Diplomová práca Moravsko-slezská filharmonie Ostrava, Černá louka
Urbanistické riešenie Navrhovaný objekt Moravsko-sliezskej filharmónie sa nachádza na území Černej louky v Ostrave. Toto územie disponuje predovšetkým ideálnym kontaktom s mestským historickým centrom a riekou Ostravicou, v mieste sútoku s riekou Lučinou. Základným podkladom, ktorý osadzuje objekt filharmónie je regulačný plán vytvárajúci dva významné mestské priestranstvá, ktoré sú v priamom susedstve so samotnou filharmóniou. Parcela, pre zastavanie týmto objektom je v území Černej louky tým najkoncentrovanejším miestom, čo vo vzťahu s pešou, hromadnou, či cyklistickou dopravou. Najmarkantnejším kontextom stavebného pozemku je jednoznačne spojnica mestského centra-Masarykovho námestia s prímestským prostredím a kontaktom s Trojičným údolím a Moravskosliezskym hradom. Na severovýchodnej strane hraničí pozemok s hlavným námestím tejto urbanistickej koncepcie, v ktorom má mať nový objekt tú najvyššiu hierarchiu, čo sa týka funkčnej náplne. Druhým mestotvorným susedom je na severozápadnej strane park, ako však mnohí uvádzajú, potenciálne námestie, ktoré svojim špecifikom a faktom, že je hlavným vstupným priestorom bábkového divadla. Tieto dva nové mestotvorné elementy vklieňujú filharmóniu do prognoticky veľmi koncentrovaného kontextu, čím vnášajú nádej do budúceho úspechu tejto inštitúcie. Pre mňa, ako autora, boli všetky tieto vyššie spomenuté súvislosti výdatným zdrojom vedomostí, nevyhnutných pri vstupovaní do intervencie. Možno povedať, že systém ulíc a typ zástavby s súvislosti s filharmóniou preddefinovali toto riešenie na viac kontextuálne a mestotvorné, ako za spektakulárne solitérne. Stavebný program, ktorý bol jasne definovaný predurčil len maximálne zastavanie stavebného pozemku. Hlavným ideovým posunom pre mňa bola predovšetkým náplň filharmónie, ktorá nesmela byť chápaná ako objekt zo svojej architektonickej podstaty, ale ako významný element z podstaty mestotvornej. Filharmónia nie je hmotným statkom, ktorý ponúka miesto určitej skupine ľudí, ktorí túto ustanovizeň navštevujú, ale má sa stať veľmi interaktívnym médiom pre zvyšovanie kultúrneho povedomia nielen obyvateľov Ostravy, ale aj návštevníkov, ktorí stále viac a viac prichádzajú do tejto oblasti. Aby mohli byť tieto idey dosiahnuté v prospech urbanizmu, je nutné siahnuť už po architektonických nástrojoch. Objekt filharmónie je umiestnený medzi stavbami, ktoré sú vysoké priemerne 16 metrov. hlavným princípom s ohľadom na
urbanistický kontext je vytvorenie plata, akéhosi poloverejného priestoru, ktorý je promenádou návštevníkov filharmónie a ktoré sa stáva foyer tak, že je akýmsi medzičlámkom medzi už jestvujúcim terénom a chodníkmi a novou úrovňou kultúry hudobnej tvorby, ktorá je od mesta vyvýšená o 6,3m, čím počiarkuje svoju vážnosť a váženosť. Vyvýšené foyer nie je preto idba priestorom samotnej stavby ale vďaka transparentnosti obálky sa stáve veľmi dôležitým aktérom v urbanizme a to v obojsmernej relácii. Človek stojaci za úrovni foyer sa stáva úplným platným členom v meste, hoci je v interiéri staby a opačne človek stojaci na verejnom priestranstve je priťahovaný prirodzenosťou a prostotou foyer, ktoré je vždy neoddeliteľnou súčasťou sály, v ktorej prebieha koncert. Sama stavba, a nie samotný priestor koncertnej siene sa stáva istým atraktorom okoloidúcich ľudí, ale foyer ako „verejné priestranstvo“ je práve tým dejiskom, ktoré si získava pozornosť obyvateľov Ostravy, či iných okoloidúcich. Keď vnímame foyer ako dejisko, je potrebné definovať deje, ktoré sa tam vyskytujú a môžu vyskytnúť. Na to už má, však, každý dostatok vlastných skúseností a predstavivosti. Architektonicko-výtvarné riešenie Stavba, ako to vychádza z jej podstaty nesmie byť vnímaná ako objekt, ale ako obálka, ktorá je prístreškom