AKO MÉDIÁ FORMUJÚ ČLOVEKA. Literárny zborník prác zo súťaže Hodžov novinový článok

AKO MÉDIÁ FORMUJÚ ČLOVEKA Literárny zborník prác zo súťaže Hodžov novinový článok

Bratislava 2013

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka Médiá a svet, ktorý spoluvytvárajú

6. ročník celoslovenskej literárnej súťaže ZŠ s MŠ Milana Hodžu na Škarniclovej ul. v Bratislave v spolupráci s Ústavom po­li­tických vied SAV a Národným osvetovým centrom v rámci Dní Milana Hodžu, nad ktorými prevzal záštitu premiér R. Fico, vyhlasuje pre žiakov vo veku 13 – 15 rokov v Slovenskej republike a v zahraničí 6. ročník celoslovenskej súťaže Hodžov novinový článok 2013 na tému: Ako médiá formujú človeka Motto: „Médiá, tlačené a najmä elektronické, a z nich najmä niektoré televízie, môžu byť nielen požehnaním pre život a kultúru, ale môžu šíriť aj nevyliečiteľné choroby ducha. Niektoré masmédiá pritom tak sugestívne vnucujú ľuďom pravdy s nepravdami a lžami, že ubíjajú v ľuďoch akýkoľvek prejav slobody a ovládajú ich. Manipulujú informáciami a tzv. verejnou mienkou, ktorú znetvorujú anketami aj zákerným kladením otázok, zamlčiavaním vážnych okolností pri udalostiach a  riešení problémov. Dnes sa naozaj zmocňuje vlády nad ľuďmi kultúra zábavy a pôžitku, ktorá ničí naše životy, rodiny, výchovu i spravodlivosť a sociálny život. Žiaľ, toto no­vé zotročovanie mysle a života prijímajú mnohí ľudia doslova vďačne, dob­ro­ voľne alebo priam s nadšením...V mene slobody si ničíme slobodu. Dbáme na čistotu prostredia v ekológii, no hromadíme haraburdie, smeti a ba­ las­ty vo svojom vnútri.“

Šiesty ročník súťaže Hodžov novinový článok, ktorého spoluorganizátorom s Ústa­vom politických vied SAV a ZŠ s MŠ Milana Hodžu je práve Národné osvetové centrum v Bratislave, ukazuje, ako dobre a predvídavo sme sa rozhodli, keď sme sa začali systematicky venovať pestovaniu literárnych talentov žiakov na základných školách. Zmyslom súťaže je, aby sa žiaci naučili vyjadrovať vlastné názory na dianie v našej spoločnosti, ale aj obhajovať vlastné hodnoty a pestovať si kritické myslenie. Hodžov novinový článok je súčasťou Hodžových dní, ktoré aj tento rok organizátori usporadúvajú pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica. Mládež potrebuje vzory a práve Ústav politických vied SAV vyberá také osobnosti, ktorých skutky preveril čas. Téma Ako médiá formujú človeka je náročná, ale príjemne nás prekvapilo, ako rezonuje aj u mladých ľudí, ako sú mladí ľudia na túto tému citliví a vnímaví. Aj oni vo svojich literárnych výtvoroch píšu o tom, ako médiá zasahujú do života rodín, v ktorých vyrastajú, i do ich osobnej slobody. Z hodnotenia poroty vieme, že žiaci preukázali veľmi dobrú pripravenosť, že sa usilovali byť vo svojich výpovediach osob­ní, že ich vlastné postrehy na svet a na úlohu médií v ňom boli veľmi objavné. Na zák­lade výsledkov novinárskej súťaže sme si upevnili poznanie, že by sme aj my na Slovensku, podobne ako je to na viacerých školách v Čechách, mohli v našom vzdelávacom systéme zaviesť mediálnu výchovu ako predmet, ktorý by bol novým priestorom na diskusie a výmenu skúseností. Súčasnosť nám ukazuje, že je veľmi potrebné učiť mladých ľudí prijímať často virtuálnu mediálnu realitu, ako sa postaviť k možným manipuláciám médií, ale najmä to, ako sa im brániť a uchovať si vlastnú schopnosť kriticky posudzovať skutočnosť okolo nás. Nesporne im treba ukazovať aj pozitívne funkcie a poslanie médií, keď dokážu ľudí spájať alebo im ponúknuť rozhľad aj nové poznanie. Mladosť je nielen dar, ale má aj schopnosť otvorene vypovedať o  problémoch svojej doby. Boli sme príjemne prekvapení schopnosťou mladých autorov vidieť veci aj problémy v súvislostiach, ocenili sme ich dobré pozorovacie schopnosti, ale najmä ich odvahu a statočnosť priamo a spontánne vyjadriť vlastné názory. Z Národného osvetového centra sme ponúkli odborníkov, ktorí majú skúsenosti s organizovaním literárnych súťaží, vďaka ktorým si už šiesty rok môžu súťažiaci overiť svoje schopnosti a literárne talenty. Chcem oceniť spoluprácu s Ústavom po­li­ tických vied SAV v Bratislave i so ZŠ s MŠ Milana Hodžu v Bratislave, ktorá ne­zišt­ne poskytuje učiteľov aj priestory, aby sa táto dobrá tradícia mohla rozvíjať. PhDr. Jana Kresáková generálna riaditeľka Národné osvetové centrum, Bratislava



Kardinál Ján Chryzostom Korec (výňatky z Homílie na sviatok sv. Cyrila a Metoda, Nitra 2005 2

3

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Médiá nám vstupujú do životov... Pre 6. ročník súťaže Hodžov novinový článok 2013, ktorú organizuje ZŠ s  MŠ Milana Hodžu v Bratislave spolu s Národným osvetovým centrom a Ústavom poli­tic­ kých vied SAV v rámci 9. ročníka Hodžových dní sme opäť hľadali problém, ktorý nás v našom každodennom živote omína, a pre mladých ľudí vo veku 13 až 15 rokov na Slovensku a v zahraničí sme zvolili tému AKO MÉDIÁ FORMUJÚ ČLOVEKA. Generácia našich rodičov kedysi verila, že všetko, čo odznie v televízii, a všetko, čo si prečíta v novinách, je pravda. Nebola. Ale oni tomu verili. Po revolúcii naša generácia zase s dôverou a dychtivo čítala noviny z každého politického spektra a počúvala nové médiá, v ktorých zavanul demokratický duch. Ani sme si nevšimli, kedy sa do médií začal zakrádať bulvár a ovplyvňovať myslenie a správanie spoločnosti. Keď umieral jeden z najznámejších slovenských hercov Michal Dočolomanský, napísal odkaz novinárom. Neželal si na svojom pohrebe žiadne médiá, pretože sa k nemu v jeho najťažších chvíľach zachovali veľmi kruto. Mnohými toto úprimné vyhlá­senie umierajúceho otriaslo natoľko, že si prestali kupovať bulvárne denníky a týždenníky. Keď zomrel básnik Milan Rúfus, ktorý bol svojím životom a tvorbou nespochybniteľnou morálnou autoritou pre viac generácií, v deň jeho pohrebu zná­my publicista zneužil možnosť vystupovať verejne a verejne znevážil Rúfusov ľudský aj básnický odkaz. Niektoré médiá sa vo väčšej či menšej miere podieľajú na rozklade morálnych hodnôt, ktoré by mali byť základným stavebným prvkom vyspelej a múdrej spoločnosti. Našťastie existujú aj novinári, redaktori a moderátori, ktorí si ctia svoje povolanie a považujú ho za poslanie. Asi to nemajú ľahké, lebo seriózne spravodajstvo zaniká v záplave umelo vyrábaných senzácií. V spleti právd, poloprávd a cielených klamstiev, reklám a sľubov sa ťažko vyzná aj dospelý človek. No a ako sa v tom všetkom majú zorientovať deti? Preto sme považovali za dôležité otvoriť takúto tému, aby učitelia, rodičia a deti rozmýšľali, debatovali a hľadali odpovede na otázky, ktoré im táto téma nastolila. Ako motiváciu na písanie sme vybrali slová, ktorých autorom je kardinál Ján Chryzostom Korec (sú to výňatky z homílie na sviatok sv. Cyrila a Metoda, Nitra 2005). „Médiá, tlačené a najmä elektronické, a z nich najmä niektoré televízie, môžu byť nielen požehnaním pre život a kultúru, ale môžu šíriť aj nevyliečiteľné choroby ducha. Niektoré masmédiá pritom tak sugestívne vnucujú ľuďom pravdy s nepravdami a lžami, že ubíjajú v ľuďoch akýkoľvek prejav slobody a ovládajú ich. Manipulujú informáciami a tzv. verejnou mienkou, ktorú znetvorujú anketami aj zákerným kladením otázok, zamlčiavaním vážnych okolností pri udalostiach a riešení problémov... ...Dnes sa naozaj zmocňuje vlády nad ľuďmi kultúra zábavy a pôžitku, ktorá ničí naše životy, rodiny, výchovu i spravodlivosť a sociálny život. Žiaľ, toto nové zot­ro­ čovanie mysle a života prijímajú mnohí ľudia doslova vďačne, dobrovoľne alebo priam s nadšením...V mene slobody si ničíme slobodu. Dbáme na čistotu prostredia v ekológii, no hromadíme haraburdie, smeti a balasty vo svojom vnútri.“ Do súťaže sme dostali 114 prác, z toho 112 zo základných škôl a gymnázií na Slo­vensku, 1 práca prišla z Chorvátska a 1 z Rumunska. Porota ocenila a vybrala do zborníka 28 prác. Poďakovanie však patrí všetkým učiteľom aj rodičom, ktorí sa 4

téme venovali. Každé poctivé slovo, každý rozhovor, ktorý venujeme deťom, sa nám zúročí v ďalšom živote.

Etela Hessová riaditeľka ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Bratislava

Médiá a ich moc aj nemoc Tak ako je pre agentúry skúmajúce verejnú mienku dôležité, aby zadali dobrú otázku, tak je pre literárnu súťaž dôležité, aby sa dobre zvolila téma. Pani riaditeľka ZŠ s MŠ Milana Hodžu Etela Hessová mala aj tentoraz šťastnú ruku, keď vybrala tému Ako médiá formujú človeka. Náš svet sa veľmi zmenil, lebo moc médií doň vstupuje vtedy, keď si to želáme, aj vtedy, keď si to neželáme. A s ich prítomnosťou v našom živote sa treba, skrátka, vyrovnať. Priznám sa, že som ako predseda poroty, spokojný s tým, ako mladí ľudia sledujú dianie v slovenskej spoločnosti, ako sa ich dotýka to, čo sa odohráva v ich rodine, medzi ich najbližšími. A tieto pocity aj postoje sa výrazne odrazili aj v súťaži Hodžov novinový článok.

Drahoslav Machala spisovateľ predseda poroty

5

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Ocenené práce zo súťaže Hodžov novinový článok 2013

AKO MÉDIÁ FORMUJÚ ČLOVEKA ZLATÉ PÁSMO: Adam Žember (1. miesto) Martina Podžubanová (2. miesto) Natália Rybnikárová (3. miesto)

ZŠ, Topoľová 8, Nitra ZŠ, Moskovská 1, Michalovce ZŠ, Sadová 620, Senica

Ďalší umiestnení v zlatom pásme: Lukáš Luknár Zuzana Lenártová

ZŠ, Sídlisko SNP 1415/49, Galanta Gymnázium Antona Bernoláka, Lichnerova 69, Senec ZUŠ, Štúrova 467, Kysucké Nové Mesto ZŠ, Komenského 8, Trebišov

Dominika Chrastová Monika Puciová

Karin Leščinska Lukáš Ružička Tímea Harvilová Kristína Schronerová Alexandra Danková Petronela Flachbartová Kristína Frančáková Georg Richard Jencső

ZŠ s MŠ, Školská 3, Poproč ZŠ, Ulica J. Stampayho 928/76, Gbelce Spojená škola, Centrálna 464, Svidník Gymnázium, Bernolákova 37, Šurany ZŠ M. R. Štefánika, Haličská 8, Lučenec ZŠ s MŠ, Školská 3, Poproč Spojená škola, Centrálna 464, Svidník ZŠ s VJMJ. Erdélyiho, Fábryho 36,Veľké Kapušany

Porota súťaže: Drahoslav Machala (predseda) Peter Jaroš Etela Hessová Eleonóra Petrovičová Alica Šimková Ľubica Janegová Odborný garant súťaže:

STRIEBORNÉ PÁSMO: Tereza Valovičová Veronika Hubinská Nina Krupová

ZŠ, Sídlisko SNP 1415/49, Galanta ZŠ s MŠ, Školská 528, Veľké Ripňany CSŠ A. Radlinského, Okružná 2062/25, Dolný Kubín ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Škarniclova 1, Bratislava ZŠ, Sídlisko SNP 1415/49, Galanta Gymnázium Mateja Bela, Okružná 2469, Zvolen ZŠ SNP, Partizánska 13 Sučany Teoretické lýceum Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, Rumunsko ZŠ Julija Benešiča, Trg Sv. Ivana Kapistrana 1, Ilok, Chorvátsko

Samuel Zeman Alexandra Kubalcová Lukáš Kamenský Libor Ondrejkovič Anna Mária Šinková Estera Čief

PhDr. Miroslav Pekník, CSc., riaditeľ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied v Bratislave

Bronzové Pásmo: Martina Janíková Jakub Kurjan Karin Jalčová Linda Kleinová

ZŠ, Mládežnícka 1434/16, Púchov ZŠ s MŠ, Školská 3, Poproč ZŠ, Školská 297, Jaklovce ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Škarniclova 1, Bratislava 6

7

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Zlaté pásmo

Za oknom už svietilo slnko. Prvé jarné lúče sa nesmelo predierali cez konáre stro­ mov a občas zasvietili do jeho chladnej izby. Bolo príjemne, svet akoby ožil. Človek si však nič nevšímal, bolo mu to úplne jedno. Vstal, pomalým krokom sa prišuchtal k oknu, kde mu lúč slnka dopadol na tvár, akoby ho tým chcel prebrať k životu. Mrzuto zvraštil tvár v smiešnej grimase a zatiahol záves. Izbu zaliala tma. Netrpezlivo sa pozrel na nástenné hodiny. Veľká ručička sa blížila k celej... vedel, že bol čas. Spokojne dolistoval noviny, vypol počítač a usadil sa na preležaný gauč. Prikryl sa starou dekou, chytil ovládač a  jediným cvaknutím izbu zaplavilo svetlo z televíznej obrazovky. A už sa to začalo... šialenstvo. Osobné... rodinné... tragédie národov... tragédie ľudstva. Všade okolo nás šialenstvo. A človek sa so záujmom prizeral. Spravodajstvo... v nejakej obci syn dobodal nožom vlastného otca. Detail na krvavú škvrnu na dlážke. Záber na zúfalú, uplakanú matku. Ešte výpoveď susedy, že to bol tichý, skromný, milý chlapec a vždy pekne pozdravil. Plač a zúfalstvo. A človek sa prizeral... pohoršil... Dopravná nehoda s tragickým koncom, vodič bol namieste mŕtvy. Detail na motor, ktorý našli odletený asi 10 metrov v poli. Redaktorka na mieste nehody spovedala hasiča, ktorý vysvetľoval, ako museli mŕtvolu vystrihovať z  auta. Detail na rozbité krvavé čelné sklo a pohľad na prikryté nehybné telo vodiča. A človek sa prizeral... poľutoval... Politika... pohľad na poloprázdnu rokovaciu sálu. Detailný záber na spiaceho poslanca... prestrih... na ďalšieho, ako číta nový príspevok na Facebooku. Honba redaktora s mikrofónom na poslanca, ktorý sa snažil vyhnúť kamerám v  labyrinte parlamentných chodieb. A človek sa prizeral... zahundral... Zahraničie... bombový útok. Zábery na miesto činu, výpovede svedkov, dym, krik, chaos. Pohľad na množstvo kvetov a horiace sviečky pre obete. Všade plač a zúfalstvo. A človek sa prizeral... zanadával... Reklama... našťastie, veď musel aj niečo zjesť a vykonať nevyhnutné. Zdvihol sa z gauča. Ešte od dverí začul o nejakých zaručene účinných tab­let­ kách na chudnutie... v kuchyni už počul známu odrhovačku mobilného operátora... v kúpeľni mu padol pohľad na prací prášok, presne taký, ktorý práve dávali v rek­ lame.

Vyzbrojil sa balíčkom čipsov (tých z  reklamy) a  známym kofeínovým nápojom a znovu si sadol na preležaný gauč. Musel sa predsa posilniť pri telenovele, kde sa mal dozvedieť, či Juan Carlos (alebo niekto s  podobným menom) konečne našiel svoju lásku. Bol závislý od každej ďalšej časti. V akejsi  reality šou sa obohatil o „životné pravdy“ z  úst riadne pripitého účin­ ku­júceho. Páčilo sa mu, ako dobre to povedal... a takto do éteru! Ešte záber, ako spomínaný účinkujúci stihol ovracať najbližší roh... veď o tom to predsa celé je! A človek sa prizeral... zasmial... V ruke stískal zamastený ovládač a prepínal. Pred očami sa mu mihali televízne stanice. Niektoré ho zaujali na pár sekúnd, niektoré na niekoľko minút... ale on stíhal, už mal prax. Pokojne by sa mohol zúčastniť na prepínacom maratóne. Všade naokolo boli popadané zemiakové lupienky, ale človek to neriešil, ani tých pár mastných fľakov na tričku. V nejakom akčnom filme sa stotožnil s hlavným hrdinom, ktorý vystrieľal pomaly celé mesto. V relácii o varení zase známe osobnosti varili jedlá zo surovín, o ktorých v živote ani nepočul... A človek sa prizeral... zalizol... Inde sa dozvedel, ako si vyčistiť čakry... ako schudnúť... ako pribrať... kde aká celeb­rita sa zase pretŕčala... ako bola oblečená naša „smotánka“ na plese... otestoval si svoje vedomosti v nejakom kvíze... Boli aj relácie, ktoré človeka rozcítili. Dokonca ho osudy chorých, postihnutých, chudobných či nešťastných tak dojali, že si sem-tam utrel slzy do trička. Čo na tom, že bolo zamastené. A človek sa prizeral... zaplakal... Takto prešli dni, týždne... On len nasával informácie zo všetkých masmediálnych prostriedkov. Dokonca bol na seba pyšný, aký mal veľký prehľad! Čítal predsa noviny, surfoval na počítači, správy stihol aj na troch rôznych staniciach! Mal jasný názor na vinníka vraždy, dopravnej nehody, lúpeže... Poznal všetky „skutočné“ príčiny vojnových konfliktov, atentátov, terorizmu... Dokonca vedel určiť diagnózu... poruchu. Mal prehľad o politickej situácii, poznal príčiny krízy v Grécku, v eurozóne, vo svete... Vedel aj kde... kto... s kým... kedy... prečo... Vedel všetko... bol predsa rozhľadený a informovaný! Ale vedel? Naozaj vedel? Mohol z  odvysielaného poznať skutočnú pravdu? Zamyslel sa vôbec nad tým? Nenapadlo mu, že vidí len to, čo iní chcú, aby videl? Nevedel a  možno si len nechcel priznať, že jeho názor bol presne taký, aký v ňom práve mali zanechať podávané informácie. Asi ani netušil, že bol len ďalšou z  mnohých figúrok, ktorú niekto ťahal za nitky ako bábky. Ďalší zmanipulovaný médiami. Veď o  to ide! Zabudol totiž na jedinú vec, že médiá sú silnou zbraňou v  rukách druhých... tých mocných. Veľmi silnou zbraňou! Že väčšina príspevkov a  relácií je podaných a  spracovaných tak, ako tí mocní chcú, aby boli vnímané. Náhoda? Šikovnosť? Peniaze. Za oknom znovu svietilo slnko. Znovu sa jarné lúče nesmelo predierali cez konáre stromov až do jeho chladnej izby. Bolo krásne, svet akoby ožil. Všimol si to. Vstal,

8

9

Ako médiá formujú človeka Adam Žember Základná škola, Topoľová 8, Nitra

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

pomalým krokom sa prišuchtal k oknu, kde mu lúč slnka dopadol na tvár, akoby ho tým chcel prebrať k životu. S úsmevom zvraštil tvár v smiešnej grimase a roztiahol záves. Izba sa naplnila svetlom. A človek zrazu uvidel všetko jasnejšie! Zobral vysávač, povysával pozostatky lupienkov, zahodil prázdnu fľašu, prezliekol si fľakaté tričko a opustil byt. Ostal po ňom len vyležaný gauč, stará deka, umastený ovládač a cudzie názory. 

