výtvarné ,
osobnosti Pieštan
Na úvod V tejto útlej publikácii predstavujeme piatich už nežijúcich výtvarných umelcov, ktorí patria medzi najvýraznejšie osobnosti piešťanskej výtvarnej scény. Jeden z nich - Janko Alexy – tu pôsobil síce iba 6 rokov, ale tým, že sa snažil založiť v Piešťanoch maliarsku kolóniu, zanechal po sebe výraznú stopu. Jeho zásluhou je, že upriamil pozornosť ďalších výtvarníkov na naše kúpeľné mesto. Pre niektorých maliarov to bola len krátka epizódka, iní tu našli smer svojho ďalšieho umeleckého napredovania. Napríklad Jozefovi Kollárovi sa topole, ktoré objavil v údolí Váhu, objavujú na obrazoch sporadicky až do konca života. Martin Benka váhal, či sa má v Piešťanoch usadiť, lebo jeho viac inšpirovala horská krajina. To, čo v Piešťanoch namaľoval, medziiným aj veľkorozmerné plátno Pohľad na Piešťany, patrí v jeho tvorbe k tým menej výrazným dielam. Nepomerne úspešnejší bol pri výzdobe Kolonádového mosta, kde má umiestnené dve vitráže vytvorené technikou leptu – Piesne z Detvy a Na salaši. Dali by sa menovať aj ďalší maliari, ktorí koketovali s Alexyho zámerom – Zolo Palugyay, ktorý na železné povalové dvere v Alexy vile namaľoval Alegóriu prameňov, Miloš A. Bazovský, ktorého mnoho raných diel zostalo v Piešťanoch, Jozef Ilečko, Štefan Žambor a ďalší. Mimo kolónie vytvoril niekoľko pozoruhodných obrazov a reliéfov piešťanský rodák, excelentný architekt Pavel Weisz (1901 – 1944). Približne v rovnakom čase (1926 – 1938) žil a tvoril v Piešťanoch výborný maďarský maliar Aurél Bernáth, ktorého manželka Alice Pártos bola kúpeľnou lekárkou. Viaceré jeho obrazy s piešťanskou tematikou sa dostali do Maďarskej národnej galérie. V Piešťanoch však pôsobili aj mnohí ďalší výtvarníci. Z tých starších to boli kostolní maliari a reštaurátori Štefan Enhoff (1891 – 1962), Ferdinand Karol Papp (1899 – 1970) a Eugen Petrikovics (1897 – 1963). Na sklonku života sa tu usadil Viliam Forberger (1848 – 1928), rodák zo Spiša. Niekedy sa ešte objavujú jeho diela s námetom Piešťan, zväčša sú to však kresby. Alexander Buzna (1868 – 1945) síce nebol školeným maliarom, ale maľovanie bolo jeho veľkou záľubou. Ako kňaz pobudol niekoľko rokov na tunajšej fare. Z tohto obdobia pochádza i kolekcia jeho zručne namaľovaných olejov, zachytávajúca prevažne krojované postavy. Obrazy, ktoré sú uložené v zbierkach Balneologického múzea v Piešťanoch, predstavujú aj cenný národopisný dokument. Maliar a scénograf Emil Paulovič (1922 – 2004) prišiel do Piešťan v roku 1978. Usporiadal tu viacero výstav a vďaka svojej bezprostrednej povahe a mnohým priateľstvám sa stal v meste veľmi populárnym a obľúbeným maliarom. V piešťanských bytoch visí azda najviac obrazov práve z jeho ateliéru.
