Biológia – 5.ročník Obsah 1TC – Príroda a život 2TC –Život v lese 3TC – Život vo vode a na brehu 4TC – Život na poliach a lúkach
POZNÁVAME PRÍRODU Príroda – je všetko okolo nás čo nevytvoril človek Tvoria ju prírodniny: živé – baktéria, huby, rastliny a živočíchy neživé – slnko, voda, vzduch, pôda a minerály Neživé prírodniny: môžu meniť tvar, ale nežijú a nerastú. Živé prírodniny: majú prejav života (rastú, dýchajú, rozmnožujú sa, pohybujú, prijímajú potravu...) Živá príroda závisí od neživej prírody. SKÚMANIE PRÍRODY: pozorovaním pokusom : krátkodobé alebo dlhodobé pozorovanie podľa určitého postupu POZOROVANIE PRÍRODY: voľným okom – stromy, byliny, listy lupou – tykadlá hmyzu, šupiny kapra mikroskopom – drobné vodné živočíchy ďalekohľadom – šišky na strome, vtáky
MIKROSKOP
POTREBY NA MIKROSKOPOVANIE:
podložné sklíčko krycie sklíčko lupa preparačná ihla skalpel pinzeta nožnice
POSTUP PRI MIKROSKOPOVANÍ: Nastav objektív na najmenšie zväčšenie. Pozeraj jedným okom do okulára a pomaly otáčaj zrkadlom, až sa rozjasní kruhové pole. Upevni mikroskopický preparát k stolčeku. Opatrne otáčaj zaostrovacou skrutkou dovtedy, kým sa ostro neohraničia obrysy preparátu. Nakresli pozorovaný predmet.
POZNÁVAME RASTLINY A ŽIVOČÍCHY telo organizmov tvoria – orgány vyživovacie orgány – poskytujú výživu (koreň, stonka, list) rozmnožovacie orgány – zabezpečujú rozmnožovanie (kvet, plod) rastliny podľa stonky poznáme: byliny (dužinatá stonka), napr. jahoda dreviny – stromy a kry (drevnatá stonka), napr. lipa živočíchy: - podľa toho, čím sa živia ich rozdeľujeme: bylinožravce ( živia sa rastlinami), napr. kôň, slon, jeleň mäsožravce (živia sa inými živočíchmi), napr. vlk, tiger, lev všežravce (živia sa aj rastlinami aj inými živočíchmi )napr. medveď, človek, sviňa -podľa toho, akú majú stavbu tela ich delíme: bezstavovce (nemajú kostru zloženú z kostí), napr. dážďovka, mucha stavovce (majú kostru - chrbtica zo stavcami), napr. pes, človek, kapor
AKO ŽIJE LES Všetky organizmy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Les sa v priebehu roka mení. JAR: Na stromoch sa rozvíjajú listy, kvitnú jarné byliny LETO: stromy majú najviac listov, machy zadržiavajú vodu, kvitnú letné byliny JESEŇ: Rastliny a živočíchy majú najviac živín, zhromažďujú zásobné látky na prezimovanie, listnatým stromom opadávajú listy. ZIMA: niektoré byliny prežívajú v pôde, niektoré živočíchy sú aktívne niektoré sú v zimnom spánku a niektoré odlietajú do teplých krajín. LESNÉ VRSTVY (ETÁŽE):
LESNÉ DREVINY DREVINY sú rastliny, ktoré majú drevnatú stonku. Patria sem: STROMY – ich stonka sa rozkonáruje v určitej výške nad zemou KRY – ich stonka sa rozkonáruje hneď od zeme
LESY Delíme na: ihličnaté listnaté zmiešané IHLIČNATÉ STROMY
majú štíhle a pružné kmene odolávajú chladu a silnému vetru nemenia svoj vzhľad počas roka ich listy sú ihlice, ktoré na jeseň neopadávajú (okrem smrekovca) rastú na nich šišky, v ktorých sú uložené semená
1.Borovica lesná IHLICE
vyrastajú po dvoch vo zväzočkoch sú dlhé 3 – 8 cm sú ploché, ostré, špicaté Drevo má veľa živice.
2.Smrek obyčajný IHLICE
sú tmavozelené, 1 – 1,5cm dlhé na konárikoch kefkovito rozostavané veľmi pevné, končisté Šišky visia smerom dolu
3.Jedľa biela IHLICE
vyrastajú na konárikoch po dvoch majú dĺžku do 3 cm sú ohybné a na konci tupé, Šišky sa rozpadávajú už na strome a rastú smerom hore.
4.Smrekovec opadavý IHLICE
na zimu opadávajú sú mäkké, svetlozelené vyrastajú vo zväzočkoch vo veľkom množstve Šišky majú vajcovitý tvar
LISTNATÉ STROMY
menia svoj vzhľad počas roka na jar na konároch rastú púčiky, z ktorých sa vyvinú listy a kvety v lete dozrievajú plody na jeseň sa lístie sfarbí a zo stromu opadáva
1. 2. 3. 4.
Dub letný – plod žaluď Buk lesný – plod bukvica Breza previsnutá Hrab obyčajný
LESNÉ KRY 1. 2. 3. 4. 5. 6.