Dobro a zlo Martina Podžubanová Základná škola, Moskovská 1, Michalovce Je večer. Slnko už dávno zapadlo. Ostatní členovia domácnosti sa už poddali spánku, no mne sa  to stále nedarí. Čo robiť? Sedím pred televízorom a  sledujem program. Presnejšie, snažím sa nájsť čosi vhodné na sledovanie. Aha, tu si akési dve babizne nadávajú. Pretekajú sa v použití čo najštipľavejších slov. Bohatou slovnou zásobou veru neoplývajú, pomyslím si. No čo, ideme ďalej. Skvelé, prestrelka. Boj na život a na smrť. Poďme, akcia! Na tom by si zgustol možno môj brat, ale ja nie. Prepínam. Hm, zákulisie šoubiznisu. Akási krásna slečinka, dosiahnuté vzdelanie má asi také ako ja. Kŕčovito sa drží pod pazuchy s  manželom, ktorý by jej mohol byť otcom, a vyzerá, akoby ani nemohla byť šťastnejšia. To asi bude tými šatami za desaťtisíc. Uf, tak toto nie, idem na ďalší kanál. No konečne, kvíz. Moderátor číta otázku a  vtom... reklama. A  v  nej tá baba z  prechádzajúceho kanálu s  prísľubom veľkej televíznej zábavy. To určite. Dosť! Vypínam. Viete, mne by to až tak neprekážalo, odlíšiť hlúposť od hodnotného ma naučili. Radšej ako toto budem čítať stokrát prečítanú skvelú knihu. Bohužiaľ, nie každý má to šťastie. Na druhý deň ráno prídem do školy a začujem konverzáciu mojich spolu­ žiakov. Hm, zaujímavá. Čosi mi to pripomína. Tuším ten úchvatný rozhovor tých dvoch paní, ktorého kúsok som mala možnosť vidieť... Technológie hýbu svetom, povedal raz ktosi. Niekto verí, niekto nie. Je to pravda. Ľudia ani nie pred sto rokmi používali sviečky ako zdroj svetla a polia ako zdroj potravy. Teraz sa im len smejeme. Veci ako žiarovky (pardon, žiarivky) či supermarkety sú pre nás samozrejmosťou. Veď koľko detí už ani nevie, ako vyzerá motyka. Všetko je automatizované, náš svet sa pohol dopredu. Nie je to úžasné? Kedysi človek ani netušil, že existujú iné mestá, štáty či kontinenty. Teraz sme všetci pre­po­ jení. Dokážeme prekonávať obrovské vzdialenosti jednoduchým stlačením tlačidla, pozrieť sa na opačnú stranu republiky i zemegule. Páni, skláňam sa pred stvoriteľmi televízie, počítačov, internetu. To, čo vzniklo len vďaka ich skvelému rozumu a práci, posunulo nás všetkých. Vďaka nim je teraz možné získať informácie za pár sekúnd, 10

komunikovať s  ľuďmi bez ich prítomnosti. Ba ešte viac. Tlač, no najmä televízia a internet už nie sú len zdrojom nových informácií, sú aj zdrojom zábavy. Stačí sa obzrieť okolo seba – televízia stále vysiela všelijaké filmy, seriály či relácie, na inter­ nete sa to len tak hmýri rôznymi hrami. Sociálne siete sú samostatná kapitola. Človek už občas ani nevie, čo by mal robiť, toľko má možností. A tu sa začína temná stránka médií. Tým, že sme s médiami v dennom kontakte, sa náš život stáva jednoduchším. Áno, na druhej strane ich však nechávame preniknúť do nás samých čoraz hlbšie. Televízia a internet nám určujú večerný program, z nich si berieme príklad. Možno to vyzerá nevinne. Televízia vysiela milé reportáže, inteligentné rozhovory s  ľuďmi a filmy s pointou – vzdeláva. Lenže takto to už dávno nefunguje. A kto je na vine? Myslím, že je to pol na pol. Médiá púšťajú do sveta občas až nehoráznu „zábavu“. Program, ktorého jediným výsledkom je akurát znižovanie inteligencie. Dopúšťajú sa obrovskej chyby a nebojím sa povedať, že až zločinu. Ale úprimne – prečo to robia? Pretože nám sa to páči. Nerozlišujeme medzi odpadom a hodnotným, berieme všetko. Zaradom sledujeme telenovely, horory, reality šou... Ako sa to potom odzrkadľuje v reálnom živote? Zapnite si správy. Vraždy, podvody, krádeže... Viete, všetko na svete má svetlé aj temné stránky. Aj médiá. Život bez nich bol ťažký, život s  nimi je taký tiež. Ale nie v  tom istom. Vznik rozhlasu, televízie a  inter­netu priniesol globalizáciu, záchranu sveta v  najťažších chvíľach života spoločnosti. Na druhej strane spôsobil niekoľko závažných chýb – prestali sme sa rozprávať, stre­távať, ľúbiť. Nerozlišujeme medzi zábavou a  urážkou, priateľským a nepriateľským ges­tom. Nevidíme, čo je dobré a čo zlé. Tu je tá najväčšia chyba. Treba ju odstrániť. Médiá musia rozlišovať, čo nám môžu ukázať a čo nie. Ale aj my musíme čosi robiť – uvažovať, čo prijímame. Či dobro, alebo zlo. 

Život je šťavnatý a farebný, keď všetko počujeme, všetko vidíme, všetko si po­rozprávame Natália Rybnikárová Základná škola, Sadová 620, Senica Myšlienka Borisa Filana a  ešte neviem koho pred Borisom Filanom, lebo múdre myš­lienky sú recyklovateľné, by mala byť a možno kedysi naozaj bola programovým vyhlá­sením masmédií. Noviny, časopisy, filmy, rozhlas, televízia, knihy, ale aj inter­ net, CD a  DVD, počítačové hry a  rôzne internetové médiá vznikali so zámerom sprostredkovať informácie tak, aby sme mohli čo najviac vidieť a počuť, aby sme sa veľa dozvedeli. Kedysi nás masmédiá cielene vťahovali do farebného a rôznorodého sveta, so všetkými farbami a chuťami, ktoré sme takto spoznávali. Preto aj dnes čítame 11

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

knihy a  noviny, sledujeme televízne programy, pripájame sa na internet a  umož­ ňujeme médiám, aby nám vstupovali do života. Chceme veľa vidieť, počuť, uve­domiť si a zažiť. Médiá 21. storočia sú, žiaľ, práve teraz vo funkcii dobrodružného filmu: je tu čierna a biela farba, stratili sa informácie, čítame rovnaké dialógy a vieme, ako sa to skončí. Informujú nás o celebritách a o ľuďoch, ktorí sú príliš šťastní ale­bo, naopak, nešťastní. Ak sa nič nedeje, jednoducho sa niečo vymyslí, alebo sa „bub­linuje“, teda nafukuje, striehne, prekrúca, loví, upravuje i klame... V dnešných mé­diách sa vytrhávajú vety z kontextu a potom sa z  nich skladá puzzle. Ak sa niečo pri­hodí celebritám, rieši to slovenská verejnosť minimálne dva týždne. Môžeme vi­dieť fotografie nahých (polonahých) dievčat, lebo sa chcú zviditeľniť. Na titulnej stra­ne novín je veľa farieb, aby sa upútala pozornosť čitateľa. Nadpisy písmom bold a veľ­kosťou možno 36. A čo články? Tie málokto číta, rozšírenie slovnej zásoby sa ne­uskutoční, lebo vety akoby sa kopírovali z textu do textu. Slang, hovorové, vulgárne slová, nevidíme pekné slová. Vlastne textu je v niektorých novinách typu Nového ča­su veľmi málo. Takéto časopisy sú skôr pre lenivejších „čitateľov“. Médiá 21. storočia nevytvárajú farebný svet. Sledujú zisk. Zisk zabezpečí senzácia, fotografia, niečo jedinečné a provokujúce. Komerčné televízie a bulvárne noviny a časopisy bojujú sí­ce o diváka a čitateľa, ale nechcú ho vychovávať, nechcú, aby mal prehľad, aby sa nie­čo dozvedel. Píše sa o senzáciách, o veciach hore a dolu, ale nenájdeme úvahu, porovnanie, štúdiu, odborné informácie, nenájdeme fakty o  udalostiach, náj­de­me len zábavu, ktorú väčšina stotožňuje so senzáciou. Nežijeme reálny život a  médiá nám už dávno nesprostredkúvajú reálny život. Čítame o živote, kde sa len krad­ne, znásilňuje, rozvádza, kde sú katastrofy, silikóny, škandály a prehry. Pozor! Dnešný prijímateľ by nemal mať vlastný názor, mal by sa stotožniť s  názorom mé­dií. Čitateľov a  prijímateľov informácií máme rôznych, ale tých inteligentnejších je menej. Možno preto sú bulvárne noviny najpredávanejšie, lebo sú jednoduché. Zrej­me nechceme niečo zložitejšie a farebnejšie. Sme totiž leniví. Nechceme dlhé vety, ktorým nerozumieme, nechceme čítať hrubé knihy. Chceme sa zabávať a je smut­né, že zábavu si stotožňujeme so seriálmi, počítačovými hrami, reality šou. Strácame fantáziu a  žijeme zo sedačky obývačky alebo zo stoličky pri počítači. Do čierno-bieleho sveta nám postupne vstúpil fenomén internetu a sociálnych médií, lebo Twitter a Facebook sprostredkúvajú informácie, ovplyvňujú používateľa, sú teda masmédiami. V týchto médiách sa stretnutia stávajú telefonátmi a elektronickou poštou, bozky a úsmevy smajlíkmi. Nové médiá ničia vzťahy, hoci ich aj budujú, ničia komunikáciu, i keď sa práve na ňu zameriavajú. V celosvetovej pavučine svet prestáva byť farebný a s rôznymi príchuťami, je akýsi monotónny. Asi by som chcela, aby ma takéto médiá formovali menej. Asi by som chcela, aby ma formovali kvalitné médiá – dobré knihy, noviny, ktoré zostavujú múdri novinári, filmy o skutočnom ži­vo­te, správy z rôznych oblastí, na internete úvahy a múdre myšlienky. Možno by ta­kýto život tiež nebol farebný, ale určite by bol krajší. S  týmto zámerom siaham po dievčenských románoch, s  týmto zámerom vstupujem na internet, zapínam médiá. Stačí, ak nám médiá informácie priblížia „multicolor“, vplyv a  formovanie by som ne­chala na vnímavosti a inteligencii individuálne.

Míľniky ducha Lukáš Luknár Základná škola, Sídlisko SNP 1415/49, Galanta



Míľniky sú stĺpy, ktoré stoja pri ceste, rieke alebo železničnej trati a  označujú vzdialenosť v míľach. Budovali ich prevažne v staroveku. Aj história médií má svoje míľniky. Je ich veľa. Nazval som ich míľnikmi ducha, lebo práve túto časť našej osob­ nosti ovplyvňujú. Spomeniem len niektoré. Za prvý míľnik by som označil Gutenbergovu kníhtlač z roku 1443, ktorá odštar­to­ vala prvé mechanické rozmnožovanie textu. Bol to veľmi veľký vynález pre ľudstvo. Od toho roku mohli ľudia tráviť voľný čas čítaním kníh. Niekde som čítal, že dom bez kníh je ako telo bez duše. Priznám sa, že bez kníh by som si ani ja nevedel pred­staviť život. Sú mojou duševnou potravou. Dlho som sa snažil pochopiť výrok J. A. Komenského: „Pomocou kníh sa mnohí stávajú učenými i mimo školy. Bez kníh nebýva učený nikto ani v škole.“ Nakoniec som ho pochopil! V škole som spoznal aj náučnú literatúru. Začal som z  nej „nasávať“ nové vedomosti. Kniha už nebola pre mňa len príjemne stráveným časom, ale aj žriedlom vedomostí. Len škoda, že je čoraz menej mojich vrstovníkov, pre ktorých je kniha nevyhnutnou súčasťou obo­ ha­covania ducha. Za všetko hovorí ďalší Komenského výrok: „Dobré knihy, ak sú skutočne dobré a múdro napísané, sú cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našich vlastných, potom vodidlom...“ Poznám človeka, ktorý sa chváli, že si neumýva zuby, a nemá kazy, že neprečítal ani jednu knihu, a má veľa peňazí. Ale naozaj sa má čím chváliť? A čo jeho duchovný svet a zdravý vývin? Uplynulo 430 rokov od vzniku kníhtlače a objavil sa nový míľnik ducha – rozhlas. Prvý rozhlasový prenos sa uskutočnil v roku 1910 z Metropolitnej opery v New Yorku. Dnes ľudia berú rádio ako samozrejmosť a väčšinou ho používajú pri oddychu a rekreácii ako doplnok popri inej činnosti. Väčšinou slúži na počúvanie hudby. Starý otec, moja „studňa múdrostí“, s láskou spomína na svoje detstvo, keď sa každá ne­ deľa začínala ráno o 8.00 počúvaním rozhlasových rozprávok, ktoré počúval spoločne s rodičmi v jednej posteli. Dnes je to už asi ojedinelý jav. Hľadať takúto rodinu by bolo pravdepodobne „hľadaním ihly v kope sena“. Tretím míľnikom bol vynález televízie. Vznikla presne 17 rokov po uskutočnení prvé­ho rozhlasového prenosu. Niekde som čítal, že dva najväčšie ľudské vynálezy sú kníhtlač, ktorá viedla k rozšíreniu kníh, a televízia, ktorá ľudí „odnaúča“ čítať. Je to pravda. Ľudia si skôr zapnú televízor a sledujú dianie vo filme, akoby mali zapojiť fantáziu a vžiť sa do situácie literárnych hrdinov. Televízne kanály nás denne kŕmia programom, ktorý mnohokrát nespĺňa kritériá kvality. Nášho ducha skôr ochudobňujú svojou stupídnou úrovňou. Výber programov je skôr komerčný ako hodnotný. Je to boj o diváka, a nie o kultúrne hodnoty. Za štvrtý míľnik by som označil počítač. Presné obdobie vzniku počítača sa ne­ dá presne určiť, ale za jeho tvorcov sa považujú  J. Atanasoff  a  C. Berry, ktorí 12 ro­kov po vzniku televízie vytvorili prvý elektrický počítač. V dnešnej dobe si väčšina

12

13

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

ľudí život bez neho nevie ani predstaviť. Treba uznať, že počítač má svoje svetlé aj temné stránky. Medzi svetlé stránky by som zaradil vyhľadávanie informácií na inter­ nete. Nie nadarmo ľudia hovoria, že čo nie je na webe, neexistuje. Svet sa akoby zmenšil. Informácie sa šíria rýchlejšie ako pri iných médiách. Bohužiaľ, je tu aj temná stránka, ktorá ohrozuje najmä mladšiu generáciu. Uvedomujem si, že v  dnešnej dobe deti a počítače patria k sebe. Myslím si však, že niečo nie je v poriadku, keď sa na prvé miesto u  dieťaťa dostane práve tento virtuálny svet, a  všetko, čo bolo predtým zábavné a prinášalo mu radosť, ho prestane zaujímať, napríklad knihy, šport, priatelia, prechádzky... Vývoj sa zastaviť nedá. Aj médiá ešte čakajú ďalšie míľniky. Preto svoju úvahu končím výrokom slávnej herečky M. Dietrich: „Človek sa musí neustále učiť. Keď za­ čínal zvukový film, musela som sa učiť rozprávať. A keď začínal farebný film, musela som sa učiť pýriť. Bojím sa, čo všetko ešte príde!“

