KNIHOVNÍK
2003 / 2 OBSAH Namiesto úvodu PhDr. Jana Amrichová 1 Zo života knižníc Elena Šimkaninová: Čudáci s knihou. 2 Mgr. Róbert Teichman: Rožňavská knižnica P. Dobšinského v nových priestoroch. 4 Kveta Čumová: Majú obecné knižnice perspektívu? 5 Mgr. Róbert Teichman: Nové možnosti. 7 Dáte sa inšpirovať ? Mgr. Ľuba Rusnáková: Čítajme sa navzájom! 8 Mgr. Štefan Kolivoško: Prieskum návštevnosti pobočky. 9 Čriepky zo spolkového života Júlia Vokálová: Návšteva Univerzitnej knižnice TU v Košiciach. 14 Knižnice v zahraničí PhDr. Klára Kernerová: Stretnutie v Sárospataku. 15 Oľga Mitrová: Konferencia regionálnych knihovníkov v Budapešti. 16 Mgr. Róbert Teichman: Menšiny do knižníc. 17 PhDr. Klára Kernerová: Stavba zmierenia. 18 Výpočtová technika v knižnici Mgr. Tomáš Kremler: Informačno-vzdelávacie centrum – história, súčasnosť a budúcnosť. 20 Kam na internete? 23 Regionálni autori Elena Kolivošková: Príbeh Slovníka židovských osobností Košíc a okolia. 24 Knihovnícke všeličo Odporúčanie… 28 Glasgowská deklarácia o knihách, informačných službách a intelektuálnej slobode. 29 Nové liečebné postupy pediatrov? 30
NAMIESTO ÚVODU Listujúc obsahom tohoto čísla sa opätovne ako každý rok pristihnem pri myšlienke ako ten čas letí. Do obsahu sme síce zaradili niektoré články ešte z letných aktivít knižníc, myslíme si však, že na aktuálnosti nič nestratili. Môžu byť inšpiráciou pri plánovaní tých budúcoročných. Boli by sme radi, keby ste po prečítaní čísla konštatovali: „My tiež niečo podobné robíme, môžeme byť spokojní, sme stále v obraze .“ Prípadne povedali: „ Necháme sa inšpirovať.“ Je už skutočne veľmi málo príležitostí na to, aby sme mohli hovoriť o svojej práci a vymieňať si navzájom svoje skúsenosti. A práve o tom je príspevok s názvom Čítajme sa navzájom. Koncoročné štatistiky nás upozorňujú na klesajúce počty čitateľov. Magickou formulkou sa stáva veta: „Nemáme nové knihy, nemáme peniaze na ich nákup.“ Je to však jediná príčina tohoto znepokojujúceho stavu? Možno Vás bude inšpirovať článok o prieskume návštevnosti pobočky a sami podobný prieskum zrealizujete. Tohto roku knihovnícku verejnosť a nádejame sa, že nielen tú, potešila skutočnosť, že sa rožňavská knižnica presťahovala do nových zrekonštruovaných priestorov. Túto radostnú udalosť sme si nemohli nechať ujsť. Začiatkom novembra nás ako vždy prekvapil prvý sneh. Rovno na ten deň, keď bola snehová kalamita, sme nič netušiac, pripravili stretnutie zástupcov oddelenia kultúry KSK a riaditeľov regionálnych knižníc s generálnym riaditeľom Slovenskej národnej knižnice v Martine, s Doc. Dušanom Katuščákom. Pána riaditeľa zavialo niekde za Bardejovom, a riaditelia mali tiež problém dopraviť sa do Košíc. Nakoniec sme sa všetci, hoc s dvojhodinovým oneskorením, stretli. Knihovníkov skutočne nič neodradí, ani kalamita! Téma sa týkala našej budúcnosti, teda projektu KIS 3G. Na vysvetlenie pre tých, čo ešte nevedia, čo sa za touto skratkou skrýva - ide o Knižnično-informačný systém 3. generácie. Knižnice prihlásené do tohto projektu by v blízkej budúcnosti mali využívať spoločný knihovnícky softvér. Záujem o spoločný softvér prejavili všetky regionálne knižnice Košického samosprávneho kraja. Razantná elektronizácia a s tým súvisiace sprístupňovanie elektronických médií, ovplyvnia činnosť knižníc v tomto 3. tisícročí. O prvých krôčikoch sa píše v článku o skúsenostiach VKJB z činnosti informačno-vzdelávacieho centra. Že sa elektronizácia knižníc nezaobíde bez dobrých materiálno-technických podmienok a s nimi súvisiacich finančných prostriedkov, netreba nikoho z nás presviedčať. Jednou z ciest na ich získanie sú projekty. Takže, čo je nové v podávaní projektov? Na otázku vám odpovie Mgr. Róbert Teichman, ktorý túto oblasť ostro sleduje. Veríme, že i ďalší obsah čísla bude pre vás prinajmenšom zaujímavým čítaním. PhDr. Jana Amrichová VKJB Košice
knihovník
2003, č2
1
ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC ČUDÁCI S KNIHOU Podtatranská knižnica v Poprade, pobočka na sídlisku Juh 1, pripravila v júli pre 11-14 ročné deti podujatie pod názvom „Týždeň prázdnin v knižnici ". ...Celý program v tábore bol veľmi pestrý. Veľkým prekvapením pre mňa bola noc v knižnici. Predstavila som si niektoré postavy z kníh, medzi ktorými sme spali. Pozerali sme aj film na videu, potom sme sa ešte trocha zhovárali - a tá noc! Bolo to super a už sa teším na ďalší rok... Zuzana Kesselová, 13 rokov (kráľovná čitateľov v r. 2003) ...V tábore bolo veľmi dobre. Najviac sa mi páčila návšteva ZOO, kde sme videli malú opičku. Ale aj kaštieľ v Strážkach bol zaujímavý. V prírode som pripravoval hru bludisko. Nevedeli sme, že na noc v knižnici príde aj miestna televízia, bolo to prekvapko. Tak som im povedal, že tety knihovníčky sú dobré. Michal Majerčák, 13 rokov Takto zhodnotili dni v čitateľskom tábore dvaja z účastníkov, ktorých bolo spolu 11. Vybrali sme deti, ktoré radi chodia do knižnice. Tí, čo čítajú veľa a radi, mohli teda u nás za odmenu stráviť pekný týždeň. Naše heslo znelo: „Deti z nášho tábora, ničoho sa neboja. Žlté šatky majú, v knihách sa šprtajú." Na krku
knihovník
2003, č2
sme ozaj mali uviazané žlté šatky, aby sme sa všade ľahko našli. O zábavu mladých čitateľov sa od pondelka do piatku (8,00 - 15,00 hod.) postarali dve knihovníčky, Silvia Kvardová a Elena Šimkaninová.
Zastavte ten vlak ! Verím, že sme pomohli rodičom, aby deti zmysluplne strávili čas. Deti sa nepretvarujú, ak ich niečo nezaujíma, vidno to na nich. Snažili sme sa teda pripraviť im pestrý program. V prírode sme si porozprávali, ako vedieť poskytnúť prvú pomoc. So zaviazanými očami sme hľadali cestu z bludiska. Dokonca aj vedúce sa potrápili skákaním vo vreci. Z prírodných materiálov si deti vyrobili ikebany a pre mamky srdiečka s pohyblivými gúľajúcimi očami. Na históriu okolia sme sa zamerali v utorok - navštívili sme kaštieľ v Strážkach a v piatok - sme
2
si prezreli Podtatranské múzeum v Spišskej Sobote.
...v kaštieli Strážky, pri studni V ZOO v Spišskej Novej Vsi sa deťom najviac páčilo opičie mláďa. V stredu sme pátrali po stopách vzniku knihy. Rozprávali sme si o vynájdení kníhtlače Gutenbergom a pozreli sme sa v miestnej tlačiarni, ako sa knihy tlačia dnes - moderným spôsobom. Deti si vylovili udicou z veľkého klobúka rôzne literárne otázky a rébusy, aby zistili, čo drieme v každom spisovateľovi. Pomedzi celý program sme sa hrali rôzne hry, napr. novinový súboj so zaviazanými očami alebo súťaž o najväčšiu žuvačkovú bublinu. Darčekom a prekvapením bola posledná noc strávená priamo v knižnici. Tri dievčatá si už v pondelok rezervovali miesto na spanie pri detektívkach. Rozšantili sa pri diskotéke medzi knihami. Niektoré toho veľa nenaspali (asi od 5,00 - 6,00 hod.), ale bol to pre ne nezvyčajný zážitok. Krátku ukážku o tomto podujatí prišla nafilmovať miestna televízia. V predvečer poslednej noci knihovník
2003, č2
sme si čítali príbehy z knihy S. Exupéryho „Malý princ". Deti nakreslili alebo vymodelovali z plastelíny ružu, ovečku, líšku aj malého princa. Išlo nám o pochopenie hlavnej myšlienky knihy, že všetko to, čo je naozaj podstatné, je očami neviditeľné, vnímame to srdcom. Keďže kniha už nie je jediným poučným priateľom človeka (počítače, internet...), snažili sme sa aj týmto čitateľským táborom urobiť niečo preto, aby predsa len ostala priateľom človeka. Druhá časť táborového hesla znela „v knihách sa šprtajú" a také boli ozaj naše deti. Niekomu to možno je divné, ale pozrime sa veci na koreň.
...také to bolo veselé ! Tí „čudáci s knihou" hovoria iným jazykom, prežívajú osudy hrdinov kníh, zdedia ich múdrosť. Keď spoznajú veľa svetov, začnú si tvoriť svoj vlastný. A tak sa môžu naučiť vidieť svet, napr. očami malého princa. Dana Podracká povedala: „Ruža, ktorú čítaním krásnych kníh zasadíme v svojej duši, neporaní tŕňmi nikoho. Zato však mnohých poteší 3
svojou veľkosťou, krásou a vôňou. Lebo človek vonia aj zvnútra, nielen od mydla."
