Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Okružná 3657, 071 01 Michalovce
Čo by sme mali vedieť o drogách, príčinách užívania drog a o drogovej závislosti I.
O DROGÁCH
O drogách hovoríme najčastejšie ako o dvoch veľkých kategóriách – tzv. legálnych, t.j. sociálne akceptovaných, ktorých konzumácia nie je v rozpore s platnými zákonmi našej krajiny a o nelegálnych (zakázaných, našej kultúre cudzích) a teda aj nebezpečnejších, hoci v nejednom prípade, v porovnaní s legálnymi drogami, menej často konzumovaných. Tzv. legálne drogy neznamenajú z hľadiska spoločnosti menší problém, príp. menšie spoločenské nebezpečenstvo, práve preto, že v ich prípade je užívanie kultúrne integrované, t.j. že mnohí z nás sa s legálnymi drogami „naučili“ zaobchádzať. Rozdelenie drog a ich účinky Drogy je možné deliť podľa viacerých kritérií. Najčastejšie delenie je podľa legálnosti. Hovoríme o ilegálnych, zakázaných drogách a legálnych, bežne konzumovaných, príp. tzv. kultúrnych drogách. Známe je i veľmi nepresné delenie drog na tzv. mäkké a tvrdé drogy. Kvôli prehľadnosti je zjednodušené členenie podľa prevažujúceho účinku drog:
DROGY S PREVAŽNA SEDATÍVNYM ÚČINKOM Alkohol Barbituráty a nebarbiturátové sedatíva Hypnotiká Trankvilizéry Inhalačné prostriedky so sedatívnym účinkom
DROGY S PREVAŽNE POVZBUDZUJÚCIM ÚČINKOM Kokaín Amfetamíny
DROGY S PREVAŽNE HALUCINOGÉNNYM ÚČINKOM Marihuana LSD a syntetické drogy
MDMA a Extáza Meskalín Huby „starého sveta“
NARKOTICKÉ LÁTKY Heroín Morfium Ópium Syntetické narkotiká a opiáty Medadon
STEROIDY
Členenie si nekladie nárok na úplnosť, ale z hľadiska jednoduchej orientácie ho pokladáme z praktických dôvodov v tejto podobe za najprijateľnejšie. Nasledujúce riadky si tiež nekladú nároky na vyčerpávajúci opis účinku drog skôr majú poslúžiť ako praktická orientácia.
II. PRÍČINY UŽÍVANIA DROG
1. Užívanie drogy ako náhrady. Prichádza do úvahy najmä vtedy, ak sa cíti mladý človek vo svojom vývoji blokovaný alebo keď nemôže presadiť podstatné autonómne túžby. V takom prípade začínajú drogy plniť funkciu „záskoku“, náhradného cieľa. 2. Užívanie drogy ako úmyselného porušovania noriem. Táto funkcia sa dá vysvetliť ako výraz odmietania uznávaných spoločenských hodnôt a noriem, R. Jessor (1977) nazval takýto prípad syndróm nonkonformizmu. 3. Užívanie drog s funkciou vyrovnávania záťažových, prípadne krízových situácií. Keď je mladý človek zaťažený príliš veľkým množstvom naliehavých úloh a najmä tých, ktoré vyplývajú z vlastného želania, dochádza k stavu, keď sa stáva repertoár jeho riešení nedostatočným. Dochádza k vývinovému stresu. V tomto prípade zaujíma užívanie drogy vyrovnávaciu funkciu. 4. Užívanie drog ako cesta k rovesníkom. Ak sa stáva užívanie drog značne rozšírené v sociálnom okolí, získava konzumovanie drog značný význam pre vstup do skupiny rovesníkov. Prežívanie účinku drog a s tým spojený pocit spolupatričnosti patria k podstatným posilňovacím mechanizmom užívania drogy.
