CENA 10 Sk
Dvojtýždenník o nových knihách
XVI. ročník ISSN 1210-1982 ISSN 1336-247X
3. ČÍSLO
1. FEBRUÁR 2006
Z
V bratislavskej kaviarni Štefánka sa debatovalo 17. januára o napoleonskej Bratislave, o knihe Napoleon a Bratislava, ale aj o pamiatkach v podobe napoleonských gúľ, ktoré v Bratislave zanechali napoleonské vojská roku 1809. Foto Peter Procházka
„Hlúposti možno hovoriť, nikdy však nie slávnostným tónom,“ znie jeden z aforizmov J. Tuwima. Spomenul som si naň, čítajúc recenziu, čo sa vyznačovala presne tým druhom slávnostnosti, ktorú mal na mysli slávny Poliak. Bola z kategórie zlomyseľných a žlčovitých. „Recenzovaný“ autor síce nepatrí k mojim obľúbeným, i ja mám výhrady k jeho tvorbe, no nikdy by som ich neformuloval s takou bezvýhradnou rezolútnosťou, s toľkou vôľou degradovať a rozsudok kategoricky vztiahnuť aj na ďalšieho: „... prostoduché zlátaniny až priveľmi pripomínajúce infantilné písačky Dominika Tatarku“, „...dezorientovaný kvázipoetický bľabot...“ Aby nedošlo k nedorozumeniu: Nikdy som sa veľmi netrápil literárnymi konvenciami, neraz boli a sú pre mňa oveľa zaujímavejší a inšpirujúcejší neznámi a málo známi spisovatelia. „Jádro pudla“ je inde. Ruší ma ten spôsob, tón, ktorý si bez okolkov prisvojuje právo, ba povinnosť byť najvrchnejším arbitrom, najvyššou inštanciou, proti ktorej niet odvolania. Znepokojuje ma ako každý prejav nekultúrnosti v kultúre a živote. To, že ešte stále nevieme telefonovať, pozdraviť či bez rámusu zatvoriť dvere od výťahu, keďže obyčajnej ľudskej slušnosti koluje v našej krvi pomenej. Literatúra ani literárna kritika nemôže byť výnimkou. Aj preto sa píšu také slávnostné recenzie. Marián Hatala
NAJ
predávanejšie knihy
Ján Ničík, Kníhkupectvo Artforum, Bottova 2, 010 01 Žilina, tel. 041/564 0373 1. C. S. Lewis: Kroniky Narnie. Čarodejníkov synovec – Vydavateľstvo Slovart 2. C. S. Lewis: Kroniky Narnie. Princ Kaspián – Vydavateľstvo Slovart 3. D. Brown: Da Vinciho kód – Vydavateľstvo Slovart 4. S. Lukjaněnko: Noční hlídka – Argo/Triton 5. U. Eco: Tajuplný plameň kráľovnej Loany – Vydavateľstvo Slovart
Slovenské 1. M. E. Matkin: Mexická vlna – Vydavateľstvo Slovart 2. M. Rúfus: Báseň a čas – Slovenský spisovateľ 3. Konštantín Filozof: Proglas – Perfekt
Ľubomír Dibák, Kníhkupectvo Slovenský spisovateľ, Laurinská 2, 813 67 Bratislava, tel.02/54433760 1. B. E. Ehrman: Da Vinciho kód. Pravda a fikcia – Slovenský spisovateľ 2. C. R. Zafón: Tieň vetra – Ikar 3. M. Connelly: Posledná šanca – Vydavateľstvo Slovart 4. B. T. Bradfordová: Nečakané požehnanie – Slovenský spisovateľ 5. J. Patterson – D. Roughan: Medové týždne – Slovenský spisovateľ
Slovenské 1. P. Ševčovič: Z kuchyne bohémskej Bratislavy – Matica slovenská 2. M. Rúfus: Báseň a čas – Slovenský spisovateľ 3. M. E. Matkin: Mexická vlna – Vydavateľstvo Slovart
Štefan Hamza, Kníhkupectvo Christiania, Nám. sv. Egídia 3004/108, 058 01 Poprad, tel. 052/7722944 1. D. Brown: Da Vinciho kód – Vydavateľstvo Slovart 2. J. K. Rowlingová: Harry Potter a Polovičný princ – Ikar 3. D. Brown: Anjeli a démoni – Vydavateľstvo Slovart 4. M. Connelly: Posledná šanca – Vydavateľstvo Slovart 5. G. G. Márquez: Sto rokov samoty – Ikar
Slovenské 1. T. Keleová-Vasilková: Ja a on – Ikar 2. M. Hvorecký: Plyš – Albert Marenčin PT 3. D. Dušek: Náprstok – Vydavateľstvo Slovart
NÁŠ TIP
O B S A H U
Sex po slovensky 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 3 Virginia WOOLFOVÁ: Orlando . . . . . . . . . . . . . s. 4 Juraj KALNICKÝ: Leto tvojej nehy . . . . . . . . . . s. 4 RECENZUJEME: Veronika JANČÁROVÁ: Chumáčik Milan ZELINKA: Príbehy z Karpát Barbora KARDOŠOVÁ: Anjeli nespia Dušan DUŠEK: Náprstok Daniel PASTIRČÁK: Kristus v Bruseli . . . . . . . . s. 5 Jacqueline WILSONOVÁ: Aňa Zipsaňa . . . . . . s. 6 Berco TRNOVEC: Epitafy z cintorína politických mŕtvol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 6 Zvonko TANESKI: Postmoderna v macedónskej literatúre . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 7 Vydavateľstvo Media Svatava . . . . . . . . . . . . . . s. 8 Najpredávanejšie knihy v Austrálii . . . . . . . . . . s. 11 Rozhovor s Kornelom FÖLDVÁRIM . . . . . . . . s. 12 Index 1142 kníh, ktoré vyšli v 2. polroku 2005 a ktorých anotácie boli uverejnené v Knižnej revue
NÁŠ TIP
NÁŠ TIP
NÁŠ TIP
NÁŠ TIP
Maxim E. MATKIN
MEXICKÁ VLNA Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Priznávam: som zvedavý na každého Matkina, hoci neviem, či je muž alebo žena, či má tridsať alebo päťdesiat a či jeho písanie zahalené pseudonymom je len dielom šťastnej konštelácie hviezd alebo cieľavedomým tvorivým aktom so silným protikonvenčným akcentom na protest. Beriem to napríklad tak: Česi majú svojho Viewegha, Slováci svojho Matkina. V menách oboch je čosi symbolické, obidvaja autori ponúkajú nedostatkové tovary, do akých si vysoká literatúra neutrie ani nos a pre ktoré tá nízka nie je viac ako nepriznaný ľavoboček, obaja majú zástupy fanúšikov, ktorí sa vo svojich autoroch vidia, i odporcov, ktorí v mene princípu, z umeleckého jemnocitu, dobrého vkusu či z obyčajného snobizmu odporujú. Áno, na typ literatúry, ktorá reaguje na to, čo je v ľudských hlavách a ktorá k tomu prišla akosi príliš ľahko, si čitateľská pospolitosť musí trochu zvyknúť. Ktovie, aj efektné samozrejmosti a neskostnatené vynálezy iste časom stratia lesk a tiež skostnatejú ako mnohé pred nimi, no jedno sa zdá byť isté už aj dnes: negatívna či pozitívna popularita je vždy päsťou medzi oči tým, čo začali naháňať vlastný chvost alebo zablúdili v slepých uličkách, a božským mokom tým, čo chceli počuť niečo iné, ale nevedeli presne čo. Pravdepodobne to je prípad Maxima E. Matkina, jeho troch románových kníh, medzi nimi aj „najsmutnejšej a najkrajšej Matkinovej knihy“ Mexická vlna, ako čítame na jej záložke. Vonkoncom netreba Matkina upodozrievať z nadbiehania čitateľovi, ak z lásky, erotiky a sexu urobil červenú niť ťahajúcu sa celým sujetom nielen ako väzobná atrakcia dovolávajúca sa pozornosti, ale predovšetkým ako demarkačné rozhranie subjektu, ktorý má po jednej strane džungľu ľudských pocitov
a po druhej strane rovnako nepreniknuteľnú džungľu ľudských vzťahov. Telesno je predsa len nejaký ostrovček, z ktorého sa dá všetko pozorovať s rizikom, že človek spadne do jednej alebo druhej hlbočiny, alebo to prežije. Pre Matkinových hrdinov túžiacich po láske a spravodlivosti, je to jediné, čo majú, keď je všetko hore i dole také krízové, neurčité, rozplývavé. Iste, majú ešte ideál nepatetickej a úzkostlivo skrývanej spravodlivosti sformovaný odporom k tomu, čo vidia zo svojho ostrovčeka, ale keďže „realita pomaly stráca na význame“ a „skoro nič už nie je naozaj“, aj ten skôr jedinca devastuje, ako by ho povznášal. Vo vyše dvadsaťročnom reáli Matkinovej knihy sa toto všetko v esemeskovom štýle preženie najmä cez vývoj troch postáv. Traja súrodenci, z toho jeden nevlastný, plus jedna opustená a sklamaná matka a jeden otec sklamaný, že sklamal všetkých, ale najmä sám seba, prežívajú svoj „koniec storočia“ a svoj začiatok nového tisícročia so svojimi končiacimi sa a začínajúcimi láskami, až je celej knihe z toho smutno a nostalgicky. Odišiel socializmus, kľúče odštrngali nový začiatok, čas odzvonil nové konce, Mečiar odišiel zo scény a Artmedia postúpila do Ligy majstrov, ale naši traja životaschopní hrdinovia, z toho dve ženy, nenašli svoje lásky, nech chceli ako chceli. Čo ostáva autorovi, ktorý smúti s nimi aj napriek tomu, že ich románové životy výdatne prikrmuje humorom a iróniou? Myslieť na všetky tie premárnené a nenaplnené existencie a dať im novú nádej. Myslieť so svojimi postavami na vierolomného alkoholického otca, ktorý svojmu synovi nevedel dať inšiu radu, než aby nevstupoval do nijakej strany a miloval iba „na brucho“. Autor súcití so svojimi milými postavami, s tými, čo umreli na
rakovinu alebo na samovraždu, ale napokon sa zmiluje aj nad tým, čo zradil, nevychoval svoje deti a bol eštébákom. Je mu s nimi aj pri všetkej tej veselosti, ostroumnosti a prirodzenom optimizme fakt nostalgicky a smutno, lebo keby aj láska bola, aj tak by „niekedy na všetko nestačila“. Zato má pre nich riešenie: splodiť nového človeka, ktorý má byť ženou, bez sexu. A tým sa aj kniha končí: Tereza s milovaným Kenedym budú mať dieťa, ktoré im porodí nevlastná obetavá sestra Verona. Bude to žena a bude to mesiáška. V Matkinovej knihe sa premelie naozaj všeličo. Melie sa to rýchlo a sugestívne. Pri čítaní si čitateľ občas pomýli postavu, občas sa mu žiada autora priam okríknuť, ale to nič nemení na veci, že je to kniha, ktorá svojou čítavosťou, neodvodenou obraznosťou, vzdelaním i inteligenciou ešte stále predstavuje nový fenomén v slovenskej literatúre. Alexander Halvoník
KNIŽNÁ REVUE
2 strana
1. február 2006
Cena pre Milana Rúfusa
zrkadlíme „Najnovšia britská antológia literárneho darwinizmu má príznačný názov The Literary Animal (Literárne zviera). Jedna z publikovaných analýz napríklad tvrdí, že ženské postavy Jane Austenovej robia presne to, čo samice šimpanzov – hľadajú najlepšieho samca. Hoci mal Darwin v čase vydania jej slávneho románu Pýcha a predsudok iba štyri roky, Austenovej hrdinky sa správajú v zhode s princípmi, ktoré opísal na základe svojej objavnej zaoceánskej plavby. Na román sa dá pozrieť ako na ukážkový príklad sexuálnej selekcie a prežitia najsilnejších. Základná evolučná myšlienka sa objaví mnohokrát, výber najlepšieho partnera je centrom Austenovej knihy. Muži sa snažia získať najkrajšiu a najinteligentnejšiu ženu, ženy sa chcú vydať za muža s najvyšším spoločenským statusom.“ Andrea Ertlová, Sme 24. 1. 2006
Kde bolo Slovenský rozhlas v Bratislave – vystúpenie skupiny Živý dôkaz – 17. januára Kaviareň Divadla Andreja Bagara v Nitre – literárny večer s Jánom ČOMAJOM spojený s prezentáciou knihy Tisíc a jedna žena sochára Bartfaya – 18. januára Knižnica M. Matunáka v Šuranoch – beseda s vydavateľom K. K. BAGALOM, spisovateľmi Tomášom JANOVICOM, Danielou KAPITÁŇOVOU a Kornelom FÖLDVÁRIM – v rámci projektu 100 kníh od Tatrabanky – 19. januára Klub spisovateľov na Laurinskej ulici v Bratislave – prezentácia knihy Jána ZAMBORA Interpretácia a poetika. O poézii slovenských básnikov 20. storočia. Knihu predstavili literárni vedci Vladimír PETRÍK a Zoltán RÉDEY – 25. januára ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne – prezentácia knihy Neuveriteľné dobrodružstvá kocúrika Mňauka autora Benjamína TINÁKA – 25. januára Kníhkupectvo Svet knihy, Obchodná 4, Bratislava – slávnostné uvedenie do života knihy Jaroslava REZNÍKA Rozprávky o Mladuškovi – 26. januára Kníhkupectvo Panta rhei v bratislavskom Auparku – stretnutie s prekladateľkou z japončiny a autorkou dvoch básnických zbierok Evou LUKÁČOVOU a barmankou a autorkou troch zbierok básnických textov Alenou KANÁSOVOU – 26. januára Kníhkupectvo Martinus v Martine – prezentácia básnického debutu Pavla URBANA Obrázky z raja – 27. januára o 17.00
Kde bude Galéria Andrej Smolák na Košickej 56 v Bratislave – prezentácia knihy Rudolfa ČIŽMÁRIKA Putovanie k Styxu – 2. februára o 17.00 Divadlo VIOLA, Národní 7, Praha 1 – Marián HATALA: Životopis každodenností. Čítanie básní spojené s dialógmi hercov a autora. Účinkujú: Zita Furková a Ady Hajdu – 3. februára o 20.00 Francúzsky inštitút, Sedlárska 7, Bratislava – prezentácia prvej slovenskej verzie kultového belgického komixu Tintinove dobrodružstvá za prítomnosti francúzskeho veľvyslanca na Slovensku – 16. februára o 16.00
Výročnú cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ za rok 2005 odovzdal riaditeľ vydavateľstva Martin Chovanec neverejne. Jej laureátom sa stal Milan Rúfus a ocenenie získal za básnickú zbierku Báseň a čas.
Pocta Henrykovi Jurkowskému
Hosťami Dada Nagya boli v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei v Auparku 18. januára členovia literárnych klubov. Na snímke Petra Procházku zľava: Peter Kefo Šrank (Žiar nad Hronom), Janko Cíger (Martin), Peter Tomaščík (Bratislava), Andrej Šeliga (Trnava) a Pavol Urban (Žilina). Foto Peter Procházka
Najväčším internetovým kníhkupectvom na Slovensku je martinus.sk Internetové kníhkupectvo martinus.sk je najväčším on-line kníhkupectvom na Slovensku. Vyplýva to z výsledkov auditu návštevnosti internetových stránok iAudit, v ktorom martinus.sk zaznamenal za september 2005 vyše 34 000 unikátnych návštevníkov. To ho zároveň robí jedným z najnavštevovanejších slovenských internetových obchodov vôbec. „Táto správa nás teší dvojnásobne. Svedčí totiž o tom, že čoraz viac ľudí už aj na Slovensku dôveruje pohodlnému nákupu priamo z domu alebo z práce – a my sme radi, že pokiaľ ide o knihy, najviac z nich si vyberá práve martinus.sk,“ hovorí Miroslav Santus, spoluzakladateľ kníhkupectva. Internetové kníhkupectvo martinus.sk vzniklo v roku 2001, jeho majitelia sa však knihám venujú už viac ako 15 rokov. „Náš ’kamenný’ obchod v Martine je samozrejme veľkou výhodou. Množstvo kníh máme vďaka tomu priamo na sklade a zákazníkom ich môžeme ihneď odoslať,“ prezrádza spolumajiteľ Jozef Santus. Kníhkupectvo na pešej zóne pozná a navštevuje veľa Martinčanov. Aby mohli svoje služby ponúknuť aj zákazníkom z iných častí Slovenska, už viac ako štyri roky tí istí ľudia prevádzkujú aj internetové kníhkupectvo. „Našou snahou je, aby pre kohokoľvek na Slovensku nebol problém dostať sa k akejkoľvek knihe,“ objasňujú ďalej. Či bývate na sídlisku alebo na dedine, veľké kníhkupectvo s desiatkami tisíc titulov máte priamo vo svojom počítači. Rozsiahla ponuka však nie je jedinou výhodou nákupu na martinus.sk. Takmer na všetky knihy je poskytovaná zľava 5% a viac, na novinky dokonca do 20%. V súčasnosti týždenne vybavujú stovky objednávok. „Spokojnosť zákazníka, či je u nás prvý alebo dvadsiatykrát, je pre nás najdôležitejšia. Aj keď sme internetové kníhkupectvo, stále sme len ľudia, ktorí jednoducho majú radi knihy. Možno aj preto sa k nám väčšina zákazníkov vracia znovu a znovu.“ Fakt, že martinus.sk zastáva na slovenskom e-commerce trhu významnú pozíciu, potvrdzuje skutočnosť, že sa mu podarilo predstihnúť aj svojho najväčšieho konkurenta: martinus.sk navštívilo za september 2005
NEVYUŽITÉ MYŠLIENKY
www.martinus.sk o 86% viac ľudí ako dlhoročnú jednotku Dunaj.sk. Perličkou je mobilové kníhkupectvo, ktoré martinus.sk odštartoval už v roku 2003. Na nákup či hľadanie informácií o knihách teda nepotrebujete už ani počítač – stačí vám mobil s podporou WAP. Na adrese wap.martinus.sk nájdete kompletnú ponuku kníhkupectva vrátane farebných obrázkov s obálkami kníh, možnosť zaregistrovať sa, vybraný tovar objednať a dokonca aj sledovať stav vybavovania objednávky. Na záver ešte jeden dôvod, prečo sa oplatí nakupovať cez internet: „U nás sa zaručene vyhnete tlačeniciam na najnovšieho Harryho Pottera,“ uzatvára s úsmevom M. Santus. Rebríček najpredávanejších kníh na Slovensku za rok 2005 podľa martinus.sk 1. Da Vinciho kód (Dan Brown) 2. Harry Potter a Polovičný princ (Joanne K. Rowlingová) 3. Anjeli a démoni (Dan Brown) 4. Bod klamu (Dan Brown) 5. Digitálna pevnosť (Dan Brown) 6. Svätá krv a svätý grál (Michael Baigent, Richard Leigh, Henry Lincoln) 7. Mesiášov odkaz (Michael Baigent, Richard Leigh, Henry Lincoln) 8. Mexická vlna (Maxim E. Matkin) 9. Alchymista (Paulo Coelho) 10. Láska je chyba v programe (Maxim E. Matkin) Internetové kníhkupectvo martinus.sk a viac informácií o ňom nájdete na adrese www.martinus.sk, WAP verziu pre mobilné zariadenia na adrese wap.martinus.sk
Kto dostane knižku? Monitor zdravia posielame Jaroslavovi KROŠLÁKOVI do Čeľadiniec, Život s piesňou vyhral Štefan SOCHA z Hanušoviec nad Topľou, Sen svätojánskej noci Mária STREČKOVÁ z Divína, Klub záhad. Pomsta grófa Gundolfa Eva DOBOŠOVÁ z Michaloviec, Strašidelnú rodinu Richard KUNEC z Liptovského Hrádku, Novú drámu Ľuba GRÍGEROVÁ zo Žiliny.
