Zbierka rozkazov generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Ročník 2012 „Zaobchádzanie“
ROZKAZ č. 33 o zaobchádzaní s obvinenými a odsúdenými Podľa § 9 ods. 4 RMS č. 3/2012 v znení neskorších predpisov, ktorým sa vydáva Organizačný poriadok Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže u s t a n o v u j e m: PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA §1 Tento rozkaz upravuje spôsob, formy a postupy zaobchádzania s obvinenými vo výkone väzby a odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), špecializovaného výkonu trestu a zriaďovania bezdrogovej zóny v ústavoch na výkon väzby, ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne (ďalej len „ústav“) v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“). §2 Zaobchádzanie s obvinenými (1) Zaobchádzanie s obvinenými je súhrn aktivít uvedených v osobitnom predpise.1) (2) Zaobchádzanie s obvinenými sa vykonáva diferencovane v súlade s osobitnými predpismi.2) (3) Na zaobchádzaní s obvinenými sa podieľa príslušník zboru alebo zamestnanec zboru, ktorý počas plnenia služobných povinností alebo pracovných povinností prichádza do priameho kontaktu s obvineným. (4) Zaobchádzanie s obvinenými na zverenom úseku koordinuje a usmerňuje samostatný referent režimu, ktorý samostatne vedie ucelenú agendu s rozhodovacou právomocou v oblasti disciplinárneho konania voči obvineným. 1) 2)
§ 10 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Zákon č. 221/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 361/2008 Z. z.
(5) Zvereným úsekom sa pre účely tohto rozkazu rozumie oddiel a skupina, do ktorých sa obvinený administratívne začleňuje. (6) Úsek zveruje samostatnému referentovi režimu vedúci oddelenia výkonu väzby/výkonu trestu/otvoreného oddelenia (ďalej len „vedúci oddelenia“). Jeden úsek nie je možné zveriť súčasne viacerým samostatným referentom režimu, samostatný referent režimu však môže mať pridelených viac úsekov. Obdobne sa postupuje ohľadom zverených úsekov u samostatných referentov, v ktorých títo zabezpečujú počas výkonu služby režimovú činnosť. §3 Zaobchádzanie s odsúdenými (1) Zaobchádzanie s odsúdenými je súhrn aktivít uvedených v osobitnom predpise.3) (2) Zaobchádzanie s odsúdenými sa vykonáva v súlade s osobitnými predpismi4) diferencovane na základe psychických schopností odsúdeného, jeho mentálnej úrovne, veku, vzdelania, fyzických daností a zdravotného stavu. (3) Na zaobchádzaní s odsúdenými sa podieľa príslušník zboru alebo zamestnanec zboru, ktorý počas plnenia služobných povinností alebo pracovných povinností prichádza do priameho kontaktu s odsúdeným. (4) Zaobchádzanie s odsúdenými na zverenom úseku koordinuje a usmerňuje pedagóg, ktorý samostatne vedie ucelenú agendu s rozhodovacou právomocou v oblasti disciplinárneho konania voči odsúdeným. (5) Zvereným úsekom sa pre účely tohto rozkazu rozumie oddiel a skupina, do ktorých sa odsúdený umiestňuje. (6) Úsek zveruje pedagógovi vedúci oddelenia. Jeden úsek nie je možné zveriť súčasne viacerým pedagógom, pedagóg však môže mať pridelených viac oddielov alebo skupín odsúdených. (7) Obdobne ako v odseku 6 sa postupuje pri organizácii režimovej činnosti v ústave. DRUHÁ ČASŤ FORMY ZAOBCHÁDZANIA §4 Individuálne formy zaobchádzania (1) Cieľom individuálnych foriem zaobchádzania je formovanie pozitívnych vôľových vlastností a schopností odsúdeného tak, aby po prepustení z výkonu trestu dodržiaval 3)
§ 16 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4) Zákon č. 475/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.
2
všeobecne záväzné právne predpisy a zásady spoločenskej morálky. Individuálne formy zaobchádzania podporujú tiež sebaúctu odsúdeného, úctu k iným a rozvíjajú zmysel pre zodpovednosť za jeho správanie. (2) Prostriedkom na realizáciu individuálnej formy zaobchádzania s odsúdeným je program zaobchádzania, ktorý je zameraný na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti, rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu.
a) b) c) d) e)
a) b) c) d) e) f) g) h)
(3) Individuálne formy zaobchádzania sú najmä: rozhovor, penitenciárna diagnostika, intervencia, poradenstvo, iné metódy a postupy zaobchádzania. (4) V rámci uplatňovania individuálnych foriem zaobchádzania sa realizuje najmä: vstupný pohovor v nástupnom oddiele a po umiestnení odsúdeného do kolektívu alebo skupiny, individuálny pohovor zameraný na plnenie stanovených cieľov v programe zaobchádzania, individuálny pohovor zameraný na riešenie žiadosti, individuálny pohovor zameraný na riešenie sťažnosti, individuálny pohovor zameraný na disciplinárne konanie, riešenie rodinných a osobných problémov, riešenie problémov súvisiacich s pracovným zaradením, iné individuálne formy zaobchádzania uvedené v internom predpise.5) Skupinové formy zaobchádzania §5
(1) Skupinové formy zaobchádzania sú stretnutia odsúdených organizované s cieľom dosiahnuť ich aktívnu účasť v procese zaobchádzania, pozitívneho sociálneho učenia a správania, riešenia emocionálnych a sociálnych konfliktov, rozvoja pozitívnych vlastností a medziľudských vzťahov. Využívaním skupinových foriem zaobchádzania sa sleduje zmiernenie alebo odstránenie nevhodných prejavov správania, priaznivá zmena narušeného prežívania a podpora duševného zdravia odsúdeného. (2) Základnými skupinovými formami zaobchádzania pre účely tohto rozkazu sú: a) komunita, b) sociálno-výcvikové skupiny, c) iné metódy a postupy zaobchádzania.
5)
Napríklad RGR č. 60/2008 o sociálnej práci v Zbore väzenskej a justičnej stráže, RGR č. 3/2009 o poskytovaní duchovnej služby obvineným a odsúdeným, RGR č. 18/2009 o zaraďovaní obvinených a odsúdených do práce v znení RGR č. 67/2009, RGR č. 55/2010 o režimovej činnosti, RGR č. 17/2012 o psychologickej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže.
3
§6 Komunita (1) Komunita je progresívny spôsob realizácie a organizácie zaobchádzania, ktorý sa uskutočňuje na základe aktívnej účasti odsúdených, pričom sa kladie dôraz na skupinové formy výchovného pôsobenia. Progresivita komunity spočíva v zavedení špecifických princípov, najmä kolektívnosti, obojstrannej otvorenej komunikácie, sociálnom učení a v komunitách so zriadenou samosprávou aj v spoluúčasti odsúdených na rozhodovaní. (2) Odsúdený sa v rámci vnútornej diferenciácie umiestni do oddielu alebo skupiny, ktoré sú organizačným článkom zaobchádzania. Komunita je organizovaná v rámci jednotlivých oddielov alebo skupín. (3) Činnosť komunity sa zameriava najmä na oblasť: a) kultúrno-osvetovej činnosti, b) zamestnávania, c) poriadku a disciplíny. (4) V rámci užšieho uplatňovania komunity sa realizujú tieto typy komunít: a) organizačný (príloha č. 1), kde hlavným cieľom je aktivizácia odsúdených pri riešení problémov každodenného života, ktorá sa dosahuje uplatňovaním princípov samosprávnych činností, b) interakčný, ktorý sa zameriava na vzťahy a interakcie medzi odsúdenými, medzi odsúdenými a príslušníkmi zboru a zamestnancami zboru a medzi skupinami odsúdených navzájom s cieľom poznávania jednotlivca a skupín a na kontrolu rozvoja neformálnych štruktúr. (5) Na zvýšenie účinnosti riešenia problémov odsúdených sa v ústave podľa osobitných predpisov6) zriaďuje samospráva odsúdených. V rámci samosprávy sa môže zriadiť úsek kultúrno-osvetovej činnosti, úsek disciplíny a poriadku, úsek zamestnávania, úsek výkonu prác pre ústav a úsek výkonu prospešných prác mimo ústavu. Členmi úseku disciplíny a poriadku sú spravidla vedúci ciel alebo izieb a odsúdení určení do služby podľa prílohy č. 2 tohto rozkazu. Samosprávu odsúdených si volia odsúdení za prítomnosti pedagóga. §7 Sociálno-výcvikové skupiny (1) Sociálno-výcviková skupina je založená na aktívnej účasti odsúdených. Obsahová náplň sociálno-výcvikových skupín vychádza zo špecifických potrieb odsúdeného s cieľom získania a rozvoja sociálnych kompetencií v určenej oblasti.
a) b) c) d) 6)
(2) Sociálno-výcvikovou skupinou sa pre účely tohto rozkazu rozumie: sociálno-psychologický výcvik, sociálno-komunikačný tréning, diskusné skupiny, skupinové poradenstvo.
