CENA 10 Sk
Dvojtýždenník o nových knihách
XV. ročník ISSN 1210-1982 ISSN 1336-247X
25. ČÍSLO
7. DECEMBER 2005
Z
Novinky z L. C. A. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 3 Milan ZELINKA: Príbehy z Karpát . . . . . . . . . . . s. 4 Laurent GAUDÉ: Požierači slnka . . . . . . . . . . . s. 4 RECENZUJEME: Ján Chryzostom KOREC: Až na dno duše I, II Pavla CEBOCLI: Pavlin príbeh Jaroslav PERNIŠ: Jej Veličenstvo Smrť Mária JANČOVÁ: Rozprávky starej matere Ivan KADLEČÍK: Dvanásť . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 5 Erik Jakub GROCH: Druhá naivita . . . . . . . . . . s. 6 Rozhovor s českou prozaičkou Ivou PEKÁRKOVOU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 7 Kroniky Narnie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 7 Vydavateľstvo MATYS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 8 Háklivé témy pre háklivý vek . . . . . . . . . . . . . s. 11 Najpredávanejšie knihy vo Švajčiarsku . . . . . . s. 11 Rozhovor s filozofkou a spisovateľkou Etelou FARKAŠOVOU . . . . . . . . . . . . . . . . . . s. 12
Ilustrácia Kataríny Slaninkovej z knižky Táne Pastorkovej Veršovaná abeceda.
Nikdy presne neviem, aký je rozdiel medzi poslušnými a neposlušnými deťmi – že na 6. decembra sa všetky tešia vždy rovnako! Poslušných rodičov si viem predstaviť. Možno sú to tí, čo nesledujú, či sa ich deti už konečne začínajú na nich podobať, zatiaľ čo neposlušní rodičia žiarlia, keď ich dieťa je iné. Iné proti uvzatým predstavám. Náš láskavý biskup Mikuláš vekmi natoľko zľudovel, že darček prinesie každému, hoc by to bola „najmaličkejšia maličkovosť“. Už preto, aby dobrý príklad neprestal priťahovať, aby sa uchovalo a zmnožovalo pochválenie a pohladenie v akejkoľvek podobe. Vždy predsa ide o veľké maličkosti. Joseph Roth pred viac ako polstoročím skonštatoval, že človek je hádanka a že mu niet pomoci. H. M. Enzensberger odpovedá, že v malých veciach môže každý z nás druhému človeku pomôcť. Napríklad tým, že ho zdvihne, keď spadne na chodníku, že privolá lekára..., ale nemôže zachraňovať ľudstvo. Isteže, vzápätí kontruje Michele Houellebecq: „Ľudia sa mylne domnievajú, že skôr či neskôr sa predsa musí niečo stať. To je hlboký omyl. Život pokojne môže byť krátky i prázdny zároveň.“ Ale hneď nato sa vám náhodou dostane do rúk Prévertova báseň o slimákoch idúcich na pohreb mŕtvemu jesennému listu. Keď ta konečne prídu, je jar, všetko ožíva, oblieka sa do pestrých farieb, spieva a tancuje. Lebo Mikulášovia existujú! (Musia.) Marián Hatala
NAJ
predávanejšie knihy
Stanislava Halmová, Kníhkupectvo Media klub, Sad A. Kmeťa 9, 921 01 Piešťany, tel./fax: 033/773 0541 1. J. K. Rowlingová: Harry Potter a Polovičný princ – Ikar 2. D. Brown: Da Vinciho kód – Vydavateľstvo Slovart 3. A. Krielová: Rozhovory s anjelmi – Ikar
Slovenské 1. A. Štiavnický: Zbohom, Alžbeta Bátoriová – Ikar 2. T. Keleová-Vasilková: Ja a on – Ikar 3. B. Kardošová: Anjeli nespia – Ikar
Ľubomír Dibák, Kníhkupectvo Slovenský spisovateľ, Laurinská 2, 813 67 Bratislava, tel.: 02/54433760 1. J. K. Rowlingová: Harry Potter a Polovičný princ – Ikar 2. B. T. Bradfordová: Nečakané požehnanie – Slovenský spisovateľ 3. A. Christie: Trinásť záhad – Slovenský spisovateľ
Slovenské 1. M. Rúfus: Báseň a čas – Slovenský spisovateľ 2. M. Lasica: Lenže ja som iba komik... – Forza Music 3. F. K. Veselý: Moja cesta piesňou – Vydavateľstvo Q 111
Elvíra Bölcseiová, Kníhkupectvo Konkurent, Palatínova 37, 945 01 Komárno, tel. 035/7730944 1. D. Brown: Anjeli a démoni – Vydavateľstvo Slovart 2. D. Brown: Da Vinciho kód – Vydavateľstvo Slovart 3. D. Brown: Digitálna pevnosť – Vydavateľstvo Slovart
V maďarčine 1. D. Brown: Da Vinciho kód – Vydavateľstvo Slovart 2. D. Brown: Anjeli a démoni – Vydavateľstvo Slovart 3. D. Brown: Digitálna pevnosť – Vydavateľstvo Slovart
Slovenské 1. T. Keleová-Vasilková: Ja a on – Ikar 2. V. Jamnická: Elixír môjho života – Ikar 3. M. Rúfus: Báseň a čas – Slovenský spisovateľ
O B S A H U
NÁŠ TIP
NÁŠ TIP
NÁŠ TIP
NÁŠ TIP
NÁŠ TIP
John IRVING
HOTEL NEW HAMPSHIRE Bratislava, Ikar 2005 Preklad Jozef Kot Hotelová vízia sveta, kde sa stále sťahujeme z izby do izby, počujeme prejavy života spoza dvier a stretáme sa na medziposchodiach, je jedným z leitmotívov Američana Johna Irvinga už oddávna, spolu s bizarnými podobami lásky a násilia, zvieracej a ľudskej podstaty človeka. Irving si získal skalných fanúšikov ikonickým románom z roku 1978 Svet podľa Garpa, ktorý ho spravil nesmrteľným. Je zaujímavé, že v slovenskom preklade toto svetoznáme dielo vyšlo až roku 2003 a jeho iný významný román, Hotel New Hampshire, až teraz (v origináli 1981). Profesor anglickej literatúry a profesionálny zápasník Garp, ktorý túži stať sa spisovateľom a má výrazné autobiografické črty, napíše v spomínanom Svete podľa Garpa knihu Penzión Grillparzer, často sa na ňu odvoláva a spomína ju. Čitateľovi vysvetľuje, že je v nej obsiahnutá celá jeho rodinná história a sľubuje mu, že ho s dielom oboznámi. Preto sa fiktívny Penzión Grillparzer spája s Hotelom New Hampshire, ktorý takto ponad oba príbehy dopĺňa Irvingov najslávnejší román. Členovia rodiny Berryovcov sa v nestálom životnom priestore hotela upínajú na mýty, symboly a rituály, ktoré v bežnom strednostavovskom svete pôsobia prinajmenšom výstredne. Napríklad na svojho veľkého čierneho psa, ktorého sa dá zaňuchať z diaľky vďaka zvýšeným vetrom. Volá sa Smútok a rodina na ňom tak lipne, že keď zomrie, najstarší syn ho vypreparuje. Smútkova cesta sa skončí spolu so životom matky a najmladšieho syna. Vypreparovaný Smútok sa vznáša na vode, a tak záchrancovia zistia, kde ležia ich telá po leteckej katastrofe. Táto príhoda dá rodine jednu z jej obľúbených podpríbehových výziev v zmysle „smútok sa vznáša“, „smútok zas útočí“, kde pes vystupuje v role
zvestovateľa nešťastia a príčiny rozruchu. Ďalšou postavou zvieraťa-človeka, ktorý chráni a sprevádza Berryovcov, je medveď, neskôr ho vystrieda inteligentná „medvedica“ Suzie, žena prezlečená do medvedej kože. V knihe je silný odkaz na Sigmunda Freuda, ktorého dielo Interpretácia snov je spomenuté aj v úvodnom poďakovaní, spolu s príručkami o histórii Viedne a básnikom Donaldom Justicom. Nie nadarmo je dejiskom väčšiny románu Viedeň a židovský dobrodruh Freud, majiteľ rodinného hotelíka, ktorý sa stane ďalšou zastávkou spletitého príbehu. Priam metaforicky tam hostia žijú medzi prostitútkami, okupujúcimi prvé poschodie a teroristickými radikálmi, ktorí „kujú pikle“ na horných poschodiach. Vo Freudovej vízii sveta je ale toto usporiadanie v súlade s normou, v pozývacom liste Berryovcom píše, že vo Viedni je na jar krásne, prostitútky určite prejavia o deti materinský záujem a každý má dobrú náladu, ešte aj „tí trkvasi, čo skúmajú vzťahy medzi východom a západom“. Tí „trkvasi“ sa neskôr pokúsia vyhodiť do vzduchu viedenskú operu, lebo sú to šialení teroristi, ale Berryovci im v tom spolu s Freudom zabránia, stanú sa z nich hrdinovia a príbeh nadobúda líniu happyendu. Napriek svojej malebnej pitoresknosti si väčšina príbehov Johna Irvinga udržiava možnosť šťastného a rozumného konca, ktorý sa síce vymyká zvyčajnej podobe šťastia a rozumnosti, ale predsa happyend evokuje. Táto zhoda výrazného obrazu a zvláštnej podoby happyendu prináša autorovi veľkú slávu aj ako adaptátorovi vlastných literárnych predlôh (napísal scenáre k viacerým svojim knihám a filmy získali prestížne ocenenia). No najkrajšou zápletkou, či vedľajším príbehom knihy je Myší kráľ. Prostredný
syn rodiny John ho opisuje takto: „Často sme si spomenuli na smutného pouličného umelca, na ktorého tancujúce hlodavce nikto nebol zvedavý. Napokon sa dal zlákať otvorenými oknami a z jedného z nich aj s úbohými myšami vyskočil. ŽIVOT JE VÁŽNA VEC, ALE UMENIE JE SRANDA! vyhlásil. Tak dlho sa prechádzal okolo otvorených okien, až ho vtiahli dnu.“ Tento Myší kráľ sa stal v rodine postavou s vlastným významom a životom, akoby jej ďalším členom, hoci pôvodne bol len poloreálnou historickou postavou neúspešného pouličného komedianta z brožúrky príbehov o Viedni. V živote rodiny ale získal svoje miesto, pevnejšie než mnohí reálni ľudia a Berryovci si v ťažkých časoch (takmer neustále) stále pripomínali – nech ťa nezlákajú otvorené okná! Nenechajte sa teda zlákať otvorenými oknami a prečítajte si prvé slovenské vydanie legendárneho Hotela New Hampshire. Eva Batiková
KNIŽNÁ REVUE
2 strana
7. december 2005
Príjemný plyšový zážitok
zrkadlíme „Na Slovensku, na rozdiel od zahraničia, nie je ohodnotené vysokoškolské vzdelanie. V Rakúsku nie je veľký rozdiel medzi platom dobrého herca, inžiniera, zubára či novinára. Ideálne by bolo dostať sa na túto úroveň.“ Hovoríte o vzdelaní, ale nekráčame opačným smerom, keď víťaz reality show nemusí nič vedieť a napriek tomu dostane jedenásť miliónov? „Každá doba má svoj rozmach, dekadenciu a zánik. Každý má možnosť voľby. Hercom som preto, že som chcel. Niekomu kniha nič nehovorí, iný bez nej nedokáže žiť.“ Herec Emil Horváth, Pravda 26. 11. 2005
Kde bolo Klub slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave – stretnutie KNS, na ktorom Vladimír PETRÍK predstavil knihu Tomáša JANOVICA Je taký a Viera PROKEŠOVÁ s Jánom ZAMBOROM predstavili básnickú zbierku Igora HOCHELA Utkané z vlasov – 21. novembra Kníhkupectvo Svet knihy na Obchodnej 4 v Bratislave – prezentácia knihy Jaroslavy BLAŽKOVEJ Happyendy – 24. novembra o 17.00 Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca v Bratislave – prezentácia knihy F. K. Veselého Moja cesta piesňou – 29. novembra Kníhkupectvo Svet knihy na Obchodnej 4 v Bratislave – prezentácia knihy Sex po slovensky 2 – 30. novembra Štúdio L+S v Bratislave – prezentácia monografie Marek Ormandík/Polčas rozpadu – 2. decembra
Kde bude Klub slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave – slávnostné odovzdávanie Ceny P. O. Hviezdoslava – 5. decembra o 16.00 Kníhkupectvo Artforum v Bratislave – čítanie Michala HVORECKÉHO z jeho najnovšej knihy Plyš – 6. decembra o 19.00 Klub slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave – čítanie z knihy Milana FERKA Kráľovská pomsta, ktoré uvedie Pavol HUDÍK – 6. decembra o 15.00 Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave – prezentácia knihy o dopravnej výchove Abeceda tety Premávky pre najmenších čitateľov za účasti autorky Evy KOPÚNKOVEJ – 7. decembra o 10.00 Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave – prezentácia novej knihy Ako a prečo je to tak Spolku sv. Vojtecha v Trnave za účasti autorky Márie KORANDOVEJ a ilustrátorky Magdalény LEHOTSKEJ – 12. decembra o 10.00 Klub slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave – prezentácia kníh: Karin LÁSZLOVÁ Pritúľ ma šťastie a Všetkému vládne Eros; Otília DUFEKOVÁ: Markove šnúry bleskov. Úvodné slovo Pavol Janík – 14. decembra o 15.00 viac na www.litcentrum.sk
Kto dostane knižku? Elégie a rekviem posielame Márii CHORVÁTIKOVEJ do Skalice, Nová maturita. Ruský jazyk Tomášovi KĽAČANSKÉMU do Topoľčian, Nová maturita. Nemecký jazyk Michalovi JAKABČICOVI do Bratislavy a Maturujem z účtovníctva Oľge KLIMKOVEJ do Veľkého Šariša.
Anna Šikulová uviedla na stretnutí s čitateľmi v Mestskej knižnici v Bratislave nové knihy Etely Frakašovej Stalo sa a Viery Švenkovej Tatranské romance. Na prezentácii sa zúčastnil aj riaditeľ knižnice Juraj Šebesta, ktorému nedávno vyšla kniha Triezvenie. Foto Peter Procházka
Astorka plná poézie
CENA ĽUDOVÍTA FULLU 2005
Klub Trezor divadla Astorka opäť hostil poéziu. 14. novembra tu Marián HATALA predstavil svoju najnovšiu básnickú zbierku Životopis každodenností, ktorá výberom formálnych jazykových prostriedkov i tematicky voľne nadväzuje na jeho predchádzajúcich päť knižiek. Okrem zopár starších básní alebo ich nových variácií prišla na rad i slide show, teda 17 hudbou preložených fotografií, zachytávajúcich autora počas verejných čítaní i v jeho súkromnom živote. V nemeckej verzii mala premiéru na tohoročnom Knižnom veľtrhu vo Frankfurte. Beznádejne plný Trezor si vypočul aj báseň prednesenú do úplnej tmy a zazneli i dva úryvky z pásma o Hatalovej poézii, ktorú nedávno odvysielalo rádio Devín. Knižku na cestu k čitateľom aj tentoraz vyprevádzali herci domácej scény Zita FURKOVÁ a Vladimír HAJDU. Ten prečítal aj autorovu krátku prózu uverejnenú spolu s ďalšími v letnom čísle týždenníka Domino fórum. Všetci traja aktéri popri tom pohotovo rozohrávali viacero iskrivých dialógov, ktoré vnímavé publikum strhli k spoločnej hre s myšlienkami a slovami, s ich novo objavovanými vzťahmi a súvislosťami. Bola to hra plná prekvapujúcich asociácií a neočakávaných – jazykových i mimojazykových – situácií, skrátka oslava literatúry a jedného zo spôsobov, ako ju možno prezentovať. -wa-
Fond výtvarných umení, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti udelili CENU ĽUDOVÍTA FULLU 2005 PETROVI UCHNÁROVI za autentický výtvarný výraz ilustrácií na báze variability literárnych žánrov.
Nepolapiteľná krása nestarnutia Po čase znova navštívila Bratislavu Jaroslava Blažková. Prišla z Kanady, aby sa v bratislavskom kníhkupectve Svet knihy stretla (24. novembra) so svojimi čitateľkami a čitateľmi, aby im predstavila svoju najnovšiu knižku Happyendy z vydavateľstva Aspekt a aby svojim priaznivcom sľúbila, že písať neprestáva. Napriek tomu, že sa zapovedala, že Happyendmi naozaj končí, písaniu neodolala. Ako aj, keď staroba poskytuje toľko zaujímavých tém? Autorka totiž objavuje na starobe jej najpozitívnejšie stránky, preto o nej píše ódu: Nepolapiteľná krása staroby. Tá krása spočíva podľa nej aj v zabúdaní. Starí ľudia často zabudnú, o čom bola kniha, ktorú práve dočítali, a tak ju môžu čítať zas a znova. Verí, že jej óda sa stane akýmsi čitateľským perpetuum mobile. Optimistickým pohľadom na starnutie a starobu si môžete zlepšiť náladu už aj pri knižke Happyendy. Hoci toto stretnutie s Jaroslavou BLAŽKOVOU pripravili jej editorky z Aspektu, program moderovala Jana CVIKOVÁ, bez akéhokoľvek konkurenčného rivalstva však dostala priestor prezentovať knižky tejto autorky jej ďalšia súčasná vydavateľka Kveta DAŠKOVÁ. V jej Vydavateľstve Q 111 po sérií reedícií kníh pre deti práve vyšla najnovšia knihy Jaroslavy Blažkovej Mačky vo vreci s ilustráciami Martiny MATLOVIČOVEJ. –báb–
NEVYUŽITÉ MYŠLIENKY
CENA TROJRUŽA 2005 Literárny fond, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti udelili CENU TROJRUŽA 2005 JANE ŠRÁMKOVEJ za jedinečný umelecký dôkaz o nezastupiteľnosti pozitívnych rodinných vzťahov pri utvrdení citovej a mravnej identity dieťaťa.
Najnovší román Michala HVORECKÉHO Plyš z Vydavateľstva A. Marenčina PT uviedla na slávnostnej prezentácii v bratislavskom Divadle Aréna (18. novembra) jeho redaktorka Ingrid HRUBANIČOVÁ: „Zdá sa mi, že vo svojej kumulovanej funkcii „tri v jednej“, pretože som Michalova redaktorka, kamarátka aj susedka, bude najvhodnejšie rozpovedať krátky príbeh. Asi pred dvoma rokmi sa do našej štvrte, ktorá je bratislavským Sohom aj Bronxom zároveň, prisťahoval „mladý autor“. Všimla som si to, pretože napriek svojej mladosti sa mu podarilo dosiahnuť všeobecnú známosť, akej sa v našich končinách tešia iba politici, televízni moderátori a zopár ďalších vyvolených. To samo osebe je podozrivá vec hodná nedôvery, navyše mala som čitateľskú skúsenosť s jeho prvými textami a priznám sa, že mnohé témy, ktoré prinášali, som považovala za desivé. Vtedy som si väčšmi začala ceniť svoj vlastný „vek nevinnosti“, keď ešte neboli kompy, skejty ani trojsekundové lepidlá ako dokonalé vražedné nástroje. Najväčšou udalosťou mojej puberty bol filatelistický krúžok, hodiny klavíra a postup do krajského kola Hviezdoslavovho Kubína, a vrcholom osobných životných experimentov a dobrodružstiev bolo neskôr upnutie sa na krehkú, prebárajúcu sa pôdu slovenskej alternatívnej divadelnej scény. Zdalo sa mi, že ma problémy „mladej literatúry“ už nemôžu zasiahnuť, ale – ako to však býva – nikdy nehovor nikdy. S tým autorom prechádzajúcim sa po našich a teraz už aj po jeho uličkách sme
sa zoznámili a osobné stretnutia a rozhovory mi potom ukázali, aké zradné býva, ak k ľuďom pristupujeme s vopred nastaveným rastrom. Spolupráca na románe Plyš už prišla akosi prirodzene, no z mojej strany nie bez obáv, aké menu sa bude čitateľovi servírovať. Kniha bola na moje prekvapenie pokojná, priniesla akúsi „novú vážnosť“, upustila od zjavnej irónie a paródie, ktorých je už všade nadbytok. Ponechala si cynickosť ako obranu a smútok vychádzajúci zo skúsenosti, že súčasník vlastne nevie, čo so životom: ako je to v tej rozprávke o krížnych cestách – ak pôjdeš vpravo, zle bude, ak vľavo, bude ešte horšie. Tém je v Plyši veľa – čitateľov iste ponesú vlny najmä tých pálčivých, v spoločnosti zakrývaných a – paradoxne – označovaných ako „trendové“: závislosť, homosexualita, pedofília, zneužívanie davu, manipulácia, slasť z moci nad inými atď., atď. V mojom čítaní však Plyš vypovedá najmä o citovej neschopnosti, pateticky povedané, o neschopnosti realizovať lásku. Pre jeho hrdinu – tak ako často aj pre človeka – je ilúzia bezpečnejšia ako skutočnosť. Je to ako s New Yorkom – toľkokrát ho vidíte v televízore, vo filme, na fotografiách, toľko ste si o ňom už prečítali, tak veľmi ste túžili uvidieť ho, že keď sa vám to napokon podarí, fotky a obrázky sa vám zdajú očarujúcejšie ako samo mesto. Myslím, že Plyš hovorí aj o tom. Sme radšej pozorovateľmi cudzích vášní ako aktérmi vlastných. Čo s tým? Ako hovorí Lermontov v úvode k Hrdinovi našich čias: „Dost na tom, že je nemoc zjištena, jak ji vyléčit – to sám pánbůh ví.“
Uličný v Trnave Peter Uličný bol hosťom Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. Okrem iného prezradil, že vlani sa mu splnil životný sen. Sedem rokov zaznamenával svoje rozhovory s hudobníkom Mariánom Vargom, ktoré vyšli v knihe Marián Varga. O cestách, ktoré nevedú do Ríma. Autor poodhalil život talentovaného muzikanta, a tak sa čitatelia dozvedia, prečo Vargu málo vídame na verejných koncertoch, o jeho láske ku knihám, o náročnosti voči sebe. Možno len súhlasiť s názorom Daniela Heviera, že „vznikla mimoriadna kniha, aké sa na našich pultoch neobjavujú každý rok, ba ani každé desaťročie. S vysokou pravdepodobnosťou niekoľko desaťročí vydrží bez toho, aby zostarla, či stratila platnosť“. Z prednesených ukážok sa prítomní dozvedeli, ako chodil aj nechodil Marián Varga na konzervatórium, ako vznikol názov kapely Collegium Musicum, ako kapela vypredávala pražskú Lucernu, ale i o tom, ako sa druhýkrát oženil. Peter Uličný odpovedal aj na otázku, kam vlastne smerujú Vargove cesty. Myslí si, že Marián Varga sa rozumom prikláňa k vážnej hudbe, ale jeho srdce ho ťahá k bigbítu. Sám Varga tvrdí: „Ja sa cítim byť akurát sám sebou a ešte aj to nie vždy“. Vydanie knihy Marián Varga netrpezlivo očakával, trochu i skritizoval a veríme, že milovníci jeho hudby sa dočkajú ďalších publikácií, ale i toho, že zažijú Mariána Vargu i na živo interpretovať svoje skladby, ktoré sú zatiaľ vraj v tzv. „červenom kufríku“. Peter Uličný zaujal mladé publikum aj svojím zanieteným rozprávaním o pripravovanej knihe Tajný svet knižníc, ktorá by mala byť publicisticko-obrazovou reportážou z intímneho sveta súkromných knižníc známych i neznámych zberateľov kníh a knihomoľov. Benjamína Jakubáčová
www.antikvariatshop.sk
Energetická efektívnosť obnovy historických budov Milan Smutný a kol. Bratislava, Eurostav 2005
Kniha je spracovaná formou vedeckoodbornej monografie, dokumentuje komplexnú teoreticko-testovaciu analýzu metodických postupov pri obnove tradičných konštrukcií historických budov. Prezentuje najnovšie poznatky z teórie a tvorby konštrukcií pozemných stavieb získané pri riešení vedeckých výskumných projektov v priamej konfrontácii s výsledkami rozborov a meraní vykonanými na budovách v prevádzkových podmienkach. Taktiež poskytuje podrobnú metodiku prípravy a predikcie sanačných opatrení na zabezpečenie energetickej efektívnosti pri obnove historických budov tak, aby boli v maximálnej miere zachované pôvodné, historické hodnoty stavebného diela. Vznikla v spolupráci s Krajským finančným úradom Košice. Nekladie si za cieľ analyzovať proces sanácie budov zo širokého spektra hľadísk, jej cieľom je vedecko-odborná analýza problémov optimalizácie energetickej náročnosti a prevádzkovej spoľahlivosti pri zachovaní historických hodnôt obnovenej budovy. Publikácia je pomôckou tak pre študentov stavebných fakúlt a architektúry, ako aj pre odborníkov z projekcie, vlastníkov a správcov historických budov.
