8
CIVILNÁ OCHRANA
Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia, majetku a životného prostredia, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík vzniku krízových javov, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním civilnej ochrany je chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Civilná ochrana zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia: zabezpečovanie, organizovanie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených, organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby, poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie, vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení, zabezpečovanie, organizovanie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu, posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany, zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane, zabezpečovanie a vykonávanie medzinárodnej spolupráce a humanitárnej pomoci. Civilná ochrana zahŕňa aj nadväzné činnosti potrebné na splnenie úloh vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly. Za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá v rozsahu ustanovenom zákonom vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady5, samosprávne kraje6, obce7, právnické osoby a fyzické osoby. Varovanie obyvateľstva je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej ochrany. Varovanie je vykonávané varovnými signálmi uskutočňovanými prostredníctvom sirén. Varovné signály sú následne dopĺňané hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb sa technicky zabezpečuje: - sieťou sirén, ktorú tvoria sirény a systém ich ovládania, - prostredníctvom rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, 5
Zákon NR SR č. 515/2003 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch). 7 Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, Zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, zákon SNR č. 401/1990 Zb. o meste Košice. 6
-
domácimi rozhlasmi, ktoré musia spĺňať požiadavky technickej normy, miestnymi informačnými prostriedkami obce, systémami automatizovaného varovania, prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí. Tab. 8.1 Varovné signály a spôsob ich vyhlásenia
Druh signálu
Spôsob vyhlásenia
VŠEOBECNÉ OHROZENIE
2 - minútový kolísavý tón sirén
OHROZENIE VODOU
6 - minútový stály tón sirén
KONIEC OHROZENIA
2 - minútový stály tón sirén bez opakovania.
Činnosti vykonávané pri záchranných prácach: -
-
-
-
-
-
varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou a aj pri zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác, vykonanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území, ktorého cieľom je vyhľadať postihnuté osoby mimoriadnou udalosťou, vyznačiť kontaminované a životu nebezpečné úseky, vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov dopravných prostriedkov, ochranných stavieb, zo zaplavených priestorov a z horiacich budov, zaistenie prívodu vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch a ochranných stavbách, zabezpečenie individuálnej ochrany osobám v kontaminovanom priestore a ich odsun z tohto priestoru, poskytnutie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotnej starostlivosti zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych zariadení, lokalizácia a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky, kontrola kontaminovania a ožiarenia osôb, kontrolu kontaminovania územia, ovzdušia a budov, poskytnutie jódovej a špeciálnej profylaxie, hygienická očista postihnutých osôb, likvidácia úniku nebezpečných látok a zabránenie ich šíreniu, vykonanie špeciálnej očisty a dezaktivácie územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov, vykonanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov, regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území,
-
-
-
uzavretie postihnutého územia, ochrana postihnutých osôb a nasadených síl a prostriedkov pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a následkami mimoriadnej udalosti, odsun nezranených osôb z postihnutého územia, núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb, poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým a ohrozeným zvieratám a vykonanie veterinárnej očisty, odpojenie poškodených rozvodných sietí a zariadení ohrozujúcich postihnuté osoby, nasadené sily a prostriedky a majetok, pozorovanie postihnutého územia a kontrolné merania, spevňovanie alebo strhávanie poškodených stavieb, budov a konštrukcií ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky, uvoľňovanie zahataných vodných tokov, uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí, vytvorenie priechodov a prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných prác a odsun postihnutých osôb, čerpanie a vypúšťanie vody zo zaplavených častí budov a územia, kde sa vykonávajú záchranné práce, zachytávanie ropných produktov na vodných tokoch a plochách, identifikácia, odsun a pochovávanie usmrtených osôb, uskladňovanie, odsun a likvidáciu kontaminovaného materiálu a ekologickú asanáciu zvyškov nebezpečných látok, poskytnutie psychologickej a duchovnej pomoci.
Pri plnení hlavných úloh vypracovávajú zodpovedné orgány predpísanú plánovaciu dokumentáciu (tab. 8.2). Sú to najmä analýzy územia okresu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a plány ochrany obyvateľstva8. Analýza územia je proces posúdenia rizík vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia. Analýza územia je vyhotovovaná vo forme súboru dokumentov, ktoré popisujú príslušný región, jeho aktivity, riziká vzniku krízových javov i možnosti ich riešenia. Plánom ochrany obyvateľstva je súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti. Plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti9 je súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné, protichemické a protibiologické
8
Zákon NR SR č. 42/1996 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva, § 13 a 14, bod 1, písmeno a a b.
a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné na zabezpečenie ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti pre prípad mimoriadnej udalosti. Plán evakuácie (ako súčasť plánu ochrany) je súbor dokumentov na zabezpečenie evakuáciu osôb, zvierat a vecí z ohrozeného priestoru. Tab. 8.2 Zodpovednosť za spracovanie analýz a plánov ochrany civilnej ochrany
ORGÁN MV SR Okresný úrad v sídle kraja
Okresný úrad
Obec Právnické osoby (štátne inštitúcie, školy, sociálne ústavy a iné právnické osoby)
DOKUMENT analýza územia republiky z hľadiska možných mimoriadnych udalostí analýza územia regiónu okresu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí, plán ochrany obyvateľstva územia regiónu (v súčinnosti s okresnými úradmi ) plán evakuácie analýza územia územného okresu z hľadiska možných mimoriadnych udalostí, plán ochrany obyvateľstva (v súčinnosti s právnickými osobami a fyzickými osobami) plán evakuácie plán ochrany obyvateľstva plán evakuácie plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti
5.12.1. ANALÝZA ÚZEMIA OKRESU Analýza územia okresu predstavuje komplexný dokument, ktorý popisuje konkrétne územie podľa vopred stanovených kritérií. Pozostáva z písomnej a grafickej časti, ktoré sa priebežne novelizujú podľa vývoja územia. Analýza územia môže mať tieto časti a štruktúru: (1) Geografická charakteristika územia - komplexná geografická charakteristika (profil ) územia, - klimatické podmienky, - chránené územia, - nerastné suroviny. 9
Osoba prevzatá do starostlivosti je osoba, ktorá sa okrem zamestnancov, právnických osôb, podnikateľov alebo ostatných fyzických osôb nachádza s ich vedomím na nehnuteľnostiach, ktoré užívajú tieto právnické osoby, podnikatelia alebo ostatné fyzické osoby.
