6.2 VZNIK A VÝVOJ USA DO KONCA 19. STOROČIA 62.1 Americká revolúcia (1776) Anglické kolónie
Anglické kolónie
Pre naše lepšie usporiadanie a sebazáchovu sa spojme do občianskeho štátu... a na tomto základe budeme vydávať, konštituovať a formulovať spravodlivé zákony, nariadenia, zmluvy, dekréty a úrady... ktoré budeme pokladať za najvhodnejšie a najvyhovujúcejšie na všeobecný prospech kolónie... Dohoda z lode Mayflower, 1620 Kolónie sa rozvíjajú izolovane – až neskôr vzájomné kontakty. Vzniká školstvo – prvé americké univerzity – vrstva inteligencie – Benjamin Franklin. V 18. storočí dôležitá zmena v myslení – objavuje sa generácia „Američanov“, nie „anglických kolonistov“. V tomto čase existuje už 13 kolónií. V hospodárstve sa prejavujú rozdiely sever – juh.
• • • • •
Britská koloniálna politika
→ Anglicko
←
Kolónie
ÚLOHA: Porozmýšľaj, akú mieru samostatnosti by mali mať kolónie, aby slúžili svojmu účelu. Posúď, v akom vzťahu je realita s ideálmi kolonistov (Zmluva z Mayfloweru) ............................................................................................................................................................................................................... ............................................................................................................................................................................................................... V texte Deklarácie vyhľadaj a vyznač príklady typickej politiky kráľovskej koruny voči kolóniám.
Konfliktné momenty
• Napätie sa stupňuje najmä po roku 1763. Odohralo sa niekoľko konfliktných udalostí, ktoré vošli do dejín a urýchlili procesy: • •
1763 Kolkový zákon, 1770 Bostonský masaker,
............................................................................................................... ...............................................................................................................
• • •
1773 Bostonský čajový večierok (tea party), Donucovacie zákony – blokáda Bostonu, To všetko ústi k vzniku hnutia za samostatnosť.
ÚLOHA: Stručne priblíž jeden z momentov
......................................................
→
............................................................................................................... ............................................................................................................... ............................................................................................................... ............................................................................................................... ............................................................................................................... ............................................................................................................... ............................................................................................................... ...............................................................................................................
.................................................................
......................................................
Hnutie a vojna za samostatnosť • • • •
1774 prvý kontinentálny kongres – presadzuje sa myšlienka osamostatnenia. 1775 Lexington – malá vojenská šarvátka začala reálnu vojnu s anglickou korunou. Vznikajú ozbrojené občianske gardy – do ich čela sa dostáva George Washington. 1776 – Vyhlásenie nezávislosti – zástupcovia kolónií, dokument na princípoch prirodzeného práva a osvietenských myšlienok, hlavný editor – Thomas Jefferson.
Originál Deklarácie
Podpis Deklarácie
Deklarácia nezávislosti Keď sa v behu ľudských životov stane pre niektorý národ nevyhnutným rozviazať politické zväzky, ktoré ho pútali k inému národu, a zaujať medzi mocnosťami sveta oddelené a rovnocenné postavenie, k akému ho oprávňujú zákony prírody a Boha, potom prostá úcta k názorom ľudstva vyžaduje, aby vyhlásil príčiny, ktoré ho vedú k odtrhnutiu. Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú obdarení istými neodňateľným právami, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia. Že na zabezpečenie týchto práv sa ustanovujú medzi ľuďmi vlády, odvodzujúce svoju oprávnenú moc zo súhlasu tých, ktorým vládnu. Že kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju zmeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoju právomoc upravenú takým spôsobom, ako uzná ľud za vhodné pre zaistenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia. Je pravda, že prezieravosť velí, aby sa vlády už stanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných, a aj všetka skúsenosť ukázala, že ľudia, ak je zlo znesiteľné, sú skôr naklonení ho znášať, než aby sa domohli svojich práv tým, že zrušia životné formy, na ktoré si zvykli. Avšak, keď dlhý rad prípadov zneužitia moci a skutkov bezprávia, sledujúcich neustále ten istý cieľ, svedčí o úmysle podrobiť ich úplnou krutovládou, potom je ich právom, a priamo povinnosťou, takú vládu zvrhnúť a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti. Také bolo trpezlivé utrpenie týchto kolónií; a taká je teraz nutnosť, ktorá od nich vyžaduje, aby zmenili svoje predchádzajúce systémy vlády. Dejiny opakovaného bezprávia a uchvacovania majú všetky za priamy cieľ vytvorenie absolútnej nadvlády tyrana nad týmito štátmi. Na dôkaz toho nech sú úprimnému svetu predložené skutočnosti. Odmietal schváliť zákony najprospešnejšie a najnutnejšie pre všeobecné blaho.
