Konzumácia mlieka ako prevencia pred osteoporózou ubo , Juraj 1 Haš ík, Peter 1 Ka ániová, Miroslava 2 Pavli ová, Simona 3 1 Katedra hodnotenia a spracovania živo íšnych produktov FBP 2 Katedra mikrobiológie FBP 3 Katedra hygieny a bezpe nosti potravín FBP SPU v Nitre
Základná charakteristika osteoporózy Osteoporóza je spolo ensky najzávažnejšie ochorenie pohybového aparátu a v súvislosti s výrazným nárastom a obrovskými nákladmi na diagnostiku a lie bu je významným celosvetovým medicínskym a spolo enským problémom. Pri osteoporóze sa objavujú bolesti chrbta, zníženie výšky, problémy s pohybom, ažkosti pri chôdzi, stúpaní po schodoch, ale i pri dlhšom státí i sedení. Najzávažnejším zdravotným dôsledkom osteoporózy sú zlomeniny. Prí iny: -úbytok kostného tkaniva, - zmena mikroštruktúry kosti. Postihnutá kos sa v prípade osteoporózy stane menej odolná vo i mechanickým vplyvom (tlaku, ahu, šmyku a skrúteniu) klesá jej pružnos a pevnos , v dôsledku oho sa zvyšuje riziko zlomenín. Významnú funkciu pri vzniku osteoporózy má najmä vápnik. Kosti sú v organizme zásobár ou vápnika aj v ase, ke ho je v potrave nedostato né množstvo alebo pri jeho zvýšenej potrebe v tehotnosti, pri doj ení, pri dlhodobo zvýšenej telesnej námahe. Vápnik je dôležitý nielen na výstavbu kostného tkaniva, ale aj pre prácu svalov, nervov, pre prenos informácií z mimobunkového priestoru do buniek.
VÝZNAM MLIEKA VO VÝŽIVE •
• •
• •
Mlieko je prvou potravou, s ktorou sa stretneme po svojom narodení a sprevádza nás po celý život. Je jednou zo základných potravín pre všetky vekové skupiny populácie vzh adom na nezastupite ný význam jeho biologickej hodnoty pri zabezpe ení správnej výživy obyvate stva. Mlieko sa svojím zložením môže ozna i ako ochranný výživový prostriedok s najširším ú inným spektrom. Jeho hlavné zložky – bielkoviny, tuky, mlie ny cukor-laktóza, prítomné esenciálne látky, vitamíny a minerálie tvoria komplexnú vyváženú poživatinu. Mlie ne bielkoviny , ako stavebné látky sú potrebné pre výstavbu všetkých tkanív v organizme. Mlie na bielkovina je zložená z peptidov a množstva aminokyselín, z ktorých je ve ká as pre loveka nenahradite ná (esenciálne aminokyseliny). Mlie ny tuk v mlieku je po chemickej stránke glyceridom nasýtených, ale aj nenasýtených mastných kyselín. Jeho význam spo íva jednak v ahšej stravitešnosti tuku s dietetickým významom, ako aj v nosite ovi vitamínov rozpustných v tukoch a to vitamínov A a E a v letných mesiacoch i vitamínu D. Z minerálnych látok látok je nesmierne dôležitý obsah vápnika a fosforu, aj ich vzájomný pomer, ako aj obsah hor íka a to jednak z h adiska optimálneho vývoja kostry u detí a dospievajúcej mládeže, rovnako tiež o sa týka ú innej prevencie rozšírenosti osteoporózy u dospelých stredného a najmä u osôb vyššieho veku, ale aj u mladších jedincov. Pre koho je mlieko vhodné?