Ing. Martin Lábaj, PhD. Katedra hospodárskej politiky Národohospodárska fakulta
Analýza spillover efektov z priamych zahraničných investícií v SR1 Abstrakt: V článku sa zaoberáme dodávateľskými a odberateľskými spillover efektmi z priamych zahraničných investícií na Slovensku.
Analýza je založená na metodike
navrhnutej v Lábaj (2013), pričom vychádza z Leontiefovho modelu rozšíreného o vektor stavu priamych zahraničných investícií v odvetvovom členení. Okrem iného identifikujeme odvetvia, ktoré sú hlavnými „dodávateľmi“ a „odberateľmi“ spillover efektov z priamych zahraničných investícií.
Úvod Inovačné aktivity na Slovensku v porovnaní s vyspelými ekonomikami výrazne zaostávajú. (Klas 2005a, Klas 2005b). Spomedzi iných faktorov, ktoré vedú k takémuto zaostávaniu možno zdôrazniť neefektívny národný inovačný systém a nerealizovanú inovačnú politiku, ako aj nízku inovačnú aktivitu súkromného sektora. Naliehavosť zvýšenia podpory zavádzania inovácií vyplýva podľa štúdie (Šikula 2010) okrem zaostávania v zastúpení vysokých technológií v slovenskej ekonomike, aj z druhého typu zaostávania. To sa prejavuje v tom, že aj pre odvetvia, ktoré tvoria jadro rastu ekonomiky Slovenska, sú v porovnaní s vyspelými ekonomikami typické výrazne nižšie hodnoty koeficientov kumulatívnych výdavkov na výskum a vývoj. Doterajšia analýza technologických tokov v ekonomike Slovenska zároveň poukazuje na to, že výskum v perspektívnych inovačných oblastiach je málo prepojený s podnikateľskou sférou a súčasná štruktúra podnikateľských výdavkov na výskum a vývoj na Slovensku v porovnaní s inými vyspelými ekonomikami stále smeruje do nižších stredných a nízkych technológií, čo neprispieva k výraznejšej zmene štruktúry ekonomiky. Spomenutá analýza technologických tokov vychádza z údajov o výdavkoch na výskum a vývoj, pričom, ako už bolo naznačené, v malej, otvorenej a rozvíjajúcej sa ekonomike, zohrávajú priame zahraničné investície, ako zdroj nových technológií, oveľa väčší význam pre ekonomický rozvoj danej krajiny. V tomto príspevku sa preto zameriame na spillover efekty z priamych zahraničných investícií v Slovenskej ekonomike. Opierame sa 1
Príspevok vznikol v rámci riešeného projektu OP VaV s názvom „Vytvorenie excelentného pracoviska ekonomického výskumu pre riešenie civilizačných výziev v 21. Storočí“ (ITMS 26240120032). Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
zároveň o nedávne štúdie ohľadne odvetvovej štruktúry slovenskej ekonomiky (Morvay, 2012 ; Gabrielová 2012) a o metodiku navrhnutú v Lábaj (2013).
Údajová základňa Pri analýze vychádzame zo symetrický input-output tabuliek za slovenskú ekonomiku v roku 2008, v základných cenách, v komoditno-komoditnej štruktúre zostavenej podľa odvetvovej technológie. Jedná sa o predbežné input-output tabuľky, keďže ŠÚ SR má povinnosť zostrojiť symetrické input-output tabuľky len raz za päť rokov a tie boli zostrojené za rok 2005. Symetrické input-output tabuľky za rok 2010 budú dostupné až neskôr v priebehu roka 2013. Údaje o stave priamych zahraničných investícií (PZI) za rok 2009 v Slovenskej republike sme použili zo stránky Národnej banky Slovenska. Údaje z roku 2009 sme uprednostnili pred údajmi roku 2008, pretože sú vykazované už podľa novej revidovanej verzie NACE Rev. 2 a údaje roku 2008 sú dostupné len v starom členení OKEČ. Za základ vykazovania priamych zahraničných investícií používa Národná banka Slovenska Manuál platobnej bilancie Medzinárodného menového fondu. Na výpočty pre input-output analýzu sme pre vektor priamych zahraničných investícií použili hodnoty majetkovej účasti a reinvestovaného zisku, abstrahovali sme tak od ostatného kapitálu (ostatný kapitál je spojený s rôznymi medzi-podnikovými úverovými operáciami a obsahuje všetky finančné operácie medzi pridruženými podnikmi, požičiavanie a vypožičiavanie finančných prostriedkov, vrátane dlhových cenných papierov a dodávateľských úverov, medzi priamymi investormi ich dcérskymi, pridruženými podnikmi a pobočkami). V dôsledku odlišného počtu odvetví v použitých symetrických input-output tabuľkách a v údajoch o stave priamych zahraničných investícií na Slovensku, bolo nutné niektoré odvetvia agregovať, čím sme z pôvodnej štruktúry pre 86 komodít dostali 66 komodít.