Ostružina malinová Brusnica pravá Brusnica čučoriedková Baza čierna Lieska obyčajná Vres obyčajný VÝZNAM LESNÝCH DREVÍN
Les je zdrojom potravy pre živočíchy, ktoré sa živia listami (húsenice motýľov), semenami a plodmi (veverica). Živočíchy využívajú dutiny stromov a koruny stromov ako úkryty. Stromy poskytujú bylinám vhodné podmienky na rast (tieň, opora). Z opadaných listov sa tvorí humus, ktorý obohacuje pôdu o živiny. V lesnej pôde bohatej na humus žije veľa druhov živočíchov, húb a baktérií, prezimujú v nej kukly chrobákov a motýľov. V rastlinách prebieha veľmi dôležitý proces- fotosyntéza. Fotosyntéza je premena látok anorganických(oxid uhličitý a voda) za slnečného žiarenia v zelených častiach rastlín(chlorofyl), pri ktorej vznikajú látky organické (cukry) , uvoľňuje sa kyslík a prebytočná voda.
BAKTÉRIE Obývajú všetky typy životného prostredia, žijú vo vode, v pôde, vo vzduchu, na povrchu tiel i vo vnútri tiel živých organizmov. Vedný odbor, ktorý študuje ich stavbu sa nazýva bakteriológia. Významní priekopníci: L. Pasteur, R. Koch. Baktérie - jednobunkové organizmy, sú veľmi malé, voľným okom neviditeľné. Môžeme ich pozorovať len mikroskopom, preto ich nazývame mikroorganizmy. Majú rozličné tvary: špirálovitý, retiazkovitý, guľovitý, tyčinkovitý...
Delíme ich: 1. pôdne a hnilobné - rozkladajú organickú hmotu odumretých zvyškov organizmov 2.parazitické - získavajú živiny zo živých organizmov, spôsobujú nákazlivé ochorenia. 3. mliečne a kvasné - získavajú živiny rozkladom organických látok, niektoré využívame v potravinárstve ( výroba syrov, jogurtov, octu, chleba a pod.).
Plesne - získavajú živiny z odumretých organizmov. •
pleseň hlavičkatá - žije na nesprávne uskladnených /zahnívajúcich/ potravinách – vlhký chlieb, zelenina, marmeláda.
Paplesne •
papleseň štetkovitá obmedzuje rast baktérií - využíva sa pri príprave lieku penicilín.
LESNÉ MIKROORGANIZMY A NEKVITNÚCE BYLINY DROBNOZRNKO
Mikroorganizmus Riasa Telo tvorí jedna bunka Obsahuje chlorofyl
MACHY
Nemajú vyvinutý dokonalý vodivý systém Preto majú len pakorienky, pabyľku, palístky Nasávajú vodu celým povrchom tela Vyskytujú sa vo vlhkom prostredí
1.PLONÍK OBYČAJNÝ
Rozmnožujú sa výtrusmi V lete vyrastie stopka s výtrusnicou Dozretá výtrusnica praskne Z výtrusnice vypadnú výtrusy Vo vlhkej pôde výtrus vyklíči
2. BIELOMACH SIVÝ 3.MERÍK PRÍBUZNÝ
PAPRADE – PAPRAĎ SAMČIA Nekvitnúce byliny Na jar majú na listoch kôpky výtrusníc V pôde majú podzemok s koreňmi
PRASLIČKY – PRASLIČKA LESNÁ
Príbuzné papradí Rozmnožujú sa výtrusmi Na jar hnedá byľ Po vypadaní výtrusov stonka zozelenie
LESNÉ KVITNÚCE BYLINY
Kvitnú pred pučaním stromov Opeľujú ich hlavne čmele Semená rozširujú živočíchy V zásobných orgánoch majú živiny – potrebné pre rast
ZÁSOBNÉ ORGÁNY: 1.HľUZA – Blyskáč jarný, Kyslička obyčajná 2.CIBUĽA – Snežienka jarná, Bleduľa jarná 3-PODZEMOK - Veternica lesná, Konvalinka voňavá, Pľúcnik lekársky CHRÁNENE DRUHY: Snežienka jarná, Bleduľa jarná LIEČIVÉ DRUHY: Pľúcnik lekársky, Prvosienka vyššia JEDOVATÉ DRUHY: Konvalinka voňavá, Vranovec štvorlistý INÉ: Blyskáč jarný, Kyslička obyčajná, Fialka voňavá
LESNÉ HUBY A LIŠAJNÍKY telo huby tvorí: o podhubie - „korene“ o plodnica, ktorá sa skladá z hlúbika a klobúka klobúk má na spodku lupene alebo rúrky lupene mladých húb chráni závoj, kt. sa rastom trhá a ostáva ako prsteň niektoré mladé huby chráni plachtička, kt. sa rastom trhá a ostáva ako pošva huby delíme na jedlé, nejedlé, jedovaté symbiózia – vzájomne prospešné spolužitie dvoch oragnizmov - napr. strom a hríb dubový význam húb: rozkladajú zvyšky organizmov, potrava
JEDLÉ HUBY: Kuriatko jedlé, Bedľa vysoká, Masliak obyčajný, Kozák osikový, Hríb dubový JEDOVATÉ HUBY: Hríb satan, Muchotrávka červená, Muchotrávka zelená, Hodvábnica veľká
