Hovoríme s podnikateľom Daliborom Muszelom z Gbeliec o zaujímavej a veľmi aktuálnej ponuke. Úprava pitnej a úžitkovej vody pre domácnosti a prevádzky

NOVINY OBČANOV OKRESU NOVÉ ZÁMKY

KUPUJTE NAŠE SLOVENSKÉ VÝROBKY!

CHÝRNIK 6. ročník



10. číslo



október 2009



cena 0,33 € (9,94 Sk)

DISTRIBUOVANÝ DO REGIÓNOV POŽITAVIA, PONITRIA A PODUNAJSKA

„Realizované s finančnou podporou ministerstva kultúry SR – Program kultúra národnostných menšín - 2009“

V rámci plošnej a riadkovej inzercie vieme urobiť na požiadanie rozhovor, reportáž, fotoreportáž a ďalšie formy živej reklamy!

Hovoríme s podnikateľom Daliborom Muszelom z Gbeliec o zaujímavej a veľmi aktuálnej ponuke

Úprava pitnej a úžitkovej vody pre domácnosti a prevádzky Hovorí sa, že človek, okrem fyzickej a duševnej potravy potrebuje k prežitiu tri základné atribúty - slnko, vodu a vzduch. A humorista by dodal, že aj pivo. Ale celkom vážne. Určite väčšina z vás sa už stretla s problematikou pitnej vody. Prognostici predpovedajú, že o pár rokov to bude väčší životný problém ako akýkoľvek nedostatok iných komodít, ktoré človek potrebuje nielen k prežitiu, ale aj ku kvalitnému, najmä zdravému každodennému životu. Protirečenia a polemiky sa vedú ohľadne problematiky závadnosti či nezávadnosti artézskych prameňov, domácich studní, ale už aj vody, ktorá k nám putuje do domácností, pretože už ani čističky vôd, ktorých je navyše vo všeobecnosti nedostatok, nestačia filtrovať a vyrábať kvalitnú pitnú vodu. A to nielen v prípade ekologických havárií, či lokálnych katastrof. Preto nás nedávno zaujala ponuka podnikateľa z Gbeliec - Dalibora Muszelu, ktorý prichádza na trh, pre väčšinu z nás s novinkou, respektíve s ponukou pre malo i veľkospotrebiteľov - s mechanickými filtrami, respektíve s magnetickou a elektromagnetickou úpravou vody. V tej-

žiadali to súvislosti sme ho požiadali o krátky rozhovor. Pán Muszela, mohli by ste v krátkosti povedať potenciálnym klientom o čo vlastne ide? – Vieme, že dnes už ani voda vo verejných rozvodoch nespĺtné paňa tie kvalitatívne a zdravotné rametre ako kedysi. Treba to prika nieznať otvorene. A to sa týka ho, ale len z pohľadu technického, i zo zdravotného hľadiska. Pretoch rozže v starých a neudržiavaných vodoch sa usádza, okrem vodného kameňa, železo a ďalšiee kovy. Ďalej sú to - piesok a plynnýý chlór, ktorým sa voda dezinfikuje a v neologicposlednom rade sú to biologické a chemické znečistenia (dusičnany a odumreté baktérie).. K tošie znemu treba prirátať čoraz väčšie otného čisťovanie a devastáciu životného m. Naprostredia a máme problém. mechami ponúkané zariadenia (mechaiť všetnické filtre) dokážu zachytiť piesok, ky mechanické nečistoty (piesok, železo a ďalšie škodliviny) až do ľa pouveľkosti 5 mikrónov, podľa ášť, filžitej filtračnej vložky. Zvlášť, chytáva ter s aktívnym uhlím zachytáva zbytky plynného chlóru. Indivim trpia duálne týmto znečistením najmä studne. Ak sa zistí vo vode nadmerné množstvo dusičnanov, za ktoré vďačíme nadmernému

PÝTAJTE SI CHÝRNIK - HÍRNÖK! Keďže distribúcia a predaj v novinových stánkoch viazne, vážení čitatelia a prispievatelia, oslovte prosím priamo predajcov a pýtajte si naše okresné noviny. A nazabudnite nás o svojich skúsenostiach informovať, aby sme urobili nápravu. Ďakujeme.

VAŠE OKRESNÉ NOVINY!

(tvorcovia)

štyridsiatich rokoch, na ich odstránenie máme pripravené špeciálne filtre na zachytávanie práve spomínaných dusičnanov. Čo predstavujete pod pojmom magnetická a elektromagnetická úprava vvody? – Sú to zariadenia na úpravu pitnej a úžitkovej vody, ktoré sa montujú na vodné rozvody a na rozvody vykurovacích systémov. Sú certifikované a vysoko kvalitné. Vďaka nim dokážeme upraviť fyzikálne vlastnosti vody. Takto Ta upravená voda zároveň chráni chrá domové rozvody, plynové a aj a iné druhy kotlov, ďalej ohrievač ohrievače vody, elektrické bojlery, autom automatické práčky, umývačky riadu, ve ventily a kohútiky na vodovodoch a to najmä pred usadzovaním vvodného a kotlového kameňa. (pokračovanie na str. 11)

Výstava karikatúr

hnojeniu umelými hnojivami na pozemkoch bývalých poľnohospodárskych družstiev v ostatných

V rámci Bernolákových dní sa bude konať v novozámockom Dome Matice slovenskej výstava karikatúr popredných slovenských autorov - Fera Bojničana, Vojta Haringa, Fera Mráza, Ľuba Kotrhu, Vlada Pavlíka a Andreja Mišaneka. Jej vernisáž bude 21. októbra o 17,00 hod. Na toto ojedinelé, netradičné podujatie vás čo najsrdečnejšie pozývajú - hlavný organizátor - Mestská organizácia Matice slovenskej Nové Zámky a mediálny partner - okresné noviny Chýrnik-Hírnök a Extra Roháč. -org-

HĽADÁME KOLPORTÉROV - PREDAJCOV CHCETE SI PRIVYROBIŤ ? Okrem toho, že okresné noviny Chýrnik - Hírnök sú v predajnej sieti novinových stánkov, distribuujeme ich aj cestou spolupracovníkov na pracovnú dohodu. Pritom ponúkame výhodný rabat. Ak máte záujem o takúto prácu (predajcu novín - kolportéra), prihláste sa prosím na tel. čísle: 0907 905 537, alebo príďte osobne do redakcie na ul. Várdayho (bývalý Váhostav) č. 21, prízemie (p. Ing. Sofka, tel.: 0905 477 922), kde je o.i. aj zberňa inzercie. Tu získate bližšie informácie. -red-

2

CHÝRNIK

Deň obce V polovici augusta t.r. sa uskutočnil v obci Radava tradičný Deň obce Radava. Začal popoludňajšou ďakovnou svätou omšou, na ktorej sa zúčastnil aj starosta obce Ing. Marián Chrenko. Svätú omšu celebroval Mons. Ján Formánek. Následne sa paralelne konali - súťaž vo varení gulášov a ich predaj, dominovali rezbárske práce, ktoré v rôznych sochárskych podobách dekorujú obec, ako aj detské hry v centre obce, kde sa prezentovali v rámci kultúrneho programu viaceré hudobné telesá - Matičiarik z Nových Zámkov, zmiešaný spevácky súbor Čabianska ružička a ženský súbor Orgován, oba z Békešskej Čaby. Medzitým sa účastníkom tohto hodnotného podujatia predstavil aj domáci ženský súbor Radavanka a hulanské mažoretky. Po slávnotných príhovoroch - starostu obce Mariána Chrenku a pozvaných hostí hrala do tanca a na počúvanie kapela ex Salco, sprevádzajúca slovenských speváckych sólistov Dušana Grúňa a Juraja Fehéra. Na záver treba podčiarknúť, že opäť sa „Rendvanom“ podarilo zorganizovať hodnotné, tradičné kultúrno-spoločenské podujatie. -kup-

KĽÚČOVÁ SLUŽBA -

zadlabávacie zámky visiace zámky bezpečnostné vložky autokľúče s „imobilizérom“ zjednocovanie vložiek na jeden kľúč - uzamykacie systémy - výroba špeciálnych plochých kľúčov - výroba duplikátov kľúčov Predajňa-servis: ul. M.R. Štefánika č. 33, 940 65 Nové Zámky mob.: 0904 806 549 [email protected]

INZERUJTE U NÁS! Firmy podnikatelia, môžete si priamo v sídle našej redakcie, na Várdayho č. 21 (bývalý Váhostav), na prízemí (PC-KOCKA) objednať, a to nielen riadkovú ale i plošnú inzerciu, alebo zvoliť aj inú formu inzercie, reklamy a propagácie. Mob.: 0905 477 922. V Šuranoch máme zberňu inzercie na Komenského ulici (bývalý Dom služieb, naproti „malého Antalíka“) v sídle Triangelu (pani Veronika Vachulíková, mob.: 0905 858 395). Dajte o sebe a o svojej firme vedieť cestou vašich-našich okresných novín Chýrnik-Hírnök. (redakcia)

Druhý najväčší pestovateľ rajčín na Slovensku – dvorské Zeleninársko– potravinárske družstvo

Zber paradajok až do konca septembra Všetko sa to deje bez veľkej pompy, bez účasti straníckych, či akýchkoľvek delegácií, ako tomu bolo v minulosti. I napriek tomu je na „červených“ bohatou úrodou požehnaných lánoch Zeleninársko-potravinárskeho družstva v Dvoroch nad Žitavou v týchto dňoch rušno. Takmer nepretržite, nonstop, až na týždenné, periodicky sa opakujúce odstávky trvajúce niekoľko hodín, kedy treba strojnotechnologické zariade-

nielen z produkcie šťavy (pasírovania) a jej uskladňovania do špeciálnych obalov, ale i z následnej výroby osiva na zakladanie budúcej úrody. Je to však stručný popis, pretože výrobný proces je oveľa zložitejší. – Dôležité je, že tzv. cukornatosť rajčín je napríklad oproti vlaňajšiemu roku o jedno percento vyššia, pričom paradoxne úrodu očakávame o niečo nižšiu, - vraví naslovovzatý odborník, predseda druž-

Traktorista, brigádnik František Bujdák pri práci.