Snažíme sa vychovávať – aj v knižnici - "voňavé deti." Elena Šimkaninová Podtatranská knižnica v Poprade
ROŽŇAVSKÁ KNIŽNICA P. DOBŠINSKÉHO V NOVÝCH PRIESTOROCH Trojpodlažnú budovu novej knižnice Pavla Dobšinského už opustili stavební robotníci. Pätnásťmiliónová rekonštrukcia sa skončila a stavbárov vystriedali pracovníčky knižnice. Tie niekoľko týždňov menili dennodenne svoje povolanie knihovníčky za „sťahovákov" a prenášali regále, police, skrine, registre a niekoľko desiatok tisíc kníh. Dnes úspešne zrekonštruovaná budova stála nevyužitá takmer deväť rokov, až kým ju v roku 1999 bezodplatným prevodom nezískala do vlastníctva knižnica P. Dobšinského. Financovanie prestavby začal v roku 2000 odbor kultúry Krajského úradu, no dofinancovanie už bolo v réžii Košického samosprávneho kraja, pod ktorý knižnica prešla v apríli minulého roku. Búracie práce začali na jar 2001 a ako hovorí riaditeľka, boli naozaj náročné a rozsiahle. „V budove sa museli spevniť stropy, vymenilo sa kanalizačné a vodovodné potrubie i elektrické vedenie. Naším cieľom bolo vytvoriť kultúrne prostredie, ktoré by čitateľa ničím neobmedzovalo a zároveň mal pod jednou strechou literatúru i internet".
knihovník
2003, č2
Podľa slov riaditeľky knižnice Ivety Kysalovej, je kolektív po 52 rokov po prvýkrát pod jednou strechou a bude si musieť zvyknúť na nové podmienky. V knižnici vznikla centrálna výpožičovňa a ako hovorila riaditeľka, keďže knižnica v súčasnosti nemá centrálny zabezpečovací systém, bude mať každý čitateľ povinnosť uložiť si tašku a v zime prípadný kabát v šatni. Rovnako sa v spoločných priestoroch prísne dbá na to, aby nikto nikoho nerušil svojim mobilným telefónom. Zrekonštruované priestory ponúkajú návštevníkom okrem príjemného prostredia, aj možnosť využitia automatov na občerstvenie alebo pre tých bez mobilných telefónov - telefónneho automatu. V priestoroch je samozrejme prísny zákaz fajčenia, ktorý platí rovnako aj pre pracovníkov knižnice. Nové priestory boli čitateľom a návštevníkom oficiálne sprístupnené 23.10.2003. Mgr. Róbert Teichman VKJB Košice
4
MAJÚ OBECNÉ KNIŽNICE PERSPEKTÍVU? Keď ma oslovil kolega, aby som napísala o problémoch, s ktorými sa dennodenne stretávam v našich obecných knižniciach, nevedela som momentálne skade a čím začať. Je ich veľmi veľa, a čo obec to iný problém. Postupne som si všetko utriedila a nakoniec mi z toho vzišlo, že za všetkými týmito problémami je jeden veľký, od ktorého sa odvíjajú ďalšie. Tým problémom je ľudský faktor, a to buď v podobe predstaviteľov obce alebo v mnohých prípadoch aj samotného knihovníka. Knihovník je nakoniec stále tým mostom k fungovaniu knižnice, alebo k jej úplnej likvidácii. Každý rok sa stretávame s tým, že nám odchádzajú postupne do dôchodku „skutočné“ knihovníčky. Tieto aj napriek tomu, že majú oproti minulosti znížený úväzok alebo popri svojej práci majú ešte mnoho iných vedľajších činností, snažia sa udržať niekdajšiu úroveň knižnice. Po ich odchode začína problém častej fluktuácie pracovníkov v knižniciach okresu. Prijímajú sa nekvalifikovaní pracovníci a pracovníci v rámci programu-verejnoprospešných prác, ktorých je potrebné sústavne zaškoľovať do základov knižničnej práce a techniky. Nakoniec sa niekedy ani ďalej, ako po prírastkový zoznam nedostaneme, pretože už im končí pracovný pomer. Pre týchto ľudí je knižnica akousi prestupnou stanicou, a preto nemajú ani záujem udržať jej chod na primeranej kvalitatívnej úrovni. Hneď ako prvý, sa po ich nástupe knihovník
2003, č2
upravuje výpožičný čas. Ten nie je prispôsobovaný potrebám obyvateľov obce, ale skôr potrebám knihovníkov. Knižnica je otvorená skôr doobeda alebo nanajvýš do 16. hodiny. V tom čase sú práve všetci v škole alebo v zamestnaní!!! Táto skutočnosť sa veľkou mierou podpisuje na poklese hlavných ukazovateľov činnosti, čo je následne dôvodom na skracovanie výpožičnej doby. Niektoré obecné zastupiteľstvá túto situáciu využijú i na zrušenie knižnice bez toho, aby sa hľadala skutočná príčina poklesu záujmu o knižnicu. Tak ako v niektorých prípadoch vítame aj nevítame zmenu knihovníka, aj voľby do miestnej samosprávy sú pre nás plné očakávania. Veríme, že sa udeje nejaká zmena k lepšiemu. Že z knižníc, ktoré dlhé roky stagnovali a podľa tvrdenia vtedajších predstaviteľov obce, obyvatelia nemali záujem o knižnicu, odrazu začnú byť fungujúce. V niektorých prípadoch sa nájdu peniaze (hoci len minimálne), knihovníci a priestory. Mnohokrát sú voľby aj sklamaním, pretože odrazu z mesiaca na mesiac sa z dobrej knižnice stáva „nepotrebná". Hoci vo väčšine prípadov je knižnica jedinou kultúrnou ustanovizňou v obci, stále je v rebríčku hodnôt na konci, hoci aj s najmenším zaťažením rozpočtu obce. Býva však prvá, čo sa týka úspor financií a následnej likvidácie.
5
Pri koncoročných vyhodnoteniach v „Prehľadoch o činnosti knižnice ", ktoré dostávame z knižníc, uvádzajú aj takéto tvrdenia, že knižnica stráca perspektívu kvôli malému počtu obyvateľstva na jednej strane, ale na druhej strane konštatujú, že o knižnicu majú záujem študenti SŠ a ZŠ, ale len o mimočítankovú literatúru, pretože ostatné tituly sú neaktuálne. V tejto jednej vete je obsiahnutý celý problém. Neobstojí argument, že knižnica stráca perspektívu, lebo...
Knižnice vo všetkých obciach majú perspektívu, ale len v tom prípade, keď sa výpožičná doba a služby knižnice prispôsobia potrebám obyvateľstva, a to či už ide o obec s malým alebo veľkým počtom obyvateľov. A ak sa pravidelne, hoci niekedy len v minimálnej miere, aktualizuje literatúra podľa požiadaviek čitateľov. Vtedy neobstojí ani najnovšie preferovaný argument, že nastáva pokles atraktivity čítania oproti elektronickým médiám.
Vytrhnuté zo zápisníka: … počet čitateľov v knižnici má klesajúcu tendenciu. Na príčine je zrejme výpožičná doba. Knižnica je otvorená do 16.00 hod.. … s čitateľmi z osady sú veľké problémy. Požičiavať si chcú len nové knihy, ktoré vôbec nevracajú a ak ich aj vrátia sú v nepoužiteľnom stave. …slová knihovníčky: „ Pomaly som prečítala všetky zaujímavé knihy, a čo iné mám robiť, keď ma tu dali a čitatelia nechodia“. … knižnica sa sťahuje do vhodnejších priestorov, novému starostovi na kultúre v obci veľmi záleží. … chceme sprístupniť knižnicu pre obyvateľov obce, pretože pani XY išla do dôchodku a nedá nám pokoj. Už si aj svoje knihy do knižnice doniesla. … nastáva pokles číselných ukazovateľov, pretože nemajú nové knihy. A pri tom, vyčlenené finančné prostriedky pre knižnicu na nákup kníh, už tretí rok, nemá kto minúť. Kveta Čumová VKJB Košice
knihovník
2003, č2
6
NOVÉ MOŽNOSTI S novým rokom a s približujúcim sa dátumom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (ďalej len EÚ), prichádza Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len MK SR) s novou filozofiou poskytovania finančných prostriedkov, ktoré smerujú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky nad rámec schválený v rozpočtových kapitolách MK SR. MK SR zásadne mení mechanizmus poskytovania finančných prostriedkov, ktoré poskytovalo prostredníctvom fondu Pro Slovakia. Prostredníctvom tohoto fondu bude MK SR v roku 2004 podporovať prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí. Doterajšiu úlohu fondu Pro Slovakia v oblasti knižníc a knižničnej činnosti prevezme nový grantový program Ex libris. Ex libris je koncipovaný tak, aby organicky nadväzoval na predchádzajúce podporné programy a aktivity MK SR. Najmä na už spomenutý program Pro Slovakia. Jedným z podprogramov Ex librisu je podprogram označený ako 2.7., ktorý je prioritne určený k podpore činnosti knižníc a ich aktivít. Súčasťou tohoto podprogramu je aj komplexný systém podpory nákupu informačných zdrojov knižnicami knižničných akvizícií v rámci Slovenskej republiky. Knižnice sa budú môcť uchádzať o finančné zdroje pre rok 2004 v rámci podprogramu 2.7. do 31.1.2004. Formuláre potrebné k podávaniu žiadostí a aktuálne informácie sú praknihovník
2003, č2
