KNIHOVNÍK
2004 / 1 OBSAH
Namiesto úvodu PhDr. Klára Kernerová
1
Zo života knižníc Mgr. Anna Balejová: „KNIŽNICA – OKNO DO SVETA“. Michal Reby: ZRNKÁ Z HISTÓRIE HUMENSKEJ KNIŽNICE. Paed.Dr. Daniela Kaprá ová: MENINY VO VIHORLATSKEJ
3 5 6
Mária achovi ová - Natália Šoltisová : VO SVETE FANTASTIKY
9
KNIŽNICI.
S JOZEFOM ŽARNAYOM. Agnesa Dvorová: OKNO DO SVETA. Iveta Hricová: DROGY A MY. Mgr. Jozef Fabrici: OTVORENIE InfoUSA KOŠICE. Kveta umová: ŠTATISTIKA JE ... PhDr. Jana Amrichová: NADŠENIE A OPTIMIZMUS DOKÁŽU DIVY.
11 12 12 14 15
Knižnice v zahrani í PhDr. Klára Kernerová: STRETNUTIE V LILLE.
18
Výpo tová technika v knižnici Mgr. Róbert Teichman: E - VZDELÁVANIE V PROSTREDÍ KNIŽNÍC.
21
Regionálni autori PhDr. Klára Kernerová: POCTA SÁNDOROVI MÁRAIMU.
24
Knihovnícke všeli o KROK ÍTAME, ÍTATE, ÍTAJÚ? UDIALO SA V „KUCHYNI“ VEREJNEJ KNIŽNICE JÁNA BOCATIA.
25 26 28
NAMIESTO ÚVODU Milí itatelia, vždy platilo, že osud udí je ovplyv ovaný dostupnos ou informácií. Kým v minulosti býval limitujúcim faktorom fyzický prístup k informáciám, v sú asnej spolo nosti je týmto inite om schopnos informácie vyh ada . Po as všeobecnej eufórie zo vstupu do Európskej únie som rozmýš ala o tom, ako sa táto skuto nos premietne do života knižníc. Na myse mi prišlo nieko ko otázok. Budú zase drahšie knihy a asopisy? Za ne sa s masívnou vlnou elektronizácie? Bude internet bežnou sú as ou knižni ných a informa ných služieb? Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením .522, už v roku 2001 schválila politiku informatizácie spolo nosti v Slovenskej republike a odsúhlasila pripojenie nášho štátu k iniciatíve e Europe+. Za iatkom roka 2004 schválila Stratégiu informatizácie spolo nosti. Ide o k ú ový dokument, ktorý definuje, o musí štát urobi , aby znížil svoje zaostávanie za vyspelou Európou. To je pre nás knihovníkov dobrý signál, pretože v procese informatizácie spolo nosti majú svoje nezastupite né miesto kultúrne inštitúcie a systémy, ku ktorým nepochybne patria aj knižnice. Ešte v tomto roku by sa mala vytvori funkcia splnomocnenca vlády pre informatizáciu, z ktorej možno neskôr vznikne samostatné ministerstvo. A v európskom parlamente má Slovensko už teraz komisára, ktorý má v referáte problematiku informatizácie. Žeby predsa len svitalo na lepšie asy? Lebo, priznajme si úprimne: Slovensko v poslednom desa ro í v rozvoji knihovníctva zna ne zaostalo. A to nielen v porovnaní s vyspelými štátmi. Nedávno som bola vo Francúzsku, kde som sa opä presved ila, že knižnice sú dôležité a vážené inštitúcie. Moderné stavby, pravidelné dopl ovanie všetkými typmi dokumentov, internet ako samozrejmos . Ale nemusíme chodi až tak aleko. Sta í nazrie k susedom, ktorí mali rovnakú východiskovú základ u. Kto sleduje vývoj v echách vidí, že sa tam knihovníctvu darí ove a lepšie. Každý rok bu pribudne nová alebo aspo vynovená knižnica, internet je aj v malých obciach. U nás ešte aj vo vä ších knižniciach nájdeme staré, dobré triosemšestky, ktoré melú z posledného. Internet cez telefónne linky neposkytuje komfort ani itate om ani knihovníkom, ktorí musia stráži každú korunu. Za posledných 15 rokov sa nemôžeme pochváli ani jednou novopostavenou knižnicou, na vymenovanie zrekonštruovaných by sme pravdepodobne vysta ili s prstami na jednej ruke. knihovník
2004, .1
1
Rovnos prístupu k informáciám, pre slovenského ob ana, ešte z aleka nie je zabezpe ená. Všeobecným prístupovým miestom pre ob anov by mohli by práve verejné knižnice. No zdá sa, že o dôležitosti úlohy knižníc v informa nej spolo nosti sú zatia presved ení predovšetkým samotní knihovníci. Preto ne akajme ani po vstupe do Európskej únie zázraky, ale ani nerezignujme. Verím, že svieži vánok z únie zaveje aj do slovenských knižníc. Ale zárove , my sami si musíme vytvori vlastnú predstavu o konkrétnych krokoch, ako sa priblíži knihovníctvu na európskej úrovni. Z technologického h adiska je pre knižnice pripravený knižni no - informa ný softvér tretej generácie, ktorý v najbližších rokoch posunie knihovníctvo na Slovensku dopredu a naplní knihovnícke sny o súbornom katalógu. Som presved ená, že každý v tom svojom miniregióne - obci, meste, kraji môže nie o urobi . Jeden získa peniaze z európskych fondov na rekonštrukciu, iný dotáciu na nákup kníh od starostu, alebo zorganizuje podujatie, o ktorom sa bude dlho hovori … Na jedno však nikdy nezabúdajme. Na prívetivé udské slovo, ktoré nenahradí ani najmodernejšia technika. Na oby ajný udský kontakt, kvôli ktorému prídu do knižnice itatelia i napriek tomu, že nie sú v nej horúce novinky. Pekný de , priatelia! Klára Kernerová
knihovník
2004, .1
2
ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC „KNIŽNICA – OKNO DO SVETA“ Mesiac marec je nerozlu ne spätý s knihou. Znamená zvýšenú aktivitu v knižniciach, ale aj vä šie požiadavky zo strany našich používate ov na realizáciu rôznych kultúrnych, spolo enských a vzdelávacích podujatí. Maratón akcií, ktorý vyvrcholil v Týždni slovenských knižníc, sa v Podtatranskej knižnici v Poprade za al 5. marca stretnutím s autorkami rozprávkovej knižky „Ema a Barón v meste“ - s Mišou Štefankovi ovou a Zuzanou Predmerskou. 12. marca sme privítali známeho historika, publicistu a spisovate a Pavla Dvo áka.