§ 86 zákona č. 475/2005 Z. z. § 94 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.
4
(3) Sociálno-psychologický výcvik je systematicky plánovaný prístup v zaobchádzaní zameraný na ovplyvňovanie skupinových procesov a skupinového správania (hranie rolí; riešenie simulovaných situácií; videoprezentácie; hry s pedagogickým a psychologickým potenciálom; učenie sa praxou; metódy autentickej skúsenosti; diskusné, inscenačné a dotazníkové techniky). Činnosť člena v skupine v priebehu sociálno-psychologického výcviku umožňuje, aby odhalil vzťah medzi svojimi vnútornými problémami a ťažkosťami, ktoré má v styku s ľuďmi. Sociálno-psychologický výcvik sa organizuje tak, aby sa jeho absolventi dopracovali k takým zmenám správania, ktoré by im umožnili, aby boli v sociálnych situáciách úspešnejší. (4) Sociálno-komunikačný tréning sa organizuje ako intenzívny a interaktívny proces s precvičovaním modelových situácií s cieľom zlepšiť schopnosti verbálnej a neverbálnej komunikácie s dôrazom uvedomiť si komunikačný proces, seba v komunikácii a sprostredkovať podnety k zdokonaleniu komunikácie. Pri tréningu je možné využívať audio a video techniku a výcvikové videofilmy. (5) Diskusná skupina je aktívny spôsob kolektívneho ovplyvňovania zameraný na sprostredkovanie zdrojov hodnotných informácií od osôb, ktoré sa zaoberajú riešením obdobných problémov, čo umožňuje oboznámiť sa s názormi iných ľudí na príslušnú tému. (6) Skupinové poradenstvo je založené na skupinovej dynamike, aktívnom sociálnom učení a získavaní vedomostí a praktických zručností na základe osobných skúseností, spätnej väzby a zážitkov sledovaných javov. §8 Iné metódy a postupy zaobchádzania (1) Uplatňovanie iných metód a postupov pri zaobchádzaní je zamerané na odstránenie subjektívnych príčin trestnej činnosti spočívajúcich najmä v postojovej, hodnotovej a emocionálnej sfére osobnosti. Iné metódy a postupy zaobchádzania môže uplatňovať príslušník zboru, zamestnanec zboru a iný odborník s príslušnou odbornou kvalifikáciou. (2) Iné metódy a postupy zaobchádzania uplatňované individuálnou alebo skupinovou formou sú najmä: a) psychoterapeutické, b) reedukačné, c) špeciálno-pedagogické, d) liečebno-pedagogické. (3) Psychoterapeutické metódy a postupy sú zamerané na psychosociálne alebo psychosomaticky podmienené psychické poruchy a poruchy správania, ktoré je možné ovplyvňovať psychologickými a komunikačno-interakčnými prostriedkami s cieľom zmierniť alebo odstrániť existujúce symptómy, priaznivo zmeniť narušené prežívanie, správanie a postoje a podporiť duševné zdravie odsúdeného. (4) Reedukačné metódy a postupy spočívajú vo vybudovaní a posilňovaní autoregulačných (samousmerňovacích) mechanizmov jedinca, vo vytváraní prijateľnej hierarchie hodnôt, v posilňovaní pozitívnych foriem správania, vo vybudovaní vhodných stereotypov správania, v posilňovaní vôľového konania a v schopnosti prekonávať záťažové situácie.
5
(5) Špeciálno-pedagogické metódy a postupy sú zamerané na odsúdených vyžadujúcich špeciálne prístupy z dôvodu mentálnej, zmyslovej, emocionálnej alebo sociálnej poruchy, poruchy správania alebo ich kombinácií. (6) Liečebno-pedagogické metódy a postupy tvoria súhrn individuálnych a skupinových terapeutických metód zameraných na zmiernenie alebo odstránenie psychickej poruchy odsúdených s poruchami osobnosti, s defektmi intelektu, organickým poškodením mozgu a závislých na alkoholických nápojoch, omamných látkach a psychotropných látkach. Odsúdený, u ktorého boli na základe psychiatrického alebo psychologického vyšetrenia diagnostikované uvedené poruchy vyžadujúce uplatňovanie iných metód a postupov zaobchádzania a liečebných postupov, sa umiestni do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa osobitného predpisu.7) §9 Zodpovednosť za úroveň zaobchádzania (1) Za uplatňovanie individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania zodpovedá vedúci oddelenia, ktorý preveruje úroveň zaobchádzania a prijíma opatrenia na zabezpečenie ich účinnosti. (2) Vedúci oddelenia môže poveriť metodickým usmerňovaním uplatňovania individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania v ústave príslušníka zboru z oddelenia výkonu väzby/výkonu trestu/otvoreného oddelenia. (3) Vedúci oddelenia pri uplatňovaní individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania môže využiť pomoc odborne kvalifikovaného príslušníka zboru s miestom výkonu služby v príslušnom ústave. (4) Stav a úroveň uplatňovania individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania za obdobie kalendárneho roka sa prerokováva v kolégiu riaditeľa ústavu. TRETIA ČASŤ VEDENIE DOKUMENTÁCIE, PROGRAM ZAOBCHÁDZANIA A HODNOTENIE OBVINENÉHO A ODSÚDENÉHO Prvý oddiel Dokumentácia § 10 (1) Poznatky o zaobchádzaní s obvineným alebo odsúdeným sa vedú v elektronickej forme v aplikácii VVVT a v písomnej forme v rozsahu predpísanej dokumentácie upravenej interným predpisom.8)
7)
§ 80 zákona č. 475/2005 Z. z. § 79 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. 8) Napríklad RGR č. 55/2010, RGR č. 18/2009.
6
(2) Oprávnený užívateľ aplikácie VVVT vedie osobnú kartu obvineného alebo odsúdeného, respektíve ďalšiu dokumentáciu výkonu väzby alebo výkonu trestu v elektronickej forme v súlade s aktuálnou Používateľskou príručkou aplikácie VVVT vydanou firmou Datalan a.s. (3) Príslušník zboru alebo zamestnanec zboru uvedený v § 2 ods. 3 a v § 3 ods. 3 v primeranom rozsahu zaznamenáva poznatky o obvinenom alebo odsúdenom do osobnej karty obvineného alebo odsúdeného v aplikácii VVVT. (4) V písomnej forme sa vedie najmä evidencia: a) prijatej doporučenej a úradnej korešpondencie a podacích lístkov obvineného alebo odsúdeného (príloha č. 3), b) poučení, oboznámení a prehlásení obvineného alebo odsúdeného (príloha č. 4), c) neuplatnenia práva obvineného alebo odsúdeného na návštevu podľa prílohy č. 5; vedúci oddelenia môže určiť vedenie neuplatnenia ďalších práv; neuplatnenie práva obvineného alebo odsúdeného za určité obdobie je možné potvrdiť až po jeho uplynutí, d) povolení (príloha č. 6), e) žiadostí o rozhovor. (5) Záznam vykonaný v evidencii podľa odseku 4 písm. a) až c) potvrdzuje obvinený alebo odsúdený svojím podpisom. (6) Záznam vykonaný v evidencii podľa odseku 4 písm. d) a e) potvrdzuje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru. (7) Evidencia vedená v písomnej forme podľa odseku 4 písm. a) až d) sa zakladá do obalu „Doplnková dokumentácia osobnej karty obvineného / odsúdeného“ (príloha č. 7) a zapíše sa do zoznamu s uvedením dátumu založenia a počtu listov. (8) Evidencia žiadostí o rozhovor podľa odseku 4 písm. e) sa vedie v ústave na predpísanom tlačive č. skl. VII/42 (ďalej len „kniha žiadostí“). Kniha žiadostí je uložená na sekretariáte riaditeľa ústavu. Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru, ktorý rozhovor s obvineným alebo odsúdeným vykonal, urobí o tejto skutočnosti aj záznam v elektronickej forme v aplikácii VVVT. Žiadosť obvineného alebo odsúdeného o rozhovor sa po jej vybavení založí do jeho osobného spisu. (9) Za účelom preukázania dodržania lehôt podľa osobitných predpisov 9) sa žiadosť o rozhovor podľa odseku 4 písm. e) vedie na osobitnom tlačive (príloha č. 8). Ak obvinený alebo odsúdený podá žiadosť o rozhovor podľa odseku 4 písm. e) ústne alebo na inom ako osobitnom tlačive, riaditeľom ústavu určený príslušník zboru v spolupráci s obvineným alebo odsúdeným spíše bez zbytočného odkladu žiadosť do tlačiva podľa prílohy č. 8.