korzujúcich ľudí, a ktorá musí byť vlastne neviditeľná. Naopak, viditeľné a prístupné musia byť deje, ktoré sú uskutočňované osobami, čiže osoby. z hlavných pohľadov je stavba vnímaná ako dvojhmotová, dvojmateriálová záležitosť s ťažkým soklom a ľahkým až lietajúcim, alebo neviditeľným stropom. Ťažká hmota sokla je stvárnená ako žulová podstava javiaca sa bez otvorov, vytvorená z hladkého kamenného žulového kameňa, ktorý navyše dáva dostatočnú zvesť o tom, že sokel nesie funkciu vyššej morálnej hodnoty. Samotná zakrivená sklená fasáda, ktorá je do soklu ešte odsadená presvetľovacím pásom získava vďaka prerušeniu kontinuity so žulou ešte väčšiu ľahkosť, čím umocňuje požadovaný efekt. Zvlnenie fasády taktiež potláča vlastnú kubatúru hmoty stavby, ale to ja predovšetkým dobrým nástrojom pre vytvorenie paralaxy pre pozorovanie foyer-u a z foyer. Je potrebné uviesť na správnu mieru, že sála je vždy na prvom mieste, čo do hierarchie priestorov. Sály sú v tejto stavbe dve s kapacitov 1204 a 193 ľudí. Riešeniu hlavnej sály bolo preto venované maximálne úsilie. Tá je oproti malej sále riešená špecifická polohou pódia, ktoré je v strede sály. Miesta na sedenie sa preto zoskupujú okolo pódia umožňujúc väčšiu diverzitu akustických a optických vlastností.
Zajavisková časť hľadiska je využiteľná pre napr. veľký hosťujúci ansámbel ako javisková plocha navyše. Špecifická pozornosť pri riešení sály bola venovaná orgánu, ktorý má svoje píšťaly rozmiestnené v čele sály ako aj mieste, kde je sála najvyššia, čiže neďaleko pódia.
Dispozično-prevádzkové riešenie Čo sa týka priestorovej skladby filharmónie je nevyhnutné načrtnúť jej hmotové riešenie. Ako hovorím v prvých odsekoch, priestor foyer-u, musí vojvodiť verejným priestorom a tak je od nich oddelený len presklením s impozantnou výškou. Časť filharmónie, ktorá však uchováva prevádzkové priestory a priestory skúšobní je ľahko definovateľná hmotou kameňa, ktorá je v mieste služobného vstupu a vjazdu do vlastných podzemných garáží vytiahnutá až na šieste nadzemné podlažie, kde sídli administratívny úsek inštitúcie. Dva vstupy teda oddeľujú verejnú od vlastnej dispozície stavby a prienikom sa stáva práve sála.
Konštrukčno-technické riešenie. Hlavným konštrukčným materiálom filharmónie je železobetón a pri vyšších rozponoch oceľ. Založenie stavby je riešené prostredníctvom základovej dosky a pilótových základov, ktoré prenášajú tiaž stĺpov do zeminy. Obvod stavebnej jamy je vynesený milánskymi stenami požadujúcej hĺbky, nakoľko sa v susedstve môže vyskytovať podzemná vodami. Vertikálne nosné komunikácie sú žb. steny a stĺpy kruhového a štvorcového prierezu, pričom stropy sú riešené ako prievlakové, alebo stropy s hríbovými hlavicami. Veľké rozpätia sú preklenuté oceľovou priehradovou konštrukciou o rôznych výškach. Interiér koncertnej siene je obložený dreveným obkladom, ktorého skladby prihliada na akustické požiadavky a pohltivosť zvuku. Presklená fasáda je riešená prostredníctvom dvojitého zasklenia (dvojitá fasáda), čo ako systém môže byť účinne využité v letnom období na ventiláciu objektu filharmónie. Oblúkové sklá sú vynášané zvislými nosníkmi vo vzdialenosti 600mm a umožňujú cirkuláciu vzduchu pre potreby inteligentných systémov vykurovania
a chladenia. Prie tieto systémy treba však projekt doviesť do vyšších stupňoch spracovania dokumentácie, čo môže viesť k originálnemu a intelektuálnemu riešeniu.
Kapacitné údaje: Veľká sála Malá sála Orchester Filharmonický zbor Detský filharmonický zbor
1200 290 120 80 40
osôb osôb osôb osôb osôb
Počet parkovacích stání
504
stání
Počet parkovacích stání pre osoby s obm. schop. pohybu
14
stání
Celková úžitková plocha (brutto)
11 500m2
Obostavaný priestor (brutto)
56 020m3
Celková úžitková plocha garáží (brutto) Obostavaný priestor (brutto)
9950m2 22 950m3