nia, respektíve linku na spracovanie rajčín očistiť (kompletne poumývať), aby sa mohlo pokračovať v ďalšom spracovávaní priemyselných rajčín, konkrétne na výrobu rajčinovej šťavy určenú na produkciu rajčinového pretlaku určeného pre priemyselné spracovateľské podniky a následne pre spotrebiteľa. Tento nepretržitý „kolotoč“ prebieha tak, že dvomi vysoko výkonnými kombajnami sa robí triedený zber týchto priemyselných konzumných plodín priamo na poli. Paradajky, ako nás informoval predseda družstva Ing. Imrich Péter, súčasne odvážajú z polí na traktoroch s prívesmi do ktorých sa nasýpajú priamo z kombajnov. Rajčiny pestujú v tomto roku na rozlohe vyše dvesto hektárov. Čiže tieto plody putujú z polí priamo na spracovateľskú linku, kde sa vysýpajú do dvoch obrovských nádrží napustených vodou, ktorá ich po ďalšom vytriedení dopravuje linkou na spracovanie. To pozostáva, okrem už spomínaného triedenia

stva Ing. Imrich Péter, a pokračuje: – Na porovnanie, - takto získame zo 6 kg rajčín kilogram kvalitného pretlaku. Aj v tomto roku pes-

pane, okrem 33 kmeňových pracovníkov, zamestnávajú aj desiatich sezónnych, tzv. obslužných, hoci takmer celý výrobný kolos je mechanizovaný. Samozrejme gro vlastných zamestnancov tvoria technicky zdatní osvedčení odborníci, pretože zberom a kampaňou sa pre nich práca nekončí. Popri sezónnej odstávke musia následne vytvoriť podmienky na kladenie dalšej, budúcej úrody, napokon tak ako aj inde, i u ich sa tento poľnohospodársky „kolotoč“ ani na chvíľu nezastaví. Popri spracovaní rajčín, respektíve výrobe pretlaku zároveň z časti finálneho výrobku produkujú aj osivo. Je to vlastne samostatný, oddelený proces, pretože takto technlogicky oddelené osivo (sú to vlastne drobné zrnká zo spracovaných rajčín) putuje zároveň na sušičku a následne do pripravených nádob a vriec. Ročne vyprodukujú z hektára až 60 kg osiva na predaj čo je približne 10 ton, pričom celková tohotočná úroda rajčín predstavuje 40 ton z hektára. Ako nás ďalej informoval predseda družstva In. Imrioch Péter, pretlak vysterilizujú a plnia ho do špeciálnych vriec, na sto per-

Kombajnový zber rajčín. Na snímke kombajnista Vladimír Andrejko spolu s traktoristom Štefanom Káplockým v plnom pracovnom nasadení.

tujeme až päť druhov odrôd, ktoré zberáme postupne podľa zrelosti, pričom predpokladáme vyrobiť až 1100 ton kvalitného rajčinového pretlaku, čo je podstatne viac ako napríklad vlani, - dodáva Ing. Imrich Péter. V rámci tejto zberateľskej kam-

cent uzatvorených špeciálnou zátkou tak, že sú aseptické a tak uchránené pred akýmkoľvek znečistením, bakteriálnou, či inou nákazou alebo znehodnotením. Pre zaujímavosť, jedno takéto vrece má kapacitu 230 kg. (pokračovanie na str. 7)

CHÝRNIK

3

Členovia spoločenskej organizácie Slovenský orol na cyklopúti v Nitre

Pompézne oslavy príchodu vierozvestcov „Pápež Ján X. v roku 914 zapísal do zoznamu svätých mená našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Časom i udalosťami, poväčšine nepriaznivými, spomienka na tento sviatok upadla, ba až zanikla. U nás len niektorí biskupi obnovovali sviatok tak ako niektorí farári na dedinách. Náš veľký banskobystrický biskup Štefan Moyses na pamiatku 1000-ročného príchodu našich apoštolov prikázal v r. 1863 zasvätiť ich sviatok…“ – dočítame sa v jednom z textov na nástenke pri kostole v Černíku, v obci, kde si dali zraz niektorí členovia Slovenského orla cestou na cyrilometodskú cyklopúť. Hoci z našej oblasti ich bolo len desať – Beňadik Takáč z Lúčnice nad Žitavou; Milan Bagin, Marcel Minarovič, Matej Šmondrk z Kmeťova; Lucia Tvrdoňová, Lucia Uhríková a Filip Kuchar zo Šurian; Tomáš Koma z Nitrianskeho Hrádku; Patrik Máliš a Jana Slobodníková z Dolného Ohaja – v Nitre sa cyklistov v žltých tričkách s ilustráciou čierneho orla

a nápisom Slovenský orol stretlo až vyše dvesto. Väčšina z nich prišla z Bánoviec nad Bebravou a okolia, odkiaľ pochádzal aj zakladateľ takýchto cyklopútí Peter Koščál. Deň tohtoročného sviatku Cyrila a Metoda na nitrian-

členovia Slovenského orla s transparentmi, vyjadrujúcimi 100. výročie organizácie. Ešte predtým, ako si vystúpili na kopec, v kolóne privítali pána prezidenta Ivana Gašparoviča, predstaviteľov politického, kultúrneho a cirkevné-

Aj Béla Bugár si zaspieval so slovenskými folkloristami a s členmi Slovenského orla...

skom hrade bol výnimočný, keďže sa počas svätej omše nad tribúnou a ľuďmi na kopci vynímali

ho života a samozrejme prichádzajúcu procesiu s hlavným celebrantom nitrianskym sídelným

biskupom mons. Viliamom Judákom, bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským, kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom, ostatnými biskupmi zo Slovenska, Chorvátska, budúcimi kňazmi a miništrantami. Členovia spevokolov z celého Slovenska v rôznych krojoch, rehoľné sestry, predstavitelia rôznych komunít a spoločenstiev, politici, službukonajúci policajti, záchranári, mládež s oranžovými šatkami, členovia Slovenského orla v žltých tričkách, muži s tričkami s portrétom Andreja Hlinku, veriaci so slnečníkmi nad hlavami - všetci pohybujúci sa po Námestí Jána Pavla II. – aj takýto bol pohľad na ľudí pred cyrilometodskou sv. omšou. Procesiu otváral kríž uprostred večných svetiel, hradná stráž so slovenskou zástavou a sväté písmo a uzatváral ju nitriansky sídelný biskup mons. Viliam Judák. Všetci prišli vzdať úctu solúnskym bratom Cyrilovi a Metodovi a pokračovať tak v tradícii našich predkov. Mons. (pokračovanie na str. 6)

á k ľ e V

á n t le

A I C AkKlo

s j o r tene dvojskla

vc

Historicky najnižšie ceny na skladové okná s dvojsklom!

dvere é v o k í n a hlalití pre skladovévoekrenátypu C á n k o y d p tk akcia ne a okná a pre vše NOVÉ ZÁMKY

–

ŠURANY

–

www.slovaktual.sk

Železná 20 (výpalisko), Tel.: 035/640 8840, 0908 713 576, e-mail: [email protected] Hasičská 29, Tel.: 035/650 1282, 0902 950 841, e-mail: [email protected]

4

CHÝRNIK

Zahraniční Slováci v Dolnom Ohaji V Dolnom Ohaji uskutočnili spoločenské posedenie spojené s besedou so zahraničnými Slovákmi. Zúčastnili sa na nej sestry pani Lorena a Fabiana Datkové z Argentíny z mesta Berisso. Prímorské mesto Berisso leží na východnom pobreží Argentíny v južnej Amerike. Návšteva krajanov z Argentíny je významná pre Dolný Ohaj. Kontakt s juhoamerickými Slovákmi je vzácnosťou aj v rámci kultúrnych stykov Slovenska. Okrem toho sa na stretnuti zúčastnili Anastázia Zajacová z Ukrajiny, Samir Slivka z Jelisaveca – Chorvátsko a Manuel Serrano z Chile, ktorý žije u nás na Slovensku už osem rokov. Zahraniční hostia sa zúčastňujú trojtýždňového kurzu slovenského jazyka v Harmónii v Modre. Gestorom besedy bol Miroslav Bartoš, ktorý im kládol zaujímavé otázky a hostia rozprávali o tejto pre nás vzdialenej a exotickej krajine Argentíne. Pani Lorena Datková je prezidentkou tamojšieho Slovenského krajanského klubu. Porozprávala nám o živote a stretnutiach Slovákov v Argentíne. Veľmi zaujímavo rozprávala o sieste v slovenskom klube, ktorá sa koná vždy v septembri. Je to festival emigrantov. Na ostatnom sa zúčastnilo 19 kolektívov, ktorí sa predstavili

v tanečných krojoch svojich krajín. V Berisse pracujú dve folklórne skupiny a na sieste sa pripravujú typické krajanské jedlá. Slováci pripravujú halušky, koláče, paprikáš, ktoré sa naučili pripravovať od svojich mám. Počas stretnutia pani Fabiana Datková zaspievala typické argentínske tango. Samir Slivka z Jelisaveca zaspieval v sprievode harmoniky typické slovenské piesne, ku ktorým sa pridali aj ostatní účastníci besedy. Starosta obce a predseda Miestnej organizácie MS odovzdali hosťom na pamiatku darčeky – slovenskú majoliku a knihy o národnom buditeľovi Jurajovi Holčekovi. Potom sa všetci zúčastnili na svätej omši, ktorú celebroval vdp.Roman Gallas. Pred ňou sa konal sprievod od kaplnky blahoslavenej sestry Zdenky, v ktorej sa nachádzaú relikvie I. a II. Stupňa, originálna mreža z jej cely, Zdenkin obraz posvätený sv. Otcom Jánom Pavlom II. a symbol pádu komunizmu. Počas sv.omše zaspieval duchovné piesne miestny spevácky zbor pod vedením V. Slobodníka. Po skončení sv. omše pripravili šikovné ruky Dolnoohajčaniek občerstvenie. Mgr. Jozef Hatala

Umenie je „svetlom“ k vzdelanosti a pochopeniu

Významná novozámocká kultúrna inštitúcia Teoretici minulého storočia zaoberajúci sa kultúrou a umením verili, že umenie dokáže zmeniť ľudský charakter k lepšiemu a je „svetlom“ vedúcim k vzdelanosti a pochopeniu. Pre vtedajšiu spoločnosť bolo umenie spôsobom života a kultúrne podujatia každodennou záležitosťou. Od tých čias sa mnohé zmenilo, ale základná myšlienka je stále rovnaká. Umenie ako také je úžasnou súčasťou ľudskej histórie a preto si zaslúži zvýšenú pozornosť. Nové Zámky patria k jednému z miest, ktoré sa pýšia Galériou umenia zastupujúcou významné postavenie v kultúrnej sfére nášho kraja. Pretože mnohí z nás ešte nemali príležitosť tieto priestory navštíviť, rozhodli sme sa tak urobiť my a zistiť, na čo narazíme ak sa v rámci poobednajšej prechádzky rozhodneme pre trocha kultúrneho vyžitia. Galéria má dve stále expozície a výstavný priestor, kde možno umiestniť niekoľko výstav súčasne. Výstavy profesionálnych umelcov, zväčša slovenských ale i zahraničných sú dočasné a menia sa približne deväťkrát do roka. Ak sa zaujímate o klasiku, stála expozícia vám ponúka diela stredoeurópskeho umenia zahrňujú-

ce 16.-20. storočie, najmä slovenskú a maďarskú tvorbu. Inak, vidíte tu takmer všetko, od maľby cez fotografiu, až po extravagantné moderné umenie kombinujúce všetky štýly. V rámci umenia v médiách sa dokonca premietajú krátke filmy, alebo je tu možnosť vidieť nezvyčajné výtvory, ktoré síce spadajú pod moderný štýl, ale využívajú starú technológiu. Skvelým príkladom sú gramofóny poháňané šijacími strojmi, alebo aj starodávne hudobné prehrávače pripevnené na streche miniatúrnych hračkárskych autíčok ovládaných vysielačkami. Znie to nepredstaviteľne, ale aj toto sú veci, ktoré dnes možno pokladať za umenie. Od začiatku vzniku galérie je tu inštalovaná výstava vysokoškolskej profesorky Evy Cisárovej-Minárikovej, ktorá obsahuje diela dovewzené zo Slovenskej národnej galérie a z Českej republiky. Jej celoživotná tvorba zahŕňa prácu s textíliami. Na prvý pohľad je možné vidieť bežné predmety a veci ako sú - bonboniéra, či vrecúška s čajom, no a keď sa lepšie rozhliadnete zistíte, že každý jeden kúsok tohto diela pozostáva z rôznych druhov a typov látok. Galéria spravidla každý mesiac organizuje akcie pre verejnosť, medzi ktoré patria prednášky o umení, koncerty či umelecké dielne, kde deti majú možnosť samy tvoriť či už hlinené sošky, alebo obrazy. Aj keď niektoré z vystavovaných diel pochádzajú zo zahraničia a nechýba ani zahraničná klientela, galéria sa zapája do podporovania začínajúcich umelcov na Slovensku, ale najmä rodákov z Nových Zámkov, pre ktorých sa galéria stáva odrazovým mostíkom v ich kariére. Ak si náhodou myslíte, že prehliadka starých obrazov nie je nič pre vás, je najvyšší čas prehodnotiť tento postoj, pretože vedzte, že dnešní umelci vám buď vyrazia dych, alebo vás pobavia. Isté však je, že nudiť sa nebudete a rozhodne je sa na čo pozerať. Adriana Ďurinová

