Doma v záhrade. Rozhovor s Ivanom Hričovským. Rozmery vtáčích búdok. Cesnak pre žlčnikárov. Čo pomôže, keď je plot krátky. Reportáž z biosadu

Doma v záhrade OKTÓBER O OK TÓ TÓBE ÓBE BER 2 2014 01 0 14 2. 2. ro rročník očn čník čník k Pre predplatiteľov 0,55 Cena 0,60 P Pr re p pr red edpl plat ati tit ite eľľov ov 0 , 5€ C ,5 ena 0, en ena 0 60 0€

Rozmery vtáčích búdok

te j a hr dnú y v ro i k u í pr met z ko

Cesnak pre žlčnikárov

ISSN 1339-1224

Čo pomôže, keď je plot krátky P Padajú jjedlé gaštany

Rozhovor s Ivanom Hričovským Reportáž z biosadu

2. strana

ZAUJÍMAVOSTI

Editoriál

Č

lovek dnes nechce stratiť rýchlosť za žiadnych okolností. No na trojtýždňový predstih prírody, ktorá nás prekvapuje mesiac za mesiacom, skrátka nestačí. A prší dvakrát za hodinu. Hroznu hrozia hrozné straty. Čo vtedy urobí typický Stredoeurópan? Znova siahne po nepovolených prostriedkoch, ktorými ešte viac zaťaží prostredie. Čo nám chce vlastne tá príroda celou tou nenormalizáciou počasia tento rok povedať? Ovocie bez chémie! Hrdo hlása ceduľka pri strapcoch ružového, modrého a bieleho hrozna na trhu. A našinec sa poteší, že aspoň niekto má rozum. No po kontrolnej otázke zostane zamrazený odpoveďou pestovateľa: „Používam len meďnaté a sírne prípravky. Bez tých sa to nedá.“ V Kocúrkove určite nie. No napríklad v Kolíňanoch pri Nitre v sade Livia pri pestovaní ovocia nepoužívajú chemikálie celé roky, a to pestujú ovocie na veľkých výmerách. A keď to ide vo veľkom, prečo by to nešlo v malom? Prečítajte si našu reportáž o tom, že sa to dá. Akiste aj väčšina našich čitateľov citlivo zvažuje, ako bude postupovať a po čom siahne pri pestovaní ovocia a zeleniny pre svoju spotrebu. Postupne sme prestali používať aj slovo škodca. Neosvedčilo sa. Každý tvor je užitočný, taký je plán prírody. Ak by sme mali vážne hovoriť o škodcoch, potom by sme museli začať od tých najväčších. Boli celé generácie, ktoré tvrdili, že človek má akúsi výnimku, že v jeho prípade o nič nejde a že príroda je totálna hračka, že kto chce, nech strieka a kto nechce, nech nestrieka. Dnes už presne vieme, kam s touto filozofiou dostali seba, nás i naše životné prostredie. Už dávno nejde o nejakú možnosť voľby medzi dvomi rovnocennými možnosťami. Aby som citoval neviem ktorého z plejády politikov, ktorého slávny aforizmus zrejme napísal jeho textár-pisár: „Nemáme plán B, takisto ako nemáme planétu B.“

Ján Litvák, šéfredaktor

Burčiak podomácky A

k sa vám urodilo viacej hrozna, urobte si burčiak. Jeho výhodou je, že vykvasí rovnako v päťlitrovom demižóniku ako v sude. Hrozno čo najskôr po obratí odstopkujeme, z bobúľ vylisujeme šťavu. Nalejeme ju do pripraveného umytého demižóna primeranej veľkosti. V prípade slabej cukornatosti dosladíme. Aspoň desať percent priestoru v demižóne treba nechať ako rezervu pre búrlivé kvasenie. Naostatok pridáme ušľachtilé vínne kvasinky, zazátkujeme a odložíme na miesto so stálou teplotou mimo slnečného žiarenia. Už o týždeň si môžeme prísť po výsledok. (mk)

RIADKOVÁ INZERCIA  Predám kríčky na živý plot Bršlen v Bratislave-La-

mači. 0907 198 947

Doma v záhrade

List mesiaca

Nový spôsob prania

P

ráve listujem v augustovom vydaní Doma v záhrade a s indickými mydlovými orechmi mám takú úsmevnú skúsenosť. Mydlové orechy som si objednala z jedného zásielkového katalógu. Keď niekde vidím nejakú eko-, bioalebo racionovinku, musím ju jednoducho odskúšať v presvedčení, že chránim aspoň troškou našu prírodu

Orech kedysi dominoval záhradám. Dnes sa preň hľadá miesto ťažšie. Kam je najvhodnejšie umiestniť ho? Ako je to dnes so zaraďovaním štepených orechov? V minulosti bol orech neodmysliteľný strom v každom hospodárstve, napríklad pri hnojisku, pri maštali. Boli to klasické semenáče. Dnes sa u nás odporúčajú štepené orechy, ktoré majú o tretinu menší vzrast a môžeme ich mať napríklad v záhrade pri komposte. Samoopelivé sú napríklad Mars či Seifersdorfský, čiastočne opelivé Apollo či Jupiter, Bohumil, Saturn. Všetky sú polopapieraky. Ich skladovateľnosť je minimálne jeden rok. Do rodivosti vstupujú už v treťom roku. V niektorých prípadoch zarodili už v druhom roku po vysadení. Aké práce na nás čakajú v októbrovej ovocnej záhrade? Október je ozajstný jesenný ovocinársky mesiac. Viaže sa naň veľa predpovedí o počasí. Teplý október – studený november. Mnoho dažďov v októbri – mnoho vetrov v decembri. Napriek predlžujúcim sa nociam a ranným hmlám má október aj svoje čaro. V dozrievaní plodov niektorých odrôd ovocia a krásnom sfarbení listov stromov a kríkov, najmä niektorých menej rozšírených

a podzemné vody. Balíček s orechmi mi prišiel a ja som na prvé overovacie pranie zavolala svoje kolegyne. Do pripraveného plátenného vrecka sme napočítali podľa návodu štyri orechy, naplnili práčku bielizňou a

zapli ju na šesťdesiatminútový program, aby sme stihli aj kávu a, samozrejme, aj nejakú maškrtu a klebietky. Po skončení prania sme s očakávaním otvorili práčku a nedočkavo vytiahli jednotlivé kusy bielizne.

Ľubici Mišíkovej zo Žiliny posielame záhradkársky kalendár na rok 2015 z vydavateľstva PLAT4M BOOKS

druhy na slabo rastúcich podpníkoch, ako napríklad pri jabloniach podpník M9. Výsadba sa môže robiť až do konca októbra, ba niekedy až do 15. novembra, v závislosti od počasia. V miestach výskytu hryzca vodného sa odporúča vysadiť stromčeky do jám s hustým pletivom, ktorého manžeta bude vyčnievať nad povrchom pôdy. Lístie po opadnutí pohrabeme a skompostujeme. Chcel by som zdôrazniť, že by sme nemali zabúdať na drobné ovocie, predovšetkým na maliny, ktoré patria do každej, aj malej záhradky. Vysádzať by sa mali od 15. do 30. októbra. pripraviť si jamy pred výsadbou. Ornicu (ktorou prihrnieme V záhradke pre ne nájdeme miesto s miernym zatienením. korene) dáme na jednu stranu Vysádzame zdravé jednoročné a spodnú vrstvu, takzvanú spodinu na druhú. Na prípravu sadenice. jám sú citlivé najmä ovocné Čítajte aj rozhovor na 6. strane

Otázky pre profesora Hričovského

druhov, ako sú arónia čiernoplodá či drieň a iné. Musíme rátať aj s nočnými mrazmi. Pri uskladnení možno čitateľov prekvapí pravidlo, že nie je vhodné skladovať hrušky s jablkami. S výsadbou jabloní, hrušiek, sliviek a bobuľovín začneme po 15. októbri. Môžeme vysádzať všetky ovocné druhy. Vraví sa, že broskyne a marhule je lepšie vysádzať na jar, ale tam je problém, či ešte na jar získame kvalitný výsadbový materiál. Dôležité je

No, vypraté bolo dobre, aj ponožky boli čisté, nič síce nijako nevoňalo, ale veď to bolo ekopranie. Všetky kusy bielizne sme naložili do koša a hľadali sme vrecúško s orechmi. A to sme našli v kúpeľni na obloku. Zabudli sme ho vložiť do práčky. Tak sme so smiechom zistili, že v čase núdze sa na 50 stupňov dá uspokojivo vyprať aj bez prášku na pranie, len v čistej vode. Druhý raz som už prala riadne, s orechmi a musím povedať, že s nimi periem dodnes. Som spokojná. Perie sa s nimi dobre, bielizeň má jemnučkú mydlovú vôňu a ten pocit, že naozaj chránim naše podzemné vody, stojí za to. Takže indické mydlové orechy jednoznačne odporúčam. Navyše je to najlacnejšie pranie, aké poznám. Prajem Vám pekný deň S pozdravom Ľubica Mišíková

Lienka, lienka U aké bude počasie?

P

ýtali sme sa často ako deti obľúbeného červeného chrobáčika s čiernymi bodkami na krovkách. Verili sme, že ak lienka vylezie na špičku prsta, bude počasie pekné a keď zostane sedieť, asi bude pršať. Tieto krátkodobé predpovede boli milou detskou zábavkou. Ale dokáže naozaj lienka predpovedať počasie? Odpoveď znie - áno! Vedci vo Veľkej Británii sa zamerali na jej spôsob zazimovania. Všimli si, že lienka vie neomylne vycítiť, či bude zima tuhá, alebo mierna. Ak má byť zima mierna, nájdeme ju za oknami alebo zalezie do rôznych dutín stromu, pod mach či starú trávu, kde je chránená pred priamym vetrom a snehom. Teplota v týchto priestoroch je rovnaká ako vonku. V prípade tuhej zimy si lienka hľadá už chránenejšie miesto, kde sa môže stretnúť aj niekoľko stoviek jedincov. Vylezú jedna na druhú a zaspia tuhým zimným spánkom. Keď už lúče jarného slnka prehrejú vzduch a zem, sedmospáči sa postupne budia, zliezajú zo seba, chvíľu sa motkajú a potom sa poberú každá svojím smerom. (rk)

ž oddávna sa často využívali rôzne kombinácie rastlín, ktoré sa vzájomne podporovali a vytvárali užitočné vzťahy. Takéto rastlinné spoločenstvá nazývame polykultúrami. Dokážu napríklad efektívnejšie využiť zdroj svetla na fotosyntézu než väčšina monokultúr. Využívajú sa tu hneď tri polohy: listy tekvice zachytávajú prízemné svetlo, popínavá fazuľa svetlo v strednej výške a kukurica prijíma svetlo z najvyššieho poschodia. Okrem iného tekvica svojimi listami tieni pôdu, čím ju udržiava vlhkou a zamedzuje rastu iných burín. Kukurica vytvára oporu

Kukurica, tekvica

T

pre ovíjajúcu sa fazuľu a svojimi koreňmi vylučuje do pôdy cukry, ktoré sú ideálnou potravinou pre baktérie žijúce v kore-

akže nielenže myši spievajú – a to aj zborovo –, aj korytnačky sa rozprávajú. Čoraz viac aktov a taktov prisudzovaných donedávna iba človeku zisťujú vedci v poslednom čase aj pri zvieratách. Dennodenne sa môžeme presvedčiť o ich inteligentnom správaní a vynachádzavosti. Pri vyhľadávaní potravy považujeme prejav dôvtipu za čosi

samozrejmé a opatrne pripúšťame, že zvieratá sú schopné aj spoločných hier. Zvieratá dokonca samy bez spoločníkov sú schopné rôznej kratochvíle a samopaše, k rozumnému správaniu ich nenúti iba hlad a lov. Vydra si na zasneženom brehu

ňoch fazule. A na revanš vďačné baktérie zase naviažu vzdušný dusík do pôdy, čím pohnoja seba, (rk) kukuricu a tekvicu. rieky vyrobí šmykľavku, na ktorej sa dokáže do omrzenia spúšťať, a vrana bude na vrchnáku zo zaváraninovej fľaše surfovať po zasneženej streche. Napriek tomu naša gramatika zaradila zvieratá medzi hlúpe neživé veci a tak ich aj skloňuje, a my toto nazeranie preberáme. Pritom každý z nás má určite poruke príbeh, ktorým môže doložiť, že zvieratá sa často zachovajú inteligentnejšie ako ľudia a na ich kategorizovanie medzi bezduché neživé veci naozaj nie je najmenší (jl) rozumný dôvod.

zľava a na celoročné predplatné

Objednávka Objednávam si predplatné mesačníka Mgazín zdravia jeden rok Meno:

Tel.:

Priezvisko:

E-mail:

Ulica:

Dátum:

L

6, EN na 60 ZA ro € k

Vydavateľstvo Petit Press, a. s., distribučné oddelenie, 233 339 Prípadne objednávajte telefonicky: 02/323 77 777 alebo e-mailom: [email protected]

Podmienky na predplatné: Podmienky na predplatné upravujú Všeobecné podmienky na predplatné. Potvrdzujem, že som sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami zoznámil a súhlasím s nimi. Vyplnením tohto objednávkového kupónu dávam súhlas vydavateľstvu Petit Press, a. s., na spracovanie poskytnutých osobných údajov na poštovú či na telefonickú komunikáciu. Zároveň svojím podpisom potvrdzujem správnosť poskytnutých údajov.

Doma v záhrade Mesačník Objednávku predplatného zašlite na adresu: Petit Press, a. s., distribučné oddelenie, Lazaretská 12, 814 64 Bratislava, e-mailom: [email protected]

alebo objednajte telefonicky: 02/323 77 777, prípadne faxom: 02/59 233 339. Do objednávky uveďte: meno, adresu, telefón, e-mail. Cena predplatného na rok je len 6,60 €. Redakcia: Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Šéfredaktor: Ján Litvák, e-mail: jan.litvak@ petitpress.sk.

3. Jesennú výsadbu ovocných stromčekov uskutočňujeme od a) 15. septembra b) 15. októbra c) 15. novembra 4. Základom ajvaru je a) rajčina a paprika b) paprika a baklažán c) rajčina a baklažán 5. Jablká a hrušky a) skladujeme spolu, aby dozreli b) ukladáme striedavo v debničkách na seba c) skladujeme oddelene 6. Dužina hríba zrnitohlúbikového po prekrojení a) zružovie b) zmodrie c) nemení farbu 7. Korene čiernej bazy často napádajú a) myši b) sysle c) hryzce 8. V noci loví sliepky a) líška b) kuna c) pes 9. Hurmikaki dozrievajú v našich podmienkach a) koncom leta b) začiatkom jesene c) až pred príchodom zimy

Mená výhercov, ktorí získali ovocný stromček, nájdete na 5. strane.

Podpis:

Lazaretská 12, 814 64 Bratislava alebo faxom na číslo: 02/59

Obec:

1. Semená šalátu si zachovávajú klíčivosť a) rok-dva b) dva-tri roky c) tri až päť rokov

Správne odpovede z minulého čísla: 1c, 2a, 3b, 4c, 5a, 6b, 7b, 8b, 9b.

Podpísanú objednávku zašlite na adresu:

PSČ:

 KVÍZ 

2. Sýkorka belasá a) žije v tesnej blízkosti človeka b) k ľudským sídlam sa približuje len v zime c) ľudským sídlam sa vyhýba

Korytnačky sa už zhovárajú

Doma v záhrade

Č. domu:

3. strana

AKTUÁLNE

Doma v záhrade

Grafika: Pavel Ragas. Za obsah inzercie a platených článkov redakcia nezodpovedá. Tlač: Petit Press, a.s., Kopčianska 22, Bratislava R Rozširuje: Mediaprint Kappa a lokálni predajcovia

M Mesačník Doma v záhrade vydáva spoločnosť PPetit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Spo--ločnosť je zapísaná v obchodnom registri na Okresnnom súde Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 2471/B, IIČO: 35790253, IČ DPH: SK2020278766. P Predseda predstavenstva: Alexej Fulmek. Č Členovia predstavenstva: Edita Slezáková, Ľubica Tomková, Peter Mačinga, Dušan Deván. T EEvidenčné číslo MK SR: EV 4742/13 ISSN 1339-1224

Odpovede na kvíz z tohto čísla posielajte najneskôr do 20. októbra. Traja súťažiaci získajú prírodnú kozmetiku značky WELEDA.

