4. HOSPODÁRSKA MOBILIZÁCIA Hospodárska mobilizácia (HM) je najvýznamnejším prvkom civilného núdzového plánovania. Napriek tomu jej niektoré prvky vykazujú zároveň aj znaky obranného plánovania. Hospodárska mobilizácia je súhrn hospodárskych a organizačných činností a opatrení, pripravovaných v stave bezpečnosti a realizovaných v čase krízového stavu v oblasti výroby, obchodu, služieb, financovania, sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia a vo vybraných oblastiach mimoekonomickej spoločenskej nadstavby. Hospodárska mobilizácia vytvára predpoklady na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek štátu počas krízových stavov [56].
4.1.1. HOSPODÁRSKA MOBILIZÁCIA A BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM Hospodárska mobilizácia má nezastupiteľné miesto v bezpečnostnom systéme SR v rámci podsystému jeho zabezpečenia. Predstavuje jeden prvok z komplexu opatrení príprav štátu na obranu a riešenie krízových situácií. Súhrn podporných opatrení tohto podsystému je určený na komplexné zabezpečenie jeho ďalších podsystémov. V oblasti ekonomických, finančných a sociálnych aspektov systému obrany štátu je úsilie hospodárskej mobilizácie zamerané predovšetkým na plné využitie všetkých dostupných zdrojov v hospodárstve SR pri riešení akejkoľvek krízovej situácie. Všetky ekonomické oblasti (výroba, služby, obchod) a oblasti mimo-ekonomickej nadstavby spoločnosti sú zabezpečované práve v systéme hospodárskej mobilizácie. V ostatných rokoch sa ekonomická stránka zabezpečenia bezpečnostného systému orientuje najmä na vytváranie predpokladov na riešenie krízových situácií nevojenského charakteru, resp. eliminovanie ich negatívnych dopadov. Taktiež opatrenia hospodárskej mobilizácie sa postupne orientujú na riešenie krízových situácií nevojenského charakteru. Základnými úlohami hospodárskej mobilizácie sú: transformácia hospodárstva – výroby a služieb na podmienky krízovej situácie a jeho návrat do bežných prevádzkových podmienok, podpora ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov z civilných zdrojov počas krízových stavov vrátane vojnového stavu a vojny (predovšetkým dodávaním výrobkov z domácich zdrojov), zásobovanie obyvateľstva počas krízových stavov,
vytvorenie podmienok na plánovanie a zabezpečenie požiadaviek ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek a obyvateľstva v krízových stavoch, zosúladenie obsahu a prenosu dát medzi vybranými subjektmi v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy, pričom s touto úlohou úzko súvisí dobudovanie vysoko kvalitnej informačnej základne na rozhodovací proces orgánov štátnej správy počas krízových stavov, podpora záchranných zložiek v čase krízového stavu. 4.1.2. ORGANIZAČNÉ PRVKY HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE Základnými organizačnými prvkami systému hospodárskej mobilizácie sú riadiace a výkonné prvky ústrednej štátnej správy, miestnej štátnej správy, samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré sú ustanovené za subjekty hospodárskej mobilizácie. Subjekty hospodárskej mobilizácie na úrovni ústredných orgánov štátnej správy určuje vláda SR, pričom ich zmocňuje na ustanovovanie ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie v rámci svojej rezortnej pôsobnosti. Týmito môžu byť právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, ale aj rozpočtové a príspevkové organizácie, neziskové organizácie, vykonávajúce všeobecne prospešnú činnosť, ako aj verejné vysoké školy. Uvedené subjekty sú za subjekty hospodárskej mobilizácie určované: - rozhodnutím príslušného ústredného orgánu vo svojej pôsobnosti alebo samosprávneho kraja vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, vydaným v čase bezpečnosti, - písomným príkazom vedúceho príslušného ústredného orgánu vo svojej pôsobnosti alebo prednostu okresného úradu vo svojom územnom okrese alebo prednostu okresného úradu v sídle kraja v územnom okrese kraja, alebo predsedu samosprávneho kraja vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, vydaným v čase krízového stavu. Ustanovovanie subjektu hospodárskej mobilizácie na základe písomného príkazu je výnimočné. Môže byť odôvodnené potrebou naliehavého hľadania ďalších zdrojov a nedostatkom času po vzniku krízovej situácie a vyhlásení príslušného krízového stavu. Subjektmi hospodárskej mobilizácie priamo zo zákona sú ďalej okresné úrady, obce, Národná banka Slovenska, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, Sociálna poisťovňa, Štátna pokladnica a vyšší územný celok. Nástrojmi, ktoré sú využívané v systéme hospodárskej mobilizácie sú najmä: právomoci orgánov krízového riadenia a zodpovednosť vykonávateľov, súhrn vzťahov upravený právnymi normami najmä v oblasti obmedzenia vlastníckych práv (vecné plnenie) a obmedzenia ľudských práv (pracovná povinnosť ako konanie uložené zákonom na zabezpečenie bezpečnosti SR),
metodické, plánovacie a iné dokumenty, informačný systém, kontroly, previerky a cvičenia. 4.1.3. OPATRENIA HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE Systém hospodárskej mobilizácie plní rad opatrení [56], ktoré sú v kompetencii jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a ďalších inštitúcií. Opatreniami hospodárskej mobilizácie sa zabezpečuje plnenie základných funkcií štátu počas krízových stavov. Jej financovanie zabezpečuje štát z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Opatrenia hospodárskej mobilizácie môžeme rozdeliť na všeobecné a špecifické. Všeobecné opatrenia plnia všetky subjekty hospodárskej mobilizácie. Špecifické opatrenia plnia iba tie subjekty, ktorým to vyplýva z ich postavenia v systéme krízového riadenia alebo z ich úloh stanovených v rozhodnutí kompetentného orgánu. Medzi všeobecné opatrenia hospodárskej mobilizácie môžeme zaradiť: krízové plánovanie – postupy a činnosti subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorými sa ustanovuje spôsob vykonávania uložených opatrení hospodárskej mobilizácie, vrátane spracovania krízového plánu a informácií do jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie (JIS HM), finančné zabezpečenie – súbor opatrení s dôrazom na vytvorenie zásad finančných vzťahov, získanie finančných prostriedkov a hospodárenie s nimi