Žiaci našej školy počas dňa životného prostredia prezentovali svoje názory na „dobu odpadovú“ formou literárnych prác. Téma: Zem nie je smetisko. Najvydarenejšie z nich vám predkladáme.
Zem nie je smetisko Úvaha V dnešnej dobe sa vyprodukuje veľa odpadkov, ktoré musíme recyklovať a znova používa. Neplatí to ale vždy. Keď sa pozrieme na našu malú planétu Zem, hovoríme si ako môže udržať toľko ľudí. Ešte k tomu odpad, ktorý vytvorí každý jeden obyvateľ. Ja si to veľmi neviem predstaviť, ako to bude fungovať ďalej. Zem sa podľa mňa raz pod tou ťarchou zrúti a život na nej nebude možný. Dnešná doba sa môže nazývať aj doba „odpadkov“. Pretože to množstvo už nevieme znova spracovať. Snažíme sa o to, ale nejde to už v takom množstve. Je to veľmi nákladné a zdĺhavé. Niektorí by možno aj recyklovali, ale nájdu sa aj takí, ktorí každý obal, každú fľašku odhodia do voľnej prírody, mesta, alebo dediny. Takýmto spôsobom by sme ďaleko nedošli. Preto by sme sa mali snažiť recyklovať a takýmto spôsobom pomôcť našej Zemi. Výrobky z plastov sa rozkladajú veľmi dlho a viac sa oplatí recyklovať. Medzi najhoršie katastrofy podľa mňa patria ropné havárie. Pri ropných haváriách sa do mora vylieva ropa, ktorá škodí všetkým živočíchom, čo tam žijú a dokonca ich môže zabiť. Taktiež do mora vypúšťajú ropu, alebo sa stávajú veľké havárie, ktoré majú veľmi zlé účinky na živočíchy v mori. Preto by sme sa mali snažiť chrániť životné prostredie, a tým aj celú planétu. Keď sa do toho zapojíme všetci, môžeme naozaj zachrániť našu planétu. MAREK OGURČÁK, 9.A
Zem, Na ktorej žijeme, v sebe ukrýva ešte mnoho tajomstiev a pokladov pre nás ľudí. Matka príroda, ktorá Zemi vládne, nás obdarúva svojimi bohatstvami. My tieto dary veľmi radi prijímame, no nevieme sa za ne odvďačiť. Ničíme jej lesy, znečisťujeme jej vody, špiníme jej ovzdušie. Človek začal nahrádzať dary Zeme za plasty a rôzne iné umelé látky. Neuvedomujeme si, že na našej planéte žijú aj iné organizmy, a to zatiaľ neohrozujeme až tak seba. Niektoré živočíchy vymierajú. Deje sa to hlavne kvôli tomu, že ľudia narúšajú ich prirodzené domovy. V moriach, kde žijú prekrásne ryby, ťažíme ropu, ktorá nie raz vytečie pri poruche ropovodu, alebo ak havaruje tanker, ktorý ju preváža. Pralesy, kde žijú najvzácnejšie druhy cicavcov, plazov, vyrubujeme, ničíme. Na miestach, kde sa kedysi srnky pásli, vyrástli čierne skladiská. Namiesto rýb plávajúcich v jazerách, vidíme plávať prázdne plechovky a fľašky. Teraz ničíme obydlia živočíchov. O pár rokov to môže byť aj náš domov. Joshua Samuel Paquete, 9.A
Náš svet sa každým dňom zlepšuje a vyvíja. Vznikajú nové, modernejšie veci a zariadenia. Ale čo tie staré? Opotrebované veci už pre človeka nemajú žiadnu hodnotu, a tak ich jednoducho vyhodí. Takto sa v lesoch či popri cestách tvoria čierne skládky plné počítačov, pneumatík, nehovoriac o malých odpadkoch. Človek si ani neuvedomuje ako týmto skutkom škodí nie len zvieratám, rastlinám ale hlavne svojmu druhu, a to ľuďom. Prečo sú zlé a škodlivé čierne skládky? Tieto skládky sa nachádzajú len tak hocikde, kde sa ľuďom zachce vyhodiť odpadky. A to je ten problém. Človek sa nezaujíma či odpadky vyhadzuje na mieste, kde vyviera prameň, či láva, má nejaký ohrozený živočích hniezdo