P r e d p l a t n á c e n a pre tých, ktorí nie sú ólenami «Uh.-kraj. vzdel. spolku slovenského!: N a celý r o k 3 k o r u n y .
Expedícia: 17., Egyetem-utcza 4.
Za Horniaky. Tá pomocná akcia, ktorú ministerstvo orby cietom hospodárskeho napomoženia Horniakov pred pár rokmi zaviedlo, už prináša svoje blahodarné ovocie.«Horno vidiecke ministerské poslanstvo žilinské nepremeškáva žiadnu príležitosť ku tomu, aby svoju pomocnú ruku podalo gaz dovskému obecenstvu tam, kde je to po trebné. Zakladaním gazdovských kruhov, poskytovaním peňažnej pomoci, rozdáva ním potrebných strojov za znížené ceny alebo prípadne aj zdarma, zaopatřováním lacnejšieho s ej iva, umelého hnojiva ku na právaniu rolí a lúk, usporiadaním hospo dárskych odborných prednášok, atd. atd. žilinská ministerská expositúra postavila gazdov už v nejednej obci na nohy a poskytla príklady, ako treba gazdovať, aby gazdovstvo zaslúžený osoh donášalo. Z tejto príležitosti poukážeme na tú blahodarnú prácu, ktorú ministerské po-
Miestnosť tUh.-kraj.vzdel. spolku slovenského» B u d a p e s t , I., K e l e n h e g y l - ú t 2 8 . ; sem sa posielajú všetky listy pre spolok a časopis.
lanstvo žilinské v minulom roku vyvi nulo okolo sriadenia poučných gazdov ských prednášiek a okolo napravenia pa sienkov po Horniakoch. Hornovidiecke ministerské poslánstvo v 102-och gazdovských kruhoch, ktoré patria do jeho účinkujúceho kruhu, mi nulej zimy usporiadalo 934 odborných gazdovských prednášiek. Odborníci pred nášali gazdom: o chovaní dojných kráv a o odstavovaní teliec; o pestovaní krmu s dlhým klasom; o pestovaní repy; o používaní umelých hnojív; o upotrebbvaní strojov a mašín pri obrábaní rolí v malom gazdovstve; o mlečiarstve; o do rábaní a opravovaní semena, na siatie; o chytľavých chorobách zvierat; o chove rožného statku, ošípaných, oviec, domá cich zajacov a hydiny; o oprávaní lúk a pasienok; o hnojení maštaľným trusom; o chorobách gazdovských rastlín, o vče lárstve ; o ovocinárstve atd. atd. Tieto po učné prednášky počúvalo asi 60.000 po-
Vlasť a Svet.
Strana 354.
slucháčov, medzi ktorými poslanstvo roz dalo aj poučné gazdovské spisy a vy losovali aj poslanstvom darované kusy gazdovského náradia. Opravu pasienkov a lúk Hornovidiecke ministerské poslanstvo malo tiež na veľkej starosti. Zakročením poslán stva v sied mych stoliciach: v trenčianskej, liptovskej, oravskej, turčianskej, zvolenskej, tekovskej a gemersko-malohontianskej v 238 ob ciach 9593 katastrálnych jutár pasienkov a lúk bolo opravené. Opravenie týchto pasienkov a lúk vyžadovalo nakládok 81.000 korún, na tento nakládok ale po slanstvo vyprostredkovalo od ministeriuma 50.000 korún štátnej podpory. Chvályhodná činnosť žilinskej expositúry za dobro chudobného ľudu zasluhuje to najväčšie uznanie. V tejto akcii náš ľud vidí pomocnú ruku uhorskej vlády, ktorá blahobyt ľudu stále nosí na srdci a stará sá o jeho majetkové pozdvihnutie nakoľko je to len možné. Osoh z umelých
hnojív.
Darmstadtský professor Wagner z po kusov konaných s umelými hnojivami ustálil, že umelé hnojivá v cene 100 ma riek pri obilných rastlinách prinesú osohu asi 250 mariek, pri kopaninách asi 300 mariek a pri krmných rastlinách asi 500 mariek. Poprávame pôdy superfosfátom a piesočnatej pôdy superfosfátom a draslom najväčší osoh donáša predovšetkým pri dateline, lucerne, vike (ladníku), hra chu, fazuli a pri reťkovke! V Nemecku sa dokázalo, že upotřebe ním draselnatého superfosfátu jeden raz roľa nezunuje datelinu a dokázalo sa i to, že hnojenie maštaľným a zeleným hno jom len tak zväčší veľmi úrodu, jestli na viazanú pôdu mimo maštalného alebo zeleného hnoja na viazanú pôdu roz
Číslo 23.
sejeme i superfosfát a na piesočnatú pôdu draselnatý superfosfát. V našej vlasti dosiaľ superfosfátom po právali pôdu takmer len pod klasovité rastliny, čo je i na mieste, lebo klasoviny zvláště veľa fosforečnej kyseliny vytiahnu z pôdy a opravdu dobré úrody môžu dať len vtedy, jestli obsah fosfo rečnej kyseliny v pôde aj superfosfátom zväčšíme. Ale sa poučme aj- z tej zkuše nosti Nemcov, za ktoré síce svedčia aj početné u nás konané pokusy, že totiž poprávame pôdy umelými- hnojivami po trebné je i pod krmné rastliny a je veľmi osozne. $L\LO d l h o žijú
včely?
Za starých časov (hej, tie staré zašlé zlaté časy!) včelári, ako i nevčelári veľmi, vysoko vážili život včiel. Niže 6—7 rokov sa ani neopovážili menej rátať a najviac na 10 rokov šacovali život včiel, ba nie ktorým sa i to málo videlo a nedržali za nemožné, že vraj i 30 rokov môžu včely žiť. (Boly to snád Matuzalemovské časy ? Red.) Teraz už istotne vieme a rozhodne môžeme tvrdiť, že to boly len prázdne namysleniny a že za taký dlhý čas a i to len za prajných okolností sa len jednotlivé čeľade udržať môžu, nie ale jednotlivá včela. Život jednotlivých včiel je o mnoho kratší, a nielen dľa ich po kolenia, lež i dľa životných pomerov je veľmi rozdielneho a romantického obsahu. Najdlhšie žijú královny, lebo ony nie len že sú silnejšej sústavy, silnejšieho tela, ale sú aj najmenej vystavené ne bezpečiu. Novovekí včelárski prírodozpytci a spisovatelia život matiek rátajú od 3 do 5 rokov, teda priemerne 4 roky,, ale vo včelaření na úžitok zriedka sa do žijú matky toho veku, lebo už v tre ťom roku života sa obyčajne vysilia, skrze čo ztratia svoju hodnosť a ked i prirodzenou smrťou nezhynu, tak im samé včely krpce podrazia, alebo ich sám včelár odstráni. Preto tedy vo vče laření na úžitok nemôžme rátať život
Strana 356.
