ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3
V tomto čísle: Po zasadnutí ECB sa sadzby nemenia, rada uvažuje o rozšírení programu kvantitatívneho uvoľňovania Čínska ekonomika spomaľuje, dôvodom je pokles výroby v primárnom sektore ale taktiež spomalenie rastu toho terciárneho Irán s nízkymi nákladmi na ťažbu ropy vstupuje na trh Odhadom až 300 tisíc Slovákov pracuje mimo SR
NEMECKO Nemecko, jedna z najväčších svetových ekonomík a popredný štát Európskej únie je v poslednej dobe kvôli utečeneckej kríze v popredí svetovej pozornosti. My sme sa rozhodli, že sa na túto krajinu pozrieme bližšie. V krátkosti sa pozrieme na históriu tejto krajiny, na jej ekonomiku, demografiu a rôzne iné zaujímavé aspekty, ktoré z Nemecka robia jedného z popredných hráčov svetového hospodárstva.
Dnešné Nemecko bolo v minulosti rozdrobené na množstvo kráľovstiev, kniežatstiev a iných geograficko-politických celkov. Celková populácia v rámci dnešných hraníc bola začiatkom druhého tisícročia okolo 5-6 miliónov, pričom väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve. Do popredia sa začali dostávať obchodné mestá ako Kolín, Hamburg a Lübeck, v ktorých sa sústreďoval najväčší vplyv vtedajšieho obchodného spolku Hansa. V prvej polovici 17. storočia zažilo Nemecko značný hospodársky úpadok spôsobený 30 ročnou vojnou a odhaduje sa, že počas tejto vojny populácia Nemecka drasticky klesla z 16 na 10 miliónov. Začiatkom 19. storočia bolo v Nemecku zrušené nevoľníctvo,
čoho dôsledkom bolo sťahovanie mnohých ľudí do miest ale aj do zahraničia, najmä do Spojených štátov čo síce znamenalo ďalší pokles obyvateľstva (z 25 na 22 miliónov) ale zároveň veľký pokrok, ktorý viedol k industrializácií krajiny. V prvej polovici 19. storočia bolo Nemecko pozadu za Francúzskom a Veľkou Britániou, ktoré už boli viac zindustrializované. Dôležitým krokom k ďalšiemu rozvoju krajiny bolo založenie colnej únie v roku 1834, ktorá odstraňovala obchodné obmedzenia v rámci Nemecka. Začalo dochádzať k prudkému rozvoju niektorých území, najmä tých, ktoré mali bohaté zásoby nerastných surovín ako uhlie a železo, ktoré v období industrializácie zohrávali
Plnenie štátneho rozpočtu za rok 2015 sa zlepšilo, deficit bol výrazne nižší pre vyšší rast príjmov ako výdavkov Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla za december 10,63 %
významnú úlohu. Vybudovanie železničnej siete bolo tiež dôležitým krokom v rozvoji Nemecka, keďže značne zvýšilo dopyt po uhlí a oceli, čo do krajiny pritiahlo veľké množstvo kapitálu a Nemecko sa stalo najväčším producentom týchto komodít v Európe. Problémom však stále predstavovala nejednotnosť, no tá bola v roku 1871 odstránená vznikom Nemeckej ríše, ktorej prvým kancelárom bol Otto von Bismarck. Po prudkom rozvoji krajiny (koncom 19. storočia bolo Nemecko spolu s USA a Veľkou Britániou svetovými lídrami v industrializácií) nastal hospodársky úpadok Nemecka spôsobený vojnami a Veľkou hospodárskou krízou.
