku 1554 získal hrad do zálohu od kráľa Ferdinanda I. Habsburského zvolenský kapitán Ján Balassa z Ďarmôt za 13500 zlatých, ktorý mal veľké zásluhy v boji proti Turkom. V roku 1577 po jeho smrti záložné právo na hrad zdedil jeho syn Valentín Balassa. V roku 1575 uskutočnil rozsiahlu prestavbu a opravy hradu. Tieto úpravy si vynútilo turecké nebezpečenstvo. Pristavali aj nové obytné budovy. V roku 1587 za spoluúčasti kráľovskej komory s 3300 forintmi obohnali hrad novým, silným múrom. Výstavbou vonkajšieho okruhu opevnenia sa okolo jadra vytvorilo veľké predhradie, ktoré zvonku bolo lemované vodnou priekopou. Po vymretí Balassovcov v roku 1601 po meči sa hrad dostal späť ku kráľovskej komore. V roku 1601 dostal Liptovský Hrádok do zálohu Mikuláš Sándorffy za 33 000 zlatých. V rokoch 1600-1603 v úrovni bývalého opevnenia postavili nový poschodový renesančný kaštieľ do ktorého zabudovali aj jednu vežu z bývalého gotického opevnenia hradu. K vonkajšiemu hradbovému múru zo severnej a západnej strany dali pristavať krídla renesančného kaštieľa, do hmoty ktorého sa dostali aj staršie bastióny. Najprv sa pristavil jeden trakt k severnému múru a dve priestorové jednotky k západnému múru (podjazd ku bráne). Táto, časovo prvá časť kaštieľa bola dvojpodlažná, prízemie bolo prístupné priamo z nádvoria, prvé poschodie z pavlače na nádvorí. Stavba bola dokončená v roku 1603, ktorú po smrti manžela dokončila jeho vdova Magdaléna Zayová. Bolo predĺžené západné krídlo až po juhozápadnú baštu. V okrúhlej veži sa umiestnilo drevené schodisko, upravil sa vnútorný priestor juhozápadnej bašty s horizontálnym i vertikálnym členením. Vo výške druhého nadzemného podlažia v obvodovom múre sa prerazili otvory pre veľké renesančné okná. Na prvom nadzemnom podlaží severného krídla, pravdepodobne ako náhrada za prebudované strieľne na druhom nadzemnom podlaží sa vybúrali strieľne orámované maľovaným pásom a ryskou v omietke. Prvé nadzemné podlažie západného krídla ostalo bez otvorov, obrannú funkciu tu plnili strieľne bášt a strieľne z obidvoch strán brány. Magdaléna Zayová tak hrad od základov zreštaurovala v renesančnom slohu. V roku 1603 už bol nový kaštieľ v obývateľnom stave. Na druhom nadzemnom podlaží kaštieľa boli zriadené reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prvom nadzemnom podlaží boli zriadené sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Boli postavené aj ďalšie budovy zabezpečujúce chod panstva. Stavebný materiál – tufový a vápencový kameň v kombinácii s tehlovým murivom sa získal zo zbúraných starších hradieb. Bol postavený aj vstupný barbakan a padací most nad hradnou priekopou. Magdalena Zayová pôsobila na hrade do roku 1623. Potom za 52 011 forintov získal hrad s panstvom Štefan Ostrosich. V roku 1644 obsadili hrad vojská Juraja I. Rákócziho, ale po skončení stavovského povstania v roku 1645 Ostrosichovci získali hrad späť. Podľa inventára z roku 1663 na hrade bol ešte funkčný mlyn, pekáreň, pivovar aj kováčska dielňa. Zo zbraní sa tu však nachádzal len jeden kanón, niekoľko kopií, železné gule, olovo a pušný prach. V roku 1670 hrad zaujali nemecké vojská pod vedením generála Sporka. V roku 1671 patril hrad eráru. V roku 1678 hrad obsadili Thököliho vojská. V roku 1680 bol už zase v cisárskych rukách. Počas stavovských protihasbsburských povstaní v 17. a na začiatku 18. stor. bol hrad značne poškodený. Práve v tomto období mal hrad vo svojej histórii najvýznamnejšiu strategickú úlohu. Striedali sa tu povstaleckí a cisárski velitelia. V roku 1683 povstaleckí kuruci zaútočili na hrad a vyplienili ho. V tom istom roku sa rozhodlo, že Liptovský Hrádok treba opevniť. Keď vypuklo posledné stavovské protihabsburské povstanie Františka II. Rákócziho (1703 – 1711) hrad bol už v zlom stave. Pevnostný systém bol zastaraný, vtedajšiemu spôsobu vedenia vojny už nevyhovoval. 16