(2) Demografická charakteristika územia - počet, hustota a vekové zloženie obyvateľstva, - národnostné zloženie, - počet obcí, miest (vrátane obyvateľstva) a ich katastre. (3) Ekonomická, hospodárska a sociálna charakteristika územia (3.1) Hospodárska charakteristika územia - priemysel (charakteristika jednotlivých priemyselných odvetví), - energetika (energetické zdroje a trasy ich vedenia), - vodné hospodárstvo (zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou zdroje, vodojemy, siete, a kanalizačné zariadenia a siete), - životné prostredie (ekologická charakteristika územia - ovzdušie, voda, pôda, produkcia odpadov, skládky - evidované a neevidované, spaľovne, kafilérie a pod.). (3.2) Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo - rastlinná výroba, - živočíšna výroba (druhy, počty, umiestnenie zvierat a ďalšie informácie), - lesný fond (druhy drevín, rozloha a ďalšie informácie). (3.3) Dopravná a telekomunikačná infraštruktúra - cestná, železničná, vodná a letecká doprava (trasy, triedy, kapacity, mosty, tunely a ďalšie zariadenia a údaje), - telekomunikácie, - rozhlasové a televízne trasy a vysielače. (3.4) Vodné toky a stavby - základné údaje o vodných tokoch a stavbách (3.5) Zdravotnícka a veterinárna starostlivosť - nemocnice a nemocničné zariadenia, - veterinárne zabezpečenie a starostlivosť. (3.6) Školstvo, veda a kultúra - predškolské zariadenia, základné, stredné a vysoké školy (kapacity, vybavenie, dislokácia a pod.), - vedecké ústavy a inštitúcie, - kultúrne pamiatky. (4) Stanovenie pravdepodobnosti vzniku MU na danom území (4.1) Živelné pohromy (povodne a záplavy, snehové kalamity a lavíny, zosuvy pôdy, víchrice, zemetrasenie a pod.), (4.2) Havárie (požiare a výbuchy, úniky nebezpečných látok, ropných produktov a odpadov, poškodenie vedenia rozvodných sietí, ich zariadení a diaľkovodov), (4.3) Katastrofy (rozsiahle dopravné nehody spojené s požiarmi, únikmi nebezpečných látok, poškodením infraštruktúry, havárie jadrových (energetických) zariadení, rozrušenie vodohospodárskych diel). V tejto časti analýzy sa charakterizujú možné zdroje vzniku krízových javov na základe ich technologických a fyzikálno-chemických parametrov.
Môže sa vychádzať napríklad z historických záznamov, priebežného merania a prognostických údajov. (5) Vyhodnotenie ohrozeného územia následkami MU Táto časť analýzy územia bezprostredne nadväzuje na očakávané mimoriadne udalosti vytypované v bode 4. Na základe technických údajov, meraní a vyhodnotení sa stanoví rozsah a stupeň ohrozenia, a to tak v prípade stacionárnych, ako aj dynamických zdrojov ohrozenia. V súčasnej dobe sú dobre vyhodnotené zdroje ohrozenia pochádzajúce zo stacionárnych prvkov (vodohospodárske diela, jadrové zariadenia, závody, ktoré vo svojom výrobnom programe využívajú alebo vyrábajú nebezpečné látky a pod). Veľmi zložitou a zatiaľ nedocenenou oblasťou je spôsob vyhodnocovania dynamických systémov. Ide predovšetkým o prepravy nebezpečných látok po cestných a železničných komunikáciách. (6) Sily, prostriedky a materiálne zdroje na riešenie mimoriadnej udalosti (6.1) Analýza síl a prostriedkov, ktoré je možné aktivovať v prípade vzniku mimoriadnej udalosti na danom území. (6.2) Technické prostriedky, ich štruktúra, skladba a využiteľnosť pri obnove územia. (6.3) Materiálne zdroje a zásoby, ktoré je možné použiť na obnovu postihnutého územia.
5.12.2. PLÁN OCHRANY OBYVATEĽSTVA Plány ochrany obyvateľstva spracovávajú orgány uvedené v tab. 8.2. v predpísanej štruktúre. Plán ochrany obyvateľstva obce má nasledujúcu štruktúru: Textová časť (1) Rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva (2) Plán varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb (3) Vytvorenie jednotiek civilnej ochrany (4) Riadiace orgány na riešenie mimoriadnej udalosti (5) Plán evakuácie obyvateľstva (obce začlenené do evakuácie) (6) Plán monitorovania územia (obce vytvárajúce prieskumné jednotky civilnej ochrany) (7) Plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu (obce ohrozené nebezpečnou látkou) (8) Plán prípravy obyvateľstva (9) Plán kontrolnej činnosti (10)Plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany (11)Plán zabezpečenia činnosti v objekte v ktorom nie je možné skončiť pracovnú činnosť (obce, ktoré vlastnia takýto objekt) (12)Prehľady zdrojov ohrozenia
(13)Prehľad mimoriadnych udalostí (14)Prehľad nebezpečných látok (obce, na ktorých území sa nachádza stacionárny zdroj nebezpečných látok) (15)Plán ukrytia obyvateľstva (16)Plán regulácie pohybu osôb (obce, ktoré vytvárajú poriadkové jednotky civilnej ochrany) (17)Plán vykonania záchranných prác (18)Predkladanie informácií Grafická časť(na mapových listoch alebo plánoch obcí) (1) Polohy zdrojov NL s vyhodnotením oblastí ohrozenia (2) Oblasti ohrozené prívalovou vlnou a povodňami (3) Miesta riadenia (4) Miesta a trasy monitorovania (5) Rozmiestnenie zariadení na varovanie s ich dosahom (6) Rozmiestnenie a kapacity ochranných stavieb (7) Zámer zabezpečenia, riadenia a vykonania evakuácie (8) Rozmiestnenie kontrolných stanovíšť (9) Rozmiestnenie, trasy presunu a nasadenie síl a prostriedkov civilnej ochrany. 5.12.3. PLÁN OCHRANY ZAMESTNANCOV A OSÔB PREVZATÝCH DO STAROSTLIVOSTI Plány ochrany osôb prevzatých do starostlivosti spracovávajú inštitúcie uvedené v tab. 8.2. v predpísanej štruktúre. Plán ochrany osôb prevzatých do starostlivosti má nasledujúcu štruktúru: Textová časť (1) Rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti (2) Plán varovania a vyrozumenia ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti (3) Vytvorenie jednotiek civilnej ochrany pre potreby inštitúcie (4) Plán prípravy štábu civilnej ochrany (5) Plán evakuácie (6) Plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu (inštitúcie ohrozené nebezpečnými látkami) (7) Plán prípravy zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti (8) Plán kontrolnej činnosti (9) Plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany (10) Plán zabezpečenia činnosti v objekte v ktorom nie je možné skončiť pracovnú činnosť (inštitúcie, ktoré vlastnia takýto objekt) (11) Prehľady zdrojov ohrozenia (12) Prehľad mimoriadnych udalostí
(13) Prehľad NL (inštitúcie, ktoré sú ohrozené stacionárnym zdrojom nebezpečných látok) (14) Plán ukrytia obyvateľstva (15) Plán regulácie pohybu osôb (16) Plán vykonania záchranných prác (17) Predkladanie informácií. Grafická časť(na mapových listoch alebo plánoch obcí) (1) Polohy zdrojov nebezpečnej látky s vyhodnotením oblastí ohrozenia (2) Oblasti ohrozené prívalovou vlnou a povodňami (3) Miesta riadenia (4) Rozmiestnenie zariadení na varovanie s ich dosahom (5) Prehľad evakuácie zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti (6) Rozmiestnenie, trasy presunu a nasadenie síl a prostriedkov (7) Rozmiestnenie jednotiek a zariadení civilnej ochrany (8) Rozmiestnenie kontrolných stanovíšť (9) Rozmiestnenie a kapacity ochranných stavieb. 5.12.4. PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE Evakuácia10 patrí medzi základné druhy ochrany obyvateľstva, domácich a hospodárskych zvierat a majetku. Pri evakuácii dochádza k organizovanému premiestneniu osôb, zvierat a majetku právnických a fyzických osôb z priestoru, v ktorých by pobyt znamenal vážne ohrozenie obyvateľstva, poprípade obmedzenie ich životných podmienok, ohrozenie života a zdravia zvierat a zničenie, prípadne poškodenie hnuteľného majetku. Evakuácia môže dosahovať značné rozmery podľa rozsahu a intenzity ohrozenia. Príklady uskutočnenia evakuácie sú uvedené v tabuľke 8.3. Evakuácia je plánovaná, zabezpečovaná a vykonávaná: v okolí jadrového zariadenia, z územia ohrozeného zamorením v dôsledku havárie alebo inej mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, z územia, na ktorom pôsobia následky živelnej pohromy alebo katastrofy, ktoré dočasne alebo dlhodobo neumožňujú pobyt osôb, domácich a hospodárskych zvierat na tomto území, z územia ohrozeného haváriou vodohospodárskych diel, z územia vyčleneného na operačnú činnosť Ozbrojených síl SR, prípadne spojeneckých vojsk.
