Ekonomika pre 2. ročník stredných odborných škôl

Ekonomika pre 2. ročník stredných odborných škôl Učebné texty pre študijný odbor Technik energetických zariadení budov

O projekte refuge Projekt REFUGE – Renewable Energy for Future Generations – Obnoviteľná energia pre budúce generácie – bol podporený v rámci Programu celoživotného vzdelávania, podprogramu Leonardo da Vinci – mnohostranné projekty Prenos inovácií v roku 2011 pod číslom 11310 1618. Projekt realizoval EkoFond, neinvestičný fond zriadený SPP. Partnermi projektu boli školiaca a konzultačná firma IDEC S.A. z Grécka, Integrovaná střední škola z Českej republiky, SOŠ elektrotechnická Trnava, Spojená škola Kremnička Banská Bystrica, SOŠ technická Prešov a Štátny inštitút odborného vzdelávania. Hlavnými cieľmi projektu bolo identifikovať a analyzovať nové povolania v oblasti obnoviteľnej energie, pripraviť školenie pre výchovných a kariérnych poradcov o nových povolaniach a pripraviť učebné texty zamerané na oblasť obnoviteľných zdrojov pre študijný odbor technik energetických zariadení budov vyvíjaný EkoFondom spolu so zapojenými strednými školami a Štátnym inštitútom odborného vzdelávania (ŠIOV). Viac informácií o projekte na www.refuge.ekofond.sk. Tento projekt je financovaný Európskou komisiou z Programu celoživotného vzdelávania. Za obsah tohto učebného textu zodpovedajú autori. Učebný text nereprezentuje názor Európskej komisie a Európska komisia nezodpovedá za použitie informácií, ktoré sú jeho obsahom.

O projekte Technik energetických zariadení budov EkoFond, neinvestičný fond, zriadený Slovenským plynárenským priemyslom, a. s., od roku 2009 riadi prierezový stredoškolský odbor s výučným listom a maturitou Technik energetických zariadení budov. Podnet na jeho vytvorenie prišiel priamo z praxe – od odborníkov pôsobiacich v energetickom sektore, ktorí dlhodobo avizovali nedostatok technických odborníkov so zameraním na energetiku budov. Energetický sektor ako jeden z kľúčových pilierov každej ekonomiky ponúka žiakom mimoriadne perspektívne a vysokokvalifikované remeslo. EkoFond v rámci tohto projektu zrealizoval vybudovanie moderných odborných pracovísk, kde sa žiaci môžu prakticky učiť inštalovať energeticky efektívne technológie na báze obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a plynu, ďalej podporil odborné vzdelávanie pedagogických pracovníkov a majstrov odborného výcviku, ako aj prípravu a vydanie učebných textov. Projekt bol podporený sumou viac ako 800 000 eur. Absolventi študijného odboru TEZB budú mať široké uplatnenie nielen v oblasti plynárenstva, ale aj v oblasti energetického poradenstva a služieb pri kúpe, inštalácii, servise a údržbe energetických zariadení do domácností a malých prevádzok. Vedomosti a zručnosti získané počas štúdia umožnia budúcim zákazníkom týchto absolventov priamo usporiť energiu spotrebovávanú v ich domácnosti alebo pri prevádzke malých budov.

Daniela Špirková – Jarmila Machajdíková

Ekonomika pre 2. ročník stredných odborných škôl Učebné texty pre študijný odbor Technik energetických zariadení budov

Bratislava 2013

Autori: doc. Ing. Daniela Špirková, PhD., JUDr. Jarmila Machajdíková Jazyková a grafická úprava: JAGA GROUP, s. r. o. Vydal EkoFond, n. f., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava Všetky práva vyhradené. Doslovné ani čiastočné preberanie tohto materiálu nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia vydavateľa EkoFond, n. f.

Obsah 1

Základné ekonomické pojmy..................................................................................................................... 11

1.1

Typy ekonomík – alternatívne ekonomické systémy – zvyk, príkaz a trh....................................................12

1.2

Výrobné faktory............................................................................................................................................12

2

Trh a trhový mechanizmus........................................................................................................................14

2.1

Trh, formy trhov, subjekty trhov................................................................................................................... 14

2.2

Dopyt a ponuka.............................................................................................................................................15

2.3

Trh a konkurencia.........................................................................................................................................18

2.4

Odbyt a marketing........................................................................................................................................19

2.4.1

Odbytová činnosť podniku...........................................................................................................................19

2.4.2

Marketing – podstata a pojem.......................................................................................................................19

2.4.3

Marketingová stratégia.................................................................................................................................19

2.4.4

Marketingové nástroje – marketingový mix.................................................................................................20

2.4.5

Reklama........................................................................................................................................................20

2.4.6

Public Relations............................................................................................................................................20

3

Podnik a jeho činnosť.................................................................................................................................22

3.1

Podnik a jeho charakteristika........................................................................................................................22

3.2

Majetok podniku a jeho členenie..................................................................................................................22

3.3

Inventarizácia majetku podniku....................................................................................................................23

3.4

Zásoby, zásobovacia činnosť........................................................................................................................25

3.4.1

Analýza zásob a jej úloha.............................................................................................................................25

3.5

Určovanie potrieb materiálu v odbore, evidencia zásob v podniku..............................................................26

3.5.1

Plánovanie materiálových vstupov...............................................................................................................26

3.5.2

Evidencia a riadenie zásob............................................................................................................................26

3.6

Dlhodobý majetok – obstarávanie a oceňovanie dlhodobého majetku........................................................27

3.6.1

Obstarávanie dlhodobého majetku...............................................................................................................27

3.6.2

Oceňovanie dlhodobého majetku.................................................................................................................28

3.7

Náklady podniku – charakteristika a členenie..............................................................................................28

3.7.1

Členenie nákladov........................................................................................................................................28

3.8

Obchodné spoločnosti, vznik a zánik...........................................................................................................29

3.8.1

Založenie, vznik a zánik obchodných spoločností.......................................................................................30

3.9

Právne formy podnikania..............................................................................................................................32

3.10

Obchodné spoločnosti, obchodný register....................................................................................................33

3.10.1 Verejná obchodná spoločnosť (VOS)...........................................................................................................33 3.10.2 Komanditná spoločnosť (KS).......................................................................................................................34 3.10.3 Spoločnosť s ručením obmedzeným (SRO)................................................................................................. 35 3.10.4 Akciová spoločnosť (AS).............................................................................................................................36 3.10.5 Obchodný register.........................................................................................................................................38

3.11

Živnosti, živnostenský register.....................................................................................................................39

3.12

Obchodné záväzkové vzťahy, kúpnopredajná zmluva, zmluva o dielo, mandátna zmluva......................... 43

3.12.1 Obchodné záväzkové vzťahy........................................................................................................................ 43 3.12.2 Kúpnopredajná zmluva................................................................................................................................. 43 3.12.3 Zmluva o dielo..............................................................................................................................................44 3.12.4 Mandátna zmluva..........................................................................................................................................45 3.13

Podnikateľský zámer – podstata a obsah......................................................................................................46

3.13.1 Obsah podnikateľského plánu......................................................................................................................46 3.14

Bankové finančné inštitúcie – Národná banka Slovenska, komerčné banky................................................47

3.14.1 Charakteristika, nástroje a úlohy centrálnej banky.......................................................................................47 3.14.2 Komerčné (obchodné) banky........................................................................................................................48 3.15

Platobný styk................................................................................................................................................48

3.15.1 Členenie platobného styku............................................................................................................................ 49 3.15.2 Doklady platobného styku............................................................................................................................ 49 3.16

Elektronické bankovníctvo...........................................................................................................................50

3.16.1 Služby elektronického bankovníctva – SMS banking, Internet banking,

Telebanking, HOME banking.......................................................................................................................50

4

Personálna činnosť podniku...................................................................................................................... 52

4.1

Vznik, zmena a ukončenie pracovného pomeru...........................................................................................52

4.1.1

Základná právna úprava................................................................................................................................52

4.1.2

Účastníci pracovnoprávnych vzťahov..........................................................................................................52

4.2

Vznik pracovného pomeru............................................................................................................................52

4.2.1

Povinnosti zamestnávateľa pred vznikom pracovného pomeru...................................................................52

4.3

Pracovná zmluva a jej náležitosti, doklady potrebné pri uzatváraní pracovného pomeru............................53

4.4

Zmena pracovného pomeru..........................................................................................................................55

4.4.1

Dočasné pridelenie........................................................................................................................................56

4.4.2

Skončenie pracovného pomeru.....................................................................................................................56

4.4.3

Skončenie pracovného pomeru dohodou......................................................................................................57

4.4.4

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou.................................................................................................57

4.4.5

Okamžité skončenie pracovného pomeru.....................................................................................................58

4.5

Pracovný čas, prekážky v práci, dovolenka na zotavenie.............................................................................58

4.5.1

Pracovný čas.................................................................................................................................................58

4.5.2

Prekážky v práci...........................................................................................................................................60

4.5.3

Dovolenka na zotavenie................................................................................................................................62

4.6

Tímová práca................................................................................................................................................63

4.7

Zodpovednosť za škodu a náhrada škody v pracovnom práve.....................................................................64

4.8

Sociálna politika zamestnávateľa.................................................................................................................66

4.9

Odmeňovanie zamestnancov........................................................................................................................69

4.10

Mzda v pracovnoprávnych vzťahoch...........................................................................................................69

4.10.1 Funkcie mzdy................................................................................................................................................70

4.10.2 Štruktúra mzdy..............................................................................................................................................70 4.10.3 Mzdové formy..............................................................................................................................................71 4.11

Stres, odolnosť proti stresu, tímová práca....................................................................................................71

5

Daňová sústava a poistenie........................................................................................................................ 74

5.1

Daňová sústava Slovenskej republiky..........................................................................................................74

5.2

Dane – priame a nepriame............................................................................................................................74

5.2.1

Priame dane..................................................................................................................................................76

5.2.1.1 Daň z príjmov právnických osôb..................................................................................................................76 5.2.1.2 Daň z príjmov fyzických osôb...................................................................................................................... 77 5.2.1.3 Daň z motorových vozidiel – cestná daň......................................................................................................78 5.2.2

Nepriame dane..............................................................................................................................................79

5.2.3

Clo – funkcie a účinky na ekonomiku..........................................................................................................81

5.3

Poisťovne a poisťovacie spoločnosti............................................................................................................82

5.3.1

Základné pojmy............................................................................................................................................83

5.4

Poistné riziká................................................................................................................................................84

5.5

Druhy poistenia.............................................................................................................................................84

5.5.1

Životné poistenie..........................................................................................................................................85

5.5.2

Neživotné poistenie......................................................................................................................................85

5.5.3

Poistenie v nezamestnanosti.........................................................................................................................86

5.5.4

Sociálne poistenie.........................................................................................................................................87

5.5.5

Zdravotné poistenie......................................................................................................................................87

Literatúra.....................................................................................................................................................................89

úvod

Úvod Predmet Ekonomika poskytuje študentom 2. ročníka študijného odboru TEZB všeobecný ekonomický základ zameraný na prehľad základných ekonomických pojmov a poznanie mikroa makroekonomických súvislostí. V predmete sa študenti bližšie oboznámia s právnymi formami podnikania, to znamená určitými pravidlami, ktoré usmerňujú činnosť podnikateľských subjektov, ako aj s podmienkami ich založenia, vzniku a zániku. Získajú vedomosti o podniku z hľadiska jeho hlavných činností, odbyte a marketingu, členení majetku – jeho získavania, oceňovania a inventarizácii, ďalej o zásobách a zásobovacej činnosti. Dôležitou súčasťou všeobecného ekonomického základu je charakteristika nákladov podniku, ktoré predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov, a ich členenie. Získajú vedomosti o nástrojoch a dokladoch platobného styku a finančných operáciách, ktoré znamenajú pohyb stavu finančných prostriedkov na účtoch podnikateľských subjektov vo finančných inštitúciách. Nevyhnutnou súčasťou predmetu je poznanie personálnej problematiky, čo je dôležité predovšetkým vo väzbe na účastníkov pracovnoprávnych vzťahov z hľadiska ich práv a povinností, vznikom, zmenou a ukončením pracovného pomeru na základe aktuálnych právnych predpisov. V neposlednom rade študenti získajú vedomosti aj o daňovej sústave, klasifikácii daní, povinnostiach platcov daní a tiež systéme poistenia, ktoré predstavujú dôležitú súčasť fungovania tak podnikateľského subjektu, ako aj jednotlivca. Autori sa podieľali na obsahu knihy takto: doc. Ing. Daniela Špirková, PhD.: kap.: 1, 2, 5 podkap.: 3.1, 3.2, 3.3, 3.4, 3.5, 3.6, 3.7, 3.12, 3.13, 3.14, 3.15 JUDr. Jarmila Machajdíková: kap.: 4 podkap.: 3.8, 3.9, 3.10, 3.11

10

základné ekonomické pojmy

1 Základné ekonomické pojmy Ekonómia je veda, ktorá skúma, analyzuje a opisuje spôsob, ako spoločnosť rozhoduje o využití vzácnych produktívnych zdrojov, ktoré majú alternatívne použitie, na výrobu rôznych tovarov, ako aj o ich rozdelení medzi rôzne skupiny obyvateľstva. Predstavuje časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou ľudí. Ekonómiu členíme na dve časti, ktoré skúmajú ekonomiku z rôznych hľadísk. Makroekonómia – skúma javy na celohospodárskej úrovni, analyzuje národné hospodárstvo ako celok a vysvetľuje mechanizmus jeho fungovania. Zaoberá sa vzťahom medzi základným makroekonomickými veličinami, akými sú inflácia, zamestnanosť, hrubý domáci produkt (HDP), závislosť medzi spotrebou, úsporami a investíciami, množstvom peňazí v obehu a pod. Mikroekonómia – zaoberá sa jednotlivými ekonomickými javmi alebo subjektmi trhu. Mikroekonómia vysvetľuje tiež proces tvorby cien jednotlivých druhov tovarov, vzájomný vzťah ponuky a dopytu po konkrétnych tovaroch. Každá ľudská spoločnosť – bez rozdielu o akú krajinu, resp. spoločnosť ide – musí riešiť tri základné ekonomické problémy, ktoré vzájomne úzko súvisia: 1. Čo sa má vyrábať a v akých množstvách? Jednoduchá otázka, ktorá má informovať o tom, čo by mala ekonomika vyrábať, aké statky, aké služby sa budú ponúkať a kedy. Zároveň rieši aj to, aké suroviny sa použijú na výrobu. 2. Ako sa majú statky vyrábať? Otázka rieši situáciu, kto ich má vyrábať, s akými zdrojmi a technologickými postupmi, aká energia sa využije (z vodných zdrojov, veterná, slnečná, jadrová), ako sa skombinujú suroviny, aká výrobná sila sa uprednostní – strojová alebo mechanická, či sa použije remeselná výroba, alebo hromadná a pod. 3. Pre koho sa majú statky vyrábať? Kto bude mať prospech z hmotných statkov a služieb, ktoré sa v danej krajine, resp. spoločnosti vyrobia, na aké trhy sú určené služby a statky (domáce alebo zahraničné) a pod. Tieto tri základné problémy sú spoločné pre všetky ekonomiky. Existuje viacero typov ekonomík, ktoré vzájomne odlišuje odpoveď na základné ekonomické otázky a zároveň aj ich filozofia. Definovali sme tri hlavné ekonomické úlohy každej spoločnosti, ktoré môžeme vyjadriť ekonomickým jazykom. Ako vidieť, v skutočnosti ide o limity a voľby medzi ekonomickými inputmi a outputmi, ktoré nazývame základnými kategóriami a ktoré tvoria základ pri riešení triády ekonomických problémov. Statok – každá užitočná vec, ktorá uspokojuje ľudské potreby. Statky môžeme klasifikovať podľa rôznych kritérií. Z hľadiska dostupnosti ich členíme na: • voľné statky – nachádzajú sa v dostatočnom množstve voľne v prírode vo forme rastlín, živočíchov a pod., • ekonomické statky – sú výsledkom výroby a neexistujú v neobmedzenom množstve, čo možno charakterizovať ako vzácnosť. Ľudia preto vyrábajú také statky, ktoré sú pre nich užitočné a zároveň sa nenachádzajú v dostatočnom množstve voľne v prírode. To znamená, že ekonomická vzácnosť vyplýva z obmedzenosti statkov a aj z ich užitočnosti. Inputy sú statky alebo služby, ktoré firmy využívajú vo svojich výrobných procesoch, t. j. vstup do výroby, predstavujú ho výrobné faktory: pôda, práca, kapitál. Outputy sú zložené z rôzneho množstva užitočných statkov alebo služieb, ktoré sa buď spotrebúvajú, alebo používajú na ďalšiu výrobu, t. j. je to výstup ako výsledok ekonomickej činnosti.

ekonomika

11


1.1 Typy ekonomík – alternatívne ekonomické systémy – zvyk, príkaz a trh Tri ekonomické problémy, ktoré musia spoločnosti riešiť, sú univerzálne, ale rôzny je spôsob ich riešenia. Tradičná ekonomika – ekonomika založená na zvykoch a tradíciách. V primitívnych civilizáciách ovláda všetky stránky správania zvyk. O tom čo, ako a pre koho, zvyčajne rozhodujú tradície, ktoré prechádzajú zo starších generácií na mladšie. Príkladom môže byť staroveký Egypt, kde syn priamo preberal povolanie svojho otca (v súčasnosti to možno pozorovať v Indii). Zvyky môžu byť pre vonkajšieho pozorovateľa zvláštne, ale často sú schopné dostatočne efektívne zabezpečovať uvedené tri funkcie organizácie ekonomiky. Na druhej strane treba povedať, že sú prípady, keď zvyky sú neproduktívne, čo môže spôsobiť aj zánik tých spoločností, ktoré zotrvávajú pri svojich tradíciách. Prikazovacia ekonomika – typ ekonomiky, ktorý funguje na základe administratívno-direktívnych pokynov, to znamená, že vláda robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní, pričom takáto vláda môže byť diktátorská aj demokratická. V takomto type ekonomiky neexistuje súkromný sektor – ekonomika stráca schopnosť konkurovať a nemá žiadnu motiváciu modernizovať sa, čím sa radikálne znižuje jej efektívnosť. Takýto typ ekonomiky bol v krajinách východného bloku pred rokom 1989 aj v Československej republike. V súčasnosti môžeme takýto typ ekonomiky vidieť na Kube alebo v Číne, no aj tu sa už vyskytuje súkromný sektor a dochádza k zmenám v ekonomickom systéme. Trhová ekonomika – typ ekonomiky, v ktorom čo, ako a pre koho sa určuje na základe systému cien, trhov, ziskov a strát, stimulácií a odmien. Jej vznik sa datuje do 19. storočia a hlavný podnet bol v obrovskom náraste a rozvoji priemyslu. Podniky produkujú tie tovary, ktoré prinášajú najväčší zisk (čo), nízkonákladovými výrobnými technológiami (ako) a spotrebitelia sa riadia ich rozhodovaním o tom, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú za svoju prácu a dôchodky plynúce z vlastníctva ich majetku (pre koho). Snahou podnikateľov je udržať si svojich zákazníkov, a preto snažia sa byť flexibilní a pristupujú k inováciám v oblasti metód, postupov a výroby. Uvedeným spôsobom sa ekonomika krajiny posúva vyššie. Zvykne sa to nazývať aj ako princíp neviditeľnej ruky, ktorý definoval A. Smith vo svojom diele v roku 1776 známom pod skráteným názvom Bohatstvo národov: „Obidve strany výmeny uskutočňujú výmenu, kým môžu na nej niečo získať. Za predpokladu dobrovoľnosti sa výmena neuskutoční, ak obidve strany niečo z výmeny nezískajú. Jednotlivec, ktorý sleduje iba vlastný zisk (úžitok, je vedený neviditeľnou rukou trhu aj k cieľom, ktoré neboli súčasťou jeho zámerov (celospoločenské prínosy).“ Zmiešaná ekonomika – typ ekonomiky, ktorý je spojením trhových charakteristík aj s riadením a príkazmi zo strany štátu. Stopercentná trhová ekonomika nikdy neexistovala, hoci Anglicko v 19. storočí bolo k nej najbližšie. V súčasnosti ani jedna ekonomika nepredstavuje ani jednu z uvedených čistých foriem. Spravidla ide o zmiešané ekonomiky s prvkami trhu, príkazov a zvyku. Štát ovplyvňuje napr. objem dovezených tovarov (clá a poplatky), určuje minimálnu sadzbu daní a v niektorých krajinách stanovuje výšku minimálneho platu (napr. aj na Slovensku).

1.2 Výrobné faktory Výrobu statkov a služieb považujeme za základ ekonomického života spoločnosti. Ekonomická teória pre vstupy (ekonomické zdroje) používa označenie výrobné faktory, t. j. zdroje, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe tovarov a služieb. Výrobné faktory zahŕňajú prírodné zdroje, ľudské zdroje a kapitál. Každý výrobný faktor má v ekonomickom systéme svoje postavenie a funkciu. Stávajú sa zdrojom bohatstva, ktoré vzniká ich kombináciou. Základné členenie výrobných faktorov je na: • primárne – nie sú výsledkom ekonomickej činnosti, patria sem pôda (a prírodné zdroje) a práca, • sekundárne – sú vyprodukované ekonomickou činnosťou, patrí sem kapitál.

12


Existujú tri základné výrobné faktory: Pôda a prírodné zdroje – primárny výrobný faktor, ktorého vznik bol určený mimoekonomickými procesmi. Pôda a prírodné zdroje sú zaradené medzi nereprodukovateľné zdroje – sú výtvorom a darom prírody, nedajú sa vytvoriť ľudskou činnosťou. Prenájom pôdy je spojený s poplatkom, ktorý nazývame renta, resp. čistá ekonomická renta. Je to poplatok za právo užívania pôdy alebo iného nereprodukovateľného faktora. Pre vlastníka pôdy sa stáva príjmom. Renta nie je trhová cena. Renta je ekonomické zhodnotenie toho, čo nám tento výrobný faktor prináša. Práca primárny výrobný faktor. Je to cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby. Jej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a psychickými schopnosťami – pracovná sila v procese výroby. Práca je ľudský kapitál. Jedným z najdôležitejších charakteristík práce je produktivita práce, ktorá závisí od vzdelania, praxe, kvalifikácie, tvorivosti. Je predmetom kúpy a predaja, ktoré sa realizujú na trhu práce. Práca sa oceňuje mzdou. Ekonomický prínos práce spočíva v jej produktivite, ktorú možno vyjadriť ako množstvo tovarov a služieb vyrobených jedným pracovníkom za jednotku času (hodina, deň, mesiac, rok). Kapitál – sekundárny výrobný faktor. Je to súbor statkov, ktoré neboli bezprostredne spotrebované, slúžia na výrobu ďalších statkov. Kapitál môže mať rôzne formy: • finančný/peňažný kapitál – kapitál vo forme peňazí, • komoditný– tovar na spotrebu, • portfóliový – cenné papiere, • produktívny – stroje, budovy. Osobitnou formou kapitálu je technológia, ktorá nemá formu hmotných statkov, ale predstavuje myšlienky a tvorivosť. Dobrá technológia zvyšuje efektívnosť práce, pôdy a formu kapitálu, a preto aj samotnú technológiu môže charakterizovať ako výrobný faktor.

ekonomika

13

trh a trhový mechanizmus

2 Trh a trhový mechanizmus 2.1 Trh, formy trhov, subjekty trhov Trh je mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú, aby určili ceny a množstvá tovarov. Inými slovami, je to miesto, kde dochádza k výmene tovarov a služieb medzi jednotlivými trhovými subjektmi. V súčasnej ekonomike trh a jeho fungovanie plní viacero dôležitých úloh: • zabezpečuje a odovzdáva informácie o cene a situácii na strane dopytu a ponuky všetkým trhovým subjektom, • motivuje správanie a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov, • prispieva k rozdeľovaniu dôchodkov medzi vlastníkov jednotlivých výrobných faktorov. Tovar sú výrobky a služby, ktoré boli vyrobené na výmenu. Formy a typy trhov. Trhy možno charakterizovať z rôznych hľadísk: 1. kvantitatívne hľadisko – podľa počtu predávaných tovarov: a) čiastkový trh – na tomto trhu sa predáva a kupuje len jeden druh tovaru, napríklad zlato, b) agregátny trh – trh všetkých tovarov a služieb, 2. vecné hľadisko – podľa predmetu kúpy a predaja: a) trh tovarov a služieb, b) trh výrobných faktorov – trh práce, trh pôdy, trh kapitálu, c) finančný trh – systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov, ktoré umožňujú sústreďovať a prerozdeľovať dočasne voľné finančné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe ponuky a dopytu. Z vecného hľadiska ho členíme na peňažný trh, kapitálový trh, devízový trh, trh drahých kovov a poistný trh, d) burza – špecificky organizovaný trh, na ktorom predávajúci, kupujúci a sprostredkovatelia realizujú obchody zastupiteľných tovarov, cenných papierov, devíz a valút, poistiek a pod. Objekty obchodu pritom nemusia byť k dispozícii a môžu viackrát zmeniť majiteľa bez toho, aby došlo ku konkrétnemu pohybu tovaru. Činnosť niektorých búrz kontroluje štát. Základnými typmi sú: tovarová burza, burza cenných papierov, burza peňažná, poisťovacia burza, burza lodného priestoru. 3. územné hľadisko: a) miestny trh (regionálny) -– ide o kúpu a predaj na určitom mieste, resp. ide o ponuku miestnych tradičných výrobkov, b) národný trh – vzniká spojením niekoľkých národných trhov, t. j. jeden trh v rámci celého štátu (vnútorný trh), c) medzinárodný trh – ide o prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín, d) svetový trh – predstavuje kúpu a predaj medzi všetkými krajinami sveta. 4. podľa stupňa organizovanosti: a) organizovaný trh – napríklad burza, kde sa obchoduje na základe presne stanovených pravidiel, b) neorganizovaný trh. Subjekty trhov. Z hľadiska ich postavenia a úloh ich možno rozdeliť do troch základných skupín: 1. podniky – na trhu spotrebných tovarov vystupujú ako predávajúci a na trhoch výrobných faktorov ako kupujúci, 2. spotrebitelia (jednotlivci, domácnosti) – na trhoch spotrebných tovarov sú kupujúcimi (nakupujú potraviny, autá, byty a pod.) a na trhoch výrobných faktorov vystupujú ako predávajúci (ponúkajú svoju prácu, úspory či pôdu pre podniky), 3. štát – špecifický subjekt trhu, ktorý vystupuje ako predávajúci aj ako kupujúci. Jeho primárnou úlohou je vytvárať podmienky (legislatívne, ekonomické...) na fungovanie trhu; v prípade zlyhávania trhového mechanizmu koriguje nepriaznivé dopady na ekonomiku.

14


Obr. 2.1 Vzťah medzi subjektmi trhu

Trhový mechanizmus. Súhrn vzťahov a procesov medzi spotrebiteľmi a výrobcami – podnikateľmi, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál). Na základe týchto vzťahov sa rozhoduje o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov a v konečnom dôsledku o určení ceny a množstva tovarov a služieb. Tvoria ho tri druhy procesov: • tvorba dopytu, • tvorba ponuky, • tvorba rovnovážnej ceny.

2.2 Dopyt a ponuka Dopyt je súhrn rozhodnutí kupujúcich o kúpe tovarov. Individuálnym dopytom nazývame dopyt jednotlivca po kúpe tovaru. Dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku nazývame čiastkovým dopytom. Súčet dopytov na všetkých čiastkových trhoch nazývame agregátnym dopytom. Veľkosť dopytu ovplyvňujú viaceré činitele, ako napríklad cena tovaru, rozsah trhu vyjadrený počtom domácností či ostatné faktory (počasie, očakávania spotrebiteľov a iné). Tab. 2.1 prezentuje vzťah medzi cenou tovaru a požadovaným množstvom v prípade piatich možností. Uvedenú skutočnosť môžeme následne vyjadriť graficky krivkou, ktorú nazývame krivka dopytu. Označujeme ju D (z angl. demand). Tab. 2.1 Požadované množstvo tovarov v závislosti od ceny tovaru Úroveň A B C D E

Cena za jednotku 12 10 8 6 4

Požadované množstvo 100 150 200 300 450

cena

množstvo Obr. 2.2 Krivka dopytu

ekonomika

15


Krivka dopytu má klesajúcu tendenciu, čo vyplýva zo všeobecného zákona dopytu, ktorý hovorí o tom, že pri raste ceny klesá požadované množstvo a naopak, pri poklese ceny požadované množstvo rastie. Hovoríme o zákone klesajúceho dopytu. Posun krivky dopytu. Na posun krivky dopytu vplývajú viaceré faktory. V prípade, že sa zvýši celkový objem kúpnej sily obyvateľstva, čiže ak vzrastie počet kupujúcich alebo sa zvýšia dôchodky obyvateľstva, môžu si nakúpiť väčšie množstvo tovaru za danú cenu. V tom prípade sa posúva krivka dopytu doprava. Ak však dopyt klesne, potom sa krivka dopytu posúva doľava. cena

množstvo Obr. 2.3 Posun krivky dopytu

Faktory vplývajúce na posun krivky dopytu: a) zvyšovanie dôchodkov – zvyšujú sa nákupy tovarov a služieb, to znamená zvýšenie dopytu a posun krivky dopytu vpravo nahor (D´), b) zmena kupujúcich – zvýšenie počtu kupujúcich D´ a zníženie počtu kupujúcich D´´ c) zmeny cien iných tovarov – tovary – substitúty (nahradíme jeden tovar druhým), komplementárne tovary – zmeny v cene jedného tovaru vyvolávajú zmenu v dopyte po druhom tovare, napr. benzín – autá. To znamená, že ak zdražie benzín, zníži sa množstvo nakupovaných áut. Ponuka a krivka ponuky. Druhou stránkou trhového mechanizmu je ponuka – množstvo tovarov, ktoré výrobcovia dodávajú na trh pri určitej cene. Cieľom je dosahovať zisk, podnik sa preto bude zameriavať na takú produkciu, ktorú bez problémov predá. Ponuke jedného výrobcu hovoríme individuálna ponuka, čo znamená množstvo výrobkov (objem) vyrobených istým výrobcom. Ponuke jedného výrobku rôznymi výrobcami hovoríme čiastková ponuka. Súhrn všetkého tovaru, ktorý sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri rôznej úrovni cien, je agregátna ponuka. Ak sa podnik rozhoduje o výrobe, objeme výroby, najdôležitejším činiteľom je cena tovaru, s ktorým prichádza výrobca na trh. Vzťah medzi trhovou cenou tovaru a ponúkaným množstvom vyrobeného tovaru graficky vyjadruje krivka ponuky S (z angl. supply). Množstvo a cena sú v priamom vzťahu. Ak rastie cena tovaru, ponúkané množstvo tovaru stúpa a naopak, pokles ceny vyvolá pokles výroby. Ako príklad uvádzame päť možností vzťahov, ktoré môžu nastať medzi cenou za jednotku tovaru a jeho ponúkaným množstvom. Tab. 2.2 Množstvo tovaru, ktoré sú ochotní výrobcovia predaťpri rôznych trhových cenách

16

Úroveň

Cena za jednotku

Požadované množstvo

A

12

500

B

10

450

C

8

400

D

6

300

E

4

150


cena

množstvo Obr. 2.4 Krivka ponuky

Posun krivky ponuky. Na posun krivky vplývajú viaceré faktory: • zmena v cenách výrobných faktorov – zvýšením ceny vstupov sa výroba zdražuje, ponuka sa zníži – posun krivky smerom doľava (S´), • inovácie a nové technológie – zvýšením produktivity práce sa znížia náklady a krivka ponuky sa posunie smerom doprava (S´´), • zmeny v cenách iných tovarov – ak sa zvýšia ceny tovarov, substitútov, posunie sa krivka ponuky smerom doprava (S´´); ak sa zvýšia ceny komplementárneho tovaru, posunie sa krivka ponuky doľava (S´).

cena

množstvo Obr. 2.5 Posun krivky ponuky

Trhová rovnováha a rovnovážna cena. Trhová rovnováha nastáva vtedy, keď sa ponuka rovná dopytu. Rovnovážnou cenou nazývame cenu, za ktorú sa tovar vymieňa v prípade rovnosti ponuky a dopytu. Trhová cena vzniká na trhu pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu. Stav rovnováhy na trhu je veľmi vzácny a výnimočný. Pre reálnu ekonomiku je skôr príznačné, že dopyt sa nerovná ponuke a vtedy je na trhu trhová nerovnováha. Môžu nastať dve situácie: • ponuka prevyšuje dopyt – vzniká prebytok, • dopyt prevyšuje ponuku – vzniká nedostatok.

ekonomika

17


cena

množstvo Obr. 2.6 Rovnovážna cena

Grafické znázornenie rovnováhy prezentuje obr.2.6. Krivka dopytu a ponuky sa pretína v bode E (v ekonómii ho označujeme aj pojmom ekvilibrium), čo je bod trhovej rovnováhy. Cena, ktorá zodpovedá bodu trhovej rovnováhy, sa nazýva rovnovážna cena.