Svetoznámy poľský teatrológ profesor Henryk Jurkowski bol dojatý, keď mu Iveta Škripková z banskobystrického bábkového divadla 18. januára v Poľskom inštitúte v Bratislave pri krste jeho knihy Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí zapálila prskavku ako symbol svetla a odovzdala mu bábku princeznej. Henryk Jurkowski s príznačne poľskou galantnosťou a noblesou poďakoval riaditeľke Divadelného ústavu Silvii Hroncovej, prekladateľkám i redaktorkám za krásnu knihu v slovenskom preklade. Prof. Jurkowski požiadal, aby sa mohol prechádzať počas príhovoru medzi divákmi – s polovičkou z nich v preplnenej sále sa stretáva ako dôverný priateľ už po celé desaťročia. Spomínal, že v minulom storočí osobne poznal tých veľkých svetových tvorcov, o ktorých v knihe písal. Boli jeho priateľmi, no s nádychom smútku dodal, že už odišli. Sadnúť si už musel, keď desiatkam prítomných divadelníkov podpisoval svoju najnovšiu knihu. Až naostatok si mohol pripiť s Vladimírom Predmerským, ktorý sa už roky usiloval vydať slovenský preklad jeho diela. Jurkowski nezaprel v sebe divadelníka, keď tento krst premenil na podvečerný happening. Stretnutie malo o to väčší pôvab, že sa konalo v predvečer jeho narodenín: pri jeho vitalite sa rok narodenia 1927 zdá neuveriteľný: už roku 1944 bol účastníkom varšavského povstania. Životu a svetu divadla sa odvďačil pozoruhodným dielom. Je aktom spravodlivosti, ak sa počas banskobystrického bábkového festivalu udeľuje Cena Henryka Jurkowského. -ll-
Kvapka a more Vo štvrtok 19. januára 2006 sa vyše sto detských čitateľov z vranovských škôl, ako aj dospelých, stretlo so Štefanom Kasardom v Hornozemplínskej knižnici vo Vranove nad Topľou na prezentácii jeho novej knihy Kvapka a more. Zbásnil v nej príbeh slovenských riek, nechal čitateľa nasať sviežosť plynúceho roka, aby ho v závere pošteklil v Drobnôstkach. Aby boli uspokojené aj iné zmysly ako sluch, autor sa spojil s mladými výtvarníčkami Barborou Križalkovičovou a Annou Szabovou, ktoré doplnili knihu pozoruhodnými kresbami. A my sme so zatajeným dychom počúvali zažité a prežité z úst majstra slova, prešli sme cudzími krajinami, v spomienkach sme sa s autorom preniesli do jeho detstva a čias mladosti a v kútiku duše sme u čerstvého sedemdesiatnika obdivovali jeho bohatý život a entuziazmus do budúcna. Bibiána Diliková
www.antikvariatshop.sk
Svetový deň poviedky 2006 Mestská knižnica v Bratislave v spolupráci so Slovenským centrom PEN a Literárnym informačným centrom vás pozýva v pondelok 13. februára o 17.00 do bratislavskej Artotéky (Kapucínska 3), kde pri príležitosti Svetového dňa poviedky 2006, ktorý sa bude pripomínať rôznymi akciami po celom svete, bude venovať priestor tomuto literárnemu žánru. Autori, kritici, literáti i čitatelia sa vyjadria k popularite a špecifikám súčasnej svetovej i slovenskej poviedky, predstavia svoje obľúbené diela. Počas celého večera sa uskutoční autorské čítanie súčasných slovenských prozaikov. Pri príležitosti Valentína – sviatku zamilovaných, časť večera bude venovaná aj téme láska. Večer by sa mal konať v neformálnej, interaktívnej atmosfére, spestrenej mnohými ukážkami zaujímavých textov. Priestor radi ponúkneme všetkým milovníkom poviedok. Svoje príspevky a nápady posielajte do Mestskej knižnice na adresu:
[email protected] (0905 557 842)
Z mojej kuchyne Marcela LAIFEROVÁ po úspechu knihy Žiť svoj sen pripravila kuchársku knižku. V bratislavskom kníhkupectve Svet knihy ju (19. januára) predstavila svojim čitateľom aj spolu s niektorými jedlami. Veľmi chutná bola cícerová nátierka. Cícer namočíme na tri hodiny, uvaríme a rozmixujeme na pyré. Pridáme dve polievkové lyžice olivového oleja, posekanú cibuľu a pretlačený cesnak. Zmes podľa chuti prisolíme a pridáme trošku tabasca. Speváčka okrem receptov ponúka v knižke Z mojej kuchyne aj dobré rady. Radí, ako sa dožiť vysokého veku, píše o známych aj menej známych koreninách, predstavuje potraviny, z ktorých sa chudne, ktoré jedlá pomáhajú pri chorobách, uvádza aj niekoľko minidiét. Knižku medzi čitateľov vypravila krstná mama Oľga Feldeková, program moderoval Zoro Laurinc, Marcela Laiferová, samozrejme, aj zaspievala. -bi-
Niekedy veľmi rýchlo zabúdame na knižku, ktorú sme čítali nedávno, ale, naopak, navždy si uchovávame v pamäti našu prvú knižku. Vydavateľstvo Mladé letá pripravilo pre najmenších celú sériu nazvanú Moja prvá knižka. Jednotlivé tituly sú zamerané na poznávanie celkom všedných vecí okolo nás. Zázrak objavovania pojmov môžete so svojím dieťaťom prežívať vďaka knižke Slová, ak nám pošlete do 15. februára kupón vydavateľstva SPN – Mladé letá.
Každá žena je krásna, keď má prečo. Silvester Lavrík, Zlodeji, L.C.A. Publishers Group 2005
KNIŽNÁ REVUE
Ak máte radi prekvapenia, žarty, či rôzne kúzelnícke triky, tak toto je tá vaša pravá knižka. Autor v nej ponúka zhruba 80 kúziel, ktoré sú vhodné na sviatky (vianočné, veľkonočné, halloweenové) a narodeninové oslavy. Všetky kúzla a triky obsahujú návody (skrytú prípravu a realizáciu) i názorné kresby. Treba trocha pozornosti, nácviku a budete vedieť, ako zapáliť na diaľku sviečku, ktorá práve zhasla, naučíte malých duchov tancovať, pripravíte efektne odpadnutú ruku, bosorácku metlu, diabolské jablko, vyskakujúcu zápalku... -lč-
KNIHA ROKA 2005 Stav k 17. januáru KNIHA ROKA 1. P. Vilikovský: Čarovný papagáj a iné gýče – Slovenský spisovateľ 2. M. Hvorecký: Plyš – A. Marenčin – Vydavateľstvo PT 3. P. Urban: Obrázky z raja – Artis Omnis 4. D. Podracká: Zielpunkt / Pani Cogito – Sofa 5. M. Rúfus: Báseň a čas – Slovenský spisovateľ
P.S.3 J. Š., nedajte si D. T. vsugerovať, že z jedného predsudku „o zákaze sexu za socializmu“ a z pár napochytre vybraných ukážok sa dá spichnúť literárnovedná štúdia, ktorá má byť navyše „bonusom“! * Čítam to po sebe a zisťujem, že som si na začiatku sľúbil aj dáku útechu. Čo by to len mohlo byť? Honorár to byť nemôže... O sexe ani o slovenskej próze som sa nedozvedel nič nové... (Prepáčte, v trapiech sa už opakujem.) Aha, už to mám: Ú – Konečne som sa naučil, ako sa na mojom počítači píše v dolnom indexe. Viliam Marčok
1. Na KNIHU ROKA navrhujem:
Počet hlasov 85 77 76 27 21
...................................................................................................................................... (autor, názov, vydavateľstvo) 2. Za DEBUT ROKA navrhujem: ...................................................................................................................................... (autor, názov, vydavateľstvo) 3. Za VYDAVATEĽSTVO ROKA navrhujem:
87 66 61 34 32
...................................................................................................................................... Meno a adresa odosielateľa: ............................................................................................... ...................................................................................................................................... ................................................................................. (podpis)
VYDAVATEĽSTVO ROKA 1. Ikar 2. Vydavateľstvo Slovart 3. Artis Omnis 4. Slovenský spisovateľ 5. Aspekt
P.S.2 P. J. Je to len odvar výborného groteskného výjavu z románu Psy sa ženia.
ANKETOVÝ LÍSTOK 2005
DEBUT ROKA 1. P. Urban: Obrázky z raja – Artis Omnis 2. O. Malý: Peklo v raji – SAUL 3. P. Nagyová-Džerengová: Chcem len tvoje dobro – Ikar 4. Karol D. Horváth: Karol D. Horváth – LCA 5. M. Veselková: Najzvláštnejšie je neľúbiť ťa – Slovenský spisovateľ
P.S.1 D. T. – Po Vašich tvrdeniach v úvode musím pripustiť, že buď neviem čítať, alebo v knihe je medzi riadkami vysádzaný mne neviditeľným písmom aj iný text. Sorry! Ako fór dekonštrukcionistického humoru oceňujem počtárske nezrovnalosti vo Vašich dvoch „štatistikách“ (alebo je to len čaro nechceného?).
130 75 73 53 22
Svoje hlasy do ankety Kniha roka 2005 posielajte len na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2005. UZÁVIERKA ANKETY je 28. februára 2006.
Vyplnený objednávkový lístok pošlite na adresu: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, e-mail:
[email protected]
Gérard Majax: Žartovné kúzla na voľné chvíle Senica, Arkus 2005 Preklad Jela Mlčochová
V – Sčítané, podčiarknuté (nečítať tí, ktorí sa riadia len zásadou: S vlastnými peniazmi si budem robiť, čo ja chcem!): Knihu neodporúčam čítať ľuďom veriacim v Boha (leda ak by zatúžili po slasti, ktorú po zhrešení poskytuje kajanie sa...); ani tým, čo si napriek všetkým sklamaniam vo vzťahoch chránia nádej/ilúziu, že medzi sexom a láskou predsa len môže existovať nejaká šľachetná súvislosť a že „zviera v nás“ možno aj kultivovať. Okrem tých, čo by sa chceli čosi dozvedieť o tom, ako to so sexom na Slovensku naozaj je (viď O2), neradím to čítať ani tým, čo hľadajú „dobrú“ literatúru – pozorné čítanie totiž dojem zhoršuje! Ale skýtku (v týchto mrazoch) dole – ako mačka vo vreci kombinovaná s pokladničkou (od ktorej kľúčik má Ikar!) je to vymyslené šikovne. (Č)istý pornokšeft! Cez kanál českej „matere“ sa to zasa preloží aj do češtiny, a tí vedomejší Česi si zas o nás pomyslia: – Hleď ty Slováky! O sexu a literatuře toho moc nevědí, ale už se to alespoň nestydí dát na papír!
................................................................................................................................. Ulica Miesto PSČ
Do starého panského sídla prišla na prázdniny k tete a strýkovi malá Veronika. Obaja boli spisovatelia, ktorí nikdy nepozerali televíziu, ale písali knižky pre deti. Veronika, naopak, radšej pozerala televíziu, a tak sa začala nudiť. Rozhodla sa, že bude objavovať majestátny dom – vošla pootvoreným oknom do obrovskej knižnice, kde uvidela poletovať malé jagavé knižné víly. Zoznámila sa s Rubínou: vyhnali ju za trest z kráľovstva víl a teraz triedila knihy. Veronika jej chce pomôcť nájsť prsteň, aby sa mohla vrátiť do kráľovstva, a tak sa púšťa do odvážnych dobrodružstiev v tajomnom svete víl a starých kníh. Pomoc Rubíne sa nakoniec podarí a statočná Veronika sa len čuduje, prečo neverila knihám, ktoré ju ľahko môžu preniesť na iné miesto i do iného sveta.
Druhýkrát v živote (prvýkrát pri recenzovaní debutu I. Štrpku Krátke detstvo kopijníkov) som mal šancu napísať najkratšiu recenziu, no znova ju nedokážem využiť. Znela by federálne aj postmoderne: Sek sem se Sexem po slovensky – aj druhý raz. Zasa sa však nezdržím a pripojím pár O (odôvodnení) a P.S. a jednu V (výstrahu) aj Ú (útechu). O1 (ktoré si netreba mýliť s „ospravedlnením“) – Dobre viem, že v mojom veku sa o takýchto knihách písať nepatrí. No takto som sadol na vlastný lep: Prišiel som do redakcie a vypýtal si niečo na recenzovanie vetou: Priateľky, mám dieru v rozpočte, nedali by ste mi niečo zrecenzovať? Šéfredaktorka Gitka mi s jej vlastnou škodoradosťou ponúkla túto knihu so slovami: Ale veľa za to nebude! Keďže som nechcel pokaziť mnou rozohranú hru, knihu som vzal. Nevídali, prinajhoršom ďalšia mačka vo vreci! Avšak až doma som po prečítaní vetičiek o dobrej a hodnotnej slovenskej literatúre a že sa to má trpezlivo prejsť, pochopil, že sebaistý zostavovateľ a vykultivovaný recesista – D. Taragel – hodil, ako sa vravievalo, rukavicu môjmu profesionálne pest/v/ovanému vkusu, ktorú som už nemohol nezdvihnúť. Veď kto by v tomto postmodernom hurikáne, ktorý rozvracia všetky princípy a stavby „veľkej literatúry“, nezatúžil aspoň po tej „dobrej“, a k tomu ešte aj „slovenskej“? Až po dočítaní knihy som uznal, že pózu samoreklamného ‚lacného Jožka’ zahral v Predhovore naozaj lepivo. Keďže som sadol hneď na dva lepy, nezostalo mi už iné, len si povedať: Ak si nejaký prof/esor/ík, musíš sa z tej šlamastiky nejako vysekať! O2 – Neverte názvu, pretože pomimo to, že poviedky sú napísané v slovenčine, o skutočnom sexovaní na Slovensku sa toho dozviete pramálo. Za jedinú hodnovernú správu v tomto smere možno považovať poviedku o dedinskom sexe V. Šikulovej, ktorá má aj najvyššie literárne ambície (epizodický realizmus nadľahčovaný živým humorom pri evokovaní stereotypnosti života a z nej(?) prameniacej citovej prázdnoty, paralelná výstavba príbehu, klamne „len hračkársky“ názov, epicky falošný koniec atď.). Nikto z autorov si nezašiel, napríklad, do „masážneho salóna“, aby nám priblížil, ako sa tam vytešujú dnešní zbohatlíci a mafiáni; ani
jednému nenapadlo priblížiť ponižujúce osudy šľapiek alebo naiviek, ktoré sa ocitli v krážoch „obchodu s bielym mäsom“; aký fenomén predstavujú inzeráty typu „urobím sa pre teba mobilom“ atď., atď. Tu prezentovaní sexuálni manekýni pochopiteľne nemajú – ani náhodou – nijaké sociálne či morálne problémy, ani strach z AIDS (o metafyzických už ani nehovoriac). Je príznačné, ako sexisticky arogantne a až veristicky vecne sa so svojimi sexomaniakálnymi „úrazmi“ vyrovnali v autobiograficky podložených poviedkach J. Koprda (nedať peniaze, vyhodiť gauč) a A. Turan (ja muzikant – sexuálnu maniačku zavrieť do blázinca). No aspoň sa tematicky ani literárne na nič nehrali. O3 – Pri čítaní knihy vo mne narastalo mrazenie z toho, ako sa tu úsilie povedať tzv. holú pravdu o tom, že nami lomcuje len a len sexuálne maniactvo, zvracia do bezduchých znôšok vonkajškových podrobností a trápností (obzvlášť to platí o poviedkach M. Ciela, M. Kompaníkovej a M. Kopcsaya). Toľko rozčarovania z tejto najľudovejšej životnej drogy, s pomocou ktorej ľudstvo od dávna zvláda prírodný katastrofizmus života aj zaseknutia strojov civilizácie, na kope som ešte nestretol. Nebyť poviedky K. Vulgan (?) Fénix nebolo by v oboch knihách ani pachu po osudovosti – aj oslobodivosti – sexuálnej vášne. Škoda len, že jej autorka sa vôbec netrápila s tým, či je pravdepodobné, aby si zúfalkyňa, ktorá sa po citovom sklamaní „pokúša“ o sebazničenie sexom, písala denník tohto druhu alebo nad tým, či čisto tézovitý (Tvoj otec bol neverný a môj otec alkoholik, ale my to zlomíme, zlomíme to, dievčatko moje!) a patetický happy end nevyznie skôr melodramaticky trápne ako presvedčivo (nehovoriac už o plocho referenčnom, úplne odcitovenom jazyku – po takom „osudovom“ loopingu!!!)... O4 – Hlavným úskalím/hrdinom ďalšej skupiny poviedok je ich krikľavá literátskosť. Raz má podobu osadzovania banálnej zápletky do exkluzívnych okolností („sci-fi“ B. Lilova), alebo, naopak, hry na „reality šou“ (S. Žuchová), inokedy trúfalosti pretromfnúť spracovanie známeho sujetu (Nabokovovej Lolity S. Lavríkom). S. Uličnej sa takmer podaril pokus o vytvorenie originálnej a pôvabnej feministicky podfarbenej grotesky na mužský matko/modlivkovský sno/komplex – pravda, ak by bola prišla na to (alebo poradil jej redaktor), že prvých dvanásť odstavcov bolo treba vynechať...
Cena jedného čísla je 10 Sk, dvojčísla 20 Sk. Predplatné 260 Sk.
Gwyneth Reesová: Víla zo starej knižnice Bratislava, SPN – Mladé letá 2005 Preklad Oľga Kralovičová
Sex po slovensky 2. Zostavil D. Taragel Bratislava, Ikar 2005
na rok 2006 od čísla .........................................
Jedna z najlepších interiérových architektiek Nora Sinclairová, vdova po doktorovi, je krásna, vzdelaná, bystrá a navyše sexi. Jej osobné čaro priťahuje mužov, kdekoľvek sa pohne. Svoj voľný čas venuje partnerovi Connorovi, finančnému manažérovi v New Yorku a známemu spisovateľovi Jeffreymu v Bostone. Hoci sú obaja bohatí a cíti sa s nimi výborne, už plánuje ďalšie kroky, keď sa ich zbaví. Jej nápadne rastúce konto na Kajmaních ostrovoch zaujalo FBI – jeden z agentov, John, však onedlho nevie, či uňho prevažuje spravodlivosť alebo posadnutosť Norou. Vášnivý románik s touto tajomnou ženou, ktorej životní partneri si nikdy dlho nepožili, sa stáva pascou. Kniha bola americkým thrillerom roku 2005 a vyšla naraz v devätnástich jazykoch.
Kto si okrem listovania v dobrej literatúre rád niečo z tejto oblasti aj vypočuje prostredníctvom rozhlasu, isto mu pomôže nasledujúca ponuka relácií z Redakcie umeleckých programov košického štúdia SRo. Všetky si ich naladíte na okruhu Rádio Devín. V sobotu 4. februára vás o 10.30 pozveme počúvať rozhlasovú hru Jany Bodnárovej Tancovanie v kruhu. Úspešná dvojdomá autorka, prozaička i autorka rozhlasových hier, tentoraz exponuje svoj objektív na ľudí noci. Vyhnancov, utečencov, bezdomovcov... Idú ako veční nomádi svetom nemilosrdnej krutosti odnikiaľ nikam. Bodnárová zaznamenáva ich zastavenie na púti strasti v jednom hoteli, kde je priestor i čas na malé odkrytie drám, túžob, snov, aj očakávaní nových sklamaní. Celý ich život sa stáva nekonečnou nocou, do ktorej je bezvýchodiskovo vtisnutá ich duša. Jules Verne bol jeden z najslávnejších autorov vedecko-fantastických románov pre mládež. O jeho literárnom živote a diele hovorí ďalšia časť z cyklu Detská abeceda. Autor pásma Jozef Žarnay ju nazval jednoducho Jules Verne známy i neznámy. Reláciu si môžete vypočuť v stredu 8. februára o 17.00. Verte, nie je určená len mládeži a deťom. Napokon, ak by aj, kto by sa rád nevrátil do svojho detstva? Pod názvom Príbehy z Maconda vám v ten istý deň, teda v stredu 8. februára o 17.30 prinesieme aj dve poviedky Gabriela Garcíu Márqueza v preklade Vladimíra Olerínyho. Výber padol na Baltazárovo nádherné popoludnie a Deň ako každý iný. V oboch sa stretneme s obyvateľmi malého mestečka a spoznáme predovšetkým ich vášne, ktoré poznačili priebeh udalostí v živote neveľkej komunity. Hodinku od 19.30 sme v piatok 10. februára vyčlenili pre dramatizáciu prózy Roberta Hugha Bensona Neviditeľné svetlo. Anglický románopisec Robert Hugh Benson (1871–1914) bol vysvätený za anglikánskeho kňaza, no čoskoro konvertoval na katolícku vieru. Popri románoch, ktoré sú popularizáciou katolicizmu, vydal roku 1903 zbierku poviedok Neviditeľné svetlo. Rovnomenná poviedka opisuje tajomné stretnutie kňaza s duchom vraha canterburského arcibiskupa Tomáša Becketa. Benson poukazuje, že Boh nás vedie ani nie tak zvláštnymi príhodami, ako skôr milosťou duchovného nazerania na ne. Dramatizáciu spomínanej poviedky podľa vlastného prekladu pre rozhlas pripravila Anna Hlaváčová.
KNIŽNÁ REVUE
James Patterson – Howard Roughan: Medové týždne Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005 Preklad Alexandra Ruppeldtová
Pornokšeft – Mačka vo vreci skrížená s pokladničkou
Objednávam si dvojtýždenník
BIBLIOGLOSÁR
strana 3
................................................................................................................................. Meno, priezvisko (organizácia)
1. február 2006
KNIŽNÁ REVUE
4 strana
1. február 2006
Juraj Kalnický: Leto tvojej nehy Juraj Kalnický sa narodil v Turčianskej Štiavničke (1951). Svoje verše, krátke humorné prózy a preklady ruskej poézie publikoval v slovenských, českých a ruských denníkoch a literárnych časopisoch, v rozhlase a televízii, ako i vo viacerých zborníkoch a antológiách. Knižne publikoval básnické zbierky Ľan (1981), Údolie včiel (2001), Modlitba s tebou – Molitva s toboj (v SJ i v preklade do RJ – 2003), Naše lásky – Naši ľubvi (ako spoluautorský duet s Jánom Majerníkom – vydaná v SJ a RJ - 2003) a Tŕnisté jablko (2004), ako aj filmovú poviedku Sibírsky Kichot a konedráči – Sibirskij Kichot i škuraďori (dvojjazyčne v SJ a RJ - 2003).
duet
leto tvojej nehy
violončelistka
slová
čas už sa delí odmerane medzi tvoje a medzi moje dlane len pamäť bosá behá po pažiti dejov v ktorých si stále príťažlivo sladká navzdory predpovediam že jeseň prichádza a spŕchne i tvoja predzáhradka plná svedkov cítim to – som v niečom poriadne namotaný a ešte si viem priťažiť i tým že premýšľam tu o tom všetkom
zanovito opiera sa o čelo akoby ju iné telo bolelo možno by láska nemusela byť tak ťažká keby nelietala ako vážka a nedala sa lúskať všetky taje možno tá cesta vôbec neschodná je možnože už siedme nebo nebude a možno milovanie ani v koži hadej možno len achát a agátové aleje možno len nádej stačí spáchať možno aj nebyť si tak na istom pri nežných dotykoch ledabolo prehodených palistom
poslal som ti slová po vode
hlavu máš nad klavírom a ruky ponorené v hlave brahmsa ja pedál čo udržuje ticho s maličkým tvojim uškom hrám sa
si taká si ako ráno na slepcovom oku zversky krásne ráno pri potoku kde vtáci oživujú prizaspatý hlas vešajúc ho na nejednu predklonenú šiju vhĺbené ráno do rybničných rias čo ani nevedia že žijú
a lekne kde sa smútok ťažko dostane tvrdý tón po čase v ušku zmäkne sem-tam perly sem-tam sprostane ba aj splín sa z hadej kožky zvliekne a ret šeptajúci znehybnie keď my dvaja zacielení na kadečo pekné začneme sa tváriť nevinne ouvertúra dychu pohľadov a paží samé pochabosti ktoré treba zažiť pri plnom vedomí keď vlhne i oko ako ranná pažiť pre kone raz galopom-cvalom a raz iba krokom popod bránku citov v predklone
láskavá anamnéza tvoj rytmus mňa a teba môj zas dráždi v zreničkách oboch zrkadlí sa cnostne zatiaľ sa viac na noty upni
taká je úplná anamnéza privreté dlane mihalníc a slovo čo má zdravie zo železa a ešte celkom svieža pusa z ktorej sa vydral vrtuľník prchavej vône tvojho dychu tá známa príchuť objaviteľa kolumbusa
vravia si milujúci tichí blázni hrajúci duet – paternoster pre iných nedostupný
Zo zbierky Leto tvojej nehy, ktorá vychádza vo vydavateľstve CCW s ilustráciami Martina Činovského.
