Artefiletická skupina v podmienkach nízkoprahového zariadenia pre deti a mládež

Artefiletická skupina v podmienkach nízkoprahového zariadenia pre deti a mládež Od roku 2008 pracujem ako sociálna pracovníčka a kontaktná pracovníčka s deťmi a mládežou, terénna sociálna pracovníčka a neskôr koordinátorka projektu v Nízkoprahovom klube pre deti a mládež- Cirkus v Nitre. Termín nízkoprahový znamená maximálne prístupný a zahŕňa snahu prevádzkovateľov služby odstrániť akékoľvek technické, psychologické a sociálne bariéry, ktoré by bránili cieľovej skupine vstúpiť do priestorov zariadenia, či využiť ponuku poskytovaných služieb (Zimmermannová, 2002) Nízkoprahové zariadenia poskytujú otvorený a bezpečný priestor na trávenie voľného času pre deti a mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii, alebo sa jednoducho líšia od väčšiny svojich rovesníkov. V kluboch je zohľadňovaná výnimočnosť mladých, ktorí často nenavštevujú žiadne krúžky, nie sú súčasťou štruktúrovaných aktivít (z rôznych príčin). Poskytujú im zaujímavé voľno-časové aktivity v bezpečnom prostredí (od biliardu cez keramickú dielňu až po lezeckú stenu) ako aj kvalifikovanú podporu v záťažových životných situáciách. „Základnou činnosťou nízkoprahových centier je ponuka neformálnych voľno- časových programov spojených so špecifickými sociálnymi službami, ktoré sú modifikované v závislosti na charaktere lokality, miestnych podmienkach, záujmoch a potrebách cieľovej skupiny.“ (Bednářová In Matoušek, 2003, s.177). Voľno časové- aktivity sú však často prostriedkom pre ponuku iných služieb, nie cieľom klubu. Nízkoprah je pre klienta ľahko dostupný, nekladie na neho vysoké nároky, či už finančné, psychologické, časové, fyzické, alebo technické. Jeho cieľom je vytvárať podmienky na nadviazanie kontaktu pre konkrétnu prácu s jednotlivcami a sociálnymi skupinami, ktorí sa vyhýbajú štandardnej inštitucionálnej pomoci, alebo ju aktívne nevyhľadávajú a u ktorých je dôvodný predpoklad nutnosti a účelnosti takejto pomoci. (A. Herzog. P. Klíma, Éthum, 2003). Je to služba určená deťom a mládeži, ktorí sa ocitli v obtiažnej životnej situácii, alebo sú ohrození a ktorí nevyhľadávajú štandardné formy pomoci a starostlivosti. Táto služba obsahuje nadviazanie kontaktu, poskytovanie informácií, odbornú pomoc, podporu a vytváranie podmienok pre sociálne začlenenie a pozitívnu zmenu v spôsobe života. Ide o stacionárnu formu sociálnej služby nízkoprahového charakteru. Nízkoprahový klub je práca s klientom v konkrétne vymedzenom priestore zariadenia, ktoré sa nachádza v lokalite, kde cieľová skupina žije, resp. trávi voľný čas. V našom klube realizujeme okrem stacionárnej aj terénnu sociálnu prácu s mládežou, priamo v uliciach sídliska Klokočina. Cieľová skupina, alebo s kým pracujeme  Deti a mladí ľudia nachádzajúci sa v ťažkej životnej situácii. Tí, ktorí prežívajú nepriaznivé sociálne situácie, žijú v obmedzujúcich podmienkach.  Mládež majúca vyhranený životný štýl. Príslušníci rôznych subkultúr, hnutí alebo etník, ktorých životný štýl a spôsob trávenia voľného času nie je akceptovaný spoločnosťou.  Neorganizované deti a mládež. Tí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú zapojiť do štandardných voľno-časových aktivít, vyhýbajú sa štandardným formám inštitucionalizovanej pomoci, dávajúci prednosť pasívnemu tráveniu času a tráveniu voľného času mimo domova. Vekové ohraničenie v našom klube sme si zadefinovali od 11 do 21 rokov, ale väčšina našich klientov, ktorí nás pravidelne navštevujú je vo veku od 12 do 16 rokov.

