Základná škola s materskou školou J. M. Hurbana 916 38 Beckov 410 INTERNÁ SMERNICA č. 3/2013 o prevencii a riešení šikanovania Článok I. Základné ustanovenia Riaditeľ Základnej školy s materskou školou J. M. Hurbana Beckov 410 vydáva túto internú smernicu na prevenciu a riešenie šikanovania v súlade s Metodickým usmernením MŠ SR č. 7/2006-R. Článok II. Základné pojmy Šikanovaním sa rozumie správanie žiaka alebo skupiny žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, ich ohrozovanie alebo zastrašovanie. ide o cielené a opakované použitie násilia voči žiakovi alebo žiakom, ktorí sa nevedia alebo nemôžu brániť. Šikanovanie môže zanechať následky na psychickom a fyzickom zdraví. Znaky šikanovania: úmysel bezprostredne smerujúci k fyzickému alebo psychickému ublíženiu druhému, agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov, opakované útoky, nevyrovnaný pomer síl medzi agresorom a obeťou. Prejavy šikanovania: fyzické útoky, urážlivé prezývky, nadávky, posmech, tvrdé príkazy vykonať určitú vec proti svojej vôli, odcuzdenie vecí, prehliadaním a ignorovaním obete (nepriame šikanovanie). Osobitnou formou šikanovania je kyberšikanovanie. Ide o zneužívanie mobilných telefónov a internetu na posielanie agresívnych a nenávistných správ a zastrašovanie osôb; vytvorenie web stránky, ktorá má ponížiť; šírenie obrázkov, upravených fotiek, alebo fotiek z inkriminujúcich situácií, ktoré ponižujú a urážajú, zasielanie výstražných, obscénnych, nenávistných mailov; vyhrážanie, zastrašovanie alebo obťažovanie v internetových četových miestnostiach; uverejnenie ponižujúcich videí na internete; šírenie nepravdivých alebo skreslených informácií; zneužitie identity užívateľa internetu; zneužitie dôverných rozhovorov a získaných informácií na poníženie.
Typy agresorov: 1. Hrubý typ – telesne zdatný, silný, obratný, vznetlivý, má sklon k priamym fyzickým útokom na obeť. 2. Inteligentný typ – navonok pôsobí slušne, nenásilne, avšak má sklon vymýšľať rafinovanejšie nepriame (skryté) formy útokov, psychický teror, túži dominovať, ovládať druhých. Má najhoršiu prognózu k náprave. 3. Zabávač – chce zapadnúť do partie, jeho cieľom pobaviť ostatných, má sklon uťahovať si zo spolužiakov, vymýšľať smiešne prezývky. Často si neuvedomuje, aké príkorie spôsobuje obeti. K náprave má pomerne dobrú prognózu. Obete sú väčšinou žiaci: Odlišní – hendikepovaní, sociálne znevýhodnení, inej národnosti, a pod. Osamelí – ťažšie nadväzujú kontakty, majú málo kamarátov, a pod. Obľúbení – šikovní žiaci, dobre sa učia, obľúbení u učiteľov, a pod. Sami nechtiac provokujú agresiu – svojím správaním sa neúmyselne stavajú do pozície obete, čím u ostatných môžu vyvolávať komplementárne (agresívne) správanie. Obeťou boli na predchádzajúcej škole, na súčasnej škole a pravdepodobne sa do tejto pozície dostanú aj na inej škole. Článok III. Prevencia šikanovania Základným preventívnym opatrením školy je osvojiť si základný princíp: netolerovať šikanovanie v žiadnych podobách. Prevenciu realizujeme v troch stupňoch: Primárna prevencia Cieľom je vytvárať optimálne podmienky pre zdravý telesný, psychický a sociálny vývin žiakov. Ide najmä o optimalizovanie podmienok v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj v personálnom, materiálno-technickom a priestorovom zabezpečení školy. Konkrétne prostriedky primárnej prevencie: - Dôraz na otvorené a partnerské jednanie a dobré medziľudské vzťahy v prostredí