10
Vyhláška MV SR č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie.
Tab. 8.3. Príklady príčin a počtov evakuovaných osôb
Príčina evakuácie
Miesto
Rok
Dunker (Francúzko) Slovensko
1940
Seveso (Taliansko)
1976
Bhópal (India) Černobyl (Ukrajina) Nantes (Francúzko) Piper Alpha (Severné more) Piešťany (SR) Hannover (Nemecko) Česká republika (ČR) Kelowen (Kolumbia) Ukrajina
1984
únik nebezpečnej látky v chemickom závode na výrobu pesticídov a herbicídov únik jedovatého plynu
1986
havária jadrovej elektrárne
1987 1988
vznik jedovatého mraku pri požiari v skladisku umelých hnojív výbuch a následný požiar ropnej veže
1997
povodeň
2002 2002
nález nevybuchnutej 250 kg leteckej bomby z druhej svetovej vojny povodeň
2003
lesný požiar v pohorí Okanagan
2004
výbuch v muničnom sklade
1965
porážka Francúzka fašistickým Nemeckom povodeň
Počet ev. osôb 380 000 (vojaci) 53 693 (obyvateľstvo) 6 000 (obyvateľstvo) 300 000 (obyvateľstvo) 350 000 (obyvateľstvo) 39 000 (obyvateľstvo) 157 (zamestnanci) 16 000 (obyvateľstvo) 13 000 (obyvateľstvo) 220 000 (obyvateľstvo) 30 000 (obyvateľstvo) 10 000 (obyvateľstvo)
Na vykonanie a zabezpečenie evakuácie sa priebežne pripravujú evakuačné opatrenia a na praktické vykonanie evakuácie sú pripravené podmienky odborného zabezpečenia evakuácie v oblasti poriadkovej a bezpečnostnej, dopravnej, zdravotníckej, zásobovacej, pôdohospodárskej a veterinárnej, ktoré riadia z úrovne vlády SR príslušné rezortné orgány. Evakuácia sa rozdeľuje podľa rôznych kritérií. Za základne kritérium delenia evakuácie je možné považovať miesto, z ktorého sa uskutočňuje: evakuácia objektová (bodová), ktorá zahŕňa evakuáciu z jedného alebo z malého počtu objektov, evakuácia priestorová (plošná), ktorá zahŕňa evakuáciu z určitej časti alebo z celého urbanistického celku, prípadne z väčšieho územia. Ďalšie spôsoby členenia evakuácie sú znázornené na obrázku 8.1.
EVAKUÁCIA Podľa miesta
Objektová (bodová)
Podľa spôsobu zabezpečenia
plánovaná neplánovaná
Podľa spôsobu vyhlásenia
riadená samovoľná
Priestorová (plošná)
Podľa času trvania
Podľa spôsobu riešenia
krátkodobá dlhodobá
dobrovoľná násilná
Obr. 8.1. Druhy evakuácie
Riadenie a zabezpečovanie evakuácie sa vykonáva na základe vopred spracovaných plánov evakuácie ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov špecializovanej štátnej správy, okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov, obcí, podnikateľov, iných právnických a fyzických osôb podieľajúcich sa na evakuácii. 5.12.4.1.
PLÁNOVANIE OBJEKTOVEJ EVAKUÁCIE
Objektová (bodová) evakuácia osôb, zvierat a vecí sa najčastejšie spája s ochranou pred požiarmi. Neoddeliteľnou súčasťou dokumentácie objektovej evakuácie je aj evakuačný plán, v ktorom je upravený postup pri evakuácii osôb, zvierat a vecí z ohrozených objektov. Podklady potrebné na jeho spracovanie sú uvedené na obrázku 8.2. Plán evakuácie sa dá využiť aj pri vzniku iných ohrození, ktoré si vyžadujú rýchle opustenie nebezpečného priestoru najmä osobami.
PODKLADY NA RIEŠENIE OBJEKTOVEJ EVAKUÁCIE
Charakter objektu
určenie objektu stavebné riešenie objektu nebezpečný materiál používaná technológia
Organizácia (firma, spoločnosť)
počet organizácií v objekte druh činnosti organizácií maximálny počet osôb (vlastných, cudzích) spôsob evidencie osôb
Ostatné
právne normy okolie objektu možnosť nasadenia zložiek IZS
EVAKUAČNÝ PLÁN
Obr. 8.2. Podklady potrebné na spracovanie evakuačného plánu
(1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8)
Požiarny evakuačný plán obsahuje: Určenie pracovníka organizácie, ktorý evakuáciu riadi a konkrétne miesto, z ktorého je evakuácia riadená Určenie pracovníkov a prostriedkov, pomocou ktorých je evakuácia vykonávaná Určenie spôsobu a ciest na evakuáciu Určenie miesta sústredenia evakuovaných osôb, prípadne zvierat a určenie zodpovedného pracovníka, ktorý vykoná kontrolu počtu Zabezpečenie poskytnutia prvej pomoci postihnutým osobám Určenie miesta na sústredenie evakuovaných vecí Určenie pracovníka na stráženie evakuovaných vecí Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží (topografické vyznačenie evakuačných ciest sa umiestňuje pri vstupoch na jednotlivé podlažia).
5.12.4.2. PLÁNOVANIE PLOŠNEJ EVAKUÁCIE Plošná evakuácia je dôležitou súčasťou záchrany obyvateľstva, zvierat a vecných prostriedkov. Vykonáva sa podľa vopred spracovaných plánov evakuácie z väčšieho priestoru, napr. z obce, mesta a územného okresu. Na riadenie a zabezpečenie evakuácie sú vytvárané evakuačné komisie (okresov, obcí, firiem a organizácií).
EVAKUAČNÉ OPATRENIA
Súbor informácií
vyrozumenie o dosiahnutí pohotovosti evakuačných komisií a zariadení spôsob vyhlasovania evakuácie obyvateľstvu
Odborné zabezpečenie
poriadkové a bezpečnostné zabezpečenie dopravné zabezpečenie zdravotnícke zabezpečenie
počty evakuovaných
zásobovacie zabezpečenie
potreba síl a prostriedkov na zabezpečenie evakuácie
pôdohospodárske a veterinárne zabezpečenie
materiálne a technické zabezpečenie evakuácie spôsob a organizácia presunov evakuovaných príprava evakuačných komisií, evakuačných zariadení a obyvateľstva Obr. 8.3. Evakuačné opatrenia
Riadenie plošnej evakuácie obsahuje rad evakuačných opatrení (obr. 8.3) s dôrazom na nasledujúce činnosti: prípravu na vykonanie evakuácie, plánovanie evakuácie so všestranným zabezpečením, organizovanie evakuácie s cieľom efektívneho využitia času, síl a prostriedkov potrebných na jej splnenie, operatívne riadenie evakuácie s cieľom splnenia úloh v stanovenej kvalite, času a priestore, kontrolu poskytnutia pomoci a hodnotenie plnenia evakuačných úloh. Za organizačné, personálne, logistické zabezpečenie evakuačných zariadení zodpovedá obec a výpisom z plánu evakuácie určená právnická alebo fyzická osoba. Základným nástrojom na prípravu a riadenia evakuácie je Plán evakuácie (tab. 8.4), pomocou ktorého evakuačné komisie riadia evakuáciu osôb, zvierat a vecí z ohrozeného priestoru. Je to súbor vybraných informácií a pripravených postupov, spracovaných textovou a grafickou formou.
