9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
424
JANA VEĽASOVÁ VYJADROVANIE NEISTOTY V TELEVÍZNOM SPRAVODAJSTVE
Úvod Najdominantnejšie postavenie má v mediálnom svete jednoznačne televízia. Milióny ľudí si každý večer sadnú k televíznym obrazovkám, aby si pozreli „svoju“ spravodajskú reláciu. Práve preto sa o spravodajstve zvykne hovoriť ako o „výkladnej skrini“ každej televízie a práve preto má spravodajstvo svoje osobitné postavenie a dôležitosť. A možno práve preto by malo byť predmetom výskumu. To, čo cez televízne obrazovky divák prijíma, konzumuje ako obraz vonkajšieho sveta. Cieľom spravodajstva by preto malo byť ponúkať čo najobjektívnejší a čo najmenej skreslený obraz, keďže základným výstavným prvkom spravodajstva je fakt. V našom príspevku sme sa rozhodli zamyslieť nad tým, ako a prečo sú percipientom v rámci televízneho spravodajstva ponúkané rôzne informácie, keďže spravodajské relácie by mali informovať poctivo a pravdivo. Zaujíma nás, ako reportéri vo svojich reportážach naznačujú platnosť, príp. obmedzenú platnosť informácie, ako odkazujú na iný zdroj, resp. ako sú ich výpovede viazané na to, ktoré informácie vedia zdokumentovať (napríklad vizuálne) oni sami. Reportéri sa často dištancujú od platnosti sprostredkovávanej informácie. Vo svojich komentároch naznačia, že to, čo tvrdia, majú „z druhej ruky“, teda od niekoho iného. V práci sa zamýšľame nad tým, aký spoločenský úžitok informácie tohto druhu prinášajú, z čoho všetkého a akým spôsobom môžu reportéri zúčastnené strany obviniť. Televízne spravodajstvo sa pritom, vychádzajúc aj z našej analýzy, mení tak, že v centre záujmu stojí klebeta. Médiá sa postarali o vypracovanie návyku na prijímanie takto koncipovaných reportáží. Fiktívne hrané násilie, ilustračné zábery aj selektívny prístup k informáciám. To všetko sa postaralo o to, že v hlavnom vysielacom čase sa väčšina ľudí od televíznych obrazoviek nedokáže odtrhnúť. 1 Teoretické východiská Jedným zo spôsobov, ako možno skúmať vyjadrovanie neistoty v televíznom spravodajstve, je analýza v rámci epistemickej (postojovej) modality. Tá označuje indikáciu rôznej miery istoty hovoriaceho o platnosti sprostredkovávaného obsahu (Adamec 1973, Bartošek 1968, 1973, Čejka 1981, Daneš 1979, 2000 ai.). Epistemická modálnosť si všíma, akou vysokou mierou platnosti sa hovoriaci vo svojich textoch vyjadruje. Analyzuje, čím je istota informácie daná, o čo sa opiera, príp., prečo hovoriaci platnosť obsahu výpovede obmedzuje, redukuje či podmieňuje (Čmejrková, 2007, s. 328n.). Jazykovými prostriedkami na určenie stupňa platnosti informácie môže byť modálne sloveso mať a častice (asi, pravdepodobne, údajne, možno, vraj). Analýzou chceme zistiť, ktoré z uvedených jazykových prostriedkov využívajú novinári najčastejšie a v akých súvislostiach. 1.1 Východiskový materiál Svoju pozornosť sústredíme na korpus náhodne vybraných vydaní spravodajskej relácie Krimi televízie Joj (pôjde o relácie vysielané od 10. do 20. februára 2013). Ide o programovú zložku reflektujúcu zločiny, nehody, požiare, súdne procesy a rôzne iné kriminálne udalosti. Krimi tvorí reťaz tém hovoriacich o násilí, agresivite a ľudskom nešťastí. Cieľom reportérov je pritom v takýchto prípadoch byť na mieste všelijakých zločinov a tragédií čo najskôr a mať tak najzaujímavejšie a najautentickejšie zábery. Aj P. Dinka (2008, s. 16n.) zastáva názor, že dnes ide hlavne o rýchlosť informácie, teda o to, ako promptne sa dokáže dostať až k recipientom. Toto kritérium je nebezpečné pokiaľ ide o kvalitu prezentovanej informácie. Autor knihy Slovenské masmédiá – metódy manipulácie pripomína riziko, že ak by sa aj novinár chcel zachovať eticky, hrozí mu, že kolegovia by tému ponúkli skôr ako on. Výsledkom tohto procesu je fakt, že informačný systém speje k tomu, že existujú hodnoty dôležité (rých-