Zdravotnotechnické zariadenia budov Jaroslav Valášek a kolektív Bratislava, Jaga 2005 Druhé, prepracované a doplnené vydanie mimoriadne úspešného titulu Zdravotnotechnické zariadenia budov vydaného v roku 2001 ponúka čitateľovi nielen základné informácie pre navrhovanie zdravotnotechnických zariadení, ktoré vychádzajú z najnovších technických predpisov, ale predstaví aj novinky z tejto oblasti. Samostatné kapitoly sa venujú zostavám zdravotnotechnických zariaďovacích predmetov, požiadavkám na hygienické zariadenia, potrubiam, vodovodom vnútri budovy a vodovodným prípojkám, príprave teplej vody, kanalizácii v objekte i mimo neho atď. Publikácia je určená projektantom zdravotnotechnických inštalácií,stavbyvedúcim a stavebným dozorom, technikom, ako aj poslucháčom stavebných fakúlt. Nájdete v nej: vlastnosti a výroba zariaďovacích predmetov; požiadavky na hygienické zariadenia v jednotlivých druhoch objektov; požiadavky na počty zariaďovacích predmetov v zahraničí; ochrana pitnej vody pred znečistením vo vodovodných rozvodoch; prevádzka vnútorného vodovodu; distribučná sieť teplej vody; pripojenie vnútornej kanalizácie na verejnú; podtlakové kanalizačné systémy; zariadenia na predčistenie odpadových vôd; automatické tlakové stanice; sústreďovanie a prefabrikácia zdravotnotechnických inštalácií a mnoho ďalších zaujímavých informácií vrátane použitej literatúry a registra.
Nie vždy je dobré byť čestný. Niekedy je lepšie byť vynachádzavý. Barbora Kardošová. Anjeli nespia, Ikar 2005
KNIŽNÁ REVUE
7. december 2005
Novinky z L. C. A.
Márius Kopcsay po dvoch poviedkových knihách prichádza tentoraz so spoločenským románom. Opisuje v ňom symptóm society deväťdesiatych rokov poznačenej transformáciou, resp. jej neveľmi úspešnou fázou. Prostredníctvom osudu ústredného hrdinu pravdivo vykresľuje neprajnosť tohto obdobia a dusnú atmosféru. Laureát Ceny Ivana Kraska sa opäť predstavil ako autor so znamenitým zmyslom pre vykreslenie spoločenských situácií. Jeho najnovší román Domov je zaručene pozoruhodným čitateľským zážitkom.
Zoznam víťazných poviedok a informácie o predchádzajúcich ročníkoch nájdete na internetovej adrese: www.poviedka.sk Infolinka o súťaži: 0903 882 000 E−mail:
[email protected]
ww w.poviedka.s
k
KNIŽNÁ REVUE
LCA.SK
WWW.
K. K. Bagala pri príležitosti 10. výročia založenia literárnej súťaže POVIEDKA vyhlasuje literárny súbeh ROMÁN 2006 Slovak Telecom
Sandra Brown: Dvojičky Bratislava, Remedium 2005 Preklad Dana Oravcová
Literárny súbeh ROMÁN 2006 je verejný, anonymný a neviaže sa na nijaké spisovateľské, spoločenské či politické organizácie.
Daniela Kapitáňová: Nech to zostane v rodine! Autorka bestselleru Samko Tále: Kniha o cintoríne, opäť prichádza s excelentným príbehom, ktorému samozrejme nechýba štipka humoru a fantázie. Daniela Kapitáňová tentoraz siahla po detektívnom žánri. Dej situovala do prostredia súkromnej televíznej spoločnosti, ktorá pripravuje reality šou. Nejde o drsný, krvilačný príbeh, typický pre moderné prózy napísané pod inonárodným vplyvom, ale o pútavé čítanie blízke ľuďom akejkoľvek vekovej kategórie. Detektívny román Nech to zostane v rodine! vychádzal na pokračovanie v denníku Pravda, avšak autorka pre knižné vydanie zmenila pointu.
KNIHA ROKA 2005 Stav k 22. novembru 1. P. Vilikovský: Čarovný papagáj a iné gýče – Slovenský spisovateľ 2. D. Podracká: Zielpunkt / Pani Cogito – Sofa 3. D. Brown: Bod klamu – Vydavateľstvo Slovart 4. R. Brenkus: Romanca s bludičkou – VSSS 4. D. Hevier: Aby bolo napísané – Kalligram
Literárny súbeh bol vyhlásený 1. decembra 2003. Príspevky sa prijímajú od 1. decembra 2005 do 1. apríla 2006. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutoční 1. decembra 2006. Generálnym partnerom literárneho súbehu je Slovak Telecom. Mediálnymi partnermi sú denník SME a Rádio Devín. Súťaž podporujú aj literárne a kultúrne periodiká: Mosty, Romboid, RAK, VLNA, Knižná revue a internetové portály: www.sme.sk, www.amnezia.sk a www.vnet.sk. Literárneho súbehu ROMÁN 2006 sa môže zúčastniť autor s románom napísaným v slovenskom jazyku v rozsahu minimálne 160 normostrán, t. j. 50.000 slov, resp. 290.000 znakov vrátane medzier. Súťažný príspevok nie je obmedzený tematicky ani typovo (rozličné
Súťažné práce posudzuje porota anonymne, a preto prispievateľ svoje meno nesmie uviesť v texte, ale napíše ho do prihlášky, ktorú v zalepenej obálke priloží k zásielke. Mená účastníkov literárneho súbehu (ani mená žiadateľov) vyhlasovateľ bez súhlasu nezverejní a nesprístupní nikomu. Súťažná práca, ani žiadna jej časť, nesmie byť až do vyhlásenia výsledkov verejne publikovaná. V prípade porušenia pravidiel (publikovanie textu, nedodržanie anonymity vrátane pokusu o kontakt s porotou, zaslanie viacerých súťažných príspevkov a pod.) bude autor diskvalifikovaný, a to aj dodatočne, ak tieto skutočnosti vyjdú najavo po vyhlásení výsledkov. Prihlášky do literárneho súbehu žiadajte písomne e-mailom (
[email protected]) alebo na adrese: ROMAN 2006, P. O. BOX 99/ LCA, 810 00 Bratislava 1
ww w.roman200
6.sk
ANKETOVÝ LÍSTOK 2005 1. Na KNIHU ROKA navrhujem:
Počet hlasov 37 23 19 18 18
...................................................................................................................................... (autor, názov, vydavateľstvo) 2. Za DEBUT ROKA navrhujem: ...................................................................................................................................... (autor, názov, vydavateľstvo) 3. Za VYDAVATEĽSTVO ROKA navrhujem:
DEBUT ROKA 1. P. Nagyová-Džerengová: Chcem len tvoje dobro – Ikar 2. P. Urban: Obrázky z raja – Artis Omnis 3. O. Malý: Peklo v raji – SAUL 4. M. Tatár: Takéto haiku – Vl. nákladom 5. Karol D. Horváth: Karol D. Horváth – LCA
Medzinárodná porota — ktorej predsedom je Valér Mikula — udelí hlavnú cenu (honorovaná autorská zmluva na vydanie románu v hodnote 200.000 Sk) a dve prémie (honorované autorské zmluvy po 100.000 Sk na vydanie románov).
typy románu), základne ho však musia určovať znaky umeleckej románovej fikcie (nemôže ísť napríklad o zbierku poviedok, o rozličné žánre literatúry faktu alebo detskej literatúry). Autor sa môže zúčastniť len s jedným príspevkom.
33 21 20 16 12
Kniha J. Klusa Dejiny postele vyšla s vročením 2004, preto nespĺňa podmienky Knihy roka 2005 a jej hlasy nebudú akceptované.
VYDAVATEĽSTVO ROKA 59 30 19 18 14
...................................................................................................................................... Meno a adresa odosielateľa: ............................................................................................... ...................................................................................................................................... ................................................................................. (podpis) Svoje hlasy do ankety Kniha roka 2005 posielajte len na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2005. UZÁVIERKA ANKETY je 28. februára 2006.
Cena jedného čísla je 10 Sk, dvojčísla 20 Sk. Predplatné 260 Sk.
KNIHA ROKA
1. Ikar 2. Vydavateľstvo Slovart 3. Aspekt 4. Artis Omnis 5. Slovenský spisovateľ
Príspevky sa prijímajú poštou do 31. januára 2006. Slávnostné vyhlásenie výsledkov bude 31. marca 2006 a odovzdávanie cien s krstom knihy Poviedka 2006 sa uskutoční 31. mája 2006.
POVIEDKA 2006 P. O. BOX 99/ LCA, 810 00 Bratislava 1
www.SME.sk
V starodávnej izbe s čiernymi hradami na strope a vkusným starožitným zariadením v St. Mary Meadu, v byte legendárnej amatérskej detektívky slečny Marplovej, sa stretáva pestrá spoločnosť. Každý z hostí – spisovateľ, maliarka, farár, bývalý šéf Scotland Yardu, lekár, herečka, právnik – rozpráva príbeh o záhadnom úmrtí spojenom s hrdelným zločinom. Prítomní prichádzajú s vlastnými teóriami a závermi. Nenápadná slečna Marplová však svojím neobyčajným úsudkom zakaždým nájde logické riešenie a vysvetlenie záhady.
Ďalší slovenský preklad románu S. Brownovej je príbehom nerozoznateľných dvojičiek Ann a Allison Leamonových. Práve túto skutočnosť využije Ann a požiada sestru, aby ju zastúpila, lebo sa rozhodla ísť na plastickú operáciu, ktorou chce prekvapiť snúbenca Davisa. Allison sa tak ocitla v ošemetnej situácii: každý jej krok len vŕši chybu za chybou a ľúbostný príbeh sa zauzľuje. Román sa končí neočakávaným prekvapením, tak ako väčšina autorkiných diel. -lč-
Prvá cena je honorovaná sumou 20.000 Sk, druhá cena 10.000 Sk a tretia cena 5.000 Sk. Porota udelí ešte sedem prémií honorovaných sumou po 1.000 Sk. Všetky ocenené práce budú publikované v zborníku POVIEDKA 2006 a autori dostanú od vyhlasovateľa ponuku na publikovanie samostatnej prozaickej knihy.
Vyplnený objednávkový lístok pošlite na adresu: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, e-mail:
[email protected]
Márius Kopcsay: Domov
Do desiateho ročníka literárnej súťaže sa prijímajú iba príspevky zaslané najneskôr do 31. januára 2006 (rozhoduje dátum na pečiatke) na poštovú adresu:
................................................................................................................................. Ulica Miesto PSČ
Hlavným sponzorom literárnej súťaže POVIEDKA 2005 je spoločnosť TIPOS, mediálnymi partnermi sú denník SME a Rádio Devín. Súťaž podporujú dvojtýždenník Mosty, literárne a kultúrne periodiká: Romboid, RAK revue aktuálnej kultúry, VLNA, Knižná revue a internetové portály: www.sme.sk, www.amnezia.sk, www.vnet.sk.
Súťaž je verejná, anonymná a neviaže sa na nijaké spisovateľské, spoločenské či politické organizácie. Zúčastniť sa jej môže autor s poviedkou napísanou v slovenskom jazyku v rozsahu maximálne 15 normostrán. Nepodpísaný príspevok sa zasiela v 3 kópiách. Autor svoje meno, adresu a telefónne číslo napíše na tlačivo prihlášky, ktoré priloží v zalepenej obálke k súťažnému príspevku. Prihlášku si môžete stiahnuť na internetovej adrese www.poviedka.sk, požiadať o ňu prostredníctvom mailu (
[email protected]) alebo telefonicky na čísle: 0903/882 000.
na rok 2005 od čísla .........................................
Agatha Christie: Trinásť záhad Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005 Preklad Alena Redlingerová
Koloman Kertész Bagala a Literárna a kultúrna agentúra L.C.A. vyhlasujú jubilejný 10. ročník literárnej súťaže POVIEDKA 2006. Predsedom poroty desiateho ročníka je Pavol Rankov, členmi poroty sú Zuska Kepplová, Marek Kopča, Michal Švec, Alexandra Pavelková a Svetlana Žuchová.
KNIŽNÁ REVUE
Rosamunde Pilcherová, medzinárodne uznávaná spisovateľka, už dávno nie je neznámou ani slovenským čitateľkám. V slovenčine jej doteraz vyšlo šesť šarmantných a vtipne napísaných románov. Za všetky spomeňme aspoň Koniec leta a Divý tymian. Sklamaním iste nebude ani jej kniha Opustený dom. Je príbehom mladej a krásnej Virginie, ktorá sa po smrti svojho starého a nemilovaného manžela musí postarať o seba a o dve malé deti. Aby zabudla na nie príliš spokojný a vydarený život, presťahuje sa zo Škótska do opusteného domu na opačnom konci Británie. Dej knihy sa rozvíja na pozadí čarokrásnych scenérií západného Anglicka, kde Virginia nájde nový domov a staro/novú lásku. Tou je muž, od ktorého ju v mladosti odlúčili intrigy autoritatívnej a konzervatívnej matky. To, či sa Virginii podarí vybojovať svoj boj s predsudkami okolia a jej blízkymi, vám však už neprezradíme. -po-
Pre všetkých, ktorí si svoj literárny obzor rozširujú aj z vysielania Slovenského rozhlasu, tu opäť máme niekoľko literárnych tipov z Redakcie umeleckých programov košického štúdia. Vo štvrtok 8. decembra po dvadsiatej hodine na okruhu Slovensko 1 uvedieme rozhlasovú hru fínskeho dramatika Daniela Katza pod názvom A zrazu boli ľudia preč. O kom je? Nuž, spočiatku o dvoch hráčoch v karty v gréckych Thessalonikách. Jeden je Sicílčan Donadoni, ten druhý Fín Hankonen. Ale ako sa znenazdajky ukáže, keď Fín staví do hry svet a vzápätí ho prehrá... Hankonen je v skutočnosti samotným Bohom a takto sa snaží zbaviť zodpovednosti za riadenie sveta! Rozhlasovú hru, ktorá bude na Slovensku uvedená v premiére, v košickom rozhlasovom štúdiu režijne naštudoval Peter Vilhan. V hlavných úlohách tejto tragikomédie s výrazným humanistickým posolstvom sa predstavia Milan Lasica a Ján Króner. V cykle Detská abeceda vám ponúkneme príbehy svetových autorov určené deťom s tematikou Vianoc. Autor pásma Peter Karpinský za názov O dievčatku, ktoré už nikdy nebolo smutné ukryl rozprávky Josefa Ladu, Josefa Čapka a Gianniho Rodariho a spojil ich známou andersenovskou líniou. Reláciu počúvajte 14. decembra o 17.00 na Rádiu Devín. Elsa Moranteová patrí medzi najlepších talianskych spisovateľov 20. storočia. V roku 2002 – sedemnásť rokov po smrti – vyšli jej Zabudnuté poviedky, v ktorých nachádzame aj Detské anekdoty, a práve z tých sme vybrali do Svetovej prózy pre mládež. Sú to magické, hravé, no aj veľmi dôvtipné prózy o prvých detských skúsenostiach so zvyškom sveta – s láskou, „závažnými pokleskami mladej hriešnice“, s veľkými snami detských duší a tvrdou realitou, ktorá sa ich pokúša korigovať. Uvádzame ich 14. decembra o 17.30 na Rádiu Devín pod názvom Najlepšia z triedy. V sobotu 17. decembra o 22.00 na Rádiu Devín uvádzame rozhlasovú hru Hlava ako záťaž. Hrdina hry sa prechádza svojou minulosťou. Vo vzťahoch s rodičmi, so ženou i s totalitnou mocou zažil predovšetkým bolesť a pokoru. Ako príčinu tohto faktu označuje svoju hlavu plnú rozporov medzi neústupčivosťou a opatrnosťou. Hlava ako záťaž je najautobiografickejšou hrou známeho rozhlasového dramatika Štefana Kasardu. Je však aj hlbokým ponorom človeka do vlastného svedomia a pokusom očistiť sa od životných sklamaní a chýb. Pri počúvaní týchto umeleckých relácií Slovenského rozhlasu vám pohodu a príjemné zážitky želá celá Redakcia umeleckých programov z Košíc. ................................................................................................................................. Meno, priezvisko (organizácia)
Rosamunde Pilcherová: Opustený dom Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005 Preklad Oľga Kralovičová
Objednávam si dvojtýždenník
BIBLIOGLOSÁR
strana 3
4 strana
KNIŽNÁ REVUE
Milan Zelinka: Príbehy z Karpát
7. december 2005
Ničivá i životodarná sila apúlskeho slnka
Zelinkove najnovšie poviedky sú akousi sumarizáciou celoživotnej témy a výrazových špecifík autora, ktorý upútal najmä rozprávačským štýlom blízkym tradičnej realistickej dedinskej próze s jej autentickou atmosférou. Príbehy obyčajných ľudí, situované do rozličných časových období vrátane súčasnosti, sprítomňujú čosi, čo zo slovenskej prózy už dávno vymizlo: obyčajné ľudské správanie, bežnú ľudskú závisť i súcit, zdanlivé grobianstvo, trošku absurdnosti i nechceného, spontánneho humoru. Skrátka neštylizovanú človečinu, do ktorej sa autor nemusí siliť, lebo ju dôverne pozná. Kniha práve vychádza vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Čím bližšie bol k známej budove, tým väčšmi si uvedomoval, že už nemôže cúvnuť, lebo inak by bol najväčším klamárom vo valale...
Odchod horúceho leta Všetko na svete bolo porobené, nebolo už ničoho, čo by mal našinec na rováši. Zámočník Endy Šutecký ležal vystretý v dome smútku a matka a sestry pri ňom vzlykali tak usedavo, že by to pohlo srdcom i toho najsurovejšieho človeka. Pištoľ ležala na dne splavu, z dvora horného suseda vytrvalo mekotala koza, akoby sa jej cnelo za capom, no možno bola iba hladná. Nad zemiačniskom na humne lietali včely a usilovali sa vraziť žihadlá do čiel skupiny žien, čo sa tam už od rána hrbili s motykami v zrohovatených rukách. Vtedy vyšiel z verandy Haďo a riekol starenke, čo sa krčila pri šopke nad kôpkou borovicových triesok: „Idem sa zahlásiť, mama. Hádam to ešte stihnem.“ Starenka sa vzpriamila a všimla si, že Haďo má na sebe poplátané montérky a vo vlasoch perie. „Ak sa chceš ísť zahlásiť,” povedala škrekľavo, „najprv sa obleč do čiernych šiat, daj si bielu košeľu a tú modrú kravatu s hnedými bodkami. A obuj si lakovky – tak ti budú skôr veriť. Ty ma však hádam iba balamutíš.” „Nebalamutím vás, mama,” povedal Haďo. „Som na ceste na políciu.” „A prečo sa chceš ísť zahlásiť – čo si vykonal?” „Zabil som Endyho Šuteckého, mama. Z pomsty.” „Ale Endy hádam ani nebol zabitý. Možno dostal len porážku, veď už nie je nijaký mládenec.” „Endy Šutecký bol znesený zo sveta násilím. Za jeho smrť som vinný ja,” zopakoval syn. „Pánboh s nami a zlé preč!” zvolala starenka. „Čo to vravíš, chlapče nešťastný? Ja som si myslela, že iba hlúpo žartuješ, no teraz vidím – obleč sa poriadne, nech nehovoria, že si lajdák!” „A načo?” povedal Haďo. „Veď vo väzení mi aj tak dajú rovnošatu.” „Neuveria ti, ak sa tam zjavíš takto,” trvala starenka na svojom. „Čo to vravíte, mama?” zvolal Haďo. „Prečo by mi nemali veriť? To by som sa pozrel!” „Povedala som ti a ty si urob, ako chceš,” riekla babka a začala si na ruky nakladať z triesok. Haďo rýchlo kráčal dolu valalom a každému, koho stretol, rozprával, že sa ide zahlásiť na políciu. Ľudia si mysleli, že žartuje, niektorí ho dokonca považovali za opitého a to ho rozzúrilo. Hlupáci! nadával im v duchu. Najprv celé roky nariekajú, že ich každý len klame, a keď im človek povie pravdu, tak sa mu vysmejú. Sami nevedia, čo chcú. Kto sa v nich má vyznať? Človek aby mal tri doktoráty...