videlne zverejňované na stránke MK SR - http://www.mksr.sk alebo http://www. culture.gov.sk. V rámci prípravy na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ vypracovalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len MH SR) podmienky spôsobu čerpania prostriedkov vyčlenených EU. MK SR spolu so Slovenskou národnou knižnicou v Martine vypracovalo grantovú schému a metodológiu určenú pre knižnice a ich zriaďovateľov. Finančné zdroje, prichádzajúce z fondov EÚ, budú môcť knižnice a ich zriaďovatelia na Slovensku čerpať prostredníctvom štruktúr MH SR. MH SR bude zastrešovať celý program čerpania europeňazí. Zdroje budú môcť byť využité, na rozdiel od prostriedkov prichádzajúcich cez program Ex libris, nielen na nákup a dopĺňanie informačných zdrojov, ale i na rekonštrukcie interiérov a exteriérov objektov knižníc. Potešujúcou skutočnosťou je aj ten fakt, že tieto prostriedky bude možné využiť i v prípade, že sa vaša knižnica nachádza v prenajatých priestoroch. Rovnako ako i na zriaďovanie nových priestorov a kapacít knižníc. Aktuálne informácie o príprave a čerpaní štrukturálnych zdrojov sa nachádzajú na stránke MH SR http://www.economy.gov.sk, Ministerstva financií Slovenskej republiky http://www.finance.gov.sk. Mgr. Róbert Teichman VKJB Košice 7
DÁTE SA INŠPIROVAŤ ? ČÍTAJME SA NAVZÁJOM! Niekoľko poznámok k periodikám knižníc Úplne náhodou sa mi dostalo do rúk prvé tohtoročné číslo časopisu Knihovník (2003/1), vydávaného Verejnou knižnicou Jána Bocatia v Košiciach (ďalej len VKJB). Zaujalo ma natoľko, že som začala pátrať po ďalších číslach a rokoch, ktoré sa akosi dosiaľ na bibliografiu nedostávali, končili na metodike, u riaditeľky, či vo fonde knihovníckej literatúry. Je to ale naša vina, pretože dostupné boli a mohli sme sa aj sami iniciatívne zaujímať o materiály, ktoré vydávajú naši kolegovia. Čím žijú a ako vnímajú súčasné problémy knižníc, nehovoriac o tom, že celý časopis je vystavený na internete. Knihovník 2003/1 má už tradične peknú grafickú úpravu a informačne bohatý obsah. Číslo sa uzatváralo v predvečer otvorenia Informačnovzdelávacieho centra pre internetové služby VKJB v Košiciach a celé je akosi ladené v tomto duchu. Dobrý nápad, pretože internet je skutočne pre knižnice nie celkom prebádanou oblasťou, aj keď s ním pracujeme už niekoľko rokov. Pritom poniektorí (mám na mysli najmä seba, aby som sa nikoho nedotkla) zaostávame pár knihovník
2003, č2
krokov za našimi internetovo rozhľadenými používateľmi, čo už dávno vnímam ako nie celkom normálnu situáciu. Knihovník prináša tiež ohlasy na seminár VKJB „Internet vo verejných knižniciach" a v rubrike „Výpočtová technika v knižniciach" veľmi podrobne predstavuje fulltextový internetový vyhľadávač GOOGLE. Nielenže nás autor článku Tomáš Kremler krok za krokom vedie systémom, ukazuje, čo treba robiť, ako sa v ňom zorientovať, komentuje ho z rôznych zorných uhlov, ale v závere nás odkazuje na zdroje, kde sa môžeme dozvedieť viac. Nebudem zdôrazňovať ďalšie tradičné rubriky a príspevky (Informačné centrum pre nezamestnaných vo Vranove n.Topľou, aktivity Vihorlatskej a Zemplínskej knižnice, recenzie, prezentácie publikácií...). Číslo je urobené dobre. Ale napadla ma iná vec - a po prelistovaní minuloročného čísla Knihovníka VKJB a tiež Bardejovského knihovníka (2002/1) – som v tomto ohľade nadobudla istotu. Že totiž knihovnícky či knižničný časopis je vynikajúcim nástrojom jednak sebaprezentácie vlastnej knižnice navonok, ale aj komunikácie medzi jednotlivými knižnicami. Smerom von sa nám týmto spôsobom otvára možnosť zviditeľniť tie vrstvy knižničnej činnosti, ktoré pre čitateľskú verejnosť a príslušné orgány ostáva8
jú latentne skryté, pretože väčšinou stále ešte pretrváva plošné vnímanie knižnice ako výpožičovne kníh. Medzi sebou sa môžeme konfrontovať, inšpirovať, poúčať, uvedomovať si, že tvoríme istý celok. Že nestačí, keď len jedna knižnica je dobrá (a najlepšie tá naša), ale všetky. Nemuseli by sme úzkostlivo tajiť svoje know-how. Máme sa nad čím zamýšľať. A ak sa rozhodneme nasledovať príklad Košíc a Bardejova (neuniklo mi azda zas niečo, ako sa mi to bežne stáva?) potom by sme sa mali aj čítať. Určite tým získame. Bardejovský knihovník ukazuje cestu pre regionálne knižnice ako prejsť
od tradične poňatého metodického listu k širšie koncipovanému informačnému spravodajcovi. A jeho redakcii sa podarilo niečo jedinečné – zaktivizovať všetkých pracovníkov knižnice. Košická VKJB svojím Knihovníkom pokrýva systémovo celý kraj a dokumentuje pri tom vysokú odbornosť vlastného pracovného tímu, schopnosť vidieť a pomenovať problémy, prijímať podnety zvonku a rozvíjať ich, ale tiež ukazuje spôsob, ako sa treba s problémami vyrovnávať. Mgr. Ľuba Rusnáková Podtatranská knižnica v Poprade
PRIESKUM NÁVŠTEVNOSTI POBOČKY Teritoriálne rozloženie čitateľov Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach (ďalej len VKJB) nebolo v minulosti predmetom žiadneho výskumu ani prieskumu. Z uvedeného dôvodu nemali pracovníci knižnice okrem empirických poznatkov žiadne iné vedomosti o teritoriálnom rozložení čitateľov knižnice. Boli to poznatky skôr na báze pocitovej, verbálne vyjadrované, približne nasledovným spôsobom: „Z Fialkovej ulice máme dosť veľa čitateľov, z Ružovej je ich už menej a z Vodnej neviem či chodí niekto“. Samozrejme tieto odpovede mali (a majú) rôzne varianty, ale v podstate z nich vyplýva, že knihovníci majú knihovník
2003, č2
len veľmi hmlistú predstavu o tom, z ktorej časti mesta respektíve z ktorých ulíc a v akom počte sú obyvatelia zapísaní ako používatelia knižnice. Taktiež neboli skúmané príčiny množstva čitateľov z jednotlivých lokalít. Je len samozrejmou skutočnosťou, že ak knižnica nepozná určitý jav a jeho príčiny, nemôže ich ovplyvňovať. V takejto situácii teda knižnica nemohla (a nemôže) realizovať cielenú propagáciu knižnice a jej služieb, ktorá sa však stala nevyhnutnou vzhľadom na veľkú fluktuáciu čitateľov. Vzhľadom na existujúcu situáciu a tiež na absenciu predmetného výsku9
mu v iných knižniciach, ktorého výsledky by boli aplikovateľné v podmienkach VKJB, pristúpili sme k prieskumu teritoriálneho rozloženia čitateľov pobočky č.13. na sídlisku Dargovských hrdinov.
Sídlisko Dargovských hrdinov „Furča" Toto pracovisko bolo vybrané z nasledovných dôvodov: 1. Sídlisko Dargovských hrdinov je typickým košickým sídliskom strednej veľkosti s relatívne ustáleným počtom obyvateľov, pričom väčšina obyvateľov je na sídlisku už viac ako 15 rokov „zabývaná“ a túto časť mesta považuje za svoj domov. 2. Pobočka tu svoje služby poskytuje od roku 1984, ide teda o ustálené pracovisko. 3. V knižnici pracujú dve profesionálne knihovníčky s odborným knihovníckym vzdelaním na 1,75 pracovného úväzku. 4. Pobočka má rozsiahly výpožičný čas (48 hodín týždenne), ktorý sa dlhodobo nemenil. 5. Pobočka patrí medzi typické stredne veľké výpožičné pracoviská VKJB. knihovník
2003, č2
Prieskum bol realizovaný v roku 2003 v mesiacoch apríl – september. Záverečná správa bola napísaná v októbri 2003. Použité metódy: 1. Prieskum v dokumentoch – plány práce, rozbory činnosti, prihlášky čitateľov. 2. Grafické znázornenie bydliska čitateľov na mape sídliska Dargovských hrdinov. 3. Rozdelenie sídliska na okruhy, zo vzdialenosti ktorých čitatelia dochádzajú do knižnice, 0–250 m, 250–500 m, 500–750 m, 750– 1000 m a nad 1000 m. 4. Štatistické metódy – tabuľky počtu čitateľov podľa jednotlivých ulíc, percentuálne zloženie čitateľov podľa ulíc resp. ich ďalšie delenie podľa veku a vzdelania. Hypotézy Na začiatku prieskumu boli stanovené nasledovné hypotézy: 1. Počet zapísaných čitateľov z jednotlivých ulíc závisí od ich vzdialenosti od knižnice. 2. Viac ako polovica čitateľov býva v okruhu 500 metrov od knižnice. 3. Obyvatelia zo vzdialenejších častí sídliska sa zapisujú sa do knižnice v závislosti na prístupnosti k prostriedkom hromadnej dopravy. 4. Hustota čitateľov v časti sídliska, kde knižnica pôsobila v prvom období svojej činnosti je väčšia
10
ako v ostatných častiach sídliska rovnako vzdialených od knižnice.
znázornenie čitateľov pôsobilo hodnoverne.
vizuálne
Zistili sme nasledovné skutočnosti.