Vlasť a Svet,
matky ďalej, len na poltreťa roka alebo na tfi letá a dve zimy. Mnohí boli tej mienky, že vraj matky nežijú dalej než 6—7 mesiacov, za ktorý čas znesú vraj všetky vajíčka, tak ako samičky iného hmyzu a potom vraj zhynú, ale sa môžeme presvedčiť, že matka i za viac rokov žije, ked jej na príklad jedno křidélko zkrátíme a podľa toho ju môžeme dlho poznať. O mnoho ťažšie bolo ustálil ako dlho žijú robotnice? Lebo súc všetky jednaké a rovnaké, ich množenie sa a odumretie je veľmi ťažko sprevádzať pozornosťou. Ale slávny včelár Dzierzon a neskôr barón Berlepsch, ked si dali doniesť ta lianske včely, día ktorých dalo sa s isto • tou ustáliť, že jako dlho žijú robotné včely, a tak prišli na to, že v čase práce sú včely kratšieho života, než v čase od počinku. Keď tedy naše domáce včely (tmavé včely) dostaly na jar taliansku matku, v prvých troch týždňoch sa od tunajšej matky ešte vždy tmavé včely rodily, ale za dva mesiace ich počet veľmi upadol, v treťom mesiaci ešte viac zredly a vo štvrtom mesiaci úplne zmizly. Ked sa ale obnovenie, t. j . čarovanie matky v jaseň stalo, tak na jar boly v prevaž nej väčšine včely tmavé, lež do konca mája ich počet veľmi upadol, do konca júla ostaly už len dve-tri a tak celá čeľaď už len z talianskych včiel pozostávala. Día tohoto je tedy isté, že robotné včely môžu žiť počnúc od októbra až do konca mája, tedy asi za 8 mesiacov; počas vonkajšej práce ale len za 10—11 týždňov a len máloktorá žije za celé tri mesiace. Z tohoto tedy nasleduje, že život včiel nie je práve preto tak krátky, že by boly slabej telesnej sústavy, ale preto, že ich práca zožiera, t. j . v pravom smysle slova v práci sa zoderú. Práve preto život včiel môžme rátať len na niekoľko týž dňov, lebo sa im pracovné údy zoderú a to je pre včely smrteľná rana. Čím je špatnejšie počasie a čím ťažšiu prácu včely konajú, tým sa i skôr zo derú. Na jar, ked sa počasie náhle mení, zvláště ale ked je daždivé a vetristé po časie, v tom čase, ked chotáre navštevujú
Budúcnosť uhádnuť
Číslo 23.
búrky a ľadovce, v ten čas veľký počet včiel vyjde na zkázu, v taký čas včela ani šesť týždňov nedožije. Ale mnoho včiel vyjde na zkázu i vtedy, ked nosia z klasovitých bylín a tŕnistých kríčkov potravu, lebo vtedy sa im krídelká na toľko zoderú a podriapu, že čo by aké koľvek mladé a silné boly, musia za hynúť. Najvyšší vek môžu dosiahnuť včely bez matky alebo také, ktoré žiadnej mlade nemajú, lebo tieto bárs i nezaháľajú, ale na žiaden pád tak silne nepracujú, jako tie, ktoré majú matku a mlad. Osirotené včely vidiac, že ich práca je bezvýsledná, oddajú sa svojmu osudu, zaháľajú a preto, že sa nezodierajú, môžu niečo dlhšie žiť. Konečne vieme, že život trúdov je len na jedno leto obmedzený a vieme i to, že i trúdov tiež tak, ako i robotné včely, najviac násilná smrť zo sveta berie. Trúdy, ktorí sa výnimočne zachránia od zpustošenia. čo sa ale veľmi zriedka stáva, často aj prezimujú a dočkajú sa jary a pravdepodobne len nasledujúce leto si ich vezme smrť so sebou, lebo chrániac sa každej práce, len za priaznivého počasia zvykly vyletovať a preto sú i menej nebezpečiu vystavené, než včely robotnice. Drahí bratia a sestry, ktorí sa včelár stvom zaoberáte a prírodu od Boha nám danú milujete, nasledujte príklad malej včelky, shromažďujte dary vám od Boha podávané v tej ž e prírode, zveladte a roz množujte svoje včelárstvo, aby ste sa stali osožnými nielen samým sebe. ale i vaším potomkom! Ja podal som vám článok tento síce a teorii, ale na základe praxe v tej nádeji, že sa vám tým za vďačím, že položím i ja jednu skalu na stavbu, ktorá má slúžiť ku blahobytu a rozkvetu nášmu včeláreniu Čítajte pilne včelárske knihy, ktoré vám podávajú radu a poučenia. Daj vám Boh zdaru a žehnaj prácam vaším ! Fr. T.-ský dipl. včelár.
R o z š i r u j t e «Vlasť a Svet»!
I aby sme videli a počuli, ako pokračujú iní zkúsení ľudia pri-rozličných neduhoch, ktoré aj nás samých m ô í u stihnúť. Keď m á m e oči otverené, vidíme, že m n o h í ľudia p r i vytknutiach, popáleninách, n a t r h n u t i a c h , opuchlinách, meraI vom krku, slabosti údov, bolesťach, triaške a oslaber í svalov nevie žiadon človek n a svete, ale z vecí, ktoré každodenne i Pellerov «Elsa-Fiuid» upotrebúvajú a toto by sme mali vidíme, m ô í e m e sa všeliče naučiť a t ý m t o obľahčiť a I použiť vo svoj prospech. Čitateľom bude zaujímavé vedeť, (Pokračovanie na druhej sírane.) príjemnejším urobiť n á š život. Boh n á m dal oči a uši, f
ASlO
Vlasť a Svet.
Čo nového doma a vo svete? Pred svätodušnými sviatkami delegácie zakľúčily svoje zasedania a tak cez sviatky politika odpočívala. Po sviatkoch najbliž šie dni zasadne krajinský snem, ktorý bude pojednávať návrhy prichystané ku pojednávaniu.
Strana 357.
