Diskusie. Rozličnosti. Správy a posudky. Spytovali ste sa PQ O OBSAH. Šesťdesiat rokov BAJZIKOVÄ, E. :

OBSAH BAJZIKOVÄ, E . Š e s ť d e s i a t ro­ kov K S Č KRAJČOVIČ, R.: K v z á c n e m u v e ľ k o m o r a v s k é m u jubileu . F E L B E R , H.: T e o r e t i c k é a me­ todologické aspekty medzi­ národnej š t a n d a r d i z á c i e ter­ minológie PUCI, J . : Miesto t e r m i n o l ó g i e v slovnej z á s o b e a k o s y s t é m e . MASÁR, L: T e r m í n v n o v i n á c h . MIKUŠKA, L.: 0 n i e k t o r ý c h lin­ g v i s t i c k ý c h o t á z k a c h symboli­ ky m a t e m a t i c k é h o textu a jej ústnej realizácie . . . Terminológia rastlinnej embryo­ lógie I Z á k l a d n é názvy z fyziky . . Z á k l a d n é názvy z a s t r o n ó m i e . :

'A Časopis pre jazykovú kultúru a terminológiu

Orgán jazykovedného Ľudovíta štúra SAV

ústavu

O .J

131

137 145 148

152 159 164 176

Diskusie

HLAVNÝ REDAKTOR Ján K a č a l a

129

O

HRDINA, Ľ.: Čo j e v l a s t n e „top­ ný o l e j " ? HORECKÝ, J . : Ako pomenovať olej na k ú r e n i e ?

178 184

Rozličnosti VÝKONNÝ REDAKTOR

< >

Mate] Považa]

O J

to

REDAKČNÁ RADA

<

E u g é n i a Bajzíková, V a l é r i a B e t á k o v á , J á n F i n d r a , Gejza Ho­ rák, J á n H o r e c k ý , Ján K a č a l a , Ivan Masár, J á n Oravec, Kon­ š t a n t í n P a l k o v i č , Mate] Pova­ ž a ] , Jozef Ružička, A n n a Rýzková, J á n S a b o l , E l e n a E m i e š ková, | Milan Urbančok |

H hj P „-

Pi

Dobré adjektívum Ružička

pririečny.

J. 185

Správy a posudky B a b e l — medzinárodná p r e k l a ­ dateľská a terminologická re­ vue. I. M a s á r U č e b n i c a zemepisu pre s t r e d n é š k o l y . J. H o r e c k ý . . .

186 188

Spytovali ste sa

REDAKCIA

PQ

884 16 B r a t i s l a v a , N á l e p k o v a 26

O

Z á s t e r k a a z á s t i e r k a . G. H or á k DOjčsnská, či d o j č e n e c k á úmrt­ nosť. M. Považaj . . . . P a l c m a n s k á Maša, a l e Lipovians k a m a š a . J. J a c k o . . . .

191 191 192

ČÍSLO 4

Šesťdesiat rokov KSC EUGÉNIA

BAJZIKOVÄ

Rok 1981 je rokom 60. výročia založenia Komunistickej strany Čes­ koslovenska, ktorá dokázala viesť našu robotnícku triedu a všetok pracujúci ľud k prevratnej spoločenskej zmene — ku zvrhnutiu kapi­ talizmu a k vybudovaniu nového, socialistického spoločenského po­ riadku. Víťaznú revolučnú cestu našej strany si osobitne uvedomujeme aj v spojení so XVI. zjazdom KSČ, ktorý zhodnotil doterajšie výsledky práce a určil ďalší program rozvoja našej socialistickej vlasti. Pri zamyslení sa nad šesťdesiatročnou činnosťou Komunistickej strany Československa je potrebné stále mať na zreteli väzbu histo­ rických faktov s našou prítomnosťou a budúcnosťou, keďže dejiny KSČ sú nevyčerpateľným zdrojom poučenia a skúseností pri plnení dnešných náročných úloh budovania rozvinutej socialistickej spo­ ločnosti na každom úseku práce. 60. výročie vzniku našej strany dáva každému z nás podnet na za­ myslenie vo dvoch smeroch. Pri pohľade dozadu sa zamýšľame nad dosiahnutými úspechmi, analyzujeme a využívame výsledky boja stra­ ny od mája 1921, keď sa založením KSČ splnila základná historická úloha československého robotníckeho hnutia po 1. svetovej vojne — utvorila sa strana na zásadách marxizmu-leninizmu. Vznik takejto strany bol jedným z mnohých článkov v reťazi revolučných udalostí začatých Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou. Vo svojej šesťdesiatročnej histórii prešla Komunistická strana Čes­ koslovenska viacerými obdobiami vývoja. Závažná bola najmä jej cesta k boľševizácii, boj proti kríze za buržoáznej republiky, boj za jednotu národov a národností proti fašizmu a obdobie národnooslo-

bodzovacieho hnutia, keď sa KSČ postavila na čelo boja v Sloven­ skom národnom povstaní. Po oslobodení Československa Sovietskou armádou a po vzniku ľudovodemokratického štátu bola to opäť ko­ munistická strana, ktorá viedla pracujúci ľud vo februári 1948 k roz­ hodnému víťazstvu nad buržoáziou. KSČ tým dosiahla jeden zo zá­ kladných cieľov vytýčených pri svojom založení: bola nastolená dik­ tatúra proletariátu, moc prešla do rúk robotníckej triedy a ostatných pracujúcich. V pofebruárovom období sa dôležitým stal rok 1949, rok IX. zjazdu KSČ, ktorý vytýčil generálnu líniu výstavby socialistickej spoločnosti — východisko politiky strany v celom období budovania socializmu. Po prekonaní krízového vývoja v strane a spoločnosti v šesťdesiatych rokoch môže Komunistická strana Československa spolu s celým československým ľudom v dfioch svojho významného jubilea nadväzovať na historické dielo výstavby socializmu uskutoč­ ňované od oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Pri druhom pohľade, pri pohľade dopredu si uvedomujeme, že jubi­ lujúca šesťdesiatročná KSČ prichádza s perspektívou plného využitia predností socialistického zriadenia, medzinárodnej socialistickej spo­ lupráce a integrácie, so smelými cieľmi pri výstavbe rozvinutej so­ cialistickej spoločnosti. Rozvoj spoločnosti nachádza svoj odraz aj v jazyku, spoločenskom jave, ktorý slúži ako dorozumievací prostriedok spoločnosti. Hlboké spoločenské premeny zasahujú osobitne do vývinu jazyka. V šesťde­ siatročnom období práce a boja KSČ takýmto rozhodujúcim obdobím bol najmä február 1948, keďže ním sa začína prestavba na všetkých úsekoch nášho života, teda aj v kultúre, na socialistickom základe. O prudkom a nebývalom rozvoji jazyka za posledných tridsaťpäť rokov sa už veľakrát hovorilo a písalo. Zdôrazňovalo a zdôrazňuje sa najmä oživenie záujmu o problémy súčasného spisovného jazyka, roz­ šírenie spoločenských úloh spisovného jazyka, zvýšený počet jeho aktívnych používateľov. Pozornosť sa venovala najmä terminologic­ kým otázkam, keďže rozvoj spoločnosti spôsobil prudký rozvoj slov­ nej zásoby, osobitne odbornej. Slovenčina sa bohato diferencuje štý­ lovo a funkčne, rozvíja sa výskum všetkých jazykových rovín. O mimoriadne zvýšenom záujme o rozvoj jazyka a jazykovej kul­ túry, o vzťah jazyka a spoločnosti, o otázky marxistickej metodoló­ gie v jazykovede a pod. treba hovoriť najmä v sedemdesiatych rokoch po vyjdení závažného dokumentu zo zasadnutia ÚV KSČ Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde, ktorý vyža­ doval kritickú a zásadnú analýzu každej činnosti v oblastí jazykovedy a jazykovej kultúry. Pri odstránení nedostatkov a plnení nových úloh sa požadoval zásadný maflxisticko-leninský prístup. K rozvoju

našej

jazykovedy,

k marxistickému

chápaniu

vzťahu

jazy-

ka a spoločnosti, k uplatňovaniu marxistickej metodológie vo výsku­ me významnou mierou prispeli sovietske práce z tejto oblasti zo za­ čiatku 70. rokov, príklon k sovietskej lingvistike, ako aj dve význam­ né podujatia venované otázkam marxistickej jazykovedy v ČSSR (Pra­ ha 1973, Olomouc 1977). Rozvoj socialistickej spoločnosti si vyžiadal vypracovanie novej teórie spisovného jazyka, ktorá by adekvátnejšie odrážala súčasný stav v používaní jazyka. V oblasti jazykovej kultúry sa venuje popri správnej štylizácii pozornosť zvukovej rovine, pričom sa osobitný dô­ raz kladie na spisovnú výslovnosť. Pokračuje štýlová diferenciácia jazykových prostriedkov, slovná zásoba sa rozvíja nielen z domácich zdrojov, ale aj preberaním slov z iných jazykov. Osobitný význam má pritom budovanie spoločných pojmových sústav v terminológii progresívnych vedných odborov v rámci socialistickej integrácie a ko­ operácie v každej oblasti. Rozvinul sa konfrontačný výskum jazykov. Významným prínosom z hľadiska obohacovania a kultivovania jazyka sú mnohé diela súčasnej slovenskej poézie a prózy. Komunistická stratia Československa jubiluje. Pod jej vedením a vďaka obetavej práci československého ľudu sa vytvorila spoľahlivá základňa pre ďalší rozvoj našej socialistickej vlasti. V záujme tohto rozvoja musíme úlohy a požiadavky, ktoré vytýčil XVI. zjazd KSČ aj pre oblasť kultúry a v jej rámci pre jazyk, podľa potrieb a požia­ daviek socialistickej spoločnosti svedomité a s maximálnou zodpo­ vednosťou plniť.

K vzácnemu Kapitoly RUDOLF

z dejín

veľkomoravskému jazykovej

kultúry

jubileu

(3)

KRAJČOVIC

Z kľúčových úsekov našich národných dejín bezpochyby najviac burcovalo našich predkov k tvorivým činom veľkomoravské obdobie. K e d y s i d á v n o s a n e n ú t e n e v t l á č a l o do p e r a t v o r c o m l e g i e n d , k r o n í k , n e s k ô r aj p o l e m í k a t r a k t á t o v . V č a s o c h n á r o d n é h o o b r o d e n i a z n á ­ s o b o v a l o túžby po p o k r o k u a v z d e l a n í a v č a s o c h ú t l a k u z a s a povzbu­ dzovalo k obrane národa a jeho reči. Veľkomoravské obdobie nie j e ľ a h o s t a j n é ani n á š m u s o c i a l i s t i c k é m u dnešku. Inšpiruje u m e l c o v a ak­ t i v i z u j e vedu. A p r á v e v ď a k a v e d e d n e s m á m e už dosť s ý t y o b r a z o V e ľ k e j M o r a v e * . V i e m e , že n a p r í k l a d t e n t o prvý z á p a d o s l o v a n s k ý * Najnovšie v k n i h e J . D e k a n , V e ľ k á Morava. 2. vyd. B r a t i s l a v a , T a t r a n 1977. 283 s.; k tomu P r a m e n e k d e j i n á m Veľkej Moravy. P r i p r a v i l P. R a t k o š . 2. vyd. B r a t i s l a v a , Veda 1974. 460 s.

štát bol c e n t r á l n e organizovaný, že v e ľ k o m o r a v s k á spoločnosť bola triedne rozvrstvená a že jej vývin s m e r o v a l k feudalizmu. Ďalej vieme, že m o c e n s k á reprezentácia tohto štátu bola v živom diplomatickom k o n t a k t e so súvekými centrami moci (pápežskej, franskej a byzant­ skej), s ktorými odvážne bojovala o samobytnosť a prestíž svojho mocnárstva mečom i diplomaciou. Pre našu tému je však dôležité, že v e ľ k o m o r a v s k í panovníci v s n a h e držať krok s inými krajinami rozhodli sa prítomnosť i perspektívy veľkomoravského štátu posilniť kresťanstvom, jeho ideológiou vtedy e š t e s c h o p n o u dodať silu na cestu k pokroku. T e n t o z á m e r vyšiel už M o j m í r o v i , n o v y š i e l n a j m ä R a s t i s l a v o v i . B o l t o p r á v e on, č o r o k u 863 m o h o l v ď a k a svojej p r e m y s l e n e j diplomacii vítať v y s l a n c o v by­ zantského dvora, Konštantína a Metoda, s k n i h a m i n a p í s a n ý m i hla­ h o l i k o u v z r o z u m i t e ľ n e j s t a r o s l o v i e n č i n e . No s á m R a s t i s l a v sotva t u š i l d ô s l e d k y t o h t o č i n u . Až d e j i n y u k á z a l i , že to b o l k ľ ú č k p o v z n e ­ seniu kultúry a vzdelanosti celého Slovanstva na dlhé stáročia. Pre n á s osobitný význam m á to, že staroslovienske knihy skrývali v sebe argument o rovnocennosti slovanského jazyka s jazykmi, ktorým a k o jediným sa dovoľovalo velebiť n a d z e m s k ú m o c (bol to jazyk heb­ rejský, grécky a latinský). Lenže tento argument smrteľne zasahoval dogmu, ktorá m a l a silu otvárať brány vplyvu a nátlaku m o c n ý c h . Pochopiteľne, s tým sa nemohlo zmieriť franské duchovenstvo. Keď potom vzplanuli spory o platnosť iných mystérií, rozpútal sa neľú­ tostný zápas. Sprevádzali ho smrť, žaláre, intrigy. Ale boli aj víťaz­ stvá. J e d n ý m z nich bolo to, že slávnostne bola potvrdená r o v n o c e n ­ nosť staroslovienčiny priamo v pápežských bulách. Prvýkrát sa tak s t a l o už r o k u 8 6 9 a d r u h ý k r á t r o k u 8 8 0 . Od t o h t o p o s l e d n é h o h i s t o ­ rického činu práve vlani uplynul jubilejný tisícstý rok . . . Iný fakt, ktorý pre našu tému m á základný význam, je poznatok, že staroslovienčina sa na Veľkej Morave neocitla v kultúrno-spoločenskom ani v kultúrno-jazykovom prázdne. Právom sa predpokladá, že s t a r o s l o v i e n č i n a (kultivovali ju vo v z d e l a n e c k o m prostredí solúns k y c h S l o v a n o v ) vo v e ľ k o m o r a v s k o m prostredí p o m á h a l a dvíhať kul­ túru d o m á c e h o jazyka, ale aj s a m a sa v k o n t a k t e s ním zdokonaľo­ vala. Toto zistenie sa opiera hlavne o výsledky identifikácie veľko­ moravskej lexiky r a n ý c h odpisov pôvodných staroslovienskych písom­ ností.** B e z p o c h y b y ide o v z á c n e doklady. V t o m t o s m e r e bude treba skúmať ďalej, vyhľadávať nové doklady, preverovať staršie. Ich vý­ z n a m je v tom, že podávajú svedectvo o existencii d o m á c e h o kultúr** V i a c v k n i h á c h J. S t a n i s l a v , S t a r o s l o v i e n s k y j a z y k . 1. vyd. B r a t i s l a v a , S l o v e n s k é p e d a g o g i c k é n a k l a d a t e ľ s t v o 1 9 7 8 . 370 s. a E . P a u l í n y , S l o v e s n o s ť a kultúrny j a z y k V e ľ k e j Moravy. 1. vyd. B r a t i s l a v a , T a t r a n 1 9 6 4 . 2 4 4 s.

neho jazyka na Veľkej Morave. Pravda, doterajšie poznatky o tomto j a z y k u bude potrebné dopĺňať aj z i n ý c h zdrojov. V c e l k u možno po­ vedať, že kultivovanie d o m á c e h o j a z y k a n a V e ľ k e j Morave v zásade p r e b i e h a l o v prostredí ľudovom, v d v o r s k o m (t. j . n a p a n o v n í c k o m dvore a na kniežacích dvorcoch) a vzdelaneckom. V ľudovom prostredí sa reč na Veľkej Morave ešte kultivovala v úzkej spojitosti s domácimi kultovými tradíciami a potrebami, ktoré si v y n u c o v a l i z a k o r e n e n é m y t o l o g i c k é p r e d s t a v y , r o z l i č n é m a g i c k é úkony, k o l e k t í v n e obrady, zvyky a pod. Iste j e n a m i e s t e predpoklad, že uspokojovanie týchto potrieb sprevádzali slovesné prejavy, ktoré boli primerane kultivované, dekorované osobitne vybranými slovami, zvratmi, r y t m o m a pod. Žiaľ, t a k é t o s l o v e s n é p r e j a v y z p r e d k r e s ť a n ských čias sa v pôvodnej podobe nezachovali. Na ich jestvovanie m ô ž e m e však usudzovať z lexiky n á š h o j a z y k a (rozumie sa, aj i n ý c h slovanských jazykov), z a r c h a i c k ý c h znakov doposiaľ živých folklór­ nych prejavov, n a j m ä však z prastarých motívov, ktoré tieto prejavy často sprítomňujú. Z m y t o l o g i c k e j sféry sú z n á m e niektoré názvy p o h a n s k ý c h božstiev a l e b o i n ý c h n a d z e m s k ý c h bytostí, s k t o r ý m i sú spravidla spojené zaklínacie formuly, vyhrážky, upodozrievania zo stretávania sa so zlými bytosťami, duchmi atď. T a k é t o prastaré j a d r á s k r ý v a j ú n a p r í k l a d p r í s l o v i a Daže teba Perún trestal! Má Pikuhka ( č i ž e z l é h o d u c h a v s e b e ) ! Bodaj ta zmok vzal! Tuším ti rarášek pe­ niaze nosí! a pod. Širšie k o m p o n o v a n é s l o v e s n é prejavy iste spre­ vádzali ú k o n y a l e b o obrady s p o j e n é s mágiou. Aby s m e m a l i a s p o ň predstavu o nich, bližšie si v š i m n i m e t e n t o a r c h a i c k ý f o l k l ó r n y útvar: Ochvat ochvatný I prešiel do hlavy I z hlavy do údov I z údov do nohú I z nohú do zeme... Nie s m e k o m p e t e n t n í určovať starobylosť tohto útvaru. No jednoduchosť a a r c h a i c k á dekorácia výrazu (opa­ k o v a n i e pri vstupe v podobe p a r o n o m á z i e ) , j e d n o d u c h ý rytmus (strie­ danie trocheja s d a k t y l o m ] , vecno-sémantická gradácia s pointou víťazstva nad zlom — to v š e t k o prezrádza, že útvar je p r i n a j m e n š o m starým ohlasom podobných prastarých prejavov. Rovnako archaické sú aj n i e k t o r é f o l k l ó r n e útvary zo z v y k o v o - o b r a d n e j sféry. V š i m n i m e si n a p r í k l a d z n á m y ľ u d o v ý p o p e v o k p r i ú k o n e h á d z a n i a M o r e n y d o j a r n ý c h v ô d : Morena, Morena I za kohos' umrela I ne za ny, ne za ny I lež za ty kresťany . . . V s t u p o m je tu opäť o p a k o v a n i e (v p o d o b e v o k a t í v n e j e p i z e u x y ) , o p ä ť j e tu j e d n o d u c h á r y t m i c k á d e k o r á c i a ( v y ­ u ž í v a s a i b a d a k t y l ) a n e c h ý b a j ú a n i j a z y k o v é a r c h a i z m y [ny j e s t a r ý t v a r akuzatívu p l u r á l u ) . N a v y š e v e r š e sú r ý m o v a n é a o b s a h odráža pohansko-kresťanskú antinómiu so zjavnou náklonnosťou k pohanské­ mu kultu. Popevok t e d a v sebe s k r ý v a p r a s t a r é jadro. T a k é p r a s t a r é o b s a h o v é i f o r m á l n e j a d r á sú, p r a v d a , aj v i n ý c h d r u h o c h ľudovej slovesnosti (napríklad v baladách, piesňach, rozprávkach a pod.).

Napokon jestvovanie primerane kultivovaných slovesných prejavov v p r e d k r e s ť a n s k o m období dokazujú aj n i e k t o r é starobylé slová v lexike slovenčiny a iných slovanských jazykov. Určitú formu fantastic­ k é h o r o z p r á v a n i a d o s v e d č u j e n a p r í k l a d p s l . * * * s l o v o bajati „rozprá­ vať o v y m y s l e n ý c h v e c i a c h , tvoroch a pod." ( t a k v stč., stpoľ.), ale a j „ č a r o v a ť , z a k l í n a ť " ( v s c h . , b u l h . ) a l e b o bajbka a basrib „rozpráva­ nie o v y m y s l e n ý c h v e c i a c h , t v o r o c h " ( t a k v slov., stpoľ., str.), a l e a j „čarovanie, z a k l í n a n i e " (tak v stsl., str. a i n d e ) . S l o v e s n é útvary z m y t o l o g i c k o - k u l t o v e j s f é r y d o k a z u j ú n a p r í k l a d s l o v á kleti se „ z a k l í ­ n a ť s a , p r i s a h a ť ( b o ž s t v u ) " ( p ó r o v . s l o v . kliať, l u d . klnúi, stč. klíti . a t ď . ] a kletva „ z a k l í n a n i e , p r í s a h a " (už v stsl., s t č . , slov. a t ď . ) . Zo slov, ktoré dokazujú prastaré slovesné útvary spojené s mágiou, uvedieme a s p o ň s l o v á veštati „ h á d a ť , v e š t i ť b u d ú c n o s ť " , véštb, véšthC „ten, kto h á d a , v e š t í " , véštica „ t á , k t o r á v e š t í b u d ú c n o s ť " ( u ž v s t s l . véšt i všštica, s t p o ľ . wieszcz „ p r o r o k " a t ď . ) . Zo s f é r y s p o l o č e n s k é h o ž i v o t a u v e d i e m e a s p o ň s l o v o vštiti „slávnostne hovoriť (na zhromaždení, p r e d r a d o u , p r e d b o ž s t v o m a p o d . ] " ( s l o v . vetiť, odvetií, doložené je s t a r é s l o v o veca „ ľ u d o v é z h r o m a ž d e n i e " v n á z v e Vveza z roku 1113, t. j . Veca, v s t č . j e t v a r vece „ p o v e d a l " , v r u š . prívet, sovet atď.) a p r í b u z n é s l o v o obšcati (ob-vet-ja-ti) „verejne sľubovať (pred zhro­ maždením, pred radou, pred p o h a n s k ý m i d o l o m ) " (v slov. dodnes obecaf „ s ľ u b o v a ť " , v s t č . b o l o obšcati „sľubovať (božstvu)" a t ď . ) . b

b

V dvorskom a vzdelaneckom prostredí kultivovanie domáceho jazy­ ka na Veľkej Morave prebiehalo v iných podmienkach a inými pro­ striedkami. Zaiste je reálny predpoklad, že sa v nich ešte pestovali slovesné útvary podobné útvarom v pohanskom okolí, a pravdepodob­ n é j e a j to, že m n o h é z n i c h už boli p o z n a č e n é p o h a n s k o - k r e s ť a n s k ý m paralelizmom alebo synkretizmom. No základný význam týchto pro­ stredí pre k u l t i v o v a n i e d o m á c e h o j a z y k a vo v e ľ k o m o r a v s k o m období bol v tom, že sa v nich utvorili predpoklady n a tvorbu d o k o n a l e j š í c h s l o v e s n ý c h prejavov, štýlov i žánrov. Obidve prostredia sa pritom vzájomne dopĺňajú, ale súčasne mali špecifické funkcie, ktoré viedli k istej deľbe úloh pri kultivovaní j a z y k a . V dvorskom prostredí sa tvorili kultivované jazykové prejavy n a j m ä v súvislosti s vedením štátu, s aktivizovaním jeho inštitúcií a usku­ t o č ň o v a n í m z a h r a n i č n e j d i p l o m a c i e . V l e g e n d e Život Konštantínov (kap. 1 4 ) je napríklad zmienka o tom, že Rastislav „radu učinil s knie-

*** V n a š o m s e r i á l i používame t i e t o s k r a t k y názvov j a z y k o v : bulh. — bul­ h a r č i n a , psl. — p r a s l o v a n č i n a , ruš. — ruština, s c h . — s r b o c h o r v á t č i n a , s t č . — s t a r o č e š t i n a , stmaď. — s t a r o m a ď a r č i n a , s t n e m . — s t a r o n e m č i n a , stpoľ. — s t a r o p o ľ š t i n a , str. — s t a r o r u š t i n a , s t s l . — s t a r o s l o v i e n č i n a , slov. — s l o v e n ­ čina.

ž a t a m i svojimi a s M o r a v a n m i " . To n a z n a č u j e , že n a p a n o v n í c k o m dvore a kniežacích dvorcoch museli jestvovať isté formy r e č n í c k e h o a rokovacieho štýlu. Časté správy súvekých kronikárov o zahraničnej diplomacii veľkomoravského panovníckeho dvora dovoľujú zasa pred­ pokladať tvorbu kultivovaných j a z y k o v ý c h prejavov, ktoré mali za­ pôsobiť a tak sprostredkovať dôverné dohovory prerokované na pa­ n o v n í c k o m dvore. Museli to byť t e d a p r e j a v y , k t o r é c h a r a k t e r i z o v a l i z n a k y súvekého diplomatického štýlu. Pravda, v súvislosti s rozvojom s t a r š í c h i novších kultúrnych, resp. aj nových kultových inštitúcií vznikli predpoklady aj n a vznik a formovanie štýlov či žánrov. O jest­ v o v a n í k u l t ú r n y c h s l o v e s n ý c h p r e j a v o v , k t o r é m o h l i m a ť už c h a r a k t e r u m e l e c k ý c h prejavov, veľa n a p o v e d á n a p r í k l a d z n á m e psl. slovo ž g r c ( s t m a ď . igric je priamo z tohto znenia). Toto slovo síce označovalo predovšetkým hráčov na hudobných nástrojoch, no analógie z knie­ žacích dvorcov iných krajín dokazujú, že títo hráči svoj základný ú k o n s p r e v á d z a l i r y t m i c k ý m i p o h y b m i ( v s c h . igra m á v ý z n a m a j „ t a ­ n e c " ) a, p r i r o d z e n e , a j s l o v o m . S o z r e t e ľ o m n a m n o h é d ô k a z y o j e s t ­ vovaní nových kultových (presnejšie kresťansko-kultových) inštitúcií na Veľkej Morave možno sa právom domnievať, že vládnuca trieda v tomto štáte sa pričinila aj o rané formovanie kultúrnych jazykových prejavov, ktoré mali charakter pastoračného štýlu. Napokon svedčia o tom početné dobové europeizmy, resp. termíny náboženského i svet­ ského charakteru (viac o nich ďalej), ktorých preniknutie na územie n a š i c h p r e d k o v m o ž n o d a t o v a ť p r e d 1 0 . s t o r . , t. j . d o o b d o b i a z a č i a t k o v christianizácie. b

b

Vo vzdelaneckom prostredí kultivovanie domáceho jazyka malo ešte v ä č š i e predpoklady. To, že n a Veľkej Morave také prostredie b o l o , d o k a z u j ú v i a c e r é p r a m e n e . N a p r í k l a d v l e g e n d e Život Metodov (kap. 17) sa o veľkomoravskom Gorazdovi píše, že to bol človek „učený dobre v latinských knihách". O kultúre d o m á c e h o j a z y k a vzdelancov na veľkomoravskom panovníckom dvore svedectvo po­ dáva s a m a z a h r a n i č n á diplomacia tohto dvora. Veď dôverné posol­ stvá sa najprv museli prerokovať a predbežne formulovať s panov­ n í k o m v d o m á c o m jazyku a až potom zostavovať v l a t i n č i n e alebo g r é č t i n e (Rastislavovo p o s o l s t v o ) . P r e s v e d č i v e j š i e d ô k a z y o tom, že veľkomoravskí vzdelanci disponovali domácim kultúrnym jazykom, podávajú staroslovienske písomnosti s väčším počtom veľkomoravizmov. T a k é sú napr. z n á m e Kyjevské listy. V nich výskyt veľkomoravizmov j e č o do pozície pravidelný, pričom ide o t a k é javy, ktoré z hľadiska súvekého č l e n e n i a praslovenčiny boli najzávažnejšie (napr. s t r i e d n i c e z a p s l . t], dj}. T á t o o s o b i t n o s ť n á s n ú t i d r ž a ť s a t é z y , ž e v e ľ k o m o r a v i z m y o b s a h o v a l už o r i g i n á l s p o m e n u t e j p a m i a t k y . A tu s a trochu zastavme a pouvažujme. Pre jazyk Kyjevských listov je totiž

príznačné, že pisár nepoužil p í s m e n o „dzelo", h o c i m o h o l (napr. m o h o l n í m o z n a č i ť h l á s k u z a p s l . dj). Toto písmeno sa v staroslov i e n č i n e p o u ž í v a l o n a o z n a č e n i e dz' z a p s l . g'. P i s á r t e d a t a k é t o dz' v p o v e d o m í n e m a l . Ď a l e j j e p r í z n a č n é , ž e h l á s k u n a m i e s t e p s l . dj označil hlaholským písmenom „zemľa". Táto grafická zvláštnosť vedie k d o m n i e n k e , ž e v K y j e v s k ý c h l i s t o c h z a p s l . d) j e z. A l e p í s m e n o „zemľa" geneticky súviselo s gréckym písmenom „theta" ( § ) , ktoré označovalo hlásku dentálnej alebo interdentálnej realizácie. To zna­ m e n á , že v r a n o m období s t a r o s l o v i e n č i n y h l a h o l s k é p í s m e n o „zem­ ľ a " m o h l o s a použiť aj n a o z n a č e n i e m ä k k é h o ľahko asibilovaného d! ' ( z a p s l . dj). D ô l e ž i t é j e , ž e r o z d i e l ď- : z' ( z a p s l . dj: g'} v d r u ­ h e j p o l o v i c i 9. s t o r . c h a r a k t e r i z o v a l o b l a s ť V e ľ k e j M o r a v y a ž e živý vzťah hlaholského písmena „zemľa" a g r é c k e h o „theta" sa mohol uvedomovať iba v období pôsobenia b y z a n t s k ý c h bratov na V e ľ k e j M o r a v e . Z t o h o v š e t k é h o v y c h á d z a , že pri p r e k l a d a n í s t a r é h o latin­ s k é h o m i s á l a do s t a r o s l o v i e n č i n y p o m á h a l v z d e l a n ý V e ľ k o m o r a v a n n i e k e d y v r o k o c h b y z a n t s k e j m i s i e . T e n by s a bol p r i č i n i l aj o a d a p ­ táciu prekladu využitím najzávažnejších javov (rozdielov v j a z y k u ) . P o d o b n e m o h l o vzniknúť aj v i a c o r i g i n á l o v s t a r o s l o v i e n s k y c h pa­ m i a t o k . A n a k o n i e c treba ešte dodať, že d o m á c i j a z y k v e ľ k o m o r a v ­ ských vzdelancov pravdepodobne charakterizovali mnohé dobové europeizmy, resp. dobová terminológia svetskej i cirkevnej povahy. Svedectvo o tom podáva stará vrstva slov v lexike slovenčiny, ktorá j e l a t i n s k é h o pôvodu a p r e n i k l a do n e j e š t e pred 1 0 . stor. p r i a m o z l a t i n č i n y ( n a p r . k-bmotra, ktmetb, koleda) alebo ju sprostredko­ v a l a s t a r á n e m č i n a (biskupt, pop-b, m-bnich-b, postt, žegnati, kostelt, krst-b a i.). Iným svedectvom je vrstva starých kultúrnych slov, k t o r é k n á m p r e n i k l i t i e ž e š t e p r e d 1 0 . stor. p r i a m o zo s t a r e j n e m č i n y alebo iných jazykov (napr. kralb, skriňa, škoda, deky, cirky, škrat-bk-b, h y b r i d mal-bžena; tovary, kňiga, rajb, rribša a -i.) a l e b o boli utvorené domácimi prostriedkami (napr. dvorbCb, šcitarb, dvonnik-b a i.). z

