Aktuálne infekčné ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u koní MVDr. Martin Boldižár; MVDr. Petra Vidricková Klinika koní, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Komenského 73, 041 81 Košice, e-mail:
[email protected] Úvod: Výkon koní je po jednej minúte svalovej práce limitovaný kyslíkovou transportnou kapacitou krvi, výkonosťou respiračného a kardiovaskulárneho systému a jeho schopnosťou zabezpečiť dodávku kyslíka do svalových buniek, kde vzniká ATP nevyhnutná pre svalovú kontrakciu. Dýchacie cesty priamo komunikujú s vonkajším prostredím. Z toho dôvodu sú pod jeho neustálym vplyvom. Dýchanie nie je proces selektívny. Touto cestou sa dostávajú do organizmu koňa aj zdraviu škodlivé látky a patogény, ktoré môžu poškodzovať dýchacie cesty a pľúcny parenchým. Následne patologický proces na dýchacom aparáte môžu sekundárne
ovplyvniť
iné
orgánové
systémy.
Logická
nomenklatúra
infekčných
a neinfekčných ochorení dýchacích ciest u koní je nevyhnutná pre zvládnutie diagnostiky a diferenciálnej diagnostiky ochorení respiračného aparátu koní. 1. Vírusové infekcie respiračného aparátu koní Permanentný monitoring výskytu vírusových ochorení koní je nevyhnutný pre ich účinné preventívne tlmenie a pre ich následné terapeutické zvládnutie pri individuálnych jedincoch, respektíve prijatie terapeutických a preventívnych opatrení v chove koní, ak sa jedná o enzootický výskyt ochorenia. Tak isto je nemysliteľné z pohľadu diagnostického a diferenciálne diagnostického nevenovať pozornosť ich etiológii výskytu. Čo je v neposlednej rade podmienkou pre erudovaný diferenciálno-diagnostický prístup pre terapiu vírusových a bakteriálnych ochorení koní. Typickou črtou vírusových ochorení je ich prirodzený kontagiózny charakter, čo treba mať neustále na pamäti. Vírus chrípky koní Prvé zmienky o ochorení dýchacieho aparátu koní, ktoré sa klinicky manifestuje ako chrípka, bolo u koní popísané už v 18. storočí. K izolácií vírusovej časti však došlo až v polovici minulého storočia. Vírus chrípky koní je klasifikovaný ako RNA vírus z čeľade Orthomyxovirus. Z troch typov chrípkových vírusov sa u koní popisuje zatiaľ výskyt iba chrípky typu A a to v dvoch subtypoch H7N7 a H3N8. V súčasnosti je rozsiahly antigénny drift pozorovaný iba u subtypu H3N8, ktorý sa podľa fylogenetického vývoja delí do troch
vetiev: Americká, Európska a Juhoamerická vetva. Chrípka koní sa považuje za vysoko kontagiózne ochorenie s vysokou morbiditou, ktoré sa rýchlo šíri medzi jedincami jednotlivých kategórií koní. Inkubačná perióda sa najčastejšie varíruje medzi 1 až 3 dňami s rozsahom 5 až 18 dní. Dĺžka inkubačnej periódy nepriamo súvisí
s dávkou vírusu.
Najčastejšie klinické príznaky sú pyrexia a kašeľ. Kašeľ býva suchý, drsný a v iniciačných štádiach neproduktívny. Často sa pozoruje stredná rinitída s nápadným opuchom submandibulárnych lymfatických uzlín. Výtok z nosa býva na začiatku serózny a neskôr sa stáva mukopurulentný v dôsledku sekundárnej kontaminácie bakteriálnou mikroflórou. Vo vakcinovanej populácií s parciálnou imunitou nie sú klinické príznaky také typické. Medzi najčastejšie príznaky patrí výtok z nosa, ktorý sa rýchlo šíri medzi jedincami. Medzi ostatné klinické príznaky ďalej patrí anorexia, dyspnoe, myalgia a poškodenie myokardu u jedincov zaťažovaných počas akútnej fázy. Hematologicky sa diagnostikuje počas prvých 3 až 7 dní anémia, leukopénia a lymfopénia. Vírus chrípky postihuje horné a dolné dýchacie cesty, pričom subtyp H3N7 je viac pneumotroptný. Spôsobuje poškodenie ciliárneho epitelu dýchacích ciest, čo má za následok zníženie mukociliárneho klírensu, zvýšenú akumuláciu mucínu a sekundárneho výskytu baktérií. Diagnostika chrípky u koní na základe klinických príznakov je náročná a to hlavne u jedincov vakcinovaných, respektíve s vytvorenou imunitou. Herpesvírusové infekcie koní Koňovité sú hostiteľmi pre 11 herpesvírusov (EHV), z toho 3 druhy sa označujú ako somárie herpesvírusy. Tradične sa považujú za patogénne druhy EHV 1, EHV 4 spôsobujúce infekčnú rinopneumóniu koní. Obidva druhy z klinického pohľadu spôsobujú respiračné ochorenia horných dýchacích ciest a aborty u kobýl. Pričom EHV 1 sa považuje za viac abortívny druh a EHV 4 druh, ktorý je príčinou respiračných ochorení a v menšej miere abortívny.
