ako može ˆ miestna agenda 21 zmenit vašu komunitu

ˆ Ž E M I E S T N A A G E N D A 2 1 Z M E N I T VA Š U K O M U N I T U AKO MO

ˆ

ako može miestna agenda ˆ zmenit vašu komunitu

21

ˆ

ˆ

Project part-finance d by the Euro pean Unio n

LA21_BORITO_SK.indd 1

prírucka pre sídla v karpatskej oblasti

10/2/08 9:34:54 AM

Ako môže Miestna agenda 21 zmeniť vašu komunitu: Príručka pre sídla v karpatskej oblasti Autorky: Nóra Dankó, Imola Füzi, Vlasta Körnerová, Kristina Vilimaitė. Editorka: Kristina Vilimaitė Vydala organizácia CEEweb pre biodiverzitu v spolupráci s Informačným centrom životného prostredia UNEP/GRID-Warszawa. CEEweb pre biodiverzitu je medzinárodná sieť mimovládnych organizácií v strednej a východnej Európe. Poslaním tejto siete je zachovať biodiverzitu pomocou propagácie trvalo udržateľného rozvoja. Adresa: Tel: E-mail:

CEEweb pre biodiverzitu, Kuruclesi út 11/a, 1021 Budapešť, Maďarsko +36 1 398 0135, Fax: +36 1 398 0136 [email protected] www.ceeweb.org

ISBN 978-963-87218-6-0 Vytlačené na plne recyklovanom papieri. Preklad do slovenského jazyka: PaedDr. Beata Nemcová Jazyková úprava: Dorota Balšínková Grafická úprava: FARM | www.farm.co.hu Tlač: Media-Press ´91 Kft.

V Y H L Á S E N I E Táto publikácia bola vydaná v rámci Karpatského projektu, podporeného z programu INTERREG III B CADSES Susedský program. Publikáciu čiastočne financovala Európska únia. Za obsah dokumentu zodpovedajú výhradne autori a za žiadnych podmienok nemôže byť považovaný za vyjadrenie názorov Európskej únie, Programu ochrany životného prostredia OSN (UNEP), Karpatského dohovoru alebo partnerských inštitúcií.

Project part-financed by the European Union

AKO MÔŽE MIESTNA AGENDA 21 ZMENIŤ VAŠU KOMUNITU PRÍRUČKA PRE SÍDLA V KARPATSKE J OBLASTI

2008

O B S A H

S T R A N A

ÚVOD

5

K RO K 9 :

Vytvorte finančný rámec

77

Aké zdroje sú potrebné na realizáciu stratégie? K APITOL A 1: ÚVOD DO TA JOMSTIEV „DOMÁCE J ÚLOHY 21“

11

K APITOL A 2: ROZVOJ DEDINY OKORENENÝ PRÍSTUPOM AGENDY 21

19

K APITOL A 3: TUCET KROKOV K MIESTNE J AGENDE 21

31

PRÍPRAVA

K RO K 0 :

Oficiálny prísľub miestnej samosprávy o Miestnej agende 21

33

Uvažujte o realizácii MA21 od úplného začiatku

ČASŤ III. REALIZÁCIA, MONITORING A OHODNOTENIE

K RO K 1 0 : Načrtnite realizáciu Ako úspešne viesť stratégiu? K RO K 1 1 : Vyberte systém monitoringu a ohodnotenia Ako spoznáte, že vaše plány zlepšujú všeobecné blaho? K RO K 1 2 : Ak je to potrebné, prepracujte plán Prispôsobte svoje plány, aby ste dosiahli lepšie výsledky

83

MOŽNÉ NÁSTRAHY NA CESTIČKE MA21

97

87 93

Č A S Ť I. A N A LÝ Z A

K RO K 1 :

O čo sa staráme?

K RO K 2 :

Akú zmenu chceme a prečo potrebujeme zmeny?

37

Identifikujte hodnoty komunity

K APITOL A 4: PRÍKL ADY Z REÁLNEHO PRIEBEHU MA21 SAMOSPRÁVA ARLÓ, MAĎARSKO

43

KRÁĽOVA LEHOTA, SLOVENSKO

101 101 107

Identifikujte potreby komunity K RO K 3 :

Mapovanie výhod: Kde sa dnes nachádzame?

47

Identifikujte komunitné zdroje K RO K 4 :

Identifikujte strategické problémy

53

Porozumejte príčinnej súvislosti Č ASŤ II. STRATEGICKÝ NÁVRH A PL ÁNOVANIE AKCIÍ

K RO K 5 :

Sformulujte víziu

57

Kde chceme byť o niekoľko rokov? K RO K 6 :

Sformulujte stratégie riešenia problémov

61

Identifikujte najlepší spôsob, ako prekonať problémy K RO K 7 :

Vytvorte akčný plán

67

Ako prepojiť naše plány s realizáciou MA21? K RO K 8 :

Posúďte potenciálny negatívny vplyv aktivít „Nespôsobujte žiadne škody!“

73

PRA JEME PRÍJEMNÝ VÝLET!

113

&

S T R A N A

Ú V O D

Ú V O D

NAVRHNITE A VYBERTE SI SKUPI NU

Nedávno publikované hodnotenie obyvateľov karpatského regiónu1 uvádza, že rastúca nerovnosť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami patrí medzi najvýraznejšie problémy v tejto oblasti. Rastúca chudoba a vysoká nezamestnanosť sú najväčšími sociálnymi problémami. Rovnako upozorňuje aj na trendy, ktorým horské oblasti čelia: migrácia do miest alebo zahraničia, zanechávanie poľnohospodárskej pôdy a tradičných spôsobov hospodárenia. Všetko toto vyúsťuje do environmentálnych, sociálnych a ekonomických problémov. Čo môže pomôcť vidieckym komunitám Karpát zvládnuť tieto výzvy? Čo urobí ľudí žijúcich v horskom regióne šťastnými? Radi by sme touto príručkou upozornili, že kormidlo majú v rukách samotné sídla a sami si vytvárajú lepší život. Príručka obsahuje niekoľko rád, ako začať a pokračovať v procese, ktorý môže dedinám pomôcť prekonať ich problémy. Ľudia žijúci v oblasti Karpát, podobne ako ľudia z iných hornatých oblastí, závisia jeden od druhého viac než ľudia žijúci na nížinách alebo v mestách. Spôsobili to vzdialenosť, drsné klimatické podmienky, ekonomické podmienky, zachované tradície a podobne.

1

Carpathians Environmental Outlook (Karpatský náhľad na životné prostredie), UNEP, 2007. Dostupný on-line na www.grid.unep.ch/activities/assessment/geo/KEO/index.php

&

S T R A N A

Ú V O D

Až dodnes zostali spoločenské štruktúry v horských oblastiach zdravšie než v iných častiach krajín. Bohužiaľ, „hodnoty konzumnej spoločnosti“ postúpili aj do vrchov – ľudia sa stali individualistickejšími, prestali sa zaujímať jeden o druhého. Postupy Miestnej agendy (MA21) nesú potenciál na ozdravenie a revitalizáciu spoločenských štruktúr.

&

ČO JE TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ?

Táto príručka oslovuje ľudí z karpatských dedín, ktorí cítia, že dokážu iniciovať zmeny, ale ešte stále hľadajú radu a inšpiráciu. Dúfame, že príručka týmto ľuďom pomôže v hľadaní správneho smeru a navrhne, kde začať a ako transformovať život v komunite.

Počas niekoľkých uplynulých desaťročí bola definícia trvalo udržateľného rozvoja interpretovaná mnohými spôsobmi. Napríklad podľa interpretácie Hermana Dalyho cieľom trvalo udržateľného rozvoja je spoločenské blaho. To závisí od takých vnútorných hodnôt ľudského života, ktoré sú v harmónii s environmentálnymi procesmi a zachovávaním hodnôt vyvinutých ľuďmi. To znamená, že pre uvedomenie si spoločenskej pohody poskytuje ekonomika prostriedky, zatiaľ čo prostredie garantuje podmienky.

Tiež veríme, že táto príručka bude užitočnou pre všetkých iniciátorov trvalo udržateľného rozvoja aj mimo Karpát. Postupy MA21 majú mnoho do činenia s kreativitou – myšlienky načrtnuté v tejto publikácii sú iba návrhmi. Hociktorá komunita ich môže prispôsobiť vlastným podmienkam alebo mať omnoho lepšie nápady na rozvoj a realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

Podľa tejto definície je trvalo udržateľný rozvoj prebiehajúcim kvalitatívnym vývojom životov obyvateľov bez toho, že by presiahol zaťažiteľnosť prostredia. Rast znamená stávať sa väčším, rozvoj znamená stávať sa lepším. Rast znamená viac materiálov a energií s cieľom stať sa väčším bez kvalitatívneho vývoja. Rozvoj znamená zlepšenie životov obyvateľov bez nároku na zvýšenie materiálov a energií.

Možno sa vaša komunita už oboznámila s MA21. V tomto prípade sa právom pýtate, či môže byť táto príručka užitočná aj pre vás. Pracovný názov príručky bol „Rovnaký, rovnaký, ale odlišný“.2 Naším cieľom bolo napísať príručku, ktorá inšpiruje a podporuje kreativitu čitateľov a predstavuje MA21 ako hravý a zadosťučiňujúci proces. A preto dúfame, že naša metodológia rozvoja plánu MA21 samotnú agendu ukáže v inom svetle.

Nechceme čitateľa zaplaviť množstvom teórie, a preto nebudeme ďalej rozvíjať koncepciu trvalo udržateľného rozvoja. Uviedli sme však niekoľko „zrniek múdrosti“ na konci príručky, aby sme ukázali, aký výber a aké rozhodnutia vedú k udržateľnosti. Samozrejme, tento zoznam nie je úplný, každý si môže doplniť vlastné zásady vhodné pre svoje podmienky. Tieto dilemy a rady poukazujú na požiadavky udržateľnosti a nútia nás zamyslieť sa nad nimi: je správne realizovať rozvoj prostredníctvom konkurencie? Keby sme zmenili svoju túžbu po „viac, väčšom a krajšom“ za iný hodnotový systém, zostali by sme stále váženými občanmi? Boli by sme viac, menej, či rovnako vážení? To je komplikovaná otázka…

2

Tento výraz pochádza z tingličtiny, nedokonalej fomy angličtiny, ktorú používajú Thajčania. Znamená „zdá sa to byť podobné, ale v niečom je to iné“. Chceli sme, aby táto príručka bola iná ako ostatné: užitočnejšia, atraktívnejšia atď.

Kooperácia je lepšia než súťaživosť.

S T R A N A

Ú V O D

NIEKOĽKO FAKTOV O AGEN DE 21 A JEJ MIEST N EJ „ SESTRE “

AKO P OUŽÍVAŤ TÚTO KNIHU

Kým sa čitateľ na nasledujúcich stránkach dozvie veľa o Miestnej agende 21, uvedieme na úvod niekoľko faktov z histórie. Nasledujúce informácie sú získané z Wikipédie, najpopulárnejšej encyklopédie na internete.

Prvá kapitola príručky začína predstavením princípov trvalo udržateľného rozvoja. Okrem toho v nej nájdete, čo je Domáca úloha 21, aké sú tipy na jej úspešné zvládnutie a prečo nebudete ľutovať, ak sa zapojíte do procesu MA21.

Agenda 21 je program, ktorý riadi OSN a ktorý sa vzťahuje na trvalo udržateľný rozvoj. Je to komplexný akčný plán, ktorý majú globálne, národne a lokálne aplikovať Organizácia Spojených národov, vlády a hlavné záujmové skupiny v každej oblasti, v ktorej ľudia ovplyvňujú životné prostredie. Číslo 21 označuje 21. storočie.

Druhá kapitola sa zaoberá otázkou, prečo je inšpiratívny prístup MA21 k rozvoju vidieka lepší než rozvoj „starej školy“. Prečítate si, prečo oprava ciest nie je správnych meradlom v miestnom rozvoji a ako dosiahnuť, aby sa rozvojové plány nestretávali s miestnou opozíciou.

Celý text Agendy 21 bol predložený na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (Summit Zeme) v Rio de Janeiro 14. júna 1992, na ktorej 179 vlád odsúhlasilo zavedenie programu. Agenda obsahuje 40 kapitol rozdelených do štyroch sekcií.

V tretej kapitole sa dočítate o 12 krokoch v procese MA21. Toto je veľmi užitočná kapitola zahrňujúca množstvo rád, ako urobiť postupné kroky. Rovnako ako na každej cestičke, aj tu sa stretnete s nástrahami – takže uvádzame aj zoznam možných nástrah, aby sme váš výlet urobili bezpečnejším.

Realizácia Agendy 21 mala zahŕňať činnosti na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Niektoré vlády už vydali zákony alebo odporúčali, aby miestne samosprávy realizovali plán na lokálnej úrovni, tak ako je odporúčané v kapitole 28 tohto dokumentu. Takéto programy sa často nazývajú Miestna agenda 21 alebo MA21.3

3

Agenda 21. Wikipédia, voľne dostupná encyklopédia, http://en.wikipedia.org/wiki/Agenda_21

Učiť sa od prírody je lepšie než dominovať jej.

&

Štvrtá kapitola obsahuje prípadové štúdie MA21 realizované v dvoch karpatských dedinách. Pomôže vám vytvoriť si obraz o tom, ako celý proces vyzerá v skutočnosti. Dúfame, že prípadové štúdie vás inšpirujú k vylepšeniu MA21. Počas čítania príručky sa pokúste predstaviť si, ako by takýto proces prebiehal vo vašej komunite a ako by viedol k vysnívanej zmene. Je užitočné čítať knihu od prvej stránky po poslednú, ako aj dôkladne si premyslieť a urobiť ďalší prieskum pred samotnou iniciáciou procesu MA21. Pri používaní knihy sa oplatí tiež pamätať na koncepty udržateľnosti a všetky kroky z tretej kapitoly. Mali by ste si uvedomiť, že plánovanie MA21 a jej realizácia nie je nikdy lineárny proces, a preto je niekedy praktické vrátiť sa v knihe späť, aby ste sa uistili, že jasne chápete, ako jednotlivé kroky na seba nadväzujú.

Stavať na miestnych zdrojoch je lepšie než využívať zdroje prinášané zďaleka.

K A P I T O L A



ÚVOD DO TA JOMSTIEV „DOMÁCE J ÚLOHY 21“

S T R A N A

K A P I T O L A

1

ÚVOD DO TA JOMSTIEV „DOMÁCEJ ÚLOHY 21“

“

Pre sídla, ktoré nechcú nechať svoju budúcnosť na číru náhodu – alebo ako môže karpatská dedina profitovať z rozvoja v duchu udržateľnosti.

Miestna agenda 21 je proces, ktorý podporuje trvalo udržateľný rozvoj na komunitnej úrovni. Slovo „agenda“ naznačuje, že v miestnej udržateľnosti existuje aj domáca úloha. A preto ju v tejto kapitole budeme volať Domácou úlohou 21 alebo DÚ21, čím mienime, že ak chce dedina reagovať na výzvy 21. storočia, musí zvládnuť mnoho domácich úloh. V skutočnosti určite nájdete množstvo paralel medzi realizáciou udržateľnosti na miestnej úrovni a pojmom „domácej úlohy“. V tejto kapitole sme vytvorili metaforu „domácej úlohy“, aby sme vykreslili rozdiely medzi vidieckym rozvojom v duchu udržateľnosti a inými, no často používanými metódami „starej školy“ zameranými na rozvoj vidieka. V krátkosti predstavíme nový prí-

 & 

K A P I T O L A



ÚVOD DO TA JOMSTIEV „DOMÁCE J ÚLOHY 21“

stup, ktorý udržateľnosť a DÚ21 ponúkajú dedinám a vidieckemu rozvoju. Dotkneme sa benefitov, ktoré môžu dedinské komunity získať pri využívaní tohto prístupu. Udržateľnosť, ktorá nám dáva úlohu, nie je „predmetom“ s jednotlivými lekciami na odkopírovanie a mechanické učenie sa. Nezáleží na tom, ako veľmi ste sa snažili, nenájdete učebnicu uvádzajúcu zoznam toho, čo sa počíta za udržateľné a čo nie. Jednoducho nikto nemôže dať univerzálnu definíciu praktickej udržateľnosti z nasledujúceho dôvodu: iba hlavné princípy udržateľnosti sú všeobecne akceptovateľné. Rozdiely medzi miestnymi výzvami a okolnosťami vedú k nespočetným cestám vedúcim k realizácii týchto princípov. V „triede“ udržateľnosti sú diskusia, spoločné plánovanie a experimentovanie prinajmenšom také dôležité ako samotné učebné osnovy. To je presne to, čo robí tento predmet takým vzrušujúcim. Tí, ktorí chcú, aby ich rodina, komunita, dedina či región žili šťastný a harmonický život v 21. storočí, si sami budú musieť zadefinovať, čo pre nich „šťastný a harmonický život“ znamená. A sami si budú musieť naplánovať, ako to dosiahnuť.

