ZPRAVODAJ 4
Univerzity Komenského
zmeny v platovom poriadku pre učiteľov vysokých škôl
Číslo lí Itratislava
a sa
apríl 1968
iverzita
Ministerstvo š k o l s t v a vydalo s účinnosťou od 1. marca 1968 nový platový poriadok p r e učiteľov vysokých škôl (výnos MŠ zo dňa 29. 2. 1968, číslo 8000/68-VI/3). Vlastne ani n e j d e o celkom nový platový poriadok, ale sk ô r možno povedať, ž e výnos prináša len niektoré zmeny doterajšieho platového poriadku p r e učiteľov v y s o k ý c h škôl. V podstate j e to postavenie doteraz nepreferovaných od borov na roveň preferovaným odborom a naviac, nová p r e ferácia, a v š a k u ž oveľa užšieho okruhu odborov. Ďalšie zmeny v m e n š e j miere v y j a d r u j ú finančný prínos p r e učiteľa v y s o k e j školy. Ak porovnáme nový platový poriadok s dote r a j š í m , môžeme to „nové" v y j a d r i ť s t r u č n e t a k t o :
POZDRAV J A R I . . .
Dĺžka p e d a g o g i c k e j p r a x e od začiatku do konca roka Kategória učiteľov
0-1
2-4
5-7
8-10 11-15 16-20 21-25 26 a viac
Základný p i a t v Kčs v platovom stupni 1
2
3
4
5
6
7
8
I. odborný inštruktor
1250
1400
1500
1600
1700
1800
1900
2000
II. lektor
1400
1550
1700
1850
200
2100
2200
2300
III. as istent
1500
1500
—
—
—
—
—
—
Dĺžka p e d a g o g i c k e j p r a x e od začiatku do konca roka Kategória
0-3
JČiteľov
4-6
10 a viac
7-9
Základný plat v Kčs v platovon stupni 1
IV. odborný a s i s t e n t
200
2 2300
2500
3
45
2600
2700
Dĺžka p e d a g o g i c k e j p r a x e od začiatku d o konca r o k a : Kategória učiteľov:
0-5
6-10
11
--V-- "f 4 ^ o í ľ
a viac
Základný plat v K č s v platovom stupni: 1 2 3 V. docent
A kandidát vied 3200 3400 3600 bez v e d e c k e j 2900 3100 3500 B hodnosti
VI. mimoriadny profesor VII. riadny profesor
A doktor vied B doktora vied bez v e d e c k e j vodnosti
— —
—
—
3600 3800
4000
—
—
4300 4700
5100
—
—
3800 4200
4600
—
—
Postavenie odborov doteraz nepreferovaných na :o\ • p r e ferovaných prinieslo učiteľom na f a k u l t e právnickej. \ v f i c k e j , p e d a g o g i c k e j i f a k u l t e t e l e s n e j výchovy a špori i zvýšenie platu o 200,— Kčs mesačne. To platí a j o učitel o . h katedier marxizmu-leninizmu, katedier jazykov a t e k s n e ; v ý chovy na f a k u l t e l e k á r s k e j , f a r m a c e u t i c k e j i prírodovedeckej atď. Učiteľom doteraz p r e f e r o va ný ch odborov, a k e bo!, v š e t k y odbory na f a k u l t e l e k á r s k e j , farmaceutickej, niektoré a j na prírodovedeckej a p e d a g o g i c k e j f a k u l t e novy platový poriadok nepriniesol nič „nové", pretože ich d o t e r a j š í p r r f e r e n č n y prí platok iba zahrnul do základného platu a tým sú učiteha týchto odborov t e r a z „nepreferovaní". Preferencia upravená v novom platovom poriadku C Y ! l ! z a h r ň u j e len malý počet odborov na n a š e j v y s o k í ; školená z v y š u j e základný plat len odborným asistentom, kvrr dote r a j š i a ú p r a va s a vzťahovala a j na profesorov a : ч ittov. Ďalšou zmenou v prospech učiteľov j e ustan • ods " (Pokračovanie na 2. s t r . )
ZASADALA VEDECKÁ RADA UK
čl. VI, podľa ktorého sa môže učiteľom, ktorí s ú doteraz v kategórii, do k t o r e j boli p r i j a t í pred 1. decembrom 196f>. započítať do požadovanej pedagogickej p r a x e a j prax konanú na i n e j ako v y s o k e j škole a a j odbornú p r a x konanú mimo v y s o k e j školy. Uplatnením tohto ustanovenia d ô j d e v prípa doch, k d e t o doteraz t a k nebolo, k prepočítaniu d o t e r a j š e j popromočnej p r a x e a k stanoveniu nového termínu postupu do vyššieho platového stupňa. Tento prepočet popromočnej p r a x e učiteľov p r i j a t ý c h na univerzitu pred 1. decembrom 1965 d o t e r a j š í platový poriadok nedovoľoval. S ustanovením ods. 2 čl. VI v š a k úzko súvisí ustanovenie ods. 1 čl. IV, k t o r é okrem dĺžky pedagogickej p r a x e žiada ako ďalšiu podmienku p r e postup do vyššieho platového stupňa a j dobré pracovné vý sle dk y učiteľa. Podmienka, ktorú má na zreteli toto ustanovenie, j e na n a š e j v y s o k e j škole zabezpečovaná dodržiavaním smerníc vydaných rektorom univerzity o hodnotení c e l k o v e j činnosti učiteľov UK, ktoré má predchádzať pred priznaním vyššieho platového stupňa u každého učiteľa UK. Zaraďovanie odborných asistentov do platových stupňov podrobnejšie u p r a v u j e článok V. nového platového poriadku. V tomto článku s ú stanovené podmienky zaradenia odborného asistenta do 4. a 5. platového stupňa. J e to predovšetkým dosiahnutie v e d e c k e j hodnosti alebo vedecko-pedagogického titulu, pričom dosiahnutie o d b o r n e j p r a x e zostáva i n a ď a l e j podmienkou. Nové j e a j ustanovenie článku VIII, ods. 1, písm. b), najmá pokiaľ ide o priznanie príplatku vo v ý š k e 200,— Kčs za do siahnutie v e d e c k e j hodnosti doktora vied u učiteľov VI. k a tegórie (mim. profesorov). Novo j e upravené a j priznávanie odmien učiteľov za v y k o návanie funkcií na v y s o k e j škole. Doteraz mohol re k t o r v y s o k e j školy priznať učiteľovi, k t o r ý vykonával j e d n u funkciu, napr. vedúceho katedry, odmenu v s t a n o v e n e j v ý š k e platového poriadku, ale ak tento vedúci k a t e d r y vykonával a j inú ďalšiu funkciu na v y s o k e j škole, či už vedúceho kliniky alebo vedú ceho iného samostatného pracoviska, mohol mu rektor vyso k e j školy priznať iba polovicu odmeny inak p r i n á l e ž a j ú c e j z j vykonávanie t e j t o d r u h e j funkcie. Od 1. marca t. r . učiteľ vykonávajúci d v e f u n k c i e bude po berať odmenu v p l n e j v ý š k e za obidve funkcie. A k by v š a k vykonával e š t e tretiu funkciu na fakulte, za vykonávanie t e j t o by už odmenu nemohol poberať. Ešte j e potrebné poukázať na článok XIII. nového plato vého poriadku, podrobne rozvádzajúci úlohy, za plnenie k t o rých môžu dekani f a k ú l t priznávať mimoriadne odmeny uči teľom fakúlt. Sú to p r e d o v š e t k ý m úlohy,, plnením ktorých učitelia výrazne p r e k r a č u j ú pedagogický úväzok, ď a l e j s ú to práce, v y p l ý v a j ú c e z vedenia k a t e d r y alebo iného s a m o s t a t ného pracoviska, k d e počet pracovníkov j e nižší ako päť, a preto vedúci tohto ú t v a r u nemôže byť odmeňovaný pravi delnou mesačnou odmenou. Ďalej za vykonávanie f un k c i e t a jomníka katedry atď. Otázkou doteraz bolo a a j je, ako odmeniť učiteľa z j e d n e j f a k u l t y UK, k t o r ý vypracoval oponentský posudok p r e druhú Takultu UK. Podľa decentralizačných opatrení účinných na n a š e j univerzite od 1. apríla 1967, s ú f a k u l t y UK v pracovno právnych otázkach samostatnými organizáciami. Z toho by sa dalo usudzovať, že a j honorovanie vypracovania spomenutých posudkov by sa malo realizovať. Ministerstvo školstva a i j Povereníctvo SNR pre š k o l s t v o zaujalo stanovisko, ž e f a k u l t y Univerzity Komenského tvoria jeden celok — jednu vysokú školu a preto honorovanie vypracovania oponentského po su d k u učiteľom j e d n e j f a k u l t y p r e potrebu d r u h e j fakulty t e j i s t e j v y s o k e j školy s a nemôže honorovať podľa čl. XIV, k t o r ý u p r a v u j e odmeňovanie činnosti externých učiteľov, ale len podľa čl. XIII, t. j . formou mimoriadnej odmeny. Preto túto zásadu bude potrebné tak t o dodržiavať. Nový platový poriadok p r e učiteľov vysokých škôl j e účinný od 1. marca 1968. V š e t k y zmeny z neho v y p l ý v a j ú c e vykoná v a j ú v š e t k y f a k u l t y UK vydaním osobitných de k ré t o v učiteľom I.—VII. kategórie. Platový poriadok r e k t o r á t zaslal v odpise f a k u l t á m univer zity v dostatočnom počte tak, aby každá katedra dostala k dispozícii jeden exemplár, aby sa všetci členovia katedry mohli oboznámiť s jeho obsahom a aby všetci vedúci katedier mohli plniť povinnosť, ktorú im ukladá čl. IV ( n a j m ä ods. 2) tohto nového platového poriadku.