v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia, evidencia ľudských zdrojov – vedenie záznamov o ľudských zdrojoch v subjekte hospodárskej mobilizácie na účel uloženia pracovnej povinnosti alebo evidencia práceschopného obyvateľstva na okresnom úrade na účel uloženia pracovnej povinnosti v územnom okrese okresného úradu, evidencia vecných prostriedkov – vedenie evidencie o vecných prostriedkoch v subjektoch hospodárskej mobilizácie a na okresných úradoch, ktoré môžu byť použité na vecné plnenie, vecné plnenie – súbor opatrení spojený s ukladaním povinnosti právnickej osoby, fyzickej osoby - podnikateľa a fyzickej osoby poskytnúť vecný prostriedok na vykonanie opatrení hospodárskej mobilizácie, pričom vecným prostriedkom sa rozumie nehnuteľný majetok a hnuteľný majetok vrátane technológií, energií, vody a dokumentácie, pracovná povinnosť – súbor opatrení na uplatnenie zákonnej povinnosti fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, plniť úlohy nevyhnutné na zvládnutie opatrení hospodárskej mobilizácie vykonávať v období krízovej situácie určené práce (napr. zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste alebo prácu iného druhu) alebo prijať ponúknuté pracovné miesto v rozsahu potrebnom na riešenie krízovej situácie. ochrana životne dôležitých zdrojov – súbor opatrení na predchádzanie, zamedzenie alebo zmiernenie pôsobenia rizikového faktora na životne
dôležitý zdroj, ktorého nedostatok môže spôsobiť ohrozenie alebo narušenie politického a hospodárskeho chodu štátu alebo ohrozenie života a zdravia obyvateľstva (zdroj pitnej vody, výrobný energetický zdroj, zásoby pohonných hmôt a ropy, ..), Medzi špecifické opatrenia hospodárskej mobilizácie môžeme zaradiť: organizácia výroby a organizácia služieb – súbor opatrení na zabezpečenie výroby a služieb a výroba životne dôležitých výrobkov a tovarov pre obyvateľstvo a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v období krízovej situácie, regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu – súbor opatrení na zabezpečenie dodávok a reguláciu dodávok energetických médií pre obyvateľstvo, subjekty hospodárskej mobilizácie a iné podnikateľské právnické a fyzické osoby v období krízovej situácie, uchovanie výrobných schopností – súbor opatrení na sústavné udržiavanie v mieri nevyužívaných výrobných a iných nevyhnutných zariadení a kapacít v prevádzkyschopnom stave, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výroby a náhradu spotreby a strát materiálu ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ostatných zložiek v krízových situáciách. organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení – súbor opatrení, ktorými sa môže počas vyhláseného krízového stavu uskutočňovať distribúcia a regulácia predaja životne dôležitých výrobkov alebo tovarov; mimoriadnymi regulačnými opatreniami môžu byť napr. cenová stabilita výrobkov alebo tovarov, predaj obmedzeného množstva výrobkov alebo tovarov na nákupné preukazy alebo na prídelové lístky, zriaďovanie výdajní odberných oprávnení – súbor opatrení vykonávaných obcou, spojený s vyčleňovaním priestorov určených a uspôsobených na výdaj a zúčtovanie odberných oprávnení vydávaných občanom podľa evidencie obyvateľstva, organizácia zdravotníckeho zabezpečenia – súbor opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o obyvateľov, príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ostatných zložiek v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia, najmä vytvorenie rozšíreného lôžkového fondu SR a vykonávanie hygienických a protiepidemických opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v období krízovej situácie, organizácia dopravného zabezpečenia – súbor opatrení verejnej správy na optimálne využitie dopravných kapacít na prepravu osôb, zvierat a nákladov v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia, na zabezpečenie údržby a obnovy prevádzky objektov a zariadení dopravnej infraštruktúry do pôvodného alebo požadovaného stavu,
organizácia stavebných a sanačných činností – súbor opatrení na zabezpečenie výroby stavebných prvkov a obnovy energetických, výrobných alebo rozvodných zariadení, alebo iných objektov, organizácia veterinárnej starostlivosti – súbor opatrení uskutočňovaných na ochranu zvierat v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia, organizácia sociálneho zabezpečenia – súbor opatrení na poskytovanie sociálnej pomoci obyvateľom odkázaným na sociálnu pomoc v príprave na riešenie krízových situácií a počas ich riešenia, tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi – súbor opatrení spojených s vytváraním štátnych hmotných rezerv, ich doplňovaním a hospodárením s nimi (obmena, zámena, pôžička, výpožička, nájom, uvoľňovanie, vyčleňovanie, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie, kúpa a predaj) podľa požiadaviek systému hospodárskej mobilizácie a úloh určených príslušnými orgánmi štátnej správy a požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, použitie štátnych hmotných rezerv – súbor opatrení spojený s použitím štátnych hmotných rezerv za účelom ochrany ekonomiky a na riešenie mimoriadnej udalosti, krízovej situácie, stavu núdze v energetike, stavu ropnej núdze, ropnej bezpečnosti štátu, potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl a požiadaviek vyplývajúcich zo záväzkov Slovenskej republiky, riešenie stavu ropnej núdze – súbor opatrení prijímaných Vládou SR na riešenie disproporcie medzi dovozom ropy, výrobou, zásobovaním a spotrebou ropných produktov v stanovených druhoch, množstvách a objemoch za určené obdobie, redukovaný výchovno-vzdelávací proces – súbor opatrení na zníženie rozsahu alebo na zmenu režimu výučby na základných, stredných a vysokých školách, poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie, ochrana kultúrneho dedičstva – súbor opatrení na ochranu národných kultúrnych pamiatok, zbierkových predmetov, historických archívnych dokumentov, historických knižničných dokumentov a historického knižničného fondu, ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov – súbor opatrení na zabezpečenie vybraných objektov kritickej infraštruktúry, stanovený vládou Slovenskej republiky, ktorých poškodenie alebo zničenie by obmedzilo činnosť ozbrojených síl alebo chod hospodárstva Slovenskej republiky, alebo by bezprostredne ohrozilo životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie a ktoré podliehajú vládou SR schválenému spôsobu ochrany a obrany,
vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením – súbor opatrení na zabezpečenie služieb spojených so zabezpečovaním financovania štátneho rozpočtu v období krízovej situácie a s tým súvisiacim platobným stykom a vedením účtov štátneho rozpočtu, organizácia poštových služieb – súbor opatrení na zabezpečenie využitia verejnej poštovej siete pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek, orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, subjektov hospodárskej mobilizácie, ako aj pre potreby obyvateľstva v období krízovej situácie, organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb – súbor opatrení na zabezpečenie prevádzkovania a poskytovania verejných elektronických komunikačných sietí, verejných elektronických komunikačných služieb alebo verejných elektronických komunikačných sietí a verejných elektronických komunikačných služieb pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek, orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, subjektov hospodárskej mobilizácie a obyvateľstva v období krízovej situácie, organizácia dodávok pohonných hmôt – súbor opatrení na zabezpečenie dodávok pohonných hmôt na vybrané čerpacie stanice pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek, ústredných orgánov, obcí a vyšších územných celkov, subjektov hospodárskej mobilizácie a obyvateľstva v období krízovej situácie, ako aj zabezpečenie náhradných zdrojov elektriny na vybraných pohotovostných čerpacích staniciach. Zodpovednosť za plnenie jednotlivých opatrení hospodárskej mobilizácie je uvedená v tabuľke č. 4.1. 4.1.4. PRÍPRAVA A PLNENIE OPATRENÍ HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE Subjekty hospodárskej mobilizácie ustanovené podľa zákona alebo rozhodnutím kompetentného orgánu (Vláda SR, ÚOŠS, VÚC) sa pripravujú na vykonávanie uložených opatrení hospodárskej mobilizáciu už v stave bezpečnosti. Opatrenia hospodárskej mobilizácie sa vykonávajú v stave bezpečnosti alebo až po vyhlásení niektorého z krízových stavov. V stave bezpečnosti vykonávajú subjekty hospodárskej mobilizácie opatrenia podľa tabuľky č. 4.2. Subjekty hospodárskej mobilizácie určované písomným príkazom kompetentného orgánu (Vláda SR, ÚOŠS, ObÚ, VÚC) sa pripravujú a vykonávajú uložené opatrenia až po doručení príkazu. Po vyhlásení núdzového stavu môže vláda SR na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia SR vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie:
organizácia výroby a organizácia služieb, regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu, organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, organizácia dopravného zabezpečenia, organizácia telekomunikačných služieb a organizácia poštových služieb, organizácia stavebných a sanačných činností, organizácia veterinárnej starostlivosti, použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak, riešenie stavu ropnej núdze, ak osobitný predpis neustanovuje inak, pracovná povinnosť, vecné plnenie, poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie ministerstvu tak, aby bola informácia dostupná všetkým osobám vrátane osôb odkázaných na posunkovú reč.
Tab. 4.1. Zodpovednosť rezortov za plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie
Zodpovednosť rezortov za plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie
MZ SR
MF SR
MPSV SR MŠ SR MK SR S ŠHR STV a SRO
Organizácia výroby a služieb Tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi Použitie štátnych hmotných rezerv Uchovanie výrobných schopností
MV SR
Regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu Riešenie stavu ropnej núdze Organizácia dodávok pohonných hmôt Organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení Zriaďovanie výdajní odberných oprávnení Ochrana životne dôležitých zdrojov Organizácia dopravného zabezpečenia Organizácia poštových služieb Organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb, Organizácia stavebných a sanačných činností Organizácia veterinárnej starostlivosti Evidencia ľudských zdrojov na potreby plnenia pracovných úloh Evidencia ľudských zdrojov na potreby plnenia pracovných úloh Pracovná povinnosť Evidencia vecných prostriedkov na účely vecného plnenia Vecné plnenie Organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení Zriaďovanie výdajní odberných oprávnení Organizácia zdravotníckeho zabezpečenia
MP MO SR
Krízové plánovanie
MDVRR SR
Ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov
MH SR
Finančné zabezpečenie Vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením procesu riešenia krízových situácií Organizácia sociálneho zabezpečenia
Redukovaný výchovno-vzdelávací proces Ochrana kultúrneho dedičstva Tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi Použitie štátnych hmotných rezerv Poskytnutie vysielacieho času na informovanie verejnosti o krízovej situácii a opatreniach potrebných na jej riešenie
Tab. 4.2. Vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie subjektmi hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti
Opatrenia hospodárskej mobilizácie krízové plánovanie uchovanie výrobných schopností organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov a tovarov zriaďovanie výdajní odberných oprávnení organizácia zdravotníckeho zabezpečenia organizácia dopravného zabezpečenia ochrana životne dôležitých zdrojov organizácia stavebných a sanačných činností finančné zabezpečenie tvorba ŠHR a hospodárenie s nimi evidencia ľudských zdrojov evidencia vecných prostriedkov ochrana objektov OOD a DDO organizácia poštových služieb organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb organizácia dodávok PHM
Vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie subjektmi hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti určené STV ÚOŠS ObÚ OBCE NBS SP ŠP VÚC SHM SRO všetky ÚOŠS
MV SR MH SR MV SR MZ SR MDPT SR všetky ÚOŠS MDPT SR MF SR SŠHR MV SR všetky ÚOŠS určené ÚOŠS MDPT SR MDPT SR MH SR
Subjekty hospodárskej mobilizácie určované písomným príkazom kompetentného orgánu (Vláda SR, ÚOŠS, ObÚ, VÚC) sa pripravujú a vykonávajú uložené opatrenia až po doručení príkazu.