„Tak, pán Faktor. Vy teda tvrdíte, že ste zabili Endyho Šuteckého,“ povedal poručík a pomaly prešiel od stola k oknu. „Ale to je priznanie. Uvedomujete si, čo hovoríte? Musím vás upozorniť, že ak sa dodatočne zistí, že ste nám podali nepravdivú informáciu, budete stíhaný za zavádzanie úradov!” „Hovorím pravdu, pán poručík,“ povedal Haďo. „Na Endyho Šuteckého som si brúsil zuby už od tej chaty. Ešte v zime som to s ním dohodol, aby za odmenu štyritisíc korún podpálil za jedlinkou chatu susednému združeniu. Mala to byť moja pomsta za to, že mi zastrelili toho dvanástoráka. Ale on, somár, vtedy omylom podpálil našu chatu, jednoducho si splietol objekt, hlupák! A keď mi potom musel vrátiť zálohu dve tisícky, hneď sa šiel zahlásiť na políciu do mesta a žiadal sudcu, aby ho hneď zatvoril do väzenia. Lenže ten to neurobil, a tak Endy svojmu osudu neušiel...“ „Dobre. A kde je vražedná zbraň!“ „Aká vražedná zbraň?“ „Aká vražedná zbraň! Predsa tá, ktorou ste ho zniesli zo sveta,“ rozčúlil sa poručík. „Hodil som ju do Ontárovho splavu,“ povedal Haďo. „A čo to bolo? Dýka, revolver, motyka...?“ „Pištoľ, pištoľ som tam hodil. Starý desaťranový mauser, ktorý som ukrýval v lese v bútľavom buku.“ „Teda mauser, pozrime... A nebol náhodou hrdzavý? Dalo sa z neho strieľať?“ „Pravdaže, veď som ho pravidelne olejoval. Šiel ako hodinky – vypálil som z neho dve rany,“ riekol Haďo a zrazu mal v ústach sucho. „A kde to bolo?“ „V dolnom polome. Bol tam na rýdzikoch, vedel som, že tam chodí, stopoval som ho až k opustenému napájadlu. A keď vošiel medzi sosny – zamieril som a dvakrát za sebou som vystrelil...“ „Chyba, pán Faktor, chyba!“ „Prečo, pán poručík?“ „Pretože Endyho Šuteckého nenašli zastreleného, ale uduseného šnúrou na bielizeň. A nie v polome, ale v starej šatni na futbalovom ihrisku...“ „Ježišmária! Ja blbec!“ „No? No? Tak ešte budete tvrdiť, že ste Endyho Šuteckého zabili vy?!“ rozkričal sa zrazu poručík. „Čo mi to tu hráte za divadlo – koho to kryjete?! Nejakého svojho kumpána od piva?“ „Ale ja – ja som na neho naozaj vystrelil.“ „Na koho ste vystrelili, keď to nebol on?“ „Ale bol to on, veď ho poznám už roky.“ „Veď aj zjojkol!“ „Ale kto? Kto zjojkol, ak to nebol Endy Šutecký?“ „Ja – ja neviem. Ja som ho videl, ja som ho sledoval už z debier. Bol to on, musel to byť on, veď by som pred-
sa nebol strieľal na nevinného človeka.“ „Tak vidíte, strieľali ste na vinného, a pritom ste možno trafili človeka, čo s tou vašou chatou nemá nič spoločné...“ V kancelárii bolo mŕtve ticho. Prerušil ho rázny poručíkov hlas: „Tak, pán Faktor, pôjdeme. Na miesto činu. Predbežne ste zadržaný. Pre nedovoľované ozbrojovanie a pre pokus o vraždu...“ V dolnom polome pri opustenom napájadle sa v krátkej tráve leskli dve veľké prázdne nábojnice. Poručík na ne ukázal pinzetou. „Tak predsa len! Sú to ony?“ „Ony, pán poručík,“ prisvedčil zadržaný. Poručík vzal jednu pinzetou a priblížil si ju k nosu. Kývol hlavou. „Koľko ich bolo?“ „Dvadsať. Dva zásobníky po desať. Dve som tu a ostatné som hodil do splavu spolu s mauserom.“ „Uvidíme. Potápač je už na ceste. Teraz sa musí prehľadať ten sosnový lesík. Vy zatiaľ zostaňte tu, ale pozor! Nijaké hlúposti! Aj tak by vám to nebolo nič platné...“ Dôkladne prehľadali lesík i okolie. „Nič?“ povedal zadychčane poručík. „Nič, nič,“ riekli psovod i strážmajster. Potom sa vracali do valala. Keď Endy Šutecký vyšiel z lesa, zazdalo sa mu, že ho niekto sleduje. V ústach mal sucho a v duchu zúril, že debry – ako ostatne po celé leto – našiel aj tentoraz prázdne. Kráčal rýchlo, akoby mal v pätách tŕne, podchvíľou až poskočil a pobehol, a keď sa obzrel, zazdalo sa mu, že v lieští zazrel mihnúť sa Haďovu medvediu tvár. Ide po mne! napadlo mu a zrazu sa ho zmocnil čudný pocit. Teraz je to jasné! Pozvoľna uhýbal na kraj lúky, zrazu prudko uskočil medzi sosny a začal kľukato bežať k polomu. Zelené vetvy plné dlhých ihlíc ho zúrivo šľahali po tvári. Skryjem sa v polome! pomyslel si. – A domov sa vrátim až v noci. Možno to dovtedy toho blázna prejde. A možno sa tam ani nebudem musieť skrývať, pomyslel si, možno už po mne nepôjde, prestane ho to baviť. V hlave sa mu mihla myšlienka, že najlepšie bude, ak sa dostane k prvej medzi, potom čo najrýchlejšie prebehne prvou lúkou, ktorá je najdlhšia, k sosnovému hájiku a odtiaľ k potoku, kde sa už stratí Haďovi z dohľadu. Neraz sa tade vracal do valala. Keď bude za vodou, nedobehne ho ani diabol. Mimovoľne sa prihrbil a pridal. Po čele sa mu cícerkom lial pot. Znovu sa obzrel a teraz už celkom zreteľne uvidel Haďa: vybiehal z osikového lesíka, jednou rukou si napravoval na boku plátennú tanistru, druhú strkal do nej, akoby v nej niečo hľadal. Potom sa zastavil a ruku s čímsi čiernym a veľkým natiahol pred seba. V tej chvíli sa vrhol do trávy, lebo sa nemohol zbaviť dojmu, že Haďo naňho mieri akousi obrovskou pištoľou. Znovu vstal a začal sa predierať cez mladé osiky na druhú
stranu remízy. Konáre ho nemilosrdne šľahali po tvári, po rukách, po nohách. Haďa už nevidel, teraz bol chránený celým polkilometrovým pásom hustých osík, hlohov, tŕnia. Pred sebou mal vyprahnutú lúku s opusteným napájadlom v dolnom ľavom kúte, za ním bol sosnový hájik a potok s lieštinou, vrbinou a jelšami. Na sekundu zastal, potom prudko vyrazil vpred. Dobehol k napájadlu, bolo celkom suché, a skôr ako skočil zaň, znovu uvidel Haďa, ako beží od medze smerom k nemu a pravú ruku s čiernou pištoľou čudne odhadzuje nabok. V okamihu, keď vbiehal prikrčený medzi sosny, ozvalo sa mu za chrbtom ostré prasknutie a potom ešte jedno. Zároveň s týmto zvukom – akoby na povel – sa z druhej strany doliny, spoza potoka ozvalo rapkanie traktora. Bože, ďakujem Ti! pomyslel si v úzkosti. Chvalabohu, niekto tam vezie drevo! Teraz sa len dostať čím prv k nemu, tam sa Haďo už neodváži. Ak nie je celkom hluchý a ak pri tej štvanici celkom nezdivel... Keď bol za potokom, na jazyku zacítil chuť bieleho vína a už sa tešil, ako sa naň zastaví v bufete na vyšnom konci, kam nechodia takmer nijakí ľudia... „Tak, pán Faktor, to je z našej strany všetko,“ povedal poručík a vstal. „Vy ste Endyho Šuteckého nezabili...“ „Ako to, že nie? Veď som po ňom strieľal.“ „Strieľal, ale netrafil. Obhliadka jasne ukázala, že okrem zlomených väzov následkom obesenia na šnúre od bielizne a krvavého šrámu na krku na jeho tele neboli nájdené nijaké stopy násilia.“ „Ale, pán poručík, ja tomu nerozumiem!“ „A čo je tu také ťažké na pochopenie? Zabil sa sám, obesil sa. V ten večer vypil v bufete dve fľaše vína a ešte aj tú šnúru si kúpil tam. Zatiaľ čo vás videli v dolnej krčme, on si tam plánoval vlastnú smrť. Dlhé mesiace žil v ustavičnom strachu. Magistra z lekárne potvrdila, že si kupoval aj lieky na spanie. A viete vy, čo to je, keď sa človek za celé týždne poriadne nevyspí? No a potom ho už stačilo iba poriadne vystrašiť. Tá naháňačka, tie dva výstrely, to bol koniec. Pohár sa prelial, opona spadla...“ „Ale ja, ja to nemôžem len tak, ja –“ „Budete súdený. Za nedovoľované ozbrojovanie a za pokus o vraždu. S poľovníctvom je koniec; odovzdáte zbraň aj pas, aj všetky náboje. Človek, čo strieľa po inom človeku ako po vrabcovi, nemá medzi nimródmi miesta. Je to jasné? Tak zbohom!“ Haďo vyšiel von a pomaly sa vliekol hore valalom. Za humnami bolo mŕtve ticho. Matka sedela na stoličke pri šopke, tvár mala sklonenú k ľavému ramenu: Haďovi sa zazdalo, že umiera. „Mama, čo je, čo sa vám stalo?“ vykríkol. „Nič,“ riekla starenka, nezdvihnúc hlavu. „Leto odchádza,“ dodala a začala potichu fikať...
Laurent Gaudé: Požierači slnka Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad Eva Piovarcsyová Román ocenený Goncourtovou cenou a bestseller vo Francúzku, je ságou prekliateho rodu Scortovcov, ktorého zakladateľom je dieťa splodené z pomsty a omylu. Laurent Gaudé vo svojej knihe zaznamenáva život tohto rodu v priebehu jedného storočia, preto sa čitateľ zoznamuje s viacerými generáciami, ktorých spoločnou snahou je, napriek svojej prekliatosti a s tým spojenej sociálnej vydedenosti, niečo dosiahnuť. Jednotlivých členov rodiny, okrem prekliateho mena, spája láska k zemi, od ktorej sa napriek jej neúrodnosti nedokážu oslobodiť, pretože nad ňou svieti ničivé i životodarné apúlske slnko: „príliš ľúbime túto zem. Neponúka nič, je chudobnejšia ako my, ale keď ju zohrieva slnko, nikto z nás ju nedokáže opustiť“ (s. 146). Neschopnosť oslobodiť sa od rodného Montepuccia vedúca k rituálnemu, tradičnému, až zaostalému spôsobu života je spôsobená nielen pripútanosťou k zemi, ale aj rodovou súdržnosťou: „ty a ja ako jednotlivci nie sme nič. Ale Scortovci, veru, Scortovci, to je niečo“ (s. 140). Tento spôsob života sa nepáči všetkým členom rodiny, nespokojnosť pociťujú najmä tí mladší, ktorým sa história rodiny javí „ako úbohý sled frustrovaných existencií“ (s. 196) neschopných žiť tak, ako chceli. Lenže aj títo „nespokojenci“ si časom, niekedy až na sklonku svojho života uvedomia, že boli šťastní, hoci ich šťastie sa zrodilo z únavy, boja, tvrdého úsilia a potu zabezpečujúceho pohodlie a pokoj. Gaudého román možno čítať ako realistický príbeh, či zrýchlené dejiny jednej rodiny, ale aj ako alegóriu tematizujúcu striedanie pokolení hľadajúc zmysel tohto striedania. Každý zo Scortovcov sa usiloval niečo v živote dosiahnuť. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa to podarilo až najmladšej členke rodiny – Anne, ktorá prvá odišla z rodnej dediny, „ako prvá sa vymanila z tohto vyprahnutého kraja, ktorý nemal čo ponúknuť“ (s. 242). Napriek tomuto Anninmu prvenstvu, je práve ona pravou obyvateľkou Montepuccia, pretože pochopila starý smäd Scortovcov- požieračov slnka a ich večnú túžbu požierať nebo a piť z hviezd. Tým Anna zavŕšila úsilie svojich predkov i autorovu snahu hľadať odpoveď na otázku zmyslu kolobehu života: „dlhý rad ľudí sa nepretrhne“ (s. 240), jeden život sa zavŕši, ale pre iných všetko pokračuje, pretože „pod apúlskym slnkom sú ľudia takisto ako olivy veční“ (s. 245). Miriam Suchánková
KNIŽNÁ REVUE
7. december 2005
strana 5
Citujeme... O veľkosti „malých“ príbehov „Aj v najväčšom spletenci je jedna cesta či chodníček, ktorý ťa dokáže vyviesť na hlavnú trasu tak, aby si obišiel strniská a najtemnejšiu tmu. Merať všetko len bielou nevinnou ľaliou môžu len svätci. Šťastia je vždy menej ako zloby.“ Laco Zrubec: Ranil tvár ženy Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2005
Cesta k sebe Ján Chryzostom Korec: Až na dno duše (Meditácie I, II) Bratislava, Lúč 2005 Potreba človeka byť sám so sebou, zrekapitulovať deň, životnú etapu či život v jeho súhrne. Zamyslieť sa nad sebou, životným osudom, utriediť si vlastné hodnoty, stanoviť, čo je priorita a čo je „to navyše“, ktoré však k svojmu pocitu spokojného života potrebujeme. Rebríček hodnôt ovplyvňuje život každého z nás, nezávisle od toho, či si to uvedomujeme, alebo nie. Vedome alebo podvedome sa ním riadime. Takouto výzvou zamyslieť sa nad svojím bytím sú meditácie kardinála Jána Chryzostoma Korca. Až na dno duše sa nám chce privravieť svojimi dvoma knižkami meditácií. Chce osloviť človeka tohto uponáhľaného sveta, v ktorom dominuje vonkajšie nad vnútorným, materiálne nad duchovným, aby sa na chvíľu zastavil a zamyslel nad sebou a svetom, v ktorom žije. Napomína ho, aby spomalil krok a venoval svoj vzácny čas sebe samému: pouvažoval o sebe, o tom, čo je pre neho podstatné, dôležité a čo ho robí samým sebou. Na tejto ceste mu môže vo významnej miere pomôcť kniha, ktorá je pozvánkou na objavnú a tajuplnú cestu do hlbín vlastnej duše. Spoločníkmi na tejto ceste sú ticho, samota a vlastná vytrvalosť, ako to dokumentujú názvy úvodných meditácií Samota
a Chvála ticha i nasledujúce slová: „Vydajme sa na prieskum svojho vnútorného sveta, vydajme sa na cestu k sebe. Nebude to ľahké, pretože je to cesta mlčania a cesta samoty“. Podobný postoj koncentrácie na vlastné vnútro zastával aj sv. Augustín, ktorý odporúčal: „Nevychádzaj zo seba, ale vráť sa do seba. Pravda prebýva vo vnútornom človeku.“ Cieľom týchto meditácií je, aby si človek našiel čas na seba, aby sa v životnom chvate zastavil a našiel čas na určenie toho podstatného, oddelil ho od vonkajšieho, nepodstatného, od toho, čo nám iba zastiera to, čo je pre nás základné: „Sú to však letmé stretnutia, po ktorých sa tváre rýchlo rozplývajú a od stiskov len bolia ruky. Nijaké teplo nezostane v tvojej dlani, nijaká podoba sa ti nevryje do srdca, nijaká myšlienka neutkvie v mysli. Stará osamotenosť sa potom vracia. A zostáva nové prázdno všade naokolo...“ V súlade so svojím svetonázorovým presvedčením chce autor otvoriť cestu do ľudského srdca: hľadať Boha možno len tak, že sa človek ponára do hlbín vlastného vnútra a usiluje sa porozumieť sebe samému. Aspoň toľko času, koľko sme venovali prečítaniu textu, venujme uvažovaniu o ňom, meditácii nad ním. Čítať srdcom, to je autorovo vrúcne želanie, ale aj cesta čitateľa k pocitu radosti. Michaela Geisbacherová
Na noži Ovievanie zatuchnutou slamou Ivan Kadlečík: Dvanásť Levice, K. K. Bagala – L.C.A. Publishers group 2005 Nebudeme dlho chodiť okolo horúcej kaše: Kadlečík je výborný autor, ale toto je jedna z jeho slabších kníh. O to viac prekvapuje, že vychádza už tretí raz. Dvanásť krátkych poviedok (ich názvy vytvárajú anagram autorovho mena) tu prezentuje písanie ako liečbu (duševnú autoterapiu), a nie ako ozajstnú literatúru. Banálne jazykové (de)kreačné hry poprerastané pomýleným archaizmom (ktorý Kadlečík asi považuje za tvorenie neologizmov) zrozumiteľným azda len starcom stojacim jednou nohou nad hrobom a prostoduché zlátaniny až priveľmi pripomínajúce infantilné písačky Dominika Tatarku, sú iba samoúčelnými zvukomalebnými ponosami na dobové stavovské organizácie a neexistujúce periodiká, ktoré dnes sotva dokážu niekoho zaujať (iba ak profesionálov živiacich sa písaním o slovenskej literatúre). Slaboduché poetizmy, citácie a parafrázy Biblie, ničota, nuda, výpary alkoholu, tradičná československá disidentská krčmová (kotolňová) literatúra transformovaná do dedinského neoteologického postmodernizmu, autorská postštylizácia (autor v úlohe dobrého spisovateľa) podopretá barličkami zaprdených hornouhorských totalitných humien a lazov, žiadna téma, ani náznak deja alebo zápletky, krúženie okolo ničoho, dezorientovaný kvázipoetický bľabot. Jedným slovom spam. Neviem ako dlho ešte na Slovensku bude hodnotné ovievanie sa zatuchnutou slamou, bohom, národom a jazykom, literárne predvádzanie sa regionálnych podivínov pasúcich húsky pri potôčiku, rozjímanie pri mesiačiku a mudrovanie pri fľaške páleného, vzývanie pravdy, krásy a starootcovských rolí... Naviac si neviem predstaviť, ako sa tento skvost (súčasnej slovenskej literatúry) bude dať preložiť do iných jazykov. Budú to totiž úplne iné knihy, skôr adaptácie ako preklady. Jediné, čo bude možné zachovať, budú autorské (de)konštrukčné postupy, samozrejme, významovo posunuté, a niekoľko autorských gramatických cvičení. Nič viac. Natíska sa aj otázka, či vie Kadlečík vôbec písať. Nepochybujem o tom, že vie, ale táto kniha to určite nedokazuje. Verím, že každý text má právo na vlastný život, len neviem, aký dlhý ho bude mať táto Kadlečíkova kniha... Patrik Oriešek