Pavel Dvo ák - autogramiáda
Tohtoro ný Týžde slovenských knižníc sme za ali v pondelok, 22. marca stretnutím žiakov základných škôl so spisovate om, autorom televíznych ve erní kov, prekladate om zo španiel iny, Romanom Bratom. Záujem zo strany škôl bol obrovský, žia , z kapacitných dôvodov sme nedokázali vyjs v ústrety všetkým knihovník
2004, .1
záujemcom, hoci sa podujatie konalo vo ve kej zasada ke Mestského úradu v Poprade s kapacitou 400 miest. Deti boli zvedavé, spisova-
Roman Brat-beseda
te ovi kládli množstvo otázok, niektoré rozprávky sa nau ili naspamä a pod vedením u ite ov zahrali aj divadielko. Spisovate im za odmenu pre ítal rozprávku z novej pripravovanej knihy. Spestrením programu bolo tane né vystúpenie žiakov základnej umeleckej školy. Odmenou pre všetkých boli rozžiarené detské o ká a uznanie spisovate a z vydareného podujatia. V podve er toho istého d a sa uskuto nila vernisáž výtvarných prác žiakov Základnej umeleckej školy pod názvom „O myšlienkach a knihách (o nás)“ v Podtatranskej knižnici oddelení umenia v Spišskej Sobote. Práce malých výtvarníkov svojou nápaditos ou skuto ne otvorili pomyselné okná do sveta, nielen výtvarného. 3
V stredu 25. marca sa v knižnici oddelení náu nej literatúry uskuto nilo finále sú aže „Krá itate ov“. Vyvrcholením bola korunovácia nového krá a spomedzi žiakov základných škôl, ktorí sa do sú aže zapojili. Na záver Týžd a slovenských knižníc, v piatok 26. marca o 16.00 hodine sme sa vo ve kej zasada ke Mestského úradu v Poprade stretli s motiva nou trénerkou, tvárou známou z televíznej obrazovky, autorkou mnohých asopiseckých lánkov a knihy Vysoká škola chudnutia, Editou Sipeky. Okrem uvedených podujatí, ktoré boli ur ené širokej verejnosti, každý de v Marci - mesiaci knihy, ale hlavne po as Týžd a slovenských knižníc, sme na všetkých oddeleniach a pobo kách knižnice realizo-
Edita Sipeky - beseda
vali literárne pásma, hovorené bibliografie, sú aže a kvízy, stretnutia s predstavite mi regionálnej kultúry a spolo enského života, gramokoncerty, tvorivé dielne a bezplatné slávnostné zápisy prvá ikov do knižnice. Tieto stretnutia sme uskuto ovali po dohode s jednotlivými školami, spolkami, združeniami a alknihovník
2004, .1
šími záujemcami. Upustili sme od realizácie niektorých podujatí, ktoré sa pravidelne konali po as Týžd a slovenských knižníc v uplynulých rokoch (odpustenie poplatkov za nevrátené knihy, dni otvorených dverí, burza vyradených kníh a pod.) a vyšli sme za potenciálnymi používate mi aj mimo priestorov knižnice. Dobrá spolupráca s mestom Poprad, pri poskytnutí dvoch zasada iek s ozvu ením s kapacitou 150 a 400 miest a pri propagácii podujatí, nám umožnila oslovi širšiu verejnos . Priznám sa, že sme všetci mali malú duši ku pred každým podujatím z obavy, aby priestory nezívali prázdnotou. O tom, aké bolo naše na prekvapenie a rados , ke všetkých podujatiach bolo obsadené do posledného mieste ka, nemusím ho-
Krá
itate ov - sú až
vori . Po as tohtoro ného Týžd a slovenských knižníc sme uskuto nili 32 podujatí s návštevnos ou 2 300 , z toho 25 podujatí pre deti a mládež s návštevnos ou 1 580. Do knižnice sme zapísali 392 prvá ikov. Mgr. Anna Balejová (Podtatranská knižnica v Poprade) 4
ZRNKÁ Z HISTÓRIE HUMENSKEJ KNIŽNICE Týžde slovenských knižníc - už tradi ne prebiehajúci v posledných marcových d och - je jedine nou príležitos ou zamyslie sa nad tým, aké miesto mala knižnica v minulosti a aké ho má v sú asnosti. Pokúsime sa o to na príklade knižnice konkrétnej - Vihorlatskej knižnice v Humennom. Úctyhodné íslo 7 762 406 - to je po et vypoži aných dokumentov za obdobie, odkedy knižnica vedie štatistiku. Prvé oficiálne štatistické údaje sú z roku 1937 - mimochodom v po te itate ov bola naša knižnica na 8. mieste na Slovensku - avšak prvá verejná knižnica v Humennom bola založená už v roku 1924. V roku 2004 dov ši úspešných 80 rokov. Ako vlastne vyzerali jej za iatky ? Treba poveda , že ve mi skromne ... V spomínanom roku 1924 mala asi 450 zväzkov beletrie a 50 zväzkov odbornej literatúry. Prvým knihovníkom bol Karol Pirek. Umiestnenie knižnice nebolo najlepšie - najprv malá miestnos starého mestského domu a neskôr strážnica miestnej polície. Až v roku 1948 svitlo na lepšie asy a vtedajší knihovník Teodor Telep ák pres ahoval knižnicu do dvoch miestností prenajatého rodinného domu pani Szekerákovej na Štefánikovej ulici. V roku 1956 dostala knižnica priestory na námestí po Štátnej banke, vtedy ju už tri roky viedol jej knihovník
2004, .1
dlhoro ný riadite Andrej Šimon. V roku 1969 sa pres ahovala do kaštiea a v roku 1980 do ú elovej budovy v asti Centrum, kde má svoje sídlo doteraz. S výnimkou vojnových rokov zaznamenávala knižnica rast po tu dokumentov, zapísaných itate ov i vypoži aných kníh. Ak chcela by inštitúciou živou, musela sa podriaova zákonom dopytu a ponuky snažila sa dopl ova svoj fond o tie tituly, ktoré itatelia naj astejšie h adali. Naviac postupne pribúdali aj alšie innosti ako poskytovanie informácií, budovanie fondu regionálnej literatúry a regionálna bibliografia, metodická pomoc knižniciam v okrese, edi ná innos , i organizovanie rôznych podujatí. Na besedách s itate mi knižnice sa zú astnili mnohí významní autori ako napríklad Pavol Horov, Vojtech Mihálik, Jozef Nižnanský, i Vincent Šikula. Z minuloro nej štatistiky vyplýva, že v priebehu celého roka využilo služby knižnice jedno priemerné mesto. Navštívilo ju totiž 54 486 osôb. Aj toto íslo nás presvied a o tom, že to s ítaním u nás ešte hádam nebude až také katastrofálne, ako sa to astokrát vykres uje. Že kniha vo svojej klasickej forme napriek dlhoi krátkodobým predpovediam prežíva a možno ešte nejaký ten as prežije ... Žijú ešte takí, ktorí si to želajú. 5
Sved í o tom ešte jeden príklad ú as na podujatiach knižnice. Ale nielen ú as , ale aj záujem o knihy. Ve napríklad pri nedávnej návšteve historika Pavla Dvo áka, po etní ú astníci besedy si zakúpili zna né množstvo jeho kníh o histórii Slovenska. Ve ký záujem o ítanie a o štúdium má teda dlhodobý charakter. Poznáme aj kladný vplyv ítania na rozvoj osobnosti, zvláš osobnosti die a a. Každé by malo absolvova akýsi "kurz" itate skej gramotnosti a vypestova si akoby "závislos " na informa ných prame och. Nemusíme ho núti všetko ma v hlave, snažme sa však nau i ho všetko si vedie nájs - i už v knihách alebo aj na internete. A kde sa to majú deti vlastne nau i ? Samozrejme, že v knižnici a to už od útleho veku. Aj preto je tak ve mi
dôležitá fungujúca a živá knižnica a to nielen v meste, ale aj v malej obci... A už len tak na okraj: Vie si vôbec niekto predstavi tú rados v o kách detí, ke sa im úplne samostatne podarí nájs knižku, o ktorej im predtým rozprávala pani u ite ka ? A to už nie je len o tom - ím viac vedie . Spolu s alšími faktormi ide aj o harmonický rozvoj osobnosti die a a. Aj o toto sa pracovníci Vihorlatskej knižnice v Humennom svojou innos ou doteraz usilovali a aj neustále usilujú, pod a hesla tohoro ného Týžd a slovenských knižníc: "Knižnica - okno do sveta". Michal Reby (Vihorlatská knižnica v Humennom)
MENINY VO VIHORLATSKEJ KNIŽNICI Rok 2004 je pre Vihorlatskú knižnicu sviato nejší, ako po iné roky. Okrem svojich každoro ných marcových menín sa v jeseni pripravuje na oslavy 80. narodenín. Meniny, ktoré trvali od 22. do 29.3.2004 ubehli ako jarné vody. Aj s primeraným mediálnym hlukom. Gréci vravia, že de menín je d om Anjela. Vo Vihorlatskej knižnici sme mali hne dvoch. Oble ení v rozk-
knihovník
2004, .1
vitnutých šatách, oven ení kvitnúcou ereš ou a zlatým daž om vítali návštevníkov aj itate ov knižnice. Spolu s nádhernými ma bami detí z celého Slovenska, ktoré poskytla Matica Slovenská v Snine a obrovským hniezdom s „knihokraslicami“ venovanými Základnou umeleckou školou v Humennom dávali vestibulu knižnice sviato ný ráz.
6
Rozprávka jednej noci.