ÚOŠS – ústredné orgány štátnej správy, ObÚ – okresný úrad, STV – slovenská televízia, SRO – slovenský rozhlas, SP – sociálna poisťovňa, ŠP – štátna pokladnica, VÚC – vyšší územný celok, ŠHR – štátne hmotne rezervy, OOD – objekty osobitnej dôležitosti, DDO – ďalšie dôležité objekty
Po vyhlásení núdzového stavu môže vláda SR na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia SR vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie: organizácia výroby a organizácia služieb, regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu, organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, organizácia dopravného zabezpečenia, organizácia telekomunikačných služieb a organizácia poštových služieb, organizácia stavebných a sanačných činností, organizácia veterinárnej starostlivosti, použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak, riešenie stavu ropnej núdze, ak osobitný predpis neustanovuje inak, pracovná povinnosť, vecné plnenie, poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie ministerstvu tak, aby bola informácia dostupná všetkým osobám vrátane osôb odkázaných na posunkovú reč. V čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže vláda na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky, okrem opatrení hospodárskej mobilizácie, ktoré sa vykonávajú už v stave bezpečnosti vykonávanie aj nasledujúcich opatrení: organizácia výroby a organizácia služieb, regulácia rozvodu a spotreby elektrickej energie a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu, organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, organizácia dopravného zabezpečenia, organizácia veterinárnej starostlivosti, použitie štátnych hmotných rezerv, riešenie stavu ropnej núdze, pracovná povinnosť, vecné plnenie, poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie, organizácia poštových služieb, organizácia poskytovania elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.
V čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže okresný úrad z vlastného podnetu nariadiť vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie: organizácia dodávok životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, použitie štátnych hmotných rezerv (v spolupráci so Správou štátnych hmotných rezerv), pracovná povinnosť, vecné plnenie. Subjekty hospodárskej mobilizácie vykonávajú v stave bezpečnosti a po vyhlásení núdzového stavu alebo výnimočného stavu bez nariadenia vlády, nasledujúce opatrenia hospodárskej mobilizácie: krízové plánovanie, uchovanie výrobných schopností, zriaďovanie výdajní odberných oprávnení, finančné zabezpečenie, tvorba štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi, evidencia ľudských zdrojov pre potreby plnenia pracovných úloh, evidencia vecných prostriedkov na účely vecného plnenia, V čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže vláda na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť aj vykonávanie nasledujúcich opatrení hospodárskej mobilizácie. Ak ich vláda nenariadi, subjekty hospodárskej mobilizácie ich vykonávajú ako v stave bezpečnosti. organizácia zdravotníckeho zabezpečenia, ochrana životne dôležitých zdrojov, organizácia stavebných a sanačných činností, ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, organizácia dodávok pohonných hmôt. V čase vojny alebo vojnového stavu môže vláda nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky, okrem opatrení ako v stave bezpečnosti, núdzovom a výnimočnom stave aj vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie: organizácia sociálneho zabezpečenia, redukovaný výchovno-vzdelávací proces, ochrana kultúrneho dedičstva, vykonávanie bankových služieb spojených s finančným zabezpečením.
Okresný úrad môže v čase vojny alebo vojnového stavu nariadiť vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie v rozsahu a za podmienok ako v núdzovom a výnimočnom stave. Subjekty hospodárskej mobilizácie, ustanovené ústrednými orgánmi štátnej správy alebo vyššími územnými celkami v čase bezpečnosti, vykonávajú opatrenia hospodárskej mobilizácie uložené v rozhodnutí až po vydaní príkazu tým orgánom, ktorý mu v stave bezpečnosti rozhodnutie vydal. V príkaze sa vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie spresní. Subjekty hospodárskej mobilizácie musia na plnenie stanovených alebo uložených opatrení vypracovať krízový plán hospodárskej mobilizácie. Obce ako subjekty hospodárskej mobilizácie krízový plán nespracovávajú. Vedú a aktualizujú iba súbor informácií vedených v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie. Vybrané subjekty hospodárskej mobilizácie, ustanovené ústrednými orgánmi štátnej správy alebo vyššími územnými celkami v čase bezpečnosti spracovávajú za svoju oblasť plán ochrany životne dôležitých zdrojov, ktorý je súčasťou ich krízového plánu hospodárskej mobilizácie. Subjekty hospodárskej mobilizácie ktorými sú ústredné orgány štátnej správy uzatvárajú na účely plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie zmluvy na dodávky: nevyhnutné na prežitie obyvateľstva, na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, spravodajských a informačných služieb a záchranných zložiek v období krízovej situácie, ktoré majú priamy vzťah k plneniu opatrení hospodárskej mobilizácie, vykonávajú sa v stave bezpečnosti a sú určené na zabezpečenie ochrany základných záujmov Slovenskej republiky.
