Školský časopis študentov na Gymnáziu v Novákoch
Číslo: Január , šk. rok 2011/2012 Cena:0,40€
Redakcia časopisu: Janka Nemčeková, Lenka Martišková, Zuzana Beňová ,Monika Olejková, Nikola Mäsiariková, Simona Novotná Koordinátor: Mgr. Juraj Gregor Grafika: Michal Uhlár (4.A)
Milí čitatelia! Písali ste už niekedy úvodník? Ja ešte nie. Teraz je to po prvýkrát. Úvodník – úvod, to je zaujímavá vec. Musím povedať, že asi najdôležitejšia vec v časopise alebo knihe. Ono by vás to malo niekam uviesť, alebo aspoň čo to načrtnúť, čo sa nachádza v časopise, knihe. A tak sa v nasledujúcich riadkoch o to pokúsim. Tak si to zhrňme. V septembri sme nastúpili do školy, vyrozprávali si zážitky, ktoré sa udiali cez prázdniny a nastalo na škole pár zmien ako napríklad zmena názvu školy, úprava areálu školy. Ani sme sa nenazdali a prišli Vianoce a s nimi spojené akcie : Predvianočná Viedeň, Turnaj vo florbale či súťaž o najkrajšiu vianočnú triedu. Nebudem vymenúvať všetky akcie a činnosti, sami si prelistujte a prečítajte čo vás zaujíma. Chcela by som vás tiež oboznámiť s našim zámerom rozšíriť rady prispievateľov do školského časopisu. Čas letí a štyri, či osem rokov strávených v našom „druhom domove“ niekedy uplynie veľmi rýchlo. Rýchlo na to, aby sme si získali a vyškolili autorov pútavých článkov, tvorcov dobrých fotografií, pisateľov básní. Ak teda cítite v sebe ten potenciál a snahu predstaviť sa, či len na dva – tri roky sa stať členom tímu, ste vítaní. Najmä vy, mladší kolegovia z osemročného gymnázia. Neváhajte a oslovte kohokoľvek z redakčnej rady, radi vás medzi sebou privítame. Na záver by som Vám všetkým chcela v mene nášho redakčného tímu, zaželať Šťastný Nový rok, veľa splnených snov, skvelých známok, šťastia, zdravia, lásky a veľa úsmevu , pretože s úsmevom je život krajší a v neposlednom rade veľa pekných chvíľ strávených čítaním časopisu študentov Gymnázia v Novákoch.
S pozdravom Lenka Martišková
2Ťaháky
Ťaháky
19
Predvianočné aktivity Pre našu školu sú typické aktivity rôzneho druhu, do ktorých sa zapája veľké množstvo našich študentov. Predvianočné obdobie sme zakončili flórbalovým turnajom, koledovaním pre profesorský zbor a divadelným predstavením v kultúrnom dome. Šport a zvlášť flórbal sa teší veľkej obľube u študentov všetkých tried, preto spoločný medzitriedny turnaj mal byť akousi slávnostnou bodkou tohto kalendárneho roka, porovnaním kvalít ale hlavne zábavou pre všetkých zúčastnených. Chlapci, ale aj dievčatá dávali do každého zápasu maximum a bojovali do poslednej minúty. Posledný finálový duel sa odohral medzi mužstvom triedy 4.A a ,,Legendami“- minuloročnými maturantmi nášho gymnázia, ktorí neváhali, ponuku na účasť v turnaji s radosťou prijali a napokon celý turnaj vyhrali. Trieda 4.A a hlavne jej zástupcovia na turnaji si z toho ale ťažkú hlavu nerobili. ,,Keďže víťazní hráči už nechodia na tento gympel, skutočnými víťazmi sme my...“skomentovali výsledok zápasu. Predvianočné obdobie a koniec kalendárneho roka oslávili aj naši profesori, ktorým ho spríjemnili aktívni študenti a členovia školského parlamentu. Svojím koledovaním si priblížili kresťanské tradície a zároveň ukázali svoj talent pri speve, hre na hudobné nástroje a recitovaní. Nesmieme uprieť snahu týchto študentov, ktorí sa na akcii zúčastnili vo svojom voľnom čase a poctivo nacvičovali týždne predtým. Terajším ale aj bývalým profesorom , ktorí na gymnáziu učili v minulosti sa výkony študentov nadmieru páčili. Posledný deň pred prázdninami sme strávili na divadelnom predstavení v kultúrnom dome. Predstavenie ,,Babytest“ o (ne)plánovanom rodičovstve sa páčilo hlavne tým starším študentom. 333333se
18
Ťaháky