školy (pozitívna klíma v škole). - Vo školskom poriadku školy stanoviť jasné pravidlá správania, vrátane sankcií za ich porušenie, viesť písomné záznamy o riešení konkrétnych prípadov šikanovania. - Zabezpečiť dozor pedagogických zamestnancov cez prestávky, pred začiatkom vyučovania, po jeho skončení, a to najmä v priestoroch, kde by k šikanovaniu mohlo dochádzať. - V pracovnom poriadku školy vymedziť oznamovaciu povinnosť pre pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. - Informačné plagáty príp. brožúry o šikanovaní a o možnostiach, na koho sa obrátiť. - Na prvom stupni ZŠ realizovať preventívne programy zamerané na rozvoj tolerancie a prevenciu agresie, násilia a šikanovania. - Besedy, prednášky a výchovné koncerty zamerané na rozvoj dobrých medziľudských vzťahov a prevenciu šikanovania. Sekundárna prevencia Cieľom je zabrániť vzniku porúch správania, zachytiť ich v počiatočnom štádiu a zabezpečiť opatrenia pre ohrozených žiakov. Sekundárna prevencia je špecifickejšia a sústreďuje sa na
rizikové skupiny žiakov (napr. zlyhávajúci v učení, s poruchami správania, z dysfunkčných rodín, zo sociálne znevýhodneného prostredia, z rodín, kde chýba otec, s predelikventným správaním, hyperaktívne deti). Konkrétne prostriedky sekundárnej prevencie: - Najmä v triedach prvých ročníkov a v triedach, kde pristúpili noví žiaci, monitorovať úspešnosť ich adaptácie na nové školské prostredie a zapadnutie do triedneho kolektívu. - V problematickom triednom kolektíve (s vyčleneným žiakom, s nejednoznačným agresorom) uskutočniť sociometriu na poznanie vzájomných vzťahov. - Po dohode s triednym učiteľom uskutočniť najskôr nešpecifickú prevenciu šikanovania (poukázať na význam dobrých medziľudských vzťahov, toleranciu k odlišnosti, bezpečné používanie internetu). - Nenásilne vťahovať vyčlenených žiakov do aktívneho zapájania sa do diania v triedy, poukazovať na ich silné stránky. - Počiatočné prejavy potenciálnych agresorov (posmech, prezývky, ironické poznámky) tlmiť už v začiatkoch poukázaním na neprípustnosť takéhoto správania. - V problematickom triednom kolektíve zabezpečiť pravidelnú spoluprácu s CPPPaP a Mestskou políciou formou skupinových stretnutí. Terciárna prevencia Cieľom je predchádzanie zhoršovaniu stavu a recidívam v oblasti sociálno-patologických javov na škole. Konkrétne prostriedky terciárnej prevencie spočívajú už v samotnom riešení vzniknutej šikany. Článok IV. Prevencia šikanovania Skôr ako začneme vyšetrovať Pred samotným začiatkom vyšetrovania je potrebné zistiť štádium a závažnosť šikanovania, a to na základe štyroch kritérií: 1. Spôsob správania a výpovede obete a svedkov – či hovoria pomerne otvorene alebo ustrašene, či nepopierajú násilie, alebo ho zapierajú, či súcitia s obeťou, alebo ju obviňujú. 2. Závažnosť a častosť agresívnych prejavov – ak príde k zraneniu, je pravdepodobné, že šikanovanie malo svoj vývoj, gradovalo, a to je znakom pokročilého štádia. 3. Doba, počas ktorej šikanovanie trvalo – keď sa objaví po nástupe nového žiaka do školy a je to iné keď sa odhalí v 9. ročníku základnej školy. 4. Počet obetí a agresorov – ak je ich viac, ide väčšinou o pokročilé štádium. Študent prichytený pri šikanovaní - Nemá zmysel byť agresívny voči šikanujúcej osobe. Agresia prináša iba viac agresie, čím sa môže pôvodná situácia ešte zhoršiť. - Obeť šikanovania čo najrýchlejšie odviesť zo scény, neodporúča sa postaviť zoči-voči šikanujúcej osobe.
