A L L E N & O V E RY
AKO ZALOŽIŤ A VLASTNIŤ OBCHODNÚ SPOLOČNOSŤ NA SLOVENSKU Právnické osoby podľa slovenského práva (všeobecne) Akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným
AKO ZALOŽIŤ A VLASTNIŤ OBCHODNÚ SPOLOČNOSŤ NA SLOVENSKU Právnické osoby podľa slovenského práva (všeobecne) Akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným
ALLEN & OVERY Carlton Savoy Building Mostová 2, 5. poschodie 811 02 Bratislava Slovenská republika Tel: +421 2 5920 2400 Fax: +421 2 5920 2424 www.allenovery.com
OBSAH 1
Ú VO D
1 . P R Á V N I C K É O S O B Y P O D N I K AT E L I A P O D Ľ A S L O V E N S K É H O
1
P R Á VA
1.1 Založenie akciovej spoločnosti
3
1.2 Strany
4
1.3 Zakladateľská zmluva
4
1.4 Ustanovujúce valné zhromaždenie
5
1.5 Vznik
6
1.6 Akcie a vymeniteľné dlhopisy
7
(a) Všeobecné informácie
7
(b) Podoba a forma akcií
7
(c) Prevoditeľnosť
8
(d) Prioritné akcie
8
(e) Upisovanie vlastných akcií/akcií ovládajúcej spoločnosti
8
(f)
9
Dočasné listy
(g) Vymeniteľné dlhopisy 1.7 Imanie
10
(a) Rezervný fond
10
(b) Zvýšenie základného imania
10
(c) Zníženie základného imania
11
1.8 Vedenie
2.
10
12
(a) Valné zhromaždenie
12
(b) Predstavenstvo
14
(c) Dozorná rada
15
1.9 Ochrana práv minoritných akcionárov
16
1.10 Likvidácia
17
S P O L O Č N O S Ť S R U Č E N Í M O B M E D Z E N Ý M ( S . R . O. )
2.1 Založenie a vznik s.r.o.
18 19
(a) Založenie
19
(b) Zápis
20
ALLEN & OVERY
2.2 Obchodný podiel
20
2.3 Imanie
21
(a) Rezervný fond
21
(b) Zvýšenie základného imania
22
(c) Zníženie základného imania
22
2.4 Vedenie
3.
(a) Valné zhromaždenie
22
(b) Konatelia
23
(c) Dozorná rada
24
2.5 Ochrana práv minoritných spoločníkov
25
2.6 Likvidácia
25
DOKUMENTÁCIA / ÚKONY SMERUJÚCE K ZRIADENIU S . R . O. A A . S .
26
3.1 Založenie
26
(a) Spoločnosť s ručením obmedzeným
26
(b) Akciová spoločnosť
26
3.2 Vznik
5.
27
(a) Dokumenty štandardne požadované Živnostenským úradom
27
(b) Ďalšie dokumenty vyžadované Živnostenským úradom
27
(c) Dokumenty, ktoré je potrebné predložiť súdu (akciové spoločnosti (a.s.))
27
(d) Dokumenty, ktoré je potrebné predložiť súdu (spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.))
28
3.3 Forma dokumentov 4.
22
OBMEDZENIA MAJETKOVEJ ÚČASTI ZAHRANIČNÝCH OSÔB
29 30
4.1 Majetková účasť zahraničných osôb
30
4.2 Vlastníctvo nehnuteľností
30
P OVO L E N I E N A P R E C H O D N Ý P O B Y T
32
5.1 Všeobecne
32
5.2 Osobitné ustanovenia pre občanov členských štátov Európskej únie
33
ALLEN & OVERY
Ú VO D P R Á V N I C K É O S O B Y P O D N I K AT E L I A P O D Ľ A S L O V E N S K É H O P R Á VA
Táto publikácia vyjadruje názor Allen & Overy na legislatívu platnú k 1.5.2002. K 1.1.2002 došlo v tejto oblasti k významným zmenám právnych predpisov. Slovenský právny poriadok rozlišuje nasledovné formy právnických osôb založených za účelom podnikania: (1) “verejná obchodná spoločnosť” (skratka “v.o.s.”) je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby spoločne podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom. Inými slovami, spoločníci majú neobmedzenú zodpovednosť; (2) “komanditná spoločnosť” (skratka “k.s k.s..”) je spoločnosť, v ktorej jeden alebo k.s viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (“komanditisti”) a jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom (“komplementári”). Komplementári majú teda neobmedzenú zodpovednosť; (3) “spoločnosť s ručením obmedzeným” (skratka “ss.r .r.o .o..”) je spoločnosť, ktorej .o 1 základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, pričom spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri; (4) “akciová spoločnosť” (skratka “a.s.”) je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, pričom akcionári neručia za záväzky spoločnosti. Akcionár je však povinný splatiť celý emisný kurz svojich akcií; (5) “družstvo” je spoločenstvo pozostávajúce z minimálne piatich členov (to neplatí ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby). Družstvo môže mať neobmedzený počet členov. Družstvo zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, avšak jeho členovia nezodpovedajú za záväzky družstva. Stanovy družstva môžu určiť, že všetci alebo niektorí členovia družstva majú voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva;
1
Radi by sme upozornili na skutočnosť, že slovenské spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) nemajú akcie ale “obchodné podiely”, ktorých výška zodpovedá hodnote vkladov jednotlivých “spoločníkov” do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným.
ALLEN & OVERY
1
(6) “organizačná zložka” (skratka “o.z.”) je podnik zahraničnej osoby, ktorý “podniká” na území Slovenskej republiky, na prevádzkovanie takejto činnosti získal živnostenské oprávnenie a je zapísaný v obchodnom registri. Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) a akciová spoločnosť (a.s.) sú najčastejšie používané právne formy v Slovenskej republike. Preto sa v nasledovnom texte venujeme výhradne záležitostiam, ktoré sa týkajú spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností.
2
ALLEN & OVERY
1.
A K C I OVÁ SPOLOČNOSŤ ( A . S. )
Táto forma spoločnosti je slovenskou obdobou nemeckej/rakúskej Aktiengesellschaft (AG) a v určitých ohľadoch je podobná anglickej company limited by shares alebo plc (aj keď a.s. môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo mať iba jediného akcionára). Akcionár akciovej spoločnosti nezodpovedá za záväzky spoločnosti. Avšak akcionár je povinný spoločnosti splatiť celý emisný kurz akcií, ktoré upísal. Obchodné meno akciovej spoločnosti musí obsahovať označenie “akciová spoločnosť” alebo “akc. spol.” alebo “a.s.”. Obchodné meno akciových spoločností, ktoré vykonávajú špecifickú činnosť (napríklad správcovské spoločnosti, a obchodníci s cennými papiermi) musia obsahovať označenie takejto činnosti v zákonom predpísanej forme. 1.1 Založenie akciovej spoločnosti Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou spoločnosťou. Za verejnú akciovú spoločnosť sa považuje spoločnosť, ktorá vydala všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií alebo ktorej akcie prijala burza na obchodovanie na trhu cenných papierov. Za vydanie akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií sa tiež považuje, ak všetky akcie upíše obchodník s cennými papiermi na základe ‘zmluvy o obstaraní emisie akcií’, ak zmluva neobsahuje záväzok obchodníka s cennými papiermi, že predá akcie osobám vopred určeným v tejto zmluve. Akciová spoločnosť sa považuje za súkromnú, ak všetky jej akcie upíšu zakladatelia spoločnosti v súlade so súkromnou zmluvou o upísaní. Bez ohľadu na to, pre ktorý spôsob sa zakladatelia rozhodnú, hodnota základného imania akciovej spoločnosti musí byť aspoň 1.000.000 Sk (to neplatí pre banky, ktorých hodnota základného imania nesmie byť nižšia ako 500.000.000 Sk, pre správcovské spoločnosti, ktorých základné imanie musí byť najmenej 50.000.000 Sk a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktorých hodnota základného imania musí byť v rozpätí medzi 6.000.000 Sk a 35.000.000 Sk v závislosti od predmetu činnosti). Aspoň 30% menovitej hodnoty upísaných akcií, ktoré sa majú splatiť peňažnými vkladmi, musí byť úplne splatených pred zasadnutím ustanovujúceho valného zhromaždenia (pozri článok 1.4 nižšie). Na banky a poisťovne sa okrem toho vzťahujú aj nariadenia vydané príslušnými regulačnými orgánmi o kapitálovej primeranosti. Každý zo zakladateľov musí splatiť celú menovitú hodnotu akcií, ktoré upísal najneskôr do jedného roka odo dňa zápisu spoločnosti do obchodného registra. Pri porušení povinnosti splatiť menovitú hodnotu upísaných akcií alebo jej časť upisovateľ zaplatí úrok vo výške 20% ročne (ak stanovy neurčia inak). Obchodný zákonník uvádza aj ďalšie následky porušenia tejto povinnosti.