V auguste 1709 v bojoch medzi povstalcami a cisárskym vojskom došlo k ďalšiemu poškodeniu hradu. V roku 1703 sa Liptovský Hrádok dostal do rúk kniežaťa Jána Lichtensteina, ktorý dal zničené budovy opraviť. Po jeho smrti jeho dedičia v roku 1731 hrad spolu s panstvom predali kráľovskej komore. V roku 1762 komora prikúpila aj susedné likavské panstvo a Liptovský Hrádok sa stal strediskom Likavsko-hrádockého panstva. Tu sa sústreďovala administratíva podnikov lesného hospodárstva, hutníctva a železiarstva i lesného úradu. Z tohto dôvodu budovy udržiavali v dobrom stave. V druhej polovici 18. storočia došlo k barokovej prestavbe kaštieľa ktorá mala zvýšiť komfort bývania v kaštieli. Vtedy nahradili poškodené klenby a dobudovali arkádu smerom do nádvoria. Pri severnom krídle, uprostred, sa časť chodby rozšírila - vznikol ako keby rizalit, ktorým sa prepojilo severné krídlo kaštieľa so severným krídlom hradu. V rokoch 1774 a 1775 vedľa schátraného gotického jadra hradu, už bez striech neskorogotický trakt bol ešte zastrešený manzardovou strechou a bol ešte obývaný. V 18. storočí gotické jadro už nebolo obnovené a pred rozobratím ho zachránila iba jeho poloha vo vnútri ohradeného areálu kaštieľa. Po požiari v roku 1803 hradné jadro už definitívne zostalo v ruinách, iba nižšie položený kaštieľ upravili v r. 1812 pre administratívne účely a pre lesnícky archív. Neostalo však len pri tejto pohrome. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni. Následkom povodne sa zrútila značná časť vonkajšieho obvodového múru severného krídla kaštieľa. Múr bol dostavaný, ale vo východnej časti severného krídla tým zanikli pôvodné vnútorné dispozície. Priestory na prvom nadzemnom podlaží boli prestropené klenbami do traverz. V tejto dobe vznikli aj viaceré nové okenné otvory, ktoré potreli pôvodný renesančný architektonický výraz budovy kaštieľa. V rokoch 1860 až 1874 bol v priestoroch kaštieľa umiestnený Kráľovský Okresný Súd spolu s väznicou. Na začiatku 20. storočia bolo niekoľko pokusov hrad opraviť. V roku 1904 boli ruiny kamenného muriva zakonzervované betónovou zálievkou. V roku 1907 uhorské Ministerstvo orby, priemyslu a obchodu povolilo úver na zaistenie stien zrúcanín (cementový poter na múroch). Napriek snahám o záchranu, v období pred 1. svetovou vojnou, hrad sa naďalej ničil. Za obeť padol severný hradný múr na skalnom brale nad hradným dvorom. Získaný materiál – kameň bol odvážaný na stavby obytných domov v Dovalove a Liptovskom Hrádku. V roku 1930 bol horný hrad čiastočne zabezpečený proti rozpadu. V roku 1932 boli konzervované rizikové časti starého hradu. V roku 1933 bol založený „Spolok na záchranu hradu Hrádok“ pod vedením JUDr. J. Tetoura, ale pre nedostatok finančných prostriedkov sa jeho plán záchrany hradu nerealizoval. Na rozdiel od hradu, kaštieľ po svojom obnovení slúžil rôznym účelom. Bol aj sídlom kráľovského okresného súdu, neskôr Okresného súdu. Po druhej svetovej vojne ešte načas boli v ňom umiestnené úrady. Potom boli v kaštieli zriadené byty, bola tu dreváreň, sklady a aj garáž MNV. Bol tu načas umiestnený aj archív finančného odboru ONV a súdny archív. V roku 1960 ho adaptovali pre potreby národopisného múzea horného Liptova, ktorý vznikol ešte v roku 1959 pod názvom Okresný múzeum hornoliptovského ľudu. V 60-tych rokoch 20. storočia došlo k výraznému narušeniu historického charakteru fasády na severnom krídle tým, že sa narušila pôvodná osovosť okenných otvorov a osadili sa trojdielne okná. Múzeum kvôli plánovanej rekonštrukcii hradného areálu postupne od roku 1987 opustilo tieto priestory. Stavebné práce podľa plánu mali prebiehať v rokoch 1986-1992. Kvôli udalostiam v roku 1989 k plánovanej rekonštrukcii nedošlo a budovy začali chátrať. Národná kultúrna pamiatka Hrad s areálom bol od roku 1989 neobývaný. Priestory boli nevykurované, vystavené nežiadúcim návštevníkom, a v tomto čase bolo odcudzené aj hodnotné príslušenstvo a časti interiéru, patriace k objektu.
