Roman Vojtechovský:
Slovenský posunkový jazyk má malú posunkovú zásobu?
Nedávno som si vo vlaku prečítal článok o nepočujúcej výtvarníčke z decembrového časopisu Zdravie (2008). Vyrazilo mi dych z tohto textu: „Mladá žena nepozná posunkovú reč, odčítava z pier. Nebolo by lepšie, keby ovládala jeden i druhý spôsob komunikácie? Pýtam sa jej. "Nie", krúti hlavou. "Posunkovanie je oveľa chudobnejší na výrazy." Keďže ona nepozná posunkový jazyk, má právo povedať o posunkovom jazyku, že je chudobný na výrazy? Bola si touto vetou istá? Alebo lepšie povedané, smieme povedať o druhom ľubovoľnom hovorenom alebo posunkovom jazyku, ktorý nepoznáme, presnejšie jeho gramatiku a slovnú zásobu, máme právo uvažovať alebo povedať, že je chudobný? Myslím si, že o tom uvažovať by sme vôbec nemali.
Každý jazyk má svoju slovnú zásobu, ktorá je občas rozdielna od druhého jazyka podľa územia, kultúry a používateľov jazyka. Každý jazyk je schopný vyjadriť všetko, čo potrebuje, každý jazyk (napríklad hovorený, posunkový) to však môže robiť iným spôsobom. Napríklad na rozdiel od slovenského jazyka v arabčine a niektorých afrických jazykov existuje počet názvov pre druhy piesku, v eskymáčtine zase množstvo názvov pre sneh alebo ľad, v polynézskych jazykoch pestrosť názvov pre rybolov, v papuánčine množstvo výrazov na pomenovanie chodenia (ináč sa pomenúva chôdza na sever, ináč na juh, na západ i na východ).
Môžeme porovnať napríklad situáciu v slovenčine a eskymáčtine, kde pre pojem „sneh“ môžeme nájsť aspoň 14 slov (popis je len približný), odvodených od viac než jedného základu (Čermák, 2007, s. 54): quank (vločka), kanevvluk (jemné čiastočky snehu), natquik (vanúci sneh), nevluk (lepiaci sa sneh alebo jeho kusy), aniu (sneh na zemi), muruaneq (mäkký hlboký sneh), qetrar (zľadovatené krúpy), nutaryuk (čerstvo napadaný sneh), qanisqineq (sneh poletujúci na vodu), qengaruk (závej snehu), utvak (sneh nalámaný, narezaný v blokoch), navcaq (snehová rímsa, zvyčajne nebezpečná a hroziaca pádom), pirta (snežná búrka), kaneq (mráz so snehom). Podobne rozličnými menami označujú „ľad“ (Mistrík, 1999, s. 14): siko (ľad na mori), nilak (ľad na sladkej vode), sermek (ľad na pevných predmetoch), ilok (ľad na vnútornej strane okna).
Tasmánčania (=obyvatelia Tasmánie, nachádzajú sa na ostrove dolu nad Austráliou) namiesto nášho slova „tvrdý“ používajú porovnanie „ako skala“ a namiesto nášho „okrúhly“ porovnanie „ako mesiac“ (Mistrík, 1999, s. 14). Príslušníci afrického kmeňa Asu nemajú názov pre matku ani pre syna a dcéru. Tieto osoby vyjadrujú podľa konkrétneho reálneho vzťahu: žena, ktorá ma dieťa, žena, ktorá varí, muž tejto ženy (Mistrík, 1999, s. 15).
Okrem rozdielov medzi slovenčinou a eskymáčtinou sa nájdu rozdiely medzi slovenčinou a angličtinou v pojme „dobrú chuť“, keďže v anglickom jazyku nenájdeme pojem „dobrú chuť“. Nemôžeme považovať, že anglický jazyk je menejcenný než slovenský jazyk, je daný svojou typickou kultúrou i jazykom. Alebo pri anglickom slove „can“ môžeme použiť slová v slovenčine „môcť, vedieť, byť schopný, smieť“. Ďalej podobné príklady rozdielov medzi slovenčinou a češtinou sú v pojmoch príklad „meniny“, „svat“ a pod., keďže v češtine nenájdeme pojem meniny, ale namiesto neho Česi používajú pojem „sviatok“. Slovo „svat“ v českom jazyku nenájdeme. Naopak v češtine nájdeme zvlášť významové slová – „umět“ a „vědět“ a v slovenčine len „vedieť".