alebo domov. Odpadky, hlavne plasty, sa rozkladajú nehorázne dlho, preto by sa mali zbierať a recyklovať, no to nie je najlacnejšie a lenivosť ľudí tomu napomáha. Čo všetko sa v dnešnej dobe recykluje? Dnes sa recyklujú a zbierajú plasty, papier, sklo, ale aj všelijaké baterky a malé elektrospotrebiče. Takéto zberné miesta sa nachádzajú v dnešnej dobe už skoro na každom kroku. A preto by si ľudia mohli dať námahu a ísť o dva kroky viac a nevyhodiť odpadky na zem. Dospela som k záveru, že ak sa ľuďom len trochu vštepí do hlavy recyklácia a jej výhody, tak svet bude čistejší. Terézia Krajcová, 9.A
ZEM NIE JE SMETISKO Rozprávka Kde bolo, tam bolo za siedmimi skládkami a siedmimi močiarmi bola krajina Odpadkovo. Prečo Odpadkovo? No predsa preto, pretože boli všade len smeti, bordel a odpadky. Ľudia tam boli takí leniví, že odpad vyhadzovali rovno von z okna. Všetci tam vyrastali na pudingoch, sladkostiach, hranolkách, a všetkom nezdravom. Nechodili vonku, len ležali, jedli a dokonca ani na záchod nechodili. Žili v humuse, odpadoch a špine. Táto krajina mala aj kráľa a kráľovnú, ktorí boli tiež obézni a tuční. Vedeli, že potrebujú schudnúť, no vždy to odložili. Rok po roku to bolo horšie a horšie, ale stal sa obrovský zázrak. Narodil sa im syn. Chlapec rástol a rástol no vôbec mu nechutilo. Jedol iba zdravé a výživné potraviny. Každé ráno si išiel zabehať okolo skládky a cestou zbieral smeti. Všetci ho odsudzovali a vysmievali sa mu, že je chudý, svalnatý, a že zbiera odpad. No on sa nenechal odradiť a vždy, keď sa mu posmievali, tak im kričal: „Zem nie je skládka, vy prasce!“ Roky plynuli a kráľ s kráľovnou strašne ochoreli. Po pol roku obidvaja umreli. Všetci si mysleli, že ich zabil princ zdravou potravou. Tak ľudia zavolali doktora z obce Zdravotná. Keď prišiel pán doktor, tak musel prepláva v odpade až ku hradu. Skoro dostal infarkt, keď videl kráľa a kráľovnú zasypaných v odpade. Doktor po chvíli vyhlásil: „Umreli na obezitu a nedostatok živín“. Celé Odpadkovo bolo zhrozené. No naďalej jedli, vyhadzovali odpad a pálili ho. Keďže princ ako jediný dedič sa stal kráľom, tak v celej krajine nastolil zdravý režim. Všetci zbierali odpad, cvičil, vysádzali stromy, nepálili odpad a chudli. A tak vlastne princ zachránil Zem a ľudí. Jakub Hric, 8.C
Ďaleko od mesta za tromi kopcami žili Janko a Mária. Žili v strede lesa v drevenej chalúpke. Boli ochrancovia lesa. Každý tretí deň boli kontrolovať kŕmidlá pre zvieratá. Vždy sa šli večer prejsť a pri prechádzke kontrolovali stromy či ešte nepopadali. Na ďalší večer Janko započul nejaký rachot, povedal, že to budú iba zvieratá. Raz keď boli na prechádzke, Janko počul rachot, a tak navrhol, aby šli za zvukom. Zistili, že stará ježibaba robí bordel v lese. Chcel na ňu vybehnúť, ale Mária ho nepustila a povedala: „ Čo si blázon, však by ťa mohla zakliať.