5. Užívanie drogy ako výraz osobného štýlu. Užívanie psychotropných látok môže pôsobiť ako sebapotvrdzovanie a potvrdzovanie vlastnej hodnoty, i keď ide o pseudohodnotu. Zvýšená túžba po sebapotvrdení môže byť nezriedka posilnená reklamou alebo masmédiami, s fajčiacimi, pijúcimi alebo drogujúcimi hrdinami, s ktorými sa mladý človek môže stotožňovať. 6. Užívanie drogy ako demonštrácia vlastnej dospelosti, prípadne nezávislosti. Konzumácia drog v našej spoločnosti (napr. fajčenie a alkohol) je neraz spojená so statusom dospelého (napr. alkohol až od 18 rokov, „na fajčenie si ešte príliš mladý“ a pod.). Užívanie drogy, najmä fajčenie, znamená preberanie spôsobov správania dospelých a nadobúda identifikačnú funkciu.
3. DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ A ŠTÁDIA DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ
Ako drogovú závislosť kvalifikujeme chorobný vzťah k drogám, ktorý je charakterizovaný nekontrolovateľnou túžbou vpravovať si drogy akýmkoľvek spôsobom do organizmu. Známa je pôvodná definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) akcentujúca predovšetkým túžbu po droge, ktorá pozostáva zo štyroch charakteristík:
Neprekonateľná žiadostivosť alebo potreba (nutkavého charakteru) pokračovať v konzumácii drog a zadovažovať si ju akýmkoľvek spôsobom.
Tendencia k zvyšovaniu konzumovaných dávok.
Psychická a všeobecne fyzická závislosť od účinkov, ktoré môže droga vyvolať.
Zničujúci účinok na indivíduum a spoločnosť. Keď hovorím o závislosti, spravidla vždy ide o biologický a súčasne i sociálny jav.
Tento vzťah ďalej sprevádza zotročovanie osobnosti drogou, ktorý sa prejavuje alebo bo fyzickej alebo v psychickej a sociálnej sfére osobnosti, najčastejšie však v celej totalite človeka. Závislosť je stav, keď príjem drogy pôsobí slasť a vynechanie jej dodania do organizmu vyvoláva nepríjemné duševné alebo telesné príznaky. Podľa toho hovoríme o závislosti somatickej a psychickej.
Závislosť somatická sa viaže na: - látkovú premenu, - reguláciu prenosu vzruchov (biosignály) - inhibíciu alebo stimuláciu biorytmov - sexuálnu oblasť (neurovazomotorická stimulácia).
Závislosť psychická sa viaže na: - racionálnu (rozumovú) oblasť, - emocionálnu (citovú) oblasť - behaviorálnu (zážitkovú) oblasť - sexuálnu oblasť z hľadiska prežívania.
Vlastnosti a účinky drog Rovnako u dospelých, ako aj u detí je najrizikovejšou skúškou na ceste k závislosti prvá vlastná skúsenosť s drogou. Z poskytovaných informácií si žiak vyberá cielené informácie o jednotlivých účinkoch drog. Často motivujú k experimentovaniu. Za určitých okolností možno o účinku hovoriť v súvislosti so schopnosťou mozgu registrovať iba pozitívne účinky drogy, bez možnosti súčasne signalizovať subjektu všetky riziká a spolupôsobiace zhubné účinky.
Tri spolupôsobiace účinky drogy Droga je zákerná práve pre spolupôsobenie týchto účinkov:
euforizujúceho
zmocňujúceho
a zhubného.
Euforizujúci účinok Najzákernejšou vlastnosťou drogy je jej účinok vnímaný človekom ako eufória. Stupeň eufórie je charakterizovaný príjemným stavom telesnej a duševnej pohody, radosti zo života, až nadprirodzenej sily, sebavedomia a zdravia. Za normálnych okolností je dôvodom eufórie dosiahnutie želaného cieľa, nasýtenie nejakej potreby alebo naplnenie nejakej predstavy. S drogou prichádza eufória bez účasti človeka, bez jeho cieľavedomej činnosti, bez radosti a prirodzeného šťastia. V organizme sa za určitých okolností vedia vytvoriť látky, ktoré sú prirodzeným zdrojom eufórie. Najväčším a najprirodzenejším darcom eufórie sú pohybové
aktivity,
najmä
šport
a tanec.