17
Rámcové vývojové etapy hradu sú: 1. etapa – stredoveká – prvá polovica 14. storočia Najstaršími stavbami zo zachovaného hradného areálu sú veža I západná, palác hradný I a veža II východná. 2. etapa – neskorostredoveká – koniec 14. až 15. storočie Na severnej strane bol k západnej veži pristavaný palác hradný II. Postavením múru hradbového I sa vytvorilo malé nádvorie hradné I horné na ktorom sa nachádza studňa I (pôvodne cisterna?). Obrana hradu bola ďalej zosilnená postavením múru hradbového II približne paralelne a v tesnej blízkosti múru hradbového I 3. etapa – renesančná I (cca 16. storočie) Bola postavená veža schodisková, bol postavený múr hradbový III, ktorý pôvodne zrejme obopínal celý hradný areál. Boli k nemu pristavané aj bastióny, ktoré zvyšovali účinnosť obrany (2 zachované bastióny dnes tvoria súčasť kaštieľa). Zo západnej strany bola pristavaná k veži I západnej budova I hospodárska, opatrená so strieľňami pre palné zbrane. V tejto etape zrejme vzniká aj nádvorie hradné II a asi aj studňa II. 4. etapa – renesančná II (začiatok 17. storočia) Výstavba kaštieľa pod hradom s využitím starších, pôvodne obranných prvkov (múr hradbový, bastióny). 5. etapa – baroková (18. storočie) Prestavby v kaštieli: nové klenby a stavba arkádovej chodby. _____________________________________________________________________________ V roku 2000 hradný areál odkúpila firma DM Plast s.r.o. z Bratislavy, ktorá tu po obnove zriadila hotel s reštauráciou. Obnova mala za cieľ vrátiť objektu pôvodný renesančný architektonický výraz. Vrátila sa pôvodná osovosť, boli odstránené trojdielne okná, Skoro všetky okná boli vymenené za nové alebo historicky verné kópie. Priestory medzi hradom a kaštieľom, kde sa nachádzal neskorogotický palác, boli znova zastrešené a opätovne prepojené s kaštieľom. Bolo vybudované aj nové drevené schodisko, ktoré z nádvoria vedie na druhé nadzemné podlažie bývalého gotického paláca. Barokové arkádové chodby boli zasklené všade na druhom nadzemnom podlaží a na prvom nadzemnom podlaží len na západnej strane severného krídla.
11.
Aktuálna situácia Hradu - areál hotela v priestoroch NKP dnes,
18
Národná kultúrna pamiatka - Hrad v Liptovskom Hrádku - je významným dokladom kultúrneho dedičstva. Predstavuje najlepšie zachovaný príklad strážneho rovinného hradu chráneného v minulosti vodnou priekopou. Hrad založený na dolomitovom brale vystupujúcom z roviny v blízkosti rieky Belej je stredovekým gotickým hradom zo 14.storočia s postupne pristavenými ďalšími obrannými objektmi opevnenia. Začiatkom 17.storočia po vyhorení pôvodného hradu bol vybudovaný renesančný kaštieľ, ktorý do svojej hmoty pohltil aj časti opevnenia, naďalej však spolu s hradom predstavoval uzavretý areál. Kaštieľ v Liptovskom Hrádku, ktorý je dodnes integrálnou súčasťou pôvodného stredovekého sídla a je na Slovensku unikátom. Hrad a kaštieľ sa vzájomne dopĺňajú a predstavujú vzácnu kombináciu gotickej vojenskej architektúry s obytnou renesančnou. Zo všetkých svetových strán hrad obklopuje rovina - s výnimkou južnej pozície, kde do obrazu hradného areálu vstupuje prírodná dominanta masívu Skalky. Tento krajinný obraz pamiatky je historicky daný a dodnes silno s pamiatkou zviazaný. Primeraná prezentácia hodnôt tejto významnej NKP si vyžaduje zachovanie jej prirodzeného prostredia - doposiaľ zachovaného "genia loci". _______________________________________________________________________________ 5. 3. Rozsah a súčasný stav územia navrhovaného ochranného pásma - sektory
12.
Rozsah navrhovaného OP NKP a jeho sektory
19
Územie navrhovaného ochranného pásma sa nachádza v S časti mesta Liptovský Hrádok v lokalite okolo hradu. O súčasnom stave navrhovaného OP pamiatky je potrebné povedať, že v prevažnej miere predstavuje doposiaľ nezastavané zelené plochy. Tak o časti tejto lokality hovorí aj územný plán Mesta. Podľa platného Územného plánu Mesta Liptovský Hrádok (Zmeny a doplnky územného plánu mesta č.1 z roku 2005 ) je nutné voľné územie južne od cesty III/5371 a od hradného areálu ponechať ako nezastavanú plochu pre šport, rekreáciu, turizmus a aktivity súvisiace s využitím hradného areálu. Hrad v Liptovskom Hrádku je situovaný na rovine v pozadí s majestátnym pohorím Západných a Vysokých Tatier, ktoré vstupujú do obrazu pamiatky pri pohľade od mesta. Nízke Tatry a jeho predhorie patria k obrazu hradu pri pohľadoch od severu. Od severu do pohľadového kužeľa vstupuje aj samotná silueta mesta. Historická časť mesta je súčasťou pamiatkovej zóny, čím je vytvorený predpoklad pre usmernenie urbanistického a architektonického vývoja tejto časti územia. Pamiatková zóna v okolí hradu predstavuje však len bezprostredné okolie pamiatky a preto pre usmernenie širšieho územného rámca pamiatky smerom na sever, východ a západ je potrebné vyhlásiť ochranné pásmo. Územie navrhovaného OP NKP je rozdelené do štyroch sektorov A1, A2 (A2-V), B, C-PZ . Sektory A1, A2 a C-PZ , predstavujú dnes nezastavané - voľné zelené plochy, s porastom prevažne lúčneho charakteru , vzrastlej prirodzenej alebo umelo vysadenej zelene. Voľné priestranstvo pod vrchom Skalka s nízkou vegetáciou prípadne so solitérnymi drevinami z hľadiska prezentácie pôvodného prostredia pamiatky optimálne podčiarkuje charakteristický rys NKP – solitérny areál s dominantou stredovekého rovinného hradu. Tento krajinný obraz pamiatky je historicky daný a podporujú ho aj novo založené sadovnícke úpravy v súvislosti s prevádzkou hotela a úpravou okolia pamätníka. V Sektore A1 severne od hradu na brehu rieky Belej ( 1525/2, 499/2) sa nachádza pobrežná vegetácia (rody Alnus sp. – jelša, Salix sp. – vŕba, a ďalšie.) , vytvárajúca prirodzenú kulisu hmoty drevín v pohľade na NKP v smere od mesta. Časťou sektora A1 západne od hradu je aj teleso komunikácie a mosta ( parc.