Spolu za úpravou areálu školy V tejto dobe sa čoraz viac hovorí o ľahostajnosti mladých ľudí. Podľa staršej generácie nás nič nezaujíma, nič nebaví, o nič nemáme záujem. Ja si však myslím pravý opak. Myslím, že na Slovensku a aj v našom okolí je dosť ľudí, ktorých trápia veci, ktoré sa dajú ovplyvniť a zlepšiť. Príkladom je študentka 3.A Lenka Martišková, ktorá sa zapojila do projektu KomPrax a vďaka financiám, ktoré na tieto účely poskytuje Európska Únia, vylepšila areál našej školy. Každé ráno sme chodili okolo zničenej skalky a okolo chátrajúcich pingpongových stolov, no Lenka spolu s ďalšími študentmi dokázala, čo všetko sa dá urobiť, keď sa chce. A tak sme v jeden horúci septembrový deň vymenili učebnice za motyky a spoločne sme pracovali za zlepšenie prostredia našej školy. Natreté stoly, znovu vybudovaná skalka a vysadené tuje sú dôkazom šikovnosti našich študentov, ktorým sa darí nielen v študijnej, ale aj manuálnej činnosti. Projekt nevyšiel z iniciatívy pedagógov, ale vymysleli a uskutočnili ho sami študenti, čo je na tom to najlepšie. Staršia generácia sa preto nemusí obávať, že sme málo aktívni a veci z bežného života nás nezaujímajú.
Janka Nemčeková
3
Ťaháky
Voľby rozhodli Zlúčenie Gymnázia Nováky a Strednej odbornej školy so sebou prinieslo aj pár zmien. Jednou z nich bolo aj spojenie študentských parlamentov. O post predsedu Žiackej školskej rady mali záujem dvaja študenti. Žiaci oboch škôl sa mohli slobodne rozhodnúť komu dajú vo voľbách svoj hlas. Vybrať si mohli medzi Lenkou Martiškovou, ktorá hájila farby Gymnázia a Branislavom Oršulom zo Strednej odbornej školy. Obaja mali napísané svoje volebné programy. V nich žiakov oboznamovali o aktivitách, ktoré na školách už robili alebo by mali v pláne spraviť. Voľby trvali 6.12.2011 a 7.12.2011, čiže dva dni. Do volebnej komisie zasadli vždy študenti aj z Gymnázia aj zo Strednej odbornej školy. Dozerali na spravodlivý a pokojný priebeh volieb, ktoré sa konali v školskej jedálni. Študenti, ktorí sa ich chceli zúčastniť sa museli preukázať nejakým preukazom totožnosti. Z celkového počtu 705 žiakov sa volieb zúčastnilo 617 žiakov. S náskokom 86 hlasov ich vyhral Branislav Oršula, ktorý získal celkovo 351 hlasov. Lenke Martiškovej sa rozhodlo dať svoj hlas 265 študentov. Do volebnej urny bol vhodený aj jeden neplatný volebný lístok. Zuzana Beňová
Výsledky športových súťaží do konca roku 2011
Cezpoľný beh OK (okresné kolo) -Chlapci-1.miesto -Dievčatá-1.miesto Kalokagatia KK(krajské kolo) -1.miesto Kalokagatia MSR(majstrovstvá slovenskej republiky) -2.miesto Cezpoľný beh KK - Chlapci-3.miesto - Dievčatá-4.miesto Malý futbal Obvodné kolo -1.miesto OK -1.miesto RK -1.miesto Stolný tenis Okresné kolo -3.miesto Silový päťboj Okresné kolo-2.miesto OFDMS - TOP škola SR Miroslav Chládok -1.miesto - Foto súťaž SOV SR Katarína Lukáčová Ťaháky 17
4 Ťaháky-
Súťažím, súťažíš, súťaží, ... súťažíme V minulom roku SOV vyhlásil 3 druhy súťaže a to : výtvarnú, literárnu a fotografickú. Fotografickej súťaže na tému poriadok či neporiadok na našich športoviskách sa zúčastnil aj náš žiak Miroslav Chládok no a čuduj sa svete – zvíťazil. Naša škola sa v súťaži OFDMS vyhlásenej SAŠŠ umiestnila na popredných miestach a Gymnázium Nováky bolo vyhlásené za top školu a získalo prvé miesto v Trenčianskom kraji. Celá súťaž sa konala pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. V očakávaní stretnutia s ním sa naši zástupcovia vybrali do hlavného mesta. Prvú cenu vo fotografickej súťaži si bol osobne prevziať Miro Chládok a cenu za top školu prevzala bývalá predsedníčka nášho parlamentu Lenka Martišková. Ceny boli odovzdávané v zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Túto súťaž organizoval PaedDr. Grman. Monika Olejková