Ciele nízkoprahových programov pre deti a mládež, alebo prečo to robím „Cieľom nízkoprahových programov je minimalizovať možné riziká súvisiace so spôsobom života detí a mladých ľudí, umožniť im lepšie sa orientovať v ich sociálnom prostredí a vytvárať podmienky, aby v prípade záujmu mohli riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu.“ (Šándor, 2005. s.13). Medzi ďalšie ciele môžeme zaradiť tiež nasledujúce:  primárna prevencia sociálno-patologických javov u detí a mládeže  ponúkame bezpečnú alternatívu ulice  voľno-časové aktivity slúžia ako prostriedok k poskytovaniu sociálnych služieb  primárna prevencia závislostí (látkové/nelátkové) Cieľ NPDM zadefinovala tiež Bartoňová, ktorá píše: „Našim cieľom by malo byť sprevádzať ich, ponúkať alternatívne možnosti riešenia životných situácii, rozširovať socializačné príležitosti a vytvárať primerané podmienky na ich zdravý a nekonfliktný rast. Dajme klientovi šancu poznať alternatívne možnosti využívania voľného času, iné hodnoty, spôsoby komunikácie a riešenia konfliktov, dajme mu slobodu rozhodnúť sa, či ich prijme, alebo nie. Účelom NPDM nie je primárne riešiť a odstraňovať problémy, ktoré klienti spôsobujú, ale pomáhať im riešiť problémy, ktoré majú.“(Bartoňová, 2005, s. 35). Cieľom nízkoprahových zariadení je tiež zabezpečiť deťom a mládeži:  podporu na zvládnutie obtiažnych životných udalostí  zníženie sociálnych rizík vyplývajúcich z konfliktných spoločenských situácií, spôsobu života a rizikového správania  zvýšenie životných schopností a zručností  podporu sociálneho začlenenia do skupiny rovesníkov, do spoločnosti, vrátane zapojenia sa do diania miestnej komunity  lepšie sa orientovať v ich sociálnom prostredí  potrebnú psychickú, fyzickú právnu a sociálnu ochranu počas pobytu v zariadení  podmienky pre realizáciu osobných aktivít Medzi princípy nízkoprahových klubov patrí: nízkoprahové naladenie pracovníkov, voľný vstup a pobyt v zariadení, bezpečie, pasivita klientov je prípustná, pravidelná dochádzka nie je podmienkou, dodržiavanie pravidiel klubu- pri porušení nasleduje odstupňovaný systém sankcií, anonymita, participácia klientov na aktivitách a fungovaní klubu (Šandor, 2005) V Nízkoprahovom klube pre deti a mládež- Cirkus ponúkame tieto služby:  Voľno-časové aktivity, kontaktná práca  Situačná intervencia, krízová intervencia  Poradenský rozhovor, motivačný rozhovor  Distribúcia klienta, prevencia  Skupinové aktivity, artefiletika  Doučovanie, individuálne poradenstvo  Terénna sociálna práca  Práca s rodinou, komunitná práca Skupinové stredy v Nízkoprahovom klube Cirkus Naše zariadenie je otvorené päť dní v týždni a už dlhší čas sme mali jeden deň- stredu, vyhradený pre skupinové stretnutia klientov. Nepatrí to síce ku štandardnej ponuke nízkoprahových klubov, ale cítili sme potrebu štruktúrovanejšej, pravidelnej, hlbšej práce s našimi klientmi. Stretnutia majú skupinovú formu práce, sú založené na dobrovoľnosti a vedie ich vždy dvojica pracovníkov. V tento deň dochádza k zvýšeniu tzv. prahu zariadenia,

kedy platia trochu odlišné pravidlá ako pri bežnej prevádzke klubu. Je na klientovom rozhodnutí, či sa zapojí do skupinovej práce a bude pravidlá rešpektovať, alebo príde len v ostatné dni týždňa, kedy sú aktivity ponechané viac-menej na jeho voľbe. Pravidlá skupinových stretnutí sme tvorili na prvom stretnutí spoločne s klientmi a výsledkom boli tieto, ktoré sú spolu s pravidlami klubu napísané a zavesené na stene, aby boli viditeľné aj pre nových návštevníkov: • Stredy sú v klube výnimočné od 17:30 do 19:30. • 15 min. prestávka. • Keď odídem už neprídem. • Ak rozpráva jeden ostatní počúvajú. • Informácie z klubu nevynášam. • Hovorím za seba. • Mám právo na vlastný názor. • Ostatné pravidlá klubu Cirkus platia aj v stredu. Špecifík našej skupiny v Nízkoprahovm klube Cirkus je hneď viacero. Jedná sa o otvorenú skupinu, počet účastníkov sa neustále mení. Klienti si zo začiatku len veľmi ťažko zvykali na skupinovú prácu, na vzájomné počúvanie sa a toleranciu. Taktiež kedykoľvek môžu skupinu opustiť a odísť preč, keďže účasť je dobrovoľná. Takisto pri porušení pravidiel môže pracovník klienta z klubu poslať preč, čo tiež narúša skupinovú prácu. Charakteristiky našich skupinových stried vyplývajú z niektorých všeobecných pravidiel skupinovej práce:  intímnejšia atmosféra (klienti sa postupne profilujú na tých so záujmom o takýto typ práce)  využívame prvky skupinovej dynamiky a kohézie  rôzne