- pre deti je komplexnou potravinou. - pre všetky skupiny obyvate stva Pre koho nie je mlieko vhodné? – pre alergikov, – konzumentov bez alebo s nízkou produkciou -galaktozidázy ???? (kyslomlie ne výrobky)
Tabu ka 1
Odporú aná dávka spotreby potravín v kg na obyvate a za rok (www.vuepp.sk)
Potravinová skupina
ODP
Pásmo racionálnej spotreby
Mäso celkom (v hodnote na kosti)
57,3
51,6 - 63,0
v tom:hovädzie + te acie
17,4
brav ové
22,2
ostatné mäso
2,7
hydina
15,0
Ryby celkom
6,0
Mlieko a mlie ne výrobky (v hodnote mlieka bez masla)
220,0
z toho: mlieko konzumné
91,0
syry celkom
6,9
v tom: topené
2,1
ostatné
4,8
sušené mlieka
0,8
zahustené mlieka
1,3
ostatné mlie ne výrobky
16,0
tvarohy
3,2
Vajcia
11,2
206,0 - 240,0
Priemerný denný príjem vápnika pri priemernej spotrebe mlie ných výrobkov Obsah Ca v jednotke (mg)
Príjem Ca denne
0,41
1200 1000 1900
492
56,5
0,155
1200
186
Tvarohy (kg)
2,2
0,006
700
42
Syry extratvrdé, tvrdé a polotvrdé (kg)
1,9
0,005
9500
47,5
Syry mäkké a polomäkké (kg)
2,6
0,007
5000
35
Tavené syry (kg)
2,1
0,0057
5800
33
Sušené a zahustené mlieko (kg)
1,4
0,0038
6000
22,8
Kyslomlie ne výrobky tekuté (kg)
3,7
0,0101
1200
12
Jogurty (kg)
7,0
0,019
1200 (1800) 22,8
Fermentované smotany (kg)
2,1
0,0057
900
Spotreba za rok
Spotreba na de
Mlieko a mlie ne výrobky (kg)
154,8
0,42
Z toho: -kravské (l) - kozie (l) - ov ie (l)
152,8 0,6 1,6
Mlieko konzumné (l): - kravské
Spolu
5 406
Obsah Ca v mlie ných výrobkoch pri spotrebe pod a OVD
Potravina
OVD
Obsah Ca Príjem Ca v jednotke v mg za rok v g
Príjem Ca denne v mg
Mlieko a mlie ne výrobky celkom (kg)
220
1200
264
723
Z toho: - mlieko konzumné (l) 91
1200
109
300
- syry polotvrdé a tvrdé (kg) 4,8
9500
46
125
- syry tavené (kg)
2,1
5850
123
34
- tvarohy (kg)
3,2
700
2
6
- sušené mlieka (kg)
0,8
9000
7
19
- zahustené mlieka (kg)
1,3
2700
3,5
10
- kyslomlie ne výrobky (kg) 16
1200
19
53
Spolu
574
Odporú ané denné dávky vápnika • pod a veku: • dospelý jedinec vo veku 19 až 50 rokov minimálne 1000 mg, • nad 51 rokov 1200 mg, • nad 65 rokov 1500 mg, • tehotné a doj iace ženy 1500 až 2000 mg, • minimálne 1500 mg u osôb s osteoporózou • Významným faktorom nie je len príjem vápnika ale aj jeho využite nos . Pokia kojenci využívajú prakticky všetok vápnik z potravy tak udia vo vysokom veku ho využívajú niekedy len na 20 %. Uvedená nízka využite nos však nesúvisí len so zníženou schopnos ou organizmu vstrebáva vápnik ale aj s nevhodnou kombináciou jedál (Štepán 2006).
