DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XX • 05/2012
Tajomstvo stromu viery
Korene našej viery
Saleziánky menia pôsobiská
Odpustky v Roku viery
Tajomstvo stromu pomôže odhaliť podstatu. Strana 12–15
Rozhovory so Zuzanou Saloňovou a Máriou Svoreňovou. Strany 8–9
Inštrukcia spišského diecézneho biskupa pre našu diecézu. Strana 11
EDITORIAL Milí čitatelia, pápež Benedikt XVI. sa pýta: „Čo je viera? Má viera zmysel vo svete, v ktorom veda a technika otvárajú ešte prednedávnom nemysliteľné horizonty? Čo dnes znamená veriť? A ponúka aj odpoveď. Svet vedy sám o sebe jednoducho nestačí. Potrebujeme nielen chlieb, potrebujeme aj lásku, zmysel a nádej, istý základ, pevnú zem, ktorá nám pomáha žiť autenticky aj v kríze, aj v temnote, aj v ťažkostiach a v každodenných problémoch. Viera nám daruje práve toto: je plným spoľahnutím sa v dôvere na druhého, na to „Ty“, ktorým je Boh: on mi dáva istotu – a nie je to istota, ktorá by bolo menej pevná, než tá, ktorú možno presne vypočítať alebo vedecky dokázať. Viera nie je len intelektuálnym súhlasom človeka s určitými pravdami o Bohu; je to úkon, ktorým Bohu slobodne dávam svoju dôveru, lebo on je mojím Otcom a miluje ma; je to priľnutie k tomu „Ty“, ktoré mi darúva nádej a dôveru. Samozrejme, toto priľnutie k Bohu, má svoj konkrétny obsah: uvedomujeme si v ňom, že Boh sa nám zjavil v Kristovi a ukázal nám svoju tvár, priblížil sa každému z nás a táto jeho láska je bez hraníc. Naozaj, v našich časoch je potrebné nové vyučovanie viery, ktoré samozrejme bude obsahovať poznanie jej právd a poznanie udalostí dejín spásy, avšak jeho prvým východiskom bude opravdivé stretnutie s Bohom v Ježišovi Kristovi, láska k nemu, dôvera v neho, čiže zaangažovanie celého človeka, celého života. A preto vyhlásil Rok viery. Pre každého jedného z nás. Začíname od koreňov. Vydajte sa s nami na cestu obnovy. Podnetné čítanie! Eva Murínová
Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail:
[email protected] Snímka na titulnej strane: Miroslav Žmijovský a Veronika Jurčíkova
Filmový klub 23 Dolný Kubín, o. z. vás srdečne pozýva 15. novembra 2012 (štvrtok) o 18.00 hodine do kina Choč v Dolnom Kubíne na dokumentárny film
Ján Pavol II. – Hľadal som vás...
K
lub tento dokumentárny klenot uvedie v rámci 8. ročníka Medzinárodnej prehliadky krátkych filmov STARCOV POKLAD 2012 spolu s blokom najúspešnejších krátkych filmov z predošlých ročníkov. Osobnosť pápeža Jána Pavla II. (1920 – 2005) sa nezameniteľne vpísala do dejín sveta i sŕdc ľudí. Inšpirovala vznik množstva (hovorí sa až o čísle 150) dokumentárnych či hraných filmov. Tento dokument prichádza ako jeden z najnovších. Ide o najdrahší poľský dokument, ktorý mal premiéru v r. 2011 a teraz sa pripravuje jeho osemdielna televízna verzia. Tvorcom dokumentu je poľský kameraman, režisér i spoluscenárista, Jaroslaw Szmidt. Je absolventom filmovej školy v Lodži a autorom viacerých dokumentov. Ako režisér zdôrazňuje, že film Ján Pavol II. – Hľadal som vás... – nie je biografiou ani kronikou pontifikátu, ale je správou o univerzálnej povahe Karola Wojtylu – teológa, mysliteľa, umelca a o tom, čo všetko zmenil v živote Cirkvi i celej civilizácie. Nakrúcal ho štyri a pol roka na štyroch svetadieloch, v trinástich krajinách a použil v ňom unikátne archívne materiály (napríklad z prvých dní pôsobenia poľského pápeža vo Vatikáne či z jeho prvých zahraničných ciest do Mexika, Poľska, Ázie, Afriky). Dokument je obohatený i o výpovede skoro päťdesiatich osobností, medzi ktorými nechýba tenorista Placido Domingo, herec Raul Bowa, Dalajlama či bývalý poľský prezident Lech Walensa. Sprievodcom dokumentu je známy poľský televízny moderátor Krzysztof Ziemiec. Jeho komentáre sa prelínajú s archívnymi zábermi, výpoveďami osobností, ale aj poetickými zábermi, do ktorých zaznievajú myšlienky Jána Pavla II., či slová evanjelia. Celok pôsobí nesmierne emotívne. Je to zásluha nielen kamery, strihu či hudby, ale v prvom rade osobnosti Jána Pavla II. Sila a energia (najmä v mladších rokoch), otvorenosť, radosť zo života, ale aj pokora, s ktorou niesol svoje zdravotné problémy z neho priam vyžarujú, fascinujú a nevdojak aj dojímajú. Človek žasne, ako prvý slovanský pápež dokázal prekročiť dovtedy uznávané normy a osloviť i získať si mladých ľudí. Alebo čo všetko urobil pre spájanie sa v modlitbe a viere bez ohľadu na rôznorodosť náboženstiev a vierovyznaní. A jeho legendárne putovanie po svete, hľadanie a prihováranie sa veriacim i neveriacim. Ing. Patrik Bartoška, PhD., programový riaditeľ STARCOV POKLAD 2012 (Viac informácií o projekte Starcov poklad a o poľskom dokumente Ján Pavol II. – Hledal jsem Vás! nájdete na www.filmklub23.sk)
D VOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV . V YDAL : Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. C ENZOR : Prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Š ÉFREDAKTOR : Ing. Eva Murínová. R EDAKČNÁ RADA : Mgr. Miroslav Žmijovský, Mgr. Katarína Ileninová, Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Ľudovít Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková. I MPRIMATUR : Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. R EGISTRAČNÉ ČÍSLO : A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. N ÁKLAD : 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. decembra 2012. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu:
[email protected]. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. SADZBA A TLAČ: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín
2
FARSKÝ LIST 05|2012
Svätí milujú TEXT: PAVOL DRDÁK, KAPLÁN • SNÍMKA: INTERNET
ačíname prežívať Rok viery a práve v tomto období slávime aj Sviatok všetkých svätých. Ak spájam tieto dve udalosti, nie je to nič umelé. Práve naopak – svätosť je neoddeliteľnou súčasťou viery, jej vyvrcholením. Dnešní veriaci sa však svätosti akosi boja. Hovoria si: „Budem dobrý veriaci, ale byť svätý, to sa mi už zdá akési nenormálne, fanatické.“ Je to naozaj tak? Je svätosť niečo nenormálne, alebo je určená len niektorým vyvoleným? Čo to vlastne znamená byť svätým? Je to čudáctvo? Extravagancia? Skúsme sa na chvíľu pozastaviť a zamyslieť sa nad naším povolaním k svätosti. Každý z nás je už od krstu povolaný k svätosti. Sám Ježiš nám to hovorí: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48) No je pre nás, obyčajných ľudí, možné, aby sme boli dokonalí ako Boh? Isteže nie bez Božej pomoci. Každý, kto by sa usiloval o dokonalosť bez Boha, je odsúdený na zlyhanie a pád. Len s Ježišom môžeme byť svätí, napredovať a stávať sa stále lepšími. „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5) Tak ako ratolesti bez viniča neprežijú a neprinesú úrodu, aj my bez Kristovej milosti nie sme schopní udržať si večný život. Niekto si možno myslí, že byť dokonalým je zbytočný prepych, najmä v dnešnej uponáhľanej a konzumnej spoločnosti. Avšak celý náš život je nasmerovaný na jeden konkrétny cieľ – získať spásu. A vstupenkou do neba, do spoločenstva s Bohom je práve svätosť – čo najviac
Z
sa Bohu podobať, a tak mu byť čo najbližšie, čo najviac mu vyjadrovať svoju lásku životom a službou blížnym. Byť svätým znamená približovať naše myšlienky, slová aj skutky Ježišovi. Podľa jeho vzoru meniť svoj život, počúvať ho a uskutočňovať jeho slová, byť jeho pravým učeníkom. V dnešnej dobe, silne poznačenej individualizmom a snahou presadiť svoju vlastnú vôľu, je pre nás ťažké úplne sa odovzdať Kristovi a svoju vôľu nahradiť jeho vôľou. Ak to však nespravíme, nemôžeme mať v duši jeho samého. Buď sme s ním alebo proti nemu. Neexistuje možnosť robiť si, čo sa mi páči a zároveň byť Božím priateľom. Svätosť je požiadavka, ktorú nemôžeme obísť. V prvotnej Cirkvi sa veriaci navzájom nazývali svätými. (porovnaj 1 Kor 1, 1) Pre prvých kresťanov boli slová viera a svätosť synonymom. Byť veriacim pre nich znamenalo byť svätým. To sa často z našej viery vytráca. Ale svätosť nie je žiadny úlet, to nie je niečo extravagantné alebo určené len niektorým, to nie je luxus ani zbytočnosť. Svätosť je naplnením základného Božieho prikázania: „Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ (Jn 15, 12) Byť kresťanom znamená byť dobrým človekom, byť svätým. Dnešná doba potrebuje veľa svätosti a jedným z pokladov, ktoré nám zanechali naši predkovia, sú aj životy svätcov, ktorí sú pre nás vzormi i povzbudením na tejto ceste k dokonalosti. Vážme si svätosť a túžme po nej, modlime sa za ňu, aby sme boli dobrými Božími služobníkmi, ktorých Boh odmení večnou slávou. l
FARSKÝ LIST 05|2012
3
UDALOSTI VO FARNOSTI Prázdna druhá strana kríža
F
iliálny kostol Povýšenia svätého kríža na Brezovci v tomto roku oslávil už svoje 15.výročie. V tomto slávnostnom duchu sa niesla i odpustová slávnosť, ktorá sa konala v nedeľu 16. septembra. Svätú omšu celebroval Ondrej Lajčin, farár z Krivej, spolu s dekanom našej farnosti Ľubomírom Pekarčíkom. Spevácky zbor mladých svojím spevom prispel k skrášleniu tejto odpustovej atmosféry. V homílii sa hlavný celebrant zameral na tajomstvo Kristovho kríža a na utrpenia v našom živote, ktoré si my nesieme ako svoje osobné kríže. Prinášame pár myšlienok otca Lajčina. Človek nikdy celkom nevnikne do tajomstva obety Božieho Syna na kríži, pretože zmyslom tejto obety je Božia láska k svojmu stvoreniu a ktorej my ľudia nie sme schopní. Kristus svojim utrpením a bolestnou smrťou dokázal ospravedlniť našu hriešnosť a otvoriť nám brány neba.
Neodmietol utrpenie, aj keď vedel, čo ho čaká. Prijal vôľu svojho Nebeského Otca. „Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“ A tým nám ukazuje, ako sa máme aj my postaviť k utrpeniu, ktoré nás v živote postretne. Nemáme ho odmietať či dokonca bojovať proti nemu, ale ho máme prijať. Sv. Pavol nám hovorí: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. (Gal 2,20-21n) Svojím utrpením, ktoré s láskou prijímame, sa spájame s utrpením Krista. Keď sa pozrieme na kríž a na Ježiša na ňom, vidíme, že druhá strana kríža je prázdna. To je miesto pre naše utrpenie. Obetujme svoje bolesti, ťažkosti, ktoré v živote prežívame, Kristovi a on nám pomôže ich ľahšie znášať. Milovať Ježiša značí súhlasiť s utrpením. Naučme sa naše ťažkosti a utrpenia obetovať Bohu a on nám pomôže. Ľudovít Oravec Snímka: Miroslav Žmijovský
S patrónkou Slovenska o bolesti
„S
edembolestnú vidíme pod krížom. Tam sa zavŕšila bolesť matky, predpovedaná Simeonom. O pravdách a tajomstvách viery nemožno uvažovať len neosobne. Betlehem – to je Ježiš, ako ho Panna Mária dala ľuďom. Golgota – to je Ježiš, ako ho ľudia vrátili jej... Medzi Betlehemom a Kalváriou čosi zasiahlo do Ježišovho života a tým aj do jej života – hriech ľudí. Aj môj hriech, lebo aj ja som už zradil. I keď nie možno potupne bozkom ako Judáš... Ktorý meč som pomáhal vrážať do srdca Sedembolestnej? – pýta sa kardinál Ján Chryzostom Korec vo svojej knihe „Matka vykúpených“, a na inom mieste hovorí, že utrpenie Panny Márie možno prežívať pred každým krížom, pred každou Pietou, v každom chráme...“ Tak sa deje i v našej nemocničnej kaplnke, ktorá je zasvätená práve úcte Sedembolestnej Panny Márie a ktorú nám Benedikt XIII. v roku 1717 dal za patrónku Slovenska. Tu majú možnosť sa denne naši chorí, ktorí sú hospitalizovaní alebo tí, ktorí idú len na vyšetrenie, zastaviť sa a spojiť svoju bolesť a trápenie s bolesťou Panny Márie. Toto sme si pripomínali pri odpustovej svätej omši na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú celebroval kaplán Marián Katrenčík. Bola to pekná slávnosť, ktorej sa zúčastnilo veľa ľudí, i keď pripadla na sobotu. Katarína Palugová 4
FARSKÝ LIST 05|2012
Vďaka Ti, dobrý Bože, vďaka!