9)
§ 39 ods. 1 vyhlášky č. 437/2006 Z. z. § 50 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.
7
Druhý oddiel Program zaobchádzania § 11 (1) Pedagóg nástupného oddielu, psychológ a sociálny pracovník s využitím výsledkov psychologického vyšetrenia zaznamenávajú zistené diagnostické poznatky o odsúdenom získané počas jeho pobytu v nástupnom oddiele do aplikácie VVVT. (2) Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje v súlade s osobitným predpisom10) program zaobchádzania. S využitím pozitívnych zložiek osobnosti odsúdeného sa určí program zaobchádzania, ktorý je zameraný na zmenu správania odsúdeného, jeho hodnotového systému, postojov, elimináciu porúch v emocionálnej a sociálnej oblasti a interpersonálnych vzťahov, pričom je nutné rešpektovať individualitu, osobitosti a zdravotný stav odsúdeného.
a) b) c) d) e)
(3) Program zaobchádzania obsahuje: návrh na zaradenie do vzdelávania a osvetovej činnosti, rekvalifikačné a resocializačné zámery v rámci možností ústavu s prihliadnutím na záujem a reálne možnosti odsúdeného, možnosti systematického rozvíjania a budovania záujmov v podmienkach ústavu, najmä zaradenie do krúžkov, športovej činnosti a kultúrno-osvetovej činnosti, možnosti zaradenia do práce vzhľadom na profesiu, zdravotnú klasifikáciu a bezpečnostné hľadisko, zameranie na posilňovanie sociálne pozitívnych väzieb s blízkymi osobami, možnosti využitia účinných foriem a metód zaobchádzania, uplatňovanie iných metód a postupov zaobchádzania zameraných najmä na odstránenie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti.
(4) Pri vypracovaní a realizácii programu zaobchádzania sa prihliada na anamnestické údaje odsúdeného, vrátane kriminálnej minulosti, poznatky získané počas výkonu väzby, dĺžku trestu odňatia slobody, termín podmienečného prepustenia, správanie odsúdeného, fyzické dispozície a zručnosti, psychické schopnosti a spôsobilosti, stupeň a povahu narušenia, možnosti pracovného zaradenia, zapojenie do individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania, rozvíjanie záujmov a využívanie voľného času, predpoklady spoločenského zaradenia po prepustení z výkonu trestu a možnosti jeho sociálnej rehabilitácie. (5) Pri realizácii programu zaobchádzania je potrebné zaznamenať a využívať poznatky získané najmä: a) osobným kontaktom s odsúdeným, b) cieleným pozorovaním konania, správania a prežívania odsúdeného, zmien v jeho postojovej a hodnotovej orientácii, c) rozborom výsledkov dosahovaných odsúdeným pri plnení pracovných úloh a riadených aktivít vo voľnom čase, d) z korešpondencie odsúdeného, e) od príslušníkov zboru a zamestnancov zboru v ústave, osôb zabezpečujúcich vzdelávanie odsúdených, blízkych osôb odsúdeného, zástupcov charitatívnych inštitúcií, cirkví a náboženských spoločností a podobne.
10)
§ 23 až 26 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.
8
(6) Pedagóg oboznámi odsúdeného s určeným programom zaobchádzania alebo jeho zmenou, čo odsúdený potvrdí svojim podpisom. Pri hodnotení plnenia programu zaobchádzania sa podpis od odsúdeného nevyžaduje. Tretí oddiel Hodnotenie obvineného alebo odsúdeného § 12 (1) Hodnotenie odsúdeného na účely rozhodovania o podmienečnom prepustení, na dožiadanie štátneho orgánu, ku konaniu o žiadosti o milosť, k upusteniu od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, pri spracovaní návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu, návrhu na určenie spoločného spôsobu výkonu trestu11) alebo pri návrhu na udelenie mimoriadneho voľna na opustenie ústavu vypracuje určený pedagóg. (2) Hodnotenie odsúdeného k návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného, k rozhodovaniu v konaní o milosť, k upusteniu od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, k zmene spôsobu výkonu trestu, k určeniu spoločného spôsobu výkonu trestu a k prerušeniu výkonu trestu obsahuje: a) osobné údaje a trestno-právne údaje spravidla formou skráteného výpisu overené príslušníkom zboru alebo zamestnancom zboru z úseku alebo referátu administratívy v ústave, ktorý správnosť údajov potvrdí podpisom, b) hodnotenie správania odsúdeného počas výkonu väzby a výkonu trestu, c) výsledok stanovenej resocializačnej prognózy spracovaný spravidla sociálnym pracovníkom podľa prílohy č. 9 tohto rozkazu. (3) Hodnotenie odsúdeného v odseku 2 písm. a) a b).
k
trestnému
stíhaniu
obsahuje
údaje
uvedené
(4) Oznámenie o správaní odsúdeného na dožiadanie podľa osobitného predpisu12) obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. a) a b). (5) Ak nastane od zaslania hodnotenia odsúdeného súdu do termínu pojednávania zmena, ktorá ovplyvní záver hodnotenia, pedagóg vypracuje dodatok k hodnoteniu, pričom postupuje v súlade s odsekom 2. (6) Ak nastane od zaslania hodnotenia odsúdeného súdu do termínu pojednávania zmena, ktorá neovplyvní záver hodnotenia, zástupca ústavu13) počas pojednávania podá súdu informáciu o tejto zmene bez vypracovania dodatku k hodnoteniu. (7) Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu vypracujú hodnotenie výkonu trestu pedagóg a sociálny pracovník v určenom rozsahu ako podklad pre organizačno-právne oddelenie (úsek alebo referát administratívy) v tlačive „Oznámenie o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu“ písomnou formou alebo v aplikácii VVVT. Sociálny pracovník uvedie v hodnotení výkonu trestu aj výsledok stanovenej resocializačnej prognózy podľa prílohy č. 9 tohto rozkazu.
11) 12) 13)
§ 64 a 65 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. § 24 ods. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. § 64 ods. 6 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.
9
(8) Žiadosť štátneho orgánu o hodnotenie odsúdeného, ktorý bol z výkonu trestu prepustený, vybaví úsek alebo referát administratívy v ústave zaslaním „Skráteného výpisu“ a „Oznámenia o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu odňatia slobody“. (9) Žiadosť štátneho orgánu o hodnotenie obvineného vypracuje určený samostatný referent režimu. Hodnotenie obsahuje: a) osobné údaje a trestno-právne údaje spravidla formou skráteného výpisu overené príslušníkom zboru alebo zamestnancom zboru z úseku alebo referátu administratívy v ústave, ktorý správnosť údajov potvrdí podpisom, b) hodnotenie obvineného počas výkonu väzby (najmä správanie, pracovné zaradenie a aktivity). ŠTVRTÁ ČASŤ ZRIAĎOVANIE A ČINNOSŤ ŠPECIALIZOVANÝCH ODDIELOV § 13 (1) Špecializované oddiely sa zriaďujú v ústavoch s cieľom prehĺbiť účinnosť zaobchádzania s osobitnými kategóriami odsúdených. Účelom špecializovaných oddielov je vytváranie vhodných a bezpečných podmienok zaobchádzania s odsúdenými.14) (2) O zriadení a zrušení oddielu špecializovaného zaobchádzania, oddielu s bezpečnostným režimom, osobitného oddielu a oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím rozhoduje generálny riaditeľ zboru. Špecializované oddiely podľa prvej vety sa zriaďujú na základe projektu, ktorý sa pred predložením na Generálne riaditeľstvo zboru prerokuje v kolégiu riaditeľa ústavu. (3) Projekt na zriadenie špecializovaného oddielu obsahuje účel a pôsobnosť špecializovaného oddielu, návrh priestorových a materiálnych podmienok, vnútornej bezpečnosti, personálneho zabezpečenia, obsahu zaobchádzania, časového rozvrhu dňa a predpokladaných finančných nákladov na jeho zriadenie. § 14 Nástupný oddiel (1) Účelom zriadenia nástupného oddielu je zabezpečiť vhodné podmienky na adaptáciu odsúdeného na výkon trestu a jeho oboznámenie sa s podmienkami výkonu trestu v ústave, právami a povinnosťami odsúdeného, možnosťami pracovného zaradenia a kultúrno-osvetovou činnosťou. (2) Nástupný oddiel sa v ústave zriaďuje v súlade s osobitnými predpismi.15) V prípade, že je v ústave zriadená len nástupná izba, táto je súčasťou oddielu s odsúdenými zaradenými v diferenciačnej skupine „B“. U mladistvých odsúdených sú nástupné izby súčasťou oddielu mladistvých odsúdených zaradených v diferenciačnej podskupine s priaznivou resocializačnou prognózou.