CHÝRNIK

5

Dnes už nie je problém, ísť za prácou do zahraničia

Mnohí plánujú i tak časom návrat domov Ch: Ako dlho už žiješ mimo Slovenska? Michal G. (24): Už skoro 5 rokov. Ch: Kde všade si bol a akú pracovnú pozíciu si zastával? M: V Írsku, tam som pracoval ako zvárač, v Taliansku ako montér, potom v Rakúsku ako mäsiar a momentálne opäť v Taliansku ako zvárač. Ch: Ako si sa dostal k týmto prácam? M: Cez známych, cez kamarátov. Ch: Čiže žiadna agentúra? M: Nie nič, všetko mi doporučili známi. Ale nikdy to nie je také, ako očakávate. Vždy je niečo inak, takže sa netreba spoliehať na to čo povedia, ale radšej byť pripravený na všetko. Ch: A ako si na tom s cudzími jazykmi? M: Angličtina trocha, i keď ak ju človek nepoužíva veľa toho zabudne. Taliančina je o niečo lepšia, predsa už som tam dosť dlho a stále sa učím. Ale taká nemčina to vôbec, ale v podstate keď nie-

To čo bolo kedysi pre mnohých len snom, je dnes ľahko dosiahnuteľnou realitou. Vďaka agentúram či dobrým známostiam je možné zbaliť si kufor a do týždňa je z Vás obyvateľ niektorého z okolitých štátov, či dokonca iného kontinentu. Avšak predtým než sa človek odhodlá na takýto veľavýznamný krok, kladie si plno otázok a tápa v neistote. Či už nad niečím takým rozmýšľate, alebo nie, čo sa deje za hranicami je pre každého aspoň trocha zaujímavou témou. Aby sme zistili viac, vyspovedali sme jedného z našich krajanov, ktorý v zahraničí žije už dlhší čas a prednedávnom zavítal na pár dní domov. čo potrebujem ,nakoniec sa vždy dohovorím. Banka, pošta, skrátka všetko. Ch: Plánuješ, že v zahraničí ostaneš alebo sa chceš neskôr usadiť na Slovensku? M: Chcem sa vrátiť, ale dávam tomu ešte asi taký rok. Ch: Máš nejaké príjemné zážitky a skúsenosti zo svojho pobytu vonku? M: Áno, keď som bol v Ríme na montáži, more, teplo, super robota a hlavne pamiatky. Ch: A nejaké zlé skúsenosti? M: Taliani sú dosť hluční, vries-

Je po očakávaných a zaslúžených prázdninách Študenti na Strednej odbornej škole stavebnej v Nových Zámkoch dostali vysvedčenia v závere školského roka po slávnostnom nastúpení pred školou a po príhovoroch pána riaditeľa a jeho zástupkyne. Tak ako sa prikladá kamienok do mozaiky, tehlička k tehličke, tak si jeden po druhom preberali výučné listy. Zrodili sa noví stolári, murári, maliari, inštalatéri, strechári, elektromechanici…A hoci si počas štúdia neplnili vždy svoje povinnosti a nedodržiavali žiacke desatoro, vyrástli z nich mladí inteligentní muži. Školu v súčasnosti vedú - pán riaditeľ Štefan Száraz, jeho zástupci Katarína Töröková a Ján Volf ako i mnohí ďalší učitelia, majstri a vychovávatelia. „Celý pedagogický zbor pracoval vo váš prospech, odovzdali vám vedomosti, získali ste zručnosť, návy-

ky… Vaša práca a remeslo sú žiadané“ - prihovoril sa k učňom pán riaditeľ Štefan Száraz. Pozornosť obrátil aj na rodičov: „Bez ich patričnej podpory by ste nedosiahli také dobré výsledky a prospech, čiže naša spoločná práca je tímová.“ Na záver poprial všetkým veľa úspechov, zdravia a spokojnosti. Keďže učni majú už svoj základ, mnohí budú pokračovať od septembra na nadstavbovom štúdiu, až pokým sa nezastrešia maturitou. A keď sa pedagógovia po prázdninách opäť vrátia do školy, iste medzi prvým skontrolujú vo svojich triedach, či sa na nástenke zachovalo Žiacke desatoro, ktoré začína takto: „Dôverujem svojim učiteľom a spolužiakom a viem, že sa na nich môžem vždy spoľahnúť.“ J. Slobodníková

kajú, kričia, naháňajú, robota musí ísť, potíš sa a všetko rýchlo, rýchlo, rýchlo. To je dosť nepríjemné, keď už je človek ku koncu dňa vyčerpaný. Okrem toho raz sa nám s kamarátom stalo, že sme nasadli na zlé lietadlo, ale chvalabohu na to letušky včas prišli a vyviedli nás von, takže sa vlastne nič zlé nestalo. Ch: Aký sú taliani k cudzincom? Prijali ťa medzi seba? M: V pohode, k nám sú celkom o.k. ,ale čo sa týka takých povedzme Rumunov a zopár ďalších, tých moc nemusia, aspoň mne sa tak zdá. Ch: Aké je to tam s financiami a podmienkami? M: Ten plat je celkom primeraný, z toho čo zarobím sa tam dá krásne žiť. Ubytovanie a stravu mám zabezpečenú a inak mi chodia peniaze na účet. Ch: Ako to máš so zdravotnou starostlivosťou a poistením? M: Poistený som na Slovensku, takže pokiaľ ide o doktorov, vždy chodím domov. Ch: Koľkokrát do roka sa zastavíš doma?

M: Ak sa dá, tak chodím aj každý mesiac. Väčšinou totiž chodím autom. Ch: Keď si prvýkrát odišiel, nemal si strach a necítil si sa osamelo? M: Nemal som vôbec. Prvýkrát ma rodičia zobrali do Prahy na letisko, tam ma vysadili a v Írsku ma už čakali známi. Povedali mi, že je robota, môžem ísť a tak som šiel. Keďže viem ,že čoskoro zasa budem doma, tak je to fajn. Iné by to bolo ,keby som išiel do Ameriky a vedel by som,že domov by som mohol prísť možno tak za rok. Ch: Aké sú výhody a nevýhody keď porovnáš Taliansko so Slovenskom? M: V Taliansku si viem dobre zarobiť, ale zasa doma mám kamarátov, s ktorými tam nemôžem byť a nevýhodu to má aj takú, že si neviem nájsť babu. (smiech) Ch: Ako si teda užívaš voľné chvíle a večery? M: Sem tam ideme tam k nám do baru, pozrieť Benátky, okolité mestá, v lete chodíme k moru. Ch: Na akej cenovej úrovni sú tamojšie podniky? M: Trojdecové pivo 3,60 eura a litrový džbán vína 7 eur. Je to trocha predražené ,ale zasa záleží aj od podniku. Ch: Je nejaká rada, ktorú by si na záver dal našim čitateľom? M: Nie je to také ružové ako sa možno zdá byť. Občas je to tvrdé a preto človek musí byť silný a obrnený ak sa na to chce dať. Adriana Ďurinová

Stretnutie sedemdesiatročných Na Obecnom úrade v Dolnom Ohaji sa stretli rodáci – Dolnoohajčania, ktorí sa dožili významného životného jubilea 70 rokov. Po kultúrnom programe ich privítala matrikárka obecného úradu Katarína Baková. Starosta im zaželal veľa zdravia a rodinnej spokojnosti. Jubilanti dostali z rúk starostu pamätný list, kvety a darček, ktorý im bude pripomínať túto kultúrno-spoločenskú udalosť. Na záver sa podpísali do pamätnej knihy obce Dolný Ohaj. Po slávnostnom akte bolo spoločenské posedenie v kultúrnom dome. Mgr. Jozef Hatala

6

CHÝRNIK

Celkom vážne... Autor Richard Sulík, ekonomický analytik, autor koncepcie daňovej reformy. V jeho akčnom rádiu sú najmä ekonomické súvislosti. „Základný znak demokracie ja absolútna rovnosť hlasu. Či vysoko vzdelaný človek, ktorý svojimi daňami prispieva na financovanie štátu, alebo analfabet, ktorý je celý život na dávkach, všetci majú vo voľbách presne jeden hlas. Tento princíp je síce pekný, no má jednu veľkú nevýhodu. Totiž, môže prísť populista, ktorý bude sľubovať každému hory-doly a zatají, že tieto sľuby bude musieť aj niekto zaplatiť. Ľudia, ktorým je dianie v štáte ukradnuté, mu dajú hlasy a problém je na svete. Takisto je možné hlasy kupovať, napríklad klobásou a pivom.

