OBEC KOMOČA
Zadanie pre vypracovanie návrhu územného plánu obce
KOMOČA Tento projekt bol realizovaný s finančnou pomocou Európskej únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) prostredníctvom Operačného programu Základná infraštruktúra, ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Júl 2007
OBSAH ÚVOD Dôvody pre obstaranie územného plánu obce Určenie hlavných cieľov rozvoja územia, vyjadrujúcich rozvojový program obstarávateľa, varianty a alternatívy riešenia 2.1.Hlavné ciele rozvoja územia 2.2.Rozvojový program obstarávateľa 3. Vymedzenie riešeného územia 4. Požiadavky vyplývajúce z ÚPN regiónu na územie obce, vrátane výstupov zo záväznej časti 5. Význam a funkcia obce v štruktúre osídlenia 6. Požiadavky na riešenie záujmového územia 6.1.Hlavné ciele územného plánu 7. Základné demografické údaje a prognózy 8. Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce 9. Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanáciu obce 10. Požiadavky na riešenie rozvoja dopravy a koncepcie technického vybavenia 11. Požiadavky na ochranu prírody, tvorbu krajiny, kultúrneho dedičstva, na ochranu prírodných zdrojov, ložísk nerastov a všetkých ďalších chránených území a ich ochranných pásiem, vrátane požiadaviek na zabezpečenie ekologickej stability územia 12. Požiadavky z hľadiska ochrany trás nadradených systémov dopravného a technického vybavenia územia 13. Požiadavky vyplývajúce najmä zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami a civilnej obrany obyvateľstva. 14. Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce s prihliadnutím na historické, kultúrne, urbanistické a prírodné podmienky územia vrátane požiadaviek na stavby užívane osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu 15. Požiadavky na riešenie bývania, občianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry a výroby. 16. Požiadavky z hľadiska životného prostredia, prípadne určenie požiadaviek na hodnotenie predpokladaných vplyvov na životné prostredie. 17. Osobitne požiadavky z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu. 18. Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia obce, ktoré je treba riešiť územným plánom zóny. 19. Požiadavky na určenie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. 20. Požiadavky na vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby. 21. Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie územného plánu. 1. 2.
2
Názov dokumentácie: Obstarávateľ dokumentácie:
ÚZEMNÝ PLÁN OBCE KOMOČA Obec Komoča
Osvedčenie odbornej spôsobilosti:
prostredníctvom odborne spôsobilej osoby podľa § 2 a/ Vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Zb. v znení neskorších predpisov
Registračné číslo: Spracovateľ dokumentácie
Ing. arch. Peter Varga. autorizovaný architekt SKA Lenardova 2, 851 01 Bratislava
Riešiteľský kolektív: Ing. arch. Peter VARGA Ing.arch. Miroslav LAKATA Ing.arch. Jan KOKINDA Urbanizmus Ochrana prírody Technická infraštruktúra
3
ÚVOD Návrh Zadania pre vypracovanie územného plánu obce (ÚPN – O) Komoča je spracovaný v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z.z., nálezu ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z. a zákona č. 175/1999 Z.z., zákona č. 237/2000 Z.z. zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 553/2001 Z.z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z.z., zákona č. 103/2003 Z.z., zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č. 417/2003 Z.z., zákona č. 608/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 290/2005 Z.z. a zákona č. 479/2005 Z.z.. Je vypracovaný v rozsahu a podrobnostiach stanovených v § 8 vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Návrh Zadania vypracovala, na základe objednávky Obecného úradu v Komoči Architektonická kancelária - Ing. Arch. Peter VARGA, Bratislava. Tomuto návrhu zadania predchádzalo spracovanie Prieskumov a rozborov súčasného stavu obce. 1.
Dôvody pre obstaranie územného plánu obce
Obec Komoča dosiaľ nemala a nemá vypracovanú žiadnu územnoplánovaciu dokumentáciu ani žiadny územnoplánovací podklad, na základe ktorého by bolo možné usmerňovať rozvoj obce, využiť jej územia a usmerňovať stavebnú činnosť v nich. Spracovanie územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) obce vyplynulo zo spoločenskej potreby rozvoja obce. Hlavným cieľom novospracovávanej územnoplánovacej dokumentácie má byť vytvorenie koncepcie dlhodobého urbanistického rozvoja obce a jej katastralného územia, jej jednotlivých urbanistických funkcií, funkčné vymedzenie a usporiadanie sídelnej a krajinnej štruktúry, určenie základných zásad organizácie územia, spôsobu jeho využitia a podmienok výstavby. Územný plán má pritom podrobne riešiť regulatívy a limity funkčného a priestorového usporiadania obce, územno – technické podmienky umiestňovania stavieb, zariadení technického vybavenia a základných prvkov územného systému ekologickej stability. Územným plánom sa majú vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie trvalého súladu všetkých činností na území obce, s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie jej udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. 2.