14) 15)
§ 77 zákona č. 475/2005 Z. z. § 78 zákona č. 475/2005 Z. z. § 77 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.
10
(3) Do nástupného oddielu je umiestnený aj odsúdený, ktorému bola rozhodnutím súdu zmenená vonkajšia diferenciácia a bol premiestnený na výkon trestu do iného ústavu. (4) K priestorovému vybaveniu nástupného oddielu okrem ciel alebo izieb patrí aj miestnosť na kultúrno-osvetovú činnosť, prípadne viacúčelová miestnosť na záujmovú činnosť a športové aktivity. Izby a cely sa zriaďujú podľa kapacitných možností ústavu. (5) V priestoroch nástupného oddielu alebo nástupnej izby má odsúdený dostupné osobitné predpisy4) a ústavný poriadok pre odsúdených. (6) Materiálne vybavenie nástupného oddielu alebo nástupnej izby zohľadňuje podmienky na zabezpečenie športových, respektíve iných aktivít podľa možností ústavu, zabezpečenie vhodnej formy sprostredkovania základných informácií (nástenky na aktuálne informácie, pokyny a oznamy), poskytnutie spoločenských hier a podobne. (7) Zaobchádzanie v nástupnom oddiele je zamerané na dôkladné oboznámenie odsúdeného s podmienkami výkonu trestu v ústave, s právami a povinnosťami odsúdených a organizáciou ich života v ústave. Zaobchádzanie sa uskutočňuje podľa „Týždenného plánu organizovanej činnosti nástupného oddielu“ (ďalej len „týždenný plán“), ktorý zahŕňa najmä prednášky, individuálnu prácu pedagóga, psychológa, sociálneho pracovníka a referenta režimu (príloha č. 10). Týždenný plán je súčasťou „Organizačného zabezpečenia nástupného oddielu alebo nástupnej izby“, ktorý vypracuje určený pedagóg a schvaľuje riaditeľ ústavu. (8) Osvetová činnosť v nástupnom oddiele je zameraná na otázky súvisiace s pobytom odsúdeného v ústave, najmä na jeho oboznámenie s osobitnými predpismi4) a ústavným poriadkom. Dôraz sa kladie na poznanie a plnenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, oboznamovanie sa s právami a povinnosťami odsúdených, otázkami stravovania, odievania, finančných náležitostí, zdravotnej starostlivosti, sociálneho poradenstva, kultúrnoosvetovej činnosti, možnosťami zaraďovania do práce, vzdelávania, bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a ochranou pred požiarmi a možnosti využívania duchovných služieb. Informáciu o poučení prednášajúci zaznamená do osobnej karty odsúdeného v aplikácii VVVT a vykonanie aktivity potvrdí v príslušnej položke v týždennom pláne svojím podpisom. (9) Pedagóg nástupného oddielu sleduje najmä stav adaptácie odsúdeného na podmienky výkonu trestu, záujmy, vzťah k práci a plneniu povinností, dodržiavanie ústavného poriadku, interpersonálne vzťahy a diagnostikuje osobnostné vlastnosti odsúdeného. Získané poznatky a informácie pedagóg zaznamenáva v osobnej karte odsúdeného v aplikácii VVVT. (10) Psychológ v nástupnom oddiele monitoruje a zaznamenáva osobitosti odsúdeného, najmä psychické procesy, stavy, vlastnosti a reakcie. Na základe psychologického vyšetrenia a aktuálneho psychického stavu odsúdeného psychológ navrhuje možnosti zaradenia odsúdeného do diferenciačnej skupiny a mladistvého odsúdeného do diferenciačnej skupiny a podskupiny, možnosti pracovného zaradenia a spôsob uplatňovania iných metód a postupov zaobchádzania. (11) Sociálny pracovník v nástupnom oddiele vyhodnocuje vplyv sociálneho prostredia, v ktorom sa odsúdený pred výkonom trestu nachádzal (rodinná anamnéza, širšie sociálne prostredie) z dôvodu posúdenia sociokultúrnych činiteľov, ktoré mohli mať vplyv
11
na utváranie osobnosti a postojov odsúdeného. Získané poznatky sú východiskom pri vypracovaní častí programu zaobchádzania, na ktorých sa sociálny pracovník podieľa. Pri ďalšom zaobchádzaní s odsúdeným sociálny pracovník postupuje podľa interného predpisu.16) (12) Pred ukončením pobytu v nástupnom oddiele pedagóg vypracuje a do osobnej karty odsúdeného zaznamená oboznámenie odsúdeného s podmienkami výkonu trestu, poznatky o správaní odsúdeného v nástupnom oddiele, o jeho postoji k výkonu trestu, prípadne dôležité individuálne odlišnosti, poznatky a odporúčania pre ďalšie zaobchádzanie s odsúdeným. § 15 Oddiel doživotných trestov (1) Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v súlade s osobitnými predpismi.17) Pri zriaďovaní oddielu doživotných trestov sa osobitná pozornosť venuje vnútornému bezpečnostnému systému. (2) Priestory oddielu doživotných trestov, najmä chodba, prechody a vstupy do oddielu, kultúrno-osvetová miestnosť, miestnosť na záujmovú alebo športovú činnosť a priestor pre zaraďovanie odsúdených do práce sú monitorované kamerovým systémom. Ak je priestor pre zaradenie odsúdených do práce súčasťou ubytovacej bunky, nemusí byť kamerou monitorovaný. (3) Priestory oddielu doživotných trestov diferenciačnej podskupiny „D1“ tvoria jednomiestne cely a miestnosť určená na individuálne pohovory s možnosťou sledovania situácie referentom režimu. Cely diferenciačnej podskupiny „D1“, ktoré určí riaditeľ ústavu, môžu byť monitorované. (4) Priestory oddielu doživotných trestov pre diferenciačnú podskupinu „D2“ tvoria cely s kapacitou najviac pre štyri osoby, miestnosť na kultúrno-osvetovú činnosť, miestnosť na záujmovú alebo športovú činnosť a miestnosť určená na individuálne pohovory. Miestnosť na záujmovú alebo športovú činnosť je vybavená vhodným pevne zabudovaným alebo prenosným športovým náradím na kondičné cvičenia, vybavením na stolný tenis, spoločenskými hrami, materiálom na záujmovú činnosť a v prípade potreby aj audiovizuálnou technikou. (5) Zaobchádzanie s odsúdenými na doživotný trest odňatia slobody sa realizuje rozdielne pre diferenciačnú podskupinu „D1“ a „D2“. V diferenciačnej podskupine „D1“ sa uplatňujú iba individuálne formy zaobchádzania. V diferenciačnej podskupine „D2“ sa môžu vykonávať v primeranom rozsahu aj skupinové aktivity pod dohľadom príslušníka zboru. Po večernej previerke počtov odsúdených sa skupinové aktivity nevykonávajú. (6) Pedagóg oddielu doživotných trestov vždy pri hodnotení programu zaobchádzania preskúma opodstatnenosť zaradenia odsúdeného do príslušnej diferenciačnej podskupiny a záver po prerokovaní v umiestňujúcej komisii (ďalej len „komisia“) predloží riaditeľovi ústavu s návrhom na prípadné vykonanie zmeny v zaradení.
16) 17)
RGR č. 60/2008. § 79 zákona č. 475/2005 Z. z. § 78 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.
12
§ 16 Oddiel špecializovaného zaobchádzania (1) Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje v súlade s osobitnými predpismi.7) (2) Priestorové vybavenie oddielu špecializovaného zaobchádzania tvoria spravidla cely alebo izby s kapacitou najviac pre šesť osôb, miestnosť na kultúrno-osvetovú činnosť a viacúčelová miestnosť na terapeutickú činnosť, záujmovú činnosť alebo športovú činnosť. Komunikačné priestory oddielu špecializovaného zaobchádzania sú spravidla monitorované kamerovým systémom. Riaditeľ ústavu môže určiť, že cela, izba alebo miestnosť na kultúrnoosvetovú činnosť budú monitorované kamerovým systémom. (3) Pri materiálnom vybavovaní oddielu špecializovaného zaobchádzania sa zohľadňujú požiadavky na audiovizuálnu techniku a materiál na realizovanie terapeutických aktivít (napríklad muzikoterapia, arteterapia, biblioterapia a ergoterapia) a vybavenie na relaxačné cvičenia. (4) O umiestnení odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania rozhoduje riaditeľ ústavu podľa osobitného predpisu18) na základe: a) návrhu pedagóga, psychológa alebo psychiatra, ktorý predloží návrh komisii, b) odporúčania lekára uvedeného v prepúšťacej správe po hospitalizácii v psychiatrickom oddelení, pokiaľ si stav odsúdeného po prepustení vyžaduje pokračovať v terapii v oddiele špecializovaného zaobchádzania. (5) Odsúdenému sa zruší umiestnenie v oddiele špecializovaného zaobchádzania na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu na návrh komisie, ak: a) je jeho aktuálny stav stabilizovaný, umožňuje výkon trestu v štandardných podmienkach a odsúdený plní program zaobchádzania, b) odsúdený neplní program zaobchádzania, marí terapeutické aktivity alebo negatívne pôsobí na ostatných odsúdených. (6) Ak pominuli dôvody na umiestnenie odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania, odsúdený sa umiestni na štandardný oddiel alebo sa v súlade s interným predpisom19) premiestni do ústavu, z ktorého bol do špecializovaného oddielu dodaný. § 17 Oddiel s bezpečnostným režimom (1) Účelom oddielu s bezpečnostným režimom je najmä zabezpečenie účinného spôsobu výkonu trestu u odsúdených, ktorí svojím správaním ohrozujú svoju bezpečnosť alebo bezpečnosť iných osôb, prípadne maria účel výkonu trestu alebo uplatňovanie súdom stanovených obmedzení. Dôsledným penitenciárnym zaobchádzaním a využívaním účinných metód v oddiele s bezpečnostným režimom sa v ústave eliminuje výskyt mimoriadnych udalostí u odsúdených s rizikovým správaním.