Dňa 12. marca 1968 s a konala Vedecká rada Uni verzity Komenského, na k t o r e j prítomní prijali v y hlásenie, podľa ktorého s a hlásia k progresívnemu demokratizačnému procesu v ČSSR. Členovia Vedec k e j rady UK s a stotožňujú so stanoviskom členskej schôdze ZO KSS na Právnickej fakulte UK k štáto právnemu usporiadaniu pomerov Čechov a Slovákov na základe symetrického modelu. O tomto stanovis k u Vedecká rada UK informovala tlač a všetky v y soké školy v ČSSR. Zároveň Vedecká rada UK súhlasila^ s návrhom listu Vedeckej rade Univerzity Karlovej a vedeckým radám ostatných vysokých škôl v českých krajoch k listu p r a ž s k e j vysokoškolskej konferencie KSČ, ktorý bol zverejnený v Pravde pod nadpisom „Slo venská otázka otázkou českou". V tomto liste bol daný prisľúb, že pracovníci jednotlivých fakúlt UK pôjdu ochotne informovať študentov a vysokoškol s k é i vedecké aktívy o aktuálnych problémoch na Slovensku. Vedecká rada UK uložila komisii (prof. lny. Z. Hába, CSc., prorektor, dekani: prof. dr. Ľ. Bakoš. CSc., prof. dr. J. Schubert, prof. dr. A. Kuchen, CSc., doc. dr. V. Sutoris, CSc. a prof. M. Kolibiar, DrSc.) na zá klade diskusie vypracoval stanovisko Vedeckej rady UK k „Návrhu projektu n o v e j SVŠ", předložit ho kolégiu rektora UK na schválenie. Stanovisko s a zašle Ministerstvu školstva. Povereníctvu SNR pre školstvo a ostatným zaineresovaným pracoviskám. Ďalším bodom programu Vedeckej rady UK bolo prerokovanie perspektívy pedagogickej práce na UK. Výuka i vedeckovýskumná práca v oblasti pedago giky j e na UK doteraz zriadenými pracoviskami plne pokrytá. Nové s m e r y v .pedagogickej vede a vo v ý uke pedagogiky zásadne treba rozvíjat v rámci exis tujúcich pracovísk, s výnimkou Pedagogickej f a k u l ty UK v Trnave, ktorá predloží osobitné návrhy. V t e j t o súvislosti s a javí ako najvhodnejšie zara diť pedagogiku dospelých, ako jeden z nových rozví jajúcich s a odborov pedagogiky, do rámca Katedry pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komen ského. .«"S Katedra pedagogiky vysokých škôl Filozofickej f a kulty s a má vo s v o j e j v ý u k o v e j činnosti zamerať predovšetkým na Univerzitu Komenského. Ostáva pritom koordinujúcim pracoviskom v oblasti v ý s k u mu pedagogiky vysokých škôl, modernizácie peda gogického procesu a pedagogickej prípravy mladých učiteľov vysokých škôl. Katedra rozšíri s v o j u spo luprácu s odbornými katedrami f a k ú l t UK, bude mat úlohy celouniverzitnej katedry, pričlenenej k Filo zofickej fakulte UK. Pre mladších učiteľov UK sa odporúča absolvovať kurz vysokoškolskej pedago giky. Návrhy na program, organizáciu a obsah kurzu predloží Kaíbdra pedagogiky vysokých škôl a Ka tedra psychológie FF UK do 1. júna Rektorátu UK. V uznesení Vedeckej rady s a odporúča v š e t k ý m fakultám zaviesť v I. ročníku semestrálnu prednášku „Úvod do vysokoškolského štúdia", ktorá oboznámi študentov s organizáciou, technikou i psychológiou
BOŽENA SPIRKOVA, vedúca oddelenia o s o b n e j agendy a výchovy kádrov UK
(Pokračovanie na 3. s t r . )
2
(Dokončenie z 2. s t r . )
vysokoškolského štúdia, hygienou duševnej práce atď. Návrh na obsah prednášok a ich zabezpečenie predloží Katedra pedagogiky vysokých škôl FF UK do 1. septembra t. r. Rektorátu UK. Pri Rektoráte UK s a vytvorí koordinačná komisia pre riadenie postrgraduálneho štúdia. Ako a j z uzne sení Vedeckej rady UK vyplýva, vyčlení s a z Psy chologického ústavu FF UK Stredisko pre školské a profesionálne poradenstvo a Akademická poradňa a spoja s a do samostatného pracoviska s vlastným š t a tútom, ktorý v y p r a c u j e docent PhDr. Koščo v do hode so všetkými zainteresovanými orgánmi. Praco visko sa z r i a ď u j e pri Rektoráte UK s účinnosťou od 1. apríla 1968. Dočasným vedením bol poverený do cent PhDr. KOŠČO, CSc.
Dňa 8. apríla konala sa Vedecká rada Univerzity Komen ského^ Na programe boli otázky ideologickej práce na univer zite. Členovia V e d e c k e j rady UK v y j a d r i l i s v o j e názory n a j m ä na výučbu marxizmu-leninizmu a politických vied v j e d notlivých ročníkoch. Dospeli k názoru, že tieto predmety m a j ú prednášať vynikajúci vedci a pedagógovia, ktorí vedia dobre aplikovať vedecké poznatky na každpdennô prax. K týmto otázkam r e f e r á t predniesol prorektor UK min. prof. Ing. Z. Hába, CSc.