Veľkosti cieľov vládnúcej triedy veľkomoravského štátu zodpove­ dali aj stimuly a zdroje kultivovania d o m á c e h o j a z y k a . K ý m v ľudo­ vom prostredí t a k ý m i stimulmi a zdrojmi bola prirodzená túžba na­ pĺňať pracovné a duchovné potreby tvorbou uprostred konfrontácie s nepoznanými prírodnými silami, v dvorskom a vzdelaneckom prostredí boli to aj ďalšie faktory. Z n i c h dôležité boli pozitívne po­ stoje vládnúcej a vzdelaneckej vrstvy k jazyku. Dôkazom toho je n a p r í k l a d už s a m o Rastislavovo rozhodnutie uplatniť pri christiani­ zácii zrozumiteľný kultúrny jazyk. Veľký význam pre kultivovanie domáceho j a z y k a malo to, že tento ideál sa realizoval. Byzantskí bratia totiž mali rovnaký cieľ. Iným dôležitým stimulom kultivovania

d o m á c e h o j a z y k a n a Veľkej Morave boli vzdelávacie inštitúcie (uči­ lištia). O ich existencii podáva informácie viac prameňov. Naprí­ k l a d v Živote K o n š t a n t í n o v o m (kap. 1 5 ) sa píše, že Rastislav „zhro­ maždil učeníkov, oddal mu (Konštantínovi) ich na učenie". Podľa toho na Veľkej Morave boli by v č a s e pôsobenia b y z a n t s k ý c h bratov bývali vzdelávacie inštitúcie členené na nižšie a vyššie. Z Bulharskej legendy sa zasa dozvedáme, že n a n i ž š o m stupni s a žiaci učili čítať a písať (kap. 18, ods. 5 8 ] , a podľa i n ý c h p r a m e ň o v n a vyššom stupni o k r e m liturgie s a učila aj g r a m a t i k a . V oboch stupňoch teda vyučo­ vanie j a z y k a bolo primárnou požiadavkou. Rozumie sa, že dôraz sa kladie na vyučovanie latinčiny a neskôr staroslovienčiny, no mohlo sa t a k urobiť len na pozadí d o m á c e h o jazyka. A n a k o n i e c treba priznať, že kultivovanie d o m á c e h o j a z y k a n a p o m á h a l a priaznivá kultúrno-spoločenská klíma a s ňou súvisiaca rovnako priaznivá jazy­ ková situácia. Podľa zachovaných prameňov v dvorskom a vzdela­ n e c k o m prostredí kultúrny domáci jazyk bol v k o n t a k t e s „európ­ skymi" všeobecne uznávanými jazykmi, akým bola latinčina a gréč­ t i n a . Zo ž i v ý c h j a z y k o v b o l a to s t a r á n e m č i n a a istý č a s s t a r o s l o ­ v i e n č i n a . Z n i c h p r e n i k a l i m n o h é t e r m í n y a k u l t ú r n e s l o v á do l e x i k y domáceho kultúrneho jazyka, ktorý sa tak kompletizoval a súčasne intelektualizoval. Zdalo by sa, že v e ľ k o m o r a v s k é obdobie pre nasledujúce p o k o l e n i a postavilo pevné piliere všestranného rozvoja štátnosti, hospodárskos p o l o č e n s k é h o života, kultúry i j a z y k a , k t o r é by č a s m o h o l len ťažko zničiť. * Ale stalo sa . . . Filozofická Gondova

2,

fakulta UK Bratislava

Teoretické a metodologické aspekty štandardizácie terminológie

medzinárodnej

HELMUT F E L B E R P o k r o k vo v š e t k ý c h o b l a s t i a c h ľ u d s k é h o života závisí do v e ľ k e j m i e r y od k o m u n i k á c i e informácií. J e d n o z n a č n á k o m u n i k á c i a j e , prav­ da, m o ž n á iba vtedy, ak p o j m y — e l e m e n t y m y s l e n i a — m a j ú rov­ n a k ý význam pre všetkých, ktorí sa zúčastňujú na komunikačnom p r o c e s e , či už j e v ý m e n a i n f o r m á c i í n á r o d n á a l e b o m e d z i n á r o d n á . Ť a ž k o s t i pri k o m u n i k á c i i n a m e d z i n á r o d n e j úrovni v z n i k a j ú z v ä č š a

preto, lebo korešpondujúce pojmy sa nezhodujú a systém pojmov je v každom jazyku odlišný. Tieto ťažkosti možno preklenúť zhodou pojmov a pojmových systémov n a medzinárodnej úrovni, napr. k e ď sa pojmy a pojmové systémy štandardizujú. R o z s i a h l e š t ú d i e p r o f . E . W ú s t e r a v y ú s t i l i d o k n i ž k y Die Inter­ nationale Sprachnormung in der Technik (Medzinárodné jazykové n o r m o v a n i e v t e c h n i k e ) , k t o r á v y š l a r. 1 9 3 1 . T á t o k n i ž k a b o l a p o d ­ n e t o m n a z a l o ž e n i e k o m i t é t u ISA 37 „Terminológia" v Medzinárodnej federácii štandardizačných spoločností (International Federation of S t a n d a r d i z i n g A s s o c i a t i o n s — I S A ) v r. 1 9 3 6 . P o n i e k o ľ k ý c h p r í p r a v ­ n ý c h p r á c a c h I I . s v e t o v á v o j n a prerušila túto č i n n o s ť ; m o h o l ju o b ­ n o v i ť a ž Technický komitét 37 „Terminológia (zásady a koordinácia]" v Medzinárodnej organizácii pre štandardizáciu ( I S O ) r. 1 9 5 1 . S e ­ kretariát ISO/TC 37 je v Rakúskom inštitúte pre štandardizáciu (ON = Austrian S t a n d a r d s I n s t i t u t i o n ) vo V i e d n i . V súčasnosti ISO/TC 37 z a h ŕ ň a pozorovateľov) Doteraz

ISO/TC

do 4 s k u p í n ,

41 krajín

a 38 medzinárodných 37

pripravila

7

(14 aktívnych členov a 27

organizácií. dokumentov.

Možno

ich

rozdeliť

a to:

1. s k u p i n a

— Slovník: ISO/R 1087—1969 Slovník terminológie, 2. s k u p i n a — P r a c o v n á m e t ó d a : ISO/R 919—1969 Rukoväť pre prípravu slovníkov, 3. skupina — P o m e n o v a c i e princípy: ISO/R 704—1968 Pomenovacie ISO/R

860—1968

systematických

princípy,

Medzinárodné

zjednotenie

pojmov a

ter­

mínov, 4. s k u p i n a

— Vypracovanie špeciálnych ISO/R tických

slovníkov:

1149—1969 Vypracovanie mnohojazyčných

systema­

slovníkov,

ISO/R 639—1967 Symboly jazykov, krajín a inštitúcií, ISO 1 9 5 1 — 1 9 7 3 L e x i k o g r a f i c k é s y m b o l y osobitne n a po­ užívanie v systematických výkladových slovníkoch. Tieto terminologické princípy a metódy terminologickej lexikogra­ fie sú s m e r n i c a m i nielen pre subkomisie a p r a c o v n é skupiny tech­ n i c k ý c h komisií I S O , ale aj pre n á r o d n é a m e d z i n á r o d n é terminolo­ gické komisie technických organizácií pripravujúce terminológiu z oblasti ich činnosti. Keďže štandardizácia j e veľmi dôležitá pre širokú svetovú spolu­ prácu v terminológii, uvedených 7 dokumentov ISO sa odporúča na používanie prostredníctvom UNISIST (Intergovernmental programme for co-operation in the field o f scientific and t e c h n o l o g i c a l informa-

tion — Medzinárodný nických ISO

by malo umožniť

Zlučitelnosť siete

program

spolupráce v oblasti vedeckých a tech­

informácii). Široké svetové uplatnenie terminologických

spolupracujúcich

z podnetu

medzinárodnú

výmenu

údajov

sa

terminologických

týchto

zásad

a

metód

technologických požaduje

inštitúcií,

na

údajov.

fungovanie

ktorá

vznikla

Infotermu.

Dva typy štandardizovania terminológie Štandardizácia

terminológie

sa

člení na

dve

výrazné

oblasti, a

to:

1. š t a n d a r d i z á c i u terminologických zásad a metód terminologickej lexikografie (pozri ISO/TC 3 7 ) , 2. prípravu š t a n d a r d i z o v a n ý c h terminológií, vykonávanú komitétmi alebo pracovnými skupinami jednotlivých technických komitétov ISO zaoberajúcich s a štandardizáciou svojich oblastí. Veľmi skoro s a ukázalo, že štandardizácia chádzať pred štandardizáciou objektov.

terminológie

má

pred­

V bežnej r e č i je s ú č a s n ý úzus štandardom. D o n e d á v n a sa j a z y k o ­ veda zaujímala len o voľný a neregulovaný vývin b e ž n é h o j a z y k a . Jazykoveda mohla štandardizáciu ignorovať, lebo bežná slovná zásoba n i e j e veľmi o b s i a h l a (v a n g l i č t i n e asi 6 0 0 0 0 0 s l o v ) v p o r o v n a n í s technickým jazykom. S h a k e s p e a r e používal vo svojich dielach okolo 23 000 slov. Pravda, v t e c h n i c k o m jazyku so zreteľom n a r ý c h l y pokrok vo vede a v technológii vedúci k tvorbe množstva pojmov a termínov (4 milióny pojmov iba v elektrotechnike) by slobodný rozvoj ter­ m i n o l ó g i e m o h o l viesť k neprípustnému zmätku. To bola príčina, prečo terminológovia začali na začiatku tohto storočia zakladať ko­ misie pre terminológiu s cieľom zjednotiť a štandardizovať pojmy a termíny. P r í p r a v a š t a n d a r d i z o v a n ý c h t e r m i n o l ó g i í m á tri stupne: 1 . s k ú m a n i e t e r m i n o l o g i c k é h o s y s t é m u v d a n e j o b l a s t i , t. j . s k ú m a n i e skutočného používania terminológie; 2. tvorenie terminologického systému (systémy pojmov a ich názvy), t. j . v e d o m é z á m e r n é t v o r e n i e a z d o k o n a ľ o v a n i e t e r m i n o l ó g i e , a k o aj s c h v a ľ o v a n i e t e r m i n o l ó g i e ; 3. odporúčanie schválenej terminológie (publikovanie kého štandardu) a rozširovanie jej používania.

terminologic­

Teoretické a metodologické aspekty Všeobecná teória terminológie je dizácie terminologických princípov.

teoretickým základom Zahŕňa zásady, ktoré

štandar­ sú vše-

obecné pre všetky špecializované terminológie alebo pre väčšinu z nich ( = teória terminológie individuálnej oblasti a napr. jazyk fyziky, c h é m i e , m e d i c í n y a t ď . ) . Z á s a d y a s m e r n i c e I S O sú o d v o d e n é z tejto všeobecnej teórie a prispôsobujú sa praktickým potrebám. Pomenovacie princípy Sémantický trojuholník, ktorý zaviedol Gimperz (1908), používali n e s k ô r m n o h í iní autori s r o z l i č n ý m o z n a č e n í m vrcholov. Na báze t o h t o t r o j u h o l n í k a a S a u s s u r o v ý c h t e ó r i í E . W ú s t e r n a č r t o l r. 1 9 5 9 slovný m o d e l so 4 p ó l a m i . V t ý c h t o 4 p o l i a c h existujú l e n dva zá­ k l a d n é v z ť a h y , a t o v z ť a h individuálny objekt — pojem a vzťah sym­ bol — význam. Wiisterov slovný model je horizontálne rozdelený na d v e p o l o v i c e . H o r n á p o l o v i c a m o d e l u s o s y m b o l m i A, A,, A a B, B , B., p r e d s t a v u j e o b l a s ť p o j m o v z o d p o v e d a j ú c i c h j a z y k o v é m u s y s t é m u , dolná polovica so symbolmi a a, b b predstavuje zasa poznateľnú realitu. Individuálny pojem A A korešponduje s individuálnym ob­ j e k t o m a, a a individuálne p o j m y sú s u m a r i z o v a n é vo v š e o b e c n o m p o j m e A. P o j e m B a k o s y m b o l s a v ž d y p r i p i s u j e p o j m u A, t. j . p o j e m B je všeobecný pojem individuálnych pojmov zvukovej alebo písanej podoby B B. Symbol sa v reči alebo v písme objektivizuje prostred­ n í c t v o m j e d n o t l i v í n b,, b . K a ž d á p o d o b a s a t r o c h a l í š i o d d r u h e j , n a p r . n a p í s a n é s l o v o stolička s a bude vo v e d o m í k a ž d é h o autora tro­ cha odlišovať. 2

u

u

}

2

l t

3

2

2

2

u

2

2

Individuálny objekt V r e a l i t e p o j m y neexistujú. Č l o v e k žije vo svete predmetov, k t o r é existujú v i a c alebo m e n e j nezávisle od n e h o a k o m y s l i a c e j bytosti. Každý predmet je neopakujúca sa jednotlivina. Individuálny objekt m ô ž e byť m a t e r i á l n y , a k o dom, l i e t a d l o atď., a l e m ô ž e byť aj n e m a t e ­ r i á l n y , n a p r . búrka, ktorú si p r e d s t a v u j e m e . Individuálne o b j e k t y s a p o m e n ú v a j ú v l a s t n ý m i m e n a m i , n a p r . rieka Temža, alebo názvami, ktoré sa predmetom bezprostredne pripisujú. Hlavné princípy J a z y k o v á e k o n o m i k a m á b y ť h l a v n ý m p r i n c í p o m , t. j . p r i t v o r e n í nového termínu väčšia presnosť termínu výrazu veľmi často m á za n á s l e d o k m e n š i u ľ a h k o s ť pri r o z p r á v a n í a p o r o z u m e n í . To z n a č í , ž e by č l o v e k n e m a l byť vo v y j a d r o v a n í p r e s n e j š í , n e ž to vyžaduje situá­ cia. Ustálený úzus sa n e m á meniť bez n a l i e h a v ý c h dôvodov.

Pojmy V teórii t e r m i n o l ó g i e p o j m o v á oblasť nie j e závislá od oblasti n á ­ zvov. P o j m y predstavujú e l e m e n t y m y s l e n i a . S ú m y š l i e n k o v ý m zobra­ zením materiálnych alebo nemateriálnych objektov, akostí, vzťahov atď. T e r m i n o l o g i c k á p r á c a s a m á z a č í n a ť od p o j m o v , n i e od n á z v o v . Niekedy sa t e r m i n o l o g i c k á p r á c a ( d o k o n c a aj v štandardizačných k o m i t é t o c h ) z a č í n a od súboru termínov, tieto t e r m í n y sa definujú a neskôr usporiadajú podľa abecedy. Pravda, veľmi skoro sa príde n a to, že sa niektoré definície prekrývajú alebo si n a v z á j o m proti­ rečia. Vzťahy medzi pojmami V z ť a h y m e d z i p o j m a m i sú veľmi k o m p l e x n é . S ú k ľ ú č o m k t e r m i ­ n o l o g i c k e j práci. Existujú dva z á k l a d n é typy vzťahov, p o j m o v é vzťa­ h y ( n a k o n š t r u o v a n i e p o j m o v ý c h k l a s i f i k á c i í , t. j . k l a s i f i k á c i í p r e terminológiu) a predmetové vzťahy (na konštruovanie predmetových k l a s i f i k á c i í , t. j . k l a s i f i k á c i í p r e p o t r e b y d o k u m e n t á c i e , n a p r . t e z a u rov atď.). Najdôležitejšie pojmové vzťahy používané p o j m o v ( p o j m o v ý c h k l a s i f i k á c i í ) sú: 1. l o g i c k é v z ť a h y , k t o r é s a d e l i a n a : 1. 1. v z ť a h rod — druh, n a p r . r o d — plod; zovaná reprezentácia: plod>jablko a 1. 2 . k o o r d i n a č n ý vzťah (na rovnakej jablko 11 hruška; 2. o n t o l o g i c k é v z ť a h y s a d e l i a n a :

na

utváranie

d r u h — jablko, rovine

systémov

štandardi­

abstrakcie)

2 . 1 . v z ť a h celok — časí, n a p r . : c e l o k — oko; časť — š t a n d a r d i z o v a n á r e p r e z e n t á c i a oko >— očná guľa; 2.2. k o o r d i n a č n ý vzťah ( n a r o v n a k e j rovine a b s t r a k c i e ) , n a p r . očná guľa | | — obočie.

očná

napr.:

guľa,

N i e k e d y s a pri k l a s i f i k á c i i pre d o k u m e n t á c i u ( t e z a u r y a t ď . ) p o c i ­ ťuje, že nie je p o t r e b n é robiť rozdiel medzi l o g i c k ý m a o n t o l o g i c k ý m v z ť a h o m . V t a k o m p r í p a d e s a r e l a č n é t y p y s p á j a j ú do j e d n é h o t y p u (hierarchické vzťahy). P r í k l a d : zmyslový orgán )—) oko >—) očná guľa, očná guľa (—( oko (—< zmyslový orgán ( š i r š í p o j e m )—) užší p o j e m ) alebo zmyslový orgán očná guľa N oko Bj oko t

N [N

2

očná guľa = užší pojem, B =

B šš ii rrššíí p o j e m ) .

2

zmyslový

orgán

T y p y v z ť a h o v sú s p o j e n é do i n ý c h t y p o v l á c i e ) . P r í k l a d : otec — syn a l e b o otec syn, siaci pojem). Spájacie

( n i e do h i e r a r c h i c k e j r e ­ R syn, R otec [R = s ú v i ­

vzťahy

Medzi s p á j a c í m i vzťahmi sú l o g i c k é a o n t o l o g i c k é s p á j a c i e vzťahy. Najdôležitejší spájací vzťah je determinácia. Pojem je obmedzený pridaním inej charakteristiky ako druhého pojmového člena k cha­ rakteristike prvého pojmového člena. P r í k l a d : vozidlo — motor = motorové vozidlo Príznaky Príznakom sa rozumie každá z vlastností, ktorá utvára Existujú dva typy príznakov, a to: 1. v n ú t o r n é ( i n h e r e n t n e ) p r í z n a k y , napr. tvar, rozmer, m a t e r i á l predmetu, 2. v o n k a j š i e p r í z n a k y , p r í z n a k y ú č e l u , n a p r . p o u ž i t i e , f u n g o v a n i e atd'., príznaky pôvodu, napr. objaviteľ, vynálezca, výrobca

pojem.

atď.

Systémy pojmov Skupiny pojmov, ktoré sú s p o j e n é l o g i c k ý m i alebo o n t o l o g i c k ý m i vzťahmi, m o ž n o zobraziť a k o s y s t é m pojmov. Existujú dva typy s y s ­ t é m o v p o j m o v , a t o 1. s y s t é m rod — druh, napr. pojmy v logickom k o o r d i n a č n o m vzťahu s r o v n a k ý m stupňom a b s t r a k c i e ( p o z e m n ý do­ pravný prostriedok, vzdušný dopravný prostriedok — vzdušné vozid­ lo, n á m o r n ý dopravný prostriedok — n á m o r n é vozidlo) sú u r č e n é o b m e n o u p r í z n a k o v r o v n a k é h o typu (zem, vzduch, m o r e ) , 2. s y s t é m celok — časí. Primerane ho zobrazí s c h é m a : ľudské telo hlava ústa

oči

trup ruka

nos

o č n á guľa

končatiny

obrvy

nadlaktie

noha predlaktie

Definícia Definícia je slovný opis pojmu p o m o c o u z n á m y c h pojmov. Defi­ níciu pojmu treba rozumieť ako vymedzenie postavenia tohto pojmu v r á m c i s y s t é m u v š e t k ý c h súvisiacich pojmov. Názvy použité v defi­ nícii treba definovať v tej istej alebo akejkoľvek inej publikácii, resp. publikáciách. Stupeň presnosti definície m á byť u r č e n ý j e j c i e ľ o m . Existujú tri typy definícií: 1. O b s a h o v á d e f i n í c i a p r e d s t a v u j e súbor všetkých príznakov. Táto definícia určuje obsah pojmu. Začína s a najbližším rodom a podáva obmedzujúce príznaky, k t o r é ho odlišujú od o s t a t n ý c h pojmov t ý c h istých horizontálnych radov. Príklad: lietadlo

— prostriedok uspôsobený lietať v atmo­ sfére n e z á v i s l e od z e m s k é h o povrchu, niesť n a palube osoby alebo iný ná­ klad, schopné bezpečne vzlietnuť a pristáť a aspoň čiastočne ovládateľný,

lietadlo

ťažšie

ako

vzduch

lietadlo

ľahšie

ako

vzduch

— lietadlo, pri k t o r o m vztlak potrebný n a let je vyvodzovaný iným spôsobom ako pôsobením a e r o s t a t i c k ý c h síl, — lietadlo, pri k t o r o m j e vztlak p o t r e b n ý n a let vyvodzovaný aerostatickými si­ lami obklopujúceho ovzdušia.

(podľa ČSN 3 1 0 0 0 1 Letecké názvoslovie) 2. R o z s a h o v á d e f i n í c i a p r e d s t a v u j e s ú b o r v š e t k ý c h m y s l i t e ľ n ý c h dru­ hov. Táto definícia určuje rozsah pojmu. V y p o č í t a v a všetky druhy rodu, ktoré sú n a r o v n a k e j rovine a b s t r a k c i e . N i e k e d y vyratúva po­ m e n o v a n i a jednotlivých objektov. T á t o definícia n i k d y n e m ô ž e byť vyčerpávajúca a veľmi často podlieha zmenám, preto treba upred­ nostňovať obsahovú definíciu. P r í k l a d : v z d u š n é v o z i d l á ť a ž š i e a k o v z d u c h s ú : klzáky, draky, lietad­ lá, vrtuľníky, krídelníky. 3. D e f i n í c i a k o n t e x t o m — t e r m í n , k t o r ý s a m á d e f i n o v a ť , s a u v á d z a vo vete. Súvzťažnosť

medzi

termínom

(designáciou)

a

pojmom

(významom)

Terminológia vyžaduje, aby jazykové výrazy boli jednoznačné, napr. j e d e n n á z o v s a m á vzťahovať iba n a j e d e n pojem a n a o p a k . Ani ho­ m o n y m a a viacvýznamové slová, ani s y n o n y m á by v n e j n e m a l i byť. Toto pravidlo n e m o ž n o uplatňovať striktne, lebo množstvo pojmov

v dane] špecializovanej oblasti vysoko prekračuje (asi 1000 ráz] ko­ reňové slová. Túto disproporciu možno č i a s t o č n e redukovať kombináciou slovných elementov a prenášaním významu. Termíny T e r m í n o m m ô ž e b y ť j e d n o t l i v é s l o v o (betón}, zložené slovo fpórobetón] a l e b o s l o v n é s p o j e n i e (betónová tesniaca stena). Zložené slovo a l e b o s l o v n é s p o j e n i e s a n a z ý v a aj k o m p l e x n ý m termínom. T e r m í n m á byť t a k ý stručný, a k o j e len m o ž n é , a t a k ý dlhý, aby s a m u d a l o j a s n e p o r o z u m i e ť . M á k o r e š p o n d o v a ť s d e f i n í c i o u , t. j . m á odrážať p r í z n a k y pojmu, ktorý určuje, alebo aspoň n e m á byť s n í m v rozpore. Komplexný termín m á odrážať kombináciu pojmov, na zá­ klade ktorých je utvorený. Nemá zahŕňať každú zložku kombinácie p o j m o v u k á z a n ý c h v definícii, a l e iba tie, k t o r é sú p o t r e b n é n a od­ líšenie j e h o v ý z n a m u od súvisiacich pojmov. T e r m í n y , k t o r é ozna= čujú ďalšie odvodzovanie, s a m a j ú uprednostniť. Medzinárodné a do­ m á c e s l o v á s a p r i p ú š ť a j ú a k o s y n o n y m á ( n a p r . aeroplán — lietadlo). V štandarde sa odlišujú tieto s y n o n y m á : 1. u p r e d n o s t ň o v a n ý t e r m í n ( o d p o r ú č a n ý ] , 2. d o v o l e n ý t e r m í n ( p r í p u s t n ý ) , 3. z a m i e t n u t ý t e r m í n ( t r e b a s a m u v y h n ú ť ) .

Medzinárodná unifikácia pojmov a termínov Medzinárodná unifikácia (zjednotenie] sa týka

najmä:

1. p o j m o v a p o j m o v ý c h s y s t é m o v , 2. d e f i n í c i í , 3. v o n k a j š e j p o d o b y t e r m í n o v , 4. v n ú t o r n e j

p o d o b y , t. j . d o s l o v n é h o v ý z n a m u

komplexných

termínov.

Pojmy a systémy pojmov Vypracovanie jednotného systému pojmov na medzinárodnej úrovni vedie k m e d z i n á r o d n e j u n i f i k á c i i pojmov. Používanie o d l i š n ý c h prí­ z n a k o v a typov p r í z n a k o v vedie k o d l i š n ý m s y s t é m o m p o j m o v a od­ lišným pojmom.

Definície Š t y l i z á c i a definícií m á byť j e d n o t n á .

Vonkajšia podoba termínov Za predpokladu, že medzinárodné podoby majú rovnaký význam v rozličných jazykoch, môžu ich ihneď rozumieť aj osoby, ktoré ne­ ovládajú cudzí jazyk. Existujú 4 typy medzinárodných podôb termínov (D — n e m č i n a , E — a n g l i č t i n a , F — francúzština, I — t a l i a n č i n a , S — španielčina, Sv — švédčina, R — ruština). 1. č i s t o l a t i n s k é ( a l e b o g r é c k e ) s l o v á , napr. omnibus, 2. n á r o d n é s l o v á l a t i n s k é h o typu, koreň je latinský (alebo grécky), zakončenie má n a p r . L — industria, E — industry, D — Industrie, I — industria, S — industria, 3. n á r o d n é s l o v á p r i j a t é m e d z i n á r o d n e , n a p r . R — sputnik, E — sputnik, F — sputnik,

národnú F —

D —

podobu, industrie,

Sputnik,

4. n á r o d n é v a r i a n t y zo s t a r o v e k ý c h k o r e ň o v , n a p r . I — Flusso, S — flujo ( = Ľ — f luxus, E F — f lux J. Medzinárodné podoby sú prípustné popri d o m á c i c h podobách, napr. motor — stroj. Podoby latinského typu treba uprednostniť pred podobami národného typu. Medzinárodná podoba termínov Z l o ž e n é s l o v á E — antedate, F — antidater majú rovnaký doslovný v ý z n a m a k o vordatieren. N e m e c k é slovo, pravda, značí opak. Roz­ šírený koniec pozdĺžneho klina sa v rozličných jazykoch nazýva me­ t a f o r i c k y : F I S — keel, E I S R — head, D l — nose. Zjednotenie by b o l o veľmi užitočné. Z o ' š t ú d i e autora, r i a d i t e ľ a M e d z i n á r o d n é h o i n f o r m a č n é h o c e n t r a pre t e r m i ­ nológiu vo Viedni, p r i p r a v e n e j na z a s a d n u t i e p r o j e k t u I n t e r c o n c e p t v Paríži 9 . — 1 1 . m á j a 1977 (pod p a t r o n á t o m U N E S C O ) , z a n g l i č t i n y v y b r a l a a preložila E. R i s o v á .