2.3 Trh a konkurencia Trhový mechanizmus môže efektívne fungovať len v podmienkach konkurencie, t j. pri stretávaní sa rôznych subjektov trhu, kde každý z nich chce realizovať svoje ekonomické záujmy. Výrobcovia majú záujem predať vyrobený tovar čo najvýhodnejšie a spotrebitelia sa snažia kúpiť čo najlacnejšie, aby mohli uspokojiť čo najviac svojich potrieb. Ich záujmy sú protichodné, ale u oboch je snaha dosiahnuť maximálnu výhodu. Trhová konkurencia môže mať viacero foriem: a) konkurencia podľa subjektov trhu: • konkurencia na strane dopytu – je konkurencia medzi spotrebiteľmi. Každý spotrebiteľ chce nakúpiť čo najlacnejšie, pričom nehľadí na záujmy a potreby ostatných spotrebiteľov. Najviac sa to prejavuje vtedy, keď dopyt prevyšuje ponuku a na trhu je nedostatok tovarov. Vzniká konkurencia (súťaž) medzi spotrebiteľmi, čo výrobcovia využívajú na zvýšenie cien, • konkurencia na strane ponuky – každý výrobca sa snaží predať čo najviac a čo najvýhodnejšie, aby dosiahol čo najvyšší zisk na úkor ostatných výrobcov – konkurentov, a tým si chce posilniť svoju pozíciu na trhu. Konkurencia sa prejavuje najsilnejšie v situácii, keď ponuka prevyšuje dopyt a na trhu je prebytok tovarov, b) konkurencia podľa foriem prejavu: • cenová konkurencia – spočíva v tom, že výrobca na určitý čas dobrovoľne zníži cenu tovaru, čím sa vzdá časti zisku. Predpokladá, že konkurencia nebude schopná prispôsobiť sa týmto nízkym cenám. Usiluje sa tak ovládnuť trh a prilákať čo najväčší počet spotrebiteľov, • necenová konkurencia – na získanie zákazníkov používa výrobca iné prostriedky a metódy ako je cena, napríklad reklamu, služby, kvalitný servis, zaujímavý dizajn svojich výrobkov, obal a pod., c) konkurencia podľa trhových podmienok: • dokonalá konkurencia – predstavuje ideálny stav trhovej ekonomiky, ktorý v reálnom prostredí nikdy nenastane. Dokonalá konkurencia je taká situácia na trhu, pri ktorej žiadny účastník trhu nemá výlučný vplyv na trhovú cenu. Predpokladom dokonalej konkurencie sú úplne rovnaké podmienky pre všetky subjekty trhu, • nedokonalá konkurencia – stretávame sa s ňou v reálnom živote a môže mať viacero foriem: monopolistická konkurencia, oligopol, absolútny monopol.

18


Monopolistická konkurencia – nastáva vtedy, keď veľký počet výrobcov vyrába rôznorodý výrobok, ktorý sa odlišuje od ostatných výrobkov svojimi úžitkovými vlastnosťami. Spotrebitelia uprednostňujú výrobky jedného podniku pred ostatnými. Vstup a výstup výrobcov na trh je voľný, jednoduchý. Oligopol – na trhu pôsobí niekoľko veľkých výrobcov, ktorí majú veľkú ekonomickú silu a bránia tak konkurencii vstúpiť na trh (napr. výrobcovia áut). Monopol – na trhu je len jeden výrobca, ktorý ovláda celý trh (napr. plyn – SPP). Výrobca si teda môže určovať monopolné ceny, ktoré mu prinášajú monopolne vysoký zisk.

2.4 Odbyt a marketing 2.4.1 Odbytová činnosť podniku Odbyt môžeme charakterizovať ako súbor činností, ktoré súvisia s umiestnením a úspešnosťou produktu na trhu. Zo všeobecného hľadiska sa odbytová činnosť podniku zaoberá zákonitosťami výsledkov predaja a predstavuje najdôležitejšiu fázu transformačného procesu. To znamená, že podnik predajom výsledkov svojej hlavnej činnosti zabezpečuje predovšetkým návratnosť (úhradu vynaložených nákladov) a zhodnotenie (realizáciu zisku vynaložených prostriedkov). Rozoznávame dve odbytové teórie: Funkcionálna odbytová teória (odbytová logistika), ktorá zahŕňa päť základných funkcií odbytu: 1. priestorová funkcia znamená dodanie tovaru na miesto spotreby, 2. časová funkcia znamená dodanie tovaru v správnom čase, 3. kvantitatívna funkcia znamená v požadovanom množstve, 4. kvalitatívna funkcia v požadovanej kvalite, 5. komunikačná funkcia znamená schopnosť prenášať informácie medzi dodávateľom a odberateľom. Nástrojová odbytová teória (marketing a marketingový mix) sa zakladá na skutočnosti, že výsledok predaja závisí od využitia konkrétnych odbytových nástrojov. Túto odbytovú teóriu nazývame marketing, využíva nástroje odbytovej politiky všeobecne označované ako marketingový mix.

2.4.2 Marketing – podstata a pojem Marketing môžeme označiť ako metódu, ktorou sa riadi proces plánovitej realizácie nápadov na trhu, to znamená, že je to cieľavedomá práca s trhom, pri ktorej ide o uspokojovanie potrieb, resp. želaní zákazníka. Zákazníkove želanie je potreba podmienená jeho kúpnou silou. Marketing takisto možno nazvať obchodnou politikou a výrobnou politikou, ktoré vychádzajú z požiadaviek trhu a sú zameraná na dosiahnutie maximálneho ekonomického efektu v trhových vzťahoch. Marketing pomáha podnikateľovi nájsť správnu koncepciu podnikania, t. j. mať správny výrobok alebo službu na zodpovedajúcom mieste a za správnu cenu, v správnej chvíli a na základe toho dosiahnuť primeraný zisk. Podstatou marketingovo orientovanej firmy je zistenie potrieb zákazníka. Až potom sa zameriava na vývoj produktu, ktorý týmto potrebám vyhovuje a ktorý zároveň prináša primeraný zisk. To znamená, že ponuka podniku je odvodená od požiadaviek zákazníka, a preto dôležitú úlohu v marketingu zohráva práve výskum potrieb zákazníka. Cieľom takejto firmy nie je predať, čo sa vyrobí, ale vyrobiť, čo sa predá.

2.4.3 Marketingová stratégia Pod pojmom marketingová stratégia rozumieme usporiadaný marketingový postup, pomocou ktorého dosiahne podnik svoje marketingové ciele. Proces jej tvorby možno rozdeliť na: • stanovenie cieľového trhu pre výrobky a pozície podniku na trhu, • doriešenie systému distribúcie a stanovovania cien, • určenie projektu dlhodobého objemu predaja a stratégie marketingového mixu.

ekonomika

19


Tab. 2.3 Základné marketingové stratégie Výrobky/Trhy

Doterajšie

Nové

doterajšie

stratégia využitia trhu

stratégia rozšírenia trhu

nové

stratégia diferenciácie výrobkov

stratégia diverzifikácie výrobkov a trhov

Medzi základné marketingové stratégie patrí: • stratégia využitia trhu – podnik sa usiluje o posilnenie svojej odbytovej situácie na doterajších trhoch s doterajšími výrobkami, • stratégia rozšírenia trhu – ide o získanie nových trhov pre doterajšie výrobky, • stratégia diferenciácie – ide o vývoj nových výrobkov na doterajších trhoch, • stratégia diverzifikácie výrobkov – s novými výrobkami sa podnik usiluje získať nové trhy.

2.4.4 Marketingové nástroje – marketingový mix Štandardný marketingový mix je zložený z prvkov, ktoré sa označujú ako štyri P: Product – produkt, Price – cena Promotion – marketingová komunikácia (podpora predaja) Place (distribution) – miesto (distribúcia). Za najdôležitejšie nástroje marketingového mixu sa považujú: • kontraktačná politika podniku, to znamená cenová politika, • výrobková politika podniku, • komunikačná politika podniku, • distribučná politika podniku.

2.4.5 Reklama Reklama je platená prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Inak povedané, je to publikovanie, podpora a komunikácia informácií alebo názorov o výrobku alebo službe, prípadne organizácii so zameraním na potenciálny trh. Všeobecné požiadavky na reklamu, ochranu spotrebiteľov a podnikateľov pred účinkami klamlivej reklamy, ako aj ďalšie náležitosti v súvislosti s reklamou ustanovuje zákon o reklame č. 147/2001 Z. z. v platnom znení. Druhy reklamy. Reklamu môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín: televízna reklama, tlačová reklama, ktorá môže mať podobu inzerátu alebo akčného letáčika, svetelná reklama, rozhlasové spoty, mobilná reklama (myslíme tým napríklad reklamu na autách alebo prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy), alternatívna reklama (chodiaca reklama, reklama na lavičkách a zastávkach mestskej hromadnej dopravy) a propagačné predmety (akými sú napríklad tričká, perá so sloganom alebo logom propagovanej firmy a pod.). Relatívne novou skupinou je internetová reklama, ktorá sa rozšírila s nástupom internetu. Môže byť bannerová reklama, textová, lištová a takisto hromadné rozposielanie zväčša komerčne zameraných e-mailov.

2.4.6 Public Relations Public relations je samostatnou funkciou riadenia, ktorá je zameraná na komunikáciu s vybranými cieľovými skupinami, partnermi a zákazníkmi takými spôsobmi a prostriedkami, aby vytvárala pozitívne vzťahy s externou verejnosťou a zamestnancami. Je to intenzívne premyslené pôsobenie na diferencovanú verejnosť s cieľom vytvárať priaznivý obraz a pozitívne vzťahy. Úlohou public relations sú tri hlavné funkcie: 1. informovať ľudí, 2. presviedčať ich, 3. zlepšovať ich vzájomné vzťahy.

20


Public relations sa využíva predovšetkým na podporu dobrého mena firmy ako celku. Nesmieme si však zamieňať pojmy reklama a public relations. Základné rozdiely v pochopení týchto pojmov uvádza nasledujúca tabuľka. Tab. 2.4 Základné rozdiely medzi reklamou a public relations REKLAMA

PUBLIC RELATIONS

Funkcia marketingu

Funkcia manažmentu

Priama väzba k masmédiám

Nepriama väzba k masmédiám

Vždy pozitívna informácia

Pracujú aj s negatívnymi informáciami

Pomáha predaju výrobkov

Pomáha vzájomnému porozumeniu

Pôsobí skôr krátkodobo (má určený čas pôsobenia)

Pôsobí skôr dlhodobo

Pri reklame sú najdrahšie médiá a jej výroba

V public relations je drahý čas a materiály

V reklame si firmy konkurujú

V public relations firma hľadá spojencov

Cieľom reklamy je presviedčať a predávať produkty

Cieľom public relations je informovať a vzdelávať

ekonomika

21

podnik a jeho činnosť

3 Podnik a jeho činnosť 3.1 Podnik a jeho charakteristika Podnik je samostatný ekonomicko-právny subjekt, ktorý využíva výrobné činitele na výrobu výrobkov a poskytovanie služieb, považujeme ho za základný článok ekonomickej činnosti. Jeho primárnou funkciou je podnikateľská činnosť, a preto sa podnik nazýva podnikateľským subjektom. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podstata podnikateľskej činnosti spočíva v tom, že podnik nakupuje od dodávateľov výrobné faktory (vstupy), ktoré spotrebuje na výrobu výrobkov a služieb (výstupov), a následne ich predáva odberateľom.

3.2 Majetok podniku a jeho členenie Majetok podniku možno charakterizovať ako súhrn vecí, ku ktorým má podnik vlastnícke právo (súkromné vlastníctvo) alebo ich má pridelené do správy (rozpočtové a príspevkové organizácie). Majetok tvoria výrobné priestory (budovy, stavby), výrobné zariadenia (stroje, inventár), kancelárska technika, zásoby, poznatky o výrobe a pod. To znamená, že majetok podniku predstavujú prostriedky, ktoré podnik obstaráva, používa a s ktorými vo vlastnom záujme hospodári – je ekonomický zdroj, pričom je výsledkom minulých období, je ovládaný podnikom a očakáva sa od neho, že podniku zabezpečí plynutie ekonomických úžitkov. Základné kritérium na členenie majetku je čas. Majetok podniku môžeme členiť z viacerých hľadísk. 1. Z hľadiska charakteru majetok členíme na: a) hmotný majetok – napr. budova, počítač, stolička, b) nehmotný majetok – napr. softvér, licencia, patent, c) finančný majetok – peniaze v hotovosti, vklady na bankových účtoch. 2. Z časového hľadiska majetok členíme na: a) dlhodobý majetok, b) krátkodobý majetok. Dlhodobý majetok v transformačnom procese pôsobí dlhodobo, t. j. počas viacerých časových období. Majetok, ktorý má dlhodobý charakter, má spravidla aj vyššiu cenu a vo výrobnom procese sa nespotrebúva naraz, ale používaním sa len opotrebúva. Rozlišujeme: • dlhodobý hmotný majetok – je majetok (samostatné hnuteľné veci), ktorého vstupná cena je vyššia ako 1 700 € a obdobie použiteľnosti je dlhšie ako jeden rok, patria sem:  pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké predmety z drahých kovov bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,  podnikateľské pestovateľské celky trvalých porastov s obdobím plodnosti dlhším ako tri roky (chmeľnice, vinice),  základné stádo a ťažné zvieratá bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,  otvorenia nových lomov, pieskovní, hlinísk a skládok odpadov,  stroje, prístroje a výrobné zariadenia, • dlhodobý nehmotný majetok – sú to zložky majetku, ktoré majú nehmotný charakter a ktorých vstupná cena je vyššia ako 2 400 € a obdobie použiteľnosti dlhšie ako jeden rok, patria sem:  zriaďovacie náklady (výdavky),  softvér,  goodwill,  oceniteľné práva,  aktivované náklady na vývoj, 22


• dlhodobý finančný majetok – sem patria:  cenné papiere a vklady na obdobie dlhšie ako jeden rok,  pôžičky s obdobím splatnosti dlhším ako jeden rok, ktoré poskytol podnik,  umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré podnik obstaráva s cieľom dlhodobo uložiť voľné peňažné prostriedky, • dlhodobé pohľadávky – predstavujú pohľadávky podniku voči fyzickým a právnickým osobám s lehotou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Krátkodobý majetok v transformačnom procese pôsobí krátkodobo (do jedného roka) a celý sa v ňom spotrebúva. Tvoria ho: • zásoby – prostredníctvom nich podnik zabezpečuje plynulý priebeh podnikového transformačného procesu. Tvoria ich materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky, zvieratá a tovar, • krátkodobé pohľadávky – predstavujú nárok podniku voči svojim odberateľom aj zamestnancom, spoločníkom a štátu s lehotou splatnosti do jedného roka, • krátkodobý finančný majetok – charakteristickým znakom je vysoká likvidnosť (schopnosť majetku premeniť sa v krátkom časovom období na peniaze). Patria sem peniaze v hotovosti, ceniny – šeky, poukážky, stravné lístky, kolky, peniaze uložené na účtoch bez výpovednej lehoty – bežné účty, resp. účty s výpovednou lehotou kratšou ako jeden rok, cenné papiere s lehotou splatnosti do jedného roka. Likvidnosť majetku je úzko spojená s výnosovosťou jeho predaja; čím likvidnejšie sú aktíva, tým menší výnos prinášajú. Kolobehom krátkodobého majetku možno nazvať proces premien krátkodobého majetku. To znamená, že je v neustálom pohybe a mení sa z jednej formy na druhú. Rozoznávame nasledujúce tri základné fázy: Tab. 3.1 Základné fázy kolobehu krátkodobého majetku 1. fáza

ZÁSOBOVANIE

2. fáza

VÝROBA

3. fáza

ODBYT VÝROBKOV

za peniaze si podnik nakupuje materiál potrebný na zabezpečenie výrobného procesu materiál potrebný na výrobu sa transformuje na hotové výrobky hotové výrobky sa predávajú, predajom vznikajú pohľadávky a zaplatením pohľadávok podnik získa opäť peniaze a tak sa môže začať ďalší kolobeh

Peniaze

Materiál

obeh

výroba

obeh

Pohľadávky

obeh

Výrobky

Obr. 3.1 Kolobeh krátkodobého majetku

3.3 Inventarizácia majetku podniku Inventarizácia majetku je činnosť, ktorou účtovná jednotka overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. V Slovenskej republike sa vykonáva v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v platnom znení. Účtovná jednotka vykonáva inventarizáciu ku dňu, ku ekonomika

23


ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Na potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky sa inventarizácia vykonáva len na účely vyjadrenia ocenenia, pričom účtovná jednotka je povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu aj v inej lehote, ale nesmie prekročiť dva roky. Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie. Inventúra je zisťovanie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Pri majetku hmotnej a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou; ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry. Inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva. Musí obsahovať tieto údaje: • obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska, • deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry, • stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny, • miesto uloženia majetku, • meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku, • zoznam záväzkov a ich ocenenie, • zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov, • odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru, • meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, • poznámky. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, v ktorom sa uvádza stav majetku a záväzkov, rozdiel majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve. Preukazuje sa ním vecná správnosť účtovníctva, pričom musí obsahovať nasledujúce položky: • obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska, • výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom, • výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov, • meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke. Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to: • manko v prípade, že zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom; pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok, • prebytok v prípade, že zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

24


3.4 Zásoby, zásobovacia činnosť Zásobovacia činnosť podniku zabezpečuje obstaranie hmotných vstupov pre podnikový proces. Zásoby sú súčasťou obežného majetku. Do obežného majetku sa radia preto, lebo nie sú určené na dlhodobé používanie v podniku. Na druhej strane podnik ich potrebuje na svoju prevádzku. Zásoby ako celok sú najmenej likvidnou zložkou obežného majetku. Každý druh zásob má inú schopnosť premeny na peňažné prostriedky. Zložky zásob sa: • jednorázovo spotrebúvajú vo výrobe alebo v inej činnosti podniku, • vytvárajú vo výrobnej alebo inej činnosti, • vznikajú premenou iných majetkových zásob. Úlohou zásobovania je zabezpečiť podnik materiálovými zdrojmi potrebnými na jeho činnosť vrátane ich dopravy, skladovania a úpravy. Úroveň riadenia zásob sa štandardne hodnotí prostredníctvom: • rýchlosti obratu zásob – (tržby/priemerný stav zásob), • času obratu zásob v dňoch – priemerné zásoby/(tržby/počet dní sledovaného obdobia), • rentability zásob – (zisk/priemerný stav zásob) × 100. Predmet zásobovacej činnosti je diferencovaný podľa typu podniku. Najčastejšie sa stretávame s tromi skupinami predmetov obstarávania: 1. Vstupné materiály – zúčastňujú sa na podnikovom transformačnom procese, členíme ich na: a) výrobkové materiály – stávajú sa súčasťou výrobku, členíme ich na základný (tvoriaci hmotnú podstatu výrobku) a pomocný materiál (dotvárajúci výrobok, napr. farby), b) technologické materiály – podnikové prevádzkové materiály (mazadlá, vykurovacie oleje, nástroje a pod.). 2. Polovýrobky – podieľajú sa na kompletizácii výrobku produkovanom vo vlastnom výrobnom procese, ide napríklad o rôzne medziprodukty, kompletizačné časti, konštrukčné dielce, súčiastky a pod. 3. Obchodné tovary – nepodieľajú sa na kompletizovaní vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja, napr. odberateľ si ho žiada v súvislosti s kúpou nášho výrobku (autorádio namontované do áut u výrobcu áut). Základné funkcie zásobovania: • obstarávanie predmetov nákupu na základe zistených potrieb podniku, • zabezpečenie skladovania obstaraných predmetov, • recyklácia surovín – súvisí so vzrastom záujmu o ochranu životného prostredia. Zdôrazňuje sa, že nielen komplexné spracovanie surovín, ale aj viacnásobné využívanie rôznych pomocných prepravných prostriedkov, obalových materiálov, príp. iných znovu použiteľných materiálov môže prispieť k ekológii podnikovej činnosti. Základné ciele zásobovania sú: • vecný cieľ – zabezpečenie materiálových potrieb alebo potrieb obchodných tovarov, • ekonomický cieľ – podnik sa snaží dosiahnuť zníženie nákladov jeho činností. Náklady zásobovacieho procesu: • priame materiálové náklady (ceny surovín, materiálov, polotovarov a pod.), • náklady na viazaný kapitál (kalkulované úroky na cudzí kapitál viazaný v zásobách), • vlastné náklady procesu zásobovania (mzdy personálu, dopravné náklady, skladovacie náklady, náklady na obchodné rokovania a pod.).

3.4.1 Analýza zásob a jej úloha Zásobovacia činnosť a zásoby podniku sú spojené s nákladmi nielen na obstaranie zásob, ale aj na ich skladovanie a udržiavanie. Keďže podnik do zásob investuje svoje finančné prostriedky, následne očakáva efekty zo svojej investície. Podniku taktiež vzniká riziko zo znehodnotenia zásob (manká a škody) a nakoniec aj kapitálové náklady vo forme ušlého zisku z viazanosti peňažných prostriedkov v zásobách, ktorý by podnik mohol získať ekonomika

25


ich efektívnym investovaním. Zásoby sú dôležitou zložkou obežného majetku, ktorý ovplyvňuje pracovný kapitál podniku, a zároveň ich vnútorná štruktúra a objem má značný vplyv na jeho finančnú situáciu, a preto podnik analyzuje svoje zásoby s cieľom odhaliť rezervy v ich hospodárení. K analýze zásob sa pristupuje z viacerých hľadísk: a) z hľadiska analýzy objemu a štruktúry zásob, pričom základnú štruktúru zásob vo výrobnom podniku z hľadiska ich kolobehu v jednotlivých fázach výrobného procesu tvoria materiál, nedokončená výroba, polotovary a hotové výrobky, b) z hľadiska analýzy spotreby materiálu, pričom úroveň spotreby materiálu vyjadrujú v absolútnej hodnote materiálové náklady, relatívne v pomere k príslušným výnosom zase nákladovosť, resp. recipročná hodnota nákladovosti – materiálová účinnosť, c) z hľadiska analýzy obratovosti zásob, čo vyjadruje vlastne využiteľnosť materiálu. Plynulosť výrobného procesu s najmenším objemom výrobných zásob môžeme dosiahnuť ich lepším využitím, čo zrýchľuje ich obrat. Preto treba analýzu využitia materiálu doplniť ešte analýzou obratu výrobných zásob. Určuje sa pomerom medzi výškou výrobných zásob a hodnotou realizovanej produkcie. Treba zdôrazniť, že obrat výrobných zásob je ukazovateľom dynamickým, neustále sa meniacim v závislosti od využívania všetkých činiteľov umožňujúcich jeho zmenu. Najdôležitejším činiteľom zrýchlenia obratu výrobných zásob je skracovanie výrobného cyklu prechodom na vyššie typy organizácie výroby, zdokonaľovanie technológie výroby, spevňovanie a kontrola noriem spotreby a pod. Dôležitým zdrojom zrýchlenia obratu výrobných zásob je dodržiavanie a znižovanie normatívu zásob. Ak sa dodržiava ekonomická a technologická disciplína, mal by stav zásob vo všetkých fázach kolobehu zodpovedať plánovanému množstvu.

3.5 Určovanie potrieb materiálu v odbore, evidencia zásob v podniku 3.5.1 Plánovanie materiálových vstupov Plánovanie materiálových vstupov vychádza z jeho zásobovacej stratégie a je súčasťou celkového podnikateľského plánu podniku. Štruktúra plánovaného nákupu vychádza z rozsahu podnikových činností. Štandardne sa môžeme stretnúť s nasledujúcim obsahom plánu materiálových vstupov: • plán materiálových potrieb – vzťahuje sa len na výrobnú činnosť podniku; v obchodných podnikoch ho nahrádza plán nákupu obchodného tovaru, • plán spôsobu obstarania materiálu alebo obchodných tovarov – stanovuje postup realizácie zabezpečenia potrieb formou dodávok konkrétneho množstva za stanovený čas; spôsob obstarania materiálu alebo tovaru je špeciálny logistický problém, • plán prepravy materiálu zahŕňa výber dopravných prostriedkov a plánovanie dopravných kapacít a je súčasťou vytvárania dopravných systémov v podniku, • plán skladovania materiálu.

3.5.2 Evidencia a riadenie zásob Zásoby sa evidujú samostatne v knihe zásob alebo na skladových kartách podľa jednotlivých druhov materiálu v jednotkách množstva i v peňažných jednotkách. Zásoby prijaté na sklad sa zapisujú do knihy zásob na základe príjemky, dodacieho listu, faktúry a pod. K dátumu inventarizácie účtovná jednotka preukáže stav zásob v hmotných jednotkách a stanoveným spôsobom ich ocení. Ak sa materiál podľa rozhodnutia podnikateľa dáva pri prevzatí ihneď do spotreby, na sklad sa neprijíma, do knihy zásob či na skladové karty sa nezapisuje. Materiál dodaný zákazníkom a prevzatý podnikateľom na spracovanie alebo na opravu sa eviduje v knihe pohľadávok a záväzkov, ale nie v knihe zásob. Uvádzame niekoľko príkladov na vysvetlenie: • podnikateľ, ktorý predáva motorové vozidlá, kusy zariadenia, výrobky vyhotovené na zákazku, vedie osobitný záznam v knihe zásob pre každý kus, • podnikateľ, ktorý sa zaoberá výrobnou činnosťou, bude evidovať v knihe zásob jednotlivé typy materiálu, pomocné a prevádzkové látky sa evidujú vo väčších alebo menších skupinách (vo výrobni konfekcie drobná galantéria, mazadlá na stroje, čistiace prostriedky), 26


• vo veľkoobchodných skladoch sa eviduje tovar obvykle v skupinách podľa druhov a v rámci nich podľa značiek, katalógových čísel, prípadne aj dodávateľov, napr. v sklade elektrospotrebičov sa budú evidovať v osobitných skupinách chladničky, práčky, audio- a videotechnika členené podľa technických parametrov (napr. podľa obsahu alebo výkonu) a možno aj značky, • v maloobchode je členenie tovaru do značnej miery ovplyvnené zavedením elektronických registračných pokladníc; tieto zariadenia evidujú tržby na úrovni tovarových položiek. Na evidenciu zásob vo výrobnom podniku si musí podnik obvykle vytvoriť špecifické postupy účtovania o zásobách podľa konkrétneho odboru činnosti. Ak ide o podnik s väčším počtom zamestnancov, je užitočné spracovať o manipulácii s materiálom a hotovými výrobkami a o ich evidovaní vnútropodnikovú smernicu.

3.6 Dlhodobý majetok – obstarávanie a oceňovanie dlhodobého majetku 3.6.1 Obstarávanie dlhodobého majetku Podnik si obstaráva majetok z dôvodu zabezpečenia jeho dlhodobého transformačného procesu. Ide predovšetkým o majetok, ktorý pôsobí v transformačnom procese dlhodobo, t. j. počas viacerých časových období, napríklad budovy, stroje, zariadenia, dopravné prostriedky a podobne. Obstarávanie dlhodobého majetku (investičná činnosť podniku) je spôsob, akým podnik získava dlhodobý majetok. Spôsoby obstarania dlhodobého majetku (DM) štandardne členíme na: Obstarávanie DM vlastnou činnosťou – týmto spôsobom si podnik obstaráva majetok v prípade, že je to pre neho výhodné, to znamená obstarávanie vo vlastnej réžii (napr. stavebný podnik si postaví vlastnú administratívnu budovu). V tomto prípade vznikajú podniku náklady. Zaradenie administratívnej budovy – dlhodobého majetku do používania vytvoreného vlastnou činnosťou nazývame aktivácia dlhodobého majetku. Obstarávanie DM preradením z osobného užívania do podnikania – tento spôsob obstarávania majetku sa využíva v prípade individuálneho podnikateľa. Podnikateľ môže svoj osobný majetok, napríklad nehnuteľnosť, automobil a pod., preradiť z osobného používania do používania podniku na účely podnikania. Obstarávanie DM kúpou – dodávateľským spôsobom – je najčastejším spôsobom obstarávania DM za úhradu, nazýva sa tiež dodávateľský spôsob (dodávateľská forma) a možno ho obstarať: • jednorazovo – naraz, • postupne – náklady vznikajú postupne od začiatku obstarávania až po zaradenie majetku do používania. Označujú sa ako nedokončené nehmotné a hmotné investície a sú to všetky náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého nehmotného a hmotného majetku od začiatku obstarávania až po jeho zaradenie do používania. Pri uvedení dlhodobého majetku do používania je vystavený protokol o jeho zaradení do používania. Uvedenie do používania je splnenie všetkých právnych predpisov – bezpečnostných, ekologických i hygienických – a zároveň zabezpečenie všetkých technických funkcií potrebných na používanie. Obstarávanie dlhodobého majetku bezplatným prevodom – darovaním – pri tomto spôsobe obstarania majetku môžu vzniknúť iba náklady súvisiace s uvedením do používania (nie bežné náklady), napríklad pri montáži či inštalácii darovaného majetku, resp. náklady súvisiace s daňovou povinnosťou – daň z darovania a pod. Obstarávanie na základe zmluvy o kúpe najatej veci – finančný lízing – je to spôsob obstarania majetku formou postupných splátok, pričom nájomca používa prenajatý dlhodobý majetok počas obdobia dohodnutého v zmluve, za čo platí lízingové splátky. V lízingovej zmluve sa môžu prenajímateľ a nájomca dohodnúť, že po splatení splátok a skončení prenájmu zostane majetok nájomcovi. Nájomca po skončení prenájmu odkúpi dlhodobý majetok za cenu dohodnutú v zmluve a stáva sa tak jeho majiteľom.

ekonomika

27


3.6.2 Oceňovanie dlhodobého majetku Hodnota dlhodobého majetku sa počas jeho prenosu do produktu mení v súvislosti s mnohými vplyvmi, napr. so spotrebovávaním, opotrebovávaním, zastarávaním a pod. V rôznych etapách jeho spotreby (využívania) treba tento majetok z viacerých dôvodov oceňovať. Podstatou oceňovania dlhodobého majetku je peňažné vyjadrenie jeho hodnoty. V praxi poznáme nasledujúce spôsoby oceňovania: 1. Vstupná cena – je celková cena dlhodobého majetku, z ktorej sa pri odpisovanom dlhodobom majetku uskutočňujú odpisy; môže sa zvýšiť o technické zhodnotenie, čo predstavujú výdavky na DM v dôsledku nadstavby, prístavby, stavebných úprav, rekonštrukcie alebo modernizácie. Môže byť: • obstarávacia cena – cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním (napríklad montáž, doprava, úroky, clo), obstarávacou cenou sa oceňuje nakúpený dlhodobý hmotný majetok (DHM) a dlhodobý nehmotný majetok (DNM), • cena obstarania – cena, za ktorú sa majetok obstaral bez nákladov spojených s jeho obstaraním; oceňujú sa ňou finančné investície, a to CP a majetkové účasti, • reprodukčná cena (reprodukčná obstarávacia cena) – cena, za ktorú by sa DM obstaral v čase, keď túto cenu potrebujeme poznať, ide vlastne o cenu v nových reprodukčných podmienkach prepočítanú na súčasné ceny. Môže sa stanoviť napríklad porovnávaním s rovnakým alebo podobným druhom majetku, najčastejšie ju však stanovuje znalec. Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje nasledovný majetok: darovaný hmotný a nehmotný dlhodobý majetok, nehmotný dlhodobý majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak je reprodukčná obstarávacia cena nižšia ako vlastné náklady, hmotný dlhodobý majetok nadobudnutý bezplatne na základe zmluvy o kúpe najatej veci – tzv. finančný lízing, novozistený nehmotný a hmotný dlhodobý majetok, ktorý nie je doteraz zachytený v účtovníctve, napr. inventarizačný prebytok, • vlastné náklady – náklady, ktoré sa vynaložia pri vytvorení DNM a DHM vlastnou činnosťou (priame náklady + výrobná réžia). Tvoria ich všetky priame náklady vzťahujúce sa na vyrobený majetok (napríklad materiál použitý pri výrobe) a nepriame náklady bezprostredne súvisiace s vytvorením DHM a DNM (napríklad doprava, spotreba elektrickej energie). 2. Zostatková cena – je celková cena dlhodobého majetku, z ktorej sa pri odpisovanom dlhodobom majetku uskutočňujú odpisy; možno ju označiť tiež ako rozdiel medzi vstupnou cenou dlhodobého majetku a celkovou výškou odpisov, t. j. oprávok vytvorených k určitému dátumu.