č.1231/9, 499/2, 1231/21) a parcela za násypom č.780 predstavujú nezastavané plochy bez vzrastlej zelene. V sektore A2 ( A2-V) sa nachádzajú parcely južne od hradu - ( 1234/11,12,13,26,30 a 914, 919/5,6,7,8,9,14,15 a 920 ). Ide o parcely za miestnou komunikáciou (cesta III/5371). Voľné plochy priamo pred hradom pod horou Skalka sú udržiavané ako trávnatá plocha s výsadbou solitérnych drevín. Sprievodná zeleň komunikácií je tvorená v jednotlivých úsekoch viacerými druhmi (Tilia sp. - lipa, Fraxinus sp.- jaseň, Malus sp.- jabloň a ďalšie ). Sektor označený A2-V je východnou časťou sektora A2. Sektor C-PZ predstavuje okolie areálu hradu, územie ktoré je zároveň súčasťou PZ ( severná časť PZ ). Toho času má charakter zelených plôch s parkovou úpravou - Z prírodných prvkov je výrazná plocha vodnej hladiny, stromy nevytvárajú kompaktnú hmotu, ktorá by nevhodne konkurovala dominante hradu. Charakter prírodného prostredia, bez ďalšej zástavby je podmienkou prezentácie hodnôt pamiatky. Nezastavané "zelené" plochy sektora A1, A2 a C-PZ zaisťujú pamiatke dostatočné voľné priestranstvo, ktoré konvenuje pôvodnej historickej situácii . Vďaka tomu neprichádza do obrazu pamiatky iná kompozične konkurujúca hmota objektu. 20
Sektor B predstavuje niekoľko parciel so zástavbou rodinných domov ( RD ), situovaných v priamom vizuálnom kontakte s areálom hradu. Smerom východným ide o staršie RD - pravidelne radené objekty štvorcového pôdorysu dvojpodlažné so šikmou strechou. Objekty predstavujú limitujúcu hranicu ďalšej IBV popri ulici Československej armády. Sú síce osadené v tesnej blízkosti hradného areálu ale ich priamy vizuálny kontakt filtruje vzrastlá zeleň na parcelách 790/1,6, 7, 8, 12. Objekty na západ od hradu - sú situované za cestou ( Matúškova, Hradná ) a v istom ohľade sú osadené "pod násypom cesty". Napriek tomu však markantne vstupujú do obrazu pamiatky aj pri vnímaní od juhu z PZ z mesta aj pri pohľadoch z východu z ulice Čekoslovenskej armády. Ide o tri dvojpodlažné RD s plochou strechou a objekt penziónu Pod Skalou osadený na vizuálne atakovanom mieste križovatky. Navrhované územie OP je vymedzené v bezprostrednom okolí hradu v tej časti územia, ktorá má s ňou historicko - urbanistický súvis. Zachovanie prírodného prostredia ( i keď sčasti umelo vytvoreného) je potrebné pre prezentáciu hodnôt NKP. Navrhované OP má vytvoriť legislatívny predpoklad ochrany v rozsahu vymedzeného okolia pamiatky, čo znamená stanoviť podmienky ochrany tak, aby sa do budúcna zamedzilo nevhodným zásahom do prostredia pamiatky a zabezpečil sa usmernený urbanisticko - architektonický vývoj územia. Pre jednotlivé sektory, budú podmienky navrhnuté špecificky. _______________________________________________________________________________ 5. 4.
Definované chránené pohľady
Situovanie kultúrnej pamiatky v rovinatom teréne, na rozdiel od prevažnej väčšiny hradov na hradných vrchoch , do istej miery potláča jej dominantné pôsobenie v krajine aj v existujúcej zástavbe mesta. Preto sú v OP zadefinované chránené pohľady - pohľadová línia na miestach, v ktorých je pamiatka najviac vizuálne viazaná k svojej pôvodnej historickej situácii. Ochrana - nenarušenie kompozičných vzťahov v chránených pohľadoch, prípadne zlepšenie vizuálnej situácie hradu je jedným z cieľov, pre ktoré sa vyhlasuje OP v meste Liptovský Hrádok. Uvedené chránené pohľady sú radené v línii, ktorá ponúka výhľady na pamiatku z jej bezprostredného okolia. Pri voľnom pohybe v území OP NKP, sa pohľady na solitérny komplex hradu striedavo otvárajú alebo prekrývajú existujúcou zeleňou. K obrazu samotného hradu pristupujú v jednotlivých pozíciách aj ostatné prvky prostredia ( solitérna a skupinová zeleň, Hradská hora, objekty priľahlej zástavby RD, a iné ) :
21
P1/
pohľad východný/ z ulice Československej armády Pohľadový kužeľ, v ktorom sa postupne otvára pohľad na širšie okolie hradného areálu pri príjazde od východu, od zástavby rodinných domov. Vpravo od komunikácie postupne vnímame kompozíciu jednotlivých hmôt NKP spolu s jazierkom . V pozadí za Matúškovou ulicou do obrazu hradu vstupujú objekty RD a penzión Pod Skalou. Po ľavej strane za stromovou alejou ulice Československej armády vnímame priľahlé voľné priestranstvo lúky pod Skalkou. V diaľke pohorie Nízkych Tatier.