Určenie hlavných cieľov rozvoja územia, vyjadrujúcich rozvojový program obstarávateľa, varianty a alternatívy riešenia
Cieľom „ÚPN-obce Komoča“ je získať optimálne urbanistické riešenie územia s doriešením existujúcich územno-technických podmienok a väzieb pre nové plánované využitie. Účelom je teda navrhnúť plnohodnotnú obec s vytvorením plôch pre rozvoj bývania, ako aj pre funkcie, ktoré v obci absentujú, resp. nemajú podmienky pre situovanie v dnešnom sídle určiť možnosti rozvoja obytnej zóny, 2.1.Hlavné ciele rozvoja územia - doplniť stav a úroveň občianskej vybavenosti sídla, riešiť využitie voľných budov občianskej vybavenosti, - funkčne špecifikovať verejné plochy a riešiť centrálny priestor s väzbami na verejnú vybavenosť obce, 4
- dokompletizovať verejnú zeleň včítane priestoru a okolia zástavby jestvujúcich domov, - riešiť funkčné a komunikačné väzby sídla na základe jestvujúceho stavu a usmernenia ďalšej výhľadovej zástavby v obci zameranej prevážne na rekreáciu, cestovný ruch a turizmus - doriešiť dopravnú a technickú infraštruktúru, hlavne obecný vodovod, kanalizáciu a plynofikáciu obce, - definovať a riešiť kompozičné väzby základných prvkov na vznik a rozvoj vidieckej turistiky, chalupárstva a chatárstva, jej materiálne a duchovné predpoklady. 2.2.Rozvojový program obstarávateľa Všeobecné zásady rozvoja obce a spádového územia : - na základe schváleného zadania pre spracovanie územného plánu obce Komoča navrhnúť optimálnu víziu obce na nasledujúcich 15 rokov; - zapracovať všetky zámery, štúdie a projekty, (rekonštrukcia miestnych komunikácii a chodníkov, kanalizácia, do územného plánu; - vytvoriť územno-technické predpoklady pre rozvoj bytovej výstavby a spôsob využitia pozemkov, na ktorých sa nachádzali neobývané, ťažko poškodené domy; - navrhnúť umiestnenie chýbajúcej občianskej vybavenosti; - navrhnúť chýbajúcu technickú vybavenosť; - vytvoriť územno-technické predpoklady pre formovanie a plánovité budovanie sídelného centra v ťažiskovej polohe referenčného uzla; - v celom riešenom území navrhnúť výsadbu stromovej a krovitej vegetácie s cieľom posilniť ekologickú stabilitu územia; - vytváranie územno-technických podmienok pre rozvoj rekreačných a turistických služieb, drobného podnikania – nových pracovných príležitostí; - vytvoriť predpoklady pre rozvoj turistiky, prechodného ubytovania; - obec formovať ako reprezentatívne obytné, rekreačno-turistické centrum, podporovať a udržiavať všetky kultúrne pamiatky, zvláštnosti a tradície; 3. Vymedzenie riešeného územia Riešeným územím je priestor ohraničený katastrálnou hranicou sídla. Obec Komoča sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenskej republiky (ďalej SR). Z hľadiska územnosprávneho členenia SR obec na úrovni NUTS 3 patrí do Nitrianskeho kraja, na úrovni obvodov/okresov obec Komoča sa nachádza v obvode/okrese Nové Zámky. Obec Komoča susedí s obcami Andovce, Zemné, Dedina mládeže, s mestom Kolárovo a mestom Nové Zámky . Základné charakteristiky obce Komoča Kód obce Názov okresu Názov kraja Štatút obce PSČ Telefónne smerové číslo Prvá písomná zmienka o obci - rok Nadmorská výška stredu obce - v m Celková výmera územia obce* [m2]
503291 Nové Zámky Nitriansky obec 941 21 035 1416 110 13 476 269
Poľnohospodárska pôda Lesné pozemky Vodné plochy Zastavené plochy
11 050 315 168 910 540 557 838 788
5
Počet obyvateľstva Hustota obyvateľstva na km2
904 69
Mapa 1: Poloha obce Komoča na Slovensku vo vzťahu k hlavnému mestu, krajskému centru a obvodnému/okresnému mestu
4. Požiadavky vyplývajúce z ÚPN regiónu na územie obce, vrátane výstupov zo záväznej časti Nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou na úrovni regiónu je ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja z roku 1998, ktorého záväzná časť bola vyhlásená nariadením Vlády SR č. 188 z roku 98 zo dňa 28.04.1998 so Zmenami a doplnkami ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja, ktorých záväzná časť bola schválená zastupiteľstvom NSK uznesením č. 339/2004 zo dňa 8.11.2004. Zásady územného rozvoja vyplývajúce zo záväznej časti ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja, Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja : V rámci usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry: - Podporovať rozvoj obce ako subregionálneho centra osídlenia s jeho vzájomnými sídelnými väzbami na mesto Nové Zámky a priľahlé obce, ich priestory v rámci daného regiónu (záujmového územia) a podporovať v ňom predovšetkým rozvoj týchto činností a zariadení: - služieb remeselného charakteru, - poľnohospodárskeho charakteru, - zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, V oblasti rekreácie a turizmu: - usmerňovať funkčno – priestorový subsystém turizmu a rekreácie v zhode s prírodnými a civilizačnými danosťami a v súbežnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov regiónu na každodennú a koncotýždňovú rekreáciu spolu s nárokmi účastníkov poznávacieho a rekreačného turizmu, - vytvárať podmienky pre rozvoj turistiky a jej formy agroturistiky, - podporovať prepojenie cyklistickej trasy pozdĺž rieky Váh od medzinárodnej cyklistickej trasy pozdĺž Dunaja smerom na Považie
6