V Albánii, menovite na okolí Durazzä povstalci sa tak vzbúrili, že panovník Vilhelm aj so svojou manželkou a dietkami utiahol sa na rakúsko-uhorskú vojenskú lod «Szigetvár», ktorá stojí v prístave, lebo bezpečnosť jeho života bola v ne istote. Ale potom sa panovník s lode vrátil do kaštieľa a tam sa radil o žia-
Franc Kossuth s jeho otcom Ludvikom Kossuthom v Turíne roku 1892.
linisterský predseda pred sviatkami dosťach povstalcov. Teraz panovník vy na rozhodnú žiadosť jeho veličenstva jednáva s vodcami povstalcov a od moc hlásil sa tieto dni na audienciu v Schon- ností pýta si vojenskú pomoc, lebo je brunne. Audiencia ministerského pred voči každému hnutiu malomocný, posedu má teda mimoriadnu významnosť. neváč nemá vojska. * * •¥• Výsluch je dôkazom, že král je už úplne zdravý. V poslednom čase totiž kráľ pri Vo Francúzsku teraz sa skončily vyjímal na výsluchu len dvorných hodno slanecké voľby. Vo francúzskom sneme stárov,, teraz ale prijíma už aj politikov. aj teraz zostala vo väčšine vládna strana. * * * čo lekár dr E m . Burger, Wien, I., Lugeek 7. o Fellerovom «Elsa-Fluide» p í š e : «S uspokejením vám sdelujem, že váš «Elsa-Fluid» pri reumatických bolesťach s najlepším vý sledkom sa upotrebúva a výhody tohto bolesti utišujúceho Iubovonného výrobku m a pobádajú, aby som ho aj ďalej npotrebúvaln. Tisíce podobných poďakovacích prípisov po tvrdzujú, že pri bolesťach každého druhu, zmořeni, sla bosti, m e n e n í sa v očiach atď. Fellerov «Elsa-Fluida je
neocenitelným domácim prostriedkom. Nemal by preto v žiadnom dome chýbať! Ani žalúdkové neduhy, zapečenie, nechuť k jedlu a zdutia neslobodno zanedbať, lež ku ich odstráneniu užívať Fellerove rebarbarové «Elsa-pilulei na prehnanie. Objednajte z nich 6 škatuliek franko za 4 ko runy a z Fellerovho «Elsa-Fluidu» 12 sklenic za 5 korún franko od lekárnika E. V. Felle^a, Štubica, Centrála čv 15. (st. záhrebská). ekri
Vlasť a Svet.
Strana 358,
DOPISY. (Ct. pánov dopisavatelov prosíme, aby sa pod svoje do pisy podpísali i vtedy, keď nechcú, aby ich meno bolo vytlačené. I n a k dopis neuverejníme.)
K i s P o r u b a , (Porúbka, st. liptovská), v júni. My sme tu gazdovia, majúci väčšie-menšie majetky, ale nás je viac takých, ktorí len zo zárobkov .žijeme. Ťažko sa tu u nás žije, zvláště preto, že máme vždy veíké výdavky. Ku pr. i teraz ideme kostol stavať, "čo nám v týchto tvr dých časoch veru iste dosť ťažko pojde. Gazdov stvo u nás nedonáša mnoho a keby sme sa za zárobkami nehýbali, tak zo samého gazdovstva by sme veru ani nevyžili. Nuž ale pridŕžame sa príslovia «kto chce žiť, nech sa kýva», nuž sa my veru kývame, hýbáme sa a tak i trváme, čo aj s veíkým namáhaním. Ešte dosial sme len ta boli, lebo tunajšia Glesingerova firma poskytla nám každodennú prácu okolo pitného dreva a na pílach a riadne nás týždenne vyplácala. Ale teraz Glesingerovská firma lesnú manipuláciu od slávneho äráru neprevzala a výhľady sú také, že nás viac ako polovica dosavádných robotníkov ostane bez práce. Ale nielen nás čaká tento osud, lež aj obyvateľov Királylehoty a Tepličky, lebo lesnú manipuláciu převzaly druhé firmy, ktoré o veľa menej robotníkov potrebujú. Vyše toho ešte ärár ide stavať tu železnicu, ktorá bude všetko drevo, ktoré sme my predtým po vode sháňali z dolín dolu voziť. Čitateľ. * * * B a r o s s h á z a , (st. trenčianska), v júni. Naša vyše 250 domov majúca dedina o pár dní bude ostávať prázdna, lebo by sme tu veru vyžiť nemohli, keby sme si po svete živnosť ne vyhľadávali. Naši chlapi, väčším dielom rozídu sa po svete za obchodom. Chodíme najviac tu po krajine, ale chodievame i na Moravu a do Rakús, len sa nám stala chyba, že nás z Rakús vy kázali, kde sme mohli najlepšie zarobiť. Ženbké chodia od nás len na poľné práce tak, že ked príde 10. mája, takmer nemožno u nás mladého človeka videť, len starí ľudia ostanú doma pra covať. Pred pár rokmi u nás bol dosť ubiedený svet, ale teraz, ked zavíta jaseň, veľa peňazí príde do
Silná vôľa
je taká prirodzenosť, ktorá rrôže človeka blaženým urobiť. Najviac l a d í m á slabú vôľu. Človek silnej vôle stojí nad inými ľuďmi, čo m u vždy výhody prináša. Možno povedať,
Gíslo 23.
