5 KONKURENCIA, HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ 5.1 Dokonalá a nedokonalá konkurencia Už v 19. storočí ekonómovia vedeli, že pozitívne stránky podnikania sa môžu prejaviť iba v určitých podmienkach. Ich abstraktným výrazom je predstava dokonalej konkurencie, teda podmienok, ktoré umožňujú analyzovať niektoré skutočnosti v správaní sa organizácií, no v skutočnosti takéto podmienky neexistujú a ani existovať nemôžu. Dokonalá konkurencia je hypotetický konštrukt situácie, keď ani jeden výrobca nemôže ovplyvniť trhovú cenu. Predpokladá veľký počet malých podnikov, vyrábajúcich jeden druh produktu rovnakej kvality (produkty sú homogenné) pričom podiel jednotlivých výrobcov na trhu je taký malý, že prípadné zníženie či zvýšenie ich počtu nemôže ovplyvniť výšku a vývoj trhových cien. Pre každý taký podnik je cena danou veličinou, to znamená, že dokonale konkurenčný podnik je “príjemcom” trhovej ceny („price taker”). Predpoklady dokonalej konkurencie: 1. Výrobky na trhu sú homogénne (rovnorodé), majú rovnaké vlastnosti. 2. Neexistujú žiadne osobné preferencie medzi spotrebiteľmi. 3. Neexistujú žiadne časové ani priestorové preferencie, dopyt je dokonale elastický. 4. Vstup na trh a výstup z neho je voľný, neobmedzený, nekonečné množstvo výrobcov i spotrebiteľov. 5. Všetky subjekty trhu majú všetky informácie o cenách a množstvách výrobkov a o technológiách ich výroby. 6. Podniky sa usilujú o maximalizáciu uspokojenia svojich potrieb. Model dokonalej konkurencie je jedným z najstarších ekonomických modelov, v praxi sa však takmer nevyskytuje. K dokonalému trhu sa približujú niektoré trhy poľnohospodárskych produktov napr. niektoré obchody na plodinových burzách. Model dokonalej konkurencie umožňuje analyzovať ekonomické aktivity podniku v nemenných podmienkach. Ľahký vstup do odvetvia umožňuje, aby do neho prenikali nové podniky, tým sa však zmení pomer medzi trhovou ponukou a trhovým dopytom, cena poklesne a ekonomický zisk sa zníži. V dokonalej konkurencii teda existuje tendencia stlačovania ekonomických ziskov až na úroveň nákladov. Z tohto dôvodu by v podmienkach dokonalej konkurencie boli ceny najracionálnejšie, lebo by viedli k najefektívnejšiemu využívaniu zdrojov.
43
Formy nedokonalej konkurencie Na reálnom trhu sa však podnik správa pod vplyvom iných skutočností ako v hypotetickej situácii dokonalej konkurencie. Trh nefunguje dokonale, mnohí jeho účastníci môžu z rôznych dôvodov výrazne meniť podmienky rovnováhy. Hovoríme o externalitách, o nerovnomernosti rozdeľovania dôchodkov, o potrebe štátnych zásahoch do ekonomiky krajiny, o problémoch zabezpečenia verejných statkov a pod. Skutočné trhové prostredie má k dokonalosti ďaleko. Podnik môže napríklad vďaka svojmu postaveniu na trhu ovplyvňovať cenu produktu na trhu, v prípade monopolu môže dokonca sám cenu určovať - je tvorcom ceny („price maker“). Nedokonalá konkurencia vzniká prakticky preto, že neplatí jeden alebo viacej vyššie uvedených predpokladov dokonalej konkurencie. Najčastejšie ide o dve rozhodujúce príčiny: a) nákladové podmienky - rôzne podniky majú rozdielne náklady, rozdielnu efektívnosť využitia zdrojov, technológie, organizačného usporiadania a pod. b) konkurenčné bariéry - konkurencia medzi nimi je obmedzená z rôznych ďalších dôvodov, napr. zákonné obmedzenia (clá, kvóty) zvýhodňujúce jednu skupinu na úkor druhej, marketingové vplyvy (obal, značka, reklama a pod.) socio-kultúrne a geografické bariéry a ďalšie. Medzi najčastejšie formy nedokonalej konkurencie patrí: • čistý monopol • oligopol • monopolistická konkurencia. Čistý monopol predstavuje situáciu, keď v odvetví pôsobí jeden silný podnik. Jeho správanie sa odvíja od postavenia a od možnosti výrazne ovplyvňovať trhové podmienky. Avšak monopol nikdy nemá v praxi takú čistú podobu, najčastejšie sa prejavuje v ďalej uvedených formách. Príčiny vzniku monopolu sú rozmanité, najčastejšie sú nasledujúce: a) obmedzený trh môže uspokojiť iba jedna firma s najnižšími priemernými nákladmi, (prirodzený monopol), b) jedna firma získa kontrolu nad zdrojmi potrebných na výrobu, c) na základe administratívneho nariadenia (administratívny monopol) - štát môže udeliť určitej firme výsadné právo, s čím sú obyčajne spojené aj určité regulačné opatrenia, d) vznik špeciálneho monopolu, najčastejšie dočasne chráneného štátom, napr. za účelom stimulácie inovačnej aktivity, e) neoficiálny monopol vzniknutý ako tajná dohoda niekoľkých výrobcov napr. o cenách s cieľom zvyšovať zisk (v tomto prípade ide o nelegálne narušenie hospodárskej súťaže). Oligopol je taká forma konkurencie, ktorá predpokladá niekoľko silných podnikov v odvetví, pričom správanie sa jedného podniku ovplyvňuje správanie podnikov iných.