„V
šetko dáš, čo len duša žiada...“ Určite každý z nás pozná túto pieseň, ktorú spievame pred jedlom. Mnohí si však neuvedomujú hĺbku slov! Táto pieseň zaznela aj v nedeľu 23. septembra pri sv. omši vo farskom kostole o 11.00 hodine z príležitosti poďakovania za tohtoročnú úrodu. V homílií sme sa spoločne s pánom dekanom zamysleli nad tým, že to nie je len o poďakovaní za úrodu. Často zabúdame ďakovať aj za to, že nám Pán Boh doprial sily, aby sme mohli pracovať na našich po-
liach a záhradkách. Požehnal nás pekným počasím. Doprial vhodný rast rastlinám. Preto sa môžeme dnes a aj počas celej zimy tešiť z dobrej úrody, ktorú nám Pán požehnal. Doprial nám všetko, čo budeme potrebovať pre naše telo a tým aj pre našu dušu. Úprimne ďakujeme všetkým, ktorí pripravili nádhernú výzdobu nášho chrámu. Na záver sa zapojme do ďakovných slov piesne: Ďakujte s nami všetky tvory, ďakujte, veď Pán, Boh je dobrý! Monika Kočalková Snímka: Miroslav Žmijovský
Púť do Svätej zeme
S
vätá zem je krajinou, kde Boh mimoriadne oslovil celé ľudstvo v záujme jeho harmonického duchovného vývoja. Tu vznikli biblické dejiny Starého a Nového zákona, ktoré podnietili rozvoj novej civilizácie na všetkých kontinentoch. Je kolískou troch svetových náboženstiev – židovského, kresťanského a islamského. Navštíviť a poznať miesta Svätej zeme je určite neopakovateľný a hlboký zážitok a stáva sa nábožensko-duchovným bohatstvom na celý život. Túto príležitosť mali dolnokubínski farníci i veriaci z iných farností. Na podnet dekana Ľubomíra Pekarčíka putovali v čase od 16. do 23. októbra 2012 do Svätej zeme. Program púte bol veľmi bohatý aj vďaka sprievodcovi Tomášovi Torkošovi, ktorý ich svojimi obdivuhodnými znalosťami previedol cez významné udalosti Starého i Nového zákona. Dokázal dokonale skĺbiť historické skutočnosti s ich duchovným rozmerom. Navštívili všetky
významné miesta, ktoré svedčia o živote Ježiša Krista od jeho narodenia v Betleheme cez Kafarnaum, kde žil a pôsobil, až po jeho cestu z Olivovej hory do Jeruzalema. Pešo zišli do Getsemanskej záhrady, kde si osem olivovníkov „pamätá“ agóniu Pána Ježiša. Navštívili Baziliku Getsemany (Agónie), kde je pred hlavným oltárom položená skala, na ktorej sa podľa tradície Pán Ježiš krvou potil. Neďaleko je postavený kostol Hrobu Panny Márie, odkiaľ bola aj s telom vzatá do neba. Navštívili tiež najposvätnejšie miesto kresťanov – Baziliku Svätého hrobu, ktorá pripomína dovŕšenie poslania Pána Ježiša, čiže podstúpenie potupnej smrti, ktorou vykúpil človeka. V pokore a modlitbe stáli na týchto svätých miestach, kde sa odohrala najdôležitejšia udalosť dejín našej spásy. Tu na tichom mieste sa modlili pobožnosť krížovej cesty, ktorú nie je možné vykonať na Via Dolorosa, lebo je situovaná vo veľmi rušnej arabskej časti Jeruzalema. Absolvovali i pobyt na severe Izraela pri prameňoch Jordánu, kde si
obnovili krstné sľuby, v Nazarete, v Káne Galilejskej, kde si manželia obnovili svoje manželské sľuby a na brehu Genezaretského jazera. Nemožno nespomenúť kúpanie v Mŕtvom mori a návštevu pevnosti Masada a Kumrán. Vzácna bola návšteva Hebronu, ktorý nebolo možné dlhé roky navštíviť pre nepokoje v regióne. Hebron je významný pre všetky tri monoteistické náboženstvá. Zaujímavé tiež bolo Mauzóleum patriarchov. To stojí podľa tradície nad miestom jaskyne, v ktorej boli pochovaní najvýznamnejší patriarchovia Starého zákona (Abrahám a Sára, Izák a Rebeka, Jákob a Lea). Ťažko je v krátkosti opísať posolstvo, ktoré v nich zanechala Svätá zem. Najdôležitejšie je duchovné posolstvo, ktoré si odtiaľ odniesli. Púť do Svätej zeme im pomohla upevniť kresťanské presvedčenie. Rozchod bol plný nádeje i vďaky za prežitý spoločný čas, duchovné vedenie i denné sväté omše dekana Pekarčíka. účastníci púte do Svätej zeme
V
deň, keď si budeme pripomínať našich drahých zosnulých – 2. novembra, spomeňme si aj na zomrelé nenarodené deti. Môžeme tak urobiť v tento deň osobnou modlitbou, krátkym zastavením a zamyslením, zorganizovaním spoločnej modlitby na tento úmysel v rodine, v spoločenstve, vo farnosti, alebo zapálením sviečky pred gynekologickými oddeleniami, pamätníkmi nenarodených detí, pri krížoch alebo v oknách svojich domov. Kampaň je organizovaná už desiaty raz Fórom života.
FARSKÝ LIST 05|2012
5
UDALOSTI VO FARNOSTI Mladí v Terchovej
T
ohtoročné leto bolo nesmierne bohaté na zážitky pre členov nášho Mládežníckeho zboru. Inak tomu ani nemohlo byť, pretože využívali každú príležitosť byť spolu ako spoločenstvo. Posledný prázdninový víkend pobalili svoje turistické topánky spolu s dávkou radosti na každý deň a vyrazili na letnú chatu, ktorú tento rok absolvovali v Terchovej. Malebné prostredie a čerstvý vzduch boli tým pravým zdrojom energie na nasledujúce obdobie učenia. Počasie veľmi neprialo dlhšej turistike, a tak si mladí našli náhradu v skupinových hrách, rozhovoroch a speve. Jednoznačne najobľúbenejšou aktivitou bol bedminton. Pán nečakane zmenil program v pastoračnom centre, v ktorom bol zbor ubytovaný, privandrovaním kňaza Marka z Bytče, ktorý so svojím kamarátom spestrili atmosféru životnými zážitkami. Mladí si tak veľmi rýchlo našli nových priateľov. Mládežníci vedia, že radosť, ktorá napĺňa ich životy, by mala byť odovzdaná ďalej, a preto sa nebránili navštíviť tamojší dom
Dotyk neba!
P
oslednú septembrovú nedeľu, 30. 9. 2012, sa konal tradičný Mariánsky výstup na Choč. Tento 22. ročník výstupu sa niesol v znamení prvého desiatka ruženca
dôchodcov a spestriť nedeľnú svätú omšu svojím spevom a hudobnými nástrojmi. Modlitba za nich bola tou najkrajšou vďakou, akú mohli dostať. V pondelok ráno slnečné lúče konečne dopadli na okolité kopce. Trasa bola naplánovaná, už stačilo len vyraziť. Vrátna dolina – Sokolie – Malé nocľahy – Tiesňavy. Príroda sa ukázala v plnej
kráse, ktorej nebolo možné odolať ani v utorok – posledný deň pobytu. Najprv upratovanie, balenie vecí, a potom chodníčkom cez Jánošíkove diery na Malý Rozsutec. Nehrialo ich iba slnko, ale aj dobrý pocit v srdci, s ktorým sa z Terchovej pobrali domov.
svetla: „Ježiš, ktorý bol pokrstený v Jordáne a začal svoje verejné účinkovanie.“ Slabý nočný dážď neodradil farníkov, ktorí sa v nedeľné ráno rozhodli vyjsť na Choč a zažiť spoločenstvo. Keď stúpali, slnko sa predieralo cez listy a konáre stromov
a osvetľovalo im chodníky. Na Poľane, kde sa všetci krátko občerstvili a nabrali síl na ďalší kus cesty na vrchol, mali možnosť zažiť krásny pohľad na prírodu okolo. Choč ich privítal neuveriteľne nádherným výhľadom. „Nebo bolo krásne modré a všade okolo nás boli kopčeky oblakov, ako keby sme boli niekde v nebi! Úžasné počasie!“ pochvaľovala si jedna z účastníčok. Panna Mária nad nimi držala neustále svoju ochrannú ruku. Ako odmenu za dôveru v jej ochranu spolu s kaplánom Miroslavom mohli na vrchole sláviť najsvätejšiu obetu. V kázni uvažoval nad sv. ružencom. „Panna Mária je nám vzorom kontemplácie, rozjímania, premýšľania o Božom slove. Pretože ruženec je právom nazvaný súhrnom celého evanjelia. Ruženec je rozjímanie o Ježišovi Kristovi spolu s jeho matkou Máriou: o jeho detstve, účinkovaní a ohlasovaní Božieho kráľovstva, o umučení a oslávení, na ktorom už dostala s telom aj dušou účasť aj Panna Mária.“ Po duchovnej posile sa posilnili aj fyzicky a vychutnávali si krásu okolitej prírody. Vytvorili milé spoločenstvo a nikomu sa ani nechcelo ísť späť domov. Povzbudení vo viere sa v poludňajších hodinách vrátili šťastne domov.
Mária Kubalová Snímka: Dušan Sotoniak
Monika Kočalková Snímka: Miroslav Žmijovský 6
FARSKÝ LIST 05|2012
Za svätým Vendelínom
T
aká obyčajná sobota. Deň, ktorý nie je všedný, ako tie ostatné v týždni, ale v pravidelnom rytme ich striedania má už svoj zabehnutý rituál. Upratať v byte, v školských taškách, v hlavách... a pripraviť sa na nový cyklus stále sa otáčajúceho kolotoča. Ale nebo sľubovalo viac. Takéto jasné a čisté ho vidieť a ostať nedotknutý, pohltený kolotočom bežných starostí – to by bol jednoducho hriech! Nebolo sa treba dlho rozhodovať. Šup pár vecí do batoha,
čosi na zahryznutie, palica do ruky a ide sa hore. Hore na hory, bližšie k číremu, krásnemu nebu, do prírody hýriacej kompletnou farebnou škálou jesene. Len otvárať oči, dýchať, tešiť sa a kráčať. Chvíľa, v akej by človek s radosťou šliapal aj bezcieľne, tobôž, keď má jeho cesta smer a zmysel. Keď ho čosi zdvihne zo zeme či z pohodlia a ťahá ho za novým, nepoznaným. Cestou zistí, že nie je sám, že hľadajúcich duší je na svete viac. Radosť rastie, srdce cíti cieľ. Áno, toto je miesto, ktoré som hľadal!