Dvojpohľad mužoženy v prúde času
Virginia Woolfová: Orlando Bratislava, Ikar 2005 Preklad: Alena Redlingerová Fiktívny životopis Orlando patrí k najvýznamnejším prácam tejto svetoznámej anglickej spisovateľky, kritičky a feministickej mysliteľky moderny. Dielo sa stalo predlohou aj pre rovnomenný film, ktorý režisérsky uchopila Sally Potterová v roku 1992. Dej životopisu je vtiahnutý do Woolfovej časopriestorovej siete, ktorej zámerom je vedomé pohrávanie sa s objektívnym časom. V rámci vlastných pravidiel tak vytvára priestor osob-
ného, súkromného času Orlanda, ktorý charakterizuje neutíchajúci vnútorný monológ v Orlandovom fantazijnom svete. Reálny, objektívny čas sa prispôsobuje Orlandovmu subjektívnemu času, je mu podriadený a vo vzťahu k nemu menejhodnotný. Slúži vlastne len ako podnet a prostriedok na vyvolanie prúdu myšlienok a ich následné prehodnotenie, negáciu, ba až kritiku v satirickom hábe. Na ilustráciu Woolfovej experimentovania s časom možno uviesť, že Orlando na svojej životnej púti kráča tri a pol storočiami a stále zostáva mladým šľachticom/šľachtičnou. A práve takéto „natiahnutie“ reálneho času umožňuje rozihrať autorkine rôznorodé úvahy ku každému storočiu osobitne – počínajúc šestnástym a končiac dvadsiatym – berúc si tak na paškál problematiku rozdielnosti pohlaví, postavení, rás... Autorka pritom využíva metaforu cudzieho, inakosti, odlišnosti, exotickosti, divokosti. „On“, Orlando, „o jeho pohlaví nemohol nikto pochybovať, aj keď ho móda tých čias skôr zakrývala“, mladý, príťažlivý, bohatý šľachtic, oddávajúci sa spoločenským radovánkam a písaniu sa jedného dňa zobudí ako mladá, urodzená a krásna žena Orlando. „Orlando sa zmenil na ženu ... Ale inak ostal presne taký, ako predtým. Hoci zmena pohlavia ovplyvnila jeho budúcnosť, v ničom nezmenila jeho identitu.“ Zjednotenie, zlúčenie
dvoch rozdielnych pohlaví do jedného tela autorke umožňuje nový, nadmieru zaujímavý uhol pohľadu na mužov a ženy, pretože Orlando začína nazerať na seba i okolitý svet z perspektívy oboch pohlaví. Vníma nezávideniahodné postavenie ženy vo vtedajšej anglickej spoločnosti, skúma otázku úlohy muža a ženy, v súvislosti s ich nerovnoprávnym postavením v spoločnosti (najmä z pohľadu ženy). „...budem môcť akurát nalievať čaj a pýtať sa pánov, ako ho majú radi. S cukrom? Prosíte si smotanu?“, uvedomuje si napríklad aj fakt, že ženám bolo odmietané vzdelanie, aby sa mužom nevysmiali. Do očí bijúci odkaz na neľahké postavenie žien nám ponúka aj situácia, keď sa Orlando-žena musí súdnou cestou domáhať svojich práv. „Boli proti nej vznesené tieto hlavné obvinenia: (1) že je mŕtva, a preto nemôže vlastniť nijaký majetok; (2) že je žena, čo v podstate znamená to isté“. Demonštrovanie rozdielnosti v postavení a rase asi najvýraznejšie vidieť na Orlandovom spolunažívaní s Cigánmi. Orlando-žena žila istý čas v spoločenstve Cigánov, až do času, kým sa rozdielnosť v ich vnímaní a cítení nestala priepastnou a ona musela odísť. „Postupne si aj ona začala uvedomovať, že sa od Cigánov odlišuje ... Spočiatku si to vysvetľovala tým, že ona pochádza zo starého civilizovaného národa, zatiaľ čo Cigáni sú zaostalí, takmer divosi.“ Neskôr ale do-
spela k poznaniu, že „...Cigáni považujú rodinu starú štyristo alebo päťsto rokov za veľmi úbohú. Ich rodiny mali najmenej dvetisíc až tritisíc rokov ... že nejestvuje nič vulgárnejšie ako túžba vlastniť stovky izieb, keď nám (Cigánom) patrí celá zem.“ Orlandov dvojpohlavný život v troch historických a kultúrnych epochách Británie využíva Woolfová aj na reflektovanie zmeny celkovej spoločenskej klímy, spôsobov správania a dobovej literatúry, ktoré následne podrobuje kritike v podobe satiry a ľahkej irónie. Tento „dvojpohľad mužoženy“ (pre prípadné nedorozumenia: Orlando bol najskôr mužom, až potom ženou) čitateľovi ukazuje stav vecí v jeho neustálej premene, nepretržitom vývoji, v Orlandovom prúde vedomia, čím nám vlastne odhaľuje fakt, že nič nie je také, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Všetko síce má svoj protiklad, ale ten je v prúde času len zdanlivý, nakoniec všetka rozdielnosť splynie do jedného celku, všetko, o čom sme si mysleli, že je také a také, sa v prchavosti času (časom, vplyvom času) stáva iným. V tomto duchu sa nesie aj záverečné vyvrcholenie celého príbehu, ktoré autorka zasadila do prítomnosti, v nej ožívajú všetky obrazy minulosti spájajúce sa a splývajúce do jedného v Orlandovej extáze. Tu sa ale trochu poopravím, lebo pre Orlanda predsa len existuje niečo, čo sa síce taktiež mení, ale zá-
roveň akoby ostáva to isté. Jeho/jej večný spoločník na púti džungľou času – osamotený dub. Dub je centrálnou témou vinúcou sa celým príbehom. Okrem úlohy spoločníka v Orlandovej samote je aj menovcom Orlandovej jedinej úspešnej básne, básne jeho života, či priam životnej básne, pretože dub ako jediný zdanlivo odoláva prúdu času („...narástol, spevnel a zhrčavel za ten dlhý čas..., ale ešte vždy bol pri sile“), bol, je a vždy bude na svojom mieste čakať na Orlanda, aby ho/ju prijal medzi svoje vekovité korene, aby opäť mohol/mohla v prchavej dočasnosti „cítiť pod sebou chrbtovú kosť zeme“. Na počiatku životného príbehu Orlando–muž ukojil svoju vášeň po samote medzi drevnatými údmi duba na jeho konci, o pár storočí neskôr, Orlando–žena sa vrhá do náruče jeho koreňov, aby v tom večnom okamihu „... pod sebou zacítila kosti stromu vybiehajúce na všetky strany ako rebrá z chrbtice“. Okrem zážitku z čítania samého, lebo nielen dielo samé, ale aj výborný preklad ním naozaj sú, nás v knihe potešia aj zaujímavé a cenné predslovy Petra Ackroyda – autora mnohých kníh z beletrie a literatúry faktu a Margaret Reynoldsovej, spisovateľky a výskumnej pracovníčky na londýnskej univerzite, ako aj rovnako hodnotný doslov k slovenskému vydaniu – Svet ako umenie – od Mariána Andričíka. Michaela Geisbacherová
KNIŽNÁ REVUE
1. február 2006
strana 5
Citujeme... Návrat vážneho humoristu „Pre život je dôležité nezradiť svoju mladosť. Nechať si z nej za priehrštie, to je znak duševného zdravia. Veď mnohé z toho, čo sa nám v živote podarí vykonať, je neraz netušený hold mladosti, hold svetu, na ktorý sme kedysi tak radi prisahali.“ D. Štilichová-Suchoňová: Život plný hudby. Hudobný skladateľ Eugen Suchoň v spomienkach Bratislava, SPN – Mladé letá 2005
Chumáčikove príhody Veronika Jančárová: Chumáčik Ilustrácie Tomáš Vicen Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2005 Výpravná knižka prináša príhody vlčieho šteniatka Chumáčika, ktorý sa ocitol v mesačnej krajine. Rád ju pozoroval, páčila sa mu, ale nebola to jeho krajina, nemal tam nikoho zo svojich blízkych. Pochádzal z lesnatej krajiny, odkiaľ ho ako celkom malého uniesol dravý vták... Tak sa začína príbeh o rôznych zážitkoch, udalostiach, príhodách šteniatka, ktoré sa cíti v cudzej krajine osamelé a hľadá si priateľov. Jedného dňa sa veľmi poteší, lebo keď sa nakláňa nad jazero, zbadá iné vlčie šteniatko, hneď mu aj dá meno – Nádherníček a hneď sa s ním chce, šťastný, že už nebude taký osamelý, skamarátiť. Až po chvíli si uvedomí, že Nádherníček neexistuje. Sklamanie vĺčaťa je obrovské – strata priateľstva, ktoré sa ani nezačalo, odoberie Chumáčikovi všetku radosť zo života. Autorka necháva putovať Chumáčika po mesačnej krajine, spoznať sa zblízka s Mesiačikom, s vesmírnymi muška-
mi, ale aj s pažravou pavúčicou Černotou. Jedna príhoda sa strieda s druhou, v niektorých momentoch pripomína Chumáčikov príbeh exupéryovské putovanie osamelého Malého princa, hľadanie priateľov, blízkych bytostí, tento je však zasadený do zvieracej ríše. A tak detský čitateľ putuje spolu s Chumáčikom, až ho napokon odprevadí späť do lesnej krajiny, odkiaľ pochádza a kde sa stretne so svojimi vlčími rodičmi a celou vlčou rodinou. V poeticky vyrozprávaných príbehoch dobro víťazí nad zlom a ako základný sa vinie motív hľadania priateľstva, ale aj motív domova ako miesta, kde sa uskutočňuje to najväčšie a najkrajšie dobrodružstvo – dobrodružstvo vzťahov s blízkymi bytosťami. Krehkosť rozprávania umocňujú poeticky podfarbené ilustrácie, knižka je graficky príťažlivo upravená (o peknú grafickú úpravu sa postaral Stanislav Stankoci) a iste priláka a osloví nemálo detských čitateľov. Dodám ešte, že prostredníctvom nadácie Espérance bude 500 jej výtlačkov zaslaných do detských domovov, a tam bude šíriť dôležité posolstvo o hodnote priateľstva. Etela Farkašová
Na noži Štylizácia verzus výpoveď Daniel Pastirčák: Kristus v Bruseli Bratislava, EX TEMPORE 2005 Niekedy vo mne vyvstáva pocit, že čokoľvek, čo bude mať príchuť záhadnosti, akejsi metafyzickej neuchopiteľnosti, náboženského filozofovania či schopnosti vyjadriť sa ku všetkému, bude automaticky predstavovať vyššiu hodnotu. Len nech to vyzerá nadčasovo, skúsi sa obsiahnuť duchovno v jednom slove a nezabudne sa pridať vážna tvár, ktorá hovorí – ak tomu nerozumieš, asi nie si najbystrejší... Podobný pocit sa ma zmocnil po dočítaní najnovšej básnickej knihy Daniela Pastirčáka. Je rozdelená na dve časti Portréty a Ikony. Podľa toho sú potom pomenované i jednotlivé básne, napr. Portrét čitateľa, Portrét brány, či Ikona pádu, Ikona jazyka... Priznám sa, že nech som obracal sémantiku slov portrét a ikona akokoľvek, nedokázal som z kontextu pochopiť toto delenie. Skôr som nadobudol pocit, že najprv vznikli básne a až v druhom pláne sa vyskytol systém rozdelenia – len tak, aby to bolo zaujímavé a mohlo sa povedať, že je to „široko koncipovaná“ kniha. A tak je to i s básňami. Určité motívy sa prelínajú, niektoré veci na seba nadväzujú a celkovo pôsobia usporiadane. Ale pri konkrétnych textoch už vznikajú trhliny, ktoré narúšajú celkové vyznenie. Pastirčák akoby v písaní používal asociácie, ktorými k sebe priraďuje jednotlivé motívy, až si povie dosť, tu to stačí a báseň ukončí. Pri jeho kratších textoch tak vznikajú zaujímavé „portréty“ a obrázky, plné peknej lyrickej meditatívnosti („Iba my, celkom nahí v lone vĺn, / tvoríme spolu osamelý čln“; „Na zvlhnutom podnebí / máš chuť po ovocí“). Lenže pri dlhších vzniká asociovanie nie do priestoru, ale len po priamke. To znamená, že enumeratívne priraďuje jednotlivé motívy, ktoré sú však obsahovo nekompatibilné. Možno ich voľne radiť v ľubovoľnom slede a báseň sa takmer nezmení (napr. báseň Portrét image). Táto komutatívnosť sa potom preniesla aj do celkového usporiadania knihy, kde Portréty môžu byť Ikonami a naopak. Daniel Pastirčák naráža ešte na jeden problém a je ním gnómickosť. Vyjadruje sa priveľmi nadčasovo, až prorocky, akoby nebral do úvahy možnosť omylu. Dosahuje to jednak významom a váhou niektorých slov a jednak abstrakciou. A najmä tá je často klamlivá. Nakopí pri sebe niekoľko abstraktných podstatných mien a dúfa, že neuchopiteľnosť sama vytvorí novú kvalitu, ktorá bude pôsobiť esteticky i informatívne („Ten hlas v hlase hlasu, mimo hlas“; „Tá vôľa cezo mňa / súcno rozprestiera“). Bohužiaľ, darí sa mu to len vo veľmi málo prípadoch („Hmatníky sťažňov, v lanách utíchnutý mol a dur, / v podpalubí nepreclený náklad organových partitúr“). Inokedy štylizuje pomocou nekonvenčných štruktúr, ktoré na prvý pohľad pôsobia zaujímavo, ale ich funkčná hodnota sa stráca („Stále / kráčam / k tej rieke, / lebo / som / tou riekou / kráčaný“). Napriek tomu, že výpoveď Daniela Pastirčáka chce byť súčasná a naliehavá, pôsobí miestami unáhlene, bez rozmyslu a s poriadnou dávkou štylizácie – a tá nie je vždy efektívna („civilizácia je priebežný, mnohorozmerný sexuálny akt“). Možno je to všetko zaujímavé v nejakom „meditatívnom krúžku“, ale často neprípustné v poézii. Radoslav Tomáš
Milan Zelinka: Príbehy z Karpát Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005 Desiatu knižku vydáva Milan Zelinka (1942) po trinásťročnej pauze. A treba si popravde priznať, že čitateľ privyknutý na akčné výboje a vybičovanú situačnosť súčasnej slovenskej prózy musí nastaviť iné senzory a trocha prestaviť optiku, ak chce prečítať tohto autora so všetkým, čo v ňom je. Nie je toho málo a najmä je to neskutočne jemné. Zelinka, bludný mechanik pobočkových telefónnych ústrední z Igramu, zakotvený na druhom konci Slovenska v susedstve humenských valalov, kde pramení väčšina jeho próz (literárna lokalitka Makov). Jeho poviedky, novely, román i grotesky, črty a fejtóny spoluvytvárali literárnu atmosféru 70. a 80. rokov a dodávali jej korenistú príchuť jednoducho preto, že mali korene. Zelinkov jubilejný knižný prírastok obsahuje štrnásť krátkych próz operujúcich na žánrovej škále od humoresky po humoristickú črtu. Prózičky majú realistický príbehový pôdorys, ale je otázne, či nie je v nich viac moderného existenciálneho cítenia ako tradičného či klasického realizmu. Lebo o to vlastne Zelinkovi vždy šlo: nájsť modul, ktorý obsiahne pohyblivosť pieskov ľudskej existencie, ale aj nespornosť ľudských princípov (o nič iné pravdepodobne nešlo ani jeho mladšiemu krajanovi a možno i nasledovníkovi Václavovi Pankovčínovi). Na to, ako vie Zelinka napísať prvú vetu príbehu, ako ho vie rozvinúť, ako vie vystupňovať jeho absurditu a vypointovať jeho posolstvo, treba nielen talent, ale aj
osobité videnie, ktoré sa suverénne pohybuje po hranách vážneho a smiešneho. Zelinkov príbeh má ďaleko od realistickej príhody, lebo je skonštruovaný a poskrúcaný tak, aby bol predovšetkým humorom s mnohoznačným obsahom. Dedinskí hrdinovia tu napríklad nie sú zvyčajne konfrontovaní s niečím nededinským, sú vždy najmä sami sebou a ich drámy sú skôr dôsledkom ich charakteru (a ich prirodzenej filozofie) než otvorene konfliktných stretnutí s dedinskou realitou. Ich bizarné príbehy majú však predovšetkým morálny obsah, keď inakosť hrdinu, ktorému je jeho prirodzená morálnosť na obtiaž a najradšej by splynul s všeobecnou nemravnosťou okolia, naráža na stádovitú morálku či skazenosť okolia. A práve táto rozdvojenosť roztvára priestor pre humor, ktorý má neraz príchuť začarovanej absurdity. Zelinkovo príbehové rozprávačstvo sa nikdy nesústreďuje na veľké deje. V jednej z najvydarenejších poviedok (Presvedčenie) sa bratia rozídu len preto, lebo sa nevedia dohodnúť, či slovo les sa vyslovuje mäkko alebo tvrdo, ale do českého sveta odídený brat prekoná všetky (ináč naskutku humorné) prekážky, len aby sa s bratom pred odchodom do väzenia rozlúčil a zduplikoval mu svoje presvedčenie o výslovnosti slova les. V inej skvelej poviedke sa slušný mládenec po jednom lúči s príbuznými, keď odchádza na repnú kampaň do Pardubíc, a prosí ich o prepáčenie, ak sa voľačím previnil, no nikto nie je zvedavý na jeho lúčenie a odprosovanie, ale každého zaujíma, či bude opäť posielať domov nakradnutý cukor, ktorý kradli všetci okrem neho. Mládenec napokon ukradne vre-
ce cukru z obchodu a stane sa ešte horším a neukotvenejším, keď ho prichytí vlastný krstný, ktorý je policajtom: zlá cnostná inakosť je potrestaná necnostnou masovosťou a stáva sa Kainovým znamením. A tento moderný paradox zviditeľňuje nesmierne jemný humor, ktorý vyžaruje zo všetkého o zovšadiaľ. Zelinka ním komunikuje svoju sociálnu i morálnu skúsenosť, ale najmä svoje čisté videnie zauzleností ľudských vzťahov. V poviedke Zberateľ, ktorej príbeh je rovnako smiešno-bizarný, však zo všetkej tejto jemnosti priam vystreľujú presne vystrúhané šípy opravdivej sociálnej kritiky, aká sa v prózach dnešných autorov vyskytuje zriedkakedy. Ako vidieť, Milan Zelinka má stále čo povedať. Jeho próza je nielen súcitná, bytostne ľudská a zrozumiteľne civilná, ale aj vyzývavá a zádrapčivá. Preto je dobré, že sa opäť pripomenula. Alexander Halvoník
Sami sebe anjelmi Barbora Kardošová: Anjeli nespia Bratislava, Ikar 2005 Barbora Kardošová vyštudovala scenáristiku, debutovala románom Šialene milovaná (Trencia 2000) o tridsiatničke Róze a je autorkou scenára k filmu pre mládež Amálka, ja sa zbláznim. Láska, smrť, erotika a dobrý koniec v kombinácii so schopnosťou vybudovať príbeh, dívať sa na veci s troškou recesie a humoru a pisateľskou zručnosťou, vytvárajú v jej novom románe všetky predpoklady zaradiť sa medzi bestsellery. Irma sa sama odsúdila na samotu. Nevyrovnala sa s odmietnutím muža, ktorého mala rada, a nezbavila sa pocitu viny za smrť svojho synovca. Izolovala sa od rodiny a všetku svoju lásku venuje svojim trom mačkám. Cvičí jogu, mení zamestnania. Občas zo svojho bytu pozoruje Muža s bielymi vlasmi v susednom dome a skúša uhádnuť, kto je a čím je. Muž s bielymi vlasmi je Adam. O Irminej existencii ani netuší. Trápi ho pocit viny za smrť milovanej ženy. Siahla
si na život a on, lekár, ju nedokázal zachrániť. Nevie si to odpustiť a zmyslom jeho života sa stáva práca. Títo dvaja by sa nikdy nestretli, keby nezasiahli anjeli v podobe štvorročného chlapčeka a jeho krásnej mamy. Aj keď, povedzme rovno, pri prvom stretnutí ako anjeli nevyzerali. S Irmou sa zoznámili kuriózne, každé ráno ju počas meditácie vyrušil rev vzpierajúceho sa Jima cestou do škôlky. Keď to po týždni nezvládla a vybehla dohovoriť nemožnej matke, tá jej v afekte dala dieťa, aby ho teda zaviedla do škôlky ona, a zmizla. Irma tak prežila deň s roztomilým stvorením a niečo sa v nej zmenilo... Adam sa s Jimom a jeho vystrašenou mamou stretol na pohotovosti. Príťažlivá Lala bola rovnako osamelá, ako títo dvaja nešťastníci. Bola letuškou, žila vo Francúzsku, nezvládla manželovu neveru, rozviedla sa a vrátila na Slovensko. Usilovala sa uživiť syna, ale iba prekladmi sa to nedalo, a tak upratuje v jednej francúzskej domácnosti. Samotu prekonáva sexuálnymi úletmi. Jimova choroba začala priateľstvo Laly a Adama, Jimovo dožadovanie sa ďalšieho stretnutia