Zákaz skákať do bazéna
Pod vodou Druhý školský týždeň sa stala na chodbách gymnázia kuriózna nehoda. Z dievčenských toaliet na druhom poschodí sa valila voda. Spôsobilo to narušenie vodovodného kohútika. Číslo trinásť pre niekoho šťastné, pre iného nie. Našej škole sa stalo osudným, príčinou toho bola vytopená chodba na druhom poschodí v E budove. Keď si jedno z dievčat chcelo umyť ruky, ostal jej vodovodný kohútik v ruke. Vytekajúca voda ju celú ošpliechala a krátko po nehode už bola celá chodba pod vodou. Študenti v panike vyšli na chodbu a s napätím sledovali, ako sa celá situácia vyvinie. Pán profesor Roman Steinhubl sa vyzul, vyhrnul si nohavice a išiel zachrániť situáciu. Zatiaľ, čo sa zhostil úlohy záchrancu, študenti šli zavolať školníka. Ten celú situáciu vyriešil a chod školy sa vrátil do normálu. Príčinou tejto nehody nebolo nič vážne. Spôsobil ju len zle utiahnutý vodovodný kohútik. Hoci celá situácia nebola na smiech, študenti triedy sexta z toho mali zábavu. Jedno z dievčat prišlo s nápadom vytvoriť si loďky a púšťať ich po vode. A tak sa chodba gymnázia na chvíľu premenila na prístav papierových lodí.
Foto Miroslav Chládok
16Ťaháky
5
Ťaháky
BIOLÓG PÍŠE O MAFII Mnohí si myslia, že keď je niekto vedcom, tak celé dni presedí zatvorený kdesi v laboratóriu sústredený na svoju prácu nevnímajúc svet okolo seba. Nájdu sa však aj výnimky, ktoré nás presvedčia o opaku. Po minuloročnej návšteve Michala Hvoreckého k nám aj tento rok zavítal niekto zo spisovateľského sveta, presnejšie Gustáv Murín. Narodil sa 9. apríla 1959 v Bratislave. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu UK, odbor všeobecná biológia a cytológia. V súčasnosti je vedeckým pracovníkom Ústavu bunkovej biológie UK v Bratislave. So svojou spisovateľskou kariérou začínal už počas štúdia na škole publikovaním do časopisov článkami o ochrane životného prostredia, ale aj poviedkami. Prvým knižným debutom bol Případ pohřbeného hřbitova vychádzajúcim z jeho ekologických úsilí a ochranárskeho zmýšľania. Nie je mu však cudzia ani problematika sexuality v dejinách ľudstva či dokonca sci-fi žáner. Azda najzaujímavejšou témou na besede s týmto spisovateľom, okrem prednášky z biológie, boli jeho najnovšie knižné publikácie zameriavajúce sa na slovenské podsvetie. Ako sa sám priznal dlhé roky zbieral všetky možné dostupné informácie, či už v podobe výstrižkov z novín alebo rozhovorov s kriminalistami a až teraz sa rozhodol uverejniť ich. Posledným jeho dielom je Boss všetkých bossov rozoberajúci príbeh Mikuláša Černáka, s ktorým sa autor osobne stretol. A hoci sú tieto knihy jeho najpredávanejšie, hovorí, že téma mafie na Slovensku mu nie je veľmi blízka. V závere besedy odpovedal na študentské otázky. Najviac ho potešilo, keď sme sa zaujímali ako prebieha také samotné písanie. Či má presne stanovenú osnovu a určené, koľko každý deň napíše strán. S úsmevom nám vysvetlil, že to nie je len tak, že nedokáže písať akoby na povel, ale čaká, kým myšlienka príde sama. Neraz sa mu stalo, že dokončenie nejakej poviedky prišlo práve vo chvíli, keď cestoval v električke, ba dokonca raz bol na výlete bicyklom a práve vtedy nemal pri sebe papier. „Musel som sa vrátiť do hotela. Šliapal som do pedálov ako som vládal a v hlave som si opakoval stále len tú prvú vetu. V areáli hotela som hodil bicykel na zem a schody do izby som bral po troch. Po pár minútach sa mi podarilo zapnúť počítač a konečne som dopísal román, ktorý som nevedel dokončiť.“ Odvtedy stále nosí pri sebe notes a pero, aby si svoje myšlienky mohol hneď zaznačiť.