Copyright Petit Press, a. s. Autorské práva sú C vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori v článkov, zverejnení v tomto vydaní, si v zastúpení č vydavateľom, vyhradzujú právo udeľovať súhlas na v rozmnožovanie a verejný prenos článkov, ako aj na r verejné rozširovanie rozmnoženín týchto článkov v v zmysle § 33 ods.1 písm. a) a d) autorského zákona. z Neoznačené fotografie: www.fotolia.com N

4. strana

OVOCINÁRSTVO

Doma v záhrade

Zbery jabloní a hrušiek sú v plnom prúde a v prípade najneskorších odrôd trvajú až do druhej polovice októbra. Aj zberať plody však treba vedieť

P

redovšetkým treba vedieť určiť optimálny termín zberu. Ten by sme mali mať pri každej odrode vopred naštudovaný. Tiež nám v tomto smere veľa napovie opadávanie plodov a ich zo dňa na deň zlepšujúcejšie sa vyfarbenie. Stopka vyzretých plodov sa tiež jednoducho oddeľuje od konárov a plody vieme už jemným skrútením odtrhnúť. Keď si chceme byť úplne istí správnou vyzretosťou, tak plod prerežeme a skontrolujeme semiačka v jaderníku. Pokiaľ sú už všetky tmavohnedé, tak vieme, že dozrel ten správny čas na zber plodov.

Veľmi neskoré odrody

Októbrové zbery sa týkajú veľmi neskorých odrôd. Z jabloní sú to napríklad odrody Fuji, Braeburn, Granny Smith, Shalimar, Sirius, Pinova, Otava, Luna, Goldstar, Topaz, Red Topaz, Rubinstep, Resista, Produkta, Orion, Kordona, Jonalord či staršie odrody Zvonkové, Idared a Melrose. Z hrušiek sa októbrové zbery týkajú napríklad odrôd Lucasova, Bohemica, Erika, Dita, Astra, Jana, Dicolor, ale tiež množstva ďalších novších českých odrôd.

Plody oberáme zásadne so stopkou, ktorá by sa nemala zlomiť.

Plody kladieme do vhodnej nádoby, ktorá by mala byť čistá a suchá. Nádoby by sme mali mať dve. Jednu na nepoškodené prvotriedne plody a druhú na plody jemne poškodené a druhotriedne. Tie musíme skladovať osobitne a prednostne skonzumovať. Táto zberová prebierka sa dá urobiť aj dodatočne v pokoji mimo záhrady alebo už počas zberu.

Zdravé uskladnenie

Zber jadrovín Ako postupovaťť

Z

ber v prípade plodov určených na uskladnenie vykonávame zásadne ručne, počas bezdažďových dní a po obschnutí rannej rosy. Technika zberu je pomerne jednoduchá. Jednotlivé plody uchopíme pevne do ruky, dbáme však pri tom na to aby sme ich neotlačili. Následne ich jemne

podvihneme a skrútime. Dobre vyzretý plod následne ostane v ruke. Plody oberáme zásadne so stopkou, ktorá by sa pri zbere nemala zlomiť. Zlomené stopky sú ostrým nebezpečenstvom pre ostatné plody, veľmi ľahko ich prepichne a otvorí tak vstupnú bránu pre rôzne infekcie.

Na uskladnenie nedávame

plody l d poškodené, k d nahnité h či napadnuté. Rovnako vylúčime plody opadané, i keď navonok pôsobia zdravo. Je veľmi pravdepodobné, že sú vnútorne otlačené a tak náchylné na napadnutie hubovými chorobami. Všetky opadané a inak z uskladnenia vylúčené plody čo najskôr spracujeme. Výborne sa hodia na výrobu jablčného či hruškového muštu alebo ovocných destilátov. Ovocie následne uskladníme v dobre vetranej

pivnici, v ktorej k teplota l v zimnom období neklesá pod bod mrazu. Tú pred uskladnením ovocia poriadne vyčistíme a vydezinfikujme, aby sa zabránilo možnej infekcii. Každú odrodu skladujeme samostatne, debničky si poriadne označíme názvom odrody, prípade termínom zberu a možnou dĺžkou skladovania. Ovocie by sa nemalo skladovať so zemiakmi, od ktorých dokáže nasať negatívne zemité pachy.

V ovocnejj záhrade p po oberačke Zberom sa práce v ovocnej záhrade nekončia. I keď by sa to tak možno zdalo, opak je pravdou. Sad treba pred nástupom zimných mesiacov pripraviť

P

redovšetkým sa postaráme o opadané ovocie. Množstvo z opadaných plodov sú plody hnilé a tieto môžu byť v budúcnosti zdrojom ďalšej nákazy. Preto ich všetky pozbierame a odstránime, najlepšie je ich zakopať v odľahlom kúte záhrady. Opadané plody, ktoré hnilé nie sú, umyjeme, nastrúhame a zakonzervu-

jeme alebo umiestnime do kvasných nádob. Spod stromov je vhodné vyhrabať ešte pred zimou tiež všetko opadané lístie. To je pre stromy pre zmenu v jarnom období zdrojom primárneho napadnutia chrastavitosťou jabloní. Ich likvidáciu vyriešime podobne ako v prípade hnilých plodov. Slabý roztok močoviny následne umožní rýchlejší rozklad ostávajúcich zvyškov lístia.

zlomí, oškrie či inak mechanicky poškodí. Tieto konáre sú v korune stromu neperspektívne a nevyužiteľné. Čím skôr ich preto odstránime. Rovnako odstránime a spálime i výhony napadnuté vlnačkou krvavou. Najmä v oblastiach s pravidelným výskytom zveri umiestnime k stromom chráničky proti ohryzu. Skontrolujeme a opravíme tiež ploty, aby sme voľne žijúcej zveri zabránili dostať sa k ovocným stromom a napadnúť ich.

Kontrola korún Skontrolujeme tiež koruny stromov. Počas vegetácie i zberu dôjde často k poškodeniu konárov, veľa z nich sa

Posledné kosenie V prípade teplejšieho počasia a dostatočne vysokej trávy vykonáme v ovocnej záhrade

posledné kosenie. Pokosenú trávu umiestnime do kompostu alebo ju rozsypeme priamo do radov ovocných drevín. Kosačku následne poriadne vyčistíme, zakonzervujeme a uskladníme na zimu na chránenom mieste. Až do nástupu trvalejších mrazov a s nimi súvisiaceho

trvalého premrznutia pôdy je vhodný čas na výsadbu ovocných drevín. V prípade priaznivého počasia sa dajú vysádzať ešte i v priebehu decembra. Neotáľame preto s výsadbou a čo najskôr si zabezpečíme a vysadíme na vyčlenené miesta potrebné výpestky.

Staré odrody

5. strana

OVOCINÁRSTVO

Doma v záhrade

21. diel

Sudetská reneta Neskoro jesenná odroda pochádzajúca z ČSR, kde vznikla v Bludove na Morave koncom 19. storočia krížením odrôd Ananásová reneta x Kanadská reneta x Gdanský hranáč. Známa je tiež pod názvami Jesenická reneta, Sudeten Renette či Reinette de Sudetes. Tvorí husté koruny, vyžaduje občasné zmladenie. Do rodivosti vstupuje skoro, rodí bohato a pravidelne. Na polohy je nenáročná, vhodná je však najmä do vyšších polôh, pôdy vyžaduje vďaka vysokým úrodám výživnejšie. Dobre ju opeľujú napríklad odrody Coxova reneta, Ontario a Parména zlatá. Plody sú stredne veľké až veľké, tupo kužeľovité, dosahujú hmotnosť 150 g. Šupka je pevná, jemne mastná, na slnečnej strane červeno panašovaná a škvrnitá, s vystupujúcimi bledými lenticelami. Dužina je tuhá, neskôr krehká, šťavnatá, veľmi dobrá, sladko navinutá, jemne korenistej chuti. Na vzduchu hnedne len jemne. Doprava a skladovanie sú dobré, stromy sú dobre odolné voči chorobám, škodcom a mrazu. Pri nadúrode sa odporúča prebierka plodov.

Vilémovo Stará zimná nemecká odroda. Vznikla pravdepodobne ako semenáč Harbertovej renety v Hesselmanne vo Witzheldene v roku 1864. Stromy sú veľmi dlhoveké. Do rodivosti vstupuje pomerne neskoro, rodí však bohato a pravidelne a z roka na rok bohatšie. Je to plastická odroda dávajúca prednosť ťažším a vlhším polohám, vhodná je najmä do drsnejších polôh. Dobre ju opeľujú odrody Baumannova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Ontario, Priesvitné letné a Ušľachtilé žlté, sama je zlým opeľovačom. Plody sú stredne veľké až veľké, plocho guľovité až vyššie, dosahujúce hmotnosť 150 g. Šupka je hladká, niekedy drsnejšia, z väčšiny plochy je prekrytá krásnou jasnou pruhovanou červeňou a pokrytá charakteristickými bielymi lenticelami. Dužina je pevná, šťavnatá, osviežujúca, nasladlo kyslá, korenistá, na vzduchu len málo hnedne. Preprava a skladovateľnosť sú veľmi dobré. Plody vo vetre nepadajú, nevädnú, majú málo odpadu. Odroda je dosť odolná voči chorobám, škodcom a mrazom.

Jeseň je pre každého záhradkára obdobím výsadby ovocných stromov. Či už ide o novú výsadbu, alebo dosadbu, práve v októbri je ten najsprávnejší čas

A

by sa však výsadba vydarila a najmä splnila svoj cieľ, je potrebné dodržať správny postup a zopár zásad. V prvom rade si treba už pred samotnou výsadbou poriadne naplánovať, čo chceme pestovať. V prípade všetkých ovocných druhov sú medzi jednotlivými odrodami veľké rozdiely a práve ich správny výber je základný predpoklad úspechu. Preto si v dostatočnom predstihu naštudujeme potrebné informácie a odrody si veľmi pozorne vyberieme. Pokiaľ tento krok predsa len nestihneme, tak si výpestky nevyberáme bezhlavo, ale radšej sa dôkladne poradíme s predajcom.

Fuji na Kysuciach?

Základný parameter výberu by mala byť vhodnosť danej odrody do konkrétnej pestovateľskej oblasti. Darmo vám chutia trebárs Fuji či Gala, keď bývate na Kysuciach. Do okrajových pestovateľských oblastí vyberáme zásadne odrody, ktoré nepriaznivé podnebné podmienky zvládnu a dokážu i tu priniesť zaujímavú úrodu. Pri výbere odrôd zohľadňujeme tiež ich odolnosť proti chorobám či škodcom. Každý ovocný druh má šľachtenie nových odrôd zamerané na najzávažnejšie neduhy, ktoré ich trápia. V prípade jabloní je to chrastavitosť jabloní, v prípade egrešov americká múčnatka egreša, v prípade broskýň kučeravosť. V širokom sortimente odrôd si preto dnes už vieme vybrať odrody odolnejšie ako iné. A ruku na srdce – načo opakovane a veľakrát za sezónu riešiť ochranu proti chrastavitosti jabloní, keď sa dá vopred vyriešiť správnym výberom odrody.

Výsadba ovocných drevín Viete, že e Pred samotnou výsadbou do stredu jamy zatlčieme pevný kolík. Následne priložíme k nemu stromček a korene postupne prisýpame zeminou, do ktorej môžeme pridať dobre vyzretý kompost. Vyvarujeme sa umelých hnojív, ktoré môžu spáliť citlivé korene. Približne v polovici zasýpania zeminu udupeme a poriadne zalejeme. Následne pridáme zvyšnú zeminu a opäť udupeme. Dbáme na to, aby bol každý výpestok vysadený do správnej hĺbky, každopádne však musí byť jednoznačne miesto štepenia dostatočne vysoko nad zemou. Po výsadbe stromček uviažeme osmičkovým uzlom ku kolíku a poriadne zalejeme. S pravidelnou zálievkou následne pokračujeme až do ujatia stromčekov.

 SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  Ovocný stromček od renomovaného ovocinárstva KOHAPLANT vyhrávajú naši čitatelia Ľubomír Šebo z Topoľčian, Anežka Remová z Trenčína a Terézia Rusňáková z Malých Chyndíc. Víťazom gratulujeme.

 SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ 

Rébus podpník

Rovnaký dôraz treba klásť i na výber podpníka. Pre vyššie pestovateľské tvary a do drsnejších lokalít či horších pôd uprednostňujeme silnejšie rastúce, spravidla semenné podpníky. Naopak, do intenzívnych prísne rezaných tvarov si vyberáme slabšie rastúce podpníky. Týka sa to najmä štíhlych a superštíhlych vretien, kordónov či palmiet. V týchto prípa-

doch však, samozrejme, musíme počítať aj s potrebou výstavby oporných konštrukcií a vybudovania doplnkovej závlahy. Po nákupe výpestkov sa s výsadbou neponáhľame. Stromčekom jemne skrátime korene a namočíme ich do vedra alebo suda s vodou, kde ich približne 12 - 24 hodín necháme „nasať“. Medzitým vykopeme jamy. Pri tomto úkone neplytváme energiou a jamy

nekopeme zbytočne veľké. Ich veľkosť by mala byť minimálne taká, aby do nich pohodlne vošiel koreňový systém vysádzaných výpestkov. V praxi sú to približne jamy veľkosti vedra.

Povýsadbový rez

Rozhodne nezabudnite na povýsadbový rez. Tým upravíme pomer medzi nadzemnou a podzemnou časťou stromčeka v prospech tej podzemnej. Mal by byť preto dostatočne hlboký. I to vám zabezpečí bezproblémové ujatie a následný rast. V opačnom prípade vám hrozí, že nadzemná časť bude vyparovať viac vody, ako dokáže tá podzemná za rovnaký čas prijať, čo zákonite vedie k vyschnutiu stromčeka. Preto, i keď je to záhradkárom často ľúto, neváhajte a povýsadbový rez vykonajte radiálne a dostatočne hlboko. V prípade jesennej výsadby urobíme rez iba čiastočný a jeho finálnu verziu si necháme na jarné obdobie, čo najskôr po uplynutí zimných mrazov. DVOJSTRANU PRIPRAVIL MARIÁN KOMŽÍK

6. strana

ROZHOVOR

Doma v záhrade

Sezóna sa pre ovocinára

nikdy nekončí

Ako hodnotíte tohtoročnú úrodu ovocia?

Úroda bola dobrá, pravdaže, v závislosti od oblastí a od spôsobu ošetrenia ovocných stromov a kríkov i sadeníc jahôd. V niektorých častiach Slovenska bolo málo sliviek a v mnohých tradičných vinárskych regiónoch pri pretrvávajúcich dažďoch utrpelo hrozno. A v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi?

Náskok vegetácie v tomto roku máme približne tri týždne oproti normálu. Aj preto sme niektoré zimné odrody oberali už v septembri. Mohli by ste v krátkosti zrekapitulovať zásady zberu zimných odrôd a ich správneho uskladnenia?

Predovšetkým odporúčam robiť prebierku už počas oberania. Týka sa to najmä najväčších plodov. Znakmi zrelosti sú dobrá odlúčiteľnosť stopky, výraznejšie vyfarbenie. Keď plody rozkrojíme, zrelosť nám prezradí aróma a jadierka vyfarbené dohneda. Mimoriadne dbáme na správne uskladnenie, vďaka ktorému môžeme predĺžiť život ovocia o celé mesiace. Skladujeme ho v dobre vetranej vzdušnej miestnosti. Zvlášť chcem zdôrazniť, že ovocie nesmieme skladovať so zemiakmi, lebo by od nich preberalo pachy a znehodnotila by sa jeho kvalita. Zároveň sa už rozbehlo obdobie výsadby ovocných stromov. Ako postupovať pri výbere odrôd, aby sme sa v budúcnosti dočkali dobrých úrod?

