PRÍPRAVNÉ KONANIE O TRESTNÝCH ČINOCH. UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky

PRÍPRAVNÉ KONANIE O TRESTNÝCH ČINOCH

DIPLOMOVÁ PRÁCA

FRANTIŠEK VOJTUŠ

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky

Študijný odbor: Právo Predseda komisie: Školiteľ: JUDr. Lucia Kurilovská, PhD. Oponent:

Dátum obhajoby:

BRATISLAVA 2009

Abstrakt Ing. František Vojtuš, Prípravné konanie o trestných činoch, školiteľ JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, Právnická fakulta UK, rok 2010, 91 s.

Práca prináša prehľad teórie a praxe prípravného konania, najmä so zameraním na problematiku prípravného konania v Slovenskej republike po rekodifikácií. Súčasne práca prináša aj náčrt možnosti uplatnenia matematicko-štatistických metód pri hodnotení vplyvu niektorých faktorov na rýchlosť a efektívnosť prípravného konania. Cieľom práce bolo jednak zdokumentovať teoretické náhľady na funkcie, úlohy a ciele prípravného konania, vývoj prípravného konania na území Slovenskej republiky, ako aj súčasný stav v oblasti prípravného konania, ako jedného z najdôležitejších štádií trestného konania. V práci sú načrtnuté aj niektoré problémy súvisiace s aplikáciou inštitútov prípravného konania v praxi.

Kľúčové slová: trestné právo procesné, trestný poriadok, trestné konanie, prípravné konanie, prokurátor, policajt, trestné stíhanie

2

Zoznam použitých skratiek r.z.

ríšsky zákonník pre kráľovstvo a krajiny zastúpené v ríšskej rade

Sb.

Sbierka zákonov a nariadení štátu Československého; Sbierka zákonov a nariadení republiky Československé; Sbierka zákonov republiky Československej

zák. čl.

Zákonný článok

Zb.

Zbierka zákonov Republiky československej

Z.z.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky

3

Predhovor Voľba témy práce, ktorá sa má zaoberať prípravným konaním o trestných činoch nebola náhodná. Jej výber nepramenil len z môjho osobného záujmu o trestné právo a jeho historický vývoj, ale vo veľkej miere najmä z môjho povolania, kedy dennodenne vykonávam prípravné konanie ako vyšetrovateľ PZ v oblasti ekonomickej kriminality. Prípravné konanie podľa môjho osobného názoru predstavuje základný kameň trestného konania v Slovenskej republike. Toto konštatovanie vychádza nie len z poznania historickej úpravy trestného konania, ale aj zo súčasného stavu, kedy kvalitne vykonané prípravne konanie môže do značnej miery ovplyvniť, zrýchliť a zhospodárniť priebeh trestného konania. Naopak zle vykonané prípravné konanie má za následok problematický priebeh konania pred súdom, ak sa trestná vec vôbec do tohto štádia trestného konania dostane. Cieľom práce, ako už bolo naznačené, bolo predstaviť teoretické východiská a názory na prípravné konanie, zdokumentovať vývoj úpravy prípravného konania na území Slovenskej republiky a rozobrať súčasnú úpravu tohto štádia trestného konania u nás. Zároveň práca prináša aj náčrt možnosti aplikácie štatistickým metód pri hodnotení dopadov niektorých noviel Trestného poriadku na rýchlosť a efektívnosť prípravného konania. V práci som sa súčasne snažil poukázať na niektoré praktické problémy, ktoré sa vyskytujú v praxi orgánov činných v trestnom konaní pri realizácií prípravného konania. Záverom by som na tomto mieste chcel poďakovať svojej školiteľke JUDr. Lucii Kurilovskej, PhD., za trpezlivosť, ako aj cenné rady a pomoc pri vypracovaní tejto práce.

Súčasne prehlasujem, že text záverečnej diplomovej práce je identický s textom v elektronickej forme.

4

Obsah ABSTRAKT ..........................................................................................................................2 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK .......................................................................................3 PREDHOVOR.......................................................................................................................4 OBSAH ................................................................................................................................5 0 ÚVOD ..............................................................................................................................6 1 PRÍPRAVNE KONANIE O TRESTNÝCH ČINOCH ...............................................................8 1.1 Všeobecne o prípravnom konaní ........................................................................8 1.2 Účel, funkcie a význam prípravného konania ...................................................9 1.3 Koncepcie prípravného konania.......................................................................12 2 VÝVOJ PRÍPRAVNÉHO KONANIA NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY .......................18 2.1 Obdobie právneho dualizmu do roku 1950 .....................................................18 2.2 Obdobie socialistického trestného poriadku z roku 1950...............................21 2.3 Obdobie trestného poriadku z roku 1956 – prechodné obdobie................24 2.3 Trestný poriadok z roku 1961 a jeho novely ...................................................26 3 PRÍPRAVNÉ KONANIE PODĽA ZÁKONA Č. 301/2005 Z.Z. .........................................34 3.1 Priebeh a ciele rekodifikácie ...........................................................................34 3.2 Ústavnoprávny základ prípravného konania a význam základných zásad v prípravnom konaní .........................................................................................36 3.3 Prípravné konanie a postup pred začatím trestného stíhania ...................39 3.3.1 Postup pred začatím trestného stíhania ......................................................40 3.3.2 Prípravné konanie .........................................................................................46 3.3.2.1 Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia..................................47 3.3.2.2 Skončenie prípravného konania.............................................................55 3.3.2.3 Formy prípravného konania ..................................................................66 3.3.2.4 Orgány prípravného konania.................................................................72 3.3.2.4.1 Policajt ............................................................................................73 3.3.2.4.2 Prokurátor........................................................................................77 4 EMPIRICKÁ ANALÝZA RÝCHLOSTI PRÍPRAVNÉHO KONANIA......................................81 5 ZÁVER..........................................................................................................................86 6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...............................................................................89

5

0 Úvod Trestné právo reguluje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s páchaním trestných činov. Samotné trestné právo možno deliť na trestné právo hmotné a trestné právo procesné, ktoré obsahuje normy upravujúce postup štátnych orgánov a iných subjektov v trestnom konaní. Právny predpis upravujúci priebeh trestného konania, vrátane práv a povinností subjektov zúčastnených na trestnom konaní, zväčša v minulosti bol a aj v súčasnosti je označovaný ako Trestný poriadok. Trestný poriadok trestné konanie v zásade vždy členil na dve základne časti a to na predsúdne konanie a súdne konanie, ktoré sa ďalej zvyknú členiť na jednotlivé štádia trestného konania. Z hľadiska predsúdnej časti trestného konania, má až do súčasnosti dominantnú úlohu prípravné konanie, ktorého hlavnou úlohou je vyhľadanie, zabezpečenie a vykonanie dôkazov s cieľom postavenia páchateľa trestného činu pred súd, aby tento mohol následne spravodlivo rozhodnúť o jeho nevine, alebo vine a zodpovedajúcom treste. Cieľom práce bolo predstaviť jednak teoretické východiská a názory na prípravné konanie, zdokumentovanie vývoja úpravy prípravného konania na území Slovenskej republiky, ako aj rozbor súčasnej právnej úpravy. Samotnú prácu je možné rozčleniť do štyroch základných častí. V prvej časti práce som sa zameral na teoretický rozbor prístupov k prípravnému konaniu z hľadiska adverzatívneho a najmä kontinentálneho typu trestného konania. Ďalej som sa v tejto časti zaoberal funkciou, účelom a významom prípravného konania a jeho koncepciami, najmä z hľadiska vzťahu prípravného konania ku konaniu pred súdom. V druhej časti práce bol rozobratý vývoj prípravného konania na území Slovenskej republiky so zameraním na najmä na obdobie od roku 1918 až do roku 2005, kedy došlo k prijatiu rekodifikovaného Trestného poriadku. Vývoj prípravného konania bol rozčlenený do jednotlivých etáp, pričom východiskovým kritériom členenia bolo v zásade prijatie nového Trestného poriadku a z toho vyplývajúcej novej úpravy trestného (prípravného) konania. V tretej časti práce sa prezentuje rozbor súčasnej právnej úpravy prípravného konania v Slovenskej republike, v rámci ktorej je rozobratá aj problematika postupu pred začatím trestného stíhania. Dôraz je hlavne kladený na formy prípravného konania, orgány vykonávajúce prípravné konanie, ako aj štádium začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia. Vzhľadom na rozsah témy sú v práci charakterizované len najvýznamnejšie spôsoby skončenia prípravného konania, ktoré sú v praxi najčastejšie

6

využívané. Rovnako sú v práci rozobraté ústavnoprávne základy a význam základných za zásad pre prípravné konanie Posledná časť práce predstavuje možnosti využitia štatistickým metód pri analýze rýchlosti a efektívnosti prípravného konania. V tejto časti práce som chcel poukázať na možnosti využitia empirických metód aj v spoločenských vedách, najmä vzhľadom k tomu, že v praxi sa často stretávam s nesprávnou interpretáciou a využitím určitých údajov, ktoré sú získané na základe výsledkov prípravného konania. V práci som sa zároveň s charakteristikou súčasnej úpravy a stavu prípravného konania snažil aj poukázať na v praxi sa vyskytujúce problémy a nejasnosti, a súčasne v niektorých prípadoch navrhnúť postupy na ich možné odstránenie. V závere práce uvádzam niektoré z príčin, ktoré podľa môjho názoru vedú k tomu, že sa doteraz nepodarilo naplniť snahy o zrýchlenie, zefektívnenie a zhospodárnenie prípravného konania, ktoré boli deklarované aj v dôvodovej správe k rekodifikovanému Trestnému poriadku.

7

1 Prípravne konanie o trestných činoch 1.1 Všeobecne o prípravnom konaní Od začiatku existencie ľudskej spoločnosti sa v rámci spoločenských vzťahov vyskytujú aj negatívne javy, ktoré narúšajú tieto vzťahy. Jedným z takýchto negatívnych javov je aj páchanie trestných činov samotnými členmi ľudskej spoločnosti. Snahou demokratickej a na právnych princípoch budovanej spoločnosti vždy bolo, je a v budúcnosti bude hľadanie a vytváranie účinných, avšak humánnych nástrojov predchádzania, obmedzovania a postihu trestnej činnosti. Odvetvím právneho poriadku, ktoré reguluje vzťahy vznikajúce v súvislosti s páchaním trestných činov je trestné právo, ktoré je potrebné vnímať aj ako súčasť sociálnej a štátnej kontroly pred kriminalitou. Samotné trestné právo právna veda rozčleňuje na trestné právo hmotné, ktoré ustanovuje, aké konanie sa považuje za trestný čin a aký trest je možné páchateľovi za trestný čin uložiť a trestné právo procesné, ktoré obsahuje normy upravujúce postup orgánov štátu a iných osôb v trestnom konaní. „Civilizované trestné konanie je budované na dvoch základných procesných systémoch, odlišujúcich sa predovšetkým vzťahmi medzi subjektami trestného konania a ich postavením v procese dokazovania. Je to proces kontinentálny, ktorému hovoríme tiež inkvizičný a proces anglo-americký (anglosaský), založený na zásade kontradiktórneho súperenia dvoch strán, a preto je známy tiež pod názvom adverzatívny proces.“1 Typickým

znakom

kontinentálneho

typu

trestného

konania

je

existencia

obligatórneho predsúdneho štádia trestného konania, zvyčajne označovaného ako prípravné konanie, ktorého úlohou by mala byť príprava podkladov pre rozhodnutie súdu, ako nezávislého orgánu. Napriek tomu, že vo všeobecnosti sa súčasná právna úprava trestného konania aj v prípade kontinentálneho typu trestného konania uberá k preferovaniu dokazovania pred súdom, základnou črtou tohto typu konania naďalej zostáva inkvizičný charakter, teda množstvo dôkazov vykonávaných v prípravnom konaní a pomerne rozsiahle právomoci polície a prokurátora2 ako zástupcu verejnej obžaloby.3 Rovnako je preň typická pomerne podrobná úprava postupu orgánov vykonávajúcich prípravné konanie v trestnoprávnych procesných predpisoch ako aj značná formalizovanosť úkonov prípravného konania. Naopak pre adverzatívny typ trestného konania je charakteristické ťažisko dokazovania, a tým aj trestného konania, pred súdom, pričom samotné konanie má, 1

Polák, P. Formy a organizácia prípravného trestného konania, miesto a úlohy Policajného zboru v ňom. In Právny obzor, 1998, s. 460 2 pozn. kde sa v tejto časti uvádza prokurátor myslí sa tým aj štátny zástupca alebo iné označenie verejného žalobcu 3 Jalč, A. Niekoľko poznámok k novým trendom v trestnom konaní. In Justičná Revue, 2003, s. 1158

8

najmä v prípade anglického trestného konania, od začiatku akuzačný a kontradiktórny charakter. Samotné prípravne konanie, tak ako je chápané v rámci kontinentálneho typu konania v rámci adverzatívneho typu konania neprebieha. „To čo predchádza súdnemu konaniu má mimoprocesnú formu. Obe súperiace strany (žalobca a podozrivý, resp. jeho obhajca) sú od začiatku oprávnení zadovažovať si neprocesným spôsobom svoje budúce dôkazy pre trestné konanie. Rovnako všetka činnosť polície ma mimoprocesnú povahu.“4 To však neznamená, že takéto predsúdne konanie má malý význam pre konanie pred súdom, práve do určitej miery neformálny postup umožňuje polícii rýchle zhromažďovanie informácií, ktoré sú neskôr transformované do dôkazov vykonávaných pred súdom. Takéto prípravné konanie je teda typické aj svojou neformálnosťou. Avšak aj tento neprocesný postup polície sa napr. vo Veľkej Británii sa riadi určitými pravidlami upravenými v Police and Criminal Evidence Act 1984 vrátane Codes of Practice, ktoré požadujú od vyšetrovateľov dodržiavanie určitých postupov pred a počas výsluchu podozrivej osoby, najmä v súvislosti poučením o jej právach a práve na obhajcu a komunikáciu s ním.5 V súčasnosti v rámci európskeho (kontinentálneho) typu trestného konania vo väčšine štátov, vrátane Slovenskej republiky, dochádza k preberaniu niektorých prvkov typických pre adverzatívny typ trestného konania, čo ma za následok vznik tzv. zmiešaných modelov trestného konania (procesu).6 Niektorí autori hovoria aj o reformovanom type európskeho kontinentálneho konania (procesu).7 Ďalej sa budeme zaoberať postavením, účelom, významom a funkciami prípravného konania v rámci kontinentálneho typu trestného konania, resp. zmiešaného modelu trestného konania, vzhľadom k tomu, že tento typ konania je charakteristický pre históriu ako aj súčasnosť Trestného práva procesného na území Slovenskej republiky.

1.2 Účel, funkcie a význam prípravného konania Trestné konanie kontinentálneho typu prebieha v niekoľkých štádiách, ktoré na seba nadväzujú a ich vzájomný vzťah a význam je predmetom množstva odborných prác a diskusií už dlhšiu dobu, najmä z ohľadom na už spomínané vnášanie prvkov adverzatívneho trestného konania. Prípravné konanie, označované aj ako predsúdne štádium, je pravidelnou súčasťou kontinentálneho typu trestného konania, pričom jeho právna úprava, formy, časové ohraničenie, práva a povinnosti subjektov, najmä 4 5 6

7

Musil, J. Koncepce přípravného řízení trestního (úvahy de lege ferenda), In Právník, 1990, s. 732 Ashworth, A. Principles o criminal law. third edition, s. 9 pozri napr. Jalč, A. Niekoľko poznámok k novým trendom v trestnom konaní. In Justičná Revue, 2003, s. 1158; Polák, P. Formy a organizácia prípravného trestného konania, miesto a úlohy Policajného zboru v ňom. In Právny obzor, 1998, s. 461 napr. Jelínek, J. et al. Trestní právo procesní. 2007, s.426, ktorý k tomu typu zaraďuje české trestné konanie.

9

kompetencie orgánov v ňom činných ako aj spôsoby rozhodovania sa v jednotlivých krajinách dosť líšia.8 Za podstatný znak tohto štádia sa pokladá, ako tomu už napovedá samotný názov, že sa v ňom pripravujú podklady pre nasledujúce konanie pred súdom.9 Prípravné konanie je teda možné definovať ako štádium trestného konania typické pre kontinentálny typ konania, ktoré predchádza konaniu pred súdom a ktorého primárnou úlohou je vyhľadať, zhromaždiť a zabezpečiť podklady potrebné pre spravodlivé rozhodnutie súdu o trestnom čine, pričom rozsah, spôsob zabezpečenia, forma podkladov, časové ohraničenie konania ako aj práva a povinnosti subjektov v konaní sú ustanovené právnymi normami upravujúcimi trestné konanie. Samotné právne predpisy častokrát obsahujú aj legálne definície prípravného konania.10 Účel a význam prípravného konania vyplýva z jeho zaradenia v celkovej štruktúre trestného konania, najmä z vymedzenia účelu a významu štádií trestného konania, ako základných štrukturálnych časových úsekov, ich nadväznosti a vzájomnej podmienenosti a ovplyvňovania.

Účelom

prípravného

konania,

ktorý

má

úzky

súvis

so

všeobecným účelom samotného trestného konania, je zistiť trestné činy a odhaliť ich páchateľov, zaistiť vykonanie neodkladných, neopakovateľných a iných úkonov, vyhľadanie potrebných dôkazov, prípadne ich samotné vykonanie, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie prokurátora (verejného žalobcu) o tom, či vec predloží súdu (podá obžalobu) alebo bude urobené iné rozhodnutie vo veci, a zabezpečiť podklady potrebné pre prejednanie veci pred súdom.11 V stručnosti možno konštatovať, že účelom prípravného konania je zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie, či sa vecou ma zaoberať súd na základe podanej obžaloby, alebo má byť vec ukončená iným spôsobom.12 Význam prípravného konania je potrebné vidieť v tom, že ak v tomto štádiu trestného konania nie sú prvotnými úkonmi zabezpečené rozhodujúce dôkazy, ťažko možno očakávať úspešné prejednanie veci pred súdom, ak sa vôbec súdne konanie uskutoční.13 Súd je totižto do značnej miery závislý od dôkazov, ktoré sú mu predložené v obžalobe a to aj napriek tomu, že týmito dôkazmi 8

k tomu pozri napr. Jalč, A. Niekoľko poznámok k novým trendom v trestnom konaní. In Justičná Revue, 2003, s. 1158 - 1159, Ivor, J. et al.. Trestné právo procesné. 2006, s. 886 – 909, Fabianová, J. Prípravné konanie o trestných činoch., 2008, s. 33 - 53 9 Musil, J. et al.. Kurs trestního práva: Trestní právo procesní., 2007, s. 533 10 ako príklad legálnej definície je možné uviesť definíciu prípravného konania podľa českého trestného poriadku § 12 ods. 10 zákona č. 141/1961 Sb. Trestní řád v znení zákona č. 265/2001 Sb., ktorý ho definuje ako „úsek konania podľa tohto zákona od spísania záznamu o začatí úkonov trestného konania alebo vykonania neodkladných a neopakovateľných úkonov, ktoré mu bezprostredne predchádzajú, a ak neboli tieto úkony vykonané, od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci inému orgánu alebo zastavenia trestného stíhania, alebo do rozhodnutia či vzniku inej skutočnosti, ktoré majú účinky zastavenia trestného stíhania pred podaním obžaloby, zahŕňajúci objasňovanie a preverovanie skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a vyšetrovanie“ 11 Šámal, P. et al.. Přípravné řízení trestní. 2. vyd., 2003, s. 13 12 podobnú definíciu účelu prípravného konania uvádza aj Ivor, J. et al.. Trestné právo procesné. 2006, s. 546 13 Ivor, J. et al.. Trestné právo procesné. 2006, s. 546

10

nie je viazaný a môže vykonať aj dôkazy, ktoré mu navrhnuté neboli za účelom zistenia skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Už zo samotného vymedzenia účelu prípravného konania je zrejmé, že toto plní niekoľko špecifických funkcií. V zásade sa v súčasnej odbornej literatúre autori prikláňajú k štyrom základným funkciám prípravného konania:14 1. vyhľadávacia (zisťovacia) 2. zaisťovacia (fixačná) 3. verifikačná (filtračná) 4. odklonná Vyhľadávacia (zisťovacia) funkcia prípravného konania spočíva vo vyhľadávaní skrytých informácií o trestných činoch a v jej rámci zisťujú podklady potrebné pre prejednanie veci v konaní pred súdom. Pri tom sa zisťujú predovšetkým metódami, ktoré sú vlastné pre policajnú prácu, spravidla skryté informácie o spáchaných trestných činoch, lebo polícia disponuje prostriedkami a postupmi prispôsobenými k odhaľovaniu a vyhľadávaniu dostatočne vierohodných informácií, ktoré boli činnosťou páchateľov a ostatných osôb utajené alebo skryté.15 Zaisťovacia (fixačná) funkcia prípravného konania zahŕňa opatrenia smerujúce k procesnému podchyteniu pominuteľných dôkazov pre konanie pred súdom, aby sa predišlo ich zničeniu alebo poškodeniu. Pominuteľnými dôkazmi je potrebné z hľadiska slovenského trestného konania rozumieť predovšetkým neodkladné a neopakovateľné úkony. Verifikačná (filtračná) funkcia prípravného konania je funkcia, ktorej účelom je zabezpečiť, aby pred súd boli postavené len tie osoby, ktoré sa naozaj dopustili alebo mali dopustiť trestného činu a ich postavenie pred súd je dostatočne odôvodnené, čím zároveň dochádza k ochrane nevinných osôb pred difamačnými účinkami podania obžaloby. Niektorý autori túto funkciu označujú aj ako rozhodovaciu, vychádzajúc z účelu prípravného konania zabezpečiť podklad pre rozhodnutie o tom, či ma vo veci byť podaná obžaloba alebo ma byť od ďalšieho konania upustené.16 Odklonná funkcia prípravného konania je prejavom v posledných rokoch presadzovanej snahy vyhnúť sa zložitému a nákladnému súdnemu konaniu v prípadoch

14

Šámal, P. et al.. Přípravné řízení trestní. 2. vyd., 2003, s. 14; Polák, P. Funkcie prípravného konania. In Rekodifikácia trestného práva, Zborník príspevkov z celoštátnej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 17. mája 2004, 2004, s. 104 – 105; Musil, J. et al.. Kurs trestního práva: Trestní právo procesní., 2007, s. 536-538; Ivor, J. et al.. Trestné právo procesné. 2006, s. 546 – 547; Musil, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, s. 60–61. V posledne citovanom diele Musil rozoznáva tri základne funkcie prípravného konania, pričom vyhľadávaciu funkciu označuje ako odhaľovaciu. Funkciu odklonnú v predmetnom diele neuvádza. 15 Šámal, P. et al.. Přípravné řízení trestní. 2. vyd., 2003, s. 14 16 Jelínek, J. et. al. Trestní právo procesní. 2007, s. 427

11

menej závažnej trestnej činnosti a riešeniu takýchto prípadov cestou uplatnenia alternatívneho spôsobu prejednania veci formou odklonov. Cieľom je na jednej strane zjednodušenie a zrýchlenie konania (zásada procesnej ekonómie) a na druhej strane dosiahnutie iných žiadúcich efektov, ako napr. rýchlejšie odškodnenie poškodeného.17 Osobitným spôsobom základné funkcie prípravného konania rozčlenil POLÁK, ktorý z hľadiska akú funkciu má plniť prípravné konanie ku konaniu pred súdom, za základné – imanentné funkcie prípravného konania považuje zaisťovaciu (fixačnú) a funkciu filtračnú (verifikačnú). V prípade skúmania prípravného konania ako relatívne samostatnej obligatórnej časti trestného konania, potom k jeho funkciám tento autor priraďuje aj funkciu odhaľovaciu (vyhľadávaciu) a funkciu odklonnú. Tieto dve funkcie sú však vo vzťahu k základným funkciám prípravného konania podľa tohto autora len pridružené – akcesorické, čo však neznižuje ich význam. Uvedenými funkciami sa prípravné konanie ako procesné štádium odlišuje od iných štádií trestného konania. Tieto vlastné, špecifické funkcie prípravného konania charakterizujú prípravné konanie a vysvetľujú jeho podstatu.18 Okrem funkcií prípravného konania v súčasnosti rezonuje v značnej miere aj otázka samotného vzťahu prípravného konania ku konaniu pred súdom.

1.3 Koncepcie prípravného konania Predmetom dlhotrvajúcich diskusií je množstvo otázok spojených s koncepciou prípravného konania, vymedzením jeho miesta v celkovej štruktúre trestného konania, najmä jeho vzťah k súdnemu konaniu, predmet prípravného konania, osobitne problém v akom rozsahu sa má vykonávať dokazovanie v tomto štádiu trestného konania. Je tomu tak preto, lebo koncepcia prípravného konania má značný dopad na život spoločnosti, na pocit bezpečia alebo ohrozenia u občanov, na právne vedomie, ako aj na ochranu občianskych práva a slobôd. V právnej úprave prípravného konania sa v koncentrovanej podobe odrážajú aj základné spoločenské, politické a ústavnoprávne princípy, ako aj pomer občanov a štátu, demokratické a nedemokratické metódy vládnutia a pod..19 Koncepcie prípravného konania je možné rozdeliť na dve skupiny a to koncepcie predstavujúce teoretické modely usporiadania vzájomného vzťahu prípravného (predsúdneho) konania a konania pred súdom a koncepcie založené na modeloch prípravného konania vychádzajúcich z určenia orgánov, ktorým zákonodarca zveril 17

Musil, J. et al.. Kurs trestního práva: Trestní právo procesní., 2007, s. 538 Polák, P. Funkcie prípravného konania. In Rekodifikácia trestného práva, Zborník príspevkov z celoštátnej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 17. mája 2004, 2004, s. 104 – 105 19 Musil, J. Koncepce přípravného řízení trestního (úvahy de lege ferenda), In Právník, 1990, s. 731 18

12

uskutočňovanie prípravného konania. Koncepcie oboch skupín majú zároveň veľa spoločných znakov, takže znak typický pre model z jednej skupiny zodpovedá znaku typickému pre určitý model z druhej skupiny. Prvú skupinu predstavujú koncepcie vychádzajúce zo vzájomného vzťahu prípravného (predsúdneho) konania a konania pred súdom, pričom určujúcim faktom je to, kde sa tvorí základ pre meritórne rozhodnutie vo veci. Väčšina odbornej literatúry na základe tohto vzťahu rozoznáva dva typy prípravného konania:20 ♦ koncepcia silného prípravného konania a slabého súdneho konania (hlavného pojednávania), označovaná aj ako silný typ prípravného konania, ♦ koncepcia slabého prípravného konania a silného konania pred súdom (hlavného pojednávania), označovaná aj ako slabý typ prípravného konania V prípade koncepcie silného typu prípravného konania je prípravné konanie chápané ako akási „generálna skúška“ na hlavné pojednávanie. Ťažisko dokazovania sa nachádza v prípravnom konaní a v konaní pred súdom sa dôkazy opakujú častokrát len čítaním protokolov z prípravného konania. Výsledok celého trestného konania teda závisí na prípravnom konaní. Ako príklady uplatňovania tejto koncepcie prípravného konania je možné uviesť Trestné poriadky prijaté v Československu po roku 1950 a to konkrétne zákon č. 87/1950 Sb., zákon č. 64/1956 Sb. a zákon č. 141/1961 Zb. v jeho pôvodnom znení. Takáto koncepcia prípravného konania sa v súčasnosti považuje za prekonanú a do popredia je kladená koncepcia liberálnych procesualistov, preferujúcich slabý typ prípravného konania. „V teórii v podstate vo všetkých demokratických právnych systémoch sa zdôrazňuje, že ťažisko dokazovania musí byť v konaní pred súdom, lebo ak je súd orgánom, ktorý meritórne rozhoduje o trestnej veci, potom musí byť taktiež orgánom majúcim právo v konečnom dôsledku zhodnotiť dôkazy vykonané pre ním samým na základe zásad bezprostrednosti, ústnosti a verejnosti. Zadovažovanie dôkazov a procesné zabezpečenie ich obsahu iným orgánom ako súdom, resp. ich vykonanie pred iným orgánom ako súdom, môže mať preto jedine predbežnú a prípravnú povahu, a nikdy nemôže byť, pokiaľ chceme zabezpečiť riadne objasnenie veci a zaručiť práva obvineného, poškodeného i ďalších zúčastnených osôb, rozhodujúce a konečné.“21 Moderná

20

21

napr. Musil, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, s. 60; Jelínek, J. et. al. Trestní právo procesní. 2007, s. 431; Polák, P. Formy a organizácia prípravného trestného konania, miesto a úlohy Policajného zboru v ňom. In Právny obzor, 1998, s. 461; Musil, J. Koncepce přípravného řízení trestního (úvahy de lege ferenda), In Právník, 1990, s. 735-736; Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 69-70 Polák, P. Formy a organizácia prípravného trestného konania, miesto a úlohy Policajného zboru v ňom. In Právny obzor, 1998, s. 461

13

procesualistika nepopiera význam prípravného konania pre riadne fungovanie trestnej justície a pre potieranie kriminality, avšak zdôrazňuje, že optimálne podmienky pre spravodlivý trestný proces existujú v súdnom konaní, nakoľko v ňom sa uplatňujú všetky pokrokové zásady trestného konania (zásada bezprostrednosti, ústnosti, kontradiktórnosti, verejnosti, práva na obhajobu a pod.) ako aj záruka spravodlivosti vyplývajúca zo sudcovskej nezávislosti.22 Pre slabý typ prípravného konania je teda typická pomocná úloha prípravného konania, spočívajúca v zadovažovaní podkladov pre rozhodnutie prokurátora (žalobcu) o tom, či má podať obžalobu (iniciovať súdne konanie), alebo nie. Dominujúcim v trestnom konaní je konanie pred súdom. Príkladom takéhoto typu prípravného konania (ak neberieme do úvahy adverzatívny typ konania) je Talianska úprava trestného konania.23 V československej právnickej literatúre sa v súvislosti s úpravou prípravného konania uvedenou v Trestnom poriadku z roku 1961 (zákon č. 141/1961 Zb.) objavili aj názory označujúce túto úpravu ako tzv. „tretiu koncepciu“ prípravného konania.24 Hlavnými znakmi, z ktorých uvedená koncepcia vychádzala, s ohľadom na úpravu trestného konania podľa zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. boli: •

štádium hlavného pojednávania (súdne konanie) je plne ovládané zásadou bezprostrednosti,

•

prípravné konanie má vo vzťahu k hlavnému pojednávaniu (súdnemu konaniu) pomocnú a predbežnú povahu,

•

dokazovanie vykonávané v prípravnom konaní je čo najúplnejšie, všestranné, idúce do všetkých podrobností (zásada objektívnej pravdy)25

Aj keď koncepcia neprikladala prípravnému konaniu inú ako pomocnú, predbežnú povahu, opierala sa o to, že materiál zhromaždený v priebehu prípravného konania určoval obsah a rozsah súdneho konania (hlavného pojednávania).26 Konanie hlavného pojednávania malo byť teda „predpripravené“, čo zahrňovalo jednak prečistenie veci počas prípravného konania a na druhej strane mali výsledky prípravného konania poskytnúť súdu, na účely hlavného pojednávania, úplný prehľad o tom, aké skutočnosti mali byť pred súdom dokazované, aké dôkazné prostriedky sú k dispozícii a aké dôkazy z nich mohli pravdepodobne vyplynúť. Napriek uvedenému tzv. „tretia koncepcia“ 22

Musil, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, s. 61 23 k tomu pozri napr. Musil, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, s. 63; Jalč, A. Niekoľko poznámok k novým trendom v trestnom konaní. In Justičná Revue, 2003, s. 1158-1159 24 Štěpán, J. Účel a rozsah přípravného řízení a jeho poměr k hlavnímu přelíčení. In Právník, 1967, s. 720-724 25 Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 120 26 § 220 ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. totižto uvádzal, že dôkazný materiál z prípravného konania, ktorý má vzťah k prejednávanej veci je súd povinný na hlavnom pojednávaní prebrať a v rozhodnutí sa s ním vysporiadať.