Tab. 8.4. Obsah plánu evakuácie Spracovateľ Názov dokumentu Okres
Obec
Právnická osoba
zabezpečenie,
/
/
-
Prehľad zloženia evakuačnej komisie a kópie určovacích dekrétov
/
/
-
Plán vyrozumenia a zvolania členov evakuačnej komisie
/
/
-
Plán spojenia pri evakuácii
/
/
-
Plány odborného zabezpečenia evakuácie
/
/
-
/
/
-
Výpisy z dokumentácie
/
/
/
Plán prípravy na evakuáciu
/
/
/
Záznam správ a hlásení
/
/
/
Textový a grafický zámer riadenia a vykonania evakuácie
Pomocná grafy...)
dokumentácia
(prehľady,
počty,
Plány evakuácie schvaľujú kompetentní predstavitelia príslušných inštitúcií, môže to byť minister, vedúci iného štátneho orgánu, primátor mesta, starosta obce, štatutárny zástupca právnickej alebo fyzickej osoby. Grafická časť plánov je vypracovávaná spravidla na mapách alebo plánoch mesta, obce v mierkach 1:1 440, 1:2 880, 1:5 000 alebo 1:10 000, okresu v mierkach 1:10 000, 1:25 000 alebo 1:50 000, okresu v sídle kraja v mierke 1:100 000, republiky v mierkach 1:200 000 alebo 1:500 000 podľa konkrétnych podmienok a možností s využitím značiek. Orgány, organizácie, obce, mesta, právnické a fyzické osoby, ktoré organizujú iba príjem a umiestnenie evakuovaných, vypracúvajú plány iba v rozsahu vykonávanej činnosti. 5.12.4.3.
PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE ZVIERAT
Jednou zo základných povinností človeka, ktorá vyplýva z právnych a morálnych noriem, je aktívnym spôsobom, v rámci svojich možností prispieť k záchrane zvierat postihnutých mimoriadnou udalosťou. Evakuáciu zvierat je treba chápať ako krajné opatrenie na ich ochranu. Evakuácia zvierat môže byť podobne ako v prípade obyvateľstva, objektová (zo stajní) a plošná (z ohrozeného územia). V závislosti od dôvodu evakuácie plemenných a cenných zvierat je ich evakuáciu možné rozdeliť na tri etapy (obr. 8.4).
Vyvedenie zvierat
3. etapa
2. etapa
1. etapa
OBJEKTOVÁ EVAKUÁCIA
Vyvezenie zvierat
Vynesenie zvierat
PLOŠNÁ EVAKUÁCIA ZVIERAT
Hnanie zvierat (do 10 km)
Kombinovaný spôsob
Preprava zvierat
USTAJNENIE
Obr. 8.4. Spôsoby evakuácie zvierat
Evakuácia zvierat je riadená podľa Plánu evakuácie zvierat, ktorý spracovávajú obce, poľnohospodárske subjekty a iné právnické a fyzické osoby, ktoré sa zaoberajú chovom zvierat, ak počet jednotlivých druhov prekračuje dlhodobo stanovené počty. Plán evakuácie zvierat tvoria okrem iného [72] tieto dokumenty: (1) Grafický prehľad o mieste ustajnenia, umiestnenia zvierat s uvedením počtov (2) Grafický prehľad evakuácie zvierat s osobitným vyznačením plemenných i inak cenných zvierat (3) Zoznam osôb zabezpečujúcich evakuáciu (príjem) zvierat (4) Prehľad vyvádzaných zvierat a sprevádzajúcich osôb (5) Prehľad vyvážaných zvierat a sprevádzajúcich osôb (6) Prehľad vyvážaného materiálu (krmivá, dezinfekčné prostriedky, chemikálie, hnojivá, písomnosti a ďalšie materiály.) (7) Prehľad o príjme hnaných (vyvezených) zvierat (8) Prehľad dopravných prostriedkov na vývoz zvierat a materiálu podľa kolobehov (9) Plán umiestnenia evakuovaných zvierat, materiálu a sprevádzajúcich osôb (10) Prehľad zvierat určených na prednostný jatočný výkup spracovateľmi.
5.12.4.4.
PLÁNOVANIE EVAKUÁCIE VECÍ
Evakuácia vecí je plánovaná a vykonávaná na záchranu cenných materiálnych hodnôt, zásob, dokumentácie, technických zariadení, hnuteľných umeleckých a kultúrnych pamiatok sakrálneho a muzeálneho charakteru (ďalej len majetku) spravidla až po evakuácii obyvateľstva, pričom sú vykonávané aj opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Za evakuáciu vecí zodpovedajú subjekty, v ktorých vlastníctve sa nachádzajú. Záchranou majetku sa rozumie jeho evakuácia z dosahu bezprostredného ohrozenia mimoriadnou udalosťou. Ide najmä o situácie: keď hrozí poškodenie majetku (ohňom, splodinami horenia, vodou a ďalšími formami ohrozenia), keď materiál predstavuje prekážky na likvidáciu mimoriadnej udalosti, živelnej pohromy alebo požiaru, keď ide o nebezpečný materiál, ktorý by mohol spôsobiť v prípade iniciácie podstatné zhoršenie situácie, evakuácia nákladu havarovaného dopravného prostriedku a ďalšie prípady. 5.12.4.5.
PLÁNOVANIE ODBORNÉHO ZABEZPEČENIA EVAKUÁCIE
Neoddeliteľnou súčasťou evakuácie je plánovanie jej odborného zabezpečenia. Jeho cieľom je všestranne zabezpečiť všetky evakuačné činnosti ako zo strany zachraňovaných, tak aj zo strany záchranárov a to pred vyhlásením evakuácie, v priebehu a po ukončení. Odborné zabezpečenie evakuácie sa vykonáva v oblasti dopravnej, zdravotníckej, zásobovacej, pôdohospodárskej, veterinárnej, poriadkovej a bezpečnostnej, ktoré riadia z úrovne vlády SR príslušné rezortné orgány. Plánovanie dopravného zabezpečenia Dopravné zabezpečenie evakuácie je súhrn činností uskutočňovaných na zabezpečenie prepravy evakuovaných osôb, majetku a zvierat z nebezpečného alebo ohrozeného priestoru (miesta), do stanovených priestorov (miest) s využitím komunikácií, dopravných prostriedkov a zariadení. V závislosti od konkrétnej situácie sa na evakuáciu používajú dopravné prostriedky cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy. Ich použitie ovplyvňuje celý rad faktorov [39], ktoré sú uvedené na obrázku 8.5. Rozhodujúcim druhom dopravy na zabezpečenie evakuácie je automobilová doprava. Konkrétne požiadavky (objednávky) na zabezpečenie evakuačných prepráv predkladajú primátori miest a starostovia obcí okresnému úradu. Požiadavky sa postupujú okresnému úradu v sídle kraja, ktorý ich posúdi a spracuje Plán evakuačných prepráv. Súčasťou plánu sú nasledujúce údaje:
(1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9)
Miesto nástupu, naloženia Miesto výstupu, vyloženia Prepravná vzdialenosť a popis evakuačnej trasy Požiadavky na prepravu osôb, zvierat , vecí a materiálu Počty vyčlenených dopravných prostriedkov na zabezpečenie evakuácie Čas a miesta pristavenia dopravných prostriedkov Čas nakladania, vykladania a prepravy Počty kolobehov techniky Zabezpečenie prepravy.