V oblasti rozvoja sociálnej infraštruktúry - vytvárať možnosti pre zdravotnícku starostlivosť vo všetkých oblastiach preventívnej, liečebnej a rehabilitačnej a vytváraním menších prevádzok a zariadení aj v obytnom, zmiešanom, alebo rekreačnom území - umožňovať rozvoj programu sociálnej starostlivosti a jeho realizáciu pre rôzne vekové, zdravotné a sociálne skupiny občanov postupným dobudovaním siete sociálnej starostlivosti v obytnom, alebo rekreačnom území vrátane možností prevádzkovania ubytovacích zariadení pre prestarnutých občanov - rozvíjať zariadenia pre športovo – telovýchovnú činnosť a vytvárať pre ňu podmienky aj v urbanizovanom prostredí V oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva: - podľa potrieb a možností urbanistického rozvoja rešpektovať poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako jeden z faktorov limitujúci urbanistický rozvoj - podporovať protieróznu ochranu poľnohospodárskeho a lesného fondu prvkami vegetácie v rámci riešenia pozemkových úprav v nadväznosti na prvky ÚSES V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu: - v súlade s projektmi ÚSES v území vytvárať opatrenia kompletizácie sprievodnej vegetácie pozdĺž tokov a ciest výsadbou pásu domácich druhov drevín a krovín, na spôsob vetrolamov, V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrno – historického dedičstva: - pri novej výstavbe akceptovať a nadviazať na historicky utvorenú štruktúru osídlenia s cieľom dosiahnuť jej vzájomnú funkčnú a priestorovú previazanosť pri zachovaní identity a špecifickosti pôvodného osídlenia - rešpektovať potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických, hospodárskych a ďalších hodnôt charakterizujúcich prostredie a to v polohe hmotnej aj nehmotnej a vytvárať pre ne vhodné prostredie - rešpektovať potenciál takých kultúrno – historických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy (etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a pod) - akceptovať v diaľkových pohľadoch a krajinnom obraze historicky utvorené dominanty (kostol..) V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry: - vykonávať na upravených tokoch údržbu za účelom udržiavania jej prietočnosti - na úseku odvedenia vnútorných vôd vykonávať pravidelnú údržbu kanálov za účelom prietočnosti - na úseku verejných kanalizácií zabezpečiť vypúšťanie odpadových vôd do recipientu v súlade so zákonom č. 138/1973 Zb. a nariadením SR č. 242/1993 Z.z. - zabezpečiť odkanalizovanie rozvojových plôch vybudovaním tlakovej kanalizácie, čím sa zníži veľký podiel obyvateľov na znečistení povrchových a podzemných vôd - zabezpečiť postupné zvyšovanie podielu napojenia obyvateľov na rozvoj verejnej kanalizácie za účelom ochrany podzemných zdrojov vody. V oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva: - riešiť zneškodňovanie odpadov v súlade so schváleným Programom odpadového hospodárstva okresu Nové Zámky. 7
-
vytvárať územnopriestorové podmienky pre technické a organizačné zabezpečenie potrieb v odpadovom hospodárstve pre minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických a legislatívnych nástrojov Z verejnoprospešných stavieb vymedzených v ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja a jeho Zmenách a doplnkov sa na riešené územie vzťahujú: v oblasti cestnej dopravy: Rekonštrukcia a budovanie miestnych komunikácií, Rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenia skvalitnenie bytovej situácie: Rozšírenie a modernizácia inžinierskych sietí, Výstavba nájomných bytových domov, v oblasti technického vybavenia: Výstavba kanalizácie, Zabezpečenie kvalitnej protipovodňovej ochrany a zabránenie devastácie spodných vôd pri likvidácii odpadovej vody.
5.
Význam a funkcia obce v štruktúre osídlenia
Obec Komoča je vidieckym sídlom poľnohospodárskeho charakteru, s prevvažujúcou obytnou funkciou. Z hľadiska územno-správneho členenia obec patrí do okresu Nové Zámky a tvorí súčasť Nitrianskeho kraja. Je jednou zo sústavy obcí urbanizačného pásu podunajskejnížiny s prírodzenými zvykovými, sociálnymi, pracovnými a dopravnými väzbami na najbližšie mestské sídlo Nové Zámky, a susedí s obcami Andovce, Zemné, Dedina Mládeže, Kolárovo a dobre pracovnými príležitosťami vybavené saturované okresné mestá Komárno, Nové Zámky a Štúrovo, ako aj obce Nesvady a Imeľ. Širšie dopravné vzťahy sú podmienené dopravnými väzbami na sídelnú štruktúru Slovenska, menovite však na hlavné mesto Bratislavu, krajské mesto Nitru, okresné mestá Komárno, Nové Zámky, ako aj Štúrovo. 6.
Požiadavky na riešenie záujmového územia
Z hľadiska územného plánovania, jeho nástrojov a možností, je potrebné vytvoriť také podmienky, aby sa obec mohla naplno zapojiť do medzinárodnej sídelnej deľby práce. Z hľadiska tvorby sídelných štruktúr v ďalších rozvojových zámeroch treba uvažovať s tvorbou cezhraničných vzťahov. Je dôležité, aby budúce priestorové usporiadanie obcí územia zohľadňovalo uvedené priority, napĺňaním ktorých bude možné zabezpečiť sociálno-ekonomický rozvoj územia. Územnoplánovacie prieskumy postrádajú dodržanie metodiky spracovania PaR a preto doplnok bude doložený až po ich doložení tak, ako to stanovuje metodický postup. 6.1. Hlavné ciele územného plánu - na základe schváleného zadania pre Územný plan obce Komoča navrhnúť víziu optimálneho rozvoja obce - zapracovať všetky zámery, štúdie a projekty do územného plánu; - vytvoriť územno-technické predpoklady pre rozvoj bytovej výstavby a spôsob využitia plôch, na ktorých sa nachádzali neobývané, ťažko poškodené domy; - navrhnúť umiestnenie chýbajúcej občianskej vybavenosti; - navrhnúť chýbajúcu technickú vybavenosť; - vytvoriť územno-technické predpoklady pre formovanie a plánovité budovanie centra obce Komoča v ťažiskovej polohe hlavného referenčného uzla; - v rámci celého riešeného územia navrhnúť v opodstatnených lokalitách výsadbu stromovej a krovinnej vegetácie s cieľom posilniť a územne chrániť všetky významné prvky systému ekologickej stability územia; 8
- vytváranie územno-technických podmienok pre rozvoj výroby a drobného podnikania – pracovných príležitostí v rámci výrobo-podnikateľskej zóny a v revitalizovaných a v novonavrhovaných rekreačných areáloch a zónach ; 7.
Základné demografické údaje a prognózy
V uplynulých 130 rokoch vo vývoji počtu obyvateľov obce možno rozlíšiť dve výrazné etapy: do 20-ych rokov 20. stor. mal stabilne stúpajúcu tendenciu, potom nastal proces poklesu počtu obyvateľov až dodnes. Pri SODB k 26.5.2001 obec mala 922 trvale bývajúcich obyvateľov. K 1.1.2007 v obci bývalo 904 osôb, čo predstavoval pokles o 18 osôb za 6 rokov. Tab. 7: Vývoj počtu obyvateľstva obce Komoča Rok 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
Počet obyvateľov 1749 1781 1760 1801 1723 1534 1501 1341 1135 993 922
922 914 915 910 908 904
Poznámka: 1890-2001 údaje zo SODB 2002- 2007 údaje k 1.1. Prameň: Obecný úrad, SODB 1950-2001 Poznámka: PHSR vychádza z počtu obyvateľstva zistených v SODB 2001.