4.1.5. KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE V HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCII Krízové plánovanie v systéme hospodárskej mobilizácie je proces, ktorým sa v mierovom stave vytvárajú predpoklady na zabezpečenie produkčnej schopnosti SR na obdobie krízových stavov, ako aj na funkčnosť jej spoločenskej neekonomickej nadstavby. Je to tiež činnosť subjektov hospodárskej mobilizácie pri vykonávaní opatrení hospodárskej mobilizácie. Právnym základom uplatňovania zásad krízového plánovania v hospodárskej mobilizácii je zákon NR SR č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii v znení neskorších predpisov a vyhláška MH SR č. 119/2003 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona. Výsledným produktom krízového plánovania v hospodárskej mobilizácii je krízový plán. Vybrané určené subjekty hospodárskej mobilizácie ustanovené ústrednými orgánmi štátnej správy alebo vyššími územnými celkami spracovávajú za svoju oblasť plán ochrany životne dôležitých zdrojov, ktorý je súčasťou ich krízového plánu hospodárskej mobilizácie. Základným východiskom krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie je analýza nevyhnutných potrieb na zabezpečenie činnosti štátu a jeho občanov počas krízového stavu. Analýzu vykonávajú jednotlivé ministerstvá a orgány miestnej štátnej správy. Výstupy z analýzy slúžia ako podklad na stanovenie spoločenskej objednávky štátu, ktorá obsahuje požiadavky na výrobu konkrétne stanovených výrobkov a služieb. Tá sa vykonáva prostredníctvom zmlúv o budúcej zmluve na dodávky alebo služby alebo prostredníctvom uzatvorenia zmlúv o uchovaní výrobných schopností, medzi štátom a príslušným podnikom (firmou, inštitúciou...) na také výrobky a služby, ktoré boli vytypované ako potrebné na riešenie krízových stavov. Podnikateľské právnické alebo fyzické osoby majú svoje postavenie v systéme hospodárskej mobilizácie potvrdené vydaním dokladu, ktorý sa nazýva Rozhodnutie o určení za subjekt hospodárskej mobilizácie (rozhodnutie je vydané príslušným ústredným orgánom štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti) a následne uzatvorením Zmluvu o financovaní výdavkov HM spojených s plnením opatrení HM, ktoré sa vykonávajú nepretržite. Vzory zmlúv sú uvedené v prílohách učebnice. Zmluvnému zaviazaniu výrobcu predchádza hodnotenie možností výroby požadovaných výrobkov alebo služieb a komplexné zhodnotenie zdrojov, ktoré musí vykonať každý zainteresovaný podnik a ktoré spočíva v porovnaní predpokladanej potreby a reálneho stavu. Rozhodujúcimi zdrojmi sú materiálové zdroje, výrobné zdroje a finančné zdroje, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a pri posudzovaní jedného musia byť reálne posúdené možnosti ostatných dvoch. Hlavné etapy systému plánovania týchto zdrojov sú: formulácia potrieb zdrojov, prieskum možností zaistenia zdrojov (súčasný stav),
rozhodovací proces o množstve potrieb, prostriedkov a zdrojov, realizácia predpokladov na zaistenie zdrojov (uzatváranie zmlúv), hodnotenie stavu zaistenia zdrojov. Výsledkom procesu krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie sú krízové plány. Sú to súbory informácií o nástrojoch, pôsobnosti i potrebách subjektov, ktoré sa na procese plánovania podieľali (subjekty plánovania). Zároveň sú základným zdrojom informácií orgánov krízového riadenia nevyhnutných na rozhodovací proces. Rozoznávame: krízové plány ústredných orgánov štátnej správy, krízové plány okresných úradov, krízové plány určených subjektov hospodárskej mobilizácie, Krízový plán subjektu hospodárskej mobilizácie je súbor usporiadaných informácií o spôsobe vykonávania stanovených opatrení hospodárskej mobilizácie. Spracováva sa v písomnej a elektronickej podobe. Slúži na rozhodovanie o spôsobe vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie a koordináciu činností medzi subjektmi hospodárskej mobilizácie. Krízový plán je členený do viacerých kapitol. Dôraz je položený na opatrenia uskutočňované počas krízových stavov. Obsahuje jednotné a špecifické informácie využiteľné v krízových stavoch vojenského aj nevojenského charakteru. Okrem toho obsahuje vybrané skupiny sledovaných informácií z krízového plánu a informácie, ktoré môžu byť poskytnuté orgánom krízového riadenia a využiteľné ako podklad rozhodovacieho procesu počas riešenia nevojnových krízových situácií. Informácie z krízového plánu môžu byť poskytnuté vo forme exportu údajov, tlačových zostáv alebo prehľadov z jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie. Ide o skupiny informácií z evidencie ľudských zdrojov, evidencie vozidiel a mechanizačných prostriedkov, zásobovania, vybrané položky štátnych hmotných rezerv využiteľné pri riešení krízovej situácie, údaje o ubytovacích kapacitách a kapacitách na prípravu stravy, údaje o zdrojoch ohrozenia priemyselnými nebezpečnými látkami, údaje o zdrojoch a prostriedkoch individuálnej a kolektívnej ochrany a iné. Štruktúra krízových plánov v SR je podriadená potrebám hospodárskej mobilizácie, pričom obsahujú aj informácie o zdrojoch (ľudské, materiálne, finančné a ďalšie) využiteľných aj na riešenie mimoriadnych udalostí veľkého rozsahu, na odstraňovanie následkov ktorých nebol vyhlásený núdzový stav.