Úvodným podujatím osláv boli ROZHOVORY S ...so spevá kou a lekárkou Marcelou LAIFEROVOU o tom, ako ŽI SVOJ SEN. Dvojhodinový maratón spevu, spovedí, recitácie, ítania úryvkov z jej knihy, rozprávania o všetkom možnom i nemožnom prezrádzali, že stovke návštevníkov sa v knižnici pá ilo. „Meniny budú vydarené“, konštatovali pracovníci knižnice, lebo „aký za iatok, taký koniec“. Nemýlili sa. Nasledujúce podujatia SKOK DO RAJA – panelová diskusia o drogovo závislých, MOJA NAJOB ÚBENEJŠIA – vyhodnotenie ankety o najob úbenejšiu detskú knihu v knižnici; ZÁPISY PRVÁKOV, LIE IVÉ TÓNY – ve er hudby, ezoteriky a duchovna, ... a zrazu v hudobnom oddelení všetko stíchlo. Bolo po u tlkoty udských s dc, reklamu na ticho a hudbu J. Filipa, Henricha a V. Patejdla. V závere zasnených posluchá ov prebral silný hluk ve komesta. To na zamyslenie a prebudenie sa do reality. V Humennom sa hovorí „V stredu ne doredu“. Ale pre meninové oslavy knižnice to neplatilo. Mala otvo-
knihovník
2004, .1
rené DVERE DOKORÁN a bola po okraj naplnená hlu nými a veselými de úrencami. Prišli sa porozpráva s pánom Marcelínom Gumulákom o jeho vo avých drevených hra kách, o vílach, stromoch, lesoch a papierových knihách, ktoré podobne ako stromy treba chráni . Spolu s tetou Fantáziou deti vytvárali drevené hrady, múzeá, perníkové chalúpky i vesmírne stanice. Zves o drevených hra kách sa rýchlo šírila a nebolo v Humennom materskej školy, ktorej deti by knižnicu nenavštívili.
Po celodennej tvorivej zábave sa chystajú unavené deti na sladký spánok.
Anjeli Vihorlatskej knižnice boli spokojní. Spievalo sa v nej, zabávalo, rozprávalo, ale i recitovali básne a ítala próza. Slávnostné vyhodnotenie ví azov XI. ro níka literárnych talentov v ukrajinskom jazyku PERVOCVIT /Prvosienka/ bolo toho dôkazom. Dvadsa tri ocenených v 1. – 3. kategórii sa svojimi výtvormi prezentovali na verejnosti.
7
Myslíme aj na teba ...
Tá sa dokonca z pradávnej rozprávky dozvedela, že o polnoci na cintoríne chcelo zlo v podobe troch vlkov ukradnú m tvemu kožu a v nej kona medzi u mi zlo. Ale magická sila kruhu, napísaného kriedou, mu to nedovolila. Pracovníkom jednotlivých oddelení Vihorlatskej knižnice sa tiež zdalo, že sú v za arovanom kruhu. Len o sa skon ilo jedno podujatie, na dvere klopalo už alšie. Malé deti vystriedali študenti, potom dospelí a nezabudlo sa ani na handicapovaných itate ov. Riadite knižnice, Mgr. Tomáš Le o slávnostne prestrihol pásku suboddelenia - MYSLÍME AJ NA TEBA pre slabozrakých a nevidiacich. Knižnica pre nich zabezpe ila 40 titulov nahraných hudobných kníh a špeciálny prehrávací prístroj na zvláštne CD nosi e PLEXTOLK. Stretnutie so základnou organizáciou .12 Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, vytvorilo dobré podmienky pre alšiu spoluprácu pri projektoch. Pracova s nevidiacimi zaujalo aj akad. sochára J. Drotára, ktorý v knižnici v mesiacoch marec – apríl 2004 vystavuje svoje drobné knihovník
2004, .1
plastiky na sakrálnu tému Ve kej noci. Týžde Slovenských knižníc Vihorlatská knižnica zakon ila ROZPRÁVKOU JEDNEJ NOCI. Pozvala do svojho krá ovstva plného kníh 19 detí zo základných škôl prvého stup a a 8 skautov zo 120. zboru profesora P. Bileca, aby vzájomne prežili ve er, noc a belasé ráno v objatí rozprávok, kníh a tie ového divadla. Rozprávkové sú aže, hlavolamy, krížovky, h adanie skrytých rozprávok, ítanie nahlas, zhotovenie bábok, nácvik a prezentácia tie ového divadla, svätojánske mušky, ... až po rozprávku jednej noci. „To už je ve erní ek?“ neveriacky sa pýtali deti a overovali si, i aj v Bratislavskej knižnici Ružinov deti už idú spa . Ve celý ve er si vymie ali správy , ako rozprávkou ví azia nad televízorom a po íta om. Polno ný sní ek sa nakoniec dostavil. V knižnici všetko stíchlo, len o poschodie nižšie ve koplošné obrazy
Rozhovory s ..
8
ezoterických mandál od maliara V. Hudeca vysielali svoju pozitívnu energiu. Možno aj preto sa v marci zapísalo do knižnice 1029 nových itate ov a jej osláv Týžd a slovenských knižníc sa zú astnili 1138 návštevníkov. Celkom pekné oslavy. o poviete?
Pozvánky na nový typ podujatí, v rámci public relation Vihorlatskej knižnice v Humennom
Paed.Dr. Daniela Kaprá ová (Vihorlatská knižnica v Humennom)
VO SVETE FANTASTIKY S JOZEFOM ŽARNAYOM Je streda, 24. marec 2004 13:00 hod. stredoeurópskeho asu. Usádzame sa spolu s autorom Jozefom Žarnayom a štrnás ro nými tínedžermi do pohodlných kresiel v itárni Verejnej knižnice Jána Bocatia. Na stolíkoch sú pripravené tanieriky s kolá ikmi. Zo za iatku sp ajú úlohu dekorácie a deti po nich len okú avo pokukujú. Ešte stále sa nachádzame v reálnom ase a priestore. Predstavujeme a vítame medzi nami autora, s ktorým sa o krátku chví u prenesieme do tajomného sveta plného fikcie a fantastiky. Ve mi milo nás prekvapili reakcie a záujem zo strany diev at a chlapcov. V dnešnej dobe sa ve a hovorí o poklese záujmu o ítanie, najmä
knihovník
2004, .1
u mladých
udí. Toto sa však ne-
potvrdilo. Je pravdou, že úryvky z diel dnes už klasických autorov sci-fi (J.Verne, A.C.Clarke, G.H.Wells ...) si pripravili dopredu, ale bolo zjavné, že tento svet ich oslovil, diela poznali nielen pod a názvu, ale aj pod a
9
obsahu. Po pre ítaní každého úryvku nám pán Žarnay ve mi pôsobivo a zaujímavo priblížil autora, jeho dielo a dobu, v ktorej tvoril. Zrazu sa prostredníctvom ASOLETU ocitáme na za iatku 16. storo ia a vyberáme sa po stopách úsmevu Mona Lízy. „Raz pri poh ade na Mona Lízu som si pomyslel, ako ju asi Leonardo da Vinci nama oval. Vzal som si asolet a nastavil som rok 1500, lokalitu Florencia. Stla il som gombík, už som sa rútil ve kou špirálou asu v podobe molekúl.“ Toto je úryvok z poviedky jedného z prítomných žiakov ZŠ Park Angelínum v Košiciach, Maroša Gladiša, s ktorou na VII. ro níku (2003) celoslovenskej výtvarnej a literárnej sú aže „Dúha“ v Starej ubovni získal hlavnú cenu. o nás ako knihovní ky najviac potešilo? Živý dialóg medzi de mi a spisovate om, spontánna úprimnos , aká sa nacvi i nedá. Padali aj také otázky, ktoré pán Žarnay ozna il ako stále sa opakujúce, tých bolo neúrekom, aspo pol druha stovky. Ale boli aj také, aké ešte nedostal. Napr.: „ ím by ste boli, keby ste neboli spisovate om a u ite om?“ Pri odpovedi na túto otázku bolo zjavne vidie , že jeho povolanie je jeho poslaním a jeho vz ah k de om a mládeži je úprimný. Pravdepodobne by nemenil. Iba sa pos ažoval, že popri tejto svojej náro nej práci mu ostáva málo asu na písanie. Je škoda, že de má iba 24 hodín.