Predpoklad vývoja obyvateľov obce pre výhľadové obdobie sa vychádza z nasledujúcich cieľov: • zmeniť nepriaznivý vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva obce, • vytvoriť podmienky pre stabilizáciu a postupný nárast počtu obyvateľov obce, • vytvoriť podmienky pre rozvoj podnikateľských aktivít v obci. V strednodobom horizonte sa očakáva stabilizácia počtu obyvateľstva na úrovni 880 osôb (do roku 2013 je naplánovaná výmera 8 stavebných pozemkov pre rodinné domy, čo môže pomáhať zmierniť pokles počtu obyvateľstva). Tzv. pomer závislosti definovaný ako podiel populácie v poproduktívnom veku k populácii v produktívnom veku už mierne rastie (intenzívnejším nárastom sa počíta po roku 2012 ako dôsledok výraznej redukcie miery pôrodnosti po roku 1989). Ak hodnotíme stav pomocou indexu vitality (index vitality = počet obyvateľov v predproduktívnom veku / počet obyvateľov v poproduktívnom veku x 100), tak jeho hodnota (52,4) svedčí o intenzívnom starnutí obyvateľstva obce. Podľa priemerného veku obyvateľstva obec vykazuje relatívne zlé hodnoty, hodnota tohto ukazovateľa svedčí o silnej váhe obyvateľov v produktívnom veku: priemerný vek obyvateľstva obce je 41,6 rokov, kým celoštátny priemer tohto ukazovateľa je 36,1 rokov. Tab. 10: Vývoj počtu narodených v obci v období 2000-2006 Rok 2000 2001 2002 2003 2004
9
2005
2006
Počet narodených v priebehu roka
4
9
5
6
3
5
5
Prameň: Obecný úrad
Tab. 11: Vývoj počtu zomretých v obci v období 2000-2006 Rok 2000 2001 2002 2003 2004 Počet úmrtí v priebehu roka
25
15
22
17
19
2005 2006 13
9
Prameň: Obecný úrad
Graf 1 Vývoj prirodzeného pohybu obyvateľstva v obci Komoča v období 2000-2006 0 2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006 -4
-5
-6
počet osôb
-8 -10
-11 prirodzený prírastok/úbytok
-15
-16
-17 -20
-21
-25 rok
V budúcich 10 rokoch na základe prirodzeného vývoja bez vplyvu migračného salda (kladného alebo záporného) celkový počet obyvateľov obce bude mierne klesať.
8. Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce - Zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov. - Pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru. Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanáciu obce - Vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života. 9.
10. Požiadavky na riešenie rozvoja dopravy a koncepcie technického vybavenia 10.1.
Požiadavky na riešenie z hľadiska dopravy:
– Pri riešení napojenia vymedzeného územia na nadradenú dopravnú sieť (širšie vzťahy) vychádzať z ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja a jeho Zmien a doplnkov – Riešiť dopravno-obslužné väzby územia. 10
– Vo väzbe na navrhnuté funkcie dimenzovať príslušné plochy a zariadenia statickej dopravy. – Parkovanie a odstavovanie motorových vozidiel pri rodinných domoch riešiť na vlastných pozemkoch rodinných domov. – Parkovisko pred kultúrnym domom a pri cintoríne. – Navrhnúť základnú kostru peších a cyklistických trás a priestorov a ich vzájomné napojenie na širšie vzťahy obvodu obce, v náväznosti na cyklotrasu Šurany-Bánov-NZ-Komoča popri rieke Nitra. – Uvažovať s vybudovaním chodníkov pozdĺž novonavrhovaných miestnych komunikácií. - Uvažovať s vybudovaním obchvatu obce od NZ na Kolárovo a dopravne kritický bod – kruhový objazd na križovatke na Zemné, 10.2. Požiadavky na riešenie z hľadiska sietí technickej infraštruktúry. – Rešpektovať jestvujúcu vodovodnú sieť, návrh na rozvojových plochách – Vybudovať splaškovú kanalizáciu s napojenim na jestvujúcu ČOV, – Vybudovať dažďovú kanalizáciu, – Nárast potreby plynu vo výhľade riešiť rozšírením STL rozvodov, resp. vybudovaním novej regulačnej stanice v zmysle ÚPN – Rozvoj telekomunikačnej siete – dátové siete dobudovať, - Elektrifikácia – (vzdušné vedenie preložiť do zeme), verejné osvetlenie a návrh sietí na rozvojových plochách - rekonštrukcia 11.
Požiadavky na ochranu prírody, tvorbu krajiny, kultúrneho dedičstva, na ochranu prírodných zdrojov, ložísk nerastov a všetkých ďalších chránených území a ich ochranných pásiem, vrátane požiadaviek na zabezpečenie ekologickej stability územia.