sociálno- psychologické aktivity a metódy  ponúkame mladým ľuďom priestor na vyjadrenie a uvedomenie si svojich vlastných pocitov, s čím často naši klienti majú veľké problémy  proces fungovania v skupine sa snažíme prepájať s reálnym životom a hľadať paralely, ktoré by mohli mať pozitívny význam  pracujeme s dianím tu a teraz Témy ktorými sa najčastejšie zaoberáme a snažíme sa k nim hľadať aj adekvátne aktivity a techniky spadajú do troch okruhov: • Vzťah k sebe • Sebapoznávanie • Uvedomenie si svojich potrieb • Sebaakceptácia, sebadôvera • Uvedomenie si vlastných pocitov, emócií, motívov • Rozvoj sociálnych zručností • Komunikácia (verbálna, neverbálna), dialóg, argumentácia, diskusia • Riešenie problémov • Sprostredkovanie a prijatie spätnej väzby • Asertivita • Emočné uvoľnenie, vyjadrenie pocitov • Vzťah k druhým • Akceptovanie druhých, tolerancia, rešpekt • Kooperácia, schopnosť pracovať v tíme • Empatia, dôvera, vzťahy

Z čoho sme vychádzali Za mesiac ide o 4 stretnutia, z čoho 3 sú zamerané na klasickú skupinovú prácu s aktivitami rôzneho typu. Jedno stretnutie za mesiac sme si s kolegyňou psychologičkou vyhradili na stretnutia s prvkami arteterapie a artefiletiky, s prevahou druhého spomenutého. Na tomto mieste preto uvediem definíciu artefiletiky, preloženú do slovenčiny, ako ju chápe Jan Slavík, z ktorej sme pri našej práci vychádzali aj my: „Ide o výchovu umením, ktorá pracuje jednak s tvorivým vyjadrením žiaka a jednak s následným reflektujúcim uchopením prebehnutého tvorivého (výrazového) aktu. Do hry vstupuje osobná skúsenosť. Ide o typ skúsenosti, ktorý – na základe zážitku situácie umeleckej tvorby- žiada využitie intelektu, emócií i sociálnej stránky života žiaka a tým ich súčasne rozvíja. Tvorba a reflektujúci dialóg, to sú dve hlavné formy činnosti v tomto type výchovy umením.“ Taktiež sme vychádzali z iných teoretických poznatkov a snažíme sa ich čo najlepšie uplatňovať v praxi. „Artefiletika je pedagogická disciplína, využívajúca podobné postupy ako arteterapia v oblasti výchovy, rozvoj pozitívnych rysov osobnosti a prevenciu psychických a sociálnych patológii. Podporuje spontánnu expresivitu, zameriava sa na zážitkovú stránku tvorby. Rozvíja citlivosť a vnímavosť voči estetickým kvalitám života, tvorivosť, citlivosť voči svetu a vzťahom. Využíva kultivujúci potenciál osobnej a skupinovej reflexie“ (Stiburek, 2000, s.36). „Na ceste k riešeniu výchovných problémov nám môže ako významný pomocník slúžiť artefiletika. Vnímame ju ako metódu screeningovú, preventívnu, ale aj podpornú. Podstatou artefiletického pôsobenia je využívanie výtvarných činností s reedukačnými účinkami a intervenčnými cieľmi.“ (Běhounková et Vojtová, 2004). Ďalšou výhodou artefiletiky, ktorú sme pri práci s našimi klientmi využívali je jej preventívny potenciál. „Dôležitým cieľom artefiletiky je pozitívna prevencia psychických alebo sociálnych porúch“ (Slavík, 2001, s 268). Viac krát sa nám podarilo zachytiť signál, ktorý naznačoval skrytú starosť alebo tému, ktorej bolo potrebné sa venovať aj individuálne. Tiež sme artefiletiku mnohokrát ocenili ako novú metódu, inú formu práce s našou klientelou, ktorá ponúka mnohé doteraz nepoznané možnosti a pohľady na svet klientov a ich fungovanie v ňom. Medzi hlavné pozitíva, ku ktorým sme dospeli, by sme zaradili využitie neverbálnych spôsobov práce. „Prednosťou tohto prístupu pri práci s deťmi a mládežou je tiež používanie neverbálnych prostriedkov, čo je výhodné pri jedincoch, ktorí majú problém s vyjadrovaním. Neverbálne sa dajú sprostredkovať myšlienky, pocity a vnemy, ktoré sú pre úsporný slovný popis príliš zložité a umožňujú tak jedinečné seba vyjadrenie.“ (Šicková-Fabrici, 2002). A taktiež vychádzajúc zo slov Slavíka (2004) obsahuje artefiletická reflexia dve základné zložky. Prvá z nich je spätný pohľad tvoriaceho a prežívajúceho človeka na svoje vlastné aktivity, postoje a zámery. Druhou zložkou je porovnanie vlastného zážitku so zážitkami ostatných ľudí, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Tým získavajú pocit istoty a vnímania situácie, že na všetko nie sú sami. Pri zostavovaní štruktúry jednotlivých stretnutí sme vychádzali z fáz artefiletickej výučby tak ako ich popísal jej zakladateľ Jan Slavík. Najčastejšie sa, proces artefiletickej výučby podľa neho delí na štyri fázy, ktoré sme aj my v našich stretnutiach dodržiavali. 