3.7 Náklady podniku – charakteristika a členenie Náklady predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov, ktoré podnik vynaloží na jeho výkony a ostatné účelovo vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou a vznikajú v okamihu spotreby, napr. spotreba materiálu vo výrobe. Vznik nákladov sa spája so začatím výrobného procesu. V skutočnosti: skôr ako sa začne s výrobou výrobku, musí sa urobiť technická príprava výroby. Jej účelom je znižovanie nákladov. Na jednej strane má zabezpečiť vysokú úžitkovosť výrobku a na druhej strane vysokú efektívnosť jeho výroby. Výdavky znamenajú zmenšenie objemu finančných prostriedkov podniku a vznikajú v okamihu úhrady, napr. obstaranie materiálu.

3.7.1 Členenie nákladov Náklady môžeme členiť podľa niekoľkých hľadísk napríklad: 1. Podľa ekonomického a účtovného hľadiska: • explicitné náklady – náklady na nákup alebo prenájom cudzích výrobných faktorov, ide o reálne vynaložené prostriedky vedené na účtoch, • implicitné náklady – vznikajú z používania vlastných zdrojov.

28


2. Podľa ekonomického druhu: • náklady na materiál a energiu, • náklady na externé služby (analýzy, sprostredkovanie, poradenstvo, servis a pod.), • osobné náklady (mzdy, odmeny, náklady na vzdelávanie a i.), • dane, poplatky, • odpisy a rezervy, • dane z príjmu a pod. 3. Podľa položiek kalkulačného vzorca: • vlastné výrobné náklady (VVN) – náklady na priamy materiál, priame mzdy, • prevádzková réžia a ostatné vlastné náklady (súvisiace bezprostredne s výrobou), • správna réžia (SR)– náklady na administratívu, správne služby, • odbytové náklady (ON) – náklady na distribúciu, marketing, servis a pod. Súčet VVN, SR a ON tvorí vlastné náklady realizovaného výkonu (VNRV). 4. Podľa vzťahu ku konkrétnej výrobe: • priame – priamo súvisia s výrobkami, • nepriame – režijné náklady, napr. nákup tlačív, platby za telefón a pod. 5. Podľa časového hľadiska na: • náklady bežného roka, • náklady budúcich rokov a pod. Z hľadiska závislosti nákladov od objemu produkcie rozoznávame:

1. Variabilné náklady (premenlivé, pružné). Ich absolútna výška sa mení so zmenou objemu výroby, a to viac alebo menej úmerne s jej zvýšením alebo znížením.

2. Fixné náklady (pevné, stále, nepružné). Pri meniacom sa objeme produkcie zostávajú pri nezmenenej ka-

pacite výroby vo svojej absolútnej výške rovnaké. Patria sem mzdy technicko-hospodárskych pracovníkov, náklady na vykurovanie, osvetlenie, nájomné a pod. Variabilné náklady sa delia na:

a) proporcionálne náklady – vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia. Prepočítané na jednotku výroby

sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké, b) neproporcionálne náklady – môžu byť: • progresívne – ich celová výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a pri klesajúcom objeme produkcie klesá pomalšie. Patria sem nadčasové príplatky, príplatky za prácu v noci a v dňoch pracovného pokoja, • degresívne – menia sa síce s objemom výkonov, ale rast ich úhrnnej výšky je pomalší než rast objemu produkcie (pri klesaní objemu výroby sa znižujú rýchlejšie); patria sem náklady na technologické palivo, pomocný materiál, náklady na bežné opravy IM a iné, • regresívne – vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie, t. j. ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri jej poklese stúpa, napr. mzdy za prestoje, za časy čakania a pod. Náklady, ktorých celková výška za rovnaké obdobie sa nemení, hoci sa mení objem produkcie, nazývame absolútne fixné. Fixné náklady, ktoré sa vo svojom úhrne nemenia, iba v rámci určitého objemu produkcie, nemenia sa postupne, ale naraz, nazývame relatívne fixné náklady, meniace sa skokom. Je charakteristické, že k týmto zmenám dochádza v skokoch, napr. pri zvýšení nájomného, preddavkov na úhradu energie a pod.

3.8 Obchodné spoločnosti, vznik a zánik Základným vnútroštátnym právnym predpisom regulujúcim problematiku obchodných spoločností je Obchodný zákonník (OBZ) – zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení. Obchodný zákonník v § 56 vymedzuje tieto formy obchodných spoločností: ekonomika

29


a) b) c) d)

verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť. OBZ vymedzuje pojem obchodná spoločnosť ako „právnickú osobu založenú za účelom podnikania“. Obchodné spoločnosti možno rozdeliť na dve základné skupiny: 1. osobné obchodné spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť) – tento druh spoločnosti je postavený na vzájomnej dôvere spoločníkov, ktorí sa navzájom poznajú a majú konkrétnu predstavu o svojej podnikateľskej činnosti, 2. kapitálové obchodné spoločnosti (spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť) – majú anonymný charakter, rozhodujúcou skutočnosťou je povinnosť spoločníka prispieť stanoveným majetkovým vkladom.

3.8.1 Založenie, vznik a zánik obchodných spoločností Založiť obchodnú spoločnosť sú oprávnené právnické aj fyzické osoby. Základnou zákonnou podmienkou založenia obchodnej spoločnosti je písomná forma, a to buď spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, alebo v prípade jediného zakladateľa zakladateľská listina. Spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu musia podpísať všetci spoločníci a ich podpisy musia byť úradne overené. OBZ umožňuje aj podpis spoločenskej zmluvy splnomocneným zástupcom. Podpis na takejto plnej moci musí byť úradne overený. Obligatórne (povinné) náležitosti spoločenskej zmluvy sú upravené v OBZ samostatne pre jednotlivé typy obchodných spoločností. Zakladateľmi obchodných spoločností môžu byť fyzické osoby, právnické osoby, štát alebo zahraničné osoby. Naša právna úprava umožňuje vstupovať do právnych vzťahov už pred vykonaním zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom rieši § 64 ods. 1 OBZ. Proces smerujúci k vzniku spoločnosti je postupný, vyžaduje si určitý čas, počas ktorého treba vykonať rôzne právne úkony ešte pred nadobudnutím právnej subjektivity (zápisom do obchodného registra). Ide o potrebu získať živnostenské oprávnenia, kúpiť alebo prenajať kancelárske priestory, uzatvoriť pracovnoprávne zmluvy a pod. Osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú zaviazané z takéhoto konania spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti úkony, ktoré boli vykonané v mene spoločnosti pred jej zápisom do obchodného registra, platí, že z tohto konania je spoločnosť viazaná od počiatku. Vznikajúca spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti. Správa vkladu pri zakladaní spoločnosti. Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných hodnôt oceniteľných peniazmi (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá so spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Vklady, ktoré spoločníci vložili do spoločnosti, spravuje osoba poverená spoločníkmi – správca vkladu. Vklady jednotlivých spoločníkov preberá správca vkladu spôsobom, ktorý je závislý od charakteru vkladu (či pôjde o hnuteľnú vec, nehnuteľnú vec, alebo iné majetkové právo). Vlastnícke právo ku vkladom alebo ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúda spoločnosť vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Správcom vkladu môže byť ktorýkoľvek zo zakladateľov, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve, alebo banka. Správca vkladu ručí spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a taktiež ručí voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti v prípade, ak by správca vkladu uviedol vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správcovi vkladu vyplývajú dve základné povinnosti: • pri zakladaní spoločnosti – prijať vklad spoločníka, vydať písomné vyhlásenie o výške splateného vkladu spoločníka, • po vzniku spoločnosti – odovzdať vklady spoločníkov bez zbytočného odkladu spoločnosti. Vznik obchodnej spoločnosti. Konštitutívnym zápisom právne relevantne založenej obchodnej spoločnosti do obchodného registra dochádza k vzniku obchodnej spoločnosti. Vznik obchodnej spoločnosti je viazaný na 30


podanie návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra príslušného registrového súdu. Návrh na zápis môžu podať iba zákonom určené osoby v náležitej forme a v zákonom stanovenej 90-dňovej lehote od založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie. Po uplynutí tejto lehoty môže súd registráciu odmietnuť. Súčasťou platne podaného návrhu na prvý zápis je splnenie poplatkovej povinnosti na zápis spoločnosti do obchodného registra pri jednotlivých formách spoločnosti. Po splnení všetkých podmienok ustanovených zákonom NRSR č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov registrový súd vykoná zápis spoločnosti do obchodného registra v lehote piatich pracovných dní od podania návrhu na zápis. Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Zrušenie a zánik obchodných spoločností. Prvou fázou procesu smerujúceho k zániku obchodnej spoločnosti, t. j. k zániku jej právnej subjektivity, je jej zrušenie. V prvej etape sa teda spoločnosť zrušuje niektorým zákonom predvídaným spôsobom a následne zaniká výmazom z obchodného registra. Dôvody zrušenia obchodnej spoločnosti sú podľa § 68 ods. 3 OBZ rovnaké pre všetky formy obchodných spoločností. Podľa tohto ustanovenia sa spoločnosť zrušuje: 1. uplynutím času, na ktorý bola založená – ak čas nie je určený pri založení spoločnosti, spoločnosť bola založená na neurčitý čas, 2. rozhodnutím spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, 3. odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, ak spoločnosť nespĺňa povinnosť, ktorú jej ukladá § 2 ods. 3 OBZ, 4. zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, 5. z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Zlúčenie obchodných spoločností. Zlúčením obchodných spoločností právna úprava rozumie postup, pri ktorom na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú, už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa týmto stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Z uvedeného vyplýva, že na zlúčenie sa vyžaduje účasť najmenej dvoch spoločností, z toho vždy aspoň jedna spoločnosť sa zrušuje a jedna zo zúčastnených spoločností je právnym nástupcom, na ktorého prechádza obchodné imanie zrušenej spoločnosti, prípadne zrušených spoločností. Splynutie obchodných spoločností. Pri splynutí obchodných spoločností ide o postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Na splynutí musia byť zúčastnené vždy minimálne dve obchodné spoločnosti. Ich obchodné imanie splynie v jeden celok, čím sa vytvorí obchodné imanie novovzniknutej spoločnosti. Rozdelenie obchodných spoločností. Rozdelenie obchodných spoločností je postup, pri ktorom na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti. Imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné, už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti, alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že platná právna úprava rozlišuje dva spôsoby rozdelenia spoločnosti: 1. Pri rozdelení spoločnosti dochádza vždy k jej zrušeniu, pričom jej obchodné imanie sa rozdelí a prechádza na viaceré spoločnosti vznikajúce ku dňu účinnosti rozdelenia spoločnosti. 2. Platná právna úprava pripúšťa aj tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením. Ide o inštitút, pri ktorom sa vyžaduje účasť aspoň troch spoločností, takže dochádza k zrušeniu jednej z nich a aspoň dve zúčastnené spoločnosti sa stávajú jej právnymi nástupcami. V prípadoch zlúčenia alebo splynutia prechádza obchodné imanie na právneho nástupcu v celosti. Pri rozdelení spoločnosti obchodné imanie prechádza na dve alebo viaceré nástupnícke spoločnosti, takže je potrebné určiť obchodný majetok a záväzky, ktoré prejdú na jednotlivých právnych nástupcov. ekonomika

31


Na rozdelenie spoločnosti sa vyžaduje schválenie projektu rozdelenia spoločnosti, ktorý musí obsahovať presný popis a určenie častí obchodného majetku a záväzkov zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé nástupnícke spoločnosti, a pravidlá rozdelenia podielov jednotlivých nástupníckych spoločností medzi spoločníkov tak, aby výmenný pomer podielov zodpovedal zásade rovnakého zaobchádzania a aby nedošlo k zneužitiu práva na úkor niektorých spoločníkov zrušenej spoločnosti. Likvidácia obchodnej spoločnosti. K zrušeniu spoločnosti s likvidáciou dochádza vždy, ak nejde o niektorý prípad zrušenia spoločnosti bez likvidácie uvedený zákonom. Likvidácia spočíva najmä v speňažení vecí, vymáhaní pohľadávok, uspokojení záväzkov, prípadne v navrhnutí rozdelenia alebo iného zaobchádzania s likvidačným zostatkom. Vstup spoločnosti do likvidácie je upravený v § 70 ods. 1 OBZ, podľa ktorého v prípade, že celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu, vykoná sa likvidácia podľa OBZ, ak zákon nestanovuje inak. Predpokladom vykonania likvidácie je v danom prípade skutočnosť, že spoločnosť v čase svojho zrušenia disponuje určitým majetkom.

3.9 Právne formy podnikania Pod právnou formou podnikania rozumieme určité právne pravidlá usmerňujúce činnosť podnikateľských subjektov. Ide o spôsob, ktorým legislatíva upravuje formálne postavenie podnikateľa. Poznáme dve skupiny právnych foriem podnikania. Podnikateľ môže pôsobiť ako fyzická osoba alebo ako právnická osoba. Právna forma môže mať teda podobu podniku jednotlivca (fyzická osoba) alebo obchodnej spoločnosti. Okrem týchto druhov existujú aj špecifické právne formy, akými sú napr. štátny podnik alebo družstvo.

FYZICKÉ OSOBY

PRÁVNICKÉ OSOBY

živnosť združenie fyzických osôb

verejná obchodná spoločnosť komanditná spoločnosť spoločnosť s ručením obmedzeným akciová spoločnosť družstvo

Obchodná spoločnosť je právnická osoba založená za účelom podnikania. Tieto spoločnosti sa rozdeľujú na osobné a kapitálové. OSOBNÉ SPOLOČNOSTI

KAPITÁLOVÉ SPOLOČNOSTI

verejná obchodná spoločnosť (v. o. s.) komanditná spoločnosť (k. s.)

spoločnosť s ručením obmedzeným akciová spoločnosť

Znaky:

Znaky:

• spoločné a nerozdielne ručenie buď všetkých spoločníkov (v. o. s.), alebo niektorých spoločníkov (komplementári – k. s.)

• povinnosť tvoriť základné imanie a rezervný fond (vklad spoločníkov)

• osobná účasť neobmedzene ručiacich spoločníkov na obchodnom vedení spoločnosti • zánik účasti spoločníka v spoločnosti (smrť, zánik právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, výpoveď) spôsobuje zo zákona zrušenie spoločnosti

• nepredpokladá sa osobná účasť spoločníkov na obchodnom vedení spoločnosti • spoločníci uplatňujú svoj vplyv prostredníctvom orgánov spoločnosti • orgány spoločnosti určuje zákon • počas trvania spoločnosti spoločníci neručia za záväzky spoločnosti buď vôbec (a. s.), alebo obmedzene a určitý čas (s. r. o.) • možno ich založiť aj na iný účel ako podnikanie

32


3.10 Obchodné spoločnosti, obchodný register Jednotlivé typy obchodných spoločností upravuje OBZ, a to v § 56 až § 75, ktoré obsahujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa jednotlivých obchodných spoločností. Ustanovenia o konkrétnych typoch obchodných spoločností sú zakotvené v § 76 až § 220 OBZ. Podľa týchto ustanovení rozoznávame niekoľko typov obchodných spoločností.

3.10.1 Verejná obchodná spoločnosť (VOS) Verejná obchodná spoločnosť, je takou formou spoločnosti, kde spoločníci chcú realizovať podnikateľskú činnosť bez kapitálových vkladov spojených s jej konštituovaním, s možnosťou priamo sa podieľať na jej realizácii a tak využiť svoje osobné znalosti a potenciál. Verejná obchodná spoločnosť je právnická osoba, v ktorej podnikajú aspoň dve osoby pod spoločným obchodným menom a za záväzky spoločnosti ručia spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom, čo znamená, že ak na uspokojenie záväzku nestačí majetok spoločnosti, veritelia si môžu uplatniť svoje pohľadávky proti ktorémukoľvek spoločníkovi alebo proti niektorým spoločníkom, alebo proti všetkým. Spoločníci tak ručia celým svojím majetkom – obchodným i neobchodným. Základná právna charakteristika verejnej obchodnej spoločnosti. Účelom založenia verejnej obchodnej spoločnosti je výlučne podnikanie. Verejná obchodná spoločnosť patrí do skupiny spoločností tvorených na „osobnej“ účasti spoločníka na jej podnikateľskej činnosti. Z platnej právnej úpravy vyplýva právo každého spoločníka podieľať sa na vedení spoločnosti. Vzájomné vzťahy medzi spoločníkmi sa upravujú a riadia ustanoveniami spoločenskej zmluvy. Založenie a vznik verejnej obchodnej spoločnosti. Verejná obchodná spoločnosť sa zakladá uzavretím spoločenskej zmluvy. Spoločenská zmluva VOS sa vyznačuje najväčším rozsahom zmluvnej voľnosti, napriek tomu musí obsahovať určité zákonom stanovené (obligatórne) náležitosti, ktorými sú: • obchodné meno a sídlo spoločnosti, • určenie spoločníkov s uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby, • predmet podnikania spoločnosti. Spoločenská zmluva musí byť uzavretá písomne, musí byť podpísaná všetkými zakladateľmi a pravosť ich podpisov musí byť úradne overená. Verejná obchodná spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Zrušenie verejnej obchodnej spoločnosti. Na zrušenie VOS sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o zrušení obchodných spoločností tak, ako sú uvedené v § 68 OBZ, na ktoré nadväzujú špeciálne ustanovenia, týkajúce sa výlučne VOS a ktoré sú obsiahnuté v § 88 OBZ. Zrušenie verejnej obchodnej spoločnosti bez likvidácie. Verejná obchodná spoločnosť sa ruší bez likvidácie, ak: • imanie spoločnosti prechádza na jej právneho nástupcu, • spoločnosť nemá majetok, • bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločnosti, • konkurz bol zrušený z dôvodu, že majetok spoločnosti nepostačuje ani na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, • po ukončení konkurzného konania nezostal spoločnosti žiaden majetok, • pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti, ak spoločníci rozhodnú, že sa zlúčia, splynú s inou spoločnosťou alebo spoločnosť rozdelia, • likvidácia sa nevyžaduje ani v prípadoch, ak nastanú dôvody zrušenia spoločnosti v dôsledku výpovede spoločníka, smrti jedného zo spoločníkov, pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti spoločníka na právne úkony, ak zostal v spoločnosti jeden spoločník, ktorý sa môže v súlade s príslušnými ustanovenia OBZ rozhodnúť, že ako právny nástupca prevezme imanie spoločnosti bez likvidácie.

ekonomika

33


Zrušenie verejnej obchodnej spoločnosti likvidáciou. Verejná obchodná spoločnosť sa ruší likvidáciou pri splnení všeobecných zákonných podmienok uvedených v § 68 OBZ. Špeciálne ustanovenia týkajúce sa výlučne zrušenia VOS sú zamerané predovšetkým na otázky týkajúce sa vyrovnania práv spoločníkov na likvidačný zostatok, ktorý sa rozdelí medzi nich tak, že najprv sú uspokojení spoločníci do výšky hodnoty ich splatených vkladov (ak vložili do spoločnosti vklady). Zostatok sa rozdelí rovným dielom. Delenie likvidačného zostatku môže byť v spoločenskej zmluve upravené odlišne. Zánik verejnej obchodnej spoločnosti. K zániku VOS dochádza jej výmazom z obchodného registra príslušného súdu, v ktorom je spoločnosť zapísaná.

3.10.2 Komanditná spoločnosť (KS) Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári). Základná právna charakteristika komanditnej spoločnosti: • zakladá sa výlučne s cieľom podnikať s tým, že ju zakladajú a počas jej činnosti v nej pôsobia najmenej dva subjekty – právnická či fyzická osoba, z ktorých je jeden komanditista a jeden komplementár, • spoločníkom umožňuje participovať na podnikateľskej činnosti buď formou osobnej účasti, alebo kapitálovou účasťou. Komplementár sa podieľa na činnosti spoločnosti svojou osobnou účasťou, komanditista, ktorý vložil do spoločnosti peňažný alebo vecný vklad, má potenciálnu možnosť dosiahnutia finančného prínosu vo forme zisku, • ručenie komanditistov a komplementárov v spoločnosti má rozdielny štatút. Komplementári ručia celým svojím majetkom (neobmedzený spôsob ručenia) a komanditisti ručia len do výšky svojho nesplateného vkladu do spoločnosti (obmedzený spôsob ručenia). Založenie a vznik komanditnej spoločnosti. Podľa všeobecných ustanovení OBZ sa KS zakladá výlučne spoločenskou zmluvou. Spoločenskú zmluvu podpisujú všetci zakladatelia a podpisy na nej musia byť úradne overené. Vznik komanditnej spoločnosti. Komanditná spoločnosť vzniká v súlade so všeobecne platnými ustanovenia OBZ dňom zápisu do obchodného registra. Zrušenie a zánik komanditnej spoločnosti. Všeobecne platné dôvody zrušenia obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 OBZ a nasledujúcich sú: • uplynutie času, na ktorý bola spoločnosť založená, • rozhodnutie spoločnosti o jej zrušení, • rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti, • zrušenie konkurzu, • z iného dôvodu, ak to ustanovuje osobitný zákon. Na zrušenie komanditnej spoločnosti sa v zmysle § 93 ods. 2 OBZ okrem všeobecných dôvodov na zrušenie obchodných spoločností použijú aj ustanovia OBZ o verejnej obchodnej spoločnosti. Sú to: • výpoveď spoločníka (v prípade, že zmluva bola uzavretá na neurčitý čas), • rozhodnutie súdu (ak spoločník poruší podstatným spôsobom spoločenskú zmluvu), • smrť spoločníka, • zánik právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, • vyhlásenie konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo jeho zamietnutie pre nedostatok majetku, • strata alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov, • doručenie exekučného príkazu na podiel spoločníka, • iné (ďalšie) dôvody uvedené v spoločenskej zmluve. V súlade so zákonnou právnou úpravou tieto dôvody musia nastať vždy len na strane komplementára, ktorá skutočnosť súvisí s jeho špecifickým postavením v spoločnosti. Komanditnú spoločnosť možno zrušiť bez likvidácie alebo s likvidáciou. 34


Zrušenie komanditnej spoločnosti bez likvidácie. K zrušeniu KS bez likvidácie dochádza v prípade, ak imanie KS prešlo na právneho nástupcu alebo ak spoločnosť nemá imanie, ktoré by mohlo byť predmetom likvidácie. Zrušenie komanditnej spoločnosti likvidáciou. Zrušenie spoločnosti likvidáciou sa riadi všeobecnými ustanoveniami OBZ (§ 70 a nasl.), na ktoré nadväzujú špeciálne ustanovenia, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú deľby likvidačného zostatku v KS (§ 104 OBZ upravuje nároky a spôsob deľby likvidačného zostatku KS). Vyplýva z neho právo všetkých spoločníkov na vrátenie splateného vkladu vloženého do spoločnosti. V prípade, že likvidačný zostatok nepostačuje na pokrytie nárokov všetkých spoločníkov, zákon uprednostňuje nároky na vrátenie splateného vkladu komanditistov. Zvyšok likvidačného zostatku sa potom rozdelí medzi spoločníkov spôsobom stanoveným zákonom alebo dohodnutým medzi spoločníkmi v spoločenskej zmluve. Ak spoločenská zmluva neobsahuje ustanovenia týkajúce sa deľby likvidačného zostatku, zo zákona vyplýva, že polovica pripadá na komanditistov a polovica na komplementárov. Zánik komanditnej spoločnosti. Komanditná spoločnosť zaniká jej výmazom z obchodného registra, v ktorom je vedená.

3.10.3 Spoločnosť s ručením obmedzeným (SRO) Spoločnosť s ručením obmedzeným patrí medzi najrozšírenejšiu a najobľúbenejšiu formu podnikania, čo vyplýva zo skutočnosti, že ju môže založiť čo i len jedna fyzická osoba, môže mať relatívne nízke základné imanie, ako aj rozsah ručenia za záväzky spoločnosti. Základná právna charakteristika spoločnosti s ručením obmedzeným. Obchodný zákonník definuje spoločnosť s ručením obmedzeným ako spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred učené vklady spoločníkov. Výška vkladov je určená vopred, a to v spoločenskej zmluve či zakladateľskej listine podľa počtu zakladateľov. SRO je kapitálovou spoločnosťou (tzn. že si musí povinne vytvárať základné imanie, ktoré je tvorené z vkladov spoločníkov), ktorá však vykazuje niektoré znaky osobnej spoločnosti: • každý spoločník môže mať len jeden obchodný podiel, • prípadná účasť spoločníka ďalším vkladom spôsobuje len zväčšenie jeho pôvodného obchodného podielu, nie zväčšenie počtu obchodných podielov, • prevoditeľnosť obchodného podielu je obmedzená, • počet spoločníkov spoločnosti je obmedzený. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať skratku spol. s r. o. alebo s. r. o. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 €. Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 €, pričom každý spoločník sa môže pri založení spoločnosti zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu spoločníkov sa môže určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí každý spoločník splatiť najmenej 30 % svojho peňažného vkladu a zároveň celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky, t. j. minimálne 2 500 €. Vklad môže byť peňažný alebo nepeňažný. Nepeňažný vklad na rozdiel o peňažného vkladu musí byť splatený pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Jeho hodnota sa určuje znaleckým posudkom. Ručenie – za porušenie svojich záväzkov zodpovedá iba samotná SRO ako právnická osoba celým svojím majetkom. Spoločníci za záväzky spoločnosti nezodpovedajú, ale ručia do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 105 OBZ fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach a spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Ďalším obmedzením pri zakladaní SRO je, že ak bol na spoločnosť, ktorá má jedného spoločníka, vyhlásený konkurz, môže táto osoba založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roka od vyrovnania záväzkov, ktoré sa viažu na majetok spoločnosti podliehajúcej konkurzu. Ak k úpadku spoločnosti došlo úmyselným konaním preukázaným právoplatným rozhodnutím ekonomika

35


súdu, môže založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyrovnania záväzkov zaniknutej spoločnosti. Spoločenská zmluva musí mať písomnú formu. Podpisujú ju všetci zakladatelia, pričom pravosť ich podpisov musí byť osvedčená. Spoločenská zmluva, ako aj zakladateľská listina musia obsahovať tieto obligatórne náležitosti: a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) určenie spoločníkov (názov a sídlo právnickej osoby, meno a bydlisko fyzickej osoby), c) predmet podnikania (činnosti) zhodný so živnostenským alebo iným oprávnením, d) výšku základného imania, výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov, e) mená, bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti, f) mená, bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, ak sa zriaďuje, g) určenie správcu vkladov – musí byť určený v spoločenskej zmluve a je ním niektorý zo zakladateľov alebo banka. Správca vkladu prijíma, spravuje a vydáva splatené časti vkladov po jej vzniku. Na účely registrového zápisu správca vkladov potvrdzuje, že vklady boli skutočne splatené a v akej výške, h) výšku rezervného fondu – keďže ide o kapitálovú spoločnosť, rezervný fond sa vytvára obligatórne. SRO vytvára rezervný fond v čase a vo výške, ako to určuje spoločenská zmluva. Spoločnosť je povinná vytvoriť rezervný fond vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Spoločnosť je povinná tento fond každoročne dopĺňať o sumu stanovenú v spoločenskej zmluve alebo stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke (porušenie povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond je dôvodom na zrušenie spoločnosti súdom), i) výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti – uvádzajú sa len v prípade, ak sa poskytujú, j) predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti, k) ďalšie údaje vyžadované OBZ. Okrem uvedených povinných náležitostí, môže spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina obsahovať aj isté fakultatívne náležitosti, ktoré vychádzajú z dispozitívnych (odporúčajúcich) ustanovení OBZ a ktoré umožňujú prispôsobiť vnútorné vzťahy spoločnosti na jej účel a požiadavkám spoločníkov. Zrušenie a zánik spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným možno zrušiť zo všeobecných dôvodov uvedených v § 68 OBZ. Podľa zákonnej právnej úpravy sa spoločníci, ak to ustanovuje spoločenská zmluva alebo stanovy, aj konatelia môžu domáhať na súde zrušenia spoločnosti. Ako aj iné spoločnosti, aj spoločnosť s ručením obmedzeným sa zrušuje likvidáciou alebo bez likvidácie. Bez likvidácie sa spoločnosť zrušuje rozhodnutím o jej zlúčení, splynutí, rozdelení alebo premene na inú formu obchodnej spoločnosti, prípadne družstvo. Bez likvidácie sa spoločnosť zrušuje aj v prípade, ak nemá žiadny majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok. Na zrušenie spoločnosti s ručením obmedzením s likvidáciou sa použijú všeobecné ustanovenia tak, ako sú uvedené v § 70 až 75a OBZ – o likvidácii obchodných spoločností. Spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká odo dňa jej výmazu z obchodného registra.

3.10.4 Akciová spoločnosť (AS) Akciová spoločnosť je čisto kapitálovou spoločnosťou. Povinne vytvára základné imanie v minimálnej výške 25 000 €. Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatených najmenej 30 % z peňažných vkladov. Jej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za záväzky, ktoré jej vznikli počas podnikateľskej činnosti, celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Základná právna charakteristika akciovej spoločnosti. Pre túto formu spoločnosti je charakteristické, že akcionári v procese zakladania a vzniku spoločnosti vkladajú určité peňažné alebo nepeňažné vklady ako 36


zákonný predpoklad na to, aby sa mohli podieľať na podnikaní a výsledkoch podnikania spoločnosti. Vklady akcionárov sú vyjadrené určitým počtom akcií spoločnosti s určitou menovitou hodnotou a súhrn týchto menovitých hodnôt zodpovedá výške základného imania. Vklady vyjadrené akciami sú reálne rozdelené a ich vlastníci môžu s nimi voľne obchodovať v súlade so zákonom a stanovami spoločnosti. Ďalším charakteristickým znakom akciovej spoločnosti je realizácia podnikateľskej činnosti. Akcia predstavuje reálne práva akcionára podieľať sa v súlade so zákonom a stanovami spoločnosti na jej riadení, zisku a likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti likvidáciou. Akcia je produktom emisnej činnosti akciovej spoločnosti a tvorí súčasť systému cenných papierov. Z hľadiska podoby delíme akcie na: • listinné (fyzické akcie), • zaknihované. Z hľadiska formy delíme akcie na: • akcie na meno (na rad) – vydávajú sa na meno určitej osoby, či už právnickej, alebo fyzickej. V listinnej podobe sa prevádzajú rubopisom (indosamentom) a ich fyzickým odovzdaním (tradícia). V zaknihovanej podobe sa prevádzajú zmluvou a registráciou podľa § 21 zákona o cenných papieroch, • akcie na doručiteľa (majiteľa) – ich držiteľ je pre spoločnosť anonymný. Charakter akciovej spoločnosti. Akciová spoločnosť môže mať charakter verejnej akciovej spoločnosti alebo súkromnej akciovej spoločnosti. O verejnej akciovej spoločnosti hovoríme v prípade, ak akcie akciovej spoločnosti boli úplne alebo sčasti vydané na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, alebo ak boli prijaté burzou na obchodovanie na trhu s cennými papiermi. Založenie a vznik akciovej spoločnosti. Ak akciovú spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí zakladatelia, na jej založenie je potrebná zakladateľská zmluva. Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, ktorý musí byť podľa OBZ vždy právnická osoba, na založenie sa vyžaduje zakladateľská listina. Zakladateľská zmluva aj zakladateľská listina musia byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Súčasťou týchto dokumentov musí byť i návrh stanov spoločnosti. Akciová spoločnosť môže byť založená: • na základe výzvy na upisovanie akcií – zakladatelia zabezpečujú vytvorenie základného imania prevyšujúceho ich vklady výzvou na upisovanie akcií, ktorá musí obsahovať údaje uvedené v zakladateľskej zmluve. Výzva na upisovanie akcií sa musí vhodným spôsobom uverejniť a jej obsah možno meniť až po márnom uplynutí lehoty ustanovenej na upisovanie akcií. K upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov, • bez výzvy na upisovanie akcií – ak sa zakladatelia v zakladateľskej zmluve dohodnú, že v určitom pomere splatia celé základné imanie spoločnosti, nevyžaduje sa výzva na upisovanie akcií a konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia. Akciová spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. Zrušenie a zánik akciovej spoločnosti. Akciová spoločnosť sa zrušuje na základe všeobecne platných zákonných dôvodov uvedených v § 68 ods. 3 OBZ. K zrušeniu akciovej spoločnosti môže dôjsť bez likvidácie, vo väčšine prípadov sa však zrušenie akciovej spoločnosti spája s likvidáciou. Likvidácia spoločnosti sa nevyžaduje, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu, spoločnosť nemá žiaden majetok, bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, po ukončení konkurzu nezostane spoločnosti žiaden majetok. K zrušeniu akciovej spoločnosti bez likvidácie môže dôjsť aj vtedy, keď kompetentný orgán spoločnosti rozhodne o jej dobrovoľnom zrušení a zároveň aj o zlúčení, splynutí s inou spoločnosťou alebo jej rozdelení. K zlúčeniu a splynutiu môže dôjsť len medzi akciovými spoločnosťami. Výnimkou je možnosť zlúčenia akciovej spoločnosti so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pri ktorom je nástupníckou spoločnosťou akciová spoločnosť. O zrušení a zlúčení, splynutí alebo rozdelení akciovej spoločnosti rozhodujú výlučne akcionári spoločnosti na svojom valnom zhromaždení, pričom sa vyžaduje súhlas dvoch tretín prítomných akcionárov. ekonomika

37


Ak má akciová spoločnosť imanie, ktoré neprejde na právneho nástupcu celé, vykoná sa likvidácia v súlade so všeobecnými ustanoveniami týkajúcich sa obchodných spoločností a špeciálnymi ustanoveniami OBZ. Cieľom likvidácie je vyrovnanie imania akciovej spoločnosti. Likvidáciu vykonáva likvidátor, ktorého vymenúva valné zhromaždenie. Spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom svojho zrušenia, táto skutočnosť sa zapisuje do obchodného registra spolu s uvedením mena likvidátora. Likvidátor je povinný vyrovnať imanie spoločnosti, najmä uspokojiť veriteľov spoločnosti. Ak spoločnosti zostane ešte majetok, ide o tzv. likvidačný zostatok, ktorý sa v súlade so stanovami akciovej spoločnosti rozdelí medzi akcionárov. Akciová spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra.