Predovšetkým si treba uvedomiť, že dnes už je na trhu dostatok odrôd odolných voči závažným chorobám. Zároveň vyberáme odrody podľa času dozrievania, čím si zabezpečíme stály dostatok čerstvého ovocia. Tak napríklad pri jabloniach odporúčam z tých skorých Juliu,

zo stredne skorých Rubinolu a spomedzi zimných napríklad Topaz, Florinu alebo Parkerovo. Obdobne pri hruškách máme na zreteli postupnosť dozrievania. Do záhradky si môžeme vysadiť skorú Williamsovu či Clappovu, jesennú Konferenciu a zo zimných napríklad Lucasovu. Pri slivkách to bude júlová Katinka, z letných Hanita, Čačanská lepotica, Stanley, a z jesenných Jojo alebo President. Z ringlôt odporúčam vysadiť dve

riť jabloniam i hruškám, slivkám, ringlotám, čerešniam a višniam, marhuliam i broskyniam, ako aj drobnému ovociu. No je dôležité, aby si majitelia pozemkov s menšou výmerou obstarali odrody na slabo rastúcich podpníkoch. Napríklad jablone na podpníku M9, hrušky na dulovom podpníku, slivky a ringloty na podpníku St. Julien. Marhule na podpníku Rubira, broskyne na podpníku mandle GF 677, čerešne na podpníku Gizel A-5 a višne na podpníku mahalebka. Môžeme v tomto období ešte vysádzať jahody?

Môžeme, ak sú predpestované v zakoreňovačoch. Ak vysadíme teraz jahody bez zakoreňovačov,

FOTO – BORIS HORÁK

V tomto čase sa v záhrade prelínajú dve obdobia, pre ovocinárov kľúčové: čas zberu a čas výsadby. Oslovili sme preto nášho spolupracovníka profesora IVANA HRIČOVSKÉHO na dlhší rozhovor odrody, napríklad Althanovu a Zelenú ringlotu. Z čerešní Lapins, Kordia, Burlat a, samozrejme, mnohé ďalšie podľa oblasti. Broskyne Redhaven, Flamingo, Cresthaven. Marhule Maďarská, Veľkopavlovická, Veharda. Vždy sledujeme aj postupnosť dozrievania, ako aj zabezpečenie dobrých opeľovacích podmienok.

budúci rok z nich ešte úroda nebude. Okrem toho zohráva dôležitú úlohu aj zdravotné hľadisko sadby, preto ju kupujeme predovšetkým v renomovaných ovocných škôlkach. S kvalitným výsadbovým materiálom som sa stretol napríklad vo Veselom pri Piešťanoch alebo v záhradníctve v Ivanke pri Dunaji.

Platí to aj pre vyššie polohy, alebo tam volíme odrody podľa iného kľúča?

S ktorými odrodami drobného ovocia ste spokojný vy osobne ako pestovateľ?

Špeciálne pre vyššie polohy z jabloní odporúčam odrody Julia, James Grieve, Stark earliest, Rubinola, Rubín, Ontario, Parkerovo. Z hrušiek sa aj do vyšších polôh hodia Williamsova, Clappova a Konferencia. Zo sliviek Katinka alebo

V niektorých častiach Slovenska bolo málo sliviek

Čačanská lepotica. Nezabúdajme ani na drobné ovocie: čierne, červené, ale i biele ríbezle, jostu, maliny. Oplatí sa vysádzať aj brusnice a čučoriedky. Pán Šimala z okresu Dolný Kubín to môže potvrdiť. Ktoré ovocné druhy

odporúčate pre menšie záhrady?

Do menších záhradiek odporúčam vysádzať druhy vhodné pre konkrétne pôdno-klimatické oblasti. Pre západné Slovensko netreba azda osobitne zdôrazňovať, že sa tu bude v podstate v každej záhradnej pôde da-

Môžem potvrdiť napríklad aj zo svojej deväťročnej praxe v Okoličnom pri Liptovskom Mikuláši, že bezproblémové sú ríbezle, egreše, maliny i jahody. Z egrešov sú to predovšetkým odrody odolné proti múčnatke americkej Invicta,

Rixanta, Rokula, Rolonda a Pax. Z čiernych ríbezlí Otelo, Eva, Titania, Ojebyn, z bielych Primus a Bianca. Z červených Tatran, Detvan, Rovada, z malín jedenkrát rodivé Tatran, z remontantných Ada a Medea. Mnohí si možno povedia, že ovocinár má celú zimu niekoľ komesačné prázdniny. Je to tak?

V ovocnom sade je stále čo robiť. Nie je to len ošetrenie sadu a zhrabanie opadaného lístia. Mladé vysadené stromčeky treba ochrániť pred obhrýzaním zverou vhodnými chráničmi, inak by sme mohli byť na jar sklamaní z toho, ako dopadlo naše vynaložené úsilie. Kmene starých stromov môžeme natrieť vápenným mliekom, čo plní viacero funkcií. Odoberáme vrúble, ktoré treba vhodne uskladniť na jarné štepenie. Dokonca aj v zime môžeme v pohodlí dielne vrúbľovať v ruke. A popritom bude, samozrejme, dosť času, keď si zvykneme zapnúť niektorú z televíznych a rozhlasových záhradkárskych relácií, na sledovanie ktorých vás srdečne pozývam. Skúsenejší nepochybne využijú tento čas aj na štúdium odbornej literatúry a kvalitných časopisov. ZHOVÁRAL SA JÁN LITVÁK

7. strana

PRE ZDRAVIE

Doma v záhrade Toto je správny dátum. Ak čakáte, kým začnú ostošesť padať jedlé gaštany, prvý októbrový týždeň sa ponáhľajte do hory

Jedlé gaštany

G

aštan jedlý nemá nič spoločné s pagaštanom konským. Pod lesom, ale aj hlbšie v lese ho objavíte veľmi rýchlo podľa svietivozelenej koruny, rozpoznateľnej medzi stromami aj z diaľky. Jeho pomenovanie pochádza z gréčtiny. Odvodzuje sa od mestečka Kastana, ktoré ležalo v starovekej Tesálii. Po stáročia sa pestuje aj u nás. Kľúčovú úlohu pri jeho rozšírení na našom území zohrala Jelenecká gaštanica. Je to jediná naša lokalita, kde sa gaštan správa ako prirodzený druh. No táto, ako aj menšie gaštanice v posledných rokoch utrpeli rozsiahle straty. Likviduje ich huba cryphonectria parasitica. Naopak, pod gaštanmi nachádzame tie najlepšie jedlé huby ako dubák, hríb bronzový alebo napríklad aj vzácny hríb

Do rodivosti vstupuje gaštan až po desiatich, pätnástich rokoch od vysadenia. hnedofialový. Drevo má gaštan veľmi kvalitné, husté a trvanlivé. Používalo sa pri významných sakrálnych stavbách, predčí aj drevo dubové. Z gaštanového dreva sa vyrábali prvé vínne sudy a to v južnej Európe, kým v severnej bol alternatívou dub. Gaštan jedlý je medonosný. Medicínsky sa využívajú aj jeho listy a kôra. No jeho najvyhľadávanejšou časťou sú plody, ktoré na dospelých stromoch dozrievajú v ježovitých čiaškach. Po rozpuknutí strácajú mliečnobiele sfarbenie, na

         

vzduchu rýchlo hnednú a pri vetre sa z nich uvoľňujú. Plody sú nielen jedlé, ale aj mimoriadne chutné a bohaté na vitamíny A, B6, C a E, ďalej draslík, vápnik, magnézium, fosfor, železo, horčík, biotín, karotén. Na pestovanie v menších záhradách sa gaštan veľmi nehodí. Potrebuje ešte viac miesta ako orech. Do rodivosti vstupuje až po desiatich, pätnástich rokoch a dorastá do výšky až dvadsať metrov. Prvé úrody má slabšie. Dožíva sa aj niekoľko sto rokov a vyžaduje si okrem dostatočného životného priestoru aj ďalší strom na zabezpečenie opeľovania. Gaštany sa preto vysádzajú najmä nad vinicami alebo na rozsiahlejších pozemkoch, ktoré sa končia pod lesom. Vyhovuje im naše podnebie so suchšími letami a chladnými zimami.

J veľa Je ľ d druhov h ovocia, i prípadí do ne zeleniny, z ktorých možno pripraviť chutné čatní. V krajiajine svojho pôvodu v Indii je n na a prvej priečke mangové, obľú-bené je ananásové, kokosové é alebo rajčinové

Č

    



(jl)

Dulové čatní je najchutnejšie

atní možno pripraviť aj z čerstvých surovín (koriandrové alebo o mätové). V našich podmienkach dávame prednosť čatní z plodov dozrievajúcich u nás – napríklad z jabĺk, broskýň alebo marhúľ. No najchutnejšie bude, ak ho pripravíme z dúl. Duly sa na tento účel hodia práve preto, že na čatní sa mimoriadne hodia plody tvrdé, ktoré „dozrievajú“ v hrnci spolu s vonnými ingredienciami. Umyte a očistite štyri, päť dúl. Nakrájajte ich na menšie kúsky. Na rozohriatom ghí opražte dve čajové lyžičky strúhaného čerstvého zázvoru, dva kúsky škoricovej kôry, čajovú lyžičku anízu, päť klinčekov. Pikantnú chuť dodajú dve, tri rozdrvené čili paprič-

•••• • •

ky. by sa nemali k Tieto T t koreniny Ti k i b li v ghí hí spáliť. Pridajte k nim ešte čajovú lyžičku kurkumy, štipku asafoetídy a napokon kúsky dúl. Stále ich premiešavajte, aby sa nepripálili a po piatich minútach ich podlejte štyrmi polievkovými lyžicami vody. Prikryte a za občasného premiešania varte približne štvrť hodiny. Kúsky dúl zmäknú a ľahko sa dajú roztisnúť vareškou. Zľahka ich rozmačkajte a pridajte ešte štyri polievkové lyžice hnedého cukru. Čatní po chvíli zhustne. Keďže čatní má iba zvýrazniť chuť jedla, stačí ho malé množstvo (nie viac ako jedna, dve lyžičky). Zvyšok môžete naplniť do malých pohárikov a sterilizovať. (jl)

  

          

   3!  #  -.  !"#$%% &' ()*++,+#  -. &$ '%/0(1+)122,()1,



       

     

 

BP - 142410

8. strana

ROZHOVOR

Doma v záhrade

Rastlina, ktorú si nepomýlite Cesnak kuchynský ý (Allium sativum) si nepomýlite so žiadnou inou rastlinou, no botanicky patrí do čeľade ľaliovitých. Pestuje sa v záhradách a vo väčšom množstve aj na poliach pre zloženú cibuľu. Rozmnožovacie cibuľky sa nachádzajú v tulci na 30 až 80 centimerov vysokej stonke, ktorá je v spodnej časti olistená. Cesnak kvitne v lete a je medonosný. Je mrazuvzdorný. Možno ho sadiť aj pred príchodom zimy z jednotlivých oddelených strúčikov. Úroda v budúcom roku bude mať zloženú cibuľu. Istým spôsobom možno aj v našich podmienkach docieliť, že cibuľa bude jednostrúčiková. Takýto tvar môže mať, najmä ak ju pestujeme od jari z rozmnožovacích cibuliek v rámci jednej sezóny neprerušenej zimou. No dokonca aj z jesenného výsevu dopestujeme istú časť nedelených cibúľ, ak ich pestujeme z rozmno-

štyritisíc rokov. Aj keď v Indii veľká časť populácie cesnak ani cibuľu do jedál nepridáva, ajurvéda oddávna využíva ich liečebné účinky. Sanskrit pozná cesnak pod troma rôznymi menami. Pestoval sa aj v starobylej Mezopotámii, ako aj v Egypte. V Tutanchamónovej hrobke sa našli celé rastliny. Neskôr sa rozšíril po celom Stredomorí, ktoré sa považuje za jeho druhé vývojové centrum. Zo zdravotného hľadiska poznáme celú škálu jeho liečivých účinkov, priaznivo pôsobí na celý organizmus, cielene sa používa napríklad proti črevným parazitom, artérioskleróze i vysokému krvnému tlaku. Najcennejšie účinné látky definitívne vznikajú až po rozrušení strúčikov. Preto sa do jedál pridáva cesnak rozdrvený alebo nasekaný, či nastrúhaný, pričom sa spustí množstvo paralelných reakcií. Popri svojich hlavných účinných, viac-

Vyšľachtil cesnak pre žlčnikárov Rozhovor so šľachtiteľom tulipánov a cesnaku JANOM KOZÁKOM

Viete, že Pri najjednoduchšom noduchšom a najrozšírenejšom rec recepte sa potrie hrianka očisteným strúčikom cesnaku. Na drsnom povrchu hrianky sa cesnak rozruší ako na jemnom strúhadle, čím sa odštartuje sled reakcií s postupným uvoľňovaním rôznych prchavých látok. Jednou z nich je aj antibakteriálne a antimykoticky vysoko účinný alicín. žovacích cibuliek z tulca, v ktorom ich môže byť v závislosti od odrody len desať väčších, alebo stovky drobnejších. Za domovinu cesnaku sa označuje Sin-ťiang v strednej Ázii. V Číne sa vo veľkom pestuje už

menej prchavých látkach, pre ktoré sa konzumuje, obsahuje aj vitamíny A, B1, B2, amid kyseliny nikotínovej, C a D. Ďalej sú to napríklad látky s účinkami pohlavných hormónov (rastlinné zoohormóny) alebo jód.

Ako sa človek dostane k profesii takej nezvyčajnej ako šľachtenie cesnaku? Asi ako ku každej inej, v ktorej sa môže uživiť len pár ľudí. Po škole som začal pracovať na šľachtiteľskej stanici v Heřmanově Městci, ktorá bola zameraná na cibuľovité kvety. A cesnak patrí k cibuľovitým rastlinám, tak už zostával iba malý krôčik. Aký je rozdiel medzi sadbovým a konzumným cesnakom? Na prvý pohľad žiadny, oba vyzerajú rovnako, ale pri sadbovom cesnaku je

Vizitka

Ako zistíme, či ide o sadbový, alebo konzumný cesnak? Predajca sadbového cesnaku musí byť schopný predložiť visačku a certifikát od ÚKSÚP alebo potvrdenie o kvalite štandardnej sadby. Pokiaľ to nie je schopný doložiť, je to podvodník. Tieto zásady platia v celej Európskej únii.

JAN KOZÁK sa narodil v roku 1953. Študoval na Strednej poľnohospodárskej technickej škole na odbore záhradníckom v Znojme a na Vysokej škole poľnohospodárskej v Brne na odbore záhradníckom v Lednici na Morave.

Pracoval ako šľachtiteľ tulipánov, ako vedúci oblastného poľnohospodárskeho laboratória. Od začiatku roka 1992 pracuje ako súkromný šľachtiteľ cesnaku. Doposiaľ vyšľachtil 21 odrôd, čím sa nemôže preukázať nik v Európskej únii.

registri štrnásť odrôd a tri ďalšie budú registrované do konca roka. Štyri prekonané odrody sme už vyradili, takže celkovo ich už bolo 21.

sime na registráciu novú odrodu, ďalších niekoľko máme v rôznom štádiu rozpracovanosti.

Koľko odrôd ste doposiaľ certifikovali? V súčasnosti máme v slovenskom (i európskom)

Máte rozpracované aj nejaké ďalšie? V šľachtení stále pokračujeme, v tomto roku prihlá-

zaručený zdravotný stav a výnosový potenciál.

Aký najkurióznejší cesnak ste dopestovali a čím sa líši od ostatných? Cesnak vhodný aj pre žlčnikárov. Líši sa práve

OKRASNÁ ZÁHRADA

Doma D oma v záhrade záhrade 

súťaž  súťaž 

Bjetin, Jovan, Anton čči Slavin alebo Džambul - to sú len niektoré z odrôd. Ich prehľad a charakteristiky, ktorými sa navzájom od seba odlišujú, nájdete na www.k-cesnak.sk Traja súťažiaci získajú certifikovanú sadbu, ak pošlú správnu odpoveď na otázku: Ktorá odroda cesnaku neprekáža osobám s chorobami žlčníka? Odpovede posielajte do 20. októbra na adresu Doma v záhrade Lazaretská 12 814 64 Bratislava alebo emailom.



súťaž  súťaž 

kombináciách s vhodnými susedmi? Väčšie plochy sa pestujú sólo. Prečo sa mu darí napríklad v trochu nezvyčajnej kombinácii s jahodami? Prečo to je, neviem, ale jahody s cesnakom sa natoľko dobre dopĺňajú, že sa obom darí lepšie ako osobitne. Možno v našich podmienkach dopestovať okrúhly jednostrúčikový cesnak? Možné to je z pacibuliek, ale veľkosť jednostrúčikového čínskeho cesnaku nedosiahneme. No jeho kvalita bude podstatne vyššia.

tým (a len tým), že ho môžu požívať aj žlčnikári. Ktorú svoju odrodu zvlášť odporúčate pre našich záhradkárov? Práve paličiak Bjetin, ktorý môžu konzumovať aj žlčnikári, a nepaličiak Anton, ktorý ušľachtilou chuťou patrí k absolútnej európskej špičke. Prečo by si ľudia mali pestovať svoj cesnak, keď na trhu si ho pomerne lacno kúpia? Pretože budú mať svoj a nie žiadnu náhradu, ktorú podvodní predajcovia označia za slovenský, hoci pochádza v lepšom prípade z Maďarska, v horšom zo Španielska a v tom najhoršom z Číny. Pestujete ho sólo alebo v

Aký termín odporúčate pre tohtoročnú jesennú výsadbu? Správny termín vieme až v nasledujúcom roku. Bežne odporúčam tým, ktorí psychicky nevydržia do decembra, aby sadili v novembri. Aké opatrenia pomôžu uchovať tohoročnú úrodu cesnaku počas zimy v čo najlepšom stave a čo najdlhšie? Cesnak potrebuje pri skladovaní predovšetkým sucho a dobrú výmenu vzduchu. Váš obľúbený recept, v ktorom cesnak jednoducho nesmie chýbať? Cesnaková polievka: ovsené vločky sa povaria vo vode najmenej dve hodiny, radšej dlhšie, osolia sa a pridá sa rozotretý cesnak a majorán. Ak sa použije odroda Bjetin, môžu túto polievku jesť aj žlčnikári. A je bez tuku, žiadny cholesterol.