1. Na úvod hodiny sa zaraďuje rozohrievacia aktivita (worm up, ice-breakers). Slúži k uvoľneniu zúčastnených a naladeniu sa na ďalší priebeh stretnutia. Malo by dôjsť k preladeniu z vonkajšieho sveta na vnútorný svet jedinca. Niekedy slúži k spomaleniu tempa, inokedy môže ísť o aktivizáciu, podľa aktuálneho stavu a potrieb účastníkov. Špecifikom tejto fázy je, že sa vedúci skupiny zúčastní priebehu celej hry, alebo jej časti ako člen, čo pomáha vytvoriť pocit pospolitosti celej skupiny. 2. Druhou fázou je samotná výrazová hra. Tá je zameraná na sústredené vnímanie, v tejto fáze sa účastníci pohybujú vo fiktívnom svete a pomocou propov ho uchopujú. („ Prop je výraz, ktorý vstupuje ako náhrada (substituce) indivídua (alebo iného výrazu), ktorým on sám

aktuálne nie je, ale jeho rolu identifikuje, a zároveň predvádza niektoré jeho vlastnosti“ (Slavík, 2001, s. 130). Dôležité je následné zameranie na reflexiu a dialóg. 3. V tejto fáze dochádza k vystúpeniu z fiktívneho sveta a žiaci majú možnosť expresívne vyjadriť zážitky zo svojho pobytu v ňom. Toto vyjadrenie môže byť napr. pomocou reflektívneho dialógu, ktorý prebieha za pomoci slov. Tu si účastníci majú poskytovať spätnou väzbu, ktorá by mala byť obohacujúca, nie hodnotiaca. („NONEVALUATIVE FEEDBACK“ – nehodnotiaca spätná väzba – komentár situácie, v ktorom nie je obsiahnutý zjavný hodnotiaci súd, ale iba potvrdenie o tom, že hovoriaci berie na vedomie a nejako prežíva určitú situáciu, pracovný postup apod., bez toho aby o tom vyslovil hodnotiaci súd.“ (Slavík, 1999, s. 186). 4. Posledná fáza je uzatváracia. Ide o uplatnenie aktivít, ktoré majú podobnú funkciu ako rozohrievacie aktivity (fáza 1.), ale sú v opačnom smere. Majú účastníkov pevne ukotviť v reálnom svete a pripraviť ich na vstup do neho. Každý by si mal urovnať myšlienky a sám v sebe zhodnotiť čo práve prežil, ako ho to obohatilo atď. Taktiež nám veľkou inšpiráciou pri skupinovej práci s deťmi a mládežou boli princípy artefiletiky, ktoré pomenoval a publikoval opäť Doc. Paedr. Jan Slavík (2003) a ktoré sme sa snažili mať na pamäti a implementovať. Niekedy sa nám to darilo viac, niekedy menej úspešne. 1. Dôraz na autentickosť: rozptýliť obavy zo spontaneity, napr. použiť najjednoduchšie, ľahko ovládateľné vyjadrovacie prostriedky a vytvoriť ústretovú a chápavú atmosféru. 2. Dôraz na individualitu výrazového prejavu: oslabiť úzkosť z odlišovania sa, napr. ocenením originality a podporovaním radosti zo vzájomného poznávania - „je dobré byť sám sebou, pretože moja odlišnosť je pre ostatných prínosom“. 3. Dôraz na vzájomné obohacovanie: poukazovať na to, že každý objavený rozdiel medzi ľuďmi je zároveň príležitosťou k vzájomnému obohacovaniu sa, k inšpirácii – „je dobré všímať si rozdiely medzi nami, pretože ma obohacujú“. 4. Posilňovať citlivosť pre objavovanie rozdielností, ale aj vzájomných súvislosti: podporovať schopnosť vizuálneho rozlišovania. Cvičiť empatiu, klásť dôraz na pozorovanie detailov výrazového správania. 5. Zovšeobecňovanie individuálnej skúsenosti – postup od individuálnej skúsenosti k poznávaniu kultúry: objavovať súvislosti medzi vlastným tvorivým prejavom a umeleckými prejavmi z kultúrnej histórie a súčasnosti. 6. Dôraz na prežitok: posilniť atmosféru tajomstva a vnútornej účasti, napr. zdôraznením osobných kontextov („čo mňa vedie pravé k tomuto výrazovému prejavu“), alebo použitím navodzujúcich efektov - hudba, neobvyklé osvetlenie, nezvyčajnosť zážitkovej situácie. 7. Sústredenie na súvislosti rôznych foriem výrazu: naučiť aktívnemu objavovaní vzťahov medzi rôznymi druhmi výrazového správania sa, napr. odhaľovaním súvislosti medzi výtvarným prejavom jedinca a jeho správaním, alebo obliekaním. Snažiť sa „prekladať“ jeden druh výrazu do iného výrazového druhu, napr. vyjadriť maľbu pohybom. Považovali sme za veľmi dôležité ustriehnuť hranice arteterapie a artefiletiky. Pár krát sa nám však stalo, že sme sa dostali v skupinke hlbšie ako sme predpokladali. Vtedy sme sa snažili ošetriť to čo bolo potrebné a vrátiť dianie opäť na artefiletickú úroveň. „V artefiletike nie je kladený dôraz na patologické stránky psychiky, na liečbu, ako je tomu u arteterapie, ale pozornosť je sústredená na rozvoj sociálnych a reflektívnych zručností žiakov. Prostriedkom pre dosiahnutie týchto cieľov sú výtvarný zážitok, imaginácia a dialóg. Práve pri dialógu je kladený dôraz na zasadenie osobnej reflexie do širších súvislostí poznávacích a kultúrnych. Toto je významným faktorom odlišujúcim artefiletiku od arteterapie.“ (Slavík, 2001).