14

považovala za ťažisko trestného konania prejednanie veci pred súdom, aj napriek vplyvu prípravného konania a to vzhľadom na zásadu bezprostrednosti hlavného pojednávania, z ktorej vyplýva, že dôkazy získané v prípravnom konaní, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie, musel súd na hlavnom pojednávaní opätovne priamo vykonávať.27 Táto koncepcia prípravného konania bola po svojom publikovaní podrobená kritike a jej samotný autor neskôr od tejto koncepcie upustil.28 Ďalšou skupinou koncepcií prípravného konania sú koncepcie vychádzajúce z hľadiska určenia orgánu, ktorý má prípravne konanie vykonávať, pričom toto určenie a úprava rozsahu prípravného konania sa do značnej miery odzrkadľuje aj vo vzťahu prípravného konania ku konaniu pre súdom. Ide o dve základné koncepcie s rôznymi modifikáciami: ♦ koncepciu mimosúdneho prípravného konania vykonávaného políciou so silnejšou alebo slabšou ingerenciou prokurátora (štátneho zástupcu), výnimočne ide o prípravné konanie vykonávané prokurátorom. Koncepcia zvykne byť rovnako označovaná aj policajný alebo prokurátorsky typ prípravného konania. ♦ koncepciu súdneho prípravného konania spojeného zväčša s inštitútom vyšetrujúceho sudcu29 Koncepcia súdneho prípravného konania s inštitútom vyšetrujúceho sudcu je v súčasnosti na ústupe a to aj napriek tomu, že výhodou tohto inštitútu je, že vyšetrujúci sudca je vybavený sudcovskou nezávislosťou a je garantom dodržiavania základných práv a slobôd v trestnom konaní. Tento systém však predpokladá výraznejšiu predprocesnú činnosť polície a na druhej strane je v tomto prípade cez inštitút vyšetrujúceho sudcu posilovaný význam výsledkov prípravného konania vo vzťahu k súdnemu konaniu. Celkovo táto koncepcia neumožňuje dostatočne efektívny boj s trestnou činnosťou.30 V súčasnosti najrozšírenejšou koncepciou, je koncepcia mimosúdneho prípravného konania vykonávaného políciou, pričom jej činnosť podlieha kontrole (dozoru) 27

Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 71-72 ku kritickým názorom pozri Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 73-79 vrátane diel uvedených v poznámkach pod čiarou č. 228, 232 233; podstatou kritiky bola skutočnosť, že určujúcim pre vzťah prípravného konania a hlavného pojednávania je to, kde sa tvorí skutkový základ pre rozhodnutie vo veci, či je to priamo na hlavnom pojednávaní alebo sa na hlavnom pojednávaní len preberajú výsledky objasňovania uskutočneného počas prípravného konania. Kritici poukazovali aj na to, že úprava vzťahu prípravného konania k hlavnému pojednávaniu nemusí zodpovedať idealizovaným modelom, a v skutočnosti môže mať právna úprava aj zmiešaný charakter, čo však nezakladá odôvodnenie na vytváranie tzv. „tretej koncepcie“ prípravného konania. Navyše väčšina kritikov jednoznačne model prípravného konania podľa zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. považovala za model silného prípravného konania 29 delenie modelov prípravného konania na súdnu formu a mimosúdnu formu uvádza vo svojom článku Nett, A. Koncepce přípravného řízení trestního. In Justičná revue, 1990, s. 23 30 Nett, A. Koncepce přípravného řízení trestního. In Justičná revue, 1990, s. 23 28

15

vykonávanému prokurátorom. Z hľadiska vzťahu prípravného konania ku konaniu pred súdom je takýto model konania zvyčajne v trestnoprávnej teórii spojovaný s koncepciou slabého prípravného konania. Ako však správne poznamenáva MUSIL skutočná realita sa zvyčajne nezhoduje s ideálom zákonodarcu.31 Pre väčšinu európskych krajín platí, že podľa znenia procesných noriem nemá polícia v prípravnom konaní silnú pozíciu. V zjavnom rozpore s právnou úpravou sa vo väčšine európskych krajín vyvinul taký faktický stav, že prevažnú väčšinu prípravných konaní vykonáva polícia, pričom jej úloha je fakticky silná a prokurátor sa obmedzuje následne len na formálne preskúmanie prípadu.32 Často je teda tento model, vychádzajúc z praxe, spojený naopak so silným prípravným konaním. Napriek častým rozporom medzi aplikáciou do praxe s cieľmi zákonodarcu javí sa tento model, ako najvhodnejším pre súčasné trendy v oblasti trestného konania. Mimosúdna koncepcia prípravného konania vykonávaného políciou je najlepšie schopná plniť požiadavky účinného boja s kriminalitou.33 Polícia má totižto najlepšie predpoklady na to, aby pre trestné konanie zabezpečila nevyhnutné informácie.34 Na druhej strane je potrebné uviesť aj často reflektovanú nevýhodou tohto modelu, ktorou je potreba zabudovania kontrolných mechanizmov činnosti polície a to najmä s ohľadom na dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Celkovo môžeme na záver konštatovať následovné reformné trendy v oblasti úpravy prípravného ako aj celého trestného konania: •

smer vývoja k posilovaniu role súdneho konania, čomu zodpovedá aj oslabovanie pozície prípravného konania,

•

zoslabenie prípravného konania umožňuje zjednodušiť jeho priebeh a potlačiť jeho nadmerný formalizmus,

•

zúženie rozsahu dokazovania a zjednodušenie formálnych náležitostí vedie k zrýchleniu prípravného konania,

•

najefektívnejším fungujúcim modelom je mimosúdne prípravné konanie vykonávané políciou pod dozorom prokuratúry,

31

Musil, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, s. 62 32 Polák, P. Formy a organizácia prípravného trestného konania, miesto a úlohy Policajného zboru v ňom. In Právny obzor, 1998, s. 463 33 Nett, A. Koncepce přípravného řízení trestního. In Justičná revue, 1990, s. 24 34 pozri dielo citované v poznámke č. 35, s. 463; Autor ďalej v citovanom diele uvádza, že výhoda polície spočíva v tom, že vďaka svojej organizácii, počtom a odbornej a technickej vybavenosti, ako aj používaným metódam sa pohybuje priamo v teréne pri zdrojoch informácií, je odborne pripravovaná na odhaľovanie latentných zdrojov informácií, je dostupná a pripravená na rýchly zásah. Rovnako je najlepšie prispôsobená na vykonávanie neodkladných úkonov, má k dispozícii rozsiahle databázy, evidencie a expertné pracoviská. Polícia je personálne a technicky vybavená na realizáciu zaisťovacích úkonov, pričom aj vykonávanie niektorých procesných úkonov, vzhľadom na ich kriminalistickú náročnosť, je obyčajne doménou polície (obhliadka miesta činu, vyšetrovací experiment, rekonštrukcia trestného činu a iné)

16

•

inštitút vyšetrujúceho sudcu je na ústupe, avšak je potrebné umožniť ingerenciu súdu do prípravného konania tam, kde ide o intenzívne zásahy do základných práv a slobôd.35

Napriek všetkému, prípravné konanie naďalej zostáva významným štádiom kontinentálneho typu trestného konania. Veď napokon zodpovedné rozhodnutie o tom, či podať alebo nepodať žalobu vyžaduje zistenie množstva faktov a to je práve úlohou prípravného konania. V ďalšej časti práce sa zameriame na vývoj úpravy prípravného konania na území Slovenska, nakoľko bez poznania tohto vývoja by nebolo možné náležite pochopiť dôvody a zákonodarcom zvolené spôsoby úpravy foriem, ako aj etáp prípravného konania podľa v súčasnosti platného Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov).

35

Musil, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, s. 63-64

17

2 Vývoj prípravného konania na území Slovenskej republiky Vývoj prípravného konania na území Slovenskej republiky nie je možné oddeliť od vývoja na území Českej republiky a to až do osamostatnenia Slovenskej republiky v roku 1993. Vzhľadom k tomu bude vývoj prípravného konania až do roku 1993 podaný spolu s vývojom úpravy na území Českej republiky, nakoľko obe územia od roku 1918 predstavovali územie spoločného štátu. Samotný vývoj prípravného konania na území Slovenskej ako aj Českej republiky môžeme rozdeliť do niekoľkých období: ♦ obdobie právneho dualizmu do roku 1950, ♦ obdobie socialistického Trestného poriadku z roku 1950, ktoré môžeme vymedziť rokmi 1950 – 1956, ♦ obdobie Trestného poriadku z roku 1956, ktoré bolo akýmsi prechodným obdobím a skončilo rokom 1961, ♦ obdobie Trestného poriadku z roku 1961, ktoré môžeme rozdeliť na dve samostatné etapy, ktorých medzníkom je rok 1990. Prvú etapu je možné vymedziť rokmi 1961 – 1990 a druhú rokmi 1990 – 2006, ♦ obdobie v súčasnosti platného Trestného poriadku, ktoré začína rokom 2006 Každé toto obdobie so sebou prinášalo zmeny v oblasti trestného práva v kontexte s požiadavkami doby determinovanej spoločenskou situáciou ako aj v závislosti na vývoji rozloženia mocensko – ekonomických síl vo svete, zvlášť po prvej a druhej svetovej vojne, kedy došlo k preskupeniu štátov kontinentálnej Európy v rámci delenia sfér vplyvu. Ďalej bude podaná stručná charakteristika prípravného konania v jednotlivých obdobiach, najmä s dôrazom na charakteristiku foriem prípravného konania v uvedených obdobiach.

2.1 Obdobie právneho dualizmu do roku 1950 Úprava

oblasti

trestného

práva

vrátane

prípravného

konania

na

území

Československej republiky bola rozdielna na území Slovenska, ktoré patrilo pôvodne do Uhorskej časti monarchie a na území Čiech, ktoré pôvodne patrili do časti Rakúskej. Bol to dôsledok predchádzajúceho historického vývoja jednotlivých súčastí Habsburskej monarchie. Na Slovensku, resp. v celom Uhorsku, ktorého bolo Slovensko súčasťou, bola situácia v oblasti trestného práva, či už hmotného alebo procesného, v druhej polovici 19. storočia značne neuspokojivá. „Po zriadení štátnych súdov a štátnych zastupiteľstiev roku 1872 muselo sa pristúpiť k legislatívnej úprave trestného procesu. Konečná osnova

18

bola vypracovaná až roku 1895, dovtedy sa používali dočasné pravidlá vypracované roku 1872 prof. K. Csemegym. Zákon o trestnom konaní bol prijatý a publikovaný ako zák. čl. XXXIII/1896.“36 V českej časti (v tom čase súčasť Rakúskej časti monarchie) došlo v roku 1873 vydaniu nového trestného poriadku č. 119/1873 r.z. ktorého autorom bol Dr. Julius Glaser.37 Po vzniku prvej Československej republiky, bol jedným z problémov, ktorý nový štát riešil aj problém, ktoré právo bude v novej republike platiť. Tento problém bol vyriešený prijatím tzv. recepčnej normy, teda zákona č. 11/1918 Sb., ktorá stanovila v čl. II, že „všetky doterajšie uhorské a ríšske zákony zostavujú nateraz v platnosti.“38 Týmto ustanovením zákona č. 11/1918 Sb. bol vlastne de iure založený právny dualizmus v Československej republike, ktorý pretrval v oblasti trestného práva až do roku 1950. Určitým špecifikom je obdobie druhej svetovej vojny, kedy v dôsledku rozdelenia Československej republiky vznikol na území Čiech Protektorát Čechy a Morava a na území Slovenska vojnová Slovenská republika, v ktorých sa vývoj trestného práva uberal čiastočne samostatnými smermi. Tento vývoj však môžeme považovať len za dočasné prerušenie vývoja právneho poriadku Československej republiky, nakoľko po skončení druhej svetovej vojny sa právny poriadok formálne aj v oblasti trestného práva vrátil do stavu z roku 1938, teda do stavu pred rozdelením.39 Po vzniku Československej republiky bol teda recepčnou normou vytvorený na jej území, ako už bolo uvedené, právny dualizmus,40 čo malo v oblasti trestného konania za následok, že v Čechách a na Morave zostal v platnosti zákon o trestnom konaní č. 113/1873 r.z. a na Slovensku uhorský zák. čl. XXXIII/1896. „V odbore vojenského súdnictva platili na území štátu síce tiež dva vojenské trestné poriadky, a to v Čechách zákon č. 131/1912 r.z., a na Slovensku zák. čl. XXXIII/1912, oba však mali celkom zhodný obsah.“41 V týchto základných trestno-procesných normách bola obsiahnutá aj úprava prípravného konania, pričom toto sa podľa úpravy v Čechách i na Slovensku viedlo neverejne, písomne s výraznými inkvizičnými rysmi prejavujúcimi sa najmä 36

Sivák, F. Dejiny štátu a práva na území Slovenska do roku 1918. 1998, s. 161 Trestnému poriadku z roku 1873 predchádzal trestný poriadok z roku 1850, ktorého základnými rysmi boli zásada voľného hodnotenia dôkazov, ústnosti, verejnosti, zásada obžalovacia a porotné súdy. Pokrokovosť nového trestného poriadku z roku 1850 bolo v nasledujúcom období do značnej miery potlačená v dôsledku porážky revolučného hnutia a v roku 1853 sa trestný poriadok v dôsledku zmien vrátil plne k zásadám inkvizičného procesu z doby pre revolúciou. 38 Vlček, E. Dějiny trestního práva v českých zemích a Československu. 2004, s. 36 39 Vojtuš, F. Trestné zákonodarstvo ČSR v rokoch 1948 – 1960. s. 10 40 niektorí autori hovoria o právnom trializme s ohľadom na existenciu osobitnej úpravy v oblasti vojenského súdnictva, čo je však podľa môjho názoru nesprávne, nakoľko trializmom by bolo potrebné rozumieť súbežnú existenciu troch právnych systémov v jednom štáte. V čase existencie prvej ČSR, však na jej území fungovali len dva právne systémy a to uhorský prevzatý recepčnou normou pre územie Slovenska a rakúsky prevzatý pre územie Čiech. Osobitná úprava v oblasti vojenského súdnictva nevytvárala samostatný právny systém a bola súčasťou už existujúcich dvoch právnych systémov. 41 Růžek, A. et al. Československé trestné konanie. 1984, s. 29 37

19

v postavení a úlohách vyšetrujúceho sudcu, pričom tento inštitút zakotvovali všetky trestné poriadky platné až do roku 1950.42 V Čechách, ako aj na Slovensku sa prípravné konanie vykonávalo v dvoch základných formách a to v prípravnom vyhľadávaní (toto sa v Čechách ďalej členilo na

prípravné vyhľadávanie súdne

a

prípravné

vyhľadávanie policajné)

a

v prípravnom vyšetrovaní, pričom prípravné konanie bolo až na výnimky nepovinným štádiom trestného konania.43 Prípravné vyšetrovanie vykonával výhradne vyšetrujúci sudca a to obligatórne v taxatívne vymenovaných prípadoch.44 Štátny zástupca prípravne vyšetrovanie nevykonával, mohol iba dať vyšetrujúcemu sudcovi podnet na zavedenie prípravného vyšetrovania, pričom takýto podnet mohol podať aj súkromný žalobca. Štátny zástupca mal počas prípravného vyšetrovania postavenie procesnej strany. Pokiaľ vyšetrujúci sudca mal pochybnosti ohľadne návrhu štátneho zástupcu na zavedenie prípravného vyšetrovania, nebol oprávnený takýto návrh zamietnuť, avšak musel takýto návrh predložiť radnej komore, aby o ňom rozhodla.45 „Vyšetrujúci sudca sa však dovolával rozhodnutia radnej komory len výnimočne a návrhy štátneho zástupcu vykonával spravidla bez toho, aby skúmal ich dôvodnosť. Aj keď bol návrh obžalobcu na začatie prípravného vyhľadávania alebo vyšetrovania zamietnutý, obžalobca mohol v tej istej veci podať obžalobu.“46 Vyšetrujúci sudca vykonával procesné úkony z vlastnej iniciatívy, alebo na základe návrhu strán, pričom bol za ich riadne vykonanie zodpovedný.47 Prípravne vyšetrovanie bolo neverejné, pričom ani poškodený ani obhajca nesmeli byť prítomný pri výsluchu, ktorý vykonával vyšetrujúci sudca so svedkami, či obvineným.48 Prípravné vyšetrovanie mohlo skončiť zastavením, o ktorom rozhodoval vyšetrujúci sudca rozhodnutím (nálezom), alebo mohlo skončiť uzavretím, kedy konanie postupovalo do ďalšieho štádia.49 Prípravné vyhľadávanie vykonávali orgány bezpečnosti z vlastného podnetu alebo na základe nariadenia štátneho zástupcu, ktorého

príkazy boli záväzné. Prípravné

vyhľadávanie sa však vykonávalo výhradne o trestných činoch verejnoobžalovacích, teda takých, ktoré mohol žalovať štátny zástupca. Vyhľadávať trestnú činnosť bolo vo 42

Ivor, J. K niektorým aktuálnym otázkam súčasného procesného postavenia vyšetrovateľa. In Československá kriminalistika, 1988, s. 257 43 výnimkou boli prípady, kedy sa malo obligatórne konať prípravné vyšetrovanie. 44 Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 23, na uvedenej strane sú v poznámke pod čiarou č. 63 uvedené prípady obligatórneho konania prípravného vyšetrovania. 45 Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 21, rovnako o návrhu štátneho zástupcu na vykonanie dôkazu, s ktorým vyšetrujúci sudca nesúhlasil rozhodovala radná komora. 46 Růžek, A. et al. Československé trestné konanie. 1984, s. 32 47 Nett, A. Koncepce přípravného řízení trestního. In Justičná revue, 1990, s. 19 48 Benc, J., Bango, D., Kačík, E. K vývoju vyšetrovania na území Československa. 1989, s. 42 49 bližšie k spôsobom skončenia prípravného vyšetrovania pozri Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 23-26

20

výhradnej kompetencii štátneho zástupcu a len na jeho príkaz mohla polícia (orgány bezpečnosti), vyšetrujúci sudca a iné orgány vykonávať vyhľadávacie úkony.50 Účelom prípravného vyhľadávania bolo nájsť potrebné podklady k začatiu trestného konania proti určitej osobe alebo k odloženiu oznámenia.51 Štátny zástupca bol povinný skúmať všetky podania o trestných činoch, ktoré bolo treba stíhať z úradnej povinnosti. Ten ich po preskúmaní mohol odložiť, požiadať o vykonanie prípravného vyhľadávania, navrhnúť začatie prípravného vyšetrovania alebo podať priamo obžalobný spis. Po skončení prípravného vyhľadávania boli spisy predkladané štátnemu zástupcovi, ktorý mohol následne nariadiť, alebo navrhnúť ich doplnenie, podať návrh na začatie prípravného vyšetrovania, oznámenie odložiť alebo podať obžalobný spis.52 Aj keď uhorský i rakúsky trestný poriadok aspoň formálne pokladali za ťažisko dokazovania štádium súdneho konania (predovšetkým hlavné pojednávanie), faktický vplyv prípravného konania na súdne konanie bol značný. 53

2.2 Obdobie socialistického trestného poriadku z roku 1950 Vo februári 1948 sa v ČSR udiali významné vnútropolitické zmeny. Po 25. februári sa moci chopila Komunistická strana Československa a začala sa viac ako štyridsaťročná etapa prestavby našej spoločnosti na spoločnosť socialistickú. Úprava trestného procesu ani po vykonaných zmenách v rokoch 1948 - 1950 nevyhovovala úplne potrebám novej vládnucej garnitúry. „Keď bola na jeseň roku 1948 vyhlásená tzv. právnická dvojročnica s cieľom pripraviť návrhy noriem, ktoré by znamenali zmenu celého právneho systému, do rámca tejto dvojročnice sa spolu s vypracovaním nového trestného zákona zaradilo aj vypracovanie nového trestného poriadku.“54 „V roku 1950 sa legislatívne práce skončili a 12.júla 1950 Národné zhromaždenie prijalo nový trestný poriadok spolu s Trestným zákonom, Trestným zákonom správnym a Trestným poriadkom správnym. Nový trestný poriadok bol vyhlásený pod č. 87 Sb. s účinnosťou od 1. augusta 1950 a vzťahoval sa na celé územie štátu, pričom platil aj pre vojenské súdnictvo a nahradil všetky dovtedy platné trestné poriadky. Podobne ako v novom trestnom zákone aj v novom trestnom poriadku55 sa prejavil vplyv sovietskeho

50

Benc, J., Bango, D., Kačík, E. K vývoju vyšetrovania na území Československa. 1989, s. 50 Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 16 52 Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 19 53 Musil, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, s. 64 54 Růžek, A. et al. Československé trestné konanie. 1984, s. 30 55 kde sa v druhej kapitole hovorí o trestnom poriadku má sa namysli trestný poriadok vzťahujúci sa k príslušnému obdobiu, ktoré je predmetom kapitoly, resp. podkapitoly, ak nie je uvedené v texte niečo iné. 51

21

práva.“56 „Novým spôsobom trestný poriadok vymedzil funkciu prokurátora a súdu. Súd sa obmedzoval na rozhodovanie o hlavnej veci (predovšetkým o otázke viny a trestu) a prokurátor viedol prípravne konanie a zabezpečoval výkon rozhodnutí.“57 Samotné prípravné konanie nový trestný poriadok upravoval v druhej hlave. Nový trestný poriadok znamenal teda úplnú dejudicializáciu prípravného konania, čo znamená, že došlo k zrušeniu inštitútu vyšetrujúceho sudcu, ktorého právomoci boli prenesené na prokurátora. Prípravné konanie bolo v súlade s vtedajšou koncepciou chápané ako štádium, ktorého úlohou je zistiť, či je podozrenie z trestného činu proti konkrétnej osobe odôvodnené do takej miery, aby bola podaná obžaloba a vec odovzdaná súdu. Samotné prípravné konanie bolo upravené v ustanoveniach §§ 76 - 136 a vykonávalo sa vo forme vyhľadávania alebo vyšetrovania.58 Jedna forma prípravného konania nepodmieňovala druhú a ktorákoľvek z foriem mohla chýbať. Samotný Trestný poriadok z roku 1950 neriešil ani otázku podávania trestných oznámení. Podnety k začatiu trestného konania mohli vzísť zo strany prokurátora, avšak významnejšia úloha sa v tejto oblasti prikladala orgánom národnej bezpečnosti a samotným občanom, ktorým zákonodarca poskytol nielen právo, ale aj uložil povinnosť pomáhať dosiahnutiu účelu zákona.59 Nie každý podnet mohol vyvolať začatie trestného konania. Iba ak išlo o dôvodne podozrenie zo spáchania trestného činu, bolo potrebné začať trestné konanie.60 Samotný Trestný poriadok z roku 1950 však nepoznal inštitút začatia trestného stíhania a tým aj prípravného konania, a ani inštitút vznesenia obvinenia, čo aj v praxi vyvolávalo problémy s určením, kedy ide o trestné konanie a kedy nie. Rovnako zákon neupravoval ani formálne skončenie prípravného konania.61 Z hľadiska samotných foriem prípravného konania, vyhľadávanie o trestných činoch uskutočňovali najmä orgány národnej bezpečnosti, ktoré mohli za tým účelom predvolať a vyslúchnuť každého, od koho mohli očakávať objasnenie skutočností závažných pre zistenie trestného činu.62 Vyhľadávanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených zborov v činnej službe mohol vykonávať aj predstavený alebo nim poverený orgán. Zákon bližšie neupravoval ani spôsob ukončenia vyhľadávania.

56

Vojtuš, F. Trestné zákonodarstvo ČSR v rokoch 1948 – 1960. s. 33 dielo citované v poznámke č. 54, s. 32-33 58 Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 31 59 § 1 ods. 1 druhá veta zákona č. 87/1950 Sb. o trestnom konaní súdnom, pričom účelom zákona bolo podľa prvej vety „upraviť konanie v odbore trestného súdnictva tak, aby trestné činy boly náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona potrestaní.“ 60 Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 33-34 61 zákon nijakým spôsobom neupravoval možnosť obvineného oboznámiť sa so spisovým materiálom pred podaním obžaloby. 62 § 76 ods. 1 zákona č. 87/1950 Sb. o trestnom konaní súdnom. 57

22

O výsledku vyhľadávania orgány povolané na vyhľadávanie63 podávali správu vždy prokurátorovi, ktorý bol oprávnený na vykonávanie ďalších opatrení, vyšetrovanie, prípadne rozhodnutie o veci. Ak bola vec dostatočne objasnená prokurátor podal obžalobu. V prípade ak tomu tak nebolo vykonal vyšetrovanie.64 Vyšetrovanie bolo druhou formou prípravného konania, ktoré mal osobne vykonávať spravidla prokurátor potom ako sa dozvedel o trestnom čine, pokiaľ nebola vec dostatočne vysvetlená.65 Prokurátor bol oprávnený nariadiť orgánom povolaným na vyhľadávanie vykonanie jednotlivých vyšetrovacích úkonov. Prax sa však vyvinula tak, že prevažnú časť týchto úkonov nevykonal prokurátor, ale bezpečnostné orgány štátu. Samotný rozsah vyšetrovania vyplýval z ustanovenia § 78 Trestného poriadku.66 Prípravné konanie skončilo podaním obžaloby prokurátorom, v prípade ak bolo podozrenie voči obvinenému dostatočne odôvodnené. V prípade ak sa vo veci viedlo vyšetrovanie mohlo prípravné konanie skončiť zastavením trestného stíhania.67 Je nutné však poznamenať, že u posledne uvedenej alternatívy skončenia prípravného konania nešlo o meritórne rozhodnutia vo veci, nakoľko po odpadnutí dôvodov na zastavenie trestného stíhania bol prokurátor povinný v trestnom stíhaní pokračovať. Trestný poriadok z roku 1950 bol v čase svojho vzniku prehlásený za vzorovú ukážku trestného procesu socialistického typu podľa sovietskeho vzoru, avšak vniesol do trestného konania hrubé deformácie K hrubým nezákonnostiam prispela jednak pomerne stručná úprava prípravného konania ako aj to, že prax prípravného konania sa diametrálne líšila od zákonnej úpravy. Prokurátori prípravné konanie prakticky nevykonávali a prenášali ho na bezpečnostné orgány, ktoré sa vymykali akejkoľvek kontrole, vzhľadom na svoje silné mocenské postavenie.68

63

zákon č. 87/1950 Sb. o trestnom konaní súdnom uvádzal, že vyhľadávanie o trestných činoch vykonávajú orgány národnej bezpečnosti, resp. predstavený príslušníkov ozbrojených zborov alebo ním poverený orgán, avšak ďalej už tieto subjekty označoval ako orgány povolané na vyhľadávanie 64 Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 35-36 65 pozri ustanovenie § 77 a § 84 ods. 1 zákona č. 87/1950 Sb. o trestnom konaní súdnom. Samotný zákon neustanovoval, v ktorých prípadoch je vyšetrovanie obligatórne. Bolo na prokurátorovi, či vykoná vyšetrovanie alebo podá ihneď obžalobu. 66 toto ustanovenie uvádzalo, že prokurátor za vyšetrovania urobí prokurátor všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného konania; „za tým účelom predovšetkým a) zbiera dôkazy o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie súdu, či už svedčia v neprospech obvineného či v jeho prospech, najmä vypočúva obvineného a svedkov, b) stará sa o to, aby obvinený mohol byť postavený pred súd a aby nemaril trestné konanie, najmä rozhoduje o väzbe, c) zabezpečuje výkon trestu a ochranných opatrení, ku ktorým by mohlo dôjsť, d) zaisťuje uspokojenie nárokov poškodeného vzniknutých z trestného činu. 67 bližšie pozri ustanovenia § 89 zákona č. 87/1950 Sb. o trestnom konaní súdnom. 68 Musil, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, s. 64

23

2.3 Obdobie trestného poriadku z roku 1956 – prechodné obdobie Vzhľadom na deformácie, ku ktorým dochádzalo v predchádzajúcom období v trestnom konaní, ako aj vzhľadom na výsledky XX. Zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, na ktorej došlo k odsúdeniu kultu osobnosti a stalinských represálií, sa v júni 1956 Celoštátna konferencia KSČ uzniesla na opatreniach, ktorých cieľom mala byť okrem iného reforma prípravného konania, postavenia prokurátora, uplatnenie zásady ústnosti a bezprostrednosti v konaní pred súdom a napokon vymedzenie pojmu priznanie obvineného, ako aj výslovne vyjadrenie prezumcie neviny. Zo záverov konferencie vyplýva, že úprava v oblasti prípravného konania sa mala dotýkať najmä následovných oblastí: - vykonávanie prípravného konania malo byť zverené vyšetrujúcemu sudcovi v rezorte prokuratúry (trestný poriadok z roku 1956 zaviedol označenie „vyšetrovateľa prokuratúry“.) - prokurátorovi mala byť daná právomoc udeľovať vyšetrujúcim orgánom pokyny, ako majú vykonávať prípravné konanie a preverovať ich postup, vykonávať jednotlivé vyšetrovacie úkony alebo celé vyšetrovanie a zveriť vykonávanie vyšetrovacích úkonov iným vyšetrovacím orgánom, a tak zabezpečiť dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, - mal sa zaviesť inštitút predbežného prejednania obžaloby súdom, v ktorom by sa preverilo a preskúmalo, či boli dodržané zákonné ustanovenia o vykonávaní vyšetrovania a či výsledky vyšetrovania, o ktoré sa opiera obžaloba, sú dostačujúce na postavenie obvineného pred súd, - v novom trestnom poriadku nemalo priznanie obvineného zbavovať orgány činné v trestnom konaní povinnosti použiť ďalšie prostriedky na zistenie objektívnej pravdy. Všetky uvedené zásady boli zahrnuté do nového Trestného poriadku z 19. decembra 1956 vyhláseného pod č. 64/1956 Sb.. Novým spôsobom sa v ňom upravilo najmä prípravné konanie, predbežné prejednanie obžaloby súdom a do značnej miery aj odvolacie konanie. 69 Samotné prípravné konanie bolo oproti predchádzajúcej úprave upravené podstatne podrobnejšie a jeho úprava sa nachádzala v druhej časti zákona v deviatej hlave. Úplne nóvum zákona, a treba uviesť, že to bolo nóvum jednoznačne pozitívne, spočívalo v zadefinovaní základných zásad trestného konania.70 Ďalšou novinkou bolo zavedenie výkladových ustanovení v § 7 trestného poriadku, ktoré zadefinovali v odsek 12, že 69 70

Růžek, A. et al. Československé trestné konanie. 1984, s. 32-34 uvedené boli v § 2 zákona č. 64/1956 Sb. o trestnom konaní súdnom

24

„trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním potom úsek konania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania.“ Samotný zákon však nedefinoval pojem prípravného konania, avšak zo samotnej úpravy a členenia druhej časti trestného poriadku, je zrejmé že pojem prípravného konania bol stotožnený s pojmom vyšetrovanie. Vyšetrovanie bolo jedinou formou prípravného konania, pričom konanie predchádzajúce začatiu vyšetrovania nebolo, rovnako ako v predchádzajúcej úprave nijakým spôsobom upravené.71 Vyšetrovanie vykonávali vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia Ministerstva vnútra.72 Prokurátorovi bol zverený dozor nad znamenalo vyšetrovateľovu podriadenosť, čím vlastne

vyšetrovaním, čo

fakticky Trestný poriadok

vyšetrovateľovi nepriznával procesnú samostatnosť, pretože všetky rozhodnutia, ktoré vyšetrovateľ pri vyšetrovaní vykonával, podliehali súhlasu prokurátora.73 Prokurátor mohol navyše dávať vyšetrovacím orgánom záväzné pokyny. Inštitút vyšetrovateľov prokuratúry sa po celú dobu svojej existencie nijako významne nepresadil a vyšetrovatelia prokuratúry sa podieľali na prípravnom konaní asi v 2 % prípadov.74 Vyšetrovatelia Ministerstva vnútra vykonávali vyšetrovanie jednak vo veciach, o ktorých prislúchalo konať v prvej stolici (stupni) krajskému súdu, jednak v ostatných veciach.75 Vyšetrovanie začínalo vydaním uznesenia, ktoré vydávala vyšetrovací orgán ak sa zistili skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin, pričom uznesenie bol vyšetrovací orgán povinný doručiť do 24 hodín prokurátorovi, ak pokyn na začatie nedal samotný prokurátor. Išlo teda o začatie vyšetrovania tzv. vo veci. Ak bol na základe zistených skutočností odôvodnený záver, že trestný čin spáchala konkrétna osoba, vydal vyšetrovací orgán uznesenie, v ktorom túto osobu stíhal ako obvineného. Odpis uznesenia sa musel opätovne do 24 hodín doručiť

71

Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 44. Nesystematicky bolo do druhej časti upravujúcej prípravné konanie včlenené ustanovenie § 188 ods. 2, ktoré umožňovalo prokurátorovi vec uznesením odložiť, ak nešlo o podozrenie z trestného činu. 72 § 172 ods. 1 zákona č. 64/1956 Sb. o trestnom konaní súdnom 73 Benc, J., Bango, D., Kačík, E. K vývoju vyšetrovania na území Československa. 1989, s. 63. Vyšetrovateľ mohol samostatne rozhodovať uznesením v týchto prípadoch: začatia trestného stíhania (§ 177), vznesenia obvinenia (§ 178) a zamietnutí návrhov na doplnenie vyšetrovania (§ 183) 74 Musil, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, s. 65; Vyšetrovatelia prokuratúry vykonávali vyšetrovanie, resp. jednotlivé vyšetrovacie úkony len na základe príkazu prokurátora a to aj vo veciach, ktoré vyšetrovali iné vyšetrovacie orgány. Vyšetrovatelia prokuratúry však v žiadnom smere neboli nadriadený iným vyšetrovacím orgánom, čo platilo aj naopak. 75 § 172 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 64/1956 Sb. o trestnom konaní súdnom; Vyšetrovanie vykonávali tiež velitelia v ozbrojených silách alebo orgány nimi poverené, a to o trestných činoch osôb, ktoré podliehali ich veliteľskej právomoci, pokiaľ na tieto trestné činy zákon neustanovoval trest prísnejší ako trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšovala jeden rok

25

prokurátorovi a obvinenému do troch dní, najneskôr však pri prvom výsluchu.76 Trestný poriadok z roku 1956 ustanovoval aj lehotu na skončenie vyšetrovania, ktorá bola dva mesiace a mohol ju predĺžiť dozorujúci prokurátor, krajský prokurátor, resp. generálny prokurátor.77 Čo

sa týka

rozsahu

vyšetrovania,

tento

vyplýval

z ustanovenia § 182 Trestného poriadku. Trestný poriadok z roku 1956 zaviedol aj inštitút skončenia vyšetrovania a tým spojeného oboznámenia sa obvineného a jeho obhajcu s výsledkami vyšetrovania.78 Po skončení vyšetrovania bol vyšetrovací orgán povinný predložiť spisy s návrhom konečného opatrenia bez odkladu prokurátorovi. Následne bol výhradne prokurátor oprávnený vo veci podať obžalobu (§ 189), uznesením zastaviť trestné stíhanie (§ 192), prerušiť trestné stíhanie (§ 193) alebo vec postúpiť(§ 194). Prokurátor mohol súdu podať aj samostatne návrh na ochranné opatrenie (§ 195). Trestný poriadok z

oku 1956 bol v roku 1961 nahradený novým trestným

poriadkom publikovaným ako zákon č. 141/1961 Zb.. Napriek krátkemu obdobiu jeho platnosti a účinnosti zákon č. 64/1956 Sb. v podstate položil základy dnešnej koncepcie prípravného konania (konanie vykonávané vyšetrovateľmi z rezortu Ministerstva vnútra pod dozorom prokurátora) a na jeho systematike v zásade zotrvával aj zákon č. 141/1961 Zb.