S T R A N A

 & 

Udržateľnosť je „predmet“, ktorý nás učí veľa o nás samých, o našom životnom prostredí, o neočakávaných následkoch každodenných aktivít (napr. konzumné rozhodnutia), o zodpovednostiach, dôslednosti a o tom, prečo je užitočné kúpiť si aspoň 5-6 zväčšovacích sklíčok… ale neponáhľajme sa prezradiť všetky tajomstvá! V prvom rade si premyslime, čo od nás DÚ21 vyžaduje a prečo sa oplatí venovať sa jej. „Domáca úloha“ z udržateľnosti zadaná 21. storočím vyžaduje netypické riešenia, namiesto riešení typu „Doma si precvičím, čo nám učiteľ napísal v škole na tabuľu“. Pre prípad udržateľnosti musíme povedať zbohom nasledujúcim princípom: . . . .

Je iba jeden spôsob, ako urobiť domácu úlohu. Je zakázané rozprávať sa a spolupracovať s ostatnými. Učenie sa je iba pre deti. Stačí, ak si dobrý iba v jednom predmete.

Realizácia udržateľnosti na miestnej úrovni funguje odlišným spôsobom: Táto príručka je teda pripravená pre usadlosti, ktoré by neradi nechali svoju budúcnosť na číru náhodu a nechcú závisieť od externých aktérov a okolností. V rámci tejto príručky by sme sa radi zamerali na sídla, ktoré uprednostňujú vedomú reakciu na výzvy nasledujúcich desaťročí.

Zachovávať miestne hodnoty a tradície je lepšie než nasledovať „trendy“.

. . . .

Existuje množstvo spôsobov, ako vyriešiť problém. Kooperácia nás posúva ďalej. Otvorenosť a podnikavosť sú kľúčmi k úspechu. Holistický prístup je nevyhnutný pri popasovaní sa s výzvami.

Verejné dobro je lepšie než záujmy jedincov a malých skupín.

K A P I T O L A



ÚVOD DO TA JOMSTIEV „DOMÁCE J ÚLOHY 21“

S T R A N A

 & 

Vymieňajte si skúsenosti so sídlami a regiónmi, ktoré majú podobné hodnoty a pozvite nezávislý tím mimo svojej komunity na regulovanie procesu DÚ21. Viac o nezávislom tíme sa dočítate na strane 23. •

Využívajte lekcie, ktoré ste sa naučili, racionálne, ale kreatívne. Snažte sa porozumieť zásadám udržateľnosti a brať ich vážne, ale adaptovať ich na podmienky miestnej komunity.

•

Navrhnite riešenia, vyskúšajte ich a poučte sa zo skúseností spolu so svojimi „spolužiakmi“ (alebo, ak sa to zdá príliš ťažké, pod dohľadom „učiteľa“). Hovorte o udržateľnosti, pripravujte plány, ale nezastavujte sa – realizujte ich sústavne. Na jednej strane zavádzajte nové projekty, na druhej strane prerábajte existujúce neudržateľné zvyky a systémy.

Ak aj naďalej uvažujeme o metafore Domácej úlohy 21, uvedomíme si, že je rovnaká ako úloha navyše, pretože jej splnenie: Tri generácie hrajú rovnakú melódiu. Foto: Róbert Szebeni-Szabó. •

Tipy, ako úspešne zvládnuť DÚ21: •

Ak nechcete robiť chyby pri zvládaní výziev sami, zožeňte si tím. DÚ21 stavia na spolupráci a spoločnej námahe. Hľadá spoločné benefity namiesto individuálnych záujmov.

•

Ak ste sa zasekli, ale stále túžite po úspechu, požiadajte o pomoc svojho „spolužiaka“ alebo „učiteľa“ (neočakávajte však, že vám poskytnú hotové riešenia).

Načúvať mladým a porozumieť ich myšlienkam je lepšie než umlčiavať ich.

nie je povinné (hoci v roku 1922 Spojené národy vyzvali všetky sídla na realizáciu MA21), je zložitejšie, je väčšou výzvou než bežná domáca úloha (keďže odhaľuje zložité vnútorné prepojenia a pokúša sa zvládnuť ich na miestnej úrovni a jednoduchým spôsobom).

Miestne rozhodovanie je lepšie než centrálny manažment.

K A P I T O L A



ÚVOD DO TA JOMSTIEV „DOMÁCE J ÚLOHY 21“

S T R A N A

 & 

Tento druh domácej úlohy sa nebude kontrolovať každý deň – toto je niečo, čo robíme pre seba. Ak sa však na to podujmete (nájdete dostatok odvahy na DÚ21), nebudete to ľutovať, pretože: •

Ostatní sa na vás budú pozerať s obdivom. Reputácia vašej dediny podrastie, ľudia z iných sídiel sa prídu učiť z vašich úspechov. Atmosféra v komunite bude lepšia a politická kultúra bohatšia.

•

Získate vynikajúce známky. Ľudia budú spokojnejší, budú sa zúčastňovať na rozvoji dediny, a tak sa aj miestne rozhodnutia stanú účinnejšími. Rozvoj komunity bude cielenejší.

•

Stanete sa expertom na „predmet“. Pri plnení DÚ21 odhalíte skryté zdroje a potenciál, čo prinesie množstvo nových možností pre celú komunitu.

DÚ21 zachádza omnoho ďalej za v súčasnosti prevažujúce metódy rozvoja vidieka. Pre prípad trvalo udržateľného rozvoja, ktorý je založený na zdrojoch dediny, si to vyžaduje spoločné úsilie všetkých členov a predstaviteľov komunity.

Spoločne uvažovať je lepšie než zabúdať na ostatných či vylučovať ich.

Vytvoriť spoločné pravidlá je lepšie než určiť „zodpovedné osoby“.

K A P I T O L A



ROZVOJ DEDINY OKORENENÝ PRÍSTUPOM AGENDY 21

S T R A N A

K A P I T O L A

2

ROZVOJ DEDINY OKORENENÝ PRÍSTUPOM AGENDY 21

ČO ODLIŠUJE DEDI NU S MA21?

Použili sme metaforu domácej úlohy, aby sme ukázali, že miestna aplikácia prístupu Agendy 21 je spoločným úsilím členov a vedúcich komunity s účelom vidieckej udržateľnosti a harmonického vidieckeho rozvoja, ktorý ja založený na zdrojoch dediny. Ako sme sa už zmienili, neexistuje recept na miestnu aplikáciu Agendy 21, nemalo by žiaden zmysel ho mať. Namiesto toho by sme chceli čitateľovi predstaviť niektoré zo špecifických čŕt a dôsledkov prístupu Agendy 21. Preto budeme s pomocou niektorých praktických príkladov prezentovať: • •

Aký je rozdiel medzi vidieckym rozvojom v duchu udržateľnosti a inými často používanými metódami rozvoja vidieka („stará škola“). Čo núti vidiecke sídla meniť ich súčasný prístup a metódy rozvoja.

 & 

K A P I T O L A



ROZVOJ DEDINY OKORENENÝ PRÍSTUPOM AGENDY 21

Inými slovami, budeme demonštrovať, ako MA21 pristupuje k zvládnutiu existujúcich výziev rozvoja vidieka. ZOZNAM METÓD, KTORÉ KOMUNITY MA21 PREFERUJÚ PRED METÓ DAMI ROZVOJA VIDIEKA P ODĽA „ STAREJ ŠKOLY “

Metódy rozvoja vidieka podľa „starej školy“ Aplikujú symptomatickú liečbu a nesystémové kroky. Deklarujú udržateľnosť – ale iba na papieri.

Metódy komunít MA21

Vedome sa zameriavajú na presadzovanie princípu udržateľnosti v miestnych dialógoch do spôsobu myslenia. Podporujú jeho praktické využitie v každodennom živote.

 & 

METÓDA P ODĽA „ STAREJ ŠKOLY “: SYMPTOMATICKÁ LIEČBA MIEST NYCH PROBLÉMOV •

Čo môže sídlo urobiť namiesto toho? Sídlo sa zameria na objavovanie základných príčin miestnych problémov a korelácií medzi nimi, potom s plným vedomím tohto všetkého naplánuje, stanoví priority a rozhodne o smerovaní rozvoja a projektov.

•

Prečo by malo sídlo aplikovať metódy MA21? Zdroje mnohých sídiel sú absorbované zvládaním nekonečných ekonomických, sociálnych a environmentálnych problémov a urgentných požiadaviek. Tieto sídla by vyžadovali niečo viac a podstatne odlišnejšie než bežnú „trošku pomoci proti vyprázdňovaniu škôl, trošku opráv ciest a opäť ďalšiu opravu zvonice“. Takéto zásahy iba zmierňujú symptómy, ale väčšinou nemajú dlhé trvanie. Počet miestnych školákov nerastie, obrovské kamióny sa vysokou rýchlosťou rútia hlavou ulicou a miestny verejný život je obmedzený na krčmy.

•

Aké sú negatíva prístupu podľa „starej školy“? Rozvoj mnohých sídiel sa zväčša obmedzuje na možnosti, ktoré vyplývajú z momentálnych výziev na projekty. Takýto prístup voláme „chyťme sa príležitosti“. V takýchto prípadoch sa rozvoj neriadi podľa reálnych potrieb sídla. Okrem toho sa snahy o miestny rozvoj, iniciatívy občianskej spoločnosti a samosprávy často realizujú bez toho, aby boli skoordinované, takže strácajú príležitosť na to, aby sa ich účinky dopĺňali a posilňovali.

Odhaľujú príčiny miestnych problémov v ich komplexnosti a potom, uvedomujúc si ich, plánujú, stanovujú priority a rozvíjajú.

Ďalej sa budeme zaoberať jednotlivými bodmi osobitne. Uvidíme: a) čo môže sídlo urobiť namiesto použitia metód rozvoja podľa „starej školy“, b) prečo by malo aplikovať metódy MA21, c) aké nedostatky má prístup „starej školy“ a d) aké zmeny proces MA21 prináša.

Zahrnúť do plánovania komunitu je lepšie než plánovať bez nej.

S T R A N A

Miestne rozhodnutia a rokovania s väčšími štruktúrami sú lepšie než akceptovanie rozhodnutí zvrchu.

K A P I T O L A

•



ROZVOJ DEDINY OKORENENÝ PRÍSTUPOM AGENDY 21

Čo by sa zmenilo procesom MA21? Namiesto reagovania na urgentné požiadavky a krátkozraké riešenia, MA21 sa sústreďuje na príčiny problémov a rieši ich. Navyše prioritu kladie na prevenciu. To je dôvod, prečo navrhujeme sídlam zasvätiť čas a energiu na formuláciu ich vízií na úplnom začiatku procesu. Po vysporiadaní sa s otázkami ako „Čo v skutočnosti chceme a prečo to chceme zmeniť? Čo chceme zachovať? Kto by to mal urobiť?“ sa môže komunita dôkladnejšie pripraviť na rozhodnutie, zásahy a rozvoj.

Všimnite si: Sídla, ktoré prešli týmto procesom, už vedia, kam smerujú; uvádzajú, že vždy dostanú fondy na realizáciu dôležitých plánov. Sedliacky rozum založený na skúsenostiach nám dokazuje: uskutočnenie radikálnych zmien je viac otázkou odhodlania než otázkou peňazí. Namiesto nesystémových krokov, všetko môže byť riešené s múdrosťou v rámci MA21. Spája existujúce aktivity, prináša nové myšlienky rozvíjané spoločne, tvorí synergiu medzi miestnymi a regionálnymi programami, ktoré sa snažia o trvalo udržateľný rozvoj. Táto sila zjednocovať iniciatívy je jedným z hlavných pozitív MA21 a neponúka sa v žiadnych iných rozvojových programoch. Miestna samospráva alebo akčná skupina MA21 môže zohrávať veľmi dôležitú úlohu v tvorbe a koordinácii zjednocujúceho fóra.

S T R A N A

 & 

METÓDA P ODĽA „ STAREJ ŠKOLY “: UDRŽATEĽNOSŤ JE CIEĽ, ALE IBA NA OBÁLKACH D OKUMENTOV

Čo môže sídlo urobiť namiesto toho? Najlepšie urobí, ak zahrnie koncept udržateľnosti do miestneho dialógu a aplikuje ho na každodenný život. Prečo by malo sídlo aplikovať metódy MA21? Počas príprav tejto príručky sme sa skontaktovali s niektorými miestnymi úradmi, ktoré zahrnuli princíp udržateľnosti do svojich rozvojových stratégií a plánov ako dôležitý riadiaci princíp. Počas diskusií však mnohí z nich uviedli, že súčasná aplikácia holistických princípov si nenašla cestu ani do plánovacích dokumentov, ani do praxe. Princípy udržateľnosti sa neobjavujú nikde inde ako úvodnej kapitole a občas v sekcii o ochrane životného prostredia. V podstate plány, ktoré sa v dokumentoch odvolávajú na udržateľnosť, boli urobené rovnakým spôsobom ako tie predtým. Takže je vysoko pravdepodobné, že zdedia existujúce miestne procesy, ktoré sú často neudržateľné. Podobne je to aj s prístupom udržateľnosti, ktorý nie je zavádzaný do praxe: nie sú žiadne stopy po rozvojových aktivitách, projektových konceptoch a praktických rozhodnutiach. Aké sú negatíva prístupu podľa „starej školy“? Ak je udržateľnosť výhradne iba trendových slovom v jazyku plánovania a v úradných dokumentoch, potom sa neberie do úvahy ani pri tvorbe reálnych rozhodnutí v činnosti miestnych samospráv alebo komunitného života. Sídla, ktoré sme kontaktovali, nevyužili šancu analyzovať a rozhodnúť sa, čo pre nich vlastne udržateľnosť znamená. A tak zostáva nejasné, prečo by mal byť trvalo udržateľný rozvoj pre nich užitočný, ako by ho mali realizovať a kto by to mal urobiť.

Prevencia je lepšia než hľadanie konečných riešení alebo zametanie problémov pod koberec.

Dlhodobý cieľ a opatrné využívanie zdrojov je lepšie než uvažovanie o krátkodobých benefitoch.

K A P I T O L A



ROZVOJ DEDINY OKORENENÝ PRÍSTUPOM AGENDY 21

Šancu realizovať udržateľnosť na miestnej úrovni vidí MA21 iba vtedy, ak ju komunita naplní reálnym a „miestnym“ obsahom. Koncept udržateľnosti je taký abstraktný, že zostane iba sloganom, kým si miestne komunity nepreložia jeho zmysel do svojich vlastných podmienok a prostredia. Čo by sa zmenilo, keby sa aplikoval proces MA21? MA21 propaguje udržateľnosť a diskusiu o miestnych problémoch, takže sa stáva tézou na každej úrovni komunity. Povzbudzuje ľudí diskutovať o problémoch, rozvíjať a realizovať myšlienky spoločne. Miestna samospráva teda nájde odpovede na najkomplikovanejšie otázky, ktoré sú mimo ich „povinností“. V takejto oblasti nedôjde k žiadnej škode, ak sa spoľahne na kreativitu, nápady a zdroje miestnych a vyzve dedinčanov k účasti na rozvoji ich komunity. MA21 je iba vtedy zmysluplná, ak povzbudzuje ľudí myslieť a rozprávať o možnostiach udržateľnosti na miestnej úrovni (ako je použitie miestnych produktov, vzťahy medzi starými a mladými, miestne zdroje energie atď.). Udržateľnosť vyžaduje integrované myslenie a činy, ktoré sa môžu dosiahnuť len vtedy, ak miestni aktéri spoločne preformulujú svoje individuálne myšlienky a záujmy s cieľom vytvoriť nové riešenia. Potom jeden plus jeden sa rovná tri.

S T R A N A

 & 

METÓDA P ODĽA „ STAREJ ŠKOLY “: PLÁNOVANIE S ODBORNÍKMI A PLÁNOVAČMI ZVON KU

Čo môže sídlo urobiť namiesto toho? Miestni obyvatelia si sami sformulujú, čo znamená „byť šťastný a žiť harmonický život“ (v akom by radi zotrvali v komunite) a naplánujú, ako túto víziu dosiahnuť. Prečo by malo sídlo aplikovať metódy MA21? Ak chceme, aby vidiecky rozvoj zašiel ďalej za indikátory merané štatistickými úradmi (X percent lesa, Y počet podnikateľov, Z percent domov postavených z miestnych zdrojov), je nevyhnutné zvážiť hodnoty a skryté zdroje komunity a posúdiť, ako si miestni predstavujú budúcnosť svojej dediny. Je nemožné pripraviť koncept rozvoja založený iba na mapách, dokumentoch a rozhovoroch so starostom. Aké sú negatíva prístupu podľa „starej školy“? Môžete mať ten najlepší plán, ale ak komunita necíti, že je to jej vlastný plán, bude zbytočný. Veľa takýchto rozvojových plánov neurobí nič iné, iba vymetie prach zo zásuviek starostov. Komunita nezmobilizuje sily na realizáciu takýchto plánov. Nie je náhodou, že Agenda 21 poverila miestnou realizáciou udržateľnosti práve samotné komunity – a nie iba odborníkov, úrady miestnej samosprávy a ľudí zahrnutých do rozhodovacieho procesu. Prečo navrhuje Agenda 21 zahrnúť miestnu komunitu do procesu plánovania? Je to kvôli povahe samotnej úlohy: zmena k udržateľnosti je komplexný proces. Vyžaduje množstvo malých krokov a zahrňuje mnoho ľudí. A toto sa môže realizovať iba vtedy, ak komunita cíti „vlastníctvo“ plánov. V súčasnosti mnohí plánovači využívajú dotazník na získanie informácií o potrebách a nápadoch miestnych. MA21 však ide ešte ďalej. Čiastočne kvôli tomu, že miestna udržateľnosť nie je o realizácii zoznamu vianočných želaní. Objasnili sme už, že samotné

Vytvorenie siete je lepšie než centralizovaný systém.