18) 19)
§ 79 ods. 4 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. RGR č. 24/2012 o umiestňovaní a premiestňovaní obvinených do ústavov na výkon väzby a odsúdených do ústavov na výkon trestu odňatia slobody.
13
(2) Oddiel s bezpečnostným režimom sa zriaďuje v súlade s osobitným predpisom.20) Pri zriaďovaní oddielu s bezpečnostným režimom sa osobitná pozornosť venuje vnútornému bezpečnostnému systému. Riaditeľ ústavu môže určiť, že cela alebo miestnosť na kultúrnoosvetovú činnosť v oddiele s bezpečnostným režimom budú monitorované kamerovým systémom. (3) O zrušení umiestnenia alebo o ponechaní odsúdeného v oddiele s bezpečnostným režimom rozhoduje na návrh pedagóga alebo návrh vedúceho úseku/skupiny/referátu preventívno-bezpečnostnej služby po predchádzajúcom prerokovaní v komisii riaditeľ ústavu. Ak riaditeľ ústavu rozhodne o zrušení umiestnenia odsúdeného v oddiele s bezpečnostným režimom, odsúdenému sa spravidla určí diferenciačná skupina „C“; mladistvému odsúdenému sa určí diferenciačná podskupina s menej priaznivou resocializačnou prognózou. (4) Z dôvodu ochrany bezpečnosti odsúdeného alebo iných osôb možno odsúdeného umiestniť do cely samostatne; dôvod umiestnenia zaznamená príslušný pedagóg do osobnej karty odsúdeného v aplikácii VVVT. (5) K priestorovému vybaveniu oddielu s bezpečnostným režimom patria cely s kapacitou pre jedného alebo dvoch odsúdených a viacúčelová miestnosť vybavená televíznym prijímačom. Vybavenie v oddiele s bezpečnostným režimom je pripevnené k podlahe alebo stene tak, aby nemohlo byť zneužité. Súčasťou oddielu s bezpečnostným režimom môže byť aj kompenzačná miestnosť, ak nie je ďalej ustanovené inak. (6) Pri materiálnom vybavovaní oddielu s bezpečnostným režimom sa zohľadňujú potreby a požiadavky zamerané na individuálnu záujmovú činnosť, individuálne vzdelávanie, sledovanie televízneho vysielania a počúvanie rozhlasového vysielania. (7) V oddiele s bezpečnostným režimom sa odsúdení pohybujú mimo cely len pod dozorom príslušníka zboru. (8) Návšteva odsúdeného umiestneného v oddiele s bezpečnostným režimom sa vždy vykoná bez priameho kontaktu. (9) Príslušník zboru, ktorý umiestnenie odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom navrhol, priebežne skúma, či dôvody umiestnenia trvajú, zmenili sa alebo pominuli. Výsledok preskúmania príslušník zboru zaznamená v osobnej karte odsúdeného. V prípade ukončenia opodstatnenosti umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom príslušník zboru po predchádzajúcom prerokovaní v komisii ihneď predloží riaditeľovi ústavu návrh na zrušenie umiestnenia odsúdeného v oddiele s bezpečnostným režimom. § 18 Osobitný oddiel (1) Osobitný oddiel sa zriaďuje v súlade s osobitnými predpismi.21)
20) 21)
§ 81 zákona č. 475/2005 Z. z. § 82 zákona č. 475/2005 Z. z. § 90 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.
14
(2) Do osobitného oddielu sa môže umiestniť odsúdený podľa osobitného predpisu.22) Ak to bezpečnostné okolnosti vyžadujú, môže byť odsúdený ubytovaný v izbe alebo v cele sám. (3) Pri materiálnom vybavovaní osobitného oddielu sa zohľadňujú potreby a požiadavky zamerané na individuálnu záujmovú činnosť a individuálne vzdelávacie aktivity. (4) Činnosti v osobitnom oddiele zabezpečuje pedagóg určený riaditeľom ústavu. Pedagóg realizuje zaobchádzanie s ohľadom na špecifické podmienky a potreby odsúdených. Zaradenie odsúdeného do práce sa realizuje s prihliadnutím na možnosti a podmienky ústavu. V osobitnom oddiele sa zaobchádzanie realizuje diferencovane v súlade s osobitným predpisom.23) § 19 Uzavretý oddiel (1) Účelom zriadenia uzavretého oddielu je zabezpečenie výkonu disciplinárnych trestov podľa osobitných prepisov24) s dôrazom na dôsledné regulovanie správania a udržiavania disciplíny odsúdených. V uzavretom oddiele sa osobitná pozornosť venuje vnútornému systému bezpečnosti. (2) Uzavretý oddiel sa zriaďuje a výkon disciplinárnych trestov podľa odseku 1 sa realizuje v súlade s osobitnými predpismi.25) (3) Ak priestorové podmienky ústavu neumožňujú zriadiť kompenzačnú miestnosť v oddiele s bezpečnostným režimom, možno ju zriadiť v uzavretom oddiele. (4) Individuálne zaobchádzanie s odsúdeným vykonáva pedagóg, v oddiele ktorého je odsúdený umiestnený. Pedagóg rieši požiadavky odsúdeného a pravidelne sa zaujíma o jeho správanie vo výkone disciplinárneho trestu. (5) Zaobchádzanie s odsúdeným, ktorý je umiestnený v uzavretom oddiele, zabezpečuje príslušník zboru určený príslušnou smernicou na výkon režimovej činnosti. (6) Výkon disciplinárnych trestov sa v uzavretom oddiele vykonáva podľa osobitného predpisu.26) (7) Za deň výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby sa považuje 24 hodín vykonaných odsúdeným. (8) V prípade uloženia disciplinárneho trestu umiestnenia odsúdeného do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase nastúpi odsúdený výkon disciplinárneho trestu v určený deň hneď po skončení pracovnej doby. V prípade, ak na dobu výkonu disciplinárneho trestu podľa 22) 23) 24) 25)
26)
§ 39 ods. 2 písm. b), d) a e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. § 82 ods. 2 až 5 zákona č. 475/2005 Z. z. § 52 ods. 3 písm. d) až f) zákona č. 475/2005 Z. z. § 83 zákona č. 475/2005 Z. z. § 91 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. § 54 a 55 zákona č. 475/2005 Z. z.
15
prvej vety pripadnú dni pracovného pokoja, odsúdený bude umiestnený v uzavretom oddiele až do najbližšieho nástupu do práce. § 20 Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím (1) Účelom zriadenia oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím je vytvorenie vhodných podmienok na primerané zaobchádzanie s odsúdenými uvedenými v osobitnom predpise.27) (2) Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím sa zriaďuje v súlade s osobitnými predpismi.28) Pri zriaďovaní oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím sa vytvárajú vhodné podmienky na bezbariérový prístup a pohyb aj do vonkajších priestorov ústavu, na vychádzkový dvor, výdaj stravy, ošetrenie v zdravotníckom zariadení a vykonanie nákupu v predajni v ústave. (3) Priestorové vybavenie oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím zahŕňa izby a cely. Súčasťou oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím sú spravidla priestory na kultúrno-osvetovú činnosť, rehabilitačnú, záujmovú alebo terapeutickú činnosť. (4) Pedagóg v spolupráci so psychológom a sociálnym pracovníkom vypracuje program zaobchádzania, v ktorom sa prihliada na zdravotné postihnutie odsúdeného. Pri zaobchádzaní s odsúdenými participuje zdravotnícky personál ústavu. § 21 Výstupný oddiel (1) Výstupný oddiel sa zriaďuje v súlade s osobitnými predpismi.29) Priestory výstupného oddielu tvoria účelne vybavené izby alebo cely. Súčasťou výstupného oddielu je viacúčelová miestnosť slúžiaca spravidla na kultúrno-osvetovú činnosť a priestory pre samoobslužné činnosti. (2) Priestory pre samoobslužné činnosti sú podľa možností ústavu vybavené vhodným kuchynským zariadením na prípravu jedla a stolovanie, mikrovlnnou rúrou, rýchlovarnou kanvicou, kuchynským riadom, drezom na umývanie riadu, skriňou na riad, práčkou, žehličkou, žehliacou doskou a šijacími potrebami. (3) Odsúdený sa do výstupného oddielu umiestni alebo z výstupného oddielu premiestni rozhodnutím riaditeľa ústavu na návrh pedagóga po prerokovaní v komisii. (4) Počas pobytu odsúdeného vo výstupnom oddiele je odsúdený spravidla zaradený na vhodné pracovisko, prípadne na pracovisko s upravenou pracovnou dobou tak, aby mohol plniť program prípravy na prepustenie.