2.3 Trestný poriadok z roku 1961 a jeho novely V roku 1960 prijalo Národne zhromaždenie Československej republiky ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky, ktorá deklarovala víťazstvo socializmu v našej spoločnosti.79 Po prijatí novej ústavy sa začala nová kodifikačná vlna v rámci ktorej boli prijaté aj nové trestnoprávne kódexy. Dňa 29.11.1961 boli prijaté zákony č. 140/1961 Zb. Trestný zákon a č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ktoré nahradili predchádzajúce trestnoprávne normy. Trestný poriadok z roku 1961 v prijatom znení v podstate zotrval na systematike predchádzajúceho trestného poriadku z roku 1956(zákon č. 64/1956 Sb. o trestnom konaní súdnom). Rovnako ako predchádzajúca úprava, obsahoval základné zásady uvedené v § 2 a výklad niektorých pojmov v ustanoveniach § 12. Trestným konaním sa podľa zákona rozumelo konanie podľa tohoto zákona a trestným stíhaním úsek

76

§§ 176 až 178 zákona č. 64/1956 Sb. o trestnom konaní súdnom dozorujúci prokurátor mohol lehotu v zmysle § 185 zákona č. 64/1956 Sb. o trestnom konaní súdnom predĺžiť len o jeden mesiac, o ďalší mesiac ju mohol predĺžiť krajský prokurátor a nad tieto lehoty len generálny prokurátor 78 §§ 183 a 184 zákona č. 64/1956 Sb. o trestnom konaní súdnom 79 túto skutočnosť deklarovalo vyhlásenie obsiahnuté v ústavnom zákone č. 100/1960 Zb. 77

26

konania od začatia vyšetrovania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania.80 Samotný pojem prípravného konania vo výkladových ustanoveniach nebol zadefinovaný.81 Prípravné konanie ako štádium trestného konania bolo upravené v druhej časti zákona v rámci deviatej a desiatej hlavy, konkrétne v ustanoveniach §§ 159 až 179. Trestný poriadok z roku 1961 Zb. v pôvodnom znení taktiež neobsahoval úpravu postupu pre začatím trestného stíhania (vyšetrovania).82 Jedinou formou prípravného konania bolo vyšetrovanie, pričom toto vykonávali vyšetrovatelia prokuratúry, vyšetrovatelia Ministerstva vnútra a velitelia v ozbrojených silách alebo orgány nimi poverené. Dozor nad vykonávaním vyšetrovania bol opäť zverený výhradne prokurátorovi, ktorý v rámci výkonu disponoval rôznymi oprávneniami a jeho súhlas bol potrebný k rôznym opatreniam vyšetrovateľa. Taktiež do jeho výlučnej kompetencie patrili meritórne rozhodnutia s výnimkou odloženia veci podľa § 163 odsek 1.

83

Rozsah dokazovania

v prípravnom konaní bol však ešte širší ako v trestnom poriadku z roku 1956.84 Pri vyšetrovní sa vyžadoval minimálne taký rozsah dôkazov aké sa neskôr vykonávali na hlavnom pojednávaní.85 Samotný význam výsledkov vyšetrovania pre vytváranie podkladov pre rozhodnutie na hlavnom pojednávaní bol podstatný, čo viedlo k vysokému stupňu viazanosti hlavného pojednávania s výsledkami prípravného konania.86 Nový trestný poriadok č. 141/1961 Zb. vznikal pod veľkým časovým tlakom, takže už krátko po prijatí bol podrobený silnej kritike volajúcej po zmenách.87 V ďalšom texte budú uvedené len novely, ktoré mali význam z hľadiska úpravy prípravného konania.

80

§ 12 ods. 9 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom rovnako ako v predchádzajúcej úprave, zo systematiky trestného poriadku z roku 1961 v pôvodnom znení vyplýva, že prípravné konania bolo stotožňované s vyšetrovaním, avšak zo zákona vyplývalo, že vyšetrovanie sa končilo predložením veci prokurátorovi s návrhom na konečné opatrenie a prípravné konanie končilo až meritórnym rozhodnutím prokurátora. 82 zákon č. 141/1961 Zb. v pôvodnom znení, však v ustanovení § 163 ods. 1 až 6 upravoval spôsob vybavenia veci pred začatím vyšetrovania. Vyšetrovací orgán alebo prokurátor pred začatím vyšetrovania vec odložil ak nešlo o podozrenie z trestného činu a vo veci nebolo vhodné urobiť iné opatrenie, najmä odovzdanie veci na prejednania, na konanie o priestupku alebo kárne alebo disciplinárne konanie. Vec sa odkladala uznesením, pričom ak také uznesenie vydal prokurátor nebola proti tomuto uzneseniu sťažnosť prípustná. Odovzdanie veci sa uskutočňovalo opatrením. Ďalej bol prokurátor povinný uznesením vec odložiť ak bolo trestné stíhanie neprípustné (z dôvodov uvedených v § 11ods. 1 zákona), alebo neúčelné z dôvodov uvedených v § 177 ods. 2 zákona. Prokurátor mohol vec za podmienok ustanovených v § 163 ods. 3 a ods. 4 po jej riadnom objasnení odovzdať miestnemu ľudovému súdu. Nakoniec mohol prokurátor vec odovzdať na kázenske vybavenie, ak toto vybavenie považoval za postačujúce. 83 bližšie pozri ustanovenia §§ 159 až 162 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v pôvodnom znení 84 bližšie pozri § 167 ods. 2, ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v pôvodnom znení 85 táto skutočnosť mala zrejme za následok vznik tzv. „tretej koncepcie“ prípravného konania, ktorá bola rozobratá v prvej kapitole tejto práce 86 Olach, J. Trendy zjednodušovania a zrýchľovania prípravného konania. 2007, s. 17 87 Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 54. Vyšetrovaniu sa vytýkalo, že trpí mnohými nedostatkami, ktoré narúšajú zásadu objektívnej pravdy v trestnom konaní, nebola plne zaistená procesná samostatnosť vyšetrovateľov a nebola realizovaná zásada, aby menej závažné trestné činy boli prešetrované formou vyhľadávania. 81

27

Kritiku zákona č. 141/1961 Zb. v pôvodnom znení mala odstrániť jeho novela vykonaná zákonom č. 57/1965 Zb., ktorá podstatným upravila aj samotné prípravné konanie. Novela novým spôsobom zadefinovala trestné stíhanie, ktorým sa podľa nového znenia rozumel úsek konania od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania.88 Po vykonanej novele bol v deviatej hlave v §§ 158 a 159 trestného poriadku upravený postup pred začatím trestného stíhania, pričom prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán vykonávali pred začatím trestného stíhania vo veciach oznámení o trestných činoch a ostatných podnetov na trestné stíhanie objasňovanie.89 Ak prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán nezačali trestné stíhanie, mohli rozhodnúť uznesením o odložení veci alebo o jej odovzdaní, v prípadoch stanovených trestným poriadkom.90 Samotné prípravné konanie bolo doplnené o novú formu nazvanú vyhľadávanie. Vyšetrovanie naďalej vykonávali vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia Zboru národnej bezpečnosti.91 Vykonanou novelou bola však podstatne rozšírená ich procesná samostatnosť (boli oprávnení postúpiť vec, zastaviť trestné stíhanie a prerušiť trestné stíhanie). Základný rozsah vyšetrovania bol vymedzený negatívne, pričom vyšetrovanie sa vykonávalo o trestných činoch, o ktorých sa nevykonávalo vyhľadávanie a v ďalších prípadoch.92 Rozsah dokazovania vo vyšetrovaní zostal v podstate nezmenený.93 Trestné stíhanie začínalo vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, alebo vykonaním zabezpečovacích úkonov.94 Ak bol na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou, vydal vyšetrovateľ bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený a uznesenie bol povinný oznámiť do troch dní obvinenému a do 48 hodín doručiť jeho prokurátorovi. Ak bol obvinený vyslúchaný skôr oznámilo sa mu uznesenie na začiatku výsluchu.95 Novela rozšírila aj právo na obhajobu hlavne tým, že vo vyšetrovaní bol obhajca už od vznesenia obvinenia oprávnený byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch. Úprava skončenia vyšetrovania a najmä oboznámenia obvineného s výsledkami vyšetrovania bola novelou trestného poriadku prenesená do § 166, 88

§ 12 ods. 9 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. V rámci objasňovania mohli uvedené orgány požadovať potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia a boli povinné zisťovať a zabezpečovať stopy trestného činu, avšak neboli oprávnení pred začatím trestného stíhania robiť úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou úkonov ohliadky a prehliadky tela. Tieto ich oprávnenia vyplývali z § 158 ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. 90 bližšie pozri § 159 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. 91 novoprijatý zákon o ZNB č. 70/1965 Zb. ustanovil požiadavku úplného vysokoškolského právnického vzdelania vyšetrovateľov 92 bližšie pozri § 161 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. 93 nanovo však bol uvedený v § 164 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb., pričom vyšetrovateľovi pribudla povinnosť na zistené nedostatky alebo závady upozorniť vyšetrovateľ štátny alebo iný orgán, podnik alebo organizáciu, ktorých sa zistený nedostatok alebo závada týka. 94 § 160 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. 95 bližšie pozri § 163 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. 89

28

pričom oproti pôvodnej úprave v § 169 došlo len k nepríliš podstatným zmenám. Rovnako meritórne skončenie prípravného konania zostalo v podstatných rysoch v Trestnom poriadku z roku 1961, ako v pôvodnom znení tak aj po novele z roku 1965, rovnaké ako predchádzajúca procesná úprava z roku 1956.96 Druhú formu prípravného konania, vyhľadávanie, vykonávali orgány zboru národnej bezpečnosti a ďalšie vyhľadávacie orgány uvedené v § 168 ods. 2 a ods. 3 Trestného poriadku. Postup pri vyhľadávaní bol až na určité odchýlky upravený podobne ako postup pri vyšetrovaní.97 Vyhľadávanie sa vykonávalo o menej závažných trestných činoch, ktoré boli taxatívne uvedené v § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Napriek vykonaným zmenám celé trestné konanie pokračovala v trende nastolenom trestným poriadkom z roku 1956, pričom sa síce posilňovala zákonnosť prípravného konania, rozširovali sa práva obhajoby, ale zároveň sa zdôrazňoval význam

prípravného

konania

a relevantnosť

dôkazov

v ňom

vykonaných.

V konečnom dôsledku to viedlo posilňovaniu významu prípravného konania vo vzťahu ku konaniu pred súdom.98 Ďalšia novela trestného poriadku vykonaná zákonom č. 149/1969 Zb., zaviedla do trestného konania nový typ predsúdneho štádia objasňovanie prečinov, ktoré však nebolo formou prípravného konania.99 Vo veciach v ktorých sa konalo len objasňovanie prečinov sa trestné stíhanie začínalo a účinky vznesenia obvinenia nastávali tým, že návrh prokurátora na potrestanie bol doručený súdu (samosudcovi). Táto úprava bola zrušená až zákonom č. 178/1990 Zb. a ako taká výrazne popierala uplatňovanie demokratických princípov trestného konania.100 Novela zároveň zrušila v štádiu pred začatím trestného stíhania povinnosť odovzdať vec náležite objasnenú. Novela vykonaná zákonom č. 178/1990 Zb., ako už bolo uvedené, zrušila objasňovanie prečinov. Z hľadiska štádia trestného konania pred začatím trestného stíhania, novela zakotvila právo podať sťažnosť voči uzneseniu o odložení veci aj 96

Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 104-106, avšak po novele o postúpení veci, zastavení alebo prerušení trestného stíhania mohol rozhodnúť okrem prokurátora aj vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. 97 podľa § 169 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 57/1965 Zb. sa vo vyhľadávaní sa postupovalo podľa ustanovení o vyšetrovaní s nasledujúcimi odchýlkami: 1. obvinenie oznámil vyhľadávací orgán obvinenému najneskoršie na začiatku jeho prvého výsluchu a urobil o tom záznam do zápisnice; odpis tejto zápisnice zaslal najneskoršie do 48 hodín prokurátorovi, 2. ak vyhľadávací orgán nepovažoval doplnenie vyhľadávania navrhované obvineným alebo jeho obhajcom za potrebné, nevykonal ho; o oboznámení s výsledkami vyhľadávania a o odmietnutí návrhov na jeho doplnenie urobil záznam do zápisnice, 3. ustanovenia § 164 ods. 4 a § 165 ods. 1 sa vo vyhľadávaní neuplatňovali, 4. vyhľadávanie sa muselo skončiť najneskoršie do jedného mesiaca od začatia trestného stíhania, a ak páchateľ nebol zistený, do dvoch mesiacov. Ak sa vyhľadávanie neskončilo v týchto lehotách, bol prokurátor oprávnený predĺžiť lehotu najviac o ďalší mesiac. Inak nariadil vykonať vyšetrovanie. 98 Olach, J. Trendy zjednodušovania a zrýchľovania prípravného konania. 2007, s. 18-19 99 tento inštitút vznikol v náväznosti na novú hmotnoprávnu úpravu prečinov v zákone č. 150/1969 Zb. 100 napr. obhajca sa mohol účastniť až konania pred súdom, zadržanie orgánmi ZNB mohlo trvať až 3 týždne atď.

29

poškodenému, avšak ďalšia novela zákon č. 558/1991 Zb. mu toto právo odňala a o odložení veci mal byť poškodený iba upovedomený. Zákon č. 178/1990 výrazným spôsobom zasiahol do prípravného konania, keď zakotvil u taxatívne vymenovaných trestných činov dispozičné právo poškodeného súhlasiť s trestným stíhaním obvineného, resp. podozrivého,101 a zároveň bolo novo upravené právo obvineného a zadržanej osoby na obhajobu a súčasne sa zmenila vecná príslušnosť vo vyhľadávaní.102 V roku 1991 bol prijatý ústavný zákon č. 23/1991 Zb., v ktorom bola prijatá Listina základných práv a slobôd. Táto zakotvila zásadu, podľa ktorej všetky zákony a iné právne predpisy musia byť dané do súladu s ňou do konca roku 1991. Trestný poriadok na to reagoval novelou č. 558/1991 Zb., ktorá upravila najmä inštitút väzby a rozhodovanie o zásahoch do najdôležitejších základných práv a slobôd prešlo z pôsobnosti prokuratúry do pôsobnosti súdov. Ďalej bola novelou rozšírená vecná príslušnosť vo vyhľadávaní103, čím sa čiastočne odbúrala zaťaženosť vyšetrovateľov vo vyšetrovaní, avšak na úkor policajných orgánov vo vyhľadávaní.104 „Zmeny, ktoré sa uskutočnili v rozpätí tokov 1989 až 1991, boli zmenami, ktoré rušili najmä zásahy do občianskych práv a jednoznačne prevládli dekriminalizačné a depenalizačné tendencie zo snahou prinavrátiť občanom štátu vieru v zákonnosť a spravodlivosť.“105 Dňa 01.01.1993 došlo k rozpadu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej Slovenskej republiky a tým aj k osamostatneniu jej právneho poriadku. Ďalší vývoj úpravy trestného konania prebiehal samostatne, aj keď bol a stále aj do súčasnosti je do značnej miery ovplyvňovaný vývojom inštitútov trestného konania v Českej republike.106 Zmeny najmä do systému prípravného konania priniesla novela vykonaná zákonom č. 247/1994 Z.z.. Novelou bol nanovo upravený postup pred začatím trestného stíhania (tzv. policajné preverovanie)107 a zároveň bola zrušená jedna z foriem prípravného konania a to vyhľadávanie aj spolu s inštitútom trestného 101

bližšie pozri § 163a ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 178/1990 Zb. vyhľadávanie sa po vykonanej novele konalo o trestných činoch, na ktoré zákon ustanovil trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšoval jeden rok (§ 168 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 178/1990 Zb.) 103 vyhľadávanie sa konalo o trestných činoch, na ktoré zákon ustanovil trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšoval dva roky (§ 168 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 558/1991 Zb.) 104 Olach, J. Trendy zjednodušovania a zrýchľovania prípravného konania. 2007, s. 19-20 105 Grúlik, M. Formy prípravného konania. 2005, s. 20 106 to je možné dokumentovať hneď na prvej významnej novele trestného poriadku, zákonu č. 247/1994 Z.z., ktorá má veľa spoločného s novelou trestného poriadku vykonanou v Českej republike zákonom č. 292/1993 Sb.. Pre podrobnejší opis zmien vykonaným zákonom č. 292/1993 Sb. pozri Růžička, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem.2005, s. 87-93 a s. 99-104. 107 toto sa konalo pri trestných činoch kde páchateľ nebol zistený, pričom pri trestných činoch s trestnou sadzbou do troch rokov bol príslušný policajný orgán (novela č. 247/1994 Z.z zadefinovala pojem policajný orgán) a u ostatných trestných činov vyšetrovateľ PZ 102

30

stíhania vo veci.108 Inštitút policajného preverovania tvoril fázu predchádzajúcu prípravnému konaniu, ktorého úlohou bolo neformálne a rýchle zistiť či sa stal trestný čin a zistiť jeho páchateľa, aby bolo možné rozhodnúť o vznesení obvinenia konkrétnej osobe, alebo inom vybavení veci.109 Vo výkladových ustanoveniach bol prvýkrát vo vývoji úpravy prípravného konania v § 12 odsek 11 legálne zadefinovaný pojem prípravné konanie.110

Jedinou formou prípravného konania

vzhľadom na zrušenie vyhľadávania sa stalo vyšetrovanie, ktoré mohol vykonávať vyšetrovateľ alebo prokurátor. „Podstatnejšou zmenou bolo zúženie dokazovania v prípravnom konaní. Táto požiadavka vyplývala z viacerých ustanovení. Napríklad § 2 ods. 5 stanovoval aby orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.“111 Novela, zákon č. 247/1994 Z.z. ďalej rozšírila okruh trestných činov s dispozičným právom poškodeného. Z hľadiska skončenia prípravného konania je novela významná zavedením inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania112 Vykonaná novela smeroval k zúženiu rozsahu dokazovania v prípravnom konaní za účelom jeho zrýchlenia a zjednodušenia. Snahou zákonodarcu bolo preniesť ťažisko dokazovania pred

súd.

Došlo

aj

k pokusu

o obmedzenie

formálnej

procesnej

činnosti

vyšetrovateľov a posilnenie ich kriminalistickej činnosti. Žiaľ, zámery novely sa nepodarilo preniesť do vyšetrovacej a súdnej praxe a medzi vyšetrovateľmi, prokuratúrou a súdmi často dochádzalo ku sporom ohľadne rozsahu dôkazov, ktoré mali byť vykonané v prípravnom konaní a ktoré až pred súdom, čím zo strany súdu dochádzalo k vráteniu veci na došetrenie.113 Ďalšou novelou trestného poriadku, ktorá mala význam z hľadiska prípravného konania, bola novela prijatá zákonom č. 272/1999 Z.z.. Najdôležitejšiu zmenu ktorú do prípravného konania zakomponovala novela, bolo opätovne zavedenie inštitútu 108

zrušenie inštitútu začatia trestného stíhania tzv. vo veci v praxi prinieslo množstvo komplikácii, najmä z dôvodu duplicitného opakovania úkonov vykonaných počas policajného preverovania a po vznesení obvinenia. Zrušením začatia trestného stíhania vo veci sa totižto znemožnilo vykonávanie niektorých procesných úkonov pred začatím trestného stíhania ( t.j. pred obvinením) a úkony ktoré sa mohli vykonávať zasa nemali povahu procesných úkonov a nebolo ich možné v ďalšom konaní až na výnimky (neodkladné a neopakovateľné úkony) použiť ako dôkaz a rovnako pred vznesením obvinenia nebolo možné vykonať úkony ako domová prehliadka, odňatie veci atď. 109 preverovanie sa uskutočňovalo podľa § 158 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 247/1994 Z.z. a to neprocesnými prostriedkami s výnimkou neodkladných a neopakovateľných úkonov. Podľa ods. 5 uvedeného ustanovenia, sa vyžadovalo spísanie záznamu o podaní vysvetlenia, ktorý mal slúžiť prokurátorovi a obvinenému na zváženie návrhu, aby osoba, ktorá takéto vysvetlenie podala, bola vypočutá pred súdom ako svedok a súdu na úvahu, či takýto dôkaz vykoná, pričom tento záznam nebolo možné použiť pred súdom ako dôkaz. 110 Podľa § 12 ods. 11 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 247/1994 Z.z sa prípravným konaním rozumel „úsek od začatia trestného stíhania alebo od vykonania neodkladných alebo neopakovateľných úkonov (§ 158 ods. 4 až 6) do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania pred podaním obžaloby.“ 111 Olach, J. Trendy zjednodušovania a zrýchľovania prípravného konania. 2007, s. 20 112 § 307 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 247/1994 Z.z. 113 Olach, J. dielo citované v poznámke č. 111, s. 21

31

začatia trestného stíhania tzv. „vo veci“ čo si vyžiadala prax. V dôsledku uvedenej zmeny bol opätovne zavedený inštitút vznesenia obvinenia, prerušenia trestného stíhania a zároveň bol zrušený inštitút uloženia veci. Výrazne sa posilnila aj procesná činnosť policajných orgánov, ktorá sa začala približovať k procesnej činnosti vyšetrovateľov, čo je spojené s trendom prenesenia vyšetrovania menej závažných trestných činov na policajné orgány. Veľkú novelu Trestného poriadku so zameraním na prípravné konanie predstavoval zákon č. 422/2002 Z.z. Vypracovanie a prijatie novely malo aj politický význam.114 Najvýznamnejšou zmenou, ktorú novela vo vzťahu k prípravnému konaniu priniesla bolo zavedenie druhej formy prípravného konania a to skráteného vyšetrovania,

ako

zjednodušenej

a zrýchlenej

formy

konania

v

prípadoch

vyšetrovania tzv. bagateľnej kriminality, ktoré vykonával policajný orgán.115 Svojim spôsobom išlo o akési opätovné zavedenie vyhľadávania s určitými obmenami.116 Rovnako bol novelou upravený aj postup pred začatím trestného stíhania a to v ustanoveniach §§ 158 a 159 Trestného poriadku. Z hľadiska skončenia prípravného konania novela priniesla zavedenie inštitútu zmieru, ako alternatívneho spôsobu skončenia trestného konania, ktorý sa pripúšťa len pri menej závažných trestných činoch za súčasného splnenia zákonom stanovených podmienok.117 Snaha zákonodarcu zjednodušiť a zrýchliť trestné konanie sa odrazila aj v iných ustanoveniach Trestného poriadku, ako pribratie tlmočníka (§ 28 ods. 2), inštitúte vyššieho súdneho úradníka, ktorý mal odbremeniť sudcov od vykonávania jednoduchších úkonov a rozhodnutí (§ 29a). Vykonaná novela v značnej miere odstránila duplicitu vykonávania úkonov, zjednodušila vyšetrovanie menej závažnej trestnej činnosti, rozšírila Trestný poriadok o nový alternatívny spôsob rozhodnutia vo veci a zavedením skráteného vyšetrovania došlo k jednoznačnému oddeleniu právomocí vyšetrovateľa a policajného orgánu uskutočňovaných podľa Trestného poriadku.118 Zákon č. 457/2003 Z.z. predstavoval ďalšiu novelu Trestného poriadku, ktorá umožnila zakotvila inštitút probačného a mediačného úradníka. Táto novela zároveň

114

súviselo to s prístupovým procesom začlenenia Slovenskej republiky do Európskej únie, konkrétne s uzavretím 24. kapitoly – spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. 115 skrátené vyšetrovanie sa vykonávalo o trestných činoch, pre ktoré trestný zákon ustanovoval trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšovala tri roky (§ 168 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 422/2002 Z.z.) 116 skrátené vyšetrovanie sa zaoberá širšou skupinou trestných činov, ako to bolo pri vyhľadávaní. Taktiež dáva širšie právomoci policajným orgánom, ktoré vykonávajú skrátené vyšetrovanie a širšie oprávnenia obhajcovi. 117 bližšie pozri ustanovenia §§ 309 až 313 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 422/2002 Z.z. 118 Olach, J. dielo citované v poznámke č. 111, s. 22

32

zaviedla aj nový prvok oportunity - inštitút dočasného odloženia obvinenia (§ 162a).119 Poslednú významnejšiu novelu Trestného poriadku z roku 1961 predstavoval zákon č. 403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý najmä upravil postup pri vydávaní osôb medzi členskými štátmi Európskej únie na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Ďalej tento zákona novelizoval aj niektoré ustanovenia Trestného poriadku. Za účelom predchádzania prieťahov v prípravnom konaní ako aj celom trestnom konaní zo strany obvineného a jeho obhajoby boli novelizované ustanovenia o zvolenom a ustanovenom obhajcovi.120 Trestný poriadok z roku 1961 bol s účinnosťou od 01.01.2006 na území Slovenskej republiky nahradený novým Trestným poriadkom prijatým ako zákon č. 301/2005 Z.z..121

119

bližšie pozri § 172 ods. 3 a § 173 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 422/2002 Z.z. bližšie pozri § 37 ods. 2 a § 40 zákona č. 141/1961 Zb. v znení zákona č. 403/2004 Z.z. 121 v Českej republike je trestné konanie do súčasnosti upravené zákonom č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. 120

33

3 Prípravné konanie podľa zákona č. 301/2005 Z.z. 3.1 Priebeh a ciele rekodifikácie Vzhľadom na dynamicky prebiehajúce zmeny v spoločnosti, vývoj kriminality, a v neposlednom rade aj snahu Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii dňa 31. 5. 2000 vláda SR schválila legislatívny zámer rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Po spracovaní návrhov trestných kódexov a ich schválení vládou boli tieto v máji 2004 predložené do Národnej Rady SR, kde po prerokovaní bol dňa 20. mája 2005 schválený nový Trestný zákon, zák. č. 300/2005 Z. z. a dňa 24. mája 2005 aj nový Trestný poriadok, zák. č. 301/2005 Z. z., pričom oba trestné kódexy nadobudli účinnosť od 1. januára 2006. Ešte počas legisvakačnej doby bol novoprijatý Trestný poriadok novelizovaný zákonom č. 650/2005 Z.z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a to najmä z dôvodu pripomienok zo strany súdov, prokuratúry ako aj polície, avšak samotnej úpravy prípravného konania, tak ako bola prijatá sa táto novela nedotkla. Ako už bolo spomenuté nový Trestný poriadok nadobudol účinnosť od 01.01.2006. Napriek tomu, že išlo novoprijatý zákon, už čoskoro bolo vykonaných niekoľko noviel, ktoré jednak reagovali na spoločenské zmeny (zavedenie eura), zmeny v iných právnych predpisoch, ale aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR. V súčasnosti platné znenie zákona č. 301/2005 Z.z. vyplýva z jeho noviel vykonaných zákonom č. 650/2005 Z.z., zákonom č. 692/2006 Z.z., zákonom č. 342/2007 Z.z., zákonom č. 643/2007 Z.z., zákonom č. 61/2008 Z.z., zákonom č. 491/2008 Z.z., zákonom č. 498/2008 Z.z., zákonom č. 5/2009, zákonom č. 59/2009 Z.z., zákonom č. 70/2009 Z.z., zákonom č. 97/2009 Z.z., zákonom č. 291/2009 Z.z. a zákonom č. 305/2009 Z.z..122 Z hľadiska prípravného konania sú významné novely vykonané zákonmi č. 491/2008 Z.z., č. 5/2009 Z.z., č. 97/2009 Z.z., č. 291/2009 Z.z., a č. 305/2009 Z.z., ktoré sa priamo alebo nepriamo dotkli aj prípravného konania. Ich prípadný vplyv na prípravne konanie bude rozobratý v ďalšom texte. Ako vyplýva z dôvodovej správy k novému Trestnému poriadku cieľom rekodifikácie bolo zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa mala zabezpečiť účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov 122

kde sa odteraz v tomto texte uvádza slovné spojenie Trestný poriadok, rozumie sa ním zákon č. 301/2005 Z.z. zákonov v znení zákona č. 650/2005 Z.z., zákona č. 692/2006 Z.z., zákona č. 342/2007 Z.z., zákona č. 643/2007 Z.z., zákona č. 61/2008 Z.z., zákona č. 491/2008 Z.z., zákona č. 498/2008 Z.z., zákona č. 5/2009, zákona č. 59/2009 Z.z., zákona č. 70/2009 Z.z., zákona č. 97/2009 Z.z., zákona č. 291/2009 Z.z. a zákona č. 305/2009 Z.z., ak v texte nie je uvedené inak. V prípade ak je v texte uvedené číslo paragrafu bez bližšieho uvedenia zákona, ide o ustanovenie zákona č. 301/2005 Z.z. v znení vyššie uvedených zákonov.

34

fyzických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov.123 K dosiahnutiu tohto cieľa došlo v Trestnom poriadku ku koncepčným a štrukturálnym zmenám. Podľa dôvodovej správy koncepčnými zmenami treba rozumieť to, že naznačené ciele sa majú dosiahnuť čo

najdôslednejším

rešpektovaním

základných

občianskych

práv,

ale

i

celospoločenských záujmov na účinnom boji s kriminalitou. „Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činným v trestnom konaní (policajti a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán bude meritórne rozhodovať vo veci. Rozdelenie úloh medzi policajtom, ktorý samostatne, iniciatívne a kompetentne vykonáva úlohy v prípravnom konaní (len o zásahoch do základných občianskych práv bude rozhodovať sudca pre prípravné konania) a prokurátorom, ktorý v prípravnom konaní bude rozhodovať, a tým aj vykonávať dozor a podávať obžalobu umožní dosiahnutie naznačených cieľov.“124 Ďalej mal podľa dôvodovej správy Trestný poriadok posilniť kontradiktórne prvky v súdnom konaní, pričom značná časť trestných vecí sa mala vybavovať mimosúdne, najmä dohodou o priznaní viny a prijatí trestu medzi

prokurátorom

a obvineným.

K skráteniu

konania

mal

prispieť

aj

už

v predchádzajúcej úprave zavedený inštitút zmieru. Zvýšenie kontradiktórnosti v konaní pred súdom malo viesť k zdôrazneniu významu a postavenia procesných strán, posilneniu práv obhajoby a poškodeného na jednej strane, ale aj k posilneniu postavenia obžaloby a najmä zodpovednosti prokurátora za veci predložené súdu. Ťažisko dokazovania sa v rámci kontradiktórnosti trestného procesu malo teda presunúť z prípravného konania do konanie pred súdom. Prípravné konanie vo vzťahu ku konaniu pred súdom malo teda mať v zásade predbežnú povahu.125 V rámci rekodifikačných prác zástupcovia Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva vnútra SR ako garanti prípravného konania dospeli k záveru, že základnými črtami trestného konania by malo byť: •

zjednodušenie dokazovania v prípravnom konaní v závislosti od závažnosti spáchaného trestného činu,

•

rozšírenie možnosti uplatnenia odklonov v trestnom konaní,

•

vybavovanie väčšiny trestných vecí mimo hlavného pojednávania,

•

zmena postavenia súdu, prokurátorov, vyšetrovateľov a policajných orgánov v prípravnom konaní.126

Odpoveď na otázku, či zmeny, ktoré priniesol nový Trestný poriadok viedli k zefektívneniu, zjednodušeniu, zrýchleniu a zhospodárneniu trestného procesu a či sa 123

dôvodová správa k zákonu č. 301/2005 Z.z. prístupná na www.justice.gov.sk/kop/pk/pk105-05.rtf, s. 1 dôvodová správa k zákonu č. 301/2005 Z.z. prístupná na www.justice.gov.sk/kop/pk/pk105-05.rtf, s. 1 125 Miko, R. Ingerencie súdu v predsúdnom konaní. 2008, s. 20 126 Čenteš, J., Viktoryová, J. Prípravné konanie v návrhu Trestného poriadku, In Justičná revue, 2004, s. 1173 124

35

podarilo naplniť všetky ciele rekodifikácie, tak ako ich uvádza dôvodová správa a ako si ich zadefinovali zástupcovia Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva vnútra SR, si vyžiada zrejme ešte dlhšie obdobie aplikovania tohto nového trestnoprocesného predpisu, avšak na základe doterajších skúsenosti s aplikáciou nového Trestného poriadku v prípravnom konaní sa táto práca pokúsi, aspoň čiastočne zodpovedať na otázku či nová úprava prípravného konania viedla k zefektívneniu, zjednodušeniu, zrýchleniu a zhospodárneniu trestného konania.