-
-
Oznámiť šikanujúcej osobe, že si to s ňou vyriešime neskôr, bez toho, aby sme špecifikovali ako. Šikanujúca osoba sa môže obávať toho, čo sa môže stať a bude môcť premýšľať o tom, čo sa stalo. Akýkoľvek fyzický zásah môže viesť k ublíženiu. Pokiaľ ide o dospievajúceho jedinca, je vhodné zavolať si radšej niekoho na pomoc pre upokojenie situácie.
Postup riešenia šikanovania Pri podozrení na šikanovanie je dôležité ihneď upozorniť školského psychológa a koordinátora prevencie a spoločne s nimi sa dohodnúť na postupe, ktorý by pomohol odhaliť a usvedčiť agresorov a citlivo pracovať s obeťou. Základným princípom vyšetrovania je nenápadnosť (svedkovia sa volajú po vyučovaní, alebo za iným účelom), aby sa nedalo vyhodnotiť, kto čo povedal a nebol tak vystavený možnej pomste agresorov. Cieľom vyšetrovania je získať odpovede na otázky: Kto je obeťou, prípadne koľko je obetí? Kto je agresorom, prípadne koľko je agresorov? Kto je iniciátorom? Kto je aktívnym účastníkom? Ako, kedy, kde a čo konkrétne agresori robili obetiam? Vyšetrovanie šikanovania je veľmi náročné a závažné, je preto nevyhnutné robiť si poznámky o tom kto, čo, kedy, ako a komu robil, s pripojenými poznámkami kto čo povedal. Táto dokumentácia sa nezverejňuje a je možné ju využiť v prípade sťažností rodičov agresorov, prípadne pri ďalšom riešení situácie. Všeobecne odporúčaný je nasledovný postup: 1. Zaistiť ochranu pre obeť. To v prípade, ak je obeť v bezprostrednom ohrození, napr. ak nám informátor prezradí, že agresori budú obeť čakať po škole, musíme sa postarať o jej bezpečný odchod domov. 2. Rozhovor s informátormi a obeťami. 3. Nájdenie vhodných svedkov. Vytipovať členov skupiny, ktorí budú pravdivo vypovedať, ktorým je obeť sympatická, kamarátia sa s ňou, alebo ju aspoň neodmietajú. 4. Individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami. V žiadnom prípade nekonfrontovať obeť – agresor, a ani svedok – agresor. 5. Rozhovor s agresormi, prípadne konfrontácia medzi nimi. Vyžaduje si dôkladnú prípravu, inak sa môže všetko zmariť. Musíme mať vopred zhromaždený dôkazový materiál. Hlavný význam rozhovoru spočíva v paralyzovaní agresivity voči druhým. 6. Rozhovor s rodičmi obete a agresora (nie spoločne). 7. Vo vážnych prípadoch fyzického ublíženia upovedomiť políciu, pediatra. 8. Kontaktovať CPPPaP, príp. Diagnostické centrum. Taktika vyšetrovania Závisí od odhadu vnútorného vývoja šikanovania, od veku detí a pod. Zatiaľ čo v počiatočnom štádiu je taktika menej náročná, v pokročilom štádiu je veľmi zložitá. V oboch prípadoch by mali mať charakter prekvapenia a skrytosti. Taktika vyšetrovania má štyri časti: 1. Zahrievacie predkolo – cieľom je navodiť určitú atmosféru. Tá je odlišná, ak hovoríme so svedkom a odlišná, ak hovoríme s agresorom. Zatiaľ čo v prvom prípade sa snažíme vzbudiť pocit bezpečnosti a istoty, agresora naopak zneisťujeme, využívame napätie, moment prekvapenia a šoku. 2. Monológ – môžeme z vyšetrovania aj vynechať. Slúži predovšetkým na to, aby svedok, alebo agresor vlastnými slovami popísal, čo sa stalo. Niekedy sa zapletie do vlastného klamstva.