27)
§ 84 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. § 84 zákona č. 475/2005 Z. z. § 92 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. 29) § 85 zákona č. 475/2005 Z. z. § 93 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. 28)
16
(5) Formy a metódy individuálneho a skupinového pôsobenia na odsúdených vo výstupnom oddiele sa zameriavajú na získanie, precvičenie alebo utvrdenie zručností potrebných po prepustení z výkonu trestu. Pozornosť sa venuje samoobslužným činnostiam a bežne vykonávaným domácim prácam, organizácii činností, plánovaniu a hospodáreniu s peniazmi, nákupom, príprave jedál, upratovaniu, starostlivosti o prostredie a kvetinovú výzdobu, údržbe odevu a podobne. Vo výstupnom oddiele sa realizujú zmiernenia obmedzení výkonu trestu podľa osobitného predpisu.30) § 22 Kompenzačná miestnosť (1) V ústave sa zriaďuje kompenzačná miestnosť v súlade s osobitnými predpismi.31) Minimálne požiadavky na zriadenie kompenzačnej miestnosti sú uvedené v prílohe č. 11 tohto rozkazu. (2) Pri umiestňovaní do kompenzačnej miestnosti sa postupuje v súlade s osobitnými predpismi.32) PIATA ČASŤ BEZDROGOVÁ ZÓNA § 23 Zriadenie a zrušenie bezdrogovej zóny (1) Účelom zriadenia bezdrogovej zóny je znížiť rizikové faktory prístupu a kontaktu odsúdeného s omamnými látkami, psychotropnými látkami, ich prekurzormi a jedmi (ďalej len „droga“) a alkoholickými nápojmi (ďalej len „alkohol“) s cieľom zabezpečiť optimálne podmienky na psychický, sociálny a telesný rozvoj osobnosti odsúdeného uplatňovaním protidrogových programov. (2) Pre odsúdených sa bezdrogová zóna zriaďuje v súlade so zásadami vnútornej diferenciácie ako samostatný kolektív alebo skupina. V otvorenom oddelení sa bezdrogová zóna môže zriaďovať ako jeden organizačný celok. (3) Zriadenie a zrušenie bezdrogovej zóny schvaľuje generálny riaditeľ zboru. Zriadenie bezdrogovej zóny schvaľuje generálny riaditeľ zboru na základe projektu predloženého riaditeľom ústavu. § 24 Umiestnenie odsúdeného do bezdrogovej zóny (1) Do bezdrogovej zóny sa umiestňuje odsúdený, ktorý s drogou neobchodoval, drogu neužíval, drogu síce užíval, ale v súčasnosti je motivovaný k abstinencii a ochote podriadiť sa pravidlám bezdrogovej zóny a odsúdený, ktorý úspešne absolvoval dobrovoľné
30)
§ 93 ods. 7 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. § 12 ods. 7 zákona č. 221/2006 Z. z. § 18 ods. 6 zákona č. 475/2005 Z. z. 32) § 7 ods. 5 zákona č. 221/2006 Z. z. § 81 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z. 31)
17
liečenie drogových závislostí alebo protialkoholické liečenie33) alebo súdom uložené ochranné liečenie.34) (2) Do bezdrogovej zóny možno umiestniť osobu odsúdenú za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi35) alebo za trestný čin šírenia toxikománie36) iba po predchádzajúcom dôkladnom zvážení okolností a rizík spojených s týmto umiestnením.
a) b) c) d)
(3) Do bezdrogovej zóny sa spravidla neumiestňuje odsúdený, u ktorého boli zistené: porucha osobnosti spojená s neprimeraným riešením problémových situácií, prejavy ťažkej depresie, obmedzenia výkonu väzby, opakované alebo závažné porušenie ústavného poriadku.
(4) Do bezdrogovej zóny v ústave sa umiestňuje odsúdený na základe jeho žiadosti (príloha č. 12). Žiadosť odsúdeného na zaradenie do bezdrogovej zóny predkladá komisii na prerokovanie pedagóg v spolupráci so psychológom spolu so stanoviskom. O žiadosti odsúdeného na zaradenie do bezdrogovej zóny po prerokovaní v komisii rozhoduje riaditeľ ústavu. (5) Pred umiestnením do bezdrogovej zóny podpíše odsúdený vyhlásenie (príloha č. 13), v ktorom súhlasí, že bude rešpektovať pravidlá a zásady bezdrogovej zóny. (6) Odsúdený je pri nástupe do výkonu trestu informovaný o možnostiach a podmienkach umiestnenia do bezdrogovej zóny, o jej pravidlách a zásadách. § 25 Zaobchádzanie s odsúdeným v bezdrogovej zóne (1) Cieľom pri zaobchádzaní s odsúdeným v bezdrogovej zóne je viesť odsúdeného k presvedčeniu, že toxikománia je jeden z možných faktorov podmieňujúcich trestnú činnosť a vznik osobnostných problémov tak, aby sám racionálnym spôsobom dokázal riešiť a zvládnuť životné situácie bez drogy. (2) Zaobchádzanie v bezdrogovej zóne je zamerané na: a) primárnu prevenciu u odsúdeného, ktorý neužíval drogu, ale vzhľadom na sklon ku konformite a napodobňovaniu ho možno považovať v tejto súvislosti za rizikového, b) sekundárnu prevenciu u odsúdeného, ktorý už drogu užíval a hrozí riziko opätovného užívania drogy. (3) Zaobchádzanie v bezdrogovej zóne sa vykonáva v súlade s osobitnými predpismi,4) pričom sa kladie dôraz na využívanie skupinových foriem zaobchádzania, ktoré sú zamerané na preventívne protidrogové programy. Pri skupinových formách zaobchádzania sa uplatňuje skupinové poradenstvo, sociálne učenie, sociálny tréning, relaxácia a klubové aktivity záujmového, kultúrneho alebo športového zamerania. 33)
RMS č. 4/1997 o dobrovoľnom liečení drogových závislostí a protialkoholickom liečení odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. 34) § 73 a 74 zákona č. 300/2005 Z. z. 35) § 172 ods. 2, 3 alebo 4 zákona č. 300/2005 Z. z. 36) § 174 zákona č. 300/2005 Z. z.