našej dediny. Preto sú u nás štyri krčmy a tri sklepy, v ktorých sa nápoje a iné obchodné články predávajú a síce po takej cene, akú sami majitelia tých obchodov chcú. Preto náš velebný pán dekan v porozumení s občanmi usiloval sa na založení potravného a úverkového spolku, ktorý by u nás veľmi dobre mohol isť, lebo my väčším dielom len z hotových peňazí žijeme. Urobili-sme všetko, čo bolo potrebné ku zalo ženiu spolku, peňazí sobralo sa hned 3600 kor. Je pravda, že by sa za tie peniaze spolkový dom nebol mohol dať postaviť a sklep otvoriť, ale by sa to bolo dalo všetko spraviť, lebo u nás sú i takí peňažití ľudia, ktorí by boli dali ten dom postaviť, ale zo spolku vinou istých ľudí v obci žiaľbohu dosiaľ neni nič. — Tiež so žiaľom spomnem, že ačkoľvek sme my tu všetcia rímskokatolíci, ale takého opusteného chrámu Božieho ako je náš, nevideť široko-daleko. My v svete zkúsení ľudia, ked vidíme po chudobnejších ob ciach jaké majú okrášlené chrámy Božie, srdce nám stíska žiaľ, že my máme taký zanedbaný dom Boží. Čitateľ. -K -K -K
A l s ó S i p é k , (Dolné Šipice, stol. hontianska), lv júni. Mnohovážny pán Redaktor! Úctivé prosím, ráčte mi týchto pár riadkov uverejniť. V mnohých dopisoch týchto noviniek čítam o zlom chovaní sa mládeže a o nemiernom pití liehových ná pojov. Na nás sa veru chvála Bohu* nevzťahuje porekadlo «kostol prázdny, krčma plná», lebo my veru chrám Boží radi navštevujeme a na krčmu sa len z vonku obzreme. Pri tom sme pracovití a usilovní ľudia a pridŕžame sa toho napomenu tia: «ako si robíš, tak sa máš». My dobre ro bíme, preto sa dobre máme. Role a lúky dobre obrábame a tak aj úrody dobré mávame. My nechodíme po furmankách, ani po žiadnych zá robkoch ale svoj malý chotár dobre si obrábame a preto na stanici úrodou plníme celé vagóny tak, že nám to aj závidia obyvatelia susedných dedín, ktorí viac poľa majú, ale žita a jačmeňa menej predajú. — Tiež som čítal v dopisoch, že vlani dažde v chotároch veľa obcí překazily posvážať suchú úrodu s poľa. Nuž dáždov i u nás bolo veľa, ale náš usilovný ľud nečaká na že človek silnej vôle zachvátí a opanuje iných ľudí bez odporu. Ale silná vola prebývať môže len v zdravom tele, mu síme teda n a t o m byť, aby sme boli zdraví a od bolasti a nemoci oslobodení. V t o m t o ohľade veľmi dobre poslúži občerstvujúci, boľasť uľavujúci, oživujúci «Elsa F l u i d s . (Pokračovanie na druhej strane.)
Slasť a Svet.
slo 23.
Strana 359
KossuthOYO mausoleum v budapeštianskom cinteri, kde Franca Kossutha ku jeho otcovi Kossuthovi pochovali. ostatnú hodinu, preto sme chvála Bohu aj vlani šťastlivé sobrali úrodu s poía. • P. M.
Ludvikovi
K i r á l y k a , (st. zvolenská) v júni. Veíactený pán Redaktor! Prosím, ráčte uverej niť týchto mojich pár riadkov. Chotár máme vŕškovatý a pritom aj malý tak, že statku mô žeme len málo chovať a ani pásť ho nemáme kde
na svojom, preto i pasienok musíme si draho árendovať. (Poznamenáme redakcie. Kde majú malý cho tár a chovanie statku by sa ináč dobre darilo, tam nech obilných rastlín pestujú len toíko, aby pre svoju živnosť malí dosť zrna a na roliach nech sejú čím viac krmných rastlín pre statok, lebo zo statku zvláště na vašich stranách gazdo.
Musíme byť o t o m presvedčení, keď prečítame listy, jako listy professora dra E u g e n a Luxa z Wišnowej (Halič). Tento lekár píše : «Teší ma, že vám môžem sdeliť, že po m n o h ý c h pokusoch dokázal sa váš výborný Elsa-Fluid čo zvláště dobrý prostriedok, proti r h e u m a t i c k ý m a l á m k o v i t ý m •chorobám, proti kašlu, boleniu zubov, a hlavy, proti trhaniu v údoch a zvláště proti boleniu očí. J a upotrebujem ho u
početrjj'ch mojich pacientov so skvelým výsledkom a od porúčam v š e t k j m lekárnikom, aby ho objednali. Elsa-Fluid možno objednať u lekárnika E. V. Fellera, Stubica, Centrále č 15. (Záhrebská stolica), a síce 12 fliaš za 5 korún franko, aby ho m a l i v dome n a pohotové. Súčasne možno si objednať aj Fellerove rhebarbarove «Elsa-pilule» n a prehnanie, 6 škatuliek za 4 koruny. akir.
-K
-X -K
via môžu mať o vela, ale o vela väčši osoh, ako z pestovania obilných rastlín na predaj. Na mnohých stranách gazdovia toto už porozumeli a dla toho pokračujú. Red.) Sam. Kuszko.
CHYRNIK. N e m e c k ý c i s á r u d e d i č a t r ó n u . Nemecký cisár Vilhelm 12. júna príde do Konopišťa na vštíviť dediča nášho trónu Franca Ferdinanda. Možno, že cisár Vilhelm pojde aj do Sč"hônbrunna, aby zablahoželal nášmu královi ku jeho vyzdraveniu. K n i e ž a - p r i m a s — k a r d i n á l . Svätý otec na poslednom pápežskom konsistoriume triná stich arcipastierov vymenoval za kardinálov, medzi nimi aj uhorského knieža-primasa dra Jána Gsernocha. Ked do Ostrihomu doletel chýr o vymenovaní knieža-primasa za kardinála, o nie koľko hodín celé mesto bolo ozdobené zástavami a večer mesto na poctu nového kardinála osve tlili a sriadili faklový pochod s muzikou. Pred palotou vojenská banda a mužský spevokol dával serenádu, po ktorej podžupan v mene mesta po zdravil nového kardinála, ktorý dojaté dakoval za ovácie. Pápežský kurír Carmatori v stredu prišiel do Ostrihomu a vo štvrtok odovzdal kniežaprimasovi jeden odznak kardinálskej hodnosti: šarlatové kupucium za skvelej slávnosti.