Pavla Cebocli: Pavlin príbeh Doslov Jana Juráňová Bratislava, Aspekt 2005 Ako čitateľka, aj ako autorka, si neraz veľmi zreteľne uvedomujem neostrosť hraníc medzi literatúrou a životom, resp. nejednoznačnosť kritérií, podľa ktorých by bolo možné presne určiť, kde ešte ide iba o „prepisovanie“ života do textu, a kde sa už začína sám text ako svojbytná literárna entita. Tieto a podobné otázky sa mi vynárali v mysli počas čítania jednej z noviniek, ktoré pripravilo vo svojej knižnej edícii vydavateľstvo Aspekt od našej (takmer neznámej) autorky Pavly Cebocli. Celkom neznáma nie je, jej stručný portrét prináša napríklad Encyklopédia slovenských spisovateľov (1984) alebo Lexikón slovenských žien (2003). Niekoľkými riadkami je tu predstavená osobnosť vyšnokubínskej rodáčky (narodenej v r. 1885), ktorá v starobe napísala spomienky na svoj neľahký život chudobného dievčaťa, neskôr ženy so zložitým osudom príznačným pre mnohé naše ženy v danej dobe. Tieto spomienky vyšli pod názvom Osudná karta v Mladých letách v roku 1967 aj vďaka redaktorke L. Kyseľovej. Autorka opisuje v spomienkach rodinné prostredie, v ktorom vyrastala – otec bol kamenársky majster taliansko-slovinského pôvodu, matka oravská zemianka, a aj to, ako postupne od útleho veku striedala
služby v rôznych rodinách najprv na Orave, potom v Pešti a vo Viedni, ako sa vydala, vychovávala deti, ovdovela... Autobiografické rozprávanie nepribližuje – z hľadiska veľkej histórie – nijaké mimoriadne, výnimočné udalosti, sústredené je na každodennosť naplnenú ustavičnou drobnou prácou, existenčnými problémami, občas aj skomplikovanými medziľudskými vzťahmi, neporozumením, sklamaním. Kniha je však sugestívnym svedectvom „malých dejín“, dejín osobného prežívania jednoduchej, no inteligentnej a citlivej dievčiny, neskôr manželky a matky, ktorá sa musí vyrovnávať so smrťou dieťaťa a manžela, s niekoľkonásobnou stratou domova, životných istôt. Rozprávanie plynie pokojne, niekde podrobnejšie, inde zachytáva udalosti akoby z väčšej diaľky, s väčším dôrazom na výber iba niektorých momentov. Vo svojej jednoduchosti a úprimnosti, v neštylizovanosti a spontánnosti má nesmiernu výpovednú silu: je to obraz života v podaní ženy, ktorá nemá ukončené ani základné vzdelanie, ktorá za to však má nesporný (po matke – ľudovej veršovníčke zdedený) rozprávačský talent a vyvinutý pozorovací zmysel. Práve ten jej umožnil ponárať sa hlbšie do bežného diania a chápavo sa priblížiť aj k iným príbehom, pátrať po životných podstatách. Pri čítaní takejto knihy nemožno uniknúť pred otázkami, koľko (nielen) našich žien podobných Pavle Cebocli ne-
malo podmienky na to, aby mohlo využiť a rozvinúť svoj talent. A takisto otázok, koľko toho ešte zo života žien ostalo nevypovedané, nevidené „znútra“ – zo ženskej perspektívy, nepretavené na literárne dielo – a aj nezreflektované, koľko toho ešte neprešlo do dedičstva našej literatúry, do nášho spoločného poznania. Oceňujem preto, že vydavateľstvo Aspekt siahlo za týmito spomienkami a posunulo tak autorkin odkaz aj dnešnej generácii. Etela Farkašová
Dobrý klasický text Mária Jančová: Rozprávky starej matere Bratislava, SPN – Mladé letá 2005 Bolo raz jedno dievčatko, ktorému stará mať rozprávala o svojom živote. Keď dievčatko dospelo, stalo sa spisovateľkou a zapísalo príbehy, na ktoré sa zo svojho detstva pamätalo. A vďaka tejto spisovateľke celé generácie slovenských detí už vyše pol storočia fascinovane čítajú či počúvajú realistické príbehy z oravskej dediny na konci 19. storočia. Jančovej Rozprávky starej matere však dnešnému dieťaťu dávajú ďaleko viac ako len opis dobových
reálií. Prostredníctvom vzrušujúcich príbehov, v ktorých po väčších či menších peripetiách predsa len víťazí dobro nad zlom, prinášajú aj na začiatku tretieho tisícročia do detských sŕdc životný optimizmus a vieru v lepší svet. Rozprávky starej matere ukazujú takmer ideálny pomer medzi výchovnými, vzdelávacími a zábavnými funkciami detskej literatúry. Jančovej kniha potvrdzuje, že dobre napísaný klasický „jednoduchý“ text sa nestratí ani v konkurencii postmodernistických experimentálnych rozprávok súčasných domácich a zahraničných autorov. Kniha je určená pre čitateľov od deväť rokov a tí už dokážu vnímať aj text nasýtený
archaizmami. Ale v troch či štyroch prípadoch sa predsa len žiadalo do Jančovej textu dôslednejšie zasiahnuť. Napríklad sloveso ubiť v dnešnej slovenčine už znamená skôr zabiť ako zbiť („Aby ma mať neubila“), význam slova vykázať sa za desaťročia posunul úplne inde a dieťa ani z kontextu jeho zmysel nepochopí („To mi vykázali“). Mladé letá vydávaním Zlatého fondu slovenskej detskej literatúry dôsledne a dôstojne napĺňajú očakávania, ktoré voči tomuto vydavateľstvu – vzhľadom na jeho tradície – má slovenská kultúrna verejnosť. Pavol Rankov
Ľudia z mäsa a kostí Jaroslav Perniš: Jej Veličenstvo Smrť Bratislava, Ikar 2005 Po knižných prácach venovaných kráľovnám na európskych trónoch (Kráľovné v tieni katedrál, Vznešená žena stredoveku, Kráľovné renesancie) sa Jaroslav Perniš zaoberá príbehmi mužov na stredovekých európskych panovníckych dvoroch, a to najmä z rodu Habsburgovcov, Přemyslovcov, Luxemburgovcov a Arpádovcov. Mapuje obdobie od čias narodenia Viliama Dobyvateľa do smrti Ladislava Pohrobka, čo znamená rozmedzie od začiatku 11. storočia po takmer koniec 15. storočia. Napriek názvu knihy sa tematika vôbec neredukuje na problematiku smrti. Naopak, autor nás zoznamuje so životnými osudmi vybraných panovníkov, približuje nám dobu, v ktorej žili, historické udalosti, vzťahy medzi dynastiami, rodinné vzťahy, lásku k blížnym i strach z nich, obavy zo zrady, túžbu po moci, pričom smrť protagonistov príbehov je len logickým vyústením ich života, niekedy veľmi krátkeho. Osudy panovníkov otvára Viliam Dobyvateľ, ktorý si bitkou pri Hastingse
v roku 1066 získal na 25 rokov anglický trón. Ďalšia postava, Rudolf I. Habsburský, počas svojho 18-ročného vládnutia v nemeckej ríši povzniesol rod Habsburgovcov medzi najvýznamnejšie európske panovnícke dynastie. Dozvedáme sa o živote a smrti ďalších jeho súčasníkov, ako bol český kráľ Přemysl Otakar II., poznávame aj jeho syna Václava II., kráľa českého a poľského – mal vtedy len sedem rokov a čakalo ho krušné detstvo. To sa zrejme podpísalo pod jeho chorobu – pľúcnu tuberkulózu, na ktorú v mladom veku zomrel. Aj český kráľ Václav III. zomrel veľmi mladý, 17-ročný – tentoraz to nezapríčinila choroba, ale ruka vraha. Dynastia Přemyslovcov vymrela po meči a nastal boj o svätováclavskú korunu, v ktorom boli najúspešnejší Habsburgovci. Prvým českým kráľom z dynastie Luxemburgovcov bol Ján Luxemburský, ktorého si väčšina z nás pamätá preto, že sa zachoval rytiersky, keď celkom slepý šiel na pomoc svojmu spojencovi, francúzskemu kráľovi Filipovi VI., a v tejto bitke padol. Posledným Luxemburgom na českom tróne bol Žigmund Luxemburský, tretí syn Karola IV. Pre slovenského čitateľa môže byť zaujímavá informácia, že Ľudovít Veľký – syn Karola Róberta
z Anjou zomrel v roku 1382 vo svojej kúrii v Trnave. Posledný portrét patrí Ladislavovi Pohrobkovi (narodil sa v Komárne), uhorskému a českému kráľovi: nezdržiaval sa v krajinách, ktorým kraľoval. Zomrel na jeseň 1457 v Prahe; pochybnosti, či zomrel prirodzenou smrťou, trvali až do roku 1984, keď antropologicko-lekársky prieskum ukázal, že príčinou jeho smrti bola jedna z foriem leukémie. Ani „hlavy pomazané“ sa nevyhnú údelu smrti – v portrétoch J. Perniša niektorí padli v boji, iných premohla choroba, ruka vraha – v pokročilom veku alebo na samom prahu dospelosti. Smrť udatná alebo potupná, mnohokrát záhadná. Autor splnil svoj prísľub – ukázal nám panovníkov ako „ľudí z mäsa a kostí“. Jaroslav Perniš sa zaujíma o históriu všestranne a dlhodobo; okrem knižných publikácií je aj autorom viacerých príspevkov v historických odborných a vedeckých časopisoch. Jej veličenstvo smrť je príjemným príspevkom k popularizácii histórie: čitateľa pobaví, ale aj nenásilnou formou poučí. Pre orientáciu by ale bolo vhodné uvádzať roky, v ktorých jednotliví panovníci žili (panovali). -mg-
6 strana
KNIŽNÁ REVUE
7. december 2005
Erik Jakub Groch: Druhá naivita Vtáčiky
Pisárik
Beštiár
Vonku mrzne, za oknom štebotajú, švitoria vtáčiky. Tomu rozumiem, nezamrzli, lietajú, pridŕžajú sa druhov. Ale tomu nerozumiem, že je pre nich všetko voľnosťou, nenútene poletujú kamkoľvek, samy sebe otvorom. Život vtáčikov v zime je veľmi krutý, prečo si neľahnú, nevzdajú sa svojich pudov. Kto alebo čo ich nadychuje mrznúcim vzduchom, prečo im z neho nezamrznú srdcia. Tomu trocha rozumiem, keď putujem po dome z jedného prázdneho miesta na druhé prázdne miesto, vyvolávajúc činnosť srdca, tej skrvavenej hrdličky. Ale tomu nerozumiem, prečo nevedia vletieť do seba.
Pisárik je neprestajne sa zmenšujúce vtáčatko. Na mieste zobáčika trčí pierko, kvet nikelkadmia zlievajúci tmavé a svetlé do tmavej a svetlej. Hlas, ktorému načúva, je vanutie. Keď sa celkom zabudne, letí rýchlosťou svetla. Vtedy sa tmavé a svetlé oddelí ako dážď, na kvapky a oblaky, na oblaky a kvapky. Matrica pisárika je jeho srdiečko, obrátené naruby. Je také malé, že sa nedá rozdeliť.
Obraz prvého vlka, z ktorého sú všetci ostatní vlci odvodení, je odraz všetkých nasledujúcich vlkov odvodených z prvého.
Vlkovo vytie na svitaní povznáša ducha tvorom úsvitu, vlkovo večerné vytie vzbudzuje v duši hrôzu, tvor súmraku ohlasuje hodiny vlka, vykrádajúceho sa zo šerosvitu. Mozgy vlkov sa zväčšujú a zmenšujú podľa mesiaca.
Neudržaný moč znútra chladnúcich slabín, trblet mokvajúcich tkanív v podbruší, srieňom pokrytá sklovina odhrnutých tesákov, vákuovo tiché vytie medzi vlkom a mesiacom, niekto, kto vie pískať na prázdnej čiare.
Aké je to zviera samo, a ako sa dostalo na svet?
Kolibrík Vtelenie spevu. Pierková vločka. Odtlačok vzduchu. Stopa stvorenia. Úlomok slnka. Potomok hliny. Vesmírna píšťalka, perforujúca ticho medzi dvomi notami jeho piesne.
Zjavenia Zjavením snehu sú kvietky ukryté pod snehom, neviditeľné, tisnúce sa vždy z práve miznúcej vrstvy. Už teraz ich vidím, voľakde tam naspodku musia byť, inak by neboli vôbec. Rovnako nado mnou je záľaha mračien, chmár, sponad ktorých ma nikto nevidí. Len clivota, len smútok, len zúfalstvo, len túžba, vzďaľovaná, blednúca rastlinka, vyzerajúca íl v hline.
Odkiaľ pochádza svetlo V tomto starom dome je miestnosť, ktorá vyzerá staršia, ako je. Okrem zimného útulku pre kozy,
Vision
De la Nativité Nielen keď chceme, aby slová svietili, musíme ich vyslovovať klaňaním, bdením a pôstom. Rovnako keď chceme slová vidieť, musíme ich počúvať klaňaním, bdením a pôstom. Niektorí hovoria, videli sme žiariť slová všehojovec, baránok, kapucínka či železník a neklaňali sme sa, nebdeli, ani sa nepostili. Im bude povedané, videli ste žiariť slová všehojovec, baránok, kapucínka, železník, laň, bahniatko či príroda, ale nevideli ste ich skláňať sa, nespať, nejesť, chradnúť, vädnúť, trpieť, zavýjať, úpieť, miznúť, nejestvovať.
Pamäti náreku1 Prikázal spánku sladkým byť, môj suchý mozog navlhčiť a svojou šťavou osviežiť. Vsakovať vlahé snivá, rtami objímať, kŕdľom perutí uprostred prahu viať, v odtlačku labuťom nechať sa unášať.
1
Dánska princezná Leonora Christiane sedela dvadsať rokov vo väzení, pretože jej manžela podozrievali z plánovania vlastizrady. Vo väzení napísala slávnu memoárovú knihu Pamäti náreku. (Z pozn. Evy Strömovej, prel. Milan Richter) Z uvedenej knihy pochádzajú prvé tri citované verše, preložil M.R. (pozn. autora)
Keď vlk zlomí vetvičku, a tým upozorní na svoju prítomnosť, obráti sa a zahryzne sa do vlastnej nohy, aby ju potrestal. Ani vetvička, ani vlk, ani noha pritom neprevravia ani slovka, vlk zápasí s vlkom, ktorého striedavo odpudzuje a priťahuje. Vlk je symbolom šera, ubúdania alebo pribúdania svetla.
Píšťalkár
Bolo raz jedno slovo a to slovo sa volalo Vision. Jednoducho vižn. Tancovalo na ceste dieťa, cinklo o slovo a zahľadelo sa mu do očí. A videlo, že oči toho slova sú oči dieťaťa a jeho telo – jeho telo. To pre tú sladkú celistvosť ho vzalo na jazyk. Prišiel vlk, dieťa sa naľakalo a vyslovilo slovo Vision. Zhoda toho slova vlka omámila, takže ho v okamihu strávil – ako nesmierne uležané stehno koňa. Stretne vlk vlka – svoju vysnívanú podobu – a poteší sa. No nech sa akokoľvek usiluje, vždy je tým druhým druhým. Prekľaje vlk vlka a štyridsať dní nevydá ani hláska, okrem toho slova Vision, vyslovujúcim sa samo od seba. Tomu, ktorý je všetkému okoloidúcim, to stačí. Tak som si ťa vždy predstavoval, hovorí. Akože nejestvujem.
V prirodzenosti vlka je nenávidieť kamene.
ovce, sliepky a kačky to bol priestranný komín pre dym z pece. Ťahal sa ako za povrázkom až hore na pôjd, kde viseli na vyvarených hákoch z drôtov bývalé zvieratá, mohutné kusy ošípaných, jalovíc, býkov, koní. Storočné trámy z bukov a dechtu vyzerajú ako vesmír bez hviezd. Erik Jakub Groch do oficiálnej literatúry vstúpil roku 1989 básnickou zbierkou Súkromné hodiny smútku (Slovenský spisovateľ), za ktorú bol ocenený prémiou Ceny Ivana Kraska. Ďalej vydal básnické zbierky Baba Jaga: Žalospevy (Slovenský spisovateľ 1991), Bratsestra (Slovenský spisovateľ 1992), To (Drewo a srd 2000), L´acinéma (Drewo a srd 2001), knihu pre deti Tuláčik a Klára (2001). V týchto dňoch mu vo vydavateľstve Legenda Trnava vychádza kniha Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy.
Onedlho pribijem na jeden z nich objímku s mnohowattovou žiarivkou – a rozsvietim. Vyženiem tmu tam, kam patrí, na okraj svetla, von z toho všetkého, čo tvorí neviditeľnosť. Čohokoľvek, mňa, okrúhleho košíka, nás oboch, čo sa môžeme pochytať za rúčky, veselo preniesť ešte nevidiace mačiatka na najteplejšie, najbezpečnejšie miesto.
Reprodukcia
František
Pozerá von zo seba a čo vidí a čo nevidí, vyrovnanú krajinu sviežej zelene. V krajine rastú stromy, rastú vysoko nad seba, každý strom má svoju korunu, každá koruna je krásna. Stromy sú vznešené a pozdvihujúce. Hľadí do koruny stromu, strom priťahuje, vábi tajomstvom koruny. Letí k stromu, ticha ubúda, v korune stromu stenajú vtáčatká a milujú sa. Vletí do koruny, rozletí sa, zvyšok obráti na prach v zemi. Z prachu zeme vyrazia prúty, slnko ich vysuší, zmenší, obdaruje váhou stonky. Z tých istých prútov stavajú operenci na jar nové hniezda, podstielajú, milujú sa a letí k nim.
Hlboko vnútri to začul, vzdialené, naliehavé, hlásiace sa, vlastniace stehlíka, vĺča, brehuľu, kavku, sluku, nemluvňa, metajúcu sa blyšťavú papuľu hláča z rozvíreného rezu, všetko. Drobnými lakťami rozrážal bočky s moridlami, násadky, stavy, rámy, čo viselo, kým na neho nezasyčala z pôjda. No neodvrátil sa, len sa naklonil, dokiaľ z nej syčanie nevyšlo, bosý ako ona vrátil sa do sýkorky, do labute, do ruže, do nej.
Niekto Predstav si, že si niekto iný, niekto, koho si predstavuješ. No nie dvaja, len ten druhý, ktorého stvorila predstava, zatiaľ čo prvý v tom druhom zanikne. Tak som si predstavoval muža s tvárou dieťaťa, v košeli snehobielej a žiariacej ako ohnivko, vlajúcej až po zem, málinko poodstúpenú. Nič, len chodiaca tichosť, čistota, plamienok mihotajúci sa v stierajúcom prísvite podvedomého, vytesneného údolia. Vidíš, nič sa nezmenilo, hľadíš na mňa, rovnako vybavený, len si sa chvíľočku trepotal a vial proti prúdu a duchu vetra.
Láske Nemyslím na prach, čo nemôže milovať. Nikdy som nechcel iné, len sa ťa dotýkať, vnikať do teba a jesť ťa, ako jeme slová. Teraz vidím, že si všade a vo všetkom. Príď a vlož prsty do prázdna medzi nami. Z knihy Erika Jakuba Grocha Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy, ktorá vychádza v decembri vo vydavateľstve Legenda Trnava, Edition Ryba).