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3 Vývoj HDP Nemecka
Počas prvej svetovej vojny zrušilo Nemecko naviazanosť marky na zlato čo vyvolalo infláciu a marka devalvovala z 4,2 na 7,9 mariek za jeden dolár. Po vojne muselo Nemecko splácať neznesiteľne vysoké reparácie vo výške 33 mld. USD (reálne malo splatiť len 12,5 mld. USD, zvyšok bol len fiktívny aby si ľudia mysleli, že Nemecko bolo dostatočne potrestané), a na ich splácanie začalo tlačiť peniaze, ktoré vymieňalo za zahraničné devízy s ktorými splácalo reparácie (reparácie nebolo možné splácať markami). V krajine sa tak do obehu dostalo obrovské množstvo papierových peňazí, čo spôsobilo hyperinfláciu a devalváciu (v roku 1923 bola hodnota marky 4 bilióny mariek za jeden USD). Po zavedení novej meny, ktorá bola naviazaná na zlato sa podarilo dostať cenovú hladinu pod kontrolu no o pár rokov neskôr udrela Veľká hospodárska kríza a neskôr druhá svetová vojna. Po druhej svetovej vojne nastúpilo Nemecko na vlnu hospodárskeho rastu, ktorá sa prezýva aj „hospodársky zázrak“. Prvým a najdôležitejším krokom bola menová reforma z roku 1948, keď bola zavedená nemecká marka
a eliminovaný rozsiahli čierny trh. Predošlá mena (ríšska marka) totiž po vojne nemala takmer žiadnu hodnotu a ceny tovarov museli byť regulované štátom. Po zavedení novej meny boli zrušené aj tieto regulácie a keď si Nemci uvedomili, že nová mena má hodnotu došlo k prudkej zmene na trhu, a čierny trh bol v krátkom čase eliminovaný. Ďalším faktorom hospodárskeho rastu boli finančné prostriedky, ktoré Nemecko dostalo od USA v rámci Marshallovho plánu a za pomoci ktorých dokázalo obnoviť poškodenú infraštruktúru a chýbajúci kapitál. Ďalej nasledovala daňová reforma, ktorá drasticky znížila daňové zaťaženie. Nemecko nastúpilo na vlnu rastu, keď HDP medziročne rástlo tempom okolo 8%, nezamestnanosť klesla z 10% na 1% a export rástol medziročne 15%ným tempom. Spojené kráľovstvo predbehlo vo výške HDP už v roku 1955 a vo výške HDP na obyvateľa v roku 1969. V 70. rokoch bola ekonomika zabrzdená ropnými šokmi a tempo rastu, ktoré nasledovalo už nenabehlo na taký výkon ako v minulosti no aj napriek tomu napredovala solídne. Dnes je Nemecko najväčšou ekonomikou EÚ a 4. najväčšou ekono-
mikou sveta. Populácia Nemecka je momentálne vo výške 81 miliónov (z toho 8,7% predstavujú ľudia s občianstvom mimo EÚ – najmä Turci (1,76%), Poliaci (0,7%) a Taliani (0,63%)). Nemecko však stojí pred veľkým demografickým problémom, keďže sa počet jeho obyvateľov začal pomaly znižovať. V skutočnosti má Nemecko prirodzený úbytok už od roku 1972, no vďaka migrácií (najmä prvá vlna migrantov z Turecka a druhá vlna migrantov z bývalého Sovietského zväzu) dokázalo populačne rásť a udržať si populáciu okolo 80 miliónov. Problém, ktorý je už 50 rokov spôsobený nízkou pôrodnosťou však pre Nemecko nenecháva pozitívne vyhliadky. Pomer obyvateľstva vo veku 65+ na obyvateľstvu v práceschopnom veku 15-64 je momentálne na úrovni 32,2%, čo je po Taliansku a Japonsku najhoršie číslo na svete. V roku 2060 by sa však pri momentálnom demografickom vývoji toto číslo malo takmer zdvojnásobiť a v Nemecku by tak malo na každých 100 ľudí v práceschopnom veku byť 61,6 ľudí vo veku 65+, pričom by sa celková populácia mala dostať na úroveň 71 miliónov (v tomto odhade je zahrnutá aj predpokladaná migrácia do krajiny). Problém tu teda Strana 2
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3 Vývoj demografie Nemecka
vzniká pre pracovný trh, kde ponuka po práci nebude stíhať za dopytom a aj dôchodkový systém, ktorý bude mať podstatne menšie príjmy a vyššie výdavky. Po demografií sa stručne pozrieme na zloženie Nemeckej ekonomiky. Nemecko je ekonomika s veľmi silným priemyslom. Podiel priemyslu na HDP na úrovni 30,4% je veľmi vysoké číslo (pre porovnanie podiel priemyslu na HDP v USA, Francúzku a Veľkej Británii je 20%, v Japonsku 27% a na Slovensku 30%), pričom najväčšie priemyselné oblasti sú situované najmä na juhu a východe Nemecka. Priemysel v Nemecku tvoria najmä tri automobilky, Volkswagen, Daimler a BMW ale aj chemický priemysel v zastúpení BASF a Bayer, strojársky a elektronický gigant Bosch alebo jedna z najväčších svetových oceliarní
ThyssenKrupp. Čo sa HDP podľa výdavkovej metódy týka, tu tvorí najväčšiu časť spotreba domácností, ktorá je spolu s hrubými investíciami a vládnou spotrebou mierne pod priemerom EÚ. Dôvodom je enormný nemecký čistý export v podobe automobilov, strojov, elektronických zariadení a liekov (najmä do Francúzska, USA a Veľkej Británie), ktorý tvorí takmer 8% HDP krajiny a znižuje tak podiel ostatných zložiek. Celkové HDP ako 4. najväčšej ekonomiky sveta je 3,77 bilióna dolárov (v parite kúpnej sily a stálych cenách z roku 2014). Čo sa týka tohto ukazovateľa na obyvateľa, tak HDP na obyvateľa dosahuje takmer 46 tisíc dolárov (stále ceny 2014 v PPP). HDP na obyvateľa vykazuje pomalý rast čo je spôsobené tým, že počet rast počtu obyvateľov sa pozastavil. Rovnako však pri celkovom HDP
sledujeme, že jeho dynamika je pomalá oproti USA či rozvíjajúcim sa ekonomikám. Tento problém sa však týka všetkých veľkých ekonomík Európy. Ako súčasť Nemeckého hospodárstva sa pozrieme aj na energiu. Nemecko je 6. najväčším spotrebiteľom elektrickej energie na svete. Zároveň je však aj čistým exportérom elektrickej energie, čo znamená, že vyprodukuje viac ako spotrebuje. Najväčšiu zložku produkcie v Nemecku tvoria s 44% uholné elektrárne a s 26%-ami obnoviteľné zdroje (najmä veterná energia, biomasa a solárna energia). Jadrová energia momentálne tvorí 16% produkcie energie v Nemecku no jej podiel sa stále znižuje a plán Nemecka je do roku 2021 ju absolútne eliminovať.