Vianočná Viedeň Krátko pred Vianocami navštívili študenti Gymnázia v Novákoch hlavné mesto našich západných susedov, Viedeň. Medzi účastníkov zájazdu patrili študenti tretieho a štvrtého ročníka a voľné miesta v autobuse dopĺňalo niekoľko študentov z oktávy. Prvou zastávkou bolo Múzeum Vedy a Techniky. Netradičné, moderné múzeum poukazovalo na našu minulosť v oblasti vedy a techniky a zároveň ponúkalo pohľad do našej budúcnosti. Návštevníci sa tak mohli fascinovať vedeckým a technickým pokrokom, ktorý mohli vidieť na vlastné oči. Druhým zastavením bolo Prírodovedné a Umelecké Múzeum v ktorom si prišli na svoje hlavne zástancovia biológie, chémie a geografie. V múzeu nebola núdza o rôzne geologické a zoologické výstavné predmety, ktorých popis bol však iba v nemčine. 20 miliónov výstavných predmetov - to je číslo, ktorým sa môže pýšiť toto obrovské múzeum. Na záver exkurzie si celá školská výprava spríjemnila večer návštevou viedenských trhov, ktoré boli zakončením pekného a úspešného výletu pod vedením p.p. Badáňa a p.p. Oršulovej. - Myslíš si, že podobné výlety alebo exkurzie napomáhajú v utužovaní triedneho kolektívu? - Určite. Takéto výlety utužujú a zlepšujú vzťahy nielen medzi spolužiakmi, ale aj medzi učiteľmi a žiakmi. Je to skvelá forma odreagovania sa z denného školského stereotypu. (R. Hronec) - Naplnil školský výlet vo Viedni tvoje očakávania? - Áno. Viedeň je krásne mesto s veľkým množstvom historických pamiatok. Navštívili sme dve múzeá, ktoré v nás zanechali veľa pekných zážitkov a vianočné trhy boli príležitosťou na ochutnávku výborného punču. Bolo veľmi fajn stráviť tento čas so spolužiakmi. (A. Bruška) Jozef Šovec
Simona IV. B
6Ťaháky
Ťaháky15
14Ťaháky
7
Ťaháky
Rozprávanie Počas víkendov som si privyrábal ako dídžej v jednom klube. Hudba ma baví, ale nemôžem vystáť skupinky mladých fajčiacich marišku, ktorí sa tu každú sobotu stretávajú a myslia si, že sú cool. Môj život nebol zlý, ale stále som mal pocit, že to nie je to, čo chcem. Akoby som sa musel hrať na niekoho iného, len aby som bol trendy podľa dnešných noriem. Cítil som sa obmedzený pripodobňovaním sa ľudom, aby som nejakým spôsobom nevynikal. Bál som sa byť sám sebou, tak som si vytvoril imidž, ktorý som časom začal nenávidieť. Najprv som to považoval za najlepší nápad, ale neskôr som si uvedomil, že to nie je správne. Chcel som to zmeniť, ale bál som sa reakcie môjho okolia. Preto ma celkom potešilo, keď mi rodičia oznámili, že sa budeme sťahovať. Rozhodol som sa začať nový život. Presťahovali sme sa do malého mestečka. Začal som navštevovať miestne gymnázium. Spolužiaci sa od začiatku správali veľmi milo. Hneď v prvých dňoch som si obľúbil jedno dievča – obyčajná baba, no pre mňa bola niečím výnimočná. Prestup na inú školu bol náročný, ale s jej pomocou sa to dalo hravo zvládnuť. Aj keď som sa už doučil všetky predmety, ešte dlho som si vymýšľal, že potrebujem niečo vysvetliť, aby som s ňou mohol stráviť trochu času. Bál som sa pozvať ju niekam, neveril som, že by ma neodmietla. To sa však zmenilo po jednej SMS-ke od nej: „Ahoj. Ak by si mal večer čas, ukázala by som ti mesto.