ALLEN & OVERY
3
Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Nepeňažný vklad musí byť splatený2 pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí okrem iného obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom. 1.2 Strany Akciovú spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou. Inak musia akciovú spoločnosť založiť dvaja alebo viacerí zakladatelia. Ak spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu. Ak spoločnosť zakladá jediný zakladateľ, nahradí zakladateľskú zmluvu zakladateľská listina. Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina sa musí vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Súčasťou zakladateľskej zmluvy resp. zakladateľskej listiny je návrh stanov. 1.3 Zakladateľská zmluva Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí obsahovať:
2
4
(a)
obchodné meno, sídlo a predmet podnikania spoločnosti,
(b)
navrhované základné imanie,
(c)
počet akcií, ich menovitú hodnotu, podobu a formu; ak sa majú vydať akcie rôznych druhov, ich názov a opis práv s nimi spojených; údaj o obmedzení prevoditeľnosti akcií, ak majú byť vydané akcie na meno, ktorých prevoditeľnosť je obmedzená,
(d)
emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva,
(e)
počet akcií, ktoré upisujú jednotliví zakladatelia,
(f)
určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava za plnenie emisného kurzu akcií, ktoré zakladateľ upísal,
(g)
určenie správcu vkladov, a
(h)
predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti.
To znamená, že ak ide o hnuteľnú vec, táto musí byť spoločnosti odovzdaná a ak ide o nehnuteľnosť alebo právo, musí byť spoločnosti doručené vyhlásenie zakladateľa o tom, že príslušnú nehnuteľnosť/právo vkladá do základného imania spoločnosti.
ALLEN & OVERY
Ak sa má akciová spoločnosť založiť na základe výzvy na upisovanie akcií, musí zakladateľská zmluva ďalej obsahovať: (a)
miesto a čas upisovania akcií,
(b)
postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie,
(c)
miesto a čas na splatenie časti upísaných akcií a jej výšku,
(d)
spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia upisovateľov.
Každá výhoda, ktorá môže byť poskytnutá osobám, ktoré sa podieľali na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, musí byť dohodnutá v zakladateľskej zmluve; iné zvýhodnenie nemožno takýmto osobám poskytnúť. 1.4 Ustanovujúce valné zhromaždenie Zakladatelia sú povinní zabezpečiť, aby bolo základné imanie upísané v plnej výške. Ak sa zakladatelia v zakladateľskej zmluve nedohodnú na upísaní celého základného imania, zabezpečia vytvorenie základného imania prevyšujúceho ich vklady výzvou na upisovanie akcií. Výzva na upísanie akcií musí byť uverejnená vhodným spôsobom. K upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov alebo doručením písomného prejavu vôle upisovateľa. Na základe výzvy na upisovanie akcií nemožno upisovať akcie nepeňažnými vkladmi. Ustanovujúce valné zhromaždenie musí byť zvolané tak, aby sa konalo do 60 dní odo dňa posledného upísania akcií. Ak nebude dodržaná táto lehota, považuje sa upisovanie akcií za neúčinné a zakladatelia sú povinní spoločne a nerozdielne vrátiť vklady splatené pri upísaní akcií. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa môže konať, len ak boli upísané akcie v hodnote navrhovaného základného imania a splatilo sa najmenej 30% menovitej hodnoty peňažných vkladov. Ustanovujúce valné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak sú na ňom prítomní upisovatelia, ktorí upísali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 50% celkovej menovitej hodnoty upísaných akcií a ktorí splnili svoju povinnosť splatiť určenú časť menovitej hodnoty upísaných akcií. Na rozhodnutie ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas upisovateľov, ktorí upísali akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 50% menovitej hodnoty akcií, ktoré spolu upísali upisovatelia prítomní na jeho zasadnutí. Ustanovujúce valné zhromaždenie: (i) rozhoduje o založení spoločnosti, (ii) schvaľuje stanovy spoločnosti, (iii) volí orgány spoločnosti, ktoré je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaždenie. Od zakladateľskej zmluvy sa môže okrem zvýšenia základného imania ustanovujúce valné zhromaždenie odchýliť len so súhlasom všetkých prítomných upisovateľov.
ALLEN & OVERY
5
O konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia, uzneseniach prijatých ustanovujúcim valným zhromaždením, listine prítomných upisovateľov, menovitej hodnote upísaného valného zhromaždenia a o čiastkach splatených jednotlivými upisovateľmi ako aj o menách osôb zvolených do predstavenstva sa vyhotovuje notárska zápisnica. Návrh na zápis do obchodného registra musí byť podpísaný všetkými členmi predstavenstva a podaný na príslušnom obchodnom registri. Ak upisovateľ nesplatil pred zápisom akciovej spoločnosti do obchodného registra celý emisný kurz, spoločnosť bezodkladne po zápise spoločnosti do obchodného registra vydá akcionárovi dočasný list. Dočasné listy vymení spoločnosť akcionárovi za akcie po splatení menovitej hodnoty akcií, ktoré dočasný list nahrádza. Ak sa zakladatelia dohodnú, že sami splatia celé základné imanie spoločnosti bez verejnej výzvy na upisovanie akcií, nevyžaduje sa konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia. V takom prípade má zasadnutie všetkých zakladateľov (pokiaľ podľa zakladateľskej zmluvy neprislúchajú tieto práva určitému percentu zakladateľov) štatút ustanovujúceho valného zhromaždenia. Uznesenia prijaté zakladateľmi musia byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice. Upozorňujeme, že zvyčajne je potrebné pred uverejnením verejnej výzvy na upísanie akcií, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na trhu kótovaných cenných papierov vyhotoviť prospekt cenného papiera podľa Zákona o cenných papieroch. To znamená, že verejnú výzvu na upisovanie takýchto akcií je možné realizovať iba na základe zverejneného prospektu, ktorý vopred schválil Úrad pre finančný trh ÚFT (“ÚFT ÚFT”), pokiaľ Zákon o cenných papierov neustanovuje inak. Zákon o cenných papieroch stanovuje výnimky, kedy nevzniká povinnosť vypracovať a zverejniť prospekt. Na akcie, ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov sa vzťahujú príslušné ustanovenia Zákona o burze cenných papierov ako aj osobitné podmienky pre prospekty kótovaných cenných papierov. 1.5 Vznik Vznik akciovej spoločnosti sa upraví v zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine a stanovách spoločnosti. Stanovy musia obsahovať:
6
(a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
(b)
predmet podnikania spoločnosti,
(c)
výšku základného imania a spôsob splácania akcií; podmienenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie rozhodlo o podmienenom zvýšení základného imania alebo schválenú výšku základného imania, ak valné zhromaždenie poverilo predstavenstvo zvýšiť základné imanie,
ALLEN & OVERY
(d)
počet a menovitú hodnotu akcií každého druhu, ktoré spoločnosť vydáva, ich podobu a formu (akcie znejúce na meno alebo na doručiteľa), prípadne uvedenie obmedzenia prevoditeľnosti akcií na meno,
(e)
spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania,
(f)
počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania,
(g)
výšku začiatočného rezervného fondu (pozri odsek 1.7(a)) a spôsob dopĺňania rezervného fondu,
(h)
spôsob rozdelenia zisku spoločnosti,
(i)
dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie,
(j)
spôsob zvyšovania a znižovania základného imania, a
(k)
postup pri dopĺňaní a zmene stanov.
V zakladateľskej zmluve sa neuvádzajú údaje o členoch orgánov spoločnosti (predstavenstva a dozornej rady). Dôvodom je skutočnosť, že prvých členov orgánov volí ustanovujúce valné zhromaždenie alebo zakladatelia pri vyhotovovaní zápisnice o rozhodnutí založiť spoločnosť. 1.6 Akcie a vymeniteľné dlhopisy (a) Všeobecné informácie Akcia predstavuje práva akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti, jej zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Súčet menovitých hodnôt týchto akcií musí zodpovedať výške základného imania. Menovitá hodnota akcie musí byť vyjadrená kladným celým číslom. Vo všeobecnosti platí, že akciová spoločnosť môže vydať akcie, ktoré majú rôznu menovitú hodnotu. (b) Podoba a forma akcií Akcia môže byť vydaná ako listinná alebo zaknihovaná akcia. Akcia môže znieť na meno alebo na doručiteľa, pričom akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako zaknihovaná akcia.