HDP Nemecka podľa sektorov a výdavkovej metódy
Strana 3
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3
Strana 4
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3 Produkcia elektrickej energie v Nemecku podľa zdrojov
Ďalej sa pozrieme na vládne výdavky podľa funkčnej klasifikácie COFOG. Podiel vládnych výdavkov na HDP Nemecka je 44,3%, čo je pod priemerom EÚ (48,6%). Najväčšiu časť tvoria výdavky na sociálne zabezpečenie (18,9%), zdravotníctvo (7%) a všeobecné verejné služby (6,4%) no oproti priemeru EÚ nie je ani jedna zložka výraznejšia a všetky sú o niečo menšie ako priemer. Výdavky vlády v porovnaní s HDP krajiny teda nie sú oproti priemeru EÚ výrazne vysoké, daňové zaťaženie v pomere k HDP však patrí v Nemecku k najvyšším (aj keď stále pod priemerom EÚ, ktorý ťahajú nahor krajiny ako Francúzsko a Dánsko). Podiel daní na HDP je v Nemecku 39,5% (na Slovensku 31,2%) pričom za posledných 10 rokov je trend mierne rastúci. Dôvodom vysokého daňového zaťaženia v Nemecku sú náklady na sociálne zabezpečenie, ktoré sú s podielom na HDP 16,5% po Fran
cúzsku a Belgicku najvyššie v EÚ (na Slovensku 13,6%). Mzdy v Nemecku dosahujú priemernú výšku 3829 eur, čo je o 1000 eur vyššie číslo ako priemer EÚ. Zároveň sú však vysoko zdaňované a veľkú časť z nich odčerpávajú aj odvody na sociálne zabezpečenie (pri priemernej hrubej mzde ostane v čistom už len 2315 eur). Daň z príjmov FO je progresívna kĺzavá daň vo výške od 0% (ročný príjem pod 8653 €) po 45% (príjem vyšší ako 254 tisíc eur), čo znamená, že zvyšujúca sa daň sa počíta len z navýšenej sumy tzn. že aj keď základ dane daňovníka prevyšuje 8653 tak daň platí len z časti nad túto sumu atď. Ďalej sa do daní z príjmu započítava ešte takzvaný príspevok solidarity, ktorý je vo výške 5,5% z preddavku na daň z príjmov FO (slúži na vyrovnávanie rozdielov medzi západným a východným, postsocialistickým
Nemeckom) a cirkevná daň vo výške 8-9% z preddavku, pokiaľ je daňovník nahlásení ako člen právoplatnej cirkvi (tieto dane nie sú súčasťou preddavku, len sa z neho vypočítavajú a platia sa navrch). Čo sa odvodov týka, na sociálne poistenie sú vo výške 9,35%, na zdravotné 8,4%, poistenie v nezamestnanosti 1,5% a ošetrovateľské poistenie vo výške 1,175%. Sadzba DPH je 19% a daň z príjmov právnických osôb je vo výške 15% no k tomu sa pripočítava príspevok solidarity a obchodná daň ktorú musia platiť všetky právnické osoby (výšku určujú miestne orgány) a celková daň z príjmov PO tak je okolo 30%. V porovnaní so Slovenskom teda môžeme naozaj vidieť, že daňové zaťaženie je podstatne vyššie. Priemerná čistá mzda po zdanení v Nemecku je teda 2315 eur čo je 3,5 násobok tej na Slovensku. Aká je však rozdiel medzi cenovou úrovňou? Spotrebiteľské ceny v Berlíne sú (vrátane prenájmu) v priemere o 34% vyššie ako v Bratislave. Najväčší rozdiel tvoria ceny služieb ako napríklad doprava, ktorá je v Berlíne o 200% drahšia. Na druhej strane, tovary sú v priemer len o 20% drahšie ako na Slovensku. Pri mesačnej mzde takmer 4-násobne vyššej je však jasné, že kúpna sila obyvateľstva je v Nemecku omnoho vyššia.