Miesto terminológie v slovnej zásobe ako systéme JÄN PUCI Jednou z c h a r a k t e r i s t i c k ý c h č ŕ t m o d e r n e j vedy je systémový prí­ stup k riešeniu problematiky danej vednej oblasti. Systémový prístup

spočíva na zásade skúmania objektu ako určitého celku, určitého systému, ktorého prvky sa vyznačujú istými vlastnosťami. Tie sa skú­ majú zo zorného u h l a celku, pričom jednotlivé prvky systému sú vo vzájomných vzťahoch. Prvky a ich vzájomné vzťahy v rámci systému sa navzájom podmieňujú a sú od seba závislé. Z toho vyplýva, že sa systém nedá vytvoriť z jedného faktu. Vytvorenie systému predpo­ kladá určité množstvo javov, nie však akokoľvek usporiadaných, ale naopak X tvoriacich organickú súčasť celku. Už od z a č i a t k u v e d e c k é h o p o z n a n i a j a z y k a s a v y č l e n i l i tri č a s t i j a z y k o v é h o s y s t é m u : fonológia, gramatika a lexika. Z povahy týchto troch častí vyplýva, že hoci tvoria organickú súčasť jazykového sys­ tému, neoperujú r o v n a k ý m i k a t e g ó r i a m i , a tým s a od s e b a líšia. Fonologický systém je spomedzi všetkých najuzavretejší vzhľadom na pomerne obmedzený počet prvkov. Situácia v gramatickom sys­ téme jazyka je zložitejšia, lebo gramatika m á zase svoje čiastkové systémy, napr. skloňovanie, časovanie, ktorých usporiadanie možno v y j a d r i ť p r a v i d l a m i . Aj g r a m a t i c k ý s y s t é m j e p o m e r n e u z a v r e t ý . I n á je situácia v lexikálnom systéme jazyka, lebo lexika operuje s inými kategóriami ako fonologický alebo gramatický systém. Lexika je spätá so systémom predmetov a javov okolitého sveta a v protiklade s fonologickým a gramatickým systémom je lexikálny systém predo­ všetkým otvorený systém, čo mu dáva osobitný charakter prameniaci z vlastnej povahy slova, odráža skutočnosť, poznanie a z m e n y vo svete a v živote, z toho pramení premenlivosť slovnej zásoby. Ako u v á d z a J . H o r e c k ý ( 1 9 5 8 , s. 6 ) , „ S y s t é m s a o v e ľ a ľ a h š i e o d h a ľ u j e t a m , kde možno pomerne jednoduchým rozborom zvukových a artikulačných (teda reálnych) vlastností nájsť také vnútorné vlastnosti čle­ nov, na základe ktorých sa dajú určiť vzájomné vzťahy". Š p e c i f i c k é črty l e x i k á l n e h o s y s t é m u vzbudzujú u n i e k t o r ý c h jazy­ k o v e d c o v p o c h y b n o s t i o tom, či existuje s y s t é m aj v s l o v n e j z á s o b e . E . P a u l i n y ( 1 9 5 8 , s. 2 6 — 2 7 ) p o u k a z u j e n a t o , ž e s l o v á s a n a z á k l a d e c h a r a k t e r u s v o j h o v ý z n a m u r a d i a do s k u p í n s l o v n ý c h druhov, k t o r é tvoria s y s t é m , lebo sú j e d n a k n a v z á j o m s p ä t é p r v k a m i podobnosti a odlišnosti svojho všeobecného významu, jednak sa podľa svojho z a r a d e n i a do s l o v n ý c h druhov a podľa s v o j i c h g r a m a t i c k ý c h k a t e g ó r i í využívajú v s y n t a g m á c h vyjadrujúcich vzťahy existujúce medzi pred­ m e t m i , k t o r é sú t ý m i s l o v a m i p o m e n o v a n é . Zdá sa teda, že a k e x i s t u j e systém slovnej zásoby, je tesne viazaný na g r a m a t i c k ý systém, je j e h o súčasťou. Podľa jeho názoru nejaký relatívne samostatný systém slovníka neexistuje a netvorí nejaký relatívne samostatný „plán" jazykového systému. Pochybnosti o s y s t é m e v l e x i k e vzbudzuje aj to, že n a rozdiel od gramatiky, kde vzťahy možno z r e t e ľ n e pozorovať, v l e x i k e sú m e n e j

zrejmé. Okrem toho sa l e x i k a člení na rôznorodé skupiny slov, ktoré sa s t á l e menia, dopĺňajú, č o budí dojem, že slovná zásoba uniká systémovému usporiadaniu a skúmaniu. Slová označujú pojmy, a preto sa za vzťahy v lexike často pokladajú tie vzťahy, ktoré existujú m e ­ dzi p o j m a m i . S y s t é m v l e x i k e s a z d r u h e j s t r a n y č a s t o d o k a z u j e p o ­ ukazovaním na možnosť jej hierarchickej klasifikácie na základe i d e o g r a f i c k ý c h s l o v n í k o v . Zo s k ú s e n o s t i v i e m e , že v l e x i k e sú m o ž n é aj iné rôznorodé klasifikácie, napr. podľa slovotvorných kritérií, podľa s l o v n ý c h druhov, podľa roviny použitia a pod. Preto t r e b a súhlasiť s n á z o r o m J . H o r e c k é h o ( 1 9 5 8 , s. 6 ) , k t o r ý h o v o r í : „ P r e t o p r i s k ú m a n í v z ť a h o v m e d z i č l e n m i s l o v n e j z á s o b y t r e b a brať do ú v a h y súčasne ich stránku gramatickú, slovotvornú i významovú. Významovú stránku však nemožno chápať ako výpočet významov, ale skôr ako účasť, resp. neúčasť takých sémantických kategórií, ako je synonymita, antonymita, homonymita i prenášanie významu." Funkciu termínu a jej špecifickosť určuje terminologický systém, ktorý svojím spôsobom tvorí súčasť systému spisovného j a z y k a a ktorý slúži a k o jeden z prostriedkov odborného vyjadrovania. Vzťah medzi termínom a slovom j e zrejmý, lebo termín j e vlastne slovo v osobit­ n o m použití. Na t e r m í n sa treba pozerať z h ľ a d i s k a s y s t é m u spisov­ ného jazyka, pretože termín sa rozvíja na jeho základe a v rozhodu­ j ú c e j m i e r e s a v ň o m prejavujú črty, k t o r é sú c h a r a k t e r i s t i c k é pre slová spisovného jazyka. Termín je charakteristický tým, že m á špe­ cifické príznaky. Každý termín má svoje miesto v príslušnom termi­ n o l o g i c k o m systéme, ktoré zasa závisí od miesta príslušného pojmu v príslušnej sústave pojmov. Inými slovami terminológia príslušnej vednej disciplíny reprezentuje nie náhodné zoskupenie jednotlivých slov, a l e určitý s y s t é m a t e r m í n y v ň o m o b s i a h n u t é m u s i a p r e t o od­ rážať vzťahy, ktoré existujú medzi príslušnými pojmami. Vidíme, že pri p o r o v n a n í s y s t é m u v b e ž n e j s l o v n e j z á s o b e a s y s t é m u v t e r m i n o l o g i c k e j l e x i k e vystupujú do p o p r e d i a i s t é o d l i š n é , š p e c i ­ f i c k é črty obidvoch s y s t é m o v . K ý m v b e ž n e j s l o v n e j z á s o b e sú j a v y ako polysémia, homonymia a synonymia časté, v systéme terminolo­ g i c k e j l e x i k y sú to n e ž e l a n é j a v y . V y s k y t u j ú s a tu s í c e , a l e r o z h o d n e v oveľa menšej miere ako v systéme bežnej slovnej zásoby; napr. pri h o m o n y m i i m á m e do č i n e n i a iba s m e d z i s y s t é m o v o u , p r í p a d n e medzivednou homonymiou, čoho príčinou je rozpad mnohoznačného slova. V ý s k y t s y n o n y m i e v terminológii j e príznačný hlavne pre za­ čiatočné obdobie vytvárania termínov. Ďalším typickým príznakom terminologického systému je monos é m i c k o s ť t e r m í n u : n i e j e m o ž n é použiť h o v r á m c i t e r m i n o l ó g i e v pre­ n e s e n o m v ý z n a m e , h o c i s á m t e r m í n sa do s y s t é m u t e r m i n o l ó g i e m o h o l dostať v dôsledku prevzatia metafory z bežnej slovnej zásoby, napr.

v l e t e c t v e t e r m í n y krídlo, chvost, rebro atď. V r á m c i t e r m i n o l o g i c k é h o systému takéto slová preberajú na seba všetky črty, ktoré sú cha­ r a k t e r i s t i c k é pre termín. Isté rozdiely sú aj v tvorení slov, lebo v ter­ minologickom systéme sa popri bežných slovotvorných prostriedkoch vo zvýšenej m i e r e používajú aj s y m b o l i c k é prostriedky, prípadne ich kombinácie so slovom. N a p o k o n pri p o h l a d e n a t e r m i n o l o g i c k ú l e x i k u vidíme, že j e j s y s t é ­ mová organizácia je pevnejšia, zomknutejšia ako v bežnej slovnej zásobe. T á t o s k u t o č n o s ť vyplýva z toho, že s a t e r m í n y tvoria na zá­ klade klasifikácie pojmov a utvárajú tým jednotlivé terminologické subsystémy, ktoré organicky na seba nadväzujú. Z u v e d e n é h o vidieť, že v s l o v n e j z á s o b e existujú š p e c i f i c k é vzťahy v systéme. Systém v slovnej zásobe sa vyznačuje svojou otvorenosťou a u s t a v i č n ý m p o h y b o m . J . F i l i p e c ( 1 9 6 1 , s. 2 4 0 ) p r á v o m t v r d í : S y s t é m v slovní zásobe existuje nejen nepfímo a negatívne, skrze systém gra­ matický, ale i pŕímo a positivné, na základe č e t n ý c h vztahú formálních i obsahových a jako hierarchie dílčích systému." Katedra jazykov Marxa-Engelsa

Vysokej školy 44, Žilina

dopravy

a

spojov

LITERATÚRA FILIPEC, J.: Česká synonyma z hlediska štylistiky a lexikológie. Pŕíspévek k poznaní s y s t é m u v slovní zásobe. P r a h a , N a k l a d a t e l s t v í Č e s k o s l o v e n s k é a k a ­ démie vgd 1 9 6 1 . 386 s. HORECKÝ, J . : K o t á z k e s y s t é m u v s l o v n e j z á s o b e . In: J a z y k o v e d n é štúdie I I I . S p i s o v n ý J a z y k . B r a t i s l a v a , S l o v e n s k á a k a d é m i a vied 1958, s. 5 — 1 8 . PAULÍNY, E.: S y s t é m v J a z y k u . In: O v é d e c k é m p o z n a n í s o u d o b ý c h j a z y k u . P r a h a , N a k l a d a t e l s t v í Č e s k o s l o v e n s k é a k a d é m i e véd 1958, s. 1 8 — 2 8 .

Termín v novinách IVAN MASÁR Pri terajších ú l o h á c h a cieľoch dennej t l a č e treba v nej používanie odborných termínov a profesionalizmov chápať a k o integrálnu Zložku tvorby novín. Noviny sa dnes jednoducho nezaobídu bez odbornej, č a s t o aj veľmi š p e c i á l n e j lexiky n a j m ä preto, že ich pôsobnosť j e š i r o k á a že m a j ú ambíciu vplývať n a všetky oblasti života s p o l o č n o s t i — na vedu, výskum, kultúru, politiku, šport atď. N e s t r i e d m e a n e r e ­ gulované používanie odborných termínov sa však môže stať vážnou prekážkou zrozumiteľnosti konkrétneho novinového textu. Zrozumiteľ-

n o s ť j e z á k l a d n á p o ž i a d a v k a k a ž d é h o j a z y k o v é h o p r e j a v u vo v š e t k ý c h štýloch, ale v publicistickom štýle je táto požiadavka ešte nástojči­ vejšia práve pre spomenutý široký okruh pôsobnosti novín, a k o aj p r e t o , že i c h č i t a t e l i a p a t r i a do n a j r o z l i č n e j š í c h s p o l o č e n s k ý c h vrstiev, záujmových skupín ap. Z tohto hľadiska j e uvažovanie o fungovaní termínu v novinách opodstatnené aj aktuálne. Pritom je užitočné v š i m n ú ť si, a k o p u b l i c i s t i c k á p r a x r e a g u j e n a v ý s l e d k y v ý s k u m u t e j t o otázky, a preskúmať vhodné účinné postupy v narábaní s termínom v publicistickom texte. V i a c e r é otázky súvisiace s odborným t e r m í n o m v n o v i n á c h sa už v našom časopise r i e š i l i . O k r e m i n é h o s a u v a ž o v a l o o t o m , do a k e j miery j e ú č e l n é používať v novinových t e x t o c h odbornú terminológiu, aká m á byť táto terminológia, ako docieliť isté uvolnenie z termino­ logickej preťaženosti (Horecký, 1970). Na inom mieste sa analyzovali dve s t r á n k y správnosti t e r m í n u — správnosť odborná a správnosť jazyková (Horecký, 1972). Venovala sa teda pozornosť všeobecným aj k o n k r é t n y m p r a k t i c k ý m o t á z k a m . Z t ý c h k o n k r é t n y c h m o ž n o e š t e spomenúť prieskum zrozumiteľnosti novinovej správy a k o základného publicistického žánru so zreteľom na používanie úzko odborných ter­ mínov (Masár, 1971). Na otázku, ako sa jednotlivé zistenia o termíne v n o v i n á c h zužitkúvajú vo vlastnej tvorbe novín, n e m o ž n o odpovedať jednoznačne. Jestvujú totiž novinové texty, kde sa požiadavka zro­ zumiteľnosti, teda ohľad na čitateľa rešpektuje v plnej miere a pritom sa to robí aj v y n a c h á d z a v o . Naproti t o m u v š a k jestvujú aj t e x t y , k t o r é pre terminologickú náročnosť alebo preťaženosť neplnia informačnú funkciu novín uspokojivo. Ako príklad v y n a c h á d z a v é h o z a o b c h á d z a n i a s odborným t e r m í n o m m o ž n o u v i e s ť p o u ž i t i e t e r m í n u robot v ú v o d n í k u Priemyselné roboty ( P r a v d a , 2 0 . 1. 1 9 8 1 , s. 1 ) . N a p r v ý p o h ľ a d s a m ô ž e z d a ť , ž e n e j d e o vhodne vybratý termín na uvažovanie o tejto veci, pretože jeho z v i a z a n o s ť s o v š e o b e c n e z n á m y m s l o v o m robota je nepochybná (pcrov. H o r e c k ý , 1 9 8 1 ) , a že t e d a niet pri ň o m č o vysvetľovať. A p r e d s a autor ú v o d n í k a c e l k o m s p r á v n e z a č l e n i l t e r m í n robot do textu tak, že sa n a j p r v d i š t a n c o v a l o d t r a d i č n é h o v ý z n a m u s l o v a robot pomerne dobre z n á m e h o v n a š o m k u l t ú r n o - s p o l o č e n s k o m k o n t e x t e : Samozrejme, ro­ bot, čo ažil pred vyše päťdesiatimi rokmi v románe Karia Čapka, a priemyselný robot, čo dnes pracuje v strojárskej fabrike, sú dva odlišné ľudské výtvory. Ďalší krok, ktorým sa preukazne podporilo správne porozumenie termínu a tým úplnejšia zrozumiteľnosť úvod­ níka, možno v zhode s terminologickou teóriou označiť ako výber v h o d n ý c h v ý p o v e d í z l o g i c k é h o s p e k t r a p o j m u robot (termín logické spektrum pojmu p o z r i u H o r e c k é h o , 1 9 7 4 , s. 1 3 0 ) . T e r m í n robot sa t o t i ž v ú v o d n í k u z a r a d i l d o p r í s l u š n e j t r i e d y v e c í (Priemyselný robot

je však zložitý stroj) a podal sa rámcový náčrt, ako vzniká a ako s a v y r á b a (jeho vývoj a výroba sa však nezaobíde bez špeciálnych hydraulických, pneumatických a lektronických prvkov, teda toho, čo odborníci nazývajú uzlová a súčiastková základňa). Z uvedených dvoch výpovedí m á pre bežného čitatela vyššiu informatívnu hodnotu prvá, lebo druhá výpoveď j e aj n á r o č n á , aj t e r m i n o l o g i c k ý p r e ť a ž e n á . V týchto výpovediach, hoci sa v texte neuvádzajú bezprostredne za s e b o u , j e z á r u k a , ž e č i t a t e ľ p o c h o p í t e r m í n robot a vlastne aj c e l ý úvodník s dostačujúcou presnosťou. S ú č a s n e sa nimi utvorili priaznivé p o d m i e n k y n a p o u ž i t i e o d v o d e n í n o d t e r m í n u robot, konkrétne termínov robotizácia, robotizovať ( v s p o j e n i a c h rozvoj robotizácie, aplikovaná robotizácia, úroveň/program robotizácie; robotizovať pracoviská, robotízované pracoviská), ktoré v t e x t e fungovali spoľahlivo aj bez oso­ bitného vysvetľovania. Ukazuje sa, že s o d b o r n ý m t e r m í n o m m o ž n o č i t a t e l a n o v í n o b o z n á m i ť a j t a k , že s a v y b r a t é v ý p o v e d e z j e h o l o g i c ­ kého spektra premyslene rozložia v texte. Zaujímavý je postup, keď sa termín nedefinuje ani úplnou, ani „rozloženou" definíciou, ale vhodnou vecnou konšťatáciou, prirovnaním ap. sa čitateľovi poskytne i n f o r m á c i a nahradzujúca funkciu, nie však h o d n o t u d e f i n í c i e . V ú v o d n í k u Nad programom racionalizácie (Pravda, 2 1 . 1. 1 9 8 1 , s. 1 ) s a b e z d e f i n o v a n i a č i a s p o ň r á m c o v é h o v y s v e t l e n i a p o u ž i l e k o n o m i c k ý t e r m í n obrat kovového fondu, pri k t o r o m j e dosť z r e t e ľ n á p a r a l e l a s o z n á m e j š í m t e r m í n o m obrat finančných prostried­ kov. Ale aj napriek tomu čitateľ úvodníka nezostal bez i n f o r m á c i e o z á k l a d n e j v ý z n a m o v e j n á p l n i t e r m í n u , lebo b e z p r o s t r e d n e po j e h o p o u ž i t í s a k o n š t a t o v a l o : Kým však v priemyselne vyspelých štátoch „obrat" kovu od výroby stroja po jeho návrat vo forme šrotu trvá od desať do pätnásť rokov, u nás je táto perióda podstatne dlhšia, trvá 24—26 rokov. Znovu treba pripomenúť, že jestvujú aj t a k é novinové texty, ktoré pre preťaženosť n á r o č n ý m i odbornými termínmi neplnia svoju základ­ nú funkciu uspokojivo. V š e o b e c n e s a dá povedať, že sú to v š e t k y t e x t y s úzko odbornými termínmi použitými bez akéhokoľvek vysvetlenia a s takou samozrejmosťou, akoby každý čitateľ novín bol odborníkom v k t o r o m k o ľ v e k odbore. T a k á t o s i t u á c i a s a u k a z u j e vo v i a c e r ý c h predzjazdových materiáloch denníka Pravda publikovaných v rubrike Skú­ senosti, Návrhy, Polemika, Kritika a rámcovaných heslom Tvorivou prácou v ústrety XVI. zjazdu KSČ. P u b l i k u j ú s a t u m e d z i i n ý m a j s k ú ­ senosti odborníkov v rozličných odboroch, pravdaže s cieľom, aby o nich bola informovaná čo najširšia verejnosť. Iný cieľ — napr. vzájomné informovanie odborníkov — je druhoradý, pretože na výme­ nu skúseností medzi odborníkmi slúžia iné publikačné orgány ako denná tlač. Práve preto sa ani tento typ novinových materiálov n e m á

presycovať úzko o d b o r n ý m i t e r m í n m i , r e s p . k e ď už j e n e v y h n u t n é použiť ich, n e m á c h ý b a ť v y s v e t l e n i e . N a p r í k l a d č l á n o k , k d e sa píše o tom, či chov oviec m ô ž e prispieť k zvýšeniu poľnohospodárskej p r o d u k c i e v p o d h o r s k ý c h a h o r s k ý c h o b l a s t i a c h ( P r a v d a , 2 0 . 1. 1 9 8 1 , s. 3 ) , j e n á r o č n ý p r e c e l k o m s a m o z r e j m é p o u ž í v a n i e t e r m í n o v bio­ logický materiál, biologická hodnota, nutričná skladba, substrát a is­ t e ž e a j p r e o d b o r n í č k e v y j a d r e n i a t y p u axióma racionálnej ekono­ miky. P e s t o v a t e ľ s k é a o c h r a n á r s k e t e r m í n y lepková pšenica, rezi­ duálny účinok (rozumej istého c h e m i c k é h o prípravku) sú v č l á n k u o o c h r a n e obilnín proti š k o d c o m ( t a m ž e ) pre bežného čitateľa tak­ isto dosť n á r o č n é . V č l á n k u o zavádzaní b r i g á d n e j o r g a n i z á c i e p r á c e v poľnohospodárstve (tamže) bežnému čitateľovi veľa nepovedia eko­ nomické termíny disponibilný faktor, limitovaný objem osobných a materiálových zdrojov a zaiste ani odborníčke vyjadrenia typu rastúca participácia na riadení. S k ô r ho od č í t a n i a textu odradia, ako k nemu pritiahnu. N o v i n y m ô ž u a m a j ú publikovať aj č l á n k y š p e c i a l i s t o v a v y s o k o ­ vzdelaných odborníkov. Stále však pritom zostáva v platnosti požia­ d a v k a dbať n a prístupnosť t ý c h t o č l á n k o v š i r š e j v e r e j n o s t i , č o v pod­ state značí vhodným spôsobom vysvetľovať použité úzko odborné t e r m í n y . Možno to urobiť p o v e d z m e s y n o n y m a m i ( p o d r o b n e j š i e pozri H o r e c k ý , 1 9 7 0 , s. 3 2 3 ) , „ k o m e n t á r m i k š p e c i a l i z o v a n e j l e x i k e , k t o r é pomáhajú čitateľovi nešpecialistovi ľahšie a presnejšie chápať obsah a k é h o k o ľ v e k t e x t u " ( K o g o t k o v a , 1 9 8 0 , s. 9 2 ) , t a k , a k o s a t o u v i e d l o o t e r m í n o c h robot, obrat kovového fondu, a rozličnými ďalšími spô­ sobmi. V jednotlivých prípadoch by azda r e d a k c i e mohli žiadať od a u t o r o v tzv. k ľ ú č o v é s l o v á , a k o s a to v z á u j m e p r u ž n e j v ý m e n y ve­ deckých informácií vyžaduje v odborných časopisoch. Pre čitateľa n o v í n j e v ý h o d n ý t a k ý p o s t u p , k e ď š p e c i a l i s t a p í š u c i do n o v í n h n e ď n a z a č i a t k u č l á n k u povie, á k é úzko odborné t e r m í n y bude používať, a k e ď i c h a j h n e ď v y m e d z í —• i n ý m i s l o v a m i , k e ď k č l á n k u p r i p o j í a k ý s i t e r m i n o l o g i c k ý s l o v n í č e k ( p ó r o v . K o g o t k o v a , t a m ž e , s. 9 1 , 9 2 ) . To v š e t k o sú spôsoby, k t o r é ú č i n n e oslabujú d ô s l e d k y t e r m i n o l o g i c ­ kej preťaženosti novinového textu. O tom, ktorý spôsob sa použije, m á právo rozhodovať autor. Vždy je pritom užitočné, ak prihliada na zvolený žáner. V úvodníku zaoberajúcom sa celospoločenským v ý z n a m o m s k ú m a n i a k o z m i c k é h o priestoru by sa napr. terminolo­ g i c k ý slovníček mohol pociťovať ako rušivý prvok, k ý m v interview s vynikajúcim odborníkom o tom istom probléme alebo v článku ta­ k é h o o d b o r n í k a m ô ž e byť t e r m i n o l o g i c k ý s l o v n í č e k v í t a n o u p o m ô c ­ kou. Jazykovedný Nálepkova

ústav Ľudovíta 26, Bratislava

Štúra

SAV

LITERATÚRA HORECKÝ, J . : Nové slová o k o l o r o b o t i k y . P r á c a , 19. 1. 1 9 8 1 , s. 4. HORECKÝ, J . : O t e r m i n o l ó g i i v n o v i n á c h . Kultúra slova, 4, 1 9 7 0 , s. 3 2 1 — 3 2 4 . HORECKÝ, J . : Používanie t e r m i n o l ó g i e v n o v i n á c h . Otázky ž u r n a l i s t i k y , 15, 1972, č. 4, s. 17—19. HORECKÝ, J . : Z á k l a d n é p r o b l é m y t e r m i n o l ó g i e . Kultúra slova, 8, 1974, s. 129 —132. KOGOTKOVA, T. S.: T e r m í n v g a z e t e . R u s s k a j a r e č , 14, 1980, s. 8 9 — 9 3 . MASÄR, I.: Odborné názvy v d e n n í k u Pravda. Kultúra slova, 5, 1 9 7 1 , s. 1 4 7 — 152.

O niektorých lingvistických otázkach symboliky matematického textu a jej ústnej realizácie LADISLAV M I K U Š K A Búrlivý vedecko-technický rozvoj sa v súčasných moderných jazy­ koch, teda aj v slovenčine, odzrkadľuje predovšetkým tým, že sa v nich utvárajú potrebné pomenovania — sústavy odborných termí­ nov. Ale v ý r a z n á j e aj druhá č r t a t o h t o vývinu — j e to v y u ž í v a n i e znakov a symbolov v súvislých prejavoch, uprednostňovanie jedno­ duchších syntaktických konštrukcií a pod. 1

Využívanie symbolov a značiek m á svoj pôvod v logike a v m a t i k e a odtiaľ s a t i e t o s y m o l y a z n a č k y d o s t á v a j ú do t e x t o v v e d e c k ý c h a t e c h n i c k ý c h disciplín.

mate­ iných

Matematický text je symbiózou znakov prirodzeného jazyka a sym­ bolov (značiek) matematiky s ich vlastnými logicko-matematickými vzťahmi. V e d e c k ý formalizovaný j a z y k predstavuje š p e c i á l n y druh vyjadro­ vacej sústavy. Tento systém sa buduje n a princípe prirodzeného j a ­ zyka a m á teda základné vlastnosti v podstate analogické priro­ dzenému jazyku, m á však vlastnú funkciu. I. F o r m a l i z o v a n ý j a z y k a j e h o e l e m e n t y Formalizovaný jazyk matematiky sa skladá z matematických sym­ b o l o v , t. j . z m a t e m a t i c k ý c h z n a č i e k . S y m b o l s a t u c h á p e a k o z m y s l o ­ vo v n í m a n ý písomný znak, p o m o c o u k t o r é h o sa označuje daný m a t e 1

Pozri HORECKÝ, J . : J a z y k v období v e d e c k o - t e c h n i c k é h o r o z v o j a . Kultúra slova, 12, 1 9 7 8 , s. 2 5 8 .

matičky pojem. Matematické pojmy vyjadriteľné znakmi prirodzené­ ho j a z y k a sú p o t e n c i á l n e r e a l i z o v a t e ľ n é ú s t n o u f o r m o u — m o ž n o i c h p r e c i t a ť , t. j . z v u k o v o r e a l i z o v a ť p r i ú s t n e j k o m u n i k á c i i . Systém matematických symbolov (značiek) používaných na ozna­ čenie matematických pojmov a operácií s univerzálnou a regionálnou, prípadne s autorskou platnosťou nazývame matematickou symbo­ likou. Matematické symboly a) b) c)

sú

prvky alfabetického systému (gréčtiny, latinčiny, prvky číslicového systému (arabského, r í m s k e h o ) ; špeciálne matematicko-logické grafické značky.