Druh evakuácie (plošná, objektová atď.)
Konkrétne geografické a klimatické podmienky
Spôsob riadenia evakuácie
DOPRAVNÉ ZABEZPEČENIE EVAKUÁCIE
Čas (od vzniku mimoriadnej udalosti až po evakuáciu)
Počet a pripravenosť evakuovaných osôb
Stav, počet a pripravenosť síl a prostriedkov evakuácie
Obr. 8.5 Faktory ovplyvňujúce dopravné zabezpečenie evakuácie
Na evakuáciu osôb budú prednostne používané autobusy. Vo väčších mestách môžu byť na evakuáciu osôb z ohrozenej časti mesta použité aj trolejbusy a električky. Súkromné dopravné prostriedky obyvateľstva sa na prepravu využívajú za predpokladu, že zvýšené čerpanie pohonných hmôt z verejnej distribučnej siete, križovanie určených cestných ťahov a iné prekážky, nevyvolajú dopravnú zápchu, ktorá by ohrozila priebeh evakuácie prostriedkami hromadnej dopravy. Na dopravné zabezpečenie evakuácie sú v prípade potreby plánované a používané aj železničné dopravné prostriedky. Evakuácia železničnou dopravou je plánovaná do maximálnej vzdialenosti 200 km. Ďalšia preprava evakuovaných osôb z cieľových železničných staníc, do miest ubytovania je zabezpečovaná cestnými dopravnými prostriedkami a pri kratších vzdialenostiach pešo. Cieľové železničné stanice sú navrhované tak, aby vzdialenosť do miesta ubytovania bola čo najkratšia. Pri väčšom rozsahu evakuačných prepráv bude na jednotlivých prepravných smeroch použitá kyvadlová doprava. V súlade s príslušnými dopravnými predpismi, predpokladaným časom trvania a množstvom
prepravovaných osôb, zvierat alebo vecí, je nevyhnutné plánovať dostatočný počet členov vlakových čiat vrátane čiat na vystriedanie.
(1) (2) (3) (4)
(5) (6) (7) (8)
Dokumentácia evakuačných prepráv po železnici sa skladá z: plánu evakuačných prepráv po železnici, predpokladaného počtu evakuovaných osôb, batožiny, zvierat a vecí, plánu spojenia s prednostami železničných staníc, technicko-organizačných opatrení (obsahujú všetky úlohy a opatrenia na prípravu a realizáciu prepráv). Plán evakuačných prepráv po železnici obsahuje: Nástupné a výstupné stanice Číslo evakuačnej súpravy zo stanice nástupu (nakladania) Číslo vlaku Časy chodu kyvadlovej prepravy evakuačných vlakov (pristavenie a obraty vlakových súprav, časy nástupu a výstupu, odchody a príchody vlakov, počty vozňov Počet prepravovaných osôb (zvierat a vecí), Druhy rušňov Vlakové a rušňové čaty Vozne na prepravu evakuačných batožín.
Na splnenie úloh evakuácie súvisiacich osôb, domácich zvierat a vecí, je možné využiť ako doplnkový druh prepravy aj leteckú a vodnú dopravu. Pri predpokladanom využití leteckej a vodnej dopravy na evakuačné prepravy, je plánovaný potrebný počet dopravného personálu podľa odborných predpisov pre leteckú a vodnú dopravu. Plánovanie zdravotníckeho zabezpečenia
Zdravotnícke zabezpečenie evakuácie predstavuje najmä: poskytovanie základnej starostlivosti postihnutým osobám, nasadeným jednotkám, ostatným silám v evakuačných strediskách, regulačných stanovištiach a v miestach ubytovania, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti v evakuačných zariadeniach územne príslušnými lekármi na základe vymedzeného okresu štátnym okresným lekárom.
Dokumentáciu zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie na úrovni obec (mestská časť) a OkrÚ tvorí Plán zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie, ktorý obsahuje samostatné opatrenia pri krátkodobej evakuácii a pri dlhodobej evakuácii. Na stupni okresný úrad (prípadne OkrÚ v sídle kraja) je okrem uvedeného plánu vedená dokumentácia na koordináciu zdravotníckeho zabezpečenia evakuácie pri evakuácii viacerých obcí (územných okresov) súčasne.
Plánovanie núdzového zásobovania a ubytovania Na zabezpečenie prežitia obyvateľstva v krízových situáciách, ak ich nie je možné zásobovať bežným spôsobom alebo s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, je zavádzaný systém núdzového zásobovania a ubytovania. Obce ho zabezpečujú najmä pre evakuovaných občanov z iných obcí. Zabezpečujú sa ním najnutnejšie potreby občanov, predovšetkým: poskytovaním dočasného minimálneho stravovania aspoň jedným teplým jedlom, alebo zodpovedajúcou dávkou studeného jedla na osobu a deň, poskytovaním minimálnych dávok pitnej vody, požiadavkou na podniky vodární a kanalizácií, poskytovaním núdzového ubytovania osôb ohrozených alebo postihnutých následkami krízových situácií, zabezpečovaním dodávky energií, tepla, poskytovaním základného zdravotníckeho zabezpečenia a ďalších základných potrieb (hygienických, sociálnych...). Núdzové zásobovanie a ubytovanie sa poskytuje krátkodobo, s predpokladaným návratom evakuovaných osôb do 72 hodín. Trvá dovtedy, kým situácia dovolí zaviesť dokonalejší systém, ktorý umožní realizovať prídelové rozdeľovanie potravín, šatstva, obuvi a ďalších životné dôležitých výrobkov. Zodpovednosť za núdzové zásobovanie a ubytovanie majú orgány verejnej správy obcí v spolupráci s právnickými a fyzickými osobami, verejnoprávnymi a humanitárnymi inštitúciami. Evakuácia je riadená evakuačnými komisiami územných okresov a obcí. Na zabezpečenie núdzového ubytovania budú využívané stále ubytovacie zariadenia, školy, telocvične, internáty, kultúrne domy, rekreačné zariadenia, stany a iné priestory. Vykonáva sa podľa Plánu núdzového ubytovania, ktorého súčasťou je [22]: (1) Zoznam osôb a personálne obsadenie miest núdzového ubytovania (2) Evidencia ubytovaných osôb (3) Ubytovací poriadok (4) Plán spojenia (5) Logistické zabezpečenie núdzového ubytovania (6) Ostatná pomocná dokumentácia.
Núdzové stravovanie občanov je vykonávané: poskytnutím dočasného minimálneho stravovania aspoň jedným teplým jedlom, alebo zodpovedajúcou dávkou studeného jedla evakuovaným osobám na deň, poskytnutím stravovania riadiacim orgánom, nasadeným jednotkám a ostatným nasadeným silám v okresnej pôsobnosti,
organizovaním systému rozvozu základných druhov potravín, mäsa a mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov a drogistického tovaru do obchodnej siete na základe konkrétnej situácie, zabezpečením dodávok energií, tepla, poskytovaním základného hygienického, zdravotníckeho a sociálneho zabezpečenia a ďalších základných potrieb.