Porovnanie miezd a ich zaťaženia daňami a sociálnym zabezpečením
Strana 5
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3 Porovnanie cenovej hladiny Bratislavy a Berlína
Z hľadiska nezamestnanosti dosahuje Nemecko s 4,5%-ami najlepší výsledok z eurozóny. Aj v Nemecku sú však veľké regionálne rozdiely spôsobené historickým kontextom, najmä éry Sovietského zväzu. Zatiaľ čo v západnom Nemecku je nezamestnanosť na úrovni 3,7% na východnom je 6,6%. Do východnej časti Nemecka išlo za posledných 26 rokov veľa investícií (spomínaný príspevok solidarity), najmä na výstavbu infraštruktúry no úplne eliminovať rozdiely je beh na dlhé trate. Prvé rozdiely začali vznikať už v časoch osídľovania miest, ktoré vznikali najmä na severozápade. Ďalej sa tento rozdiel prehĺbil pri industrializácií keď surovinovo bohatšia západná časť napredovala
rýchlejšie ako tá východná. Za najväčší rozdiel je zodpovedné rozdelenie Nemecka v roku 1949, keď príkazová ekonomika východného Nemecka zaostávala za tou trhovou západného. Momentálne je okrem vyššej nezamestnanosti východné Nemecko podstatne slabšie aj ekonomicky, keď priemerné HDP na obyvateľa vo východnej časti je o 30% nižšie ako v západnej, čoho dôvodom je sústredenie najväčších nemeckých ekonomických centier na juhu a západe. Demograficky došlo po rozdelení k vysokej migrácií z východu na západ (cca. 3 milióny ľudí) a momentálne na západe žije okolo 65 mil. ľudí zatiaľ čo na východe žije zvyšných 16 miliónov. Aj napriek istým rozdielom prevlá-
da na východe vysoká životná úroveň, pričom na znižovaní týchto rozdielov sa stále pracuje. Silný priemysel a export ťahajú nemeckú ekonomiku dopredu no stále väčšou hrozbou sa stáva starnúce obyvateľstvo. Vyriešiť tento (takmer) celosvetový demografický problém je však takmer nemožné no posledná vlna migrácie do Nemecka môže túto hrozbu o niečo zmierniť. Aj keď spočiatku migranti Nemecko stoja miliardy, keďže sa jedná prevažne o mladých ľudí z dlhodobého hľadiska by pri správnej integrácií predstavovali podporu starnúceho obyvateľstva a zvýšenie ponuky na trhu práce. (rb)
HDP na obyvateľa v Nemecku - porovnanie jednotlivých regiónov
Strana 6
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3
Negatívne dopady uzatvárania Schengenu Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Dánsko, Francúzsko, Belgicko a Francúzsko využili právo zaviesť dočasné kontroly na vnútroschengenských hraniciach. Schengen vznikol, aby boli odstránené hraničné kontroly medzi krajinami, ktoré uzavreli Schengenskú dohodu a aby bol jednoduchší pohyb ľudí do iných členských štátov a aby bolo zjednodušené obchodovanie medzi štátmi. Zatvorenie hraníc za určitých špecifických okolností je právom každého štátu, ale je to v rozpore s hlavným významom vzniku Schengenu. Zánik Schengenu by priniesol opätovné kontroly na
hraničných priechodoch, čo by odradilo mnoho ľudí cestovať za prácou do zahraničia, tým pádom by to viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti lebo Európania by si ťažšie hľadali prácu. Denne prekračuje hranice EÚ bez potreby pasu až 1,7 miliónov pracovníkov. Medzi ďalšie negatívne dopady patrí zánik jednotného trhu, ktorý si Európa budovala zavedením spoločnej meny a zrušením kontrol na vnútorných hraniciach schengenského priestoru. Znamenalo by to zvýšenie nákladov na obchodovanie medzi štátmi, zníženie hospodárskeho rastu v krajinách a aj jednotná mena euro
by stratila svoj význam. Európska komisia odhaduje stratu 3 miliardy eur ročne spojených so zavedením kontrol na hraniciach. V porovnaní s ročným obratom obchodnej výmeny 2800 miliárd eur medzi 28 krajinami EÚ, 3 mld. eur nie je veľké číslo, ale cieľom EÚ nie je zavádzaním bariér medzi štátmi, ale naopak snaží sa o zjednocovanie členských štátov a odstraňovaní bariér medzi nimi. Európska komisia tiež avizovala, že uzavretie mosta medzi Dánskom a Švédskom by znamenala pre európskych podnikateľov stratu 300 miliónov eur ročne. (ec)
Úroková miera ECB nezmenená Prezident ECB Mario Draghi informoval o tom, že úrokové miery ostanú nezmenené na hodnote 0,05%. Nezmenené ostali aj úrokové sadzby jednodňových refinančných operácií (0,3%), ktoré slúžia za účelom získať likviditu cez noc (pri úveroch), a jednodňových sterilizačných operácií (-0,3%), ktoré naopak slúžia za účelom uloženia nadbytočnej likvidity cez noc. Záporná hodnota jednodňových sterilizač-