s Irmou, položilo základy priateľstva Laly a Irmy. Bolo len otázkou času, kedy sa stretne Irma s Mužom s bielymi vlasmi. Kardošová na jednoduchom príbehu odkrýva zranené duše, ktorým chýba odvaha odpustiť samým sebe a žijú umelé životy. Až Lala svojou mladosťou, živelnosťou a túžbou po láske v nich prebudí tak dlho potláčanú prirodzenú chuť života. Autorka si pri dokresľovaní charakterov pomáha akýmisi filmovými strihmi, obrázkami snov. Kým Irma je v svojich snoch Batmanom a zachraňuje ľudí, Lale sa sníva o leteckých katastrofách a milovaní. Adam sa svojich snov bojí, pred spánkom uniká do virtuálneho sveta počítačových hier. Ich sny sú kľúčom k ich oslobodeniu sa od minulosti. Dokážu to až všetci spolu, priateľstvo odklína ich ubolené duše a vytvára im priestor, aby otvorili staré rany a pozreli sa na ne novými a najmä viacerými očami. Pochopia, aké fajn je nebyť na všetko sám, opäť dávať, ale aj dostávať. Aj čitatelia dostanú odmenu: parádnu dávku emócií. Antonia Bednáriková
Milosrdný čas Dušana Dušeka Dušan Dušek: Náprstok Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Náprstok, ako vieme (mladí možno už nie) sa navlieka na prostredník, aby sa krajčírky pri šití vyhli bolestivým pichnutiam ihly. Je to užitočný ľudský vynález a i Dušan Dušek ho často pri svojej tvorbe využíva rovnakým spôsobom: šije, zošíva (nikdy ale nepláta) príbehy tak, aby svojich hrdinov uchránil pred najbolestivejšími pichnutiami osudu. Namiesto drsných obrazov súčasnej reality (a týka sa to všetkých troch desaťročí, v ktorých jeho poviedky vznikali) sú jeho príbehy nasýtené osobitým poetizmom, humorom a láskavou autorskou iróniou, zaplnené svojráznymi postavami a postavičkami. Nemožno ale povedať, že Dušekove príbehy sa odohrávajú v akomsi historickom bezčasí – aj toto vydanie Náprstka obsahuje „zopár idylických fotografií poštmajstra Emanuela, po-
žičaných zo starého albumu“ a dobovo ich zakotvuje – ale čas, ktorý obteká jeho postavy, plní v ich životoch inú, dôležitejšiu funkciu, funkciu milosrdného času. Preto nie náhodou práve poviedka Milosrdný čas uzatvára príbehy knihy, lebo „v milosrdnom čase nikto nezomiera, v milosrdnom čase idú hodinky raz dopredu a raz dozadu, ako si kto želá... v milosrdnom čase všetci žijú...“ Princíp oživovanej pamäti, pripamätávanie si vecí a ľudí, ktorý tvorí príbehové východisko poviedok, prináša galériu postavičiek – nimi Dušek vracia do nášho vedomia svet, ktorý by sa inak nikdy neocitol vo „veľkých dejinách“. Obnovuje tak pohľad na obyčajného slovenského človeka (hoci zväčša lokalizovaného na autorovo milované Záhorie), znovuvytvára jeho ľudskú jedinečnosť a jeho zakotvenosť v komunite – hoci by ho tá i odmietala. Dušekove postavy sa viac ako s tlakom doby musia vyrovnávať s pocitom nenaplnenosti vlastného živo-
ta, ťaživosti vlastnej situácie. Vyrovnávajú sa s ňou zväčša únikom do vysneného sveta, tak ako Julinka v poviedke Závoj, ktorá celý život nemyslela na nič iné, len ako sa vydať a vo svojej fantázii prežila všetky možné druhy svadieb: hodvábnu, cukrovú, porcelánovú, striebornú i perlovú, aby sa mohla vydávať „znovu a znovu a znovu a znovu“. Dušek obdivuhodne vystihuje či rekonštruuje ich vnútorný pocitový svet, vytvára v každom príbehu dostatok priestoru na jeho naplnenie. Nové, starostlivo pripravené, kolážou dobových kolorovaných fotografií ilustrované vydanie Náprstka vyšlo na záver roka 2005. A keďže Dušan Dušek sa v januári 2006 dožil šesťdesiatky a hra jeho postáv na milosrdný čas bude zrejme do seba častejšie vťahovať aj ich autora, môžeme tento poviedkový výber oprávnene považovať aj za poctu jeho prozaickému majstrovstvu. A je to pocta nanajvýš zaslúžená. Anton Baláž
6 strana
KNIŽNÁ REVUE
Jacqueline Wilsonová: Aňa Zipsaňa Prvá kapitola Už ste niekedy mali nočné mory? Ja som mala taký hrozný sen, že som sa potom už bála zaspať. Práve svitalo. Posadila som sa na posteli a pozrela na mamu. Vlasy mala rozhodené po celom vankúši. Aj ja by som chcela mať také krásne dlhé vlasy ako mama. Niekedy mi ich dovolí česať a zopnúť. Viem jej urobiť smiešny drdol. A raz som jej urobila vrkoč, vtedy vyzerala ako moja sestra, a nie mama. Vlastnú sestru nemám. Ani vlastného brata. Ale oddnes mám dvoch akože bratov, Roba a Kuba. Nemám ich veľmi rada. Oddnes mám aj nevlastného otca. Volá sa Samo. Ale ja ho nevolám nijako. Ani jeho vôbec nemám rada. Zamračila som sa na mamu a potiahla som ju za pramienok vlasov. „Áu! Čo to robíš Anulka?“ opýtala sa ma mama a otvorila jedno oko. „Budím ťa,“ odpovedala som jej. „Ešte je skoro na vstávanie,“ povedala mama a objala ma. „Zababušme sa do perín a chvíľku si pospime.“ „Ale ja sa nechcem zababušiť,“ pomrvila som sa. „Mami, prečo musíme bývať so Samom?“ Mama si vzdychla. „Pretože ho mám rada.“ „Ale ja ho nemám rada,“ odvetila som. „Časom si ho obľúbiš,“ povedala na to mama. „To nikdy,“ zamračila som sa. „Len počkaj a uvidíš,“ usmiala sa. „Myslím, že sa ti zapáči byť súčasťou takej veľkej rodiny. Ty a ja a Samo a Robo a Kubo.“ „Nechcem veľkú rodinu,“ trvala som na svojom. „Chcem malú rodinu. Len ty a ja v našom vlastnom byte.“ S mamou sme sa vždy skvele zabávali. Chodili sme na futbal, vyjedli sme spolu zmrzlinu z vedierka a bláznivo tancovali pri hudbe. Niekedy som ostala dlhšie hore a šli sme do postele spolu. Noc som nemala rada kvôli zlým snom. Snívalo sa mi o mojom prvom nevlastnom otcovi. Nenávidím nevlastných otcov. Mám aj vlastného, ale nestretávame sa. Už dávno s nami nebýva. Nechodí ma navštevovať, ale mne je to fuk. Ani môj prvý otčim nás už nenavštevuje a veľmi, naozaj veľmi sa z toho teším. Bol to hrozný netvor. Najprv sa tváril, že je zábavný a priateľský. Nakúpil mi množstvo darčekov. Dokonca mi kúpil aj Vílu Barbie. Vždy som hrozne túžila po bábike Barbie, ale mama mi ju nikdy nekúpila. Podľa nej je príliš dievčenská. Mám rada dievčenské veci. Vílu Barbie som milovala, ale svojho prvého nevlastného otca som nemala rada ani trochu. Dokonca ani zo začiatku nie. Keď sme sa k nemu nasťahovali, ešte bol zábavný a priateľský, ale len vtedy, keď mal dobrú náladu. Začal však mať aj veľa zlých nálad. Raz, keď na mňa kričal, skúsila som kričať aj ja, a on ma udrel. Povedal mi, že mu leziem na nervy. V skutočnosti však liezol na nervy on mne. Vyhlásil, že ma nemá rád. Ja som ho nemala rada ešte viac. Ani mama ho už potom nemala rada, najmä keď na mňa kričal. A tak sme od tohto nevlastného otca odišli. Zase sme boli rodina len mama a ja.
Jacqueline Wilsonová si získala už aj srdcia slovenských čitateľov. Vydavateľstvo Slovart vydalo už šesť jej knižiek: Prvé trampoty, Prvé lásky, Prvé bozky, Príbeh Tracy Beakerovej, Dvojčatá v akcii, Tetovaná mama. V súčasnosti pripravuje titul Aňa Zipsaňa. Wilsonová má dar vidieť svet detskou optikou. Úprimnou až neľútostne kritickou. Svojho čitateľa nepodceňuje, vie, že detský čitateľ nemá problémy s odhalením a pomenovaním problému, ale s jeho riešením. A to mu ponúka ona, nenásilne a s humorom. Napríklad v Dvojčatách v akcii rieši problém nového vzťahu ovdoveného otca a vlastnej identity dvojčiat. Ukazuje, že mať niekoho rád neznamená vlastniť ho, ale dať mu priestor na napĺňanie vlastných túžob. V Tetovanej mame je hlavným problémom láska a zodpovednosť. Ukazuje neúplnú rodinu, kde sa prakticky vymenila úloha a nie mama sa stará o deti, ale deti o mamu. Postavy dospelých sú zobrazované s rovnakými chybami ako deti. Aňa Zipsaňa, z ktorej prinášame ukážku, je o svojráznom proteste Ane, ktorá po predošlej zlej skúsenosti s maminým partnerom odmieta prispôsobiť sa novej situácii a rieši to zarytým mlčaním. Lenže potom mama stretla v bagetérii tohto muža, Sama. Zjedli tam veľa bagiet. Potom spolu začali chodiť. A potom som s nimi cez víkendy začala chodiť ja, aj keď som vôbec nechcela. Aj Samovi synovia Robo a Kubo s nimi začali chodiť. So svojou mamou sa vôbec nestretávali. Vyzerali, že majú radi moju mamu. Ale ja som nemala rada ich otca. „Nechcem, aby bol Samo môj nevlastný otec,“ zopakovala som. „Anulka, sľubujem, že nie je ani trochu taký ako ten predtým,“ odpovedala mi mama. Svoju mamu veľmi ľúbim, ale nie vždy jej verím, najmä keď sľubuje. Mama pokračovala. „Ale no, Aňa, netvár sa tak. Veď sme sa predsa bavili, keď sme boli spolu všetci piati, nie?“ Mama sa bavila. Vtipkovala so Samom a bláznivo vyspevovala a celý čas rozprávala a držala sa s ním za ruku. Samo sa bavil. Usmieval sa na mamu a spieval s ňou a pridával sa k jej hlúpym vtipom a držal ju okolo pása. Robo sa bavil. Hrával s mojou mamou futbal, a keď sme chodili plávať, učila ho potápať sa. A keď si v reštaurácii nevedel vybrať medzi pizzou a špagetami, dovolili mu dať si oboje. Kubo sa bavil. Celý deň vyjedal sladkosti a mama mu dala spievajúcu zubnú kefku, aby sa mu od toľkého cukru úplne nepokazili zuby. Mal trinásť plyšových zvieratiek a vláčil ich so sebou. Aj im vždy čistil zuby. Ja som sa nebavila. Kubo bol podľa mňa len hlúpe decko. A nebolo fér, že mame tie jeho plyšáky nevadili. Chlapci majú dovolené byť dievčenskí. Ani Roba som nemala rada. Raz, keď sme hrali futbal, ma zhodil. Asi to ani neurobil naschvál, ale bolelo ma to. Inokedy ma na kúpalisku ošpliechal vodou. A to urobil naschvál. A už vôbec som nemala rada Sama. Vedela som, že zábavný a priateľský neostane navždy. Len som čakala, kedy začne kričať. Stále sa snažil so mnou spriateliť. Ja som len pozerala do zeme a nepovedala som ani slovo. Rozhodla som sa, že sa nebudem rozprávať vôbec s nikým.
Druhá kapitola Nepovedala som ani slovo, kým som raňajkovala. Nepovedala som ani slovo, kým som sa umývala a obliekala. Nepovedala som ani slovo, keď som si balila knihy a farbičky a nálepky a školskú tašku a veci na umývanie a hrebeň a spodnú bielizeň a tričká a kraťasy a nohavice a kabát a čižmy. Nepovedala
som ani slovo, keď mama vyhodila moje staré pohodlné pyžamo, minuloročný karnevalový kostým a aj moju školskú uniformu. Mama povedala, že pyžamo už bolo úplne fľakaté a karnevalový kostým mi bol taký krátky, že mi trčali nohavičky. A že po letných prázdninách aj tak pôjdem do novej školy a budem mať inú uniformu. V aute so Samom, Robom a Kubom som cítila, že tam ani trochu nepatrím. Prišli po nás a pomohli nám naložiť všetky veci. „Bude to super, bývať v rodinnom dome, a nie v tomto hnusnom malom byte,“ povedala mama. „Nie je to paráda, že budeme mať záhradu, Anulka? Budeš môcť s Robkom hrávať futbal.“ „No, zvyčajne som hrával futbal s chalanmi odvedľa,“ vyhlásil Robo. „Ale myslím, že Aňa by sa mohla pridať, ak bude chcieť.“ Nechcem sa s ním hrať! Ale nič som nepovedala. „Aňa, a určite sa tešíš na hojdačku,“ pokračovala mama. „Len si to predstav, budeš mať svoju vlastnú hojdačku!“ „Je to moja hojdačka,“ zapišťal Kubo. „Však ti nebude prekážať, ak sa o ňu podelíš s Aňou?“ ozval sa Samo. Kubo vyzeral, akoby mu to veľmi prekážalo. Aj tak nechcem žiadnu starú sprostú hojdačku. No nič som nepovedala. „Nebudem mať izbu s Aňou, však nie?“ opýtal sa Kubo podozrievavo. „Pretože ja už nemám miesto. Mám tam všetky plyšové zvieratká a oni majú svoje špeciálne postele.“ Nie sú to skutočné postele. Kubo má trinásť škatúľ od topánok s papierovými vreckovkami slúžiacimi ako prikrývky. Mama sa tvárila, že to považuje za rozkošné. Ja si myslím, že je to hlúpe. Nič som však nepovedala. „Ja mám vo svojej izbe všetky futbalové suveníry, zbierku kameňov a škatuľu s červíkmi,“ pohotovo zareagoval Robo. „V pohode by som mohol mať izbu s Aňou, ale musím ju varovať, že tie červíky sa mrvia hore-dolu. A mohli by proste skončiť v jej posteli.“ Ja som sa však rozhodla, že mne by to veľmi prekážalo. No nepovedala som ani slovo. Postavila som sa sa bližšie k mame. Dobre vie, že chcem byť v izbe s ňou. Ona však už má Sama. „Aňa by mohla mať svoju vlastnú, špeciálnu izbu,“ povedal Samo. „Urobíme jej ju z mojej pracovne. Počítač sa ľahko zmestí do našej spálne.“
„Super! Aňa, ty sa netešíš?“ zvolala mama. Vôbec som sa netešila. „Akú izbu by si chcela mať, Aňa? Môžeš si vybrať, akej farby chceš steny a k nim ti vyberieme záclony a periny,“ navrhol Samo. „Čo hovoríš na ružovú?“ „Ružová je trochu dievčenská,“ povedala mama. „Ale čo tak červená, Aňa? Alebo fialová?“ Ružovú mám rada. Nepovedala som však ani slovo. Samo namaľoval izbu na fialovo a mama kúpila červeno-fialové kockované závesy a podobné periny. Samo mi ešte kúpil naozajstné malé červené kreslo a mäkkučký fialový koberček. „No tak! Nie je to prekrásne? Čo na to hovoríš, Aňa?“ opýtala sa mama. Nepovedala som vôbec nič. „Aňa, prečo nikdy nič nepovieš?“ opýtal sa Robo. „Vyzeráš, akoby si mala zazipsované ústa.“ „Aňa Zipsaňa,“ rozchichotal sa Kubo. „Vieš ty vôbec rozprávať?“ „Nedávaj jej takéto hlúpe mená,“ povedal Samo. „Len sa teraz trochu hanbí.“ Poobzeral sa po mojej novej izbe. „Čo urobíme, aby si sa tu cítila ako doma? Čo keby sme tu trochu porozkladali tvoje hračky?“ Nemám ich veľa a sú úhľadne uložené v zásuvke. Tak rada by som ešte mala Vílu Barbie! Prišla som však o ňu, keď sme utiekli od toho prvého nevlastného otca. Dúfam, že aj jej sa podarilo vyletieť cez okno ďaleko od neho. Priala som si, aby sme už opustili aj tohto druhého nevlastného otca. Ešte stále bol zábavný a priateľský, ale určite sa čoskoro zmení. Ešte stále čaká na chvíľu, keď na mňa začne kričať. Len predstiera, že je milý, tým som si istá. Pri Robovi som si nie až taká istá. Možno naozaj je taký milý. Jeden zo svojich plagátov futbalového mužstva Manchester United nalepil aj do mojej izby. „Pozri! Farebne sem úplne pasuje,“ povedal mi. Samo chcel, aby mi Kubo dal jedného zo svojich plyšákov. Ale Kubo neplánoval byť milý. „Sú moji,“ vyhlásil rázne. „A nedám ich Ani Zipsani.“ „Počuj, už aj prestaň s tou prezývkou,“ povedal mu Samo. „Čo keby si dal Ani toho malého fialového medvedíka? Určite by sa mu v jej izbe páčilo.“ „Nie, nepáčilo!“ zakričal Kubo. „Tú izbu by nenávidel!“ A ja by som vo svojej izbe nenávidela toho plyšáka. Zo všetkého pestrého, ružového a fialového sa mi kazia oči. Otvorila som svoju novú skriňu a zatvorila som sa do nej. Bola som v nej úplne sama. Dala som si na ruky papuče a v tej tme som s nimi tancovala. Ale nemohla som vymyslieť žiadnu inú hru, ktorú by som sa hrala. Po chvíľke som počula, ako ma volá Robo. A potom aj mama a Samo. A dokonca aj Kubo. „Aňa?“ „Aňa, kde si?“ „Aňa Zipsaňa!“ Volali ma a volali a volali a volali. Ale ja som nepovedala ani pol slova. Ešte stále som mala ústa úplne zazipsované. Knižka v preklade Andrey Žačokovej vyjde vo Vydavateľstve Slovart.
1. február 2006 Berco Trnavec
EPITAFY z cintorína POLITICKÝCH MŔTVOL „Keď hovoríme o Bercovi Trnavcovi, nevyhnutne sa musíme vrátiť k prameňom. Do čias, keď satirik s veľkým morálnym plameňom v srdci neľútostne vypaľoval otvorené rany spoločnosti. Pravdaže satirik ako bojovník za morálku inkvizítorsky nehrozil trestami a nepoúčal z vysokého kancľa, ale apeloval na zdravo fungujúci ľudský rozum. Aj Berco Trnavec ho nástojčivo oslovuje všetkými prostriedkami humoru. Diagnostikuje absurdnosti, skresľujúce normálny chod vecí, zneškodňuje ich do krajnosti dovedeným zveličením a len tak nebadane v negatíve konfrontuje s ideálom. Účinnosť výpovede neoslabuje didaktickými tirádami; jeho zbraňou je smiech. Pravdaže smiech, pri ktorom človeka neraz mrazí.“ Z doslovu Kornela Földváriho
Politická mŕtvola alebo Modlitba Ruky spínam, Boží synu, úplatkov sním zo mňa vinu, dopusť prevrat, mreže zameň, režimu nech rab som! Amen.
Politická mŕtvola alebo Pomenovanie ulice Rušno je, ľudia ako v úli sú. Po ministrovi v sláve nazvali v Bratislave najväčšiu jednu slepú ulicu.
Politická mŕtvola alebo Narcis Naozaj nič proti gustu, že má doma vlastnú bustu; dodnes máme pokoj svätý, sám si v izbe kladie kvety.
Urny Život dospelého človeka sa pohybuje medzi dvoma urnami: pri prvej, volebnej, si zvolí, čo ho privedie k tej druhej – pohrebnej.
Raj Žijeme si v permanentnom raji: poslední sú tu prvými stále.
Charakter Prečo byť bezcharakterným a meniť názory, keď človek môže byť zásadový a nemať žiadny?!
Strava Sú ľudia, čo sa živia politikou. Ja dávam prednosť normálnej strave.
1. február 2006
KNIŽNÁ REVUE
strana 7
Postmoderna v macedónskej literatúre Pri úvahách nad macedónskou postmodernou si treba v prvom rade uvedomiť, že macedónska literatúra je mladá ešte aj v porovnaní s niektorými inými „malými“ európskymi literatúrami. Z tohto aspektu treba chápať myšlienky, ktoré v súčasnosti provokujú a duchovne determinujú macedónsku literárnu scénu. Postmoderná poetika počnúc 60. rokmi minulého storočia až po dnešok viac či menej otvorene vnucuje a ponúka isté charakteristické formy a tvary: semiotiku citácie, metafikciu, metaliterárnosť, metatextovosť, intertextovosť, alexandrijskú knižnicu, disemináciu, dekonštrukciu, fragmentáciu, umenie katastrofy, disharmóniu, negáciu pôvodnosti, ako aj referenčnosť, negáciu metafyziky, logocentrickosti, absolutizovania zmyslu... Pre súčasného macedónskeho autora je dôležitá predovšetkým akási personálna mytológia, autopoetika, ktorá sa síce zdanlivo odlišuje od všetkých ostatných autopoetík, ale nenárokuje si nejaké práva na výlučnosť. Za začiatok postmoderny v macedónskej próze sa považuje vydanie románu Vlada UROSEVIČA Chuť broskýň z polovice 60. rokov. Odvtedy k tejto poetike smeruje mnoho autorov. Jednou z najvýznamnejších realizácií tohto typu je román Pupok sveta (2001) Venka ANDONOVSKÉHO. V Macedónsku sa stal bestsellerom a po rade domácich ocenení získal veľmi významnú medzinárodnú literárnu cenu Balkanika. Už je na svete jeho ôsme vydanie. Prvá časť románu pripomína detektívku zo stredoveku, a preto sa jeho neobyčajný úspech začal porovnávať s Menom ruže Umberta Eca. Príbeh sa odohráva v deviatom storočí v Carihrade.