Pritom formálne

v š e t k y tri typy grafické podoby.

matematických

symbolov

hebrejčiny);

majú

ustálené

J e d n o t l i v é m a t e m a t i c k é s y m b o l y m ô ž u o z n a č o v a ť buď m a t e m a t i c k é p o j m y a pri i c h ú s t n e j r e a l i z á c i i f o r m o u p r i r o d z e n é h o j a z y k a sú m a ­ t e m a t i c k ý m i t e r m í n m i substantívneho typu, napr. J integrál, < uhol, = identita, alebo označujú matematické operácie a v ústnej reali­ z á c i i s ú s l o v e s n ý m i m a t e m a t i c k ý m i t e r m í n m i , n a p r . —• k o n v e r g o v a ť , b l í ž i ť s a k (x-*-oo; x sa blíži k nekonečnu!. Niektoré matematické z n a k y sú pri ústnej realizácii vo funkcii sponovo-menného predikátu: a < b ( a j e m e n š i e a k o b). Okrem matematických symbolov v pravom zmysle slova sa v ma­ t e m a t i c k o m texte používajú rôzne pomocné značky, ktoré sa nazý­ vajú o z n a č e n i a a n a rozdiel od m a t e m a t i c k ý c h s y m b o l o v netvoria ucelený systém. Tieto p o m o c n é z n a č k y slúžia predovšetkým n a špecifické označe­ n i e m a t e m a t i c k ý c h s y m b o l o v a m a t e m a t i c k ý c h p o j m o v , n a p r a' (a s čiarou), c i (c jedna). T a k é t o označenie netvorí so znakom natr­ valo spojený symbol s presnou m a t e m a t i c k o u sémantizáciou typu J b a J (určitú integrál od a po b), a l e s p r a v i d l a m á l e n p l a t n o s ť a u t o r a ského označenia ad hoc. Pri ústnej r e a l i z á c i i m a t e m a t i c k é h o textu a k o c e l k u s a teda operuje s dvoma jazykovými systémami: s prirodzeným jazykom transformo­ v a n ý m do zvukovej f o r m y ú s t n e j r e č i a s f o r m a l i z o v a n ý m j a z y k o m , k t o r ý tu v š a k p r e d s t a v u j e j a d r o m a t e m a t i c k ý c h o p e r á c i í m a j ú c i c h aj v t a k t o r e a l i z o v a n o m m a t e m a t i c k o m texte p r i m á r n e postavenie. P í s m e n o v é z n a k y ( s y m b o l y ) pri ú s t n e j r e a l i z á c i i s a v y z n a č u j ú tým, že čítanie jednotlivých znakov rôznych alfabetických systémov (gréč­ tiny, l a t i n č i n y ) v k o n k r é t n y c h p r í p a d o c h závisí od i c h výslovnosti v slovenčine. Konkrétny pojem tieto symboly označujú len v rámci tej oblasti m a t e m a t i k y , v k t o r e j s a používajú, a to buď so s l o v o m

[termínom] prirodzeného Jazyka, alebo s formalizovaným znakom: t r o j u h o l n í k ABC, A ABC (trojuholník ABC j a p o d . Alfabetické matematické symboly označujú matematické pojmy, pričom sa v ústnej realizácii matematický pojem pomenúva zodpo­ vedajúcim termínom v prirodzenom jazyku a alfabetický symbol slú­ ž i n a s p r e s n e n i e d a n é h o t e r m í n u : s ú r a d n i c e x, y (súradnice iks, yp­ silon), u h o l a (uhol alfa j a i. Z hľadiska vetnočlenskej funkcie, ktorú jednotlivé matematické s y m b o l y vo f o r m a l i z o v a n o m v ý r a z e v j e h o ú s t n e j r e a l i z á c i i ( r e s p . potenciálnej ústnej realizácii) plnia, m ô ž e m e ich rozdeliť na: 1. l e n s u b j e k t o v é , 2. p r e d i k á t o v é a l e b o s u b j e k t o v é . K prvej skupine (len subjektová funkcia) zaraďujeme také z n a č k y formalizovaného j a z y k a matematiky, ktoré ani samostatne, ani ako s ú č a s ť f o r m a l i z o v a n é h o v ý r a z u n e m ô ž u p l n i ť f u n k c i u p r e d i k á t u , t. j . také symboly označujúce matematické pojmy, ktoré v ústnej reali­ zácii pomocou konkrétneho prirodzeného jazyka (napr. slovenčiny) sú matematickými termínmi so všetkými ich terminologickými vlastnosťami. 2

Napríklad: J — integrál, I I norma. To sa však n e t ý k a písmenových z n a č i e k a č í s e l n ý c h symbolov, k t o r é vo f o r m a l i z o v a n o m v ý r a z e f u n g u j ú a k o s u b j e k t y , a l e pri ú s t n e j r e a l i z á c i i n e t v o r i a t e r m í n y : a, b, A' ( ú s t n a r e a l i z á c i a : á, bé, Ä s čia­ rou). V

matematickom

grafické vanie

symboly

(jeho

žina

semantizácia)

všetkých

lizácia

jazyku

však

označujúce

existujú

pojem,

tvorí m a t e m a t i c k ý

funkcií spojitých na

symbolového

alfabetické, číslicové a

matematický

výrazu

(cé

G (gé

gé

s

ktorého

termín:

C (G)

s pruhom),

pruhom)

iné

pomeno­ =

mno­

ale ústna

matematický

rea­

termín

netvorí. V

takýchto

prípadoch teda

ného

jazyka

alebo

komplexu

zmyslový

ného

značiek,

to

matematický len

ústna

s ktorými

číslicové alebo

komponentmi

možno

je

termín

v zmysle

realizácia

tvorí

jeden

prirodze­

grafickej

značky

logicko-matematický

celok.

Alfabetické, tými

nevzniká,

realizovať jazyka),

symbolov len

napr.:

iné

grafické

matematických

ako

matematické

(

,

)

je

značky

však

pojmov,

termíny

bývajú

ktoré

(v z m y s l e

matematický

symbol

aj

čas­ ústne

prirodze­ matema-

- V y c h á d z a m e tu z toho, že každý formalizovaný m a t e m a t i c k ý výraz tvorí j e d n u a l e b o n i e k o ľ k o s u b j e k t o v o - p r e d i k á t o v ý c h dvojíc ( r e ť a z c o v ) , k t o r é môžu byť jednoduché a l e b o rozvité.

t i c k é h o t e r m í n u skalárny čin prvkov je zároveň symbolu.

súčin ústnou

prvkov, p r i č o m s p o j e n i e skalárny sú­ realizáciou uvedeného matematického

K druhej skupine m a t e m a t i c k ý c h symbolov patria grafické (nealfabetické a nečíslicové) m a t e m a t i c k é značky typu = , < , < , pri­ čom = je matematickým symbolom matematického termínu znak rovnosti, ^ j e s y m b o l o m t e r m í n u znak nerovnosti, < je symbolom t e r m í n u nerovnosť (ostrá) a -S j e s y m b o l o m t e r m í n u nerovnosť (ne­ ostrá). V samostatnom postavení mimo formalizovaného výrazu tieto sym­ boly označujú m a t e m a t i c k é pojmy a ich p o m e n o v a n i a sú potom ma­ tematické termíny. V takomto izolovanom postavení sa tieto symboly vyskytujú len v zoznamoch matematických značiek. V konkrétnych matematic­ k ý c h v ý r a z o c h sú tieto s y m b o l y vo funkcii p r e d i k á t o v a spolu s vý­ r a z m i , k t o r é po n i c h v m a t e m a t i c k o m v ý r a z e n a s l e d u j ú , t v o r i a sku­ p i n u p r e d i k á t u , n a p r . : 1 cm ^ 1 km, p r i č o m 1 cm j e s k u p i n a s u b ­ j e k t u a ^ 1 km j e s k u p i n a p r e d i k á t u . M a t e m a t i c k é z n a č k y fungujúce vo f o r m a l i z o v a n o m j a z y k u m a t e ­ matiky ako predikáty sú v ústnej realizácii pomocou konkrétneho prirodzeného jazyka podriadené všetkým gramatickým pravidlám tohto prirodzeného jazyka. P r i ú s t n e j r e a l i z á c i i ( n i e l e n p r i č í t a n í , t. j . p r i n e v y s l o v o v a n í p o ­ menovaní) matematických symbolov a označení budeme vychádzať z tých postulátov, ktoré sa predstavili v úvodnej časti o alfabetických, číslicových a ostatných grafických značkách a označeniach Vo formalizovanom jazyku matematiky vzhľadom na ich ústnu realizáciu rozoznávame: 1. j e d n o d u c h é a l f a b e t i c k é , č í s l i c o v é a o s t a t n é g r a f i c k é s y m b o l y , 2. z l o ž e n é s y m b o l y u v e d e n ý c h t y p o v . 1. Jednoduché

alfabetické

symboly

J e d n o d u c h é a l f a b e t i c k é s y m b o l y s a s k l a d a j ú len zo s a m é h o alfabetického znaku (veľké alebo malé písmená) latinskej, gréckej alebo hebrejskej abecedy (alef). Tieto písmená sa čítajú tak, ako sa hlás­ kujú jednotlivé písmená konkrétneho alfabetického systému v kon­ k r é t n o m ž i v o m j a z y k u : a + b = 0 (á plus bé sa rovná nule), alebo sa na mieste alfabetického znaku vysloví pomenovanie m a t e m a t i c k é ­ ho pojmu v z o d p o v e d a j ú c o m prirodzenom j a z y k u (t. j . príslušný m a ­ tematický termín) vzhľadom na význam daného alfabetického znaku v k o n k r é t n e j m a t e m a t i c k e j oblasti (táto skutočnosť s a aj pri m a t e m a t i c k ý c h alfabetických z n a č k á c h musí a priori r e š p e k t o v a ť ) .

Pri ústnej realizácii j e d n o d u c h ý c h a a l f a b e t i c k ý c h symbolov si m u s í m e uvedomiť, že ich m ô ž e m e realizovať a k o p o m e n o v a n i e m a t e ­ m a t i c k é h o pojmu (ako m a t e m a t i c k ý termín) alebo ich môžeme pre­ čítať ako alfabetický znak, napr.: v algebre Z = množina všetkých c e l ý c h č í s i e l , p r i č o m Z s a č í t a a k o zet ( č o j e ú s t n a r e a l i z á c i a l a t i n ­ s k é h o a l f a b e t i c k é h o z n a k u v s l o v e n č i n e ) a j e to s y m b o l m a t e m a t i c ­ k é h o t e r m í n u množina všetkých celých čísiel. P o d o b n e j e to aj s pís­ m e n a m i gréckej abecedy, napr.: v numerickej m a t e m a t i k e 6 = ope­ r á t o r c e n t r á l n e j d i f e r e n c i e , p r i č o m S s a č í t a a k o delta (čo je ústna r e a l i z á c i a g r é c k e h o a l f a b e t i c k é h o znaku v s l o v e n č i n e ) a j e to symbol m a t e m a t i c k é h o t e r m í n u operátor centrálnej diferencie. 2. Zložené

alfabetické

symboly

Za zložené alfabetické symboly považujeme všetky alfabetické z n a č k y m a j ú c e pri s e b e ďalší p o m o c n ý s y m b o l , k t o r ý h o v d a n o m systéme formalizovaného jazyka matematicky presne určuje. Zložený alfabetický symbol označuje matematický pojem, ktorý v ústnej (alebo písomnej) realizácii v prirodzenom jazyku je mate­ matickým termínom alebo sa číta ako súbor znakov rôznych typov n a z á k l a d e v n ú t o r n ý c h m a t e m a t i c k ý c h l o g i c k ý c h operácií. Opäť s a musí rešpektovať použitie symbolov v k o n k r é t n e j m a t e m a t i c k e j disci­ plíne, napr.: v numerickej matematike 6 = n-tá centrálna diferencia, p r i č o m ô" s a č í t a a k o delta n-té ( č o j e ú s t n a r e a l i z á c i a a l f a b e t i c k é h o symbolu v slovenčine) a je to symbol matematického termínu n-tá centrálna diferencia. n

K z l o ž e n ý m a l f a b e t i c k ý m s y m b o l o m zaraďujeme aj slovné s k r a t k y matematických pojmov (matematické symbolové internacionalizmy), k t o r é s a môžu vyskytovať aj s a m o s t a t n e : vtedy označujú m a t e m a t i c k ý pojem, ktorý je pomenovaný alebo jednoslovným termínom, napr.: sup — s u p r e m u m , inf — i n f i m u m ( s y m b o l y a t e r m í n y z m a t e m a t i c ­ k e j a n a l ý z y ) a l e b o v i a c s l o v n ý m t e r m í n o m , n a p r . : rot — r o t á c i a v e k ­ t o r a , div — d i v e r g e n c i a v e k t o r a ( s y m b o l y a t e r m í n y z v e k t o r o v é h o počtu). Zložené symboly bývajú utvorené spojením jednotlivých (samo­ statných) symbolov, pričom adekvátne označujú zložitý pojem, ktorý pri ú s t n e j r e a l i z á c i i r e š p e k t u j e č í t a n i e j e d n o t l i v ý c h jednoduchých symbolov, prípadne zložených symbolov, z ktorých sa takýto zložený symbolový výraz (ako jeden pojmový celok) skladá, napr.: v mate­ m a t i c k e j a n a l ý z e s y m b o l o v ý v ý r a z Um sup m á t a k ú t o ú s t n u r e a l i z á c i u : limes superior pre n idúce do nekonečna, pričom cia j e zároveň aj opisným m a t e m a t i c k ý m termínom.

ústna

realizá­

T e n t o zložený m a t e m a t i c k ý symbol sa s k l a d á zo samostatných j e d n o d u c h ý c h s y m b o l o v , k t o r é sú s p o j e n é do d v o c h z l o ž e n ý c h s y m ­ bolov 1. Um sup — l i m e s s u p e r i o r , 2. — n sa blíži k n e k o n e č n u . Pri zložených s y m b o l o c h m a t e m a t i c k ý pojem j e na j e d n e j strane o z n a č e n ý f o r m a l i z o v a n ý m v ý r a z o m .a n a d r u h e j s t r a n e j e p o m e n o ­ vaný m a t e m a t i c k ý m termínom, napr.: v m a t e m a t i c k e j analýze ma­ t e m a t i c k ý t e r m í n postupnost je označený formalizovaným výrazom

í I Ústna realizácia predstavuje subjektovo-predikátový celok: postupnost členov a en, en sa rovná jedna až nekonečno (matematická analýza). Jednoduché symboly označujú jednotlivé matematické pojmy, ktoré sú v ústnej realizácii p o m e n o v a n é jednoslovnými alebo viacslovnými matematickými termínmi. Zložené matematické symboly označujú matematické pojmy, kto­ ré sú v ústnej realizácii pomenované viacslovnými alebo opisnými m a t e m a t i c k ý m i t e r m í n m i a l e b o aj s u b j e k t o v o - p r e d i k á t o v ý m celkom (výrazom). H. S y n t a x formalizovaných v ústnej reči Pri ústnej realizácii lišujeme tieto prípady

matematických

výrazov

formalizovaných výrazov z uplatňovania syntaktického

realizovaných

matematiky hľadiska:

1. S y n t a x m a t e m a t i c k ý c h p o j m o v č i a s t o č n e v y b u d o v a n ý c h klade subjektovo-predikátových vzťahov, napr.: m a t e m a t i c k ý postupnost realizovaný formalizovaným výrazom

roz­

na zá­ termín

č o predstavuje pojem konkrétnej postupnosti, pričom jeho ústna rea­ l i z á c i a j e : postujmosť členov a en, en sa rovná jedna až nekonečno. 2. S y n t a x m a t e m a t i c k ý c h v ý r a z o v s k l a d a j ú c i c h s a z j e d n o t l i v ý c h matematických pojmov vyjadrených len formalizovanými prvkami. R e š p e k t u j e s a tu to, č o s a p o v e d a l o o p r e d i k á t o v ý c h znakoch v i c h ú s t n e j r e a l i z á c i i ( s o h ľ a d o m n a tú o b l a s ť m a t e m a t i k y , v k t o ­ rej sú použité). V ústnej realizácii treba zohľadniť aj existujúce v a r i a n t y p l a t n é v r á m c i j a z y k o v e j n o r m y , n a p r . v ý r a z F (x) = 1, k d e F (x) j e s k u p i n a s u b j e k t u a = 1 j e s k u p i n a o b j e k t u , s a č í t a ej iks sa identicky rovná jednej (je identicky rovné jednej).

3. P r i m a t e m a t i c k ý c h z n a č k á c h , k t o t é s ú v ú s t n e j r e a l i z á c i i p o m e ­ nované slovesami (slovesné predikáty) alebo sponovo-mennými pre­ dikátmi, t r e b a pri i c h viazaní s č í s e l n ý m i v ý r a z m i r e š p e k t o v a ť i c h v ä z b u , p r í p . g r a m a t i c k ý r o d , n a p r . : F (x) = 1 s a č í t a ef iks je iden­ ticky rovné jednej (sa identicky rovná), s i n a = a , r e s p . s i n a~a sa č í t a sinus alfa sa približne rovná alfa; f f s a č í t a : je súhlasne orien­ tované ( s t r e d n ý r o d ) ; AB f í CD s a č í t a : orientovaná úsečka AB je súhlasne orientovaná s orientovanou úsečkou CD; A ABC A KLM s a č í t a : trojuholník ABC je podobný s trojuholníkom KLM. III. F o r m a l i z o v a n e m a t e m a t i c k é v ý r a z y a k o s ú č a s ť v i e t p r i r o d z e n é h o jazyka, ktorým sa realizuje m a t e m a t i c k ý text Formalizovane výrazy v konkrétnych prehovoroch v matematic­ k ý c h t e x t o c h si z a c h o v á v a j ú relatívnu s a m o s t a t n o s ť , a to buď a k o samostatné symboly, alebo ako subjektovo-predikatívne celky. Relatívna samostatnosť jednoduchých a zložených symbolov, ako aj c e l ý c h m a t e m a t i c k ý c h f o r m a l i z o v a n ý c h v ý r a z o v s a v m a t e m a t i c ­ k ý c h t e x t o c h z a c h o v á v a vo v š e t k ý c h d r u h o c h viet b e z ohľadu n a i c h členitosť a modalitu. Pri ú s t n e j r e a l i z á c i i s a t i e t o s y m b o l y a z n a č k y , a k o aj f o r m a l i z o ­ vane výrazy správajú podľa vyššie uvedených zásad. Matematické symboly a formalizovane výrazy majú z hľadiska ma­ tematiky v matematickom texte primárne postavenie, ale v konkrét­ n y c h ústnych prehovoroch (v ústnej realizácii) sa vo vyššie uvede­ n o m zmysle spravujú zákonmi gramatiky prirodzeného jazyka. Na­ príklad: a ) p í s o m n ý v a r i a n t : K r u ž n i c a K s o s t r e d o m v b o d e S 1, — 3 a p o ­ l o m e r o m r = 3 m á r o v n i c u (x—l) + (y + 3) = 9. b ) ú s t n y v a r i a n t : Kružnica ká so stredom v bode es jedna mínus tri a polomerom er sa rovná trom má rovnicu iks mínus jedna na druhú (celé na druhú) plus ypsilon plus tri na druhú (celé na druhú) sa rovná deväť/deviatim. 2

2

M a t e m a t i c k é texty, podobne ako iné texty odborného štýlu, patria k pomerne málo prebádaným oblastiam. Ich systematické štúdium a opis sú dôležité a m a j ú v ý z n a m n i e l e n pre s a m o t n ú lingvistiku odborného textu, ale aj pre k o n k r é t n u rečovú prax. Katedra Mlynská

jazykov dolina,

Matematicko-fyzikálnej Bratislava

fakulty

UK

Terminológia

rastlinnej

embryológie I

Embryológia semenných rastlín sa zaoberá vznikom, vývinom, stavbou a funkciou rastlinného zárodku ( e m b r y a ) . Vyčlenila sa ako s a m o s t a t n á vedná disciplína v priebehu prvej polovice nášho sto­ ročia. Prvé poznatky o stavbe zárodku, ako aj o stavbe orgánov, ple­ tív a buniek, k t o r é p o d m i e ň u j ú vznik a vývin z á r o d k u , s a však zís­ k a l i už o v e ľ a s k ô r , n a j m ä z á s l u h o u r a s t l i n n ý c h m o r f o l ó g o v . M n o h é poznatky o procesoch podmieňujúcich alebo ovplyvňujúcich vývin z á r o d k u ( a k o s ú n a p r . gametogenéza, oplodnenie j sa zasa získali v r á m c i g e n e t i k y , fyziológie a pod. Po v y č l e n e n í e m b r y o l ó g i e a k o s a m o s t a t n e j v e d n e j d i s c i p l í n y sa poznatky o procesoch prebiehajúcich v generatívnych orgánoch rast­ lín rozšírili a prehĺbili. Popri opisnej a porovnávacej embryológii sa v druhej polovici n á š h o storočia rozvinula n a j m ä e x p e r i m e n t á l n a embryológia, ktorej úlohou j e poznať zákonitosti vývinu embrya a usmerňovať jeho vývin v želanom smere. V súlade s prehlbovaním a rozširovaním poznatkov je potrebné rozvíjať a spresňovať aj ter­ míny, ktoré rastlinná embryológia potrebuje na označenie pojmov, s ktorými pracuje. Pri zostavovaní základnej terminológie rastlinnej embryológie s m e zozbierali a spresnili termíny, ktoré sa vyskytujú v dosiaľ s k r o m n o m počte našich vedeckých prác z oblasti rastlinnej embryológie, ale aj ďalšie termíny z oblasti rastlinnej genetiky, morfológie a fyzioló­ gie, k t o r é r a s t l i n n á e m b r y o l ó g i a t i e ž potrebuje. Nové t e r m í n y s m e utvorili zväčša prekladom z niektorého svetového jazyka. T e r m í n y zo š t y r o c h t e m a t i c k ý c h okruhov rastlinnej embryológie (samčí gametofyt, samici gametofyt, oplodnenie, embryogenéza) m o ž n o podľa pôvodu rozdeliť do t r o c h skupín. N a j s t a r š i e t e r m í n y , n a j m ä tie, ktoré sa prevzali z rastlinnej morfológie alebo anatómie, m a j ú aj l a t i n s k ú podobu. Pri t e r m í n o c h , k t o r é vznikli n e s k ô r , s m e uviedli iba s y n o n y m á , ak sa v literatúre častejšie vyskytujú. Oby­ čajne s m e použili s l o v e n s k ý aj medzinárodný termín. Poznanie m e ­ dzinárodných termínov totiž uľahčuje orientáciu v cudzojazyčnej li­ t e r a t ú r e . Pri t e r m í n o c h , k t o r é s a v n a š e j d o m á c e j l i t e r a t ú r e dosiaľ nepoužili, u v á d z a m e p o p r i n o v o m t e r m í n e aj p ô v o d n é z n e n i e t e r m í n u v niektorom svetovom jazyku. Prvá časť terminológie obsahuje termíny z oblasti samčieho gametofytu. Ďalšie časti budú obsahovať termíny z oblasti s a m č i e h o g a m e tofytu, oplodnenia a embryogenézy. Práca na terminológii rastlinnej embryológie je súčasťou práce terminologickej komisie spracúvajúcej terminológiu všetkých bota­ nických disciplín. Komisia pracuje v rámci Slovenskej botanickej

s p o l o č n o s t i pri

SAV na

ko-polnohospodárske s k á,

C S c , vedúca

biológie

a

podnet Vedeckého kolégia

vedy.

Členmi

subkomisie

ekológie

pre

(Vysoká

škola

CSc. (Ústav dendrológie

a

CSc.

lesnícka (Ostav

poradcom Štúra

drevárska,

S A V ) . Pri

je

Oľga

embryológiu

E r d e 1-

(Ustav

Ing.

Milan

Križo,

Zvolen],

RNDr.

Andrej

PhDr.

Ľudovíta

zostavovaní

dzalo

zo s k u t o č n o s t i , ž e t e r m i n o l ó g i e , k t o r é

ekológie

fakulta

Ivan

ústav

a

K o rP r eSAV),

UK v Bratislave).

M a s á r

plánu

exp. CSc.

SAV, M l y ň a n y ) , RNDr. Anna

(Prírodovedecká

komisie

SAV pre biologic-

RNDr.

experimentálnej " biológie

RNDr. Ján Z á h o r s k ý

Jazykovým

a

sú:

rastlinnú

SAV, Bratislava), doc.

muťák, ť o v á,

komisie

(Jazykovedný

komisie sa

vychá­

dosial u nás vyšli

(napr.

T e r m i n o l ó g i a genetiky, 1 9 6 1 a T e r m i n o l ó g i a bot. morfológie, 1 9 5 9 ) , už z a s t a r a n é . nových

Navyše

pojmov

rozvíjajúcich

najmä

vedných

celkom chýbajú termíny v mladších

na označenie

alebo úplne nových,

disciplínách, ku

ktorým

patrí

sú

mnohých

intenzívne

aj rastlinná

sa em-

briológia. a g r e g á t y peľových z ŕ n navzájom spojené alebo zlepené peľové zrná a k t i v á c i a peľového z r n a súbor procesov podmienených rehydratáciou peľového zrna a predchá­ d z a j ú c i c h jeho k l í č e n i u améboidné tapétnm (tapetum amoeboideum) t a p é t u m , k t o r é h o s t e n y sa pri vývine p e ľ o v ý c h zŕn r o z r u š u j ú a k t o r é h o p r o t o p l a s t y v n i k a j ú a k o p e r i p l a z m ó d i u m medzi t v o r i a c e s a peľové z r n á apertúra (apertura) s t e n č e n i n a a l e b o o t v o r v s t e n e p e ľ o v é h o z r n a , k a d i a ľ p r e r a s t á peľové v r e ­ cúško archespór (archesporium] pletivo, z k t o r é h o v z n i k a j ú v p e ľ n i c i m i k r o s p o r o c y t y a vo v a j í č k u m e g a s p o r o c y t y p r i a m o a l e b o n e p r i a m o (po r o z d e l e n í n a p a r i e t á l n e a s p o r o g é n n e bunky) bakula ( b a c u l a ) s k u l p t ú r n y e l e m e n t e x i n y s t í p k o v i t é h o tvaru, d l h š í a k o 1 ^ m , tupý, distálne n e z h r u b n u t ý a o r i e n t o v a n ý k o l m o n a exinu cytomiktické kanáliky kanáliky v kalózovej stene meiocytov diáda mikrospór dve bunky, k t o r é v z n i k a j ú z m i k r o s p o r o c y t u po h e t e r o t y p i c k o m d e l e n í diáda peľových z ŕ n dve peľové z r n á s p o j e n é svojimi s t e n a m i druhotný archespór = sekundárny archespór pletivo, z k t o r é h o pri vývine p e ľ n i c e v z n i k a j ú m i k r o s p o r o c y t y a t a p é t u m a pri vývine v a j í č k a m e g a s p o r o c y t y ektexina = sexina vonkajšia vrstva exiny, často bohato skulpturovaná

eodexina — nexina v n ú t o r n á vrstva e x i n y b e z s k u l p t ú r y endotécium (endothecium) podpokožková vrstva steny pelnice exina v o n k a j š i a , m e c h a n i c k y a j c h e m i c k y o d o l n á v r s t v a s t e n y p e ľ o v é h o z r n a tvo­ rená sporopolenínmi exotécium (exothecium) = pokožka pernice j e d n o v r s t v o v é pletivo p o k r ý v a j ú c e p e l n i c u gaméta pohlavná bunka g e n e r a t í v n a bunka peľového z r n a bunka peľového zrna, z ktorej vznikajú priamo (pri krytosemenných rast­ l i n á c h ) a l e b o po o d d e l e n í ď a l š í c h b u n i e k ( p r i n a h o s e m e n n ý c h r a s t l i n á c h ) spermatické bunky alebo spermatozoidy intina vnútorná, spravidla t e n k á vrstva steny peľového zrna, tvorená pektocelulózovými z l ú č e n i n a m i klíčenie peľového z r n a p r o c e s vzniku peľového v r e c ú š k a konektív, pozri spájadlo masula (massula) č a s ť o b s a h u p e ľ n i c o v é h o v á č k a , k t o r ý v z n i k o l z l e p e n í m p e ľ o v ý c h zŕn do jedného celku meiocyt b u n k a , k t o r á sa z a č a l a m e i o t i c k y deliť mezofyl p e l n i c e s t r e d n á v r s t v a z p a r e n d h y m a t i c k ý c h b u n i e k , k t o r á j e výplnkovou vrstvou s t e n y p e l n i c e a pri d o z r i e v a n í p e l n i c e p o s t u p n e o d u m i e r a mikrogametofyt, pozri s a m č í g a m e t o f y t mikrospóra s a m č í h a p l o i d n ý výtrus, k t o r ý v z n i k o l m e i ó z o u m i k r o s p o r o c y t u mikrosporocyt materská bunka mikrospór mikrosporogenéza proces vzniku mikrospór n á s t e n n é bunky, pozri p r o t á l i o v é bunky n e x i n a , pozri a n d e x i n a nitka tyčinky ( f i l a m e n t u m ) s t o p k o v i t á a l e b o p l o s k á č a s ť t y č i n k y , k t o r á sa p r i p á j a ku k o n e k t í v u p e l n i c e o r b i k u l á r n e telieska = orbikuly = Ubischove telieska p l a t n i č k o v i t é a l e b o s f é r i c k é t e l i e s k a , k t o r é sa t v o r i a n a p o v r c h u t a p e t o ­ vých buniek a obsahujú sporopolenín alebo jeho prekurzory parietálna vrstva podpokožlková vrstva b u n i e k z á k l a d u p e l n i c e , z k t o r e j v z n i k a j ú v š e t k y a l e b o väčšia časť vrstiev steny peľnice, a takisto vrstva buniek základu vajíčka, z ktorej vzniká väšia časť nucelu

pel s ú b o r ( m a s a ) z r e l ý c h p e l o v ý c h zŕn pernica (anthera) t e r m i n á l n a , z v ä č š a r o z š í r e n á č a s ť t y č i n k y , k t o r á sa o b y č a j n e s k l a d á z dvoch peľových váčkov spojených konektívom peľnicová komôrka (loculamentum a n t h e r a e ) č a s ť p e ľ n i c o v é h o v á č k a , v k t o r e j sa v y v í j a j ú peľové z r n á peľnicové puzdro ( l o c u l u s a n t h e r a e ) v n ú t o r n ý p r i e s t o r p e ľ n i c o v é h o v á č k a , k t o r ý vznikol s p l y n u t í m d v o c h peľnicových komôrok peľnicový váčok (theca antherae) časť peľnice tvorená dvoma peľnicovými komôrkami peľové pigmenty l á t k y k a r o t e n o i d n e j alebo- f l a v o n o i d n e j p o v a h y , p r í p a d n e a n t o k y a n y , k t o r é s a syntetizujú v p r o t o p l a z m e p e ľ o v é h o z r n a a l e b o sa n a c h á d z a j ú v peľovom tmele peľové v r e c ú š k o ( s y p h o , t u b u l u s p o l l i n i c u s ) rúrkovitý útvar vyrastajúci z peľového zrna a umožňujúci prenos samčích g a m é t do z á r o d o č n é h o m i e š k a peľové z r n o ( g r a n u m p o l l i n i s , g r a n u m p o l l i n a r i u m ) dvoj- a l e b o v i a c b u n k o v ý p r o d u k t p e ľ n í c k r y ť o s e m e n n ý c h r a s t l í n a l e b o mikrospórangií nahosemenných rastlín obalený sporodermou, ktorý predsta­ vuje v y v í j a j ú c i sa a l e b o z r e l ý s a m č í g a m e t o f y t peľový t m e l a d h e z í v n a l á t k a , k t o r á sa n a c h á d z a n a p o v r c h u p e ľ o v ý c h zŕn pokožka peľnice, pozri e x o t é c i u m polinárium ( p o l l i n a r i u m ) o b s a h c e l é h o p e ľ n i c o v é h o v á č k a , k t o r ý v z n i k o l z l e p e n í m p e ľ o v ý c h zŕn do jedného celku polyáda v i a c a k o š t y r i peľové z r n á o b a l e n é s p o l o č n o u s p o r o d e r m o u