ALLEN & OVERY
7
Zákon o cenných papieroch upravuje povinnú dematerializáciu, teda zaknihovanie akcií na doručiteľa. Zaknihovaním cenného papiera sa rozumie registrácia cenného papiera v zákonom ustanovenej evidencii vedenej Strediskom cenných papierov, kde zápis predstavuje príslušnú akciu. Od 1.7.1999 sa akcie na doručiteľa zapisujú do príslušného Strediska cenných papierov. Povinné zaknihovanie akcií na doručiteľa v praxi znamená zrušenie princípu “na doručiteľa”, pričom aj napriek tomu, že tieto akcie sa aj naďalej nazývajú akcie na doručiteľa, emitent alebo iná oprávnená osoba má prístup k údajom majiteľa takýchto akcií na doručiteľa. Akcie na meno môžu byť vydané ako zaknihované akcie alebo listinné akcie. Ak sú akcie vydané v listinnej podobe, Stredisko cenných papierov vedie zoznam akcionárov spoločnosti, pričom prevod akcií nadobúda účinnosť až registráciou prevodu v takomto zozname. (c) Prevoditeľnosť Vo všeobecnosti platí, že akcie na meno aj akcie na doručiteľa sú prevoditeľné. Stanovy nemôžu obmedziť prevoditeľnosť akcií na doručiteľa ani akcií, ktoré burza prijala na obchodovanie na trhu cenných papierov. Stanovy však môžu obmedziť, nie však vylúčiť, prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť udelenie súhlasu odmietnuť, a okolnosti kedy je spoločnosť povinná zaoberať sa návrhom akcionára na udelenie takého súhlasu. Ak nie sú dôvody na odmietnutie udelenia súhlasu spoločnosti určené stanovami, spoločnosť je povinná súhlas na prevod akcií na meno udeliť. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, vyžaduje sa súhlas spoločnosti aj na zriadenie záložného práva k týmto akciám; inak záložné právo nevznikne. (d) Prioritné akcie Stanovy môžu určiť vydanie akcií, s ktorými sú spojené prednostné práva na výplatu dividendy (prioritné akcie), ak súhrn ich menovitých hodnôt neprekročí 50% hodnoty základného imania. Stanovy môžu ručiť vydanie prioritných akcií, s ktorými nie je spojené právo hlasovania na valnom zhromaždení. Ich majitelia majú všetky ostatné práva spojené s akciami. Majitelia prioritných akcií bez hlasovacieho práva automaticky nadobúdajú hlasovacie právo odo dňa omeškania s výplatou prednostnej dividendy. (e) Upisovanie vlastných akcií/akcií ovládajúcej spoločnosti Spoločnosť nesmie upisovať akcie vytvárajúce jej základné imanie. Avšak spoločnosť a osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobudnúť akcie danej spoločnosti za nasledovných podmienok:
8
ALLEN & OVERY
(i)
nadobudnutie akcií schváli valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré súčasne určí podmienky, za ktorých môže spoločnosť nadobudnúť vlastné akcie,
(ii)
menovitá hodnota všetkých vlastných akcií, ktoré má spoločnosť v majetku, vrátane akcií, ktoré nadobudla iná osoba vo vlastnom mene ale na účet spoločnosti, nesmie prekročiť 10% základného imania spoločnosti,
(iii)
nadobudnutím akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou povinne podľa zákona, a
(iv)
emisný kurz nadobúdaných akcií je úplne splatený.
Bez ohľadu na dôvod nadobudnutia vlastných akcií spoločnosti je spoločnosť povinná vlastné akcie previesť do troch rokov od ich nadobudnutia. To neplatí ak menovité hodnoty nadobudnutých akcií (vrátane akcií, ktoré spoločnosť získala prostredníctvom osoby konajúcej vo vlastnom mene na účet spoločnosti) nepresahujú 10% základného imania spoločnosti. Ak spoločnosť nadobudne vlastné akcie alebo ak ovládaná spoločnosť nadobudne akcie ovládajúcej spoločnosti v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, takto nadobudnuté akcie musia byť v lehote jedného roka odo dňa ich nadobudnutia prevedené na inú osobu. Ak spoločnosť nesplní povinnosť a tieto akcie v ustanovenej lehote neprevedie, môže ju súd aj bez návrhu zrušiť. Platí, že ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie alebo ak má ovládaná spoločnosť v majetku akcie ovládajúcej spoločnosti, nemožno vykonávať hlasovacie práva spojené s takýmito akciami. Navyše je spoločnosť povinná dodržiavať nasledovné: (a)
ak spoločnosť účtuje vlastné akcie na strane “aktív” súvahy, musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške na strane “pasív” súvahy, a
(b)
spoločnosť je povinná aspoň raz do roka informovať akcionárov o vlastných akciách, ktoré nadobudla.
(f) Dočasné listy Ak upisovateľ nesplatil celý emisný kurz akcií, vydá spoločnosť akcionárovi po zápise spoločnosti do obchodného registra dočasný list, s ktorým sú spojené jeho práva akcionára a povinnosť zaplatiť ich emisný kurz. Spoločnosť vymení dočasný list za akcie po splatení menovitej hodnoty akcií. Dočasný list je možné vydať iba vo forme cenného papiera na meno.
ALLEN & OVERY
9
Dočasné listy je v zásade možné kupovať a predávať (a obchodovať s nimi) takým istým spôsobom ako akcie. Radi by sme však upozornili, že osoba prevádzajúca dočasný list ručí za splatenie nesplatenej časti emisného kurzu akcií, ktoré dočasný list nahrádza. (g) Vymeniteľné dlhopisy Spoločnosť môže na základe rozhodnutia valného zhromaždenia vydať dlhopisy, s ktorými je spojené právo na ich výmenu za akcie spoločnosti alebo právo na prednostné upísanie akcií spoločnosti, ak valné zhromaždenie súčasne rozhodne o podmienenom zvýšení základného imania. Akcionári spoločnosti majú právo na prednostné nadobudnutie vymeniteľných dlhopisov vydávaných spoločnosťou. Právo na výmenu vymeniteľného dlhopisu za akcie spoločnosti a právo na prednostné upísanie akcií spoločnosti môžu byť predmetom samostatného prevodu. Majitelia vymeniteľných dlhopisov majú počas doby stanovenej v emisných podmienkach dlhopisov právo požadovať vydanie akcií spoločnosti alebo majú nárok na uplatnenie predkupného práva k akciám. Radi by sme zdôraznili, že predkupné právo majiteľa dlhopisu má prednosť pred predkupným právom akcionára. Na vydanie dlhopisov (s výnimkou určitých emisií dlhopisov, ktoré spĺňajú kritériá stanovené Zákonom o dlhopisoch) sa vyžaduje povolenie ÚFT a v určitých prípadoch aj Národnej Banky Slovenska. 1.7 Imanie (a) Rezervný fond Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10% základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o čiastku vo výške 10% z čistého zisku spoločnosti vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, pokiaľ stanovy neurčujú vyššiu sumu. Spoločnosť dopĺňa rezervný fond vyššie uvedeným spôsobom až do dosiahnutia výšky 20% základného imania spoločnosti. O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. (b) Zvýšenie základného imania O zvýšení základného imania akciovej spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie zvolané za týmto účelom dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov každého druhu akcií, pokiaľ stanovy nezverujú právomoc rozhodnúť o zvýšení základného imania predstavenstvu. Valné zhromaždenie zvolané za účelom prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania, musí spĺňať osobitné podmienky.
10
ALLEN & OVERY
Základné imanie je možné zvýšiť rôznymi spôsobmi, pričom je potrebné vziať do úvahy množstvo aspektov pri rozhodovaní sa medzi nasledovnými spôsobmi zvýšenia: (i) emisia a upísanie nových akcií, (ii) uplatnením práva majiteľa vymeniteľného alebo prioritného dlhopisu na výmenu dlhopisu za nové akcie, (iii) z nerozdeleného zisku spoločnosti alebo z iných voľných zdrojov spoločnosti s následným: (A) pomerným rozdelením nových akcií medzi existujúcich akcionárov alebo (B) zvýšením menovitej hodnoty existujúcich akcií, a (iv) kombinované zvýšenie základného imania. Zvýšenie základného imania je možné realizovať na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií. Na upisovanie akcií a splácanie ich emisného kurzu pri zvýšení základného imania sa použijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka a Zákona o cenných papieroch o upisovaní akcií pri založení spoločnosti. Uznesenie o zvýšení základného imania musí obsahovať sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie vyjadrenú v Sk. (c) Zníženie základného imania Návrh na zníženie základného imania musí byť predložený valnému zhromaždeniu, ktoré ho musí schváliť dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov každého druhu akcií. Zníženie základného imania sa nesmie dotknúť práv majiteľov vymeniteľných dlhopisov. Rozhodnutie valného zhromaždenia o znížení základného imania musí obsahovať: (i)
dôvod a účel navrhovaného zníženia,
(ii)
rozsah zníženia základného imania,
(iii)
spôsob, ktorým sa má zníženie základného imania vykonať,
(iv)
spôsob použitia zdrojov získaných znížením základného imania,
(v)
určenie výšky plnenia akcionárom, ak sa majú zdroje získané znížením základného imania rozdeliť medzi akcionárov; určenie, či sa tieto zdroje použijú na odpustenie povinnosti akcionárov splatiť nesplatenú časť emisného kurzu akcií, ak emisný kurz akcie nie je úplne splatený, a
(vi)
lehotu na predloženie akcií na ich výmenu za akcie s nižšou menovitou hodnotou alebo vyznačenie nižšej menovitej hodnoty na akciách alebo lehotu na predloženie akcií, ktoré sa sťahujú z obehu, ak spoločnosť vydala listinné akcie.