9. strana

Aj cibuľky niektorých

ľalií sú jedlé Aj keď za kráľovnú medzi kvetinami sa považuje ruža, ľalia si s ňou v ničom nezadá

M

edzi jednotlivými ľaliami sú obrovské rozdiely, no jedno majú spoločné. Vyrastajú z cibule. V našich záhradách sa rozšírili najmä ľalie s mrazuvzdornými cibuľami, ktoré vydržia na jednom stanovisku veľa rokov a niektoré sa samy šíria. Nepoznáme zrejme zďaleka všetkých predstaviteľov týchto pôsobivých kvetov. Napríklad Lilium mackliniae objavili v roku 1946 v Barme a Lilium kosa až v roku 1957 na severnom Kaukaze. Dnes sa zameriame bližšie na dve predstaviteľky týchto skvostných kvetín s dlhými stonkami. Ľaliu cibuľkonosnú a ľaliu tigrovanú. Jedna pochádza z našich pásem a druhá z exotických diaľok. Cibule oboch sú mrazuvzdorné a veľmi dobre sa rozmnožujú pacibuľkami vyrastajúcimi v pazuchách listov, ktoré sa ľahko oddeľujú koncom leta, keď ich môžeme zbierať a vysádzať, alebo dokonca samy odpadávajú na povrch pôdy, kde sa po každom daždi rýchlo zakoreňujú a zanárajú.

Ľalia cibuľkonosná

Pochádza z našich pásem, ásem, hoci vo voľnej prírode de ju už dnes nájdeme zriedka. edka. Pomerne hojne sa vyskytuskytuje v údoliach Álp, kdee začali s ochranou prírody dy včas. Na Slovensku ju u nachádzame napríklad v Bielych Karpatoch, ale aj v Nízkych h Tatrách alebo Levočsských vrchoch. V záhradách sa pestuje uje už od roku 1569. Dnes es nechýba takmer v žiadnej adnej okrasnej záhrade. Sott-

Málokto by uveril, že v domovine, ako aj v Číne, sa cibuľky ľalie tigrovanej konzumujú. va by sme našli krajšiu a nenáročnejšiu záhradnú kvetinu. Jej výhodou je, že miestami splaňuje a osvietení milovníci prírody ju môžu prinavrátiť do voľnej krajiny. Darí sa jej v podhorí na krovinatých lúkach a lúčnych lemoch lesov. Má široko vajcovité alebo okrúhle biele cibule s krehkými šupinami. Vzpriamená stonka môže v ideálnych podmienkach dorastať až do výšky jeden meter (až 120 centimetrov),

no rastliny sú v závislosti od podmienok aj podstatne nižšie. Korunovaná je početnými žiarivooranžovými kvetmi. Lupene sú vyhnuté dovonka. Kvitne medzi prvými. Listy v spodnej časti sú dlhé až desať centimetrov, čím vyššie, tým sú kratšie. V ich pazuchách, a to aj na mladých rastlinách, sa vytvárajú zelené pacibuľky, ktorými sa veľmi dobre rozmnožuje, a to i spontánne. Rozmnožovacie cibuľky sa objavujú aj na báze stonky. Kvet sa objavuje až na starších rastlinách od júna do júla. Ľalii cibuľkonosnej sa darí v každej záhradnej pôde, tá však nesmie byť suchá.

Ľalia tigrovaná

Pochádza z Japonska. Vyzerá nebezpečne až živočíšne a má málokto by uveril, že v domo domovine, ako aj v Číne, sa jej cib cibuľky konzumujú. V Európ Európe sa pestuje od roku 1804. Končisto guľovité cibule majú bielu farbu. V ideálnych podmienkach stonka dorastá až do výšky stotridsať cent centimetrov, s listami dlhými šesť až pätnásť centime centimetrov. Na vrchole stonky sa s v júli a auguste rozžia rozžiaria impozantné

Vieže, že  Mrazuvzdorné cibule ľalií môžeme vysádzať ešte v októbri.  Európske druhy obľubujú zväčša vápenatejšiu pôdu.  Ľalie pochádzajúce z Japonska, z Ameriky a Himalájí  si vyžadujú kyslejšiu pôdu.  Čínske ľalie sa správajú neutrálne.

oranžovočervené stopkaté kvety s červenočiernymi bodkami. Hroty kvetných lupeňov sú výrazne vyhrnuté dozadu. Hoci ľalia tigrovaná znesie vápnik, darí sa jej v podstate v každej záhradnej pôde, tá však nesmie byť suchá. Neznáša čerstvý maštaľný hnoj. Jej cibule sa odporúča sadiť až do hĺbky dvadsať centimetrov. Pôdu by mali zatieňovať pôdokryvné rastliny alebo kry. Dospelé pacibuľky sú hnedej farby s tmavofialovým leskom a ešte v pazuchách listov sa na nich tvoria korienky. Ľalie môžeme rozmnožovať aj oddeľovaním cibuľových šupín, ktoré sa dobre zakoreňujú. DVOJSTRANU PRIPRAVIL JÁN LITVÁK

10. strana

RADÍME VÁM

Detail zrelého kvetu, ktorý sa rozpadá, semená vypadávajú - také sú vhodné na žatvu.

P

opri ňom sa objavujú aj ďalšie typy šalátov, ako je šalát česáčik čiže dubáčik, ktorý možno zberať postupne otrhávaním jednotlivých lístkov, šalát rímsky s pretiahnutou hlávkou alebo málo známy šalát špargľový či stonkový, z ktorého sa konzumuje vnútorný hlúbik.

Predpestovanie sadeníc, dostatok vody a výsadba do širšieho sponu Hlávkový šalát poznáme v mnohých rôznych odrodách a niekoľkých typoch podľa času a miesta pestovania, napríklad ako šaláty na rýchlenie v skleníkoch alebo pareniskách, skoré poľné šaláty, ale aj letné odrody, ktoré sú odolné proti vybiehaniu do kvetu. V domácom semenárstve je šalát opäť druhom jednoduchším a vcelku dobre zvládnuteľným. Osivársky je jednoročný a samoopelivý, teda získame semienka, podobne ako pri hrachu, paradajkách alebo reďkovke už v roku výsevu a netreba mať obavu z kríženia. Obvykle sa pri šaláte predpestovávajú sadenice, aby sme urýchlili vývoj a skrátili čas, keď si budeme môcť dopriať prvé hlávky krehkých lístkov, určených na jedlo. Môžeme však tiež zvoliť priamy výsev. Priesa-

dy po vysadení na definitívne stanovisko nemusia zareagovať vždy dobre, šalát z výsevu do voľnej pôdy rýchlo pribúda. Volíme spravidla pestovanie v druhej trati po organicky hnojenej predplodine, na pôdu nie je šalát príliš náročný. Potrebuje, tak ako všetka listová zelenina, dostatok vody, aby rástol rýchlo (teda „ako z vody“), a preto v prípade sucha pokiaľ možno zalievame pravidelne. Na semeno volíme vždy skoré výsevy a to aj odrôd letných, ktoré si na konzum môžeme normálne dovoliť vysievať neskôr. Vývoj rastlín určených na semeno je totiž podstatne dlhší ako len na zber hlávok, neskoré kvitnutie by okrem iného posúvalo úrodu smerom k jeseni, keď je vlhkejšie a zvyšovalo by sa nebezpečenstvo plesnivenia semien.

Vybrané najkrajšie hlávky označíme a vyhlásime za nedotknuteľné! Pri výsadbe sadeníc pamätáme na to, že semenný šalát potrebuje viac miesta než bežné hlávky a sadíme ho do širšieho sponu (podľa odrody asi 40 x 40 centimetrov). Spočiatku vedieme kultúru, tak ako sme zvyknutí, okopávame, odburiňujeme a zalievame. Pozorujeme vývoj hlávok,

Doma v záhrade

Výber robíme vždy z väčšieho počtu rastlín, na semeno berieme väčšie, dobre vyvinuté, pevné

Semenárime hlávkový šalát

Hlávkový šalát má dlhú tradíciu pestovania a je najčastejšie vysievanou listovou zeleninou

Pretože do kuchyne zberáme normálne najradšej najkrajšie hlávky, musíme informovať o svojom zámere semenáriť šalát aj ostatných členov rodiny a poprosiť ich, aby vybrané hlávky netrhali. ich zavinovanie, rýchlosť vývoja, zdravotný stav a už môžeme vytypovať vhodné jedince na semeno. Výber robíme, keď šaláty dosahujú konzumnú zrelosť a hlávky sú vyvinuté. Hlavnými znakmi sú veľkosť hlávky, jej zavinutie, tvrdosť (zistíme ľahkým pohmatom prstami) a typické znaky pre danú odrodu – napríklad zvlnené

listy, farebný odtieň a pod. Vyberáme teda stredné až väčšie hlávky, dobre zavinuté, uzavreté, bez mnohých postranných listov, tvrdé, pevné, odrodovo typické. Zo semenárstva vyraďujeme šaláty malé, zle vyvinuté, choré alebo poškodené škodcami a tiež rastliny, ktoré začnú vybiehať do kvetu bez vytvárania poriadnej hlávky.

Pretože do kuchyne zberáme normálne najradšej najkrajší hlávky, musíme informovať o svojom zámere semenáriť šalát aj ostatných členov rodiny a poprosiť ich, aby vybrané hlávky netrhali. Aby sa dali rozoznať od tých obyčajných, hlávky vybrané na semeno zreteľne označíme kolíkmi, napríklad ešte s úväzkom farebného plátna.

Tieto šaláty sa stanú tabu, teda šalátmi nedotknuteľnými, ktoré nikto nesmie odtrhnúť! Z nich budeme brať semeno. Ostatné, bežné šaláty z toho istého záhona normálne zberáme na jedlo.

Cenné sú hlávky nevybiehavé. Dajú sa presádzať Vybrané rastliny ako

RADÍME VÁM

Doma v záhrade

Pekne vyvinutá šalátová hlávka.

hlávky.

Predpestovanie sadeníc rôznych odrôd šalátu.

Šalát na semeno v skratk e  Druh: samoopelivý, samoopelivý jednoročný.  Pestovanie: skorý výsev, druhá trať, širší spon a dostatok vlahy na vývin hlávok.  Počet semenných porastov na domácej záhradke: päť až desať rastlín.  Výber: zdravé, pek-

semenáčiky ponecháme na mieste a urobíme ešte výber na nevybiehavosť. Cieľom je pokiaľ možno dlhý čas, keď šalát má vyvinutú hlávku, ale ešte nejde do kvetu, nevybieha. Preto vyradíme tie, ktoré idú do kvetu skôr a na semeno berieme neskôr vybiehajúce jedince. Len čo začne šalát vybiehať do kvetu, prerušíme zavlažovanie a prejdeme na

né, né tvrdé a dobre zavinuté hlávky, odrodovo typické.  Úroda: postupne, len zrelé semená alebo celé placenty naraz.  Získanie semien: po dosušení vytrieť rukami alebo vyčistiť na sitách a vyfúkať.

kultiváciu počas plodových dní. Treba si uvedomiť, že teraz už nedodávame rastlinám impulzy dôležité pre vývoj listu, ale podporujeme vývoj semien, teda plodu. Kvetné výhony rastú do výšky a postupne rozkvitnú. Pri niektorých typoch šalátu (napríklad ľadový s veľkou, silne uzavretou hlávkou) sa odporúča hlávku narezať, aby kvetenstvo ľahšie prerazilo

von. Opatrne režeme nožom do kríža alebo zrežeme celý vršok hlávky. Pozor, pod listami už môže byť skrútená stonka! Vybrané šaláty na semeno je možné pred rozkvitnutím aj presadiť, aby nebol záhon zbytočne medzerovitý (po konzumácii bežných jedincov zostanú prázdne miesta). Presadenie dobre znášajú odrody s menšou hlávkou. Presádzame opatrne a to tak, že celú rastlinu aj s koreňovým balom vyrýľujeme a prenesieme na nové miesto a vysadíme dohromady bez medzier. Presadenie robíme navečer a najlepšie za vlhkého počasia, rastlinu dobre pritlačíme na krajoch a zalejeme, aby sa opäť ujala.

Skúška zrelosti a rôzne spôsoby zberu Šalát kvitne žltými kvetmi, jeho rozkvitanie je postupné a postupne zrejú aj semená. Po vyvinutí semien sa namiesto kvetov objavuje roztvorené biele páperie. To nám naznačuje, že semienka už dozreli. Pri nadmernom dozretí sa kvet rozpadá a semienka vypadávajú na zem. Či je šalátové semienko zrelé, spoznáme, keď odkvitnuté kvety zľahka premasírujeme medzi prstami. Keď sa jednoducho a ľahko rozpadajú a semeno sa uvoľňuje, je úplne vyvinuté, zrelé a vhodné na zber. Ak drží pohromade, so zberom ešte počkáme. Semená šalátu sú ľahké, pôsobia na pohľad málo vyvinutým dojmom. Pre zber je možné zvoliť niekoľko postupov. Prvou

11. strana

Dosušovanie celých semenných porastov zavesených pod strechou.

Či je šalátové semienko zrelé, spoznáme, keď odkvitnuté kvety zľahka premasírujeme medzi prstami. Keď sa jednoducho a ľahko rozpadajú a semeno sa uvoľňuje, je úplne vyvinuté, zrelé a vhodné na zber. Šalátové semeno býva biele.

Klíčivosť si šalátové semienko zachováva asi tri až päť rokov. možnosťou je, že prechádzame porast a prstami vyberáme a vytrhávame zrelé kvety s otvoreným páperím, ktoré sú zrelé. Práca ide pomerne pomaly, výhodou však je, že okrem semien zbierame len málo zvyškov, odpadovej hmoty a berieme najlepšie semená v ideálnej zrelosti. Druhou možnosťou je použiť misku alebo inú vhodnú nádobu, kvetenstvo nad ňu opatrne nahnúť a ľahkým šúchaním medzi dlaňami alebo prstami uvoľňovať zrelé rozpadajúce sa kvety do misky, pričom semená ľahko vypadávajú. Práca ide rýchlejšie, najmä ak pracujeme vo dvojici tak, že jeden drží misku a druhý pretiera kvetenstvo. Získavame opäť kvalitné semeno a o niečo viac balastu. Pritom je však nevyhnutná zvýšená opatrnosť, aby sa kvetenstvo nezlomilo. V

oboch prípadoch úrodu rozprestrieme na debničky do tieňa, aby obschli. Poslednou, treťou možnosťou je zber celých semenných rastlín naraz. Odhadnúť, kedy je najlepší termín, si vyžaduje určitý cvik a skúsenosť, tak, aby boli už zrelé, ale semená ešte nevypadávali. Rastliny môžeme vytrhnúť celé aj s koreňmi alebo odstrihnúť záhradnými nožnicami pri zemi. Celé ich potom zavesíme koreňmi nahor na suché miesto pod strechu, aby došli, doschli. Pre istotu pod ne rozprestrieme plachtu, aby sme zachytili prípadne vypadnuté semená. Táto metóda je najrýchlejšia a asi najjednoduchšia, nevýhodou je, že pracujeme s veľkými rastlinami, zberáme aj nepotrebnú hmotu a malá časť semien môže zostať nevyvinutá, nedôjde.