4.1.6. KRÍZOVÝ PLÁN SUBJEKTOV HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE Krízový plán subjektov hospodárskej mobilizácie má šesť kapitol [60]: I. Metodika činnosti subjektu na dosiahnutie stavu pripravenosti na vykonanie opatrení HM - obsahuje postupy konania osôb, ktoré plnia úlohy krízového riadenia; II. Záväzky subjektu na krízové stavy - obsahuje údaje o záväzku subjektu, ktorý mu vyplýva zo zákona o HM, z rozhodnutia, príkazu alebo právnych predpisov; III. Zhodnotenie podmienok subjektu na splnenie záväzku - obsahuje údaje o vlastných materiálových, energetických, personálnych, dopravných, technických a iných podmienkach na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a údaje o dodávateľských vzťahoch a o štátnych hmotných rezervách; IV. Požiadavky na splnenie záväzku - obsahuje údaje o materiálových, energetických, personálnych, dopravných, technických a iných potrebách; V. Doplňujúce údaje - obsahuje údaje o podnikateľoch, ktorí nie sú subjektom HM, a ktorí môžu byť určení rozhodnutím alebo príkazom ako subjekt, o zdrojoch rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, o subjekte, o mieste uloženia dokladov potrebných na plnenie opatrenia hospodárskej mobilizácie; VI. Spôsob vykonania opatrení hospodárskej mobilizácie - závery z I. až V. kapitoly zoradené v poradí, ktoré vyplýva subjektu zo zákona, uznesenia vlády Slovenskej republiky, rozhodnutia, príkazu alebo právnych predpisov na obdobie núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu a vojny a určenie postupov, ktoré má vykonať subjekt pri plnení konkrétneho opatrenia hospodárskej mobilizácie. Uvedená štruktúra krízového plánu subjektov hospodárskej mobilizácie vytvára vhodné podmienky pre jednotlivé subjekty hospodárskej mobilizácie na spracovanie krízového plánu. Ich spektrum je veľmi rôznorodé a predstavuje tisíce právnických a fyzických osôb. Zákon pritom nerozlišuje veľkosť, význam a pozíciu jednotlivých subjektov a ukladá povinnosť realizovať krízové plánovanie všetkým. Paradoxom je, že krízové plány hospodárskej mobilizácie vypracovávajú subjekty (ministerstvá, orgány miestnej štátnej správy, samosprávy, subjektov hospodárskej mobilizácie a ďalšie), ktoré majú vypracovávať i rad iných plánov. V praxi sa stáva, že veľké subjekty hospodárskej mobilizácie (zväčša veľké výrobné podniky) spracovávajú súbežne krízový plán hospodárskej mobilizácie, havarijný plán, plán ochrany obyvateľstva, plán evakuácie, protipožiarny plán a ďalšie plány. Tieto úlohy musia plniť na základe súčasných právnych noriem a roztriešteného systému krízového riadenia. Všetky tieto plány pritom využívajú takmer totožnú zdrojovú základňu síl a prostriedkov, ktorá je
najkomplexnejšie vypracovaná práve v krízových plánoch hospodárskej mobilizácie. Logickejším riešením by bolo spracovať jeden krízový plán, ktorý by reagoval na výsledky analýzy rizík a formou scenárov riešil monitorovanie krízových faktorov, prevenciu, jednotlivé vytypované mimoriadne udalosti a krízové situácie a pritom využíval spoločné zdroje. Predpokladom by bolo zjednotenie niektorých riadiacich štruktúr do útvarov krízového riadenia. Prvým pozitívnym krokom týmto smerom bolo zlúčenie krízového riadenia na úrovni miestnej štátnej správy. Ak si uvedomíme, že hospodárska mobilizácia zahrňuje 27 rôznych opatrení v celom spektre života spoločnosti, môže súčasný dobre prepracovaný systém krízového plánovania v rámci hospodárskej mobilizácie hrať v tomto procese veľmi významnú rolu. A to nielen ako základňa zdrojov. Základom krízového plánovania na všetkých stupňoch je rýchla dostupnosť informácií. Za týmto účelom boli vyvinuté rôzne programové produkty predovšetkým v systémoch hospodárskej mobilizácie, civilnej ochrany a monitoringu životného prostredia. Bohužiaľ, neexistuje previazanosť týchto systémov. Na tento problém narážajú po zlúčení krízového riadenia najmä okresné úrady. Zlúčenie alebo previazanie dát týchto systémov by bolo jednoznačným prínosom. Rozhodujúce predpoklady tohto riešenia sú: dokončenie digitalizovaného mapového podkladu územia SR, prenos dát v reálnom čase (napr. po internete), doriešenie ochrany dát, priebežná aktualizácia databáz, kvalitné technické vybavenie, jednotné programové vybavenie a informačná podpora, väzba na monitorovacie systémy, väzba na systémy vyrozumenia a varovania, odstránenie úzko rezortných prístupov v krízovom riadení. Hlavnými prekážkami naznačených riešení sú najmä partikulárne záujmy jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a ochrana autorských práv softvérových produktov. Vážnym problémom môže byť určovanie subjektov hospodárskej mobilizácie až v dobe vzniku krízovej situácie, keďže nemajú možnosť pripraviť sa na svoju úlohu počas prevencie vzniku kríz.
4.1.7. JEDNOTNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM HOSPODÁRSKEJ MOBILIZÁCIE Medzi jednotlivými organizačnými prvkami (subjektmi) hospodárskej mobilizácie prebieha pravidelná výmena stanovených informácií a dát uvedených v krízových plánoch. Poskytovanie informácií prebieha medzi vládou SR, ústrednými orgánmi štátnej správy, orgány miestnej štátnej správy, orgány samosprávy a vybranými firmami, ktoré sú výrobcami alebo poskytovateľmi služieb. Prenos informácií sa uskutočňuje prostredníctvom Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie (JIS HM), ktorý využívajú všetky ústredné orgány štátnej správy (vrátane RTVS) a ďalšie tisíce subjektov, vrátane všetkých orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy obcí. Koordinátorom využívania systému v rámci celej SR je Ministerstvo hospodárstva SR, ktorému táto úloha vyplýva z kompetencií koordinátora5 hospodárskej mobilizácie. Každý subjekt používajúci JIS HM má taký programový prostriedok, ktorý je prispôsobený jeho potrebám. Organizačné a obsahové väzby v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie sú uvedené na obr. 4.5. Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie SR (JIS HM) je sústava technických prostriedkov, programových prostriedkov a metodických pokynov používaných subjektmi hospodárskej mobilizácie na spracovanie, vyhodnocovanie a prenos údajov o hospodárskej mobilizácii a na zhromažďovanie a triedenie informácií na rozhodovanie ministerstiev alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy, obcí, okresných úradov, vyšších územných celkov a iných subjektov hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti a v období krízovej situácie. Technickými prostriedkami sú chápané zariadenia určené na vytváranie, spracúvanie, prenos, ukladanie a ochranu údajových dokumentov a ostatných informácií v elektronickej podobe, a to a) počítače, prídavné zariadenia a zariadenia určené na ich ochranu, b) systémy určené na prenos údajových dokumentov a ostatných informácií a zariadenia určené na ich ochranu, c) zariadenia na internetové pripojenia, d) nosiče informácií, e) bezpečnostné prvky a f) iné technické zariadenia a príslušenstvo.