knihovník
2004, .1
Od pána Žarnaya sme sa dozvedeli, že napriek tomu, že v jeho knihách dominuje veda, technika pokrok a svet budúcnosti, on sám nie je „priate om“ po íta a a svoje diela píše na alej rukopisom. Bol to však po íta , prostredníctvom ktorého dostal pri príležitosti svojho nedávneho životného jubilea ve a pekných blahoželaní od svojich priaznivcov všetkých vekových kategórií. Záujem o jeho diela sa dedí z generácie na generáciu. Len ten as bol aj v našom prípade neúprostný. Rozlú ili sme sa ako kamaráti a po kolá ikoch na stole neostali ani omrvinky. Mária achovi ová a Natália Šoltisová (Verejná knižnica Jána Bocatia)
10
OKNO DO SVETA Knižnica – okno do sveta, výstižné a ve avravné záhlavie tohtoro ného Týžd a slovenských knižníc. V tomto duchu chcela aj naša pobo ka „otvori okná“ predovšetkým de om. Prichádzajú pekné dni a „odchádza“ chu do ítania. Svojou innos ou sa snažíme tento „odchod“ aspo trochu spomali , zabrzdi . Hne v prvých d och nás navštevovali jednotlivé triedy I.stup a našej základnej školy. Pri týchto stretnutiach sme sa rozprávali o vzniku a histórii knihy ako takej, o poítania trebe a samovzdelávania. Pozreli sme sa aj na výsledky našej celoro nej medzitriednej sú aže „ íta celá trieda“. V utorok, 23.marca, si zasú ažili 3. a 4. ro níky. Chceli sme preveri ich vedomosti o takej jednoduchej školskej u ebnici ako je ítanka. A nebolo to celkom ahké. September je už zabudnutý a nie všetci ítajú aj pod iarou. Tam sa totiž tiež skrývali otázky, na ktoré bolo treba v našej sú aži „Poznáš svoju ítanku?“ odpoveda . Boli sme prekvapení dobrými vedomos ami, pohotovou odpoveou, preto len jednobodové rozdiely knihovník
2004, .1
ur ili poradie a ví azov. Hne po skon ení tohto vedomostného kvízu sa robili plány na ten budúcoro ný. A to je pre nás, knižnicu, odmena a potešenie do alších spolo ných akcií. Milé, nezabudnute né a neopakovate né chvíle zažili žiaci 7. A triedy (najlepšie ítajúcej) pri stretnutí so slovenským spisovate om Jozefom Žarnayom. Beseda s týmto dnes už „u ebnicovým“ autorom vedeckofantastickej literatúry pre deti a mládež, obohatila aj vedomosti. Treba poveda , že nás siedmaci ve mi príjemne prekvapili svojím záujmom o besedu, ale aj peknou recitáciou ukážok z tvorby tak pána Žarnaya, ako aj iných svetových autorov. Nezabudli sme ani na našich najmladších, deti z prípravky MŠ v Šaci. Aj ke sme museli nahradi pôvodne plánovanú besedu, „Stretnutie s knihou“ rozžiarilo o ká a na tvári sa zra ilo ve ké prekvapenie a nie hocaké. Krásne, vzácne a ve mi staré, prastaré. Také ešte veru nevideli. Pozorne po úvali slová tety knihovní ky, ktorá ich v krátkosti oboz11
námila s históriou, vznikom a vývojom knihy. A ako sme ukon ili Týžde slovenských knižníc? Tak, ako každé naše stretnutie. Priali by sme si, aby naše knižnice boli
naozajstným oknom do sveta a aby každý z nás sa cez toto okno pozeral ve mi asto. Agnesa Dvorová (Verejná knižnica Jána Bocatia)
DROGY A MY Týžde slovenských knižníc bol pre pobo ku .11 úspešný. Beseda s pánom Ballagom na tému DROGY, DROGY, DROGY, ktorej sa zú astnila stredoškolská mládež, vyvolala medzi študentmi ve mi živý ohlas. Ich bezprostredné reakcie po akcii boli: „Dávno sme neboli na takom podujatí, na ktorom by sme o takejto vážnej téme po uli rozpráva bez mentorovania a pouovania. A predsa sme sa dozvedeli nové informácie, ktoré nám pomôžu zorientova sa v tejto problematike.“ Na informatickú hodinu v knižnici prišli deti zo základnej školy a z detského domova. Mnohé z nich boli v knižnici po prvýkrát. Vzbudi v nich záujem o knihy a ítanie nie
je ahké, o to viac teší, že niektoré z nich odvtedy navštívili knižnicu už nieko kokrát. Pre dospelých itate ov sme pripravili – burzu vyradených slovenských a ma arských kníh, o ktoré bol nevídaný záujem. Predali sme ich za vyše šes tisíc korún, takže naši itatelia sa môžu teši na nové tituly, ktoré z týchto pe azí do našej pobo ky zakúpime. Dá sa poveda , že knižnicu tento navštívili deti, študenti, týžde dospelí itatelia i dôchodcovia. Boli sme knižnicou pre všetkých. Iveta Hricová (Verejná knižnica Jána Bocatia)
OTVORENIE InfoUSA KOŠICE D a 25. marca 2004 bolo v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach otvorené informa né a kultúrne centrum pod názvom “InfoUSA“. Centrum InfoUSA vzniklo na základe memoranda podpísaného medzi Sekciou verejných záležitostí Ve vyslanectva
knihovník
2004, .1
USA na Slovensku a Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach. Nápad zriadi takéto centrum práve v Košiciach nebol náhodný. Ako povedal ve vyslanec USA na Slovensku p. Ronald Weiser po as slávnostného otvorenia centra „Košice, ako
12
vstupná brána na východ Slovenska, sú ideálnym hostite ským miestom prvého InfoUSA na Slovensku“. Toto rozhodnutie bolo posilnené aj prítomnos ou Ameri anov žijúcich v regióne Košíc, ktorí pracujú pre US Steel Košice. Mnohí z týchto Ameri anov pochádzajú z Pittsburghu, z oblasti, do ktorej sa v minulosti vys ahovalo aj ve a Slovákov z východného Slovenska. Preto umiestnenie takéhoto infocentra, práve v Košiciach, má vo svetle historických faktov aj symbolický význam. Už pri zria ovaní centra dostal tento projekt ve korysú podporu, tak zo strany Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, ako aj zo strany Ve vyslanectva Spojených štátov amerických na Slovensku. Na rekonštrukciu priestorov pre nové infocentrum štedro prispela aj spolo nos US Steel Košice. Slávnostného otvorenia prvého InfoUSA centra na Slovensku sa zú astnili pozvaní hostia zo všetkých zú astnených strán. Pozvanie rovnako prijali zástupcovia diplomatického zboru v Košiciach, Národnej Rady Slovenskej republiky, Ministerstva kultúry SR, zástupcovia štátnej správy, samosprávy a vybraných kultúrnych inštitúcií. Na otvorení boli alej prítomní predstavitelia akademickej obce z Košíc a Prešova, zástupcovia knihovníckej obce, mimovládnych organizácií, zástupcovia médií a komer nej sféry. Po privítaní hostí riadite om ŠVK v Košiciach JUDr. Jánom Gaš-
knihovník
2004, .1
parom a krátkych prejavoch pánov R. Weisera, ve vyslanca USA na Slovensku, J. Kvardu, štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR, Ch. Navettu, prezidenta US Steel Košice ako aj pána Gašpara, došlo k slávnostnému prestrihnutiu pásky. Po om si prítomní hostia po prvýkrát prezreli priestory novootvoreného InfoUSA centra a oboznámili sa s fondami, technikou centra a jeho budúcou programovou nápl ou. Hostia si zárove prezreli vernisáž fotografií slovenského fotografa Filipa Kuliševa, ktoré pri tejto príležitosti centru zapoži alo Ve vyslanectvo USA na Slovensku. Slávnostné otvorenie InfoUSA vhodne dop ala aj výstava „Slováci v Zámorí“, ktorú v priestoroch knižnice pripravili jej pracovní ky. Po krátkych stretnutiach pánov Weisera a Navettu s prítomnými novinármi sa konala v priestoroch knižnice slávnostná recepcia, ktorá sa niesla už v menej formálnom duchu. Slávnostné otvorenie InfoUSA centra bolo zárove aj jednou z akcií konaných v rámci Týžd a slovenských knižníc. Toto infocentrum je popri Nemeckej študovni GIIN alším príspevkom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach k obohateniu itate skej verejnosti v oblasti prezentácie a spoznávania iných kultúr vo svete. Mgr. Jozef Fabrici (Štátna vedecká knižnica v Košiciach)
13
ŠTATISTIKA JE „PRESNÝ SÚ ET NEPRESNÝCH ÍSIEL?“ ALEBO ŠTATISTIKA JE „PRESNÝ SÚHRN NEPRESNÝCH DÁT?“ Vždy, ke sa blíži koniec roka, netrpezlivo akáme na doru enie istých tla ív „ Ro ného výkazu o štatistike za rok…“, aby sme ich v as doru ili obecným knižniciam v okrese Košice-okolie a tie , aby ich v dohodnutom termíne vrátili na alšie spracovanie. Nedo kavo o akávame, aké výkazy sa nám vrátia a i sa vôbec vrátia v tom termíne ako sme požadovali. Hoci po celý rok a roky sa snažíme ku pracovníkov knižníc vies správnej evidencii v knižnici, aby nemali problémy pri presnom spracovaní štatistického výkazu a aby nám názov nekorešpondoval s názvom tohoto príspevku, aj tak sa nevyhnú nedostatkom pri ich vypl ovaní. Najvä šie chyby sa robia pri vykazovaní knižni ného fondu. Ve akrát sa udávajú ísla, ktoré nekorešpondujú so skuto nos ou. Každý rok vykazujú iné ísla, bez nadväznosti na predchádzajúci rok. Robia to bu z nedbanlivosti (ve to je jedno, o tam uvedieme) alebo nemajú poriadnu prvotnú evidenciu (prírastkový zoznam kníh a zoznam vyradených kníh). Najhoršie je to v knižniciach, kde sa asto striedajú pracovníci, alebo kde knižnica momentálne stagnuje. V týchto prípadoch sa stretneme aj s nelogickými chybami ako: - Knižnica má výpoži ky, ale neeviduje žiadnych itate ov.