Pri EHV 1 infekciách sa môžeme stretnúť aj neurologickou manifestáciou
ochorenia, ktoré sa demonštruje strednou ataxiou až quadriplégiou. V poslednej dobe sa zistila zvýšená prevalencia výskytu EHV 2 pri ochoreniach dolných dýchacích ciest u žriebät. EHV 2 infekcia dýchacích ciest sa považuje za predispozičný faktor výskytu Rhodokokovej pneumónie žriebät a predpokladá sa jeho významná úloha pri reaktivácií EHV 1; 4 infekcie z latentného štádia. Inkubačná doba pre herpes vírusovú infekciu koní sa v terénnych podmienkach pohybuje do 10 dní. Klinickými príznakmi ochorenia sú rinitída, faringitída, v menšej miere tracheobronchitis (hlavne pri EHV 4 infekcii žriebät), depresia a anorexia. Pyrexia pretrváva v rozmedzí 8 až 10 dní. Počas prvého týždňa manifestácie infekcie sa pozoruje výtok z nosa a očí, ktorý má charakter serózny a neskôr mucinózny až
mukopurulentný. Vírusová rinitída a konjuktivitída je často komplikovaná sekundárnou bakteriálnou infekciou. Pozoruje sa lymfadenopátia subamdibulárnych a v menšej miere retrofaryngeálnych lymfatických uzlín, pričom opuch pretrváva aj niekoľko týždňov. Kašeľ pri EHV 1; 4 infekciách nie je charakteristický klinický príznak a to v dôsledku infekcie horných dýchacích ciest, čo je v kontraste s chrípkou koní. Vírus vstupuje do organizmu cez horné dýchacie cesty pomocou kontaminovaných predmetov alebo aerosolom.
Zdrojom
infekcie sú respiračné sekréty z akútne chorých zvierat, jedinci s reaktivovanou EHV infekciou, abortovaný fetus a placenta. Typické pre EHV vírusy je schopnosť perzistencie v latentnom štádiu v populácií koní. Vírus perzistuje v organizme v lymforetikulárnom tkanive, cirkulujúcich lymfocytoch a v lymfatických uzlinách. Vzniknutá imunitná odpoveď na infekciu, respektíve vakcináciu EHV 1; 4 je krátkodobá, trvá v priemere 3 až 6 mesiacov. Všetky hore uvedené skutočnosti je nutné brať do úvahy pri tlmení a terapii herpesvírusových infekcií koní. Ďalšie vírusové patogénny patriace do skupiny syndrómu chrípky koní Skupinu vírusov, ktorá spôsobuje infekcie dýchacích ciest má širšie zastúpenie. Klinická manifestácia nie je špecifická pre jednotlivé vírusy a bez typizácie vírusu, respektíve protilátok nie je možné stanoviť presnú diagnózu. Z toho dôvodu sa v klinickej praxi viac využíva pre označenie respiračných ochorení dýchacieho aparátu koní ako syndróm chrípky koní. Terapia nie je špecifická a dôraz sa kladie skôr na preventívnu vakcináciu, ktorú v našich podmienkach vieme zabezpečiť iba v prípade influenzy koní, EHV 1; 4 a reovírusovej infekcie koní. V krajinách kde je možnosť diagnostiky pôvodcu respiračného ochorenia je zrejmé, že v etiológii respiračných vírusových ochorení koní zohrávajú významnú úlohu aj tieto vírusy: 1. Vírus arteritídy koní (EVA): Klinické príznaky: pyrexia, depresia, konjuktivitída, palpebrálny edém, okulárný a nazálny výtok, urtikária, opuch uzlín, periorbitálne edémy a edémy ventrálnych častí tela, aborty kobýl. Prechádza placentárnou bariérou. U novonarodených žriebät spôsobuje zvýšenú morbiditu (pneumónie) a signifikatne zvýšenú mortalitu. Vírus sa prenáša respiračnou a venerickou cestou. Po prekonaní infekcie sa u koní vytvára trvalá imunita. Niektoré žrebce môžu permanentne vylučovať vírus vo všetkých frakciách ejakulátu a sú významným článkom v transmisii a epidemiológii EVA. 2. Vírus rinitídy koní (ERV): Klinické príznaky: pyrexia, nazálny výtok, edém retrofaryngeálnych uzlín a vlhký produktívny kašeľ. Transmisia sa vykonáva respiračnou cestou a vírus je dlhodobo vylučovaný močom.