3. Dialóg – ide najmä o kladenie otázok vyšetrovanému žiakovi a jeho odpovede. Po celý čas je potrebné udržiavať citové napätie. Najbežnejším postupom je ponúknutie poľahčujúcich okolností agresorovi, ak sa prizná. Zároveň je ubezpečený, že v prípade ďalšieho šikanovania bude nekompromisne potrestaný. Pri rozhovore s agresorom je dôležité to, na čo sa ho pýtame, ale aj akým spôsobom. Napr. ak sa naňho pozeráme (dlhý chladný pohľad zneistí), v akej sme vzdialenosti (príliš veľká aj príliš malá vzdialenosť znepokojujú), či on sedí a vy stojíte (pocit prevahy). Agresora možno zneistiť aj kladením otázok – hľadáme v jeho slovách rozpory, prerieknutia a pod. 4. Konfrontácia – nie je potrebná v každom prípade. Niekedy sa robí buď medzi svedkami, aby sa ujasnili rozpory, alebo medzi agresormi. Konfrontáciu agresorov regulujeme, sledujeme rozpor medzi slovami a gestami. Časté omyly pri vyšetrovaní Vyšetrovanie obvineného hneď po rozhovore s obeťou a následne vyšetrovanie svedkov – hrozí nebezpečenstvo, že agresor všetko zaprie a pomstí sa obeti. Dôležité je na začiatku vyšetrovania vybrať vhodných svedkov a získať dostatok informácií, aby sme v rozhovore s obvineným mali dostatok argumentov. Výber tých „najslušnejších“ žiakov, prípadne predsedu triedy však môže byť mätúce, pretože šikanujúcim môže byť na pohľad slušný, veľmi dobre sa ovládajúci žiak, ktorý to robí skryte. Snaha konfrontovať výpoveď obete a agresora – úplne neprípustný krok. „Zverejnenie“ pravdy vyjde vždy v neprospech obeti, ktorá môže navyše svoju výpoveď zo strachu odvolať. Neodporúčajú sa ani konfrontácie agresora a svedkov. Ďalšia práca v eliminácii šikanovania Práca s rodičmi - Základom je získať rodičov pre spoluprácu. - Pozývať rodičov do školy a vzbudzovať u nich pocit zainteresovanosti na jej činnosti. - Informovať rodičov o preventívnych programoch, ktoré na škole prebiehajú. - Poradiť im, aby svoje deti počúvali, ak sa budú sťažovať na šikanovanie. - Vyzvať ich, aby školu o prípadoch šikanovania informovali. - Vysvetliť im, že ak ich dieťa bude šikanovať ostatných, budú pozvaní do školy na stretnutie so koordinátorom prevencie a so školským psychológom, ktorí im pomôžu tento problém riešiť. - Ak dôjde k incidentu a rodičia obete to oznámia škole, ponúknuť okamžitú po-moc a ubezpečiť ich, že sa táto záležitosť berie vážne a bude sa riešiť. Práca s obeťou - Obeť potrebuje vedieť, že keď raz oznámila, že bola šikanovaná, bude chránená od ďalšieho šikanovania. - Dôležité je pracovať s obeťou veľmi citlivo a zvlášť sa vyvarovať toho, aby sme naznačili, že sú šikanovaním nejako vinné. - Poradiť obeti, aby sa vyhla potenciálne nebezpečným miestam. - Mať agresora pod dohľadom. - Zadržať agresora v škole, kým ostatné deti neodídu. - Eliminovať zjavné príčiny šikanovania (zápach, smrkanie,...).