- Nutnosť rešpektovať záujmy štátnej pamiatkovej starostlivosti uvádzať v záväznej časti regulatívov územného rozvoja (územie s archeologickými nálezmi a z toho vyplývajúce povinnosti pri príprave využitia územia a stavebnej činnosti). - Rozvoj kultúrneho dedičstva. Medzi najvýznamnejšie oblasti kultúrneho dedičstva každej krajiny patria objekty a predmety kultúrnych pamiatok. Vlastný prínos kultúrnych pamiatok je predovšetkým v ich nenahraditeľnej historickej, umeleckej a estetickej hodnote. Tvoria nenahraditeľný fond národného kultúrneho dedičstva. Kultúrne dedičstvo sa chápe ako kultúrnohistoricko-spoločenský odkaz, ktorý je potrebný zachovať, chrániť a zveladovať pre budúce generácie. Národopisné bohatstvo s bohatou ľudovou kultúrou, remeslami a folkórnymi tradíciami obyvateľov patria medzi špecifické danosti, ktorých atraktivitu treba ďalej rozvíjať a dotvárať. Kultúrno-spoločenské zariadenia poskytujú priestor obyvateľom pre kultúrno-spoločenskú činnosť. S ponukou kultúrnych a spoločenských podujatí sa vytvárajú podmienky aj pre širšie vidiecke zázemie. Stabilizácia existujúcej siete zariadení, knižníc, zariadení klubového typu, domov kultúry, je základným predpokladom pre rozvíjanie kultúrno-spoločenských aktivít najširších vrstiev obyvateľstva v budúcom období. Nepriaznivá ekonomická situácia sa podpisuje na nízkej využívanosti kultúrnych zariadení. Ochranu kultúrnych pamiatok definuje zákon SNR c.27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Realizovanie tohto zákona v praxi zabezpečuje Národné pamiatkové a krajinné centrum – Slovenský pamiatkový ústav a príslušné orgány štátnej správy. Evidované objekty sú vedené v ÚZPF. V k.ú. obce Komoča sa nenachádzajú žiadne maloplošné chránené územia ani chránené stromy v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. – V rámci kapitoly Životné prostredie sa zaoberať okrem iného aj zaťaženosťou územia z dopravy a návrhom opatrení na jej elimináciu. 11
– Rešpektovať, chrániť a udržiavať všetky vodné toky v území. – Rešpektovať trasy odvodňovacích kanálov. – Rešpektovať ochranné pásmo vodných tokov. 12. Požiadavky z hľadiska ochrany a technického vybavenia územia
trás
nadradených
systémov
dopravného
V návrhu územného plánu rešpektovať polohu všetkých významných silnoprúdových elektrických línií a zariadení, telekomunikačných línií a zariadení, plynárenských objektov a zariadení, vodohospodárskych objektov a línií, rešpektovať ich ochranné a bezpečnostné pásma a prekládky týchto sietí realizovať len so súhlasom príslušného správcu. 13. Požiadavky vyplývajúce najmä zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami a civilnej obrany obyvateľstva. Problematiku civilnej ochrany riešiť v súlade so zákonom č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č.222/1996 Z.z., č.117/1998 Z.z. a č.252/2001 Z.z. a vyhláškou MV SR č.297/1994 Z.z. o stavebno-technických požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky CO v znení vyhlášky č.349/1998 Z.z. a č.202/2002 Z.z. Pri vzniku mimoriadnych udalostí sa činnosť v teritóriu obce, riadi v zmysle základných ustanovení Prehľadu činnosti Obecného úradu Komoča po vyhlásení stupňov pohotovosti : 1. stupeň pohotovosti – situácia nebezpečenstva 2. stupeň pohotovosti - stav ohrozenia Právo vyhlasovania predbežných opatrení a stupňov pohotovosti má Bezpečnostná rada štátu. Materiál podrobne charakterizuje realizáciu opatrení pri prvom stupni pohotovosti –situácia nebezpečenstva a pri vyššom stupni pohotovosti – stave ohrozenia. Ďalej sú presne určené opatrenia príslušných ústredných orgánov, o ktorých rozhodla BR SR a spôsob ich nevyhnutnej realizácie. Dôležité je zabezpečenie spojenia. Spojenie Obecného úradu sa organizuje tak, aby bol zabezpečený styk s určenými organizáciami na teritóriu obce s nadriadenými orgánmi okresu Nové Zámky a so súčinnostnými organizáciami preodborné zabezpečenie činnosti Obecného úradu. Využívajú na všetky dostupné technické prostriedky (telefón, fax, ...). Plán činnosti Obecného úradu po vyhlásení stupňov pohotovosti musí starosta obce a a členovia štábu obrany už v období mieru. Z hľadiska územno-technického je dôležité nezablokovať automobilové komunikácie a udržiavať v prejazdnom stave hlavnú evakuačnú trasu - cestu. Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany participuje na cezhraničnej spolupráci organizácií s humanitárnym zameraním v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva. Je potrebné spracovať dokumentáciu požiarnej ochrany obcí a oboznámiť občanov s nebezpečenstvami, ktoré vznikajú zakázanou činnosťou najmä v čase nepriaznivej požiarno – bezpečnostnej situácie a je potrebné zvýšiť kvalitatívnu stránku preventívneho pôsobenia obcí a odborného rastu členov kontrolných skupín. 14. Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce s prihliadnutím na historické, kultúrne, urbanistické a prírodné podmienky územia vrátane požiadaviek na stavby užívane osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu Na základe analýzy funkčno-priestorovej koncepcie obce sú evidentné tieto základné problémové okruhy : - potvrdenie a formovanie základnej funkčno-priestorovej kostry obce, 12
- vytypovanie a riešenie nových rozvojových území najmä pre rozvoj bývania, rekreačného bývania, výrobno-podnikateľských aktivít, rekreácie vo väzbe na rekreačné zóny a ich riešenie v zmysle kontinuity priestorového a hmotového vývoja. Ciele : Formovať sídlo ako kompaktný celok (v rámci zastavaného územia) s prirodzenou gradáciou k ťažisku sídla, z hľadiska územno-technického, riešiť výstavbu nových domov tak, aby bolo možné uspokojiť jak žiadateľov z titulu prirodzeného prírastku, tak žiadateľov z okolia, dôležité je vytvoriť územnú rezervu pre IBV z titulu nepredvídateľných rozvojových tendencií (migrácia za pracovnými príležitosťami,...). Intervenčné kroky : k návrhovému obdobiu, ako aj návod k priestorovému riešeniu v ponávrhovom období, dlhodobý zámer územného rozvoja, Nové ulice formovať v zmysle optimálnej šírky bez dopravných závad, t.j. musia byť prejazdné a spĺňať všetky kritériá, rozvoj inžinierskych sietí, odstavné plochy, účinná prepravná šírka. V rámci uličných priestorov riešiť aj koridor pre peší pohyb, riešiť peší pohyb a cyklistickú dopravu zvlášť medzi obcou a rekreačnými areálmi; Pre zabezpečenie optimálneho rozvoja jednotlivých častí sídla vytvoriť regulačné podklady (napr. vo forme spracovania urbanisticko-architektonických štúdií, zastavovacích štúdií a pod.) a vytvárať predpoklady pre realizačné zámery. - pri novej výstavbe rešpektovať a nadväzovať na historicky vytvorenú sídelnú štruktúru s cieľom dosiahnuť vzájomnú funkčnú a priestorovú previazanosť pri zachovaní identity a špecifickosti pôvodného osídlenia; - rešpektovať architektonické a prírodné hodnoty; – novonavrhovanú výstavbu a funkcie prirodzene prepojiť s jestvujúcou zástavbou vhodným rozložením funkcií v území. – pri návrhu novej výstavby vychádzať z jestvujúcej, historicky vyformovanej urbanistickej štruktúry. – jasne vymedziť funkčné zóny. 15.