P o z d r a v e n i e b i s k u p a R a d n a i h o . Z tej príležitosti, že jeho veličenstvo báňsko bystric kého biskupa dra Farkaša Radnaiho vyznačil hodnosťou skutočného vnútorného tajného radcu, kňažstvo novobaňského dekanátu dňa 25. mája korporatívne bolo na poklone u svojho biskupa vo Sv. Kríži. V mene kňazov dekan-farár Feldmajer vo vzletnej reči tlumočil ich vždy cítenú a pestovanú detinskú lásku a prítulnosť oproti biskupovi. Arcipastier vrelými slovami dakoval za dojímavé prejavenie lásky kňazov. N o v ý k a p i t á n g a r d y . Jeho veličenstvo grófa Alberta Lónyayho, jazdeckého generála vy menoval za kapitána uhorskej gardy namiesto zosnulého baróna Fejérváryho. V y z n a č e n i e . Jeho veličenstvo kráľ Pavlovi Králikovi evanjelickému učiteľovi v obci Kôzép-
palojta na uznanie jeho zásluh, ktoré si nado budol na poli vyučovania ľudu, udelil zlatý zá služný kríž. S m r ť . Akúcius Beniczky, býv. hlavný notár stolice turčianskej po dlhej a ťažkej chorobe v 52. roku života 21. mája zomrel v Turč. Sv. Martine. — Dr Ján Petrikovich, tit. hl. lekár stolice turčianskej, okresný lekár v 68. roku svojho života po krátkej chorobe 22. mája zomrel v Turč. Sv. Martine. — Vilhelm Klimo, ev. farár príbovský v stolici turčianskej po dlhej a chorobe v 65. roku svojho života 25. mája zomrel v Príbovciach. B i r m o v k a . Jeho excellencia báňsko-bystrický biskup dr Radnai tieto dni vo zvolenskom de kanáte udeľoval sviatosť birmovania a vo sviatok Božieho Tela vo svojom sídle osobne bude odbavovať slávnostnú svätú omšu, po ktorej po vedie processiu s převel, sviatosťou oltárnou. S t r a š n é n e š ť a s t i e n a m o r i . Pri brehoch Kanady v Amerike, oproti ústiu rieky St. Lavrence udalo sa strašné nešťastia. Vo veľkej hmle dňa 29. mája švédska nákladná lod «Storestad» vrazila do osobnej lode «Empress of Ireland)) takou silou, že za pár okamihov celá utonula. Lod viezla 1467 cestovateľov do Liverpoolu, z ktorých tisícdvadsaťtri duší zahynulo. Švédska lod namiesto toho, že by bola topiacich sa rato vala, rýchle dalej plávala. Iné zprávy zas hovo ria, že aj tá lod utonula. Z e m e t r a s e n i e . Z viac strán na severo-východe našej krajiny přišly zprávy o zemetrasení. Zem sa zastriasla 26. mája večer tak okolo pol 10. hod. Zemetrasenie pocítili medzi iným v Eperješi, v Košiciach, v Sátoraljaujhelyi, v Gálszécsi; v Homonne, vo Varannóve avNagydobre viac domov sa porúchalo. V Ungvári náradie v bytoch sa zakolimbalo a v Nyiregyházi zatriasol sa evanjelický kostol. J u b i l ä u m h a s i č s k é h o s p o l k u . V Trnovci (st. liptovská) tamojší dobrovoľný hasičský spolok 7. júna bude sláviť 40ročné jubiläum svojho za loženia.
Sliantavka a kulliavka. V obci Turócremete rožná lichva chorie na pyskovú ä paprčkovú chorobu. Podžupan Beniczky porobil poriadky cieľom zamedzenia rozširovania sa nákazy.
Pozdrav. Ghoáže lístoček štvorhranný, Chod v tie moje rodné strany. Chod pod Tatry, pod tie drahé, Kde som ztrávil chvíle *blahé. Chodže hor k rumám Trenčína, Ba i ta kde sníva Kšinná. Inovec môj sused starý V dobrý smer ťa rád napraví. Máš cestičku vybíjanú, Spoľahnúť sa môžeš na ňu Známych milých všade najdeš, Prijatý snád dobre budeš, A úloha jak hosťova, Je nie veľká, ani nová, Cujže teda, a potom: Poberaj sa, hor s Bohom!
Výsad jejich chyžky večného pokoja. Nech je toto pomník pamiatky jejich ctnej, Ktorý im stavia smutná duša moja.
Úloha týmto je ešte. nie skončená, Putuj dalej, však opusti Považie! Navštívená musí byť ešte i Kšinná, Že kde leží? — povie ti čarovné Záhorie. Neviem, však hádam, tam pri kostolíku Stojí chýžka, jednoduchá tichá. Dieťa hocktoré, povie ti smer k škole, Bo ved v nej prijíma krásne dary ducha, Ktorý toľko zkúsils, poznáš ked dnu kročíš, Ze ostatná práca je nie bárs najľahšia. No, ani nevravím, že sa ty v tom mýliš, Predsa ale smelosť! bola by aj ťažšia! Ved úsmev priateľský, ktorý ti dá smelosť Kde Váh súdruh dětinstva útleho Pri tvojom príchode, možno, ťa uvíta. Lúči sa s čarovnou zemou Matúšovou, Kráčaj bystro teda, a maj mi zmužilosť, Púšťajúc sa v náruč Dunaja sivého. Bo ruža na tŕni len bodľačom skvitá, Zastaň si úctivé domu panej k boku, Tam stretneš sa hned s Považskou Dolinou. Dolina táto je rodisko moje, Pozdrav ju smelé, čo priateľku dávnu. Kde som prvý blesk slnca ja uvítal; Smelo jej môžeš i pobozkať ruku, Kde som všetkým vládnul, i utratil všetko Nevzbudíš tým v nikom myšlienečku márnu. Kolíska to moja a moje rodisko ! Povedz jej, že všetko, čo na svete dobré Túto zem teda pobozkaj mi vrelé, Pre dobrých kvitne, nech ju obohatí, Je to povinnosť sväto-synovská. Nech na jej cestách ju nepotká zlé, Sdeľ jej: že radosti a mnohé jej žiale, Aj navždy nech sa jak mhla pred ňou tratí: Cítim, až mi bolesť moje srdce stíska. Co si ona praje, čo jej žiadosť sahá, A že bárs ma osud v diaľku šíru hodil Nech tým tu v bohatej miere vždy oplýva. A nedoprial mi sa v jej lone sa kojiť, Ba čo viac, nech všetko, všetko to dosiaha, Za to som ju ja z srdca nevyhodil, Co dobré nebe pre svojich zdržiava. Verne som ju ľúbil a aj budem ľúbiť. . Blaženosť a radosť nech ju nezanechá Pozdrav aj ľud môj, Nech sa každý dobrý v jej radosti kochá ! — Známych i priateľov, Družinu dětinstva A ked toto všetko skončíš, Aj školských súdruhov. Vráť sa nazpät, vráť sa k nám. Ze všetkým venujem pamiatku ochotnú, V tom môžeš byť uistený, Vernosť a lásku ale navždy vernú. Ze ja ťa rád privítam. Za to nám ty po večierky, Ta v tú dolinku povyše Trenčína, Pri fajočke, pri víne, Kde sa radosť, žiale a slzy rodia. Sdělíš: čo kde videl, zkúsiľ, Stúpaj poslík môj, ta do cintorína, Jak sa majú v Trenčíne? Kde spia večný spánok moji rodičovia, Či si šťastne vždy cestoval, Navštív hroby jejich a oddaj im slzu Ci ťa vdačne prijali ? Lásky a vernosti dedinského srdca. Ci sú zdraví, či sú šťastní Svätý ich pokoj neporuš v tom smútku, Ci sa na mňa spýtali? Ktorý ma na ceste žitia tu sprevádza. Zachovaj si všetko dobre, Radšej ich uisti že čo aj sirotu Múdre skončí úlohu: Nechali ma tu na seba samého, Bo už teraz do videnia: A čo ma i osud hodil v náruč svetu, Porúčam ťa osudu! Predsa som dosiahol prístavu istého. Karol z Trenčína. Kvetinami lásky, ľúbosti synovskej
Vlasť a Svet.