3.2 Ústavnoprávny základ prípravného konania a význam základných zásad v prípravnom konaní Ústava Slovenskej republiky127 predstavuje základný zákon štátu s najvyššou právnou silou, z ktorého ostatné právne predpisy nižšej sily pramenia a nesmú byť s nim v rozpore. Ústava samozrejme neopravuje všetky oblasti spoločenského života do detailov, to vonkoncom ani nie je jej úlohou. Túto úlohu, aj v oblasti trestného práva, zveruje zákonom prípadne ostatným právnym predpisom nižšej právnej sily. Napriek tomu samotná ústava zakotvuje ústavne zásady, ktoré sa priamo premietajú aj do úpravy trestného (prípravného) konania. Vzhľadom na rozsiahlosť tejto problematiky nie je možné v tejto práci obsiahnuť rozbor všetkých ústavných princípov vzťahujúcich sa na prípravné

(trestné)

konanie

a preto

v ďalšom

texte

budú

uvedené

len

tie

najzákladnejšie.128 Základným ústavným princípom vzťahujúcim sa k trestnému konaniu, ale aj k celému právnemu poriadku je čl. 1 Ústavy SR, ktorý okrem iného vyhlasuje Slovenskú republiku za právny štát. Toto konštatovanie je ďalej rozvádzané v ďalších ustanoveniach Ústavy129, najmä v čl. 2 ods. 2 a ods. 3, ktoré konštatujú, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a naopak každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Práve Trestný poriadok je tým zákonom, ktorý ustanovuje, akým spôsobom a v akom rozsahu sú štátne orgány oprávnené konať v prípade, keď dôjde k protiprávnemu konaniu zo strany fyzických osôb.130

127

zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení. bližšie k otázke ústavných princípov prípravnom konaní pozri napr. Viktoryová, J. Ústavné princípy ochrany občanov v prípravnom konaní. In Policajná teória a prax, 1999, s. 5-17, 129 kde sa v texte uvádza Ústava ma sa namysli Ústava Slovenskej republiky zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení. 130 aj keď sa pôvodne v Trestnom zákone č. 300/2005 Z.z. počítalo s trestnou zodpovednosťou právnických osôb, nakoniec nedošlo k jej vypusteniu pri schvaľovaní návrhu nového Trestného zákona. Bližšie k deliktuálnej zodpovednosti právnických osôb pozri napr. Záhora, J. Ochranné opatrenia pre právnické osoby. In Rekodifikácia trestného práva – doterajšie poznatky a skúsenosti. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 21. apríla 2008, 2008, s. 92-100 128

36

Ďalšie ústavné princípy, ktoré majú priamo dopad na prípravné (trestné) konanie predstavujú ustanovenia druhej hlavy Ústavy upravujúce základné práva a slobody a z nich predovšetkým články prvého, druhého a siedmeho oddielu. Z ustanovení, ktoré majú najväčší význam pre trestné konanie môžeme uviesť čl. 13, ktorý upravuje za akých podmienok je možné obmedzenie základných práv a slobôd, pričom z ods. 2 vyplýva, že medze základných práva a slobôd možno upraviť len zákonom a to za podmienok ustanovených ústavou. V oblasti trestného práva, je práve Trestný poriadok zákonom, ktorý výrazným spôsobom upravuje zásahy do základných práv a slobôd, ktoré vedú ich obmedzeniu.131 Podľa čl. 15 ods. 3 Ústavy je trest smrti neprípustný. Z hľadiska prípravného ako aj celého trestného konania má značný význam čl. 17 Ústavy, ktorého ustanovenia sú aj priamo aplikované v Trestnom poriadku. Odsek 2 tohto článku priamo v ústave v pozmenenej podobe zakotvuje jednu zo základných zásad Trestného poriadku a to zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov a zároveň ju rozširuje o zákaz pozbavenia slobody pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Odseky 3 a 4 čl. 17 Ústavy upravujú podmienky zadržania alebo zatknutia osoby, „nakladanie“ s takouto osobou a časový rámec obmedzenia osobnej slobody v súvislosti s týmito úkonmi. Samotná Ústava odkazuje na osobitný zákon (Trestný poriadok), ktorý upraví prípady kedy je možné vykonať zadržanie osoby. Rovnako v prípade väzby Ústava v odseku 5 čl. 17 jej úpravu prenecháva na zákon, pričom limitou je výlučne oprávnenie súdu rozhodovať o väzbe.132 V čl. 18 až 24 Ústava ustanovuje podmienky, za akých sú možné zásahy do vlastníckeho práva, obydlia, listového tajomstva, tajomstva prepravovaných správ a iných písomností, do slobody pohybu a pobytu, slobody prejavu, myslenia, svedomia, náboženského vyznania ako aj podmienky možnosti uloženia nútených prác. Právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvuje Ústava v siedmom oddiely druhej hlavy. Podľa ods. 4 čl. 46 Ústavy podmienky súdnej a inej právnej ochrany ustanoví zákon. Jedným z takýchto zákonov je tiež Trestný poriadok, ktorý upravuje „upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní...“133 Ďalším článkom Ústavy, ktorý bol priamo premietnutý aj do Trestného poriadku je čl. 47, ktorý zakotvuje 131

to sa prejavuje napríklad v možnosti obmedzenie osobnej slobody osôb (zadržanie osôb podľa §§ 85, 86 a 88 Trestného poriadku, inštitút väzby podľa § 71 Trestného poriadku a iné), zásahov do súkromia osôb (domová prehliadka podľa § 99 a násl. Trestného poriadku, inštitúty uvedené v piatej hlave Trestného poriadku a iné), ich vlastníckeho práva (odňatie veci podľa § 91 Trestného poriadku a iné) a pod.. V súvislosti s obmedzeniami základných práva a slobôd zákonodarca pristúpil k zavedeniu inštitútu sudcu pre prípravne konanie, aby sa zamedzilo neodôvodneným zásahom do základných práva a slobôd v prípravnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní. 132 Ústavná úprava bola premietnutá najmä do úpravy štvrtej hlavy Trestného poriadku s názvom zaistenie osôb a vecí, konkrétne oddielov jedna až tri. 133 § 1 Trestného poriadku

37

právo odmietnuť výpoveď v prípade, v prípade, ak by si ňou osoba privodila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.134 Ďalej tento článok zakotvuje právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi a rovnosť účastníkov. Trestný poriadok uvedené práva rozvádza najmä v úprave inštitútu obhajoby.135 V čl. 48 Ústava zakotvuje zákaz odňatia veci zákonnému sudcovi ako aj právo na verejné prerokovanie veci, ktoré v Trestnom poriadku majú odraz najmä v jeho druhej časti a to v úprave súdneho konania. Základne zásady trestného práva známe už z rímskych čias nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege boli Ústavou zakotvené v čl. 49. Pre trestné konanie má mimoriadny význam čl. 50 Ústavy, ktorý hneď v prvom odseku priznáva právo rozhodnúť o vine a treste výlučne súdu. V odseku 2 článok formuluje zásadu prezumpcie neviny, ktorá bola doslovne prenesená aj medzi základné zásady trestného konania v Trestnom poriadku.136 Odsek 3 ustanovuje právo obvineného na obhajobu, ako materiálnu tak aj formálnu. Samotné právo obvineného na obhajobu Trestný poriadok uvádza medzi základnými zásadami trestného konania137 a bližšie ho precizuje najmä v ustanoveniach §§ 33 až 44 Trestného poriadku. Rovnako ako v prípade prezumpcie neviny aj zásada ne bis in idem bola ako základná zásada trestného konania prevzatá do Trestného poriadku z čl. 50 ods. 5 Ústavy SR.138 V prípade ostatných ustanovení Ústavy možno v súvislosti s trestným (prípravným) konaním spomenúť ešte siedmu hlavu Ústavy, ktorá sa zaoberá súdnou mocou a ustanovuje základnú úpravu sústavy súdov, ako aj spôsob rozhodovania súdov139 a prvý oddiel ôsmej hlavu Ústavy zaoberajúci sa Prokuratúrou Slovenskej republiky. Tak ako Ústava predstavuje základný zákon štátu, obsahujúci základné zásady fungovania právneho poriadku toho, ktorého štátu, predstavujú základne zásady trestného konania základný „kameň“ Trestného poriadku. Funkciou zásad v právnom systéme je vymedzenie určitého rámca, v ktorom prebieha fungovanie celého systému právnych noriem.140 Základne zásady trestného konania môžeme teda vymedziť ako vedúce právne idey, ktorým toto postavenie priznáva Trestný poriadok a ktoré zároveň vymedzujú rámec, z ktorého vychádza organizácia trestného konania a činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Základne zásady trestného

134

k tomu porovnaj ustanovenia § 130 Trestného poriadku §§ 36 – 44 Trestného poriadku, pričom právo na obhajobu a rovnosť strán v konaní pred súdom deklaruje Trestný poriadok aj v § 2 ods. 9 a ods. 14 ako základné zásady trestného konania. 136 porovnaj § 2 ods. 4 Trestného poriadku 137 § 2 ods. 9 Trestného poriadku 138 porovnaj § 2 ods. 8 Trestného poriadku 139 k tomu pozri najmä čl. 141, čl. 142, čl. 143, č. 144, čl. 149 a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky 140 Gazareková, L. Základné zásady trestného konania. In Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. 2007, s. 121 135

38

konania majú jednak poznávací význam, tým, že napomáhajú porozumeniu jednotlivých a aplikačný.

141

ustanovení

Trestného

poriadku,

ale

aj

význam

interpretačný

Samotný význam základných zásad trestného konania zákonodarca

zvýraznil aj ich umiestnením v § 2 Trestného poriadku, hneď za predmetom zákona. Základne zásady trestného konania možno deliť z viacerých hľadísk a to na: •

zásady ustanovené okrem Trestného poriadku aj v Ústave SR,

•

zásady, ktoré platia pre všetky štádia trestného konania a zásady, ktoré platia len pre určité štádium trestného konania,

•

zásady dokazovania,

•

zásady začatia konania,

•

novoustanovené zásady v rámci rekodifikácie Trestného poriadku.142

Ako vyplýva zo samotných hľadísk delenia základných zásada trestného konania, nie všetky zásady platia pre každé štádium trestného konania a niektoré z nich sú typické iba pre určité štádium, resp. štádia trestného konania. Na prípravné konanie, ako štádium trestného konania sa vzťahujú viac alebo menej najmä tieto základné zásady trestného konania a to zásada stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1), zásada zdržanlivosti (§ 2 ods. 2), zásada sudcu pre prípravne konanie (§ 2 ods. 3), zásada prezumpcie neviny (§ 2 ods. 4), zásada legality (§ 2 ods. 5), zásada oficiality (§ 2 ods. 6), zásada práva na zákonný a rýchly proces (§ 2 ods. 7), zásada veci rozhodnutej – res iudicatae (§ 2 ods. 8), zásada práva na obhajobu (§ 2 ods. 9), zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností (§ 2 ods. 10), zásada vyhľadávacia (§ 2 ods. 10), zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12), zásada práva na svoj jazyk (§ 2 ods. 20)143 Nie je úlohou tejto práce rozvádzať konkrétne jednotlivé základne zásady trestného konania, avšak bude na ne poukazované v ďalších častiach práce v súvislosti s ich konkrétnou aplikáciou v úprave prípravného konania v Trestnom poriadku.

3.3 Prípravné konanie a postup pred začatím trestného stíhania Trestné konanie definuje Trestný poriadok v § 10 ods. 15 ako konanie podľa tohoto zákona, pričom sa delí na dve časti: 1. predsúdne konanie, 141

Ivor, J. et al.. Trestné právo procesné. 2006, s. 53 Gazareková, L. dielo citované v poznámke č. 140, s. 123 143 k základným zásadám trestného konania vo vzťahu k prípravnému konaniu, by bolo vhodné zaradiť aj zásadu neverejnosti, ktorá je opakom zásady verejnosti uvedenej v § 2 ods. 17. bližšie k jednotlivým základným zásadám trestného konania pozri napr. Gazareková, L. Základné zásady trestného konania. In Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. 2007, s. 121-144; Ivor, J. et al.. Trestné právo procesné. 2006, s. 51-91 142

39

2. súdne konanie. Celkovo sa trestné konanie delí podľa Trestného poriadku na šesť štádií, z ktorých do predsúdneho konania zaraďujeme prvé dve: a) postup pred začatím trestného stíhania a b) prípravné konanie. 144 Uvedené prvé dve štádia sú významné z hľadiska riadneho fungovania trestnej politiky v štáte, riadneho fungovania trestného súdnictva a v neposlednom rade aj pre úspešný boj s kriminalitou.145 Legálnu definíciu postupu pred začatím trestného stíhania Trestný poriadok nezahrňuje, avšak zjednodušene môžeme povedať, že je to činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktorá je spojená s preskúmavaním trestných oznámení a iných podnetov o trestnej činnosti. Prípravným konaním v zmysle Trestného poriadku rozumieme „úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a teste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.“146 Prípravné konanie je druhým a zároveň posledným štádiom predsúdneho konania. Samotnému prípravnému konaniu, ktoré je obligatórnym štádiom trestného konania, môže predchádzať štádium označené zákonodarcom ako postup pred začatím trestného stíhania, ktoré možno považovať za fakultatívne štádium trestného konania.147 Aj keď štádium postupu pred začatím trestného stíhania netvorí súčasť prípravného konania, vzhľadom na jeho faktickú dôležitosť si zasluhuje osobitnú pozornosť a preto bude bližšie rozvedené v ďalšej časti. 3.3.1 Postup pred začatím trestného stíhania Postup pred začatím trestného stíhania je upravený v prvej hlave druhej časti Trestného poriadku a to v ustanoveniach §§ 196 až 198. Toto štádium trestného konania je možné definovať ako úsek trestného konania, ktorý sa začína prijatím oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, alebo iného podnetu o

144

jednotlivými štádiami trestného konania sú okrem prvých dvoch uvedených predbežné prejednanie obžaloby alebo preskúmanie obžaloby, hlavné pojednávanie, opravné konanie a vykonávacie konanie. 145 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 1 146 § 10 ods. 15 Trestného poriadku 147 Prípravné konanie môže totižto začať aj vykonaním neodkladných, neopakovateľných alebo zaisťovacích úkonov ako to vyplýva z § 199 odsek 4. Je však otázne, či aj v prípade vykonania týchto úkonov neprebehlo, aj keď výrazne skrátené, štádium postupu pred začatím trestného stíhania. Je totiž zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní vykonajú neodkladné, neopakovateľné alebo zaisťovacie úkony len na základe určitých informácií, ktoré obsahujú skutočnosti nasvedčujúce, že bol spáchaný trestný čin. Aj keď môže ísť len o neformálne podnety, prebieha zo strany orgánov činných v trestnom konaní vždy určité „preverovanie“ informácií v nich obsiahnutých.

40

takýchto skutočnostiach148 a končí začatím trestného stíhania, alebo odovzdaním, odložením alebo odmietnutím veci. Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné oznámenie“) je povinný prijať každý prokurátor alebo policajt.149 Táto povinnosť vyplýva jednak z dikcie § 196 ods. 1 prvá veta ako aj zo zásady legality. Trestné oznámenie však možno podať aj na súde, ktorý ho však bez odkladu pošle prokurátorovi.150 Prijatie trestného oznámenia nie je procesným, ale administratívnym úkonom a až po jeho prijatí sa posudzuje jeho obsah. Bezdôvodné neprijatie trestného oznámenia

môže 151

zodpovednosti.

mať

za

následok

vyvodenie

disciplinárnej

alebo

trestnej

Podľa § 62 ods. 1 trestné oznámenie možno urobiť písomne, ústne do

zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami s elektronickým podpisom podľa osobitného zákona,152 alebo bez zaručeného elektronického podpisu. V prípade trestného oznámenia, ktoré je urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba toto potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o takomto trestnom oznámení nekoná. Samotné podanie sa posudzuje podľa obsahu, čo znamená pre orgány činné v trestnom konaní153 povinnosť preskúmavať každé podanie ohľadne toho, či neobsahuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu.154 V prípade ak orgány činné v trestnom konaní po prijatí trestného oznámenia zistia, že je ho potrebné doplniť je možné doplnenie vykonať výsluchom oznamovateľa alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo inej osoby, či orgánu. Na základe novely Trestného poriadku vykonanej zákonom č. 491/2008 Z.z. je možné trestné oznámenie doplniť aj výsluchom osoby, ktorá podľa trestného oznámenia mala spáchať trestný čin.155 148

takýmto podnetom môže byť písomný podnet na trestné stíhanie vypracovaný príslušníkmi kriminálnej polície v súlade z čl. 20a Nariadenia ministra vnútra SR č. 17 z roku 2007 v znení Nariadenia ministra vnútra SR č. 70 z roku 2008. 149 policajtom sa na účely tejto práce bude ďalej rozumieť policajt uvedený v ustanoveniach § 10 ods. 8 písm. a) až písm. h), ods. 9 a ods. 10 Trestného poriadku, ak nebude uvedené inak 150 pozri § 62 ods. 3 Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že na súde je možné podať trestne oznámenie iba ústne do zápisnice. Otázne je, či je povinnosťou súdu poslať prokurátorovi trestné oznámenie podané na súde v písomnej forme. 151 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 59 152 bližšie pozri zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a zmene a doplnení niektorých zákonov; vyhláška NBÚ č. 135/2009 Z.z o vyhotovení a overovaní elektronického podpisu a časovej pečiatky. 153 orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumie podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku policajt a prokurátor. 154 Porovnaj ustanovenie § 62 ods. 2 Trestného poriadku; Ak sa podáva trestné oznámenie ústne, prokurátor, alebo policajt oznamovateľa poučí pred výsluchom o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia a následne oznamovateľa vypočuje tak, aby sa získali podklady pre ďalšie konanie so zameraním na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, osobné pomery toho, na koho sa oznámenie podáva, dôkazy, výšku škody spôsobenej oznámeným činom, a to, či oznamovateľ žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody, ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom. 155 § 196 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku; takáto osoba má právo na právnu pomoc advokáta, ako aj právo odoprieť vypovedať de facto za rovnakých podmienok ako má právo odoprieť vypovedať svedok podľa § 130 ods. 2. Rovnako sa na takúto osobu vzťahuje zákaz výsluchu podľa § 129. Novela priniesla zároveň aj možnosť

41

Súčasná úprava postupu pred začatím trestného stíhania sa tak po novele č. 491/2008 Z.z. priblížila úprave zavedenej zákonom č. 247/1994 Z.z., kedy sa pred začatím trestného stíhania vykonávalo policajné preverovanie. Na druhej strane vzhľadom na rastúce množstvo trestných oznámení je v tejto novele možno vidieť snahu zákonodarcu vykonať v rámci tohto štádia akúsi filtráciu trestných oznámení.156 Ak na základe podaného trestného oznámenia alebo jeho doplnenia vyplynie, že ide o trestné oznámenie, ktoré patrí pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, je prokurátor a policajt povinný podľa § 196 ods. 1 upovedomiť Úrad špeciálnej prokuratúry o takomto trestnom oznámení.157 V prípade ak poškodený trestným činom, ktorý bol spáchaný v inom členskom štáte Európskej únie, ako v tom kde má poškodený bydlisko, podal v štáte kde má bydlisko trestné oznámenie o takomto trestnom čine, je prokurátor a prostredníctvom prokurátora policajt povinný bez meškania postúpiť takéto trestné oznámenie príslušnému orgánu toho členského štátu Európskej únie, na ktorého území bol trestný čin spáchaný, za predpokladu, že nie je príslušný vo veci tohto trestného oznámenia konať.158 V zmysle § 198 ods. 1 môže prokurátor následne po prijatí trestného oznámenia odovzdať trestné oznámenia na vybavenie policajtovi o čom bez meškania musí písomne upovedomiť oznamovateľa a poškodeného. Samozrejme môže o trestnom oznámení rozhodnúť aj sám.159 Vychádzajúc zo znenia § 196 ods. 2 a § 199 ods. 1 prvá veta je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní rozhodnúť o trestnom oznámení bez meškania, najneskôr však do 30 dní, ak je potrebné trestné oznámenie doplniť. Aj keď ide o lehotu zákonnú, nakoľko je ustanovená v zákone, svojou povahou sa jedná o poriadkovú lehotu, ktorá nemá za následok stratu práva alebo jeho oslabenie.160 Lehota 30 dní na rozhodnutie o podanom trestnom oznámení je fakultatívna a plynie odo dňa predvedenia oznamovateľa alebo osoby uvedenej v § 196 ods. 2 druhá veta, prípade ak sa bez dostatočného ospravedlnenia nedostaví potom ako bol riadne predvolaný. Vykonaná novela v skutočnosti de facto zlegalizovala v praxi uskutočňovaný postup, keď bola osoba proti, ktorej trestné oznámenie smerovalo, požiadaná najmä príslušníkmi kriminálnej polície o „poskytnutie informácií“ podľa § 17a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a na základe týchto informácií bol následne vyhotovený úradný záznam z takéhoto „úkonu“. 156 V praxi sa často oznamovatelia podaním trestného oznámenia snažia riešiť rôzne občiansko-právne záležitosti alebo obchodné spory, buď pre nedostatok finančných prostriedkov alebo z vypočítavosti a to najmä v oblasti ekonomickej trestnej činnosti. Častokrát sa v praxi stretávam s trestnými oznámeniami, ktorých motívom je najmä získanie dôkazov na účely občianskeho súdneho konania a neraz sa stalo, že samotné trestné oznámenie bolo identické so znením návrhu na začatie konania, okrem označenia orgánu, ktorému je adresované (prokuratúra namiesto súdu). Tu si tiež je potrebné uvedomiť, že trestné právo a jeho inštitúty sú prostriedkom spoločnosti na ochranu práv a právom chránených záujmov jej členov alebo samotnej spoločnosti, ktorých použitie je ultima ratio. 157 policajt v takomto prípade odstúpi trestné oznámenie Úradu boja proti korupcii PPZ, alebo Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ, ako špecializovaným útvarom Prezídia PZ a to v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2007. 158 § 196 ods. 3 a ods. 4 Trestného oznámenia. V tomto prípade ide výhradne o prípady, keď nie je daná územná alebo osobná pôsobnosť slovenského Trestného zákona, prípadne nevyplýva táto pôsobnosť z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná a trestný čin bol spáchaný na území členského štátu Európskej únie. 159 V praxi však v drvivej väčšine prípadov využívajú prokurátori oprávnenie podľa § 198 ods. 1 Trestného poriadku a trestné oznámenie odovzdávajú na vybavenie policajtovi. Toto je do značnej miery ovplyvnené aj skutočnosťou, že prokurátor nedisponuje takým rozsiahlym aparátom, evidenciami a možnosťami ako polícia. 160 pozri napr. Perhács, Z. Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. In Justičná revue, 2007, s. 1402

42

kedy bolo doručené alebo prokurátorom odovzdané miestne a vecne príslušnému policajtovi, alebo odo dňa doručenia miestne a vecne príslušnému prokurátorovi, pokiaľ tento vo veci začne konať sám.161 V praxi je dodržiavanie 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o trestnom oznámení značne problematické. Súvisí to najmä s vysokým počtom trestných oznámení, ako aj so skutočnosťou, že len o menšej časti z podaných trestných oznámení je možné rozhodnúť, bez ich doplnenia. Najčastejšími argumentmi zo strany policajtov sú ich neúmerná zaťaženosť a fluktuácia v personálnom obsadení a z toho vyplývajúca nedostatočná prax.162 Objektívnymi príčinami nedodržania tejto lehoty je ďalej potreba predvolávania (často aj opakovaného) oznamovateľov ako aj osôb, voči ktorým trestné oznámenie smeruje a s tým častokrát spojené šetrenia k ustáleniu adresy, kde dané osoby preberajú poštu, dlhá doba vybavovania dožiadaní policajtov zo strany iných štátnych orgánov a inštitúcií, žiaľ najmä súdov, ktorá presahuje často aj niekoľkonásobne lehotu 30 dní.163 Bolo by zrejme v rozpore s procesnou ekonómiou, aby v prípade, kde je zrejmé, že sa nebude jednať o trestný čin, ale policajt ešte nemá k dispozícii všetky potrebné podklady na preukázanie svojich predpokladov, došlo k začatiu trestného stíhania podľa § 199 ods. 1, len preto, aby bolo o trestnom oznámení rozhodnuté do 30 dní.164 Aj samotné vyhotovenie uznesenia, ktoré je potrebné dostatočne presvedčivo odôvodniť, najmä ak ide o uznesenie podľa § 197 ods. 1 písm. d) trvá určitý čas.165 Po prijatí trestného oznámenia, alebo po vykonaní jeho doplnenia musí policajt alebo prokurátor o trestnom oznámení rozhodnúť niektorým z následovných spôsobov: ♦ uznesením podľa § 199 ods. 1 začne trestné stíhanie,

161

Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 60 Klátik, J. Niekoľko poznámok k činnosti prokurátora v trestnom konaní po rekodifikácii. In Rekodifikácia trestného práva – doterajšie poznatky a skúsenosti. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 21. apríla 2008, 2008, s. 156 163 V praxi sa stali aj prípady, keď dožiadanie na jeden Okresný súd v Bratislave bolo vybavené po jeden a pol roku, kedy už o samotnom trestnom oznámení bolo dávno rozhodnuté. Ďalej v prípade ekonomickej trestnej činnosti sa často vyskytuje potreba vyžiadania výpisov z účtov v bankách, na preverenie niektorých skutočností, vyžiadania informácií zo zahraničia prostredníctvom Interpolu a pod., čo tiež v konečnom dôsledku predlžuje dobu na rozhodnutie o trestnom oznámení. 164 Navyše po zavedení možnosti doplnenia trestného oznámenia aj výsluchom osoby uvedenej v § 196 ods. 2 druhá veta, je len veľmi ťažko možné očakávať, že o trestnom oznámení bude rozhodnuté do 30 dní, ak policajt bude najskôr dopĺňať trestné oznámenie výsluchom oznamovateľa a potom výsluchom osoby uvedenej v § 196 ods. 2 druhá veta a následne bude „preverovať“ tvrdenia vypočutých osôb vyžiadaním písomných podkladov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by možno bolo vhodné do budúcna uvažovať o predĺžení lehoty na rozhodnutie o trestnom oznámení na 60 dní a to v odôvodnených prípadoch, najmä keď je potrebné trestné oznámenie doplniť. Zároveň by bolo na zrýchlenie konania potrebné novelizovať ustanovenie § 70 ods. 1 o poriadkovej pokute tak, aby túto bolo možné ukladať nie len v prípravnom konaní a v súdnom konaní, ale aj v štádiu postupu pred začatím trestného stíhania. 165 V praxi sa často vyskytujú odôvodnenia odmietnutia trestného oznámenia, kde je len stroho konštatované, že skutočnosti uvádzané oznamovateľom nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu. Takéto odôvodnenie, zrejme oznamovateľa alebo poškodeného ťažko presvedčí svojou argumentáciou a rovnako zrejme nepresvedčí ani prokurátora, ktorý takéto rozhodnutie bude preskúmavať. 162

43

♦ uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. a) odovzdá vec príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, ♦ uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. b) odovzdá vec inému orgánu na disciplinárne konanie, ♦ uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. c) vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu ♦ uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. d) vec odmietne. ♦ uznesením podľa § 197 ods. 2 môže vec odložiť, ak je trestné stíhanie neúčelne vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2. Nakoľko Trestný poriadok pre uznesenie orgánov činných v trestnom konaní podľa § 197 ods. 1 alebo ods. 2 nevyžaduje žiadne osobitné náležitosti, musí takéto uznesenie obsahovať náležitosti uvedené v § 176 ods. 1 písm. a) až písm. e).166 Rozhodnutie podľa § 197 ods. 1 alebo ods. 2 nevytvára prekážku

právoplatne skončenej veci (rei

iudicatae). Táto skutočnosť umožňuje, aby policajt alebo prokurátor po doplnení nových skutočností mohol začať trestné stíhanie pre ten istý skutok, pre ktorý pôvodne rozhodol o odovzdaní veci, odmietnutí veci, alebo odložení veci. V prípade takéhoto postupu netreba zrušiť vydané uznesenie.167 V prípade rozhodnutí podľa § 197 ods. 1 písm. a) a písm. b) ide o prípady, keď prokurátor alebo policajt po preskúmaní trestného oznámenia dôjde k záveru, že skutok, ktorého sa trestné oznámenie týka, nemožno posúdiť ako trestný čin ale z obsahu trestného oznámenia vyplýva, že skutok možno posúdiť ako priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie. Odovzdať vec príslušným orgánom na prejednanie priestupku, iného správneho deliktu, alebo na disciplinárne konanie možno len za predpokladu, že samotný priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie nie sú premlčané.168

166

t.j. označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, mená a priezviská osôb, ktoré sa na rozhodnutí zúčastnili,, dátum a miesto rozhodnutia, výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu, odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné a poučenie o opravnom prostriedku. 167 Miko, R. Ingerencie súdu v predsúdnom konaní. 2008, s. 18; k tomu rovnako pozri aj judikatúru Najvyššieho súdu SR R 32/1998 168 Minárik, Š. et al. Trestný poriadok, stručný komentár. 2006, s. 515-516; V tejto súvislosti treba upozorniť na nesprávnu prax policajtov, keď v prípade priestupkov (hlavne priestupkov proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch) dochádzalo k ich odovzdávaniu na prejednanie orgánom Policajného zboru. Avšak tieto orgány môžu na základe § 52 zákona o priestupkoch prejednávať iba priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, alebo priestupky o ktorých to ustanoví osobitný zákon. V prípade priestupkov proti majetku vykonávajú orgány Policajného zboru iba objasňovanie priestupkov podľa § 58 a násl. zákona o priestupkoch. Na druhej strane nemohol správny orgán až do novelizácie zákona o priestupkoch zákonom č. 8/2009 Z.z. rozhodnúť o odovzdanej veci, v ktorej nebol známy podozrivý z priestupku, inak ako odložením podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, nakoľko nebolo možné začať konanie o priestupku (nebolo ho voči komu začať). Až uvedená novela priniesla v § 58 ods. 2 možnosť správnym orgánom požiadať orgány oprávnené objasňovať priestupky o vykonanie objasňovania priestupkov.

44

Rozhodnutie podľa § 197 ods. 1 písm. c) je obligatórnym rozhodnutím, ktorým je povinný o trestnom oznámení rozhodnúť policajt alebo prokurátor, ak z jeho obsahu vyplývajú skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin, avšak bola zistená niektorá z okolností neprípustnosti trestného stíhania uvedená v § 9 ods. 1 písm. a) až písm. g) alebo zanikla trestnosť činu.169 Vydanie takéhoto rozhodnutia prichádza do úvahy iba vtedy, ak je zrejmé, že skutok sa stal a tento je trestným činom170 a navyše je preukázané, že skutok spáchala konkrétna osoba.171 Ak z obsahu trestného oznámenia alebo jeho doplnenia je zrejmé, že skutok sa nestal, alebo skutok opísaný v trestnom oznámení nie je trestným činom, ani priestupkom, iným správnym deliktom alebo disciplinárnym previnením, policajt alebo prokurátor uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. d) vec trestného oznámenia odmietne. Bude tak postupovať najmä vtedy ak skutok nevykazuje niektorý z obligatórnych znakov skutkovej podstaty daného trestného činu. Trestné oznámenie sa rovnako odmietne aj vtedy ak je jeho obsah nejasný alebo zmätočný.172 Treba poznamenať, že policajt alebo prokurátor nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku uvádzanou v trestnom oznámení oznamovateľom. Podľa § 197 ods. 2 môže prokurátor alebo policajt postupovať vtedy, ak by trestné stíhanie vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 bolo neúčelné a vec uznesením odloží.173 Uznesenie policajta alebo prokurátora podľa § 197 ods. 1 alebo ods. 2 sa musí doručiť oznamovateľovi a poškodenému, pričom v praxi ide zvyčajne o totožnú osobu. Osoby, ktorým sa uznesenie doručuje sú oprávnené podať voči uzneseniu sťažnosť a to v lehote 3 dní od oznámenia uznesenia. Podaná sťažnosť nemá odkladný účinok.174 Uznesenie vydané policajtom je tento povinný do 48 hodín doručiť prokurátorovi. Prokurátor je povinný zo zákona preskúmať takéto uznesenie policajta, ako aj konanie, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo. Ak je sťažnosť oprávnenej osoby podaná skôr, 169

Minárik, Š. et al. Trestný poriadok, stručný komentár, 2006, s. 516 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 61 171 otázkou je akú povahu, účinky a následky má najmä uznesenie o odložení veci podľa § 197 ods. 1 písm. c) s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, teda v prípade ak došlo k premlčaniu. Zastávam názor, že uznesenie podľa § 197 ods. 1 písm. c) vydané z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania, nahrádza uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré by policajt alebo prokurátor musel vydať, ak by nenastala okolnosť spôsobujúca neprípustnosť trestného stíhania. Vzhľadom k tomu, by bolo vhodné uvažovať o možnosti pripustiť podanie sťažnosti voči takému uzneseniu podľa § 197 ods. 1 písm. c) s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku aj osobe, ktorá mala skutok spáchať, prípadne priznať takejto osobe rovnaké oprávnenie ako vyplýva obvinenému z § 9 ods. 3 Trestného poriadku, teda požadovať prejednanie veci. 172 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 61 173 teda vtedy ak by na podklade trestného oznámenia bolo trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na to, že trest ku môže trestné stíhanie viesť je celkom bez významu popri treste, ktorý bol osobe podozrivej na základe oznámenia pre iný čin už právoplatne uložený (§ 215 ods. 2 písm. a)) alebo by bolo trestné stíhanie neúčelné pretože o skutku takejto osoby už bolo právoplatne rozhodnuté disciplinárne alebo kárne iným orgánom, cudzozemským súdom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo inom správnom delikte a toto rozhodnutie je možno považovať za dostačujúce (§ 215 ods. 2 písm. b)). 174 k sťažnosti a konaniu o nej pozri bližšie § 185 a násl. Trestného poriadku 170

45

než prokurátor zo zákona preskúmal predložené uznesenie, rozhodovanie o sťažnosti má prednosť.175 V § 198 ods. 2 zákonodarca navyše priznal oznamovateľovi a poškodenému právo žiadať od prokurátora preskúmanie postupu policajta podľa § 197, pričom toto právo môžu podľa dikcie zákona uplatniť najneskôr do 30 dní. Prokurátor je povinný oznámiť oprávneným osobám výsledok preskúmania bez meškania.176 Ak policajt alebo prokurátor nerozhodne o trestnom oznámení spôsobom uvedeným v § 197 ods. 1 písm. a) až písm. d) alebo v § 197 ods. 2, začne na podklade skutočností uvedených v trestnom oznámení alebo jeho doplnení trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1. Vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 sa trestné konanie dostáva do druhého štádia nazvaného prípravné konanie. 3.3.2 Prípravné konanie Prípravné konanie ako obligatórne štádium trestného konania je typickým rysom kontinentálneho typu trestného konania a rekodifikovaný Trestný poriadok ho legálne definoval vo svojich výkladových ustanoveniach v § 10 ods. 15 ako úsek trestného konania od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a teste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej. Význam prípravného konania vo vzťahu k celému trestnému konaniu podtrhuje skutočnosť, že pokiaľ nie sú v tomto štádiu prvotnými úkonmi zabezpečené rozhodujúce dôkazy, ťažko možno očakávať úspešné prejednanie veci pred súdom, v prípade ak sa vôbec uskutoční.177 „Účelom a úlohou trestného konania je najmä zhromaždenie, preverenie a vykonanie dôkazov v takom rozsahu, aby trestná vec mohla byť v prípravnom konaní rozhodnutá orgánom činným v trestnom konaní, alebo aby bola predložená na rozhodnutie súdu.“178 V priebehu prípravného konania majú orgány činné v trestnom konaní, čo najrýchlejšie zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné 175

Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 64 Zo znenia § 198 ods. 2 však nie je úplne zrejmé, od akého času plynie 30 dňová lehota pre oprávnené osoby. Je to od oznámenia uznesenia, od jeho právoplatnosti, alebo od dátumu vydania uznesenia? Navyše vychádzajúc z doslovného znenia § 198 ods. 2, podľa ktorého má prokurátor preskúmať postup policajta podľa § 197, vyplýva, že prokurátor by teda mal aj opakovane preskúmavať rozhodnutia policajta podľa § 197 ods. 1 alebo ods. 2 na žiadosť oprávnených osôb, teda aj vtedy ak už preskúmaval postup policajta predchádzajúci vydaniu rozhodnutí na základe sťažnosti oprávnených osôb. Išlo by teda o akýsi druhý opravný prostriedok, voči takýmto rozhodnutiam, čo zrejme nebolo záujmom zákonodarcu, tak ako to vyplýva z dôvodovej správy. Podľa dôvodovej správy k Trestnému poriadku by sa preskúmanie postupu policajta malo vzťahovať na jeho postup od podania oznámenia do vydania rozhodnutia. Vzhľadom na nejasnú formuláciu § 198 ods. 2 by bolo potrebné zvážiť jeho preformulovanie s bližším určením, aký postup policajta má byť predmetom preskúmania a odkedy plynie 30 dňová lehota na podanie žiadosti o preskúmanie. 177 Čentéš, J. Poznatky z uplatňovania prípravného konania pod 1.1.2006. In Predsúdne konania. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008, s. 20; obdobne Ivor, J. et al. Trestné právo procesné. 2006, s. 546 178 Ivor, J. et al. Trestné právo procesné. 2006, s. 546; primerane pozri aj Čentéš, J. dielo citované v poznámke č. 177, s. 20 176

46

pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.179 Z časového hľadiska je možné prípravne konanie rozdeliť do štyroch fáz: a) začatie trestného stíhania, b) vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie (osobitne skrátené vyšetrovanie), c) skončenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, d) rozhodnutie vo veci.180 Z hľadiska foriem môže podľa Trestného poriadku prebiehať prípravné konanie, najmä v závislosti od závažnosti trestného činu, v týchto formách: a) vyšetrovanie, b) skrátené vyšetrovanie, c) osobitne skrátené vyšetrovanie.181 O funkciách prípravného konania platí aj v novom Trestnom poriadku vo všeobecnosti všetko to, čo bolo už uvedené v kapitole 1.2. 3.3.2.1 Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia Začatie trestného stíhania je conditio sine qua non prípravného konania, teda bez začatia trestného stíhania nie je možné vstúpiť do druhého štádia trestného konania označeného ako prípravné konanie.182 Zákonné podmienky na začatie trestného stíhania sú vymedzené v § 199, ktorý v ods. 1 uvádza, že policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť, a to vtedy ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo ods. 2. Ide teda o negatívne vymedzenie okolností, kedy je povinný policajt začať trestné stíhanie. Policajt musí na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu začať trestné stíhanie vždy, ak nie je dôvodne odovzdanie, odloženie alebo odmietnutie veci. Napriek tomu, že v § 199 nie je výslovne uvedený prokurátor ako orgán, ktorý môže začať trestné stíhanie, je k takémuto úkonu oprávnený na základe ustanovenia § 230 ods. 2 písm. c).183 Trestné stíhanie začína vydaním uznesenia, tak ako to vyplýva z § 199 ods. 1 druhá veta. Samotné trestne stíhanie začína vždy tzv. vo veci, čo znamená, že v ňom nie je konkretizovaná osoba páchateľa trestného činu a rozhoduje sa o skutku. V praxi je 179

Minárik, Š. et al. Trestný poriadok, stručný komentár. s. 519; V takomto ponímaní úlohy prípravného konania sa prejavuje vplyv základných zásad trestného konania a to zásady práva na zákonný a rýchly proces, zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností a zásady vyhľadávacej 180 Ivor, J. et al. Trestné právo procesné. 2006, s. 547 181 osobitne skrátené vyšetrovanie sa zvykne v literatúre označovať aj ako super skrátené vyšetrovanie alebo expresné vyšetrovanie. K tomu pozri napr. Prokeinová, M. Skrátené vyšetrovanie s prihliadnutím na novelizačné zmeny. In Predsúdne konanie. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008, s. 149 182 táto skutočnosť vyplýva z § 10 ods. 15 Trestného poriadku, kde je uvedené, že prípravne konanie je úsekom od začatia trestného stíhania do..., teda zákonodarca presne stanovil okamih začatia prípravného konania. 183 podľa tohto ustanovenia je prokurátor oprávnený zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci

47

zvyčajne páchateľ označený slovným spojením „neznámy páchateľ“. Uznesenie o začatí trestného stíhania musí okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 176 ods. 1 písm. a) až písm. c) a písm. e)184 obsahovať aj opis skutku s uvedením miesta, času prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, označenie o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Špecifikom uznesenia o začatí trestného stíhania je, že neobsahuje odôvodnenie185 a nie je proti nemu prípustná sťažnosť.186 V prípade, ak však hrozí nebezpečenstvo z omeškania je možné bez vydania uznesenia o začatí trestného stíhania, začať trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho,187 neopakovateľného,188 alebo neodkladného189 úkonu.190 Po vykonaní takéhoto úkonu musí policajt (prokurátor), ktorý takýto úkon vykonal, ihneď vydať uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom okrem už spomenutých náležitostí uvedie aj to, ktorým úkonom a kedy bolo trestné stíhanie začaté. Začatie trestného stíhania v takomto prípade bude mať vždy povahu deklaratórneho právneho aktu.191 Za moment začatia trestného stíhania sa považuje moment vykonania úkonu.192 V zásade platí, že trestné stíhanie začína vecne a miestne 184

t.j. označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, mená a priezviská osôb, ktoré sa na rozhodnutí zúčastnili,, dátum a miesto rozhodnutia, výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu, a poučenie o opravnom prostriedku. 185 § 199 ods. 3 Trestného poriadku 186 § 185 ods. 2 Trestného poriadku 187 za zaisťovací úkon je potrebné považovať zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85, vydanie, odňatie a prevzatie veci podľa §§ 89 až 92, zaistenie peňažných prostriedkov na účte v banke podľa § 95, zaistenie zaknihovaných cenných papierov podľa § 96, domová prehliadka podľa § 99, prehliadka iných priestorov a pozemkov podľa § 101, osobná prehliadka podľa § 102 ods. 1. Zaisťovacími úkonmi sú aj úkony vykonané podľa štvrtej hlavy šiesteho a siedmeho oddielu a piatej hlavy Trestného poriadku. Trestné stíhanie začína až započatím vykonávania zaisťovacieho úkonu a nie udelením súhlasu na jeho vykonanie. 188 podľa § 10 ods. 18 sa takýmto úkonom rozumie taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať, napr. o obhliadka miesta činu. 189 podľa § 10 ods. 17 sa takýmto úkonom rozumie taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie. Príkladom môže byť zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2. V praxi sa neopakovateľné a neodkladné úkony často prelínajú. 190 § 199 ods. 1 tretia veta Trestného poriadku 191 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 66 192 Perhács, Z. Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. In Justičná revue, 2007, s. 1401; Uvedený autor vo svojom príspevku poukazuje na zaužívaný nesprávny postup v praxi, keď policajti uznesenie o začatí trestného stíhania vyhotovujú až dodatočne po vykonaní procesných úkonov. Tu však na druhej strane treba uviesť, že nie každý postup ustanovený zákonodarcom je možné v praxi reálne vykonať presne tak ako ustanovuje Trestný poriadok. Napr. v prípade vykonania zadržania podozrivej osoby prichytenej pri trestnom čine by policajt po samotnom vykonaní zadržania (spísaní zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody) mal podľa § 199 ods. 1 vydať uznesenie o začatí trestného stíhania. Tu sa však dostáva policajt hneď do rozporu s ustanovením § 85 ods. 4, ktorý ustanovuje povinnosť policajta zadržanú osobu bezodkladne oboznámiť s dôvodmi zadržania a vypočuť ju. Navyše, ak má vyhotoviť policajt uznesenie o začatí trestného stíhania, musí pri tvorbe výrokovej vety poznať aspoň základné okolnosti prípadu, aby mohol skutok popísať s uvedením miesta, času prípadne iných okolností za akých k nemu došlo. Opis skutku musí mať aj oporu v zadovážených podkladoch. Pri striktnom dodržiavaní zákonného postupu by sa v uvedenom prípade mohlo stať, že policajt zadrží osobu a nebude vedieť vytvoriť výrokovú vetu uznesenia, lebo nebude mať bližšie informácie k prípadu. Úradne záznamy od iných zložiek polície, sa častokrát obmedzujú iba na zaznamenanie času zadržania osoby a voči nej vykonaných opatrení, bližší opis okolností je často nedostatočný. Oznamovateľa, alebo poškodeného síce môže policajt vyťažiť k okolnostiam skutku, ale je takýto postup tiež zákonný, nakoľko zadržaním bolo začaté de iure trestné stíhanie? Akú formu bude mať toto vyťaženie? Bude z neho vyhotovený policajtom úradný záznam a následne po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania bude osoba vypočutá v pozícii svedka? Takýto postup by zrejme tiež nebol procesne správny. Navyše ak bude vychádzať policajt len z nedostatočných predbežných informácií a vydá uznesenie o začatí

48

príslušný policajt (prokurátor). Vecná a miestna príslušnosť prokurátorov sa v trestnom konaní určuje podľa príslušnosti súdov podľa Trestného poriadku.193 Vecná a miestna príslušnosť policajtov je upravená v Nariadení Ministra vnútra SR č. 17/2007. Otázky príslušnosti orgánov činných v trestnom konaní budú podrobnejšie rozobraté v samostatnej kapitole. Trestný poriadok však za určitých podmienok umožňuje, aby trestné stíhanie bolo začaté aj miestne nepríslušným policajtom (prokurátorom). Ide o tieto podmienky, ktoré musia byť v zmysle § 199 ods. 1 a ods. 4 splnené kumulatívne: 1. hrozí nebezpečenstvo z omeškania, 2. ide o vykonanie zaisťovacieho, neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, 3. nie je možné dosiahnuť, aby takýto úkon vykonal miestne príslušný policajt.194 V prípade splnenia týchto podmienok môže takýto úkon vykonať aj miestne nepríslušný policajt, ktorý ním začne trestné stíhanie a preto je povinný ihneď po jeho vykonaní vydať uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 s poukazom na § 199 ods. 4, v ktorom rovnako musí uviesť, ktorým úkonom a dňom bolo trestné stíhanie začaté. Následne mu však Trestný poriadok ukladá povinnosť odovzdať vec (trestné stíhanie) príslušnému policajtovi do troch dní od vykonania úkonu aj spolu s uznesením o začatí trestného stíhania.195 Príslušný policajt začne trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 aj v prípade ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.196 V tomto prípade ide v modifikovanej podobe o rozšírenie zásady legality uvedenej v § 2 ods. 5, ktorá sa týka prokurátora, aj na policajta.197 Trestné stíhanie

trestného stíhania bude hroziť, že po vykonaní procesných úkonov a zdokumentovaní prípadu síce bude dôvodne podozrenie voči určitej osobe, ktorej by mal policajt bez meškania vzniesť obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, avšak skutok, pre ktorý bolo na podklade nedostatočných informácií začaté nebude totožný so zadokumentovaným skutkom, teda nebude zachovaná totožnosť skutku a osobe nebude možné vzniesť obvinenie, resp. bude možné za predpokladu vydania nového uznesenia o začatí trestného stíhania a súčasne uznesenia o vznesení obvinenia, avšak predtým vykonané úkony budú procesne nepoužiteľné a v pôvodnej veci bude musieť byť trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. a), pretože skutok sa nestal. 193 Ivor, J. et al. Trestné právo procesné. 2006, s. 178 194 o prípad, kedy nemôže vykonať úkon miestne príslušný policajt ide napríklad v prípade vydania kradnutej veci (auta) podľa § 89, ku ktorého krádeži však došlo v služobnom obvode iného policajného útvaru a vo veci ešte nebolo začaté trestné stíhanie. 195 predchádzajúci Trestný poriadok zákon č. 141/1961 Zb. v § 160 ods. 4 nešpecifikoval možnosť vykonania zaisťovacieho, neodkladného alebo neopakovateľného úkonu a tým začatia trestného stíhania nepríslušným policajtom iba na prípad miestnej nespríslušnosti, čo bolo podľa môjho názoru správnejšie riešenie. Takýmto obmedzením súčasne znenie § 199 ods. 4 znemožnilo, aby mohol v prípade nedosiahnuteľnosti vyšetrovateľa vykonať takýto úkon poverený príslušník v prípade, ak ide o vec, v ktorej sa musí vykonávať vyšetrovanie. Predchádzajúci Trestný poriadok totiž umožňoval, aby síce miestne príslušný ale vecne nepríslušný policajný orgán vykonal napr. zaisťovací úkon (zadržanie podozrivého) aj vo veci, v ktorej bol vecne príslušný konať vyšetrovateľ, ak v tom čase službukonajúci vyšetrovateľ vykonával úkony v inej veci a ďalší vyšetrovateľ bol nedosiahnuteľný. Takéto riešenie určite prispievalo viac k rýchlemu priebehu prípravného konania, nehovoriac o plynutí zákonných lehôt obmedzenia osobnej slobody v prípade zadržania osoby. Súčasné znenie § 199 ods. 4 takýto postup vylučuje, čo v praxi vedie k problémom, najmä v prípade ak vyšetrovateľ dokumentuje viacero prípadov súčasne. 196 § 199 ods. 2 Trestného poriadku 197 porovnaj znenie „prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel“ a „policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia“.

49

možno začať jedným uznesením aj o viacerých skutkoch, pričom označenie skutkov musí byť v uznesení jednoznačné, aby nedošlo k ich zámene.198 Potom ako policajt vydá uznesenie o začatí trestného stíhania je povinný takéto uznesenie do 48 hodín doručiť prokurátorovi. Zároveň je povinný o začatí trestného stíhania upovedomiť oznamovateľa a poškodeného.199 Po začatí trestného stíhania sú orgány činné v trestnom konaní oprávnené vykonávať procesné úkony, napr. výsluchy svedkov, znalcov, vyžadovať znalecké posudky, teda získavať, zhromažďovať, procesne fixovať, hodnotiť a verifikovať dôkazy.200 Je treba zdôrazniť, že procesné úkony je možné vykonávať jedine potom ako bolo začaté trestné stíhanie. Pokiaľ by boli ohľadne skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, vykonávané úkony tvoriace inak obsah prípravného konania, hoci trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 začaté nebolo, išlo by o podstatnú chybu konania, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby. Výsledky konania, ktoré sú touto chybou zaťažené, sú nepoužiteľné v konaní pred súdom ako dôkazy podľa šiestej hlavy Trestného poriadku.201 Vykonávaním procesných úkonov sa prípravné konanie dostáva do druhej etapy, ktorú predstavujú jednotlivé formy prípravného konania, teda vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie a osobitne skrátené vyšetrovanie, ktoré budú charakterizované bližšie v ďalšej časti práce. Ak následne na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1. V závislosti od toho, kedy zistené skutočnosti odôvodňujú vyššie uvedený záver môže dôjsť k dvom situáciám: 1. na podklade trestného oznámenia (prípadne jeho doplnenia) sú splnené podmienky na začatie trestného stíhania a zároveň z trestného oznámenia vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. V takomto prípade policajt (prokurátor) vydá v súlade s § 206 ods. 2 jedno uznesenie, v ktorom rozhodne o začatí trestného stíhania a súčasne rozhodne o vznesení obvinenia konkrétnej osobe, 2. na podklade trestného oznámenia (prípadne jeho doplnenia) sú splnené podmienky na začatie trestného stíhania a z trestného oznámenia nevyplýva

198

Polák, P. Prípravné konanie v kontexte vzťahu medzi začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia. In Predsúdne konanie. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008, s. 123 199 Trestný poriadok výslovne neupravuje lehotu alebo spôsobom upovedomenia o začatí trestného stíhania. V praxi sa oznamovateľovi alebo poškodenému zašle buď samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, alebo písomná informácia o začatí trestného stíhania, alebo sa takáto osoba upovedomí o začatí trestného stíhania pred začatím výsluchu ústne, čo sa poznačí v zápisnici o výsluchu. Posledne uvedený spôsob sa využíva najmä vtedy, ak bolo začaté trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho, neodkladného alebo neopakovateľného úkonu a vo veci sa ďalej koná. 200 Perhács, Z. Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. In Justičná revue, 2007, s. 1402 201 k tomu primerane pozri judikatúru najmä R 15/1991 – I, R 42/1990.

50

dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. V takom prípade policajt (prokurátor) začne trestné stíhanie vo veci vydaním uznesenia podľa § 199 ods. 1. Obvinenie sa vznesie až potom, ak na podklade zistených skutočností po začatí trestného stíhania bude dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.202 Vznesením obvinenia sa však v nijakom prípade nekonštatuje vina obvineného, iba sa vyjadruje vyšší stupeň pravdepodobnosti, že konkrétna osoba spáchala konkrétny trestný čin. Takúto pravdepodobnosť však nemožno pokladať za konečnú, teda ani hodnovernú.203 Z hľadiska kvality môžu byť podmienky na začatie trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 alebo ods. 2 nepochybne na nižšej úrovni, ako podmienky na vznesenie obvinenia podľa § 206 ods. 1. Na začatie trestného stíhania vo veci postačuje skutočnosť, že nie je možné jednoznačne vylúčiť, že trestný čin sa nestal, avšak v prípade vznesenia obvinenia musia byť predovšetkým splnené kumulatívne dve podmienky a to konkretizácia osoby a existencia dôkazov (v požadujúcej kvalite a množstve), ktoré dostatočne odôvodňujú postup na vznesenia obvinenia. O „dostatočne odôvodnený záver“ ide vtedy, keď okolnosti a dôkazy preukazujú, resp. vedú k záveru o podozrení proti určitej osobe. V každom konkrétnom prípade budú takéto dôkazy v inej kvalite a množstve a je len na samotnom policajtovi (prokurátorovi), aby v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov usúdil, či dôkazy dostatočne odôvodňujú záver na postup podľa § 206 ods. 1.204 Z časového hľadiska je policajt povinný vydať uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 bez meškania, potom ako na podklade zistených skutočností vyšlo najavo, že je tu dostatočne odôvodnený záver, že konkrétny trestný čin spáchala určitá osoba. Pojem „bez meškania“ je potrebné interpretovať ako neprípustnosť akéhokoľvek zámerného alebo aj prípadného neúmyselného vyčkávania. V aplikačnej praxi je bežný jav, že napriek tomu že pri začatí trestného stíhania sú splnené aj podmienky na súčasné vznesenie obvinenia určitej osobe, orgány činné v trestnom konaní tak zámerne nerobia. Ide o ich snahu nerušene vykonať po začatí trestného stíhania procesné úkony bez účasti obvineného, resp. jeho obhajcu a tak si zhromaždiť všetky relevantné dôkazy, bez umožnenia účinnej obrany dotknutej osoby.205 Z hľadiska úvah de lege ferenda, najmä navrhovaná „rozsiahla“

202

Polák, P. Prípravné konanie v kontexte vzťahu medzi začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia. In Predsúdne konanie. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008, s. 124 203 pozri napr. Perhács, Z. Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. In Justičná revue, 2007, s. 1408; Ivor, J. et al. Trestné právo procesné. 2006, s. 552 204 Perhács, Z. Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. In Justičná revue, 2007, s. 1407-1409 205 Polák, P. Prípravné konanie v kontexte vzťahu medzi začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia. In Predsúdne konanie. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008, s. 130

51

novela Trestného poriadku sa túto skutočnosť snaží riešiť úpravou § 199 ods. 1, ktorá by policajtovi prikazovala súčasne so začatím trestného stíhania vzniesť aj obvinenie v prípade ak sú splnené podmienky na začatie trestného stíhania a zároveň je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a to pod sankciou nemožnosti použitia dôkazov vykonaných pred vznesením obvinenia s výnimkou neodkladný a neopakovateľných úkonov.206 Vo všeobecnosti možno uviesť, že policajt nemôže len tak „ľahkovážne“ vznášať obvinenie konkrétnej osobe, nakoľko tento úkon má pre danú osobu závažné spoločenské dôsledky a taktiež sa ním významným spôsobom zasahuje do základných ľudských práva a slobôd, najmä v súvislosti s možnosťou použitia rôznych tresnoprocesných obmedzení základných práva a slobôd voči obvinenému. Na druhej strane aj otáľanie, resp. neodôvodnená opatrnosť so vznesením obvinenia, keď sú splnené podmienky na jeho vznesenie nie je na mieste. Jeden aj druhý prípad môžu mať negatívny dopad na ďalší priebeh trestného konania.207 Z hľadiska formy rozhodnutia rozhoduje policajt (prokurátor) o vznesení obvinenia uznesením, ktoré okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 176 ods. 1208 musí v zmysle § 206 ods. 3 obsahovať aj označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie209, opis skutku s uvedením miesta, času prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, tak aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, označenie o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať presnejšie údaje ako uznesenie o vznesení uznesenia a ťažisko bude v opise skutku, nakoľko aj súd po podaní obžaloby rozhoduje len o skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, ale nie je viazaný jeho právnym posúdením.210 V prípade ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej sa má vzniesť obvinenie, namiesto osobných údajov takejto osoby sa v uznesení osoba označí jej prezývkou alebo iným označením a podrobne sa popíše. K samotnému uzneseniu sa priložia jej daktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údaje 206

návrh novely Trestného poriadku dostupné na http://www.justice.gov.sk/kop/pk/2007/pk07032_03.rtf, s. 26; otázkou však zostáva, kto by posudzoval a na základe čoho správnosť alebo nesprávnosť postupu policajta a to, či tu bol alebo nebol dostatočne odôvodnený záver. K danému pozri aj Polák, P. Minulosť, súčasnosť a budúcnosť inštitútu vznesenia obvinenia. In Rekodifikácia trestného práva – doterajšie poznatky a skúsenosti. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 21. apríla 2008, 2008, s. 212-214 207 k uvedenej problematike bližšie pozri Perhács, Z., dielo citované v poznámke č. 204, s. 1406-1409; Polák, P. dielo citované v poznámke č. 205, s. 129-132 208 t.j. označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, mená a priezviská osôb, ktoré sa na rozhodnutí zúčastnili,, dátum a miesto rozhodnutia, výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. 209 osoba obvineného musí byť identifikovaná tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a to najmä uvedením mena, priezviska, rodného priezviska, dátumu narodenia, miesta narodenia, trvalého a prechodného pobytu, zamestnania a postavenia v ňom, rodného čísla, štátnej príslušnosti a pod. 210 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 77; k otázke totožnosti skutku pozri aj judikatúru R 59/1972, 33/1974, R 9/1997, 33/1998, podľa ktorej totožnosť skutku je zachovaná ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku.

52

o vonkajšom meraní tela a zvláštnych telesných znameniach. Ak sa následne v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania zistí totožnosť takejto osoby, alebo sa zistí, že údaje o osobe uvedené v uznesení o vznesení obvinenia sú iné, policajt o tom upovedomí obvineného a zaznačí to v zápisnici, ktorú doručí do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvinený vo väzbe aj súdu, ktorý o väzbe rozhodol, obhajcovi obvineného a ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva. Zistenie, alebo upresnenie identity osoby nemá vplyv na platnosť dovtedy vykonaných úkonov.211 Uznesenie o vznesení obvinenia musí byť odôvodnené. Odôvodnenie má predovšetkým presvedčiť o opodstatnenosti záveru uvedeného vo výroku, a to z hľadiska vecnej správnosti. Majú sa v ňom uviesť konkrétne okolnosti a podklady, o ktoré sa rozhodnutie opiera, pričom je potrebné zhodnotiť skutkové okolnosti vzťahujúce sa na výrok

uznesenia

a zároveň

vyhodnotiť

zákonné

znaky

skutkovej

podstaty

posudzovaného trestného činu. Je potrebné uviesť o aké dôkazy policajt (prokurátor) oprel svoje rozhodnutie a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Pri spracovaní odôvodnenia však musí policajt postupovať na druhej strane tak, aby neodkryl svoj ďalší procesný postup a vyšetrovaciu taktiku. Nedostatočné odôvodnenie, však nie je samo o sebe dôvodom na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.212 Po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia sa osoba v ňom označená považuje za obvineného a možno použiť proti nemu prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému213 zároveň obvinený môže využívať všetky práva, ktoré mu Trestný poriadok priznáva. Vznesením obvinenia sa realizuje zásada stíhania len zo zákonných dôvodov zakotvená jednak v čl. 17 ods. 2 Ústavy ako aj v § 2 ods. 1 Trestného poriadku.214 Obvinenému sa uznesenie o vznesení obvinenia musí ihneď oznámiť, pričom v prípade oznámenia uznesenia o vznesenia obvinenia jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto obvinenia bez meškania. Uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal policajt je tento povinný doručiť do 48 hodín prokurátorovi. V prípade ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ doručuje sa takéto uznesenie aj ministrovi spravodlivosti a ak je obvineným advokát aj Slovenskej advokátskej komore. O vydaní uznesenia o vznesení

obvinenia

musí

byť

bez

meškania

upovedomený

oznamovateľ

211

§ 207 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Perhács, Z. Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. In Justičná revue, 2007, s. 1410; v praxi sa zvyčajne uznesenie o vznesení obvinenia odôvodňuje čisto formálne, bez zamerania na vyhodnotenie dôkaznej situácie, pričom sa zo strany policajtov argumentuje najmä potrebou „utajenia“ toho, koľko vedomostí má policajt o prípade z hľadiska ďalšej taktiky vyšetrovania, ako aj získaním taktickej výhody pri výsluchu obvineného, aby tento vopred nemohol očakávať, resp. sa pripraviť na niektoré otázky policajta. 213 § 33 Trestného poriadku 214 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 76 212

53

a poškodený.215 Voči uzneseniu o vznesení obvinenia je prípustná sťažnosť, tak ako to vyplýva z § 185 ods. 2 prvá veta, ktorá však nemá odkladný účinok.216 V prípade vydania jedného uznesenia, ktorým sa začína trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 a súčasne vznáša obvinenie podľa § 206 ods. 1 voči určitej osobe, je sťažnosť prípustná iba v časti uznesenia týkajúcej sa vznesenia obvinenia, voči časti týkajúcej sa začatia trestného stíhania, nie je sťažnosť prípustná. Osobami oprávnenými na podanie sťažnosti sú obvinený a ak má obvinený obhajcu aj jeho obhajca.217 V prípade ak je obvineným mladistvý môže podať sťažnosť aj jeho zákonný zástupca alebo štátny orgán starostlivosti o mládež, ktorým sa v tomto prípade uznesenie o vznesení obvinenia tiež oznamuje.218 Trestný poriadok v § 206 ods. 4 a ods. 5 ďalej upravuje postup, v prípade, že po vznesení obvinenia vyjde najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo ako aj postup ak sa zistí, že obvinený pred oznámením

uznesenia

o vznesení

obvinenia

spáchal

ďalší

čiastkový

útok

pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo. V prípade ak po vznesení obvinenia vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným činom, ako bol pôvodne právne kvalifikovaný, musí policajt v zmysle § 206 ods. 6 obvineného na túto skutočnosť písomne upozorniť, alebo toto upozornenie uviesť v zápisnici. Rovnopis takéhoto upozornenia alebo zápisnice musí následne do 48 doručiť prokurátorovi. Vznesením obvinenia podľa § 206 ods. 1 sa rozširuje aj okruh základných zásad trestného konania, ktoré sa vzťahujú na prípravne konanie a to najmä o zásadu práva na obhajobu a zásadu práva na zákonný a rýchly proces.219 Z ďalších dôsledkov, ktoré vyvoláva vznesenie obvinenia je potrebné spomenúť aj hmotnoprávne účinky, nakoľko vznesením obvinenia sa prerušuje plynutie premlčacej doby,220 ako aj prechod oprávnenia na vydanie rozhodnutia v prípravnom konaní výhradne na prokurátora s výnimkou rozhodnutia o prerušení trestného stíhania podľa § 228 ods. 2. V súvislosti s inštitútom vznesenia obvinenia treba ďalej uviesť, že voči určitým osobám nemôže policajt (prokurátor) vzniesť obvinenie podľa § 206 ods. 1, aj keby existoval dostatočne odôvodnený záver, že spáchali konkrétny trestný čin, resp. 215

§ 206 ods. 1 Trestného poriadku pozri § 185 ods. 2 a ods. 6 Trestného poriadku 217 k lehote obhajcu na podanie sťažnosti pozri Laciak, O. Lehota obhajcu na podanie sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia a úvaha de lege ferenda. In Predsúdne konanie. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008, s. 93-97 218 § 186 ods. 1 Trestného poriadku. 219 začínajú sa napr. aplikovať ustanovenia o povinnej obhajobe podľa (§ 37), ustanovenia o účasti obhajcu na úkonoch (§ 213), zároveň zákonodarca ustanovuje poriadkové lehoty na skončenie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania po vznesení obvinenia (§ 209 ods. 2 a ods. 3, § 203 ods. 2). 220 § 82 ods. 3 Trestného zákona 216

54

obvinenie môže vzniesť, ale len za určitých presne stanovených podmienok (na základe súhlasu príslušného orgánu, súhlasu poškodeného). Ide o osoby, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu podľa § 8 ods. 1 a ods. 2221 ako aj o prípady keď je na trestné stíhanie páchateľa potrebný súhlas poškodeného.222Orgány činné v trestnom konaní nemôžu vzniesť obvinenie ani ak nastala niektorá s okolností zakladajúcich neprípustnosť trestného stíhania podľa § 9 ods. 1. Výnimku z povinnosti bez meškania vzniesť obvinenie osobe aj napriek tomu, že je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala, predstavuje aj inštitút dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa § 205 ods.1, ktorého cieľom je motivovať členov organizovaných, zločineckých a teroristických skupín, aby ukončili svoju trestnú činnosť a spolupracovali s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi pri odhaľovaní a objasňovaní taxatívne určených trestných činov. O aplikácii tohto inštitútu sa však nevyhotovuje rozhodnutie, ale iba úradný záznam, ktorý vyhotoví policajt na základe predchádzajúceho súhlasu prokurátora s takýmto postupom. Po uplynutí dôvodov na dočasné odloženie vznesenia obvinenia policajt na pokyn prokurátora bez meškania vznesie obvinenie.223 3.3.2.2 Skončenie prípravného konania Vzhľadom na rozmanitosť jednotlivých trestných činov nemožno zákonom určiť, čo všetko sa musí vyšetrovaním, resp. skrátením vyšetrovaním zistiť, aby sa mohlo považovať za skončené. Z Trestného poriadku však vyplýva, že skončenie vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania prichádza do úvahy vtedy, ak policajt nadobudol vnútorné presvedčenie, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania už dostatočne objasnili celý prípad a odôvodňujú podanie obžaloby alebo niektoré z ostatných rozhodnutí. Inými slovami, policajt má za to, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Príslušné rozhodnutie vo veci na konci prípravného konania vykonáva prokurátor alebo policajt, pričom prokurátor v zásade môže rozhodnúť ktorýmkoľvek spôsobom uvedeným v piatom diely druhej hlavy druhej časti Trestného poriadku. Oprávnenia policajta sú v tomto smere Trestným poriadkom

obmedzené.