Empirická analýza spillover efektov z PZI Analýza spillover efekty z priamych zahraničných investícií vychádza z metodiky navrhnutej v Lábaj (2013). Jedná sa o rozšírený Leontiefov model o vektor stavu priamych zahraničných investícií podľa odvetví. Prenásobením diagonalizovaného vektora priamych koeficientov PZI (t.j. podielom ich stavu na jednu jednotku produkcie) Leontiefovou inverznou maticou sme dostali maticu tokov priamych zahraničných investícií v štandardnej štruktúre. Po prenásobení diagonalizovaným vektorom konečného dopytu sme dostali maticu tokov priamych
zahraničných investícií v štandardnej štruktúre. Z tejto matice sme vypočítali dodávateľské a odberateľské spillover efekty z priamych zahraničných investícií. Pod dodávateľskými spillover efektmi rozumieme efekty z priamych zahraničných investícií z jedného odvetvia na druhé prostredníctvom dodávok svojich produktov ako vstupov do výrobného procesu v iných odvetviach. Z hľadiska podielu z celkových efektov majú najvyššie dodávateľské spillover efekty tie odvetvia, ktoré dodávajú väčšinu svojej produkcie do medzispotreby, ako napríklad pomocné práce pri ťažbe, administratívne a pomocné kancelárske služby či vedenie firiem
poradenstvo. Z hľadiska objemu dodávateľských
spillover efektov sú najvýznamnejšie odvetvia elektrickej energie, plynu a pary, finančných služieb okrem poistenia, veľkoobchodu a maloobchodu, ako aj koksu a rafinérskych ropných produktov či telekomunikácií.
Tabuľka 1 Dodávateľské spillover efekty z priamych zahraničných investícií DODÁVATEĽSKÉ SPILLOVER EFEKTY Odvetvie Elektrická energia, plyn, para a studený vzduch Finančné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov Maloobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov Koks a rafinérske ropné produkty Telekomunikácie Pomocné práce pri ťažbe Služby v oblasti nehnuteľností Ostatné nekovové minerálne výrobky
Spolu
Dodávateľský spillover
Vlastné
Spillover
4649.5
2458.2
0.47
0.53
5198.2
1865.6
0.64
0.36
1396.5
943.6
0.32
0.68
1288.5 1450.5 1174.0 322.6 773.7 517.4 247.5 264.2
441.5 422.7
0.66 0.71
0.34 0.29
340.0 322.6
0.71 0.00
0.29 1.00
252.9 251.0
0.67 0.51
0.33 0.49
238.0 231.4
0.04 0.12
0.96 0.88
204.6
0.32
0.68
170.9 134.8
0.88 0.91
0.12 0.09
Admin. pomocné kancelárske a iné sl. Vedenie firiem; por. v oblasti riadenia Ostatné odborné, vedecké a technické služby 301.6 Poistenie, pripoistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia 1413.3 Základné kovy 1425.7 Hotové kovové výrobky okrem strojov a zariadení 308.5 Zdroj: Vlastné výpočty na základe Input-Output tabuliek a údajov o PZI z NBS.
130.8 0.58 0.42 pre Slovenskú republiku v roku 2008
Naopak, odberateľské spillover efekty sú typické pre odvetvia, ktoré využívajú ako vstup do svojho výrobného procesu produkty z iných odvetví, v ktorých sú stelesnené efekty z priamych zahraničných investícií. Jedná sa najmä o odvetvie výroby motorových vozidiel, stavieb a prác na stavbe inžinierskych stavieb, ostatné osobné služby, služby v oblasti nehnuteľností, či pozemnú dopravu a dopravu potrubí, a počítače, elektronické a optické zariadenia. Najväčším odberateľom spillover efektov z priamych zahraničných investícií je odvetvie výroby motorových vozidiel, ktoré „využíva“ toky z priamych zahraničných investícií z iných odvetví.
Tabuľka 2 Odberateľské spillover efekty z priamych zahraničných investícií ODBERATEĽSKÉ SPILLOVER EFEKTY Odvetvie Motorové vozidlá Stavby a práce na stavbe inžinierskych stavieb Ostatné osobné služby, ver. Správa, obrana Služby v oblasti nehnuteľností Pozemná doprava a doprava potrubím Počítače, elektronické a optické zariadenia Základné kovy Maloobchod, okrem mot. vozidiel a motocyklov Zdravotníctvo, pobyt, soc. Pomoc Potravinárske výrobky Chemikálie a chemické výrobky Produkty poľnohospodárstva a poľovníctva Stroje a zariadenia i. n. Elektrická energia, plyn, para a studený vzduch Veľkoobchod okrem mot. vozidiel a motocyklov Zdroj: Vlastné výpočty na základe Input-Output a údajov o PZI z NBS.