Na zabezpečenie núdzového stravovania je spracovávaný Plán zásobovacieho zabezpečenia evakuácie. Jeho súčasťou je aj nasledujúca dokumentácia [22]: (1) Zoznam členov jednotky na núdzové zásobovanie (2) Plán priestoru núdzového zásobovanie (pri dodržaní hygienických zásad) (3) Časový rozsah výdaja (v nadväznosti na ubytovací poriadok) (4) Stravovacie lístky (5) Plán spojenia (6) Logistické zabezpečenie núdzového zásobovanie (7) Ostatná dokumentácia. Na núdzové zásobovanie sú využívané dostupné kapacity, medzi ktoré patria: reštaurácie, jedálne, pohostinstvá, rôzne výrobne (štátne, družstevné, súkromné), stravovacie kapacity rekreačných zariadení, školských jedální, zdravotníckych a sociálnych zariadení, internátov a iných zariadení. Evakuovaným osobám, ktoré z časových dôvodov nemali možnosť si zabezpečiť vlastnú evakuačnú batožinu, pridelí evakuačná komisia, podľa konkrétnej situácie vybrané položky núdzového balíčka. Núdzový balíček obsahuje: oblečenie (tepláková súprava, prípadne pracovný odev), obuv (tenisky, prípadne pracovná obuv), uterák, misku na jedlo a lyžicu, prikrývku, pohotovostnú dávku potravín (PODAP). Núdzovým zásobovaním sú obyvateľom poskytované dávky stravy diferencovane. Rozdeľujú sa podľa množstva a zloženia pre skupiny obyvateľov: deti do troch rokov veku, deti do 18 rokov, ostatné obyvateľstvo, ranení a hospitalizovaní v zdravotníckych zariadeniach a v domácom liečení.
Príklad normy potravín na jednu osobu a deň a norma na 1000 dávok teplej stravy je uvedený v tabuľke 8.5. Tabuľka 8.5. Normy potravín na núdzové zásobovanie obyvateľstva
mäso
Merná jednotka g
Deti do 3 rokov 80
Deti 3-18 rokov 100
130
mlieko vajcia múka chlieb tuky soľ cukor zemiaky
l ks g g g g g g
0,5 0,3 100 40 20 2,5 50 200
0,35 1 200 140 10 2,5 80 400
0,35 1 250 140 40 2,5 75 400
Výrobok
Dospelí
Norma na 1000 dávok teplej stravy 87 kg 441 l 107 ks 25 kg 8,0 kg 8,8 kg 1,3 kg 150 kg
Plánovanie poriadkového a bezpečnostného zabezpečenia Úlohy spojené s plnením poriadkového a bezpečnostného zabezpečenia evakuácie plní Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom Policajného zboru v úzkej súčinnosti so železničnou, vojenskou a obecnou (mestskou) políciou. Vo zvláštnych prípadoch môžu byť uvedené zložky posilnené o príslušníkov Ozbrojených síl SR a príslušníkov Záchrannej brigády hasičského a záchranného zboru. Poriadkové a bezpečnostné zabezpečenie evakuácie obsahuje tieto činnosti: uzatvorenie priestorov, v ktorých sa vykonáva evakuácia, kontrolu osôb, ktoré sa nachádzajú v evakuovaných priestoroch, zabezpečenie bezpečnosti, plynulosti a usmerňovania dopravy na evakuačných trasách a odsun osôb do určených priestorov vrátane usmernenia samovoľnej evakuácie, zabezpečenie pokoja, udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti, ochranu majetku na postihnutom území, zabezpečenie nerušeného priebehu evakuácie v priestoroch evakuácie a v evakuačných zariadeniach, kontrolu osôb vstupujúcich do evakuovaného priestoru. Policajný zbor pri príprave a zabezpečovaní evakuácie plní v spolupráci so štátnymi orgánmi, orgánmi obcí, okresov, štábmi a odbornými jednotkami, ozbrojenými zbormi, právnickými osobami a fyzickými osobami tieto úlohy: spolupôsobí pri ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb, pri ochrane majetku, pri zabezpečovaní verejného poriadku, robí opatrenia na jeho obnovenie a vykonáva potrebné bezpečnostné opatrenia v evakuovaných priestoroch, na evakuačných trasách, v evakuačných strediskách, regulačných stanovištiach a v miestach núdzového ubytovania evakuovaného obyvateľstva,
pôsobí pri udržovaní poriadku pri núdzovom zásobovaní v evakuačných zariadeniach a pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti obyvateľstvu, zabezpečuje zvýšenú hliadkovú a obchádzkovú službu s cieľom predchádzania trestnej činnosti, dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení, informuje a žiada správcu komunikácie o odstránenie prekážok cestnej premávky na evakuačných trasách a podieľa sa na priechodnosti trás a pri realizácii dopravného značenia, reguluje pohyb motorových vozidiel a peších kolón na evakuačných trasách, podieľa sa na uzatvorení priestorov, z ktorých sa evakuácia vykonáva, kontroluje osoby, ktoré vstupujú do evakuovaného priestoru podľa povolení vydaných evakuačným orgánom, ktorý riadi a vyhlasuje evakuáciu, zabraňuje vstupu nepovolaným osobám, pôsobí pri preventívnych opatreniach na zabránenie vzniku a šírenia paniky a rozširovania poplašných správ, spolupracuje s orgánmi obcí a miest na vedení evidencie pobytu občanov, pomáha evakuovaným osobám pri pátraní po rodinných príslušníkoch, vykonáva pátranie po záujmových osobách, zabezpečuje identifikáciu mŕtvol.
Uvedené úlohy plnia príslušníci Policajného zboru formou kontrol na kontrolných stanovištiach a hliadkovou službou.
8.12. KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE V OCHRANE VEREJNÉHO PORIADKU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 5.13.1 VÝCHODISKÁ NA KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE PRI OCHRANE VEREJNÉHO PORIADKU Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a začlenením do euroatlantických štruktúr vyplynula potreba vykonania zmien v širokom spektre legislatívnych noriem s cieľom ich zosúladenia s normami Európskej únie. Súčasne došlo k zmene bezpečnostného prostredia, kde hrozbu globálnej vojenskej konfrontácie nahradili asymetrické ohrozenia nevojenského charakteru. Vplyvom týchto faktorov zákonite vyplynula potreba zmien v systéme krízového manažmentu, ako i zmien v oblasti krízového plánovania v podmienkach útvarov Policajného zboru tak, aby tieto zodpovedali aktuálnym potrebám pri plnení úloh vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany, adekvátne reagovali na meniace sa podmienky v bezpečnostnom prostredí a svojim rozsahom zabezpečovali pripravenosť útvarov Policajného zboru na riešenie krízových situácií vymedzených právnymi normami. Výsledkom tohto procesu bola tranformácia útvarov Policajného zboru plniacich úlohy v oblasti krízového plánovania. Zmenené boli metódy, štruktúra a spôsoby spracovania krízových
plánov a ostatných plánovacích dokumentov v nadväznosti na ich kompaktibilitu s inými zložkami participujúcimi na plnení úloh pri ochrane života, zdravia a majetku. Sprievodným javom krízových situácií sú často narušenia verejného poriadku a bezpečnosti občanov. Ich riešením sa zaoberajú služby Policajného zboru pôsobiace v útvaroch Policajného zboru. Krízové plánovanie v Policajnom zbore sa môže definovať ako špecifický proces plánovania, ktorého obsah je zameraný na prípravu riešení krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu s dôrazom na optimálne stanovenie a zabezpečenie finančných, vecných a ľudských zdrojov, stanovenie práv a povinností právnických a fyzických osôb a ich prípravu na riešenie krízových situácií. Krízové plánovanie v Policajnom zbore je neoddeliteľnou súčasťou krízového plánovania MV SR. Zabezpečuje prípravy na riešenie krízových situáciu a ich vlastné riešenie. Obsahom týchto príprav je aj stanovenie postupu policajných útvarov ministerstva, útvarov Policajného zboru, krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru pri plnení opatrení v čase zachovania bezpečnosti štátu a úloh po vypovedaní vojny alebo vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie. Plánovanie opatrení a stanovenie úloh na riešenie krízových situácií zabezpečuje ministerstvo a uvedené útvary prostredníctvom krízových štábov, krízového manažmentu a krízových pracovísk. Krízové plánovanie tým, že vytvára predpoklady na prípravu, optimálne a efektívne využitie ľudských a materiálnych zdrojov, v rozhodujúcej miere predurčuje úroveň reálneho riešenia možnej krízovej situácie. Z uvedeného dôvodu sa krízové plánovanie v Policajnom zbore stáva významnou zárukou ochrany spoločnosti a jednotlivých osôb pred prípadným nebezpečenstvom, ktoré môže narušiť verejnú bezpečnosť a verejný poriadok. Zároveň stav pripravenosti vytvára priaznivé predpoklady pre normálnu atmosféru a život občanov. Pri riešení krízových situácií môže byť činnosť Policajného zboru primárna alebo sekundárna, podľa toho či narušenie verejného poriadku alebo bezpečnosti občanov vystupuje ako sprievodný jav krízových situácií alebo je samo o sebe krízovou situáciou. V primárnom postavení je činnosť Policajného zboru, ak činnosťou svojich síl a prostriedkov rozhodujúcim spôsobom rieši krízovú situáciu, napr. pri hromadnom narušení verejného poriadku a teroristickom útoku. V tomto prípade je účasť iných subjektov na riešení krízovej situácie iba doplnková (napr. činnosť záchrannej zdravotnej služby, Hasičského záchranného zboru a podobne ). V praxi ide o najmenej frekventovanú skupinu prípadov.