Preto by bolo vhodné zaviesť do nášho volebného systému jednu drobnú zmenu. Hlasy by si už nekupoval (sľubmi alebo klobásami) nejaký diletant, ktorý následne zbankrotuje republiku, ale priamo štát. Konkrétne by to prebiehalo takto: Každý jeden oprávnený volič by mesiac pred voľbami dostal šek na 7 eur, ktorým by sa platilo za možnosť voliť. V deň volieb príde volič do miestnosti, odovzdá šek a odvolí. Tento šek bude následne doručený tej strane, ktorú volil. Naopak, volič, ktorý sa zriekne možnosti voliť, môže deň po voľbách na najbližšej pošte vymeniť

Pompézne oslavy príchodu vierozvestcov (dokončenie zo str. 3) Viliam Judák vo sv. kázni poukázal na veľký prínos týchto spolupatrónov Európy, ktorí nemali jednoduché šírenie viery a prešli viacerými prekážkami. poukázal na ich najväčší prínos: písmo a šírenie jednoty. Tak ako sv. Cyril a Metod boli pre nás darom, tak aj tu sa duchovným odovzdávali rôzne dary z rúk ľudí rôznych rovnošiat; procesiu uzatvárali tri Slovenky v nádherných vyšívaných krojoch. S celkovým posolstvom tejto sv. omše korešpondoval aj refrén piesne Ó, Bože, darca darov: „Náš národ ctí teba pod Tatrami, zachovaj a chráň ho pred hrozbami! Cyril a Metod ťa priniesli k nám, dedičstvo; vieru nám chráň!“ A práve pod Tatrami, u nás len tam, žije orol skalný. A tak ako hniezdi na skalných stenách, tak príslušníci Slovenského orla počas sv. omše stáli

na kopci, držiac transparenty POD KRÍDLAMI ORLA. Na záver zazneli po pápežskej hymne piesne Mikuláša Schneidera Trnavského Bože, čo´s ráčil a Oslavujme hviezdy jasné. Hoci svietilo po celý čas spaľujúce slnko, slová poslednej piesne padli na úrodnú pôdu: „Oslavujme hviezdy jasné: Cyrila a Metoda, tieto zhora svetlá krásne slovenského národa. Vrúcne zaznej v národe jediný všetkých hlas: Ó, svätý Cyril i Metod, orodujte za nás.“ Počas tohtoročných cyrilometodských dní sa tu výrazne prejavila aj občianska jednota. Napríklad Béla Bugár, zakladateľ novej politickej strany Most-Híd si s jedným zo spevokolov zaspieval slovenské pesničky a nechal sa vyfotografovať s aktivistami Slovenského orla. Všetko sa to dialo takpovediac pod krídlami orla. Jana Slobodníková, snímka autorka

šek za peniaze a môže ich napríklad prepiť. Čo by sme tým získali? Možnosť voliť nebude naďalej nikoho nič stáť, no hlas by mal hodnotu 7 eur. Tí ľudia, ktorým na tejto krajine aspoň trochu záleží, sa radi zrieknu 7 eur v prospech možnosti voliť. A, naopak, tí ľudia, ktorým je všetko úplne jedno a nemajú šajnu o dianí v tomto štáte, by si zrejme šek nechali preplatiť. Výsledný efekt by bol, že populistov, ktorí hlasy získavajú nereálnymi sľubmi alebo klamstvami, by jednoducho nemal kto voliť. Človek sa totiž vzdá siedmich eur vtedy, keď je presvedčený, že možnosť voliť, ktorú za ne získa, má vyššiu hodnotu. Mimochodom, suma 7 eur nie je náhodná. Je to výška príspevku na hlas, ktorý strany dostávajú už dnes. Keďže tento šek by nahradil príspevok na hlas, boli by dodatočné náklady (počet nevoličov krát 7 eur) cca 15 miliónov eur.

To je menej, než sa počas tejto-ktorej vlády rozkradne za bežný týždeň.“ To je zhruba všetko... Pouvažujte a vyslovte svoj názor.... Prajem Vám pekný deň! 

Čo na srdci, to na zdravotnej kartotéke!  Ja pán, ty pán a kto bude schody umývať? Domovník?  Kamaráti buďme, úplatky si plaťme!  Obyčajne ten kto nemá v hlave, má niekoho vplyvného hore.  Oko za oko, úplatky za nedostatkový tovar.  Reči a známosti sa robia, chlieb sa je!  Každá líška svoj chvost chváli, pokým nezdobí krk nejakej dámy.  Láska ide cez žalúdok. Asi preto je toľko žalúdočných chorôb.  Čo Janík na strednej škole zamešká, na večernej doženie.  Hlavou panel neprebiješ! Milan Kupecký

Požehnanie od pápeža Úľany nad Žitavou žili počas prvého prázdninového víkendu viacerými párty: v piatok diskotékou na ihrisku, v sobotu jubilejnou oslavou Jozefa Barana z Hulu a v nedeľu, tak ako všade na Slovensku-sviatkom Cyrila a Metoda. Napríklad pán Jozef Baran totiž dostal od svätého Otca Benedikta XVI. Apoštolské požehnanie z príležitosti 60. narodenín, a nielen on, aj jeho manželka Hanka „ako záruku Božích darov a milostí“. Tento veľký dar prijali z rúk vdp. Sebastiána Košúta, pochádzajúceho zo Slovenska, žijúceho v Taliansku, ktorý do Kostola svätej rodiny v Dolnom Ohaji – už daroval vzácne relikvie Pátra Pia. Oslávencom imponovali aj verše básne venované jubilantovi: Pred úľansko-žitavskou krčmou je dnes veľa áut, no domov pôjde iste každý pešo, ako skaut. Pozabávajte sa dosýta, nech tu radosť nie je rarita! Nech tu svornosť, láska prekvitá, zabavte sa veru dosýta! J. S.

Divadelné predstavenie novozámockých gymnazistov Členovia divadelného krúžku Gymnázia Pétera Pázmáňa v Nových Zámkoch predviedli komický epos od Sándora Petőfiho pod názvom A helység kalapácsa. Predstavenie sa uskutočnilo vďaka samospráve obce a niektorým súkromným podnikateľom, ktorí podporili 3-dňové tvrdošovské sústredenie krúžku. Z toho dôvodu bolo samozrejmé, že žiaci predvedú komický epos aj tvrdošovskému obecenstvu, do-

konca 2-krát. Ako prví si pozreli predstavenie deti z materských škôl s VJM a potom v poobedňajších hodinách ostatní záujemcovia. Gymnazisti s predstavením účinkovali v regionálnom kole súťaže Podunajská jar v Zemnom a na festivale Svet detí v Leviciach. V Zemnom sa im nepodarilo vyhrať, ale na levickom festivale mali veľký úspech. Mladým členom divadelného krúžku prajeme veľa úspešných predstavení!

CHÝRNIK

7

Zber paradajok až do konca septembra (dokončenie zo str. 2) Samozrejme, zaujímalo nás prečo okrem spracovania základného produktu z prvovýroby nerobia aj konzerváreňskú, čiže finálnu? – Aj o tejto alternatívne sme samozrejme zo začiatku uvažovali, no

Zaujímalo nás napríklad i to, kedy treba začať so zberom? Kedy je najvhodnejší čas na zber? – Je to deň, kedy sú dve tretiny rajčiakov zrelé, na tom-ktorom dozrievajúcom políčku - vraví predseda. – Pritom cukornatosť nesmie byť pod 5 percent. A prečo je tohoročná výťažnosť

Ďalší pohľad priamo z miesta kombajnového zberu paradajok. Druhý kombajn, ktorý obsluhuje Štefan Farkas.

v súčasnosti existuje dostatok spracovateľských potravinárskych podnikov na Slovensku, čiže odbyt máme plne zabezpečený. Navyše, na Slovensku patríme medzi druhých najväčších producentov priemyselných rajčín, pričom značnú časť našej produkcie expedujeme aj do zahraničia. Zvyšných 70 percent máme zmluvne zakontrahovaných u domácich producentov, či už v Nových Zámkoch, Poprade, Košiciach atď.

Pohľad na triedičku rajčín. Obsluhuje ju brigádnička Juliana Broškovičová.

Na snímke traktorista Štefan Káplocký na rampe pri vážení rajčín. Váhu kontroluje a starostlivo zaznamenáva brigádnik Dominik Péter, mimochodom vnuk súčasného predsedu družstva.

vyššia oproti vlaňajšku, hoci hektárové výnosy sú nižšie? – Práve kvôli spomínanej výške cukornatosti. Na porovnanie, - kým vlani sme na dosiahnutie kilogramu pretlakovej šťavy potrebovali 8 kg rajčín, teraz je to 6 kilogramov, - zainteresováva nás do tajov výroby, na záver našej návštevy predseda tamojšieho dvorského zeleninársko potravinárskeho družstva Ing. Imich Péter. -sz-, snímky autor Ďalší traktorista, Tibor Kováč, brigádnik.

Pohľad na pozberovú, spracovateľskú linku rajčín.

Plnička rajčinového pretlaku, kde je vedúcim smeny Ladislav Kálazi mladší, spulu s obsluhou Ladislavom Kálazim starším (dôchodcom), Zsoldom Benkom a Jánom Šupolíkom.

8

CHÝRNIK

Slovenský prezident na Agrokomplexe neobišiel ani včelárov Privítať pána prezidenta je iste česť pre každého Slováka. Na Agrokomplexe v Nitre ho očakávali v prvý deň otvorenia. Keď sa Ivan Gašparovič dostavil, prezrel si stánky a prehodil pár slov s vystavovateľmi, začnúc od kraja. Obklopený celou svojou delegáciou - v ktorej nechýbal ani bývalý minister pôdohospodárstva Stanislav Becík a ochranka - a niekoľkými fotografmi, pozabudol na stánok, ktorý mnohí návštevníci výstavníctva AX slovne hodnotili ako najkrajší. A tak keď pán prezident už z tohoto pavilónu odchádzal, krojovaná pani Marta Korompayová z Dolného Ohaja, zo Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov mu išla v ústrety so slovami: „Pán prezident, my sme kvôli vám vyzdobili náš stánok, nech sa páči, poďte sa ponúknuť medovými zákuskami!“ Samozrejme, pán prezident

Bezplatné darovanie krvi Darovanie krvi je prejav ľudskosti a mal by byť jednou z priorít v našom živote. Veď nikto z nás nevie, kedy my, alebo náš blízky bude potrebovať krv. Národná transfúzna služba, pracovisko Nové Zámky - úsek darcovstva krvi zorganizovala nedávno v Huli bezplatný odber krvi . Prísť darovať túto vzácnu tekutinu prišli občannia nielen z Hulu, ale i z Dolného Ohaja, Vlkasu a Radavy. Pracovníčky transfúznej služby boli veľmi spokojné, pretože krv darovalo 42 bezplatných darcov. Odber krvi robili - MUDr. Sabina Benkeová, Erika Bodiová, Veronika Dragúňová, Mária Vanková a Júlia Kosztolányiová. Šoféra im robil Jaroslav Tvrdoň. Hlavnou organizátorkou tejto humánnej akcie boli - dlhoročná pracovníčka miestneho spolku Slovenského Červeného kríža v Huli Apolónia Lazanová spolu s Margitou Bartošovou. J. Hatala

pani Martu neodmietol, pobral sa s delegáciou, ktorá ho sprevádzala k jej stánku. Všetko sa to dialo za účasti a pozornosti rôznych médií.

telia zabalili aj na cestu. Prítomní Ohajčania pri tejto príležitosti nezabudli pánovi prezidentovi pripomenúť január 2006, keď boli členovia miestneho Spevokolu

budli vziať na výstavu Certifikát, na spoločnú fotografiu s prezidentom iste nikdy nezabudnú. Jana Slobodníková

Dôležitý oznam

xxxxxx

Teda, pán prezident si takto uctil včelárku, slovenský kroj i produkty ľudskej práce, medzi nimi aj zákusky známej dolnoohajskej cukrárky Jozefíny Švecovej, prezývanej Joja a na pagáčoch Milky Romaniakovej. Pri ich stánku páni ochutnali medové zákusky, turecký med, z ktorého im hosti-

Juraja Holčeka pri Miestnej organizácii Matice slovenskej koledovať v Prezidentskom paláci. Pán prezident si na to všetko pamätal, hoci tam vtedy vystúpilo asi 40 súborov. Pre manželov Korompayovcov bol tento deň skutočne ozajstným zážitkom a hoci si doma za-