SEKCIA MASMEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ
425
losť, masovosť) a hodnoty menej dôležité, menej rentabilné (kritérium pravdy). Informácia sa práve z tohto dôvodu stala tovarom. Ku kritériu „rýchlosti“ P. Holub (2008, s. 19) dodáva, že médiá sa stále viac obmedzujú na stručné správy, ktoré môžu byť podľa neho povrchné a navzájom spolu nesúvisia. Napriek tomu však percipienti vo veľkej miere vyhľadávajú práve takéto obsahy. Aj to reflektuje reálny obraz sveta konkrétnej etnokultúry a národa. 1.2 Metóda výskumu Stopáž relácie Krimi sa pohybuje od 23 do 30 minút vysielacieho času vrátane reklamného brejku. Pri výskume sme korpus desiatich nahrávok analyzovali posluchom, založeným na subjektívnej empírii, išlo teda o pozorovanie bez predošlého transkriptu. Pri spozorovaní skúmaného javu sme ho zachytili pre potreby štatistiky a v závere skúmania sme jednotlivé záznamy navzájom porovnali. 2 Analýza vybraného materiálu Relácia Krimi je v rámci spravodajských programov alternatívou, ide o individuálny skupinový štýl spravodajstva, využívajúci výrazové prostriedky, ktoré majú pre prijímateľov interpretovateľnú kultúrnu hodnotu. Fakticitu spravodajstva však v tejto relácii rozhojdáva práve epistemická modalita. Je pritom nesporné, že Krimi sú spravodajskou reláciou – v každej reportáži nájdeme odpovede na základné spravodajské otázky. V rámci spravodajstva by sme teda mohli hovoriť o istom špecifickom type relácie, ktorá je tematicky vyčlenená a zameraná výlučne na kriminálne spravodajstvo.1 Možno práve pre tematickú zameranosť by relácia Krimi mala byť postavená na overenom fakte. Napriek tomu sme v reportážach našli množstvo prostriedkov epistemickej modality. Pri analýze začneme od najmenej využívaných prostriedkov epistemickej modality smerom k tým, ktoré reportéri využívajú najčastejšie.2 Zároveň poukážeme na rôzne právne dôsledky v prípade nevyužívania spomínaných lingválnych prvkov. Na názor sme sa opýtali Pavla Šteca,3 dlhoročného televízneho žurnalistu. Štec pracoval ako spravodajca, publicista, moderátor a dokumentarista. Ako šéfredaktor zodpovedal za obsah vysielania napríklad v Slovenskej televízii a v TV Naša. Dnes je na voľnej nohe. 2.1 Vraj Ide o modálnu časticu, ktorú radíme medzi prostriedky neistoty o platnosti sprostredkovávaného obsahu. Vraj signalizuje reprodukciu cudzieho tvrdenia, teda informácie, ktoré sme prijali „z druhej ruky“. Ide o nezaručené, niekedy anonymizované tvrdenie, ktorému nemôžeme dôverovať úplne (Hoffmannová – Kollářová, 2005, 93). Častica vraj bola v skúmanom korpuse nahrávok najmenej využívaným prostriedkom na vyjadrenie ne/istoty, v súhrne analyzovaných lingválnych prostriedkov tvorila približne 5-percentný podiel. PRÍKLADY: - Polícia už vypočúva podozrivého muža. K vražde manželov sa vraj priznal. - Chcel sa jej vraj pomstiť za to, že ho v minulosti dostala do väzenia. 2.2 Častice zrejme, pravdepodobne Tieto výrazy naznačujú vyšší stupeň istoty ako príslovky asi, snáď, možno. V spojení s vraj však opäť evokujú neistotu, to, že ponúkaná informácia nemusí byť zaručene pravdivá (Hoffmannová – Kollářová, 2005, 95). Častica pravdepodobne mala v rámci epistemickej modality 12-percentný podiel, častica zrejme 8-percentné zastúpenie. 1
Ak by sme reláciu Krimi nepokladali za spravodajskú, porovnateľne by sme ani na reláciu Šport TV JOJ nemohli pozerať ako na spravodajstvo. Máme namysli vizuálne a jazykové odchýlky v porovnaní s inými reláciami vyplnenými spravodajským žánrom. 2 Percentuálne vyjadrenie zastúpenia prostriedkov epistemickej modality uvádzame v Prílohe č. 1. 3 E-mailová komunikácia P. Šteca s adresátkou J. Veľasovou.