primexina c e l u l ó z o v á m i k r o f i b r i l á r n a m a t r i c a , k t o r á sa t v o r í m i k r o s p ó r y pod k a l ó z o v o u s t e n o u p r e d v y t v o r e n í m p r o t á l i o v é bunky = p r v o r a s t o v é bunky = n á s t e n n é b u n k y p e l o v ý c h zŕn n a h o s e m e n n ý c h r a s t l í n , k t o r é vých mitotických delení jadra mikrospóry a ktoré peľového zrna

na povrchu plazmolemy exiny bunky v z n i k a j ú v p r i e b e h u pr­ s a n a c h á d z a j ú pri s t e n e

prvotný archespór = primárny archespór p l e t i v o , z k t o r é h o v z n i k á pri vývine p e ľ n i c e a l e b o v a j í č k a p a r i e t á l n a v r s t v a a sporogénna vrstva buniek, prípadne sekundárny archespór s a m č i a g a m é t a , pozri s p e r m a t i c k á b u n k a samčí gametofyt — mikrogametofyt samčia pohlavná generácia v životnom cykle rastliny sekretorické tapétum (tapétum secretorium) = žlaznaté tapétum t a p é t u m , k t o r é si pri vývine p e l o v ý c h zŕn z a c h o v á v a bunkoviú š t r u k t ú r u a v y l u č u j e s e k r é t y medzi t v o r i a c e sa p e ľ o v é z r n á

sexina pozri e k t e x i n a simultánna tetradogenéza (terradogenesis simultanea) p r o c e s vzniku š t y r o c h m i k r o s p ó r z m i k r o s p o r o c y t u t a k , že sa po hotneotyp i c k o m d e l e n í s ú č a s n e t v o r i a p r i e h r a d k y medzi v š e t k ý m i š t y r m i m i k r o s p ó rami s p á j a d l o = konektív ( c o n n e n t i v u m ) útvar, k t o r ý s p á j a v á č k y p e l n i c e a v k t o r o m sa k o n č í c i e v n y zväzok p r e b i e ­ hajúci nitkou tyčinky s p e r m a t i c k á bunka ( s p e r m a t i u m ) = s a m č i a g a m é t a samčia pohlavná bunka spermatozoid (spermatozoon) aktívne pohyblivá samčia pohlavná bunka sporoderma stena peľového zrna sporogénna vrstva v n ú t o r n á v r s t v a z d v o c h vrstiev, k t o r é v z n i k a j ú d e l e n í m p r v o t n é h o a r c h e spóru sporogénne bunky bunky vznikajúce z archespóru, z ktorých sa tvoria v pelnici mikrosporocyty a l e b o vo v a j í č k u m e g a s p o r o c y t y sporopolenín zložka stavebného materiálu exiny stena pelnice niekol'ikovrstvový o b a l z r e l e j p e l n i c e , k t o r ý sa s k l a d á s m e r o m od p o v r c h u do v n ú t r a z v o n k a j š e j p o k o ž k o v e j vrstvy ( e x o t é c i a ) , z p o d p o k o ž k o v e j vrstvy ( e n d o t é c i a ) , zo s t r e d n e j vrstvy ( m e z o í y l u ) a z v ý s t e l k o v e j v r s t v y ( t a p e t a ) sukcedánna tetradogenéza = sukcesívna tetradogenéza p r o c e s vzniku š t y r o c h m i k r o s p ó r z m i k r o s p o r o c y t u t a k , že sa po h e t e r o t y p i c k o m d e l e n í u t v o r i a dve b u n k y a z n i c h po h o m e o t y p i c k o m d e l e n í v z n i k n ú štyri b u n k y tapétum (tapetum) = výstelka v n ú t o r n á v r s t v a s t e n y p e l n i c e , k t o r á o b k l o p u j e v y v í j a j ú c e sa p e ľ o v é z r n á tektum (tectum) v o n k a j š i a vrstva eíktexiny, k t o r á v z n i k l a s p o j e n í m h l á v o k s k u l p t ú r n y c h e l e ­ mentov stlpkovitého tvaru t e t r á d a peľových z ŕ n š t y r i peľové z r n á o b a l e n é s p o l o č n o u s p o r o d e r m o u tetráda mikrospór š t v o r i c a h a p l o i d n ý c h b u n i e k , k t o r é vznikli m e i ó z o u a sú u r č i t ý č a s o b a l e n é spoločnou kalózovou stenou tetradogenéza (tetradogenesis) = tetrádové delenie p r o c e s vzniku š t y r o c h s p ó r pri m e k r t i c k o m d e l e n í m i k r o s p o r o c y t u a l e b o megasporocytu tryfín b i e l k o v i n o v á z l o ž k a s p o r o d e r m y t a p e t o v é h o pôvodu, k t o r á p o k r ý v a e x i n u n i e k t o r ý c h druhov a m á ú l o h u pri n a p u č a n í peľu a pri j e h o p r e r a s t a n í čnelkou

tyčinka (stamen) samčí generatívny orgán, ktorý sa zväčša skladá z nitky a pelnice Ubischove telieska, pozri o r b i k u l á r n e t e l i e s k a v e g e t a t í v n a bunka peľového z r n a o b y č a j n e v ä č š i a b u n k a p e ľ o v é h o z r n a , k t o r á z a i s ť u j e r a s t a vývin p e ľ o v é h o z r n a pri j e h o d o z r i e v a n í a k l í č e n í viscín l á t k a , k t o r o u b ý v a j ú z l e p e n é peľové z r n á ( n a p r . pri n i e k t o r ý c h d r u h o c h čeľade Orchidaceae) výstelka, pozri t a p é t u m žľaznaté t a p é t u m , pozri s e k r e t o r i c k é t a p é t u m

Základné názvy z fyziky* Náuka

o elektrine a

magnetizme

e l e k t r i c k é javy javy p o z o r o v a n é v z e i e k t r i z o v a n ý c h o b j e k t o c h a i c h o k o l í elektrina s t a r š í názov n a o z n a č e n i e p r í č i n y e l e k t r i c k ý c h j a v o v e l e k t r i c k ý náboj v e l i č i n a z a v e d e n á n a k v a l i t a t í v n e v y j a d r e n i e j e d n e j zo z á k l a d n ý c h vlast­ ností zeiektrizovaných objektov kladný elektrický náboj e l e k t r i c k ý n á b o j t a k é h o druhu, a k o m a j ú j a d r á a t ó m o v záporný elektrický náboj e l e k t r i c k ý n á b o j t a k é h o druhu, a k o m á e l e k t r ó n e l e k t r i c k y nabité teleso objekt, ktorý má prebytok k l a d n é h o alebo záporného elektrického náboja e l e k t r i c k y nenabité telesa o b j e k t , k t o r é h o c e l k o v ý n á b o j j e nulový e l e k t r i c k y n e u t r á l n e teleso objekt, ktorý navonok nevyvoláva elektrické účinky elementárny náboj e l e k t r i c k ý n á b o j r o v n a j ú c i sa v e ľ k o s ť o u n á b o j u e l e k t r ó n u e l e k t r i c k y vodivá l á t k a = vodič látka, v ktorej j e možný makroskopický prenos elektrických nábojov i z o l a č n ý vodič vodič o d d e l e n ý od i n ý c h vodičov nevodivým p r o s t r e d í m * Pod t ý m t o n á z v o m s m e u v e r e j ň o v a l i súpis f y z i k á l n y c h t e r m í n o v a i c h de­ f i n í c i í a k o výsledok p r á c e n á z v o s l o v n e j k o m i s i e pri J e d n o t e s l o v e n s k ý c h m a ­ t e m a t i k o v a fyzikov SAV (pozri Kultúra slova, 9, 1975, s. 1 6 8 — 1 7 3 ; 10, 1976, s. 3 4 3 — 3 5 1 ; 11, 1977, s. 3 5 2 — 3 5 6 a 12, 1978, s. 3 4 6 — 3 5 4 ) . P u b l i k o v a n ý výber j e pokračovaním v tejto práci.

e l e k t r i c k y nevodivá l á t k a = nevodič = izolant = l á t k a , v k t o r e j nie j e možný m a k r o s k o p i c k ý

dielektrikum

prenos

elektrických

nábojov

izolátor predmet z elektricky nevodivého

materiálu

polovodič l á t k a s m e r n o u vodivosťou spravidla m e n š o u , a k o m a j ú kovy, o d l i š u j ú c a sa od i n ý c h aj m e c h a n i z m o m p r e n o s u e l e k t r i c k ý c h n á b o j o v objemová h u s t o t a náboja v e l i č i n a u r č e n á podielom e l e k t r i c k é h o n á b o j a r o z l o ž e n é h o v u r č i t o m o b j e m e a tohto objemu plošná h u s t o t a n á b o j a v e l i č i n a u r č e n á podielom e l e k t r i c k é h o n á b o j a r o z l o ž e n é h o n a u r č i t e j plo­ che a obsahu tejto plochy lineárna hustota náboja veličina určená podielom elektrického ú s e k u č i a r y a dlžky t o h t o ú s e k u

náboja

rozloženého

na

určitom

e l e k t r i c k é pole silové pole, k t o r é h o z d r o j o m sú e l e k t r i c k é n á b o j e e l e k t r o s t a t i c k é pole e l e k t r i c k é pole v y t v o r e n é n e p o h y b u j ú c i m i

sa e l e k t r i c k ý m i

nábojmi

intenzita e l e k t r i c k é h o poľa v e k t o r o v á v e l i č i n a u r č e n á podielom sily e l e k t r i c k é h o poľa p ô s o b i a c e j v d a n o m m i e s t e poľa n a e l e k t r i c k ý n á b o j a t o h t o n á b o j a elektrická siločiara č i a r a v e l e k t r i c k o m poli, k t o r e j d o t y č n i c a v k a ž d o m bode j e r o v n o b e ž n á s v e k t o r o m intenzity poľa v t o m bode h o m o g é n n e e l e k t r i c k é pole e l e k t r i c k é pole, k t o r é h o i n t e n z i t a j e všade r o v n a k á p e r m i t i v i t a ( n e s p r á v n e dielektrická konštanta) v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a vplyv p o l a r i z á c i e p r o s t r e d i a na e l e k t r i c k é pole parmitivita v á k u a k o n š t a n t a v y s t o p u j ú c a v Coulombovom z á k o n e pre v á k u u m p o m e r n á permitivita = r e l a t í v n a permitivita podiel p e r m i t i v i t y p r o s t r e d i a a permitivity v á k u a e l e k t r i c k á susceptibilita v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a s c h o p n o s ť p r o s t r e d i a polarízovať sa v e l e k t r i c ­ kom poli p r á c a v e l e k t r i c k o m poli p r á c a v o n k a j š í c h síl pri p r e m i e s t ň o v a n í n á b o j a v e l e k t r i c k o m poli elektrostatický potenciál v e l i č i n a u r č e n á podielom p r á c e v e l e k t r o s t a t i c k o m poli pri p r e m i e s t n e n í e l e k t r i c k é h o n á b o j a zo v z ť a ž n é h o bodu do bodu, v k t o r o m p o t e n c i á l urču­ jeme, a tohto náboja absolútny e l e k t r o s t a t i c k ý p o t e n c i á l e l e k t r o s t a t i c k ý p o t e n c i á l vzhľadom n a vzťažný bod v n e k o n e č n e

rozdiel potenciálov r o z d i e l h o d n ô t p o t e n c i á l o v v dvoch b o d o c h e l e k t r i c k é n a p ä t i e medzi m i e s t a m i 1 a 2 = n a p ä t i e v e l i č i n a u r č e n á p o d i e l o m p r á c e síl e l e k t r i c k é h o poľa pri p r e m i e s t n e n í e l e k ­ t r i c k é h o n á b o j a z bodu 1 do bodu 2 a t o h t o n á b o j a p o t e n c i á l n a hladina — e k v i p o t e n c i á l n a p l o c h a plocha, na k t o r e j je potenciál všade rovnaký p o t e n c i á l n y spád v e l i č i n a u r č e n á p o d i e l o m p o k l e s u p o t e n c i á l u medzi dvoma bodmi e l e k t r i c ­ k é h o poľa a i c h v z d i a l e n o s t i elektrostatická indukcia s p ô s o b e n i e z m e n y r o z l o ž e n i a e l e k t r i c k é h o n á b o j a n a vodiči ú č i n k o m e l e k ­ t r i c k é h o poľa v e k t o r e l e k t r i c k e j indukcie = e l e k t r i c k á i n d u k c i a v e l i č i n a d a n á s ú č i n o m p e r m i t i v i t y a i n t e n z i t y e l e k t r i c k é h o poľa indukčná čiara č i a r a , k t o r e j d o t y č n i c a v k a ž d o m bode m á s m e r v e k t o r a e l e k t r i c k e j i n d u k c i e t o k intenzity e l e k t r i c k é h o poľa = e l e k t r i c k ý intenzitný t o k v e l i č i n a u r č e n á s ú č i n o m o b s a h u p l o c h y a v e ľ k o s t i na ňu k o l m e j zložky v e k t o r a i n t e n z i t y e l e k t r i c k é h o poľa t o k e l e k t r i c k e j indukcie = e l e k t r i c k ý i n d u k č n ý tok v e l i č i n a u r č e n á s ú č i n o m o b s a h u p l o c h y a v e ľ k o s t i n a ňu k o l m e j z l o ž k y vektora elektrickej indukcie e l e k t r i c k ý dipól dva n á b o j e r o v n a k e j v e ľ k o s t i a o p a č n é h o z n a m i e n k a e l e k t r i c k ý m o m e n t dipólu v e k t o r , k t o r é h o veľkosť s a r o v n á s ú č i n u k l a d n é h o n á b o j a dipólu a vzdia­ lenosti jeho nábojov a ktorého smer j e určený spojnicou nábojov oriento­ v a n o u o d z á p o r n é h o ku k l a d n é m u n á b o j u polarizácia' d i e l e k t r i k á v z á j o m n é p o s ú v a n i e k l a d n ý c h a z á p o r n ý c h n á b o j o v e l e k t r i c k ý m poľom v dielektriku vektor polarizácie o b j e m o v á h u s t o t a e l e k t r i c k é h o m o m e n t u dipólov d i e l e k t r i k á k a p a c i t a vodiča v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a s c h o p n o s ť o s a m o t e n é h o v o d i č a viazať e l e k t r i c k ý n á b o j , u r č e n á p o d i e l o m n á b o j a n a vodiči a j e h o a b s o l ú t n y m p o t e n c i á l o m kondenzátor = kapacitor d v o j v o d i č o v á s ú s t a v a , k t o r e j k a p a c i t a sa pri z m e n e r o z l o ž e n i a vodičov v okolí podstatne nemení kapacita kondenzátora v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a s c h o p n o s ť k o n d e n z á t o r a viazať n á b o j , d a n á podie­ lom n á b o j a j e d n é h o z vodičov a p o t e n c i á l u t o h t o v o d i č a v z h ľ a d o m n a d r u h ý k o n d e n z á t o r s nemeniteľnou k a p a c i t o u k o n d e n z á t o r , k t o r é h o k a p a c i t a sa n e d á r e g u l o v a ť kondenzátor s premennou kapacitou k o n d e n z á t o r , k t o r é h o k a p a c i t a sa dá r e g u l o v a ť

elektrický prúd = prúd 1. m a k r o s k o p i c k ý p o h y b e l e k t r i c k é h o n á b o j a ( j a v ) , 2. v e l i č i n a u r č e n á p o d i e l o m e l e k t r i c k é h o n á b o j a , k t o r ý p r e š i e l danou plo­ chou, a príslušného času jednosmerný prúd e l e k t r i c k ý prúd, pri k t o r o m s a o r i e n t á c i a m a k r o s k o p i c k é h o p o h y b u n á b o j a nemení v závislosti od času striedavý prúd e l e k t r i c k ý prúd, pri k t o r o m sa o r i e n t á c i a m a k r o s k o p i c k é h o p o h y b u n á b o j a m e n í v z á v i s l o s t i od č a s u pulzujúci p r ú d j e d n o s m e r n ý prúd, k t o r é h o h o d n o t a s a p e r i o d i c k y m e n í v z á v i s l o s t i od č a s u ustálený prúd = stacionárny prúd j e d n o s m e r n ý prúd, k t o r é h o h o d n o t a s a v z á v i s l o s t i od č a s u n e m e n í vodič p r ú d u p r e d m e t z e l e k t r i c k e j vodivej l á t k y u r č e n ý n a p r e n o s e l e k t r i c k é h o n á b o j a zdroj elektromotorického napätia z a r i a d e n i e s c h o p n é vyvolať e l e k t r i c k ý prúd s i l a m i n e e l e k t r o s t a t i c k e j p o v a h y elektromotorické napätie v e l i č i n a u r č e n á p o d i e l o m p r á c e s í l , k t o r é p r e n e s ú e l e k t r i c k ý n á b o j uza­ v r e t ý m obvodom, a t o h t o n á b o j a , k t o r e j v e l k o s ť s a m e r i a n a p ä t í m n a s v o r ­ kách nezaťaženého zdroja elektromotorického napätia svorkové napätie napätie na svorkách zaťaženého zdroja elektromotorického napätia napätie na odpore = úbytkové napätie n a p ä t i e n a č a s t i o b v o d u r o v n a j ú c e sa s ú č i n u j e j odporu a e l e k t r i c k é h o prúdu ň o u p r e c h á d z a j ú c e h o ohmické napätie úbytkové n a p ä t i e n a o h m i c k o m o d p o r e j e d n o d u c h ý e l e k t r i c k ý obvod e l e k t r i c k ý obvod, v k t o r o m s a p r ú d n e v e t v í r o z v e t v e n ý e l e k t r i c k ý obvod e l e k t r i c k ý obvod, v u z l o c h k t o r é h o sa prúd vetví do j e d n o t l i v ý c h č a s t í obvodu u z a v r e t ý e l e k t r i c k ý obvod obvod, ktorého celkový odpor j e k o n e č n ý elektrický odpor jav, p r e k t o r ý m u s í byť n a vodiči n e n u l o v é n a p ä t i e , aby ním p r e t e k a l stacionárny prúd rezistancia = ohmický odpor 1. v e l i č i n a u r č e n á p o d i e l o m o h m i c k é h o n a p ä t i a n a vodiči a prúdu, k t o r ý vodičom prechádza 2. r e á l n a č a s ť i m p e d a n c i e , t. j . t á č a s ť , n a k t o r e j v z n i k a j ú J o u l o v e straty, vnútorná rezistancia zdroja — vnútorný odpor zdroja o d p o r z d r o j a s p ô s o b u j ú c i p o k l e s n a p ä t i a n a s v o r k á c h pri j e h o z a ť a ž e n í rezistor = odpornik p r v o k e l e k t r i c k é h o obvodu, k t o r ý m sa r e a l i z u j e r e z i s t a n c i a

reostat r e z i s t o r , k t o r é h o r e z i s t a n c i a s a dá r e g u l o v a ť delič n a p ä t i a s ú s t a v a r e z i s t o r o v z o s t a v e n á t a k , že j u m o ž n o použiť n a d e l e n i e n a p ä t i a potenciometer r e z i s t o r s dvoma p e v n ý m i a j e d n ý m p o h y b l i v ý m k o n t a k t o m , k t o r é h o p r e ­ m i e s t ň o v a n í m m o ž n o r e g u l o v a ť r e z i s t a n c i u medzi pohyblivým a p e v n ý m i kontaktmi rezistivita = m e r n ý odpor veličina určená podielom intenzity e l e k t r i c k é h o pola a prúdovej hustoty p r ú d o v á h u s t o t a = h u s t o t a prúdu v e k t o r o v á v e l i č i n a , k t o r e j v e ľ k o s ť j e u r č e n á p o d i e l o m prúdu a o b s a h o m p l ô š k y , c e z k t o r ú p r e t e k á , k o l m e j n a s m e r m a k r o s k o p i c k é h o pohybu n á b o j a e l e k t r i c k á vodivosť = k o n d u k t a n c i a veličina r e c i p r o č n á k ohmickému odporu konduktivita = m e r n á vodivosť veličina recipročná k rezistivite voľné e l e k t r ó n y e l e k t r ó n y , k t o r é n i e sú vo v ä z b e s i n ý m i č a s t i c a m i e l e k t r ó n o v á vodivosť vodivosť podmienená! p o h y b o m v o ľ n ý c h e l e k t r ó n o v p r á c a e l e k t r i c k é h o prúdu p r á c a , k t o r á sa k o n á pri p r e c h o d e e l e k t r i c k é h o prúdu v o d i č o m výkon e l e k t r i c k é h o p r ú d u v e l i č i n a u r č e n á p o d i e l o m p r á c e e l e k t r i c k é h o prúdu a p r í s l u š n é h o č a s u č i n n ý výkon p r i e m e r n ý výkon e l e k t r i c k é h o prúdu zdanlivý výkon v ý k o n daný s ú č i n o m e f e k t í v n y c h h o d n ô t prúdu a napätia! jalový výkon výkon, k t o r é h o š t v o r e c sa r o v n á r o z d i e l u š t v o r c o v z d a n l i v é h o a č i n n é h o výkonu účinník v e l i č i n a d a n á p o d i e l o m č i n n é h o a zdanlivého- v ý k o n u m a g n e t i c k é pole f y z i k á l n e pole p r e j a v u j ú c e sa silovým p ô s o b e n í m na p o h y b u j ú c e sa e l e k ­ tricky nabité častice a objekty s magnetickým momentom m a g n e t i c k á indukcia = v e k t o r m a g n e t i c k e j indukcie v e k t o r o v á v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a v ý s l e d n é m a g n e t i c k é pole n a z á k l a d e jeho silových účinkov m a g n e t i c k ý indukčný tok veličina určená súčinom obsahu plôšky a veľkosti zložky vektora magne­ t i c k e j i n d u k c i e k o l m e j n a túto p l ô š k u magnetická indukčná čiara č i a r a v m a g n e t i c k o m poli, k t o r e j d o t y č n i c a j e v k a ž d o m bode r o v n o b e ž n á s v e k t o r o m m a g n e t i c k e j i n d u k c i e v t o m t o bode intenzita m a g n e t i c k é h o poľa

vektorová veličina u r č e n á podielom m a g n e t i c k e j indukcie a permeability magnetická siločiara č i a r a v m a g n e t i c k o m poli, k t o r e j d o t y č n i c a v k a ž d o m bode j e r o v n o b e ž n á s v e k t o r o m i n t e n z i t y m a g n e t i c k é h o poľa v t o m t o bode magnetický moment v e k t o r o v á v e l i č i n a z a v e d e n á n a k v a n t i t a t í v n e v y j a d r e n i e j e d n e j zo z á k l a d ­ ných vlastností m a g n e t i c k ý c h objektov (magnetov, prúdových slučiek a mikroobjektov) magnetizovanie zväčšovanie magnetizácie látky : magnetizácia objemová hustota magnetických momentov látky permeabilita v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a vplyv m a g n e t i z á c i e p r o s t r e d i a n a m a g n e t i c k é pole permeabilita vákua k o n š t a n t a z B i o t o v h o - S a v a r t o v h o z á k o n a p r e v á k u u m , -ktorej h o d n o t a j e dz . 10-'' h e n r y / m pomerná permeabilita = relatívna permeabilita podiel permeability a permeability vákua m a g n e t i c k á susceptibilita v e l i č i n a u d á v a j ú c a vzťah medzi m a g n e t i z á c i o u p r o s t r e d i a a v e k t o r o m in­ t e n z i t y m a g n e t i c k é h o poľa diamagnetická látka látka zoslabujúca vonkajšie magnetické pole; magnetické momenty j e j m o l e k ú l sú v z á k l a d n o m s t a v e n u l o v é paramagnetická látka látka zoslabujúca vonkajšie m a g n e t i c k é pole; magnetické momenty j e ] m o l e k ú l sú n e n u l o v é a v z á k l a d n o m s t a v e n e u s p o r i a d a n é feromagnetická látka látlka p o d s t a t n e z o s i l ň u j ú c a v o n k a j š i e m a g n e t i c k é p o l e ; m a g n e t i c k é m o ­ m e n t y j e j m o l e k ú l sú s p o n t á n n e p a r a l e l n e u s p o r i a d a n é antiferomagnetická látka l á t k a s m a l o u m a g n e t i z á c i o u so s p o n t á n n e a n t i p a r a l e l n e usporiadanými magnetickými momentmi molekúl ferimagnetická látka l á t k a s n e n u l o v o u m a g n e t i z á c i o u p o z o s t á v a j ú c a z m o l e k ú l dvoch druhov, k t o r ý c h n e r o v n a k o v e ľ k é m a g n e t i c k é m o m e n t y sú a n t i p a r a l e l n e u s p o r i a ­ dané magneticky mäkká látka magnetická látka s malou remanentnou magnetizáciou a s malou koercitívnou i n t e n z i t o u magneticky tvrdá látka m a g n e t i c k á l á t k a s veľkou r e m a n e n t n o u m a g n e t i z á c i o u a s veľkou k o e r c i tívnou i n t e n z i t o u ferit 1. k e r a m i c k á e l e k t r i c k y n e v o d i v á f e r i m a g n e t i c k á l á t k a , 2. j e d n a z fáz o c e l e 1

magnetická hysteréza j a v c h a r a k t e r i z o v a n ý tým, že závislosť m a g n e t i z á c i e od i n t e n z i t y von­ k a j š i e h o m a g n e t i c k é h o poľa p r i j e j v z r a s t e j e i n á a k o p r i j e j p o k l e s e hysterézna slučka g r a ť i c k é z n á z o r n e n i e z á v i s l o s t i m a g n e t i z á c i e l á t k y od i n t e n z i t y m a g n e t i c ­ kého pola pri jeho cyklických zmenách dočasný magnet teleso dočasne zmagnetizované vonkajším magnetickým polom trvalý magnet = permanentný magnet teleso s pomerne velkou a trvalou magnetizáciou zmagnetizovanie s t a v , v k t o r o m s a t e l e s o n a c h á d z a po m a g n e t i z o v a n í elektromagnet dočasný magnet vytvorený z magneticky mäkkej látky účinkom elektric­ kého prúdu magnetická remanencia s c h o p n o s ť l á t k y z a c h o v á v a ť si z m a g n e t i z o v a n i e a j po z r u š e n í v o n k a j š i e h o magnetizujúceho pola remanentná magnetická indukcia m a g n e t i c k á i n d u k c i a v l á t k e po z r u š e n í m a g n e t i z u j ú c e h o p o l a k o e r c i t í v n a intenzita intenzita vonkajšieho magnetického pola potrebná na zrušenie remanentnej magnetizácie látky remanentná magnetizácia m a g n e t i z á c i a l á t k y po- z r u š e n í m a g n e t i z u j ú c e h o p o l a e l e k t r o m a g n e t i c k á indukcia! j a v , k t o r é h o n á s l e d k o m v z n i k á e l e k t r i c k ý prúd v u z a v r e t o m o b v o d e p r i z m e n e m a g n e t i c k é h o i n d u k č n é h o t o k u c e z p l o c h u o h r a n i č e n ú obvodom indukované e l e k t r o m o t o r i c k é n a p ä t i e e l e k t r o m o t o r i c k é n a p ä t i e , k t o r é v z n i k á v obvode p r i e l e k t r o m a g n e t i c k e j indukcii v l a s t n á indukcia e l e k t r o m a g n e t i c k á i n d u k c i a v y v o l a n á v obvode z m e n o u prúdu, k t o r ý n í m preteká v z á j o m n á indukcia e l e k t r o m a g n e t i c k á i n d u k c i a v o b v o d e v y v o l a n á z m e n o u prúdu p r e t e k a j ú ­ c e h o iným o b v o d o m v l a s t n á indukčnost v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a obvod p r i v l a s t n e j i n d u k c i i , u r č e n á p o d i e l o m in­ d u k č n é h o t o k u a prúdu p r e t e k a j ú c e h o o b v o d o m v z á j o m n á indukčnost v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a obvody pri v z á j o m n e j i n d u k c i i , u r č e n é p o d i e l o m i n d u k č n é h o t o k u c e z j e d e n obvod indukčná väzba v z á j o m n é o v p l y v ň o v a n i e e l e k t r i c k ý c h obvodov v d ô s l e d k u v z á j o m n e j in­ dukcie

h a r m o n i c k ý s t r i e d a v ý prúd = sínusový striedavý prúd s t r i e d a v ý prúd, k t o r é h o č a s o v á závislosť j e sínusovou ( k o s í n u s o v o u ) f u n k c i o u amplitúda prúdu m a x i m á l n a h o d n o t a s t r i e d a v é h o prúdu amplitúda n a p ä t i a maximálna hodnota striedavého napätia efektívna h o d n o t a prúdu h o d n o t a u s t á l e n é h o prúdu, k t o r é h o výkon n a r o v n a k e j záťaži s a r o v n á č i n ­ n é m u v ý k o n u u v a ž o v a n é h o prúdu n a r o v n a k o m o h m i c k o m o d p o r e efektívna h o d n o t a napätia h o d n o t a u s t á l e n é h o n a p ä t i a , k t o r é by v d a n o m o b v o d e u d r ž i a v a l o p r ú d s príslušnou efektívnou hodnotou s t r e d n á h o d n o t a prúdu h o d n o t a u s t á l e n é h o prúdu, pri k t o r o m by sa v danom č a s o v o m i n t e r v a l e p r e n i e s o l v o d i č o m r o v n a k ý n á b o j a k o u v a ž o v a n ý m prúdom stredná hodnota napätia h o d n o t a u s t á l e n é h o n a p ä t i a , pri k t o r o m by sa vo v o d i č i u d r ž i a v a l prúd s príslušnou strednou hodnotou o k a m ž i t á h o d n o t a prúdu hodnota prúdu v danom okamihu okamžitá hodnota napätia hodnota napätia v danom okamihu k o m p l e x n á i m p e d a n c i a ( n e v h o d n e komplexný odpor) komplexná veličina určená podielom komplexného napätia a komplexného prúdu k o m p l e x n ý prúd k o m p l e x n á v e l i č i n a , k t o r e j m o d u l s a r o v n á a m p l i t ú d e h a r m o n i c k é h o prúdu a a r g u m e n t j e h o fáze komplexné napätie k o m p l e x n á v e l i č i n a , k t o r e j modul s a r o v n á a m p l i t ú d e h a r m o n i c k é h o n a p ä t i a a a r g u m e n t j e h o fáze impedancia modul k o m p l e x n e j i m p e d a n c i e reaktancia imaginárna časť komplexnej impedancie určená indukčnosťami a kapacitami v obvode indukčná reaktancia = induktancia časť r e a k t a n c i e u r č e n á i n d u k č n o s ť o u obvodu kapacitná reaktancia = kapacitancia časť r e a k t a n c i e u r č e n á k a p a c i t o u obvodu t r o j f á z o v ý e l e k t r i c k ý prúd tri h a r m o n i c k é prúdy v z á j o m n e p o s u n u t é o 1/3 p e r i ó d y fázové napätie n a p ä t i e medzi fázovým a nulovým vodičom združené napätie n a p ä t i e medzi dvoma fázovými vodičmi