„Ministerstvo kultúry SR dňa 2. septembra 2009 vyhlásilo nový termín uzávierky na prerozdeľovanie finančných prostriedkov zo svojho grantového systému v programe č. 6 Kultúra národnostných menšín 2010. Projekty, ktoré sa doručia do 10. novembra 2009 budú posúdené a spracované do konca februára 2010. Vyplnené žiadosti s prílohami posielajte na adresu: Ministerstvo kultúry SR, Sekcia ekonomiky, Odbor programovej podpory, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava 1, alebo ich odovzdajte v podateľni MK SR. Obálku označte heslom: „KNM 2010 – podprogram (číselné označenie a názov podprogramu)“. Pozor! Každú žiadosť je nevyhnutné zaregistrovať elektronicky na: http:// registerkultury.gov.sk/granty2010. Podrobnejšie informácie je možné získať na internetovej adrese MK SR: www. culture.gov.sk v časti Grantový systém 2010.“ -red-

Na púti na Starých Horách spievali Dolnoohajčania, aj Hulania

Šestnásty august je aj sviatkom sv. Štefana Tak ako Staré Hory spájajú Liptov, Horehronie a Turiec, tak púte spájajú ľudí zo všetkých kútov Slovenska. Na Starých Horách sa púte konajú viackrát v roku - na slávnosť Zoslania Ducha Svätého - na Turíce, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie a v prvé soboty, tzv. „Fatimské soboty“. A tak tomu bolo aj nedávno, v jeden augustový víkend, kedy sv. omšu z príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie na Studničke odslúžil miestny kňaz Ján Holbík a generálny vikár banskobystrickej arcidiecézy Marián Bublinec. K sláveniu svätej omše popri organistke Adriáne Olejáro-

vej interpretáciou piesní prispeli i členovia Spevokolu Juraja Holčeka z Dolného Ohaja a Cirkevného speváckeho zboru Cyrila Minárika z Hulu pod vedením Vojtecha Slobodníka. Mal prísť aj banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž, ale v tom čase celebroval sv. omšu za tragicky zosnulých baníkov v Handlovej. Zaujímavosťou je, že 16. august je aj sviatkom sv. Štefana Uhorského, kráľa, otca sv. Imricha, ktorý je spolupatrónom Kostola sv. Rodiny v Dolnom Ohaji. Dolnoohajčanom a Hulanom sa putovalo relatívne ľahko, keďže Staré Hory už niekoľkokrát nav-

štívili. Členovia oboch spevokolov sa zúčastnili aj na oslavách SNP v Banskej Bystrici, spojené s turistickým pochodom mládeže, chatárov i všetkých ostatných ľudí dobrej vôle, so súťažami a zapálením partizánskej vatry. Keďže Staré Hory sú jednou z najstarších baníckych osád na Slovensku, s úctou a s baníckym pozdravom „Zdar Boh!“ sa symbolicky rozlúčili s baníkmi, ktorá ich postihla v súvislosti s tragédiou v Handlovej – tak ako Mons. Rudolf Baláž počas spomínanej sv. omše. Jana Slobodníková

CHÝRNIK

9

ZOMREL KRÁĽ POPU Kráľ je mŕtvy. Nezniesol bolesť. Bol obeťou drogy zvanej celebrita. – Takéto a aj iné titulky či podtitulky sme si mohli v týchto dňoch prečítať v novinách a časopisoch nad článkami o americkom spevákovi Michaelovi Jacksonovi (29. 8. 1958 – 25. 6. 2009). Mohli sme si zopakovať, že ŠPECIÁLNA PONUKA vyvolal LEN PRE NAŠICH ÈITATE¼OV ošiaľ ta(Z¼AVA AŽ 70 %) nečným štýlom Svedectvo o morálnom úpadku moonOèití svedkovia o skutoènom walk, že pozadí konfliktu na Blízkom východe. O nekoneènej tracelkovo gédii obyèajných ¾udí v Papredal lestíne. Od známeho autora Dr. N. Saleha. asi 750 248 str., 8 eur, u nás len 2 eurá (60 Sk) milióZlomené krídla veèného cudzinca nov alStrhujúci životný príbeh Dr. Nidala Saleha, autora kníh b u m ov, Preèo sa vraždí v Izraeli, Nedotknute¾ní, atï. Lásky i sklamania, radosti i starosti od detstva až po súèasnos. Životný príbeh, ktorý nedokážete vymyslie – oplatí sa preèíta. 310 str., 11,62 eur (350 Sk), u nás len 6 eur (180 Sk)

Kecy a fakty o tzv. demokracii Máme všetci skutoène rovnaké práva? Alebo sa staneme len novovekými otrokmi? Preèo padol socializmus a èo bude ïalej? Fakty pred Vami dôsledne utajované! 150 str., 6,60 eur, u nás 2 eurá (60 Sk) Lieèenie prírodnými šavami Lieèivé úèinky štiav zo 68 druhov ovocia a zeleniny. 150 ochorení a ako ich vylieèi pomocou prírodných štiav. Celkom 328 receptov. 156 str., 5 eur, u nás len 3 eurá (90 Sk) Hore hlavu Slováci Ko¾ko im ešte dovolíme? Dokedy ešte budeme trýzni tento biedny národ? Ostrá kritika vlády Dzurindu, politiky SMK, súèasnej politickej pakultúry, nedostatku národné sebavedomia, atï. 150 str., 6 eur (180 Sk), u nás len 3 eurá (90 Sk)

Maïarské klamstvá

Slováci a revízia hraníc. Bolo Maïarom ublížené pri Trianone? Ako sa mali Maïari v Èeskoslovensku a ako sa mali Slováci v Maïarsku? Aký je medzinárodný význam Slovenska? Kto trvá na revízii spoloènej hranice? 70 str., 3 eurá , u nás len 1,6 eura (48 Sk)

Regenerácia a lieèenie Môžeme si predåži život? Ako sa udrža zdravý a nechýba v zamestnaní! Na základe informácií od najznámejšieho amerického senzibila, jasnovidca a lieèite¾a. 114 str., 3,65 eur (110 Sk), u nás len 2 Î (60 Sk) Svoju objednávku pošlite na adresu: EKO-KONZULT, P.O. Box 61 850 07 Bratislava 57 alebo na e-mail: [email protected]

že podstúpil plastické operácie, že zanechal po sebe zhruba 400 miliónov dolárov, že kúpil vydavateľské práva na viac ako sto piesní skupiny Beatles, že sa oženil s dcérou Elvisa Presleyho Lisou Mariou, s ktorou sa rozviedol a mohli sme sa dozvedieť nové informácie o príčine jeho smrti. Mohli sme vidieť fotografie jeho plačúcich fanúšikov na chodníku

sslávy v Los Angele geles. Mohli sme sle sledovať priamy pre prenos z pohrebu 7. júla, ktorého sa zúča častnilo aj veľa výzznamných osobností. Spomienka na Michaela Jacksona zostala natrvalo v srdciach jeho fanúšikov, kráľa popu. Na jeho hrobe zapálili stovky fanúšikov svetielka vďaky a úcty… -slob-

Ako prísť k autu zadarmo, alebo celkom fajn biznis (ŠIKOVNÝ SCENÁR) Skupina, povedzme desiatich ľudí (napríklad z TV - reklamy, z audiotextovej spoločnosti, predajca automobilov a podobne) sa dohodne, že zadarmo získa sebe a svojim známym - rodinným prislušníkom, priateľkam atď. nové auto. Vymyslí a zrealizuje suťaž pod skratkou „Gama 321“. V čom je to čaro, fígeľ? Za predpokladu, že denne pošle SMS 100 000 ľudí zisk predstavuje 6 miliónov korún. Ak auto stoji do 800 000 Sk, je to celkom pre niekoho fajn biznis. Nielenže sa denne zaplatí nie-

komu zo skupinky autíčko, ale v pohode vyjde aj miliónik na odvysielanie reklamy v TV a nejakých pár miliónikov sa zvýši aj na vyhotovenie reklamy a v konečnom dôsledku zarobí aj audiotextová spoločnosť a predajca aut. A kto to všetko zaplatí? No predsa naivní Slováci, ktorí v domienke, že vyhrajú auto denno denne posielajú SMS za 60 Sk - podaktorí aj niekoľkokrát denne. Veď čím viac ľudí SMS-kuje milióny niekomu pribúdajú. Pri zapojení 200 000 ľudí je denný príjem asi

12 miliónov korún a keď niektorý deň pošle SMS 500 000 ľudí, zisk je 30 mil. korún. Čiže šikovnej skupinke predom zaplatíte nielen autíčka ale ešte im prispejete pár miliónikmi aj na benzín. Šikovne vymyslené! Navyše, mobilný operátor vás denne aj niekoľko razy vyzýva zaslaním esemesky na ďalšie tipovanie a získavanie ďalších zlosovacích žrebov. Až je to otravné, až dotieravé! A napokon, videl niekto verejné žrebovanie? Účasť notára? A keby aj, ten za 1-2 „melóny“ potvrdí všetko. Naivný Slovák si pritom povie - zase som nevyhral! Nič to, nabudúce skúsim zas. A kto na tom zarobil? Predajca automobilov predá cca 77 automobilov, ďalej profitujú - audiotextová spoločnosť, reklamná agentúra - výroba reklamy, televízia za odvysielanie reklamy, skupina ľudí a ich známi, ktorí ziskaju zadarmo autá, na ktoré sa im poskladajú naivní súťažiaci A istá skupina zarobí tiež niekoľko desiatok miliónov korún, ktoré si pripíše na svoje konto. Nie tak celkom naivný a hlúpy Jano z Detvy

10

CHÝRNIK

Nechýbala ani súťaž v kopaní jedenástok a bohaté občerstvenie...

Futbalový turnaj Telovýchovná jednota Bešeňov uskutočnila futbalový turnaj, na ktorom sa zúčastnili tieto družstvá: Rúbaň, Veľké Lovce, Dolný Ohaj, Bešeňov. Hralo sa vyraďovacím spôsobom. V jednotlivých zápasoch boli tieto výsledky: Bešeňov – Rúbaň 3:0, góly – Kurcsa 2, Kušnierik 1. Dolný Ohaj – V. Lovce 1:1, góly: P. Palacka 1, Kotlár 1. Postúpil D. Ohaj 3:2 na penalty. O 3 miesto V. Lovce – Rúbaň 9:2. Vo finále sa hralo susedné derby Bešeňov – Dolný Ohaj. Domáci boli po každej stránke lepším mužstvom a zví-

ťazili 6:1, góly: Balogh 3, Maďar 2, Rausch 1. Za hostí skóroval Palacka. Medzi polčasmi bola súťaž v kopaní jedenástok amatérmi. Víťazom sa stal Daniel Dobrý z Dvorov nad Žitavou, ktorý vyhral horský bicykel. Jednotlivé zápasy s prehľadom viedli rozhodcovia: Zsolt Kukan, Ján Recska a Imrich Szolár. Organizátori pripravili chutné občerstvenie – guláš a klobásu. Na záver tohto kultúrno-športového podujatia bola vyžrebovaná tombola. Mgr. Jozef Hatala