Prípravné

konanie

možno

ukončiť

nasledovnými

rozhodnutiami: 1. Postúpenie veci (§ 214)

221

bližšie k danej problematike pozri napr. Ivor, J. et al. Trestné právo procesné. 2006, s. 44-47 bližšie k podmienkam súhlasu poškodeného pozri § 211 a § 212 Trestného poriadku 223 bližšie k tejto problematike pozri Polák, P. Prípravné konanie v kontexte vzťahu medzi začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia. In Predsúdne konanie. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008, s. 125-126 222

55

2. Zastavenie trestného stíhania (§ 215) 3. Obžaloba (§ 234) 4. Návrh na ochranné opatrenie (§236) 5. Podmienečné zastavenie trestného stíhania (§ 216) 6. Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218) 7. Schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania (§ 220) 8. Návrh na schválenie dohody o vine a treste (§ 232) Prerušenie trestného stíhania (§ 228) nie je možné považovať za rozhodnutie, ktorým by sa ukončilo prípravne konania, nakoľko nie je rozhodnutím vo veci samej (meritórne rozhodnutie). Prerušenie trestného stíhania predstavuje rozhodnutie predbežnej povahy, ktorým trestná vec nie je vybavená konečným spôsobom a po odpadnutí dôvodov, ktoré viedli k vydaniu takéhoto rozhodnutia sa v prípravnom konaní pokračuje. Pred vydaním tohto rozhodnutia je však potrebné vykonať všetky dostupné úkony. Predtým, ako policajt pristúpi k podaniu návrhu prokurátorovi na rozhodnutie, ktorým sa prípravne konanie ukončí, musí zabezpečiť oboznámenie zákonom stanovených osôb so spisom a zároveň im umožniť podanie návrhov na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.224 Preštudovanie spisu nie je potrebné vykonať pred vydaním rozhodnutia, ktorým končí prípravne konanie, avšak vec sa nachádza len v štádiu po začatí trestného stíhania vo veci. Ide o rozhodnutia, ktoré môže vydať aj policajt podľa § 214 ods. 2 a 215 ods. 4.225 V praxi sa však vyskytujú názory, že preštudovanie spisov sa má vykonávať aj v týchto prípadoch.226 Cieľom tohto inštitútu je získanie ďalších podkladov k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu, na ktorom sa majú právo podieľať obvinený, jeho obhajca a poškodený.227 Ak policajt teda považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené musí umožniť obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi v primeranej 224

pozri § 208 ods. 1 Trestného poriadku. ide teda postúpenie veci (§ 214) a zastavenie trestného stíhania (§ 215) 226 Za rôzny výklad môže nie práve jasná formulácia § 208 ods. 1 kde sa uvádza, že „ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie...“ Pri výklade tohto ustanovenia je potrebné vychádzať aj z § 209 ods. 1 prvá veta kde sa uvádza, že „po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4.“Z uvedených dvoch ustanovení, ktoré spolu súvisia je zrejmé, že zákonodarca mal pod pojmom „iné rozhodnutie“ namysli meritórne rozhodnutia, ktoré je oprávnený urobiť výhradne prokurátor a to po vznesení obvinenia, pričom vydaniu takéhoto rozhodnutia môže predchádzať podanie návrh na takéto rozhodnutie zo strany policajta. Z hľadiska úvah de lege ferenda by bolo zrejmé vhodné upraviť ustanovenie § 208 ods. 1 vo forme formulácie „...výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo návrhu na iné rozhodnutie,...“ 227 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 79 225

56

lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Preštudovanie spisu a možnosť podať návrh na doplnenie dokazovania je právom týchto osôb a nie povinnosťou. Tohto práva sa môžu tieto osoby aj vzdať, o čom však musia byť poučené. V prípade ak sa oprávnené osoby preštudovania spisu bez riadneho ospravedlnenia nezúčastnia, hoci boli na túto možnosť riadne upozornené, postupuje sa ďalej vo veci ako keby k tomuto úkonu došlo, o čom urobí policajt záznam do spisu. Preštudovanie spisov musí oprávneným osobám umožniť pred vydaním meritórneho rozhodnutia aj prokurátor, v prípade ak využil svoje oprávnenie vykonať sám celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie. V prípade obvineného, jeho obhajcu a u mladistvého obvineného aj orgán starostlivosti o mládež, zákonného zástupcu, prípadne opatrovníka musí policajt upozorniť na právo podľa § 208 ods. 1 najmenej tri dni vopred a túto lehotu môže skrátiť len s ich súhlasom. Táto lehota sa však netýka obvineného a jeho obhajcu v prípade osobitne skráteného vyšetrovania podľa § 204 ods. 1. Rovnako sa lehota netýka ani poškodeného, jeho splnomocnenca alebo opatrovníka. Pri preštudovaní musí byť osobám predložený celý spisový materiál (vyšetrovací spis) a to vrátane príloh a musí im byť poskytnutá primeraná lehota na jeho preštudovanie, ktorú určuje policajt. V súvislosti s preštudovaním spisov je potrebné postupovať aj v súlade s § 69 ods. 1 a ods. 5, ktoré určujú, ktoré časti spisov nie je možné sprístupniť.228 O preštudovaní spisu spíše policajt záznam, v ktorom uvedie aj návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, ak takéto návrhy oprávnené osoby urobili a zároveň môže v zázname rozhodnúť aj odmietnutí návrhov na doplnenie, ak tieto nepovažuje za potrebné. Záznam o preštudovaní sa stáva súčasťou spisu. Nový trestný poriadok zaviedol v § 209 ods. 2, okrem lehoty na skončenie skráteného vyšetrovania vyplývajúcej z § 203 ods. 2, aj lehoty na skončenie vyšetrovania v závislosti od závažnosti trestného činu. Na základe vyššie uvedených ustanovení je skrátené vyšetrovanie potrebné skončiť do dvoch mesiacov o vznesenia obvinenia, vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia a u ostatných trestných činov do štyroch mesiacov. Ako už bolo uvedené, potom ako policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie, na základe svojho vnútorného uváženia, za skončené, vychádzajú z toho, že

bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to

v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, meritórne rozhodne vo veci sám tým, že 228

podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku nie je možné sprístupniť obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta. Podľa § 69 ods. 5 je pri nazeraní do spisov potrebné urobiť také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo.

57

postúpi vec podľa § 214 alebo trestné stíhanie zastaví podľa § 215. V prípade ak bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, policajt po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie. Iným rozhodnutím môže byť postúpenie veci (§ 214), zastavenie trestného stíhania (§ 215), podmienečné zastavenie trestného stíhania (§216), podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218). Prokurátor môže ďalej na základe predloženého spisového materiálu rozhodnúť o podaní obžaloby (§ 234), návrhu na schválenie dohody o vine a treste (§ 232) alebo návrhu na ochranné opatrenie (§ 236) a o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania (§ 220). Iným spôsobom prípravne konanie skončiť nemôže. Vzhľadom na rozsah práce, budú ďalej charakterizované len rozhodnutia, ktorými končí prípravné konanie, ktoré sa v praxi najčastejšie vyskytujú a ktoré je oprávnený vydať policajt aj prokurátor, prípadne na ktoré môže dať policajt prokurátorovi podnet. Pôjde teda okrem obžaloby a návrhu na schválenie dohody o vine a treste aj o postúpenie veci (§ 214), zastavenie trestného stíhania (§ 215) a podmienečné zastavenie trestného stíhania (§ 216) vrátene ich stručnej charakteristiky, najmä z hľadiska formy rozhodnutí, možnosti podania opravného prostriedku a lehôt.229 Postúpenie veci podľa § 214 je rozhodnutie, ktorým môže rozhodnúť ako prokurátor, tak aj policajt, avšak policajt len za predpokladu, že nebolo vo veci vznesené obvinenie.230 Z hľadiska formy rozhodujú orgány činné v trestnom konaní uznesením. Rozhodnutie podľa § 214 ods. 1 prichádza do úvahy ak výsledky prípravného konania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť posúdený ako priestupok, iný správny delikt, alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Postúpenie veci predpokladá, že vec je náležite objasnená v tom smere, že nejde o žiadny trestný čin, ale skutok môže byť prejednaný v správnom alebo disciplinárnom konaní ako iný delikt.231 Uznesenie o postúpení veci sa doručuje obvinenému (samozrejme len v prípade ak bolo vo veci vznesené obvinenie) a poškodenému. V prípade ak poškodený nie je oznamovateľom, tak aj oznamovateľovi. Uznesenie policajta je potrebné do 48 hodín doručiť prokurátorovi. Proti tomuto uzneseniu si oprávnené osoby môžu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Lehota na podanie sťažnosti je 3 dni.232 Právoplatné rozhodnutie o postúpení 229

bližšie k rozhodnutiam prípravného konania pozri napr. Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 86-110, Ivor, J. et al. Trestné právo procesné. 2006, s. 556-573 230 § 214 ods. 2 Trestného poriadku; V predchádzajúcom Trestnom poriadku (§ 171 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb.) mal počas celého prípravného konania oprávnenie postúpiť vec aj vyšetrovateľ, na rozdiel od policajného orgánu, ktorý takéto oprávnenie nemal ani v prípade, ak bolo len začaté trestné stíhanie vo veci. V skrátenom vyšetrovaní mohol postúpiť vec výhradne prokurátor. 231 primerane pozri R 11/97 - I 232 § 187 ods. 1 Trestného poriadku

58

veci podľa § 214 ods. 1 zakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicatae), iba v prípade, ak postúpeniu veci došlo po vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania podľa § 215 môže byť rozhodnutím obligatórnym z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. a) až písm. g) ako aj fakultatívnym z dôvodov uvedených v ods. 2 písm. a) a písm. b) a v ods. 3. Prokurátor alebo policajt v zmysle § 215 ods. 4, je oprávnený zastaviť trestné stíhanie z dôvodov uvedených v ods. 1, len pokiaľ sa viedlo trestné stíhanie tzv. vo veci.233 Po vznesení obvinenia je oprávnený zastaviť trestné stíhanie z uvedených dôvodov výhradne prokurátor a to z vlastného podnetu, alebo na základe návrhu policajta. V prípade fakultatívnych dôvodov na zastavenie trestného stíhania uvedených v § 215 ods. 2 písm. a) a písm. b) a v ods. 3, môže rozhodnutie vydať výlučne prokurátor za splnenia podmienok uvedených v týchto ustanoveniach. Z hľadiska formy orgány činné v trestnom konaní rozhodujú uznesením, ktoré musí mať náležitosti uvedené v § 176 ods. 1, pričom vychádzajúc z judikatúry musí byť vo výroku uznesenia o zastavení trestného stíhania uvedený skutok, ktorého sa zastavenie týka a nie len jeho právne posúdenie, ďalej aj meno obvineného ohľadne, ktorého bolo trestné stíhanie zastavené, ak ide o zastavenie trestného stíhania po vznesení obvinenia. Odôvodnenie uznesenia musí obsahovať skutkové a právne úvahy, na podklade ktorých došlo k zastaveniu trestného stíhania.234 Uznesenie o zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému a poškodenému. Ak uznesenie vydal policajt, je ho povinný doručiť do 48 hodín prokurátorovi. Sťažnosť podaná voči uzneseniu o zastavení trestného stíhania má odkladný účinok a osobami oprávnenými na podanie sťažnosti sú obvinený a poškodený.235 Lehota na podanie sťažnosti je 3 dni.236 Trestný poriadok, však ustanovuje aj prípady, kedy voči uzneseniu o zastavení trestného stíhania sťažnosť prípustná nie je, resp. ju nemôže podať, niektorá z oprávnených osôb. Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že bol schválený zmier medzi obvineným a poškodeným (§ 215 ods. 1 písm. f)) nemôžu obvinený ani poškodený podať sťažnosť a obvinený nemôže podať sťažnosť ani v prípade zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného 233

pozri § 215 ods. 4 Trestného poriadku; zo znenia dôvodov uvedených v ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. f) je však zrejmé, že zastaviť trestné stíhanie z týchto dôvodov bude môcť výhradne prokurátor, vzhľadom k tomu, že predmetné dôvody prichádzajú do úvahy len po vznesení obvinenia. 234 primerane pozri R 34/69 235 ako vyplýva z § 35 ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 2, § 48 ods. 1, ods. 2, § 54 ods. 1 a § 186 ods. 1 a ods. 2 podať sťažnosť sú oprávnené aj ďalšie osoby a to obhajca obvineného, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ma túto spôsobilosť obmedzenú, ak je obvineným mladistvý môže podať sťažnosť aj jeho zákonný zástupca alebo štátny orgán starostlivosti o mládež a to aj proti jeho vôli. V prospech mladistvého môžu podať sťažnosť aj jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, manžel alebo druh. Za poškodeného môže sťažnosť podať jeho splnomocnený zástupca, prípadne zákonný zástupca, opatrovník alebo na základe splnomocnenia organizácia na pomoc obetiam trestných činov, v prípade ak je poškodený pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ma túto spôsobilosť obmedzenú. Toto vymedzenie oprávnených osôb platí aj v prípade ostatných rozhodnutí vo veci počas prípravného konania. 236 § 187 ods. 1 Trestného poriadku

59

podľa § 215 ods. 3. Ak bolo trestné stíhanie voči obvinenému prokurátorom zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d) s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a), teda preto lebo je trestné stíhanie premlčané, alebo bolo zastavené podľa § 215 ods. 2 písm. a) nakoľko trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený, v trestnom stíhaní sa pokračuje ak obvinený do troch dní od doručenia (v prípade zastavenia pre premlčanie od oznámenia) uznesenia, vyhlási, že na prejednaní veci trvá.237 V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d) s poukazom na § 9 ods. 1 písm. b)238 sa pokračuje po zániku mandátu poslanca NR SR, funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora ak je takýto postup odôvodnený. 239 Ďalším prípadom pokračovania v trestnom stíhaní, ktorý však nie je uvedený v § 215 je prípad ustanovený v § 212 ods. 3, teda prípad znovu udelenia súhlasu poškodeného s trestným stíhaním podľa § 211, ktorý predtým vzatý späť, alebo odopretý.240 Za výrazný nedostatok úpravy § 215 je potrebné považovať absenciu úpravy pokračovania v trestnom stíhaní, ak nastanú dôvody uvedené napr. § 215 ods. 8. Vzhľadom na možnosť použitie analógie, prichádza do úvahy „per analogiam“ postup podľa § 228 ods. 5, teda vydanie uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní, na ktoré by sa vzťahovali všeobecné ustanovenia o uznesení, teda by bola voči nemu v lehote 3 dní prípustná sťažnosť, ktorá by nemala odkladný účinok. Právoplatné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 zakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicatae), iba v prípade, ak k jeho vydaniu došlo po vznesení obvinenia. Podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 prichádza do úvahy iba v štádiu po vznesení obvinenia za prečin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov. Na uplatnenie tohto inštitútu, ktorý sa zaraďuje medzi odklony, je ďalej potrebné, aby s takýmto postupom súhlasil obvinený a zároveň vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú dôvodné pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo slobodne, vážne a zrozumiteľne. 237

pozri § 9 ods. 3 a § 215 ods. 7 Trestného poriadku. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v jednom prípade plynie lehota obvineného už od oznámenia, ale v druhom prípade podľa § 215 ods. 7 až od doručenia uznesenia, ktoré mohlo však byť obvinenému oznámené skôr. V praxi teda môže nastať situácia, že obvinený bude žiadať prejednanie veci, ktorá už bola právoplatne skončená zastavením trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. 238 teda trestné stíhanie je neprípustné lebo ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný. 239 § 215 ods. 8 Trestného poriadku 240 ide o prípady ak odopretie súhlasu alebo jeho späťvzatie bolo vykonané v tiesni pod vplyvom vyhrážky, nátlaku, odkazanosti alebo podriadenosti. Táto skutočnosť môže výjsť najavo až neskôr je zrejmé, ako bolo vo veci vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. d) s poukazom na § 9 ods. 1 písm. f). Podľa § 212 ods. 5 o prípustnosti znovuudelenia súhlasu rozhodne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná a to opatrením.

60

Obvinený tiež musí nahradiť škodu, alebo s poškodeným o jej náhrade uzatvoriť dohodu, prípadne urobiť iné opatrenia na náhradu škodu a súčasne vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu je možné takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.241 Negatívnymi podmienkami, ktoré vylučujú uplatnenie inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania, sú spôsobenie smrti trestným činov, alebo ide o trestné stíhanie pre trestný čin korupcie alebo sa trestné stíhanie vedie proti verejnému činiteľovi prípadne zahraničnému verejnému činiteľovi.242 O podmienečnom zastavení trestného stíhania rozhoduje prokurátor na základe návrhu policajta, alebo bez takéhoto návrhu, uznesením, ktoré sa doručuje obvinenému a poškodenému a voči ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.243 Uznesenie musí v zmysle § 216 ods. 2 a ods. 3, okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj určenie skúšobnej doby v rozsahu 1 až 5 rokov a uloženú povinnosť obvineného nahradiť poškodenému škodu, ak bola medzi obvineným a poškodeným uzatvorená dohoda o jej náhrade. Škodu musí obvinený uhradiť v priebehu skúšobnej doby. Fakultatívne môže uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania obsahovať uloženie povinnosti obvinenému dodržiavať v skúšobnej dobe primerané obmedzenia, alebo zdržať sa činnosti, ktorá viedla k spáchaniu

trestného

činu.244

Vydanie

a následná

právoplatnosť

uznesenia

o podmienečnom zastavení trestného stíhania, znamená zastavenie trestného stíhania, avšak s účinkami podobnými prerušeniu trestného stíhania podľa § 228.245 Takéto uznesenie totižto nezakladá prekážku rozhodnutej veci, tak ako to vyplýva z § 217 ods. 4.246 V prípade ak obvinený počas skúšobnej doby nahradí škodu, viedol riadny život a vyhovel uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor uznesením rozhodne, že sa obvinený osvedčil. Ak by takéto rozhodnutie prokurátor nevydal nastupuje zákonná fikcia uvedená v § 217 ods. 2, podľa ktorej sa má za to, že sa obvinený osvedčil, ak bez jeho zavinenia prokurátor nerozhodol o jeho osvedčení alebo pokračovaní v trestnom stíhaní. O pokračovaní v trestnom stíhaní rozhodne uznesením prokurátor, aj počas skúšobnej doby, ak obvinený nevyhovel podmienkam na vydanie rozhodnutia o osvedčení. Uznesenie o osvedčení obvineného, ako aj uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní sa doručuje ako obvinenému, tak aj poškodenému, ktorí si môžu voči nemu podať v 3 dňovej lehote sťažnosť, ktorá má 241

§ 216 ods. 1 Trestného poriadku. § 216 ods. 6 Trestného poriadku. 243 § 216 ods. 3 Trestného poriadku. 244 § 216 ods. 4 Trestného poriadku. 245 preto označenie „podmienečné“ zastavenie 246 v tomto ustanovení sa uvádza, že takéto účinky nastávajú až právoplatnosťou uznesenia o osvedčení obvineného, alebo uplynutím dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby. Použitím argumentum a contrario sa dospeje k záveru, že takéto účinky nemá uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania počas skúšobnej doby. 242

61

odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje nadriadený prokurátor, prokurátora, ktorý uznesenie vydal. Obžaloba a návrh na schválenie dohody o vine a treste sú rozhodnutiami sui generis, voči ktorým nie je možné podať opravný prostriedok. Tieto rozhodnutia ako jediné vyvolajú prechod trestného konania do ďalšej časti a to do časti súdneho konania a sú naplnením obžalovacej zásady, ako jednej zo základných zásad trestného konania.247 Ako už bolo uvedené „po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4.“248 Samotný návrh na podanie obžaloby musí okrem iného presný opis skutku aj s jeho právnym posúdením a zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov. V prípade ak policajt nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov uvedie v návrhu na podanie obžaloby aj odôvodnenie, prečo nevyhovel týmto návrhom. Ak sú splnené podmienky na začatie konania o dohode o vine a treste, môže policajt v návrhu na túto skutočnosť prokurátora upozorniť. Samotným návrhom na podanie obžaloby nie je prokurátor viazaný a môže, na základe predloženého spisového materiálu, namiesto podania obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste vydať ktorékoľvek z rozhodnutí uvedených v piatom diely druhej hlavy druhej časti Trestného poriadku. Rovnako môže v zmysle § 230 ods. 2 písm. d) neakceptovať návrh policajta a vrátiť mu vec na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, pričom je povinný policajtovi uložiť záväzne pokyny a upovedomiť obvineného a poškodeného o vrátení veci.249 Ak však výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, podá prokurátor obžalobu a túto pred súdom aj zastupuje.250 O podaní obžaloby upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného.251 Obžalobu môže prokurátor podať iba pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, pričom skutok opíše v obžalobnom návrhu. Musí byť teda zachovaná totožnosť skutku uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia a skutku opísaného v obžalobe. Na totožnosť skutku, však nemá vplyv bližšie opísanie 247

§ 2 ods. 15 Trestného poriadku. § 209 ods. 1 Trestného poriadku 249 inštitút vrátenia veci na doplnenie je prokurátormi v praxi pomerne hojne využívaný a nie všetky dôvody vrátenia veci spočívajú v nekvalitnej práci policajtov. Prokurátori často v pokynoch vyžadujú vykonanie úkonov, ktoré už sú v spise vykonané, alebo ktoré nemajú veľký význam na objasnenie skutkového stavu. To samozrejme predlžuje prípravné konanie. Navyše vzhľadom na to, že v súdnom konaní sa presadzuje zásada kontradiktórnosti a strany navrhujú vykonanie dôkazov, prokurátori často vyžadujú vykonanie všetkým do úvahy pripadajúcich úkonov, aby mali istotu, že spor vyhrajú. K tomu prispieva aj systém hodnotenia prokurátorov. 250 § 234 ods. 1 a § 2 ods. 15 Trestného poriadku 251 V tomto prípade zákonodarca zaviedol zbytočnú duplicitu, nakoľko v zmysle § 240 ods. 1 je súd po doručení obžaloby zo strany prokurátora povinný doručiť spomenutým osobám jej rovnopis a to do vlastných rúk (§ 66 ods. 1 písm. a)), čím dochádza teda k duplicitnému upovedomeniu o podaní obžaloby. 248

62

skutkového deja, pokiaľ je aspoň sčasti zachovaná totožnosť konania alebo následku. Zároveň súd môže rozhodnúť iba o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu.252 Samotná obžaloba musí obsahovať nasledujúce náležitosti uvedené v § 235: − označenie prokurátora, dátum a miesto spísania obžaloby, − meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, bydlisko, prípadne iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého je alebo bol príslušníkom, − obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu, − ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval, − dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, a zoznam vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami, − návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Obžaloba sa musí podať miestne a vecne príslušnému súdu a v prípade ak existuje miestna príslušnosť viacerých súdov, podaním obžaloby na jeden z nich prokurátor založí miestnu príslušnosť tohto, inak vecne príslušného súdu. Prokurátor je povinný podať obžalobu aj v prípade ak po vykonaní všetkých dostupných dôkazov zostávajú dôvodne pochybnosti, či skutok je trestným činom alebo do úvahy prichádza viacero verzií skutkových zistení a treba rozhodnúť, ktorá z nich je pravdivá. Iba súd totižto môže uplatniť zásadu in dubio pro reo, prokurátorovi alebo policajtovi Trestný poriadok také oprávnenie nedáva.253 Po podaní obžaloby ma dispozičné právo s obžalobou iba prokurátor, ktorý do začatia hlavného pojednávania môže obžalobu vziať späť, čo má za následok vrátenie veci do prípravného

252 253

§ 278 ods. 1 Trestného poriadku. primerane pozri R 3/00

63

konania.254 Obžaloba obsahuje odôvodnenie iba v prípade ak sa vo veci vykonávalo vyšetrovanie. Proti obžalobe nie je prípustný žiaden opravný prostriedok. Prejav vplyvu angloamerického typu konania na rekodifikované trestné konanie je zavedenie inštitútu dohody o vine a treste. Tento inštitút sa pôvodne vyvinul v rámci anglo-amerického právneho systému (v USA)255, odkiaľ bol ako trestnoprocesný inštitút následne prevzatý do ostatných krajín, ktoré sú založené na systéme common-law. Náš trestný proces uviedol tento inštitút do trestného poriadku v modifikovanej podobe, nakoľko jeho úplným prevzatím by došlo k porušeniu viacerých základných zásad, najmä zásady stíhania len zo zákonných dôvodov a obžalovacej zásady. Tento inštitút v súlade s upevňujúcou sa zásadou oportunity značne posilňuje postavenie a právomoci prokurátora, najmä tým, že mu priznáva určité rozhodovacie právomoci, ktoré sa svojím charakterom blížia k rozhodovacím právomociam súdu. Dohoda o vine a treste rozširuje možnosti realizácie tzv. odklonov v trestnom konaní. Dohodou o vine a treste sa rozumie dohoda prokurátora a obvineného a v prípadoch ustanovených zákonom aj poškodeného alebo aj inej oprávnenej osoby o priznaní spáchania skutku, uznaní viny a prijatí trestu obvineným a prípadne aj o ďalších výrokoch.256 Na rozdiel od uplatnenia iných odklonov, aplikácia tohto inštitútu nie je limitovaná ani osobou obvineného, ani právnou kvalifikáciou spáchaného skutku, ani druhom trestu a ani výškou zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podstatou konania o dohode o vine a treste (§§ 232 a 233) je, aby sa za splnenia zákonných podmienok obvinený, spravidla zastúpený obhajcom a prokurátor dohodli na akceptovateľnom návrhu dohody, ktorý musí schváliť a vyhlásiť súd nezúčastňujúci sa na samotných rokovaniach vedúcich k dohode, pričom dohoda sa týka skutku a jeho právnej kvalifikácii, druhu a výmere trestu alebo ochranného opatrenia.257 Obvinený sa akceptáciou dohody o vine a treste vzdáva práva na prejednanie veci súdom na hlavnom pojednávaní. Zároveň mu súd môže uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

254

§ 239 ods. 1 Trestného poriadku. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je možné konštatovať, že samotným podaním obžaloby sa prípravne konanie končí „podmienečne“, pričom kritériom je skutočnosť, že prokurátor neuplatní svoje právo vziať obžalobu späť. Až začatím hlavného pojednávania s konečnou platnosťou nie je možný návrat do štádia prípravného konania činnosťou orgánov činných v trestnom konaní. Ďalej je možné vrátiť vec do štádia prípravného konania len na základe rozhodnutia súdu napr. podľa § 244 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. 255 tam je tento inštitút označovaný ako „plea bargaining“ a vybavuje sa ním viac ako 80 % trestných vecí. Podstatou tohto konania v USA je dohoda medzi prokurátorom a obžalovaným, na základe, ktorej sa obžalovaný môže vzdať niektorých svojich práv, pričom mu prokurátor za tieto ústupky môže ponúknuť určité výhody, napr. priznať sa len k menej závažnému činu, priznať sa k vine len k jednému alebo niektorým bodom mnohonásobnej obžaloby a prísľub, že súdu bude odporúčať miernejší postih a pod. 256 § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 619/2005 Z.z. 257 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 106

64

Konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu prebieha v dvoch štádiách258 a prokurátor ho môže začať z vlastnej iniciatívy alebo na podnet obvineného. Prvým štádiom je preskúmanie splnenia materiálnych podmienok na začatie konania o dohode o vine a treste prokurátorom. Konanie môže259 začať za predpokladu, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok pre ktorý je obvinený stíhaný je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu tohto skutku priznal a uznal vinu a vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Uznanie viny zahŕňa priznanie zavinenia obvineným, pričom obvinený má možnosť uznať vinu sčasti alebo celkom.260 Dohodu o vine a treste možno v prípade mladistvého uzavrieť iba vtedy, ak s ňou súhlasí zákonný zástupca, mladistvý a jeho obhajca.261 Druhým štádiom je samotné konanie, ktoré riadi prokurátor.262 V prípade, že dôjde k úplnej dohode o vine a treste a o ďalších výrokoch, podá prokurátor na súd návrh na schválenie dohody o vine a treste, vrátane samotného znenia dohody, celého spisového materiálu, jeho príloh a zoznamu vecných dôkazov.263 V prípade, že v konaní nedôjde k dohode o náhrade škody, prokurátor v návrhu na schválenie dohody o vine a treste navrhne súdu, aby poškodeného s jeho návrhom odkázal na občianskoprávne konanie alebo iné konanie. Trestný poriadok počíta aj s alternatívou, že obvinený síce v konaní o dohode o vine a treste uzná vinu zo spáchania skutku, za ktorý je stíhaný, ale nedôjde k dohode o druhu a výmere trestu. V takomto prípade prokurátor podá na obvineného obžalobu a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste. Rovnako zákonodarca upravil možnosť, že v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu obvinený uzná vinu len sčasti. V tomto prípade podá prokurátor obžalobu a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu, v ktorom obvinený spáchanie skutku nepriznal, a v ďalšom potrebnom rozsahu a aby rozhodol o vine, treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine v celom rozsahu. Ak sa konanie o dohode o vine a treste sa neskončí dosiahnutím dohody, podá prokurátor na obvineného obžalobu ak výsledky prípravného konania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prípadne ak nedošlo k dohode o ochrannom

258

Ivor, J. et al. Trestné právo procesné. 2006, s. 569 konanie o dohode o vine a treste je fakultatívny inštitút a je plne v kompetencii prokurátora, či takéto konanie začne. Obvinený na uplatnenie tohto inštitútu nemá právny nárok, môže dať prokurátorovi iba podnet na začatie konania v súlade s § 232 ods. 1 Trestného poriadku. 260 § 232 ods. 1 Trestného poriadku. 261 § 232 ods. 2 Trestného poriadku. 262 postup prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu upravuje vyhláška MS SR č. 619/2005 Z.z. 263 náležitosti dohody ustanovuje § 232 ods. 7 Trestného poriadku. Náležitosti návrhu na schválenie dohody o vine a trestne ustanovuje § 233 ods. 2 Trestného poriadku. 259

65

opatrení podá súdu návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky.264 O nedosiahnutí dohodu vyhotoví prokurátor záznam do spisu. Dohodu o vine a treste na znak súhlasu podpíšu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený za predpokladu, že úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania. Po uzavretí a podpísaní dohody o vine a treste a o ďalších výrokoch podá prokurátor súdu písomný návrh na súdne konanie o tejto dohode. Súd môže o prijatí návrhu rozhodovať iba ako o celku. Ak by súd s niektorou časťou nesúhlasil, odmietne návrh ako celok. Ak súd návrh dohody o vine a treste odmietne alebo v navrhnutom rozsahu neschváli alebo ak obvinený na niektorú z otázok uvedených v § 333 ods. 3 odpovie „nie“, vec uznesením vráti prokurátorovi do prípravného konania. Obdobne bude tomu aj v prípade, ak niektorá z oprávnených osôb zmení svoje stanovisko a nesúhlasí s dohodou o vine a treste. Schválenie dohody o vine a treste súd potvrdí rozsudkom, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. 3.3.2.3 Formy prípravného konania Prípravné konanie podľa Trestného poriadku môže prebiehať v dvoch základných formách a jednej odvodenej. Základnými formami prípravného konania sú vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie. Odvodenou formou je osobitne skrátené vyšetrovanie podľa § 204.265 Vyšetrovanie ako forma prípravného konania predstavuje jeho úsek, ktorý je oprávnený vykonať iba vyšetrovateľ Policajného zboru alebo vyšetrovateľ colnej 264

pozri § 232 ods. 4 až ods. 6 Trestného poriadku. V praxi zvyčajne prokurátori vyžadujú vykonanie dokazovania v takom rozsahu, aby bolo možné v prípade nedosiahnutia dohody o vine a treste podať na obvineného ihneď obžalobu. Tento postup je však v rozpore s účelom tohto inštitútu, ktorý mal urýchliť aj prípravne konanie a to tým, že na začatie konania o dohode o vine a treste sa nevyžaduje taký rozsah vykonaných dôkazov, ako v prípade o podania obžaloby. V prípade dohody stačí priznanie viny zo strany a existencia dôkazov nasvedčujúcich pravdivosti priznania obvineného ako aj dostatočne odôvodnený záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený. V prípade obžaloby sa vyžaduje aj preskúmanie všetkých okolností svedčiacich, či už v prospech alebo neprospech obvineného a zistenie skutkového stavu o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 2 ods. 10). Na konanie o dohode o vine a treste je teda potrebná menšia miera istoty zo strany orgánov činných v trestnom konaní, o tom že skutok spáchal obvinený (porovnaj pojmy „dostatočne odôvodnený záver“ a „skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti“). 265 Obvykle sa osobitne skrátené vyšetrovanie podľa § 204 považuje za jednu zo základných foriem prípravného konania, avšak novelou Trestného poriadku zákonom č.5/2009 Z.z. bol okruh prečinov, pri ktorých je možné aplikovať postup podľa § 204 rozšírený na všetky prečiny, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov. Týmto sa zaviedla možnosť využitia tohto postupu aj v skrátenom vyšetrovaní vykonávanom vyšetrovateľom PZ resp. colnej správy, samozrejme okrem nedbanlivostných trestných činov, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 5 rokov, ktoré sú inak v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona prečinmi. Touto novelou sa teda úprava osobitne skráteného vyšetrovania podľa § 204 priblížila úprave skráteného vyšetrovania, keď podstatnými rozdielmi oproti postupu v štandardnom skrátenom vyšetrovaní zostali len, možnosť aplikácie tohto postupu na prípady osôb, ktoré boli zadržané ako podozrivé pri páchaní prečinu alebo bezprostredne po ňom, a zároveň povinnosť prokurátora podať obžalobu súdu do 48 hodín od zadržania osoby, ak osobu neprepustil na slobodu. V ostatnom je postup policajta a prokurátora rovnaký ako v klasickom skrátenom vyšetrovaní. Vzhľadom k tomu mám za to, že osobitne skrátené vyšetrovanie nie je základnou formou prípravného konania, ale len formou, ktorá je odvodená od formy skráteného vyšetrovania, s ktorou ma viacero zhodných znakov, napr. platnosť odchýlok podľa § 203 ods. 1.

66

správy266, pričom vyšetrovanie sa vykonáva o zločinoch a v Trestnom poriadku ustanovených prípadoch aj o prečinoch a to buď obligatórne alebo fakultatívne. Vyšetrovanie je aj jednou z hlavných úloh Policajného zboru.267 V zmysle § 200 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 sa teda vyšetrovanie vykonáva o: -

zločinoch,

-

prečinoch, o ktorých sa inak vykonáva skrátené vyšetrovanie, v prípade ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave alebo ak to nariadi prokurátor,268

-

pri súbehu trestných činov, ak sa má aspoň o jednom z nich vykonať vyšetrovanie. Z vyššie uvedeného je zrejme, že vyšetrovanie sa koná obligatórne o zločinoch

a o prečinoch, ak obvinený z tohto prečinu je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave. Rovnako sa obligatórne vykonáva vyšetrovanie aj pri súbehu trestných činov (zločinov alebo aj len prečinov), ak aspoň o jednom sa má vykonávať vyšetrovanie z dôvodov uvedených v § 200 ods. 1 alebo ods. 2. Fakultatívne sa vyšetrovanie vykonáva iba v prípade prečinov o ktorých sa koná inak skrátené vyšetrovanie, ak vyšetrovanie nariadi prokurátor. O nariadení vyšetrovania rozhoduje prokurátor príkazom podľa § 230 ods. 2 písm. g), ktorý nie je potrebné odôvodňovať a voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.269 Vyšetrovatelia

vykonávajú

vyšetrovanie

spravidla

osobne, pričom

majú

postupovať tak, aby čo najrýchlejšie zadovážili podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa skutku.270 Vyšetrovateľ môže požiadať o vykonanie úkonu vecne príslušného, ale miestne nepríslušného vyšetrovateľa, čo sa uskutočňuje formou dožiadania v zmysle § 56 Trestného poriadku v prípadoch keď je potrebné vykonať úkon mimo obvodu 266

ak sa ďalej v texte uvádza vyšetrovateľ myslí sa tým vyšetrovateľ Policajného zboru (PZ) a vyšetrovateľ colnej správy, ak nie je uvedené inak 267 § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore 268 V praxi som sa stretol s problémom v súvislosti so skutočnosťou, kto je oprávnený vzniesť obvinenie osobe podľa § 206 ods. 1, ak je už v čase vznášania obvinenia jasné, že osoba budúceho obvineného je vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave. Podľa názoru prokurátorov Okresnej prokuratúry, kde pôsobím môže v tomto prípade vzniesť obvinenie jedine vyšetrovateľ, nakoľko poverený príslušník je na takýto úkon vecne nepríslušný. S týmto názorom sa nestotožňujem, nakoľko v ustanovení § 20o ods. 2 písm. a) sa uvádza, že „vyšetrovanie sa vykonáva aj o prečinoch ak je obvinený vo väzbe, atď.“. Z toho je zrejmé, že vec prechádza do vyšetrovania, až ak sa vo výkone trestu, vo väzbe alebo na pozorovaní nachádza obvinený, nie podozrivá osoba, pričom obvineným sa osoba stáva až vznesením obvinenia. O nezákonný postup povereného príslušníka, by išlo iba vtedy ak by po vznesení obvinenia a s vedomosťou o tom, že obvinený sa nachádza vo väzbe, vo výkone trestu alebo na pozorovaní, vykonával ďalej úkony, aj keď vo veci sa má vykonávať vyšetrovanie, pričom poverený príslušník vyšetrovanie vykonávať nemôže. 269 náležitosti príkazu ustanovuje § 181 ods. 1 Trestného poriadku. Najčastejšie prokurátor nariadi vyšetrovanie v prípade, ak nie je skrátené vyšetrovanie ukončené do 2 mesiacoch od vznesenia obvinenia, alebo si to vyžaduje závažnosť veci. 270 § 201ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku.