Možno podobne kedysi mladý princ Vendelín našiel svoj Rím, svoje miesto pod nebom. A aj nás ostatných to ďalej učí a ťahá nás na miesta pripomínajúce civilizáciou nedevastovanú krásu jeho pustovne. Keď sme v sobotu, na jeho sviatok vyrazili z Dolného Kubína cez Brezovec a Krnáče k jeho kaplnke, iba sme tušili, kde to asi je, nepoznali sme cestu. No keďže všetky cesty vedú do Ríma, bola aj tá naša správna a úspešná. Zrazu sme boli na
mieste a Vendelínov duch úradoval. Pred kaplnkou sa pripravoval duchovný pokrm a arómy modlitieb stúpali od rúk, úst a sŕdc pucovských babičiek a ďalších pribúdajúcich hore k pootvorenému nebu. Za kaplnkou zdatní pucovskí kuchári chystali pokrm pre telá, pričom patrične podlievali pripravovaný guláš a k nebu z kotlíkov a spod nich stúpali tiež nie nezaujímavé arómy. A cestami vedúcimi do tohto Vendelínovho Ríma zo všetkých strán prúdili ďalší pútnici. Jedni od Kubína a Bzín, iní
od Pucova, ďalší od Malatinej či Pribiša a mnohí aj z blízkeho maličkého Srňacieho, keďže ono je s civilizáciou spojené akou-takou, no regulérnou asfaltkou. Dvanásta odbila, slávnosť mohla začať. Kňazi koncelebrovali dvaja, gitaristiek hralo pod storočnou lipou vari zo päť a k spoločným modlitbám sa pripájal zástup pútnikov, ktorých sa tu napokon zišlo vari päťsto. Kazateľ Michal Hunčaga v duchovno-environmentálnej kázni pripomenul dôležitosť vrúcneho vzťahu k prírode, no nezabudol zdôrazniť cenu človeka a jeho cesty k Bohu, hodnotovo ešte nad cenou jemu zverenej prírody. Po duchovnom pokrme prišiel na rad telesný, ktorý sa medzitým dováral v tôni lesíka za kaplnkou. Nálada bola pozdvihnutá, i uvoľnená, jasné nebo a súhra zúčastnených urobili svoje. Vybalili sa batohy, vytiahli sa misky a lyžice, ba i harmonika, gitary a píšťaly, naladili hlasy, no a pucovským ženuškám sa napokon ani veľmi nechcelo do vlečiek nasadať na spiatočný transport poľnou cestou cez kopec. Aj my sme sa len tak poľahky dvíhali a zberali na spiatočnú cestu cez Krnáče. Pri kaplnke svätého princa – pustovníka Vendelína napokon ostal len verný maďarský vojak Vendelín, ktorý tam našiel svoje podivné posledné miesto pri ceste za slobodou koncom jedného nevšedného virvaru druhej svetovej. Ondrej Štyrák Snímky: Benjamín Brodňanský
Vnúčatá starým rodičom
O
któber je obdobie, kedy príroda mení svoj šat, ruch leta utícha a my sa môžeme zastaviť a obdivovať krásu okolo nás. Október je aj mesiacom úcty k starším, čas, kedy si možno viac než inokedy spomenieme na babku a dedka. Tretiu októbrovú nedeľu žiaci a učitelia Cirkevnej spojenej školy v Dolnom Kubíne už tradične venovali programu Vnúčatá starým rodičom. V Mestskom kultúrnom stredisku prebehol program, ktorý potešil nielen starých rodičov, ale všetkých zúčastnených. Deti vložili svoju lásku, úctu a vďaku k starkým do piesní, tancov, básní a scénok. Predstavili sa najmladší predškoláci, žiaci prvého a druhého stupňa základnej školy a hovoreným slovom ich sprevádzali študentky osemročného gymnázia. A. Sivčáková • Snímka: archív školy FARSKÝ LIST 05|2012
7
ROZHOVORY
Kúsok Oravy si odnášame v srdci TEXT: MONIKA KOČALKOVÁ • SNÍMKY: ARCHÍV SESTIER SALEZIÁNOK
Počas letných prázdnin nastali zmeny v komunite našich sestier saleziánok. Z dolnokubínskeho pôsobiska odišli sestry Mária Svoreňová a Zuzana Saloňová. Ich tváre už medzi nami nevídame, ale ako samé povedali, Slovensko nie je až také veľké, aby sa k nám opäť nemohli vrátiť. Na rozlúčku odpovedali na pár otázok.
Zuzana Saloňová
mila takú vysokú koncentráciu umeleckých (hudobných a iných) talentov na území jedného mesta.
Aké boli pre vás začiatky v Dolnom Kubíne? Prekvapilo vás tu niečo? Začiatky na Orave boli pre mňa poznačené spomienkou na jedny duchovné cvičenia, ktoré som tu ako dievča absolvovala a pamätám si, že som vtedy zatúžila bývať v takom krásnom prostredí. Zdá sa, že Pán, Boh odpovedal na moju túžbu – aspoň na tri roky. Rovnako sa mi zdá, že Pán, Boh tú krásu (aj keď tá oravská príroda je niekedy aj tvrdá) vložil aj do umeleckého cítenia miestnych ľudí – málokde som si uvedo-
Počas vášho trojročného pôsobenia v našej farnosti ste sa venovali mladým na stretkách, ale mali ste na starosti aj detský zbor. Ako vnímate deti a mladých v našej farnosti? Z mojich stretnutí s deťmi a s mladými som si odnášala rôzne dojmy: niekedy to bol údiv nad kresťanskou uvedomelosťou, inokedy som bola potešená z toho, že si mladí nevystačia s odpoveďami v otázkach viery, ktoré zdedili, ale hľadajú vlastné. No niekedy som sa tiež vyrovnávala
s dojmom, že niektorým stačí akoby „katolícky náter“, ktorý odpozorovali od dospelých, ale v hĺbke a v živote sa to prejavovalo málo. Čo nové ste sa u nás a pri nás naučili? Veľa vecí. Za všetky spomeniem len poznanie, ako sa dá prežiť liturgia, keď je pripravená s jemnocitom a kompetentne. A tiež, že obyvateľ Oravy sa povie Oravec a že na otázku „kde?“ sa dá odpovedať nielen „tu“, ale aj „sem“. Čo vám najviac ostáva v pamäti z pôsobenia v Dolnom Kubíne? Keď zatvorím oči, vidím sa, ako kráčam domov a pozerám na Choč, a keď kráčam opačným smerom, vidím Kubínsku hoľu. V nose mi ostala vôňa šíriaca sa z neďalekej pekárne. A mojim nohám chýbajú „kondičné behy do kopca“ (ja som si ich tak nazvala), keď som sa ponáhľala do ZŠ alebo do kostola na Brezovci. Ale najviac mi chýbajú priatelia, ktorých mi tu Boh daroval. Ako ste vnímali spoluprácu v našej farnosti s inými spoločenstvami? Ostal vo mne obdiv nad zapálenosťou a angažovanosťou spoločenstiev pre dobro. Mala som tiež však dojem, že sme mohli spolu viac komunikovať a viac spolu hľadať. Odišli ste na nové pôsobisko do Bratislavy, do komunity na Vavilovovej. Máte už aj nejakú milú príhodu? Také, ktoré sa týkajú orientácie v novom prostredí alebo behu na autobus? Takých mám kopec! Ale tými vás nebudem unúvať. Milé pre mňa bolo, keď sa mi neznámi ľudia z tunajšieho saleziánskeho strediska prihovorili ako prví a privítali ma – dobre mi to padlo. A učím sa priradiť tváre k niektorým neuveriteľným prezývkam.
Mária Svoreňová
Medzi akcie, kde Zuzana Saloňová (vľavo) nechýbala, sa zaradil aj známy saleziánsky KubCup. 8
FARSKÝ LIST 05|2012
Z našej farnosti ste boli preložená koncom augusta. Odišli ste do Kremnice. Môžete nám priblížiť vaše terajšie pôsobisko a prácu v ňom? Preloženie do Kremnice prišlo až po ohlásených prekladoch (ospravedlňujem sa všetkým, s ktorými som sa nestihla rozlúčiť) v našej provincii. Je to skôr výzva pre náš Inštitút i pre mňa osobne. Sestry františkánky v Kremnici pôsobili medzi Rómami 3,5 roka a urobili pekný kus
Čomu novému ste sa pri nás naučili? Oravci sú síce srdeční, ale treba dosť času, aby sa človek dostal k ich srdcu. Naučila som sa tu viac dôverovať Bohu, ktorý je Pánom všetkých sŕdc a potom som mala možnosť vidieť skutočné zázraky, o ktorých sa nehovorí v hlavných správach, ale sú uchovávané v dušiach tých, ktorí ich prežili. A som vďačná, že Pán mi dovolil byť toho svedkom. Čo si odnášate v srdci so sebou z našej farnosti, mesta či Oravy? Odniesla som si všetky škatule okrem bicykla, ktorý som dostala ako dar ... ale ten mi ešte doručia. To je tá hmotná stránka – ale vo svojom vnútri si odnášam dobrotu a lásku všetkých ľudí, ktorých mi Pán poslal do cesty a ktorých zverujem Jeho nežnej prozreteľnosti.
Podľa tohoto úsmevu by ste sestru Máriu Svoreňovú spoznali hocikedy a kdekoľvek.
práce. Ad experimentum na 1 rok sme so sestrou Monikou prijali túto novú poslušnosť a pracujeme ako vychovávateľky na internáte s rómskymi dievčatami. Sú tu aj chlapci – spomínam ich preto, lebo som vedúca internátu. Sú to žiaci 8-ročného súkromného gymnázia Zefirína Mallu a pochádzajú z rôznych častí Slovenska. Najviac ich je z východu – z Bardejova, kde naši bratia saleziáni s týmto etnikom pracujú už 20 rokov. Sú to vlastne deti rodičov, s ktorými sa pracovalo a pracuje. V rámci inkluzívneho vzdelávania je to jeden zo spôsobov, ako vychovať inteligenciu z radov Rómov a postupne meniť myslenie tejto komunity, že oni sú hlavní zodpovední za kvalitu ich života. Aké však boli začiatky v Dolnom Kubíne? Do Dolného Kubína som prišla s veľkým meškaním na sviatok Panny Márie Lurdskej 11. februára 2005 – bola veľká poľadovica. Tri mesiace som zastupovala jednu sestru na Obchodnej akadémii. No v lete som sa sem definitívne vrátila. Opäť s meškaním, lebo na trati Kraľovany – DK bol zosuv pôdy. Oproti predchádzajúcim pôsobiskám – v Budapešti a Bratislave – to bolo príjemné prekvapenie. Mám totiž radšej malé mestá, kde sa ľudia poznajú,
fandia si a sú si bližší. Prekvapila ma veľká účasť na bohoslužbách, ktorá však, ako som postupne zistila, bola, žiaľ, viac tradičná. V našej farnosti ste pôsobili už od roku 2005. Ako hodnotíte s odstupom času našu farnosť? Pôsobila som tu 7 plných rokov a môžem povedať, že úrodných. Prevažne som učila na „Kukučínke“, kde som učila rada – najmä kvôli „nespratným“ a „nepolepšiteľným“ deťom, s ktorými som dobre vychádzala. Keď ma najväčší „výtečníci“ dokázali v meste bez ostychu pozdraviť, pristaviť sa a porozprávať, hoci mali dievčinu pri sebe, tak som si hovorila, že to má zmysel. Niektoré moje spolusestry nerady chodili so mnou pešo, lebo cesta domov tak trvala veľmi dlho... Často som preto chodila aj na bicykli. Tiež som vďačná za stretká, animátorské i duchovné obnovy, ktoré som viedla a vďaka ktorým som sa dostala od mladých až k ich rodičom, čo s odstupom času vidím ako veľmi dobré a požehnané. Prehĺbený vzťah k Bohu, zmena štýlu života a náležitá hierarchia hodnôt – to nie sú zanedbateľné veci, zvlášť keď aj otcovia rodín vedia skloniť nielen hlavu, ale i kolená spolu so svojimi deťmi pred Všemohúcim.