VEDECKY 0 POLITIKE Nedostatok objektívnych informácií o politických javoch si vynútil a j r o z v o j politologie, vedy o politike, ktorá s a začala u n á s prakticky rozvíjať už minulý rok, po diskusii o j e j oprávnení v socialistickej spoločnosti. Koncom roka na VII. svetovom k o n g r e s e Medzinárodnej asociácie politickej vedy v Bruseli, sa už z Československa zúčastnila n aj p o če t nejš ia delegácia zo socialistických k r a j í n . Keďže na k o n g r e s e riešili príliš široký okruh problémov a názory delegátov na politické otázky, ako a j názory na základné teoretické pojmy z politologie boli rozdielne, k o n g r e s nepriniesol žiadne kon k r é t n e závery, ale p r e d o v š e t k ý m umožnil demokratickú v ý menu v š e t k ý c h názorov a poskytol účastníkom obraz o s t a v e t e j t o vedy v jednotlivých odboroch. Našich delegátov udivila na k o n g r e s e neinformovanost zá padných politológov, ale zároveň a j ich mimoriadny z á u j e m 0 informácie zo socialistických k r a j í n . Na d r u h e j strane, veľa metodologických a vedeckých poznatkov budú môcť aplikovať u nás československí politológovia od buržoáznych politológov, lebo nie všetci z nich s a obmedzujú na ideologický b o j proti komunizmu, ale snažia sa predovšetkým získavať o b j e k t í v n e informácie o politickej situácii v ich krajinách. Na k o n g r e s e predniesli r e f e r á t y napríklad o typológii politických systémov a ich vývine, o teórii a p r a x i politického zastúpenia, o voleb nom výskume, o otázkach blahobytu a politiky, riešili tu otáz k y politických procesov v rozvojových krajinách, otázky t r a dícií politickej demokracie, metód techniky a v e d e c k e j infor mácie politologie atď. Na schôdzi v budove Univerzity Komenského v Bratislave, kde informovali účastníci kongresu o jeho priebehu asi š e s ť desiatich záujemcov o politickú vedu, sa hovorilo a j o s t a v e politologie u nás. Vysvitlo, ž e ani naši politológovia n e m a j ú jednotné názory na celý r a d otázok, ž e chýba základna t e r minológia z politologie, čo s p ô s o b u j e ťažkosti napríklad a j pri prekladoch, vedci nie s ú jednotní ani v názoroch na s a motný predmet politologie, na j e j vzťah k vedeckému komu nizmu a rad ďalších problémov. Nové opatrenia v š a k o p r á v ň u j ú veriť, že politická veda znamená veľký rozmach a j na Slovensku. Na Filozofickej f a kulte UK v Bratislave vznikla samostatná katedra politologie, pri n e j sa tvorí osobitný Ustav politickej v e d y a s ú č a s n e 1 Ustav politických vied pri ÚV KSS, r e k o n š t r u u j e sa Ústav š t á t u a práva na SAV, v Bratislave p r i p r a v u j e s v o j u činnosť Ústav v e r e j n e j mienky, p r i p r a v u j ú sa niektoré zmeny na V y s o k e j škole politickej v Prahe a na katedrách marxizmu. Vedecké v ý s k u m y týchto inštitúcií môžu už v krátkom č a s e ovplyvniť a j politickú p r a x .
cesty v zahraničí V dňoch 3. az 6. októbra 1967 v Roctocku usporiadala Psychiatricko-neurologická spoločnosť, sekcia pediatrickoneurologická „Sympóziá p r e psychiatrické problémy dospí' vania", na ktorých s a zúčastnila prof. MUDr. I. JAKUBCOVA Sympózium otvgril prof. Dr. Göllnitz, p r e d s e d a n e u r o l o g i c k o p s y c h i a t r i c k e j sek ci e a p r e d n o s t a n e u r o l o g i c k e j a psychia t r i c k e j k]iniky v Rostocku. V úvodnom p r e j a v e s a zmienil 0 nových spoločenských pomeroch, k t o r é zapríčiňujú rozdielny priebeh biologických i psychologických d e j o v u dospieva júcich v súčasnosti oproti dospievajúcim v minulosti. Súčasne prebiehajúca technická revolúcia, industrializácia a i zmena š t r u k t ú r y spoločnosti, s m e r u j ú c a k vytvoreniu socialistickej spoločnosti — menia globálne i priebeh dospievania. A k c e lerácia dospievania j e spojená s prudkejšími, nevyrovnaným; reakciami, čo súvisí s vplyvom neurovnaného prostredia, neurovnanej c e l e j spoločnosti, v k t o r e j dospievajúci žijú. P r longitudinálnych štúdiách dospievajúcich sa ukázalo, ž e přít beh dospievania j e v i a c e j ovplyvnený prostredím, u p l a t n e n i u sa jeho pozitívnych i negatívnych vplyvov od ranného d e t s t a než konštitučným faktorom. Snáď v ý s t i ž n e j š i e povedané, na priebeh dospievania j e dôležitejšia spoločenská ako biolo gická determinácia. Stúptajúca civilizácia kladie na dospie vajúcich v y š š i e požiadavky, približne na dvanásťročných tak< ako v minulosti na štrnásťročných. V civilizovaných štátoch deti i dospievajúci z í s k a v a j ú vedomosti z početnejších, rôz norodejších prameňov, i keď spôsoby, akými s ú nové poznatky poskytovaná, nevyhovujú vždy ich percepčným schopnostiam hlavne nie schopnostiam rozlíšiť, čo j e p r e nich vhodné a m vhodné. Prof. Dr. Göllnitz s v o j p r e j a v končil konštatovaním, že na nevyrovnanom, často s patologickými črtami prebie h a j ú c o m dospievaní má n a j v ä č š í vplyv spôsob rodinného živo ta s o súčasnou centrifugálnou tendenciou, škola s b a l a n c júcimi, nie vždy primeranými požiadavkami pedagogického procesu a kolektívne inštitúcie s vedúcimi, ktorí n e m a j ú vždy predpoklady p r e správny, individuálny p r í s t up k do spievajúcim. Po výstižnom a obsiahlom p r e j a v e prof. Dr. Göllnitza n a sledovali p r e d ná š ky vedúcich pracovníkov psychiatrov z j e d notlivých socialistických štátov. Z Poľska Bilikiewicz zdôraznil, že psychologické d e j e pre biehajúce počas dospievania, môžu sa meniť a v súčasnosť' s a menia č a s t e j š i e v psychopatické, eventuálne v neurotické škodlivými zásahmi spoločnosti. Nemalo by sa ovšem zabútlat. že neurastenické syndrómy v tomto období môžu byť úvodno i etapou endogenných psychóz a dospievanie prispieva k ich manifestovaniu. J e potešujúce, ž e pokroky v biochémii od k r ý v a j ú nám i biochemický s u b s t r á t niektorých špecifických pubertálnych neuróz. U premenstruálnych neuróz hrá dôležitú úlohu zvýšená hladina oestrogénov, k t o r á ovplyvnením hyp.> talomo-hypofyzárneho s y s t é m u vyvoláva poruchy vo vodnom 1 minerálnom metabolizme, čo j e vystupňovanie pri tzv. cyklických hyperestrogénnych psychózach. Nie j e doriešení', do a k e j miery hyperprodukcie a oestregénov závisí od poru š e n e j rovnováhy neuropsychickej. Podobne i u depresívnych stavov, v y s k y t u j ú c i c h sa v období dospievania j e zment hladina katecholamínov, ale dosiaľ s a nevie, a k o porucha k a u cholamínov súvisí s duševnými traumatmi. Sovietsky autor Uschakov upozornil na polymorf ú i• i psychopatických reakcii a neuróz v puberte. Jedn.: z voir. častých príčin j e asynchronně f u n k č n é dozrievanie jednotli v ý c h s y s t é m o v. Podľa výsledkov longitudinálnych štúaií, v väčšine prípadov psychická akcelerácia pubert&ina J t para lelne s akceleráciou somatickou. Z NDR EGGERS sledoval u dievčat (825 — 12 až 14-roč ných) telesný i duševný v ý v o j pomocou viacerých funkčných ukazovateľov. Dievčatá s t z v . disharmonický prebiehajúcou pubertou m a j ú „multiorgánové f u n k č n é v ý k y v y " , zistené po mocou EEG, s kú š ka m i p r e v e g e t a t í v n y tonus, poruchami acidobazickej rovnováhy atd. U v š e t k ý c h dievčat t dishamonickou pubertou zistil i zmenšenú psychickú výkonnoM. prechodné zhoršenie školského prospechu. Vplyvom neprio.» nivých zásahov môžu s a mnohé symptómy disharmonickej puberty zafixovať a v y ú s t i ť v t r v a l é neurotickí až psy h trické problémy. V p o s l e d n e j prednáške RÖSSLER z NDR zdôrazni n a j m a r k a n t n e j š i e rozdiely u dospievajúcich oproti nuru'>»,; v\>s..