44
Jednotlivé podniky môžu na rôznej úrovni spolupracovať napr. uzatváraním formálnych i neformálnych dohôd, alebo naopak môžu spolu viesť boj o trhy. Monopolistická konkurencia predstavuje takú štruktúru trhu a také vzťahy medzi podnikmi, že existuje síce relatívne veľký počet podnikov, ale výrobok každého z nich je natoľko špecifický, že dovoľuje, aby sa podnik vo svojom odvetví, alebo v danom regióne, správal ako monopol. Avšak, čo je efektívne pre monopolistický podnik (maximálny zisk), nemusí byť a ani nie je efektívne pre ekonomiku štátu a spoločnosť ako celok, a to najmä z nasledujúcich dôvodov: • monopol nepodporuje dostatočne technický rozvoj - nie je nútený konkurenciou k racionalizácii a k efektívnemu využívaniu zdrojov • monopol nedodáva zvyčajne toľko produktov, koľko by bolo potrebné na uspokojenie potrieb trhu • monopol predáva za vyššie ceny, aké by boli v prípade hypotetickej dokonalej konkurencie a tým negatívne ovplyvňuje kúpyschopnosť spotrebiteľov a odčerpáva zdroje. Z uvedených dôvodov je treba takúto formu konkurencie regulovať rôznymi spôsobmi, najmä nástrojmi hospodárskej politiky štátu a ekonomickou legislatívou. Medzi najčastejšie používané nástroje regulácie monopolistickej konkurencie patria: • protimonopolné zákony a zákony na ochranu konkurencie • daňová politika štátu • cenová regulácia (v odôvodnených prípadoch stanovovanie maximálnych resp. minimálnych cien) • existencia štátnych podnikov, ktorých správanie je regulované zásahom štátu prostredníctvom jeho majetkovej účasti.
5. 2 Podstata a predpoklady hospodárskej súťaže Hospodárskou súťažou rozumieme slobodné rozvíjanie činnosti právnickej alebo fyzickej osoby (súťažiteľa) zameranej na získanie zákazníkov a uspokojovanie ich potrieb v záujme dosiahnutia vlastného hospodárskeho prospechu v konkurenčnom prostredí. Všeobecné podmienky hospodárskej súťaže vytvára trh, trhové prostredie. Z vyššie uvedených dôvodov by to nestačilo, preto nad relatívne rovnými podmienkami by mal bdieť štát svojou hospodárskou politikou, svojimi regulačnými opatreniami. Predmetom hospodárskej súťaže sú predovšetkým: a) výrobné faktory, t. j. zdroje b) hospodársky prospech, t. j. zákazník, ceny, goodwill, imidž podniku. 45
Podmienky účasti na hospodárskej súťaži upravuje štát príslušnými zákonmi. Štát garantuje relatívne rovnaké podmienky pre všetky subjekty zúčastnené sa na hospodárskej súťaži. Predovšetkým je garantované: • právo slobodne podnikať a rozvíjať súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu • právo združovať sa k výkonu tejto činnosti. Ochrana hospodárskej súťaže Okrem vytvárania základných podmienok pre fungovanie hospodárskej súťaže je treba zabezpečiť, aby hospodárska súťaž nebola zneužívaná na získanie prospechu nad inými súťažiteľmi. Ide najmä o ochranu proti nekalej súťaži, proti nedovolenému obmedzovaniu súťaže, proti zneužívaniu dominantného postavenia na trhu a proti nežiaducej koncentrácii podnikov. Na to slúži rad vnútropodnikových a štátnych nástrojov (zákony, účelové inštitúcie). Stále väčší význam nadobúdajú aj externé spoločenské nástroje, napr. činnosť rôznych odborných združení, komôr, spotrebiteľských združení a verejné informácie v celoštátnych i regionálnych masovokomunikačných prostriedkoch. Nástroje na ochranu hospodárskej súťaže
vnútorné nástroje podniku • Nástroje manažmentu • Nástroje marketingu • Sociálna a ekologická zodpovednosť
nástroje štátu, právne prostriedky • Zákony • Súdy • Špeciálne kontrolné a inšpekčné úrady inštitúcie (protimonopolný úrad, štátna obchodná inšpekcia)
externé - spoločenské nástroje • Odborné združenia, komory • Spotrebiteľské organizácie • Zverejňovanie v médiách
Obr. 5-1 Nástroje ochrany hospodárskej súťaže
Zákonné opatrenia štátu sledujú najmä: - práva fyzických a právnických osôb ohrozených nekalou súťažou - práva právnických osôb oprávnených chrániť záujmy súťažiacich podnikov - vymedzenie úloh súdov v prípade riešenia sporov a zabezpečení náhrad škôd, vydania bezdôvodného obohatenia, poskytnutie primeraného zadostiučinenia, odstránenia závadného stavu a pod.