ných opatrení znamená, že ECB má v záujme, aby si komerčné banky neudržiavali peniaze, ale namiesto toho aby ich dávali do obehu a poskytovali úvery. Pokles ceny ropy spôsobuje pokles cien a teda infláciu ďaleko od 2 % cieľa. ECB bude aktualizovať prognózy do marcového zasadnutia. Bude tiež zohľadňovať výkyvy finančných trhov a spomaľovanie čínskej ekonomiky. ECB tak nevylučuje, že aj na
zasadnutí v marci ostane úroková miera na úrovni 0,05% alebo dokonca nižšie. Euro tak oslablo oproti doláru a pravdepodobne bude aj naďalej oslabovať. Očakáva sa aj rozšírenie kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky, kedy centrálna banka nakupuje od komerčných bánk aktíva, za účelom zvyšovania množstva peňazí v ekonomike. (lb)
Strana 7
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3
Spomalenie čínskej ekonomiky Rast HDP Číny je na 25 ročnom minime. Za posledný kvartál roku 2015 bol medziročný rast HDP v Číne len 6,8%. Za tento pokles môže v značnej miere pokles objemu výroby ocele, ktorý klesol o 2,3% medziročne. Niektoré závody opustili trh a zastavili výrobu. Príčinou je neustále zväčšujúci sa pokles dopytu v primárnom sektore, ktorý je zameraný na transformáciu prírodných zdrojov do základných produktov. V minulom roku klesol dopyt o 4,6% a môžeme očakávať pokles aj v roku 2016. Pokles dopytu po oceli môžeme pozorovať v strojárskom priemysle, pri
výstavbe nehnuteľností a lodí. Jediným sektorom, ktorého sa oslabenie dopytu netýka je odolný automobilový sektor. Spomalenie ekonomiky naopak stlmil rozvíjajúci sa terciárny sektor (sektor služieb), kde bol zaznamenaný rast 8,2% a pri sekundárnom sektore (priemyselný sektor) bol rast 6,1% za posledný kvartál minulého roku. Dlhodobé spomalenie čínskej ekonomiky má za dôsledok starnúca populácia (momentálny priemerný vek populácie je 36 a pôrodnosť je 1,6), a premiestňovanie pracovnej sily najmä do sekundárneho a terciárneho sektoru čim sa eko-
nomika transformuje z poľnohospodárskej ekonomiky na modernú, západne orientovanú ekonomiku kde bude mať čoraz väčšiu váhu spotreba domácností. Sektor služieb predstavuje takmer polovicu HDP (48%). A práve spomalenie rastu terciárneho sektora a jeho väčšia váha stojí taktiež za spomalením čínskej ekonomiky kedy tento sektor vykazoval oveľa vyššie prírastky. S rozvinutosťou Číny sa tak jej možnosť rastu spomaľuje čo však nie je zlý ukazovateľ, nakoľko vysoké prírastky by mohli signalizovať prehrievanie. (lb)
Irán zatrasie cenami ropy Príchod Iránu na ropný trh po zrušení sankcií výmenou za kontrolu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nad jeho jadrovým programom bude mať za dôsledok ešte väčšie znižovanie cien ropy. Irán je krajinou, ktorá má štvrté najväčšie zásoby ropy na svete (158 miliárd barelov), na treťom mieste je Kanada (172 miliárd barelov), druhé najväčšie svetové zásoby ropy sa nachádzajú v Saudskej Arábii (266 miliárd barelov) a najväčšie zásoby ropy má Venezuela (298 miliárd barelov). Šéf National Iranian Oil Company (NIOC) tvrdí, že Irán je schopný vyvážať ropu pri
cene okolo 5 dolárov za barel, maximálne 10, pri nákladnejších procesoch. Avšak ďalším dôležitým faktorom je “zlomová“ cena, pri ktorej by mal daný štát vyrovnaný rozpočet a očakáva ju za svoju ropu. Irán by potreboval práve najvyššiu cenu spomedzi všetkých štátov exportujúcich ropu a to 130,7 dolárov za barel pričom Saudskej Arábii „stačí“ 106 dolárov za barel. Venezuela by na to, aby mala vyrovnaný rozpočet potrebovala cenu ropy na hladine 117,5 dolárov za barel (cena ropy WTI je približne 27 dolárov za barel). Momentálna cena ropy Brent sa pohybuje okolo
úrovne 28 dolárov za barel čo je pre Irán len 21% z požadovanej ceny a pre Saudskú Arábiu 26% . Irán sa chystá zvýšiť export o 500-tisíc barelov denne, čím sa ponuka na trhu ešte viac zvýši a bude dochádzať k ďalšiemu poklesu cien ropy. Momentálne Irán exportuje 1,4 miliónov barelov za deň, a celková možná denná produkcia je okolo 4 miliónov dolárov za barel. Krajina by potrebovala 250 miliárd dolárov investícií na to, aby do roku 2021 mala produkciu ropy 5,7milióna barelov za deň. (lb)