Také podobné prípady nájdeme medzi slovenským posunkovým jazykom (ďalej len SPJ) a slovenským jazykom, niektoré posunky sú závislé na slová slovenského hovoreného jazyka a niektoré nie. Stáva sa pri takej situácii, že na jedno slovo zo slovníka slovenského jazyka treba posunkami ukázať, prípadne popísať viac než jedným posunkom, to avšak neznamená, že tento SPJ je špatný. Toto viac vytvorený, čiže zložený posunok pri jednom určitom slove zo slovníka slovenského jazyka je súčasťou posunkovej zásoby SPJ. Napríklad pri slovách:
KNIŽNICA
JEDÁLEŇ
Situácia býva aj opačná, z jedného posunku sa musí prekladať viac než jedno slovo v slovenskom jazyku napríklad pri pojme „dobrú chuť“, „toaletný papier“, „minerálna voda“, atď. Pri posunku „DOBRÚ CHUŤ“ – poklepeme 3-x na stôl alebo na dlaň pasívnej ruky a pri slovenskom jazyku treba použiť dve slová – „dobrú chuť“. Ukážky príkladov:
DOBRÚ CHUŤ
TOALETNÝ PAPIER
VEĽKÁ NOC
Podľa slovníkov – Frekvenčný slovník posunkovej reči (kniha), Základy posunkového jazyka nitrianskeho regiónu I. a II. (kniha), Kodifikovaný systém posunkovej reči (VHS), atď. niektoré osoby posudzujú podľa tých materiálov, že SPJ má menšiu zásobu než slovenský
jazyk.
Môžeme
povedať,
že
tieto
slovníky
obsahujú
len
základné,
frekventované posunky. Musíme si uvedomiť, že tieto slovníky sú tzv. stabilné slovníky, čiže tvoria posunky, ich podoba je v zásade ustálená a nemenná. Okrem stabilného slovníka existuje produktívny slovník SPJ, ktorý nenájdeme nikde v našich knihách, či CD alebo DVD. Produktívny slovník SPJ podľa Okrouhlíkovej (Slánska Bímová
–
Okrouhlíková,
2008,
s.
107)
pozostáva
z posunkov,
ich
podoba
predstavuje sadu komponentov, ktoré posunkujúci skladá rôznym spôsobom dohromady a vytvára tak lexikálne formy vždy znovu, adekvátne potrebám aktuálneho kontextu.
Medzi zložky, komponenty produktívneho slovníka SPJ patria klasifikátorové morfémy, nemanuálne morfémy, morfémy pohybu a morfémy umiestnenia. Morféma je najmenšia časť slova, ktorá má vecný alebo gramatický význam, ide o súhrnné označenie pre koreň (základná časť slova), predponu, príponu a koncovku slova. To platí aj pre slovenský jazyk. V slovníkoch slovenského jazyka nájdeme slová s morfémami, ale v slovníkoch SPJ nenájdeme posunky s morfémami (klasifikátorové morfémy, nemanuálne morfémy, morfémy pohybu a morfémy umiestnenia).
Klasifikátorové morfémy - klasifikátor je v posunkovom jazyku tvar ruky, ktorý zastupuje mená a zaraďuje objekty nimi bežne označované do rôznych kategórií podľa určitých spoločných rysov, napr. podľa tvaru, rozmeru, veľkosti, spôsobu držania a pod. (tamtiež).
Klasifikátor osoby
Klasifikátor osoby
Klasifikátor obrysu malých guľatých predmetov
Klasifikátor spôsobu držania predmetov
Nemanuálne morfémy sú pozície a pohyby hlavy a trupu, výraz obličaja, špecifické pohyby úst (Slánska Bímová – Okrouhlíková, 2008, s. 108). Napríklad nafúknuté tváre znamenajú veľkú námahu pri vykonávaní danej činnosti, alebo jej trvanie po dlhú dobu, či pri vyjadrovaní veľkosti alebo množstva, atď. Príklady v SPJ pri nafúknutých tvárí:
VYJADROVANIE MNOŽSTVA
VYJADROVANIE VEĽKOSTI
Morfémy pohybu a umiestnenia sú pohyby ruky a jej umiestnenie v priestore, ktoré vyjadrujú pohyb objektu po určitej dráhe, alebo jeho výskyt na určitom mieste. Vo väčšine prípadov sa kombinujú s ďalšími morfémami najmä s klasifikátormi. Pomocou morfému pohybu a klasifikátoru osoby môžeme napríklad vyjadriť skutočnosť, že nejaká osoba k nám prichádza zľava, pohybuje sa po kruhu, stojí pred nami a pod. (tamtiež).