Sídlisko Dargovských hrdinov „Furča" Sídlisko Dargovských hrdinov leží v severovýchodnej časti Košíc,bolo dobudované koncom 80–tých rokov a nikdy nebolo dokončené podľa pôvodných plánov. Celé sídlisko je na svahovitom teréne a má obdĺžnikový tvar. Zástavba je typická, z obdobia budovania reálneho socializmu, panelové blokové obytné domy s absenciou klasickej uličnej zástavby. Sídlisko je rozdelené na dve časti širokou Triedou armádneho generála Ludvíka Svobodu. Knižnica je umiestnená v obchodnom centre Torysa od roku 1989, v pomyselnom strede sídliska. Od svojho vzniku v roku 1986 do roku 1989 bola knižnica umiestnená excentricky v juhovýchodnej časti sídliska v obchodnom centre „Modrák“ Prieskum sa realizoval na základe analýzy 500 čitateľských prihlášok. Jednalo sa o dostatočne veľkú vzorku, nakoľko v roku 2002 celkový počet čitateľov bol 834. Takúto vzorku sme volili z toho dôvodu, aby pri prenose údajov na mapu sídliska, knihovník
2003, č2
1. Z prvého okruhu (vzdialenosť od knižnice 0-250 m) navštevuje knižnicu 110 čitateľov. Veľkosť tohoto pomyselného kruhu je 196 250 m2 čo znamená že je to 0,196 250 km2 2. Z druhého okruhu (vzdialenosť od knižnice, 250–500 m) navštevuje knižnicu 144 čitateľov. Veľkosť tohoto priestoru je 588 750 m2 čo znamená, že je to 0,588 750 km2. Táto plocha je v porovnaní s plochou č.1 o 300% väčšia. V prípade, že za východisko berieme plochu č.1 a v nej pomer medzi rozlohou a počtom čitateľov, tak v ploche číslo 2 môžeme evidovať 2,29 násobný (229% ) pokles. 3. Z tretieho okruhu (vzdialenosť od knižnice 500-750 m) navštevuje knižnicu 80 čitateľov. Veľkosť tohoto priestoru je 981 250 m2 čo znamená že je to 0,981 250 km2. Táto plocha je v porovnaní s plochou č.1 o 500% väčšia. V prípade, že za východisko berieme plochu č.1 a v nej pomer medzi rozlohou a počtom čitateľov, tak v ploche č.3 môžeme evidovať 6,9 násobný (690%) pokles. 4. Zo štvrtého okruhu (vzdialenosť od knižnice 750-1000 m) navštevuje knižnicu 49 čitateľov. Veľkosť tohoto priestoru je 1 373 750 m2 čo znamená, že je to 1,373 750 km2. Táto plocha je v porovnaní s plochou č.1 o 11
700% väčšia. V prípade, že za východisko berieme plochu č.1 a v nej pomer medzi rozlohou a počtom čitateľov, tak v ploche č.4 môžeme evidovať 15,7-násobný (1570%) pokles. 5. Z piateho okruhu (vzdialenosť nad 1000 m) navštevuje knižnicu 32 čitateľov. Tu sme však už nerobili prepočty, nakoľko vzdialenosť nad 1 km na západe a východe ide mimo hranicu sídliska. Hodnotenie hypotéz Hypotéza číslo 1. Množstvo zapísaných
knihovník
2003, č2
čitateľov
z jednotlivých ulíc záleží od ich vzdialenosti od knižnice. Táto hypotéza sa jednoznačne potvrdila, ba na základe vyššie uvedenej argumentácie môžeme konštatovať, že so vzdialenosťou klesá počet zapísaných čitateľov do knižnice niekoľkonásobne. Hypotéza číslo 2. Viac ako polovica čitateľov býva v 500 metrovom okruhu od knižnice. Z celkového počtu 500 skúmaných čitateľov do okruhu 0,5 km bolo v knižnici zapísaných 254 čitateľov t.j. 50,80%. Títo čitatelia spravidla dochádzajú do knižnice pešo. Javí
12
sa, že pešia dostupnosť knižnice v mnohých prípadoch ovplyvňuje potencionálneho čitateľa pri využívaní knižničných služieb. Hypotéza bola potvrdená. Hypotéza číslo 3. Obyvatelia zo vzdialenejších častí sídliska sa zapisujú do knižnice v závislosti na prístupnosti k prostriedkom hromadnej dopravy. Z nanesených údajov na mapu sídliska možno konštatovať, že prístupnosť knižnice respektíve jej blízkosť k prostriedkom hromadnej dopravy do určitej miery ovplyvňujú rozhodovanie ľudí, či navštívia knižnicu a zapíšu sa do nej alebo nie. Údaje však nepriniesli jednoznačné potvrdenie hypotézy. Očakávali sme, že prostriedky hromadnej dopravy na návštevu knižnice budú využívať predovšetkým starší čitatelia nad 60 rokov, tých je však v knižnici zapísaných veľmi málo (11). Je určitým paradoxom, ale aj zákonitosťou, že zo vzdialenejších častí sídliska percentuálne stúpa počet návštevníkov nižšej vekovej kategórie – študentov. Títo sú školskými úlohami nútení vyhľadávať pomoc knižnice a sú ochotní absolvovať aj väčšie vzdialenosti do knižnice. Hypotéza bola potvrdená len čiastočne. Hypotéza číslo 4. Hustota čitateľov v časti sídliska, kde knižnica pôsobila v prvom období svojej činnosti, je väčšia ako v ostatných častiach sídliska rovnako vzdialených od knižnice.
knihovník
2003, č2
Napriek tomu, že knižnica sa odsťahovala už pred 14 rokmi zo svojho predchádzajúceho priestoru v „Modráku“, ktorý je asi 730 m vzdialený od terajšieho umiestnenia knižnice, z tejto časti sídliska knižnica eviduje podstatne viac čitateľov ako z iných častí sídliska s rovnakou vzdialenosťou. Je pravdepodobné, že u týchto čitateľov sa vytvorili tak silné čitateľské návyky, že boli ochotní nasledovať knižnicu aj do nových priestorov. Tento náš predpoklad priamo potvrdzuje aj to, že väčšina čitateľov z tejto časti sídliska patrí do vyššej vekovej kategórie. Len z tejto časti sídliska a z bezprostrednej blízkosti knižnice (do 500 m) evidujeme čitateľov nad 60 rokov. Hypotéza bola potvrdená. Návrhy na opatrenia. 1. Vyhotoviť propagačný materiál o činnosti knižnice a o jej lokalizácii. 2. V rámci okruhu pešej dostupnosti knižnice (500 m) propagáciu zamerať na tie objekty, z ktorých je málo zapísaných čitateľov. 3. Vo vzdialenejších častiach sídliska propagáciu zamerať predovšetkým na obytné bloky v línii tratí prostriedkov hromadnej dopravy. 4. V miestnom periodiku Furčan uverejniť propagačný príspevok o službách a lokalizácii knižnice. Mgr. Štefan Kolivoško VKJB Košice
13
ČRIEPKY ZO SPOLKOVÉHO ŽIVOTA NA NÁVŠTEVE V UNIVERZITNEJ KNIŽNICI TU V KOŠICIACH Po vydarenom podujatí „Knihovnícky babinec“ Krajská pobočka Slovenského spolku knihovníkov (ďalej len SSK) v Košiciach zorganizovala ďalšiu akciu, tentoraz zameranú na priateľské, neformálne stretnutie s kolegami z Univerzitnej knižnice Technickej univerzity v Košiciach, na oboznámenie sa s ich činnosťou i pracovným prostredím.
mi, s ktorými asi zápasí každá knižnica. Podnetná bola i výzva na permanentné vzdelávanie ako zamestnancov, tak i používateľov, či už formou samoštúdia, alebo formou organizovaných inštruktáží či vybraných odborných kurzov. Prednáška prebiehala v školiacej miestnosti ProLib, ktorá bola na takéto účely (pre interné, ale aj externé vzdelávacie aktivity) špeciálne zriadená.
Hneď prvým pozitívnym signálom návštevy bol relatívne vysoký počet navštevníkov - 32, čo určite svedčí o záujme knihovníkov POZNÁVAŤ SA NAVZÁJOM.
V druhej časti Ing. Viera Tomášová previedla návštevníkov po verejných priestoroch knižnice a odpovedala im na všetky otázky týkajúce sa poskytovania služieb používateľom.
Exkurzia prebehla v teoretickej a čiastočne i praktickej rovine. V úvodnej časti, po privítaní návštevníkov na pôde knižnice riaditeľkou PhDr. Valériou Krokavcovou, vystúpila so svojou prezentáciou Ing. Milena Maťašovská Tetřevová, ktorá v skratke poukázala na všetky dôležité momenty ich knižnice. Hovorila o histórii, odbornom zameraní inštitúcie, ľudskom i materiálnom potenciáli, vymenovala súčasné i perspektívne činnosti a zamerala sa tiež na ukončené i ešte bežiace projekty, na ciele i celkovú víziu knižnice. Mnohé, hlavne čo sa týka personálnych a finančných otázok, bolo porovnateľné s probléma-
Príjemná návšteva mala aj svoj príjemný záver v duchu typickej slovenskej pohostinnosti – malé občerstvenie, pri ktorom si návštevníci mohli navzájom sprostredkovať svoje dojmy, poznatky, skúsenosti i nadviazať priateľské i neformálne kontakty. Čo k tomu ešte dodať? Snáď len toľko: Tešíme sa na ďalšie POZNÁVANIE SA!
knihovník
2003, č2
Júlia Vokálová Lekárska knižnica UPJŠ Košice
14
KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ STRETNUTIE V SÁROSPATAKU Vždy, keď som v tomto meste na juhovýchode Maďarska, cítim jeho zvláštneho génia moci. Možno mu ho vtlačil už Ján Amos Komenský, možno František II. Rákoczi alebo jeho osvietená matka Ilona Zrínska, ktorej meno nesie tunajšia mestská knižnica. Všetky tieto osobnosti majú súvis aj s Košicami, ktoré sa pre posledné dve, stali aj miestom posledného odpočinku. Historickú pečať Sárosaptaku vtlačili Rákocziovci, ktorí tu po sebe zanechali hradné sídlo s rozľahlým parkom a podzemnými pivnicami. V evanjelickom lýceu sa nachádza vzácna historická knižnica s knihami, na ktorých by sa možno ešte našli odtlačky prstov Jána Amosa Komenského, ktorý niekoľko rokov pôsobil na tunajšej škole. V mestskom múzeu ešte dodnes možno vidieť lavice, v ktorých sedeli jeho žiaci. Sú tu vystavené aj jeho knihy, medzi nimi aj Orbis pictus, ktorý Komenský napísal práve v tomto meste. Súčasnému Sárospataku originálnu architektonickú pečať vtlačil svetoznámy Makovecz. Jedným z jeho objektov je i mestská knižnica, ktorá najmä pre nás „socialistických" knihovníkov predstavovala koncom 80. rokov malý div sveta. Pamätám sa, ako ma prvá návšteva tejto knižnice fascinovala, knihovník
2003, č2
svojou architektonickou atypickosťou. S touto knižnicou má VKJB už dlhoročne kolegiálne vzťahy, ktoré rokmi prerástli do osobných, veľmi priateľských vzťahov. A práve táto knižnica, už po deviaty raz zorganizovala, v septembri roku 2003, už deviate stretnutie knihovníkov z okolitých krajín, ktorí pôsobia na územiach, kde žije maďarská menšina. Tak sa tu opäť stretli knihovníci z Rumunska, Slovinska, Chorvátska, Srbska, Ukrajiny a Slovenska. Ako vždy, aj tentoraz stretnutie prinieslo inšpiráciu, nadviazanie, či prehĺbenie priateľských vzťahov, to všetko v neformálnej, prijemnej atmosfére. Kolegovia zo susedných krajín prezentovali bibliografie, knihovnícke časopisy i knihy pre deti. Hovorili o svojich skúsenostiach v knižniciach. Popri odbornom programe bola počas troch dní možnosť oboznámiť sa nielen s históriou Sárospataku, ale i s blízkym okolím. Videli sme zaujímavý románsko gotický kostolík v dedine Karcsa, drevený kostolík v dedine Takos, jeden z rákocziovských kaštieľov v Pacine, ale i mestskú knižnicu v Kisvárde. V programe bola aj návšteva tokajskej pivnice, spojená s ochutnávkou svetoznámeho vína.. A keď k tomu pridáme ešte nezabud15
nuteľnú dobošovú tortu, ktorú špeciálne pre nás dala upiecť riaditeľka, Dr. Magda Halasz pri príležitosti 50. výročia vzniku mestskej knižnice, tak mi nezostáva nič iné len sa spýtať:
Možno sa takou nenadchnúť ?