5
Žičlivá kultúrna atmosféra Piešťan sem v minulosti prilákala viacerých výtvarníkov, ktorí sa tu nakoniec definitívne usadili. Spomenieme z nich aspoň maliara Ferdinanda Pekára (1926), keramikára Lubomíra Jakubčíka (1926) a textilnú výtvarníčku Evu Krause (1929). Z dát ich narodenia vidieť, že sú všetci už osemdesiatnici a svojou tvorbou prispeli k zvýšeniu úrovne výtvarného života Piešťan. Ďalej tu pôsobia ešte maliarka Mária Šuľanová (1930), dizajnér, sochár a posledné roky už aj maliar Andrej Chotváč (1942) a sochár, ktorý postupne vymenil dláto za štetec, Ladislav Sulík (1946). V meste žije a tvorí viacero výtvarníkov z mladej generácie, ktorá sa už ohlasuje a určite dá o sebe ešte vedieť. Existuje i ďalšia skupina výtvarníkov, ktorí sa v Piešťanoch narodili, ale skôr či neskôr sa z mesta odsťahovali, predovšetkým do Bratislavy. Do tejto skupiny patria napríklad otec slovenského konštruktivizmu v maliarstve Alojz Klimo (1922 – 2000), Emil Bačík (1929 – 1999), ktorý na seba upozornil svojimi majstrovsky namaľovanými klaunmi (dnes veľmi vzácnymi na trhu s umením) či jeden z čelných predstaviteľov konceptuálneho umenia na Slovensku Július Koller (1939 – 2007). Časť svojho detstva tu dokonca mal prežiť aj zakladateľ op-artu, umelec maďarského pôvodu Victor Vasarely (1908 - 1997). Jeho otec, železničiar, musel často meniť bydlisko, a tak sa ešte za Rakúsko-Uhorskej monarchie dostal aj do Piešťan. Piešťany teda mali a majú bohaté väzby na výtvarné umenie. Pre úplnosť treba ešte dodať, že mnohí maliari a sochári navštevovali piešťanské kúpele. Azda najcennejšie, čo po nich zostalo, je obraz Alfonza Muchu (1860 – 1939) Buď pozdravený, prameň zdravia, umiestnený v tympanóne nad dverami jedálne hotela Thermia Palace. Obraz bol v roku 2000 za záhadných okolností odcudzený a po piatich rokoch rovnako prekvapujúco nájdený. Po reštaurovaní je vystavený na pôvodnom mieste. Dve sochy sa stali symbolmi Piešťan - Barlolámač od bratislavského sochára Roberta Kühmayera (1883 – 1972) na priečelí Kolonádového mosta a Milenci od Alexandra Trizuljaka (1921 – 1990). Z niekdajších veľkých výstav Socha piešťanských parkov zostalo na verejných priestranstvách množstvo plastík a v zbierkach Balneologického múzea je uložených vyše 600 diel vytvorených na Medzinárodných maliarskych sympóziách. Možno dúfať, že táto skromná brožúra encyklopedického charakteru bude prvým krokom na ceste k hlbšiemu a komplexnejšiemu preskúmaniu pestrej výtvarnej histórie Piešťan.
Kornel Duffek
6
Biografia: Janko Alexy, výtvarník, spisovateľ, publicista, pedagóg a záchranca mnohých historických a kultúrnych pamiatok na Slovensku, sa narodil 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1919 -1925 študoval na pražskej Akadémii výtvarného umenia u profesorov Josefa Loukotu, Vlaha Bukovaca, Maxa Pirnera a Maxa Švabinského. V rokoch 1932 - 1937 žil v Piešťanoch, kde sa pokúšal založiť tzv. kolóniu umelcov. Snažil sa sem pritiahnuť viacerých významných umelcov – M. Benku, M. A. Bazovského, Z. Palugyaya, J. Kollára a mnohých ďalších. Tento projekt sa však nestretol s úspechom. V roku 1937 sa presťahoval do Bratislavy, kde sa podieľal na organizovaní umeleckého života. Zasadzoval sa za rekonštrukciu mnohých kultúrnych pamiatok, okrem iného sa zaslúžil o záchranu Bratislavského hradu. Svoje diela vystavoval na mnohých miestach v Československu i v zahraničí. Za svoju tvorbu dostal viaceré ceny a vyznamenania. Pri príležitosti sedemdesiatych narodenín bol menovaný národným umelcom. Zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave.