Miestne plány na využitie pôdy sú lepšie než predaj pôdy cudzincom.

K A P I T O L A



ROZVOJ DEDINY OKORENENÝ PRÍSTUPOM AGENDY 21

orgány miestnej samosprávy nemôžu urobiť sídlo udržateľným, ale je tu aj iný a dôležitejší dôvod: vytvorenie zoznamu individuálnych nápadov a túžob nemôže nahradiť konfrontáciu s odlišnými nápadmi a názormi. Dialógy a debaty nie sú ničím iným než kolektívnym učením sa, počas ktorého sa rodia nápady, ktoré by nemohli vymyslieť jednotlivci – ani starosta, investor alebo dedinský učiteľ. Čo by sa zmenilo, ak by sme aplikovali postupy MA21? Skutočné rozvojové plány nevznikajú na stole plánovačov, ale v mysliach miestnych obyvateľov. A preto dediny a sídla MA21 nekupujú instantné vízie. Primárnym cieľom rozvojového procesu je poskytnúť podklad na spoločné plánovanie. Vrelo však odporúčame externého odborníka na uľahčenie procesu spoločného plánovania a realizáciu. Pravidlá hry spoločného plánovania sa veľmi líšia od už zaužívaných tradícií (viď predchádzajúca kapitola). Preto poradcovia MA21 ako neutrálni hráči zohrávajú dôležitú úlohu v predstavovaní postupov MA21. Takýto poradca podporuje dedinské rozvojové procesy, kde sa komunitné stretnutia a diskusie netopia v hádkach a osobných konfliktoch. Pod sústavným vedením pracovné stretnutia umocňujú súdržnosť komunity, atmosféra v dedine sa zlepšuje, práca je cielená a účinná. Odborníci sú často zahrnutí do rozvoja MA21, ale sú potrební iba v neskorších fázach, keď sa ukáže, že miestna expertíza nie je dostatočná na realizáciu jednej z priorít dediny alebo analýzu jednej oblasti. Potom externí odborníci nájdu svoje uplatnenie v rámci MA21 – hovoríme iba o poradcoch namiesto nezasvätených, ktorí „najlepšie“ vedia, čo by ste mali robiť.

Hľadať spoločné hodnoty je lepšie než nasledovať návrhy odborníkov zvonku.

S T R A N A

 & 

METÓDA P ODĽA „ STAREJ ŠKOLY “: ANALÝZA A ZVLÁDANIE MIEST NYCH PRÍPAD OV IZOLOVANÝM SP ÔSOBOM

Čo môže sídlo urobiť namiesto toho? Miestni obyvatelia budú potrebovať aspoň 5-6 rôznych druhov „zväčšovacích sklíčok“, aby obsiahli rôzne dimenzie a zahrnuli ich do svojich cieľov, plánov a usmernení. Prečo by sídlo malo aplikovať postupy MA21? Väčšina miestnych východísk má ekonomický, sociálny, environmentálny a kultúrny aspekt – aj vtedy, ak si ho neuvedomujeme. Môžete sa napríklad v postsocialistickej krajine pokúsiť založiť poľnohospodárske družstvo na výlučne ekonomickom základe, ale celá vaša snaha vyjde nazmar, ak farmári majú zlé skúsenosti s takýmito štruktúrami z predchádzajúceho systému. Napriek tým najlepším argumentom, keď rozhodujú miestni farmári, ich predchádzajúca skúsenosť zaváži pravdepodobne viac než excelentné benefity sľubované novou spoluprácou. Aké sú negatíva postupov „starej školy“? Miestne výzvy a príležitosti nie sú nikdy iba ekonomické, spoločenské alebo environmentálne východiská. Rovnako ani zdroje miestnej komunity nemôžu byť pokladané za osamotený „sektor“. V predchádzajúcom príklade sme sa zmienili o miestom učiteľovi, starostovi alebo kňazovi, ktorí môžu pre zlepšenie situácie urobiť viac než obchodník alebo roľník.

Prieskum potrieb a nápadov včas je lepší než hlasovať, keď už je po všetkom.

K A P I T O L A



ROZVOJ DEDINY OKORENENÝ PRÍSTUPOM AGENDY 21

S T R A N A

 & 

Čo by sa zmenilo, keby sme aplikovali postupy MA21? Postupy Agendy 21 ukončujú obmedzujúcu prax špecializácie, keď iba „odborníci na oblasť“ sú oprávnení diskutovať o špecifických východiskách. Nevyhnutne musia zabudnúť na niektoré nepriame, ale dôležité prepojenia s inými východiskami a vedľajšími účinkami. Podľa postupov Agendy 21 by sme si vždy mali vyskúšať naše vlastné ekonomické, environmentálne a spoločenské „sklíčka“ pri analýze miestnych východísk. Porozmýšľajme o sľubnej investícii do stavby hotela. Je nutné zvážiť niekoľko otázok: Aké pracovné príležitosti to prinesie do dediny? Ako je komunita pripravená ujať sa týchto pozícií? Ktoré miestne produkty by hotel využíval? Za akých podmienok budú miestni používať termálnu vodu, ktorú vlastní hotel? Podľa postupov Agendy 21 by do debaty o miestnych záležitostiach mala byť zapojená čo najširšia verejnosť. „Viac hláv, viac rozumu“. Konsenzus by mal byť prevažujúcou formou rozhodnutia. Takto nestroskotá žiaden plán, ani sa už nestretne s verejnou opozíciou.

Stať sa súčasťou prírody a prispôsobiť sa jej je lepšie než naša vlastná „ochrana“ pred jej zákonitosťami.

Vytvoriť pracovné príležitosti so slušnou mzdou je lepšie než platiť minimálnu mzdu.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

  

3

K A P I T O L A

TUCET KROKOV 



K MIESTNEJ AGENDE 21    

 

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

P R Í P R AV A

Krok 0 OFICIÁLNY PRÍSĽUB M I E S T N E J S A M O S P R ÁV Y O M A 2 1

Krok 0

Uvažujte o realizácii MA21 od úplného začiatku

Najdôležitejším cieľom takéhoto prísľubu je uistiť občanov, tvorcov rozhodnutí a miestne organizácie, že plán MA21 bude odsúhlasený miestnou samosprávou. Inými slovami, iba vtedy dáva ľuďom zmysel zapojiť sa do MA21, keď vedia od úplného začiatku, že na konci procesu si miestna samospráva osvojí plán MA21. Mnohé komunity MA21 zabúdajú na tento krok. V mnohých prípadoch sa proces končí frustráciou: akčný plán MA21 bol pripravovaný s veľkým úsilím, s množstvom dialógov a osobného vkladu, ale miestne samosprávy naň nikdy nereagovali. Plán zmizol niekde v zásuvke bez toho, aby zanechal akýkoľvek vplyv na rozvoj komunity. Od začiatku činnosti sa dôsledne vyhýbajte takýmto situáciám v komunite!

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

Počas tohto kroku by mala byť ustanovená Miestna akčná skupina. Nie je potrebné inštitucionalizovať ju – účasť v skupine je dobrovoľná. Akčná skupina by mala pozostávať z ľudí, ktorí sa starajú o budúcnosť komunity, súhlasia s princípmi MA21 a sú odhodlaní urobiť udržateľnosť reálnou.

S T R A N A

AKO NA TO? • •

KĽÚČOVÉ BODY • • •

Pred začatím procesu MA21 sa uistite, že sa miestna samospráva oficiálne zaviazala k rozvoju plánu MA21. MA21 je o spoločných dlhodobých cieľoch komunity, a preto miestni politici nezohrávajú v tomto procese žiadnu úlohu. Ak nie je možné stretnúť sa na spoločnom fóre so všetkými tvorcami rozhodnutí, vytvoríte miesto pre nedorozumenia s miestnou samosprávou a frustráciu medzi obyvateľmi.

 & 

•

Uistite sa, že všetci oficiálni predstavitelia rozumejú, o čom tento proces je a aké benefity prináša pre komunitu – potom ich môžete všetkých získať pre MA21. Môže to trvať niekoľko mesiacov, ale nevzdávajte sa! Diskutujte o procese a benefitoch MA21 počas pracovných stretnutí, uvádzajte priame príklady z iných komunít, alebo ešte lepšie: navštívte spoločne už existujúce komunity MA21 v regióne. Prijmite záväzné vyhlásenie na miestnej rade. Vo vyhlásení definujte kroky procesu, stanovte časový harmonogram a vyhláste, že komunita zahrnie východiská MA21 do svojej politiky, rozvojových plánov, finančného plánovania atď.

Každý miestny tvorca rozhodnutí by mal deklarovať, že sa zúčastní na rozvoji plánu MA21 a jeho realizácii spolu s komunitou. Týmto nespochybniteľným prísľubom miestna samospráva preukazuje, že nový štýl miestneho vládnutia sa začína. Oficiálni predstavitelia by tiež mali potvrdiť: chceme pracovať na prosperite komunity spoločne!

Jesť vitamíny je lepšie než jesť lieky.

Vzájomná závislosť a recipročné vzťahy sú lepšie než jednostranná neželateľná závislosť.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

Č A S Ť I . A N A LÝ Z A

Krok 1 O Č O S A S TA R Á M E ?

Krok 1

Identifikujte hodnoty komunity

Spoločné hodnoty a identita sú významným zdrojom pre budúcnosť komunity. Je kľúčové vedieť, aké spoločné hodnoty majú členovia komunity. Pomôže vám to charakterizovať identitu komunity a uvedomiť si, čo je základom a motiváciou pre spoluprácu s inými. Jedným z hlavných zistení tohto cvičenia bude pochopiť, že máte spoločné hodnoty nie iba vo vašej komunite, ale tiež so susediacimi sídlami, s komunitami vo svojej krajine, v karpatskej oblasti a aj v Európe. Vaša komunita bude úspešnejšia a bude sa sústrediť na partnerstvo s ostatnými sídlami namiesto konkurencie.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

Hľadanie hodnôt komunity a koreňov môže byť vzrušujúcou hrou, ktorá priláka miestnych, aby sa zúčastnili na rozvoji. Tento proces tiež poskytuje príležitosť vybudovať dobré vzťahy so všetkými účastníkmi MA21, t. j. s ľuďmi, ktorí sú ovplyvnení plánmi a zároveň sa zúčastňujú na ich rozvoji. Ich zoznam bude dlhý dokonca aj v tej najmenšej komunite: učitelia a školáci, farmári, chovatelia oviec, oficiálni predstavitelia, lekári, pacienti, kňazi, veriaci, miestne mimovládne organizácie, remeselníci a iní. Ak nazriete za hranice svojej komunity, zistíte, že tam existujú ľudia a inštitúcie, ktoré významne vplývajú na vaše rozvojové plány, ako zamestnanci neďalekého národného parku, regionálna administratíva, kultúrne inštitúcie atď. Nezabudnite zahrnúť aj ich. V tomto bode môžete využiť šancu na rozšírenie Miestnej akčnej skupiny. Samozrejme, investori sa môžu pripojiť ku skupine neskôr. Ale ak máte v skupine nadšených ľudí od úplného začiatku, dosiahnete dobré výsledky rýchlejšie. KĽÚČOVÉ BODY • • •

•

•

Porozprávajte sa o hodnotách a dôležitých črtách komunity. Nájdite miesta záujmu miestnych obyvateľov a návštevníkov. Odpovedajte na nasledujúce otázky: Čo odlišuje vašu komunitu od ostatných? Aké hodnoty má vaša komunita spoločné s ostatnými sídlami, komunitami v krajine, v karpatskej oblasti, v Európe? Rozprávajte sa o svojej identite – história, krajina, kultúra, jedlo, dôležité udalosti, zaujímaví ľudia, zručnosti a technológie používané miestnymi, druhy rastlín a zvierat, čokoľvek, čo robí komunitu jedinečnou. Požiadajte ľudí, aby prezentovali svoj postoj: Čo je pre nich také dôležité, aby zostali v komunite. Aký je ich dôvod na život na dedine?

Spolupráca a sieť sú lepšie než osamotený boj s veternými mlynmi.

S T R A N A

• • • •

 & 

Poskytnite príležitosť zúčastniť sa všetkým ľuďom všetkých generácií, pohlaví a spoločenského postavenia, zahrňte kultúrne menšiny, napríklad Rómov. Postarajte sa, aby každý mohol vyjadriť svoj názor slobodne, aby v diskusii nikto nedominoval. Umožnite ostatným pochopiť, prečo je tento krok dôležitý – využite príležitosť informovať komunitu o zavedení MA21. Vypracujte spoločnú smernicu na celý proces.

AKO NA TO? •

• • • • • • •

Zorganizujte stretnutie, na ktorom môžu ľudia ukázať svoje staré fotografie a hovorte o minulosti komunity. Neskôr urobte výstavku fotografií, publikujte ich knižne alebo on-line. Urobte prehľad názorov verejnosti pomocou dotazníka. Vytvorte a prezentujte komunitné filmy s následnou diskusiou. Zorganizujte trh, oslavy, súťaže, výstavy, propagujte miestnych umelcov a ich produkty. Zorganizujte súťaž pre deti v kreslení, fotografiách a slohových prácach. Napríklad ich požiadajte ukázať, čo majú v komunite radi a čo nie. Vytvorte pre občanov možnosť prezentovať svoj názor v miestnych novinách, na webovej stránke, v rádiu a televízii. Merajte minúty všetkých stretnutí zameraných na mapovanie hodnôt a identity komunity. Vytvorte Miestnu akčnú skupinu zloženú z verejnosti a jednotlivcov.

Vytvoriť spoločné a na kvalite založené ciele je lepšie než dodržiavať pravidlá dané zhora.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

•

Počas jedného zo stretnutí s mnohými účastníkmi navrhnite a prijmite „pravidlá procesu“. Tieto pravidlá môžu zahŕňať napríklad otvorenosť (každý je vítaný), partnerstvo (každý má rovnaké práva v rozhodovacom procese a konsenzus je preferovaný typ rozhodovania), zásady publicity a podobne.

Fotografia zobrazuje spôsob, akým ľudia predávali keramiku. Za ňou je množstvo príbehov o miestnej výrobe, spojeniach medzi rôznymi mestami a dedinami a niektorými tradíciami, ktoré prežili dodnes. Foto: Károly Kós. Vlastník: Kriza J. Néprajzi Társaság.

S T R A N A

MALUŽI NÁ

napísali Janko and Kristínka (úryvok) Malužinú sme navštívili v stredu 15. augusta o 11. hodine sprevádzaní príjemným počasím. Malužiná bývala veľmi známa kvôli ťažbe dreva a výrobe nábytku. Ešte stále je tam funkčná továreň vyvážajúca svoje výrobky do Bratislavy. Sú tam však aj malí predajcovia a výrobcovia nábytku. Napríklad pán Vladimír Korenko si založil v Malužinej obchod, kde predáva kuchyne a iný nábytok. Dedina pôsobí dojmom čistoty a upravenosti. Je tam množstvo zelene a odpad sa separuje. Atmosféra dediny je veľmi príjemná. Uvedomili sme si, že by sme boli šťastní, keby sme bývali v tejto dedine.

PRÍKLAD D OBRÉHO P OSTUPU

V roku 2007 mimovládna organizácia A-projekt zorganizovala Letnú školu mapovania identity regiónu pre stredoškolských študentov v regióne Liptov na Slovensku. Dvadsať študentov počas letných prázdnin navštívilo 78 dedín v oblasti a opísalo svoje dojmy kresbami a slohovými prácami o každej dedine. Expertný tím z A-projektu zaškolil študentov pred samotným začatím činnosti. Výskum použili na analýzu miestnej rozvojovej stratégie. Ako príklad ich činnosti uvádzame úryvok zo slohovej práce o horskej dedine Malužiná v Národnom parku Nízke Tatry.

Už sa nepoužíva žiaden dobový kroj a súčasný odev sa vôbec nelíši od ostatných dedín. Neexistuje tam ani folklórna skupina. Skauti organizujú rôzne udalosti počas celého roka. Napríklad v máji Rozprávkový les pre deti z Malužinej, ale aj pre deti, ktoré prišli zo Svitu, Liptovského Mikuláša a Hybe. Stretli sme sa na ulici s niekoľkými generáciami – od najmladších po najstarších. Vzťahy medzi susedmi sú mimoriadne vrelé, všetci ľudia sa navzájom zdravia a zastavia porozprávať sa. Dedina na nás zanechala veľmi pozitívny dojem – priateľskí obyvatelia, príjemná atmosféra, drevený nábytok a blízkosť prírody.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

Krok 2 AKÚ ZMENU CHCEME A PREČO POTREBUJEME ZMENY?

Krok 2

Identifikujte potreby komunity

Žijeme vo svete, ktorý sa stáva mimoriadne zložitým. Trhová ekonomika, globalizácia, rýchle autá a dopravné zápchy, módne odevy, televízne hviezdy a supermarkety sú prívlastkami súčasného života. Ale čo nás skutočne robí šťastnými sú často nemateriálne, stále však reálne veci. Sú to naši priatelia a priateľskí susedia, dobré vzťahy medzi deťmi a rodičmi, záhradkárčenie a iné koníčky, krása prírody, dobré zdravie a domáca strava. Postupy MA21 by nám mali pomôcť nájsť spôsob, ako zachovať to najlepšie, čo máme, a oživiť to, čo sme stratili kvôli rýchlemu a nevyrovnanému ekonomickému rastu. Mnohé príklady naznačujú, že zásady trvalo udržateľného rozvoja môžu viesť komunity ku kvalitnejšiemu životu každého člena.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

Práve preto je tento krok kľúčový: mali by ste zistiť, aké sú skutočné potreby ľudí. Keď predstavitelia komunity spoznajú potreby ľudí, sú pripravení vytvoriť a zaviesť proces strategického plánovania s plným zapojením členov komunity.