Odliv ľudského kapitálu Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny eviduje 134 tisíc Slovákov pracujúcich v zahraničí, čo predstavuje podiel 5,7 % na celkovej zamestnanosti SR. Toto číslo zahŕňa len Slovákov pracujúcich v zahraničí do jedného roka, takže po dvanástich mesiacoch zo štatistiky vypadnú. Mnoho slovenských vysokoškolákov študuje v zahraničí. V Českej republike sa počet slovenských študentov každoročne zvyšuje. V roku 2014 študovalo v ČR až 13,6 % slovenských vysokoškolákov. Podľa Slovenskej akadémie vied by počet pôsobiacich Slovákov v zahraničí
mohol byť odhadom 250 až 300 tisíc. Najväčšiu skupinu ľudí, ktorí odchádzajú za prácou a lepším životom do zahraničia netvoria najchudobnejší občania, ale stredná vrstva obyvateľstva. Pre Slovensko to predstavuje odliv ľudského kapitálu, čo je negatívny vplyv pre ekonomiku. Je to z dôvodu utopených nákladov, ktoré Slovensko vynaložilo na obyvateľa počas toho kým študoval. Ide o náklady so štúdiom, náklady na zdravotnú starostlivosť, rodičovské príspevky a iné. Za jedného žiaka základnej školy musí štát zaplatiť v priemere 2000 € roč-
ne. Na vysokej škole je to v priemere 3000 € za študenta za rok. Toto je jedna časť straty pre štát, ďalšiu časť straty tvorí odchod potenciálnej sily, ktorá tvorí hodnoty. Inak povedané ľudia, ktorí by mohli vyrábať pridanú hodnotu pre Slovensko a platiť dane a odvody do slovenského štátneho rozpočtu to robia v inej ekonomike. Odchod ľudského kapitálu stojí Slovensko zhruba 0,5 miliardy € ročne pri súčasnom výkone hospodárstva. Najviac Slovákov odchádza do Českej republiky, ďalej do Nemecka, Rakúska, Veľkej Británii a Írska. (ec) Strana 8
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3
Je Slovensko lacná pracovná sila? Áno je. Svedčí o tom aj prílev zahraničných investorov na Slovensko a najmä automobiliek, ktoré tu našli lacnú pracovnú silu. Aj napriek tomu, že na Slovensku stúpla minimálna mzda na 405 € patríme medzi štáty s najnižšou minimálnou mzdou v Európskej únii. V Európskej únii sú tiež štáty, ktoré nemajú zo zákona určenú minimálnu mzdu. Takými štátmi sú napríklad Fínsko, Švédsko, Taliansko, Lichtenštajnsko. Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku má rastúci trend. V roku 1993 bola minimálna mzda 81,33 €, v roku 2000 to bolo 146,05 €, v roku 2015 vo výške 380
€ a momentálne je na úrovni 405 € v hrubom. Aj keď čísla hovoria, že minimálna mzda sa zvyšuje treba brať do úvahy aj infláciu v minulých rokoch a rastúce náklady na život. V porovnaní s ostatnými štátmi EÚ máme vyššiu minimálnu mzdu ako Lotyšsko (370 €), ČR (366 €), Litva (350 €), Maďarsko (354 €), Rumunsko (233 €), Bulharsko (215 €). Nižšiu minimálnu mzdu máme oproti zvyšku štátov EÚ ako napríklad Luxembursku, Írsku, Holandsku, Veľkej Británii, Belgicku, Nemecku, Francúzsku a ďalším. Na minimálnu mzdu sa treba pozrieť aj z pohľadu parity kúpnej sily. Krajiny s relatív-
ne vysokými minimálnymi mzdami mali vyššie cenové hladiny a ich minimálne mzdy po prepočte podľa kúpnej sily boli v mnohých prípadoch nižšie. Za rok 2015 sa pri zohľadnení parity kúpnej sily Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko, Slovensko, Chorvátsko a Poľsko presunuli zo skupiny s relatívne nízkymi minimálnymi mzdami do skupiny s reálne strednými minimálnymi mzdami. (ec)
Plnenie štátneho rozpočtu Štátnemu rozpočtu sa v minulom roku darilo. Stav schodku bol naplánovaný na 2,98 miliardy eur a skutočný stav schodku bol k 31.12.2015 len 1,93 miliardy eur. Môže za to hlavne zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Príjmy schválené v zákone o štátnom rozpočte boli naplánované na úrovni 14,5 miliardy eur. Príjmy ku koncu roka boli o 1,74 miliardy vyššie. Najvýznamnejšie príjmy do štátneho rozpočtu v absolútnych číslach boli daňové príjmy 10,6 miliárd eur, príjmy z EÚ 4,28 mld. eur a zvyšok tvorili dividendy a ostatné príjmy. Na strane príjmov zaznamenali najvyšší nárast príjmy z rozpočtu EÚ,
ktoré sa zvýšili oproti plánovaným príjmom z EÚ o 1 miliardu eur. Z EÚ sme tak spolu dostali 4,28 miliárd eur, no z druhej strany sme tiež prispievali do EÚ a spolu sme odviedli 4,32 miliárd eur. Príjmy z daní právnických osôb sa zvýšili oproti plánovaným o 302,74 miliónov eur, príjmy z DPH o 255,71 miliónov eur a nedaňové príjmy o 130 miliónov eur. Výdavky boli naplánované na úrovni 17,48 miliárd eur a reálny stav výdavkov ku koncu roka bol o 687,83 miliónov vyšší. Na strane výdavkov sa bežné výdavky znížili oproti plánovaným o 1,42 miliárd eur a kapitálové výdavky sa zvýšili o 2,11 miliárd eur.