V sekundárnom (subsidiárnom, podpornom) postavení je činnosť Policajného zboru v prípadoch, ak prostredníctvom svojich síl a prostriedkov vykonávajú doplnkovú činnosť, napr. pri požiari zabezpečujú nerušený prejazd požiarnej techniky cez križovatky a na mieste požiaru uzavrú širší priestor pred prístupom verejnosti. V týchto prípadoch má rozhodujúce postavenie z hľadiska riešenia krízovej situácie iný subjekt (Hasičský a záchranný zbor, veterinárna správa a pod.). Policajný zbor plní úlohy v úzkej súčinnosti a spolupráci s týmito orgánmi. Z hľadiska počtu frekventovaných prípadov v praxi, ale aj z hľadiska prognózy, ide o najpočetnejšiu skupinu prípadov. 5.13.2. ORGANIZAČNÉ PRVKY KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V POLICAJNOM ZBORE Na krízovom riadení vrátane krízového plánovania v Policajnom zbore sa podieľajú organizačné zložky (obr. 8.6.), ktoré sú pracoviskami krízového manažmentu, alebo ktoré zriaďujú krízové pracoviská (Prezídium Policajného zboru, Prezídium hasičského a záchranného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR) na jednotlivých stupňoch riadenia od Ministerstva vnútra SR až po okresné riaditeľstvá Policajného zboru. V rámci zmien v organizačnej štruktúre MV SR bola vytvorená Sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany, ktorá je pracoviskom krízového manažmentu a odborným útvarom ministerstva pre krízové riadenie, ochranu obyvateľstva, hospodársku mobilizáciu, civilné núdzové plánovanie, kritickú infraštruktúru, integrovaný záchranný systém a správu materiálu civilnej ochrany a humanitárnej pomoci. V rámci krajských riaditeľstiev Policajného zboru organizačne a metodicky vo väzbách na Sekciu krízového manažmentu a civilnej ochrany ministerstva zabezpečujú krízové plánovanie oddelenia krízového manažmentu. Z hľadiska riadiacich väzieb sú tieto pracoviská priamo podriadené krajskému riaditeľovi Policajného zboru. Na okresných riaditeľstvách policajného je pre oblasť krízového plánovania vytvorená skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu, ktorá je priamo podriadená okresnému riaditeľovi Policajného zboru. Útvary Policajného zboru vytvárajú na príslušnom stupni riadenia krízové štáby, resp. krízové pracoviská. Činnosť krízového štábu zabezpečuje sekretariát krízového štábu. Súčasne sú vytvárané skupiny krízovej intervencie za účelom zabezpečenia zdravotnej a psychologickej starostlivosti. Iné skupiny sa vytvárajú spravidla v závislosti od charakteru krízovej situácie a vývoja bezpečnostnej situácie v určitom čase a na konkrétnom mieste podľa rozhodnutia predsedu krízového štábu.
V rámci zabezpečovania vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany sú (v súbehu s dokumentáciou pre riešenie krízových situácií) spracovávané i typové projekty a operačné plány policajných akcií, na základe ktorých sa vytvárajú ďalšie skupiny (napr. uzatváracia skupina, operačná skupina, doplňovacia a zaisťovacia skupina, technická skupina atď.)
Generálny riaditeľ PZ SR
Organizačný odbor
Odbor krízového manažmentu
Odbor civilnej ochrany obyvateľstva
Odbor správy materiálu CO a humanitárnej pomoci
Oddelenie krízového manažmentu Oddelenie krízového plánovania HM Oddelenie integrovaného záchranného systému a výkonu služby
PREZÍDIUM POLICAJNÉHO ZBORU, PREZÍDIUM HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU, ÚRAD HRANIČNEJ A CUDZINECKEJ POLÍCIE MV SR, URČENÁ ORGANIZAČNÁ ZLOŽKA
KRAJSKÉ RIADITEĽSTVÁ PZ ODDELENIE (ODBOR) KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU OKRESNÉ RIADITEĽSTVÁ PZ SKUPINA SLUŽOBNEJ PRÍPRAVY A KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU Obr. 8.6. Pracoviská krízového manažmentu a krízového plánovania na PZ SR
5.13.3. ÚLOHY KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V POLICAJNOM ZBORE Úlohy jednotlivých prvkov v krízovom plánovaní sú pre celú organizačnú štruktúru ministerstva a Policajného zboru stanovené v organizačných poriadkoch útvarov. Útvary ministerstva a Policajného zboru zriaďované pre plnenie úloh na úseku krízového manažmentu sa podieľajú v súčinnosti s ústrednými orgánmi štátnej správy na vypracovaní bezpečnostného systému Slovenskej republiky s dôrazom na oblasť vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany. -
-
Na jednotlivých stupňoch riadenia po odbornej stránke: zabezpečujú činnosti na úseku krízového plánovania a koordinujú činnosti zamerané na riešenie nevojenských krízových situácií, plnia úlohy sekretariátov krízových štábov, koordinujú spoluprácu orgánov krízového riadenia, vypracovávajú dokumentáciu na obdobie krízovej situácie s väzbami na ostatné orgány krízového riadenia, s dôrazom na zabezpečenie činnosti Policajného zboru, hasičského zboru a orgánov miestnej štátnej správy, kontrolujú a vyhodnocujú úroveň vypracovanej dokumentácie na riešenie krízových situácií, vo vymedzenom rozsahu vypracovávajú návrhy metodík a interných normatívnych aktov riadenia v oblasti krízového riadenia na prípravu a riešenie krízových situácií, podieľajú sa na tvorbe funkčného systému včasného vyrozumenia a uvedenia do pohotovosti orgánov krízového manažmentu na všetkých stupňoch riadenia, zabezpečujú prípravu a koordinujú precvičenie rozhodujúcich prvkov krízového riadenia v rámci cvičení krízového manažmentu, vykonávajú opatrenia hospodárskej mobilizácie na úseku krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie, vypracovávajú krízový plán hospodárskej mobilizácie subjektov hospodárskej mobilizácie, sústreďujú informácie v jednotnom informačnom systéme hospodárskej mobilizácie a plnia úlohy komoditných centier majetku hospodárskej mobilizácie.