Janko
Alexy * 25. 01. 1894 Liptovský Mikuláš † 22. 09. 1970 Bratislava
Charakteristika tvorby: Janko Alexy patrí popri M. Benkovi, M. A. Bazovskom a Ľ.Fullovi k zakladateľom novodobého slovenského výtvarného umenia. Jeho tvorba nie je homogénna, v rôznych obdobiach sa venoval
7
mnohým technikám a spracovával rôzne námety. Maľoval slovenskú prírodu i dedinu, ale aj mestské zákutia, prostredie kaviarní, portréty, historické alebo legendárne postavy a udalosti. Venoval sa i tematike Jánošíka a jeho družiny, ktorá sa stala súčasťou slovenskej ľudovej kultúry. Povaha jeho umenia je skutočne národná - modernými výtvarnými prostriedkami sa pokúšal o monumentalizáciu typickej slovenskej dediny a slovenského ľudu. Jednoduchá modelácia a farebnosť dodávajú jeho dielam baladický charakter. Bol inšpirovaný ľudovou poetikou (Horí ohník, horí, 1921; Bača a smrť, 1921; Hôrni chlapci, 1921), dedinskými námetmi (Slovenská madona; Žena z Heľpy), lyrickou krajinou a mestskými zákutiami (Zo starej Bratislavy). Rovnako sa venoval krajine a figurálnemu zobrazeniu. Inšpirovalo ho prostredie mesta i jeho historická architektúra. Vo svojich dielach zachytáva premenu slovenského života – človeka i jeho prostredia. Z výtvarných techník si obľúbil najmä pastel. Navrhoval aj monumentálne dekoratívne gobelíny a vitráže do sakrálnych a profánnych objektov (Kostol sv. Štefana kráľa v Piešťanoch - 1951, Divadlo P. O. Hviezdoslava v Bratislave – 1952 a i.). Významné sú aj jeho tapisérie.
Hrad Beckov zo zbierok Balneologického múzea
Výber z výtvarnej tvorby: Dievčatá, Žena z Heľpy, Jánošíkova družina, Budovy Univerzitnej knižnice v Bratislave, Humná, Pri potoku, Žena pred zrkadlom.
8
Krajina s krížom
Starý kláštor v Piešťanoch
zo súkromnej zbierky
zo zbierok Balneologického múzea
Biografia: Aurel Kajlich, maliar, grafik a ilustrátor, sa narodil v Turej Lúke. V rokoch 1923 – 1927 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Maxa Švabinského. Ako študent strávil v rámci študijného pobytu nejaký čas v Paríži. V rokoch 1936 – 1937 pôsobil ako návrhár Slovenskej polygrafie v Bratislave. Od roku 1946 žil a tvoril v Piešťanoch, kde v roku 1973 aj zomrel. Pochovaný je v Piešťanoch, na cintoríne na Bratislavskej ceste.
Charakteristika tvorby: Aurel Kajlich patril k významným postavám slovenského výtvarného umenia. Maliar, grafik a ilustrátor popri rozmerných maľbách zanechal nepreberné množstvo brilantných kresieb, navrhoval poštové známky a bankovky, ale aj plagáty a knižné obálky. V maliarskej tvorbe stvárňoval prevažne výrazné ľudové typy. Bol majstrom imaginárnych portrétov. Vytvoril aj podobu autora chválospevu na piešťanské liečivé pramene, Adama Trajana, ktorého výzor odvtedy vnímame prostredníctvom jeho predstavivosti. A. Kajlich, podobne ako J. Alexy, bol umelecky najpresvedčivejší v technike pastelu a v ilustráciách. Odborným hodnotením jeho diela sa zaoberal umenovedec M. Váross (1971).
Aurel
Kajlich * 28. 11. 1901 Turá Lúka , † 09. 10. 1973 Pieštany
9
Keďže v meste nevznikla galéria, ktorá by sústredila a prezentovala umelcovo dielo, väčšina jeho obrazov je roztrúsená v súkromných zbierkach u nás a v zahraničí.