konferenciou
PhDr. Klára Kernerová
VKJB Košice
KONFERENCIA REGIONÁLNYCH KNIHOVNÍKOV V BUDAPEŠTI Tri dni, v uprostred júla, sú už pravidelne rezervované pre konferenciu regionálnych knihovníkov v Maďarsku. Rok 2003 patril medzi jubilejné. Uplynulo desať rokov od prvého stretnutia. Tieto konferencie majú svoj zaužívaný protokol a podľa neho sa stretnutia knihovníkov uskutočňujú vždy v inom meste. Funkcie organizátorov a hostiteľov doteraz úspešne zvládli mestá Vác, Sopron, Miskolc, Györ, Kaposvár, Kiskun - Halas, Székesfehérvár. Miestom tohoročnej konferencie bola Budapešť a domácou paňou, Mestská knižnica Ervína Szabóa. Nuž aspoň pár slov o tohtoročnej hostiteľke. Knižnica Ervína Szabóa sa nachádza v tzv. vnútornom meste a je umiestnená v niekdajšom, novozreštaurovanom paláci grófa Wenckheima, ku ktorému ešte pribudovali novú časť, takže na 13 000 štvorcových metroch sa nachádza požičovňa, 11 čitární, internetová hala, 160 počítačov, 900 miest v študovni, detská knižnica a kaviareň. Knižničný fond obsahuje viac ako 1 milión dokumentov knihovník
2003, č2
určených na absenčné alebo prezenčné vypožičiavanie. Vráťme sa ale späť ku konferencii. Jej tohoročnou ústrednou témou bolo: Samoorganizácia regionálnej spoločnosti, jej historické varianty a nové formy. Viac než sto knihovníkov so záujmom počúvalo odborné prednášky. Úvodnú predniesol sociológ György Csepeli pod názvom Globalizácia a regióny, v ktorej poukázal na zmeny, ktoré čakajú na regióny v treťom tisícročí. V ten istý deň odzneli ešte ďalšie prednášky: Možnosti spolupráce medzi knižnicami a občianskymi organizáciami, „Knižnica a jej spojenia so spoločnosťou, „Individualizácia a občianska spoločnosť – historické úvahy." Nasledujúci deň sa prednášky zaoberali spolkovým životom. Úvodnú prednášku sme si vypočuli od historika Árpáda Tótha Peštianske spolky v období reforiem. Ďalej Záujmové spoločenské skupiny v 19. storočí, Z minulosti spolkového života vo Váci, Čitateľské krúžky a Srbi v Pešť-Budíne.
16
Neuveriteľne rýchlo ubehli prvé dva dni. Posledný tretí otvoril muzeológ Péter Deme prednáškou Účasť spoločnosti na zachovaní kultúrneho dedičstva, ďalej Robí to každý ináč? Strety vedeckých záujmov a lokálneho patriotizmu v múzeách, Z virtuálneho zväzku ozajstné regionálne spoločenstvo. Týmto končil oficiálny program konferencie. Ale nielen chlebom je človek živý, a tak nemôžem nespomenúť priateľské posedenia, počas horúcich letných večerov a výlety, ktoré nám hostitelia pripravili. Navštívili sme Múzeum
nábytku v Nagytétényi, Park socialistických sôch (hrôza), kaplnku v pivnici, kde sa schádzali slobodomurári, vínnu pivnicu z 18. storočia a skončili na večeri na Starom Budíne v reštaurácii, kde bol štamgastom známy maďarský spisovateľ Gyula Krúdy. Okrem toho, že napísal výborné romány, bol aj známym gurmánom a večera, plnená kapusta a tvarohové trhance boli pripravené podľa jeho receptu. Oľga Mitrová VKJB Košice
MENŠINY DO KNIŽNÍC Tento projekt s názvom „Menšiny do knižníc" se uskutočnil ako súčasť vládnej kampane proti rasizmu. Na základe uznesenia vlády ČR zo dňa 22. apríla 2002 č. 419 bolo realizáciou tohto projektu poverené Multikulturní centrum Praha (ďalej len MKC Praha). Cieľom projektu bolo vytvoriť cestu a priestor pre poznávanie rozličných kultúr národnostných a etnických menšín žijúcich v Českej republike, inšpirovať záujem verejnosti o poznávanie ich života a tradícií, prehĺbiť a rozšíriť informovanosť o rôznych kultúrach a prispieť k hľadaniu spoločného riešenia otázok medzietnického spolužitia. Projekt se odvíjal od distribúcie kníh zaoberajúcich sa multikulturálnymi témami a menšinami, zvlášť rómskej komunity, do obecných knižníc. Súčasťou projektu bola i rozsiahla knihovník
2003, č2
komunikačná kampaň zameraná na širokú verejnosť, ktorá zahŕňala ako prezentáciu projektu v médiách, tak i usporiadanie sprievodných akcií a besied. Najdôležitejším kritériom výberu kníh pre projekt bolo predovšetkým pokrytie bežných požiadaviek návštevníkov knižníc detí, mládeže i dospelých. Návrh knižných titulov vypracovalo MKC Praha, definitívny výber uskutočnil riaditeľ odboru pre ľudské práva Jan Jařab. Zoznam definitívneho výberu kníh s ich krátkou charakteristikou bol zverejnený na www stránkách MKC Praha. Celého projektu sa teoreticky mohlo zúčastniť až 500 knižníc v rámci Českej republiky. MKC Praha vybralo 450 knižníc na základe následujúcich kritérií:
17
1. Verejné knižnice v menších mestách a obciach. 2. Priemerne bolo vybratých 5-7 knižníc v okrese s vyšším podielom etnických a národnostných skupín (ide predovšetkým o okresy v severných a západných Čechách) bolo vybratých 8-10 knižníc.
Zoznam 450 vybratých knižníc rovnako ako aj priebežné a konečné výsledky projektu, boli uverejnené na www stránkach MKC Praha www.mkc.cz.. Mgr. Róbert Teichman VKJB Košice
STAVBA ZMIERENIA Kedysi bol Liberec známy najmä textilným priemyslom a botanickou záhradou. Na začiatku 3. tisícročia sa preslávil knižnicou, ktorá do novodobej histórie vstúpila ako stavba zmierenia. Projekt tejto jedinečnej stavby prepája knižnicu so synagógou nezávisle na sebe. Symbolizuje nielen odškodnenie a zmierenie sa so židovskou komunitou a inými kultúrami, žijúcimi v tomto regióne, ale je i mementom, aby sa násilie na ľuďoch, ktorí sú v menšine, už nikdy neopakovalo. Nad výstavbou i otvorením knižnice prevzali záštitu prezidenti, Václav Havel a Roman Hercog. Náklady na stavbu a vybavenie financovala Česká republika, Európska únia a nemecká vláda. Menšími čiastkami prispeli aj nadácie a súkromné osoby. Celkové náklady dosiahli vyše 517 miliónov Kč, z toho vyše 400 miliónov prispela Česká republika. Priznám sa, že som sa na túto široko medializovanú knižnicu veľmi tešila. Keď som jedného májového rána vystúpila na libereckej železničnej knihovník
2003, č2
stanici, nebol žiadny problém zistiť, ktorým smerom sa mám vydať. V meste každý obyvateľ vie, kde sa Budova knižnice v Liberci
jeho knižnica nachádza a je na to aj patrične hrdý. Navyše, ťažko by ste prehliadli modernú oceľovosklenenú konštrukciu, objímajúcu jednoduchú synagógu, inšpirovanú tvarom Dávidovej hviezdy. A keby ešte niekto pochyboval, že ide naozaj o knižnicu, mediálna stena s dvoma vloženými displejmi, prezentujúca aktivity knižnice, mesta i regiónu nenechá nikoho na pochybách. Vstupujem do knižnice, kde sa návštevníkovi otvára svet informácií. Informačné centrum vo vstupných 18
priestoroch poskytuje základné informácie o službách. Sú tu: on-line katalógy, internet, výstavné priestory, ale aj kaviareň, kde sa možno občerstviť. Na ďalších poschodiach sú návštevníkom poskytované služby knižnice a mediatéky. Knižničné fondy sú sprístupnené vo voľnom výbere, vrátane hudobných dokumentov. V objekte knižnice sa nachádza polyfunkčná sála, nahrávacie štúdio, relaxačné zóny uprostred zelene. Spoločenské časti knižnice sú navrhnuté tak, aby mohli byť využívané na kultúrne a vzdelávacie aktivity i mimo výpožičných služieb. Vo voľne prístupných fondoch, v rozsahu 230 000 kn.j. (veľká časť fondov je v skladových priestoroch) knižnica ponúka knihy a informácie na najrôznejších médiách, občanom všetkých vekových kategórií. Služby ( s výnimkou absenčných výpožičiek) sa poskytujú bez povinnosti návštevníkov byť členmi knižnice. Knižnica je totiž ponímaná ako miesto poskytovania informácií bez akýchkoľvek bariér. V rámci jedného priestoru sú vyčlenené miesta pre štúdium. Spojenie so svetom je zabezpečené prostredníctvom informačných technológií. Separátnymi miestami sú iba internetové kabíny, ktoré zaručujú návštevníkom absolútne súkromie. Podľa informácií knihovníčiek sú
knihovník
2003, č2
často navštevované. Zrejme ich používateľom tento malý prepych stojí za zaplatenie (50 Kč). Pokiaľ ide o ďalšie poplatky, pre porovnanie so slovenskými reáliami, uvádzam niekoľko na ilustráciu: Zápisné je diferencované, študenti a dôchodcovia - 50 Kč, ostatní - 200Kč, deti do 15 rokov - 20 Kč. Jednorázová výpožička 1 CD / 1 týždeň - 25 Kč. Rezervácia dokumentu - 7 Kč. Upomienky (za jeden dokument) - 2, 10,20,50 Kč. Strata dokumentu… cena + 200 Kč. U starších dokumentov 5 násobok pôvodnej ceny. Internet 5 Kč za 15 minút. Na vysvetlenie treba dodať, že ŠVK plní zároveň aj funkciu verejnej mestskej knižnice. Celé prostredie pôsobí nielen moderne, ale aj veľmi príjemne a napriek veľkej rozlohe i útulne. Z poschodí je pekný výhľad na nižšie časti knižnice. Je tu veľa svetla a zelene a možností nájsť si ten svoj obľúbený kútik na štúdium, či relax. Napr. na lehátkach, ktoré sú údajne veľmi vyhľadávané. Tak čo, nechceli by ste v takejto knižnici pracovať? Ja určite áno. PhDr. Klára Kernerová VKJB Košice