elektrický generátor z a r i a d e n i e , k t o r ý m sa z í s k a v a e l e k t r i c k á e n e r g i a z m e c h a n i c k e j dynamo e l e k t r i c k ý g e n e r á t o r , k t o r ý m sa z í s k a v a j e d n o s m e r n ý e l e k t r i c k ý prúd alternátor e l e k t r i c k ý g e n e r á t o r , k t o r ý m sa z í s k a v a s t r i e d a v ý e l e k t r i c k ý prúd transformátor z a r i a d e n i e , k t o r é m e n í h o d n o t y p e r i o d i c k y p r e m e n n é h o e l e k t r i c k é h o prúdu a n a p ä t i a pri n e z m e n e n e j f r e k v e n c i i Ruhmkorffov induktor = r u m k o r f t r a n s f o r m á t o r , k t o r ý m sa z í s k a v a j ú v y s o k o n a p ä ť o v é s t r i e d a v é e l e k t r i c k é im­ pulzy p r e r u š o v a n í m j e d n o s m e r n é h o e l e k t r i c k é h o prúdu elektrický motor = elektromotor z a r i a d e n i e , k t o r ý m sa z í s k a v a m e c h a n i c k á p r á c a z e l e k t r i c k e j e n e r g i e usmerňovač z a r i a d e n i e , k t o r é m e n í s t r i e d a v ý e l e k t r i c k ý prúd n a j e d n o s m e r n ý t o č i v é m a g n e t i c k é pole m a g n e t i c k é pole, k t o r é h o v e k t o r m a g n e t i c k e j i n d u k c i e sa o t á č a k o n š t a n t ­ nou uhlovou rýchlosťou e n e r g i a e l e k t r i c k é h o poľa ' v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a s c h o p n o s ť e l e k t r i c k é h o poľa k o n a ť p r á c u e n e r g i a m a g n e t i c k é h o poľa v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a s c h o p n o s ť m a g n e t i c k é h o poľa k o n a ť p r á c u e n e r g i a e l e k t r o m a g n e t i c k é h o poľa v e l i č i n a c h a r a k t e r i z u j ú c a s c h o p n o s ť e l e k t r o m a g n e t i c k é h o poľa k o n a ť p r á c u ión atóm alebo molekula, v ktorej je porušený elektricky neutrálny stav nad­ bytkom alebo nedostatkom elektrónov elektrolytická disociácia p r o c e s , pri k t o r o m sa v r o z t o k u uvoľňujú ióny kladný ión = katión a t ó m a l e b o m o l e k u l a , v k t o r e j j e p o r u š e n ý e l e k t r i c k ý n e u t r á l n y stav n e ­ dostatkom elektrónov z á p o r n ý ión = anión a t ó m a l e b o m o l e k u l a , v k t o r e j j e p o r u š e n ý e l e k t r i c k y n e u t r á l n y stav nad­ bytkom elektrónov iónová vodivosť e l e k t r i c k á vodivosť p o d m i e n e n á p o h y b o m

iónov

elektródy v o d i č e , k t o r ý m i sa u d r ž i a v a v d a n o m p r o s t r e d í u r č i t ý rozdiel anóda tá z d v o j i c e e l e k t r ó d , k t o r á má vyšší p o t e n c i á l katóda tá z dvojice e l e k t r ó d , k t o r á m á nižší p o t e n c i á l elektrolyt k v a p a l n á a l e b o t u h á l á t k a s iónovou vodivosťou

potenciálov

elektrolýza v y l u č o v a n i e iónov n a e l e k t r ó d a c h pri p r e c h o d e e l e k t r i c k é h o p r ú d u e l e k t r o lytom galvanický článok zariadenie schopné mických procesov akumulátor

vyvolať j e d n o s m e r n ý

e l e k t r i c k ý prúd v d ô s l e d k u

che­

galvanický článok, ktorý možno regenerovať nabíjaním jednosmerným elek­ trickým prúdom elektrická batéria sústava vhodne spojených galvanických článkov náboj a k u m u l á t o r a elektrický náboj, ktorý prejde akumulátorom

pri j e h o vybití

kapacita akumulátora maximálny náboj akumulátora ionizovaný plyn plyn, k t o r ý o b s a h u j e ióny a v o l n é e l e k t r ó n y n e s a m o s t a t n ý výboj elektrický výboj, ktorý je podmienený vonkajším ionizačným prostredím ionizácia n á r a z o m vznik i ó n o v n á r a z o m č a s t í c n a n e u t r á l n e a t ó m y a l e b o m o l e k u l y s a m o s t a t n ý výboj e l e k t r i c k ý v ý b o j , k t o r ý v z n i k á pri d o s t a t o č n e v y s o k o m n a p ä t í v d ô s l e d k u ionizácie nárazom korunový výboj e l e k t r i c k ý výboj v p l y n e p o d m i e n e n ý veľkým p o t e n c i á l n y m s p á d o m v blíz­ k o s t i vodičov pod n a p ä t í m tleci výboj e l e k t r i c k ý výboj v z r i e d e n o m plyne pri veľkom p o t e n c i á l n o m s p á d e v o k o l í vodičov, s p ô s o b e n ý n á r a z m i e l e k t r ó n o v oblúkový výboj e l e k t r i c k ý výboj v p l y n e p o d m i e n e n ý t e p e l n o u e m i s i o u e l e k t r ó n o v s veľ­ kou p r ú d o v o u h u s t o t o u z k a t ó d y a vyvolaný i o n i z á c i o u m o l e k ú l n á r a z o m elektrónov iskrový výboj p r e r u š o v a n ý výboj v plyne pri t l a k u b l í z k o m k a t m o s f e r i c k é m u a p r i vyš­ šom t l a k u , keď v z n i k n e l a v í n o v é r o z m n o ž e n i e p o č t u iónov i o n i z á c i o u n á ­ razom kanálové žiarenie prúd k l a d n ý c h iónov plynu výbojky u s m e r n e n ý k a t ó d o u , k t o r é p r e š l i otvormi katódy katódové žiarenie prúd e l e k t r ó n o v z í s k a n ý s t u d e n o u e m i s i o u z k a t ó d y plazma i o n i z o v a n ý plyn s d o s t a t o č n e v y s o k o u k o n c e n t r á c i o u e l e k t r i c k y n a b i t ý c h č a s t í c , k t o r ý c h n á b o j e sa p r i b l i ž n e k o m p e n z u j ú

e l e k t r ó n o v á emisia v y l e t o v a n i e e l e k t r ó n o v z kovu, p o l o v o d i č o v a l e b o d i e l e k t r í k termoemisia elektrónová emisia spôsobená tepelnou energiou fotoemisia elektrónová emisia spôsobená eletromagnetickým žiarením s t u d e n á emisia e l e k t r ó n o v á e m i s i a s p ô s o b e n á s i l n ý m e l e k t r o s t a t i c k ý m poľom elektrónka b a n k a s o s ú s t a v o u e l e k t r ó d , k t o r ý m i m o ž n o riadiť t o k t e r m o e m i s n ý c h e l e k ­ trónov dióda e l e k t r ó n k a s dvomia e l e k t r ó d a m i — k a t ó d o u a a n ó d o u trióda e l e k t r ó n k a s troma elektródami — katódou, anódou a mriežkou fotónka banka s elektródami, v ktorej sa tok elektrónov dosahuje fotoemisiou obrazovka e l e k t r ó n k a s f l u o r e s c e n č n o u s t e n o u z v i d i t e l ň u j ú c o u stopu n a ňu d o p a d a ­ júceho riadeného toku elektrónov rbntgenka v á k u o v á dióda, ktoirej a n ó d a j e z d r o j o m r ô n t g e n o v é h o ž i a r e n i a fotonásobič f o t ó n k a so s ú s t a v o u e l e k t r ó d z n á s o b u j ú c i c h p r i m á r n y t o k f o t o e l e k t r ó n o v anódová charakteristika triedy závislosť a n ó d o v é h o p r ú d u triód o d a n ó d o v é h o n a p ä t i a pri k o n š t a n t n o m mriežkovom napätí prevodová charakteristika triódy = mriežková charakteristika triódy závislosť a n ó d o v é h o p r ú d u triódy od m r i e ž k o v é h o n a p ä t i a pri k o n š t a n t n o m anódovom napätí strmosť triódy p o d i e l z m e n y a n ó d o v é h o prúdu a z m e n y m r i e ž k o v é h o n a p ä t i a t r i ó d y vnútorný odpor triódy p o d i e l z m e n y a n ó d o v é h o n a p ä t i a a z m e n y a n ó d o v é h o prúdu t r i ó d y pri k o n ­ štantnom mriežkovom napätí prienik triódy podiel z m e n y m r i e ž k o v é h o n a p ä t i a a z m e n y a n ó d o v é h o n a p ä t i a triódy pri konštantnom anódovom prúde zosilňovači činitei t r i ó d y p r e v r á t e n á h o d n o t a p r i e n i k u triódy polovodič typu p p o l o v o d i č , v k t o r o m p r e v l á d a dierová vodivosť polovodič typu n polovodič, v k t o r o m p r e v l á d a vodivosť t y p u n vodivosť typu n e l e k t r i c k á vodivosť p o l o v o d i č a p o d m i e n e n á pohybom e l e k t r ó n o v d i e r o v á vodivosť = vodivosť typu p

e l e k t r i c k á vodivosť p o l o v o d i č a p o d m i e n e n á pohybom diera

dier

n o s i č k l a d n é h o e l e m e n t á r n e h o e l e k r i c k é h o n á b o j a z ú č a s t ň u j ú c i sa v polo­ v o d i č i na v e d e n í e l e k t r i c k é h o prúdu termistor p o l o v o d i č o v á s ú č i a s t k a s v e l k ý m z á p o r n ý m t e p l o t n ý m s ú č i n i t e l o m rezistancie p r i e c h o d p-n r o z h r a n i e medzi polovodičmi typu p a n polovodičová dióda p o l o v o d i č o v á s ú č i a s t k a , v k t o r e j sa využíva u s m e r ň o v a č i ú č i n o k r o z h r a n i a medzi polovodičom a kovom a l e b o ú č i n o k p r i e c h o d u p-n t r a n z i s t o r ( n e s p r á v n e polovodičová trióda] p o l o v o d i č o v á s ú č i a s t k a , v k t o r e j sa využíva t r a n z i s t o r o v ý j a v t r a n z i s t o r o v ý jav z o s i l ň o v a c í e f e k t , k t o r ý sa d o s a h u j e p o m o c o u dvoch r o z h r a n í m e d z i polo­ v o d i č o m a kovom a l e b o dvoch priechodov p-n fotočlánok zariadenie, v ktorom pri osvetlení vzniká e l e k t r i c k é napätie hradlový fotočlánok f o t o č l á n o k , v k t o r o m sa využíva v n ú t o r n ý f o t o e f e k t a u s m e r ň o v a c i a s c h o p ­ nosť h r a d l o v e j vrstvy n a p o v r c h u p o l o v o d i č a báza tranzistora p o l o v o d i č medzi k o l e k t o r o m a e m i t o r o m č i n n ý a k o e l e k t r ó d a t r a n z i s t o r a emitor t r a n z i s t o r a e l e k t r ó d a t r a n z i s t o r a , k t o r á j e z a p o j e n á s bázou v p r i e p u s t n o m s m e r e kolektor tranzistora e l e k t r ó d a t r a n z i s t o r a , k t o r á j e z a p o j e n á s bázou v n e p r i e p u s t n o m s m e r e e l e k t r i c k é kmity = e l e k t r i c k é o s c i l á c i e o p a k u j ú c e sa z m e n y e l e k t r i c k é h o prúdu a l e b o n a p ä t i a v e l e k t r i c k o m obvode e l e k t r i c k ý o s c i l a č n ý obvod = e l e k t r i c k ý k m i t a v ý obvod e l e k t r i c k ý obvod, v k t o r o m môžu vznikať e l e k t r i c k é k m i t y g e n e r á t o r e l e k t r i c k ý c h kmitov z a r i a d e n i e , p o m o c o u k t o r é h o sa z í s k a v a j ú e l e k t r i c k é k m i t y elektrický oscilátor elektrická sústava, ktorá vykonáva elektrické kmity oscilátor kmitajúca fyzikálna sústava katódový osciloskop e l e k t r o n i c k é z a r i a d e n i e s o b r a z o v k o u na p o z o r o v a n i e č a s o v ý c h p r i e b e h o v fyzikálnych veličín oscilograf prístroj určený na pozorovanie a záznam priebehov fyzikálnych veličín e l e k t r o m a g n e t i c k é vlnenie š í r e n i e s a r o z r u c h u v e l e k t r o m a g n e t i c k o m poli anténa z a r i a d e n i e n a p r í j e m a l e b o v y s i e l a n i e e l e k t r o m a g n e t i c k ý c h vín

Základné názvy z astronómie* Astrofyzika a b s o l ú t n a d r á h a dvojhviezdy d r á h a dvojhviezdy v s ú r a d n i c o v e j s ú s t a v e , k t o r e j s t r e d o m j e ť a ž i s k o dvojh v i e z d n e j sústavy a b s o l ú t n a t e p l o t a = Kelvinova t e p l o t a t e p l o t a m e r a n á od a b s o l ú t n e h o bodu m r a z u v s t u p ň o c h K e l v i n a a b s o r p č n ý pás = m o l e k u l á r n y p á s Skupina č i a r , k t o r á v z n i k á a b s o r p c i o u ž i a r e n i a m o l e k u l a m i plynu absorpčný ohrev (angl. blanketing effect) z v ý š e n i e t e p l o t y p r o s t r e d i a vplyvom a b s o r p c i e ž i a r e n i a v s p e k t r á l n y c h čiarach Algol p r e m e n n á h v i e z d a /3 P e r s e i ; p r e d s t a v i t e ľ a l g o l í d algolidy typ zálkrytových p r e m e n n ý c h hviezd v y z n a č u j ú c i c h sa s v e t e l n o u k r i v k o u s hlbokým minimom a takmer konštantnou svetelnou krivkou mimo zákrytu a m p l i t ú d a s v e t e l n ý c h zmien r o z d i e l medzi m a x i m á l n o u hviezdnou v e ľ k o s ť o u o b j e k t u s p r e m e n n o u j a s ­ nosťou a n o m á l n e c h e m i c k é zloženie c h e m i c k é z l o ž e n i e v ý r a z n e o d l i š n é o d c h e m i c k é h o z l o ž e n i a hviezd p r í s l u š ­ nej s p e k t r á l n e j t r i e d y Argelanderova metóda metóda vizuálneho odhadovania zdanlivej hviezdnej veľkosti premenných hviezd p o r o v n á v a n í m so zdanlivo j a s n e j š o u a z d a n l i v o t m a v š o u hviezdou astrofyzika vedný odbor z a o b e r a j ú c i s a štúdiom f y z i k á l n y c h v l a s t n o s t í v e s m í r n y c h t e ­ lies a s t r o m e t r i c k á dvojhviezda d v o j i c a hviezd, k t o r e j dvojhviezdnu p o d s t a t u z i s ť u j e m e z a s t r o m e t r i c k ý c h pozorovaní vzájomných polôh zložiek B a r n a r d o v a hviezda hviezda v súhvezdí H a d o n o š a s n a j v ä č š í m z n á m y m v l a s t n ý m p o h y b o m ( 1 0 , 2 5 " Za r o k ) Blažkov efekt p e r i o d i c k á z m e n a s v e t e l n ý c h k r i v i e k p r e m e n n ý c h hviezd typu RR L y r a e cefeida p u l z u j ú c a p r e m e n n á hviezda, k t o r e j p r o t o t y p o m j e hviezda (J C e p h e i * Pod t ý m t o n á z v o m s m e u v e r e j ň o v a l i súpisy a s t r o n o m i c k ý c h t e r m í n o v a i c h definície ako výsledok práce Astronomickej terminologickej komisie Sloven­ s k e j a s t r o n o m i c k e j s p o l o č n o s t i pri SAV (pozri Kultúra slova, 13, 1979, s. 340 — 3 4 5 ; 14, 1980, s. 1 5 8 — 1 7 2 a 3 6 3 — 3 6 7 ) . V ý b e r publikovaný v t o m t o č í s l e j e pokračovaním v tejto práci.

c e n t r á l n a hviezda hviezda n a c h á d z a j ú c a sa p r i b l i ž n e v s t r e d e p l a n e t á r n e j h m l o v i n y a e x c i tujúca jej žiarenie č e r v e n á hviezda h v i e z d a s n í z k o u p o v r c h o v o u t e p l o t o u , k t o r á vyžaruje n a j v i a c e n e r g i e v červenej oblasti spektra červený obor hviezda n e s k o r é h o s p e k t r á l n e h o typu v e ľ k ý c h l i n e á r n y c h r o z m e r o v červený trpaslík h v i e z d a n e s k o r é h o s p e k t r á l n e h o typu s veľmi m a l ý m p o l o m e r o m a nízkou svietivosťou d i a g r a m hmotnosť — svietivosť g r a f i c k y v y j a d r e n á závislosť medzi h m o t n o s ť o u a s v i e t i v o s ť o u h v i e z d a l e b o galaxií difúzna h m l o v i n a s v i e t i a c a oblasť m e d z i h v i e z d n e j h m o t y s n e p r a v i d e l n o u š t r u k t ú r o u dlhovlnné ž i a r e n i e e l e k t r o m a g n e t i c k é ž i a r e n i e s r e l a t í v n e veľkou v l n o v o u dlžkou dĺžka f o t o m e t r i c k é h o s y s t é m u r o z d i e l p r e v r á t e n ý c h h o d n ô t k r a j n ý c h e f e k t í v n y c h v l n o v ý c h dĺžok ného fotometrického systému dopplerovské r o z š í r e n i e

prísluš­

r o z š í r e n i e s p e k t r á l n y c h č i a r v d ô s l e d k u p o h y b u a t ó m o v ž i a r i a c e h o pro­ stredia dopplerovský posun z m e n a vlnovej dlžky s p e k t r á l n y c h č i a r v d ô s l e d k u v z á j o m n é h o p o h y b u zdroja žiarenia a pozorovateľa d o t y k o v á dvojhviezda t e s n á dvojhviezda, k t o r e j p o v r c h o v é vrstvy o b i d v o c h hviezd sú v p r i a m o m kontakte dvojfarebný d i a g r a m g r a f i c k y v y j a d r e n á závislosť f a r e b n ý c h i n d e x o v spravidla B — V a U — B dvojhviezda d v o j i c a hviezd n a o b l o h e v t e s n e j b l í z k o s t i pri s e b e efekt o d r a z u v z á j o m n é o s v e t ľ o v a n i e s a z l o ž i e k dvojhviezdy p r e j a v u j ú c e s a t a k f o t o m e t ­ r i c k ý , a k o aj s p e k t r á l n e efektívna t e p l o t a teplota telesa, ktoré z jednotkovej plochy vyžaruje rovnaké množstvo ener­ gie a k o a b s o l ú t n e č i e r n e t e l e s o s touto t e p l o t o u e x c i t a č n á hviezda hviezda d o d á v a j ú c a e n e r g i u o k o l i t é m u m e d z i h v i e z d n e m u p r o s t r e d i u , k t o r é ju t r a n s f o r m u j e do i n e j f o r m y hrana Balmerovej série najkratšia 364,4 n m )

vlnová

dlžka

spektrálnych

čiar

Balmerovej série vodíka

(A =

hviezdna a k t i v i t a p r e j a v f y z i k á l n y c h p r o c e s o v p r e b i e h a j ú c i c h vnútri a n a p o v r c h u hviezd k a l i b r a č n á hviezda = k o n t r o l n á hviezda [ a n g l . c h e c k s t a r ] vo f o t o e l e k t r i c k e j f o t o m e t r i i d r u h á p o r o v n á v a c i a hviezda s l ú ž i a c a n a o v e ­ r o v a n i e k o n š t a n t n e j s v i e t i v o s t i p o r o v n á v a c e j hviezdy Kelvinova teplota, pozri a b s o l ú t n a t e p l o t a k o n t r o l n á hviezda, pozri k a l i b r a č n á hviezda MK klasifikácia d v o j r o z m e r n é r o z d e l e n i e s p e k t i e r podľa s p e k t r á l n y c h typov a s v i e t i v o s t n ý c h tried m o l e k u l á r n y pás, pozri a b s o r p č n ý p á s p o r o v n á v a c i a hviezda hviezda slúžiaca na meranie relatívnych zmien zdanlivej hviezdnej veľkosti p r e m e n n e j hviezdy p r e m e n n á hviezda h v i e z d a m e n i a c a svoju z d a n l i v ú hviezdnu v e l k o s ť rýchla spektrofotometria m e t ó d a n a z í s k a n i e i n t e n z i t n é h o z á z n a m u s p e k t r a p r i a m o pri p o z o r o v a n í rýchly spektrometer p r í s t r o j n a z í s k a v a n i e s p e i k t r o f o t o m e t r i c k é h o z á z n a m u s p e k t r a hviezdy s č e r v e n e n i e hviezd z m e n a f a r b y ž i a r e n i a hviezdy pri j e h o p r e c h o d e m e d z i h v i e z d n y m p r o s t r e ­ dím v d ô s l e d k u m e d z i h v i e z d n e j e x t i n k c i e spektrálna anomália o d c h ý l k a s p e k t r a hviezdy od t y p i c k é h o s p e k t r a hviezd p r í s l u š n e j s p e k ­ trálnej triedy s p e k t r á l n a čiara č i a r a u r č i t e j v l n o v e j dlžiky n a pozadí s p o j i t é h o s p e k t r a v y v o l a n á z v ý š e n o u emisiou (emisná č i a r a ) alebo absorpciou (absorpčná č i a r a ) žiarenia 1

DISKUSIE

Co je vlastne „topný olej"? ĽUDOVÍT HRDINA So z á u j m o m sledujem j a z y k o v e d n é č l á n k y v novinách, k t o r é pri­ nášajú podložené a zaujímavé odpovede na jazykové pochybnosti či otázky čitatelov a objasňujú aj rôzne terminologické problémy. Je to vítaný a veľmi účinný spôsob prenášania jazykových poznatkov a záruka ich širšieho uplatňovania v každodennom živote. Pomáhajú spresňovať, obohacovať a správne používať prostriedky vo v š e t k ý c h formách dorozumievania a prispievajú tak k zvyšovaniu jazykovej kultúry najširších vrstiev obyvateľstva.

Naša odborná terminológia, hoci míľovými krokmi doháňa čas, má ešte nemálo medzier a výrazových nepresností v rôznych vedných oblastiach. I c h úspešné odstránenie vyžaduje tvorivú spoluprácu od­ borníkov a jazykovedcov, aby sa nemuseli dodatočne „naprávať" prechodne udomácnené alebo predčasne kodifikované výrazy. Ta­ káto možnosť vzniká n a j m ä v odbore s neustáleným, rozkolísaným názvoslovím, zapríčineným jeho dynamickým rozvojom alebo nedo­ statkom príslušnej odbornej literatúry. Tento nedostatok — pocho­ piteľne — sťažuje terminologickú prácu jazykovedca, ktorý sa opiera o excerpované záznamy z odborných publikácií. Nadpis svojho príspevku som prevzal z článku uverejneného v ja­ z y k o v e j r u b r i k e d e n n í k a P r á c a d ň a 2 8 . 1. 1 9 8 0 , k t o r ý m a l o d p o v e d a ť na otázku uvedením slovenského ekvivalentu za český výraz topný olej. Autor n a m i e s t o o č a k á v a n e j priamej odpovede volil vysvetlenie, ž e „ v č e š t i n e j e p r e v y k u r o v a c í o l e j p o m e n o v a n i e topný olej, obdobne a k o p r e v y k u r o v a c i e t e l e s o m á č e š t i n a p o m e n o v a n i e topné teleso", č o j e z t e r m i n o l o g i c k é h o h ľ a d i s k a dnes už neprijateľné. K p r i a m e j odpovedi n a prvú časť vety s a treba rozborom významu výrazu do­ p r a c o v a ť , a v š a k n a š e s p o j e n i e vykurovacie telesa m á v č e š t i n e do­ k o n c a d v a r o v n o c e n n é e k v i v a l e n t y — otopné teleso, vytápécí teleso, no topné teleso medzi nimi nie je. Tento rozbor v citáte je odrazom odliš­ n é h o c h á p a n i a a výkladu v ä č š e j skupiny výrazov o d v o d e n ý c h od zá­ k l a d n ý c h č e s k ý c h s l o v topit a vytápét, resp. ich slovenských ekvivalen­ t o v kúrit a vykurovať. Preto je potrebné — v záujme odstránenia termi­ nologickej rozkolísanosti v tejto oblasti — prikročiť k analýze základ­ ných slov a z nich odvodených výrazov a pričiniť sa o spresnenie slo­ venského názvoslovia a jeho všeobecného uplatňovania v technickej literatúre i v praxi. T a k é t o z á m e r y dali podnet aj na n a p í s a n i e tohto príspevku. V jazykovej poznámke v denníku Práca vychádzal autor z tohto ci­ t á t u : 62 kotolní je na plyn, dve na topný olej, ostatné na koks a hne­ dé uhlie. Veta má, pravda, prenesený zmysel, lebo nie kotolne, ale kotly sú n a rôzne druhy kuriva, o k r e m iného aj na „topný olej". K o n c i p o v a l ju — súdiac p o d l á obsahu — t e p e l n ý t e c h n i k b y t o v é h o p o d n i k u , k t o r ý v ý r a z topný olej z r e j m e použil v nedostatku vhod­ n é h o s l o v e n s k é h o e k v i v a l e n t u a l e b o zo zvyku. D ô l e ž i t é j e , že h o použil nesprávne. Pokúsim sa to dokázať podľa odbornej literatúry a slovníkov (Slovník spisovného jazyka českého — SSJČ, Slovník spisovné č e š t i n y pro školu a vefejnost — S S Č , Českos-slovenský slov­ ník — ČSS, Slovník slovenského jazyka — S S J ) . Poukážem však zároveň aj na ďalšie t e r m i n o l o g i c k é a významové nedôslednosti. rý

V. P o k o r n ý ( 1 9 4 0 ) bol podľa m ô j h o názoru prvý č e s k ý autor, v r o k u 1 9 4 0 j a s n e v y m e d z i l o d b o r n ý v ý z n a m s l o v topení a

kto­ vytá-

péní, k t o r é d ô s l e d n e u p l a t ň o v a l vo s v o j e j p e d a g o g i c k e j a p u b l i k a č n e j č i n n o s t i . P o d ľ a n e h o topení ( n e m . Feuerung, a n g l . firing, f rane. brúler) j e s p a ľ o v a c í p r o c e s , pri k t o r o m s a vyvíja teplo, k ý m vytápaní č i otop ( n e m . Heizung, a n g l . heating, f r a n e . chauffer] z n a m e n á „do­ dávanie tepla — prostredníctvom vykurovacích telies (napr. radiá­ t o r o v ) — do m i e s t n o s t í n a dosiahnutie a udržiavanie p r e d p í s a n e j vnú­ t o r n e j t e p l o t y " . Aj p o d ľ a M . V a n é č k a ( 1 9 4 9 ) „ v y t á p é n í m s e m i n i v ž d y d o d á v a n í t o p e n í m v y v i n u t é h o t e p l a do m í s t n o s t í " . Napriek jasnej významovej odlišnosti uvedených č e s k ý c h odbor­ n ý c h v ý r a z o v , a k o a j i c h s l o v e n s k ý c h e k v i v a l e n t o v kúrenie a vyku­ rovanie nie je ich správne používanie ešte všeobecne vžitým pra­ vidlom, azda s výnimkou knižnej a časopiseckej odbornej literatúry. D o m n i e v a m e sa, ž e p r á v e v n e s p r á v n o m u p l a t ň o v a n í u v e d e n ý c h vý­ razov treba hľadať príčiny spomínanej terminologickej rozkolísanosti, a p r e t o b u d e u ž i t o č n é r o z o b r a ť si i c h v ý z n a m a i c h v z á j o m n é v z ť a h y . Kúrenie je teda spaľovanie kuriva (dreva, uhlia, koksu, nafty, oleja i p l y n u ) v peci, k a c h l i a c h , s p o r á k u a v k o t l e , n o z á r o v e ň j e to aj p r a c o v n á n á p l ň k u r i č a . Ú s t r e d n é k ú r e n i e j e d n e s už v o d b o r n o m vy­ jadrovaní prekonaný výraz a možno ním nazvať zariadenie na výrobu tepla v spoločnom ohnisku, slúžiacom pre viac kotlov postavených vedľa seba alebo za sebou. Zariadenie i spôsob zabezpečovania po­ žadovaných teplotných podmienok v miestnostiach a budovách v zim­ nom a prechodnom, resp. vykurovacom období sa nazýva ústredné vykurovanie. Ú s t r e d n é v y k u r o v a n i e p o z o s t á v a zo z d r o j a t e p l a ( k o t o l , v ý m e n n í k ) , v k t o r o m sa spaľovaním z í s k a n é alebo z diaľkového zdro­ ja privádzané teplo využíva na prípravu teplonosnej látky: (teplej vody, príp. pary) rozvádzanej potrubím do vykurovacích telies v miestnostiach. Vykurovacie telesá odovzdávajú teplonosnou látkou privádzané teplo do m i e s t n o s t í a prispievajú t a k k z a b e z p e č o v a n i u požadovanej vnútornej teploty ako dôležitého parametra vnútornej klímy. Č e s k é p r í d a v n é m e n o topný v o v ý r a z e topný olej j e odvodené od s l o v e s a topit, preto ním treba začať objasňovanie odborného význa­ mu slova podľa slovníkov, vzájomne ich kriticky porovnať a pouká­ zať n a n e j a s n o s t i , k t o r é m a j ú z á p o r n ý vplyv n a tvorbu s l o v e n s k e j terminológie: topili I (podľa S S J C ) — 1. d é l a t o h e ň (v k a m n e c h ap.) a udržovat ho pro t e p l o v m í s t n o s t e c h , 2. k v ý r o b e t e p l a n. k rozvodu t e p l a pro otepľovaní m í s t n o s t í , k vytápén.í n. k ú č e l ú m p r ú m y s l o v ý m n e č e h o užíyat; 3. h f á t (v t o m t o v ý z n a m e ho h o d n o t í a k o z r i e d k a v é , z o b e c ­ nej č e š t i n y ) ;

topit (podľa C S S ) — kúriť: t. v kamnech kúriť v k a c h l i a c h , t. uhlím kúriť uhlím [topit z n a m e n á aj hriať; zanedbať t e n t o význam slova j e v i a c a k o n e d o p a t r e n i e , lebo v p r e k l a d o c h s a n a h r á d z a inými n e v h o d n ý m i výrazmi); kúriť (podľa S S J ) — p r i k l a d a ť na oheň, udržiavať o h e ň : kúriť v peci, sporáku, kachliach; k. drevom, uhlím, plynom (v danom p r í p a d e s a žiada doplniť: k. naftou, olejom, naftové, olejové kúrenie); hriať (podľa S S J ) — 1. poskytovať, dávať t e p l o : pec hreje, 2. robiť t e p l ý m , zohrievať. P o r o v n a n i e p r e d c h á d z a j ú c i c h r o z b o r o v s l o v topit — kúriť ukazuje, že odborné hľadisko dobre vyjadruje SSJČ a v analýzach niet zásad­ n é h o r o z p o r u . V ý z n a m č e s k é h o v ý r a z u topit je nesporne širší ako slo­ v e n s k é h o v ý r a z u kúriť. Táto skutočnosť nie je v Č S S vyjadrená, hoci význam „hriať" nachádza v tepelnej technike široké uplatnenie. V o v ý k l a d e v ý z n a m u a h o d n o t e n í p o d s t a t n ý c h m i e n topení a kú­ renie v s p o m e n u t ý c h s l o v n í k o c h sú z á s a d n é n e z h o d y , k t o r é n e m o ž n o nechať bez poznámok: topení

( S S j C ) — 1. t e c h n i c k é z a ŕ í z e n í p o s k y t u j í c í t e p l o , sloužící k v y t á ­ paní: ústrední, etážové, dálkové t., 2. palivo, topivo, otop ( s l o v n í k ho v t o m t o v ý z n a m e hodnotí a k o výraz z o b e c n e j č e š t i n y ) , topení ( C S S ) — k ú r e n i e : ústrední, etážové t. ústredné, etážové k ú r e n i e , k ú r e n i e ( S S J ) — z a r i a d e n i e na v y k u r o v a n i e : ústredné k., elektrické k., ply­ nové k.