“ Janko celú noc nespal a dumal, čo urobí, aby ju zastavil. Napadlo ho, že pôjde do mesta a kúpi si loveckú zbraň. Cesta mu trvala dva dni. Kým bol preč, Mária sa vybrala na kŕmidlá, aby im nasypala jedlo. Kým sypala, tak si začala pískať. Prišla ježibaba a uväznila ju do mesačnej gule. Tá mesačná guľa nebola obyčajná, bola v nej zima a bola malá ako myš. O dva dni bol Janko doma a nevedel nájsť Máriu. Šiel sa pozrieť ku kŕmidlám a nebola tam. Zas počul ten čudný zvuk a napadlo ho, že Máriu uväznila striga. A veru bolo to tak! Prišiel tam a namieril zbraňou na strigu. Striga sa ničoho nebála, lebo bola na Janka pripravená. Chcela ho zakliať ale potiahol sklenenú fľašu, ktorú rozhadzovala po lese. Zakliala samú seba. Povedal jej, že keď neoslobodí Máriu a neprestane s tým bordelom v lese, tak ju hodí do ohňa a spáli. Ako povedal, tak urobila lebo striga nemala inú možnosť. Takže nakoniec všetko dobre dopadlo. Mária s Jankom sú zdraví a šťastní, bordel v lese prestal a striga problémy lesu a jeho strážcom viac nerobila. Adam Marko, 7.C
Viete si predstaviť, že by každý na svete odhadzoval smeti? Všade by bol odpad, špina a ani by nevedeli dýchať! Všetka špina, ktorá sa vsiakla do zeme, by zničila rastliny, ktoré, keď neviete , produkujú kyslík!!! Veď Zem je náš domov, inde bývať zatiaľ nevieme! V mori sa len utopíme, pre nás záchrany už niet. V špine sa žiť nedá, každý by zahynul. Nie je veľká veda, dať všetko do odpadu. Kontajner je pred tebou, tak prečo to hodíš vedľa?
Keď celá Zem zomrie bude to pre teba beda! Veď Zem nám toho toľko dala: Život, jedlo, vodu, radosť! A čo keby nám to zrazu vzala pre našu ľudskú hlúposť. Zem je náš priateľ, náš domov. Tak zdvihni sa zo stoličky a niečo pre ňu urob! Pomôž Zemi a recykluj, zasaď mladé stromčeky, keď to nespravíš tak nebanuj, že tu už nemôžeš žiť!!! Našu Zem treba chrániť, starať sa o ňu. Ona sa nám už odvďačila tým, že tu môžeme prísť zas a znova. Naša Zem nie je smetisko, dávaj na ňu pozor a hneď potom uvidíš, ako ti je na svete zrazu ľahko. Lucia Iľová, 8.C
ZEM NIE JE SMETISKO Kolobeh života ide a ide, každú sekundu niekto na svet príde. Mestá na Zemi sa zapĺňajú, no niektorí ľudia odchádzajú
Čím je viac ľudí, tým viac odpadkov veľké smetisko sa budí mesto sa stane skládkou
Všade, kde sa pozriete, tu sáčok, tam ponožka, potom vlastne neviete, čo sú odpadky, čo rohožka
Na čo tu tie koše máme? To nám všetkým nie je známe. Ta, prosím, počúvajte všetci: „ Trieďte prosím všetky veci!“
Trieďme odpad, recyklujme, upratujme, separujme. Čistíme našu matičku Zem,
nech z nej neostane smetisko len. Erika Bronďošová, 7.C
ZEM NIE JE SMETISKO Naša Zem je planéta s označením zelená pomaly sa to mení však jej zelenosť upadá.
Smeti ta, smeti tam, všade skládky odpadov zamorujú mestá nám aj zvieratám ich domov.
Ľudia hádžu odpady, tam, kde si len zmyslia, všetci sú takí bezhlaví,
nemyslia na smetiská.
Nemyslia na našu planétu, veď ničia tým náš domov! nemyslia ani na vrstvu ozónu, nemyslia na nikoho!
Musíme sa snažiť recyklovať, nehádzať odpad všade, ochrániť našu planétu, najlepšie ako vieme Diana Reiserová, 8.C
ZEM NIE JE SMETISKO Každý na Zem hádže veľa smetí Ppotom ich misia zbierať slušné deti. Potom vonku ako včely lietame
smeti z ulíc rýchlo zbierame.
Smeti občas zo zeme zdvihneme, potom sa šťastím blysneme. Radosť z toho veľkú máme, že životnému prostrediu pomáhame.
Zem nie je smetisko, to vieme všetci, preto na zem už nehádžeme žiadne veci Poriadne robíme všetku prácu nedostávame za to plácu.
Všetci nás k čistote okolia vedú prikladaj papier do školského zberu. Zem je naše útočisko nerobme tu žiadne smetisko.
Natália Dravecká, 7.C