OSOBA K NÁM PRICHÁDZA ZĽAVA
Okrem
OSOBA STOJÍ PRED NAMI
komponentov
produktívneho
OSOBA SA POHYBUJE KĽUKATO K NÁM
slovníka
nie
sú
OSOBA SA POHYBUJE PO KRUHU
v slovníkoch
slovenského
posunkového jazyka (ďalej len SPJ) zaznamenané špecifické posunky.
V slovenskom posunkovom jazyku je možné nájsť veľké množstvo posunkov, pre ktoré neexistuje v slovenskom jazyku jednoslovný ekvivalent, čiže taký, ktorý má rovnakú hodnotu, význam. Motejzíková i Vysuček (in Vysuček, 2008, s. 11) tvrdia, že „pre naše potreby budú používať pre označenie týchto ťažko preložiteľných posunkov termín špecifické posunky“.
Špecifické posunky – jedná sa o slová, ktoré sú kultúrne viazané na komunitu nepočujúcich a im v hovorenom jazyku nikdy nezodpovedá jedno slovo. Špecifické posunky podľa Vysučka (2008, s. 12) „tvoria v rámci posunkového jazyka zvláštnu skupinu posunkov, ktoré sa vyznačujú tým, že v sebe veľmi často nesú nejaké emócie, pozitívne či negatívne, vyjadrujú rôzne stavy ľudskej psychiky alebo osobný postoj hovoriaceho k niekomu alebo k niečomu a ich hodnoteniu“.
Ukážka dvoch špecifických posunkov pri rôznych možných prekladoch:
ŠPECIFICKÝ POSUNOK (SPJ)
Všeobecný význam: „zakryť, zamaskovať následky nejakej nehody, vyskytuje sa len v spojení s vecami“. Príklady používania: •
Viem, že si otecko schováva peniaze do šatníka. Keď si z neho nejaké peniaze požičiam, musím mu ich vrátiť tak, aby to na oblečení okolo nebolo poznať. Prepis posunkov: JA + VEDIEŤ + OTEC + SKRIŇA + PENIAZE + MAŤ + SCHOVAŤ + JA + NEDBAŤ + VZIAŤ + POTOM + VRÁTIŤ + MUSIEŤ + ŠPECIFICKÝ POSUNOK + UROVNAŤ (oblečenie)
•
Keď boli rodičia preč, pozval som k nám kamarátov na poriadny mejdan (=priateľská schôdza spojená so zábavou). Nechcel som, aby rodičia niečo poznali, preto som po skončení zábavy dal všetko na svoje miesto tak, akoby sa nič nedialo. Prepis posunkov: RODIČIA + PREČ + BOLO + JA + KAMARÁTI + K NÁM + POZVAŤ + ČO + BAVIŤ SA + POTOM + UŽ + BAVIŤ SA + KONIEC + JA + NECHCIEŤ + RODIČIA + VOĽAČO + ZBADAŤ + JA + VŠETKO + SPÄŤ + ŠPECIFICKÝ POSUNOK
•
Som skutočne chorý, ale snažím sa chovať tak, akoby mi nič nebolo. Prepis posunkov: JA + CHORÝ + SKUTOČNE + JA + ŠPECIFICKÝ POSUNOK + TELO + V PORIADKU
•
Rozbil sa mi kvetináč. Mal na jednej strane dve praskliny. Tak som ho pootočil, aby si toho nikto nevšimol. Prepis posunkov: KVETINÁČ + JA + ROZBIL + KVETINÁČ + PRASKLINY + DVE + JA + ŠPECIFICKÝ POSUNOK + OTOČIŤ
•