426
9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
PRÍKLADY: - Dom bol riadne zamknutý, no údajne tu našli nábojnicu a stopy krvi, ktoré sa niekto snažil poupratovať, zrejme aby zahladil stopy. - V centre východočeských Pardubíc likvidovali hasiči požiar bytu, ktorý zrejme po pobyte v liečebni zapálil sám majiteľ. - Alkoholom podgurážený zlodej dostal chuť na sladké, čo ho zrejme vyjde poriadne draho. - Ak by v ňom zostal, bol by zrejme ďalšou obeťou. - Pravdepodobne si museli pomáhať, keďže kamera bola umiestnená vo výške približne troch metrov. - 27-ročný Lukáš si pravdepodobne chcel zriadiť vlastnú farmu. - Oheň nevznikol náhodne. Pravdepodobne ho založil majiteľov syn aj s kamarátom, ktorí sa pár hodín pred vypuknutím požiaru nachádzali v dome. - Vodič dodávky išiel po hlavnej. Žena pravdepodobne zabudla zastaviť na stopke a v plnej rýchlosti do neho narazila. 2.3 Odkazy na zdroj informácie Pomocou slovných spojení typu podľa XY citujeme či reprodukujeme informácie od zaručených zdrojov (štátne orgány, odborníci z rôznych oblastí). Takýmto spôsobom však môžeme sprostredkovávať aj nezaručené informácie, signalizujúce istú mieru pochybnosti a neistoty. Slovné spojenia s odkazmi na zdroje mali 20-percentné zastúpenie. PRÍKLADY: - Muži, ktorí zneužívajú vlastné deti, sú podľa odborníčky defektného charakteru, s nízkou morálkou a vážnymi osobnostnými vadami a často holdujú drogám a alkoholu, no keď ide o dcéry, je to podľa nej láska na celý život. - Dvojica mladíkov, ktorá podľa prokuratúry pre peniaze brutálne zavraždila dvoch starčekov vo Vinosadoch, čelí už aj obžalobe zo sérií lúpeží. - Podľa našich zistení ukradol takmer 11 tisíc eur. - Podľa Danice Caisovej to nie je až také zlé. Počas svojej praxe zažila, že vo väčšine takýchto prípadov nešlo o necitlivý prístup. - Za zatvorenými dverami zažila Susane podľa slov jej sestry 40-minútové peklo. - To sa ale v spomínanej kauze podľa Natálkinej mamy nestalo, čo ju veľmi znepokojuje. - Podľa odborníčky je forma takejto výpovede ošetrená aj zákonom. 2.4 Modálne slovesá Ak reportér uvedie nejakú informáciu a použije pritom výraz, signalizujúci znížený stupeň jej vierohodnosti, jeho výpoveď pôsobí dojmom prezieravosti. Expedient sa tak vyhýba zodpovednosti za uvedenie nepravdivej informácie. Nedá sa teda dokázať, že zámerne uviedol nepravdu, klamstvo. Ak ale reportér uvedie informáciu bez toho, aby použil výraz signalizujúci jej redukovanú platnosť, vystavuje sa nebezpečenstvu. Môže byť označený za klamára, keďže sa môže preukázať, že sprostredkovaná informácia nebola pravdivá (Čmejrková, 2007, s. 326n.). Modálne sloveso mať bolo druhým najčastejšie využívaným prostriedkom na vyjadrenie miery neistoty, malo 24-percentné zastúpenie. PRÍKLADY: - Podobne to bolo aj v najnovšej kauze. Zneužívaný mal byť 6-ročný Adamko a 14-ročná Natálka ich otcom, 35-ročným Petrom z Karlovej Vsi. - Dokopy mali zneužívať minimálne päť chlapcov. - Chlapcov mal obchytkávať, vyzliekať a pozerať si s nimi porno. - Známy rozhlasový DJ z BBC, ktorý spolupracoval aj s Beatles. Tento 70-ročný Brit mal chlapcov zneužívať viac ako 30 rokov. 2.5 Častica údajne Na prvý pohľad sa môže vidieť, že táto príslovka má rovnakú funkčnosť ako výraz zrejme, svojou sémantikou sa ale najviac blíži k častici vraj. Využitie oboch lexém môže v niektorých výpovediach