3.10.5 Obchodný register Obchodný register je v zmysle platnej právnej legislatívy definovaný ako verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka listín ustanovených zákonom. Ďalšou právnou úpravou vo veciach obchodného registra je zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do obchodného registra sa zapisujú: a) obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb, b) odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon, c) fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa OBZ a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť alebo ak tak ustanoví osobitný zákon. Podľa zákona č. 530/2003 Z. z. do obchodného registra sa zapisujú údaje, ktoré možno rozdeliť na všeobecné a špecifické údaje.

a) b) c) d) e) f) g) h) i) j) k) l) n) o) p) r) s)

t) u) 38

Všeobecne zapisované údaje sú stanovené pre všetky osoby zapisované do obchodného registra, ktoré sú: obchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe – podnikateľovi meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od bydliska, identifikačné číslo, predmet podnikania alebo činnosti, právna forma právnickej osoby, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a identifikačné údaje vedúceho odštepného závodu, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby – prokuristu s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a dňa vzniku funkcie, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby – člena dozorného orgánu s uvedením dňa vzniku a po končení dňa ukončenia funkcie, ak je takýto dozorný orgán zriadený, zrušenie právnickej osoby a právny dôvod zrušenia, vstup do likvidácie a skončenie likvidácie, údaje o likvidátorovi (meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo), rozhodnutie súdu o neplatnosti právnickej osoby, vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania, údaje o správcovi konkurznej podstaty (meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo), povolenie vyrovnania a skončenie vyrovnávacieho konania, zavedenie nútenej správy a jej skončenie, údaje o správcovi na výkon nútenej správy a jeho zástupcu (u fyzickej osoby: meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo, u právnickej osoby: obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, ak bolo pridelené), právny dôvod výmazu zapísanej osoby, iné skutočnosti ustanovené zákonom.


Popri všeobecných údajoch sa do obchodného registra zapisujú aj údaje, ktoré sú špecifické pri jednotlivých formách obchodných spoločností, družstve a štátnom podniku, ako aj pri podniku zahraničnej osoby a pri organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby a ktoré pre tieto jednotlivé subjekty stanovuje zákon. Zbierka listín Obsah zbierky listín upravuje § 3 zákona o obchodnom registri. Každý podnikateľ povinne ukladá do zbierky listín vedenej príslušným registrovým súdom, ktorým je vo všeobecnosti registrový súd, v obvode ktorého má podnikateľ svoje sídlo (ak sídlo nemá, v obvode ktorého má miesto podnikania, ak nemá ani to, miesto bydliska), dokumenty vyhotovené v štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku s overeným prekladom do štátneho jazyka. Návrh na zápis údajov do obchodného registra Návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov podáva navrhovateľ, ktorým je: • zapísaná osoba, • osoba oprávnená podľa osobitného zákona (napr. OBZ). Navrhovateľ sa pri podávaní návrhu na zápis môže dať zastúpiť inou osobou, ktorej na tento účel udelí plnú moc. Pravosť podpisu navrhovateľa, ako aj pravosť podpisu splnomocniteľa musí byť osvedčená. Návrh na zápis sa podáva na predpísanom tlačive, ktorého vzor je súčasťou vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré treba k návrhu na zápis priložiť v platnom znení, musí byť doložený: • listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať a • listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa zákona preveriť. Späťvzatie návrhu na zápis sa nepripúšťa. Fyzická osoba zapísaná do obchodného registra alebo fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú povinné najneskôr do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti, orgánu družstva alebo inej zapísanej osoby, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov. Ak sú splnené zákonné podmienky na zápis, registrový súd ho vykoná v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. Ak návrh na zápis nespĺňa zákonné podmienky na zápis, registrový súd zápis nevykoná, o čom upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu. Lehota na podanie námietok je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia o odmietnutí. Obchodný register a zbierka listín sú každému prístupné. Každý má teda právo po zaplatení súdneho poplatku do nich nahliadať a vyhotovovať si z nich odpisy. Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu, a to pre právnické osoby, ktoré majú svoje sídlo v obvode tohto krajského súdu. Pre fyzické osoby je príslušný súd podľa miesta podnikania. Ak podnikateľ, ktorý je fyzická osoba, nemá miesto podnikania, je vedený obchodným registrom príslušného súdu podľa jeho miesta bydliska. Zahraničné osoby sa zapisujú na súde príslušnom podľa umiestnenia podniku alebo jeho organizačnej zložky. Súd, ktorý vedie obchodný register, sa označuje ako registrový súd.

3.11 Živnosti, živnostenský register Charakteristika živnosti Živnostenským podnikaním sa rozumie každé samostatné a sústavné prevádzkovanie činnosti vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom. Podmienky živnostenského podnikania, ako aj kontrolu nad ich dodržiavaním v podmienkach Slovenskej republiky upravuje zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Živnosť je podľa § 2 živnostenského zákona vymedzená nasledovnými znakmi: • ide o sústavnú činnosť – vyžaduje sa súvislé alebo pravidelné opakovanie podnikania, • ide o činnosť vykonávanú podnikateľom samostatne – podnikaním nie je činnosť, o ktorej rozhoduje niekto iný, ekonomika

39


• vo vlastnom mene – podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod svojím obchodným menom, • na vlastnú zodpovednosť – podnikateľ nesie riziko za výsledky svojho podnikania, zodpovedá za prevzaté záväzky, prípadné straty z podnikania alebo úpadok, • za účelom dosiahnutia zisku – zákon nevyžaduje, aby bol zisk skutočne dosiahnutý, postačuje, ak podnikateľ vykonáva činnosť s úmyslom zisk dosiahnuť, • za podmienok ustanovených týmto zákonom – činnosť podnikateľa nesmie byť v rozpore so živnostenským, ale ani inými zákonmi. Živnosť je najjednoduchšia forma podnikania, pričom živnostník ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom (aj súkromným) a po jeho smrti záväzky nezanikajú. Na prevádzkovanie činnosti, spĺňajúcej znaky živnosti, je potrebné živnostenské oprávnenie. Živnostenské oprávnenie je právo vykonávať živnosť a platí na celom území Slovenskej republiky. Jeden živnostník môže vykonávať viac činností, ale na každú živnosť musí mať osobitné živnostenské oprávnenie. Živnostenský zákon neustanovuje, čo môže byť živnosťou, obsahuje však tzv. negatívne vymedzenie, čiže určuje, čo živnosťou nie je, a to vo svojom § 3. Podmienky prevádzkovania živnosti Žiadateľ o živnostenské oprávnenie musí spĺňať zákonom stanovené všeobecné a osobitné podmienky na vykonávanie príslušnej živnosti. Všeobecné podmienky sú podmienky, ktoré musia byť splnené vždy pre fyzické osoby. Ide o vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť (preukazuje sa výpisom z registra trestov). Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol odsúdený za hospodársky trestný čin, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania. Pri právnickej osobe musí všetky všeobecné podmienky spĺňať fyzická osoba alebo osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom. Osobitné podmienky sú podmienky, ktorých splnenie vyžaduje zákon v závislosti od druhu živnosti. Ide o odbornú spôsobilosť alebo inú spôsobilosť na vykonávanie živnosti. Podmienky odbornej spôsobilosti sú uvedené v prílohe živnostenského zákona. Ich skúmanie zabezpečuje ochranu verejného záujmu, nakoľko nedostatok odbornej spôsobilosti podnikateľa možno nahradiť ustanovením zodpovedného zástupcu. Zodpovedný zástupca je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi. To neplatí v prípade manžela alebo manželky podnikateľa alebo podnikateľovho príbuzného v priamom rade, alebo súrodenca, alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločníka, alebo člena a ak ide o obec, jej starostu. Druhy živností Živnostenský zákon rozoznáva nasledovné druhy živností: • remeselné, • viazané, • voľné. Remeselné živnosti – podmienkou ich prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore. Remeselné živnosti sú uvedené v prílohe č. 1 živnostenského zákona a sú nimi napr. zámočníctvo, nástrojárstvo, kovoobrábanie, galvanizácia kovov, smaltovanie atď. Odborná spôsobilosť sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení učebného odboru alebo príslušného študijného odboru. Doklady o odbornej spôsobilosti sa pre potreby živnostenského zákona nahrádzajú: a) výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej ročnej praxe v odbore, alebo b) vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti, alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy, alebo na nadstavbovom štúdiu, alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo c) dokladom o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o vyššie uvedené doklady, a osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a dokladom o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore, alebo d) diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a dokladom o vykonaní najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore 40


e) dokladom o vzdelaní uvedených pod písm. a) až d) alebo osvedčením o získanom vzdelaní v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a osvedčením o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou alebo f) dokladom o vykonaní najmenej desaťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako tri roky. Viazané živnosti – sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 živnostenského zákona. Sú medzi nimi napr. zlievanie drahých kovov, opravy, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, montáž, oprava, vykonávanie revízií a skúšok vyhradených technických zariadení atď. Odborná spôsobilosť na viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi, nie živnostenským zákonom, ktoré sú uvedené priamo v prílohe č. 2 živnostenského zákona. Voľné živnosti – sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. l a 2 živnostenského zákona. Znamená to, že pri týchto živnostiach musia byť splnené len všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje. Vydanie oprávnenia o živnostenskom podnikaní Ak podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené zákonom a živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má predpísané náležitosti – vydá osvedčenie o živnostenskom podnikaní najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti bolo doručené. Vydanie oprávnenia o živnostenskom podnikaní podlieha poplatkovej povinnosti. V súčasnosti sú poplatky: • na voľnú živnosť 5,0 €, • na remeselnú alebo viazanú živnosť 15 €. Zánik živnostenského oprávnenia Živnostenské oprávnenie zaniká z dôvodov ustanovených v § 57 živnostenského zákona: a) smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva, b) zánikom právnickej osoby, c) uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas, d) rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia. Živnostenský úrad je povinný živnostenské oprávnenie zrušiť: • ak podnikateľ prestal spĺňať podmienky na vznik živnostenského oprávnenia, • nastanú zákonné prekážky podnikania, • podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné. Živnostenský úrad môže živnostenské oprávnenie zrušiť, ak: • podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené zákonom alebo inými osobitnými predpismi, • podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vydania živnostenského oprávnenia, • ak to ustanoví osobitný zákon, • uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením, • dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania. Živnostenský register Živnostenský register je súbor zákonom určených údajov – informácií o podnikateľoch ukladaných v informačnom systéme, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Údaje do registra zapisujú odvodné úrady. Vecne príslušnými orgánmi na výkon štátnej správy na úseku živnostenského podnikania je všetkých 50 obvodných úradov, odbory živnostenského podnikania. Do živnostenského registra sa zapisujú nasledovné údaje vrátane ich zmien: a) ak ide o fyzickú osobu v postavení podnikateľa, zodpovedného zástupcu štatutárneho orgánu, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby:

ekonomika

41


b) c) d) e) f) g) h) i) j) k) l)

1. postavenie fyzickej osoby; u osoby v postavení štatutárneho orgánu aj spôsob, akým za právnickú osobu koná, 2. meno a priezvisko, 3. akademický titul, 4. rodné priezvisko, 5. rodné číslo, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia, 6. štátna príslušnosť, 7. miesto narodenia, 8. adresa bydliska, obchodné meno; u právnickej osoby aj právna forma, identifikačné číslo, miesto podnikania fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, predmet alebo predmety podnikania, adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, dátum vzniku živnostenského oprávnenia, čas, na ktorý sa živnostenské oprávnenie vydáva, pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia, iné skutočnosti podľa osobitných predpisov (zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze), iné údaje stanovené zákonom.

Živnostenský register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Neverejná časť obsahuje osobné údaje fyzickej osoby živnostníka a zodpovedného zástupcu (rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a iné údaje poskytnuté podľa osobitných zákonov na účely daňovej registrácie a prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia, ktoré sa poskytujú iba dotknutým orgánom a inštitúciám. Údaje do verejnej časti registra sa zverejňujú bez zbytočného odkladu. Do tejto časti registra má právo nahliadnuť každý, pričom na identifikáciu postačuje obchodné meno a miesto podnikania. Výpis z registra a prehľad zapísaných údajov: • výpis so živnostenského registra je preukazom živnostenského oprávnenia, • výpis z verejnej časti – môže oň požiadať každý, neobsahuje osobné údaje, obsahuje zapísané údaje platné v deň jeho vydania, • výpis z neverejnej časti – preukaz (ak živnostenský zákon neustanovuje inak, údaje z neverejnej časti možno poskytnúť iba fyzickej osobe, ktorej sa údaje týkajú. Takejto osobe vydá živnostenský úrad výpis v rozsahu údajov, zapísaných vo verejnej i neverejnej časti registra, platných v deň jeho vydania), • prehľad zapísaných údajov opis (na požiadanie možno vydať iba fyzickej osobe, ktorej sa informácie týkajú. Ide o údaje platné v deň jeho vydania a informácie o zapísaných, ale v deň jeho vydania už neplatných údajoch). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky elektronickou formou diaľkovo umožní prístup k údajom o podnikateľoch zapísaných v živnostenskom registri a ku zmenám týchto údajov: a) daňovému úradu a Daňovému riaditeľstvu SR, b) orgánu štátnej štatistiky, c) príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, d) orgánu, ktorý vedie centrálny register poistencov povinného zdravotného poistenia, e) Sociálnej poisťovni. V rozsahu verejnej časti registra Ministerstvo vnútra SR sprístupní údaje o podnikateľoch zapísaných v registri Slovenskej živnostenskej komore. Zaslanie alebo sprístupnenie údajov registra elektronickou formou sa považuje v zmysle zákona za ich písomné oznámenie.

42


3.12 Obchodné záväzkové vzťahy, kúpnopredajná zmluva, zmluva o dielo, mandátna zmluva 3.12.1 Obchodné záväzkové vzťahy Záväzkovoprávny vzťah môžeme chápať ako reálne existujúci spoločenský vzťah, upravený právom, ktorého obsahom je napĺňanie vzájomných oprávnení a povinností subjektmi tohto vzťahu. Medzi základné charakteristiky záväzkového vzťahu patria nasledovné náležitosti: • musí ísť minimálne o dvojstranný vzťah, • nutnosť vzájomného protiplnenia subjektov záväzkovoprávneho vzťahu. Vznik obchodných záväzkových vzťahov a forma zmluvy Obchodné záväzkové vzťahy vznikajú spravidla uzavretím zmluvy. Zmluva môže byť uzavretá buď v ústnej, alebo v písomnej forme. Zmluva sa musí uzavrieť v písomnej forme vždy, ak je to určené v zákone pri jednotlivom zmluvnom type. Takisto sa zmluva musí uzavrieť písomne v prípade, ak jedna zo zmluvných strán prejaví jednostranným úkonom (písomný návrh zmluvy) vôľu uzavrieť zmluvu v písomnej forme. Zánik obchodných záväzkových vzťahov Právna úprava zániku záväzkového vzťahu v OBZ nie je komplexná, a preto je potrebné subsidiárne (podporne) použiť niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. K zániku záväzkov môže dôjsť: • splnením, • inak než splnením, • na základe ostatných právnych skutočností. Zánik záväzku splnením – záväzok zanikne splnením, ak bol splnený riadne a včas. Záväzok je splnený riadne, ak je plnenie bez chýb a je v súlade s dohodnutým predmetom plnenia, predovšetkým vymedzenými vlastnosťami a akosťou, ktoré má plnenie vykazovať, ako aj dohodnutým množstvom. Záväzok je splnený včas, ak je splnený v dohodnutej dodacej lehote stanovenej v zmluve. Niektoré spôsoby zániku záväzku inak než splnením: 1. Započítanie pohľadávok. V zásade platí, že je možné započítať len pohľadávky, ktoré sú splatné. Výnimka z tejto úpravy platí pre dlžníka, ktorý je v platobnej neschopnosti a nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Započítať možno aj premlčanú pohľadávku, ale len v prípade, že k jej premlčaniu došlo až v čase, keď sa stala spôsobilou na započítanie. K započítaniu pohľadávok môže dôjsť na základe jednostranného úkonu niektorého z účastníkov alebo na základe dohody o dvojstrannom započítaní pohľadávok. 2. Dohoda – zmluvné strany sa môžu dohodnúť pri každom zmluvnom záväzku na nahradení záväzku novým záväzkom alebo na jeho zrušení. Doterajší záväzok možno nahradiť novým záväzkom v plnom rozsahu alebo len v jeho časti. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na zrušení záväzku bez jeho nahradenia novým záväzkom. Veriteľ a dlžník sa môžu dohodnúť aj na zrušení časti záväzku. 3. Odstúpenie od zmluvy – je jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, pri uplatnení ktorého dochádza k zániku nesplneného záväzku. K odstúpeniu od zmluvy zmluvnou stranou môže dôjsť len z dôvodov uvedených v zákone alebo v prípadoch, keď to určuje zmluva. Odstúpiť od zmluvy môže ktorákoľvek zmluvná strana, t. j. veriteľ aj dlžník. 4. Zaplatenie odstupného – odstupné je peňažná suma, ktorú platí jedna zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane v prípade, že využije právo zrušiť zmluvu s jej účinkami od počiatku. 5. Výpoveď – je to jednostranný právny úkon, pri ktorom účinky nastávajú až uplynutím výpovednej lehoty. Zmluvu možno vypovedať len vtedy, ak bola dohodnutá na neurčitý čas a jej predmetom je záväzok nepretržitej alebo opakovanej činnosti.

3.12.2 Kúpnopredajná zmluva Predmetom kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka môže byť iba hnuteľná vec. Ak ide o kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je nehnuteľná vec, riadi sa príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

ekonomika

43


Obchodný zákonník definuje pojem kúpnej zmluvy ako dohodu zmluvných strán, podľa ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna zmluva musí obsahovať niektoré podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené priamo v zákone. Ak by niektorá z týchto podstatných náležitostí v dohodnutom obsahu zmluvy absentovala, zmluva by platne nevznikla. Podstatné náležitosti zmluvy sú: • zmluvné strany – uvádza sa presne obchodné meno a sídlo. V prípade odštepného závodu sa vždy uvádza aj názov subjektu, ktorého je organizačnou zložkou. Z hľadiska dôležitosti rozlíšenia subjektu sa uvádza identifikačné číslo, • určenie predmetu zmluvy, ktorým je len hnuteľná vec – vec musí byť identifikovaná individuálnymi znakmi alebo určená množstvom a druhom, • záväzok predávajúceho vec (tovar) dodať a previesť na kupujúceho vlastnícke právo – zmluva musí obsahovať záväzok predávajúceho vec dodať a previesť na kupujúceho vlastnícke právo, • záväzok kupujúceho zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu – kúpna zmluva musí obsahovať dohodu o cene, ktorá môže byť určená jedným z týchto troch spôsobov: a) môžu určiť presnú výšku ceny za celé zmluvné plnenie alebo jednotku množstva, b) môžu sa dohodnúť na spôsobe určenia ceny – ide o slovné vyjadrenie, akým spôsobom určia výšku ceny, c) môžu prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia kúpnej ceny. Zmluvné strany sa môžu výslovne dohodnúť, že uzavrú zmluvu aj bez určenia ceny, napr. vzhľadom na skutočnosť, že o spôsobe jej určenia nemajú v čase uzatvárania zmluvy dostatok vedomostí.

3.12.3 Zmluva o dielo Problematiku zmluvy o dielo obsahuje tak Obchodný zákonník, ako aj Občiansky zákonník. Právna úprava zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka sa využíva pri úprave vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. V prípade, že jednou zo zmluvných strán je fyzická osoba (nepodnikateľ), právne vzťahy sa upravujú v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Aj v tomto prípade je možnosť, aby sa zmluvné strany dohodli, že aj tieto subjekty zmluvného vzťahu sa budú riadiť príslušnými ustanovenia o zmluve o dielo Obchodného zákonníka. Takáto dohoda si vyžaduje písomnú formu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy a úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielu sú: 1. Predmet plnenia (označenie, akosť, rozsah diela) – v zmluve treba uviesť čo najpodrobnejšie vlastnosti diela, ktoré má dielo po dokončení vykazovať, prípadne treba odkázať na parametre uvádzané v príslušnom projekte. 2. Dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť, pričom cenu možno dohodnúť troma spôsobmi: a) uvedením konkrétnej sumy, pričom sa odporúča uviesť, či ide o cenu konečnú, prípadne akým spôsobom a do akej výšky možno dohodnutú cenu meniť, b) zmluvné strany sa môžu dohodnúť, akým spôsobom určia cenu (napr. že spočítajú cenu materiálu + cenu práce = násobok ceny práce za 1 hod. × počet vykonaných hodín), c) zmluvné strany sa môžu výslovne dohodnúť, že uzatvoria zmluvu aj bez dohody o cene, d) cena podľa rozpočtu – ak bola v zmluve dohodnutá výška ceny podľa rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy, alebo sa zmluvné strany dohodli na spôsobe určenia ceny podľa rozpočtu, ktorý objednávateľovi zhotoviteľ oznámil do uzavretia zmluvy, platí táto výška ceny. Takto môže zhotoviteľ účtovať len takto dohodnutú cenu a nemôže požadovať cenu vyššiu, a to ani z dôvodu zmien vstupov materiálov, výrobkov a pod. Takáto záväznosť ceny podľa rozpočtu sa nevzťahuje na rozpočet, ktorý bol spracovaný na základe dohody strán až po uzavretí zmluvy. 44


Cena za dielo sa zvyčajne platí až po skončení diela, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. V prípade, že sa dielo vykonáva po častiach alebo si vyžaduje značné náklady, je zhotoviteľ oprávnený požadovať od objednávateľa primerané preddavky. Ak si zmluvné strany dohodli cenu za dielo podľa rozpočtu, nesmie sa táto bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. V prípade, že v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého bola cena dohodnutá, je zhotoviteľ povinný na túto skutočnosť bez meškania písomne upozorniť objednávateľa a oznámiť mu novú cenu. Objednávateľ je v tomto prípade oprávnený od zmluvy odstúpiť. Musí tak však urobiť bez zbytočného odkladu. V prípade odstúpenia od zmluvy je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny. Základným znakom zmluvy o dielo je skutočnosť, že zhotoviteľ je povinný dielo vykonať na svoje náklady a svoj nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú v zmluve inak, platí, že zhotoviteľ môže požadovať zaplatenie ceny až po odovzdaní diela. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť o poskytovaní preddavkov na plnenie. Objednávateľ môže poskytnúť preddavok pred začatím vykonávania prác, ako aj počas ich vykonávania, pričom ich výška by mala zodpovedať rozsahu vykonaných prác. Povinnosťou objednávateľa je dielo prevziať. Zhotoviteľ dielo vykonáva samostatne a ak nie je v zmluve uvedené inak, nie je viazaný ani pokynmi objednávateľa. Zhotoviteľ pri vykonávaní diela môže použiť inú osobu, iba ak to vyplýva zo zmluvy. V takomto prípade zhotoviteľ zodpovedá za vykonanie diela tak, ako by ho vykonal sám. Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje inak. V opačnom prípade znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci a je jej vlastníkom. Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi na dohodnutom mieste a ak takéto miesto nie je dohodnuté, tak na mieste ustanovenom zákonom. Ak takéto miesto nie je dohodnuté a zmluva ukladá povinnosť zhotoviteľa odovzdať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu na miesto určenia. Obchodný zákonník stanovuje aj iné spôsoby odovzdania diela, ako je tu uvedené. Odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo a takisto na neho prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci.

3.12.4 Mandátna zmluva Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, a to buď uskutočnením právnych úkonov, alebo uskutočnením inej činnosti v mene mandanta. Mandátna zmluva upravuje iba vzťah medzi mandatárom a mandantom a nemožno z nej priamo odvodzovať plnomocenstvo, ktoré smeruje voči tretím osobám a právne legitimuje mandatára konať v mene mandanta navonok. Výška odplaty nemusí byť v zmluve určená. Obchodný zákonník formuluje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že odplata bola dohodnutá, a to v prípade, keď zariaďovanie záležitosti patrí do predmetu podnikateľskej činnosti mandatára. Základnými náležitosťami mandátnej zmluvy sú: • určenie subjektov zmluvy (mandatár a mandant), • vymedzenie činnosti, ktorá sa má uskutočniť. Podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou a činnosť, na ktorú sa zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Od pokynov mandanta sa môže odchýliť len vtedy, ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú. Ak zariadenie záležitosti, ktorá je predmetom mandátnej zmluvy, vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomné plnomocenstvo. ekonomika

45


3.13 Podnikateľský zámer – podstata a obsah Podnikateľský zámer (plán) je dokument, ktorý zahŕňa dôležité informácie o podniku, jeho prostredí, histórii, minulých a súčasných aktivitách a jeho krátkodobých a dlhodobých cieľoch. Je nevyhnutnou súčasťou plánu rozvoja podniku, prílohou žiadosti o úver, pôžičku, dotáciu, bankovú záruku a pod. Zároveň pomáha vedeniu podniku ujasniť si možnosti investovania do jeho ďalšieho rozvoja. Podnikateľský zámer sa skladá z textovej a tabuľkovej časti. Štandardne obsahuje: historickú analýzu podniku, jeho výkonnosť, finančnú situáciu v priebehu rokov, poslanie alebo dôvod existencie podniku, popis krátkodobých aj dlhodobých cieľov. Podnikateľský plán firmy možno charakterizovať ako: • nástroj prognózy rozvoja firmy (stanovenie budúcich aktivít firmy), • nástroj riadenia a plánovania (návod na prevádzku firmy), • vyhlásenie určené pre verejnosť (stručný popis firmy pre verejnosť), • obchodný dokument (návrh pre finančné inštitúcie, v ktorom sú uvedené detaily o tom, ako poskytnuté peniaze pomôžu dosiahnuť ciele firmy).

3.13.1 Obsah podnikateľského plánu Na spracovanie podnikateľského plánu neexistuje ideálny vzor, pretože podnikateľské plány a ich štruktúra závisia od charakteru podniku, pre ktorý sa konkrétny podnikateľský plán spracováva. Celý dokument všeobecne obsahuje nasledovné časti: 1. Súhrnná charakteristika projektu je najdôležitejšou časťou zámeru. V tejto časti ide o komplexné predstavenie podnikateľského zámeru - jeho cieľov a stratégií ich dosiahnutia, produkcie, hlavných odberateľov, objem finančných prostriedkov a predpokladané zdroje, z ktorých sa bude predmetná činnosť financovať. 2. Charakteristika spoločnosti (firmy) – zameriava sa na minulosť danej spoločnosti (v prípade, že ide o existujúcu spoločnosť s históriou v podnikaní). Dôležitými skutočnosťami z hľadiska charakteristiky firmy sú:  základné údaje o spoločnosti – vlastníctvo a manažment, právna forma,  predmet činnosti,  stručný prehľad doterajšieho vývoja. 3. Ciele spoločnosti, ktoré by mali vychádzať z jej dlhodobej stratégie rozvoja, jasne a zrozumiteľne vyjadrené:  objem výroby alebo služieb, ktoré chce podnik zabezpečiť na trhu,  prednosti, ktoré chce dosiahnuť v porovnaní s konkurenciou,  prednosti z pohľadu zákazníka,  ďalší vývoj a predpokladané prekážky a pod. 4. Investičné predpoklady plánu 5. Marketingový plán a potenciál trhu, konkurencia 6. Plán ľudských zdrojov 7. Finančný plán, ktorého obsahom je plán finančných prostriedkov, ako aj definovanie zdrojov (externých a interných). Súčasťou finančného plánu je tabuľková časť (skrátená súvaha, výkaz ziskov a strát a výkaz cash flow), 8. SWOT analýza je nástroj strategického (dlhodobého) plánovania firmy, ktorá sa používa na hodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb, ktoré spočívajú v danom podnikateľskom zámere, so snahou uskutočniť určitý cieľ. SWOT analýza hodnotí silné (Strenghts), slabé (Weaknesses) stránky spoločnosti, hrozby (Threats) a príležitosti (Opportunities) spojené s podnikateľským zámerom alebo reštrukturalizáciou procesov – graficky je znázornená na obr. 3.2. Zahŕňa monitorovanie marketingového interného aj externého prostredia organizácie. Zároveň načrtáva možné alternatívy budúceho vývoja, možnosti ich využitia, prípadne ich riešenie. Táto analýza je kombináciou analýzy O-T a S-W, pričom O-T analýza predstavuje vonkajšiu (externú) analýzu, ktorá sa zameriava hlavne na vonkajšie prostredie (príležitosti a ohrozenia). S-W analýza predstavuje vnútornú (internú) analýzu, v ktorej ide o rozbor vnútorných faktorov organizácie (silných a slabých stránok).

46


SWOT analýza je skratkou z anglických slov: Strenghts – silné stránky, Weakness – slabé stránky, Opportunities – príležitosti, Threats – hrozby. swot analýza i n t e r n é

Silné stránky

Slabé stránky

• Kvalifikovaný personál

• Spoľahlivosť strojov

• Finančná stabilita

• Stabilita procesov

•

•

e x t e r n é

Príležitosti

Hrozby

• Nová technológia

• Daňová reforma

• Informačný systém

• Nové produkty konkurencie

•

•

Obr. 3.2 Grafické vyjadrenie SWOT analýzy

Dobre vypracovaný podnikateľský plán je základom úspechu jeho realizácie, ako aj získania externých zdrojov od finančných inštitúcií za dobrých podmienok. Mal by byť odpoveďou na tri otázky: 1. Kde som? – dôkladná analýza súčasného stavu spoločnosti (firmy) z hľadiska finančnej situácie, konkurenčného prostredia a pod. 2. Kde chcem byť? – čo chcem dosiahnuť, ide o zámery podnikateľa z hľadiska krátkodobej a dlhodobej budúcnosti, pričom sa vychádza zo súčasnosti a ciele sú stanovené do budúcnosti. 3. Ako sa tam dostanem? – podnikateľ sa musí zaoberať nástrojmi, spôsobmi a prostriedkami, ktoré sú potrebné na dosiahnutie podnikateľského cieľa.