19
VÝPOČTOVÁ TECHNIKA V KNIŽNICI INFORMAČNO-VZDELÁVACIE CENTRUM – HISTÓRIA, SÚČASTNOSŤ A BUDÚCNOSŤ História História Informačno-vzdelávacieho centra vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v centrálnej požičovni na Hviezdoslavovej ulici č.5 (ďalej len „knižnica“) sa začala písať niekedy v júni v roku 2002. V tom období vznikla myšlienka neuspokojiť sa s klasickými fondami kníh a časopisov, klasickou študovňou a poskytovaním prístupu na internet čitateľom knižnice. V tom čase disponovala knižnica 2 počítačmi pre čitateľov, umožňovala im prístup k celosvetovej sieti internet, poskytovala možnosť uložiť si stiahnuté súbory na disketu a odniesť domov, prípadne vytlačiť získané informácie. Záujemcov o využitie internetu bolo podstatne viac, ako mohla knižnica uspokojiť. V snahe uspokojiť informačnú potrebu čitateľov a zlepšiť kvalitu ponúkaných služieb, vznikla myšlienka vybudovať v rámci oddelenia odbornej literatúry samostatné pracovisko, ktoré by fungovalo ako vzdelávacie centrum. Po diskusii s vedením knižnice sa personál rozhodol umiestniť toto pracovisko logicky ku klasickej študovni, aby tak spolu tvorili integrovaný celok. V septembri roku 2002 sa uskutočnilo výberové konanie na dodanie výpočtovej techniky do novovznikajúceho samostatného od-
knihovník
2003, č2
delenia. Na základe vytýčených cieľov, ktoré malo toto oddelenie spĺňať a na základe potreby ochrany údajov, uložených v informačnom systéme knižnice, bolo potrebné vybrať vhodnú technológiu. Vďaka odbornosti, schopnosti a skúsenostiam Ing. Miliána bola vybraná technológia klient – server. Používatelia majú vyhradený priestor na harddisku servera, avšak daná konfigurácia im nedovoľuje zasahovať do nastavení servera. Majú pritom sprístupnené všetky funkcie počítača, ktoré nevyhnutne potrebujú pri svojej práci. Využívajú pritom tzv. technológiu tenkých klientov, teda malých zariadení, ktoré slúžia len na prenos informácií medzi používateľom a serverom. Hoci používatelia nemajú možnosť používať vlastné diskety, ani samostatne tlačiť dokumenty, informácie získané z internetu im personál oddelenia – konzultanti - s ochotou uloží na novú disketu, či vytlačí na konzultantskom počítači. Týmto spôsobom sa knižnica chráni voči vírusom, ktoré by mohli poškodiť alebo úplne vyradiť informačný systém knižnice a zároveň chráni svojich používateľov voči vírusom, ktoré by si z knižnice mohli priniesť domov a poškodiť vlastný počítač. Bola vybraná technológia nenáročná na údržbu a spĺňajúca všetky bezpeč-
20
nostné požiadavky, ktorá zároveň uspokojuje všetky potreby používateľov knižnice. V októbri 2002 bolo objednaných 8 počítačových stolov a stoličiek. 23.-24.10. knižnica zorganizovala celoslovenský seminár „Internet v knižnici". S úspechom bol odbornej verejnosti predstavený vyhľadávač Google. Začiatkom novembra po predchádzajúcej diskusii o presnom umiestnení pracoviska, rozmiestnení počítačových stolov a konzultantského počítača, sa celý personál centrálnej požičovne podieľal na pracnom presúvaní knižničného fondu. Celý proces s prípravou, realizáciou a dokončením trval 1 týždeň. V polovici novembra boli dodané a zmontované počítačové stoly. Zároveň bola s vedením prerokovaná a schválená Koncepcia činnosti Informačno-vzdelávacieho centra. Následne boli dodané prvé 4 testovacie počítače – tenkí klienti. 27.11.2002 začala testovacia prevádzka nového oddelenia knižnice. Začiatkom decembra bolo pracovisko vybavené okrem štandardného konzultantského počítača aj novou telefónnou linkou. Na sklonku roka vznikla myšlienka rozšíriť funkcie pracoviska o čisto vzdelávaciu funkciu. Rozhodli sme sa organizovať „Kurzy základov počítačov a vyhľadávania na internete" pre úplných začiatočníkov, ktorí nemali možnosť pracovať s výpočtovou technikou. Následne začali pracovníci nového oddelenia – konzultanti vypracúvať metodický plán a učebné osnovy týchto kurzov. knihovník
2003, č2
Po náročnej príprave kurzov a vypracovaní plných textov náplne kurzov, sme v marci ( v mesiaci kníh a po novom aj mesiaci počítačových kurzov ) tohto roku spustili 2 pilotné kurzy pre čitateľov knižnice, na ktorých sme sa sami učili a snažili odstrániť posledné nepresnosti v učebných textoch. Na existujúcich 4 klientoch sme tak spolu úspešne vyškolili 7 čitateľov knižnice. Hodnotiac kurz ich vlastnými slovami, boli s jeho kvalitou a skladbou i prístupom konzultantov pôsobiacich vo funkciách lektorov nadmieru spokojní. Okamžite sa pýtali aj na organizovanie ďalších pokračujúcich kurzov. Pilotné kurzy prebiehali v období 13.3.2003 až 17.4.2003. Kurzy boli rozvrhnuté na 10 stretnutí po 2 vyučovacích hodinách. Kurzy boli poskytnuté čitateľom zdarma, ktorí z vďačnosti za získané vedomosti a zručnosti zakúpili pre knižnicu niekoľko kníh. Ku koncu kurzov knižnica tentoraz zopakovala 1 dňový seminár „Internet v knižnici" pre odbornú verejnosť, ktorá sa nemohla zúčastniť pôvodného termínu konania seminára v októbri. Aj tento seminár sa stretol s pozitívnym ohlasom odbornej verejnosti. Koncom apríla sa hodnotila testovacia prevádzka tenkých klientov, a keďže sa táto technológia osvedčila, boli zakúpené ďalšie 3 počítače tohto typu. Zároveň bol konzultantský stôl vybavený najnovšou technológiou, v podobe nového počítača, monitora, laserovej čiernobielej tlačiarne a scaneru.
21
Všetko bolo pripravené na uvedenie do riadnej prevádzky. Spojením informačnej a kultúrnej hodnoty klasickej študovne s modernou výpočtovou technikou, rozmanitosťou a bohatosťou informačných zdrojov, ktoré poskytuje internet, vzniklo Informačno-vzdelávacie centrum. 7.5.2003 za účasti predstaviteľov zriaďovateľa knižnice – Košického samosprávneho kraja, zástupcu magistrátu mesta a knihovníckej verejnosti sa slávnostne otvorilo Informačno-vzdelávacie centrum. Súčasnosť V súčasnom období pozostáva Informačno-vzdelávacie centrum z knižničného fondu klasickej študovne, ktorý prešiel dôkladnou revíziou, vyraďovaním zastaralých titulov a postupným dopĺňaním nových žiadaných titulov, ako aj zo 7 klientských počítačov, moderného konzultantského počítača so scanerom, laserovou tlačiarňou. Technické vybavenie uzatvára xerokopírovací stroj. Vzhľadom na to, že testovacie obdobie bolo dostatočne dlhé, bolo možné postupne odstrániť väčšie, či menšie problémy technického rázu. Bolo možné vyskúšať a overiť funkčnosť jednotlivých zariadení. Zároveň bolo možné vďaka pilotným kurzom „Základy počítačov a vyhľadávania na internete" vyskúšať si ďalšiu funkciu tohto centra a to vzdelávaciu, pomocou už skôr spomínanej technológie. Nemožno však nevyzdvihnúť informačnú a kultúrnu hodnotu knihovník
2003, č2
klasickej študovne, ktorá je nedeliteľnou súčasťou tohto centra a je rovnocenným partnerom modernej technológie. Klasická študovňa je často bohatším zdrojom informácií ako samotný internet, preto spolu tvoria navzájom sa doplňujúci celok. Negatíva Informačno-vzdelávacieho centra: nutnosť posunúť fond klasických kníh, zvýšenie prevádzkových nákladov knižnice a potreba prekonania psychologických bariér tých čitateľov, ktorí nevedia pracovať s novými technológiami. Na druhej strane treba vidieť jednoznačné pozitíva Informačnovzdelávacieho centra, ktorými sú: pohodlný a lacný prístup na internet a to väčšinou bez čakania, možnosť odniesť si získané informácie z internetu v akejkoľvek podobe (tlač, disketa, CD-R, CD-RW), príjemné, kľudné prostredie, ochotný a skúsený personál, možnosť získať nové vedomosti a zručnosti pri práci s počítačom a internetom, či už v rámci kurzu alebo v rámci individuálneho prístupu konzultantov k čitateľom počas prevádzky centra. Zároveň sa môžu čitatelia obrátiť na konzultantov s akoukoľvek témou, ktorú majú spracovať. Podľa obtiažnosti témy je možné vyhľadať informácie na internete, v knižničnom fonde študovne, knižničnom fonde voľného výberu, alebo je možné na zložitú tému vypracovať rešerš zo Slovenskej národnej bibliografie, alebo internetu. Rovnako je možné využiť materiály, ktoré nám poskytla Parlamentná knižnica, nakoľko sme sa stali jej partnerskou 22
knižnicou, ako aj materiály o Európskej únii, ktoré získavame zo Združenia na podporu lokálnej demokracie. Čitatelia si zvykli na možnosť vyhotoviť si z nájdených informácií xerokópie, zatiaľ si však nezvykli na možnosť zoscanovať získané materiály. Budúcnosť Ako možno vidieť budúcnosť Informačno - vzdelávacieho centra? V prvom rade by sme radi dobudovali technické vybavenie a to v podobe Multimediálneho počítača so slúchadlami a datavideoprojektora. Zároveň plánujeme rozšíriť