Skúsenosti ukazujú, že neustále narastá obťažnosť riešenia krízových situácií najmä v spojitosti s bojom s kriminalitou, čo potenciálne ohrozuje vnútornú bezpečnosť a poriadok. Tieto otázky citeľne pociťuje a vníma aj verejnosť. Samotná polícia je často „zaskočená“ neštandardnými formami organizovaného zločinu, stále častejšie s medzinárodným aspektom, čo v konkrétnych prípadoch môže vyústiť do vzniku rôznych krízových situácií. Páchatelia využívajú všetky možnosti infraštruktúry, vrátane nedokonalosti právnych predpisov, majú k dispozícií moderné prostriedky, sú vzdelanejší a oveľa rafinovanejší ako v minulosti. Polícia je stále viac konfrontovaná s dôsledkami zmien sociálnych a ekonomických procesov,
majúcich často medzinárodnú alebo globálnu povahu. Z tohto pohľadu má krízové plánovanie v procese riešenia krízových situácií v Policajnom zbore nezastupiteľnú funkciu. Jeho reálne naplňovanie a skvalitňovanie je neoddeliteľne spojené s kvalitným fungovaním všetkých prvkov policajného systému, predovšetkým jeho ľudského činiteľa. 5.13.4. SYSTEMIZÁCIA ÚTVAROV POLICAJNÉHO ZBORU Aj v podmienkach Policajného zboru Slovenskej republiky je krízový manažment neoddeliteľnou súčasťou riadenia bezpečnosti na jednotlivých stupňoch jeho riadenia. Úlohy v oblasti krízového manažmentu sú plnené v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov vydaných na ich základe. Východiskovým plánovacím dokumentom pre plnenie úloh krízového manažmentu v kalendárnom roku je „Rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky o úlohách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v oblasti krízového manažmentu“, ktorým sa zabezpečuje implementácia a realizácia stanovených úloh a činností v súlade s Bezpečnostnou stratégiou Slovenskej republiky v oblasti vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany na podmienky ministerstva a podriadených útvarov Policajného zboru. Dokument je obsahovo tvorený vyhodnotením plnenia úloh z predchádzajúceho kalendárneho roku, uložením úloh a spôsobu ich plnenia nadriadeným a predstaveným (v textovej časti), resp. stanovením konkrétnych úloh s termínom ich splnenia, zodpovednosťou subjektov a súčinnosťou v oblastiach riadenia, organizácie a tvorby interných predpisov, vnútornej bezpečnosti, odbornej prípravy a školení, cvičení a nácvikov, hospodárskej mobilizácie a kontrolnej a previerkovej činnosti (chronologicky usporiadaných v tabuľkovej časti). Koordinátorom priebežného plnenia určených úloh je na stupni okresné riaditeľstvo skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu, na stupni krajské riaditeľstvo oddelenie krízového manažmentu. Na jednotlivých stupňoch riadenia PZ SR sú systematizované útvary krízového manažmentu nasledovne : - Okresné riaditeľstvo PZ – skupina služobnej prípravy a krízového manažment má systemizované miesta policajtov, ktorí vykonávajú činnosti charakteru práce v oblasti služobnej prípravy a v oblasti krízového manažmentu. - Krajské riaditeľstvo PZ – oddelenie krízového manažmentu má systemizované miesta policajtov a miesta občianskych zamestnancov. Oddelenie zabezpečuje plnenie úloh na úseku krízového manažmentu a fyzickej ochrany objektov.
- Prezídium Policajného zboru – nemá vytvorený útvar krízového manažmentu. Na Prezídiu Policajného zboru je určený zamestnanec, ktorý plní úlohy Prezídia Policajného zboru v oblasti krízového manažmentu. - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany, ktorá má vlastnú štruktúru a metodicky riadi, okrem útvarov ministerstva vnútra, aj krajské riaditeľstvá PZ. V podmienkach PZ SR, na úrovni okresných a krajských riaditeľstiev, policajti vykonávajúci činnosti v oblasti krízového manažmentu majú charakter koordinátorov plnenia úloh v čase bezpečnosti (plánovanie, kontrolná a previerková činnosť a pod.) a po vzniku krízovej situácie zabezpečujú činnosť sekretariátu krízového štábu, bez rozhodovacej právomoci pri riešení vzniknutej krízovej situácie. Útvary krízového manažmentu okresného riaditeľstva PZ a krajského riaditeľstva PZ plnia najmä nasledujúce úlohy : Skupina služobnej prípravy a krízového manažmentu okresného riaditeľstva Policajného zboru na úseku krízového manažmentu: - plní úlohy spojené s činnosťou krízového štábu riaditeľa okresného riaditeľstva, - kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených bezpečnostnou radou okresu a krízovým štábom okresu, - zodpovedá za vypracovanie plánu plnenia opatrení a úloh po vzniku krízových situácií a jeho aktualizáciu, - koordinuje a zabezpečuje plnenie úloh okresného riaditeľstva súvisiacich s prípravou na riešenie krízových situácií v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ako aj pri vzniku mimoriadnej situácie, - vypracúva dokumentáciu vyrozumenia a vytvára funkčný systém včasného vyrozumenia a uvedenia do pohotovosti orgánov krízového riadenia, - vypracúva podklady pre krízové plánovanie v systéme hospodárskej mobilizácie Slovenskej republiky na úrovni okresného riaditeľstva s väzbami na subjekty hospodárskej mobilizácie, - podieľa sa na príprave a organizácii úloh v systéme bezpečnostných akcií, - vedie prehľady o projektoch a operačných plánoch vypracovaných okresným riaditeľstvom, pričom úzko spolupracuje s krajským riaditeľstvom, - vypracúva dokumentáciu odborného zabezpečenia evakuácie. Oddelenie krízového manažmentu krajského riaditeľstva Policajného zboru na úseku krízového riadenia: - plní úlohy sekretariátu krízového štábu riaditeľa krajského riaditeľstva, - kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených krajskému riaditeľstvu Bezpečnostnou radou okresného úradu v sídle kraja a krízovým štábom kraja,
- zodpovedá za vypracovanie plánu plnenia opatrení a úloh po vzniku krízových situácií a jeho aktualizáciu, - koordinuje a zabezpečuje plnenie úloh krajského riaditeľstva súvisiacich s prípravou na riešenie krízových situácií v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ako aj pri vzniku mimoriadnej situácie, - vypracúva dokumentáciu vyrozumenia a vytvára systém včasného vyrozumenia a uvedenia do pohotovosti orgánov krízového riadenia na všetkých stupňoch riadenia, - zodpovedá za vypracovanie podkladov krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie Slovenskej republiky na úrovni krajského riaditeľstva s väzbami na subjekty hospodárskej mobilizácie, - podieľa sa na príprave a organizácii úloh v systéme bezpečnostných akcií, - vedie prehľady o vypracovaní projektov a operačných plánov vypracovaných krajským riaditeľstvom, pričom úzko spolupracuje s ministerstvom, - vypracúva dokumentáciu odborného zabezpečenia evakuácie, - usmerňuje činnosť skupín krízového manažmentu okresných riaditeľstiev; vykonáva kontrolnú činnosť a predkladá správy o plnení úloh vnútornej bezpečnosti, poriadku a ochrany riaditeľovi krajského riaditeľstva a navrhuje opatrenia.