13. 14.
Pohľady od východu - Hradný areál vpravo od línie komunikácie
22
P2 / P2.2 / P 2.2.2
pohľady južné / z ulice Československej armády - od Hradskej hory Dôležité pohľadové kužele, v ktorých sa otvára pohľad na hradný areál s kulisou stromovej zelene pri rieke Belej. Do obrazu hradu vstupujú s časti aj RD na Ulici Československej armády aj zeleň voľného priestranstva sektora A2. Prírodná zeleň pri rieke Belej vytvára pozadie pamiatky - vzájomné väzby sú čitateľné najmä z Vyhliadky na vrchu Skalka.
15. Pohľad z Vyhliadky na Skalke ilustruje existujúce prírodné zázemie - dnešné okolie pamiatky.
16. Pohľad z ulice Československej armády - Hrad a jeho areál / sprievodná zeleň komunikácie
23
Pohľady na Hrad zo sektora A2 - pozície z voľného priestranstva za štátnou cestou III/5371. Do obrazu pamiatky vstupuje celé jeho prírodné okolie, vrátane časti zástavby IBV na ulici Československej armády. Zdanlivo nie šťastne situované objekty RD v tesnej blízkosti hradného areálu, eliminuje vzrastlá stromová zeleň - túto je potrebné zachovať. 17. 18. 19.
24
P3 / P3.3
pohľady juhozápadné - od mesta / z križovatky pri pamätníku Pohľady, v ktorých vnímame solitérne postavenie hradu vychádzajúc z historickej časti mesta smerom na sever a východ. Hrad sa nám ukazuje ako dominanta na voľnom priestranstve. Do obrazu hradu vstupuje aj pamätník a objekty za Matúškovou a Hradnou ulicou.
20. 21. 22. Pohľady v ktorých dominuje solitérne situovaný hradný areál v kontexte brala Skalka,
v pozadí Kriváň. Vľavo umelo vytvorené prírodné zázemie hradu prevádzkovaného ako hotelové zariadenie, vpravo prírodzená scenéria Hradskej hory - vrchu Skalka a voľné priestranstvo sektora A2.
25
P4/ P4.4 / P4.4.4 - vizuálny celok z mosta a príjazdovej komunikácie od D1 Pohľady prezentujú hradný areál s väzbou na voľné priestranstvo pod horou Skalka. Pohľad, v ktorom najviac rezonuje pôvodná prírodná kulisa prirodzeného lesného spoločenstva, tento posledný zachovaný krajinný obraz preukazuje charakteristickú historickú kulisu hradu v jeho pôvodnej situácií.
23. 24 Pohľady z cesty od mosta - príjazd zo severu. Za kulisou nábrežnej zelene rieky Belej
sa objavuje obraz hradu s horou na Skalke v pozadí. Okolie hradu v tejto časti OP prezentuje aj zeleň umelo upraveného hradného areálu a jeho okolia.
26
6.
URČENIE PODMIENOK OCHRANY NA ÚZEMÍ NAVRHOVANÉHO OCHRANNÉHO PÁSMA
6. 1. Všeobecne platné podmienky ochrany 1. Nižšie stanovené podmienky ochrany sa netýkajú stavebnej činnosti podľa právoplatných stavebných povolení, územných rozhodnutí, rozhodnutí o výrube dreviny a pod. vydaných v čase pred začatím správneho konania o vyhlásením ochranného pásma. 2. Právoplatné rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, ktorého súčasťou je vymedzenie územia a podmienky ochrany - je územnotechnickým podkladom podľa § 7 a ods. 2 písm. d zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.50/1976 Zb.“), ktorý sa povinne využíva v územnoplánovacej činnosti. 3. Objekty zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR (ÚZPF) ako kultúrne pamiatky sú najvýznamnejšími dokladmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí pamiatkovej hodnoty podľa § 2 pamiatkového zákona. Preto je ochrana kultúrnych pamiatok a ich prostredia verejným záujmom v zmysle čl. 44 Ústavy SR. 4. Podľa § 18 ods.1 pamiatkového zákona je ochranné pásmo územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia kultúrnej pamiatky. Podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona je základná ochrana kultúrnej pamiatky súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. 5. Činnosti na území ochranného pásma sa môžu vykonávať v súlade s § 27, § 30 ods. 3, § 32 ods. 11 a 12 pamiatkového zákona 6. Pred začatím úpravy nehnuteľnosti ochrannom pásme, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, je vlastník takejto nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu. K žiadosti o vydanie záväzného stanoviska vlastník priloží zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje majetkovo-právne údaje o nehnuteľnosti, špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien. Krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko o zámere úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme, v ktorom určí, či je navrhovaný zámer z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia (§ 32 ods. 11 pamiatkového zákona ). 7. V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení, v konaní o nariadení neodkladných zabezpečovacích prác, v konaní o nariadení nevyhnutných úprav, alebo v konaní o odstránení stavby v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu (ďalej len „KPÚ“). Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia (§ 32 ods. 12 pamiatkového zákona). 8. V konaní o výrube dreviny a prác možných vykonať na základe ohlásenia v ochrannom pásme rozhoduje štátny orgán ochrany prírody a krajiny na základe záväzného stanoviska KPÚ. 9. Obec je orgánom územnej samosprávy, ktorý utvára všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na území obce podľa § 14 ods. 1 a 2 pamiatkového zákona, zároveň dbá, aby vlastníci kultúrnych pamiatok konali v súlade s týmto zákonom. 27
10. Podmienky ochrany na území ochranného pásma, ktoré budú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma, sa premietnu do územnoplánovacej dokumentácie Mesta Liptovský Hrádok. 11. Činnosti na území ochranného pásma nesmú narušiť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky a majú smerovať k zachovaniu a skvalitneniu jej prostredia. 6. 2.