fond multimédií. Multimediálny počítač možno využiť na samovzdelávacie aktivity čitateľov knižnice a na získavanie informácií z fondu multimédií. Datavideoprojektor plánujeme využiť pri výučbe riadnych kurzov základov počítačov a vyhľadávania na internete. Na základe získaných skúseností z pilotných kurzov by sme v budúcnosti chceli rozšíriť ponuku aj o kurzy programov Word, prípadne Excel, či Power Point. Mgr. Tomáš Kremler VKJB Košice
KAM NA INTERNETE? Doporučujeme Vám pozrieť sa na tieto www stránky: http://www.infolib.sk …………….portál pre knižničnú a informačnú teóriu a prax http://knihovny.startpage.cz/……..adresár stránok knižníc v ČR http://www.nrsr.sk/kancelaria/parlamentna_kniznica/default.htm …parlamentná knižnica http://www.psp.cz/eknih/ ………..spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica http://www.cojeco.cz/……………elektronická databáza http://www.tamtam.cz/…………...elektronická databáza http://www.libri.cz/databaze.php.. elektronická databáza http://www.britannica.com/…….. elektronická databáza rt
knihovník
2003, č2
23
REGIONÁLNI AUTORI PRÍBEH SLOVNÍKA ŽIDOVSKÝCH OSOBNOSTÍ KOŠÍC A OKOLIA Rozpoviem vám príbeh knihy, ktorá v sebe skrýva osudy 296 ľudí, lekárov, učiteľov, podnikateľov, obchodníkov, ba aj celkom obyčajných ľudí s pohnutým životom, ktorí určitým spôsobom ovplyvnili históriu mesta Košice. Bolo to v niektorý augustový deň roku 2000. Malebnú obec Seňu neďaleko Košíc navštívili členky svetového združenia židovských žien. Prišli a cítili sa dobre. Pohostenie - slávna senianska plnená kapusta bola nad očakávanie veľmi chutná, aj keď bez tradičnej bravčoviny. Chlapci z folklórneho súboru Rozmarín tak vytáčali ženy z celej Európy a z Izraela, že ani po polnoci sa im nechcelo ísť do Košíc do hotela. O týždeň, alebo o dva, prišiel ďakovný list a ubezpečenie, že plnená kapusta je kráľovské jedlo a v Seni sa všetci cítili veľmi dobre. Takto sa začala spolupráca so Združením židovských žien ESTER v Košiciach. Na jednom stretnutí Dr. Györiovej - predsedníčky tohto združenia s riaditeľkou Verejnej knižnice Jána Bocatia (ďalej len VKJB) Dr. Klárou Kernerovou, Mgr. Štefanom Kolivoškom a Dr. Janou Amrichovou, bola načrtnutá otázka ďalšej spolupráce - začal sa črtať projekt, neskôr nazvaný HAZMANA čiže STRETNUTIE. knihovník
2003, č2
Už po prvom stretnutí bolo jasné, že základom projektu je mapovanie dejín Židov a židovskej kultúry Košíc a ich okolia, a to nielen pre príslušníkov židovskej komunity, ale aj čo najširšej verejnosti. Každý, s kým bol projekt konzultovaný, ho vítal, ba mnohí boli ním nadšení, bez ohľadu na to, či patrili k židovskej komunite alebo nie. Všetci chápali, že napriek tomu, že židovská komunita zasiahla do života Košíc veľmi intenzívne, súčasné informácie o tejto komunite sú veľmi nedostatočné. Po vyjasnení cieľov ďalšie kroky Mgr. Kolivoška a Dr. Amrichovej viedli k vypracovaniu projektu, jednak preto, aby bolo jasné, čo, ako a s kým spolupracovať, a možno hlavne preto, že na realizáciu takéhoto projektu napriek nadšeniu zainteresovaných sú potrebné peniaze. Projekt bol zaslaný do nadácie Open Society Foundation. Bratislavská kancelária nadácie zhodnotila projekt pozitívne a následne ho postúpila do Budapešti, a tu k nemu zaujali tiež kladné stanovisko. A tak autori projektu dostali takmer v celej výške požadované financie na jeho realizáciu. Jediný problém, ktorý spôsobila nadácia autorom projektu bol ten, že projekt rozpracovali na obdobie 24
dvoch rokov (2001 - 2002), a nadácia trvala na tom, aby boli peniaze vyúčtované, a teda projekt ukončený do 31. 12. 2001. A to bol šibeničný termín. Bolo potrebné preorganizovať prácu ľudí a uvedomiť si, že zainteresovaní pracovníci budú musieť ísť nad rámec svojich povinností a niekedy aj možností. Realizácia projektu sa rozbehla do troch polôh: - Organizovanie sérií vzdelávacích podujatí pre širokú verejnosť: Židia v Košiciach v rokoch 1840 - 1944 (prednáška), Židovskí lekári v Košiciach (prednáška), Židovskí architekti a architektúra Košíc (prednáška), Židovské cintoríny v Košiciach (prednáška), Literárne pásmo z tvorby predčasne zosnulej, nadanej židovskej poetky Adriene Moskovics, Pásmo židovských piesní, Výstava fotografií Georga Dojča - Holocaust. - Nákup a usporiadanie výstavy lite-ratúry so židovskou tematikou. - Zhromažďovanie, spracovanie bio-grafických údajov o židovských osobnostiach Košíc. Práce pri tvorbe Slovníka židovských osobností Košíc a okolia sa ukázali ako najnáročnejšie. K autorom projektu sa pripojili ďalší knihovník
2003, č2
pracovníci VKJB: p. Chmelárová, p. Kolivošková a p. Mitrová. Následne bolo treba vyriešiť viacero metodologických problémov. V prvom rade vymedziť časové obdobie. Toto bolo určené v rozpätí rokov 1840 - 1944, pričom prvý rok je doba prijatia krajinského zákona XXIX/1840, ktorý umožnil trvalé usadzovanie Židov v Košiciach, ale aj v iných mestách Uhorska. Rok 1944 je rokom zániku kompaktnej židovskej komunity v Košiciach, keď od polovice mája do začiatku júna deportovali viac ako 12 000 Židov do koncentračných táborov. Vrátilo sa ich len štyristo. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že sme tu zaradili aj niekoľko osobností aj po roku 1944. Napríklad: manželku významného košického sochára Kláru LöfflerovúSchönherzovú, ktorá sa výrazne zapojila do kultúrneho života Košíc. Ďalej aj významného košického maliara Ľudovíta Felda. Do slovníka boli zahrnuté predovšetkým židovské osobnosti z Košíc, menšiu časť tvoria osobnosti z tej časti historického územia Abovskoturnianskej župy, ktorá bola pričlenená v roku 1918 k Československu. Dnes je územne temer identická s okresom Košice-okolie. Pomerne veľké problémy sme mali s vymedzením pojmu osobnosť, a treba čestne priznať, že úplne sme tento problém ani nevyriešili. Z formálneho hľadiska do slovníka boli zaradené osobnosti, ktoré sa narodili v Košiciach a v ich okolí, bez ohľadu na to, či ich hlavné pôsobenie bolo, alebo nebolo v 25
Košiciach. Svoje zastúpenie tu majú osobnosti, ktoré sa v Košiciach nenarodili, ale nejaký čas tu pôsobili. Tam, kde to bolo možné, sme heslá doplnili fotografiami alebo opisom vonkajších znakov osobnosti. Práce sa začali prieskumom v bibliografiách, pokračovali sme v encyklopédiách, monografiách, periodikách, cez archívne materiály až po internet. Spomeniem iba tie najvýznamnejšie: Slovenský biografický slovník - je to veľmi dobrý zdroj biografických informácií. Z hľadiska spracovávaného diela pociťovali sme však veľmi absenciu geografického registra. Slovník košických osobností 1848 1918 od autorky Márie Mihókovej. Görög, Artur: A kassai zsidóság története és gallériája (Dejiny košického židovstva a jeho galéria). História košických Židov (vydané Košickým občianskym klubom). Rukopis Entena, Emanuela: K dejinám Židov v Košiciach. Ujvári, Peter: Magyar Zsidó lexikón (Maďarský židovský lexikón). Reprezentačný lexikón Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Molnár, Bela: Kassa orvosi története (Dejiny lekárstva v Košiciach) atď. Popri tlačených dokumentoch sme použili aj elektronické zdroje, predovšetkým stránky internetu: www.kosice.sk a www.pim.hu (Petöfi Irodalmi Múzeum, Budapešť). Naše poznatky sme konzultovali s pamätníkmi udalostí a osobností. V knihovník
2003, č2
tomto smere neoceniteľné služby nám poskytol pán Ferdinand Halper, ktorý napriek svojmu vysokému veku (viac ako 95 rokov) má sviežu myseľ a vedel sa podrobne rozpamätať na jednotlivých ľudí. Publikácia by vznikla omnoho ťažšie, keby nebolo obetavej spolupráce našich externých spolupracovníkov p. Petra Balázsa, ktorý nám v archívoch zisťoval niektoré životopisné údaje a údaje o rabínoch v jednotlivých obciach okolia Košíc. Vďaka spolupracovníkovi p. Pavlovi Knúrovskému sme mohli uvádzať pri jednotlivých heslách aj označenie miesta pochovania, dokonca s parcelou na cintoríne a číslom hrobu. P. Knúrovský takto spracoval všetky košické cintoríny, tieto informácie je možné nájsť na stránke : www.kosice.sk v časti HISTÓRIA. Cez tohto nášho spolupracovníka sme získali kontakty aj so zahraničím. Pri zhromažďovaní údajov nám pomohli aj bývalí Košičania, žijúci v zahraničí - USA, Izrael, Nemecko, Brazília. Niekoľko poznámok k samotnému spracovaniu údajov do slovníka: Každá osobnosť - heslo - mala svoju kartu, sťaby rodný list, na ktorej boli predtlačené tieto kolónky: Priezvisko a meno; Pseudonym; Povolanie; Deň, mesiac, rok a miesto narodenia; Deň, mesiac, rok a miesto úmrtia; Miesto pochovania; Otec (meno, priezvisko, zamestnanie); Matka (meno, rodená, zamestnanie); Manžel (manželka); Deti; Dielo; Literatúra (o osobnosti); Pamiatky; Curriculum vitae. V kolónke „Priezvisko" u tých, ktorí 26