Slovko na záver pre čitateľov... Ja sa ani nelúčim, lebo Slovensko nie je také veľké, aby ma sem predstavení nemohli ešte poslať a moja nová misia je ad experimentum, pre ktorú prosím o modlitby. Deťom som často hovorievala, že naša slovenčina je nádherná a výstižne označuje skutočnosti. Slovo bohatý hovorí o vzťahu: BOH a TY a na prehĺbenie tohto vzťahu všetkým vyprosujem v Roku viery (možno aj v rámci misií, o ktorých som v DK snívala) bohatstvo potrebných milostí. l FARSKÝ LIST 05|2012
9
ZO SVETA CIRKVI Ordinariát OS a OZ SR pripravuje katechézy Ordinariát Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR pripravuje v rámci Roka viery cyklus katechéz na témy z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Zverejňované budú na stránke ordinariátu www.ordinariat.sk v časti „Dokumenty“. Autormi katechéz budú jednotliví kapláni ordinariátu a veriaci s nimi budú môcť komunikovať na jednotlivé témy prostredníctvom zverejnených e-mailov. -tk kbs-
Nová socha v Bolívii V Bolívijskom mesto Oruro stavajú mariánsku sochu. Nie hocijakú. O sedem metrov by mala prevýšiť známu sochu Krista Spasiteľa a stala by sa tak najväčším stavebným dielom Latinskej Ameriky. Jej výška teda bude 45 metrov, náklady na jej výstavbu zatiaľ činia 1,1 milióna eur. Stavebné práce chcú ukončiť budúci rok, mesto by sa s ňou mohlo prezentovať už na fašianky v r. 2013. Chystajú aj zápis do knihy rekordov. -tk kbs-
Kresťanstvo je v Afrike prevažujúcim náboženstvom Kresťanstvo je v Afrike prevažujúcim náboženstvom a počet jeho vyznávačov výrazne prevyšuje počet stúpencov islamu. Podľa prezentovaných dát sú 46,53 percenta afrických obyvateľov kresťania, o šesť percent menej moslimovia (40,46 percenta). Necelých 12 percent (11,8 %) sa hlási k tradičným africkým náboženstvám. Z 59 afrických krajín je 31 väčšinovo kresťanských, v 21 prevažuje islam a v šiestich vedú domorodé kulty. Zatiaľ čo na počiatku 20. storočia žilo v Afrike desať miliónov kresťanov, v tomto roku je ich 50-násobne viac – pol miliardy. V roku 1900 boli iba dvaja kresťania zo sto afrického pôvodu, dnes ich je už 20 a za desať rokov ich počet prevýši kresťanské komunity v Európe a Amerike. -rv cz-
Slovenskí horskí záchranári majú patróna
N
etradičný liturgický sprievod tvorený zväčša z príslušníkov Horskej záchrannej služby (HZS) v záchranárskych uniformách otvoril 21. októbra 2012 v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej pontifikálnu svätú omšu, počas ktorej bol vyhlásený blahoslavený pápež Ján Pavol II. za patróna HZS na Slovensku. V úvode slávnosti prečítal hlavný celebrant nuncius Mario Giordana schvaľovací dekrét a zároveň ho odovzdal do rúk jej riaditeľa HZS Jozefa Janigu. Jeho kópie si prevzali aj náčelníci jednotlivých staníc z celého Slovenska. Vo svojej následnej homílii sa nuncius Giordana veriacim a zvlášť záchranárom prihovoril myšlienkami, v ktorých zdôraznil potrebu nasledovať Kristov príklad služby a vysvetlil podstatu princípu, ako aj za čo je možné dosiahnuť Božie kráľovstvo. Ako príklad nasledovania Krista v jeho služobnosti predstavil nuncius pápeža Jána Pavla II., jeho dielo, skutky či obetavú službu Cirkvi a svetu. Pre Ordinariát OS a OZ SR je veľkým úspechom, že počas 10 rokov existencie sa podarilo oživiť medzi príslušníkmi všetkých ozbrojených a záchranných zložiek – vojakmi, policajtmi, väzenskými dozorcami, hasičmi, colníkmi a teraz aj horskými záchranármi úctu k svätým patrónom, ako sú sv. Šebastián, sv. Michal Archanjel, sv. Matúš, sv. Florián, sv. Martin, či sv. Juraj a ďalší, medzi ktorými už nebude chýbať ani blahoslavený Ján Pavol II., pápež, ktorý na Slovensku Ordinariát OS a OZ SR v roku 2003 sám zriadil. Schvaľovací proces trval dlho, keďže sa to muselo riešiť až vo Vatikáne. Iniciátormi vyhlásenia boli samotní horskí záchranári, ale výrazne im pomohol ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek, ktorý potrebné formality vybavoval, keďže príslušníci HZS patria pod jeho právomoc. Vyhlásenie Jána Pavla II. za patróna horských záchranárov je pre nich veľkým sviatkom. Záchranári sa často pohybujú pri akciách medzi životom a smrťou a v extrémnych prípadoch to duchovno hrá určite veľkú úlohu. Preto si aj samotný riaditeľ Horskej záchrannej služby myslí, že si Jána Pavla II. ako patróna zaslúžia, aby sa mali vo svojom vnútri kam utiekať. -tk kbs-
V Prahe blahorečení štrnásti mučeníci
V
pražskej Katedrále sv. Víta, Vojtecha a Václava sa uskutočnilo slávnostné blahorečenie štrnástich pražských mučeníkov. Hlavným celebrantom bol na základe pápežského poverenia kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Ako vo svojej homílii uviedol, slávnostná beatifikácia hrdinských rehoľníkov chce všetkých „povzbudiť k premáhaniu zla dobrom“, podľa pamätných slov Pána: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ (Lk 6, 27-28) Zároveň dodal: „Štrnásť pražských mučeníkov nás povzbudzuje k tomu, aby sme čelili prílivu zla, ktoré sa hrnie zo všetkých strán, postojom odpustenia a bratstva, a prebúdzali tak dobro, ktoré je v jadre každého ľudského srdca.“ Štrnásti pražskí mučeníci tvorili františkánsku komunitu, ktorá sa v roku 1604 usadila v ruinách niekdajšieho karmelitánskeho kláštora Panny Márie Snežnej v tesnej blízkosti Václavského námestia. Keď v roku 1611 vyvrcholil spor medzi Rudolfom II. a jeho bratom Matúšom, cisár sídliaci v Prahe požiadal svojho príbuzného pasovského biskupa Leopolda Habsburského o pomoc. Vojská, ktoré však vyslal, chápali výpravu ako príležitosť na zisk a 15. februára 1611 dobyli a kruto vyplienili Malú stranu. Medzinárodná komunita, ktorú tvorili františkáni z Talianska, Nemecka, Španielska, Holandska, Francúzska a Čiech bola kruto vyvraždená. Čechom v tejto komunite bol Bedřich Bachstein. -tk kbs-
10
FARSKÝ LIST 05|2012
Inštrukcia spišského diecézneho biskupa Mons. Štefana Sečku o udeľovaní odpustkov v Roku viery v Spišskej diecéze Apoštolská penitenciária vydala na sviatok Povýšenia sv. Kríža 2012 dekrét Urbis et Orbis, v ktorom stanovuje podmienky na získanie odpustkov v Roku viery. V uvedenom dekréte sú biskupom dané isté právomoci ohľadom stanovenia miest a dní, v ktoré možno odpustky získať. Z tohto dôvodu dávam do pozornosti všetkým duchovným pastierom i veriacim Spišskej diecézy, že pre získanie odpustkov je vždy potrebné splniť základné podmienky a potom sa žiada vykonať špecifický úkon, resp. úkony. Základné podmienky pre získanie úplných odpustkov: V prebiehajúcom Roku viery môžu veriaci s opravdivo kajúcim duchom získať úplné odpustky v prospech duší v očistci alebo pre seba, ak 1) pristúpia k sviatosti zmierenia (stav milosti posväcujúcej); 2) prijmú sväté prijímanie; 3) pomodlia sa na úmysel Svätého Otca; 4) vykonajú niektorý nižšie uvedený špecifický odpustkový úkon. Špecifické úkony na získanie úplných odpustkov pre veriacich:
a) keď sa zúčastnia v ktoromkoľvek kostole alebo na inom vhodnom mieste na troch kázňach počas svätých misií; alebo sa zúčastnia na troch prednáškach alebo katechézach vysvetľujúcich učenie Druhého vatikánskeho koncilu alebo Katechizmu Katolíckej cirkvi; (Každý piatok večer pri svätej omši o 18.30 v kostole na Brezovci bývajú katechézy pre birmovancov a tie sú z Katechizmu katolíckej cirkvi. Kto sa teda trikrát zúčastní na týchto katechézach s úmyslom získať tieto odpustky, môže ich získať – pre seba alebo pre duše v očistci. – pozn. red.) b) keď navštívia počas púte pápežskú baziliku, kresťanské katakomby, katedrálny kostol alebo iné miesto určené ordinárom špeciálne na Rok viery a zúčastnia sa tam na nejakom posvätnom obrade alebo tam aspoň pobudnú v sústredení a zbožnom rozjímaní, ktoré zakončia modlitbou Otče náš, Verím v Boha, modlitbou k bl. Panne Márii, prípadne k svätým apoštolom alebo patrónom. K tomuto bodu stanovujem na Rok viery tieto miesta: • Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule, Bazilika sv. Kríža v Kežmarku, Bazilika Navštívenia Panny Márie v Levoči, Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie v Poprade; • farské kostoly: v Spišskej Novej Vsi, v Starej Ľubovni, v Spišskej Starej Vsi, v Liptovskom Mikuláši, v Ružomberku, v Dolnom Kubíne, v Námestove, v Zákamennom, v Trstenej a v Tvrdošíne; • kostoly zasvätené: Najsvätejšej Trojici, Božskému Srdcu Ježišovmu, svätým apoštolom, sv. Martinovi, sv. Cyrilovi a Metodovi. Zároveň všetkým kňazom, ktorí majú riadnu alebo delegovanú spovednú fakultu a budú v týchto kostoloch počas Roka viery vysluhovať sviatosť zmierenia, udeľujem právomoci, ktoré v kán. 508, §1 KKP prislúchajú kanonikovi penitenciárovi, t. j. môžu odpúšťať vo sviatostnom fóre cenzúry latae sententiae nevyhlásené a nerezervované Apoštolskej Stolici; tieto právomoci však nemôžu delegovať (porov. kán. 508, § 1-2 KKP). c) Keď v dňoch určených miestnym ordinárom na Rok viery sa na ktoromkoľvek posvätnom mieste zúčastnia na slávení Eucharistickej obety alebo Liturgie hodín a k tomu sa pomodlia Verím v Boha. K tomuto bodu ustanovujem na Rok viery nasledovné dni: Sviatky Pána: slávnosť Narodenia Pána, sviatok Krstu Krista Pána, Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania (svätá omša vo dne), slávnosť Nanebovstúpenia Pána, slávnosť Zoslania Ducha Svätého, slávnosť Krista Kráľa. Sviatky Panny Márie: slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sviatok Návštevy Panny Márie, slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. Sviatky svätých: slávnosť sv. Jozefa, sviatok Katedry sv. Petra, slávnosť sv. Petra a Pavla, slávnosť sv. Cyrila a Metoda, výročný deň smrti sv. Cyrila (14. februára), výročný deň smrti sv. Metoda (6. apríla). Okrem toho aj: slávnosť titulu kostola (aj filiálneho), alebo kaplnky, v ktorej sa konajú bohoslužby a určený deň verejnej poklony Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej vo farnosti. d) V ľubovoľnom dni počas Roka viery, pri zbožnej návšteve krstnej kaplnky alebo iného miesta, kde sa vysluhuje sviatosť krstu, a obnovia si krstné sľuby.