Predstavte si, že ste malé dieťa, povedzme päť-šesťročné. Blíži sa čas Vianoc a vy sa neviete dočkať Štedrého večera. Nie je to pre tú večeru, ktorú mamka celý čas vyvára, ani pre rozprávky, čo sa predbiehajú o  väčšiu sledovanosť. Je to pre vo­ňavý či umelý stromček, presnejšie, to, čo je pod ním. Darčeky. Veľa darčekov – o tom sníva každé dieťa. Hm, spomeňte si teraz, po čom ste túžili, keď ste mali šesť. Ja osobne som stále chcela My Little Ponny – malého ružového koníka, oble­čeného v  plienočke, ktorý sa mal správať ako reálne dieťatko. Keď ste deti, nemyslíte na to, ako dlho budete tú hračku používať, či naozaj funguje tak, ako to tvrdia nasty­ lované decká v reklame, nezaujíma vás, či je to hlúposť alebo príliš drahé pre va­ šich úbohých, milujúcich rodičov. Ja osobne som nebola výnimkou. A viete, čo ma prinútilo najviac prosiť a nekonečne otravovať rodičov, aby mi kúpili? Psíky s veľkými smutnými očkami, s vankúšikmi „I love you“ okolo krku, o ktorých som sa bála, že zostanú v obchode sami. Little Pet Shop – miniatúrne zvieratká s kývajúcimi hlávkami zo strany na stranu, trblietavými očkami a sladkým úsmevom. Deti sú samy sebou a neboja sa to priznať. A nemusím ani zdôrazňovať, že sú príliš malé a nevinné na to, aby pochopili, že sú len malinkými šachovými figúrkami, tými najmenšími kolieskami v celej mašine, vďaka ktorým to „šliape“. V úhľadných krásnych kanceláriách aj v továrňach ďaleko od nich, všade tam sú ľudia, dospelí, chytrí, prefíkaní ľudia, ktorí zneužívajú ich slabosti. Napríklad nutkavý pocit zachra­ ňovať svet či malých, bezbranných jedincov. Takže to znamená – veľké smutné očká. Ružová farba – dievčatá ju milujú, čím viac ružovej, tým väčší zisk. A  nakoniec –

trblietky. Lesk. Flitre. V tomto biznise je len jedno pravidlo, čím gýčovejšie a o čo viac umelo to bude na rodičov pôsobiť, o to väčší dojem to spraví na deti. A majú za to ten zisk, pre ktorý sa im klamať, podvádzať a hrať špinavú hru oplatí. Peniaze. Som tínedžerka, lomcujú mnou hormóny, mám zvýšený záujem o svoj zovňajšok, nechcem si dať radiť od dospelých. To všetko je pravda a každý môj rovesník vám to potvrdí. No nesúhlasil by s vami v jednej veci, ktorú dospelí tiež veľmi dobre vedia. Sme bezbranní. Sme slabí, lebo určitým spôsobom je v nás ešte stále nevinnosť, aj keď sa to snažíme rozličným spôsobom zakryť. No a to je presne to, čo znova vyu­ žíva staršia generácia. Čo myslíte, prečo vymysleli Facebook? Všetci poznáme tú nacvičenú rozprávku: aby sa lepšie virtuálne stretli ľudia, pre ktorých je to nemožné či ťažké. Aby sa zlepšili vzťahy medzi priateľmi. No vymklo sa to kontrole. Vzťahy sa zhoršili, obyčajný note­ book či laptop sa stali legálne sa predávajúcimi zbraňami a  vytvoril sa svet, kde môže byť všetko možné. Aj to, že ľudia sa odvážia vám tak ublížiť, akoby to nikdy nedokázali alebo na to nemali odvahu, keďže vo svojej izbe, sediac pri počítači a po­ čúvajúc nejakú dobrú hudbu, asi ťažko uvidia slzy, ktoré vy potláčate na druhom konci spojenia. Žijú teda v ilúzii, že nemajú dôvod sa cítiť vinní. Samozrejme, že existujú aj takí, ktorí sa neboja bodať slovami a niekedy aj činmi aj v realite. No „vďaka“ všetkým tým sociálnym sieťam dostali možnosť zaútočiť z úkrytu, kde ich nemôžete odhaliť a využiť moment prekvapenia. Televízia. Najlepší priateľ človeka. Všetci vieme, že to je jeden z  najlepších druhov relaxu po ťažkom, ale aj dobrom dni. Aby ste si nemysleli, od ničoho sa nedištancujem, tiež pozerám televíziu, keď práve nemám nejakú lepšiu činnosť, no nepreháňam to. Dnešná televízia je pomaly za hranicami skutočnosti, ponúka vám vysoké rozlíšenie, širokopalcovú obrazovku a dokonalý zvuk. Osobne si myslím, že je to jeden z  najdokonalejších vynálezov človeka. No prináša aj zlé veci a  taktiež nám umožňuje robiť nesprávne rozhodnutia. Spôsobuje veľký nátlak, hlavne na mladých ľudí, umožňuje prenášať rôzny špinavý biznis – ako sú napríklad aj tie reklamy. Sú tu však aj dobré veci. Ľudia majú možnosť vidieť cudziu kultúru, spôsob života, nádherný povrch našej Zeme, ale najnovšie aj pohľad z vesmíru. Môžeme sa zasmiať, plakať aj prežívať emócie spolu s hercami takmer rovnako ako pri čítaní. No hlavne, televízia nám umožní tri veci, a je na nás, či ich vnímame pozitívne, či negatívne. Po prvé, dá nám pocit, že nie sme sami, že máme spoločnosť. Po druhé, že žijeme život, ktorý nemáme. A po tretie, dovolí nám vypnúť myseľ a zabaví nás, a  nemusíme sa pritom namáhať. Koľko rodičov do večera pracuje a  pre dieťa je niekedy jediným spoločníkom televízia... Dovoľte mi spomenúť ešte jednu vec, ktorá ma v poslednom čase zarazila. Keď som bola malá, milovala som rozprávky o vílach, princeznách a čarodejniciach, možno práve preto dodnes milujem knihy, kde popustí uzdu fantázie nielen autor, ale aj čitateľ. Všetko je totiž len na našej predstavivosti. Zo všetkého naj­viac obľubujem fantasy knihy, hlavne tie so šťastným koncom. Najskôr je to stopa z detstva, práve vďaka krásnym, jemným rozprávkam o bojovaní o lásku, priateľstvo a zachraňovaní vecí, na ktorých skutočne záleží. No dnes sa Barbie rozprávky zmenili skôr na stredoškolský seriál, kreslené seriály pre deti sú plné

14

15



Ako médiá formujú človeka? Zuzana Lenártová Gymnázium Antona Bernoláka, Lichnerova 69, Senec

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

oplzlostí a nechutných vtipov. Kvalita sa zmenila na lacné žarty a takisto sa zme­ nili aj deti. Už si neprajú plážové barbiny, chcú bábiky s  hororovou tematikou, v go­tickom oblečení a pavučinami v oku. Nemám nič proti gotikom, no nie je na to v tomto veku trochu skoro? Deti sa majú zabávať a hrať, myslieť pozitívne. No mô­žeme sa im čudovať, že obľubujú takéto veci, keď nemajú na výber a niekedy je to to najlepšie, čo tu pre nich je? Každý z nás už počul povýšenecké ponosy dospelých ľudí a počúvame ich ne­ ustále. Mne osobne už začínajú liezť na nervy príbehy o  tom, ako nesedeli pred televízorom a namiesto toho pobehovali vonku, mali lepšiu kondíciu aj krajšie a úprim­ nejšie detstvo. Pýtajú sa, akí budeme v dospelosti my, kam to dotiahneme, keď už teraz sme príliš leniví a apatickí. Nie, netušíme, čo prázdni ľudia, tak veľmi ovplyvnení vonkajším svetom, pripravia pre ďalšiu generáciu. Pravdupovediac, asi ma to irituje aj preto, lebo viem, že majú pravdu. Chcela by som zažiť detstvo, aké bolo pre nich samozrejmosťou. Nie som prihlásená na žiadnej sociálnej sieti, a predsa som odlišná od mojich rodičov, keď boli v mojom veku. V  tomto svete je veľa možností, krajšie, i  keď zložitejšie šance, ako dosiahnuť svoje sny, no tiež podlá realita, ktorá ponúka bláznom a klamárom prostriedky, ako zhoršovať životy ostatných, ako na tanieri. Je pravda, že viem a  počujem správy a informácie, ktorým moji rodičia rozumeli až v dospelosti, no som preto aj ostražitejšia a  viem sa lepšie brániť pred nástrahami vonkajšieho sveta. S  každým negatívom rastie aj pozitívum, záleží na tom, na ktorú stranu sa zameriame. Záleží na nás, ako sa necháme ovplyvniť, či nás médiá obohatia, či poškodia. Všetky ovplyvňujú naše myslenie, bytie, rozhodnutia, vidinu budúcnosti. Ony sú ten najmocnejší stroj, ktorý sa vymkol z rúk vynálezcom a stal sa pánom, no môže byť aj sluhom.

Čas vstávania do školy. Zobúdzajú ma úvodné tóny populárnej piesne, ktorá sa ako epidémia rozšírila rádiami i stránkami internetu a roztancovala svet. No ako sa mám ja pretancovať ďalším, pre mňa príliš skoro prichádzajúcim ránom? V zrkadle vi­dím unavenú, zívajúcu grimasu s červenými očami. Dnes žiadne ponocovanie pred počítačom! Tak znie môj každodenný sľub, ktorý si dávam cestou do školy. Ako sa internetu podarilo udržať si moju pozornosť až do neskorých hodín? Face­ book, Youtube, seriály. Trojica, ktorá spôsobuje, že neviem odlepiť oči od monitora. A nie som v tom sama. Len čo vojdem do triedy, už aj započujem diskusiu: „Videla si jej novú profilovú fotku?“ „Mne sa zdá trápna.“ „Ja som dala lajk len preto, aby sme boli spolu zadobre.“

Klebety, výsmech, predstieranie. Potajme ich rozširovať na sociálnych sieťach je také jednoduché. Komunikácia bez konfrontácie tvárou v  tvár dodáva odvahu. Smutná vráska na čele sa mi vytvorí vždy, keď som toho svedkom. Pritom nemám istotu, či si raz spolužiaci za mojím chrbtom nezložia masky a neurobia si terč práve zo mňa. Ja využívam sociálne siete na hodnotnejšie účely. Komunikáciu s bratom, ktorý sa vybral spoznať Ameriku na vlastnej koži. Fascinuje ma, keď si predstavím, koľko tisícov kilometrov sme od seba vzdialení, a pritom sa rozprávame tak jednoducho, akoby bol len vo vedľajšej izbe. Práve preto sociálne siete vznikli, no nie? Aby spájali ľudí po celom svete. Stali sa trendom súčasnosti. Ak chceme byť in a  mať spoločenský prehľad, bez nich to nejde. Dianie môžeme sledovať aj mimo domova. Internet v  mobile či prenosné tablety, to je hudba dnešných dní. Školy a  spôsoby vzdelávania sa postupne prispôsobujú dobe. Prístup k  infor­ máciám je oveľa jednoduchší ako kedysi. Existujú nespočetné elektronické možnosti na osvojovanie poznatkov, až by sa naozaj dalo povedať, že škola je hrou. Napriek tomu ju mnohí žiaci stále rovnako nemajú radi. Čím to je? Po návrate domov z vyučovania potrebujem oddych, a tak si sadám pred televízor. Hľadám program, ktorý by ma zaujal. Prvý kanál – argentínska telenovela. „Ľúbim ťa.“ „Aj ja ťa ľúbim, no nemôžeme zostať spolu.“ Otrávene prepnem. Beží upútavka na televízne noviny. „Odohrala sa prestrelka... Smrteľná autonehoda... Lupiči vykradli banku... Nezamestnanosť rastie...“ Negatíva ako hrom. Pred aktualitami zo života netreba zatvárať oči. Ale niekedy ľudské srdce toľko zlých správ nezvládne. Potrebujem relaxovať, nie byť po zvyšok dňa dep­ri­mo­ vaná. Tretí kanál – kriminálka. Pátranie po vrahovi, ktorý dokonale zakryl všetky stopy. Neskrýva sa prameň jeho šikovnosti práve v analýzach vyšetrovania z podobných programov? Keď som začala hľadať povolanie, ktoré by tvorilo pevný základ mojej budúcnosti, seriály mi vnukli myšlienku, že budem pracovať v laboratóriu kriminalistov. Zo začiatku som bola pre svoj plán oduševnená. No už čoskoro prestal napĺňať víziu môjho vysneného povolania. A  tak som raz pri čítaní bulvárneho časopisu získala nové nadšenie. Budem žurnalistka! Také články dokážem vytvoriť aj ja. Nadobudnem známosti, kontakty, informácie sa mi budú sypať z prvej ruky a uhasím svoju zvedavosť. Lenže písanie čistej pravdy nemusí vždy zaujať a  dobre sa predať. Občas sa preto prifarbuje. Niekedy jej rôzne zdroje dodajú rôznu farbu, a  tak sa človek ocitne pred otázkou: Čomu mám veriť? Nechcem byť autorkou, z ktorej pera budú pochádzať výmysly, len aby oživili skutočnosť. A vtedy mi svitlo. Keď už rada čítam a píšem, budem pracovať s knihami. Slov­ nými pokladmi predstavivosti. Čarovnými svetmi, kde sú výplody fantázie naozaj potrebné. Mám cieľ. Približnú predstavu, čo chcem v živote dokázať. A práve tá ma napĺňa vôľou odložiť ovládač a vypnúť TV. Odhodlanie mi pomáha zotrvať pri knihách, ktoré ma niečo naučia. Pretože doba neuteká, ale šprintuje. Nikdy nevieme, kedy nás

16

17



Doba neuteká, ale šprintuje Dominika Chrastová Základná umelecká škola, Štúrova 467, Kysucké Nové Mesto

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

prepadne moment volajúci po potrebe predviesť sa, vyrukovať so svojimi znalosťami. Ukázať, čo v nás je. Odrazu príde čas postaviť sa na vlastné nohy. Vždy je na výber. Buď v rozhodujúcej chvíli zostanem ukrytá v nenápadnej ulite, alebo priebojne vyhlásim: Viem, čo chcem, a  viem, že to dokážem. Napriek upo­ náh­ľanej dobe, keď človek sotva tuší, kde mu hlava stojí, napriek správam, ktoré v okamihu dokážu zatočiť naším svetom, treba si zachovať zdravý uhol pohľadu na život bez ružových okuliarov i prehnanej dôverčivosti. S jasnou víziou posúvať svoje kamienky plánov do cieľovej roviny za prítomnosti médií, ktoré ako denník poslúžia na zaznamenanie cesty ľudského napredovania.

One Direction. Možno ju poznáte. Anglická skupina mladých chlapcov, ktorá pob­ láznila hlavy mnohých dievčat nielen na Slovensku, ale takmer po celom svete. Ako to dokázali? No práve prostredníctvom médií. Začalo sa to televíznou show X-Factor 2010, do ktorej sa prihlásili. Chceli byť hviezdami, mediálnymi hviezdami. Podarilo sa! Až teraz som si uvedomila, že práve pod vplyvom televízie, internetu a rádia som si obľúbila túto hudobnú skupinu a že aj mne títo chlapci pobláznili hlavu. Ani som si doteraz neuvedomovala, akou silou ovládajú médiá človeka. A  ako nás formujú? Premýšľala som nad tým a  dospela k  názoru, že médiá ovplyvňujú človeka od detstva. Stávajú sa súčasťou života, ba dokonca rodiny. Veď už ako malé dieťa som pozerala televíziu, rozprávočku, keď mamka chystala obed alebo večeru. Získavala som odpor k zlému a náklonnosť k dobrému. Páčilo sa mi, keď pekný a milý princ premohol zlého a škaredého čarodejníka, či to už bolo silou, alebo rozumom. Možno preto chcú byť na karnevale všetci chlapci silní, múdri, šikovní a odvážni princovia alebo rytieri. A malé dievčatká zasa pekné, milé princezné alebo dobré a múdre víly. No postupne deti rastú a prichádzajú na scénu už aj detské filmy, a tak sa chlapci túžia stať Spidermanmi a  rôznymi Supermanmi a  dievčatá Catwomen (Mačacími ženami) alebo rôznymi inými filmovými či speváckymi idolmi. Teda už od detstva na nás vplýva hlavne televízia a pod jej vplyvom rozpoznávame dobro a zlo, teda pod vplyvom médií si tvoríme hodnotový rebríček v našom živote. Páči sa nám spravodlivosť, máme radi dobrých ľudí, učíme sa byť láskaví. Nepáči sa nám a hnevá nás, keď niekto niekomu ubližuje, je hrubý a krutý. Vplyv médií pok­račuje kampaňou na určité rozprávky a filmy a pod ich tlakom deti pyšne nosia

napríklad čižmičky, čiapky s  Hello Kitty, obliekajú posteľnú bielizeň s  McQueenom a majú tričká, peračníky s Hanou Montanou. Nenápadne sme sa presunuli do obdobia dospievania, kde nás už viac ako v  det­stve ovplyvňujú časopisy, rádio, internet a,  samozrejme, televízia. A tak aj pod jej vplyvom vyrastajú vedľa nás nebojácni, nápadití a galantní džentlmeni, ale aj neporaziteľní, nepolapiteľní a hrubí frajeri, hrdinovia. A  z dievčat sa stávajú romantické, milé a nežné mladé dámy alebo tvrdé, drzé a drsné sexy dievčatá. Časopisy nám vnuknú túžbu po peknom aute, motorke, po krásnom domčeku s  bazénom alebo krásnych večerných šatách. Ale môžu aj informovať o rôznych príbehoch ľudí, o živote v iných krajinách, o ich útrapách, výnimočnosti, o prekvapujúco očarujúcich prírodných krásach našej planéty. Rozhlas nám ponúka výber hudby na upokojenie, relax, jemnú hudbu alebo „funky zábavu“, tvrdý rock až po death metal. Buď sa rozhodneš pre pokoj, alebo pre šialenstvo – vytrženie. Treba si veľmi zvážiť, čo si vpúšťame do mysle, do nášho podvedomia. Či har­mó­ niu, alebo disharmóniu. Chcem sa upokojiť alebo chcem byť celý „besný“? Chcem po­čúvať múdre, poučné a zmysluplné texty piesní a relácie, vysielané v rádiu, alebo sa sto­tožním s  hlúpou, nezmyselnou, často aj  neslušnou pesničkou a  nasávam nevhod­né, posmešné až arogantné debaty moderátorov, redaktorov niektorých roz­ hla­sových staníc? Aj tieto podnety sa zavrtávajú kdesi hlboko do mozgu a ostávajú tam. Na základe toho potom vyrastá a formuje sa osobnosť človeka, ľudia, spoločnosť. Naozaj dovolíme médiám, aby nás presviedčali o tom, že aj zlo je dobré? Naozaj je prijateľné, že si človek berie vzor zo zlodejov či vrahov za cenu vidiny bohatstva, za cenu víťazstva? Naozaj je správne, keď si človek siahne na život, keď si myslí, že nemá zmysel, lebo nie je schopný žiť napríklad ako Geissenovci? Naozaj je vhodné, keď na billboardoch a iných médiách sa podporuje užívanie škodlivých látok, alkohol, cigarety či dokonca zneužívanie ženského tela? Naozaj si neuvedomujeme negatívne účinky internetu a telefónov? Nevidíme, že deti a  hlavne mládež nedokážu priamo komunikovať? Nedokážu vytvárať zdravé spoločenstvá! Uvedomujeme si, že človek začína žiť vo virtuálnych vzťahoch, že má mylné predstavy o živote, láske a rodine? Jeden vtip vystihuje tento fenomén. Dvaja chlapci stretnú dve dievčatá: – Ahoj, dievčatá, ste na Facebooku? – Nie. – Škoda, mohli sme sa zoznámiť. E-mailový či telefonický kontakt uprednostňujeme pred reálnym. Na jednej strane technologické vymoženosti, umožňujúce premiestniť naše vní­manie do iného časopriestoru, v priamom prenose zdieľať radosť alebo smútok s  ľuďmi na inom kontinente. Na strane druhej chlad v medziľudskom na­žívaní.