7. december 2005
KNIŽNÁ REVUE
strana 7
Ako neoklamať čitateľa Rozhovor s českou prozaičkou Ivou PEKÁRKOVOU Česká prozaička a publicistka Iva Pekárková (1963) študovala mikrobiológiu a virológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Štúdium nedokončila, roku 1985 emigrovala do Rakúska, kde po roku v utečeneckom tábore Traiskirchen získala povolenie na pobyt v USA. Žila v Bostone a New Yorku. Po dvanástich rokoch v USA sa vrátila do Čiech. V súčasnosti žije v Prahe. Debutovala roku 1992 prózou Péra a perutě, nasledovali knihy Kulatý svět (1993) Dej mi ty prachy (1996), Gang zjizvených (1998), Můj život patří mně (1998), Můj I. Q. (1999), a tri netradičné „cestopisy“ Třicet dva chwanů (2000), Do Indie kam jinam (2001), Najdža hvězdy v srdci (2003). Na Bibliotéke v Bratislave predstavovala svoju najnovšiu knihu Šest miliard Amerik (2005), v ktorej zúročila skúsenosti zo šesťročnej práce taxikárky v New Yorku a zaznamenáva pohľady na súčasnú Ameriku. Nakoľko vás život v USA zmenil? Cítite sa dnes viac Američankou alebo Češkou? – Život v zahraničí ma určite zmenil, a to tak, aby som si nekládla podobné otázky (ak som si ich niekedy predtým kládla). V USA poznám veľa emigrantov z rôznych krajín, ktorí sa radi pokladajú za „Američanov“, ale zväčša iba spočiatku, v prvotnom nadšení, že dorazili do povestne slobodnej krajiny (či právom alebo nie). Jedno je isté: USA nie je národný štát, teda prisťahovalci sa naozaj môžu stať Američanmi. V Českej republike nie je možné stať sa Čechom alebo Češkou. Cudzinec môže nanajvýš získať české občianstvo. Určite neviem o nijakom „naturalizovanom Čechovi“, ktorý o sebe bez mihnutia tvrdí, že je Čech. Prečo ste sa po dvanástich rokoch vrátili do Čiech? – Verte, alebo nie, vrátila som sa
za „lepším životom“. Presnejšie povedané za jednoduchším. V Amerike sa, samozrejme, dá zarobiť viac peňazí ako u nás, ale musí sa aj podstatne viac pracovať. Chcela som písať, prekladať, cestovať. A to je aspoň podľa mojich skúseností ľahšie v strednej Európe. Okrem toho som využila, že môj vtedajší priateľ, nie celkom „typický“ Američan, chcel stráviť aspoň niekoľko rokov v Európe, na kontinente, ktorý ho priťahoval stáročnou históriou. Slovenský čitateľ si vaše meno spája predovšetkým s dvoma cestopismi Do Indie kam jinam a Najdža hvězdy v srdci. Koľkokrát ste navštívili Indiu a Nigériu a ktorá z týchto dvoch krajín vám učarovala viac? – V Indii som bola trikrát, dovedna tak asi pol roka. Nigériu som zatiaľ navštívila len raz, iba na sedem týždňov. Ale už takmer štyri roky žijem s Nigérijčanom, takže mám túto africkú krajinu takpovediac neustále doma. Či by sa mi viac páčilo tam, či inde, to neviem, jeden z mojich životných problémov spočíva v tom, že sa mi páči takmer všade. Na každom mieste, kam zavítam, ma niečo priťahuje a očarúva. Najradšej by som sa rozdelila na kusy a žila vo všetkých krajinách súčasne. Vo svojich textoch veľmi otvorene opisujete ľudskú sexualitu. Ženy vo vašich prózach sa často prostredníctvom sexu realizujú alebo v ňom aspoň hľadajú východisko. Nazdávate sa, že opisy sexuálnej aktivity (oboch pohlaví) sú jedným z aspektov istej dávky nonkonformizmu vašich textov, vzbury a slobody alebo je to jednoducho vedomý autorský prístup podmienený pravidlami úspešnosti na knižnom trhu? – Aké opisy sexuálnej aktivity? Svojho času som písavala skutočné pornografické poviedky (v angličti-
ne, slovo takmer za dolár), ale to bolo čosi celkom iné. Ani ma to veľmi nebavilo, ale písala som to pre peniaze. A pokiaľ sa vám zdá, že v mojich knižkách sa píše veľa o sexe, môžem vás ubezpečiť, že v tom určite nehrá nijakú úlohu vypočítavý prístup autorky. Zdá sa mi celkom prirodzené občas sa zmieniť aj o ukrý-
vaných záležitostiach. Možno aj preto, že takmer v každom súčasnom americkom románe býva niekoľko veľmi explicitných scén a pustiť čitateľa do spálne svojich postáv je bežné, ba požadované. Navyše sex je podľa všetkého významnou súčasťou života väčšiny ľudí, tak prečo to preboha obchádzať? Ako čitateľka som sa vždy cítila oklamaná, keď autor síce podrobne opisoval, čo hrdinovia a hrdinky jedli na večeru, ale potom ich nechal vojsť do spálne a zatvoril za nimi dvere. Ako autorka nechcem nič podobné vykonať svojim čitateľom. Vaše texty sa často pohybujú na hranici cestopisu, reportáže a umeleckej prózy. Kam by ste zaradili svoje knihy vy? – Pokiaľ by sa to dalo, nezaraďovala by som ich nikam. Tieto kategó-
rie sú na môj vkus trochu umelé, povedala by som, že aj v celosvetovom meradle sa do nich zmestí čoraz menší počet textov. A okrem toho, ako hovorieval svojho času môj kamarát, tiež taxikár: „Len čo ti priviažu visačku s označením, ako by ti ju priviazali na palec na nohe – si mŕtvy.“ „Zákerná“ otázka: Do akej miery sú vaše knihy autobiografické a nakoľko sú autobiografické vrstvy vo vašich textoch fiktívne? – „Zákerná“ odpoveď, ukradnutá pánovi Kunderovi: Moje postavy sa zvyčajne pohybujú tam, kam by som si ja osobne už netrúfla. V niekoľkých prípadoch som naozaj písala viac-menej o sebe, ale na celkom inej úrovni – nemusela som za každú cenu presne opisovať svoje vlastné myšlienky, pocity, zážitky, počínanie. Pokiaľ nepíšete autobiografiu a nezodpovedáte za historicky overiteľnú pravdivosť každej vety, je to úžasne oslobodzujúce – a román alebo podobná literárna forma autorovi umožňuje práve toto. Na českom webe sa objavilo niekoľko ostrých kritík na váš preklad knihy Stephena Kinga O psaní. Ako ste na túto kritiku reagovali? – Naozaj som dostala „anticenu“ Zlatý skřipec za údajne najhorší preklad roka. Udelil mi ju človek, o ktorom som nikdy nepočula ani predtým, ani potom. Asi každý, komu sa niekedy niečo podobné prihodí, má tendenciu si myslieť, že za to vlastne nemohol a nič podobné si nezaslúžil. Pre mňa bolo zadosťučinením, že mi volalo a emailovalo mnoho ľudí, aby mi povedali, že je to hrozne nespravodlivé, prekladám, naopak, veľmi dobre. Fakt je, že v texte som nechala niekoľko chybne preložených názvov anglických kníh (napríklad Ohňostroj marností namiesto Ohňostroj marnosti) a odporných
preklepov, ktoré z knihy nikto neodstránil, pretože, ako som neskôr zistila, v čase, keď kniha vyšla, vydavateľstvo Dobrovský nezamestnávalo redaktorov a rukopis šiel rovno do tlače, čo je v Čechách dosť nevídané. Pán, ktorý mi cenu udelil, mi vytkol zopár podivuhodných vecí – „marshmallows“, ktoré si opekali v knihe, som vraj mala preložiť ako „žužu“, „ribbed condoms“ ako „vrúbkované kondómy“ a nie „kondómy s rebierkami“. (Naschvál som sa šla pozrieť do drogérie a objavila som obidva výrazy, na rôznych značkách.) Smutná pravda však je, že tá kniha sa mi veľmi nepáčila a mala som jej venovať viac pozornosti... A vidíte to, práve táto stará záležitosť ma prinútila napísať najdlhšiu odpoveď. Šesť rokov ste jazdili po New Yorku ako taxikárka. Aké iné profesie ste ešte v USA vyskúšali? – V tomto smere som bola tak trochu ako „klasický americký spisovateľ“. Bola som presídľovacou pracovníčkou v Bostone (starala som sa o prichádzajúcich utečencov, zháňala som im byty, vybavovala kurzy angličtiny, pomáhala hľadať prácu, prihlasovala ich deti do školy), sociálnou pracovníčkou v Bronxe (tam sme sa starali predovšetkým o duševne postihnutých ľudí odkázaných na štátnu podporu), taxikárka v takom pololegálnom taxíku tiež v Bronxe, čašníčka, barmanka – hneď na niekoľkých miestach. Striedala som zamestnania nie preto, že by som v nijakom nevydržala – v USA má zamestnanec právo na týždeň, nanajvýš 14 dní dovolenky ročne – ale keď chcem napísať knižku, potrebujem na to čas, a nepatrím k ľuďom, ktorí to zvládnu popri zamestnaní. A pretože som z času na čas dostala inšpiráciu na písanie, nezostalo mi nič iné, len s prácou skoncovať. Pripravil Patrik Oriešek
Príbeh nešťastného chlapca
Clive Staples Lewis Kroniky Narnie. Čarodejníkov synovec Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad Patrick Frank C. S. Lewis, vlastným menom Jack Lewis (1898 – 1963), pôsobil ako profesor literatúry v Oxforde a Cam-
bridge s Tolkienom, s ktorým ho spájal záujem o staré mýty a legendy, ako aj príklon ku katolicizmu. Roku 1950 Lewis vydal útlu knižočku pod názvom Lev, šatník a čarodejnica, nasledovalo šesť ďalších príbehov odohrávajúcich sa v bájnej krajine Narnie. Lewis časovo umiestnil príbeh do neskoroviktoriánskeho obdobia na sklonku 19. storočia, do času svojho detstva, „keď ešte na Baker Street býval Sherlock Holmes a chlapci vtedy museli nosiť košele s tvrdými, naškrobenými goliermi“ (s. 7). S osamelým chlapcom Digorym so zafúľanou tvárou, ktorý smoklí na londýnskej ulici, zoznamuje čitateľa viac zvedavá ako súcitná dievčina Polly. V rámci dobových noriem nie je veľmi dobre vychovaná, ba takpovediac bezočivá, keď si dovolí pristúpiť k nemu a spýtať sa, prečo plače. Veď v tom čase boli aj city veľmi intímnou záležitosťou a nepatrilo sa strkať nos do cudzích vecí. Bontón je v háji a príbeh sa konečne môže začať. Digoryho mama je vážne chorá, otec je ďaleko v Indii, peniaze sa im míňajú, a tak museli pekné vidiecke sídlo zameniť za byt v nájomných domov v Londýne. Polly sa s Digorym spriatelí, pri dobro-
družných prieskumoch pôjdov a chodbičiek domov sa dostanú do izbice temného mága Andrewa, Digoryho strýka. Práve objavil čarovné prstene, s ktorými sa dá cestovať medzi svetmi. Čarovnú pomôcku vyskúša na deťoch viac-menej proti ich vôli. Najskôr blúdia viacerými dimenziami, až sa stanú svedkami zrodu Narnie, krajiny, ktorá pred ich príchodom bola rajom nevinnosti. Zvedavý Digory zobudí zlú čarodejnicu a deti sa stávajú svedkami zápasu Dobra so Zlom. Jeho prvé dejstvo nám autor ponúka v tejto kronike. Lewisov text zaujme kultivovaným, vytríbeným štýlom. Už v čase písania Kroník Narnie bol známy a obľúbený ako tvorca dielka Rady skúseného diabla, ktorým zvestoval myšlienky evanjelia. Jeho podivuhodná, prehnane mentorská knižočka vyšla aj v stredoeurópskom priestore vo viacerých vydaniach. Pre detskú literatúru je šťastím, že Lewis sa pri písaní cyklu letopisov dokázal uvoľniť a odložil svoje náboženské presvedčenie bokom. Cyklus Narnie je plný symbolov prevzatých, podobne ako u Tolkiena, z rozmanitých náboženských sústav. Nájdeme tu inšpiráciu keltskými mýt-
mi, Bibliou, evanjeliami, ako aj „sprostredkované mýty“ romantickými a viktoriánskymi autormi. Príbeh nie je preťažený obrazmi, odvíja sa ľahko, jeho sila a pôsobivosť spočívajú predovšetkým v spisovateľovej spontaneite, v jeho očarení detským vnímaním sveta. Zázračné vyliečenie milovanej osoby, ktoré v príbehu zažije Digory, autorovi dopriate nebolo, naopak, roku 1908 desaťročnému chlapcovi zomiera na rakovinu matka, neskôr strýko a starý otec, potom aj otec a manželka. O to obdivuhodnejšie je, s akou ľahkosťou Lewis pretavil do príbehu tragickú udalosť detstva. Spojil ju s teóriou paralelných vesmírov, romantiku zbavil pseudoprímesí a priblížil text vnímaniu čitateľov dvadsiateho i dvadsiateho prvého storočia. V slovenčine vychádza prvýkrát, navyše sprevádzaný „dobovými ilustráciami“ Pauline Baynesovej z prvého vydania tohto dielka z roku 1955. Miloš Ferko Vydavateľstvo Slovart tentoraz venuje do našej čitateľskej súťaže nielen jednu z Kroník Narnie, časť Lev, šatník a čarodejnica, ale aj lístok na veľkofilm nakrútený podľa literárnej
predlohy diela C. S. Lewisa, ktorý bude mať premiéru v januári v bratislavskom Palace Cinemas v Auparku. Ak chcete ísť na ktorékoľvek januárové predstavenie, okrem slávnostnej premiéry, musíte zodpovedať na našu 1. súťažnú otázku, priložiť k nej kupón Vydavateľstva Slovart (1) a doručiť nám ju do redakcie do 21. decembra. Za rovnakých podmienok môžete získať knižku Lev, šatník a čarodejnica, ak zodpoviete 2. súťažnú otázku a priložíte k odpovedi kupón Vydavateľstva Slovart (2). 1. Ako sa volá drožkárov kôň, ktorý vozí deti po Narnii? 2. Napíšte meno hovoriaceho leva!
KNIŽNÁ REVUE
8 strana
Považská knižnica osemdesiatročná
Považská knižnica v Považskej Bystrici si pripomenula (18. novembra) jubileum vzniku obecnej knižnice jej sprístupnením čitateľom po rekonštrukcii elektrických rozvodov aj podláh v hlavnej budove. Toto významné výročie považskobystrického kultúrneho zariadenia bolo príležitosťou na slávnostné stretnutie pracovníkov knižnice so zástupcami VÚC, mesta, Ministerstva kultúry SR, Slovenskej asociácie knižníc, Slovenskej národnej knižnice, spolupracujúcich knižníc, niektorých vydavateľstiev, osobností a inštitúcií regiónu, priaznivcov i priateľov knižnice. V čase svojho vzniku v roku 1925 mala knižnica 52 knižničných jednotiek a sídlila najskôr v zasadačke MNV, v bývalej vinárni, až napokon od roku 1955 v samostatnom zariadení s vlastným rozpočtom. Už polstoročie knižnica funguje ako samostatný právny subjekt (okrem rokov 1996 – 1999, keď bola súčasťou Považského kultúrneho centra). Prelom znamenal pre knižnicu rok 1977, vtedy získala secesnú vilu (dnes kultúrna pamiatka) v centre mesta. Rozvoj knižnice a neskôr aj jej pobočiek úzko súvisí s celkovým rozvojom mesta a ľudových knižníc v jej pôsobnosti (práve pre potreby regiónu začala knižnica vydávať v roku 1992 periodikum Librinform). Knižnica postupne budovala aj špecializované oddelenia (hudobné, bibliografické, pre nevidiacich a slabozrakých), vytvorila environmentálne regionálne informačné centrum ERIC a začala sa venovať aplikácii informačných technológií v knižničnej praxi (zavedenie automatizovaného systému LIBRIS, neskôr internet
pre používateľov). Od roku 1993 knižnica organizuje regionálne súťaže pre žiakov ZŠ a SŠ Dary reči (ako bienále) a činnosť Klubu autorov Považia (od roku 1995). V súčasnosti je Považská knižnica príspevkovou organizáciou, riadenou Trenčianskym samosprávnym krajom. Plní funkciu regionálnej knižnice, je metodickým a koordinačným centrom pre okresy Považská Bystrica, Púchov, Ilava a zároveň zabezpečuje úlohy mestskej knižnice. Súčasné ekonomické problémy neobišli ani tento región a zápas o „prežitie“ kultúrnych zariadení na vidieku pokračuje. V snahe skvalitniť prostredie pre svo-
jich čitateľov a zamestnancov Považská knižnica prikročila k postupnej rekonštrukcii. Pred tromi rokmi vymenili kúrenie, tento rok od júla do októbra vymieňali zastarané elektrické rozvody slaboprúdovej siete, spevnili nosnú konštrukciu podláh, obnovili časti interiéru, vymenili podlahové krytiny, vymaľovali všetky priestory knižnice. Zatiaľ služby knižnice zabezpečovali len pobočky v meste. Obnovená Považská knižnica 2. novembra znova otvorila dvere čitateľom. Prvý deň knižnicu navštívilo 500
čitateľov, ktorí si vypožičali 1 213 kníh a 143 periodík. Za úspešným otvorením zrekonštruovaných priestorov však treba vidieť aj prácu obetavých pracovníkov knižnice (aj tu sú v prevahe ženy), balili a prenášali fond z miesta na miesto, z poschodia na poschodie. Za túto sizyfovskú prácu im úprimne poďakovala nielen riaditeľka Mgr. Viera Baničová, ale aj zástupcovia VÚC Trenčín. Odbornú činnosť knižnice ocenili vo svojich príhovoroch aj ďalší gratulanti. Na stretnutí dostali pamätné listy bývalí riaditelia a ďalší pracovníci knižnice. Nezabudlo sa ani na tých, čo sa najviac zaslúžili o vynovenie Považskej knižnice. V rám-
ci kultúrneho programu odzneli aj ukážky z tvorby regionálnej autorky Zuzany Kuchárikovej, ktorej novú knihu poviedok Na výslnie (vydavateľstvo Ametyst) slávnostne pokrstili. Osemdesiatročná Považská knižnica vykročila do ďalších desaťročí ako moderná knižnica s konkrétnou víziou rekonštrukcie podkrovia budovy na administratívne centrum, čím by sa uvoľnili priestory pre čitateľov. Lýdia Čelková
Dejiny s otáznikmi Symbol kultúry Herbie Brennan Tajné dejiny starého Egypta Bratislava, Remedium 2005 Preklad Milan Thurzo Autor Herbie Brennan na Slovensku nie je veľmi známy, hoci napísal okolo 80 kníh, boli publikované vo vyše päťdesiatich krajinách a dovedna sa ich predalo vyše 7 miliónov výtlačkov. Jeho tematický záber je široký, píše historické, ezoterické, psychologické a parapsychologické knihy, venuje sa aj tvorbe pre deti. Jeho najnovšia publikácia pre deti Faerie Wars (Vojna víl) sa stala vo Veľkej Británii a v USA bestsellerom. Herbie Brennan má nielen vlastnú internetovú stránku, ale aj svoje rozhlasové vysielanie a venuje sa aj vývoju počítačových programov. Po knihách Marťanská Genesis a Záhada Atlantídy patria Tajné dejiny starého Egypta k jeho najúspešnejším. Starý Egypt predstavuje podľa autora „znovuzrodenie oveľa staršej kultúry, ktorá prekvitala koncom pleistocénu“ a nie je jediným zástancom tejto teórie. Teda antický Egypt s jeho vyspelou technikou a technológiou bol už len akýmsi dlhým a pomalým úpadkom dávno predtým existujúcej „vysoko vyspelej vedeckotechnickej civilizácie“ s jej technickými vymoženosťami. V tomto diele sa zaoberá najmä elektrinou a akustikou. Autor poukazuje na množstvo indícií, dôkazov a predsudkov, ale rovnako aj na množstvo ťažkostí, ktoré takáto teória so sebou prináša, či na ktoré naráža. Reakcia čitateľov bude určite rôznorodá (v každom zmysle); ale knihu môžeme vnímať ako jeden (nový) spôsob pohľadu na dejiny ľudstva. Michaela Geisbacherová
a vzdelávania
Univerzitná knižnica v Bratislave – The University Library in Bratislava Zostavil Tibor Trgiňa Bratislava, UKB 2005 Univerzitná knižnica v Bratislave po ukončení rekonštrukcie výrazne zmenila svoju tvár. Od apríla sa projekt multifunkčného kultúrneho a knižničného centra stal skutočnosťou. Historické budovy knižnice – bývalý palác kráľovskej Uhorskej komory na Michalskej ulici, de Pauliho palác na Ventúrskej
ulici a kláštor klarisiek na Klariskej ulici – teraz čitateľom poskytujú vďaka zmodernizovaným službám informačný komfort. Dokumenty o premenách Univerzitky na modernú kultúrno-vzdelávaciu inštitúciu prináša aj táto publikácia. Prostredníctvom kvalitných farebných reprodukcií predstavuje výber z knižných pokladov, zoznamuje s dejinami i vývojom jednotlivých budov knižnice. Text dopĺňajú dobové čierno-biele fotografie z niektorých oddelení knižnice. Autori obnovy historických objektov Univerzitnej knižnice – Ján Bahna a Ján Šimkovič – informujú o etapách rekonštrukcie budov knižnice v centre historického jadra v Bratislave. Prehľadné kalendárium mapuje najdôležitejšie udalosti v živote knižnice. Samostatnú časť tvoria plány budov s legendami k farebným fotografiám interiérov a exteriérov knižnice. Publikácia prehľadne dokumentuje zložitú cestu zrodu modernej knižnice. Je určená nielen milovníkom dejín Slovenska a najmä Bratislavy, ale aj odbornej verejnosti doma a v zahraničí, vyšla dvojjazyčne v slovenčine a angličtine. –lč– Ak máte záujem o túto reprezentačnú publikáciu, skúste šťastie v našej súťaži, pošlite do KR kupón Univerzitnej knižnice z 11. strany do 21. decembra.
7. december 2005
Vydavateľstvo Matys Adresa: Račianska 20 851 05 Bratislava tel.: 02/55642397–98 fax: 02/55410282 e-mail:
[email protected] [email protected] www: buduje sa Konatelia: Ing. Jaroslav Jankovič, Lýdia Matušková Vznik: 1994 Zameranie, profilové edície: literatúra pre deti a mládež, detské obrázkové knihy, encyklopédie, obrázkové slovníky, leporelá, pop-up, obrázkové knihy s puzzle a knihy aktivizujúce zábavu a vzdelávanie detí Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva? – Takmer všetky slovenské distribučné spoločnosti pôsobiace na našom knižnom trhu. Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? – Dosiaľ sme vydali 196 titulov, začali sme spolupracovať aj s našimi autormi, vydali sme 6 pôvodných titulov. Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2004? – Šesťdesiatimi, z toho asi dvadsiatimi šiestimi novými. S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2005? – Vždy chceme vydávať tituly, ktoré na našom knižnom trhu chýbajú a oslovili by našich čitateľov. Dúfame, že sa nám to podarilo aj v tomto roku. K našim najúspešnejším titulom v roku 2005 patrí Encyklopédia vedomostí – Otázky a odpovede pre školákov, ktorá zaujímavými a vtipnými obrázkami zaujme, prekvapí, pobaví a informuje o histórii ľudstva, o živote v rôznych častiach sveta, vesmíre a prírode. Je bohatým zdrojom vedomostí pre zvedavú detskú myseľ. V edícii Krajina zázrakov sme pripravili Veľkú vianočnú knihu predškoláka a malého školáka. Ak ju deti dostanú na Mikuláša, nájdu v nej inšpirácie, ako sa pripraviť na najkrajšie sviatky roka. Ak si ju budú rozbaľovať pod vianočným stromčekom, bude pre ne aj pre ich rodičov príjemnou spoločníčkou počas najkrajších sviatkov roka. Môžu si z nej zaspievať koledy, piesne, objasniť si zvyky. Rozsahovo aj vedomostne naším najväčším titulom bude Geografia sveta pre všetkých. Poskytne široký prehľad poznatkov o zemepise sveta a jedinečný pohľad na našu planétu. Odhalí vzájomné súvislosti medzi ľudským, rastlinným a živočíšnym svetom, špecifiká prostredia, v ktorom žijú. Súčasťou knihy je aj 60-stra-
nový Atlas sveta s opisom jednotlivých kontinentov, ich obyvateľov a spôsobu života, so základnými geo-politickými údajmi o krajinách, s fotografiami, podrobnými a prehľadnými vysvetľujúcimi schémami. Kniha uvádza aj internetové adresy, ktoré korešpondujú s jednotlivými témami. Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? – Vždy si myslíme, že ten nový bude najlepší, preto ho chceme vydať. Keď ho vydáme, situácia sa vždy zmení podľa noviniek konkurencie a záujmu čitateľov. Jedným z našich najúspešnejších titulov je Veľká kniha predškoláka z edície Krajina zázrakov, vydali sme ju ako našu prvú knihu roku 1995. Stále je veľmi populárna a žiadaná, je stálicou na našom knižnom trhu. V tejto knihe sme sa usilovali obsiahnuť zábavné texty (hádanky, básničky), hlavolamy, bludiská a dokresľovačky a iné metodické pomôcky na prípravu predškolákov na vstup do školy. V edícii Krajina zázrakov vyšlo už sedem pokračovaní pre predškolákov a malých školákov. Čo vás najviac trápi na knižnom trhu? – Množstvo nových vydavateľstiev, ktoré začali pôsobiť na slovenskom knižnom trhu, ale ich majiteľmi nie sú Slováci. Náš knižný trh sa však nafúknuť nedá. Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu? – Keby sa na Slovensku zvýšili príjmy ľudí, aby sa priblížili na úroveň západných krajín EÚ. Ľudia by mohli dať viac peňazí aj na knihy.