knihovník
2004, .1
- Knižnica má itate ov, výpoži ky, ale nemá žiadneho zamestnanca. - Nákup nových kníh realizuje bez finan ných prostriedkov. iže prírastky kúpou sa uvedú, ale v module Hospodárenie nefiguruje žiadna finan ná iastka na nákup knižni ného fondu. Alebo sa vyskytne opa ný prípad, že finan né prostriedky vykážu, ale prírastok nových kníh nie. - Prázdny výkaz bez knižného fondu s poznámkou „nevedieme evidenciu“. Knižnica nebola zrušená, knižný fond nebol vyradený, len vo vykazovanom období stagnovala. iže evidencia knižného fondu existuje, len nedajú si tú námahu vyplni údaje v štatistickom výkaze. Neznámou krajinou, pre nás knihovníkov, a nie to ešte pre neprofesionálnych, je as Hospodárenie. A práve tejto asti sú venované aj najstru nejšie metodické pokyny, ktoré sú sú as ou predtla e štatistického výkazu. Tie nás odkazujú, v prípade akýchko vek pochybností o obsahu jednotlivých údajov, na používanie STN 010150…. Kde by nabral as knihovník obecnej knižnice, aby si to naštudoval a porozumel tomu. Nepomôže ani to, že za knižnice, ktoré nemajú právnu subjektivitu, mal by uvies údaje zria ovate , ktorý astokrát si s tým nevie sám rady. Podotýkam, že ide o obecné knižnice. Potom nie div, že 14
sa nám v kapitálových výdavkoch objaví takáto suma 149 Sk s poznámkou za nákup itate ských preukazov. V tomto prípade nepomôže ani § 18 zákona . 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike. Pomôžu skôr konzultácie cez telefón alebo osobná návšteva metodika, ktorý vyplní celý štatistický výkaz. Ale ako to zvládnu pri 104 knižniciach okresu! Najviac by všetkým pomohli podrobnejšie metodické pokyny. Okrem týchto, už spomenutých nedostatkov, „vyskakujú“ nám ešte alšie, ktoré
sa javia pre nezainteresovaného ako nepodstatné, nevyplnenie všetkých kolóniek v štatistickom výkaze, nepozornos pri vypl ovaní, zlé sú ty, chýbajú pe iatky, podpisy. To všetko nám, pri 104 knižniciach v okrese Košice-okolie, robí ve ké problémy pri termínovanom spracovaní celookresného sumára íselných údajov za knižnice. Kveta umová (Verejná knižnica Jána Bocatia)
NADŠENIE A OPTIMIZMUS DOKÁŽU DIVY Neporozprávali sme sa už nieko ko rokov. Tu a tam sme sa stretli na ulici: Ako sa máš? o nového? Kedy ma prídeš pozrie do knižnice? Budem ve mi rada, ke prídeš.“ V takom duchu sa niesli naše takmer sekundové stretnutia s mojou bývalou kolegy ou Evou Fülöpovou. Raz som sa kone ne odhodlala a zašla som za ou na jej terajšie pôsobisko na Strednú priemyselnú školu s vyu ovacím jazykom ma arským v Košiciach. Fungujúcich knižníc na stredných školách je v Košiciach ako šafránu. Pokia ma pamä neklame sú celkovo dve. Knižnica tam bola už aj pred jej príchodom. V roku 1993 sprístupnili fond knižnice študentom a umiestnili do nej aj knihy z u ite skej knižnice. Evu som tu hne nezastihla, bola práve na sekretariáte po najnovšie
knihovník
2004, .1
noviny a asopisy, a tak som sa mohla v k ude porozhliada . Pri vstupe do knižnice, ktorá sa rozkladá na rozsiahlej lenitej ploche, sa mi potvrdilo to staré známe, že zanietený knihovník dokáže vykúzli takmer z ni oho príjemné prostredie, len aby sa 15
návštevníci u ho dobre cítili. Prostredie je prispôsobené naj astejším návštevníkom – študentom. Strohé regále ozvlášt uje dekorácia z pokreslených tri iek visiacich v priestore. Hne pri vstupe vás privíta aranžmá zo sušeného ovocia. Študijný priestor osvet uje množstvo jednoduchých svietidiel pripomínajúcich cylindre starých petrolejových lámp, (na ich zakúpenie dostala peniaze zo školy). Stoli ky sú vynovené svojpomocne a ako mi Eva prezradila, v spolupráci s mamou ušili na nich nové pestré po ahy. Návštevníci sa tu ur ite musia dobre cíti , konštatovala som v duchu. Zaujímalo ma, o tam Eva, za obdobie 4 rokov, dokázala urobi . Nechajme ju teda hovori :„Vedela som, že idem robi do knižnice, a preto som si ju predstavovala takú, akú už zo svojej bývalej praxe poznám. akali ma však tisícky kníh uložených skladovým spôsobom, s viazaným výberom. Knihu študentom vyh adával knihovník. Mohol sa týmto spôsobom síce chráni fond, ale moju predstavu o knižnici plnej života to nenap alo. Spo iatku ma chytila panika. Dokážem vôbec z toho urobi knižnicu pod a mojich predstáv?“ Knihovník si ur ite vie predstavi , o sa skrýva za íslom, ktoré uvediem. Na roztriedenie akalo takmer 30 000 kníh. Našli sa medzi knihovník
2004, .1
nimi knihy aj z roku 1890. Každú z nich bolo potrebné chyti do ruky a rozhodnú o jej osude. Literatúra sa tu priebežne nevyra ovala a kvalitné knihy sa strácali medzi tými, ktoré už nesp ali kritériá na využívanie. Popri odbornej literatúre obsahovo súvisiacej s vyu ovacími predmetmi, mala tu svoje miesto aj beletria, najmä doplnkové ítanie, knihy v rôznych jazykoch. Popri ma arine, sloven ina, eština i angli tina. Náš rozhovor prerušil hlas školského zvon eka. Oznamoval prestávku. V jeho doznievajúcom zvuku sa otvárali dvere knižnice a stoli ky pri po íta och sa za ali obsadzova študentmi. Majú k dispozícii 7 po íta ov pripojených pevnou linkou na internet. Krátka prestávka im nedovolila alšie audiovizuálne dokuvyuži menty, ktoré tu majú k dispozícii. Na chvíle vo na je tu pre nich pripravených 84 videokaziet, 48 CD ROM-ov a nechýbajú ani spoloenské hry. Po alšom zvonení ruch v knižnici zm kol a my sme s Evou mohli pokra ova v na atom rozhovore a tu a tam popíja aj z ve kých ba atých hrn ekov (to aby nám hrdlá od to kého rozprávania ne-
16
vyschli.) Tieto, v úvodzovkách k udné chvíle neznamenajú pre u sladké ni nerobenie. Pracovný stôl je zaprataný knihami, ktoré je potrebné knihovnícky spracova . Dnes sa to už bez po íta a nezaobíde. Postupne spracováva celý knižni ný fond. Škola zakúpila knihovnícky program Libris. Eva bola ešte v našej knižnici známa svojimi netradi nými nápadmi pri organizovaní podujatí. Nezaprela sa ani na novom pracovisku. Na ktoré najradšej spomína?: „Navrhla som študentom, že by si vlastnoru ne mohli zhotovi exlibrisy. Myšlienka ich zaujala. Vytvorené exlibrisy postupne vlepovali do svojich vlastných kníh. Získala si študentov aj pre prácu v krúžku milovníkov poézie, i v krúžku ítania nahlas z ob úbených kníh. Je pravdou, že o tieto spomínané krúžky nejavili záujem všetci žiaci. S ukon ením školskej dochádzky zm kli aj krúžky. akajú na alších záujemcov a nadšencov z radov prvákov.