18

19



Ako médiá formujú človeka Monika Puciová Základná škola, Komenského 8, Trebišov

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Položme si otázku: Plnia si masovokomunikačné prostriedky zodpovedne svoju úlohu? Pomáhajú ľuďom formovať ich myslenie a svedomie? Je dôležité žiadať médiá, aby šírili myšlienky, ktoré budú formovať správanie a sve­domie človeka pre spoločné dobro. Vplyv médií má obrovský spoločenský význam. Či už sa nám to páči, alebo nie, aj od nich závisí naša budúcnosť. Budúcnosť našich detí, mládeže, našej krajiny, celého ľudstva. Buď v nej budeme mať ľudí múdrych, dobrých, ohľaduplných, citlivých, lás­ kavých, alebo hlúpych, bezcharakterných, bezcitných, neláskavých, arogantných. Tak aká bude naša budúcnosť? Akí ľudia budú tvoriť, spravovať a  riadiť našu spoločnosť? Zamyslime sa nad tým spoločne. One Direction, skupina mladých pekných chlapcov, za ktorými sa idú dievčatá zblázniť. Tiež som si želala byť na ich koncerte. Vidieť ich naživo. A možno, možno by z toho bola láska, ak by si ma niektorý všimol. Ako vo filme. A potom, potom by bola krásna, romantická svadba. A potom... Nie, nie. Až tak som si to nepripustila, až tak som si nenechala „vymyť“ mozog. Človek by mal rozmýšľať múdro, pracovať poctivo, byť zdvorilý, vľúdny, ohľaduplný k ľuďom, prírode a žiť zodpovedne.

Rok 1962 Z babkinho rozprávania Život bol úplne iný. Veľmi často sme počúvali rádio. Vysielali v ňom pravidelné relácie, ktoré sme radi počúvali. V dobrom spomínam na relácie Pozor, zákruta!, Na modrej vlne. V sobotu popoludní vysielali rozhlasové hry. Aj silvestrovský program bol mimoriadne obľúbený. V rozhlase začal už ráno a bol veľmi zábavný. Doma sme odoberali denník Pravda, ktorý rodičia každý deň celý prelúskali. Aj my deti sme mali svoje obľúbené časopisy ako Ohník, Zornička, Kamarát a iné. Rady sme čítali. Naše voľné chvíle nám spestrovali románoví hrdinovia – Tarzan, Winnetou, Anna zo Zeleného domu... Televízia nás bavila každý večer. Programy boli vhodné aj pre mladistvých. Je síce pravda, že z filmov prevládali sovietske s vojnovou tematikou, ale aj tak neboli také brutálne ako tie dnešné horory a  akčné filmy, ktoré „trhajú“ mladým nervy a zakrádajú sa aj do detských snov. A ten obrázok? Rodina si našla čas aj na spoločné chvíle, keď sa hrávali spoločenské hry. Najobľúbenejšia bola hra Človeče, nehnevaj sa!, lebo ju mohla hrať celá rodina.



To bol ale svet!!! To sa naozaj dalo žiť bez mobilného telefónu, počítača, tabletu, televízora či iných technických vymožeností? Ja si svoj život neviem bez nich predstaviť. A čo by sme dnes robili, keby vypadla elektrina? Bola by to hrôza! Asi by sme pri sviečkach sedeli okolo stola a hrali hru Človeče, nehnevaj sa! Ale bola by to naozaj až taká tragédia? Veď človek má vždy možnosť voľby. Je to jednoduché. Veď ako hovorí poľský básnik a prekladateľ Julian Tuwim: „Rádio je skvelý vynález. Stačí pohyb ruky – a je ticho.“ A tak je to so všetkými médiami. Človek si môže vyberať. Záleží len na nás, ako využijeme svoj voľný čas a  ktoré médium uprednostníme. Ja osobne jednoznačne knihu!

Strieborné pásmo Včera a dnes

3. mája 2013



Tereza Valovičová Základná škola, Sídlisko SNP 1415/49, Galanta Ako médiá formujú človeka

3. mája 2013

Veronika Hubinská ZŠ s MŠ, Školská 528, Veľké Ripňany

Domácnosť bežnej rodiny. V kuchyni hrá rádio. V obývacej izbe je zapnutý tele­ vízor. V  otcovej pracovni „tróni“ počítač. Na stole ležia noviny a  mamine časopisy. Vo vrecku ticho odpočíva mobilný telefón. Na poličkách ležia knihy. Po návrate z práce a zo školy sa v byte stretne päť osôb. No okrem hudby z rádia, ktoré si mama púšťa pri žehlení, nepočuť žiaden zvuk. Každý sa utiahol do svojho sveta. Otec pracuje na počítači. Starší syn vytiahol z vrecka mobilný telefón a začal sa s ním hrať. Mladší brat si pustil televízor. Len dcéra si otvorila knihu. V nej objavila obrázok. Na ňom bola tiež päťčlenná rodina. Všetci spoločne sedeli pri stole. Práve dojedli večeru, ale zostali pri stole. Akoby sa niečo hrali. Zvláštne! Spolu? Bez počítača? Bez mobilu? Tak zájde za babkou spýtať sa, aké to bolo v minulosti bez technických vymožeností.

Médiá sa stali až chorobnou súčasťou nášho každodenného života, obklopujú nás a tvoria akési zvláštne zákulisie, ktoré nás informuje o udalostiach celého sveta. Prinášajú nám vraj informácie, ale aj oddych, zábavu a sú dôležité. No je to naozaj tak? Viac nám dávajú alebo skôr berú? Doba napreduje, tešíme sa z pokrokov, no naše médiá, zdá sa, robia pravý opak. Všetko, čo môžeme nazvať médiami, akoby s pribúdajúcimi rokmi išlo dolu vodou, stávalo sa ešte viac povrchným.

20

21

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Z televízie sa na nás masovo valia upútavky na seriály a  programy bez pointy a vyššieho posolstva. Namiesto toho, aby sme si z nich niečo odniesli, sa môžeme nanajvýš „pobaviť“ na plytkosti dialógov a deja. Takisto stojí za zmienku aj hora tzv. reality šou, kde ľudia zo seba urobia pre peniaze čistých hlupákov, a väčšina divá­ kov im to zožerie ako ryba návnadu. Sledujeme ich „zmysluplné“ správanie, ktoré nás pripraví minimálne o  hodinu času. A  pointa toho všetkého? Urobiť čo najviac nekvalitných programov, napchať ich do jednoduchej časovej línie, z čoho je zosta­ vený prehľad programov na celý deň. Strieda sa nekvalitnosť s ešte väčšou nekva­ litnosťou, čo vznikli z  honoráru stačiaceho na jeden program, ktorý by však bol poriadny a  stál za to a  určite by, koniec koncov, vyniesol ešte väčší zisk ako tie nekvalitné dohromady. No kto si dá tú námahu, keď modlou človeka je zisk a  nie spokojnosť? Každé ráno majú ľudia všade v  obchodoch na výber z  rôznych novín alebo denníkov. Niektoré sa venujú solídnym témam, no žiaľ, väčšina sa skladá z článkov o tom, kto – s kým – kedy – kde – ako. Áno, sú to práve tie slávne bulvárne plátky, po ktorých siahame ako po teplých rožkoch, len aby sme mali prehľad. Tamten odchádzal z oslavy s nejakou dosiaľ nevidenou spoločnosťou, je to nová partnerka? Táto ženská zase nevie chodiť v podpätkoch a vyrobila si riadny trapas, čo ju to nikto neučil? A čo tieto modelky, do čoho sa to obliekli? Veď je to módna katastrofa! Takéto a  podobné vety sú v  bulvároch akousi tradíciou, ktorá má čitateľov upozorniť na kvázi obrovský spoločenský problém. Redaktori zrejme nemajú nič iné na práci, len riešiť banality a ešte aj za to dostanú celkom slušnú mzdu. Veď kto by nezaplatil za zosmiešnenie slávnej osobnosti, nedbajúc na to, že aj ona je len človek. Načo by sa zamýšľali nad vecami, ktoré sú vážne problematické a treba na ne upozorniť? Rádiám začali dominovať piesne jednoducho namiešané na počítačoch a poriad­ nym umeleckým hudobným dielam sa málokedy dáva priestor. A  čo internet? To je kapitola sama osebe. Denne naň prichádzajú tisícky pou­ žívateľov, vidia tisícky fotografií a článkov, a pravdupovediac, väčšina z toho dvakrát dobrým dojmom nepôsobí. Vírusy, spamy, nevhodný obsah. Kto na to však doplatí najviac? Odpoveď je jednoduchá – ľudia hľadajúci informácie, zaujímavosti; tí, ktorí sa chcú čosi dozvedieť. Áno, doba napreduje a našu dobu zobrazujú aj médiá. Kam sa podeli ozajstné hodnoty, ktoré boli kedysi propagované; čo sa stalo s ľuďmi, ktorí túžili po správnych veciach, programoch, novinách či rádiách? Dostali sme slobodu. Slobodu slova, vyjadrenia; ozajstnú slobodu, ktorú súčasný režim nepotláča. No využívame ju správne? Snažíme sa o to aspoň? Podstatou masovokomunikačných prostriedkov je jednoducho podať istú infor­ máciu veľkej skupine ľudí; médiá by nám teda mali niečo dať, už len preto, že to vidí/ počuje/číta nespočetné množstvo osôb. Niečo, čo sa do nás hlboko vryje, či už je to myšlienka, alebo nejaký obraz, ktorý si zapamätáme. Niečo, čo nám pomôže v istých situáciách, pomôže nájsť vnútorný pokoj, pohladí dušu; niečo, vďaka čomu mentálne o trochu dozrieme a posunieme sa ďalej. A teraz ruku na srdce – médiá nás obohacujú alebo z nás „vychovávajú“ plytkých jedincov už od začiatku?

Samozrejme, sú ľudia, ktorí majú záujem o veci prinášajúce úžitok. Vyhľadávajú sku­točné televízne relácie, nie tie, ktorými sa nás snažia kŕmiť; čítajú ozajstné články a vstrebávajú správne slová; chcú sa rozumovo obohatiť. No postavte vedľa seba desať ľudí podobného veku – kto z  nich uprednostní dokument pred reality šou alebo vážny denník pred bulvárom? Aj na túto otázku existuje jednoduchá odpoveď a tá nie je príliš lichotivá. Sila davu spočíva v spájaní jednotlivcov. Tak ako zopár ľudí nezmení celý svet, takisto zopár článkov, poukazujúcich na problémy dnešných médií, nezapríčiní zme­ nu k  lepšiemu. Najlepšou vecou, akú môžeme urobiť, je začať od seba, vnímať kvalitné prostriedky masovej komunikácie a tieto myšlienky rozširovať ďalej. A ktovie, možno raz budeme svedkami revolúcie, ktorá zmení médiá tak, že budú z veľkej časti zveľaďovať náš duševný majetok.

22

23



Siedma veľmoc Nina Krupová CSŠ A. Radlinského, Okružná 2062/25, Dolný Kubín „Crrrn!“ tresla som po budíku a pomaly som otvorila oči. S nevôľou som si sadla na posteľ, hodila na seba župan a doplazila sa do kuchyne. Tam už mamina šikovne natierala chleby maslom a počúvala raňajšie správy v rádiu, zalamovala rukami pri každom nešťastí a vzdychala, ako sa niečo také mohlo stať. Otec, vyvalený vo svojom kresle, si ako zvyčajne čítal noviny a nikoho okolo seba neregistroval – bol to totiž jeho ranný rituál. Sestra zase usilovne hltala každú správu o svojej obľúbenej celebrite. Zaujímalo ju všetko, čo jej idol jedol, kde nakupoval, dokonca aj s kým sa stretol. Po nudných raňajkách som sa presunula do kúpeľne a potom do izby. Prez­liek­la som sa a narýchlo zapla telku. Tam už na mňa vykrikovali reklamy a niečo nor­málne som nemala čas hľadať. Jedným okom som pozrela na hodinky a potom som upaľovala na zastávku autobusu. Sadla som si ku kamarátkam, ktoré mali živú de­batu o najnovšom diele speváckej súťaže. Rozoberali staristov, ich výzor, výkon a vzťahy medzi nimi. Potom sa do rozhovoru pridal jeden spolužiak, ktorý rozprával, že je celá tá súťaž podvod, že sa to dočítal v jednom týždenníku. Táto téma sa niesla celý čas. Po príchode domov bol ocino zasa uvelebený pred telkou a pokrikoval na športovcov ako zmyslov zbavený. Tak som išla do svojej izby, ale na chvíľu som na­ kukla aj do sestrinej. Tá ako zvyčajne sedela pred svojím notebookom a čítala nejakú bulvárnu stránku. Raz som sa jej spýtala, že čo ju tak baví na tom, keď celé dni len prezerá stránky tohto typu, veď mnohokrát to narúša súkromie tých ľudí. Ona len mykla plecom a povedala niečo v tom zmysle ako: „Vtedy sa cítim, ako keby som ich poznala a bola s nimi.“ Iba som si klepla prstom po čele a tým sme tému považovali za ukončenú. „Večerááá!“ zakričala mama z kuchyne. Zišli sme sa tam všetci okrem

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka Môj názor na médiá

maminy. Tá už s tanierom na kolenách sedela pred telkou a sledovala telenovelu, akoby od toho závisel jej život. Otec po nej len fľochol pohľadom a ešte si priložil. Či chceme, alebo nie, médiá masovo ovplyvňujú naše názory. Mohli by sme sa prirovnať k bábkam, ktoré za nitky ťahá televízia, internet, rozhlas, tlač... Informácie sa šíria mihnutím oka do všetkých kútov Zeme. Najhoršie je, že najčastejšími divákmi televízie sa stávajú malé deti. Už zrána netrpezlivo dupocú nôžkami a drankajú od mamičky, aby im zapla rozprávku. Potom už len s otvorenými ústočkami pozerajú na čudesné animované postavičky. Tak tam môžu presedieť celé hodiny. Teraz si svoj študentský život bez médií neviem predstaviť. Minule sme v škole dostali zadanie urobiť projekt o globálnom otepľovaní. Bola som zúfalá, nevedela som o tom ani ceknúť. Sadla som si vo svojej izbe na stoličku a rozmýšľala som. Vtom mi nad hlavou zasvietila žiarovka. Rozbehla som sa do sestrinej „svätyne“ a požičala si od nej notebook. Na internete som našla celkom zaujímavé články a  obrázky. Ďalej som sa pobrala ku schránke. Mamina má predplatený jeden vedecký časopis. Schmatla som ho a  našla presne to, čo som hľadala. Môj projekt bol dokončený. S pýchou som sa naň pozerala. Aj rodičom sa veľmi páčil. Večer som si s dobrým pocitom sadla k otcovi do obývačky. Navliekol na mňa hokejový dres a spolu sme fandili slovenským hráčom. Postupne sa k nám pridala celá rodina a všetci sme spolu prežívali výhru a radovali sa z víťazstva. Už dávno sme neboli takto pokope. Tá „čier­ na debna“ takto spojila celé Slovensko. V  triede nastal ruch. Každý sa chválil svojím projektom a navzájom sme si ich ukazovali, porovnávali, kto má viac obrázkov, viacej zaujímavostí, ktorý projekt je naj­väčší. Do triedy vošla triedna, no nik si ju nevšímal. Tresla po stole a  všetci boli ticho ako pena. Vyvolávala žiakov k tabuli a so záujmom počúvala prezentácie projektov. Za môj projekt som zinkasovala obrovskú jednotku a k tomu aj pochvalu pred všetkými. Myslela som si, že od tej chvály puknem. Po skončení prezentácie sa nás učiteľka spýtala, či sme počuli, čo sa stalo v našej politike. Vedela som, o čom je reč, pretože včera som si stihla pozrieť večerné správy. Novinári nie prvý raz zistili korupciu. Diskutovali sme o tom do konca hodiny. Každý nesúhlasne krútil hlavou, že sa takéto veci dejú, a obdivovali sme žurnalistov, že to odhalili a nebáli sa o tom povedať svetu. Čo nezistí polícia, to zistia oni. Pocítila som veľký obdiv k tým ľuďom. Možnože by ma taká práca bavila. Normálne som o tom začala rozmýšľať. Médiá! Je len na nás, ako sa na ne pozrieme. Či z pozitívnej, alebo negatívnej stránky. Podľa mňa sú skvelé. Vďaka nim vieme prakticky všetko. Najnovší člen gan­gu médií je internet. Je to vlastne taká veľká rieka. Človek myšou, udicou chytá rybičky podľa svojho gusta. Niekto modrú rybičku Facebook, iný zase čerstvé novinky. Už nemusíme tráviť hodiny a hodiny v knižnici, aby sme našli, čo chceme, teraz stačí len ťuknúť do klávesnice a máme to hneď pred nosom. Úžasná pomôcka! K internetu neodmysliteľne patria sociálne siete. Veľa mladých ľudí je takmer celý deň „online“ a „četujú“ s kamarátmi. Zdieľajú svoje fotky, videá, a tak žijú vlastne virtuálny život. Je to ako bludisko, niet cesty späť. Všetko je na niečo dobré, len to treba správne používať a s mierou! A čo sa týka pestrej ponuky médií, predsa máme mož­nosť výberu.