Z pohľadu jednotlivých položiek na strane výdavkov je zaujímavý transfer Sociálnej poisťovni. Výška príjmu Sociálnej poisťovni má vplyv na výšku transferu zo štátneho rozpočtu poskytnutého na krytie deficitu v základnom fonde starobného poistenia. V rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2015 je schválená výška transferu zo štátneho rozpočtu v objeme 906 mil. eur. Keďže sa príjmy Sociálnej poisťovne zvýšili, tak na základe stavu ku koncu roka bude transfer o 50 % nižší, to je o 453 mil. eur menej. Deficit tak dopadol lepšie, no len vďaka vyšším príjmom nakoľko vláda míňala nakoniec viac ako plánovala. (ec) Strana 9
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3
Nezamestnanosť na Slovensku opäť klesá V decembri dosiahla úroveň evidovanej nezamestnanosti 10,63 %, po porovnaní s novembrom sa znížil počet nezamestnaných o 0,14 p.b. December je známi sezónnym nárastom uchádzačov o zamestnanie (pozastavené stavebné práce), preto má na 1,66 % medziročnej zmene podiel hlavne počasie, keďže bolo málo mínusových hodnôt a stavebné firmy nemuseli zastavovať práce. Úrad práce evidoval 286 825 disponibilných uchádzačov o zamestnanie, čo je medziročný
pokles o 45 tisíc osôb. Medzi nedisponibilnými bolo najviac (25 tisíc) dočasne práce neschopných. Miera nezamestnanosti, z počtu celkových uchádzačov o zamestnanie dosiahla 14,4 %, čo po porovnaní z novembrom je tak isto pokles a to o 0,1%. Keď sa pozrieme na jednotlivé kraje, všetky zaznamenali pokles oproti minulému mesiacu, okrem Trnavského, kde bol nárast nezamestnanosti o 0,02 p.b. Najlepšie sa darilo znížiť nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji, kde
bol evidovaný pokles o 0,28 p.b. Najnižšie miera evidovanej nezamestnanosti je stále v Bratislavskom (5,34%) a Trnavskom kraji (6,71%) . Nasledujú Trenčiansky (7,71%), Žilinský (8,86%) a Nitriansky kraj (9,71%). Najhoršie sú na tom stále obyvatelia v Prešovskom (15,5%), Banskobystrickom (14,94%) a Košickom kraji (14,39%). (mb)
Zákon o hypotékach od 21. marca Dlhodobé pretrvávanie uvoľnenej menovej politiky európskej centrálnej banky vplýva na výšku úrokov poskytovaných úverov komerčnými bankami. Podľa vyjadrenia ECB sa ani v najbližšej dobe nebude s depozitnými sadzbami hýbať. Banky si pre to nízke zisky z úrokov kompenzovali zvýšenými poplatkami pri poskytovaní úverov. Do toho zasahuje štát, ktorý bude od marca regulovať poplatky za predčasné splatenie hypotekárnych úverov mimo výročia fixácie vo výšku maximálne 1% z hodnoty predčasne splatenej istiny. Tento krok prinesie okrem menších pozitív (možnosť
ľahšieho prenesenia úveru za lepšími podmienkami k inej banke) samozrejme aj nejaké negatíva. Je normálne, že banky si budú chcieť stratu z úrokového rizika niekde vynahradiť. Preto začne rásť cena opcie, tým pádom sa zvýšia aj úrokové sadzby a ponuka úverov s dlhšou fixáciou sa môže obmedziť. Taktiež týmto zákonom od 21. marca bude môcť záujemca o hypotéku do 2 týždňov od jej podpisu odstúpiť bez udania dôvodu za vrátenia istiny a dovtedy napočítaného úroku, bez sankcií. Taktiež sú banky touto novelou povinné pri poskytovaní údajov klientom uvádzať všet-
ky potrebné informácie predpísanou veľkosťou písmom čo môže predstavovať kopec papierov pri každej ponuke. Uľahčenie prístupu klienta k informáciám aby ho banka nezavádzala tak môže spôsobiť ešte väčší zmätok keď si dá záujemca vypracovať viacero ponúk. Samotné banky však budú mať stále záujem poskytovať úvery nakoľko politika ECB ich do toho svojimi opatreniami priam tlačí. Banky stále disponujú dostatočným objemom prostriedkom, ktoré musia niekde na trhu umiestniť.