Len kvalitné semená sú cenné Po dokonalom doschnutí zberom získavame semená. Keď zberáme po jednotlivých častiach, vytrieme všetko v dlaniach, pri celých rastlinách buď postupujeme rovnako, alebo suché rastliny vyšliapeme na plachte, pokiaľ možno

zošliapeme len vrcholy rastlín, aby sme mali ľahšie čistenie. Čistenie šalátu je ťažké, semeno je ľahké, podobne ako iné časti rastlín. Na vyčistenie volíme obvykle kombináciu sít a vyfukovania. Najprv na sitách oddelíme hrubé, veľké časti a preosiatu časť vyfukujeme na plochej miske alebo plechu. Možno tiež presypávať v miernom vánku z nádobky do nádobky, vánok odfúkne odpad a ľahké nevyvinuté semená. Pri vyfukovaní nám nie je ľúto slabých, nezrelých, hluchých semien, ktoré ľahko vyletujú von. Aj keď na pohľad vyzerajú pekne, sú bezcenné a nebudú klíčiť. Lepšie je mať osiva menej, ale dobrej kvality, s vysokou klíčivosťou než mnoho podradného, polohluchého a zle klíčivého. Pretože šalát je samoopelivý, môžeme pestovať aj viac odrôd šalátu na semeno súčasne. Ako prevenciu urobíme ešte niekoľkometrový odstup medzi odrodami a preložíme záhon inými plodinami. Klíčivosť si šalátové semienko zachováva asi tri až päť rokov. PETR DOSTÁLEK FOTO – AUTOR

12. strana

RELAX

Doma v záhrade

Ktorý hríb pod ktorým stromom Unik ká áttn ny y rýdzik Unikátnou hubou medzi druhmi hojne sa vyskytujúcimi aj u nás je rýdzik surovičkový. Jedlý je aj za surova, ako napovedá jeho pomenovanie. Rastie predovšetkým v listnatých, ale aj v ihličnatých lesoch, hlavne v dubinách, bučinách a borinách. Jeho kulinárske úpravy od prostého posolenia až po lesné opekanie či zaúdenie sa líšia podľa jednotlivých regiónov, kde sa hojne vyskytuje.

V septembrovom čísle sme písali, ako ľahko si môžeme pomýliť chránené huby s nechránenými a jedlé s nejedlými. Jednou z pomôcok, ktoré nám niekedy uľahčujú identifikáciu húb, a najmä ich hľadanie, je mykoríza. Je to spolužitie niektorých drevín alebo bylín s hubovitými vláknami

D

ve knihy – samozrejme, okrem kvalitných atlasov –, zasiahli do života našich hubárov fatálnym spôsobom a dodnes ho aktívne ovplyvňujú. Tajomné huby od Pavla Škublu a Poľovačka na huby od Vladimira Solouchina. Kto ich má niekoľkokrát prečítané, vie o hubách akiste nie všetko, ale určite dosť nato, aby sa v lese nestratil a aby sa nevrátil domov s prázdnym košíkom. Solouchin píše celkom autenticky na základe nepredpojatých skúseností. Hovorí nezaujato práve o sporných témach, ktoré akoby chcela rozlúsknuť vedecká bádavosť študovaných hláv, pápežskejších od pápeža. Zber húb a lesných plodov v Rusku je bezpochyby vysoká škola prežitia a tým, že autor zaradil hubačku medzi najmierumilovnejšie

poľovnícke umenia, trafil klinec po hlavičke. Je to poľovačka v plnom rozsahu so všetkým, čo k nej patrí. Ak opomenieme juhoamerické etniká, loviace hríby dodnes lukom a šípmi, tak ide o poľovačku bez jediného výstrelu a preliatia jedinej kvapky krvi. Ale aj u nás máme svetových autorov. Škublova biblia Tajomné huby zostáva dodnes a zrejme ešte veľmi dlho zostane neprekonateľným dielom, ktoré žiadny poctivý hubár

nemôže v záplave kvalitnej hubárskej spisby odignorovať bez toho, aby sám seba neochudobnil.

Tôňa a vlhkosť, a mýtus Solouchin, ako aj viacerí autori, vyvracia mýtus, podľa ktorého by na rast húb mala postačovať tôňa a vlhkosť. Uvádza jelšu, topoľ čierny alebo čremchu, pod ktorými sa pravé huby nerodia. Naopak, píše o jednej dubovej hore, kde rastie asi dvetisíc starých a mladých dubov,

ale dubáky nachádzal rok čo rok len pod niekoľkými z nich. Spomína napríklad aj záhradu a park s tristo smrekmi, kde rastú rýdziky každoročne len pod štyrmi stromami, a pod inými prosto nerastú. O borovici vraví, že je to drevina, ktorá akoby si vybrala tie najlepšie huby. Rastú pod ňou masliaky, rýdziky aj hríb borový. Máloktorý strom má takéto vynikajúce vysvedčenie. Pod ktorým stromom ktoré huby nájdeme a prečo je to tak? Riadia sa huby našou utkvelou predstavou o akomsi systematickom zasadacom poriadku, ktorý by mal panovať v ich ríši?

Dubák pod dubom? Málokedy Hríb dubový, ktorý by mal podľa pomenovania rásť v dubinách, chodíme my v Karpatoch zbierať hlavne do bukových lesov, kde ho nachádzame hojne v spoločenstve s jedlými hríbmi inými – sinými aj zrnitohlúbikovými, muchotrávkami červenkastými a kuriatkami, nehovoriac o plávkach, masliakoch a suchohríboch. Ani taký pečeňovec dubový sa neviaže iba na dub. Nájdete ho aj na iných list-

natých stromoch uprostred dúbravy. Takisto prvotriedny hríb sosnový rastie podľa atlasu Ladislava Hagaru „pod borovicou sosnou, ale niekedy aj pod inými ihličnanmi alebo v bučinách a dubinách“. Hríb bronzový rastie „pod dubmi, menej pod bukmi a gaštanmi“, takisto ako hríb fialovohnedý. Taký hojný hríb ako kozák brezový to má zdanlivo jednoduchšie. Rastie len pod brezami. No chyba lávky. Rastie pod nimi aj kozák žltooranžový, kozák škoricovohnedý a kozák červenejúci. A takisto je možné, že z breziny si donesieme iba kozáky na nerozoznanie podobné osikáčom a gigantické plodnice masliaka. Kto by tam tieto skvosty lesa nechal napospas pĺžom a pomalším hubárom? Napokon, kozáky sú krásne, ale na prvé priečky, pokiaľ ide o chuťové vlastnosti, sa asi nedostanú, hoci sa o nich často píše v superlatívoch. Ich vzhľadové parametre sú síce vynikajúce, aj keď sa chuťou takým rýdzikom, kuriatkam či bedliam určite nevyrovnajú. Kozák osikový rastie pod osikami, kozák smrekový len pod smrekmi a kozák dubový len v dubinách.

Rýdziky nesklamú Famózny rýdzik pravý rastie len pod borovicami, roní mrkvovočervené mlieko a so žiadnou nevhodne podobnou hubou si ho preto nepomýlite. Iba ak v šere lesného porastu so sosnovým: aj ten rastie výlučne pod borovicami, ale je takisto jedlý, s červenkastooranžovým mliekom. Vo všeobecnosti rýdziky spod ihličnanov s mrkvovým mliekom sú vôbec jedny z najchutnejších a najnepomýliteľnejších húb rastúcich u nás. Vzťahuje sa to aj na rýdzik smrekový s oranžovým mliekom, no Solouchin píše, že tento je menej kvalitný. Zdalo by sa preto, že nie je nič jednoduchšie ako postupovať pri hubačke didakticky strom za stromom a úspech je zaručený. Opak je pravdou.

Kuriatka, plávky, bedle Azda iba ten, kto sa skutočne dobre vyzná v pláv-

Dobrým príkladom nedocenenej, a pritom spoľahlivej huby, je jedlý krásnopórovec ovčí, viažuci sa na ihličnatý les, kde vytvára kolónie. Zbierajú sa iba mladé plodnice.

kach, je majstrom tohto remesla, naslovovzatým mykológom, ktorý nikdy nemá núdzu o úlovok. Plávky rastú aj v medziobdobiach. K málu nepomýliteľných plávok s lahodnou chuťou patrí plávka zelenkastá, ani tá sa však neprimkýna k jednému stromu, nájdeme ju v bučinách, ale aj v dubových lesoch či pod brezami, ale aj pod inými lesnými listnáčmi, a takisto v parkoch. V neposlednom rade sa hojne vyskytuje pod ihličnanmi, či už ide o tmavé miesta, alebo zatrávnené plochy mimo lesa. Takisto kuriatka rastú hojne pod listnáčmi aj ihličnanmi. Nájdeme ich rovnako pod bukmi, v borinách na rovine aj vysoko v strmej smrekovej medvedej hore. Mimochodom, mnohí môžu potvrdiť, že nech už kuriatka zbierajú kdekoľvek, v živote nenašli ani jedno červavé. K najobľúbenejším druhom s veľmi chutnými plodnicami prirátajme ešte bedle, ktoré sa nijako nezväzujú s konkrétnymi drevinami a ich neprehliadnuteľné dáždniky nachádzame na lúkach ďaleko od stromov, hoci aj v opustenom broskyňovom sade. Ak ich ešte nemôžeme nájsť, hoci od ostatných hubárov vieme, že určite rastú, oplatí sa nahliadnuť do porastov žihľavy. Práve s ňou si výborne rozumejú. JÁN LITVÁK

NA DVORE

Doma v záhrade

Príprava jazierka

na zimu

voda v okolí tráv nezamŕza. Teplomilnejšie vodné rastliny, ako sú lekná alebo vodné hyacinty, v prípade plytších jazierok treba zazimovať v izolovaných priestoroch. V prípade hlbších ich dávame do nezamŕzajúcej hĺbky a prikryjeme izoláciou.

Prívod kyslíka

+4 ° Ce má čo u voda lzia pre možň na dn e, uje žiť i ch zimu. rybám ladn Tep stúp ejšia lejšia ak hlad voda ine.

Keď už teplota vody ukazuje menej ako desať stupňov Celzia, prišiel čas na prípravu jazierka pred nastávajúcou zimou. Podľa typu jazierka volíme spôsob čistenia a zazimovania jeho obyvateľov Vysávanie jazierka Väčšie jazierka sú ako organizmus - sú schopné udržať svoju biologickú rovnováhu. Ich hĺbka sa pohybuje od 100 - 120 centimetrov a stačí ich dôkladnejšie vyčistiť každé dva až tri roky. Tie menšie s hĺbkou 80 centimetrov potrebujú čistenie a údržbu

každý rok. Veľkú šarapatu spôsobujú opadané listy. Presiaknuté vodou klesajú na dno jazierka a hnilobnými procesmi z nich vzniká kal. Hnitím vznikajú aj jedovaté plyny: zbavujú ju kyslíka, zamorujú vodu jedovatými látkami a škodia zdraviu rýb. Kal sa odstraňuje vod-

S

pomeňme si napríklad na vošky, muchy, komáre, húsenice a mladé slimáky. Aby sa malí pomocníci zabývali v našich záhradách, môžeme im aj v tomto čase pripraviť úkryty, čím sa postaráme o ich zazimovanie alebo rozmnoženie.

Zvládne to aj škôlkar Príprava domčekov pre hmyz nie je nijaká veda. Ba naopak, je veľkým zdrojom zábavy a tvorivosti, kde môžu byť nápomocné aj malé deti, ktoré veľmi rady pracujú na zvláštnych úlohách a o rovnováhe v prírode vedia viac ako vysokoškolskí profesori. Stačí sa len pozrieť okolo a určite nájdete na záhrade veľa odpadového materiálu. Rovnako dobre poslúžia kamene, staré deravé tehly, práchnivejúce drevo, škridle, kvetináče, suché lístie či slama. S opätovným využitím naskladaných starých keramických škridiel sa tiež nemusíme ponáhľať, poslúžia ako úkryt pre chrobáky. Práchnivejúci peň starého stromu doplnený opadaným lístím a niekoľkými vetvička-

ným vysávačom. Vodu zbaví organických nečistôt a čistú vodu púšťa späť do jazierka.

Technológie Pri prevádzkovaní jazierka sa nezaobídeme bez čerpadiel, UV lámp a filtrov. Pri jesennej údržbe všetky prístroje z vody povyberáme, vyčistíme a uskladníme mimo dosahu mrazov. Odporúčame dobre preštudovať aj návod na použitie. Vplyvom mrazov môže vonkajšie vodovodné potrubie popraskať, preto z neho vodu vypustíme, tenšie potrubia môžeme prefúkať kompresorom. V tomto období treba uzavrieť aj hlavný prívod vody.

Ošetrenie nie vodných rastlí rastlín tlín Najprv zistíme, v akom k kom stave sú rastliny. Postupne odstránime riasy, uhynuté alebo premnožené rastliny. Ponechávame iba zdravé a silné kusy v primeranom množstve. Po jesennom ošetrení si rastliny nevyžadujú zvláštnu údržbu. Tŕstie a pálky môžeme ostrihať pár centimetrov nad hladinou. Ponechané vyššie trávy poslúžia jazierku aj v zime. Svojimi pohybmi nad hladinou zabezpečujú stálu výmenu plynov medzi vonkajším a vnútorným svetom jazierka. Zároveň chvením rastlín vzniká trenie, vďaka ktorému

Aj v zimnom období je pre ryby a rastliny potrebný pravidelný prísun kyslíka. Povrch jazera v zime zamŕza, dôležité je aspoň časť plochy jazierka ja udržať bez ľadovej pokrývky. pokrý Existuje viacero možností. možno nost Najstarším spôsobom spôs ôsobom je vyrezať odvetrávací v vetráv otvor ručnou pílkou. pílko Nikdy otvor nesekajme, ne otrasy môžu ryby vyľakať a poškodiť im i zdravie. Vhodným riešením na vytvorenie a udržanie otvoru môže byť použitie špeciálneho ohrievača. Ohrievač je vybavený plavákom, ktorý ho udržiava na hladine. Na okysličenie a premiešavanie vody sa používa aj vzduchovací kameň, ktorý by sa mal nachádzať približne v hĺbke 50 - 80 centimetrov pod hladinou.

Zazimovanie rýb a korytnačiek Starostlivosť o ryby sa líši podľa toho, či ide o malé, alebo väčšie jazero. Ryby z plytších jazierok vylovíme a premiestnime do akvárií s teplotou vody 10 - 15 °C. V jazierkach hlbokých aspoň meter, lepšie však 1,5 m,

Hmyzí hotel dokážu postaviť aj deti

13. strana

Vhodným riešením na vytvorenie a udržanie otvoru v ľade môže byť použitie špeciálneho ohrievača. Ohrievač je vybavený plavákom, ktorý ho udržiava na hladine.

prezimujú bezpečne ryby a niektoré vodné korytnačky (korytnačka nádherná). Pri dlhšom poklese teploty pod 7 °C prestávajú rybky prijímať potravu, metabolizmus sa spomaľuje, organizmus sa pripravuje na zimu. Ryby sa stiahnu do najhlbšej časti jazierka, kde sa teplota vody v hĺbkach nad jeden meter udrží v zime stále okolo +4 °C a upadajú do stavu letargie. Dajte tiež pozor, aby ste v jazierku nemali priveľa rýb, aby nedošlo k nedostatku kyslíka. RENATA KUBEČKOVÁ

Kam s domčekom

Vtáky, ježkovia, žaby či jašterice sú neúnavnými pomocníkmi záhradkárov. Do tejto skupiny zahŕňame aj priateľský hmyz. Hoci je menej nápadný, je rovnako dôležitý pri ekologickej ochrane. Živí sa drobnejšími škodcami a ich vajíčkami.

Domčeky pre hmyz by mali poskytovať suché a tmavé prostredie. Preto sa využívajú dobre tienené miesta, napríklad pod strechou. Kvetníkový domček pripevníme do koruny stromov a môžeme čakať na prvých osídlencov. Pekne vyrobené drevené konštrukcie môžu byť estetickým doplnkom záhrad. Neváhajte a umiestnite ich niekam k ozdobným kríkom, k múrikom alebo k stenám domu.

mi poslúži ako životné prostredie pre dravé chrobáky a ich larvy.