Prezradíte svoj vydavateľský sen? – Vydávať také knižky, ktoré nikto nebude kopírovať. Aký máte názor na rebríčky bestsellerov? – Rebríčky sa robia tendenčne, ako sa to komu hodí. Akú knižku práve čítate? – Keď mám voľný čas, čítam práve tú, ktorá ma osloví z mojej knižnice alebo na knižnom trhu. Zhltnem ju a ďalšie čakajú na môj voľný čas. Veľká kniha pre malé deti Bratislava, Matys 2005 Knižku som si všimla na Bibliotéke v stánku Združenia vydavateľov a kníhkupcov, kde sa, žiaľ, nepredávala. Pristavovalo sa pri nej veľa okoloidúcich. Keď som ju otvorila a ako prvú som zbadala veršovanku Pri potoku sedela, na kačičky volala: „kač, kač, kačena, nasypem Ti jačmeňa!“ hneď som prišla na dôvod. Knižka je zostavená z riekaniek, povedačiek, klasických aj moderných rozprávok, hádaniek, hier na pozornosť a spoznávanie nových vecí a vzťahov. Skúsení rodičia ocenia pestrosť činností, ktoré s touto knižkou môžu so svojimi ratolesťami robiť, rodičia-začiatočníci to, že im ukáže, aké vedomosti a pojmy by si malo ich dieťa osvojiť a ako. Milá knižka, ktorá je hravým a tvorivým čítaním. Niečo ako „všetko v jednom“.
KNIŽNÁ REVUE
7. december 2005
KNIHY V PREDAJI 1 FILOZOFIA 10 Filozofia CARNAP, Rudolf Význam a nevyhnutnosť. Z angl. orig. prel. Richard Cedzo Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 380 s. Edícia Filozofia do vrecka. Brož. Jedna z najvýznamnejších prác z oblasti filozofie jazyka od svetoznámeho filozofa (1891-1970). ISBN 80-7149-660-X DERRIDA, Jacques Naučiť sa konečne žiť (Rozhovor so Jeanom Birnbaumom). Z franc. orig. prel. Albert Marenčin Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2005. 1. vyd. 55 s. Brož. Rozhovor so svetoznámym filozofom zaznamenaný v predvečer jeho smrti o univerzálnych otázkach človeka a jazyka. ISBN 80-88912-02-4 LEDUC, Jean Historici a čas. Z franc. orig. prel. Jana Levická Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 354 s. Edícia Anthropos. Brož. Filozofia dejín, zamyslenia nad historickým časom a udalosťami dejín od profesora histórie. ISBN 80-7149-782-7 19 Učebnice
21 Nekresťanské náboženstvá DROZDÍKOVÁ, Jarmila Lexikón islámu Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 270 s. Viaz. Lexikón svetového náboženstva s krátkymi informáciami o muslimských krajinách a s historickým prehľadom vývoja islámu. ISBN 80-7149-764-9 3 SPOLOČENSKÉ VEDY 31 Životné prostredie. Ekológia Strážovské vrchy Mts. – research and Conversation of Nature. Zost. V. Franc Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela 2005. 1. vyd. 163 s. Brož. Materiály z konferencie (Belušské Slatiny, 1. – 2. 10. 2004). ISBN 80-89035-64-7 33 Ekonomika HULLOVÁ, Danica – FINDRA, Tomáš – KOŠŤAN, Pavol Projektový manažment Banská Bystrica, Centrum vzdelávania neziskových organizácií 2005. 1. vyd. 155 s. Brož. Príprava projektov s použitím metodicky logického rámca. ISBN 80-969309-7-4
IVANOVÁ, Eva – KOPINOVÁ, Ľubica – LÍŠKOVÁ, Eva Etická výchova pre I. ročník ZŠ 1 Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 32 s. Voľné listy Pracovné listy 1. ISBN 80-10-00824-9 IVANOVÁ, Eva – KOPINOVÁ, Ľubica – LÍŠKOVÁ, Eva Etická výchova pre I. ročník ŽŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 47 s. Brož. Metodická príručka. ISBN 80-10-00825-7
34 Právo. Legislatíva
2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 20 Kresťanské náboženstvá
DOLNÍK, Viliam Kronika olympiády ľudských práv Liptovský Mikuláš – Bratislava, Olymp, IUVENTA 2005. 1. vyd. 78 s. Brož. Publikácia o ľudských právach. ISBN 80-8072-036-3 Filozofická fakulta KU v Ružomberku 2000 – 2004. Zost. M. Vaško, P. Olekšák Ružomberok, Katolícka univerzita v Ružomberku 2005. 1. vyd. 113 s. Brož. Jubilejná publikácia k 5. výročiu založenia fakulty. ISBN 80-8084-020-2 Stredné školy a školské zariadenia Košického samosprávneho kraja. Zost. Ľ. Lehotský Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2005. 1. vyd. 108 s. Brož. Zoznam a charakteristika škôl v KSK. ISBN 80-7165-513-9
Atlas katolíckej cirkvi na Slovensku. Zost. Š. Poláčik a V. Judák Bratislava, Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká fakulta 2005. 1. vyd. 269 s. Viaz. Obraz katolíckej cirkvi u nás od jej počiatkov. ISBN 80-88696-39-9 BARBARIČ, Slavko Postite sa srdcom Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2005. 1. vyd. 175 s. Brož. Dôkazy zdôvodnenia pôstu. ISBN 80-7165-498-1 BUNYAN, John Cesta pútnika I., II. Z angl. orig. prel. J. Roháček Bratislava, Misijná spoločnosť evanjelia Ježiša Krista 2005. 1. vyd. 207 s. Brož. Obrazy zo života kresťana. ISBN 80-88891-73-6 JANÁČ, Pavol Boh tak miloval svet Zakamenné, Rímsko-katolícky farský úrad 2005. 1. vyd. 228 s. Brož. Prehľad dejín spásy. ISBN 80-969464-9-5 JANÁČ, Pavol Eucharistia, dar Božieho milosrdenstva Bratislava, Rímsko-katolícky farský úrad 2005. 1. vyd. 115 s. Brož. Úvahy o eucharistii. ISBN 80-969300-4-4 JANÁČ, Pavol – PEKARČÍK, Ľubomír Mučeník bez vyliatia krvi Zakamenné, Rímsko-katolícky farský úrad 2005. 1. vyd. 113 s. Brož. Životopis, znaky svätosti biskupa J. Vojtaššáka. ISBN 80-969277-1-X MÁČEKOVÁ, Darina Ja som verný Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2005. 1. vyd. 102 s. Brož. Kniha svedectiev a rozhovorov s Ježišom Kristom. ISBN 807165-518-X
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2004 – II. polrok Košice, Ústavný súd SR 2005. 1. vyd. 725 – 1190 s. Viaz. Nálezy a uznesenia. ISBN 80-968708-6-6 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2004 – I. polrok Košice, Ústavný súd SR 2005. 1. vyd. 717 s. Viaz. Dokumenty Ústavného súdu SR. ISBN 80-968708-5-8 37 Pedagogika. Školstvo. Veda
391 Učebnice DAMBORÁKOVÁ, Viera Písanie a slohové cvičenie – 3. ročník, 1. zošit Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 39 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-7158-638-2 DAMBORÁKOVÁ, Viera Písanie a slohové cvičenia – 3. ročník, 2. zošit Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 39 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-7158-639-0 DAMBORÁKOVÁ, Viera Písanie v druhom ročníku ZŠ – 1. zošit Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 39 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-7158-633-1 DAMBORÁKOVÁ, Viera Písanie v druhom ročníku ZŠ – 2. zošit Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 39 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-7158-634-X
DAMBORÁKOVÁ, Viera Slohové cvičenia v 4. ročníku ZŠ Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 40 s. Brož. Metodické poznámky. ISBN 80-7158-643-9 DAMBORÁKOVÁ, Viera Slohové cvičenia – 4. ročník, 1. zošit Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 40 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-7158-598-X DAMBORÁKOVÁ, Viera Slohové cvičenia – 4. ročník, 2. zošit Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. 1. vyd. 40 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-7158-599-8 Könyvvitel. Zo slov. orig. prel. K. Szarka Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 216 s. Brož. Účtovníctvo pre 4. ročník OA s vyučovacím jazykom maďarským. ISBN 80-10-00700-5 Könyvvitel – munkafüzet. Zo slov. orig. prel. K. Szarka Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 96 s. Brož. Účtovníctvo – pracovná časť. ISBN 80-10-00699-8 4 JAZYK. JAZYKOVEDA 41 Cudzie jazyky KOVÁCS, László Magyar nyelv a középiskolák 1. – 4. osztálya Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 236 s. Brož. Učebnica maďarčiny pre SŠ. ISBN 80-10-00775-7 PRAVDOVÁ, Marie – PRAVDA, Miroslav Francúzska konverzácia. Z čes. orig. prel. M. Jankajová Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 2. vyd. 351 s. Brož. Odporúčaná učebnica pre SŠ. ISBN 80-10-00794-3 TAIŠLOVÁ, Jitka – BARANOVÁ, Elena – CLUSE, Jean-Louise En Français 2 Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 6. vyd. 223 s. Brož. Odporúčaná učebnica pre ZŠ. ISBN 80-10-00793-5 42 Slovníky ONDRČKOVÁ, Eva – LIŠKOVÁ, Danuša – POSPÍŠILOVÁ, Jana
strana 9
Slovensko-nemecký ekonomický slovník Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 848 s. Viaz. Slovník obsahuje 50 000 hesiel a väzieb z ekonomickej teórie a praxe. ISBN 80-10-00049-3 ŠULHAN, Jozef – ŠKULTÉTY, Jozef Španielsko-slovenský a slovensko-španielsky slovník Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 6. vyd. 1208 s. Viaz. Slovník obsahuje okrem bežnej slovnej zásoby aj odborné výrazy z rôznych vedných odborov. ISBN 80-10-00837-0 49 Učebnice BELANSKÝ, Jozef Pracovný zošit zo slovenského jazyka pre 7. ročník špeciálnych ZŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 3. vyd. 59 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-10-00834-6 BELANSKÝ, Jozef Pracovný zošit zo slovenského jazyka pre 9. ročník špeciálnych ZŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 2. vyd. 56 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-10-00844-3 BELANSKÝ, Jozef Pracovný zošit zo slovenského jazyka pre 8. ročník špeciálnych ZŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 2. vyd. 55 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-10-00836-2 BELANSKÝ, Jozef Slovenský jazyk pre 8. ročník špeciálnych ZŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 2. vyd. 128 s. Brož. Učebnica slovenčiny. ISBN 80-10-00835-4 CSUKA, Mária Ábécéskönyv Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 8. vyd. 126 s. Brož. Šlabikár pre I. ročník ZŠ. ISBN 80-10-00847-8 5 EXAKTNÉ VEDY 59 Učebnice BEROVÁ, Zuzana – BERO, Peter Pomocník matematiky pre 6. ročník ZŠ Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 78 s. Brož.
Pracovný zošit č. 1. ISBN 80-7158-621-8 BEROVÁ, Zuzana – BERO, Peter Pomocník matematiky pre 6. ročník ZŠ Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 77 s. Brož. Pracovný zošit č. 2. ISBN 80-7158-622-6 Biológia pre gymnáziá – biológia a etológia živočíchov – 3 Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 2. vyd. 87 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00728-5 BLAŽEK, Jaroslav – FABINI, Ján Chémia pre študijné odbory SOŠ a SOU nechemického zamerania. Z čes. orig. prel. Ľ. Ulická Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 6. vyd. 312 s. Brož. Učebnica pre SOU a SOŠ. ISBN 80-10-00783-8 KOPÁČOVÁ, Jana – KUBOVIČOVÁ, Marta Prírodoveda pre 4. ročník ZŠ Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 2005. Bez vyd. 64 s. Brož. Pracovný zošit. ISBN 80-7158-626-9 KREJZA, Lumír Matematika a speciális alapiskola. Z maď. orig. prel. J. Hollá Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 64 s. Brož. Pracovný zošit – 2. časť. ISBN 80-10-00750-1 Matematika pre 8. ročník ZŠ. 1. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 3. vyd. 143 s. Brož. Alternatívna učebnica. ISBN 80-10-00748-X Matematika pre 9. ročník ZŠ. 1. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 3. vyd. 119 s. Brož. Učebnica matematiky. ISBN 80-10-00747-1 MELIŠKOVÁ, Lýdia Matematika pre 7. ročník špeciálnych ZŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 64 s. Brož. Pracovný zošit – 1. časť. ISBN 80-10-00424-3 PIŠÚT, Ján Fyzika pre 2. ročník gymnázií Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 7. uprav. a preprac. vyd. 239 s. Brož. Odporúčaná učebnica pre SŠ. ISBN 80-10-00759-5
Adresár vydavateľstiev uvádzaných v rubrike Knihy v predaji Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Jelenia 6, 811 05 Bratislava 1, tel. 02/5262 3751, fax 02/5262 3751, e-mail:
[email protected] Alexandra, Rudolf Čižmárik, Lietavská 12, 851 01 Bratislava, tel. 02/6382 2188, fax 02/6382 2188 Centrum vzdelávania neziskových organizácií, Tajovského 51, 974 01 Banská Bystrica, tel. 048/41 37 811, fax 048/41 37 812, e-mail:
[email protected] CESTOVATEĽ, Spojová 12, 974 01 Banská Bystrica Ex tempore, Šancová 68, 811 05 Bratislava, tel. 02/52494 179, e-mail:
[email protected] Hudobný fond, Medená 29, 811 02 Bratislava, tel. 02/5920 7410, 5920 7412, 5920 7422, fax 02/5443 1380, e-mail:
[email protected],
[email protected],
[email protected] Interart, Alžbetina 22, 040 01 Košice redakcia a pracovisko: Kukučínova 23 040 01 Košice, tel. 055/6233 403, fax 055/ 6233 403 IUVENTA, Karloveská 64, 842 58 Bratislava, tel. 02/6542 2686, fax 02/6542 2342 Kalligram, Staromestská 6, 813 36 Bratislava, tel. 02/5441 5028, fax 02/5441 1801, e-mail:
[email protected] Karmelitánske nakladateľstvo, Dobrovičova 2, 811 02 Bratislava, tel. 02/5296 5217, e-mail:
[email protected] Katolícka univerzita v Ružomberku, Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok, tel. 044/4322 708, 4322 709, fax 044/4332 446 Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group), P. O. Box 99, 810 00 Bratislava, tel. 02/5441 5366, fax 02/5443 3523, e-mail:
[email protected] Limerick, Kozmonautov 7, 900 21 Svätý Jur, tel. 0904 006 270, e-mail:
[email protected] Matica slovenská, Mudroňova 1, 036 52 Martin, tel. 043/ 4220 692, fax 043/4307 243, e-mail:
[email protected] Misijná spoločnosť evanjelia Ježiša Krista, Púpavova 4, 841 04 Bratislava, tel. 02/6542 4319, fax 02/6542 4319
Olymp, Bellova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, tel. 044/ 652 00 90, fax 044/ 652 00 90, e-mail:
[email protected] Orbis Pictus Istropolitana, Račianska 71, 832 59 Bratislava, tel. 02/4924 6869, fax 02/4425 0069, e-mail:
[email protected] Remedium, Segnáre 62, 841 03 Bratislava, tel. 02/6428 7364, fax 02/6436 6734, e-mail:
[email protected] Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká fakulta, Kapitulská 26, 814 58 Bratislava, tel. 02/5443 2396 Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/5542 5714, e-mail:
[email protected] Spoločnosť F. Martinenga, Martinengova 16, 811 02 Bratislava, e-mail:
[email protected] Univerzita Mateja Bela, Národná 12, 974 00 Banská Bystrica, tel. 048/4123 295, fax 048/4153 180 Ústavný súd SR, Hlavná 72, P. O. Box E - 35, 042 65 Košice, tel. 055/6233 331, fax 055/6227 639 Vienala , Moldavská cesta 8/A, 040 11 Košice, tel. 055/6227 520, fax 055/6227 520, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Arkus, L. Svobodu 1359/10, 905 01 Senica, tel. 034/6574 868, 6574 613, 0903 477 502, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Fragment, Kominárska 2, 831 04 Bratislava 3, tel. 02/5023 4583, fax 02/5557 3151, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Michala Vaška, Nám. Kráľovnej pokoja 3, 080 01 Prešov, tel. 051/ 7711407, 7742763, fax 051/7711 407, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo RAK, 900 86 Budmerice, tel. 033/6448 119, fax 033/6448 119 Vydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, 830 00 Bratislava 3, tel. 02/4920 1800, fax 02/4920 1899, e-mail:
[email protected]
KNIŽNÁ REVUE
10 strana 6 APLIKOVANÉ VEDY 62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita BAXENDALE, Martin Manželstvo – návod na prežitie. Z angl. orig. prel. Mária Mitrová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 30 s. Brož. Humorne ladená kniha o manželských vzťahoch. ISBN 80-89210-38-4 BAXENDALE, Martin Váš pinďúr – praktická príručka. Z angl. orig. prel. Mária Mitrová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 30 s. Viaz. Humorne ladená kniha o otázkach mužskej sexuality. ISBN 80-89210-39-2 BAXENDALE, Martin Žena po 40 – návod na údržbu a prežitie. Z angl. orig. prel. Mária Mitrová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 31 s. Brož. Humorne ladená knižka s úsmevnými kresbami o starnutí a sexualite. ISBN 80-89210-37-6 BAXENDALE, Martin Muž po 40 – návod na údržbu a prežitie. Z angl. orig. prel. Mária Mitrová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 31 s. Brož. Humorne ladená knižka s úsmevnými kresbami o starnutí muža a otázkach sexuality. ISBN 80-89210-36-8 631 Lesníctvo. Poľnohospodárstvo. Poľovníctvo. Rybárstvo. Domáce zvieratá 499 tipov pre milovníkov mačiek. Z nem. orig. prel. Jana Šimulčíková Senica, Vydavateľstvo Arkus 2005. 1. vyd. 150 s. Viaz. Všeobecné a praktické rady pre chovateľov mačiek. ISBN 80-88822-74-2 66 Dekorácia. Záhradníctvo. Majstrovanie. Hobby HARDINGOVÁ, Jennie Tajomný svet bylín. Z angl. orig. prel. Zdenka Hudáková Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005. 1. vyd. 256 s. Viaz. Praktická bohato ilustrovaná príručka s radami na pestovanie bylín sa podrobne zaoberá ich liečivými účinkami, prináša recepty a návody na požitie. ISBN 80-8085-026-7 7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 73 Maliarstvo. Grafika BODNÁROVÁ, Jana Moja prvá galéria. Ilust. M. Kopták, D. Stanislavová Košice, Vienala 2005. 1. vyd. 84 s. Viaz. Súbor krátkych literárnych textov, inšpirovaných svetoznámymi dielami od antiky po 60. roky 20. storočia. Kniha obsahuje ich reprodukcie, do ktorých výtvarne zasiahli ilustrátori. ISBN 80-89232-00-0 76 Umelecké remeslá Tkané handričkové koberce na Hornom Zemplíne alebo začíname tkať. Zost. Ľ. Talarovičová a A. Talarovičová Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2005. 1. vyd. 31 s. Brož. Tkanie kobercov. ISBN 80-7165-509-0 78 Hudba. Tanec. Scénické umenie. Iné múzické formy LICHNEROVÁ, Vilma Štvorručné skladby pre klavír I. Bratislava, Hudobný fond 2005. 2. vyd. 92 s. Brož. Výber 36 skladbičiek rôznych domácich i zahraničných skladateľov. Vhodný materiál pre klavírne triedy ZUŠ. ISBN 80-8051-437-2 MARTINČEK, Dušan Hudba pre violu a klavír Bratislava, Hudobný fond 2005. 1. vyd. 5+4 s. Brož. Komorné dielo venované Jánovi Albrechtovi. Klavírna partitúra so sólovým hlasom. ISBN 80-8051-443-7
STEINECKER, Anton Preludium (2001-2002) Violino Bratislava, Hudobný fond 2005. 1. vyd. 6 s. Brož. Hudobná skladba pre violu. ISBN 80-8051-447-X STEINECKER, Anton Preludium (2001-2002) pre violu Bratislava, Hudobný fond 2005. 1. vyd. 6 s. Brož. Hudobná skladba pre violu. ISBN 80-8051-446-1 STEINECKER, Anton Notturno (1996) Corno in Fa Bratislava, Hudobný fond 2005. 1. vyd. 4 s. Brož. Hudobná skladba. ISBN 80-8051-445-3 ZELJENKA, Ilja Americké capriccio pre kontrabas a klavír Bratislava, Hudobný fond 2005. 1. vyd. 18+6 s. Brož. Koncertná skladba vznikla pre americké koncertné turné manželov Šašinovcov. Partitúra a sólový part. ISBN 80-8051-425-9 ZELJENKA, Ilja Tri skladby pre flautu sólo Bratislava, Hudobný fond 2005. 1. vyd. 6 s. Brož. Hudobné skladby. ISBN 80-8051-416-X ZEMANOVSKÝ, Alfréd Dvojhlasná invencia pre klavír Bratislava, Hudobný fond 2005. 1. vyd. 6 s. Brož. Klavírna skladba v revízii Magdalény Wagnerovej je vhodná pre 6.-7. ročník ZUŠ. ISBN 80-8051-448-8
JESENIN, Sergej Neodovzdaná lýra. Z rus. orig. prel. Ľubomír Feldek. Zost. Ľubomír Feldek. Doslov Ľubomír Feldek Bratislava, Columbus 2005. 1. vyd. 142 s. Viaz. Výber Jeseninovej lyriky, v ktorom sú zastúpené všetky obdobia – od raného až po predsmrtné – obsahuje 2000 veršov. ISBN 80-7136-116-X MICKIEWICZ, Adam Balady a romance. Z poľ. orig. prel. Jozef Bánsky. Doslov Jozef Bánsky Bratislava, Ex tempore 2005. 1. vyd. 116 s. Edícia Quod libet. Brož. Preklad prvotiny poľského romantického básnika, ktorý vyšiel prvýkrát pred 50 rokmi, s pôvodným doslovom prekladateľa, doplnený údajmi o prekladateľovi (1919 – 1956) a jeho diele. ISBN 80-968983-7-X REPKA, Peter Básne Levice, Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group) 2005. 1. vyd. 216 s. Viaz. Výber z poézie básnika (nar. 1944) z literárneho zoskupenia Osamelí bežci, ktorá zachytáva tvorivé roky 1969-1989 a vo veľkej časti ešte nebola knižne publikovaná. ISBN 80-89129-58-7 VLADIK, Martin Básnik sudca Bratislava, Alexandra 2005. 1. vyd. 63 s. Viaz. Šiesta básnická zbierka autora strednej generácie (nar. 1960). ISBN 80-969203-2-4