Samotný priebeh artefiletických skupiniek v nízkoprahovom klube V Nízkoprahovom klube Cirkus sa nám podarilo uskutočniť 9 artefiletických skupinových stretnutí. Na prvý pohľad to nie je veľa, ale pokúsim sa zo skúseností, ktoré som počas nich získala, niektoré zaujímavé priblížiť a doplniť aj obrazovým materiálom. Väčšinou pôjde o opis tzv. hlavných aktivít, ktorým vždy predchádza aktivita úvodná, následná reflexia, a záverečná aktivita, podľa fáz, ktoré som uviedla vyššie. Na tomto mieste ponúkam príklady niektorých aktivít, ktoré sme realizovali: 1. Pri prvom stretnutí sme vytvárali pravidlá skupinovej stredy. Použili sme pri tom techniku koláže, kedy mali klienti hľadať v časopisoch obrázky a priraďovať k nim pravidlá- podľa ktorých by boli ochotní na týchto stretnutiach fungovať. Na spoločnom veľkom flipcharte vznikla pestrá koláž. Najväčší úspech mali obrázky so sexuálnou tematikou, v súvislosti s prebiehajúcou pubertou u väčšiny klientov. (fotografiu nepripájam). Doplnili sme ju technikou na kooperáciu- kresba domu a záhrady vo dvojici, kde jeden má zaviazané oči a druhí ho slovne naviguje. Išlo im to veľmi dobre a zároveň si vyskúšali aj formu spolupráce vo dvojici, na ktorú nie sú veľmi zvyknutí. 2. Imaginácia o zázračnej krabici od múdreho starca, v ktorej je dar, ktorý si želajú, nebola dobre zvolenou technikou. Klienti si nedokázali v tichosti a pokojne predstavovať príbeh. Následne mali dar nakresliť, alebo vymodelovať. Z mnohých výtvorov sme boli nakoniec prekvapené. Priateľstvo, rodina, nesmrteľnosť pre všetkých, dobrá práca, láska...Cieľom bolo uvedomiť si hodnoty, ktoré sú pre mňa dôležité, čo sa aj po nepokojnom úvode nakoniec v spracovaní a reflexii podarilo. Zaujímavosťou bolo aj to, že chlapci takmer bez výnimky modelovali a dievčatá kreslili. (artefakty nepripájam). Obr. č. 2(1) Na začiatku stretnutia sme ako úvodnú nalaďovaciu aktivitu zadali úlohu: každý nakreslí na spoločný papier, to ako sa cíti, aké farby to vyjadrujú, aký symbol. Kresby vyjadrovali pohodu, úsmev, harmóniu. Polojasno mal jeden klient, ktorý svoj obrázok nakreslil aj oveľa väčší ako ostatní. Spájalo sa mi to u neho s potrebou zaujať pozornosť, byť stredobodom diania, čo sa aj v tejto jednoduchej aktivite odrazilo. Obr. č. 2(2) zadanie bolo rovnaké aj na konci stretnutia. Klienti mali sledovať či u nich nastali nejaké zmeny v pocitoch. Jeden klient nakreslil neusmiate slnko a komentoval to zlou náladou vyplývajúcou z toho, že už musí ísť domov. 3. Technika môj ideálny priateľ/priateľka vzišla z potreby klientov venovať sa tejto téme. Cieľom bolo uvedomiť si aké vlastnosti na partnerovi oceňujem, čo je pre mňa dôležité. Použitá technika bola koláž a mali ju doplniť krátkym príbehom ich prvého stretnutia. Obr. č. 3(1) klient (15 r.) vytvoril podľa svojich slov: „transvestitu, ktorého stretol za kostolom“. Obrázok dopĺňajú nápisy: „Chce být chlap, nový muž, expert, lapač na ženy“. Ako jediný vytvoril osobu rovnakého pohlavia, čo môže byť z časti recesia, alebo aj spôsob hľadania svojej identity, ktorý je pre tento vek charakteristický. Chlapci spájali postavu z viacerých obrázkov- obr. č. 3(3), 3(5). Pri druhom spomínanom sme poukazovali na výrazne staršiu tvár ženy, čo dotyčný komentoval, že sa mu páčia staršie a skúsenejšie ženy. Prístup dievčat bol odlišný, snažili sa nájsť čo najväčšieho krásavca na jednej fotke a celého tam nalepili. Pri dvoch artefaktoch chýbajú ruky, čoho sme sa dotkli a snažili zistiť dôvod a pýtať sa na to, čo sa im s rukami najčastejšie spája- obr. č. 3(2) a 3(7). Pri prezentácii výtvorov sa mnohí zameriavali na vzhľad, telo a sex, preto sme sa doplňujúcimi otázkami snažili upriamiť pozornosť a ich premýšľanie aj na charakterové vlastnosti partnera. 4. Kresba stromu pri ktorej mali do lístkov písať svoje silné stránky a do koreňov slabé stránky. Cieľ: uvedomiť si prednosti a nedostatky, posilniť sebavedomie a premýšľať nad

zmenou nedostatkov. Pri niektorých prekvapilo úprimné popísanie nedostatkov (ohováranie, fajčenie, nadávanie, bitky, pitie, vyhrážky, chcem schudnúť) a snaha o ich nápravu. Ale aj poznanie silných stránok (inteligentná, nesebecká, čestná, ochotná, milá, úprimná, pochopiteľná, vtipná). Dievčatá nemali problém v pomenovaní svojich dobrých vlastnostíobr. č. 4(1), 4(2). U chalanov to bolo ťažšie, často nevedeli- obr. č. 4(6), 4(8), 4(11). Vo veľkej väčšine prípadov bolo pre klientov náročné pomenovať svoje dobré vlastnosti. Snažili sme sa s nimi na tom pracovať už počas procesu tvorby individuálne, aj následne v kruhu, kde sme využili aj spätnú väzbu od ostatných členov skupiny. Navrhli sme, že ak chcú