LIŠAJNÍKY telo tvoria dva organizmy – huba a riasa, v riase prebieha fotosyntéza a huba poskytuje vodu lišajník = huba + riasa Význam: potrava, liečivé účinky, citlivé na znečistenie ovzdušia, tvorba pôdy
Diskovník múrový , Dutohlávka sobia , Zemepisník mapovitý , Diskovka bublinatá
LESNÉ BEZSTAVOVCE Nemajú vnútornú oporu tela SLIMÁK PÁSIKAVÝ
žije na teplých a suchých miestach živí sa rastlinami a hubami v ústnom otvore má drsný jazýček – RADULA špirálovitá schránka – ULITA
SLIZNIAK VEĽKÝ nemá ulitu Za hlavou má platničku krytú pokožkovým štítom, v ktorom vidno dýchací otvor Patrí tu: SLIZNIAK KARPATSKÝ DÁŽĎOVKÁ ZEMNÁ
žije v pôde, - telo tvoria články – obrúčky, v opasku sa tvoria vajíčka a sliz živí sa zvyškami rastlín Význam : prevzdušňuje pôdu, obohacuje pôdu organickými látkami, je potravou pre krta a iné živočích
KRIŽIAK OBYČAJNÝ
Nájdeme ho najčastejšie 1,5 – 2,5 m nad zemou Sedí uprostred svojej siete, ktorú si utkal Je predátor – živí sa inými živočíchmi Stavba tela: hlavohruď a bruško, 8 článkovaných nôh
hlavohruď - 8 jednoduchých očí , klepietka s jedovou žľazou, na poslednom páre nôh sú hrebienkovité pazúriky nimi spriada vlákna a tká sieť
Bruško: Na spodnej strane bruška má snovacie bradavice, Vytláča z nich tekutinu, ktorá na vzduchu tuhne
Mimotelové trávenie: korisť omráči, usmrtí, obalí, vylúči do nej tráviace šťavy, vycicia
KLIEŠŤ OBYČAJNÝ
Striehne na listoch trávy, konároch krov alebo stromov Samček sa živí rastlinnými šťavami ♀ Samička prepichne kožu hostiteľa a cicia -KRV Je vonkajší parazit
PREVENCIA
Do vysokej trávy si berieme dlhé nohavice Nechránené miesta si natrieme repelentom Vyhýbame sa kroviu a nízkym stromom Ak cítime svrbenie, pozrieme sa čo ho spôsobuje Po návrate domov si okamžite prehliadneme celé telo.
MRAVEC HȎRNÝ Žije v kolóniach 1,5 m vysoké mravenisko – má viac ako 100 000 jedincov Zakladateľkou kolónie je MATKA. Po svadobnom lete stráca krídla a zväčší sa jej bruško. Môže žiť 20 rokov Robotnice sa starajú o matku, vajíčka, larvy a kukly, čistia mravenisko, hľadajú potravu .
LYKOŽRÚT SMREKOVÝ žije pod kôrou starých alebo odumierajúcich stromov MNÍŠKA OBYČAJNÁ motýľ húsenice sa živia ihličím smreka a borovice HUSENIČIAR HNEDÝ chrobák živí sa húsenicami je chránený
LUMOK VEĽKÝ samička prepichne kladielkom kôru stromu znáša vajíčka do larvy hmyzu SVIETIVKA SVÄTOJÁNSKA Na brušku majú svetielkujúce orgány. Živí sa drobným hmyzom FÚZAČ VEĽKÝ
chrobák žije v dubových lesoch živia sa miazgou stromov je chránený
ROHÁ Č OBYČAJNÝ
Náš najväčší chrobák žije v dubových lesoch je chránený miluje dubovú miazgu LESNÉ STAVOVCE LESNÉ OBOJŽIVELNÍKY A PLAZY
STAVOVCE – sú živočíchy, ktoré majú vnútornú oporu tela – kostru a chrbticu, ktorá je zložená zo stavcov. Obojživelníky žijú v lesných potokoch a malých vodných plochách mladé jedince sa vyvíjajú vo vode, dospelé žijú na suchu počas života striedajú súš a vodu
SKOKAN HNEDÝ Hlava - veľké oči - široké ústa, v nich lepkavý jazyk - zvukové mechúriky –kŕkanie Trup - predné končatiny - 4 prsty - zadné končatiny - 5 prstov prepojených plávacou blanou
Vývojový cyklus skokana Vajíčko žubrienka
Dospelá žaba
vajíčko a žubrienka sa vyvíjajú vo vodnom prostredí INÉ LESNÉ OBJŽIVELNÍKY: Salamandra škvrnitá, Mlok bodkovaný POTRAVA: Drobné živočíchy : pavúky, stonôžky, hmyz, mäkkýše Všetky obojživelníky sú Chránené !!!
PLAZY Žijú na okrajoch lesov a na miestach s vyrúbanými stromami Telo majú pokryté suchou kožou alebo štítkami Pohybujú sa plazením alebo krátkymi končatinami JAŠTERICA KRÁTKOHLAVÁ Dlhým jazykom loví hmyz, pavúky, dážďovky Koža nerastie s telom, po častiach sa zvlieka Chvost po odlomení dorastá SLEPÚCH LÁMAVY nezabíjať, NIE JE HAD !!!!! Je to jašterica so zakrpatenými končatinami UŽOVKA HLADKÁ
Je had Rýchlo sa pohybuje Loví myši, žaby, jašterice Pri ohrození útočí a hryzie
NIE JE JEDOVATA´ !!! VRETENICA SEVERNÁ Je zaradený medzi Zákonom chránené veľmi ohrozené živočíchy.