Médiá. Väčšine ľudí pri tomto slove napadne hneď niekoľko vecí. Počnúc novinami, časopismi až po televízne spravodajstvo a rôzne klebety, ktoré šíria televízne relácie, ako napríklad Smotánka a iné nezmyselné a stupídne programy. Pôvodný účel týchto televíznych programov, spravodajstiev a  hárkov papiera bol jasný a  veľmi praktický. Veď predsa dozvedieť sa každý deň nové informácie o tom, čo sa deje vo svete, nemôže byť zlé. Máte všeobecný prehľad, a preto vás len tak neprekvapí, keď politici vydajú nový zákon, lebo ste o jeho návrhu predtým počuli. Ak je vonku zatiahnutá obloha a popŕcha, neprekvapí vás to, lebo včera ste v predpovedi počasia zachytili správu, že má byť búrka. Tieto a podobné informácie sú často námetom na rôzne rozhovory a diskusie. Ľudia sa domnievajú, že im takýto prísun informácií nemôže škodiť. Ale je to isté? Niektorí sú presvedčení, že čím viac informácií sa z médií dozvedia, tým budú múdrejší, bez ohľadu na to, či sú informácie pravdivé, potvrdené alebo len vytrhnuté z kontextu. Pravda je taká, že nás médiá nenápadne, pomaly, ale isto ovplyvňujú a obme­ dzu­jú. Dnešným médiám už spravidla nejde o pravdivosť či úplnosť. Stačí, keď sa infor­mácie budú tváriť ako pravdivé, a všetci budú spokojní, nie? Ide im hlavne o to, o čo ide v dnešnej dobe takmer všetkým. O peniaze. Ide im o predaj čo najväčšieho počtu Korzárov, Nových časov a  rôznych iných časopisov. Ide im o čo najväčšiu sledovanosť, a preto často vyťahujú rôzne škandály, šťavnaté klebety a pikošky... Využívajú nekompletné informácie, vystrihujú vety z rozhovorov a sformulujú tieto „informácie“, aby to vyzneli čo najsenzačnejšie. A práve preto sa v televízii tak často prezentujú hlavne nešťastia, ktoré upútajú človeka omnoho rýchlejšie ako dobré veci. Tie sa, žiaľ, považujú za samozrejmosť. Lenže takto možno veľa ľudí pomýliť v domnienke, že svet je iba zlý a nebezpečenstvo číha všade. Preto ustráchaní rad­ šej zostanú doma. Takto nás médiá ovplyvňujú. Samozrejme, občas použijú aj op­ timistické správy, aby nám trochu dvihli náladu, lenže za nimi bezprostredne na­sle­ duje správa o znásilnení mladej ženy a raste cien potravín. Médiá nám tiež strkajú pod nos klebety o „osobnostiach“. O herečkách, ktoré si dali urobiť novú plastiku, a poslancoch, ktorí si kúpili novú jachtu. Hlúpe a nepotrebné. Odpad, ktorý tak ochotne počúvame, nás obmedzuje a ohlupuje, aby sme sa potom ľahko dali zmanipulovať. „V mene slobody si ničíme slobodu.“ Keď som túto vetu prvýkrát počul, myslel som si, že nedáva zmysel. Lenže čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac mi to zmysel dáva. Áno, kradneme si vlastnú slobodu a obmedzujeme sa. Ak si chceme zachovať zdravý rozum, nemali by sme hltať všetky informácie doslova a  všetkým venovať pozornosť. Musíme sa naučiť rozoznávať to podstatné a  nájsť to dôležité, aby pôvodný zmysel médií ostal nezmenený.





24

25

Samuel Zeman ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Škarniclova 1, Bratislava

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Hľadanie odpovedí Alexandra Kubalcová Základná škola, Sídlisko SNP 1415/49, Galanta Ak mám pravdu povedať, nie je ľahké nájsť odpoveď na otázku, do akej miery mé­ diá ovplyvňujú náš život, či sú viac užitočné, alebo škodlivé. Žijeme v dobe, v ktorej si my ľudia len veľmi ťažko vieme predstaviť svoj život bez televízie, internetu, telefónu, novín, časopisov, kníh a  ďalších médií, ktoré sa pre nás stali akousi prirodzenou nevyhnutnosťou. Neviem ako vy, ale ja vnímam svoje okolie veľmi intenzívne. Prínos médií v  dnešnom modernom svete nemožno poprieť, no nemožno ich ani jed­no­­ značne odsúdiť. Keď sa poriadne rozhliadneme okolo seba,  zistíme, že množstvo z nich ani nevnímame, pretože ich berieme ako úplnú samozrejmosť. Celý náš ži­vot, naša práca, naše učenie, každý náš pohyb – to všetko sa deje a  prebieha pros­ tredníctvom nich. Preto si občas kladiem otázku: „Dokázal by dnešný človek exis­ tovať bez médií?“ Niekedy sa v myšlienkach pristihnem, ako uvažujem o  dôležitosti médií, ktoré nám pomáhajú každodenne uľahčovať život. Vďaka nim sa k nám informácie z celého sveta dostanú v priebehu niekoľkých minút. Sú to najmä rozhlas, televízia, internet. Ale inokedy mám zas pocit, že informácie, ktoré nám sprostredkúvajú, prinášajú do nášho života viac zla ako osohu. Prichádzajú aj s neoverenými informáciami, len aby zvýšili záujem divákov, poslucháčov či čitateľov. My im veríme. Až neskôr zistíme, že tie informácie boli ďaleko od pravdy. V škole nás učia, že správy majú byť výstižné a pravdivé. Ale realita je iná... Vo svete novinárov a redaktorov prebieha silný konkurenčný boj, a preto sa každý z nich snaží prísť s informáciou prvý, chce byť zaujímavý a vybudovať si dobrú povesť. Ich métou je novinárska cena za kvalitný a výstižný článok. A čo paparazzi? V honbe za senzáciou sa neštítia ničoho. Narúšajú súkromie ľudí, ktorí podľa Listiny ľudských práv a slobôd majú naň právo. Keď niekedy sledujem hlavné správy televízií, mám dojem, akoby vysielali len trestné činy. Pri ich sledovaní nadobúdam dojem, že svet je zlý a všetci ľudia robia iba zlé skutky. A to vôbec nie je pravda! Bez takýchto informácií by som sa pokojne zaobišla. Ale aby som novinárom nekrivdila, vedia byť veľmi pohotoví a svojimi repor­ tážami zachraňujú aj ľudské životy. Alebo poukazovaním na nedostatky v ekologickej oblasti pomáhajú zachraňovať živočíšstvo, rastlinstvo, vodstvo... Médiá teda majú široký záber: prinášajú veľké množstvo informácií, ktoré nás rozveselia i zarmútia, potešia i nahnevajú; niekedy nás pobavia, inokedy nudia. Sú také ako život. Sú tu pre nás, ale nemali by zabúdať, že my sme tu pre ne! Bez médií sa dnes už nezaobíde nikto. Ani ja. Keby som mala urobiť svoj reb­ríček obľúbenosti médií, na prvom mieste by bola nepochybne kniha. Môj život je vďa­ ka pánovi Gutenbergovi, ktorý zostavil stroj na tlačenie kníh, oveľa pestrejší a zau­ jímavejší. Odvtedy ubehlo päť storočí a spomínaný pán by sa veľmi čudoval a tešil, keby videl ľudí s knihami v rukách. Pre mňa kniha znamená veľmi veľa. Vďaka nej môžem na chvíľu uniknúť z reality a nechať svoju myseľ unášať vlnami fantázie. Len 26

škoda, že mladých s touto záľubou je v mojom veku málo. Všetci by si mali uvedomiť pravdivosť citátu: „Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stávať sa hlupákom.“ Hľadám odpovede ďalej. Slúžia médiá človeku alebo mu škodia? Myslím si, že jednoznačná odpoveď neexistuje. Všetky vznikli s jediným cieľom – informovať čo najviac ľudí a čo najrýchlejšie. Vplyv médií na človeka sa nedá poprieť. Medzi mojimi vrstovníkmi je najpopulárnejší počítač. Kedysi naši rodičia po návrate zo školy hodili tašku do kúta a vybehli na dvor hrať sa až do súmraku. Dnes deti prichádzajú domov zo školy a  tiež hádžu tašku do kúta, no nebežia na dvor, ale k  počítaču. O  chvíľu sú už na sociálnej sieti a  zotrvávajú tam aj niekoľko hodín. Najhoršie dopadnú tí, čo sa stanú otrokmi virtuálnych hier, z ktorých väčšina sú brutálne, akčné a bojové „hry“. Musíme si dať preto pozor, aby masmédiá nezačali zastierať rozdiely medzi skutočnosťou a virtuálnym svetom. Francúzsky spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry napísal: „Aj o vetre, ktorý trhá plachty, sa dá povedať, že ich zároveň formuje do tvaru krídel.“ Je to pravda. Ak si každý z  nás uvedomí aj negatívnu stránku médií, získame silu a  múdrosť. Médiá zmenili svet a snažia sa zmeniť aj charakter človeka. Je len na nás, či im to dovolíme... 

Ako médiá (de)formujú mladého človeka (Úvaha) Lukáš Kamenský Gymnázium Mateja Bela, Okružná 2469, Zvolen Internet, televízia, noviny, rozhlas... Masové prostriedky komunikácie, schopné poslať správu na opačnú stranu zemegule v priebehu pár minút. Nie každý si však uvedomuje, že nie všetko, čo predkladajú, musí byť dobré. Spoločenské komunikačné prostriedky sa môžu veľmi pričiniť o jednotu medzi ľuďmi. (Karol Wojtyla) Médiá môžu rozvíjať trpezlivosť, skromnosť, samostatnosť, ochotu pomáhať iným, čestnosť, dôveru, nezištnosť, obetavosť, originalitu, pracovitosť, usilovnosť, spra­vodlivosť, tolerantnosť, úprimnosť či zodpovednosť. Určite aj vďaka médiám vznik­li na svete milióny dobrých priateľstiev a určite sa aj vďaka médiám mnoho ľudí zjednotilo či zosobášilo. Určite aj vďaka médiám sa mnoho ľudí kvalitne vzdelalo. Určite aj vďaka médiám sa mohlo veľa ľudí porozprávať, hoci boli od seba vzdialení tisíce kilometrov. Určite aj médiá pomohli mnohým ľuďom k dobrej nálade zdravou zábavou, keď boli počas ťažkých období smutní a plní melanchólie. Každá minca má však dve strany... 27

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Služba verejnosti v oblasti vysielania je poskytovanie programovej služby, ktorá rozvíja kultúrnu úroveň poslucháčov a divákov. (Predpis č. 532/2010 Z. z., § 3, ods. 2) Vybuchla bomba. Štrnásť zranených, šesť mŕtvych. Stalo sa to pred týždňom v centre Honolulu. Na tom sa zhodujú všetci. Kto však za tým stojí? Bola to nehoda, teroristi alebo vojenská operácia? Tesne po udalosti médiá ponúkajú množstvo odpovedí, chrlia jednu konšpiračnú teóriu za druhou, často nepravdepodobnejšiu, ako bola tá predchádzajúca, stačí si len vybrať. Jeden muž vraj čosi videl na oblohe a za výbuch hneď môžu ufóni. Iní zase zamlčia niektoré informácie a celá správa môže vyznieť inak – namiesto toho, aby ich správy boli založené na skutočných faktoch... Ako to ale vníma obyčajný pozorovateľ, na ktorého sa hrnie množstvo informácií? Môže byť zmätený, nerozhodný a mimoriadne presvedčivé médiá mu môžu poskytnúť podľa jeho úsudku rozumnú odpoveď. Začne nad tým uvažovať a napokon možno na základe možného vysvetlenia dokonca zmení názor na konkrétnu vec. Neskôr sa mu môže podariť presvedčiť aj niekoho iného a tak sa zmení myslenie ďalšieho jedinečného človeka. A kto za to môže? Autor článku, ktorý možno v snahe stihnúť termín, stanovený šéfom, a reagovať medzi prvými napísal prakticky prvú vec, čo ho napadla. A ovplyvneného, ba priam zmanipulovaného pozorovateľa už nezaujíma, že udalosť sa dávno vysvetlila a redaktor nemal pravdu. „V tomto mal pravdu, naozaj je to tak...“ myslí si pozorovateľ. Médiá zmenili jeho myslenie. Médiá svojím spôsobom v podstate reflektujú skutočnosť, potom postmoderné mediálne relativizovanie dobra a zla do istej miery formuje svedomie ľudí a tým spät­ ne ovplyvňuje našu každodennú realitu. Je to taký bludný kruh. (Juraj Drobný, riaditeľ známeho rádia) Televízia spustila novú reality šou, do ktorej boli vybraní ľudia napríklad aj s ag­ re­sívnymi sklonmi. Cieľ? Povedal by som, že bezplatná zábava pre širokú verejnosť, pre ktorú nemusí opustiť pohodlie svojho domova, a jej ego je (v niektorých prípa­ doch) možno pohladené, veď „sú lepší ako oni”. Výsledok? Myslím si, že až demo­ ra­lizácia spoločnosti a zvlášť mládeže, tínedžerov. Veď keď každodenne vidia v mé­ diách násilie, sex, nadávky a vraždy… dostane sa to do podvedomia a napokon im to začne pripadať ako normálna vec, súčasť bežného života. Nehovoriac o hodi­ nách presedených pred televízorom alebo pri počítači, ktoré sa môžu prejaviť na zhoršenom zraku, krivej chrbtici, obezite... A nie vždy to dokážu rodičia správnou výchovou zachrániť, hlavne ak sú títo mladí ľudia v puberte a oveľa viac ako nejaké „rodičovské keci“ ich zaujíma ich rešpekt v partii a kamaráti. A navyše, byť celé hodiny na internete je predsa „in“, je to „cool“! Existuje jedno príslovie, ktoré väčšina z nás pozná: „Čo na mysli, to na jazyku.“ Dnes to však môžeme zmeniť na: „Čo v televízii, to na mysli.“ Alarmujúce štatistiky detskej kriminality na Slovensku hovoria, že každý desiaty trestný čin u nás spáchajú mladiství. Najmladší vrah na Slovensku mal šesť rokov, keď zabil nožom svojho sedemročného kamaráta (v roku 1993), druhý najmladší mal desať rokov, keď po hádke bodol otca nožom do srdca. Čo myslíte, čo si asi tak myslí mozog desaťročného 28

dieťaťa, ktoré pozerá filmy plné krvavého násilia? Dokáže detský mozog rozlíšiť medzi filmom a realitou? Predsa nie je možné, aby sa dieťa z ničoho nič rozhodlo, že niekoho zabije. Niekde musí existovať ten spúšťací mechanizmus týchto činov... Z každej strany je nám podsúvaná umelá dokonalosť v podobe krásnych, boha­ tých a bezchybných ľudí, zvaných celebrity. Na okraj spoločnosti sú odsúvaní tí, čo nie obdarení toľkou krásou, no zato sú morálne bohatší a vyspelejší. Porekadlo, že človek je krásny tým, čo má vnútri, už dávno neplatí a stala sa z neho iba otrepaná fráza. Víťazia povrchné hodnoty s pozlátkou peňazí a majetkového bohatstva. Pre­ vlá­da finančná zvrátenosť v ohodnotení ľudskej práce. Ľudia zachraňujúci životy ako záchranári, hasiči, lekári sú často podpriemerne hodnotení a naopak tí, ktorých úlohou je ľudí pobaviť, zarábajú milióny. Myslím hlavne na astronomické platy hercov, športovcov, politikov či spevákov. Plytvanie prostriedkami v čase, keď ešte v 21. sto­ ročí umierajú ľudia od hladu. Vytráca sa láska a klasické hodnoty rodiny pomaly zomierajú. Namiesto toho, aby si spolu vyšli na výlet (na ktorý niekedy ani nemajú peniaze), si spolu večer sadnú pred televízor. Pre dieťa z toho vznikne návyk (či dokonca závislosť) a aj samo si zapne televízor, aby si niečo pozrelo. Jéj, nový akčný film! A už sa to začína... Pripisovať však všetku vinu len médiám by nebolo objektívne. V prvom rade mu­síme začať od seba. Zamyslieť sa sami nad sebou. Veď každý máme na výber, čo budeme akceptovať, čo nie a akým smerom sa vydáme. Snažme sa vymaniť zo systému, udržať si originalitu a mať vlastný názor. Nepodliehajme všetkému, čo prináša moderná doba, len preto, že je to v móde. Nech je svet miestom rôznorodých a zaujímavých ľudí, a nie väznených a všedných ľudí. Na každom jednom z  nás záleží, čo z médií si osvojíme a akí ľudia aj vďaka nim budeme. 

Médiá, médiá, médiá... Počujeme o nich na každom kroku, ale naozaj sme ich pánom my? Libor Ondrejkovič Základná škola SNP, Partizánska 13, Sučany To je naozaj ťažká otázka. Médiá už berieme ako fakt, ktorý je, a ich informáciu väč­šina ľudí berie ako automaticky pravdivú. Niektorým ľuďom sa dokonca úplne zme­ní pohľad na danú vec po prečítaní jediného článku, reportáže alebo na základe počutej správy z rádia. Môj názor je, že je to, bohužiaľ, ešte horšie s reklamami a rôznymi ponukami. Tieto informácie by síce mali byť dôveryhodné, no aj keď navonok tak môžu vyzerať, opak býva často pravdou. Reklamy často prezentujú doslova neskutočné. A s mnohými sa stretávame každodenne... Predstavte si napríklad takú bežnú situáciu, keď si človek zoberie do ruky noviny a vidí reklamu na záhradnú hojdačku za 99 €. No čo asi urobí? 29

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Podľa mňa to hneď oznámi susedom a celej rodine, nasadne do auta a ide si po novú hojdačku. Keď ju konečne nájde (samozrejme, vystavenú v strede hlavnej plochy), naloží ju do vozíka a hrnie sa k pokladni s pocitom dobrej kúpy a cestou si ešte z regálov popri pokladniach naloží nejaký tovar. Lenže keď sa už konečne dostane k pok­ladni zistí, že hojdačka stojí 159, a nie 99 €, ako bolo napísané v novinách. Mô­že si však za to sám, pretože si neprečítal text pod obrázkom, že ponuka platila iba jeden deň. Toto bol jeden z tých prípadov, ktorého obeťou sa ľudia stávajú, bohužiaľ, každý deň. Možno vám nejde do hlavy, aký to má zmysel, ale pre obchod má: tento zákazník síce hojdačku nekúpil, no zato si aspoň kúpil iný tovar, ktorý cestou k pokladni naložil. Lenže ďalší zákazník už možno mal pre túto extra lacnú hojdačku vytvorené aj miesto v záhrade a bol taký natešený, že si ju kúpil aj za 159 €. A to bol podľa mňa iba jeden príklad toho, ako médiá môžu nepriamo a bez ich vedomia vnucovať lož ľuďom a obeť o tom, bohužiaľ, ani nevie. Ďalšou rozsiahlou kategóriou sú podľa mňa televízne reklamy. Mnoho ľudí určite netuší, že ten krásny obraz, čo nakrútil chlapec na bicykli s novým mobilom, je v skutočnosti obraz profesionálnej kamery, upravený na nižšiu kvalitu, a že keksíky s nugátovou náplňou majú vlastne v reklame náplň akrylátového tmelu. Takisto v súčasnosti najrozšírenejšie informačné prostredie – internet – je podľa mňa veľkým problémom, a  to nielen čo sa týka klamlivých informácií, ale taktiež dokáže až neuveriteľne zmeniť charakter človeka. Veď ešte nedávno (áno, v histórii Zeme je to naozaj len nedávno) roznášali poštu holuby či poslovia na svojich koňoch. A teraz ? Pár klikov a „vygúglime“ si všetko od rádia cez obchody až po aktuálne zá­ bery z New Yorku. Síce si to neuvedomujeme, no ničí nás pomaly, ale každodenne. Viac sedíme doma, menej čítame knihy... Nie je to však len internet, takmer všetky masmédiá majú okrem plusov aj svoje temnejšie stránky, o ktorých sa, ale, podľa mňa, dozvieme až neskôr... Až neskôr, keď sa začnú ich dôsledky prejavovať.

s myšou v ruke za jediným cieľom.  Nekonečná studňa informácií, bezproblémová komunikácia s kýmkoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek, možnosť nákupu či vybavenia ban­kových transakcií. Práve v tom vidím jeho veľký prínos pre nás všetkých. No obá­ vam sa, že o pár rokov, keď sa natrvalo usadí v našich domácnostiach, ľudia nebudú chcieť opúšťať pohodlie svojich domovov. Médiá „môžu byť nielen požehnaním pre život a kultúru, ale môžu šíriť aj nevylie­ čiteľné choroby ducha“, pretože nie vždy správne informujú ľudí, ale vnucujú ľuďom aj nepravdivé informácie. Dosť často sa v televízii predvádzajú všelijaké programy a filmy s násilím, ktoré veľmi negatívne ovplyvňujú najmä mladých ľudí a deti. Aj inter­ net má svoje tienisté stránky. Dnešná mládež sa stáva čoraz drzejšou a agresívnejšou podľa vzoru hrdinov ich obľúbených seriálov alebo vinou internetu. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, hlavne v tomto veku, keď sa formuje ich charakter, aby rodičia kontrolovali, čo ich rato­lesti vlastne pozerajú. 