SEKCIA MASMEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ
427
pôsobiť redundantne, niekedy možno až zbytočne. Oba výrazy signalizujú reprodukciu výpovedí z iných zdrojov, sú v podstate synonymné, o čom svedčí aj možnosť ich zámeny (Hoffmannová – Kollářová, 2005, 95). Časticu údajne využívali reportéri spomedzi všetkých jazykových prostriedkov, slúžiacich na vyjadrenie miery neistoty, najčastejšie. V rámci epistemickej modality to bolo viac ako 30-percentné zastúpenie. PRÍKLADY: - Samostatnou kapitolou je ale 72-ročný matematický génius a spoluautor kníh Milan Maxián. Jeho údajné zneužívanie štyroch chlapcov je teraz na súde. - Zameriaval sa údajne na sociálne slabšie deti. - Do jedného z bytov sa už údajne niekto pokúsil vlámať. - Údajný zlodej však začul kroky a ušiel. - Údajný člen východoslovenského podsvetia Jozef Leško zas odmietol chodiť na pojednávania pre protiústavnosť špeciálneho súdu. - Jeho údajný bos Róbert Okoličány zas ako dôvod absencie uviedol nedostatok peňazí. - Podarilo sa jej zistiť, že v dome sa údajne našli stopy krvi a nábojnice. - Údajne mal obťažovať 14-ročného chlapca počas niekoľkých mesiacov. 3 Fakt vz. názor V prostredí dnešných médií možno informácie bezpochyby vnímať ako tovar. V takom ponímaní už nie je dôležitá neotrasiteľná fakticita informácie, ale pre médiá je nevyhnuté ponúknuť recipientom to, čo si žiadajú, čo si radi kúpia, za čo zaplatia (Dinka, 2008, s. 289n.). Podľa D. McQuaila (2002, s. 172n.) je hlavnou črtou objektívneho spravodajstva odstup a neutralita vzhľadom k predmetu spravodajstva, výrazným rysom by mala byť aj absencia služby tretej strane a oddanosť presnosti. Spravodajstvo by pritom nemalo nijak zasahovať do skutočnosti, o ktorej informuje. Na druhej strane, keby sme sa ale do hĺbky zaoberali tým, čo to vlastne znamená byť objektívny, prišli by sme k názoru, že spravodajstvo, vzhľadom k tomu, že každý opis udalosti je vlastne aj jej hodnotením, objektívne ani byť nemôže. Napríklad aj preto, že úlohou novinára je spomedzi množstva faktov vybrať tie, z ktorých reportáž nakoniec skoncipuje (porov. Osvaldová, 2005). V spravodajstve pracuje novinár s faktami. Je informácia, že ste „údajne pedofilný zločinec“ faktom? „O fakte hovorí aj judikatúra – súdy akceptujú, že pri fakte možno preukazovať pravdivosť. V prípade hodnotiacich súdov a kritiky nie. Teda – že ste pohlavne zneužili 13-ročného chlapca – to môže byť pravda alebo nepravda. Ak o vás budem tvrdiť, že ste lenivý a nepozorný, je to moje hodnotenie a nemožno vyhodnotiť, či je moje hodnotenie pravdivé,“ myslí si Štec. PRÍKLAD: "40-ročný Pavol, sused trinásťročného chlapca, ho údajne v sobotu večer zatiahol do opusteného domu a tam ho sexuálne zneužil." Z tohto príkladu možno podľa Šteca vyčítať, že informáciu priniesol neinformovaný redaktor, nezistil si základné fakty, nevie, kto oznámil trestný čin, nevie, či k činu naozaj došlo, ale pokojne tvrdí, že došlo. Navyše presne identifikuje