ALLEN & OVERY
11
Rozhodnutie valného zhromaždenia znížiť základné imanie musí byť oznámené všetkým veriteľom spoločnosti do 30 dní odo dňa prijatia takéhoto rozhodnutia a musí byť najmenej dvakrát uverejnené v Obchodnom vestníku. To neplatí ak sa základné imanie znižuje znížením menovitej hodnoty akcií výlučne na účel krytia strát spoločnosti. Dôvod zníženia základného imania musí byť výslovne uvedený v rozhodnutí valného zhromaždenia; inak je rozhodnutie valného zhromaždenia neplatné. Po uskutočnení všetkých krokov za účelom uspokojenia alebo zabezpečenia nárokov veriteľov a po následnom zápise zníženia základného imania (zápis zníženia základného imania do Obchodného registra má konštitutívny charakter), je možné realizovať samotné zníženie imania. Základné imanie je možné znížiť nasledovnými spôsobmi: (i) znížením menovitej hodnoty akcií alebo (ii) stiahnutím určitého počtu akcií z obehu. 1.8 Vedenie Systém kontroly a riadenia akciovej spoločnosti je podobný ako vo väčšine ostatných európskych krajín, pričom ho vykonáva predstavenstvo a dozorná rada. Právomoci predstavenstva sú vymedzené v stanovách, pričom akcionári kontrolujú činnosť predstavenstva prostredníctvom valného zhromaždenia a nepriamo aj prostredníctvom dozornej rady, ktorej členov volí valné zhromaždenie a ktorému sa dozorná rada zodpovedá. Predstavenstvo je oprávnené rozhodovať o všetkých záležitostiach, ktoré nie sú výslovne vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia. O určitých záležitostiach rozhoduje výhradne valné zhromaždenie. (a) Valné zhromaždenie Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom akciovej spoločnosti. Valné zhromaždenie sa musí konať minimálne raz za rok, no je možné zvolať ho aj viackrát. Predstavenstvo je povinné zvolať valné zhromaždenie, ak ho o to požiada skupina akcionárov s kvalifikovaným počtom akcií. Ak má akciová spoločnosť len jediného akcionára, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia tento akcionár. Zákon nestanovuje minimálny počet akcionárov, ktorí musia byť prítomní na valnom zhromaždení, aby bolo uznášaniaschopné. Preto je potrebné túto otázku náležite upraviť v stanovách. Ak však stanovy otázku uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia neupravujú, sme toho názoru, že valné zhromaždenie je uznášaniaschopné ak je prítomný aspoň jeden akcionár. Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí (a musí patriť, pokiaľ nie je nižšie uvedené inak):
12
ALLEN & OVERY
(i)
schvaľovanie zmien stanov,
(ii)
rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania, rozhodovanie o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie a vydanie dlhopisov,
(iii)
vymenovanie a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich vymenováva a odvoláva dozorná rada,
(iv)
vymenovanie a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov spoločnosti určených stanovami, s výnimkou členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti,
(v)
schvaľovanie riadnej, mimoriadnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky, ročnej účtovnej závierky ako aj všetkých rozhodnutí o rozdelení zisku a úhrady strát, výplaty zisku, rozdelení zisku a určení tantiém,
(vi)
rozhodovanie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere a naopak,
(vii)
rozhodovanie o zrušení spoločnosti a o zmene jej právnej formy,
(viii) rozhodovanie o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na trhu kótovaných cenných papierov a rozhodnutie o tom, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou, (ix)
schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti, ak stanovy neurčia, že pravidlá odmeňovania schvaľuje dozorná rada,
(x)
rozhodovanie o ďalších otázkach, ktoré Obchodný zákonník alebo stanovy zverujú do pôsobnosti valného zhromaždenia.
Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ Obchodný zákonník alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu.3 Obchodný zákonník stanovuje, že na rozhodnutia valného zhromaždenia, o zmene stanov, o zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania, o vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, o zrušení spoločnosti alebo zmene jej právnej formy, je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a musia byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice. Dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov sa vyžaduje aj na schválenie rozhodnutia o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na trhu kótovaných cenných papierov. Stanovy môžu určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia.
3
To znamená, že stanovy môžu určiť, že na prijatie určitého rozhodnutia je potrebný vyšší alebo nižší počet hlasov akcionárov, s výnimkou rozhodnutí, na prijatie ktorých je zo zákona potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov.
ALLEN & OVERY
13
Zakázané sú dohody, ktorými sa akcionár zaväzuje voči spoločnosti alebo niektorému z jej orgánov alebo členovi jej orgánov: (A)
dodržiavať pokyny spoločnosti alebo jej niektorého z jej orgánov o tom, ako má akcionár hlasovať,
(B)
hlasovať za návrhy predkladané orgánmi spoločnosti, alebo
(C)
uplatniť hlasovacie právo určitým spôsobom, alebo nehlasovať ako protiplnenie za výhody poskytnuté spoločnosťou.
Vyššie uvedené však nevylučuje, aby akcionári medzi sebou uzatvorili aj dohody, ktoré sa týkajú hlasovania na valnom zhromaždení. (b) Predstavenstvo Mená členov predstavenstva, ktorí zaväzujú spoločnosť, ako aj spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do Obchodného registra, pričom zápis v Obchodnom registri predstavuje dôkaz o danej skutočnosti voči tretím osobám. Osobitné obmedzenia oprávnenia členov predstavenstva nie sú voči tretím osobám účinné. Stanovy alebo rozhodnutia valného zhromaždenia či dozornej rady môžu určiť obmedzenia, ktoré sú interne záväzné. Predstavenstvo musí mať minimálne troch členov, ktorých volí valné zhromaždenie, pokiaľ stanovy nezveria túto právomoc dozornej rade. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu, mimoriadnu a konsolidovanú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami. Najmenej jedenkrát ročne predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku. Predstavenstvo je povinné bezodkladne informovať dozornú radu o akýchkoľvek skutočnostiach, ktoré môžu mať podstatný vplyv na vývoj podnikateľskej činnosti spoločnosti a na stav majetku spoločnosti. Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Veriteľ spoločnosti môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom
14
ALLEN & OVERY
predstavenstva, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Za niektoré druhy porušenia svojej povinnosti môžu byť členovia predstavenstva trestne zodpovední. Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo ak to možno predpokladať a predloží valnému zhromaždeniu navrhované opatrenia. Obchodný zákonník ukladá členom predstavenstva zákaz konkurencie. Pokiaľ zo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, člen predstavenstva nesmie: (i)
vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,
(ii)
sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
(iii)
zúčastňovať sa na podnikaní s neobmedzeným ručením, a
(iv)
vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na ktorej “podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť”4, ktorej štatutárneho orgánu je členom.
inej
spoločnosti
ako
spoločník
(c) Dozorná rada Dozorná rada dohliada na výkon pôsobností predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokumentov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti. Dozorná rada preskúmava riadnu, mimoriadnu a konsolidovanú účtovnú závierku a návrh na úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu. Dozorná rada je oprávnená zvolať valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti, a valnému zhromaždeniu predložiť návrhy na potrebné opatrenia. Dozorná rada musí mať najmenej troch členov. Dve tretiny členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie a (za predpokladu, že spoločnosť má v čase voľby viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere) jednu tretinu volia zamestnanci spoločnosti. Stanovy môžu určiť, že zamestnanci volia vyšší počet členov dozornej rady, avšak tento počet nesmie byť vyšší ako
4
Tento pojem je uvedený v Obchodnom zákonníku – výklad je nejasný, nakoľko nie sú použité pojmy “ovládaná” a “ovládajúca” spoločnosť, ktoré sa používajú na iných miestach Obchodného zákonníka.