Formácia na Katolíckej univerzite V októbri sa začal Program intelektuálnej formácie uskutočňovaný v rámci Kolégia Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU). Kolégium začalo svoju činnosť v akademickom roku 2012/2013. Prednáškový cyklus je určený všetkým študentom, pedagógom i priateľom KU. Prvú prednášku na tému Tomáš Akvinský o človeku predniesol vedúci katedry Peter Volek. Obsahom jeho vystúpenia bolo Akvinského chápanie človeka, podstata ľudskej duše a tela, i teologické otázky. Ďalšia prednáška ThLic. Jána Dolného bola na tému John Henry Newman: Idea Univerzity. Verejné prednášky v rámci Programu intelektuálnej formácie Kolégia budú pokračovať každý utorok o 20.00 h na rektoráte KU. Posledná desiata prednáška v zimnom semestri sa uskutoční 11. decembra 2012. Viac informácií získate na www.ku.sk. -tk kbs-
Sklad solidarity pôsobí už dva roky Sklad solidarity Slovenskej katolíckej charity sídli na Jasovskej ulici č. 6 v bratislavskej Petržalke. Pre darcov, ale aj pre ľudí v núdzi, je otvorený vždy v utorok, stredu, piatok a v sobotu od 10:00 do 15:00. Ponuka skladu sa za dva roky pôsobenia popri obuvi a oblečení postupne rozrástla napríklad o školské potreby, nábytok, elektrotechniku, rôzne domáce spotrebiče, knihy či športové potreby. Ide o veci, ktoré svojmu účelu ešte poslúžia, no pre majiteľa sú už nepotrebné. Od jeho otvorenia využilo pomoc skladu viac ako dvetisíc ľudí a toto číslo rýchlo rastie. Od otvorenia Skladu solidarity svojimi darmi prispelo už viac ako 720 individuálnych darcov a dvadsať firiem. Viac informácií o sklade ako aj o možnosti pomôcť a zapojiť sa do projektu, je dostupných na internetovej adrese SKCH www.charita.sk/stranky/skladsolidarity. -tk kbs-
Veriaci, ktorí sa opravdivo kajajú a nemôžu sa zúčastniť týchto slávení pre vážne dôvody (rehoľné sestry, ktoré žijú v kláštornej klauzúre, chorí, starí, väznení, starajúci sa o chorých), pri zachovaní základných predpokladov, stačí, ak sa v myšlienkach spoja s veriacimi prítomnými na slávení a vypočujú si najmä slová Svätého Otca alebo diecéznych biskupov prostredníctvom televízie alebo rozhlasu a pomodlia sa s nimi Otče náš, Verím v Boha, či ďalšie modlitby v súlade s Rokom viery a obetujú Bohu svoje ťažkosti alebo utrpenie svojho života, môžu získať úplné odpustky. (redakčne skrátené) FARSKÝ LIST 05|2012
11
TÉMA
Tajomstvo stromu TEXT: PETRA JURČÁKOVÁ • SNÍMKY: INTERNET
11. októbra 2012 otvoril Svätý otec Benedikt XVI. slávením svätej omše Rok viery, ktorý bude trvať do slávnosti Krista Kráľa budúceho roku, do 24. novembra 2013. Začiatok Roku viery sa zhoduje s päťdesiatym výročím otvorenia II. vatikánskeho koncilu. Na úvod vám ponúkame zamyslenie o koreňoch našej viery. Tam by sme mali začať. Či si to priznáme, alebo nie, či sa nazývame „veriaci“, alebo „neveriaci“, nič to nemení na fakte, že náš život a naše konanie je určované našou vierou. Len málo vecí okolo nás sú fakty. A tak môžeme povedať, že na počiatku všetkého je INFORMÁCIA. „Semeno je Božie slovo“ (Lk 8,11b), hovorí Ježiš a tým naznačuje, že všetko vyrastá zo slova, z informácie, ktorá dáva vzniknúť všetkému ostatnému.
Čo nasleduje potom? Všetko závisí od toho, či slovo nájde vhodnú pôdu v srdci človeka a zapustí v ňom korene – korene VIERY! Ježiš hovorí o semene slova toto: „A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.“ (Lk 8,15) Všetko totiž závisí na tom, či sa rozhodneme prijatému slovu uveriť, alebo nie. Táto viera potom určuje, čo si myslíme sami o sebe, určuje naše sebauvedomenie, našu IDENTITU. Tak napríklad, ak uverím informácii, ktorá hovorí, že Boh nejestvuje, svet je iba zhlukom hmoty bez zmyslu a cieľa – potom isto nebudeme samých seba považovať za Božích synov či Božie dcéry! Alebo ak uverím informácii o vzdialenom Bohu – sudcovi, ktorému mám slúžiť, potom budem sám seba nevyhnutne považovať za bezmocného, maličkého služobníčka tohto Boha, a nič viac. Moja viera teda nevyhnutne určuje aj moju vieru v to, čím som ja sám v sebe. Vytvára rámec, ktorý nedokážem nijako prekročiť. Naša identita následne určuje naše VZŤAHY k ľuďom, k veciam, k práci, peniazom, politike i celému svetu okolo nás. Ak verím, že som žobrák, budem mať s okolím vzťahy žobráka.. V krátkosti: naše vzťahy sú a vždy budú zrkadlom toho, čo si o sebe myslíme odhliadnuc od toho, ako o nás zmýšľa Boh. 12
FARSKÝ LIST 05|2012
Tieto vzťahy napokon určia, aké budú naše SKUTKY. Inak sa k tomu istému človeku budú správať rôzni ľudia. Ich konanie totiž neurčuje iba to, kým dotyčný človek je, ale to, aký vzťah si oni sami k nemu vytvárajú – a ten je daný ich vierou a ich vedomím identity. Ucelenejší pohľad na tieto veci dostaneme, ak sa na ne pozrieme z obrazu stromu, ktorý v úvode ponúka Ježiš: Na začiatku je slovo, čiže semienko. Z neho – ak je prijaté úrodnou pôdou srdca človeka – vyrastajú ukryté korene viery. Z koreňov viery vyrastá kmeň našej identity, nášho pohľadu na nás samotných a nášho zmýšľania a obrazu o sebe samých. Z kmeňa našej seba-identity potom vyrastajú konáre vzťahov. Na končekoch jednotlivých konárov – vzťahov sa nachádza ovocie, čiže skutky, ktoré konáme. Ovocie nemôže byť hocijaké. Jeho tvar a kvalitu určujú konáre, na ktorých sa urodilo. Konáre ale nemôžu byť iné ako strom, strom nemôže poprieť svoje korene a korene sú úplne závislé na pôvodnej genetickej informácii semienka.
Ježiš nerúca staré To je dôvod toho, prečo Ježiš neprichádza s nejakým novým zákonom, ktorý by sa snažil presvedčiť ľudí, aby žili ako synovia Boha a ako sám Ježiš. Ak sa vás niekto opýta: „Prečo Ježiš konal skutky, aké konal, žil bez hriechu, zomrel za nás – ako to, že to dokázal?“, odpoviete úplne samozrejme: „Lebo bol Božím Synom!“ A ak sa vás znova opýtajú: „Prečo tak nežijete vy?“, odpoviete rovnako samozrejme: „Lebo sme iba slabí a krehkí ľudia!“ Nehovorí to za všetko? Nemôžeme žiť a konať inak, než tak, ako určuje naša prirodzenosť, naša identita. Preto je pokus nanútiť ľuďom konanie Boha márny. Zákon je márny. Neuskutočniteľný. Preto to ani Ježiš nerobí. Namiesto toho hovorí: „Musíte sa znova narodiť.“ (Jn 3,7) Sv. Pavol hovorí: „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ (2 Kor 5,17) Lenže nové stvorenie, nové zrodenie si vyžaduje novú genetickú informáciu. Nový genetický kód, ktorý zrodí novú bytosť. A práve kvôli nej Ježiš prišiel. Hovorí: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka.“ (Mt 13,37) „Semeno je Božie slovo.“ (Lk 8,11) Ježiš rozsieva slovo, Evanjelium, zvesť – informáciu – o tom, že Boh je Otec a my sme Jeho deti, že nás miluje a my sme povolaní a ustanovení za jeho dedičov. A potom Ježiš túto zvesť potvrdzuje znameniami, potom smrťou na kríži a nakoniec zmŕtvychvstaním. Znova sa narodiť spočíva v tom, že vo svojom srdci prijmeme toto slovo a uveríme mu: skutočne, hlboko a bezpodmienečne!
Ak sa tak stane, znamená to, že naša STARÁ IDENTITA, onen „starý človek“, „hriešne telo“, odumrela – a namiesto nej sa zrodila NOVÁ IDENTITA. Vďaka VIERE sme prijali identitu Božích synov a dcér. Zmýšľame o sebe ako o synoch a dcérach Boha. A preto – úplne normálne, prirodzene a logicky – aj naše vzťahy sú vzťahmi Božích synov a dcér a naše skutky sú samozrejme skutkami Božích synov a dcér. Zmeňte semeno a všetko sa zmení. Zasaďte namiesto jablone slivku – a celý strom, ktorý vzíde, bude slivkou a nie jabloňou. Presne toto sa s nami deje, keď prijmeme skrze vieru novú informáciu, novú zvesť, obsiahnutú v semienku Božieho Slova! Preto Ježiš a následne apoštoli kladú absolútny dôraz na vieru: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16), vraví Ježiš. „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha.“ (Jn 1,12n), vraví Ján a znova tak potvrdzuje nutnosť viery. „Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.“ (Hebr 11,6) Ak totiž vierou neprijmeme novú genetickú informáciu Božieho slova, potrebnú na to, aby sa z nej ako zo semienka zrodil nový človek, potom ostávame starými ľuďmi a ostávame nimi bez ohľadu na to, či navonok predstierame konanie a správanie sa nových ľudí, alebo nie. Neusilujme sa o zmenu konania a správania sa seba, či iných ľudí. Je to márne rovnako, ako keď sa budeme snažiť presvedčiť slivku, aby rodila jahody, alebo automatickú práčku, aby vysielala televízny program. Je veľká chyba, že v praxi my, kresťania, kladieme dôraz len na skutky a vieru podceňujeme. Ježiš veľmi dobre vedel, že konanie človeka sa nezmení, ak sa nezmení jeho viera. Preto – na rozdiel od Jána Krstiteľa – nehovoril ľuďom, aby sa pred zatratením zachránili zmenou konania, ale pokánim (Lk 13,2–5). Pokánie – v pôvodine metanoete – znamená „hlbokú zmenu myslenia“ spôsobenú tým, že sme uverili Ježišovej zvesti o Bohu – Otcovi a prijali tak identitu synov Boha. My však často argumentujeme, že viera je dar. A to je pravda! Avšak tento dar už máme uchovaný každý jeden z nás v našich srdciach. Bol nám totiž darovaný pri krste vo viere našich rodičov. Vstúpili sme tak s Bohom (ako darcom) a nami (ako
Predniesol im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“ (Mt 13,31–32) obdarovanými) do zmluvného vzťahu. Ale je tu ešte niečo. Ako každá oficiálna darovacia zmluva nadobúda svoju účinnosť až aktom, v ktorom sa obdarovaný zaväzuje tento dar prijať, tak aj v duchovnej oblasti tento dar nadobúda svoju účinnosť až jeho prijatím z našej strany – chceme ho vo svojom živote uplatňovať. A v tomto momente rozhodnutia sa mení absolútne všetko. Viera je kľúč. Kľúč ku všetkému. Viera v Evanjelium, nie v to, čo hovorí diabol, čo nám vraví svet alebo iba samotná náuka. Viera v Ježišovo Evanjelium. Na nej stojí a padá všetko a ona úplne neomylne a absolútne určuje
všetko ostatné: čo konáme, čo cítime, ako reagujeme, ako sa správame, čo a ako žijeme... všetko! Všetko toto je len prejavom a odbleskom toho, čomu sme uverili – asi tak, ako je hrom prejavom blesku, svetlo je iba prejavom Slnka a dym prejavom ohňa. A bez zmeny viery sa nič z toho nikdy nezmení – a keď, tak iba navonok, za cenu veľkej námahy a spravidla iba nakrátko. Dovoľme Bohu obnoviť našu vieru – a zmení sa úplne všetko! (Spracované s pomocou internetových stránok inky.sk, svatepismo.sk)
FARSKÝ LIST 05|2012
13
TÉMA Na korene viery i jej osobné prijatie sme sa opýtali niektorých členov redakčnej rady a položili sme im nasledovné otázky: 1. Kam siahajú korene tvojej viery v Boha? 2. Čo ti pomáha tento dar rozvíjať v prežívaní každodenného života? Zuzana Korene mojej viery siahajú niekde k mojej starej mame, vďaka ktorej som sa ako dieťa dostala do kostola. Najskôr to boli len zážitky spojené s krásnou výzdobou, piesňami a zvláštnou atmosférou malého vidieckeho kostolíka na hornej Orave. Neskôr ma zaujímalo, čo kňaz všetkým vkladá do úst, fascinovalo ma, keď mi stará mama ukázala, že ústa má vlastne prázdne a povedala mi, že tam má Ježiška. Páčilo sa mi to tajomstvo, ako to, že tak rýchlo v ústach zmizne, keď je taký veľký. V kostole bol namiesto oltára veľký kríž s ukrižovaným Ježišom. V tej chvíli som aj ja chcela byť veľká, aby som to mohla zažiť. Neskôr som práve v tomto kostolíku, ktorý bol pre mňa plný takýchto detských spomienok, prijala prvé sväté prijímanie a potom som sa vlastne dostala bližšie ku spoznávaniu Božieho slova. Niekedy sa mi zdá, že moja viera sa stáva takou všednou, každodennou. Našťastie je okolo nás mnoho vecí, udalostí, ľudí a mnoho maličkostí, ktoré mi pripomínajú veľkosť Božej lásky a Božieho milosrdenstva. Myslím si, že dar viery je naozaj vzácny dar. A Boh nás povzbudzuje, aby sme tento dar prijali. Monika Korene mojej viery siahajú do môjho detstva, kedy ma rodičia priniesli na krst a rozhodli sa spoločne ma v kresťanskom duchu vychovávať. Neskôr som prijala nasledujúce sviatosti a moja viera vzrastala aj vďaka spoločenstvám, do ktorých som sa
dostala. Najprv to boli stretká pri sestrách saleziánkach a neskôr aktívna účasť v mládežníckom speváckom zbore. Momentálne študujem na vysokej škole v Bratislave a pociťujem veľkú výzvu v každodennom živote svedčiť o mojej viere v prostredí, v ktorom sa nachádzam. Som šťastná, že moja viera stojí na pevných základoch, ktoré som dostala aj vďaka mojim rodičom. Neustále však pociťujem potrebu svoju vieru prehlbovať v čítaní Sv. Písma, pravidelným prístupovaním k sviatostiam (Eucharistia i sviatosti zmierenia), či študovaním kresťanskej literatúry. V neposlednom rade sú to moji priatelia, v spoločnosti ktorých sa cítim sama sebou a pociťujem neustále Božiu lásku a milosť. Každý deň je pre mňa výzvou byť o krôčik bližšie k Bohu. Renáta K viere som sa ja osobne dostala až v období štúdia na strednej škole po tzv. nežnej revolúcii prostredníctvom mojich priateliek (príkladu ich života), ktoré boli a aj stále sú praktizujúce veriace. Oni boli tie, ktoré ma „nakopli v mojej neodvahe“ a ako sa pozerám na to dnes, tak neopodstatnených obavách pustiť sa na cestu viery. Neskôr sa moja viera rozvíjala na náboženstve v kostole, pretože náboženská výchova v škole ešte nebola taká samozrejmá ako teraz. Mojou prvou katechétkou bola p. Mária Kniezová. Neskôr som mala šťastie na spoločenstvo dievčat, ktoré sa formovalo u sestier saleziánok pod vedením sestry Kamilky Novosed-
líkovej. No a nakoniec nemôžem zabudnúť na úžasné spoločenstvo mladých ľudí speváckeho zboru Tintinnábulum, v ktorom sme spoločne prežívali svoje radosti, starosti, úspechy i bolesti a až doteraz nás spájajú silné putá. A čo mi pomáha každodenne? V prvom rade je to modlitba ako skutočný rozhovor s osobným Bohom, každodenný pohľad na Kristov kríž, vtedy sa mi zdajú všetky moje kríže a životné udalosti (utrpenia a choroby, strata milovaných ľudí) také malé krížiky. Dar viery mi pomáhajú rozvíjať aj moje spoločenstvá a priateľstvá, rozhovory a zdieľania na akúkoľvek tému. Spolu sa radujeme i plačeme. Som rada, že po ceste viery stále kráčam s priateľmi, lebo ťažko sa veru kráča samému. Petra Dar viery mi bol sprostredkúvaný v prvom rade prostredníctvom rodičov, neskôr katechétov na náboženstve či animátorov v mládežníckych skupinkách, s ktorými som trávila svoj voľný čas a priateľstvá. Avšak moju skutočnú odpoveď – prijať tento dar – som dala až neskôr a to prostredníctvom spoločenstva ľudí a svedectiev jednotlivcov (počas prípravy na sviatosť birmovania) o skutočnom prežívaní viery, lásky, radosti a odpustenia v každodennom živote. Následne som získala veľkú túžbu spoznávať Boha v Božom Slove. Ono ma sprevádza a presahuje galériou obrazov o tom, kto Boh skutočne je a kto som, čo mám a môžem v ňom urobiť ja.