Mních Skaznik, ktorý ho „píše“, preto rozpráva zvláštnym jazykom. Autor vytvoril jedinečný románový jazyk. Jeho základom je macedónčina prepletená novými, akoby neexistujúcimi slovami, ktoré sú vytvorené podľa princípu a systému staroslovienčiny a sú zrozumiteľné aj pre neslavistov. Takáto lingvistická invencia iste prispela k medzinárodnému oceneniu knihy. Ostatné dve časti románu hovoria o osude spolužiakov Jána Ludviga a Lucie Zemankovej a o ich stretnutí. Explicitná postmoderná stratégia tohto diela spočíva v tom, že redaktorom celého románu je brat postavy Jána Ludviga. Zdedil kufor, v ktorom našiel niekoľko „bezvýznamných“ kníh, napríklad Panónské legendy od neznámeho autora, Abecedu pre neposlušných samého Venka Andonovského, Pieseň piesní z Biblie, Žart Milana Kunderu a ďalšie. Kufor obsahoval aj vizitky „neznámych“ ľudí, medzi nimi napríklad Gorana Stefanovského (pozri ďalej v texte), pár osobných vecí, pubertálne básne Jána Ludviga venované Lucii a nakoniec rukopis románu Pupok sveta. Princíp hry je tu očividný a „rozkoš z textu“ u recipienta je zaručená. K úspešným titulom patrí v súčasnosti v Macedónsku aj filozofickoesejistický román Rozhovor so Spinozom (2003) mladého autora Goce SMILEVSKÉHO, ktorý predstavuje umelecko-ideovú metafikciu vytvorenú podľa života a diela veľkého filozofa, ale ponúka aj diskurz s udalosťami z jeho „súkromnej biografie“ v duchu postmodernej filozofie. Úspech knihy spočíva v tom, že „umožňuje komunikovať“ so svetom 18., ako aj 21. storočia, respektíve s nami (pozri obsiahlejšiu interpretáciu na: www.blesok.com.mk, číslo 31). Prvý román Skrytá kamera (2004) „intelektuálnej nomádky“ Lidije DIMKOVSKEJ hovorí nielen o transnacionálnych identitách, ale aj o motí-
voch ženského písania. Dimkovská je tak v poézii (napríklad v zbierke Nobel proti Nobelovi), ako aj v románovom debute bystrou pozorovateľkou súčasných dejín z hľadiska balkánskej predurčenosti a trápnej osudovosti, ktoré sú u nej zafarbené jemnou iróniou a vnútornými protikladnými pocitmi v tomto veľkom „globalizačnom svete“. Zoznam prozaikov, ktorí sa vo veľkej miere zaslúžili o hybridizáciu macedónskeho románu ako literárneho žánru, by nebol úplný bez „duchovného exulanta“ Dimitrie DURACOVSKÉHO (próza Insomnia), ako aj románov Popisovač a Román o zbrani „parodika“ Ermisa LAFAZANOVSKÉHO. Z autorov albánskej menšiny, ktorá žije v Macedónsku, je najvýznamnejší a v zahraničí najprekladanejší Luan STAROVA, jeho najnovší román sa volá Balkánsky obetný kozorožec. Aj v poézii sme svedkami očividných zmien. Takmer všetci básnici, predovšetkým však predstavitelia najmladšej generácie, robia pokusy prekročiť všeobecný systém macedónskej lyrickej básne, hoci treba priznať, že tento krok sa niekedy javí ako príliš veľký, ťažký alebo experimentálny. Práve preto z dnešného hľadiska vyzerajú „najexluzívnejšie“ básne, ktoré vedia nadviazať kultúrny dialóg so svetom, s hodnotami, s tradíciou, s (ne)časom, ale aj so sebou. Pri tejto príležitosti spomeňme aspoň novšie zbierky Slepý uhol Katice KULAVKOVEJ, Divoký mier Zorana ANČEVSKÉHO, Nikde-niekde Nikola MADŽIROVA, Zmrzlina v nedohľadnej diaľke a V tieni billboardu Jovica IVANOVSKÉHO. Lyrický subjekt Katice KULAVKOVEJ pevne stojí nad otázkami súčasnej macedónskej krízy identity. Podľa autorky je, žiaľ, prítomná vo všetkých sférach. Pravidelne pracuje aj so symbolmi milostného citu, zamýšľa sa nad večnými problémami ľudskej existencie: „Násilie je všade
okolo nás, každý človek nesie jeho kus v sebe, preto vôbec nie je zbytočné, aby ľudstvo bolo schopné nájsť v sebe to dobré, lásku a toleranciu.“ To je zároveň aj najlepšie odporúčanie básnickej zbierky, ocenenej ako najlepšia kniha v Macedónsku za minulý rok. Estetický pluralizmus v macedónskej poézii je aj výsledkom aktuálnej tvorivej prítomnosti všetkých generácií a ich vzájomného prepletania na literárnej scéne. V tomto zmysle teda nemožno obísť ani básnikov „starej školy“ – Mateja MATEVSKÉHO, Radovana PAVLOVSKÉHO, Gane TODOROVSKÉHO, Eftima KLETNIKOVA, ale aj ďalších, ktorí so Slavkom JANEVSKÝM a Blaže KONEVSKÝM (ktorí už nie sú medzi živými) možno doteraz najviac afirmovali macedónsku poéziu vlastnou popularitou v zahraničí. Pokiaľ ide o drámu, dá sa povedať, že v porovnaní so štylistickou rôznorodosťou v próze či poézii je asi „najdisciplinovanejšia“. Autori, ktorých by sme najmä vďaka ich kvalitným dielam z novšieho obdobia určite mali spomenúť, sú Goran STEFANOVSKI (jeho najnovšia dráma Everyman), Dejan DUKOVSKI (nová hra Druhá strana), na Slovensku známy drámou Sud prachu. Tá sa už považuje za kultovú hru, niektoré repliky z nej sa stali prísloviami: „To, čo je vo svete incidentom, u nás je pravidlom.“ a pod. Títo dvaja dramatici žijú mimo Macedónska a možno aj preto ich diela evokujú ducha postkoloniálnej rétoriky „deleného“ domova: „Doma je pre mňa polovica tu a polovica v Hamburgu,“ (Dejan Dukovski) pričom sa priznávajú k „dlhoročným a trápnym pokusom byť autorom medzi dvoma jazykmi a dvoma kultúrami“ (Goran Stefanovski). Napríklad divadelná hra Dejana Dukovského Balkán nie je mŕtvy zodpovedá všetkým kritériám postmoderného textu. Autor aj v tomto prípade
parafrázoval a aktualizoval pôvodnú dramatickú fabulu. Dukovského hry rozprávajú o balkánskej mentalite, o tragike zbytočného násilia, o hľadaní lásky a potrebu vzájomného dialógu a porozumenia. Vyjadrujú protest proti strate hodnôt nielen na Balkáne, ale aj kdekoľvek na svete. Je dobre, že európska a svetová kritika už uznala tento fakt, a preto sa Dukovského hry teraz hrajú takmer všade. Z toho vyplýva, že macedónska a v tom zmysle aj balkánska súčasná dramatika sa stáva pre Európu stále zaujímavejšia a divadelné vzťahy medzi Európou a Balkánom konečne prestali byť jednosmerné. Žiaľ, väčšina týchto autorov ostáva pre slovenského čitateľa zatiaľ veľkou neznámou, pretože neexistujú preklady ich diel do slovenčiny. Niektoré krátke výbery z najnovšej literárnej produkcie v Macedónsku sa dajú nájsť v anglickom alebo francúzskom preklade, čiastočne v češtine. Ani s macedónskymi prekladmi novších a významnejších slovenských literárnych diel to nie je omnoho lepšie. Úprimne si myslím, že je najvyšší čas, aby sme tento nedostatok konečne napravili. Zvonko Taneski
Keďže tento článok vznikol ako pôvodný materiál pre Knižnú revue, pripájame aj krátku bio-bibliografiu autora. Mgr. Zvonko TANESKI (1980) ukončil roku 2002 štúdium na Katedre všeobecnej a komparatívnej literatúry FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Skopje (Macedónsko). V roku 2003 absolvoval študijný pobyt na Univerzite v Perugii (Taliansko). Od septembra 2004 je interný doktorand v odbore teória a dejiny slovenskej literatúry na FF UK na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy v Bratislave. Vo svojej dizertačnej práci (školiteľ prof. PhDr. Valér Mikula) sa venuje metafore v slovenskej poézii druhej polovice 20 storočia.
Medzi mantinelmi Oprášený romantický duch Isaak Babeľ Ako to chodilo v Odese Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad Ján Štrasser Napriek tomu, že niektoré poviedky už raz vyšli, nové vydanie a preklad treba uvítať. Babeľ je vo viacerých ohľadoch neprekonateľný. Kniha Ako to chodilo v Odese má tri časti: Odeské poviedky, Ježišov hriech a Prerátal si sa, kapitán. Kým v prvej časti sa Babeľ predstavuje ako vynikajúci znalec Odesy (narodil sa v jej katakombách), v druhej časti naplno vyznieva šírka jeho epického záberu zasahujúceho do rôznych lokalít a spoločenských vrstiev, tretia je o ruskej revolúcii z roku 1917 a jej následkoch. Detsky najnežnejšie a zároveň bolestivé je rozprávanie o Odese v prvej časti. Podľa týchto poviedok autor napísal scenár pre W. Wilnera, ktorý nakrútil film o židovskom lupičovi Beňovi Krikovi. Krátko po jeho prvom premietnutí roku 1927 ho zakázali. Babeľ spolupracoval
aj s ďalším Odesanom Sergejom Ejzenštejnom na filme Bežinova lúka, i ten štátna stranícka mašinéria promptne zlikvidovala. Socialistickú výstavbu sa neskôr pokúšal zachytiť vo filmovom scenári Čínsky mlyn, ďalší scenár Staré námestie č. 4 sa nedočkal realizácie, pár dní po jeho odovzdaní do Štúdia filmov pre mládež Babeľa zatkli a zakrátko popravili. Z hľadiska faktografie tieto aj niektoré ďalšie údaje o Babeľovej tvorbe v doslove chýbajú. Aj keď pre jeho tvorbu neboli určujúce, rozširujú pohľad na autorovo úsilie. Babeľ svoje zážitky obdivuhodne pretavil do krátkych, ale úderných poviedok a čŕt, ba i do reportáží, ktoré písal do denníka Novaja žizň, orgánu menševikov (vydával ho Maxim Gorkij, ktorému už predtým prispieval do známeho denníka Anály). V jeho tvorbe sa zrážali dva svety: svet horkej židovskej bolesti a plamenné revolučné nadšenie. Babeľ spájal v sebe židovskú skepsu s komunistickým oduševnením. Jedna z jeho postáv sa pýta, kde zostala sladká revolúcia. Odpovede sa
v tom čase nedočkala. Až mnoho rokov po Babeľovej smrti sa zaviedli pojmy socializmus s ľudskou tvárou alebo ľudský socializmus a vznikli pokusy takéto socializmy vybudovať. Babeľovi ale nemožno prisúdiť epiteton politického spisovateľa. Videl a cítil po svojom a tak aj písal. Napriek tomu vari každý, kto zažil minulý režim, pocíti znovu jeho studený dych najmä v poslednej časti Prerátal si sa, kapitán. Nech sú slová a výrazy obalené drsnou lyrikou, predsa neomylne zakotvujú príbeh do éry budovania komunizmu. Babeľ zachytáva bez príkras propagandistov hovoriacich vlastným jazykom, konajúcich podľa nezmieriteľného ideologického presvedčenia. Poviedky hovoria o pravde, vine, smutných radostiach, o čierňavách v duši a svedomí, ale nemoralizujú. Svet bol plný krutostí. Tak to chodilo nielen v Odese... Od jednej krajnosti k druhej, od narodenia po smrť. Mantinely. Medzi nimi ľudia žili a Babeľ ich škáročkou vášnivo pozoroval. Ľuboš Svetoň
Adam Mickiewicz Balady a romance Bratislava, Ex tempore 2005 Preklad Jozef Bánsky Balady a romance Adama Mickiewicza vychádzajú hneď pri niekoľkých významných príležitostiach – pri 150. výročí úmrtia tohto básnika a hrdinu boja za poľskú nezávislosť (26. novembra 1855) a pri 50. výročí tragického skonu slovenského literáta a polonistu Jozefa Bánskeho (18. januára 1956), ktorý toto Mickiewiczovo dielo preložil. Je to jeho jediný preklad poézie (vyšiel roku 1955). Vplyv Mickiewicza na tvorbu štúrovskej generácie je nepopierateľný, no vzhľadom na to, že štúrovci poznali slovanské jazyky, čítali ho v origináli. Pre ďalšie generácie však zostal pomerne neznámy. Až v 20. storočí sa začínajú objavovať preklady jeho diela. V doslove tohto vydania píše Mária Bobrownicka, profesorka slovanskej filológie v Krakove, že „v týchto súvislostiach preklad Jozefa Básnkeho nadobúda
zvláštny význam“. Zvláštny v zmysle dôležitý. Predsa len niektorí starší prekladatelia nemali dostatočnú literárnoteoretickú prípravu, často nerešpektovali prozodické a rytmické zákonitosti poľštiny a slovenčiny. Básňam to uberalo na umeleckom majstrovstve a strácalo sa ich celkové vyznenie. Bánsky naozaj starostlivo vyberal slovenské významové ekvivalenty. Vznikli tak básne, v ktorých akoby sa nanovo oprašoval a ožíval ich veľký romantický duch. Vďaka tomu sa znova stretávame s poetikou, ktorá bola dôležitou súčasťou aj našej histórie. Veď v nej sa formulovali základné myšlienky svojbytnosti národa a zároveň jazyka. Ale stretávame sa nielen s týmito historickými ideálmi. Znova máme možnosť začítať sa do príbehov, ktoré sú úprimné, napísané jasne a zrozumiteľne, do veršov, ktoré ešte aj dnes vedia na mnohých zapôsobiť svojou autentickosťou a pátosom. Preklad je aktuálny aj dnes a prejavuje sa v ňom nielen odborná znalosť, ale i láska k tomuto básnikovi, osobné zanietenie. Radoslav Tomáš
KNIŽNÁ REVUE
8 strana
1. február 2006
Dosť zvláštna Bibliografia kňaza Vydavateľstvo inovácia Eleonóra Kovácsová – Emília Péchyová – Alena Vokounová Nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovník (nové vydanie) Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2005 Nové vydanie prekladového slovníka sa v rámci svojho rozsahu usiluje obsiahnuť čo najväčší počet hesiel a zachytiť najnovšie, moderné a praktické výrazy z oblasti každodennej komunikácie. Dôraz kladie aj na vedu, techniku, právo, ekonomiku, politiku, kultúru a šport. Heslá sú doplnené gramatikou, obohatené o exemplifikáciu, idiomatické výrazy, zložené slová a najbežnejšie frazeologické spojenia. Slovník rozlišuje významy slov, uvádza nielen jednotlivé výrazy, ale prihliada aj na ich väzby. Autori zachytávajú aj neologizmy, ktoré sa stávajú súčasťou každodennej nemčiny a slovenčiny v rôznych štýlových rovinách. Slovná zásoba v slovníku sa usiluje odzrkadľovať súčasný stav vývinu slovnej zásoby v nemeckej a slovenskej jazykovej oblasti, alebo sa k nemu čo najviac priblížiť. Slovník dobre poslúži študentom a uspokojí záujemcov pri nenáročných prekladoch na praktické použitie, autorky však nešpecifikujú, komu bude slúžiť viac, či slovenskému alebo nemeckému používateľovi. Nemecko-slovenskej časti slovníka je venovaná väčšia časť. Tá by mala svojimi približne 22 tisíc heslami pomôcť potenciálnemu používateľovi pri čítaní a prekladoch nemeckých textov. Slovensko-nemecká časť sa zameriava na aktívnu komunikáciu a obsahuje okolo 18 tisíc hesiel. Ako väčšina slovníkov aj tento obsahuje stručný prehľad gramatiky, ale tento je naozaj stručný. Z nepochopiteľného dôvodu sa tento prehľad nachádza v strede medzi dvoma časťami slovníka, a nie ako to obyčajne býva, na konci. Slovník dopĺňa zoznam silných, nepravidelných, spôsobových slovies a tabuľka výslovnosti. Je napísaný v novom pravopise. Mne osobne v ňom napríklad chýba časť venovaná frázam v bežnej komunikácii, ako sú napríklad obraty v spoločenskom styku (v meste, obchode, pri cestovaní a pod.) či obchodnej korešpondencii. Každý slovník takéhoto typu by mal zachytiť a vyjadriť v príslušnom rozsahu čo najväčší slovný poklad súčasného jazyka (v tomto prípade slovenčiny a nemčiny), obohatený o najnovšie výrazy z technického, hospodárskeho, politického, ekonomického a spoločenského života. Sami posúďte, do akej miery sa mu to podarilo. Michaela Geisbacherová
Tribečská knižnica v Topoľčanoch na sklonku roka tradične pripravuje stretnutia s významnými rodákmi, uznávanými vo svojom odbore. Tentoraz pozvali ThDr. Mariána Červeného, PhD., a prezentovali jeho Personálnu bibliografiu. Zostavovateľka Eva Vicelová zmapovala literárnu tvorbu tohto katolíckeho kňaza a ohlas na ňu v periodikách aj televízii. Mnohí čitatelia sa vďaka Červeného knihe Muž dialógu, v ktorej približuje názory viedenského kardinála Franza Königa, prvýkrát oboznámili s myšlienkami tohto charizmatického človeka. Kolektív Tribeč-
skej knižnice predstavil návštevníkom mnohostranné tvorivé aktivity tohto „emisára dobrej vôle“, najmä jeho snahu presadiť autentické kresťanstvo, ktoré prežíva u nás krízu. Personálna bibliografia Mariána Červeného obsahuje aj životopisné údaje tohto topoľčianskeho rodáka, dnes farára v Moste pri Bratislave. Dopĺňajú ju spomienky spolužiaka lekára a hodnotiaci nadhľad novinára. Tento súpis tvorby „tovariša“ 21. storočia z dielne Tribečskej knižnice potešil mnohých doma i v zahraničí. Robert Vavro
Nový slovník slovenských spisovateľov Ondrej Sliacky a kolektív Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež Bratislava, Literárne informačné centrum 2005 Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež zostavil 15-členný tím autorov pod vedením vedeckého redaktora Ondreja Sliackeho. Po štvrťstoročnej pauze dostáva naša verejnosť novú, aktualizovanú a spoľahlivú príručku koncipovanú ako slovník. Na 432 stranách sa čitateľ zoznámi s 500 tvorcami literatúry pre deti – prózy, poézie, literatúry faktu, literárnej histórie, kritiky, ale aj s výtvarníkmi. Slovník je tentoraz rozšírený o heslá autorov, ktorí sa do predchádzajúceho vydania nedostali, pretože buď žili v emigrácii, alebo svojimi ľudskými postojmi a literárnymi názormi boli pre minulý režim neprijateľný. Pri takomto zoskupení autorov píšucich pre deti čitateľa prekvapí, koľko spisovateľov uznávaných predovšetkým za tvorbu pre dospelých venovalo časť svojho diela najmä deťom a mladým čitateľom. Až v takomto kontexte sa ukazuje,
že písanie pre deti nie je nijaká okrajová záležitosť autora, ale v mnohých prípadoch si vyžaduje náročnejší prístup ako tvorba pre dospelých. Heslá sú spracované prístupným jazykom, zachovávajú vyváženú proporcionalitu, ako aj vecné, nadčasové hodnotenie jednotlivých diel. Napriek maximálnej úspornosti je text obsahovo bohatý a faktograficky presný. V heslári je aj niekoľko českých autorov, ktorí svojimi literárnymi prácami podporili rozvoj slovenskej literatúry pre deti. Encyklopedické dielo si stanovilo za cieľ zmapovať v celej šírke literatúru pre deti od osvieteneckých začiatkov až po súčasnosť, preto v ňom nájdeme aj mená autorov dramatickej tvorby, hoci tento žáner je taký bohatý, že by si zaslúžil aj osobitný lexikografický projekt. Nový slovník sa usiluje aj o hodnotové stanoviská a pomáha zorientovať sa v tvorbe jednotlivých autorov v celkovom kontexte. Na konci publikácie sú tri registre – názvový, register autorov a register pseudonymov, ktoré uľahčia orientáciu v texte. Edita Chrenková
Liečba dotykom Barbara a Kevin Kunzovci Reflexoterapia Bratislava, Ikar 2005 Preklad Soňa Jagelková Reflexoterapia je metóda, pri ktorej sa vyvíja tlak na určité, presne stanovené reflexné body a plôšky na chodidlách a rukách, aby sa tak podnietili vlastné liečivé sily organizmu. „Tlakové senzory“ na rukách a chodidlách sú prepojené s určitými oblasťami tela, a keď sa tieto senzory stimulujú reflexoterapeutickými technikami, do celého tela sa šíria vlny uvoľnenia. V knihe nájdeme kapitoly o zásadách reflexoterapie, históriu tejto terapie a mapy reflexných plôšok na chodidlách a rukách. Ďalší priestor je venovaný výskumu a liečebným úspechom v tejto oblasti. Dozvieme sa tiež, ako sa starať o ruky a nohy, získame tipy na relaxáciu a zníženie stresu, spoznáme, ako zmeniť škodlivé
stereotypy vznikajúce v dôsledku našich každodenných činností, ako je napríklad sedenie pri počítači. Získame aj rady, aké topánky je dobré nosiť a aké nám škodia. Potom už text lineárne prechádza priamo k reflexoterapii v praxi, ku konkrétnym technikám na uvoľnenie a ošetrenie. Posledná časť je venovaná použitiu reflexoterapie pri našich najčastejších zdravotných problémoch, ako sú bolesť chrbta, hlavy, krku, reumatizmus a iné. Pre bližšiu ilustráciu tejto techniky nám slúži množstvo názorných fotografií uvoľnenia a ošetrenia chodidiel a rúk. Neprehliadnuteľná výhoda reflexoterapie je, že ponúka spôsob riešenia zdravotných problémov bezpečným, prirodzeným a jednoduchým spôsobom, bez medikamentov. Ďalším argumentom v jej prospech je skutočnosť, že ju možno aplikovať svojpomocne kdekoľvek a kedykoľvek. –mig–
O autách trochu inak Ivan Szabó Rozprávky na kolesách Bratislava, Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry 2005 Prozaik a spisovateľ literatúry faktu Ivan Szabó, ktorý sa venuje tvorbe pre dospelých (cestopisy, krimipríbehy, história motorizmu, biografie) i pre mládež (slávni piloti, konštruktéri, kozmonauti), aj pre obe kategórie (zbojníci, strašidlá), vydal koncom roku 2005 knižku moderných rozprávok z obdobia vzniku motorizmu. Pútavou formou predstavuje významné osobnosti aj udalosti motoristických dejín v knižke Rozprávky na kolesách. Mladý čitateľ v nej nájde celý rad vtipných a poučných príbehov. Dozvie sa napríklad, ako pán Drais vymyslel drezinu, ako anglický chlapec Billy behával pred
parným vozom a červenou zástavkou upozorňoval ľudí, že sa blíži „ufrfľaný stroj“, ako dostalo nové Daimlerovo auto meno Mercedes, prečo sa Ford T volá Plechová Líza a Citroën Cv Škaredé kačiatko. Knižku spestrujú ilustrácie Milana Stana a dopĺňa ju stručný encyklopedický slovník o historických osobnostiach zo sveta motorizmu, ktoré v rozprávkach vystupujú. A tak sa čitateľ dozvie zo základných biografických údajov, kto bol C. Benz, K. F. Drais, J. B. Dunlop, A. Englert, či V. Klement, F. Porsche a pod. –lč– Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry venovalo do našej čitateľskej súťaže knižku Rozprávky na kolesách. Skúste šťastie a pošlite kupón vydavateľstva z 11. strany najneskôr do 15. februára.