S T R A N A

•

KĽÚČOVÉ BODY • • • • •

Prediskutujte s komunitou, čo je kvalita života, čo znamená trvalo udržateľný rozvoj a ako sú navzájom spojené. Vytvorte kritériá udržateľnosti. Uistite sa, že komunita porozumela, prečo by potreby mali rešpektovať kritériá udržateľnosti. Uistite sa, že poznáte názory ľudí na ich problémy a možné riešenia. Nájdite odpovede na nasledujúce otázky: Prečo nie je komunita spokojná so súčasnou situáciou? Čo chcete zmeniť? Aké zmeny by ľudia mali urobiť spoločne? Porozprávajte sa o tom, ako môžete ovplyvniť nevyhnutné zmeny svojimi vlastnými zdrojmi.

AKO NA TO? •

• •

Nájdite skúsenú mimovládnu organizáciu, aby pripravila sériu školení o trvalej udržateľnosti pre komunitu. Počas školení vyzvite účastníkov do diskusie na tému čo pre nich znamená kvalita života. Začnite rozvíjať kritériá udržateľnosti spoločne. Uistite sa, že účastníci obdržia certifikát o absolvovaní školenia. Využite miestne médiá na pritiahnutie pozornosti ľudí k trvalej udržateľnosti. Namiesto teórie sa sústreďte na konkrétne príklady a benefity. Urobte si prehľad o potrebách ľudí pomocou dotazníkov. Zistite, čo ich robí šťastnými v bežnom živote a spýtajte sa, čo by urobilo šťastnými na rovnakom mieste ich

Prispôsobiť sa prírodným prvkom je lepšie než ovládať ich.

•

 & 

pravnukov. Zahrňte aj otázku o možných riešeniach súčasných problémov. Publikujte výsledky prehľadu populárnym spôsobom. Na stretnutí Miestnej akčnej skupiny si pohovorte o zmenách, ktoré chcete dosiahnuť do desiatich rokov a kto by mal byť zainteresovaný do procesu ich dosiahnutia. Vytvorte konkrétne kritériá udržateľnosti. Hovorte o výsledkoch výskumu: Existujú nejaké riešenia, ktoré možno uplatniť okamžite? Zistite, aké výsledky chce komunita dosiahnuť na konci realizácie MA21. Korešpondujú tieto výsledky s kritériami udržateľnosti?

Keď hovoríte o udržateľnosti, nazrite aj za hranice komunity. Globálne problémy ako klimatické zmeny naznačujú, že výrazné znečistenie jedného miesta sa môže akumulovať a spôsobiť veľké problémy mnohým ľuďom. Iný dôležitý princíp: vždy hľadajte skutočné riešenia udržateľnosti. Pre ilustráciu uvádzame príklad biopalív. PREČO BIOPALIVÁ NIE SÚ D OBRÝM RIEŠENÍ M

Využitie obnoviteľných zdrojov energie je považované za jeden z hlavných spôsobov, ako bojovať proti klimatickým zmenám. Z toho dôvodu mnohé vlády a aj iní činitelia – vrátane mimovládnych organizácií – podporujú využívanie biopalív a iných produktov biomasy. Na druhej strane však viac a viac ľudí vidí, že biopalivá neprinášajú prospech – aj napriek všetkému spôsobujú množstvo škody. Nielenže prispeli ku klimatickým zmenám namiesto toho, aby im predchádzali (kvôli transformácii lesov na plantáže), ale tiež prispievajú k rastu cien potravín na celom svete (keďže kukurica a pšenica sa používajú ako biopalivá). Využitie biomasy na výrobu energie spôsobuje podobné ťažkosti. Preto keď nabudúce uvidíte, že chlieb je drahý, predstavte si farmárov, ktorí prestali pestovať pšenicu a začali pestovať trávu na energiu. Skutočným riešením udržateľnosti v tomto prípade by bolo znížiť využívanie energie.

Bohatstvo diverzity je lepšie než monokultúra.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

Krok 3 M A P O VA N I E V Ý H O D : KDE SA DNES NACHÁDZAME?

Krok 3

Identifikujte komunitné zdroje

Cieľom tohto kroku je získať holistický pohľad na súčasnú situáciu v komunite a na externé faktory, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvňovať miestny trvalo udržateľný rozvoj. Môžete aplikovať široko použiteľnú metodológiu – analýzu SWOT (SWOT je anglická skratka pre silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby). Analýza vám neposkytne iba celkový prehľad o súčasnej situácii v komunite, ale jej výsledky budú potrebné aj v neskoršej fáze. Počas nasledujúcich krokov procesu MA21 budete musieť nájsť spôsob, ako premeniť slabé stránky na silné, ako čo najlepšie využívať silné stránky komunity a tiež ako zužitkovať príležitosti a zmierniť hrozby.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

 & 

Keď už získate štruktúrované informácie o vlastnej komunite, získate tým nástroj na meranie úspešnosti svojich akcií. Dozaista zbadáte zmenu, ak podobné analýzy urobíte opäť o dva-tri roky. Uvedomenie si pokroku motivuje komunitu pokračovať v realizácii strategického plánu. KĽÚČOVÉ BODY • • • • • • • • • •

Aké sú geografické, spoločenské a ekonomické charakteristiky komunity? Ako je vaša komunita prepojená so susediacimi lokalitami regiónu? Aká regionálna, národná a medzinárodná politika a stratégie sú relevantné pre vašu komunitu? Ktoré miestne zdroje (ľudské, prírodné a finančné) má komunita na prípravu a realizáciu miestnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja? Kto sú miestni predstavitelia? Aké inštitúcie a organizácie sú v komunite aktívne? Existuje politika a stratégia rozvoja komunity? Ako sa vykonávajú dôležité rozhodnutia v komunite? Aké sú majetkové práva na pôdu v komunite? Aké sú miestne filantropické trendy? Neuvažujte iba o peniazoch, ale tiež o dobrovoľníkoch, ktorí by mohli pomôcť iniciovať a podporovať vaše projekty. Zatrieďte informácie o komunite do skupín „silné stránky“, „slabé stránky“, „príležitosti“ a „hrozby“.

Členovia Miestnej akčnej skupiny slovenského regiónu Liptov mapujú svoju oblasť. Diskusia v menšej skupine umožní každému prehovoriť, najmä ak o to dbá organizátor stretnutia. Foto: Otília Tomečková.

AKO NA TO?

Zvolajte stretnutie Miestnej akčnej skupiny. Informujte komunitu o dátume, mieste a téme stretnutia, pozvite všetkých ľudí, ktorých to zaujíma. Počas stretnutia: Po prvé, oboznámte účastníkov s MA21. Po druhé, zosumarizujte výsledky predchádzajúcich krokov procesu. Po tretie, zosumarizujte postrehy skupiny o silných a slabých stránkach, príležitostiach a hrozbách, aby ste mohli urobiť analýzu SWOT v komunite.

Vzájomná štedrosť je lepšia než egoizmus a presadzovanie individuálneho šťastia založeného na platených službách.

Používanie a delenie sa je lepšie než vlastníctvo.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

 & 

Osoba, ktorá vedie stretnutie, by mala rozdeliť účastníkov do štyroch skupín a požiadať ich o odpoveď na nasledujúce otázky: • • • •

Aké miestne faktory podporujú trvalo udržateľný rozvoj? Na čo je komunita hrdá? Čo sa už v tomto smere urobilo? (Aké sú silné stránky?) Ktoré miestne faktory brzdia trvalo udržateľný rozvoj komunity? Čo sa komunite nepáči? (Aké sú slabé stránky?) Aké príležitosti existujú mimo komunity? Ktoré z nich by sa mohli použiť na podporu miestneho trvalo udržateľného rozvoja? (Aké sú príležitosti?) Aké externé faktory, ktoré nemôžete zmeniť, ohrozujú trvalo udržateľný rozvoj komunity? (Aké sú hrozby?)

Odpovede zaraďte do štyroch kategórií na tabuľu tak, aby boli pre každého dobre viditeľné a diskutujte o nich. Je dôležité vysvetliť všetkým účastníkom, že silné a slabé stránky opisujú stav komunity (vnútorné faktory), kým príležitosti a hrozby sú vonkajšími faktormi, ktoré komunita nemôže priamo ovplyvniť (ale môže ich využiť alebo brať do úvahy). Napríklad, medzi príležitosti môžete zaradiť opravu komunitného domu financovanú fondmi EÚ, ale nie jeho opravu miestnymi podnikateľmi. Môžete opísať situáciu nasledovne: zahrňte zlý stav komunitného domu medzi slabé stránky a medzi silné stránky zaraďte miestnych podnikateľov, ktorí by radi prispeli ku komunitným aktivitám. Správne vykonanie analýzy SWOT vám pomôže nájsť viac riešení problémov.

Jedna z metód mapovania kultúrnych podujatí je ich použitie aj na iné účely. Fotografia bola urobená v Kráľovej Lehote (Slovensko). Foto: Vlasta Körnerová.

Aj pred, aj po stretnutí môžu byť štatistické informácie pozbierané a zahrnuté do analýzy SWOT. To isté platí pre informácie o národnom a medzinárodnom programe a stratégii. Informujte sa na najbližšej univerzite, či by niektorí študenti nemali záujem pomôcť v tejto oblasti. Užitočná môže byť aj konzultácia s externými odborníkmi o analýze SWOT. Prístup „všetko súvisí so všetkým“ je lepší než jednodimenzionálna vízia.

Zachovávať tradície a posilňovať pocit identity je lepšie než odcudziť a vykoreniť sa.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

Krok 4 I D E N T I F I K U J T E S T R AT E G I C K É P R O B L É M Y

Krok 4

Porozumejte príčinnej súvislosti

Miestna agenda 21 je procesom, od ktorého sa očakáva, že rozpozná problémy od ich príčin, a nielenže vyrieši problémy, ale tiež nájde riešenia ukrytých príčin. Inými slovami, vždy existujú dva alebo tri kľúčové problémy v pozadí všetkých problémov identifikovaných Miestnou akčnou skupinou. Vaša stratégia by mala nájsť spôsoby, ako vyriešiť tieto kľúčové problémy. Metodológia, ktorú možno v tomto kroku uplatniť, sa nazýva „problémový strom“. Počas cvičenia takýto strom vytvoríte. Kmeň stromu je ústredný problém, ktorý sa postupmi MA21 snažíte vyriešiť (napr. nedostatok udržateľného rozvoja komunity alebo nízka kvalita života), vetvy sú problémy, ktoré vyúsťujú z centrálneho problému (napr. ľudia opúšťajú komunitu) a korene sú ukryté príčiny centrálneho problému (napr. nedostatočné pracovné príležitosti). Problémy by mali byť zoskupené podľa vzťahov príčinnosti (napr. Nevyrába sa miestny tovar. – Prečo? – Pretože miestne remeslá sú zabudnuté a pretože sa miestny tovar dobre nepredáva.). Na vytvorenie problémového stromu

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

budete potrebovať dobrého organizátora, ktorý bude trvať na tom, aby skupina vždy odpovedala dôsledne na otázku „prečo“.

S T R A N A

AKO NA TO? •

Problémový strom je priamo spojený so stromom cieľov (pozri krok 6 na strane 61). Potom, ako skupina identifikuje dva alebo tri kľúčové problémy, uvidíte, čo musíte určiť ako prioritu v rámci miestnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. • ...

... Ľudia opúšťajú komunitu

...

KĽÚČOVÉ BODY •

...

Nedostatok sústavného rozvoja komunity, nízka kvalita života

•

...

Málo pracovných príležitostí Nevyrába sa miestny tovar Miestny tovar sa nepredáva dobre

Miestne remeslá sú zabudnuté ...

Schéma 1: Výňatok zo stromu problémov

Hľadať príčiny súčasnej situácie je lepšie než liečiť symptómy.

...

•

•

Vypracujte vlastnú analýzu komunitných problémov, aby ste zistili ich skutočnú príčinu. Pri tvorbe stromu problémov uvažujte o ekonomických, environmentálnych a sociokultúrnych aspektoch rozvoja. Tieto problémy nie je potrebné rozčleniť do troch skupín, keďže sa vždy navzájom ovplyvňujú. Pamätajte si, že neskôr skupina stanoví ciele a stratégie na odstránenie a minimalizáciu príčin problémov. Občas je potrebná iba lepšia spolupráca na vyriešenie problému. Zvážte, či sú vo vašom strome problémov ťažkosti, ktoré sa dajú vyriešiť bez váhania a ďalších finančných zdrojov.

 & 

• •

•

Spíšte postrehy o problémoch v rámci Miestnej akčnej skupiny, využite pri tom výsledky z predchádzajúcich krokov. Preskúmajte názor verejnosti, aby ste zistili, ktoré problémy sú najťažšie vnímané. Miestnych obyvateľov môžete osloviť aj pomocou tlače, rádia alebo webovej stránky. Môžete tiež Akčná skupina MA21 diskutuje o strategických problémoch počas stretnutia. Ak sú problémy napísané na osobitných papievystaviť plagáty na miestnom rikoch, je jednoduchšie ich preorganizovať, keď sa objavia nové úrade, pošte, frekventovaných myšlienky. Foto: Ingrid Ďurinová. miestach alebo rozdávať letáky. Vytvorte strom problémov. Ktoré problémy spôsobujú súčasnú situáciu? Ak sa stretnutia zúčastní mnoho ľudí, rozdeľte ich do skupín s maximálne piatimi osobami a načrtnite strom problémov. Zabezpečte, aby sa na konci všetky skupiny stretli a vytvorili spoločný strom problémov. Potom ich opäť rozdeľte do skupín, aby si pohovorili o problémoch, ktoré môžu byť vyriešené ihneď. Na konci stretnutia oslávte výsledky práce: najmite miestnu skupinu alebo zorganizujte hodinu tradičného tanca, pripravte miestne jedlo či nápoje.

Využitie holistického prístupu je lepšie než uvažovanie vnútri fragmentovaného inštitucionalizovaného systému a predmetu expertíz.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

Č A S Ť I I . S T R AT E G I C K Ý N ÁV R H A P L Á N O V A N I E A K C I Í

Krok 5 SFORMULUJTE VÍZIU

Krok 5

Kde chceme byť o desať rokov?

Vízia je vlastne obrazom vytúženej budúcnosti komunity, ale nie je opisom vašich cieľov a už vôbec nie je definíciou vecí, ktoré chcete dosiahnuť. Je skôr opisom ideálneho stavu vašej lokality. Sotva dosiahnete túto víziu v nasledujúcich 10 – 20 rokoch, ale určite k nej budete bližšie. Silnou stránkou vízie je usmerňovanie spoločného úsilia členov komunity. V tomto zmysle je vízia nástrojom na motiváciu miestnych občanov, aby sa zapojili do rozvoja a zavádzania stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Vízia sa napríklad môže stať základom na vytvorenie miestnej značky. Vízia môže tiež pritiahnuť ďalších podporovateľov zvnútra komunity alebo mimo nej. Ale vízia bude efektívnym nástrojom iba vtedy, ak je spoločnou víziou, ak ľudia žijúci v komunite cítia, že skutočne vyjadruje ich idey a želania. Takéto rozsiahle porozumenie

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

je možné dosiahnuť iba vtedy, ak sa na tvorbe vízie zúčastní veľa ľudí. Ak je proces tvorby samotnej vízie dôsledný, bude omnoho jednoduchšie rozvíjať spoločné ciele aj správne stratégie na ich dosiahnutie. Tu, tak ako aj v ostatných krokoch MA21, by mali ľudia cítiť, že ide o ich vlastný proces a výsledky.

S T R A N A

AKO NA TO? •

KĽÚČOVÉ BODY • • •

• • •

Snívajte o budúcnosti bez uvažovania o súčasných problémoch. Vytvorte ideálny obraz budúcnosti komunity. Zvážte prírodné hodnoty, ľudské vzťahy a iné črty ovplyvňujúce kvalitu života: prostredie pre prácu a voľný čas, sociálny aspekt, starostlivosť o deti a zdravie, rozvoj ľudských zdrojov, miestnu samosprávu a pod. Zahrňte do procesu ľudí rôzneho veku, pohlavia, spoločenského postavenia, ako aj predstaviteľov rôznych záujmových skupín, kultúrnych/etnických menšín. Vízia by mala byť stručná: mali by ste ju byť schopní vysvetliť do jednej minúty. Víziu často používajte/prezentujte.

•

• •

Správať sa ako „dobrý pán“ je lepšie než „využiť tento deň“.