Aby sme neostali celý rok len pri suchom konštatovaní, že prebieha Rok viery, hneď na jeho začiatku vás pozývame k tomu, aby ste si položili otázku: Ako sa k prežívaniu Roka viery postavím ja osobne? Čo konkrétne urobím ja pre posilnenie svojej viery? V tomto Roku máme príležitosť oboznámiť sa s pokladmi našej viery, ale máme aj možnosť venovať sa sami sebe – urobiť niečo pre oživenie svojej osobnej viery. Rozhodnite sa aspoň pre jeden konkrétny krok, ktorý počas Roku viery urobíte. A môžete sa s nami podeliť o svoju skúsenosť.
14
FARSKÝ LIST 05|2012
Korene našej viery TEXT: MIROSLAV ŽMIJOVSKÝ, KAPLÁN • SNÍMKA: INTERNET
Keď
Ježiš rozposlal učeníkov do sveta, povedal im, aby ľudom hlásali: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ (Lk 10,9) Ale sme schopní dnes to Božie kráľovstvo prijať do svojho srdca? V dnešných dňoch tých, ktorí prakticky chodia na bohoslužby a žijú s cirkvou, je podstatne menej. V susednom Česku, s ktorým máme spoločné korene a Cyrilometodskú tradíciu, je to ešte omnoho horšie. Takže sa postupne stávame „misijným“ územím a my by sme potrebovali, aby sa dnes vrátila doba sv. Cyrila a Metoda. Sme akoby misijným územím, ale chýbajú nám osobnosti, ako boli Cyril a Metod. Tí, ktorí by nasadili svoj život a hlásali evanjelium. Ani nie tak nejakým slovom, ale vlastným životom, vlastným príkladom. My dnes máme tendenciu všetko zvaľovať na minulé generácie a minulé doby, umývať si ruky. Ukazujeme na štyridsať rokov totality a v dnešnej dobe na komerciu a podnikanie a na všetko, čo jednoducho bráni hlásaniu viery a odvádza ľudí od viery. Ale v skutočnosti tou hlavnou prekážkou hlásania viery sme my. Viera nás samotných je tak nejako neduživá, nie sme ani horúci, ani studení, sme vlažní. A tých, ktorých označujeme ako svätcov a ku ktorým sa modlíme a ktorých prosíme o príhovor, tak tých je akosi málo. Cyril a Metod dokázali nasadiť svoj život pre Krista. Skutočne opustili všetko. Oni odchádzajú z rodnej vlasti s tým, že vedia, že už sa domov možno nevrátia. Prichádzajú sem plní lásky a odhodlania hlásať evanjelium. A to ich hlásanie zapustilo korene. Hlásanie tu bolo už predtým. Archeologické nálezy z tej doby nám ukazujú, že už pred príchodom Cyrila a Metoda tu boli kostoly, slúžili sa bohoslužby. Ale ešte stále kresťanská viera u týchto tunajších obyvateľov nebola zakorenená. Preto prichádzajú a hlásajú evanjelium novo, ale predovšetkým vlastným životom, vlastným príkladom. Priniesli písmo nášmu národu, ktorý do tej doby nevedel čítať a písať. Učia, prekladajú knihy. Nielen bohoslužobné a Sväté Písmo, ale tiež akýsi prvý zákonník, ktorý sa vzťahuje na ľudí, čo tu žili. Učia ich, ako majú žiť, ako majú obrábať pôdu. S ich príchodom je spojený i veľký pokrok v staviteľstve. Prinášajú nielen vieru, ale i múdrosť a vzdelanosť. A predovšetkým lásku. Tým si získali srd-
cia mnohých. Takýchto vierozvestov by sme potrebovali i v dnešnej dobe, ktorí by si získali dôveru a srdce národa, ktorých by národ prijal. No nielen také veľké osobnosti ako Cyril a Metod, ale vierozvestovia, ktorí by pôsobili v malom, ktorí by pôsobili v našich farnostiach, ktorí by pôsobili v našich rodinách, v zamestnaní, v školách, ktorí by svojím príkladom ovplyvnili spolužiakov. Mnoho takých tu bolo, ale mnoho takých tu chýba práve v dnešnej dobe. Hlásanie evanjelia je veľmi dôležité. Nie je to iba o tom, aby sa nám zaplnili kostoly. O to vôbec nejde. V skutočnosti ide o bytie a nebytie. Svet bez Boha, bez viery sa ženie do záhuby. Keď sa dobre pozrieme na situáciu vo svete i v našom národe, tak vidíme, že skutočne človek bez viery blúdi
hlásaní evanjelia. A je to možné vidieť na situácii našich dnešných rodín. Na prvom mieste sa snažíme zaistiť hmotne svoju rodinu. Plánujeme deti, ale až vtedy, keď si zariadime byt, a na prvom mieste sa snažíme svojim deťom odovzdať nejaké to bývanie, zaistiť vzdelanie. Toto všetko považujeme za priority a hlásanie a odovzdanie viery je až kdesi na konci. Robíme veľkú chybu! To najdôležitejšie v živote veriaceho je odovzdať vieru svojim deťom, svojim vnúčatám. Človek bez viery skutočne blúdi, slabne, a všetko mu môže uškodiť. Jedine s vierou to človekovi prospeje. Koľko vynálezov ľudia v týchto posledných storočiach vynašli. A koľko z nich sa otočilo proti ľudstvu a proti človeku. A diabol, ktorého pôsobenie nesmieme podceňovať, ten si človeka bez viery zvláštnym spôsobom omotá a nakoniec ho zničí. Toto všetko by sme ako veriaci mali vidieť, poznávať. Preto nám nesmie byť ľahostajná budúcnosť a prítomnosť našej vlasti, tých, za ktorých máme zodpovednosť, zvlášť najbližších, ale i tých, s ktorými sa stretávame. Sú to priatelia, zná-
Jean-Baptiste Greuze: Otec vysvetľuje Bibliu svojim deťom (1755)
a dopúšťa sa mnohého zla. A to blúdenie tu na zemi je varovný signál, že človek blúdi i na ceste do Božieho kráľovstva. A my, ktorí veríme vo večný život, že sme na poli nášho priestoru a času iba tým zasadeným semiačkom, ktoré má vyrásť v košatý strom a vydať plody pre tento večný život, tak nám to blúdenie nesmie byť ľahostajné. Pretože vieme, že ide o spásu každého človeka, o spásu každej duše. Preto musíme hlásať evanjelium, preto sa musíme snažiť o šírenie viery. Nielen aby nás nebolo čím ďalej tým menej, ale aby nebolo menej tých, ktorí získajú večný život. Často sme krátkozrakí v tomto
mi, susedia, kolegovia v práci, spolužiaci v škole. Tam všade máme hlásať vieru, tam máme vyplniť svoje poslanie. My nevieme, či sa dožijeme zajtrajšieho dňa. Dôležité je prežiť dobre svoju prítomnosť a pýtať sa v každej situácii, ako by na mojom mieste konal Ježiš. To je tou najlepšou formou hlásania evanjelia. Vlastným životom, vlastným príkladom. Je nám potrebné znovu objaviť, vrátiť sa ku koreňom viery našich otcov a pevne sa ich pridŕžať. Keď človek nemá silné korene, stačí menšia životná víchrica a človeka to vyvráti. Keď ale budeme zakorenení v Bohu, vtedy obstojíme. l FARSKÝ LIST 05|2012
15
DOKUMENTY
Druhá synoda Spišskej diecézy Rodina je založená na vzťahu muža a ženy, je prirodzenou a základnou inštitúciou spoločnosti a historicky, ako aj spoločensky, predchádza štát. Manželstvo a rodina teda nie je čisto ľudskou inštitúciou, hoci v priebehu storočí prechádzali rôznymi zmenami, ale aj tak si zachovali svoje trvalé črty, ktoré pochádzajú od Boha a ktoré nepodliehajú zmenám spoločnosti. Významu a dôležitosti rodiny a manželstva sa venovala i ďalšia téma Spišskej diecéznej synody, ktorá sa konala v rokoch 2006–2011.