ALLEN & OVERY
15
počet členov dozornej rady volených valným zhromaždením. Členovia dozornej rady sú volení na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Aj pre členov dozornej rady Obchodný zákonník stanovuje obdobný zákaz konkurencie ako pre členov predstavenstva. 1.9 Ochrana práv minoritných akcionárov Predtým ako uvedieme jednotlivé práva minoritných akcionárov, je potrebné spomenúť dve hlavné zásady: (i) akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov, a (ii) spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako. Obchodný zákonník poskytuje ochranu práv minoritného akcionára akcionárovi alebo akcionárom, ktorých akcie majú menovitú hodnotu dosahujúcu najmenej 5% základného imania spoločnosti. Takýto akcionári majú nasledovné práva:
16
(a)
požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia za účelom prerokovania nimi navrhovaných záležitostí,
(b)
požadovať, aby bola určitá záležitosť zahrnutá do programu valného zhromaždenia,
(c)
požadovať, aby dozorná rada preskúmala konanie predstavenstva v určených záležitostiach,
(d)
požadovať, aby predstavenstvo v mene spoločnosti vyzvalo akcionára v omeškaní so splácaní emisného kurzu akcií, aby svoju povinnosť splnil, požadovať, aby spoločnosť uplatnila nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytla akcionárom v rozpore s Obchodným zákonníkom,
(e)
požadovať, aby dozorná rada v mene spoločnosti uplatnila nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku splatenia emisného kurzu za akcie tvoriace jej vlastné základné imanie, ktoré spoločnosť upísala v rozpore s Obchodným zákonníkom, prípadne požadovať, aby dozorná rada uplatnila nároky, ktoré má spoločnosť voči členom predstavenstva,
(f)
požadovať, aby dozorná rada v mene spoločnosti požadovala splatenie emisného kurzu akcií tvoriacich základné imanie spoločnosti, ktoré vydala v rozpore s Obchodným zákonníkom, a
(g)
požadovať, aby dozorná rada v mene spoločnosti uplatnila nároky, ktoré má spoločnosť voči členom predstavenstva ako ručiteľom podľa Obchodného zákonníka.
ALLEN & OVERY
Ak predstavenstvo nezvolá mimoriadne valné zhromaždenie v súlade s požiadavkami akcionárov, oprávnení akcionári môžu požiadať súd o zvolanie takéhoto valného zhromaždenia. 1.10 Likvidácia Spoločnosť zaniká dňom jej výmazu z obchodného registra. Výmazu spoločnosti z obchodného registra predchádza jej zrušenie s likvidáciou. Likvidácia sa nevyžaduje, ak aktíva a pasíva spoločnosti prechádzajú na jej právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, ak bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti sa môže prijať zároveň rozhodnutie o zmene právnej formy spoločnosti, o jej zlúčení alebo splynutí s inou spoločnosťou alebo o rozdelení. O zrušení spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov, pokiaľ stanovy neurčujú vyšší počet hlasov potrebných na prijatie takéhoto rozhodnutia. Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na jej právneho nástupcu, vykoná sa jej likvidácia. Skutočnosť, že je spoločnosť v likvidácii, je potrebné zapísať do obchodného registra. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom “v likvidácii”. Likvidátora vymenováva valné zhromaždenie. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň je likvidátor povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace. Po uspokojení nárokov všetkých veriteľov a po skončení likvidácie sa rozdelí likvidačný zostatok medzi akcionárov v súlade so stanovami. Pokiaľ stanovy neurčujú inak, likvidačný zostatok sa rozdelí medzi akcionárov v pomere k menovitej hodnote ich akcií. Ak akcie neboli úplne splatené, vráti sa akcionárom iba splatená časť menovitej hodnoty akcií, pričom zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi akcionárov v pomere zodpovedajúcom menovitej hodnote ich akcií.
ALLEN & OVERY
17
2.
S P O L O Č N O S Ť S RU Č E N Í M O B M E D Z E N Ý M ( S . R . O. )
Táto forma spoločnosti je obdobou nemeckej/rakúskej Gesellschaft mit beschraenkter Haftung (GmbH) a je vhodná ak majú strany záujem na jednoduchšej a menej regulovanej štruktúre spoločnosti. Tento druh spoločnosti nie je vhodný, ak majú byť akcie verejne obchodovateľné. Slovenské spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) nemajú akcie ale “obchodné podiely”, ktoré predstavujú výšku vkladov jednotlivých “spoločníkov” do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. Obchodné podiely v s.r.o. nie sú cennými papiermi (na rozdiel od akcií v akciových spoločnostiach) a nevydávajú sa ani žiadne osvedčenia, ktoré by ich reprezentovali. Vlastnícke vzťahy sú upravené v spoločenskej zmluve a zapisujú sa do príslušného obchodného registra a sú vyjadrené vo výpise z obchodného registra. Vo všeobecnosti môže mať spoločník v s.r.o. iba jeden obchodný podiel. Výška obchodného podielu každého spoločníka sa môže líšiť, pričom je možné výšku obchodného podielu zvýšiť alebo znížiť, avšak jeden spoločník môže byť majiteľom iba jedného obchodného podielu. Jeden obchodný podiel môže patriť dvom alebo viacerým spoločníkom. Spoločníci sa zapisujú do zoznamu spoločníkov spoločnosti ako aj do obchodného registra. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti, vrátane hlasovacích práv a práv na podiel zo zisku. V zásade zodpovedajú obchodné podiely spoločníkov pomerom ich vkladov k základnému imaniu spoločnosti, spoločenská zmluva však, na rozdiel od akciových spoločností, môže určiť inú výšku obchodných podielov. Hodnota vkladu spoločníka do základného imania musí byť aspoň 30.000 Sk a musí byť deliteľná 1.000 Sk. Hodnota základného imania s.r.o. (súčet vkladov spoločníkov) musí byť aspoň 200.000 Sk. Spoločníci takéhoto typu spoločnosti ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojich nesplatených vkladov. Tretie osoby sú oprávnené požadovať od spoločníkov uspokojenie svojich nárokov do výšky ich nesplatených vkladov. V súvislosti s ručením za záväzky spoločnosti je postavenie spoločníka podobné postaveniu ručiteľa. Konatelia ručia za škodu, ktorú spôsobili porušením svojich povinností. Aj členovia dozornej rady spoločnosti zodpovedajú za škody, ktoré spôsobili porušením svojich povinností. Bližšie informácie uvádzame nižšie. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie “spoločnosť s ručením obmedzeným”, postačí však aj skratka “spol. s r. o.” alebo “s.r.o.”.
18
ALLEN & OVERY
2.1 Založenie a vznik s.r.o. (a) Založenie S.r.o. môže založiť jediný zakladateľ, pričom môže ísť aj o fyzickú osobu. Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach s ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá spoločenskou zmluvou. Ak má spoločnosť iba jediného spoločníka, nahrádza spoločenskú zmluvu zakladateľská listina, ktorá musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice. Všetky skutočnosti uvádzané v tomto texte v súvislosti so spoločenskou zmluvou, sa vzťahujú aj na zakladateľskú listinu, pokiaľ nie je uvedené inak. Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením (okrem ich všeobecnej povinnosti zaplatiť dohodnutú výšku vkladu do základného imania) až do polovice základného imania spoločnosti podľa výšky svojich vkladov. Splnenie tejto povinnosti nemá vplyv na výšku vkladu spoločníka. Spoločenská zmluva musí obsahovať: (i)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
(ii)
predmet podnikania spoločnosti,
(iii)
stanovené informácie o spoločníkoch,
(iv)
výška základného imania, vrátane informácií o vkladoch spoločníkov do základného imania,
(v)
údaje o prvých konateľoch spoločnosti,
(vi)
údaje o prvých členoch dozornej rady spoločnosti (ak bola zriadená),
(vii)
údaje o správcovi splatených vkladov spoločníkov,
(viii) výšku rezervného fonde, ak ho spoločnosť pri svojom založení vytvorila (pozri ods. 2.3.(a)), (ix)
výhody poskytnuté osobám, ktoré sa podieľali na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, a
(x)
predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením spoločnosti.