79 Šport. Voľný čas
83 Román. Novely. Poviedky
GLESK, Pavol – KURHAJEC, Peter Maratón Bratislava, Spoločnosť F. Martinenga 2005. 1. vyd. 146 s. Brož. Monografia o maratónskom behu. ISBN 80-969399-7-1
BROWN, Sandra Dvojičky. Z angl. orig. prel. Dana Oravcová Bratislava, Remedium 2005. 1. vyd. 208 s. Viaz. Ľúbostný román od svetoznámej spisovateľky o dvojičkách, ktoré prichystajú svojou zámenou lesť snúbencovi jednej z nich. ISBN 80-89230-02-4 DANIEL, Antoine B. Inkovia. Zlato Cuzca. Z franc. orig. prel. Vladimír Roškovský Bratislava, Remedium 2005. 1. vyd. 368 s. Viaz. Dobrodružný román, druhý diel románovej trilógie, o bojoch Inkov proti kolonizátorom. ISBN 80-89230-00-8 HERMANOVSKÁ, Anna Kvapôčky Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2005. 1. vyd. 75 s. Viaz. Zbierka poviedok. ISBN 80-7165-499-X JÉGÉ, Ladislav Nádaši Príbehy z našich dejín. Zost. Igor Sokolík. Doslov Igor Sokolík Martin, Matica slovenská 2005. 1. vyd. 194 s. Edícia Zlatá niť. Viaz. Výber z tvorby významného slovenského spisovateľa (1866-1940) obsahuje dve väčšie prźy: Svätopluk, Kuruci. ISBN 80-7090-784-3 JEROFEJEV, Viktor V. Dobrý Stalin. Z rus. orig. prel. Ján Štrasser Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 320 s. Edícia Svetová próza. Viaz. Román z prostredia sovietskej diplomacie a s autobiografickými prvkami o dospievajúcom chlapcovi, otcovi a Stalinovi. ISBN 80-7149-775-4 JESENSKÝ, Janko Slnečný kúpeľ (najkrajšie prózy). Zost. Igor Válek. Doslov Igor Válek Martin, Matica slovenská 2005. 1. vyd. 124 s. Edícia Zlatá niť. Viaz. Výber z diela významného slovenského spisovateľa (1874-1945) obsahuje dvanásť próz: Štvorylka, Hríby, Pani Rafiková, Slnečný kúpeľ, Večera, Moja domáca pani, Redaktor, Vydaj, Zakladajú spolok Rovnosť, Treba ukázať príklad, Vojna, Strach. ISBN 80-7090-782-7 KRIŠTÚFEK, Peter Hviezda vystrihnutého záberu Levice, Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group) 2005. 1. vyd. 133 s. Brož. Tretia zbierka próz spisovateľa a filmára mladšej strednej generácie (nar. 1973). ISBN 80-89129-63-3 KUKUČÍN, Martin Na podkonickom bále (najkrajšie poviedky). Zost. Igor Sokolík. Doslov Igor Sokolík Martin, Matica slovenská 2005. 1. vyd. 204 s. Edícia Zlatá niť. Viaz. Výber z poviedok významného predstaviteľa slovenského realizmu (1860-1928) obsahuje: Veľ-
791 Učebnice KRIŽANOVÁ, Daniela Teória a metodika animačných činností pre stredné pedagogické školy, pedagogické a sociálne akadémie a pedagogické a kultúrne akadémie Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 151 s. Brož. Učebnica. ISBN 80-10-00426-X LUKOVICS, Mária Zenei nevelés Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 72 s. Brož. Učebnica hudobnej výchovy pre 6. ročník ZŠ. ISBN 80-10-00678-5 ZIKA, Pavel Intonácia pre konzervatóriá Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 4. uprav. vyd. 181 s. Brož. Učebnica pre 1. – 3. ročník konzervatórií. ISBN 80-10-00795-1 8 LITERATÚRA. BELETRIA 80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch HRONSKÝ, Jozef Cíger Zobrané spisy I. Jarný vietor a iné rozprávky. Domov (novely). Zost. Tomáš Winkler Martin, Matica slovenská 2005. 1. vyd. 317 s. Viaz. Prvý zväzok súborného vydania diela významného slovenského spisovateľa (1896-1960). ISBN 80-7090-785 (súbor), ISBN 80-7090-786-X (I. zv.) HRONSKÝ, Jozef Cíger Zobrané spisy II. Proroctvo doktora Stankovského. Žltý dom v Klokoči. Zost. Tomáš Winkler Martin, Matica slovenská 2005. 1. vyd. 264 s. Viaz. Druhý zväzok súborného vydania diela významného slovenského spisovateľa (1896-1960). ISBN 80-7090-785-1 (súbor), ISBN 80-7090-787-8 (II. zv.) 81 Poézia HELLER, Jiří – KLIMTOVÁ, Vítězslava Hlas prírody. Z čes. orig. prel. M. Šidlík Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo 2005. 1. vyd. 47 s. Viaz. Básnická zbierka. ISBN 80-89231-00-4
kou lyžicou, Neprebudený, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkonickom bále, Dies irae. ISBN 80-7090-783-5 MAXWELL, Ann Diamantové dedičstvo. Z angl. orig. prel. Martin Lamač Bratislava, Remedium 2005. 1. vyd. 336 s. Viaz. Romantický thriller o pátraní po pôvode záhadného dedičstva umeleckej fotografky Erin v Austrálii. ISBN 80-88993-97-0 MOTYČKA, Ľubomír Slovensko 2068 Banská Bystrica, CESTOVATEĽ 2005. 1. vyd. 188 s. Brož. Knižný debut známeho rozhlasového pracovníka, zakladateľa časopisu Cestovateľ prináša jeho sen o lepšej spoločnosti. ISBN 80-967649-4-2 SAPKOWSKI, Andrzej Boží bojovníci. Z poľ. orig. prel. Karol Chmel Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005. 1. vyd. 588 s. Viaz. Druhá časť trilógie nadväzuje na predchádzajúci diel Veža bláznov. Popredný súčasný autor žánra fantasy rozvíja jeho dej medzi Prahou a Wroclawom na historickom pozadí. ISBN 80-8085-047-X SMITH, Martin Cruz Vlky žerú psy. Z angl. orig. prel. Mária Kočanová Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 325 s. Edícia Svetová próza. Viaz. Detektívny román z prostredia súčasného Ruska, o mafii a podnikateľoch. ISBN 80-7149-778-9 ZRUBEC, Laco Ranil tvár ženy. Legenda o topoľčianskej Sedembolestnej Martin, Matica slovenská 2005. 1. vyd. 164 s. Viaz. Historický román, ktorý vznikol na základe skutočných udalostí na prelome 18. a 19. storočia. ISBN 80-89208-02-9 84 Eseje. Prednášky. Iné písomné formy Generácia – prvý zborník. Zost. Peter Tomaščík. Doslov Ľudmila Brunnerová Bratislava, Limerick 2005. 1. vyd. 144 s. Brož. Zborník poviedkovej a básnickej tvorby 19 členov literárneho Klubu Generácia. ISBN 80-969427-0-0 JUŠČÁK, Peter Návod na použitie zvyšnej časti života Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 162 s. Brož. Zbierka krátkych próz rozličných žánrov úvahového charakteru od autora strednej generácie (nar. 1953). ISBN 80-7149-779-7 Petržalské súzvuky Ferka Urbánka. Zost. J. Pavelka Bratislava, PARENTES 2005. 1. vyd. 120 s. Viaz. Zborník víťazných prác literárnej súťaže mladých talentov. ISBN 80-968104-8-0 SUSINI-ANASTOPOULOSOVÁ, Françoise Fragmentárne písanie. Z franc. orig. prel. Mária Vargová Bratislava, Kalligram 2005. 1. vyd. 311 s. Edícia Anthropos. Brož. Literárne prednášky z oblasti všeobecnej a porovnávacej literatúry, ktoré zachytávajú problematiku krátkych literárnych textov francúzskej a nemeckej literatúry. ISBN 80-7149-752-5 86 Literatúra pre deti a mládež BREZINA, Thomas Strašidelná rodina. Z nem. orig. prel. Jana Šimulčíková Senica, Vydavateľstvo Arkus 2005. 1. vyd. 99 s. Edícia Všetky moje strašidlá. Viaz. Strašidelný príbeh pre mládež o strašidelnej dráhe, v ktorej sa skrývajú posledné strašidlá na svete. ISBN 80-88822-71-8 BREZINA, Thomas Vystrašená sestra. Z nem. orig. prel. Jana Šimulčíková Bratislava, Vydavateľstvo Arkus 2005. 1. vyd. 98 s. Edícia Všetky moje strašidlá. Viaz. Fantazijný príbeh pre mládež o strašidlách. ISBN 80-88822-75-0 CIVARDIOVÁ, Anne – CARTWRIGHT, Stephen Čo ma čaká, kým vyrastiem. Z angl. orig. prel. Zora Szomolányiová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 144 s. Viaz. Farebne ilustrovaná výchovná kniha pre deti
7. december 2005 o správaní sa v rôznych situáciách (u doktora, v škôlke atď.). ISBN 80-89210-57-0 Kniha hádaniek a hlavolamov pre predškolákov. Z nem. orig. prel. Lýdia Jasencová Senica, Vydavateľstvo Arkus 2005. 1. vyd. 157 s. Viaz. Zbierka ilustrovaných hlavolamov pre deti predškolského veku. ISBN 80-88822-72-6 LEWIS, Clive Staples Kroniky Narnie. Čarodejníkov synovec. Z angl. orig. prel. Patrick Frank. Ilust. Pauline Baynesová Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005. 1. vyd. 205 s. Viaz. Ďalšia zo siedmich Kroník Narnie prináša čarodejnícke dobrodružstvá malého Digoryho, ktorý sa prisťahuje ku svojmu strýkovi do londýnskeho domu. ISBN 80-7145-280-7 McCARTNEY, Paul – ARDAGH, Philip Vysoko v oblakoch. Z angl. orig. prel. Mária Štefánková. Ilust. Geoff Dunbar Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005. 1. vyd. 95 s. Viaz. Rozprávková kniha svetoznámeho hudobníka o hľadaní zasľúbenej zvieracej krajiny. ISBN 80-89210-56-2 MLČOCHOVÁ, Jela Adrianin prvý prípad Senica, Vydavateľstvo Arkus 2005. 2. vyd. 142 s. Edícia Záhada pre Adriane. Viaz. Detektívny príbeh o dvanásťročnej Adrinae, ktorá pátra po stratenom vzácnom obraze. ISBN 80-88822-76-9 Rozprávka o živote zvierat v Dúhovom lese. Zost. E. Györgyová Bratislava, Knižnica Ružinov 2005. 1. vyd. 15 s. Brož. Rozprávka a ilustrácie k nej od žiakov IV. B triedy ZŠ Borodáčova v Bratislave. ISBN nemá WILSONOVÁ, Jacqueline Prvé bozky. Z angl. orig. prel. Viera Detková. Ilust. Nick Sharratt Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005. 1. vyd. 224 s. Viaz. Príbeh Elinej prvej lásky, prvého rande a prvých bozkov od autorky, ktorá sa vie problematikou, jazykom aj psychológiou postáv priblížiť dospievajúcim. ISBN 80-7145-995-X 89 Učebnice PÁNNÉ NAGY, Rozália Irodalmi olvasókönyv Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1. vyd. 171 s. Brož. Literárna čítanka pre 7. ročník špeciálnych ZŠ. ISBN 80-10-00850-8 9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie KUZMA, Alexander Filmári z Mostovej, alebo o čom sa v tlači nepísalo Bratislava, Knižnica Ružinov 2005. 1. vyd. 125 s. Brož. Spomienky a príbehy z filmového prostredia a výroby dokumentárnych a kreslených filmov. ISBN 80-969145-1-0 96 Dejiny Slovenska a Česka DUCHOŇ, Jozef František II. Rákoczi a jeho Košice Košice, Interart 2005. 1. vyd. 135 s. Viaz. Autor mapuje vzťahy kniežaťa a niektorých jeho veliteľov ku Košiciam, približuje kurucké povstanie bez romantických skreslení. ISBN 80-969169-4-7 DVOŘÁK, Pavel Stopy dávnej minulosti 4 Budmerice, Vydavateľstvo RAK 2005. 1. vyd. 240 s. Viaz. Slovensko v Uhorskom kráľovstve. ISBN 80-85501-29-5 993 Rozličné fakty. Aktuality Košický samosprávny kraj. Zost. Ľ. Lehotský Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2005. 1. vyd. 32 s. Brož. Informačná brožúra o kraji. ISBN 80-7165-517-1 Na minútu s Maxom Kašparů. Z čes. orig. prel. M. Fúriková Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo 2005. 1. vyd. 105 s. Brož. Zamyslenia nad životom. ISBN 80-89231-01-2
KNIŽNÁ REVUE
7. december 2005
strana 11
© Martin Kellenberger
Háklivé témy pre háklivý vek
Storočnica revoltujúceho básnika Pri príležitosti storočnice maďarského básnika Attilu Józsefa (1905 — 1937) pripravilo francúzske vydavateľstvo Phebus 700-stranový výber jeho diela Aimezmoi. L’oeuvre poétique (Ľúbte ma. Básnické dielo). Prekladateľ Georges Kassai sa usiloval zostaviť výber tak, aby tohto predčasne zosnulého básnika, ktorého obdivovali Cocteau, Eluard, Guillevic, Vercors, Seghers či Cayrol, čo najvernejšie predstavil francúzskym čitateľom. Na lepšie pochopenie tragického osudu tohto večne revoltujúceho, predčasne vyzretého a nadmerne senzitívneho básnika doplnil výber aj podrobnou životopisnou štúdiou. Ako syn chudobného mydliara a práčky József zažil strastiplné detstvo, už ako deväťročný sa prvýkrát pokúsil o samovraždu. V jedenástich napísal prvú báseň, jeho talent sa naplno rozvinul na gymnáziu, kde ho inšpirovala veľká láska, v sedemnástich revoltoval rovnako ako Rimbaud. Už ako známy básnik sa usadil najprv vo Viedni, neskôr v Paríži, po návrate do Maďarska sa rozvinula jeho psychická choroba. Svoj život ukončil samovraždou na železničných koľajach ako 32-ročný. —báb—
Knižky s výstražným označením: Chalanom vstup zakázaný! Len pre čarodejnice z vydavateľstva Fragment majú už svojich skalných čitateľov. S budúcimi nevlastnými sestrami Tinkou a Lissi sa už mohli zoznámiť v príbehoch rakúskeho autora Thomasa Brezinu Baby na zabitie, Chalani a iné katastrofy a Matika a ďalšie pohromy. Ak chcete vedieť, ktorý chalan je práve objektom ich záujmu, prečítajte si ďalší príbeh Sestra je doňho. Stačí, ak nám pošlete do 21. decembra kupón vydavateľstva Fragment, ktoré vám túto knižku venuje.
Literatúra faktu
1. Joanne K. ROWLING: Harry Potter und der Halbblutprinz (Harry Potter a Polovičný princ), Carlsen 2. Cornelia FUNKE: Tintenblut (Atramentová krv), Dressler 3. Christopher PAOLINI: Eragon, cbj 4. Daniel KEHLMANN: Die Vermessung der Welt (Premeranie sveta), Rowohlt 5. Dan BROWN: Sakrileg (Da Vinciho kód), Lübbe 6. Arno GEIGER: Es geht uns gut (Máme sa dobre), Hanser 7. Markus HEITZ: Die Rache der Zwerge (Pomsta trpaslíkov), Piper 8. Cornelia FUNKE: Tintenherz (Atramentové srdce), Dressler 9. Ken FOLLET: Eisfieber (Ľadová horúčka), Lübbe 10. Diana GABALDON: Ein Hauch von Schnee und Asche (Dych snehu a popola), Blanvalet
1. Tim MÄLZER: Born to cook 2 (Zrodený pre varenie 2), Goldmann 2. Helmut KOHL: Erinnerungen 1982 – 1990 (Spomienky 1982 – 1990), Droemer/Knaur 3. Dietrich GRÖNEMEYER: Der kleine Medicus (Malý medikus/lekár), Rowohlt 4. Der Duden – Die deutsche Rechtschreibung (Nemecký pravopis), Bibliographisches Institut und F. A. Brockhaus 5. Corinne HOFMANN: Wiedersehen in Barsaloi (Stretnutie v Barsaloi), A 1 Verlagsgesellschaft 6. Stephen W. HAWKING: Die kürzeste Geschichte der Zeit (Stručné dejiny času), Reinbeck bei Rowohlt 7. Peter HAHNE: Schluss mit lustig (Koniec veselosti), St. Johannis-Druckerei 8. Tim MÄLZER: Born to cook (Zrodený pre varenie), Goldmann 9. Ruth KLÜGER: Weiter leben (Ďalej žiť), Gruner und Jahr, Brigitte Edition 10. Guinnness Buch der Rekorde 2006 (Guinnessova kniha rekordov 2006), Verlag der Rekorde
VYDAVATEĽSTVO SLOVART (1) VYDAVATEĽSTVO SLOVART (2)
strana 8
Prvé bozky
Beletria
strana 11
Najpredávanejšie knihy vo Švajčiarsku (november 2005)
Jacqueline Wilsonová Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Ilustrácie Nick Sharratt Preklad Viera Detková Anglickú špecialistku na dievčenské romány poznajú naše dospievajúce čitateľky vďaka Vydavateľstvu Slovart už z knižiek Dvojčatá v akcii, Tetovaná mama, Príbeh Tracy Beakerovj a Prvé lásky a Prvé trampoty, ktorých voľným pokračovaním sú Prvé bozky. Okrem rozprávačky a zároveň protagonistky týchto príbehov štrnásťročnej Ely, ktorej otec sa po matkinej smrti druhýkrát oženil so svojou študentkou Annou, stretne sa v nich čitateľ s dôverne známym prostredím jej rodiny a priateľkami zo školy. Samozrejme, vedľajšie postavy,
Nová registrácia ISBN Univerzálny systém evidencie kníh — registrácia ISBN (International standard book number) — sa bude začiatkom roku 2007 renovovať, doterajších desať čísel nahradí 13-číselný rad. Na túto dlho oznamovanú zmenu sa pripravujú knihovníci, kníhkupci a vydavatelia na celom svete, predovšetkým jej prispôsobujú svoje databázy. V porovnaní s predchádzajúcim systémom bude operácia pri registrácii kníh jednoduchšia.
KUPÓN
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005 Preklad Zora Sadloňová V tejto časti zo série príbehov o trinásťročnej Alici predkladá autorka závažnú tému šikanovania v škole. Čitateľovi – hrdinkinmu rovesníkovi – ju odhaľuje celkom nenápadne, až tajnostkársky, tak ako sa voči tomu problému zvyčajne stavajú tí, ktorých sa v skutočnosti dotýka. Obeť radšej všetko ututláva, nikomu nič nevyzradí, aby sa jej prenasledovatelia na nej ešte viac nevyvŕšili. Aj tento príbeh autorka rozohráva akýmisi žánrovými obrázkami zo života v rodine a v škole. Alica má dve staršie sestry Linn a Jazmínu a mladšieho bračeka Tor a každý z nich má plno priateľov, ktorí sa navzájom poznajú, keďže dievčatá chodia do tej istej školy. Tor je zatiaľ so starkou a štvornohými miláčikmi doma, okrem škrečka, zajaca a dvoch psov patrí do ich domácnosti aj päť mačiek. Otcovi sa práve veľmi nedarí v jeho obchode s bicyklami, ale nechce prenášať starosti na deti, hoci nie vždy to zvládne. V takýchto okamihoch deti oveľa viac túžia po tom, aby sa mama vrátila zo svojich dlhodobých ciest, na ktoré sa vybrala, aby si splnila svoje cestovateľské sny. Takýto model rodiny bez jedného rodiča, v tomto prípade mamu čiastočne nahrádza stará mama, autorka situuje do „polorozpadnutého domu“ v severnej časti Londýna Crouch Endu, aby zdôraznila nie veľmi utešenú sociálnu situáciu. Napriek neradostným, skromným podmienkam súrodenci Loveovci žijú ako ostatní ich rovesníci, neraz sa škriepia pre hlúposti, mnohé nepríjemnosti pred otcom radšej zatajujú a keď treba, svorne držia pokope. Aj finančné problémy vedia dievčatá vyriešiť samy, Linn si nájde brigádu v butiku a Alica sa uchádza o prácu v obchode s darčekmi. Lenže Jazmína, ktorá si potrpí na módne
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005 Preklad Zora Sadloňová V tejto časti seriálu o Alici autorka nastoľuje tému vzťahu pubertiakov ku svojim rodičom. Deti sa neraz hanbia pred svojimi spolužiakmi za ich konzervatívne správanie či, naopak, rozličné poklesky, alebo ak žijú od nich oddelene, často si ich idealizujú. A už vôbec nepripúšťajú, že takí starci po tridsiatke by mohli žiť aj sexuálne, alebo nedajbože, aby sa stará mama mohla ešte zaľúbiť. Tentoraz sa v Alicinom okolí začne správať čudne jej priateľka Sandie. Za každú cenu chce na seba upútať pozornosť. Požiada Alicu, aby jej prišla pomôcť s vymaľovaním izby, ale keď Sandiným rodičom tá hrôza na stenách zdvihne adrenalín, nechá celú vinu padnúť na svoju priateľku. Alicu neodradí ani takýto podraz, musí sa dozvedieť, prečo sa Sandie v poslednom čase tak zmenila. Navyše nesedí jej ani správanie ďalšej priateľky Kyry. Tvrdí o svojej mame, že je alkoholička, ale Alica ju spoznáva ako veľmi milú, decentnú pani. Všetko vyjde najavo počas dobročinnej burzy, ktorú organizujú v škole a prídu na ňu aj rodičia. Prezradím vám, že Kyrina mama je naozaj alkoholička a čudné správanie Sandie spôsobila prevratná udalosť v jej rodine. Čo sa u Sandie doma deje, to si prečítate v Dosť dobrých kamošoch. Alica si vyjasnila nielen problémy svojich priateliek, ale aj umeleckú hodnotu keramických výtvorov svojej mamy. Uvedomila si, že všetky tie hrnčeky a delfíny, čo doma opatruje a ponúkala na burze ako umelecké diela, nie sú nijaké skvosty, ale len nepodarky. Pre ňu však majú stále rovnakú cenu, pretože jej pripomínajú mamu a umocňujú jej vieru, že sa po štvorročnej „dovolenke“ už konečne vráti domov.
teda chalani, o ktorých dievčatá práve prejavujú záujem, sa v príbehoch menia. Hoci všetky autorkine knižky majú aj výraznú výchovnú funkciu, ich štýl sa zďaleka vyhýba mentorskému tónu. Autorka pridáva k empatickému prieniku do psychiky -násťročných aj dokonalé narábanie s jazykom im veľmi blízkym. K čitateľskej príťažlivosti prispieva aj správne zasadenie jednotlivých situácií odkrývajúcich psychiku postáv do presne vykresleného sociálneho prostredia. Už titul tohto príbehu prezrádza, že v ňom ide o veľmi krehkú tému. Ela zažije najkrajšie rande s Romanom, ale zabudnú pritom na čas. Ela oklame otca, že bola s priateľkami, dostane domáce väzenie, ale vzťah s Romanom to nenaruší. Oveľa ťažšie je rozhodnúť sa, či ísť s priateľkami na dávno dohodnutý koncert, alebo s Romanom na školský večierok. Napokon dostanú prednosť priateľky. Lenže koncert sa nekoná a Naďa sa dá zlákať neznámym chalanom. Priateľky ju neopustia v nebezpečnej situácii a všetky tri sa dostanú do peknej šlamastiky s feťákmi. Ako sa im podarí vybŕdnuť z veľmi ošemetnej situácie, dopovie vám Ela v príbehu Prvé bozky.