MEDIA SVATAVA
Adresa: Živnostenská 2 811 06 Bratislava, redakcia: Ružinovská 1, 821 02 Bratislava tel./fax: 0903 474142, 02/434 26 198 e-mail:
[email protected],
[email protected] www.mediasvatava.sk Riaditeľ: Bohuslav Piatko Vznik: 1998 Zameranie, profilové edície: Vydavateľstvo je zamerané výlučne na produkciu reprezentačných obrazových viacjazyčných publikácií o Slovensku v luxusnom vyhotovení. Samostatné knihy sú bežne v predaji, luxusné balenia – v drevených kazetách alebo v obaloch s hudobnými CD nosičmi a ručne viazané v koži s reliéfnou razbou z knižnej dielne Lidy Mlichovej zo Žiliny – predávame len priamo vo vydavateľstve alebo cez reklamné agentúry. Takže máme jeden titul v troch-štyroch stvárneniach. A to je tak trochu podstata našej vydavateľskej činnosti – držať vysokú kvalitu (aj polygrafickú) a ísť cestou povedzme atraktívneho darčekového obalu. Preto vydávame len jeden titul ročne, každý projekt je veľmi náročný tak na prípravu, ako aj na financovanie. V základnej edícii Poklady Slovenska sprístupnené sme predstavili Slovensko za štyri roky zo štyroch pohľadov: jeho krajinu (Slovensko – verš v básni Európa), históriu (XX storočí na Slovensku), kultúru konca tisícročia (Zrkadlenie/Reflections) aj na cédéčku, a ľudí (K. Kállay Slováci). Ďalšia edícia je zameraná na historické publikácie s vedutami a hudobnými CD. Rovnako ako predchádzajúce tituly aj tieto ponúkame v luxusných drevených obaloch a ručne viazané v koži. Obrazový materiál poskytuje porovnanie historickej podoby pamiatok so súčasnou. Vyšli v nej Bratislava a okolie, Stopy kráľov (hrady), Kráľovské mestá. Ich cieľom je ukázať atraktívnou formou, že aj naša krajina má kráľovskú históriu ako všetky ostatné európske krajiny. Mimo edície sme vydali prierez tvorbou Karola Kállaya Slovo na tvári. Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva? – Ikar, Panta Rhei, Modul, SlovartStore, Ing. Freddie-Pištek, luxusné verzie – reklamné agentúry Hauerland a FIBI v Bratislave, Harlequin v Košiciach Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? – Sedem v nosných edíciách, jednu mimo a dve obrazové reklamné knihy, čiže desať. Všetky sú o Slovensku a od slovenských autorov. Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2005? – Vydali sme upravené druhé vydanie Slovensko – verš v básni Euró-
pa, knihu v kazete rozšírila verzia kniha v drevenom obale a ručne viazaná v koži s reliéfom. S akými edičnými zámermi vstupujete do roku 2006? – Vlani sme pripravovali reprezentačnú publikáciu o ďalšom z pokladov Slovenska, o liečivých vodách a kúpeľoch, ktorá vyjde ešte pred letom. Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? – XX storočí na Slovensku a Slováci – ako osobitý umelecký dokument doby. A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl? – Ani jednu. Aj keď jeden-dva tituly nie sú komerčne najúspešnejšie. Ide o knihy, ktoré môžu vydať iba blázni (Slováci, Zrkadlenie), ale sme radi, že sme ich vydali. Štyri naše knihy boli ocenené v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska, trikrát sme získali certifikát kvality Slovak Gold, na medzinárodných knižných veľtrhoch v Alma Ate a v St. Peterburgu nám udelili cenu za celkový dizajn a grafické a polygrafické spracovanie a Čestné uznanie na veľtrhu Printing 2004.
Čo vás najviac trápi na knižnom trhu? – Záplava svetového i domáceho braku. Vysoký rabat distribúcie a DPH. Postupný zánik malých skutočných kníhkupectiev. Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu? – Zrušenie DPH na domácu produkciu, peniaze pre knižnice, aby mohli nakupovať, a nie žiť z darov. Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen? – Sme malé vydavateľstvo. A malé vydavateľstvá majú jednu výhodu – dokážu to, do čoho sa veľkí nepustia. Sny si zapamätáme a vymyslíme tak, aby sme ich dokázali uskutočniť. Takže z tvorivej oblasti nemám čo prezradiť. A sen, ktorý sa mi asi dlho nesplní – aby sa Slováci zaujímali o Slovensko aj cez knihy. Možno by podnietili aj autorov, aj vydavateľov. Aký máte názor na rebríčky bestsellerov? – Ďalšie „Zaucho verejnému vkusu“. Akú knižku práve čítate? – Eidži Jošikawa Taiko a už mám pripravenú Hitler a Stalin od Alana Bullocka.
KNIŽNÁ REVUE
1. február 2006
KNIHY V PREDAJI 0 VŠEOBECNOSTI 00 Bibliografické katalógy. Knihovníctvo. Dokumentácia Marián Červený. Zost. E. Vicelová Topoľčany, Tribečská knižnica 2005. 1. vyd. Nestr. Brož. Personálna bibliografia. ISBN 80-88761-34-4 03 Encyklopédie. Všeobecné slovníky
STANČEK, Ľubomír Čnosti Spišské Podhradie, Kňazský seminár J. Vojtaššáka 2005. 1. vyd. 203 s. Brož. Autor sa zamýšľa nad významom čností pre človeka, aké sú ich zdroje a ľudské dispozície. ISBN 80-89170-16-1 3 SPOLOČENSKÉ VEDY 31 Životné prostredie. Ekológia
TLSTÝ, Gustáv Encyklopédia krížovkára II. diel Tovarníky, PRIMA-PRINT 2005. Bez vyd. 136 s. Brož. Praktická príručka s najčastejšie sa vyskytujúcimi výrazmi v krížovkách podľa oblastí. ISBN 80-89017-06-1
FIALA, Josef Máme ještě šanci? Bratislava, Eko konzult 2005. 1. vyd. 127 s. Brož. Kniha o súčasných ekologických problémoch civilizácie, o demoralizácii človeka a vyčerpaní prírodných zdrojov. ISBN 80-8079-038-8
05 Časopisy. Periodické ročenky
33 Ekonomika
Bibliografia článkov časopisu Múzeum, roč. 31 – 46, za roky 1986 – 2000. Zost. M. Čomajová Bratislava, Slovenské národné múzeum (Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku) 2005. 1. vyd. 132 s. Brož. 2032 bibliografických záznamov je usporiadaných v desiatich tematických skupinách. ISBN 80-8060-172-0
BOUŠKOVÁ, Dagmar Účtovníctvo obchodných bánk Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 176 s. Brož. Osobitosti činnosti bánk a ich účtovné zobrazenie. ISBN 80-8078-053-6 CHOVANCOVÁ, Božena – BAČIŠIN, Vladimír Kolektívne investovanie – podielové a penzijné fondy Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 219 s. Viaz. Publikácia sa venuje problematike kolektívneho investovania. ISBN 80-8078-062-5 KASZASOVÁ, Katarína – PAULE, Ivan Audítorstvo Bratislava, Súvaha 2005. 1. vyd. 314 s. Brož. Príručka pre audítorov. ISBN 80-88727-93-6 ŠTEFUNKO, Martin Ekonómia slobody. Doslov Pascal Salin Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 196 s. Brož. Monografia o ekonómii a princípoch, ktorými sa riadi, od mladého slovenského ekonóma (nar. 1977). ISBN 80-7149-787-8
1 FILOZOFIA 10 Filozofia BILSKER, Richard Bergson. Z angl. orig. prel. Peter Sýkora Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2005. 1. vyd. 95 s. Edícia Osobnosti filozofie. Brož. Monografia o jednom z najslávnejších francúzskych filozofov (1859-1941), ktorá ponúka rýchlu orientáciu v jeho kľúčových dielach. ISBN 80-88912-97-0 BROWN, Alison Leight Hegel. Z nem. orig. prel. Miroslav Marcelli Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2005. 1. vyd. 95 s. Edícia Osobnosti filozofie. Brož. Úvod do filozofie posledného klasického filozofa, ktorý sa ešte pokúsil uzavrieť poznanie do jedného veľkého systému (1770-1831). ISBN 80-88912-67-9 HOWE, Leslie A. Habermas. Z angl. orig. prel. Tomáš Forró Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2005. 1. vyd. 94 s. Edícia Osobnosti filozofie. Brož. Monografia o jednom z najvplyvnejších filozofov 20. storočia (nar. 1929) v oblasti filozofie, sociálnych vied, politológie, práva a ekonómie. ISBN 80-88912-99-7 SCHELLING, Friedrich J. W. Filozofické skúmania podstaty ľudskej slobody a s tým súvisiacich predmetov. Z nem. orig. prel. Oliver Bakoš. Doslov Oliver Bakoš Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 109 s. Edícia Filozofia do vrecka. Brož. Filozofický spis o slobode. ISBN 80-7149-792-4 13 Okultné vedy. Parapsychológia. Tajné spoločnosti TODESCHI, Kevin J. Edgar Cayce – Tajemství duchovního růstu. Z angl. orig. prel. M. Židlický Bratislava, Eko konzult 2005. 1. vyd. 147 s. Brož. Poučky a odporúčania pre duchovný rozvoj s množstvom konkrétnych životných príbehov. ISBN 80-8079-031-0 2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 20 Kresťanské náboženstvá DLUGOŠ, František Koncily katolíckej cirkvi Spišské Podhradie, Kňazský seminár J. Vojtaššáka 2005. 1. vyd. 423 s. Viaz. Systematická charakteristika jednotlivých koncilov a ich prínosy. ISBN 80-89170-13-7
Súkromné a verejné právo súčasnosti Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 772 s. Viaz. Zborník z vedeckej konferencie. ISBN 80-8078-065-X 37 Pedagogika. Školstvo. Veda Správa o vzdelávacej politike Bratislava, Ministerstvo školstva SR 2005. 1. vyd. 31 s. Brož. Národná správa o napĺňaní cieľov pracovného programu EK „vzdelávanie a odborná príprava 2010“. ISBN 80-969407-0-8
strana 9
Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 79 s. Brož. Metodická pomôcka na semináre. ISBN 80-8078-064-1 5 EXAKTNÉ VEDY 51 Matematika Metodické materiály pre učiteľov Bratislava, P-MAT 2005. 1. vyd. 275 s. Brož. Školenia pre učiteľov matematiky, fyziky a informatiky so zameraním na rozvoj kľúčových kompetencií. ISBN 80-969395-0-5 59 Učebnice
391 Učebnice FETISOVOVÁ, Elena Podnikové financie Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 179 s. Brož. Zbierka príkladov. ISBN 80-8078-030-7 KOTULIČ, Rastislav – MADZINOVÁ, Renáta Cvičebnica zo základov ekonómie a ekonomiky Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 95 s. Brož. Cvičebnica. ISBN 80-8078-060-9 LISÝ, Ján Ekonómia v novej ekonomike Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 622 s. Viaz. Vysokoškolská učebnica. ISBN 80-80787-063-3 MUCHOVÁ, Eva Makroekonómia otvorenej ekonomiky Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 160 s. Brož. Vysokoškolská učebnica. ISBN 80-8078-023-4 ŠLOSÁR, Rudolf – SPITZOVÁ, Amália – ĎURICOVÁ, Oľga Účtovníctvo pre 3. ročník OA Bratislava, IURA EDITION 2005. 4. vyd. 267 s. Brož. Učebnica pre OA. ISBN 80-8078-009-9 ŠLOSÁR, Rudolf – ŠLOSÁROVÁ, Anna Účtovníctvo pre 2. ročník OA Bratislava, IURA EDITION 2005. 6. preprac. a dopl. vyd. 204 s. Brož. Učebnica pre OA. ISBN 80-8078-050-1 TÁNCOŠOVÁ, Judita Ekonómia v novej ekonomike
BERO, Peter – BEROVÁ, Zuzana Matematika pre 3. ročník ZŠ Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Uprav. vyd. 63 s. Brož. Pracovný zošit 2. časť. ISBN 80-7158-644-7 BERO, Peter – PYTLOVÁ, Zuzana Matematika 3. Munkafűzet 2. Zo slov. orig. prel. A. Hechtová Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 80 s. Brož. Pracovný zošit 2. ISBN 80-7158-664-1 BERO, Peter – PYTLOVÁ, Zuzana Matematika 4. Munkafűzet 1. Zo slov. orig. prel. A. Hechtová Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 80 s. Brož. Pracovný zošit 1. ISBN 80-7158-615-3 BERO, Peter – PYTLOVÁ, Zuzana Matematika 4. Munkafűzet 2. Zo slov. orig. prel. A. Hechtová Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 80 s. Brož. Pracovný zošit 2. ISBN 80-7158-666-8 BEROVÁ, Zuzana – BERO, Peter Pomocník z matematiky pre 5. ročník ZŠ. I. zošit Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 79 s. Brož. Praktická príručka. ISBN 80-7158-657-9 BEROVÁ, Zuzana – BERO, Peter Pomocník z matematiky pre 5. ročník ZŠ. II. zošit Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 63 s. Brož. Praktická príručka. ISBN 80-7158-658-7
ČERNEK, Pavol – KUBÁČEK, Zbyněk Nová maturita – matematika. Interná časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 208 s. Brož. Publikácia na prípravu na ústnu zložku internej časti maturitnej skúšky. ISBN 80-10-00619-X ČERNEK, Pavol – REPÁŠ, Vladimír Matematika pre 2. ročník ZŠ Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 80 s. Brož. Pracovný zošit 2. ISBN 80-7158-662-5 HECHT, Tomáš Matematika 4. 1. fűzet. Zo slov. orig. prel. M. Kmeťová a T. Kmeť Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 32 s. Brož. Učebnica matematiky pre 4. ročník gymnázií. ISBN 80-7158-642-0 JANOVIČ, Jozef – KOLÁŘOVÁ, Růžena – ČERNÁ, Alena Fyzika 6/A. Z čes. orig. prel. J. Janovič Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 7. vyd. 143 s. Brož. Učebnica pre 6. ročník ZŠ. ISBN 80-10-00848-6 JANOVIČ, Jozef – KOLÁŘOVÁ, Růžena – ČERNÁ, Alena Fyzika 6/B. Z čes. orig. prel. J. Janovič Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 7. vyd. 63 s. Brož. Učebnica fyziky pre 6. ročník ZŠ. ISBN 80-10-00849-4 KOVÁČIK, Štefan – LEHOŤANOVÁ, Brigita Matematika 1. Munkafűzet 1. Zo slov. orig. prel. A. Hechtová Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 80 s. Brož. Pracovný zošit 1. ISBN 80-7158-610-2 KOVÁČIK, Štefan – LEHOŤANOVÁ, Brigita Matematika 1. Munkafűzet 2. Zo slov. orig. prel. A. Hechtová Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 80 s. Brož. Pracovný zošit 2. ISBN 80-7158-661-7 6 APLIKOVANÉ VEDY 61 Medicína HEGER, Ján – KOLÁŘ, Jozef – ŠPRINGER, Vladimír Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 288 s. Brož.
34 Právo. Legislatíva NEMEC, Matúš Štát, cirkev a právo v Rímskej ríši v prvých štyroch storočiach po Kristovi Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 87 s. Brož. Autor hodnotí právne postavenie kresťanstva a cirkvi, majetkovoprávne postavenie kresťanského spoločenstva, cirkevných súdnych inštitúcií a pod. ISBN 80-8078-047-1 Novely daňových zákonov Bratislava, Verlag Dashöfer 2005. 1. vyd. 76 s. Brož. Prehľad platných zákonov. ISBN 80-89010-17-2 Nový Trestný poriadok Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 245 s. Brož. Zákon č. 3001/2005 Z. z. ISBN 80-8078-058-7 Nový Trestný zákon Bratislava, IURA EDITION 2005. 1. vyd. 186 s. Brož. Zákon č. 300/2005 Z. z. ISBN 80-8078-057-9 PROCHÁZKA, Radoslav Dobrá vôľa, spravodlivý rozum Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 259 s. Brož. Monografia o práve a o jeho uplatňovaní. ISBN 80-7149-788-6 SOBIHARD, Jozef Správny poriadok Bratislava, IURA EDITION 2005. 2. preprac. vyd. 364 s. Viaz. Komentár. ISBN 80-8078-066-8
Adresár vydavateľstiev uvádzaných v rubrike Knihy v predaji Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Jelenia 6, 811 05 Bratislava 1, tel. 02/5262 3751, fax 02/5262 3751, e-mail:
[email protected] Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, Laurinská 2, 815 08 Bratislava, tel. 02/5443 4117, e-mail:
[email protected] Columbus, Špitálska 37, 814 99 Bratislava, www.knihy-columbus.sk Edition Ryba, Abrahámska 378, 925 28 Pusté Úľany, tel. 0908 783 950, e-mail:
[email protected] Eko konzult, P. O. Box 61, 851 07 Bratislava, tel. 02/6224 0792 FITR/JUVEN, Pribišova 19/a, 847 02 Bratislava INEX Slovakia, Pražská 11, 814 13 Bratislava, e-mail:
[email protected] IURA EDITION, Oravská 17, 821 09 Bratislava, tel. 02/ 53 41 87 89 – 92, fax 02/ 53 41 77 83, e-mail:
[email protected] Kalligram, Staromestská 6, 813 36 Bratislava, tel. 02/5441 5028, fax 02/5441 1801, e-mail:
[email protected] Kňazský seminár J. Vojtaššáka, 053 04 Spišské Podhradie, tel. 053/4541 191 Knižné centrum, Predmestská 51, 010 01 Žilina, tel. 041/7232 610, fax 041/7234 106 Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group), P. O. Box 99, 810 00 Bratislava, tel. 02/5441 5366, fax 02/5443 3523, e-mail:
[email protected] Ministerstvo školstva SR, Stromová 1, 813 30 Bratislava, tel. 02/5937 4111 Občianske združenie Mestečko, Hronská 34, 976 13 Slovenská Ľupča Orbis Pictus Istropolitana, Račianska 71, 832 59 Bratislava, tel. 02/4924 6869, fax 02/4425 0069, e-mail:
[email protected] Perfekt, Karpatská 7, 811 05 Bratislava, tel. 02/5249 9783-5, fax 02/52499 788, e-mail:
[email protected],
[email protected] Petit Press, Nám. SNP 30, 814 64 Bratislava P-MAT, P.O. BOX 2, 814 99 Bratislava 1, tel. 02/5564 5733, fax 02/5564 5731, e-mail:
[email protected]
PRIMA-PRINT, Bernolákova 1546, 955 01 Topoľčany, tel. 038/ 5228 636, fax 038/5228 636 Remedium, Segnáre 62, 841 03 Bratislava, tel. 02/6428 7364, fax 02/6436 6734, e-mail:
[email protected] Slovenské národné múzeum (Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku), Vajanského nábrežie 2, 814 36 Bratislava, tel. 02/5295 6551-5, fax 02/5296 6653 Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/5542 5714, e-mail:
[email protected] Slovenský skauting, Pražská 11, 816 36 Bratislava, tel. 02/5729 7305, fax 02/5729 7298 Slovenský Tatran, Michalská 9, 800 01 Bratislava, tel. 02/5443 0141 Súvaha, Prievozská 14 A, 821 08 Bratislava, tel. 02/5341 4778, fax 02/5341 4135, e-mail:
[email protected] Tribečská knižnica, Československej armády 28, 955 35 Topoľčany, tel. 038/5324 745, e-mail:
[email protected] Verlag Dashöfer, Baštová 4, P. O. Box 323, 814 99 Bratislava 1, tel. 02/5443 4555, fax 02/5443 3485, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Fragment, Kominárska 2, 831 04 Bratislava 3, tel. 02/5023 4583, fax 02/5557 3151, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Kubko Goral, Púpavová 28, 841 04 Bratislava, tel. 02/6542 2552, fax 02/6542 2552 Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, tel. 043/4220 692, fax 043/4307 243, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Osveta, Osloboditeľov 21, 036 54 Martin, tel. 043/ 4134 121, fax 043/4135 036 Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava, tel. 02/5292 7057, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, 830 00 Bratislava 3, tel. 02/4920 1800, fax 02/4920 1899, e-mail:
[email protected]
KNIŽNÁ REVUE
10 strana Praktická príručka. ISBN 80-8063-183-2 MATEJ, Miloš Sauna v zdraví a chorobe Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 283 s. Viaz. Autor prehľadne sprístupňuje doterajšie poznatky zo saunológie. ISBN 80-8063-170-0 STRMEŇOVÁ, Viera – MINARIKOVÁ, Eva Malígny melanóm kože Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 78 s. Viaz. Monografia o novotvaroch kože a podkožia. ISBN 80-8063-177-8 611 Populárna medicína HALPERN, Steven Muzikoterapie. Léčivá síla hudby. Z angl. orig. prel. Unu Malgranda Bratislava, Eko konzult 2005. 1. vyd. 194 s. Brož. Publikácia o možnostiach liečby hudbou. ISBN 80-8079-044-2 62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita BEHRENDT, Greg – TUCCILLOVÁ, Liz Nie je z teba až tak paf. Z angl. orig. prel. Marína Gálisová Bratislava, Columbus 2005. 1. vyd. 166 s. Viaz. Kniha konkrétnych životných situácií a problémov vo vzťahoch žien k mužom od spolupracovníkov známeho televízneho seriálu Sex v meste. ISBN 80-7136-110-0 PEČEŇÁK, Ján Kapitoly o schizofrénii Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 195 s. Brož. Kniha prináša nové poznatky z výskumu a liečby schizofrénie. ISBN 80-8063-201-4 64 Praktický život KOMÁREK, Karel Úvod do bioenergetických javov Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 155 s. Brož. Skúsenosti psychotronika. ISBN 80-8063-196-4
Trnava, Edition Ryba 2005. 1. vyd. 71 s. Edícia Malé monografie. Viaz. Monografia o súčasnom výtvarníkovi. Vychádza dvojjazyčne: slovenčina a angličtina. Texty do angličtiny preložil Peter Remiš. ISBN 80-969151-7-7 RUSINOVÁ, Zora Bohdan Hostiňák Levice, Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group) 2005. 1. vyd. 184 s. Viaz. Monografia o výtvarníkovi. ISBN 80-89129-59-5 77 Fotografia. Kinematografia. Audiovízia KRET, Anton Pavol Haspra – režisér. Portrét divadelného a televízneho tvorcu Bratislava, Vydavateľstvo Kubko Goral 2005. 1. vyd. 105 s. Edícia Osobnosti. Brož. Monografický portrét významného slovenského režiséra. ISBN 80-88858-14-3 78 Hudba. Tanec. Scénické umenie. Iné múzické formy PRESZINSZKY, Lajos – BALOG, István Emlékezés – visszatekintés a Somorjai Őnkéntes Tűzoltó Testűlet fűvoszenekarának 130 éves múltjára Šamorín, WANTED design 2005. 1. vyd. 96 s. Brož. K dejinám šamorínskej dychovej hudby. ISBN 80-969351-2-7 ŠTILICHOVÁ-SUCHOŇOVÁ, Danica Život plný hudby. Hudobný skladateľ Eugen Suchoň (1908-1993) v spomienkach Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 255 s. Viaz. Spomienkové rozprávanie o hudobnom skladateľovi s fotodokumentáciou. ISBN 80-10-00852-4 79 Šport. Voľný čas Skautská administratíva v malíčku. Zost. R. Pagáč a M. Milla Bratislava, Slovenský skauting 2005. 1. vyd. 27 s. Brož. Praktická príručka. ISBN 80-89136-39-7
65 Kuchyňa. Potravinárstvo PONCOVÁ, Svatava Rodinná hrnčeková kuchárka Žilina, Knižné centrum 2005. 1. vyd. 159 s. Edícia Dobrá kuchyňa. Viaz. Kniha receptov ovocných toriet, zákuskov, koláčov, dezertov, múčnikov a príležitostných jedál: na oslavu menín, na Vianoce atď. ISBN 80-8064-243-5 691 Učebnice KRIŽANOVÁ, Margita Farmakológia Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 272 s. Brož. Učebnica pre SZŠ. ISBN 80-8063-195-6 ONDRIÁŠOVÁ, Mária Psychiatria Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 117 s. Brož. Učebnica pre fakulty ošetrovateľstva. ISBN 80-8063-199-9 ŠIMRALA, Jozef Kompendium akupunktúry 1 Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 447 s. Viaz. Učebnica. ISBN 80-8063-186-7 Štandardy v ošetrovateľstve Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 215 s. Brož. Praktická príručka. ISBN 80-8063-198-0 VÖRÖSOVÁ, Gabriela Interné ošetrovateľstvo Martin, Vydavateľstvo Osveta 2005. Bez vyd. 197 s. Brož. Učebnica pre fakulty ošetrovateľstva. ISBN 80-8063-192-1 7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 73 Maliarstvo. Grafika JANČÁR, Ivan – MATÁK, Márius Robert Brun. V znamení znamení / Under the sings of the sings
8 LITERATÚRA. BELETRIA 80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch ZAMBOR, Ján Interpretácia a poetika. O poézii slovenských básnikov 20. storočia Bratislava, Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska 2005. 1. vyd. 271 s. Brož. Súbor literárnovedných štúdií o deviatich významných slovenských básnikoch 20. storočia od profesora literatúry, básnika a prekladateľa (nar. 1947). ISBN 80-969442-6-6 81 Poézia BIELIK, Miroslav Nepatrný pohyb po naklonenej rovine Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2005. 1. vyd. 133 s. Viaz. Kniha básní, básnických a filozofických úvah. ISBN 80-89208-17-7 GROCH, Erik Jakub Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy Trnava, Edition Ryba 2005. 1. vyd. 102 s. Viaz. Básnická zbierka autora narodeného roku 1957, ktorý debutoval roku 1989 básnickou zbierkou Súkromné hodiny smútku, za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Kraska. Ďalej vydal básnické knihy Baba Jaga: Žalospevy (1991), Bratsestra (1992), To (2000), L´acinéma (2001), knihu pre deti Tuláčik a Klára (2001). ISBN 80-969151-8-5 JANOVIC, Tomáš Maj ma rád Levice, Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group) 2005. 1. vyd. 83 s. Brož. Kniha aforizmov známeho slovenského spisovateľa (nar. 1937). ISBN 80-89129-64-1 KANÁSOVÁ, Alena Nechcem Bratislava, Vydavateľstvo Q 111 2005. 1. vyd. 51 s. Viaz.