Strana 364.
Žobrák. Napísal: Ivan Turgeniev.
Číslo 23.
totižto nedal gleju ku masse papieru a fabrikant bol celý preč od hnevu nad tým, že toľko materiálu k papieru vyšlo na nivoč. Čoskoro ale zbadal, že pokazený papier má tú vlastnosť, že vpije tekutinu a zvláště černidlo bez toho, že by voláky flak ostal. Jako výtečný obchodník hned zbadal významnosť tohto objavenia. Spravil reklamu novému vynálezu a za neslý chané krátky čas minul celú svoju zá sobu. Od tých čias sa fabrika až po dnes zaoberá so zhotovením pijavého papieru. Terajší pijavý papier je ostatne o volaco drahší, jako obyčajný papier na písanie, lebo ku zhotoveniu pijavého papieru môžu sa upotrebiť len handry, slama drevo a iné odpadky sa na zhotovenie pijavého papieru nedajú upotrebiť.
Po ulici som išiel a zastavil ma jeden žobrák, jeden slabý starček. Oči mal červené a zapálené, perný belasté, hrubé handry přikrývaly mu telo, na ktorom mal ošklivé otvorené rany! Oh, ako strašne zohavila choroba tohoto nešťastného človeka! Vystrel ku mne svoju veľkú, červenú, zapuchnutú ruku . . . pýtal almužnu stenajúcim hlasom. Prekutal som všetky svoje vačky, ne našiel som v nich ani pudilár ani ho dinky, ba ani len vreckový ručník . . . . * * -K nič som si nevzal z domu so sebou. Opilé rastliny človek velmi zriedka A žobrák čakal . . . a- jeho vystretá môže videť a skoro by ani neveril, že je ruka sa slabo triasla; Zmätený a dojatý to možné. No predsa je tomu tak. Od chytil som tú špinavú ruku a stiskoí niekoľko rokov každú jaseň videť veľa opilých rastlín, vlastne nemožno ich vi som ju. deť lebo opilé rastliny sa ničím nelíšia — Nehnevaj sa, bratku, nemám pri od «triezvych*. A v tom sa líši opilosť sebe peňazí, bratku! rastlín od opilosti ľudí, že ju nemožno A žobrák na mňa obrátil svoje od za videť, no a i v tom, že opilosť rastlín má milý následok, čo pri ľudoch nie pálenia červené oči, osinalé perný otvo- veľmi badať. V jaseň vo výkladoch kverily sa mu k úsmevu a aj on stiskol tinárskych obchodov často videť kvitnúcu španielsku bazu (syringa vulgaris, orgona moje studené prsty. — Nič, to zato, bratku, — mrmlal, — virág) asíce práve preto, lebo už bola raz «opilá». Tento stav opilosti je nasledovný: dakujem bratku. Aj to je dar, bratku. Šikovným záhradníckym fígľom je, že Porozumel som, že som teraz i ja do tieto rastliny už koncom leta odložia, aby z nich opadlo lístie a kvet. Rastlinu po stal volaco od svojho brata . . . tom vložia do kisieň, do ktorých nemôže vniknúť svetlo. Do> týchto kisieň dajú chloroform alebo éther. od ktorých sa DROBNOSTI. rastliny opijú. Potom prv než by vyJako vynašli pijavý papier. Pijavý pa trezvely, presadia ich do teplých hrádok, pier, ktorý posýpku dnes už celkom vy- kde o krátky čas o veľa prv začnú kvit tiskol, náhodou bol vynájdený a síce v núť, než tie kvetiny, s ktorými toto ne jednej anglickej fabrike na papier, v me urobili. Takto možno docieliť, aby sme ste Berkshire. Pijavý papier je teda ne- sa v jaseň mohli kochať v kráse voňa zglejovaný, jemne presovaný papier. Ta vých rastlín . . . kýto však v spomenutej fabrike raz celkou náhodou vynašli. Jeden robotník
Vlasť a Svet.
Číslo 23.
DOMÁCE RADY. Ako máme zachádzať so statkom pri požiari? Ako vieme, domáce zvieratá sa ťažko dajú vyviesť z horiacej stajne, a ak sa nám ich aj podarí, nazad sa tisnú do nej. Ťažko je zachrániť dobytok pri ohni, keď sme potratili hlavu, — robme to bez kriku a hluku pokojne a zachraňme aspoň čo možno — statok. Najlepšie ked 2—3 osoby, ktoré statok pozná, idú do stajne a ich vyvádzajú po jednom; a ak by nebolo už toíko času, odviažme kravy, a junčovina ide za nimi. Ak máme býky, alebo splašené kone, treba im za kryť oči handrou, aby neviděly oheň. Ošípané treba chytiť za zadné nohy a tak vyniesť, prasiatka a menšiu hydinu vlo žíme do vreca. Včely vynášajme pozorne; letáče zapcháme a zanesieme úle hodne daleko a tam letáče hned otvoríme. Pri požiari len netreba ztratiť duchaprítom nosť; nie bedákanie, ale ratovanie po môže. Zachraňme aspoň, čo sa dá, lebo oheň je pohroma nebezpečná. ¥
M •¥•
Ako očistíme kone-sivky? Roztlčme trochu dreveného uhlia na jemný prášok a rozrobme to s trochou vody na hustú kašu. Touto potřeme žlté fľaky srsti, po vstalé dotykom s hnojom a nechajme to uschnúť. Potom kúskom slamy sotrime uschnutý prach a ostrou kefou miesto to vydrhnime. Týmto spôsobom odstránime žlté flaky s koňov úplne a srsť dostane peknú lesklú bielu farbu. ROZMARY A
ŽARTY.