3. Vírus parainfluenzy 3 (PI3): Klinické príznaky: pyrexia, seropurulentný nazálny výtok, , dyspnoe, konjuktivitída (asi 50% prípadov). Je to ochorenie hlavne horných dýchacích ciest. Spôsobuje degeneratívne zmeny na respiračnom epitely. 4. Adenovírus: Klinické príznaky: pneumónie hlavne u dospelých koní, v menšej miere spôsobuje rinitídy a faringitídy. Niektoré adenovírusové respiračné infekcie koní boli spojené so signifikantne vyšším výskytom hnačiek. 5. Reovírus 3: Spôsobujúci ochorenia respiračného aparátu koní. V našich podmienkach je možné zabezpečiť aktívnu imunizáciu voči tomuto vírusu. Všetky hore uvedené vírusy majú potvrdení celosvetový výskyt. Z toho dôvodu sa dá predpokladať ich výskyt aj v našich podmienkach. Túto možnosť podporuje aj skutočnosť, že sa stretávame v terénnej praxi s epizoóciami respiračných ochorení koní so skupiny syndrómu chrípky koní v chovoch, ktoré sú imunizované proti influenze koní a EHV 1; 4. Poslednú skupinu vírusov respiračného aparátu koní tvoria pre nás zatiaľ exotické vírusy:
Africký mor koní (AHS): je to perakútne, nekontagiózne ochorenie dýchacích ciest u koní
v sub-saharskej
oblasti.
Mimo
endemických
oblastí
boli
spontánne
zaznamenané epizoócie v prednej Ázii, severnej Afrike, Španielsku a Portugalsku. Z epizootologického hľadiska je zaujímavá skutočnosť, kde vírus AHS patrí do rodu Orbivirus podobne ako vírus katarálnej horúčky (Bluetongue).
Hendra vírus (HeV): je to podobne ako AHS perakútne ochorenie respiračného aparátu koní. Výskyt bol zatiaľ potvrdený iba v Austrálií a pravdepodobne ide o zoonózu.
2. Bakteriálne ochorenia respiračného aparátu koní Bakteriálne ochorenia dýchacích ciest u koní sú ďalšou skupinou infekčných ochorení respiračného aparátu, s ktorou sa stretávame aj v našich podmienkach. Na základe našich pozorovaní častejšie diagnostikujeme bakteriálne ochorenie dolných ciest. Z hľadiska etiologického častejšie diagnostikujeme sekundárne bakteriálne bronchopulmonálne afekcie ako primárne. Pri klasifikácií bakteriálnych ochorení respiračného aparátu koní sa výskyt jednotlivých patogénov viaže na štyri základne bakteriálne respiračné syndrómy koní:
Streptokokóza koní/ Kach koní
Bronchopneumónia žriebät
Inflammatory airway disease (IAD)/ Zápal dýchacích ciest koní
Pneumónia a pleuropneumonia dospelých koní
Syndróm streptokokózy koní Na rozdiel od ostatných syndrómov respiračného aparátu koní, tento klinický syndróm respiračných ochorení koní spôsobujú iba baktérie z rodu Streptococcus:
Streptococcus equi subsp. equi
Streptococcus equi subsp. zooepidemicus
Streptococcus dygalactiae supsp. equisimilis
Streptococcus pneumoniae
Streptokoky patria medzi veľmi dôležitých patogénov horných aj dolných dýchacích ciest u koní. Sú hlavným etiologickým patogénnom respiračných ochorení koní. Diagnostikujú sa ako samostatné alebo zmiešané infekcie respiračných ciest u koní vo všetkých
štyroch
základných
bakteriálnych
respiračných
syndrómoch
koní.