5
Zákon NR SR č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
VLÁDA SR OkÚ v SK, OkÚ, obec, NBS, SŠHR, ŠU SR, ad. PKR
O HM
Krízový plán
Určenie za subjekt HM
HW SW
EXPORT/IMPORT STANOVENÝCH DÁT
EXPORT/IMPORT STANOVENÝCH DÁT
KOORDINÁTOR JIS HM
MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR O HM
OKR
Krízový plán
HW SW
MINISTERSTVÁ MINISTERSTVÁ ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠS
EXPORT/IMPORT STANOVENÝCH DÁT
PKR
O HM
OK OK RR
Krízový plán
HW SW
Určenie za subjekt HM (rozhodnutie, príkaz) EXPORT/IMPORT STANOVENÝCH DÁT
SUBJEKTY HM SUBJEKTY SUBJEKTYHM HM MÚ MÚ O HM
PKR
OKR OKR
PODRIADENÉ ZLOŽKY SUBJEKTOV HM O HM
PKR
Krízový plán
HW SW
PODKLAD Y DO KP
Krízové plánovanie
HW SW
Obr.4.1. Organizačné a obsahové väzby v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie
Programovými prostriedkami sú chápané a) systémové programy, ktoré riadia chod počítača a sú potrebné na samotnú činnosť počítača a jeho údržbu, (napr. operačné systémy, nadstavbové, testovacie, antivírové, komprimačné, konfiguračné programy a iné.) b) aplikačné programy i. všeobecné (napr. textové a grafické editory, databázové systémy, tabuľkové procesory, prezentačné programy, programy pre spracovanie zvuku a obrazu, komunikačné programy a iné, ktoré sa nevytvárajú sa podľa špeciálnych požiadaviek) ii. špecifické (vytvára sa na účely HM, upravuje sa v závislosti od požiadaviek subjektov HM. Ide o špeciálne vytvorený program na zákazku objednávateľa - špecifický aplikačný program vytvára subjekt na to určený, ktorý plní funkciu systémového integrátora. Systémový integrátor zabezpečuje komplexnú systémovú integráciu špecifického aplikačného programu). JIS HM je založený na rozsiahlej informačnej základni, vybudovanej za účelom podpory rozhodovacieho procesu orgánov štátnej správy pri riešení krízových situácii, prípadne pri zabezpečení potrieb ozbrojených síl koaličných partnerov na území SR. Táto informačná základňa sa využíva aj v období prevencie počas prípravy opatrení na riešenie krízových situácií. V systéme sa vykazujú dôležité informácie (identifikačné, právne, štrukturálne, personálne, plánovacie atď.) o subjekte, ako aj informácie o nástrojoch a prostriedkoch, ktoré subjekt plánuje použiť pri plnení úlohy v krízových stavoch. V systéme sú sledované predovšetkým: potreby (obyvateľstva, ozbrojených síl), zdroje (ľudia, energie, štátne hmotné rezervy, produkčná schopnosť firiem...), nedostatkové položky a pod. Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie tvorí sústava technických (HW) a programových prostriedkov (SW) a metodických pokynov, používaných subjektami hospodárskej mobilizácie na spracovanie, vyhodnocovanie a prenos údajov o hospodárskej mobilizácii a na zhromažďovanie a triedenie informácií na rozhodovanie štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných subjektov hospodárskej mobilizácie. Pre zainteresované subjekty je záväzne ustanovená a zladená štruktúra, obsah a väzby povinne jednotných údajov za jednotlivé skupiny sledovaných informácií a periodicita ich prenosu. Do konca roka 2008 sa v rámci Slovenskej republiky využíval decentralizovaný JIS HM, ktorý tvorili dva špecifické aplikačné programy ATON® a AMION®. JIS HM bol prevádzkovaný ako autonómny systém u každého subjektu hospodárskej mobilizácie a bol prispôsobený jeho úlohám, podmienkam a potrebám. Prenos informácií a údajov o hospodárskej mobilizácii
medzi štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a ostatnými subjektmi hospodárskej mobilizácie sa uskutočňoval formou exportu/importu dát na fyzických pamäťových médiách. V roku 2008 ministerstvo hospodárstva rozhodlo o zmene princípu fungovania JIS HM a zahájilo proces tvorby nového centralizovaného JIS HM. Ústrednou myšlienkou bolo vytvoriť flexibilnejší informačný systém, ktorý bude slúžiť subjektom hospodárskej mobilizácie v oblasti hospodárskej mobilizácie aj s možnosťou jeho využitia v oblasti krízového riadenia, z ktorého môžu používatelia získať informácie aj od iných používateľov v aktuálnom čase. V roku 2009 sa na základe rozhodnutia MH SR začal tvoriť nový špecifický aplikačný program Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie s ochrannou známkou EPSIS® JISHM (EPSIS), ktorý je postavený na platforme centralizovaného informačného systému. Postupom času a vývojom informačných systémov (IS) sa vyvíjajú aj požiadavky používateľov. Jednou z prvoradých požiadaviek dnešných používateľov IS je mať prístup k aktuálnym dátam z ľubovoľného miesta a bez potreby inštalácie špecializovaných informačných prostriedkov. Výsledkom implementácie týchto požiadaviek je realizácia informačných systémov v prostredí viacvrstvovej architektúry. Riešenie programu EPSIS je realizované aplikovaním trojvrstvovej architektúry, ktorá obsahuje nasledujúce vrstvy:
prezentačnú (Tenký klient) - najvyššia, prezentačná vrstva, slúži na získanie vstupných dát od používateľa a na prezentáciu výsledkov používateľských požiadaviek. Obvykle existuje niekoľko prezentačných vrstiev v systéme pre rôzne druhy zariadení (PC, mobilný telefón, tablet,...) a pre rôzne platformy (Windows, Unix, MacOS, Android,...).
aplikačnú (Aplikačný server) - prostredná aplikačná vrstva realizuje všetky výpočty a operácie medzi dátovou vrstvou a používateľom. Tieto subsystémy sa nazývajú aj aplikačné servery.
dátovú (Databázový server) - najnižšia dátová vrstva už neslúži len pre ukladanie a výber dát, ale zaisťuje aj niektoré operácie nad dátami ako napr. agregácia, predspracovanie vybraných dát, integritu.