3.14 Bankové finančné inštitúcie - Národná banka Slovenska, komerčné banky Banková sústava (BS) je sústava bánk pôsobiacich v danom štáte, v danej ekonomike. Môže byť: 1. jednostupňová – centralizovaná (uplatňuje sa v netrhových – príkazových ekonomikách), 2. dvojstupňová – decentralizovaná (uplatňuje sa v trhových vyspelých ekonomikách, mnohokrát je jej vznik podmienený politickými zmenami, ako napr. v SR. Je tvorená centrálnou bankou a komerčnými – obchodnými bankami).

3.14.1 Charakteristika, nástroje a úlohy centrálnej banky Centrálna banka (CB) vznikla na určitom stupni ekonomického vývoja. Spravidla je vo vlastníctve štátu. Vo svojich rozhodnutiach musí byť čo najviac nezávislá od vlády a Ministerstva financií SR (MF SR). Je bankou bánk a bankou štátu. Bankou bánk preto, lebo vedie účty komerčných bánk, predáva alebo nakupuje od nich vybrané cenné papiere. Bankou štátu preto, lebo vedie účet štátneho rozpočtu (príjmové a výdavkové účty štátneho rozpočtu (ŠR), účty štátnych fondov, štátnych rozpočtových organizácií a ďalších subjektov, ktoré hospodária s prostriedkami poskytnutými zo ŠR). Je aj emisnou bankou, pretože vydáva – emituje – bankovky, cenné papiere. Národná banka Slovenska (NBS) je právnická osoba (pri nakladaní s vlastným majetkom sa správa ako ekonomika

47


podnikateľský subjekt), nezapisuje sa však do obchodného registra a nie je komerčne orientovaná. Je nositeľkou menovej politiky, pri realizácii ktorej používa sústavu priamych a nepriamych nástrojov. Úlohy centrálnej banky Hlavným cieľom NBS je udržanie cenovej stability, zároveň však: • určuje menovú politiku, • vydáva bankovky a mince, • riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku (jediný platobný systém v SR používaný na zúčtovanie tuzemských platieb je SIPS), • plní činnosti, úlohy a práva a povinnosti vyplývajúce z účasti NBS v európskom systéme centrálnych bánk, • prispieva k stabilite finančného systému, ochrane klientov, rešpektovaniu pravidiel hospodárskej súťaže (vykonáva dohľad nad finančným trhom), • vykonáva dohľad nad fungovaním bankového systému (povoľuje bankám činnosť, resp. odoberá povolenie).

3.14.2 Komerčné (obchodné) banky Komerčné banky predstavujú obchodno-podnikateľské subjekty zamerané na dosahovanie zisku. Obchodná banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností v zmysle platnej legislatívy udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. O udelení povolenia rozhoduje NBS, v niektorých prípadoch po dohode s MF SR. Na založenie KB (v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení) je potrebné základné imanie minimálne vo výške 16 600 000 € len v peňažnej podobe. Na založenie hypotekárnej banky je potrebné základné imanie minimálne vo výške 33 200 000 €. Organizácia a riadenie komerčnej banky – je štruktúra prvkov banky so vzájomnými vzťahovými väzbami. Organizačnú štruktúru banky ovplyvňuje aj trhová pozícia banky. Komerčná banka musí mať štatutárny orgán (predstavenstvo), dozornú radu a stanovy. Hlavnú stratégiu a obchodnú politiku udáva centrála – ústredie, ktoré je hlavným riadiacim útvarom. Za realizačné (výkonné) tímy sa považujú pobočky, filiálky alebo expozitúry. Veľké banky môžu mať oblastné, regionálne riaditeľstvo (poznámka: filiálka = expozitúra znamená nižší organizačný celok, napr. regionálne riaditeľstvo je v Trenčíne, pobočka je v Prievidzi a filiálka je v Bojniciach). Pobočky sú základným organizačným článkom banky. Realizujú väčšinu obchodov s klientmi. Majú prenesené kompetencie z ústredia. Druhy bankových operácií – ide predovšetkým o vklady, úvery, pokladničné operácie, zmenárenskú činnosť, platobný styk (tuzemský aj zahraničný), financovanie zahraničného obchodu, emisiu cenných papierov, poradenské a ostatné služby, prenajímanie bezpečnostných schránok a pod. Niektoré zdroje uvádzajú aj operácie pasívne, aktívne a ostatné (členenie súvisí s účtovným hľadiskom).

3.15 Platobný styk Platobný styk predstavuje vo všeobecnosti súhrn postupov a nástrojov zameraných na zabezpečenie platenia vzhľadom na jednotlivé druhy peňažných vzťahov, účastníkmi ktorých sú podnikateľské subjekty. Uvedený systém nezahrňuje len vlastné finančné transfery bánk alebo transfery v prospech klientov jednotlivých bánk, ale patrí doň aj súbor finančných nástrojov, prostredníctvom ktorých dochádza k finančným presunom. Rozhodujúcou činnosťou je platenie, ktoré je zamerané na vyrovnanie pohľadávok a záväzkov podnikateľského subjektu voči iným subjektom. Predmetom platenia sú prevody a platby spojené: • s úhradou faktúr dodávateľom za dodaný tovar alebo poskytnuté služby v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, • s realizáciou peňažných vzťahov voči subjektom rozpočtovej sústavy, 48


• so splácaním úverov, pôžičiek a úhradou úrokov, poistného a pod., • s financovaním, ktoré je spojené so získaním cenných papierov, • s hotovostným platbami a pod. Uvedené finančné operácie znamenajú pohyb stavu finančných prostriedkov na účtoch podnikateľských subjektov vo finančných inštitúciách. Štandardne ide o nasledujúce typy účtov: • bežné účty s kreditným alebo nulovým zostatkom, • úverové účty s debetným alebo nulovým stavom, • kontokorentné účty, ktoré môžu mať kreditný, nulový alebo debetný zostatok. Pohyby na účtoch realizuje finančný ústav na požiadanie podnikateľského subjektu podľa vopred dohodnutého režimu zúčtovania na základe platobných dokladov, ktoré sú súčasne zúčtovacími dokladmi.

3.15.1 Členenie platobného styku Platobný styk možno členiť z viacerých hľadísk: 1. z hľadiska spôsobu platenia: • hotovostný platobný styk – medzi platcom a príjemcom pochádza k presunu peňazí v hotovosti, • bezhotovostný platobný styk – dochádza k úhrade/inkasu bezhotovostným prevodom na účtoch platcov a príjemcov, • kombinovaný platobný styk, 2. z hľadiska teritória: • tuzemský platobný styk – medzi subjektmi vnútri národnej ekonomiky, spravidla v tuzemskej mene, • zahraničný platobný styk – medzi tuzemskými a zahraničnými subjektmi vrátane platieb uskutočnených tuzemskými bankami v zahraničí, 3. z hľadiska lehoty na prevod: • prednostné (expresné) platby – okamžité, resp. urýchlené odpísanie peňažných prostriedkov z účtu klienta, • štandardné platby – prevod príkazu klienta (platobnej operácie) podľa vopred dohodnutých podmienok, 4. z hľadiska náležitostí sprievodných dokumentov: • hladké platby – platba nemá väzbu na bankový záväzok a sprievodné dokumenty, • dokumentárne platby – majú bezprostrednú väzbu na sprievodné dokumenty a prípadne obsahujú aj bankový záväzok.

3.15.2 Doklady platobného styku K najpoužívanejším nástrojom bezhotovostného platobného styku a zúčtovania v súčasnosti patria príkazy na úhradu, príkazy na inkaso, šeky a platobné karty. Príkaz na úhradu predstavuje príkaz platcu banke, aby previedla platbu zaplatením z jeho bankového účtu v prospech tretej osoby (príjemcu platby). Platobný príkaz a prostriedky sa pohybujú od banky príkazcu k banke príjemcu, prípadne prostredníctvom viacerých bánk. Používanie príkazu na úhradu je výhodné z hľadiska rýchlosti platobnej operácie. Tým, že podnet k platbe dáva platca, môže si k termínu uskutočnenia platby pripraviť na účte dostatočný vklad. Platba prebehne na účtoch komitentov definitívne a banková úhrada nemôže byť (až na výnimky) zmenená alebo odvolaná. Príkaz na inkaso je podobný platobný nástroj. Rozdiel spočíva v tom, že príkaz na úhradu nevychádza z podnetu platcu, ale z podnetu príjemcu platby. Obsahom príkazu na inkaso je príkaz príjemcu platby jeho banke, aby sprostredkovala prevod peňažných prostriedkov z účtu platcu v prospech účtu subjektu, ktorý vystavil inkasný príkaz. Šek je krátkodobý cenný papier používaný v obchodnom platobnom styku a neobchodných platbách fyzických osôb. Ide o písomný príkaz veriteľa dlžníkovi, obvykle banke, zaplatiť určitú čiastku na požiadanie veriteľa alebo tretej strane, ktorú určil veriteľ. Prakticky to znamená, že veriteľ ako vystavovateľ šeku prikazuje banke (šekovník) vyplatiť pri predložení šeku osobe (doručiteľovi) čiastku, ktorá je na šeku uvedená na vrub jeho účtu. Šek ako platobný nástroj sa využíva predovšetkým v prípadoch, v ktorých nie je známe bankové spojenie príjemcu na platenie bezhotovostným prevodom, a keď nie je dostatočne zrejmé prepojenie bankového spojenia ekonomika

49


na strane platcu s bankovým spojením na strane príjemcu. V neposlednom rade ide tiež o prípad, keď je potrebné uskutočniť platbu diskrétnej povahy. Platobná karta predstavuje moderný platobný nástroj bezhotovostného platobného styku, ktorý sa využíva najmä na úhradu spotrebných výdajov a výber hotovosti. Z hľadiska funkčnosti rozlišujeme debetné a kreditné platobné karty. Debetnou kartou možno čerpať prostriedky len do výšky zostatku na bežnom účte (či do výšky disponibilného zostatku na účte s kontokorentným úverom). Kreditná karta slúži výlučne na čerpanie úverových finančných prostriedkov. Hotovostný platobný styk – je platobný styk, pri ktorom musia byť fyzicky prítomné peniaze. Ide o vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov priamo bankovkami a mincami. Doklady používané pri hotovostnom platobnom styku: • sčítacia páska z kontrolnej pokladnice v maloobchode, • príjmový platobný doklad, • výdavkový pokladničný doklad, • dobierková poukážka, • cenný list. Kombinovaný platobný styk – ide o kombináciu hotovostného a bezhotovostného platobného styku. Kombinovaný platobný styk spája prvky peňažných prostriedkov používaných v hotovosti s vedením účtov vo finančných inštitúciách. Napríklad platiteľ platí v hotovosti v peňažnom ústave alebo na pošte a suma sa pripíše na účet príjemcu. Doklady používané v kombinovanom platobnom styku sú: poštový poukaz na adresu, poštový poukaz na účet, poštový poukaz na výplatu, poštový poukaz ekonomický.

3.16 Elektronické bankovníctvo S rozvojom nových technológií súvisí aj rozvoj nových produktov v oblasti bankovníctva. Banky ponúkajú širokú paletu produktov tzv. elektronického bankovníctva (EB). Sú to služby využívajúce moderné komunikačné technológie, ktoré umožňujú komunikáciu banky a klienta bez toho, aby klient musel navštíviť banku. Táto forma umožňuje prístup k svojmu účtu 24 hodín denne. Hlavný cieľom je, aby každý obyvateľ využíval EB a nemusel chodiť do banky, stáť v rade, parkovať, organizovať si čas a pod. Banka bude potrebovať menšie priestory, menej pracovníkov, klient vstúpi na svoj účet kedykoľvek a v pohodlí kancelárie, auta, počas dovolenky a pod.

3.16.1 Služby elektronického bankovníctva – SMS banking, Internet banking, Telebanking, HOME banking Služby elektronického bankovníctva štandardne členíme na: SMS banking – služba spočíva v prijímaní krátkych textových správ o stave prostriedkov na účte. Správa prichádza po každej zmene stavu. Bezpečnosť prenosu správy je zabezpečená jej šifrovaním. Internet banking (IB) – služba využíva počítač a internetovú sieť. Spočíva v možnosti kedykoľvek po prihlásení získať informácie o stave prostriedkov na účte, o obratoch za vybrané obdobie, možnosť zriaďovať, rušiť a meniť trvalé príkazy, realizovať jednoduché a hromadné príkazy na úhradu, získať informácie o kurzovom lístku – aktuálnom a archívnom, mať prehľad o vydaných platobných kartách k účtu a pod. IB je vhodný pre jednotlivcov, malých a stredných podnikateľov. Všetky operácie sa vykonávajú s autorizačným kľúčom, ktorý zaisťuje bezpečnosť proti prípadnému zneužitiu. Telefón banking, telebanking (TB) – je služba určená pre starších ľudí a tých, ktorí nemajú dostupný mobilný telefón alebo počítač. TB funguje zavolaním klienta na verejné telefónne číslo, spojenie sa s hlasovým informačným systémom banky, ktorý navádza klienta pri pohybe v menu. Operátor poskytne informácie o zostatku na účte a ak si klient zvolí vyšší rozsah použitia, môže realizovať aj príkazy na úhrady, zriaďovať, rušiť a meniť trvalé príkazy. Hovor sa účtuje v cene miestneho hovoru. 50


HOME banking (HB) – je to najvyššia forma EB, ktorá je vhodná predovšetkým pre stredných a veľkých podnikateľov. Na použitie služby je potrebná počítačová sieť, modem alebo optický kábel a softvérová aplikácia, ktorú inštaluje zamestnanec banky. HB umožňuje získať informácie o stave na účte, obratoch na účte, export do súboru a jeho tlač, kurzový lístok – aktuálny aj archívny, prípravu a odoslanie jednoduchých aj hromadných príkazov na úhradu v tuzemskom platobnom styku, hladké platby do zahraničia. Jeho výhodou je, že umožňuje prácu v dávkach, t. j. ak mzdová účtovníčka vypočíta výplaty, stlačením klávesnice enter odošle celú dávku (mzdy 500 zamestnancov) na osobné účty zamestnancov a súčasne sa dávka zaúčtuje do účtovníctva. Bezpečnosť tejto služby je viacúrovňová, to znamená, že každý zamestnanec má svoje prihlasovacie heslo do počítača a má obmedzený prístup do súborov (fakturant nemôže prezerať a pracovať v súbore mzdovej účtovníčky, vedúci učtárne má prístup do počítačov svojich podriadených a pod.). Údaje sa do banky zasielajú kryptované (kryptogram = šifrovací kód) a služba spĺňa najvyššie bezpečnostné štandardy. Za túto službu sa platí zriaďovací poplatok a každý rok sa uhrádza udržiavací poplatok, ktorý zabezpečuje aktualizáciu prostredníctvom novších verzií programu a nepretržitý servis. Výhodou tejto služby je, že produkty bývajú kompatibilné s účtovnými a ekonomickými programami, ale nevýhodou je, že dá sa používať iba počítač, na ktorom je program nainštalovaný.

ekonomika

51

personálna činnosť podniku

4 Personálna činnosť podniku 4.1 Vznik, zmena a ukončenie pracovného pomeru 4.1.1 Základná právna úprava Základným právnym predpisom v oblasti úpravy pracovnoprávnych vzťahov je zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov – Zákonník práce (ďalej len ZP). Posledná – rozsahom, ale i dosahom na účastníkov pracovnoprávnych vzťahov – najvýznamnejšia novela ZP bola prijatá zákonom č. 257/2011 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 9. 2011. Ďalšími prameňmi pracovného práva sú: • zákon č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní v platnom znení, • zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v platnom znení, • zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení, • zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení, • zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení, • zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v platnom znení.

4.1.2 Účastníci pracovnoprávnych vzťahov Účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov sú na jednej strane zamestnávateľ a na druhej strane občan – zamestnanec. Účastníci pracovnoprávnych vzťahov sú oprávnení do nich vstupovať až po splnení istých zákonných vlastností, ktorým hovoríme právna subjektivita. Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Zamestnávateľ nadobúda právnu subjektivitu rôznym spôsobom: • organizácia, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nadobúda právnu subjektivitu dňom tohto zápisu, • organizácia, ktorá nepodlieha zápisu do obchodného registra, nadobúda právnu subjektivitu dňom založenia, podľa zakladateľskej listiny alebo inej potrebnej registrácie, • spôsobilosť fyzickej osoby nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká dňom dovŕšenia 18. roku veku. Zamestnanec môže byť len fyzická osoba, ktorá vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Právna spôsobilosť v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Obidve podmienky – dosiahnutie veku a skončenie povinnej školskej dochádzky – musia byť splnené súčasne.

4.2 Vznik pracovného pomeru Pracovný pomer vzniká medzi účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov len so súhlasom oboch zmluvných strán nasledovnými spôsobmi: a) na základe pracovnej zmluvy, b) voľbou v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, c) vymenovaním u vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

4.2.1 Povinnosti zamestnávateľa pred vznikom pracovného pomeru Paragraf 41 ZP zakotvuje povinnosti, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať ešte pred vznikom pracovného pomeru, a takisto aj sankcie v prípade ich porušenia. Zamestnávateľ je povinný pred vznikom pracovného pomeru oboznámiť fyzickú osobu: 52


• s právami a povinnosťami, ktoré mu vyplynú z pracovnej zmluvy, • s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o rodinných pomeroch, tehotenstve, bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa bezúhonnosť vyžaduje, ako aj o politickej príslušnosti a náboženskej príslušnosti. Osobitnú skupinu zamestnancov, s ktorými spája ZP režim zvýšenej ochrany počas pracovného pomeru, ale aj pred jeho vznikom, sú mladiství, čiže fyzické osoby od 15 do 18 rokov. Zamestnávateľ môže s mladistvým uzavrieť pracovnú zmluvu len po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení, čiže môže v rámci predzmluvných vzťahov od neho požadovať, aby sa podrobil lekárskej prehliadke, a mladistvý je povinný tejto požiadavke vyhovieť. Táto povinnosť mladistvého podrobiť sa lekárskej prehliadke trvá aj po vzniku pracovného pomeru, napr. v prípade jeho preradenia na inú prácu alebo pravidelne podľa potreby najmenej raz za rok. Zvýšená ochrana mladistvých zamestnancov spočíva aj v zákonnej úprave ich pracovného času, podľa ktorej pracovný čas zamestnanca mladšieho ako 16 rokov je najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov, a mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. V tejto súvislosti má mladistvý zamestnanec v rámci predzmluvných vzťahov povinnosť informovať zamestnávateľa o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa. V rámci zvýšenej ochrany mladistvých v pracovnoprávnych vzťahoch je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu na uzatvorenie pracovnej zmluvy. Absencia vyjadrenia zákonného zástupcu nemá síce za následok neplatnosť pracovnej zmluvy, ale v prípade zistenia tohto nedostatku zo strany inšpekcie práce mu môže byť uložená pokuta za porušenie pracovnoprávnych prepisov. Zamestnanec pri nástupe do zamestnania musí absolvovať aj istú formálnu procedúru, ktorá zahŕňa napr. vyplnenie dotazníka, ktorý obsahuje relevantné údaje o zamestnancovi a jeho rodine potrebné pre mzdovú učtáreň. Obsahom dotazníka sú také údaje ako meno, priezvisko, tituly, dátum narodenia, rodné číslo, adresa, priebeh vzdelania a priebeh predchádzajúcich zamestnaní. V dotazníku sa uvádza aj zdravotná poisťovňa zamestnanca, číslo účtu, na ktorý bude poukazovaná mzda, číslo prípadnej životnej poistky a prípadného penzijného pripoistenia a pod. Ďalšou formálnou požiadavkou zamestnávateľa je predloženie dokladu o vzdelaní. Zamestnávateľovi sa predkladá overená kópia dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, resp. originál takého dokladu k nahliadnutiu. Nevyhnutnou náležitosťou je predloženie potvrdenia o zamestnaní, tzv. zápočtového listu. Zápočtový list vydáva predchádzajúci zamestnávateľ povinne pred skončením pracovného pomeru a zamestnanec ho odovzdá novému zamestnávateľovi. Zápočtový list obsahuje najmä čas trvania pracovného pomeru, druh vykonávaných prác, čas pracovnej neschopnosti, zrážky zo mzdy a pod. Zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru zamestnancovi vydá a ten následne odovzdá novému zamestnávateľovi potvrdenie o poskytnutej mzde a preddavkoch na daň – potvrdenie o zdaniteľnej mzde. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vydanie pracovného posudku, je tento povinný mu ho vydať do 15 dní od požiadania. Pod pracovným posudkom sa rozumejú všetky písomnosti, ktoré sa týkajú hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a iných skutočností, ktoré majú priamy vzťah k výkonu práce. Zamestnávateľ požaduje od zamestnanca aj výpis z registra trestov, ktorý musí byť vždy aktuálny – nie starší ako tri mesiace.

4.3 Pracovná zmluva a jej náležitosti, doklady potrebné pri uzatváraní pracovného pomeru Základným druhom pracovnoprávnych vzťahov je pracovný pomer. Tento právny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom môže vzniknúť len so súhlasom oboch zmluvných strán. Ide vlastne o zmluvný vzťah, pri ktorom sa jeden z účastníkov (zamestnanec) zaväzuje vykonávať pre druhého účastníka (zamestnávateľa) prácu, za čo sa mu tento zaväzuje platiť mzdu. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný ekonomika

53


vydať zamestnancovi. Zákonník práce však nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nesankcionuje neplatnosťou, preto aj pracovný pomer založený ústne alebo konkludentne (mlčky) je platný. V takomto prípade zamestnanec začne fakticky vykonávať prácu pre zamestnávateľa a s jeho vedomím, pričom z konania zamestnanca, ako aj zamestnávateľa musí byť zjavné, že pracovný pomer chceli založiť. Pracovnú zmluvu možno uzavrieť kedykoľvek predo dňom, ktorý je v nej označený ako deň nástupu do práce, najneskôr však v deň nástupu do práce. Pracovná zmluva, ktorá bola predložená zamestnancovi po vzniku pracovného pomeru, plní funkciu potvrdenia už existujúcich pracovných podmienok. Pracovná zmluva obsahuje podstatné náležitosti, ako aj ďalšie podmienky, ktoré si chcú zmluvné strany dohodnúť. Podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika (nestačí uviesť len všeobecné označenie druhu práce, ale aj jeho stručnú a zrozumiteľnú charakteristiku, aby nevznikla pochybnosť o tom, akú prácu má zamestnanec vykonávať), b) miesto výkonu práce – môže byť dohodnuté ako obec, resp. časť obce, alebo užšie ako sídlo zamestnávateľa, alebo jeho organizačná zložka, c) deň nástupu do práce – môže byť dohodnutý konkrétnym dátumom alebo inou skutočnosťou, ktorá nevzbudzuje pochybnosti o dni nástupu do práce, napr. prvý deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia, d) mzdové podmienky – ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, mzda dohodnutá v pracovnej zmluve nesmie byť nižšia ako je minimálna mzda. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to: • výplatné termíny, • pracovný čas, • výmer dovolenky, • dĺžku výpovednej lehoty. V prípade, ak sú tieto ďalšie podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Skúšobná lehota nepatrí medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, napriek tomu je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že skúšobnú lehotu možno dohodnúť iba v pracovnej zmluve a takto dohodnutú skúšobnú lehotu nemožno ďalej predlžovať. Skúšobná lehota sa vždy zo zákona predlžuje iba o prekážky v práci na strane zamestnanca (dočasná pracovná neschopnosť, sprevádzanie rodinného príslušníka a pod.). Účelom dojednania skúšobnej lehoty je, aby sa zamestnávateľ presvedčil o spĺňaní požiadaviek na zamestnanca a zamestnanec, či podmienky výkonu práce, mzdové podmienky a práca ako-taká zodpovedajú jeho predstavám. V rámci skúšobnej lehtoy môže ukončiť pracovný pomer ktorákoľvek zo zmluvných strán kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu jednoduchým písomným oznámením. Na platné dohodnutie skúšobnej lehoty musia byť splnené tieto podmienky: • skúšobnú lehotu možno dohodnúť len v pracovnej zmluve, • dĺžka skúšobnej lehoty môže byť najviac tri mesiace, v prípade vedúcich zamestnancov v prvých dvoch stupňoch riadenia (vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca) možno dohodnúť skúšobnú lehotu najviac na šesť mesiacov, • skúšobnú lehotu dohodnutú na kratší čas nemožno ďalej predlžovať, a to ani po vzájomnej dohode zmluvných strán, • skúšobná lehota musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná. Pracovný pomer možno uzatvoriť na určitý alebo neurčitý čas. Pracovný pomer na určitý čas je uzavretý na určitý čas, ak je to v pracovnej zmluve výslovne určené. Trvanie takéhoto pracovného pomeru možno vymedziť presným časovým údajom, napr. počtom rokov, mesiacov, týždňov a pod., alebo uvedením konkrétneho kalendárneho dňa, prípadne iným časovým úsekom alebo obdobím 54


(napr. pri sezónnych prácach – dňom ukončenia zberu konkrétnej plodiny a pod.). V prípade, že pracovná zmluva nie je uzavretá písomne, nemôže ísť o pracovný pomer na určitý čas. Znamená to, že je vylúčená možnosť ústneho dohodnutia pracovného pomeru na určitý čas. Pracovný pomer na určitý čas možno dohodnúť najdlhšie na tri roky a v rámci troch rokov môže byť tento pracovný pomer predĺžený alebo opätovne dohodnutý bez dôvodov najviac trikrát. Predĺžením pracovného pomeru sa rozumie pokračovanie v tom istom pracovnom pomere, pričom nie je možné dohodnúť novú skúšobnú lehotu. Pracovný pomer na určitý čas sa zmení na pracovný pomer na neurčitý čas, keď zamestnanec s vedomím zamestnávateľa po uplynutí dohodnutej lehoty pokračuje vo vykonávaní práce, ak sa účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú inak. Pracovný pomer dohodnutý na určitý čas sa skončí uplynutím dohodnutej lehoty, a to aj v prípade, keď je zamestnanec práceneschopný, zamestnankyňa tehotná alebo ak nastúpila na materskú dovolenku. Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitý čas do troch rokov alebo nad tri roky možno len z týchto dôvodov: • zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, • vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku (napr. sezónne práce), • vykonávanie prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku, napr. práce v cestovnom ruchu, poľnohospodárstve a pod., • vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. Pracovný pomer na neurčitý čas je dohodnutý vtedy, ak v pracovnej zmluve nebola výslovne určená lehota jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitý čas. Ak nebol pracovný pomer na určitý čas dohodnutý písomne, ide o pracovný pomer na neurčitý čas.

4.4 Zmena pracovného pomeru K zmene obsahu pracovnej zmluvy môže dôjsť len na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nakoľko dohodnutý obsah pracovnej zmluvy je pre obe zmluvné strany záväzný po celý čas trvania pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Výnimočne môže dôjsť k zmene obsahu pracovnej zmluvy aj jednostranným úkonom zo strany zamestnávateľa, a to iba v prípadoch, ktoré taxatívne vymedzuje ZP. Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu v nasledovných prípadoch: a) ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať naďalej doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu na ochranu zdravia (vychádza sa z lekárskeho posudku alebo rozhodnutia, ktoré bolo vydané napr. Sociálnou poisťovňou), b) ak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, alebo materské poslanie (zoznam zakázaných prác tehotným ženám alebo matkám dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov je obsiahnutý v nariadení vlády SR č. 272/2004 Z. z.). Ak žena pri práci, na ktorú bola preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší zárobok ako pri doterajšej práci, má nárok na vyrovnávaciu dávku za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení. Ak zamestnávateľ nemôže tehotnú ženu alebo matku dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov preradiť na inú prácu, pretože ju nemá, je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy, ekonomika

55


c) ak je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami (karanténne opatrenie). Ide o prípady, keď je zamestnanec podozrivý z nákazy, je izolovaný alebo sa musí podrobiť zvýšenému zdravotnému dozoru, d) ak je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu (musí ísť o právoplatné rozhodnutie, proti ktorému nie je možné sa odvolať alebo použiť iný opravný prostriedok a z ktorého jednoznačne vyplýva nevyhnutnosť preradenia zamestnanca), e) ak zamestnanec pracujúci v noci je na základe lekárskeho posudku uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu. V uvedenom prípade sa nemení druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, ale len rozvrhnutie pracovných zmien, f) ak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu. Ak zamestnávateľ nemôže vyhovieť žiadosti tehotnej ženy alebo matky dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov o preradenie na dennú prácu, je v zmysle ustanovenia § 162 ods. 4 Zákonníka práce povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca jednostranne aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ak je to potrebné na odstránenie mimoriadnej udalosti alebo zmiernenie jej bezprostredných následkov. Pri preradení zamestnanca na inú prácu je zamestnávateľ povinný: a) skúmať, či práca, na ktorú zamestnanca preraďuje, je pre neho vhodná z hľadiska zdravotnej spôsobilosti, vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu, b) vopred prerokovať so zamestnancom dôvody preradenia a čas, počas ktorého bude preradený, c) v prípade zmeny pracovnej zmluvy vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia a jeho trvaní s výnimkou prípadov, keď došlo k jednostrannému preradeniu zamestnanca bez jeho súhlasu z dôvodu odvrátenia mimoriadnej udalosti alebo zmiernenia jej následkov.

4.4.1 Dočasné pridelenie V prípade dočasného pridelenia ide o zmenu obsahu pracovnej zmluvy, kedy je zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce k inej právnickej alebo fyzickej osobe. Dočasné pridelenie vzniká na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytuje služby zamestnanosti na území SR) a zamestnancom. Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí mať písomnú formu a zamestnávateľ v nej musí uviesť: a) deň vzniku dočasného pridelenia a čas, na ktorý sa dočasné pridelenie dohodlo, b) druh práce a miesto výkonu práce, c) mzdové podmienky, d) podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím času dočasného pridelenia. Pri dočasnom pridelení ukladá zamestnancovi pracovné úlohy užívateľský zamestnávateľ, pracovný pomer medzi ním a užívateľským zamestnávateľom však nevznikne.

4.4.2 Skončenie pracovného pomeru Skončiť pracovný pomer možno iba z dôvodov, ktoré sú ako dôvody skončenia pracovného pomeru uvedené v ZP. V zmysle § 59 ods. 1 ZP možno pracovný pomer skončiť: • dohodou, • výpoveďou, • okamžitým skončením, • skončením v skúšobnej lehote. Pracovný pomer dohodnutý na určitý čas sa skončí uplynutím dohodnutej lehoty. Pracovný pomer cudzinca sa končí aj dňom, keď sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozsudku o odňatí povolenia na pobyt, právoplatným rozsudkom ukladajúcim tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky a uplynutím lehoty, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. 56


4.4.3 Skončenie pracovného pomeru dohodou Pri skončení pracovného pomeru dohodou musí so skončením pracovného pomeru súhlasiť zamestnanec aj zamestnávateľ. Pracovný pomer sa tak končí dňom, na ktorom sa zmluvné strany dohodli. Dohoda sa uzatvára písomne, jedno jej vyhotovenie vydá zamestnávateľ zamestnancovi. V dohode sa uvedú dôvody skončenia pracovného pomeru len v prípade, že o to zamestnanec požiada alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

4.4.4 Skončenie pracovného pomeru výpoveďou Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. V zmysle príslušných ustanovení ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, do jeho bytu alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. V tomto prípade sa výpoveď zasiela na poslednú známu adresu zamestnanca ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Výpovedná lehota je jeden mesiac pre zamestnancov, ktorí odpracujú u zamestnávateľa menej ako rok. V prípadoch, kedy bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov, že sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ (prípadne jeho časť), alebo sa zamestnanec stal nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách, dĺžka výpovednej lehoty závisí od toho, ako dlho trval pracovný pomer, a to dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, a tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. V prípadoch, kedy bola zamestnancovi daná výpoveď z iných dôvodov, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, je výpovedná lehota dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval najmenej jeden rok. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov taxatívne uvedených v ZP, písomne, pričom dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Dôvody, z ktorých môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, sú: 1. ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ, alebo jeho časť (zrušením zamestnávateľa dochádza k zániku právneho subjektu). V prípade, že po zrušení bude mať zamestnávateľ právneho nástupcu, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prejdú na tohto právneho zástupcu a nemusí dôjsť nevyhnutne k ukončeniu pracovného pomeru. Ak však právny nástupca nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať alebo sa pri zrušení zamestnávateľa vykoná aj jeho likvidácia, musí byť s daným zamestnancom skončený pracovný pomer, 2. ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, prípadne o iných organizačných zmenách. Uplatniť tento výpovedný dôvod možno už v okamihu, keď sa o organizačnej zmene rozhodne. Tento výpovedný dôvod vyžaduje splnenie troch podmienok: a) nadbytočnosť vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách, b) nemožnosť zamestnávateľa zamestnanca zamestnávať inou vhodnou prácou, c) ostatné hmotnoprávne predpoklady platnej výpovede (písomnosť, zdôvodnenie, doručenie), 3. zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Tento výpovedný dôvod sleduje ochranu zdravotného stavu zamestnanca. Dôvodom tohto výpovedného dôvodu je dlhodobá zdravotná strata spôsobilosti zamestnanekonomika

57


ca stanovená lekárskym posudkom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Aj pri tomto výpovednom dôvode platí povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú, pre neho vhodnú prácu, 4. zamestnanec: a) nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce (predpoklady ustanovené právnym predpisom – kvalifikačné predpoklady: mzdové predpisy, katalógy pracovných činností a pod.), b) prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 ZP (ide o funkcie, na ktoré sa vyžaduje voľba alebo vymenovanie, ako napr. požiadavka na výkon funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. V prípade odvolania alebo vzdania sa funkcie zamestnanec prestal spĺňať požiadavky na výkon funkcie.), c) nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určený osobitným predpisom alebo zamestnávateľom vo vnútornom predpise (ide o požiadavky ustanovené osobitnými predpismi alebo vnútornými predpismi zamestnávateľa). Vo výpovedi je potrebné presne vyjadriť, ktoré požiadavky zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa. Dôvod výpovede musí trvať v čase dania výpovede, d) neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných dvoch mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil. (Písomná výzva na odstránenie nedostatkov je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Keďže písomná forma výzvy nie je sankcionovaná neplatnosťou, môže byť urobená aj ústne.) Pri tomto výpovednom dôvode zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu, 5. sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Hmotnoprávnou podmienkou výpovede z tohto dôvodu je písomné upozornenie zamestnanca na možnosť dania výpovede.