Ako médiá formujú človeka Estera Čief Základná škola Julija Benešiča, Trg Sv. Ivana Kapistrana 1, Ilok, Chorvátsko

Médiá tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho každodenného života. Žijeme v modernej dobe, keď médiá majú významný vplyv na ľudí, na ich úsudok, správanie a životný štýl. Televízia, internet, rozhlas sú prostriedky masovej komunikácie, ktoré zbližujú ľudí z celého sveta. Vďaka nim sa aktuálne informácie dostanú i do najvzdialenejších kútov Zeme v rekordnom čase. Najväčšej popularite sa, podľa môjho názoru, teší internet. Veď kto by mu odolal? Najmä mladí, ale i dospelí sa denne usádzajú do pohodlných kresiel svojich obývačiek

Myslím si, že médiá sú dobrá vec, že sa pomocou nich môžu ľudia dozvedieť veľa dobrých, ale aj zlých informácií. Napríklad keď päťročné dievča Nora z  Chorvátska malo leukémiu, jej rodičia pros­tredníctvom rozhlasu a  televízie hľadali pomoc. Všetci v  Chorvátsku sa doz­ vedeli o jej chorobe, organizovali sa dobročinné koncerty slávnych spevákov a tak sa zozbierali peniaze na Norinu operáciu v  Amerike. Operácia sa vydarila, ale to malé dievčatko  aj tak nakoniec zomrelo. Všetci, čo počúvali rozhlas, pozerali televíziu alebo čítali no­viny, sa o tom dozvedeli a mohli rodičom vyjadriť sústrasť alebo ich potešiť. Médiá sa mi nepáčia, keď vymýšľajú informácie, pridajú k nim klamstvá a  tak mýlia ľudí. Viem, že médiá budú aj naďalej fungovať, ale bola by som rada, keby v redakciách boli nejakí ľudia, ktorí najskôr preveria, či tá informácia, ktorú chcú zverejniť, neurazí voľakoho alebo voľakomu neuškodí. Čo sa týka zlých vecí v  médiách, bola by som rada, keby informácie, ktoré posky­tu­jú verejnosti, boli pravdivé, a nie aby sa z nich niečo vynechávalo alebo sa pridávalo. Medzi dobré veci v  médiách by som zaradila napríklad informácie o  slávnych osobách, o novonarodených deťoch, o športe... alebo keď informujú o počasí, aby si ľudia mohli organizovať prácu na ďalšie dni, a tak ďalej.

30

31



Ako médiá formujú človeka Anna Mária Šinková Teoretické lýceum Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, Rumunsko

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Neviem, ako iných, ale mňa médiá formujú tak, že som šťastná, keď sa narodí dieťatko, ale aj smutná, keď vidím, ako veľa ľudí v Afrike, a vôbec vo svete, nemá čo jesť alebo nemá dostatok pitnej vody. To mi hovorí, aby som bola vďačná za to, čo mám.

Vždy to tak bolo a vždy aj bude. Médiá nám zahmlili oči a časom sme úplne oslepli. Zmanipulovaní, skorumpovaní, sa pretĺkame životom ako otroci. Sluhovia nadradených, otroci médií. 



Bronzové pásmo

Ako médiá formujú človeka Jakub Kurjan ZŠ s MŠ Školská 3, Poproč

Stretávame sa s nimi každý deň, obklopujú nás a sprevádzajú na našich cestách. Médiám je skoro nemožné sa vyhnúť. Televízia, rozhlas, noviny, letáky či billboardy. A to zďaleka nie je všetko. Väčšina médií nás informuje alebo teda aspoň sa snaží. Poskytujú nám rozhľad, aby sme sa vedeli orientovať v dnešnom svete a aby sme v ňom prežili. Témy –v podstate sú nevyčerpateľné. No dobre vieme, že sa nájdu aj ľudia, čo to zneužívajú vo svoj prospech. Okrá­ dajú nevinných ľudí bez toho, aby si to poškodení uvedomili. Za lákavými reklamami, ponúkajúcimi len „najvýhodnejší“ tovar, sa skrýva pasca, ktorá nám z peňa­ženiek vytiahne aj posledné drobné. Ani sa nenazdáme a padáme do priepasti finančných problémov. Zmanipulované mysle sa poddali nátlaku reklám a z tiel nám zostali len prázdne schránky bez duše. Prispôsobili si nás na ich obraz, vyformovali na niečo, čo sa zblízka podobá na bábku. Kŕmia nás klamstvami a polopravdami. Ochotne sa necháme viesť kamenistou cestou, aj keď neďaleko sa nachádza omnoho po­ hodlnejšia a na tej kráčajú oni. Správy nám predostierajú svoj pohľad na veci a je jed­ no, či sa držia pravdy, alebo nie. Rôzne stanice bojujú o sledovanosť a my sa mlčky prispôsobujeme. Nekonečné reklamy predĺžia film a z očakávaného zážitku neostane nič. Po dlhšom čase si na to zvykneme a staneme sa od reklám závislí. A na to presne čakajú. Nechajú nás bažiť po reklamách, omotajú si nás okolo prstov a potom pomaly začnú zvyšovať svoje nároky. Zatiaľ čo sa im hrnú do vreciek peniaze, my zostávame odrezaní od sveta. Slovenčina je poškvrnená nesprávnymi výrazmi nevzdelaných osôb. Čistota a  krása jazyka sa vytráca, spôsobujú to pre­hreš­ky na spisovnosti a gramatické chyby. Aj v správach môžeme vidieť, ako sa čerstvo vyštudovaní reportéri mýlia v základných pravidlách slovenčiny. Rozprávajú o sociálnych problémoch doma a vo svete. Všade sa konajú katastrofy a nešťastia. Ovplyvnení nesprávnym postojom novinárov a reportérov, nevedome sa dávame strhnúť na zlé chodníčky.

Médiá. Človek. Dve úplne odlišné slová, ktoré sa priťahujú ako fajčiar a ópium. Médiá – drogy, od ktorých závisí celý život. Najprv človeka opantajú, potom ho zbavia zmyslov a nakoniec, keď už niet cesty späť, sa mu navždy vryjú do pamäti a nikdy ju neopustia. Médiá vyvolávajú v pozorovateľovi pocit eufórie, vytrženia a blaženosti. No ten zmizne, len čo sa človek od drogy odtrhne a cíti naliehavú potrebu ponoriť sa znovu do opojenia. Po pôžitku nasleduje kríza a raj sa mení na peklo. Oči, prostriedok na požitie drogy, nasávajú žiar, chcú vidieť niečo, čo ich uspokojí. A tak sa pýtame: Dá sa tomu zabrániť? Dá sa odvyknúť od drogy, ktorá sa do nás snaží dostať informácie, či už dobré, alebo zlé? Za drogami nazývanými médiá sa skrývajú mnohé veci. Internet, knihy televízia... Všetky ovplyvňujú a formujú človeka už odmalička. Najprv sú to kreslené rozprávky, potom detské a tínedžerské filmy a nakoniec filmy pre dospelých. Filmy často plné násilia, vrážd, často aj lásky. Falošnej lásky, ktorá pozorovateľa opantá, násilia, kto­ré pozorovateľa utvrdí v uprednostňovaní zlého. Filmy plné naivných nahotiniek a zná­ silnení, krvi, brutality, po ktorých dnešná spoločnosť prahne. Je pravda, čo som o médiách napísal v predošlom odseku, no nemožno im odo­ prieť ani dobrú stránku. Bez médií by sme boli stratení, neboli by tu mnohé veci. Médiá nás informujú, zabávajú, krátia nám voľný čas... Vieme, čo sa deje na druhom konci sveta. Skrátka, vieme mnohé veci, ktoré by sme bez médií nevedeli. No médiá neformujú len človeka. Menia svet. Ovládajú ho. Držia ho v  rukách. Svet taký prázdny a hlúpy, no na druhej strane taký múdry a vyspelý. Ďalšie slovo, ktoré sa pridalo k médiám. Médiá, človek, svet... Nie sú to len prázdne slová. Majú svoj význam, pomocou ktorého formujú ľudí a  svet. Slová sú totiž najsilnejšími zbraňami médií. Zbraňami, ktoré vymyslel človek. A tie isté zbrane sa niekedy proti človeku obrátia. Je pravda, že slová sú veľkou slabosťou nás ľudí, pretože cez slová k nám pre­ niká svetlo, ale i tma. Ideálne by bolo, keby prenikalo iba svetlo. Svetom dnes nevládne vojna. Vládnu slová, ktoré pomocou médií vojnu vyvo­ lávajú. Ale na druhej strane vyvolávajú aj lásku, mier, pochopenie. Na jednej strane nám pomáhajú, no na druhej nás ovládajú. V minulosti médiá narobili veľa konfliktov.

32

33

Ako médiá formujú človeka Martina Janíková Základná škola, Mládežnícka 1434/16, Púchov

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Napomáhali ich. Klamali. Formovali. Rozdelili ľudí a svet na dva tábory. V súčasnosti sa deje to isté. Médiá klamú, formujú, ale aj veľmi pomáhajú. A čo budúcnosť? Vyvolajú médiá konflikty? Asi áno. Určite. Znova rozdelia svet napoly a preseknú vzťahy ľudí? Znova na svete postavia oponu? Asi áno. No všetko zlé sa dá prekonať. Ale všetko, čo prekoná prekážky, sa stáva niečomu nepohodlné. A  preto to treba zničiť. Alebo opantať. Áno. Najprv opantať a  potom zničiť. Aj pri médiách by malo platiť pravidlo Jing a Jang. Zamyslime sa však. Je to naozaj tak? Naozaj kráčame tou správnou cestou? Je iba na nás, akou sa vyberieme, ale netreba nič preháňať. Mali by sme tou dobrou a tú zlú obísť, ale... ktorá je tá správna? ... najsilnejšou zbraňou sú slová... 

sociálnych sieťach, tak nekomunikujú v rodine. Podľa mňa by nemali ľudia tráviť celý svoj čas pri počítači, ale mali by sa viac venovať svojej rodine. Samozrejme, internet môže byť aj užitočný. Napríklad ak človek hľadá nejakú informáciu, hneď si ju „vygúgli“. Dnes sa dá vyhľadať už naozaj všetko! Napokon by som rada spomenula tlač. Sú to noviny, časopisy a knihy. Noviny sú podľa mňa najstaršie, pretože vychádzali už veľmi dávno. Čítajú ich zväčša dospelí. Mla­dí, teda tínedžeri, čítajú skôr časopisy. V časopisoch je mnoho bulvárnych člán­ kov, hlavne o  celebritách. Je výhodou, že v  súčasnosti máme tlač k  dispozícii aj v elektronickej podobe. Svoj názor na médiá by som zhrnula tak, že všetky majú svoje plusy aj mínusy. Za naj­prijateľnejšie médium považujem tlač, pretože pre čitateľov nie je takou hroz­ bou ako internet. 

Ako nás médiá formujú Karin Jalčová Základná škola, Školská 297, Jaklovce

Linda v krajine zázrakov Linda Kleinová ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Škarniclova 1, Bratislava

Pod pojmom médiá si predstavujem predovšetkým rozhlas, tlač a televíziu. Všetky tieto médiá vznikli pre potreby nejakej reklamy, popularizácie niečoho alebo niekoho. Prvé médium, ku ktorému sa vyjadrím, je rozhlas. Vnímam ho ako rôzne rádiá alebo aj rozhlas v obci. Tento rozhlas informuje občanov napríklad o tom, aké podujatia sa budú konať u nás alebo v našom okolí. Jednoducho povedané, rozhlas slúži ako istá zvuková informácia pre ľudí. Podľa mňa patrí rozhlas medzi „pozitívne médiá“. Je fajn, ak si ľudia môžu vypočuť rádio, keď práve cestujú alebo sú ešte v práci. Rádiá mám osobne veľmi rada, pretože často oddychujem pri počúvaní hudby. Ďalšie, podľa mňa najznámejšie médium je televízia. S televíziou sa stretávame v  bežnom živote takmer každý deň. Sledujeme televízne správy, súťaže, reality šou a rôzne seriály. Mám pocit, že v televízii je veľa negatívneho. Načo narážam? Napríklad reality šou sa vysielajú v  nevhodnom čase, keď sa dívame aj my deti. Pre­hliadnuť sa nedajú ani niektoré filmy či seriály, v  ktorých sa strieľa, zabíjajú a prenasledujú sa ľudia. Keď dieťa alebo tínedžer sleduje takéto vysielanie, môže to zle dopadnúť. Už neraz sa stalo, že tínedžeri zabíjali – aj bez varovania. Samozrejme, televízia má aj svoje pozitívne stránky. Podľa mňa sú to napríklad rôzne programy o zvieratách, v ktorých sa diváci niečo dozvedia. Zaradila by som sem aj vedomostné súťaže, ktoré v našich televíziách nechýbajú. Podobné možnosti, aké ponúka televízia, ponúka aj internet. Poznáme ho pros­ tredníctvom počítačov, mobilných telefónov. Neraz som už počula, že pri počítačoch nenadobúdame len kilá navyše, ale môžeme sa stať aj závislými. Poznám ľudí, hlav­ ne v mojom veku, ktorí sú závislí od počítača. Nepohnú sa bez neho ani na krok. Závislosť sa prejavuje hlavne na sociálnych sieťach ako Facebook či Pokec. Ale dobre známe sú aj závislosti od rôznych počítačových hier. Keď si ľudia píšu na

Svieži ranný vzduch sa spojil s vychádzajúcimi lúčmi slnka a prenikol cez poot­vo­ rené okno až ku mne. Ten ranný závan ma prinútil vstať. Ešte v polospánku som sa posadila na posteľ. Pravá noha našla bez problémov papuču, no ľavou nohou stále šmátram pod posteľou a vtom... Vtom ma vtiahla mocná sila médií, schovaná pod mojou posteľou, a  ja zrazu letím cez more písmen do článkov o politike, denných správ, noviniek o celebritách a  o  aktu­álnom počasí. Pristávam, som v  krajine mágie a  horoskopov. Namrzený Býk sa na mňa nepríjemne mračí, ale usmievaví Blíženci sa pokúšajú môj pobyt spríjemniť. Strelec ma nasmeruje priamo k Panne a ja si čítam môj denný horoskop: „Žite pre prítomnosť, ľahšie si vytvoríte budúcnosť.“ Kozorožec ma však preberá z  myšlienok na budúcnosť a  ja usudzujem: Never horoskopom, čeľ realite, lepšia budúcnosť snáď príde. Jedným okom rýchlo žmurknem na nebojácneho Vodnára a  už sa uberám po mediálnej ceste smerom k  rozhlasu s  jeho rýchlymi slovami, otázkami, správami a smiechom. Hlásateľka oznamuje kolóny áut v malej vieske, ale to, že náš autobus stojí 15 minút na moste, nespomenie ani náhodou. Ranné správy, tok udalostí, dianie vo svete a  doma – nie sú príliš pozitívne na také dobrodružné ráno. Rozhlas mi neposkytol to, čo som práve v tej chvíli potrebovala. Bol príliš hlučný, hlásal niečo, čomu som nerozumela alebo len nechcela rozumieť? Aúúúú! skríkla som od bolesti. Hokejový puk ma zasiahol do ramena. Hokejisti sa ženú za pukom a mňa si nik nevšíma. Stojím v strede ľadovej plochy. Opäť rana, krik a burácajúca tribúna. Usudzujem, že športový prenos je lepšie sledovať v teplučku

34

35

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

pred televíznou obrazovkou ako priamo v dianí zápasu. Ale ja som v magickej krajine všemocných médií. Zrazu som sa prebudila. Obula som si obe papuče a stlačila tlačidlo štart na notebooku. „Vygúglila“ som si prehľad počasia, noviniek z domova i zo sveta módy. Klikla som na aktuálne výsledky v športe...V hokeji síce nie sme majstri, ale aj tak som ich „lajkla“. Nie som rozprávková Alica stratená vo svete trpkých kariet a  usmievavých ko­ cúrov, avšak občas som stratená v mediálnom mori a v tisícoch preklikoch, cez ktoré hľadám cestu do reality.

ovplyvňovania, tak čo bude o  pár rokov? Bude ešte vôbec normálny človek? Kde skončíme? Už nebudeme vedieť udržiavať normálne priateľstvá, ale len také virtuálne. Aj naši potomkovia budú len virtuálni? Ak si nestanovíme určitú mieru, skončíme tak, že budeme ako roboti, ktorí opakujú všetko, čo vidia v televízii. Ja takto skončiť nechcem. Musím sa teda zamyslieť, ako na to, aby som nebola čudáčka a zároveň žila s dobou. A vy to skúste tiež. Veď médiá sú tu pre nás a nie my pre ne. 