si zmenili priezvisko, uvádzali sme aj ich pôvodné priezvisko. Diskutovali sme o tzv. trojjazyčnosti (maďarsky, hebrejsky, slovensky) krstných mien. V kolónke „Povolanie" sme v niektorých prípadoch uviedli popri občianskom povolaní aj funkciu, ktorá bola charakteristická pre danú osobnosť. V kolónke „Pochovaný" sme uvádzali popri mieste pochovania aj číslo parcely a hrobu, ťažko sa písalo miesto nezistené alebo názov koncentračného tábora. V kolónke „Pamiatky" sme uvádzali predovšetkým pamätné tabule. Po vyplnení „rodných listov" jednotlivých osobností tieto sme zapísali do počítačovej databázy a pripravovalo sa knižné vydanie. Nasledovali korektúry, úpravy, doplňujúce informácie. Prišla chvíľa, keď sme držali v rukách slovník ešte „voňajúci" tlačiarňou. V tej chvíli sme zabudli na dni, keď už sme mali toho dosť a boli by sme šmarili všetky papiere do kúta. Na záver krátke interview s Mgr. Štefanom Kolivoškom: Stálo to všetko za tú námahu? „Áno, stálo! Spoznali sme nové skutočnosti, nových ľudí a boli sme
knihovník
2003, č2
tým všetkým obohatení." Keby si to robil odznova, robil by si niečo inak? „Už pri projekte by som sa snažil zainteresovať ďalšie inštitúcie archívy, múzeá." Hľadal by si spolupracujúcich aj mimo Košíc? „Áno, jednoznačne. Chýbal nám napr. prístup do maďarskej národnej bibliografie (elektronická podoba), chýbali nám najnovšie publikácie z danej oblasti." Menil by si základný tím spracovateľov? „Nie, pretože sú to skúsení a usilovní knihovníci." Čo povieš na záver? „Bola to pekná práca, ktorá napĺňala človeka spokojnosťou. Bola to práca, na ktorú človek bude s uspokojením spomínať aj v dôchodku." Čo dodať na záver? Okrem príjemných pocitov zo slávnosti v Slovenskej národnej knižnici v Martine si kolektív zostavovateľov viezol Prémiu Jozefa Miloslava Hurbana v kategórii pôvodných slovesných biografických diel na východné Slovensko. A to je koniec príbehu. Elena Kolivošková VKJB Košice
27
KNIHOVNÍCKE VŠELIČO Problematika medziknižničnej výpožičnej služby a snaha o skvalitnenie tejto služby rezonuje aj u našich západných susedov. Svedčí o tom i nasledujúce odporúčanie Ústřední knihovnické rady v ČR z októbra tohoto roka. „Ústřední knihovnická rada v zájmu vytvoření vyváženého a na principu reciprocity fungujícího systému meziknihovních služeb v České republice, jehož cílem je zpřístupnit uživatelům knihoven knihovní dokumenty bez ohledu na místo jejich uložení, se tímto doporučením obrací na: 1. Zřizovatele a provozovatele knihoven (ve smyslu zákona č. 257/2001 Sb. o knihovnách a podmínkách provozování veřejných knihovnických a informačních služeb - knihovní zákon - dále jen KZ), aby se zdrželi účtování úhrady nákladů na dopravu knihovního dokumentu (dle § 14, odst. 4, třetí věty KZ) v rámci poskytování meziknihovních výpůjčních služeb mezi knihovnami v České republice (dožádaná knihovna nebude účtovat žádající knihovně); 2. Krajské knihovny a jejich zřizovatele (zejména dle §§ 3 a 11 KZ), aby jako krajská centra meziknihovních služeb (§ 11, odst. 2, písm. c) vytvořily podmínky pro fungování krajského systému meziknihovních služeb a v rámci svého regionu poskytovaly meziknihovní výpůjční služby ze svých knihovních fondů zdarma; 3. Národní knihovnu ČR, Moravskou zemskou knihovnu v Brně a Vědeckou knihovnu v Olomouci (příjemce úplného povinného výtisku neperiodických publikací - podle zákona č. 35/1995 Sb. o neperiodických publikacích ve znění zákona č. 320/2002 Sb. o změně a zrušení některých zákonů v souvislosti s ukončením činnosti okresních úřadů a příjemci úplného povinného výtisku periodických publikací podle zákona č. 46/2000 Sb., ve znění pozdějších předpisů) -- aby nepožadovaly úhradu nákladů na dopravu knihovního dokumentu ve smyslu § 14, odst. 4, třetí věty KZ a poskytovaly meziknihovní výpůjční služby ze svých knihovních fondů v celé České republice zdarma; 4. Všechny knihovny v České republice, aby primárně využívaly systém meziknihovních služeb svého regionu, kraje a příslušné krajské knihovny." Bolo by možno vhodné, aby sa na funkčnosť a kvalitu medziknižničných výpožičných služieb na Slovensku, taktiež niekto pozrel zblízka. zdroj: http://www.nkp.cz/o_knihovnach/aktual.htm rt knihovník
2003, č2
28
Glasgowská deklarácia o knihách, informačných službách a intelektuálnej slobode Na stretnutí v Glasgowe pri príležitosti 75 výročia svojho založenia Medzinárodnej federácie knihovníckych asociácií a inštitúcií (IFLA) IFLA vyhlasuje že: základné právo ľudských bytostí na prístup k informáciám a ich šírenie bez obmedzenia. IFLA a jej členovia na celom svete podporujú, chránia a šíria intelektuálnu slobodu, tak ako je vyjadrená vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv Spojených národov. Táto intelektuálna sloboda sa vzťahuje na bohatstvo ľudského poznania, názory, tvorivé myslenie a intelektuálne aktivity. IFLA vyhlasuje, že oddanosť intelektuálnej slobode je základnou povinnosťou knihovníckej a informačnej profesie na celom svete, deklarovanou v etických kódoch a preukazovanou v praxi. IFLA potvrdzuje, že: • Knižnice a informačné pracoviská poskytujú prístup k informáciam, ideám a tvorivým dielam na akomkoľvek médiu a bez ohľadu na hranice. Slúžia ako brána ku znalostiam, mysleniu a kultúre a poskytujú tak nevyhnutnú základňu k nezávislému rozhodovaniu, ku kultúrnemu rozvoju, bádaniu a celoživotnému vzdelávaniu jednotlivcov a skupín. • Knižnice a informačné pracoviská prispievajú k vývoju a udržaniu intelektuálnej slobody a pomáhajú chrániť demokratické hodnoty a všeobecné občianske práva. V súvislosti s tým sú povinné poskytnúť svojim klientom neobmedzený prístup k zodpovedajúcim zdrojom a službám a klásť odpor akýmkoľvek formám cenzúry. • Knižnice a informačné pracoviská získavajú, uchovávajú a sprístupňujú najširšiu škálu materiálov odrážajúcich pluralitu a rozmanitosť spoločnosti. Výber a prístupnosť knižničných materiálov a služieb sa riadi profesionálnymi kritériami a nie politickými, mravnými a náboženskými názormi. • Knižnice a informačné pracoviská poskytujú rovnaký prístup k materiálom, zariadeniu a službám pre všetkých klientov. Nesmie dochádzať k žiadnej diskriminácii, z akéhokoľvek dôvodu, vrátane pôvodu podľa rasy, štátnej alebo etnickej príslušnosti, orientácie podľa rodu alebo pohlavia, z dôvodu veku, zdravotného postihnutia, náboženstva alebo politického presvedčenia. • Knižnice a informačné pracoviská chránia právo na súkromie a diskrétnosť každého klienta vo vzťahu k informáciám vyhľadávaným či obdržaným a k zdrojom použitým, vypožičaným, získaným alebo sprostredkovaným. IFLA preto vyzýva knižnice a pracoviská informačných služieb a ich personál, aby podporovali a šírili zásady intelektuálnej slobody a poskytovali ničím neobmedzený prístup k informáciám. knihovník
2003, č2
29
- deklarácia bola pripravená Výborom IFLA pre slobodný prístup k informáciám a slobodu prejavu (IFLA/FAIFE) - prijatá Riadiacou radou IFLA 27. marca 2002 v Haagu, Holandsko - vyhlásená Radou IFLA 19. augusta 2002 v Glasgowe, Škótsko zdroj http://www.ifla.org/faife/policy/iflastat/gldeclar-e.html rt
Nové liečebné postupy pediatrov? O tom, že problémy s čítanosťou u mladej generácie a šírením kníh medzi nimi sú veľké, svedčí aj nedávny nápad - návrh prvej dámy USA - Laury Bushovej. Tá ako bývalá učiteľka a knihovníčka určite dobre pozná skutočnú realitu vo svojej krajine. Prišla preto s návrhom, aby detskí lekári predpisovali svojim zverencom, počas pravidelných zdravotných kontrol knižky. Ešte lepšie by podľa nej bolo, keby tieto knihy dostali priamo u lekára. Toto odporúčanie vyslovila v interview pre jednu z televíznych staníc počas kampane za zvýšenie počtu kníh v školských knižniciach. Opiera sa pritom okrem vlastných skúseností, na výsledky viacerých výskumov, ktoré potvrdzujú, že ak sa dieťaťu číta už od šiesteho mesiaca jeho života, potom si podstatne lepšie počína v škole. Knižnice,roč.2003 č.10 rt
knihovník
2003, č2
30
Redakcia knihovníka sa obracia na svojich nádejných prispievateľov, aby svoje príspevky, pokiaľ je možné, zasielali na adresy
[email protected] alebo
[email protected]. Uľahčíte nám tým spracovanie časopisu. Vopred ďakujeme.
Ročník 25, 2003 Číslo 2 Vydala: Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach Adresa: Hlavná 48, 042 61 Košice Tel: 055/ 62 232 91 www.zvykni.sk e-mail:
[email protected] redakcia:
[email protected] [email protected] Redakčná a jazyková úprava: PhDr. Jana Amrichová Technická a grafická úprava: Mgr. Róbert Teichman Vydané pre vnútornú potrebu knižníc.
knihovník
2003, č2
31