4.4.5 Okamžité skončenie pracovného pomeru Ide o výnimočné skončenie pracovného pomeru a môže k nemu dôjsť zo strany zamestnávateľa aj zamestnanca. Výnimočnosť tohto výpovedného dôvodu spočíva v závažnosti dôvodov výpovede, ktoré sú taxatívne uvedené v ZP, jeho právne účinky nastanú okamihom doručenia výpovede bez akejkoľvek výpovednej lehoty. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ak: • bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin (musí ísť o právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin), • porušil závažne pracovnú disciplínu (Zákonník práce nedefinuje pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto je potrebné každý prípad hodnotiť individuálne. Súdna prax vidí závažné porušenie pracovnej disciplíny v požívaní alkoholických nápojov počas pracovného času, fyzické napadnutie vedúceho zamestnanca alebo spoluzamestnanca a spôsobenie mu zranenia, dlhodobá neospravedlnená absencia a pod.). Okamžite skončiť pracovný pomer nemožno s tehotnou zamestnankyňou, ženou na materskej dovolenke a s rodičom na rodičovskej dovolenke. So zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo s rodičom na rodičovskej dovolenke nemožno skončiť pracovný pomer ani výpoveďou.

4.5 Pracovný čas, prekážky v práci, dovolenka na zotavenie 4.5.1 Pracovný čas Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Pracovný čas môže byť určený právnym predpisom, kolektívnou zmluvou alebo pracovnou zmluvou. Zákonník práce ustanovuje maximálny pracovný čas nasledovne: 58


• 40 hodín v prevádzke, kde sa pracuje rovnomerne 5 dní v týždni, • 38 a ¾ hodiny v dvojzmennej prevádzke, • 37 a ½ hodiny v trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke. Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne. V oboch prípadoch ide o najvyššie prípustný pracovný čas, aj keď pracujú títo mladiství pre viacerých zamestnávateľov. Dĺžka pracovného času. Zákonník práce stanovuje výšku týždenného pracovného pracovného času vrátane práce nadčas na 48 hodín. V prípade zdravotníckych zamestnancov, ako aj vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, resp. vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca nesmie pracovný čas vrátane práce nadčas presiahnuť 56 hodín týždenne. Rozvrhnutie pracovného času. Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne, nerovnomerne alebo individuálne. Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času ide o 5 pracovných dní v týždni, pričom rozdiel medzi jednotlivými týždňami by nemal presiahnuť tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch by nemal presiahnuť deväť hodín. O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Pracovný čas môže byť rozvrhnutý nerovnomerne, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne. O nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nie sú zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ je povinný dohodnúť zavedenie nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času priamo so zamestnancom maximálne na 4 mesiace. Ak si zamestnanec môže sám zvoliť začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom, hovoríme o pružnom pracovnom čase. Pružný pracovný čas spočíva v tom, že medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín. Prestávky v práci. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní tridsať minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času okrem prestávok, ktoré sa poskytujú z dôvodu zachovania bezpečnosti a zdravia pri práci. Tieto prestávky sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny. Práca nadčas. Práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná nad rámec rozvrhu pracovných zmien je práca nadčas. Môže byť nariadená zamestnávateľom alebo vykonávaná zamestnancom na základe dohody so zamestnávateľom. Nariadená práca nadčas nemôže presiahnuť 150 hodín ročne. V kolektívnej zmluve môže byť tento limit zvýšený až na 250 hodín ročne. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, ale len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem. Dohodnutá nadčasová práca nemôže presiahnuť 250 hodín ročne, resp. 400 hodín ročne. To znamená, že celková práca nadčas (dohodnutá a nariadená) nemôže presiahnuť 400 hodín za rok ani v prípade, ak s tým aj zamestnanec súhlasil. Nepretržitý denný odpočinok. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny odpočinok v trvaní minimálne 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov možno tento odpočinok skrátiť až na 8 hodín, a to v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych a opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach (§ 3 ods. 3 zákona č. 47/2012 ekonomika

59


Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva). V prípade skrátenia minimálneho odpočinku je zamestnávateľ povinný do 30 dní poskytnúť zamestnancovi dodatočne rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok. Nepretržitý odpočinok v týždni. Zamestnávateľ má povinnosť rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Ak nie je možné takto rozvrhnúť pracovný čas z prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, ktorý je starší ako 18 rokov, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu. V odôvodnených prípadoch vzhľadom na povahu práce a podmienky prevádzky sa umožňuje zamestnávateľovi rozvrhnúť pracovný čas tak, že poskytne zamestnancovi nepretržitý odpočinok v týždni v rozsahu 24 hodín idúcich po sebe. Zamestnávateľ tak môže urobiť po dohode so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom starším ako 18 rokov. Nepretržitý náhradný (kompenzačný) odpočinok sa musí poskytnúť do štyroch mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.

4.5.2 Prekážky v práci V zmysle § 136 ods. 1 ZP zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Výkon verejnej funkcie je podľa Zákonníka práce plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzuje sa na základe priamej alebo nepriamej voľby, alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov. Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie, pričom náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí. Zamestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, sa môže z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnúť pracovné voľno najviac v rozsahu 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku. Občianskou povinnosťou je najmä činnosť: • svedka, tlmočníka, znalca a iných osôb predvolaných na konanie na súde, inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy, • pri poskytnutí prvej pomoci, • pri povinných lekárskych prehliadkach, • pri opatreniach proti prenosným chorobám, • pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, • pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení, • občana, ktorému vznikla branná povinnosť a ktorý v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v čase vojny či vojnového stavu, • pri mimoriadnych udalostiach, • v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc, • pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch. Iný úkon vo všeobecnom záujme je najmä: • darovanie krvi a aferéza, • darovanie ďalších biologických materiálov, • výkon funkcie v odborovom orgáne, • činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka, • účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní, • činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR, referende a činnosť člena orgánov na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, • činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii, 60


• činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež, • činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, • činnosť člena rozkladovej komisie, • činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, • činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len na účasť na rekondičných pobytoch, povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní. Na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na nevyhnutne potrebný čas, a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti nezasahujú do pracovného času zamestnanca. Dôležité osobné prekážky v práci. Medzi dôležité osobné prekážky v práci, kedy zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci, patria pracovná neschopnosť pre chorobu a úraz, materská dovolenka a rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny a starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v nasledujúcom rozsahu: • vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (na nevyhnutne potrebný čas, s náhradou mzdy, najviac na 7 dní v kalendárnom roku), • ďalšie pracovné voľno (bez náhrady mzdy a na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času), • na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom (na nevyhnutne potrebný čas a s náhradou mzdy), • narodenie dieťaťa manželke zamestnanca (s náhradou mzdy a na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť), • sprevádzanie:  rodinného príslušníka zo zdravotníckeho zariadenia pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie (najviac na 7 dní v kalendárnom roku, s náhradou mzdy, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času),  zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy (s náhradou mzdy, na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 10 dní v kalendárnom roku), • úmrtie rodinného príslušníka:  dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a ďalší deň na účasť na pohrebe (s náhradou mzdy),  jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,  na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, s náhradou mzdy na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, • svadba – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca, • znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov – individuálnym dopravným prostriedkom u zamestnanca so zdravotným postihnutím (s náhradou mzdy a na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň),

ekonomika

61


• nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy (na nevyhnutne potrebný čas a bez náhrady mzdy), • presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie:  bez náhrady mzdy, na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci,  najviac na dva dni pri sťahovaní do inej obce,  pri sťahovaní v záujme zamestnávateľa sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, • vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru:  bez náhrady mzdy, na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej lehoty,  s náhradou mzdy, na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej lehoty, ak pracovný pomer končí výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov, že sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, alebo že sa zamestnanec stane nadbytočným. Pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.

4.5.3 Dovolenka na zotavenie Dovolenka na zotavenie je obsiahnutá v ustanoveniach § 100 až 177 ZP. Podľa platnej právnej úpravy môže zamestnancovi vzniknúť nárok na tri druhy dovolenky: • dovolenka za kalendárny rok alebo nárok na jej pomernú časť, • dovolenka za odpracované dni, • dodatková dovolenka. Dovolenka za kalendárny rok alebo nárok na jej pomernú časť. Základnou podmienkou vzniku nároku zamestnanca na dovolenku za kalendárny rok (resp. jej pomernú časť) je skutočnosť, že zamestnanec vykonával u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Za odpracovaný deň sa považuje aj deň, keď zamestnanec nepracuje z dôvodu, že počas pracovnej zmeny nastala prekážka v práci, ktorá sa považuje za výkon práce (napr. vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, narodenie dieťaťa manželke zamestnanca, sprevádzanie rodinného príslušníka, úmrtie rodinného príslušníka a pod.). Ak zamestnanec splní základnú podmienku nároku na dovolenku (výkon práce aspoň 60 dní) a jeho pracovný pomer u zamestnávateľa trval nepretržite celý kalendárny rok, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku za kalendárny rok. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredné nadväzujúci nový pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi, ako aj prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov; v dôsledku zániku zamestnávateľa v priebehu roka zlúčením, splynutím, rozdelením premenou na inú formu prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov na nového zamestnávateľa. Ak zamestnanec u zamestnávateľa vykonával prácu aspoň 60 dní, ale jeho pracovný pomer netrval nepretržite celý kalendárny rok, vznikne zamestnancovi nárok na pomernú časť dovolenky za príslušný kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru (1/12 dovolenky za kalendárny rok). Dovolenka za odpracované dni. Zamestnanec, ktorý u toho istého zamestnávateľa nevykonával v kalendárnom roku prácu aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Dodatková dovolenka. Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má zamestnanec, ktorý po celý kalendárny rok: • pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, • vykonáva práce zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé, • pracuje v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach.

62


Dodatková dovolenka je samostatný právny nárok zamestnanca, ktorého podmienky sú jednoznačne určené a z ktorých sa nepripúšťa žiadna výnimka. Táto dovolenka sa vždy musí vyčerpať, a to prednostne; nie je možné za ňu poskytnúť náhradu mzdy. Výmera dovolenky. Základná výmera dovolenky prislúcha zamestnancovi zo zákona bez ohľadu na vek a odpracované roky, a to najmenej v dĺžke štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej päť týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku a na základe príslušných dokladov preukáže odpracované časy, ktoré sa na tento účel započítavajú do času trvania pracovného pomeru. Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. Uvedená dĺžka dovolenky je určená v týždňoch, pričom ZP rozumie týždňom dovolenky sedem po sebe nasledujúcich dní bez ohľadu na to, ktorým kalendárnym dňom sa začína. Zákon ustanovuje minimálnu výmeru dovolenky. V súlade s príslušnými ustanovenia ZP je ustanovená len najnižšia možná výmera dovolenky, na ktorú majú zamestnanci právny nárok. V rámci kolektívneho vyjednávania, ale priamo v pracovných zmluvách zamestnancov môže zamestnávateľ rozhodnúť o poskytnutí vyššej výmery dovolenky ako je uvedené v Zákonníku práce.

4.6 Tímová práca Spôsob organizácie práce založený na spoločnom zapojení, vzájomnej spolupráci a zodpovednosti všetkých členov tímu pri plnení stanovených úloh a dosiahnutí vytýčených cieľov sa nazýva tímová práca. Tímová práca je zaujímavá predovšetkým v ekonomickej a personálnej oblasti. Ekonomické výhody sú jednoznačné v tom, že tímová práca môže vychádzať z existujúcich stratégií podniku bez veľkých investícií, pričom nevzniká potreba vytvárania ďalších pracovných miest. Tímová práca prispieva k celkovej optimalizácii procesov a znižovaniu nákladov, podporuje v rámci ďalšej kvalifikácie flexibilné plánovanie personálneho nasadenia. Pomocou rotácie práce možno znížiť pracovné zaťaženie, ktoré je často zapríčinené jednostrannou a monotónnou prácou. Ďalšie prínosy zavedenia tímovej práce sú: • efektívnejšie plnenie úloh v dôsledku jasných pravidiel fungovania tímu, • zvýšenie motivácie a umožnenie osobného rastu, • v tíme sa problémy, ktoré treba riešiť, rozdeľujú medzi všetkých členov, tak možno lepšie a rýchlejšie vyriešiť daný problém, • tímy majú zvyčajne rozdielne vedomosti a informácie, schopnosti a skúsenosti pri zabezpečovaní úloh, • mnohotvárnosť názorov v tíme môže hrať dôležitú úlohu pri rozhodovaní, • dôraz sa kladie na spoluzodpovednosť zamestnancov, • v dôsledku tímovej práce možno redukovať počet pracovných miest, • tím má väčšiu pracovnú kapacitu a lepšiu schopnosť pri rozhodovaní ako jednotlivec, • v tíme je väčšia podpora pri rozhodovaní vďaka odbúraniu egoizmu jednotlivých úsekov, • tím je zväčša zárukou pokojného a rozvážneho myslenia, objektivity a neutrality pri rozhodovaní v závislosti od určitých noriem a pravidiel, • v tíme je lepšia komunikácia a informovanosť. Ďalšie výhody tímovej práce možno vidieť v uspokojovaní ľudských potrieb z hľadiska sociálneho kontaktu a výmeny, blízkosti, istoty, uznania a ocenenia. Medzi personálne výhody vo vzťahu k práci možno zaradiť väčšie možnosti časového rozvrhu práce, rozdelenia práce, vyššiu kvalifikáciu, vyšší zárobok, lepšiu sebarealizáciu, vzájomnú pomoc pri riešení problémov, možnosť rotácie práce a pod.

ekonomika

63


Základné princípy tímovej práce: • zamestnanci tímu nie sú viazaní na určitú osobu alebo funkciu, ale na úlohy a ciele. Predpokladá sa, že pri budovaní tímu sa začína s menším rozsahom úloh, ktoré sa postupne rozširujú, napr. výrobný tím postupne preberá nasledovné úlohy: obsluha zariadení, zlepšovanie výrobných procesov, riadenie výroby, starostlivosť o kvalitu výroby, využívanie pracovného času, údržba výrobných prostriedkov, • pri tímovej práci ide o riešenie komplexných a rôznorodých problémov. Často sa využíva aj rotácia zamestnancov spojená so zmenou úloh, • tím má presne vymedzený manévrovací priestor (úlohy, čas, personál, peniaze, kvalita) a nesmie pôsobiť proti celopodnikovým cieľom, • všetci členovia tímu sú rovnocenní – tím si volí svojho hovorcu, ktorý nie je náhradou vedúceho (majstra) a ani nemá jeho právomoci. Je partnerom pre nadriadeného zamestnanca pri riešení problémov, ktoré prekračujú možnosti tímu, • manažéri, ktorým podliehajú pracovné tímy, koordinujú a podporujú tím, radia a vytvárajú podmienky na jeho bezproblémovú prácu, • tímy si nekonkurujú, ale navzájom spolupracujú.

4.7 Zodpovednosť za škodu a náhrada škody v pracovnom práve Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca alebo zamestnávateľa vzniká iba za škodu, ktorá vznikla pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ňou. Zodpovednosť za škodu podľa ZP rozdeľujeme na: • všeobecnú a osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, • všeobecnú a osobitnú zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorú utrpel zamestnanec pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ňou.

a) b) c) d) e)

Predpoklady všeobecnej zodpovednosti zamestnanca sú: pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom (t. j. pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta), vznik škody, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca a vzniknutou škodou, zavinenie zamestnanca (úmyselné alebo nedbanlivostné).

Predpoklady osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu sú: a) vznik schodku na hodnotách, ktoré zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti alebo b) straty predmetu, ktorý bol zamestnancovi zverený na základe písomného potvrdenia, pričom musia byť splnené aj všetky vyššie uvedené predpoklady všeobecnej zodpovednosti. Pri všeobecnej zodpovednosti sa predpokladá nevina zamestnanca (prezumpcia neviny), pričom je zamestnávateľ povinný preukázať, že škodu zavinil zamestnanec. Rozsah náhrady škody závisí od miery zavinenia zamestnanca. Pri osobnej zodpovednosti sa predpokladá zavinenie zamestnanca, pričom je zamestnanec povinný preukázať, že škodu nezavinil. Predpokladom osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu je uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa uzaviera písomne, inak je neplatná. Ak na rovnakom pracovisku pracuje viac zamestnancov, ktorí hospodária spoločne, možno s nimi uzavrieť spoločnú hmotnú zodpovednosť. Obsahom dohody o hmotnej zodpovednosti musia byť presne vymedzené hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Môžu to byť len predmety obehu a obratu, ktoré sa dajú vyúčtovať. Sú to najmä peniaze, ceniny, tovar obehu alebo obratu (tovar na predaj, skladovanie, pohonné hmoty a poukážky na ne, stravné lístky, kolky, 64


známky a pod.). Pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby zodpovedný zamestnanec mohol s týmito predmetmi bez rizika nakladať, to znamená, že zamestnávateľ je povinný vytvoriť mu na to vhodné predpoklady, napr. zabezpečiť prístup k daným predmetom výlučne len zamestnancovi s hmotnou zodpovednosťou alebo zamestnancom s kolektívnou hmotnou zodpovednosťou, zabezpečiť predmety proti zásahu inej osoby. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti nemôžu byť hodnoty neurčené na obeh a obrat, ani také, s ktorými nemá zamestnanec možnosť sám nakladať. Predmetom hmotnej zodpovednosti nemôžu byť napríklad zariadenie kancelárie, motorové vozidlá, počítače, budovy, drobný hmotný majetok, inventár a pod. Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že schodok nezavinil. V rámci osobnej zodpovednosti zamestnanec zodpovedá aj za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov. Predpokladom uplatnenia zodpovednosti za stratu zverených predmetov je písomné potvrdenie o zverení predmetu. Pri zodpovednosti za stratu zverených predmetov sa teda predpokladá zavinenie zamestnanca a škoda vo forme straty zvereného predmetu. Pracovník sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Zamestnávateľ je povinný prerokovať náhradu škody so zamestnancom najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume, zamestnávateľ je povinný s ním uzatvoriť písomnú dohodu (inak je neplatná) o výške a spôsobe úhrady škody. Ak ide o škodu vo výške nad 50 €, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady so zástupcami zamestnávateľov. Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi. Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa voči zamestnancovi predpokladá: a) pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom (t. j. uzatvorený pracovný pomer alebo dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta), b) vznik škody, c) porušenie právnych povinností alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi, d) príčinnú súvislosť medzi porušením právnych povinností a škodou. Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení alebo predmete, ktorý použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi bez jeho písomného súhlasu. Zamestnanec má nárok na náhradu skutočnej škody, a to v peniazoch, ak sa škoda neodstráni uvedením do pôvodného stavu. Pri stanovení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Osobitná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu. Zákonník práce upravuje nasledovné konkrétne prípady osobitnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu: • na odložených veciach, • pri odvracaní škody, • pri poškodení života a zdravia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu je objektívna zodpovednosť, čo znamená, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu bez ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je, že zamestnanec svoje veci odložil u zamestnávateľa: • pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, • na mieste na tom určenom, alebo ak také miesto zamestnávateľ neurčil, na mieste, kam si zamestnanci obvykle odkladajú veci. Za veci, ktoré sa obvykle nenosia do zamestnania, zodpovedá zamestnávateľ najviac do sumy 165,97 €. V plnej výške zodpovedá za takéto veci len v prípade, že ich prevzal do úschovy. V prípade straty alebo krádeže vecí, ktoré sa obvykle do práce nosia, zodpovedá zamestnávateľ za skutočnú škodu, t. j. za škodu na veci podľa stavu, keď došlo ku škode. ekonomika

65


Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec písomne zamestnávateľa neupovedomil bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel. Povinnosť upovedomiť zamestnávateľa je splnená doručením písomného oznámenia o vzniku škody ktorémukoľvek z nadriadených zamestnancov. Uvedená 15-dňová lehota je prekluzívna, jej uplynutím právo na náhradu škody zaniká. Zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Za chorobu z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých choroba povolania vznikla. Právnu úpravu odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania obsahuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení. Odškodňovanie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia sa vykonáva v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bolo, že: • postihnutý zamestnanec porušil právne predpisy a ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, • škodu si spôsobil zamestnanec sám pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v časti, ak sú na to dôvody ustanovené v § 196 ods. 2 ZP. V tomto prípade sa určí časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

4.8 Sociálna politika zamestnávateľa Pod podnikovou sociálnou politikou treba rozumieť jeden z faktorov formujúcich osobnosť zamestnanca a motiváciu ľudského činiteľa v pracovnom procese. Hlavným cieľom a zámerom podnikovej sociálnej politiky je dosiahnuť rozvoj ľudských zdrojov podniku, jeho dobrej ekonomickej a sociálnej atmosféry prostredníctvom účinných aktivít, za účelom stimulácie a motivácie viesť zamestnancov k výkonu efektívnej pracovnej činnosti. Hlavnou úlohou podnikovej sociálnej politiky je vytvoriť zo strany zamestnávateľa systém sociálnej politiky umožňujúci zvyšovať kvalitu života zamestnancov. Pôsobenie podnikovej sociálnej politiky možno sledovať v napĺňaní nasledovných funkcií: • preventívnej (predchádzanie úrazom, chorobám, fluktuácii a pod.), • stimulačnej (pracovné podmienky, pracovný čas, bezpečnosť práce), • charitatívnej (podpora zamestnancov v mimoriadnych a osobných situáciách, osamelí zamestnanci, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou a pod.). V podmienkach slovenskej ekonomiky je realizácia sociálnej politiky legislatívne upravená v siedmej časti ZP, ktorá obsahuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v týchto oblastiach: • pracovné a životné podmienky zamestnancov, • stravovanie zamestnancov, • vzdelávanie zamestnancov, • zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe a zamestnávanie po návrate do práce, • zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou, • pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti, • úprava pracovného času, • materská dovolenka a rodičovská dovolenka, • prestávky na dojčenie, • pracovné podmienky mladistvých zamestnancov, • zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti, • práce zakázané mladistvým zamestnancom, • lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci. 66


Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov. V rámci zlepšovania kultúry práce a pracovného prostredia zamestnávateľ utvára primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu. Podrobnejšie požiadavky na hygienické zariadenia a sociál ne zariadenia upravujú osobitné predpisy. Zamestnávateľ je takisto povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť, s výnimkou motorových vozidiel. Stravovanie zamestnancov. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách (denná, nočná) stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku vo vlastnom stravovacom zariadení. Ďalšou formou zabezpečovania stravovania je stravovanie v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, zabezpečovanie stravovania prostredníctvom fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, poskytovať finančný príspevok (ak zamestnávateľ nemá možnosť poskytovať stravovanie zamestnancom uvedenými spôsobmi). Stravovanie sa poskytuje v priebehu pracovnej zmeny bez ohľadu na to, či zamestnanci pracujú cez deň, v noci, počas dní pracovného pokoja, alebo vo sviatok, ak vykonávajú počas pracovnej zmeny prácu viac ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení. V každom prípade musí byť však splnená podmienka, že stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy, pričom musí ísť o teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja. Stravovanie, ktoré zabezpečuje zamestnávateľ prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má na to oprávnenie, sa realizuje prostredníctvom stravných poukážok, pričom v hodnote stravnej poukážky musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín. Vo výnimočných prípadoch, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie: • vo vlastnom stravovacom zariadení, • v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, • prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré majú oprávnenie na poskytovanie stravovacích služieb, • ak zamestnanec z vážnych zdravotných dôvodov (diabetik, celilakia a pod.) nemôže využiť vyššie uvedené formy stravovania – vyžaduje sa potvrdenie od odborného lekára, • ak podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie (napr. práca v teréne), • domáca práca a telepráca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie vo výške 55 % z ceny jedla, maximálne však do výšky 55 % stravného pri pracovných cestách trvajúcich 5 až 12 hodín na základe zákona č. 283/20002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytovať stravovanie zamestnancom aj počas prekážok v práci, ale aj počas dovolenky či inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Vzdelávanie zamestnancov. Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov. Zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením, o čom vydá zamestnancovi potvrdenie. Zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko, nový druh alebo spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach. Prehlbovanie kvalifikácie je právnou povinnosťou zamestnanca a považuje sa za výkon práce. Zamestnávateľ je oprávnený zamestnancovi účasť na prehlbovaní kvalifikácie prikázať. Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov ekonomika

67


spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. Celkový dohodnutý čas zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov a najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. Ak zamestnanec nesplní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži. Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1 700 €. Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe a zamestnávanie po návrate do práce. Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, pri tehotenstve, materstve a rodičovstve, zabezpečenie zamestnanca v starobe, pri invalidite, čiastočnej invalidite, zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca a preventívnu a liečebnú starostlivosť upravujú osobitné predpisy. Zamestnankyňa po skončení materskej dovolenky alebo zamestnanec po skončení rodičovskej dovolenky sa zaradia späť do práce za takých istých podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú alebo rodičovskú dovolenku. Podmienky, za ktorých títo zamestnanci opätovne nastupujú do práce, musia byť najmenej rovnako priaznivé ako podmienky, za ktorých žena alebo muž pracovali v čase ich nástupu na príslušnú dovolenku, pričom sa nevylučujú ani dojednania o lepších pracovných podmienkach. Zákonom sa ustanovilo, aby zamestnanec a zamestnankyňa mali právo na prospech z akéhokoľvek zlepšenia, ktoré by vo vzťahu k ich pracovným podmienkam nastalo, ak by nenastúpili na príslušnú dovolenku. Zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získavanie potrebnej kvalifikácie. Konkrétne povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so zdravotným postihnutím sú upravené v zákone o zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení). Na účely tohto zákona sa občanom so zdravotným poistením rozumie občan, ktorý je uznaný za čiastočne invalidného, a občan, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť sústavnej prípravy na povolanie. Zamestnávateľ umožní zamestnancovi so zdravotným postihnutím teoretickú alebo praktickú prípravu (rekvalifikáciu) s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu, prípadne ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere. Opatrenia zamestnávateľa na utváranie podmienok zamestnávania zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou prerokuje zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti. V starostlivosti o túto skupinu zamestnancov sa rozširuje všeobecná povinnosť zamestnávateľa zriaďovať, udržiavať a zlepšovať hygienické a iné zariadenia pre ženy. Tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané uvedenej skupine zamestnancov, ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky. Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To isté sa vzťahuje na matku do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu ženu. Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok, ak to nie je možné, zamestnávateľ ženu dočasne preradí na vhodnú prácu v rámci pracovnej zmluvy, pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci. Ak to nie je možné, preradí ju po dohode na prácu iného druhu. Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, má nárok na vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve podľa osobitného predpisu. Ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, je zamestnávateľ povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Vyššie uvedené ustanovenia platia rovnako aj o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej matke. 68


Úprava pracovného času. Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Prácou nadčas sa môžu poveriť tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi môže iba dohodnúť. Vyššie citované ustanovenia sa vzťahujú aj na zamestnanca, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna a neposkytuje sa jej starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo ústavná starostlivosť v zdravotnom zariadení.

4.9 Odmeňovanie zamestnancov Odmeňovanie zamestnancov je komplexná činnosť, na ktorú sa sústreďuje pozornosť zamestnancov aj ich zamestnávateľov. Ide vlastne o obojstranne prijateľný a efektívny systém odmeňovania, ktorý vytvára harmonické vzťahy v podniku a pôsobí ako najdôležitejší motivačný faktor. Tradične sa považuje za odmenu mzda alebo plat, prípadne iné formy peňažnej a nepeňažnej povahy poskytované zamestnancovi za vykonanú prácu. Moderný personálny manažment chápe odmeňovanie v širšej rovine a za jeho obsah považuje: • rôzne zamestnanecké výhody (väčšinou nepeňažnej povahy) poskytované zamestnancovi najmä z titulu jeho pracovného pomeru, nezávisle od jeho pracovného výkonu, napr. predĺženie dovolenky, lacnejšie stravovanie, vecné dary pri príležitosti pracovných alebo životných jubileí a pod., • pracovný postup, • formálne uznanie, • poverenie rôznymi významnými pracovnými úlohami, riadením pracovného kolektívu, zaškolením novoprijatých zamestnancov, • vytváranie priaznivých pracovných podmienok prestížneho charakteru, napr. pridelenie samostatnej kancelárie, nového počítača, nábytku a pod. Z uvedeného vyplýva, že niektoré formy odmeňovania nemusia mať hmotnú povahu, a napriek tomu výraznou mierou prispievajú k pocitu užitočnosti a dôležitosti zamestnanca, čím zároveň prispievajú k zvyšovaniu jeho pracovného výkonu.

4.10 Mzda v pracovnoprávnych vzťahoch Mzda odráža vzťah medzi dopytom po práci a ponukou práce. Mzda je cenou práce a pre podnik sú mzdy súčasťou nákladov. Mzda je odmenou pracovníka za vykonanú prácu v prospech zamestnávateľa. Podľa ZP je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancom za prácu. Podľa uvedeného zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj naturálnu mzdu s výnimkou minimálnej mzdy. S poskytnutím naturálnej mzdy musí zamestnanec súhlasiť. Ako naturálnu mzdu možno poskytnúť výrobky, výkony, práce a služby (s výnimkou liehovín alebo návykových látok). Naturálna mzda sa vyjadrí v peňažnej forme v cenách tovarov určených podľa cenového predpisu platného v čase, keď sa naturálna mzda poskytuje. Za mzdu sa nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa nepovažuje ani ďalšie plnenie zamestnávateľa zamestnancom poskytované zo zisku po zdanení. Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom priamo v pracovnej zmluve. V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Mzdové podmienky musia byť bez akejkoľvek formy diskriminácie, t. j. musia byť rovnaké pre mužov aj ženy, ak vykonávajú prácu rovnakej zložitosti, zodpovednosti, namáhavosti a dosahujú rovnaké výsledky.

ekonomika

69


Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku – tzv. minimálnej mzdovej tarify. Úlohou minimálnych mzdových taríf je garantovať zamestnancom minimálnu úroveň zárobku. Sadzby minimálnych mzdových taríf sú odstupňované v závislosti od kritérií zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca. V rámci minimálneho mzdového nároku sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 k ZP podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon zamestnávateľ vyžaduje od zamestnanca, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

4.10.1 Funkcie mzdy Mzda plní nasledovné funkcie: 1. Ekonomická funkcia: • nákladová – mzda je jedným z druhov nákladov podniku. Podnik využíva nákladovú funkciu mzdy pri svojom rozhodovaní, pričom smeruje k hľadaniu ciest jej znižovania, resp. k racionalizácii práce, jej normovaniu a efektívnemu využívaniu. Platí, že produktivita práce má rásť rýchlejšie ako mzda, • stimulačná (motivačná) – spočíva v tom, že mzda pôsobí priamo na pracovnú aktivitu zamestnanca, mzdou sa môže stimulovať nielen kvantita, ale aj kvalita pracovného výkonu. 2. Sociálna funkcia – spočíva vo využívaní štátnej mzdovej politiky v súvislosti s usmerňovaním minimálnej životnej úrovne (napr. v prípade zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v platnom znení).