“ Už sme tu bývali pol roka a ja som stále poznal iba cestu do školy. Cítil som sa trápne, že iniciatíva nevyšla odo mňa, ale aspoň som vedel, že aj jej je so mnou dobre, inak by mi nenapísala. Večer s ňou bol super. Síce sme najprv nevedeli, o čom sa rozprávať, i keď predtým sme sa dokázali popri učení rozprávať o všetkom. Teraz to bolo iné. Aby sme zachránili situáciu, začali sme komentovať predvolebné bilbórdy, ktorých bolo plné mesto. Tak sme sa pri tom bavili, že sme zabudli na všetku nervozitu a prešli sme na iné témy. Strávili sme spolu nádherný večer, po ktorom som sa rozhodol, že jej poviem, čo k nej cítim. Celý víkend som zhromažďoval odvahu a tie najsprávnejšie slová. Keď som v pondelok vošiel do školy, stála pri skrinke, bola otočená ku mne chrbtom. To mi celkom vyhovovalo. Pristúpil som k nej a povedal: „Vieš, mám ťa radšej ako kamarátku.“ „Si zabil!“ počul som z jej úst. Chvíľu som stál ako obarený a keď sa otočila, zistil som, že to nie je ona. Nerozumiem tomu, ako som si ju mohol s niekým zmýliť. Cítil som sa trochu trápne, ale potom som zbadal, že dievča má v uchu slúchadlo a jej slová nepatrili mne, vlastne ma vôbec nepočula. Ale to bolo v tej chvíli nepodstatné. Rýchlo som sa spamätal. Už bolo na čase, lebo tá, ktorej boli adresované moje slová, práve prišla a všetko sa odohralo oveľa krajšie než som si to predstavoval.
8Ťaháky
Večná téma Štvrtáci odjakživa nečakali na nič iné, len na stužkovú. V jej žiare a spomienkach na ňu zapadne aj maturita... Toľkokrát opakovaný výraz nám nikdy nepríde ako otrepaný, vždy na ňom nájdeme niečo iné, to svoje. Aj tento rok štvrtáci a oktaváni strávili dlhé hodiny vymýšľaním programu, písaním príhovorov, vyberaním šiat a oblekov. Kto bude najlepší zabávač? Ktorá bude mať najkrajšie šaty? Kto bude najlepší tanečník? Koľko nás to bude stáť? To sú časté otázky na ktoré sa nie vždy nájde odpoveď. Ani teraz sme odpovede na niektoré nedostali. Hoci sa hovorí, že najlepší zabávač bol Peter Dubec a Robo Barabas, najkrajšie šaty mala Radka Hagarová a Beatka Šmýkalová... Ale vlastne najlepší boli všetci, ktorí boli v pravý čas na pravom mieste. A aby ste im do budúceho roku mohli aj vy trošku závidieť, pozrite si fotky a prečítajte jeden ukážkový príhovor za žiakov.
Príhovor na stužkovú Slávny anglický spisovateľ raz povedal: „Čas uteká podľa toho, s kým sme.“ Zdá sa, jedine tak sa dá vysvetliť rýchlosť uplynutia ôsmych rokov na našej škole. Strávili sme spolu roky krásne i ťažké, roky spolupráce i súperenia, snaženia i zanedbávania školských povinností, roky, ktoré sú pre našu budúcnosť tak dôležité. Ako to už býva, ani naša trieda sa nevyhla nezhodám. S postupným formovaním našich osobností sa z nás však stal výborný kolektív. Vždy sa v triede našiel niekto, kto bol ochotný vysvetliť matematiku, požičať zošit s poznámkami z vymeškanej hodiny či povzbudiť pred ťažkou písomkou. S pomocou ochotných pedagógov sa nám vždy podarilo všetko zvládnuť. Ich priateľský prístup robil ľahšími aj tie najťažšie predmety. Nevzdelávali sme sa len formou štúdia v triedach, ale tiež prostredníctvom rôznych exkurzií a výletov. Spoznali sme rôzne kultúrne či historické pamiatky doma i za hranicami alebo mnohé prírodné skvosty. V škole v prírode, na lyžiarskom alebo braneckom kurze sme sa viac spoznávali a priateľstvá medzi nami sa prehlbovali. Za čas, ktorý venovali nášmu vzdelávaniu, podporovaniu, usmerňovaniu, pomáhaniu, motivovaniu a za to, že sme dnes tými, ktorými sme, patrí poďakovanie našim rodičom a učiteľom. Čaká nás skúška, pri ktorej, veríme, sa v nás odzrkadlí všetko, čo pre nás spravili. Záleží nám na tom, aby im pohľad na nás prinášal radosť a hrdosť, že sme to my, ich deti a študenti.