Požiadavky na riešenie bývania, občianskej vybavenosti, sociálnej infraštruktúry a výroby.
– Vo vymedzenom území vytvoriť priestorové podmienky pre výstavbu rodinných a bytových domov. – Urbanistický priestor navrhnúť pre objekty polyfunkčné s obslužným parterom občianskej vybavenosti. Požiadavky na riešenie z hľadiska bytovej výstavby – Riešením naviazať na jestvujúcu zástavbu a navrhnúť plnohodnotné obytné prostredie. – Vo vymedzenom území Sziget – Ostrov vo výhľade navrhnúť priestorové podmienky pre rozvoj bývania formou rodinných domov (samostatne stojace RD, dvojdomy, radové domy so záhradami a doplnkovými stavbami). – Pre výstavbu samostatne stojacich rodinných domov uvažovať s veľkosťou pozemkov 8 – 12 árov – Podiel plôch bývania a občianskej vybavenosti uvažovať v pomere 3,5 : 1 Požiadavky na riešenie z hľadiska občianskej vybavenosti
13
– Objekty občianskej vybavenosti je možné situovať ako súčasť rodinných domov, v prípade ak je navrhovaná funkcia OV a služieb zlúčiteľná s hlavnou funkciou bývania (napr. drobné služby holičstvo, kaderníctvo, kozmetika, zberne a čistiarne šatstva a bielizne atd., drobná remeselná výroba nenáročná na priestory a bez negatívnych hygienických vplyvov na obytné prostredie, administratívne priestory a kancelárie) V obci sa nachádza 1 školské zariadenie, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti obce Komoča. V budove základnej školy je umiestnená Materská škola, s troma triedami, jedna trieda sa nevyužíva. Objekt materskej školy je nevyužitý. V súčasnosti navštevujú základnú školu deti v blízkych obciach a mestách. Tab. 42: Vývoj počtu detí v materskej škole v období 2000-2006 Školský rok Počet detí v MŠ 2000/2001 18 2001/2002 20 2002/2003 21 2003/2004 19 2004/2005 13 2005/2006 13 2006/2007 12 Prameň: Obecný úrad Za kultúrou obyvatelia mikroregiónu odchádzajú aj do okresného mesta Nové Zámky, kde sa nachádza divadlo, kino a Múzeum podunajskej kultúry. Vzniká potreba lokalizovať kultúrne aktivity v samotnej obci Rozvoj turizmu bude vyžadovať zvýšené nároky na skvalitnenie súčasného maloobchodného vybavenia obcí mikroregiónu a skvalitnenie komplexnej vybavenosti, aby sa vytvorila primeraná ponuka kvalitnej vybavenosti aj pre turisticko – rekreačnú návštevnosť v obciach a dosiahol sa urbanistický štandard na veľkostnú úroveň jednotlivých obcí. Je potrebné skvalitniť stravovacie vybavenie jednotlivých obcí podľa urbanistických štandardov na veľkostnú úroveň jednotlivých obcí, nakoľko rozvoj turizmu a cestovného ruchu je podmienené vybudovaním primeranej vybavenosti maloobchodnej siete a stravovacích zariadení, čo je základným predpokladom rekreačnej aktivity a návštevnosti. Nosné formy cestovného ruchu: letná rekreácia, pri vodných plochách založenej na kúpaní a vodných športoch, hobby turizmus, cykloturizmus, poľovnícky cestovný ruch, rôzne športy a vidiecka turistika, vrátane agroturistiky. Požiadavky na riešenie z hľadiska sociálnej infraštruktúry - Ako objekt sociálnej infraštruktúry treba zriadiť DSS – návrh v objekte materskej školy - treba ho rekonštruovať. Požiadavky na riešenie z hľadiska hospodárskej základne Medzi základné ciele obce z hľadiska riešenia rozvoja priemyselnej výroby patrí vytvorenie podmienok pre rozvoj hospodárskych aktivít obce, pre tvorbu nových pracovných príležitostí a rozvoj zamestnanosti na území obce, predovšetkým pre miestne pracovné sily. Jedným z hlavných cieľov územného plánu je vytvorenie podmienok pre rozvoj hospodárskych aktivít v rámci poľnohospodárskej, priemyselnej, remeselníckej výroby, za účelom podpory zamestnanosti v riešenom území. 14
Výhodnejšie podmienky pre rozvoj uvedených hospodárskych aktivít, budú tvoriť základňu aj pre okolité obce. Pre rozvoj v oblasti výrobných aktivít uvažovať s plochami pre ich rozvoj v rámci jestvujúcich plôch, s využitím rezervných plôch jestvujúcich areálov poľnohospodárskych družstiev so stanovením regulatívov pre umiestnenie drobných prevádzok nerušivých na obytnú zónu v rámci zastavaného územia obcí. V území obce sú prirodzené predpoklady pre intenzívnu poľnohospodársku výrobu. Vysoký stupeň zornenia, vhodné prírodné podmienky a vysoká prirodzená úrodnosť pôd zaraďujú riešené územie medzi vysoko produkčné poľnohospodárske oblasti Slovenska. Riešiť možnosť spracovania poľnohospodárskych produktov v obciach, aj na plochách bývalých poľnohosp. družstiev, ktoré sú k dispozícii Podporiť rozvoj pôvodnej remeselníckej výroby, ktorá je charakteristická pre riešené územie 16. Požiadavky z hľadiska životného prostredia, prípadne určenie požiadaviek na hodnotenie predpokladaných vplyvov na životné prostredie. – Na riešené územie sa vzťahuje v zmysle § 12 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny prvý stupeň ochrany. Na ochranu drevín v riešenom území rastúcich na poľnohospodárskej pôde sa vzťahuje znenie § 47,48 uvedeného zákona. – Vyriešiť celé disponibilné územie v súlade s prírodnými a technickými danosťami územia. – Rešpektovať chránené vtáčie územie – V návrhu uvažovať s dobudovaním zelene v obytných zónach a z zónach občianskeho vybavenia územia – medzi hrádzami. - V návrhu riešiť problém vypúšťania splaškov z ČOV Nové Zámky (NZ) do kanála rieky Nitra, – V návrhu uvažovať s dobudovaním zelene pozdĺž novonavrhovaných komunikácií. – Chrániť vzrastlú zeleň a navrhnúť koncepciu zelene. - Návrh obchvatu obce od NZ na Kolárovo a dopravne kritické body – kruhový objazd na križovatke na Zemné, – Nakladanie s odpadmi riešiť v zmysle zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi zodpovednosť za porušenie povinnosti na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie recyklačného fondu. Problematika likvidácie komunálneho odpadu je zložitá, je preto potrebné realizovať množstvo opatrení na zlepšenie situácie. Medzi hlavné možno zaradiť separovanie a spracovanie využiteľných odpadov, je potrebné realizovať triedičky odpadov, vybudovať kompostárne. Vzhľadom na prevažne poľnohospodársky ráz územia významný podiel na celkovej skladbe odpadu má odpad organického pôvodu popri samotnom komunálnom odpade.V budúcnosti by bolo vhodné zaviesť intenzívnejší separovaný zber biologicky rozložiteľných odpadov v obci. V nasledujúcich rokoch bude potrebné zvýšiť informovanosť občanov o separovanom zbere komunálnych odpadov. 17.