 Ako médiá formujú človeka Ako médiá formujú človeka

Lukáš Ružička Základná škola, Ulica J. Stampayho 928/76, Gbelce

Karin Leščinska ZŠ s MŠ, Školská 3,Poproč Médiá sú už dnes neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Ale ako to bude ďalej pokračovať? Kam sa ešte dá ísť? Naozaj chceme poznať všetky cesty ? Už teraz ľudia nevydržia ani deň bez televízie či internetu, vlastne ani ja. Ak sa nad tým hlbšie zamyslím, tak ony nás okrádajú o čas, ktorý by sme mohli stráviť úplne inak. Namiesto toho si radšej pozriem správy o  devätnástej, potom nejakú reality šou, cestou do školy idem so slúchadlami v ušiach a medzitým ešte stíham četovať na Facebooku a lajkovať statusy a fotky možno aj úplne cudzím ľuďom. Toto nám vyhovuje? Mne teda nie, ale už som zvyknutá, že každý to tak robí, preto to robím aj ja. A je to už bežné. Kto predsa v dnešnej dobe nemá Facebook alebo nepozerá telku? A aj keď sa niekto taký nájde, tak bude vynikať. A my ostatní „maniaci“ budeme o nich vravieť, že sú čudáci. Toto správanie nás samých ničí a obmedzuje. Každý deň mi pred očami prebehne kopa reklám. Čo tak vziať si úver? Veď aj v reklame povedali, že to bude ľahké a dokonca aj s malým úrokom. Prečo by som si ho teda nezobrala? Rýchlo a ľahko získané peniaze. Ale neklame nás to? Budeme ho mať aj z čoho splácať? Na to nám už televízia odpoveď nedá a ani nám s tým nepomôže, ako sľubovala. Tak isto nám ani film nepomôže vyriešiť problémy. Akčný piatok na..., ide akčný film, v ňom, samozrejme, strieľačky, havárie, vyhrážanie, únosy. Poviem si: toto ma neovplyvní, nemá prečo, veď ja také veci nerobím. No ovplyvní. Tiež mám niekedy chuť urobiť kamarátom triky z toho filmu a už to ma ovplyvňuje. A to pozerám také filmy len málo. Denne takýmto nástrahám a pokušeniam, čo pre nás médiá pripravia, odolávame všetci. Vytvárajú si totiž vlastnú realitu, do ktorej nás vťahujú, a my sa tam ľahko dostávame, očakávajúc vyriešenie našich problémov. Skutočnou funkciou médií by malo byť najmä pravdivé informovanie a zabávanie, a  nie zavádzanie a  manipulácia. Veď keď už teraz sme v  takom veľkom štádiu

Čo sú to médiá? Pomáhajú nám alebo nás kazia? Formujú nás či deformujú? Čo je výstižnejšie? Asi ťažko by sme našli jednoznačnú odpoveď. Čo človek, to iný názor. Jedni na ne nedopustia, tí druhí ich zatracujú. A všetci kdesi majú svoju pravdu. Všetko závisí od uhla pohľadu. Ak sa nimi živíme, platia nás podľa hesla – čo najbulvárnejšie, najohavnejšie, najšpinavšie, tým peniažky ťažšie a ťažšie. No ak nás médiá očierňujú, ohovárajú, šliapu po našej slobode, je to najhoršie a najpodlejšie, pretože ak sa rozchýria klebety, darmo sa vám ospravedlnia. Vyrieknuté slová sa nedajú vrátiť späť. Rana na tele sa zahojí, ale rana na duši nikdy... Médiá sú všade okolo nás, dozvedáme sa z nich radostné a neraz aj smutné ale­ bo pochmúrne informácie. Hocičo sa deje, hocikde sme, stále nás obklopujú médiá (televízia, časopisy). Mali by nás informovať objektívne a rýchlo. Zohrávajú významnú úlohu. Vďaka nim sa aktuálne informácie dostanú aj do najvzdialenejších kútov sveta a z nich k nám. Kedysi sa správy dobré i zlé šírili pomaly. Kým ich poslovia doručili do správnych rúk, mnohokrát boli sfalšované, prepísané, dopísané, skrátka, už vtedy sa manipulovalo s informáciami a ľuďmi. S maličkým rozdielom. Vtedy sa to robilo v malom, dnes je z toho továreň na výrobu výmyslov. Človek je tvor vynaliezavý, snaží sa všetko si zjednodušiť, uľahčiť. A vďaka na­ šej zvedavosti a  šikovnosti si môžeme z  pohodlia domova vybaviť rôzne úkony, obeh­núť celý svet, získať prehľad o udalostiach u nás doma či vo svete, pozbierať všetky klebety, počnúc naším susedom a končiac pri raňajkách s Angelinou Jolie. Sme informovaní z prvej ruky. Vyjdeme z našich brlohov nabití informáciami, šírime ich ďalej, trošku si čosi pridáme, čosi vynecháme a reťazec bludných informácií sa začína... Robíme to my, obyčajní ľudia a  pravdepodobne to takto nejako vzniká aj v televízii, v časopisoch, na sociálnych sieťach. Ľudia sú schopní uveriť hocičomu, ak to médiá podajú správne a dôveryhodne. Môžu zmeniť človeka úplne, napríklad v stravovaní, v životnom štýle, jeho politické názory. Ľahko sa môže stať, že napríklad nenávidíte mačky, no v rozhlase počujete niečo na tému mačky, niečo, čo vás dojme,

36

37

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

a zmeníte názor. Potom si otvoríte časopis, zas natrafíte na článok o mačkách, niečo zaujímavé, pekné a ani nebudete vedieť ako a na dvore sa vám zrazu bude pomedzi nohy obšmietať stvorenie, ktoré ste ešte pred týždňom zatracovali. Je to tak... médiá vám vstúpili do života. Prestávame žiť svoj vlastný život a  nechávame sa unášať ilúziou a klamstvom. Čo myslíte, prečo asi súkromné televízie nevysielajú viac dokumentárnych, príro­ do­pisných či historických filmov? V hociktorú hodinu si zapnete televízor, vybehne na vás nejaká filmová postava, Jančo, Olinko, Palinko, Saša alebo trápny Jano Bučko, roz­ právkovo bohatý Róbert, prispatá Nina či Doktor Dokonalý. Sledujeme ich tak úpen­livo, ako keby nás miesto nich platili. Vraj nám pomáhajú zabúdať na tvrdý život, odreagovať sa, zistiť, že na svete sú aj horší od nás, že my oproti nim sa máme oveľa lepšie alebo nie... Tvrdohlavo sa obhajujeme, že nás médiá neovplyvňujú, že na nás ne­majú, ale často preberáme móresy týchto rýchlokvasených celebrít. Obliekame sa pod­ľa nich, meníme šatník podľa nich... Sme ochotní zabudnúť na vlastné rodiny, ženy sú schopne nechať domácnosť hore nohami, len nech im neujde Šeherezáda či Sultán. Ak sa hlbšie nad tým zamyslíme, nie médiá sú vinné, ale my ľudia. Nadávame na všetky tieto trápne seriály, ale tajne ich sledujeme, zvyšujeme sledovanosť, a tým dávame najavo, že to chceme pozerať. Ak by sme to nesledovali, výrobcovia programov by sa museli zamyslieť nad štruktúrou vysielania a dať dačo iné, napríklad tie prírodopisné seriály... Je to smutné, keď vám dieťa povie, že by chcelo byť televízorom. A prečo? Rodi­ čia by sa mu viac venovali, každý deň by si ho zapli, pozerali naň niekoľko hodín a potom ho vypli. Nemáme čas, lebo je dôležitejšie, či sa Kordiak vráti, alebo nie, či sused vyvesil fotky z poslednej dovolenky a či jeho žena pribrala alebo otehotnela. A viete, čo je najhoršie? Médiá nás manipulujú, klamú nás a ešte sa im stále darí. Kde sú všetci objektívni, empatickí, poctiví filmári, novinári? Je ich tak málo, že ich práca sa stráca medzi tou obrovskou kopou nezmyslov a klamstiev? Niet pochýb, že sú, že pracujú, že sa snažia prinášať a  spracovávať holé fakty, zachytávať dobro i zlo v pravom svetle. Nezláka ich žiadna vidina rýchleho bohatstva či krása luxusu. Ale zrejme sa boria s problémom číslo 1, a to sú peniaze. Dokumentaristi sa sťažujú na nedostatok financií, ťažko sa hľadajú sponzori. A potom na vine sú opäť obyčajní ľudia... Všetky dokumentárne či prírodopisné filmy sa vysielajú v nie práve najvhodnejší čas. Buď je to čas, keď si ľudia zveľaďujú záhradky, pestujú rastlinky, alebo je to čas, keď sa o slovo hlási spánok spravodlivých. Nemáme dostatok vôle a  chuti to zmeniť. Slepo sa podriaďujeme tomu, čo nám niekto iný naservíruje. Nechá­me sa kŕmiť polotovarmi, neplnohodnotnými potravinami. Po pravde a spravodlivosti túžiaci novinári to majú ťažké. Darmo odhalia nekalé praktiky, keď sa všetko zametie pod koberec, zahrá sa to do stratena a ide sa ďalej. Ľudia akoby nechceli počuť pravdu, radšej sa nechajú vedome klamať. Dobro víťazí asi len v rozprávkach. Zlo si dokáže poradiť aj s investigatívnym novinárom. Všetko sa otočí proti nemu, najlepším príkladom je Tom Nicholson. Jedni ho obhajujú, druhí zatracujú... Tak čomu máme veriť? Bludný kruh. Nevymotáme sa z neho.

Formujú médiá človeka? Tímea Harvilová Spojená škola, Centrálna 464, Svidník Dnes sa okolo nás vyskytujú rôzne médiá a otázku ako médiá formujú človeka si asi nekladieme často. Mnoho mladých ľudí, vyrastajúcich v dnešnej dobe, by sa bez počítača, televízie či mobilu nevedelo zaobísť a už len tá predstava v nás vyvoláva pocit bezradnosti. Pre mnohých je to akoby „pravá ruka“. Ako skoro pätnásťročná žiačka základnej školy patrím medzi nich a  môžem potvrdiť, že bez mobilného telefónu by som si nevedela predstaviť svoj každodenný život. Je to akoby nejaká rutina: prísť domov, zapnúť televízor, skontrolovať nové správy na Facebooku... Tínedžeri si však vôbec neuvedomujú, o čo všetko prichádzajú. Ale na všetkom zlom je aj niečo dobré. Áno, sme v  puberte, sme mladí, chceme byť IN a  štýloví, ale na narodeniny najlepšej priateľky by sme určite mnohí zabudli, ak by nám to nepripomenulo upozornenie na Facebooku alebo poznámka v  mobile. Je to štýl ži­vo­ta, ktorý nám vyhovuje, no skoro nikdy nehľadíme na tú horšiu stránku veci. Veríme všetkým reklamám, ktoré nám prostriedky vykreslia v tom najkrajšom svetle. Neriadime sa vlastnými pocitmi a skúsenosťami, ale tým, čo nám radí „ujo google“ či „teta wikipedia“. Položme si pre nás nepodstatnú otázku. Koľkí z nás by dokázali na narodeniny napísať niekomu list s  pekným prianím, namiesto rýchlej smsky a  animácie, kto­ rú šikovne hodíme do mobilu?! Určite by sa našli jedinci... no skôr opak je pravdou. Zabúdame na magické čaro chvíľ, ktoré skutočne prežijeme a nielen pretelefonujeme na skype cez webkameru. Všetko pekné má aj svoje nevýhody. Koľkokrát si zapneme televíziu a číhajú na nás iba samé zlé správy, vraždy a zločiny. Veľakrát pri pohľade na to by sme si radšej vzali do ruky dobrú knihu, ale privretie oka sem-tam, trápna reklama, prepínanie z programu na program a začne sa nová reality šou. V tej chví­ li sa už od televízie len tak ľahko neodlepíme a  strávime ďalší večer pozeraním stupíd­nych relácií. Niekedy by sme sa však bez internetu či informačných programov v televízii vôbec nedozvedeli mnohé fakty či dátumy rôznych udalostí... V dnešnej dobe je najlepšie zapnúť si počítač a všetko si vygúgliť. Určite je to obrovská pomoc v  dnešnom uponáhľanom živote, ale ako mladí ľudia nezabúdajme na najkrajšie okamihy, na chvíle strávené s  priateľmi, ktoré sme prežili – a  pri pohľade dozadu a spomienkach sa milo usmejeme. Ceňme si všetko, čo v nás je, a nielen to, čo nám napovie počítač, pretože práve ten niekedy zlyhá v tých najpotrebnejších chvíľach, čo môžem potvrdiť aj ja pri písaní tejto práce, keď mi v zlomku sekundy zmizol text môjho článku. Snažme sa byť prínosom pre tento svet a nielen ďalšími poslami internetu. 

 38

39

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Médiá – náš sluha či pán?

Ako médiá formujú človeka

Kristína Schronerová Gymnázium, Bernolákova 37, Šurany

Alexandra Danková Základná škola M. R. Štefánika, Haličská 8, Lučenec

Každý prečítaný časopis či odvysielané televízne noviny by nás mali prinútiť zamyslieť sa nad otázkou: „Sú médiá naším sluhom alebo zohrávajú úlohu pána?“

Takmer všetci ľudia sa dennodenne dostávajú do styku s  rôznymi médiami – s  televíziou, novinami, časopismi, internetom, sociálnymi sieťami... Preto nikto nemôže povedať, že ho médiá neovplyvňujú. Veď už len také časopisy alebo správy v televízii z nás robia iných ľudí. Napríklad keď niekoho olúpia alebo zavraždia, začneme byť opatrnejší, hlavne ak ide o naše mesto. Strach je mocným nástrojom médií a denne sa na nás valí z každého média, ako keby sme ho mali predplatený. To je tá horšia stránka mediálneho pôso­ benia na ľudí. Pozitívne môže byť, že ak je niekde zbierka, vďaka médiám sa na nej zúčastní viac ľudí. Nie všetky médiá na niečo upozorňujú. V  teens časopisoch sa hovorí najmä o živote celebrít a o vychádzajúcich hviezdach. Takéto médiá formujú mladých: aká hudba je teraz in, ktorý film je teraz v kinách, aká móda teraz letí. Ale najčastejšie sú v médiách aj tak reklamy, sú takmer všade: medzi filmami, v rádiách počas vysielania, na sociálnych sieťach medzi statusmi a  niekedy dokonca aj na poslednej strane knihy. Upozorňujú ľudí na rôzne výrobky a služby, ktoré jednotlivé organizácie ponúkajú, nabádajú ľudí, aby zaplatili veľa peňazí za niečo, čo by si za iných okolností nekúpili. Mnoho ľudí na tieto reklamné triky skočí, ale nájdu sa aj takí, čo sú z  takýchto médií zlostní, nebavia ich stále tie isté reklamy dookola, doslova ich to nudí. Myslím si, že výrobcovia reklám by mali obmedziť ich počet a najmä ich dĺžku, pretože nie je normálne, ak film, ktorý normálne trvá 2 hodiny, trvá s reklamami 3 hodiny, alebo ak si na počítači chcete otvoriť nejakú aplikáciu, ale tá sa neotvorí, kým si nepozriete reklamu! Z môjho príspevku teda vyplýva, že aj keď sú médiá súčasťou nášho života už od detstva, vieme sa na ne pozrieť kriticky, nepovažujeme všetko, čo si prečítame, za pravdu a napriek ich veľkej snahe, aby sme nemysleli, myslíme a neveríme.

Médiá hýbu svetom Hybnou silou tohto sveta sa stávajú v určitom zmysle aj médiá. Človek je nimi obklopený dennodenne od rána do večera. Stali sa naším spoločníkom bez toho, aby sa spýtali, či s tým súhlasíme. Svojou spoločnosťou nás obdarúvajú tak často, že sme ich prítomnosť začali brať ako samozrejmosť. Práve preto si človek ani neuve­domuje, ako často trávi čas s médiami. Sú akýmsi spojovníkom medzi nami a okolitým svetom. Vďaka nim sa dozvieme detaily najzaujímavejších udalostí bez toho, aby sme sa nachádzali v centre diania. Informácie šíria takou rýchlosťou, že dobou zabudnuté poštové holuby sa im nijako nevyrovnajú. Nie je všetko zlato, čo sa blyští... ... a nie všetky informácie, ktoré nám médiá prinášajú, sú založené na pravde. Mnohokrát by sa dali označiť pojmami ako prikrášlené, zveličené, nepresné. Zaká­ za­né ovocie však chutí najlepšie, a tak sa tieto informácie stávajú pre človeka akousi neodolateľnou návnadou. Potom vytvára fiktívne predstavy o  ľuďoch či rôznych situá­ciách. Spravodlivosť a pravda sa v rebríčku hodnôt posúvajú na najspodnejšie miesta a mocou médií sú vytláčané z bežného života. Každá minca má dve strany Čo sa neobjaví v  masovom médiu, akoby ani neexistovalo. Dnes si už ľudia pres­távajú vytvárať vlastný názor a  obraz o  svete je im priam „naservírovaný“ pros­tredníctvom médií. Tento obraz je pre mnoho ľudí dôveryhodnejší než vlastné zhodnotenie situácie. Médiá nás držia vo svojom objatí. Sila ich informácií je však taká, že sa z tohto objatia často nevieme vymaniť. Stávame sa akousi bezmocnou báb­kou v  rukách médií. Bábkou, s  ktorou sa dá dostatočne manipulovať,  ktorá je ľahko ovládateľná. Médiá sú úžasným sprostredkovateľom informácií. Ale každá minca má dve stra­ ny. A preto záleží len na tom, či nám po dodaní informácií padne rub alebo líc. 