LESNÉ VTÁKY Vtákom sa predné končatiny premenili na krídla s perím. Perie – obrysové – vonkajšie páperie – spodné letky – na chvoste a krídlach Na hlave majú zobák prispôsobený na získavanie potravy. Dravé vtáky lovia za súmraku alebo v noci plazy a malé cicavce (hraboše, zajace) - sú chránené! Výr skalný, Sova lesná, Kuvik vrabčí Patria tu: ĎATEĽ VEĽKÝ Živí sa hmyzom, ktorý najprv vytesá zobákom z kôry stromu a potom lepkavým jazykom vytiahne. Patrí medzi naše stále vtáky
KUKUČKA JARABÁ Kukaním sa ozýva samec, ich potravou sú chlpaté húsenice Je sťahovavá. Vajíčka kladie do cudzích hniezd – nestará sa o svoje mláďatá TETROV HLUCHÁŇ Je náš stály vták, živí sa semenami a listami SOJKA ŠKRIEKAVÁ Náš stály vták, živí a slimákmi, hmyzom, žaluďmi. Na zimu si robí zásobu žaluďov tak, že ich zahrabáva v pôde, čím rozširuje duby. Sýkorka bielolíca Slávik červienka Pinka lesná
LESNÉ CICAVCE Koža je bohatá na žľazy (mazové, potné, pachové, mliečne) Telo pokrýva srsť Mláďatá sa po narodení kŕmia materským mliekom VYZNAM SRSTI
Dodáva telu charakteristický vzhľad Tvorí tepelne izolačnú vrstvu Umožňuje určitý spôsob komunikácie napr. zježenie srsti Výmena srsti – pĺznutie
Bylinožravé cicavce: Srnec lesný Jeleň lesný Zubor hrivnatý -môže vážiť 1000 kg, na hlave má rohy, hriva pokrýva hrb a krk. Muflón hôrny -Samec má dlhé dopredu stočené rohy
Veverica stromová • Huňatý chvost používa ako kormidlo a padák • Hlodavé zuby stále dorastajú , preto si ich musí obrusovať. • Pohybuje sa aj trojmetrovými skokmi • Potrava : semená stromov • Biotop: smrekové lesy Všežravé cicavce: Diviak lesný • Hrubá srsť - štetiny • Samce majú silné očné zuby –kly • Samica privádza na svet 4 – 12 mláďat • Mláďatá majú na chrbte pruhovanú srsť • Samice žijú v čriedach Medveď hnedý • • • • • • •
Biotop : zmiešané a ihličnaté lesy Samotár. Potrava: lesné ovocie, larvy hmyzu, med, zdochliny, huby. Svoje teritórium si označuje trusom, pachovými značkami a záhryzmi do kôry. Zimný spánok. Dožíva sa 30 rokov Je chránený
Mäsožravé cicavce: Psovité: vlk dravý - líška hrdzavá Mačkovité: - rys ostrovid Lasicovité : - jazvec lesný - kuna lesná LÍŠKA HRDZAVÁ Má výborný sluch a čuch Na korisť striehne a loví skokom JAZVEC LESNÝ
Na hlave má pruh bielej srsti. Žije v norách, ktoré rodiny obývajú aj niekoľko generácií. Živí sa hmyzom aj ovocím . Svoje teritórium si chráni.
KUNA LESNÁ
Jej potravou sú hraboše, veverice, vajcia Samica rodí na jar 3 – 6 mláďat Dospievajú ako trojročné Obýva dutiny stromov
Hmyzožravé cicavce Netopier veľký
Dokáže lietať Tvorí až dvojtisícové kolónie Loví za súmraku a v noci Pri love používa ultrazvuk Je chránený
LESNÝ EKOSYSTÉM Lesný ekosystém tvoria všetky organizmy žijúce v lese a neživé prírodniny lesa. Lesné organizmy sa podľa vzájomných potravových reťazcov delia na: Producenty – zelené rastliny (byliny, dreviny) produkujú, vytvárajú pri fotosyntéze organické látky z anorganických. Konzumenty – živočíchy konzumujú, prijímajú organické látky ako potravu, nie sú schopné samy ich vytvárať. Rozkladače – baktérie, huby rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov na anorganické látky – živiny rastlín. Príklad potravinového reťazca lesných organizmov: Zo semena vyrastie rastlina, z rastliny strom, stromy požierajú lykožrúty, lykožrúty požiera ďateľ. Zo semena vyrastie rastlina, rastliny zožerie myš, myš zožerie sova. Zo semena vyrastie strom, na strome narastú plody – oriešky, oriešky zožerie veverička, vevericu zožerie líška.
VODA A JEJ OKOLIE Je NEVYHNUTNÁ pre život, Tvorí vodný obal Zeme –HYDROSFÉRU SKUPENSTVO VODY: Pevné –ľad Kvapalné – tečúca voda Plynné – vodná para
ROZDELENIE VȎD Podľa pôvodu: zrážková, povrchová, podzemná Podľa používanie: pitná, úžitková, odpadová TEČÚCA VODA –potoky, rieky.... STOJATÁ VODA -rybníky, močiare....