-
-
Naučiť obeť zvládať posmievanie, doberanie si druhými (napr. zostať pokojný, pôsobiť sebaisto, odísť s dôveryhodnou dospelou osobou, mať pripravenú odpoveď, ktorou možno reagovať). Pomôcť jej vytvoriť si zoznam toho, čo povie (napr. pri posmievaní sa z okuliarov: „Majú ich len tí najlepší.“, „Štyri oči sú lepšie ako dve.“, atď.). Precvičiť si s ňou spôsoby, ako reagovať (nahlas kričať Nie!, rýchlo sa dostať preč, oznámiť to dospelému). V prípade kyberšikanovania oznámiť túto skutočnosť vedeniu školy.
Práca s agresorom - Rozhovor vedieme zásadne individuálne, nikdy nie pred celou triedou. - Vychádzame z poznania osobnosti agresora, jeho prospechu, doterajšieho správania, rodinného prostredia. - V menej závažných prípadoch niekedy stačí dohováranie a žiak si uvedomí, že prekročil hranicu zábavy a spôsobil utrpenie. U starších žiakov býva dohováranie neúčinné. - Stanoviť si jasné pravidlá a definovať ich písomne. - Vysvetliť tresty, ktoré budú nasledovať po porušení pravidiel (u mladších žiakov napr. vylúčenie z triedneho výletu alebo inej akcie, na ktorú sa žiak teší). - Oceňovať dobré správanie. - Neodsudzovať žiaka ako takého, ale jeho správanie, konanie. - Neuznávať výhovorky. - Mať pre agresorov vyhradené miesto na upokojenie. - Stanoviť ciele na určité časové obdobie. - Odporúčanie návštevy CPPPaP. - Podľa uváženia je možné použiť aj empatický a humanistický prístup, bez obviňovania agresora. Vychádza z predpokladu, že obviňovanie ničomu nepomôže a len ťažko dokáže zmeniť správanie agresora. Trestanie môže mať tiež len dočasný účinok. Dôležité je hľadať príčiny takéhoto správania, ktoré často pramenia v nezdravom rodinnom prostredí, kde je šikanovanie typickým modelom správania. Podľa tohto prístupu ak sa takémuto dieťaťu podá pomocná ruka, jeho problém býva oveľa rýchlejšie vyriešený. Článok IV. Opatrenia pre riešenie šikanovania Z opatrení pre obete možno použiť: a) Odporúčanie rodičom obetí vyhľadať individuálnu odbornú starostlivosť CPPPaP. b) Zorganizovať skupinový intervenčný program školským psychológom v spolupráci s CPPPaP. c) Informovanie a poradenstvo pre rodičov obetí. Z opatrení pre agresorov možno použiť: 1. Pokarhanie triednym učiteľom, pohovor so školským psychológom, resp. koordinátorom prevencie, podľa uváženia súkromné alebo verejné ospravedlnenie obeti.
2. Pri opakovanom šikanovaní pokarhanie riaditeľom školy, oznámenie rodičom, zníženie známky zo správania na stupeň 2, pohovor so školským psychológom, resp. koordinátorom prevencie. 3. Pri opakovanej a závažnej forme šikanovania pokarhanie riaditeľom školy, zníženie známky zo správania na stupeň 3, podmienečné vylúčenie, oznámenie rodičom, odporučenie rodičom agresorov vyhľadať odbornú starostlivosť CPPPaP. V mimoriadnych prípadoch možno použiť: a) Odporúčanie rodičom umiestniť žiaka na dobrovoľný diagnostický pobyt do miestne príslušného diagnostického centra, prípadne liečebno-výchovného sanatória. b) Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny – sociálno-právna ochrana detí za účelom využitia nutných výchovných opatrení v prospech maloletého v zmysle zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v platnom znení. c) Oznámenie príslušnému útvaru policajného zboru SR, ak došlo k závažnejšiemu prípadu šikanovania, pri ktorom je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo čin inak trestný (u maloletých). Trest za šikanovanie treba dobre zvážiť. Priveľa trestov môže vyvolať poníženie, hnev a agresiu. Je preto dôležité zachovať rovnováhu medzi spôsobeným stresom a odškodnením.
V Beckove, dňa 24.8.2015
............................................... Mgr. Jozef Pekarovič riaditeľ školy