muža, ktorý to "údajne" urobil. Lebo 40-ročného suseda Pavla má chlapec iba jedného. A všetci v dedine vedia, kto to je. Podľa Šteca je v spravodajstve nevyhnutné používať fakty, ktoré spĺňajú požiadavky teórie žurnalistiky. Teda sú pravdivé, presné, logicky správne a obsahovo úplné. Spravodajsky správna formulácia by teda mala vyzerať takto: „13 ročný chlapec tvrdí, že ho sexuálne zneužil 40 ročný muž z ich obce. Policajtom povedal, že muž ho v sobotu večer zatiahol do opusteného domu. Tam to sexuálne zneužil.“ Treba pripomenúť, že kým o vine 40-ročného suseda právoplatne nerozhodne súd, platí prezumpcia neviny. Má sa na neho hľadieť ako na nevinného. Preto by televízia nemala zasahovať do jeho práv a povedať menovite o ňom, že je "údajne zločinec". Napriek zložitosti situácie podľa Šteca tele-
9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA
428
vízie môžu informovať o trestných činoch. „Len sa držme zákona a etických noriem. Zákon garantuje len minimum morálky. Etické normy hovoria o normálnej, nie minimalizovanej morálke.“ Z Etického kódexu novinára Slovenského syndikátu novinárov:4 - novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov, - novinár bez súhlasu dotknutej osoby nesmie písať, hovoriť o skutočnosti a zobrazovať skutočnosť tak, aby zasahoval do súkromného života dotknutej osoby, - novinár rešpektuje prezumpciu neviny. Celé mená ľudí podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena predstavuje dôležitý verejný záujem. Štec preto zdôrazňuje, že ak informujeme o človeku, ktorému nepreukázali vinu, mali by sme o ňom hovoriť tak, aby ho nebolo možné identifikovať. Teda nestačí nepovedať jeho meno, ak ukážeme jeho dom. Záver Vychádzajúc z analýzy epistemickej modálnosti v televíznom spravodajstve, v rámci komunikácie, a to hlavne v médiách, sa jazyk využíva na vyjadrovanie „ohovárania a klebetenie“. Zároveň môžeme badať trend dotykovosti. Narážame na to, že súčasné mediálne prostredie je nastavené tak, že publikum v mnohých prípadoch môže aktívne zasahovať do štruktúry vytváranej informácie. Napríklad príbeh utýraného dievčatka, Lucky z Bratislavy. Na podnet televízie sa diváci poskladali na truhlu pre nebohé dievča. Televízia vo vlastnej réžii potom pohreb dokonca zorganizovala. Pokiaľ ide o využívanie lingvistických prostriedkov epistemickej modálnosti, ich frekvencia podľa nás ide ruka v ruke s trendom sprostredkovať informáciu čo najrýchlejšie, aby sa v čo najkrajšom čase dostala k recipientovi. A to často bez toho, aby relevantné orgány mohli potvrdiť jej pravdivosť. Práve v takýchto prípadoch siahajú reportéri po zázračných slovíčkach najčastejšie. Mnoho novinárov zastáva názor, že „ošetrenie“ informácie slovami vraj, údajne, asi ich ochráni. Ale predstavte si, že si večer pozeráte na televízne spravodajstvo. Redaktor v ňom tvrdí, že ste údajne práve vy zatiahli trinásťročného chlapca do opusteného domu a sexuálne ho zneužili. Zostaňte úplne pokojní. Veď reaktor nepovedal, že ste to s určitosťou boli vy. Bolo to "údajne". Takto zverejnený fakt nezmení váš obraz v očiach rodiny, susedov, kolegov v práci? Údajne nie. Alebo určite nie? Mali by ste