VODNÉ RASTLINY Mikroorganizmy
vznášajú sa vo vode
sú prichytené na vodných rastlinách tvoria planktón sú zdrojom potravy živočíchov
RIASY: JEDNOBUNKOVÉ -
červenoočko chlamydomonády váľač gúľavý - kolónie
MNOHOBUNKOVÉ -
závitnicovka žabí vlas
SINICE: Spôsobujú zarastanie hladiny „vodný kvet“ spôsobujú alergie majú jednoduchú stavbu VODNÉ RASTLINY: Lekno biele – chránené Leknica žltá – chránená Žaburinka menšia BREHOVÉ RASTLINY:
majú hlboko rozkonárené korene alebo podzemné stonky, ktorými sa rozmnožujú spevňujú brehy riek a potokov chránia pred silným prúdom vody a odvážaním zeminy znižujú vyparovanie vody poskytujú živočíchom zdroj potravy a úkryt tvoria vhodné podmienky pre život hmyzu vytvárajú tieň na brehu
Patrí tu DREVINY A BYLINY 1.BREHOVÉ DREVINY VŔBA BIELA -má žlté kvety v súkvetí (jahňady) – „bahniatka“ JELŚA LEPKAVÁ -jej semená sú potravou pre spevavce TOPOĹ ČIERNY 2.BREHOVÉ BYLINY NEZÁBUDKA MOČIARNA ZÁRUŽLIE MOČIARNE KOSATEC ŽLTÝ – má podzemok, chránený PÁLKA ŠIROKOLISTÁ -vysoká trváca rastlina (1 – 2 m) TRSŤ OBYČAJNÁ -výška až 4 m, rýchlo sa rozmnožuje
DROBNÉ VODNÉ ŽIVOČÍCHY JEDNOBUNKOVÉ: Črievička veľká Telo tvorí len 1 bunka, ktorá vykonáva všetky životné potreby (príjem potravy, vylučovanie, rozmnožovanie..) pomocou orgánčekov vnútri tela. Žije v mlákach,močiaroch, stojatých vodách Živí sa baktériami Dýcha celým povrchom tela Je potravou pre väčšie živočíchy Pohybuje sa brvami Meňavka veľká Dosahuje veľkosť až 1 mm Nemá stály tvar tela, Pohybuje sa aktívne pomocou panôžok, prelievaním cytoplazmy - tekutiny vo vnútri tela, nimi chytá potravu Živí sa baktériami, riasami alebo inými prvokmi
MNOHOBUNKOVÉ: Dafnia štíhla
Telo tvorí viacero buniek Má priehľadný pancier, ktorý zvlieka Pohybuje sa trhavým pohybom Vírivým pohybom dlhých tykadiel na hlave priháňa do ústneho otvoru potravu.
Cyklop obyčajný Má priehľadný pancier, ktorý zvlieka Na konci tela má vidlicovité výbežky, ktorými stále vesluje. Nezmary:
Mnohobunkovce veľké asi 1 cm Živia sa planktónom a majú spoločný prijímací aj vyvrhovací otvor Žijú prichytené na kameňoch, ulitách, listoch pomocou nožného disku. Majú valcovité telo s pŕhlivými ramenami - nimi omráčia a usmrtia korisť, pŕhlivé bunky obsahujú hypnotoxín Nezmar zelený, Nezmar hnedý
VODNÉ BEZSTAVOVCE Niektoré vodné bezstavovce majú schránku – ulitu alebo lastúru Zo schránky sa vysúva svalnatá noha Živia sa rastlinami a planktónom Škľabka veľká Má lastúru Žije na dne stojatých alebo pomaly tečúcich vôd Je potravou rýb a vtákov Vodniak vysoký Má ulitu Žije blízko vodnej hladiny Pijavica lekárska Má článkované telo s prísavkami Živí sa drobnými vodnými živočíchmi alebo krvou vodných stavovcov Pri cicaní vypúšťa do rany látku, ktorá zabraňuje zrážaniu krvi
RAK RIEČNÝ
telo je článkované, dýchajú žiabrami, majú 2 páry tykadiel, nevyhnutnou súčasťou potrav. reťazca žije len v čistých a tečúcich vodách, je ukazovateľ čistoty vôd, živí sa uhynutými živočíchmi, chráni ho tvrdý pancier, ktorý niekoľkokrát zvlieka
STAVBA TELA:
krátke končatiny na brušku samica používa na prichytávanie vajíčok a mláďat
HMYZ ŽIJÚCI VO VODE A PRI VODE POTÁPNIK OBRÚBENÝ
Žije v stojatých vodách Je dravý- potrava tvorí drobné vodné živočíchy Dobre pláva- 3. pár nôh má prispôsobený na veslovanie Kyslík dýcha zo vzduchu- vzduchová bublina pod krovkami
VÁŽKA PLOSKÁ
Dospelá žije v blízkosti vôd Vajíčka kladie do vody Larvy- nymfy, žijú vo vode- sú dravé Na konci vývinu vylezú z vody a po prasknutí pokožky sa objaví dospelá vážka Živí sa hmyzom
Dravý hmyz Dobre lieta Loví korisť aj vo vzduchu Potravou z vody sú žubrienky a rybie plôdiky
ŠIDLO
KOMÁR ÚTOČNÝ
Larvy a kukly žijú vo vode Samička sa živí krvou živočíchov a človeka Samček rastlinnými šťavami Je to vonkajší parazit Má bodavo cicavý ústny orgán
VODOMERKA OBYČAJNÁ Pohybuje sa po hladine stojatých vôd Pohyb jej umožňujú drobné chĺpky na končatinách Je dravá, živí sa hmyzom OVAD HOVÄDZÍ Vonkajší parazit, nepríjemný hmyz v blízkosti rybníkov a vodných plôch Larvy žijú v bahne, sú dravé Samičky sa živia krvou
VODNÉ STAVOVCE –RYBY Stavba tela Hlava
Oči Ústa mäsité fúziky čuchové jamky Žiabrové viečka
Trup Plutvy – prsná, brušná, análna, chrbtová Chvost Chvostová plutva