3
ku l t ú rna úroveň súvisiaca s vyššími požiadavkami školy, t e n dencie uvoľnenia vzťahov od rodičov a v č a s n e j š i e zaktivovanie erotických a sexuálnych interesov. Potom nasledoval súbor prednášok o rôznych psychózach endogénneho pôvodu, pri ktorých pubertálna diencefalická labilná regulácia sa p r e j a v i l a ako spúšťací mechanizmus p s y chóz, (Zwangsneurózy, atypické maniodepresívne psychózy, schizofrenické stavy, amentné psychózy — vyvolané rôznymi somatickými poruchami atď.). Poľská autorka Kwiatowska hovorila o reumatických p s y chózach v priebehu r e u m a t i c k e j horúčky. Na dotaz m a ď a r ských pediatrov, aké kritériá boli použité p r e dgn r e u m a t i c k e j horúčky, Kwiatowska odpovedala vyhýbavo. V nasledujúcom súbore prednášok o p o l y m o r f n e j symptomatilógii neuróz a v e k o v e j symptomatologickej stigmatizácie boli opakované známe veci. Detailnejšie bol prediskutovaný problém didaktopsychogénie, t. j . o poruchách u dospievajúcich zapríčinených nepri meranými školskými nárokmi, teda akási jatrogenita školy. U psychotraumatizujúcich procesov v škole jedná sa vlastne 0 chronickú psychogéniu, ktorá pri z v ý š e n e j senzibilite do spievajúcich môže v y ú s t i ť v psychickú alergizáciu. Dodržia vaním zásad mentálnej hygieny, odstránením psychoalergických faktorov, t r e b á r s i u pedagógov, musíme sa snažiť odstrániť i jatrogenitu školského prostredia. Dve skupiny prednášok pojednávali o s t á l e sa z v y š u j ú c o m počte dospievajúcich s pokusom o suicidium — a s alkoho lickou intoxikáciou. Prednášajúci, či z východného alebo západného bloku, k o n š t a tovali to isté. Z príčin uplatňujúcich sa pri suicidárnych úmysloch n a j č a s t e j š i e boli zistené: neurovnané pomery v ro dinnom prostredí, konfliktové situácie v škole a s k r a t k o v é reakcie z neopätovanej lásky, eventuálne z p r e d č a s n e j s e x u á l n e j aktivity. Bola zdôraznená presuividárna symptomatológia: nekľud, nespavosť, depresia, únava, horší školský prospech Pri bedlivejšom a hlavne individuálnom pozorovaní žiaka mali by si tieto príznaky všímať rodičia i učitelia. Bolo upo zornené na poradný význam p r e poruchy dospievania, do ktorých kedykoľvek a v akomkoľvek č a s e môže dospievajúc; telefonicky žiadať o prijatie. Z Jeny Keyserlink prednášal o alkoholizme mladistvých a poukázal, ž e n a j v ä č š í počet mladistvých alkoholikov j e z ro dín, v ktorých sú alkoholici a že väčšina chronických alko holikov začala alkoholický abúzus v 15 — 20 rokoch. Z Viedne SPIEL začal skupinu prednášok o sexuálnych prob lémoch dospievajúcich a hneď v úvode podotkol, že dnešní mladiství po s t r á n k e s e x u á l n e j , nie s ú normálni, ale takí ako ich formovala spoločnosť s rodičmi i učiteľmi. Pri d n e š ných dospievajúcich t o l e r u j e m e demonštratívny charakter sexuality i erotiky, i keď s ich názorom sami nesúhlasíme. Nenamáhame sa, aby s m e ich presvedčili, že i erotika a sexuálny život mal by byť intímnou stránkou dvoch ľudí citové spojených. Zdôraznil nežiadúcu predčasnú sexuálnu aktivitu, zistenú spoľahlivo na deflorovaných dievčatách — 20 pere. pätnásťročných dievčat v o Viedni bolo už defloro vaných. U chlapcov opýtaných pomocou dotazníkov boli ú d a j e m e n e j spoľahlivé. Z Prahy Vodák prednášal o s e x u á l n e j agresivite u chlapcov ]5—18-ročných. U väčšiny z nich zistil znížený I Q, hypogenitalizmus, kryptorchizmus. Z terapeutických prednášok n a j c e n n e j š i a bola Millerova z Londýna. Podľa jeho názoru s o základmi psychoterapie by mal byť oboznámený každý p ra k t i c k ý lekár, teda i pediater. Psychoterapia j e časové veľmi náročná. Trvá pol hodiny 1 viacej, kým psychoterapeut sa priblíži k pacientovi a od k r y j e príčiny jeho stavu. Nesmie si počínať autoritatívne. Ak lekár sa nemôže dosť dlho pacientovi venovať, nech r a d š e j ani nezačne na pacienta psychoterapeuticky pôsobiť. Povrch ným posúdením môže docieliť averziu u pacienta, ktorú pa cient pociťuje i voči ďalšiemu lekárovi. Z Bratislavy FODOR prednášal o ro di n n e j psychoterapii, o užitočnosti psychoterapeutickej izolácie pacienta z rodiny Prof. GÖLLNITZ o p s y c h o t e r a p e u t i c k o m e f e k t e c i e l e n e j r y t m i c k e j psychomotorické j po hy b o v e j terapie. Prof. MUDr. I. JAKUBCOVA predniesla r e f e r á t o príčinách suicidárnych úmyslov a alkoholovej intoxikácie u našich pacientov, hospitalovaných na b r a t i s l a v s k e j klinike. Diskutovala k p r e d n á š k e Dr. Nordlunda zo Švédska o liefčbe momentálnej anorexie. „Sympóziá pre psychiatrické problémy dospievania" trvali tri dni, z ktorých n a j p o d s t a t n e j š i e je, že t a k m e r jednomyseľne bolo konštatované, že psychická puberta v civilizovanom p r o s tredí prebieha komplikovanejšie, a v š a k nemala by prebiehať t a k často „dezintegrujúco", ako prebieha v súčasnosti. Veľa by mohli pomôcť školskí psychológovia, ktorí by mali kori govať vzťah rodičov i učiteľov k dospievajúcim.