pocit, že vám televízia nijako neuškodila a neublížila, lebo vo verejnom obvinení bolo slovo údajne? Nebránili by ste sa, nežalovali by ste televíziu? Práve časticu údajne využívajú reportéri spomedzi všetkých jazykových prostriedkov, slúžiacich na vyjadrenie miery neistoty, najčastejšie. V rámci prostriedkov epistemickej modality to bolo viac ako 30-percentné zastúpenie. Druhým najčastejšie využívaným prostriedkom na vyjadrenie miery neistoty bolo modálne sloveso mať – 24%. Slovné spojenie s odkazmi na zdroje mali 20-percentné zastúpenie. Častica pravdepodobne mala v rámci epistemickej modality 12-percentný podiel a častica zrejme 8-percentné zastúpenie. Najmenej využívaným jazykovým prostriedkom na vyjadrenie ne/istoty bola častica vraj, tvorila približne 5-percentný podiel. Skúsenosti Pavla Šteca sú také, že viac ako súdnych sporov je sťažností na vysielanie televízií adresovaných Rade pre vysielanie a retransmisiu. „Tá udeľuje pokuty napríklad za porušenie ustanovení § 19. Tu zákon stanovuje, že programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.“ Redaktor má ale v prvom rade priniesť fakty. Nemá hovoriť "za volantom vraj sedel Juraj", ale "Dvaja svedkovia nehody tvrdia, že za volantom sedel mladík, ktorý to popiera. Policajtom povedal, že bol iba spolujazdcom." Podľa Šteca preto seriózne spravodajstvo nemá používať "neurčité vyjadrenia". Predstavte si to v iných oblastiach poskytovania informácií: "Údajne budeme mať úradné hodiny v stredu do osemnástej." A keď ich už o piatej nenájdete, povedia, že je to úplne v poriadku, veď sme povedali údajne. Zvlášť v spravodajstve by preto mali zaznievať presné a použiteľné informácie.
4
Etický kódex novinára. http://www.ssn.sk/eticky-kodex-novinara/ [18. 2. 2013].
SEKCIA MASMEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ
429
Literatúra: ADAMEC, P.: Tři roviny modálnosti a jejich vztah k aktuálnímu členění. In: Otázky slovanské syntaxe III. 1973, s. 141 – 147. BARTOŠEK, J.: Výstavba výpovědí s nepreditativními postojovými výrazy. In: Československá rusistika, 1968, roč. 13, s. 229 – 236. ČEJKA, M.: Postavení jistotní modality ve strektuře výpovědí. In: Otázky slovanské syntaxe III. 1981, s. 53 – 62. ČMEJRKOVÁ, Světla: Výraz myslím v psaném a mluveném textu. In: Grammar & Corpora – Gramatika a korpus 2007. Ed. F. Štícha – M. Fried. Praha: Academia 2008, s. 325 – 344. DANEŠ, F.: K intonaci komentářu mluvčího k výpovědi. In: Slovo a slovesnost 40. 1979, s. 152 – 156. HOFFMANNOVÁ, Jana – KOLÁŘOVÁ, Ivana: Slovo prý/prej: možnosti jeho funkční a sémantické diferenciace. In: Gramatika a korpus – Grammar & Corpora 2005. Eds. F. Štícha – J. Šimandl. Praha: ÚJČ AV ČR 2007, s. 93 – 102. IVANOVÁ, Martina: Epistemické funkcie evidenčných operátorov v slovenčine. In: Vidy jazyka a jazykovedy. Zborník z medzinárodnej konferencie usporiadanej pri príležitosti životného jubilea Miloslavy Sokolovej. Ed. M. Ološtiak – M. Ivanová – D. Slančová. Prešov: FF PU 2010, s. 145 – 154. Dostupné aj na:
IVANOVÁ, Martina: Vznik evidenčných operátorov v slovenčine z hľadiska gramatikalizačnej teórie. In: Jazykovedný časopis, 2012, roč. 63, č. 2, s. 31 – 52.