18
(4) Program zaobchádzania je v bezdrogovej zóne zameraný na adaptáciu odsúdeného na podmienky výkonu trestu, racionálne riešenie problémov, zmenu názorov o sebe, spoločnosti, jej hodnotách a normách, prehodnotenie postojov k spáchanému trestnému činu a uloženému trestu odňatia slobody, hodnotenie správania a jeho zmeny, najmä v súvislosti s užívaním drog. (5) V bezdrogovej zóne sa vytvárajú priestorové a materiálne podmienky, ktoré zabezpečujú odsúdenému aktívne využívanie voľného času (napríklad športové aktivity, záujmové aktivity). § 26 Preventívne opatrenia a postupy v bezdrogovej zóne (1) Z dôvodu zabránenia výroby alebo prechovávania drog alebo alkoholu sa odsúdený podrobuje osobným prehliadkam a nariadeným opatreniam za účelom zistenia užitia drog alebo alkoholu (príloha č. 13). (2) Ak je u odsúdeného po kontrole na užitie drog alebo alkoholu zistené užitie niektorej látky, pedagóg spracuje návrh na vyradenie odsúdeného z bezdrogovej zóny a predloží ho vedúcemu oddelenia. O vyradení odsúdeného z bezdrogovej zóny rozhoduje riaditeľ ústavu. Porušenie podmienky umiestnenia do bezdrogovej zóny je konaním podľa osobitného predpisu.37) § 27 Personálne a organizačné zabezpečenie činnosti bezdrogovej zóny (1) Činnosť bezdrogovej zóny spravidla zabezpečuje pedagóg, psychológ, sociálny pracovník a zdravotnícky personál ústavu, ktorí sa zaraďujú do výcvikov v programoch zameraných na prácu s drogovo závislými klientmi schválených generálnym riaditeľom zboru. (2) O spoluprácu pri zaobchádzaní v bezdrogovej zóne môže riaditeľ ústavu požiadať aj pracovníkov odboru sociálnych vecí a rodiny úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne ďalších inštitúcií, dobrovoľných združení, cirkevných a charitatívnych inštitúcií v súlade s osobitným predpisom.38) § 28 (1) Zdravotnícky personál ústavu vedie evidenciu odberu vzoriek podrobených rozboru drog, alkoholu a liekov, v ktorej vyznačí základné číslo odsúdeného, meno a priezvisko odsúdeného, dátum, čas, zameranie a spôsob kontroly, výsledok testu a prijaté opatrenie (príloha č. 14). (2) Odbor zdravotnej starostlivosti Generálneho riaditeľstva zboru v spolupráci so zdravotníckym zariadením v ústave, v ktorom je zriadená bezdrogová zóna, zabezpečí v potrebnom množstve zdravotnícky materiál na testovanie užitia drog a alkoholu (identifikačno-vyhľadávacia technika, analyzátory drog). 37) 38)
§ 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. § 66 zákona č. 475/2005 Z. z.
19
§ 29 Za činnosť bezdrogovej zóny zodpovedá vedúci oddelenia. Hodnotenie činnosti bezdrogovej zóny je súčasťou písomnej správy o stave a úrovni uplatňovania individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania, ktorú predkladá vedúci oddelenia na rokovanie kolégia riaditeľa ústavu. ŠIESTA ČASŤ ZAOBCHÁDZANIE S OBVINENÝM ALEBO ODSÚDENÝM V SÚVISLOSTI SO VZNIKOM MIMORIADNEJ UDALOSTI SEBAPOŠKODENIA ALEBO SAMOVRAŽDY § 30 (1) Pre účelné zaobchádzanie s rizikovou skupinou obvinených alebo odsúdených, u ktorých príslušníci zboru a zamestnanci zboru podieľajúci sa na zaobchádzaní objektívnym spracovaním získaných informácií (napríklad z korešpondencie, individuálneho pohovoru, vstupnej lekárskej prehliadky, pri prijímaní obvineného alebo odsúdeného do výkonu väzby alebo výkonu trestu od príslušníkov policajného zboru alebo samotného obvineného alebo odsúdeného, z posúdenia jeho aktuálneho psychického stavu, zdravotného stavu, záverov psychologického alebo psychiatrického vyšetrenia alebo iných zdrojov) vyhodnotia zvýšené riziko sebapoškodenia a samovražedného konania, sa ustanovujú nasledovné rizikové skupiny: a) č. 1 – obvinenému alebo odsúdenému sa nariaďuje zvýšená pozornosť, b) č. 2 – obvinenému alebo odsúdenému sa nariaďuje zvýšený dohľad, c) č. 3 – obvinenému alebo odsúdenému sa nariaďuje monitorovanie. (2) Dôvodom na zaradenie obvineného alebo odsúdeného do rizikovej skupiny je správanie a skutočnosť, ktoré môžu v konečnom dôsledku vyústiť do mimoriadnej udalosti sebapoškodenia alebo samovraždy, najmä: a) výrazné maladaptívne prejavy v správaní obvineného alebo odsúdeného; osobitne u obvineného alebo odsúdeného, ktorý je prvýkrát vo výkone väzby alebo výkone trestu, b) úmrtie blízkej osoby, na ktorú bol obvinený alebo odsúdený silne citovo viazaný, nečakaný rozpad manželstva, respektíve iného vzťahu alebo náhla strata sociálneho zázemia, c) trestné stíhanie za trestný čin spáchaný pod vplyvom afektu, alkoholu alebo iných omamných látok (najmä u obvineného alebo u odsúdeného bez kriminálnej záťaže, požívajúceho vo svojom sociálnom okolí dobrú povesť, sociálne ukotveného), d) negatívne zmeny v správaní obvineného alebo odsúdeného podmienené napríklad obavou z možnej zmeny ubytovania, očakávanou zmenou spôsobu výkonu trestu, obavou z výšky možného trestu odňatia slobody). (3) O zaradení obvineného do rizikovej skupiny č. 1 a o jeho vyradení z tejto skupiny rozhoduje spravidla samostatný referent režimu špecialista alebo samostatný referent režimu. O zaradení odsúdeného do rizikovej skupiny č. 1 a o jeho vyradení z tejto skupiny rozhoduje spravidla pedagóg. (4) O zaradení obvineného alebo odsúdeného do rizikovej skupiny č. 2 alebo 3, respektíve preradení do skupiny s vyšším rizikom, rozhoduje vedúci oddelenia
20
(v mimopracovnom čase vedúci zmeny), pričom informácie vyhodnocuje podľa potreby v súčinnosti s vedúcim úseku/skupiny psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti, psychológom, pedagógom, vedúcim lekárom, lekárom zdravotníckeho zariadenia v ústave, psychiatrom, respektíve iným príslušníkom zboru alebo zamestnancom zboru. (5) O vyradení obvineného alebo odsúdeného z rizikovej skupiny č. 2 alebo 3, respektíve preradení do skupiny s nižším rizikom, rozhoduje vedúci oddelenia, ak pominuli dôvody zaradenia obvineného alebo odsúdeného do rizikovej skupiny č. 2 alebo 3 a psychický stav obvineného alebo odsúdeného bol zhodnotený ako kompenzovaný. Vedúci oddelenia vyhodnocuje informácie v súčinnosti s vedúcim úseku/skupiny psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti, psychológom, pedagógom, vedúcim lekárom, lekárom zdravotníckeho zariadenia v ústave, psychiatrom, respektíve iným príslušníkom zboru alebo zamestnancom zboru. (6) O zaradení, vyradení a preradení obvineného alebo odsúdeného do inej rizikovej skupiny vykoná príslušník zboru uvedený v odseku 3 až 5 v aplikácii VVVT v časti „Osobná karta 1“ vo výberovej položke „Dôležité poznatky oddelenia VV/VT“ záznam a v časti „Ďalšie záznamy“ vo výberovej položke „Iné záznamy“ záznam s odôvodnením a v prípade potreby zabezpečí prenos informácie aj iným vhodným spôsobom (napríklad v knihe odovzdania a prebratia služby, na intranete) príslušníkom zboru a zamestnancom zboru, ktorí sa bezprostredne podieľajú na zaobchádzaní s obvineným alebo odsúdeným. § 31 Na účely zaobchádzania s obvineným alebo odsúdeným, ktorý bol zaradený do rizikovej skupiny sa rozumie: a) zvýšenou pozornosťou – súhrn aktivít príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, ktorého primárnym cieľom je predchádzať prípadnej dekompenzácii obvineného alebo odsúdeného; sledovanie komunikácie (písomnej, ústnej) a vyhodnocovanie akýchkoľvek nezvyčajných prejavov správania obvineného alebo odsúdeného počas výkonu režimovej činnosti a zaobchádzania; za nezvyčajné prejavy správania sa považujú napríklad zmeny v obsahu a spôsobe komunikácie s inými obvinenými alebo odsúdenými a s príslušníkmi zboru a zamestnancami zboru, uzatvorenosť a odmietanie komunikácie, tendencie vyvolávať alebo zúčastňovať sa na interpersonálnych konfliktoch, odmietanie účasti na pravidelnej režimovej činnosti a podobne, b) zvýšeným dohľadom – súhrn služobných činností príslušníka zboru, pri ktorých sa vykonáva nepravidelná kontrola pohybu a činnosti obvineného alebo odsúdeného; časový interval dvoch po sebe nasledujúcich kontrol pri tejto činnosti predstavuje najviac 30 minút, c) monitorovaním – nepretržitá kontrola pohybu a činností obvineného alebo odsúdeného v cele alebo izbe na to určenej kamerovým systémom, s výnimkou priestoru hygienického zariadenia (WC) a sprchy; ak nie je možné zabezpečiť monitorovanie obvineného alebo odsúdeného kamerovým systémom, monitorovanie zahŕňa aj nepretržitú fyzickú kontrolu správania, pohybu a činností obvineného alebo odsúdeného v súlade s výkonom režimovej činnosti.