4.10.2 Štruktúra mzdy Mzda sa skladá: a) zo základnej tarifnej mzdy, b) zo mzdových príplatkov (za prácu nadčas, v noci, vo sviatok a za prácu v sťažených podmienkach), c) z náhrady mzdy (za čerpanú riadnu dovolenku a za dni, keď na pracovný deň pripadol sviatok), d) z odmien, prémií a osobných príplatkov. Vyššie uvedené zložky tvoria tzv. hrubú mzdu. Čistá mzda sa vypočíta po odpočítaní nasledovných položiek z hrubej mzdy: • preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb, • preddavky na zdravotné poistenie, • poistné na sociálne poistenie, • príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie. Zrážky zo mzdy upravuje ZP nasledovne: a) prednostné zrážky (§ 131 ods. 1) – tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej osobitnými predpismi a následne ich odvádza príslušným inštitúciám. Ide o nasledovné zrážky: • poistné na sociálne poistenie, • preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie, • nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, • príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, pričom povinnosť vykonať tento druh zrážok vyplýva zo zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej s príslušnou DDS, • preddavok na daň alebo daň, nedoplatok preddavku na daň, daňový nedoplatok; b) ďalšie zrážky (§ 131 ods. 2) – ktoré môže zamestnávateľ zraziť bez súhlasu zamestnanca po zrazení prednostných zrážok: • preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť, nakoľko neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, • sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

70


• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľných rozhodnutím príslušných orgánov, • neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavkov, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia, • nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, • náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, • náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, • sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa príslušných ustanovení ZP. Ďalšie zrážky (§ 131 ods. 3) nad rámec zákona zamestnávateľ vykoná len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy v zmysle platných ustanovení ZP alebo Občianskeho zákonníka. Splatnosť mzdy. Mzda je splatná pozadu za mesiac, a to najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca. Ak je mzda splatná počas dovolenky zamestnanca, môže tento o jej vyplatenie požiadať pred nástupom na dovolenku. V prípade skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vyplatiť mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa so zamestnancom nedohodne inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje po dni skončenia pracovného pomeru. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch, pričom sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať aj preddavok na mzdu. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať písomný doklad, ktorý obsahuje údaje o jednotlivých zložkách mzdy, vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Na prijatie mzdy môže zamestnanec písomne splnomocniť inú osobu. Bez takého písomného splnomocnenia môže zamestnávateľ vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi len vtedy, ak tak ustanoví osobitný predpis.

4.10.3 Mzdové formy Pod mzdovou formou rozumieme spôsob určenia mzdovej sadzby a tým aj výšky mzdy. Najčastejšie sa používajú tieto mzdové formy: Časová mzda – je to odmena za prácu vyplácaná sadzbou za určitý odpracovaný čas, napr. za hodinu, deň, mesiac/hodinová sadzba. Používa sa najčastejšie pri nevýrobných činnostiach. Úkolová mzda – je odmena za prácu vyplácaná sadzbou za určitý výkon, napr. sadzba za výrobu jedného kusa výrobku. Podielová mzda – je odmena za prácu určená podielom na dosiahnutých výkonoch pracovníka, napr. určité percento z dosiahnutej tržby. Okrem uvedených foriem mzdy, ktoré sa považujú za základné, sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť aj na iných formách odmeňovania, napr. na zmluvnej mzde, ktorá sa využíva pri odmeňovaní manažérskych funkcií, alebo na kombinovanej mzde.

4.11 Stres, odolnosť proti stresu, tímová práca Podľa súčasnej literatúry možno stres charakterizovať ako psychicky prežívaný strach napätia, úzkosti, tlaku ohrozenia náročnou životnou situáciou vznikajúci vtedy, keď škodlivý, rušivý, ohrozujúci faktor stupňuje tlaky na psychiku zamestnanca (človeka) a spôsobuje jeho zaťaženie nad únosnú mieru. Stres je reakcia na stresový podnet, je to súbor reakcií organizmu na vnútorné podnety narušujúce normálny, obvyklý chod funkcií organizmu. V zmysle uvedeného možno stres definovať ako „trápenie, ťažkosti, nešťastie, súženie; silu pôsobiacu na telo či vnútri tela, alebo štruktúry s tendenciou deformovať ju.“

ekonomika

71


Druhy stresov. Rozlišujeme dva druhy stresov: • distres – zlá záťaž, ktorá je spojená s negatívne ladenými a prežívanými emočnými procesmi (sklamanie, strach, zľaknutie), • eustres – príjemná radostná záťaž, ktorá je viazaná na pozitívne ladené emočné procesy. Treba vychádzať zo skutočnosti, že určitá intenzita stresu je dôležitá, ba dokonca pre život, rast a rozvoj nepostrádateľná. Medzi nebezpečným, patogénnym stresom a pozitívnym stresom, ktorý vedie k zvyšovaniu odolnosti a podporuje rozvoj osobnosti, sú značné rozdiely. V prípade, že je emocionálny stres pozitívny, hovoríme o eustrese, ktorý predstavuje skôr výzvu – podnet na rast a pozitívny postoj. Keď však cítime negatívne emočné napätie, hovoríme o distrese. Z pohľadu vplyvu na jedinca je dôležitejší distres, lebo na rozdiel od eustresu má negatívne emocionálne napätie, ktoré má väčší vplyv na aktivačné procesy. Je dlhotrvajúci, výraznejší a má väčšiu zotrvačnosť. Stresové správanie je jedným, ale vizualizovaným prejavom stresu so závažnými dôsledkami pre budúcnosť jedinca, stres totiž nemá iba psychický základ, ale vyvoláva závažné psychosomatické zmeny. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o istých stresových typoch správania, medzi ktoré patrí: • otvorene agresívne správanie – je takým správaním, ktoré vedome a zámerne poškodzuje druhého jednotlivca alebo skupinu, ubližuje mu, spôsobuje utrpenie, obmedzuje ho a násilne mu bráni vo vykonávaní činností, ktoré chce vykonať. Otvorene agresívne správanie charakterizujú:  nechuť počúvať, človek si nedokáže vypočuť iných ľudí, stále rozpráva len to svoje,  krik – človek sa snaží prejaviť svojím vlastným hlasným prejavom,  používanie zastrašovacej reči tela – časté používanie výstražných gest,  prerušovanie druhej osoby – človek skáče do reči druhej osobe, stále si tvrdí svoje,  zjavná snaha odrovnať druhú osobu – snaha o poníženie, zastrašenie, strápnenie,  nadávky – človek si myslí, že sa ľahšie presadí, • nepriamo agresívne správanie charakterizujú:  rozladenosť – človek nemá náladu na komunikáciu, je stále podráždený,  zosmiešňovanie – aby bol zaujímavejší, zosmiešňuje a strápňuje iných, čím chce dať najavo svoju nadradenosť,  manipulovanie s ľuďmi – človek nevie inak docieliť, aby ho druhí brali do úvahy a rešpektovali, preto s nimi otvorene alebo nepriamo manipuluje,  vytváranie nepokojnej atmosféry – z jeho vnútorného nepokojného správania sa rozširuje nervozita aj na ostatných ľudí a do celého okolia,  rozpornosť a pokrytectvo – falošné správanie sa, ohováranie,  citové vydieranie – bez toho človek nevie dosiahnuť, aby sa iní správali k nemu tak, ako chce on, • pasívne agresívne správanie – je pasívna obštrukcia, vyhýbanie sa alebo pasívny vzdor (rezistencia) v medziľudských vzťahoch. Ide o osobnostnú črtu, ktorá sa prejavuje negatívnym postojom, popieraným vzdorom v medziľudských alebo pracovných situáciách. Je to obranný mechanizmus a väčšinou iba sčasti vedomý. Jeho znaky sú:  mučenícky postoj – človek sa ku všetkému stavia, ako keby ho ostatní týrali a ako keby trpel pri každej činnosti, ktorú má vykonať,  samoľúbosť – v spoločnosti nezabúda poznamenať, ako sa má zle a ako trpí,  ochabnutosť – už z výrazu tváre a držania tela možno vidieť, že človek je nepriebojný, nechce sa mu, nemá motiváciu a ani odvahu vyjadriť svoj názor a pod.,  nedostatok nápadov – vzhľadom na to, že sa tento človek nechce prejaviť, postupne stráca aj schopnosť vymýšľať nové nápady a riešenia,  nariekanie – často pred cudzími ľuďmi narieka nad svojím osudom,  mimoriadne požiadavky – niekedy si človek myslí, že keď nikdy neodporuje druhým, má právo žiadať aj nemožné,  depresívna reč tela – pasívneho človeka vystihuje držanie tela (ochabnuté ramená, sklonená hlava, sklopený pohľad, pomalá chôdza).

72


Príčiny a prejavy stresu. Stres často vyvoláva spôsob nášho vnímania situácie a spôsob, akým reagujeme na svet okolo nás. Stres v nás môže vyvolať čokoľvek: iritujúci ľudia, neodôvodnené požiadavky, poistné formuláre a pod. Stres vyvolávajú všetky veľké životné zmeny, dokonca aj tie príjemné. Každý jednotlivec reaguje inak, sú však situácie alebo udalosti, pri ktorých sme vystavení stresu viac-menej všetci. Najvyšší stupeň stresu predstavuje smrť partnera, rozvod alebo rozchod, väzenie, strata zamestnania a pod. Vysoký stupeň stresu predstavuje napr. odchod do dôchodku, závažné ochorenie v rodine, ťarchavosť, sexuálne problémy, narodenie dieťaťa, finančné problémy, smrť blízkeho priateľa a pod. Za mierny stupeň stresu sa považuje napr. hádka v rodine, veľká hypotéka, právne spory, nová zodpovednosť v zamestnaní a pod. Najnižší stupeň stresu predstavuje zmena pracovných podmienok, prechod na inú školu, dovolenka, Vianoce, malá pôžička a pod. Dispozície na zvládanie stresu a psychická odolnosť. Najvýznamnejšou charakteristikou osobnosti, ktorá vedie k odolnosti proti stresu a nadväzne aj k odolnosti proti ochoreniam, sa považuje nezdolnosť. Nezdolných ľudí možno charakterizovať nasledovne: • sú silne zaujatí prácou, rodinou, priateľmi, náboženskými, politickými alebo nesebeckými podujatiami, • zmenu vnímajú ako výzvu, • prežívajú pocit osobnej kontroly nad vlastným životom. Nezdolní ľudia prežívajú stresujúce situácie optimistickejšie, s pocitom vlastnej zodpovednosti, poučia sa z nich, aktívne s nimi zápasia. Spôsoby správania, ktorými človek dokáže stresu odolávať alebo stres prekonávať, hovoríme stratégie zvládania. Ide vlastne o úsilie vyrovnať sa s vonkajšími a vnútornými požiadavkami a ich vzájomnými konfliktami. Existujú stovky stratégií zvládania. Tie sa môžu rozdeliť do piatich všeobecných kategórií: 1. stratégia hľadania informácií – rozšírenie vedomostí, 2. priama reakcia, 3. inhibícia (utlmenie) činnosti – vyhýbanie sa činnosti, ktorá vedie do nebezpečenstva, 4. intrapsychická stratégia – pokus o emocionálnu reguláciu, 5. stratégia mobilizujúca sieť sociálnej podpory – obracanie sa na druhých.

ekonomika

73

d a ň o vá s ú s tava a p o i s t e n i e

5 Daňová sústava a poistenie 5.1 Daňová sústava Slovenskej republiky Daňová sústava predstavuje súhrn daní, ktoré možno vyberať na území SR. Nová daňová sústava sa u nás zaviedla v roku 1993, svojou koncepciou a štruktúrou zodpovedá daňovým sústavám rozvinutých trhových ekonomík. Súčasná slovenská daňová sústava je založená na nasledovných princípoch: 1. Spravodlivosť a proporcionalita • horizontálna spravodlivosť znamená, že rovnaké predmety zdanenia majú byť zdanené rovnako (napríklad príjmy, majetok alebo spotreba rôznych osôb majú byť zdanené v zásade rovnako bez ohľadu na povahu týchto osôb), • vertikálna spravodlivosť znamená, že subjekt, ktorý má vyššie príjmy, väčší majetok alebo spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality, t. j. miera zdanenia by nemala progresívne stúpať so zvyšujúcim sa základom dane (lineárna sadzba dane). 2. Neutrálnosť • výška dane ovplyvňuje ekonomické správanie daňových subjektov, pretože im odčerpá časť ich disponibilných zdrojov, • úplne neutrálna daň neexistuje, zdanenie však musí byť neutrálne v tom zmysle, že nemá skresľovať hospodárske procesy a má v čo najmenšej miere ovplyvňovať ekonomické rozhodnutia subjektov. 3. Vylúčenie duplicity zdanenia • k zdaneniu príjmov má dôjsť len raz, a to pri prechode od tvorby dôchodkov k ich spotrebe, resp. reinvestícii. Obdobne by napr. pri majetkových daniach nemalo dochádzať k viacnásobnému zdaňovaniu majetku. 4. Jednoduchosť a jednoznačnosť • daňový systém má obsahovať len nevyhnutné minimum noriem, tieto musia byť ľahko pochopiteľné a musia mať len jeden výklad. Čím sú právne predpisy zložitejšie, tým sú vyššie náklady a nároky na výpočet, výber a správu dane. 5. Účinnosť • nesmie poskytovať legálne možnosti vyhnutia sa plateniu dane, • nelegálny daňový únik, subjekty k tomu nabádať alebo motivovať, • nepriamo nútiť subjekty k daňovému úniku neprimeranými zásahmi a nelogickými opatreniami. Čím viac výnimiek zákon obsahuje, tým ľahšie sa nájdu možnosti úniku.

5.2 Dane – priame a nepriame Daň z príjmov fyzických osôb (FO) alebo právnických osôb (PO) a spôsob platenia a vyberania dane v Slovenskej republike upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení. Daňovú sústavu tvoria dane, ktoré je možno klasifikovať podľa nasledovných hľadísk: 1. podľa predmetu (objektu) zdanenia: a) dane z príjmov, b) majetkové dane, c) dane zo spotreby (univerzálna – DPH, selektívne – spotrebné), 2. podľa subjektu: d) dane právnických osôb, e) dane fyzických osôb 3. podľa daňového zaťaženia: f) priame, g) nepriame. 74


Daň je definovaná ako povinná, nenávratná, zákonom určená platba do verejného rozpočtu, ktorú odvádzajú fyzické a právnické osoby v stanovenej výške a v stanovenej lehote bez toho, aby štát poskytol protihodnotu jej platiteľom v adekvátnej výške. Je to neúčelová a neekvivalentná platba. Daň sa pravidelne opakuje v časových intervaloch (napr. každoročne platená daň z príjmu) alebo je nepravidelná a platí sa za určitých okolností (napr. pri každom prevode nehnuteľnosti). Daň predstavuje vždy určité peňažné plnenie (platbu) – daň vo forme osobných služieb alebo naturálneho plnenia v hospodársky vyspelých krajinách neexistuje. Zavedenie alebo zrušenie dane musí byť schválené formou zákona, iné dane ako schválené zákonom nemožno vyberať. Subjekt dane je daňovník alebo platiteľ dane – čiže fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná platiť daň, ktorú vyberie od iného daňového subjektu pod svojou majetkovou zodpovednosťou (používa sa pri všetkých nepriamych daniach a v niektorých prípadoch priamych daní – daň z príjmov). Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka. Objektom dane sú: • príjmy zo závislej činnosti, • príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu, • príjmy z kapitálového majetku, • ostatné príjmy. Špecifické znaky jednotlivých daní (vedľajšie daňové náležitosti): • určenie orgánu, ktorému sa má daň odviesť, • určenie správcu príslušnej dane, • určenie termínu platenia dane, • daňové oslobodenie (činnosti, na ktorých má štát záujem), • daňové úľavy (správca dane, napr. ekologizácia, zateplenie bytu), • nezdaniteľné minimum. Daňové priznanie je dokument, v ktorom daňovník uvádza príslušné informácie, ktoré vyžaduje zodpovedný orgán na stanovenie dane. Podľa zákona o dani z príjmu je povinnosť podať daňové priznanie pre všetkých, ktorí v zdaňovacom období dosiahli zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Povinnosť podať daňové priznanie je aj v prípade, ak subjekt dane vykázal stratu. Do príjmov, na ktoré sa vzťahuje vyššie uvedená podmienka, sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak vybratím dane zrážkou je splnená daňová povinnosť. Rovnako sa do tejto sumy nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a daňovník si nebude uplatňovať nárok na vrátenie dane alebo časti dane z príjmov, z ktorých daň bola vybraná zrážkou. Daňové priznanie sa podáva na platných tlačivách, ktoré sú v tlačenej alebo elektronickej forme. Daňové bremeno je podiel zaplatených daní a povinných odvodov na celkovom príjme jednotlivca alebo podniku (individuálne daňové zaťaženie) alebo na hrubom domácom produkte krajiny (celkové daňové zaťaženie). Základ dane je číselne vyjadrený predmet dane, ktorý slúži na výpočet dane. Zistí sa ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov. Znižuje sa o nezdaniteľné časti základu dane (NČZD). Sadzba dane vychádza z vyčísleného základu dane, určuje výšku samotnej dane, pričom rozlišujeme: • pevnú sadzbu dane, ktorá je vyčíslená zo základu dane, napr. v prípade selektívnych daní zo spotreby (sadzba na 1 hl piva, na 1 hl vína a pod.) alebo niektorých daní z nehnuteľností (sadzba na 1 m2 záhrady) a pod., • percentuálnu sadzbu dane, ktorá môže byť:  lineárna – výška sadzby dane sa stanoví určitým pomerom k základu dane, pričom je vždy rovnaká (lineárna), napr. 19 % daň z príjmov,

ekonomika

75


 progresívna – výška sadzby dane sa mení so zmenou základu dane, napr. pri vyššom základe dane sa zvyšuje aj sadzba dane,  degresívna – zvyšovaním základu dane sa sadzba dane znižuje (vyskytuje sa zriedkavo) a pod. Zákon č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov v platnom znení upravuje aj prípady, v ktorých sú príjmy oslobodené od platenia dane.

5.2.1 Priame dane Priame dane sú nástroje v rukách štátu, ktorými výrazne zasahuje do ekonomiky. Ide o veľmi citlivé dane, nakoľko sú „viditeľné“. Pri priamych daniach sa daňové zaťaženie neprevádza na ďalšiu osobu, vyrubujú sa z príjmu alebo z majetku fyzickej a právnickej osoby, t. j. priamo zaťažujú FO alebo PO, ktorá si ich sama vypočíta a odvedie správcovi dane. Rozdeľujeme ich nasledovne: 1. dôchodkové: a) daň z príjmov fyzických osôb, b) daň z príjmov právnických osôb, c) daň z emisných kvót, 2. majetkové: d) daň z nehnuteľností (daň z pozemkov, daň zo stavieb, daň z bytov a nebytových priestorov), e) daň z dedičstva (v SR zrušená od 1. 1. 2004), f) daň z darovania (v SR zrušená od 1. 1. 2004), g) daň z prevodu a prechodu nehnuteľností (v SR zrušená od 1. 1. 2004), 3. ostatné priame dane: h) daň za psa, i) daň za užívanie verejného priestranstva, j) daň za ubytovanie, k) daň za nevýherné hracie prístroje, l) daň za predajné automaty, m) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, n) daň za jadrové zariadenie, o) cestná daň (platí sa za motorové vozidlá používané na podnikateľské účely, ktorú ukladá vyšší územný celok).

5.2.1.1 Daň z príjmov právnických osôb Daň z príjmov právnických osôb (PO) predstavuje v súčasnosti asi najznámejšiu priamu daň, ktorou sa zdaňuje príjem právnických osôb. Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb z hľadiska zdaňovania príjmov sú právnické osoby zriadené na podnikanie, ktoré sa na tento účel zapisujú do obchodného registra (spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti, komanditné spoločnosti a družstvá, zaraďujú sa sem aj štátne podniky), právnické osoby a iné subjekty nezriadené na podnikanie za predpokladu, že okrem činnosti, ktorá je ich hlavným poslaním (napr. výchovno-vzdelávacia činnosť), vykonávajú aj činnosti, pri ktorých je naplnená podstata podnikateľskej činnosti. Z hľadiska zdrojov príjmov ide o daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (právnické osoby so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR, pričom miestom skutočného vedenia sa rozumie miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych a dozorných orgánov tejto osoby) a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (právnické osoby, ktoré nemajú sídlo ani miesto skutočného vedenia na území SR). Predmetom dane z príjmov sú u daňovníkov zriadených na účel podnikania príjmy z rôznych činností, ako aj príjmy z nakladania s majetkom (predaj alebo prenájom majetku). Predmetom dane z príjmov právnických osôb, ktoré neboli zriadené na účel podnikania, sú príjmy z činností, ktorými sa dosahuje zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. Predmetom dane z príjmov u právnických osôb so sídlom na území SR sú príjmy zo zdrojov v SR, ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, bez ohľadu na to, či sa dosahujú prostredníctvom stálej prevádzkarne zriadenej v zahraničí, alebo nie. Predmetom dane z príjmov u daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktorým vzniká povinnosť zriadiť na našom území stálu prevádzkareň, sú príjmy dosahované touto prevádzkarňou zo zdrojov 76


na území SR, ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré možno priradiť k pôsobeniu stálej prevádzkarne na našom území. U daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktorým povinnosť zriadenia stálej prevádzkarne nevznikne, sú predmetom dane len príjmy zo zdrojov v SR. Oslobodenie od dane – u právnických osôb prichádzajú do úvahy predovšetkým nasledujúce okruhy príjmov oslobodených od dane: • príspevky od členov záujmových združení právnických osôb, profesijných komôr, občianskych združení vrátane odborových organizácií, politických strán a hnutí, • príjmy plynúce z činnosti, na účel ktorej daňovník vznikol alebo ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, pokiaľ táto činnosť nie je podnikaním a nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, • v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú to aj príjmy z činnosti vymedzenej zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie ich základného účelu a príjmy z prenájmu a predaja majetku, ak sú zahrnuté v rozpočte príslušnej organizácie a zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa, • úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev, ako aj úhrady za túto činnosť poskytované spoločenstvami vlastníkov bytov za plnenia v súvislosti s ich užívaním; príjmy z prenájmu a z predaja obecného majetku, • príjmy z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní, • úroky z preplatku na dani zapríčineným správcom dane; výnosy z kostolných zbierok. Základ dane – pri dani z príjmov právnických osôb sa rozlišujú príjmy, ktoré vchádzajú do spoločného základu dane, a príjmy, ktoré sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou. Pri výpočte základu dane sa vychádza z vykázaného výsledku hospodárenia, ak právnická osoba vedie podvojné účtovníctvo, resp. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami u právnických osôb účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva alebo uplatňujú iný spôsob evidencie príjmov a výdavkov, ktorý vyhovuje požiadavkám stanoveným v slovenskom zákone o dani z príjmov. Zdaňovacím obdobím pri dani z príjmov právnických osôb je kalendárny, prípadne hospodársky rok. Daňové priznanie podávajú právnické osoby príslušnému správcovi dane do 31. marca nasledujúceho roka – správca dane môže predĺžiť lehotu na podanie priznania, najdlhšie však do 30. júna. V termíne na podanie daňového priznania vzniká aj povinnosť zaplatiť daň, resp. vyrovnať rozdiel, ak je výsledná daň vyššia ako súčet zaplatených preddavkov v priebehu zdaňovacieho obdobia. Daňové priznanie k dani z príjmov podávajú všetky právnické osoby zriadené na podnikanie, právnické osoby nezriadené alebo nezaložené na podnikanie len v prípade, ak dosiahli príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov, a daň z nich sa nevyberá zrážkou, ďalej rozpočtové a príspevkové organizácie, ak takéto príjmy súčasne nie sú od dane oslobodené. Zamedzenie dvojitého zdanenia – aj keď je s krajinou, odkiaľ pochádza zdroj príjmov, uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, časť príjmov sa môže zdaniť v tejto krajine. V takomto prípade sa daň zaplatená v cudzine odpočíta od celkovej daňovej povinnosti daňovníka. Vo väčšine prípadov sa vychádza zo zásady, že daň zaplatenú v zahraničí možno odpočítať maximálne do výšky daňovej povinnosti pripadajúcej na príslušný podiel z príjmov podľa predpisov platných v SR. Výšku dane zaplatenej v zahraničí treba doložiť potvrdením príslušného správcu dane v cudzine.

5.2.1.2 Daň z príjmov fyzických osôb Platcami dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby, jej výšku upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení: • ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavajú, • daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ale ich daňová povinnosť sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, • daňovníci obvykle sa zdržiavajúci na území Slovenskej republiky, ktorí sa zdržia na Slovensku aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku,

ekonomika

77


• daňovníci s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí boli k nám vyslaní právnickou osobou ako odborníci za účelom poskytnutia odbornej pomoci právnickým osobám so sídlom v tuzemsku a zdržujú sa tu len za účelom odbornej pomoci. Daň z príjmov fyzických osôb (FO) je ročná daň (stanovuje, určuje a platí sa len v ročných príjmoch), v priebehu roka sa platia preddavky na dane stanovené zákonom. Preddavky odvádza daňovník alebo jeho zamestnávateľ počas roka a prípadné kladné alebo záporné rozdiely oproti skutočnej dani sa spätne dorovnajú po podaní daňového priznania za príslušný rok. Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka: • príjmy zo závislej činnosti, • príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, • príjmy z kapitálového majetku, • ostatné príjmy. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane: • prijaté dedičstvo, • prijatý dar, • prijatý úver a pôžička, • prijatá dividenda, • daň z pridanej hodnoty uplatnená na výstupe platiteľom tejto dane. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorému podľa zákona nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, ak ho správca dane vyzve na podanie daňového priznania (§ 15 daňového poriadku). Daň z príjmov fyzickej osoby sa vypočíta zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti základu dane zaokrúhleného na eurocenty nadol sadzbou 19 %. Vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu), ak daňovníkovi vznikol nárok na jeho uplatnenie. Daňovníkovi môže vzniknúť v zmysle zákona o dani z príjmov nárok na zamestnaneckú prémiu. Prílohou daňového priznania sú všetky kópie dokladov preukazujúce výšku príjmov zo závislej činnosti daňovníka, zaplateného povinného poistného, ktoré bol zamestnanec povinný zaplatiť, výšku zrazených preddavkov na daň z týchto príjmov, prípadne výšku nepeňažných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých nebolo možné zraziť preddavok na daň, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov v zahraničí v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, a vyplatený daňový bonus. V osobitnom prípade je prílohou aj doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní. Ak si daňovník uplatňuje daňový bonus na vyživované dieťa alebo jeho časť, prílohou daňového priznania sú aj kópie dokladov preukazujúce nárok na jeho priznanie (napr. potvrdenie o návšteve školy, kópia rodného listu a iné). Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňovník podať opravné priznanie, v ktorom vyznačí, že ide o opravné daňové priznanie. Ak po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, daňovník zistí, že jeho daň je vyššia, ako bola uvedená v priznaní alebo vyrubená správcom dane, je povinný po tomto zistení podať do konca nasledujúceho mesiaca dodatočné priznanie a v rovnakej lehote je dodatočne priznaná splatná daň.

5.2.1.3 Daň z motorových vozidiel – cestná daň Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku každý vyšší územný celok určí sadzbu dane všeobecne záväzným nariadením a daň z motorových vozidiel sa platí daňovému úradu v mieste, kde je vozidlo registrované. 78


Vozidlá podliehajúce dani z motorových vozidiel sú vozidlá používané na podnikateľské účely alebo iné podnikateľské aktivity, ktoré sú predmetom slovenskej dane z príjmov. Daňovníkom je fyzická osoba, právnická osoba alebo ich stála prevádzkareň/organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá: • je zapísaná v dokladoch vozidla ako držiteľ vozidla, • používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá vozidlo na podnikanie nepoužíva, • používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo v zahraničí (do konca decembra), • je zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za používanie vozidla na podnikateľské účely zamestnávateľa. Sadzba dane sa určí pre: • osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm3; • ostatné vozidlá, ako sú dodávky, nákladné automobily, autobusy, kamióny a ťahače, podľa počtu náprav a celkovej hmotnosti vozidla. Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Daňovník má povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť svoju daňovú povinnosť za predchádzajúci rok do 31. januára s výnimkou daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, likvidáciou, a daňovníka, na ktorého je vyhlásený konkurz. Ak daňovník očakáva, že jeho celková daňová povinnosť v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne: • 660 €, je povinný rozdeliť svoju predpokladanú daňovú povinnosť do štyroch rovnako veľkých štvrťročných preddavkových platieb, • 8 292 €, je povinný rozdeliť svoju predpokladanú daňovú povinnosť na dvanásť rovnakých mesačných preddavkových platieb.