ALLEN & OVERY
19
(b) Zápis Po založení spoločnosti (po podpísaní spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny) musí byť spoločnosť zapísaná do obchodného registra. Spoločnosť nadobudne právnu subjektivitu až zápisom do obchodného registra. Návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra musí byť podaný najneskôr do 90 dní odo dňa založenia spoločnosti. Návrh podpisujú všetci konatelia a ich podpisy na návrhu musia byť notársky overené. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí každý zakladateľ (spoločník) splatiť najmenej 30% svojho vkladu do základného imania uvedeného v spoločenskej zmluve. Vo všeobecnosti je potrebné splatiť zvyšnú časť vkladov do piatich rokov odo dňa zápisu spoločnosti do obchodného registra. V prípade omeškania je spoločník povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 20% z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak, pričom ak spoločník nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže byť vylúčený z s.r.o.. Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra musí byť celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov aspoň vo výške 100.000 Sk. Ak má spoločnosť jediného zakladateľa, musí byť celková výška základného imania plne splatená ešte pred zápisom spoločnosti. Na nepeňažné vklady sa vzťahujú ďalšie požiadavky. Nepeňažným vkladom môže byť len peniazmi oceniteľná hodnota, pričom hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom (to platí aj v prípade akciových spoločností). Spoločnosť vzniká dňom jej zápisu do obchodného registra, tzn. dňom kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutie príslušného okresného súdu o zápise spoločnosti do obchodného registra. 2.2 Obchodný podiel Obchodný podiel vyjadruje práva a povinnosti spoločníkov voči s.r.o. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel, avšak jeden podiel môže patriť viacerým spoločníkom spoločne. Výška obchodného podielu sa určuje podľa pomeru vkladu príslušného spoločníka k základnému imaniu spoločnosti. Ak sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel. Spoločník môže previesť obchodný podiel na inú osobu ako spoločníka spoločnosti iba ak to spoločenská zmluva výslovne pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak, na prevod
20
ALLEN & OVERY
obchodného podielu na iného spoločníka sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Táto skutočnosť zdôrazňuje právo zakladateľov mať kontrolu nad štruktúrou spoločníkov spoločnosti. Novelou Obchodného zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2002, sa umožňuje zriadenie záložného práva na obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, avšak iba ak spoločenská zmluva výslovne pripúšťa prevod obchodných podielov spoločnosti. Ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje splnenie určitých podmienok (napr. súhlas valného zhromaždenia), vyžaduje sa splnenie týchto podmienok aj na zriadenie záložného práva na obchodný podiel spoločnosti. Záložné právo na obchodný podiel vzniká až zápisom do obchodného registra. Návrh na zápis záložného práva je oprávnený podať záložca alebo záložný veriteľ. Podpisy na záložnej zmluve musia byť notársky overené. Práva spoločníkov týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti sú určené v spoločenskej zmluve alebo v stanovách spoločnosti. Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa kontroly činnosti s.r.o. na valnom zhromaždení. Každý spoločník má jeden hlas na každých 1.000 Sk svojho vkladu do základného imania s.r.o., ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak. Spoločníci sú tiež oprávnení od konateľov spoločnosti požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti (pozri ods. 2.4(b) nižšie) a majú právo osobne nahliadať do dokladov spoločnosti. Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom do základného imania, ak spoločenská zmluva alebo stanovy (podľa potreby) neurčujú inak. 2.3 Imanie (a) Rezervný fond Spoločnosti s ručením obmedzeným sú povinné vytvárať rezervný fond. Rezervný fond je možné vytvoriť kedykoľvek, avšak spoločnosť je povinná ho vytvoriť najneskôr za rok, v ktorom po prvý krát vytvorila zisk. Prvý vklad do rezervného fondu musí predstavovať najmenej 5% vykázaného ročného zisku. Spoločnosť je povinná rezervný fond každoročne dopĺňa najmenej o sumu vo výške 5% čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke až do dosiahnutia 10% základného imania. (b) Zvýšenie základného imania Ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, majú spoločníci prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom.
ALLEN & OVERY
21
Zvýšenie základného imania s.r.o. novými peňažnými vkladmi je prípustné, len ak boli splatené doterajšie peňažné vklady do základného imania. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa má základné imanie zvyšovať nepeňažnými vkladmi alebo z nerozdeleného zisku spoločnosti alebo z prostriedkov fondov vytvorených zo zisku spoločnosti, ktoré spoločnosť môže použiť podľa zákona bez obmedzenia. O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie. Ak sa základné imanie zvyšuje z nerozdeleného zisku spoločnosti alebo z prostriedkov fondov vytvorených zo zisku spoločnosti, výška vkladov jednotlivých spoločníkov sa zvyšuje v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom. Zvýšenie základného imania s.r.o. je účinné odo dňa prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti, avšak konatelia sú povinní následne podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra. Rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania musí obsahovať sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie vyjadrenú v Sk. (c) Zníženie základného imania Valné zhromaždenie spoločnosti môže rozhodnúť o znížení základného imania spoločnosti. Hodnota základného imanie sa však nesmie znížiť pod 200.000 Sk a výška vkladu každého spoločníka nesmie klesnúť pod 30.000 Sk. Obdobne ako akciová spoločnosť, aj s.r.o. je povinná pred znížením základného imania postupovať v súlade s ustanoveniami o ochrane veriteľov. Konatelia spoločnosti sú povinní dvakrát po sebe zverejniť informáciu o znížení základného imania. V oznámení musí byť uvedená výzva pre veriteľov spoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky voči spoločnosti. Spoločnosť je povinná veriteľom poskytnúť primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojiť. Zníženie základného imania je možné uskutočniť iba po splnení vyššie uvedených podmienok. 2.4 Vedenie (a) Valné zhromaždenie Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom s.r.o.. Konatelia sú povinní zvolať valné zhromaždenie najmenej raz za rok. Spoločníci, ktorých vklady dosahujú najmenej 10% základného imania, môžu požiadať konateľov o zvolanie valného zhromaždenia alebo môžu zvolať valné zhromaždenie sami, ak ho konatelia nezvolajú v rámci určitej lehoty.
22
ALLEN & OVERY
Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí: (i)
schválenie konaní urobených zakladateľmi pred vznikom spoločnosti,
(ii)
schvaľovanie riadnej, mimoriadnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát,
(iii)
zmeny stanov,
(iv)
zmeny spoločenskej zmluvy, ak sú zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,
(v)
zvýšenie alebo zníženie základného imania,
(vi)
rozhodovanie o nepeňažnom vklade,
(vii)
vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
(viii) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, (ix)
vylúčenie spoločníka zo spoločnosti,
(x)
zrušenie spoločnosti alebo zmena právnej jej formy, a
(xi)
ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje Obchodný zákonník, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
Valné zhromaždenie si môže okrem toho vyhradiť rozhodovanie o určitých záležitostiach, ktoré inak spadajú do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Valné zhromaždenie rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak spoločenská zmluva alebo zákon nevyžaduje vyšší počet hlasov. Obchodný zákonník ustanovuje, že na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia o záležitostiach uvedených pod písmenami (i), (iii), (iv), (v), (vi) a (x) vyššie sa vyžaduje súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho nepeňažnom vklade a o jeho vylúčení zo spoločnosti. (b) Konatelia Za spoločnosť koná jeden alebo viacerí konatelia. Prvého konateľa resp. prvých konateľov určuje spoločenská zmluva, ďalších konateľov vymenúva valné zhromaždenie. Konatelia sú oprávnení konať samostatne, pokiaľ základné dokumenty spoločnosti neurčujú inak. Na rozhodnutie o obchodnom vedení s.r.o. sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov. Vo všeobecnosti je pozícia konateľov podobná pozícii členov predstavenstva v akciových spoločnostiach.
ALLEN & OVERY
23
Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Zo zákona sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Ak však konateľ preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nie je za škodu zodpovedný. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia, pokiaľ je uznesenie valného zhromaždenia v súlade s právnymi predpismi a stanovami. Akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a jej konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané. Okrem toho sa spoločnosť môže vzdať nároku na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po uplynutí troch rokov od ich vzniku. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom môže uplatniť veriteľ spoločnosti (vo svojom mene a na vlastný účet), ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ak je na spoločnosť vyhlásený konkurz, môže nároky veriteľov voči bývalým konateľom spoločnosti uplatniť iba správca konkurznej podstaty. (c) Dozorná rada S.r.o. nie je povinná zriadiť dozornú radu. Spoločenská zmluva spoločnosti môže určiť, že ak spoločnosť zriadi dozornú radu, musí mať najmenej troch členov. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie. Úlohou dozornej rady je dohliadať na činnosť konateľov ako aj všeobecne na činnosti spoločnosti. Konateľ spoločnosti nemôže byť zároveň aj členom dozornej rady. Členovia dozornej rady by sa mali zúčastňovať zasadnutí valného zhromaždenia, avšak zákon za ich neúčasť sa neudeľuje žiadnu sankciu. Na členov dozornej rady sa primerane vzťahujú ustanovenia o zodpovednosti konateľov. 2.5 Ochrana práv minoritných spoločníkov Zo zákona je každý spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorého vklad predstavuje aspoň 10% základného imania spoločnosti, oprávnený požiadať o zvolanie valného zhromaždenia za účelom prerokovania navrhovaných záležitostí. Ak konatelia takéto valné zhromaždenie nezvolajú, má spoločník právo zvolať ho sám.