 & 

Požiadajte deti v komunite, aby nakreslili obrázky na tému svojej vysnívanej budúcnosti a potom z nich urobte výstavu. Zorganizujte pracovné stretnutie na vytvorenie spoločnej vízie. Pozvite ľudí z rôznych skupín. Umožnite každému zapojiť sa. Počas pracovného stretnutia diskutujte o nasledujúcich otázkach Deti môžu byť výdatnou pomocou pri tvorbe vízie, len si musíte zvoliť vhodné metódy. Rovnaký princíp aplikujte pri oslovovaní v menších skupinách: V akej perspektívnych spolupracovníkov. Foto: Ingrid Ďurinová. komunite by ste radi žili? V akej komunite by mali žiť vaše deti? Následne hovorte o vízii spoločne a debatu ukončite až vtedy, keď sú všetci spokojní. Požiadajte organizátora, aby pomohol skupine dospieť k spoločnej vízii. Používajte sformulovanú víziu vo vnútornej a vonkajšej komunikácii vždy, keď máte možnosť. Vyhláste súťaž o najlepšiu miestnu značku (logo).

Otvorenosť a flexibilita sú lepšie než pohodlná zdržanlivosť.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

Krok 6 S F O R M U L U J T E S T R AT É G I E R I E Š E N I A PROBLÉMOV

Krok 6

Identifikujte najlepší spôsob, ako prekonať problémy

Znovu si prezrite strom problémov vytvorený v kroku 4. Ako ich prekonať a dospieť k formulácii spoločnej vízie navrhnutej komunitou? Môžete začať transformáciou stromu problémov na strom cieľov. Porovnajte schému 1 (krok 4, strana 53) a schému 2 nižšie. Každý problém bol preformulovaný ako cieľ. Najpodstatnejšie príčiny sa stávajú strategickými cieľmi (sú umiestnené na vrchole cieľov navrhnutej stratégie). Každý strategický cieľ (dlhodobý) je podporovaný skupinou špecifických cieľov (stredno- či krátkodobých). V príklade opísanom schémou 2 je strategickým cieľom „vytvorenie pracovných príležitostí“, strednodobým cieľom „zvýšiť produkciu miestnych výrobkov“ a krátkodobými cieľmi sú „vytvoriť marketingovú schému miestnych výrobkov“ a „oživiť miestne remeslá“.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

...

S T R A N A

Pri stanovovaní si cieľov by ste mali zvážiť dve dôležité veci. Po prvé, cieľ by mal byť v súlade s víziou. Napríklad ak vízia hovorí „čisté a zdravé životné prostredie“, nemali by ste plánovať továreň na výrobu ocele kvôli vytvoreniu pracovných príležitostí. Po druhé, prekontrolujte si dôslednosť cieľov. Je realizácia všetkých krátkodobých cieľov potrebná pre dosiahnutie dlhodobých cieľov (inými slovami – nenaplánovali ste si príliš veľa)? Dosiahli by ste dlhodobý cieľ realizáciou všetkých krátkodobých cieľov (nechýba niečo)?

...

Fungujúca škola Ľudia zostávajú/vracajú sa do komunity

...

...

Dosiahnuť vysokú kvalitu života, trvalo udržateľný rozvoj DLHODOBÉ

...

Vytvoriť pracovné príležitosti

CIELE

 & 

Potom, ako ste „vypestovali“ strom cieľov, zostáva už iba napísať stratégiu na papier, aby ste zobrazili hierarchiu cieľov tradičným spôsobom. KĽÚČOVÉ BODY

STREDNODOBÉ

Zvýšiť produkciu miestnych výrobkov

CIELE

... •

KRÁTKODOBÉ

Vytvoriť marketingovú schému miestnych výrobkov

CIELE

Oživiť miestne remeslá

... •

AKTIVITY (ZODPOVEDAJÚ KROKU

7)

Vyškoliť mladých

Navštevovať festivaly umenia a remesiel

Schéma 2: Výňatok zo stromu cieľov založeného na strome problémov (viď krok 4)

•

• •

Mať niekoľ ko zdrojov príjmu je lepšie než byť zameraný na jeden sektor (cestovný ruch).

Nájdite také riešenia problémov, ktoré sú v súlade s víziou. Keď preformulujete ciele, využite výsledky prvých troch krokov MA21 o hodnotách, negatívach a potrebách komunity. Stratégia je vytvorená na nasledujúcich osem až desať rokov. Strategické ciele sú platné počas trvania stratégie, strednodobé ciele počas troch až piatich rokov, krátkodobé počas jedného až troch rokov. Pokúste sa nevytvárať viac ako tri strategické ciele. Sformulujte špecifické strednodobé a krátkodobé ciele pre každý strategický cieľ. Toto vám pomôže vytvoriť dobrý akčný plán a lepšie vyčleniť zdroje. Vytvorenie stromu cieľov je veľmi užitočné: môžete vytvoriť úspešné monitorovacie a hodnotiace ukazovatele. Ak máte pocit, že máte príliš veľa cieľov, určte si priority (aj viac ako tri je príliš veľa).

Rešpektovanie obmedzených kapacít zdrojov (život z úrokov) je lepšie než ich úplné vyčerpanie (míňanie akumulovaných fondov).

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

 & 

AKO TO D OSIAHNUŤ? •

• •

•

Nakreslite strom problémov spolu s Miestnou akčnou skupinou. Uistite sa, že ciele rešpektujú víziu a korešpondujú s kritériami udržateľnosti. Pri tvorbe stratégie pamätajte na strategickú plánovaciu schému (schéma 3). Zorganizujte Deň stromov: zasaďte stromy, vyhláste súťaž pre deti v kreslení stromov, predstavte strom problémov a strom cieľov komunite. Uverejnite návrh stratégie on-line a v miestnych médiách tak, aby bola dostupná na miestach, ktoré navštevuje veľa ľudí (obecný úrad, pošta). Vyzvite k diskusii. Zorganizujte verejné stretnutie. Obmeňte stratégiu podľa komentárov všetkých zúčastnených. Naozaj nie je jednoduché sformulovať dobrú stratégiu. Zvážte konzultáciu s externým poradcom.

Fotografia demonštruje metódu stanovenia priorít. Každý účastník dostane jednu alebo dve nálepky a „hlasuje“. Uistite sa, že potreby menšín nie sú prehliadané. Dosiahnite dôležité rozhodnutie konsenzom. Foto: Vlasta Körnerová.

STRATÉGIA (ako dosiahnuť víziu?): úlohy a ciele

(O 10 ROKOV OD TERAZ)

DNES •

Nájdite nové spôsoby, ako zainteresovať komunitu do strategického rozvoja, napríklad pripojte Miestnu akčnú skupinu k festivalu, takže viac ľudí sa dozvie o možnosti spolupráce. Ak sa miestni investori rozhodnú prispieť k plánovaniu stratégie, budú ju horlivejšie realizovať.

ANALÝZA HODNÔT,

VÍZIA

NEGATÍV A POTRIEB

AKČNÝ PLÁN: aktivity, finančný a realizačný rámec, monitoring a ohodnotenie

Schéma 3. Strategická plánovacia schéma vám pomôže vizualizovať plánovací proces.

Sociálne blaho je lepšie než rýchly konzum.

Malí miestni podnikatelia sú lepší než veľ kí zahraniční investori.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

Krok 7 VYTVORTE AKČ NÝ PLÁN

Krok 7

Ako prepojiť naše plány s realizáciou MA21?

Ak ste vhodne motivovali všetkých zainteresovaných v predchádzajúcich krokoch, v tomto bode už budete žať ovocie ťažkej práce: bude jednoduchšie vytvoriť akčný plán a vytvoriť partnerstvo na realizáciu stratégie. Tí, ktorí sa zapojili do procesu MA21, by už teraz mali byť plní nápadov o možných aktivitách na realizáciu cieľov stratégie. Pri konci tohto kroku by ste mali mať: po prvé, zoznam aktivít (mohli by sa tiež nazývať projektmi) na realizáciu cieľov stratégie; po druhé, časový rámec na ich realizáciu; po tretie, prísľub zainteresovaných zapojiť sa do realizačného procesu. Nikdy nezabudnite, čo chcete svojimi projektmi dosiahnuť. Už pri plánovaní sa sústreďte na výsledky, ktoré očakávate. Napríklad aj najlepšia príručka o metódach obnovy tradičných budov je zbytočná, ak ju nečítajú ľudia, ktorí ich chcú rekonštruovať. A preto nestačí iba plánovať, ako pripraviť a publikovať takúto príručku. Je rovnako dôležité plánovať, aká cieľová skupina ju obdrží a použije.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

Akčný plán vám pomôže predchádzať problémom vyvstávajúcim z nekoordinovaných aktivít. Len si to predstavte: kvety a stromy, ktoré zasadili miestni iniciatívni obyvateľia, zatraktívnia dedinu a o dva týždne neskôr sa rozkope celá ulica kvôli projektu rekonštrukcie odpadového kanála. Dobrý akčný plán, ktorý urobia spoločne miestne iniciatívy, majitelia pôdy, podnikatelia a predstavitelia dediny, ubezpečí ľudí pri napĺňaní ich nápadov. Majú miestna samospráva a ostatní zainteresovaní dostatočné kapacity na takúto prácu? Zvážte, ako zmobilizovať ďalšie kapacity na realizáciu stratégie v komunite a tiež nezabudnite na potenciálnych partnerov mimo komunity. KĽÚČOVÉ BODY • • • • • •

•

Informovanie je lepšie než manipulácia.

Neexistuje žiadna úspešná aktivita bez jasnej zodpovednosti. Pri plánovaní aktivít nezabúdajte na kapacity budov, vzdelania a informačného toku. Buďte kreatívni! Hľadajte spôsoby, ako dosiahnuť čo najviac z každého projektu. Čo najviac sa spoľahnite na komunitné zdroje. Nezabúdajte na marketingovú stratégiu (miestna značka, propagácia na internete, mediálne vzťahy a podobne). Hľadajte partnerov. Existujú rôzne regionálne a národné agentúry, ktoré pomáhajú miestnemu rozvoju alebo poskytujú pomoc pri realizácii projektov. Regionálne alebo národné mimovládne organizácie môžu byť tiež nápomocné pri realizácii stratégie. Zúčastnite sa podobných iniciatív vo svojom regióne. Pripojte sa napríklad ku skupine LEADER, ak tento program u vás beží. Podeľte sa o skúsenosti so susednými oblasťami pri ktorejkoľvek príležitosti.

S T R A N A

 & 

AKO NA TO? •

• • •

Zorganizujte pracovné stretnutie všetkých zainteresovaných, aby ste určili aktivity spadajúce pod jednotlivé ciele stratégie. Vytvorte akčný plán, pripravte časový rámec na vykonanie jednotlivých aktivít, odhadnite finančné prostriedky a ustanovte zodpovedné osoby alebo inštitúcie. Identifikujte medzery, kde sú potrebné ďalšie kapacity. Prediskutujte, ako nájsť nové kapacity na realizáciu stratégie a ako rozvíjať partnerstvo. Rozdeľte medzi účastníkov pracovného stretnutia zodpovednosť za pritiahnutie jednotlivcov a inštitúcií zvnútra alebo zvonku komunity, ktorí by mohli prispieť k rozvoju stratégie.

Prípadová štúdia uvedená nižšie sa nesústreďuje výhradne na tvorbu akčného plánu. Skôr poskytuje náhľad na to, ako má byť plánovací proces štruktúrovaný a aké benefity môžete očakávať, ak sú aktivity naplánované komunitou a je do nich zainteresovaných veľa miestnych obyvateľov.

Poskytovať dlhodobé živobytie založené na domácich zdrojoch je lepšie než vyškoliť pracovníkov na použitie obľúbených technológií.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

SKRÁŠLITE LOKALITU, V KTO REJ ŽIJETE !

Radi by ste zmenili vzhľad blízkeho námestia? Ľudia zo Stakčínskej Roztoky to chceli. Namiesto špinavého dvora z minulosti je dnes pred dedinskou školou detské ihrisko, kde sa ľudia môžu stretávať, porozprávať, oddýchnuť si.

Ľudia zo Stakčínskej Roztoky si vybrali, akú zmenu potrebujú. Fotografia zobrazuje rovnaké námestie pred a po projekte. Foto: Martin Marenčin.

Stakčínska Roztoka je dedina s 350 obyvateľmi v slovenskom okrese Snina. Nachádza sa na severovýchodnom cípe krajiny. Na severe susedí s Poľskom a na východe s Ukrajinou. Regióny vo východnej časti krajiny patria do ekonomicky znevýhodnených oblastí Slovenska. Napriek tomu je pôrodnosť relatívne vysoká a v komunite žije mnoho detí. Miestny starosta a zastupiteľstvo sú už tradične veľmi aktívni, ale až program PrieStory im poskytol účinný nástroj na zainteresovanie širšej verejnosti do plánovacieho a rozhodovacieho procesu.

Projekt sa začal iniciatívou dvoch mladých žien v dedine. Proces uľahčila aj skutočnosť, že starosta ním bol od samého začiatku veľmi nadšený. Iniciátorky predostreli svoj nápad miestnym obyvateľom a architektovi a požiadali Nadáciu Ekopolis o podporu. Neskôr sa vedúci tím sústredil na vybudovanie partnerstva s miestnou školou (učiteľmi, rodičmi a deťmi), miestnou samosprávou a podnikateľmi. Zosumarizovali všetky nápady o možnom využití priestranstva a zabezpečili dodatočné financovanie projektu.

S T R A N A

Na navrhnutie využitia priestranstva boli zorganizované dve stretnutia. Obidve boli vedené skúseným organizátorom. Počas prvého stretnutia sa dospelo k spoločnému rozhodnutiu o účele priestranstva a objektoch, ktoré by tam mali byť umiestnené. Potom architekt vizualizoval model priestranstva a vedúci tím ho prekonzultoval s miestnymi obyvateľmi. Počas druhého stretnutia sa plán dokončil a účastníci sa rozhodli realizovať ho. Nové verejné priestranstvo bolo vytvorené aj s pomocou dobrovoľníkov. Na konci projektu bolo nové námestie slávnostne otvorené. Toto bol iba jeden z projektov na Slovensku, ktoré podporil program PrieStory. Podobný postup sa využíva vo všetkých projektoch podporovaných programom PrieStory. Program pomáha komunitám vytvoriť verejné priestranstvá od roku 2005. PrieStory vychováva členov komunity a poskytuje im technickú a finančnú pomoc (päťtisíc až osemtisíc amerických dolárov na projekt). Každý projekt navrhnú, naplánujú, postavia a vykonajú miestni obyvatelia. PrieStory je program Nadácie Ekopolis. Partners for Democratic Change Slovakia sa zúčastnili na plánovaní programovej metodológie. Metodológie českej Nadace Partnerství a americkej mimovládnej organizácie Project for Public Spaces boli prispôsobené slovenským podmienkam. Program, v rámci ktorého už bolo päť grantových kôl, podporuje od začiatku banka ČSOB.

Viac informácií môžete získať na www.priestory.sk a www.ekopolis.sk.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

Krok 8 Z VÁ Ž T E P O T E N C I Á L N Y N E G AT Í V N Y V P LY V A K T I V Í T

Krok 8

„Nespôsobujte žiadne škody!“

Ak ste už navrhli stratégiu, ktorá berie do úvahy všetky aspekty kvalitného komunitného života, vaše aktivity by nemali negatívne ovplyvňovať prírodu a ľudí. Pamätajte však na príslovie: „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“. Preto je dôležité nechať si skontrolovať všetky plány a získať tak kompletný obraz: musíte sa uistiť, že naplánované aktivity nebudú mať negatívny sociálny, ekonomický a environmentálny následok. Analyzujte jednotlivé projekty osobitne, ale pozerajte na ne komplexne, pamätajte si, že ich vplyvy sa akumulujú. Táto fáza je tiež vhodná na spätný krok a vytvorenie si globálneho obrazu. Tu máte príležitosť skontrolovať si svoje aktivity vzhľadom na klimatické zmeny a globálnu potravinovú krízu. Určite ste väčšinu týchto bodov zahrnuli do „hrozieb“ v kroku 3 počas spracovania analýzy SWOT, ale teraz by ste si mali skontrolovať, či vaše aktivity na miestnej úrovni neprispejú k zvýšeniu týchto hrozieb.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

Ak plánujete niekoľko väčších projektov, budete potrebovať posúdenie vplyvov na životné prostredie EIA (Environmental Impact Assessment). Je to práca pre odborníkov, ktorí sú schopní rozpoznať možný negatívny vplyv veľkých projektov na kvalitu životného prostredia komunity a ochranu životného prostredia (znečistenie pôdy, vody a vzduchu, erózia, klimatické zmeny, povodne, pokles biodiverzity). Skontrolujte, ktoré národné smernice EIA treba aplikovať. Najvzácnejším výstupom tohto kroku však nie je samotné ohodnotenie. Najdôležitejšou vecou je prispôsobenie vašich plánov ohodnoteniu tak, aby ste zamedzili negatívnym vplyvom. KĽÚČOVÉ BODY • • • • • • • • •

Zistite, ako vaše aktivity (projekty) ovplyvňujú životné prostredie. Aké sú možné vplyvy navrhovanej stratégie a projektov na hodnoty komunity a jej identitu? Uvažujte aj o krátko- a dlhodobých vplyvoch. Uvažujte o miestnych a globálnych vplyvoch. Do akej miery vaše plány rešpektujú limity zdrojov bez znehodnotenia prirodzeného sociálneho, kultúrneho a ekonomického prostredia pre súčasné a budúce generácie? Aké konflikty môžu vzniknúť kvôli vlastníckym právam alebo iným záujmom? Ako budú rešpektované potreby rôznych obyvateľov? Myslite na vek, pohlavie, spoločenské a kultúrne rozdiely. Ako vaše aktivity rešpektujú pravidlá zonácie (obytné zóny, priemysel, voľný čas a cestovný ruch, životné prostredie)? Identifikujte prvky miestneho kultúrneho dedičstva a krajiny (vrátane tradícií, špecifických miest, stromov, budov a pod.), ktoré by mali byť chránené internými nariadeniami komunity.