Hotely, skrýše a iné obydlia

Celkom jednoducho Úplne jednoduchý domček môžeme spraviť z nejakej malej kovovej škatule, do ktorej vyvŕtame asi centimeter široký otvor a vyplníte ho senom alebo slamou. Iný typ: za hrsť sena previažeme dlhším špagátom a konce sa prevlečú cez drenážny otvor. Alebo narezané polená, do ktorých sa navŕtajú diery 10 cm hlboké, šírka otvoru bude 8 mm. Veľmi dekoratívne pôsobí jednoduchá konštrukcia z

Rovnako dobre poslúžia kamene, staré deravé tehly, drevo, škridle, kvetináče, suché lístie či slama. dreva, vyplnená rôznymi druhmi prírodných materiálov, ako sú drevo, duté stonky rastlín, slama, šišky, tehly a iné prírodné veci.

Čo je to hmyzí hotel? Je to domček, ktorý slúži nielen na hniezdenie, ale je útočiskom cez deň a na prespávanie v noci. Hmyzie hotely vytvárame pre samotárske druhy hmyzu: niektoré druhy osičiek, čmeliaky, lienky, včely samotárky. Úplne ideálne je nechať starý suchý strom, čoskoro sa stane cieľom pre hmyzích aj vtáčích návštevníkov. Pre teplomilný hmyz sú dobrým úkrytom štrbiny múrika. Poslúži aj kopa štrku, ktorú necháme prirodzene osídliť rastlinstvom. (rk)

14. strana

ZAUJÍMAVOSTI

Doma v záhrade

Každý plot

je na ne krátky Z domácich zvierat je najčastejším ničiteľom plotov pes. Vzniknutá diera tak poslúži ako vchod aj pre iných nepozvaných hostí

P

loty nám slúžia na vymedzenie, ohraničenie pozemku a ochranu toho, čo sa na pozemku nachádza. Môžu byť jednoduchej konštrukcie so stĺpikmi a pletivom, alebo to môže byť múrik, alebo aj živý plot vytvorený husto sadenými, stálozelenými kríkmi. Môže byť ešte spestrený jarabinou alebo inými bobuľovinami, ktoré milujú vtáky, prípadne popretkávaný tŕňovými krami, ktoré tak vytvoria prirodzenú bariéru. Z času na čas sa stane, že sa v plote objaví diera a záhrada sa tak stáva ľahko dostupnou pre rôznych votrelcov, čo dokážu aj v krátkom čase narobiť riadnu neplechu. Obhrýzajú kôru stromov, pováľajú a povytŕhajú kvety a bylinky, rozryjú trávnik, zjedia úrodu jabĺk, polámu stromy. Ak chováme sliepky, aj ich život je v ohrození. Z domácich zvierat je najčastejším ničiteľom plotov pes. Pri nedostatku pohybu a podnetov sa pre psa stáva túžba preko-

nať plot jeho hlavným cieľom. Pes sa dokáže podhrabať, rozpliesť pletivo, prehrýzť dieru. Najintenzívnejšie to robí, keď je v dosahu hárajúca fenka. Vzniknutá diera tak poslúži ako vchod aj pre iných nepozvaných hostí.

Kedy lovia Treba si uvedomiť, že ak chceme vytypovať, s akým lovcom máme na svojom pozemku do činenia, v prvom rade to zistíme podľa času, keď loví. Keď miznú sliepky cez deň, je to skôr líška, keď miznú v noci, je to kuna. Kuny, tieto napohľad roztomilé zvieratká, dokážu narobiť riadnu paseku. Sliepky treba pred nimi na noc starostlivo zatvárať. Kuny si hľadajú brlohy blízko ľudských obydlí v kôlni, šope. Ak sa dostanú do strechy, je náročné ich odtiaľ dostať preč. Sú to nočné živočíchy, takže buntošia celú noc, dupú, naháňajú sa, zhadzujú predmety, ktoré im stoja v ceste, ničia zateplenie. Samček si získava priazeň samičky tým, že nosí do brloha ulovenú korisť, ktorá sa tam potom rozkladá. Svoje teritórium si poctivo označujú. So striedavým

Keď miznú sliepky cez deň, je to skôr líška, keď miznú v noci, je to kuna.

úspechom môžeme proti nim použiť silne aromatické látky, staré voňavky, osviežovače vzduchu, čierne korenie, alebo sa dajú použiť zvukové plašiče, pískače. Ak sa však kunám u vás zapáčilo a necítia sa ničím ohrozené, po krátkom čase sa opäť vrátia.

Dvojmetrový plot nestačí Cez plot sa do záhrady môžu dostať aj väčší votrelci. Srnčia zver dokáže aj bez rozbehu preskočiť takmer dvojmetrový plot. Pochutnávajú si na ovocí, na mladých výhonkoch stromov, obhrýzajú kôru. Aby sme ich odnaučili chodiť do záhrady alebo sadu,

využijeme ich prirodzenú plachosť. Ak im do cesty nastražíme silný halogénový reflektor, ktorý zapnú svojím pohybom, prípadne sa takto môže spustiť aj nejaký zvukový efekt, napríklad hlas predátora, pôjdu inam.

Pozvánka pre diviaky Keď je časť plota zvalená, bude to najsôr spôsobené diviačou zverou. Diviaky najviac láka kukurica, zemiaky, kŕmna repa. Keď v okolí ich revíru nie je vysadená na poli kukurica alebo iná plodina, na ktorú boli zvyknuté chodiť, môžu napochodovať aj bližšie k ľudským obyd-

liam a začnú si poživeň zháňať po záhradách. Striasajú jablká z jabloní, rozrýpu zem pod stromami, hľadajú tam larvy, ktoré im mimoriadne chutia. Ak divá zver hľadá potravu v záhradách, može to byť spôsobené aj celkovým stavom katastra obce. Zanedbané katastre, prehustené rôznymi náletovými drevinami, splanené pastviny plné tŕňov a bodliakov im často znemožňujú voľný pohyb a ľahšie si tak nájdu chodníček k záhradám.

Legálne riešenie Spoľahlivých riešení, ako si ochrániť úrodu a často aj majetok, pred divými

z Choroby a ich liečba z Stravovanie z Zdravie ženy z Zdravie dieťaťa z Zdravie muža z Seniori z Duševné zdravie z Relax, welness z Poradňa, anketa z Čitateľská súťaž z Liečebná sila prírody

votrelcami legálnymi prostriedkami, nie je veľa. Pes je výborný strážca, ale často na takúto úlohu nestačí. Keď ho necháme voľne pobehovať, aby zabránil zveri vniknúť na náš pozemok, môže v záhrade narobiť podobnú škodu ako nechcení návštevníci. Jedným z ďalších riešení je dať im do cesty pach silnejšieho predátora. Najlepšie pôsobia tigrie exkrementy. Dajú sa získať v zoo alebo od chovateľov týchto obávaných šeliem. Treba ich potom rozmiestniť popri plote, malo by to zabrať na mnohých votrelcov. Aj mačky a psy sa takémuto plotu z diaľky vyhnú. JURAJ HLADNÝ

NÁ V NO JDETE VIN STÁN OVÝCH KO LEN Z CH 60 CE A NTOV !

MAGAZÍN MAGAZÍ ÍN ZAMERANÝ ZAMER MER Ý NA TO NAJDÔLEŽITEJŠIE, NAJ NAJD JDÔLE ČO MÁME ZDRAVIE

REPORTÁŽ

Doma v záhrade

15. strana

Gabo založil sad v roku 1997 spolu so svojím otcom. Uvedomil si, že už nechce žiť ako doposiaľ, nechce jesť potraviny zo supermarketov. Rozhodol sa svoj život zmeniť

Gazdovstvo je zdravý organizmus, do ktorého nie je nutné chemicky zasahovať – lienky požerú vošky, vtáky húsenice... Treba len prísť na to, ako celý systém udržať v rovnováhe.

FOTO – ERIKA LITVÁKOVÁ

S

o svojím otcom kúpili 25 hektárov pôdy a na zničenej holej roli vysadili prvý sad. Na začiatku požiadal o pomoc vyškolených agronómov, no neskôr zistil, že ich názory na fungovanie sadu sú natoľko rozdielne, že sa ich cesty museli nutne rozísť. Sám presne nevedel, ako na to. Nemal sa od koho učiť, pretože pestovanie týmto spôsobom nebolo a ani dnes, nie je na Slovensku bežné. Rozhodol sa však držať svojho presvedčenia a intuície. A vyplatilo sa. V roku 2002 sa k nemu pridala jeho žena Ivanka,

Pred desiatimi rokmi…

Sad Livia na jeseň

Budovanie biosadu

…a dnes

Sad Livia sa stal certifikovaným ekologickým sadom ako jeden z prvých vo východnej Európe.

FOTO – ERIKA LITVÁKOVÁ

D

nes má pozemok už 50 hektárov, z toho 10 hektárov tvorí intenzívny sad, ktorého produkciu tvoria najmä jablká odrôd Júlia, Rubinola, Otava, Vanda, Topaz, Selena, Rosana, Karmina, Florina, Angold. V extenzívnych sadoch však toho rastie podstatne viac. Sú tu aj slivky, orechy, divé mirabelky či moruše. Gazdovstvo sa rozrástlo aj o zvieratá. Pribudli kone, psy, mačky, vietnamské svine, sliepky a dokonca aj pávy. Sad sa stal prvým certifikovaným ekologickým sadom vo východnej Európe. Celoročne majú otvorený obchod, a teraz na jeseň sa už druhý rok venujú rozvozom ovocia aj do Bratislavy. Ďalších plánov majú veľa: dať do poriadku hruškový sad, nájsť vhodné odrody, zaštepiť a čakať, či sa skúšobné vzorky ujmú. No radi by sa posunuli aj ďalej a otvorili priamo v sade vzdelávacie centrum, kde by sa návštevníci mohli s ich prácou oboznamovať aj v zimných mesiacoch. Navyše by tam vznikol priestor aj pre iné odvetvia – v spolupráci s remeselníkmi už do budúcnosti pripravujú semináre a kurzy.

neskôr pribudli aj dve krásne deti – Zoranka a Živko. Človek rozumný a zdravý organizmus Rozprávanie o sade znie priam romanticky, no skrýva sa za tým ohromné množstvo neúnavnej práce. Po niekoľkých rokoch si Ivana s Gabom uvedomili, že im sad prerastá cez hlavu a oni sa stávajú jeho otrokmi. Nechceli, aby ich zničila tvrdá drina, a tak hľadali optimálne riešenia a správne vyváženie práce a odpočinku. Zdá sa, že momentálne našli rovno-

váhu, no dnes už vedia, že všetko je len dočasné, svet sa neustále vyvíja, a tak aj túto rovnováhu budú musieť časom opäť prispôsobovať novým okolnostiam. Aj naďalej hľadajú nové spôsoby, ako zlepšovať svoje hospodárstvo a zároveň sa vyrovnávať s nástrahami pestovania bez chémie. Na začiatku im všetci hovorili, že pestovať bez chémie sa nedá. Že ak to nechajú na prírodu, nech si poradí so škodcami, tak to nemôže fungovať. Nepočúvli a dnes sú živým príkladom toho, že to ide aj inak. Ich dedo

FOTO – MANIK

vraj hovorieval, že sú len dva druhy ľudí – tí rozumní a tí, ktorí tvrdia, že sa to nedá. Podľa mňa zo svojho syna vychoval druh človeka rozumného. To však neznamená, že táto cesta je ľahká. Gabo tvrdí, že najdôležitejšie je gazdovstvo si správne naprojektovať a zároveň priznáva, že v tomto urobili na začiatku veľa chýb, ktoré doteraz opravujú. Trvalo sedem rokov, kým sa im podarilo obnoviť pôvodný stav pôdy po všetkej predchádzajúcej údržbe, rastlinstvo dorástlo a navrátili sa sem živočíchy.

Dnes sa tešia z každého nového živočícha, ktorý sa k nim nasťahuje. Azda najväčšie prekvapenie im spôsobila návšteva labutí. Gazdovstvo je zdravý organizmus, do ktorého nie je nutné chemicky zasahovať – lienky požerú vošky, vtáctvo húsenice... Treba len prísť na to, ako celý systém udržať v rovnováhe. Niektoré zvieratká napriek tomu dokážu gazdovi pridať na tvári aj vrásky. Napríklad myši, ktoré sa po teplej zime premnožili. Keď mačky nezabrali, vypustili do sadu vietnamské

prasiatka, a to fungovalo. Bohužiaľ, veľké svine zase rozryjú zem príliš hlboko, a tak ďalej a dokola. Skutočná životná cesta Život v sade Lívia je veľké dobrodružstvo. Cesta hľadania, pokusov a omylov na vlastnej koži. Toto už nie je len vzbura či moderný bioživot ľudí z mesta, toto je skutočná životná cesta. Nie sú žiadni odrodilci, ich dcérka vzorne chodí do školy, spravujú si vlastnú firmu, účtovníctvo, zúčastňujú sa rôznych

podujatí, dokonca majú aj vlastnú webstránku a Facebook. Dokonca nie sú ani vegetariáni. Ivana aj Gabo len veria tomu, že svojím životom dokážu podnietiť ľudí k uvedomeniu si toho, čo je naozaj zdravé. Aj keď to hneď nezachytia, bude to v nich driemať a raz sa to rozvinie a človek sa preberie. V ich ovocí je skrytá tvrdá práca, úcta k moci zeme a prírody, viera v tradície a najmä láska. Ak ho raz ochutnáte, už nebudete chcieť iné. PAULÍNA BÖHMEROVÁ NEOZNAČENÉ SNÍMKY ARCHÍV SADU

16. strana

PRE DOMÁCICH MAJSTROV

Doma v záhrade

Zrelý kompost je ako vyzretý koňak. Znalec z neho odčíta desiatky odtienkov vôní, ktoré prezrádzajú, na čom pracovali miliardy baktérií a húb, kým rozložili živú hmotu na trvácne živiny

L

aikovi musí sa v hlave pri privoňaní k nemu vybaviť rozpomienka na jesennú vlhkú horu, ktorá zo seba vydáva najpozdnejšie klobúky húb. Len vtedy o ňom možno povedať, že dielo sa vydarilo. Ak páchne čpavkom, kvasom, mršinou či štípe v nose prenikavo, že človeka ťahá to na čerstvé povetrie, čosi nie je v poriadku. Akoby kopa záhradného odpadu volala o pomoc, pretože príroda nenašla v ľudskom neporiadku rovnováhu, aby ju späť vrátila do kolobehu. Ak ste si doposiaľ mysleli, že všetko stačí len nahádzať na kopu a ovenčiť ju modernou plastovou stienkou s vyklápacím vekom, skúste poctivý postup a porovnajte výsledok.

Ekosystém, ktorý musí fungovať Dobre založené kompostovisko je ako mravenisko, ktoré vybudoval človek. Popretkávané množstvom vzduchových bubliniek, kombinujúce desiatky rôznych odpadkov zo záhrady a drobnochovu. To všetko nie pre mravce, ale mikroskopický život, ktorý sa okamžite chopí práce. Začne ohromným tempom meniť rozoznateľné čiastočky listov, byliek, šupiek, škrupín, bobkov či ostatkov tiel na neadresnú hnedú hmotu, ktorá sa ponáša na lesnú zeminu. To všetko v takej pilnosti, že k oblakom stúpa z kopy horúca para a kopa neraz rozhorúči sa natoľko, že by mohla citlivú detskú rúčku nadobro popáliť. Tento ohromný ekosystém potrebuje k rovnováhe dostatok vzduchu, vody, uhlíkatých a dusíkatých čiastok odpadu, aby pre každého tvora pod drobnohľadom bolo dostatok živín. Čím na drobnejšie nasekané, čím dôkladnejšie premiešané, tým lepšie. Kompostovanie nie je pre každého. Ak máte iba trávnik, ktorý

Za jediný rok možno vyrobiť kompost s vôňou zmoknutého lesa. viet

Umenie

e, ž Te e: eko nto oh syst r k ro ém omný v p vzd nováhe otrebu uch je dos u katý t ch a , vody, atok u hlíčias  dusí k tok odp atých adu

kompostovania

kosačkou holíte na obraz moderného dvora, ani ten najdrahší kompostér vám nepomôže vyrobiť z neho kompost. Iba ak kvas, ktorý z mazľavej hmoty na nadýchanú hmotu podobnú rašeline nepremenia ani čarovné baktérie z vrecúška. Z každého rožka trošku Pestrosť materiálu a ochota prehadzovať od mesiaca k mesiacu vidlami kopu z miesta na miesto sú tajným receptom pre náš vychýrený koňak záhradkárskeho umenia. Suchá rezaná slama ladí s králičím močom a bobkami, pretože jej uhlík pridruží sa k dusíku. Zelená tráva patrí k suchej starine, lístie k drobom domáceho zverstva, konáre k nahnitému ovociu, slepačí trus k pilinám a takto vždy suché k šťavnatému, hnedé k zelenému a svieže k starému. Uhlík k dusíku – povedali by chemici. Žiaľ, niet drviča záhradného odpadu, ktorý by pomohol s narezaním materiálu na čiastočky. Kým drvič konárov poseká ich na kúsky a kosačka rozhryzie steblá tráv a lístie, na ostatné materiály niet mechanizácie. Azda len podstielku pod zvieratami prv sečkou

Plechové silo, plastový zásobník alebo doštená ohrádka?