Piata téma: Cirkev v rodine, rodina v Cirkvi I. Doktrinálna časť 2. Spolužitie muža a ženy je najprirodzenejší spôsob spolužitia, povýšený Stvoriteľom na formu spolužitia „jedného tela“ a nie je primárne výsledkom historického a sociálneho vývinu alebo ekonomických záujmov. 6. Dnešnú spoločnosť charakterizuje snaha o systematickú likvidáciu manželského a rodinného života. Boží model je potláčaný, vysmievaný, považovaný za nemoderný a prekonaný. 7. Aby si manželstvo a rodina zachovali pravé hodnoty a podstatu, musia do nej muž a žena vstupovať zodpovedne pripravení. Príprava na manželský a rodinný život sa ukazuje ako veľká pastoračná nevyhnutnosť pre dobro manželov, ale tiež i pre dobro celého kresťanského spoločenstva a spoločnosti. 13.–15. Manželstvo a rodina sa v súčasnosti nachádza v kríze. Počet rozvedených aj medzi veriacimi sa zvyšuje. V tejto situácii je potrebné naplno využívať všetky možnosti, ktoré sú k dispozícii, aby sa rodinám v ťažkostiach dostala náležitá pomoc. 21. Médiá (televízia, časopisy, videá, internet...) môžu priniesť dobro, v mnohých prípadoch však ničia človeka a rodiny zvnútra. Štát nesie zodpovednosť za médiá, ktoré dnes zle vplývajú na deti a mládež, ba aj na dospelých a ničia rodiny. 24. K ťažkostiam rodinného života môže patriť aj staroba, ak je sprevádzaná samotou. Jej príčinou je obyčajne opustenosť alebo nedostatočná starostlivosť zo strany detí a príbuzných. Riešenie týchto ťažkostí treba nachádzať v manželskej a rodinnej spiritualite. 25. Riešením všetkých vonkajších aj vnútorných ťažkostí manželstva a rodiny, ba 16
FARSKÝ LIST 05|2012
ešte viac – prevenciou – je osobný vzťah každého člena rodiny ku Kristovi. Ťažkosti, ale aj požehnanie rodín záležia od všetkých členov, od ich vzájomných vzťahov, od ochoty pracovať pre dobro rodiny. 27. Prvou úlohou pastoračnej starostlivosti o rodiny je poznať situácie, v ktorých sa dnes realizuje manželstvo a rodina. Je to nevyhnutná požiadavka evanjelizácie. 34. Hlavným činiteľom pastorácie rodín je Cirkev so svojou skúsenosťou, ako aj so svojimi štruktúrami, ktorými sú: diecéza, farnosť, rodina a rodinné združenia. Pritom je dôležitá primeraná formácia kňazov a laikov, čo sa zvlášť venujú tomuto druhu apoštolátu. 36. Je dôležité tiež rozvíjať pastoráciu mužov, posilňovať identitu muža, otca, vrátiť manželov a otcov rodine a ponúkať im spiritualitu vlastnú mužom.
II. Opis stavu v diecéze 51. Povedomie veriacich o náboženskom charaktere manželstva a rodiny je pomerne dobré. U mladej generácie sa prejavuje miera sekulárneho chápania manželstva a rodiny. Sobáš sa uzatvára v kostole zo zvyku, na nátlak starých rodičov, či kvôli atraktívnemu prostrediu. 53.–54. Za pozitívny možno označiť stav, že len zriedkavo sa starí rodičia ocitnú proti svojej vôli v domove dôchodcov. K negatívnym javom patria oslabené vzťahy medzi manželmi, prílišná práca a nedostatok času a ochoty riešiť ťažkosti. 58. V niektorých prípadoch je príprava na manželstvo príliš krátka a nedostatočná. Tak snúbenci, ako aj duchovní pastieri ju vnímajú ako záťaž a zároveň povinnosť, ktorú je potrebné formálne splniť. 67. Medzi hlavné ohrozenia rodiny patrí konzumný spôsob života, slabý výchovný vplyv rodičov na deti. Mladí muži sa boja vstúpiť do manželstva – nechcú niesť zodpovednosť, mladé ženy odmietajú materstvo. Pomerne časté
je oslabenie výchovy v neprítomnosti otca, ktorý musí cestovať za prácou na dlhší čas, často aj do zahraničia.
III. Súhrn nariadení a odporúčaní Niektoré body nariadení: • V seminároch zabezpečiť formáciu budúcich kňazov pre pastoráciu rodín, vo farnostiach či iných inštitúciách formáciu manželov – animátorov. • Kňaz alebo zodpovedný člen pastoračnej rady farnosti alebo pracovník farskej charity musí o rodinách v núdzi vedieť, také rodiny musia byť kontaktované. • Do výchovných programov v katolíckych školách treba podľa veku začleniť princípy vzdialenej prípravy na manželstvo a rodičovstvo. • Každý veriaci manželský pár nech sa snaží primerane zabezpečiť rodinu nielen po materiálnej stránke, ale hlavne po morálnej a duchovnej. • Kresťanské rodiny nesmú znesväcovať nedeľu a prikázaný sviatok návštevami nákupných centier, ale nech zasvätia deň Pána účasťou na svätej omši a prežitím tohoto dňa v kruhu rodiny.
Niektoré body odporúčaní: • Nech každá pastoračná rada spolu s farárom písomne vypracuje konkrétny plán pastorácie manželov a rodín, čerpajúc z podkladov diecézneho pastoračného centra, a nech sa každý rok vyhodnotí jeho plnenie. • Vo farnostiach realizovať duchovné obnovy pre mužov, pre ženy, pre manželské páry, pre slobodných. • Je potrebné, aby si rodičia uvedomili a uskutočňovali svoju povinnosť v príprave svojich deti na 1.sväté prijímanie a birmovku. Pre rodičov je to príležitosť obnoviť vlastný náboženský a rodinný život a prežívať tieto sviatosti nielen v kostole, ale aj v rodine. • Odporúčame podporovať vytváranie a existenciu spoločenstiev rodín. Vhodné je, keď iniciátorom vzniku rodinného spoločenstva je kňaz vo farnosti, ktorý bude duchovným sprievodcom. Zodpovednosť za spoločenstvo má mať animátorský pár. • Kresťanské rodiny, zvlášť laici vo verejnom živote, sa majú viac zasadzovať za kresťansky orientovanú sociálnu a rodinnú politiku štátu a presadzovať návrhy podporujúce rodinu.. Celý dokument na www.dieceza.kapitula.sk Ľudovít Oravec
ŽILI MEDZI NAMI Kľukaté cesty svätca
Svätý Gorazd TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET
Ak ste sa niekedy pýtali na to, kto bol vlastne prvým svätým Slovákom, nemuseli ste tak ľahko dospieť k odpovedi. V našej kultúre nie je kult uctievania si svojich vlastných svätcov taký výrazný, ako v iných kultúrach. Dokonca aj zväčša ateistickí Česi majú silnejšie povedomie o svojich národných svätcoch. Hoci povedomie o slovenských svätcoch nemusí byť také silné, predsa aj my máme významných svätcov, ktorí sú koreňmi našej viery. Svätý Gorazd je najstarším známym kňazom a svätcom nášho pôvodu.
Dobrí učitelia S istotou vieme, že Gorazd pochádzal z územia Slovenska, najskôr z okolia Nitry, pravdepodobne z lokality dnešnej obce Močenok, z usadlosti Gorazdov. Nezachoval sa nám žiaden samostatný životopis Gorazda, najviac informácií o ňom máme zo spisu Život Klimenta, ktorý napísal svätý Teofylakt Ochridský na konci 11. alebo začiatku 12. storočia na základe starších slovanských predlôh. Svätý Gorazd sa narodil pravdepodobne okolo roku 830, ako to uvádza nemecký lexikón kresťanskej ikonografie. Vlastné meno Gorazd má základ v prídavnom mene zachovanom vo forme „gorazda“ s významom „bohatý, zdatný, skúsený, ale aj výrečný, nápadný“. Predpokladá sa, že bol synom niektorého vplyvného veľkomoravského veľmoža. To mu umožnilo nadobudnúť vzdelanie, rozhľad vo vtedajšom kultúrnom, politickom i spoločenskom dianí. Z viacerých prameňov sa dozvedáme o jeho, na tú dobu mimoriadne širokom a určite aj hlbokom jazykovom vzdelaní. Ovládal dobre latinský, grécky, hornonemecký a samozrejme materinský starosloviensky jazyk. Život Gorazda sa začal meniť po príchode sv. Cyrila a Metoda. Gorazd sa stal ich žiakom. Môžeme o ňom hovoriť aj ako o prvom slovenskom jazykovedcovi, keďže preložil Sväté písmo do slovanského jazyka. Spolu so sv. Cyrilom a Metodom sa zúčastnil r. 867 cesty do Ríma. Gorazda za kňaza vysvätil biskup Formozus v Ríme v roku 868. O jeho prítomnosti v Ríme svedčí aj správa z literárnej správy Uspenije Kirilla, kde sa môžeme dočítať, že Cyril si pred svojou smrťou pozval do kláštora Klimenta, Sávu, Angelára, Gorazda a Nauma a utvrdzoval ich vo viere. Po Cyrilovej smrti (14. 2. 869) sa Metod so svojím sprievodom vracali na Veľkú Moravu, nesúc so sebou aj slávnu bulu Hadriána II.
Osudy svätého Gorazda po smrti sv. Metoda (6. apríla 885) zostávajú nejasné. No nemecký biskup Viching (ktorý bol v Nitre) sa hneď po Metodovej smrti odobral do Ríma a tam obžaloval Gorazda. Pápež Štefan V. nariadil, aby Gorazd prišiel do Ríma podať vysvetlenie a aby zatiaľ Viching spravoval Cirkev na Veľkej Morave. Či Gorazd do Ríma prišiel alebo nie, nevieme, ale je skoro isté, že vtedy nebol vysvätený za biskupa, lebo čoskoro nato došlo za Svätoplukovej vlády k prenasledovaniu Metodových učeníkov a k ich vyhnaniu z Veľkej Moravy. Biskup Viching, odporca cyrilometodskej misie, roku 893 opustil Veľkú Moravu a odišiel do Bavorska. Po smrti kráľa Svätopluka nastúpil na trón jeden z jeho synov, Mojmír II. Vtedy vystúpili znova do popredia Metodovi učeníci, čo ešte ostali v krajine. Na žiadosť Mojmíra II. pápež Ján IX. znova zriadil samostatnú hierarchiu na Veľkej Morave. Preto tam roku 989 vyslal svojich legátov a oni vysvätili pre Veľkú Moravu jedného arcibiskupa a troch biskupov. Takmer s istotou môžeme povedať, že tým arcibiskupom bol Gorazd. Novozriadená hierarchia pod Gorazdovým vodcovstvom netrvala dlho. Roku 907 po bitke pri Bratislave Maďari zničili Veľkomoravskú ríšu. Mnohí kňazi ušli a slovanská liturgia takmer zanikla. Je možné, že sv. Gorazd potom pôsobil v Čechách, Poľsku alebo v Bulharsku. Pre tieto úvahy však neexistujú žiadne dostatočné faktografické podklady, s výnimkou Bulharska. Práve v Bulharsku, kde je zaradený do zoznamu svätých Sedempočetníkov, je jeho pamiatka osobitne živá. Podľa istej tradície sa jeho ostatky nachádzajú v Berate (ktorý sa kedysi volal Belgrad alebo Be-
Toto je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný. To buď vôľa Božia a vaša láska, ako aj moja. (sv. Metod o sv. Gorazdovi) o povolení slovanského bohoslužobného jazyka. Potom dejiny o sv. Gorazdovi mlčia, až konečne roku 885, keď v predtuche smrti Metod poučoval svojich žiakov. Na otázku, koho určuje za svojho nástupcu, ukázal na Gorazda a povedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, vyučený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď vôľa Božia a vaša láska, ako aj moja.“
lograd) v dnešnom Albánsku. Sú uložené v miestnej katedrále spolu s ostatkami sv. Angelára a ďalších svätcov. Ich kult, ktorý vznikol v tomto meste, ospevuje Gorazda a Angelára ako svojich ochrancov. Pravosť týchto ostatkov je však otázna. No pre nás je isté, že sv. Gorazd si zaslúži našu úctu a ako náš orodovník nám môže vyprosiť veľa milostí. l FARSKÝ LIST 05|2012
17
ODPORÚČAME
Pavol Grach: Rok viery Nedotknuteľní (Kompas pre orientáciu) (Intouchables) Vydavateľstvo Don Bosco prináša práve v Roku viery zaujímavú publikáciu, ktorá by sa podľa autora mala stať praktickým kompasom každého kresťana. Keďže je Rok viery úzko spätý s otvorením Druhého vatikánskeho koncilu, môže sa táto útla kniha stať podnetná pre všetkých, ktorých táto téma zaujíma. Autor sa snaží priblížiť čitateľovi jedno z najväčších zhromaždení predstaviteľov Katolíckej cirkvi z celého sveta nielen cez známe udalosti, ale aj prostredníctvom zaujímavostí zo zákulisia a úsmevných príhod zo života svätého otca Jána XXIII. Druhý vatikánsky koncil bol prvý v dejinách označený ako tzv. pastoračný. Jeho úlohou nebolo posúdiť nejaké učenie, ktoré by ohrozovalo vieru alebo sformulovať nejaké doktríny. Išlo o hľadanie odpovedí na očakávania a problémy sveta s cieľom povzbudiť ľudí moderného sveta, aby sa nevzďaľovali od Boha životom vo falošnej slobode a odmietaním základných Božích právd. Hoci podrobné štúdium dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu je určené skôr pre odborníkov, Pavol Grach podporuje vo svojej knihe všetkých laikov, aby sa primerane oboznámili s jeho obsahom, základnými posolstvami a myšlienkami, ktoré nám môžu v dnešnom svete slúžiť ako povzbudenie pri riešení zložitých životných situácií. A nielen to. Podľa autora návrat k učeniu Druhého vatikánskeho koncilu nestráca svoju hodnotu a význam ani po rokoch a môže sa pre nás dokonca stať bezpečným kompasom na ceste dejinami.