Malé a rôznorodé ekonomické aktivity sú lepšie než monolitický systém.

S T R A N A

•

 & 

Kedykoľvek zistíte, že váš strategický plán alebo individuálny projekt môže škodiť ľuďom alebo prírode, pokúste sa zmeniť plán tak, aby ste zabránili negatívnym vplyvom, alebo projekt úplne zanechajte.

AKO NA TO? • • • • •

• •

Pohovorte si o predchádzajúcich otázkach v rámci akčnej skupiny. Pozvite expertov, aby objasnili rôzne otázky životného prostredia v komunite. Požiadajte územných plánovačov, aby načrtli obrázky plánovaných aktivít: vizualizácia projektov pomôže lepšie pochopiť, aký veľký vplyv budú mať na krajinu. Hovorte o vplyvoch projektov na hodnoty, ktoré ste si zadefinovali predtým v kroku 1. Prezrite si obrázky a videodokumenty z dediny a okolia (zozbierajte ich, ak ste tak ešte neurobili v kroku 1). Ktoré miesta a črty sú pre vás dôležité? Pohovorte si opäť o identite. Spýtajte sa ľudí, čo si myslia o projektoch plánovaných na nasledujúce roky. Zistite, či existuje projekt alebo cieľ, ktorý sa väčšine ľudí nepáči. Existuje niečo, čo by pravnuci nechceli? V takom prípade je lepšie zastaviť takéto plány. Potvrďte podporu komunity pre návrhy tak, že zorganizujete deň otvorených dverí alebo stretnutie na radnici. Existuje nebezpečenstvo, že akčná skupina MA21 sa odchýli od verejných záujmov v plánovaní. V takom prípade vaše aktivity nebudú podporené miestnymi občanmi.

Spracovanie miestnych zdrojov a poskytovanie služieb je lepšie než dodávanie surového materiálu do iných miest.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

Krok 9 VYTVORTE FINANČ NÝ RÁMEC

Krok 9

Aké zdroje sú potrebné na realizáciu stratégie?

Možno sa budete pýtať sami seba, prečo prichádza tento krok tak neskoro. Dôvod je jednoduchý: pred hľadaním zdrojov financovania si musíte uvedomiť, čo treba urobiť a stanoviť si priority, ktoré vám pomôžu dosiahnuť prosperitu komunity. Ak začnete proces založený na tom, aké peniaze sú dostupné na projekt, vznikne nebezpečenstvo, že budete realizovať niečo, čo je nepotrebné a prestanete vnímať, čo je dôležité. Niektoré projekty môžu byť realizované z bežného rozpočtu miestnej samosprávy, ale väčšina komunít si uvedomuje, že na realizáciu všetkých prioritných projektov je nutné nájsť doplnkové fondy. Externé fondy môžu pomôcť spustiť iniciatívu, ale dávajte pozor, aby sa nevytvorili závislosti. Sponzori zvonku môžu zmeniť priority: nikdy nebudú mať rovnaký vzťah k projektom ako vy. Najvýhodnejším spôsobom na zabezpečenie dlhotrvajúceho financovania komunitných projektov je mobilizovať vnútorné zdroje. Miestne financovanie je tiež veľkou príležitosťou na prevýchovu občanov a môže priniesť dlhotrvajúci efekt. Najjednoduchšie metódy financovania sú založené na firem-

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

nom a súkromnom sponzorstve iniciatív, ale môžu existovať aj zložitejšie formy, ako napríklad komunitné fondy.

S T R A N A

AKO NA TO? •

Často dosiahnete podobné výsledky hľadaním materiálnych (nefinančných) príspevkov alebo bartrových výmen. Mnohé podniky preferujú materiálnu pomoc, takže pouvažujte nad zoznamom vecí ako dobrovoľnícka práca a materiály, ktoré by ste inak museli kupovať. Podobne zvážte, či by členovia komunity nechceli prispieť svojím časom pri realizácii aktivít. Je dôležité využívať ľudské zdroje múdro a vybudovať si dobré komunitné vzťahy. Toto bude naďalej motivovať Miestnu akčnú skupinu a zabezpečí, že sponzori budú ochotní prispieť a porozumieť projektu. Nakoniec zvážte, čo môžete ponúknuť vo vzťahu príjemca daru a sponzor. Čo sponzor chce a potrebuje, ako to môžete zabezpečiť ako náhradu podpory?

 & 

• •

•

Zúčastnite sa kurzu na získavanie finančných prostriedkov, alebo ešte lepšie – zorganizujte ho pre aktívne osoby v komunite. Hovorte so zvolenými zástupcami z komunity, ktoré projekty by mali byť podporené z miestneho rozpočtu. Analyzujte regionálne a národné strategické dokumenty a operatívne programy: aké priority, ciele a rozhodnutia sa zhodujú s vašou stratégiou? Ktoré projekty by mohli byť financované z externých zdrojov? Koľko potrebujete vyzbierať a koľko ste schopní spolufinancovať? Koľko sú vaši projektoví partneri schopní vyzbierať? Roztrieďte informácie do tabuľky štruktúrovanej podľa špecifických cieľov a aktivít. Počas stretnutia akčnej skupiny ju opäť prediskutujte, dokončite a stanovte priority.

Niektoré projekty môžu zarábať. Pouvažujte na tom, ako ich urobiť ziskovými. Ak sú projekty založené na kultúrnych a prírodných zdrojoch, dávajte pozor, aby ste ich neprečerpali. KĽÚČOVÉ BODY • • •

•

Pripravte finančný plán na každý krok, každú aktivitu a na každý rok. Spočítajte, koľko máte a koľko potrebujete. Nájdite spôsob, ako zmobilizovať vaše interné zdroje a získať externé zdroje. Pamätajte si, že nefinančný príspevok alebo navzájom výhodné výmeny sú často výhodnejšie než peniaze. Stanovte priority výdavkov na najurgentnejšie aktivity a tie, ktoré môžu priniesť najväčšiu zmenu, alebo získajte čo najviac miestnej podpory.

Posilňovať vzťahy medzi susedmi a pomáhať si navzájom je lepšie než odcudziť sa a spoliehať sa na štátne dávky.

Vytvoriť osobný alebo spoločný kapitál je lepšie než brať si pôžičky a zadlžovať sa.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

KOMUNIT NÁ NADÁCIA V RUMUNSKU

Komunitná nadácia Odorheiu Secuiesc, lokálne známa ako Székelyudvarhelyi Közösségi Alapítvány (SzKA), bola založená v roku 2007 skupinou miestnych podnikateľov a vedúcich mimovládnych organizácií. Nadácia chce vybudovať silnú budúcnosť pre Odorheiu Secuiesc (rumunské mesto s 37 000 obyvateľmi) a jeho okolie. Analyzuje najlepšie nápady na rozvoj komunity a poskytuje podporu prebiehajúcim kvalitným programom.

Dve mimovládne organizácie sa delia o stánok na festivale 2 % pre Odorhei, organizovanom nadáciou SzKA. Počas dňa mohli miestni spoznať mimovládne organizácie, ktoré pracujú pre Odorhei a rozhodnúť sa, komu darujú dve percentá z dane. Foto: Chris Worman.

SzKA má niekoľko cieľov. Prvý a najdôležitejší je povzbudiť jedincov, aby investovali do rozvoja Odorheiu Secuiesc. Dosahuje to zainteresovaním miestnych podnikov a jedincov do spoločného fondu, ktorý by miestne mimovládne organizácie a inštitúcie mohli žiadať o projektové financovanie. SzKA propaguje rôzne dodatočné mechanizmy financovania, ako napríklad povzbudzovanie miestnych občanov, aby odvádzali dve percentá z dane pre mimovládne organizácie. Napokon SzKA stimuluje všetky úrovne zainteresovania jedincov do komunity cez dobrovoľníctvo, sponzorstvo alebo vedenie projektov.

Do polovice roka 2008 (prvý rok fungovania SzKA) nadácia vyzbierala 45 000 amerických dolárov na miestne iniciatívy. Očakáva sa, že množstvo sa do troch rokov strojnásobí. Financovanie je priamo zacielené na malé projekty ako dobrovoľnícke aktivity,

S T R A N A

 & 

recyklačné programy a kampane na zlepšenie povedomia verejnosti, ktoré majú ďalekosiahly vplyv na kvalitu života. SzKA ponúka komunite šancu zúčastniť sa rozhodovacieho procesu pomocou kampane na komunitné hlasovanie Ty si vyber. Týmto spôsobom aj priemerný občan pomáha nadácii SzKA splniť jej zameranie pri distribúcii fondov. SzKA usporadúva pracovné stretnutia na podporu myšlienok komunitného rozvoja. Týmto procesom členovia komunity a mimovládne organizácie diskutujú o tom, čo je naozaj dôležité v ich definícii kvality života. Takéto stretnutia pomáhajú prirodzeným vodcom formovať si partnerstvá, takže môžu žiadať o financovanie. SzKA zainteresuje do procesu všetkých miestnych hráčov, najmä podniky, ktoré sú často schopné pomôcť pracovnou silou a materiálom.

Jedným z víťazov kampane SzKA Ty si vyber bola miestna mimovládna organizácia Agora. Koordinovala sériu aktivít v rámci Dňa Zeme, napríklad získala 60 mladých dobrovoľníkov, aby zasadili viac ako 140 stromov v miestnom parku. Foto: Chris Worman.

Viac informácií je dostupných na webovej stránke nadácie www.szka.org.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

ČASŤ III. REALIZÁCIA, MONITORING A OHODNOTENIE

K r o k 10 N AV R H N I T E R E A L I Z Á C I U

K r o k 10

Ako úspešne viesť stratégiu?

Cieľom tohto kroku je zozbierať nápady a vytvoriť pravidlá alebo odporúčania, ako realizovať stratégiu efektívnejšie a ako predísť duplikácii úsilia. V tejto fáze by ste mali uvažovať o tom, ako dosiahnuť maximálne benefity pre komunitu s minimálnymi zdrojmi. Keď hovoríme o zdrojoch, nemienime tým iba peniaze, ale niečo oveľa dôležitejšie – prírodné zdroje. Keď sa zmieňujeme o benefitoch, nemyslíme tým iba krátkodobé, ale oveľa dôležitejšie – dlhodobé benefity. Určite poznáte príslovie: „Daj človeku rybu a nakŕmiš ho na jeden deň; nauč ho chytať ryby a nakŕmiš ho na celý život.“ Pokúste sa nasledovať túto múdrosť a vybudovať tak skupinu miestnych obyvateľov na realizáciu projektov.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

Dozaista bude mať mnoho aktivít spoločné prvky. Napríklad väčšina projektov bude zahŕňať propagáciu a marketing. Často je možné nájsť spôsoby, ako realizovať tieto prvky spolu s inými organizáciami. Tento typ spolupráce medzi podobnými iniciatívami v komunite sa nazýva „horizontálne vzťahy“. Vo všeobecnosti existujú možnosti nadviazať partnerstvá s iniciatívami na národnej alebo regionálnej úrovni. Tento typ koordinácie voláme „vertikálne vzťahy“.

S T R A N A

• • •

•

Počas tohto kroku by ste sa mali zamyslieť, ako informovať o čiastkových a konečných výsledkoch aktivít realizátorov stratégie a komunitu. Komunita by mala pokračovať vo „vlastníctve“ stratégie počas jej realizácie. Preto by realizátori aktivít mali vyvinúť mechanizmy na zainteresovanie ľudí, kedykoľvek je to možné. Pravidelné podávanie správ umožňuje uvedomiť si, aké veľké úspechy sa dosiahli a tiež umožní osláviť ich. Rovnako pomáha zbadať problémy a omeškania realizácie a malo by pritiahnuť rady a pomoc pri riešení. Monitorovanie a ohodnotenie je témou kroku 11, ale je dobré pamätať naň, keď pracujete na realizačnom rámci. Nakoniec je tu ten správny čas skontrolovať, či nie sú potrebné zmeny v štruktúre miestnej samosprávy, ktorá podporuje realizáciu stratégie. Môžete rozhodnúť o vytvorení špeciálnych akčných skupín na realizáciu stratégie.

 & 

Ohodnoťte kapacitu miestnych obyvateľov na realizáciu projektov a ak je to potrebné, zvýšte túto kapacitu. Identifikujte horizontálne a vertikálne vzťahy. Naplánujte čas podávania správ a ich formu vopred, takže realizátori si na to vyhradia čas, úsilie a možno aj nejaké peniaze (napríklad nezabudnú počas aktivity urobiť fotografie). Premyslite, či môže Miestna akčná skupina konať ako koordinačná jednotka pri realizácii stratégie.

AKO NA TO? • • • • •

Zorganizujte stretnutie pre ľudí, ktorí budú zodpovední za realizáciu stratégie. Počas prvotného stretnutia vyhraďte čas pre účastníkov, aby sa informovali o svojich plánoch, ako realizovať stratégiu. V menších pracovných skupinách hovorte o pravidlách realizácie, rozhodovaní a podávaní správ. Dokončite ich spoločne, osvojte si ich a pridržiavajte sa ich! Počas rozhovorov alebo pomocou krátkych dotazníkov zistite, aké zručnosti chýbajú realizátorom a zorganizujte tréning na uspokojenie prioritných potrieb. Hovorte o pláne podobných koordinačných stretnutí. Hľadajte atraktívny formát, napr. piknik, trh na prezentáciu výsledkov, ktorého sa zúčastní širšia verejnosť.

KĽÚČOVÉ BODY • • •

Nájdite spôsob, ako zabezpečiť realizáciu v súlade s kritériami trvalo udržateľného rozvoja. Vytvorte pravidlá a odporúčania na realizáciu spoločne s ľuďmi a inštitúciami, ktoré budú spolupracovať na stratégii. Skontrolujte strom problémov znova a uistite sa, že aktivity pomôžu vyriešiť problém.

Podpora kreatívnych nápadov je lepšia než poskytovanie finančnej pomoci na liečbu symptómov.

Flexibilné, malé a diverzné štruktúry sú lepšie než hyperveľ ké.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

K r o k 11 VYBERTE SYSTÉM MONITORINGU A OHODNOTENIA

K r o k 11

Ako rozpoznáte, že vaše plány zlepšujú všeobecné blaho?

Je dôležité uistiť sa, že vybraté aktivity skutočne pomáhajú riešiť problémy a dosiahnuť strategické ciele. Čas, úsilie a peniaze investované do stratégie majú priniesť vyššiu kvalitu života miestnych obyvateľov a zabezpečiť ich zainteresovanosť v procese rozhodovania. Výsledky monitoringu a ohodnotenia môžu by dôležitým zdrojom motivácie miestnych obyvateľov, aby pokračovali v realizácii stratégie. Niekedy sa musíte na chvíľu zastaviť a pouvažovať: Aké zmeny sa dejú? Monitorovací systém vám pomôže vidieť zmeny holisticky, akoby zvrchu.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

Je dôležité vybrať indikátory, ktoré ukážu pokrok v realizácii cieľov a vízií. Na druhej strane by vám monitoring a ohodnotenie nemali zabrať veľa času, takže skúste nájsť také indikátory, na ktoré je jednoduché zozbierať informácie. Budete potrebovať aj kvantitatívne, aj kvalitatívne indikátory, ale uistite sa, že zbierate iba potrebné údaje. Používajte indikátory, ktoré vám pomôžu uvedomiť si úspechy alebo sklamania. Ba čo viac, mali by poskytnúť informácie dôležité pre rozhodovanie, ako zlepšiť stratégiu a jej realizáciu. Inak premrháte úsilie tak, že vytvoríte „cintoríny údajov“ namiesto toho, aby ste riešili problémy. Už v predchádzajúcich krokoch ste urobili dosť výskumov o situácii v komunite. Ako doplnok nezabudnite pozbierať základné informácie pre všetky indikátory. Inak nebudete schopní porovnať prebiehajúce zmeny ako výsledok realizácie MA21.

S T R A N A

 & 

KĽÚČOVÉ BODY • •

• • •

Nezabudnite naplánovať finančnú a inštitucionálnu kapacitu pre monitoring a ohodnotenie stratégie – je to časovo náročný proces. Nájdite indikátory, ktoré ukážu trvalo udržateľný rozvoj komunity a sú vhodné na preukázanie zmien kvality života. Mali by poskytnúť informácie o zmenách medzi ľuďmi všetkých generácií, pohlaví a spoločenského postavenia alebo kultúrnych menšín. Začleňte kvalitatívne a kvantitatívne indikátory. Je užitočné koordinovať monitorovacie indikátory so stratégiou vyšších úrovní (regionálne, národné, európske). Zvážte zapojenie odborníkov zvonku pri tvorení systému monitorovania a ohodnotenia. Ušetríte tým množstvo času a získate objektívnejšie výsledky.