SLADKOVODNÉ RYBY: Pstruh potočný Žije v horských bystrinách – potrebuje veľa kyslíka Je dravý Lipeň tymianový
Žije v tečúcich vodách Má pestro sfarbené telo Veľkú chrbtová plutva Je dravý
Sumec západný Pomaly tečúce vody Na hlave má dve dlhé a 4 krátke fúziky Je naša najväčšia ryba – meria až 2 m a váži až 60 kg Štuka severná
Žije v pomaly tečúcich vodách Pretiahnuté telo Dlhá hlava a hlboko rozštiepené ústa Je dravá
Úhor európsky
Hadovité telo Nemá brušné plutvy Rozmnožuje sa v mori Je dravý Zimu prespí zahrabaný v bahne
Ostriež zelenkastý Menšia dravá rybka 2 chrbtové plutvy
OBOJŽIVELNÍKY A PLAZY NA BREHU A VO VODE Skokan zelený
Žije na brehu močiarov a rybníkov Koža je pokrytá hlienom Zimu prespí v bahne Živí sa hmyzom Žubrienka sa živí planktónom Zadné končatiny na skákanie sú 5 prsté, predné –krátke sú 4 prsté Prsty sú spojené plávacou blanou Sú potravou pre plazov (užovku) a vodné vtáky (bociany)
Rosnička zelená
Najmenšia žaba asi 5 cm Hladká zelená koža Na prstoch má prísavné vankúšiky – lezenie po stromoch Prezimuje na dne alebo v pôde
Kunka žltobruchá Vyskytuje sa v priekopách Má škvrnité Živí sa hmyzom - komármi Salamandra škvrnitá Je chvostnatý obojživelník Žlté výstražné sfarbenie Kožné žľazy vylučujú jedovatú látku Mlok bodkovaný Žije v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách Samček je na jar pestro sfarbený Rozmnožujú sa vo vode Užovka obojková - plaz
Je sivo sfarbená asi 1 m dlhá Koža je suchá s rohovinovými šupinami Za hlavou má dve biele polmesiačikovité škvrny Živí sa myšami, žabami, menšími rybami Korisť prehltne vcelku nie je jedovatá
Korytnačka močiarna Má pancier dlhý až 30 cm Žije v teplejších oblastiach Živí sa žubrienkami, hmyzom, žabami, mladými rybami
VODNÉ VTÁKY Na plávanie = plávacie nohy Mastné perie – natreté tukom sa nezmočí Zúbkozobce Majú v zobáku drobné zúbky Cedia nimi vodu s bahnom a zachytia drobné živočíchy a rastliny Kačica divá
Živí sa rastlinami aj menšími živočíchmi Čiastočne sťahovavá Mláďatá sú nekŕmivé Chránená
Hus divá
Živí sa rastlinami Je sťahovavá Žije na stojatých vodách chránená
Chochlačka vrkočatá Menšia ako kačica Živí sa vodnými živočíchmi chránená Lyska čierna Má typickú škvrnu na čele Chránená Labuť hrbozobá
Patrí medzi najťažšie lietajúce vtáky Živí sa vodnými rastlinami Samce majú až 22 kg Na koreni zobáka majú čierny hrb - samce Chránená
Kaňa močiarna Je dravec Živí sa hmyzom, žabami, vodnými vtákmi a príležitostne rybami chránená Kormorán veľký Hniezdi v kolóniách na stromoch Živí sa rybami chránený BRODIVCE: Bocian biely
Živí sa – žabami, myšami, Je sťahovavý Je brodivec – má dlhé nohy, dlhý zobák, dobrý letec, mláďatá sú kŕmivé Chránený
Volavka popolavá Hniezdi v kolóniách Je sťahovavá chránená Čajka smejivá Loví drobné ryby, larvy, slimáky Dobre pláva a lieta Chránená Potápka chochlatá Stavia si plávajúce hniezdo v tŕstí Loví ryby, dobre lieta chránená SPEVAVCE Rybárik riečny - chránený Trasochvost- chránený Kúdelnička lužná- chránená
VODNÉ CICAVCE Vydra riečna
má pretiahnuté valcovité telo plochú hlavu s malými ušami žije v čistých vodách je mäsožravá živí sa bezstavovcami (raky, hmyz) a drobnými stavovcami ( ryby)
Bobor vodný
má silný chvost, ktorý slúži ako veslo a kormidlo dorastá do dĺžky 1 m má veľké hlodavé zuby- hlodavec, ktoré si obrusuje ohrýza kmene stromov živí sa rastlinnou potravou- živia sa hlavne mäkkými časťami rastlín a stromov
Ondatra pižmová
má dĺžku asi 40 cm po bokoch sploštený chvost dobre pláva a potápa sa chvost má pokrytý šupinami živí sa prevažne rastlinnou potravou bola dovezená zo Severnej Ameriky je rozšírená po celej Európe robí si kopovité hniezdo- noru z rastlín
Spoločné znaky vodných cicavcov: lesklá, hustá a nepremokavá srsť (chráni pred chladom- zadržiava vzduch) silný chvost (slúži ako veslo a kormidlo) plávacie blany medzi prstami
VODNÝ EKOSYSTÉM Rastliny vo vode poskytujú vodným i brehovým živočíchom vodného ekosystému kyslík, potravu a úkryt. Organizmy žijúce vo vode a na brehu sú vo vzájomných potravových vzťahoch a závisia od neživých prírodnín. Jedovaté látky ničia organizmy žijúce vo vode. Ak sa dostanú do rieky, ovplyvňujú život na celom toku rieky.