I. kongres bulharských neurológov, psychiatrov a neurochirurgov V dňoch 4. až 6. októbra 1967 s a zúčastnil zasadania na I. k o n g r e s e bulharských neurológov, psychiatrov в neuchirurgov MUDr. Ján MOLČAN, CSc., odborný a s i s t e nt Psycho l o g i c k e j kliniky, ako člen čs. delegácie, ktorú vyslalo Mi n i s t e r s t v o zdravotníctva, k t o r e j vedúcim bol docent MUDr. J. Prokúpek z Prahy. Sjazd bol organizovaný veľkoryso, bol síce akciou národ nou, a v š a k prizvaní boli a j viacerí zahraniční hostia / k r a j í n socialistického tábora a a j z kapitalistických k r a j í n , čím mi s j a z d stal podujatím s medzinárodnou účasťou. Zahraniční hostia s a prevažne aktívne podieľali na prednáškach, ktoré boli prednášané v anglickom, "lemeckom, francúzskom, r u s kom a väčšina prác v bulharskom j a z y k u . Tematický s j a z d bol rozdelený na tri v e ľ k é celky: I. Schizofrénia: a ) všeobecná problematika b ) liečenie II. Nádory nervového s y s t é m u : a ) všeobecné b ) laboratórna diagnostika mozgových n idorov III. Sociálne otázky epilepsie. V š e t k y tématické skupiny sa členili pri zvlnsf naplnenom p r o g r a m e na paralelky. V p r v e j t e m a t i c k e j skupine s a prerokovali takmer v š e t k y základné a hraničné problémy schizofrénie: nosologické, epi demiologické, terapeutické a o t á z k y kriminality schizofreni kov boli prerokované prvý deň s j a z d u . Ďalej t o boli tematickí podskupiny z a o b e r a j ú c e sa psychopatológiou schizofrénie, triedením na f o r m y (biologickými menovite a j biochemický mi aspektami choroby), imunologické otázky, elektrofyziolu gické, foraznepsychiatrické a vojensko-psychiatrické ot.i/ky schizofrénie. Druhá hlavná téma široko obsiahla zákl nln< a j š p • iňln• neurologické problémy tumorov CNS. Zatiaľ t r e t i e hlavni' rokovanie sa dotýkalo opáť problematiky p s y c h i a t r i c k e j a z a k t í v n e j účasti zahraničných prednášateľov boli t u sociál ne o t á zky v y p l ý v a j ú c e z ochorenia na epilepsiu. Zahraniční hostia boli prevažne z k r a j í n socialistického táborja (okrem Maďarov), ď a l e j z NSR, Rakúska, Anglicka. USA, Talianska a i. Členovia čs. delegácie sa zúčastnili v l a s t nými r e f e r á t m i . MUDr. Ján Molčan, CSc., predniesol r e f e r á t k otázke biochemického prístupu k schizofrénii (v ruskom j a z y k u ) . R e f e r á t y boli odovzdané k dispozícii pre prípadné publikovanie v tlači, o čom s a v š a k iba rokovajo. Sjazd splnil s v o j u úlohu dobre, ukázal široké zameranie a úroveň b u l h a r s k e j neuropsychiatrie a neurochirurgie a p r i spel k vzájomhému poznaniu prác, prípadne k nadviazaniu vedeckých s t y ko v účastníkov viacerých k r a j í n . Predsedom s j a z d u bol p r o f e s o r Nastev zo Sofie, v predsed níctve boli: prof. Bojinov, prof. Z3imov, prof. Zaprisinov, prof. Temkov a prof. Filipov. „Z organizačného hľadiska pokladám za nedostatok ne s k o r é oboznámenie s vyslaním, t a k ž e informačný materiál, zprávu, k t o z j a z d poriada a s k ý m konkrétne t r e b a nadvia zať kontakt, som dostal až na mieste". Pri t e j t o príležitosti MUDr. J. Molčan, CSc., navštívil a j Vedecko-výskumný ú s t a v neurológie a psychiatrie v Sofii. Tento ú s t a v m á za úlohu vedenie psychoneurologickej s t a rostlivosti v k r a j i n e , zavádzanie najnovších poznatkov do p r a x e a výskum. Ústav má neurologické a psychiatrické od delenie, na ktorých pod vedením prof. Geneva o r a c u j e asi ÖJ vysokoškolákov. Okrem toho j e v priestoroch ú s t a v u umiestnený a j ISUL (doškoľovacie s t r e d i s k o ) . Ustav s l e d u j e výskumné menovite problematiku schizofrénie (komplexne), cievne ochorenia CSN, parkinsonizmus, neurotropne lieky a oíázky organizačne metodického rázu. J e bohaté vybavený laboratóriami, kabinetmi a vydáva s v o j vlastný číHopis. Ma z á u j e m o spoluprácu s naším pracoviskom. Menovite sa ho vorilo o spolupráci v otázkach liekového parkinsonovského syndrómu a prof. Genev, pôvodca nového lieku INHA 12, pri sľúbil zaslanie vzorkov a materiálu. Spoločenské podujatia mali s v o j u obvyklú dobrú úroveň a boli p r e j a v o m srdečného vzťahu a m i l e j starostlivosti hos titeľov. Našu delegáciu sprevádzala Dr. Červenkovová.
4
JUBILEÁ *
JUBILEÁ
JUBILEÁ * JUBILEÍ
Odborný a s i s t e n t A n d r e j JEDINÄK, člen Katedry jazykov na Filozofickej f a k u l t e UK dožil sa 1. apríla t . r. 55 r o kov. Publikačná činnosť jubilanta j e rôznorodá. Prevažná časť jeho prác tematicky siaha do obdobia oslobodzovacích bojov v Slovenskom národnom povstaní. Roku 1965 zostavil Ruskú textovú cvičebnicu p r e poslucháčov I. ročníka h i s tórie, archeológie, archivníctva a dejín výtvarného umenia. Pri príležitosti 20. výročia SNP napísal obsiahlejšiu prácu „Pripomienky k SNP", k t o r á bola odmenená II. cenou v s ú ťaži Povereníctvom p r e školstvo a kultúru a Slovenským výborom Sväzu protifašistických bojovníkov. Pri príležito sti 22. výročia SNP zúčastnil s a súťaže s ďalšou prácou „Spomienkovo-dokumentačný materiál", a j za túto prácu dostal III. cenu. Jubilant aktívne spolupracuje s Československým rozhla som — u k r a j i n s k ý m oddelením v Prešove, vykonáva f u n k ciu predsedu komisie Čapajevského sväzku pri Slovenskom v ý b o r e protifašistických bojovníkov K 20. výročiu SNP bola mu udelená prezidentom republiky Pamätná medaila SNP a UK, obidve vyznamenania mu boli udelené za účasť v SNP.
60 rokov prof. SVITEKA Dňa 22. apríla t. r. dožil s a v dobrom zdraví šesťde siatin prof. RNDr. Viktor SVI TEK, pracovník Katedry geo metrie Prírodovedeckej f a k u l t y Univerzity Komenského. Po absolvovaní Prírodovedeckej f a k u l t y K a r l o v e j univerzity v Prahe, roku 1934, pôsobil ako stredoškolský p r o f e s o r na gymnáziách .v Lučenci, Žiline a Bratislave. Roku 1942 získa* v odbore geometrie ako prvý ла Slovensku doktorát prírod ných vied a roku 1943 začal prednášať ako docent na Príro d o v e d e c k e j f a k u l t e Slovenskej univerzity. V prvých rokoch po oslobodení sa významným podielom zúčastňoval na budo vaní matematických ú s t a v o v prírodovedeckej a neskôr p e d a g o g i c k e j f a k u l t y n a š e j univerzity, k d e bol a j menovaný roku 1947 profesorom. Mimoriadne záslužné bolo jeho pôsobenie v rokoch 1953—59 na Fakulte prírodných vied V y s o k e j školy p e d a g o g i c k e j v Bratislave, k d e bol vedúcim k a t e d r y mate matiky a po d v e obdobia a j prodekanom. Od pripojenia t e j t o školy k Univerzite Komenského p r a c u j e na Katedre g e o m e t rie. Už od čias vysokoškolského štúdia sa venoval prof. Svitek hlavne geometrii, n a j m ä p r o j e k t í v n e j geometrii kriviek a plôch a zobrazovacím metódam vo viacrozmerných p r i e s t o roch. Z týchto oblastí j e jeho dizertácia a pôvodné vedecké práce, z ktorých časť v y š l a v súhrnnom prepracovaní ako knižná publikácia. Počas s v o j e j dlhoročnej práce ako vysokoškolský učit»t, prednášal prof. Svitek t e m e r v š e t k y geometrické disciplíny. Každoročne navštevoval j e h o prednášky v e ľ k ý počet b u d ú cich stredoškolských učiteľov, takže dnes sotva n á j d e m e na Slovensku školu, kde b y nepôsobili jeho odchovanci. K v ä č šine svojich prednášok vydal prof. Svitek učebné t e x t y , čo v období akútneho nedostatku š t u d i j n e j literatúry bol v y soko záslužný čin, n a j m ä v pomoci poslucháčom popri z a mestnaní. Mnohoročné skúsenosti z prednášania elementár n e j geometrie zhrnul prof. Svitek do dvoch monografií, k t o r é v najbližšom č a s e m a j ú v y j s ť a ako spoluautor a j do celo š t á t n e j učebnice p r e pedagogické f a k u l t y . Pri životnom jubileu prof. Svitka si s uznaním pripomína m e a j jeho v e r e j n ú prácu v rôznych funkciách. Veľa zdravia do mnohých ďalších úspešných rokov ž e l a j ú prof. Svitkovi jeho bývalí i t e r a j š í poslucháči a všetci spo lupracovníci na Katedre geometrie.
Docent MUDr. Gejza ONDREJIČKA, člen Katedry onko lógie a rádiológie LF UK, dožil s a 15. apríla t . r. 65 rokov. Lekárske š t ú d i á ukončil v Bratislave. Prešiel viacerými l e k á r s k y m i pracoviskami. Roku 1943 bol na L e k á r s k e j f a k u l t e v Bratislave riadne habilitovaný p r e odbor r t g a rádiológie. O rok neskoršie s a aktívne zúčastnil SNP. Docent Ondrej i č k a absolvoval viacero zahraničných študijných pobytov, študoval n a j m ä na centrálnom rôntgenologickom ú s t a v e vo Viedni a na Rádiologickom ú s t a v e v Linzi. S v o j e vedomosti a skúsenosti nenecháva iba p r e seba, ale ich odovzdáva, ako primár oddelenia, mladším odborníkom.