môžu si aj tieto vlastnosti do svojich stromov dopísať, čo aj využili. Jeden prípad však skončil až tak extrémne, že klient svoj strom pokrčil, roztrhal a hodil do koša, so slovami, že on nemá dobré vlastnosti. Bol to pre nás signál zakročiť a pracovať s týmto klientom individuálne, na jeho sebaobraze a sebahodnotení. Jeden artefakt sa trochu vymykal spomedzi ostatných- obr. č. 4(9). Koruna stromu bola v podobe marihuanového listu, a jediná dobrá vlastnosť bola popísaná klientom (15 r.) ako: som zhúlený. Skupinovou, ale hlavne následnou individuálnou intervenciou sme sa dostali k téme pravidelného užívania marihuany u tohto klienta, s ktorou aj naďalej pracujeme. Tento strom pre nás predstavoval upozornenie na svoj problém, pretože si s ním už sám neviem dať rady. Aj pri tejto aktivite sa objavili sabotéri, ktorí úlohu nebrali až tak seriózne a prejavilo sa to na kvalitatívnej stránke obsahu artefaktu- obr. č. 4(7). Pár dobrých vlastností sme spoločne s týmto klientom (14 r.) našli a pomenovali, ale ako náhle som ho nechala pracovať samého, zlé vlastnosti už nepísal seriózne a dotváral výkres podľa svojich predstáv. Nevýhodou takejto práce v nízkoprahovom klube je, že pri porušení pravidiel, napr. vulgarizmy, ubližovanie druhým, nerešpektovanie pracovníkov a pod. sú sankcie, kedy pri poslednom stupni môže dôjsť až k vyhodeniu klienta z klubu. Obr. č. 4(10) už viac krát sme si práve pri tejto klientke (14 r.) všimli, že nestihne dokončiť svoju prácu. Je to spôsobené najmä dôsledným vypracúvaním kresby najprv ceruzkou a následným obťahovaním. Aj táto kresba je toho príkladom. Spája sa nám to s neistotou vo vystupovaní tejto klientky, ktorá ale často býva kompenzovaná hlasným nezastaviteľným smiechom. Tiež máme informácie o výchove doma, ktorej niektoré metódy nemajú dobrý vplyv na sebavedomie tohto dievčaťa. Obr. č. 4(11) je okrem iného príkladom nejednoznačnosti kamarátskych vzťahov, keď za dobré vlastnosti klient označil „biť Miša“ a zároveň „kamarádiť sa s Mišom“. Reflektovali sme na to, ale nepodarilo sa nám v tej chvíli byť úspešní. Okrem toho bol tiež problém s pomenovaním dobrých vlastností, aj keď sme sa klientovi venovali individuálne. Môže to byť z časti spôsobené vekom (12 r.), ale aj istou sociálnou a emocionálnou nezrelosťou, ktorá sa u tohto klienta často nevhodne prejavuje. Vhodné na ďalšiu individuálnu prácu. 5. Téma môj abstraktný autoportrét- do mokrého výkresu zapúšťať farby, ktoré ma vyjadrujú, moje pocity, správanie, problémy, bez obmedzenia fantázie. Proces bol veľmi tvorivý a následný rozbor ešte zaujímavejší. Prostredníctvom obrázku sa klienti viac otvorili a dokázali popísať aj veľmi abstraktné veci. Obr. č. 5(3) bol zaujímavou metaforou- biela farba okolo čierno-zeleno-modrej kombinácie prestavuje štít- akúsi obranu pred ľuďmi, ktorých si tento klient (15 r.), ako povedal, nerád púšťa k telu. Vravel, že ešte nikoho si nepustil až úplne dovnútra a keď má pocit, že už sa niekto k nemu približuje, tak sa ešte viac ohradí a zmení to svoje vo vnútri. Pýtali sme sa ho či je s týmto svojím fungovaním stotožnení, či mu to takto vyhovuje. Odpovedal, že väčšinou áno, ale občas sa potom cíti sám a nepochopený. Mal by rád vtedy niekoho blízkeho. Naznačili sme mu, že by mohol uvažovať o tom, čo by stratil a získal, keby sa niekomu skúsil trochu viac otvoriť. Súhlasil, že o tom bude premýšľať. Obr. č. 5(2) komentoval jeho autor (15 r.), že žltá- zelená farba vo vnútri vyjadrujú jeho povahu zabávača a veselého človeka, červená jeho lásky a čierna jeho smútky. Cez

ohraničenie okolo naznačil, že vypúšťa zo seba smútky v podobe čiernych machúľ, najčastejšie keď je sám. Z opačného konca prijíma lásku z okolia. Ocenili sme takýto jeho premyslený spôsob fungovania a zvládania životných situácií. Na čo on reagoval, že mu to úspešne slúži. Obr. č. 5(1) vyjadroval smútok a bolesť zo straty starých rodičov, na obrázku celkovo prevláda tmavá farba, čo klient (14 r.) komentoval ako doterajšie trápenia a zlé skúsenosti (úrazy, vážna choroba...) Modrá mala vyjadriť tých, ktorých má najradšej- brata, psa a morča. Tiež sme získali veľa podnetov pre budúcu prácu s týmto klientom na témach, ktoré nám týmto autoportrétom sám ponúkol. Obr. č. 5(4) predstavoval klientov (12 r.) hnev na učiteľku a spolužiakov, ktorí ho často nespravodlivo obviňujú. Snažili sme sa spoločne s ním aj so skupinou prísť na to, ako by sa mohol v triede cítiť lepšie. Navrhli sme mu tiež nech skúsi začať od seba. Toto stretnutie bolo veľmi plodné a atmosféra uvoľnená a dôverná. Mnohé z artefaktov otvorili zaujímavé témy a podnety pre našu ďalšiu prácu s klientmi a prehĺbili naše poznanie a pochopenie o nich. Ocenili sme tiež ich úprimnosť. 