Strana 10
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3
Klesajúce ceny na Slovensku Dlhodobý trend v klesaní cien (podľa HICP) na Slovensku pretrváva aj v decembri. Pokles je evidovaný o 0,5 p.b. oproti minulému roku. Ceny ťahali na dol hlavne potraviny, ktorých ceny klesli o 0,3 p.b., energie a palivá, tiež zaznamenali prepad o 2,2 p.b. a doprava, ktorá zaznamenala najväčšie zníženie oproti decembru minulému roku a to o 4,7 p.b. Naopak rástli ceny slu-
žieb, 2,4 p.b., pošty a telekomunikácie zhodne so zdravotníctvom a rekreáciu o 1,2 p.b. Kebyže si tieto skupiny rozložíme na jednotlivé časti spotrebného koša, najviac narástla cena zeleniny, konkrétne o 17,4 p.b. naopak najväčší pokles bol v palivách prepravu 13,4 p.b. Dlhodobé klesanie cien môžeme pripísať stále znižujúcej sa cene ropy, ktorá momentálne
dosahuje historické minimá. Keď sa pozrieme na jadrovoú infláciu (inflácia očistená o energie a potraviny), taktiež klesla oproti decembru minulého roku o 0,2 p.b., čo bolo spôsobené znížením cien pohonných hmôt (pokles o 13,4%), ktoré vplývajú na väčšinu zložiek jadrovej inflácie (ceny za prepravu). (mb)
HICP - ukazovateľ inflácie Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICP), začali zostavovať v európskej únie s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť indexov spotrebiteľských cien jednotlivých krajín v rámci EU v roku 1995 kde sa aj využíva. Okrem HICP poznáme aj CPI (index spotrebiteľských cien). Každý z nich meria zmenu cien tovarov, zastúpených v spotrebnom koši, ktorý je pre všetky domácnosti rovnaký, líšia sa iba jeho váhy. Máme teda 12 odborov a 44 skupín, ktoré zastrešujú všetok tovar. CPI jednej krajiny je neporovnateľný z CPI inej krajiny, slúži iba na vnútroštátne účely. Na rozdiel od CPI je HICP porovnateľný medzi všetkými krajinami, aj keď zložky spotrebných košov sú pre rôzne štáty roz-
dielne (súvisia s odlišným spotrebiteľským správaním). Na výpočet HICP sa používa Laspeyresov index:
košov v rôznych krajinách EU, zatiaľ čo CPI slúži na lepšie vyjadrenie cien spotrebného koša, ktorých váhy sú prispôsobené pre konkrétnu ekonomiku danej krajiny. (mb)
- - hlavný index
- váha tovaru zastúpená v spotrebiteľskom koši z predchádzajúceho roka - index tovaru v danom mesiaci, v porovnaní s decembrom predchádzajúceho roka . HICP je dôležitým ukazovateľom na porovnávanie cien spotrebných Strana 11
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3
AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD
EUR/CZK
ZLATO
ROPA
S&P
DJIA
DAX
NIKKEI 225
Strana 12
ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 3
SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV
Spoločnosť IBM odkúpila firmu na streamovanie videa Ustream, ktorú začlení do novovytvorenej divízie Cloud Video Services. Táto akvizícia sa predpokladá na sumu 130 mil. USD a k tomu 150 mil. USD ako dodatočné kompenzácie. IBM tak učinilo z dôvodu konkurencieschopnosti v oblasti prenosu videa pre firemných zákazníkov, kde zatiaľ konkurenciu predstavuje Skype for Business.
Allianz Real Estate kúpil nákupné centrum Central na Trnavskom mýte v Bratislave. Developer Immocap postavil nákupné centrum v roku 2012 v rozlohe 36 tisíc metrov štvorcových s priestormi pre viac ako 150 maloobchodných prevádzok. Súčasťou komplexu je aj 1300 parkovacích miest v podzemí. Výška transakcie uzavretej koncom minulého roka dosiahla 175 miliónov eur, čo ju radí na prvé miesto medzi vlaňajšími realitnými investíciami na slovenskom trhu. Poradenstvo pre Allianz robila firma JLL, ktorá jej pomohla s rozhodnutím o kúpe. Nákupné centrum kúpila spoločnosť Allianz Real Estate, ktorá spravuje vo svete aktíva v celkovej výške 37,4 miliárd eur. Predáva ju spoločnosť Immocap, ktorá je významná na slovenskom trhu a má za sebou ďalšie úspešné projekty ako Business Center BBC III, IV a V.
Firma Oracle žaluje firmu Google za porušenie autorských práv. Údajne Google pri programovaní operačného systému Android, na ktorom zatiaľ zarobil viac ako 31 miliárd dolárov, používa systém Java bez toho, aby za to platila. Google získal vďaka systému Java doposiaľ 22 miliárd dolárov. Oracle požaduje od Google odškodné vo výške 1 miliardy dolárov.
Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.
Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS
[email protected]
Analytici: Nebesník Martin Bruchánik Rudolf Bušík Matej Borárosová Lucia Csatári Erik Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk
Strana 13