Športovorelaxačný deň Hoci sa leto oficiálne začalo 21. júna, pre žiakov a študentov sa začalo prázdninami. V areáli Strednej odbornej školy stavebnej v Nových Zámkoch stihli v závere školského roka usporiadať Športovo-relaxačný deň pre zamestnancov a priateľov školy. Do najväčšieho školského areálu v okrese pozvanli usporiadatelia stretnutie terajších i bývalých zamestnancov školy aby sa pozhovárali a začali tak prázdniny v pohode. Kuchári v ten deň nevarili guláš kuchári, majstri a učitelia, vrátane pána riaditeľa pomáhali pri varení, ďalší hrabali pokosenú trávu, vynášali von stoly a stoličky, púšťali do jazierka vodu, pripravovali všetko na guláš a vykonávali ostatné prípravné práce. Hneď ráno sa všetci stretli v zborovni, aby sa rozlúčili, dnes už s bývalou kolegyňou Katarínou Lichou, ktorá mimochodom odpracovala v školstve 40 rokov a tak nečudo, že sa tešila na zaslúžený dôchok. Následne sa na trávnatej ploche rozprúdil kolotoč. Hral sa minigolf, volejbal, nohejbal, tenis, basketbal, nechýbala streľba na terč a chytanie rýb. Na tieto športové činnosti dbali -Vincent Nemček, Mária Leckéšiová, Alexander Varga, Stanislav Výbera, Juraj Fabian a Ján Jenei. Niektorí účastníci stretnutia prezentovali staré fotografie z prostredia školy a čítali zbierky básní. Na stretnutí boli aj deti zamestnancov školy, ba dokonca prišli i mamičky s bábätkami. Počasie bolo ako na objednávku, nechýbali ani žiariace slnečné lúče a ľudská spolupatričnosť pripomínala jedno nemecké príslovie: Život bez priateľov je život bez slnka. J. Slobodníková 

Hluk škodí. Okrem sirény, ktorá nám oznamuje pracovnú prestávku.  Bolo nás jedenásť, už nás je len desať. Jeden dostal červenú kartu!  Odvážnemu šťastie praje. Najmä ak za ním stojí niekto silnejší.  Rada: Mlč ako ryba, ak sedíš u vody!  Beriem a dávam úplatky, teda som!  Vlk vlkovi človekom!  Česť porazeným! Sláva a prémie víťazom! Milan Kupecký

CHÝRNIK

11

Hovoríme s podnikateľom Daliborom Muszelom...

PRENÁJOM

Úprava pitnej a úžitkovej vody pre domácnosti a prevádzky (dokončenie zo str. 1) Aká je k tomu vaša ďalšia ponuka? – K predaju a k montážnemu servisu ponúkame bezplatné poradenstvo. V budúcnosti rozbehneme aj distribúciu a montáž che-

cena odvíja od závislosti cien jednotlivých zariadení. Preto ku každému zákazníkovi pristupujeme individuálne a pre každého z nich zvlášť vypracujeme vopred cenovú ponuku. Zhováral sa: Milan Kupecký

4-izbového luxusného bytu v priamom centre na námestí v Nových Zámkoch. Cena: 400 eur + energie. V prípada záujmu volajte: mických filtračných zariadení na odstránenie síranov vyskytujúcich sa najmä v individuálnych studniach. Kde všade možno tieto vaše zariadenia na čistenie pitnej a úžitkovej vody využiť? – Ich využitie je rozsiahle. A to nielen v domácnostiach, v kotolniach, ale aj v priemysle i v poľnohospodárstve. Pričom popri zabezpečení kvalitnej pitnej vody, zaručíme zároveň aj ochranu technologických zariadení pred vodným kameňom, bezproblémový chod kotolní a zavlažovacích systémov. A týka sa to nielen rodinných domov, ale aj bytov v činžiakoch a podobne. Najlepšie je kontaktovať sa na nás cez správcov bytov, domovníkov, prípadne priamo na našu adresu. Záujemci sa môžu na nás kontaktovať na telefóne: 0905237956, alebo e-mailom: [email protected]. Čo takáto kompletná montáž zariadenia stojí? – Ceny sa pohybujú v prípade jednoduchého zariadenia od 100 eur až k porovnateľne súčasne technicky najvyspelejším zariadeniam podobného druhu, kde sa



Sebestačný: Zobral rozum do hrsti a nohy na plecia.  Kto skôr príde, ten je mlynár.  Láska nielen hory, ala aj more starostí prenáša!  Čí chlieb ješ, na toho nadávaj!

0905 350 280. Podmienky: Len pre serióznych záujemcov, bez domácich miláčikov, dostatočný príjem je podmienkou, minimálna doba nájmu je jeden rok. Vhodný aj pre podnikateľské subjekty.

Pekáreň Juraj Oremus, spol. s r. o. Pri skladoch 1, Nové Zámky, tel./fax: 035/642 60 25, exp.: 035/642 60 13

Pekáreň Juraj Oremus, spol. s r.o. vznikla v septembri roku 2000. Do okresu Nitra začala svoje výrobky dovážať v januári 2001. Zo začiatku zásobovala iba niekoľko predajní obchodnej siete Nitrazdroj. Dopyt po výrobkoch sa však stále zvyšoval, a preto pribudli aj viacerí súkromní odberatelia a obchodná sieť Billa. Pekáreň vo svojich začiatkoch vyrábala približne 10 druhov chleba a 30 druhov rôzneho slaného a sladkého pečiva. V súčasnej dobe sa však výroba rozšírila už na 25 rôznych druhov chleba, z ktorých pšenično-ražný bol koncom roka 2004 ocenený zlatou medailou Slovak Gold ako prvý pekárenský výrobok na Slovensku. Tento chlieb dostal tiež značku kampane zdravie – červené srdce, ktorá sa nachádza na etiketách. Ocenenie Slovak Gold zaväzuje vyrábať chlieb vo vysokej kvalite zdĺhavou tradičnou technológiou, ktorá zaručuje kvalitu chleba s výživovými vlastnosťami a organoleptickými znakmi. Ďalej sa v pekárni vyrába viac ako 20 druhov slaného a 40 druhov sladkého pečiva. Neustále rastúci dopyt po výrobkoch pekárne iba potvrdzuje slová prezidenta Nadácie Slovak Gold o všeobecnom trende konzumácie potravín, ktoré neobsahujú rôzne prídavné konzervačné látky a stabilizátory, farbivá a prísady. V pekárni Juraja Oremusa sa pečú výrobky, ktoré spĺňajú tieto požiadavky a sú veľmi chutné.

12

CHÝRNIK

Odborné prednášky vhodne doplnila panelová diskusia

Deň otvorených dverí Odbor odrodového skušobníctva – hlavná odrodová skušobňa zelenín v Nových Zámkoch, ÚVSÚP Bratislave, v spolupráci s Regionálnou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou ako i Slovenskou zeleninárskou úniou usporiadali aj tento rok tradičný Deň otvorených dverí. Uskutočnil sa v areáli skušobnej stanice. Za úšasti odborníkov, ako i vzácnych hostí sa konala klasická prehliadka odrodových pokusov so zeleninou priamo na jednotlivých políčkach vo viacerých sortimentoch jednotlivých odrôd. Išlo zároveň o to, aby si jednotliví záujemci, pestovatelia zeleniny vyhliadli tú najvhodnejšiu odrodu pre ich pestovanie v rámci daných pôdno-ekologických



podmienok. Pretože v novozámockej skušobnej stanici ÚKSUP Nové Zámky sa skúša široký soritment povolených odrôd ako i odrody prihlásené do štátnych odrodových skúšok. Pričom uvedené štátne odrodové skúšky zelenín sa robia aj pre účely udelenia právnej ochrany úrod. Podrobnejšie s touto problematikou oboznámil prítomných vedúci novozámockej skušobnej stanice Ing. Bohumil Krajmer. Ako povedal, hlavným zameraním ich stanice sú štátne odrodové skúšky (ŠOS) s cibuľou, kapustou jarnou, pórom pestovaným, petržlenom záhradným, rajčiakom jedlým, paprikou zeleninovou rýchlenou, poľnou, paprikou koreninovou, uhorkou skleníkovou, nakladačkou, melónom

cukrovým, kukuricou cukrovou, pukancovou, tekvicou klíčkovou a zemiakom skorým. Pre odber osív a sadív vykonávajú aj vegetačné skúšky u vybratých zeleninárskych plodín. Navyše, pre odbor registrácie pesticídov odskúšavajú insekticídy na ochranu proti voške, a viačke kukuričnej. Deň otvorených dverí bol spestrený a obohatený viacerými odbornými prednáškami a panelovou diskusiou. (kup)



Strelil capa, jelene boli určené cudzincom na odstrel.  Kedysi si ženy trhali vlasy, dnes obočie.  Výhodnejšie je byť holubom na streche, ako vrabcom v hrsti.  Kopanie jamy druhému nie je robenie diery do sveta.  Falšovanie sa trestá. S výnimkou zubov a parochní.  Platí: Nie najprv fara potom Mara, ale najskôr fáro, potom Mara.  Babka k babce, skorej našetríme na auto.  Dobrých ľudí sa veľa zmestí. Asi preto, že je ich tak málo.  Čo je viac? Rozum v hrsti, alebo v malíčku?  Čas sú peniaze, no peniaze bývajú často iba otázkou času. Milan Kupecký

Záväzná objednávka Megrendelés:

Objednávam si mesačník CHÝRNIK – HÍRNÖK. Megrendelem a CHÝRNIK – HÍRNÖK havilapot. Meno/név: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Adresa/lakhely: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Od čísla/számtól: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Objednávky zasielajte na adresu: CHÝRNIK – HÍRNÖK, Várdayho č. 21, 940 01 Nové Zámky A megrendeléseket a következő címre küldjék: Chýrnik – Hírnök, Várdayho 21, 940 01 Érsekújvár.

CHÝRNIK – HÍRNÖK. Vydáva vydavateľstvo H+S. Vychádza ako mesačník v obciach a mestách novozámockého regiónu. Povolené: OVS OÚ, reg. č. 265/2003. Redakčná rada: Mgr. Jozef Hatala, šéfredaktor, Mgr. Jana Slobodníková, Ing. Vít Drgoň, Ján Nagy, Milan Kupecký. Adresa: Redakcia CHÝRNIK – HÍRNÖK, Várdayho č. 21, 940 01 Nové Zámky. E-mail: [email protected], [email protected]. Tel.: 035/64 23 153, 0907/905 537. Nevyžiadané príspevky redakcia nevracia, ani ich nehonoruje. Tlač: PETITPRESS, s.r.o. Bratislava. Grafická úprava: Artus. CHÝRNIK – HÍRNÖK. Kiadja a H+S kiadó. Havilapként jelenik meg az érsekújvári régió falvaiban és városaiban. Engedélyezve: OVS OÚ, 265/2003 reg. szám alatt. Szerkesztőség: Mgr. Jozef Hatala, főszerkesztő, Mgr. Jana Slobodníková, Ing. Vít Drgoň, Ján Nagy, Milan Kupecký. Cím: Chýrnik – Hírnök szerkesztősége, Várdayho 21, 940 01 Érsekújvár. E-mail: [email protected], [email protected]. Telefonszám: 035/64 23 153, 0907/905 537. A nem igényelt írásokat a szerkesztőség nem küldi vissza és nem honorálja. Nyomda: PETITPRESS, s.r.o. Pozsony. Grafikai megjelenítés: Artus.