6. Ja ako dom.(nakresliť seba ako dom, kde je, ako vyzerá, čo je v ňom...) Všimli sme si, že menšie klientky (12.r) mali svoje výtvory veľmi podobné, odkresľovali od seba, nevedia si ešte uvedomiť naplno svoju individualitu, často iba opakujú to čo má kamarátka. Ďalej skupinu tvorili prevažne 14 ročný chlapci. Špecifikom tejto práce je tiež, že sa často stretávajú klienti vo vekovom rozmedzí niekedy až 5 rokov, čo je v tomto životnom období veľmi veľký rozdiel. Občas je veľmi ťažké a náročné zladiť ich potreby, tempo, vzájomnú spoluprácu a pochopenie. Obr. č. 6(1) dom plný jedla- naznačil a otvoril okrem iného aj tému, že klient (12 r.) je hladný, doma nie je skoro nikdy navarené, čo nás naviedlo na preskúmavanie rodinných pomerov tohto klienta. Takisto bola zaujímavá spojitosť kresby podľa pravítka s poznaním, že práve tento klient má problém s hranicami, ich prekračovaním a porušovaním. Vo svojom výtvore vyjadril explicitne túžbu, aby mu ich niekto určil a trval na ich dodržiavaní. V Nízkoprahovom klube sa často práve o to usilujeme, prostredníctvom systému pravidiel a sankcií za ich porušenie. Často krát sme jediným miestom, kde sú deti a mladí ľudia konfrontovaní s hranicami a ich dôsledným dodržiavaním, nie však z pozície autority, ale z pozície partnera. Tento konkrétny klient mal s pravidlami zo začiatku veľký problém, ale keď zistil, že sme v ich dodržiavaní dôslední, prijal tieto podmienky a neskôr aj sám upozorňoval ostatných, keď ich porušovali. Obr. č. 6(2) bunker s nápisom Danger- no open a preveseným samopalom. Spoločne s klientovým (14 r.) prejavom výstižne naznačoval, že o sebe nechce a nebude nič hovoriť. Citlivo sme to skúsili, ale po odmietavej reakcii, sme to nechali na individuálny rozhovor po skončení skupiny. Obr. č. 6(3) dom oblepený značkami joja a hamburgerom odkazoval aj podľa autorových (14 r.) slov na zaujatie značkovými vecami a konzumným spôsobom trávenia voľného času, kde sa často hodnota kamarátov meria podľa ceny a značky oblečenia, výšky vreckového a pod. Tento trend sme si všimli u niektorých našich klientov a neustále sa s touto témou snažíme pracovať a pozitívne ich ovplyvňovať. Nie vždy sa to darí, pretože klienti sú zvyknutí žiť v takomto svete, ale aspoň im dávame našim postojom najavo, že sú aj iné hodnoty a dôležité veci. Keď sme tohto klienta upozornili na malé dvere, zareagoval na to, že on veľa priateľov nepotrebuje, čo poukázalo na jeho schopnosť rozmýšľať v metaforách a byť ponorený v obrázku. Tému priateľstva, jeho kvalitu a počet priateľov sme následne ďalej rozvíjali aj v skupine.

7. Úloha: nakresliť svoju planétu, kto by na nej s nimi žil. Cieľ: uvedomiť si svoje predstavy o svete, seba vo svete a dôležitých ľudí okolo. Účastníčky skupiny boli tentoraz mladšie dievčatá 12-13 ročné. Na planétach boli prevažne všetci šťastní, bol tam mier, hudba, pohoda, ohňostroje, kamaráti a frajeri obr. č. 7(1), 7(2), 7(3). Nikto tam neumiera. Absentovali rodičia, alebo dokonca boli ubytovaní na planéte 10 000 svetelných rokov ďaleko obr. č. 7(4). Alebo tam boli planéty pre vyhnancov, kam sa posielajú ľudia ktorí ich naštvú. Kreativitu sme ocenili a následne sme sa ich pokúšali zreálňovať v predstavách o svete a aj jeho smutnejších stránkach. A tiež prediskutovať fungovanie vzťahov s rodičmi, alebo ľuďmi ktorí im lezú na nervy. Čo sa v takých situáciách dá robiť. Sami pekne pomenovali, niektoré svoje zvládacie stratégie, o ktoré sa medzi sebou podelili. 8. Koláž- môj posledný deň v živote. Cieľ: sústrediť sa na to čo je pre mňa v živote najdôležitejšie. Vekový priemer skupiny bol okolo 15 rokov a aj mladší účastníci sa pod vplyvom starších veľmi rýchlo naladili na ich vlnu. Objavovali sa často témy neviazaného sexu, holé baby, veľa alkoholu obr. č. 8(4), 8(5), 8(6). Pomsta nepriateľom, rôzne zákernosti druhým ľuďom obr. č. 8(1), zabitie najlepšieho priateľa- aby nebol sám „tam hore“ obr. č. 8(8). V malej miere sa objavilo aj rozlúčenie s kamarátmi a s rodinou. Vyskytli sa aj výnimočné príklady- adopcia malého černocha obr. č. 8(7). Alebo sex s černochom obr. č. 8(2). Časté extrémne príklady, strata morálnych zábran, rôzne pomsty, môžu súvisieť s vecami doteraz zakázanými, ktoré ešte treba stihnúť. Boli sme prekvapené a šokované z niektorých artefaktov. Dávali sme spätné väzby a poukazovali na to, že ani posledný deň v živote nám nedáva právo toto všetko vykonať, ale naopak je možné zachovať si to dobré v nás. Skôr sa sústrediť na blízkych ľudí. Otázkam sexuality sa pri stretnutiach s klientmi venujeme takmer neustále, ale ako