Matka s dieťaťom, kombinovaná technika zo zbierok Balneologického múzea
Starý bača, kresba zo zbierok Balneologického múzea
Cestou do kostola, kombinovaná technika zo zbierok Balneologického múzea
10
Biografia: Akademický sochár Valér Vavro patrí ku Generácii 1909, ktorá od svojho vstupu do kultúrneho života začiatkom 40. rokov 20. storočia silne ovplyvnila ďalší vývoj slovenského výtvarného umenia. Remeselnú zručnosť získal na Sochársko-kamenárskej škole v Hořiciach, potom rozvíjal svoj talent na Akadémii výtvarných umení v Prahe u významného českého sochára prof. Bohumila Kafku. Venoval sa monumentálnej, komornej, portrétnej a reštaurátorskej tvorbe v klasických sochárskych materiáloch (kameň, drevo, bronz). Zúčastňoval sa kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Aktívne zasiahol do povojnového kultúrno-spoločenského života rodného mesta. S jeho menom je spojená Socha piešťanských parkov, ktorá vznikla v roku 1967 ako priamy pokračovateľ sochárskych výstav, ktoré Valér Vavro organizoval s ďalšími výtvarníkmi už od začiatku 60. rokov. Ako reštaurátor sa venoval záchrane historických umeleckých diel (Nitriansky hrad, ranogotický kostol v Bytči), spolu s L. Ľ. Pollákom reštauroval Morový stĺp v Kremnici a priečelie Trojičného kostola v Bratislave a rad plastík ). Zomrel v roku 1992 v Piešťanoch.
Valér
Vavro , * 30. 01. 1911 Pieštany , † 24. 05. 1992 Pieštany
11
Charakteristika tvorby: Autor stoviek sôch, súsoší, búst, reliéfov, náhrobníkov, nositeľ Ceny mesta Piešťany (1978), prestížnej ceny M. Benku (1981), pamätnej plakety Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti (1991) a iných ocenení, prežil podstatnú časť svojho života v rodisku, kde ho pripomína o. i. plastika Úroda, osadená pred Balneologickým múzeom - Kúpeľnou dvoranou (1937), Pomník padlým v prvej svetovej vojne pred Kostolom sv. Štefana (1937), Pomník oslobodenia na námestí SNP (1950) či socha Pozdrav z frontu pred kolonádou na Winterovej ulici (1965). Popri portrétoch velikánov svetovej kultúry (L. van Beethoven, Rembrandt van Rijn) vyhotovil celú galériu búst slovenských osobností (D. Jurkovič, J. Króner, Š. Moyses, J. Nemčík, Z. Nováček, J. Palkovič, A. Sirácky), vrátane takých, ktoré boli tesne späté s Piešťanmi (o. i. K. Duffek, K. Havlíková, A. Kajlich, F. E. Scherer, I. Stodola, G. Vámoš). Portrétoval aj veľa ďalších ľudí z celého Slovenska. Viaceré diela - pokiaľ nezdobia budovy, námestia, parky či cintoríny - vlastnia múzeá a galérie, vrátane Slovenskej národnej galérie.
12
Cigánsky tanec, patinovaná sádra, polovica 80.rokov majetok rodiny Vavrových
Portrét vnuka, drevo, 1977
Sĺňava, kararský mramor, 1964
majetok rodiny Vavrových
majetok Slovenských liečebných kúpeľov a.s.
Biografia: Akademický sochár a reštaurátor Ladislav Ľ. Pollák sa narodil v Koplotovciach neďaleko Piešťan. V roku 1939 absolvoval Kafkovu špeciálnu školu monumentálneho sochárstva na pražskej Akadémii výtvarných umení. Po ukončení štúdií sa usadil v Piešťanoch, kde spolu s generačnými druhmi A. Kajlichom a V. Vavrom patril ku kmeňovým predstaviteľom výtvarnej obce. Zomrel v roku 2002 v Piešťanoch.