Vlastníkom JIS HM (HW aj SW komponentov) je MH SR. Podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy ide o neverejný informačný systém verejnej správy.
Podľa zákona o informačných systémoch verejnej správy (zákon č. 275/2006 Z. z.): správcom programu EPSIS je MH SR, prevádzkovateľom programu EPSIS je systémový integrátor, ktorý v rámci svojej činnosti okrem vývoja programu EPSIS na základe požiadaviek subjektov HM zabezpečuje aj jeho prevádzkyschopnosť a v rámci toho aj technickú podporu pre všetkých používateľov.
Pracovná stanica (Tenký klient)
...
Aplikačný server
Databázový server
Pracovná stanica (Tenký klient)
Hospodárska mobilizácia je jedným z nosných pilierov zabezpečenia základných potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek Integrovaného záchranného systému v období krízovej situácie a subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré v období krízovej situácie plnia nariadené opatrenia hospodárskej mobilizácie. Centralizovaný JIS HM prevádzkovaný cez Internet umožňuje jeho používateľom spracúvať, aktualizovať a zdieľať údaje v reálnom čase. Z dôvodu zabezpečenia vysokej dostupnosti systému EPSIS sú k dispozícii dve nezávislé ,navzájom prepojené pracoviská. Sú umiestnené na dvoch fyzických miestach (dve fyzické lokality na území SR). Na oboch pracoviskách sú inštalované identické systémy. Údaje sa prostredníctvom systémových nástrojov navzájom replikujú medzi lokalitami. Zároveň sú tieto pracoviská pripojené do verejnej siete prostredníctvom viacerých komunikačných rozhraní. Obe pracoviská sú pripojené k vládnej sieti GovNet. V prípade výpadku jedného pracoviska je systém stále dostupný na druhom pracovisku.
Nie je žiaduce, aby údaje sledované v programe EPSIS a spracúvané na účely hospodárskej mobilizácie, ktorá je jedným z podsystémov Bezpečnostného systému SR, boli verejne prístupné všetkým používateľom Internetu. Preto je potrebné ich chrániť a zabezpečiť dostatočným množstvom bezpečnostných opatrení. Preto používatelia na prihlásenie do programu EPSIS potrebujú splniť zavedené bezpečnostné opatrenia. Aby bola zabezpečená ochrana údajov, bol tento centralizovaný JIS HM navrhnutý ako neverejný informačný systém verejnej správy, do ktorého majú vytvorený prístup len určení používatelia. Títo sa musia registrovať a na prístup do informačného systému majú pridelené systémovým integrátorom hardvérové zariadenie (USB token) a prihlasovacie údaje. Používatelia sú povinní dodržiavať stanovené bezpečnostné opatrenia a aj samotný systém vykonáva kontrolu prístupu používateľov do informačného systému. Základnou výhodou programu EPSIS a celého centralizovaného JIS HM je, že
je prevádzkovaný on-line cez Internet (sledovanie a spracovanie údajov sa vykonáva v reálnom čase na rôznej úrovni riadenia), sprístupňovanie údajov medzi subjektmi HM je realizované na rezortnej aj nadrezortnej úrovni cez nastavené prístupové oprávnenia, systém ponúka lepšiu možnosť evidencie prihlásených používateľov a kontroly ich vstupov do systému, subjekty HM je možné vyrozumievať cez SMS a e-mailové správy a zasielať im hromadne správy vo vybraných oblastiach, údaje je možné využívať priamo v teréne (potrebný je prenosný počítač a mobilné pripojenie), nie je potrebné, aby si používatelia vykonávali samostatne upgrade programu cez nejakú inštaláciu, pri vytvorení kompatibilných mechanizmov je možné využiť údaje aj z iných informačných systémov a tieto údaje aktualizovať v nastavených intervaloch, je vhodný aj na vytváranie tlačových zostáv a dokumentov a vkladanie externých súborov, dáta je možné prepojiť s mapovými podkladmi a exportovať ich na svoj lokálny počítač, je možné využiť dostupné číselníky a registre, dáta je možné využiť používateľmi aj na iné účely ako je hospodárska mobilizácia v súlade s platnou legislatívou.
Použitie uvedených programových prostriedkov sa ukázalo ako funkčná forma sledovania, aktualizácie, kontroly a vyhodnocovania informácií v krízových plánoch v rámci všetkých rezortov. Spracovanie s pomocou výpočtovej techniky dáva ústredným orgánom štátnej správy SR do rúk významný nástroj na splnenie úloh pri koordinovaní prípravy opatrení
hospodárskej mobilizácie a na riešenie konkrétnych vzniknutých krízových situácií. JIS HM má tieto možnosti: použitím jednotných formulárov umožňuje zjednotiť vykazovanie a sledovanie povinne jednotných a špecifických údajov hospodárskej mobilizácie pre vlastnú potrebu subjektov a na všetkých úrovniach krízového riadenia SR, odstraňuje písomnú formu vykazovania v tých prípadoch, keď je neefektívna a často celkom nemožná (sú to také skupiny informácií, ktoré podliehajú častej aktualizácii, sú veľmi rozsiahle alebo majú skrytú väzbu na iné údaje), umožňuje výmenu a prenos predpísaných informácií medzi jednotlivými stupňami krízového plánovania, ktorými sú obec, územný okres, určené subjekty HM, ústredné orgány štátnej správy), pričom vrcholnú úroveň z tohto hľadiska predstavuje Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré sústreďuje údaje za celú SR, vytvára predpoklady na kontrolu údajov, pričom vyhodnotenie a kontrola databáz s využitím programových nástrojov predstavuje veľmi efektívny spôsob skvalitňovania celej údajovej základne (vzhľadom na rozsah údajov je to takmer jediný spôsob, ako ich posúdiť), umožňuje operatívne vyhodnocovacie dopadov mimoriadnych udalostí a krízových situácií a niektoré verifikačné operácie, vytvára informačnú základňu na rozhodovací proces orgánov krízového riadenia, vrátane prípravy požadovaných dokladov, dokumentov a prezentácií.