Vápnik Najlepším zdrojom vápnika je prirodzená strava. Najvýznamnejším a bohatým zdrojom vápnika je mlieko a mlie ne výrobky. Mlieko patrí k našim základným živinám od narodenia až po starobu. Obsahuje okrem vápnika alšie dôležité látky, ako sú fosfor, bielkoviny, tuky, mlie ny cukor, vitamíny a stopové prvky. Ako nemlie ne zdroje vápnika sa uvádzajú: celozrnný chlieb, orechy, mak, tvrdá voda, mäso (hydina, ryby, divina, chudé hovädzie), sušené figy, slivky, marhule, koreniny (petržlenová v a , pažítka, mletá paprika, majorán), nápoje (minerálky, bylinkové aje). Organizmus loveka využije naraz okolo 500 mg vápnika. Pri použitom uvedenom množstve vápnika, sa rýchle vstrebáva cez revnú stenu za pomoci aktívneho prenosu. Pri vä šom množstve sa realizuje pomalší, pasívny prenos a Ca sa dôkladne nezužitkuje. Je teda lepšie konzumova potraviny bohaté na vápnik, alebo doplnky v menších dávkach po as d a, hlavne v priebehu jedla a po jedle. Vzh adom k tomu, že náš organizmus potrebuje vápnik po as celých 24 hodín, odporú ajú sa konzumova potraviny bohaté na vápnik, napr. jogurt, i pred spaním a zaisti prísun vápnika po as noci. Podanie vápnika ve er pred spaním znižuje no ný vrchol parathormónu v krvi, a tým sa znižuje i zvýšené no né odbúravanie kostí. Strava bez mlie ných výrobkov poskytuje 400-500 mg Ca denne
Niektoré látky však môžu narušova schopnos organizmu vápnik efektívne využi . Z najznámejších sú to potraviny s vysokým obsahom oxalátov (špenát, rebarbora, mandle), fytátov (strukoviny, pšeni né otruby), bielkovín a sodíka. Oxaláty a fytáty viažu v reve vápnik a ten sa horšie vstrebáva. Strava bohatá na bielkoviny a so tiež ochudob uje organizmus o vápnik, pretože podporuje jeho zvýšené vylu ovanie obli kami. V diéte sa alej odporú a obmedzovanie kofeínu alebo fosfátov (farebné kofeínové nápoje), ktoré tiež zvyšujú vylu ovanie vápnika mo om. Vláknina v ovocí, zelenine a bežných obilninách nenarušuje vstrebávanie vápnika. Aby sme mohli lepšie využi vápnik z potravy, je teda dobré nekonzumova sú asne s mlie nymi potravinami potraviny bohaté na oxaláty a fytáty. Je lepšie ich konzumova dve hodiny po požití stravy bohatej na vápnik. Vápnik sa lepšie v strebáva v kyslom prostredí, takže výhodu majú osoby so zvýšenou kyslos ou žalúdo nej š avy. U osôb so zníženou produkciou žalúdo nej š avy je využite nos vápnika nala no ve mi nízka, zlepšuje sa po podaní s potravou. Treba pripomenú , že nedostatok kyseliny so nej v žalúdo nej š ave býva bezpríznaková a postihuje 1/3 všetkých osôb starších ako 60 rokov. Inak sa odporú a pitie kyslých ovocných štiav, dovolené je i pitie malého množstva vína.
Vitamín D • •
• • • • • •
Je ideálne zárove konzumova potraviny s vysokým obsahom vitamínu D, ke sa vstrebáva vä ší podiel vápnika. Ke sa odporú a vyšší príjem vápnika, odporú a sa dostato ný príjem tekutín ( 2,5 litra a viac za 24 hodín). Denný príjem až 2,5 g vápnika sa považuje za bezpe ný, ale i pri nižších dávkach sa môže dostavi zápcha, plynnatos alebo tlak v žalúdku. Zápche môžeme predís dostato ným pitím tekutín a hojnou konzumáciou ovocia, surovej, varenej i dusenej zeleniny. Aj niektoré preparáty s vápnikom môžu ma nežiaduce ú inky typu zápchy alebo plynnatosti. Odporú a sa zmena prípravku, jeho užívanie po jedle a v menších dávkach po as d a. Vitamín D podporuje dobré vstrebávanie a využitie vápnika, obmedzuje jeho stratu obli kami. V kosti povzbudzuje jeho premenu a prestavbu, znižuje riziko zlomenín. Denná potreba vitamínu D je u dospelého 400 IU, u starších pacientov 800 IU (IU= medzinárodné jednotky), pri om 400 IU = 10 m g. Najvýznamnejším zdrojom vitamínu D sú morské ryby, rybí tuk, mlieko, maslo, ž tok. Vlastnú tvorbu vitamínu D (tzv. „slne ného“ vitamínu) v koži z provitamínov (ešte neú inné formy vitamínu) podporuje rozumné opa ovanie (oby ajne sta í po 10 až 15 minút denne slni ruky, plecia a tvár). Je dokázané, že pravidelným dlhodobým užívaním odporu eného množstva vápnika a vitamínu D, najmä vo vyššom veku, sa výrazne zníži riziko vzniku osteoporotických zlomenín. Na takúto lie bu nie je nikdy neskoro.