Osobitné požiadavky z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu.
– Pri návrhu územného plánu zóny je potrebné akceptovať podmienky vyplývajúce zo zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 508/2004 Z.z. –Rešpektovať ochranné pásmo 50 m od hranice LPF v zmysle § 10 zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z. (stavby nesmú byť situované bez udelenia príslušnej výnimky). Doporučenie je taktiež potrebné od obhospodarovateľa lesa ( vyhl. FMTIR č. 12/1978 Zb. s odvolávkou na 2.oddiel a § 33 zákona o lesoch ). 15
V k.ú. obce prevládajú hlinito-piesočnaté a piesočnato-hlinité pôdne druhy, miestami sa však (popri východnej hranici riešeného územia) vyskytujú aj piesočnaté pôdy. Pôdy sú bez skeletu až slabo skeletnaté. Potenciálna erózia pôdy je nepatrná. Hlavné pôdne typy v k.ú. obce sú černozeme slabo glejové, prevažne karbonátové, sprievodné čiernice, černozeme karbonátové, čiernice karbonátové, čiernice glejové, regosoly až černozeme prevažne na karbonátových pieskoch. Bonita poľnohospodárskych pôd je vysoká – v riešenom území sa nachádzajú produkčné pôdy. – rozvoj riešiť tak aby doslo k minimálnym záberom lesných plôch Súčasná krajinná štruktúra
PPF LPF VP ZP OP
Štruktúra využitia zeme (v m²) Obec
Celková výmera
Poľnohospodárska pôda
Lesné pozemky
Vodné plochy
Zastavené plochy
Ostatné plochy
Komoča
13 476 269
11 050 315
168 910
540 557
838 788
877 699
Poznámka: Údaje k 1.1.2006 Prameň: VÚGK, 2006
Typ súčasnej krajiny Územie obce charakterizujeme podľa typu ako poľnohospodársku nížinnú krajinu so sústredenými vidieckymi sídlami. Krajina je oráčinovo-lúčno-lesná B.3.1 Orná pôda (OP) a trvalé kultúry (TK) Orná pôda Rozhodujúcim prvkom určujúcim a ovplyvňujúcim nielen intenzitu poľnohospodárskej výroby ale aj územný rozvoj a osídlenie, ochranu a tvorbu životného a krajinného prostredia, je poľnohospodárska pôda. Orná pôda zaberá väčšiu časť v krajinnej štruktúre, čo zaraďuje územie medzi ekologicky nestabilné priestory. Vytvára veľko a maloblokové oráčiny, polia so siatymi dočasnými trávnymi porastami a krmovinami. V štruktúre využitia ornej pôdy prevažuje rastlinná výroba. Rastlinná výroba regiónu obce sa zameriava prevažne na výrobu obilnín (najviac sa pestujú pšenica ozimná a jarná, sladovnícky jačmeň, kukurica na siláž a krmivo), ktoré zaberajú plochu tradične viac ako 2/3 ornej pôdy. Ďalšími významnými komoditami sú olejniny (repka olejná, slnečnica), cukrová repa a ďateliny. K významným plodinám regiónu, pestovaným aj na ornej pôde aj v záhradách, patria zeleniny. Najviac sa pestujú uhorky, paprika, paradajky a kapusta. V mikroregióne obce má veľkú tradíciu včelárstvo, čoho hlavným produktom je med (v 16
záujmovom území sa med produkuje z kvetu repky olejnej, agáta, slnečnice). Okrem toho sa produkuje vosk, medovina, propolis a materská kašička. Dávnej tradícii sa v okolí obce teší rybárstvo - veľa možností rybolovu poskytuje rieka Váh-, ktoré tvorí doplnkovú časť odvetvia pôdohospodárstva. Podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov a k ohrozeniu genofondu rýb, upravuje zákon č. 130/2002 Z.z., v znení neskorších predpisov. Trvalé kultúry Predstavujú sady a záhrady. Za základnú charakteristiku môžeme považovať intenzitu a spôsob ich využitia. Záhrady tvoria súčasť urbanizovaných častí, kde plnia mnohoraké funkcie. Zlučujú ekologickú vyváženosť tých častí, kde sa vyskytujú. Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu
OP V S Z TTP
Tab. 38: Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu v obci (v m²) Obec
Celková Chmeľni Orná pôda Vinice výmera v m² ce
Komoča 13 476 269 10 230 620 0 Poznámka: Stav k 1.1.2004. Prameň: VUGK, 2005
1 062
Záhrady
Ovocné sady
Trvalé trávne porasty
291 880 129 041 397 712
Výmera v m² pre poľnohospo -dársku pôdu 11 050 315
V riešenom uzemí prevláda poľnohospodárska pôda. Predstavuje ju hlavne veľkobloková orná pôda (polia) s menším podielom NDV, sporadicky sa nachádza aj malobloková orná pôda – menšie polia. Najväčšia rozloha OP je evidovaná v SV časti územia. v riešenom území najväčší agropodnik má právnu formu družstvo: Poľnohospodárske družstvo Komoča (k 1.2.2007 zamestnáva cca 70 osôb). Záhrady predstavujú nepatrný pokryv, ale zaručujú ekologickú vyváženosť tých častí, v ktorých sa vyskytujú. Sú súčasťou urbanizovanej krajiny, kde plnia významnú funkciu. Trvalé trávne porasty predstavujú lúky, pasienky ako i ďalšie prirodzené a poloprirodzené nedrevinové spoločenstvá. Najväčšie plochy sa nachádzajú pozdĺž Váhu, na oboch stranách hrádze. Súčasný poľnohospodársky ekosystém má charakter vysoko organizovaného územia s vysokým stupňom zornenia a s vysokou ekonomickou vyváženosťou. B.3.2 Lesný pôdny fond(LPF)