Prezerala som si fotky, ktoré som nechcela nikomu ukazovať. V tom prišiel kamarát, zaskočil ma. Čo teraz? Začala som sa s ním rozprávať a medzitým sa mi ich podarilo nenápadne schovať medzi ďalšie papiere na stole. Prepis posunkov: JA + FOTKY + PREHLIADAŤ + JA + TIETO + UKÁZAŤ + NECHCIEŤ + V TOM + KAMARÁT + PREKVAPENE + PRIŠIEL + TERAZ + ČO + MÁVNUŤ + JA + KAMARÁT + ROZPRÁVAŤ + V TOM + FOTKY + PAPIERE + ŠPECIFICKÝ POSUNOK + POD NÍM SCHOVAŤ (simultánnosť)
ŠPECIFIKÝ POSUNOK (SPJ)
Všeobecný význam: nebyť schopný z dôvodu fyzických obmedzení alebo psychických zábran. Príklady používania: •
Tam ísť na návštevu? V žiadnom prípade! Prepis posunkov: JA + NÁVŠTEVA + TAM + ŠPECIFICKÝ POSUNOK
•
Už mu to nebudem ďalej vysvetľovať, aj tak to nepochopí. Prepis posunkov: JA + VYSVETLOVAŤ + JEMU + NEBUDEM + POCHOPIŤ + ŠPECIFICKÝ POSUNOK
•
Pre môjho kamaráta nie je problém zjesť 18 knedlí na posedení. Tak to by som ja nemohol. Prepis posunkov: POSEDENIE + KAMARÁT + MÔJ + KNEDLE + 18 + JESŤ + ŠPECIFICKÝ POSUNOK (pozn. iný špecifický posunok v tom zmysle, že je v niečom schopný) + JA + ŠPECIFICKÝ POSUNOK
•
Tak rád by som šiel na dovolenku, ale bohužiaľ nemôžem. Prepis posunkov: DOVOLENKA + SMER + JA + CHCIEŤ + ŠPECIFICKÝ POSUNOK
•
Muža s takým veľkým nosom by som si nevzala ani náhodou! Prepis posunkov: MUŽ + VEĽKÝ NOS (inkorporácia) + JA + VYDAŤ SA + ŠPECIFICKÝ POSUNOK
•
Vyšplhať až nahor je nad moje sily. Prepis posunkov: VYŠPLHAŤ + HORE + ŠPECIFICKÝ POSUNOK
Môžeme povedať, že zatiaľ u nás nebol dobre spracovaný slovník slovenského posunkového jazyka. Aby slovník slovenského posunkového jazyka bol kvalitný, musí byť dobrý tím (počujúci aj nepočujúci), v ňom by nemal chýbať autor s lingvistickým vzdelaním, ktorý dobre ovláda posunkový jazyk alebo kvalifikovaný lexikograf (=osoba, ktorá sa zaoberá spracovaním slovnej zásoby jazyka v slovníkoch), ktorý by mal postupovať pri zostavovaní heslára (slovo alebo slovné spojenie) a následnom zbere a spracovania jazykového materiálu. Súhlasíme s názorom Okrouhlíkovej (BímováOkrouhlíková, 2008, s. 114), že „mnohí ľudia podliehajú falošnému presvedčeniu, že vytvoriť slovník posunkového jazyka je omnoho jednoduchšie než vytvoriť slovník jazyka hovoreného. Ako inak si vysvetliť fakt, že prácu na slovníkoch hovorených jazykoch celkom samozrejme vykonávajú lingvisti, zatiaľ čo do zostavovania slovníka posunkového jazyka sa pustí i úplný laik?“
Treba povedať, že nie je dôležité kvantifikovať (=počítať) množstvo lexém (lexéma = množina
všetkých
tvarov
určitého
slova
alebo
ustáleného
slovného
spojenia)
v hovorenom alebo v posunkovom jazyku, ale hlavne či tento jazyk dobre spĺňa spoločenskú a interakčnú funkciu.