Najznámejšia Streptokokóza koní je v našich podmienkach označovaná ako Kach koní. Etiologickým pôvodcom je Streptococcus equi subsp. equi. Popisujú sa dve klinické formy manifestácie tohto ochorenia:
Klasický kach koní
Atypický kach koní
Je to kontagiózne ochorenie, postihuje všetky kategórie koní, ale najčastejšie mladé jedince a jedince ktoré ešte neboli exponované. Morbidita býva až 100% a mortalita 2-3%. Prenos patogénu z jedinca na jedinca je najčastejšie kontaktom a aerosólom, ale tak isto dôležitú úlohu tu zohráva nepriamy prenos pomocou personálu (šatstvo, dlane, obuv), príručné vybavenie (vedrá, čistiace pomôcky). Prežívatelnosť pôvodcu v prostredí závisí od klimatických vplyvov a pohybuje sa v rozhraní 1 týždňa až dvoch mesiacov. Inkubačná doba ochorenia je 1 až 14 dní. Klinický priebeh klasického kachu koní závisí od kondičného stavu jedinca, dávky infekčného inokula a či sa jedinec už stretol s potogénom v minulosti. Postihnutý jedinec je depresívny, pozorujeme anorexiu a pyrexiu (až 42 °C), purulentný výtok z nosa. U 10 % postihnutých jedincov sa sekundárne vyvíja empyém vzduchového vaku, edémy ventrálnych častí
tela,
agalakcia.
Typické
je
zväčšenie
lymfatický
uzlín
(submanibulárnych
a retrofaryngeálnych) už v priebehu prvých 2 až 3 dní a ich abscedácia, ktorá sa vyvinie do 2 až 3 týždňov od začiatku infekcie. Vo väčšine prípadov nedochádza k diseminácií baktérií a následnej metastatickej absedácií z oblasti hlavy do tela organizmu.
Klinická manifestácia atypického kachu koní nemá taký dramatický priebeh ako klasická forma a demonštruje sa miernymi až strednými klinickými príznakmi. Najčastejšie pozorujeme miernu pyrexiu, zväčšenie lymfatických uzlín a výtok z nosa. Z toho dôvodu sa skôr uvažuje o vírusovej etiológií u takto postihnutých jedincov ako bakteriálnej a preto nedochádza často k odberu vzoriek na diagnostiku patogénnu. Absedácia, empyém vzduchového vaku, metastatická diseminácia, tažké pyretické stavy chýbajú. Prognosticky je atypická forma priaznivá a klasická forma je nepriaznivá. Syndróm bronchopneumónie žriebät Pneumónie sú časté u žriebät až do veku 9 mesiacov života. Spôsobujú ich rezidentné baktérie, ktoré sú v prípade normálnej obrany schopnosti dýchacích ciest oportunistickými patogénmi. U väčšiny žriebät sa nachádza zmiešaná bakteriálna mikroflóra tvorená najčastejšie: S. zooepidemicus, S. pneumonie, Actinobacillus equuli, Pasteurella caballi, Mycoplasma sp. Tak isto môžu byť príčinou bronchopneumónie ostané druhy: Bordetella bronchiseptica, E. coli, Klebsiella sp. Príčiny poškodenia obranyschopnosti dýchacích ciest v tomto veku žriebät sú rôzne:
Vírusová infekcia
Migrácia P. equorum, D. arnfieldi
Rôzne formy stresových situácií
Celková anestézia
Transport
Odstav
Syndróm zápalu dýchacích ciest koní/ Inflammatory airway disease (IAD) IAD postihuje hlavne kategóriu mladých dostihových koní, ale tak isto staršie kategórie koní v záťaži ostaných plemien. Mnohí autori pri prevalencii tohto ochorenia poukazujú na kategóriu mladých dostihových koní, lebo v ich podmienkach tvoria dominantný počet jedincov z vyšetrovaného súboru. V našich podmienkach, kde dostihový šport nemá takú početnú základňu jedincov v tréningu, je pomer obrátený. IAD je charakterizované ako stredný neutrofilný zápal dýchacích ciest s lyfocytózou a monocytózou. S akumuláciou mukopurulentného exudátu trachei a bronchov. Priemerná prevalencia je 1020% u koní v tréningovom zaťažení, ale môže dosahovať až 50% prevalenciu.