Spoločné podmienky pre sektory A1, A2 ( A2-V ), B, C-PZ
12. Na území OP NKP je vylúčená veľkoplošná, veľkoobjemová aj výšková zástavba, teda zástavba vytvárajúca súvislé väčšie stavebné hmoty, ktoré by vizuálne konkurovali dominantnému postaveniu NKP v danom prostredí . 13. Na území OP NKP nie je prípustné umiestňovať veľkoformátové reklamné zariadenia alebo výškové stožiarové stavby ( stožiare, vykrývače, veterné vrtule a pod.). 14. Funkčné využitie územia musí rešpektovať pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky, nesmie ich poškodzovať a znehodnocovať - Vhodné sú funkcie dopĺňajúce využitie areálu pamiatky - najmä spojené s rekreáciou, turizmom, exteriérovými aktivitami, ktoré nekladú nároky na realizovanie nových neprimeraných stavených objemov. Vhodné sú funkcie zlúčiteľné s kultúrnym charakterom prostredia, také ktoré súčasne kultivujú prírodný charakter zázemia pamiatky. 15. Na území OP NKP je nutná pravidelná údržba nie len objektov ale aj ich prostredia vrátane zelene. 16. Všetky úpravy jestvujúcej zelene, výsadba nových drevín alebo ich výrub môžu ovplyvniť hmotovo-priestorové pomery, narušiť chránené pohľady alebo odkryť pohľadovo nevhodné objekty na území OP NKP . Všetky zásahy do zelene z dôvodu údržby, obnovy, výsadby novej zelene aj výrubu (s výnimkou prípadu podľa §47,ods.(4), písm. d) zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení platných právnych predpisov) sú možné len na základe spracovania osobitného zámeru, ktorý bude schválený KPÚ. Týmto nie je dotknutá povinnosť vykonávať práce na základe právoplatného rozhodnutia orgánu štátnej ochrany prírody a krajiny. 17. Hranica ochranného pásma po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o jeho vyhlásení sa vyznačí a podmienky ochrany v prostredí kultúrnej pamiatky sa premietnu do územnoplánovacej dokumentácie mesta Liptovský Hrádok. 6. 3.
Špecifické podmienky ochrany pre navrhované sektory A1, A2 ( A2-V) , B, C-PZ
Sektor A1 18. V sektore A1 zachovať charakter prostredia s nezastavanými plochami. Na parcele 1525/2 a 499/2 udržiavať existujúcu prirodzenú zeleň. Sektor A2 19. V sektore A2 je optimálne zachovať územie bez zástavby, čím sa vylúči ohrozenie dominantného postavenia pamiatky v chránených pohľadoch P1, P3, P4 - hrad na voľnom priestranstve s Hradskou horou v pozadí. ( Sektor A2 zároveň svojim situovaním v najväčšej miere umožňuje vnímanie pamiatky v hodnotných pohľadových kužeľoch P2 ). 20. V prípade požiadavky na realizovanie akéhokoľvek objektu v sektore A2, je potrebné podriadiť situovanie, hmotové a architektonické riešenie budúceho objektu, jeho funkčné zameranie ako aj jeho prevádzku dominantnému postaveniu kultúrnej pamiatky a to pri zachovaní vysokého podielu existujúcej zelene v sektore A2 . 28
21. Nové objekty je možné situovať len vo východnej časti sektora A2 a to v časti označenej A2-V ( parc. č. 914, 919/6,9,14,15, 920 , výnimočne časť parcely 919/5 ). 22. Funkčné využitie sektora A2-V musí rešpektovať pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky, nesmie ich poškodzovať ani znehodnocovať jej okolie. Akceptovateľné sú funkcie drobných služieb alebo prevádzok, ktoré nekladú veľké nároky na zásobovanie a statickú dopravu, nerušia vizuálne exteriérovým výrazom objektov, ale ani hlukom. Vhodné sú v zásade iba funkcie zlúčiteľné s kultúrnym charakterom prostredia. 23. Pokiaľ by išlo o objekty RD na parcelách 919/14,15, je potrebné nadviazať na zástavbu ulice Československej armády - realizovať plošné, objemové a výškové parametre nových objektov v nadväznosti na existujúcu IBV. ( Nevytvárať veľké a dominantne pôsobiace architektúry mimo uličnej čiary ). Zároveň zachovať primeranú zastavanosť v prospech vysokého podielu zelene. 24. Pre architektonický výraz exteriéru takýchto objektov je nevhodné používať výrazné, sýte a krikľavé - neprirodzené odtiene farieb. Pri výbere farieb, treba uprednostniť odtiene prírodných omietkových materiálov . Pri výbere strešnej krytiny uprednostniť tradičné materiály aj tradičnú farebnosť krytiny. Vylúčiť priveľmi lesklé a reflexné materiály, veľkoplošné, plastové, kovové alebo drevené obklady fasád. ( Výberom nevhodného fasádneho materiálu, nevhodnej krikľavej farby exteriéru alebo strešnej krytiny sa objekt stáva dominantným, čo je z hľadiska vnímania prostredia ako aj vnímania pamiatky nežiadúce .) 