Ako sme spomenuli, lexéma môže byť nielen jedno slovo, ale tiež ustálené slovné spojenie. Slovné spojenia sú napríklad – seminárna práca, Biely dom, minerálna voda a pod. Mnoho slovenských slov má svoj ekvivalent v slovenskom posunkovom jazyku v podobe niekoľko po sebe idúcich posunkov (pozn. v predchádzajúcom čísle sme uviedli - napríklad knižnica, jedáleň), niektoré jednoduché posunky naopak majú slovenský ekvivalent zložený z viacerých slov (pozn. v predchádzajúcom čísle sme uviedli – napríklad dobrú chuť, toaletný papier, Veľká noc). To znamená, že nemôžeme vždy očakávať, že k jednému slovu hovoreného jazyka musí byť jeden posunok posunkového jazyka. Totiž slovo sa dá v slovenskom posunkovom jazyku vyjadriť rôzne, bez toho by to akokoľvek uberalo na kvalitách oboch jazykov.
Pokiaľ v nejakej situácii alebo v nejakej oblasti, v ktorej chýbajú slová-posunky, je samozrejmé, že neskôr vzniknú slová-posunky, ktoré by sa mali používať. Z toho dôvodu posunkový jazyk je živý (má stále svojich používateľov posunkového jazyka) a produktívny jazyk. Napríklad v študijnom odbore čeština v komunikácii nepočujúcich na Filozofickej fakulte Univerzity Karlova v Prahe boli používané také posunky z oblasti jazykovedy,
ako
sú
FONÉMA,
MORFÉMA,
FONETIKA,
FONOLÓGIA,
MORFOLÓGIA,
KLASIFIKÁTOR, METAFORA, SYNONYMÁ, HOMONYMÁ, ANTONYMÁ a pod. Vytvorili ich nepočujúci používatelia posunkového jazyka aj za pomoci počujúcich, ktorí skôr mali za úlohy vysvetliť nepočujúcim význam týchto slov. Niektoré posunky boli prevzaté od nepočujúcich zo zahraničia.
FONETIKA
FONÉMA, FONOLÓGIA
MORFÉMA, MORFOLÓGIA
KLASIFIKÁTOR
Pri podobnej situácii sa vytvárali nové slová-posunky z oblasti o zavedení eura na Slovensku na tvorbu DVD s názvom „Euro a nepočujúci“ (na tvorbu týchto DVD dotovalo MPSVR SR, nie Národná banka Slovenska). Boli to tie posunky – CENT, KONVERZNÝ (KURZ), DUÁLNY (OBEH) atď. Pri tvorbe nových posunkov sa podieľali 4 nepočujúci v úzkej spolupráci s 3 počujúcimi odborníkmi (Darina Tarcsiová, Mária Košútová a Ladislav Ubár).
Keď niekto nepozná posunok na dané slovo z hovoreného jazyka, skôr je vhodné sa obrátiť na nepočujúce deti nepočujúcich rodičov, oni to vedia najlepšie. Keby slovu neporozumeli, alebo ho nepoznali, je nutné im vysvetliť význam toho slova, potom sa určite časom objavia nové posunky.
Na
záver
by
sme
teda
mohli
tvrdiť,
že
posunková
(slovná)
zásoba
slovenského posunkového jazyka je odlišná od slovnej zásoby slovenského jazyka a prečo? Lebo nie je možné tvrdiť, že ku každému slovenskému slovu sa dá priradiť zodpovedajúci posunok slovenského jazyka a naopak.
Literatúra: ČERMÁK, F. Jazyk a jazykověda. 3. vyd. Praha : Karolinum, 2007. ISBN 978-80-2460154-0. FÁBRYOVÁ, A. Mám háčik. Zdravie. 2008, č. 12, s. 92–96. ISSN 0044-1953. MISTRÍK, J. Jazyk a reč. 2. vyd. Bratislava : Mladé letá, 1999. ISBN 80-06-00924-4.
SLÁNSKA BÍMOVÁ, P. – OKROUHLÍKOVÁ, L. Rysy přirozených jazyků. Český znakový jazyk jako přirozený jazyk. Lexikografie. Slovníky českého znakového jazyka. 2. vyd. Praha : ČKTZJ, 2008. ISBN 978-80-87153-91-8. VYSUČEK, P. Specifické znaky v českém znakovém jazyce. 1. vyd. Praha: ČKTZJ, 2008. ISBN 978-80-87153-54-3.
Odborný konzultant: Bc. Radka Nováková
Text, ktorý mal 1. a 2. časť, bol zverejnený v časopisoch: •
Infonep, 2009, roč. III, č. 1, s. 35–36. ISSN 1337-5679
•
Infonep, 2009, roč. III, č. 2, s. 22–23. ISSN 1337-5679