LÚKY, PASIENKY A POLIA ich vzhľad určujú najmä byliny väčšina vznikla výrubom lesov Lúky Suché – nedostatok vlahy Vlhké – údolie riek Lúky sa kosia – 1. kosba = seno, 2. kosba mládza → potrava pre hospodárske zvieratá
Pasienky
žije tu veľa motýľov a malých cicavcov spásajú ich hospodárske zvieratá nekosia sa je dôležité pri pasení striedať pasienky → udupávanie, hromadenie výkalov, atď.
Polia vytvorené človekom pestujú sa na nich poľnohospodárske plodiny potrebné je striedanie obrábaných plôch Ohrozenia lúk, pasienkov a polí Vypaľovanie trávy Erózia – odnos pôdy vetrom alebo vodou Znečistenie Lúkam, pasienkom a poliam prospieva Osamelé stromy, stromoradia, medze a riedke lesíky ŠETRNÉ ZAOBCHÁDZANIE ČLOVEKOM !
LUČNÉ RASTLINY A BYLINY patria sem lúčne byliny a lúčne trávy, lúčne vrstvy – etáže:
LUČNÉ BYLINY:
LÚČNE TRÁVY:
majú zväzkovité korene a dutú stonku, stonka je ukončená kvietkami – tvoriacimi klasy, sú zdrojom potravy pre zvieratá patrí sem: kostrava, reznačka, lipnica, timotejka....
LÚČNE HUBY: Bedľa vysoká, Pečiarka poľná, Tanečnica poľná
OBILNINY Sú to jednoročné kultúrne trávy, ktoré človek pestuje vo veľkom na poli. Majú podobnú stavbu tela ako lúčne trávy – z nich boli vyšľachtené. Pšenica
Pšenica sa pestuje na všetkých svetadieloch sveta. Je to naša najdôležitejšia obilnina. Zo zrna sa melie múka / hladka, polohrubá, hrubá/ a detská krupica. Z tvrdej pšenice sa vyrábajú cestoviny, mäkká pšenica sa používa na výrobu pečiva.
Spomedzi všetkých obilnín patrí k najmenej náročným plodinám. Má nízke nároky na živiny a môže sa pestovať i na chudobnejších pôdach. Zo zrna sa melie tmavá chlebová múka. Zrná sa pražia na ražnú kávu – nahrádza kofeinovú kávu.
Raž
Jačmeň U nás sa pestuje takmer výlučne na sladovnícke účely (výroba piva), na kŕmne účely alebo na výrobu krúp. Uvarené celé zrná možno použiť do polievok, či ako prílohy k jedlám. Ovos Rodí sa aj v neúrodných pôdach a v chladnejšom podnebí. Najčastejšie sa používa vo forme ovsených vločiek alebo múky. Je tiež krmivom pre kone, ošípané a králiky
Kukurica
Kukurica pochádza z Mexika. Patrí k najväčším obilninám. Pestuje sa prevažne ako krmivo pre dobytok vo forme zrna alebo siláže. V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu. V Mexiku sa suché stonky používajú ako stavebný materiál pre ohrady a strešné krytiny, listy pre tvorbu rohoží. Jedávajú sa varené zrná, alebo aj vcelku so šúľkom -lahôdkové kukuričky. Zavárajú sa.
KRMOVINY Na poliach sa pestujú kŕmne rastliny = krmoviny. Najmä: ďatelinu lúčnu lucernu siatu Potom: vika siata bôb obyčajný Ide o strukoviny, pretože ich plod je struk Semená strukovín sú zdrojom dôležitých látok vo výžive ľudí a hospodárskych zvierat. Sú súčasťou kŕmnych zmesí, na kŕmenie sa využíva aj nadzemná časť. Rastliny podobné bôbu sa nazývajú bôbovité rastliny. Na koreňoch týchto rastlín sú hľuzy. V týchto koreňoch žijú hľuzkové baktérie – tieto sú schopné na seba viazať dusík (chemická látka) zo vzduchu a tak netreba tieto rastliny hnojiť. Baktérie sa dostávajú aj do pôdy a tak sa pôda obohacuje o živiny.
OLEJNINY A OKOPANINY OLEJNINY - rastliny, ktorých semená obsahujú rastlinné oleje. Slnečnica ročná vysoká bylina, ktorá má drsné listy a veľké kvety vyrába sa z nej slnečnicový olej.