5.2.2 Nepriame dane Nepriame dane, resp. daň zo spotreby odvádza výrobca alebo poskytovateľ služby a jej výška sa presúva do ceny tovaru alebo služby, ktorú nepriamo platí spotrebiteľ, čo znamená, že daňovník je neurčitý a určitý je len platiteľ dane. Na skutočný dopad daní zo spotreby má vplyv predovšetkým elasticita dopytu a ponuky, ako aj iné faktory. Daň z pridanej hodnoty je známa aj ako univerzálna daň zo spotreby, spotrebné dane (selektívne dane), ako aj špecifické dane zo spotreby, t. j.: 1. univerzálna daň zo spotreby: – daň z pridanej hodnoty (DPH) v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (nahradila daň z obratu), 2. selektívne dane: – spotrebná daň z vína zákon 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v platnom znení, – spotrebná daň z piva zákon 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v platnom znení, – spotrebná daň z liehu zákon 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v platnom znení, – spotrebná daň z tabakových výrobkov zákon 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v platnom znení, – spotrebná daň z minerálnych olejov zákon 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v platnom znení, – spotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného plynu. Daň z pridanej hodnoty – platí konečný spotrebiteľ v cene nakúpeného tovaru alebo v cene tovaru dovezeného zo zahraničia vo forme cla. Dodanie tovaru a poskytovanie služieb sa vo všeobecnosti nazýva zdaniteľná transakcia, ku ktorej dochádza v tuzemsku alebo zahraničí. Vo všeobecnosti môže podnikateľský subjekt, ktorý je registrovaným platiteľom dane, dodať tovar: • odberateľovi v tuzemsku, • odberateľovi v inom členskom štáte Európskej únie (EÚ), • odberateľovi v treťom štáte (ktorý nie je členom EÚ). ekonomika

79


Pri voľnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl medzi podnikateľskými subjektmi štátov EÚ dochádza vo všeobecnosti k oslobodeniu od dane. Z dôvodu správnej aplikácie dane z pridanej hodnoty dôležitým momentom je rozlíšenie zdaňovania podľa princípu štátu pôvodu a princípu štátu určenia. Princíp štátu pôvodu v rámci vnútorného trhu EÚ znamená zdanenie predmetu dane v tom štáte, v ktorom sa tovar nakupuje alebo v ktorom sa poskytujú služby. To znamená, že miesto zdanenia je tam, kde má dodávateľ svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň. Princíp štátu určenia znamená zdanenie predmetu dane v tom štáte EÚ, pre ktorý je dodávka určená a v ktorom je dodávka prijatá – teda v štáte konečnej spotreby. V súvislosti s uplatňovaním dane z pridanej hodnoty treba rozlišovať: 1. daň z tovaru a služieb kúpených v tuzemsku (daň na vstupe, resp. odpočítateľná daň), ktorá je súčasťou nákupu alebo poskytnutej služby, 2. odpočítanie dane – rozumie sa tým odpočítanie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie, 3. daň z dodaných tovarov a služieb (daň na výstupe) – je daň, ktorú je platiteľ povinný zahrnúť do ceny svojho zdaniteľného dodania tovarov alebo služieb (svojej realizovanej produkcie alebo poskytnutých služieb). Uvedenú daň je zdaniteľná osoba povinná uplatniť pri vzniku daňovej povinnosti. Vlastnou daňovou povinnosťou rozumieme prevýšenie celkovej sumy dane (dane na výstupe) za príslušné zdaňovacie obdobie nad sumou celkovo odpočítateľnej dane (daňou na vstupe) alebo nad súčtom odpočítanej dane, pričom rozdiel subjekt odvádza do štátneho rozpočtu. Opačná situácia nastáva v prípade nadmerného odpočtu, keď suma odpočítateľnej dane prevyšuje dane na vstupe. V takomto prípade subjekt odpočíta nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. V prípade, že tak nemôže urobiť, daňový úrad mu vráti neodpočítaný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 60, resp. 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Platiteľ musí po skončení zdaňovacieho obdobia do 25 dní podať daňové priznanie a zaplatiť daň = vlastnú daňovú povinnosť = daň „na výstupe“ – daň „na vstupe“. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Základ dane pri dodaní tovaru a služby: • do základu dane sú zahrnuté aj:  dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať,  súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie a pod., • do základu dane nie sú zahrnuté:  výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len „prechodné položky“),  pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom. Pri dodaní, premiestnení tovaru je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku. Pri dodaní služby sú základom dane náklady na službu. Oprava základu dane v daňovom priznaní. Pri zmene ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, pri zrušení dodávky tovaru alebo služby, pri vrátení tovaru sa základ dane opraví o zmenu v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Pri zmenách pri dovezenom tovare či službe sa tieto opravy vykonávajú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby prijal doklad o oprave základu dane. Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje. V prípade, že v čase dodania tovaru alebo služby je poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy. 80


Registrácia. Povinnosť podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty má zdaniteľná osoba, ktorá má miesto podnikania alebo bydlisko na Slovensku a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch dosiahla obrat 49 790 €. Žiadosť o registráciu musí subjekt podať najneskôr do 20. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bol dosiahnutý uvedený obrat. V prípade, ak podnikajú osoby spoločne na základe zmluvy o združení alebo inej zmluvy a dosiahnu celkový obrat 49 790 €, sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat z ich spoločného podnikania. Žiadosť podávajú osoby jednotlivo. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Po podaní žiadosti o registráciu pre daň, daňový úrad vydáva osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí identifikačné číslo pre daň (IČ DPH) najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň z pridanej hodnoty sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Výpočet – výška dane: • ak je základom cena, ktorá neobsahuje daň (napr. pri bezhotovostnom styku), daň = cena bez dane × sadzba dane v %, • ak je základom cena, ktorá obsahuje daň (napr. pri hotovostnom styku), • daň = cena s daňou × sadzba / 100 + sadzba. Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac. Ak subjekt dosiahne za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 331 939,19 €, potom sa jeho zdaňovacím obdobím stáva kalendárny štvrťrok. Pri obrate nižšom ako 331 939, € sa však subjekt môže dobrovoľne rozhodnúť, že bude mesačným platiteľom a uvedenú skutočnosť písomne oznámi daňovému úradu. Zmenu zdaňovacieho obdobia možno vykonať od prvého mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Takto zvolené zdaňovacie obdobie platí do konca kalendárneho roka. Správcom dane z pridanej hodnoty je príslušný daňový úrad. Výnimkou je určenie správcu dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, kde sú správcami dane príslušné colné orgány.

5.2.3 Clo – funkcie a účinky na ekonomiku Clo je verejná dávka, druh poplatku, nepriama daň, nepriama selektívna daň. Predchodcom bolo mýto, colné regály a pod. Charakteristika funkcií cla a ich vplyv na vývoj hospodárstva: 1. hospodárstvo sa uzatvorí (autarkia = dovoz nie je možný) – udržanie domácej výroby (vyššie náklady a cena, nižšia produktivita práce), 2. voľný obchod – množstvo určuje dopyt a ponuka po danom tovare (vyššia efektívnosť a konkurencia, nižšie náklady a ceny), 3. zavedenie dovozného cla – vyššia cena – nižší dopyt – zníženie dovozu – obnova neefektívnych výrobcov. Účinky cla na ekonomiku: • protekcionistický:  štát podporuje domácu výrobu, výrobcom plynú dostatočné výhody,  pohyblivé clo (colno-cenový dáždnik),  nové odvetvia (spočiatku vyššie náklady), rieši sa zamestnanosť, potreba chrániť národné tradície,  po odstránení cla nebudú výrobcovia konkurencieschopní, • konkurenčný:  vstup zahraničných výrobcov je voľný (clo na dovoz sa nevyberá),  nižšie ceny – vyššia spotreba,  likvidácia neschopných podnikov, • dôchodkový:  zmena štruktúry dopytu,  clo + cena – nižší kúpyschopný dopyt – zmena štruktúry dopytu – kúpa lacných výrobkov. ekonomika

81


Účinok cla na spotrebu: • diferencovaný (nulová elasticita – neovplyvní spotrebu, zníženie dôchodku, vysoká elasticita – kúpa lacných výrobkov, nízka spotreba). Účinok cla na výmenné relácie: • zmena správania spotrebiteľa, • presun záujmu na nezaťažený výrobok – dopyt sa nerovná spotrebe – zmena ceny. Účinok cla na platobnú bilanciu: • vyššia cena – nižší dopyt – nízky dovoz – nižšia spotreba – vyššia platobná bilancia. Klasifikácia cla: • antidumpingové (ceny dovážaných výrobkov sú nižšie ako domáce – treba ju zvýšiť), • vyrovnávacie (vyrovnanie cenovej výhody zahraničného výrobcu, ktoré získal ako subvenciu na podporu exportu), • dovozné, • vývozné, • tranzitné. Colné sadzby: • všeobecné – najvyššie dovozné clá, s krajinami bez dohôd o zmluvnom znížení ciel, • zmluvné – sú nižšie ako všeobecné, najbežnejšie, s krajinami o zmluvnom znížení ciel, • preferenčné – sú najnižšie, zvýhodňovanie dovozu z vybraných krajín. Vo väzbe na spôsob určenia cla: • hodnotové (ad valorem) = (Colná hodnota * % colná sadzba) / 100 – najpoužívanejšie, • špecifické (nepoužíva sa v SR ani v EÚ) = absolútna čiastka na mernú jednotku, • zmiešané (kombinácia hodnotového a špecifického cla).

5.3 Poisťovne a poisťovacie spoločnosti Poisťovníctvo je jedným z najvýznamnejších odvetví ekonomiky štátu. Jeho význam nie je len v pomerne veľkom finančnom obrate, ale najmä v tom, že umožňuje udržať ekonomickú stabilitu podnikateľských subjektov a životnú úroveň obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí. Štát sa zbavuje zodpovednosti za určitý rozsah sociálnej ochrany obyvateľstva a garantuje len minimálny rozsah sociálnej ochrany ako štandard. Poisťovací systém sa rieši dvomi formami: 1. systém sociálneho poistenia s účasťou štátu, ktorý sa týka zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia. Poisťovne vykonávajúce tieto druhy poistenia sú verejnoprávne organizácie s majetkovou účasťou štátu, 2. systém komerčného poisťovníctva, ktorý rieši poistnú ochranu na komerčných princípoch. Vo väčšine prípadov ide o akciové spoločnosti a dozor nad nimi vykonáva štát. Ďalšie organizácie, ktoré okrem poisťovní pôsobia na poistnom trhu pôsobia a súvisia s poisťovníctvom: • zaisťovne, • sprostredkovateľské firmy, • poradenské firmy, • dozorný orgán nad poisťovníctvom, • asociácia poisťovní, • Centrálna evidencia poistných udalostí, • Slovenská komora poisťovateľov, • Kancelária zelených kariet. 82


Poisťovníctvo môže plniť svoje úlohy len vtedy, keď sa môže slobodne rozhodnúť tak poistený, ako aj poisťovňa: • poistený:  vo výbere poisťovateľa,  vo výbere poistných podmienok, poistných druhov a pod. • poisťovňa:  vo výbere poistného rizika,  vo výbere možností umiestniť časť poistného fondu a iných rezerv na finanačnom trhu.

5.3.1 Základné pojmy Vybrané základné pojmy, s ktorými sa stretávame na poistnom trhu, sú nasledovné: Poistenie je právny vzťah, pri ktorom poisťovňa preberá na seba záväzok, že poistenému (alebo poškodenému za poisteného) poskytne poistné plnenie za udalosť, ktorá vznikla podľa dohodnutých poistných podmienok. Tento záväzok sa realizuje za odplatu – poistné. Poisťovňa je právny podnikateľský subjekt, ktorý má oprávnenie vykonávať poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť. Môže byť špecializovaný na niektorý druh poistenia, na niektoré skupiny poistených, na niektoré riziká alebo môže byť univerzálnou poisťovňou. Poisťovníctvo je odvetvie hospodárstva zaoberajúce sa poisťovacou, zaisťovacou a sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti poistenia a v súlade s platnou legislatívou môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť. Poistený, resp. poistenec je osoba, ktorej vzniká na základe uzavretej poistnej zmluvy právo na poistné plnenie, a to bez ohľadu, či poistenie dohodla sama, alebo iná osoba – poistník. Poškodený je osoba alebo subjekt, ktorý utrpel škodu zavinením iného. V poistení sa nazýva aj ako tretia osoba. V poistení zodpovednosti za škody vstupuje poisťovňa do priameho kontaktu s poškodeným na základe oznámenia poisteného a náhradu poskytuje poškodenému, nie poistenému. Vznik poistenia predstavujú všetky pracovné postupy, ktoré sú spojené s uzatváraním a následným podpisom poistnej zmluvy. Začiatok poistenia je časový okamih vzniku účinnosti poistenia. Možno aj dohodnúť rôznu účinnosť poistenia – buď momentom dojednania poistnej zmluvy, alebo neskoršie, napr. od nultej hodiny nasledujúceho dňa po dojednaní poistnej zmluvy a pod. Poistnú zmluvu však nie je možné uzavrieť so spiatočnou splatnosťou. Zánik poistenia je ukončenie platnosti poistnej zmluvy, môže mať nasledujúce formy: • zaniknúť uplynutím poistnej lehoty, • poistnou udalosťou, • zrušením poistenia výpoveďou a zánikom zo zákona. Poistná doba = lehota platnosti poistenia – časový úsek, na ktorú sa dohodlo poistenie. Termín začiatku a ukončenia platnosti poistenia musí byť uvedený v poistnej zmluve. Pri dlhodobom poistení uzavretom na neurčitý čas sa uvádza len začiatok poistenia (okrem životných a dôchodkových poistení). Poistná zmluva je právny dokument vyhotovený písomnou formou podľa platných právnych predpisov, ktorý stanovuje konkrétne poistné podmienky a podmienky na realizáciu poistenia. Dohodnuté podmienky sú záväzné pre poisťovňu aj poisteného. Poistný vzťah je vzťah poisteného a poisťovateľa, prostredníctvom ktorého sa môže realizovať poistenie. Poistné je cena za poskytovanú poisťovaciu službu. Kalkuluje sa ako netto poistné zvýšené o príspevok na zábranu škôd, podiel režijných nákladov a zisku poisťovne v konkrétnom poistení. Poistná suma je dohodnutá alebo právnym predpisom stanovená suma v poistnej zmluve, do výšky ktorej poisťovňa poskytne poistné plnenie. Môže byť určená na jednu udalosť, viac udalostí v stanovenom období alebo ako maximálna suma na plnenia počas celého trvania daného poistenia. Bežné poistné je poistné určené na dohodnuté poistné obdobie, ktorým je obyčajne kalendárny rok. Bežné poistné a jeho platenie je dôležitým bodom poistnej zmluvy. Možno dohodnúť ročné, polročné, štvrťročné alebo mesačné poistné, a to podľa zvyklostí a podmienok konkrétnej poisťovne. Poistné podmienky – súbor podmienok stanovených v poistnej zmluve alebo právnom predpise, na základe ktorých možno poistenie realizovať a poskytnúť poistné plnenie. Všeobecné poistné podmienky určujú spôsob uzavretia poistnej zmluvy, začiatok, čas trvania a ukončenie poistenia, výluky z poistenia, predmet poistenia, ekonomika

83


spôsob a termíny platenia poistného, podmienky poskytnutia poistného plnenia a pod. V poistnej zmluve možno dohodnúť aj špecifické podmienky na konkrétne poistenie a pre konkrétneho poisteného. Výpočet poistného plnenia je pracovný postup, ktorým sa určuje rozsah poistného plnenia na základe poistnej zmluvy alebo právneho predpisu týkajúceho sa poistenia. Výluka z poistenia je udalosť, riziko alebo predmet, na ktoré sa dohodnuté poistenie podľa poistných podmienok nevzťahuje. Vo väčšine majetkových poistení sú vylúčené všetky škody spôsobené úmyselným konaním poisteného, koróziou, bežným používaním a prevádzkou poistených vecí. Vinkulácia je viazanie použitia vkladu alebo inej hodnoty na dohodnuté podmienky. V poisťovníctve sa využíva v prípade viazania poistného plnenia v prospech banky, ktorá poskytla poistenému úverové prostriedky. Spoluúčasť je výška podielu, ktorým sa poistený finančne zúčastňuje na poistnej udalosti. Pri poistení so spoluúčasťou poisťovňa zníži každú poistnú náhradu o dohodnutú výšku spoluúčasti. Poistenie budov je druh rizikového poistenia majetku, pri ktorom je objektom poistenia budova. Poistenie budov sa uzatvára najmä proti škodám spôsobených živelnými udalosťami. Pro rata temporis je spôsob výpočtu poistného v prípade, ak poistenie trvá kratšie ako jeden rok. Prvé poistné je poistné za prvé poistné obdobie (ak sa nezaplatí do troch mesiacov od účinnosti zmluvy, zmluva sa zruší). Bonus predstavuje zľavu na poistnom za priebeh bez škôd, napr. v havarijnom poistení motorových vozidiel. Malus je prirážka k poistnému, najčastejšie za nepriaznivý škodový priebeh v predchádzajúcom období. Ide teda o opak bonusu. Nespotrebované poistné je poistné, ktoré klient zaplatí na celé poistné obdobie, ale v polovici tohto obdobia predá poistenú vec (napr. motorové vozidlo, dom a pod.). V tomto prípade má nárok na základe kúpnopredajnej zmluvy požiadať poisťovňu o vrátenie alikvotnej časti poistného, ktorá už vlastne nekryje žiadne riziko, nakoľko predmet poistenia zanikol. Nárok na ňu nevzniká v prípade, ak pred predajom nastala poistná udalosť a klient dostal vyplatenú škodu.

5.4 Poistné riziká Za primárny faktor z hľadiska všetkých druhov poistení môžeme označiť poistné riziká. Vo všeobecnosti sa rozdeľujú nasledovne: Základné živelné riziká (tzv. FLEXA poistenie) – ide o poistnú ochranu pred rizikom požiaru, úderu blesku, výbuchu, pádu lietadla, jeho častí alebo nákladu. Rozšírené živelné riziká (tzv. EC poistenie) – predstavujú dodatočné krytie základných živelných rizík. Patrí sem napríklad víchrica, krupobitie, ľadovec, tiaž – ťarcha snehu alebo lavína, povodeň, záplava, zemetrasenie, zosuv pôdy, zrútenie skál a zemín, zadymenie a pod. Krádež, lúpež, vandalizmus sú riziká, ktoré patria do skupiny rozšíriteľných rizík. Krádežou sa rozumie odcudzenie veci po prekonaní prekážky. Lúpež je charakterizovaná ako násilné, resp. pod hrozbou násilia odcudzenie veci. Vandalizmom sa rozumie zničenie vecí, pričom môže byť zistený i nezistený páchateľ, ďalšie členenie je vonkajší a vnútorný vandalizmus. Poistenie zodpovednosti. Vo všeobecnosti možno pre rôzne subjekty určiť spoločné znaky a štandardný obsah poistenia zodpovednosti. Pri stanovení rozsahu poistenia si treba uvedomiť, a to najmä pri subjektoch pohybujúcich sa v západnej Európe (či už svojou činnosťou, alebo výrobkami), že z oblasti s nízkou vymožiteľnosťou práva (Slovensko) prechádzajú do oblastí s vysokou vymožiteľnosťou práva. V prípade škody sa náhrada za škodu (a to nie vo výškach ako na Slovensku) tvrdo vymáha aj za cenu likvidácie škodcu.

5.5 Druhy poistenia Členenie poistení v hospodárskej praxi v porovnaní s normami EÚ a klasifikácie vyplývajúcej zo zákona o poisťovníctve nie je jednoznačné. Niektoré poistenia, ktoré sú klasifikované na základe noriem EÚ, sú zaradené do neživotného poistenia (napríklad poistenie úrazu, poistenie choroby), ale v hospodárskej praxi napr. v Slovenskej republike sú zaradené do poistenia osôb, resp. do životného poistenia.

84


Komerčné poisťovne na poistnom trhu (platí aj pre Slovenskú republiku) ponúkajú štandardne poistné produkty v rámci dvoch najdôležitejších odvetví: 1. Životné poistenie – obsahuje deväť poistných produktov, ktorých riziká sú predovšetkým dožitie a úmrtie. Patria sem aj iné poistné produkty, ako sú poistenie študijných nákladov, dôchodkové poistenie, pohrebné poistenie, združené poistenie a zmiešané poistenie, investičné životné poistenie a kapitálové životné poistenie. 2. Neživotné poistenie – prvé dve skupiny tvoria poistenie úrazu a poistenie choroby. Do neživotných poistení patria aj poistenia škôd na rôznych dopravných prostriedkoch. Jedným z dôležitých poistení je aj poistenie nehnuteľností a domácností, to znamená poistenie pre prípad krádeže, poistenie úmyselného poškodenia vecí, poistenie technických rizík, elektronických zariadení. Ďalšími dôležitými poistnými produktmi sú poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú rôznymi rizikami, ako sú prevádzka motorového vozidla, zodpovednosť prepravcu a iné riziká v poistení zodpovednosti za škodu a pod.

5.5.1 Životné poistenie Životné poistenie má pomerne dlhú tradíciu a je spojené so vznikom poistenia. V minulosti bolo hlavnou prioritou poistenia krytie rizika smrti, zabezpečenie pohrebu a podpora pre pozostalých. V súčasnosti predstavuje súhrn rôznych skupín poistení, pričom sa štandardne kombinujú dve základné riziká: 1. Riziko smrti – poistený v poistnej zmluve určí osobu, ktorá po poistnej udalosti získa poistné plnenie. 2. Riziko dožitia – predstavuje dlhodobý proces sporenia a poistenia formou platenia poistného. Túto časť poistného komerčná poisťovňa ukladá do rezerv životného a dôchodkového poistenia. Takto vytvorené rezervy sú veľmi vhodné na to, aby sa využívali na investičnú činnosť a umiestnenie na finančnom trhu. Medzi ďalšie možnosti životného poistenia môžeme zahrnúť: • poistenie pre prípad úmrtia (a) alebo dožitia – možno dohodnúť ľubovoľnú poistnú hodnotu, s lehotou splácania 10 a viac rokov. V prípade priznania plného invalidného dôchodku je poistený oslobodený od ďalšieho platenia poistného, • dočasné poistenie pre prípad úmrtia – tento druh poistenia najčastejšie využívajú podnikatelia, nakoľko poskytnutie úveru je podmienené týmto typom poistenia, • trvalé poistenie pre prípad úmrtia – dohaduje sa len na určitý počet rokov, poistná čiastka je vyplatená v prípade smrti poisteného, • kapitálové životné poistenie – ide o životné poistenie a tiež o dobrú finančnú investíciu. Zahŕňa v sebe kombináciu poistnej ochrany s rôznymi variantmi investovania a s rôznou lehotou výplaty poistného plnenia a ďalších pripoistení, • investičné životné poistenie – predstavuje spojenie poistenia a dlhodobého sporenia. Peňažné prostriedky z tohto poistenia sa v priebehu poistnej doby zhodnocujú prostredníctvom rôznych nástrojov finančného trhu, • dôchodkové poistenie – je poistenie dohodnuté na dožitie sa určitého veku s postupnou výplatou poistnej čiastky. O tom, aký dôchodok sa v rámci toho poistenia uplatní, rozhoduje poistník tým, že určí v prospech koho sa dôchodkové poistenie dohodne. V prípade, že poistník neurčí v koho prospech sa bude vyplácať poistné plnenie, poradie osôb stanovuje zákon.

5.5.2 Neživotné poistenie Produkty neživotného poistenia môžeme charakterizovať z nasledovných hľadísk: • z hľadiska poistenia majetku – účelom je poisťovanie rizík a škôd, ktoré môžu vzniknúť na majetku fyzických alebo právnických osôb. Toto poistenie sa delí na poistenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných) a na poistenie záujmov (pohľadávok, úveru, vkladov, zisku a podobne), • z hľadiska poistenia zodpovednosti za škodu – vzťahuje sa na škody spôsobené poisteným na majetku a zdraví alebo na záujmoch iných osôb a organizácií, tzv. tretích osôb. Potreba zodpovednostného poistenia je daná morálnym a technickým rozvojom ľudstva a jeho ekonomiky a tiež jeho sociálnych potrieb. ekonomika

85


Poistenie preberá na seba všetky druhy zákonných náhrad a zbavuje poisteného povinnosti zaplatiť škody v prípade, keby pre neho vyplynuli povinnosti náhrady týchto škôd v oblasti poistnej ochrany. Základnou úlohou poistenia občianskej zodpovednosti je zabezpečiť majetkové straty poškodených občanov a organizácií, ktorým bola spôsobená škoda. To je hlavný dôvod, prečo má toto poistenie zodpovednosti za škodu veľký ekonomický a osobitne i sociálny význam, • z hľadiska iného neživotného poistenia – sú poistenia, ktoré sa jednoznačne nedajú začleniť do prvej ani druhej kategórie, ide o tzv. iné neživotné poistenie, v ktorom figuruje niekoľko odvetví, ktoré nie je možné zaradiť jednoznačne do poistenia majetku alebo do poistenia zodpovednosti za škodu:  poistenie úrazu – obsahom je finančné zabezpečenie poistenej osoby pre prípad poškodenia zdravia v dôsledku úrazu. Z úrazového poistenia poskytuje poisťovňa najčastejšie poistné plnenie za: a) smrť následkom úrazu, pokiaľ poistený zomrie na následky úrazu, vyplatí poisťovateľ poistné plnenie pozostalým, b) čas nevyhnutného liečenia, je to čas potrebný na zahojenie alebo ustálenie zdravia poškodeného a poisteného, c) telesné poškodenie spôsobené úrazom, poistné plnenie sa stanovuje z poistnej hodnoty na základe oceňovacích tabuliek, d) trvalé následky úrazu, tieto sa zisťujú zvyčajne rok po úraze, keď je už zdravotný stav ustálený a možno zistiť, ako sa tieto následky úrazu prejavia na zdravotnom stave poisteného, e) plnú invaliditu v tom prípade, ak je po úraze priznaný plný invalidný dôchodok v dôsledku úrazu, f) čas pracovnej neschopnosti, v tomto prípade vypláca poisťovateľ poistné plnenie denného odškodnenia v prípade pracovnej neschopnosti v dôsledku úrazu, g) poistenie úveru môžeme charakterizovať ako poistenie pri strate z obchodného styku. Ide o poistný produkt, ktorého predmetom je nebezpečenstvo či riziko nezaplatenia úveru dlžníkom v prípadoch dohodnutých v poistných podmienkach. Poistenie sa delí na poistenie vnútroštátnych úverov a exportných úverov. Predmetom vnútroštátneho úverového poistenia je riziko insolventnosti, úpadku a neschopnosti plniť záväzky, ale tiež oneskorené splácanie spôsobené neobchodnými vplyvmi, h) poistenie následkov vyplývajúcich z prerušenia prevádzky – ide o krytie strát spôsobených prerušením prevádzky. Poistná ochrana v rámci tohto poistenia sa vzťahuje na straty, ktoré nie sú zahrnuté ani do jedného vecného poistenia. Vzťahuje sa na prípady úplného alebo čiastočného prerušenia prevádzky u podnikateľa, môže to byť v dôsledku živelnej udalosti alebo rizika poškodenia strojov a strojných zariadení, ktoré sú na tento účel poistené. Ak vznikne takáto poistná udalosť, nemôže poškodený, v tomto prípade aj poistený, produkovať – vytvárať zisk. Z uvedeného poistenia budú hradené straty na zisku a nevyhnutná výška nákladov, ktoré sa vynaložili počas obodbia úplného alebo čiastočného zastavenia prevádzky v dôsledku udalosti uvedenej v poistnej zmluve.

5.5.3 Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti môžeme charakterizovať ako druh sociálneho poistenia. Je to poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti sa poskytuje dávka v nezamestnanosti. Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Podľa platnej legislatívy na Slovensku od 1. februára 2012 môže byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti len: • fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, • samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a zároveň:  je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo  má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 prvej vete zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie.

86


Vznik a zánik dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3 v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení.

5.5.4 Sociálne poistenie Sociálne poistenie je najrozsiahlejšou časťou systému sociálneho zabezpečenia. Ide o povinné verejnoprávne poistenie založené na platení odvodov a poberaní dávok (napr. dôchodkov). Jeho úlohou je ochrániť veľkú časť obyvateľstva pred rizikami v živote a zabezpečiť prerozdelenie dôchodkov v národnom hospodárstve. Na Slovensku oblasť sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení a vzťahuje sa na všetky osoby s výnimkou policajtov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby. Podľa tohto zákona sociálne poistenie je: • nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, • dôchodkové poistenie, ktoré tvorí:  starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,  invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, • úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného a služobného úrazu alebo choroby z povolania, • garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, • poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Každý zamestnávateľ musí za svojich zamestnancov odvádzať príslušnú výšku odvodov na jednotlivé druhy poistení. Zamestnancom sa tiež povinne strháva časť ich platu na jednotlivé druhy poistenia. Podnikatelia – samostatne zárobkovo činné osoby (napr. živnostníci) – si musia povinne platiť odvody, a to od času, keď dosiahnu určitú výšku príjmov (nie zisku). Hlavným orgánom verejnej správy vo veciach sociálneho poistenia je Sociálna poisťovňa.

5.5.5 Zdravotné poistenie Zdravotné poistenie je poistenie osôb, ktoré slúži na zabezpečenie potrebnej zdravotnej liečebno-preventívnej starostlivosti, pri ťažkom zdravotnom postihnutí, prípadne osobitnej zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku upravuje oblasť zdravotného poistenia zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. Na základe uvedeného zákona rozlišujeme nasledujúce druhy poistenia: • povinné verejné zdravotné poistenie, • dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, • individuálne zdravotné poistenie (zdravotná starostlivosť sa poistencovi poskytuje podľa osobitného predpisu, pričom mu dáva možnosť rozšíriť si rozsah zdravotného poistenia). Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne. Platitelia poistného. Poistné na zdravotné poistenie je povinný platiť: • zamestnanec – preddavky na poistné vypočítava a odvádza zamestnávateľ, • zamestnávateľ – preddavky na poistné vypočítava a odvádza zamestnávateľ, • samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) – preddavky na poistné si vypočíta a odvedie sama, • dobrovoľne nezamestnaná osoba – preddavky na poistné si vypočíta a odvedie sama, • štát. ekonomika

87


Poistné. Pod týmto pojmom rozumieme celoročnú čiastku, ktorá je zúčtovaná v rámci ročného zúčtovania poistného, závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (vymeriavacieho základu) dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie. Uvedeným obdobím je príslušný kalendárny rok, v ktorom sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Preddavky na poistné sú iba zálohovo odvádzané finančné čiastky poistného za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa zúčtujú v ročnom zúčtovaní poistného. Splatnosť preddavku na poistné. Preddavok SZČO a osoby tzv. dobrovoľne nezamestnanej je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, čo znamená, že napr. preddavok za január 2011 odviedli tieto osoby do 8. februára 2011. Preddavok zamestnancov a zamestnávateľa je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozčlenená na rôzne dni, preddavok je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Tab. 5.1 Prehľad odvodov na zdravotné a sociálne poistenie SADZBA Zamestnanec

Zamestnávateľ

Nemocenské

1,4 %

1,4 %

Dôchodkové

4%

14 %

Trvalá invalidita

3%

3%

Nezamestnanosť

1%

1%

Zdravotné

4%

10 %

Garančné poistenie

–

0,25 %

Rezervný fond

–

4,75 %

SPOLU

13,4 %

34,4 %

Zamestnávateľ je povinný k týmto odvodom ešte navyše odvádzať aj odvody na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z celkových mesačných nákladov na mzdu zamestnanca.

88

Literatúra 1. Birkenbihlová, V.F.: Pozitívni stres, radostne stresem. Praha: Ivo Železný, 1996. 2. Budai, A.: Tímová práca. Nitra: UKF v Nitre, 2004. 3. Čejková, V. Poistenie a poisťovníctvo. Bratislava: ELITA, ekonomická literárna agentúra, 1994. 128 s. ISBN 80-85323-59-1. 4. Čejková, V., Martinovičová, D.: Poisťovníctvo: Úvod do teórie. Bratislava: Merkury, 2007. 133 s. ISBN 978-80-89143-60-3. 5. Halušková, A. a kol.: Základné otázky obchodného práva. Bratislava: VEDA, 2005. 6. Hontyová, K., Lisý, J., Majdúchová, H.: Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: EKONÓM, 2010. ISBN 978-80225-2943-3. 7. Chovan, P., Čejková, V.: Výkladový slovník poisťovníctva. 1.vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. 93 s. ISBN 80-08-01818-6. 8. Chovan, P. a kol.: Základy poisťovníctva. Bratislava: Slovenská asociácia poisťovní, vydavateľstvo SOFT design, 1994. 176 s. ISBN 80-967083-1-7. 9. Majdúchová, H., Neumannová, A.: Podnikové hospodárstvo pre manažérov. Bratislava: IURA EDITION, 2009. ISBN 978-80-8078-200-9. 10. Máče, M.: Platební styk: klasický a elektronický. 1. vydanie. Praha: Grada, 2006. 220 s. ISBN 8024717255. 11. Majtánová, A. a kol.: Poisťovníctvo. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2009. 326 s. ISBN 978-80-8078260-3. 12. Mamojka, M., Mamojka, M. ml.: Obchodné právo v systéme slovenského právneho systému. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity, 2005. 13. Marvanová M., Schlossberger O. a kol.: Platební styk. 2. vydanie. Praha: Bankovní institut, 1998. 376 s. 14. Němec, P.: Public relations praxe komunikace s verějností. 1. vydanie. Praha: 1996. 15. Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník, komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2005. 16. Papula, J.: Strategický manažment, výzva pre manažérov. Bratislava: ELITA, 1993. ISBN 80-85323-41-9. 17. Paulička I. a kol.: Všeobecný encyklopedický slovník G – L. Nakladatelství CESTY, 2002. 18. Schultzová, A. a kol.: Daňovníctvo – daňová teória a politika I. Bratislava: IURA EDITION, 2011. ISBN 978-80-8078-407-2. 19. Sedlák, M. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Bratislava: IURA EDITION, 2010. ISBN 978-80-8078-3. 20. Ševčík, A.: Bankovnictví I. 1. vydanie. Brno: Masarykova univerzita, 2005. 128 s. ISBN 802-103-649-4. 21. Wrightová, J.: Umenie relaxovať. Bratislava: IKAR, 1997. 22. Zákonník práce – zákon č. 311/2001 Z. z. v platnom znení 23. Obchodný zákonník – zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení 24. Živnostenský zákon – zákon č. 455/1991 Zb. v platnom znení 25. Zákon č. 530/2003 Z. z. – o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení 26. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení 27. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v platnom znení 28. Zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v platnom znení 29. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení 30. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. 31. Vyhláška č. 25/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré treba k návrhu na zápis priložiť.

ekonomika

89

doc. Ing. Daniela Špirková, PhD. JUDr. Jarmila Machajdíková

Ekonomika

pre 2. ročník stredných odborných škôl Vydavateľ: EkoFond, n. f. Mlynské Nivy 44/a 825 11 Bratislava Jazyková a grafická úprava: JAGA GROUP, s. r. o. Foto na obálke: thinkstock.cz Prvé vydanie Bratislava 2013 Všetky práva vyhradené. Doslovné ani čiastočné preberanie tohto materiálu nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia vydavateľa EkoFond, n. f.

Ekonomika pre 2. ročník stredných odborných škôl

Recommend Documents