Tretia zbierka poetky strednej generácie (nar. 1969). ISBN 80-89092-23-3 LUKA, Eva Diabloň Trnava, Edition Ryba 2005. 1. vyd. 77 s. Viaz. Druhá zbierka básní autorky strednej generácie (nar. 1965). ISBN 80-969151-4-2 NOVOMESKÝ, Laco Poézia. Zost. Ján Zambor. Úvod Ján Zambor Bratislava, Slovenský Tatran 2005. 1. vyd. 522 s. Edícia Zlatý fond slovenskej literatúry. Viaz. Súborné vydanie kompletného básnického diela L. Novomeského (1904-1976). ISBN 80-222-0526-5 ŠTEFANKO, Ondrej Verejné dôvernosti Nadlak, Vydavateľstvo Ivan Krasko 2005. 1. vyd. 77 s. Edícia Pôvodná tvorba. Brož. Zbierka básní Slováka žijúceho v Rumunsku. ISBN 973-8324-81-5 83 Román. Novely. Poviedky AUSTER, Paul Sklené mesto. Z angl. orig. prel. G. Kot Bratislava, Petit Press 2005. 1. vyd. 164 s. Viaz. Prvá časť Newyorskej trilógie je románom s prvkami tradičnej detektívky. ISBN 80-85585-44-8 BEDNÁR, Vlado Výber I. Zost. Peter Glocko ml. Doslov Peter Glocko ml. Bratislava, Slovenský Tatran 2005. 1. vyd. 652 s. Edícia Zlatý fond slovenskej literatúry. Viaz. Prvý zväzok prozaickej tvorby V. Bednára (1941–1984) – obsahuje diela: Uhni z cesty, Divné hrušky s divnou chuťou, Nebrnkaj mi na city, Vajce v stodole. ISBN 80-222-0525-7 (súbor), ISBN 80-222-0523-0 (I. zv.) BEDNÁR, Vlado Výber II. Zost. Peter Glocko ml. Bratislava, Slovenský Tatran 2005. 1. vyd. 608 s. Edícia Zlatý fond slovenskej literatýry. Viaz. Druhý zväzok prozaickej tvorby V. Bednára (1941–1984) – obsahuje diela: Koza, Dračie žily, Dobrodružstvá troch mudrlantov, Veľká dobrodružná vlastiveda, Čo mi kvety natárali, Moje najmilovanejšie zvieratá, Hubárske rozprávky. ISBN 80-222-0525-7 (súbor), ISBN 80-222-0524-9 (II. zv.) DANIEL, Antoine B. Inkovia. Svetlo Machu Picchu. Z franc. orig. prel. Vladimír Roškovský Bratislava, Remedium 2005. 1. vyd. 335 s. Viaz. Záverečný diel trilógie Inkovia – dobrodružný, historický román. ISBN 80-89230-01-6 MATKIN, Matkin E. Mexická vlna. Prel. zo slov. Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005. 1. vyd. 184 s. Viaz. Tretí román autora, ktorý vychádzal na pokračovanie časopisecky. Jeho hlavné postavy sú traja súrodenci – Tereza a Henry a ich nevlastná sestra Verona, kvôli ktorej otec odišiel od rodiny. Na pozadí ich osudov a vzťahov sledujeme vyše 20-ročnú novodobú históriu Slovenska. ISBN 80-8085-074 NOTHOMB, Amélie Catilinaria. Z franc. orig. prel. Elena Flašková Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2005. 1. vyd. 126 s. Edícia Jedným dychom. Viaz. Pochmúrny román súčasnej kontroverznej belgickej autorky – tretí preložený do slovenčiny. ISBN 80-89218-10-5 PANKOVČÍN, Václav Tri ženy pod orechom Levice, Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group) 2005. 2. vyd. 85 s. Brož. Novela prozaika a publicistu (1968–1999), v ktorej sa prelína reálny príbeh s magickými prvkami. ISBN 80-89129-66-8 PANKOVČÍN, Václav Bude to pekný pohreb Levice, Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group) 2005. 2. vyd. 154 s. Brož. Zbierka poviedok prozaika a publicistu (1968–1999), v ktorých sa prelínajú reálne príbehy s prvkami zázračnosti a fantazijnosti. ISBN 80-89129-65-X
1. február 2006
84 Eseje. Prednášky. Iné písomné formy
87 Humor. Satira. Kreslený humor
LASICOVÁ, Hana Sedím si v Manchestri na kameni a je mi...? Bratislava, Vydavateľstvo Q 111 2005. 1. vyd. 88 s. Brož. Kniha úvah, humorných spomienok a cestopisných čŕt zo študijného pobytu v Manchestri. ISBN 80-89092-24-1
GREXA, Ján Malé dejiny jednej slovenskej rodiny Bratislava, Vydavateľstvo Q 111 2005. 1. vyd. 88 s. Brož. Satirický príbeh o B. Tóthovi, ktorý sa v každom režime minulého storočia usiloval zaujať vrchné priečky politického a spoločenského života. ISBN 80-89092-12-0
86 Literatúra pre deti a mládež ANDERSONOVÁ, Lena – SVEDBERG, Ulf S Majkou do prírody. Zo švéd. orig. prel. Mária Bratová Bratislava, Vydavateľstvo Q 111 2005. 1. vyd. 53 s. Viaz. Rozprávanie o prírode so vzdelávacími prvkami. ISBN 80-89092-07-1 BRAT, Roman O malom obrovi. Ilust. Miroslav Regitko Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 93 s. Viaz. Rozprávkový príbeh o obrovi Malíčkovi a rozprávkarovi Viktoriovi od spisovateľa a prekladateľa (nar. 1957). ISBN 80-10-00826-5 DAŠKOVÁ, Kveta Pipo, Vankúšik, Nitka a ich zvierací kamaráti. Ilust. Vladimír Čáp Bratislava, Vydavateľstvo Q 111 2005. 1. vyd. 62 s. Viaz. Rozprávkové príbehy o strašidielku Pipovi a súrodencoch Nitke a Vankúšikovi. ISBN 80-89092-19-5 FUTOVÁ, Gabriela Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche. Ilust. Juraj Balogh Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 103 s. Viaz. Príbeh malej Katky ako pokračovanie predchádzajúcej autorkinej knižky Hľadám lepšiu mamu – o svadbe jej mamy. ISBN 80-10-00827-3 GROCH, Erik Jakub Tuláčik a Klára. Ilust. Ľuboslav Paľo Trnava, Edition Ryba 2005. 2. uprav. vyd. 78 s. Viaz. Druhé vydanie rozprávkových príbehov o priateľstve medzi malým psíkom a dievčatkom. ISBN 80-969151-5-0 HEVIER, Daniel Päťka z nudy. Ilust. Daniel Hevier Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 167 s. Viaz. Zbierka básní, hravých aj poučných textov od známeho básnika a esejistu (nar. 1955). Vhodné pre deti od 8 rokov. ISBN 80-10-00828-1 KOPÚNKOVÁ, Eva Abeceda tety Premávky Trnava, Eva Kopúnová 2005. 1. vyd. 48 s. Brož. Verše a prozaické útvary úspešnej spisovateľky pre deti s dopravnou tematikou. ISBN 80-968734-9-0 Neoficiálny sprievodca Harrym Potterom. Z angl. orig. prel. Boris Petrák Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 125 s. Brož. Kniha vreckového formátu o základných faktoch aj podrobnostiach knižných i filmových dielach o Potterovi. ISBN 80-89210-76-7 Poletíme za dúhou Bratislava, Perfekt 2005. 1. vyd. 130 s. Brož. Poviedky finalistov 1. ročníka Literárnej súťaže o pôvodnú poviedku pre deti a mládež, ktorú vyhlasuje vydavateľstvo Perfekt. Poviedky vyberali deti základných škôl a členovia detskej poroty časopisu Fifík. ISBN 80-8046-317-4 Sudoku (od 6 rokov). Z nem. orig. prel. Martina Vankúšová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 64 s. Edícia Zábavné hlavolamy pre deti. Brož. Zbierka hlavolamov a postupov pri ich riešení. ISBN 80-89210-75-9 Sudoku (od 8 rokov). Z nem. orig. prel. Martina Vankúšová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 63 s. Edícia Zábavné hlavolamy pre deti. Brož. Zbierka hlavolamov a postupov pri ich riešení. ISBN 80-89210-74-0
9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 91 Zemepis. Turistika. Cestovanie Mikroregión „Pod Panským dielom“. Zost. D. Baláž Banská Bystrica, Občianske združenie Mestečko 2005. 1. vyd. 15 s. Brož. Turistický sprievodca. ISBN 80-968683-4-9 (nem.), ISBN 80-968683-3-0 (angl.), ISBN 80-968683-5-7 (maď.) 94 Dejiny sveta. Dejiny Európy COX, Simon Da Vinciho kód – fakty. Z angl. orig. prel. Jozef Falát Bratislava, Columbus 2005. 1. vyd. 141 s. Brož. Sprievodca historickými osobnosťami a udalosťami spomínanými v románe Da Vinciho kód. ISBN 80-7136-111-9 TURNEROVÁ, Tracey Da Vinciho kód – kvíz. Z angl. orig. prel. Tatiana Kubišová Bratislava, Columbus 2005. 1. vyd. 127 s. Brož. Kniha zostavená ako súbor kvízových otázok a odpovedí na historické fakty spomínané v diele Da Vinciho kód. ISBN 80-7136-113-5 96 Dejiny Slovenska a Česka MATUNÁK, Michal Krupinský krajinský snem v novembri – decembri 1605 Krupina, Mestský úrad 2005. 1. vyd. 39 s. Brož. Dokumenty o sneme pri príležitosti 400. výročia zasadania Uhorského snemu v Krupine. ISBN 80-969422-1-2 97 Dejiny slovenských regiónov a miest PRESINSZKY, Lajos Somorja és Tejfalu művelődéstörténete Šamorín, WANTED design 2005. 1. vyd. 352 s. Brož. Dejiny spolkov v Šamoríne a Mliečne. ISBN 80-969351-3-5 98 Dejiny Bratislavy NEVRLÝ, Mikuláš – ČOMAJ, Ján Šachová Bratislava. Doslov Ľ. Ftáčnik Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2005. 1. vyd. 166 s. Viaz. Historická monografia o šachu a šachistoch v rôznych obdobiach v Bratislave. ISBN 80-88912-92-X 993 Rozličné fakty. Aktuality Kontakt – obchodný adresár firiem – Bratislava a západné Slovensko Bratislava, FITR/JUVEN 2005. 1. vyd. Preruš. čísl. Brož. Register výrobkov a služieb, odkazy na firmy v adresári podľa odborov činnosti, telefóny, užitočné informácie. ISBN 80-85669-55-2 Kontakt – profesný obchodný adresár firiem Žilina, Kontakt / Juven 2005. 1. vyd. Preruš. čísl. Brož. Kancelárie, obchod, služby, agrokomplex – adresár. ISBN 80-968869-9-1 Svet s INEXom Bratislava, INEX Slovakia 2005. 1. vyd. 24 s. Brož. Propagačný bulletin neziskového občianskeho združenia mladých INEX Slovakia. ISBN 80-969432-0-0
KNIŽNÁ REVUE
1. február 2006
strana 11
© Martin Kellenberger
Stredovek, počiatok novoveku, čas a ich „histórie“ Vladimír Segeš
Prešporský pitaval. Zločin a trest v stredovekej Bratislave Bratislava, Perfekt 2005
na stredoveké mesto), konkrétnymi ukážkami (prekladmi) z uhorského trestného práva (často sú to veľmi exkluzívne a delikátne záležitosti), vysvetleniami pojmov, ktoré dnešnému človeku už príliš veľa nehovoria a prehľadom (počet a spôsob) hrdelných exekúcií v Prešporku od roku 1490 až po rok 1526. Na záver sa ešte trpezlivý čitateľ dobre pobaví na účet autora, ktorý vypracoval anketu o stredovekých trestoch a právnom vedomí dnešných vysokoškolákov a gymnazistov (tí si z neho, samozrejme, poriadne vystrelili), autor však pomerne prekvapujúce výsledky výskumu hrdo publikuje a hlási sa k nim.
Turci v Uhorsku I. (1. časť VII. zväzku Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov)
Jean Leduc
Historici a čas
Sharonove pamäti V tejto knihe nepublikovaných rozhovorov s Uri Danom, šéfredaktorom izraelského denníka Maariv, Ariel Sharon načrtáva obraz mierového izraelského štátu. Na knihe, ktorá vyjde vo francúzskom vydavateľstve Michel Lafon v apríli, spolupracoval aj bývalý vojnový spravodajca Marc Francelet zo 6-dňovej vojny roku 1967 a z konfliktu počas Yom Kipour roku 1973.
Vízie budúcnosti Eric de Riedmatten, riaditeľ odboru komunikácie zo Siemens France, napísal vlani knihu XXIe Siècle. Les innovations qui vont changer notre vie (21. storočie. Novinky, ktoré zmenia náš život, vyd. L’Archipe). Podrobne v nej oboznamuje s novinkami tohto storočia, pekne rok po roku od 2006 do 2100. Už sa tešíme, ako si o dvadsať rokov porovnáme, čo sa z jeho predpovedí splnilo. Tvrdí napríklad, že roku 2021 sa bude dať jazdiť na diaľniciach aj poslepiačky. Technicky sa tento projekt rieši už od roku 1980. Ide o systém optického čítania značiek umiestnených na ceste, každé auto bude mať nainštalované čítacie zariadenie. V roku 2021 zatvoria letisko Orly, aby ho za dva roky prebudovali na gigantickú podzemnú logistickú platformu.
O pôvode reči a jazyka Kde sa vzala reč? Na akom princípe funguje? Kto z prvých ľudských bytostí začal používať reč? Prečo až polovici zo 6000 jazykov, ktorými sa dnes vo svete hovorí, hrozí, že zaniknú? Odpovede na tieto otázky sa pokúsil zhrnúť do vyše 500 stranovej odbornej publikácie Aux origines des langues et du langage (O pôvode jazykov a reči, vyd. Fayard) mladý lingvista Jean-Marie Hombert. Zaoberá sa aj históriou skúmania jazyka. V minulosti tento výskum obmedzovalo náboženské presvedčenie, že reč je dar od Boha. Autor uvádza zaujímavý experiment cisára Fridricha II. Hohenstaufena, ktorý dal vychovávať deti izolovane od okolitého sveta, nik s nimi neprehovoril nejakou rečou. Cisár chcel zistiť, v akom jazyku sa budú vyjadrovať. Chlapci do smrti neprehovorili. Ako prvý sa začal venovať novodobému výskumu reči v polovici 20. storočia americký vedec Noam Chomsky, k jeho vedeckej teórii sa priklonil aj odborník na psychológiu poznania z Harvardu, Steven Pinker.