24
ALLEN & OVERY
Spoločníci, ktorých vklady predstavujú spolu aspoň 10% základného imania, sú oprávnení spoločne predkladať návrhy rozhodnutí, ktoré majú byť spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným prijaté mimo valného zhromaždenia. Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti aj mimo zasadnutí valného zhromaždenia a sú oprávnení nahliadať do dokladov spoločnosti. Konatelia sú povinní spoločníkom takéto informácie poskytnúť. 2.6 Likvidácia Vo všeobecnosti sa na likvidáciu s.r.o. obdobne vzťahujú vyššie uvedené pravidlá likvidácie akciových spoločností (a.s.). Spoločnosť zaniká ku dňu jej výmazu z obchodného registra. Výmazu spoločnosti z obchodného registra predchádza jej zrušenie s likvidáciou. Likvidácia sa nevyžaduje, ak aktíva a pasíva spoločnosti prechádzajú na jej právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, ak bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostal spoločnosti žiaden majetok. Vo všeobecnosti majú spoločníci právo kedykoľvek požiadať registrový súd o zrušenie s.r.o. za predpokladu, že splnia všetky podmienky stanovené zákonom a základnými dokumentmi spoločnosti. Konatelia môžu požiadať súd o zrušenie s.r.o. iba ak to povoľuje spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti. Po zrušení spoločnosti majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku s.r.o., ktorý sa rozdelí medzi spoločníkov v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom. Rozhodnutie stať sa spoločníkom s.r.o. by sa malo dôkladne zvážiť, nakoľko spoločník nemôže zo spoločnosti jednoducho vystúpiť. Spoločník môže zo spoločnosti vystúpiť len na základe súdneho rozhodnutia, na vydanie ktorého musia byť splnené určité podmienky. Súdne rozhodnutie sa vyžaduje aj na vylúčenie spoločníka z iných dôvodov ako z dôvodu nesplatenia dohodnutej výšky vkladu do základného imania.
ALLEN & OVERY
25
3.
D O K U M E N T Á C I A / Ú KO N Y S M E RU J Ú C E K Z R I A D E N I U S. R . O. A A . S.
Proces zriadenia spoločnosti podľa slovenského právneho poriadku pozostáva z dvoch fáz: (a) založenie, a (b) vznik. 3.1 Založenie Za založenie spoločnosti sa považuje moment, keď zakladatelia podpíšu zakladateľskú zmluvu. Spoločnosť nadobudne právnu subjektivitu až zápisom do obchodného registra a preto až do právoplatnosti rozhodnutia o zápise spoločnosti do obchodného registra spoločnosť nie je oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť. Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra sú však zakladatelia oprávnení robiť v mene spoločnosti právne úkony, ktoré smerujú k alebo súvisia so vznikom spoločnosti a z ktorých sú zakladatelia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pri založení spoločnosti musia byť podpísané nasledovné dokumenty: (a) Spoločnosť s ručením obmedzeným (i)
spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina,
(ii)
stanovy (hoci tieto nie sú pre s.r.o. povinné, pretože všetky relevantné skutočnosti možno zahrnúť do spoločenskej zmluvy).
(b) Akciová spoločnosť (i)
notárska zápisnica o založení,
(ii)
zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina,
(iii)
stanovy.
Vyššie uvedené základné dokumenty podpisujú buď oprávnení zástupcovia zakladateľov alebo splnomocnenci na základe plnej moci. Každá plná moc musí byť vystavená a podpísaná v súlade s predpismi, ktoré upravujú spôsob podpisovania za príslušného zakladateľa. Informácie o formálnych požiadaviek na vystavovanie plných mocí uvádzame v článku 3.3 nižšie s názvom “Forma dokumentov”.
26
ALLEN & OVERY
3.2 Vznik Spoločnosť vzniká rozhodnutím miestne príslušného registrového súdu o zápise spoločnosti do obchodného registra. Zápisom do obchodného registra nadobúda spoločnosť právnu subjektivitu a odo dňa účinnosti zápisu môžu nadobúdať práva a povinnosti. Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra je potrebné súdu doručiť množstvo rôznych dokumentov. (a) Dokumenty štandardne požadované Živnostenským úradom Živnostenský úrad štandardne vyžaduje nasledovné dokumenty: (i)
vyplnený formulár živnostenského úradu,
(ii)
základné dokumenty preukazujúcu založenie spoločnosti, a
(iii)
výpis z registra trestov: l
konateľa/člena predstavenstva (ak spoločnosť ohlasuje prevádzkovanie voľnej živnosť, alebo ak je konateľ/člen predstavenstva zároveň aj zodpovedným zástupcom spoločnosti),
l
konateľa/člena predstavenstva aj zodpovedného zástupcu (ak spoločnosť ohlasuje prevádzkovanie viazanej alebo remeselnej živnosti alebo žiada o vydanie koncesie a konateľ/člen predstavenstva nie je zodpovedným zástupcom spoločnosti).
(b) Ďalšie dokumenty vyžadované Živnostenským úradom Živnostenský úrad vyžaduje tieto ďalšie dokumenty: (i)
dokumenty preukazujúce odbornú spôsobilosť zodpovedného zástupcu, ak musí byť ustanovený (zvyčajne sa jedná o: osvedčenie o získanom vzdelaní, potvrdenie o odbornej praxi, osvedčenie o vykonaní kvalifikačných skúšok),
(ii)
kópiu povolenia na prechodný pobyt/trvalý pobyt v SR konateľa/člena predstavenstva, ak nie je občanom členského štátu EÚ alebo OECD, a
(iii)
výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom krajiny, v ktorej má konateľ/člen predstavenstva bydlisko (ak ide o cudzincov).
(c) Dokumenty, ktoré je potrebné predložiť súdu (akciové spoločnosti (a.s.)) Za účelom zápisu akciovej spoločnosti do obchodného registra je potrebné predložiť súdu nasledovné dokumenty:
ALLEN & OVERY
27
(i)
návrh na zápis,
(ii)
zakladateľskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu,
(iii)
stanovy,
(iv)
rozhodnutie dozornej rady o voľbe členov predstavenstva, ak podľa stanov volí členov predstavenstva dozorná rada,
(v)
vyhlásenie správcu vkladov zakladateľov o splatení dohodnutej výšky vkladov do základného imania,
(vi)
základné dokumenty preukazujúce právnu subjektivitu každého zo zakladateľov a upravujúce spôsob podpisovania za zakladateľa,
(vii)
rozhodnutia príslušných orgánov zakladateľa, do ktorých právomoci patrí rozhodovanie o prevzatí záväzku na vklad (napr. predstavenstvo, dozorná rada alebo v niektorých prípadoch aj valné zhromaždenie),
(viii) podpisové vzory členov predstavenstva, (ix)
kópie povolenia na prechodný pobyt/trvalý pobyt členov predstavenstva oprávnených konať za spoločnosť (ak ide o cudzincov), pokiaľ členovia predstavenstva oprávnení konať za spoločnosť nie sú občanmi členského štátu EÚ alebo OECD, a
(x)
živnostenské oprávnenie.
Ak je spoločnosť založená na základe výzvy na upisovanie akcií, k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa prikladajú aj nasledovné dokumenty: (xi)
výzva na upisovanie akcií v uverejnenom znení spolu s dokladom preukazujúcim jej uverejnenie,
(xii)
listina upisovateľov, prípadne druhopisy alebo kópie písomných prejavov vôle upisovateľov akcií, a
(xiii) notárska zápisnica z konania ustanovujúceho valného zhromaždenia. (d) Dokumenty, ktoré je potrebné predložiť súdu (spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)) Za účelom zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra je potrebné predložiť súdu nasledovné dokumenty:
28
(i)
návrh na zápis,
(ii)
spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu,
ALLEN & OVERY
(iii)
stanovy,
(iv)
vyhlásenie správcu vkladov zakladateľov o splatení dohodnutej výšky vkladov do základného imania,
(v)
základné dokumenty preukazujúce právnu subjektivitu každého zo zakladateľov a upravujúce spôsob podpisovania za zakladateľa,
(vi)
rozhodnutia príslušných orgánov zakladateľa, do ktorých právomoci patrí rozhodovanie o prevzatí záväzku na vklad (napr. predstavenstvo, dozorná rada alebo v niektorých prípadoch aj valné zhromaždenie),
(vii)
podpisové vzory konateľov,
(viii) kópiu povolenia na prechodný pobyt/trvalý pobyt konateľov (ak ide o cudzincov), pokiaľ nie sú občanmi členského štátu EÚ alebo OECD, a (xiv) živnostenské oprávnenie. 3.3 Forma dokumentov Podpisy na právne relevantných dokumentoch, ako je plná moc alebo rozhodnutie o prevzatí záväzku na vklad, musia byť overené notárom, tzn. notár musí potvrdiť totožnosť podpisujúcej osoby. Oprávnenie podpisujúcej osoby by malo byť zrejmé z dokumentu preukazujúceho právnu subjektivitu zakladateľa alebo z iného právne záväzného dokumentu podpísaného inou osobou oprávnenou podpisovať za zakladateľa. Každý dokument vyhotovený v cudzom jazyku musí byť úradne preložený (súdnym tlmočníkom) do slovenského jazyka. Slovenská republika pristúpila v júni 2001 k Haagskemu dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (tzv. “Haagsky dohovor”), ktorého ratifikačný proces bol ukončený začiatkom roku 2002. Z toho dôvodu sa už dnes nevyžaduje “superlegalizácia” verejných listín krajín, ktoré sú signatármi Haagskeho dohovoru. Jedinou formálnou náležitosťou takýchto verejných listín je pripojenie osvedčenia, tzv. apostily (“Apostille (Convention de La Haye du 5 octobre 1961))” vo forme stanovenej Haagskym dohovorom.