Ako médiá formujú človeka Petronela Flachbartová ZŠ s MŠ, Školská 3, Poproč Masovokomunikačné prostriedky – „chlieb náš každodenný“, pozná každý z nás. Aký majú pre nás význam? Pozitívny? Určite áno. Veď kde by sme boli s infor­ mo­vanosťou dnes, keby nás neinformovali médiá? Základom informácie už nie je „jedna babka povedala“, ale každý z nás si ju radšej vypočuje a overí v televízii, rádiu, prečíta v novinách či na internete. Detailnosť, precíznosť a hlavne rýchlosť ich

40

41

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

podávania určite žiaden trubadúr neprekoná. Veď čo sa teraz stane v Amerike, si o tri minúty vygúglim na internete. Najväčším pozitívom médií je určite ich moc a masovosť. Veď je všeobecne zná­ me, že keď ti nepomôže už ani právnik, zapoj médiá. Totiž morálne odsúdenie okolím je ešte stále pre nás väčšou hanbou ako veľká pokuta, o ktorej viem len ja. A taktiež je nespochybniteľné, že už na začiatku úspechu mnohých slávnych bola reality šou, bez ktorej by sme dnes o nich ani netušili. Aj napriek tomu, že svetlá stránka médií je neodškriepiteľná, nemali by sme zabúdať, že každá minca má dve strany. A keď ňou hodíme, nemusí vždy padnúť iba hlava, môže aj znak. Koľkí z nás by dali ruku do ohňa, že podaná informácia je stopercentná? Veď nie je vôbec zriedkavosťou, že televízne noviny odvysielajú ospravedlnenie za zle odprezentovanú informáciu. Publicita médií! Pre niekoho jednosmerka do smotánky, pre iného nočná mora. Zákaz cenzúry, sloboda slova, právo na informácie! Tak aj tieto slová používa bulvár na svoju obranu. Sú takí, čo sa toho dovolávajú, ale sú aj takí, ktorým by ani Berlínsky múr nepomohol. Žiadne súkromie, žiadne tajomstvá, ba dokonca už vraj fakty, o ktorých ani sama dotknutá osoba netuší. Čo povedať na záver? Možno vôbec pri médiách hovoriť o začiatku a konci? Iba negatívne? Iba pozitívne? Alebo ich možno označiť za zlatú strednú cestu? Tak o tom nech rozhodne každý sám. Na jednej strane nás upozornia, naplánujú náš voľný čas, predajú nám aj to, čo vlastne nechceme... Na druhej strane nám dokážu vziať čas, ktorý ani nemáme, nahradia nám spoločnosť, realitu a odhalia naše súkromie. Preto pri styku s médiami postupujme triezvo, lebo aj Sirény pekne spievajú, ale ich úmysel je už iný. 

Ako médiá formujú človeka

nám určite nie je do smiechu a súcitíme s tými, ktorých postretlo nešťastie. Aspoň trošku sa snažíme vyhnúť podobným situáciám alebo byť na ne pripravení. Okrem toho sa z médií môžem dozvedieť, s kým sa stretli vládni činitelia, diplomati, o čom rokovali a ako dopadli ich rokovania. Sú to užitočné informácie. Ale mňa najviac dokáže nazlostiť bulvár, ktorý si dovolí ísť až za hranice slušnosti, len aby sa predával a mal čo najviac čitateľov na internete. Zverejňuje aj informácie, ktoré nemá ničím podložené a overené. A keď už niekto slušný zažaluje dotyčného pisateľa z bulváru, tak ten na svoju obhajobu napíše, že informácie dostal od prísne tajného zdroja. No smutné je na tom to, že medzi nami sú aj takí ľudia, ktorí klebetám naletia a uveria im napriek tomu, že sú získané z bulváru. Niektoré médiá sa živia práve tým, že zavádzajú svojich čitateľov a poskytujú im nepravdivé informácie o našej krajine, o politikoch, o zahraničí a tým zavádzajú ľudí nepravdivými skutočnosťami. Trápi ma, že v našej spoločnosti žijú aj takí ľudia, čo dávajú prednosť bulváru a nepravdivým informáciám a šíria to ďalej. A tým ubližujú nielen sebe, ale aj ľuďom vo svojom okolí. Každý má svoje súkromie, ktoré si chráni pred médiami, nielen my obyčajní ľudia, ale aj politici, ktorých súkromie je terčom pre médiá. Niektoré médiá vnucujú svoju nepravdu čitateľom a tak ich vedia zmanipulovať, že čitateľ s trošku slabším sebavedomím uverí hlúpostiam, a potom je problém mu to vysvetliť a uviesť ho na pravú mieru. Alebo koná tak, že si ublíži. Aj v mojom okolí žijú ľudia, ktorí majú radšej bulvár ako pravdivé informácie. Dokáže ich nahnevať prvá veta bulváru a oni hundrú, sú nevraživí, nadávajú a tieto informácie podávajú ďalej. To, čo čítam a skade získavam informácie, svedčí o tom, aký som človek, či mám rada pravdivé informácie alebo hlúposti, ktorých sa v médiách nájde dosť. Prejav slobody a vlastného názoru sa týka aj informácií z médií. Žiaľ, toto zotročovanie mysle šírením bulvárnych informácií cez médiá vedie k zotročovaniu slobody človeka a ten sa stáva závislý od nepravdivých informácií, ktoré z bulváru získava. A preto si dávajme pozor na svoje súkromie a majme vlastný názor na veci, ktoré sa dejú okolo nás. xxx

Kristína Frančáková Spojená škola, Centrálna 464, Svidník Ako médiá formujú človeka

Som žiačkou 8. A triedy na Spojenej škole vo Svidníku. Pred pár rokmi som si vôbec neuvedomovala, že to, čo dennodenne počúvame či čítame, ovplyvňuje naše konanie, správanie, činy... Až teraz zisťujem, že médiá majú veľkú silu i  váhu, ale i  to, čo všetko nám dávajú. Postupne zisťujem, že bez médií sa v dnešnej dobe nedá zaobísť. Sú vša­ de, na každom kroku. Môžu byť v tlačenej forme – noviny, časopisy, letáky, alebo v elektronickej – internet, televízia, rozhlas. Počas celého dňa na nás a na našich blízkych číhajú tieto médiá, preplnené informáciami z domova a zo sveta. Stačí ráno zapnúť rádio a sypú sa na vás informácie, ako keby sa s nimi roztrhlo vrece. Sú veselé, ale aj smutné, z domova i zo zahraničia. Medzi smutné patria aj informácie o dopravných nehodách, o ľudských nešťastiach a tragédiách. Po týchto informáciách

Médiá sa definujú ako „technické komunikačné prostriedky na šírenie, sprostred­ kovanie a výmenu informácií, na vytváranie a zverejňovanie ich obsahu“. Väčšina ľudí si po návrate domov zapne televízor alebo zoberie noviny. Vie si nie­kto predstaviť život bez televízie alebo novín? Kto nám dokáže tvrdenie, že infor­ mácie získané z médií sú pravdivé? Veď mnohí novinári urobia čokoľvek, aby mohli napísať dobrý článok. Sú dotieraví a  bezohľadní. Nerešpektujú súkromie človeka.

42

43

Georg Richard Jencső Základná škola s VJM J. Erdélyiho, Fábryho 36, Veľké Kapušany

Ako média formujú človeka

Ako média formujú človeka

Najhoršie je, že môžu písať bez zábran, lebo nikto nekontroluje obsah toho, čo sa dostane do novín, nerozhoduje pravda, ale to, kto zaplatí viac. Médiá sú okrem lži plné informácií, ktoré nikomu neprospievajú a sú v nich dokonca aj nevhodné, pre spoločnosť škodlivé informácie, na ktoré sa ľudia naviažu, a po čase nevedia myslieť na nič iné ako na to, kto kedy čo urobil. Podľa toho sú rozdielne skupiny ľudí: – ľudia, ktorí stále chcú vedieť čo sa deje s „celebritami“, – ľudia, ktorým to je „ukradnuté“, – ľudia, ktorých zaujímajú len informácie o tom, čo sa deje vo svete, – a nakoniec ľudia, ktorí myslia len na vlastnú zábavu. Takto hanobíme to, čo naši predkovia vytvorili s dobrým úmyslom. Nemyslím si, že vedcov, ktorí vynašli televízor alebo rádio povzbudzovalo to, že v budúcnosti sa cez ne budú šíriť všelijaké klebety, lži a ostatná špina. Okrem neslušných a zbytočných informácií sú médiá plné reklám na veci, ktoré človek nikdy nebude potrebovať, ale predsa sa dá nahovoriť, že bez nich nedokáže žiť. Médiá boli vymyslené na to, aby informovali o  tom, čo sa deje vo svete, napriek tomu sa však využívajú iba na to, aby si niektorí „napchali vrecká“, s prepáčením za výraz. Pokúšajú sa ovplyvňovať náš názor o tom, čo by nás malo zaujímať a čo by sme mali robiť, aby sme boli „in“, a mnoho ľudí tomu, žiaľ, podľahne. Médiá nám denne pripomínajú, že hlavným cieľom nášho života by malo byť to, aby sme zbohatli a vybudovali si dobrú kariéru, a preto väčšina ľudí to berie ako samozrejmosť. Čím viac nás médiá ovplyvňujú, tým viac sa vzďaľujeme jeden od druhého. Pozrime sa na internet, tam je najviac informácií, čo je veľmi užitočné, keď si chce človek niečo narýchlo vyhľadať alebo sa zabaviť, ale internet poskytuje aj také informácie, ktoré sú nevhodné, ba aj nebezpečné. Aby sme neboli iba pesimistickí, médiá majú aj svoje kladné stránky, myslím si, že skoro každému dobre padne, keď si doma v obývačke môže pozrieť nejaký dobrý film po náročnom dni. Nemôžeme veriť tomu, že médiá sú tu iba na to, aby nás zasypali informáciami. Médiá sú, boli aj budú a je len na nás, ako ich vnímame. Snažme sa ich využívať tak, aby prospievali nielen nám, ale všetkým členom  našej spoločnosti, jedine tak dokážeme ich kvalitu spoločnými silami ovplyvniť. 

Hodžov novinový článok 2013 Zoznam súťažiacich s adresami škôl Michaela Balážová Natália Baloghová Michaela Baranová Nikola Barlová Lucia Bednáriková Jakub Benko Alexadra Bőjtőšová Adam Bobáľ Alexandra Čief Dominika Ďaďová Alexandra Danková Michal Dávidík Roman Dobrovský Barbara Dupejová Karin Feranecová Kristína Figelyová Petronela Figelyová Kristína Frančáková Marek Gajdoš Timea Gejdošová Miriam Genčíková Ema Grajcarová Lucia Gunárová Tímea Harvilová Michal Hirko Kristián Horváth Petronela Hrabošová Simona Hromadová Samuel Hruška Veronika Hubinská Klára Chovanová

44

ZŠ, Bobrovec 490 ZŠ s MŠ, Vančurova 38, Trnava ZŠ, Vrbov 266 ZŠ Sama Cambela, Školská 14, Slovenská Ľupča Gymnázium, Bernolákova 37, Šurany ZŠ s MŠ, Vančurova 38, Trnava ZŠ s MŠ, Školská 50, Nenince ZŠ, Karloveská 61, Bratislava ZŠ Julija Benešiča, Trg Sv. Ivana Kapistrana 1, Ilok, Chorvátsko CSŠ A. Radlinského, Okružná 2062/25, Dolný Kubín ZŠ M. R. Štefánika, Haličská 8, Lučenec Katolícka spojená škola, Nám. A. Škrábika 5, Rajec ZŠ, Karloveská 61, Bratislava Spojená škola, Centrálna 464, Svidník ZŠ J. A. Komenského, Nová cesta 9, Tvrdošovce ZŠ, Komenského 1962/8, Trebišov ZŠ s MŠ, Školská 3, Poproč Spojená škola, Centrálna 464, Svidník ZŠ, Kysak 210 ZŠ s MŠ, Školská 290, Komjatná ZŠ s MŠ, Osloboditeľov 30, Žemberovce ZŠ, Spojová 14, Banská Bystrica ZŠ s MŠ, Osloboditeľov 30, Žemberovce Spojená škola, Centrálna 464, Svidník ZŠ, Družicová 4, Košice ZŠ s MŠ Móra Koczána s VJM, Komenského 555, Zlatná na Ostrove Gymnázium Janka Jesenského, Bánovce nad Bebravou ZŠ s MŠ, Školská 290, Komjatná ZŠ Sama Cambela, Školská 14, Slovenská Ľupča ZŠ s MŠ, Školská 528, Veľké Ripňany ZŠ s MŠ Štefana Náhalku, Štefana Náhalku 396/10, Liptovská Teplička 45

Ako média formujú človeka Dominika Chrastová Karin Jalčová Martina Janíková Georg Richard Jencső Lukáš Kamenský Barbora Kanávorová Adam Karas Alex Kipikaša Alexandra Kišidayová Linda Kleinová Patrícia Konečná Alexandra Kopúnková Adam Kovács Katarína Kristínová Alexandra Krížová Nina Krupová Marianna Kišňanová Alexandra Kubalcová Richard Kubas Lucia Kucejová Jakub Kurjan Vanesa Lajčiaková Zuzana Lenártová Karin Leščinská Lukáš Luknár Lenka Macejová Viktória Mahutová Tomáš Malinovský Soňa Marčeková Kristína Maťašová Michaela Mercelová Miriam Mesárošová Sára Mikuškovičová Klaudia Mišinská Zuzana Mlynková Lucia Molnárová Alexandra Moran Renáta Nevelőšová

Ako média formujú človeka

ZUŠ, Štúrova 467, Kysucké Nové Mesto ZŠ, Školská 297, Jaklovce ZŠ, Mládežnícka 1434/16, Púchov ZŠ s VJM J. Erdélyiho, Fábryho 30, Veľké Kapušany Gymnázium Mateja Bela, Okružná 2469, Zvolen ZŠ, Podzáhradná 51, Bratislava ZŠ, Pri Podlužianke 6, Levice ZŠ, Školská 297, Jaklovce ZŠ, Kysak 210 ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Škarniclova 1, Bratislava ZŠ, Školská 2, Holíč ZŠ s MŠ, Riazanská 75, Bratislava ZŠ, Karloveská 61, Bratislava ZŠ s MŠ, Osloboditeľov 30, Žemberovce ZŠ, Školská 2, Holíč CSŠ A. Radlinského, Okružná 2062/25, Dolný Kubín Gymnázium Janka Jesenského, Bánovce nad Bebravou ZŠ, Sídl. SNP 1415/49, Galanta ZŠ s MŠ, Školská 290, Komjatná ZŠ M. R. Štefánika, Haličská 8, Lučenec ZŠ, Komenského 1962/8, Trebišov ZŠ, Komenského 1962/8, Trebišov Gymnázium Antona Bernoláka, Lichnerova 69, Senec ZŠ, Komenského 1962/8 Trebišov ZŠ, Sídl. SNP 1415/49 Galanta Gymnázium pri Spojenej škole J. Henischa, Slovenská 5, Bardejov ZŠ, Komenského 8, Trebišov ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Škarniclova 1, Bratislava ZŠ s MŠ Jozefa Murgaša, Horná 22, Šaľa Spojená škola Centrálna 464, Svidník ZŠ SNP, Partizánska 13, Sučany ZŠ, Hlboká cesta 4, Bratislava ZŠ, Hlboká cesta 4, Bratislava ZŠ SNP, Partizánska 13, Sučany ZŠ, Pri Podlužianke 6, Levice ZŠ s MŠ, Vančurova 38, Trnava ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Škarniclova 1, Bratislava ZŠ – Alapiskola, Školská 330, Jelenec 46

Libor Ondrejkovič Natália Orokocká Diana Pakošová Katka Pantoková Tomáš Paták Marianna Pavlišinová Martin Pikala Martina Podžubanová Silvia Postošová Marko Prikler Monika Puciová Daniela Rellová Dominik Režný Lukáš Ružička Natália Rybnikárová Daniel Sabo Bianka Saganová Patrícia Sándorová Kristína Schneiderová Kristína Schronerová Saskia Skrisová Alexandra Sokolová Natália Srnková Filip Svetlošák Michaela Svorčíková Gabriela Šenkovičová Michal Šimon Mária Anna Šinková Slávka Šišková Šimon Štibraný Patrícia Štovčíková Samuel Šuľan Júlia Tarabová Miroslava Udvardyová Dorotka Uhrinová Marcela Uhrinová Tereza Valovičová Emília Vargová Adriana Vrobelová

ZŠ SNP, Partizánska 13, Sučany ZŠ, Karloveská 61, Bratislava ZŠ, Adyho 6, Štúrovo CZŠ sv. Margity, Námestie slobody 562/1, Púchov ZŠ, Školská 2, Holíč ŽŠ s MŠ, Školská 3, Poproč ZŠ, Bobrovec 409 ZŠ, Moskovská 1, Michalovce ZŠ, Hlboká cesta 4, Bratislava ZŠ s MŠ, Riazanská 75, Bratislava ZŠ, Komenského 8, Trebišov ZŠ s MŠ Žemberovce Osloboditeľov 30 ZŠ s MŠ, Vančurova 38, Trnava ZŠ Gbelce, Ulica J. Stampayho 928/76 ZŠ, Sadová 620, Senica ZŠ, Komenského 8, Trebišov Spojená škola, Centrálna 464, Svidník ZŠ, Hlavná 175, Malčice ZŠ, Podzáhradná 51, Bratislava Gymnázium, Bernolákova 37, Šurany ZŠ SNP Partizánska 13, Sučany ZŠ, Kysak 210 ZŠ, Adyho 6, Štúrovo Katolícka spojená škola, Nám A. Škrábika 5, Rajec ZŠ, Pri Podlužianke 6, Levice ZŠ, Školská 297, Jaklovce ZŠ, Pri Podlužianke 6, Levice Teoretické lýceum Jozefa Gregova Tajovského v Nadlaku, Rumunsko ZŠ, Lipová 183 ZŠ Sama Cambela, Školská 14, Slovenská Ľupča ZŠ s MŠ, Školská 3, Poproč ZŠ M. R. Štefánika, Haličská 8, Lučenec ZŠ s MŠ, Vančurova 38, Trnava ZŠ, Pri Podlužianke 6, Levice ZŠ, Komenského 8, Trebišov ZŠ, Hlavná 175, Malčice ZŠ, Sídl. SNP 1415/49, Galanta ZŠ s MŠ Móra Kóczána s VJM, Komenského 555, Zlatná na Ostrove ZŠ, Školská 2, Holíč 47

Ako média formujú človeka Ye YaO Rebekah Zacharová Erik Zakál Samuel Zeman Adam Žember Denisa Žiaková

Ako média formujú človeka

ZŠ s MŠ, Riazanská 75, Bratislava ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Škarniclova 1, Bratislava ZŠ s MŠ Móra Kóczána s VJM, Komenského 555, Zlatná na Ostrove ZŠ s MŠ Milana Hodžu, Škarniclova 1, Bratislava ZŠ, Topoľová 8, Nitra ZŠ, Hlboká cesta 4, Bratislava

Ako médiÁ formujú človeka Literárny zborník prác zo súťaže Hodžov novinový článok Zostavila: Ľubica Janegová Jazyková korektúra: Katarína Vrablicová Zborník vydalo: Národné osvetové centrum Zalomenie textu: Pavol Rapoš Rok vydania: 2013 Náklad: 150 ks 48

49