Je to
ochorenie, ktoré je na základe cytológie a mikrobiológie dýchacích ciest zaradzované medzi
infekčné aj neinfekčné ochorenia dolných dýchacích ciest. V súčasnosti sa doporučuje nasledujúca klasifikácia:
Bakteriálne IAD
Neinfekčné IAD
O bakteriálnom IAD hovoríme vtedy, ak v tracheálnom aspiráte diagnostikujeme 102 kolónií formujúcich jednotiek/ml aspirátu pri súčasnom potvrdení neutrofilného zápalu a vylúčenia možnej kontaminácie z horných dýchacích ciest. Diagnostikovanými patogénmi sú bakteriálne komenzály dolných dýchacích ciest, ktoré sa správajú ako oportunistické patogény. Najčastejšie sa diagnostikuje
S. zooepidemicus, S. pneumonie, Actinobacillus
equuli, Pasteurella caballi, Mycoplasma sp. Klinické príznaky ochorenia sú intermitetný kašeľ a mukopurulrntný výtok z nozdier. Dôležité je zdôrazniť skutočnosť, že u koní s IAD sa nediagnostikuje dyspone, pyrexia, depresia prípadne ostané príznaky celkového ochorenia. Syndróm pneumónie a pleuropneumónie dospelých koní Tento syndróm je zapríčinený tak isto rezidentnými komenzálnymi batériami, ktoré sa správajú ako oportunistické patogény. Najčastejšie sa diagnostikuje
S. zooepidemicus, buď
samostatne, alebo v kombinácií s ostanými druhmi. Okrem už spomínanými aerobnými grampozitívnymi a gramnegatívnymi druhmi sa na incidencii tohto syndrómu podieľajú aj anaeróbne druhy baktérií:
Clostridium sp.
Fusobcterium sp.
Bacteroides sp.
Aktivačným faktorom supresie slizničnej imunity sú stresové situácie vplývajúce na organizmus koní: dlho trvajúci transport, zlá hygiena stajne, hospitalizácia a celková anestézia. Na rozdiel od syndrómu pneumónie žriebät, sa pri syndróme pneumónie a pleuropneumónie dospelých koní primárna vírusová infekcia dýchacích ciest nepovažuje za predispozičný faktor. Rhodokoková pneumónia žriebät Rhodococcus equi je špecifický patogén dolných dýchací ciest pre žriebätá vo veku 1 až 6 mesiacov života. Je to ochorenie ktoré má u postihnutého jedinca negatívny vplyv na vývoj jeho budúcich atletických parametrov. Diagnosticky sa zisťuje prítomnosť abscedujúcej pneumónie a tak isto sa môžu sekundárne pridružiť extrapulmonálne ochorenia ako napr.:
Abdominálna lymphadenitída
Enterocolitis/ typhlitis
Diarehea
Polysynovitis
Diseminácia pyogranulómov
Empyém vzduchového vaku
Terapia je náročná z toho dôvodu, že Rh. equi podobne ako Mycobacterium tuberculosis je intracelulárna baktéria. Na terapiu sa využíva erythromycín, azithromycín, clarithromycín a rifampin. Táto infekcia má endemický charakter a v stajniach alebo farmách koní, kde sa už vyskytla, je prevalencia vyššia. Okrem medikamentóznej terapie si potom vyžaduje zaviesť príslušné veterinárne opatrenia na tlmenie nákazy v chove. Je nutné podotknúť, že prirodzený zdroj baktérie je trus kobýl. Parazitárne ochorenia dýchacích ciest u koní Medzi parazitárnych patogénov
dolných dýchacích ciest u koní sa zaradzujú
migrujúce larvy Parascaris equorum, Strongyloides westeri a v prípadne anomálie v migrácií lariev aj Strongylus vulgaris a Habronema sp. Priamo v pľúcach parazituje len Dictyocaulus arnfieldi. Pre parazitárnu infestáciu je typický eozinofilný zápal dýchacích ciest. Klinické príznaky pozorujeme len pri infekcii Dictyocaulus arnfieldi. Tu je nutné upozorniť na podobnosť s klinickými príznakmi pri návratnej obštrukcií pľúc (RAO). Ako sú paroxyzmálny kašeľ, prítomnosť auskultačných šelestov (praskotov, chrapotov a piskotov) a zvýšené respiračné úsilie respektíve prítomnosť dyspnoe. To je nutné zohľadniť pri diferenciálnej diagnostike. Z anamnestického pohľadu je nutné si uvedomiť, že prirodzeným hostiteľom alebo rezervoárom je somár, mul alebo mulica. V nasledujúcom období bude mať možno dictyocauloza koní na Slovensku stúpajúcu incidenciu kvôli importu somárov za účelom agroturistiky.