I P r o fesor MUDr, J u r a j HENSEL, vedúci Subkatedry f y ziatrie a balneológie LF UK, dožil sa 21. apríla t. r . 60 r o kov. Jubilant ukončil vysokoškolské štúdium na L e k á r s k e j f a k u l t e K a r l o v e j univerzity v Prahe. V rokoch 1929—1931 pracoval na i n t e r n e j klinike v P r a he ako demonštrátor. Po ukončení v o j e n s k e j služby praco val ako asistent na i n t e r n e j klinike u prof. Netouška v B r a tislave, kde sa venoval i n t e r n e j medicíne so špeciálnym zameraním na kardiológiu a fyziatriu. Po odchode z kliniky s tal sa riaditeľom „Lekárskeho vyšetrovacieho ú s t a v u " v štátnych kúpeľoch na Sliači. Roku 1951 prešiel z Oblast ného riaditeľstva v Bratislave n a Lekársku f a k u l t u UK. Od roku 1965 j e riadnym profesorom. Základy v e d e c k e j p r á c e jubilant získal v Prahe a ď a l e j rozvíjal na s v o j i c h pracoviskách. Na i n t e r n e j klinike u prof. Netouška zorganizoval kardiologické laboratórium a jeho zásluhou s a stala elektrokardiografia na Slovensku rutinnou vyšetrovacou metódou. Profesor Hensel pracoval a j na početných zahraničných pracoviskách: v Paríži, Liege v Belgicku, vo Švajčiarsku, v New Yorku atď. Skúsenosti zo zahraničných c i e s t poda rilo s á mu uplatniť v práci na LF UK a v r u t i n n e j klinickej a l e k á r s k e j praxi. Vedeckovýskumná činnosť na poli f y ziatrie a v rehabilitačnej liečbe s ú nesporným prínosom v našom zdravotníctve. Snaha Prof. Hensla o pozdvihnutie fyziatrie, balneológie a o vedecké zobjektívnenie používa ných metód vrcholí založením Výskumného ú s t a v u p r e f y ziatriu, balneológiu a klimatológiu v roku 1961. Výsledkom v e d e c k o v ý s k u m n e j práce prof. Hensla j e t a k mer 70 publikácií, ktoré ho urobili známym vo vedeckých kruhoch domácich i v zahraničí. Prof. Hensel bol p r v ý , k t o r ý pristúpil k organizácii a n a pomáhal zakladaním jednotlivých sekcií Československej l e k á r s k e j spoločnosti J. E. Purkyňu na Slovensku. Ako dlho ročný vedúci funkcionár Slovenského výboru podporoval v š e t k y snahy, k t o r é viedli k zintenzívneniu v e d e c k e j čin nosti v rámci t e j t o spoločnosti.
£•
•> 4
»
•
>
<
Právnici za právo Za plné využitie práva, na upevnenie socialistickej de mokracie v n a š e j spoločnos ti zasadzuje s a rezolúcia Slo v e n s k e j komisie Jednoty čs. právnikov, o obsahu k t o r e j informoval 15. marca 1968 predsedía t e j t o komisie Dr. Vojtech Telek za účasti zá stupcov Univerzity Komen ského a SAV. Slovenská ko misia ]ČsP považuje za ne vyhnutné, v záujme dôklad ného uplatnenia princípu rovný s rovným v štátopráv
5
nom usporiadaní republikv. urýchlene vypracovat novú ústavu a bezvýhradne s a sta via za dokončenie procesu rehabilitácie osôb. ktoré po stihli nezákonnosti z obdo bia kultu osobnosti. Rezolú cia sa s t a v i a za plnú podpo ru snáh, ktoré vyplývajú zu záverov posledných plén ÚV KSČ a ÜV KSS a v y j a d r u j e požiadavky, ktoré by s a ma li začleniť do akčného pro g r a m u strany.
Títo m a j ú pravo na ubytovanie v domove len počas vyko návania f u nkc i e v domove. Práva a povinnosti u r č u j ú oso bitné pracovné zmluvy, u z a v r e t é medzi Správou študentských domovov a jedální UK a pracovníkom. O udelení výnimiek v poskytovaní ubytovania v domove rozhoduje rektor. Cl. II. Domáci poriadok p r e š t u d e n t s k é d o m o v y
Orgány sp rá v y v y s o k o š k o l s k ý c h š t u d e n t s k ý c h d o m o v o v 1. Riadenie hospodárenia a organizáciu domovov patriacich UK za be zp e ču je Správa š t u d e n t s k ý c h domovov u jedální UK ( d a l e j len „Správa"), ktorá j e samostatnou rozipočtovo\i or yanizáciou. Na čele Správy j e riaditeľ, ktorý za s v o j u činnosť zodpovedá rektorovi.
•
••••• •
2. Študentský domov ako prevádzková jednotka Správy j e zariadením v y s o k e j školy. Život v domove, prevádzku a j e h o hospodárenie riadi riaditeľ domova, k t o r ý úzko spolupracuje s o Študentskou radou pri zabezpečovaní politickovýchovných úloh. Prerokováva s ňou všetky zásadné opatrenia, t ý k a j ú c e s a života študentov ako i iniciatívne návrhy Š t u d e n t s k e j radv na zlepšenie života v domove. Riaditeľ domova z ú č a s t ň u j e sa zasadnutí Š t u d e n t s k e j rady. Za s v o j u činnosť /odpovedá ria diteľovi Správy. ' 3. Študenti sa podieľajú na riadení života v domove p r o s tredníctvom Š t u d e n t s k e j rady. Študentská rada j e organ ( SM. zastupujúci v š e t k ý c h študentov a volený na zhroniú/deni š t u dentov ubytovaných v domove n a j m e n e j na jeden rok. 4. Študentská rada: a ) dbá na dodržiavanie domáceho poriadku a v spolupráci s riaditeľom domova v y v o d z u j e dôsledky z j e h o poru šovania, b ) dbá, aby v domove boli vytvorené čo n a j l e p š i e podmienky p r e štúdium, oddych a zá u j m o vú činnosť, c ) o r g a n i z u j e politickovýchovnú, kultúrnu, klubovú, športovú a spoločenskú činnost v domove, d ) s t a r á sa o ochranu socialistického vlastníctva. e ) prerokováva s riaditeľom domova v š e t k y iniciatívne návrhy a pripomienky ubytovaných,
ČI. I.
1') s p o l u p r a c u j e s riaditeľom domova pri rozmiesťovaní š t u dentov do jednotlivých izieb v priebehu školského roka.
Základné ustanovenia
ČI. III.
1. Poslaním vysokoškolských študentských domovov (d'alej len „domov") j e poskytovať študentom vhodné ubytovanie a v y t v á r a ť pritom podmienky p r e úsp e šn é štúdium, odpočinok, kultúrny a spoločenský živ|ot, ako ац pre morálnu a politickú výchovu ubytovaných. Študenti vysokých škôl ž i j ú v k o l e k tíve, k t o r ý o r g a n i z u j e život v súlade s o svojimi povinnosťami voči spoločnosti pri maximálnom rešpektovaní z á u j m o v j e d notlivcov, pokiaľ nie s ú v rozpore s o záujmami kolektívu. Povinnosťou ubytovaných študentov j e č a s strávený v do m o v e využívať v náležitej m i e r e na štúdium a nerušiť spolub ýv a j ú ci ch v práci.