Kúrenie z n a m e n á pre technika spaľovací proces, zariadenie i pra­ covnú činnosť. Podľa predchádzajúceho vysvetlenia nie kúrenie, ale v y k u r o v a c i e s ú s t a v y d e l í m e n a e t á ž o v é , ú s t r e d n é , d i a ľ k o v é atď. Aj n e ­ odborník si m ô ž e položiť otázku, p r e č o sa m á z a r i a d e n i e n a vykuro­ vanie nazývať kúrením? V t e j t o o b l a s t i h o d n o s i v š i m n ú ť a j p r e d p o n o v é p o d o b y zatopit — zakúríť, vytopiť — vykúriť a vytápét — vykurovať. zatopit ( S S C ) — r o z d é l a t oheň (v k a m n e c h ) , zatopit ( C S S ) — zakúriť, podkúriť: z. v kamnech zakúriť do k a c h i e ľ , zakúrif ( S S J ) — rozložiť, pripraviť oheň, podkúriť: z. do pece (v peci], kachieľ (v kachliach).

do

Pri v ý p o č t e t e p e l n ý c h strát v budovách pri navrhovaní ústredného v y k u r o v a n i a s a v č e š t i n e p o u ž í v a s p o j e n i e prirážka na zátop, za kto­ r ý s a v s l o v e n s k ý c h t e x t o c h u v á d z a s p o j e n i e prirážka na zakúrenie i prirážka na zákur (druhé je zrejme ovplyvnené českým výrazom). Opis v ý z n a m u nej uspokojivý:

p r i d v o j i c i vytopit

— vykúriť

j e v slovníkoch už

me­

vytopit ( S S C ) — t o p e n í m v y h ŕ á t n. r o z e h ŕ á t , vytopit ( Č S S ) — vyhriať, vykúriť: prijemné vytopený

pokoj,

p r í j e m n e vy­

k ú r e n á izba, vykúriť ( S S J ) — k ú r e n í m zohriať, dodať n i e č o m u teplotu. O d b o r n ý v ý z n a m s l o v á vykúriť je presnejší ako zohriať niečo. Napr. pekárska pec, kotol ústredného vykurovania a parná lokomotíva sa n a p r e d v y k ú r i a , a b y m o h l i k o n a ť s v o j e f u n k c i e , t. j . p e k á r s k a p e c upiecť chlieb, kotol ohrievať teplonosnú látku a lokomotíva zabez­ p e č i ť p o ž a d o v a n ý t l a k p a r y . V ý z n a m s l o v a s a podľa, k o n k r é t n e j a p ­ l i k á c i e stáva k o n k r é t n y m . Pri z o h r i e v a n í n i e č o h o d o d á v a m e pred­ metu alebo prostrediu teplo, a nie teplotu. Teplota je len ukazova­ teľom tepelného stavu, j e p o t e n c i á l o m tepla. V S S J Č s a u v á d z a s l o v e s o vytápšti ako nedokonavá podoba k slo­ v e s u vytopiti s p r í k l a d m i vytápéní místní, dálkové, etážové atď. Č S S m á h e s l o vytápét — vykurovať: v. byt v y k u r o v a ť b y t , v. pec v y k u r o vaf, rozkurovať p e c . R o v n a k ý s t a v j e v h e s l á c h vytápéní — vykurovanie, s p r á v n e u v á d z a vytápéní — v y k u r o v a n i e : v. místní, miestne, diaľkové, etážové vykurovanie.

v ktorých ČSS dálkové, etážové

Z predchádzajúcich rozborov viacerých príbuzných odborných výra­ zov je zjavný nejednotný výklad ich významu, čo záporne vplýva n a uplatňovanie jednotnej terminológie v tejto oblasti. Pritom, ak sa m á m e vrátiť k úvodnej otázke, treba predovšetkým určiť významovo i jazykovo správny slovenský ekvivalent k českému prídavnému menu topný. S l o v o topný je odvodené o d z á k l a d u topit (vo význame „ k ú r i ť " ) , preto prekvapuje, že j e h o slovný ekvivalent sa odvodzuje o d s l o v a vykurovať, r e s p . d á v a s a do s ú v i s u s v ý z n a m o m „ d o d á v a ť teplo",, ako ukazuje porovnanie: topný ( S S J Č ) — s l o u ž í c í k t o p e n í : t-á nafta, t. plyn, t. olej, t-é teleso ( p o ­ s l e d n é v š a k vo v ý z n a m e o h r e v n é h o t e l e s a , n a p r . t o p n á vložka do elektrického ohrievača vody), topný ( Č S S ) — v y k u r o v a c í : t-é oleje v y k u r o v a c i e oleje, t-é teleso vykuro­ v a c i e t e l e s o ( o l e j o m s a n e v y k u r u j e , a l e kúri, v y r á b a t e p l o ) , otopný ( Č S S ) — v y k u r o v a c í : o-é teleso v y k u r o v a c i e t e l e s o , o-é zafízení vy­ kurovacie zariadenie, v y t á p é c í ( C S S ) — v y k u r o v a c í : v. teleso v y k u r o v a c i e t e l e s o , v y k u r o v a c í ( S S J ) — s l ú ž i a c i n a v y k u r o v a n i e : v-ie teleso, v-ie zariadenie, kotol.

v.

P o d ľ a Č S S b y č e s k é p r í d a v n é m e n á topný, otopný a vytápécí mali b y ť s y n o n y m á , n o n i e s ú , l e b o topný olej slúži n a kúrenie, j e teda ku­ r i v o , a l e n otopné teleso a vytápécí teleso sú s y n o n y m á ; ide teda

o vykurovacie telesá slúžiace na vykurovanie, ako je v S S J uvedené. Keďže olej j e v danom prípade kurivo, práve tak ako uhlie, k o k s alebo plyn, ktoré v procese spaľovania premieňajú svoju c h e m i c k ú energiu na teplo, čiže vyvíjajú teplo, nemožno ho považovať — bez n a r u š e n i a p o j m o v e j p r í s l u š n o s t i — z a vykurovací olej a tým menej ho tak pomenovať. Nie j e teplonosnou látkou ani nesprostredkúva t e p l o do v y k u r o v a n é h o p r i e s t o r u , t e d a n e v y k u r u j e . A p o j e m vykuro­ vací j e a j p o d ľ a S S J j a s n ý a v ý s t i ž n ý . Z p o j m o v é h o i p r e k l a d o v é h o h ľ a d i s k a j e d v o j i c a v ý r a z o v topný — vykurovací nesprávna a v terminológii našej oblasti rušivá, preto tre­ ba určeniu významovo s p r á v n e h o a j a z y k o v o prijateľného sloven­ s k é h o e k v i v a l e n t u č e s k é h o v ý r a z u topný venovať viac pozornosti. T e o r e t i c k y by bolo najvhodnejšie, pokiaľ to j a z y k o v e d n é zásady pri­ p ú š ť a j ú , u t v o r i ť p r í d a v n é m e n o z n e u r č i t k u kúríí. Kúrny je akiste čudne znejúci a nezvyčajný novotvar, z laického pohľadu je však u t v o r e n ý o b d o b n e a k o z o s l o v e s a varif p r í d a v . m e n o varný, rodit rodný, rušit rušný, klopit klopný, objaviť objavný atď. Zdanlivá zho­ d a k o r e ň a s o z r i e d k a v ý m v ý r a z o m kúr v o v ý z n a m e „ d y m " b y n e m a l a b y ť p r e k á ž k o u , l e b o p r í d a v n é m e n o z n e h o j e kúrový. Kúrny olej, kúrna nafta by podľa významu lepšie zodpovedali odborným a termi­ n o l o g i c k ý m p o ž i a d a v k á m a k o vykurovací olej a vykurovacia nafta. V p r e d c h á d z a j ú c i c h r i a d k o c h s m e už zdôraznili, že t o p n ý olej a k o j e d e n z druhov o l e j a výslovne slúži n a kúrenie, teda n a s p a ľ o v a n i e . Z t o h o d ô v o d u — a z a p r e d p o k l a d u , ž e o d b o r n ý v ý r a z kúrny olej je z j a z y k o v é h o h ľ a d i s k a n e p r i j a t e ľ n ý — p o v a ž u j e m e n á z o v olej na kú­ renie z a l e p š í s l o v e n s k ý e k v i v a l e n t č e s k é h o v ý r a z u topný olej ako vykurovací olej. Ďalšia ú v a h a pri h ľ a d a n í v h o d n é h o e k v i v a l e n t u č e s k é h o výrazu topný olej v y c h á d z a z toho, že pri k ú r e n í s a spaľuje kurivo tuhého, k v a p a l n é h o a plynného skupenstva. Olej j e k v a p a l n ý druh kuriva (v š i r š o m z m y s l e i p a l i v a ) , preto ho m o ž n o právom nazývať aj kurU vový (palivový) olej. V š e t k y t r i p o t e n c i á l n e s l o v e n s k é e k v i v a l e n t y z a topný olej zhodne vyjadrujú, že olej slúži n a kúrenie, pri k t o r o m s a j e h o s p a ľ o v a n í m vyvíja teplo. V rozpore s touto skutočnosťou sa v slovníkoch a iných p u b l i k á c i á c h u p l a t ň u j e v ý r a z vykurovací olej, bez ohľadu na jeho významovú náplň a terminologickú nesprávnosť. Preto v záujme jas­ nej a jednotnej odbornej terminológie treba správnu odpoveď na danú otázku koncipovať uprednostnením a jazykovým odobrením najvhod^ nejšej alternatívy z uvedených t r o c h návrhov, ktoré vychádzajú zo sú­ časného stavu poznania a odborného vyjadrovania. Žilinská

18,

Bratislava

LITERATÚRA Č e s k o s l o v e n s k ý s l o v e n s k ý slovník. B r a t i s l a v a 1979. POKORNÝ, V.: V y t á p e n í a vetraní. P r a h a 1940. S l o v n í k spisovné č e š t i n y pro školu a v e ŕ e j n o s t . Praha 1 9 7 9 . Slovník slovenského jazyka. I—VI. Bratislava 1959—1968. Slovník spisovného jazyka českého. I—IV. Praha 1971. VANEČEK. M.: I n š t a l a č n í zafízení budov. P r a h a 1949.

Ako -pomenovať olej na

kúrenie?

JÁN HORECKÝ Z v ý k l a d u Ľ. H r d i n u v p r í s p e v k u Čo j e v l a s t n e „ t o p n ý o l e j " ? v e ľ ­ mi jasne vyplýva rozdiel medzi dvoma základnými procesmi, proce­ som spaľovania a procesom dodávania tepla. Pritom nesporný je ná­ z o v t o h t o d r u h é h o p r o c e s u , t. j . vykurovanie, no proces spaľovania n e m o ž n o p o d ľ a n a š e j m i e n k y o z n a č i ť s l o v o m kúrenie. Tento proces s a o d d á v n a o z n a č u j e s l o v o m horenie, v odbornom vyjadrovaní zasa spaľovanie. S l o v e s o m kúriť sa vyjadruje to, že istý činiteľ, o b y č a j n e človek, spôsobuje, aby sa začal a udržiaval proces spaľovania, pravda, s cieľom dosiahnuť zvýšenie teploty v n e j a k o m objekte (v miest­ nosti, v kotle a pod.). Preto slovesným podstatným menom kúrenie m o ž n o — vzhľadom na spomenutý cieľ — p r e n e s e n e označovať aj dosahovanie vyššej teploty. V tomto z m y s l e sa dávnejšie z a č a l použí­ v a ť a j n á z o v ústredné kúrenie. Pravda, treba pripustiť, že podoba ústredné vykurovanie j e jednoznačnejšia a z technického hľadiska presnejšia i výstižnejšia. A n i o d s l o v e s n é h o p o d s t a t n é h o m e n a kúrenie, ani od s l o v e s a kúriť však n e m ô ž e m e utvoriť prídavné meno, ktorým by sa vyjadroval v z ť a h k t e j t o č i n n o s t i . O d s l o v a k o lešenie, debnenie, vedenie sa t v o r i a p r í d a v n é m e n á p r í p o n o u -ový len veľmi zriedka (napr. po­ schodový, náraďový, a l e n e m á m e debnenový, vedenový, kúrenový). O d s l o v i e s z a k o n č e n ý c h n a -iť, n a j m ä j e d n o d u c h ý c h , bezpredponov ý c h , j e t v o r e n i e p r í p o n o u -ný tiež veľmi obmedzené a zatiaľ ne­ p o z n á m e p r a v i d l á t o h t o t v o r e n i a . M á m e s í c e d v o j i c e väbíť — vábny, tlačiť — tlačný, cvičiť — cvičný, a l e o d robiť n e j e s t v u j e robný, od liečiť liečny, o d učiť učný ( a l e i b a výučný, príučnýj, o d hladiť hlad­ ný, o d chladiť chladný. N e m á m e a n i p r í d a v n é m e n o kúrny od kúriť. Možno však ukázať, že v takýchto prípadoch sa vhodné prídavné me­ n á t v o r i a p r í p o n o u -ací o d n e d o k o n a v ý c h p o d ô b p r e d p o n o v é h o t y p u .

N a p r . chladiť — ochladiť — ochladzovať — ochladzovací, robiť — obrobiť — obrábať — obrábací, farbiť — odfarbiť — odfarbovať — odfarbovací, ladiť — vyladiť — vylaďovať — vylaďovací. S e m patrí a j r a d kúriť — vykúriť — vykurovať — vykurovací. Táto slovotvorná zákonitosť, totiž neprípustnosť tvorenia prídav­ n é h o m e n a kúrny o d s l o v e s a kúriť, ale na druhej strane možnosť odvodiť prídavné meno vykurovací o d s l o v e s a vykurovať, viedla k n á v r h u p o m e n o v a ť o l e j n a k ú r e n i e s p o j e n í m vykurovací olej. No z a v á ž i t u a j ď a l š i a o k o l n o s ť . V b e ž n o m j a z y k u s a s l o v e s o m kúriť vy­ jadruje nielen činnosť spôsobujúca spaľovanie, ale aj proces vyvo­ l á v a j ú c i z v y š o v a n i e t e p l o t y , a k o s m e už p r i p o m e n u l i n a z a č i a t k u . P r i s l o v e s e kúriť a r o v n a k o a j p r i s l o v e s e vykurovať m ô ž e m e vyjadriť aj m a t e r i á l , k t o r é h o s p a ľ o v a n í m sa dosahuje zvyšovanie teploty. Vi­ d i e ť t o z o s p o j e n í v týchto izbách kúrime drevom, uhlím — tieto izby vykurujeme drevom, uhlím. T a k i s t o b y s m e m o h l i p o u ž i ť v e t u v týchto izbách kúrime olejom, naftou a to by n á s — n a p r i e k faktu, že kúrenie nie j e spaľovanie — oprávňovalo používať na p o m e n o v a n i e t a k é h o t o oleja alebo takejto nafty s p o j e n i e s prídavným m e n o m odvodeným od s l o v e s a kúriť. Pravda, takéto prídavné mená, ako sme ukázali, n e m ô ž e m e v slo­ v e n č i n e utvoriť. Preto treba hľadať iné riešenie a utvoriť prídavné m e n o od n e j a k é h o i n é h o v h o d n é h o slova. M o h l o by to byť aj prí­ d a v n é m e n o kurivový ( o d kurivo), ale zdá sa, že výstižnejšie a na­ p o k o n a j b e ž n e j š i e b y b o l o p r í d a v n é m e n o palivový (od palivo). P o b á d a k t o m u aj a n a l ó g i a z r e č i o d b o r n í k o v , k d e n a p r . drevo n a k ú r e n i e s a o z n a č u j e a k o palivové drevo. Podobne by m o h l o byť a j : olej na kúrenie — palivový olej, nafta na kúrenie — palivová nafta. Je však zase otázka, a n a tú by mali odpovedať technickí odborníci, č i p r í d a v n é m e n o palivový nie je príliš široké, či totiž ako palivový olej nemožno označiť každý olej, ktorý sa v nejakom technologic­ kom p r o c e s e spaľuje aj vtedy, keď n e j d e o zvyšovanie teploty. Jazykovedný Nálepkova

ústav 26,

Ľudovíta

Štúra

SAV,

Bratislava

ROZLIČNOSTI

Dobré adjektívum na

pririečny

P r v ý z á z n a m s l o v a pririečny nížina. Význam slova je

m á m e z roku 1961 v spojení jasný. Novšie doklady m á m e z

pririečknihy

I v a n a H a b a j a K o l o n i s t i ( 1 9 8 0 ) . I d e o s p o j e n i e pririečna dedina, pririečne lúky a pod. V ý z n a m s l o v a o s t á v a r o v n a k ý : l e ž i a c i pri r i e k e . P r í d a v n é m e n o pririečny je však nové. S l o v o pririečny v z n i k l o n a p o d k l a d e p r e d l o ž k o v é h o v ý r a z u pri rie­ ke, p r i č o m s a u p l a t n i l o a j p r í s l u š n é p r í d a v n é m e n o : rieka —riečny, pri rieke — pririečny. Osobitne si t r e b a všimnúť, že s a s a m o h l á s k a v predpone nepredlžuje. Tak j e to v nových termínoch utvorených n a p r í k l a d v a n a t ó m i i podľa l a t i n s k é h o vzoru. P r í k l a d y : pričuchová brázda, prihrubočrevné brázdy, prikonečníková časť, prikomorové jadro, prímedziobličkový kanál, prištítna žľaza, prínosová dutina. Staršie slová n a j m ä z n e a n a t o m i c k ý c h oblastí však vykazujú pred l ž e n i e v o k á l u , n a p r í k l a d : prímorská oblasť, prílesná oblasť, prímest­ ská doprava, a l e a j príušná žľaza, príušnicová plocha. Možno teda očakávať, že a j ostatné slová takto utvorené č a s o m budú mať v pred­ pone dlhú s a m o h l á s k u . Túto tendenciu podporujú aj prípady typu prístredná prieduška, kde sa od z a č i a t k u používa dlhý vokál, a to p r e t o , a b y s a r o z l í š i l i p r e d p o n y pri- ( a k o pridobrý, pristudený) a prí( a k o prímorský, prístredný). N a t e r a z s a v s p i s o v n e j r e č i p o u ž í v a s l o v o pririečny i v p r e d p o n e : pririečny les, pririečna dedina, pririečne

s krátkym pole. J.

Ružička

SPRÁVY A POSUDKY

Babel — medzinárodná prekladateľská a terminologická revue Ak v n a š o m č a s o p i s e upozorňujeme na z a h r a n i č n ý č a s o p i s Babel, nie j e t o p r e j e h o e x k l u z í v n y , a l e — dodajme hneď — a j výstižný a p r i l i e h a v o motivo­ v a n ý názov, ktorý pripomína B a b y l o n ( a r. nohým vzápätí azda aj b i b l i c k ý p r í b e h o p o m ä t e n í j a z y k o v ) . A n a prvom m i e s t e t o n i e j e a n i preto, že č a s o ­ pis sa venuje t e o r e t i c k ý m aj p r a k t i c k ý m o t á z k a m prekladu — v o s t a t n o m č í s l e ( 2 . č í s l o z r. 1 9 8 0 ) , k t o r é m á m e naporúdzi, n a p r . o t á z k a m s t r o j o v é h o pre­ kladu, p r e k l a d a n i u m e t a f o r y ap. J e t o p r e d o v š e t k ý m preto, že od i s t é h o č a s u v y c h á d z a v ňom p o k u s n á t e r m i n o l o g i c k á r u b r i k a . E š t e predtým, n e ž J e j bu­ d e m e venovať pozornosť, j e p o t r e b n é uviesť, ž e Babel je oficiálnym orgánom F I T ( F é d é r a t i o n I n t e r n a t i o n a l e d e s T r a d u c t e u r s — M e d z i n á r o d n é združenie p r e k l a d a t e ľ o v ) , že v s ú č a s n o s t i m á Jeho v y d á v a n i e na s t a r o s t i M a ď a r s k á a k a d é m i a vied v Budapešti ( A k a d é m i a i k i a d ó ) a že v y c h á d z a v ď a k a s t a r o s t ­ livosti UNESCO.

T e r m i n o l o g i c k á rubrika v z n i k l a n a z á k l a d e o s o b i t n e j dohody medzi UNESCO a F I T , v y c h á d z a od r. 1978 a pripravuje s a v s p o l u p r á c i s t e r m i n o l o g i c k ý m i s t r e d i s k a m i a l e b o s t e r m i n o l ó g m i p r a k t i c k y z c e l é h o s v e t a . S p o l u p r á c u v Čes­ k e j s o c i a l i s t i c k e j r e p u b l i k e z a b e z p e č u j e Ostav pro j a z y k č e s k ý ČSAV. Pokiaľ ide o S l o v e n s k ú s o c i a l i s t i c k ú republiku, r e d a k c i a rubriky n a d v i a z a l a pra­ c o v n é k o n t a k t y s J a z y k o v e d n ý m ústavom Ľudovíta Š t ú r a SAV. (Aspoň k r á t k o z a z n a m e n á v a m e , že Babel s p o l u p r a c u j e aj s n a š i m i ďalšími p r a c o v i s k a m i , r e s p . odborníkmi. Napr. v č. 3 — 4 z r. 1 9 7 8 j e n a s. 1 1 1 n. po a n g l i c k y p í s a n á štúdia o s ú č a s n o m s t a v e t e ó r i e p r e k l a d u od A. P o p o v i č a . ) » Rubrika j e profilovaná a k o š p e c i f i c k á t e r m i n o l o g i c k á rubrika. Š p e c i f i c k o s ť j e v tom, že s a v n e j publikujú iba t e r m i n o l o g i c k é n e o l o g i z m y z r o z l i č n ý c h odborov a z r o z l i č n ý c h j a z y k o v . T o j e úloha, ktorú si v y t ý č i l Medzinárodný k o m i t é t pre u n i f i k á c i u t e r m i n o l o g i c k ý c h n e o l o g i z m o v (Comité I n t e r n a t i o n a l d ' U n i f i c a t i o n des N é o l o g i s m e s T e r m i n o l o g i q u e s ) , k t o r é h o p r á c u k o o r d i n u j e v a r š a v s k ý s e k r e t a r i á t a vedie Zygmut S t o b e r s k i . P l n e n í m t e j t o úlohy s a má uľahčiť p r á c a p r e k l a d a t e ľ o v a v e d e c k ý c h p r a c o v n í k o v , k t o r í používajú cu­ d z o j a z y č n ú literatúru, v p o d s t a t e t e d a urýchliť m e d z i n á r o d n á v ý m e n a v e d e c ­ kých a technických informácií. R e d a k c i a rubriky o r g a n i z u j e t e r m i n o l o g i c k ú p r á c u tak, že j e d n o t l i v ý m s t r e d i s k á m p o s i e l a o s o b i t n e u s p o r i a d a n é c y k l o s t y l o v a n é súpisy a n g l i c k ý c h a l e b o f r a n c ú z s k y c h t e r m í n o v (pravdaže, aj s d e f i n í c i a m i ) a od spolupracov­ níkov požaduje doplniť za s k r a t k o u k o n k r é t n e h o j a z y k a — s l o v e n č i n a má s k r a t k u Sk — podobu t e r m i n o l o g i c k é h o n e o l o g i z m u v príslušnom j a z y k u . Do­ t e r a z boli publikované z á k l a d n é t e r m i n o l o g i c k é neologizmy z v i a c e r ý c h v e d n ý c h odborov. Z p u b l i k o v a n ý c h súborov s a ukazuje, že i d e n t i f i k á c i a t e r ­ mínov j e pre n o s i t e ľ a k t o r é h o k o ľ v e k n á r o d n é h o j a z y k a z v ä č š a veľmi j e d n o ­ d u c h á , n a j m ä keď ide o cudzie s l o v á a iba o veľmi m a l é h l á s k o v é r o z d i e l y v podobách termínov. T a k j e to pri m n o h ý c h t e r m í n o c h z t e r m i n o l ó g i e počí­ t a č o v (pórov, program, simulátor, terminál, register, monitor atď.). Väčšiu variabilitu p o d m i e n e n ú z v ä č š a slovotvornými možnosťami k o n k r é t n e h o j a z y k a vidieť pri t e r m í n o c h typu fr. systéme de télétexte (pórov. nem. Teletextsystem, poľ. systém teletekstowy, rus. sistema teletekst, slov. teletextový sys­ tém), a k o aj pri t e r m í n o c h typu fr. terminál domestique, v k t o r ý c h prívlastk o v á č a s ť n i e j e i n t e r n a c i o n a l i z m u s a musí sa p r e k l a d a ť príslušným ekviva­ l e n t o m k o n k r é t n e h o n á r o d n é h o j a z y k a (pórov. poľ. terminál domowy, slov. domáci terminál, č e s . domáci terminál, slovin. domači terminál). S o z r e t e ľ o m na to, že rubrika má slúžiť n i e l e n v y s o k o rozvinutým k r a j i n á m , a l e že plní z á v a ž n é p o s l a n i e aj v rozvojových k r a j i n á c h , bolo potrebné oso­ bitne vymedziť p o j e m t e r m i n o l o g i c k ý neologizmus, r e s p . urobiť akúsi „ č a s o v ú k l a s i f i k á c i u " t e r m i n o l o g i c k é h o m a t e r i á l u . Z. S t o b e r s k i uvádza, že v t e r m i n o l o ­ g i c k e j rubrike sa publikujú tri skupiny n e o l o g i z m o v : 1. v s ú č a s n o s t i už me­ d z i n á r o d n é t e r m í n y spolu s d e f i n í c i a m i , k t o r é vznikli v období od z a č i a t k u 2 0 . s t o r o č i a ( a l e b o pri vzniku novej v e d n e j d i s c i p l í n y ) do r. 1945/46; 2. me­ dzinárodné n e o l o g i z m y vzniknuté po druhej svetovej vojne, r e s p . po založení UNESCO v priebehu dvoch-troch d e s a ť r o č í ; 3. neologizmy vzniknuté v ostat­ n o m d e s a ť r o č í (pozri v č l á n k u Z á k l a d n á t e r m i n o l ó g i a a z m e d z i n á r o d ň o v a m e v e d e c k ý c h neologizmov. P r z e g l a d h u m a n i s t i c z n y , 3, 1980, s. 1 0 4 ) .