Odpovedal mu. Príde jeden nádenník k doktorovi D. u ktorého •celý deň robil v záhrade a prosí si svoju mzdu dve koruny, ktorú dobre si zaslúžil. — Čo? Dve koruny? — osopí sa naňho lekár. — Ale máte vy svedomie tolko pýtať ? Však pred poludním pršalo, popoludní tiež pršalo a potom ani práca nešla tak, ako by mala. Dosť vám bude koruna za tú robotu.
Strana 365.
Nádenník pozre sa po lekárovi, a potom pre hovorí : = A pán doktor zaslúžili minulý rok tie dve koruny, čo som im musel dať ? Však len to pove dali, že: ((ukážte jazyk» a — vzali pekne dve koruny. * * *
Úcta. Dvaja bosí šuhajci prišli k zubnému lekárovi. Sluha sa na nich osopil: — Ako ste sa upovážili sem prísť bosí? Na skutku chodte domov a obujte sa! O polhodiny prišli šuhajci zpät, ale len jeden bol obutý. — A ty si predsa bosí? — rečie sluha tomu druhému. = Nuž, lebo som si myslel, že sa ja nemusím obuť, lebo ja si nedám zub vytrhnúť! * * .*
I to je kúra. — Či ti = dietu
Čo, ty už nedvoriš kuchárke, len slúžke? už nechutnajú jej večery? Kamarát, ochorel som na žalúdok, teda mi rozkázal pán doktor.
LISTÁREN. (Na listy bez podpisu mena a v osobitých listoch redakcia odpovede nedáva ani vtedy, ked sa pošle poštová marka.)
Ct. p A. Sz. Oszombat: O také kresby píšte pod adressou: Ipartechnologium tek. igazgatósága, Budapest, Népszinház-u 4. alebo: Iparrajziskola tek, igazgatósága, Budapest, Oroszlán-u 1. Ct. p. M. L. Dojcs: Už sme vám raz sdělili žiadanú adressu. Jeho osvietenosť býva stále v Nagyvárade, tedy adressujte: Nagyvárad, r., k. puspôki káptalan. Ct. p. K. M. Dunaegyháza: Z lósov ani jeden nevytiahli. Neni medzi vytiahnutými ani 1419—17. Zb: Také dielne v Budapešti sú: Okányi Imre Retek u 3., Zeidl Venczeľ Kóris-u 3., Brauch Ferencz Mesteru 33. Cudzozemské fabriky ne odporúčame. Ct. p. J. F. Nádasér: Z lósov ani jeden ne vytiahli. Ct. p. J. M. Zólyombucs: Také obchody v Bu dapešti majú: Kovács Mátyás és Társa Csákyutca 18., Sertéskereskedók szôvetkezete, Mázsatér 5., Hentes ipaitestúlet, Kôzvágóhid.
Vlasť a Svet.
Strana 366.
Družstvo u h o r s k ý c h gazdov utvára dedinské spolky, gazdovské kruhy a spoločnosti na prenájem pozemkov, tak tiež zdarma poslúži radou vo všetkých spolkových záležitosťach. Roľníkom pri kupovaní pozemkov pomocou a radou slúži a preto má v evidencii ako kupujú cich tak predávajúcich. Kto mieni kúpiť alebo odpredať pozemky, nech oznámi svoj úmysel u spomenutého družstva, ktorého adressa je táto: Magyar Gazdaszôvetség, Budapest, IX., Ůllói-út 25.
TRHOVÉ GENY V BUDAPEŠTI. Ceny rátajú sa od m. centa. 27-80—29 80 kor. 20-60—21-35 « 1560—16-40 « 15-10—16 20 « 15-30—16-40 « 128-00—200-00 « 110-00—160-00 «
M ú k a : Číslo kor.
0
1
2
3
4
44-80, 44 20, 4360, 42-40, 41*40, 8_
5
0
7
7Vi
40 40,
39 40,
38-40,
35*40,
1640.
Za 100 kgr. i s vrecom. M ú k a r a ž n á : Čislo
0
0/1
I
Šošovica čistá Konopné semä Mak (modrý) Proso- . Rasca (kmín) Zemiaky žlté (1 vagón) Ružiaky Biele •
30*00—78-00 kor. 26*00—26*50 « 58*00—60*00 < 31*00—36*00 « 78*00—80*00 < 5-75—5*95 » 4*70—4*90 * 4*20—4*30 « za metr.-cent.
Dobytok p r e jatku. Uhorské voly vykŕmené . _ 78—90 kor • « stredné 62—76 « • • chatrné 50—60 « « « gazdovské dobré 62—74 « « « « chatrné 52—60 « Býky lepšie 70—84 s Býky chatrné 54—68 « Uhorské kravy 52—74 * Strakavé 52—76 t S l a n i n a a masť.
— Značené 3. júna. — Pšenica Raž Jačmeň Ovos Kukurica Ďatelina Lucerna
Číslo 23.
I/II
kor. 35-40, 3340, 32*40, 31*40, II
H/A
II/B
SR
30*00,
—*—,
27*80,
26-00.
Čerstvá slanina . Paprikovaná slanina Údená slanina Slanina na masť Sadlo Sviňská masť peštianska _ _ _
1*46—1*48 1-44—1-46 1'44—1'48 1-36—1-42 1-52—1-56 1*40—1*44
kor « « « « «
Ošípané. Mladé ťažké (pár vyše 320kg.)_ _ 130—134 haL Mladé stredné (pár 250—320 kg.) 132—136 « Mladé Tahké (po 220 kg.) 148—150 « za kilogramm s odtiahnutím živej váhy.
Hydina. Živé kura na vysmaženie (1 pár) Na pečenie Chudá kačka Vykrmená kačka Vykrmená hus (1 pár) Sliepka Morka (vykŕmená) Vajcia: kistňa (1440 kusov) väčších Drobnejších
1 60—2 80 kor 2*20—4*00 3*00—4-00 5*00—6 50 14*00—20-00 3-60—4*80 14*00—16*00 80-00— 82*00 78-00—80-00
Za 100 kgr. i s vrecom. Otruby fajne kor. 11-80, hrubé 12*40 kor.
Vlasť a Svet Budapest, Egyetem-utca 4.
Zeleniny. Fazula • Hrach *
vefká biela strakavá nelúpaný, čistý lúpaný
INSERÁTY prevezme expedícia časopisu
19*50—20*50 kor. 20*50—21-00 « 31-00—36*00 « 42-00—52*00 «
Jednoduchý oznam 2/20% raz vytlačený stojí Í 2 koruny.