25. V prípade realizovania objektu v sektore A2-V mimo parciel 919/14, 15, je potrebné mimoriadne dbať na jeho situovanie, hmotové aj architektonické stvárnenie : 26. Takýto objekt je potrebné umiestniť čo najviac, mimo vizuálny kontakt s hradným areálom - situovať ho v polohe vzdialenejšej od cesty. 27. Spevnené plochy a komunikácie súvisiace s prístupom k objektu riešiť s ohľadom na maximálne zachovanie zelene v okolí pamiatky - nevytvárať veľké spevnené plochy . Pri realizácii prípadných nutných pochôdznych alebo parkovacích plôch využívať vhodné povrchové materiály. 28. Nový objekt nesmie prekročiť výšku 1NP s podkrovím ( max. 9,0 m) a z hľadiska všeobecných kritérií na objekt v okolí dominanty hradu nesmie vytvárať veľký stavebný objem ( bod. č.12 ). 29. Je nevyhnutné citlivo pracovať s výsledným architektonickým výrazom objektu podriadiť ho dominantnému solitérnemu postaveniu pamiatky. Architektonické stvárnenie objektu by malo byť aktuálnou odozvou na mestské objekty v území obvyklé - s klasickým členením fasád. V exteriéri použiť štandardné povrchové omietkové materiály, vyvarovať sa veľkoplošných, plastových, kovových alebo drevených obkladov, uprednostniť prirodzenú farebnosť, vylúčiť krikľavé farby a reflexné materiály na fasádach alebo strešnej krytine. Hmotu väčšieho objektu členiť - ( členenie objektu a najmä členenie strešných rovín v prípade šikmých striech vytvorí dojem viacerých menších hmôt - potlačí sa tým pôsobenie jednej veľkej dominantnej hmoty ). Nevnášať do územia výrazom cudzie - v území neobvyklé architektúry. 30. Vzrastlá stromová zeleň musí zostať nevyhnutnou súčasťou celého sektora A2 ( A2-V ). V prípade realizovania akéhokoľvek nového objektu je potrebné systém zelene zapojiť do istého vizuálneho odfiltrovania nového objektu z pohľadových kužeľov na pamiatku . 29
Na plochách v sektore A2 je potrebné udržiavať voľný charakter zelene - trávnaté plochy s výsadbou solitérnych drevín. Využiť sprievodnú zeleň ulice Československej armády ako vizuálne odblokovanie prípadných budúcich objektov Na spevnené plochy je potrebné využiť povrchové materiály, ktoré pri zachovaní funkčnosti narúšajú prírodné prostredie v najmenšej možnej miere (napr. zatrávňovacie dlaždice parkoviska). Je dôležité zachovať charakteristický krajinný obraz NKP - solitérny areál s dominantou stredovekého rovinného hradu. Sektor B 31. . Na území OP v sektore B je potrebné zachovať jestvujúce urbanisticko-architektonické väzby a priestorové vzťahy, predovšetkým v chránených pohľadoch. Nevytvárať žiadne nové konkurenčné dominanty v uličnej zástavbe alebo v záhradách RD, ktoré by znehodnotili vnímanie dôležitého postavenia kultúrnej pamiatky v kontexte územia ako celku. 32. RD na ulici Československej armády , nachádzajúce sa v OP nenadstavovať a objemovo výrazne nezväčšovať. Pri budúcich rekonštrukciách udržať výškovú hladinu na dnešnej úrovni, t.j. 1NP a podkrovie. Udržať stavebnú čiaru a rytmus zástavby RD na parcelách ( 793/2, 795/1, 796/1, 799, 800, 803, 804 ) v línii parciel č. 784/3, 790/2,3,4,5,7. 33. Pri zmene architektonického výrazu exteriéru RD - pre úpravy fasád je nevhodné používať neprirodzené - výrazné, sýte a krikľavé odtiene farieb. Pri výbere farieb, treba uprednostniť odtiene prírodných omietkových materiálov . Pri výbere strešnej krytiny uprednostniť tradičné materiály aj tradičnú farebnosť krytiny. Vylúčiť priveľmi lesklé a reflexné materiály. 34. Prípadnú budúcu zástavbu na parcelách záhrad podriadiť objemom a najmä výškou okolitej zástavbe RD - nevytvárať konkurenčnú dominantu k pamiatke. 