Využite nos vápnika obmedzujú nasledovné látky Využite nos vápnika sa znižuje pre nadlimitnom príjme nasledujúcich zložiek: • fosfor: pri jeho nadbyto nom prívode sa vytvárajú nerozpustné soli. Maximálny doporu ený pomer Ca: P je 1:1,5. Optimálny príjem fosforu je 500-1000mg denne. • š avelany (oxaláty) a fytáty: vytvárajú s vápnikom nerozpustné soli. Tieto látky sú hlavne v listovej zelenine, reborbora, špenát, kakao, okolády. • vláknina: znižuje vstrebávanie nielen tukov, ale aj vápnika, • tuky: chemicky s vápnikom vytvárajú mydlá, • hor ík: obmedzuje vstrebávanie samotného vápnika pri sú asnom podaní, • biekoviny: ako re azce aminokyselín po vstupe do organizmus zna ne okys ujú vnútorné prostredie, pri om sa vápnik vo zvýšenej miere uvo uje z kostí. • sodík: zvyšuje vylu ovanie vápnika obli kami
Odporú ania pre optimálny príjem vápnika • doporu enú dennú dávku vápnika rozdeli na viacero dávoknajlepšie 3x denne (výrazne sa zlepší vstrebate nos v porovnaní s užitím jednej plnej dávky), • najvä šiu dávka vápnika uži na noc (v leže a v noci sa kosti najviac odváp ujú), • neužíva vápnik, i na vápnik bohaté potraviny po hlavných jedlách, ktoré obsahujú ve a tukov ( v tráviacom trakte sa vytvárajú nerozpustné mydlá), • obmedzi podávanie kuchynskej soli, pozor na minerálky s vysokým obsahom sodíka, pri osteoporóze sú vhodné minerálky s výhodným pomerom vápnika a sodíka (Korytnica, Baldovská, Mitická).
Prevencia
- denne konzumova mlie ne výrobky a mlieko - zbavi sa zlozvykov (cigarety, káva, alkohol) - pravidelný pohybový režim (cvi enie) - pravidelné prechádzky na erstvom vzduchu v každom ro nom období
Nielen mlieko ale aj pohyb • Cielený telesný pohyb (cvi enie) prináša zmiernenie a zvládnutie bolestivých stavov, zlepšuje uvedomovanie si telesných funkcií, podporuje k bovú a svalovú súhru a buduje ekonomické každodenné pohybové jednanie. • ažisko pohybovej výu by spo íva: - v cielenej svalovej innosti, - v zvládnutí akútnych a chronických bolestivých stavov, - v primeranom zvýšení pohyblivosti obvodových k bov (ramenných, panvových, medzistavcových), - vo vybudovaní držania tela pri každodenných innostiach.
Záver • Denná potreba vitamínu D je u dospelého 400 IU, u starších pacientov 800 IU (IU= medzinárodné jednotky), pri om 400 IU = 10 m g. • Najvýznamnejším zdrojom vitamínu D sú morské ryby, rybí tuk, mlieko, maslo, ž tok. • Vlastnú tvorbu vitamínu D (tzv. „slne ného“ vitamínu) v koži z provitamínov (ešte neú inné formy vitamínu) podporuje rozumné opa ovanie (oby ajne sta í po 10 až 15 minút denne slni ruky, plecia a tvár). • Príjem vápnika pod a veku: • dospelý jedinec vo veku 19 až 50 rokov minimálne 1000 mg, • nad 51 rokov 1200 mg, • nad 65 rokov 1500 mg, • tehotné a doj iace ženy 1500 až 2000 mg, • minimálne 1500 mg u osôb s osteoporózou