UNIVERZITNÁ KNIŽNICA
KUPÓN
Alica a... Dosť dobrá baba
Alica a... Dosť dobrí kamoši
Mitterrand na diváne Psychoanalytik Ali Magoudi, medzi ktorého klientov patril aj bývalý francúzsky prezident, zaznamenal jeho návštevy v knihe Rendez-vous. La psychanalyse de François Mitterrand (Stretnutia. Psychoanalýza F. M.), v polovici novembra ju vydalo francúzske vydavateľstvo Maren Sell. Kniha obsahuje dôverné vyznania hlavy štátu v rozhovoroch s psychoanalytikom od mája 1982 do júna 1993.
strana 7
Karen McCombieová
Karen McCombienová
Literatúra ako aperitív Grazer Autorenversammlung, najväčšia spisovateľská organizácia Rakúska, zorganizovala koncom novembra vo viedenskej Starej kováčni (Alte Schmiede) prezentáciu nových kníh svojich členov. Stretlo sa na nej deväť autoriek a autorov z celého Rakúska, napr. Christine HAIDEGGEROVÁ, Erika KRONABITTEROVÁ, Gregor M. LEPKA. Aj Slovensko malo na tomto podujatí svojho zástupcu, Marián HATALA čítal z básnického výberu Na dosah ďaleko (Zum Greifen weit), ktorý vyšiel nedávno v nemeckom preklade. Spoločné vystúpenie bolo nielen aperitívom k následnému generálnemu zhromaždeniu spisovateľskej organizácie, ale i pozvánkou na ďalšie stretnutia na tejto prestížnej adrese v decembri s Ilmou RAKUSOU z Zürichu či Lutzom RATHENOWOM z Berlína. –wa–
strana 7
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2005 Preklad Mária Štefánková Vydavateľstvo Fragment potvrdilo svoje ambície vzbudiť záujem mladých čitateľov o čítanie už fantasy príbehom Eragon a na Bibliotéke ho zdupľovalo prezentovanou svetovou novinkou Vysoko v oblakoch. Nieže by autor tejto rozprávkovej knižky, idol niekoľkých generácií, chcel svojím hrdinom veveričiakom Vilom vytvoriť nový idol, ktorý by zatienil Harryho Pottera, ale určite táto výtvarne čarovná knižka bude mať svojich fanúšikov. Knižka na prvé prezretie zaujme celkovým dizajnom a najmä pútavými ilustráciami. Na textoch spolupracoval so svetoznámym hudobníkom Philip Ardagh. Rovnakú vyváženosť, aká je medzi obrázkami a textom, nájdeme aj v samom príbehu o hľadaní zasľúbeného ostrova Zverolandie, kde žijú zvieratá slobodne, v bratskom porozumení a všetky sú si rovné. Protikladom tohto ideálneho spolužitia je Megamesto, ktoré zabralo zvieratám posledné stromy. Pod jedným z nich po ničivom vpáde buldozérov zahynie Vilova mama veverička Zornička. Po smutnej rozlúčke s mamou a rodným Lesohájom odchádza Vilo hľadať Zverolandiu. Príde do Megamesta, kde mu potkan Alan nielen zachráni život, ale aj ukáže, ako sa žije v meste, plnom nástrah, sociálnej nespravodlivosti a rôznych lákadiel. Vilo zasa zachráni pred dotieravými jazvecmi červenú veveričku Valentínku, spriatelia sa a padnú do spárov odpornej vykorisťovateľky opice Gréty. Ako sa im podarí vyslobodiť a nájsť zasľúbený ostrov, o tom si prečítajte v tomto príbehu v dickensovsky sociálnych tónoch, s vtipnými lewisovskými postrehmi a jazykom a nevyhnutným happy endom.
ZO SVETA KNÍH
KUPÓN
Vysoko v oblakoch
výstrelky, sa odrazu začne správať akosi čudne, blicuje, v sobotu prišla neskoro v noci domov, v jej šatníku pribudli doplnky, ktoré si z vreckového nijako nemohla kúpiť. Alicu upozorní Jazmínin kamarát, že ju dokonca videl na ulici, ako sa potácala, akoby bola opitá. Alica to nenechá len tak, musí prísť veci na koreň, ale nechce tým zaťažovať otca. V škole náhodou zistí, že Jazmínu šikanujú jej dve spolužiačky. Nemôže však nič urobiť, pretože Jazmína ju presvedčí, že najlepšie je o tom mlčať. Zvrat nastane, keď Jazmínu prichytí pri drobnej krádeži majiteľka darčekového obchodíka, kde na skúšku nastúpila Alica. Jazmína sa ku všetkému prizná svojim súrodencom a celý problém sa im podarí vyriešiť bez toho, aby otcovi pridali ďalšie starosti. Autorka hrá s čitateľom otvorenú hru – bez zbytočného moralizovania a psychologizovania – až po záverečné poučenie. Hoci je jej príbeh až veľmi priamočiary, tým skôr presvedčí mladých čitateľov, že ani oni nie sú neohrození, veď šikanovanie nie je len literárna téma.
KUPÓN
Paul McCartney – Geoff Dunbar – Philip Ardagh
FRAGMENT
12 strana
KNIŽNÁ REVUE
7. december 2005
Fantázia vyhmatá v realite podstatné H o v o r í p r o z a i č k a , e s e j i s t k a a f i l o z o f k a E t e l a F A R K A Š O VÁ Pomáha vám písanie (lepšie) žiť? – Nekladiem si takto otázku o písaní, ale myslím, že áno, svojím spôsobom mi iste pomáha. Predovšetkým tým, že cez texty, ktoré píšem, sa môžem lepšie prizrieť sebe, svojmu životu, je to pohľad zblízka a zároveň tak trochu na diaľku (takmer nikdy sa celkom nestotožňujem so svojou postavou, hoci všetky majú do určitej miery autobiografický charakter). A zároveň sa písaním, aspoň si to myslím, dokážem viac priblížiť k iným životom. Písanie možno chápať aj ako kultiváciu vlastnej empatie, ako istý „identifikačný tréning“. Podľa mňa je „dvojidentita“, ktorá sa vytvára v procese písania („byť sebou“ a súčasne „byť iným“) veľmi zaujímavá, prináša nové pohľady, zmnoženie perspektív, nové možnosti a spôsoby videnia a chápania, ako aj interpretovania videného. Je pre vás písanie vnútorná potreba? Čo by vám chýbalo, keby ste nepísali? – Čím som staršia, tým viac si uvedomujem význam sebareflexie pre to, čo by sme mohli nazvať spolu so starými filozofmi „dobrým“ životom. Písanie predstavuje pre mňa najoptimálnejšiu podobu tohto sebareflektujúceho postoja – a aj vyhovujúcu podobu (jednu z viacerých) sebarealizácie. Ak dlhšie nič nenapíšem, skutočne cítim, že mi niečo chýba, niečo dôležité. Ako keď sa dlhý čas nestretnem s blízkymi priateľmi a nemám možnosť vstupovať do podstatných rozhovorov, pretože písanie je pre mňa takým rozhovorom. Vo vašej tvorbe prevažujú poviedky a eseje. Sú vám tieto literárne žánre najbližšie? – Nie som autorka veľkého epického formátu, pravdu povediac, nikdy ma nelákalo napísať román (okrem toho prvého, ktorý som písala do školských zošitov v šestnástich rokoch, ale už potom som si ho nikdy neprečítala a pri ktorejsi sťahovačke sa stratil). Dokonca aj ako čitateľka uprednostňujem krátku prózu, eseje, prípadne básne. Možno to súvisí s nedostatkom času na dlhšie sústredenie, ale asi aj s nedostatočnou trpezlivosťou a s čoraz nespoľahlivejšou pamäťou. Chvíle na písanie si viac-menej kradnem, sú to skôr útržky času s väčšími prestávkami ako súvislý čas, a keďže píšem pomaly, pri veľkom opuse by som mala problémy zapamätať si dejové odbočky drobnejších postáv a podobne, rozsiahly text by sa pre mňa asi stal labyrintom, v ktorom by som mohla aj zablúdiť… Azda to súvisí aj s tým, že fabula pre mňa nie je dôležitá, najbližšie sú mi texty, ktoré sa nevydávajú na cestu k myšlienke okľukami cez (zložitý, rozvinutý) príbeh.
Etela Farkašová (5. 10. 1943) – prozaička a filozofka, vydala desať prozaických kníh a dve knihy esejí (Etudy o bolesti a iné eseje,1998 a Uvidieť hudbu a iné eseje, 2003), za ktoré získala viaceré ocenenia. Debutovala zbierkou poviedok Reprodukcia času (1978), nasledovali Snívanie v tráve (1983), Nočné jazvy (1986), Unikajúci portrét (1989), Nedeľné fotografie (1993), Deň za dňom (1997), Hodina zapadajúceho slnka (1998), Po dlhom mlčaní (2001), Záchrana sveta podľa G. (2002) a Stalo sa (2005). Je spolueditorkou troch slovensko-rakúskych poviedkových antológií, editorkou antológie esejí Rok 2000: úzkosti a nádeje. Na základe jej novely Priateľstvá padajúceho lístia vznikla rovnomenná televízna inscenácia, spolupracuje aj so Slovenským rozhlasom. V početných recenziách sa sústreďuje najmä na tvorbu domácich a svetových ženských autoriek, prekladá z nemčiny a angličtiny, viaceré poviedky jej vyšli aj v zahraničí. Vyše troch desaťročí pôsobí na Filozofickej fakulte UK, od roku 1998 ako vedúca Katedry filozofie a dejín filozofie. Je spoluzakladateľkou Klubu slovenských prozaičiek Femina, Klubu feministických filozofiek, ako aj Centra rodových štúdií na UK, je členkou Spolku slovenských spisovateľov a PEN klubu. Teraz som si však uvedomila, že v posledných knižkách som sa predsa len priklonila k relatívne rozsiahlym textom – Po dlhom mlčaní, Záchrana sveta podľa G., alebo najnovšie Stalo sa. Nie som si však istá ich žánrovým vymedzením, možno naozaj ide „iba“ o dlhšie poviedky? (esejopoviedky?). Ale či je text žánrovo jednoznačný, to nepokladám za najdôležitejšie, rovnako nepokladám za kritérium hodnoty jeho rozsah. Napísať dobrú poviedku alebo esej (dajme tomu na 15 – 20 stranách) nie je podľa mňa menšie umenie ako napísať 200-stranový román, dokonca si myslím, že v krátkych textoch sa vyjavia oveľa viac autorské slabiny ako v dlhých, takže sú naozaj náročné… K základným motívom, ktoré sa u vás opakujú, sú napríklad zreťazenie, zdvojenosť, kolobeh, siete (zosieťovanosť). Iste to nie je náhoda… – Čím som staršia, tým viac si uvedomujem istú skĺbenosť, prepojenosť alebo zosieťovanosť všetkých dejov, ktoré sa nás dotýkajú, všetkých časových dimenzií a takisto prepojenosť každej bytosti s inými. Viac podvedome ako zámerne sa mi toto prepojenie stalo určujúcim princípom aj pri písaní textov, mám na mysli najmä predposlednú knižku esejí Uvidieť hudbu…, ale nebolo to inak ani pri tejto najnovšej knižke. Jednoducho, spod prstov mi začali vychádzať otvorené a opakujúce sa „textokruhy“ a musím sa priznať, že sa v nich cítim lepšie ako v tradičnejších lineárnych „uzatvorených“ textoch, ktoré by sledovali napríklad pravidlá chronológie… Vo vašich textoch sa vyskytujú aj motívy bolesti a smrti, čím vás zaujali? – Aj keď nás to ktovieako neteší, obe, bolesť aj smrť, patria k nevyhnutnostiam, s ktorými sa musíme vyrovnávať. Unikať pred nimi nemá zmysel, skôr či neskôr nás dobeh-
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka Margita Bíziková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, Tel. 02/52 920 272, e-mail:
[email protected]. www.litcentrum.sk. Sadzba SAPAC, spol. s r. o., Bratislava. Tlač RYAL PRINT, s. r. o., Nová Dedinka. Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a. s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 4665 a L. K. PERMANENT, spol. s r. o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel. 02/4445 3711. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Registračné čís. 243/90, MIČ 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba–Pošta 12 dňa 21. 10. 93, č. j. 129/93.
nú. Rozumnejšie zrejme bude prizrieť sa im prostredníctvom slova zblízka a skúmať, či sa nemôžu spájať aj s nejakou pozitívnou hodnotou. Či nás za istých okolností nemôžu obohatiť, napríklad už len tým, že prinášajú veľmi špecifickú skúsenosť, ktorá nás núti zaujímať nové pohľady, hodnotiace postoje. Fenoménu bolesti som sa venovala vo svojej prvej esejistickej knižke Etudy o bolesti a iné eseje. Mrzí ma,
ak sa stretnem s názorom, že som v nej chcela bolesť glorifikovať. Zamýšľala som sa nad tým, či a čím nás môže skúsenosť s bolesťou obohatiť a o čo nás, na druhej strane, môže ukrátiť. Nikdy by som netvrdila, že život s bolesťou je lepší alebo hodnotnejší, myslím si však, že život, ktorý ju dôverne spoznal, je iný ako život, do ktorého nevstúpila. Je silne individuálnou vecou, v čom bude tá jeho „inakosť“ spočívať. Fenomén smrti sa v mojich prózach vyskytol v otvorenejšej podobe v novej knihe Stalo sa. Presnejšie povedané, nejde tu o smrť, ale o završovanie života, o premenu bytia na nebytie alebo na niečo, čo nevieme pomenovať a nevieme si to ani predstaviť. Táto premena (proces zániku) je podľa mňa nemenej tajuplná a vzrušujúca ako procesy vzniku, zrodu bytia. Mňa však pri písaní knihy nezaujímal iba metafyzický aspekt premeny (zániku) v akejsi abstraktnej podobe, ale konkrétne odchádzanie konkrétnej bytosti – dôležité je dodať, že touto bytosťou bola moja mama, ku ktorej ma viazalo silné emocionálne puto. Bol to teda vedomý návrat k rozpracovaniu staršej poviedky Hodina zapadajúceho slnka, kde sa venujete práve tejto téme? – K téme, ktorá ma silne zaujala,
ktorá žije so mnou, sa po nejakom čase navraciam s novými zámermi. Písaním o maminom odchádzaní akoby som chcela zadržať čas alebo aspoň ho spomaliť, sprítomňovať si ju slovami, utvárať jej zdvojené bytie, a tým ju zachrániť pred zánikom. A zároveň zdvojovať aj svoje bytie, písaním som menila svoje pozície: raz som bola reálne prežívajúca, inokedy zaznamenávajúca ono prežité. V tých ťažkých chvíľach to bola obrana. Keď som sa po čase vrátila k svojim záznamom o maminom odchádzaní, metafyzické chvenie sa postupne menilo na chvenie literátske. Najprv sa mi zdalo, že vystačia na poviedku, téma však vo mne ďalej rástla… a možno si bolo treba na ňu ešte počkať, potrebovala na dozretie dlhší čas. Neskôr mi už nešlo iba o zachytenie procesu vstupu do nebytia, ale chcela som podať pomerne ucelený obraz života, ktorý mu predchádzal. Navyše jedným konkrétnym príbehom možno vypovedať aj čosi všeobecnejšie, predstaviť istý typ ženského prežívania, ženskej skúsenosti v konkrétnom čase, na konkrétnom mieste, do ktorých bola táto skúsenosť zasadená. Od knihy ku knihe zaznamenávam u vás istý vývoj, posun, menia sa nielen témy, ale aj postoj, myšlienky, spôsob rozprávania, celková forma. Čím je to spôsobené? – Je pochopiteľné, ak človek prechádza istými vývojovými zmenami, že sa mu – aj pod vplyvom prežitého – mení pohľad na svet, jeho chápanie, a mení sa aj spôsob, ako o tom všetkom vypovedá. Na jednej strane sa však môže zdať, že najmä v posledných troch-štyroch knižkách som menila formu, štýl výpovede (napríklad posun k fragmentarizácii, či k čoraz výraznejšiemu prelínaniu žánrov eseje a poviedky), na druhej strane mám pocit, že v niečom ostávam stále tá istá: v zainteresovanosti na ľudskom prežívaní, v pohľade na veci „znútra“, na správach „spod kože“. Pre mňa je veľmi dôležité, že tá istá ostávam aj v primárnej sústredenosti na ženský pocitový svet a na ženskú skúsenosť, ktorá je mi najbližšia. Ako vznikajú vaše knihy, aké sú podnety na ich napísanie, okolnosti, premietajú sa v námetoch vaše osobné skúsenosti, zážitky?
– Nepochybne áno. Sama sa vnímam ako autobiografický typ, ktorý sa pre nedostatok fantázie musí pri tvorbe textov spoliehať predovšetkým na osobne prežité. Nemám, samozrejme, na mysli konkrétne príbehy, ale skôr príbuzné životné pocity, myšlienkové alebo emocionálne „podložie“ príbehov – mohli by sme to označiť ako „vnútorná biografia“. Aká je teda miera prepojenia reality a fikcie vo vašich textoch? – Vždy vychádzam z „osobného“, nielen osobne zažitého, ale aj osobne preciťovaného alebo predstavovaného. To, čo sa ma emocionálne silne dotklo, čo ma zasiahlo, stalo sa súčasťou môjho vnútorného sveta, s tým sa potrebujem vyrovnať: maximálne osobne, práve a len ako E. F. To, samozrejme, nevylučuje prítomnosť fikcie v textoch, niekedy je však veľmi ťažké (dokonca až nemožné) presne a jednoznačne stanoviť hranicu medzi „reálnym“ a „fiktívnym“, a to nielen v literárnom texte, ale aj v živote. Veď naše snenia, túžby, naša imaginácia – nie sú súčasťou nášho „reálneho“ prežívania? Nedotvárajú nás niekedy väčšmi ako ľudia a veci, s ktorými sa stretávame v „skutočnosti“? Často je v mojich textoch „reálna“ len východisková situácia a pocity, ktoré ju sprevádzajú, všetko, čo nasleduje, je viac-menej produktom fantázie. Práve ňou však možno vyhmatať v realite niečo podstatné, podstatnejšie ako to, čo „skutočne“ vidíme, počujeme, čo leží na povrchu udalostí. Zdá sa mi, že nachádzam istú podobnosť vášho písania s písaním Ch. Wolfovej a I. Bachmannovej. Aký je váš vzťah k týmto autorkám? – Takýto kompliment som azda ešte ani nedostala. Obe autorky sú mi blízke a pri čítaní ich textov som vždy pociťovala istú mieru príbuznosti s nimi (aj keď ony samy sa v mnohom od seba líšia) v celkovom – literárnom, ale aj životnom – naladení. Je preto celkom dobre možné, že ma čímsi ovplyvnili. Jozef Špaček mi kedysi dávnejšie povedal, že cíti v mojich prózach vplyv nemeckej literatúry, a ja som nenamietala. Pokladám za prirodzené, že sme poznamenávaní aj cudzími textami, že do nás vstupujú. Opäť sa mi v mysli vynára predstava už spomínaných „textokruhov“ – tentoraz v súvislosti s literárnymi vplyvmi uplatňujúcimi sa nielen medzi generáciami, ale, ako vidno, aj medzi národnými kultúrami. Uznať túto prepojenosť, „poznamenanosť“ však podľa mňa neznamená rezignáciu na originalitu. Ale ešte pár slov ku Christe Wolfovej. So záujmom sledujem aj jej práce z posledného desaťročia, v ktorých reflektuje súčasnú nemeckú realitu, zaoberá sa problémami aktuálnymi aj u nás – a mnohé jej sociálnokritické názory sú mi blízke. Ľutujem, že nie je – či už prekladmi, rozhovormi alebo osobnými stretnutiami – viac prítomná v našej literatúre. Takých kultúrnych deficitov máme však viac a vždy sa poteším, keď sa podarí niektorý z nich zmenšiť. Zhovárala sa Michaela Geisbacherová