46
Obchodný zákonník, zákon č. 513/91 Zb. v znení jeho noviel vymedzuje a definuje pojem nekalá súťaž. Ide o také konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé privodiť škodu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Vymedzené formy nekalej súťaže: • klamlivá reklama - šírenie údajov schopných vyvolať falošnú predstavu o firme alebo o jej výrobku a získať prospech na úkor druhých • klamlivé označenie tovaru - vyvolať domnienku, že ide o tovar iného výrobcu, inej značky s cieľom získať prospech • vyvolanie nebezpečia zámeny - napr. použitím podobnej značky, podobného písma • parazitovanie na povesti - zneužívanie povesti, mena, značky alebo výrobku iného výrobcu • podplácanie (korupcia) - žiadať, ponúkať, sľubovať, prijímať či poskytovať akýkoľvek prospech spôsobom odporujúcim normám za účelom získania (vybavenia) prednosti či výhody na úkor iných súťažiteľov • zľahčovanie - rozširovanie údajov spôsobilých poškodiť iného účastníka hospodárskej súťaže • porušenie obchodného tajomstva - neoprávnené sprístupnenie alebo zneužitie obchodného tajomstva využiteľného v hospodárskej súťaži • ohrozovanie zdravia a životného prostredia – prevádzkovaním výroby, výrobkami alebo inou činnosťou ohrozujúcou zdravie a životné prostredie chránené zákonom za účelom získania prospechu na úkor iných výrobcov či spotrebiteľov. Zákon na ochranu hospodárskej súťaže (zákon č.63/91 Zb., a č.188/94 Z. z.) je zameraný najmä na: a) nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže napr.: - dohodami o určovaní cien tovaru - dohodami o rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania - dohodami o uplatňovaní dohodnutých podmienok voči iným subjektom a pod. b) zneužívanie dominantného postavenia na trhu, napr.: - vynucovaním neprimeraných podmienok (pre dodávateľov, pre nájomcov atď.) - uplatňovaním rozdielnych podmienok pri rovnakom plnení voči iným podnikom a ich znevýhodňovanie - viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku nesúvisiacu s predmetom zmluvy a pod. Dôležitými normami, ktoré regulujú hodpodársku súťaž z hľadiska záujmov spotrebiteľov sú zákony na ochranu spotrebiteľa. V súčasnosti sú aktuálne nasledujúce zákony: 634/1992 Zb. – Zákon o ochrane spotrebiteľa
47
266/2005 Z. z. – O ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku 128/2002 Z. z. – O štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa 108/2000 Z. z. – O ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji 377/2004 Z. z. – Zákon o ochrane nefajčiarov 428/2002 Z. z. – Zákon o ochrane osobných údajov 381/1997 Z. z. – Zákon o cestovných dokladoch. Združovanie podnikov Vyššie uvedené dôvody však nebránia tomu, aby sa podniky v určitých prípadoch nezdružovali za účelom spojenia zdrojov, eliminácie rizikových faktorov a pod. Podniky sa najčastejšie združujú v nasledujúcich oblastiach: financovanie, zásobovanie, výroba, odbyt. Ciele združovania: - zvýšenie hospodárnosti - posilnenie konkurencieschopnosti - zníženie (rozloženie) podnikateľského rizika. Stupeň združenia závisí od konkrétnych podmienok a cieľov od jednoduchej kooperácie po koncentráciu. Formy združovania: - kooperácia a spoločné znášanie rizika (join-venture) - dočasné združenie zamerané úzko účelovo (konzorcium) - zmluvné spojenie ekonomicky samostatných podnikov (kartel) - zmluvné spojenie s dohodnutým obmedzením samostatnosti v niektorej z oblastí (syndikát) - spojenie právne samostatných subjektov so spoločným jednotným ekonomickým vedením (koncern). Koncentrácia podnikov v podobe ekonomického spájania niekoľkých podnikov (zlúčením podnikov, splynutím – fúziou, napr. Compaq a Hewlett-Packard, alebo získaním kontroly nad podnikom iného subjektu) má obyčajne dopad na ostatné podniky a na štruktúru trhu, čo môže narušiť hospodársku súťaž. Koncentrácia podnikov v Slovenskej republike podlieha kontrole protimonopolného úradu, ak spoločný obrat presahuje stanovenú hranicu (300 mil. Sk) a keď spoločný podiel na celkovom obrate zhodných alebo vzájomne zastupiteľných tovarov na trhu presahuje stanovenú hranicu (20 %). Konkrétne hranice stanovuje zákon, preto je treba predpokladať, že postupne sa uvedené podmienky budú približovať podmienkam platným v krajinách Európskej únie.
48