Charakteristika tvorby: Z početných diel inštalovaných v Piešťanoch si hodno všimnúť Pomník Ludwiga van Beethovena (1939), pomník pevca oslavnej básne Saluberrimae Pistinienses Thermae Adama Trajana z Benešova (1948) a fontánu pred rovnomenným kultúrnym zariadením Fontána (1956). Tieto tri diela sú rozmiestnené pomerne blízko seba v mestskom parku, ďalšie zdobia iné verejné priestory v meste, mnoho ich je roztrúsených po celom Slovensku. Z nich možno spomenúť Pomník povstania 1848-1849 v Senici, situovaný v poli za mestom, pred majerom Horné Suroviny. Je venovaný pamiatke popravených účastníkov slovenského povstania v meruôsmych rokoch. Pomník bol slávnostne odhalený v roku 1948. Ladislav Ľ. Pollák
, Ladislav Ludovít
Pollák * 16. 11. 1912 Koplotovce , † 12. 10. 2002 Pieštany
13
je autorom sôch Juraja Tranovského a Michala Miloslava Hodžu pred evanjelickým kostolom v Liptovskom Mikuláši, ktoré boli osadené v roku 1950. Nemenej významné ako autorova sochárska tvorba boli jeho reštaurátorské aktivity. Spolu s V. Vavrom reštauroval Trojičný stĺp v Kremnici (1954 – 1957). Zabezpečoval aj transfer parížovského kaštieľa do skanzenu v Pribyline.
Adam Trajan Benešovský, pieskovec, 1948 majetok Mesta Piešťany
Hra detí, kov, šesťdesiate roky z výstavy Socha piešťanských parkov
14
Fontána, pieskovec, päťdesiate roky majetok Mesta Piešťany
Biografia: Akademický maliar Ctibor Krčmár najskôr získal výtvarné vzdelanie v súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave. Po druhej svetovej vojne študoval v Prahe na Štátnej grafickej škole u profesorov Petra Dilingera a Karola Müllera. V štúdiu pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Vladimíra Sychru, posledné dva roky u profesora Jána Želibského a Otakara Nejedlého. V roku 1952 získal absolutórium. Po ukončení štúdia žil a tvoril v Piešťanoch, kde aj zomrel.
Charakteristika tvorby: Ctibor Krčmár sa venoval maľbe, grafike a modelovaniu. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších slovenských koloristov. Hlbokú spriaznenosť s prírodou cítiť i v jeho maliarskom prejave. Do obrazov často vkomponoval motívy zvierat, najmä koní, napríklad v cykle Z detských čias. Krajinomaľby naopak oživoval ľuďmi, avšak mužov na rozdiel od žien a detí stvárňoval iba vo výnimočných prípadoch. Trvalými motívmi v Krčmárovej tvorbe boli rodný kraj jeho otca - Kysuce, kúpeľné mesto Piešťany a žena vo všetkých svojich podobách. Vytvoril i niekoľko majstrovských zátiší. Ctibor Krčmár vystavoval prvýkrát v roku 1952.
Ctibor
Krčmár * 11. 11. 1924 Semerovo , † 25. 7. 1990 Pieštany
15
V ďalších rokoch sa pravidelne prezentoval na kolektívnych výstavách Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1973 a v roku 1984 vystavoval Výber z tvorby v Piešťanoch. V roku 1983 pripravila Galéria umenia v Nových Zámkoch výstavu v jeho rodnom Semerove a v Dubníku. Výstavný súbor bol zameraný na maliarsku tvorbu Ctibora Krčmára, námetovo čerpajúcu z okolia Piešťan, južného Slovenska, ale i Kysúc.
Výber z tvorby: Pri Petržalke, cyklus obrazov Z detských čias, Za humnami, Krajina, Jeseň na Kysuciach, Poľovník, Sediaca, Podobizeň, Z koncertu.
Letné poludnie, olej, 1979 zo súkromnej zbierky
16
Starý hudobný pavilón, olej, okolo roku1968
Zátišie, olej, 1972
majetok Mesta Piešťany
zo súkromnej zbierky
Vydavateľ: Mestská knižnica mesta Piešťany, 2009 Text: kolektív pracovníkov Mestskej knižnice mesta Piešťany Fotografie: archív Kornela Duffeka, Eva Drobná, Tomáš Hudcovič Tlač: PN PRINT, s.r.o. Grafické spracovanie: KIOS, s.r.o. Publikácia bola vydaná za finančnej podpory Mesta Piešťany. ISBN: 978-80-970175-1-4