Zakazoval svojim guvernérom schváliť zákony neodkladného a naliehavého významu, alebo keď bolo ich vykonávanie pozastavené, pokiaľ nebude získaný jeho súhlas, úplne ponechali v ústraní sa im venovať. Odmietol schváliť iné zákony pre zaopatrenie veľkých ľuďmi obývaných oblastí, ak by sa títo ľudia nevzdali práva na zastúpenie v zákonodarných zboroch, čo je právo pre ľud neoceniteľné a nebezpečné len pre tyranov. Zvolával zákonodarné telesa na neobvyklých, nepohodlných miestach, vzdialených od verejných archívov, len preto, aby ich unavil a urobil povoľnou k svojim opatreniam. Opätovne rozpúšťal zákonodarné zbory, pretože sa mužne a pevne stavali proti jeho zásahom do práv ľudu. Po ich rozpustení odmietal po dlhú dobu povoliť, aby boli zvolené iné a aby sa tak zákonodarná moc, už nemožno zničiť, vrátila k ľudu a mohla byť ním slobodne vykonávaná. Štát zostával medzitým vystavený nebezpečenstvom zásahov zvonku a zvratov zvnútra. Usiloval o zabránenie Zaľudňovanie týchto štátov; za tým účelom vytváral prekážky pre zákony o naturalizáciu cudzincov; odmietal schvaľovať iné zákony na podporu prisťahovalectva a sťažoval podmienky pre nové prisvojenie pozemkov. Prekážal výkonu spravodlivosti tým, že odopieral svoj súhlas zákonom pre zriadenie súdnych orgánov. Vytvoril závislosť sudcov iba na svojej vôli pokiaľ ide o držanie ich úradov a výšku a platenie ich platov. Zriadil množstvo nových úradov a poslal sem húfy úradníkov..... Udržoval medzi nami v čase mieru stála vojská bez súhlasu našej legislatívy. Urobil vojenskú moc nezávislú na občianskej moci a jej nadradenou. Spojil sa s ostatnými, aby nás podrobil jurisdikcii, ktorá je cudzia našej ústave a neznáma našim zákonom, a dal tak súhlas k ich aktom domnelého zákonodarstva... Vzdal sa tu vlády tým, že nás vyhlásil za zbavených svojej ochrany a viedol proti nám vojnu. Plienil naše more, pustošil naše brehy, vypaľoval naše mestá a ničil životy našich ľudí. Teraz dopravuje veľké armády cudzích žoldnierov, aby dokončil dielo smrti, pustošenie a tyranie, ktoré už bolo začaté prejavy krutosti a vierolomnosti... Donútil našich spoluobčanov, zajatých na šírom mori, aby pozdvihli zbrane proti svojej krajine.... Vyvolal medzi nami vnútornej vzbury a snažil sa poštvať proti obyvateľom našich hraníc kruté indiánske divochov... V každej etape týchto útlaku sme najpokornejšími slovami žiadali o nápravu: naša opätovanej prosby mali za následok len opätovanej krivdy. Panovník, ktorého charakter je tak poznamenaný činmi, ktorými sa vyznačuje tyran, je nespôsobilý byť vládcom slobodného ľudu... Preto my, predstavitelia Spojených štátov amerických, zhromaždenia vo Všeobecnom Kongresu, dovolávajúc sa u najvyššieho sudcu sveta správnosti svojich úmyslov, menom a z moci dobrého ľudu týchto kolónií, slávnostne zverejňujeme a vyhlasujeme, že tieto kolónie sú a po práve majú byť slobodnými a nezávislými štátmi, že sú oslobodené od všetkých poddanosti britskej korune...