67

príslušného vyšetrovateľa. Rovnako nie je vylúčená možnosť spolupráce s inými štátnymi orgánmi, právnickými osobami a fyzickými osobami podľa § 3. Ďalším prípadom

kedy

vyšetrovateľ

nevykonáva

vyšetrovanie

osobne,

je

prípad

predpokladaný ustanovením § 199 ods. 4, teda začatie trestného stíhania vykonaním neodkladného, neopakovateľného alebo zaisťovacieho úkonu miestne nepríslušným vyšetrovateľom. Predpokladom ďalšieho použitia úkonov vykonaných miestne nepríslušným policajtom vo vyšetrovaní, je vykonanie úkonov v súlade s Trestným poriadkom.271 Vyšetrovateľ PZ vo veciach, ktoré vyšetruje, vykonáva všetky úkony samostatne, je povinný vykonať ich v súlade so zákonom a zodpovedá za ich včasné vykonanie. Zároveň je vyšetrovateľ PZ vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený vyžadovať od služieb Policajného zboru v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými

právnymi

predpismi

zabezpečenie

vykonania

úkonov

a

opatrení

nevyhnutných pre vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôže vykonať sám. 272 Vyšetrovateľ všetky úkony vykonáva samostatne a iniciatívne, pričom nečaká na návrhy strán, čo súvisí s uplatňovaním zásady oficiality a vyhľadávacej zásady v rámci vyšetrovanie, resp. skráteného vyšetrovania. Trestný poriadok, však procesnú samostatnosť vyšetrovateľov pri úkonoch v určitých prípadoch obmedzuje a to tým, že na vykonanie určitých úkonov potrebuje rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora.273 V rámci vyšetrovania vyšetrovatelia zabezpečujú a vykonávajú dôkazy s cieľom zistiť, a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu, b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia, e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom, f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.274 Uvedené skutočnosti predstavujú predmet dokazovania v trestnom konaní a ich zistenie je dôležité pre rozhodnutie vo veci. Predmet a rozsah dokazovania vo vyšetrovaní je určený predovšetkým tým, že vyšetrovaním je potrebné zistiť 271

§ 201 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku. § 7ods. 1 a ods.2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Ide najmä o rôzne výpisy a údaje z evidencií PZ, ako aj vykonanie šetrení k pobytu osôb, doručenie písomností a pod. 273 § 201 ods. 3 Trestného poriadku. Zoznam úkonov, na ktoré potrebuje policajt rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora pozri napr. v Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 69-70 274 § 119 ods. 1 Trestného poriadku. 272

68

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vyšetrovateľa alebo prokurátora v prípravnom konaní. Rozsah dokazovania je potrebné chápať ako množstvo a kvalitu dôkazov potrebných pre rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní. Okruh okolností, ktoré bude potrebné dokazovať, ako z hľadiska predmetu tak aj rozsahu dokazovania, bude v konkrétnom prípade závisieť od podmienok a okolností daného prípadu.275 Čo môže byť použité ako dôkaz v rámci trestného konania ustanovuje § 119 ods. 2 aj s demonštratívnym výpočtom najčastejších dôkazných prostriedkov. V súvislosti so zavedením prvkov kontradiktórnosti Trestný poriadok ustanovil možnosť strán276 obstarávať si na vlastné náklady dôkazy. V praxi sú však možnosti strán na obstaranie dôkazov značne obmedzené a budú sa zväčša vzťahovať na obstaranie vecných a listinných dôkazov. Okrem orgánov činných v trestnom konaní do priebehu vyšetrovania zasahujú viac alebo menej aj iné subjekty trestného konania, ktorým Trestný poriadok na uplatnenie vplyvu priznáva určité procesná práva a ukladá povinnosti.277 Ide najmä o osoby svedka, poškodeného, obvineného a jeho obhajcu. Najvýraznejšie možnosti ingerencie do priebehu vyšetrovania a uskutočňovania úkonov vyšetrovateľom Trestný poriadok, z pochopiteľných dôvodov, priznáva obvinenému a jeho obhajcovi. Základné práva a povinnosti obvineného a jeho obhajcu ustanovuje Trestný poriadok v § 34 a § 44.278 V § 213 zákonodarca upravil ďalej možnosti účasti obvineného a najmä obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní. Na rozdiel od svojho obhajcu má obvinený právo účasti na úkonoch obmedzené a to tým, že účasť na úkonoch je podmienená povolením policajta. V prípade ak policajt účasť obvinenému na úkonoch povolí, môže mu umožniť aj klásť vypočúvaným svedkom otázky.279 Trestný poriadok aj príkladom uvádza, kedy by sa mala účasť obvineného na úkonoch povoliť a to na prípad, ak obvinený nemá obhajcu a výsluch svedka ma charakter neopakovateľného úkonu. Aj v tomto prípade je však účasť obvineného limitovaná podmienkou, že zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho

275

Minárik, Š. et al. Trestný poriadok, stručný komentár. 2006, s. 525 stranou Trestný poriadok rozumie iba určité osoby v konaní pred súdom, ktorými v zmysle § 10 ods. 11 sú ten, proti komu sa vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní proti mladistvému aj štátny orgán starostlivosti o mládež. 277 § 10 ods. 11 Trestného poriadku. 278 ide napr. o právo nazerať do spisu, podávať opravné prostriedky, navrhovať dôkazy, žiadať prítomnosť obhajcu pri výsluchu a bez jeho účasti nevypovedať a pod. 279 § 213 ods. 1 Trestného poriadku. Ide podľa môjho názoru o rozporuplné ustanovenie Trestného poriadku, nakoľko by mohlo mať za následok, najmä pri násilný trestných činoch, značný psychický tlak na svedkov vyvolaný opätovným stretnutím s páchateľom, prípadne aj možným zastrašovaním pri úkonoch, napr. formou skrytých vyhrážok zo strany obvineného pri kladení otázok svedkovi. 276

69

prítomnosť nemôže ohroziť vykonanie tohto úkonu. 280 Nevyhnutnou podmienkou však je, aby obvinený o umožnenie účasti na úkonoch vyšetrovateľa požiadal. Obhajca281 obvineného má naopak právo zúčastniť sa všetkých úkonoch, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, s výnimkou úkonov, ktoré nemožno odložiť a obhajcu o nich vyrozumieť. Pôjde najmä o neodkladné úkony. Po skončení samotného úkonu, spočívajúceho vo výsluchu osoby (obvineného, svedka, prípadne znalca), môže obhajca klásť vypočúvaným osobám otázky. Obvinený má právo radiť sa s obhajcom aj počas úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak nemôže sa s obhajcom radiť ako odpovedať na už položenú otázku.282 Rovnako ako v prípade obvineného, predpokladom účasti obhajcu je jeho žiadosť o umožnenie účasti na úkonoch adresovaná vyšetrovateľovi.283 V prípade ak takúto žiadosť obhajca uplatnil je vyšetrovateľ povinný obhajcovi obvineného včas oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť.284 O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.285 Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví na nariadený úkon, vyšetrovateľ vykoná úkon aj bez účasti obhajcu, s výnimkou výsluchu obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu.286 Ak ide o výsluch svedka, ktorého totožnosť má byť utajená podľa § 136 ods. 3, a výsluchu sa účastni 280

§ 213 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku. Obhajcom sa rozumie ako zvolený (§ 39) tak aj ustanovený obhajca (§ 40). Obhajcom je potrebné rozumieť aj advokátskeho koncipienta, ktorým sa môže nechať obhajca zastúpiť ak s tým obvinený súhlasí a v prípravnom konaní nejde o konanie o obzvlášť závažnom zločine. 282 § 34 ods. 1 Trestného poriadku. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 248/0722 zo dňa 03.07.2008, kde konštatoval právo svedka na prítomnosť advokáta v prípade jeho výsluchu. S touto časťou nálezu Ústavného súdu sa plne stotožňujem, avšak nemôžem sa stotožniť so stanoviskom Ústavného súdu uvedenom v bode 8. odôvodnenia, v ktorom zaujal Ústavný súd SR stanovisko, podľa ktorého sa má svedok právo radiť s advokátom, či má odpovedať na policajtom položenú otázku alebo nie, z toho hľadiska, či by si svojou odpoveďou neprivodil trestné stíhanie sebe, alebo osobám uvedeným v § 130 ods. 2 Trestného poriadku. Týmto výkladom priznal Ústavný súd svedkovi viac práv a väčšiu ochranu ako osobe obvineného, ktorému Trestný poriadok takýto postup neumožňuje, ba priam ho výslovne zakazuje v § 34 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň z odôvodnenia uvedeného v bode 7. a 8. nálezu vyplýva, že právo svedka odoprieť výpoveď v súlade s § 130 Trestného poriadku sa nevzťahuje k výpovedi ako celku. V zmysle výkladu Ústavného súdu SR teda svedok môže zamlčať pri svojej skutočnosti, ktoré by mu boli nebezpečné tým, že by mohli samotnému svedkovi alebo iným jeho blízkym osobám privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Je len zrejmé, že by teda pri svojej výpovedi zamlčal aj okolnosti, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní vo veci. Takýmto výkladom Ústavný súd SR de facto vylúčil možnosť aplikácie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 alinea druhá Trestného zákona na takúto svedeckú výpoveď. Ak už sa svedok rozhodol vypovedať má v zmysle § 127 ods. 1 a § 131 ods. 1 povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčať. V prípade ak by okolnosť dôležitú pre rozhodnutie v trestnom konaní zamlčal naplnil by skutkovú podstatu trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, o čom musí byť pred výsluchom podľa § 131 ods. 1 vždy poučený. 283 V praxi zvyčajne obhajca buď zašle takúto žiadosť písomne do spisu alebo je súčasťou plnomocenstva vystaveného obhajcovi obvineným, alebo túto žiadosť obhajca uvedie do zápisnice, pri niektorom z úkonov (najčastejšie pri výsluchu obvineného) 284 vyrozumenie je možnú uskutočniť poštou, faxom, e-mailom alebo iným overiteľným spôsobom, prípadne telefonicky. Najčastejšie sa spôsobom upovedomovania vzájomne dohodne medzi vyšetrovateľom a obhajcom. 285 V praxi sa najčastejšie neprítomnosť obhajcu zaznačí v zápisnici o úkone aj so stručným uvedením dôvodu neprítomnosti (napr. obhajca obvineného – pre neodkladnosť úkonu nebolo možné jeho prítomnosť zabezpečiť) 286 § 213 ods. 4 Trestného poriadku. V zápisnici o takomto úkone sa táto skutočnosť poznamená najčastejšie následovným spôsobom: obhajca obvineného – vyrozumený, neprítomný. 281

70

obhajca obvineného, je vyšetrovateľ povinný urobiť opatrenia, aby totožnosť tohto svedka ostala utajená a to najmä využitím technických zariadení, vrátane zariadení určených na prenos zvuku a obrazu. V § 209 ods. 2 rekodifikovaný Trestný poriadok zaviedol poriadkové lehoty skončenia vyšetrovania v závislosti od toho či ide o vyšetrovanie zločinu, prípadne prečinu alebo ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine. Vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je v zmysle tohto ustanovenia potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia a v ostatných prípadoch kedy sa vykonáva vyšetrovanie, do štyroch mesiacov od vznesenia obvinenia. Ak nie je vyšetrovanie skončené v týchto lehotách je vyšetrovateľ povinný prokurátorovi písomne oznámiť, prečo nebolo možné vyšetrovanie skončiť v lehote a aké úkony treba ešte vykonať a aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať. Prokurátor môže vyšetrovateľovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané a zároveň môže tiež určiť inú lehotu, akú má vyšetrovanie ešte trvať.287 Druhou základnou formou prípravného konania je skrátené vyšetrovanie, ktoré sa vykonáva o prečinoch s výnimkou prečinov, u ktorých sa vykonáva vyšetrovanie podľa § 200 ods. 2 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Skrátené vyšetrovanie z hľadiska orgánov činných v trestnom konaní vykonávajú poverení policajti uvedení v § 10 ods. 8 písm. c) až h) Trestného poriadku a to o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky. V prípade ostatných prečinov vykonávajú skrátené vyšetrovanie vyšetrovatelia PZ a colnej správy. O postupe v skrátenom vyšetrovaní platí všetko to, čo bolo uvedené v súvislosti s vyšetrovaním s určitými odchýlkami týkajúcimi sa vykonávania niektorých úkonov, zabezpečovania dôkazov a lehoty jeho skončenia.288 Podľa § 203 ods. 1 policajt v prípade vykonávania skráteného vyšetrovania výsluch svedka vykoná, len ak ide o neopakovateľný úkon, neodkladný úkon alebo ak ide o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu. V ostatných prípadoch vyžiada iba vysvetlenie, o ktorom spíše záznam. Dôkazy len vyhľadá a zabezpečí, tak aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní, o čom urobí záznam.289 Vyhotovený záznam z podania 287

§ 209 ods. 3 Trestného poriadku. Na margo určovania času, koľko bude vyšetrovanie ešte trvať, treba poznamenať, že ide o značne nerealizovateľné ustanovenie Trestného poriadku, nakoľko ani ten najskúsenejší vyšetrovateľ alebo prokurátor nie je schopný s istotou odhadnúť dĺžku vyšetrovania, ktorá v značnej miere nezávisí len od činnosti vyšetrovateľa. Stačí len spomenúť neprebranie predvolaní obvinenými, či zo strany obhajcov značne využívanú „práce neschopnosť“, ktorou ospravedlňujú neúčasť na úkonoch a následne žiadajú o opakovanie úkonov, čo znamená predlžovanie doby vyšetrovania. 288 § 203 ods. 1 Trestného poriadku. 289 veľkým nedostatkom Trestného poriadku je, že nikde neustanovuje náležitosti záznamu, ktorý sa ma vyhotoviť o podanom vysvetlení, resp. o vyhľadaných a zabezpečených dôkazoch. Najmä v prípade záznamu o podanom vysvetlení sa natíska otázka, či takýto záznam ma podpísať len policajt, ktorý ho spísal, alebo aj osoba, ktorá podala vysvetlenie. Ďalej je tu otázka, ako „prinútiť“ osobou, od ktorej sa požaduje iba podanie vysvetlenia, aby uviedla v rámci podania vysvetlenia pravdu o všetkom, čo je jej o prípade známe a ako postihnúť takúto osobu, v prípade ak

71

vysvetlenia, by mal slúžiť prokurátorovi ako podklad pre rozhodnutie, či súdu navrhne vypočutie takejto osoby ako svedka, resp. slúži samotnému súdu pre rozhodnutie, či takúto osobu vypočuje ako svedka.290 Skrátené vyšetrovanie by sa malo skončiť v lehote dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia. Ak sa tak nestalo, policajt vykonávajúci skrátene vyšetrovanie prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo možné skrátené vyšetrovanie skončiť a aké úkony je potrebné ešte vykonať. Prokurátor môže následne policajtovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané, alebo vo veci nariadiť vyšetrovanie.291 Ako už bolo uvedené od skráteného vyšetrovania odvodenou formou prípravného konania je osobitne skrátené vyšetrovanie upravené v § 204. Ide o prípad skráteného vyšetrovania, ak bola prokurátorovi odovzdaný spolu so spisom obvinený, ktorý bol zadržaný ako podozrivý pri páchaní prečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, alebo bezprostredne po ňom a prokurátor neprepustil obvineného na slobodu. V takomto prípade v rámci 48 hodín od zadržania prokurátor podá na obvineného obžalobu a spolu so spisom ho odovzdá súdu. Ak sú dané dôvody väzby súčasne prokurátor podá súdu návrh na vzatie obvineného do väzby. V prípade tohto postupu, na rozdiel od štandardného skráteného vyšetrovania, nie je policajt povinný dodržať 3 dňovú lehotu na upozornenie obhajcu a obvineného na možnosť preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie skráteného vyšetrovania podľa § 208 ods. 1 druhá veta. Samozrejme prokurátor podá obžalobu len za predpokladu, že výsledky skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Na postup policajta pri osobitne skrátenom vyšetrovaní sa inak vzťahuje všetko to, čo bolo uvedené v súvislosti so skráteným vyšetrovaním a jeho odchýlkami. Aplikácia tejto formy prípravného konania má vplyv aj na priebeh súdneho konania, nakoľko v tomto prípade dochádza k uplatneniu osobitného spôsobu konania a to konania pred sudcom pred prípravné konanie podľa § 348 Trestného poriadku. 3.3.2.4 Orgány prípravného konania Orgány, ktoré vykonávajú prípravné konanie sa v Trestnom poriadku označujú ako orgány činné v trestnom konaní. Ďalším orgánom, ktorý má významný vplyv na prípravne konanie a vykonáva v ňom zásahy je sudca pre prípravne konanie. Orgánmi činnými v trestnom konaní sa na rozdiel od predchádzajúcej trestnoprocesnej úpravy

uviedla nepravdu o skutočnostiach podstatných pre rozhodnutia policajta. Takáto osoba totižto nemá postavenie svedka. V praxi preto väčšina vyšetrovateľov nevyužíva pri skrátenom vyšetrovaní inštitút záznamu o podanom vysvetlení a postupujú ako pri vyšetrovaní, keď všetky osoby sú vypočúvané v postavení svedka. 290 Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 71-72 291 § 203 ods. 2 Trestného poriadku.

72

rozumejú iba policajt a prokurátor.292 Vyčlenenie súdu zo sústavy orgánov činných v trestnom konaní malo zvýrazniť nezávisle postavenie súdu, ako arbitra v spore medzi prokurátorom (žalobcom) na jednej strane a obžalovaným a jeho obhajcom na strane druhej. Trestný poriadok súdy preto nepovažuje za orgány činné v trestnom konaní, ale za štátne orgány povolané k samostatnému, nestrannému a nezávislému rozhodovaniu trestných vecí.293 V zmysle dôvodovej správy k Trestnému poriadku policajti majú zisťovať trestný čin, objasňovať jeho spáchanie a v priebehu prípravného konania vykonávať dôkazy a v rámci svojich oprávnení vydávať príslušné rozhodnutia. Prokurátor má nad prípravným konaním vykonávať dozor, úzko spolupracovať s policajtmi a v prípravnom konaní sám vykonávať určené úkony a vydávať príslušné rozhodnutia. Len prokurátor môže rozhodnúť o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní a podať obžalobu.294 Sudca pre prípravné konanie je definovaný vo výklade niektorých pojmov v ustanovení § 10 ods. 3 Trestného poriadku ako sudca súdu prvého stupňa, ktorý je rozvrhom práce súdu poverený rozhodovať o: a) zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, b) sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak tak ustanovuje Trestný poriadok, c) v iných prípadoch ustanovených Trestným poriadkom.295 Ingerencie sudcu pre prípravné konanie v predsúdnom konaní teda predstavujú konkrétne zásahy sudcu pre prípravné konanie v zákonom uvedených prípadoch, tak v etape postupu pred začatím trestného stíhania, ako aj v etape prípravného konania.296 Ďalej bude bližšie rozobratá problematika orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska ich charakteristiky a určovania vecnej a miestnej príslušnosti. 3.3.2.4.1 Policajt Policajtom297 sa v zmysle § 10 ods. 8 rozumie: 292

§ 10 ods. 1 Trestného poriadku dôvodová správa k zákonu č. 301/2005 Z.z. prístupná www.justice.gov.sk/kop/pk/pk105-05.rtf, s. 10 294 zdroj citovaný v poznámke č. 298, s. 10 295 inými prípadmi sú: rozhodovanie sudcu pre prípravne konanie o obžalobe, ktorú podal prokurátor na súd po vykonaní osobitne skráteného vyšetrovania podľa § 204 Trestného poriadku. Ide o osobitný spôsob konania podľa § 348 Trestného poriadku. Ďalej sudca pre prípravne konanie rozhoduje v prípravnom konaní o ustanovení obhajcu, o oslobodení a zrušení ustanovenia obhajcu a náhradného obhajcu. Rovnako v prípravnom konaní rozhoduje aj o odmietnutí práva nazrieť do spisu ak v čase prípravného konania nakladá so spisom (§ 69 ods. 6). 296 Miko, R. Ingerencie súdu v predsúdnom konaní. 2008, s. 22; O konkrétnych prípadoch kedy vykonáva ingerenciu do prípravného konania sudca pre prípravné konania pozri bližšie napr. v poznámke citované dielo alebo Magvašiová, A., Čenteš, J. Predsúdne konanie a Trestný poriadok. 2005, s. 69 297 nie je možné zamieňať pojem policajt v zmysle Trestného poriadku s pojmom policajta ako príslušníka Policajného zboru v zmysle zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Nie každý príslušník Policajného zboru je aj 293

73

a) vyšetrovateľ Policajného zboru, b) vyšetrovateľ colnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy, c) poverený príslušník Policajného zboru, d) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl, e) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, f) poverený príslušník Železničnej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov Železničnej polície a o trestných činoch spáchaných v obvode železničných dráh, g) poverené colné orgány, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy, h) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi. Nejde však o taxatívny výpočet nakoľko v ustanovení § 10 ods. 9 a ods. 10 Trestný poriadok ustanovuje, ktoré ďalšie osoby sa na jeho účely považujú za policajta.298 Policajtom sa ďalej podľa § 10 ods. 10 Trestného poriadku rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru uvedeným v § 10 ods. 8 písm. a) a c) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom.299 Vzhľadom na to, že v praxi prevažnú väčšinu trestnej činnosti dokumentujú príslušníci Policajného zboru (ďalej len „PZ“) bude sa zaoberať otázkou určovania vecnej a miestnej príslušnosti vyšetrovateľov PZ a poverených príslušníkov PZ. Vyšetrovatelia PZ300 sú organizovaní v rámci útvarov PZ a to konkrétne na Úradoch justičnej a kriminálnej polície, ktoré sú organizované spravidla podľa organizácie súdov. policajtom v zmysle Trestného poriadku, aj keď okruh príslušníkov Policajného zboru, ktorý sú policajtmi v zmysle Trestného poriadku značne rozšírila vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 648/2008 Z.z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní 298 Podľa § 10 ods. 9 Trestného poriadku sa za policajta sa na účely Trestného poriadku považuje aj v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho tímu vytvoreného na základe dohody. 299 týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 648/2008 Z.z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Táto úprava mala zrejme za úlohu odbremeniť čiastočne vyšetrovateľov PZ a poverených policajtov od vykonávania niektorých úkonov v prípravnom konaní. V praxi som sa však doteraz nestretol s prípadom, kde by nejaký úkon, alebo rozhodnutie v prípravnom konaní vydal napr. príslušník služby poriadkovej polície, aj keď by na jeho vydanie bol v zmysle vyhlášky oprávnený. Otázna je aj prípadná odborná pripravenosť príslušníkov ostatných služieb PZ na vykonávanie úkonov trestného konania a najmä vyhotovovanie rozhodnutí. 300 Podľa § 34 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície za vyšetrovateľa PZ možno určiť policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, bezpečnostné služby

74

Úrady justičnej a kriminálnej polície sú súčasťou Okresných a Krajských riaditeľstiev PZ ako aj Prezídia PZ a organizačne sa členia na odbor kriminálnej polície a odbor justičnej polície, kde sú služobne zaradení vyšetrovatelia PZ. Osobitnými útvarmi Prezídia PZ, v rámci ktorých pôsobia vyšetrovatelia PZ, sú Úrad boja proti korupcii, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Pre tieto osobitné útvary Prezídia PZ je charakteristická druhová príslušnosť a možnosť uplatnenia výberovej príslušnosti. Samostatným útvarom, v rámci ktorého pôsobia vyšetrovatelia PZ je odbor inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pre ktorý je charakteristická osobná druhová príslušnosť (trestné činy príslušníkov PZ). V prípade poverených príslušníkov PZ301 je situácia ich organizácie v rámci PZ v súčasnosti komplikovanejšia. Vo väčšine Okresných riaditeľstiev PZ sú poverení príslušníci PZ vykonávajúci skrátené vyšetrovanie zaradení na Obvodné oddelenia PZ a nepatria do organizačnej štruktúry Úradov justičnej a kriminálnej polície týchto Okresných riaditeľstiev PZ. V časti Okresných riaditeľstiev PZ (napr. všetky Okresné riaditeľstvá PZ v rámci Bratislavského kraja) zostala zachovaná organizačná štruktúra v rámci ktorej poverení príslušníci PZ sú zaradení na odbor skráteného vyšetrovania Úradov justičnej a kriminálnej polície príslušných Okresných riaditeľstiev PZ. Poverení príslušníci PZ nie sú však zaradení na vyšších útvaroch PZ (Krajské riaditeľstva a Prezídium PZ, okrem Krajského dopravného inšpektorátu), čo vyplýva zo skutočnosti, že vykonávajú výhradne skrátené vyšetrovanie. Časť poverených príslušníkov je zaradená v rámci Okresných a Krajských dopravných inšpektorátov, pre ktorá platí druhová vecná príslušnosť (vykonávajú skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, spáchané v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky alebo iných povinností, ktoré s premávkou na pozemných komunikáciách a vedením dopravného prostriedku bezprostredne súvisia) Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia Ministra vnútra SR č. 17/2007 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich

alebo v študijnom programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Minister môže výnimočne určiť za vyšetrovateľa aj policajta, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ako v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku a úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. 301 Povereným príslušníkom PZ sa podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia Ministra vnútra SR č. 17/2007 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich páchateľov, o postupe v trestnom konaní, o výjazdových skupinách a špecializovaných tímoch, rozumie príslušník Policajného zboru, ktorý má v popise služobnej činnosti určenú náplň činnosti skrátené vyšetrovanie alebo príslušník Policajného zboru, ktorý je písomným rozkazom nadriadeného s ustanovovacou pôsobnosťou poverený vykonávaním služobných činností v skrátenom vyšetrovaní.

75

páchateľov, o postupe v trestnom konaní, o výjazdových skupinách a špecializovaných tímoch (ďalej len „nariadenie MV SR č. 17/2007“) sa vecnou príslušnosťou a miestnou príslušnosťou rozumie určenie útvaru, ktorého príslušník Policajného zboru je oprávnený vykonávať odhaľovanie a dokumentovanie trestných činov, zisťovanie ich páchateľov alebo vyšetrovanie trestných činov, ak v nariadení MV SR č. 17/2007 nie je uvedené inak. Čo sa týka vecnej príslušnosti poverených príslušníkov PZ, tá je jednoznačne daná rozsahom skráteného vyšetrovania, ktoré sú oprávnení vykonávať v zmysle § 202 ods. 2 Trestného poriadku. Ide o prečiny, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky. To, ktorý konkrétny poverený príslušník PZ bude vykonávať skrátené vyšetrovanie o konkrétnom trestnom čine, bude vyplývať z určenia miestnej príslušnosti. V prípade určovania miestnej príslušnosti (ako pri skrátenom vyšetrovaní, tak aj pri vyšetrovaní) platí, obdobne ako pri určovaní miestnej príslušnosti súdov podľa § 17, že miestne príslušným útvarom, a tým aj miestne príslušným povereným príslušníkom PZ alebo vyšetrovateľom PZ, je ten, v ktorého územnom obvode bol trestný čin spáchaný (kritérium forum delicti comossi).302 Pri určovaní miesta spáchania trestného činu, sa vychádza z toho, že miestom spáchania činu je predovšetkým miesto, kde bolo uskutočnené konanie, ktoré napĺňa znaky trestného činu, ako aj miesto, kde nastal alebo mal nastať následok trestného činu. Ak páchateľ pri čine, ktorého objektívna stránka vyžaduje z jeho strany vykonanie viacerých útokov, vykoná tieto útoky na viacerých miestach, je miestom spáchania trestného činu každé takéto miesto. V prípade, ak by prichádzala do úvahy miestna príslušnosť niekoľkých útvarov, je miestne príslušný útvar, ktorého policajt najskôr začal trestné stíhanie alebo útvar, ktorému bola odovzdaná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 4 Trestného poriadku. Ak trestné stíhanie ešte nebolo začaté, je miestne príslušný útvar, ktorému bolo najskôr doručené trestné oznámenie.303 Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, je miestne príslušný útvar, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava (kritérium forum loci). Ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, je miestne príslušný útvar, v ktorého obvode čin vyšiel najavo (kritérium forum scientiae).304 Ohľadne určovania miestnej príslušnosti však treba poznamenať, že uvedené kritéria neplatia pre osobitné útvary Prezídia PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Prezídia PZ a odbor inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 302

čl. 15 ods. 1 nariadenia MV SR č. 17/2007 čl. 15 ods. 2 a ods. 3 nariadenia MV SR č. 17/2007 304 čl. 15 ods. 4 nariadenia MV SR č. 17/2007 303

76

V prípade vecnej príslušnosti vyšetrovateľov PZ zaradených na Úradoch justičnej a kriminálnej polície, treba uviesť, že osobitné útvary Prezídia PZ a odbor inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky majú určenú v zmysle nariadenia MV SR č. 17/2007 druhovú príslušnosť (či už osobnú alebo vecnú).305 Vyšetrovatelia PZ zaradení na Úradoch justičnej a kriminálnej polície Krajských riaditeľstiev PZ sú vecne príslušní pre trestné činy, ktoré sú obzvlášť závažnými zločinmi306 alebo ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou, ak o nich nekoná osobitný útvar Prezídia PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ alebo odbor inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ďalej sú títo vyšetrovatelia PZ vecne príslušní pre trestné činy, ktoré sú inak vo vecnej príslušnosti Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ, ak si to vyžaduje povaha veci vzhľadom na jej závažnosť, rozsiahlosť, zložitosť alebo iný dôležitý záujem, ak tak opatrením určí riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ na základe vlastného posúdenia alebo na pokyn prezidenta Policajného zboru.307 Vyšetrovatelia PZ zaradení na Úradoch justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ sú vecne príslušní pre vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie o trestných činoch, na ktoré nie je vecne príslušný vyšetrovateľ PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ, poverený príslušník PZ alebo vyšetrovateľ PZ osobitného útvaru Prezídia PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ alebo odboru inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Prípadne spory útvarov vo veci určenia miestnej alebo vecnej príslušnosti v zmysle čl. 18 ods. 1 nariadenia MV SR č. 17/2007 rozhoduje opatrením najbližšie spoločne nadriadený útvarom, ktoré sú v spore o príslušnosť.308 3.3.2.4.2 Prokurátor Prokuratúra predstavuje samostatnú hierarchicky usporiadanú jednotnú sústavu štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.309 Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú

305

čl. 5 až čl. 8 a čl. 13 nariadenia MV SR č. 17/2007. V prípade Úradov boja proti korupcii a Úradu boja proti organizovanej kriminalite, je vecná príslušnosť v zásade zhodná z vecnou príslušnosti, ktorú pôvodne určoval Trestný poriadok zrušenému Špecializovanému súdu v § 14 ods. 1. 306 na rozdiel od vecnej príslušnosti súdov, nejde o obzvlášť závažné zločiny z dolnou hranicou trestnej sadzby 12 rokov a o obzvlášť závažné zločiny v zmysle § 11 ods. 3 Trestného zákona. 307 čl. 9 nariadenia MV SR č. 17/2007 308 spory najmä ohľadne miestnej príslušnosti sú pomerne častým javom, ktorý tiež neprispieva rýchlosti prípravného konania 309 § 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

77

prokurátori a to z hľadiska trestného konania trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov (zásada legality) a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa Trestného poriadku a v prípravnom konaní, ako aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.310 Kto môže byť vymenovaný do funkcie prokurátora ustanovuje § 6 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.311 Prokurátor v rámci predsúdneho konania najmä podáva obžalobu, dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi a vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti312, pri ktorom je oprávnený: a) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta, d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného, e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

310

§ 4 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. do funkcie prokurátora môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý v deň vymenovania za prokurátora dosiahol vek najmenej 25 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonný a zároveň jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať, súčasne ovláda štátny jazyk, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je apolitický, zložil prokurátorskú skúšku a písomne súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru. 312 § 17 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. 311

78

f) odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom, g) nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie.313 Organizačne sa prokuratúra člení na tieto štátne orgány:314 •

Generálnu prokuratúru SR -

osobitnou súčasťou s celoslovenskou pôsobnosťou je Úrad špeciálnej prokuratúry

-

vojenskou súčasťou je Hlavná vojenská prokuratúra

•

Krajské prokuratúry a Vyššiu vojenskú prokuratúru

•

Okresné prokuratúry a Vojenské obvodové prokuratúry

Vecná a miestna príslušnosť prokurátorov pôsobiacich v rámci jednotlivých organizačných súčastí prokuratúry sa určuje podľa kritérií určovania príslušnosti súdov podľa Trestného poriadku. Prokurátor v rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti v predsúdnom konaní je príslušný podľa územnej pôsobnosti orgánu, nad ktorým vykonáva dozor.315 Týmto je teda určená miestna príslušnosť prokurátora v prípravnom konaní, ktorá sa odvíja od určenia miestnej príslušnosti policajta. Kritéria určenia miestnej príslušnosti policajta boli rozobraté v predchádzajúcej kapitole. Z hľadiska vecnej príslušnosti prokurátorov v trestnom konaní, ich vecná príslušnosť vyplýva jednak zo zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorý odkazuje na Trestný poriadok, ako aj z príkazu generálneho prokurátora SR č. 2/2004 z 27. februára 2004 o organizácii a riadení práce na prokuratúre v znení neskorších príkazov. Vychádzajúc z ustanovenia § 55b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíhajú osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu.316 Ide teda o určenie druhovej vecnej príslušnosti prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Prokurátori okresnej prokuratúry vykonávajú z hľadiska vecnej príslušnosti dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vo veciach všetkých trestných činov, okrem tých kde vykonáva dozor prokurátor krajskej prokuratúry. Ak krajský prokurátor v konkrétnej veci nerozhodne inak, vykonáva dozor

313

§ 230 ods. 2 Trestného poriadku. § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. 315 § 46 ods. 7 a § 48 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre; obdobne Ivor, J. et al. Trestné právo procesné. 2006, s. 178-179 316 čo patrí do patrí do pôsobnosti špecializovaného trestného súdu stanovuje § 14 Trestného poriadku 314

79

nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a v konaní pred prvostupňovým a aj odvolacím súdom zastupuje obžalobu vo veciach a) obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov alebo ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorých koná v prvom stupni okresný súd v sídle krajského súdu, b) trestných činov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov alebo ak za ne možno uložiť výnimočný trest, ako aj o ďalších taxatívne vymenovaných trestných činoch, spáchanými pred účinnosťou zákona č. 300/2005 Z.z. – Trestný zákon, c) obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov.317 Vzhľadom na princíp nadriadenosti a podriadenosti vo vzťahoch prokuratúry, môže na základe svojho rozhodnutia nadriadený prokurátor vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní aj vo veciach, v ktorých by inak vykonával dozor podriadený prokurátor. Vecná príslušnosť prokurátorov nie je stanovená teda absolútne. Obdobne je to aj v prípade policajtov, kde napríklad osobitné útvary Prezídia PZ môžu vo veci konkrétnych prípadov uplatniť výborovú príslušnosť a teda vykonávať vyšetrovanie (skrátené vyšetrovanie) vo veciach, ktoré sú inak vo vecnej príslušnosti základných útvarov PZ. V ďalšej časti práce sa budeme zaoberať náčrtom možnosti uplatnenia matematicko – štatistických metód pri analýze vplyvu noviel Trestného poriadku, resp. rekodifikácie na rýchlosť konania, ako aj vplyvu množstva trestných vecí na rýchlosť prípravného konania.