Repka olejná má žlté kvety s krásnou vôňou pri kvitnutí vyrába sa z nej repkový olej. Mak siaty obsahuje veľa vápnika a vitamínov. OKOPANINY- rastliny pestované na poliach, ktoré sa musia okopávať, Ľuľok zemiakový najvýznamnejšia poľnohospodárska plodina, použitie: zemiakové hľúzy slúžia ako potrava, Pozor!!! Nadzemné časti sú jedovaté!!! Repa cukrová z zhrubnutého koreňa buľvy sa získava cukor. Repa kŕmna používa sa ako krmivo pre dobytok
LÚČNE A POĽNÉ BEZSTAVOVCE Slimáky a slizniaky
mäkké telo sliz - ochrana tela pri pohybe, jeho uľahčenie - ochrana pred vysušením rastlinná potrava rozmnožovanie vajíčkami
SLIMÁK ZÁHRADNÝ SLIMÁK STEPNÝ SLIZNIAK ŠKVRNITÝ SLIZNIAK PÁSAVÝ SLIZNIAK KARPATSKÝ SLIZOVEC HRDZAVÝ
Pavúky a kosce
medzi trsmi tráv, pod kameňmi potrava najmä hmyz (muchy, mravce, larvy) STREHÚŇ ŠKVRNITÝ KRIŽIAK OBYČAJNÝ KRIŽIAK PÁSAVÝ STEPNÍK ČERVENÝ
KOSEC ROŽKATÝ Kosce netkajú pavučiny dobre sa šplhá po steblách tráv dlhé nohy – chytá hmyz v letku HMYZ Najväčšia skupina bezstavovcov
telo chráni vonkajšia kostra majú 6 nôh ČMEĽ ZEMNÝ SVRČEK POĽNÝ KOBYLKA ZELENÁ KONÍK LÚČNY MODLIVKA ZELENÁ PÁSAVKA ZEMIAKOVÁ KRTONÔŽKA OBYČAJNÁ BYSTRUŠKA MEDENÁ BYSTRUŠKA FIALOVÁ BYSTRUŠKA ZLATÁ HROBÁRIK OBYČAJNÝ LAJNIAK OBYČAJNÝ
LÚČNE A POĽNÉ STAVOVCE 1. OBOJŽIVELNÍKY ŽABY
Zavalité telo bez chvosta hlienovitá, vlhká koža na suchu nemotorný pohyb počas rozmnožovania putujú k vode
Ropucha zelená na tele zelené škvrny Ropucha bradavičnatá bradavičnatá koža chránené potravu hľadajú v noci živia sa bezstavovcami (hmyz, slimáky, dážďovky) MLOKY Obojživelníky s chvostom a dlhým telom
2.PLAZY JAŠTERICE dlhé telo s chvostom Jašterica zelená jašterice prespávajú zimu v úkrytoch samček pestro sfarbený Jašterica krátkohlavá potrava: bezstavovce teplota tela podľa okolia; (čím teplejšie, tým aktívnejšie v nebezpečenstve odlamujú CHVOST HADY Dlhé valcovité telo suchá koža, ktorú zvliekajú Vretenica severná
v ústach jedové zuby a jedové žľazy trojuholníkový tvar hlavy kľukatá čiara na chrbte úzke zrenice v oku (ako mačka)
Užovka obojková oválny tvar hlavy žlté polmesiačikovité škvrny za hlavou v oku guľatá zrenica -hady sa živia drobnými stavovcami: myšami, žabami...
LUČNÉ A POĽNÉ VTÁKY Bažant poľovný má výraznú pohlavnú dvojtvarnosť Jarabica poľná
sfarbením sa prispôsobila prostrediu, v ktorom žije živí sa rastlinnou potravou stály vták jarabica a bažant majú nekŕmivé mláďatá
Drop fúzatý
najťažší lietajúci vták (samec váži 18-25kg) rýchlo beží a lieta, ale ťažko vzlieta v čase párenia – tokania má fúzy a rozprestiera chvost potrava – rastlinná, ale aj slimáky, hmyz, ... stály najviac ohrozený druh na Slovensku chránený
Škovránok poľný sťahovavý (prilieta vo februári) hniezdi 2x do roka v tráve Havran čierny žije na poliach, ale aj v parkoch potrava – rastlinná a živočíšna hniezdi v kolóniách
Sokol myšiar (pustovka) dravec potrava – myše, hraboše udržiava biologickú rovnováhu Straka čiernozobá Vrana túlavá Strnádka žltá
LÚČNE A POĽNÉ CICAVCE Hraboš poľný Živí sa rastlinami a semenami obilnín Veľká rozmnožovacia schopnosť Potrava pre líšky, lasice, sokola myšiara a myšiaka Myš domová Žije v norách Všežravá Rýchlo sa množí(až 500 potomkov do roka) Chrček poľný Nora má obytnú a zásobovaciu časť s viacerými východmi a vchodmi Zrná obilnín nosí v lícnych vreckách(25g) Syseľ pasienkový
Nory na kraji polí, pasienkov Živí sa zelenými časťami a semenami bylín, tráv a hmyzom(vajíčkami, larvami) Zásoby nerobí Žije v kolóniách Zimu prespí
Hraboš, myš, syseľ, chrček – spoločné znaky
Hlodavce – hlodavé zuby Rýchlo sa množia Škodia na poľnohospodárskych plodinách Sú potravou dravých vtákov
Zajac poľný a králik divý
Krt podzemný
Žije v systéme chodieb Prevzdušňuje pôdu Hmyzožravec Drobné zúbky Nemá ušnice