35. RD na Matúškovej ulici ponechať v pôvodnej výške - 2NP. V prípade zmeny architektonického výrazu exteriéru podriadiť tento dominantnému postaveniu pamiatky. Nevytvárať vo fasádach dominantné prvky, vyvarovať sa reflexných materiálov, výrazných, krikľavých farieb fasád a krytiny. Pri výbere farieb, uprednostniť prirodzené odtiene prírodných omietkových materiálov . 36. Penzión pod Skalou udržať v dnešnej výške. V prípade rekonštrukcie alebo rozširovania objektu, citlivo pracovať s výsledným architektonickým výrazom objektu - podriadiť ho dominantnému postaveniu pamiatky. Udržať mestský charakter objektu - v exteriéry použiť klasické omietkové materiály, vyvarovať sa veľkoplošných, plastových, kovových alebo drevených obkladov, uprednostniť prirodzenú farebnosť, vylúčiť krikľavé farby a reflexne materiály na fasádach alebo strešnej krytine. V prípade plošného zväčšovania objektu, hmotu členiť, aby sa zmiernil nežiadúci dopad prípadného nárastu objemu objektu - ( členenie objektu a najmä členenie strešných rovín vytvorí dojem viacerých menších hmôt ). Sektor C-PZ 37. V tejto časti OP NKP platí vyšší stupeň ochrany - režim pamiatkovej zóny, t.j. podľa Zásad pamiatkovej ochrany pre PZ Liptovský Hrádok. Pokiaľ by došlo k zmene rozsahu alebo zániku PZ, bude sektor C-PZ v režime ochrany platnej pre OP ( kap. 6.2 - Spoločné podmienky pre všetky sektory ). 38. Sektor C-PZ nepripúšťa novú zástavbu - dôležité je zachovať jeho prírodný charakter. Zeleň na území sektora C-PZ je potrebné trvalo udržiavať. Akékoľvek zásahy do systému zelene je potrebné riešiť koncepčne, na základe stanoviska KPÚ. 30
6. 4. Archeológia a nálezy 1. Akákoľvek stavebná činnosť súvisiaca so zemnými prácami na území ochranného pásma musí byť posúdená KPÚ. Nevyhnutné je zamedziť zničeniu potenciálnych archeologických nálezov a zabezpečiť ich vyhľadanie, dokumentáciu a ochranu v súlade s § 36 pamiatkového zákona Podľa § 36 ods. 3 pamiatkového zákona môže KPÚ rozhodnúť o povinnosti vykonať archeologický výskum aj na mieste stavby alebo inej hospodárskej činnosti, ktoré nie je evidovaným archeologickým náleziskom § 41 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., ak sa na tomto mieste dôvodne predpokladá výskyt archeologických nálezov. KPÚ zašle rozhodnutie o povinnosti vykonať archeologický výskum aj príslušnému stavebnému úradu. 2. Ak v priebehu obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti dôjde k odkrytiu nepredpokladaného nálezu, ten kto práce vykonáva je povinný, podľa § 32 ods. 14 pamiatkového zákona, ohlásiť nález KPÚ a až do vydania rozhodnutia KPÚ zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu. KPÚ rozhodne o ďalšom postupe najneskôr do troch pracovných dní od oznámenia nálezu. 7. ÚPRAVA VZŤAHOV K INÝM CHRÁNENÝM ÚZEMIAM A OCHRANNÝM PÁSMAM PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV Vyhlásenie a vymedzenie navrhovaného ochranného pásma kultúrnej pamiatky nie je v rozpore s ochranou iných verejných záujmov, chránených podľa osobitných právnych predpisov. Nie je v rozpore s ochranou prírody a krajiny (zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy (zákon č. 220/2004 Z. z. v znení n. p.), ochrany vôd, vodných tokov a vodohospodárskych zariadení (zákon č. 364/2004 Z. z.) a ochrany cestnej a sieťovo-rozvodnej vybavenosti územia. 8. POUŽITÁ DOKUMENTÁCIA -
Historická fotodokumentácia - pohľadnice z Archívu PUSR
-
Fotodokumentácia aktuálneho stavu územia ( foto - Ing. arch. Magová, Ing. arch. Kulašík a staršie panoramatické fotografie z databázy spracovateľov)
-
Aktualizačný list pamiatky - NKP Hrad v liptovskom Hrádku / AIS OP - elektronická databáza PUSR / spracovateľ Mgr. Laczková
-
Zásady ochrany, obnovy a prezentácie pamiatkových hodnôt PZ Liptovský Hrádok / Ing. arch Gojdič, Mgr. Danák
-
Boroš,M.: Liptovský Hrádok a jeho pamätihodnosti, 1968
-
Zalčík, T.: Vývin miest a mestečiek na Liptove, Vlastivedný časopis. 1976/4
9. PRÍLOHY -
Mapa vymedzenia OP NKP - Hrad v Liptovskom Hrádku - ( M 1 : 1500 / aktuálny vektorový podklad - KaPor 8.4.2016 )
-
Mapa vymedzenia OP NKP - Hrad v Liptovskom Hrádku - Vyznačenie sektorov a chránených pohľadových kužeľov ( M 1 : 1500 / aktuálny vektorový podklad - KaPor 8.4.2016 ) 31
32