HÍRNÖK

4

Falunkról Általános információk Szímőről Szímő község a Csallóköz keleti peremén, a Vág folyó bal partján fekszik. Mai szlovák neve Zemné, közigazgatásilag a Nyitrai Kerülethez és az Érsekújvári járáshoz tartozik. Az első írás községünkről 1113-ből származik, itt még a község Gúg néven van említve, jelenlegi földrajzi helyétől 8 km-re keletre terült el.A török hadjáratok idején a lakosság a biztonságosnak vélt ingoványos és erdős Vág mentére menekült a portyázó török csapatok elől. Itt megalakították mai földrajzi helyén a községet, amelynek neve Zimev, Szimó, Szémő, Símő, Szimő majd a mai Szímő alakra változott. A Vág, a Kis-Duna és a Nyitra folyók árterében fekvő község életére és gazdaságára mindenkor nagy hatással voltak a vizek. A 19. században új töltésrendszer építésével szabályozták a Vág folyását, így községünk jó termőföldekkel gazdagodott. A lakosság már ezidőtájt is nagyrészt földműveléssel és állattenyésztéssel foglalkozott. A 20. században a történelem vihara nagyon sok megpróbáltatást hozott községünk lakóira – a világháborúk borzalmai, az anyaországtól való erőszakos elcsatolás, kitelepítések, deportálások, az önkényuralom és diktatúra nehéz évei – ennek ellenére a falu nagy változáson ment keresztül és dinamikusan fejlődött. Ma már egy viszonylag fejlett infrastruktúrával rendelkező községben élhetünk. A 2001-es népszámlálás adatai szerint községünk lakóinak a száma 2201, többségében római katolikus vallású és megfér itt békésen egymás mellett 3 nemzetiség is. A lakosság döntő többsége a mezőgazdasággal foglalkozik, számos családnak ad munkát és megélhetést a helyi mezőgazdasági szövetkezet. A szövetkezeti nagytermelés mellett jelentős mértékű a fóliasátras és szabadföldi kistermelés is. Nagy hagyományai vannak a dinnyetermesztésnek, hiszen már a húszas években is próbálkoztak vele, s manapság a község termelői a legnagyobb és legkorábbi görögdinnye beszál-

lítók közé tartoznak. Megindult a községben az ipari termelés is, kis- és középvállalkozók műhelyei adnak munkalehetőséget polgárainknak. A befektetők számára kedvező lehetőségeket biztosíthat a tervezett ipari zóna kialakítása és a kínálkazó szakképzett munkaerő. A Vág folyó a község életének mindig is szerves része volt. Alkalmas csónakázásra, fürdésre és nem utolsósorban horgászásra. Kiváló minőségű homokja nagyszerű turista csalogató, elkápráztatja a pihenni vágyókat. 1891-es dátummal jelölik a folyó szabályozásának időpontját, a Vágtöltés megépítését, majd 1933-ban újabb kanálisokat építettek. A lakosság már ezidőtájt is nagyrészt állattenyésztéssel és földműveléssel foglalkozott, ezért fontos szerepet töltöttek be messzeföldön híres gőzmalma, vízimalma és ügyes molnárai. Pollak. J

Ivóvíz, háztartási vízlágyítás és víztisztítás (folytatás az 1. oldalról) Ezzel be tudjuk bisztosítani a finom ivóviz mellett a technológiai berendezések hibátlan működését és az öntözőberendezések védelmét a vízkő káros hatásaitól. Azon érdeklődők számára akik panelházakban laknak, érdemes az üzemeltetőkön keresztül megkeresni minket, esetleg magánúton. Az érdeklődők információt kérhetnek a 0905 237 956 tele-

fonszámon, vagy e-mail-ben a [email protected] címen. Menyibe kerül egy ilyen berendezés felszerelése? – Az egyszerűbb berendezések 100 eurótól, az összetett bonyolult rendszerekig, ahol az árak a konkrét felhasznált berendezésektől és szűrőcsoportoktól függnek. Ezért minden kliensünknek egyéni árajánlatot dolgozunk ki. Beszélgetett: Milan Kupecký

3

HÍRNÖK

Balázs Pali belopta magát Veterán gépjárművek a szőgyéniek szívébe Tardoskedden Balázs Pali fergeteges mulatságot ígért azon a plakáton, melyet az előző számunkban megjelentettünk. Akik nem sajnálták a 2 eurót a belépőjegyért, azok tényleg jól szórakoztak, mert az énekes frenetikus hangulatot teremtett. Közönségét tisztelve, odaadásával, kulturált viselkedésével, belopta magát még azoknak a szívébe is, akik nem éppen Balázs Pali rajongók. Szlovákiai turnéjának egyik állomása volt ez a fellépés, amelynek költségét a művész és stábja

vállalta, tehát a belépőjegyekből és az eladott lemezekből befolyt összegért. Az önkormányzatnak nem kellett fizetnie a műsorért. Elmondásuk szerint, a hét többi napján a kissebb falvakban nagyobb létszámú közönség várta őket, de lelkesedésben a szőgyéniek is kitűnőre vizsgáztak. Úgy gondolom, azok nevében akik ott voltak nyugodt szivvel leirhatom, hogy köszönjük, mert valóban jó mulatság volt. Konterman László (p.j.)

Május 16-án néhány évtizeddel visszarepültünk a múltba, hiszen a sportklub parkolóját veterán motorkerékpárok és gépkocsik lepték el bő egy óráig.

Jedlik Ányos István Szímő község nagy szülöttje Jedlik Ányos István (1800-1895), bencés szerzetes, aki tanulmányait Nagyszombatban és Pozsonyban végezte, majd belépett a bencés rendbe. A Magyar Tudományos Akadémia tagja, a pannonhalmi bencés rend tudós professzora, a fizika búvára. Munkássága inkább gyakorlati jellegű volt, semmint elméleti. Jedlik 86 alkotása és találmánya a vérbeli természet-tudós veleszületett kutatóösztönét jellemezte, amely járatlan utakra is elvezette, lehetővé tette, hogy

a tudomány nem egy területén eredetit és jelentőset alkosson. 1993-ban az önkormányzat a templomkertben Jedlik Ányos mellszobrot állított, majd 1995-ben Emlékszobát rendezett be a parókián. 2000-ben a régi iskola épületet átalakítva, egy igazán méltó és impozáns helyet sikerült biztosítani a Jedlik Ányos Emlékszoba számára. A sok kiállított értékes tárgy mellett megtalálható itt Jedlik 3 legfontosabb találmánya is: a dinamó, a forgony és az elektromos kocsi. Pollák János

Nyugdíjba vonult Júniusban a községi hivatal régi munkatársa Laczkó Attiláné Jónás Ilona anyakönyvvezető nyugdíjba vonult. Ebből az alkalomból búcsúztatták kollégái, megköszönve neki önfeláldozó, becsületes munkáját, hogy a precíz adminisztráció tudójaként, és a szociális ügyekben való jártassága révén oly sok évig szolgálta a falu lakosságát. Szász Attila polgármester a búcsúztatás végén Paulo Coelho A fény harcosának kézikönyvéből idézett. Nem csak a nyugdíjba vonulók, de mindannyiunk számára megszívlelendő útmutatás: A fény harcosa egy kapu előtt áll, melynek két oldalán egy-egy hatalmas oszlop van. Az egyik a Félelem, a másik a Vágy oszlopa.

A harcos ránéz a Félelem oszlopára, és ezt a feliratot olvassa rajta: „Ismeretlen és veszélyes világba lépsz be, ahol semmit sem ér, amit eddig tanultál.” A harcos ránéz a Vágy oszlopára, és ezt a feliratot olvassa rajta: „Ismerős világból lépsz ki, ott hagyod mindazt, amit szeretsz, és amiért annyit küzdöttél.” A fény harcosa csak mosolyog, mert semmi sincs, ami elriaszthatná vagy magához láncolhatná. Így hát búcsút vesz társaitól, megköszöni nekik, hogy mellette harcoltak, mély levegőt vesz, és megy tovább, de most már magával viszi egy felejthetetlen utazás emlékeit. S mint aki tudja, mit akar, biztos léptekkel elindul a kapu felé, és belép rajta.

Az egész esemény annak apropóján jött létre, hogy ezen a napon a szomszédos Palárikovo-n az említett gépjárművek kiállítására, valamint versenyére került sor. A szervezők úgy döntöttek, hogy ha már a közelben járnak, Tardoskedden is tartanak egy kis pihenőt, hogy az itteni lakosok, autókedvelők is megcsodálhassák a nem mindennapi masinákat. Valóban volt nézelődnivaló, hiszen a sportautóktól kezdve egészen a rendőrségi motorkerékpárokig veterán gépjárművek széles skálája érkezett Tardoskeddre. A gyerekek számára nagy élmény volt ennyi régi veterán kocsit közvetlen közelről látni, de a felnőttek is alaposan átnézték a gépjárműveket. Elmondható, hogy sikeres és látványos esemény tanúi lehettünk. -poll-

HÍRNÖK

2

Udvard község történelme Az Udvardon és környéken végzett ásatások viszonylag gazdag leletei tanúsítják, hogy ez a terület ősidők óta lakott volt. A régészek szerint már az ókőkorszakban - mintegy háromszázezer évvel ezelőtt - lakott volt a vidék. Az időszámítasunk előtti 34-25. évezredben az aurignaci törzsek lakták, az i.e. 14-10 évezredben pedig az epigravett kultúra jellemző a térségre. Az i.e. 5. században érkeztek vidékünkre a trákok, akik a nomád szkíta törzsek elől húzódtak a Zsitva alsó folyásához. Az időszámításunk szerinti első század végét s a második század elejét a római táborok és erődítmények - castellumok - létesítése jellemzi. Az 5. század elején a hunok jelentek meg területünkön, a 6. században pedig az avarok, akik egészen a 8. századig itt tartózkodtak. A szláv törzsek az 5. század végén, illetve a 6.század elején jelentek meg Udvard körzetében. Az első írásos feljégyzés 1075-ből származik, melyben Villa Hudvordiensium super Aquam Sitoua (Udvard települése a Zsitva folyó felett) a község megnevezése. A mai Udvard az eredetileg itt elhelyezkedő négy település egyesítésével keletkezett. (Hudvord, Huba, Pázmány, Vadkert) 1241, amikor Batu kán tatár hordái lerohanták az országot, a virágzó Udvardnak is tragikus esztendeje volt: a tatárok csaknem teljesen felégették, a lakosság jelentős részét lemészárolták, a házakat feldúlták és kirabolták. A lakosság egy része a hegyes-erdős vidékre menekült, de még 1265-ben, vagyis 24 évvel később is igen, gyéren lakott volt a község. Egy 1252-es összeírás szerint Udvardon csupán 50 lakóház állt, s a további fejlődést csak az új telepesek behívása mozdította elő. A 14.század elején Udvard egy rendkívül fontos esemény színhelye volt. Udvardon került sor az egyház tartományi zsinat megtartására. Az esemény pontos időpontjárol eltérnek az adatok. (1307, 1309) A zsinat egy ma is érvényes határozatot hozott az esti harangozásról. A 16. század elején, amikor a török seregek behatoltak a NagyAlföldre, a lakosság tömegesen menekült előlük. Udvardra is nagy számban érkeztek zsellérek, parasztok, kis-és középnemesek. Miután a törökök átkeltek a Dunán és elfoglalták Kakathot (Párkány), innen indítottak támadásokat a közeli és távolabbi települések ellen. Udvardon a templom körül épült fel egy aránylag erős védőfal,