317

čl. 22 ods. 3 príkazu generálneho prokurátora SR č. 2/2004 z 27. februára 2004 o organizácii a riadení práce na prokuratúre v znení neskorších príkazov

80

4 Empirická analýza rýchlosti prípravného konania Ako už bolo uvedené cieľom tejto časti práce bude náčrt možnosti uplatnenia matematicko – štatistických metód pri analýze rýchlosti prípravného konania a rozbor, či a ktoré faktory majú vplyv na rýchlosť prípravného konania. Z dôvodovej správy k novému Trestnému poriadku vyplýva, že jedným z cieľov rekodifikácie bolo zefektívnenie, zjednodušenie a zrýchlenie trestného procesu a teda aj prípravného konania, čím sa mala zároveň zabezpečiť účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. K dosiahnutiu tohto cieľa došlo v Trestnom poriadku ku koncepčným a štrukturálnym zmenám.318 Vzhľadom k tomu, že nový Trestný poriadok je v platnosti len necelé tri roky (od 1.1.2006) nie je možné vykonať analýzu so zameraním na rýchlosť prípravného konania len vo vzťahu k novému Trestnému poriadku. Takéto výsledky by boli málo reprezentatívne s nízkou vypovedacou hodnotou. Preto sa analýza bude sústrediť na obdobie rokov 2002 až 2008 a bude vychádzať z údajov uverejnených v častiach týkajúcich sa stavu zákonnosti a činnosti prokuratúry v trestnej oblasti, ktoré sa nachádzajú v Správach o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za jednotlivé roky.319 Obdobie rokov 2002 až 2008 bolo zvolené najmä preto, že ešte novelou predchádzajúceho Trestného poriadku vykonanou zákonom č. 422/2002 Z.z., bola zavedená druhá forma prípravného konania, skrátené vyšetrovanie, a úprava prípravného konania po tejto novele je do značnej miery obdobná úprave prípravného konania podľa rekodifikovaného Trestného poriadku.320 Z údajov uvedených v Správach o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za jednotlivé roky, boli do analýzy vybraté iba údaje týkajúce sa prípravného konania. Išlo o údaje o počte vecí zahrnutých do registrov Kv a Pv prokuratúry za jednotlivé roky, nakoľko v týchto registroch sa eviduje nápad321 vecí, u ktorých bolo začaté trestné stíhanie.322 Je potrebné poznamenať, že na dôslednejšiu analýzu by bolo potrebné vykonať kontrolu týchto údajov, či v nich nedochádza k presahu ukončených vecí z predchádzajúcich rokov, teda či do ukončených vecí, napríklad v lehote do 1 roka, nedošlo k zarátaniu aj vecí, ktoré boli začaté v predchádzajúcom kalendárnom roku. 318

dôvodová správa k zákonu č. 301/2005 Z.z. prístupná na www.justice.gov.sk/kop/pk/pk105-05.rtf, s. 1 Správy o činnosti za dané roky sú dostupné na http://www.genpro.gov.sk/spravy-o-cinnosti/43431s 320 jedinou závažnejšou odlišnosťou je zavedenie osobitne skráteného vyšetrovania, ktoré je však do veľkej miery odvodené od skráteného vyšetrovania. Je možné konštatovať, že z hľadiska foriem ako aj etapizácie a postupu v prípravnom konaní, je prípravné konanie podľa predchádzajúceho Trestného poriadku (po novele č. 422/2002 Z.z.) a súčasná úprava prípravného konania až na pár odchýlok identická. 321 Nápadom vecí sa bežne v praxi označuje počet zaevidovaných trestných vecí, pričom v tejto práci sa ním bude rozumieť počet trestných vecí po začatí trestného stíhania, ktoré boli zaevidované na Okresných alebo Krajských prokuratúrach v rámci SR. 322 Gv register Generálnej prokuratúry pre chýbajúce údaje za rok 2002, ktoré som nedohľadal v správe o činnosti nebol do analýzy zahrnutý 319

81

Takýto presah je dosť pravdepodobný, avšak vzhľadom na druh tejto práce nebolo možné vykonať dôkladné prečistenie dát. Táto časť práce má teda najmä ilustračný charakter, zaoberajúci sa možnosťami využitia štatistických metód na analýzu dosiahnutia cieľov úprav trestného konania, ktoré by mohli slúžiť následne ako silný argument v rámci diskusií o dopadoch úprav na samotné trestné (prípravné) konanie. Opieranie sa len o samotné absolútne údaje323, ktoré bolo doteraz zväčša v prácach vykonávané, nemusí mať v skutočnosti vysokú výpovednú hodnotu, nakoľko niekedy sú údaje za jednotlivé roky v neupravenom stave neporovnateľné, napríklad vzhľadom na rôzne kritéria triedenia a teda iný rozsah porovnávaných súborov, tak ako bude názorne prezentované v tejto práci.324 Na základe získaných údajov, boli tieto údaje zahrnuté do nasledujúcej tabuľky č. 1, dokumentujúcej rýchlosť skončenia vecí počas prípravného konania: doba skončenia prípravného konania

rok

nápad

2002

106.205

10.929

25.212

16.017

21.012

2003

116.553

12.507

30.815

17.228

32.250

2004

139.384

11.958

32.212

20.686

46.572

2005

135.718

12.762

31.081

18.720

51.553

do 1 mes. do 2 mes. do 3 mes. 3 - 12 mes.

do 1 mes. do 6 mes. do 1 roka

nad 1 rok

2006

121.579

13.904

72.371

16.362

13.984

2007

117.649

14.057

75.328

20.427

16.055

2008

119.153

19.984

68.823

19.806

19.801

tab. č. 1: Doba skončenia prípravného konania v rokoch 2002-2008

Ako vyplýva z tabuľky č. 1 došlo v roku 2006 k zmene spôsobu členenia (triedenia) údajov o rýchlosti skončenia veci v prípravnom konaní zo strany Generálnej prokuratúry SR, ktorá vydáva správy o činnosti prokuratúry SR. Porovnanie takýchto údajov je teda vzhľadom na rôzne spôsoby triedenia nemožné. Aby bolo možné údaje za jednotlivé roky porovnávať, bolo potrebné údaje nanovo zatriediť, bez straty ich výpovednej hodnoty. Vzhľadom na štruktúru údajov v správach o činnosti prokuratúry SR boli zvolené rozdelenie údajov do dvoch tried, a to na počet vecí skončených do 1 mesiaca a na počet vecí skončených od 1 mesiaca do 1 roka. Výsledne roztriedenie údajov použité pri analýze dokumentuje tabuľka č. 2:

323

z hľadiska výpovedného majú väčšiu výpovednú hodnotu relatívne vyjadrenia dát vzhľadom k určitej základnej hodnote. Absolútne údaje (početnosti) neumožňujú objektívne porovnanie dvoch alebo viacerých súborov, ak porovnávané súbory nemajú rovnaký rozsah triedenia. 324 bližšie k štatistickým pojmom, metódam, postupom pozri napr. Berry, A. D., Lindren, W. B. Statistics: Theory and Methods, druhé vydanie, 1996, 702 s.

82

rok

nápad

2002

doba skončenia prípravného konania do 1 mes.

od 1 - 12 mes.

106.205

10.929

62.241

2003

116.553

12.507

80.293

2004

139.384

11.958

99.470

2005

135.718

12.762

101.354

2006

121.579

13.904

88.733

2007

117.649

14.057

95.755

2008

119.153

19.984

88.629

tab. č. 2: Počet skončených podľa doby trvania prípravného konania

Na základe tohto roztriedenia údajov je už možné porovnanie rýchlosti prípravného konania v jednotlivých rokoch, pričom ukazovateľom rýchlosti konania je práve počet skončených vecí. Už z týchto prvotných údajov je zrejmé, že rýchlosť prípravného konania v jednotlivých rokoch kolíše a to v prípade skončených vecí medzi 1 až 12 mesiacmi, dosť značne. Na objektívne porovnanie je však potrebné vztiahnuť údaje o ukončenosti vecí v jednotlivých intervaloch k celkovému nápadu, čím dostaneme percentuálny podiel skončených vecí v jednotlivých rokoch z nápadu v danom roku. Percentuálne vyjadrenie tabuľky č. 2 predstavuje tabuľka č. 3: rok

nápad

2002

doba skončenia prípravného konania do 1 mes.

od 1 - 12 mes.

106.205

10,29 %

58,60 %

2003

116.553

10,73 %

68,89 %

2004

139.384

8,58 %

71,36 %

2005

135.718

9,40 %

74,68 %

2006

121.579

11,44 %

72,98 %

2007

117.649

11,95 %

81,39 %

2008

119.153

16,77 %

74,38 %

tab. č. 3: Percentuálne vyjadrenie počtu vecí skončených podľa doby trvania prípravného konania

Vychádzajúc z tabuľky č. 3 je zrejmé, že počet vecí skončených do 1 mesiaca od začatia trestného stíhania má trvalejšie rovnakú mierne stúpajúcu tendenciu, okrem roku 2008, kedy došlo k výraznému nárastu podielu. To je možné zrejme pripísať uplatňovaniu osobitne skráteného vyšetrovania, ako jednej z foriem prípravného konania, kde dokonca dochádza k skončeniu veci do 48 hodín. Na komplexnejšiu analýzu, by však bolo potrebné podrobnejšie zatriedenie a preskúmanie dát.

83

V prípade vecí skončených medzi 1 až 12 mesiacom od začatia trestného stíhania, je patrný stúpajúci trend ich počtu. Otázka však znie, koľko v priemere trvá prípravné konanie a či má rovnako ako počet ukončených vecí pozitívny, v tomto prípade klesajúci trend, teda, či dochádza k skracovaniu priemernej dĺžky prípravného konania a teda napĺňaniu jedného z cieľov rekodifikácie. Na výpočet priemernej dĺžky prípravného konania z údajov tabuľky č. 2 bol použitý vážený aritmetický priemer, nakoľko išlo o údaje zoradené do tried. Vážený aritmetický priemer x bol vyrátaný na základe príslušného vzorca.325 Následný výsledok prezentuje tabuľka č. 4 a graf č. 1: rok

nápad

x

2002

106.205

3,57

2003

116.553

4,19

2004

139.384

4,32

2005

135.718

4,53

2006

121.579

4,44

2007

117.649

4,94

2008

119.153

4,55

tab. č. 4: priemerná dĺžka prípravného konania

Ako je viditeľné z poslednej tabuľky a grafu č. 1, priemerná dĺžka prípravného konania sa pohybuje v jednotlivých rokoch medzi 4 až 5 mesiacmi a nemá jednoznačnú tendenciu, skôr je možné konštatovať, že rýchlosť konania ostáva viac menej rovnaká, aj napriek rekodifikácií, resp. zavedeniu druhej formy prípravného konania zákonom č. 422/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.10.2002. Táto skutočnosť môže byť následkom viacerých faktorov. Jedným z najčastejšie spomínaných faktorov je vysoký nápad trestnej činnosti. Pre analýzu, či skutočne priemerná dĺžka prípravného konania závisí od veľkosti nápadu, bol využitý korelačný koeficient, ktorý charakterizuje mieru závislosti dvoch veličín v číselnom vyjadrení. Korelačný .

325

∑ x=

i = 2008 i = 2002

ni * xi

n

x predstavuje vážený aritmetický priemer n i predstavuje počet ukončených vecí v jednotlivej triede v danom roku xi predstavuje strednú hodnotu danej triedy v mesiacoch (teda 0,5 a 6 mesiacov) n je celkový nápad v danom roku

84

priemerná dĺžka prípravného konania

dlžka konania v mesiacoch

6,00 5,00 4,00 priemerná dĺžka prípravného konania

3,00 2,00 1,00 0,00 2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

rok

graf č. 1: Priemerná dĺžka prípravného konania v mesiacoch

koeficient rxy sa pohybuje v rozpätí hodnôt od 0 po 1 a udáva ako sa korelačná závislosť blíži k funkčnej závislosti. V prípade ak sa rxy rovná 0 neexistuje medzi dvoma veličinami vzájomná závislosť, to znamená že jedná veličina nemá vplyv na hodnotu veličiny druhej. V prípade ak by sa rxy naopak rovnal 1, išlo by o funkčnú závislosť a teda zmena jednej veličiny by vyvolávala automatickú zmenu druhej veličiny.326 V našom prípade pri určovaní stupňa závislosti priemernej rýchlosti prípravného konania od veľkosti nápadu (množstva trestných vecí, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie) bol vypočítaný korelačný koeficient rxy = 0,41, čo znamená nízky stupeň závislosti a z toho vyplývajúci fakt, že na rýchlosť prípravného konania má minimálny vplyv veľkosť nápadu. Na druhej strane je však potrebné poznamenať, že na rýchlosť prípravného konania má vplyv množstvo ďalších faktorov a pri samotnom výpočte sa vychádzalo len z počtu napadnutých trestných vecí, nie napríklad z ich skladby, teda toho o aké zložité a závažné veci išlo. Na podrobnú analýzu faktorov, ktoré by mohli mať vplyv na rýchlosť prípravného konania, by bolo potrebné precíznejšie vyselektovanie údajov na základe rôznych kritérií (napr. podľa druhu trestnej činnosti, formy prípravného konania, veku praxe vyšetrovateľa PZ, povereného príslušníka PZ a pod.), avšak takéto skúmanie by presahovalo zrejme rámec tohto druhu práce.

326

bližšie k spôsobu výpočtu a charakteristike regresného koeficientu pozri napr. Šmelko, Š. Štatistické metódy v lesníctve, 1991, s. 72-77.

85

5 Záver Prípravné konanie napriek všetkým zmenám, ktorými počas posledných rokoch, najmä však po roku 1989 prešlo, si zachováva postavenie významného štádia trestného konania, ktoré do značnej miery stále determinuje aj priebeh konania pred súdom. V období posledných rokov sa do popredia dostáva snaha zjednodušenia, zrýchlenia, zefektívnenia a zhospodárnenia celého slovenského trestného konania a to vrátane prípravného konania, čo zároveň korešponduje s nastúpenými reformnými snahami mnohých európskych krajín, v ktorých sa uplatňuje trestné konanie kontinentálneho typu, ktoré sa usilujú o posilňovanie významu štádia súdneho konania na úkor štádia prípravného konania, nakoľko len v súdnom konaní možno plne uplatniť zásadu bezprostrednosti, ústnosti, verejnosti, práva na obhajobu za pôsobenia ústavného princípu sudcovskej nezávislosti. Tento cieľ deklarovala aj dôvodová správa k novému Trestnému poriadku, ktorý sa stal účinným od 01.01.2006.327 Keby sme vo všeobecnosti mali charakterizovať trestné konanie po rekodifikácii Trestného poriadku, tak by bolo možné veľmi zovšeobecnene a zjednodušene konštatovať, že prípravné konanie zostalo stále vo svojej podstate viac kontinentálne a súdne konanie sa viac približuje k adverzatívnemu typu súdneho procesu. Nemožno však povedať, že by jedno alebo druhé štádium bolo rýdzo kontinentálne alebo rýdzo adverzatívne. Slovenské prípravné konanie zostáva verné kontinentálnej tradícií a to najmä vo vyžadovanom rozsahu dokazovania, jeho značnej formálnosti pri závažnejších formách trestnej činnosti, ako aj v rozsahu obhajovacích práv. Najmä veľká formálnosť prípravného konania spôsobuje nenapĺňanie cieľov rekodifikácie vo vzťahu k zrýchleniu a zefektívneniu tohto štádia trestného konania. Určité odpútanie sa od kontinentálneho typu prípravného konania je viditeľné v zjednodušení a odformalizovaní prípravného konania najmä v prípade menej závažných trestných činoch (prečinoch), pri ktorých sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, osobitne skráteného vyšetrovania a pri aplikácii odklonov, ktoré majú pôvod v angloamerickom právnom systéme. Tieto zmeny možno z hľadiska ich potencionálneho vplyvu na efektívnosť a rýchlosť prípravného konania hodnotiť pozitívne. Problémom je, že v praxi sa táto skutočnosť na zefektívnení a zrýchlení prípravného konania výraznejšie neprejavila, ako dokladuje aj vykonaná analýza. Generálna prokuratúra SR, vychádzajúc z jej správ o činnosti prokuratúry za roky 2002 až 2008, opakovane vidí problémy v neúmernej dĺžke a neefektivite prípravného konania najmä v tom, že policajti spôsobujú svojim postupom prieťahy v konaní. V 327

dôvodová správa k zákonu č. 301/2005 Z.z. prístupná na www.justice.gov.sk/kop/pk/pk105-05.rtf, s. 1

86

trestných veciach majú byť nečinní z rôznych subjektívnych dôvodov, nerešpektujú viaceré pokyny prokurátora a často reagujú až na signalizácie zo strany prokuratúry, ktoré sú zasielané do rúk nadriadeným. Z pohľadu policajtov je príčinou prieťahov predovšetkým vysoká zaťaženosť a rozpracovanosť trestných vecí328, poddimenzovaným personálnym stavom vyšetrovateľov a poverených príslušníkov PZ, pomerne veľkou fluktuáciou policajtov a s tým spojeným aj nedostatkom praktických skúseností počas krátkej vyšetrovateľskej praxe.329 Tieto skutočnosti ovplyvňujú aj zmeny v osobách policajtov realizujúcich konkrétnu trestnú vec. Z pohľadu prokuratúry sú prieťahy spôsobené predovšetkým nedodržiavaním lehôt stanovených prokurátormi, nedôsledným plnením konkrétnych pokynov prokurátorov v jednotlivých veciach, ako aj tým, že policajti častokrát nevenujú dostatočnú pozornosť prednostnému vybavovaniu väzobných vecí. Ďalším podstatným a dlhodobým aspektom, ktorý negatívne ovplyvňuje dĺžku prípravného konania, je nedostatočná znalosť trestno-právnych predpisov zo strany policajtov.330 Taktiež kvalita rozhodnutí zo strany policajta je podľa názoru Generálnej prokuratúry SR spravidla na nízkej úrovni a rozhodnutia policajta nespĺňajú základné náležitosti vyžadované Trestným poriadkom a musia byť zo strany prokuratúry zrušené, čo v konečnom dôsledku predlžuje prípravné konanie. Jednou z objektívnych okolností, ktorá ma vplyv aj na rýchlosť prípravného konania je v mnohých prípadoch nevyhnutnosť znaleckého dokazovania. V praxi je však bežné, že vypracovávanie znaleckých posudkov Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ a aj inými znalcami trvá aj viac ako rok, najmä pokiaľ ide o grafologické skúmanie alebo znalecké posudky z oblasti ekonomiky. Medzi najčastejšie sa opakujúce objektívne príčiny neúmernej dĺžky prípravného konania patria aj nevybavené dožiadania slovenských orgánov o právnu pomoc v cudzine. Rovnako je neúmerná doba vybavovania niektorých žiadostí týkajúcich sa bankového tajomstva zo strany bankových inštitúcií. V neposlednom rade dĺžku prípravného konania negatívne 328

osobne z vlastnej skúsenosti poznám vyšetrovateľov, ktorý mali pridelených aj viac ako sto trestných vecí, vrátane väzobných. V takomto prípade sa dá ťažko hovoriť vôbec o vykonávaní akéhokoľvek vyšetrovania. V takomto prípade sa zvyčajne policajt zameria len na vykonávanie úkonov do väzobných vecí a vecí, u ktorých hrozí premlčanie trestného stíhania, čo samozrejme ide na úkor kvality vyšetrovania ostatných trestných vecí. 329 celkom nedostačujúci je podľa môjho názoru aj spôsob vzdelávania vyšetrovateľov a poverených príslušníkov PZ. V prípade poverených príslušníkov títo absolvujú len základne kurzy, v rámci ktorých vykonajú skúšky aj z trestného práva a tým ich príprava na skrátené vyšetrovanie končí. Vyšetrovatelia PZ, ktorý nemajú právnické vzdelanie alebo Akadémiu PZ (a takých je značný počet, ak nie väčšina) absolvujú vyšetrovateľskú skúšku, kde je vyžadovaná iba časť matérie trestného práva, týkajúca sa najmä prípravného konania a následne absolvujú polročný dôstojnícky kurz, v rámci ktorého vykonajú skúšku z trestného práva, kriminalistiky a vyšetrovania. Otázne je, či sa dá matéria uvedených predmetov dostatočne zvládnuť za necelého pol roka štúdia. 330 treba priznať, že táto neznalosť sa týka aj iných ako trestnoprávnych predpisov. Najmä v oblasti ekonomickej kriminality je znalosť a hlavne výklad inštitútov aj základných právnych predpisov ako Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na veľmi zlej úrovni. V prípade osobitných právnych predpisov sú problémy z ich aplikáciou nie len na strane policajtov, ale aj prokurátorov. Veľké problémy spôsobujú najmä daňové predpisy, ako aj napr. konkurzné právo.

87

ovplyvňuje nedisciplinovaný prístup obvinených, svedkov a poškodených k účasti na úkonoch v trestnom konaní, ktorí svoju neúčasť často aj opakovane ospravedlňujú,331 neúspešné predvádzanie obvinených a neúspešná realizácia vydaných príkazov na zatknutie.332 Aj keď je možné vidieť, že prípravné konanie po vykonanej rekodifikácii nastúpilo trend zavádzania prvkov adverzatívneho typu trestného konania s cieľom zrýchliť a zefektívniť prípravné konanie, nemožno jednoznačne konštatovať, že tento cieľ sa podarilo dosiahnuť. Bude zrejmé potrebné ešte určité časové obdobie, aby orgány činné v trestnom konaní začali efektívne využívať prostriedky, ktoré im Trestný poriadok na zrýchlenie prípravného konania dáva. Potom, ako som mal možnosť preštudovať si návrh novely Trestného poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti SR333 som si však nie celkom istý, že správnou cestou na zrýchlenie prípravného konania je stanovovanie ďalších zákonných lehôt na skončenie trestného stíhania aj s prípadnými následkami ich uplynutia na povinnosť vydania určitého rozhodnutia zo strany policajta. Možno lepšou cestou by bola celková úprava prípravného konania jeho odformalizovaním a to smerom k vykonávaniu prípravného konania aj v prípade vyšetrovania menej formálnym spôsobom obdobným úprave skráteného vyšetrovania. Ďalej by bolo možno vhodné zvážiť potrebu štádia postupu pred začatím trestného stíhania a úpravu prípravného konania priblížiť českej úprave, kde by sa prípravne konanie začínalo už prijatím podnetu a spísaním záznamu o jeho prijatí, pričom o tejto skutočnosti by bol informovaný následne prokurátor. Nevyhnutnou podmienkou začatia prípravného konania by nebolo vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania. Takáto úprava by viedla k možnosti vykonávať procesné úkony použiteľné pred súdom už od začiatku trestného konania. Prínosom by bolo zrejme aj zadefinovanie inštitútu podozrivej osoby, ktorá by mala podobné práva ako v súčasnej úprave osoba podľa § 196 ods. 2 druhá veta. Na záver možno len konštatovať, že prípravné konanie bolo, je a pravdepodobne aj ďalej bude v prípade slovenského trestného konania jeho významným štádiom.

331

častým javom je predkladanie často nedôveryhodných potvrdení o práce neschopnosti zo strany obhajcov a obvinených, ktoré je len ťažko možné preveriť. 332 Správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2008, dostupné na http://www.genpro.gov.sk/sprava-ocinnosti-prokuratury-slovenskej-republiky-za-rok-2008/50881s 333 návrh novely Trestného poriadku dostupné na http://www.justice.gov.sk/kop/pk/2007/pk07032_03.rtf

88

6 Zoznam použitej literatúry ASHWORTH, A. Principles o criminal law. 3rd edition. New Yorks: Oxford University Press Inc., 1999. 534 s. BENC, J., BANGO, D., KAČÍK, E. K vývoju vyšetrovania na území Československa (historické aspekty). Bratislava: Vysoká škola ZNB, 1989. 93 s. BERRY, A. D., LINDREN, W. B. Statistics: Theory and Methods, 2nd ed. California: Wadsworth Publishing Company, 1996. 702 s. ČENTEŠ, J., VIKTORYOVÁ, J. Prípravné konanie v návrhu Trestného poriadku. In Justičná revue. 2004, roč. 56, č. 11, s. 1171 – 1178. ČENTÉŠ, J. Poznatky z uplatňovania prípravného konania po 1.1.2006. In Predsúdne konania. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008. Bratislava: Akadémia PZ, 2008, s. 20 – 34. Dôvodová správa k zákonu č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok. Dostupné na internete: www.justice.gov.sk/kop/pk/pk105-05.rtf FABIANOVÁ, J. Prípravné konanie o trestných činoch. [Diplomová práca], Bratislava: s.n., 2008. 76 s. GAZAREKOVÁ, L. Základné zásady trestného konania. In Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007, č. 25, s.121 – 144. GRÚLIK, M. Formy prípravného konania. [Diplomová práca], Bratislava: Akadémia PZ, 2005. 87 s. IVOR, J. K niektorým aktuálnym otázkam súčasného procesného postavenia vyšetrovateľa. In Československá kriminalistika. 1988, roč. 21, č. 2, s. 156 – 159. IVOR, J. et al.. Trestné právo procesné. Bratislava: IURA EDITION, 2006. 993 s. JALČ, A. Niekoľko poznámok k novým trendom v trestnom konaní. In Justičná Revue, 2003, roč.55, č. 12, s. 1158 – 1161. JELÍNEK, J. et. al.. Trestní právo procesní. 5. aktualizované vyd. Praha: Linde Praha, a.s., 2007, 749 s. KLÁTIK, J. Niekoľko poznámok k činnosti prokurátora v trestnom konaní po rekodifikácii. In Rekodifikácia trestného práva – doterajšie poznatky a skúsenosti. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 21. apríla 2008. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2008, s. 153 – 162. LACIAK, O. Lehota obhajcu na podanie sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia a úvaha de lege ferenda. In Predsúdne konanie. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008. Bratislava: Akadémia PZ, 2008, s. 93 – 97. MAGVAŠIOVÁ, A., ČENTEŠ, J. Predsúdne konanie Poradca, s.r.o., 2005. 175 s.

a Trestný poriadok. Žilina:

MIKO, R. Ingerencie súdu v predsúdnom konaní. [Rigorózna práca], Bratislava: Akadémia PZ, 2008. 107 s., dostupné tiež na http://diplomovka.sme.sk/zdroj/3434.doc MINÁRIK, Š. et al. Trestný poriadok, stručný komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2006. 1302 s.

89

MUSIL, J. Koncepce přípravného řízení trestního (úvahy de lege ferenda), In Právník, 1990, roč. 129, č. 8, s. 731 – 739. MUSIL, J. Funkce přípravného řizení, profesní profil a kvalifikační příprava policejního vyšetřovatele. In Kriminalistika, 1994, roč. 27, č. 1 s. 60 – 74. MUSIL, J. et al.. Kurs trestního práva: Trestní právo procesní. 3. vyd. Praha: C.H. Beck, 2007. 1166 s. Návrh novely zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Dostupné na internete: http://www.justice.gov.sk/kop/pk/2007/pk07032_03.rtf NETT, A. Koncepce přípravného řízení trestního. In Justičná revue, 1990, roč. 42, č. 6, s. 18 – 25. OLACH, J. Trendy zjednodušovania a zrýchľovania prípravného konania. [Rigorózna práca], Bratislava: Akadémia PZ, 2007. 82 s. PERHÁCS, Z. Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. In Justičná revue, 2007, roč. 59, č. 11, s. 1397 – 1413. POLÁK, P. Formy a organizácia prípravného trestného konania, miesto a úlohy Policajného zboru v ňom. In Právny obzor, 1998, roč. 81, č. 5, s. 460 – 466. POLÁK, P. Funkcie prípravného konania. In Rekodifikácia trestného práva, Zborník príspevkov z celoštátnej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 17. mája 2004, Bratislava: Akadémia PZ, 2004, s. 103 - 110 POLÁK, P. Minulosť, súčasnosť a budúcnosť inštitútu vznesenia obvinenia. In Rekodifikácia trestného práva – doterajšie poznatky a skúsenosti. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 21. apríla 2008. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2008, s. 212 – 224. POLÁK, P. Prípravné konanie v kontexte vzťahu medzi začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia. In Predsúdne konanie. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008. Bratislava: Akadémia PZ, 2008, s. 122 – 133. PROKEINOVÁ, M. Skrátené vyšetrovanie s prihliadnutím na novelizačné zmeny. In Predsúdne konanie. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 25. septembra 2008. Bratislava: Akadémia PZ, 2008, s. 148 – 152. RŮŽEK, A. et al. 1984. Československé trestné konanie. Bratislava: Obzor, n.p., 1984. 464 s. SIVÁK, F. 1998. Dejiny štátu a práva na území Slovenska do roku 1918. Bratislava: VO PF UK, 1998. 186 s. RŮŽIČKA, M. Přípravné řízení a stadium projednání trestní věci v řízení před soudem. Praha: ORAC, s.r.o., 2005. 456 s. ŠÁMAL, P. et al.. Přípravné řízení trestní. 2. vyd.. Praha: C.H. Beck, 2003, 1443 s. ŠMELKO, Š. Štatistické metódy v lesníctve. 3. vyd.. Zvolen: VŠLD Zvolen, 1991, 276 s. Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za roky 2002 až 2008, Dostupné na internete: http://www.genpro.gov.sk/spravy-o-cinnosti/43431s

90

ŠTĚPÁN, J. Účel a rozsah přípravného řízení a jeho poměr k hlavnímu přelíčení. In Právník, 1967, č. 8, 716 – 724. VIKTORYOVÁ, J. Ústavné princípy ochrany občanov v prípravnom konaní. In Policajná teória a prax, 1999, roč. 7, č. 3, s. 5 – 17. VLČEK, E. Dějiny trestního práva v českých zemích a Československu. 2. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2004, 66 s. VOJTUŠ, F. Trestné zákonodarstvo ČSR v rokoch 1948 – 1960. [Bakalárska práca], Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 2007, 50 s. ZÁHORA, J. Ochranné opatrenia pre právnické osoby. In Rekodifikácia trestného práva – doterajšie poznatky a skúsenosti. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 21. apríla 2008, 2008. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2008, s. 92 – 100. Nariadenie Ministra vnútra SR č. 17/2007o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru pri odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich páchateľov, o postupe v trestnom konaní, o výjazdových skupinách a špecializovaných tímoch, rozumie príslušník Policajného zboru Príkaz generálneho prokurátora SR č. 2/2004 z 27. februára 2004 o organizácii a riadení práce na prokuratúre v znení neskorších príkazov Zákon č. 88/1948 Sb., ktorým sa menia trestné zákony a trestné poriadky. Zákon č. 87/1950 Sb. Trestný poriadok. In Trestný zákon a trestný poriadok. Martin: Povereníctvo spravodlivosti, 1950, 285 s. Zákon č. 64/1956 Sb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov Ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov Zákon č. 70/1965 Zb. o ZNB Zákon č. 150/1969 Zb. Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

91