21
§ 32 Zaobchádzanie s obvineným alebo odsúdeným s nariadenou zvýšenou pozornosťou (1) V procese zaobchádzania s obvineným alebo odsúdeným, ktorý bol zaradený do rizikovej skupiny č. 1 (vyhodnotené riziko sebapoškodenia a samovražedného konania ako nízke) je potrebné zabezpečiť zaobchádzanie formou zvýšenej pozornosti. (2) S odsúdeným vo výkone trestu pedagóg poverený vedením skupiny, do ktorej je odsúdený zaradený, vykonáva častejšie cielené pohovory, sleduje jeho korešpondenciu a postavenie v skupine. Príslušník zboru vykonávajúci režimovú činnosť v priebehu kontrolnej činnosti v oddiele, respektíve v izbe alebo cele, cielene pozoruje správanie odsúdeného. Zmenu v správaní odsúdeného príslušník zboru vykonávajúci režimovú činnosť bezodkladne oznámi príslušnému pedagógovi, v jeho neprítomnosti vedúcemu oddelenia, respektíve vedúcemu zmeny. Zmeny v správaní odsúdeného zaznamená príslušník zboru vykonávajúci režimovú činnosť v aplikácii VVVT v časti „Ďalšie záznamy“ vo výberovej položke „Iné záznamy“ – aktivita: „Záznam referenta režimu alebo iného príslušníka“. Psychológ vyhodnotí osobnostné vlastnosti a psychický stav odsúdeného a v prípade potreby mu poskytne psychologické služby. Pri zaobchádzaní s odsúdeným je potrebné využívať poznatky o odsúdenom získané aj od iných príslušníkov zboru a zamestnancov zboru (napríklad príslušníkov zboru z úseku/skupiny/referátu preventívno-bezpečnostnej služby) a primerane spolupracovať aj so samosprávou odsúdených. (3) Obdobne sa postupuje pri zaobchádzaní s obvineným, kde úlohy určené pre pedagóga čiastočne vykonáva samostatný referent režimu alebo samostatný referent režimu špecialista. Psychológ poskytne psychologické služby obvinenému na jeho žiadosť alebo na podnet príslušníka zboru alebo inej osoby len so súhlasom obvineného. V prípade, že obvinený odmietne psychologické služby, túto skutočnosť psychológ zaznamená v aplikácii VVVT v časti „Ďalšie záznamy“ vo výberovej položke „Iné záznamy“ – aktivita: „Záznam referenta režimu alebo iného príslušníka“. § 33 Zaobchádzanie s obvineným alebo odsúdeným s nariadeným zvýšeným dohľadom (1) V procese zaobchádzania s obvineným alebo odsúdeným, ktorý bol zaradený do rizikovej skupiny č. 2 (vyhodnotené riziko sebapoškodenia a samovražedného konania ako stredné) je potrebné zabezpečiť zaobchádzanie formou zvýšeného dohľadu. (2) Cieľom zaobchádzania s odsúdeným, ktorý má nariadený zvýšený dohľad, je čo najskôr opätovne docieliť rovnováhu medzi emotivitou a racionalitou. Účelom zaobchádzania je znížiť napätie a priviesť odsúdeného do stavu umožňujúcemu mu adekvátne fungovanie v systéme štandardného výkonu trestu. Primárne je potrebné získať relevantné informácie, ktoré podmienili jeho aktuálny stav. Psychológ vyhodnotí osobnostné vlastnosti a psychický stav odsúdeného. V rámci zaobchádzania psychológ poskytuje psychologické služby odsúdenému podľa stanoveného „Programu poskytovania psychologických služieb“ v súlade s interným predpisom.39) (3) Obdobne sa postupuje pri zaobchádzaní s obvineným vo výkone väzby, kde úlohy určené pre pedagóga čiastočne vykonáva samostatný referent režimu alebo samostatný 39)
RGR č. 17/2012.
22
referent režimu špecialista. Psychológ poskytne psychologické služby obvinenému na jeho žiadosť alebo na podnet príslušníka zboru alebo inej osoby len so súhlasom obvineného. V rámci zaobchádzania psychológ navštívi obvineného podľa stanoveného „Programu poskytovania psychologických služieb“. V prípade, že obvinený odmietne psychologické služby, túto skutočnosť psychológ zaznamená v aplikácii VVVT v časti „Ďalšie záznamy“ vo výberovej položke „Iné záznamy“ – aktivita: „Záznam referenta režimu alebo iného príslušníka“. § 34 Zaobchádzanie s obvineným alebo odsúdeným s nariadeným monitorovaním (1) V procese zaobchádzania s obvineným alebo odsúdeným, ktorý bol zaradený do rizikovej skupiny č. 3 (vyhodnotené riziko sebapoškodenia a samovražedného konania ako vysoké) je potrebné zabezpečiť zaobchádzanie formou monitorovania. (2) Počas monitorovania zabezpečuje zaobchádzanie s obvineným alebo odsúdeným riaditeľom ústavu určený príslušník zboru, najmä samostatný referent režimu, samostatný referent režimu špecialista, pedagóg, psychológ, sociálny pracovník v spolupráci s vedúcim lekárom, lekárom zdravotníckeho zariadenia a psychiatrom. (3) Zaobchádzanie je potrebné zamerať najmä na odstránenie aktuálnych psychických problémov vo výkone väzby a vo výkone trestu a na prekonanie aktuálneho krízového stavu s cieľom eliminovať možné riziká sebapoškodenia, prípadne samovraždy. Primárnym cieľom je získať objektívne informácie, ktoré spôsobili dekompenzáciu obvineného alebo odsúdeného. Následne je potrebné so získanými informáciami pracovať tak, aby sa správanie obvineného alebo odsúdeného stabilizovalo. V rámci zaobchádzania psychológ poskytuje psychologické služby odsúdenému podľa stanoveného „Programu poskytovania psychologických služieb“. Obvinenému psychologické služby psychológ poskytne len s jeho súhlasom. V prípade, že obvinený odmietne psychologické služby, túto skutočnosť psychológ zaznamená v aplikácii VVVT v časti „Ďalšie záznamy“ vo výberovej položke „Iné záznamy“ – aktivita: „Záznam referenta režimu alebo iného príslušníka“. § 35 (1) Pri zaobchádzaní s obvineným alebo odsúdeným zaradeným v rizikovej skupine je potrebné uplatňovať spravidla individuálne formy zaobchádzania, najmä rozhovor, poradenstvo, intervenciu, krízovú intervenciu a iné metódy a postupy zaobchádzania realizované individuálnou formou, najmä psychoterapeutické a špeciálno-pedagogické postupy, relaxačné a poradenské metódy s prihliadnutím na psychický stav obvineného alebo odsúdeného. (2) Obvinený alebo odsúdený zaradený v rizikovej skupine sa spravidla neumiestňuje samostatne, s výnimkou osobitných prípadov (napríklad umiestnenie obvineného podľa osobitného predpisu40)). (3) Režim a organizáciu aktivít je potrebné prispôsobiť osobnostným vlastnostiam a psychickému stavu obvineného alebo odsúdeného.
40)
§ 7 ods. 3 písm. b) alebo c) zákona č. 221/2006 Z. z.
23
(4) V prípade záujmu možno obvinenému alebo odsúdenému umožniť účasť na duchovnej službe v súlade s interným predpisom.41) SIEDMA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 36 Ustanovenia tohto rozkazu sa primerane vzťahujú na: a) obvineného vo výkone väzby, b) obvineného vykonávajúceho väzbu a odsúdeného vykonávajúceho trest odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne. § 37 Prechodné ustanovenia (1) Tlačivá uvedené v prílohách č. 4 a 6 tohto rozkazu sa začnú používať až po spotrebovaní skladových zásob tlačív v ústave: a) T ZVJS. skl. č VII/4 – Evidenčná karta návštev, b) T ZVJS skl. č. VII/8 – Evidenčná karta balíkov, c) T ZVJS skl. č. VII/46 – Obal osobnej karty. (2) Pri používaní tlačív podľa odseku 1 vykoná príslušník zboru alebo zamestnanec zboru v prípade potreby nevyhnutné zmeny priamo v príslušnom tlačive. § 38 Záverečné ustanovenia Z r u š u j e m: 1. RGR č. 86/2009 o zaobchádzaní s obvinenými a odsúdenými. 2. RGR č. 23/2011 o vyhlásení mimoriadnych opatrení v Zbore väzenskej a justičnej stráže v súvislosti s prekročením ubytovacích kapacít a v záujme predchádzania vzniku sebapoškodení a samovrážd obvinených alebo odsúdených. § 39 Tento rozkaz nadobúda účinnosť 15. augusta 2012. Bratislava, 13. augusta 2012 Číslo: GR ZVJS-19/21-2012 Prílohy: 14/27 v zast. plk. Mgr. Daniel Földeši v. r. námestník generálneho riaditeľa pre služobné veci 41)
RGR č. 3/2009.
24
plk. Mgr. Eugen Balko generálny riaditeľ
25