Veronika Debnárová, Oktáva 2011/2012 Pokračovanie na str.14 Ťaháky13
Happy end malého šteniatka Keď som sa narodilo, dostalo som sa do rodiny, ktorá nebola ku mne príliš milá. Nevedelo som, kto som, kto je moja mama a kde sa to nachádzam. Ľudia, u ktorých som bývalo iba pár mesiacov, ma odtrhli od milovanej mamičky. Jedného dňa ma uložili do veľkej papierovej škatule a posadili ma do auta. Vedľa mňa si sadlo dieťa, ktoré sa mi celý ten čas, čo sme sedeli v aute, prihováralo. Po niekoľkých hodinách cesty sme zastavili. Už som sa tešilo, že sme niekde na parádnom výlete, že si to užijeme. Ale čo sa odrazu neudialo? „Moja rodina“ sa teda pekne vyfarbila! Schmatli ma veľké ruky a vyložili ma z auta niekde vedľa diaľnice. Dvere na aute sa zabuchli a auto odfrčalo do neznáma. To bol pre mňa strašný šok. Jediné, čo mi po nich ostalo, boli iba spomienky. Čo si tu ja také malé stvorenie počnem? V mojom prechodnom papierovom domčeku mi bola už aj poriadna zima, ani jesť mi tu nenechali! V tomto zúfalom rozpoložení som takto strávilo niekoľko hodín, možno to bol aj celý deň. Keď tu zrazu zastavilo pri mne znova auto. Žeby si to rozmysleli? Žeby sa v nich pohlo svedomie? Ale nie! Zbytočný optimizmus! Niečie ruky opatrne otvorili moje prechodné bydlisko a ja som znovu uvidelo krásny biely deň a človeka, ktorý ma zobral do teplého náručia. Posadili ma do auta medzi dve malé deti. Celou cestou to so mnou dosť trmácalo, ale tušilo som, že mi bude už len dobre. A tak sa aj stalo. Keď sme vystúpili z auta, zbadalo som velikánsky dvor s nádherným domom. Chodba v dome bola dostatočne veľká na naháňačku, ktorú som tak veľmi zbožňovalo. Deti sa na nej šmýkali a volali ma za nimi. Ja som vtedy ešte nemalo dostatok síl na to, aby som prešlo čo i len krôčik a nieto ešte aby som sa naháňalo. Nakŕmili ma a nechali ma odpočinúť si. Som tu až doteraz a myslím si, že je to najlepšia rodina, akú som kedy malo. Nič mi v nej nechýba. Mám všetko, čo šteniatko potrebuje mať. Michaela Šenvická , kvarta
Glosa na dnes Ku komu prirovnať dnešných študentov? Napríklad aj k malým rozmaznaným a prieberčivým deťom. Z čoho majú hlavu v smútku hlavne riaditelia škôl, ktorí ochotne vymýšľajú ako im ulahodiť. Príkladom toho je aj program pred a po prázdninách, alebo v dňoch , keď sa nevyučuje. Na jednej strane študenti bojujú za to, aby sa v takýchto dňoch neučilo, na druhej strane sa po predstaveniach sťažujú a šomrú na vybratý program, divadlo či predstavenie. Tí múdrejší zrejme zostanú doma a na amatérsko-trápnych predstaveniach sa nezúčastnia. Tak čo majú riaditelia robiť? Všetci odpoviete asi jednoznačne: ,, Dajte nám riaditeľské voľno!“ To však nie je pre riaditeľov také ľahké a tak sa ďalej čudujeme, čím nás títo ,,umelci“ na predstaveniach ešte dokážu prekvapiť. Výnimkou bolo snáď vystúpenie kubánskeho speváka Lazara, ktorý roztancoval a rozveselil sálu kultúrneho domu v Novákoch. Dievčatá po predstavení ochkali a achkali a realistickí chlapci okamžite vyrátali zárobok tohto ,, čokoládového zázraku“, čo vyšlo približne 900 eur za hodinové predstavenie. Tak milí študenti, ak sa vám nepodarí zmaturovať, nechajte sa inšpirovať a od spievania v sprche prejdite k spievaniu pred plnou sálou mladých tínedžerov. Ale to či vás nevypískajú, vám žiaľ nemôžem zaručiť. Janka Nemčeková
Ťaháky 9
Zabavte sa pri sudoku
10Ťaháky
Ťaháky11