knihovník
2004, .1
Mladým treba ponúknu také aktivity, ktoré ich hne chytia za srdce, len tak sa dá zabezpe i úspešnos akcií. Zdá sa, že na správnu strunu im zahrala, ke pre nich pripravila, v medzinárodnom roku ítania, zhotovovanie posterov. Na tieto vpisovali životopisné údaje o spisovate ovi, ktorému bol poster venovaný, myšlienky z jeho kníh, i obsah niektorej z jeho knihy. Teraz skráš ujú knižnicu. Aj tohto roku mali zaujímavú medzinárodnú akciu itate ský maratón. O tom však až niekedy nabudúce. Dopila som svoj hrn ek aju a rozlú ila sa. Odchádzala som nabitá optimizmom, ktorý sa tejto mojej kolegyni podarilo po as príjemne prežitej hodinky prenies aj na m a. PhDr. Jana Amrichová (Verejná knižnica Jána Bocatia)
17
KNIŽNICE V ZAHRANI Í STRETNUTIE V LILLE V d och 27. marca - 5.apríla
som mala možnos strávi nezabudnute né chvíle vo Francúzsku, ktoré ma obohatili udsky i profesionálne. Pozvanie prišlo od asociácie dobrovo níkov Priatelia bez hraníc (Amies sans frontieres), ktorí už takmer dvadsa rokov pomáhajú matkám v núdzi, v krajinách východnej Európy a v miestach postihnutých prírodnými katastrofami. V posledných rokoch si do svojej náplne pribrali aj šírenie francúzskej literatúry v bývalom socialistickom bloku. Fondy verejných knižníc a knižníc francúzskych aliancií tak obohatili stovkami kníh vo francúzskom jazyku. Na pozvanie tejto nadácie sa stretlo 25 frankofónnych knihovníkov z 12-tich európskych krajín v Lille - ekonomickom, kultúrnom a vzdelávacom centre severného Francúzska.
knihovník
2004, .1
Program bol orientovaný na návštevu knižníc, mediaték, škôl, literárnych podujatí. Presved ili sme sa, že vo Francúzsku sa ve ký dôraz kladie na ítanie a prácu s knihou od útleho veku. Dokonca už v materskej škole majú knižnice. Vychádzajú tu ve mi dômyselne spracované knihy pre najmenších, sú z textílií a ich sú as ou sú i plyšové zvieratká a iné hra ky. Práca s textom je ve mi názorná. Zaujalo nás ve mi zaujímavo stvárnené literárne predpoludnie, po as ktorého de om ítali herci z miestneho divadla. Nebolo to iba výnimo né predstavenie pre zahrani ných návštevníkov, spolupráca školy a divadla je sústavná. Popri klasických knižniciach sú budované a ve mi navštevované mediatéky. Práca s modernými nosi mi je tu rovnocenná s klasickou
18
prácou s knihou. Kompaktné disky sa po úvajú v priestoroch, ale i poži iavajú domov. Obvykle sa jednému itate ovi poži iavajú 4 knihy, 1 asopis, 4 CD, 2 AVD. Za výpoži ky sa neplatí. Mestská knižnica v Lille je organizovaná podobne ako u nás, jej sie tvorí centrála s mediatékou a študov ami, 7 pobo iek (z toho je 5 klasických výpoži ovní a 2 mediatéky) a 1 bibliobus. Na ilustráciu nieko ko ísiel: Celkový knižni ný fond tvorí 677 182 dokumentov. Z toho netla ené dokumenty (zvukové a audiovizuálne predstavujú vyše 70 000.) 29 000 itate ov, z ktorých je 8 000 detí, vyše milióna výpoži iek ro ne Na dopl ovanie sa vynaloží 283 000 euro, o umožní nakúpi asi 40 000 dokumentov pre deti i dospelých. V priemere si jeden obyvate vypoži ia 3,6 tla ených a 2,3 AVD. Na itate a je tento pomer 24,1 a 13,6. Mediatéka v mestskej asti Faubourg du Béthun je najmladšou pobo kou mestskej knižnice. Bola sprístupnená verejnosti iba v minulom roku, a tak interiér, v ktorom sú dominantné tri farby -
knihovník
2004, .1
ervená, sivá a modrá ešte cíti novotou. Z h adiska materiálu ide o kombináciu dreva a kovu. Mediatéka poži iava bezplatne ob anom mestskej asti, ostatní za služby platia. Na regáloch ma upútali vzorne zabalené knihy a šikovné rozra ova e, ktoré sa dajú ahko posúva i meni . Ve mi silne sú tu zastúpené kompaktné disky a ur itou pozoruhodnos ou mediatéky je skuto nos , že sa tu organizujú diskotéky pre mládež. V tejto mestskej asti žije po etná arabská menšina a knižnicu hojne navštevujú matky s malými de mi. Príjemným prekvapením pre m a bolo aj stretnutie s výstavou eskej ilustrátorky kníh pre mládež Kvety Pavlovskej, ktorá sa tam 19
úspešne prezentovala svojimi ilustráciami a výstavou kníh. Mediatéka v Lomme sa nachádza v jednom z pri lenených miest a nepatrí do siete mestskej knižnice. Vizuálne je pôsobivá tým, že tu architekt vhodne sk bil starú budovu s novou modernou prístavbou. Na prízemí novej asti, ktorá je presklenená a vizuálne prepojená s priahlým parkom sa nachádza roz ahlé oddelenie pre deti a výstavné priestory. Práci s kompaktnými diskami a videokazetami, ktoré sa poži iavajú aj domov je venované celé poschodie, ktoré je na túto prácu perfektne technicky vybavené. V starej budove sa nachádza výpoži ov a kníh pre dospelých, itáre , informa né a internetové pracovisko. Názov mediatéky Odyssea pod iarkujú všade rozložené kufre plné kníh symbolizujúce skuto nos , že cesta za poznaním je nekone ná. Sú as ou mediatéky je i viacú elová sála, ktorá slúži na organizovanie podujatí i premietanie filmov. Táto mediáteka poskytuje služby verejnosti i v nede u. Knižnica v Hellemes je typom klasickej knižnice pre najširšiu verejnos . Obsahuje asi 6000 kníh a odoberá 15 titulov asopisov. Štyria pracovníci obsluhujú 2 300 itatelov. Práca s dospelými itate mi sa obmedzuje na absen né výpoži ky, ale s detským itate om sa intenzívne pracuje priamo v knižnici. V podkroví sa takmer denne konajú hlasné ítania, de om sa podobne ako u nás vštepujú itate ské návyky od útleho veku. Okrem informatickej prípravy sa organizujú knihovník
2004, .1
pre deti rôzne sú aže. Jednou z najob úbenejších je festival masiek. Na základe pre ítanej rozprávky si die a nielen zhotoví masku, ale aj napíše, pre o sa mu práve tento príbeh pá i. Vyhráva ten, o má nielen nápaditú masku, ale aj vlastný príbeh. A o ítajú dospelí? Na prvom mieste sú detektívky. Zaujala ma tiež krajská mediatéka v Hellemes. Špecifická tým, že nepoži iava verejnosti, ale knižniciam. Je to perfektne fungujúci servis pre knižnice v kraji, pre ktoré pracovníci nakupujú, spracovávajú, dodávajú knihy a alšie dokumenty. Výpoži ky sa v malých obciach realizujú prostredníctvom nieko kých bibliobusov. Personál bibliotéky zabezpe uje pre tieto knižnice aj podujatia. V ponukovom katalógu si knihovníci môžu vybera tematiku výstavy, ktorú im na požiadanie pracovníci mediatéky zrealizujú. Pre tieto ú ely sú pripravené rôzne propaga né materiály, ktoré môžu kolova . Sú as ou výstav sú aj knihy, ktoré sa nepoži iavajú. Mediatéka je financovaná z rozpo tu krajskej samosprávy. Sú as ou jej náplne je i vzdelávanie knihovníkov.
20
Funkcia knihovníkov sa obsadzuje na základe konkurzov. Po as pobytu sme sa zú ast ovali aj stretnutí so spisovate mi, prekladate mi a itate mi knižníc. Celkom na záver, každý z ú astníkov stretnutia predstavil svoju krajinu prostredníctvom rôznych propaga ných materiálov, literatúry, ale aj výrobkov. S ve kým záujmom sa stretli naše figuríny zo šúpolia a ru ne zdobené kraslice.