aj z artefaktov vyplýva je to u nich hlavná oblasť ich terajšieho záujmu. Celá téma bola pre nás náročná na následné spracovanie artefaktov v kruhu, najmä pre jej viaceré roviny, ktoré sa tam objavili. Obr. č. 8(3) klient (14 r.) opísal, že by išiel na vojenskú misiu, pomodliť sa do kostola a umrieť v nemocnici. Pýtali sme sa, prečo práve tam, nepovedal a na svojom rozhodnutí trval. Cítili sme za tým komplikované vzťahy v rodine a podnety na individuálnu prácu do budúcnosti, ktorú sme aj následne realizovali. Záver Prostredie nízkoprahového klubu je veľmi špecifické vo viacerých ohľadoch. Práca v takejto otvorenej skupinke, kde pri každom stretnutí sa zíde iná zostava klientov, je často náročná na vytvorenie dôvernej atmosféry. Takisto fluktuácia účastníkov skupinky neprispieva vždy k jej výslednému fungovaniu. Vekový rozdiel účastníkov spôsobuje často odsudzovanie a nepochopenie klientov medzi sebou. Nevyhnutnosť a potreba dodržiavania pravidiel a uplatnenia prislúchajúcej sankcie za ich porušenie zo strany pracovníka, vedie často k narušeniu skupinovej práce a celkovej atmosféry. Klienti nie sú zvyknutí na takýto typ práce a len pomaly si k nemu niektorí z nich hľadajú vôľu a cestu. Napriek všetkým týmto nevýhodám či prekážkam a práve vďaka skúsenostiam s realizáciou artefiletických skupinových stretnutí v nízkoprahovom klube, som presvedčená o ich opodstatnenosti, význame a zmysle. Vďaka zážitkom počas skupinových stretnutí sme si všimli na niektorých klientoch zlepšenie sústredenosti, rešpektovania pravidiel spoločného fungovania, prehĺbenie vzájomného pochopenia a spolupatričnosti s ostatnými, zvýšenie záujmu o prácu na sebe, pokroky v poskytovaní i prijímaní spätných väzieb. I keď tieto výsledky sa nedajú zovšeobecňovať na všetkých účastníkov skupinových stretnutí. Ale aj malé pokroky, hlavne u mladých, ktorí predtým nejavili záujem takmer o nič, neboli schopní sa sústrediť na jednu činnosť, počúvať ostatných, alebo oceniť sami seba, či kamaráta, sú pre nás nebadanými víťazstvami, ktoré majú obrovskú cenu. Mgr. Martina Mesiarkinová

Literatúra: 1. BARTOŇOVÁ M. - ŠANDOR J. a kol.: Nízkoprahové programy pre deti a mládež, Bratislava: Nadácia mládeže Slovenska, 2005. ISBN: 80-969348-0-5 2. BĚHOUNKOVÁ, L. Artefiletická facilitace a intervence rizikových žáků na 2. stupni základní školy, Rigorózní práce, Brno 2007, Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta. 3. BĚHOUNKOVÁ,L :Vojtová, V. Artefiletika jako strategie rozvoje sociálních kompetencí rizikové mládeže. Diplomová práce. Masarykova univerzita v Brně – Pedagogická fakulta, Brno, 2004, 114s. 4. BEDNÁŘOVÁ, Z., PELECH, L. : Sociální práce na ulici. Brno: Doplněk, 2000. 5. HRAŇOVÁ, P. 2004. Nízkoprahové zariadenie pre deti a mládež. Školiteľka: PhDr. Jana Štúrová, PhD. Bratislava: Filozofická fakulta UK, 2004. 70 s. Diplomová práca 6. KULIFAJ, P. 2008. Metodika nízkoprahových programov pre deti a mládež. Školiteľ: PaedDr. Libor Klenovský. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2008. 68 s. Bakalárska práca 7. MEŠKOVÁ, J: Arteterapie a artefiletika při práci s jedinci s poruchami emocí a chování. Diplomová práce. Brno: Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity, 2008. 8. SLAVÍK, J.: Umění zážitku, zážitek umění (teorie a praxe artefiletiky 1.díl), Praha: Univerzita Karlova – Pedagogická fakulta, 2001, s. 282, ISBN 80-7290-066-8. 9. SLAVÍK, J. WAWROSZ, P. Umění zážitku, zážitek umění.(Teorie a praxe artefiletiky 2.díl) 1. vyd. Praha: Univerzita Karlova v Praze – Pedagogická fakulta, 2004. 303s. ISBN 80-7290-130-3. 10. SLAVÍKOVÁ, V. et SLAVÍK, J. et HAZUKOVÁ, H. Výtvarné čarování: Artefiletika pro předškoláky a mladší školáky. 1. vyd. Praha: Univerzita Karlova v Praze – Pedagogická fakulta, 2000. 179 s. ISBN 80-7290-016-1. 11. STIBUREK, M. Arteterapie, artefiletika – podoby, obsah, hranice, role, cíle. In Současná arteterapie v České republice a v zahraničí. Univerzita Karlova v Praze – Pedagogická fakulta ve spolupráci s Českou artefiletickou asociací, Praha. 2000. 12. ŠANDOR, J. 2005. Nízkoprahové programy pre deti a mládež. In Nízkoprahové programy pre deti a mládež – úvod do problematiky. Bratislava : Nadácia mládeže Slovenska. ISBN 80-969348-0-5. 13. ŠICKOVÁ-FABRICI, J. Základy arteterapie. Portál. Praha. 2002. s 167. ISBN 807178-616-0.

14. ZIMMERMANNOVÁ, M. 2002. Terenní sociální práce s neorganizovanou mládeží streetwork na sídlišti Barrandov, Školiteľka: PhDr. J. Koláčková, Praha: Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2002, Postupová práca

Internetové zdroje: 1. www.artefiletika.cz 2. www.nizkoprah.sk 3. www.streetwork.cz