V

šetko závisí iba od toho, na čo sa cítite pri plnení a prehadzovaní kôp. S kopcovým fúrikom nedobre sa cúva po lešení do plastového zásobníka a v plechovom sile nemusí byť dostatok miesta na vás, kopu bývalú a kopu budúcu. Musíte sa sami rozhodnúť, čo je pre vás najužitočnejšie. Isté však je, že povestný kohút na smetisku (áno, presne tak sa volá kopa záhradného odpadu, ktorú dnes nazývame kom-

postoviskom) s kurami do revíru nepatrí. Pretože hoci sú ľahké, udupú vlhkú kopu a vy môžete v pote tváre a otlakov od vidiel každý týždeň prehadzovať kopu na nové miesto, aby sa stala kyprou. I neskôr na vyzretom by len škody narobili. Vytiahli by hmyz a dážďovky, ktoré spolu s kompostom patria do pôdy, aby ju prevzdušňovali. Tu nemôže byť aj ovca celá, aj vlk sýty. Hydina ku kope nepatrí.

nakrájať nakrátko, kým sa ňou podstelie. Na zvyšok je recept písaný v ľudskom pote. Miešať, prehadzovať, prevzdušňovať a polievať. Tak, aby z hory čerstvého materiálu stále stúpal opar a to od samého kraja až do stredu. Bez suchých ložísk belavého popola podhubí. Takto za jediný rok možno vyrobiť kompost s vôňou zmoknutého lesa. S pomocou priateľov V drobnom gazdovstve nie vždy sa nájde dostatok materiálu na to, aby sa snaha premenila na želané plody práce. Vtedy vyplatí sa dať sa dohromady s niekým zo susedov a vytvoriť spoločné kompostovacie silo. Tak ako trávnikár bez chovu králikov neuspeje, tak zeleninár, čo iba raz v roku trhá plody svojej snahy, s kompostovaním nepochodí. Niet obchodu, v ktorom by ste kúpili vždy, čo potrebujete a niet zásobárne, do ktorej by bolo možné vpratať vhodné materiály len na tento účel. Vždy sa v rovnakom čase musia stretnúť na jednej kope. Robia to aj inak Sú vraj také žravé, že pohltajú všetko, čo im pred

očami mäkne. Áno, reč je o kalifornských dážďovkách, ktoré na rozdiel od troch stoviek druhov, čo žijú v slovenskej zemi, jedia do úmoru. Akoby na seba chceli prebrať bremeno človeka, čo zunovalo sa mu s vidlami do kopy šparkať. S neutíchajúcim elánom pohybujú sa v kope materiálu a trávia opreteky. Výsledkom ich práce je vermikompost, ktorý sa ponáša svojou drobivou štruktúrou na dno z pohárika kávy. Ústrojné látky sú zviazané s enzýmami a výlučkami dážďoviek, čím sa hotový kompost stáva ešte úrodnejším a trvácnejším v pôde. Cenia si ho natoľko, že je súčasťou nejednej zeminy pre záhradkárov, v ktorej cítiť, že drží vlahu omnoho lepšie ako ostatné. Vravia o nich, že založiť si farmu dážďoviek je hračka. To však tvrdí aj chovateľ králikov, holubov, hydiny či nadšený koníčkar. Bez štúdia to však nejde. Ak máte vo svojom okolí niekoho, kto má skúseností nadostač, skúste to. Dážďovky sa množia rýchlo, nemajú urodzené rodokmene, tetovania s číslami, ba ani mená. MILAN GIGEL

FLORISTIKA

Doma v záhrade

Pustite jeseň do domu

Jeseň vás nemusí naladiť iba na sychravú melanchóliu. Pomyslite na všetky jej pestré farby, tvary a vône a preneste si ich aj do svojho príbytku

V

ybehnite v pekný deň na prechádzku po neďalekých lúkach alebo zamierte priamou cestou do lesa. Dívajte sa pozorne na atmosféru, ktorú vám pripravila jesenná príroda a popritom si všímajte aj zaujímavé drobnosti, ktoré si môžete odniesť domov. Vhodný materiál, samozrejme, nájdete aj v záhrade. Okrem padajúceho farebného lístia sa zamerajte aj na samotné plody stromov a kríkov, ale nepohrdnite ani suchými trávami, konárikmi a vetvičkami v tvaroch, aké vás práve oslovili, šiškami či machom. Čím viac toho nazbierate, tým krajšie aranžmány vytvoríte.

Prírodne či moderne? Využitie prírodných materiálov a to nielen tých vlastnoručne nazbieraných, je určite v každom smere najpríjemnejšie. Ak ste na tento okamih mysleli v predstihu, máte už doma pripravenú plnú náruč vlastnoručne dopestovaných slamienok, machovky alebo ozdobných tekvičiek. Niekedy sa to všetko však nezaobíde bez malej „modernej“ pomoci. V kvetinárstve, galantérii

Voňavé a pestré potpourri

Ž

e vám názov nič nevraví? Iste ste už však videli zmes sušených lupienkov kvetov a plodov rôznych farieb a hlavne vôní naaranžovaných v drevených miskách, košíčkoch alebo plátenných vreckách. Takýto voňavý zázrak si môžete pripraviť i sami. Ak ste si spolu s letnými bylinkami nevysušili farebné lupienky kvetov, nezúfajte. Zameškané doženiete teraz. Nazbierané opadané listy zo stromov dokonale vysušte. Pridajte k nim vysušené citrusové a jablčné

alebo v obchodíkoch s aranžérskym a dekoratérskym tovarom môžete zohnať pre svoju výzdobu nielen farbenú slamu, šúpolie, umelú trávu, ale i lyko, stuhy, koráliky, rôzne druhy špagátov, ako aj aranžérsku hmotu na živé, rezané kvety, ale

šupky alebo aj celé rezy ovocia. Pomôcť si môžete horúcim radiátorom, teplou rúrou alebo sušičkou potravín. Ak predsa len túžite po pestrých kvetoch, môžete si dokúpiť sušené lupienky. Najobľúbenejšie i najvoňavejšie sú lupienky ruží, pivónií, nechtíka, fialiek a sirôtok, ale i levanduľa. Ak vám práve takáto zmes akosi „nevonia“, svoje vlastnoručne vyrobené potpourri si môžete prevoňať klinčekmi, škoricou, anízom, muškátovým orieškom alebo plodmi borievky.

i na suché kvety a doplnky. Skúsiť môžete i polystyrénové vence a kužele, dobrým pomocníkom je i lepidlo v tavnej pištoli. Niekedy je menej viac a vy nemusíte ani nikam chodiť. Stačí, ak sa doma

poobzeráte po deravej plátennej taške alebo starom vreci či dlho nenosenom pletenom svetri. Od detí si požičiate niekoľko farebných papierov, z kufríka na šitie oprášite farebné bavlnky, z mužovej dielničky ukoristíte kúsok drôtu rô a z kuchynskej zásuvky uvky vyhrabete špajdle le alebo špáradlá. Zapojte aj najmenších Zaspomínajte na svoje detstvo a dovoľte preto svojim ratolestiam, aby vám s jesennou výzdobou pomáhali. Okenné parapety v ich izbičkách môžu zdobiť hnedastý panáčikovia – gaštankovia. Ak im pomôžete s prepichovaním, pri vpichovaní špajdľových ručičiek a nožičiek im už nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Nezabudnite ani na bukvice, žalude či šupky z vlašských a lieskových orieškov a arašidov. Poslúžia ako kabátiky a čiapky. I voňavé korenie ako celá škorica či hviezdičky badiánu vyčaria príjemnú, ba priam predvianočnú atmosféru. atmosféru I keď ste neprepadli cun dzokrajným zvykom, dzo čo sa týka osláv halloweenu, tek-

vičky tak nejako k jesennej nálade patria aj u nás. Deti určite poteší, ak im nejakého tradičného svetlonosa vyrežete alebo aspoň dovolíte nalepiť na okná povystrihované tekvice, šarkany či listy z papiera. Zabudnite na farby dúhy y Viete si predstaviť jesennú výzdobu balkóna, stola alebo dverí v tmamavofialovej alebo výrazne tyrkysovej farbe? Niekedy je naozaj lepšie nepliesť sa prírode do jej namiešanej palety farieb a zostať pri osvedčenej klasike. Ak vám popri sušených plodoch predsa len niečo k dokonalosti chýba, skúste využiť aj kvety živé. Do hrantíka umiestnite aranžovaciu hmotu na živé kvety, vopred ju zalejte vodou, aby stihla presiaknuť, prebytočnú vodu potom zlejte a začnite s napichovaním čerstvo zrezaných živých kvetov. Používajte ostré nožnice alebo nôž. Začnite s čím najväčšími kvetmi a pomedzi ne potom doplňte tie menšie. Na zelené listy alebo lem využite brečtan a cezmínu. Ak sa vám zdá, že k dokonalému výsledku neladí práve zvolený črepník alebo hrantík, obmotajte ho za pomoci špagátu či drôtika i zvonka napríklad listami, senom či prútím. Niekedy stačí, ak krikľavý črepník vložíte do košíka. Aranžmán nezabudnite p pravidelne polievať, aby hm vo vnútri nikdy hmota nep nepreschla. Balkóny, vonkajšie parapety, ale aj neprekúrené príbytky môžete vyzdobiť ešte stále kvitnúcimi aksamietnicami nasadenými v črepníkoch, jesennými chryzantémami alebo vresmi. Výzdobu zdokonalí i pridanie obyčajného jablka, hrušky alebo i usušený klas kukurice či plody durmanu, ktorý vám skrášľoval svojimi kvetmi záhradu počas celého leta. Pozor však na jeho jedovaté semienka. Svetelná a tepelná pohoda Svetla nie je s príchodom krátkych dní nikdy dosť a preto by ste ho mali využiť na maximum. Nie každý si však môže dovoliť kedykoľvek sa mu zažiada zapáliť oheň v kozube. Odpoveďou na svetelnú a tepelnú

17. strana

Pre ešte väčšiu pestrosť materiálov použite i hobliny voňavých drevín.

pohodu ale i dominantnú dekoráciu sú sviečky a svietniky vo všetkých svojich podobách. Pozor však, aby ste to neprehnali! Nechcete predsa, aby sa váš byt zmenil na cintorín plný dušičkových lampášikov. I tu môžete nechať fantáziu naplno pracovať a jednoduché sviečky ešte dotvoriť. Ak sa nebojíte trochy neporiadku, môžete si sviečky alebo svietniky i sami vyrobiť. Na svietnik postačia obyčajné zaváracie poháre či črepníky pomaľované farbami na sklo alebo vodouriediteľnými akrylovými farbami. Nápadité sú aj klincom nadierované plechovice. Výroba sviečok si vyžaduje trošku zručnosti, ale o to viac radosti neskôr prinesú. Stačí v staršom hrnci alebo plechovici rozpustiť všetky zvyšky voskov, ktoré nájdete. Môžete si zakúpiť i čistý parafín, stearín alebo gél na výrobu sviečok. Do zahriateho vosku pridáte voskové pastelky alebo pár kvapiek farbiva a vonného olejčeka podľa nálady. Zmes vlejte do vhodnej nádoby alebo kuchynskej formičky, do ktorej ste vopred upevnili knôt. Výber nádoby zvážte tiež vopred. Sviečku môžete ponechať horieť priamo v ozdobnej nádobke, ak však zvolíte napríklad téglik alebo prerezanú škatuľu od mlieka či džúsu, po zaschnutí budete môcť sviečku vybrať a umiestniť na vhodný nehorľavý podnos. V poslednom čase sa veľkej popularite tešia i čajové sviečky naaranžované v miske s vodou. V ozdobenom jazierku s kamienkami alebo keramickými guľôčkami máte naozaj istotu, že sviečka ponechaná bez dozoru nespôsobí požiar. MARCELA GIGELOVÁ

18. strana

DROBNOCHOV

Doma v záhrade

y k d ú b é Nov ešte v októbri

Aj keby ste po dedine rozvešali tri desiatky búdok, do dvoch rokov budú všetky obsadené.

Nie všetky vtáčatá majú toľko zručnosti, aby si zo stebielok trávy, šupiniek kôry, machu, srsti a pierok dokázali vypletať hniezda v hustom kroví či korunách stromov. Nie sú dokonca ani také odvážne, aby si obsadili cudzie hniezdo z minulého roku. Vyhľadávajú dutiny, aké vídať iba na starých stromoch

A

by s posledným spráchniveným stromom nevymizli z nášho okolia, mali by sme im vyvesiť búdky, kdekoľvek je to možné. Na ovocné stromy v záhrade, na stĺpy na ulici, plotové stĺpiky vo dvore, ba i na fasádu humienka či stajne, ak tam už nejaké nevisia. Každý nový domček dáva vtáčej rodinke šancu na množenie a nejednej slúži aj ako útulok pred silnými zimnými mrazmi.

Rozhľaďte sa okolo seba Možno ich poznáte z kŕmidla, možno na vás vyspevovali vo dvore, kým ste si vychutnávali s knižkou v ruke voňavé dni včasnej jari. Isté však je, že búdky s obľubou prijímajú nielen verní spoločníci človeka, ale aj parkové a lesné vtáčatá, ktoré k obydliam zablúdia iba zriedkavejšie. Typickými ými obyvateľmi obyv ob yvat ateľ e mi búbú dok v dvoroch voroch sú sýkorky, vrabce, brhlíky, brhlíky, žltochvosty, mucháriky háriky a škorce. Niekedy kedy sa ukáže i krakľa belasá či ďateľ strakapúd, úd, ktorý spraví veľké veľké upratovanie vanie a zo všetkých h búdok vyhádže, e, čo v nich nájde. Musíte Musíte vopred poznať, poznať,

N

a búdku 10 x 10 x 25 centimetrov patrí 2,8-centimetrový vletový otvor, na 12 x 12 x 25 centimetrov sa pýtajú tri centimetre a na 12 x 12 x 30 patrí 35 milimetrov. Len väčšie búdky od 15 x 15 x 4 5 centimetrov znesú väčšie otvory s priemerom do štyroch centimetrov. Najvyhľadávanejšie sú však prvé tri typy. Každú búdku treba vyrobiť tak, aby sa dala z boku otvoriť pre každoročné jesenné čistenie a náter matnou farbou nikdy nie je na škodu. Dokáže predĺžiť životnosť búdky o celé roky.

koho chcete hostiť. Pretože iba vtedy môže byť búdka bezpečná pre mláďatá. Primalá sa zmení na tesné väzenie, z ktorého pre mláďatá nie je cesta von, priveľký vletový otvor je zasa bufetom pre straky, sojky, kavky, vrany a ďatle, ktoré z nich povyťahujú mláďatá,

aby zasýtili žalúdky svoje a svojich detí.