Práca a povinnosti u b y t o v a n ý c h 1. Ubytovány študent sa riadi ustanoveniami domáceho po riadku, uzneseniami Š t u d e n t s k e j rady a pokynmi riaditeľa domova. 2. Ubytovaný šti/dent má p r á vo : a ) používať v určenom rozsahu spoločné priestory domova, b ) zúčastňovať s a kultúrnych, športových podujatí a i n e j spo l o č e n s k e j činnosti domova,
2. V domove môžu byť ubytovaní študenti a interní ašpi ranti, k to r í n e m a j ú v m i e s t e školy a v j e j okolí t r v a l é b y d lisko. Na ubytovanie v domove nie j e p r á v n y nárok.
c ) aktívne s a podieľať na živote v domove, b y t informovaný o vykonávaných opatreniach v domove, predkladať inicia tívne návrhy na zlepšenie života a k o i pripomienky,
3. Spoločné ubytovanie mužov a žien (koedukäcia), manže lov študentov, ako a j študentiek s deťmi nie j e prípustné. Vysokoškolské domovy sa p r e t o z r i a ď u j ú osobitne p r e mužov a osobitne p r e ženy. A k z prevádzkových alebo iných dôvodov nie j e možné zásadu dodržať, vyhradia s a p r e mužov a ženy u z a v r e t é poschodia.
d ) požadovať základné vybavenie pridelenej izby — to zna mená potrebný nábytok, lôžko vybavené prikrývkou, van kúšom, posteľnou bielizňou a — výmenu posteľnej bielizne n a j m e n e j r a z za tri týždne, e j užívať s o súhlasom vedenia domova na izbe elektrickí' spotrebiče za príslušný poplatok, ktorý stanoví Správa.
4. Vo výnimočných prípadoch možno poskytnúť prechodrv; ubytovanie študentom š t u d u j ú c i m iným spôsobom než formou denného štúdia.
f ) prijímať n á v š t e v y na izbe so súhlasom spolubývajúcich v čase ktorý stanoví Študentská rada podľa podmienok príslušného internátu i obdobia a k t o r ý potvrdí r e k t o r UK v maximálnom rozpätí v utorok až piatok od 14. do 21. hodiny, v sobotu, nedeľu a v»o sviatok od 12. do 21. hodiny,
5. Okrem študentov a interných ašpirantov môžu byt v do move ubytovaní len títo pracovníci internátu: údržbár, k u r i č — domovník, správca budovy, riaditeľ domova.
g ) prijímať n á v š t e v y v miestnostiach domova k tomu oso bitne určených každodenne v č a s e od 8. d o 21. hodiny. (Dokončenie v bud. čísle)
6
л
Návštevy ! zahraničia Dňa 5. apríla t. r . p r i j a l pro r ek to r UK prof. RNDr. Michal GRAGUŠ, DrSc. a prodekan Fi lozofickej f a k u l t y UK docent PhDr. Július ŠPAŇÄR, CSc. k u l túrneho radcu talianského v e ľ vyslanectva v Prahe profesora Sergia PRATA (na obr.). Účelom n á v š t e v y kultúrneho a t a š é bolo nadviazanie kontaktov s Povereníctvom SNR p r e š k o l stvo, Povereníctvom SNR p r e kultúru a informácie, Sloven skou akadémiou vied, Svázom slovenských spisovateov a Ná rodným výborom hlavného mes ta Slovenska.
Študentský domov-Mlynská Dolina Bratislava - Osmoíovova ulica UNIVERZITY K O M E N S K É H O 9 Vážený učiteľský sbor
Dovoľte
nám,
študentom
ská dolina, pozdraviť Dňa učiteľov. V dňoch 10. až 16. marca t. r. uskutočnil sa v rámci družby n a š e j univerzity s o spriatelenou Univerzitou Martina Luthera v Halle-Wittenbergu z á j a z d vedúcich a ekonomicko-správnych pracovníkov do Halle. Zájazd mal za cieľ bližšie s a oboznámiť so životom a prácou na univerzite v Halle a v z á j o m n e s i vymieňať skúsenosti z r i a d i a c e j a hospodársko-správnej čin nosti. Počas s v o j h o pobytu účastníci z á j a z d u mali možnosť vidieť lipský v e ľ t r h a mimo toho sa uskutočnil i z á j a z d do Weimaru. Okrem bohatých dojmov z kultúrnych a historických pamia tok z tak významných historických miest ako sú Halle, Dráždany a Lipsko, získali naši pracovníci veľa poznatkov a informácií, k t o r é môžu využiť vo s v o j e j práci -juh-
Bratislava
26. marca 1968
bývajúcim
v internáte
Vás pri príležitosti
Je tažké
vyjadriť
čo nám každodenne
dávate
dentov,
a srdečné
iba úprimné
vynasnažíme silou
domovinu.
Za kolektív
miere
prijmite staf
a dôstojne
študovat
vdaku
blahoželanie
—
za všetko, od nás, štu
s tým, že sa
sa progresívnou
reprezentoval
a pracoval
hanbit za svojich
tak, aby
svoju ste
sa
žiakov.
študentov:
ŠR Kleskeň
ŠD — Mlynská tajomník
národa
Chceme
nikdy nemuseli
predseda
a preto
v čo najväčšej
slovenského
slovami
Mlyn
Vášho sviatku
Peter
dolina,
v. r.
Študentská
rada v Bratislave:
ŠR Vilím Dušan v. r.
podpredseda
ŠR Olšovský
Slavomír
v. r.
Ocenenie vzorným učiteľom
Noví akademici
Za
v š e s t r a n n ú pedagogicko-odbornú, verejno-politickú
a
publikačnú činnosť udelila vláda ČSSR pri príležitosti DŇA
Za riadnych členov SAV zvolili prof. PhDr. D. RAPPANTA a d o t e r a j š í c h členov korešpondentov SAV prof. PhDr. V. FILKORNA, DrSc. a prof. JUDr. Š. LUBYHO, DrSc. Za členov k o rešpondentov SAV zvolili prof. Ing. O. BENDU, DrSc., doc. PhDr. J. BODNÄRA, DrSc., doc. MUDr. L. BORECKÉHO, DrSc., doc. RNDr. L. KRESÄKA, DrSc., prof. PHDr. E. PAULÍNYHO, DrSc., prof. PhDr. J. RUŽIČKU, DrSc. a prof. Ing. Dr. A. TE SÁRA, DrSc. Súčasne Valné zhromaždenie SAV zvolilo prof. Dr. V. FILKORNA za podpredsedu SAV.
UČITEĽOV vyznamenania učiteľom Univerzity Komenského: profesorovi
Dr. Gustávovi
PAVLOVIČOVI, DrSc., vedúcemu
Katedry pedagogiky na Filozofickej f a k u l t e UK „medailu J. A. K o m e n s k é h o " ; docentovi Dr. Júliusovi ŠPAŇÄRUYI. C 4 prodekanovi Filozofickej f a k u l t y UK, profesorovi Dr. Milosla vovi DILLINGEROVI, vedúcemu Katedry a n o r g a n i c k e j chemie Prírodovedeckej f a k u l t y UK a členke Katedry hudobne. \ч > ; a výchovy Filozofickej f a k u l t y UK. k o n c e r t n e j spevácki
Študenti majú príležitosť
učiteľke h l a s o v e j výchovy, odb. asist. Marte SCHIMľlJ A ĽJ udelila vláda ČSSR titul „Zaslúžilý učiteľ".
Slovenský ú s t r e d n ý v ý b o r , ČSM spoločne s Historickým ústavom SAV a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave v marci t. r. vyhlásili súťaž študentských ve d e c kých prác k 50. výročiu vzniku Československej republiky na tému Slovensko v spoločnom š t á t e Čechov a Slovákov. Súťaže z odborov politických, kultúrnych a hospodárskych d e j í n i his tórie š t á t u a p r á v a s a môžu zúčastniť študenti českoslo venských vysokých škôl. Rozsah práce má b y t 20 až 100 s t r á n . V troch exemplároch treba súťažnú prácu poslať do 30. s e p tembra 1968 na a'dresu SÚV ČSM, Bratislava, Pražská ul. č. 9. Trom najlepším prácam udelia odmeny 3000, 2000 a 1000 ко-
Vysokoškolákom v Martine Za prítomnosti akademických funkcionárov a dalších 1ю-.с slávnostne otvorili začiatkom apríla t. r . v Martine i i ť n vysokoškolský klub. Moderne v y b a v e n ý klub ma 16> sto v : a poslúži ako čitáreň, kino a miesto rôznych záujmových činností a kultúrno-zábavných podujatí. Objekt klubu, v kt rom umiestnili a j jedáleň p r e 600 poslucháčov, vybavili a • riadili za viac ako tri milióny korún.