Dievčatá z Rijádu V Saudskej Arábii sa dostala do obehu xeroxová verzia knihy Les filles de Riyad (Dievčatá z Rijádu), ktorá sa predáva za 200 rialov alebo 46 euro. Vyšla v Bejrúte a napísala ju 23-ročná Saudskoarabka. Hovorí o živote štyroch mladých žien a nastoľuje najmä tému v kráľovstve dlho tabuizovanú – homosexualitu. —báb—
Najpredávanejšie knihy v Austrálii (január 2006) Beletria
2. Guinness World Records 2006 (Guinnessova kniha rekordov 2006) 3. Manny NOAKES a Peter CLIFTON: The CSIRO Total Wellbeing Diet (Kniha o CSIRO systéme stravovania) 4. Karl KRUSZELNICKI: Dis Information and Other Wikkid Myths (Známy vedec uvádza na správnu mieru niektoré vedecké mýty) 5. UBD: Brisbane, Gold Coast and Sunshine Coast Directory (Brisbane, Adresár Zlatého pobrežia a Slnečného pobrežia 6. Jamie OLIVER: Jamie’s Italy (Jamieho talianska kuchárka) 7. Donna HAYOVÁ: Donna Hay Christmas (Vianoce Donny Hayovej) 8. Melway Greater Melbourne Street Directory (Melbournský uličkár z vyd. Melway Greater) Literatúra faktu 9. Frank MCCOURT: Teacher Man (Učiteľ) 1. Steve WAUGH: Out of My Comfort Zone 10. Ricky PONTING a Brian MURGATROYD: Ashes Diary (Popolový denník) (Autobiografia hráča kriketu)
1. Bryce COURTENAY: Whitethorn (Hloh) 2. Patricia CORNWELLOVÁ: Predator (Predátor) 3. Matthew REILLY: Seven Ancient Wonders (Sedem starovekých divov) 4. Paullina SIMONSOVÁ: The Summer Garden (Letná záhrada) 5. Michael CONNELLY: The Lincoln Lawyer (Lincolnov právnik) 6. Judy NUNNOVÁ: Heritage (Dedičstvo) 7. Minette WALTERSOVÁ: Devil’s Feather (Diablovo pierko) 8. James PATTERSON: Mary, Mary 9. Ben ELTON: The First Casualty (Prvá obeť) 10. Jeffrey ARCHER: False Impression (Nesprávny dojem)
ŠTÚDIO HUMORU A SATIRY
KUPÓN
strana 8
SPN – MLADÉ LETÁ
KUPÓN
Bratislava, Kalligram 2005 Preklad Jana Levická Bývalý profesor histórie, pedagóg a autor niekoľkých kníh, Jean Leduc, nepatrí medzi uznávaných francúzskych historikov ani odborníkov na iné humanitné disciplíny, o ktorých vcelku poučene a podľa svojich slov „interdisciplinárne“ píše. Pokúša sa syntetizovať rôzne pohľady na čas a jeho podoby v rozličných vedných, predovšetkým humanitných diskurzoch. Ako to už pri čítaní diel francúzskych teoretikov býva, človek má pocit, že nič mimo frankofónneho priestoru nestojí za reč, že všetky vedecké problémy „objavili“ Francúzi (hlavne tí po druhej svetovej vojne). To sa, samozrejme, týka aj problému „historického času“. Autor akosi zabudol, že už pred pár tisíc rokmi sa v Európe podobnými otázkami zaoberali Aristoteles a jeho nasledovníci (čas Chronos a čas Kairos) a v iných (ázijských) kultúrach zopár mudrcov ešte o pár storočí skôr. Pri čítaní knihy a kvantách odkazov na veľmi zaujímavé práce francúzskych historikov však človeku mimovoľne skrsne v hlave myšlienka, čo robia naši historici? Vráťme sa však k Leducovi a jeho problematike historického „času“. Leduc pozorne sleduje a analyzuje osudy koncepcie temporálnosti, ktorú navrhol francúzsky historik Fernand Braudel. Vyčlenil tri časy: krátky čas, dlhé trvanie a čas konjunktúry, pričom zdôrazňoval potrebu písania historických prác narábajúcich s dlhými trvaniami. Braudelove štrukturalistické ponímanie temporálnosti (cykly, štruktúry, modely, trendy) je dnes už značne neaktuálne, napokon už začiatkom 80. rokov ho kritizovali jeho prívrženci zo školy Análov. Od pokusov o synchronizáciu jednotlivých časov sa prešlo k diferenčným diachróniám. Leduc tiež skúma a opisuje spôsoby periodizácie histórie a rôzne aspekty pri narábaní s časom v učebniciach histórie, polemizuje o potrebe časového odstupu pri písaní najnovších (súčasných) dejín a konečnom zmysle histórie. Nechýba ani krátky exkurz do francúzskeho historiografického myslenia o čase a na záver pojednanie o prepracovanosti štrukturalistickej literárnovednej a historiografickej naratológie. Otázky, v akom čase sa majú písať dejiny a ako vybudovať historiografický text, uzatvárajú túto nanajvýš zaujímavú a podnetnú knihu napísanú ako vstup do problematiky historického času a rôznych prístupov k nemu. Pred vnímavým čitateľom zároveň otvárajú nové znepokojujúce teoretické problémy a perspektívy. Patrik Oriešek
ZO SVETA KNÍH
strana 2
Kniha slovenského historika Vladimíra Segeša (vojenské dejiny, dejiny miest a dejiny kriminality) Prešporský pitaval podáva komplexný obraz o stredovekom uhorskom práve a spôsobe exekúcií v stredovekej Európe. Kniha je rozdelená do troch kapitol, každá sa venuje konkrétnym problémom a trestnoprávnym otázkam. Prvá kapitola opisuje vznik stredovekých miest, ich atribúty a výsady, fyzickú a sociálnu topografiu stredovekého európskeho a uhorského mesta. Zaoberá sa aj problematikou multietnickej skladby obyvateľstva, čo bolo v stredovekom meste skôr pravidlom ako výnimkou, a takéto zloženie obyvateľov sa výrazne podpísalo pod rozmanitosť právnych a duchovných zvykov mesta a celej (stredovekej) spoločnosti. Druhá kapitola vysvetľuje zložitý uhorský právny systém, hierarchiu právnej a hospodárskej moci v stredovekom meste, spôsoby exekúcií, tortúr a vymáhania práva. Tretia kapitola je súhrnom 25 epizód zo života zločincov v Prešporku, súdnych sporov a najstrašnejších hrdelných trestov v dejinách nášho mesta. Exemplárne prípady autor dôkladne analyzuje a často nezrozumiteľné právne výklady približuje chápaniu súčasníka. Dozvieme sa napr. o povinnostiach a zárobkoch mestských katov, ktorí boli neraz sami ťažkí zločinci a v Prešporku ich niekoľko aj odvislo. Autor nám približuje právne predstavy stredovekých ľudí, strasti dietok Izraela v našom meste, ako aj svojskú rivalitu medzi mestom a hradom. Zaujímavé sú prípady krádeží v špitáloch, prostitúcie či trojnásobnej popravy. Kniha je napísaná trochu ťažším jazykom, preto si prívržencov nájde skôr medzi vzdelanejšími čitateľmi. Text je mnohovrstevný, dá sa s ním narábať a pohybovať sa v ňom ako v skladačke, čím iste získava na príťažlivosti a predovšetkým na funkčnosti. Je vhodne doplnený dobovými ilustráciami (tortúry, život mestskej spodiny, obchodníkov a richtárov, pohľady
Vedecký redaktor Viliam Čičaj Editor Pavel Dvořák Bratislava, Literárne informačné centrum 2005 Siedmy zväzok edície Pramene obsahuje prepisy a preklady historických dokumentov a listín, ktoré sa zachovali z obdobia tureckých vojen v Uhorskom kráľovstve. Editorom celého projektu Pramene... je známy popularizátor histórie Pavel Dvořák, jednotlivé časti pripravujú historici špecializujúci sa na dané obdobie. Na výbere Turci v Uhorsku I., preklade a komentároch historických prameňov spolupracovalo 11 slovenských historikov (M. Bada, V. Čičaj, M. Duchoň, E. Frimmová, I. Graus, M. Kamenický, M. Kohútová, M. Mačuha, I. Mrva, J. Skladaná a B. Szeghyová). Keďže v porovnaní so stredovekom sa zachovalo veľké množstvo písomností a iných historických dokumentov, autori sa rozhodli pramenné materiály z obdobia tureckých vojen rozdeliť do dvoch zväzkov. Prvý zväzok prináša informácie z prvej ruky o živote v Uhorskom kráľovstve od tragickej bitky pri Moháči (1526) až po Bratislavský snem (1608), na ktorom sa ratifikovali mierové zmluvy s Bočkajom a Turkami a zhodli sa, že arciknieža Matej sa stane uhorským kráľom. Šestnáste storočie je jedným z najzložitejších období v dejinách Slovenska, Uhorska, ale i celej Európy. Slovensko sa v 16. storočí stalo hospodárskym, kultúrnym a politickým centrom Uhorska, šírilo sa renesančné umenie, prebiehala reformácia, ktorá narušila predstavu o jednotnosti katolíckej cirkvi, pokračovalo turecké pustošenie Európy. V Uhorsku paralelne existovali dvaja králi a desaťročie sa bojovalo o uhorský trón. Bratislava sa stala hlavným mestom Uhorska, výrazne sa zmenila podoba vzdelanosti, šírila sa písaná agenda. Výber z veľkého množstva písaných a tlačených dokumentov z tohto obdobia zostavovatelia rozdelili do štyroch častí. Názvy jednotlivých častí (kapitol) zdôrazňujú charakter celej knihy, ktorá sa usiluje zachytiť toto zložité a nepokojné historické obdobie s jeho konfliktmi: Konflikt dvoch svetov, Konflikt dvoch vierovyznaní, Svet hospodárstva, Svet každodennosti. Tradične kvalitná väzba a celkový design publikácie sú zárukou pôžitku z čí-
tania (a vzdelávania), čo ešte dopĺňajú menné registre, zoznamy použitej odbornej literatúry a edície prameňov. Napriek istým výhradám profesionálnych historikov o oprávnenosti a dôležitosti zaradenia niektorých textov a obrazových príloh do knihy môžeme len dúfať, že takýchto kvalitných a pekných kníh bude na slovenskom knižnom trhu len pribúdať.
12 strana
KNIŽNÁ REVUE
1. február 2006
Knihy mi dali všetko R o z h o v o r s p r o z a i k o m , p r e k l a d a t e ľo m a p u b l i c i s t o m K o r n e l o m F Ö L D VÁ R I M V nedávnom rozhovore v TV oku ste hovorili o paradoxoch, ktoré sprevádzali vás i vašu rodinu, odkedy si pamätáte. Ktoré z nich pokladáte za absurdné? – Jeden z takých paradoxov ma vlastne utvrdil pri „dospelom“ písaní. Keď som v päťdesiatom treťom vyletel z fakulty a pracoval v Starej Turej v Presnej mechanike, tak to roztrpčenie vtedy vo mne naplno prebudilo autora satirických bájok a humoresiek. Ironicky, rozhorčene som v nich hovoril o kádrovaní, o zaznávaní ľudí, samozrejme, v zvieracom rúchu. Písal som ich pod pseudonymom. Takto sa vyvinula dvoj-trojmesačná spolupráca s Roháčom, ktorý mal v tom čase, mimochodom, aj výpad proti môjmu otcovi, keď ho zavreli. Vyvrcholilo to tým, že tesne predtým, než som narukoval do bane, dostal som z Roháča list, či by som sa nechcel stať ich redaktorom. Pociťoval som to ako drobnú ironickú satisfakciu. Vaše spomienky na detstvo, na otcovo hodinárstvo a zlatníctvo, pripomínajú obrázky starého sveta. Túto idylu detstva narušila vojna a zavŕšilo vyhodenie z bytu a vylúčenie zo školy roku 1953. Za „vyššou mocou“, ktorá vydala tieto rozhodnutia, boli konkrétni ľudia. Ako ste sa s nimi vyrovnali? – Ani jednému som sa vlastne nepomstil. Pociťoval som za nich hanbu a považoval som za trápne stretávať sa s nimi, preto som ich skôr obchádzal. Jednému človeku som však túžil vyslovene fyzicky ublížiť. Bol to eštébak, ktorý pri výsluchu spálil môjmu otcovi ruky. Dozvedel som sa to od lekára, ktorý ho ošetril. Ale potom som si uvedomil, že by som to jednoducho nebol vstave vykonať. Paradoxne, ten človek, jeho meno nikdy nezabudnem, chcel niekedy v 60. rokoch začať písať detektívky a obrátil sa o radu na môjho šéfredaktora Juraja Špitzera. Bolo mi úplne jasné, že keby ich nakoniec priniesol do redakcie, musel by som ich ako v zlom žarte posudzovať ja. Keď sa kedysi na fakulte debatovalo o podobných ľuďoch a situáciách, vtedy Vladimír Petrík s obľubou citoval Martina Luthera: „Nehodno s hovnom bojovať, lebo či vyhráš, či prehráš, v každom prípade sa zašpiníš.“ Zlaté slová... Je o vás známe, že v mladosti ste boli nenásytný čitateľ westernov, neskôr aj ich kritický komentátor, na besedy s čitateľmi ste si už párkrát priniesli kolt. Čím vás priťahovala táto literatúra? – Paradox je v tom, že som človek totálne nešportový, nešikovný, nemožný a od detstva som zbožňoval dobrodružnú literatúru, krváky, odvážnych, svižných hrdinov, ktorí sa za jeden prst vytiahli na okennú rímsu a vnikli do miestnosti. Napriek svojej nemožnosti vedel som sa s nimi celkom dobre stotožniť. Týchto hrdinov som pociťoval tak živo, že niektoré ich chyby alebo výroky, ktoré mi nevyhovovali, trebárs náznaky rasizmu, som ospravedlňoval,
Kornel Földvári (13. 2. 1932) po maturite na gymnáziu v Trenčíne roku 1950 začal študovať literárnu vedu a slovenčinu na UK v Bratislave. Fakultu musel z politických dôvodov opustiť, v rokoch 1953 – 1955 bol pomocným robotníkom v podniku Presná mechanika v Starej Turej a absolvoval základnú vojenskú službu v pomocnom technickom prápore (PTP), až potom externe dokončil štúdium. Trinásť rokov pracoval v Kultúrnom živote a Mladej tvorbe (1956 – 1968), v rokoch 1969 – 1970 bol riaditeľom Divadla na korze. V období normalizácie, keď znova nesmel publikovať, pracoval ako „obchodná referentka“ Slovenskej literárnej agentúry LITA. V rokoch 1990 – 1992 bol prvým námestníkom ministra kultúry, od roku 1992 dramaturgom dnešného Štúdia L+S. Publikovať začal na gymnáziu humoresky, neskôr kritiky, recenzie a preklady. Keďže väčšinu svojho tvorivého života bol v nepriazni politickej moci, podpisoval ich rôznymi pseudonymami (Miroslav Kostka, Peter Horňák, Pavol Miškovič). Kornel Földvári je humoristom celou svojou letorou, „zoščenkovsky“ sa vie smiať aj na vlastných životných peripetiách, na vlastnom nešťastí, o ktoré sa sám nijako nepričinil, ale zapríčinila ho tuposť a hrubosť iných. Jeho vášňou je dobrodružná literatúra, westerny a detektívky, komiksy a karikatúry, teoreticky sa zaoberal i literatúrou pre deti, niekoľko detektívok preložil a písal k nim i k westernom zasvätené doslovy. Knižne mu vyšiel výber z humoristickej a satirickej tvorby Netypické príbehy (1963), monografia o grafikovi Dušanovi Polakovičovi (1987), súbor krátkych recenzií O stručnosti (L. C. A. 1999), Príbehy z naftalínu. Humoresky 1963 – 1977 (L. C. A. 2003), súbor článkov o Lasicovi a Satinskom Svet pre dvoch (L. C. A. 2004), Päťadvadsať. Kniha o slovenskej karikatúre (L. C. A. 2005). Pre české vydavateľstvo Labyrint zostavil roku 2004 Slovenskú čítanku 14 ostrých, antológiu poviedok 14 autorov strednej generácie. že v tej dobe nemohli konať inak. Knihy mi dali veľmi veľa, priam všetko. Vyrastal som za vojny v nie veľmi radostných podmienkach, a táto literatúra, jej farbisté dobrodružstvá, vzrušujúce príbehy mi dávali možnosť prežívať akýsi paralelný život popri tom každodennom. Priam sa človeku nechcelo z fiktívneho sveta vrátiť do toho reálneho. Táto literatúra aj učila spoznávať ľudí. Splynutie s postavami poskytuje človeku akúsi školu praktickej psychológie. Za časť všeobecného vzdelania vďačím Karlovi Mayovi a filatelii. Mayovky sú nielen vzrušujúce čítanie, ale aj praktická škola zemepisu, etnografie, sčasti histórie. Všetko užitočné poznatky, priam ako z literatúry faktu, len oveľa vzrušujúcejšie. Fúru drobných, bizarných vedomostí som nadobudol ako vášnivý filatelista. Pretože na známkach boli zaujímavé historické udalosti a najmä postavy. Doteraz poznám asi dvoch alebo troch nórskych hudobných skladateľov, o ktorých by som inak nikdy nevedel. Ohromil som tým aj hudobníčku, svoju ženu. Napriek mnohým kopancom, ktoré vám „osud“ uštedril, nestratili ste zmysel pre humor. Je to dar, alebo aj tento talent treba rozvíjať? – Kopance cibria humor. Neraz je to jediná možná obrana, jediný možný protijed proti krivde, svinstvám aj vyslovenému ubližovaniu. Dispozície pre humor má každý človek, ale nie každý sa vyvíja tak, že dôjde aj k tejto komnate. Otravní, nepríjemní suchári by sa možno za iných okolností, pri inej výchove, iných priateľoch, pri iných záľubách, inom čítaní a filmoch, vedeli zasmiať. Táto milosť ich obišla. Humor je dar, ktorý majú skôr tí slabší, utláčaní. Potrebujú sa brániť a vyrovnať s krivdou, nespravodlivosťou tak, že sa nad to povznesú, namiesto toho, aby sa rozplakali, sa zasmejú, aj keď mnohokrát trpko. To je základný typ humoru – sebazáchovný. Keď sa smeje utláčaný, je to ako súboj Dávida s Goliášom. Keď vtipkuje niekto s obuškom v ruke, tak to vôbec nie je na zasmiatie. Pravý humor nemôže ublížiť. Humor, ktorý ubližuje, prestáva byť humorom, mení sa na primitívnu nenávisť. Pritom v satire musí byť aj zlosť. To vedel aj
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka Margita Bíziková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, Tel. 02/52 920 272, e-mail:
[email protected]. www.litcentrum.sk. Sadzba SAPAC, spol. s r. o., Bratislava. Tlač DOLIS, s. r. o., Bratislava. Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a. s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 4665 a L. K. PERMANENT, spol. s r. o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel. 02/4445 3711. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Registračné čís. 243/90, MIČ 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba–Pošta 12 dňa 21. 10. 93, č. j. 129/93.
Lunačarskij, inak sovietsky ľudový komisár kultúry, no ešte z generácie vzdelaných a sčítaných. Hovoril, že satira, ktorá nie je zlá, nie je satira. V satire musí byť istá nálož hnevu, aj nenávistnej neznášanlivosti, ale presne dávkovaná. Aj žlč je užitočná, ak pôsobí v organizme v správnom množstve.
Venujete sa nielen písanému, ale aj kreslenému humoru. Vlani ste zostavili Knihu o slovenskej karikatúre. Päťadvadsať, v ktorej predstavujete vždy krátkym portrétom a ukážkami z tvorby 25 slovenských karikaturistov a v úvodnej štúdii načrtávate históriu našej karikatúry
Humor stojí a padá s citom pre mieru. Vždy je účinnejší v náznaku. Je len rozbuška, výbuch sa uskutočňuje v človeku. V súvislosti s humorom sa často spája prívlastok trpký, smutný, čierny. Aký humor je podľa vás najlepší, aký je váš obľúbený vtip? – Vtipy nepovažujem za literárny žáner, vtip je druh ľudovej slovesnosti. Humor by nemal iba zabávať a je otázne, nakoľko by mal útočiť na pudy človeka. Je to ohromne zodpovedná a popri všetkej hravosti i zábavnosti svojím spôsobom aj namáhavá aktivita. Najlepší humor sa rodí, keď v spoločnosti vzniká napätie, keď treba bojovať proti presile, proti moci. Ale v každej situácii má vyššie ambície, než len za každú cenu rozosmiať. Mal by mať krídla, obsahovať trocha skrytej poézie. Aj keď využíva „korenisté“ či dvojzmyselné situácie, stále by v ňom malo byť čosi, čo je schopné pôsobiť potichu. Smejete sa a odrazu pocítite drobný závan smútku, ani neviete presne z čoho. Za najvyššie štádium humoru pokladám, keď sa v smiechu rozpúšťa aspoň jediná slza.
od Černokňažníka V. Pauliny-Tótha až po posledné desaťročie. Pri niektorých karikatúrach až nabiehajú zimomriavky. Ako ste vyberali a selektovali autorov do tejto knihy? – Nebol problém nazhŕňať 25 karikaturistov, problém bol zredukovať tých štyridsiatich z prvého výberu. Od samého začiatku tejto knihy som spolu s jej grafickým upravovateľom Ferom Jablonovským uvažoval o definitívnych kandidátoch. Nakoniec sme sa zhodli, že 25 portrétov je únosný rozsah aj pre čitateľa, aj na financovanie. Pôvodne som rozmýšľal o titule Tridsať strieborných a jeden zlatý. Všetkých 31 vybraných karikaturistov sme chceli nechať uvažovať, ktorý z nich je ten zlatý. Nakoniec sme sa priklonili k dvadsiatim piatim s tým, že hneď bol v hre ďalší zväzok Šesťadvadsať. Vyzerá to nádejne, aj sponzori sú priaznivo naklonení, takže hádam by mal vyjsť už tento rok. Budú v ňom aj autori na pomedzí, ktorí sa nevenujú čisto karikatúre, ale sú to predovšetkým výtvarníci. Humor však dáva ich dielam ďalšie dimenzie, obohacuje ich. Keby sme si premietli umenie od starého Egypta až
po Brunovského, všade nájdeme kvapku irónie. Už mi prisľúbil koláže Albert Marenčin, zaujímavú inšpiráciu našiel grafický dizajnér Vladislav Roztoka – humor vyjadruje priamo písmom, mali by sa tam dostať pôvabné homoristicko-ironické keramiky Márie Banášovej, „šití ľudkovia“ Anny Hroššovej a veľa ďalších a pravdaže aj plnokrvných karikaturistov na čele s Danglárom a Shortym. Českým čitateľom ponúkate v čítanke súčasnej slovenskej prózy 14 ostrých výber z tvorby „krowiakovskej generácie“. Ako vznikol tento projekt? – Ako objednávka vydavateľa Joachima Dvořáka, ktorý pôvodne myslel na 12 autorov, ale, samozrejme, zbehlo sa mi ich viac. Najprv som chcel ukradnúť Zguriške názov Trinásť do tucta, nakoniec som nebol schopný jediného vyhodiť, tak som antológiu nazval 14 ostrých. Keby som si zvolil výber povedzme od Bajzu po Krištúfka, vznikla by neorganická fašírka, a nie mozaika. Ucelený obraz poskytne skôr skupina, ktorá je organickou súčasťou literatúry. Vlastne nepriamo svedčí aj o tom, čo bolo pred ňou, s čím polemizuje, k čomu sa priznáva. Za takú prirodzenú skupinu som považoval autorov okolo knihy o Rogerovi Krowiakovi. Nápad kolektívneho románu sa mi páčil od samého začiatku, ešte keď Krowiak vychádzal na pokračovanie v Kultúrnom živote. Bolo to nielen osvieženie suchopárnej serióznosti, ale mladým autorom – vtedy boli ešte naozaj mladí – dával možnosť hry, vzájomného prekárania a mystifikácie. Navyše z tejto hry mali osoh okrem autorov aj čitatelia, z takéhoto priateľského súperenia, z kolegiálnych literárnych prestreliek vznikla napokon zaujímavá kniha. Priniesla nový tón v slovenskej literatúre, ktorá sa už pridlho berie príliš vážne, až spasiteľsky. V istých obdobiach to bolo nevyhnutné, ale netreba zabúdať, že literatúra je aj hra. Toto úsilie o literatúru ako mystifikáciu som si pomocne označil „krowiakovská generácia“. Do čítanky som vlastne zaradil viac autorov, ktorí v Krowiakovi neúčinkovali, ale majú zmysel pre mystifikovanie, hravosť a nadľahčenie. A kto by tam mohol patriť viac ako Daniela Kapitáňová, ktorá úspech svojho debutu obetovala vymyslenému druhému ja, Samkovi Tálemu. Prekvapil ma priaznivý ohlas antológie v českej tlači. Vydali ste monografie o Dušanovi Polakovičovi (1987), o Lasicovi a Satinskom (Svet pre dvoch, 2004), kto by podľa vás mohol napísať monografiu o vás? Mala by byť stručná? – Ak by som vás mal brať vážne, kto ma naozaj pozná tak, že by ju mohol napísať, je Tomáš Janovic. V mladosti sme boli často spolu, aj teraz v „serióznom veku“ sa znovu stretávame. Lenže ten by o mne napísal iba ak smutnú anekdotu na tri-štyri riadky. Bolo by zaujímavé zistiť, ako by ma videl niekto mladší. V mnohých veciach si rozumiem práve s touto generáciou, povedzme pri detektívkach a humore so spisovateľom a literárnym vedcom Tomášom Horváthom. Pri tejto predstave sa vopred teším, čo by ostroumne vydedukoval z mojich osudov – a ešte viac na absurdné mystifikácie, v ktorých je majster. Nepochybujem, že by mi vyčaril pestrý a vzrušujúci alternatívny život. Pripravila Marta Bábiková Foto Peter Procházka