amegy kezdetben sikeresen ellenállt a portyázó török csapatoknak. Az első török támadás 1530-ban érte Udvardot, s ez 1533-ig többször megismétlődött. 1550-ben óriási pusztítást végeztek a törökök, Udvard azonban ekkor sem pusztult el teljesen. 1554-ben ismét feldúlták Udvardot, 1572-ben pedig olyan pusztítást vittek itt véghez, hogy a lakosság jelentős része északabbra fekvő vidékre menekült. A 16. század végére Udvard már teljesen török fennhatóság alá került, s a megszállas több mint száz évig tartott. 1663 szeptember 24-én sikerült elfoglalnia a török seregnek Érsekújvárt is. Mivel a harcokban elesettek közül sokan maradtak temetetlenül, felütötte fejét a kolera, a fekete himlő és a dögvész, amely Udvard lakosságát is megtizedelte. Udvard szinte teljesen elnéptelenedett. Akik a török elől elmenekültek, csak lassanként szivárogtak vissza otthonaikba. Az elnéptelenedett községbe magyar, szlovák, morva és más nemzetiségű telepeseket hívtak. A szlovák és morva eredetet ma is számos udvardi vezetéknév bizonyítja: Dvorák, Huszlica, Lizsica, Balasko, Benko, Repka, Králik, Beták, Peták, Hadina, Szmatana, Polena, Szlama, Recska stb. Hogy az őslakosság sem pusztult el teljesen, azt a ma is előforduló legrégibb nevek - Lengyel, Gergely, Németh, Száraz, Salgó, Kálazi, Istenes, Nagy, Vadkerti, Ács, Szekeres, Keresztes, Maczkó stb. - bizonyítják. Kedvezőtlenül hatottak a fejlődésre az újabb háborús események, az 1703 és 1710 között folyó kuruc-labanc harcok. Az udvardi népet sem a kuruc, sem a labanc nem kímélte. A 18. század elején épült a Boncz és Jankovich család kúriája. A Boncz-kúria, amelyet 1761-ben felújítottak - bár megcsonkítva és szakszerűtlenül átépítve - ma is áll. 1761-ben adták át az udvardi plébániát, melyet 1816-ban felújítottak, smanapság Udvard egyik legrégibbépületének számít. 1754-ben kezdték meg és 1776-ban fejezték be az új templom építését. Az újbarokk stílusban épült templom napjainkban védett műemlék. 1848 március 18-án megszűnt a jobbágyrendszer. Udvardon, ahol a lakosság főleg mezőgazdasági tevékenységgel foglalkozott, a volt jobbágyokból és zsellérekből, illetve alzsellérekből két különböző réteg alakult ki: az egyik oldalon a módos gazdák társadalma, a másikon a földnélkülieké, akikből aztán me-

zőgazdasági munkások, cselédek, napszámosok lettek. Nem tudni pontosan mikor vesztette el Udvard városi jellegét, a 19. század elején már ismét falunak, illetve községnek nevezik. Az 1880-as összeírás szerint 680 háza, és 4198 lakosa volt a községnek. Az 1832-ben alakult evangelikus gyülekezet, amelynek létszáma 90-ről fokozatosan 200-ra emelkedett, 1880-ban templomot épített, ez ma is áll. Kesselekői Majthényi Adolf plébános kezdeményezte, irányította és szervezte az udvardi Kálvária építését. A Kálváriát 1855-ben kezdték építeni, s 1860 szeptember 16-án országos jelentőségű ünnepség keretében szentelte fel a hercegprímás. Az 1914 - 1918-as első világháború Udvard ígéretes fejlődésének is véget vetett. Hosszú, fájdalmas és szomorú időszak kezdődott ezzel a falu számára. A különböző frontokon 133 udvardi lakos esett el, de az életben maradottak közül is sokan hadirokkantként kerültek haza. 1920 június 4-én aláírt trianoni békeszerződés értelmében Udvard végérvényesen Csehszlovákia részéve vált. 1927-ben Dvory nad Žitavou lett a község hivatalos neve. 1938-ban a Bécsi döntés értelmében Dél-Szlová-

kia magyarlakta vidékét visszacsatolták Magyarországhoz. Udvardra 1938. november 8-án vonultak be a magyar honvédek és csendőrök. 1941.június 22-én a fasiszta Németország megtámadta a Szovjetuniót, s Németország szövetségeseként Magyarország is belépett a háborúba. Udvardról fiatalok százait hívták be a hadseregbe. Nagy részük az orosz frontra került. A gyakori légitámadások a polgári lakosság soraiban is mérhetetlen veszteségeket okoztak. A harctereken az eddig rendelkezésünkre álló adatok szerint 59 udvardi férfi esett el. Ez a terhes és fájdalmas időszak 1945 március 29-én ért véget, amikor a községet szovjet katonai egységek foglalták el. Mint tudjuk, Dél - Szlovákia - s Udvard - számára az első békeévek sem hozták meg a rég várt nyugalmat. Sok becsületes, dolgos családnak kellett elhagynia szülőfőldjét, s idegenben alapítania új otthont magának. Udvardról ekkor 121 magyar családot telepítettek Magyarországra. Helyükre 241 szlovák családot telepítettek. Az elmúlt évek alatt kétségtelenül sokat fejlődött a község. 1989-ben Csehszlovákiában is bekövetkezett az egypártrendszer és a szocializmus bukása, s kezdetét vette a demokratizálódás.

EURO-CITT, ul. M. R. Štefánika 13, (II. poschodie) v budove Akadémie vzdelávania.

(poll)

AZ ÉRSEKÚJVÁRI JÁRÁS LAKÓINAK ÚJSÁGJA

VÁSÁROLJA TERMÉKEINKET !

HÍRNÖK 6. évfolyam



10. szám



október 2009



ára 0,33 € (9,94 Sk)

TERJESZTVE A ZSITVAKÖZ, NYITRAVIDÉK ÉS A DUNATÁJI RÉGIÓKBAN

Lapunk támogatja a Szlovák kulturális minisztérium a „nemzeti kissebség kultúrája – 2009“ programmal.

HIRDESSEN NÁLUNK! Használja ki lapunkat termékei vagy szolgáltattásai reklámozására !

Rovatunkban érdekes és nagyon aktuális témáról beszélgetünk Muszela Daliborral Köbölkútról

Ivóvíz, háztartási vízlágyitás és víztisztítás Köztudott, hogy az ember túléléséhez napra, vízre és levegőre van szükség. Egy humorista még hozzá fűzné hogy gy a sörre is. Komolyra molyra fordítva a szót, többségünk öbbségünk már találkozott az ivóvíz probl é m á j áv a l . Prognózisok szerint, néhány év múlbb va ez nagyobb hiánycikk lesszz mint bármely más termék, mbernek amelyre az embernek éshez van nemcsak a túléléshez m az egészszüksége, hanem séges élethez is. Viták folynakk az ártézi források és a magán kul. Az utóbtak tisztaságáról. bi években kérdésessé vált a hálózati vizek tisztasága is, amelyy a csapjainkból folyik lakásainkba, mivel hogy a víztisztítók melyekből kevés van, k tisztítani már nem győzik m beszélve az az ivóvizet. Nem kális katasztróökológiai és lokális emrég felfigyelfákról. Ezért nemrég kúti fiatalember tünk egy köbölkúti lyek töbségünk termékeire, melyek nságot jelenteszámára újdonságot nek. Muszela Dalibor háztartási és ipari vízlágyítókat, (magnetikus, elektromagnetikus be-

rendezések) víztisztítókat és mehanikus filtereket forgalmaz. Ezzel kapcsolatban egy rög vid beszélgetést készítettünk vele.

Muszela úr, röviden elmondaná nekünk és a po-

tenciális érdeklődőknek miről is van szó? – Tudjuk, hogy ma már hálózati vizeink sem érik el azokat a követelményeket mint valaha, sem minőségi, sem egészségi szempontból. Sajnos ezt el kell fogadnunk. A régi

KÉRJE, KERESSE A CHÝRNIK - HÍRNÖK-öt! Mivel lapunk terjesztése az újságárusoknál nem úgy működik ahogy szeretnénk, ezért kedves olvasók, kérjük önöket, hogy az újságárusoknál kérjék lapunkat. Továbbá kérjük informáljanak minket tapasztalataikról, hogy a mihamarabb reagálni - javítani tudjunk ezen a bosszantó helyzeten. Köszönjük a segítségüket. (szerkesztőség)

EZ AZ ÖN LAPJA!

vezetékekben leülepedett fémek, homok és más szenyeződés gondot okoznak. Azon kívül vízkő, klór amivel a vizet fertőtlenitik, továbbá a biológiai bioló és vegyi szenyeződés (nitr (nitrátok és az elhalt baktériumok) nagymértékben rontják a vvíz minőségét. Ha még számitásba vesszük a növekedő környezetszenyezést környezets óriási problémával állunk ál szemben. Filtereink mindenféle mindenf mehanikus szenyeződést képesek kép eltávolítani 5mikronig (h (homok, vas és más fémek). Az aktív akt szénnel ellátott szűrőink teljesen teljes eltávolítják a klórmaradványokat. klórmaradványo Sok magánház udvarában találunk kutakat. Ezen kutak nagyrésze nitrátokat, tehát nitrogénszennyeződést tartalmaz, mivel az elmúlt 40-50 évben a szövetkezetek nagymértékben műtrágyákat használtak a term termés megnövelése céljából. Speciál Speciális filtereink ezt a szenyezödést is képesek eltávolítani. Mit takar a magnetikus m és elektromagnetikus vízlágyitás? – Ezek a berendezések megváltoztatják az ivóvíz és háztar-

tási víz fizikális tulajdonságait. Ez a víz megvédi berendezéseinket a vízkő rossz hatásától. A vízkö nem rakodik le csöveinkben, mosógépek fűtőtestein, mosogatógépekben, vízmelegítőkben, villanybojlerokban és gázbojlerokban. Többnyire a vízvezetékekre vagy a fűtőrendszerre szereljük őket. Milyen további szolgáltatásban lehet részünk? – A forgalmazás és a szervizen kívül ingyenes tanácsadást nyújtunk. Tervezzük a kémiai alapon működő víztisztítók forgalmazását, amelyek a kénszenyeződést képesek eltávolítani a régi elöregedett és keveset használt magánkutakból. Hol mindenhol lehet ezeket a berendezéseket a víz megtisztítására felhasználni? – Felhasználásuk széleskörű. Háztartásokban, kazánházakban, természetesen az iparban és a mezőgazdaságban is. (folytatás a 4. oldalon)

HIRDESSEN NÁLUNK! Használja fel lapunkat új, potencionális kliensek megszólítására! Reklám feladás a Várday utca 21. szám alatt (a volt Váhostav épülete) a földszinten (PC KOCKA). Telefonon a 0905 477 922-es telefonszámon. Nagysurányban (Šurany) a Komenský utca (a „Malý Antalík-kal“ szembe a volt „Dom služieb“ épületében a Triangel irodájában. (Vachulíková Veronika, mob.: 0905 858 395). (szerkesztőség)

LAPTERJESZTŐKET KERESÜNK MELLÉKKERESETRE VÁGYIK? Bár a Chýrnik – Hírnök járási lapot árusítják az újságosbódékban, munkatársakat keresünk a terjesztéséhez munkaszerződéssel. Előnyös kedvezményeket biztosítunk! Ha kedvet érez a lapterjesztői munkához, jelentkezzen a következő telefonszámokon: 035/6423 153 vagy a 0907 905 537. -szerkesztőség-