ÚLOHA: Nájdi v texte odkazy na osvietenské myšlienky. Nájdi v texte dôvody, ktoré viedli autorov k vyhláseniu nezávislosti.
6.2.2 Zrod budúcej veľmoci Budovanie štátu •
1776 – vyhlásenie nezávislosti úspešná vojna za nezávislosť.
•
V prvej polovici 19. storočia podstatné územné zmeny („od Atlantiku po Pacifik“): • odkúpené územie: Louisiany, Floridy, Kalifornie, Aljašky, • vybojované vojnou: Texas, • pripojenie „nezávislých“ teritórií do únie – ak počet osadníkov územia stúpol na 60000 mohli vytvoriť nový štát...
•
Z hľadiska štátneho zriadenia víťazí systém federácie so silnou pozíciou členských štátov.
a následne
← Územie USA roku 1860
Hospodársky rozvoj • • • •
Poľnohospodárstvo zažíva rýchly rozvoj: vzrast počtu fariem, prenikanie priemyselnej revolúcie, monokultúry na juhu – plantáže a čierni otroci... Priemysel sa rozvíja najmä na severovýchode – industrializácia prebehla od textilného priemyslu do všetkých oblastí... Železnice dali krajine nový impulz: odber železiarskej produkcie, nové dopravné spojenia, kolonizácia ďalších území, preprava tovarov... Industrializácia prebieha neskôr ako v západnej Európe, ale omnoho rýchlejšie: nemá politické prekážky, využíva už existujúce prvky...
Prisťahovalectvo •
Priaznivý politický a hospodársky vývoj, množstvo pracovných príležitostí, lacná pôda, voľné lovecké územia, prvá „zlatá horúčka“ v Kalifornii , liberálne zákony (aj absencia zákonov v niektorých regiónoch)... láka vlny prisťahovalcov z Európy. Prisťahovalci spočiatku nemajú žiadne obmedzenia, ale po viacerých otrasoch americkej mladej ekonomiky sa zavádzajú pravidlá a neskôr kvóty pre prisťahovalcov.
•
Indiánska otázka • • • •
Nový štát sa stále viac dostáva do konfliktu s pôvodnými obyvateľmi – indiánmi. Obývané územia považujú za svoje vlastníctvo - množstvo konfliktov, Do roku 1860 – dohody a zmluvy o predajoch pôdy. Nárast počtu osadníkov, železnica , dynamika zmien – proces potlačenia pôvodného obyvateľstva, ktoré bolo vytlačené do vymedzených teritórií – rezervácií – na mnohých miestach došlo jednoducho k vyvraždeniu indiánov.
Sitting Bull (Sediaci býk) jeden z najznámejších indiánskych bojovníkov →
Otázka otrokárstva
• • • • •
• • •
Americké štáty majú spoločný základ, ale sú medzi nimi veľké ekonomické a spoločenské rozdiely. Postupne vzniká najväčší rozdiel medzi „severom“ a „juhom“, pričom najvypuklejší problém je otrokárstvo v južných štátoch (pracovná sila na plantážach, ich cena neustále rastie, otroci sú plne majetkom pána, pripútaní k miestu, nevzdelaná a zaostalá vrstva...) Abolicionizmus – hnutie za úplné zrušenie otrokárstva. Od roku 1807 platí zákaz dovozu nových otrokov. Spor o otrokárstvo sa prejavil pri vzniku nových štátov únie – pri konštituovaní ústavy sa vždy s napätím čakalo, či zvíťazí slobodná alebo otrokárska konštitúcia. 1820 – Missourský kompromis – snaha o zachovanie parity – prijatie dvoch štátov: Maine (slobodný) a Missouri (otrokársky). Príprava prijatia nového štátu Kansasu – problém, mohol narušiť jemnú rovnováhu medzi slobodnými a otrokárskymi štátmi. (mapa) 1860 – Abraham Lincoln (republikán) odporca otrokárstva prezidentom USA.