Spolu
Odberateľský spillover
Vlastné
Spillover
769.5 0.80 0.20 3763.9 723.6 0.32 0.68 1069.4 675.1 0.00 1.00 677.3 515.1 0.50 0.50 1035.9 491.9 0.05 0.95 516.4 407.0 0.69 0.31 1303.7 402.4 0.76 0.24 1693.3 400.0 0.68 0.32 1247.0 362.9 0.16 0.84 432.6 341.5 0.52 0.48 708.7 326.6 0.62 0.38 867.7 272.5 0.13 0.87 313.8 261.5 0.74 0.26 1014.0 212.1 0.91 0.09 2403.4 203.7 0.69 0.31 656.6 tabuliek pre Slovenskú republiku v roku 2008
Porovnaním objemu dodávateľských a odberateľských spillover efektov pre jednotlivé odvetvia môžeme identifikovať hlavné odvetvia dodávajúce spillover efekty pre ostatné odvetvia a tie, ktoré sú najmä odberateľmi týchto efektov z iných odvetví prostredníctvom vstupov produktov do medzispotreby. Pomer odberateľských a dodávateľských spillover efektov pre vybrané odvetvia je zobrazený v Tabuľke 3.
Tabuľka 3 Pomer odberateľsko-dodávateľských spillover efektov
Odvetvie Finančné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia Motorové vozidlá Elektrická energia, plyn, para a studený vzduch Základné kovy Poistenie, pripoistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia Koks a rafinérske ropné produkty Počítače, elektronické a optické zariadenia Maloobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov
Vlastné 3332.7 2994.4 2191.2 1290.9
Dodávateľské/ odberateľské spillover efekty 19.01 0.04 11.59 0.34
1242.4 1027.8
1.36 3.79
896.7 847.0
0.01 1.10
Telekomunikácie 834.0 2.72 Stroje a zariadenia i. n. 752.4 0.02 Chemikálie a chemické výrobky 541.2 0.01 Služby v oblasti nehnuteľností 520.8 0.49 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov 452.8 4.63 Papier a výrobky z papiera 450.2 0.16 Výrobky z gumy a plastov 369.9 0.71 Zdroj: Vlastné výpočty na základe Input-Output tabuliek pre Slovenskú republiku v roku 2008 a údajov o PZI z NBS.
Údaje v Tabuľke 3 sú zoradené podľa veľkosti priamych zahraničných investícií, ktoré sa využívajú vo vnútri daného odvetvia. Medzi odvetvia s oveľa väčšími dodávateľskými efektmi v porovnaní s odberateľskými efektmi patria už spomínané finančné služby okrem poistenia, výroba elektrickej energie, plynu, pary a studeného vzduchu, výroba koksu a rafinérskych ropných produktov, či veľkoobchod. Naopak, odvetvia výroby motorových vozidiel, počítačov, elektronických a optických zariadení, strojov a zariadení, či chemických výrobkov patria medzi tie, ktoré generujú významné odberateľské spillover efekty a len relatívne malé dodávateľské spillover efekty.
Záver V článku sme preskúmali dodávateľské a odberateľské spillover efekty z priamych zahraničných investícií na Slovensku do roku 2009. Finančné služby a sieťové odvetvia sme identifikovali ako tie, ktoré výrazným spôsobom šírili tzv. dodávateľské spillover efekty do ostatných odvetví. Na druhej strane výroba motorových vozidiel, či stavby alebo pozemná doprava boli významnými odvetviami z pohľadu odoberania efektov z priamych zahraničných investícií prostredníctvom vstupov produktov do medzispotreby.
Literatúra 1. GABRIELOVÁ, H. 2012. Štruktúra slovenskej ekonomiky pred a po recesii. Ekonomický ústav SAV: Bratislava, Working Papers, No. 41. 2. MORVAY, K. 2012. Štruktúrne špecifiká vývoja zamestnanosti a príjmov v SR a ich súvislosti s povahou ekonomického rastu. Ekonomický ústav SAV: Bratislava, Working Papers, No. 43. ISSN 1337-5598. 3. KLAS, A. 2005a. Technológia a inovácie ako základný faktor ekonomického rozvoja. In: Ekonomický Časopis/Journal of Economics, 53(6), 2005, pp. 576-592. 4. KLAS, A. 2005b. Technologický a inovačný rozvoj v Slovenskej republike. Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied: Bratislava, 2005. 5. LÁBAJ, M. 2012. Metodika pre zachytenie priamych a nepriamych efektov z transferu technológií prostredníctvom priamych zahraničných investícií. In: Nová ekonomika : vedecký časopis Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, Bratislava : Národohospodárska fakulta EU, 2012. - ISSN 1336-1732. - Roč. 5, č. 4 (December 2012), s. 132-141. 6. ŠIKULA, M. a kol. 2010. Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2010. ISBN 978-80-224-1151-6.
Kontakt Martin Lábaj, Ing. PhD. Katedra hospodárskej politiky, NHF EU v Bratislave Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava E-mail:
[email protected]