7
Športovkyňa, o ktorej znova hovoríme... Československému p la v e c tvu patrí po 7 rokoch opäť jedno p r v é miesto v t a b u ľ k e európskych rekordov. Zaslúžila s a o to 17-ročná b ra t i sla v sk á p r e t e k á r k a OĽ GA KOZIČOVÄ. Na z á v e r zimnej sezóny zaplávala v Žiline európsky rekord na 200 m v. sp. za 2:14,7 min. Rekord prekvapil, ale bol súčasne zákonitým dôsled kom j e j v ý b o r n e j tohoroč n e j formy. Pred pretekmi v Žiline už t r i k r á t splnila o l y m p i j s k ý limit. Po zimných majstrov s t v á c h ČSSR v plávaní v Ži line rokovala ústredná t r e n é r s k á rada o nominácii č e s koslovenského celku p r e Mexiko City. Rozhodla, že s definitívnou platnosťou bude štartovať na OH e u rópska rekordérka Oľga Kozičová, s ktorou p ô j d e a j j e j t r é ner k a Vlasta Wawrová. V i z i t k a : Oľga Kozičová, narodena 25. 6. 195t v Bratislave, študentka SVŠ na Makarenkovej ulici v Petržalke, členka TJ SLÁVIA BRATISLAVA. N a j v ä č š í ú s p e c h : európsky rekord na 200 m voľ. sp. časom 2:14,7 min. dňa 6. apríla 1966 v Žiline. Doterajší rekord starého kontinentu patril Francúzke d'Orleansovej — 2:15,0 min. A j keď má Oľga len 17 rokov, z toho t a k m e r 14 rokov sa už p o h y b u j e okolo bazénov. Keď mala niečo viac ako tri roky, absolvovala p r v é lekcie plávania pod vedením v t e d a j š i e h o plaveckého reprezentanta Vlada SKOVAJSU. Voda j e j učarila a Oľga začala chodiť pravidelne na plavecké tréningy. V 7-mich rokoch sa dostala do opa t e r y t r é n e r k y W a w r o v e j a tá j u doviedla za 10 rokov až na n a j v y š š í stupienok v Európe. Oľga bola a j e t a lentom a vo svojom športovom r a s t e sa v mnohom podobá americkým ženským plaveckým esám. V piatich rokoch vyhrávala p r v é žiacke preteky v Bra tislave a ako 13-ročná s a na seniorských m a j s t r o v s t v á c h z a p i s u j e a j do r e k o r d n e j listiny vyrovnaním d o r a s t e neckého rekordu na 100 m v. sp. Dnes j e držiteľkou v š e t k ý c h čs. kraulových rekordov od 50—1500 m (6). Získať ich nebolo ľahké. Ešte donedávna si s Kočendovou z Gottwaldova „podávali" rekordy. Na 100 a 400 m ich s ú b o j e boli skoro vždy zlatým klincom plavec kých podujatí. Samozrejme, ako rekordé rk a (zatiaľ stačila rekordy poopraviť 35-krát), s t á v a a j na n a j v y š š í c h stupienkoch. Získala už v y š e 20 titulov m a j s t e r k y ČSSR a v minulom r o k u si zo stupňa víťazov na m a j s t r o v s t v á c h odniesla a j titul m a j s t e r k y športu. J e j meno j e dobre známe a j v zahraničí. To v š e t k o s ú tie s v e t l é s t r á n k y špičkového športovca. Za týmto úspechom s t o j í bezosporu drina. V priemere 11 tréningov do týždňa, to znamená d v a k r á t denne, buď s k o r o ráno, alebo cez obed a v e č e r opäť do vody. J e to 4—8 km denne, — v prípravnom období maximum Tréning dopĺňa a j „suchou" prípravou, n e c h ý b a j ú g u mové expandre, kladky a činky . . . J e toho veľa a p r e d s a si musí Oľga deliť s v o j č a s na štúdium na SVŠ-ke, na povinnosti doma, k d e spolu s otcom stará s a o dvoch súrodencov (mamička j e j zomrela pred troma rokmi), na čítanie a na počúvanie hudby s dobrým rytmom. Preto takmer ani ostatné zábavy j e j rovesníčok nepozná, a v š a k n e ľ u t u j e to. Voda j e zatiaľ j e j životný optimizmus. Má v e ľ k é plány do n a j b l i ž š e j budúcnosti. V prvom rade zlepšiť e š t e s v o j rekord a v Mexiku plávať finále, čo by bola po L. Komadelovi (Helsinky 1952) naša druhá účasť vo finále OH v histrii čs. plaveckého športu.
A opäť bez domova Tradícia bratislavského vysokoškolského volejbalu zapustila s v o j e korene k e d y s i na ihriskách v internáte na Lafranconi. Odtiaľ, ako j e známe, museli vysokoškoláci nedobrovoľne odísť. Družstvá mužov a žien Slávie UK sa medzi špičkou čs. volebalu vypracovali na Markovičovej ( d n e š n e j Šmeralovej). Malé ihrisko museli opustiť, keď si niekto zmyslel, že p r á v e tam j e vhodné miesto p r e garáže. V e ľ k é ihrisko tak č a s t o lemované stovkami divákov s a zničilo pri p r í s t a v b e Prí r o d o v e d e c k e j f a k u l t y UK. Volejbalisti Slávie sa odsťahovali na Palisády na dvor S t r e d n e j školy umeleckého priemyslu, ale nie na dlho, lebo p r e p r e s t a v b u telocvične museli znova „vyprázdniť pole". Ko nečne sa d r u ž s t v á udomácnili na Kalinčiakovej ul., kde našli dobré tréningové možnosti, postupne si vybudoval; tribúnu i š a t n e s o sprchami. Aspoň niekde s m e s a cítili ako doma. a v š a k táto idyla netrvala dlho. História sa, žiaľ, o p a k u j e . Stavebné práce s p o j e n é s roz širovaním V y s o k e j školy ekonomickej pohltili i volejbalové ihriská na Kalinčiakovej ul., napriek tomu, že v lete minu lého roku dostali nové oplotenie, vybudovali sa skladovacie priestory a v pláne boli i ďalšie zlepšenia. Ozaj, nebolo iného východiska ( ? ) . ako zrušiť a j tento športový s t á n o k ? Kde budú v budúcich sezónach volejbalové d r u ž s t v a Slávie UK, k t o r á má v súčasnosti n a j v ä č š í a n a j ú s p e š n e j š í v o l e j b a lový oddiel v republike?
v Fakultný výbor ČSM t TVŠ UK v Bratislave poslal na konto Ahvegu 5000 Kčs a n a v y š e 30 študentov j e ochotných pomorl pri j e h o v ý s t a v b e .
V Tanečný súbor GYMNIK pri Fakulte t e l e s n e j výchovy a športu UK v Bratislave p r i j a l výzvu súboru TECHNIK, uve r e j n e n ú v Smene z 18. 2„ súhlasí s návrhom na usporiadanie spoločného vystúpenia so súborom LÚČNICA a čistý zisk pošlú na konto „ A l w e g " v ŠBČS.
5 gratulujeme
J
$* správnym pracovníkom k
UK a HUK, klorí s a dožili v posledných dňoch:
Ц )
50 rokov u
' Margila Guličková, 55 rokov Ä k A n d r e j Jelínek, Oľga Tlapáková.
wy
w
S
v
á
> Z p r a v o d a j Univerzity Komenského • Naša univerzita • V y dáva Rektorát UK • Tlačový r e f e r á t , Bratislava, Šafárikovo -lámestie č. 12, telefón 547-55, 517-49, 556-20, klapka 378 • Zodpovedný redaktor Jozef Malacký • Tlačia: Západosloven s k é tlačiarne 01, n. p., Bratislava, Dukelská 51. • Uzávierke 25. každého mesiaca.