ALLEN & OVERY
29
4.
O B M E D Z E N I A M A J E T KOV E J Ú Č A S T I ZAHRANIČNÝCH OSÔB
4.1 Majetková účasť zahraničných osôb Právny poriadok Slovenskej republiky neobmedzuje majetkovú účasť zahraničných osôb v slovenských spoločnostiach. Naopak, Obchodný zákonník vyslovene ustanovuje, že zahraničné osoby sa môžu za účelom podnikania podieľať na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen v slovenskej právnickej osobe už založenej, pričom majú v tejto súvislosti rovnaké práva a povinnosti ako slovenské osoby. 4.2 Vlastníctvo nehnuteľností Spoločnosti, ktoré vlastnia nehnuteľný majetok a sú vo vlastníctve zahraničných osôb nemajú žiadnu osobitnú povinnosť zverejňovať informácie ani sa na ne nevzťahujú žiadne osobitné podmienky. Avšak osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a nie je občanom Slovenskej republiky ani právnickou osobou zaregistrovanou v Slovenskej republike, môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike iba:
5
30
(a)
dedením,
(b)
pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu (za podmienky vzájomnosti),
(c)
ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden je zahraničná osoba, alebo ak zahraničná osoba nadobudne nehnuteľný majetok od svojho manžela/manželky, súrodencov, rodičov alebo starých rodičov,
(d)
výmenou nehnuteľnosti v Slovenskej republike, ktorú vlastní, za inú nehnuteľnosť v Slovenskej republike, ktorej hodnota neprevyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti,
(e)
ak uplatňuje predkupné právo z titulu z podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,
(f)
ak ide o stavbu, ktorú zahraničná osoba postavila na svojom pozemku,
(g)
ak tak vyslovene ustanovujú reštitučné zákony5.
Pod reštitúciou sa rozumie proces navracania hnuteľných a nehnuteľných vecí osobám, ktorým bolo vlastnícke právo k týmto veciam odňaté za komunistického režimu.
ALLEN & OVERY
Organizačná zložka zahraničnej osoby môže okrem nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dedením nadobudnúť v Slovenskej republike iba taký nehnuteľný majetok, ktorý je nevyhnutný na získanie prevádzkových priestorov. Dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a EÚ budú vyššie uvedené obmedzenia zmiernené.
ALLEN & OVERY
31
5.
P OVO L E N I E N A P R E C H O D N Ý POBYT
5.1 Všeobecne Podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. apríla 2002, sa môže cudzinec dlhodobo zdržiavať na území Slovenskej republiky iba po získaní povolenia na prechodný pobyt. Každý cudzinec vo funkcii konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným alebo člena predstavenstva akciovej spoločnosti oprávneného konať za spoločnosť, je povinný získať takéto povolenie ešte pred zápisom príslušnej spoločnosti do obchodného registra. Táto povinnosť sa nevzťahuje na občanov členských štátov EÚ alebo OECD (pozri odsek. 5.2 nižšie). Takéto povolenie (ak sa vyžaduje) musí cudzinec získať ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky sa vydáva iba na čas potrebný na dosiahnutie účelu pobytu zahraničnej osoby, pri prvom udelení povolenia najviac však na jeden rok. Na žiadosť cudzinca môže byť cudzinecké polícia povolenie predĺžiť. Žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt musí žiadateľ predložiť na Cudzineckej polícii najneskôr 60 dní pred skončením platnosti povolenia. Obnovenie sa udeľuje najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt cudzinca bude trvať najmenej ďalšie tri roky. Povolenie je možné obnoviť maximálne na päť rokov na účel podnikania alebo zamestnania, ak predchádzajúci nepretržitý prechodný pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky na účel podnikania alebo zamestnania trvá viac ako desať rokov. Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec na zastupiteľskom úrade v štáte, ktorý mu vydal cestovný pas, alebo na zastupiteľskom úrade v štáte, v ktorom má bydlisko. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive. Spolu so žiadosťou o udelenie povolenia na prechodný pobyt je žiadateľ povinný predložiť aj cestovný doklad a tri fotografie (3 cm x 3,5 cm). Žiadateľ je povinný k žiadosti priložiť nasledovné doklady, ktoré nesmú byť staršie ako 90 dní: (a)
32
doklady preukazujúce účel pobytu (väčšinou overená kópia spoločenskej zmluvy spoločnosti, notárska zápisnica o zriadení organizačnej zložky v Slovenskej republike alebo overená kópia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvolení či vymenovaní cudzinca za konateľa/člena predstavenstva),
ALLEN & OVERY
(b)
doklad o bezúhonnosti žiadateľa vystavený v krajine pobytu žiadateľa ako aj výpis z registra trestov Slovenskej republiky,
(c)
doklady preukazujúce finančné zabezpečenie na čas pobytu, ktoré musí byť najmenej vo výške štvornásobku minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu (podľa platných predpisov musí cudzinec disponovať minimálne 19.680 Sk na mesiac pobytu), pričom finančné zabezpečenie sa preukazuje najmenej na obdobie jedného roka,
(d)
doklady preukazujúce zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky,
(e)
potvrdenie o zabezpečení ubytovania v Slovenskej republike počas prechodného pobytu (väčšinou sa predkladá overená kópia nájomnej zmluvy, ktorá preukazuje ubytovanie v byte alebo dome (resp. v hoteli)). Podpisy musia byť notársky overené. V prípade prenájmu domu/bytu sa vyžaduje tiež overená kópia výpisu z katastra nehnuteľností, ktorý nesmie byť starší ako 90 dní.
Zastupiteľský úrad si môže taktiež vyžiadať potvrdenie o zdravotnom stave nie staršie ako 30 dní potvrdzujúce skutočnosť, že žiadateľ netrpí nákazlivou chorobou, ako aj doklad preukazujúci, že žiadateľ nebude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky postupuje všetky žiadosti Cudzineckej polícii. Zákonná lehota na prijatie rozhodnutia Cudzineckou políciou a vydanie povolenia na pobyt je 90 dní odo dňa predloženia kompletnej žiadosti s prílohami Cudzineckej polícii. Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok. 5.2 Osobitné ustanovenia pre občanov členských štátov Európskej únie Od 1. apríla 2002 majú občania členských štátov EÚ právo na prechodný pobyt na základe registrácie najviac na jeden rok. Manžel či manželka a maloleté deti občana EÚ, ktorý má právo na prechodný pobyt, má/majú právo na prechodný pobyt (na základe registrácie) na účel zlúčenia rodiny na rovnaký čas ako občan únie, ku ktorému žiada o zlúčenie. Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva žiadateľ osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v štáte, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo v štáte, v ktorom má bydlisko. Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt je možné podať aj na Policajnom útvare Cudzineckej polície.
ALLEN & OVERY
33
Pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je žiadateľ povinný predložiť svoj cestovný doklad, doklady preukazujúce účel pobytu, zabezpečenie ubytovania a zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky ako aj tri fotografie (3 cm x 3,5 cm). Cudzinecká polícia si môže vyžiadať aj doklad o bezúhonnosti žiadateľa či doklad o tom, že žiadateľ nebude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Policajný útvar Cudzineckej polície musí o registrácii rozhodnúť v zákonnej lehote 14 dní odo dňa prijatia kompletnej žiadosti s prílohami. Na žiadosť cudzinca môže byť povolenie na prechodný pobyt predĺžené. Žiadosť o obnovenie registrácie musí žiadateľ predložiť na Cudzineckej polícii najneskôr 14 dní pred skončením jej platnosti. Registráciu je možné obnoviť najviac na 3 roky. Všetci cudzinci, ktorí majú povolenie na pobyt, sú povinní predložiť na Cudzineckej polícii písomnú žiadosť, ak majú v úmysle opustiť územie Slovenskej republiky na viac ako 180 dní.
© ALLEN & OVERY
Február 2003. Táto brožúra obsahuje názor Allen & Overy na legislatívu platnú k 1. máju 2002 a je určená výlučne pre informačné účely. Nepredstavuje právne poradenstvo a žiadna osoba sa na ňu nemôže spoliehať ani ju kopírovať bez nášho predchádzajúceho písomného súhlasu.
34
ALLEN & OVERY
MK302054 02/03