Externé faktory tiež môžu ovplyvňovať realizáciu stratégie. Napríklad politické zmeny na národnej úrovni alebo zmena hlavy regionálnej vlády môžu buď zvýrazniť účinok stratégie, alebo znížiť vaše úsilie. Tieto faktory nemôžete predvídať, ale musíte ich očakávať a zvážiť spôsob zmeny stratégie ako reakciu na ne. Preto musí Miestna akčná skupina reagovať veľmi pružne.

Pretrvávajúci prístup znižovať využívanie zdrojov je lepší než ich premrhanie.

Extenzívne využite pôdy je lepšie než intenzívne.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

AKO NA TO? • •

• • • •

•

Urobte výskum o systéme indikátorov trvalo udržateľného rozvoja na národnej alebo regionálnej úrovni; vymeňte si skúsenosti s ostatnými komunitami MA21. Počas pravidelných stretnutí Miestnej akčnej skupiny hovorte o očakávaných úspechoch stratégie v kvalitatívnych a kvantitatívnych termínoch. Sformulujte ich pre strategické ciele, špecifické ciele a aktivity. Hovorte o indikátoroch monitoringu pre výsledky aj následky. Zosumarizujte informácie do tabuľky. Ak sa rozhodnete zainteresovať externých odborníkov, urobte tak pred akýmkoľvek iným rozhodnutím. Hovorte o monitorovacích a hodnotiacich témach s verejnosťou (môžete vytvoriť výbor pre každú strategickú prioritu). Nájdite indikátory na meranie úspechov a špecifikujte, ako zozbierate kvantitatívne a kvalitatívne informácie. Urobte rozhodnutia o spôsobe monitorovania a ohodnotenia: frekvencia monitorovania, komunikácia so zainteresovanými, detaily dotazníkov, finančné zabezpečenie a zodpovedné osoby/inštitúcie. Pri realizácii stratégie sa nevzdávajte kvôli externým zmenám!

S T R A N A

• • •

 & 

Kritériá konzumnosti: spotreba energie, využitie pôdy, odpad, využitie obnoviteľných zdrojov energie a pod. Indikátory stavu životného prostredia: biodiverzita, rozsah zelených plôch, znečistenie vzduchu, vody, pôdy a pod. Spoločenské indikátory: účasť na rozhodovacom procese (nie iba počet ľudí je dôležitý, ale aj z akého sektora komunity sú), spokojnosť.

JEDEN ZO SP ÔSOBOV, AKO ZOSKUP OVAŤ I N DIKÁTORY •

•

Indikátory „úrody“: Aké aktivity sa realizovali vďaka procesu MA21 (pomenúvajú príčiny problémov a uľahčujú symptómy)? Sú výsledky využívané cieľovou skupinou? Boli aktivity v súlade s cieľmi MA21 a princípmi udržateľnosti? Indikátory závislosti: Do akej miery pokrývame potreby z miestnych zdrojov (prírodné, ľudské a finančné)?

Šetrenie a mierna spotreba je lepšie než mrhanie.

Využívanie obnoviteľných zdrojov je lepšie než využívanie neobnoviteľných.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

K r o k 12 AK JE TO POTREBNÉ, PREPRACUJTE PLÁN

K r o k 12

Prispôsobte svoje plány, aby ste dosiahli lepšie výsledky

Nie je možné urobiť dokonalý plán – jednoducho preto, že dokonalosť neexistuje a situácia v komunite a vo svete sa stále mení. Dúfajme, že komunita sa vynasnažila zo všetkých síl v predchádzajúcich 11 krokoch a realizácia stratégie je na správnej ceste. Ľudia si však možno všimnú, že niektoré veci sa dajú vylepšiť a dosiahnuť tak lepšie výsledky. Najmä po pravidelnom monitoringu a hodnotení (podľa návrhu v kroku 11) je dobré zastaviť sa a pouvažovať o možných zmenách v stratégii. Toto sa nazýva „adaptívny manažment“. Je to proces učenia sa – z úspechov aj z aktivít, ktoré nepriniesli očakávané výsledky. Predstavte si, že proces MA21 vo vašej krajine prebieha ako špirála, kde začiatkom je krok 0 a koncom je vízia samotná. Zakaždým, keď vylepšíte a prispôsobíte plán, dosiahnete vyššiu úroveň špirály, dostanete sa „bližšie k oblohe“, priblížite sa vízii.

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

Je dôležité sledovať rovnaké zásady pri vylepšovaní plánu: trvalo udržateľný rozvoj a zainteresovanie komunity (najmä menej privilegovaných občanov). Možno sa stane, že budete musieť zopakovať niektoré z predchádzajúcich 11 krokov prezentovaných v tejto príručke. Môžete pri tom využívať metódy, ktoré ste už vyskúšali. A navyše získate množstvo nových myšlienok, ako vylepšiť stratégiu s ešte väčším zapojením verejnosti.

S T R A N A

AKO NA TO? •

• • • • •

KĽÚČOVÉ BODY •

• •

Po každom monitorovacom a hodnotiacom zasadnutí zvážte, či dosahujete strategické ciele a či sa blížite k vízii. Hovorte s Miestnou akčnou skupinou o potrebe prispôsobenia sa či prepracovania stratégie. Každá osoba v komunite môže mať cenné návrhy, ako vylepšiť stratégiu a jej realizáciu. Vytvorte metódu na zozbieranie takýchto návrhov. Ak ste zistili, že zmeny v stratégii sú potrebné, rozhodnite sa ju skorigovať. Uistite sa, že miestna samospráva je plne funkčná a podporuje pokračovanie procesu MA21.

Výber najlepšieho riešenia z dlhodobého hľadiska je lepší než výber najlacnejšieho a najrýchlejšieho riešenia.

 & 

• • • •

Vráťte sa k analýze SWOT a hľadajte zmeny. Podporujete svoje silné stránky a využívate príležitosti? Zvládli ste zachovať si silné stránky, premeniť slabosti na silné stránky, zvládli ste hrozby a využitie príležitostí? Pozrite sa na strom problémov navrhnutý v kroku 7: Pokročili ste v riešení problémov? Pozrite sa na víziu: približujete sa k nej? Skontrolujte strategické a špecifické ciele: Je formulácia cieľov pochopiteľná? Sú ciele merateľné? Analyzujte akčný plán: Sú časový a finančný rámec realistické? Hovorte o realizácii: Máte dostatok inštitučnej kapacity na realizáciu stratégie? Existujú nejaké problémy so spoluprácou a koordináciou aktivít? Urobte si prehľad monitorovacích a hodnotiacich systémov: Ste schopní monitorovať a hodnotiť výstupy a účinky navrhovaným spôsobom? Porozprávajte sa o tom, či sú komunitné zdroje využívané správne. Skontroluje indikátory: ukazujú nejaké zmeny k udržateľnosti? Prediskutujte tieto otázky spoločne na stretnutí Miestnej akčnej skupiny.

Efektívnosť je lepšia než mrhanie.

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

S T R A N A

M O Ž N É N Á S T R A H Y N A C E S T I Č K E M A 21

MOŽNÉ NÁSTRAHY NA CESTIČKE MA21

Táto sekcia ukončí kapitolu s nasledovným odkazom: vždy sa snažte zo všetkých síl! Nerobte to pre peniaze alebo slávu, ale pre miestnych občanov a pre prekrásnu prírodu Karpát. Aby sme vám pomohli, uvádzame štyri varovania pred možnými nástrahami, na ktoré môžete naraziť pri práci v karpatskej oblasti. Dúfame, že tieto záverečné body – spolu s ostatnými radami príručky – vás pripravia ako iniciátora procesu a umožnia vám bezpečne kráčať po cestičke MA21. NÁSTRAHA 1: Skupina bežných občanov nebola začlenená do procesu

V karpatskej oblasti žije množstvo Rómov. Je viac než typické, že iniciátori procesu MA21, alebo aj celá Miestna akčná skupina, nepokladajú Rómov za súčasť komunity. Vynechanie týchto občanov môže vyvolať napätie v komunite, a preto by ste mali vybrať vhodné aktivity na zainteresovanie tejto menšiny a aplikovať ich v každej úrovni procesu. Napätie však môže rásť, aj keď budú zahrnutí do procesu, pretože niektorí dedinčania

 & 

K A P I T O L A



TUCET KROKOV K MIESTNEJ AGENDE 21

nesúhlasia s tým, aby Rómovia patrili do komunity. Preto budete potrebovať aj stratégiu na akceptáciu kultúrnych menšín v komunite. NÁSTRAHA 2: Účasť investorov nie je vyvážená a jedna skupina procesu dominuje

Existuje veľa príkladov, keď záujmová skupina (napríklad miestni podnikatelia) začnú dominovať v procese rozhodovania s cieľom vyjednať benefity iba pre pár ľudí. Tu budú nutné kompromisy v akčnom pláne trvalo udržateľného rozvoja, ktoré však ohrozia záujmy širšej verejnosti. Dôležitú úlohu tu zohrá organizátor. Okrem toho si komunita môže najať nezávislého experta na posúdenie udržateľnosti aktivít. Vezmime si, napríklad, rozvoj lyžiarskeho strediska. Miestni občania si možno nebudú schopní uvedomiť hodnotu pozemku, ktorý sa premení na rezort, a možno si nebudú schopní uvedomiť, aké ekonomické a sociálne problémy môže lyžiarske stredisko do komunity priniesť. V prípade, že nevidia úplný obraz, ľahšie odsúhlasia kompromis s využitím priestoru na podnikanie ako jeho ochranu. Odborník dokáže upozorniť na hodnoty a navrhnúť alternatívy tejto obrovskej investície. NÁSTRAHA 3: „Spiaci

obri“ a miestni „hrdinovia“ nie sú považovaní za hybné sily procesu Každá komunita má miestnych hrdinov – tých ľudí, ktorí vytŕčajú nad ostatných kvôli svojej chápavosti, schopnostiam v komunitnej práci, entuziazmu a pod. Niekedy organizátori a predstavitelia nepovažujú týchto miestnych hrdinov alebo „obrov“ za silných partnerov vo finalizácii a realizácii plánu. Títo obri dokážu urobiť polovicu práce vedením akčných skupín a udržiavaním dobrej nálady ľudí až do dosiahnutia cieľa. Na identifikáciu týchto „obrov“ je vhodným nástrojom komunitné mapovanie.

Venovať čas tým, ktorých sa to bezprostredne dotýka a vypočuť si ich názor je lepšie než hovoriť s nimi, keď už je príliš neskoro niečo meniť.

S T R A N A

 & 

NÁSTRAHA 4: Outsideri manipulujú procesy investorov

Investori sú často prizývaní pripojiť sa k procesu strategického rozvoja, a tak poskytujú svoj názor na uskutočniteľnosť plánu. Je ťažké povedať, či je to dobré alebo zlé pre stratégiu samotnú – neexistuje nič biele alebo čierne. Je to skôr „šedá zóna“ a je na miestnych občanoch, aby sa rozhodli, kto patrí do komunity a kto nie. Externí investori však skutočne prinášajú do komunity zisk. Podnikatelia zvonku najímajú miestnych na prácu v ich zariadeniach, ale nie všetky pracovné miesta budú obsadené miestnymi. Sociálna nerovnosť asi vzrastie a množstvo zisku unikne. Ak sa situácia ešte zhorší, investor odíde a zanechá komunitu v horšej situácii než predtým. V tomto prípade je dôležité, aby nedominovali osobné záujmy, ale aby sa komunita rozhodla, či sa oplatí podstúpiť toto riziko. Ešte komplikovanejší je prípad, keď bohatí občania z väčších miest vykupujú majetok v horských dedinách, aby tam zostávali iba na víkendy a dovolenky. Často nie sú súčasťou komunitného spoločenského systému, ale je pravdepodobné, že ovplyvnia proces MA21. Silná komunita, ktorá to vie, bude menej ovplyvnená vonkajšími vplyvmi. Znovu je tu dôležitá úloha organizátora.

Znovuvyužitie a trvanlivosť sú lepšie než jednorázové použitie, odpad a kupovanie najnovších výrobkov.

K A P I T O L A



PRÍKLADY Z REÁLNEHO PRIEBEHU MA21

S T R A N A

K A P I T O L A

 & 

4

PRÍKLADY Z REÁLNEHO PRIEBEHU MA21

S A M O S P R ÁVA A R L Ó , M A Ď A R S K O STRUČ N É PREDSTAVENIE DEDI NY

Dedina sa nachádza pri meste Ózd, na severnej hranici oblasti Brosod-Abáuj-Zemplén v Maďarsku. Jej prvý románsky kostol bol postavený v roku 1250. Iba po vybudovaní kostola sa dedina premenila na významné sídlo. V 17. a 18. storočí sa tu usadilo slovenské a české obyvateľstvo. Dovtedy bolo toto miesto typické lokálnym obrábaním pôdy. S novými ľuďmi prišli nové remeslá ako ťažba uhlia, dreva a baníctvo. V 19. storočí mohutnela ťažba uhlia a továreň na výrobu železa v dedine Ózd, ktorá využívala miestne uhlie. Tieto priemyselné odvetvia poskytovali živobytie pre ľudí žijúcich aj v susedných oblastiach až do zmeny politického systému v 1989. Väčšina dedinčanov – ako aj migrujúca rómska menšina – mala zabezpečený príjem. Tak to bolo až do chvíle, keď sa zatvorili bane a pece po roku 1989. Po prepuknutí trhovej ekonomiky

K A P I T O L A



PRÍKLADY Z REÁLNEHO PRIEBEHU MA21

bola nálada miestnej populácie väčšinou ovplyvnená nezamestnanosťou a rozčarovaním. Veľa ľudí opustilo dedinu. Problémy dediny boli – a stále sú – výdatne podporované starnutím populácie a faktom, že rómska populácia tvoriaca takmer 50 percent celkového počtu je bez akýchkoľvek zručností.

S T R A N A

 & 

pre viac ako štvrtinu z 2 000 miestnych Rómov. Keďže nadácia už viac nemohla pokračovať v ekonomických aktivitách, zvieratá boli po ukončení projektu odobraté. Nadácia však ďalej funguje a prevádzkuje etnografický dom v Arló. SÚ TO DEDI NČANIA, KTO DRŽÍ DEDI NU P OKOPE

I NTEGROVAN É PROJEKTY NA ZNÍŽENIE N EZAMEST NANOSTI

Po zmene politického systému sa miestna vláda pokúsila vytvoriť pracovné miesta na zabezpečenie živobytia dedinčanov, ktorí si nevybrali migráciu ako cestu ku šťastiu. Zmapovali miestne možnosti a zdroje a analyzovali, aké možnosti dedina má a na čom by mohli stavať. Prvá myšlienka bola postaviť továreň na čokoládu a bryndzu: vzťahy so Slovákmi boli dobré a dedina už mala priemyselné objekty. Myšlienka sa však neukázala ako ekonomicky prínosná. Maďarský trh ešte nebol prístupný, a preto tieto plány investorov nelákali. Jedným z faktorov zlyhania bol aj všeobecný nedostatok pracovnej sily v oblasti a problémy potenciálnych zamestnancov pri prekračovaní hranice každý deň (vtedy ešte Maďarsko nebolo členom EÚ). „N EDÁVAJTE I M JEDLO, DAJTE I M ZAMEST NANIE !“

Toto by mohlo byť mottom Nadácie sociálnej pomoci v dedine Arló. Nadácia bola založená s finančnou pomocou miestnej samosprávy. Cieľom nadácie bolo vytvoriť spoluprácu s výrobcami a zákazníkmi založenú na príkladoch zo Západu a prenajímať zvieratá pre ľudí v núdzi. Zo svojich vlastných zdrojov a podpory programu PHARE nakúpili zvieratá, ktoré odovzdali osobám v núdzi. Predtým, ako boli zvieratá doručené, iniciátori navštívili rodiny, aby sa uistili, že sú schopní poskytnúť zvieratám dobré podmienky a možno im v tomto smere dôverovať. Tento typ práce so zvieratami zabezpečil živobytie

Tradičná dedinská komunita sa zrútila, čo bolo sprevádzané chudobou, nezamestnanosťou a zúfalstvom. Aby sa zachovali miestne hodnoty, skupina miestnych občanov podporená samosprávou založila Ľudovú školu v Arló (Arlói Népfőiskola Egyesület). Cieľom asociácie je organizovať kultúrny program, ktorý je založený na miestnych kultúrnych hodnotách a oživiť komunitu. Každý rok organizujú remeselnícky tábor a folklórny festival, náklady ktorého z väčšej časti pokrýva miestna samospráva. Hlavným cieľom miestnej samosprávy je každý rok mať jedno takého podujatie, ktoré má vysokú úroveň a zachováva tradície. Miestna samospráva z týchto podujatí neprofituje. V predchádzajúcej kapitole sme sa už zmienili, že podporné aktivity môžu harmonicky zmeniť komunitu. V prípade Arló prišla myšlienka festivalu zhora. Na začiatku sa miestnym obyvateľom nepáčila a nepokladali ju za svoju. Napriek tomu sa organizátori nevzdali a pokúsili sa zorganizovať predstavenie remeselníkov, varenia a miestneho ženského spevokolu. Dnes je polovica účastníkov tábora mladí miestni, ktorí sa učia tradičné remeslá a ľudové tance počas jedného týždňa. Iniciatíva zhora bola teda napokon akceptovaná komunitou a ľudia sú dnes na ňu hrdí. V ZŤAH MA21 K OPÍSANÝM PRO GRAMOM

Cieľom týchto programov a projektov bolo zlepšiť život miestnych. Za všetkými stála jedna šťastná náhoda: starosta a výbor miestnej samosprávy pripravili MA21. Stala sa základom teritoriálneho plánu dediny a Programu na ochranu životného prostredia v

K A P I T O L A



PRÍKLADY Z REÁLNEHO PRIEBEHU MA21

Arló. Prístup trvalo udržateľného rozvoja si našiel svoju cestu do dokumentov čiastočne aj kvôli samotnému plánu MA21 – ale väčšinou kvôli osobnému odhodlaniu starostu. Pri príprave MA21 bola špeciálna pozornosť venovaná zapojeniu miestnych občanov. Hlavným fórom bolo stretnutie dediny. Starosta sa sťažoval, že aj tu bola evidentná typická pasivita dedinčanov – hoci pokiaľ si pamätá, uskutočnili sa najmenej dve verejné konzultačné stretnutia. Okrem toho rodičovské stretnutia v miestnej škole umožnili skontaktovať sa s dospelými. Miestna samospráva nehodnotí MA21 písomne. Namiesto toho prebieha hodnotenie osobne pri stretnutí miestnych predstaviteľov. To, čo sa povie na stretnutí, sa flexibilne zariadi a zaradí do systému, ak je to potrebné. ODHODLANIE MIEST N EJ SAMOSPRÁVY

Starosta – ktorý je vo funkcii už 18 rokov – sa pousiloval presadiť myšlienku udržateľnosti na zasadnutí miestneho výboru. Navrhol členom výboru zúčastniť sa na programe budovania tímu. Užitočnosť tohto kroku vidieť dodnes. Každý rok cestujú členovia výboru na svoje vlastné náklady spolu za kultúrnymi alebo inými podujatiami a diskutujú o tom, ako dosiahnuť udržateľnosť. Jeden z pretrvávajúcich výsledkov budovania tímu je, že členovia výboru si osvojili princíp udržateľnosti a majú podobné názory na teoretické zásady trvalo udržateľného rozvoja. Ešte jeden dôležitý fakt hovorí o odhodlaní samosprávy: jej členovia nemôžu patriť do žiadnej politickej strany. To znamená, že miestna samospráva je nezávislou, a týmto spôsobom sa aj dedina stáva nezávislou od politických záujmov. Tento proces, ku ktorému sa dedina zaviazala, nemôže byť narušený žiadnymi osobnými záujmami.