T e r m i n o l o g i c k ý m a t e r i á l zhromažďovaný v p o k u s n e j r u b r i k e má utvoriť z á k l a d n ý fond S v e t o v e j b a n k y m e d z i n á r o d n ý c h v e d e c k ý c h termínov, o ktorú sa s t a r á Medzinárodný k o m i t é t pre u n i f i k á c i u t e r m i n o l o g i c k ý c h neologizmov. Cieľom t e j t o i n š t i t ú c i e , k t o r ý s p l n a n a j m ä p r o s t r e d n í c t v o m p u b l i k a č n é h o or­ g á n u ( t e d a t e r m i n o l o g i c k e j r u b r i k y ) , prirodzene n i e j e vyvíjať n e j a k ý n á t l a k na n á r o d n é j a z y k y a n i ich „ m a k a r o n i z o v a ť " — veď k o n i e c k o n c o v v š e t k y j a z y k y c h á p e a k o s u v e r é n n e a s r o v n a k ý m i p r á v a m i —, lež v r á m c i m o ž n o s t í ,,robiť poriadok v c h a o t i c k o m a n e d ô s l e d n o m p r e b e r a n í a l e b o a j n e p r e b e r a n í n o v o v z n i k a j ú c i c h t e r m í n o v do j e d n o t l i v ý c h j a z y k o v " ( t a m ž e , s. 1 0 7 ) . Pri redigovaní rubriky sa p r a c u j e s r o z s i a h l y m a j a z y k o v o dosť n á r o č n ý m m a t e r i á l o m , č o s a m o osebe môže aj pri n a j v y š š e j o p a t r n o s t i zapríčiniť n i e ­ k t o r é n e p r e s n o s t i , a k o s m e to zistili v s l o v e n s k ý c h podobách i n t e r n a c i o n a l i z mov heterosjéra ( B a b e l , č. 1, 1979, s. 4 7 ) , mezosjéra ( č . 2, 1 9 7 9 , s. 9 8 ) v y t l a ­ č e n ý c h v n e s p r á v n e j podobe heterosjéra, mezosjéra, v t e r m í n o c h invdsia ( č . 3—4, 1978, s. 17 — správ, invázia), biofarmacia ( t a m ž e , s. 169 — správ, biojarmácia), operácia ( č . 2, 1 9 8 0 , s. 117 — správ, operácia). N a p r i e k tomu v š a k možno konštatovať, že p r á c a v y n a l o ž e n á n a tvorbu a r e d i g o v a n i e t e r m i n o l o ­ g i c k e j rubriky v revue Babel j e n e p o c h y b n e záslužná, u ž i t o č n á a že r u b r i k a j e dobrým p o m o c n í k o m v p r o c e s e z m e d z i n á r o d ň o v a n i a z á k l a d n ý c h v e d e c k ý c h t e r m í n o v a ich ustaľovania v j e d n o t l i v ý c h n á r o d n ý c h j a z y k o c h . 1. Masár

Učebnica zemepisu pre stredné

školy

( K O P S O , E . — GOCIK, M. — MULLEROVÁ, V. — SKVARČEKOVÄ, G.: Z e m e p i s c e s t o v n é h o ruchu pre 1. a 2. r o č n í k s t r e d n ý c h h o t e l o v ý c h š k ô l a s t r e d n ý c h e k o n o m i c k ý c h š k ô l [študijný odbor c e s t o v n ý r u c h ] . B r a t i s l a v a , S l o v e n s k é p e d a g o g i c k é n a k l a d a t e ľ s t v o 1980. 456 s.) Od u č e b n i c e z e m e p i s u o č a k á v a m e v š e o b e c n é p o u č e n i e o i s t e j oblasti, k r a ­ j i n e , p r e t o z á k l a d n ý m š t y l i s t i c k ý m a k o m p o z i č n ý m prvkom t a k e j t o u č e b n i c e m á byť opis a p r e d o v š e t k ý m faktová i n f o r m á c i a . T i e t o požiadavky sú v r e ­ c e n z o v a n e j u č e b n i c i s p l n e n é dobre, h o c i sa tu autori nevyhli n i e k t o r ý m ú s k a ­ liam. V e ľ m i j e d n o d u c h ý , n o pritom l o g i c k ý a p r e s n ý j e n a p r . v ý k l a d o r e l i é f e svetového oceána: P á s územia, n a k t o r o m sa p e r i o d i c k y o p a k u j e príliv a odliv, n a z ý v a sa po­ brežná zóna. Okrajové č a s t i pevniny, k t o r é zasahujú do h l b k y p r i e m e r n e 200 m, n a z ý v a j ú s a pevninský šelj. Za p e v n i n s k ý m š e l f o m n a s l e d u j e kontinentálny svah do h l b k y p r i e m e r n e 2500 m. Ostatnú časť z a b e r a j ú oceánske panvy, k t o ­ r ý c h dno j e v h ĺ b k e 2500 až 6000 m pod hladinou. V n i c h sa v y s k y t u j ú pod­ morské chrbty, k t o r é sa podobajú h o r s k ý m c h r b t o m na pevnine. N a p r í k l a d s t r e d o m A t l a n t i c k é h o o c e á n a sa ťahá A t l a n t i c k ý c h r b á t . V s t r e d n e j č a s t i T i ­ c h é h o o c e á n a j e t a k ý c h t o chrbtov n i e k o ľ k o . N a j z n á m e j š í j e H a v a j s k ý c h r b á t . P r i e b e h t ý c h t o chrbtov n a z n a č u j ú drobné ostrovy, k t o r é vystupujú n a d h l a ­ dinu o c e á n u ( s . 8 ) . A k o vidieť z t o h t o k r á t k e h o c i t á t u , veľmi vhodne sa v ň o m v y z n a č u j ú

ter-

míny kurzívou. Pozoruhodné v š a k j e , že po p r í k l a d o c h s a s i a h a l e n v druhej č a s t i , na svahy a šelfy sa neuvádza n i j a k ý príklad. S p r á v n e j e aj to, že v š e t k y z a v á d z a n é pojmy a termíny sa znázorňujú aj na h y p s o g r a f i c k e j k r i v k e — t á j e n a protiľahlej s t r a n e , a l e v t e x t e s a n a ňu n i j a k o neodkazuje, č o j e z r e j m e c h y b a . N a p o k o n t r e b a upozorniť na zaujímavé r o z l o ž e n i e g e n i t í v n y c h k o n c o ­ viek: pri v l a s t n ý c h m e n á c h j e t v a r oceána, pri v š e o b e c n o m slove j e oceánu. T a k é t o rozloženie n i e j e t e o r e t i c k y n i j a k o o d ô v o d n e n é . P r i r o d z e n ý m k o m p o z i č n ý m postupom v u č e b n i c i j e výpočet, s p r a v i d l a a j g r a f i c k y č l e n e n ý č í s l a m i a l e b o inými z n a k m i . V uvádzaní j e d n o t l i v ý c h bodov, položiek, k o n š t a t o v a n í v š a k o č a k á v a m e istú dôslednosť. T á s a v n a š e j u č e b ­ n i c i n i e vždy dodržiava, a k o u k a z u j e t e n t o p r í k l a d : Vplyvy v ý š k o v ý c h stupňov a k l í m y na zdravotný stav č l o v e k a s a študujú na c e l o m svete. U n á s sú prvé v ý s l e d k y a p l i k o v a n é na oblasť V y s o k ý c h T a ­ t i e r , k d e j e päť v ý r a z n e o d l i š n ý c h v ý š k o v ý c h p á š e m : • P á s m o podhorské, submontánne, r e s p . k o t l i n o v é . Tvoria ho polia, lúky a p a s i e n k y pod V y s o k ý m i T a t r a m i . • P á s m o horské—montánne. 1600 m n. m.

Zaberá

plochu

lesov vo výškach

a s i 700 a ž

• P á s m o subalpínske j e p á s m o k o s o d r e v i n y vo v ý š k a c h 1600 až 1850 m n. m. • P á s m o alpínske — h ô ľ n e . S ú t o v y s o k o h o r s k é lúky, hole do v ý š k y 2300 m n. m. • P á s m o subniválne, vrcholové, z a b e r á oblasť n a j v y š š í c h štítov, ( s . 1 6 ] Ako vidieť, j e tu n e v h o d n á v a r i á c i a v uvádzaní názvov: raz má názov po­ dobu pásmo podhorské, submontánne, i n o k e d y s ú prídavné m e n á o d d e l e n é s p o j o v n í k o m (horské-montánne), ba aj p o m l č k o u [alpínske — h ô ľ n e ) , ale druhé adjektívum nie j e v y t l a č e n é kurzívou, t a k ž e nevedno, či s a p o k l a d á za s y n o n y m u m a l e b o za výklad. Ani z podoby p á s m o subniválne, vrcholové ne­ vidieť, či ide o s y n o n y m á a l e b o o výklad. Ani š t r u k t ú r a vety nie j e v j e d n o t l i v ý c h bodoch r o v n a k á : raz sa uvádza ná­ zov a potom s a v o s o b i t n e j v e t e podáva v y s v e t l e n i e , I n o k e d y j e názov p á s m a časťou, podmetom vety. V opisoch j e d n o t l i v ý c h k r a j o v a miest sa podávajú veľmi z h u s t e n e kon­ k r é t n e f a k t y . V úsilí o č o n a j ú s p o r n e j š i e v y j a d r e n i e v š a k d o c h á d z a n i e k e d y k i s t ý m n e o b r a t n o s t i a m . Ak s a n a p r . vo v ý k l a d e o B r a t i s l a v e ( s . 1 2 0 ) z a č í n a veta (i o d s e k ) Prvou vysokou školou v Uhorsku bola Academia Istropolitana, p r e d p o k l a d á to, že už p r e d t ý m bola r e č o v y s o k ý c h š k o l á c h . P r e t o ž e však p r e d t ý m bola r e č o B r a t i s l a v s k o m h r a d e , m a l sa o d s e k o I s t r o p o l i t a n e z a č a ť t a k t o : Academia Istropolitana bola prvou vysokou školou v Uhorsku. N e z v y č a j n é je tvrdenie, že B r a t i s l a v a m á S l o v e n s k ú a k a d é m i u vied ( v o v e t e Má 7 vysokých škôl a Slovenskú akadémiu vied — s. 1 2 0 ) . V súvislosti s a k a d é m i o u s a o b y č a j n e hovorí, že m á sídlo v t o m a tom m e s t e . Nie j e správ­ ne povedať, že najstaršie pomenovanie [ h r a d u ] je z roku 907: ide z r e j m e o to, že prvý raz sa hrad spomína r. 9 0 7 . V úsilí s a hovorí myslí, že mestskou

o s t r u č n o s ť vznikli aj n i e k t o r é ďalšie n e p r e s n o s t i . Napr. na s. 124 V kraji sa nachádza jediná niklová huta v Seredi, p r i č o m s a azda j e j e d i n á na S l o v e n s k u . Alebo inde s a dozvieme ( s . 1 2 5 ) , že prí­ rekreačnou oblasťou je výskyt termálnej vody.

N i e k t o r é k a p i t o l y r e c e n z o v a n e j u č e b n i c e sú n a rozdiel od i n f o r m a č n é h o postupu c h a r a k t e r i z o v a n é a d m i n i s t r a t í v n y m i k o m p o z i č n ý m i postupmi. S ú t o v š e t k y k a p i t o l k y v e n o v a n é v š e o b e c n ý m v ý k l a d o m o c e s t o v n o m ruchu, o č l e ­ n e n í územia z t o h t o h ľ a d i s k a , o h o d n o t e n í p o d m i e n o k ( p r í r o d n ý c h či vytvore­ n ý c h ) pre rozvíjanie c e s t o v n é h o ruchu. Uvedieme a s p o ň j e d e n p r í k l a d : Oblasti c e s t o v n é h o r u c h u sú v y m e d z e n é n e z á v i s l e od a d m i n i s t r a t í v n y c h ú z e m n ý c h c e l k o v ( k r a j o v , o k r e s o v ) . Celá p l o c h a n i e k t o r ý c h oblastí c e s t o v n é ­ ho r u c h u j e s ú č a s ť o u k r a j a , iné zasahujú l e n istou m e n š o u - v ä č š o u časťou do t o h t o ú z e m i a . Na v y m e d z e n i e oblastí c e s t o v n é h o ruchu z h ľ a d i s k a c i e ľ a ra­ j o n i z á c i e c e s t o v n é h o ruchu sa využili iné k r i t é r i á a k o pri u r č e n í h r a n í c admi­ n i s t r a t í v n y c h c e l k o v . Uplatnili sa p r e d o v š e t k ý m s p o l o č n é k r a j i n n é v l a s t n o s t i a t i e t o s a prevažne n e k r y j ú s a d m i n i s t r a t í v n o - s p r á v n y m i h ľ a d i s k a m i . Ozemn o - o r i e n t a č n é a a d m i n i s t r a t í v n e dôvody v š a k vyžadujú vyjadriť vzťah oblastí c e s t o v n é h o ruchu aj ku k r a j o m . Oblasti c e s t o v n é h o ruchu z o s k u p e n é v j e d n o ­ t l i v ý c h k r a j o c h , p r í p a d n e do t ý c h t o a d m i n i s t r a t í v n y c h území, tvoria súbory. Rozborom v l a s t n o s t í súborov oblastí m o ž n o hodnotiť p o s t a v e n i e j e d n o t l i v ý c h k r a j o v s možnosťami c e s t o v n é h o ruchu a j z a s p e k t u r a j o n i z á c i e c e s t o v n é h o ruchu (s. 1 7 4 ) . T r e b a upozorniť, že v t o m t o k r á t k o m o d s e k u sa o s e m k r á t v y s k y t u j e spo­ j e n i e cestovný ruch; m i e s t a m i s a h r o m a d i a pádové tvary ( n a p r . rozborom vlastností súborov oblastí), využívajú s a d r u h o t n é s p á j a c i e výrazy a k o z as­ pektu, z hľadiska. V e t y však n i e sú p o s p á j a n é n a d m e r n ý m p o č t o m k o n e k t o r o v , súvislosť j e d a n á s k ô r l o g i c k ý m s l e d o m m y š l i e n o k . Z p o r o v n a n i a u v e d e n ý c h dvoch u k á ž o k m o ž n o vyvodiť záver, že v r e c e n z o ­ v a n e j u č e b n i c i sa popri s e b e rozvíjajú dve k o m p o z i č n é a š t y l i s t i c k y z n a č n e o d l i š n é p á s m a : p á s m o i n f o r m á c i í , v e c n ý c h údajov a p á s m o l o g i c k y rozvíja­ n ý c h m y š l i e n o k . Zdá sa, že t i e t o p á s m a p o c h á d z a j ú aj od r o z d i e l n y c h autorov. Kvôli úplnosti v š a k t r e b a uviesť e š t e dve d a l š i e p á s m a . Je to p á s m o t a b u l i e k a máp, a l e p r e d o v š e t k ý m p á s m o t e x t o v k obrázkom. V u č e b n i c i j e totiž z n a č ­ ný p o č e t f a r e b n ý c h obrázkov. T e x t y pod nimi majú u s t á l e n ú š t r u k t ú r u typu Bečiči, panoráma rekreačného areálu. N i e k e d y sa v š a k uvádzajú aj ď a l š i e podrobnosti, n a p r . Boka Kotorská — známa z prvej svetovej vojny vzburou námorníkov, dnes je vyhľadávaným turistickým strediskom; Leningrad, vstup­ né schodište do Ermitáže, jednej z najväčších obrazární sveta. Azda by n e š k o d i l o zjednotiť uvádzanie podrobností po spojovníku a l e b o po č i a r k e . N a p o k o n možno uviesť n i e k o ľ k o upozornení n a chyby a n e d o s t a t k y a n e ­ d o p a t r e n i a , z i s t e n é v c e l k u n á h o d n e . Na s. 9 sa d v a k r á t uvádza s p o j e n i e erózno-dedundačný pôvod, h o c i z r e j m e ide o denudáciu, o b n a ž o v a n i e z e m s k é h o po­ vrchu (správ, erózno-denudačný). N a m i e s t o t e r m í n u dopravná nedosažiteľnosí m a l o byť dopravná nedosiahnuteľnosí (s. 3 0 ) . Namiesto spojenia prispieť zrýchleniu m a l o byť prispieť k zrýchleniu ( s . 3 1 ) . N e j a s n é j e s p o j e n i e veľká kapacita nákladu v súvislosti s n á m o r n o u a r i e č n o u dopravou ( s . 3 2 ) ; z r e j m e ide o dopravnú, tovarovú k a p a c i t u . Š k o d a , že pri uvádzaní m i e r o v ý c h j e d n o ­ t i e k s a z o s t á v a pri sústave S I z r. 1 9 6 0 , a t a k s a tu uvádzajú aj d e c i m e t r e , m e t r i c k é c e n t y , d e c i l i t r e bez upozornenia, že sú to j e d n o t k y v y m y k a j ú c e s a z p l a t n e j sústavy, v k t o r e j sa v n á s o b n ý c h i podielových j e d n o t k á c h postupuje po t i s í c o c h . N a m i e s t o slova bernoláčtina ( s . 1 2 7 ) m a l o byť bernolákovčina.

P r e k v a p u j e s p o j e n i e automobilová autostráda ( n a s. 2 2 6 ) , a k o by a u t o s t r á d a bola aj i n á a k o automobilová. Z á v e r o m t r e b a povedať, ž e n a p r i e k n i e k o l k ý m drobným nedopatreniam i n a p r i e k z r e t e ľ n é m u č l e n e n i u výkladovej č a s t i n a dve š t y l i s t i c k o - k o m p o z i č n é p á s m a ( p r a v d e p o d o b n e v závislosti od autorov d a n ý c h k a p i t o l ) j e Zemepis cestovného ruchu dobre a s v i e ž o n a p í s a n á u č e b n i c a , v k t o r e j s a p á s m a t e x ­ tov dobre dopĺňajú p á s m o m m á p , t a b u l i e k , a l e n a j m ä obrázkov. /.

Horecký

SPYTOVALI STE SA Z á s t e r k a a z á s t i e r k a . — V úvodníku Pravdy z 8. j a n u á r a 1 9 8 1 s m e č í t a l i : Ani tá najrevolučnejšia fráza nemôže nahradiť príkladnú prácu pre spoloč­ nosť, je iba zástierkou, za ktorou sa nezriedka skrývajú nedostatky charakteru a vzíahu k práci. — Je slovo zástierka s p r á v n e ? N e s t a č i l o by aj v t e j t o sú­ vislosti slovo zásterka? S l o v o zástera a j e h o z d r o b n e n á podoba zásterka o z n a č u j e časť odevu. Je odvodené od s l o v e s a zastrieť — zastierať. No h o c i p o d l á pôvodu súvisí s j e h o v ý z n a m o m a túto súvislosť n e p r e s t á v a m e pociťovať a n i v s ú č a s n o s t i , j e h o p o m e n o v a c i a funkcia j e úzko š p e c i a l i z o v a n á . P r á v e toto spôsobilo, že motivá­ c i a o d v o d e n é h o slova zástera (zásterka) j e už z a t l a č e n á do pozadia, a l e i to, že v s i t u á c i i , k e d sa má použiť slovo v š p e c i a l i z o v a n o m v ý z n a m e „ p r o s t r i e d o k n a z a s t r e t i e ( z a s t i e r a n i e ) " , a u t o r p o c í t i l potrebu súvislosť so s l o v e s o m za­ strieť oživiť a zvýrazniť. P r á v e p r e t o p r o s t r i e d o k n a z a s t i e r a n i e (v a b s t r a k t ­ n o m z m y s l e ) autor úvodníka Pravdy n e n a z v a l zásterou ani zásterkou, ale zástierkou; použil slovo s d v o j h l á s k o u ie v k o r e n i , a k o j e v n e d o k o n a v o m s l o ­ vese zastierať. S l o v o zástierka n i e j e zo s l o v o t v o r n e j s t r á n k y výnimkou. D v o j h l á s k o u ie po p r e d p o n e s dlhou s a m o h l á s k o u m a j ú napr. i s l o v á nátierka, zásielka, závierka. Mohlo s a v danej súvislosti použiť aj slovo zástera a l e b o zásterka? — Mohlo. No dôvod, p r e č o autor r a d š e j uplatnil slovo s d v o j h l á s k o v ý m k o r e ň o m , j e n i e l e n p r i e z r a č n ý , a l e ho s p l n a s c h v a ľ u j e m e i c h v á l i m e . — Voľbou slova zástierka p r e j a v i l z m y s e l pre j e m n é d i f e r e n c o v a n i e o z n a č o v a n ý c h v e c í a vzťa­ hov medzi nimi. U k á z a l s a a k o pozorný š t y l i s t a . V t e j t o súvislosti o d k a z u j e m e n a h e s l á zástera, zastieradlo a zástierka v S l o v n í k u s l o v e n s k é h o j a z y k a . T r e b a e š t e dodať, že slovo zástierka použité v obraznom z m y s l e n e m á r á z z d r o b n e n é h o ( d e m i n u t í v n e h o ) p o d s t a t n é h o m e n a . G. Horák Dojčenská, či d o j č e n e c k á ú m r t n o s ť ? — P. T. z B r a t i s l a v y : „V s p r a v o d a j ­ s k e j r e l á c i i Cs. r o z h l a s u sa v súvislosti s úmrtnosťou d o j č e n i e c hovorilo o d o j č e n e c k e j úmrtnosti. Je prídavné m e n o dojčenecký utvorené s p r á v n e ? Dosiaľ som s a totiž s t r e t á v a l a iba s prídavným m e n o m dojčenský." Vzťahové prídavné m e n o od z á k l a d o v é h o slova dojča sa v spisovnej s l o ­ v e n č i n e tvorí slovotvornou príponou -enský, k t o r á j e v a r i a n t o m prípony -ský (pozri J . H o r e c k ý , S l o v e n s k á l e x i k o l ó g i a I. T v o r e n i e slov. B r a t i s l a v a , SPN

1971, s. 1 7 6 ) . T a k v z n i k l o prídavné m e n o dojčenský, k t o r é s a uvádza aj v zá­ k l a d n ý c h n o r m a t í v n y c h p r í r u č k á c h , a k o sú Pravidlá s l o v e n s k é h o pravopisu a S l o v n í k s l o v e n s k é h o j a z y k a . Podobne sú uvorené aj vzťahové prídavné m e n á dievčenský (od p o d s t a t n é h o m e n a s t r e d n é h o rodu dievča) a chlapčen­ ský (od slova chlapča; v s ú č a s n o s t i s a v š a k adjektívum chlapčenský používa p r e d o v š e t k ý m a k o vzťahové prídavné m e n o k substantívu chlapec/. Podoba dojčenecký by p r e d p o k l a d a l a a k o odvodzovací z á k l a d slovo dojčenec, a l e spi­ s o v n á s l o v e n č i n a t a k ú t o podobu p o d s t a t n é h o m e n a na p o m e n o v a n i e dieťaťa v prvých m e s i a c o c h života n e p o z n á , p r e t o n i e j e n á l e ž i t á a n i podoba prídav­ n é h o m e n a dojčenecký. V s p i s o v n e j s l o v e n č i n e j e t e d a p r i m e r a n é hovoriť iba o dojčenskej úmrtnosti podobne a k o o dojčenskom veku, o dojčenskej výbave, o dojčenskom oblečení, o dojčenskom ústave atď. Na záver m ô ž e m e t e d a k o n š t a t o v a ť , ž e p o c h y b n o s t i n a š e j č i t a t e ľ k y o tom, č i j e prídavné m e n o dojčenecký utvorené n á l e ž í t e , boli o p o d s t a t n e n é a že v s p r a v o d a j s k e j r e l á c i i Čs. r o z h l a s u sa m a l o hovoriť o dojčenskej úmrtnosti. M. Považaj P a l c m a n s k á Maša, a l e Lipovianska m a š a . — V E n c y k l o p é d i i S l o v e n s k a III [ 1 . vyd. B r a t i s l a v a , V e d a 1979, s. 5 1 1 ) s a v názve l i t e r á r n e h o d i e l a ( n o v e l y ) G. Z e c h e n t e r a - L a s k o m e r s k é h o píše p o d s t a t n é m e n o maša s v e ľ k ý m z a č i a t o č ­ n ý m p í s m e n o m : Lipovianska Maša. V y n á r a sa o t á z k a , či s a v druhej č a s t i názvu, t e d a v slove maša o p o d s t a t n e n e píše v e ľ k é z a č i a t o č n é p í s m e n o . V treťom zväzku E n c y k l o p é d i e S l o v e n s k a sa uvádza s a m o s t a t n é h e s l o maša. O k r e m i n é h o s a tu hovorí, že maša j e názov p e c e na výrobu ž e l e z a á že po z m e n e t e c h n o l ó g i e výroby ž e l e z a z a č . 1 8 . st. sa pod m a š o u r o z u m e l a pravdepodobne aj v y s o k á p e c a l e b o aj c e l á huta. Ďalej s a píše, že slovo maša s a z a c h o v a l o v n á z v o c h obcí a osád, kde boli m a š e (Palcmanská Maša, Pohorelská Maša Maša-Valkovňa, Maša-Cinobaňa atď.f, i v k r á s n e j literatúre (G. Z e c h e n t e r - L a s k o m e r s k ý : Lipovianska Maša). Novela G. Ze­ c h e n t e r a - L a s k o m e r s k é h o Lipovianska maša prvý raz vyšla v č a s o p i s e Orol r. 1 8 7 4 . Názov novely n i e j e u G. Z e c h e n t e r a - L a s k o m e r s k é h o motivovaný n á z v o m o b c e ( o s a d y ) , a l e názvom ž e l e z i a r s k e j p e c e , p r e t o sa slovo maša v n á z v e novely má písať s m a l ý m z a č i a t o č n ý m písmenom. T a k t o s a názov n o ­ vely Lipovianska maša píše v u č e b n i c i a c h a i n ý c h k n i h á c h zo s l o v e n s k e j l i t e ­ ratúry, napr.: D. Chrobák, Rukoväť d e j í n s l o v e n s k e j l i t e r a t ú r y ( 2 . vyd. P r a h a , L. M a z á č 1936, s. 2 4 0 ) , S l o v e n s k á l i t e r a t ú r a , p o k u s n é u č e b n é t e x t y pre 1 0 . r o č n í k v š e o b e c n o v z d e l á v a c í c h š k ô l ( 4 . vyd. B r a t i s l a v a , SPN 1 9 6 1 , s. 8 ) , O. Cep a n — I. Kusý — S. Š m a t l á k — J. Noge, L i t e r a t ú r a druhej p o l o v i c e devät­ n á s t e h o s t o r o č i a [ 1 . vyd. B r a t i s l a v a , V y d a v a t e ľ s t v o SAV 1 9 6 5 , s. 2 6 1 ) . J. Š t i a v ­ n i c k ý vydal r. 1973 prózu pod názvom Chlapci z Maše. Keďže názov Maša j e v próze J. Š t i a v n i c k é h o motivovaný m i e s t n y m názvom Maša, píše s a v l a s t n é m e n o Maša v názve prózy s v e ľ k ý m z a č i a t o č n ý m písmenom. P o d s t a t n é m e n o maša v názve novely G. Z e c h e n t e r a - L a s k o m e r s k é h o Lipo­ vianska maša t r e b a písať s m a l ý m z a č i a t o č n ý m písmenom. V m i e s t n y c h n á z v o c h Palcmanská Maša, Pohorelská Maša s a slovo Maša píše s v e ľ k ý m z a č i a t o č n ý m písmenom, lebo j e s ú č a s ť o u názvu obce. t

/.

Jacko

KULTÚRA SLOVA, č a s o p i s p r e j a z y ­ kovú kultúru a t e r m i n o l ó g i u . Orgán j a z y k o v e d n é h o ústavu Ľudovíta Š t ú r a SAV. R o č n í k 15, 1981, č. 5. VEDA, vy­ davateľstvo S l o v e n s k e j a k a d é m i e v:ed. Hlavný r e d a k t o r PhDr. J á n K a č a l a , C S c . G r a f i c k á úprava Oto T a k á č . T e c h n i c ­ ká r e d a k t o r k a M a r t a P a r á k o v á . Vy­ c h á d z a d e s a ť k r á t r o č n e . R o č n é pred­ platné K č s 3 0 , — , j e d n o t l i v é č í s l a K č s 3,—. Rozširuje, o b j e d n á v k y a predplat­ n é p r i j í m a PNS — ÚED B r a t i s l a v a , a l e aj každá pošta a doručovateľ. Objed­ návky do z a h r a n i č i a vybavuje P N S — Ústredná e x p e l í c i a a dovoz t l a č e , Gottwaldovo n á m . 6. 884 16 B r a t i s l a v a . V y ­ t l a č i l i T S N P Martin, závod Ružom­ berok v m a r c i 1 9 8 1 . P o v o l e n é vý­ m e r o m SÚTI 7 / 1 1 .

Distributed i n the S o c i a l i s t c o u n t r i e s by SLOVART Ltd., L e n i n g r a d s k á 1 1 , B r a t i s l a v a , C z e c h o s l o v a k i a , Distributed in West G e r m a n y and W e s t B e r l í n by KUBON UND SAGNER, D-8000 Múnchen 34, P o s t f a c h 6 8 , B u n d e s r e publik D e u t s c h l a n d . F o r all o t h e r c o u n t r i e s distributions rights a r e h e l d by JOHN B E N J A M I N S . B . V., P e r l o dical T r a d e , A m s t e l d i j k 44, 1007 HA Amsterdam, Holland.

@ VEDA, vydavateľstvo a k a d é m i e vied, 1981 Cena K č s 3,—

Slovenskej