Práca na jedno popoludnie Zopár starých dosiek, pílka, kladivo, klince a vŕtačka či priamočiara píla na rezanie otvorov. Viac toho v dielni do ruky brať nemusíte, ak

Niiel N ele len pre vttá áččatá

V

 búdkach však pri upratovaní možno upratova níí m ožno ž objaviť kadečo. Zavítajú ú do nich nielen vtáčatá, vtáča a drobale aj iné dr r tvory. né tvo o Čo ssa stane, stan n ak ssa o búdku o búdk k prestaneme prestanem m a až starať a a po zaplní otvor zapl l steblami sa steblam m Zvyčajne tráv? Zvyča čmelia ju nájde čm m a vykráľovná a v

stavia v nej svoje rodinné impérium. Nemá síl, aby si navláčila slamu a seno, z ktorých žuje hmotu na svoje plásty. Využije odpad, čo zostal po iných tvoroch. Na kraji lesa búdku obsadí rodinka plchov a pre iné drobné hlodavce tiež nie je takýto príbytok na zahodenie. I veverička sa popchá do búdky s väčším otvorom alebo do tej, z ktorej odpadli vrátka. Takáto búdka je ako penzión bez vrátnika.

chcete búdkami ovenčiť svoj dvor, ulicu či dokonca celú obec. Aj keby ste po dedine rozvešali tri desiatky búdok, do dvoch rokov budú všetky obsadené. Takmer bez výnimky. Do búdky nesmie fúkať, zatekať z rovnej striešky a zaručene na ňu nepatrí bidielko, ktoré by azda len lasičke a hranostajovi otvorilo cestu do vyhriateho hniezda. Vnútorné rozmery búdok a veľkosti vletových otvorov sú ornitologickou dogmou, ktorú netreba pokúšať.

Bezpečne, šikmo a v tieni Kam s búdkou? Človeka poteší, ak na jej vletový otvor vidno z okna kuchyne, vtáča však s omnoho väčšou radosťou prijme búdku, ktorá je bezpečná a pohodlná. Osvedčilo sa počínať si tak, ako to robili naši dedovia. Búdka patrí na východnú

Búdky s obľubou prijímajú nielen verní spoločníci človeka, ale aj parkové a lesné vtáčatá, ktoré k obydliam zablúdia zriedkavejšie. alebo severnú stranu kmeňa, aby sa na slnečnej páľave neprehrievala. Osadená musí byť vždy dostatočne šikmo, aby do nej nezatekalo. Každý strom sa kdesi chýli a ohýba, s rebríkom sa vždy podarí nájsť to správne miesto, aby bola búdka v bezpečí pred predátormi. A ako je to s klincami, skrutkami či drôtmi? Všetky vrastajú do kôry a žiadne z nich nie sú trvalým riešením na upevnenie. A ak by aj boli, búdka by postupne vrástla do kôry. Ako sa vešajú búdky, na to prídete hneď na druhom či treťom stromisku. Len aby ste nezleteli nadol ako vtáča, keď sa učí po prvýkrát vystrieť krídla.

Význam majú aj v zime Nie je tajomstvom, že búdky sa stávajú pre vtáčatá útočiskom v mrazivých zimných dňoch. Poznáte tie

dni, keď sa dedina zrazu rozospieva vtáčím spevom a vy viete, že načim do pivnice ponosiť o košík polien viac, aby ste v noci nepomrzli. Vtáčatá to vedia s predstihom. Vedia aj to, že v opustenej búdke je v zime omnoho teplejšie, ako kdesi na konári vo vetre. Uchyľujú sa tam skryte, neraz ani netušíme, že máme hosťa. Len stopy v snehu vyzradia príbeh, ktorý napísala príroda. Možno i preto by sme nemali upratovať svoje dvory a záhrady pred zimou viac, ako je nutné. Kopy konárikov, haraburdia a záhradných zvyškov dokážu vytvoriť skrýše, v ktorých to len tak šteboce. Vrabčiakom je hej. Tí sa prikrčia na pôjde v sene alebo v teplej stajni. Sýkorky sú však opatrnejšie a o brhlíkoch ani nehovoriac. Vysmejú sa každému a ubziknú do nevidenia. MILAN GIGEL

POMÔCKY A POMOCNÍCI

Doma v záhrade

P

richádza čas bilancovania, niet lepšieho spôsobu, ako sa do neho pustiť, ako spraviť si na dvore kontrolný deň. Povynášať všetko pekne na plachty, poukladať vedľa seba a posudzovať kúsok po kúsku. A popri tom sa nájde čas aj na upratanie dlhoročného neporiadku v záhradnom domčeku, v podsieni či bývalej sypárni, ktorá sa zmenila na záhradkársky sklad.

Sadnite si ku kope náradia

19. strana sky, ré kú i a t s im ite Očist te sa s n ňte r e e m b y y v v h a  r m t í v š l čo á na b čosi, adosti a z r ich viac esie u. k t prin i ž a ú

a rozjímajte

Vyhľadajte remeselníkov vo svojom okolí Nehľaďte na groš, ale na osoh. Aj dnes sa nájdu šikovné ruky v nejednej dedinskej dielni a nie je núdza ani o kováčov, ani o tých, čo dokážu vyrobiť najpružnejšiu a najhladšiu násadu na motyku, rýľ alebo čakan. Ak ste to doposiaľ plátali vlastnými rukami z nekvalitných polotovarov z obchodu a dávali ste prednosť brúseniu pred nakúvaním, poobzerajte sa vo svojom okolí a oslovte šikovných remeselníkov. Nie je tajomstvom, že takéto veci sa riešia v dielni vždy vtedy, keď sa na stole nahromadí dostatok práce. Iba vtedy sa rozblčí kováčske uhlie na stole s ventilátorom, belavým plameňom a obojručný nôž začne uberať na koníku stružliny z guľatiny, ktorá pod strechou schla posledný rok či dva. Dajte priestor kvalitnej oprave a údržbe, aby práca s náradím bola pohodlnejšia a menej namáhavá. Možno ste už zabudli na to, ako sa dokáže nakutý rýľ zarezať do vlhkej zeme, alebo ako ľahučká násada drevených hrablí z lúky zhrabáva suché voňavé byliny na kôpky.

Vymeňte to, čo nepotrebujete Je na škodu skladovať ako škrečok v regáloch náčinie, ktoré nedáva úžitok a nad slnko je jasné, že už ani nebude. Mnohí možno márne hľadajú starú poctivú výbavu, ktorá by im priniesla osoh a nedokážu sa k nej dostať. Očistite staré kúsky, vyberte sa s nimi na blší trh a vymeňte ich za čosi, čo vám prinesie viac radosti a úžitku. Ak ste si doposiaľ stále navrávali, že predsa len ešte založíte vinohrad, natočíte si z drôtu pletivo alebo

Kým nadobro zapichnete vidly do kopy hnoja, aby sa v ňom zoceľovali až do príchodu včasnej jari, mali by ste sa poobzerať po svojej záhradkárskej výbave. Čosi treba poopravovať, čosi už roky patrí do koša a niektoré nové kúsky by vám naopak mohli pomôcť pri práci

Ako je to s výpredajom záhradnej techniky?

V

ysoké zľavy, kupujte, kým je. Aj keď to nie je až tak, ako sa nám snažia predajcovia narozprávať, predsa len čosi na jesenných výpredajoch záhradnej techniky je. Firmy vedia, že pod vianočný stromček sa kosačka nekupuje a že vo februári nik nebude zháňať krovinorez. Všetci sa preberú až s príchodom sezóny. Bolo by preto na škodu, aby ležali peniaze zamrazené v tovare na sklade, ktorý možno vystriedajú niektoré novšie modely. Práve tu je príleži-

budete rezať byliny malým húsatám, je načase uveriť tomu, že už to možno nikdy nestihnete. Dajte šancu druhým a uvoľnite miesto na veci, ktoré budete stískať v dlaniach namiesto toho, aby na nich pavúky vili belavý hodváb zašlých dní.

tosť na kúpu, kde niekedy cena u veľkého predajcu klesne takmer na cenu jeho nákupu. Kupovať vo výpredajoch sa vyplatí, avšak tie najlepšie robia len tie firmy, ktoré majú množstvo pobočiek a bohatý sklad. Ak už dlho túžobne hľadíte na svoj vytypovaný stroj, vyplatí sa sledovať jeho cenovku na konci jesene pozornejšie. Možno sa práve on objaví za toľko, že nebudete váhať kupovať.

Využite zľavy v servisoch Mnohí si ešte nenavykli na to, že techniku sa patrí po sezóne v servise prezrieť a vykonať drobnú údržbu, aby vydržala veky. Kým niekto dokáže rozbiť benzínovú kosačku bez údržby za štyri sezóny, iní tú svoju

poctivo tlačia po zelenom koberci už pätnásty rok a stále jej nič nechýba. Zabudnite na predsudky, že posezónna údržba v servise je drahý špás, ktorý sa nevyplatí. Je to úplne naopak. Ak prinesiete starostlivo vyčistenú kosačku, reťazovú pílu alebo krovinorez

Vrecúško na oberanie jabĺk vo výške koruny už dávno nie je vrcholom technickej dokonalosti, pokiaľ ide o náradie pre záhradkárov. na obhliadku a nastavenie, technici sa budú venovať iba odborným prácam, ktoré doma nespravíte. Nastavia karburátory motorov, preveria opotrebovanie pohyblivých súčastí, vymenia možno olej a nabrúsia pracovné nástroje. Urobia iba to, čo stroj žiada spraviť a vôbec to nebude stáť mnoho. Ak nie ste pripravení na bloček so sumou 12 až 20 eur, potom čosi nebude v úplnom poriadku.

Prelistujte časopisy a internet Je úžasné sledovať, aké novinky sa objavujú v záhradkárskych predajniach bez toho, aby sme o nich tušili. Vrecúško na oberanie jabĺk vo výške koruny už dávno nie je vrcholom technickej dokonalosti, pokiaľ ide o náradie pre záhradkárov.

Výrobcovia v posledných dvoch desaťročiach predviedli množstvo noviniek, ktoré využívajú jedinečné vlastnosti moderných materiálov, počítačovej simulácie či inovácie. Ak si uvedomíte, že vhodne tvarovaný rýľ ušetrí pri jesennej príprave pôdy tretinu vynaloženej námahy a že prevodové nožnice prestrihnú i hrubý konár bez toho, aby sa vám roztriasli rokmi unavené dlane, alebo že existuje záhradkárske oblečenie, v ktorom kríže priveľmi nebolia, ani keď sa musíte zohýbať k zemi, potom je viac ako na mieste, že bez sledovania trendov to nejde. Je možno ťažké odlíšiť reklamu od zázraku, našťastie sa však naši záhradkári, ktorí sa delia o skúsenosti na internete, kde sa dá dozvedieť všetko, čo nám treba. MILAN GIGEL

20. strana

MALÉ VEĽKÉ STAVBY

Doma v záhrade Fľašše e ako žiarov r vky

Obrovské množstvo PET fliaš denne končí v odpade. Len menšia časť sa dostáva do recyklačného procesu. Ľudská invencia však nachádza spôsoby ich druhotného využitia, a tých je obrovské množstvo

Všetko z PET fliaš: skleníky, múriky či svietidlá

T

vorivým priestorom sa stávajú aj naše hospodárstva či záhradky. Pozrime sa bližšie, ako si našinci z PET fliaš stavajú skleníky, múriky a vyrábajú žiarovky.

PET fľaše v službách zeleniny V rámci stavebníctva sa u nás PET fľaše využívajú len čiastočne - pri stavbách nadšencov alebo v snahách záhradkárov. Tí už zistili, že PET fľaše použité pri stavbe skleníkov (presnejšie plastovníkov) nielenže dobre izolujú, ale aj dobre rozptyľujú svetlo, čím vytvárajú vhodné prostredie na vývoj skleníkových rastlín. Navyše sa môžu kombinovať rôzne farby, keďže sú k dispozícii biele, zelené či modré fľaše. Plastovníky nie sú síce najkrajšie vyzerajúce stavby na našom pozemku, ale na ich stavbu nie je potrebný inžiniersky diplom a komponenty sú veľmi lacné. Náklady na stavbu skleníkov z plastových fliaš predstavujú iba štvrtinu obvyklých investícií.

Príprava sa oplatí Ak si chceme postaviť skleník napríklad s rozmerom 2 x 2 m, budeme potrebovať 1000 plastových fliaš. V zime so stavbou, samozrejme, ani nerátajte, ale už teraz môžete začať šetriť stavebný materiál. Ich skladovanie ani získanie nie je jednoduchá vec. Skontaktujte sa so susedmi alebo priateľmi, určite radi pomôžu s dodávkami fliaš. Počas dlhých zimných večerov môžete fľaše postupne meniť na stavebný materiál. Fľaše zbavíme etikiet a poodstrihujeme vrchné časti, aby sa dali jednoducho vsúvať jedna do druhej. Konštrukciu môžu tvoriť kovové prúty, drevené palice alebo bambusové žrde.

Plastový skleník aj s plastovým múrikom Už pripravené fľaše navlečieme napríklad na kovové tyče, pričom dĺžka každej tyče musí byť rovnaká a mala by aj obsahovať rovnaký počet fliaš. Tyče s fľašami sa k sebe priväzujú drôtom takzvaným slučkovým

Na jednoduchom nápade zarobil milióny Nemec Andreas Froese pri upratovaní areálu hudobného festivalu pozametal okolo 10-tisíc plastových fliaš a dostal nápad, ako odpad premeniť na užitočný materiál. Fľaše naplnil hlinou a použil na stavbu. Po prvých úspešných pokusoch si založil stavebnú firmu a konzultačnú spoločnosť. Dnes cestuje po svete a malé komunity učí, ako si postaviť dom z PET fliaš. Jeho

firma postavila už niekoľko desiatok stavieb v rozvojových krajinách, hlavne v oblastiach s chronickým nedostatkom bytov. Do stavania zvyknú zapojiť aj miestnych obyvateľov. Na vybraných miestach zbavili okolie odpadu, ktorý využili bezo zvyšku do stavebného materiálu a skonštruovali z neho detské ihriská, altánky, kiosky, školy, toalety či vodné nádrže.

Náklady na stavbu skleníkov z plastových fliaš predstavujú iba štvrtinu hodnoty obvyklých investícií. spôsobom. Pri stavbe by sme nemali zabudnúť na vytvorenie priestoru pre vetracie okno a dvere, ktoré sú tiež zhotovené z PET fliaš. Je dôležité, aby strecha bola sedlová alebo pultová. V inom prípade by sa pri snežení ľahká konštrukcia mohla zvaliť. Niektorí záhradkári si k skleníkom postavia obvodový múrik, na ktorom sedí konštrukcia. Aj tu môžete použiť PET fľaše, ale trochu inak - na spôsob tehly. Sú naplnené pieskom (zeminou) a vážia približne tri kilogramy. Fľaše sú na seba položené vo vrstvách, ktoré spája tradičná malta. Po postavení stienky sa hrdlá fliaš navzájom pospájajú,

Mnohé hospodárske stavby sú aj cez deň tmavými nevľúdnymi miestami. Musí sa svietiť, pričom sa míňa drahá elektrina. No aj PET fľaša sa dá využiť na svietenie bez nej. Že to nie je možné? Je a ide to veľmi jednoducho. Treba naplniť dvojlitrové fľaše vodou a pridať trochu chlóru proti riasam. Na uchytenie fľaše sa vyhotovuje plechový držiak, ktorý sa vsunie do otvoru v streche. Výsledky meraní ukázali, že jeden takýto zázrak vydáva energiu ako 50-wattová žiarovka a vydrží aj päť rokov. Na miestnosť o rozlohe 5 x 5 m sa odporúča namontovať tri, štyri fľaše. PET žiarovky si už u nás nadšenci pripevnili do stavieb ľahkej konštrukcie, napríklad do plechových garáží, drevených kurínov alebo do šôp. To, čo potom domáci majstri zistili, im vyrazilo dych. Tmavé priestory sa doslova rozžiarili. PET žiarovka má len jeden nedostatok funguje len cez deň.

čím sa vytvára pevná sieťová podpora. Nezabudnime do múrika vmurovať pravidelne rozmiestnené a zvyslo položené fľaše, do ktorých sa zapúšťajú konštrukčné časti. Z omietnutej steny môžu vyčnievať farebné uzávery, poskladané do rôznych vzorov podľa vašej fantázie.

Plastové kvetináče do nového skleníka Na budúce vegetačné obdobie sa môžeme pripraviť aj výrobou kvetináčov z PET fliaš. Fľašu prestrihnite na dve rovnaké časti. Polovičku s hrdlom vsuňte do spodnej časti tak, aby hrdlo s uzáverom boli centimeter nad dnom. Do viečka sa navŕtajú štyri diery na nasávanie vody. Potom už do samozavlažovacieho plastového kvetináča stačí nasypať zeminu a nasadiť planty paradajok, paprík, uhoriek, brokolice alebo hlávkového šalátu. Predpestovanie plánt môžeme urýchliť v našom plastovom skleníku, v ktorom je stála teplota. RENATA KUBEČKOVÁ