S T R A N A

 & 

Spýtali sme sa starostu, na čo je najviac hrdý. „Na celý proces,“ odpovedal. Samozrejme, vyslúžil si veľa kritiky tým, že núti ľudí udržiavať tradície, ale čas ukázal, že toto rozhodnutie nebolo márne. V Arló neuvidíte zázraky. Nie mnoho vecí sa viditeľne zmenilo, ale miestni obyvatelia sú čoraz viac hrdí na svoju dedinu, čo podporuje súdržnosť komunity a povzbudzuje ľudí, aby zostali v dedine. Ľudia sú dnes motivovaní organizovať podujatia alebo sa zúčastňovať na skrášľovaní dediny. Problémy sa nevyriešia za jeden deň. Trpezlivosť je potrebná počas celého procesu, aby vytrvali, aby boli aktívni a motivovaní konať.

K A P I T O L A



PRÍKLADY Z REÁLNEHO PRIEBEHU MA21

S T R A N A

 & 

K R Á Ľ O VA L E H O TA , S L O V E N S K O STRUČ N É PREDSTAVENIE DEDI NY

Kráľova Lehota sa nachádza na severe stredného Slovenska. Dedina bola založená v roku 1361. V súčasnosti má 620 obyvateľov. Ak si podáte ruku so skupinou miestnych, prekvapí vás podobnosť mien. Jedna tretina ľudí v dedine má priezvisko Lehotský, čomu vďačia šľachtickej rodine, ktorá kedysi vlastnila v tejto oblasti pôdu aj ľudí. Dedinu nájdete tiež na mape v knihách histórie umenia. V polovici 19. storočia sa tu narodil slávny sochár Alojz Stróbl a strávil tu aj svoju mladosť. Väčšina obyvateľov sa živila včelárstvom, lovom, obchodovaním s drevom a spracovaním dreva. Miestna železnica sa stala dôležitým spojením dediny a zvyšku sveta. Začiatok 21. storočia priniesol dedine množstvo problémov ako záplavy a nedostatočný kanalizačný systém. Objavilo sa niekoľko menších individuálnych a klubových iniciatív, vrátane Galérie na skale, rockovej skupiny, klubu požiarnikov, Červeného kríža, futbalového klubu, ale žiadna z nich sa netešila väčšej podpore dedinčanov. Neexistovala žiadna vízia ani strategický dokument, ktorý by zjednotil komunitu a prinútil ju uskutočniť akciu na rozvoj.

K A P I T O L A



PRÍKLADY Z REÁLNEHO PRIEBEHU MA21

ZÁVAN ZMENY

Nový starosta bol zvolený v roku 2002. Prioritami sa stali rekonštrukcia ciest, povodňová prevencia, odpadové hospodárstvo, znovuzaloženie škôlky v starom panstve Lehotských, oprava chodníkov a čistenie dediny so zapojením miestnych. Podporoval tiež kultúrny život dediny – karnevalové sprievody, nedele požiarnikov, športové podujatia a detské festivaly. Snažil sa riešiť aj sociálne problémy dedinčanov a propagovať miestne remeslá. V roku 2006 začala Kráľova Lehota pracovať na svojej vlastnej rozvojovej stratégii a plánovaní na roky 2007 – 2013. Projekt spolufinancovali štrukturálne fondy EÚ. Starosta správne pochopil potreby občianskej zainteresovanosti na príprave takéhoto dokumentu. Vyzval skupinu občanov, aby spolupracovali na príprave plánov. Spoločnosť špecializujúca sa na plánovanie využitia územia bola oslovená iba pod podmienkou zapojenia občanov do procesu. Bola založená Miestna akčná skupina a začala svoju činnosť dotazníkom na prieskum verejnej mienky. Paralelne najatí odborníci mapovali možnosti komunity. Informácie získané týmito procesmi boli zhromaždené do „profilu komunity“. Miesta akčná skupina prediskutovala výsledky analýzy so starostom, jeho zástupcami a odborníkmi. Samotný dokument vznikol podobným spôsobom – účasťou akčnej skupiny a zvolených reprezentantov komunity, kým hlavnú časť urobili odborníci. Navyše bol plán využitia územia prezentovaný a prediskutovaný na verejných konzultačných stretnutiach. Rozvojová stratégia Kráľovej Lehoty a plán využitia územia boli prijaté na zasadnutí miestneho zastupiteľstva v roku 2006. Proces strategického rozvoja prilákal rôznych ľudí z komunity. Čo je dôležité, sami členovia rómskej populácie začali veriť, že aj ich chronický problém sa môže vyriešiť.

S T R A N A

 & 

Zorganizovalo sa zvláštne stretnutie s rómskou komunitou a riešenia boli zahrnuté do stratégie. Rómsky vajda bol tiež začlenený do činnosti akčnej skupiny. Starosta dediny bol znovu zvolený v decembri 2006. Hovorí, že je nabitý novou energiou do práce, pretože strategický rozvojový plán podporili miestni občania. V rámci Karpatského projektu boli v Kráľovej Lehote zorganizované tri stretnutia. Počas prvých dvoch akčná skupina a zvolení reprezentanti diskutovali o výsledkoch realizácie strategického plánu v dedine. Boli hrdí na neočakávané (a neveľmi dôkladne prediskutované) úspechy z prvého roka. Stretnutia odhalili, že pravidelný systém monitoringu a hodnotenia potrebuje aj účasť miestnych občanov. Predebatovali sa však aj iné otázky: Kto by mal byť zodpovedný za pravidelné monitorovanie a hodnotenie realizácie stratégie? Ako by mali byť výsledky prezentované dedinčanom? Aký je vzťah medzi finančnou intervenciou z miestneho rozpočtu a výsledkom? Účastníci si tiež uvedomili, že strategické priority by mali byť prehodnotené a strategický dokument zjednodušený, aby bol čitateľnejší a zrozumiteľnejší pre miestnych obyvateľov. Akčná skupina sa dobrovoľne podujala realizovať stratégiu. Tretie stretnutie prinieslo nové myšlienky a podnet na preformulovanie stratégie. Okrem toho zúčastnení debatovali o tom, ako inštitucionalizovať spoluprácu s obyvateľmi a zvoliť zástupcov dediny. Rozhodlo sa, že výbor miestnej samosprávy by bol najvhodnejšou štruktúrou. Jeho členov by volili zástupcovia a občania zainteresovaní na rozvoji komunity podľa zoznamu aktívnych obyvateľov pripravených spolupracovať.

K A P I T O L A



PRÍKLADY Z REÁLNEHO PRIEBEHU MA21

ŠIRŠIA PERSPEKTÍVA

Dedina leží v najnižšej časti údolia Boca, ktoré sa rozprestiera 20 km naprieč Národným parkom Nízke Tatry. Sedem storočí tu ľudia žili a čelili tvrdým horským podmienkam. Pásli ovce a dobytok, obrábali strmé kopce a pracovali v baniach či pri spracovaní železa. Počas posledného desaťročia mnoho mladých rodín opustilo územie kvôli vzdialenosti od najbližšieho mesta, nedostatku pracovných príležitostí a žiadnej školy pre deti. Tí, ktorí zostali, si želajú zo všetkých síl obnoviť život v komunite. Na vrchole pohoria je chodníček spájajúci komunity žijúce na južných a severných svahoch. Volá sa Ramža a historicky spája ľudí pracujúcich v zlatých, strieborných, medených a železných baniach a hutách.

S T R A N A

ČO SME SA NAUČILI • • • • • • •

V lete roku 1999 začala spoločná iniciatíva medzi piatimi dedinami – Bacúch, Vyšná Boca, Nižná Boca, Malužiná a Kráľova Lehota, s celkovým počtom 2 500 obyvateľov. Založili občianske združenie Ramža, ktorého cieľom je podporovať rozvoj celého mikroregiónu s ohľadom na životné prostredie. Malé komunitné projekty úspešne riadili miestni občania: rozvoj banského historického chodníka Zlatnica a údržbu chodníka Ramža, prevádzkovanie internetového klubu a remeselníckych seminárov, zorganizovanie Rozprávkového lesa a pod. Asociácia tiež vytvorila rozsiahlejšie projekty, ktoré slúžili celej komunite: sieť komunitných centier, vybavenie počítačmi a internetovým pripojením vo všetkých dedinách mikroregiónu. Vznikla internetová stránka a množstvo tlačeného materiálu o dedinách a údolí. Asociácia začala spoluprácu aj s inými poľnohospodárskymi iniciatívami na Slovensku a v Európe a zúčastnila sa na projektoch spravovaných inými organizáciami. Asociácia Ramža je členom Vyššej liptovskej regionálnej akčnej skupiny, ktorá zahrňuje 22 komunít s 25 000 obyvateľmi a očakáva benefity z Programu rozvoja vidieka financovaného vládou a Európskou úniou.

 & 

• • •

•

•

Pravidelné konzultácie s verejnosťou sú kľúčovou záležitosťou na dosiahnutie úspešnej realizácie stratégie. Ľudia sú pripravení zúčastniť sa realizácie stratégie. Nástroje pravidelnej komunikácie s tvorcami rozhodnutí sú dôležité (horúce linky, kampane, verejné stretnutia). Pravidelná obnova stratégie je potrebná raz za rok (na úrovni aktivít, nie cieľov). Malé pracovné skupiny, nie veľké stretnutia, sú vhodnejšie na predebatovanie akčného plánu. Ľudia v malých dedinách dobre rozumejú problémom a vedia, ako ich riešiť, sú „odborníkmi na všetko“. Je dôležité delegovať povinnosti medzi starostu a miestnych zástupcov a upevniť pozíciu zástupcov starostu. Otvorené zasadnutie miestneho zastupiteľstva, kde sa prijímajú rozhodnutia, ako tradičný miestny nástroj demokracie by mal byť čo najčastejšie využívaný. Miestni zástupcovia potrebujú rozvoj takých zručností, aby boli schopní efektívne komunikovať bez bariér s miestnymi obyvateľmi. Harmonizácia snáh medzi miestnymi a regionálnymi úrovňami je dôležitá a zahŕňa regionálnu trhovú značku, kritériá monitoringu a hodnotenia a harmonizáciu s ostatnými miestnymi kritériami. Je potrebné kvalitatívne regionálne plánovanie (manažment cestovného ruchu, manažment ochrany životného prostredia) na zlepšenie kvality života na miestnej úrovni. Medziregionálne a medzinárodné siete, výmeny a spolupráca sú dôležité pre priebeh realizácie MA21: poskytujú energiu a inšpiráciu.

PRAJEME PRÍJEMNÝ VÝLET!

S T R A N A

 & 

PRAJEME PRÍJEMNÝ VÝLET! Osvojili ste si naše rady a viete si už predstaviť, ako by MA21 vyzerala vo vašej komunite? Ak áno, pri čítaní knihy ste vo svojej mysli cestovali. Začali ste tajomstvami MA21 ako „domácou úlohou“, pokračovali ste cez porovnanie medzi prístupmi MA21 a „starou školou“, potom ste prešli 12 krokov procesu MA21 a prečítali ste si príbehy o cestovateľoch, ktorí už pred vami touto cestičkou išli. Cestovali ste od svojej dediny s množstvom problémov k dedine, ktorá sa tej vašej dosť podobá, ale je šťastnejšia, prosperujúcejšia a lepšia v mnohých ohľadoch. Dúfame, že vás kniha inšpirovala k tomu, aby ste začali skutočnú cestu s MA21 k prosperite vašej komunity. Ak sa rozhodnete vybrať sa na cestu, teraz už na tú skutočnú, dosiahnete svoj cieľ spolu s priateľmi a kolegami. Preto by sme radi zakončili príručku želaním príjemného výletu. Nebude ľahký, ale určite zadosťučiňujúci – nie iba pre vás, ale aj pre vašu komunitu, rodinu, vaše deti a deti ich detí.

POZNÁMKY

Výber aktivít a budov, ktoré sa hodia do prostredia, je lepší než výber tých, ktoré stoja mimo tohto prostredia.

S T R A N A

 & 

Uprednostňovanie miestneho vlastníctva a miestneho financovania je lepšie než predaj majetku neobyvateľom a zahraničným investorom.

POZNÁMKY

Prispôsobenie sa miestnym a geografickým podmienkam je lepšie než agresívne zásahy proti nim.

P O Ď A K O V A N I E Autorkou kapitol 1 a 2 je Nóra Dankó, autorkami kapitoly 3 sú Vlasta Körnerová a Kristina Vilimaitė a kapitoly 4 Imola Füzi a Vlasta Körnerová. Radi by sme im na tomto mieste poďakovali, ako aj všetkým, ktorí pomohli pripraviť túto príručku a to menovite: Michael Meyer (Ecological Tourism in Europe), Piotr Mikołajczyk (UNEP/GRID-Warszawa), Dočasný sekretariát Karpatského dohovoru UNEP Viedeň, Chris Worman (Odorheiu Secuiesc Community Foundation), Martina Paulíková a Ján Roháč (Nadácia Ekopolis) a Judit Fülöp. Rovnako sme vďační aj Anite Szaboóvej a Zsoltovi Ligetfalvimu za ich kreativitu, precíznosť a flexibilitu pri grafickom návrhu tejto príručky.

A U T O R I F O T O G R A F I Í : “michtur”/sxc.hu (strany 2 a 3), ”agzu”/sxc.hu (4 a 5), Dagmar Zimova (6 a 7), Ali Taylor (8 a 9), Jyn Meyer (10 a 11), Andor Nagy (12 a 13), Róbert Szebeni-Szabó (14), Andrei Ghergar (15, 64 a 65, 70 a 71, 104 a 105), Gözde Otman (16 a 17, 40 a 41), Jan Sustr (18 a 19), Krista Davis (20 a 21), Dorota Wilkin (24 a 25), Constantin Jurcut (28 a 29, 30 a 31, 94 a 95), Karolina Przybysz (22 a 23), Jonathan Hounshell (32 a 33), Grażyna Dłubała (26 a 27, 34 a 35), John Nyberg (38 a 39), Sava Marinkovic (42 a 43), Kathy Belge (44 a 45), Robert Van (46 a 47), Patrycja Cieszkowska (48 a 49), Lars Sundström (50), Vlasta Körnerová (50, 64, 106 a 107), Jason Conlon (52 a 53), Ingrid Ďurinová (55, 59), Krzysztof F./sxc.hu (56 a 57), Adriana Herbut (58 a 59), Martin Litkei (60 a 61), Josep Altarriba (62 a 63), Ned Horton (66 a 67), Marian Ovidiu (68 a 69), Martin Marenčin (70), Imola Füzi (obálka, 72 a 73), Janusz Gawron (74 a 75, 112 a 113), Steve Woods (76 a 77), Chris Worman (80, 81), Simona Dumitru (81 a 83), Dora Pete (84 a 85), Peter van der Hammen (86 a 87), Valdas Zajanckauskas (90 a 91), Dan Shirley (92 a 93), Kiel Latham (96 a 97), Roxana Barbulescu (98 a 99), Árpád Zsigrai (100 a 101). Grafika na obálke a na strane 93: Nyíri Angéla–Cilu