Záverom môžem konštatova , že program pobytu bol ve mi bohatý, zaujímavý, rôznorodý . Prispel nielen k poznaniu francúzskeho knihovníctva a kultúry, ale aj k nadviazaniu kolegiálnych kontaktov s knihovníkmi pozvaných krajín. Klára Kernerová (Verejná knižnica Jána Bocatia)
VÝPO TOVÁ TECHNIKA V KNIŽNICI
E - VZDELÁVANIE V PROSTREDÍ KNIŽNÍC. Vo všeobecnosti môžeme charakterizova elektronické vzdelávanie ako vzdelávanie, pri ktorom sa používajú informa né a komunika né technológie. Toto vzdelávanie - je dištan né - je závislé na internete - informácie sú uchovávané a sprostredkovávané elektronicky - je pre charakteristická vysoká individualizácia E-vzdelávanie vplýva na - reprodukciu informácií - kvantitu prístupu k informáciám - organizáciu a organizovanie vzdelávania - metodiku
knihovník
2004, .1
- proces vytvárania dát, obsahu a samotnej bázy znalostí a vedomostí. Ciele e-vzdelávania - zvýši efektívnos - zvýši kvalitu vzdelávania - sprístupnenie vzdelávania vä šiemu po tu udí Všeobecne a ve mi zhr ujúco môžeme poznamena , že globalizáciou spolo nosti sa globalizuje i vzdelávanie, po iato né náklady na tento typ vzdelávania sú v porovnaní s klasickým vzdelávaním vysoké. E-vzdelávanie však napriek vysokým investi ným nákladom prináša úsporu prevádzkových nákladov, pretože dochádza k štandardizácii, zvýšeniu efektivity a segmentácii vzdelávania.
21
Princíp e-vzdelávania: Vlastník informácie
Vzdelávací proces prešiel za posledných sto rokov obrovskými zmenami. Od pier, ktoré naši starí otcovia namá ali v kalamároch s atramentom a tabule s kriedou, až k po ítaom, laptopom a datavideoprojektorom.
Spracovate informácie Poskytovate informácie Prevádzkovate služby
Tvorcovia vzdelávania:
Poskytovate služby
u itelia
Koncový používate
dekanát/ rektorát
študenti
E-vzdelávanie využíva mimo iné: - audiovizuálne technológie - satelitné technológie - interakciu - realizáciu - on-line sprístup ovanie informácií Medzi základné výhody tohto typu vzdelávania môžeme zaráta : - ekonomickos a efektívnos prevádzky (neexistuje asové a teritoriálne obmedzenie) - dopl ovanie a spätná väzba - schopnos dynamickosti vykonávania zmien a opráv pod a potrieb študijnej skupiny
knihovník
Hlavnou nevýhodou tohto typu vzdelávania sú vysoké investi né náklady a úplná závislos na kvalite technologického zariadenia využívaného v rámci e-vzdelávania.
2004, .1
univerzitn é procesné prostredie báza dát/ knižnice
vláda/ ministerstvo
Nové technológie umož ujú nové možnosti. Dnes už nie je potrebné, v aka po íta ovým sie am dokonca ani to, aby žiak a u ite sedeli spolu v jednej miestnosti. Nako ko sa mení spôsob sprostredkovania vedomostí, musia na to reagova i knižnice. Pretože knižnica ostáva napriek dostupnosti množstva informácií na internete, základným zdrojom informácií ako pre žiaka / študenta, 22
tak i pre u ite a / pedagóga. I bez oh adu na to, že knižnice neposkytujú všetky informácie. Ve kou výhodou klasickej knižnice vo vzájomnom porovnávaní knižnica – internet je poskytovanie overených informácií a schopnos robi selektívny výber požadovaných informácií. Medzi hlavné úlohy, ktoré stoja pred knižnicami so záujmom na vstup do e-vzdelávania môžeme zaradi úlohu pozna možnosti informa no-komunika ných technológií ur ených pre knižnice a vypracova nové procesy poskytovania služieb v súlade so vzdelávacím procesom. innos ou, Rovnako významnou ktorá prechádza transformáciou v súvislosti s novými technológiami je získavanie informácií tak, aby bol zvládnutý princíp mobility. A to predovšetkým: - pre itate a – textové a multimediálne, - o itate ovi – profil, poloha, identifikácia. Nezanedbate nou sú as ou celého tohto procesu je nielen kvalitné technické vybavenie jednotlivých pracovísk knižníc, ale aj ich zodpovedajúce kvalitné a vzdelané personálne obsadenie.
knihovník
2004, .1
A práve táto otázka sa stáva v sú asnosti oraz pál ivejšou. Klasické knihovnícke vzdelanie sa stáva nedostato ným. Ak sa chcú knižnice zú ast ova na e-vzdelávaní, musia investova finan né prostriedky nielen na zabezpe enie technického vybavenia, ale i do zvyšovania kvalifikácie svojich pracovníkov. A to nielen v súvislosti zo zavádzaním nových knihovníckych systémov spracovania dát, ale aj v samotnej po íta ovej gramotnosti. Tá je stále neuverite ne nízka. K tomu, aby knižnice boli schopné plni úlohu bázy dát a verifikovaných informa ných zdrojov je nevyhnutná pravidelná aktualizácia a dop anie fondov. Bez toho, aby boli tieto fondy pravidelne dop ané a aktualizované nie je možné zapoji knižnice do procesu e-vzdelávania. Samozrejme ako bázu dát. Knižnice sa môžu do tohto procesu zapoji taktiež ako koncový používate . iže pracovníci knižníc môžu využi ponúkané možnosti k zvyšovaniu kvalifikácie a zú astni sa na už existujúcich programoch tých vzdelávacích inštitúcií, ktoré poskytujú e-vzdelávanie. Mgr. Róbert Teichman (Verejná knižnica Jána Bocatia)
23
REGIONÁLNI AUTORI POCTA SÁNDOROVI MÁRAIMU. V predve er nedožitých 104tých narodenín pripravila Verejná knižnica Jána Bocatia v spolupráci s eským centrom kultúry v Bratislave ve er venovaný pamiatke košického rodáka Sándora Máraiho, v rámci ktorého bola otvorená výstava Josefa Císa ovského Sándor Márai a 20. storo ie - cyklus obrazov inšpirovaných dielom spisovate a. V druhej asti ve era predstavila Drahoslava Janderová, z vydavate stva Academia v Prahe, jeho knihu Zpov . Podujatie sa uskuto nilo za prítomnosti hostí z Prahy - autora výstavy Josefa Císa ovského, Jana Bondyho, riadite a Správy eských centier, Rudolfa Sedlá ka, programového námestníka a riadite ky eského centra z Bratislavy Stanislavy Wanatowiczovej - Bartošovej. Dnes už spisovate Sándor Márai nie je slovenskému itate ovi neznámy. Jeho knihy vychádzajú nielen na Slovensku, ale po celom svete. Román Zpov , ktorý zatia v sloven ine nevyšiel je iasto ne situovaný do Košíc. Nesporne zaujímavá výstava i kniha mali slovenskú premiéru a do života tento k u ový Máraiho román odštartoval generálny konzul Maarskej republiky v Košiciach, pán Varga György a námestník primátora mesta Košíc, pán František Knapík.