Film Nedotknuteľní je napriek svojmu názvu veľmi oslovujúci a takmer určite sa vás dotkne. Philippe je bohatý aristokrat, ktorý ochrnul od krku nadol a stal sa tak úplne závislý od pomoci druhých. Napriek svojmu hendikepu sa nevzdal svojho prepychového spôsobu života. Vyhľadáva dobrú hudbu a umenie. Je náročný na seba i na svoje okolie. Drisse je černoch žijúci na predmestí, práve ho prepustili z väzenia, matka ho vyhodila z domu a on chodí na konkurzy nie preto, aby si našiel prácu, ale preto, že potrebuje potvrdenie o tom, že si ju hľadá, aby mohol dostať sociálne dávky. Ako sa hovorí, protiklady sa priťahujú, a tak práve Drissa si Philippe vyberie za svojho opatrovateľa. Nasleduje príbeh priateľstva, v ktorom sa vyhrotené povahy dvoch mužov navzájom dopĺňajú a obrusujú. Príbeh plný dramatických i komických momentov je podložený skutočnými udalosťami. Takýto scenár vzišiel z pera dvojice režisérov Oliviera Nakacheho a Erica Toledana, ktorí sa inšpirovali reálnym priateľstvom ochrnutého aristokrata a jeho ošetrovateľa – živelného chlapíka z predmestia. Ide o francúzsky film, takže sa nemusíte obávať stereotypných hereckých výkonov. Film nesie posolstvo o tom, že priateľstvo a pomoc prináša veľmi dobré ovocie. Hlavní predstavitelia filmu však nemajú katolícke morálne zásady, objaví sa v ňom zopár scén, kvôli ktorým by som ho neodporúčal zhliadnuť osobám mladším ako pätnásťročným.
Zuzana Machajová Snímka: internet
10 % zľava 18
FARSKÝ LIST 05|2012
Martin Farbák Snímka: internet
CD z výstavy maliara Záborského „Dielo Ladislava Záborského v Kňazskom seminári v Badíne“ je názov novovydaného CD výstavy originálov tohto slovenského akademického maliara. Tematicky bola spätá s konferenciou Žalmy, ktorá v seminári prebiehala v septembri. Onedlho deväťdesiatdvaročný Ladislav Záborský žije a stále tvorí v Martine. Výstava jeho dvadsiatich piatich originálov bola v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského prístupná záujemcom v dňoch 5. – 29. septembra 2012. CD nosič okrem týchto obrazov zachytáva prezentáciu Záborského krížovej cesty na skle na oknách v seminárnom kostole a veľký obraz vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorý je súčasťou interiéru veľkej auly. Duchovno-umelecký slovný sprievodca je z pera biblistu Blažeja Štrbu. Návštevník digitálnej verzie ocení umelecké krédo Ladislava Záborského, ktoré zaznie v slovnom komentári k jeho životnému dielu od historičky umenia Aleny Piatrovej. Toto digitálne spracovanie, ako uvádzajú jeho tvorcovia, ponúka aj cennú príležitosť na zamyslenie a prehĺbenie krásy viery v Ježiša Krista, čo je aj jeden z cieľov Roku viery. Celou digitálnou prehliadkou návštevníka sprevádza harfový recitál v podaní umelkyne Alice Mitkovej. CD Dielo Ladislava Záborského v Kňazskom seminári v Badíne je možné objednať si prostredníctvom emailového kontaktu:
[email protected]. Viac informácií je možné nájsť na internetovej stránke www. xaver.sk. -tk kbsSnímka: internet
Zľava platná do 31. 12. 2012 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
Katechizmus Katolíckej cirkvi
15,00 eur
Odile Haumontéová: Jozef (Tajomstvo spravodlivého)
6,00 eur
Francine Riversová: Vykúpená láska
11,90 eur
Damiána M. Bagínová: Jonáš a veľryba
7,90 eur
SPRAVODAJSKÝ SERVIS Bohoslužobný poriadok v týždni
Úmysly Apoštolátu modlitby
Farská matrika
Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
NA NOVEMBER
V mesiacoch august a september sme sviatosťou krstu v spoločenstve Cirkvi privítali
6.00 a 18.00 hod. (sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 18.30 hod. (štvrtok – 17.00 hod. sv. omša za účasti detí) (piatok – 18.00 hod. sv. omša za účasti mládeže) (sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice, Vyšný Kubín Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
Všeobecný: Aby biskupi, kňazi i všetci služobníci evanjelia odvážne a verne svedčili o ukrižovanom a vzkriesenom Pánovi. Misijný: Aby putujúca Cirkev žiarila na zemi ako svetlo národov. Úmysel KBS: Aby veriaci nehľadali v živote falošné istoty, ale boli vždy pripravení na Kristov druhý príchod.
NA DECEMBER Všeobecný: Aby utečenci na celom svete boli prijímaní so štedrosťou i opravdivou láskou, a to osobitne v kresťanských spoločenstvách. Misijný: Aby sa Kristus zjavil celému ľudstvu vo svetle, ktoré svieti z Betlehema a odzrkadľuje sa v tvári jeho Cirkvi.
16.00 hod. (utorok, štvrtok) Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok v nedeľu Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail:
[email protected]
6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec 7.45 • 10.00 • 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín 9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod.
Požehnanie matiek pred pôrodom 24. novembra a v decembri na požiadanie po ranných sv. omšiach
Stránkové dni na Farskom úrade Pondelok – piatok: 8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod. V súrnom prípade po večerných bohoslužbách. V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308
Pozývame vás vstúpiť do godzone 2012 (Božej zóny)
P
rojekt Godzone prebieha už druhý rok a je zastrešený Komisiou pre mládež v Spišskej diecéze ako aj Diecéznym centrom voľného času v Spišskej diecéze. Hlavným zameraním projektu je evanjelizácia mladých na Slovensku. Godzone tour 2012 Ružomberok, hala Koniareň 14. 11. 2012 od 18:00
Čaká na vás 2-hodinový program kvalitnej hudby, videoprezentácií, svedectiev, scénok, či skvelej zábavy. Pre tieto účely budú vypravené špeciálne Godzone Busy, ktoré budú z jednotlivých farností zvážať záujemcov na miesto konania. Viac na www.godzone.sk
Peter Rosinský Barbora Zaťková Filip Haluška Jasmína Fúriková Timotej Lehotský Šimon Haviar Lukáš Javorek Adela Mäsiarová Paulína Mäsiarová Petra Batunová
Nikoletta Mária Ťapková Katarína Kuhejdová Laura Mahútová Viktória Baleková Klára Kožalníková Adam Vrábeľ Šimon Kováč Simona Povalová Nikola Balárová
Sviatosť manželstva prijali Johannes Holzner – Janka Bolová Stanislav Šalata – Martina Nemčeková Ladislav Ballek – Ivana Hauková Juraj Paštrnák – Iveta Konštiaková Ján Zaťko – Monika Puskarčíková Martin Matúška – Drahomíra Modelská Martin Petráš – Lenka Jurigová Juraj Kubas – Jana Košťalová Joanes Joanis – Jana Šipulová Martin Polunc – Mária Kureková Martin Matis – Mária Hudáková Juraj Krajčík – Monika Bujnáková Pavel Mynář – Iveta Kolláriková Martin Bobák – Bohdana Šubová Marek Vaculík – Miroslava Stoláriková Stanislav Balek – Zuzana Rabčanová Roman Dančo – Viera Hrubcová Matúš Farbák – Bibiána Kuhajdová Marek Šuvada – Jana Zajacová Mikuláš Matlák – Veronika Mihalovičová Miroslav Vajdiar – Katarína Genšorová Marián Gonšor – Elena Kapráliková Ján Božek – Andrea Fecková Peter Hampel – Jana Šišková Ondrej Seman – Radoslava Gregušková
Pán si z našich radov povolal Ján Gallas (46) Magdaléna Hampelová (92) Mária Klocháňová (74) Štefan Matúška (79) Milan Stajník (80) Ingrid Vilčeková (49) Agáta Váleková (77) Irena Oravcová (84) Ján Andris (84) Ján Šmarda (58) Bernard Kováč (77)
www.rkcdolnykubin.sk sk
FARSKÝ LIST 05|2012
19
DETSKÝ KÚTIK
1
Máme mesiac, počas ktorého sa častejšie obraciame s prosbou o príhovor k našej nebeskej mame Panne Márii v modlitbe posvätného ruženca. Tu máme na prvý pohľad celkom rovnaké ružence. A predsa je medzi nimi 10 rozdielov. Nájdite ich a napíšte, ktoré to sú!
Ahoj, deti! Veľmi sa teším, že sa opäť spolu môžeme „čítať“ v našom-vašom Detskom kútiku. Tak čo, už ste si to všimli? Že čoooooo? No predsa to, ako sa všetko okolo nás premenilo do farebnej nádhery. Neviem, či by ste sa so mnou niektorí trochu „nepochytili“, keby som tvrdila, že aj cesta do školy je nádherná. Ale vari by ste si už za dva mesiace mohli privyknúť! Či nie? Ja mám na mysli tú nádhernú prírodu okolo nás. Stromy sa „odeli“ do pestrofarebných šiat, ktoré im nadelil Stvoriteľ, najlepší akademický maliar, akého poznáme. Na ob-lohe sa na nás „vyškiera“ čoraz zubatejšie sl-niečko, sem-tam mu líčko pohladia krídlom m vtáčence sťahovavé, ktoré nám kývajú, že – „Na jar dovidenia!“ Kde-tu sa im do dráhy pripletú šarkanidlá – šarkany šarkanovité, ktoré medzi sebou s vetrom na motúze súťažia, kto vysoko – vyššie – najvyššie vyletí. Aj majster vietor vyfúkava prenádherné tóny. Úžasná to melódia! Nuž a záhradkári v tomto období zaslúžene zbierajú výsledky svojej namáhavej práce. Pekne uskladnené budú čakať na ten príhodný čas, keď im v zime nadíde tá správna chvíľa, aby mohli odovzdať svoje dobré vitamíny. Aby sa trochu vitamínov „dostalo“ aj našim závitoskrutkovým hlavičkám polámaným, pridávame vitamíny ukryté do úloh. Tak do zjedenia, vlastne dovidenia, deťúrence milé! A nech sa nám nezavaria hlavičkolámajúce závity!
2
V mesiaci októbri mali svoj sviatok aj naši veľmi dobrí kamaráti. KTO? To sa dozviete, keď zoradíte najskôr červené a potom zelené písmenká.
3
V tomto období nám častejšie lietajú nad hlavami. Keď vymaľujete obrázok, uvidíte, čo je na ňom namaľované. Obrázok vymaľujte farbami takto: 1 – RUŽOVÁ, 2 – ČIERNA, 3 – SVETLÁ MODRÁ, 4 – TMAVÁ MODRÁ, 5 – SVETLÁ ŽLTÁ, 6 – TMAVÁ ŽLTÁ, 7 – ORANŽOVÁ, 8 – SVETLÁ HNEDÁ, 9 – TMAVÁ HNEDÁ, 10 – SVETLÁ ZELENÁ, 11 – TMAVÁ ZELENÁ, 12 – FIALOVÁ, 13 – ČERVENÁ
4
Pospájajte čísla od 1 do 43 a písmená od A po P a zistíte, ktoré zvieratko si tiež robí zásoby na zimu?
#
DETSKÝ KÚTIK 05|2012
5
Na vaše odpovede už teraz netrpezlivo čakáme! Nezabudnite ich vhodiť do schránky v kostole na Brezovci označenej Detský kútik do štvrtka 22. novembra 2012, keď po svätej omši opäť budeme žrebovať niekoľkých šťastlivcov spomedzi vás. POZOR! POZOR! POZOR! Nezabudnite pripísať k odpovediam vaše meno, priezvisko, vek, alebo ktorú triedu navštevujete. Nalepte aj aktuálny kupón! Teší sa na vás jesenne naladená Renča Jedláková Kresby: autorka a eRko
Pomôžte nájsť červíkovi cestu von z jablka.