Vlasť a Svet.
Číslo 23.
Dejiny uhorského boja za s l o b o d u r o k u • 1848 — 49. • ktoré dr. Adolf Pechány napísal a «Uhor.-krajinský Vzdelávací Spo lok Slovenský* vydal, — majú sa
^
Strana 367.
Opravdové
y
„ K a r p a t s k é kosy"
sa najlepšie do našych horných, tvrdích Iráv. Úplná záruka! — Úplná záruka ! Dlhá: Cena:
60, 65, 70, 75, 80. 85. 90. 1-20, »1'30, 1'40, 150, 1'60, 170, 1'80,
95, 190,
100 2 —
cmK
Alex. Turkioyák, Laborcfô.
nachádzať v každej rodine všetkých uhorských občanov. Aby si tieto dejiny aj tí, ktorí ich ešte nemajú, mohli zadovážiť jiiiský
«Uhorsko-kra-
Vzdelávací
Spolok
S l o v e n s k ý » , ako vydavatel naložil redakcii časopisu «Vlasť a Svet», aby ich po 1 korune 20 halieroch
INSERATY g prevezme expedícia časopisu • • « V l a s t a S v e ť > B u d a p e s t , IV. • • ker., Egyetem-utcza. 4. szám. •
predávala, že by si ich ešte aj ten najchudobnejší uhorský občan mo hol zadovážiť. Tieto dejiny obsahujú na
319 stranách množstvo pouč
ného čítania a vyobrazení, a sú tak skvostne vystavené, že sú aj okrasou rodinnej knižnice a preto sú prí hodné aj za dar na meniny, narode niny alebo na zkúšky. Kto si túto knižku chce kúpiť, nech pošle 1 korunu 20 halierov po
poštovej
poukážke (postautalvány) a nech $
adres suj e takto:
VLAST' A
$
SVET
Budapest, L ker., Kelenhegyi-út 28. sz. Zodpovedný redaktor: g a z d a Š t e f a n .
najlepšie stroje ako benzinové a parné mláťacie motory, sejačky, drviace Btroje, vejačky na zbožie, pluhy, brány atóľ. dodáva 5389
F. H A Š A továreň strojov hosp. h. sp. T r n a v a — N a g y s z o m b a t
Vlasť a Svet.
Strana 368. M » e > e
8>$»»8aa«a»c»»
Najlepšie a najspolahlivejsie benzinové a snrovoolejové mo tory, ako aj motorové garnitúry, elevátory a zariadenie mlynov
za velmi nýhodných pla- • tobnýoh podmienok dodáva
Kereskedelmibankgépgyára.Rimaszombat Početné listy uznania. Roz počty a cenník zdarma. 5409
Základný kapitál 540,000 E Rezervná základina 80,000 E 3.000,000 E
prijíma vklady, dáva od nich 1
č i s t é 4 |2°|o interessy.
„CARPATHIA"
Najlepšie
motorové mláťacie garnitúry a benzinové samochody
za úplnej záruky dodáva len L U D V I K K Á L L A I dielna na motory B u d a p e s t , G y á ŕ . - u t c z a 2 8 . Oblázkový cenník dielňa posiela zdarma. Obrázkový cen ník dielňa po siela ľdarma. — ViacÍOOO o p r a v do výoh motorových garnitúr L u d o v i k a K á l l a i k o s najlepším zdarom na vše5H12 tkých stranách krajinv je v práci.
Uďmi ľutujem,
Poprad-felkanská Sparkassa vPoprade
4
Číslo 23
že som nevedel prv, jaký prostriedok uži val môj sused Peter, ked mu ošípané ochorely. tak by sa bol oslobodil od mnohých neresti, takto píše Karol G. gazda z Kiskundorozsmy, svojmu švagrovi, ktorý mu dal na vedomie, že svojim, chorým oší
paným dával dr. Friltz-Lehmau-ovský Anlíseptin smiešaný s otrubami a tak sa ieto za 3—í "dni celkom vyliečily.
Pozorujte
tedy svoje ošípané, a ked kašlú, ked nechcú iraf, kej majú hnačku, dajte im dfa návodu o upotrebení Anlíseptin, od toho ozdrevejú. Jedná veľká flaša Aniisepiinu stojí 2 koruny. Hlavný sklad pre Uhorsko : Baja, Városi gyogyszertár'a Szetrtháromsághoz (Mo.-lská apatická ku svätej Trojici).
Ešte dnes
píš do Ba e a objednajte si Antiseplin, aby ste ho mali pri ruke.
chemicko-priemyselná úč. spol.
Privigye (Prievidza) za najvyššie oeny
skupuje:
Lulok so stopkou Lipový kvet Blen Furgaciu NTD R a ž n ú matku, alebo opilec, žituica. Odporúčame za Tavné cenyplanti
Anglickú Mitcham-Mentu a Foraoi'inentu
(proniinelu). Tým, ktori sa o sbieranie zaujímajú, o liotne podá vy svätí unie horéznaôsný podnik.
"M KI.Í'ÍIIHČ
ktorej jediným rozposiolate^om a predavačom je
PAVEL, S OH R, Somogy-Szill c. 17.
5 0 0 k o r ú n zaplatím tomu. kto mi vie zo 101) kôs preukázaí i zlé. 1 0 0 0 k o r ú n zaplatím tomu, kto mi vie od inej firmy «Deluvoocefovii kosu generála Dewelti preukázaí. Jediné objednávacie miesto : Ceny «OeloVoocelovycli kos generálu I)íwett»: 63 60 70 Hli _H)0_ 90 110 1-80 1-90 2-— 210 2-20 2-30 2-40 2-50 2-6Ô" halierov. Pri objednaní 5 kusov firma vyplatí poštové trovy. Pri objednaní 10 kusov vyplatí aj poštové trovy a zdarma pošie jednu kosu. Amerganská oslička je najprimeranejšia k Uewett-kose, cena 4'.) hal. Triumf strieborní) ocefový prístroj na naklepanie kosy, nákova a klepáč spo!u I 70 kor. Patent obručka napripevnenie kosy 30 hal. /a každý kus úplná záruka ! Objednávky sa vybavia v deň príchodu
«á] WH)
5298a O c h r a n n í ^sírnika.
upol. FrÄnkiin P.ndapest, IV., Egvetem-ntcza 4. — Časopis je vlastnosť Ulx.-kraj. vzdel. sp. slov.