knihovník
2004, .1
Pokrstili ho vodou z Hornádu a zelenou gaštanovou halúzkou. Práve tento strom spomína spisovate v jednej zo svojich básní. Podujatie sa stretlo s ve kým záujmom u košickej verejnosti a vybrané ukážky z prezentovanej knihy boli i príjemným estetickým zážitkom. Možno i to prispelo k úspešnému predaju nielen románu Zpov ale i predchádzajúceho románu Svíce doho ívají, ktoré by do filmovej podoby mal pretavi slávny Miloš Forman. O svojom vz ahu k spisovate ovi sa vyznala redaktorka pani Janderová, z ktorej vystúpenia som vybrala krátku ukážku: „Musím se p iznat, že teprve p i d kladné etb a redigování Máraiho román Zpov a Zem zem jsem zcela pochopila fenomén zvaný Košice – žádný turistický pr vodce, žádna kniha o krásach Slovenska mi nep iblížila vaše krásné m sto tak d v rn jako Máraiho román Zpov . Pr m rnému echovi mé generace vytanou p i vyslovení slova Košice zhruba t i pojmy – Košický národní program, Košické železárny, košický Dóm a krásne košické nám stí na Hlavné ulici. Teprve p i etb Máraiho román si uv domujeme, jak málo toho o d jinách a složitém vývoji vašeho
24
krásného m sta víme, stejn jako víme jen velmi málo o skute ných a Ma ar ve d jinách Slovák dvacátém století. Všechno, co nás u ili na školách, bledne ve srovnání s podrobným, d v rn znalým a sociáln i lidsky citliv odstín ným vylí ením života v košickém patricijském dom , kde Márai strávil rozhodující léta svého d tství a dospívání. Sándor Márai pat í v sou asné dob mezi desítku nej tenejších a nejvýše cen ných spisovatel sv ta a možná není daleko doba, kdy se do Košic
pohrnou davy turist , aby se – mimo jiné – podívali i na spisovatel v d m a okusili atmosféru jeho rodného m sta, tak jako proudí do Prahy zástupy cizinc podívat se na m sto kde vyr stal a žil Franz Kafka“. Klára Kernerová (Verejná knižnica Jána Bocatia)
KNIHOVNÍCKE VŠELI O
V priebehu rokov 1993-2003 vychádzal štvr ro ne vo Vedeckej knižnici v Olomouci - Knihovní obzor Od roku 2004 zmenil tento spravodaj knižnice svoj názov na KROK – KNIHOVNICKÁ REVUE OLOMOUCKÉHO KRAJE. Elektronická verzia tohto nového knihovníckeho periodika je prístupná na adrese: www.vkol.cz/krok r.t.
knihovník
2004, .1
25
ÍTAME, ÍTATE, ÍTAJÚ? Vybrané výsledky výskumu Sú asný stav a úrove ítania v SR 2003 uskuto neného v spolupráci s Literárnym informa ným centrom v d och 19. – 30. júna 2003 na vzorke 1467 respondentov reprezentujúcich populáciu Slovenska od 15 rokov. Údaje sú uvádzané v %. Ako asto v sú asnosti rozprávky, básne)?
ítate krásnu literatúru (romány, poviedky,
každý alebo takmer každý de viackrát do týžd a asi raz do týžd a asi raz do mesiaca asi raz za štvr rok asi raz za polrok asi raz ro ne vôbec alebo takmer vôbec
8,9 10,5 7,7 10,5 8,7 9,8 9,3 34,5
o Vás vedie k ítaniu krásnej literatúry? (Respondenti mohli uvies tri odpovede, na otázku odpovedali len respondenti, ktorí ítajú krásnu literatúru)
chcem zabudnú na každodenné problémy chcem zabi as chcem sa zabavi chcem sa zdokona ova chcem ma podnety na uvažovanie chcem ma estetický zážitok chcem sa pou i , chcem by vzdelanejší/vzdelanejšia chcem uspie v spolo nosti iná odpove
knihovník
2004, .1
41,1 17,2 46,3 25,6 32,6 36,9 44,5 5,6 3,7
26
o naj astejšie vyh adávate v krásnej literatúre? (Respondenti mohli uvies dve odpovede, na otázku odpovedali len respondenti, ktorí ítajú krásnu literatúru) chcem spozna atraktívne prostredie chcem sledova konanie a osudy postáv chcem zaži príbeh, aký mi môj život neprinesie chcem na erpa hlboké myšlienky chcem spozna názory spisovate a chcem ma zážitok z originálneho umeleckého spracovania diela iná odpove
16,1 63,0 35,1 28,1 13,2 16,8 2,0
Aký je váš vz ah k pôvodnej slovenskej krásnej literatúre? (Na otázku odpovedali len respondenti, ktorí ítajú krásnu literatúru) nikdy som ju ne ítal v minulosti som ju skúsil íta , ale nepá ila sa mi, tak som prestal ob as ju ítam pravidelne ju ítam
7,5 14,4 67,4 10,6
Ak ítate ob as alebo pravidelne slovenskú literatúru, ako ju hodnotíte? (Na otázku odpovedali len respondenti, ktorí ítajú krásnu literatúru) výrazne zaostáva za svetovou literatúrou mierne zaostáva za svetovou literatúrou vyrovná sa svetovej literatúre prevyšuje svetovú literatúru iná odpove slovenskú literatúru ne ítam
6,4 26,9 45,4 3,0 9,6 8,7
Súhrnným spracovaním výsledkov je publikácia Pavol Rankov – Peter Val ek: ítanie 2003, vydalo LIC Bratislava 2003 r.t. knihovník
2004, .1
27
UDIALO SA V „KUCHYNI“ VEREJNEJ KNIŽNICE JÁNA BOCATIA Š achta ešte žije Tí, ktorých zaujíma heraldika a genealógia si ur ite prišli na svoje na podujatí, ktoré organizovala knižnica 19.mája v Barkóczyho paláci, pod názvom Š achta Bratislavskej stolice. Jednalo sa o prezentáciu rovnomennej knihy viacerých autorov, medzi nimi aj Dezidera Pongrácza. Knižnica siahla po tejto knihe aj z toho dôvodu, že sú v nej obsiahnuté dejiny viacerých abovských rodov. j.a. Stretnutie metodikov 20.mája 2004 sa na pôde Verejnej knižnice Jána Bocatia stretli metodici regionálnych knižníc Košického samosprávneho kraja. Na tomto pravidelnom stretnutí prebrali metodici pál ivé problémy sú asnej metodickej práce v našom regióne. Rovnako rozobrali a zhodnotili spracovávanie dát v štatistických výkazoch a spracovávanie každoro ných rozborov inností jednotlivých knižníc. Vybíjaná Michala Viewegha
r.t.
Život prináša neuverite né osudy. Rozpráva príbehy, ktoré by nedokázal vymyslie žiaden spisovate . A práve preto sú osudy a príbehy skuto ných udí takou v a nou témou pre tvorcov románov, poviedok a kníh všeobecne. 26. mája prezentoval svoje dielo, na pôde Verejnej knižnice Jána Bocatia, eský autor - Michal Viewegh. Prezentoval svoju najnovšiu knihu o pestrých osudoch nieko kých spolužiakoch gymnázia od ias dospievania, až po prah štyridsiatky. Dielo plné všedných vecí života – priate stva, osudových lások, alkoholu, krásy, smútku. Nonstop literárny maratón (30.-31.mája)
r.t.
Maratón, neprerušený beh na dlhú tra , dokážu sa na vyda iba tí najodvážnejší a najodolnejší. A aj z tých ho dokážu ukon i iba tí najlepší. V našom prípade hlasné ítanie, ktoré trvalo 24 hodín. Nonstop ítanie, vyžadujúce si ve kú kondíciu alebo ve a zanietencov. A práve tých sa zišlo vo Verejnej knižnici Jána Bocatia dostatok.
knihovník
2004, .1
28
Už VII. tohtoro ného ro ník literárneho maratónu sa niesol v znamení myšlienky „Susedských vz ahov“. Ú astníci si pre svoje 15 minútové ítanie, recitovanie i spievanie mohli vybra z diel, ktoré v sebe ukrývali vz ahy o spolo nosti, rodine, vz ahy medzi štátmi a národmi. Jednoducho vz ahy medzi nami. Tohtoro né ítanie organizované eským centrom Bratislava a Jazzovou sekci – Artforum prebehlo na sklonku posledného májového týžd a – od desiatej do desiatej, od rána do rána, od nedele do pondelka, jednoducho rovných 24hodín.. r.t.
Vo štvrtok 27. mája 2004 sme sa naposledy rozlú ili s bývalým riadite om Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach Jurajom Špinerom. V knižnici pôsobil v rokoch 1983-1989. Zomrel náhle, vo veku 75 rokov. Tí, ktorí ste ho poznali, venujte mu prosím, tichú spomienku.
knihovník
2004, .1
29
Redakcia knihovníka sa obracia na svojich nádejných prispievate ov, aby svoje príspevky, pokia je možné, zasielali na adresy
[email protected] alebo
[email protected]. U ah íte nám tým spracovanie asopisu. Vopred akujeme.
Ro ník 26, 2004 íslo 1 Vydala: Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach Adresa: Hlavná 48, 042 61 Košice Tel: 055/ 62 232 91 www.zvykni.sk e-mail:
[email protected] redakcia:
[email protected] [email protected] Redak ná a jazyková úprava: PhDr. Jana Amrichová Technická a grafická úprava: Mgr. Róbert Teichman Vydané pre vnútornú potrebu knižníc.
knihovník
2004, .1
30