Drogovou pascou je
nuda,
nečinnosť,
neprogramovosť a hlavne nevedomosť. Zmocňujúci účinok Súčasne s euforizujúcim účinkom sa droga pomaly zmocňuje človeka. Myslenie a vôľové zložky sa orientujú na obstarávanie, konzumáciu drogy a vyhľadávanie miest, kde sa s drogou možno stretnúť. Spočiatku sa s drogou iba experimentuje, je to čas rozbiehania, keď je aj konzument drogy najmenej osloviteľný. Je to čas najväčšieho sebaklamu. Niekedy hovoríme až o posadnutosti drogou. Vysoká tolerancia na drogu neprimerane podporuje rast
sebavedomia, vyjadrovaného známym: „Mám to pod kontrolou.“ Človek je drogou priamo fascinovaný. Drogové „znecitlivenie“ je úľavou medzi dvoma dávkami. Zhubný účinok Spolu s euforizujúcim a zmocňujúcim účinkom spoluúčinkuje deštrukčný fenomén drogy. Každá droga významne ovplyvňuje čas prežitia. Alkohol skracuje priemerný vek aj o viac ako 24 rokov, fajčenie cigariet minimálne o 14 rokov, marihuana dokonca nezrieka i o tridsať rokov a heroín ešte o niekoľko rokov viac. Stratená ľudskosť závislého od drog ho najskôr vyradí z rodinného prostredia, neskôr z pracovných činností (niekedy je to i naopak) až napokon ukončí i tak už neradostný život závislého. Účinok zhubný je plazivý, nepostrehnuteľný a nemožno mu žiadnym spôsobom účinne vzdorovať. Štádiá závislostí Spolupôsobenie spomínaných účinkov postupne zhoršuje zdravotný stav postihnutého. Z hľadiska všeobecnej vzdelanosti je skôr potrebné vedieť tieto štádiá rozlíšiť v jednoduchých súvislostiach na základe zmeneného správania závislého. Vybrali sme základné zmeny, ktoré môže postihnúť i laický pozorovateľ.
I. štádium závislosť od alkoholu
štádium iniciálne (počiatočné) pravidelné pitie – nepravidelné opíjanie
závislosť od toxických látok
štádium iniciálne (počiatočné) nepravidelný konzum – orientácia na drogu, kalkulácia s ňou
závislosť u mladistvých
štádium experimentovania prvokontakty s drogou, prijímanie a orientácia na drogovú partu, prijímanie drogových rituálov
II. štádium závislosť od alkoholu
štádium prodromálne (varovné) pravidelné opíjanie sa, okná, s nezmenenou kontrolou v pití
závislosť od toxických látok
štádium úzusu (pravidelné užívanie) rôzne spôsoby odôvodňovania a pravidelný konzum drogy
závislosť u mladistvých
štádium zaujatia drogou účelová komunikácia, objavovanie pozitívnych zážitkov, prijatie novej roly, rozvoj drogového myslenia III. štádium
závislosť od alkoholu
štádium kruciálne (rozhodné) ťahy, okná, zmenená tolerancia, zmenená kontrola v pití a racionalizácia
závislosť od toxických látok
štádium rozvoja závislosti postupný
rozvoj
psychickej
a fyzickej
závislosti podľa kvality a účinkov drogy závislosť u mladistvých
štádium úzusu (pravidelné užívanie) prvé abstinenčné príznaky, zmeny v životnom štýle, konflikty s prostredím IV. štádium
závislosť od alkoholu
štádium terminálne (konečné) príznaky z III. štádia, rozšírené o dopĺňanie hladiny, ranné dúšky a zjavné poškodenie fyzických a duševných funkcií organizmu
závislosť od toxických látok
štádium terminálne (konečné) podriadenosť droge, poškodenie funkcií
závislosť u mladistvých
štádium terminálne (konečné) rozvrátenie funkcií, vznik trvalých následkov, vážne aj hrdelné konflikty (lúpeže, väzenie, vraždy a sebanivočiace konanie)