Inzerát trhu s otrokmi →
Občianska vojna 1861 – 1865 • •
Prezident – snaha o centralizáciu, posilnenie federálnych úradov, zrušenie otrokárstva. Následne roku 1861 – južné štáty vystupujú z únie - konfederované štáty americké (Richmond). Vypukol vojnový konflikt: spočiatku prevaha Juhu, pokusy o zásah zo strany európskych krajín – Francúzsko (na strane Juhu), snaha o diplomatické riešenie, Vyhlásenie o oslobodení otrokov, postupne prevaha priemyselného Severu, prvá „totálna vojna“ moderného priemyselného veku...
Občianska vojna – moderná vojna
Abraham Lincoln
...ja, Abraham Lincoln, prezident Spojených štátov, silou mne prepožičanou mocou najvyššieho veliteľa... v dobe ozbrojenej vzbury proti autorite a vláde Spojených štátov... nariaďujem a vyhlasujem, že osoby, ktoré sú vo vyššie uvedených štátoch držané ako otroci, sú slobodné a naďalej majú slobodnými zostať: a že vojenské a námorné úrady uznávajú a zaručujú ich slobodu. A týmto sa zaväzujú (tie osoby), aby sa zdržali každého násilia, s výnimkou nutnej obrany v núdzi...
Rekonštrukcia Juhu •
•
Porážka konfederácie končí vojenskou okupáciou južných štátov. Nasledovný proces zmien dostal názov: rekonštrukcia Juhu → dodatok v ústave zakazujúci otrokárstvo, sloboda a občianske práva černochom, plantáže do nájmu... Bývalí otroci sú stále nevzdelaní, ekonomicky závislí, rasové predsudky..... Na juhu pretrváva rasovo oddelená spoločnosť do polovice 20. storočia, kedy začal mohutný proces presadzovania občianskych práv...
DODATOK XIII. Oddiel 1. V Spojených štátoch a na všetkom území, podliehajúcom ich jurisdikcii, je zakázané otroctvo a nevoľníctvo, ak nejde o výkon trestu za spáchaný a riadne dokázaný zločin... (18. december 1865)
Ekonomický rozvoj ............................................................................................................................................................................................ ............................................................................................................................................................................................ .............................................................................................................................................................................. ............................................................................................................................................................................................ ............................................................................................................................................................................................ .............................................................................................................................................................................. ............................................................................................................................................................................................ ............................................................................................................................................................................................ .............................................................................................................................................................................. ............................................................................................................................................................................................ ............................................................................................................................................................................................ .............................................................................................................................................................................. ............................................................................................................................................................................................ ............................................................................................................................................................................................ ..............................................................................................................................................................................
Nový rozmach – nová veľmoc • •
•
Po vojne rýchly rozvoj: odstránené ekonomické bariéry medzi severom a juhom, nové vlny prisťahovalectva, „zlatá horúčka na Klondiku“, rýchly hospodárska rast – vznik monopolov a prvých protimonopolných zákonov. Regionálna veľmoc – formuje sa zahraničná politika v duchu prvej zahraničnopolitickej doktríny USA: prezident James Monroe: „Amerika Američanom“ (armáda USA zasiahne proti ktorémukoľvek európskemu interventovi kdekoľvek na kontinente) . Vo vzťahu k Európe sa presadil izolacionizmus – nezáujem o dianie v Európe, nezasahovanie do tohto diania. USA sa ani nezapojili významným spôsobom do boja o kolónie koncom 19. storočia.