17
Predmetné územie patrí k málo lesnatým územiam SR, lesnatosť k.ú. obce je extrémne nízka - podiel lesného pôdneho fondu je len 1,2% (celoštátny priemer je 41%), čo je dôsledkom nížinnej polohy územia, kde maximum pôdy je intenzívne využívané na poľnohospodársku výrobu. Prevládajúci nížinný charakter územia dal vznik pre najúrodnejšie pôdy nášho štátu. Z toho dôvodu malo o tieto pôdy najväčší záujem poľnohospodárstvo a lesy zostali zväčša len na tých lokalitách, ktoré nebolo možné poľnohospodársky využiť (zaplavované, zamokrené plochy, svahy). Zostali len fragmenty lesov, súvislejšie plochy tvoria len lesy v často zaplavovaných medzihrádzových priestorov vodných tokov. 18. Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia obce, ktoré je treba riešiť územným plánom zóny. Počítať v návrhu s rekonštrukciou a vybudovaním centra obce s obytnými nájomnými domami, ďalej športovo-rekreačného areálu, vo výhľade s výstavbou RD v lokalite Sziget – Ostrov, protierózne opatrenia v celom katastri obce, 19. Požiadavky na určenie využívania územia.
regulatívov
priestorového
usporiadania
a funkčného
– V záväznej časti regulatívov stanoviť základné zásady, ktoré všeobecne vymedzia hlavné zásady rozvoja územia z hľadiska urbanizmu, dopravy, technickej infraštruktúry, požiadaviek na architektonické riešenie a pod. – Určiť limity využitia územia, t.j. skutočnosti obmedzujúce, alebo vylučujúce rozvoj a činnosť v území z hľadiska jeho únosného zaťaženia alebo rozvojových zámerov (s uvedením ochranných pásiem). – V grafickej časti vyjadriť všetky vyjadriteľné regulatívy. – Vo výkrese regulatívov jasne vymedziť jednotlivé funkčné plochy s priradením indexu špecifikácie určujúceho javu každej funkčnej plochy, pričom tento bude obsahovať: index charakterizujúci druh funkčnej plochy·číslo funkčnej plochy (napr. OV·05). – Index špecifikácie určujúceho javu funkčnej plochy musí mať stanovený každá časť riešeného územia. – Pre jednotlivé funkčné zóny stanoviť regulačné prvky pre priestorové a architektonické riešenie (ukazovatele využitia parciel, nadzemnú a podzemnú podlažnosť...). – V textovej časti regulatívov ku každej vymedzenej funkčnej ploche taxatívne stanoviť záväzné regulatívy (hlavnú a doplnkovú funkciu, vhodné, podmienečne vhodné a nevhodné funkcie, podlažnosť, výška zástavby...). – V záväznej časti regulatívov nemenovať konkrétnu funkčnú náplň navrhovaných objektov občianskej vybavenosti, túto uvádzať ako príklad v poznámke. – Pri jednotlivých objektoch stanoviť požiadavky na riešenie parteru. – Do záväzných a smerných častí uviesť regulatívy z hľadiska návrhu zelene a ÚSES. 20. Požiadavky na vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby. – Medzi verejnoprospešné stavby zaradiť aj: − miestne zberné a obslužné komunikácie, − pešie komunikácie a priestranstvá – v centre obce, − zastávky hromadnej dopravy – 4x, − cyklistické komunikácie a cyklistické trasy - cyklistická trať: je projekt na cyklotrasu Šurany-Bánov-NZ-Komoča popri rieke Nitra − parkoviská – pri cintoríne a pri kultúrnom dome, 18
športové a oddychové plochy - rekreačno-oddychový areál – amfiteáter, športové ihriská, penzión − rekonštruovať závlahové kanály, − líniové stavby technickej vybavenosti, − stavby technickej vybavenosti, − z rekonštruovať zariadenia a stavby kultúry a osvety – kultúrny dom,, − zariadenia nutnej základnej vybavenosti obce, − rozšíriť lesný pôdny fond – lesopark. Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 a násl. §§ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť −
21. Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie územného plánu. Riešenie bude spracované v zmysle zákona č. 50/76 Zb. v znení neskorších predpisov v skladbe: 1. Textová časť 2. Tabuľková časť 3. Grafická časť. Pre spracovanie ÚPD použiť mapové podklady M = 1 : 2000, širšie väzby v M = 1 : 10 000, resp. 1 : 50 000. Počet vyhotovení:
grafická časť 3 x textová časť 5 x
4. Návrh riešenia odovzdať aj v digitálnej forme. 5. Počas spracovávania konečného návrhu budú riešiteľom zvolané min. 3 výrobné výbory, na ktorých bude prezentované riešenie, regulatívy (text a grafika) budú v pracovnej forme odovzdané obstarávateľovi na ich prejednanie. Ukončenie projektu sa predpokladá koncok roka 2007 ZÁVER. V prílohe uvedené Vyhodnotenie pripomienkového konania k Návrhu zadania a Vzor obsahovej stránky regulatívov tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto zadania. TERMÍN PREROKOVANIA Materiál bude vystavený k verejnému nahliadnutiu po dobu 30 dní.
19
